ROZSUDOK VSEOBECNÉHO SÚDU (desiata rozsírená komora) z 2. februára 2022 ( [1]*1 ) "Hospodárska sútaz - Kartely - Trh výrobcov nákladných vozidiel - Rozhodnutie, ktorým sa konstatuje porusenie clánku 101 ZFEÚ a clánku 53 Dohody o EHP - Dohody a zosúladené postupy týkajúce sa predajných cien nákladných vozidiel, nacasovania zavádzania technológií v oblasti emisií a prenesenia nákladov spojených s týmito technológiami na zákazníkov - 'Hybridné` konanie rozlozené v case - Prezumpcia neviny - Zásada nestrannosti - Charta základných práv - Jediné a pokracujúce porusenie - Obmedzenie hospodárskej sútaze z hladiska ciela - Geografický rozsah porusenia - Pokuta - Proporcionalita - Rovnost zaobchádzania - Neobmedzená právomoc" Vo veci T-799/17, Scania AB, so sídlom v Södertälje (Svédsko), Scania CV AB, so sídlom v Södertälje, Scania Deutschland GmbH, so sídlom v Koblenzi (Nemecko), v zastúpení: D. Arts, F. Miotto, C. Pommičs, K. Schillemans, C. Langenius, L. Ulrichs, P. Hammarskiöld, S. Falkner a N. De Backer, advokáti, zalobkyne, proti Európskej komisii, v zastúpení: M. Farley a L. Wildpanner, splnomocnení zástupcovia, zalovanej, ktorej predmetom je návrh zalozený na clánku 263 ZFEÚ na zrusenie rozhodnutia Komisie C(2017) 6467 final z 27. septembra 2017 týkajúceho sa konania podla clánku 101 ZFEÚ a clánku 53 Dohody o Európskom hospodárskom priestore (EHP) (vec AT.39824 - Nákladné vozidlá), alebo subsidiárne na znízenie výsky pokút, ktoré boli ulozené zalobkyniam v uvedenom rozhodnutí, VSEOBECNÝ SÚD (desiata rozsírená komora), v zlození: predseda komory S. Papasavvas, sudcovia A. Kornezov, E. Buttigieg (spravodajca), K. Kowalik-Banczyk a G. Hesse, tajomník: B. Lefebvre, referent, so zretelom na písomnú cast konania a po pojednávaní 18. júna 2020, vyhlásil tento Rozsudok I. Okolnosti predchádzajúce sporu 1 Zalobkyne Scania AB, Scania CV AB a Scania Deutschland GmbH (dalej len "Scania DE") sú tromi právnymi subjektmi podniku Scania (dalej len "Scania"). Scania pôsobí v oblasti výroby a predaja tazkých nákladných vozidiel (viac ako 16 ton) urcených na dialkovú dopravu, distribúciu, dopravu súvisiacu so stavebnými cinnostami a specializovanými prácami. 2 Európska komisia svojím rozhodnutím C(2017) 6467 final z 27. septembra 2017 týkajúcim sa konania podla clánku 101 ZFEÚ a clánku 53 Dohody o Európskom hospodárskom priestore (EHP) (vec AT.39824 - Nákladné vozidlá) (dalej len "napadnuté rozhodnutie") konstatovala, ze zalobkyne porusili clánok 101 ZFEÚ a clánok 53 Dohody o EHP tým, ze sa od 17. januára 1997 do 18. januára 2011 podielali s právnymi subjektmi podnikov [dôverné] ( [2]1 ), [dôverné], [dôverné], [dôverné] a [dôverné] na utajených dohodách o cenách, zvysovaní hrubých cien stredne tazkých a tazkých nákladných vozidiel v EHP, ako aj o nacasovaní a prenesení nákladov spojených so zavádzaním technológií v oblasti emisií pre stredne tazké a tazké nákladné vozidlá, stanovených normami Euro 3 az Euro 6 (clánok 1 napadnutého rozhodnutia). Komisia ulozila spolocnostiam Scania AB a Scania CV AB spolocne a nerozdielne pokutu vo výske 880523000 eur, z ktorej je Scania DE spolocne a nerozdielne zodpovedná za zaplatenie 440003282 eur (clánok 2 napadnutého rozhodnutia). A. Správne konanie, z ktorého vychádza napadnuté rozhodnutie 3 Dna 20. septembra 2010 podala [dôverné] ziadost o oslobodenie od pokuty v súlade s bodom 14 oznámenia Komisie o oslobodení od pokút a znízení pokút v kartelových prípadoch ([3]Ú. v. EÚ C 298, 2006, s. 17, dalej len "oznámenie o spolupráci"). Dna 17. decembra 2010 Komisia priznala [dôverné] podmienecné oslobodenie od pokuty. 4 V období od 18. do 21. januára 2011 vykonala Komisia inspekcie najmä v priestoroch zalobkýn. 5 Dna 28. januára 2011 poziadala [dôverné] o oslobodenie od pokuty podla bodu 14 oznámenia o spolupráci, a v prípade zamietnutia o znízenie pokuty v súlade s bodom 27 uvedeného oznámenia. Rovnaký úkon po nej uskutocnili [dôverné] a [dôverné]. 6 V priebehu vysetrovania zaslala Komisia predovsetkým zalobkyniam viacero ziadostí o informácie podla clánku 18 nariadenia Rady (ES) c. 1/2003 zo 16. decembra 2002 o vykonávaní pravidiel hospodárskej sútaze stanovených v clánkoch [101 a 102 ZFEÚ] ([4]Ú. v. ES L 1, 2003, s. 1; Mim. vyd. 08/002, s. 205). 7 Dna 20. novembra 2014 zacala Komisia konanie podla clánku 11 ods. 6 nariadenia c. 1/2003 proti zalobkyniam a právnym subjektom podnikov uvedených v bode 2 vyssie a prijala oznámenie o výhradách, ktoré oznámila vsetkým týmto subjektom, vrátane zalobkýn. 8 Po dorucení oznámenia o výhradách mali jeho adresáti prístup k vysetrovaciemu spisu Komisie. 9 V priebehu [dôverné] sa adresáti oznámenia o výhradách neformálne skontaktovali s Komisiou, pricom ju poziadali o to, aby sa vo veci dalej konalo v rámci konania o urovnaní podla clánku 10a nariadenia Komisie (ES) c. 773/2004 zo 7. apríla 2004, ktoré sa týka vedenia konania Komisiou podla clánkov [101 a 102 ZFEÚ] ([5]Ú. v. EÚ L 123, 2004, s. 18; Mim. vyd. 08/003, s. 81). Komisia sa rozhodla zacat konanie o urovnaní po tom, co kazdý z adresátov oznámenia o výhradách potvrdil svoju vôlu zúcastnit sa rokovaní o urovnaní. 10 Od [dôverné] do [dôverné] sa medzi kazdým adresátom oznámenia o výhradách a Komisiou uskutocnili rokovania o urovnaní. Po týchto rokovaniach niektorí adresáti oznámenia o výhradách, kazdý za seba, predlozili Komisii formálnu ziadost o urovnanie podla clánku 10a ods. 2 nariadenia c. 773/2004 (dalej len "úcastníci urovnania"). Zalobkyne takúto ziadost nepredlozili. 