NÁVRHY GENERÁLNEHO ADVOKÁTA GERARD HOGAN prednesené 8. mája 2019 ( [1]1 ) Spojené veci C-105/18 az C-113/18 Asociación Espańola de la Industria Eléctrica (UNESA) (C-105/18) Energía de Galicia (Engasa) SA (C-106/18) Duerocanto SL (C-107/18) Corporación Acciona Hidráulica (Acciona) SLU (C-108/18) Associació de Productors i Usuaris d'Energia Elčctrica (C-109/18) José Manuel Burgos Pérez María del Amor Guinea Bueno (C-110/18) Endesa Generación SA (C-111/18) Asociación de Empresas de Energías Renovables (APPA) (C-112/18) Parc del Segre, S.A. Electra Irache, S.L. Genhidro Generación Hidroeléctrica, S.L. Hicenor, S.L. Hidroeléctrica Carrascosa, S.L. Hidroeléctrica del Carrión, S.L. Hidroeléctrica del Pisuerga, S.L. Hidroeléctrica Santa Marta, S.L. Hyanor, S.L. Promotora del Rec dels Quatre Pobles, S.A. (C-113/18) proti Administración General del Estado, vedlajsí úcastníci konania: Iberdrola Generación SAU, Hidroeléctrica del Cantábrico, SA [návrh na zacatie prejudiciálneho konania, ktorý podal Tribunal Supremo (Najvyssí súd, Spanielsko)] "Rozhodnutie o predbeznej otázke - Zásada 'znecistovatel platí` - Úhrada nákladov na sluzby spojené s vyuzívaním vody - Spolocné pravidlá pre vnútorný trh s elektrinou - Poplatok za vyuzívanie vnútrozemských vôd na výrobu elektriny - Dan ulozená iba výrobcom elektriny z vody, ktorí pôsobia na hydrografických hraniciach medzi spolocenstvami - Zakázaná státna pomoc" I. Úvod 1. Prejednávané návrhy na zacatie prejudiciálneho konania sa týkajú výkladu clánku 107 a clánku 191 ods. 2 ZFEÚ, clánku 9 ods. 1 smernice 2000/60/ES Európskeho parlamentu a Rady z 23. októbra 2000, ktorou sa stanovuje rámec pôsobnosti pre opatrenia spolocenstva v oblasti vodného hospodárstva ( [2]2 ), a clánku 3 ods. 1 a 2 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2009/72/ES z 13. júla 2009 o spolocných pravidlách pre vnútorný trh s elektrinou, ktorou sa zrusuje smernica 2003/54/ES ( [3]3 ). 2. Návrhy boli podané v konaniach medzi viacerými spolocnostami vyrábajúcimi elektrinu, ktoré sú drzitelmi koncesií na hydrologické vyuzívanie povodí medzi spolocenstvami, t. j. povodí nachádzajúcich sa vo viac ako jednom Comunidad autónoma (autonómnom spolocenstve) Spanielska, na jednej strane a Administración General de Estado (Vseobecná správa státu, Spanielsko) podporovanou spolocnostami Iberdrola Generación SAU a Hidroeléctrica del Cantábrico SA na druhej strane a týkajú sa platnosti poplatku za pouzívanie vnútrozemských vôd na výrobu elektriny v povodiach medzi spolocenstvami. 3. Tieto návrhy na zacatie prejudiciálneho konania poskytujú Súdnemu dvoru moznost objasnit dôsledky zásady 'znecistovatel platí`, rozsah pôsobnosti smernice 2009/72 a uplatnovanie zákazu poskytovania státnej pomoci vo vztahu k poplatku za pouzívanie alebo vyuzívanie vnútrozemských vôd na výrobu elektriny. Okrem toho jednou z klúcových otázok, na ktoré sa tento návrh odvoláva, je, ci o ustanoveniach o zákaze diskriminácie clánku 3 ods. 1 smernice 2009/72 je mozné povedat, ze sa uplatnujú aj na danové opatrenie, ktoré prijalo Spanielske královstvo v roku 2012. Pred tým, ako sa zacneme zaoberat niektorou z týchto otázok, je vsak nevyhnutné uviest príslusné ustanovenia práva Únie a vnútrostátneho práva. A. Právo Únie 1. O smernici 2000/60 4. Clánok 9 ods. 1 smernice 2000/60 s nadpisom "Úhrada nákladov za vodohospodárske sluzby" stanovuje, ze: "Clenské státy zohladnia princíp úhrady nákladov za vodohospodárske sluzby vrátane nákladov na ochranu zivotného prostredia a na zdroje, majúc na zreteli ekonomickú analýzu vykonanú v súlade s prílohou III a najmä v súlade s princípom 'znecistovatel platí`. Do roku 2010 clenské státy zabezpecia - aby cenová politika v oblasti vôd dostatocne motivovala uzívatelov k efektívnemu vyuzívaniu vodných zdrojov, cím prispejú k dosiahnutiu environmentálnych cielov tejto smernice, - primeraný príspevok rozlicných spôsobov vyuzívania vody k úhrade nákladov za vodohospodárske sluzby rozclenený aspon na priemysel, domácnosti a polnohospodárstvo, vychádzajúci z ekonomickej analýzy uskutocnenej podla prílohy III so zohladnením princípu 'znecistovatel platí`. Clenské státy môzu pritom prihliadat na sociálne, environmentálne a ekonomické dôsledky tejto úhrady, ako aj geografické a klimatické podmienky ovplyvneného regiónu alebo regiónov.` 2. O smernici 2009/72 5. Clánok 3 ods. 1 smernice 2009/72 stanovuje, ze: "Clenské státy na základe svojej institucionálnej organizácie a s nálezitým zretelom na zásadu subsidiarity zabezpecujú, aby bez toho, aby bol dotknutý odsek 2, elektroenergetické podniky fungovali v súlade so zásadami tejto smernice s cielom dosiahnut konkurencieschopný, bezpecný a vzhladom na zivotné prostredie udrzatelný trh s elektrinou, a aby tieto podniky neboli diskriminované z hladiska ich práv alebo povinností." B. Vnútrostátne právo 1. Spanielska ústava 6. Clánok 149 spanielskej ústavy týkajúci sa otázok výlucnej právomoci státu stanovuje: "1. Stát má výlucnú právomoc vo vztahu k týmto zálezitostiam: ... 14. Vseobecné financné zálezitosti a státny dlh; ... 22. Právne predpisy, regulácia a udelovanie koncesií na vodné zdroje a stavebný rozvoj, ak vody prechádzajú cez viac ako jedno autonómne spolocenstvo, a povolenie pre vodné elektrárne vzdy, ked ich fungovanie má vplyv na iné spolocenstvá alebo línie prepravy energie zasahujú do iných spolocenstiev; ..." 2. Královský dekrét c. 125/2007 7. Real Decreto 125/2007, de 2 de febrero, por el que se fija el ámbito territorial de las demarcaciones hidrográficas ( [4]4 ) (Královský dekrét c. 125/2007 z 2. februára 2007, ktorým sa stanovuje územná pôsobnost oblastí povodí) definuje povodie ako územie pozostávajúce z jednej alebo viacerých povodí susediacich s riekou, ako aj z brakických vôd, podzemných vôd a pobrezných vôd, ktoré sú s nimi spojené. V závislosti od zemepisnej polohy povodia existujú v Spanielsku dva typy povodí: povodia medzi spolocenstvami pre povodia nachádzajúce sa vo viac ako jednom autonómnom spolocenstve a povodia v rámci spolocenstva, ak územie nepresahuje rámec autonómneho spolocenstva. 3. Zákon c. 15/2012 8. V preambule Ley 15/2012, de 27 de diciembre, de medidas fiscales para la sostenibilidad energética ( [5]5 ) (zákon c. 15/2012 z 27. decembra 2012 o danových opatreniach pre trvalo udrzatelný rozvoj energie, dalej len "zákon o dani z energie"), sa stanovuje: "I. Cielom tohto zákona je prispôsobit nás danový systém efektívnejsiemu a pre zivotné prostredie priatelskému vyuzívaniu a udrzatelnému rozvoju, hodnotám, ktoré podnietili túto danovú reformu a ako také sú v súlade so základnými zásadami, ktorými sa riadi danová, energetická a samozrejme aj environmentálna politika Európskej únie. V dnesnej spolocnosti si rastúci vplyv výroby a spotreby energie na environmentálnu udrzatelnost vyzaduje normatívny a regulacný rámec, ktorý zarucuje vsetkým agentom správne fungovanie energetického modelu, ktorý tiez prispieva k ochrane násho bohatého environmentálneho dedicstva. Základom tohto zákona je clánok 45 ústavy, ustanovenie, v ktorom sa ochrana násho zivotného prostredia stáva jednou s urcujúcich zásad sociálnej a hospodárskej politiky. Jednou z osí tejto danovej reformy je teda internalizácia environmentálnych nákladov vyplývajúcich z výroby elektriny... Touto cestou musí [tento] zákon slúzit ako stimul na zlepsenie nasej úrovne energetickej úcinnosti a zároven na zabezpecenie lepsej správy prírodných zdrojov a pokracovat v posilnovaní nového modelu trvalo udrzatelného rozvoja z hospodárskeho aj sociálneho hladiska, ako aj z hladiska zivotného prostredia. ... Na tento úcel tento zákon upravuje tri nové dane: dan z hodnoty výroby elektriny, dan z výroby vyhoreného jadrového paliva a rádioaktívneho odpadu pochádzajúceho z výroby jadrovej energie a dan zo skladovania vyhoreného jadrového paliva a rádioaktívneho odpadu v centralizovaných zariadeniach; zavádza sa poplatok za pouzívanie vnútrozemských vôd na výrobu elektriny; sadzby daní pre zemný plyn a uhlie sa menia a rusia sa výnimky pre energetické výrobky pouzívané pri výrobe elektriny a kogenerácii elektriny a vyuzitelného tepla. ... V. Hlava IV tohto zákona nakoniec mení úplné znenie zákona o vodách schváleného královským legislatívnym dekrétom c. 1/2001 z 20. júla. Táto hlava upravuje najmä hospodársko-financný rezim vyuzívania verejných vodných zdrojov. Stanovuje teda, ze príslusné orgány verejnej správy majú na základe zásady úhrady nákladov a pri zohladnení dlhodobých hospodárskych prognóz stanovit vhodné mechanizmy na prenos nákladov na sluzby súvisiace s vodohospodárstvom, a to vrátane environmentálnych nákladov a nákladov na zdroje, na koncových uzívatelov. ... Clánok 112 konsolidovaného znenia zákona o vodách konkrétne stanovuje, ze poplatok za vyuzívanie sa vztahuje iba na vyuzívanie, pouzívanie a zuzitkovanie verejných vodných zdrojov vymedzených v odsekoch b) a c) clánku 2 uvedeného zákona, t. j. vyuzívanie prírodných, kontinuálnych alebo diskontinuálnych tokov a dna jazier a lagún, ako aj povrchových nádrzí vo verejných vodných tokoch. Vyuzívanie vnútrozemských vôd uvedené v písmene a) toho istého clánku 2 konsolidovaného znenia zákona o vodách sa vymyká z vymedzenia tohto poplatku. Táto skutocnost, ktorá je anomáliou vo vztahu k vseobecným pravidlám týkajúcim sa verejne dostupného majetku, pretrvávala z historických dôvodov, hoci v súcasnosti uz nemá ziadne hospodárske odôvodnenie, prinajmensom pokial ide o cisto priemyselné vyuzitie ci vyuzitie v trhovom systéme, akým je napr. systém výroby elektriny. V súcasnosti si vseobecná kvalita spanielskych vnútrozemských vôd vyzaduje ich ochranu ako jedného z prírodných zdrojov potrebných pre spolocnost. V tejto súvislosti je potrebné posilnit politiku ochrany verejných vôd. Na tento úcel je potrebné získat zdroje, ktoré musia poskytnút tí, ktorí majú prospech z ich súkromného vyuzívania alebo vyuzívania osobitne na výrobu elektriny. Úcelom tohto pozmenujúceho a doplnujúceho návrhu je teda uplatnenie nového poplatku na verejný majetok opísaný v clánku 2 písm. a) uvedeného zákona, cize za vyuzívanie alebo rozvoj vnútrozemských vôd na výrobu elektriny z vody." 9. V clánku 29 zákona c. 15/2012 sa zavádza najmä nový clánok 112a do Real Decreto Legislativo 1/2001, de 20 de julio, por el que se aprueba el texto refundido de la Ley de Aguas ( [6]6 ) (Královský dekrét c. 1/2001 z 20. júla 2001, ktorým sa schvaluje konsolidované znenie zákona o vodách). 10. Zákon c. 15/2012 obsahuje aj niekolko ustanovení s názvom "dodatocné ustanovenia", ktoré stanovujú: "Prvé dodatocné ustanovenie. Udalosti, ktoré vedú k vzniku danovej povinnosti upravenej v tomto zákone, ktoré zdanujú autonómne spolocenstvá. 1. V rozsahu, v akom sa dane stanovené týmto zákonom ukladajú za udalosti zdanované autonómnymi spolocenstvami, co vedie k znízeniu ich príjmov, platia ustanovenia clánku 6.2 základného zákona c. 8/1980 z 22. septembra o financovaní autonómnych spolocenstiev. 2. Ustanovenia predchádzajúceho odseku sa uplatnujú iba na tie dane, ktoré sú specifické pre autonómne spolocenstvá ustanovené zákonom schváleným pred 28. septembrom 2012. Druhé dodatocné ustanovenie. Náklady na energetickú sústavu. Vseobecné zákony o financovaní státu kazdorocne vyclenujú na financovanie nákladov na energetickú sústavu upravenú v clánku 16 Ley 54/1997, de 27 de noviembre, del Sector Eléctrico [zákon c. 54/1997 z 27. novembra 1997 o elektroenergetike] sumu zodpovedajúcu súctu: a) odhadu rocných súm vybraných státom v súvislosti s odvodmi a poplatkami uvedenými v tomto zákone; b) odhadované príjmy z obchodovania s emisnými kvótami skleníkových plynov formou aukcie v maximálnej výske 500 miliónov eur." 4. Královský dekrét c. 1/2001 11. Clánok 2 Real Decreto Legislativo 1/2001, de 20 de julio, por el que se aprueba el texto refundido de la Ley de Aguas (královský dekrét c. 1/2001 z 20. júla 2001, ktorým sa schvaluje konsolidované znenie zákona o vodách) s názvom "Vymedzenie verejných vodných zdrojov" uvádza: "Verejnými vodnými zdrojmi státu, s výnimkami výslovne uvedenými v tomto zákone, sú: a) Vnútrozemské vody, tak obnovitelné povrchové, ako aj podzemné vody, bez ohladu na cas obnovy. b) Prírodné, kontinuálne alebo diskontinuálne vodné toky. c) Dná jazier a lagún a povrchových nádrzí vo verejných vodných tokoch. ..." 12. Podla clánku 112 královského dekrétu c. 1/2001 v znení zákona o dani z energie, nazvaného "Poplatok za pouzívanie majetku zahrnajúceho verejné vodné zdroje": "1. Pouzívanie, vyuzívanie a rozvoj majetku vo verejných vodných zdrojoch uvedených v písmenách b) a c) clánku 2 tohto zákona, ktoré si vyzadujú koncesiu alebo administratívne povolenie, poskytujú v prospech príslusnej Správy povodia dan, ktorá sa nazýva poplatok za vyuzívanie verejných vodných zdrojov, urcenú na ochranu a zlepsenie vyssie uvedených zdrojov. Drzitelia koncesie na vyuzívanie vody sú oslobodení od platby poplatku za pouzívanie alebo vyuzívanie verejných pozemkov potrebných na prevádzkovanie koncesie. ... 4. Zdanitelný základ poplatku urcí Správa povodia na základe týchto predpokladov: a) v prípade vyuzívania pozemkov, ktoré sú súcastou verejných vodných zdrojov, na základe hodnoty vyuzívaných pozemkov, pricom sa berie do úvahy trhová hodnota prilahlých pozemkov; b) v prípade vyuzívania verejných vodných zdrojov na základe hodnoty takéhoto vyuzívania alebo z neho získaného prospechu; c) v prípade vyuzívania majetku, ktorý zahrna verejné vodné zdroje, na základe hodnoty spotrebovaného materiálu alebo úzitku dosiahnutého takýmto vyuzívaním. ..." 