ROZSUDOK VSEOBECNÉHO SÚDU (prvá rozsírená komora) z 18. novembra 2020 ( [1]*1 ) "Hospodárska sútaz - Zneuzitie dominantného postavenia - Trh zeleznicnej nákladnej dopravy - Rozhodnutie, ktorým sa konstatuje porusenie clánku 102 ZFEÚ - Prístup tretích podnikov k infrastruktúre v správe litovskej národnej zeleznicnej spolocnosti - Demontáz úseku zeleznicnej trate - Pojem 'zneuzitie` - Skutocné alebo pravdepodobné vylúcenie konkurenta - Výpocet výsky pokuty - Usmernenia pre výpocet výsky pokút z roku 2006 - Opatrenia na nápravu - Proporcionalita - Neobmedzená právomoc" Vo veci T-814/17, Lietuvos gelezinkeliai AB, so sídlom vo Vilniuse (Litva), v zastúpení: W. Deselaers, K. Apel a P. Kirst, advokáti, zalobkyna, proti Európskej komisii, v zastúpení: A. Cleenewerck de Crayencour, A. Dawes, H. Leupold a G. Meessen, splnomocnení zástupcovia, zalovanej, ktorú v konaní podporuje: Orlen Lietuva AB, so sídlom v Mazeikiai (Litva), v zastúpení: C. Thomas a C. Conte, advokáti, vedlajsí úcastník konania, ktorej predmetom je návrh podaný na základe clánku 263 ZFEÚ a smerujúci v prvom rade k zruseniu rozhodnutia Komisie C(2017) 6544 final z 2. októbra 2017 týkajúceho sa konania podla clánku 102 ZFEÚ (vec AT.39813 - Baltská zeleznicná doprava) a subsidiárne k znízeniu pokuty ulozenej zalobkyni, VSEOBECNÝ SÚD (prvá rozsírená komora), v zlození: predseda komory S. Papasavvas, sudcovia H. Kanninen, N. Pól/torak (spravodajkyna), O. Porchia a M. Stancu, tajomník: E. Artemiou, referentka, so zretelom na písomnú cast konania a po pojednávaní z 5. februára 2020, vyhlásil tento Rozsudok I. Okolnosti predchádzajúce sporu A. Skutkový stav 1 Lietuvos gelezinkeliai AB (dalej len "zalobkyna" alebo "LG") je litovská národná zeleznicná spolocnost so sídlom vo Vilniuse (Litva). LG je verejnoprávny podnik, ktorého jediným akcionárom je Litovská republika. LG ako vertikálne integrovaný podnik je manazérom zeleznicnej infrastruktúry, ktorá vsak zostáva vo vlastníctve Litovskej republiky, a zároven poskytovatelom sluzieb zeleznicnej nákladnej a osobnej dopravy v Litve. 2 Orlen Lietuva AB (dalej len "vedlajsí úcastník konania" alebo "Orlen") je podnik so sídlom v Juodeikiai, okres Mazeikiai (Litva), ktorý sa specializuje na rafináciu surovej ropy a distribúciu rafinovaných ropných produktov. Orlen je 100 % dcérskou spolocnostou polského podniku PKN Orlen SA. 3 Orlen v rámci svojej cinnosti prevádzkuje rôzne zariadenia v Litve, vrátane velkej rafinérie (dalej len "rafinéria") nachádzajúcej sa v Bugeniai, okres Mazeikiai, na severozápade Litvy v blízkosti hranice s Lotysskom. Táto rafinéria je jediným takýmto zariadením v troch pobaltských státoch. Koncom prvého desatrocia 21. storocia sa 90 % produkcie rafinovaných ropných produktov tejto rafinérie prepravovalo po zeleznici, v dôsledku coho bola Orlen jedným z najvýznamnejsích zákazníkov zalobkyne. 4 Produkcia rafinérie Orlen dosahovala v tom case priblizne 8 miliónov ton rafinovaných ropných produktov rocne. Tri stvrtiny tejto produkcie boli urcené na vývoz, a to hlavne námornou dopravou do krajín západnej Európy. Cez Litvu sa tak do námorného terminálu Klaipeda (Litva) prepravovalo po zeleznici 4,5 az 5,5 milióna ton rafinovaných ropných produktov. 5 Zvysok vyvázanej produkcie, teda priblizne 1 az 1,5 milióna ton, sa tiez prepravoval vlakom do Lotysska alebo cez Lotyssko a bol urcený hlavne na spotrebu na estónskom a lotysskom vnútornom trhu. Na priblizne 60 % tejto produkcie prepravovanej vlakom do Lotysska alebo cez Lotyssko sa vyuzívala zeleznicná trat "Bugeniai-Mazeikiai-Renge", co je trasa vedúca z rafinérie nachádzajúcej sa v blízkosti zeleznicného uzla Mazeikiai do mesta Renge v Lotyssku, ktorej úsek v dlzke 34 km sa nachádza na litovskom území (dalej len "krátka trasa do Lotysska"). Na zvysok tejto produkcie prepravovanej vlakom do Lotysska alebo cez Lotyssko sa vyuzívala zeleznicná trat "Bugeniai-Kuziai-Joniskis-Meitene", co je dlhsia trasa, ktorej úsek v dlzke 152 km sa nachádza na litovskom území (dalej len "dlhá trasa do Lotysska"). 6 Orlen vyuzívala sluzby zalobkyne na prepravu svojich produktov po krátkej trase do Lotysska, teda z rafinérie po lotysskú hranicu. LG v tom case uzavrela subdodávatelskú zmluvu s Latvijas dzelzcels, lotysskou národnou zeleznicnou spolocnostou (dalej len "LDZ") na prepravu po tomto litovskom úseku trasy. Kedze LDZ nemala zákonné povolenia potrebné na nezávislý výkon svojich cinností na litovskom území, pôsobila ako subdodávatel zalobkyne. Po prechode cez hranicu LDZ pokracovala v preprave produktov spolocnosti Orlen na lotysskom území na základe rôznych zmlúv. 7 Obchodné vztahy medzi spolocnostou Orlen a zalobkynou, ktoré sa týkali dopravných sluzieb zalobkyne v litovskej zeleznicnej sieti vrátane dopravných sluzieb na krátkej trase do Lotysska, sa do septembra 2008 riadili dohodou podpísanou v roku 1999 (dalej len "dohoda z roku 1999"). 8 Dohoda z roku 1999 okrem toho, ze upravovala tarify za dopravné sluzby úctované zalobkynou, obsahovala najmä osobitný záväzok zalobkyne prepravovat náklad spolocnosti Orlen po krátkej trase do Lotysska. Clánok 6.1 tejto dohody totiz umoznoval spolocnosti Orlen "vyuzívat trasu Bugeniai-Renge (priblizne 34 km) na prepravu nákladu do Lotysska, Estónska alebo Spolocenstva nezávislých státov" po celú dobu trvania dohody, teda do roku 2024. 9 Zaciatkom roka 2008 vznikol medzi zalobkynou a spolocnostou Orlen obchodný spor týkajúci sa taríf, ktoré táto spolocnost platila za prepravu svojich ropných produktov. 10 Z dôvodu obchodného sporu so zalobkynou týkajúceho sa taríf Orlen zvazovala moznost, ze uzavrie zmluvu na sluzby zeleznicnej prepravy svojho nákladu po krátkej trase do Lotysska priamo s LDZ, ako aj ze presunie svoje námorné vývozné cinnosti z mesta Klaipeda v Litve do námorných terminálov v mestách Riga a Ventspils v Lotyssku. 11 Na tento úcel sa Orlen 4. apríla 2008 písomne obrátila na lotysské ministerstvo dopravy a komunikácií a informovala ho o svojom zámere presunút vdaka sluzbám zeleznicnej dopravy spolocnosti LDZ svoje cinnosti spojené s vývozom po mori do lotysského námorného terminálu Ventspils, pricom navrhla zorganizovat stretnutie s cielom prediskutovat tento zámer s ministerstvom. Orlen tiez poziadala o informácie o tarifách, ktoré by mohla ocakávat za sluzby zeleznicnej dopravy spolocnosti LDZ. Ministerstvo vo svojej odpovedi zo 7. mája 2008 oznámilo spolocnosti Orlen, ze nebude zasahovat do obchodných rozhodnutí spolocnosti LDZ, ale ze má velký záujem o rozvoj nákladnej dopravy v Lotyssku. 12 Dna 12. júna 2008 sa uskutocnilo stretnutie medzi zalobkynou a spolocnostou Orlen, na ktorom bol spomenutý tento zámer presunút vývoznú cinnost spolocnosti Orlen. Okrem toho vzhladom na to, ze Orlen sa od jari 2008 jednostranne rozhodla uplatnovat nizsiu sadzbu ako pozadovala zalobkyna a zadrzat zaplatenie rozdielu, zalobkyna zacala 17. júla 2008 rozhodcovské konanie proti spolocnosti Orlen. 13 Dna 28. júla 2008 LG oznámila spolocnosti Orlen, ze s úcinnostou od 1. septembra 2008 vypovedá dohodu z roku 1999. Orlen v priebehu správneho konania pred Komisiou Európskych spolocenstiev spresnila, ze LG oznámila vypovedanie dohody z roku 1999 s úcinnostou od 1. septembra 2008 tri dni po tom, co Orlen formálne poziadala LDZ o cenovú ponuku s cielom nahradit sluzby zalobkyne na prepravu priblizne 4,5 az 5 miliónov ton rafinovaných ropných produktov z rafinérie po krátkej trase do Lotysska do námorných terminálov nachádzajúcich sa na lotysskom území. Orlen tiez uviedla, ze zalobkyna mohla mat informáciu o ziadosti o cenovú ponuku priamo od spolocnosti LDZ. 14 Dna 2. septembra 2008 LG po zistení, ze na niekolkých desiatkach metrov doslo k deformácii zeleznicnej trate (dalej len "deformácia"), pozastavila dopravu na 19-kilometrovom úseku krátkej trasy do Lotysska medzi Mazeikiai a hranicou s Lotysskom (dalej len "zeleznicná trat"). 15 Dna 3. septembra 2008 zalobkyna vymenovala kontrolnú komisiu zlozenú z vedúcich zamestnancov jej miestnej dcérskej spolocnosti na úcely vysetrovania dôvodov vzniku deformácie. Kontrolná komisia predlozila dve správy, a to správu z vysetrovania z 5. septembra 2008 a technickú správu z 5. septembra 2008 (dalej spolocne len "správy z 5. septembra 2008"). 16 Podla správy z vysetrovania z 5. septembra 2008 bola deformácia spôsobená fyzickým poskodením mnohých prvkov tvoriacich konstrukciu zeleznicnej trate. Správa z vysetrovania z 5. septembra 2008 tiez potvrdila, ze doprava musí zostat pozastavená "az do doby, kým nebudú ukoncené vsetky rekonstrukcné práce a opravy". 17 Stanoviská uvedené v správe z vysetrovania z 5. septembra 2008 potvrdila technická správa z 5. septembra 2008, ktorá sa rovnako ako správa z vysetrovania týkala výlucne miesta výskytu deformácie a identifikovala jej prícinu v rôznych problémoch súvisiacich s konstrukciou zeleznicnej trate. Technická správa z 5. septembra 2008 dospela k záveru, ze dopravnú nehodu, ku ktorej doslo vo forme deformácie na zeleznicnej trati, treba kvalifikovat ako mimoriadnu udalost a ze bola spôsobená fyzickým opotrebovaním vrchných prvkov konstrukcie zeleznicnej trate. 18 V nadväznosti na stretnutie, ktoré sa konalo 22. septembra 2008, LDZ predlozila 29. septembra 2008 spolocnosti Orlen ponuku na prepravu jej ropných produktov. Podla spolocnosti Orlen bola táto ponuka "konkrétna a atraktívna". 19 Od 3. októbra 2008 zacala LG s úplnou demontázou zeleznicnej trate. Koncom októbra 2008 bola zeleznicná trat úplne demontovaná. 20 Dna 17. októbra 2008 Orlen zaslala list spolocnosti LDZ, v ktorom potvrdila svoj zámer prepravovat priblizne 4,5 milióna ton ropných produktov z rafinérie do lotysských námorných terminálov, následne sa 20. februára 2009 uskutocnilo stretnutie a na jar roku 2009 prebehli pokrocilejsie rokovania. 21 V januári 2009 zalobkyna a Orlen uzavreli novú vseobecnú dohodu o preprave na dobu pätnástich rokov do 1. januára 2024 (dalej len "dohoda z roku 2009"). Táto dohoda nahradila docasnú dohodu, ktorá bola podpísaná 1. októbra 2008. 22 Dohoda z roku 2009 bola zalozená na standardnej cenovej politike zalobkyne v oblasti tarifikácie, ktorá pridelovala základnú tarifu kazdej zeleznicnej trati v Litve. Okrem toho dohoda z roku 2009 uplatnovala systém zliav na tieto tarify [dôverné] ( [2]1 ). 23 [dôverné] 24 Rokovania medzi spolocnostami Orlen a LDZ pokracovali az do konca júna 2009, kedy LDZ podala ziadost o udelenie licencie na prevádzku na litovskej casti krátkej trasy do Lotysska. 25 Dna 10. novembra 2009 rozhodcovský súd vyhlásil, ze jednostranná výpoved dohody z roku 1999 zalobkynou je protiprávna a ze túto dohodu treba povazovat za platnú az do 1. októbra 2008, teda do dna, kedy Orlen a zalobkyna uzavreli docasnú dohodu o preprave. 26 Podla spolocnosti Orlen boli rokovania so spolocnostou LDZ prerusené v polovici roka 2010, ked napokon dospela k záveru, ze zalobkyna nemá v úmysle v krátkom case opravit zeleznicnú trat. LDZ vtedy stiahla svoju ziadost o licenciu na prevádzku na litovskej casti krátkej trasy do Lotysska. B. Správne konanie 27 Dna 14. júla 2010 Orlen predlozila Komisii formálnu staznost podla clánku 7 nariadenia Rady (ES) c. 1/2003 zo 16. decembra 2002 o vykonávaní pravidiel hospodárskej sútaze stanovených v clánkoch [101] a [102 ZFEÚ] ([3]Ú. v. ES L 1, 2003, s. 1; Mim. vyd. 08/002, s. 205). 28 Orlen vo svojej staznosti v podstate uviedla, ze v dôsledku obchodného sporu medzi nou a spolocnostou LG táto spolocnost odstránila zeleznicnú trat, v dôsledku coho vyradila z prevádzky krátku trasu do Lotysska a donútila ju, aby na vlakovú prepravu casti svojej produkcie urcenej na prepravu do Lotysska alebo cez Lotyssko vyuzívala jedinú dostupnú trasu, teda dlhú trasu do Lotysska. 29 Orlen konkrétne vysvetlila, ze predmetný obchodný spor sa týkal taríf za zeleznicnú nákladnú dopravu úctovaných spolocnostou LG, a ze z dôvodu tohto sporu zacala skúmat moznost vyuzívat výlucne sluzby spolocnosti LDZ na prepravu svojich rafinovaných ropných produktov po krátkej trase do Lotysska, ako aj na to, aby vdaka tejto trase presunula svoje cinnosti spojené s vývozom po mori z námorného terminálu Klaipeda do námorných terminálov Riga a Ventspils, o com mala LG vedomost. Orlen tak tvrdila, ze opatrenia prijaté zalobkynou, teda pozastavenie dopravy a následne odstránenie zeleznicnej trate, neboli objektívne odôvodnené a ich cielom bolo len zabránit jej v presune jej vývozu po mori do lotysských námorných terminálov s vyuzitím sluzieb zeleznicnej dopravy spolocnosti LDZ. 30 Od 8. do 10. marca 2011 vykonala Komisia za pomoci vnútrostátnych orgánov hospodárskej sútaze Lotysska a Litvy inspekcie podla clánku 20 nariadenia c. 1/2003 v priestoroch zalobkyne vo Vilniuse a v priestoroch spolocnosti LDZ v Rige. Komisia pocas týchto inspekcií okrem iného zabavila dokumenty, ktoré mali podla jej názoru preukázat, ze zalobkyna si bola vedomá potenciálnej konkurencie zo strany spolocnosti LDZ, ako aj rizika, ze Orlen by mohla presunút svoj vývoz po mori do lotysských námorných terminálov. 31 Dna 6. marca 2013 Komisia rozhodla o zacatí konania proti spolocnosti LG v zmysle clánku 2 nariadenia Komisie (ES) c. 773/2004 zo 7. apríla 2004, ktoré sa týka vedenia konania Komisiou podla clánkov [101 a 102 ZFEÚ] ([4]Ú. v. EÚ L 123, 2004, s. 18; Mim. vyd. 08/003, s. 81). 32 Dna 5. januára 2015 Komisia zaslala zalobkyni oznámenie o výhradách. V tomto oznámení o výhradách Komisia dospela k predbeznému záveru, ze zalobkyna sa mohla dopustit porusenia clánku 102 ZFEÚ. 33 Dna 25. marca 2015 Orlen predlozila pripomienky k nedôvernej verzii oznámenia o výhradách. 34 Dna 8. apríla 2015 zalobkyna odpovedala na oznámenie o výhradách a predlozila pripomienky k pripomienkam spolocnosti Orlen. Dna 27. mája 2015 sa následne uskutocnilo ústne vypocúvanie. 35 Dna 23. októbra 2015 Komisia zaslala zalobkyni list opisujúci skutkový stav, na ktorý zalobkyna odpovedala 2. decembra 2015. Dna 29. februára 2016 zalobkyna znova predlozila pripomienky Komisii. 36 Dna 2. októbra 2017 Komisia prijala rozhodnutie C(2017) 6544 final týkajúce sa konania podla clánku 102 ZFEÚ (vec AT.39813 - Baltská zeleznicná doprava) (dalej len "napadnuté rozhodnutie"), ktorého zhrnutie bolo uverejnené v Úradnom vestníku Európskej únie ([5]Ú. v. EÚ C 383, 2017, s. 7). C. Napadnuté rozhodnutie 37 Komisia v napadnutom rozhodnutí v podstate dospela k záveru, ze zalobkyna zneuzila svoje dominantné postavenie manazéra zeleznicnej infrastruktúry v Litve tým, ze odstránila zeleznicnú trat a zabránila tak spolocnosti LDZ vstúpit na litovský trh. Komisia ulozila zalobkyni pokutu a nariadila jej, aby ukoncila porusovanie. 1. Definícia relevantných trhov a dominantné postavenie zalobkyne na týchto trhoch 38 V napadnutom rozhodnutí Komisia identifikovala dva relevantné trhy, a to: - dodávatelský trh správy zeleznicnej infrastruktúry, - odberatelský trh poskytovania sluzieb zeleznicnej prepravy ropných produktov. 39 Za relevantný geografický trh pre správu zeleznicnej infrastruktúry sa povazuje litovský vnútrostátny trh. Pokial ide o relevantný geografický trh pre zeleznicnú prepravu ropných produktov, Komisia sa na základe prístupu "východiskový bod - cielový bod", známeho ako "prístup O & D", domnievala, ze ide o trh zeleznicnej nákladnej dopravy z rafinérie do troch námorných terminálov v mestách Klaipeda, Riga a Ventspils. 40 Komisia konstatovala, ze podla vnútrostátnej právnej úpravy mala zalobkyna zákonný monopol na dodávatelskom trhu správy zeleznicnej infrastruktúry v Litve. V tejto súvislosti § 5 ods. 1 Lietuvos Respublikos gelezinkeliu transporto kodekso patvirtinimo, isigaliojimo ir taikymo istatymas (zákon o zeleznicnej doprave Litovskej republiky) z 22. apríla 2004 (Zin., 2004, c. IX-2152, dalej len "zákon o zeleznicnej doprave") stanovoval, ze verejná zeleznicná infrastruktúra je vlastníctvom Litovskej republiky a jej správou je poverená zalobkyna. 41 Komisia tiez konstatovala, ze LG je s výnimkou zanedbatelného objemu prepravy zabezpecovaného spolocnostou LDZ jediným podnikom pôsobiacim na odberatelskom trhu poskytovania sluzieb zeleznicnej prepravy ropných produktov, v dôsledku coho má dominantné postavenie na tomto trhu. 2. Zneuzívajúce správanie 42 Komisia sa v napadnutom rozhodnutí domnievala, ze zalobkyna zneuzila svoje postavenie manazéra zeleznicnej infrastruktúry v Litve tým, ze odstránila zeleznicnú trat, co mohlo mat protisútazné úcinky vylúcenia hospodárskej sútaze na trhu poskytovania sluzieb zeleznicnej prepravy ropných produktov medzi rafinériou a susednými námornými terminálmi tým, ze sa vytvorili prekázky vstupu na trh bez objektívneho odôvodnenia. V odôvodneniach 182 az 201 napadnutého rozhodnutia sa Komisia predovsetkým domnievala, ze úplným odstránením zeleznicnej trate LG pouzila iné prostriedky nez tie, ktorými sa vedie obvyklá hospodárska sútaz. Komisia v tejto súvislosti uviedla po prvé, ze LG vedela o zámere spolocnosti Orlen preorientovat sa na lotysské námorné terminály s vyuzitím sluzieb spolocnosti LDZ, po druhé, ze LG odstránila trat velmi unáhlene bez zabezpecenia potrebných financných prostriedkov a bez vykonania akýchkolvek bezných prípravných opatrení na jej rekonstrukciu, po tretie, ze odstránenie trate bolo v rozpore s beznou praxou v odvetví, po stvrté, ze LG si bola vedomá rizika, ze v prípade rekonstrukcie zeleznicnej trate by prisla o celú cinnost prepravy produktov spolocnosti Orlen a po piate, ze LG podnikla kroky s cielom presvedcit litovskú vládu, aby zeleznicnú trat nerekonstruovala. 43 Komisia poznamenala, ze zeleznicná trat umoznovala najkratsiu a najlacnejsiu trasu z rafinérie do lotysského námorného terminálu. Podla názoru Komisie táto trasa tiez vzhladom na jej blízkost k Lotyssku a k logistickej základni spolocnosti LDZ poskytovala spolocnosti LDZ velmi výhodnú moznost vstúpit na litovský trh. 44 Pokial ide o protisútazné úcinky vyplývajúce zo správania zalobkyne, Komisia sa v nadväznosti na analýzu vykonanú v odôvodneniach 202 az 324 napadnutého rozhodnutia domnievala, ze odstránenie zeleznicnej trate mohlo zabránit spolocnosti LDZ vstúpit na trh alebo prinajmensom výrazne stazilo jej vstup na trh, a to aj napriek tomu, ze podla názoru Komisie mala LDZ pred odstránením zeleznicnej trate vierohodnú prílezitost prepravovat ropné produkty spolocnosti Orlen urcené na vývoz po mori po krátkej trase do Lotysska, vedúcej z rafinérie do lotysských námorných terminálov. Po odstránení zeleznicnej trate musela akákolvek zeleznicná doprava z rafinérie do lotysského námorného terminálu prechádzat po ovela dlhsej trase na území Litvy. Komisia sa predovsetkým domnievala, ze po odstránení zeleznicnej trate by jedinou moznostou spolocnosti LDZ konkurovat zalobkyni bolo pokúsit sa pôsobit na trase do Klaipedy alebo na dlhej trase do Lotysska. LDZ by teda bola nútená pôsobit daleko od svojej logistickej základne v Lotyssku a bola by závislá od sluzieb správy infrastruktúry svojho konkurenta, spolocnosti LG. Komisia sa za týchto okolností domnievala, ze z pohladu ex ante LDZ celí znacným obchodným rizikám, ktoré pravdepodobne nepodstúpi. 45 Komisia sa v odôvodneniach 325 az 357 napadnutého rozhodnutia tiez domnievala, ze zalobkyna nepreukázala nijaké objektívne odôvodnenie pre odstránenie zeleznicnej trate, kedze uvedené vysvetlenia neboli vo vzájomnom súlade, niekedy si protirecili a boli málo presvedcivé. 3. Pokuta a príkaz 46 Komisia na základe usmernení k metóde stanovenia pokút ulozených podla clánku 23 ods. 2 písm. a) nariadenia c. 1/2003 ([6]Ú. v. EÚ C 210, 2006, s. 2, dalej len "usmernenia z roku 2006") ulozila zalobkyni vzhladom na závaznost a dlzku trvania porusenia pokutu vo výske 27873000 eur. 47 Komisia sa tiez domnievala, ze existuje niekolko mozných strukturálnych nápravných opatrení alebo behaviorálnych nápravných opatrení, ktoré by bud obnovili konkurencné postavenie, aké existovalo pred odstránením trate, alebo by odstránili znevýhodnenie, ktorému celia potenciálni konkurenti na alternatívnych trasách do námorných terminálov. Komisia preto nariadila spolocnosti LG, aby ukoncila porusovanie, a aby jej v lehote troch mesiacov od oznámenia napadnutého rozhodnutia predlozila návrh opatrení na tento úcel. 4. Výrok napadnutého rozhodnutia 48 Výrok napadnutého rozhodnutia znie takto: "Clánok 1 [LG] tým, ze odstránila zeleznicnú trat medzi mestom Mazeikiai v Litve a lotysskou hranicou, porusila clánok 102 ZFEÚ. Porusovanie sa zacalo 3. októbra 2008 a ku dnu prijatia tohto rozhodnutia stále pokracuje. Clánok 2 Za porusovanie uvedené v clánku 1 sa [spolocnosti LG] ukladá pokuta vo výske 27873000 eur. ... Clánok 3 [LG] je povinná ukoncit porusovanie uvedené v clánku 1 a v lehote 3 mesiacov predlozit Komisii návrh opatrení na tento úcel. Tento návrh musí byt dostatocne podrobný, aby umoznil Komisii vykonat predbezné posúdenie s cielom urcit, ci navrhované opatrenia zarucia úcinné dodrziavanie tohto rozhodnutia. [LG] je povinná zdrzat sa opakovania akéhokolvek konania, ktoré by malo podobný ciel alebo úcinok ako konanie uvedené v clánku 1..." II. Konanie a návrhy úcastníkov konania 49 Zalobkyna návrhom podaným do kancelárie Vseobecného súdu 14. decembra 2017 podala zalobu, na základe ktorej sa zacalo toto konanie. 50 Podaním zapísaným do registra kancelárie Vseobecného súdu 5. apríla 2018 podala Orlen návrh na vstup vedlajsieho úcastníka do tohto konania na podporu návrhov Komisie. 51 Lehota na podanie ziadosti o dôverné zaobchádzanie bola na ziadost Komisie predlzená a stanovená na 4. júna 2018. 52 Listami dorucenými do kancelárie Vseobecného súdu 1. a 4. júna 2018 Komisia a zalobkyna poziadali vo vztahu k vedlajsiemu úcastníkovi konania o dôverné zaobchádzanie s niektorými informáciami obsiahnutými v zalobe a vo vyjadrení k zalobe, ako aj v niektorých ich prílohách. Zalobkyna a Komisia predlozili spolocné nedôverné verzie zaloby a vyjadrenia k zalobe. 53 Listom z 15. júna 2018 zalobkyna poziadala vo vztahu k vedlajsiemu úcastníkovi konania o dôverné zaobchádzanie s niektorými informáciami obsiahnutými v replike a jej prílohe. 54 Uznesením z 13. júla 2018 predseda tretej komory Vseobecného súdu vyhovel návrhu na vstup spolocnosti Orlen do konania ako vedlajsieho úcastníka na podporu návrhov Komisie. Rozhodnutie o dôvodnosti ziadostí o dôverné zaobchádzanie bolo odlozené na neskôr a spolocnosti Orlen boli poskytnuté nedôverné verzie jednotlivých procesných písomností pripravených hlavnými úcastníkmi konania. 55 Listom z 31. júla 2018 Komisia poziadala vo vztahu k vedlajsiemu úcastníkovi konania o dôverné zaobchádzanie s niektorými informáciami obsiahnutými v replike. V ten istý den zalobkyna a Komisia predlozili spolocnú nedôvernú verziu repliky. 56 Listom z 5. augusta 2018 vedlajsí úcastník konania spochybnil dôvernost niektorých skrytých castí v nedôverných verziách niektorých procesných písomností, konkrétne príloh A.14 a A.26. 57 Listom z 30. augusta 2018 zalobkyna poziadala vo vztahu k vedlajsiemu úcastníkovi konania o dôverné zaobchádzanie s niektorými informáciami obsiahnutými v duplike. Hlavní úcastníci konania predlozili do kancelárie Vseobecného súdu spolocnú nedôvernú verziu dupliky. 58 Dna 15. septembra 2018 vedlajsí úcastník konania predlozil svoje vyjadrenie vedlajsieho úcastníka konania. 59 Listom z 22. septembra 2018 vedlajsí úcastník konania oznámil, ze pokial ide o niektoré informácie obsiahnuté v replike a duplike, nemá námietky proti ziadostiam o dôverné zaobchádzanie, ktoré predlozili hlavní úcastníci konania. 60 Dna 24. septembra 2018 Vseobecný súd (tretia komora) v rámci opatrení na zabezpecenie priebehu konania upravených v clánku 89 ods. 3 svojho rokovacieho poriadku polozil zalobkyni a vedlajsiemu úcastníkovi konania písomné otázky. Úcastníci konania odpovedali na tieto otázky v stanovenej lehote. 61 Dna 13. decembra 2018 Vseobecný súd (tretia komora) v rámci opatrení na zabezpecenie priebehu konania upravených v clánku 89 ods. 3 rokovacieho poriadku polozil zalobkyni a vedlajsiemu úcastníkovi konania písomné otázky. 62 Dna 21. decembra 2018 vedlajsí úcastník konania v nadväznosti na otázky Vseobecného súdu vzal spät svoje námietky týkajúce sa prílohy A.26, zatial co 7. januára 2019 zalobkyna vzala spät svoju ziadost o dôverné zaobchádzanie s prílohou A.14. Ziadosti o dôverné zaobchádzanie predlozené zalobkynou nie sú teda predmetom nijakých námietok. 63 Kedze doslo k zmene v zlození komôr Vseobecného súdu podla clánku 27 ods. 5 rokovacieho poriadku, sudca spravodajca bol pridelený k prvej komore, ktorej bola prejednávaná vec následne pridelená. 64 Na základe návrhu prvej komory Vseobecný súd podla clánku 28 rokovacieho poriadku rozhodol o postúpení veci rozsírenému rozhodovaciemu zlozeniu. 65 Dna 28. novembra 2019 Vseobecný súd (prvá rozsírená komora) na základe návrhu sudcu spravodajcu rozhodol o zacatí ústnej casti konania a v rámci opatrení na zabezpecenie priebehu konania upravených v clánku 89 rokovacieho poriadku polozil úcastníkom konania písomné otázky a poziadal o predlozenie dokumentu. Úcastníci konania vyhoveli týmto výzvam v stanovenej lehote. 66 Prednesy úcastníkov konania a ich odpovede na ústne otázky, ktoré im Vseobecný súd polozil, boli vypocuté na pojednávaní 5. februára 2020. 67 Zalobkyna navrhuje, aby Vseobecný súd: - zrusil napadnuté rozhodnutie, - subsidiárne znízil pokutu, ktorá jej bola ulozená na základe clánku 2 napadnutého rozhodnutia, - zaviazal Komisiu na náhradu trov konania. 68 Komisia a vedlajsí úcastník konania navrhujú, aby Vseobecný súd: - zamietol zalobu v celom rozsahu, - zaviazal zalobkynu na náhradu trov konania. III. Právny stav A. O hlavných návrhoch smerujúcich k zruseniu napadnutého rozhodnutia 69 Zalobkyna uvádza na podporu svojich hlavných návrhov smerujúcich k zruseniu napadnutého rozhodnutia pät zalobných dôvodov. Prvý zalobný dôvod je v podstate zalozený na zjavne nesprávnom posúdení a nesprávnom právnom posúdení pri uplatnení clánku 102 ZFEÚ, pokial ide o zneuzívajúcu povahu správania zalobkyne, druhý zalobný dôvod je zalozený na nesprávnom posúdení a nesprávnom právnom posúdení pri uplatnení clánku 102 ZFEÚ, pokial ide o posúdenie predmetného konania, tretí zalobný dôvod je zalozený na porusení clánku 296 ZFEÚ a clánku 2 nariadenia c. 1/2003 z dôvodu nedostatku dôkazov a nedostatku odôvodnenia, stvrtý zalobný dôvod iba vo svojej prvej casti je zalozený na nesprávnych posúdeniach pri stanovení výsky pokuty a piaty zalobný dôvod je zalozený na nesprávnych posúdeniach v súvislosti s ulozením opatrenia na nápravu. 1. O prvom zalobnom dôvode zalozenom na nesprávnom posúdení a nesprávnom právnom posúdení pri uplatnení clánku 102 ZFEÚ, pokial ide o zneuzívajúci charakter správania zalobkyne 70 Zalobkyna na podporu svojho prvého zalobného dôvodu v podstate namieta právne kritérium, ktoré Komisia uplatnila v napadnutom rozhodnutí na úcely kvalifikovania jej správania ako zneuzitia dominantného postavenia v zmysle clánku 102 ZFEÚ. Podla zalobkyne mala Komisia posúdit túto vec s prihliadnutím na ustálenú judikatúru v oblasti odmietnutia prístupu k základnej infrastruktúre, ktorá stanovuje ovela vyssí limit na vyvodenie záveru o zneuzívajúcej povahe konania, ako je limit pouzitý v napadnutom rozhodnutí. 71 V prvom rade podla zalobkyne odstránenie zeleznicnej trate nemá protisútazné úcinky. Tieto úcinky malo v skutocnosti pozastavenie dopravy, ku ktorému doslo uz o mesiac skôr. Zalobkyna sa domnieva, ze aj keby 3. októbra 2008 nedoslo k odstráneniu zeleznicnej trate a bez ohladu na to, ze táto trat nebola po pozastavení dopravy 2. septembra 2008 opravená, LDZ by ju v kazdom prípade nemohla vyuzívat. Podla zalobkyne sa preto právny problém obmedzuje na otázku, ci jej za okolností prejednávanej veci clánok 102 ZFEÚ ukladal povinnost opravit zeleznicnú trat. Ak takáto povinnost neexistuje, nevzniká otázka existencie alebo neexistencie objektívnych dôvodov na odstránenie zeleznicnej trate. 72 Zalobkyna dalej v podstate tvrdí, ze podla clánku 102 ZFEÚ jej mozno ulozit povinnost opravit alebo investovat do infrastruktúry, ku ktorej môze konkurent ziadat o prístup, len za predpokladu, ze zeleznicná trat predstavuje základnú infrastruktúru, teda za predpokladu, ze je nevyhnutná na to, aby LDZ mohla vykonávat svoju cinnost na relevantnom odberatelskom trhu, a ze v dôsledku nevykonania opravy zo strany zalobkyne by doslo k odstráneniu akejkolvek hospodárske sútaze na odberatelskom trhu. Podla zalobkyne vsak tieto dve podmienky nie sú v prejednávanej veci splnené. Predovsetkým prístup k zeleznicnej trati nie je nevyhnutný na to, aby LDZ mohla konkurovat na relevantnom odberatelskom trhu. 73 Zalobkyna vo vseobecnejsej rovine tvrdí, ze skutocnost, ze alternatívne riesenie môze byt z pohladu konkurenta menej výhodné, nerobí infrastruktúru "základnou" alebo "nevyhnutnou". Zalobkyna by tak bola vystavená neodôvodnenému obmedzeniu svojej slobody podnikania a svojich vlastníckych práv, keby bola na základe clánku 102 ZFEÚ povinná investovat znacné sumy do infrastruktúry, ktorá nie je základná, je úplne schátraná a mimo prevádzky, a to len preto, aby umoznila vstup jediného konkurenta na trh tým, ze by mu dala k dispozícii zaujímavejsiu trasu na obsluhu jediného zákazníka a na malú cast jeho produkcie. 74 Zalobkyna napokon poznamenáva, ze právnym kritériom zalozeným na judikatúre vydanej v oblasti základnej infrastruktúry bolo kritérium, ktoré pred oznámením o výhradách zamýslala uplatnit samotná Komisia. Útvary Komisie totiz na stretnutí so zalobkynou 25. marca 2013 vysvetlili, ze teória ujmy je zalozená na predpoklade, ze odstránenie zeleznicnej trate predstavuje odmietnutie poskytnút spolocnosti LDZ sluzby základnej infrastruktúry. 75 Komisia a vedlajsí úcastník konania spochybnujú túto argumentáciu. 76 V tejto súvislosti treba pripomenút, ze clánok 102 ZFEÚ najmä zakazuje podniku v dominantnom postavení, aby pouzíval také postupy, ktoré majú za následok vylúcenie rovnako efektívnych konkurentov, a posilnujú tak jeho dominantné postavenie pouzívaním iných prostriedkov nez tých, ktoré vychádzajú z hospodárskej sútaze zalozenej na zásluhách (pozri rozsudok zo 6. septembra 2017, Intel/Komisia, [7]C-413/14 P, [8]EU:C:2017:632, bod [9]136 a citovanú judikatúru). 77 Podla ustálenej judikatúry podnik v dominantnom postavení má osobitnú zodpovednost za to, aby svojím správaním nenarusil úcinnú a neskreslenú hospodársku sútaz na vnútornom trhu (pozri rozsudok zo 6. septembra 2017, Intel/Komisia, [10]C-413/14 P, [11]EU:C:2017:632, bod [12]135 a citovanú judikatúru). 78 V tejto súvislosti bolo rozhodnuté, ze zneuzívanie dominantného postavenia zakázané clánkom 102 ZFEÚ je objektívnym pojmom, ktorý sleduje také konanie podniku v dominantnom postavení, ktoré môze ovplyvnit struktúru trhu, kde práve z dôvodu prítomnosti takéhoto podniku je úroven hospodárskej sútaze uz oslabená, a ktoré má zabránit zachovaniu existujúcej úrovne hospodárskej sútaze na trhu alebo rozvoju tejto hospodárskej sútaze, a to s pouzitím iných prostriedkov, nez ktoré ovládajú obvyklú sútaz výrobkov alebo sluzieb na základe plnení hospodárskych subjektov (pozri rozsudky z 19. apríla 2012, Tomra Systems a i./Komisia, [13]C-549/10 P, [14]EU:C:2012:221, bod [15]17 a citovanú judikatúru, a z 9. septembra 2009, Clearstream/Komisia, [16]T-301/04, [17]EU:T:2009:317, bod [18]140 a citovanú judikatúru). 79 Clánok 102 ZFEÚ sa netýka len postupov, ktoré by spotrebitelom mohli spôsobit okamzitú ujmu, ale aj postupov, ktoré im spôsobujú ujmu tým, ze narusujú hospodársku sútaz (pozri rozsudok z 27. marca 2012, Post Danmark, [19]C-209/10, [20]EU:C:2012:172, bod [21]20 a citovanú judikatúru; v tomto zmysle pozri tiez rozsudok z 29. marca 2012, Telefónica a Telefónica de Espańa/Komisia, [22]T-336/07, [23]EU:T:2012:172, bod [24]171). 80 Nejde nutne o konkrétny úcinok oznámeného zneuzívajúceho správania. Na úcely zistenia porusenia clánku 102 ZFEÚ je potrebné preukázat, ze zneuzívajúce správanie podniku v dominantnom postavení má tendenciu obmedzit hospodársku sútaz alebo, inými slovami, ze konanie môze mat takýto úcinok (rozsudok z 19. apríla 2012, Tomra Systems a i./Komisia, [25]C-549/10 P, [26]EU:C:2012:221, bod [27]68; pozri tiez rozsudky z 9. septembra 2009, Clearstream/Komisia, [28]T-301/04, [29]EU:T:2009:317, bod [30]144 a citovanú judikatúru, a z 29. marca 2012, Telefónica a Telefónica de Espańa/Komisia, [31]T-336/07, [32]EU:T:2012:172, bod [33]268 a citovanú judikatúru). Okrem toho skutocnost, ze zneuzívajúce správanie podniku v dominantnom postavení má nepriaznivé úcinky na iných ako ovládaných trhoch, nebráni uplatneniu clánku 102 ZFEÚ (pozri v tomto zmysle rozsudok zo 14. novembra 1996, Tetra Pak/Komisia, [34]C-333/94 P, [35]EU:C:1996:436, bod [36]25). 