NÁVRHY GENERÁLNEHO ADVOKÁTA EVGENI TANCEV prednesené 26. septembra 2019 ( [1]1 ) Vec C-10/18 P Marine Harvest ASA, ktorého právnym nástupcom je Mowi ASA, proti Európskej komisii "Odvolanie - Kontrola koncentrácií medzi podnikmi - Pojem jedinej koncentrácie - Uskutocnenie koncentrácie pred jej oznámením a vyhlásením za zlucitelnú s vnútorným trhom - Pokuty ulozené za porusenie clánku 4 ods. 1 a clánku 7 ods. 1 nariadenia Rady (ES) c. 139/2004 - Zásada ne bis in idem - Zásada zapocítania - Zásady upravujúce súbeh protiprávnych konaní" Obsah I. Právny rámec II. Okolnosti predchádzajúce sporu A. Prevzatie spolocnosti Morpol B. Rozhodnutie o povolení a konanie vedúce k jeho prijatiu C. Napadnuté rozhodnutie a konanie vedúce k jeho prijatiu III. Konanie na Vseobecnom súde a napadnutý rozsudok IV. Konanie na Súdnom dvore a návrhy úcastníkov konania V. Posúdenie odvolacích dôvodov A. O prvom odvolacom dôvode zalozenom na tom, ze Vseobecný súd sa dopustil nesprávneho posúdenia tým, ze neuplatnil clánok 7 ods. 2 nariadenia c. 139/2004 1. Tvrdenia úcastníkov konania 2. Posúdenie a) O prvej casti prvého odvolacieho dôvodu zalozenej na tom, ze Vseobecný súd sa dopustil nesprávneho posúdenia, ked rozhodol, ze kúpa z decembra 2012 a verejná ponuka nepredstavujú jedinú koncentráciu b) O druhej casti prvého odvolacieho dôvodu zalozenej na nesprávnom restriktívnom výklade zmyslu clánku 7 ods. 2 nariadenia c. 139/2004 Vseobecným súdom B. O druhom odvolacom dôvode zalozenom na tom, ze Vseobecný súd sa dopustil nesprávneho posúdenia, ked neuplatnil zásadu ne bis in idem, zásadu zapocítania alebo zásadu upravujúcu súbeh protiprávnych konaní 1. Tvrdenia úcastníkov konania 2. Posúdenie a) Prípustnost b) O veci samej 1) O prvej casti druhého odvolacieho dôvodu i) O odvolacom dôvode zalozenom na porusení zásady ne bis in idem ii) O odvolacom dôvode zalozenom na porusení zásady zapocítania 2) O druhej casti druhého odvolacieho dôvodu i) Úvod ii) Zásady upravujúce súbeh protiprávnych konaní v právnych poriadkoch clenských státov iii) O tom, ci mozno cerpat inspiráciu zo zásad právnych poriadkov clenských státov, pokial ide o porusenie clánku 4 ods. 1 a clánku 7 ods. 1 nariadenia c. 139/2004 rovnakým konaním iv) Porusenie clánku 7 ods. 1 nariadenia c. 139/2004 zahrna porusenie clánku 4 ods. 1 tohto nariadenia v) Vseobecný súd sa dopustil nesprávneho posúdenia, ked potvrdil konstatovanie Komisie, ze Marine Harvest porusila clánok 4 ods. 1 a clánok 7 ods. 1 nariadenia c. 139/2004. VI. Návrh 1. Týmto odvolaním Marine Harvest ASA (dalej len "Marine Harvest"), ktorej právnym nástupcom je Mowi ASA navrhuje, aby Súdny dvor zrusil rozsudok Vseobecného súdu, ( [2]2 ) ktorým Vseobecný súd zamietol zalobu o neplatnost rozhodnutia Komisie z 23. júla 2014, ktorým sa spolocnosti Marine Harvest ukladá pokuta za uskutocnenie koncentrácie, v rozpore s oznamovacou povinnostou a povinnostami status quo (dalej len "napadnuté rozhodnutie"). ( [3]3 ) 2. Napadnuté rozhodnutie bolo prijaté na základe rozhodnutia Komisie z 30. septembra 2013, podla ktorého bolo nadobudnutie spolocnosti Morpol ASA (dalej len "Morpol") spolocnostou Marine Harvest vyhlásené za zlucitelné s vnútorným trhom za predpokladu splnenia záväzkov (dalej len "rozhodnutie o povolení"). ( [4]4 ) Toto nadobudnutie sa uskutocnilo v dvoch krokoch: najprv Marine Harvest uzavrela zmluvu o kúpe akcií s hlavným akcionárom spolocnosti Morpol, cím získala 48,5 % podiel na základnom imaní spolocnosti Morpol; následne Marine Harvest predlozila verejnú ponuku na kúpu zvysných akcií spolocnosti Morpol, co jej umoznilo zvýsit svoj podiel v spolocnosti Morpol zo 48,5 % na 87,1 %. 3. Prvý krok, konkrétne nadobudnutie podielu 48,5% v spolocnosti Morpol bol vsak dokoncený skôr, ako bol oznámený Európskej komisii. Komisia sa domnieva, ze nadobudnutie tohto podielu postacovalo na to, aby bolo mozné získat kontrolu nad spolocnostou Morpol, a preto predstavovalo koncentráciu na úcely nariadenia Rady (ES) c. 139/2004 ( [5]5 ). Komisia preto v napadnutom rozhodnutí dospela k záveru, ze dokoncením kúpy podielu 48,5 % v spolocnosti Morpol pred jej oznámením a vyhlásením za zlucitelnú s vnútorným trhom, Marine Harvest porusila na jednej strane oznamovaciu povinnost podla clánku 4 ods. 1 nariadenia c. 139/2004 a na druhej strane povinnost status quo podla clánku 7 ods. 1 tohto nariadenia. V dôsledku toho ulozila Komisia dve pokuty vo výske 10 miliónov eur za porusenie týchto ustanovení. 4. Odvolanie podané na Súdny dvor nastoluje dve otázky. Po prvé Súdny dvor má rozhodnút, ci samotné nadobudnutie podielu 48,5 % v spolocnosti Morpol predstavuje koncentráciu alebo ci sa toto nadobudnutie a následná verejná ponuka majú povazovat za jedinú koncentráciu. Po druhé, ak by sa Súdny dvor domnieval, ze koncentrácia vyplýva zo samotného nadobudnutia podielu 48,5 %, bude musiet rozhodnút, ci je mozné ulozit dve pokuty za dokoncenie tejto kúpy, alebo ci Komisia ulozením samostatných pokút porusila konkrétne zásadu ne bis in idem. I. Právny rámec 5. Odôvodnenie 20 nariadenia c. 139/2004 stanovuje: "Je úcelné definovat pojem koncentrácie takým spôsobom, aby zahrnala cinnosti vyvolávajúce trvalé zmeny kontroly úcastníkov koncentrácie a tým aj struktúry trhu. Preto je vhodné, aby predmetom tohto nariadenia boli aj vsetky spolocné podniky, ktoré trvalo vykonávajú vsetky funkcie samostatného hospodárskeho subjektu. Taktiez je vhodné, aby sa úzko súvisiace transakcie, ktoré sú uskutocnené za rovnakých podmienok [ktoré sú vzájomne podmienené - neoficiálny preklad], alebo ktoré majú formu niekolkých transakcií s cennými papiermi uskutocnených v primerane krátkej lehote, povazovali za jedinú koncentráciu." 6. Clánok 4 nariadenia c. 139/2004, ktorý je nazvaný "Predbezné oznamovanie koncentrácií a postúpenie pred oznámením na ziadost oznamujúcich osôb", stanovuje: "1. Koncentrácie s významom pre [celú Európsku úniu] definované v tomto nariadení sa oznámia Komisii pred ich uskutocnením a po uzatvorení zmluvy, uskutocnení verejnej ponuky alebo nadobudnutí kontrolného podielu. ..." 7. Podla clánku 7 nariadenia c. 139/2004, ktorý je nazvaný "Pozastavenie koncentrácií": "1. Koncentrácia s významom pre [celú Európsku úniu] podla clánku 1, alebo ktorú bude posudzovat Komisia podla clánku 4 ods. 5, sa nevykoná pred jej oznámením alebo kým nie je vyhlásená za zlucitelnú [s vnútorným] trhom rozhodnutím podla clánku 6 ods. 1 písm. b), clánku 8 ods. 1 alebo clánku 8 ods. 2, alebo na základe predpokladu podla clánku 10 ods. 6. 2. Odsek 1 nie je prekázkou vykonania verejnej ponuky alebo viacerých transakcií s cennými papiermi vrátane cenných papierov prevoditelných na iné cenné papiere obchodovatelné na trhu, akým je napríklad burza cenných papierov, ktorými sa získava kontrola v zmysle clánku 3 od rôznych predávajúcich, ak: a) koncentrácia je bezodkladne oznámená Komisii podla clánku 4; a b) nadobúdatel nevykonáva hlasovacie práva spojené s týmito cennými papiermi, alebo tak robí iba na udrzanie plnej hodnoty týchto investícií na základe výnimky udelenej Komisiou podla odseku 3. ..." 8. Clánok 14 nariadenia c. 139/2004, ktorý je nazvaný "Pokuty", v odseku 2 stanovuje: "Komisia môze rozhodnutím ulozit osobám uvedeným v clánku 3 ods. 1 písm. b) alebo úcastníkom koncentrácie pokuty az do výsky 10 % celkového obratu podniku v zmysle clánku 5, ak úmyselne alebo z nedbalosti: a) neoznámia koncentráciu v súlade s clánkom 4 alebo 22 ods. 3 pred jej uskutocnením, pokial by na to neboli výslovne oprávnené podla clánku 7 ods. 2 alebo rozhodnutím prijatým podla clánku 7 ods. 3; b) vykonajú koncentráciu v rozpore s clánkom 7; ..." II. Okolnosti predchádzajúce sporu A. Prevzatie spolocnosti Morpol 9. Marine Harvest uzavrela 14. decembra 2012 zmluvu o kúpe akcií (dalej len "SPA") so spolocnostami Friendmall Ltd (dalej len "Friendmall") a Bazmonta Holding Ltd ("Bazmonta"). Bazmonta je 100 % dcérska spolocnost spolocnosti Friendmall, ktorú zase kontroluje pán M. Podla SPA nadobudla Marine Harvest podiel 48,5 % v spolocnosti Morpol. K dokonceniu tejto kúpy ("kúpa z decembra 2012") doslo 18. decembra 2012. 10. Podla ustanovení nórskeho zákona je kupujúci viac ako jednej tretiny akcií spolocnosti kótovanej na burze ( [6]6 ) povinný predlozit ponuku na zvysné akcie tejto spolocnosti. Marine Harvest preto 17. decembra 2012 prostredníctvom burzového komuniké oznámila, ze vyhlási verejnú ponuku na kúpu zvysných akcií spolocnosti Morpol, co predstavovalo 51,5 % imania tejto spolocnosti. Dna 15. januára 2013 Marine Harvest predlozila povinnú verejnú ponuku na tieto akcie (dalej len "verejná ponuka na kúpu"). Po vysporiadaní a vykonaní verejnej ponuky na kúpu 12. marca 2013 vlastnila Marine Harvest 87,1 % akcií spolocnosti Morpol. Prostredníctvom verejnej ponuky na kúpu teda Marine Harvest nadobudla akcie predstavujúce priblizne 38,6 % imania spolocnosti Morpol, okrem akcií predstavujúcich 48,5 % imania spolocnosti Morpol, ktoré uz získala na základe kúpy z decembra 2012. 11. Nadobudnutie zvysných akcií spolocnosti Morpol bolo ukoncené 12. novembra 2013. Dna 15. novembra 2013 rozhodlo mimoriadne valné zhromazdenie o podaní ziadosti o vylúcenie akcií z kótovania, o znízení poctu clenov správnej rady a o zrusení menovacieho výboru. Dna 28. novembra 2013 Morpol uz nebola kótovaná na burze v Osle. B. Rozhodnutie o povolení a konanie vedúce k jeho prijatiu 12. Dna 21. decembra 2012 Marine Harvest zaslala Komisii ziadost o vymenovanie skupiny poverenej posúdením jej spisu týkajúceho sa získania výlucnej kontroly nad spolocnostou Morpol. V tejto ziadosti Marine Harvest informovala Komisiu, ze kúpa z decembra 2012 bola dokoncená a ze do prijatia rozhodnutia Komisie nebude vykonávat svoje hlasovacie práva. 13. Po niekolkých ziadostiach Komisie o informácie a predlození prvého návrhu tlaciva oznámenia ( [7]7 )5. marca 2013 bola táto transakcia formálne oznámená 9. augusta 2013. 14. Dna 30. septembra 2013 Komisia rozhodnutím o povolení schválila koncentráciu s výhradou, ze budú v celom rozsahu dodrzané navrhnuté záväzky. Ako je uvedené v bode 3 vyssie, v tomto rozhodnutí Komisia konstatovala, ze uz kúpa z decembra 2012 poskytla spolocnosti Marine Harvest faktickú výlucnú kontrolu nad spolocnostou Morpol. Komisia preto uviedla, ze nemôze vylúcit, ze uskutocnením kúpy z decembra 2012 tým, ze bola dokoncená 18. decembra 2012, predtým, ako bola oznámená a vyhlásená za zlucitelnú, porusila oznamovaciu povinnost stanovenú v clánku 4 ods. 1 nariadenia c. 139/2004 a povinnost status quo podla clánku 7 ods. 1 tohto nariadenia. Komisia uviedla, ze v rámci iného konania môze preskúmat, ci je potrebné uplatnit sankciu podla clánku 14 ods. 2 nariadenia c. 139/2004. ( [8]8 ) C. Napadnuté rozhodnutie a konanie vedúce k jeho prijatiu 15. Komisia v liste z 30. januára 2014 informovala Marine Harvest, ze prebieha vysetrovanie týkajúce sa mozných porusení clánku 4 ods. 1 a clánku 7 ods. 1 nariadenia c. 139/2004. 16. Komisia 31. marca 2014 zaslala spolocnosti Marine Harvest oznámenie o výhradách, na ktoré táto spolocnost odpovedala 30. apríla 2014. 17. Dna 23. júla 2014 prijala Komisia napadnuté rozhodnutie, v ktorom konstatovala, ze Marine Harvest porusila oznamovaciu povinnost stanovenú v clánku 4 ods. 1 nariadenia c. 139/2004 a povinnost status quo podla clánku 7 ods. 1 uvedeného nariadenia, a za tieto porusenia ulozila dve pokuty, kazdú vo výske 10 miliónov eur. 18. V napadnutom rozhodnutí Komisia konstatovala po prvé, ze Marine Harvest získala faktickú výlucnú kontrolu nad spolocnostou Morpol v dôsledku kúpy z decembra 2012. Táto transakcia teda predstavovala koncentráciu v zmysle clánku 3 nariadenia c. 139/2004. Po druhé Komisia tvrdila, ze táto koncentrácia sa uskutocnila prostredníctvom jej dokoncenia 18. decembra 2012, to znamená predtým, ako bola 9. augusta 2013 oznámená, a predtým, ako bola vyhlásená za zlucitelnú s vnútorným trhom rozhodnutím o povolení z 30. septembra 2013. ( [9]9 ) Po tretie Komisia konstatovala, ze výnimka z povinnosti status quo podla clánku 7 ods. 2 nariadenia c. 139/2004 sa neuplatnuje. Komisia dospela k záveru, ze dokoncením kúpy z decembra 2012 Marine Harvest porusila clánok 4 ods. 1 a clánok 7 ods. 1 nariadenia c. 139/2004 a za kazdé porusenie by sa mala ulozit pokuta vo výske 10 miliónov eur. ( [10]10 ) III. Konanie na Vseobecnom súde a napadnutý rozsudok 19. Marine Harvest podala 3. októbra 2014 návrh na zrusenie napadnutého rozhodnutia alebo, subsidiárne, na zrusenie pokút, ktoré jej boli ulozené na základe tohto rozhodnutia, alebo, dalej subsidiárne, na podstatné znízenie týchto pokút. 20. Vseobecný súd napadnutým rozsudkom zamietol pät zalobných dôvodov, ktoré mu boli predlozené, a zalobu zamietol. 21. Konkrétne, ( [11]11 ) Vseobecný súd zamietol prvý zalobný dôvod zalozený na tom, ze Komisia sa dopustila nesprávneho právneho a skutkového posúdenia, ked dospela k záveru, ze v tejto veci sa neuplatnuje clánok 7 ods. 2 nariadenia c. 139/2004. 22. Po prvé Vseobecný súd zdôraznil, ze Komisia sa mohla oprávnene domnievat, ze Marine Harvest získala kontrolu nad spolocnostou Morpol prostredníctvom kúpy z decembra 2012, a preto bola Marine Harvest povinná túto transakciu oznámit a nevykonat ju dovtedy, kým nebude vyhlásená za zlucitelnú s vnútorným trhom. Bolo preto potrebné urcit, ci sa uplatnuje oslobodenie od povinnosti status quo stanovenej v clánku 7 ods. 2 nariadenia c. 139/2004. 23. Po druhé Vseobecný súd rozhodol, ze situácia v prejednávanej veci sa lísi od dvoch situácií, na ktoré sa vztahuje táto výnimka, a to verejných ponúk a viacerých transakcií s cennými papiermi. Výnimka verejných ponúk sa neuplatnovala, kedze porusenie clánku 7 ods. 1 nariadenia c. 139/2004 nebolo dôsledkom uskutocnenia verejnej ponuky, ale kúpy z decembra 2012. Výnimka viacerých transakcií s cennými papiermi sa neuplatnovala, pretoze sa vztahovala iba na struktúry transakcií, pri ktorých sa kontrola získava prostredníctvom viacerých transakcií od rôznych predávajúcich, zatial co kontrola nad spolocnostou Morpol bola získaná prostredníctvom jednej transakcie, konkrétne kúpou z decembra 2012 a od jedného predávajúceho, konkrétne od pána M. 24. Po tretie Vseobecný súd zamietol tvrdenie spolocnosti Marine Harvest, podla ktorého sa majú kúpa z decembra 2012 a verejná ponuka povazovat za jedinú koncentráciu, takze sa na to mala vztahovat výnimka verejných ponúk z povinnosti status quo stanovená v clánku 7 ods. 2 nariadenia c. 139/2004. Z dvoch scenárov, v ktorých sa podla odôvodnenia 20 tohto nariadenia môze s niekolkými transakciami zaobchádzat ako s jedinou koncentráciou, a to s transakciami, ktoré sú vzájomne podmienené a niekolkými transakciami s cennými papiermi, sa Marine Harvest odvolávala iba na prvý uvedený scenár. V prvom rade to vyplývalo z bodu 44 konsolidovaného oznámenia Komisie o právomoci podla nariadenia c. 139/2004 (dalej len "konsolidované oznámenie o právomoci") ( [12]12 ), ze na to, aby sa dve operácie mohli povazovat za jedinú koncentráciu, nestací, aby boli vzájomne podmienené. Kontrola sa musí získat aj prostredníctvom niekolkých transakcií. Kedze Marine Harvest získala kontrolu nad spolocnostou Morpol prostredníctvom jedinej transakcie, táto transakcia a verejná ponuka nepredstavovali jedinú koncentráciu. V druhom rade tvrdenie spolocnosti Marine Harvest, podla ktorého zmyslom clánku 7 ods. 2 nariadenia c. 139/2004 bolo zahrnút "zdlhavé prevzatia", nemalo ziaden význam, pretoze prevzatie spolocnosti Morpol nebolo "zdlhavé" a v kazdom prípade sa "zdlhavé prevzatia" týkali druhého scenára uvedeného v odôvodnení 20 tohto nariadenia, na ktorý sa Marine Harvest neodvolávala. Nakoniec skutocnost, ze úcelom clánku 7 ods. 2 nariadenia c. 139/2004 bolo ulahcit prevzatia a zabezpecit likviditu burzových trhov neznamená, ze je potrebné rozsírit pôsobnost tohto ustanovenia nad rámec jeho znenia s cielom ulahcit prevzatia. 25. Vseobecný súd okrem toho zamietol tretí zalobný dôvod zalozený na porusení zásady ne bis in idem alebo zásady zapocítania a na porusení zásady súbehu protiprávnych konaní. 26. Vseobecný súd v rámci úvodnej poznámky uviedol, ze porusenie clánku 4 ods. 1 nariadenia c. 139/2004 má automaticky za následok porusenie clánku 7 ods. 1 tohto nariadenia, ale naopak to neplatí. Ak podnik vykoná koncentráciu pred jej oznámením a skôr, ako sa vyhlási za zlucitelnú, porusuje obidve ustanovenia. Ak vsak podnik vykoná koncentráciu po jej oznámení, ale skôr, ako sa vyhlási za zlucitelnú, porusuje iba clánok 7 ods. 1 nariadenia c. 139/2004. Podla Vseobecného súdu to spôsobilo, ze uplatnitelný právny rámec je "neobvyklý". 