13. Clánok 112a královského dekrétu c. 1/2001 s názvom "Poplatok za vyuzívanie vnútrozemských vôd na výrobu elektriny", zavedený zákonom c. 15/2012, stanovuje: Podla clánku 112 královského dekrétu c. 1/2001 s názvom "Poplatok za pouzívanie verejných vodných zdrojov": "1. Vyuzívanie a zuzitkovanie verejných statkov uvedených v písmene a) clánku 2 tohto zákona na výrobu elektriny vo vedeniach elektrární je predmetom dane známej ako poplatok za vyuzívanie vnútrozemských vôd na výrobu elektriny, ktorý je urcený na ochranu a zlepsenie verejných vodných zdrojov. 2. Poplatok sa stane splatným pri pociatocnom poskytnutí a kazdorocnej údrzbe koncesie na výrobu elektriny z vody a bude splatný v zodpovedajúcej sume a v lehotách uvedených v podmienkach uvedenej koncesie alebo povolenia. 3. Poplatok budú povinní platit koncesionári, prípadne tí, na ktorých koncesia presla. 4. Vymeriavací základ poplatku urcí Správa povodia a je ním hospodárska hodnota elektriny vyrobenej z vodných zdrojov meraná podla prípojnicových nákladov elektrárne v kazdorocnom zdanovacom období prostredníctvom pouzívania a zuzitkovania verejných vodných zdrojov. 5. Rocná sadzba dane je 22 % hodnoty základu dane, pricom celková danová povinnost je suma, ktorá je výsledkom uplatnenia sadzby dane na základ dane. ... 8. Za správu a výber poplatku je zodpovedná príslusná Správa povodia alebo státny správca dane na základe dohody so Správou povodia. ..." 5. Královské nariadenie c. 198/2015 14. Preambula Real Decreto 198/2015, de 23 de marzo, por el que se desarrolla el artículo 112bis del texto refundido de la Ley de Aguas y se regula el canon por utilización de las aguas continentales para la producción de energía eléctrica en las demarcaciones intercomunitarias ( [7]7 ) (královský dekrét c. 198/2015 z 23. marca 2015, ktorým sa vykonáva clánok 112a konsolidovaného znenia zákona o vodách a upravuje sa poplatok za vyuzívanie vnútrozemských vôd na výrobu elektriny v oblastiach povodí viacerých autonómnych spolocenstiev) uvádza: "... Tento královský dekrét sa vydáva na základe druhého a tretieho záverecného ustanovenia zákona c. 15/2012 z 27. decembra 2012. Druhé záverecné ustanovenie na jednej strane stanovuje clánok 149.1.22.a spanielskej ústavy ako právny základ pre vykonávané právomoci, ktorý udeluje státu právomoci v oblasti právnych predpisov, regulácie a udelovania koncesií na vodné zdroje a ich vyuzívania, ked prechádzajú cez viac ako jedno autonómne spolocenstvo. Na druhej strane tretie záverecné ustanovenie umoznuje vláde v rámci jej právomocí vydat potrebné regulacné ustanovenia na rozvoj a uplatnovanie tohto zákona..." 15. Clánok 1 královského dekrétu c. 198/2015 s názvom "Poplatok za vyuzívanie vnútrozemských vôd na výrobu elektriny a rozsah pôsobnosti" stanovuje: "Vyuzívanie a zuzitkovanie statkov verejných vodných zdrojov uvedených v clánku 2 písm. a) revidovaného znenia zákona o vodách na výrobu elektriny, merané podla prípojnicových nákladov elektrárne, bude podliehat dani známej ako poplatok za pouzívanie vnútrozemských vôd na výrobu elektriny, ktorý je urcený na ochranu a zlepsenie verejných vodných zdrojov. Tento poplatok sa uplatnuje iba v povodiach medzi spolocenstvami." 16. Clánok 12 královského dekrétu c. 198/2015 s názvom "Príjmy z vybraných poplatkov" stanovuje: "1. Výska vybraných príjmov sa vyplatí správe povodia na základe ustanovení clánku 112a konsolidovaného znenia zákona o vodách schváleného královským legislatívnym dekrétom c. 1/2001 z 20. júla 2001. Na tieto úcely sa zohladnia ustanovenia clánku 59 písm. d) a clánkov 63.3 a 67 královského dekrétu c. 927/1988 z 29. júla 1988, ktorý schvaluje predpisy správy verejných vôd. ... 3. 2 % vybratých cistých príjmov sa povazujú za príjem správy povodia. 4. 98 % sumy vybraných cistých príjmov sa vyplatí státnej pokladnici. Vseobecný státny rozpocet rozdelí aspon sumu rovnajúcu sa sume vyclenenej na opatrenia na ochranu a zlepsenie verejných vodných zdrojov v súlade s ustanoveniami clánku 14. Investicné projekty, ktoré zarucujú ochranu a zlepsovanie verejných vodných zdrojov, budú na tento úcel kazdorocne urcené vo vseobecných zákonoch o státnom rozpocte. ..." 17. Podla clánku 13 uvedeného zákona s názvom "Záruka ochrany verejných zdrojov": "Na zabezpecenie súladu s environmentálnymi cielmi stanovenými v rámcovej smernici o vode a ustanovenými v clánku 98 a nasledujúcich paragrafoch konsolidovaného znenia zákona o vodách a v súlade so zásadou úhrady nákladov ustanovenou v clánku 111a konsolidovaného zákona o vodách vyclení vseobecný státny rozpocet aspon sumu rovnajúcu sa sume stanovenej v odseku 4 predchádzajúceho clánku 12 v súlade s clánkom 14 na opatrenia na ochranu a zlepsenie verejných vodných zdrojov a vodných útvarov postihnutých výstavbou vodných elektrární." II. Skutkové okolnosti 18. Zalobcovia vo vnútrostátnom konaní podali na Tribunal Supremo (Najvyssí súd, Spanielsko) správnu zalobu, v ktorej sa domáhajú zrusenia královského dekrétu c. 198/2015, ktorým sa vykonáva clánok 112a prepracovaného znenia zákona o vodách. Zalobcovia vo svojej zalobe spochybnujú platnost clánku 29 zákona c. 15/2012, ktorý do královského legislatívneho dekrétu c. 1/2001 zavádza clánok 112a. III. Návrh na zacatie prejudiciálneho konania a konanie na súde 19. Vnútrostátny súd má pochybnosti o zlucitelnosti týchto legislatívnych opatrení po prvé so zásadou "znecistovatel platí", ktorá je zakotvená v clánku 191 ods. 2 ZFEÚ tak, ako je vyjadrená v smernici 2000/60, po druhé so zásadou zákazu diskriminácie zakotvenou v clánku 3 smernice 2009/72 a po tretie so zákazom poskytovania státnej pomoci stanoveným v clánku 107 ZFEÚ. ( [8]8 ) 20. Pokial ide o súlad tejto dane so zásadou 'znecistovatel platí`, vnútrostátny súd uvádza, ze napriek skutocnosti, ze odôvodnenie zákona o dani z energie odôvodnuje túto dan dôvodmi ochrany zivotného prostredia, konkrétne ochrany a zlepsenia verejných vodných zdrojov, zdá sa, ze samotná struktúra tejto dane naznacuje, ze v skutocnosti sleduje cisto hospodársky ciel, ktorým je pokryt financný deficit elektrizacnej sústavy. Okrem toho sa zdá, ze podla vnútrostátneho súdu je tento ciel dosahovaný nekoherentným a nekonzistentným spôsobom. Po prvé je táto dan zalozená na hodnote vyrobenej energie, ktorá sa pocíta na základe príjmov vytvorených energiou dodanou do elektrizacnej sústavy a nie podla mnozstva vyuzitej vody. Po druhé je sadzba tejto dane 22 %, zatial co sadzba za vyuzívanie, pouzívanie a zuzitkovanie iných prírodných tokov je iba 5 %. Po tretie sa 98 % vybraných súm vypláca do vseobecného rozpoctu spanielskeho státu, a preto by predstavovalo dodatocný príjem elektrizacnej sústavy. Ak text královského dekrétu spresnuje, ze vseobecný státny rozpocet vyclenuje sumu rovnajúcu sa aspon 98 % príjmov získaných uvedeným poplatkom na opatrenia na ochranu a zlepsenie verejných vodných zdrojov, vnútrostátny súd uvádza, ze takéto pridelenie nebolo respektované v prípade vseobecného státneho rozpoctu na rok 2016, ktorý vyclenil vsetky príjmy z tejto dane na pokrytie deficitu elektrizacnej sústavy. V rozpore s poziadavkami clánku 9 ods. 1 smernice 2000/60 by teda dan nezohladnovala zásadu úhrady nákladov na vodohospodárske sluzby. 21. Pokial ide o zlucitelnost dane so zásadou zákazu diskriminácie zakotvenou v clánku 3 smernice 2009/72, vnútrostátny súd zdôraznuje, ze dan z vyuzívania vnútrozemských vôd sa uplatnuje iba na výrobcov elektriny z vody s výnimkou výrobcov elektriny, ktorí vyuzívajú inú technológiu. Okrem toho sa ukladá iba výrobcom, ktorí sú drzitelmi administratívnych koncesií v povodiach v rámci spolocenstiev a nie v povodiach medzi spolocenstvami. 22. Pokial ide o státnu pomoc, vnútrostátny súd zdôraznuje, ze z dôvodu asymetrickej povahy tejto dane môzu rozdiely v zaobchádzaní, ktoré stanovuje, predstavovat státnu pomoc v prospech tých, ktorí tejto dani nepodliehajú. 23. V tejto súvislosti Tribunal Supremo (Najvyssí súd) vo veciach C-105/18 az C-108/18 a C-110/18 az C-113/18 rozhodol o prerusení konania a polození týchto prejudiciálnych otázok Súdnemu dvoru: "1. Má sa environmentálna zásada 'znecistovatel platí`, zakotvená v clánku 191 ods. 2 ZFEÚ, a clánok 9 ods. 1 smernice [2000/60], ktorý zakotvuje zásadu úhrady nákladov za vodohospodárske sluzby, ako aj primerané ekonomické vyvazovanie vyuzívania vody, vykladat v tom zmysle, ze bránia zavedeniu poplatku za vyuzívanie vnútrozemských vôd na výrobu energie, o aký ide vo veciach samých, ktorý nepodnecuje k efektívnemu vyuzívaniu vody ani nestanovuje mechanizmy na zachovanie a ochranu verejných vodných zdrojov a ktorého výpocet je úplne nezávislý od schopnosti spôsobit skodu verejným vodným zdrojom a sústreduje sa výlucne iba na schopnost vytvárat príjmy výrobcom? 2. Je v súlade so zásadou zákazu diskriminácie subjektov zakotvenou v clánku 3 ods. 1 smernice [2009/72] taká dan, akou je poplatok za výrobu elektriny z vody, o aký ide vo veciach samých, ktorý sa vztahuje výlucne jednak na výrobcov elektrickej energie z vodných zdrojov pôsobiacich v povodiach patriacich do viacerých autonómnych spolocenstiev, a nie na výrobcov s povolením na vyuzívanie vôd v povodiach patriacich do jedného autonómneho spolocenstva, a tiez jednak na výrobcov, ktorí disponujú technológiami na výrobu elektriny z vody, na rozdiel od výrobcov vyrábajúcich energiu s pomocou iných technológií? 3. Má sa clánok 107 ods. 1 ZFEÚ vykladat v tom zmysle, ze zatazenie výrobcov elektrickej energie z vodných zdrojov, ktorí pôsobia v povodiach patriacich do viacerých autonómnych spolocenstiev, poplatkom za vyuzívanie vôd, o aký ide vo veciach samých, kedze zavádza asymetrický systém zdanovania v rámci tej istej technológie v závislosti od toho, kde sa elektráren nachádza, a kedze tento poplatok nie je mozné ukladat výrobcom elektriny z iných zdrojov, predstavuje zakázanú státnu pomoc?" 24. Vo veci C-109/18 sa prvé dve prejudiciálne otázky v podstate zhodujú s prvými dvoma prejudiciálnymi otázkami vo veciach uvedených v predchádzajúcom bode. Tretia otázka vsak znie takto: "3. Má sa clánok 107 ods. 1 ZFEÚ vykladat v tom zmysle, ze skutocnost, ze poplatok za výrobu elektriny z vody sa nevztahuje na vodné elektrárne pôsobiace v povodiach patriacich do jedného autonómneho spolocenstva a na dalsie [spotrebné] vyuzívanie vody, kedze poplatok sa vztahuje iba na vyuzívanie vôd na výrobu elektriny, predstavuje zakázanú státnu pomoc?" 25. Písomné pripomienky predlozili Asociación Espańola de la Industria Eléctrica (UNESA), Corporación Acciona Hidráulica (Acciona) SLU, Associació de Productors i Usuaris d'Energia Elčctrica, Endesa Generación SA, Asociación de Empresas de Energías Renovables (APPA), Iberdrola Generación SAU, spanielska a nemecká vláda a Európska komisia. Okrem toho vsetci s výnimkou nemeckej vlády predniesli svoje prednesy na pojednávaní 28. februára 2018. IV. Analýza A. O prvej prejudiciálnej otázke: zásada "znecistovatel platí" 26. Svojou prvou prejudiciálnou otázkou sa vnútrostátny súd pýta, ci environmentálna zásada "znecistovatel platí" upravená v clánku 191 ods. 2 ZFEÚ a clánku 9 ods. 1 smernice 2000/60, ktorá stanovuje zásadu úhrady nákladov za vodohospodárske sluzby a primerané hospodárske vyvazovanie vyuzívania vody, by sa mali vykladat tak, ze bránia zavedeniu dane z vyuzívania vnútrozemských vôd na výrobu energie, ako je dan, o ktorú ide v konaní. 27. Pred posúdením, ci jedno z týchto dvoch ustanovení bráni zavedeniu takejto dane, je potrebné urcit, ci sa jedného z nich mozno dovolávat pred vnútrostátnym súdom. 28. Pokial ide o clánok 191 ods. 2 ZFEÚ, ako uz Súdny dvor rozhodol, kedze toto ustanovenie, ktoré zavádza zásadu "znecistovatel platí", je zamerané na opatrenia na úrovni Únie, jednotlivci sa ho nemôzu dovolávat v snahe o vylúcenie uplatnovania vnútrostátneho právneho predpisu. ( [9]9 ) 29. Je pravda, ze títo jednotlivci sa môzu dovolávat ustanovenia, ktorým sa dosahujú úcinky tejto zásady v urcitej oblasti, za predpokladu, ze toto ustanovenie sa môze následne riadne povazovat za priamo úcinné. ( [10]10 ) Aj napriek tomu, ze clánok 9 ods. 1 smernice 2000/60 konkretizuje zásadu "znecistovatel platí" v oblasti vodného hospodárstva, vsak toto ustanovenie nemozno priamo uplatnit na vnútrostátnom súde, pretoze z dôvodov, ktoré v krátkosti vysvetlím, nepovazujem toto ustanovenie za priamo úcinné. Ak totiz clánok 9 ods. 1 smernice 2000/60 v kazdom prípade vyzaduje, aby clenské státy zohladnovali zásadu úhrady nákladov za vodohospodárske sluzby, a to vrátane nákladov na ochranu zivotného prostredia a na zdroje, najmä v súlade so zásadou "znecistovatel platí" ( [11]11 ), táto povinnost im vo svojom dôsledku neposkytuje ziadnu osobitnú ochranu alebo právo. 30. Potvrdzuje to samotné znenie clánku 9 ods. 1, ktorý nemá vlastnosti jasnosti, presnosti a bezpodmienecnosti, ktoré sú nevyhnutné na to, aby sa mohla uplatnit akákolvek doktrína priameho úcinku. Prvá cast clánku 9 ods. 1 sa teda iba obmedzuje na konstatovanie, ze clenské státy "zohladnia" zásadu úhrady nákladov za vodohospodárske sluzby bez presného urcenia, ako sa to má uskutocnit. 