81 Tvrdenia, ktoré zalobkyna uvádza na podporu svojho prvého zalobného dôvodu, treba analyzovat práve s prihliadnutím na tieto zásady. 82 V prejednávanej veci treba upresnit, ze argumentácia, ktorú zalobkyna predkladá v rámci prvého zalobného dôvodu, sa týka výlucne právneho kritéria, ktoré Komisia uplatnila na úcely kvalifikovania jej správania ako zneuzitia dominantného postavenia. 83 V odôvodneniach 177 a 178 napadnutého rozhodnutia Komisia konstatovala, ze odstránením zeleznicnej trate bez objektívneho odôvodnenia zalobkyna zneuzila svoje dominantné postavenie na litovskom trhu správy zeleznicnej infrastruktúry. Komisia sa najmä domnievala, ze odstránenie zeleznicnej trate nie je za daných právnych a skutkových okolností postupom, ktorý je v súlade s postupmi riadiacimi beznú hospodársku sútaz. Podla Komisie toto konanie malo potenciálne protisútazné úcinky na trhu poskytovania sluzieb zeleznicnej prepravy ropných produktov medzi rafinériou a námornými terminálmi Klaipeda, Riga a Ventspils, a to vytvorením prekázok vstupu na trh. 84 Z toho vyplýva, ze správanie vytýkané napadnutým rozhodnutím spocíva v odstránení zeleznicnej trate ako takom, a to bez ohladu na pozastavenie dopravy na tejto trati 2. septembra 2008 a nevykonanie jej opravy. 85 V tejto súvislosti v rozsahu, v akom zalobkyna svojou argumentáciou spochybnuje skutocnost, ze odstránenie zeleznicnej trate ako také mozno kvalifikovat ako potenciálne zneuzívajúce správanie, treba v prvom rade pripomenút, ze zoznam zneuzívajúcich postupov uvedený v clánku 102 ZFEÚ nie je vycerpávajúci, takze postupy tam uvedené sú len príkladmi zneuzívania dominantného postavenia, ktoré právo Európskej únie zakazuje (pozri rozsudok zo 17. februára 2011, TeliaSonera Sverige, [37]C-52/09, [38]EU:C:2011:83, bod [39]26 a citovanú judikatúru). Akékolvek správanie podniku v dominantnom postavení, ktoré je spôsobilé obmedzit hospodársku sútaz na trhu, preto v zásade mozno kvalifikovat ako zneuzívajúce. Z toho vyplýva, ze nie je mozné vylúcit, ze odstránenie zeleznicnej trate môze byt samo osebe, nezávisle od pozastavenia dopravy a nevykonania opravy, kvalifikované ako potenciálne zneuzívajúce správanie. 86 Preto je potrebné overit, ci v prejednávanej veci Komisia uplatnila v napadnutom rozhodnutí vhodné právne kritérium na to, aby konstatovala, ze predmetné konanie, teda odstránenie zeleznicnej trate, predstavuje zneuzitie dominantného postavenia v zmysle clánku 102 ZFEÚ. 87 Na úvod je potrebné zdôraznit, ze judikatúra týkajúca sa základnej infrastruktúry sa v podstate vztahuje na okolnosti, za ktorých odmietnutie dodávky zo strany podniku v dominantnom postavení predovsetkým prostredníctvom výkonu vlastníckeho práva môze predstavovat zneuzitie dominantného postavenia. Táto judikatúra sa tak vztahuje najmä na situácie, v ktorých mozno slobodný výkon výhradného práva, ktoré je odmenou za vynalozenú investíciu alebo výtvor, obmedzit v záujme neskreslenej hospodárskej sútaze na vnútornom trhu (pozri rozsudok z 1. júla 2010, AstraZeneca/Komisia, [40]T-321/05, [41]EU:T:2010:266, bod [42]679 a citovanú judikatúru). 88 Konkrétne toto obmedzenie, ktoré má in fine za následok ulozenie povinnosti poskytnutia prístupu, je prípustné pod podmienkou, ze nastali tri výnimocné okolnosti, spresnené Súdnym dvorom najmä v rozsudku z 26. novembra 1998, Bronner ([43]C-7/97, [44]EU:C:1998:569). 89 Vo veci, v ktorej bol vyhlásený rozsudok z 26. novembra 1998, Bronner ([45]C-7/97, [46]EU:C:1998:569), sa Súdny dvor domnieval, ze na to, aby odmietnutie podniku s dominantným postavením poskytnút prístup k sluzbe mohlo predstavovat zneuzitie v zmysle clánku 102 ZFEÚ, je potrebné, aby toto odmietnutie bolo spôsobilé odstránit akúkolvek hospodársku sútaz na trhu na strane ziadatela o sluzbu, aby toto odmietnutie nemohlo byt objektívne odôvodnené a aby sluzba ako taká bola nevyhnutná na výkon cinnosti ziadatela (rozsudok z 26. novembra 1998, Bronner, [47]C-7/97, [48]EU:C:1998:569, bod [49]41; pozri tiez rozsudok z 9. septembra 2009, Clearstream/Komisia, [50]T-301/04, [51]EU:T:2009:317, bod [52]147 a citovanú judikatúru). 90 Úcelom výnimocných okolností uvedených v rozsudku z 26. novembra 1998, Bronner ([53]C-7/97, [54]EU:C:1998:569), je dbat na to, aby povinnost podniku v dominantnom postavení poskytnút prístup k svojej infrastruktúre v konecnom dôsledku nenarusila hospodársku sútaz tým, ze tento podnik znízi pôvodnú motiváciu vybudovat takúto infrastruktúru. Záujem dominantného podniku investovat do infrastruktúry by sa totiz znízil, keby si jeho konkurenti mohli na poziadanie rozdelit získaný prospech (pozri v tomto zmysle návrhy, ktoré predniesol generálny advokát Jacobs vo veci Bronner, [55]C-7/97, [56]EU:C:1998:264, bod [57]57). 91 Takáto poziadavka ochrany motivácie podniku v dominantnom postavení investovat do realizácie základných zariadení vsak neexistuje, ak uplatnitelný regulacný rámec uz ukladá podniku v dominantnom postavení povinnost ich poskytovania alebo ked dominantné postavenie, ktoré podnik nadobudol na trhu, vyplýva z bývalého státneho monopolu. 92 Judikatúra tak uznala, ze výnimocné okolnosti zavedené v rozsudku z 26. novembra 1998, Bronner ([58]C-7/97, [59]EU:C:1998:569), boli stanovené a uplatnené v kontexte vecí, v ktorých islo o otázku, ci mozno na základe clánku 102 ZFEÚ vyzadovat od podniku s dominantným postavením, aby iným podnikom poskytol prístup k produktu alebo sluzbe v prípade, ze neexistuje akákolvek zákonná povinnost v tomto zmysle (rozsudok z 13. decembra 2018, Slovak Telekom/Komisia, [60]T-851/14, v odvolacom konaní, [61]EU:T:2018:929, bod [62]118). Ak totiz existuje zákonná povinnost poskytnutia prístupu, normotvorca vykonal potrebné vyvázenie hospodárskych stimulov, ktorých ochrana odôvodnuje uplatnenie výnimocných okolností rozvinutých v rozsudku z 26. novembra 1998, Bronner ([63]C-7/97, [64]EU:C:1998:569), uz v case, ked bola takáto povinnost ulozená. 93 Judikatúra tiez uznala, ze v rámci uplatnenia clánku 102 ZFEÚ sa musí zohladnit existencia dominantného postavenia, ktorá vychádza zo zákonného monopolu (pozri v tomto zmysle rozsudok z 27. marca 2012, Post Danmark, [65]C-209/10, [66]EU:C:2012:172, bod [67]23 a citovanú judikatúru). To platí o to viac v prípade, ked podnik v zákonnom monopolnom postavení neinvestoval do realizácie infrastruktúry, kedze táto infrastruktúra bola vybudovaná a rozvinutá z verejných zdrojov. 94 V prejednávanej veci treba v prvom rade uviest, ze zalobkyna má dominantné postavenie na trhu správy zeleznicnej infrastruktúry, ktoré vyplýva zo zákonného monopolu. Okrem toho zalobkyna neinvestovala do litovskej zeleznicnej siete, ktorá patrí Litovskej republike a bola vybudovaná a rozvinutá z verejných zdrojov. 95 V druhom rade treba pripomenút, ze zalobkyna nie je oprávnená slobodne vykonávat výhradné právo vlastnit majetok, ktoré je odmenou za vynalozenú investíciu alebo výtvor. Ako manazér litovskej zeleznicnej infrastruktúry je podla práva Únie aj podla vnútrostátneho práva zodpovedná za poskytovanie prístupu k verejnej zeleznicnej infrastruktúre, ako aj za zabezpecenie dobrého technického stavu tejto infrastruktúry a bezpecnej a nepretrzitej zeleznicnej dopravy a v prípade prerusenia zeleznicnej dopravy za prijatie vsetkých opatrení potrebných na obnovenie bezného stavu. 96 Treba totiz uviest, ze clánok 10 smernice Rady 91/440/EHS z 29. júla 1991 o rozvoji zelezníc spolocenstva ([68]Ú. v. ES L 237, 1991, s. 25; Mim. vyd. 07/001, s. 341) udeloval zeleznicným spolocnostiam so sídlom v Únii prístup k zeleznicnej infrastruktúre za rovnakých podmienok s cielom realizácie takýchto sluzieb vo vsetkých clenských státoch. Okrem toho clánok 5 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2001/14/ES z 26. februára 2001 o pridelovaní kapacity zeleznicnej infrastruktúry, vyberaní poplatkov za pouzívanie zeleznicnej infrastruktúry a bezpecnostnej certifikácii ([69]Ú. v. ES L 75, 2001, s. 29; Mim. vyd., 07/005, s. 404) priznával zeleznicným podnikom na nediskriminacnom základe právo na minimálny prístupový balík a tratový prístup k servisným zariadeniam opísaným v prílohe II tejto smernice. Obdobne, ako to bolo uvedené v bode 131 napadnutého rozhodnutia, na vnútrostátnej úrovni pravidlá pridelovania kapacity verejnej zeleznicnej infrastruktúry definujú kategórie sluzieb infrastruktúry, ktoré zodpovedajú zoznamu sluzieb uvedenému v prílohe II smernice 2001/14. Konkrétne podla odseku 57 uvedených pravidiel sa "minimálny prístupový balík" a prístup k zeleznicnej infrastruktúre musí poskytovat nediskriminacným spôsobom. 97 Okrem toho, ako vyplýva z odôvodnenia 122 napadnutého rozhodnutia, clánok 29 ods. 1 smernice 2001/14 stanovoval, ze "v prípade narusenia pohybu vlakov spôsobeného technickou poruchou alebo nehodou musí manazér infrastruktúry uskutocnit vsetky opatrenia potrebné na obnovenie bezného stavu". Rovnako tak podla clánku 8 ods. 1 bodu 4 Lietuvos Respublikos gelezinkeliu transporto sektoriaus reformos istatymas (zákon o reforme odvetvia zeleznicnej dopravy Litovskej republiky) z 27. apríla 2004 (Zin., 2004, c. 61-2182), úcinného do 8. októbra 2011, bola zalobkyna povinná zabezpecit dobrý technický stav verejnej zeleznicnej infrastruktúry a bezpecnú a nepretrzitú zeleznicnú dopravu. Navyse odsek 69 pravidiel pridelovania kapacity verejnej zeleznicnej infrastruktúry, prijatých rozhodnutím vlády Litovskej republiky c. 611 z 19. mája 2004, zmeneným a doplneným rozhodnutím c. 167 z 15. februára 2006, stanovuje, ze v prípade prerusenia zeleznicnej dopravy spôsobeného dopravnou nehodou na zeleznici musí manazér infrastruktúry prijat vsetky opatrenia potrebné na obnovenie bezného stavu. 98 Vzhladom na predchádzajúce úvahy je potrebné konstatovat, ze na rozdiel od toho, co tvrdí zalobkyna, vzhladom na príslusný regulacný rámec nemozno predmetné správanie, teda odstránenie celej zeleznicnej trate, analyzovat s prihliadnutím na ustálenú judikatúru v oblasti odmietnutia poskytnutia prístupu k základnej infrastruktúre, ale musí sa analyzovat ako konanie, ktoré môze bránit vstupu na trh tým, ze stazuje prístup na trh a má tak za následok protisútazný úcinok uzavretia trhu. Z toho vyplýva, ze otázka, ci clánok 102 ZFEÚ ukladal zalobkyni povinnost opravit zeleznicnú trat, je na úcely prejednávanej veci irelevantná. 99 Z toho vyplýva, ze Komisia sa nedopustila nesprávneho posúdenia, ked neposúdila, ci sporné správanie splna podmienky týkajúce sa nevyhnutnosti sluzby, ku ktorej bol odmietnutý prístup, a odstránenia akejkolvek hospodárskej sútaze, stanovené v bode 41 rozsudku z 26. novembra 1998, Bronner ([70]C-7/97, [71]EU:C:1998:569). S výhradou prípadného objektívneho odôvodnenia totiz stacilo preukázat, ze ide o správanie spôsobilé obmedzit hospodársku sútaz a najmä predstavovat prekázku vstupu na trh (pozri v tomto zmysle rozsudok zo 6. decembra 2012, AstraZeneca/Komisia, [72]C-457/10 P, [73]EU:C:2012:770, body [74]149 a [75]153). 100 Zalobkyna sa v reakcii na argumentáciu Komisie snazí spochybnit tento záver, pricom tvrdí, ze podla clánku 102 ZFEÚ nebola povinná investovat svoje zdroje do novej infrastruktúry, kedze zeleznicná trat bola úplne schátraná a nemohla sa uz viac vyuzívat. Zalobkyna predovsetkým uvádza, ze nijaké ustanovenie vnútrostátneho práva jej neukladalo absolútnu povinnost investovat svoje velmi obmedzené zdroje do novej infrastruktúry, ktorá by nahradila úplne schátranú zeleznicnú trat, aj ked boli v sieti dostupné iné trasy. 101 V tejto súvislosti treba uviest, ze táto argumentácia sa zakladá na predpoklade, ze Komisia namiesto toho, aby ako zneuzívajúce konanie preskúmala odstránenie zeleznicnej trate, mala preskúmat, ci so zretelom na judikatúru týkajúcu sa základnej infrastruktúry mozno nevykonanie opravy tejto zeleznicnej trate kvalifikovat ako zneuzívajúce konanie. Z analýzy uvedenej v bodoch 98 a 99 vyssie vsak vyplýva, ze tento predpoklad je nesprávny. 102 Pokial ide o tvrdenie, podla ktorého právnym kritériom zalozeným na judikatúre týkajúcej sa prístupu k základnej infrastruktúre bolo kritérium, ktoré pred oznámením o výhradách zamýslala uplatnit samotná Komisia, kedze útvary Komisie na stretnutí so zalobkynou 25. marca 2013 vysvetlili, ze teória ujmy je v prejednávanej veci zalozená na predpoklade, ze odstránenie zeleznicnej trate predstavuje odmietnutie poskytnutia prístupu spolocnosti LDZ k základným sluzbám infrastruktúry, stací uviest, ze pre posúdenie Komisie v napadnutom rozhodnutí nemôze byt záväzná skutocnost, ze v zápisnici zo stretnutia so zástupcami útvarov Komisie, ktoré predchádzalo oznámeniu o výhradách, vypracovanej výlucne právnym poradcom zalobkyne a neschválenej Komisiou, sa uvádza, ze "teória ujmy", ktorú predtým uplatnila, mohla spocívat v odmietnutí poskytnutia základných sluzieb spolocnosti LDZ. Okrem toho z predmetnej zápisnice výslovne vyplýva, ze názory vyjadrené na stretnutí boli iba predbeznými názormi a ze Komisia mohla zvázit aj iné teórie ujmy. Konkrétne z druhého odseku casti "Teória ujmy" tejto zápisnice vyplýva, ze podla Komisie by sa odstránenie zeleznicnej trate mohlo tiez povazovat za obmedzenie hospodárskej sútaze z hladiska ciela, kedze by mohlo zabránit hospodárskej sútazi pri poskytovaní sluzieb zeleznicnej dopravy. 103 Vzhladom na predchádzajúce úvahy je potrebné konstatovat, ze Komisia nebola povinná posúdit zlucitelnost správania zalobkyne s clánkom 102 ZFEÚ so zretelom na ustálenú judikatúru v oblasti odmietnutia poskytnutia prístupu k základnej infrastruktúre. 104 Prvý zalobný dôvod treba preto zamietnut ako nedôvodný. 2. O druhom zalobnom dôvode zalozenom na nesprávnom posúdení a nesprávnom právnom posúdení pri uplatnení clánku 102 ZFEÚ, pokial ide o posúdenie predmetného konania 105 Zalobkyna sa svojím druhým zalobným dôvodom v podstate dovoláva porusenia clánku 102 ZFEÚ, ako aj zjavne nesprávnych posúdení, pokial ide o posúdenie predmetného konania, lebo podla jej názoru za právnych a skutkových okolností prejednávanej veci odstránenie zeleznicnej trate, ktorá bola schátraná a nebola základnou infrastruktúrou, nepredstavovalo zneuzitie dominantného postavenia. Zalobkyna predovsetkým uvádza, ze aj ked by odstránenie takejto infrastruktúry mohlo za velmi výnimocných okolností predstavovat zneuzívajúce konanie, hoci podmienky stanovené judikatúrou a pripomenuté v rámci prvého zalobného dôvodu neboli splnené, Komisia z právneho hladiska dostatocne nepreukázala, ze v prejednávanej veci existovali vo vztahu k zeleznicnej trati takéto velmi výnimocné okolnosti. 106 Zalobkyna delí druhý zalobný dôvod na styri casti. 107 Na úvod je vhodné pripomenút, ze rozsah preskúmania zákonnosti stanovený v clánku 263 ZFEÚ sa vztahuje na vsetky casti rozhodnutia Komisie týkajúce sa konaní o uplatnení clánkov 101 a 102 ZFEÚ, ktorých hlbkové právne aj vecné preskúmanie vykonáva Vseobecný súd s ohladom na dôvody predlozené zalobcom, a to s ohladom na vsetky skutocnosti, ktoré tento zalobca predlozí (pozri rozsudok z 21. januára 2016, Galp Energía Espańa a i./Komisia, [76]C-603/13 P, [77]EU:C:2016:38, bod [78]72 a citovanú judikatúru). a) O prvej casti druhého zalobného dôvodu zalozenej na nesprávnosti "pochybností", ktoré Komisia vyjadrila v súvislosti so skutocnou existenciou nedostatkov zeleznicnej trati 108 Prvou castou druhého zalobného dôvodu zalobkyna vytýka Komisii, ze sa dopustila nesprávneho právneho posúdenia, ako aj nesprávneho posúdenia v rozsahu, v akom pochybnosti, ktoré uviedla v súvislosti s existenciou a významom nedostatkov zeleznicnej trate pre bezpecnost dopravy, sú nedôvodné. Zalobkyna predovsetkým vytýka Komisii jej vyhlásenie, ze odstránenie zeleznicnej trate nebolo "odôvodnené" a ze technické vysvetlenia, ktoré poskytla v súvislosti so zeleznicnou tratou a jej nedostatkami, boli "málo presvedcivé". Tvrdí tiez, ze "pochybnosti" vyjadrené v súvislosti s existenciou a významom nedostatkov zeleznicnej trate boli v skutocnosti odôvodnené okolnostou, ze Komisia ju podozrievala z toho, ze pouzila bezpecnostné problémy ako zámienku na utajenie svojho správania. 109 Zalobkyna uvádza na podporu tejto prvej casti styri výhrady. 1) O prvej výhrade v rámci prvej casti zalozenej na existencii pochybností o vzniku deformácie zeleznicnej trate 110 Svojou prvou výhradou zalobkyna uvádza, ze pochybnosti vyjadrené Komisiou v súvislosti so vznikom deformácie sú absolútne nedôvodné. Zalobkyna tvrdí, ze pochybnosti vyjadrené Komisiou, pokial ide o existenciu deformácie, sú zalozené na podozreniach spojených s tým, ze sa na odôvodnenie svojho správania odvolávala na bezpecnostné problémy. V tejto súvislosti uvádza, ze deformáciu jej v skutocnosti nahlásili viacerí jej zamestnancami, ktorí sa podielali na monitorovaní zeleznicnej trate alebo boli za toto monitorovanie zodpovední, pricom ich správy boli z hladiska opisu deformácie jednotné. Podla zalobkyne teda neexistuje vôbec ziadny dôvod domnievat sa, ze by sa vsetci títo zamestnanci mohli "spriahnut" s cielom "vymysliet si" deformáciu, ktorá neexistovala. 111 Komisia a vedlajsí úcastník konania spochybnujú túto výhradu. 112 V prejednávanej veci stací konstatovat, ze ako uznáva aj samotná zalobkyna, Komisia v odôvodnení 181 napadnutého rozhodnutia uviedla, ze napriek svojim pochybnostiam o existencii deformácie zalozila svoju analýzu na predpoklade, ze táto deformácia sa vyskytla tak, ako to prezentovala zalobkyna. Komisia sa najmä domnievala, ze neexistuje dostatok dôkazov na vyvrátenie tvrdení zalobkyne týkajúcich sa vzniku a rozsahu deformácie, co opätovne potvrdila na pojednávaní v odpovedi na otázku Vseobecného súdu. Okrem toho Komisia rovnako ako zalobkyna uznala, ze viaceré písomné dokumenty predlozené zalobkynou obsahovali záznamy o deformácii. Z odôvodnenia 179 napadnutého rozhodnutia tiez vyplýva, ze Komisia preskúmala okolnosti sprevádzajúce vznik deformácie nie preto, aby sa pokúsila preukázat, ze zalobkyna konala so zlým úmyslom tým, ze si deformáciu jednoducho vymyslela, ale len preto, ze vedlajsí úcastník konania tvrdil, ze k vzniku deformácie nemohlo dôjst spôsobom opísaným zalobkynou, co zalobkyna dôrazne spochybnila. 113 V dôsledku toho treba konstatovat, ze argumentáciu zalobkyne zalozenú na existencii údajných pochybností, ktoré Komisia vyjadrila v súvislosti s existenciou deformácie zeleznicnej trate, treba zamietnut. 2) O druhej výhrade v rámci prvej casti zalozenej na nesprávnom posúdení tvrdenia, podla ktorého bola zeleznicná trat odstránená výlucne v dôsledku deformácie 114 Svojou druhou výhradou zalobkyna spochybnuje tvrdenie uvedené v odôvodnení 329 napadnutého rozhodnutia, podla ktorého vo svojej odpovedi na prvú ziadost o informácie zo 6. januára 2012 pôvodne tvrdila, ze odstránenie celej zeleznicnej trate bolo výlucne dôsledkom vzniku deformácie. V tejto súvislosti tvrdí, ze vo svojej odpovedi odkázala na podrobný opis postupu, ktorý viedol k vyradeniu zeleznicnej trate z prevádzky a k jej odstráneniu. Zalobkyna sa preto domnieva, ze tak vo svojej odpovedi na prvú ziadost o informácie, ako aj vo svojich pripomienkach k oznámeniu o výhradách uviedla rovnaké tvrdenia, a to ze hoci ju k posúdeniu stavu celej zeleznicnej trate viedla daná deformácia, jej odstránenie bolo odôvodnené práve celkovým stavom zeleznicnej trate a nie vznikom samotnej deformácie. 115 Komisia a vedlajsí úcastník konania spochybnujú túto výhradu. 116 V prejednávanej veci treba uviest, ze ako bolo konstatované v odôvodnení 329 napadnutého rozhodnutia, zalobkyna v odpovedi na prvú ziadost o informácie tvrdila, ze "vyradenie z prevádzky a následné odstránenie litovského úseku [zeleznicnej trate] bolo dôsledkom mimoriadnej udalosti, ku ktorej doslo na zeleznicnej trati 2. septembra 2008". Zalobkyna vsak bezprostredne po tejto vete odkázala na "podrobný opis postupu, ktorý viedol k vyradeniu z prevádzky a k odstráneniu [zeleznicnej trate]". 117 Aj za predpokladu, ze by tvrdenie obsiahnuté v napadnutom rozhodnutí, podla ktorého zalobkyna pôvodne tvrdila, ze odstránenie zeleznicnej trate bolo dôsledkom výskytu deformácie, nebolo vyjadrené správne, ako to tvrdí zalobkyna, treba konstatovat, ze táto okolnost je irelevantná, kedze Komisia v napadnutom rozhodnutí nezalozila svoju analýzu na tomto tvrdení, ale na argumentácii zalobkyne uvedenej v odpovedi na oznámenie o výhradách. Sporné tvrdenie totiz slúzilo iba na vylúcenie toho, ze by deformácia sama osebe mohla odôvodnit odstránenie celej zeleznicnej trate. 118 Z toho vyplýva, ze túto výhradu zalobkyne treba zamietnut. 3) O tretej výhrade v rámci prvej casti zalozenej na nesprávnom posúdení rozdielov medzi správami z 5. septembra 2008 a listami zo 4. a 5. septembra 2008 119 Svojou tretou výhradou zalobkyna tvrdí, ze údajné nevysvetlené rozdiely medzi správami z 5. septembra 2008 na jednej strane a dvomi listami miestneho riaditela pobocky zalobkyne (dalej len "miestny riaditel") zo 4. a 5. septembra 2008 na druhej strane, na ktoré Komisia poukázala v odôvodnení 334 napadnutého rozhodnutia, a podla ktorých sa na jednej strane v správach uvádzalo, ze je postacujúce vykonat lokálnu opravu v mieste vzniku deformácie, zatial co na druhej strane sa v listoch miestneho riaditela poukazovalo na potreby vykonania komplexnejsích prác na zeleznicnej trati, boli spôsobené tým, ze úloha styroch clenov kontrolnej komisie sa obmedzovala na analýzu deformácie a ze skúmali výlucne miesto deformácie a nie celú zeleznicnú trat. Naopak, úloha miestneho riaditela, ktorému clenovia kontrolnej komisie predlozili svoje správy, nebola obmedzená. Bol totiz najskúsenejsím zamestnancom, kedze bol zodpovedný za infrastruktúru a bezpecnost dopravy vo svojom regióne a jeho hlavná zodpovednost spocívala v posúdení významu mimoriadnej udalosti pre bezpecnost celej zeleznicnej trate. Na základe svojich skúseností s touto zeleznicnou tratou a vzhladom na skutocnost, ze vsetky skôr prijaté opatrenia, najmä drobné opravy a znízenie rýchlosti na 25 km/h, nezabránili tak závaznej mimoriadnej udalosti, akou je deformácia, ktorá mohla mat potenciálne devastacný vplyv na zivotné prostredie (ropné znecistenie) a ku ktorej mohlo dôjst aj na akomkolvek inom úseku zeleznicnej trate, dospel k záveru, ze na obnovenie bezpecnej dopravy je potrebné vykonat renováciu, teda rekonstrukciu celej zeleznicnej trate. Okrem toho zalobkyna spresnuje, ze dobre vedela o obmedzení rýchlosti na trati, takze Komisia nemohla vyvodit nijaký záver z okolnosti, ze miestny riaditel vo svojich listoch zo 4. a 5. septembra 2008 výslovne neuviedol, ze znízenie maximálnej rýchlosti nezabránilo vzniku deformácie. 120 Komisia a vedlajsí úcastník konania spochybnujú túto výhradu. 121 V tejto súvislosti treba pripomenút, ze zalobkyna vymenovala 3. septembra 2008 kontrolnú komisiu zlozenú z vedúcich zamestnancov jej miestnej pobocky, aby vysetrila dôvody vzniku deformácie. Kontrolná komisia navstívila a skontrolovala len miesto výskytu deformácie. Jej závery sa teda vztahovali na stav zeleznicnej trate iba v tomto mieste. Kontrolná komisia predlozila dve správy, a to správu z vysetrovania z 5. septembra 2008 a technickú správu z 5. septembra 2008. 122 Podla správy z vysetrovania z 5. septembra 2008 bola deformácia spôsobená fyzickým poskodením mnohých prvkov tvoriacich konstrukciu zeleznicnej trate. Táto správa z vysetrovania tiez potvrdila, ze doprava musí zostat pozastavená "az do doby, kým nebudú ukoncené vsetky rekonstrukcné práce a opravy". 123 Stanoviská uvedené v správe z vysetrovania z 5. septembra 2008 potvrdila technická správa z 5. septembra 2008, ktorá sa rovnako ako správa z vysetrovania týkala výlucne miesta výskytu deformácie a identifikovala jej prícinu v rôznych problémoch súvisiacich s konstrukciou zeleznicnej trate. Technická správa z 5. septembra 2008 dospela k záveru, ze dopravnú nehodu, ku ktorej doslo vo forme deformácie na zeleznicnej trati, treba kvalifikovat ako mimoriadnu udalost a ze bola spôsobená fyzickým opotrebovaním vrchných prvkov konstrukcie zeleznicnej trate. 124 Dna 4. septembra 2008, den pred predlozením správ kontrolnej komisie z 5. septembra, zaslal miestny riaditel list riaditelstvu zeleznicnej infrastruktúry spolocnosti LG. Miestny riaditel v tomto liste uviedol rovnaké zistenia aké boli uvedené v správach z 5. septembra 2008, dospel vsak k záveru, ze "ciastková oprava zeleznicnej trate by tento problém nevyriesila", a poziadal o povolenie a financovanie potrebné na realizáciu projektu opravy celej zeleznicnej trate. 125 Miestny riaditel zopakoval svoje závery v druhom liste z 5. septembra 2008, v ktorom odhadol náklady na práce na 38 miliónov litovských litas (LTL), co je priblizne 11,2 milióna eur. 126 Po prvé treba teda pripomenút, ze z obsahu listov miestneho riaditela zo 4. a 5. septembra 2008 v rozpore s tvrdením zalobkyne nevyplýva, ze jeho poverenie sa neobmedzovalo len na miesto vzniku deformácie, co je dôvod, preco musel posúdit stav celej zeleznicnej trate, zatial co kontrolná komisia vymenovaná 3. septembra 2008 obmedzila svoje preskúmanie len na miesto vzniku deformácie. V liste zo 4. septembra 2008 totiz autor len informoval, ze pocas pravidelnej kontroly bola nahlásená deformácia na osemnástom kilometri zeleznicnej trate, potom uviedol výsledky kontroly týkajúcej sa príciny vzniku deformácie a na záver vyhlásil, ze "ciastkové opravy by tento problém nevyriesili". Na záver tiez poziadal o povolenie a financovanie potrebné na realizáciu projektu opravy celej zeleznicnej trate. Rovnako tak aj list z 5. septembra 2008 je strucným listom, v ktorom miestny riaditel uviedol dátum a cas vzniku deformácie, ako aj názor, ze na obnovenie dopravy na zeleznicnej trati je potrebné vykonat práce na celej tejto trati. Taktiez odhadol náklady na práce na 38 miliónov LTL a poziadal adresáta o pomoc pri pridelení financných prostriedkov na vykonanie týchto prác. 127 Po druhé, ako uvádza Komisia, treba konstatovat, ze clenovia kontrolnej komisie vymenovanej 3. septembra 2008, ktorí vypracovali správy z 5. septembra 2008 a odporucili lokálnu opravu deformácie, boli vedúcimi zamestnancami rovnakej pobocky spolocnosti LG ako miestny riaditel, a rovnako ako on museli poznat históriu tejto zeleznicnej trate. 128 Po tretie, ako sa konstatuje v odôvodnení 332 napadnutého rozhodnutia, treba poznamenat, ze z porovnania správ z 5. septembra 2008 s listom miestneho riaditela zo 4. septembra 2008, ako je zhrnutý v tabulke c. 2 uvedenej v odôvodnení 46 napadnutého rozhodnutia, vyplýva, ze vsetky tri dokumenty poukazujú na rovnaké problémy týkajúce sa konstrukcie zeleznicnej trate. V dôsledku toho je tazké pochopit dôvody, preco správy z 5. septembra 2008 odporucili vykonanie lokálnych opráv v mieste vzniku deformácie, zatial co listy zo 4. a 5. septembra 2008 presadzovali vykonanie komplexných opráv na celej zeleznicnej trati. 129 Po stvrté treba konstatovat, ze zalobkyna nemôze dôvodne tvrdit, ze miestny riaditel dospel k záveru o potrebe odstránenia a celkovej rekonstrukcie zeleznicnej trate na základe svojej skúsenosti s touto tratou a z dôvodu, ze skôr prijaté opatrenia, najmä znízenie rýchlosti, nezabránili vzniku deformácie. V listoch miestneho riaditela zo 4. a 5. septembra 2008 sa totiz nespomína údajný neúspech predchádzajúcich opatrení, akým bolo obmedzenie rýchlosti. Predovsetkým list miestneho riaditela zo 4. septembra 2008 sa bez dalsích spresnení obmedzil na konstatovanie, ze "ciastkové opravy by tento problém nevyriesili". Okrem toho okolnost, ze otázka obmedzenia rýchlosti na zeleznici bola v rámci spolocnosti LG dobre známa, nemôze ani za predpokladu jej preukázania doplnit chýbajúce poukázanie na neúspech predchádzajúcich opatrení, a v kazdom prípade ani odôvodnit nezrovnalosti medzi správami z 5. septembra 2008 a listami miestneho riaditela. 130 Z toho vyplýva, ze odôvodnenia uvedené zalobkynou s cielom vysvetlit rozdiely medzi správami z 5. septembra 2008 a listami miestneho riaditela zo 4. a 5. septembra 2008 nie sú postacujúce na vyvrátenie konstatovania o nezrovnalostiach, na ktoré Komisia poukázala v napadnutom rozhodnutí. 131 V dôsledku toho treba túto výhradu zalobkyne zamietnut. 4) O stvrtej výhrade v rámci prvej casti zalozenej na tom, ze Komisia nesprávne zamietla tvrdenia týkajúce sa systémových problémov podvalového podlozia 132 Zalobkyna v rámci svojej stvrtej výhrady uvádza, ze tvrdenia, ktoré predlozila v súvislosti so systémovými problémami podvalového podlozia, neboli nejednotné ci málo presvedcivé, ako sa domnievala Komisia v napadnutom rozhodnutí. Tieto tvrdenia mozno podla jej názoru vysvetlit osobitnou okolnostou, ze konkrétny znalec v odvetví podvalových podlozí a kolajových lôzok mohol analyzovat zeleznicnú trasu az s oneskorením, a to 11. septembra 2008. Mimoriadna komisia zriadená 10. septembra 2018, ktorá preskúmala zeleznicnú trat, konstatovala okrem iného pokrocilé poskodenie kolajového lôzka, styri "výmole" svedciace o "poruseniach zeleznicného telesa", ako aj sírku podlozia nezodpovedajúcu technickým predpisom. Na základe týchto zistení dospela mimoriadna komisia k záveru, ze v tomto prípade musela byt deformácia vyvolaná systémovými problémami v systéme upevnenia a v podvalovom podlozí. Podla zalobkyne tento záver nevyzadoval vyhlbenie podvalového podlozia. Tieto úplne viditelné nedostatky týkajúce sa najmä stavu a tvaru kolajového lôzka, ktoré boli jasným náznakom zlého stavu podvalového podlozia vo vseobecnosti, totiz samé osebe postacovali na to, aby umoznili expertom dospiet k ich záverom. 133 Okrem toho podla zalobkyne bola zeleznicná trat vo vseobecnosti vo velmi zlom stave a výskyt deformácie bol pre mimoriadnu komisiu jasným znakom toho, ze dovtedy prijaté ciastkové opatrenia (drobné opravy konstrukcie trate a znízenie rýchlosti) neboli dostatocné na vyriesenie vzniknutých váznych bezpecnostných problémov. Na základe jasných technických záverov znalca v odvetví podvalových podlozí a kolajových lôzok, ako aj záverov mimoriadnej komisie ako celku, preto z pohladu zalobkyne neexistovalo iné riesenie nez rekonstrukcia celej zeleznicnej trate, aby sa predislo vzniku dalsích nebezpecných mimoriadnych udalostí ci dokonca nehôd. Podla zalobkyne teda práve toto nové komplexné a podrobné posúdenie zeleznicnej trate ako celku predstavovalo základ pre rozhodnutie o odstránení zeleznicnej trate. 134 Komisia a vedlajsí úcastník konania spochybnujú túto výhradu. 135 V prejednávanej veci treba pripomenút, ze Komisia v odôvodnení 336 napadnutého rozhodnutia poznamenala, ze zalobkyna vo svojej korespondencii s ministrom dopravy a komunikácií a vo svojich pripomienkach predlozených pocas správneho konania castokrát uvádzala, ze hlavný dôvod odstránenia celej zeleznicnej trate treba hladat v systémovom probléme podlozia tejto trate, teda v poskodení kolajového lôzka, ktoré viedlo k zúzeniu podvalového podlozia, ktorého oprava si vyzadovala odstránenie celej konstrukcie trate. V odôvodnení 337 napadnutého rozhodnutia vsak Komisia zdôraznila, ze stav zeleznicnej trate bol známy prinajmensom od predchádzajúcej správy z 3. septembra 2004, a napriek tomu nebol v tomto období az do vypracovania správy z mimoriadnej kontroly z 12. septembra 2008 nahlásený nijaký systémový problém v podvalovom podlozí, hoci táto zeleznicná trat bola v období medzi týmito dvoma dátumami pravidelne kontrolovaná. 136 Komisia okrem toho v odôvodnení 338 napadnutého rozhodnutia spresnila, ze zalobkyna vo svojej odpovedi na oznámenie o výhradách vyhlásila, ze na rozdiel od kontrolnej komisie, ktorá pripravila správy z 5. septembra 2008 a nepoukázala na nijaký problém s podvalovým podlozím, clenmi mimoriadnej kontrolnej komisie zriadenej 10. septembra 2008 boli odborníci na podvalové podlozia a kolajové lôzka, ktorí sa domnievali, ze "na vykonanie analýzy podvalového podlozia je nutné vyhlbit kolajové lôzko, kedze zlý stav podlozia nie je viditelný". 137 Z odôvodnenia 339 napadnutého rozhodnutia vsak vyplýva, ze ked chcela Komisia následne získat presnejsie informácie k tomuto novému vysvetleniu, zalobkyna uviedla, ze mimoriadna kontrolná komisia vôbec nepristúpila k vyhlbeniu kolajového lôzka trate. 