11 Dna 19. júla 2016 prijala Komisia na základe clánku 7 a clánku 23 ods. 2 nariadenia c. 1/2003 rozhodnutie C(2016) 4673 final, týkajúce sa konania podla clánku 101 ZFEÚ a clánku 53 Dohody o EHP (vec AT.39824 - Nákladné vozidlá), ktoré bolo urcené úcastníkom urovnania (dalej len "rozhodnutie o urovnaní"). 12 Kedze zalobkyne sa rozhodli nepredlozit formálnu ziadost o urovnanie, Komisia pokracovala vo vysetrovaní, ktoré sa ich týkalo, v rámci bezného konania (nie konania o urovnaní). 13 Dna 23. septembra 2016 zalobkyne po tom, co získali prístup k spisu, predlozili svoju písomnú odpoved na oznámenie o výhradách. 14 Dna 18. októbra 2016 sa zalobkyne zúcastnili na vypocutí. 15 Dna 7. apríla 2017 Komisia v súlade s bodom 111 svojho oznámenia o osvedcených postupoch vedenia konania podla clánkov 101 a 102 [ZFEÚ] ([6]Ú. v. EÚ C 308, 2011, s. 6) zaslala spolocnosti Scania AB opis skutkového stavu. Dna 23. júna 2017 zaslala Komisia uvedený opis skutkového stavu aj spolocnostiam Scania CV AB a Scania DE. 16 Dna 12. mája 2017 predlozila Scania AB Komisii svoje písomné pripomienky k dôkazom pripojeným k opisu skutkového stavu, ktoré odrázali aj stanovisko spolocností Scania CV AB a Scania DE. 17 Dna 27. septembra 2017 prijala Komisia napadnuté rozhodnutie. B. Napadnuté rozhodnutie 1. Struktúra trhu nákladných vozidiel a mechanizmus urcovania cien v priemyselnom odvetví nákladných vozidiel 18 Komisia zacala napadnuté rozhodnutie tým, ze v odôvodneniach 22 az 50 popísala struktúru trhu nákladných vozidiel a mechanizmus urcovania cien v priemyselnom odvetví nákladných vozidiel, a to aj pokial ide o spolocnost Scania. a) Struktúra trhu nákladných vozidiel 19 Pokial ide o struktúru trhu nákladných vozidiel, Komisia uvádza, ze tento trh sa vyznacuje vysokou úrovnou transparentnosti a koncentrácie, kedze úcastníci majú viacero prílezitostí kazdorocne sa stretnút a diskutovat o situácii na trhu. Podla Komisie mohli mat úcastníci prostredníctvom vsetkých výmen informácií presnú predstavu o konkurencnej situácii kazdého z nich (odôvodnenia 22 a 23 napadnutého rozhodnutia). 20 Komisia tiez uvádza, ze úcastníci konania, vrátane spolocnosti Scania, disponujú dcérskymi spolocnostami na dôlezitých vnútrostátnych trhoch, ktoré pôsobia ako distribútori ich výrobkov. Títo vnútrostátni distribútori majú vlastnú siet autorizovaných predajcov (odôvodnenie 25 napadnutého rozhodnutia). Komisia poznamenáva, ze Scania predáva svoje nákladné vozidlá prostredníctvom vnútrostátnych distribútorov, ktorí sú dcérskymi spolocnostami v 100 % vlastníctve spolocnosti Scania vo vsetkých státoch EHP, s výnimkou [dôverné]. Vnútrostátni distribútori spolocnosti Scania predávajú nákladné vozidlá, ktoré zakúpili od sídla, autorizovaným predajcom, ktorí sú bud dcérskymi spolocnostami v 100 % vlastníctve, alebo nezávislými podnikmi. Komisia uvádza, ze v Nemecku má Scania [dôverné] autorizovaných predajcov, ktorí sú 100 % dcérskymi spolocnostami (odôvodnenie 26 napadnutého rozhodnutia). b) Mechanizmus urcovania cien v priemyselnom odvetví nákladných vozidiel 21 Pokial ide o mechanizmus urcovania cien, Komisia konstatuje, ze tento mechanizmus pozostáva z rovnakých etáp pre vsetkých úcastníkov a vo vseobecnosti zacína v rámci prvej etapy tým, ze sídlo stanoví pociatocný sadzobník hrubých cien. Okrem toho sa podla Komisie v rámci druhej etapy stanovujú transferové ceny pre predaj nákladných vozidiel na jednotlivých vnútrostátnych trhoch medzi sídlom výrobcov a vnútrostátnymi distribútormi, ktorí sú nezávislými podnikmi alebo v 100 % vlastníctve sídla. Napokon sa podla Komisie v rámci tretej etapy stanovujú ceny, ktoré platia autorizovaní predajcovia distribútorom, a v rámci stvrtej etapy konecná cistá cena platená spotrebitelmi, ktorú dojednávajú autorizovaní predajcovia alebo samotní výrobcovia vtedy, ked predávajú priamo autorizovaným predajcom alebo významným zákazníkom (odôvodnenie 38 napadnutého rozhodnutia). 22 Komisia konstatuje, ze hoci sa konecná cena zaplatená spotrebitelmi môze lísit (napríklad z dôvodu uplatnenia rôznych zliav na rôznych úrovniach distribucného retazca), vsetky ceny uplatnované v kazdej etape distribucného retazca vyplývajú priamo (v prípade transferových cien medzi sídlom a distribútorom) alebo nepriamo (v prípade ceny, ktorú platí autorizovaný predajca distribútorovi, alebo v prípade ceny, ktorú platí konecný zákazník) z pociatocnej hrubej ceny. Podla Komisie sa tak javí, ze pociatocné sadzobníky hrubých cien, stanovené sídlom, predstavujú spolocnú a základnú zlozku výpoctov cien uplatnitelných v kazdej etape vnútrostátnych distribucných kanálov v celej Európe (odôvodnenie 38 napadnutého rozhodnutia). Komisia spresnuje, ze vsetci úcastníci konania, s výnimkou [dôverné], stanovovali od roku 2000 do roku 2006 sadzobníky hrubých cien pozostávajúce z harmonizovaných hrubých cien pre celý EHP (odôvodnenie 40 napadnutého rozhodnutia). c) Mechanizmus urcovania cien v rámci spolocnosti Scania 23 V odôvodneniach 41 az 50 napadnutého rozhodnutia popisuje Komisia mechanizmus urcovania cien v rámci spolocnosti Scania a subjekty zúcastnené na tomto urcovaní. 24 Podla tohto popisu stanovuje sídlo spolocnosti Scania sadzobník hrubých cien zo závodu (dalej len "FGPL") za vsetky jednotlivé dostupné diely nákladného vozidla (odôvodnenie 44 napadnutého rozhodnutia). [dôverné]. 