27. Po prvé Vseobecný súd konstatoval, ze zásada ne bis in idem sa neuplatnuje. Podla judikatúry na to, aby sa táto zásada mohla uplatnit, musí byt dotknutý podnik sankcionovaný alebo v súvislosti s ktorým bolo rozhodnuté, ze zan nie je zodpovedný, a to skorsím rozhodnutím, proti ktorému uz nie je mozný opravný prostriedok. Zásada ne bis in idem sa preto neuplatnuje na situáciu, akou je tá v prejednávanej veci, kedy príslusný orgán ulozí dve sankcie v jednom rozhodnutí. Pokial ide o takzvanú zásadu zapocítania, ktorá podla judikatúry vyzaduje, aby Komisia pri stanovení výsky pokuty zohladnila sankcie, ktoré uz za rovnaké konanie ulozil orgán hospodárskej sútaze clenského státu, Vseobecný súd rozhodol, ze táto zásada sa tiez neuplatnuje, pretoze rovnako ako zásada ne bis in idem sa uplatnuje iba v prípade, ak existovalo skorsie rozhodnutie. 28. Po druhé Vseobecný súd zamietol tvrdenie spolocnosti Marine Harvest, podla ktorého analogicky so zásadou "zdanlivého" alebo "nepravého konfliktu" [súbehu] podla medzinárodného a nemeckého práva treba vychádzat z toho, ze v prípade súbehu protiprávnych konaní platí, ze závaznejsie protiprávne konanie zahrna menej závazné, takze je potrebné ulozit iba jednu sankciu. Vseobecný súd konstatoval, ze na rozdiel od toho, co tvrdí Marine Harvest, porusenie clánku 4 ods. 1 nariadenia c. 139/2004 nebolo specifickejsím protiprávnym konaním ako porusenie clánku 7 ods. 1 tohto nariadenia, a teda prvé protiprávne konanie nezahrnalo neskorsie. Dôvodom bolo, ze porusenie clánku 4 ods. 1 nariadenia c. 139/2004 bolo jednorazovým porusením, zatial co porusenie clánku 7 ods. 1 tohto nariadenia bolo pokracujúcim porusením. Preto sa na prvé protiprávne konanie vztahovala premlcacia lehota 3 roky, zatial co na posledné uvedené protiprávne konanie sa vztahovala premlcacia lehota 5 rokov. Z toho vyplýva, ze pokial by sa clánok 4 ods. 1 nariadenia c. 139/2004 uplatnoval samostatne v prípade, ked podnik uskutocnil koncentráciu predtým, ako bola oznámená a vyhlásená za zlucitelnú, bol by tento podnik v priaznivejsom postavení ako podnik, ktorý koncentráciu uskutocnil po jej oznámení, ale predtým, ako bolo vyhlásená za zlucitelnú. Z toho vyplýva, ze ani jedno z predmetných ustanovení nebolo primárne uplatnitelné, takze nedoslo k poruseniu zásady "zdanlivého" alebo "nepravého konfliktu". IV. Konanie na Súdnom dvore a návrhy úcastníkov konania 29. Vo svojom odvolaní Marine Harvest navrhuje, aby Súdny dvor: - v celom rozsahu alebo scasti zrusil napadnutý rozsudok, - zrusil napadnuté rozhodnutie alebo, subsidiárne, zrusil pokuty ulozené spolocnosti Marine Harvest, alebo, dalej subsidiárne, podstatne znízil tieto pokuty, - ulozil Komisii povinnost nahradit trovy konania, ktoré vznikli spolocnosti Marine Harvest v odvolacom konaní, ako aj v konaní pred Vseobecným súdom, - v prípade potreby vrátil vec Vseobecnému súdu a - prijal akékolvek iné opatrenia, ktoré Súdny dvor povazuje za potrebné. 30. Komisia navrhuje, aby Súdny dvor: - zamietol odvolanie, a - ulozil spolocnosti Marine Harvest povinnost nahradit trovy konania. 31. Na pojednávaní 22. mája 2019 Marine Harvest a Komisia predniesli svoje ústne pripomienky. V. Posúdenie odvolacích dôvodov 32. Marine Harvest uvádza dva odvolacie dôvody. Po prvé tvrdí, ze Vseobecný súd sa dopustil nesprávneho posúdenia, ked rozhodol, ze clánok 7 ods. 2 nariadenia c. 139/2004 sa neuplatnuje. Po druhé tvrdí, ze Vseobecný súd sa dopustil nesprávneho posúdenia, ked neuplatnil zásadu ne bis in idem, zásadu zapocítania alebo zásady upravujúce súbeh protiprávnych konaní. A. O prvom odvolacom dôvode zalozenom na tom, ze Vseobecný súd sa dopustil nesprávneho posúdenia tým, ze neuplatnil clánok 7 ods. 2 nariadenia c. 139/2004 1. Tvrdenia úcastníkov konania 33. Vo svojom prvom odvolacom dôvode Marine Harvest tvrdí, ze Vseobecný súd sa v bodoch 46 az 233 napadnutého rozsudku dopustil nesprávneho posúdenia, ked neuplatnil clánok 7 ods. 2 nariadenia c. 139/2004. 34. Prvý odvolací dôvod sa delí na dve casti. 35. V prvej casti prvého odvolacieho dôvodu Marine Harvest tvrdí, ze Vseobecný súd sa dopustil nesprávneho posúdenia, ked konstatoval, ze kúpa z decembra 2012 a verejná ponuka nepredstavujú jedinú koncentráciu. Marine Harvest tvrdí, ze z odôvodnenia 20 nariadenia c. 139/2004 vyplýva, ze transakcie, ktoré sú "vzájomne podmienené", sa majú povazovat za jedinú koncentráciu bez ohladu na to, ci sa kontrola príslusného ciela dosiahne prostredníctvom prvej alebo poslednej transakcie. V prejednávanej veci sú kúpa z decembra 2012 a verejná ponuka spojené de iure a de facto, a preto sa musia povazovat za jedinú koncentráciu. 36. V druhej casti prvého odvolacieho dôvodu Marine Harvest tvrdí, ze Vseobecný súd sa dopustil nesprávneho striktného výkladu zmyslu clánku 7 ods. 2 nariadenia c. 139/2004. Marine Harvest tvrdí, ze zmysel tohto ustanovenia, ktoré má ulahcit verejné ponuky a zdlhavé prevzatia vyzaduje, aby sa výnimka z povinnosti status quo vztahovala na struktúru transakcií, ktoré zahrnajú verejnú ponuku, aj ked, ako je to v prejednávanej veci, kontrola bola získaná pred vyhlásením verejnej ponuky. Udelenie výnimky podla clánku 7 ods. 3 nariadenia c. 139/2004 nie je uspokojivou alternatívou k uplatneniu clánku 7 ods. 2 tohto nariadenia. Uplatnenie posledného uvedeného ustanovenia na vyssie uvedenú jedinú transakciu okrem toho zarucuje, ze Komisia posúdi vsetky úcinky transakcie, nielen úcinky kúpy z decembra 2012. 37. Marine Harvest dospela k záveru, ze clánok 7 ods. 2 nariadenia c. 139/2004 je uplatnitelný v prejednávanej veci. Vzhladom na to, ze sú splnené dve podmienky, na ktoré sa vztahuje výnimka z povinnosti status quo, táto výnimka sa uplatnuje. 38. Komisia tvrdí, ze prvý odvolací dôvod je nedôvodný. 39. Pokial ide o prvú cast prvého odvolacieho dôvodu, Komisia zastáva názor, ze kúpa z decembra 2012 a verejná ponuka sa nepovazujú za jedinú koncentráciu. Podla názoru Komisie na to, aby dve transakcie predstavovali jedinú koncentráciu nestací, aby boli navzájom prepojené, ako sa uvádza v odôvodnení 20 nariadenia c. 139/2004. Kontrola v zmysle clánku 3 tohto nariadenia sa musí získat aj prostredníctvom druhej transakcie. Ak sa kontrola získa prostredníctvom prvej transakcie, ako je v prejednávanej veci, druhá transakcia uz nie je relevantná na úcely urcenia, ci je získaná kontrola a ci sa teda musí uskutocnenie koncentrácie prerusit. Pre úplnost, Komisia dalej tvrdí, ze kúpa z decembra 2012 a verejná ponuka nie sú de iure ani de facto prepojené. 40. Pokial ide o druhú cast prvého odvolacieho dôvodu, Komisia tvrdí, ze Vseobecný súd správne vylozil znenie a zmysel clánku 7 ods. 2 nariadenia c. 139/2004. Komisia tvrdí, ze z dvoch situácií predpokladaných týmto ustanovením, konkrétne verejných ponúk a niekolkých transakcií s cennými papiermi, sa Marine Harvest odvoláva iba na prvú. Táto prvá situácia sa vsak v prejednávanej veci neuplatní, pretoze kontrola bola získaná pred vyhlásením verejnej ponuky, nie prostredníctvom verejnej ponuky. Z toho vyplýva, ze na Marine Harvest sa nemôze vztahovat výnimka z povinnosti status quo podla clánku 7 ods. 2 nariadenia c. 139/2004. Preto nie je relevantné, ci Marine Harvest splnila poziadavku stanovenú v tomto ustanovení, ze hlasovacie práva sa nevykonávajú. 2. Posúdenie 41. Vo svojom prvom odvolacom dôvode Marine Harvest tvrdí, ze Vseobecný súd sa dopustil nesprávneho posúdenia ked rozhodol, ze clánok 7 ods. 2 nariadenia c. 139/2004 sa neuplatnuje, pretoze po prvé kúpa z decembra 2012 a verejná ponuka predstavujú jedinú koncentráciu, a po druhé ciel tohto ustanovenia, ktorým je ulahcenie verejných ponúk a zdlhavých prevzatí, je potrebné vykladat tak, ze sa uplatnuje na struktúru transakcií, ktorá sa netýka iba verejnej ponuky, ale zahrna ju. Podla názoru spolocnosti Marine Harvest sú splnené dve podmienky stanovené v clánku 7 ods. 2 nariadenia c. 139/2004, pretoze koncentráciu oznámila "bezodkladne" a nevykonala svoje hlasovacie práva v spolocnosti Morpol, takze výnimka z povinnosti status quo sa uplatnuje. a) O prvej casti prvého odvolacieho dôvodu zalozenej na tom, ze Vseobecný súd sa dopustil nesprávneho posúdenia, ked rozhodol, ze kúpa z decembra 2012 a verejná ponuka nepredstavujú jedinú koncentráciu 42. V prvej casti prvého odvolacieho dôvodu Marine Harvest tvrdí, ze kúpa z decembra 2012 a verejná ponuka predstavujú jedinú koncentráciu. 43. Domnievam sa, ze prvá cast prvého odvolacieho dôvodu je nedôvodná. 44. "Koncentrácia" na úcely nariadenia c. 139/2004 je podla clánku 3 ods. 1 tohto nariadenia "trvalá zmena kontroly". "Kontrola" je definovaná v clánku 3 ods. 2 tohto nariadenia ako "moznost vykonávat rozhodujúci vplyv nad podnikom". Podla judikatúry mozno kontrolu nad podnikom získat prostredníctvom jednej, dvoch alebo viacerých transakcií. ( [13]13 ) 45. V prejednávanej veci Marine Harvest získala Morpol prostredníctvom týchto transakcií: po prvé kúpa v decembri 2012, ktorou Marine Harvest získala podiel 48,5 % v spolocnosti Morpol, a po druhé verejná ponuka, ktorou Marine Harvest zvýsila svoj podiel v spolocnosti Morpol zo 48,5 % na 87,1 %. ( [14]14 ) 46. Kontrola nad spolocnostou Morpol vsak bola získaná len prostredníctvom kúpy z decembra 2012. ( [15]15 ) Mal by som zdôraznit, ze Marine Harvest to nespochybnuje. Na podporu svojho tvrdenia, ze kúpa z decembra 2012 a verejná ponuka predstavujú jedinú transakciu, Marine Harvest netvrdí, ze kontrola nad spolocnostou Morpol bola získaná prostredníctvom druhej transakcie, konkrétne verejnej ponuky. Dôvodom, preco podla názoru spolocnosti Marine Harvest kúpa z decembra 2012 a verejná ponuka tvoria jedinú koncentráciu, je to, ze sú navzájom podmienené. 47. V prejednávanej veci je preto otázkou, ci v prípade, ak podnik získa iný podnik prostredníctvom viac ako jednej transakcie, ale kontrola je prevedená iba prostredníctvom prvej transakcie, sa majú vsetky transakcie povazovat za jedinú koncentráciu alebo, ci samotná prvá transakcia predstavuje koncentráciu v zmysle clánku 3 nariadenia c. 139/2004. 48. Chcem pripomenút, ze zatial co ziadny clánok nariadenia c. 139/2004 nestanovuje podmienky, podla ktorých sa viaceré transakcie týkajúce sa rovnakého ciela musia povazovat za jedinú koncentráciu, odôvodnenie 20 tohto nariadenia v tejto súvislosti poskytuje niekolko usmernení. Posledná veta tohto odôvodnenia uvádza, ze "je ... vhodné, aby sa úzko súvisiace transakcie, ktoré sú uskutocnené za rovnakých podmienok [ktoré sú vzájomne podmienené - neoficiálny preklad], alebo ktoré majú formu niekolkých transakcií s cennými papiermi uskutocnených v primerane krátkej lehote, povazovali za jedinú koncentráciu". 49. Dalsie usmernenie mozno nájst v konsolidovanom oznámení o právomoci. Pokial ide o prvú situáciu uvedenú v odôvodnení 20 tohto nariadenia (konkrétne transakcie, ktoré sú vzájomne podmienené), ( [16]16 ) v bode 43 konsolidovaného oznámenia o právomoci sa uvádza, ze jediná koncentrácia vzniká v prípade, ze "ziadna z operácií sa neuskutocní bez inej, a preto predstavujú jedinú operáciu". V tom istom bode konsolidovaného oznámenia o právomoci sa uvádza, ze podmienenost je zvycajne dokázaná, ak sú operácie prepojené de iure (ked "samotné dohody sú prepojené vzájomnou podmienenostou") alebo de facto (ked ekonomické posúdenie preukáze, ze kazdá z operácií nevyhnutne závisí od výsledku ostatných). 50. Podla môjho názoru sa nemozno domnievat, ze v prípade, ked podnik získa iný [podnik] prostredníctvom dvoch transakcií, ale kontrola sa prevedie iba prostredníctvom prvej transakcie, tieto dve transakcie sa musia povazovat za jedinú koncentráciu. Dalej uvediem dôvody, pre ktoré som dospel k tomuto záveru. 51. Ako je vysvetlené v bode 44 vyssie, na to, aby vznikla koncentrácia, musí dôjst k zmene kontroly. Z toho vyplýva, ze ak podnik získa celé alebo väcsinu základného imania cielového podniku prostredníctvom niekolkých transakcií, ale kontrolu nad cielovým podnikom získa iba prostredníctvom prvej transakcie, potom táto prvá transakcia predstavuje koncentráciu. Nasledujúce transakcie, ktorými nadobúdatel zvysuje svoj podiel na základnom imaní cielového podniku, by sa nemali brat do úvahy na úcely urcenia, ci vzniká koncentrácia, kedze uz bola prevedená kontrola nad cielovým podnikom. 52. Podla môjho názoru je to v súlade s rozsudkom Cementbouw Handel & Industrie/Komisia. V tomto rozsudku Vseobecný súd konstatoval, ze koncentrácia vzniká pri existencii formálne odlisných právnych transakcií, ak sú na jednej strane tieto transakcie vzájomne závislé, a na druhej strane "výsledok spocíva v tom, ze [jeden alebo viacero podnikov] nadobudne... kontrolu" nad cielovým podnikom. ( [17]17 ) Naopak, ak získanie kontroly nie je "výsledkom" viacerých transakcií, ale je výsledkom prvej transakcie, táto transakcia predstavuje sama osebe koncentráciu. 53. Podporuje to aj clánok 3 ods. 4 návrhu nariadenia c. 139/2004 ( [18]18 ) Komisie, v ktorom má pôvod posledná veta odôvodnenia 20 tohto nariadenia. Komisia navrhla vlozit stvrtý bod do clánku 3 nariadenia Rady (EHS) c. 4064/89 ( [19]19 ), ktorý stanovoval, ze "dve alebo viac transakcií, ktoré sú vzájomne podmienené alebo sú tak úzko spojené, ze ich ekonomické zdôvodnenie odôvodnuje, aby sa s nimi zaobchádzalo ako s jednou transakciou, sa povazujú za jednu a tú istú koncentráciu, ktorá vznikla v den poslednej transakcie, za predpokladu, ze transakcie ako celok splnajú poziadavky bodu 1" ( [20]20 ). "Poziadavky bodu 1" sú tie, ktoré definujú koncentráciu ako zmenu kontroly na trvalom základe. Preto sa v návrhu Komisie povazovali dve alebo viaceré transakcie za jednu a tú istú koncentráciu, ak ako celok dosiahli prevod kontroly, inými slovami, ak prevod kontroly nevyplýval z prvej transakcie, ale zo vsetkých transakcií. 54. Je pravda, ze clánok 3 nariadenia c. 4064/89 nebol zmenený a doplnený tak, ako to navrhovala Komisia. Je vsak mozné zohladnit clánok 3 ods. 4 návrhu Komisie na úcel výkladu poslednej vety odôvodnenia 20 nariadenia c. 139/2004, pretoze táto veta bola zavedená v case, ked sa rozhodlo o neprijatí návrhu Komisie týkajúceho sa nového clánku 3 ods. 4 ( [21]21 ) 55. V kazdom prípade, pokial by sa Súdny dvor domnieval, ze ak sa kontrola prevádza prvou z dvoch transakcií, tieto dve transakcie sa musia povazovat za jedinú koncentráciu, nevyplýva z toho, ze v prejednávanej veci sa musí kúpa z decembra 2012 a verejná ponuka povazovat za jedinú koncentráciu. 56. Ako je uvedené v bode 49 vyssie, na to, aby sa dve transakcie mohli povazovat za jedinú koncentráciu, musia byt navzájom podmienené de iure alebo de facto. To vsak neplatí v prípade kúpy z decembra 2012 a verejnej ponuky. 57. Po prvé kúpa z decembra 2012 a verejná ponuka nie sú de iure navzájom podmienené. Je pravda, ze verejná ponuka je nevyhnutným a priamym dôsledkom kúpy z decembra 2012. Je to tak preto, ze podla nórskeho práva je nadobúdatel viac ako jednej tretiny akcií spolocnosti kótovanej na burze povinný predlozit ponuku na zvysné akcie tejto spolocnosti. V dôsledku kúpy z decembra 2012 získala Marine Harvest podiel 48,5 % v spolocnosti Morpol, a preto bola povinná vyhlásit verejnú ponuku. Opak vsak nie je pravdou. Pred vyhlásením verejnej ponuky nebolo potrebné, aby Marine Harvest získala urcitý podiel na imaní spolocnosti Morpol. 58. V tejto súvislosti by som chcel zdôraznit, ze z bodu 43 konsolidovaného oznámenia o právomoci vyplýva, ze podmienenost musí byt vzájomná, kedze v tomto bode sa uvádza, ze "pozadovaná podmienenost znamená, ze ziadna z operácií sa neuskutocní bez inej" ( [22]22 ). Musím tiez poznamenat, ze táto veta je formulovaná velmi podobným spôsobom ako bod 109 rozsudku Cementbouw Handel & Industrie/Komisia. ( [23]23 ) 59. Po druhé kúpa z decembra 2012 a verejná ponuka nie sú de facto prepojené vzájomnou podmienenostou. Ako tvrdí Komisia, Marine Harvest podpísala SPA a vstúpila do kúpy z decembra 2012, hoci v tom case nevedela, ci verejná ponuka umozní získanie vsetkých zvysných akcií spolocnosti Morpol alebo ci jej zostane len podiel 48,5 %. Okrem toho Marine Harvest mohla vyhlásit verejnú ponuku bez toho, aby predtým uzatvorila SPA. 60. Z uvedeného vyplýva, ze kúpu z decembra 2012 a verejnú ponuku nemozno povazovat za jedinú koncentráciu a ze prvá cast prvého odvolacieho dôvodu musí byt zamietnutá ako nedôvodná. 