138 Okrem toho z odôvodnenia 340 napadnutého rozhodnutia vyplýva, ze zalobkyna vo svojej odpovedi na list opisujúci skutkový stav opätovne zmenila svoje vysvetlenia, pricom tvrdila, ze hlavným cielom mimoriadnej kontrolnej komisie bolo vykonat vizuálne posúdenie zeleznicnej trate s cielom zistit viditelné nedostatky. Podla zalobkyne mohla byt osobitná analýza vykonaná az po zistení týchto vizuálnych nedostatkov. V tom istom odôvodnení napadnutého rozhodnutia sa vsak uvádza, ze v správe z mimoriadnej kontroly z 12. septembra 2008 sa ziaden z týchto nedostatkov nespomínal a rozhodnutie o odstránení zeleznicnej trate bolo prijaté predtým, nez by kontrolná komisia vykonala akúkolvek osobitnú analýzu, ktorá by pravdepodobne zahrnala vyhlbenie kolajového lôzka. 139 V prvom rade je teda potrebné konstatovat, ze správa z kontroly mimoriadnej komisie z 12. septembra 2008 obsahovala dve rôzne casti, z ktorých jedna sa týkala hlavných charakteristík zeleznicnej trate a druhá sa týkala nedostatkov zistených na tejto trati v dôsledku deformácie. V tejto správe z kontroly sa medzi nedostatkami zistenými na zeleznicnej trati nespomínal stupen poskodenia kolajového lôzka, táto skutocnost sa vsak spomínala v casti vyhradenej pre hlavné charakteristiky zeleznicnej trate, a to popri iných skutocnostiach, ako napríklad typ kolajníc, typ zeleznicných podvalov a intenzita premávky. Z toho vyplýva, ze poskodenie kolajového lôzka, ako bolo uvedené v správe z kontroly mimoriadnej komisie z 12. septembra 2008, teda v rámci konstantných a objektívnych charakteristík zeleznicnej trate, je pre vysvetlenie potreby odstránenia celej zeleznicnej trate irelevantné. 140 Okrem toho jediným nedostatkom týkajúcim sa podvalového podlozia uvedeným v predmetnej správe boli styri "výmole" svedciace o "poruseniach podlozia", ako aj sírka podlozia nezodpovedajúca technickým predpisom. Ako vsak poznamenáva Komisia, zalobkyna nevysvetluje, preco by si výskyt styroch výmolov na zeleznicnej trati vyzadoval odstránenie celej tejto trate. 141 V druhom rade, pokial ide o tvrdenie, podla ktorého na to, aby mohla mimoriadna komisia dospiet k záveru o existencii problémov s podvalovým podlozím, nebolo potrebné vyhlbit kolajové lôzko, treba uviest, ze takéto tvrdenie je aj za predpokladu jeho preukázania v rozpore s tvrdením zalobkyne uvedeným v jej odpovedi na oznámenie o výhradách, podla ktorého zlý stav podlozia nebol viditelný a jeho preskúmanie si vyzadovalo vyhlbenie kolajového lôzka. Tento rozpor pritom potvrdzuje tazkosti zalobkyne s poskytnutím jednotného odôvodnenia pre odstránenie zeleznicnej trate. 142 V tretom a poslednom rade treba konstatovat, ze tvrdenia uvedené zalobkynou na podporu stvrtej výhrady nie sú postacujúce na vysvetlenie ostatných nezrovnalostí, na ktoré Komisia poukázala v napadnutom rozhodnutí, najmä v jeho odôvodnení 340. 143 Vzhladom na vsetky predchádzajúce úvahy treba konstatovat, ze Komisia sa nedopustila nesprávneho posúdenia, ked dospela k záveru, ze tvrdenia zalobkyne týkajúce sa systémových problémov podvalového podlozia sú nejednotné alebo málo presvedcivé. 144 Tento záver nemôze spochybnit ani tvrdenie zalobkyne, podla ktorého velmi zlý celkový stav zeleznicnej trate v spojení s novým podrobným komplexným posúdením tejto trate ako celku, ktoré vykonala mimoriadna komisia v nadväznosti na zistenie deformácie, ju priviedol k záveru, ze na bezpecné obnovenie dopravy je potrebné vykonat rekonstrukciu celej zeleznicnej trate. Takéto tvrdenie nie je totiz relevantné na úcely spochybnenia pochybností, ktoré Komisia vzniesla v súvislosti so systémovými problémami podvalového podlozia na základe dokumentov predlozených zalobkynou. V kazdom prípade, kedze toto tvrdenie bolo zopakované v rámci druhej casti druhého zalobného dôvodu, bude predmetom analýzy v rámci tejto casti. 145 Výhradu zalobkyne treba preto zamietnut. 146 Vzhladom na vsetky predchádzajúce úvahy treba konstatovat, ze ziadna z výhrad uvedených zalobkynou na podporu prvej casti druhého zalobného dôvodu nemôze spochybnit záver, ku ktorému dospela Komisia v napadnutom rozhodnutí, podla ktorého vysvetlenia uvedené v súvislosti s existenciou a významom nedostatkov zeleznicnej trate pre bezpecnost dopravy sú navzájom nezlucitelné, rozporuplné a málo presvedcivé. 147 V dôsledku toho treba prvú cast druhého zalobného dôvodu zamietnut. b) O druhej casti druhého zalobného dôvodu zalozenej na nesprávnych posúdeniach v rozsahu, v akom Komisia povazovala odstránenie zeleznicnej trate za "mimoriadne neobvyklé" 148 Zalobkyna po tom, co pripomenula, ze na základe technických záverov prijatých po kontrole vykonanej mimoriadnou komisiou mala dve moznosti, a to bud cielené pociatocné opravy nasledované úplnou rekonstrukciou celej zeleznicnej trate v horizonte piatich rokov (dalej len "moznost c. 1"), alebo okamzitú úplnú rekonstrukciu zeleznicnej trate (dalej len "moznost c. 2"), tvrdí, ze za osobitných okolností tejto veci nebola realizácia moznosti c. 2 "mimoriadne neobvyklá", takze túto okolnost nemozno pouzit ako podstatný znak zneuzívajúceho konania. 149 Po prvé zalobkyna v tejto súvislosti tvrdí, ze "mimoriadne neobvyklá" bola práve zeleznicná trat, kedze v case skutkových okolností mala takmer 140 rokov a od roku 1972 sa nevykonala nijaká jej obnova väcsieho rozsahu. Na celej zeleznicnej trati boli zistené viaceré nedostatky, vykonali sa vsak len drobné opravy spojené so znízením prevádzkovej rýchlosti vlakov na 25 km/h. Podla zalobkyne takéto opatrenia neboli ani zdaleka v súlade s odvetvovou praxou v Európe a odzrkadlovali jej velmi zlozitú financnú situáciu, ako aj situáciu jej jediného akcionára, Litovskej republiky. 150 Po druhé zalobkyna tvrdí, ze po vzniku deformácie a podrobnom posúdení stavu celej zeleznicnej trate vykonanom mimoriadnou komisiou bolo zrejmé, ze dalsia ciastková a financne nenákladná oprava by nevyriesila bezpecnostné problémy zeleznicnej trate. Z tohto dôvodu zalobkyna 19. septembra 2008 rozhodla, ze jediným spôsobom zaistenia bezpecnosti dopravy je rekonstrukcia zeleznicnej trate (ci uz v rámci moznosti c. 1 alebo moznosti c. 2). 151 Po tretie zalobkyna tvrdí, ze spomedzi dvoch mozností, z ktorých si musela vybrat, bola moznost c. 2 jediným vhodným a ekonomicky rozumným riesením. Podla jej názoru by pociatocné opravy v skutocnosti nevyriesili rôzne existujúce problémy, kedze aj pri realizácii moznosti c. 1 by bola v horizonte piatich rokov potrebná rekonstrukcia celej zeleznicnej trate. Okrem toho moznost c. 1 by bola v konecnom dôsledku financne nákladnejsia ako moznost c. 2. Moznost c. 1 by tiez vyzadovala znacné mnozstvo duplicitných prác na rozdiel od moznosti c. 2, v ktorej by sa práce vykonali len jedenkrát. Navyse vsetok materiál pouzitý pri pociatocných opravách by bolo potrebné pri neskorsej rekonstrukcii znova vymenit. 152 Po stvrté zalobkyna tvrdí, ze vzhladom na to, ze moznost c. 2 bola jediným vhodným a ekonomicky rozumným riesením, nemala nijaký dôvod oddalovat jej realizáciu. Okrem toho samotná LDZ vysvetlila, ze zeleznicná trat sa obvykle odstráni, ak neexistuje nijaký dôvod domnievat sa, ze sa bude opätovne vyuzívat. LDZ tiez potvrdila, ze odstránenie je obvyklou praxou, ktorá sa vyzaduje v prípade, ak majú byt existujúce kolajnice nahradené inými kolajnicami, alebo ak je potrebné vykonat obnovovacie práce, napríklad obnovu podlozia a kolajového lôzka, ktoré sa z technického hladiska nemôzu uskutocnit, pokial nedoslo k odstráneniu kolajníc. Okrem toho zalobkyna tvrdí, ze rozhodla o opätovnom pouzití niektorých materiálov zo zeleznicnej trate na opravu iných tratí. Podla zalobkyne by pocas zimy doslo k poskodeniu týchto materiálov, keby ich v októbri 2008 urýchlene neodstránila s cielom ich bezpecného uskladnenia. Zalobkyna napokon tvrdí, ze tým, ze urýchlene odstránila zeleznicnú trat a súcasne poziadala o financné prostriedky na jej rekonstrukciu, dostatocne preukázala spolocnosti Orlen, ktorá na nu vyvíjala neustály tlak, svoje odhodlanie zrekonstruovat zeleznicnú trat v súlade so stanovenými zmluvnými povinnostami. 153 Po piate zalobkyna tvrdí, ze v case demontáze zeleznicnej trate, teda 3. októbra 2008, mohla odôvodnene ocakávat, ze získa financné prostriedky potrebné na rekonstrukciu zeleznicnej trate, lebo este nepocitovala dôsledky financnej krízy, ktorú spustil bankrot banky Lehman Brothers v septembri 2008. Zalobkyna predovsetkým uvádza, ze v case skutkových okolností nemohla predvídat takýto nepriaznivý vývoj situácie, ktorá ju od konca roka 2008 prinútila zastavit realizáciu jej hlavných projektov obnovy, z ktorých jeden sa týkal zeleznicnej trate. Okrem toho zalobkyna zdôraznuje, ze v case skutkových okolností boli este k dispozícii financné prostriedky Únie urcené na velké investície do zeleznicnej infrastruktúry na obdobie rokov 2007 - 2013 a ze legitímne ocakávala, ze ich bude môct vyuzit na financovanie rekonstrukcie zeleznicnej trate. Tvrdenie uvedené v napadnutom rozhodnutí, podla ktorého zalobkyna v liste z 2. októbra 2008 zaslanom ministerstvu dopravy a komunikácií nevynalozila skutocnú snahu o získanie financovania na obnovu zeleznicnej trate, je preto neopodstatnené. 154 Zalobkyna vo svojich pripomienkach k vyjadreniu vedlajsieho úcastníka konania spresnuje, ze nemala dostatok financných prostriedkov na realizáciu vsetkých velkých obnovovacích prác na svojej sieti a musela rozhodnút, ako co najvhodnejsím spôsobom pouzit svoje velmi obmedzené zdroje. V case odstránenia zeleznicnej trate boli k dispozícii financné prostriedky Únie a jedinou otázkou zostávalo pridelenie casti týchto financných prostriedkov na zeleznicnú trat. Mimoriadna udalost vsak úplne zmenila analýzu priorít. Zalobkyna okrem toho uvádza, ze vzhladom na cistý zisk dosiahnutý v roku 2008 by v prípade, ze by nezískala financovanie z prostriedkov Únie alebo státu, mala k dispozícii dostatocné vlastné zdroje na celkové financovanie rekonstrukcie zeleznicnej trate. 155 Komisia a vedlajsí úcastník konania spochybnujú túto argumentáciu. 156 Treba konstatovat, ze zalobkyna svojou argumentáciou spochybnuje posúdenia, ktoré Komisia uviedla v odôvodneniach 184 az 198 napadnutého rozhodnutia a podla ktorých v podstate jednak zeleznicná trat bola odstránená velmi unáhlene bez prijatia akýchkolvek prípravných opatrení na jej rekonstrukciu (odôvodnenia 184 az 193 napadnutého rozhodnutia) a jednak toto odstránenie bolo v rozpore s obvyklou praxou v odvetví zeleznicnej dopravy (odôvodnenia 194 az 198 napadnutého rozhodnutia). 157 V tejto súvislosti treba po prvé pripomenút, ze Komisia sa v odôvodnení 184 napadnutého rozhodnutia domnievala, ze zalobkyna odstránila zeleznicnú trat velmi unáhlene bez toho, aby mobilizovala potrebné financné prostriedky a bez toho, aby vykonala bezné prípravné kroky na jej rekonstrukciu. Z odôvodnenia 185 napadnutého rozhodnutia vyplýva, ze zalobkyna v odpovedi na ziadost Komisie o informácie vysvetlila, ze "litovský úsek [zeleznicnej trate] bol odstránený... s cielom vykonat rekonstrukcné práce a co najskôr obnovit jej prevádzku, lebo táto trat je dôlezitá pre Orlen, jedného z jej hlavných zákazníkov". Zalobkyna tiez spresnuje, ze "konala pod neustálym tlakom spolocnosti Orlen na urýchlenie rekonstrukcie tejto trate, a teda vynalozila vsemozné úsilie na co najskorsie vykonanie potrebných prác". 158 Po druhé Komisia v odôvodnení 186 napadnutého rozhodnutia uviedla, ze zalobkyna sa v tom case domnievala, ze nedisponuje dostatocnými financnými prostriedkami na obnovu zeleznicnej trate a ze bolo zjavné, ze pred získaním financných prostriedkov na projekt tohto rozsahu by bolo nutné zavrsit zdlhavý administratívny proces. Podla pravidiel stanovených v tom case Litovskou republikou sa totiz velké práce na infrastruktúre financovali z financných prostriedkov Únie, zatial co obmedzené zdroje zalobkyne sa mali pouzit len na beznú údrzbu infrastruktúry. Ziadost o financovanie z prostriedkov Únie mala byt podporená prípravnými opatreniami, vrátane stúdie uskutocnitelnosti, ktorej vypracovanie trvalo v prejednávanej veci dva roky. Konecné rozhodnutie o pridelení strukturálnych fondov Únie na projekt malo prijat ministerstvo dopravy a komunikácií. Neexistovala teda nijaká záruka získania financných prostriedkov, takze odstránenie zeleznicnej trate nebolo vôbec naliehavé. Komisia napokon v odôvodnení 187 napadnutého rozhodnutia tiez poznamenala, ze odstránenie celej zeleznicnej trate by neumoznilo usetrit mnozstvo casu, ked skutocná rekonstrukcia by mohla zacat po ukoncení vsetkých predchádzajúcich administratívnych etáp. 159 Okrem toho z odôvodnenia 188 napadnutého rozhodnutia vyplýva, ze Komisia poziadala zalobkynu o vysvetlenie, akým spôsobom by odstránenie zeleznicnej trate v októbri 2008 mohlo urýchlit jej rekonstrukciu, kedze bolo este potrebné podstúpit zdlhavé a neisté konanie vo veci ziadosti o potrebné financné prostriedky. Z toho istého odôvodnenia vyplýva, ze zalobkyna vo svojej odpovedi v podstate zopakovala svoje tvrdenie, ze odstránenie zeleznicnej trate bolo nevyhnutnou etapou na jej rekonstrukciu a malo slúzit na skrátenie casu potrebného na vykonanie zostávajúcich prác. Dodala, ze toto konanie nie je zdlhavé, ale skôr jednoduché, ze "pri podaní ziadosti o financovanie mohla odôvodnene ocakávat, ze na tento projekt budú poskytnuté financné prostriedky" a ze "túto dôveru posilnila skutocnost, ze bola vyzvaná na predlozenie stúdie uskutocnitelnosti projektu". Podla odôvodnenia 189 napadnutého rozhodnutia zalobkyna vo svojej odpovedi na oznámenie o výhradách zopakovala svoje tvrdenie, podla ktorého odstránila trat s jediným úmyslom co najrýchlejsie ju opravit. Tvrdila, ze odstránenie zeleznicnej trate nie je mimoriadnym, ale skôr nevyhnutným opatrením pred tým, ako môze byt v plnom rozsahu opravená krátka trasa a obnovená prevádzka. 160 Po tretie v odôvodnení 190 napadnutého rozhodnutia Komisia uviedla, ze zalobkyna predlozila svoju ziadost o financovanie 2. októbra 2008 v krátkom liste zaslanom ministrovi dopravy a komunikácií, v ktorom ziadala o 620 miliónov LTL (priblizne 179,71 milióna eur) na obnovu ôsmich rôznych zeleznicných tratí, vrátane predmetnej zeleznicnej trate, pricom sa k tejto trati nijako osobitne nevyjadrila. Okrem toho Komisia zdôraznila, ze bezný schvalovací proces musí byt dlhý a jeho výsledok nie je mozné zarucit. Zalobkyna vsak zacala s odstranovaním zeleznicnej trate hned od nasledujúceho dna, 3. októbra 2008, bez toho, aby vôbec cakala na odpoved ministra dopravy a komunikácií. Z odôvodnenia 191 napadnutého rozhodnutia vyplýva, ze ministerstvo dopravy a komunikácii v odpovedi, ktorá jej bola dorucená 28. októbra 2008, zdôraznilo, ze vzhladom na to, ze tieto projekty neboli v minulosti schválené, ich financovanie nebolo plánované. Ministerstvo dopravy a komunikácií okrem toho pripomenulo zalobkyni, ze financné prostriedky Únie sú este k dispozícii, a vyzvalo ju, aby identifikovala projekty na získanie financovania. Kedze vsak úspech ziadosti o financovanie závisí od výsledkov stúdie uskutocnitelnosti a rozhodnutia ministerstva dopravy a komunikácií, zalobkyna nemohla podla Komisie odôvodnene ocakávat, ze jej budú v krátkej dobe poskytnuté financné prostriedky Únie. 161 Po stvrté v odôvodnení 192 napadnutého rozhodnutia sa Komisia domnievala, ze neskorsie kroky zalobkyne taktiez svedcia o tom, ze sa nesnazila zeleznicnú trat zrekonstruovat. Komisia v tejto súvislosti predovsetkým zdôraznila, ze zalobkyna pripravila poznámky pre litovskú vládu, aby sa vyjadrila proti rekonstrukcii zeleznicnej trate, pricom odporucila doplnit obnovu zeleznicnej trate do zoznamu prednostného financovania iba preto, ze ju o to poziadala vláda. 162 Okrem toho v odôvodnení 194 a nasl. napadnutého rozhodnutia Komisia spresnila dôvody, preco povazuje odstránenie zeleznicnej trate za "mimoriadne neobvyklé" a v rozpore s "beznou praxou" v odvetví zeleznicnej dopravy. Komisia totiz jednak uviedla, ze hoci v Litve existovalo viacero zeleznicných tratí, na ktorých bola pozastavená doprava, zalobkyna nebola schopná uviest iný príklad trate, ktorá by bola odstránená predtým, ako bolo mozné zacat s obnovovacími prácami. 163 Komisia tiez pripomenula, ze zaslala ziadosti o informácie manazérom zeleznicnej infrastruktúry v dalsích dvoch pobaltských státoch, a to v Estónskej republike a Lotysskej republike. Manazér estónskej zeleznicnej infrastruktúry dokázal uviest len jediný príklad odstránenia dlhého úseku trate. V danom prípade bola trat odstránená, lebo samotná trasa bola vyradená z prevádzky, zrusená a nahradená inou trasou. Estónsky manazér zeleznicnej infrastruktúry tiez uviedol, ze práce vyzadujúce si odstránenie tratí sa nevykonávajú na celej trati súcasne, ale v intervaloch, v rámci ktorých dochádza k preruseniu dopravy na maximálne dvanást hodín. S velkými opravami, vrátane odstránenia trate, sa zacína az po ukoncení administratívneho konania, v rámci ktorého boli tieto práce schválené. LDZ, ktorá je lotysským manazérom zeleznicnej infrastruktúry, oznámila, ze trat sa vo vseobecnosti odstranuje az po uplynutí obdobia viacerých rokov, pocas ktorého nebola vyuzívaná, a to len vtedy, ak neexistuje nijaký dôvod domnievat sa, ze sa bude opätovne vyuzívat. V dvoch príkladoch, ktoré uviedla LDZ, boli trate odstránené po desiatich a trinástich rokoch od vyradenia z prevádzky. Okrem toho v Lotyssku sa trat na úcely opráv odstranuje po etapách. Takéto opravy sa nezacínajú pred ukoncením administratívneho konania a pred zabezpecením financovania. 164 V prejednávanej veci, pokial ide v prvom rade o otázku velmi unáhleného odstránenia zeleznicnej trate bez prijatia akýchkolvek prípravných opatrení na rekonstrukciu, Vseobecný súd po prvé poznamenáva, ze z analýzy prvej casti druhého zalobného dôvodu vyplýva, ze zalobkyna nepreukázala, ze po vzniku deformácie a podrobnom posúdení stavu celej zeleznicnej trate bola táto trat v takom stave, ktorý by odôvodnoval jej okamzité odstránenie v celom rozsahu. Naopak, treba konstatovat, ze správa z kontroly mimoriadnej komisie z 12. septembra 2008, ktorá preskúmala zeleznicnú trat v celom rozsahu, nezistila nedostatky na celej trati, ale len na 1,6-kilometrovom úseku zeleznicnej trate, ako to uviedla Komisia na základe informácií poskytnutých zalobkynou. Okrem toho v liste, ktorý 18. septembra 2008 zaslalo riaditelstvo zeleznicnej infrastruktúry spolocnosti LG rade pre strategické plánovanie tejto spolocnosti a ktorý bol vypracovaný na základe správy z kontroly mimoriadnej komisie z 12. septembra 2008, sa presne uvádzalo, ze je potrebné bezodkladne zrekonstruovat len 1,6 km zeleznicnej trate. Ako vsak bolo správne uvedené v odôvodnení 348 napadnutého rozhodnutia, problémy týkajúce sa 1,6 km z 19 km zeleznicnej trate nemôzu odôvodnit jej úplné a okamzité odstránenie. Je pravda, ze v tom istom liste z 18. septembra 2008 sa tiez spresnovalo, ze na 19-kilometrovom úseku zeleznicnej trate je potrebné vymenit upevnovadlá kolajníc, ze je potrebné vymenit komunikacné káble pozdlz celej trate a ze v záujme zaistenia bezpecnosti dopravy by sa mala celá zeleznicná trat opravit v horizonte piatich rokov. V tomto liste sa vsak neuvádzalo, ze takáto oprava musí zahrnat úplné a okamzité odstránenie zeleznicnej trate. 165 Po druhé treba uviest, ze zalobkyna dostatocne nepodlozila tvrdenie, podla ktorého nedostatky, ktoré spôsobili mimoriadnu udalost z 2. septembra 2008, boli zistené aj na mnohých iných miestach celej zeleznicnej trate. Toto tvrdenie sa totiz zakladá na "správe Wacetob", vypracovanej Varsavským centrom technicko-organizacného pokroku v stavebníctve (Polsko), ktorú Komisia oznacila v odôvodneniach 349 az 356 napadnutého rozhodnutia za správu bez dôkaznej hodnoty nespôsobilú podlozit argumentáciu zalobkyne, pricom zalobkyna jej neprotirecila. Okrem toho konstatovanie, ze dalsia "lacná ciastková oprava" by nevyriesila bezpecnostné problémy zeleznicnej trate, ktoré vyplynulo z listu miestneho riaditela zo 4. septembra 2008, sa správne nepovazovalo, ako vyplýva z bodov 126 az 130 vyssie, za konzistentné so správami z 5. septembra 2008, podla ktorých by v podstate lokálna oprava umoznila bezpecné obnovenie dopravy. 166 Preto treba konstatovat, ze tvrdenie zalozené v podstate na potrebe demontovania zeleznicnej trate z dôvodu obáv týkajúcich sa bezpecnosti zeleznicnej dopravy neumoznuje konstatovat, ze Komisia sa dopustila nesprávneho posúdenia. 167 Tento záver nespochybnuje ani tvrdenie, ze moznost c. 2 bola jedinou vhodnou a ekonomicky rozumnou moznostou, takze zalobkyna nemala nijaký dôvod cakat s výkonom svojho rozhodnutia. 168 Za predpokladu, ako tvrdí zalobkyna, ze moznost c. 2 bola jedinou vhodnou a ekonomicky rozumnou moznostou, totiz táto moznost nevyhnutne nevyzadovala urýchlené odstránenie zeleznicnej trate. V tejto súvislosti treba uviest, ze ako zdôraznuje Komisia v odôvodnení 187 napadnutého rozhodnutia, okamzité odstránenie zeleznicnej trate by neumoznilo usetrit cas, ked rekonstrukcné práce by mohli zacat az po ukoncení vsetkých predchádzajúcich administratívnych etáp, najmä vrátane získania potrebného financovania. Vzhladom na to, ze zalobkyna este nedisponovala potrebnými financnými prostriedkami na zacatie rekonstrukcných prác na zeleznicnej trati, nemala teda ziadny dôvod pristúpit k urýchlenému odstráneniu tejto trate. Nemôze teda tvrdit, ze nebol dôvod cakat s výkonom jej rozhodnutia o realizácii moznosti c. 2 alebo dokonca s odstránením zeleznicnej trate. 169 Po tretie ani údajný tlak, ktorý mala Orlen vyvíjat na zalobkynu, nemôze odôvodnit unáhlené odstránenie zeleznicnej trate. V tejto súvislosti treba uviest, ze toto tvrdenie je v rozpore so skutocnostou, ze zalobkyna sa rozhodla vopred neinformovat Orlen o svojom pláne odstránit zeleznicnú trat. Takáto výhrada nie je odôvodnená vzhladom na povahu vykonávaných prác, a to tým skôr, ze Orlen bola jediným zákazníkom, ktorý vyuzíval predmetnú zeleznicnú trat. Okrem toho toto konstatovanie nemozno spochybnit pripomienkami zalobkyne k vyjadreniu vedlajsieho úcastníka konania, v ktorých tvrdila, ze konanie jej vedenia v roku 2008 nebolo vôbec utajované. Ako totiz vyplýva z odôvodnenia 55 napadnutého rozhodnutia, 5. septembra 2008 zeleznicné stanice informovali Orlen o púhom "docasnom vyradení zeleznicnej trate z prevádzky". O odstránení zeleznicnej trate nebola informovaná. Najmä z vysvetlení poskytnutých úcastníkmi konania na pojednávaní vyplýva, ze riaditelstvo zeleznicnej infrastruktúry zalobkyne zaslalo telegram informujúci o "docasnom pozastavení dopravy" na zeleznicnej trati az do ukoncenia rekonstrukcných prác a opráv s cielom informovat zeleznicné stanice a LDZ o pozastavení dopravy, avsak Orlen nebola nikdy adresátom tohto dokumentu. 170 Po stvrté to isté platí aj pre údajnú potrebu vyzdvihnutia vhodných materiálov zo zeleznicnej trate s cielom zabránit ich poskodeniu pocas zimy, ktorou nemozno odôvodnit unáhlené odstránenie zeleznicnej trate. V tejto súvislosti totiz stací konstatovat, podobne ako to urobila Komisia, ze toto tvrdenie je nepodlozené. 171 Po piate, pokial ide o tvrdenie, podla ktorého zalobkyna v case odstránenia zeleznicnej trate odôvodnene ocakávala, ze získa financné prostriedky potrebné na rekonstrukciu zeleznicnej trate, toto tvrdenie treba z rôznych dôvodov zamietnut. 172 Najprv je potrebné poznamenat, ze samotná zalobkyna vo svojich pripomienkach k vyjadreniu vedlajsieho úcastníka konania pripústa, ze nemala dostatok financných prostriedkov na realizáciu vsetkých velkých obnovovacích prác na svojej sieti. 173 Zalobkyna dalej v odpovedi na ziadost Komisie o informáciu, ci pred 2. septembrom 2008 plánovala realizovat velké obnovovacie práce na zeleznicnej trati, zdôraznila, ze zeleznicná trat nepatrí medzi prioritné zeleznicné trate a ze Litovská republika vo vseobecnosti neposkytuje dostatocné financné prostriedky zo vseobecného rozpoctu na modernizáciu zeleznicnej infrastruktúry. Okrem toho dodala, ze strukturálne fondy Únie, ako aj jej vlastné zdroje nie sú dostatocné na úcely modernizácie prioritných vnútrostátnych zeleznicných tratí. Z toho vyplýva, ze zalobkyna si bola vedomá skutocnosti, ze po odstránení trate nebude disponovat vlastnými zdrojmi na rekonstrukciu zeleznicnej trate a len tazko získa financné prostriedky potrebné na jej rekonstrukciu od Únie alebo od státu. 174 Osobitne, pokial ide o státne prostriedky, je nesporné, ako bolo uvedené v odôvodnení 190 napadnutého rozhodnutia, ze zalobkyna predlozila svoju ziadost o financovanie 2. októbra 2008 v krátkom liste zaslanom ministrovi dopravy a komunikácií, v ktorom ziadala o 620 miliónov LTL (priblizne 179,71 milióna eur) na obnovu ôsmich rôznych zeleznicných tratí, vrátane predmetnej zeleznicnej trate. V súvislosti s touto tratou sa nijako osobitne nevyjadrila. Okrem toho, ako bolo konstatované aj v odôvodnení 190 napadnutého rozhodnutia, bezný schvalovací proces musí byt dlhý a jeho výsledok nie je mozné zarucit. Bez ohladu na tieto úvahy zacala zalobkyna s odstranovaním zeleznicnej trate hned od nasledujúceho dna, 3. októbra 2008, bez toho, aby vôbec cakala na odpoved ministra dopravy a komunikácií, ktorá jej bola dorucená 28. októbra 2008 a v ktorej sa uvádzalo, ze vzhladom na to, ze tieto projekty neboli v minulosti schválené, ich financovanie nebolo plánované. 175 V tejto súvislosti treba uviest, ze hoci minister dopravy a komunikácií bezpochyby pripomenul zalobkyni, ze financné prostriedky Únie urcené na významné investície do zeleznicnej infrastruktúry na obdobie rokov 2007 - 2013 sú este k dispozícii a vyzval ju, aby identifikovala projekty na získanie financovania, nic to nemení na skutocnosti, ze Komisia sa nedopustila nesprávneho posúdenia, ked v odôvodnení 191 napadnutého rozhodnutia konstatovala, ze zalobkyna nemohla odôvodnene ocakávat, ze tieto prostriedky získa bez toho, aby v potrebnom case zacala predchádzajúci administratívny proces potrebný na ich získanie. Ako poznamenáva Komisia v odôvodneniach 63 a 64 napadnutého rozhodnutia, zalobkyna zacala s prípravou stúdie uskutocnitelnosti týkajúcej sa rekonstrukcie a rozvoja ôsmich zeleznicných tratí, ale po schválení zo strany jej technickej rady trvalo osem mesiacov, kým získala 29. júla 2009 schválenie zo strany svojho generálneho riaditela a dalsie tri mesiace trvalo zverejnenie vyhlásenia verejného obstarávania. 176 Zalobkyna sa napokon nemôze úcinne odvolávat na tvrdenie, ze financná kríza, ktorá nasledovala po bankrote banky Lehman Brothers v septembri 2008, viedla k zhorseniu jej financnej situácie s okamzitými dôsledkami na jej schopnost realizovat velké obnovovacie práce, ako napríklad rekonstrukciu zeleznicnej trate. V tejto súvislosti je potrebné uviest, ze z tvrdení zalobkyne týkajúcich sa stavu opotrebovania zeleznicnej trate vyplýva, ze sa nachádzala v neistej hospodárskej situácii este pred samotnou financnou krízou zo septembra 2008. Samotná zalobkyna totiz uvádza, ze na predmetnej zeleznicnej trati sa od roku 1972 nerealizovali ziadne velké obnovovacie práce práve z dôvodu jej zlozitej financnej situácie, a ze napriek tomu, ze pred septembrom 2008 boli zistené viaceré nedostatky na celej zeleznicnej trati, boli vykonané len drobné opravy spojené so znízením rýchlosti na 25 km/h. Okrem toho aj za predpokladu, ze financná kríza z roku 2008 mohla ovplyvnit schopnost zalobkyne realizovat velké obnovovacie práce, ako napríklad rekonstrukciu zeleznicnej trate, treba podobne ako Komisia poznamenat, ze financná kríza nemala vplyv na prístup k financným prostriedkom Únie. Zalobkyna mohla získat takéto prostriedky, keby vcas zacala administratívny proces potrebný na tento úcel. 177 Z toho vyplýva, ze Komisia sa nedopustila nesprávneho posúdenia, ked konstatovala, ze zeleznicná trat bola odstránená velmi unáhlene a bez predchádzajúceho získania potrebných financných prostriedkov. 178 V druhom rade, pokial ide o neobvyklý charakter demontáze zeleznicnej trate z hladiska praxe v odvetví zeleznicnej dopravy, Vseobecný súd na jednej strane poznamenáva, ako to uviedla Komisia v odôvodnení 186 napadnutého rozhodnutia, ze hoci v Litve existovalo viacero zeleznicných tratí, na ktorých bola pozastavená doprava, zalobkyna nebola schopná uviest príklad trate, ktorá by bola odstránená pred zaciatkom obnovovacích prác. Okrem toho, ako poznamenáva Komisia, zalobkyna nikdy neodstránila trat na trase Bugeniai-Skuodas-Klaipeda, hoci bola vyradená z prevádzky od roku 1995, a to navyse napriek neexistujúcemu dopytu po doprave na tejto trati. 179 Treba tiez uviest, ze Komisia zaslala ziadosti o informácie manazérom zeleznicnej infrastruktúry v dalsích dvoch pobaltských státoch, a to v Estónskej republike a Lotysskej republike. Manazér estónskej zeleznicnej infrastruktúry dokázal uviest len jediný príklad odstránenia dlhého úseku trate. V danom prípade bola trat odstránená, lebo samotná trasa bola vyradená z prevádzky, zrusená a nahradená inou trasou. Estónsky manazér zeleznicnej infrastruktúry tiez uviedol, ze práce vyzadujúce si odstránenie tratí sa nevykonávajú na celej trati súcasne, ale v intervaloch, v rámci ktorých dochádza k preruseniu dopravy na maximálne dvanást hodín. S velkými opravami, vrátane odstránenia trate, sa zacína az po ukoncení administratívneho konania, v rámci ktorého boli tieto práce schválené. 180 LDZ, ktorá je lotysským manazérom zeleznicnej infrastruktúry, odpovedala, ze trat sa vo vseobecnosti odstranuje az po uplynutí obdobia viacerých rokov, pocas ktorého nebola vyuzívaná, a to len vtedy, ak neexistuje nijaký dôvod domnievat sa, ze sa bude opätovne vyuzívat. V dvoch príkladoch, ktoré uviedla LDZ, boli trate odstránené po desiatich a trinástich rokoch od vyradenia z prevádzky. V Lotyssku rovnako ako v Estónsku sa trat na úcely opráv odstranuje po etapách. Podla spolocnosti LDZ takéto opravy sa nezacínajú pred ukoncením administratívneho konania a pred zabezpecením financovania. 181 Zo vsetkých predchádzajúcich úvah vyplýva, ze Komisia sa nedopustila nesprávneho posúdenia, ked sa v napadnutom rozhodnutí domnievala, ze odstránenie zeleznicnej trate dotknutej v tejto veci je "mimoriadne neobvyklé". 182 Druhú cast druhého zalobného dôvodu treba preto zamietnut. c) O tretej casti druhého zalobného dôvodu zalozenej na tom, ze Komisia nesprávne posúdila úmysly spolocnosti LG v case odstránenia zeleznicnej trate 183 Tretou castou druhého zalobného dôvodu zalobkyna vytýka napadnutému rozhodnutiu, ze je poznacené nesprávnym právnym posúdením, ako aj nesprávnym posúdením v rozsahu, v akom v rozpore s názorom Komisie uvedeným v napadnutom rozhodnutí mala pri odstranovaní zeleznicnej trate v úmysle ju zrekonstruovat. 184 Zalobkyna predovsetkým uvádza, ze Komisia tvrdením, ze zalobkyna nemala nikdy snahu zrekonstruovat zeleznicnú trat, predpokladala, ze jej odstránenie bolo súcastou protisútaznej stratégie, ktorú prijala 19. septembra alebo 3. októbra 2008 s cielom zabránit konkurencii zo strany spolocnosti LDZ. Zalobkyna tvrdí, ze domnienka, ze konala so zlým úmyslom, sa zakladá na troch skutocnostiach zohladnených Komisiou, a to po prvé, ze poziadala o presunutie projektu rekonstrukcie zeleznicnej trate na rezervný zoznam financných prostriedkov Únie, po druhé, ze pripravila tri poznámky pre litovskú vládu, v ktorých sa vyjadrila proti rekonstrukcii zeleznicnej trate, a po tretie, ze odporucila doplnit obnovu zeleznicnej trate na zoznam priorít iba preto, ze dostala takýto pokyn od vlády. 1) O prvej výhrade v rámci tretej casti zalozenej na nesprávnom právnom posúdení v súvislosti so zohladnením protisútazného úmyslu zalobkyne 185 Zalobkyna na podporu tejto prvej výhrady v podstate tvrdí, ze napadnuté rozhodnutie je poznacené nesprávnym právnym posúdením v rozsahu, v akom Komisia poukázala na zneuzívajúcu povahu predmetného konania, pricom vychádzala najmä z protisútazného úmyslu zalobkyne, hoci podla judikatúry je pojem zneuzitie objektívnym pojmom, ktorý sa vztahuje na správanie podniku v dominantnom postavení, ktoré môze ovplyvnit struktúru trhu a ktoré vo svojom dôsledku bráni zachovaniu existujúcej úrovne hospodárskej sútaze na trhu alebo rozvoju tejto hospodárskej sútaze, a to bez ohladu na tento úmysel. 186 Okrem toho zalobkyna tvrdí, ze Komisia mala konkrétne preukázat, ze v case skutkových okolností, t. j. 3. októbra 2008, konala so zlým úmyslom s cielom zabránit spolocnosti LDZ, aby jej konkurovala, a ze nemala v úmysle zrekonstruovat zeleznicnú trat. Podla zalobkyne sú jej úmysly, ktoré mala po období, kedy nastali skutkové okolnosti, pre posúdenie predmetného konania irelevantné. 