25 Kazdý vnútrostátny distribútor spolocnosti Scania (napríklad Scania DE) dojednáva so sídlom spolocnosti Scania "cistú cenu pre distribútora" (cenu, ktorú platí distribútor sídlu za kazdý diel) na základe FGPL, ktorý mu bol dorucený. Cistá cena pre distribútora je uvedená v dokumente nazvanom "RPU", ktorý vykazuje rozdiel medzi FGPL a cistou cenou pre distribútora z hladiska zliav. Zlavy poskytované distribútorovi urcuje [dôverné] v sídle spolocnosti Scania, no rokuje sa o nich aj v rámci výboru pre ceny. Konecné rozhodnutie o cistej cene pre distribútora spolocnosti Scania prinálezí [dôverné] (odôvodnenie 45 napadnutého rozhodnutia). 26 Okrem toho vnútrostátny distribútor spolocnosti Scania oznamuje autorizovaným predajcom Scania na jeho území svoj vlastný sadzobník hrubých cien (pozostávajúci z cistej ceny pre distribútora, ku ktorej sa pripocíta zisková marza) pre vsetky jednotlivé dostupné diely nákladného vozidla (odôvodnenie 46 napadnutého rozhodnutia). 27 Autorizovaný predajca spolocnosti Scania dojedná s distribútorom "cistú cenu pre autorizovaného predajcu", ktorá vychádza zo sadzobníka hrubých cien distribútora a je znízená o podstatnú zlavu, ktorú má autorizovaný predajca (odôvodnenie 47 napadnutého rozhodnutia). 28 [dôverné]. 29 Zákazníci, ktorí nakupujú nákladné vozidlá prostredníctvom autorizovaných predajcov spolocnosti Scania, platia "cenu pre zákazníkov". "Cena pre zákazníkov" spocíva v cistej cene pre autorizovaného predajcu, zvýsenej o ziskovú marzu autorizovaného predajcu a prípadné náklady, ktoré vyplývajú z individualizácie nákladného vozidla, a znízenej v závislosti od zliav a akcií ponúkaných zákazníkovi (odôvodnenie 48 napadnutého rozhodnutia). Komisia konstatuje, ze úprava ceny v ktorejkolvek etape distribucného retazca bude mat obmedzený vplyv alebo nebude mat ziadny dopad na konecnú cenu zaplatenú zo strany spotrebitela (odôvodnenie 48 napadnutého rozhodnutia). 30 Komisia konstatuje, ze FGPL sa uplatnuje na celosvetovej úrovni, zatial co cistá cena pre distribútora a sadzobník hrubých cien distribútora sa uplatnujú v regióne, v ktorom distribútor pôsobí. Rovnako aj cena dojednaná autorizovaným predajcom sa uplatnuje v regióne, v ktorom pôsobí autorizovaný predajca (odôvodnenie 49 napadnutého rozhodnutia). 31 Odôvodnenie 50 napadnutého rozhodnutia obsahuje graf jednotlivých etáp mechanizmu tvorby cien v rámci spolocnosti Scania, tak ako sú tieto popísané v bodoch 24 az 29 vyssie. Tento graf bol predlozený zalobkynami pocas správneho konania a vyzerá takto: Image d) O vplyve zvýsenia cien na európskej úrovni na ceny na vnútrostátnej úrovni 32 V odôvodneniach 51 a 52 napadnutého rozhodnutia Komisia skúma dopad zvýsení cien na európskej úrovni na ceny na vnútrostátnej úrovni. V tejto súvislosti Komisia poznamenáva, ze vnútrostátni distribútori výrobcov, akým je aj Scania DE, nie sú nezávislí pri urcovaní hrubých cien a sadzobníkov hrubých cien a ze vsetky ceny uplatnované v kazdej etape distribucného retazca az ku konecnému spotrebitelovi vyplývajú zo sadzobníkov celoeurópskych hrubých cien, urcovaných na úrovni sídla (odôvodnenie 51 napadnutého rozhodnutia). 33 Z uvedeného podla Komisie vyplýva, ze zvýsenie cien v celoeurópskom sadzobníku hrubých cien, o ktorom sa rozhodlo na úrovni sídla, determinuje pohyb "cistej ceny pre distribútora", to znamená ceny, ktorú distribútor zaplatí sídlu za kúpu nákladného vozidla. Preto má podla Komisie zvýsenie vyssie uvedených hrubých cien zo strany sídla vplyv aj na úroven hrubej ceny distribútora, to znamená na cenu, ktorú autorizovaný predajca zaplatí distribútorovi, hoci aj cena pre konecného spotrebitela nie je nevyhnutne zmenená v rovnakom pomere alebo nie je zmenená vôbec (odôvodnenie 52 napadnutého rozhodnutia). 2. Utajené kontakty medzi spolocnostou Scania a úcastníkmi urovnania 34 Komisia v napadnutom rozhodnutí uviedla, ze Scania sa zúcastnovala na utajených stretnutiach a na kontaktoch s úcastníkmi urovnania v rámci rôznych fór a na rôznych úrovniach, ktoré sa postupom casu vyvíjali, zatial co zúcastnené podniky, ciele a dotknuté výrobky zostali rovnaké (odôvodnenie 75 napadnutého rozhodnutia). 35 Komisia identifikovala tri úrovne utajených kontaktov. 36 V prvom rade Komisia uviedla, ze v prvých rokoch porusenia rokoval vrcholový manazment úcastníkov kartelu o svojich zámeroch v oblasti cien, o budúcich zvýseniach hrubých cien, niekedy aj o vývoji cistých spotrebitelských cien, a niekedy sa dohodli na zvýsení svojich hrubých cien. V napadnutom rozhodnutí Komisia poukázala na túto úroven utajených kontaktov ako na "úroven riadiacich instancií" (top management). Komisia dodala, ze na stretnutiach na úrovni riadiacich instancií sa úcastníci kartelu okrem iného dohodli na nacasovaní a prenesení nákladov spojených so zavádzaním modelov nákladných vozidiel, ktoré splnajú normy Euro 3 az Euro 5, a pri niektorých prílezitostiach bolo dohodnuté, ze sa dotknuté technológie nezavedú pred urcitým dátumom (odôvodnenie 75 napadnutého rozhodnutia). Komisia uviedla, ze v rokoch 1997 az 2004 sa konali stretnutia na úrovni riadiacich instancií [odôvodnenie 327 písm. a) napadnutého rozhodnutia]. 37 Po druhé, Komisia uviedla, ze pocas obmedzeného obdobia a súbezne so stretnutiami na úrovni riadiacich instancií prebiehali rokovania medzi stredným manazmentom sídla úcastníkov kartelu, ktoré okrem výmeny technických informácií zahrnali aj výmeny informácií o cenách a zvýseniach hrubých cien. V napadnutom rozhodnutí Komisia poukázala na túto úroven utajených kontaktov ako na "nizsiu úroven sídla" (lower headquarters level) (odôvodnenie 75 napadnutého rozhodnutia). Komisia konstatovala, ze stretnutia na nizsej úrovni sídla sa konali v rokoch 2000 az 2008 [odôvodnenie 327 písm. a) napadnutého rozhodnutia]. 