61. Pre úplnost by som tiez rád poznamenal, ze ak by sa Súdny dvor domnieval, ze kúpa z decembra 2012 a verejná ponuka predstavujú jedinú koncentráciu, nevyplývalo by z toho, ze zákaz vykonania stanovený v clánku 7 ods. 1 nariadenia c. 139/2004 sa uplatnuje iba na druhú transakciu, a teda na verejnú ponuku, takze prvá transakcia, a teda kúpa z decembra 2012, môze byt vykonaná skôr, ako bude oznámená a vyhlásená za zlucitelnú. ( [24]24 ) 62. Súdny dvor v rozsudku Ernst & Young konstatoval, ze clánok 7 ods. 1 nariadenia c. 139/2004 zakazuje vykonanie "[akýchkolvek operácií prispievajúcich] k trvalej zmene kontroly nad" cielovým podnikom. ( [25]25 ) Z toho vyplýva, ze za predpokladu jedinej koncentrácie by kúpa z decembra 2012 mala byt povazovaná za príspevok k zmene kontroly, a preto by mala patrit do rozsahu zákazu vykonania stanoveného v clánku 7 ods. 1 nariadenia c. 139/2004. b) O druhej casti prvého odvolacieho dôvodu zalozenej na nesprávnom restriktívnom výklade zmyslu clánku 7 ods. 2 nariadenia c. 139/2004 Vseobecným súdom 63. V druhej casti prvého odvolacieho dôvodu Marine Harvest tvrdí, ze Vseobecný súd sa dopustil nesprávneho restriktívneho výkladu zmyslu clánku 7 ods. 2 nariadenia c. 139/2004. Podla názoru Marine Harvest sa musí toto ustanovenie vzhladom na jeho zmysel, ktorým je ulahcenie verejných ponúk a zdlhavých prevzatí, vykladat tak, ze sa uplatnuje na struktúru transakcií, ktorá zahrna verejnú ponuku, aj ked, ako je to v prejednávanej veci, kontrola ciela nie je získaná prostredníctvom verejnej ponuky, ale prostredníctvom predchádzajúcej transakcie. Okrem toho, ako vyzaduje písm. a) a b) tohto ustanovenia, Marine Harvest oznámila koncentráciu "bezodkladne" a nevykonala hlasovacie práva v spolocnosti Morpol. V dôsledku toho sa podla spolocnosti Marine Harvest uplatnuje výnimka z povinnosti status quo podla clánku 7 ods. 2 nariadenia c. 139/2004 na kúpu z decembra 2012. 64. Domnievam sa, ze druhá cast prvého odvolacieho dôvodu je nedôvodná. 65. Clánok 7 ods. 2 nariadenia c. 139/2004 totiz stanovuje výnimku z povinnosti status quo podla clánku 7 ods. 1 tohto nariadenia v dvoch situáciách. Posledné uvedené ustanovenie nebráni vykonaniu "verejnej ponuky" (prvá situácia) alebo "viacerých transakcií s cennými papiermi" (druhá situácia), ak sú splnené tieto dve podmienky: po prvé koncentrácia musí byt oznámená Komisii bezodkladne; a po druhé nadobúdatel nesmie vykonat hlasovacie práva spojené s týmito cennými papiermi alebo tak robit iba na základe výnimky udelenej Komisiou podla clánku 7 ods. 3 nariadenia c. 139/2004. 66. Chcel by som zdôraznit, ze v prejednávanej veci je potrebné odpovedat na otázku, ci sa uplatnuje výnimka z povinnosti status quo podla clánku 7 ods. 2 nariadenia c. 139/2004 iba v súvislosti s kúpou z decembra 2012, a nie v súvislosti s operáciou pozostávajúcou z kúpy z decembra 2012 a verejnej ponuky. Je to tak preto, ako som uz uviedol vyssie, ze samotná kúpa z decembra 2012 predstavuje koncentráciu, a preto samotné uskutocnenie tejto transakcie (jej dokoncením z 18. decembra 2012 predtým, ako bola vyhlásená za zlucitelnú s vnútorným trhom) porusuje clánok 7 ods. 1 nariadenia c. 139/2004. 67. Je zrejmé, ze clánok 7 ods. 2 nariadenia c. 139/2004 sa neuplatní na kúpu z decembra 2012, pretoze na jednej strane táto transakcia nie je verejnou ponukou a na druhej strane je to jedna transakcia, nie "viaceré" transakcie s cennými papiermi v zmysle tohto ustanovenia. Preto nie je relevantné, ci Marine Harvest splnila dve podmienky stanovené v clánku 7 ods. 2 písm. a) a b) nariadenia c. 139/2004. 68. V dôsledku toho sa Vseobecný súd nedopustil nesprávneho posúdenia, ked v bode 83 napadnutého rozsudku potvrdil záver Komisie, ze clánok 7 ods. 2 nariadenia c. 139/2004 sa neuplatnuje na kúpu z decembra 2012. 69. V kazdom prípade, ak by sa Súdny dvor domnieval, ze kúpa z decembra 2012 a verejná ponuka predstavujú jedinú koncentráciu, a bolo by teda potrebné odpovedat na otázku, ci sa uplatní výnimka z povinnosti status quo podla clánku 7 ods. 2 nariadenia c. 139/2004 v súvislosti s touto jedinou koncentráciou, nevyplývalo by z toho, ze na kúpu z decembra 2012 sa vztahuje táto výnimka. 70. Na úvod je potrebné poznamenat, ze ako výnimka z povinnosti status quo stanovená v clánku 7 ods. 1 nariadenia c. 139/2004, ktorej normotvorca Únie pripisuje zásadný význam, ( [26]26 ) clánok 7 ods. 2 tohto nariadenia sa má vykladat restriktívne. 71. Pokial ide o prvú situáciu uvedenú v clánku 7 ods. 2 nariadenia c. 139/2004, konkrétne vynatie verejných ponúk, poznamenávam, ze výnimka z povinnosti status quo podla clánku 7 ods. 2 nariadenia c. 139/2004 sa uplatnuje iba na verejné ponuky alebo viaceré transakcie s cennými papiermi "ktorými sa získava kontrola...". Podla môjho názoru z toho vyplýva, ze ak struktúra transakcií zahrna verejnú ponuku, ale kontrola ciela sa nezíska prostredníctvom tejto verejnej ponuky, potom táto ponuka nepatrí do rozsahu výnimky z povinnosti status quo. V tejto súvislosti by som chcel zdôraznit, ze verejná ponuka nemá za ciel zmenu kontroly ani neprispieva k tejto zmene vzhladom na to, ze bola vyhlásená po získaní kontroly nad cielom. Z toho vyplýva, ze aj za predpokladu jedinej koncentrácie nespadá kúpa z decembra 2012 do rozsahu pôsobnosti prvej situácie uvedenej v clánku 7 ods. 2 nariadenia c. 139/2004. 72. Pokial ide o druhú situáciu uvedenú v clánku 7 ods. 2 nariadenia c. 139/2004, konkrétne viaceré transakcie s cennými papiermi, ( [27]27 ) nie je mi jasné, ako mozno operáciu spocívajúcu v kúpe z decembra 2012 a verejnej ponuke povazovat za "viaceré transakcie s cennými papiermi..., ktorými sa získava kontrola... od rôznych predávajúcich". V prejednávanej veci sa kontrola ciela v skutocnosti získala prostredníctvom jednej transakcie, konkrétne kúpou z decembra 2012, nie prostredníctvom "viacerých" transakcií (bez ohladu na to, ci mozno dve transakcie povazovat za "viaceré" transakcie). Kontrola bola získaná od jedného predávajúceho, konkrétne od pána M., nie od "rôznych predávajúcich". 73. Pokial ide o to, ze rozsírením rozsahu výnimky z povinnosti status quo na "viaceré transakcie s cennými papiermi" ( [28]28 ), mal normotvorca Únie v úmysle, ako tvrdí Marine Harvest, ulahcit zdlhavé prevzatia, ( [29]29 ) chcel by som zdôraznit, ze operácia spocívajúca v kúpe z decembra 2012 a verejnej ponuke v ziadnom prípade nepredstavuje zdlhavé prevzatie. Kontrola nad spolocnostou Morpol bola získaná prostredníctvom jednej transakcie, v dôsledku coho, ako správne konstatoval Vseobecný súd v bode 175 napadnutého rozsudku, prevzatie nebolo "zdlhavé". 74. Z toho vyplýva, ze ak by sa kúpa z decembra 2012 a verejná ponuka povazovali za jedinú koncentráciu, uskutocnenie prvej uvedenej transakcie by napriek tomu nepatrilo do rozsahu výnimky z povinnosti status quo podla clánku 7 ods. 2 nariadenia c. 139/2004. 75. Dospel som k záveru, ze druhá cast prvého odvolacieho dôvodu je nedôvodná a prvý odvolací dôvod musí byt zamietnutý. B. O druhom odvolacom dôvode zalozenom na tom, ze Vseobecný súd sa dopustil nesprávneho posúdenia, ked neuplatnil zásadu ne bis in idem, zásadu zapocítania alebo zásadu upravujúcu súbeh protiprávnych konaní 1. Tvrdenia úcastníkov konania 76. V druhom odvolacom dôvode Marine Harvest tvrdí, ze konstatovaním, konkrétne v bodoch 306, 319, 339 az 344 a 362 napadnutého rozsudku, ze Komisia mohla ulozit zalobkyni samostatné pokuty, jednu za porusenie oznamovacej povinnosti stanovenej v clánku 4 ods. 1 nariadenia c. 139/2004, dalsiu za porusenie povinnosti status quo podla clánku 7 ods. 1 tohto nariadenia, Vseobecný súd porusil zásadu ne bis in idem, zásadu zapocítania alebo zásady upravujúce súbeh protiprávnych konaní. 77. Druhý odvolací dôvod sa delí na dve casti. 78. V prvej casti druhého odvolacieho dôvodu Marine Harvest tvrdí, ze Vseobecný súd sa dopustil nesprávneho posúdenia, ked rozhodol, ze zásada ne bis in idem sa neuplatnuje. Podla názoru spolocnosti Marine Harvest sa táto zásada uplatnuje aj vtedy, ak, ako je to v prejednávanej veci, sú ulozené dve sankcie v jednom rozhodnutí. Marine Harvest subsidiárne tvrdí, ze Vseobecný súd sa dopustil nesprávneho posúdenia, ked dospel k záveru, ze vseobecná zásada zapocítania sa neuplatnuje. Podla Marine Harvest táto zásada, ktorá sa uplatnuje v prípade, ked sa zásada ne bis in idem neuplatnuje v plnom rozsahu, vyzaduje, aby sa pri stanovení sankcie prihliadalo na predchádzajúcu sankciu. 79. V druhej casti druhého odvolacieho dôvodu Marine Harvest tvrdí, ze Vseobecný súd sa dopustil nesprávneho posúdenia, ked v bode 362 napadnutého rozsudku zamietol zalobný dôvod zalozený na porusení zásad upravujúcich súbeh protiprávnych konaní. Podla týchto zásad, ak rovnaké konanie spadá pod dve zákonné ustanovenia a jedno ustanovenie stanovuje konkrétnejsie protiprávne konanie ako druhé, potom také konanie porusuje iba prvé uvedené ustanovenie a nie druhé. Podla názoru spolocnosti Marine Harvest je porusenie clánku 4 ods. 1 nariadenia c. 139/2004 konkrétnejsím protiprávnym konaním ako porusenie clánku 7 ods. 1 tohto nariadenia. Z toho vyplýva, ze Marine Harvest porusila iba prvé uvedené ustanovenie, a preto jej mohla byt ulozená iba jedna pokuta. 80. Komisia tvrdí, ze druhý odvolací dôvod musí byt zamietnutý. 81. Podla názoru Komisie je prvá cast druhého odvolacieho dôvodu ciastocne neprípustná a v celom rozsahu nedôvodná. Komisia tvrdí, ze zalobný dôvod spolocnosti Marine Harvest zalozený na porusení zásady ne bis in idem je nedôvodný konkrétne preto, ze táto zásada sa neuplatnuje, ak sú v jednom rozhodnutí ulozené dve pokuty. Komisia dalej tvrdí, ze odvolací dôvod spolocnosti Marine Harvest zalozený na porusení zásady zapocítania je neprípustný a v kazdom prípade nedôvodný. Je neprípustný, pretoze odvolanie neuvádza právne tvrdenia, na ktoré sa odvoláva Vseobecný súd, ani neidentifikuje konkrétne pochybenia Vseobecného súdu. Je nedôvodný, pretoze v napadnutom rozhodnutí Komisia stanovila pokuty na úrovni primeranej povahe, závaznosti a trvania porusení, ako to vyzaduje clánok 14 ods. 3 nariadenia c. 139/2004. 82. Podla Komisie je druhá cast druhého odvolacieho dôvodu nedôvodná. Podla názoru Komisie po prvé zásady upravujúce súbeh protiprávnych konaní vo vseobecnosti nevylucujú konstatovanie, ze rovnaké konanie porusuje dve samostatné zákonné ustanovenia. Po druhé porusenie clánku 4 ods. 1 nariadenia c. 139/2004 nie je konkrétnejsím protiprávnym konaním ako porusenie clánku 7 ods. 1 tohto nariadenia. 83. Marine Harvest uviedla, ze jej odvolací dôvod zalozený na porusení zásady zapocítania je prípustný, kedze odvolanie uvádza sporné body napadnutého rozsudku a uvádza tvrdenia na podporu tohto odvolacieho dôvodu. 2. Posúdenie 84. V druhom odvolacom dôvode Marine Harvest tvrdí, ze konstatovaním, ze je mozné ulozit samostatné pokuty, jednu za porusenie oznamovacej povinnosti stanovenej v clánku 4 ods. 1 nariadenia c. 139/2004, druhú za porusenie povinnosti status quo podla clánku 7 ods. 1 tohto nariadenia, Vseobecný súd porusil zásadu ne bis in idem, zásadu zapocítania alebo zásady upravujúce súbeh protiprávnych konaní. a) Prípustnost 85. Komisia tvrdí, ze odvolací dôvod zalozený na porusení zásady zapocítania je neprípustný, pretoze nie je podlozený právnymi tvrdeniami a neidentifikuje ziadne konkrétne pochybenie Vseobecného súdu. ( [30]30 ) 86. Podla môjho názoru nemôze byt táto námietka neprípustnosti úspesná. 87. Po prvé odvolanie splna poziadavku podla clánku 168 ods. 1 písm. d) Rokovacieho poriadku Súdneho dvora, kedze obsahuje právne tvrdenia, na ktorých je zalozené. Odvolanie vysvetluje, ze zásada zapocítania je vseobecnou zásadou práva Únie (odkazuje sa na nemecké právo "Anrechnungsprinzip") a uvádza návrhy dvoch generálnych advokátov ( [31]31 ), co tieto zásady vyzadujú (aby sa pri urcovaní druhej sankcie brala do úvahy prvá sankcia), a preco sa táto zásada uplatnuje v prejednávanej veci (uplatnuje sa, ak sa neuplatnuje zásada ne bis in idem). ( [32]32 ) 88. Po druhé, ako vyzaduje clánok 169 ods. 2 Rokovacieho poriadku Súdneho dvora, odvolanie jasne uvádza, ze spochybnuje body 339 az 344 napadnutého rozsudku. b) O veci samej 1) O prvej casti druhého odvolacieho dôvodu 89. V prvej casti druhého odvolacieho dôvodu Marine Harvest uvádza porusenie zásady ne bis in idem alebo subsidiárne zásady zapocítania. Kazdý z týchto odvolacích dôvodov postupne preskúmam. i) O odvolacom dôvode zalozenom na porusení zásady ne bis in idem 90. Marine Harvest tvrdí, ze Vseobecný súd porusil zásadu ne bis in idem, ked konstatoval, ze rovnaké konanie, konkrétne uskutocnenie kúpy z decembra 2012 môze byt sankcionované ulozením samostatných pokút, jednou za porusenie povinnosti oznámit koncentráciu pred jej uskutocnením stanovenú v clánku 4 ods. 1 nariadenia c. 139/2004, druhou za porusenie povinnosti pozastavit vykonanie koncentrácie az do jej vyhlásenia za zlucitelnú podla clánku 7 ods. 1 tohto nariadenia. 91. Podla judikatúry sa zásada ne bis in idem, ktorá je v súcasnosti zakotvená v clánku 50 Charty základných práv Európskej únie (dalej len "Charta") musí dodrzat v konaniach o ulození pokút týkajúcich sa práva hospodárskej sútaze. Táto zásada v oblasti hospodárskej sútaze bráni tomu, aby sa podnik znova uznal za zodpovedný alebo bol znovu stíhaný pre protisútazný postup, za ktorý uz bol sankcionovaný alebo v súvislosti s ktorým bolo rozhodnuté, ze zan nie je zodpovedný, a to skorsím rozhodnutím, proti ktorému uz nie je mozný opravný prostriedok. ( [33]33 ) 92. Z toho vyplýva, ze zásada ne bis in idem, ktorej uplatnovanie na ukladanie pokút za porusenie povinností ulozených podnikom nariadením c. 139/2004 vyplýva z judikatúry citovanej v predchádzajúcom bode, má dve zlozky: i) konanie musí byt rovnaké (zlozka idem), a ii) predchádzajúce rozhodnutie musí byt konecné (bis komponent). 93. Domnievam sa, ze odvolací dôvod zalozený na porusení zásady ne bis in idem musí byt zamietnutý. Aj ked konanie, ktoré Komisia povazovala za porusenie clánku 4 ods. 1 a clánku 7 ods. 1 nariadenia c. 139/2004, je rovnaké, poziadavka skorsieho rozhodnutia nie je splnená. 94. Ako bolo uvedené v predchádzajúcom bode, zo zlozky idem nevyplývajú ziadne tazkosti. 95. Podla judikatúry, vo veciach týkajúcich sa práva hospodárskej sútaze, uplatnenie zásady ne bis in idem podlieha trojitej podmienke totoznosti skutku, porusovatela a chráneného právneho záujmu. ( [34]34 ) 96. Po prvé porusenie clánku 4 ods. 1 nariadenia c. 139/2004 vyplýva z rovnakých skutkov ako porusenie clánku 7 ods. 1 tohto nariadenia. 97. Mozno tvrdit, ze porusenie prvého uvedeného ustanovenia vyplýva z porusenia povinnosti oznámit SPA po jej uzavretí 14. decembra 2012, zatial co porusenie posledného uvedeného ustanovenia vyplynulo z dokoncenia kúpy z decembra 2012, o 4 dni neskôr. 98. Musím vsak poznamenat, ze porusenie povinnosti oznámit SPA samo osebe neznamená porusenie clánku 4 ods. 1 nariadenia c. 139/2004, kedze toto ustanovenie vyzaduje oznámenie koncentrácií "pred ich uskutocnením". Nejde o ziadne porusenie tohto ustanovenia, ak sa podnik len vyhne oznámeniu koncentrácie "po uzatvorení zmluvy". Porusenie clánku 4 ods. 1 nariadenia c. 139/2004 vyplýva z uskutocnenia neoznámenej koncentrácie. Naopak, clánok 4 ods. 1 nariadenia c. 4064/89 vyzadoval, ze koncentrácie sa musia oznámit "najneskôr jeden týzden po uzavretí zmluvy", takze neoznámenie koncentrácie (do 1 týzdna) predstavovalo samo osebe porusenie tohto ustanovenia. 99. K poruseniu clánku 4 ods. 1 nariadenia c. 139/2004 teda doslo v dôsledku dokoncenia kúpy z decembra 2012, ktorým sa uskutocnila koncentrácia pred jej oznámením. Z toho vyplýva, ze porusenie clánku 4 ods. 1 a clánku 7 ods. 1 nariadenia c. 139/2004 bolo spôsobené rovnakými skutkami (dokoncenie kúpy z decembra 2012), takze prvá podmienka uvedená v bode 95 vyssie, konkrétne totoznost skutkov je splnená. 100. Po druhé porusovatelom je v oboch prípadoch Marine Harvest. Vzhladom na to, ze táto spolocnost získala výlucnú kontrolu nad spolocnostou Morpol, vyzadovalo sa od spolocnosti Marine Harvest dodrzanie povinnosti oznámit koncentráciu pred jej uskutocnením, stanovenej v clánku 4 ods. 1 nariadenia c. 139/2004 ( [35]35 ), a povinnosti status quo stanovenej v clánku 7 ods. 1 tohto nariadenia. 101. Po tretie právny záujem chránený oboma povinnostami je rovnaký, to znamená zabránit uskutocneniu koncentrácií predtým, ako sú oznámené a schválené Komisiou, a tým zabránit akémukolvek naruseniu hospodárskej sútaze, ktoré môze, v zmysle odôvodnení 5 a 6 nariadenia c. 139/2004, ( [36]36 ) vyplynút z takého skorého uskutocnenia. 102. Sú teda splnené tri podmienky uvedené v bode 95 vyssie. 103. Ako je vsak uvedené v bode 93 vyssie, tazkosti vyplývajú zo zlozky bis, takze zásada ne bis in idem sa v prejednávanej veci neuplatnuje. 104. Aby sa mohla uplatnit zásada ne bis in idem, musí existovat skorsie rozhodnutie, podla ktorého sa rovnakej osobe za rovnaké konanie ulozí pokuta. Vyplýva to z judikatúry citovanej v bode 91 vyssie, ktorá podmienuje zákaz dvojitých sankcií existenciou "skorsieho rozhodnutia, proti ktorému uz nie je mozný opravný prostriedok". Vyplýva to aj zo znenia clánku 50 Charty, ktorý vyzaduje, aby osoba bola "osloboden[á] alebo odsúden[á] konecným rozsudkom". 105. Naopak, pokial neexistuje ziadne skorsie rozhodnutie a dve pokuty sú ulozené v jednom rozhodnutí, ako je to v prejednávanej veci, zásada ne bis in idem sa neuplatnuje. 