187 Komisia a vedlajsí úcastník konania spochybnujú túto výhradu. 188 V tejto súvislosti treba pripomenút, ze z judikatúry vyplýva, ze zneuzívanie dominantného postavenia zakázané clánkom 102 ZFEÚ je objektívnym pojmom, ktorý sleduje také konanie podniku v dominantnom postavení, ktoré môze ovplyvnit struktúru trhu, kde práve z dôvodu prítomnosti takéhoto podniku je úroven hospodárskej sútaze uz oslabená, a ktoré má zabránit zachovaniu existujúcej úrovne hospodárskej sútaze na trhu alebo rozvoju tejto hospodárskej sútaze, a to s pouzitím iných prostriedkov, nez ktoré ovládajú obvyklú sútaz výrobkov alebo sluzieb na základe plnení hospodárskych subjektov (pozri rozsudky z 19. apríla 2012, Tomra Systems a i./Komisia, [79]C-549/10 P, [80]EU:C:2012:221, bod [81]17 a citovanú judikatúru, a z 9. septembra 2009, Clearstream/Komisia, [82]T-301/04, [83]EU:T:2009:317, bod [84]140 a citovanú judikatúru). 189 Z objektívnej povahy pojmu zneuzitie vyplýva, ze vytýkané správanie treba posúdit na základe objektívnych skutocností a ze na úcely zistenia zneuzitia dominantného postavenia sa nevyzaduje preukázanie úmyselnej povahy správania a zlej viery podniku v dominantnom postavení (pozri v tomto zmysle rozsudok z 1. júla 2010, AstraZeneca/Komisia, [85]T-321/05, [86]EU:T:2010:266, bod [87]356). 190 Komisia je vsak v rámci svojho preskúmania konania podniku v dominantnom postavení a na úcely identifikácie prípadného zneuzitia takéhoto postavenia povinná prihliadnut na vsetky relevantné skutkové okolnosti týkajúce sa uvedeného konania (rozsudok z 19. apríla 2012, Tomra Systems a i./Komisia, [88]C-549/10 P, [89]EU:C:2012:221, bod [90]18). 191 V tomto ohlade treba uviest, ze ak Komisia posudzuje konanie podniku v dominantnom postavení, pricom toto preskúmanie je nevyhnutné na úcely záveru o existencii zneuzitia takého postavenia, nevyhnutne musí posúdit obchodnú stratégiu tohto podniku. V rámci toho je bezné, ze Komisia uvádza faktory subjektívnej povahy, a to pohnútky, ktoré stoja za dotknutou obchodnou stratégiou (rozsudok z 19. apríla 2012, Tomra Systems a i./Komisia, [91]C-549/10 P, [92]EU:C:2012:221, bod [93]19). 192 Existencia prípadného úmyslu narusit hospodársku sútaz tak predstavuje iba jednu z mnohých skutkových okolností, na ktoré mozno prihliadnut na úcely urcenia, ci doslo k zneuzitiu dominantného postavenia (pozri v tomto zmysle rozsudok z 19. apríla 2012, Tomra Systems a i./Komisia ([94]C-549/10 P, [95]EU:C:2012:221, bod [96]20). 193 V prejednávanej veci treba poznamenat, ze Komisia v napadnutom rozhodnutí zistila zneuzitie dominantného postavenia zo strany zalobkyne, pricom zohladnila rôzne skutkové okolnosti týkajúce sa odstránenia zeleznicnej trate a analyzovala potenciálne úcinky na hospodársku sútaz, ktoré takéto odstránenie mohlo vyvolat. 194 Komisia sa v odôvodneniach 182 az 201 napadnutého rozhodnutia predovsetkým domnievala, ze LG pouzila iné prostriedky nez tie, ktorými sa vedie obvyklá hospodárska sútaz, a to v podstate v rozsahu, v akom po prvé LG vedela o zámere spolocnosti Orlen preorientovat sa na námorné terminály Lotysska s vyuzitím sluzieb LDZ, po druhé LG odstránila trat velmi unáhlene bez zabezpecenia potrebných financných prostriedkov a bez prijatia akýchkolvek bezných prípravných opatrení na jej rekonstrukciu, po tretie odstránenie zeleznicnej trate bolo v rozpore s beznou praxou v odvetví a po stvrté LG podnikla kroky s cielom presvedcit litovskú vládu, aby zeleznicnú trat nerekonstruovala. 195 Osobitne, pokial ide o zistenie, ze LG odstránila zeleznicnú trat velmi unáhlene bez toho, aby zabezpecila potrebné financné prostriedky a prijala akékolvek bezné prípravné opatrenia na jej rekonstrukciu, v bodoch 157 az 161 vyssie uz bolo konstatované, ze Komisia rozlisovala medzi správaním zalobkyne pred zacatím demontáze zeleznicnej trate, teda do 2. októbra 2008 na jednej strane, konkrétne v odôvodneniach 184 az 191 napadnutého rozhodnutia, a správaním zalobkyne po 2. októbri 2008 na druhej strane, konkrétne v odôvodnení 192 napadnutého rozhodnutia, a to len na potvrdenie uz preukázaných zistení. 196 V nadväznosti na zistenie vsetkých týchto rozdielnych skutkových okolností týkajúcich sa odstránenia zeleznicnej trate sa Komisia v odôvodneniach 202 az 324 napadnutého rozhodnutia domnievala, ze toto odstránenie posudzované v jeho kontexte mohlo narusit hospodársku sútaz na trhu poskytovania sluzieb zeleznicnej prepravy ropných produktov. V dôsledku toho mozno len konstatovat, ze Komisia na úcely odôvodnenia svojho záveru o existencii porusenia práva hospodárskej sútaze vôbec nevychádzala zo zámeru, protisútaznej stratégie alebo zlého úmyslu spolocnosti LG. 197 Pokial ide o konstatovanie uvedené v odôvodnení 192 napadnutého rozhodnutia, podla ktorého sa zalobkyna po demontázi zeleznicnej trate nesnazila o jej rekonstrukciu, zo struktúry uvedeného rozhodnutia vyplýva, ze toto zistenie má len podlozit záver vyvodený na základe vsetkých ostatných skutocností v odôvodnení 193 tohto rozhodnutia, podla ktorého zalobkyna odstránila zeleznicnú trat velmi unáhlene a bez toho, aby predtým získala potrebné financné prostriedky. Inými slovami, toto konstatovanie súvisí s objektívnou skutkovou okolnostou týkajúcou sa, okrem iného, vytýkaného konania, a nie so subjektívnym posúdením cielov sledovaných zalobkynou. Nemozno z neho teda vyvodit, ze Komisia vychádzala zo skutocnosti súvisiacej s protisútazným úmyslom zalobkyne. Za týchto okolností treba tiez zamietnut kritiku zalobkyne zalozenú na skutocnosti, ze jej úmysly, ktoré mala po období, kedy nastali skutkové okolnosti, sú pre posúdenie predmetného konania irelevantné. 198 Z toho vyplýva, ze prvú výhradu v rámci tretej casti treba zamietnut. 2) O druhej výhrade v rámci tretej casti zalozenej na vecných nepresnostiach skutkových okolností zohladnených pri posúdení zlého úmyslu zalobkyne 199 Pokial ide o údajné vecné nepresnosti skutkových okolností, ktoré Komisia vzala do úvahy, ked sa na základe skutocností z obdobia po 2. októbri 2008 domnievala, ze zalobkyna v case skutkových okolností konala so zlým úmyslom a nemala v skutocnosti v úmysle zrekonstruovat zeleznicnú trat, zalobkyna v prvom rade uvádza, ze tvrdenie o zlom úmysle je nepravdepodobné, kedze, ako Komisia uznala v odôvodnení 90 napadnutého rozhodnutia, k tomu, aby dalej nepokracovala v rekonstrukcii zeleznicnej trate, ju podnietilo rozhodcovské rozhodnutie zo 17. decembra 2010, ktoré bolo vydané v nadväznosti na konanie zacaté spolocnostou Orlen v kontexte obchodného sporu medzi nou a zalobkynou. Zalobkyna tvrdí, ze pred týmto rozhodcovským rozhodnutím a najmä v case skutkových okolností, t. j. 3. októbra 2008, pokracovala v projekte rekonstrukcie, kedze sa domnievala, ze má zmluvnú povinnost zrekonstruovat zeleznicnú trat. 200 V druhom rade zalobkyna v podstate tvrdí, ze tri skutkové okolnosti, ktoré nastali po 2. októbri 2008 a na ktorých Komisia zalozila domnienku o zlom úmysle, sú hypotetické a zjavne nepravdivé. V spise je naopak mnozstvo dôkazov, najmä dokumenty predlozené ako prílohy A.10, A.30 a A.31, ktoré neboli v rámci napadnutého rozhodnutia preskúmané a ktoré preukazujú, ze zalobkyna mala v case skutkových okolností v úmysle zrekonstruovat zeleznicnú trat. Podla zalobkyne aj neskorsie ciny poskytujú spolahlivé dôkazy preukazujúce, ze v case skutkových okolností mala skutocne v úmysle zrekonstruovat zeleznicnú trat, az kým ju rozhodcovské rozhodnutie zo 17. decembra 2010 nepodnietilo k prehodnoteniu jej postoja. Podla zalobkyne teda ziadna skutková okolnost nepodporuje hypotézu Komisie, ktorá tvrdí, ze konala so zlým úmyslom, teda ze pri odstránení zeleznicnej trate 3. októbra 2008 nemala v skutocnosti v úmysle ju zrekonstruovat. 201 Komisia a vedlajsí úcastník konania spochybnujú túto výhradu. 202 Na úvod treba konstatovat, ze druhou výhradou v rámci tretej casti druhého zalobného dôvodu zalobkyna v podstate spochybnuje posúdenia Komisie uvedené v odôvodnení 192 napadnutého rozhodnutia, ktorých obsah bol pripomenutý v bode 161 vyssie. Zalobkyna uvádza na podporu svojej druhej výhrady v podstate dve tvrdenia. i) O prvom tvrdení zalozenom na údajnom vplyve rozhodcovského rozhodnutia zo 17. decembra 2010 na rozhodnutie nerekonstruovat zeleznicnú trat 203 Svojím prvým tvrdením zalobkyna uvádza, ze tvrdenie o zlom úmysle, ktoré podla nej vyplýva z odôvodnenia 192 napadnutého rozhodnutia, je velmi málo pravdepodobné, kedze k tomu, aby dalej nepokracovala v rekonstrukcii zeleznicnej trate, ju podnietilo práve rozhodcovské rozhodnutie zo 17. decembra 2010. Zalobkyna spresnuje, ze pred týmto rozhodcovským rozhodnutím a najmä v case skutkových okolností pokracovala v projekte rekonstrukcie, lebo sa domnievala, ze má zmluvnú povinnost zrekonstruovat zeleznicnú trat. 204 V prvom rade treba uviest, ze ako vyplýva z bodov 196 a 197 vyssie, Komisia nezalozila svoje tvrdenie uvedené v odôvodnení 192 napadnutého rozhodnutia na tvrdení o zlom úmysle zalobkyne v súvislosti s jej zámerom zrekonstruovat zeleznicnú trat, ale len poukázala na skutkovú okolnost, podla ktorej sa zalobkyna po demontázi nesnazila zeleznicnú trat zrekonstruovat. Okrem toho treba uviest, ze konstatovanie Komisie, podla ktorého sa zalobkyna po demontázi zeleznicnej trate v skutocnosti nesnazila o jej zrekonstruovanie, len podporuje záver vyvodený v odôvodnení 193 napadnutého rozhodnutia na základe vsetkých dalsích skutocností uvedených v odôvodneniach 184 az 191 uvedeného rozhodnutia, podla ktorého zalobkyna odstránila zeleznicnú trat velmi unáhlene a bez toho, aby predtým získala potrebné financné prostriedky. 205 Z napadnutého rozhodnutia dalej vyplýva, ze zalobkyna este pred prijatím rozhodcovského rozhodnutia zo 17. decembra 2010 viackrát informovala litovskú vládu o nevýhodách rekonstrukcie zeleznicnej trate (odôvodnenia 92 az 95 a 103 napadnutého rozhodnutia). 206 Napokon zalobkyna nemôze tvrdit, ze pred prijatím rozhodcovského rozhodnutia zo 17. decembra 2010 a najmä v case skutkových okolností pokracovala v projekte rekonstrukcie zeleznicnej trate. Pocas obdobia viac nez dvoch rokov, ktoré uplynulo medzi odstránením zeleznicnej trate a vydaním rozhodcovského rozhodnutia, totiz zalobkyna nevykonala nijaké opravy, a to napriek tomu, ze vo viacerých dokumentoch tvrdila, ze rekonstrukcia by mohla byt dokoncená do cca dvoch rokov. 207 Z predchádzajúcich úvah vyplýva, ze prvé tvrdenie zalobkyne treba zamietnut. ii) O druhom tvrdení zalozenom na údajných nesprávnych posúdeniach týkajúcich sa troch skutocností uvedených v odôvodnení 192 napadnutého rozhodnutia 208 Svojím druhým tvrdením zalobkyna v podstate vytýka Komisii, ze sa dopustila nesprávnych posúdení v súvislosti s tromi skutocnostami uvedenými v odôvodnení 192 napadnutého rozhodnutia. Zalobkyna predovsetkým spochybnuje jednak dôvodnost troch skutocností a jednak moznost zohladnit tieto tri skutocnosti ako dôkazy spôsobilé preukazovat, ze v case odstránenia zeleznicnej trate nemala v úmysle ju zrekonstruovat. 209 V tejto súvislosti stací pripomenút, ze ako bolo konstatované v bodoch 196 a 197 vyssie, Komisia v napadnutom rozhodnutí nevychádzala pri odôvodnení svojho záveru o existencii porusenia práva hospodárskej sútaze z úmyslu alebo protisútaznej stratégie spolocnosti LG. 210 Z toho vyplýva, ze druhé tvrdenie druhej výhrady v rámci tretej casti druhého zalobného dôvodu treba zamietnut ako neúcinné. 211 V dôsledku toho treba druhú výhradu v rámci tretej casti, a teda aj tretiu cast druhého zalobného dôvodu zamietnut. d) O stvrtej casti druhého zalobného dôvodu zalozenej na nesprávnych posúdeniach a nesprávnych právnych posúdeniach pri analýze potenciálnych úcinkov predmetného konania na hospodársku sútaz 212 Stvrtou castou sa zalobkyna snazí spochybnit konstatovanie uvedené v odôvodneniach 202 a 203 napadnutého rozhodnutia, podla ktorého v podstate LDZ prisla v dôsledku odstránenia zeleznicnej trate o najkratsiu a najpriamejsiu trasu z rafinérie do lotysských námorných terminálov v Rige a Ventspils, a toto správanie mohlo mat protisútazné úcinky. Zalobkyna tiez spochybnuje tri úvahy, na ktorých je podla nej tento záver zalozený, a to po prvé, ze LDZ mala pred odstránením zeleznicnej trate vierohodnú prílezitost ponúkat sluzby zeleznicnej prepravy pre ropné produkty spolocnosti Orlen z rafinérie do susedného námorného terminálu a vyvíjat tak konkurencný tlak na zalobkynu, po druhé, ze po odstránení zeleznicnej trate uz LDZ nemala túto prílezitost, a po tretie, ze táto situácia viedla k uzatvoreniu trhu poskytovania zeleznicnej prepravy ropných produktov z rafinérie do námorných terminálov Klaipeda, Riga a Ventspils. Podla zalobkyne tieto závery nie sú podlozené nijakou právnou ani skutkovou okolnostou. 213 Zalobkyna predovsetkým tvrdí, ze argumentácia Komisie je poznacená jednak nesprávnymi právnymi posúdeniami (prvá výhrada) a jednak nesprávnymi posúdeniami (druhá výhrada). 1) O prvej výhrade zalozenej na nesprávnych právnych posúdeniach 214 Zalobkyna uvádza na podporu prvej výhrady, ktorá je zalozená na nesprávnych právnych posúdeniach, v podstate dve tvrdenia. V prvom tvrdení uvádza, ze odstránenie zeleznicnej trate 3. októbra 2008 nemohlo mat protisútazné úcinky. V druhom tvrdení zalobkyna uvádza, ze nevykonanie opravy zeleznicnej trate nebránilo spolocnosti LDZ v tom, aby bola efektívnou konkurentkou a aby prepravovala náklad, ktorý sa predtým prepravoval po krátkej trase a bol preto dotknutý odstránením zeleznicnej trate, do Lotysska po dlhej trase. i) O prvom tvrdení zalozenom na neexistencii protisútazných úcinkov spojených s odstránením zeleznicnej trate 215 Zalobkyna tvrdí, ze odstránenie zeleznicnej trate 3. októbra 2008 nemohlo mat protisútazné úcinky, kedze zeleznicná trat nebola k dispozícii na prevádzku uz od pozastavenia dopravy 2. septembra 2008. Podla zalobkyne totiz samotné odstránenie trate nepripravilo LDZ o najkratsiu a najpriamejsiu trasu z rafinérie do lotysských námorných terminálov v Rige a Ventspils, kedze o nu prisla uz o mesiac skôr pozastavením dopravy. LDZ ani zalobkyna nemali ani pred odstránením zeleznicnej trate moznost ponúkat dopravné sluzby s vyuzitím predmetnej zeleznicnej trate, a to od 2. septembra 2008. Podla názoru zalobkyne je teda dôvod, preco viac nebolo mozné vyuzívat zeleznicnú trat, bezvýznamný. 216 Okrem toho podla zalobkyne neexistuje nijaký dôkaz o tom, ze situácia spolocnosti LDZ by bola iná, keby sa zalobkyna rozhodla 18. septembra 2008 pre moznost c. 1, teda pre rekonstrukciu po etapách, a nie pre moznost c. 2. Napadnuté rozhodnutie len predpokladá, ze v rámci tohto kontrafaktuálneho scenára (teda v prípade neodstránenia zeleznicnej trate 3. októbra 2008) LG mohla uvazovat o vykonaní pociatocných opráv v neskorsej fáze. Zalobkyna vsak povazuje tento scenár za velmi nepravdepodobný. V prvom rade vzhladom na to, ze v dôsledku financnej krízy nezískala financné prostriedky na investíciu vo výske 40 miliónov LTL na obdobie rokov 2009 - 2010, neexistuje nijaký dôvod predpokladat, ze by získala znacné financné prostriedky potrebné na pociatocné opravy vo výske 21,3 milióna LTL. Pri pociatocných opravách by musela postupovat rovnako ako pri samotnej okamzitej rekonstrukcii, vrátane predlozenia ziadosti o financné prostriedky od státu alebo Únie. Dalej moznost c. 1, ktorá zahrnala pociatocné opravy, bola ovela menej efektívna ako moznost c. 2 a bolo by z jej strany mimoriadne iracionálne predsa len si neskôr zvolit moznost c. 1. Napokon rozhodcovské rozhodnutie zo 17. decembra 2010 ju pravdepodobne tiez podnietilo k tomu, aby nerealizovala pociatocné opravy. Podla zalobkyne preto hypotéza Komisie, podla ktorej mohla v prípade neodstránenia zeleznicnej trate v budúcnosti zvazovat moznost vykonania obmedzenej opravy, teda pociatocných opráv v rámci rekonstrukcie po etapách, nie je podlozená nijakým dôkazom. Stav hospodárskej sútaze v rámci kontrafaktuálneho scenára, v ktorom by nedoslo k odstráneniu zeleznicnej trate, by sa teda pravdepodobne nelísil od stavu hospodárskej sútaze v existujúcej situácii. 217 Okrem toho zalobkyna poznamenáva, ze ako manazér infrastruktúry má osobitnú zodpovednost najmä za bezpecnost svojej zeleznicnej siete z hladiska projektovania, údrzby a prevádzky. Povinnost minimalizovat poruchy na zeleznicnej sieti teda podlieha nadradenej povinnosti kazdého manazéra infrastruktúry zabránit nehodám a zaistit bezpecnost dopravy. 218 Komisia a vedlajsí úcastník konania spochybnujú toto tvrdenie. 219 Na úvod treba pripomenút, ze Komisia v napadnutom rozhodnutí preskúmala správanie zalobkyne spocívajúce v unáhlenom odstránení zeleznicnej trate bez toho, aby mobilizovala potrebné financné prostriedky a bez toho, aby vykonala bezné prípravné kroky na jej rekonstrukciu (odôvodnenia 182 az 201 napadnutého rozhodnutia). Toto správanie kvalifikovala ako zneuzívajúce konanie spocívajúce v pouzití iných prostriedkov nez tých, ktorými sa vedie obvyklá hospodárska sútaz, ktoré mohlo mat protisútazné úcinky vylúcenia hospodárskej sútaze na trhu poskytovania sluzieb zeleznicnej prepravy ropných produktov medzi rafinériou a susednými námornými terminálmi tým, ze sa vytvorili prekázky vstupu na trh bez objektívneho odôvodnenia. 220 Komisia teda skutocne kvalifikovala samotné odstránenie zeleznicnej trate ako zneuzívajúce správanie a domnievala sa, ze toto odstránenie mohlo mat protisútazné úcinky na relevantnom trhu bez ohladu na pozastavenie dopravy na zeleznicnej trati 2. septembra 2008. Komisia sa predovsetkým domnievala, ze odstránenie zeleznicnej trate mohlo zabránit spolocnosti LDZ v tom, aby v pozícii efektívnej konkurentky ponúkala sluzby na relevantnom odberatelskom trhu a vyvíjala konkurencný tlak na zalobkynu. 221 V prejednávanej veci treba po prvé uviest, ze ako zdôraznuje Komisia, uplatnitelný regulacný rámec ukladal manazérom zeleznicnej infrastruktúry, akým je zalobkyna, povinnost minimalizovat poruchy a zlepsit výkonnost zeleznicnej siete. V prípade prerusenia zeleznicnej dopravy musel manazér zeleznicnej infrastruktúry prijat vsetky opatrenia potrebné na obnovenie bezného stavu. 222 Aj ked zalobkyna ako manazér infrastruktúry mala, ako to tvrdí, na základe uplatnitelného regulacného rámca osobitnú zodpovednost najmä za bezpecnost svojej zeleznicnej siete z hladiska projektovania, údrzby a prevádzky [odôvodnenie 17 smernice 2004/49/ES Európskeho parlamentu a Rady z 29. apríla 2004 o bezpecnosti zelezníc spolocenstva a o zmene a doplnení smernice Rady 95/18/ES o udelovaní licencií zeleznicným podnikom a smernici 2001/14 (Smernica o bezpecnosti zelezníc) ([97]Ú. v. EÚ L 164, 2004, s. 44; Mim. vyd. 07/008, s. 227), a clánok 24 zákona o zeleznicnej doprave], mozno jedine konstatovat, ze na základe toho istého regulacného rámca manazér infrastruktúry nemá len povinnost zaistit bezpecnost dopravy, ale má tiez povinnost minimalizovat poruchy na zeleznicnej sieti a obnovit bezný stav po narusení chodu vlakov. Manazér infrastruktúry musí brat do úvahy obe tieto povinnosti. Treba teda konstatovat, ze v prejednávanej veci odstránenie celej zeleznicnej trate nemohlo byt odôvodnené len bezpecnostnými dôvodmi, kedze bezpecnost uz bola riadne zabezpecená pozastavením dopravy 2. septembra 2008. 223 Po druhé, kedze zalobkyna má na relevantnom trhu dominantné postavenie, mala osobitnú zodpovednost za to, aby svojím správaním nenarusila efektívnu a neskreslenú hospodársku sútaz na tomto trhu. Zalobkyna mala preto v case, ked rozhodovala o tom, ako riesit deformáciu zeleznicnej trate, zohladnit zodpovednost, ktorú má podla clánku 102 ZFEÚ, a vyhnút sa vylúceniu akejkolvek moznosti v krátkom case opätovne uviest zeleznicnú trat do prevádzky prostredníctvom postupnej rekonstrukcie, a to v súlade so svojou povinnostou minimalizovat poruchy na zeleznicnej sieti obnovením bezného stavu po vzniku poruchy. 224 Z toho vyplýva, ze bez ohladu na predchádzajúce pozastavenie dopravy zalobkyna nezohladnila osobitnú zodpovednost, ktorú má podla clánku 102 ZFEÚ, ked za skutkových a právnych okolností zohladnených v napadnutom rozhodnutí odstránila celú zeleznicnú trat. 225 Po tretie treba uviest, ze hoci pozastavenie dopravy na zeleznicnej trati 2. septembra 2008 bezpochyby pripravilo LDZ o moznost vyuzívat na vstup na litovské územie krátku trasu, nemozno spochybnit, ako uvádza Komisia, ze odstránenie zeleznicnej trate zhorsilo situáciu, ktorá existovala po pozastavení dopravy. Odstránením zeleznicnej trate totiz doslo k zmene pozastavenia dopravy, ktorá je svojou povahou docasnou situáciou, na trvalú situáciu absolútnej nemoznosti vyuzívania zeleznicnej trate. Zmena docasnej situácie na trvalú pritom môze mat vplyv na stav hospodárskej sútaze, kedze potenciálni konkurenti sa budú správat rozdielne v závislosti od toho, ci sa domnievajú, ze k obnoveniu "bezného" stavu môze dôjst v krátkom case, v strednodobom casovom horizonte alebo nikdy. V tejto súvislosti treba navyse uviest, ze LDZ stiahla svoju ziadost o licenciu na prevádzku na litovskej casti krátkej trasy do Lotysska vtedy, ked Orlen napokon dospela k záveru, ze zalobkyna nemá v úmysle v krátkom case opravit zeleznicnú trat (pozri bod 26 vyssie). Okrem toho odstránenie zeleznicnej trate de facto znemoznilo realizáciu moznosti c. 1, kedze uz nebolo mozné uvazovat o jej prvej etape, teda o lokálnych opravách na tých úsekoch zeleznicnej trate, ktoré neumoznovali bezpecnú zeleznicnú dopravu. Navyse unáhlené odstránenie zeleznicnej trate bez predchádzajúceho získania financných prostriedkov potrebných na jej rekonstrukciu zvýsilo riziko, ktoré vzniklo v prejednávanej veci, ze bezpecná zeleznicná doprava na krátkej trase sa obnoví o viac ako desat rokov neskôr. 226 Toto odstránenie mohlo zahrnat úcinky uzavretia trhu, ktoré spocívali v stazení prístupu na trh, kedze tento vstup by podliehal menej výhodným podmienkam. Je preto potrebné konstatovat, ze odstránenie zeleznicnej trate mohlo mat protisútazné úcinky na relevantnom trhu. 227 Vzhladom na predchádzajúce úvahy je potrebné dospiet k záveru, ze zalobkyna nesprávne tvrdí, ze v rámci kontrafaktuálneho scenára by sa stav hospodárskej sútaze nelísil od stavu hospodárskej sútaze v existujúcej situácii. Tento stav by totiz mohol byt odlisný, kedze unáhleným odstránením zeleznicnej trate bez zabezpecenia financných prostriedkov potrebných na jej rekonstrukciu doslo k zhorseniu situácie existujúcej v case pozastavenia dopravy tým, ze toto pozastavenie, ktoré je svojou povahou docasné, sa zmenilo na situáciu absolútnej nemoznosti vyuzívania zeleznicnej trate. Toto odstránenie tiez stazilo opravu zeleznicnej trate, lebo znemoznilo realizáciu moznosti c. 1 a neumoznilo, aby sa moznost c. 2 zrealizovala komplexným spôsobom. 228 Tento záver nemôzu spochybnit ani dalsie tvrdenia zalobkyne. 229 Po prvé, pokial ide o tvrdenie, podla ktorého vzhladom na to, ze zalobkyna z dôvodu financnej krízy nezískala financné prostriedky na rekonstrukciu vo výske 40 miliónov LTL na obdobie rokov 2009 - 2010, nemala dôvod predpokladat, ze by získala znacné financné prostriedky potrebné na pociatocné opravy vo výske 21,3 milióna LTL, a to tým menej, ze pri pociatocných opravách by musela postupovat rovnako ako pri samotnej okamzitej rekonstrukcii, vrátane predlozenia ziadosti o financné prostriedky od státu alebo Únie, treba konstatovat, ze zalobkyna sa týmto tvrdením snazí v podstate odôvodnit realizáciu moznosti c. 2. Komisia vsak zalobkyni nevytýka, ze si namiesto moznosti c. 1 zvolila moznost c. 2, ale skôr spôsob realizácie moznosti c. 2, a najmä skutocnost, ze zalobkyna zacala s prácami na odstranovaní zeleznicnej trate bez akejkolvek prípravy na rekonstrukciu, cím znemoznila realizáciu moznosti c. 1. Kedze odstránenie zeleznicnej trate malo za následok obmedzenie výberu z mozností a zabránenie obnovenia dopravy na krátkej trase do Lotysska, zalobkyna nemohla splnit povinnosti, ktoré má ako podnik v dominantnom postavení, ktorý je zo strany státu poverený správou zeleznicnej siete. Otázka, ci zalobkyna mohla získat znacné financné prostriedky na pociatocné opravy, preto nemôze spochybnit analýzu Komisie. 230 V kazdom prípade zalobkyna týmto tvrdením potvrdzuje, ze poznala príslusné kroky, ktoré mala podniknút po pozastavení dopravy na zeleznicnej trati 2. septembra 2008. V tejto súvislosti Komisia v odôvodnení 49 napadnutého rozhodnutia uviedla, ze zalobkyna vynalozila 107000 eur na unáhlené odstránenie zeleznicnej trate, a to bez toho, aby poziadala o financné prostriedky potrebné na jej rekonstrukciu alebo zacala administratívny proces na úcely ich získania. V prejednávanej veci vsak zalobkyna nielen ze poziadala o financné prostriedky zo státnych zdrojov oneskorene (pozri bod 173 vyssie), ale nedokoncila ani administratívny proces potrebný na získanie financných prostriedkov Únie (pozri bod 175 vyssie). 231 Po druhé tvrdenie, ze moznost c. 1 bola ovela menej efektívna ako moznost c. 2 a zo strany zalobkyne by bolo mimoriadne iracionálne predsa len niekedy neskôr realizovat moznost c. 1, nemozno prijat, kedze Komisia zalobkyni nevytýkala, ze si namiesto moznosti c. 1 zvolila moznost c. 2, ale vytýkala jej skôr to, ze unáhlene odstránila zeleznicnú trat bez toho, aby najskôr zabezpecila financné prostriedky potrebné na jej rekonstrukciu. 232 Po tretie, pokial ide o tvrdenie, podla ktorého rozhodcovské rozhodnutie zo 17. decembra 2010 pravdepodobne tiez podnietilo zalobkynu k tomu, aby nerealizovala pociatocné opravy v rámci hypotetickej realizácie moznosti c. 1, treba pripomenút, ako to uviedla Komisia v odôvodnení 89 napadnutého rozhodnutia, ze toto rozhodcovské rozhodnutie malo obmedzený dosah, pokial ide o predmet jeho analýzy a zohladnované obdobie. Predmetné rozhodcovské rozhodnutie sa totiz týkalo len výkladu clánku obchodnej dohody uzavretej v roku 1999 medzi zalobkynou a spolocnostou Orlen a analyzovalo skutkové okolnosti, ktoré nastali do 30. septembra 2008. Toto rozhodcovské rozhodnutie teda neskúmalo odstránenie zeleznicnej trate, ku ktorému doslo v októbri 2008. Okrem toho treba pripomenút, ze zalobkyna bola v rámci uplatnitelného regulacného rámca povinná prijat po vzniku poruchy vsetky opatrenia potrebné na obnovenie bezného stavu na zeleznicnej trati. Zalobkyna sa preto nemôze odvolávat na rozhodcovské rozhodnutie zo 17. decembra 2010 s cielom tvrdit, ze bola oprávnená rozhodnút sa nepoziadat o potrebné financné prostriedky na vykonanie rekonstrukcných prác na zeleznicnej trati a obnovenie dopravy na tejto trati. 233 Treba preto konstatovat, ze Komisia sa nedopustila nesprávneho právneho posúdenia, ked sa v napadnutom rozhodnutí domnievala, ze odstránenie zeleznicnej trate ako také mohlo mat protisútazné úcinky na trhu bez ohladu na predchádzajúce pozastavenie dopravy na tejto trati. 234 Z toho vyplýva, ze prvé tvrdenie prvej výhrady v rámci stvrtej casti treba zamietnut. ii) O druhom tvrdení zalozenom na tom, ze nevykonanie opravy zeleznicnej trate nebránilo spolocnosti LDZ byt efektívnou konkurentkou 235 Zalobkyna tvrdí, ze nevykonanie opravy zeleznicnej trate nebránilo spolocnosti LDZ v tom, aby bola efektívnou konkurentkou a prepravovala dotknutý náklad po dlhej trase do Lotysska. Po prvé tvrdí, ze po pozastavení dopravy 2. septembra 2008 bolo mozné zeleznicnú trat opätovne vyuzívat az po vykonaní velkých obnovovacích prác, a to bez ohladu na to, ci by sa realizovala moznost c. 1 alebo moznost c. 2. V dôsledku toho podla zalobkyne jediná dôlezitá právna otázka spocíva v urcení, ci nevykonanie opravy zeleznicnej trate mohlo zabránit spolocnosti LDZ v tom, aby v pozícii efektívnej konkurentky ponúkala sluzby na relevantnom trhu a vyvíjala konkurencný tlak na tomto trhu. Napadnuté rozhodnutie vsak túto otázku neskúmalo, len kvalifikovalo odstránenie zeleznicnej trate ako protisútazné správanie, hoci toto odstránenie ako také nemalo nijaký vplyv na hospodársku sútaz. Po druhé Komisia nepreukázala, ze nevykonanie opravy malo pravdepodobne úcinok uzavretia trhu, len nesprávne spomenula ovela menej striktné právne kritérium, a to kritérium potenciálneho obmedzenia hospodárskej sútaze. Po tretie napadnuté rozhodnutie neskúma ani to, ci LDZ mohla po pozastavení dopravy konkurovat spolocnosti LG, pokial ide o dotknutý náklad, na rovnakej trase, teda na dlhej trase do Lotysska. 236 Komisia a vedlajsí úcastník konania spochybnujú toto tvrdenie. 237 Pokial ide o skutocnost, ze odstránenie zeleznicnej trate nemalo vplyv na hospodársku sútaz, kedze takýto úcinok malo nevykonanie opravy po pozastavení dopravy, v prejednávanej veci treba na úvod konstatovat, ze napadnuté rozhodnutie neskúma, ci nevykonanie opravy zeleznicnej trate mohlo zabránit spolocnosti LDZ v tom, aby ponúkala sluzby na relevantnom trhu a vyvíjala konkurencný tlak na zalobkynu. Kedze sa vsak Komisii podarilo preukázat, ze odstránenie zeleznicnej trate ako také môze byt kvalifikované ako potenciálne zneuzívajúce konanie, toto preskúmanie nebolo potrebné. 238 Preto v rozpore s tým, co tvrdí zalobkyna, v rozsahu, v akom sa Komisii podarilo preukázat, ze odstránenie zeleznicnej trate mohlo mat potenciálne úcinky na hospodársku sútaz, nebola povinná preskúmat, ci takéto úcinky mohlo mat aj nevykonanie opravy zeleznicnej trate. V kazdom prípade treba uviest, ze Komisia zohladnila nevykonanie opravy zeleznicnej trate v rámci svojej analýzy protisútazných úcinkov odstránenia zeleznicnej trate. Komisia totiz preskúmala vplyv odstránenia zeleznicnej trate na moznost jej opravy, a teda na moznost zalobkyne splnit si povinnost obnovit po vzniku deformácie bezný stav, co je povinnost, ktorú má ako manazér litovskej zeleznicnej infrastruktúry a podnik v dominantnom postavení na trhu. 239 Pokial ide o skutocnost, ze Komisia z právneho hladiska dostatocne nepreukázala, ze nevykonanie opravy zeleznicnej trate mohlo mat protisútazné úcinky, pricom sa uspokojila s menej striktným právnym kritériom, nez je kritérium existencie úcinku uzavretia trhu, je bez ohladu na to, ci sú pojmy "mozný" (capable v anglictine) a "pravdepodobný" (likely v anglictine) zamenitelné, ako tvrdí Komisia, potrebné poznamenat, ze Komisia v prejednávanej veci preskúmala pravdepodobné úcinky odstránenia zeleznicnej trate (napadnuté rozhodnutie, odôvodnenia 317 az 324 a 363). 240 Pokial ide o skutocnost, ze Komisia mala preskúmat, ci nevykonanie opravy zeleznicnej trate po pozastavení dopravy mohlo bránit spolocnosti LDZ v tom, aby v súvislosti s dotknutým nákladom, teda s objemami expedovanými do 2. septembra 2008 po krátkej trase, konkurovala zalobkyni na dlhej trase do Lotysska, treba rovnako ako Komisia poznamenat, ze toto tvrdenie sa zakladá na predpoklade, ze odstránenie zeleznicnej trate malo vplyv len na objemy, ktoré boli do 2. septembra 2008 prepravované po krátkej trase do Lotysska. 241 V odôvodnení 158 napadnutého rozhodnutia vsak Komisia na základe prístupu O & D definovala relevantný trh ako trh s ropnými produktmi spolocnosti Orlen vyvázanými námornou cestou, teda trh zeleznicnej prepravy ropných produktov z rafinérie do námorných terminálov Klaipeda, Riga a Ventspils. Z tohto dôvodu sa náklad potenciálne dotknutý odstránením zeleznicnej trate neobmedzoval na relatívne malé objemy ropných produktov prepravované po zeleznici pred pozastavením dopravy v septembri 2008, ale predstavoval velmi významnú cast produkcie rafinérie spolocnosti Orlen, ktorá bola urcená na vývoz po mori na medzinárodné trhy. 242 Kedze zalobkyna nespochybnila definíciu relevantného trhu navrhnutú v napadnutom rozhodnutí, Komisii nemozno vytýkat nijaké pochybenie z dôvodu, ze nepreskúmala, ci nevykonanie opravy zeleznicnej trate po pozastavení dopravy mohlo bránit spolocnosti LDZ v tom, aby konkurovala zalobkyni na dlhej trase do Lotysska len z hladiska dotknutého nákladu. 243 Vzhladom na vsetky predchádzajúce úvahy treba konstatovat, ze Komisii nemozno vytýkat nijaké pochybenie z dôvodu, ze nepreskúmala, ci nevykonanie opravy zeleznicnej trate mohlo mat protisútazné úcinky na predmetnom trhu. 244 Preto treba zamietnut druhé tvrdenie uvedené v prvej výhrade v rámci stvrtej casti, a v dôsledku toho aj prvú výhradu v celom rozsahu. 2) O druhej výhrade zalozenej na nesprávnych posúdeniach v súvislosti s moznostou spolocnosti LDZ konkurovat spolocnosti LG na dlhej trase do Lotysska 245 Zalobkyna svojou druhou výhradou v podstate vytýka Komisii, ze sa dopustila nesprávneho posúdenia, ked sa domnievala, ze LDZ mala vierohodnú moznost konkurovat zalobkyni na krátkej trase do Lotysska, nie vsak na dlhej trase. 