38 Po tretie, Komisia uviedla, ze po zavedení eura a zavedení sadzobníkov hrubých cien na európskej úrovni takmer vsetkými výrobcami nákladných vozidiel sa úcastníci kartelu usilovali o systematickú koordináciu svojich budúcich cenových zámerov prostredníctvom svojich nemeckých dcérskych spolocností. V napadnutom rozhodnutí Komisia poukázala na túto úroven utajených kontaktov ako na "nemeckú úroven" (German level meetings). Komisia spresnila, ze rovnako ako kontakty v prvých rokoch kartelu rokovali zástupcovia nemeckých dcérskych spolocností o budúcich zvýseniach hrubých cien, ako aj o nacasovaní a prenesení nákladov spojených so zavádzaním technológií v oblasti emisií pre stredne tazké a tazké nákladné vozidlá, stanovených normami Euro 5 a Euro 6. Tiez si vymienali dalsie citlivé obchodné informácie (odôvodnenie 76 napadnutého rozhodnutia). Komisia uviedla, ze stretnutia na nemeckej úrovni sa konali od roku 2004 [odôvodnenie 327 písm. a) napadnutého rozhodnutia]. 3. Uplatnenie clánku 101 ZFEÚ a clánku 53 Dohody o EHP a) Dohody a zosúladené postupy 39 Komisia usúdila, ze listinné dôkazy uvedené v spise preukazujú, ze vyssie uvedené kontakty sa týkali: - úcastníkmi kartelu plánovaných zmien hrubých cien, sadzobníkov hrubých cien, nacasovania týchto zmien, a prílezitostne aj výmen informácií o plánovaných zmenách cistých cien alebo zmenách zliav ponúkaných zákazníkom [odôvodnenie 212 písm. a) napadnutého rozhodnutia], - dátumu zavedenia technológií v oblasti emisií pre stredne tazké a tazké nákladné vozidlá, vyzadovaných normami Euro 3 az Euro 6, ako aj prenesenia nákladov spojených so zavádzaním týchto technológií [odôvodnenie 212 písm. b) napadnutého rozhodnutia], - zdielania dalsích citlivých informácií z hladiska hospodárskej sútaze, akými sú podiely na cielových trhoch, aktuálne cisté ceny a zlavy, sadzobníky hrubých cien (a to aj pred nadobudnutím ich úcinnosti), konfigurátorov nákladných vozidiel, objednávok a úrovní zásob [odôvodnenie 212 písm. c) napadnutého rozhodnutia]. 40 Komisia uviedla, ze úcastníci mali multilaterálne kontakty na rôznych úrovniach, a ze niekedy mali spolocné kontakty a stretnutia na rôznych úrovniach. Podla Komisie boli tieto kontakty medzi sebou previazané svojím obsahom, svojím dátumom, vzájomnými otvorenými odkazmi a tokom získaných informácií medzi nimi (odôvodnenie 213 napadnutého rozhodnutia). 41 Komisia usúdila, ze tieto cinnosti predstavujú formu koordinácie a spolupráce, prostredníctvom ktorej úcastníci vedome nahrádzajú riziká hospodárskej sútaze praktickou spoluprácou medzi sebou. Podla Komisie malo predmetné správanie formu dohody alebo zosúladeného postupu, v ktorých sa konkurencné podniky zdrzali nezávislého urcovania obchodnej politiky, ktorú plánovali uplatnovat na trhu, ale skôr koordinovali svoje správanie v oblasti cien prostredníctvom priamych kontaktov a zapojili sa do koordinovaného oneskorenia zavádzania technológií (odôvodnenie 214 napadnutého rozhodnutia). Podla Komisie systematická úcast na utajených kontaktoch vytvorila atmosféru vzájomného chápania cenovej politiky úcastníkov (odôvodnenie 215 napadnutého rozhodnutia). 42 Komisia uviedla, ze Scania sa pravidelne zúcastnovala na rôznych kartelových formách pocas celej dlzky trvania porusenia, a dospela k záveru, ze porusenie, na ktorom sa Scania zúcastnila, malo formu dohody a/alebo zosúladeného postupu v zmysle clánku 101 ZFEÚ a clánku 53 Dohody o EHP (odôvodnenie 229 napadnutého rozhodnutia). b) Obmedzenie hospodárskej sútaze 43 Komisia uviedla, ze protisútazné správanie v prejednávanej veci malo za ciel obmedzenie hospodárskej sútaze (odôvodnenie 236 napadnutého rozhodnutia). 44 Podla Komisie hlavný aspekt vsetkých dohôd a zosúladených postupov, ktoré bolo mozné kvalifikovat ako obmedzenie hospodárskej sútaze, spocíval v koordinácii cien a zvysovaní hrubých cien prostredníctvom kontaktov k cenám, v koordinácii, pokial ide o dátum a dodatocné náklady vyplývajúce z toho, ze sa na trh uvádzajú nové nákladné vozidlá, ktoré splnajú normy v oblasti emisií, a vo výmene citlivých informácií z hladiska hospodárskej sútaze (odôvodnenie 237 napadnutého rozhodnutia). 45 Komisia uviedla, ze Scania sa zúcastnovala na utajených kontaktoch opísaných v bode 39 vyssie a ze cielom vsetkých dohôd a zosúladených postupov, na ktorých sa podielala, bolo obmedzenie hospodárskej sútaze v zmysle clánku 101 ZFEÚ (odôvodnenia 238 a 239 napadnutého rozhodnutia). c) Jediné a pokracujúce porusenie 46 Komisia usúdila, ze dohody a/alebo zosúladené postupy medzi spolocnostou Scania a úcastníkmi urovnania predstavujú jediné a pokracujúce porusenie, na ktoré sa vztahuje clánok 101 ods. 1 ZFEÚ, ako aj clánok 53 Dohody o EHP, v období od 17. januára 1997 do 18. januára 2011. Porusenie spocívalo v utajenej dohode týkajúcej sa cien a zvysovaní hrubých cien v EHP pre stredne tazké a tazké nákladné vozidlá, ako aj týkajúcej sa nacasovania a prenesenia nákladov spojených so zavádzaním technológií v oblasti emisií pre stredne tazké a tazké nákladné vozidlá, stanovených normami Euro 3 az Euro 6 (odôvodnenie 315 napadnutého rozhodnutia). 47 Konkrétnejsie sa Komisia domnievala, ze prostredníctvom protisútazných kontaktov úcastníci sledovali spolocný plán s jediným protisútazným cielom a ze Scania vedela alebo musela vediet o vseobecnom uplatnovaní a základných charakteristikách siete utajených kontaktov a mala v úmysle prispiet ku kartelu svojimi konaniami (odôvodnenie 316 napadnutého rozhodnutia). 