106. Toto bolo potvrdené nedávnym rozsudkom, v ktorom Súdny dvor konstatoval, ze zásada ne bis in idem sa neuplatní v takom prípade, ked vnútrostátny orgán hospodárskej sútaze ulozil dve pokuty v jednom rozhodnutí, jednu za porusenie pravidiel hospodárskej sútaze Únie, druhú za porusenie vnútrostátnych pravidiel hospodárskej sútaze. ( [37]37 ) Pokial v prejednávanej veci boli ulozené dve pokuty za porusenie dvoch ustanovení práva Únie, a to clánku 4 ods. 1 a clánku 7 ods. 1 nariadenia c. 139/2004, vzhladom na moje poznámky v bode 104 vyssie nevidím dôvod, preco by sa riesenie uvedené v tomto rozsudku nemalo vztahovat aj na prejednávanú vec. 107. To je navyse v súlade s rozsudkom LG Display a LG Display Taiwan/Komisia. Komisia prijala rozhodnutie v ktorom konstatovala, ze výrobcovia LCD panelov porusili clánok 101 ZFEÚ (dalej len "prvé rozhodnutie"). Japonskí dodávatelia týchto panelov vsak boli vylúcení z rozsahu pôsobnosti prvého rozhodnutia a Komisia zacala proti japonským dodávatelom dalsie konanie, ktoré stále prebieha (dalej len "druhé konanie"). Vseobecný súd konstatoval, ze na podporu zaloby smerujúcej k zruseniu prvého rozhodnutia sa nemozno odvolávat na zásadu ne bis in idem. ( [38]38 ) Na túto zásadu sa mozno odvolávat iba na podporu zaloby o neplatnost rozhodnutia, ktorým by sa ukoncilo druhé konanie. Podla Vseobecného súdu "zásada ne bis in idem nemôze hrat ziadnu úlohu vo vztahu k [prvému] rozhodnutiu, ktorého existencia je podmienkou sine qua non, aby sa na túto zásadu bolo mozné odvolávat pri druhom konaní." ( [39]39 ) 108. Uvedené je tiez v súlade s rozsudkom Limburgse Vinyl Maatschappij a i./Komisia, v ktorom Súdny dvor na základe formálnych dôvodov zrusil rozhodnutie, ktorým Komisia ulozila pokutu za porusenie clánku 101 ZFEÚ. Súdny dvor rozhodol, ze zásada ne bis in idem nebráni pokracovaniu v konaní zo strany Komisie a ulozeniu novej pokuty. V tejto situácii sa pokuta ulozená v novom rozhodnutí nepridáva, ale nahrádza pokutu ulozenú prvom rozhodnutí. Inak povedané, skorsia pokuta uz neexistuje. ( [40]40 ) 109. Môj záver v bode 105 vyssie nie je spochybnený tromi rozsudkami, na ktoré sa odvoláva Marine Harvest, konkrétne rozsudkami vo veciach Beneo-Orafti, Coop de France Bétail et Viande a i./Komisia a Transcatab/Komisia. ( [41]41 ) 110. V týchto rozsudkoch boli v jednom rozhodnutí ulozené viaceré sankcie. Konstatovaním, ze nedoslo k poruseniu zásady ne bis in idem, sa súdy Únie vo vsetkých uvedených veciach neodvolávali na neexistenciu skorsieho rozhodnutia, ale na tieto dôvody: jedno zo sporných opatrení nepredstavovalo sankciu, ( [42]42 ) neexistovala totoznost porusovatelov ( [43]43 ) a neexistovala totoznost skutkov ani totoznost porusovatelov. ( [44]44 ) 111. Na rozdiel od toho, co tvrdí Marine Harvest, skutocnost, ze súdy Únie sa neodvolávali na neexistenciu skorsieho rozhodnutia neznamená, ze sa domnievali, ze zásada ne bis in idem sa uplatnuje v prípade, ak sú v jednom rozhodnutí ulozené viaceré sankcie. Jednoducho to znamená, ze nebolo potrebné, aby súdy Únie preskúmali túto otázku, kedze podmienky, podla ktorých musí existovat totoznost skutkov, totoznost porusovatela a totoznost chráneného právneho záujmu a musí existovat skorsie rozhodnutie, proti ktorému uz nie je mozný opravný prostriedok, sú kumulatívne. Pokial teda, ako to bolo vo vsetkých troch rozsudkoch, nie je splnená jedna z prvých troch podmienok, nie je potrebné skúmat, ci je splnená podmienka existencie skorsieho rozhodnutia. 112. Dospel som k záveru, ze Vseobecný súd sa nedopustil nesprávneho posúdenia, ked v bode 319 napadnutého rozsudku konstatoval, ze zásada ne bis in idem sa v prejednávanej veci neuplatnuje, pretoze tieto dve pokuty boli ulozené v jednom rozhodnutí. ii) O odvolacom dôvode zalozenom na porusení zásady zapocítania 113. Marine Harvest tvrdí, ze ak by Súdny dvor zamietol odvolací dôvod zalozený na porusení zásady ne bis in idem, mal by napriek tomu konstatovat porusenie zásady zapocítania, ktorá vyzaduje, aby pri stanovení druhej sankcie bola zohladnená prvá sankcia. 114. Podla môjho názoru musí byt tento odvolací dôvod zamietnutý. 115. Podla judikatúry moznost kumulácie sankcií, jednej na úrovni Únie, druhej na vnútrostátnej úrovni v dôsledku dvoch súbezných konaní, ktorých prípustnost vyplýva z osobitného systému rozdelenia právomocí vo veciach kartelov medzi Úniu a clenské státy vzhladom na sledovanie odlisných cielov, podlieha poziadavke spravodlivosti. Táto poziadavka spravodlivosti Komisiu zaväzuje, aby pri stanovení výsky pokút zohladnila sankcie, ktoré uz ten istý podnik za rovnaký skutok znásal, pokial ide o sankcie ulozené za porusenia kartelového práva clenského státu, a teda spáchané na území Európskej únie. ( [45]45 ) 116. Ako vyplýva z judikatúry citovanej v predchádzajúcom bode, táto zásada, známa ako zásada zapocítania alebo úctovná zásada, sa uplatnuje na situácie, ked súbezné konania vedie Komisia (podla pravidiel hospodárskej sútaze EÚ) a orgán hospodárskej sútaze clenského státu (podla vnútrostátnych pravidiel hospodárskej sútaze). Ako je spomenuté vyssie, ( [46]46 ) v týchto situáciách sa zásada ne bis in idem neuplatnuje. Poziadavka, aby bola zohladnená prvá pokuta pri stanovení druhej pokuty, zmiernuje dôsledky neuplatnenia zásady ne bis in idem. 117. Zásada zapocítania sa vsak neuplatnuje, ak súbezné konania vedie Komisia a orgán hospodárskej sútaze tretieho státu. V tejto situácii môze Komisia zohladnit pokuty ulozené orgánom tretieho státu, avsak nie je povinná to urobit. ( [47]47 ) To platí, aj ked v tejto situácii sa zásada ne bis in idem neuplatnuje, pretoze chránený právny záujem nie je totozný. ( [48]48 ) Preto nesúhlasím s tvrdením spolocnosti Marine Harvest, ze zásada zapocítania alebo úctovná zásada "sa uplatnuje na akúkolvek situáciu, v ktorej zásada ne bis in idem nie je plne uplatnitelná". 118. Rovnako nesúhlasím s tvrdením spolocnosti Marine Harvest, ze zásada zapocítania je "vseobecnou zásadou práva Únie". V tejto súvislosti chcem poznamenat, ze vyjadrenie generálnej advokátky Sharpston v návrhoch vo veci Kraaijenbrink, na ktoré sa Marine Harvest odvoláva, ze "v práve EÚ existuje vseobecná zásada zapocítania, podla ktorej musia byt skorsie sankcie zohladnené, ak je páchatel trestaný v druhom konaní za ten istý cin" ( [49]49 ), nebolo potvrdené Súdnym dvorom. ( [50]50 ) Okrem toho, ak by sa Súdny dvor riadil návrhom generálnej advokátky Sharpston a uznal zásadu zapocítania ako vseobecnú zásadu, nemalo by to v prejednávanej veci aj tak vplyv. Podla slov generálnej advokátky Sharpston by sa táto zásada uplatnovala v "druhom konaní", ktoré v prejednávanej veci neexistuje. 119. Okrem toho z judikatúry citovanej v bode 115 vyssie vyplýva, ze na to, aby sa mohla uplatnit zásada zapocítania, musí existovat súbezné konanie na jednej strane pred Komisiou a na druhej strane pred orgánom hospodárskej sútaze clenského státu. Ak neexistuje súbezné konanie, pretoze koná iba Komisia, ako je to v prejednávanej veci, nie je dôvod, preco by sa táto judikatúra mala uplatnovat. 120. V tejto súvislosti by som chcel zdôraznit, ze v prejednávanej veci ide o kontrolu fúzií v EÚ, ktorá sa riadi zásadou "jednostupnového konania", podla ktorej nikdy nemôze existovat súbezné konanie pred Komisiou a orgánom hospodárskej sútaze clenského státu. ( [51]51 ) Zásada zapocítania, ktorej cielom je zmiernit následky systému súbeznej právomoci na vykonatelnost clánkov 101 a 102 ZFEÚ preto nemôze vstúpit do hry. Z toho vyplýva, ze ak sa na rovnaké konanie vztahujú dve ustanovenia, ktoré patria do rovnakého právneho systému, ( [52]52 ) otázka, ci je mozné ulozit dve sankcie, by sa mala posudzovat podla zásad upravujúcich súbeh protiprávnych konaní v rámci tohto právneho systému, nie podla zásady zapocítania. 121. Dospel som k záveru, ze odvolací dôvod zalozený na porusení zásady zapocítania musí byt zamietnutý. 122. Pre úplnost je potrebné poznamenat, ze v odpovedi na otázku Súdneho dvora Marine Harvest na pojednávaní uviedla, ze zásada zapocítania vyjadruje zásadu proporcionality. 123. Súhlasím s Komisiou, ze odvolací dôvod zalozený na porusení zásady proporcionality je neprípustný. 124. Aj ked pripústam, ze zásada zapocítania je v konecnom dôsledku vyjadrením poziadavky primeranosti pokút, neovplyvnuje to skutocnost, ze Marine Harvest vo svojom odvolaní pred Súdnym dvorom neuviedla odvolací dôvod zalozený na porusení zásady proporcionality. Nespochybnila body 579 az 631 napadnutého rozsudku, ktorými Vseobecný súd zamietol zalobný dôvod zalozený na neprimeranosti pokút. To je v rozpore s clánkom 168 ods. 1 písm. d) Rokovacieho poriadku Súdneho dvora, ktorý vyzaduje, aby odvolanie obsahovalo právne dôvody. 125. Dospel som k záveru, ze prvá cast druhého odvolacieho dôvodu musí byt zamietnutá. 2) O druhej casti druhého odvolacieho dôvodu i) Úvod 126. V druhej casti druhého odvolacieho dôvodu Marine Harvest tvrdí, ze medzinárodné právo a právne poriadky clenských státov stanovujú zásady upravujúce súbeh protiprávnych konaní. Podla názoru spolocnosti Marine Harvest tieto zásady vyzadujú, aby v prípade, ak rovnaké konanie spadá pod viac ako jedno zákonné ustanovenie, ale jedno ustanovenie je viac osobitné ako druhé [vseobecné], sa uplatnilo iba prvé uvedené ustanovenie. Marine Harvest tvrdí, ze porusenie clánku 4 ods. 1 nariadenia c. 139/2004 je osobitným protiprávnym konaním oproti protiprávnemu konaniu podla clánku 7 ods. 1 tohto nariadenia, a preto sa na jej konanie má uplatnit iba prvé uvedené ustanovenie. Podla tvrdenia spolocnosti Marine Harvest z toho vyplýva, ze Vseobecný súd sa dopustil nesprávneho posúdenia tým, ze potvrdil konstatovanie Komisie, podla ktorého konaním spolocnosti Marine Harvest doslo k poruseniu clánku 4 ods. 1 a clánku 7 ods. 1 nariadenia c. 139/2004, a tak bolo mozné ulozit osobitné pokuty. 127. Domnievam sa, ze druhej casti druhého odvolacieho dôvodu je potrebné vyhoviet. Dalej uvediem dôvody, pre ktoré som dospel k tomuto záveru. 128. Na úvod by som chcel pripomenút, ako som uz uviedol v bodoch 98 a 99 vyssie, ze konanie, na ktoré sa vztahuje clánok 4 ods. 1 a clánok 7 ods. 1 nariadenia c. 139/2004 je jedno a to isté, konkrétne dokoncenie kúpy z decembra 2012. Skutocnost, ze Marine Harvest neoznámila uzavretie SPA neznamená porusenie clánku 4 ods. 1 tohto nariadenia, pretoze na to, aby bolo toto ustanovenie porusené, nestací, ze koncentrácia nie je oznámená po uzavretí zmluvy. Toto ustanovenie je porusené, iba ak sa vykoná koncentrácia, ktorá nebola oznámená. Porusenie clánku 4 ods. 1 nariadenia c. 139/2004 teda nastáva uskutocnením koncentrácie bez predchádzajúceho oznámenia. Je nepochybné, ze rovnaké konanie predstavuje porusenie clánku 7 ods. 1 toho istého nariadenia. 129. Otázkou ostáva, ci v prípade, ak sa na rovnaké konanie (dokoncenie kúpy z decembra 2012) vztahujú dve ustanovenia práva Únie (clánok 4 ods. 1 a clánok 7 ods. 1 nariadenia c. 139/2004), môze Komisia konstatovat porusenie týchto dvoch ustanovení alebo má konstatovat porusenie iba jedného ustanovenia. 130. Chcel by som poznamenat, ako uviedol Vseobecný súd v bode 348 napadnutého rozsudku, podla môjho názoru v práve Únie v oblasti hospodárskej sútaze neexistujú osobitné pravidlá týkajúce sa súbehu porusení. 131. Trestnoprávne predpisy clenských státov vsak stanovujú zásady upravujúce súbeh protiprávnych konaní. Tieto zásady by sa preto mali zohladnit, s cielom urcit, ci z nich mozno cerpat inspiráciu na zodpovedanie otázky polozenej v bode 129 vyssie. 132. Po prvé preskúmam zásady upravujúce súbeh protiprávnych konaní v právnych poriadkoch niektorých clenských státov. Po druhé preskúmam, ci z týchto zásad mozno cerpat inspiráciu. Podla môjho názoru, ak rovnaké konanie spadá do pôsobnosti clánku 4 ods. 1 a clánku 7 ods. 1 nariadenia c. 139/2004, ako je to v prejednávanej veci, a porusenie jedného ustanovenia zahrna porusenie druhého, malo by sa uplatnovat iba prvé ustanovenie. Po tretie posúdim, ci porusenie jedného z týchto dvoch ustanovení zahrna porusenie druhého. Podla môjho názoru porusenie clánku 7 ods. 1 nariadenia c. 139/2004 zahrna porusenie clánku 4 ods. 1 tohto nariadenia. Po stvrté z tohto zistenia vyvodím závery a navrhnem zrusenie napadnutého rozsudku a ciastocné zrusenie napadnutého rozhodnutia. ii) Zásady upravujúce súbeh protiprávnych konaní v právnych poriadkoch clenských státov 133. Marine Harvest sa odvoláva na nemeckú doktrínu "zdanlivého" alebo "nepravého konfliktu" [súbehu] (v nemcine "unechte Konkurrenz"). 134. Podla nemeckého práva rovnaké konanie môze porusovat niekolko zákonných ustanovení (situácia "skutocného konfliktu"), v nemcine: "echte Konkurrenz"). V takom prípade sa ulozí iba jedna sankcia. Podla § 52 ods. 2 Strafgesetzbuch (nemecký trestný zákon) táto jedna sankcia nemôze prekrocit najvyssiu z maximálnych sankcií za porusenie sporných ustanovení a nemôze byt nizsia ako najvyssia z minimálnych sankcií za porusenie týchto ustanovení. ( [53]53 ) 135. Je tiez mozné konstatovat, ze konanie, na ktoré sa vztahuje niekolko zákonných ustanovení, porusuje iba jedno ustanovenie. Je to tak preto, ze uplatnitelnost tohto ustanovenia vylucuje uplatnitelnost iného ustanovenia (situácia "zjavného" alebo "nepravého konfliktu", v nemcine: "unechte Konkurrenz"). Situácia "zjavného" alebo "nepravého konfliktu" nastáva vtedy, ked i) zákonné ustanovenie, aj ked zahrna vsetky prvky iného ustanovenia, obsahuje dodatocný prvok (zásada "speciality", v nemcine: "Spezialität"), ii) zákonné ustanovenie výslovne alebo vecne vylucuje uplatnenie iného ustanovenia (zásada "subsidiarity", v nemcine: "Subsidiarität") alebo iii) zákonné ustanovenie patrí do takzvaného "typického priebehu udalostí", ktorý vedie k poruseniu iného ustanovenia, a preto je prvé uvedené ustanovenie pravidelne porusované spolu s posledným uvedeným ustanovením (zásada "spotreby", v nemcine: "Konsumtion"). V prípade "zjavného" alebo "nepravého konfliktu" sa uplatnuje iba jedna sankcia, kedze sporné konanie porusilo iba jedno ustanovenie. ( [54]54 ) 136. Ako príklad mozno uviest zásady upravujúce súbeh protiprávnych konaní podla francúzskeho práva, na ktoré sa Marine Harvest okrem iných právnych poriadkov odvoláva. 137. Podla francúzskeho práva, pokial rovnaké konanie spadá pod viac ako jedno zákonné ustanovenie, obvykle sa zistí, ze porusuje iba jedno ustanovenie. ( [55]55 ) Napríklad, rovnaké konanie nemôze predstavovat súbeh trestných cinov znásilnenia a úmyselného ublízenia na zdraví. Bude sa uplatnovat iba na znásilnenie, s vylúcením úmyselného ublízenia na zdraví. ( [56]56 ) To je prípad, ked vsetky uplatnitelné ustanovenia chránia rovnakú spolocenskú hodnotu. Protiprávne konanie, ktoré má prednost a ktoré sa povazuje za spáchané s vylúcením ostatných protiprávnych konaní, je protiprávnym konaním, ktoré je sankcionované najvyssím maximálnym trestom (znásilnenie má prednost pred úmyselným ublízením na zdraví), alebo protiprávne konanie, ktoré zahrna iné protiprávne konanie, pretoze to druhé bolo spáchané iba na úcel spáchania prvého protiprávneho konania, alebo pretoze druhé protiprávne konanie je prípravným krokom k spáchaniu prvého, ( [57]57 ) alebo to, ktoré je v súlade so zásadou specialia generalibus derogant speciálne vo vztahu k druhému protiprávnemu konaniu. Z toho vyplýva, ze sa ukladá iba jedna sankcia. ( [58]58 ) 138. Rovnaké konanie môze tiez porusovat viac ako jedno zákonné ustanovenie. Ide konkrétne o prípad, ked dotknuté ustanovenia chránia rôzne spolocenské hodnoty. ( [59]59 ) V takom prípade sa v zásade uplatnuje clánok 132-3 Code pénal (francúzsky trestný zákon), ktorý stanovuje, ze v priebehu rovnakého konania môze byt ulozená iba jedna sankcia rovnakej povahy ( [60]60 ) v rámci najvyssieho zákonného maxima. ( [61]61 ) Je vsak mozné, ze výnimocne sa neuplatní poziadavka, aby bola ulozená iba jedna sankcia rovnakej povahy, co vedie k ulozeniu samostatných sankcií, aj ked stále v rámci najvyssieho zákonného maxima. ( [62]62 ) iii) O tom, ci mozno cerpat inspiráciu zo zásad právnych poriadkov clenských státov, pokial ide o porusenie clánku 4 ods. 1 a clánku 7 ods. 1 nariadenia c. 139/2004 rovnakým konaním 139. V prejednávanej veci sa na rovnaké konanie vztahuje clánok 4 ods. 1 a clánok 7 ods. 1 nariadenia c. 139/2004. Analogicky so zásadami vnútrostátnych právnych poriadkov opísanými vyssie sa javí, ze otázne je, ci jedno z týchto dvoch ustanovení zahrna druhé. 