246 Zalobkyna uvádza na podporu svojej druhej výhrady v podstate dva okruhy tvrdení. Prvým okruhom tvrdení zalobkyna spochybnuje analýzu napadnutého rozhodnutia týkajúcu sa existencie prekázok vstupu na trh a najmä záver, podla ktorého LDZ bola na dlhých trasách do lotysských námorných terminálov vo väcsej miere závislá od spolocnosti LG (odôvodnenia 290 az 308 napadnutého rozhodnutia). Druhým okruhom tvrdení sa zalobkyna snazí spochybnit záver uvedený v napadnutom rozhodnutí, podla ktorého dlhé trasy do lotysských námorných prístavov neboli v porovnaní s trasou do Klaipedy rentabilné (odôvodnenia 309 az 316 napadnutého rozhodnutia). i) O tvrdeniach smerujúcich k spochybneniu existencie prekázok vstupu na trh 247 Prvým okruhom tvrdení zalobkyna spochybnuje existenciu údajných prekázok vstupu na trh a najmä tvrdenie uvedené v napadnutom rozhodnutí, podla ktorého LDZ bola vo väcsej miere závislá (odôvodnenie 300 napadnutého rozhodnutia) od vertikálne integrovaného (odôvodnenie 293 napadnutého rozhodnutia) etablovaného prevádzkovatela, t. j. samotnej zalobkyne, nielen na 34-kilometrovom úseku na litovskom území (krátka trasa), ale aj na dlhsom 152-kilometrovom úseku (dlhá trasa). Zalobkyna spochybnuje aj záver uvedený v napadnutom rozhodnutí, podla ktorého táto situácia predstavovala z hladiska ex ante výrazne vyssie riziko pre LDZ ako vykonávanie jej cinností na krátkych trasách do lotysských námorných terminálov (odôvodnenie 301 napadnutého rozhodnutia). Zalobkyna sa konkrétne snazí spochybnit záver uvedený v napadnutom rozhodnutí, podla ktorého ziadost o pridelenie kapacity na dlhej trase do Lotysska, ktorú podala LDZ, sa týkala ovela dlhsích a podstatne frekventovanejsích trás v Litve, a bola preto komplexnejsia, co este zvýsilo trenice s manazérom zeleznicnej infrastruktúry, teda spolocnostou LG (odôvodnenie 297 napadnutého rozhodnutia). 248 Po prvé zalobkyna v tejto súvislosti tvrdí, ze rozhodnutia o pridelení kapacity infrastruktúry v Litve neprijíma ona, ale litovská státna zeleznicná inspekcia (dalej len "VGI") pod dohladom ministerstva dopravy a komunikácií. VGI musí prijímat rozhodnutia nediskriminacne a v striktne stanovenej lehote styroch mesiacov. Po druhé LDZ získala v lehote 28 dní od podania ziadosti vsetky regulacné povolenia potrebné na nezávislý výkon jej cinností na prvej casti dlhej trasy v Litve, t. j. od lotysskej hranice po Radviliskis (Litva). Nic nenasvedcuje tomu, ze pre LDZ bolo tazké alebo zlozitejsie získat potrebné povolenia aj na druhý úsek dlhej trasy. Po tretie Komisia v napadnutom rozhodnutí uznáva, ze na dlhej trase neexistovalo riziko nadmernej kapacity, a teda ani riziko treníc so zalobkynou. Po stvrté zalobkyna ako jediný manazér zeleznicnej infrastruktúry v Litve mala povinnost nediskriminácie aj vo vztahu k doplnkovým sluzbám zeleznicnej dopravy. Nic nepoukazuje na to, ze by si nesplnila svoje povinnosti. Po piate je velmi málo pravdepodobné, ze schvalovací proces, ako aj poskytovanie doplnkových sluzieb by bolo jednoduché v prípade 34 kilometrov (krátka trasa) alebo 60 kilometrov (prvý úsek dlhej trasy) na litovskom území, ale velmi zlozité v prípade dalsích 92 kilometrov (druhý úsek dlhej trasy). 249 Okrem toho zalobkyna spochybnuje skutocnost, ze by LDZ mohla byt od nej vo väcsej miere závislá pri získaní informácií o podmienkach prístupu a poplatkoch týkajúcich sa dlhej trasy ako pri získaní takýchto informácií týkajúcich sa krátkej trasy. Podla zalobkyne sú totiz vsetky relevantné informácie zverejnené v litovskom úradnom vestníku a na internetovej stránke VGI, ktorá je povinná zabezpecit nediskriminacný prístup k infrastruktúre a stanovit poplatky. Hoci sa v podmienkach pouzívania siete pre roky 2008 - 2009 neuvádza presná výska poplatkov za doplnkové sluzby zeleznicnej dopravy, vsetky poplatky za infrastruktúru boli zverejnené a verejne známe. V rámci týchto informácií boli navyse uvedené aj vzorce pouzité na výpocet poplatkov. Tieto poplatky boli po vypocítaní zo strany VGI zverejnené este pred zavedením cestovného poriadku konkrétneho vlaku, co umoznilo kazdému ziadatelovi jednoducho si vypocítat skutocnú výsku poplatkov. Navyse, aj keby existovala urcitá neistota v súvislosti s presnou výskou poplatkov za doplnkové sluzby, je nepravdepodobné, ze táto údajná netransparentnost nepredstavuje prekázku vstupu na krátku trasu a prvý úsek dlhej trasy v Litve (pre ktorú LDZ získala vsetky pozadované povolenia), ale predstavuje významnú prekázku vstupu v súvislosti s druhým úsekom dlhej trasy. 250 Komisia a vedlajsí úcastník konania spochybnujú tento okruh tvrdení. 251 V tejto súvislosti treba uviest, ze Komisia sa v napadnutom rozhodnutí v podstate domnievala, ze odstránenie celého 19-kilometrového úseku zeleznicnej trate, v dôsledku ktorého sa najkratsia a najpriamejsia trasa z rafinérie na lotysskú hranicu stala nedostupnou pre konkurentov, predstavuje konanie spocívajúce v pouzití prostriedkov iných nez tých, ktorými sa vedie obvyklá hospodárska sútaz, ktoré môze mat potenciálne protisútazné úcinky na odberatelskom trhu poskytovania sluzieb zeleznicnej prepravy ropných produktov do námorných terminálov Klaipeda, Riga a Ventspils (odôvodnenia 2, 177 a 202 napadnutého rozhodnutia). 252 Komisia sa predovsetkým domnievala, ze LDZ mala pred odstránením zeleznicnej trate vierohodnú prílezitost prepravovat ropné produkty spolocnosti Orlen, urcené na vývoz po mori, z rafinérie do lotysských námorných terminálov po krátkej trase do Lotysska. Komisia tiez uviedla, ze zalobkyna bola vázne znepokojená moznostou, ze by Orlen vyuzila sluzby zeleznicnej dopravy spolocnosti LDZ. Komisia okrem toho poznamenala, ze Orlen a LDZ skúmali túto moznost dva roky, ze predseda správnej rady spolocnosti Orlen vyhlásil, ze tieto rokovania mali za následok vyvíjanie tlaku na LG, a ze LDZ podala ziadost o udelenie licencie na prevádzku na litovskej casti krátkej trasy do Lotysska, nie vsak na dlhé trasy do lotysských námorných terminálov. Komisia vsak následne vykonala analýzu prepravnej kapacity a nákladov. Na úcely potvrdenia tohto posúdenia totiz Komisia uviedla po prvé, ze na základe technických úvah a kapacity sa ropné produkty spolocnosti Orlen môzu prepravovat do lotysských námorných terminálov, po druhé, ze lotysské námorné terminály sú pre manipuláciu s ropnými produktmi dôveryhodnou alternatívou k prístavu Klaipeda, po tretie, ze pre Orlen je otázka ceny zeleznicnej prepravy hlavným faktorom pri výbere trasy, po stvrté, ze cena zeleznicnej prepravy závisí od dlzky trasy a clenského státu, v ktorom sa preprava uskutocnuje, a po piate, ze LDZ bola schopná predlozit konkurencnú ponuku na krátkej trase do lotysských námorných terminálov. 253 Komisia sa dalej domnievala, ze po odstránení zeleznicnej trate LDZ nemala viac túto moznost ponúkat konkurencieschopné sluzby zeleznicnej prepravy ropných produktov spolocnosti Orlen z rafinérie do susedných námorných terminálov, a teda uz viac nemohla vyvíjat konkurencný tlak na LG, a to z dôvodu existencie významných prekázok vstupu v odvetví zeleznicnej dopravy a konkurencných znevýhodnení spojených s týmto odvetvím, ktorým celia prevádzkovatelia zeleznicnej dopravy konkurujúci prevádzkovatelovi, ktorí uz na trhu aktívne pôsobí a ktorý je zároven poverený správou zeleznicnej infrastruktúry. 254 Podla Komisie jedinou moznostou pre LDZ ponúkat konkurencieschopné sluzby zeleznicnej prepravy ropných produktov spolocnosti Orlen bolo pokúsit sa o prevádzku na trase do Klaipedy alebo na dlhých trasách do lotysských námorných terminálov. Komisia vsak uviedla, ze celá trasa do Klaipedy dlhá 228 km sa nachádza na území Litvy a ze dlhé trasy do lotysských námorných terminálov prechádzajú z velkej casti územím Litvy (152 km). Komisia sa teda domnievala, ze zalobkyna má konkurencnú výhodu vo svojej vlastnej sieti a ze konkurencné postavenie spolocnosti LDZ na trase do Klaipedy a na dlhých trasách do lotysských námorných terminálov je slabsie ako na krátkych trasách do týchto námorných terminálov. 255 Komisia tiez podrobne opísala prekázky vstupu a konkurencné nevýhody, ktorým mohol celit potenciálny konkurent, akým je LDZ, v sieti zalobkyne. Komisia sa zamerala na najdôlezitejsie prekázky vstupu na trh, a to prístup k zeleznicnej infrastruktúre a k doplnkovým sluzbám zeleznicnej dopravy (odôvodnenia 293 az 304 napadnutého rozhodnutia) a nedostatok informácií a transparentnosti, pokial ide o podmienky vstupu na trh (odôvodnenia 305 az 308 napadnutého rozhodnutia). Dodala, ze aj keby LDZ bola schopná poskytovat sluzby zeleznicnej prepravy ropných produktov spolocnosti Orlen na dlhých trasách do lotysských námorných terminálov bez toho, aby narazila na prekázky vstupu na trh, tieto trasy by boli v porovnaní s trasou do Klaipedy menej výnosné, takze tieto dlhé trasy do lotysských námorných terminálov nepredstavujú konkurencieschopnú alternatívu trasy do Klaipedy. 256 Komisia napokon dospela k záveru, ze dôsledkom toho bolo uzatvorenie trhu s poskytovaním sluzieb zeleznicnej prepravy ropných produktov z rafinérie do námorných terminálov Klaipeda, Riga a Ventspils. 257 V prvom rade treba v prejednávanej veci na úvod uviest, ze zalobkyna sa svojou argumentáciou snazí len spochybnit doplnujúce posúdenia, ktoré Komisia uviedla v odôvodnení 208 a nasl. napadnutého rozhodnutia, nespochybnuje vsak hlavné posúdenia, ktoré sú uvedené v odôvodneniach 205 az 207 napadnutého rozhodnutia, a podla ktorých v podstate LDZ mala pred odstránením zeleznicnej trate vierohodnú prílezitost prepravovat ropné produkty spolocnosti Orlen, urcené na vývoz po mori, z rafinérie do lotysských námorných terminálov po krátkej trase do Lotysska. Pokial ide o rozhodnutia o pridelení kapacity zeleznicnej infrastruktúry, treba uviest, podobne ako to urobila Komisia, ze napadnuté rozhodnutie nespochybnuje skutocnost, ze tieto rozhodnutia prijíma VGI. V tejto súvislosti Komisia v odôvodnení 296 napadnutého rozhodnutia uznala, ze pokial ide o pridelovanie kapacity v Litve, ziadosti o prístup k zeleznicnej infrastruktúre sa predkladajú VGI, ktorá overuje ich úplnost. Komisia vsak dalej vysvetlila, pricom zalobkyna jej v tomto bode neodporovala, ze technické posúdenie ziadostí a prípravu návrhu cestovného poriadku vlakov pripravuje pre VGI práve zalobkyna. Preto, ako tvrdí Komisia, ziadost spolocnosti LDZ o pridelenie kapacity závisela konkrétne od posúdenia vykonaného zalobkynou. Okrem toho ziadost o pridelenie kapacity sa lísi od ziadosti smerujúcej k získaniu regulacných povolení, akým je bezpecnostné osvedcenie potrebné na prevádzku v Litve. V dôsledku toho, ako správne uvádza Komisia, nie je dôlezité, ze spolocnosti LDZ trvalo získanie vsetkých potrebných regulacných povolení v nadväznosti na jej ziadost podanú s cielom nezávislej prevádzky na casti litovského úseku dlhých trás do lotysských námorných terminálov 28 dní, ako to uvádza zalobkyna. Posúdenie prekázok vstupu vykonané v napadnutom rozhodnutí sa totiz nezakladá na tazkostiach pri získaní regulacných povolení, ale na tazkostiach pri pridelení kapacity. 258 V druhom rade, pokial ide o tvrdenie týkajúce sa údajných obmedzení kapacity na dlhých trasách do lotysských námorných terminálov, treba uviest, rovnako ako to urobila Komisia, ze napadnuté rozhodnutie nepotvrdilo, ze na týchto trasách existovali takéto obmedzenia. V napadnutom rozhodnutí bolo naopak uvedené, ze ziadosti o kapacity boli zlozitejsie. Tieto ziadosti totiz záviseli od hodnotenia zalobkyne týkajúceho sa dlhsej trasy v Litve, ktorá je frekventovanejsia ako litovská cast krátkej trasy do Lotysska (odôvodnenie 297 napadnutého rozhodnutia). Riziká konfliktov vlakových trás boli vyssie na dlhých trasách do lotysských námorných terminálov, kedze tieto trasy sa uz vyuzívali, zatial co litovská cast krátkej trasy sa vyuzívala výlucne na prepravu ropných produktov spolocnosti Orlen (odôvodnenie 298 napadnutého rozhodnutia). 259 V tretom rade, pokial ide o tvrdenie, ze zalobkyna mala povinnost nediskriminácie aj vo vztahu k doplnkovým sluzbám zeleznicnej dopravy, treba uviest, ze napadnuté rozhodnutie v odôvodneniach 293 az 300 a 303 uviedlo, ze prebratie zásady zákazu diskriminácie zakotvenej v smernici 2001/14 do litovského práva ponecháva zalobkyni rozhodovací priestor, ktorý jej umoznuje stanovit nepriaznivé podmienky pre prístup k zeleznicnej infrastruktúre a poskytovanie doplnkových sluzieb zeleznicnej dopravy. Osobitne v odôvodneniach 293 a 294 napadnutého rozhodnutia Komisia spresnila, ze poskytovanie doplnkových sluzieb zeleznicnej dopravy nie je nevyhnutne regulované, resp. je regulované spôsobom, ktorý ponecháva urcitý rozhodovací priestor, pokial ide o ceny a kvalitu poskytovanej sluzby. Ide o niektoré sluzby údrzby (pre kolajové vozidlá), prístup k urcitým zariadeniam (ako sú zriadovacie stanice alebo depá a zariadenia na cistenie kolajových vozidiel) alebo záchranné sluzby (najmä v prípade, ked má vlak poruchu a narusí dopravu). Preto keby nový prevádzkovatel, ako napríklad LDZ, vyuzíval sluzby etablovaného prevádzkovatela, v prejednávanej veci zalobkyne, tento etablovaný prevádzkovatel by mohol do velkej miery stanovit podmienky, za akých by sa tieto sluzby poskytovali, co by viedlo k vzniku neistoty z hladiska kvality a ceny týchto sluzieb. Treba pritom poznamenat, ze zalobkyna nenamietala ani jedno z týchto konstatovaní, obmedzila sa len na tvrdenie, ze nic nepoukazuje na to, ze by si neplnila svoje povinnosti. 260 V stvrtom rade, pokial ide o tvrdenia smerujúce k spochybneniu záveru uvedeného v napadnutom rozhodnutí, podla ktorého bola LDZ závislejsia od zalobkyne pri získaní informácií o podmienkach prístupu a o poplatkoch týkajúcich sa dlhej trasy nez pri získaní informácií týkajúcich sa krátkej trasy, treba spresnit, podobne ako to urobila Komisia, ze napadnuté rozhodnutie uznáva, ze vzorce pouzité na výpocet poplatkov za infrastruktúru boli zverejnené. Domnievala sa vsak tiez, ze v súvislosti s dlhsou trasou v Litve celila LDZ este väcsiemu nedostatku informácií a transparentnosti, pokial ide o podmienky prístupu a ceny za doplnkové sluzby zeleznicnej dopravy. Osobitne v odôvodnení 308 napadnutého rozhodnutia Komisia zdôraznila, ze podmienky pouzívania siete pre roky 2008 - 2009 (Network Statement of 2008 - 2009) definovali len vzorec výpoctu poplatkov za prístup k litovskej zeleznicnej infrastruktúre. Tento dokument totiz presne neuvádzal skutocné poplatky za doplnkové sluzby zeleznicnej dopravy, spomínalo sa v nom len, ze tieto doplnkové sluzby sa úctujú v súlade s platnou legislatívou. Toto tvrdenie pritom, zdá sa, nie je spochybnené zalobkynou, ktorá vo svojich písomných podaniach uvádza, ze hoci pretrvávala urcitá neistota v súvislosti s presnou výskou poplatkov za doplnkové sluzby zeleznicnej dopravy, nebolo pravdepodobné, ze tento údajný nedostatok transparentnosti nepredstavoval prekázku vstupu na krátku trasu a prvý úsek dlhej trasy v Litve, ale predstavoval významnú prekázku vstupu v prípade druhého úseku dlhej trasy. Okrem toho zalobkyna tvrdením, ze v podmienkach pouzívania siete pre roky 2008 - 2009 sa neuvádzala presná výska poplatkov za doplnkové sluzby zeleznicnej dopravy a ze vsetky poplatky za infrastruktúru boli zverejnené a verejne známe, implicitne potvrdzuje, ze v tomto dokumente sa presne neuvádzali skutocné poplatky za doplnkové sluzby zeleznicnej dopravy. V tejto súvislosti je potrebné uviest, ze tento dokument bol predlozený Vseobecnému súdu v odpovedi na jedno z opatrení na zabezpecenie priebehu konania, ktoré boli prijaté v tejto veci (pozri bod 65 vyssie), a ze v tomto dokumente sa skutocne presne neuvádza výska skutocných poplatkov za doplnkové sluzby zeleznicnej dopravy. Navyse treba uviest, ako to urobila Komisia, ze napadnuté rozhodnutie nedospelo k záveru, ze existuje len nedostatok transparentnosti v prípade dlhej trasy do Lotysska, ale ze nedostatok transparentnosti cien úctovaných za doplnkové sluzby zeleznicnej dopravy zvysoval riziko pre LDZ na dlhej trase, ale súcasne aj na trase do Klaipedy, hoci v prípade krátkej trasy to tak nebolo, kedze na tejto trase LDZ nebola závislá od doplnkových sluzieb zalobkyne alebo prinajmensom bola od týchto sluzieb závislá v mensej miere (odôvodnenie 307 napadnutého rozhodnutia). 261 Komisia sa preto v rozpore s tvrdením zalobkyne nedopustila nesprávneho posúdenia, ked sa domnievala, ze nedostatok transparentnosti v súvislosti s presnou výskou poplatkov za doplnkové sluzby predstavuje prekázku vstupu na dlhú trasu, ako aj na trasu do Klaipedy. 262 V piatom a poslednom rade, pokial ide o tvrdenie zalobkyne uvedené v replike, podla ktorého sa nedatovaná rukou písaná poznámka, na ktorú poukázala Komisia vo svojom vyjadrení k zalobe, nezaoberala otázkou, ci prevádzkovanie dopravy na dlhej trase predstavuje vyssie riziko pre LDZ (odôvodnenie 283 napadnutého rozhodnutia), treba hned na úvod zdôraznit, ze hoci sa predmetný dokument spomína v odôvodneniach 97 az 99, ako aj v odôvodnení 316 bode 3 napadnutého rozhodnutia, zalobkyna ho spochybnila az vo svojej replike. Okrem toho, hoci sa dokument netýkal výslovne spolocnosti LDZ, ale lotysského prevádzkovatela - potenciálneho konkurenta spolocnosti LG, preskúmava mozné hrozby pre záujmy námorného terminálu Klaipeda a v casti "Obrana Lotysska" vymenúva rôzne prekázky vstupu, ktoré by zalobkyna mohla vytvorit voci akémukolvek konkurentovi z Lotysska, vrátane spolocnosti LDZ. Preto v rozpore s tým, co tvrdí zalobkyna, predmetný dokument mohol byt v napadnutom rozhodnutí povazovaný za jeden z dôkazov o tom, ze prevádzkovanie dopravy na dlhej trase predstavovalo pre LDZ podstatne vyssie riziko. 263 Zo vsetkých predchádzajúcich úvah vyplýva, ze ziadne z tvrdení predlozených zalobkynou nemôze spochybnit zistenia uvedené v napadnutom rozhodnutí týkajúce sa prekázok vstupu na trh a najmä záver, podla ktorého bola LDZ vo väcsej miere závislá od zalobkyne ako vertikálne integrovaného etablovaného prevádzkovatela. 264 Z toho vyplýva, ze prvý okruh tvrdení uvedených v druhej výhrade v rámci stvrtej casti treba zamietnut. ii) O tvrdeniach spochybnujúcich skutocnost, ze dlhé trasy do lotysských námorných terminálov neboli v porovnaní s trasou do Klaipedy konkurencieschopné 265 Druhým okruhom tvrdení zalobkyna spochybnuje tvrdenie uvedené v napadnutom rozhodnutí, podla ktorého dlhé trasy do lotysských námorných terminálov neboli v porovnaní s trasou do Klaipedy konkurencieschopné (odôvodnenia 288 a 310 napadnutého rozhodnutia), takze LDZ mohla vyvíjat konkurencný tlak na LG len na krátkych trasách do týchto terminálov, teda v prípade, keby bola zeleznicná trat opravená. 266 V prvom rade toto tvrdenie nie je podla zalobkyne prijatelné, a to z rôznych dôvodov. 267 Po prvé LDZ po pozastavení dopravy ponúkla spolocnosti Orlen listom z 29. septembra 2008, ze jej bude poskytovat sluzby zeleznicnej prepravy do Rigy tak na krátkej, ako aj na dlhej trase do Lotysska. Samotná LDZ teda zjavne predpokladala, ze môze efektívne konkurovat na dlhej trase, aj pokial ide o produkciu spolocnosti Orlen prepravovanú spolocnostou LG do Klaipedy. Po druhé LG v internom dokumente z roku 2009 dospela k záveru, ze rozdiely medzi krátkou a dlhou trasou nie sú z hladiska vzdialenosti a ceny podstatné. V dôsledku toho nie je pravdepodobné, ze by LDZ mohla konkurovat spolocnosti LG iba na krátkej trase, ale nie na dlhej trase. Po tretie medzi danými tromi trasami neexistujú významné rozdiely v nákladoch, co sa tiez zdá byt prirodzené, kedze vsetky sú súcastou toho istého geografického trhu. Skutocnost, ze LDZ mohla vyvíjat tlak na zalobkynu v prípade produkcie spolocnosti Orlen prepravovanej do Klaipedy iba po krátkej trase (za predpokladu, ze by bola zeleznicná trasa zrekonstruovaná alebo opravená), je preto velmi málo pravdepodobná. 268 V druhom rade zalobkyna uvádza, ze porovnanie nákladov, ktoré vykonala Komisia, obsahuje aj mnozstvo chýb. 269 Podla zalobkyne uz samotné výrazy pouzité Komisiou preukazujú, ze porovnanie nákladov nebolo zalozené na dôkladnej a spolahlivej analýze. Komisia tak uznáva, ze "nemôze presne kvantifikovat dopad týchto strukturálnych rozdielov na náklady na dopravu" a ze "metódy rozdelenia nákladov pouzívané spolocnostami LG a LDZ mohli byt odlisné, co môze mat vplyv na ich odhady [nákladov]". Uvádza tiez, ze nie je jasné, "ci" lotysské prístavy mali významnú konkurencnú výhodu v porovnaní s prístavom Klaipeda, pokial ide o celkové náklady na námornú dopravu, a spresnuje, ze krátka trasa do Rigy "sa zdá byt najzaujímavejsia". Okrem toho, ked Komisia porovnala rozpis nákladov zalobkyne a spolocnosti LDZ, najväcsou nákladovou polozkou spolocnosti LDZ na lotysskom úseku dlhej trasy do Rigy bola kategória "ostatné", zatial co "ostatné" náklady zalobkyne predstavovali len ovela nizsie percento z celkových jej nákladov na litovskom úseku dlhej trasy smerom do Rigy alebo Ventspils. Okrem toho Komisia nezohladnila skutocnost, ze zalobkyna a LDZ pouzívajú úplne odlisné metódy rozdelenia nákladov, v dôsledku coho je akékolvek porovnanie nákladov svojvolné. Napríklad na základe údajov pouzitých Komisiou náklady zalobkyne na tonokilometer (tkm) boli dost statické a nemenili sa v závislosti od vzdialenosti, zatial co odhadované náklady spolocnosti LDZ klesali na dlhsích trasách, a to z dôvodu odhadu, podla ktorého náklady na nakládku a vykládku nákladu boli fixnými nákladmi, ku ktorým sa následne pripocítavali skutocné náklady na dopravu pomerne k dlzke trasy a objemu nákladu. 270 Okrem toho zalobkyna tvrdí, ze hoci údaje uvedené v tabulke c. 5 napadnutého rozhodnutia, nazvanej "Náklady na prepravu ropných produktov spolocnosti Orlen v prepocte na tonu (dlhé trasy a trasa do Klaipedy)", boli zalozené na porovnatelných metódach rozdelenia nákladov, nepodporujú tvrdenie, ze LDZ nemohla vierohodne konkurovat na dlhej trase v súvislosti s produkciou spolocnosti Orlen prepravovanou do Klaipedy. Okrem toho zalobkyna zdôraznuje, ze Komisia v napadnutom rozhodnutí uznala, ze náklady uvedené v tabulke c. 5 pre dlhé trasy sú pravdepodobne nadhodnotené. Bez ohladu na to sa zdá, ze náklady na tieto trasy sú do velkej miery porovnatelné s nákladmi na trasu do Klaipedy, takze LDZ by bola schopná vyvíjat konkurencný tlak najmä vzhladom na vseobecné výhody z hladiska nákladov, ktoré podla Komisie mala, napríklad pokial ide o ceny energií a mzdové náklady, ako aj náklady na námornú dopravu. Podla názoru zalobkyne vsetky tieto skutocnosti potvrdzuje fakt, ze LDZ v septembri 2008 ponúkla spolocnosti Orlen prepravu jej produkcie z Klaipedy do lotysských námorných terminálov po dlhej trase. Navyse údaje o nákladoch pouzité v tabulke c. 5 sú ovela nizsie ako ceny v prepocte za tonu, ktoré Orlen skutocne zaplatila za sluzby zeleznicnej prepravy po trase do Klaipedy v rokoch 2008 a 2009. 271 Komisia a vedlajsí úcastník konania spochybnujú tento okruh tvrdení. 272 V prejednávanej veci po prvé, pokial ide o list z 29. septembra 2008, ktorým LDZ predlozila spolocnosti Orlen ponuku na sluzby zeleznicnej prepravy do Rigy tak po krátkej trase, ako aj po dlhej trase do lotysských námorných terminálov, je potrebné spresnit, ze LDZ v tomto liste predlozila návrh cien prepravy ropných produktov cez územie Lotysska do prístavu v Rige pre rok 2008. Z obsahu tohto listu predovsetkým vyplýva, ze návrh cien predlozený spolocnostou LDZ sa týkal len lotysských úsekov dlhej a krátkej trasy do Rigy. V liste sa totiz spomínali trasy Maitene - Mangali (Riga) a Renge - Mangali (Riga). Zalobkyna preto nemohla len na základe predmetného listu dospiet k záveru o konkurencieschopnosti ponuky spolocnosti LDZ, kedze v tejto ponuke neboli zohladnené ceny, ktoré uplatnovala na litovských úsekoch oboch trás. Okrem toho zalobkyna nepredlozila nijaký dôkaz na podporu svojho tvrdenia uvedeného v replike, podla ktorého LDZ v case predlozenia ponuky spolocnosti Orlen velmi dobre poznala stav hospodárskej sútaze na trhu a príslusné ceny a náklady. Navyse samotná existencia ponuky neznamená, ze táto ponuka je skutocne konkurencieschopná, a v kazdom prípade tak konkurencieschopná, ako by mohla byt v prípade, keby nedoslo k odstráneniu zeleznicnej trate. Zalobkyna preto nemôze z tohto listu vyvodit nijaký záver týkajúci sa schopnosti spolocnosti LDZ vyvíjat na nu efektívny konkurencný tlak na dlhej trase. 273 Po druhé, pokial ide o interný dokument z roku 2009, v ktorom zalobkyna dospela k záveru, ze rozdiely medzi krátkou a dlhou trasou nie sú z hladiska vzdialenosti a ceny podstatné, treba zdôraznit, ze predmetný dokument má referencné císlo ES 9/VJ6. Záver, na ktorý zalobkyna odkazuje, je uvedený na tretej a poslednej strane tohto dokumentu, kde zalobkyna porovnávala prepravu produktov spolocnosti Orlen do mesta Jelgava (Lotyssko) cez Siauliai (Litva) s priamou dopravou cez Renge. Tento záver preto neporovnáva náklady na celé trasy do lotysských námorných terminálov a netýka sa prepravy ropných produktov spolocnosti Orlen na úcely vývozu po mori. Navyse skutocnost, ze zalobkyna nevníma rozdiely medzi krátkou a dlhou trasou z hladiska vzdialenosti a ceny ako podstatné, nevyhnutne neplatí aj pre LDZ. 274 Z toho vyplýva, ze ani ponuka spomenutá v bode 272 vyssie, ani interný dokument spomenutý v bode 273 vyssie nemôzu spochybnit konstatovanie Komisie, podla ktorého dlhé trasy do lotysských námorných terminálov boli v porovnaní s trasou do Klaipedy menej výnosné. 275 Po tretie, pokial ide o tvrdenie, ze neexistujú významné rozdiely v nákladoch medzi dlhými trasami do lotysských námorných terminálov, krátkymi trasami do lotysských námorných terminálov a trasou do Klaipedy, treba uviest, ze hoci je pravda, ze dlhá trasa do Rigy zahrnala na rozdiel od trasy do Klaipedy podstatný úsek (86 km) v Lotyssku, kde boli podla napadnutého rozhodnutia náklady na zeleznicnú dopravu, a to najmä cena energií a mzdové náklady, nizsie ako v Litve (odôvodnenie 253 napadnutého rozhodnutia), pravdou je aj to, ze dlhá trasa do Rigy zahrnala úsek v Litve, konkrétne v dlzke 152 km. Vzhladom na to, ze Komisia vypocítala náklady na trasy do lotysských námorných terminálov ako súcet nákladov zalobkyne a spolocnosti LDZ na ich jednotlivé etapy trasy, aby posúdila rozdiel v nákladoch medzi trasami, náklady vztahujúce sa na lotysský úsek dlhej trasy do Rigy sa preto musia pripocítat k nákladom vztahujúcim sa na litovský úsek tejto trasy. To isté navyse platí aj pre výpocet nákladov na dlhú trasu do Ventspils. Okrem toho zalobkyna nespochybnuje náklady, ktoré Komisia uviedla v tabulke c. 5 v odôvodnení 311 napadnutého rozhodnutia. Táto tabulka ukazuje, ze na rozdiel od toho, co tvrdí zalobkyna, v rokoch 2008 a 2009 boli náklady na prepravu ropných produktov spolocnosti Orlen v prepocte na tonu od [dôverné] do [dôverné] % vyssie na dlhej trase do Rigy ako na trase do Klaipedy a od [dôverné] do [dôverné] % vyssie na dlhej trase do Ventspils ako na trase do Klaipedy. V dôsledku toho v rozpore s tvrdením zalobkyne neexistujú dostatocne presvedcivé dôkazy preukazujúce, ze LDZ mohla ako efektívny konkurent ponúkat sluzby na relevantnom trhu, ktoré by konkurovali zalobkyni na dlhej trase, a vyvíjat tak na nu konkurencný tlak. 276 Po stvrté, pokial ide o tvrdenia smerujúce k spochybneniu porovnania nákladov vykonaného Komisiou, treba uviest nasledujúce skutocnosti. 277 Na jednej strane, pokial ide o úvahy súvisiace s výrazmi pouzitými Komisiou v jej analýze týkajúcej sa porovnania nákladov, treba uviest, ze z niektorých pouzitých výrazov nie je mozné vyvodit, ze porovnanie nákladov nie je zalozené na dôkladnej a spolahlivej analýze. Okrem toho treba zdôraznit, podobne ako to urobila Komisia, ze vyjadrenie týkajúce sa nemoznosti presného kvantifikovania dopadu týchto strukturálnych rozdielov na náklady na dopravu (odôvodnenie 253 napadnutého rozhodnutia) je súcastou analýzy faktorov, ktoré majú vplyv na náklady na zeleznicnú dopravu, a nijakým spôsobom nemení záver analýzy týkajúci sa výnosnosti krátkej trasy do Rigy (odôvodnenia 254 a 255 napadnutého rozhodnutia). Zmienka o tom, ze metódy rozdelenia nákladov pouzívané zalobkynou a spolocnostou LDZ sa mohli lísit, co mohlo mat vplyv na ich odhady nákladov (odôvodnenia 271 az 273 napadnutého rozhodnutia), je v napadnutom rozhodnutí objasnená v rozsahu, v akom sa v nom vysvetluje, preco je tento prvok irelevantný a nemá vplyv na porovnanie nákladov zalobkyne a spolocnosti LDZ. Okrem toho jedna z viet napadnutého rozhodnutia, ktorú zalobkyna spochybnuje, je vytrhnutá z kontextu. Celá veta rozhodnutia totiz znela takto: "prístavy Riga a Ventspils teda mohli predstavovat prinajmensom vierohodné alternatívne riesenie k prístavu Klaipeda, a to bez ohladu na skutocnost, ze sa tiez mohli povazovat za prístavy s významnou konkurencnou výhodou z hladiska celkových nákladov na námornú dopravu" (odôvodnenie 240 napadnutého rozhodnutia). Napokon, pokial ide o poznámku uvedenú v inej casti napadnutého rozhodnutia, ze na základe analýzy faktorov, ktoré majú vplyv na náklady na zeleznicnú dopravu, sa krátka trasa do Rigy javí ako najatraktívnejsia, toto tvrdenie je dalej podlozené podrobnejsím porovnaním nákladov na trasy v odôvodneniach 255 az 266 napadnutého rozhodnutia, ktoré preukazuje, ze krátka trasa do Rigy je skutocne najatraktívnejsia. 278 Na druhej strane, pokial ide o tvrdenie zalobkyne, ze napadnuté rozhodnutie neporovnáva "jablká s jablkami", Komisia správne uvádza, ze napadnuté rozhodnutie obsiahlym spôsobom reaguje na tvrdenia zalobkyne týkajúce sa analýzy nákladov, a najmä na námietky týkajúce sa moznosti ich porovnania. Z odôvodnenia 269 napadnutého rozhodnutia totiz vyplýva, ze zalobkyna uz vo svojej odpovedi na oznámenie o výhradách tvrdila, ze jej náklady a náklady spolocnosti LDS sú neporovnatelné. Komisia podrobne vyvrátila tvrdenia zalobkyne v odôvodneniach 270 az 284 napadnutého rozhodnutia. V odôvodneniach 272 a 273 tohto rozhodnutia predovsetkým vysvetlila, ze zohladnila okolnost, ze metódy výpoctu nákladov zalobkyne a spolocnosti LDZ mohli byt odlisné a ze to mohlo mat vplyv na ich odhady nákladovej polozky, akou sú administratívne výdavky. Rovnako vsak tiez spresnila, ze takýto rozdiel v metóde môze viest len k miernemu rozdielu z hladiska nákladov. V odôvodnení 274 napadnutého rozhodnutia Komisia rovnako tak vysvetlila dôvod, preco sa domnievala, ze prinajmensom pre rok 2009 sa odhad nákladov zalobkyne a spolocnosti LDZ vztahoval na rovnaké sluzby a obsahoval rovnaké nákladové polozky. Ako totiz vyplýva z poznámky pod ciarou 406 napadnutého rozhodnutia, kedze zalobkyna nepredlozila rozpis nákladov pre rok 2008, Komisia analyzovala údaje týkajúce sa nákladov zalobkyne pre rok 2009. 279 Zalobkyna sa teda nemôze odvolávat na tvrdenie, ze metóda odhadu nákladov je nesprávna, aby spochybnila porovnanie nákladov vykonané Komisiou v napadnutom rozhodnutí a tvrdila, ze toto porovnanie je svojvolné. 280 Ostatné tvrdenia zalobkyne nemôzu spochybnit tento záver. 281 Po prvé, pokial ide o tvrdenie, ze aj keby boli údaje uvedené v tabulke c. 5 napadnutého rozhodnutia zalozené na porovnatelných metódach rozdelenia nákladov, nepodlozili by tvrdenie, ze LDZ nemohla byt vierohodnou konkurentkou na dlhých trasách do lotysských námorných terminálov, treba konstatovat, ze zalobkyna nepredlozila dôkazy, ktoré by preukazovali, ze [dôverné] % rozdiel medzi nákladmi na dlhú trasu do Rigy v roku 2008 [dôverné] a nákladmi na trasu do Klaipedy [dôverné] by musel úplne zaniknút vzhladom na skutocnost, ze náklady uvedené Komisiou v tabulke c. 5 napadnutého rozhodnutia pre dlhé trasy boli "pravdepodobne nadhodnotené". Okrem toho v rozsahu, v akom zalobkyna svojím tvrdením uvádza, ze [dôverné] % rozdiel medzi nákladmi na dlhú trasu do Rigy v roku 2008 [dôverné] a nákladmi na trasu do Klaipedy [dôverné] nie je významný, je potrebné zdôraznit, ako to urobila Komisia, ze napadnuté rozhodnutie tiez preukázalo, ze aj pri uplatnení opatrného prístupu boli náklady na dlhú trasu do Ventspils v roku 2008 vyssie o [dôverné] % a v roku 2009 o [dôverné] % ako náklady na trasu do Klaipedy. Rozdiel vo výske [dôverné] % alebo [dôverné] % je pritom významný a len tazko ho mozno spochybnit nadhodnotením. 