31. Je pravda, ze druhá cast ukladá clenským státom konkrétne povinnosti na dosiahnutie urcitých cielov do roku 2010. Aj v tomto kontexte vsak pouzité znenie ("... do roku 2010 clenské státy zabezpecia, aby cenová politika v oblasti vôd dostatocne motivovala uzívatelov k efektívnemu vyuzívaniu vodných zdrojov..."), nepripústa presnost, ktorá je nevyhnutná na úcely uplatnovania doktríny priameho úcinku. ( [12]12 ) Clovek by sa mohol opýtat: ako by mal vnútrostátny súd odkazom na konvencné právne zásady vo veci, ktorú podal individuálny ziadatel v súvislosti s konkrétnou danou, posudzovat, ci clenský stát zaviedol "dostatocné" stimuly na to, aby uzívatelia "efektívne vyuzívali" vodné zdroje? 32. Dodrziavanie povinnosti stanovenej v clánku 9 ods. 1 mozno posudzovat iba pri zohladnení vsetkých pravidiel, ktorými sa riadi tvorba cien vody. V clánku 9 ods. 1 sa totiz neuvádza, ze kazdá dan alebo poplatok za vodu sa platí v pomere k vyuzívaniu vody, ale ze clenské státy musia zabezpecit, aby vo vseobecnosti ich politiky tvorby cien vody poskytovali dostatocné stimuly. Na posúdenie, ci clenský stát dodrzal tento clánok, sa musia zohladnit vsetky dane alebo poplatky, ktoré znásajú uzívatelia vody, a nie iba tie, o ktoré ide v danej situácii. 33. Preto navrhujem odpoved na prvú prejudiciálnu otázku v znení, ze clánok 191 ods. 2 ZFEÚ ani clánok 9 ods. 1 nemajú priamy úcinok, a preto sa jednotlivec nemôze dovolávat ani jedného z nich pred vnútrostátnym súdom na úcely napadnutia konkrétnej dane z vyuzívania vnútrozemských vôd na výrobu energie. B. O druhej prejudiciálnej otázke: otázka zákazu diskriminácie 34. Svojou druhou prejudiciálnou otázkou sa vnútrostátny súd pýta, ci dan, o akú ide vo vnútrostátnom konaní, ktorá sa dotýka podnikov, ktoré sú drzitelmi koncesie na vyuzívanie povodia medzi spolocenstvami na výrobu elektriny, ale nie prevádzkovatelov, ktorí sú drzitelmi koncesií na vyuzívanie povodia v rámci spolocenstva, ani výrobcov elektriny pouzívajúcich iné technológie, je zlucitelná so zásadou zákazu diskriminácie medzi prevádzkovatelmi ustanovenou v clánku 3 ods. 1 smernice 2009/72. 35. Ako som vysvetlil vo svojich návrhoch predlozených v spojených veciach C-80/18 az C-83/18 UNESA a i./Administración General del Estado, ktoré boli tiez prednesené dnes ráno, domnievam sa, ze rozsah pôsobnosti smernice 2009/72 sa obmedzuje na výrobu, prenos, distribúciu a dodávku elektriny, a to bez ohladu na vseobecný jazyk daného ustanovenia. Vyplýva to zo skutocnosti, ze po prvé pojem "výroba" treba chápat (ako to vyplýva aj z clánkov 7 a 8 smernice 2009/72) tak, ze sa odvoláva iba na výstavbu novej kapacity na výrobu elektriny, a po druhé, ze smernica bola prijatá výlucne na základe clánku 95 ES (teraz clánok 114 ZFEÚ), ktorého druhý odsek stanovuje, ze daný clánok nie je mozné pouzit na prijímanie danových opatrení Únie. 36. Navyse otázka danovej harmonizácie má znacný význam. Podla judikatúry Súdneho dvora sa totiz vseobecná zásada zákazu diskriminácie (v osobitnom zmysle a význame tohto pojmu v práve Únie) uplatnuje iba v rozsahu uplatnovania práva Únie. ( [13]13 ) Ak teda treba smernicu chápat tak, ze sa táto zásada uplatnuje na dane ulozené na trhu s elektrickou energiou, treba ju povazovat za harmonizacné opatrenie. 37. V tejto súvislosti treba poznamenat, ze kedze Únia nemá právomoc podla clánku 114 ZFEÚ prijat takéto danové opatrenie, ak by sa clánok 3 ods. 1 mal uplatnovat na vnútrostátne danové opatrenie, tento clánok by bol z podstaty veci nezákonný. V dôsledku toho je potrebné priznat tomuto ustanoveniu restriktívnejsí výklad, nez by inak mohlo naznacovat jeho vseobecné znenie. Smernica sa preto musí povazovat za smernicu, ktorá nemá úcinok uplatnovania zásady Únie zákazu diskriminácie na vnútrostátne danové opatrenia. Akýkolvek iný záver by podla môjho názoru vyzadoval, aby smernica mala za svoj právny základ clánok 115 ZFEÚ, a preto by musela byt prijatá Radou jednomyselne. 38. Za týchto okolností povazujem za svoju povinnost dospiet k záveru, ze vnútrostátne danové opatrenie nespadá do pôsobnosti smernice 2009/72. 1. Subsidiárne, otázka diskriminácie 39. V prípade, ze by vsak Súdny dvor nesúhlasil s týmto výkladom a dospel by k záveru, ze clánok 3 ods. 1 sa skutocne uplatnuje na dane, predsa len navrhujem subsidiárne preskúmat, ci sa toto ustanovenie musí vykladat v tom zmysle, ze bráni dani, akou je predmetná dan vo vnútrostátnom konaní. Zostávajúca cast týchto návrhov teda vychádza z predpokladu - ktorý je v rozpore s mojím vlastným názorom -, ze clánok 3 ods. 1 smernice 2009/72 sa skutocne uplatnuje na danové opatrenia tohto druhu. 40. V tejto súvislosti je potrebné pripomenút, ze v kontexte návrhov na zacatie prejudiciálneho konania Súdny dvor nemá právomoc na uplatnovanie zmlúv ani aktu Únie na konkrétnu vec, ani rozhodnút o platnosti alebo výklade ustanovenia vnútrostátneho práva, ako by to bolo mozné podla clánku 258 ZFEÚ. V konecnom dôsledku prinálezí vnútrostátnemu súdu, ktorý má výhradnú právomoc rozhodovat o skutkových okolnostiach v prejednávanej veci a vykladat vnútrostátnu právnu úpravu, rozhodnút o platnosti napadnutého vnútrostátneho opatrenia. V prejudiciálnom konaní vsak Súdny dvor, ktorý bol vyzvaný, aby vnútrostátnemu súdu poskytol uzitocné odpovede, môze poskytnút usmernenie zalozené na dokumentoch v spise, ako aj na písomných a ústnych pripomienkach, ktoré mu boli predlozené, aby umoznil vnútrostátnemu súdu vydat rozsudok. ( [14]14 ) 41. Ako uz Súdny dvor rozhodol v súvislosti s predchádzajúcou smernicou o spolocných pravidlách pre vnútorný trh s elektrinou ( [15]15 ), ustanovenia, ktoré odkazujú na zásadu zákazu diskriminácie v uvedenej smernici, "sú konkrétnym vyjadrením vseobecnej zásady rovnosti" ( [16]16 ). Judikatúra Súdneho dvora týkajúca sa vseobecnej zásady rovnosti by sa preto mala v zásade povazovat za relevantnú pre výklad clánku 3 ods. 1. 42. Podla zásady rovnosti zaobchádzania sa s porovnatelnými situáciami nesmie zaobchádzat rozdielne a s rozdielnymi situáciami sa nesmie zaobchádzat rovnako, pokial takéto zaobchádzanie nie je objektívne odôvodnené. ( [17]17 ) a) Situácie, ktoré sa majú povazovat za porovnatelné 43. V súlade s ustálenou judikatúrou Súdneho dvora musia byt faktory, ktoré rozlisujú rôzne situácie, a otázka, ci sú tieto situácie porovnatelné, podla práva Únie v zásade urcené a posúdené vo svetle predmetu právnej úpravy, ktorá stanovuje, ze ide o situáciu zakladajúcu údajnú diskrimináciu, a sledovaného ciela. ( [18]18 ) 44. Avsak v situácii, ktorá sa netýka vseobecnej zásady rovnosti zaobchádzania, ale ustanovenia, ktoré realizuje túto zásadu, by potom otázka porovnatelnosti dvoch situácií nemala byt posudzovaná vo svetle ciela sledovaného týmto ustanovením, ale skôr odkazom na vecné ciele a úcinky predmetnej vnútrostátnej právnej úpravy. 45. Odpoved na túto otázku podla môjho názoru závisí od toho, ako na zásadu rovnosti zaobchádzania odkazuje ustanovenie, ktoré realizuje túto zásadu. Ak výslovne stanovuje, ze s dvomi kategóriami osôb sa musí zaobchádzat rovnako, vnútrostátne súdy sa musia domnievat, ze ich situácie sú porovnatelné. ( [19]19 ) Ak sa vsak v práve Únie iba uvádza, ze clenské státy nesmú diskriminovat urcitú kategóriu osôb, tieto clenské státy nie sú povinné zaobchádzat so vsetkými osobami ako s osobami v rovnakej situácii, ale skôr by mali zabezpecit, aby pri výkone svojej normatívnej právomoci nevytvárali svojvolné rozlisovanie a aby bola navyse zachovaná podstata rovnosti zaobchádzania. ( [20]20 ) 46. V prejednávanej veci s ohladom na skutocnost, ze clánok 3 ods. 1 nestanovuje, ze so vsetkými výrobcami elektrickej energie sa musí zaobchádzat rovnako, ale skôr ze "aby [elektroenergetické] podniky neboli diskriminované z hladiska ich práv alebo povinností", by sa porovnatelnost situácií mala v skutocnosti urcit vo svetle predmetu vnútrostátnych právnych predpisov a sledovaného ciela. 47. V preambule zákona c. 15/2012 sa uvádza, ze dan z vyuzívania vnútrozemských vôd na výrobu elektriny sleduje dva ciele, a to: - rozsírenie rozsahu existujúceho poplatku stanoveného v clánku 112 zákona o vode a splatného za vyuzívanie a zuzitkovanie urcitých castí verejnej vodohospodárskej oblasti, pricom vyuzívanie vnútrozemských vôd doteraz nebolo predmetom tohto poplatku, - posilnenie ochrany verejných vôd získaním zdrojov od tých, ktorí majú úzitok z ich súkromného vyuzívania alebo osobitného vyuzívania, a prenesenie "nákladov na sluzby súvisiace s vodohospodárstvom, vrátane nákladov na ochranu zivotného prostredia a na zdroje, na iných koncových uzívatelov". 48. Pokial ide o prvý uvedený ciel, kedze základ dane, ako aj sadzba dane stanovené v clánku 112 zákona o vode sa odlisujú od základu a sadzby uvedených v jeho clánku 112a, prvý ciel uvedený v preambule uvedeného zákona zjavne nemozno povazovat za ciel, ktorý tento paragraf skutocne sleduje. Tento ciel by sa preto nemal brat do úvahy pri urcovaní porovnatelnosti dotknutých situácií. 49. Pokial ide o druhý ciel, v jeho svetle sa vsetci verejní pouzívatelia vody majú povazovat za pouzívatelov v rovnakej situácii. Hoci v preambule zákona c. 15/2012 sa uvádza, ze rozsah pôsobnosti dane je obmedzený na výrobu elektriny, osobitný ciel, ktorý táto dan sleduje, t. j. posilnenie ochrany verejných vôd presunutím nákladov na sluzby súvisiace s vodohospodárstvom na koncového pouzívatela, sa v skutocnosti dotýka vsetkých pouzívatelov vnútrozemských vôd. 50. Vnútrostátny súd má vázne pochybnosti o tom, ci je tento deklarovaný legislatívny ciel skutocne pravý. Naznacuje, ze úcelom dane z vyuzívania vnútrozemských vôd na výrobu elektriny by mohlo byt výlucne zvýsenie objemu príjmov vo financnom systéme elektroenergetiky s cielom kompenzovat tarifný deficit vyplývajúci z rozdielu medzi príjmami, ktoré spanielske elektroenergetické spolocnosti dostávajú od spotrebitelov, a nákladmi na dodávku elektriny, ktoré uznávajú vnútrostátne právne predpisy a ktorých náhrada je zarucená spanielskym státom. Tento názor zastáva z nasledujúcich dôvodov: - sadzba tejto dane je 22 % z vyrobeného objemu, zatial co sadzba za vyuzívanie, pouzívanie a zuzitkovanie iných prírodných tokov je iba 5 %, - základom predmetnej dane je objem vyrobenej elektriny a nie mnozstvo vyuzitej vody, - napriek tomu, ze královský dekrét spresnuje, ze vseobecné státne rozpocty vyclenujú sumu rovnajúcu sa aspon 98 % príjmov získaných uvedeným poplatkom na opatrenia na ochranu a zlepsenie verejných vodných zdrojov, takéto pridelenie nebolo respektované v prípade rozpoctu na rok 2016, v ktorom boli vsetky príjmy z tejto dane vyclenené na vyrovnanie deficitu elektrizacnej sústavy. 51. Zalobcovia tiez vyjadrili obavy, pokial ide o skutocnú povahu uvedeného ciela, pretoze uplatnenie tejto dane má za následok, ze energia z vody sa zdanuje dvojnásobnou sadzbou v porovnaní s inými zdrojmi elektriny, a to vrátane tých zdrojov, ktoré sa povazujú za znecistujúcejsie. 52. Zdá sa, ze nie je pochýb o tom, ze hlavným cielom tejto dane je zvýsit objem verejných príjmov vygenerovaných elektroenergetikou. Je vsak mozné pripustit, ze s výrobou elektriny z vody sú spojené osobitné otázky týkajúce sa vyuzívania národných zdrojov, ktoré môzu odôvodnovat ciastocne odlisné zaobchádzanie s týmto sektorom na danové úcely. 53. Koniec koncov, specifickejsím úcelom dane z vnútrozemských vôd nie je chránit zivotné prostredie vo vseobecnosti, ale skôr posilnit ochranu verejných vôd a preniest náklady na sluzby súvisiace s vodohospodárstvom na iných konecných uzívatelov. ( [21]21 ) Skutocnost, ze sadzba tejto dane je vyssia ako sadzba, ktorá sa uplatnuje na vyuzívanie iných prírodných vodných tokov, teda nie je nevyhnutne v rozpore s cielom sledovaným vnútrostátnou právnou úpravou, ktorým je preniest na spotrebitelov náklady na vodohospodárske sluzby, pretoze nie vsetci uzívatelia vody majú na tieto náklady rovnaký dosah. ( [22]22 ) 54. Pokial ide o druhú okolnost uvedenú vnútrostátnym súdom, aj ked volba tohto konkrétneho základu dane sa môze zdat nezvycajná, treba pripomenút, ze výroba elektriny pomocou hydroelektrických technológií predpokladá urcitý vztah medzi vyuzitou vodou a objemom vyrobenej elektriny. Toto mnozstvo je totiz urcené objemom prietoku vody a vzdialenostou medzi turbínami v elektrárni a vodnou hladinou vytvorenou priehradou. ( [23]23 ) Skutocnost, ze dan sa odvíja od objemu vyrobenej elektriny - a nie od spotrebovanej vody -, sa teda nezdá byt sama osebe v rozpore s cielom presunu nákladov na vodohospodárske sluzby na koncových uzívatelov. 55. Pokial ide o tretiu okolnost uvedenú vnútrostátnym súdom, a to tvrdenie, ze 98 % príjmov z dane z vnútrozemských vôd nebolo vyclenených na ochranu a zlepsenie verejných vodných zdrojov v rozpocte na rok 2016 ( [24]24 ), je pravda, ze ciele sledované danou na posilnenie ochrany verejných vôd a prenesenie nákladov na sluzby súvisiace s vodohospodárstvom na iných koncových uzívatelov naznacujú, ze aspon cast vybraných súm, zodpovedajúca nákladom na vyuzívanie vody, sa vyclenuje na udrzanie a zlepsenie zariadení. ( [25]25 ) 56. Absencia takéhoto vyclenenia príjmov z dane z vyuzívania vnútrozemských vôd v roku 2016 vsak sama osebe nepostacuje na preukázanie toho, ze dan takýto ciel nesleduje. Dokonca aj keby sa takéto okolnosti preukázali, pokial by sa obmedzovali na urcitý rok, nie je mozné urcit, ci uvedený ciel nie je skutocný alebo ci sa problém obmedzuje na rozpocet na rok 2016. 