140. Navrhujem, ak je to tak, malo by sa pouzit iba ustanovenie, ktoré zahrna druhé ustanovenie, s vylúcením toho druhého, co má za následok, ze spolocnosti Marine Harvest môze byt ulozená iba jedna sankcia (moznost 1). ( [63]63 ) Ak to tak nie je, potom sa v prejednávanej veci musia uplatnit obidve ustanovenia. V tejto situácii vsak vyvstáva dalsia otázka, a to, ci mozno ulozit samostatné sankcie. Mozno sa domnievat, ze sa majú ulozit samostatné sankcie, pretoze Marine Harvest sa dopustila samostatných porusení (moznost 2), alebo ze sa má ulozit iba jedna sankcia, pretoze tieto dve porusenia vyplývajú z rovnakého konania (moznost 3), alebo ze sa majú ulozit dve sankcie, avsak pod podmienkou, ze ich celková výska nepresiahne strop 10 % stanovený v clánku 14 ods. 2 nariadenia c. 139/2004, ( [64]64 ) ak opät vplývajú tieto dve porusenia z rovnakého konania ( [65]65 ) (moznost 4). 141. Chcem zdôraznit, ze ak by boli vybraté moznosti 1 a 3, viedli by k zruseniu napadnutého rozhodnutia v rozsahu, v akom konstatuje porusenie viac ako jedného ustanovenia a ukladá viac ako jednu pokutu, zatial co moznosti 2 a 4 by neviedli k ciastocnému ani úplnému zruseniu tohto rozhodnutia. Konkrétne, v súvislosti s moznostou 4 by som chcel poznamenat, ze celková výska pokút ulozených spolocnosti Marine Harvest, t. j. 20 miliónov eur predstavuje menej ako 1 % obratu dotknutých podnikov, ( [66]66 ) co je výrazne pod hranicou 10 % stanovenou v clánku 14 ods. 2 nariadenia c. 139/2004. 142. Domnievam sa, ze konanie, ktorým sa vykoná koncentrácia pred jej oznámením, a predtým, ako je vyhlásená za zlucitelnú s vnútorným trhom, má byt povazované za porusenie len jedného ustanovenia, a to clánku 7 ods. 1 nariadenia c. 139/2004. Inými slovami, domnievam sa, ze zo styroch mozností zvazovaných v predchádzajúcich dvoch bodoch by sa mala vybrat moznost 1. Dalej uvediem dôvody, pre ktoré som dospel k tomuto záveru. iv) Porusenie clánku 7 ods. 1 nariadenia c. 139/2004 zahrna porusenie clánku 4 ods. 1 tohto nariadenia 143. Ako som uz uviedol, domnievam sa, ze dokoncenie kúpy z decembra 2012 predstavuje porusenie clánku 7 ods. 1 nariadenia c. 139/2004, nie clánku 4 ods. 1 tohto nariadenia. 144. Po prvé, ako bolo uvedené v bode 101 vyssie, clánok 4 ods. 1 a clánok 7 ods. 1 nariadenia c. 139/2004 majú rovnaký ciel. Obidva clánky sa snazia zabránit uskutocneniu koncentrácií predtým, ako sú oznámené a vyhlásené za zlucitelné, a tým zabránit akémukolvek naruseniu hospodárskej sútaze, ktoré môze vzniknút pri takom skorom uskutocnení. Tieto dve ustanovenia teda chránia rovnakú hodnotu a nevidím dôvod, preco by sa mali uplatnovat spolocne. 145. Okrem toho akékolvek narusenie hospodárskej sútaze zrejme nevyplýva z neoznámenia, ktoré je v rozpore s clánkom 4 ods. 1 nariadenia c. 139/2004, ale z uskutocnenia koncentrácie, ktorá nebola vyhlásená za zlucitelnú, v rozpore s clánkom 7 ods. 1 tohto nariadenia. Z toho vyplýva, ze akékolvek narusenie hospodárskej sútaze, ktoré vzniklo v dôsledku skorého uskutocnenia koncentrácie, by malo byt povazované za porusenie clánku 7 ods. 1 nariadenia c. 139/2004 a nie clánku 4 ods. 1 tohto nariadenia. 146. Po druhé je potrebné poznamenat, ze neoznámenie koncentrácie je krokom, ktorý predchádza uskutocneniu tejto koncentrácie. Preco by podnik neoznámil koncentráciu? Bud sa snazí zabránit tomu, aby ho Komisia posudzovala, alebo si nie je vedomý toho, ze predmetná operácia predstavuje koncentráciu s európskym rozmerom. V obidvoch prípadoch bude pokracovat s uskutocnením koncentrácie. 147. Po tretie by som chcel zdôraznit, ze zatial co clánok 4 ods. 1 nariadenia c. 139/2004 vyzaduje, aby boli koncentrácie "oznám[ené]... pred ich uskutocnením", clánok 7 ods. 1 tohto nariadenia zakazuje vykonanie koncentrácie "pred jej oznámením" (prvá cast) a "kým nie je vyhlásená za zlucitelnú" (druhá cast). Clánok 4 ods. 1 a prvá cast clánku 7 ods. 1 nariadenia c. 139/2004 preto definujú rovnaké protiprávne konanie a postihujú rovnakú situáciu, v ktorej sa koncentrácia vykoná pred jej oznámením. ( [67]67 ) 148. V tejto súvislosti je potrebné poznamenat, ako je vysvetlené v bode 98 vyssie, ze nie je mozné porusit clánok 4 ods. 1 nariadenia c. 139/2004 samostatne. To bolo mozné na základe nariadenia c. 4064/89, ktoré v pôvodnom znení clánku 4 ods. 1 pozadovalo, aby sa koncentrácie oznámili najneskôr 1 týzden po uzavretí zmluvy. Preto, ak bola koncentrácia oznámená 1 mesiac po uzavretí zmluvy, ale pred jej vykonaním, oznamujúca strana porusila clánok 4 ods. 1 nariadenia c. 4064/89, ale nie clánok 7 ods. 1 uvedeného nariadenia. To uz nie je mozné, kedze nariadenie Rady (ES) c. 1310/97 ( [68]68 ) zrusilo lehotu na oznámenie v trvaní jedného týzdna (dôvodom tohto zrusenia je skutocnost, ze táto lehota sa povazovala za zbytocnú "kedze je obvykle v záujme strán oznámit to co najskôr, s cielom zabezpecit rozhodnutie co najskôr" ( [69]69 ) a v praxi sa to striktne neuplatnovalo, pretoze Komisia bola pri poskytovaní predlzení flexibilná). ( [70]70 ) 149. Je tiez potrebné poznamenat, pokial viem, Komisia neulozila pokutu za porusenie clánku 4 ods. 1 nariadenia c. 139/2004 alebo c. 4064/89. Vo vsetkých prípadoch, v ktorých Komisia ulozila pokutu za porusenie tohto ustanovenia, bola v rovnakom rozhodnutí ulozená dalsia pokuta za porusenie clánku 7 ods. 1 nariadenia c. 4064/89 alebo c. 139/2004. ( [71]71 ) 150. Naopak, je mozné porusit clánok 7 ods. 1 nariadenia c. 139/2004 bez porusenia clánku 4 ods. 1 tohto nariadenia. Ak sa koncentrácia vykoná po jej oznámení, ale skôr, ako sa vyhlási za zlucitelnú, ( [72]72 ) oznamujúca strana porusuje druhú cast clánku 7 ods. 1 nariadenia c. 139/2004, ktorá zakazuje vykonanie koncentrácie skôr, ako sa vyhlási za zlucitelnú. Nedochádza vsak k poruseniu clánku 4 ods. 1 tohto nariadenia. Okrem toho podla rozsudku Ernst & Young vykonanie operácie, ktorá prispieva k zmene kontroly pred oznámením koncentrácie, je v rozpore s clánkom 7 ods. 1 nariadenia c. 139/2004. ( [73]73 ) V tejto situácii vsak nejde o porusenie clánku 4 ods. 1 tohto nariadenia, pretoze táto operácia prispieva k zmene kontroly, ale nedosahuje ju, a teda nepredstavuje koncentráciu, ktorá musí byt oznámená. 151. Preto teda, aj ked clánok 7 ods. 1 nariadenia c. 139/2004 obsahuje v prvej casti vsetky prvky clánku 4 ods. 1 tohto nariadenia, v druhej casti obsahuje dodatocný prvok. Z toho podla môjho názoru vyplýva, ze porusenie clánku 7 ods. 1 nariadenia c. 139/2004 predpokladá porusenie clánku 4 ods. 1 tohto nariadenia. 152. Preto sa domnievam, ze uskutocnenie koncentrácie pred jej oznámením a vyhlásením za zlucitelnú predstavuje porusenie samotného clánku 7 ods. 1 nariadenia c. 139/2004. Nepredstavuje porusenie clánku 4 ods. 1 a clánku 7 ods. 1 tohto nariadenia. v) Vseobecný súd sa dopustil nesprávneho posúdenia, ked potvrdil konstatovanie Komisie, ze Marine Harvest porusila clánok 4 ods. 1 a clánok 7 ods. 1 nariadenia c. 139/2004. 153. Vseobecný súd zamietol zalobný dôvod zalozený na porusení zásad upravujúcich súbeh protiprávnych konaní z dôvodu, ze po prvé porusenia clánku 4 ods. 1 a clánku 7 ods. 1 nariadenia c. 139/2004 boli predmetom rovnakej hornej hranice 10 %, takze ziadne z týchto dvoch ustanovení nemozno povazovat za také, ktoré má prednost pred ostatnými (bod 350 napadnutého rozsudku); a po druhé porusenie clánku 4 ods. 1 nebolo viac osobitným porusením ako porusenie clánku 7 ods. 1 (body 351 az 362). ( [74]74 ) 154. Po prvé by som chcel zdôraznit, ze skutocnost, ze na obidve protiprávne konania sa vztahuje rovnaká horná hranica, nepreukazuje, ze jedno nemá prednost pred druhým. Je to jeden z prvkov, ktorý treba zohladnit o to viac, ze podla nariadenia c. 4064/89 porusenie clánku 4 ods. 1 podliehalo len pokute od 1000 do 50000 eur, zatial co porusenie clánku 7 ods. 1 tohto nariadenia podliehalo rovnakej hornej hranici 10 % ako v súcasnosti. Pri urcení, ci má jedno protiprávne konanie prednost pred druhým, by sa vsak mali zohladnit dalsie faktory. Mala by sa zohladnit napríklad povaha týchto protiprávnych konaní (neoznámenie alebo skoré uskutocnenie); skutocnost, ze jedno protiprávne konanie (neoznámenie) je typickým krokom, ktorý predchádza druhému kroku (skorému uskutocneniu); a skutocnost, ze jedno protiprávne konanie, aj ked zachytáva vsetky situácie, na ktoré sa uplatnuje druhé, sa vztahuje na dalsie situácie. Konkrétne, konstatovanie Vseobecného súdu v bodoch 294, 295 a 306 napadnutého rozsudku, v zmysle ktorého porusenie clánku 4 ods. 1 nariadenia c. 139/2004 "má ... nevyhnutne za následok porusenie" clánku 7 ods. 1 tohto nariadenia, ale opak nie je pravdou, malo viest k záveru, ze posledné uvedené ustanovenie má prednost pred tým druhým. Avsak pri posúdení zalobného dôvodu zalozeného na porusení zásad upravujúcich súbeh protiprávnych konaní Vseobecným súdom nie je ziadna zmienka o tomto zistení. 155. Po druhé je potrebné poznamenat, ze Vseobecný súd preskúmal, ci porusenie clánku 4 ods. 1 nariadenia c. 139/2004 bolo osobitným porusením vo vztahu k poruseniu clánku 7 ods. 1 tohto nariadenia. Neskúmal opacný scenár, a to konkrétne, ci porusenie clánku 7 ods. 1 nariadenia c. 139/2004 bolo osobitným porusením vo vztahu k poruseniu clánku 4 ods. 1 tohto nariadenia. 156. Dôvodom tohto opomenutia je skutocnost, ze to nebolo spochybnené. Marine Harvest pred Vseobecným súdom tvrdila, ze porusenie clánku 4 ods. 1 nariadenia c. 139/2004 je osobitným porusením vo vztahu k poruseniu clánku 7 ods. 1 tohto nariadenia. Netvrdila, ze toto posledné uvedené porusenie je osobitným vo vztahu k prvému. ( [75]75 ) 157. To vsak nemení nic na skutocnosti, ze Vseobecný súd nemohol v bode 373 napadnutého rozsudku dospiet k záveru, ze "v prejednávanej veci neexistuje primárne uplatnitelné ustanovenie" len z dôvodu, ze clánok 4 ods. 1 nariadenia c. 139/2004 nebol "primárne uplatnitelným" vo vztahu k clánku 7 ods. 1 tohto nariadenia. Vseobecný súd by mohol dospiet k tomuto záveru iba vtedy, ak by zistil, ze nielen ze clánok 4 ods. 1 nariadenia c. 139/2004 nemá prednost pred clánkom 7 ods. 1 tohto nariadenia, co urobil, ale tiez ze toto posledné uvedené ustanovenie nemá prednost pred prvým, co neurobil. Záver, ze "neexistuje primárne uplatnitelné ustanovenie" vyzaduje predchádzajúce zistenie, ze ani jedno z týchto dvoch sporných ustanovení nemá prednost pred tým druhým. ( [76]76 ) Domnievam sa, ze Vseobecný súd konstatovaním, ze neexistuje "primárne uplatnitelné ustanovenie" po preskúmaní iba jedného z dvoch mozných scenárov, nevyvodil z vlastných zistení v bodoch 294 az 306 napadnutého rozsudku záver. 158. Podla môjho názoru nemozno namietat, ze nezákonnost clánku 14 ods. 2 nariadenia c. 139/2004 by mala byt vyhlásená skôr, ako je mozné konstatovat, ze uskutocnenie koncentrácie, ktorá nebola oznámená ani vyhlásená za zlucitelnú, predstavuje porusenie jedného, nie dvoch ustanovení tohto nariadenia. 159. V tejto súvislosti treba poznamenat, ze aj ked v bode 306 napadnutého rozsudku Vseobecný súd konstatoval, ze "súcasný právny rámec je neobvyklý", Marine Harvest "nevzniesla námietku nezákonnosti, pokial ide o urcité ustanovenia nariadenia c. 139/2004". 160. Aj ked Marine Harvest nevzniesla námietku nezákonnosti ani pred Vseobecným súdom, ani v odvolaní pred Súdnym dvorom, na pojednávaní uviedla, ze clánok 14 ods. 2 písm. a) nariadenia c. 139/2004 je nezákonný. 161. Ako tvrdí Komisia, táto námietka nezákonnosti je neprípustná, pretoze nebola podaná na Vseobecnom súde. ( [77]77 ) 162. Podla môjho názoru vsak nie je potrebné, aby Súdny dvor vyhlásil, ze clánok 14 ods. 2 písm. a) nariadenia c. 139/2004 je nezákonný skôr, ako zistí, ze nemozno ukladat samostatné pokuty podla tohto ustanovenia a clánku 14 ods. 2 písm. b) toho istého nariadenia za uskutocnenie koncentrácie v rozpore s clánkom 4 ods. 1 a clánkom 7 ods. 1 tohto nariadenia. 163. Clánok 14 ods. 2 nariadenia c. 139/2004 nespecifikuje, ci Komisia môze ulozit pokuty podla písm. a) a b), ak sú splnené podmienky na uplatnenie kazdého písmena (to znamená, ak sa koncentrácia vykoná v rozpore s oznamovacou povinnostou, respektíve s povinnostou status quo). Je pravda, ze clánok 14 ods. 2 nariadenia c. 139/2004 nestanovuje, ze Komisia môze ulozit pokutu podla písm. a) alebo písm. b), ak sú splnené podmienky na uplatnenie kazdého z týchto ustanovení. To vsak nemení nic na skutocnosti, ze clánok 14 ods. 2 nariadenia c. 139/2004 výslovne neumoznuje Komisii ukladat pokuty podla písm. a) a písm. b), ak sú uplatnitelné obidve ustanovenia. Preto konstatovanie, ze Komisia nemôze ulozit samostatné pokuty za porusenie clánku 4 ods. 1 a clánku 7 ods. 1 nariadenia c. 139/2004 za rovnaké konanie, je v súlade s clánkom 14 ods. 2 tohto nariadenia. 164. Z toho vyvodzujem záver, ze Vseobecný súd sa v bodoch 372 az 374 dopustil nesprávneho posúdenia, ked rozhodol, ze Komisia mohla ulozit samostatné pokuty spolocnosti Marine Harvest za porusenie clánku 4 ods. 1 a clánku 7 ods. 1 nariadenia c. 139/2004 bez toho, aby porusila zásady upravujúce súbeh protiprávnych konaní. 165. Z toho vyplýva, ze druhá cast druhého odvolacieho dôvodu je dôvodná. 166. Podla clánku 61 prvého odseku Statútu Súdneho dvora Európskej únie, ak je odvolanie dôvodné, Súdny dvor zrusí rozhodnutie Vseobecného súdu. V danej veci môze vydat konecný rozsudok sám, ak to stav konania dovoluje. Domnievam sa, ze je to tak v prejednávanej veci. 167. Z dôvodov uvedených v bodoch 143 az 152 vyssie vyplýva, ze Komisia sa dopustila nesprávneho posúdenia, ked konstatovala, ze uskutocnením kúpy z decembra 2012 pred jej oznámením a vyhlásením za zlucitelnú, Marine Harvest porusila clánok 4 ods. 1 nariadenia c. 139/2004 a následne ulozila spolocnosti Marine Harvest pokutu vo výske 10 miliónov eur za porusenie tohto ustanovenia. 168. Je teda potrebné vyhoviet zalobnému dôvodu, ktorý uviedla Marine Harvest na Vseobecnom súde zalozenom na porusení zásad upravujúcich súbeh protiprávnych konaní a zrusit po prvé clánok 1 napadnutého rozhodnutia v rozsahu, v akom konstatuje porusenie clánku 4 ods. 1 nariadenia c. 139/2004 a po druhé clánok 2 tohto rozhodnutia, ktorým sa spolocnosti Marine Harvest ukladá pokuta vo výske 10 miliónov eur z dôvodu porusenia clánku 4 ods. 1 tohto nariadenia. VI. Návrh 169. Vzhladom na uvedené navrhujem Súdnemu dvoru, aby: - zrusil rozsudok z 26. októbra 2017, Marine Harvest/Komisia ([78]T-704/14, [79]EU:T:2017:753), - zrusil clánok 1 rozhodnutia Komisie z 23. júla 2014, ktorým sa ukladá pokuta za uskutocnenie koncentrácie v rozpore s clánkom 4 ods. 1 a clánkom 7 ods. 1 nariadenia Rady (ES) c. 139/2004 (Vec M. 7184 - Marine Harvest/Morpol), v rozsahu v akom konstatuje, ze uskutocnením koncentrácie s významom pre celú Úniu v období od 18. decembra 2012 do 30. septembra 2013 Marine Harvest ASA porusila clánok 4 ods. 1 nariadenia Rady (ES) c. 139/2004 z 20. januára 2004 o kontrole koncentrácií medzi podnikmi (nariadenie ES o fúziách), - zrusil clánok 2 rozhodnutia Komisie z 23. júla 2014, - ulozil Európskej komisii povinnost znásat vlastné trovy konania a nahradit trovy konania spolocnosti Marine Harvest ASA. __________________________________________________________________ ( [80]1 ) Jazyk prednesu: anglictina. ( [81]2 ) Rozsudok z 26. októbra 2017, Marine Harvest/Komisia ([82]T-704/14, [83]EU:T:2017:753; dalej len "napadnutý rozsudok"). ( [84]3 ) Rozhodnutie o ulození pokuty za uskutocnenie koncentrácie v rozpore s clánkom 4 ods. 1 a clánkom 7 ods. 1 nariadenia Rady (ES) c. 139/2004 (Vec M.7184 - Marine Harvest/Morpol) [C(2014) 5089 final]. ( [85]4 ) Rozhodnutie podla clánku 6 ods. 1 písm. b) v spojení s clánkom 6 ods. 2 nariadenia c. 139/2004 (Vec M.6850 - Marine Harvest/Morpol) [C(2013) 6449 final]. ( [86]5 ) Nariadenie z 20. januára 2004 o kontrole koncentrácií medzi podnikmi (Nariadenie ES o fúziách) ([87]Ú. v. EÚ L 24, 2004, s. 1; Mim. vyd. 08/003, s. 40). ( [88]6 ) Pred nadobudnutím spolocnostou Marine Harvest bola Morpol kótovaná na burze cenných papierov v Osle (Nórsko). Marine Harvest je tiez kótovaná na burze cenných papierov v Osle. ( [89]7 ) Ako je uvedené v prílohe I nariadenia Komisie (ES) c. 802/2004 zo 7. apríla 2004, ktorým sa vykonáva nariadenie c. 139/2004 ([90]Ú. v. EÚ L 133, 2004, s. 1). ( [91]8 ) Pozri odôvodnenia 7 az 9 rozhodnutia o povolení. ( [92]9 ) Pozri odôvodnenia 85 az 88 napadnutého rozhodnutia. ( [93]10 ) Pozri odôvodnenia 100 az 119 napadnutého rozhodnutia. ( [94]11 ) Pät zalobných dôvodov vznesených pred Vseobecným súdom uvádzalo, respektujúc poradie, zjavné nesprávne právne a skutkové posúdenie v rozsahu, v akom napadnuté rozhodnutie zamietlo uplatnitelnost clánku 7 ods. 2 nariadenia c. 139/2004 (prvý zalobný dôvod); zjavne nesprávne právne a skutkové posúdenie v rozsahu, v akom napadnuté rozhodnutie dospelo k záveru, ze zalobca bol nedbanlivý (druhý zalobný dôvod); porusenie zásady ne bis in idem (tretí zalobný dôvod); zjavné nesprávne právne a skutkové posúdenie pri ukladaní pokút zalobkyni (stvrtý zalobný dôvod); a zjavne nesprávne právne a skutkové posúdenie a nedostatocné odôvodnenie, pokial ide o stanovenie výsky pokút (piaty zalobný dôvod). Kedze Marine