282 Po druhé, pokial ide o tvrdenie, ze údaje o nákladoch pouzité v tabulke c. 5 [dôverné] sú ovela nizsie ako ceny v prepocte za tonu, ktoré Orlen skutocne zaplatila za sluzby zeleznicnej prepravy po trase do Klaipedy v rokoch 2008 [dôverné] a 2009 [dôverné], takze v súlade s logikou, ktorú Komisia uplatnila v odôvodneniach 281 az 284 napadnutého rozhodnutia, LDZ mohla vyvíjat konkurencný tlak na zalobkynu, keby sa rozhodla tak urobit, treba uviest, ze v rozpore s tvrdením zalobkyne sú náklady vypocítané Komisiou pre dlhú trasu do Rigy len mierne nizsie ako ceny, ktoré Orlen skutocne zaplatila za sluzby zeleznicnej prepravy po trase do Klaipedy. Pokial vsak ide o náklady a nie o ceny, treba k nim pripocítat hoci aj nízke ziskové rozpätie, ktoré este viac znizuje rozdiel oproti cenám, ktoré Orlen skutocne zaplatila za sluzby zeleznicnej prepravy na trase do Klaipedy. 283 Vzhladom na vsetky predchádzajúce úvahy treba konstatovat, ze Komisii nemozno vytýkat nijaké nesprávne posúdenie v rozsahu, v akom dospela k záveru, ze dlhé trasy do lotysských námorných terminálov neboli v porovnaní s trasou do Klaipedy konkurencieschopné. 284 V dôsledku toho treba zamietnut druhú výhradu v rámci stvrtej casti, a teda aj stvrtú cast druhého zalobného dôvodu v celom rozsahu. 285 Zo vsetkých predchádzajúcich úvah vyplýva, ze druhý zalobný dôvod treba zamietnut ako nedôvodný. 3. O tretom zalobnom dôvode zalozenom na porusení clánku 296 ZFEÚ a clánku 2 nariadenia c. 1/2003 z dôvodu nedostatku dôkazov a nedostatku odôvodnenia 286 Svojím tretím zalobným dôvodom zalobkyna v podstate tvrdí, ze Komisia porusila clánok 296 ZFEÚ z dôvodu nedostatku odôvodnenia, ako aj clánok 2 nariadenia c. 1/2003 v rozsahu, v akom neposkytla dostatok dôkazov na podporu svojho konstatovania o porusení clánku 102 ZFEÚ, uvedeného v napadnutom rozhodnutí. 287 Komisia a vedlajsí úcastník konania spochybnujú túto argumentáciu. 288 Tretí zalobný dôvod sa v podstate skladá z dvoch castí, pricom zalobkyna sa prvou castou domáha porusenia clánku 296 ZFEÚ z dôvodu nedostatku odôvodnenia a druhou castou namieta porusenie clánku 2 nariadenia c. 1/2003. a) O prvej casti tretieho zalobného dôvodu zalozenej na porusení clánku 296 ZFEÚ z dôvodu nedostatku odôvodnenia 289 Zalobkyna uvádza na podporu prvej casti v podstate dve výhrady, ktoré je potrebné preskúmat spolocne. Prvá výhrada je zalozená na tom, ze Komisia neuviedla, preco sa odklonila od ustálenej judikatúry v oblasti odmietnutia poskytnutia prístupu k základnej infrastruktúre, a druhá výhrada je zalozená na tom, ze Komisia neposkytla dostatocné dôkazy preukazujúce, ze v prejednávanej veci existovali v súvislosti so zeleznicnou tratou mimoriadne okolnosti, ktoré odôvodnovali konstatovanie zneuzívajúceho konania. 290 Na úvod treba uviest, ze tvrdenia uvedené zalobkynou na podporu týchto dvoch výhrad prvej casti sa netýkajú chýbajúceho alebo nedostatocného odôvodnenia napadnutého rozhodnutia. Tieto tvrdenia sa totiz v skutocnosti prekrývajú s kritikou dôvodnosti napadnutého rozhodnutia. Povinnost odôvodnit rozhodnutia je pritom podstatnou formálnou nálezitostou, ktorú je potrebné odlisovat od otázky dôvodnosti odôvodnenia, ktorá súvisí s legálnostou sporného aktu z meritórneho hladiska. Odôvodnenie rozhodnutia je formálnym vyjadrením dôvodov, na ktorých toto rozhodnutie spocíva. Pokial sú tieto dôvody postihnuté chybami, je nimi postihnutá legálnost rozhodnutia z meritórneho hladiska, ale nie jeho odôvodnenie, ktoré môze byt dostatocné, aj ked obsahuje chybné dôvody (pozri rozsudok z 10. júla 2008, Bertelsmann a Sony Corporation of America/Impala, [98]C-413/06 P, [99]EU:C:2008:392, bod [100]181 a citovanú judikatúru). Navyse je potrebné poznamenat, ze takéto tvrdenia uz boli predlozené, preskúmané a zamietnuté v rámci prvého a druhého zalobného dôvodu. 291 Z toho vyplýva, ze prvú cast tretieho zalobného dôvodu treba zamietnut. b) O druhej casti tretieho zalobného dôvodu zalozenej na porusení clánku 2 nariadenia c. 1/2003 292 Na úvod je potrebné konstatovat, podobne ako to urobila Komisia, ze okrem strucnej zmienky o clánku 2 nariadenia c. 1/2003 v bode 143 zaloby zalobkyna nepodlozila svoje tvrdenie poukázaním na tie castí napadnutého rozhodnutia, ktoré podla nej trpia nedostatkom dôkazov. Zalobkyna vsak spresnila svoje tvrdenie v bodoch 28 a 29 svojich pripomienok k vyjadreniu vedlajsieho úcastníka konania. Konkrétne v bode 29 týchto pripomienok tvrdí, ze Komisia sa neopierala o presné a presvedcivé priame alebo listinné dôkazy, ktoré by z právneho hladiska dostatocne preukazovali porusenie. V kazdom prípade zalobkyna tvrdí, ze v súlade s judikatúrou uviedla argumentáciu, ktorá stavia skutocnosti preukázané Komisiou do iného svetla a ktorá tak umoznuje nahradit vysvetlenie skutkového stavu, na základe ktorého Komisia vyvodila záver o existencii porusenia, iným prijatelným vysvetlením. 293 V tejto súvislosti treba uviest, ze z clánku 2 nariadenia c. 1/2003, ako aj z ustálenej judikatúry vyplýva, ze v oblasti práva hospodárskej sútaze je Komisia v prípade sporu o existencii protiprávneho konania povinná preukázat porusenia, ktoré konstatuje, a zaobstarat dôkazy, ktorými môze z právneho hladiska dostatocne preukázat existenciu skutocností zakladajúcich porusenie (pozri rozsudok z 12. apríla 2013, GEMA/Komisia, [101]T-410/08, neuverejnený, [102]EU:T:2013:171, bod [103]68 a citovanú judikatúru). 294 Hoci je potrebné, aby Komisia na podporu pevného presvedcenia, ze doslo k poruseniu, predlozila presné a zhodujúce sa dôkazy, treba zdôraznit, ze kazdý dôkaz predlozený Komisiou nemusí so zretelom na kazdý bod porusenia nutne zodpovedat týmto kritériám. Postacuje, ak súbor nepriamych dôkazov, o ktoré sa institúcia opiera, zodpovedá tejto poziadavke pri celkovom posúdení, ako to uvádza judikatúra týkajúca sa uplatnovania clánku 101 ZFEÚ. Táto zásada sa uplatnuje aj vo veciach týkajúcich sa uplatnovania clánku 102 ZFEÚ (pozri v tomto zmysle rozsudok z 1. júla 2010, AstraZeneca/Komisia, [104]T-321/05, [105]EU:T:2010:266, bod [106]477 a citovanú judikatúru). 295 Pokial ide o dôkaznú silu dôkazov pouzitých Komisiou, treba rozlisovat dve situácie. 296 Na jednej strane, ak Komisia konstatuje porusenie pravidiel hospodárskej sútaze, pricom sa opiera o domnienku, ze preukázané skutocnosti nemozno objasnit inak nez z hladiska existencie protisútazného správania, súd Únie musí zrusit predmetné rozhodnutie, pokial dotknuté podniky predlozia argumentáciu, ktorá stavia skutocnosti preukázané Komisiou do iného svetla a ktorá tak umoznuje nahradit objasnenie týchto skutocností iným prijatelným vysvetlením, nez je to, ktoré si zvolila Komisia na vyvodenie záveru o existencii porusenia. V tomto prípade sa totiz nedá dospiet k záveru, ze Komisia predlozila dôkaz o existencii porusenia práva hospodárskej sútaze (pozri v tomto zmysle rozsudky z 28. marca 1984, Compagnie royale asturienne des mines a Rheinzink/Komisia, [107]29/83 a 30/83, [108]EU:C:1984:130, bod [109]16, a z 31. marca 1993, Ahlström Osakeyhtiö a i./Komisia, [110]C-89/85, C-104/85, C-114/85, C-116/85, C-117/85 a C-125/85 az C-129/85, [111]EU:C:1993:120, body [112]126 a [113]127). 297 Na druhej strane, ak sa Komisia opiera o dôkazy, ktoré sú v zásade dostatocné na preukázanie existencie porusenia, nestací, aby dotknutý podnik uviedol, ze mohla nastat udalost, ktorá by mohla mat vplyv na dôkaznú hodnotu týchto dôkazov, na to, aby Komisia niesla bremeno na úcely preukázania, ze táto udalost nemohla mat takýto vplyv. Naopak, okrem prípadov, ked dotknutý podnik takýto dôkaz nemôze predlozit z dôvodu správania samotnej Komisie, prinálezí mu z právneho hladiska dostatocne preukázat jednak existenciu okolnosti, na ktorú sa odvoláva, a jednak to, ze táto okolnost vedie k pochybnostiam o dôkaznej hodnote dôkazov, o ktoré sa opiera Komisia (pozri rozsudok z 15. decembra 2010, E.ON Energie/Komisia, [114]T-141/08, [115]EU:T:2010:516, bod [116]56 a citovanú judikatúru). 298 V prejednávanej veci z analýzy druhého zalobného dôvodu vyplýva, ze Komisia nekonstatovala zneuzitie dominantného postavenia opierajúc sa o domnienku, ze preukázané skutocnosti nemozno vysvetlit inak nez z dôvodu existencie protisútazného správania. Naopak, opierala sa o dôkazy, ktoré boli v zásade dostatocné na preukázanie existencie vytýkaného porusenia. Okrem toho argumentácia, ktorú zalobkyna uviedla s cielom postavit skutocnosti preukázané Komisiou do iného svetla, neumoznuje nahradit vysvetlenie skutkového stavu, na základe ktorého Komisia vyvodila záver o existencii porusenia, iným prijatelným vysvetlením. 299 Vzhladom na judikatúru spomenutú v bodoch 292 az 297 vyssie treba preto konstatovat, ze Komisia neporusila clánok 2 nariadenia c. 1/2003. 300 Z toho vyplýva, ze treba zamietnut druhú cast tretieho zalobného dôvodu, a teda aj tretí zalobný dôvod v celom rozsahu. 4. O piatom zalobnom dôvode zalozenom na porusení clánku 7 nariadenia c. 1/2003 v rozsahu, v akom rozhodnutie nariadilo neprimerané opatrenie na nápravu 301 Svojím piatym zalobným dôvodom zalobkyna tvrdí, ze napadnuté rozhodnutie porusuje clánok 7 nariadenia c. 1/2003 v rozsahu, v akom jej ukladá neprimerané opatrenie na nápravu. 302 Zalobkyna konkrétne po prvé tvrdí, ze podla clánku 7 nariadenia c. 1/2003 mohla byt povinná len obnovit stav hospodárskej sútaze, ktorý existoval pred odstránením zeleznicnej trate, a ze pred týmto odstránením sa táto zeleznicná trat nemohla vyuzívat uz od pozastavenia dopravy 2. septembra 2008. Pozadovaná investícia do novej infrastruktúry, ktorá nie je základná, ide nad rámec obnovenia predchádzajúceho stavu, je nová a neprimeraná. 303 Po druhé zalobkyna tvrdí, ze vzhladom na to, ze pred pozastavením dopravy vyuzíval zeleznicnú trat iba jediný zákazník a len na malú cast svojej produkcie, pricom tento zákazník v súcasnosti vyuzíva inú trasu, nie je isté, ci by tento zákazník vyuzíval novú zeleznicnú trat. 304 Po tretie zalobkyna tvrdí, ze predmetná rekonstrukcia by si vyzadovala velmi velkú investíciu, v rámci ktorej by bola nútená vyclenit svoje zdroje v prospech jediného zákazníka s obmedzeným dopytom, a to na úkor iných vlakových trás. 305 Po stvrté zalobkyna tvrdí, ze povinnost zrekonstruovat zeleznicnú trat by bola neprimeraným opatrením, keby nebola oprávnená pozadovat, aby jediné dva subjekty potenciálne vyuzívajúce novú infrastruktúru zaplatili spravodlivú a primeranú cast nákladov na rekonstrukciu. 306 Po piate zalobkyna v odpovedi na vyjadrenie Komisie k zalobe tvrdí, ze na rozdiel od "veci Microsoft", na ktorú sa odvoláva Komisia, ide v tomto prípade o investíciu do úplne novej infrastruktúry a nie o rozdelenie existujúcej infrastruktúry. 307 Okrem toho treba uviest, ze zalobkyna uverejnila 9. marca 2018 tlacovú správu, v ktorej uviedla, ze po dohode s Komisiou uzavrela akcný plán, podla ktorého bude zeleznicná trat obnovená do konca roka 2019. Podla informácií uverejnených v tlaci navyse zalobkyna a Orlen podpísali 14. augusta 2018 dohodu, ktorej predmetom bolo opätovné obnovenie prevádzky na zeleznicnej trati. Na pojednávaní zalobkyna a vedlajsí úcastník konania potvrdili, ze rekonstrukcné práce na zeleznicnej trati boli dokoncené v decembri 2019 a ze v nadväznosti na skúsky, ktoré ku dnu pojednávania este stále prebiehali, má byt zeleznicná trat opätovne uvedená do prevádzky do konca februára 2020. 308 Komisia a vedlajsí úcastník konania spochybnujú argumentáciu zalobkyne. 309 Na úvod treba pripomenút, ze clánok 7 ods. 1 nariadenia c. 1/2003 okrem iného stanovuje, ze ak Komisia konajúc na základe staznosti alebo z vlastného podnetu zistí porusovanie clánkov 101 a 102 ZFEÚ, môze rozhodnutím zaviazat príslusné podniky a zdruzenia podnikov, aby ukoncili takéto porusovanie. Tento odsek dalej stanovuje, ze ak má Komisia na tom oprávnený záujem, môze tiez konstatovat, ze k poruseniu doslo v minulosti (rozsudok z 9. septembra 2015, Philips/Komisia, [117]T-92/13, neuverejnený, [118]EU:T:2015:605, bod [119]132). 310 Zásada proporcionality, ktorá je súcastou vseobecných zásad práva Únie, vyzaduje, aby akty institúcií neprekracovali hranice toho, co je primerané a potrebné na uskutocnenie legitímnych cielov sledovaných predmetnou právnou úpravou, pricom v situácii, ked existuje výber medzi viacerými primeranými opatreniami, treba zvolit také opatrenie, ktoré je najmenej obmedzujúce, a spôsobené nevýhody nesmú byt neprimerané sledovaným cielom (pozri rozsudok z 24. mája 2012, MasterCard a i./Komisia, [120]T-111/08, [121]EU:T:2012:260, bod [122]323 a citovanú judikatúru). 311 Súdny dvor uz v tejto súvislosti rozhodol, ze clánok 7 nariadenia c. 1/2003 uvádza výslovne dosah pouzitia zásady proporcionality v situáciách, ktoré patria do jeho pôsobnosti. Podla clánku 7 ods. 1 nariadenia c. 1/2003 totiz Komisia môze príslusným podnikom ulozit akékolvek strukturálne nápravné opatrenia alebo nápravné opatrenia z hladiska trhového správania, ktoré sú primerané spáchanému poruseniu a nevyhnutné na jeho úcinné ukoncenie (rozsudok z 29. júna 2010, Komisia/Alrosa, [123]C-441/07 P, [124]EU:C:2010:377, bod [125]39). 312 Okrem toho bolo spresnené, ze aj ked má Komisia právomoc konstatovat porusenie a nariadit dotknutým úcastníkom skoncit toto porusenie, neprinálezí jej nanútit im svoj výber spomedzi rôznych mozností správania sa, ktoré sú v súlade so Zmluvou (rozsudok z 18. septembra 1992, Automec/Komisia, [126]T-24/90, [127]EU:T:1992:97, bod [128]52), ani prijat rozhodnutie o presných spôsoboch realizácie rôznych mozností správania (pozri v tomto zmysle uznesenie z 20. novembra 2008, SIAE/Komisia, [129]T-433/08 R, neuverejnené, [130]EU:T:2008:520, bod [131]37). 313 V prejednávanej veci napadnuté rozhodnutie okrem toho, ze v súlade s clánkom 23 ods. 2 nariadenia c. 1/2003 ulozilo pokutu vo výske 27873000 eur, na základe clánku 7 toho istého nariadenia stanovilo poziadavku, aby zalobkyna ukoncila porusovanie a v lehote troch mesiacov predlozila Komisii návrh opatrení v tomto zmysle (odôvodnenie 395 a clánok 3 napadnutého rozhodnutia). Konkrétne v odôvodnení 394 napadnutého rozhodnutia Komisia uviedla, ze existuje niekolko strukturálnych riesení alebo behaviorálnych riesení, ktoré by mohli umoznit ukoncenie porusovania obnovením stavu hospodárskej sútaze, ktorý existoval pred odstránením zeleznicnej trate, a to bud jej rekonstrukciou, alebo odstránením znevýhodnení konkurentov na alternatívnych trasách do námorných terminálov Klaipeda, Riga a Ventspils, ktoré sú opísané v bode 7.4.2 napadnutého rozhodnutia. 314 Napadnuté rozhodnutie preto nariadilo zalobkyni úcinne ukoncit porusovanie a s konstatovaním, ze na tento úcel existuje viacero mozných strukturálnych alebo behaviorálnych riesení, navrhlo dve moznosti, ako pripústa zalobkyna, a to rekonstrukciu zeleznicnej trate, alebo odstránenie znevýhodnení konkurentov na alternatívnych trasách do námorných terminálov Klaipeda, Riga a Ventspils. Z toho vyplýva, ze v súlade s judikatúrou uvedenou v bodoch 311 a 312 vyssie napadnuté rozhodnutie stanovilo rôzne nápravné opatrenia spôsobilé ukoncit porusovanie, pricom nenanútilo konkrétny výber spomedzi týchto opatrení. Komisia totiz tým, ze vyzvala zalobkynu na predlozenie opatrení na nápravu, ponechala jej volnost pri rozhodovaní o tom, ako bude postupovat s cielom ukoncit porusovanie. Komisia predovsetkým ponechala zalobkyni volnost vybrat si, akým spôsobom odstráni znevýhodnenia konkurentov na alternatívnych trasách do námorných terminálov Klaipeda, Riga a Ventspils v prípade, ze by sa nerozhodla pre rekonstrukciu zeleznicnej trate. 315 V prvom rade zalobkyna tvrdí, ze druhá moznost, teda odstránenie znevýhodnení konkurentov na alternatívnych trasách do námorných terminálov Klaipeda, Riga a Ventspils, nebola realizovatelným riesením. Odstránenie týchto znevýhodnení a najmä závislosti spolocnosti LDZ od zalobkyne ako vertikálne integrovaného etablovaného prevádzkovatela by totiz zahrnalo jej oddelenie s cielom previest funkcie manazéra zeleznicnej infrastruktúry na iný subjekt a udrzat si len cinnosti vykonávané v postavení poskytovatela sluzieb zeleznicnej dopravy. Takéto oddelenie si podla zalobkyne vyzaduje prijatie novej právnej úpravy litovským parlamentom, na ktorý nemá ziadny vplyv. Okrem toho pri takomto scenári by nemohla prezit ekonomicky, lebo by musela celit konkurencii dopravcov zeleznicnej nákladnej dopravy pochádzajúcich z krajín Spolocenstva nezávislých státov (SNS). Jedinou realizovatelnou moznostou bola preto rekonstrukcia zeleznicnej trate. Zalobkyna vo svojej replike dodáva, ze na jej zbavenie zodpovednosti za predlozenie technického posúdenia VGI, ktorú má podla § 24 bodu 6 zákona o zeleznicnej doprave, by bolo potrebné legislatívne opatrenie. 316 V tejto súvislosti treba uviest, ako uz bolo konstatované v bode 314 vyssie, ze Komisia v súlade s judikatúrou pripomenutou v bode 312 vyssie nestanovila ani neurcila osobitné postupy na odstránenie znevýhodnení konkurentov na alternatívnych trasách do námorných terminálov Klaipeda, Riga a Ventspils v prípade, ze by sa zalobkyna nerozhodla pre rekonstrukciu zeleznicnej trate. Komisia predovsetkým neulozila povinnost oddelenia podniku ani prijatia novej právnej úpravy. 317 V kazdom prípade je potrebné konstatovat, ako to urobila Komisia, ze tvrdenie zalobkyne, podla ktorého by odstránenie znevýhodnení, ktorým celia konkurenti na alternatívnych trasách vedúcich do námorných terminálov Klaipeda, Riga a Ventspils, nevyhnutne vyzadovalo úplné oddelenie vlastníctva, nie je podlozené. Okolnost, ze Komisia pocas správneho konania vyzadovala takéto oddelenie vlastníctva ako podmienku rozhodnutia o záväzkoch zalozeného na clánku 9 nariadenia c. 1/2003, ani za predpokladu jej preukázania nedokazuje, ze takéto oddelenie bolo jediným spôsobom odstránenia znevýhodnení, ktorým celia konkurenti na alternatívnych trasách vedúcich do námorných terminálov Klaipeda, Riga a Ventspils, a najmä závislosti spolocnosti LDZ od zalobkyne. To isté platí, aj pokial ide o neúspech návrhu pôvodne predlozeného Komisiou v rámci stvrtého zeleznicného balíka zaviest striktné oddelenie manazéra infrastruktúry a prevádzkovatela zeleznicnej dopravy, spôsobený nátlakom zo strany rôznych zainteresovaných strán. Hoci totiz dokument Európskeho parlamentu z marca 2016 nazvaný "stvrtý zeleznicný balík", na ktorý zalobkyna odkazuje, uvádza, ze konecná verzia návrhu stvrtého zeleznicného balíka nestanovuje "povinné oddelenie", dodáva, ze vertikálne integrované podniky sú povolené pod podmienkou, ze manazér infrastruktúry je úplne nezávislý a má úcinné rozhodovacie práva. Z toho vyplýva, ze dokument spomenutý samotnou zalobkynou potvrdzuje, ze existuje alternatíva k úplnému oddeleniu vlastníctva. 318 Treba konstatovat, ze vzhladom na analýzu protisútazných úcinkov, ktorú vykonala Komisia v napadnutom rozhodnutí, odstránenie znevýhodnení konkurentov na alternatívnych trasách do námorných terminálov Klaipeda, Riga a Ventspils, opísaných v bode 7.4.2 napadnutého rozhodnutia, predstavovalo primerané nápravné opatrenie na ukoncenie vytýkaného porusovania. Toto nápravné opatrenie ako jedna z mozností ukoncenia porusovania (odôvodnenie 394 napadnutého rozhodnutia) teda predstavovalo primerané opatrenie na ukoncenie vytýkaného porusovania. 319 V druhom rade zalobkyna tvrdí, ze rekonstrukcia zeleznicnej trate predstavuje neprimerané a bezprecedentné opatrenie na nápravu. 320 V tejto súvislosti treba uviest, podobne ako to urobila Komisia, ze nápravné opatrenie spocívajúce v rekonstrukcii zeleznicnej trate ako jedna z mozností na zabezpecenie úcinnosti napadnutého rozhodnutia (odôvodnenie 394) predstavuje priamy dôsledok konstatovania protiprávnosti, ktorej sa dopustila zalobkyna, konkrétne odstránenia tejto trate, o obmedzuje sa na to, aby bolo ukoncené predmetné porusovanie (pozri v tomto zmysle rozsudok z 24. mája 2012, MasterCard a i./Komisia, [132]T-111/08, [133]EU:T:2012:260, bod [134]325). 321 Tento záver nemôzu vyvrátit ani dalsie tvrdenia zalobkyne. 322 Po prvé, pokial ide o tvrdenie, ze zeleznicná trat bola pred jej odstránením vo velmi zlom stave a nemohla sa vyuzívat uz od pozastavenia dopravy 2. septembra 2008 a ze Komisia nepreskúmala, ci bola zalobkyna podla clánku 102 ZFEÚ povinná vykonat opravy, treba konstatovat, ze toto tvrdenie sa zakladá na nesprávnom predpoklade. Ide o predpoklad, podla ktorého Komisia mala kvalifikovat neexistenciu opravy zeleznicnej trate po pozastavení dopravy na tejto trati ako zneuzívajúce správanie a preskúmat túto vec z hladiska judikatúry týkajúcej sa prístupu k základnej infrastruktúre. Vzhladom na pripomienky uvedené v rámci analýzy prvého zalobného dôvodu preto toto tvrdenie nemozno prijat. 323 Po druhé, pokial ide o tvrdenie, podla ktorého napadnuté rozhodnutie zrejme vyzaduje, aby zalobkyna investovala do novej infrastruktúry, ktorej dostupnost by pomohla len jednému konkurentovi, co je nad rámec jednoduchého obnovenia predchádzajúceho stavu a je nielen bezprecedentné, ale aj neprimerané, treba uviest, ze napadnuté rozhodnutie v rozpore s tvrdením zalobkyne nevyzadovalo, aby investovala svoje prostriedky do novej infrastruktúry, ktorej dostupnost by pomohla len jednému konkurentovi. Naopak, z napadnutého rozhodnutia vyplýva, ze zalobkyna bola na základe platnej právnej úpravy povinná zabezpecit dobré podmienky pre prevádzku na zeleznicnej trati a príslusné financovanie mal zabezpecit stát. Z vnútrostátnej právnej úpravy predovsetkým vyplýva, ze zalobkyna bola povinná prijat vsetky potrebné opatrenia na opravu zeleznicnej trate, vrátane toho, aby sa obrátila na litovskú vládu s cielom získat kladné rozhodnutie o vykonaní opráv alebo rekonstrukcie zeleznicnej trate, ako aj získat verejné financné prostriedky potrebné na výkon týchto prác. V rozpore s tým, co tvrdí zalobkyna, preto napadnuté rozhodnutie svojou poziadavkou na rekonstrukciu zeleznicnej trate nejde nad rámec jednoduchého obnovenia pôvodného stavu. 324 Okrem toho rozhodnutia Komisie, ktoré zalobkyna spomína s cielom preukázat bezprecedentnú povahu predmetného opatrenia na nápravu, nemôzu spochybnit toto konstatovanie, kedze sa na rozdiel od prejednávanej veci týkajú odmietnutia poskytnutia prístupu k základnej infrastruktúre. Navyse je irelevantné, ze pred pozastavením dopravy 2. septembra 2008 vyuzíval zeleznicnú trat iba jeden zákazník a len na údajne malú cast svojej produkcie. Rovnako tak je irelevantné, ze existuje iná trasa, ktorú tento zákazník vyuzíval okamzite po pozastavení dopravy. 325 Okrem toho zalobkyna sa na úcely namietania neprimeranosti ulozeného prostriedku nápravy nemôze odvolávat na tvrdenie, ze rekonstrukcia zeleznicnej trate by si vyzadovala velmi velkú investíciu (priblizne 40 miliónov LTL v roku 2008) a nútila by ju vyclenit jej velmi obmedzené zdroje v prospech jediného zákazníka. Hoci je totiz zalobkyna povinná zrekonstruovat zeleznicnú trat, pricom nedisponuje potrebnými prostriedkami, je to len dôsledok jej správania, a to konkrétne rozhodnutia urýchlene odstránit zeleznicnú trat bez poziadania o súhlas státu alebo bez zabezpecenia financných prostriedkov potrebných na jej rekonstrukciu. 326 Po tretie, pokial ide o tvrdenie zalobkyne, ze povinnost zrekonstruovat zeleznicnú trat by bola neprimeraná, keby nebola oprávnená pozadovat, aby sa jediné dva potenciálne subjekty vyuzívajúce túto novú infrastruktúru, t. j. spolocnosti Orlen a LDZ, podielali na nákladoch na rekonstrukciu, treba uviest nasledujúce. 327 V prvom rade, ako vyplýva z odôvodnení 73 a 74 napadnutého rozhodnutia, 22. októbra 2009 Orlen kontaktovala zalobkynu listom, pricom vyhlásila, ze je pripravená pokryt náklady na rekonstrukciu zeleznicnej trate a diskutovat o moznostiach spätného získania svojej investície. Orlen nikdy nedostala oficiálnu odpoved na svoju ponuku a bola len ústne informovaná o jej odmietnutí, a to na stretnutí s predsedom predstavenstva zalobkyne (a v tom case námestníkom ministra dopravy a komunikácií). Zalobkyna predovsetkým spresnila, ze v súlade so zákonom upravujúcim cinnost správy zeleznicnej infrastruktúry vybudovanie, modernizácia a rozvoj verejnej zeleznicnej infrastruktúry nemôzu byt financované súkromnými investíciami. Okrem toho zalobkyna vo svojom strategickom pláne cinnosti na obdobie rokov 2010 - 2012, vypracovanom v roku 2009, poskytla dalsie dve vysvetlenia pre odmietnutie ponuky spolocnosti Orlen. Spresnila totiz jednak, ze na to, aby mohla uzavriet zmluvu o pôzicke, by musela vyhlásit otvorené verejné obstarávanie, v ktorom nebolo mozné zarucit úspech spolocnosti Orlen, a jednak, ze dosiahla svoj úverový limit a bez súhlasu svojich veritelov si uz nemohla viac pozicat. Zalobkyna sa preto nemôze dovolávat údajnej neprimeranosti ulozeného nápravného opatrenia z dôvodu, ze nebola oprávnená pozadovat, aby sa spolocnosti Orlen a LDZ podielali na nákladoch na rekonstrukciu. 328 V druhom rade zalobkyna nemohla od Komisie ocakávat, ze jej povolí poziadat spolocnosti Orlen a LDZ o podielanie sa na nákladoch na rekonstrukciu, kedze takéto povolenie by jej umoznilo premenit výhody vyplývajúce zo zneuzívania na odmenu (pozri v tomto zmysle rozsudok z 27. júna 2012, Microsoft/Komisia, [135]T-167/08, [136]EU:T:2012:323, body [137]141 a [138]142). V tejto súvislosti nie je porovnanie zo strany zalobkyne s vecou, v ktorej bol vydaný rozsudok zo 6. apríla 1995, RTE a ITP/Komisia ([139]C-241/91 P a C-242/91 P, [140]EU:C:1995:98), relevantné. Zneuzitie zistené vo veci, v ktorej bol vydaný tento rozsudok, sa totiz týkalo odmietnutia poskytnutia prístupu k nespracovaným informáciám obsiahnutým v zoznamoch televíznych programov. Tento prístup vsak bezne podlieha zaplateniu poplatku. 329 Z toho vyplýva, ze Komisia neporusila clánok 7 nariadenia c. 1/2003 tým, ze zalobkyni ulozila povinnost ukoncit porusovanie bud obnovením stavu hospodárskej sútaze, ktorý existoval pred odstránením zeleznicnej trate, alebo odstránením znevýhodnení konkurentov na alternatívnych trasách do námorných terminálov Klaipeda, Riga a Ventspils. 330 Piaty zalobný dôvod treba preto zamietnut v celom rozsahu. 5. O stvrtom zalobnom dôvode zalozenom na porusení clánku 23 ods. 3 nariadenia c. 1/2003 v rozsahu, v akom je napadnuté rozhodnutie poznacené nesprávnymi právnymi posúdeniami a nesprávnymi posúdeniami v súvislosti so stanovením výsky pokuty 331 Zalobkyna na podporu svojho stvrtého zalobného dôvodu vytýka Komisii, ze sa dopustila rôznych nesprávnych právnych posúdení a nesprávnych posúdení tým, ze jej ulozila pokutu. 332 Tento zalobný dôvod sa v podstate delí na dve casti. V prvej casti zalobkyna tvrdí, ze Komisia sa dopustila nesprávneho právneho posúdenia a nesprávneho posúdenia tým, ze jej ulozila pokutu. V druhej casti, ktorú uvádza subsidiárne a ktorá smeruje k znízeniu pokuty, zalobkyna vytýka Komisii nesprávne právne posúdenie a nesprávne posúdenie z dôvodu stanovenia neprimeranej výsky pokuty. Táto druhá cast s výnimkou tvrdenia uvedeného v rámci druhej výhrady, ktoré sa týka údajne neprimeranej dlzky konania a smeruje k zruseniu napadnutého rozhodnutia, bude preto preskúmaná dalej, a to v casti tohto rozsudku venovanej subsidiárne uvedeným návrhom smerujúcim k znízeniu pokuty. 333 Na podporu prvej casti stvrtého zalobného dôvodu zalobkyna uvádza, ze Komisia sa dopustila nesprávneho právneho posúdenia a nesprávneho posúdenia tým, ze jej ulozila pokutu. Zalobkyna v tejto súvislosti pripomenula, ze podla clánku 23 nariadenia c. 1/2003 Komisia môze, avsak nie je povinná ulozit pokutu podniku, ktorý porusil clánok 102 ZFEÚ, a tvrdí, ze ulozenie pokuty je neprimerané, ak ide o novú vec, co je prípad prejednávanej veci. Komisia a Súdny dvor Európskej únie predovsetkým potvrdili, ze vo veciach, ktoré predstavujú nové teórie ujmy, pokuty nie sú primerané. Okrem toho Komisia potvrdila, ze pokuta nie je primeraná, ked sa domnievala, ze vo veci je mozné vydat rozhodnutie o záväzkoch. 334 Na jednej strane zalobkyna tvrdí, ze táto vec je nová a bezprecedentná v rozsahu, v akom sa predpokladalo, ze podnik v dominantnom postavení má povinnost investovat do infrastruktúry, aj ked prístup k nej nie je podstatný ani nevyhnutný na to, aby mal iný podnik moznost konkurovat mu. Okrem toho zalobkyna nemohla predvídat, ze pochybnosti o závaznosti nedostatkov zeleznicnej trate a jej úmysly by sa mohli povazovat za okolnosti postacujúce na preukázanie zneuzívajúceho konania. 335 Na druhej strane zalobkyna namieta, ze by konala prinajmensom z nedbanlivosti. Tvrdí naopak, ze rozhodnutie o odstránení zeleznicnej trate bolo prijaté v dobrej viere s úmyslom neskôr ju zrekonstruovat. Nová povaha teórie, na ktorej je napadnuté rozhodnutie zalozené, vylucuje existenciu úmyslu spáchat porusenie alebo existenciu nedbanlivosti v tejto súvislosti. 336 Druhou výhradou v rámci druhej casti stvrtého zalobného dôvodu zalobkyna tvrdí, ze Komisia sa dopustila nesprávneho právneho posúdenia a nesprávneho posúdenia v súvislosti s dlzkou trvania údajného porusenia, ked uviedla, ze porusovanie zacalo prinajmensom od zaciatku prác na odstránení zeleznicnej trate v októbri 2008 a v case prijatia napadnutého rozhodnutia este stále trvalo. V prvom rade podla zalobkyne mohlo predmetné porusovanie zacat najskôr az vo chvíli, ked sa rozhodla aktívne nepokracovat v projekte rekonstrukcie, teda po vydaní rozhodcovského rozhodnutia zo 17. decembra 2010. V druhom rade sa zalobkyna domnieva, ze správne konanie pred Komisiou malo neprimeranú dlzku, ktorá jednak prílis predlzila dlzku trvania údajného porusenia a jednak porusila jej právo na obhajobu v rozsahu, v akom niektorí z jej zamestnancov podielajúcich sa na rozhodovacom procese pocas tohto obdobia odisli z podniku, co zasiahlo do prípravy jej zaloby. V dôsledku toho sa zalobkyna domnieva, ze výska pokuty by mala byt podstatne znízená. 337 Komisia spochybnuje argumentáciu zalobkyne. a) O prvej výhrade v rámci prvej casti zalozenej na novej povahe právnej teórie, na ktorej je zalozené napadnuté rozhodnutie 338 Svojou prvou výhradou zalobkyna v podstate tvrdí, ze správanie vytýkané v napadnutom rozhodnutí predstavuje novú kategóriu zneuzitia, o ktorom nevedela, ze je protiprávne. 339 V tejto súvislosti treba v prvom rade uviest, ze tvrdenie zalobkyne o údajne novej povahe vytýkaného zneuzívajúceho správania sa zakladá na nesprávnom výklade napadnutého rozhodnutia. V rozpore s vyjadrením zalobkyne a ako uz bolo uvedené, napadnuté rozhodnutie jej totiz neulozilo povinnost investovat do infrastruktúry, ktorá nie je základná ani nevyhnutná na to, aby umoznila konkurentovi konkurovat jej. Rovnako ani neulozilo zalobkyni ako podniku v dominantnom postavení povinnost dotovat konkurenta výlucne s cielom znízit jeho riziká vstupu na trh. Ako uz bolo viackrát konstatované, Komisia v napadnutom rozhodnutí správne uviedla, ze zalobkyna tým, ze unáhlene odstránila zeleznicnú trat bez toho, aby mobilizovala potrebné financné prostriedky a vykonala bezné prípravné kroky na jej rekonstrukciu (odôvodnenia 182 az 201 napadnutého rozhodnutia), správala sa zneuzívajúcim spôsobom, ktorý spocíval v pouzití iných prostriedkov nez tých, ktorými sa vedie obvyklá hospodárska sútaz. Komisia tiez konstatovala, ze toto správanie mohlo mat potenciálne protisútazné úcinky vylúcenia hospodárskej sútaze na trhu poskytovania sluzieb zeleznicnej prepravy ropných produktov medzi rafinériou a susednými námornými terminálmi tým, ze sa vytvorili prekázky vstupu na trh bez objektívneho odôvodnenia. V tejto súvislosti treba pritom uviest, ze súdy Únie uz odsúdili zneuzívajúcu povahu správania, akým je správanie zalobkyne, ktorého cielom je udrzat konkurentov mimo trhu (pozri v tomto zmysle rozsudok zo 6. decembra 2012, AstraZeneca/Komisia, [141]C-457/10 P, [142]EU:C:2012:770, bod [143]164). Zneuzívajúcu povahu takéhoto správania preto nemozno kvalifikovat ako novú. 340 V druhom rade treba poznamenat, ze moznost Komisie kvalifikovat vytýkané správanie ako nové nevylucuje ulozenie pokuty. Vseobecný súd uz totiz konstatoval, ze hoci existujú veci, v ktorých Komisia neulozila ziadnu pokutu alebo ulozila symbolickú pokutu, ked neexistovali skorsie rozhodnutia, v iných veciach Komisia ulozila vysoké pokuty aj v situáciách, ked neexistovali skorsie rozhodnutia týkajúce sa správania, ktoré má rovnaké znaky (pozri v tomto zmysle rozsudok z 26. októbra 2017, Marine Harvest/Komisia, [144]T-704/14, [145]EU:T:2017:753, bod [146]392). Okrem toho treba spresnit, ze rozhodnutie, ktoré zalobkyna spomína na podporu svojej argumentácie, a to rozhodnutie Komisie C(2014) 2892 final z 29. apríla 2014 týkajúce sa konania podla clánku 102 [ZFEÚ] a clánku 54 Dohody o EHP (Vec AT.39985 - Motorola - Presadzovanie patentov nevyhnutných pre normu GPRS, bod 561), sa nezdá byt relevantné. Toto rozhodnutie sa totiz opiera nielen o skutocnost, ze súd Únie doposial nikdy nekvalifikoval predmetné správanie ako zneuzívajúce, ale aj o skutocnost, ze vnútrostátne súdy dospeli v tejto otázke k odlisným záverom. 