57. Pokial ide o tvrdenie zalobcov, podla ktorého elektrina z vody celí koncovým daniam, ktoré sú znacne vyssie ako elektrina vyrobená inými metódami, a to vrátane tých, ktoré sa vseobecne povazujú za znecistujúcejsie pre zivotné prostredie, je pravda, ze takáto okolnost, ak je presná, spochybnuje spanielsku politiku ochrany zivotného prostredia. Je vsak potrebné opätovne pripomenút, ze cielom sledovaným predmetnou danou nie je ochrana zivotného prostredia vo vseobecnosti, ale posilnenie ochrany verejných vôd a prenesenie nákladov na sluzby súvisiace s vodohospodárstvom na iných koncových uzívatelov. Vyssia sadzba dane pre elektrinu z vody ako pre elektrinu vyrobenú inými metódami nie je v rozpore s týmto cielom. 58. Z toho vyplýva, ze z tvrdení vnútrostátneho súdu a zalobcov nevyplýva, ze druhý ciel uvedený v preambule zákona nie je skutocným legislatívnym cielom. Posúdenie otázky, ci úcel dotknutého zákona vo vnútrostátnom konaní skutocne súvisí s cielom posilnit ochranu verejných vôd a preniest náklady na sluzby súvisiace s vodohospodárstvom na iných koncových pouzívatelov, vsak prinálezí vnútrostátnemu súdu. b) Existencia rozdielov v zaobchádzaní 59. Ak sa budeme drzat ciela stanoveného vo vnútrostátnych právnych predpisoch, na úcely urcenia, ci dochádza k rozdielnemu zaobchádzaniu, sa majú vsetci uzívatelia vnútrozemských vôd povazovat za osoby nachádzajúce sa v rovnakej situácii. Zavedením dane, ktorá sa vztahuje iba na vyuzívanie vôd na výrobu elektriny, táto právna úprava vytvára rozdiely v zaobchádzaní medzi uzívatelmi, ktorí vyuzívajú vnútrozemské vody na výrobu elektriny, a ostatnými uzívatelmi vnútrozemských vôd. 60. Ak by sa potvrdili pochybnosti vyjadrené vnútrostátnym súdom, pokial ide o ciele sledované vnútrostátnym právnym predpisom, právny predpis by tiez zaviedol rozdiel v zaobchádzaní, ktorý by vsak nebol medzi tými, ktorí vyuzívajú vodu na výrobu elektriny, a tými, ktorí ju vyuzívajú na iné úcely, ale medzi výrobcami elektriny z vody a výrobcami elektriny z iných zdrojov. Ak by totiz cielom dane z vyuzívania vnútrozemských vôd bolo zvýsenie objemu príjmov vo financnom systéme elektroenergetiky, vsetci výrobcovia energie by sa potom museli povazovat za výrobcov v porovnatelnej situácii, kedze deficit je spôsobený rozdielom medzi príjmami, ktoré spanielske elektroenergetické spolocnosti dostávajú od spotrebitelov, a nákladmi na dodávky elektriny uznanými vnútrostátnymi predpismi. c) Odôvodnenie 61. Ak dochádza k rozdielnemu zaobchádzaniu medzi dvoma inak porovnatelnými situáciami, zásada rovnosti zaobchádzania nie je porusená, ak je toto rozdielne zaobchádzanie riadne odôvodnené. ( [26]26 ) Tak je to podla ustálenej judikatúry Súdneho dvora v prípade, ak je rozdielne zaobchádzanie odôvodnené objektívnym dôvodom, ak je rozdielne zaobchádzanie primerané tomuto dôvodu a ak vnútrostátny zákonodarca zohladnuje tento dôvod konzistentne. ( [27]27 ) 62. V prejednávanej veci vnútrostátny súd a úcastníci konania uvádzajú tri mozné odôvodnenia, a to: - ochrana prírodných zdrojov, - potreba zabezpecit zodpovedajúcu úroven zdanovania výrobcov, pricom iné kategórie výrobcov elektriny podliehajú iným daniam, a - rozdelenie právomocí v Spanielsku medzi stát a autonómne spolocenstvá. 63. Pokial ide o ochranu prírodných zdrojov, kedze dosah výroby elektriny z vody na vnútrozemské vody zahrna vyuzívanie verejných zdrojov zivotného prostredia, ktoré chce Spanielsko zachovat, takýto ciel by mohol odôvodnit rozdiely v zaobchádzaní s výrobcami energie z vody a ostatnými uzívatelmi verejných zdrojov ( [28]28 ) za predpokladu, ze takýto rozdiel by bol úcinne prepojený a úmerný specifickému dosahu týchto techník na zivotné prostredie a ze tento dôvod by sa zohladnoval konzistentne. Aj ked ide o otázky, ktorých overenie a posúdenie prinálezí predovsetkým vnútrostátnemu súdu, stále mi nie je jasné, ako by takýto ciel mohol odôvodnit rozdielne zaobchádzanie s výrobcami energie z vody v závislosti od toho, ci koncesia, ktorú majú, sa týka povodia v rámci spolocenstva, alebo povodia medzi spolocenstvami jednotlivých regionálnych autonómnych spolocenstiev v Spanielsku. Z toho teda vyplýva, ze toto konkrétne vysvetlenie nemôze odôvodnit vyssie opísaný rozdiel v zaobchádzaní. 64. Rovnaká úvaha platí pri potrebe zabezpecit vo vseobecnosti porovnatelnú úroven zdanovania medzi výrobcami elektriny. Aj ked tento ciel by bolo mozné povazovat za legitímny, dosahovanie tohto ciela by bolo mozné povazovat za konzistentné a primerané iba vtedy, ak by výska dane, ktorú uz kazdý výrobca elektriny znása, bola priamo alebo nepriamo zohladnená na úcely urcenia dane podla clánku 112a, co zrejme nie je pravda. Nezdá sa totiz, ze by výpocet dane splatnej podla clánku 112a tak ci onak súvisel so sumou daní, ktoré uz výrobcovia elektriny zaplatili, hoci posúdenie a overenie tejto zálezitosti opät prinálezí vnútrostátnemu súdu. 65. Spanielska vláda na pojednávaní tvrdila, ze tento rozdiel je mozné vysvetlit rozdielom v prietoku medzi vodnými tokmi v závislosti od toho, ci prechádzajú, alebo neprechádzajú viac ako jedným autonómnym spolocenstvom. Nemôzem si pomôct - takéto vysvetlenie mi nepripadá velmi presvedcivé. Okrem toho, ze prietok vodného toku závisí od iných faktorov, ako je jeho dlzka, ziadne ustanovenie v preambule královského dekrétu c. 198/2015, ktorý tento rozdiel vytvoril, neuvádza toto odôvodnenie. 66. Nakoniec, pokial ide o rozdelenie právomocí v Spanielsku medzi stát a autonómne spolocenstvá, ak sa takýto ciel musí povazovat za objektívny dôvod, úcastníci vo vnútrostátnom konaní sa nezhodujú na tom, ci spanielska ústava vyhradzuje, alebo nevyhradzuje právomoc na prijatie alebo rozhodnutie o výske poplatku, ktorý sa má platit za vyuzívanie povodí v rámci spolocenstva, kazdému autonómnemu spolocenstvu. ( [29]29 ) Zalobcovia tvrdia, ze stát má vseobecnú právomoc v danovej oblasti podla clánku 149 ods. 2 bodu 14 ústavy, zatial co spanielska vláda tvrdí, ze a contrario výkladom clánku 149 ods. 1 bodu 22 ústavy je mozné usúdit, ze stát nemá právomoc stanovit dan alebo poplatok ( [30]30 ) za súkromné vyuzívanie vnútrozemských vôd prúdiacich na územie jedného autonómneho spolocenstva. 67. V tejto súvislosti poznamenávam, ze po prvé z výlucnej povahy právomoci státu organizovat a udelovat iba koncesie týkajúce sa povodí medzi spolocenstvami logicky nie je mozné vyvodit, ze tento stát nemá právomoc zdanovat elektrinu vyrobenú v povodiach v rámci spolocenstva, pretoze túto právomoc by bolo mozné vykonávat spolocne. Po druhé z cítania "prvého dodatocného ustanovenia" uvedeného v zákone c. 15/2012 sa zdá, ze pôvodne vnútrostátny zákonodarca usúdil, ze má právomoc zasiahnut do danových právomocí autonómnych spolocenstiev. 68. Treba vsak pripomenút, ze ked Súdny dvor rozhoduje v konaní o prejudiciálnej otázke, jeho úlohou je poskytnút vnútrostátnemu súdu usmernenie o rozsahu pôsobnosti predpisov práva Únie tak, aby tento súd mohol tieto predpisy správne uplatnit na skutkové okolnosti veci, ktorú prejednáva, a Súdnemu dvoru neprinálezí, aby tieto pravidlá uplatnoval sám, a fortiori pretoze na to nevyhnutne nemá k dispozícii vsetky zásadné informácie. ( [31]31 ) Vyhlásenie, ci sa spanielska ústava má, alebo nemá vykladat v tom zmysle, ze stát nebol oprávnený uplatnit predmetnú dan na povodia v rámci spolocenstva, teda prinálezí vnútrostátnemu súdu. 69. Ak by sa mali potvrdit pochybnosti vyjadrené vnútrostátnym súdom, pokial ide o úprimnost ciela sledovaného vnútrostátnou právnou úpravou, potom pri zohladnovaní skutocnosti, ze s výrobou elektriny z vody sú spojené iné problémy ako v prípade iných foriem výroby elektriny kvôli vyuzívaniu prírodných zdrojov, ktoré sú s tým spojené, vsak táto okolnost nezakryje skutocnost, ze hmatatelné nerovnaké zaobchádzanie s rôznymi druhmi výrobcov elektriny na danové úcely pravdepodobne zásadným spôsobom postihne zásadu rovnosti a zákazu diskriminácie. Nebude teda pochybností o tom, ze rozdielne danové zaobchádzanie s týmto druhom výrobcov rôznych druhov elektriny by malo byt objektívne odôvodnené. Môze to tak byt vzhladom na výrazne vysoký rozdiel medzi danovým zaobchádzaním s výrobcami energie z vody v porovnaní s inými výrobcami elektriny. ( [32]32 ) 70. Ak teda zhrniem túto otázku, kedze sa domnievam, ze clánok 3 ods. 1 sa nevztahuje na vnútrostátne danové opatrenia, navrhujem Súdnemu dvoru, aby na druhú prejudiciálnu otázku odpovedal tak, ze zásada zákazu diskriminácie medzi subjektmi ustanovenými v clánku 3 ods. 1 smernice 2009/72 sa neuplatnuje na dan, akou je dan, o ktorú ide vo vnútrostátnom konaní, ktorá sa dotýka podnikov, ktoré sú drzitelmi koncesie na vyuzívanie povodí medzi spolocenstvami na výrobu elektriny, ale nie prevádzkovatelov, ktorí sú drzitelmi koncesie na výrobu elektriny povodia v rámci spolocenstva, ani výrobcov elektriny vyuzívajúcich iné technológie. 71. V prípade, ze by sa Súdny dvor nestotoznil s mojím názorom týkajúcim sa rozsahu pôsobnosti clánku 3 ods. 1 smernice 2009/72, na prejudiciálnu otázku by som odpovedal subsidiárne tak, ze toto ustanovenie sa má vykladat v tom zmysle, ze v zásade nebráni vnútrostátnym právnym predpisom, akým je predmetné danové opatrenia dotknuté vo vnútrostátnom konaní, avsak pod podmienkou, ze rozdielne danové zaobchádzanie s rôznymi výrobcami elektriny je mozné objektívne odôvodnit spôsobom, ktorý som práve opísal. Posúdenie, ci úcel, na ktorý sa odvoláva zákon vo vnútrostátnom konaní, je skutocne zalozený na opodstatnených obavách vyplývajúcich z vyuzívania verejných zdrojov, a najmä to, ci je výrazne odlisné zaobchádzanie na danové úcely s rôznymi druhmi výrobcov elektriny objektívne odôvodnené, vsak prinálezí vnútrostátnemu súdu. C. O tretej prejudiciálnej otázke: státna pomoc 72. Svojou tretou prejudiciálnou otázkou sa vnútrostátny súd v podstate pýta, ci by sa mal, alebo nemal clánok 107 ods. 1 ZFEÚ vykladat v tom zmysle, ze neuplatnitelnost dane z vyuzívania vnútrozemských vôd na podniky, ktoré sú drzitelmi koncesie na výrobu elektriny v povodiach v rámci spolocenstva, predstavuje zakázanú státnu pomoc. 73. Podla ustálenej judikatúry Súdneho dvora si oznacenie vnútrostátneho opatrenia za "státnu pomoc" v zmysle clánku 107 ods. 1 ZFEÚ vyzaduje kumulatívne splnenie vsetkých nasledujúcich podmienok: - musí dochádzat k zásahu zo strany státu alebo prostredníctvom státnych zdrojov, - zásah musí byt schopný mat dosah na obchod medzi clenskými státmi, - zásah musí narúsat hospodársku sútaz alebo hrozit jej narusením, - musí príjemcovi poskytovat selektívnu výhodu. ( [33]33 ) 1. Prvé tri podmienky: Zásah vykonaný prostredníctvom státnych zdrojov, ktorý môze mat dosah na obchod medzi clenskými státmi a narúsat hospodársku sútaz alebo hrozit jej narusením 74. Vzhladom na povahu spanielskych danových opatrení je jasné, ze tieto podmienky mozno povazovat za splnené. K tomuto záveru som dospel z nasledujúcich dôvodov. 75. Po prvé Súdny dvor uz rozhodol, ze opatrenie, ktorým orgán verejnej moci poskytuje urcitým podnikom osobitné danové zaobchádzanie, ktoré napriek tomu, ze nezahrna prevod státnych zdrojov, ich stavia do priaznivejsej financnej situácie ako iných danovníkov, predstavuje zásah zo strany daného státu. ( [34]34 ) 76. Po druhé opatrenie má potenciál mat dosah na obchod medzi clenskými státmi, ak v dotknutej hospodárskej cinnosti takýto obchod, dokonca aj hypotetický, existuje. Súdny dvor uz najmä uviedol, ze ked pomoc poskytnutá clenským státom posilní postavenie podniku v porovnaní s inými podnikmi sútaziacimi v obchode v rámci Únie, tento iný podnik sa musí povazovat za podnik, na ktorý mala táto pomoc dosah. Nie je teda nevyhnutné, aby prijímajúce podniky boli samy zapojené do obchodovania v rámci Únie. Vzdy, ked clenský stát poskytne pomoc podnikom, môze v dôsledku toho dôjst k zachovaniu alebo zvýseniu vnútornej cinnosti, cím sa moznosti podnikov usadených v iných clenských státoch na prienik na trh v tomto clenskom státe znizujú. ( [35]35 ) V praxi to teda znamená, ze s výnimkou osobitných okolností iba vtedy, ked vnútrostátne trhy nie sú otvorené hospodárskej sútazi a príjemcovia konajú výlucne v danom rámci, je mozné opatrenie povazovat za opatrenie, ktoré nemá dosah na obchod v rámci Únie. ( [36]36 ) 77. Po tretie z judikatúry Súdneho dvora vyplýva, ze opatrenia smerujúce k oslobodeniu podniku od nákladov, ktoré by za bezných okolností niesol v rámci svojho kazdodenného riadenia alebo bezných cinností, v zásade narúsajú podmienky hospodárskej sútaze. ( [37]37 ) Táto podmienka nevyzaduje, aby sa preukázalo, ze takáto pomoc má skutocný dosah na obchod medzi clenskými státmi a ze hospodárska sútaz je v skutocnosti skreslovaná, ale iba preskúmanie toho, ci táto pomoc môze mat dosah na takýto obchod a narusit hospodársku sútaz. Vnútrostátne opatrenia, ktorých zámerom je oslobodit podnik od nákladov, ktoré by za normálnych okolností musel znásat pri svojom kazdodennom riadení alebo svojich obvyklých cinnostiach, teda poskytujú tomuto podniku umelú financnú podporu, ktorá v zásade narúsa hospodársku sútaz v odvetviach, v ktorých sa poskytuje. ( [38]38 ) 78. V prejednávanej veci predmetné opatrenie, ktoré spocíva v nezdanitelnosti elektriny vyrobenej inak ako pouzitím vody z povodí medzi spolocenstvami, predstavuje osobitné danové zaobchádzanie, ktoré stavia výrobcov elektriny vyrobenej týmto spôsobom do priaznivejsej financnej situácie. To zasa môze mat dosah na obchod medzi clenskými státmi, pretoze trh s elektrickou energiou je otvorený hospodárskej sútazi a navyse oslobodzuje týchto výrobcov od danového poplatku, ktorý by inak museli znásat. Prvé tri podmienky sa preto musia povazovat za splnené. 