Harvest pred Súdnym dvorom namieta iba posúdenie prvého a tretieho zalobného dôvodu vzneseného pred Vseobecným súdom, zhrniem, ako Vseobecný súd posúdil iba tieto dva zalobné dôvody. ( [95]12 ) [96]Ú. v. EÚ C 95, 2008, s. 1. ( [97]13 ) Rozsudok z 23. februára 2006, Cementbouw Handel & Industrie/Komisia ([98]T-282/02, [99]EU:T:2006:64, bod [100]104). ( [101]14 ) Pre úplnost (pretoze sa na to Marine Harvest neodvolávala) by som chcel poznamenat, ze od 12. novembra 2013 bola Marine Harvest jediným akcionárom spolocnosti Morpol (pozri bod 11 vyssie). ( [102]15 ) Ako je vysvetlené v napadnutom rozhodnutí, aj ked nadobudnutie podielu 48,5 % v spolocnosti Morpol spolocnostou Marine Harvest neposkytovalo de iure kontrolu nad touto spolocnostou, de facto ju poskytlo. Dôvodom bolo po prvé to, ze zvysok podielov bol velmi rozptýlený, a po druhé to, ze jednoduchá väcsina podielov prítomných a hlasujúcich na zhromazdeniach akcionárov spolocnosti Morpol postacovala na presadenie návrhu, akým je volba predstavenstva alebo schválenie dividend, a vzhladom na mieru úcasti na riadnych a mimoriadnych valných zhromazdeniach akcionárov, pán M. (ktorého podiel získala Marine Harvest kúpou z decembra 2012) vzdy reprezentoval velkú väcsinu hlasov odovzdaných na týchto zhromazdeniach akcionárov (pozri odôvodnenia 48 az 84 napadnutého rozhodnutia). ( [103]16 ) Nebudem sa zaoberat druhou situáciou uvedenou v odôvodnení 20 nariadenia c. 139/2004 (niekolko transakcií s cennými papiermi uskutocnených v primerane krátkej lehote), kedze po prvé Marine Harvest sa odvoláva výlucne na prvú situáciu predpokladanú v tomto odôvodnení (transakcie, ktoré sú vzájomne podmienené) a po druhé Vseobecný súd nepreskúmal druhú situáciu (pozri body 97, 98 a 149 napadnutého rozsudku). ( [104]17 ) Rozsudok z 23. februára 2006 ([105]T-282/02, [106]EU:T:2006:64, bod [107]109) (kurzívou zvýraznil generálny advokát). ( [108]18 ) Návrh nariadenia Rady o kontrole koncentrácií medzi podnikmi z 11. decembra 2002 ("nariadenie ES o fúziách") ("návrh Komisie") ([109]Ú. v. ES C 20, 2003, s. 4). ( [110]19 ) Nariadenie z 21. decembra 1989 o kontrole koncentrácií medzi podnikmi ([111]Ú. v. ES L 395, 1989, s. 1). Nariadenie c. 4064/89 bolo zrusené a nahradené nariadením c. 139/2004. ( [112]20 ) Kurzívou zvýraznil generálny advokát. Mal by som spresnit, ze hoci slová "za predpokladu, ze transakcie ako celok splnajú poziadavky bodu 1" sú pouzité v anglickej verzii clánku 3 ods. 4 návrhu Komisie, nie sú zahrnuté vo francúzskej verzii tohto ustanovenia. Sú vsak zahrnuté v nemeckej, spanielskej, talianskej a portugalskej verzii. Chyba vo francúzskej verzii bola zrejme opravená Radou (porovnaj anglickú a francúzsku verziu dokumentu Rady z 24. októbra 2003, c. 13892/03). ( [113]21 ) Dôkazom toho je pracovný dokument útvarov Komisie predlozený Výboru stálych predstavitelov (Coreper) pocas prípravných prác na nariadení c. 139/2004, ktorý Komisia predlozila pred Súdnym dvorom. Z tohto dokumentu vyplýva, ze Komisia upozornila Radu na skutocnost, ze pokial by nebol prijatý jej návrh clánku 3 ods. 4, musela by posudzovat viacnásobné transakcie ako v minulosti, to znamená na základe konceptu "jedinej koncentrácie". To viedlo ku kompromisu s Coreperom, podla ktorého sa clánok 3 ods. 4 návrhu Komisie nezachoval, ale do odôvodnenia 23 nariadenia c. 4064/89, teraz odôvodnenia 20 nariadenia c. 139/204, sa pridala jedna veta. Táto veta je uvedená v bode 48 vyssie. ( [114]22 ) Kurzívou zvýraznil generálny advokát. Rovnaký bod dalej stanovuje, ze operácie sú prepojené de iure, ak "samotné dohody sú prepojené vzájomnou podmienenostou" a ze sú de facto prepojené, ak sa na základe ekonomického posúdenia preukáze, ze "kazdá z operácií nevyhnutne závisí od výsledku ostatných" (kurzívou zvýraznil generálny advokát). ( [115]23 ) Rozsudok z 23. februára 2006 ([116]T-282/02, [117]EU:T:2006:64). ( [118]24 ) V tom prípade by nevznikla otázka, ci sa na kúpu z decembra 2012 uplatnuje výnimka z povinnosti status quo podla clánku 7 ods. 2 nariadenia c. 139/2004 a nebolo by potrebné skúmat druhú cast prvého odvolacieho dôvodu. ( [119]25 ) Rozsudok z 31. mája 2018 ([120]C-633/16, [121]EU:C:2018:371, bod [122]52). ( [123]26 ) Rozsudok z 12. decembra 2012, Electrabel/Komisia ([124]T-332/09, [125]EU:T:2012:672, bod [126]246). ( [127]27 ) Chcem poznamenat, ze Marine Harvest sa odvoláva iba na prvú situáciu uvedenú v clánku 7 ods. 2 nariadenia c. 139/2004 (verejné ponuky). Pre úplnost vsak preskúmam aj druhú situáciu uvedenú v tomto ustanovení (viaceré transakcie s cennými papiermi), pretoze na jednej strane tvrdenie spolocnosti Marine Harvest zalozené na zmysle tohto ustanovenia sa v skutocnosti týka druhej situácie, a na druhej strane Vseobecný súd preskúmal druhú situáciu (pozri body 73 az 82 a 176 napadnutého rozsudku). ( [128]28 ) Chcem spresnit, ze clánok 7 ods. 3 nariadenia c. 4064/89 (teraz clánok 7 ods. 2 nariadenia c. 139/2004) vynal z povinnosti status quo iba verejné ponuky. Táto výnimka bola nariadením c. 139/2004 rozsírená na viaceré transakcie s cennými papiermi. ( [129]29 ) Z bodu 188 Zelenej knihy vyplýva, ze uplatnenie povinnosti status quo na zdlhavé prevzatia mozno povazovat za "nepraktické", a z bodu 76 Zhrnutia odpovedí k Zelenej knihe vyplýva, ze je tazké urcit "kedy vzniká oznamovacia povinnost pri zdlhavom prevzatí" (inými slovami, ktorý podiel predstavuje "hranicný" podiel, ktorého nadobudnutie dáva kontrolu nad cielovým podnikom). Z týchto dôvodov rozsírilo nariadenie c. 139/2004 rozsah výnimky z povinnosti status quo na sériu transakcií s cennými papiermi. Pozri Zelenú knihu o preskúmaní nariadenia c. 4064/89, predlozenú Komisiou 11. decembra 2001 (dalej len "Zelená kniha") (KOM(2001) 745 v konecnom znení), a Zhrnutie odpovedí prijatých k Zelenej knihe, ktoré sú dostupné na webovej stránke generálneho riaditelstva Komisie pre hospodársku sútaz. ( [130]30 ) Mal by som spresnit, ze Komisia pred Súdnym dvorom neuviedla neprípustnost odvolacieho dôvodu zalozeného na porusení zásady ne bis in idem alebo odvolacieho dôvodu zalozeného na porusení zásad upravujúcich súbeh protiprávnych konaní. ( [131]31 ) Návrhy, ktoré predniesla generálna advokátka Sharpston vo veci Kraaijenbrink ([132]C-367/05, [133]EU:C:2006:760, body [134]56, [135]58 a [136]61) a generálny advokát Bot vo veci Beneo-Orafti ([137]C-150/10, [138]EU:C:2011:164, poznámka pod ciarou 43). ( [139]32 ) Pripomínam, ze odvolací dôvod zalozený na porusení zásady zapocítania je uvedený subsidiárne, teda ak Súdny dvor konstatuje, ze nedoslo k poruseniu zásady ne bis in idem. ( [140]33 ) Rozsudky z 15. októbra 2002, Limburgse Vinyl Maatschappij a i./Komisia ([141]C-238/99 P, C-244/99 P, C-245/99 P, C-247/99 P, C-250/99 P az C-252/99 P a C-254/99 P, [142]EU:C:2002:582, bod [143]59); zo 14. februára 2012, Toshiba Corporation a i. ([144]C-17/10, [145]EU:C:2012:72, bod [146]94), a z 3. apríla 2019, Powszechny Zakl/ad Ubezpieczen na Zycie ([147]C-617/17, [148]EU:C:2019:283, bod [149]28). ( [150]34 ) Rozsudky zo 7. januára 2004, Aalborg Portland a i./Komisia ([151]C-204/00 P, C-205/00 P, C-211/00 P, C-213/00 P, C-217/00 P a C- 219/00 P, [152]EU:C:2004:6, bod [153]338), a zo 14. februára 2012, Toshiba Corporation a i. ([154]C-17/10, [155]EU:C:2012:72, bod [156]97). Pre úplnost by som mal spresnit, ze bola spochybnená relevantnost tretej podmienky uvedenej v bode 95 vyssie, konkrétne totoznosti chráneného právneho záujmu. Podla judikatúry sledujú pravidlá hospodárskej sútaze EÚ a vnútrostátne pravidlá hospodárskej sútaze "odlisné ciele" (pozri rozsudok z 13. februára 1969, Wilhelm a i., [157]14/68, [158]EU:C:1969:4, bod [159]11), a preto chránia rôzne právne záujmy. Z toho vyplýva, ze zásada ne bis in idem nebráni tomu, aby sa tomu istému podniku ulozili samostatné pokuty za porusenie pravidiel hospodárskej sútaze EÚ na jednej strane a vnútrostátnych pravidiel hospodárskej sútaze na druhej strane. Relevantnost podmienky, podla ktorej musí byt chránený právny záujem rovnaký, je vsak spochybnená, pretoze na jednej strane sa táto podmienka neuplatnuje v iných oblastiach práva Únie, ako je právo hospodárskej sútaze (pozri návrhy, ktoré predniesla generálna advokátka Kokott vo veci Toshiba Corporation a i., [160]C -17/10, [161]EU:C:2011:552, bod [162]116 a generálny advokát Campos Sánchez-Bordona vo veci Menci, [163]C-524/15, [164]EU:C:2017:667, bod [165]27), a po druhé je v rozpore so zvysujúcou sa konvergenciou pravidiel hospodárskej sútaze EÚ a clenských státov a s decentralizáciou uplatnovania pravidiel hospodárskej sútaze EÚ, ktorú zaviedlo nariadenie Rady (ES) c. 1/2003 zo 16. decembra 2002 o vykonávaní pravidiel hospodárskej sútaze stanovených v [clánkoch 101 a 102 ZFEÚ] ([166]Ú. v. ES L 1, 2003, s. 1; Mim. vyd. 08/002, s. 205) (pozri návrhy, ktoré predniesla generálna advokátka Kokott vo veci Toshiba Corporation a i., [167]C-17/10, [168]EU:C:2011:552, body [169]121 az [170]123; návrhy, ktoré predniesol generálny advokát Wahl vo veci Powszechny Zakl/ad Ubezpieczen na Zycie, [171]C-617/17, [172]EU:C:2018:976, bod [173]48; a VEENBRINK, M.: Bringing Back Unity: Modernizing the Application of the Non Bis in Idem Principle. In: World Competition. 2019, zv. 42, 1. vydanie, s. 67 az 86). Táto otázka sa vsak v prejednávanej veci nevyskytla z dôvodu uvedeného v bode 101 nizsie. ( [174]35 ) Pozri druhú vetu clánku 4 ods. 2 nariadenia c. 139/2004. ( [175]36 ) Pozri rozsudok z 31. mája 2018, Ernst & Young ([176]C-633/16, [177]EU:C:2018:371, body [178]41 a [179]42). ( [180]37 ) Rozsudok z 3. apríla 2019, Powszechny Zakl/ad Ubezpieczen na Zycie ([181]C-617/17, [182]EU:C:2019:283, bod [183]35). ( [184]38 ) Zalobkyne, ktoré boli adresátmi prvého rozhodnutia, tvrdili, ze druhé konanie by mohlo mat za následok nielen pokuty pre japonských dodávatelov, ale aj nové pokuty pre ne. ( [185]39 ) Rozsudok z 27. februára 2014, LG Display a LG Display Taiwan/Komisia ([186]T-128/11, [187]EU:T:2014:88, bod [188]242). ( [189]40 ) Rozsudok z 15. októbra 2002 ([190]C-238/99 P, C-244/99 P, C-245/99 P, C-247/99 P, C-250/99 P az C-252/99 P a C-254/99 P, [191]EU:C:2002:582, bod [192]62). Pozri tiez rozsudok z 1. júla 2009, ThyssenKrupp Stainless/Komisia ([193]T-24/07, [194]EU:T:2009:236, body [195]190 a [196]191). Zásada ne bis in idem by vsak pravdepodobne bránila pokracovaniu v konaní, ak by bolo rozhodnutie Komisie zrusené z vecných dôvodov, pretoze by to predstavovalo "oslobodenie" (rozsudok zo 6. decembra 2012, Komisia/Verhuizingen Coppens, [197]C-441/11 P, [198]EU:C:2012:778, bod [199]24; a návrhy, ktoré predniesla generálna advokátka Kokott vo veci Komisia/Verhuizingen Coppens, [200]C-441/11 P, [201]EU:C:2012:317, bod [202]27). ( [203]41 ) Rozsudky z 18. decembra 2008, Coop de France Bétail et Viande a i./Komisia ([204]C-101/07 P a C-110/07 P, [205]EU:C:2008:741); z 21. júla 2011, Beneo-Orafti ([206]C-150/10, [207]EU:C:2011:507), a z 5. októbra 2011, Transcatab/Komisia ([208]T-39/06, [209]EU:T:2011:562). ( [210]42 ) Rozsudok z 21. júla 2011, Beneo Orafti ([211]C-150/10, [212]EU:C:2011:507, body [213]70 a [214]74). ( [215]43 ) Rozsudky z 18. decembra 2008, Coop de France Bétail et Viande a i./Komisia ([216]C-101/07 P a C-110/07 P, [217]EU:C:2008:741, body [218]128 a [219]130), a z 13. decembra 2006, FNCBV/Komisia ([220]T-217/03 a T-245/03, [221]EU:T:2006:391, body [222]342 a [223]344). ( [224]44 ) Rozsudok z 5. októbra 2011, Transcatab/Komisia ([225]T-39/06, [226]EU:T:2011:562, body [227]254 az [228]259). Odvolanie podané proti tomuto rozsudku bolo zamietnuté (uznesenie z 13. decembra 2012, Transcatab/Komisia, [229]C-654/11 P, neuverejnené, [230]EU:C:2012:806). ( [231]45 ) Rozsudky z 13. februára 1969, Wilhelm a i. ([232]14/68, [233]EU:C:1969:4, bod [234]11); zo 6. apríla 1995, Sotralentz/Komisia ([235]T-149/89, [236]EU:T:1995:69, bod [237]29), a z 27. septembra 2006, Jungbunzlauer/Komisia ([238]T-43/02, [239]EU:T:2006:270, bod [240]290). ( [241]46 ) Pozri poznámku pod ciarou 34. ( [242]47 ) Rozsudky z 29. júna 2006, Showa Denko/Komisia ([243]C-289/04 P, [244]EU:C:2006:431, body [245]57 az [246]60); z 29. júna 2006, SGL Carbon/Komisia ([247]C-308/04 P, [248]EU:C:2006:433, body [249]33 az [250]36); z 10. mája 2007, SGL Carbon/Komisia ([251]C-328/05 P, [252]EU:C:2007:277, body [253]31 az [254]34), a z 9. júla 2015, InnoLux/Komisia ([255]C-231/14 P, [256]EU:C:2015:451, bod [257]75). ( [258]48 ) Rozsudky z 29. júna 2006, Showa Denko/Komisia ([259]C-289/04 P, [260]EU:C:2006:431, body [261]50 az [262]56); z 29. júna 2006, SGL Carbon/Komisia ([263]C-308/04 P, [264]EU:C:2006:433, body [265]28 az [266]32); z 10. mája 2007, SGL Carbon/Komisia ([267]C-328/05 P, [268]EU:C:2007:277, body [269]24 az [270]30), a z 9. júla 2015, InnoLux/Komisia ([271]C-231/14 P, [272]EU:C:2015:451, bod [273]75). ( [274]49 ) [275]C-367/05, [276]EU:C:2006:760, bod [277]58. ( [278]50 ) Rozsudok z 18. júla 2007, Kraaijenbrink ([279]C-367/05, [280]EU:C:2007:444). ( [281]51 ) Pozri odôvodnenia 8 a 11 a clánok 21 ods. 2 a 3 nariadenia c. 139/2004. Komisia má výlucnú právomoc skúmat koncentrácie s európskym rozmerom, to znamená, ktoré dosahujú limity stanovené v clánku 1 ods. 2 a 3 tohto nariadenia (pokial sa Komisia nerozhodne postúpit koncentráciu príslusným orgánom clenského státu podla clánku 4 ods. 4 alebo clánku 9 nariadenia c. 139/2004). ( [282]52 ) V prejednávanej veci právny systém Únie, presnejsie clánok 4 ods. 1 a clánok 7 ods. 1 nariadenia c. 139/2004. ( [283]53 ) Pozri BRÖGELMANN: Methodik der Strafzumessung. In: Juristische Schulung. 2002, s. 903 (pozri s. 905). ( [284]54 ) Napríklad, ak sa na rovnaké konanie vztahuje § 212 nemeckého trestného zákona, ktorý zakazuje vrazdu, aj § 223 tohto zákona, ktorý zakazuje spôsobovat ujmu na zdraví, uplatní sa iba prvé uvedené ustanovenie. Pozri SCHÖNKE/SCHRÖDER Strafgesetzbuch. 2019, 30. vydanie, Vorbemerkungen zu den §§ 52 ff. ( [285]55 ) Pozri RASSAT, M.-L.: Droit pénal général. 4. Vydanie, Ellipses, 2017, § 242. ( [286]56 ) Pozri rozsudok Cour de cassation, chambre criminelle [Kasacný súd (komora pre trestné veci), Francúzsko] zo 6. januára 1999 (c. 98-80.730). ( [287]57 ) Napríklad, osobu nemozno povazovat za vinnú za pranie spinavých penazí z trestných cinov spáchaných jej partnerom na jednej strane a za utajovanie na druhej strane. Skutocnost, ze prostriedky získané podvodom boli vyplatené na bankový úcet tejto osoby, co predstavuje trestný cin utajenia "nie je nicím iným ako predbezným krokom" kúpy nehnutelnosti s týmito prostriedkami, ktorá predstavuje trestný cin prania spinavých penazí. Preto bola táto osoba uznaná vinnou z prania spinavých penazí [pozri rozsudok Cour de cassation, chambre criminelle (Kasacný súd, komora pre trestné veci) z 26. októbra 2016, c. 15-84,552]. ( [288]58 ) Pozri DREYER, E.: Droit pénal général. LexisNexis, 4. vydanie, 2016, § 632 a § 633. ( [289]59 ) Napríklad, ak rovnaké osoby unesú lietadlo a vezmú pilota, posádku a cestujúcich tohto lietadla za rukojemníkov, môzu byt uznané vinnými z dvoch trestných cinov, a to za únos lietadla a branie rukojemníkov. Tieto trestné ciny chránia rozlicné záujmy, teda volný pohyb vo vzdusnom priestore a zivot jednotlivcov a obetí (pozri rozsudok Cour de cassation, chambre criminelle (Kasacný súd) (komora pre trestné veci) z 27. novembra 2003, c. 83-93.975). ( [290]60 ) Vsetky tresty odnatia slobody sú rovnakej povahy. Podobne, pokuty sú rovnakej povahy. ( [291]61 ) Pozri PRADEL, J.: Droit pénal général. 