48 Komisia uviedla, ze jediný protisútazný ciel spocíval v obmedzení hospodárskej sútaze na trhu stredne tazkých a tazkých nákladných vozidiel v EHP. Tento ciel bol podla jej názoru dosiahnutý prostredníctvom postupov znizujúcich úrovne strategickej neistoty medzi úcastníkmi, pokial ide o budúce ceny a zvysovania hrubých cien, ako aj pokial ide o nacasovanie a prenesenie nákladov súvisiacich so zavádzaním nákladných vozidiel splnajúcich environmentálne normy (odôvodnenie 317 napadnutého rozhodnutia). d) Geografický rozsah porusenia 49 Komisia usúdila, ze geografický rozsah porusenia sa vztahoval na celé územie EHP pocas celého obdobia porusenia (odôvodnenie 386 napadnutého rozhodnutia). 4. Adresáti 50 V prvom rade Komisia adresovala napadnuté rozhodnutie spolocnostiam Scania CV AB a Scania DE, ktoré povazovala za priamo zodpovedné za porusenie v týchto obdobiach: - pokial ide o spolocnost Scania CV AB, v období od 17. januára 1997 do 27. februára 2009, - pokial ide o spolocnost Scania DE, v období od 20. januára 2004 do 18. januára 2011 (odôvodnenie 410 napadnutého rozhodnutia). 51 V druhom rade Komisia tiez uviedla, ze v období od 17. januára 1997 do 18. januára 2011 vlastnila Scania AB priamo alebo nepriamo vsetky akcie spolocnosti Scania CV AB, ktorá zase priamo alebo nepriamo vlastnila vsetky akcie spolocnosti Scania DE (odôvodnenie 411 napadnutého rozhodnutia). V dôsledku toho Komisia uviedla, ze napadnuté rozhodnutie je urcené aj nasledovným subjektom, ktoré sú spolocne a nerozdielne zodpovedné ako materské spolocnosti: - spolocnosti Scania AB, ktorá je zodpovedná jednak za správanie spolocnosti Scania CV AB v období od 17. januára 1997 do 27. februára 2009, a jednak za správanie spolocnosti Scania DE v období od 20. januára 2004 do 18. januára 2011, - spolocnosti Scania CV AB ako subjektu zodpovednému za správanie spolocnosti Scania DE v období od 20. januára 2004 do 18. januára 2011 (odôvodnenie 412 napadnutého rozhodnutia). 52 Komisia dospela k záveru, ze adresátmi napadnutého rozhodnutia sú subjekty Scania AB, Scania CV AB a Scania DE (odôvodnenie 413 napadnutého rozhodnutia). 5. Stanovenie výsky pokuty 53 Komisia v prejednávanej veci uplatnila usmernenia k metóde stanovovania výsky pokút ulozených podla clánku 23 ods. 2 písm. a) nariadenia c. 1/2003 ([7]Ú. v. EÚ C 210, 2006, s. 2, dalej len "usmernenia k metóde stanovovania pokút"). a) Základná výska pokuty 54 Pokial ide v prvom rade o hodnotu predaja, táto bola vypocítaná na základe predaja tazkých nákladných vozidiel, uskutocnených zalobkynami v EHP (upravených tak, aby sa zohladnil vývoj územia EHP) v roku 2010 - ktorý je posledným celým rokom porusenia (odôvodnenia 429 az 431 napadnutého rozhodnutia). Komisia stanovila, ze táto hodnota zodpovedá sume [dôverné] eur. 55 Komisia sa domnievala, ze vzhladom na rozsah hodnoty predaja zalobkýn môzu byt ciele spocívajúce v odradení a proporcionalite, z ktorých vychádza clánok 23 ods. 2 písm. a) nariadenia c. 1/2003, dosiahnuté bez toho, aby sa uplatnila celková hodnota predaja tazkých nákladných vozidiel zalobkýn v roku 2010. V dôsledku toho sa Komisia na základe bodu 37 usmernení k metóde stanovovania pokút rozhodla zohladnit na úcely stanovenia pokuty len zlomok celkovej hodnoty predaja, a to sumu [dôverné] eur (odôvodnenia 432 a 433 napadnutého rozhodnutia). Komisia zdôraznila, ze percentuálny podiel hodnoty predaja, ktorý pouzila v prípade spolocnosti Scania, bol rovnaký ako percentuálny podiel pouzitý v rozhodnutí o urovnaní, pokial ide o úcastníkov urovnania (odôvodnenie 432 in fine napadnutého rozhodnutia). 56 Pokial ide v druhom rade o závaznost porusenia, Komisia sa domnievala, ze vzhladom na, po prvé, skutocnost, ze dohody týkajúce sa koordinácie cien patria uz na základe samotnej ich povahy medzi najzávaznejsie porusenia clánku 101 ZFEÚ a clánku 53 Dohody o EHP, po druhé, okolnost, ze kartel sa vztahoval na celý EHP, a po tretie, vysoký kumulovaný trhový podiel podnikov zúcastnených na karteli (ktorý je vyssí ako 90 %), koeficient závaznosti pouzitý v prejednávanej veci (to znamená pouzitý percentuálny podiel hodnoty predaja) je 17 % (odôvodnenia 434 az 437 napadnutého rozhodnutia). 57 V tretom rade, ked Komisia zohladnila dlzku trvania úcasti spolocnosti Scania na porusení, vynásobila sumu vyplývajúcu z bodu 56 vyssie císlom 14, pricom toto císlo predstavuje pocet rokov tejto úcasti (odôvodnenia 438 a 439 napadnutého rozhodnutia). 58 Vo stvrtom rade, Komisia v súlade s bodom 25 usmernení k metóde stanovovania pokút zvýsila základnú sumu o dodatocnú sumu (vstupný poplatok) vo výske 17 % pouzitej hodnoty predaja (odôvodnenia 440 a 441 napadnutého rozhodnutia). 59 Na základe týchto výpoctov dospela Komisia k záveru, ze základná výska pokuty je 880523000 eur (odôvodnenie 442 napadnutého rozhodnutia). b) Konecná výska pokuty 60 Komisia usúdila, ze v prejednávanej veci neexistujú pritazujúce alebo polahcujúce okolnosti, ktoré by mohli zmenit základnú výsku pokuty, ulozenú spolocnosti Scania (odôvodnenie 444 napadnutého rozhodnutia). Dospela preto k záveru, ze konecná výska pokuty je 880523000 eur a ze táto suma neprevysuje maximálnu zákonnú hranicu vo výske 10 % obratu spolocnosti Scania (odôvodnenia 445 az 447 napadnutého rozhodnutia). 