2. Stvrtá podmienka: existencia selektívnej výhody 79. Podla judikatúry Súdneho dvora výhody vyplývajúce zo vseobecného opatrenia uplatnitelného bez rozdielu na vsetky hospodárske subjekty nepredstavujú státnu pomoc v zmysle clánku 107 ZFEÚ. ( [39]39 ) Na oznacenie dane za dan, ktorá priznáva selektívnu výhodu, sa musí vykonat trojstupnový test. Tento test nedávno potvrdil Súdny dvor v rozsudku vo veci A-Brauerei, a to takto: ( [40]40 ) - po prvé je potrebné identifikovat bezný alebo "normálny" danový systém platný v dotknutom clenskom státe, - po druhé je nevyhnutné preukázat, ze predmetné danové opatrenie predstavuje odchýlku alebo odklonenie sa od tohto bezného systému v tom zmysle, ze rozlisuje medzi subjektmi, ktoré sú vzhladom na ciel sledovaný týmto bezným danovým systémom v porovnatelnom skutkovom a právnom stave, ( [41]41 ) - po tretie je potrebné preskúmat, ci je tento rozdiel odôvodnený. a) Urcenie referencného rámca 80. Pokial ide o vecné vymedzenie referencného rámca, Súdny dvor v bode 37 rozsudku z 19. decembra 2018, A-Brauerei ([42]C-374/17, [43]EU:C:2018:1024), rozhodol, ze vymedzenie sa musí vykonat nielen vo svetle ciela sledovaného dotknutým opatrením, ale skôr s ohladom na predmet pokrytý danou, od ktorej predmetné opatrenie predstavuje odchýlku. ( [44]42 ) Okrem toho je potrebné zohladnit vsetky pravidlá, ktoré sa týkajú tohto predmetu, a nie iba dan, od ktorej sa predmetné opatrenie odchyluje. ( [45]43 ) 81. Hoci v prejednávanej veci má dan z vyuzívania vnútrozemských vôd za ciel posilnit ochranu verejných vôd a ulozit náklady na vodohospodárske sluzby konecným spotrebitelom, neodvádza to pozornost od skutocnosti, ze predmetom dane potenciálnej státnej pomoci sú napriek tomu danové predpisy týkajúce sa elektriny. ( [46]44 ) Základom dane je skutocne objem vyrobenej elektriny a jej dosah na hospodársku sútaz sa skutocne prejaví na trhu výroby elektriny. ( [47]45 ) Referencný rámec je teda z materiálneho hladiska tvorený vsetkými vnútrostátnymi danovými ustanoveniami týkajúcimi sa výroby elektriny. 82. Pokial ide o územné vymedzenie referencného rámca, Súdny dvor v rozsudku vo veci ANGED rozhodol, ze "na úcely posúdenia selektívnosti opatrenia sa nemusí [tento rámec] nevyhnutne urcit na území dotknutého clenského státu, ale môze to byt rámec na území, na ktorom regionálny alebo miestny orgán vykonáva právomoci, ktoré mu boli zverené ústavou alebo zákonom. Je to tak v prípade, ked tento subjekt má právne a skutkové postavenie, ktoré ho robí dostatocne autonómnym vo vztahu k ústrednej vláde clenského státu, takze na základe opatrení, ktoré prijíma, je to tento orgán a nie ústredná státna správa, kto zohráva zásadnú úlohu pri definovaní politického a hospodárskeho prostredia, v ktorom podniky pôsobia" ( [48]46 ). 83. Ja osobne sa vsak domnievam, ze vnútrostátne rozdelenie právomocí je relevantné iba na urcenie referencného rámca v situácii, ked opatrenie, ktoré by mohlo predstavovat verejnú pomoc, bolo prijaté regionálnym alebo miestnym orgánom, a nie, ako je to v prejednávanej veci, ked toto opatrenie bolo v skutocnosti prijaté státom, avsak tento stát sa takpovediac schováva za svoje pravidlá o rozdelení právomocí na odôvodnenie obmedzenia územnej pôsobnosti uplatnenia tohto opatrenia. V takejto situácii treba rozdelenie právomocí preskúmat ako odôvodnenie, ale nie ako prvok na vymedzenie územného vymedzenia referencného rámca. 84. Vzhladom na to, ze opatrenie, ktoré by podla vnútrostátneho súdu mohlo predstavovat státnu pomoc, spocíva v nezdanitelnosti elektrickej energie zo strany spanielskeho státu vyrobenej inak ako z vody povodí medzi spolocenstvami, tvorí územné vymedzenie referencného rámca celé územie Spanielskeho královstva. 85. Z toho teda vyplýva, ze referencný rámec z materiálneho hladiska tvoria vsetky predpisy týkajúce sa zdanovania elektriny a ze z územného hladiska sa tento rámec týka celého územia Spanielska. b) Preskúmanie existencie selektívnej odchýlky vzhladom na ciel referencného rámca 86. Dalsím prvkom testu je preskúmanie toho, ci je dan takej povahy, aby uprednostnovala "urcité podniky alebo výrobu urcitého tovaru" pred inými podnikmi pôsobiacimi na tom istom trhu, ktoré sa má vykonat s ohladom na ciel sledovaný referencným rámcom. ( [49]47 ) Uplatnenie tohto testu nie je práve najjednoduchsie, pretoze prevazná väcsina daní nemá iné ciele ako doplnenie státneho rozpoctu. 87. Z preskúmania nedávnej judikatúry vyplýva, ze iba vtedy, ked referencný rámec sleduje osobitný ciel, ho Súdny dvor pouzíva na urcenie existencie selektívnej výnimky alebo iného podobného rozdielneho danového zaobchádzania alebo odchýlky od vseobecného danového práva. ( [50]48 ) Ak danové opatrenia nesledujú ziadny iný ciel ako financovanie státneho rozpoctu, Súdny dvor, ktorý síce niekedy pouzíva pojem "ciel", urcuje tento rámec odkazom na jeho predmet. ( [51]49 ) 88. Domnievam sa teda, ze druhý krok testu spocíva iba v tom, ze sa vychádza z existencie selektívnej výnimky alebo odchýlky od skutocnosti, ze predmetné danové opatrenie sa vztahuje iba na cast tovarov alebo sluzieb patriacich do rozsahu pôsobnosti referencného danového systému. 89. Vo vnútrostátnom konaní je celkom zrejmé, ze vo svetle daní z výroby elektriny vnútrostátna právna úprava rozlisuje medzi elektrinou vyrobenou z vody s vyuzitím povodia medzi spolocenstvami a elektrinou vyrobenou inými prostriedkami alebo s vyuzitím povodia v rámci spolocenstva. 90. Círou náhodou vsak vnútrostátny súd neposkytol ziadne informácie o daniach, ktorými sa riadi výroba elektriny s vyuzitím týchto iných prostriedkov alebo s vyuzitím povodí v rámci spolocenstva, najmä o tých, ktoré v Spanielsku uplatnujú autonómne spolocenstvá, kde, ako som uz vysvetlil vyssie, na posúdenie otázky, ci je konkrétne oslobodenie od dane selektívne, je potrebné pozriet sa na celkové platné danové predpisy holisticky. Ako Súdny dvor rozhodol v rozsudku vo veci Portugalsko/Komisia ( [52]50 ),"'obvyklou` sadzbou dane je sadzba platná v zemepisnej oblasti, ktorá predstavuje referencný rámec". V rozsudku vo veci A-Brauerei Súdny dvor podobne uviedol, ze "... na úcely oznacenia vnútrostátneho danového opatrenia za 'selektívne` [je potrebné] preukázat, ze sporné danové opatrenie predstavuje odchýlku od tohto bezného systému..." ( [53]51 ). 91. Za týchto okolností a pri absencii týchto zásadných informácií, ktoré by umoznili vykonanie holistického posúdenia, Súdny dvor ako taký jednoducho nie je schopný posúdit, ci výrobcovia, ktorí vyuzívajú iné techniky alebo vodu z povodia v rámci spolocenstva, sú v porovnaní s výrobcami, ktorí vyuzívajú vodu z povodia medzi spolocenstvami, vo výhode. Hoci sa zdá, ze z návrhu na zacatie prejudiciálneho konania implicitne vyplýva, ze výrobcovia vyuzívajúci povodie v rámci spolocenstva skutocne majú významnú danovú výhodu oproti výrobcom vyuzívajúcim povodie medzi spolocenstvami, v konecnom dôsledku bude posúdenie a overenie tejto otázky úlohou vnútrostátneho súdu. 92. Okrem toho nie som úplne presvedcený, ze pojem státnej pomoci sa môze uplatnit v situácii, akou je situácia vo vnútrostátnom konaní. V tejto situácii totiz údajnú výhodu majú vsetci výrobcovia elektriny okrem tých, ktorí podliehajú dani, co znamená, ze je tvorená samotným referencným rámcom. Inými slovami, to, co je za takýchto okolností selektívne, nie je výhoda, ale skôr nevýhoda. ( [54]52 ) 93. Ak by sa vsak Súdny dvor domnieval, ze institút státnej pomoci by sa mohol v takejto situácii uplatnit, je potrebné vziat do úvahy, ze ako vyplýva z prvého dodatocného ustanovenia zákona c. 15/2012, pôvodne dan z vnútrozemských vôd skutocne platila na vsetky povodia, tie medzi spolocenstvami aj tie v rámci spolocenstva. Zdá sa, ze az uplatnením clánku 1 dekrétu c. 198/2015 bolo uplatnenie tejto dane obmedzené iba na povodia medzi spolocenstvami. 94. Ak je to správne, clánok 1 mozno povazovat za opatrenie, ktorým sa priznáva odchýlka od referencného rámca ustanoveného zákonom c. 15/2012, ktorý v clánku 112a královského legislatívneho dekrétu c. 1/2001 zavádza dan z vyuzívania vnútrozemských vôd, a ze toto odchýlenie sa musí povazovat za selektívne v zmysle rozsudku vo veci A-Brauerei, pretoze jeho uplatnovanie podlieha podmienkam uplatnovania. Je teda potrebné preskúmat potenciálne odôvodnenia, ktoré by mohli byt prijaté v súvislosti s týmto danovým opatrením. 95. Podla ustálenej judikatúry Súdneho dvora sa institút "státnej pomoci" nevztahuje na opatrenia, ktoré rozlisujú medzi podnikmi, ktoré sa vzhladom na ciel sledovaný dotknutým právnym rezimom nachádzajú v porovnatelnej skutkovej a právnej situácii, a sú preto a priori selektívne, ak je dotknutý clenský stát schopný preukázat, ze táto diferenciácia je odôvodnená, pretoze vyplýva z povahy alebo vseobecnej struktúry systému, ktorého sú opatrenia súcastou. ( [55]53 ) 96. V tejto súvislosti a tiez podla judikatúry je potrebné rozlisovat na jednej strane medzi cielmi, ktoré sú prisudzované urcitému danovému systému a ktoré mu nie sú vlastné, a na druhej strane mechanizmami, ktoré sú vlastné samotnému danovému systému, ktoré sú potrebné na dosiahnutie týchto cielov. Selektívne danové opatrenie by teda mohlo byt odôvodnené iba cielom, ktorý je vlastný samotnému danovému systému. ( [56]54 ) 97. V prejednávanej veci vsak úcastníci konania nepredlozili ziaden dôkaz, ktorý by preukázal, ze povaha alebo vseobecná struktúra predpisov o zdanovaní elektriny ako takých vyzaduje, aby sa s povodiami v rámci spolocenstva a povodiami medzi spolocenstvami zaobchádzalo odlisne. 3. Mozné odôvodnenie prijatia státnej pomoci 98. Treba zdôraznit, ze vyssie uvedená judikatúra sa týka odôvodnenia selektívnej povahy danového opatrenia. Absencia odôvodnenia v tomto ohlade sa preto nedotýka moznosti clenských státov odôvodnit jeho prijatie v momente, ked sa preukáze, ze styri podmienky uvedené v clánku 107 ods. 2 a 3 ZFEÚ pre oznacenie opatrenia za státnu pomoc sú splnené. Zo samotného znenia odsekov 2 a 3 clánku 107 ZFEÚ totiz vyplýva, ze urcitá pomoc prijatá clenskými státmi môze byt za urcitých podmienok odôvodnená. 99. Medzi odôvodnenia, ktoré uz Súdny dvor akceptuje, patrí ochrana zivotného prostredia. ( [57]55 ) Je pravda, ze takýto ciel nemôze odôvodnit rozdiel v zaobchádzaní s výrobcami energie z vody v závislosti od toho, ci majú koncesiu na povodie v rámci spolocenstva, alebo na povodie medzi spolocenstvami. 100. Takýto rozdiel by vsak mohol byt odôvodnený rozdelením právomocí, ktoré existuje v Spanielsku medzi státom a autonómnymi spolocenstvami tohto clenského státu. ( [58]56 ) Toto rozdelenie právomocí je totiz chránené clánkom 4 ods. 2 ZEÚ, podla ktorého Únia musí respektovat národné identity, ktoré sú vlastné ich základným politickým a ústavným struktúram vrátane miestnej a regionálnej samosprávy. ( [59]57 ) 101. Je samozrejme pravda, ze vnútornej ústavnej struktúry clenského státu sa vo vseobecnosti nie je mozné dovolávat na odôvodnenie niecoho, co by inak predstavovalo porusenie práva Únie. Ako vsak Súdny dvor uviedol v uz citovanom rozsudku vo veci Portugalsko/Komisia ( [60]58 ), zo skutocnosti, ze niektoré danové výhody sú obmedzené na cast územia státu, "nemozno vyvodzovat", ze takéto opatrenie "je selektívne v zmysle clánku [107 ods. 1 ZFEÚ] len preto, ze sa uplatnuje len na urcitom geograficky obmedzenom území clenského státu". 102. Aj ked by sa toto odôvodnenie mohlo povazovat za odôvodnenie naznacujúce, ze regionálne zdanovanie a státna pomoc predstavujú osobitný prípad - takmer sui generis v rámci celého súboru práva Únie -, je na mieste poznamenat, ze ak by boli právne predpisy Únie iné, znamenalo by to, ze clenské státy by nemohli priznávat výlucnú danovú právomoc regionálnym subjektom a miestnym samosprávam. Znamenalo by to tiez, ze akékolvek danové opatrenia vztahujúce sa iba na cast územia vzhladom na vnútornú struktúru clenského státu by ipso facto predstavovali formu státnej pomoci v prospech osôb a subjektov s bydliskom v tomto regióne v porovnaní s osobami a subjektmi, ktoré majú bydlisko v inom mieste príslusného clenského státu. 103. Ak teda vnútrostátny súd dospeje k záveru, ze vnútrostátna ústava neoprávnuje stát prijat danové opatrenia alebo pozadovat zaplatenie poplatku za prevádzku povodia v rámci spolocenstva (ani ako výlucnú, subsidiárnu ci doplnkovú právomoc), táto okolnost by mohla odôvodnit skutocnost, ze výrobcovia elektriny, ktorí sú drzitelmi koncesie v povodí v rámci spolocenstva, nepodliehajú uvedenej dani, a teda ze clánok 1 královského dekrétu c. 198/2005 nepredstavuje státnu pomoc. 