20. vydanie, Éditions Cujas, 2014, § 342(4°). ( [292]62 ) Pozri rozsudok Cour de cassation, chambre criminelle [kasacný súd (komora pre trestné veci)] z 9. decembra 2014 (c. 13-85.937). V tomto rozsudku súd na jednej strane konstatoval, ze rovnaké konanie predstavuje trestný cin usmrtenia na jednej strane a porusenie bezpecnostných pravidiel pracovníkov na druhej strane. Po druhé tento súd rozhodol, ze "za tieto trestné ciny mozno ulozit samostatné sankcie rovnakej povahy za predpokladu, ze ich celková výska nepresiahne najvyssie zákonné maximum". ( [293]63 ) Chcel by som zdôraznit, ze môj návrh sa striktne obmedzuje na porusenie clánku 4 ods. 1 a clánku 7 ods. 1 nariadenia c. 139/2004 rovnakým konaním. To nijako neovplyvnuje moznost Komisie ulozit viac ako jednu pokutu tomu istému podniku, ak unho zistí viaceré porusenia clánku 101 ZFEÚ. Situácia v prejednávanej veci je taká, ze rovnaké konanie porusuje viaceré ustanovenia práva hospodárskej sútaze EÚ, konkrétne clánok 4 ods. 1 a clánok 7 ods. 1 nariadenia c. 139/2004. Otázkou preto je, ci tieto ustanovenia definujú rovnaké porusenie alebo ci jedno zahrna druhé, pricom v takom prípade by sa obidve nemali uplatnovat na rovnaké konanie. Naopak, ak Komisia ulozí viac ako jednu pokutu rovnakému podniku na základe clánku 101 ZFEÚ, je to z toho dôvodu, ze tento podnik rôznym konaním porusil viac ako raz rovnaké ustanovenie práva hospodárskej sútaze EÚ, konkrétne zákaz dohôd a zosúladených postupov stanovený v clánku 101 ZFEÚ. V takom prípade je otázkou, ci skutocne doslo k viacerým poruseniam clánku 101 ZFEÚ, kedy mozno ulozit viaceré pokuty, alebo ci sporné protiprávne konania predstavujú jedno a to isté porusenie clánku 101 ZFEÚ, pricom v takom prípade mozno ulozit iba jednu pokutu. To je úplne iná otázka ako tá, ktorá nás zaujíma. ( [294]64 ) Podla tohto ustanovenia pokuty nemôzu prekrocit 10 % celkového obratu dotknutých podnikov. ( [295]65 ) To by podla môjho názoru znamenalo, ze súlad so zásadou proporcionality (ak by sa v budúcnosti namietala) by sa musel posudzovat z hladiska celkovej výsky pokút, a nie z hladiska kazdej jednotlivej pokuty. ( [296]66 ) Pozri poznámku pod ciarou 5 napadnutého rozhodnutia. ( [297]67 ) Táto situácia môze nastat konkrétne vtedy, ak sa úcastníci konania domnievajú, ze ich operácia nepredstavuje koncentráciu v zmysle nariadenia c. 139/2004 (napríklad preto, ze získali mensinový podiel, ktorý povazujú za nedostatocný na to, aby poskytol kontrolu nad cielom), alebo ze koncentrácia nemá význam na úrovni EÚ. ( [298]68 ) Nariadenie z 30. júna 1997, ktorým sa mení a doplna nariadenie c. 4064/89 ([299]Ú. v. ES L 180, 1997, s. 1). ( [300]69 ) Pozri bod 182 Zelenej knihy, citovaný v poznámke pod ciarou 29. ( [301]70 ) Pozri LEVY, N., COOK, C.: European Merger Control Law: A Guide to the Merger Regulation. LexisNexis, 2003, bod 17.03[3]. ( [302]71 ) Komisia ulozila pokuty za uskutocnenie koncentrácie predtým, ako bola oznámená a vyhlásená za zlucitelnú v piatich prípadoch: i) rozhodnutie Komisie z 18. februára 1998, ktorým sa ukladajú pokuty za neoznámenie a uskutocnenie koncentrácie v rozpore s clánkom 4 ods. 1 a clánkom 7 ods. 1 nariadenia c. 4064/89 (vec IV/M.920) - Samsung/AST; ii) rozhodnutie Komisie z 10. februára 1999, ktorým sa ukladajú pokuty za neoznámenie a uskutocnenie troch koncentrácií v rozpore s clánkom 4 a clánkom 7 ods. 1 nariadenia c. 4064/89 (vec IV/M.969 - A. P. Mřller); iii) rozhodnutie Komisie z 10. júna 2009, ktorým sa ukladá pokuta za uskutocnenie koncentrácie v rozpore s clánkom 7 ods. 1 nariadenia c. 4064/89 (vec COMP/M.4994 - Electrabel/Compagnie Nationale du Rhône); iv) rozhodnutie Komisie z 24. apríla 2018, ktorým sa ukladá pokuta za uskutocnenie koncentrácie v rozpore s clánkom 4 ods. 1 a clánkom 7 ods. 1 nariadenia c. 139/2004 (vec M.7993 - Altice/PT Portugalsko), a v) napadnuté rozhodnutie. Styri z týchto rozhodnutí sú zalozené na porusení clánku 4 ods. 1 a clánku 7 ods. 1 nariadenia c. 4064/89 alebo c. 139/2004; jedno na porusení clánku 7 ods. 1 nariadenia c. 4064/89 (rozhodnutie vo veci M.4994 - Electrabel/Compagnie Nationale du Rhône); ziadne na porusení clánku 4 ods. 1 nariadenia c. 4064/89 alebo nariadenia c. 139/2004 samostatne. Mal by som spresnit, ze sieste rozhodnutie bolo prijaté 27. júna 2019, podla ktorého Komisia ulozila spolocnosti Canon pokutu vo výske 28 miliónov eur za ciastocné uskutocnenie kúpy spolocnosti Toshiba Medical Systems Corporation. Táto pokuta zrejme sankcionuje porusenie clánku 4 ods. 1 a clánku 7 ods. 1 nariadenia c. 139/2004, kedze v tlacovej správe Komisie sa uvádza, ze "Canon porusila tak oznamovaciu povinnost, ako aj povinnost status quo" (pozri tlacovú správu Komisie z 27. júna 2019, IP/19/3429 - rozhodnutie este nebolo uverejnené). ( [303]72 ) Táto situácia môze nastat konkrétne vtedy, ak si strany neuvedomujú, co predstavuje uskutocnenie na úcely nariadenia c. 139/2004, alebo ak sa nesprávne domnievajú, ze sa uplatní výnimka podla clánku 7 ods. 2 uvedeného nariadenia. ( [304]73 ) Rozsudok z 31. mája 2018, Ernst & Young ([305]C-633/16, [306]EU:C:2018:371, bod [307]52). ( [308]74 ) Chcel by som poznamenat, ze body 363 az 371 napadnutého rozsudku sa zaoberajú otázkou, ci "vo vseobecnosti" (pozri bod 371) a podla rozhodovacej praxe medzinárodných súdov zásady upravujúce súbeh protiprávnych konaní bránia tomu, aby z rovnakého konania vyplynuli samostatné porusenia. Zásadnou otázkou vsak je, ci na úcely nariadenia c. 139/2004 zásady upravujúce súbeh protiprávnych konaní bránia tomu, aby z rovnakého konania vyplynuli samostatné porusenia. ( [309]75 ) Chcel by som spresnit, ze zatial co Marine Harvest vo svojom odvolaní pred Súdnym dvorom tvrdila, ze porusenie clánku 4 ods. 1 nariadenia c. 139/2004 má prednost pred porusením clánku 7 ods. 1 tohto nariadenia, na pojednávaní zastávala opacné stanovisko a tvrdila, ze posledné uvedené porusenie má sirsí rozsah pôsobnosti, a preto zahrna prvé uvedené porusenie, ktorý nie je nic viac ako prázdna skrupina. ( [310]76 ) V tejto súvislosti by som chcel poznamenat, ze samotný Vseobecný súd nie je zrejme presvedcený o tom, ze skutocnost, ze neexistuje primárne uplatnitelné ustanovenie vyplýva z jediného zistenia, ze porusenie clánku 4 ods. 1 nariadenia c. 139/2004 nemá prednost pred porusením clánku 7 ods. 1 tohto nariadenia. V takom prípade by sa Vseobecný súd vôbec nemusel odvolávat tiez na skutocnost, ze porusenie oboch ustanovení podlieha rovnakej hornej hranici. ( [311]77 ) Pozri uznesenie z 20. januára 2009, Sack/Komisia ([312]C-38/08 P, [313]EU:C:2009:21, body [314]21 az [315]24). References 1. file:///tmp/lynxXXXXpjd4kn/L86551-8478TMP.html#t-ECR_62018CC0010_SK_01-E0001 2. file:///tmp/lynxXXXXpjd4kn/L86551-8478TMP.html#t-ECR_62018CC0010_SK_01-E0002 3. file:///tmp/lynxXXXXpjd4kn/L86551-8478TMP.html#t-ECR_62018CC0010_SK_01-E0003 4. file:///tmp/lynxXXXXpjd4kn/L86551-8478TMP.html#t-ECR_62018CC0010_SK_01-E0004 5. file:///tmp/lynxXXXXpjd4kn/L86551-8478TMP.html#t-ECR_62018CC0010_SK_01-E0005 6. file:///tmp/lynxXXXXpjd4kn/L86551-8478TMP.html#t-ECR_62018CC0010_SK_01-E0006 7. file:///tmp/lynxXXXXpjd4kn/L86551-8478TMP.html#t-ECR_62018CC0010_SK_01-E0007 8. file:///tmp/lynxXXXXpjd4kn/L86551-8478TMP.html#t-ECR_62018CC0010_SK_01-E0008 9. file:///tmp/lynxXXXXpjd4kn/L86551-8478TMP.html#t-ECR_62018CC0010_SK_01-E0009 10. file:///tmp/lynxXXXXpjd4kn/L86551-8478TMP.html#t-ECR_62018CC0010_SK_01-E0010 11. file:///tmp/lynxXXXXpjd4kn/L86551-8478TMP.html#t-ECR_62018CC0010_SK_01-E0011 12. file:///tmp/lynxXXXXpjd4kn/L86551-8478TMP.html#t-ECR_62018CC0010_SK_01-E0012 13. file:///tmp/lynxXXXXpjd4kn/L86551-8478TMP.html#t-ECR_62018CC0010_SK_01-E0013 14. file:///tmp/lynxXXXXpjd4kn/L86551-8478TMP.html#t-ECR_62018CC0010_SK_01-E0014 15. file:///tmp/lynxXXXXpjd4kn/L86551-8478TMP.html#t-ECR_62018CC0010_SK_01-E0015 16. file:///tmp/lynxXXXXpjd4kn/L86551-8478TMP.html#t-ECR_62018CC0010_SK_01-E0016 17. file:///tmp/lynxXXXXpjd4kn/L86551-8478TMP.html#t-ECR_62018CC0010_SK_01-E0017 18. file:///tmp/lynxXXXXpjd4kn/L86551-8478TMP.html#t-ECR_62018CC0010_SK_01-E0018 19. file:///tmp/lynxXXXXpjd4kn/L86551-8478TMP.html#t-ECR_62018CC0010_SK_01-E0019 20. file:///tmp/lynxXXXXpjd4kn/L86551-8478TMP.html#t-ECR_62018CC0010_SK_01-E0020 21. file:///tmp/lynxXXXXpjd4kn/L86551-8478TMP.html#t-ECR_62018CC0010_SK_01-E0021 22. file:///tmp/lynxXXXXpjd4kn/L86551-8478TMP.html#t-ECR_62018CC0010_SK_01-E0022 23. file:///tmp/lynxXXXXpjd4kn/L86551-8478TMP.html#t-ECR_62018CC0010_SK_01-E0023 24. file:///tmp/lynxXXXXpjd4kn/L86551-8478TMP.html#t-ECR_62018CC0010_SK_01-E0024 25. file:///tmp/lynxXXXXpjd4kn/L86551-8478TMP.html#t-ECR_62018CC0010_SK_01-E0025 26. file:///tmp/lynxXXXXpjd4kn/L86551-8478TMP.html#t-ECR_62018CC0010_SK_01-E0026 27. file:///tmp/lynxXXXXpjd4kn/L86551-8478TMP.html#t-ECR_62018CC0010_SK_01-E0027 28. file:///tmp/lynxXXXXpjd4kn/L86551-8478TMP.html#t-ECR_62018CC0010_SK_01-E0028 29. file:///tmp/lynxXXXXpjd4kn/L86551-8478TMP.html#t-ECR_62018CC0010_SK_01-E0029 30. file:///tmp/lynxXXXXpjd4kn/L86551-8478TMP.html#t-ECR_62018CC0010_SK_01-E0030 31. file:///tmp/lynxXXXXpjd4kn/L86551-8478TMP.html#t-ECR_62018CC0010_SK_01-E0031 32. file:///tmp/lynxXXXXpjd4kn/L86551-8478TMP.html#t-ECR_62018CC0010_SK_01-E0032 33. file:///tmp/lynxXXXXpjd4kn/L86551-8478TMP.html#t-ECR_62018CC0010_SK_01-E0033 34. file:///tmp/lynxXXXXpjd4kn/L86551-8478TMP.html#t-ECR_62018CC0010_SK_01-E0034 35. file:///tmp/lynxXXXXpjd4kn/L86551-8478TMP.html#t-ECR_62018CC0010_SK_01-E0035 36. file:///tmp/lynxXXXXpjd4kn/L86551-8478TMP.html#t-ECR_62018CC0010_SK_01-E0036 37. file:///tmp/lynxXXXXpjd4kn/L86551-8478TMP.html#t-ECR_62018CC0010_SK_01-E0037 38. file:///tmp/lynxXXXXpjd4kn/L86551-8478TMP.html#t-ECR_62018CC0010_SK_01-E0038 39. file:///tmp/lynxXXXXpjd4kn/L86551-8478TMP.html#t-ECR_62018CC0010_SK_01-E0039 40. file:///tmp/lynxXXXXpjd4kn/L86551-8478TMP.html#t-ECR_62018CC0010_SK_01-E0040 41. file:///tmp/lynxXXXXpjd4kn/L86551-8478TMP.html#t-ECR_62018CC0010_SK_01-E0041 42. file:///tmp/lynxXXXXpjd4kn/L86551-8478TMP.html#t-ECR_62018CC0010_SK_01-E0042 43. file:///tmp/lynxXXXXpjd4kn/L86551-8478TMP.html#t-ECR_62018CC0010_SK_01-E0043 44. file:///tmp/lynxXXXXpjd4kn/L86551-8478TMP.html#t-ECR_62018CC0010_SK_01-E0044 45. file:///tmp/lynxXXXXpjd4kn/L86551-8478TMP.html#t-ECR_62018CC0010_SK_01-E0045 46. file:///tmp/lynxXXXXpjd4kn/L86551-8478TMP.html#t-ECR_62018CC0010_SK_01-E0046 47. file:///tmp/lynxXXXXpjd4kn/L86551-8478TMP.html#t-ECR_62018CC0010_SK_01-E0047 48. file:///tmp/lynxXXXXpjd4kn/L86551-8478TMP.html#t-ECR_62018CC0010_SK_01-E0048 49. file:///tmp/lynxXXXXpjd4kn/L86551-8478TMP.html#t-ECR_62018CC0010_SK_01-E0049 50. file:///tmp/lynxXXXXpjd4kn/L86551-8478TMP.html#t-ECR_62018CC0010_SK_01-E0050 51. file:///tmp/lynxXXXXpjd4kn/L86551-8478TMP.html#t-ECR_62018CC0010_SK_01-E0051 52. file:///tmp/lynxXXXXpjd4kn/L86551-8478TMP.html#t-ECR_62018CC0010_SK_01-E0052 53. file:///tmp/lynxXXXXpjd4kn/L86551-8478TMP.html#t-ECR_62018CC0010_SK_01-E0053 54. file:///tmp/lynxXXXXpjd4kn/L86551-8478TMP.html#t-ECR_62018CC0010_SK_01-E0054 55. file:///tmp/lynxXXXXpjd4kn/L86551-8478TMP.html#t-ECR_62018CC0010_SK_01-E0055 56. file:///tmp/lynxXXXXpjd4kn/L86551-8478TMP.html#t-ECR_62018CC0010_SK_01-E0056 57. file:///tmp/lynxXXXXpjd4kn/L86551-8478TMP.html#t-ECR_62018CC0010_SK_01-E0057 58. file:///tmp/lynxXXXXpjd4kn/L86551-8478TMP.html#t-ECR_62018CC0010_SK_01-E0058 59. file:///tmp/lynxXXXXpjd4kn/L86551-8478TMP.html#t-ECR_62018CC0010_SK_01-E0059 60. file:///tmp/lynxXXXXpjd4kn/L86551-8478TMP.html#t-ECR_62018CC0010_SK_01-E0060 61. file:///tmp/lynxXXXXpjd4kn/L86551-8478TMP.html#t-ECR_62018CC0010_SK_01-E0061 62. file:///tmp/lynxXXXXpjd4kn/L86551-8478TMP.html#t-ECR_62018CC0010_SK_01-E0062 63. file:///tmp/lynxXXXXpjd4kn/L86551-8478TMP.html#t-ECR_62018CC0010_SK_01-E0063 64. file:///tmp/lynxXXXXpjd4kn/L86551-8478TMP.html#t-ECR_62018CC0010_SK_01-E0064 65. file:///tmp/lynxXXXXpjd4kn/L86551-8478TMP.html#t-ECR_62018CC0010_SK_01-E0065 66. file:///tmp/lynxXXXXpjd4kn/L86551-8478TMP.html#t-ECR_62018CC0010_SK_01-E0066 67. file:///tmp/lynxXXXXpjd4kn/L86551-8478TMP.html#t-ECR_62018CC0010_SK_01-E0067 68. file:///tmp/lynxXXXXpjd4kn/L86551-8478TMP.html#t-ECR_62018CC0010_SK_01-E0068 69. file:///tmp/lynxXXXXpjd4kn/L86551-8478TMP.html#t-ECR_62018CC0010_SK_01-E0069 70. file:///tmp/lynxXXXXpjd4kn/L86551-8478TMP.html#t-ECR_62018CC0010_SK_01-E0070 71. file:///tmp/lynxXXXXpjd4kn/L86551-8478TMP.html#t-ECR_62018CC0010_SK_01-E0071 72. file:///tmp/lynxXXXXpjd4kn/L86551-8478TMP.html#t-ECR_62018CC0010_SK_01-E0072 73. file:///tmp/lynxXXXXpjd4kn/L86551-8478TMP.html#t-ECR_62018CC0010_SK_01-E0073 74. file:///tmp/lynxXXXXpjd4kn/L86551-8478TMP.html#t-ECR_62018CC0010_SK_01-E0074 75. file:///tmp/lynxXXXXpjd4kn/L86551-8478TMP.html#t-ECR_62018CC0010_SK_01-E0075 76. file:///tmp/lynxXXXXpjd4kn/L86551-8478TMP.html#t-ECR_62018CC0010_SK_01-E0076 77. file:///tmp/lynxXXXXpjd4kn/L86551-8478TMP.html#t-ECR_62018CC0010_SK_01-E0077 78. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2017%3A753&locale=sk 79. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2017%3A753&lang=SK&format=pdf&target=null 80. file:///tmp/lynxXXXXpjd4kn/L86551-8478TMP.html#c-ECR_62018CC0010_SK_01-E0001 81. file:///tmp/lynxXXXXpjd4kn/L86551-8478TMP.html#c-ECR_62018CC0010_SK_01-E0002 82. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2017%3A753&locale=sk 83. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2017%3A753&lang=SK&format=pdf&target=null 84. file:///tmp/lynxXXXXpjd4kn/L86551-8478TMP.html#c-ECR_62018CC0010_SK_01-E0003 85. file:///tmp/lynxXXXXpjd4kn/L86551-8478TMP.html#c-ECR_62018CC0010_SK_01-E0004 86. file:///tmp/lynxXXXXpjd4kn/L86551-8478TMP.html#c-ECR_62018CC0010_SK_01-E0005 87. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:L:2004:024:TOC 88. file:///tmp/lynxXXXXpjd4kn/L86551-8478TMP.html#c-ECR_62018CC0010_SK_01-E0006 89. file:///tmp/lynxXXXXpjd4kn/L86551-8478TMP.html#c-ECR_62018CC0010_SK_01-E0007 90. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:L:2004:133:TOC 91. file:///tmp/lynxXXXXpjd4kn/L86551-8478TMP.html#c-ECR_62018CC0010_SK_01-E0008 92. file:///tmp/lynxXXXXpjd4kn/L86551-8478TMP.html#c-ECR_62018CC0010_SK_01-E0009 93. file:///tmp/lynxXXXXpjd4kn/L86551-8478TMP.html#c-ECR_62018CC0010_SK_01-E0010 94. file:///tmp/lynxXXXXpjd4kn/L86551-8478TMP.html#c-ECR_62018CC0010_SK_01-E0011 95. file:///tmp/lynxXXXXpjd4kn/L86551-8478TMP.html#c-ECR_62018CC0010_SK_01-E0012 96. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:C:2008:095:TOC 97. file:///tmp/lynxXXXXpjd4kn/L86551-8478TMP.html#c-ECR_62018CC0010_SK_01-E0013 98. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2006%3A64&locale=sk 99. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2006%3A64&lang=SK&format=pdf&target=null 100. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2006%3A64&lang=SK&format=html&target=null&anchor=#point104 101. file:///tmp/lynxXXXXpjd4kn/L86551-8478TMP.html#c-ECR_62018CC0010_SK_01-E0014 102. file:///tmp/lynxXXXXpjd4kn/L86551-8478TMP.html#c-ECR_62018CC0010_SK_01-E0015 103. file:///tmp/lynxXXXXpjd4kn/L86551-8478TMP.html#c-ECR_62018CC0010_SK_01-E0016 104. file:///tmp/lynxXXXXpjd4kn/L86551-8478TMP.html#c-ECR_62018CC0010_SK_01-E0017 105. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2006%3A64&locale=sk 106. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2006%3A64&lang=SK&format=pdf&target=null 107. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2006%3A64&lang=SK&format=html&target=null&anchor=#point109 108. file:///tmp/lynxXXXXpjd4kn/L86551-8478TMP.html#c-ECR_62018CC0010_SK_01-E0018 109. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:C:2003:020:TOC 110. file:///tmp/lynxXXXXpjd4kn/L86551-8478TMP.html#c-ECR_62018CC0010_SK_01-E0019 111. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:L:1989:395:TOC 112. file:///tmp/lynxXXXXpjd4kn/L86551-8478TMP.html#c-ECR_62018CC0010_SK_01-E0020 113. file:///tmp/lynxXXXXpjd4kn/L86551-8478TMP.html#c-ECR_62018CC0010_SK_01-E0021 114. file:///tmp/lynxXXXXpjd4kn/L86551-8478TMP.html#c-ECR_62018CC0010_SK_01-E0022 115. file:///tmp/lynxXXXXpjd4kn/L86551-8478TMP.html#c-ECR_62018CC0010_SK_01-E0023 116. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2006%3A64&locale=sk 117. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2006%3A64&lang=SK&format=pdf&target=null 118. file:///tmp/lynxXXXXpjd4kn/L86551-8478TMP.html#c-ECR_62018CC0010_SK_01-E0024 119. file:///tmp/lynxXXXXpjd4kn/L86551-8478TMP.html#c-ECR_62018CC0010_SK_01-E0025 120. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2018%3A371&locale=sk 121. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2018%3A371&lang=SK&format=pdf&target=null 122. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2018%3A371&lang=SK&format=html&target=null&anchor=#point52 123. file:///tmp/lynxXXXXpjd4kn/L86551-8478TMP.html#c-ECR_62018CC0010_SK_01-E0026 124. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2012%3A672&locale=sk 125. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2012%3A672&lang=SK&format=pdf&target=null 126. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2012%3A672&lang=SK&format=html&target=null&anchor=#point246 127. file:///tmp/lynxXXXXpjd4kn/L86551-8478TMP.html#c-ECR_62018CC0010_SK_01-E0027 128. file:///tmp/lynxXXXXpjd4kn/L86551-8478TMP.html#c-ECR_62018CC0010_SK_01-E0028 129. file:///tmp/lynxXXXXpjd4kn/L86551-8478TMP.html#c-ECR_62018CC0010_SK_01-E0029 130. file:///tmp/lynxXXXXpjd4kn/L86551-8478TMP.html#c-ECR_62018CC0010_SK_01-E0030 131. file:///tmp/lynxXXXXpjd4kn/L86551-8478TMP.html#c-ECR_62018CC0010_SK_01-E0031 132. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2006%3A760&locale=sk 133. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2006%3A760&lang=SK&format=pdf&target=null 134. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2006%3A760&lang=SK&format=html&target=null&anchor=#point56 135. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2006%3A760&lang=SK&format=html&target=null&anchor=#point58 136. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2006%3A760&lang=SK&format=html&target=null&anchor=#point61 137. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2011%3A164&locale=sk 138. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2011%3A164&lang=SK&format=pdf&target=null 139. file:///tmp/lynxXXXXpjd4kn/L86551-8478TMP.html#c-ECR_62018CC0010_SK_01-E0032 140. file:///tmp/lynxXXXXpjd4kn/L86551-8478TMP.html#c-ECR_62018CC0010_SK_01-E0033 141. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2002%3A582&locale=sk 142. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2002%3A582&lang=SK&format=pdf&target=null 143. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2002%3A582&lang=SK&format=html&target=null&anchor=#point59 144. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2012%3A72&locale=sk 145. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2012%3A72&lang=SK&format=pdf&target=null 146. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2012%3A72&lang=SK&format=html&target=null&anchor=#point94 147. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2019%3A283&locale=sk 148. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2019%3A283&lang=SK&format=pdf&target=null 149. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2019%3A283&lang=SK&format=html&target=null&anchor=#point28 150. file:///tmp/lynxXXXXpjd4kn/L86551-8478TMP.html#c-ECR_62018CC0010_SK_01-E0034 151. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2004%3A6&locale=sk 152. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2004%3A6&lang=SK&format=pdf&target=null 153. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2004%3A6&lang=SK&format=html&target=null&anchor=#point338 154. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2012%3A72&locale=sk 155. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2012%3A72&lang=SK&format=pdf&target=null 156. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2012%3A72&lang=SK&format=html&target=null&anchor=#point97 157. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1969%3A4&locale=sk 158. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1969%3A4&lang=SK&format=pdf&target=null 159. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1969%3A4&lang=SK&format=html&target=null&anchor=#point11 160. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2011%3A552&locale=sk 161. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2011%3A552&lang=SK&format=pdf&target=null 162. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2011%3A552&lang=SK&format=html&target=null&anchor=#point116 163. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2017%3A667&locale=sk 164. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2017%3A667&lang=SK&format=pdf&target=null 165. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2017%3A667&lang=SK&format=html&target=null&anchor=#point27 166. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:L:2003:001:TOC 167. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2011%3A552&locale=sk 168. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2011%3A552&lang=SK&format=pdf&target=null 169. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2011%3A552&lang=SK&format=html&target=null&anchor=#point121 170. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2011%3A552&lang=SK&format=html&target=null&anchor=#point123 171. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2018%3A976&locale=sk 172. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2018%3A976&lang=SK&format=pdf&target=null 173. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2018%3A976&lang=SK&format=html&target=null&anchor=#point48 174. file:///tmp/lynxXXXXpjd4kn/L86551-8478TMP.html#c-ECR_62018CC0010_SK_01-E0035 175. file:///tmp/lynxXXXXpjd4kn/L86551-8478TMP.html#c-ECR_62018CC0010_SK_01-E0036 176. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2018%3A371&locale=sk 177. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2018%3A371&lang=SK&format=pdf&target=null 178. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2018%3A371&lang=SK&format=html&target=null&anchor=#point41 179. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2018%3A371&lang=SK&format=html&target=null&anchor=#point42 180. file:///tmp/lynxXXXXpjd4kn/L86551-8478TMP.html#c-ECR_62018CC0010_SK_01-E0037 181. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2019%3A283&locale=sk 182. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2019%3A283&lang=SK&format=pdf&target=null 183. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2019%3A283&lang=SK&format=html&target=null&anchor=#point35 184. file:///tmp/lynxXXXXpjd4kn/L86551-8478TMP.html#c-ECR_62018CC0010_SK_01-E0038 185. file:///tmp/lynxXXXXpjd4kn/L86551-8478TMP.html#c-ECR_62018CC0010_SK_01-E0039 186. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2014%3A88&locale=sk 187. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2014%3A88&lang=SK&format=pdf&target=null 188. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2014%3A88&lang=SK&format=html&target=null&anchor=#point242 189. file:///tmp/lynxXXXXpjd4kn/L86551-8478TMP.html#c-ECR_62018CC0010_SK_01-E0040 190. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2002%3A582&locale=sk 191. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2002%3A582&lang=SK&format=pdf&target=null 192. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2002%3A582&lang=SK&format=html&target=null&anchor=#point62 193. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2009%3A236&locale=sk 194. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2009%3A236&lang=SK&format=pdf&target=null 195. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2009%3A236&lang=SK&format=html&target=null&anchor=#point190 196. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2009%3A236&lang=SK&format=html&target=null&anchor=#point191 197. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2012%3A778&locale=sk 198. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2012%3A778&lang=SK&format=pdf&target=null 199. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2012%3A778&lang=SK&format=html&target=null&anchor=#point24 200. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2012%3A317&locale=sk 201. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2012%3A317&lang=SK&format=pdf&target=null 202. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2012%3A317&lang=SK&format=html&target=null&anchor=#point27 203. file:///tmp/lynxXXXXpjd4kn/L86551-8478TMP.html#c-ECR_62018CC0010_SK_01-E0041 204. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2008%3A741&locale=sk 205. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2008%3A741&lang=SK&format=pdf&target=null 206. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2011%3A507&locale=sk 207. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2011%3A507&lang=SK&format=pdf&target=null 208. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2011%3A562&locale=sk 209. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2011%3A562&lang=SK&format=pdf&target=null 210. file:///tmp/lynxXXXXpjd4kn/L86551-8478TMP.html#c-ECR_62018CC0010_SK_01-E0042 211. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2011%3A507&locale=sk 212. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2011%3A507&lang=SK&format=pdf&target=null 213. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2011%3A507&lang=SK&format=html&target=null&anchor=#point70 214. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2011%3A507&lang=SK&format=html&target=null&anchor=#point74 215. file:///tmp/lynxXXXXpjd4kn/L86551-8478TMP.html#c-ECR_62018CC0010_SK_01-E0043 216. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2008%3A741&locale=sk 217. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2008%3A741&lang=SK&format=pdf&target=null 218. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2008%3A741&lang=SK&format=html&target=null&anchor=#point128 219. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2008%3A741&lang=SK&format=html&target=null&anchor=#point130 220. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2006%3A391&locale=sk 221. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2006%3A391&lang=SK&format=pdf&target=null 222. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2006%3A391&lang=SK&format=html&target=null&anchor=#point342 223. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2006%3A391&lang=SK&format=html&target=null&anchor=#point344 224. file:///tmp/lynxXXXXpjd4kn/L86551-8478TMP.html#c-ECR_62018CC0010_SK_01-E0044 225. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2011%3A562&locale=sk 226. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2011%3A562&lang=SK&format=pdf&target=null 227. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2011%3A562&lang=SK&format=html&target=null&anchor=#point254 228. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2011%3A562&lang=SK&format=html&target=null&anchor=#point259 229. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2012%3A806&locale=sk 230. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2012%3A806&lang=SK&format=pdf&target=null 231. file:///tmp/lynxXXXXpjd4kn/L86551-8478TMP.html#c-ECR_62018CC0010_SK_01-E0045 232. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1969%3A4&locale=sk 233. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1969%3A4&lang=SK&format=pdf&target=null 234. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1969%3A4&lang=SK&format=html&target=null&anchor=#point11 235. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A1995%3A69&locale=sk 236. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A1995%3A69&lang=SK&format=pdf&target=null 237. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A1995%3A69&lang=SK&format=html&target=null&anchor=#point29 238. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2006%3A270&locale=sk 239. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2006%3A270&lang=SK&format=pdf&target=null 240. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2006%3A270&lang=SK&format=html&target=null&anchor=#point290 241. file:///tmp/lynxXXXXpjd4kn/L86551-8478TMP.html#c-ECR_62018CC0010_SK_01-E0046 242. file:///tmp/lynxXXXXpjd4kn/L86551-8478TMP.html#c-ECR_62018CC0010_SK_01-E0047 243. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2006%3A431&locale=sk 244. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2006%3A431&lang=SK&format=pdf&target=null 245. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2006%3A431&lang=SK&format=html&target=null&anchor=#point57 246. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2006%3A431&lang=SK&format=html&target=null&anchor=#point60 247. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2006%3A433&locale=sk 248. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2006%3A433&lang=SK&format=pdf&target=null 249. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2006%3A433&lang=SK&format=html&target=null&anchor=#point33 250. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2006%3A433&lang=SK&format=html&target=null&anchor=#point36 251. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2007%3A277&locale=sk 252. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2007%3A277&lang=SK&format=pdf&target=null 253. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2007%3A277&lang=SK&format=html&target=null&anchor=#point31 254. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2007%3A277&lang=SK&format=html&target=null&anchor=#point34 255. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2015%3A451&locale=sk 256. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2015%3A451&lang=SK&format=pdf&target=null 257. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2015%3A451&lang=SK&format=html&target=null&anchor=#point75 258. file:///tmp/lynxXXXXpjd4kn/L86551-8478TMP.html#c-ECR_62018CC0010_SK_01-E0048 259. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2006%3A431&locale=sk 260. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2006%3A431&lang=SK&format=pdf&target=null 261. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2006%3A431&lang=SK&format=html&target=null&anchor=#point50 262. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2006%3A431&lang=SK&format=html&target=null&anchor=#point56 263. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2006%3A433&locale=sk 264. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2006%3A433&lang=SK&format=pdf&target=null 265. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2006%3A433&lang=SK&format=html&target=null&anchor=#point28 266. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2006%3A433&lang=SK&format=html&target=null&anchor=#point32 267. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2007%3A277&locale=sk 268. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2007%3A277&lang=SK&format=pdf&target=null 269. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2007%3A277&lang=SK&format=html&target=null&anchor=#point24 270. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2007%3A277&lang=SK&format=html&target=null&anchor=#point30 271. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2015%3A451&locale=sk 272. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2015%3A451&lang=SK&format=pdf&target=null 273. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2015%3A451&lang=SK&format=html&target=null&anchor=#point75 274. file:///tmp/lynxXXXXpjd4kn/L86551-8478TMP.html#c-ECR_62018CC0010_SK_01-E0049 275. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2006%3A760&locale=sk 276. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2006%3A760&lang=SK&format=pdf&target=null 277. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2006%3A760&lang=SK&format=html&target=null&anchor=#point58 278. file:///tmp/lynxXXXXpjd4kn/L86551-8478TMP.html#c-ECR_62018CC0010_SK_01-E0050 279. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2007%3A444&locale=sk 280. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2007%3A444&lang=SK&format=pdf&target=null 281. file:///tmp/lynxXXXXpjd4kn/L86551-8478TMP.html#c-ECR_62018CC0010_SK_01-E0051 282. file:///tmp/lynxXXXXpjd4kn/L86551-8478TMP.html#c-ECR_62018CC0010_SK_01-E0052 283. file:///tmp/lynxXXXXpjd4kn/L86551-8478TMP.html#c-ECR_62018CC0010_SK_01-E0053 284. file:///tmp/lynxXXXXpjd4kn/L86551-8478TMP.html#c-ECR_62018CC0010_SK_01-E0054 285. file:///tmp/lynxXXXXpjd4kn/L86551-8478TMP.html#c-ECR_62018CC0010_SK_01-E0055 286. file:///tmp/lynxXXXXpjd4kn/L86551-8478TMP.html#c-ECR_62018CC0010_SK_01-E0056 287. file:///tmp/lynxXXXXpjd4kn/L86551-8478TMP.html#c-ECR_62018CC0010_SK_01-E0057 288. file:///tmp/lynxXXXXpjd4kn/L86551-8478TMP.html#c-ECR_62018CC0010_SK_01-E0058 289. file:///tmp/lynxXXXXpjd4kn/L86551-8478TMP.html#c-ECR_62018CC0010_SK_01-E0059 290. file:///tmp/lynxXXXXpjd4kn/L86551-8478TMP.html#c-ECR_62018CC0010_SK_01-E0060 291. file:///tmp/lynxXXXXpjd4kn/L86551-8478TMP.html#c-ECR_62018CC0010_SK_01-E0061 292. file:///tmp/lynxXXXXpjd4kn/L86551-8478TMP.html#c-ECR_62018CC0010_SK_01-E0062 293. file:///tmp/lynxXXXXpjd4kn/L86551-8478TMP.html#c-ECR_62018CC0010_SK_01-E0063 294. file:///tmp/lynxXXXXpjd4kn/L86551-8478TMP.html#c-ECR_62018CC0010_SK_01-E0064 295. file:///tmp/lynxXXXXpjd4kn/L86551-8478TMP.html#c-ECR_62018CC0010_SK_01-E0065 296. file:///tmp/lynxXXXXpjd4kn/L86551-8478TMP.html#c-ECR_62018CC0010_SK_01-E0066 297. file:///tmp/lynxXXXXpjd4kn/L86551-8478TMP.html#c-ECR_62018CC0010_SK_01-E0067 298. file:///tmp/lynxXXXXpjd4kn/L86551-8478TMP.html#c-ECR_62018CC0010_SK_01-E0068 299. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:L:1997:180:TOC 300. file:///tmp/lynxXXXXpjd4kn/L86551-8478TMP.html#c-ECR_62018CC0010_SK_01-E0069 301. file:///tmp/lynxXXXXpjd4kn/L86551-8478TMP.html#c-ECR_62018CC0010_SK_01-E0070 302. file:///tmp/lynxXXXXpjd4kn/L86551-8478TMP.html#c-ECR_62018CC0010_SK_01-E0071 303. file:///tmp/lynxXXXXpjd4kn/L86551-8478TMP.html#c-ECR_62018CC0010_SK_01-E0072 304. file:///tmp/lynxXXXXpjd4kn/L86551-8478TMP.html#c-ECR_62018CC0010_SK_01-E0073 305. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2018%3A371&locale=sk 306. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2018%3A371&lang=SK&format=pdf&target=null 307. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2018%3A371&lang=SK&format=html&target=null&anchor=#point52 308. file:///tmp/lynxXXXXpjd4kn/L86551-8478TMP.html#c-ECR_62018CC0010_SK_01-E0074 309. file:///tmp/lynxXXXXpjd4kn/L86551-8478TMP.html#c-ECR_62018CC0010_SK_01-E0075 310. file:///tmp/lynxXXXXpjd4kn/L86551-8478TMP.html#c-ECR_62018CC0010_SK_01-E0076 311. file:///tmp/lynxXXXXpjd4kn/L86551-8478TMP.html#c-ECR_62018CC0010_SK_01-E0077 312. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2009%3A21&locale=sk 313. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2009%3A21&lang=SK&format=pdf&target=null 314. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2009%3A21&lang=SK&format=html&target=null&anchor=#point21 315. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2009%3A21&lang=SK&format=html&target=null&anchor=#point24