6. Výrok napadnutého rozhodnutia 61 Výrok napadnutého rozhodnutia znie: "Clánok 1 Nasledujúce právne subjekty spolocnosti Scania tým, ze sa dohodli na cenách a zvysovaní hrubých cien v EHP, pokial ide o stredne tazké a tazké nákladné vozidlá, a na nacasovaní a prenesení nákladov spojených so zavádzaním technológií v oblasti emisií pre stredne tazké a tazké nákladné vozidlá, stanovených normami Euro 3 az 6, porusili clánok 101 ZFEÚ a clánok 53 [Dohody o] EHP pocas nasledujúcich období: a) Scania AB (publ) v období od 17. januára 1997 do 18. januára 2011, b) Scania CV AB (publ) v období od 17. januára 1997 do 18. januára 2011, c) Scania DE v období od 20. januára 2004 do 18. januára 2011. Clánok 2 Za porusenie uvedené v clánku 1 sa ukladajú tieto pokuty: 880523000 eur spolocne a nerozdielne spolocnostiam Scania AB (publ) a Scania CV AB (publ), z coho je Scania DE spolocne a nerozdielne zodpovedná za zaplatenie 440003282 eur. ..." II. Konanie a návrhy úcastníkov konania 62 Zalobkyne návrhom podaným do kancelárie Vseobecného súdu 11. decembra 2017 podali túto zalobu. 63 Listom z 20. februára 2019 kancelária Vseobecného súdu informovala úcastníkov konania o ukoncení písomnej casti konania. 64 Podaním doruceným do kancelárie Vseobecného súdu 11. marca 2019 predlozili zalobkyne ziadost o nariadenie pojednávania. Komisia nezaujala stanovisko k uskutocneniu pojednávania v stanovenej lehote. 65 Vzhladom na to, ze zlozenie komôr Vseobecného súdu bolo zmenené, podla clánku 27 ods. 5 Rokovacieho poriadku Vseobecného súdu bol sudca spravodajca pridelený k desiatej komore, ktorej bola z tohto dôvodu táto vec pridelená. 66 Na základe návrhu sudcu spravodajcu Vseobecný súd (desiata komora) rozhodol o otvorení ústnej casti konania. 67 Vseobecný súd na základe clánku 28 rokovacieho poriadku rozhodol na návrh desiatej komory o postúpení veci rozsírenému rozhodovaciemu zlozeniu. 68 V súvislosti so zdravotnou krízou spojenou s COVID-19 doslo k odroceniu pojednávania naplánovaného na 2. apríl 2020. 69 Vzhladom na prekázku na strane jedného clena desiatej rozsírenej komory urcil predseda Vseobecného súdu podpredsedu Vseobecného súdu na doplnenie desiatej rozsírenej komory, a na to, aby tak vykonával funkciu jej predsedu. 70 Listom z 5. júna 2020 zalobkyne na základe clánku 66 rokovacieho poriadku poziadali o vynechanie urcitých údajov uvedených v správe pre pojednávanie voci verejnosti. Listom z toho istého dna Komisia na rovnakom základe poziadala o vynechanie urcitých údajov uvedených najmä v správe pre pojednávanie a v rozsudku, ktorým sa konanie koncí, voci verejnosti. 71 Listom z 5. júna 2020 Komisia na základe clánku 109 ods. 2 rokovacieho poriadku poziadala, aby sa pojednávanie konalo s vylúcením verejnosti. Zalobkyne predlozili svoje pripomienky k tomuto návrhu 9. júna 2020. 72 Dna 12. júna 2020 Vseobecný súd rozhodol o uskutocnení pojednávania s vylúcením verejnosti. 73 Prednesy úcastníkov konania a ich odpovede na otázky, ktoré im Vseobecný súd polozil, boli vypocuté na pojednávaní 18. júna 2020. 74 Na pojednávaní Vseobecný súd oznámil úcastníkom konania, ze povazuje za nevyhnutné na vyriesenie sporu, aby preskúmal niektoré dokumenty uvedené v napadnutom rozhodnutí. 75 V nadväznosti na spresnenia, ktoré Komisia poskytla v liste z 23. júna 2020, týkajúcom sa obsahu a právneho rezimu dokumentov uvedených v bode 74 vyssie, Vseobecný súd uznesením zo 14. júla 2020 prijal opatrenie na vykonanie dokazovania a opatrenie na zabezpecenie priebehu konania, pricom Komisiu poziadal o predlozenie uvedených dokumentov. Komisia vyhovela ziadosti Vseobecného súdu v stanovenej lehote. 76 Ústna cast konania bola ukoncená 26. októbra 2020. 77 Zalobkyne navrhujú, aby Vseobecný súd: - zrusil napadnuté rozhodnutie, - v opacnom prípade ciastocne zrusil napadnuté rozhodnutie a znízil výsku pokutu, ktorá im bola ulozená na základe clánku 261 ZFEÚ a clánku 31 nariadenia c. 1/2003, - v kazdom prípade nahradil posúdenie Komisie týkajúce sa výsky pokuty, ktorá im bola ulozená, svojím vlastným posúdením a znízil túto pokutu v súlade s clánkom 261 ZFEÚ a clánkom 31 nariadenia c. 1/2003, - zaviazal Komisiu na náhradu trov konania. 78 Komisia navrhuje, aby Vseobecný súd: - zamietol zalobu, - zaviazal zalobkyne na náhradu trov konania. III. Právny stav A. O vynechaní urcitých údajov voci verejnosti 79 Komisia vo svojom liste z 5. júna 2020 (pozri bod 70 vyssie) poziadala, aby sa voci verejnosti vynechali predovsetkým tie údaje, o ktorých vynechanie v nedôvernej verzii napadnutého rozhodnutia ju poziadali úcastníci urovnania. Komisia informovala Vseobecný súd, ze pokial ide o tieto posledné uvedené ziadosti, úcastníci urovnania sa obrátili na vysetrovatela na základe clánku 8 rozhodnutia predsedu Komisie 2011/695/EÚ z 13. októbra 2011 o funkcii a pôsobnosti vysetrovatela v niektorých konaniach vo veci hospodárskej sútaze ([8]Ú. v. EÚ L 275, 2011, s. 29), a ze k danému dnu este vysetrovatel o vyssie uvedených ziadostiach úcastníkov urovnania nerozhodol. 80 Vseobecný súd musí v rámci uplatnenia clánku 66 rokovacieho poriadku zosúladit zásadu zverejnenia súdnych rozhodnutí s právom na ochranu osobných údajov a právom na ochranu profesijného tajomstva, pricom musí zohladnit aj právo verejnosti na prístup k súdnym rozhodnutiam v súlade so zásadami zakotvenými v clánku 15 ZFEÚ (pozri v tomto zmysle a analogicky rozsudok z 5. októbra 2020, Broughton/Eurojust, [9]T-87/19, neuverejnený, [10]EU:T:2020:464, bod [11]49). 81 V rámci tejto snahy o zosúladenie Vseobecný súd v prejednávanej veci vo vztahu k nedôvernej verzii tohto rozsudku rozhodol o anonymizácii mien fyzických osôb a o utajení názvu iných právnických osôb, nez sú zalobkyne. Rozhodol tiez o utajení urcitých údajov týkajúcich sa najmä mechanizmu urcovania cien v rámci spolocnosti Scania a stanovovania pokuty ulozenej tejto spolocnosti, ktorých utajenie nemá vplyv na pochopenie nedôvernej verzie rozsudku. 