104. Naopak, a pokial nebude preukázaná existencia iného odôvodnenia, na ktoré sa vztahuje clánok 107 ods. 2 a 3 ZFEÚ, clánok 1 královského dekrétu c. 198/2015 by sa mal povazovat za státnu pomoc, pretoze oslobodzuje výrobcov elektriny, ktorí sú drzitelmi koncesie v povodí v rámci spolocenstva, od platenia daní za vyuzívanie vnútrozemských vôd. 105. Preto navrhujem, aby sa na tretiu prejudiciálnu otázku odpovedalo v zmysle, ze clánok 107 ods. 1 ZFEÚ sa má vykladat tak, ze neuplatnitelnost dane z vyuzívania vnútrozemských vôd na podniky, ktoré sú drzitelmi koncesie na výrobu elektriny v povodí v rámci spolocenstva, predstavuje zakázanú státnu pomoc, pokial sa nepreukáze, ze dotknutý clenský stát nemá právomoc v danových zálezitostiach ani právomoc rozhodovat o výske poplatkov splatných za udelenie koncesie na takéto povodia v rámci spolocenstva. Návrh 106. Vzhladom na vsetky predchádzajúce úvahy navrhujem, aby Súdny dvor odpovedal na prejudiciálne otázky, ktoré polozil Tribunal Supremo (Najvyssí súd, Spanielsko), takto: 1. Clánok 191 ods. 2 ZFEÚ ani clánok 9 ods. 1 smernice 2000/60/ES Európskeho parlamentu a Rady z 23. októbra 2000, ktorou sa stanovuje rámec pôsobnosti pre opatrenia spolocenstva v oblasti vodného hospodárstva, nemajú priamy úcinok, a preto sa ich jednotlivec nemôze dovolávat pred vnútrostátnym súdom na napadnutie konkrétnej dane z vyuzívania vnútrozemských vôd na výrobu energie. 2. Clánok 3 ods. 1 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2009/72/ES z 13. júla 2009 o spolocných pravidlách pre vnútorný trh s elektrinou, ktorou sa zrusuje smernica 2003/54/ES, sa má vykladat v tom zmysle, ze sa neuplatnuje na dan, o akú ide vo vnútrostátnom konaní, ktorá sa dotýka podnikov, ktoré sú drzitelmi koncesie na vyuzívanie povodí medzi spolocenstvami na výrobu elektriny, ale nie prevádzkovatelov, ktorí sú drzitelmi koncesie na povodia v rámci spolocenstva na výrobu elektriny, ani výrobcov elektriny vyuzívajúcich iné technológie. Subsidiárne, Clánok 3 ods. 1 smernice 2009/72 sa má vykladat v tom zmysle, ze v zásade nebráni vnútrostátnej právnej úprave, akou sú predmetné danové opatrenia dotknuté vo vnútrostátnom konaní, pokial sa týka posilnenia ochrany verejných vôd získavaním zdrojov od tých, ktorí cerpajú prospech z ich súkromného vyuzívania alebo osobitného vyuzívania, a presunutia nákladov na sluzby súvisiace s vodohospodárstvom, a to vrátane nákladov na ochranu zivotného prostredia a na zdroje, na iných koncových uzívatelov, ak sa má vnútrostátna ústava vykladat tak, ze znamená, ze tento clenský stát nebol oprávnený rozsírit rozsah uplatnovania tohto opatrenia na povodia v rámci spolocenstva. Posúdenie, ci úcel predmetných právnych predpisov vo vnútrostátnom konaní skutocne súvisí s týmito cielmi, prinálezí vnútrostátnemu súdu. 3. Clánok 107 ods. 1 ZFEÚ sa má vykladat tak, ze neuplatnitelnost dane z vyuzívania vnútrozemských vôd na podniky, ktoré sú drzitelmi koncesie na výrobu elektriny v povodí v rámci spolocenstva, predstavuje zakázanú státnu pomoc, pokial sa nepreukáze, ze dotknutý clenský stát nemá právomoc v danových zálezitostiach ani právomoc rozhodovat o výske poplatkov splatných za udelenie koncesie na takéto povodia v rámci spolocenstva. __________________________________________________________________ ( [61]1 ) Jazyk prednesu: anglictina. ( [62]2 ) [63]Ú. v. ES L 327, 2000, s. 1; Mim. vyd. 15/005, s. 275. ( [64]3 ) [65]Ú. v. EÚ L 211, 2009, s. 55. ( [66]4 ) BOE c. 30 z 3. februára 2007, s. 5118. ( [67]5 ) BOE c. 312 z 28. decembra 2012, s. 88081. ( [68]6 ) BOE c. 176 z 24. júla 2001, s. 14276. ( [69]7 ) BOE c. 72 z 25. marca 2015, s. 25674. ( [70]8 ) Vnútrostátny súd uvádza, ze ak by bol clánok 29 zákona o dani z energie vyhlásený za nezlucitelný s právom Únie, viedlo by to k zruseniu královského dekrétu c. 198/2015, ktorým sa napadnutá dan vykonáva. ( [71]9 ) Rozsudky z 9. marca 2010, ERG a i. ([72]C-379/08 a C-380/08, [73]EU:C:2010:127, body [74]38 a [75]39), a zo 4. marca 2015, Fipa Group a i. ([76]C-534/13, [77]EU:C:2015:140, bod [78]40). ( [79]10 ) Rozsudok zo 4. marca 2015, Fipa Group a i. ([80]C-534/13, [81]EU:C:2015:140, bod [82]42). ( [83]11 ) Pozri v tomto zmysle rozsudok zo 7. decembra 2016, Vodoopskrba i odvodnja ([84]C-686/15, [85]EU:C:2016:927, body [86]20 a [87]21). ( [88]12 ) Obdobne pozri rozsudok zo 17. októbra 2018, Klohn ([89]C-167/17, [90]EU:C:2018:833, bod [91]29). ( [92]13 ) Pozri v tomto zmysle rozsudok z 11. júla 2006, Chacón Navas ([93]C-13/05, [94]EU:C:2006:456, bod [95]56). ( [96]14 ) Rozsudok zo 6. decembra 2018, Montag ([97]C-480/17, [98]EU:C:2018:987, bod [99]34). ( [100]15 ) Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2003/54/ES z 26. júna 2003 o spolocných pravidlách pre vnútorný trh s elektrickou energiou a o zrusení smernice 96/92/ES ([101]Ú. v. EÚ L 176, 2003, s. 37; Mim. vyd. 12/002, s. 211). ( [102]16 ) Pozri rozsudok z 29. septembra 2016, Essent Belgium ([103]C-492/14, [104]EU:C:2016:732, bod [105]79). ( [106]17 ) Rozsudok zo 7. marca 2017, RPO ([107]C-390/15, [108]EU:C:2017:174, bod [109]41). ( [110]18 ) Rozsudok z 22. januára 2019, Cresco Investigation ([111]C-193/17, [112]EU:C:2019:43, bod [113]42). Pozri tiez rozsudky z 1. októbra 2015, O ([114]C-432/14, [115]EU:C:2015:643, bod [116]32), a z 26. júna 2018, MB (Zmena pohlavia a starobný dôchodok) ([117]C-451/16, [118]EU:C:2018:492, bod [119]42). ( [120]19 ) Pozri v tomto zmysle rozsudok z 5. júna 2018, Montero Mateos ([121]C-677/16, [122]EU:C:2018:393, bod [123]50). ( [124]20 ) Pozri v tomto zmysle rozsudok zo 6. októbra 2015, Finanzamt Linz ([125]C-66/14, [126]EU:C:2015:661, body [127]26 a [128]31). ( [129]21 ) Pokial ide o okolnost, ze dan sa uplatnuje iba na výrobcov elektriny z vody, zo znenia preambuly zákona c. 15/2012 vyplýva, ze cielom sledovaným touto danou samo osebe nie je prenesenie nákladov na sluzby súvisiace s vodohospodárstvom na iných koncových uzívatelov. Je teda postacujúce, ze táto dan prispieva k tomu preneseniu. ( [130]22 ) V tejto súvislosti by som tiez rád zdôraznil, ze na rozdiel od iných výrobcov elektriny, ktorí nakupujú svoje suroviny (ropa, uhlie, plyn, urán) od subjektov súkromného sektora, výrobcovia elektriny z vody sa pri výrobe elektrickej energie spoliehajú na verejný zdroj. Suma zaplatená za pouzívanie tohto verejného statku by sa preto mala povazovat ciastocne za dan a ciastocne za koncesionársky poplatok za vyuzívanie tohto verejného zdroja, pretoze v súlade s clánkom 107 ZFEÚ clenské státy nemôzu narúsat hospodársku sútaz tým, ze by poskytovali státne zdroje niektorým výrobcom bezplatne. ( [131]23 ) Zdroj: http://www.waterencyclopedia.com/Ge-Hy/Hydroelectric-Power.html#ixzz5g4 zOuRDg ( [132]24 ) To nie je v rozpore s druhým dodatocným ustanovením zákona c. 15/2012. V skutocnosti zákon c. 15/2012 nestanovuje, ze suma vybraná prostredníctvom dane sa musí pouzit na vyrovnanie deficitu elektrizacnej sústavy, ale ze na tento úcel sa v rozpocte pouzije suma zodpovedajúca týmto sumám. ( [133]25 ) Zatial co niektoré náklady spojené s vyuzívaním vody, najmä tie, ktoré súvisia s úpravami povodia, uz zaplatil príslusný clenský stát, iné (napr. tie, ktoré sa týkajú údrzby zariadení alebo erózie pobrezia) vzniknú az pocas vyuzívania povodia. ( [134]26 ) Pozri v tomto zmysle rozsudok zo 16. decembra 2008, Arcelor Atlantique et Lorraine a. i. ([135]C-127/07, [136]EU:C:2008:728, bod [137]47). ( [138]27 ) Pozri v tomto zmysle rozsudok z 22. mája 2014, Glatzel ([139]C-356/12, [140]EU:C:2014:350, bod [141]43). ( [142]28 ) Takýto ciel by okrem toho bolo mozné povazovat za ciel dosahovaný vnútrostátnym zákonodarcom konzistentným a systematickým spôsobom, iba ak by kazdá kategória uzívatelov verejných vôd bola zdanená podla pravidiel, ktoré by zohladnovali ich príslusné pouzitie vody. ( [143]29 ) Výnimka stanovená v clánku 1 královského dekrétu c. 198/2015 sa skutocne vztahuje na vsetky spolocenstvá bez ohladu na ich postavenie. ( [144]30 ) Kedze právomoc prijat dan a právomoc stanovit poplatok neboli nevyhnutne udelené tomu istému orgánu, je potrebné preskúmat obe. ( [145]31 ) Pozri napríklad rozsudok z 21. júna 2007, Omni Metal Service ([146]C-259/05, [147]EU:C:2007:363, bod [148]15). ( [149]32 ) To, ci takéto odlisné danové zaobchádzanie môze byt objektívne odôvodnené, majúc na zreteli mieru volnej úvahy, ktorá je nevyhnutne poskytnutá clenským státom v prípadoch tohto druhu, a konkrétne úvahy spojené so spotrebou prírodných zdrojov, má v konecnom dôsledku posúdit vnútrostátny súd. ( [150]33 ) Pozri v tomto zmysle rozsudky z 21. decembra 2016, Komisia/World Duty Free Group a i. ([151]C-20/15 P a C-21/15 P, [152]EU:C:2016:981, bod [153]53), a z 19. decembra 2018, A-Brauerei ([154]C-374/17, [155]EU:C:2018:1024, bod [156]19). ( [157]34 ) Pozri v tomto zmysle rozsudok z 9. októbra 2014, Ministerio de Defensa a Navantia ([158]C-522/13, [159]EU:C:2014:2262, bod [160]48). V tejto situácii sa totiz stát môze rozhodnutím o vylúcení urcitých osôb z pôsobnosti dane, ktorú mali vzhladom na sledovaný ciel zaplatit, povazovat za stát, ktorý sa vzdal zdroja daní. ( [161]35 ) Pozri v tomto zmysle rozsudok zo 14. januára 2015, Eventech ([162]C-518/13, [163]EU:C:2015:9, body [164]66 az [165]68). ( [166]36 ) Pozri v tomto zmysle rozsudok z 26. októbra 2016, Orange/Komisia ([167]C-211/15 P, [168]EU:C:2016:798, body [169]64 az [170]66). ( [171]37 ) Pozri v tomto zmysle rozsudok z 25. júla 2018, Komisia/Spanielsko a i. ([172]C-128/16 P, [173]EU:C:2018:5911, bod [174]34). ( [175]38 ) Pozri v tomto zmysle aj rozsudky z 19. septembra 2000, Nemecko/Komisia ([176]C-156/98, [177]EU:C:2000:467, bod [178]30), a z 5. októbra 2000, Nemecko/Komisia ([179]C-288/96, [180]EU:C:2000:537, body [181]77 a [182]78). Preto okolnost, ze iba 7,2 % povodí pouzívaných na výrobu elektriny by mohlo splnat poziadavky na oznacenie za povodia v rámci spolocenstva, nevylucuje, ze nezdanitelnost elektriny vyrobenej inak ako pouzitím povodia medzi spolocenstvami nemôze mat dosah na obchod medzi clenskými státmi ani narusit hospodársku sútaz. ( [183]39 ) Rozsudok z 15. novembra 2011, Komisia a Spanielsko/vláda Gibraltáru a Spojené královstvo ([184]C-106/09 P a C-107/09 P, [185]EU:C:2011:732, body [186]73 a [187]74). ( [188]40 ) Pozri v tomto zmysle rozsudok z 19. decembra 2018, A-Brauerei ([189]C-374/17, [190]EU:C:2018:1024, body [191]36 a [192]38). ( [193]41 ) Pozri okrem iného rozsudok z 26. apríla 2018, ANGED ([194]C-234/16 a C-235/16, [195]EU:C:2018:281, bod [196]32). ( [197]42 ) Zachovanie kritéria sledovaného predmetným opatrením by bolo v rozpore s ustálenou judikatúrou, podla ktorej na urcenie toho, ci opatrenie predstavuje pomoc, sú príciny a ciele verejného zásahu v podstate irelevantné. Pozri v tomto zmysle rozsudok z 2. júla 1974, Taliansko/Komisia ([198]173/73, [199]EU:C:1974:71, bod [200]13). Takýto prístup by okrem toho zredukoval zákaz státnej pomoci na kontrolu súladu udelených výnimiek, ako je to v prípade zásady zákazu diskriminácie, zatial co podla clánku 107 ZFEÚ je cielom kontroly státnej pomoci zabránit, aby státna pomoc narúsala hospodársku sútaz. Ciele sledované opatrením vsak v momente, ked splnili podmienky na oznacenie za státnu pomoc, môzu byt relevantné na posúdenie toho, ci môze byt státna pomoc odôvodnená. ( [201]43 ) Rozsudok z 15. novembra 2011, Komisia a Spanielsko/vláda Gibraltáru a Spojené královstvo ([202]C-106/09 P a C-107/09 P, [203]EU:C:2011:732, bod [204]93). ( [205]44 ) Pozri návrhy prednesené spanielskou Státnou radou c. 928/2014 schválené 9. októbra 2014, týkajúce sa královského dekrétu c. 198/2015, ktoré zdôraznujú, ze tento dekrét "bude mat dosah na trh s elektrinou". ( [206]45 ) Môze sa vsak vynorit otázka, ci referencný rámec tvoria iba dane z výroby elektriny z vody, alebo vsetky dane z výroby elektriny. Kedze vsak výroba elektrickej energie z vody nie je samostatným trhom, domnievam sa, ze referencný rámec nevyhnutne pozostáva zo vsetkých daní súvisiacich s výrobou elektriny. ( [207]46 ) Rozsudok z 26. apríla 2018, ANGED ([208]C-236/16, [209]EU:C:2018:291, bod [210]29 a citovaná judikatúra). ( [211]47 ) Pozri napríklad rozsudok z 21. decembra 2016, Komisia/World Duty Free Group a i. ([212]C-20/15 P a C-21/15 P, [213]EU:C:2016:981, bod [214]57). ( [215]48 ) Pozri napríklad rozsudok z 26. apríla 2018, ANGED ([216]C-236/16, [217]EU:C:2018:291, bod [218]40). ( [219]49 ) Pozri napríklad rozsudok z 19. decembra 2018, A-Brauerei ([220]C-374/17, [221]EU:C:2018:1024, bod [222]39). V tejto veci Súdny dvor usúdil, ze cielom referencného rámca je "zdanit akúkolvek zmenu vlastníka práv (Rechtsträgerwechsel), ktoré sú spojené s majetkom, resp. inými slovami, zdanit akýkolvek prevod vlastníckeho práva k nehnutelnosti z jednej fyzickej alebo právnickej osoby na inú fyzickú alebo právnickú osobu v zmysle obcianskeho práva", pricom tento prvok v skutocnosti predstavoval prostriedok, ktorým sa mal dosiahnut ciel sledovaný týmito predpismi, a to zvýsenie prostriedkov nemeckého státu. ( [223]50 ) Rozsudok zo 6. septembra 2006 ([224]C-88/03, [225]EU:C:2006:511, bod [226]56). ( [227]51 ) Rozsudok z 19. decembra 2018, A-Brauerei ([228]C-374/17, [229]EU:C:2018:1024, bod [230]36). ( [231]52 ) Podla judikatúry Súdneho dvora totiz existencia selektívnej výhody musí byt posudzovaná vo vztahu k referencnej skupine. Súdny dvor napríklad vo svojom rozsudku zo 6. septembra 2006, Portugalsko/Komisia ([232]C-88/03, [233]EU:C:2006:511, bod [234]56), rozhodol, ze "'obvyklou` sadzbou dane je sadzba platná v zemepisnej oblasti, ktorá predstavuje referencný rámec. V rozsudku z 19. decembra 2008, A-Brauerei ([235]C-374/17, [236]EU:C:2018:1024, bod [237]36), Súdny dvor uviedol, ze "... na úcely oznacenia vnútrostátneho danového opatrenia za 'selektívne` [je potrebné] preukázat, ze predmetné danové opatrenie predstavuje odchýlku od tohto bezného