341 Okrem toho z judikatúry vyplýva, ze okolnost, ze zneuzitie je nové, nemôze spochybnit závaznost porusenia ani viest k znízeniu pokuty. Vseobecný súd uz dokonca aj v oblasti výpoctu pokút konkrétne rozhodol, ze skutocnost, ze správanie s takými istými charakteristikami nebolo este v predchádzajúcich rozhodnutiach preskúmané, nezbavuje podnik zodpovednosti (pozri v tomto zmysle rozsudky z 9. novembra 1983, Nederlandsche Banden-Industrie-Michelin/Komisia, [147]322/81, [148]EU:C:1983:313, bod [149]107, a z 1. júla 2010, AstraZeneca/Komisia, [150]T-321/05, [151]EU:T:2010:266, body [152]901 az [153]903). 342 Vzhladom na predchádzajúce úvahy je potrebné prvú výhradu v rámci prvej casti zamietnut. b) O druhej výhrade v rámci prvej casti zalozenej na tom, ze zalobkyna nekonala z nedbanlivosti 343 Pokial ide o druhú výhradu, ktorá je zalozená na tom, ze zalobkyna nekonala prinajmensom z nedbanlivosti, treba pripomenút, ze Komisia sa v odôvodnení 371 napadnutého rozhodnutia domnievala, ze na základe skutocností opísaných v napadnutom rozhodnutí a v nom uvedeného posúdenia doslo k porusenia bud s úmyslom vylúcit hospodársku sútaz, alebo prinajmensom z nedbanlivosti, kedze zalobkyna nevzala do úvahy skutocnost, ze odstránením zeleznicnej trate zabránila hospodárskej sútazi na trhu poskytovania sluzieb zeleznicnej prepravy ropných produktov medzi rafinériou a námornými terminálmi Klaipeda, Riga a Ventspils. 344 Zalobkyna spochybnuje tento záver, pricom v podstate tvrdí, ze ked zrealizovala svoje rozhodnutie zvolit si moznost c. 2 prostredníctvom odstránenia zeleznicnej trate, ktoré bolo podla nej prvou nevyhnutnou etapou tejto volby, konala v dobrej viere a s úmyslom zeleznicnú trat neskôr zrekonstruovat. 345 V tejto súvislosti treba pripomenút, ze podla ustálenej judikatúry je podmienka, podla ktorej k poruseniu doslo úmyselne alebo z nedbanlivosti, splnená, ak daný podnik nemôze nevediet o protisútaznej povahe svojho konania, ci uz si uvedomoval porusovanie sútazných pravidiel Zmluvy alebo nie. Podnik si je vedomý protisútaznej povahy svojho konania, ak pozná podstatné skutocnosti odôvodnujúce jednak konstatovanie o existencii dominantného postavenia na dotknutom trhu a jednak posúdenie Komisie o zneuzívaní tohto postavenia (rozsudok z 29. marca 2012, Telefónica a Telefónica de Espańa/Komisia, [154]T-336/07, [155]EU:T:2012:172, body [156]319 a [157]320; pozri tiez rozsudok z 13. júla 2018, Stührk Delikatessen Import/Komisia, [158]T-58/14, neuverejnený, [159]EU:T:2018:474, bod [160]226 a citovanú judikatúru). 346 Z judikatúry rovnako vyplýva, ze obozretný hospodársky subjekt nemôze pochybovat o tom, ze vlastníctvo velkých podielov na trhu, hoci nie je nevyhnutne vo vsetkých prípadoch jediným prvkom urcujúcim existenciu dominantného postavenia, má znacný význam, ktorý musí tento subjekt nevyhnutne zohladnit, pokial ide o jeho prípadné správanie na trhu (rozsudok z 13. februára 1979, Hoffmann-La Roche/Komisia, [161]85/76, [162]EU:C:1979:36, bod [163]133). LG ako etablovaný prevádzkovatel zeleznicnej dopravy a manazér jedinej infrastruktúry existujúcej v Litve na úcely poskytovania sluzieb zeleznicnej nákladnej dopravy tak musela vediet, ze má dominantné postavenie na relevantných trhoch. 347 Okrem toho treba uviest, ze úmysel alebo údajná dobrá viera zalobkyne nie sú relevantné na úcely vyvrátenia zistenia, ze k poruseniu doslo úmyselne alebo z nedbanlivosti, a z tohto dôvodu je mozné ho sankcionovat pokutou v zmysle clánku 23 ods. 2 nariadenia c. 1/2003 (pozri v tomto zmysle rozsudok zo 6. apríla 1995, Boël/Komisia, [164]T-142/89, [165]EU:T:1995:63, bod [166]116 a citovanú judikatúru). LG ako obozretný hospodársky subjekt mala totiz vediet o zásadách, ktorými sa riadi právo hospodárskej sútaze, a prípadne vyuzit odborné poradenstvo s cielom posúdit spôsobom primeraným okolnostiam prípadu dôsledky, ktoré môzu vyplynút z daného aktu, akým je v prejednávanej veci odstránenie zeleznicnej trate. Ide najmä o odborníkov zvyknutých na povinnost vynakladat velkú obozretnost pri výkone svojej profesie. Je tiez mozné od nich ocakávat, ze s osobitnou obozretnostou posúdia riziká, ktoré táto profesia zahrna (pozri v tomto zmysle rozsudok z 29. marca 2012, Telefónica a Telefónica de Espańa/Komisia, [167]T-336/07, [168]EU:T:2012:172, bod [169]323 a citovanú judikatúru). 348 Vseobecný súd sa preto domnieva, ze zalobkyna nemohla nevediet, ze predmetné konanie môze viest k závazným obmedzeniam hospodárskej sútaze, a to najmä vzhladom na jej zákonné alebo de facto monopolné postavenie na relevantných trhoch, takze Komisia sa oprávnene domnievala, ze k predmetnému porusovaniu doslo prinajmensom z nedbanlivosti, a preto odôvodnovalo ulozenie sankcie formou pokuty. 349 Navyse zalobkyna sa nemôze odvolávat na údajne novú povahu teórie, na ktorej je napadnuté rozhodnutie zalozené, s cielom vylúcit existenciu úmyslu spáchat porusenie alebo existencie nedbanlivosti v tejto súvislosti. Treba totiz konstatovat, ze cielom takejto argumentácie je len preukázat, ze nevedela o protiprávnej povahe správania vytýkaného v napadnutom rozhodnutí z hladiska clánku 102 ZFEÚ. Na základe judikatúry uvedenej v bode 341 vyssie musí byt preto zamietnutá. V kazdom prípade z dôvodov uvedených v bode 339 vyssie zalobkyna v prejednávanej veci nemohla nevediet o protisútaznej povahe svojho správania. 350 Z toho vyplýva, ze Komisia sa nedopustila nesprávnych právnych posúdení alebo nesprávneho posúdenia, ked sa domnievala, ze zalobkyna konala prinajmensom z nedbanlivosti (odôvodnenie 371 napadnutého rozhodnutia). 351 Tento záver navyse nemôze spochybnit ani okolnost, ze Komisia sa pocas správneho konania domnievala, ze vo veci je mozné vydat rozhodnutie o záväzkoch. Ako uvádza Komisia, skutocnost, ze v rámci správneho konania mohla uvazovat o prijatí návrhu záväzkov zo strany zalobkyne ako prostriedku, ktorým by sa vyhla pokute, totiz neznamená, ze povazovala stanovenie takejto pokuty za neprimerané, znamená len, ze nevylúcila moznost nekonstatovat porusenie a neulozit pokutu. Táto okolnost teda nebránila Komisii v tom, aby v konecnom dôsledku dospela k záveru, ze je potrebné konstatovat existenciu porusenia a ulozit pokutu. 352 Vzhladom na vsetky predchádzajúce úvahy je potrebné druhú výhradu, a teda aj prvú cast stvrtého zalobného dôvodu zamietnut. c) O druhej výhrade v rámci druhej casti v rozsahu, v akom sa týka údajne neprimeranej dlzky konania 353 Pokial ide o tvrdenie týkajúce sa údajne neprimeranej dlzky správneho konania, treba uviest, ze zalobkyna tvrdí jednak, ze táto dlzka konania zasiahla do jej práva na obhajobu, a jednak, ze by mala viest k znízeniu pokuty, ktorá jej bola ulozená v napadnutom rozhodnutí. 354 Na úvod treba pripomenút, ze podla ustálenej judikatúry predstavuje dodrzanie primeranej lehoty pri vedení správnych konaní vo veciach politiky v oblasti hospodárskej sútaze vseobecnú zásadu práva Únie, ktorej dodrziavanie zabezpecujú súdy Únie (pozri rozsudok z 19. decembra 2012, Heineken Nederland a Heineken/Komisia, [170]C-452/11 P, neuverejnený, [171]EU:C:2012:829, bod [172]97 a citovanú judikatúru). 355 Zásada primeranej lehoty v rámci správneho konania bola potvrdená clánkom 41 ods. 1 Charty základných práv Európskej únie, podla ktorého "kazdý má právo, aby institúcie, orgány, úrady a agentúry Únie vybavovali jeho zálezitosti nestranne, spravodlivo a v primeranej lehote" (pozri rozsudok z 5. júna 2012, Imperial Chemical Industries/Komisia, [173]T-214/06, [174]EU:T:2012:275, bod [175]284 a citovanú judikatúru). 356 Navyse z judikatúry vyplýva, ze ak mohlo mat porusenie zásady primeranej lehoty vplyv na výsledok konania, také porusenie môze viest k zruseniu napadnutého rozhodnutia (pozri v tomto zmysle rozsudok z 21. septembra 2006, Technische Unie/Komisia, [176]C-113/04 P, [177]EU:C:2006:593, bod [178]48 a citovanú judikatúru). 357 Je potrebné spresnit, ze pokial ide o uplatnenie pravidiel hospodárskej sútaze, prekrocenie primeranej lehoty môze predstavovat dôvod na zrusenie len v prípade rozhodnutí, ktorými sa konstatujú porusenia, pokial bolo preukázané, ze porusením zásady primeranej lehoty doslo k zásahu do práva dotknutých podnikov na obhajobu. S výnimkou tohto osobitného predpokladu nemá nerespektovanie povinnosti konat v primeranej lehote vplyv na platnost správneho konania podla nariadenia c. 1/2003 (rozsudok z 21. septembra 2006, Nederlandse Federatieve Vereniging voor de Groothandel op Elektrotechnisch Gebied/Komisia, [179]C-105/04 P, [180]EU:C:2006:592, bod [181]42). 358 Z toho vyplýva, ze aj keby sa konstatovala prípadná neprimeranost celkovej dlzky správneho konania a porusenie zásady primeranej lehoty, takéto konstatovanie by vzhladom na judikatúru citovanú v bodoch 356 az 357 vyssie nebolo samo osebe dostatocné na to, aby viedlo k zruseniu napadnutého rozhodnutia. 359 Okrem toho treba pripomenút, ze bolo rozhodnuté, ze neprimeraná dlzka prvej fázy správneho konania môze mat vplyv na moznosti budúcej obhajoby dotknutých podnikov, najmä znízením úcinnosti práv na obhajobu, ked dôjde k ich uplatneniu v rámci druhej fázy konania, a to z dôvodu uplynutia casu a z toho vyplývajúcich tazkostí so zabezpecením dôkazov svedciacich v ich prospech. V takom prípade je vsak potrebné, aby dotknuté podniky s dostatocnou presnostou preukázali, ze mali tazkosti pri obhajobe proti tvrdeniam Komisie, a upresnili, ktoré dokumenty alebo svedectvá uz nemôzu pozadovat, a dôvody, preco by táto skutocnost mala byt spôsobilá poskodit ich obhajobu (pozri v tomto zmysle rozsudky z 21. septembra 2006, Technische Unie/Komisia, [182]C-113/04 P, [183]EU:C:2006:593, body [184]54 a [185]60 az [186]71, a z 29. marca 2011, ArcelorMittal Luxembourg/Komisia a Komisia/ArcelorMittal Luxembourg a i., [187]C-201/09 P a C-216/09 P, [188]EU:C:2011:190, bod [189]118). 360 Hoci v prejednávanej veci zalobkyna uviedla tvrdenie zalozené na tazkostiach so zabezpecením niektorých dôkazov v jej prospech z dôvodu odchodu niektorých jej zamestnancov, nepodlozila toto tvrdenie konkrétnymi dôkazmi. Spresnila síce dátum, ku ktorému dotknutí zamestnanci odisli z podniku, neuviedla vsak presné dôvody, pre ktoré by bolo získanie informácií od týchto osôb rozhodujúce pre výkon práva na obhajobu, a najmä okolnosti, preco uz nebolo mozné získat informácie od týchto osôb (pozri v tomto zmysle rozsudok zo 16. júna 2011, Bavaria/Komisia, [190]T-235/07, [191]EU:T:2011:283, bod [192]331). 361 Za týchto podmienok treba konstatovat, ze zalobkyna nepreukázala existenciu zásahu do jej práva na obhajobu, vyplývajúceho z neprimeranej dlzky správneho konania. 362 Vzhladom na vsetky predchádzajúce úvahy treba druhú výhradu v rámci druhej casti stvrtého zalobného dôvodu zamietnut v rozsahu, v akom sa týka údajne neprimeranej dlzky správneho konania. 363 Zo vsetkých predchádzajúcich úvah vyplýva, ze hlavné návrhy smerujúce k zruseniu napadnutého rozhodnutia musia byt zamietnuté v celom rozsahu. B. O subsidiárnych návrhoch týkajúcich sa výsky pokuty 364 Svojou druhou castou zalobných návrhov zalobkyna subsidiárne navrhuje, aby Vseobecný súd znízil pokutu, ktorá jej bola ulozená podla clánku 2 napadnutého rozhodnutia, a to z dôvodu stanovenia tejto pokuty v neprimeranej výske. Namieta v podstate po prvé percentuálny podiel hodnoty predaja, ktorý Komisia pouzila ako faktor závaznosti, po druhé dlzku trvania porusenia a po tretie rozhodnutie zahrnút do základnej výsky pokuty dodatocnú sumu na úcely odstrasenia. Zalobkyna svojimi návrhmi spochybnuje výsku pokuty z dôvodu porusenia zásady proporcionality a navrhuje, aby Vseobecný súd znízil výsku pokuty, ktorá jej bola ulozená. 1. O výhradách týkajúcich sa proporcionality výsky pokuty a) O prvej výhrade zalozenej na údajnej neprimeranosti koeficientu závaznosti vo výske [dôverné] % uplatneného Komisiou 365 Zalobkyna na podporu prvej výhrady tvrdí, ze Komisiou uplatnený koeficient závaznosti vo výske [dôverné] % je neprimeraný, a ze nebol uvedený nijaký dôvod týkajúci sa povahy alebo závaznosti vytýkaného správania. V prvom rade zalobkyna poukazuje na novú povahu predmetného správania. V druhom rade, kedze prevádzka na zeleznicnej trati nebola mozná uz od pozastavenia dopravy 2. septembra 2008, odstránenie tejto trate nemalo nijaký úcinok uzavretia trhu ani nijaký iný negatívny vplyv na dalsiu konsolidáciu jednotného európskeho zeleznicného priestoru, na ktorý sa odvoláva Komisia v napadnutom rozhodnutí. V tretom rade neexistuje ziadna istota, pokial ide o pravdepodobnost, ze keby nedoslo k odstráneniu zeleznicnej trate, potrebné opravy by boli skutocne vykonané. V stvrtom rade pouzitý koeficient závaznosti je s prihliadnutím na prax Komisie v porovnatelných prípadoch uplatnenia clánku 102 ZFEÚ neprimeraný. 366 V tejto súvislosti treba pripomenút, ze Komisia v odôvodneniach 377 az 380 napadnutého rozhodnutia zohladnila na úcely urcenia stupna závaznosti predmetného porusenia tieto styri skutocnosti: - po prvé povahu porusenia, najmä skutocnost, ze správanie spocívajúce v odstránení verejnej zeleznicnej trate nachádzajúcej sa medzi dvoma clenskými státmi spôsobilo ujmu konsolidácii jednotného trhu, najmä jednotného európskeho zeleznicného trhu, - po druhé situáciu na relevantných trhoch zalobkyne, konkrétne skutocnost, ze zalobkyna bola jediným poskytovatelom sluzieb v Litve tak na dodávatelskom trhu správy zeleznicnej infrastruktúry, ako aj na odberatelskom trhu poskytovania sluzieb zeleznicnej prepravy ropných produktov, - po tretie geografický rozsah porusenia, ktorý sa vztahoval na zeleznicné spojenia medzi rafinériou a námornými terminálmi Klaipeda, Riga a Ventspils v dvoch clenských státoch, konkrétne v Litve a Lotyssku, - po stvrté spôsoby skutocnej realizácie porusenia, teda ze zneuzívajúce správanie spocívajúce v odstránení zeleznicnej trate zacalo 3. októbra 2008. 367 V odôvodnení 381 napadnutého rozhodnutia Komisia po zvázení na jednej strane obmedzeného geografického rozsahu porusenia a na druhej strane velmi významných trhových podielov zalobkyne, ako aj negatívneho vplyvu predmetného porusenia na konsolidáciu jednotného trhu dospela k záveru, ze cast hodnoty predaja, ktorá sa má zohladnit ako faktor závaznosti, je vo výske [dôverné] %, co ju viedlo k stanoveniu sumy vo výske [dôverné] eur. 368 V prejednávanej veci po prvé v rozsahu, v akom zalobkyna odkazuje na tvrdenia uvedené na podporu prvej casti stvrtého zalobného dôvodu týkajúce sa údajne novej a bezprecedentnej povahy veci, a to s cielom spochybnit údajne neprimeranú povahu koeficientu závaznosti vo výske [dôverné] % uplatneného Komisiou, stací uviest, ze ako uz bolo uvedené v bode 339 vyssie, súdy Únie opakovane odsúdili zneuzívajúcu povahu takého správania, akým je správanie zalobkyne, ktorého cielom je udrzat konkurentov mimo trhu (pozri v tomto zmysle rozsudok zo 6. decembra 2012, AstraZeneca/Komisia, [193]C-457/10 P, [194]EU:C:2012:770, bod [195]164). Takéto správanie preto nemozno kvalifikovat ako nové a zalobkyna nemôze oprávnene tvrdit, ze ide o novú kategóriu zneuzitia, o ktorej nevedela, ze je protiprávna. Argumentácia zalobkyne v tejto súvislosti teda nemôze viest k záveru, ze koeficient závaznosti vo výske [dôverné] % je neprimeraný. 369 Po druhé, pokial ide o tvrdenie, ze odstránenie zeleznicnej trate nemalo nijaký úcinok uzavretia trhu ani nijaký iný negatívny vplyv na dalsiu konsolidáciu jednotného európskeho zeleznicného priestoru, treba uviest, ze ako bolo uvedené v bode 233 vyssie, Komisia sa v napadnutom rozhodnutí správne domnievala, ze odstránenie zeleznicnej trate ako také mohlo mat protisútazné úcinky na trh bez ohladu na predchádzajúce pozastavenie dopravy na tejto trati. Predovsetkým z preskúmania druhého zalobného dôvodu vyplýva, ze ako konstatovala Komisia v napadnutom rozhodnutí, odstránenie zeleznicnej trate viedlo k uzavretiu trhu poskytovania sluzieb zeleznicnej prepravy ropných produktov z rafinérie do námorných terminálov Klaipeda, Riga a Ventspils. Za týchto podmienok sa zalobkyna nemôze oprávnene odvolávat na neexistenciu úcinkov uzavretia trhu alebo negatívnych vplyvov s cielom preukázat, ze koeficient závaznosti vo výske [dôverné] % je neprimeraný. 370 Okrem toho zalobkyna nesprávne tvrdí, ze odstránenie zeleznicnej trate nemalo nijaký úcinok uzavretia trhu ani nijaký iný negatívny vplyv na dalsiu konsolidáciu jednotného európskeho zeleznicného priestoru. Ako uviedla Komisia v odôvodnení 361 napadnutého rozhodnutia, odstránenie 19-kilometrového úseku zeleznicnej trate spájajúcej dva clenské státy (Litva a Lotyssko) bez objektívneho odôvodnenia, ktoré môze bránit významnému zákazníkovi vo vyuzívaní sluzieb iného prevádzkovatela zeleznicnej dopravy, ovplyvnuje obchod medzi clenskými státmi a predstavuje správanie, ktoré je zrejme v rozpore s cielmi konsolidácie jednotného trhu zeleznicných sluzieb a osobitne trhu zeleznicnej nákladnej dopravy Únie. Konsolidácia takého trhu by totiz bola narusená, keby sa prevádzkovatel zeleznicnej dopravy s dominantným postavením na trhu mohol bránit hospodárskej sútazi tým, ze by bez akéhokolvek objektívneho odôvodnenia odstránil verejnú zeleznicnú infrastruktúru spájajúcu dva clenské státy. 371 Komisia sa teda nedopustila pochybenia, ked sa v odôvodnení 381 napadnutého rozhodnutia vzhladom na povahu porusenia a najmä na skutocnost, ze odstránenie verejnej zeleznicnej trate nachádzajúcej sa medzi dvoma clenskými státmi spôsobilo ujmu konsolidácii jednotného európskeho zeleznicného trhu, ako aj vzhladom na obmedzený geografický rozsah porusenia mohla domnievat, ze cast hodnoty predaja, ktorá sa má zohladnit ako faktor závaznosti v prejednávanej veci, môze byt vo výske [dôverné] %. 372 Po tretie, pokial ide o tvrdenie, ze koeficient závaznosti vo výske [dôverné] % je neprimeraný aj s prihliadnutím na prax Komisie v porovnatelných prípadoch uplatnenia clánku 102 ZFEÚ, a preto porusuje zásadu rovnosti zaobchádzania, treba pripomenút, ze podla ustálenej judikatúry predchádzajúca rozhodovacia prax Komisie nemôze slúzit ako právny rámec pre pokuty v oblasti hospodárskej sútaze a rozhodnutia týkajúce sa iných vecí majú, pokial ide o prípadnú existenciu porusenia zásady rovnosti zaobchádzania, iba orientacnú povahu, kedze je málo pravdepodobné, ze by okolnosti charakteristické pre tieto rozhodnutia, ako sú trhy, výrobky, podniky a dotknuté obdobia, boli rovnaké (pozri v tomto zmysle rozsudky z 21. septembra 2006, JCB Service/Komisia, [196]C-167/04 P, [197]EU:C:2006:594, body [198]201 a [199]205, zo 7. júna 2007, Britannia Alloys & Chemicals/Komisia, [200]C-76/06 P, [201]EU:C:2007:326, bod [202]60, a zo 16. júna 2011, Caffaro/Komisia, [203]T-192/06, [204]EU:T:2011:278, bod [205]46). 373 Komisia je vsak povinná dodrziavat zásadu rovnosti zaobchádzania, ktorá bráni tomu, aby sa s porovnatelnými situáciami zaobchádzalo odlisne a s odlisnými situáciami rovnako, ibaze by takéto zaobchádzanie bolo objektívne odôvodnené, ak ukladá pokutu podniku za porusenie pravidiel hospodárskej sútaze, tak ako aj kazdá iná institúcia pri vsetkých svojich cinnostiach. Nic to vsak nemení na tom, ze skorsie rozhodnutia Komisie vo veci pokuty môzu byt relevantné vzhladom na dodrziavanie zásady rovnosti zaobchádzania len vtedy, ak je preukázané, ze okolnosti vecí týkajúce sa týchto iných rozhodnutí, akými sú dotknuté trhy, výrobky, krajiny, podniky a obdobia, sú porovnatelné s okolnostami v prejednávanej veci (pozri rozsudok z 29. júna 2012, E.ON Ruhrgas a E.ON/Komisia, [206]T-360/09, [207]EU:T:2012:332, body [208]261 a [209]262 a citovanú judikatúru). 374 V prejednávanej veci vsak zalobkyna nepreukázala, ze okolnosti vecí týkajúce sa skorsích rozhodnutí, na ktoré sa odvoláva, sú porovnatelné s okolnostami v prejednávanej veci. Zalobkyna sa totiz odvoláva na rozhodnutie Komisie z 20. septembra 2016 týkajúce sa konania podla clánku 102 ZFEÚ a clánku 54 Dohody o EHP [(Vec AT.39759 - ARA Foreclosure (Obmedzovanie konkurencie spolocnostou ARA). V tejto súvislosti vsak treba konstatovat, ze toto rozhodnutie sa týkalo zneuzívajúceho správania, ktoré v rozpore s tvrdením zalobkyne nie je porovnatelné so správaním, ktoré je predmetom prejednávanej veci. Táto predchádzajúca vec sa totiz týkala odmietnutia prístupu k základnej infrastruktúre, zatial co v prejednávanej veci bolo v rámci preskúmania prvého zalobného dôvodu preukázané, ze odstránenie zeleznicnej trate s cielom udrzat konkurentov mimo trhu tým, ze sa im poskytne prístup na trh za menej výhodných podmienok, nemozno povazovat za takéto odmietnutie prístupu. Rovnako tak, pokial ide o rozhodnutie Komisie z 13. mája 2009 týkajúce sa konania podla clánku [102 ZFEÚ] a clánku 54 Dohody o EHP (Vec COMP/C-3/37.990 - Intel), sama zalobkyna zdôraznením, ze správanie vytýkané týmto rozhodnutím sa týkalo podmienených zliav, preukazuje, ze okolnosti tejto veci nie sú porovnatelné s okolnostami v prejednávanej veci. V dôsledku toho tieto rozhodnutia nie sú z hladiska dodrziavania zásady rovnosti zaobchádzania relevantné. 375 S prihliadnutím na vsetky predchádzajúce úvahy treba konstatovat, ze Komisia neporusila zásadu proporcionality tým, ze na úcely urcenia základnej výsky pokuty ulozenej zalobkyni stanovila cast hodnoty predaja, ktorú pouzila ako faktor závaznosti, na [dôverné] %. b) O druhej výhrade v rozsahu, v akom sa týka neprimeranej dlzky trvania porusenia z dôvodu nesprávne zvoleného dátumu jeho zaciatku 376 Pokial ide o tvrdenia smerujúce k spochybneniu dlzky trvania porusenia z dôvodu dátumu jeho zaciatku, ktorý zvolila Komisia, je potrebné pripomenút, ze Komisia v napadnutom rozhodnutí po tom, co konstatovala, ze porusovanie zacalo 3. októbra 2008 a k dátumu prijatia napadnutého rozhodnutia stále trvá, stanovila násobiaci koeficient, ktorý sa má uplatnit na pouzitú cast hodnoty predaja, na hodnotu devät. 377 Je postacujúce uviest, ze tvrdenie zalobkyne, podla ktorého sa rozhodla nerekonstruovat zeleznicnú trat az po vydaní rozhodcovského rozhodnutia zo 17. decembra 2010, uz bolo zamietnuté v rámci analýzy druhého zalobného dôvodu. Zalobkyna sa preto nemôze odvolávat na toto rozhodcovské rozhodnutie s cielom tvrdit, ze uz viac nebola povinná rekonstruovat zeleznicnú trat. 378 Z toho vyplýva, ze Komisia v napadnutom rozhodnutí správne konstatovala, ze porusovanie zacalo 3. októbra 2008, ked zalobkyna zacala s odstranovaním zeleznicnej trate, a ze práve odstránenie zeleznicnej trate mohlo mat nezávisle od pozastavenia dopravy protisútazné úcinky. Komisia sa teda nedopustila pochybenia, ked na úcely zohladnenia dlzky trvania porusenia stanovila násobiaci koeficient, ktorý sa má uplatnit na zvolenú cast hodnoty predaja, na hodnotu devät. 379 Pokial ide o návrh zalobkyne o podstatné znízenie pokuty, ktorá jej bola ulozená, z dôvodu neprimeranej dlzky správneho konania, na zamietnutie tohto návrhu stací pripomenút, ze Súdny dvor uz rozhodol, ze hoci porusenie zásady primeranej lehoty zo strany Komisie môze odôvodnit zrusenie rozhodnutia prijatého Komisiou v správnom konaní na základe clánkov 101 alebo 102 ZFEÚ, pokial zahrna aj porusenie práva dotknutého podniku na obhajobu, takéto porusenie zásady primeranej dlzky, za predpokladu, ze je preukázané, nemôze viest k znízeniu ulozenej pokuty (pozri rozsudok z 26. januára 2017, Villeroy & Boch/Komisia, [210]C-644/13 P, [211]EU:C:2017:59, bod [212]79 a citovanú judikatúru). 380 Okrem toho bolo tiez rozhodnuté, ze zaloba o náhradu skody podaná proti Únii na základe clánku 268 ZFEÚ a clánku 340 druhého odseku ZFEÚ predstavuje, v rozsahu, v akom sa môze vztahovat na vsetky prípady prekrocenia primeranej lehoty, úcinný a vseobecný prostriedok nápravy na uplatnenie a sankcionovanie takéhoto porusenia (pozri v tomto zmysle rozsudok z 26. novembra 2013, Groupe Gascogne/Komisia, [213]C-58/12 P, [214]EU:C:2013:770, bod [215]82). c) O tretej výhrade zalozenej na údajnej neprimeranosti dodatocnej sumy vo výske [dôverné] % uplatnenej Komisiou 381 Svojou tretou výhradou zalobkyna tvrdí, ze uplatnenie dodatocnej odstrasujúcej sumy vo výske [dôverné] % je tiez neprimerané. V prvom rade, kedze vec je podla zalobkyne nová, nemohla predvídat uplatnenie nového a ovela menej striktného právneho kritéria. Dalej, Komisia v nijakej inej veci neulozila dodatocnú sumu v súvislosti so samostatným porusením podla clánku 102 ZFEÚ a neuviedla nijakú skutocnost, ktorá by umoznovala vysvetlit, preco sa odklonila od svojej predchádzajúcej praxe. Okrem toho vzhladom na velkost podniku, spôsob jeho financovania a jeho zisk je odstrasujúca uz samotná suma pokuty. Napokon akýkolvek faktor odstrasenia by mal byt znízený z dôvodov uvedených v súvislosti s faktorom závaznosti. 382 Na úvod treba pripomenút, ze v odôvodnení 383 napadnutého rozhodnutia Komisia zdôraznila, ze v súlade s bodom 25 usmernení z roku 2006 mohla bez ohladu na dlzku trvania úcasti dotknutého podniku na porusení zahrnút do základnej výsky pokuty dodatocnú sumu nepresahujúcu 25 % hodnoty predaja na úcely odstrasenia. V tom istom odôvodnení tiez pripomenula, ze pri urcení hodnoty predaja, ktorá sa má vziat do úvahy v predmetnej veci, zohladnila urcitý pocet faktorov a najmä tie, ktoré sú uvedené v bode 22 usmernení z roku 2006. Komisia teda v odôvodnení 384 napadnutého rozhodnutia ulozila s ohladom na povahu porusenia (pozri odôvodnenie 377 napadnutého rozhodnutia) dodatocnú sumu vo výske [dôverné] % hodnoty predaja, t. j. [dôverné] eur. 383 Pokial ide o prvé tvrdenie, treba konstatovat, ze sa nelísi od tvrdenia uvedeného na podporu prvej výhrady v rámci druhej casti stvrtého zalobného dôvodu s cielom spochybnit závaznost porusenia. V rozsahu, v akom bolo toto tvrdenie zamietnuté v rámci preskúmania prvej výhrady v rámci druhej casti stvrtého zalobného dôvodu, treba ho zamietnut aj v rozsahu, v akom spochybnuje neprimeranost dodatocnej sumy vo výske [dôverné] %. 384 Pokial ide o druhé tvrdenie, zalozené na tom, ze Komisia v nijakej inej veci neulozila dodatocnú sumu v súvislosti so samostatným porusením podla clánku 102 ZFEÚ a neuviedla nijakú skutocnost, ktorá by umoznovala vysvetlit, preco sa odklonila od svojej predchádzajúcej praxe, treba pripomenút, ze ku dnu prijatia napadnutého rozhodnutia uz Komisia uplatnila dodatocnú sumu v súvislosti so samostatným porusením podla clánku 102 ZFEÚ najmenej v jednom rozhodnutí prijatom k skorsiemu dátumu, a to konkrétne v rozhodnutí C(2017) 4444 final z 27. júna 2017 týkajúcom sa konania podla clánku 102 Zmluvy o fungovaní Európskej únie a clánku 54 Dohody o EHP [Vec AT.39740 - Google Search (Shopping)]. Okrem toho treba pripomenút jednak, ze podla ustálenej judikatúry a s výhradou dodrziavania zásady rovnosti zaobchádzania predchádzajúca rozhodovacia prax Komisie neslúzi ako právny rámec pre pokuty v oblasti hospodárskej sútaze, a jednak, ze Komisia disponuje v rámci nariadenia c. 1/2003 mierou volnej úvahy pri stanovovaní výsky pokút, aby usmernovala správanie podnikov v zmysle dodrziavania pravidiel hospodárskej sútaze a aby mohla kedykolvek prispôsobit výsku pokút potrebám tejto politiky (rozsudok zo 16. júna 2011, Bavaria/Komisia, [216]T-235/07, [217]EU:T:2011:283, bod [218]288; pozri tiez rozsudok zo 16. júna 2011, Heineken Nederland a Heineken/Komisia, [219]T-240/07, [220]EU:T:2011:284, bod [221]345 a citovanú judikatúru). Z toho vyplýva, ze táto prax Komisie nebola nová a ze Komisia v kazdom prípade nebola povinná uviest v napadnutom rozhodnutí dôvody s cielom vysvetlit, preco sa prípadne odchýlila od svojej predchádzajúcej praxe. 385 Okrem toho bod 25 usmernení z roku 2006 stanovuje, ze dodatocnú sumu mozno ulozit v prípade porusení, ktoré sa netýkajú kartelov. Tento bod totiz stanovuje: "Komisia nezávisle od trvania úcasti podniku na porusení zahrnie do základnej výsky pokuty sumu pohybujúcu sa medzi 15 % az 25 % hodnoty predaja podla definície v casti A, aby podniky odradila od akejkolvek úcasti na horizontálnych dohodách o stanovení cien, rozdelení trhu a obmedzení produkcie. Komisia môze takisto uplatnit takúto dodatocnú sumu aj v prípade iných porusení. Komisia pri rozhodovaní o pomere hodnoty predaja, ktorý [casti hodnoty predaja, ktorá - neoficiálny preklad] sa má brat do úvahy v konkrétnom prípade zohladní urcitý pocet faktorov, najmä tie, ktoré sú uvedené v bode 22." 386 V prejednávanej veci Komisia v súlade s bodom 22 usmernení z roku 2006 odôvodnila uplatnenie dodatocnej sumy s ohladom na povahu porusenia a najmä na skutocnost, ze toto porusenie spocívajúce v odstránení verejnej zeleznicnej trate nachádzajúcej sa medzi dvoma clenskými státmi spôsobuje ujmu konsolidácii jednotného trhu a osobitne jednotného európskeho zeleznicného trhu (odôvodnenia 377 a 384 napadnutého rozhodnutia). 387 Pokial ide o tretie tvrdenie zalobkyne, podla ktorého je rozsah pokuty pre malú zeleznicnú spolocnost, ktorá dosahuje len minimálny alebo dokonca ziadny zisk, bezprecedentný, treba pripomenút, ze zalobkyna je národnou zeleznicnou spolocnostou Litvy, má v Litve zákonný monopol na správu zeleznicnej infrastruktúry a de facto monopol na trhu zeleznicnej nákladnej dopravy v Litve a ako vyplýva z odôvodnenia 5 napadnutého rozhodnutia, v roku 2016 jej celkový obrat dosiahol 409,5 milióna eur. Vzhladom na tieto skutocnosti ju nemozno kvalifikovat ako malú zeleznicnú spolocnost. V kazdom prípade Komisia nie je povinná znízit výsku pokút, ak dotknuté podniky patria medzi malé a stredné podniky. Velkost podniku je uz totiz zohladnená stropom, ktorý stanovuje clánok 23 ods. 2 nariadenia c. 1/2003 a ustanovenia usmernení z roku 2006. Okrem týchto úvah o velkosti neexistuje nijaký dôvod, aby sa s malými a so strednými podnikmi zaobchádzalo odlisne ako s ostatnými podnikmi. Skutocnost, ze podniky patria medzi malé a stredné podniky, ich nezbavuje povinnosti dodrziavat pravidlá hospodárskej sútaze (rozsudok z 28. apríla 2010, Amann & Söhne a Cousin Filterie/Komisia, [222]T-446/05, [223]EU:T:2010:165, bod [224]200). 388 Napokon v rozsahu, v akom sa zalobkyna svojím stvrtým tvrdením domáha znízenia dodatocnej sumy zahrnutej do základnej výsky pokuty z dôvodu údajne neprimeranej dlzky správneho konania, treba konstatovat, ze toto tvrdenie treba zamietnut z rovnakých dôvodov, z akých boli zamietnuté tvrdenia uvedené v bodoch 379 a 380 vyssie. 2. O stanovení konecnej výsky pokuty ulozenej zalobkyni v rámci neobmedzenej súdnej právomoci 389 Na úvod treba pripomenút, ze az po tom, ako súd Únie dokoncil preskúmanie zákonnosti rozhodnutia, ktoré mu bolo predlozené, a to vzhladom na zalobné dôvody, ktoré mu boli predlozené, ako aj tie, ktoré prípadne uplatnil ex offo, mu prinálezí, aby v prípade, ze uvedené rozhodnutie nezrusí, uplatnil svoju neobmedzenú právomoc s cielom jednak vyvodit dôsledky zo svojho posúdenia zákonnosti tohto rozhodnutia, a jednak urcit, v závislosti od skutocností, ktoré mu boli predlozené na preskúmanie, ci je ku dnu prijatia jeho rozhodnutia namieste, aby svojím vlastným posúdením nahradil posúdenie Komisie tak, aby výska pokuty bola primeraná (pozri rozsudky zo 17. decembra 2015, Orange Polska/Komisia, [225]T-486/11, [226]EU:T:2015:1002, bod [227]67 a citovanú judikatúru, a z 12. júla 2019, Hitachi-LG Data Storage a Hitachi-LG Data Storage Korea/Komisia, [228]T-1/16, [229]EU:T:2019:514, bod [230]56 a citovanú judikatúru). 390 Treba tiez pripomenút, ze Súd Únie, ktorý vykonáva neobmedzenú súdnu právomoc, je oprávnený, aby nad rámec samotného preskúmania zákonnosti sankcie nahradil posúdenie Komisiou, teda autora aktu, v ktorom bola táto suma pôvodne stanovená, svojím posúdením na úcely stanovenia výsky sankcie, avsak s výnimkou akejkolvek úpravy skutocností zakladajúcich protiprávne konanie, ktoré Komisia v súlade s právom konstatovala v rozhodnutí, ktoré bolo Vseobecnému súdu predlozené (pozri v tomto zmysle rozsudok z 21. januára 2016, Galp Energía Espańa a i./Komisia, [231]C-603/13 P, [232]EU:C:2016:38, body [233]75 az [234]77). 391 Súd Únie teda môze - a to aj v prípade, ak ho nezrusí -, zmenit napadnuté rozhodnutie s cielom zrusit, znízit alebo zvýsit ulozenú pokutu, kedze výkon tejto právomoci znamená, ze právomoc ukladat sankcie s konecnou platnostou prechádza na súd Únie (pozri v tomto zmysle rozsudky z 15. októbra 2002, Limburgse Vinyl Maatschappij a i./Komisia, [235]C-238/99 P, C-244/99 P, C-245/99 P, C-247/99 P, C-250/99 P az C-252/99 P a C-254/99 P, [236]EU:C:2002:582, body [237]692 a [238]693, z 3. septembra 2009, Prym a Prym Consumer/Komisia, [239]C-534/07 P, [240]EU:C:2009:505, bod [241]86, a uznesenie zo 7. júla 2016, Westfälische Drahtindustrie a Pampus Industriebeteiligungen/Komisia, [242]C-523/15 P, [243]EU:C:2016:541, body [244]32 az [245]34). 