82 Naopak, Vseobecný súd rozhodol o tom, ze v nedôvernej verzii rozsudku sa neutaja údaje, na ktoré sa vztahujú ziadosti úcastníkov urovnania, ktoré boli zaslané Komisii (pozri bod 79 vyssie). Niektoré z týchto údajov totiz mozno vyvodit z obsahu dokumentov uverejnených na internetovej stránke Generálneho riaditelstva Komisie pre hospodársku sútaz, a teda patria do verejnej sféry. Niektoré dalsie údaje predstavujú len právnu kvalifikáciu správania úcastníkov urovnania a spolocnosti Scania alebo poskytujú skutkové spresnenia týkajúce sa tohto správania. Utajenie týchto údajov by ovplyvnilo pochopenie rozsudku Vseobecného súdu zo strany verejnosti. 83 Okolnost, na ktorú sa odvoláva Komisia, ze vysetrovatel este nerozhodol o ziadostiach úcastníkov urovnania, nemá vplyv na posúdenie Vseobecného súdu. Posúdenie vysetrovatela sa totiz vztahuje na vypracovanie nedôvernej verzie napadnutého rozhodnutia, zatial co posúdenie vykonané Vseobecným súdom v rámci clánku 66 rokovacieho poriadku sa týka vypracovania nedôvernej verzie rozsudku. Tieto dve posúdenia majú teda odlisné predmety, a preto Vseobecný súd musí postupovat nezávisle od priebehu konania pred vysetrovatelom. B. O veci samej 84 Zalobkyne uviedli na podporu svojej zaloby devät zalobných dôvodov. 85 V rámci prvého zalobného dôvodu namietajú zalobkyne porusenie práva na obhajobu, zásady riadnej správy vecí verejných a prezumpcie neviny, vyplývajúce najmä z prijatia rozhodnutia o urovnaní pred prijatím napadnutého rozhodnutia. V rámci druhého zalobného dôvodu, zalozeného na porusení clánku 48 ods. 2 Charty základných práv Európskej únie (dalej len "Charta") a clánku 27 ods. 1 a 2 nariadenia c. 1/2003, zalobkyne v podstate vytýkajú Komisii to, ze im zamietla prístup ku vsetkým odpovediam na oznámenie o výhradách, ktoré predlozili [dôverné] a [dôverné]. 86 Tretí, stvrtý, piaty, siesty a siedmy zalobný dôvod, ktoré sú zalozené najmä na nesprávnom uplatnení clánku 101 ZFEÚ a clánku 53 Dohody o EHP, sa v podstate týkajú záveru Komisie o existencii jediného a pokracujúceho porusenia v prejednávanej veci a jeho pripísania spolocnosti Scania. 87 V rámci ôsmeho zalobného dôvodu, zalozeného na nesprávnom uplatnení clánku 101 ZFEÚ a clánku 53 Dohody o EHP, ako aj clánku 25 nariadenia c. 1/2003, vytýkajú zalobkyne Komisii to, ze im ulozila pokutu týkajúcu sa správania, na ktoré sa vztahuje premlcanie, a ze v kazdom prípade nevzala do úvahy skutocnost, ze uvedené správanie nebolo pokracujúce. 88 Deviaty zalobný dôvod je zalozený na porusení zásady proporcionality a zásady rovnosti zaobchádzania, pokial ide o výsku pokuty. Zalobkyne opierajúc sa o tento zalobný dôvod tiez subsidiárne navrhujú, aby Vseobecný súd znízil výsku pokuty na základe uplatnenia clánku 261 ZFEÚ a clánku 31 nariadenia c. 1/2003. 1. O prvom zalobnom dôvode zalozenom na porusení práva na obhajobu, zásady riadnej správy vecí verejných a prezumpcie neviny 89 Na podporu prvého zalobného dôvodu zalobkyne v podstate uvádzajú, ze rozhodnutie o urovnaní a napadnuté rozhodnutie, ktoré boli prijaté na základe tých istých námietok vznesených v oznámení o výhradách adresovanom tak úcastníkom urovnania, ako aj zalobkyniam, sa týkajú toho istého údajného kartelu a obidve sa opierajú o tie isté skutocnosti a dôkazy. 90 Vychádzajúc z tohto predpokladu zalobkyne v prvom rade tvrdia, ze napadnuté rozhodnutie bolo prijaté v rozpore s ich právom na obhajobu, tak ako je toto zakotvené v clánku 48 ods. 2 Charty a v clánku 27 ods. 1 a 2 nariadenia c. 1/2003, kedze Komisia v rozhodnutí o urovnaní vykonala právnu kvalifikáciu skutkového stavu a kvalifikovala ako porusenie správanie, na ktorom sa podielala Scania, predtým, ako mala táto moznost úcinne uplatnit svoje právo na obhajobu. 91 V druhom rade zalobkyne tvrdia, ze Komisia si nesplnila povinnost vykonat starostlivé a nestranné preskúmanie, vyplývajúce zo zásady riadnej správy vecí verejných zakotvenej v clánku 41 ods. 1 Charty, kedze vzhladom na to, ze prijala rozhodnutie o urovnaní pred prijatím napadnutého rozhodnutia, uz nebola schopná preukázat nestrannost a objektívne posúdit dôkazy a tvrdenia, ktoré Scania uviedla v rámci konania, ktoré viedlo k prijatiu napadnutého rozhodnutia. 92 Zalobkyne dodávajú, ze za týchto okolností ani úplné preskúmanie dôkazov, o ktoré sa Komisia opiera a ktoré sa nachádzajú v jej spise, zo strany Vseobecného súdu, nemôze napravit takto spáchané porusenie clánku 41 ods. 1 Charty. 93 V tretom rade zalobkyne tvrdia, ze napadnuté rozhodnutie porusuje prezumpciu neviny, ktorej respektovanie je zarucené v clánku 48 ods. 1 Charty. Konkrétnejsie tvrdia, ze rozhodnutie o urovnaní vymedzuje konecné stanovisko Komisie, pokial ide o tie isté skutocnosti ako sú tie, ktoré sú uvedené v oznámení o výhradách, a vyvodzuje záver, ze tieto skutocnosti, na ktorých uskutocnení sa zúcastnila aj Scania, predstavujú porusenie. Toto vyhlásenie ide nad rámec len jednoduchého zmienenia prípadnej zodpovednosti spolocnosti Scania, a tak predstavuje porusenie práva na prezumpciu neviny, ktoré Scania musí mat az dovtedy, kým neexistuje dôkaz o opaku, ktorý má predlozit Komisia. 94 Podla zalobkýn konstatovanie, ze porusenie prezumpcie neviny je irelevantné, pokial nevedie Komisiu k vyhláseniu "zlého" rozhodnutia, to znamená rozhodnutia, v ktorom konstatovanie porusenia nie je nálezite podlozené dôkazmi, v praxi znamená, ze táto domnienka je zbavená svojho obsahu alebo ciela, pretoze ak by zalobca mohol preukázat, ze rozhodnutie bolo nesprávne, nemusel by sa odvolávat na nejaké porusenie spravodlivého konania. 