systému...". ( [238]53 ) Pozri napríklad rozsudok z 19. decembra 2018, A-Brauerei ([239]C-374/17, [240]EU:C:2018:1024, bod [241]44 a citovaná judikatúra). ( [242]54 ) Pozri napríklad rozsudok z 26. apríla 2018, ANGED ([243]C-236/16, [244]EU:C:2018:291, bod [245]31). ( [246]55 ) Pozri napríklad rozsudok z 26. apríla 2018, ANGED ([247]C-236/16, [248]EU:C:2018:291, body [249]49 a [250]50). ( [251]56 ) Pozri v tomto zmysle rozsudok zo 6. septembra 2006, Portugalsko/Komisia ([252]C-88/03, [253]EU:C:2006:511, bod [254]60), a z 11. septembra 2008, UGT-Rioja a i. ([255]C-428/06 az C-434/06, [256]EU:C:2008:488, bod [257]141). ( [258]57 ) Rozsudok z 21. decembra 2016, Remondis ([259]C-51/15, [260]EU:C:2016:985, bod [261]40). ( [262]58 ) Rozsudok zo 6. septembra 2006, Portugalsko/Komisia ([263]C-88/03, [264]EU:C:2006:511, bod [265]60). References 1. file:///tmp/lynxXXXXq5g5QI/L86896-4586TMP.html#t-ECR_62018CC0105_SK_01-E0001 2. file:///tmp/lynxXXXXq5g5QI/L86896-4586TMP.html#t-ECR_62018CC0105_SK_01-E0002 3. file:///tmp/lynxXXXXq5g5QI/L86896-4586TMP.html#t-ECR_62018CC0105_SK_01-E0003 4. file:///tmp/lynxXXXXq5g5QI/L86896-4586TMP.html#t-ECR_62018CC0105_SK_01-E0004 5. file:///tmp/lynxXXXXq5g5QI/L86896-4586TMP.html#t-ECR_62018CC0105_SK_01-E0005 6. file:///tmp/lynxXXXXq5g5QI/L86896-4586TMP.html#t-ECR_62018CC0105_SK_01-E0006 7. file:///tmp/lynxXXXXq5g5QI/L86896-4586TMP.html#t-ECR_62018CC0105_SK_01-E0007 8. file:///tmp/lynxXXXXq5g5QI/L86896-4586TMP.html#t-ECR_62018CC0105_SK_01-E0008 9. file:///tmp/lynxXXXXq5g5QI/L86896-4586TMP.html#t-ECR_62018CC0105_SK_01-E0009 10. file:///tmp/lynxXXXXq5g5QI/L86896-4586TMP.html#t-ECR_62018CC0105_SK_01-E0010 11. file:///tmp/lynxXXXXq5g5QI/L86896-4586TMP.html#t-ECR_62018CC0105_SK_01-E0011 12. file:///tmp/lynxXXXXq5g5QI/L86896-4586TMP.html#t-ECR_62018CC0105_SK_01-E0012 13. file:///tmp/lynxXXXXq5g5QI/L86896-4586TMP.html#t-ECR_62018CC0105_SK_01-E0013 14. file:///tmp/lynxXXXXq5g5QI/L86896-4586TMP.html#t-ECR_62018CC0105_SK_01-E0014 15. file:///tmp/lynxXXXXq5g5QI/L86896-4586TMP.html#t-ECR_62018CC0105_SK_01-E0015 16. file:///tmp/lynxXXXXq5g5QI/L86896-4586TMP.html#t-ECR_62018CC0105_SK_01-E0016 17. file:///tmp/lynxXXXXq5g5QI/L86896-4586TMP.html#t-ECR_62018CC0105_SK_01-E0017 18. file:///tmp/lynxXXXXq5g5QI/L86896-4586TMP.html#t-ECR_62018CC0105_SK_01-E0018 19. file:///tmp/lynxXXXXq5g5QI/L86896-4586TMP.html#t-ECR_62018CC0105_SK_01-E0019 20. file:///tmp/lynxXXXXq5g5QI/L86896-4586TMP.html#t-ECR_62018CC0105_SK_01-E0020 21. file:///tmp/lynxXXXXq5g5QI/L86896-4586TMP.html#t-ECR_62018CC0105_SK_01-E0021 22. file:///tmp/lynxXXXXq5g5QI/L86896-4586TMP.html#t-ECR_62018CC0105_SK_01-E0022 23. file:///tmp/lynxXXXXq5g5QI/L86896-4586TMP.html#t-ECR_62018CC0105_SK_01-E0023 24. file:///tmp/lynxXXXXq5g5QI/L86896-4586TMP.html#t-ECR_62018CC0105_SK_01-E0024 25. file:///tmp/lynxXXXXq5g5QI/L86896-4586TMP.html#t-ECR_62018CC0105_SK_01-E0025 26. file:///tmp/lynxXXXXq5g5QI/L86896-4586TMP.html#t-ECR_62018CC0105_SK_01-E0026 27. file:///tmp/lynxXXXXq5g5QI/L86896-4586TMP.html#t-ECR_62018CC0105_SK_01-E0027 28. file:///tmp/lynxXXXXq5g5QI/L86896-4586TMP.html#t-ECR_62018CC0105_SK_01-E0028 29. file:///tmp/lynxXXXXq5g5QI/L86896-4586TMP.html#t-ECR_62018CC0105_SK_01-E0029 30. file:///tmp/lynxXXXXq5g5QI/L86896-4586TMP.html#t-ECR_62018CC0105_SK_01-E0030 31. file:///tmp/lynxXXXXq5g5QI/L86896-4586TMP.html#t-ECR_62018CC0105_SK_01-E0031 32. file:///tmp/lynxXXXXq5g5QI/L86896-4586TMP.html#t-ECR_62018CC0105_SK_01-E0032 33. file:///tmp/lynxXXXXq5g5QI/L86896-4586TMP.html#t-ECR_62018CC0105_SK_01-E0033 34. file:///tmp/lynxXXXXq5g5QI/L86896-4586TMP.html#t-ECR_62018CC0105_SK_01-E0034 35. file:///tmp/lynxXXXXq5g5QI/L86896-4586TMP.html#t-ECR_62018CC0105_SK_01-E0035 36. file:///tmp/lynxXXXXq5g5QI/L86896-4586TMP.html#t-ECR_62018CC0105_SK_01-E0036 37. file:///tmp/lynxXXXXq5g5QI/L86896-4586TMP.html#t-ECR_62018CC0105_SK_01-E0037 38. file:///tmp/lynxXXXXq5g5QI/L86896-4586TMP.html#t-ECR_62018CC0105_SK_01-E0038 39. file:///tmp/lynxXXXXq5g5QI/L86896-4586TMP.html#t-ECR_62018CC0105_SK_01-E0039 40. file:///tmp/lynxXXXXq5g5QI/L86896-4586TMP.html#t-ECR_62018CC0105_SK_01-E0040 41. file:///tmp/lynxXXXXq5g5QI/L86896-4586TMP.html#t-ECR_62018CC0105_SK_01-E0041 42. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2018%3A1024&locale=sk 43. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2018%3A1024&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 44. file:///tmp/lynxXXXXq5g5QI/L86896-4586TMP.html#t-ECR_62018CC0105_SK_01-E0042 45. file:///tmp/lynxXXXXq5g5QI/L86896-4586TMP.html#t-ECR_62018CC0105_SK_01-E0043 46. file:///tmp/lynxXXXXq5g5QI/L86896-4586TMP.html#t-ECR_62018CC0105_SK_01-E0044 47. file:///tmp/lynxXXXXq5g5QI/L86896-4586TMP.html#t-ECR_62018CC0105_SK_01-E0045 48. file:///tmp/lynxXXXXq5g5QI/L86896-4586TMP.html#t-ECR_62018CC0105_SK_01-E0046 49. file:///tmp/lynxXXXXq5g5QI/L86896-4586TMP.html#t-ECR_62018CC0105_SK_01-E0047 50. file:///tmp/lynxXXXXq5g5QI/L86896-4586TMP.html#t-ECR_62018CC0105_SK_01-E0048 51. file:///tmp/lynxXXXXq5g5QI/L86896-4586TMP.html#t-ECR_62018CC0105_SK_01-E0049 52. file:///tmp/lynxXXXXq5g5QI/L86896-4586TMP.html#t-ECR_62018CC0105_SK_01-E0050 53. file:///tmp/lynxXXXXq5g5QI/L86896-4586TMP.html#t-ECR_62018CC0105_SK_01-E0051 54. file:///tmp/lynxXXXXq5g5QI/L86896-4586TMP.html#t-ECR_62018CC0105_SK_01-E0052 55. file:///tmp/lynxXXXXq5g5QI/L86896-4586TMP.html#t-ECR_62018CC0105_SK_01-E0053 56. file:///tmp/lynxXXXXq5g5QI/L86896-4586TMP.html#t-ECR_62018CC0105_SK_01-E0054 57. file:///tmp/lynxXXXXq5g5QI/L86896-4586TMP.html#t-ECR_62018CC0105_SK_01-E0055 58. file:///tmp/lynxXXXXq5g5QI/L86896-4586TMP.html#t-ECR_62018CC0105_SK_01-E0056 59. file:///tmp/lynxXXXXq5g5QI/L86896-4586TMP.html#t-ECR_62018CC0105_SK_01-E0057 60. file:///tmp/lynxXXXXq5g5QI/L86896-4586TMP.html#t-ECR_62018CC0105_SK_01-E0058 61. file:///tmp/lynxXXXXq5g5QI/L86896-4586TMP.html#c-ECR_62018CC0105_SK_01-E0001 62. file:///tmp/lynxXXXXq5g5QI/L86896-4586TMP.html#c-ECR_62018CC0105_SK_01-E0002 63. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:L:2000:327:TOC 64. file:///tmp/lynxXXXXq5g5QI/L86896-4586TMP.html#c-ECR_62018CC0105_SK_01-E0003 65. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:L:2009:211:TOC 66. file:///tmp/lynxXXXXq5g5QI/L86896-4586TMP.html#c-ECR_62018CC0105_SK_01-E0004 67. file:///tmp/lynxXXXXq5g5QI/L86896-4586TMP.html#c-ECR_62018CC0105_SK_01-E0005 68. file:///tmp/lynxXXXXq5g5QI/L86896-4586TMP.html#c-ECR_62018CC0105_SK_01-E0006 69. file:///tmp/lynxXXXXq5g5QI/L86896-4586TMP.html#c-ECR_62018CC0105_SK_01-E0007 70. file:///tmp/lynxXXXXq5g5QI/L86896-4586TMP.html#c-ECR_62018CC0105_SK_01-E0008 71. file:///tmp/lynxXXXXq5g5QI/L86896-4586TMP.html#c-ECR_62018CC0105_SK_01-E0009 72. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2010%3A127&locale=sk 73. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2010%3A127&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 74. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2010%3A127&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point38 75. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2010%3A127&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point39 76. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2015%3A140&locale=sk 77. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2015%3A140&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 78. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2015%3A140&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point40 79. file:///tmp/lynxXXXXq5g5QI/L86896-4586TMP.html#c-ECR_62018CC0105_SK_01-E0010 80. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2015%3A140&locale=sk 81. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2015%3A140&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 82. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2015%3A140&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point42 83. file:///tmp/lynxXXXXq5g5QI/L86896-4586TMP.html#c-ECR_62018CC0105_SK_01-E0011 84. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2016%3A927&locale=sk 85. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2016%3A927&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 86. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2016%3A927&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point20 87. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2016%3A927&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point21 88. file:///tmp/lynxXXXXq5g5QI/L86896-4586TMP.html#c-ECR_62018CC0105_SK_01-E0012 89. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2018%3A833&locale=sk 90. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2018%3A833&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 91. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2018%3A833&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point29 92. file:///tmp/lynxXXXXq5g5QI/L86896-4586TMP.html#c-ECR_62018CC0105_SK_01-E0013 93. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2006%3A456&locale=sk 94. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2006%3A456&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 95. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2006%3A456&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point56 96. file:///tmp/lynxXXXXq5g5QI/L86896-4586TMP.html#c-ECR_62018CC0105_SK_01-E0014 97. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2018%3A987&locale=sk 98. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2018%3A987&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 99. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2018%3A987&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point34 100. file:///tmp/lynxXXXXq5g5QI/L86896-4586TMP.html#c-ECR_62018CC0105_SK_01-E0015 101. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:L:2003:176:TOC 102. file:///tmp/lynxXXXXq5g5QI/L86896-4586TMP.html#c-ECR_62018CC0105_SK_01-E0016 103. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2016%3A732&locale=sk 104. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2016%3A732&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 105. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2016%3A732&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point79 106. file:///tmp/lynxXXXXq5g5QI/L86896-4586TMP.html#c-ECR_62018CC0105_SK_01-E0017 107. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2017%3A174&locale=sk 108. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2017%3A174&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 109. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2017%3A174&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point41 110. file:///tmp/lynxXXXXq5g5QI/L86896-4586TMP.html#c-ECR_62018CC0105_SK_01-E0018 111. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2019%3A43&locale=sk 112. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2019%3A43&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 113. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2019%3A43&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point42 114. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2015%3A643&locale=sk 115. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2015%3A643&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 116. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2015%3A643&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point32 117. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2018%3A492&locale=sk 118. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2018%3A492&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 119. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2018%3A492&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point42 120. file:///tmp/lynxXXXXq5g5QI/L86896-4586TMP.html#c-ECR_62018CC0105_SK_01-E0019 121. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2018%3A393&locale=sk 122. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2018%3A393&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 123. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2018%3A393&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point50 124. file:///tmp/lynxXXXXq5g5QI/L86896-4586TMP.html#c-ECR_62018CC0105_SK_01-E0020 125. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2015%3A661&locale=sk 126. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2015%3A661&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 127. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2015%3A661&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point26 128. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2015%3A661&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point31 129. file:///tmp/lynxXXXXq5g5QI/L86896-4586TMP.html#c-ECR_62018CC0105_SK_01-E0021 130. file:///tmp/lynxXXXXq5g5QI/L86896-4586TMP.html#c-ECR_62018CC0105_SK_01-E0022 131. file:///tmp/lynxXXXXq5g5QI/L86896-4586TMP.html#c-ECR_62018CC0105_SK_01-E0023 132. file:///tmp/lynxXXXXq5g5QI/L86896-4586TMP.html#c-ECR_62018CC0105_SK_01-E0024 133. file:///tmp/lynxXXXXq5g5QI/L86896-4586TMP.html#c-ECR_62018CC0105_SK_01-E0025 134. file:///tmp/lynxXXXXq5g5QI/L86896-4586TMP.html#c-ECR_62018CC0105_SK_01-E0026 135. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2008%3A728&locale=sk 136. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2008%3A728&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 137. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2008%3A728&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point47 138. file:///tmp/lynxXXXXq5g5QI/L86896-4586TMP.html#c-ECR_62018CC0105_SK_01-E0027 139. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2014%3A350&locale=sk 140. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2014%3A350&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 141. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2014%3A350&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point43 142. file:///tmp/lynxXXXXq5g5QI/L86896-4586TMP.html#c-ECR_62018CC0105_SK_01-E0028 143. file:///tmp/lynxXXXXq5g5QI/L86896-4586TMP.html#c-ECR_62018CC0105_SK_01-E0029 144. file:///tmp/lynxXXXXq5g5QI/L86896-4586TMP.html#c-ECR_62018CC0105_SK_01-E0030 145. file:///tmp/lynxXXXXq5g5QI/L86896-4586TMP.html#c-ECR_62018CC0105_SK_01-E0031 146. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2007%3A363&locale=sk 147. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2007%3A363&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 148. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2007%3A363&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point15 149. file:///tmp/lynxXXXXq5g5QI/L86896-4586TMP.html#c-ECR_62018CC0105_SK_01-E0032 150. file:///tmp/lynxXXXXq5g5QI/L86896-4586TMP.html#c-ECR_62018CC0105_SK_01-E0033 151. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2016%3A981&locale=sk 152. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2016%3A981&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 153. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2016%3A981&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point53 154. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2018%3A1024&locale=sk 155. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2018%3A1024&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 156. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2018%3A1024&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point19 157. file:///tmp/lynxXXXXq5g5QI/L86896-4586TMP.html#c-ECR_62018CC0105_SK_01-E0034 158. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2014%3A2262&locale=sk 159. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2014%3A2262&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 160. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2014%3A2262&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point48 161. file:///tmp/lynxXXXXq5g5QI/L86896-4586TMP.html#c-ECR_62018CC0105_SK_01-E0035 162. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2015%3A9&locale=sk 163. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2015%3A9&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 164. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2015%3A9&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point66 165. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2015%3A9&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point68 166. file:///tmp/lynxXXXXq5g5QI/L86896-4586TMP.html#c-ECR_62018CC0105_SK_01-E0036 167. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2016%3A798&locale=sk 168. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2016%3A798&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 169. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2016%3A798&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point64 170. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2016%3A798&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point66 171. file:///tmp/lynxXXXXq5g5QI/L86896-4586TMP.html#c-ECR_62018CC0105_SK_01-E0037 172. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2018%3A5911&locale=sk 173. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2018%3A5911&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 174. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2018%3A5911&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point34 175. file:///tmp/lynxXXXXq5g5QI/L86896-4586TMP.html#c-ECR_62018CC0105_SK_01-E0038 176. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2000%3A467&locale=sk 177. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2000%3A467&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 178. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2000%3A467&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point30 179. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2000%3A537&locale=sk 180. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2000%3A537&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 181. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2000%3A537&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point77 182. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2000%3A537&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point78 183. file:///tmp/lynxXXXXq5g5QI/L86896-4586TMP.html#c-ECR_62018CC0105_SK_01-E0039 184. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2011%3A732&locale=sk 185. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2011%3A732&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 186. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2011%3A732&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point73 187. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2011%3A732&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point74 188. file:///tmp/lynxXXXXq5g5QI/L86896-4586TMP.html#c-ECR_62018CC0105_SK_01-E0040 189. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2018%3A1024&locale=sk 190. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2018%3A1024&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 191. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2018%3A1024&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point36 192. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2018%3A1024&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point38 193. file:///tmp/lynxXXXXq5g5QI/L86896-4586TMP.html#c-ECR_62018CC0105_SK_01-E0041 194. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2018%3A281&locale=sk 195. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2018%3A281&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 196. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2018%3A281&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point32 197. file:///tmp/lynxXXXXq5g5QI/L86896-4586TMP.html#c-ECR_62018CC0105_SK_01-E0042 198. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1974%3A71&locale=sk 199. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1974%3A71&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 200. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1974%3A71&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point13 201. file:///tmp/lynxXXXXq5g5QI/L86896-4586TMP.html#c-ECR_62018CC0105_SK_01-E0043 202. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2011%3A732&locale=sk 203. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2011%3A732&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 204. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2011%3A732&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point93 205. file:///tmp/lynxXXXXq5g5QI/L86896-4586TMP.html#c-ECR_62018CC0105_SK_01-E0044 206. file:///tmp/lynxXXXXq5g5QI/L86896-4586TMP.html#c-ECR_62018CC0105_SK_01-E0045 207. file:///tmp/lynxXXXXq5g5QI/L86896-4586TMP.html#c-ECR_62018CC0105_SK_01-E0046 208. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2018%3A291&locale=sk 209. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2018%3A291&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 210. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2018%3A291&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point29 211. file:///tmp/lynxXXXXq5g5QI/L86896-4586TMP.html#c-ECR_62018CC0105_SK_01-E0047 212. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2016%3A981&locale=sk 213. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2016%3A981&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 214. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2016%3A981&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point57 215. file:///tmp/lynxXXXXq5g5QI/L86896-4586TMP.html#c-ECR_62018CC0105_SK_01-E0048 216. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2018%3A291&locale=sk 217. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2018%3A291&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 218. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2018%3A291&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point40 219. file:///tmp/lynxXXXXq5g5QI/L86896-4586TMP.html#c-ECR_62018CC0105_SK_01-E0049 220. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2018%3A1024&locale=sk 221. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2018%3A1024&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 222. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2018%3A1024&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point39 223. file:///tmp/lynxXXXXq5g5QI/L86896-4586TMP.html#c-ECR_62018CC0105_SK_01-E0050 224. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2006%3A511&locale=sk 225. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2006%3A511&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 226. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2006%3A511&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point56 227. file:///tmp/lynxXXXXq5g5QI/L86896-4586TMP.html#c-ECR_62018CC0105_SK_01-E0051 228. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2018%3A1024&locale=sk 229. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2018%3A1024&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 230. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2018%3A1024&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point36 231. file:///tmp/lynxXXXXq5g5QI/L86896-4586TMP.html#c-ECR_62018CC0105_SK_01-E0052 232. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2006%3A511&locale=sk 233. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2006%3A511&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 234. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2006%3A511&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point56 235. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2018%3A1024&locale=sk 236. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2018%3A1024&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 237. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2018%3A1024&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point36 238. file:///tmp/lynxXXXXq5g5QI/L86896-4586TMP.html#c-ECR_62018CC0105_SK_01-E0053 239. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2018%3A1024&locale=sk 240. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2018%3A1024&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 241. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2018%3A1024&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point44 242. file:///tmp/lynxXXXXq5g5QI/L86896-4586TMP.html#c-ECR_62018CC0105_SK_01-E0054 243. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2018%3A291&locale=sk 244. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2018%3A291&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 245. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2018%3A291&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point31 246. file:///tmp/lynxXXXXq5g5QI/L86896-4586TMP.html#c-ECR_62018CC0105_SK_01-E0055 247. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2018%3A291&locale=sk 248. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2018%3A291&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 249. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2018%3A291&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point49 250. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2018%3A291&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point50 251. file:///tmp/lynxXXXXq5g5QI/L86896-4586TMP.html#c-ECR_62018CC0105_SK_01-E0056 252. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2006%3A511&locale=sk 253. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2006%3A511&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 254. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2006%3A511&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point60 255. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2008%3A488&locale=sk 256. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2008%3A488&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 257. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2008%3A488&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point141 258. file:///tmp/lynxXXXXq5g5QI/L86896-4586TMP.html#c-ECR_62018CC0105_SK_01-E0057 259. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2016%3A985&locale=sk 260. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2016%3A985&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 261. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2016%3A985&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point40 262. file:///tmp/lynxXXXXq5g5QI/L86896-4586TMP.html#c-ECR_62018CC0105_SK_01-E0058 263. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2006%3A511&locale=sk 264. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2006%3A511&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 265. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2006%3A511&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point60