392 Posúdenie primeranosti výsky pokút Vseobecným súdom vzhladom na kritériá stanovené v clánku 23 ods. 3 nariadenia c. 1/2003 môze odôvodnovat predlozenie a zohladnenie doplnujúcich informácií, ktoré nie sú uvedené v rozhodnutí Komisie, ktorým sa ukladá pokuta (pozri v tomto zmysle rozsudky zo 16. novembra 2000, Stora Kopparbergs Bergslags/Komisia, [246]C-286/98 P, [247]EU:C:2000:630, bod [248]57, a z 12. júla 2011, Fuji Electric/Komisia, [249]T-132/07, [250]EU:T:2011:344, bod [251]209). 393 Vseobecnému súdu teda v rámci výkonu jeho neobmedzenej súdnej právomoci prislúcha urcit výsku pokuty s prihliadnutím na vsetky okolnosti prejednávanej veci (pozri v tomto zmysle rozsudky z 26. septembra 2013, Alliance One International/Komisia, [252]C-679/11 P, neuverejnený, [253]EU:C:2013:606, bod [254]104, a zo 16. júna 2011, Putters International/Komisia, [255]T-211/08, [256]EU:T:2011:289, bod [257]75). 394 Podla clánku 23 ods. 3 nariadenia c. 1/2003 tento postup predpokladá, ze sa zohladní závaznost porusenia zo strany zalobkyne, ako aj jeho dlzka trvania, pricom je potrebné dodrzat najmä zásady proporcionality, individualizácie sankcií a rovnosti zaobchádzania, pricom Vseobecný súd nie je naopak viazaný indikatívnymi pravidlami, ktoré Komisia stanovila vo svojich usmerneniach z roku 2006 (pozri v tomto zmysle rozsudok z 21. januára 2016, Galp Energía Espańa a i./Komisia, [258]C-603/13 P, [259]EU:C:2016:38, bod [260]90 a citovanú judikatúru). 395 Z toho vyplýva, ze v rámci hornej hranice, ktorú predstavuje 10 % celkového obratu dotknutého podniku pocas predchádzajúceho úctovného obdobia, je diskrecná právomoc Vseobecného súdu obmedzená jedine kritériami týkajúcimi sa závaznosti a dlzky trvania porusenia, ktoré sú uvedené v clánku 23 ods. 3 nariadenia c. 1/2003, ktorý priznáva príslusnému orgánu sirokú mieru volnej úvahy, pricom vsak musia byt dodrzané zásady spomenuté v bode 394 vyssie. 396 Vzhladom na to je Vseobecný súd v rámci svojej povinnosti odôvodnenia povinný podrobne uviest faktory, ktoré zohladní pri stanovení výsky pokuty (pozri v tomto zmysle rozsudok zo 14. septembra 2016, Trafilerie Meridionali/Komisia, [261]C-519/15 P, [262]EU:C:2016:682, bod [263]52). 397 V prejednávanej veci, pokial ide po prvé o uplatnenie kritéria závaznosti porusenia, podla ustálenej judikatúry platí, ze stanovenie pokuty Vseobecným súdom nie je presným aritmetickým výpoctom (rozsudky z 5. októbra 2011, Romana Tabacchi/Komisia, [264]T-11/06, [265]EU:T:2011:560, bod [266]266, a z 15. júla 2015, SLM a Ori Martin/Komisia, [267]T-389/10 a T-419/10, [268]EU:T:2015:513, bod [269]436). 398 Vseobecný súd vsak musí stanovit výsku pokuty, ktorá bude vzhladom na kritériá, ktoré povazuje za vhodné, primeraná závaznosti porusenia, ktorého sa dopustila zalobkyna, a ktorá bude tiez dostatocne odstrasujúca. 399 Vseobecný súd povazuje za vhodné zohladnit v rámci výkonu svojej neobmedzenej právomoci povahu porusenia, situáciu spolocnosti LG na relevantných trhoch, ako aj geografický rozsah tohto porusenia. 400 V prvom rade, pokial ide o povahu porusenia, treba uviest, ze zo skutocností uvedených v spise vyplýva, ze úplná demontáz 19-kilometrového úseku krátkej trasy, na ktorej bola doprava pôvodne pozastavená a ktorá umoznovala vyuzívat najkratsiu a najlacnejsiu trasu spájajúcu rafinériu vedlajsieho úcastníka konania s lotysským námorným terminálom, mohla mat protisútazný úcinok vylúcenia hospodárskej sútaze na trhu poskytovania sluzieb zeleznicnej prepravy ropných produktov medzi rafinériou a susednými námornými terminálmi tým, ze sa vytvorili prekázky vstupu na trh bez objektívneho odôvodnenia. 401 Dalej, pokial ide o situáciu spolocnosti LG na relevantných trhoch, treba uviest, ze táto spolocnost mala monopolné postavenie na dodávatelskom trhu správy zeleznicnej infrastruktúry v Litve a bola jediným podnikom pôsobiacim na odberatelskom trhu poskytovania sluzieb zeleznicnej prepravy ropných produktov, cím teda získala monopolné postavenie na tomto trhu. LG mala z dôvodu tohto postavenia osobitnú zodpovednost nenarusit svojím správaním efektívnu a neskreslenú hospodársku sútaz na trhu. 402 Napokon, pokial ide o geografický rozsah porusenia, je potrebné konstatovat, ze toto porusenie, hoci malo dopad na cast územia dvoch clenských státov, zostáva pomerne obmedzené. Odstránenie zeleznicnej trate sa totiz týkalo len úseku trate umoznujúcej zabezpecit jedno z rôznych mozných zeleznicných spojení medzi Lotysskom a Litvou. 403 Na druhej strane, pokial ide o dlzku trvania porusenia, treba uviest, ze porusovanie zacalo 3. októbra 2008 a ku dna prijatia napadnutého rozhodnutia stále trvalo. 404 Vseobecný súd sa preto domnieva, ze spravodlivým posúdením závaznosti porusenia a dlzky jeho trvania je stanovenie výsky pokuty na 20068650 eur. 405 Okrem toho Vseobecný súd konstatuje, ze výska pokuty je primeraná vzhladom na potrebu ulozit zalobkyni pokutu v odstrasujúcej výske. 406 V dôsledku toho treba stanovit výsku pokuty, ktorá je ulozená zalobkyni, na 20068650 eur. O trovách 407 Podla clánku 134 ods. 3 rokovacieho poriadku, ak mali úcastníci konania úspech len v casti predmetu konania, kazdý z nich znása vlastné trovy konania. 408 V prejednávanej veci je potrebné zaviazat zalobkynu a Komisiu, aby znásali svoje vlastné trovy konania. 409 Okrem toho podla clánku 138 ods. 3 rokovacieho poriadku môze Vseobecný súd nariadit, ze vedlajsí úcastník konania, iný ako tí, ktorí sú uvedení v odsekoch 1 a 2 tohto clánku, znása svoje vlastné trovy konania. V prejednávanej veci je vhodné rozhodnút, ze Orlen znása svoje vlastné trovy konania. Z týchto dôvodov VSEOBECNÝ SÚD (prvá rozsírená komora) rozhodol takto: 1. Výska pokuty ulozená spolocnosti Lietuvos gelezinkeliai AB clánkom 2 rozhodnutia Európskej komisie C(2017) 6544 final z 2. októbra 2017 týkajúceho sa konania podla clánku 102 ZFEÚ (vec AT.39813 - Baltská zeleznicná doprava) sa stanovuje na 20068650 eur. 2. V zostávajúcej casti sa zaloba zamieta. 3. Lietuvos gelezinkeliai a Komisia znásajú svoje vlastné trovy konania. 4. Orlen Lietuva AB znása svoje vlastné trovy konania. Papasavvas Kanninen Pól/torak Porchia Stancu Rozsudok bol vyhlásený na verejnom pojednávaní v Luxemburgu dna 18. novembra 2020. Podpisy Obsah I. Okolnosti predchádzajúce sporu A. Skutkový stav B. Správne konanie C. Napadnuté rozhodnutie 1. Definícia relevantných trhov a dominantné postavenie zalobkyne na týchto trhoch 2. Zneuzívajúce správanie 3. Pokuta a príkaz 4. Výrok napadnutého rozhodnutia II. Konanie a návrhy úcastníkov konania III. Právny stav A. O hlavných návrhoch smerujúcich k zruseniu napadnutého rozhodnutia 1. O prvom zalobnom dôvode zalozenom na nesprávnom posúdení a nesprávnom právnom posúdení pri uplatnení clánku 102 ZFEÚ, pokial ide o zneuzívajúci charakter správania zalobkyne 2. O druhom zalobnom dôvode zalozenom na nesprávnom posúdení a nesprávnom právnom posúdení pri uplatnení clánku 102 ZFEÚ, pokial ide o posúdenie predmetného konania a) O prvej casti druhého zalobného dôvodu zalozenej na nesprávnosti "pochybností", ktoré Komisia vyjadrila v súvislosti so skutocnou existenciou nedostatkov zeleznicnej trati 1) O prvej výhrade v rámci prvej casti zalozenej na existencii pochybností o vzniku deformácie zeleznicnej trate 2) O druhej výhrade v rámci prvej casti zalozenej na nesprávnom posúdení tvrdenia, podla ktorého bola zeleznicná trat odstránená výlucne v dôsledku deformácie 3) O tretej výhrade v rámci prvej casti zalozenej na nesprávnom posúdení rozdielov medzi správami z 5. septembra 2008 a listami zo 4. a 5. septembra 2008 4) O stvrtej výhrade v rámci prvej casti zalozenej na tom, ze Komisia nesprávne zamietla tvrdenia týkajúce sa systémových problémov podvalového podlozia b) O druhej casti druhého zalobného dôvodu zalozenej na nesprávnych posúdeniach v rozsahu, v akom Komisia povazovala odstránenie zeleznicnej trate za "mimoriadne neobvyklé" c) O tretej casti druhého zalobného dôvodu zalozenej na tom, ze Komisia nesprávne posúdila úmysly spolocnosti LG v case odstránenia zeleznicnej trate 1) O prvej výhrade v rámci tretej casti zalozenej na nesprávnom právnom posúdení v súvislosti so zohladnením protisútazného úmyslu zalobkyne 2) O druhej výhrade v rámci tretej casti zalozenej na vecných nepresnostiach skutkových okolností zohladnených pri posúdení zlého úmyslu zalobkyne i) O prvom tvrdení zalozenom na údajnom vplyve rozhodcovského rozhodnutia zo 17. decembra 2010 na rozhodnutie nerekonstruovat zeleznicnú trat ii) O druhom tvrdení zalozenom na údajných nesprávnych posúdeniach týkajúcich sa troch skutocností uvedených v odôvodnení 192 napadnutého rozhodnutia d) O stvrtej casti druhého zalobného dôvodu zalozenej na nesprávnych posúdeniach a nesprávnych právnych posúdeniach pri analýze potenciálnych úcinkov predmetného konania na hospodársku sútaz 1) O prvej výhrade zalozenej na nesprávnych právnych posúdeniach i) O prvom tvrdení zalozenom na neexistencii protisútazných úcinkov spojených s odstránením zeleznicnej trate ii) O druhom tvrdení zalozenom na tom, ze nevykonanie opravy zeleznicnej trate nebránilo spolocnosti LDZ byt efektívnou konkurentkou 2) O druhej výhrade zalozenej na nesprávnych posúdeniach v súvislosti s moznostou spolocnosti LDZ konkurovat spolocnosti LG na dlhej trase do Lotysska i) O tvrdeniach smerujúcich k spochybneniu existencie prekázok vstupu na trh ii) O tvrdeniach spochybnujúcich skutocnost, ze dlhé trasy do lotysských námorných terminálov neboli v porovnaní s trasou do Klaipedy konkurencieschopné 3. O tretom zalobnom dôvode zalozenom na porusení clánku 296 ZFEÚ a clánku 2 nariadenia c. 1/2003 z dôvodu nedostatku dôkazov a nedostatku odôvodnenia a) O prvej casti tretieho zalobného dôvodu zalozenej na porusení clánku 296 ZFEÚ z dôvodu nedostatku odôvodnenia b) O druhej casti tretieho zalobného dôvodu zalozenej na porusení clánku 2 nariadenia c. 1/2003 4. O piatom zalobnom dôvode zalozenom na porusení clánku 7 nariadenia c. 1/2003 v rozsahu, v akom rozhodnutie nariadilo neprimerané opatrenie na nápravu 5. O stvrtom zalobnom dôvode zalozenom na porusení clánku 23 ods. 3 nariadenia c. 1/2003 v rozsahu, v akom je napadnuté rozhodnutie poznacené nesprávnymi právnymi posúdeniami a nesprávnymi posúdeniami v súvislosti so stanovením výsky pokuty a) O prvej výhrade v rámci prvej casti zalozenej na novej povahe právnej teórie, na ktorej je zalozené napadnuté rozhodnutie b) O druhej výhrade v rámci prvej casti zalozenej na tom, ze zalobkyna nekonala z nedbanlivosti c) O druhej výhrade v rámci druhej casti v rozsahu, v akom sa týka údajne neprimeranej dlzky konania B. O subsidiárnych návrhoch týkajúcich sa výsky pokuty 1. O výhradách týkajúcich sa proporcionality výsky pokuty a) O prvej výhrade zalozenej na údajnej neprimeranosti koeficientu závaznosti vo výske [dôverné] % uplatneného Komisiou b) O druhej výhrade v rozsahu, v akom sa týka neprimeranej dlzky trvania porusenia z dôvodu nesprávne zvoleného dátumu jeho zaciatku c) O tretej výhrade zalozenej na údajnej neprimeranosti dodatocnej sumy vo výske [dôverné] % uplatnenej Komisiou 2. O stanovení konecnej výsky pokuty ulozenej zalobkyni v rámci neobmedzenej súdnej právomoci O trovách __________________________________________________________________ ( [270]*1 ) Jazyk konania: anglictina. ( [271]1 ) Skryté dôverné údaje. References 1. file:///tmp/lynxXXXXoGbXR4/L85748-8526TMP.html#t-ECR_62017TJ0814_SK_01-E0001 2. file:///tmp/lynxXXXXoGbXR4/L85748-8526TMP.html#t-ECR_62017TJ0814_SK_01-E0002 3. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:L:2003:001:TOC 4. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:L:2004:123:TOC 5. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:C:2017:383:TOC 6. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:C:2006:210:TOC 7. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2017%3A632&locale=sk 8. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2017%3A632 9. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2017%3A632&anchor=#point136 10. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2017%3A632&locale=sk 11. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2017%3A632 12. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2017%3A632&anchor=#point135 13. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2012%3A221&locale=sk 14. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2012%3A221 15. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2012%3A221&anchor=#point17 16. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2009%3A317&locale=sk 17. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2009%3A317 18. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2009%3A317&anchor=#point140 19. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2012%3A172&locale=sk 20. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2012%3A172 21. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2012%3A172&anchor=#point20 22. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2012%3A172&locale=sk 23. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2012%3A172 24. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2012%3A172&anchor=#point171 25. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2012%3A221&locale=sk 26. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2012%3A221 27. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2012%3A221&anchor=#point68 28. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2009%3A317&locale=sk 29. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2009%3A317 30. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2009%3A317&anchor=#point144 31. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2012%3A172&locale=sk 32. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2012%3A172 33. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2012%3A172&anchor=#point268 34. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1996%3A436&locale=sk 35. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1996%3A436 36. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1996%3A436&anchor=#point25 37. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2011%3A83&locale=sk 38. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2011%3A83 39. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2011%3A83&anchor=#point26 40. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2010%3A266&locale=sk 41. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2010%3A266 42. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2010%3A266&anchor=#point679 43. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1998%3A569&locale=sk 44. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1998%3A569 45. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1998%3A569&locale=sk 46. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1998%3A569 47. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1998%3A569&locale=sk 48. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1998%3A569 49. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1998%3A569&anchor=#point41 50. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2009%3A317&locale=sk 51. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2009%3A317 52. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2009%3A317&anchor=#point147 53. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1998%3A569&locale=sk 54. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1998%3A569 55. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1998%3A264&locale=sk 56. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1998%3A264 57. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1998%3A264&anchor=#point57 58. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1998%3A569&locale=sk 59. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1998%3A569 60. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2018%3A929&locale=sk 61. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2018%3A929 62. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2018%3A929&anchor=#point118 63. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1998%3A569&locale=sk 64. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1998%3A569 65. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2012%3A172&locale=sk 66. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2012%3A172 67. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2012%3A172&anchor=#point23 68. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:L:1991:237:TOC 69. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:L:2001:075:TOC 70. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1998%3A569&locale=sk 71. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1998%3A569 72. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2012%3A770&locale=sk 73. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2012%3A770 74. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2012%3A770&anchor=#point149 75. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2012%3A770&anchor=#point153 76. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2016%3A38&locale=sk 77. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2016%3A38 78. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2016%3A38&anchor=#point72 79. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2012%3A221&locale=sk 80. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2012%3A221 81. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2012%3A221&anchor=#point17 82. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2009%3A317&locale=sk 83. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2009%3A317 84. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2009%3A317&anchor=#point140 85. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2010%3A266&locale=sk 86. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2010%3A266 87. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2010%3A266&anchor=#point356 88. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2012%3A221&locale=sk 89. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2012%3A221 90. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2012%3A221&anchor=#point18 91. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2012%3A221&locale=sk 92. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2012%3A221 93. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2012%3A221&anchor=#point19 94. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2012%3A221&locale=sk 95. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2012%3A221 96. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2012%3A221&anchor=#point20 97. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:L:2004:164:TOC 98. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2008%3A392&locale=sk 99. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2008%3A392 100. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2008%3A392&anchor=#point181 101. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2013%3A171&locale=sk 102. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2013%3A171 103. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2013%3A171&anchor=#point68 104. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2010%3A266&locale=sk 105. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2010%3A266 106. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2010%3A266&anchor=#point477 107. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1984%3A130&locale=sk 108. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1984%3A130 109. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1984%3A130&anchor=#point16 110. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1993%3A120&locale=sk 111. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1993%3A120 112. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1993%3A120&anchor=#point126 113. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1993%3A120&anchor=#point127 114. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2010%3A516&locale=sk 115. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2010%3A516 116. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2010%3A516&anchor=#point56 117. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2015%3A605&locale=sk 118. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2015%3A605 119. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2015%3A605&anchor=#point132 120. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2012%3A260&locale=sk 121. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2012%3A260 122. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2012%3A260&anchor=#point323 123. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2010%3A377&locale=sk 124. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2010%3A377 125. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2010%3A377&anchor=#point39 126. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A1992%3A97&locale=sk 127. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A1992%3A97 128. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A1992%3A97&anchor=#point52 129. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2008%3A520&locale=sk 130. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2008%3A520 131. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2008%3A520&anchor=#point37 132. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2012%3A260&locale=sk 133. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2012%3A260 134. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2012%3A260&anchor=#point325 135. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2012%3A323&locale=sk 136. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2012%3A323 137. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2012%3A323&anchor=#point141 138. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2012%3A323&anchor=#point142 139. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1995%3A98&locale=sk 140. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1995%3A98 141. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2012%3A770&locale=sk 142. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2012%3A770 143. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2012%3A770&anchor=#point164 144. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2017%3A753&locale=sk 145. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2017%3A753 146. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2017%3A753&anchor=#point392 147. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1983%3A313&locale=sk 148. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1983%3A313 149. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1983%3A313&anchor=#point107 150. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2010%3A266&locale=sk 151. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2010%3A266 152. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2010%3A266&anchor=#point901 153. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2010%3A266&anchor=#point903 154. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2012%3A172&locale=sk 155. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2012%3A172 156. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2012%3A172&anchor=#point319 157. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2012%3A172&anchor=#point320 158. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2018%3A474&locale=sk 159. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2018%3A474 160. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2018%3A474&anchor=#point226 161. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1979%3A36&locale=sk 162. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1979%3A36 163. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1979%3A36&anchor=#point133 164. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A1995%3A63&locale=sk 165. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A1995%3A63 166. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A1995%3A63&anchor=#point116 167. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2012%3A172&locale=sk 168. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2012%3A172 169. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2012%3A172&anchor=#point323 170. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2012%3A829&locale=sk 171. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2012%3A829 172. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2012%3A829&anchor=#point97 173. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2012%3A275&locale=sk 174. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2012%3A275 175. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2012%3A275&anchor=#point284 176. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2006%3A593&locale=sk 177. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2006%3A593 178. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2006%3A593&anchor=#point48 179. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2006%3A592&locale=sk 180. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2006%3A592 181. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2006%3A592&anchor=#point42 182. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2006%3A593&locale=sk 183. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2006%3A593 184. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2006%3A593&anchor=#point54 185. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2006%3A593&anchor=#point60 186. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2006%3A593&anchor=#point71 187. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2011%3A190&locale=sk 188. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2011%3A190 189. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2011%3A190&anchor=#point118 190. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2011%3A283&locale=sk 191. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2011%3A283 192. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2011%3A283&anchor=#point331 193. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2012%3A770&locale=sk 194. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2012%3A770 195. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2012%3A770&anchor=#point164 196. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2006%3A594&locale=sk 197. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2006%3A594 198. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2006%3A594&anchor=#point201 199. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2006%3A594&anchor=#point205 200. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2007%3A326&locale=sk 201. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2007%3A326 202. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2007%3A326&anchor=#point60 203. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2011%3A278&locale=sk 204. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2011%3A278 205. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2011%3A278&anchor=#point46 206. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2012%3A332&locale=sk 207. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2012%3A332 208. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2012%3A332&anchor=#point261 209. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2012%3A332&anchor=#point262 210. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2017%3A59&locale=sk 211. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2017%3A59 212. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2017%3A59&anchor=#point79 213. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A770&locale=sk 214. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A770 215. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A770&anchor=#point82 216. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2011%3A283&locale=sk 217. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2011%3A283 218. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2011%3A283&anchor=#point288 219. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2011%3A284&locale=sk 220. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2011%3A284 221. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2011%3A284&anchor=#point345 222. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2010%3A165&locale=sk 223. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2010%3A165 224. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2010%3A165&anchor=#point200 225. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2015%3A1002&locale=sk 226. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2015%3A1002 227. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2015%3A1002&anchor=#point67 228. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2019%3A514&locale=sk 229. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2019%3A514 230. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2019%3A514&anchor=#point56 231. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2016%3A38&locale=sk 232. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2016%3A38 233. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2016%3A38&anchor=#point75 234. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2016%3A38&anchor=#point77 235. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2002%3A582&locale=sk 236. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2002%3A582 237. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2002%3A582&anchor=#point692 238. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2002%3A582&anchor=#point693 239. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2009%3A505&locale=sk 240. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2009%3A505 241. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2009%3A505&anchor=#point86 242. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2016%3A541&locale=sk 243. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2016%3A541 244. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2016%3A541&anchor=#point32 245. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2016%3A541&anchor=#point34 246. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2000%3A630&locale=sk 247. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2000%3A630 248. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2000%3A630&anchor=#point57 249. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2011%3A344&locale=sk 250. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2011%3A344 251. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2011%3A344&anchor=#point209 252. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A606&locale=sk 253. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A606 254. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A606&anchor=#point104 255. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2011%3A289&locale=sk 256. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2011%3A289 257. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2011%3A289&anchor=#point75 258. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2016%3A38&locale=sk 259. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2016%3A38 260. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2016%3A38&anchor=#point90 261. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2016%3A682&locale=sk 262. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2016%3A682 263. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2016%3A682&anchor=#point52 264. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2011%3A560&locale=sk 265. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2011%3A560 266. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2011%3A560&anchor=#point266 267. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2015%3A513&locale=sk 268. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2015%3A513 269. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2015%3A513&anchor=#point436 270. file:///tmp/lynxXXXXoGbXR4/L85748-8526TMP.html#c-ECR_62017TJ0814_SK_01-E0001 271. file:///tmp/lynxXXXXoGbXR4/L85748-8526TMP.html#c-ECR_62017TJ0814_SK_01-E0002