95 Zalobkyne na záver uvádzajú, ze z dôvodu prijatia rozhodnutia o urovnaní pred prijatím napadnutého rozhodnutia Komisia nemohla prijat druhé uvedené rozhodnutie vo vztahu k spolocnosti Scania nestranne a bez toho, aby sa nenapravitelným spôsobom dopustila porusenia jej práva byt vypocutá a práva na prezumpciu neviny vo vztahu k nej. 96 Komisia spochybnuje tvrdenia zalobkýn a navrhuje, aby bol prvý zalobný dôvod zamietnutý. 97 Hned na úvod treba uviest, tak ako potvrdili zalobkyne na pojednávaní v odpovedi na otázku Vseobecného súdu, ze v rámci prvého zalobného dôvodu zalobkyne spochybnujú "hybridnú" povahu konania vedeného Komisiou, ktorá za okolností prejednávanej veci viedla k namietaným poruseniam, to znamená k poruseniu zásady prezumpcie neviny, povinnosti nestrannosti a práva na obhajobu spolocnosti Scania, ktorá vystúpila z konania o urovnaní. Osobitne platí, ze prijatie rozhodnutia o urovnaní pred napadnutým rozhodnutím tieto porusenia zhorsilo. 98 V tejto súvislosti treba pripomenút, ze clánok 10a nariadenia c. 773/2004, nazvaný "Konanie o urovnaní v prípadoch kartelov", stanovuje: "1. Po zacatí konania podla clánku 11 ods. 6 nariadenia... c. 1/2003 Komisia stanoví lehotu, pocas ktorej strany môzu písomne uviest, ze sú ochotné zapojit sa do rozhovorov o urovnaní na úcely mozného predlozenia návrhov na urovnanie. Komisia nie je povinná zohladnit odpovede dorucené po uplynutí stanovenej lehoty. ... 2. Stranám, ktoré sa zúcastnujú na rokovaniach o urovnaní, môze Komisia poskytnút tieto informácie: a) námietky [výhrady - neoficiálny preklad], ktoré má v úmysle proti nim vzniest; b) dôkazy pouzité na vznesenie námietok [výhrad - neoficiálny preklad]; c) verzie vsetkých dostupných dokumentov, ktoré nemajú dôverný charakter a ktoré sú v tom case ulozené v spise, a to do takej miery, do akej je ziadost strany odôvodnená s cielom umoznit jej, aby potvrdila svoje stanovisko vzhladom na casové obdobie alebo akékolvek iné aspekty týkajúce sa kartelu; d) výsku mozných pokút. ... V prípade, ze sa v rozhovoroch o urovnaní pokrocí, Komisia môze stanovit lehotu, v rámci ktorej sa strany môzu zaviazat, ze sa podrobia konaniu na urovnanie, co znamená, ze predlozia návrhy na urovnanie, ktoré budú odrázat výsledky rozhovorov o urovnaní, a priznajú sa v nich k úcasti na porusení clánku 101 [ZFEÚ], ako aj svoju zodpovednost za porusenie. ... Predtým, ako Komisia stanoví lehotu na predkladanie návrhov na urovnanie, dotknuté strany majú na základe ziadosti právo na vcasné poskytnutie informácií uvedených v prvom pododseku. Komisia nie je povinná zohladnit návrhy na urovnanie dorucené po uplynutí stanovenej lehoty. ... 3. Ak vyhlásenie o námietkach oznámené stranám zodpovedá obsahu ich návrhov na urovnanie, písomné odpovede dotknutých strán na vyhlásenie o námietkach v lehote stanovenej Komisiou potvrdia, ze vyhlásenie o námietkach, ktoré im bolo adresované, zohladnuje obsah ich návrhov na urovnanie. Komisia potom môze po konzultácii s Poradným výborom pre obmedzujúce postupy a dominantné postavenie v súlade s clánkom 14 nariadenia... c. 1/2003 pristúpit k prijatiu rozhodnutia podla clánku 7 a clánku 23 nariadenia... c. 1/2003. 4. Komisia sa môze kedykolvek v priebehu konania rozhodnút ukoncit rozhovory o urovnaní, a to vo veci celého predmetného prípadu alebo v súvislosti s jednou alebo viacerými konkrétnymi stranami, ak sa domnieva, ze je ohrozená procesná efektívnost." 99 Na úvod treba uviest, ze toto ustanovenie nebráni moznosti Komisie uplatnit "hybridné" konanie v rámci uplatnovania clánku 101 ZFEÚ a túto moznost nevylucuje. 100 Okrem toho Vseobecný súd uz pripustil, ze Komisia má právo vyuzit takéto "hybridné" konanie o urovnaní a uplatnit konanie o urovnaní vo vztahu k podnikom, ktoré predlozia návrhy na urovnanie, a pritom zároven pokracovat v konaní upravenom vseobecnými ustanoveniami nariadenia c. 773/2004, namiesto ustanovení, ktoré upravujú konanie o urovnaní, vo vztahu k podnikom, ktoré takéto návrhy na urovnanie nechcú predlozit (pozri v tomto zmysle rozsudok z 20. mája 2015, Timab Industries a CFPR/Komisia, [12]T-456/10, [13]EU:T:2015:296, body [14]70, [15]71 a [16]104, potvrdený v odvolacom konaní rozsudkom z 12. januára 2017, Timab Industries a CFPR/Komisia, [17]C-411/15 P, [18]EU:C:2017:11, body [19]119 a [20]136). 101 Okrem toho tiez Vseobecný súd potvrdil moznost Komisie prijat najprv rozhodnutie o urovnaní vo vztahu k úcastníkom, ktorí sa rozhodli pre urovnanie, a v druhom rade rozhodnutie po uskutocnení riadneho konania voci úcastníkom, ktorí sa nerozhodli pre urovnanie, to vsak pod podmienkou, ze Komisia dbá na dodrzanie zásady prezumpcie neviny, predovsetkým v prípade, ze prijatie rozhodnutia o urovnaní nevyzaduje urcenie zodpovednosti toho úcastníka konania, ktorý sa na urovnaní nezúcastnil (pozri v tomto zmysle rozsudok z 10. novembra 2017, Icap a i./Komisia, [21]T-180/15, [22]EU:T:2017:795, body [23]265 az [24]268, potvrdený v odvolacom konaní rozsudkom z 10. júla 2019, Komisia/Icap a i., [25]C-39/18 P, [26]EU:C:2019:584). 102 Ako tvrdí Komisia, oddialenie alebo upustenie od akéhokolvek konania o urovnaní z dôvodu, ze jeden z dotknutých podnikov, akým je v prejednávanej veci Scania, z tohto konania vystúpil, by bol v rozpore s cielom sledovaným konaním o urovnaní, tak ako je tento uvedený v odôvodnení 4 nariadenia Komisie (ES) c. 622/2008 z 30. júna 2008, ktorým sa mení a doplna nariadenie c. 773/2004, pokial ide o vedenie konania o urovnaní v prípadoch kartelov ([27]Ú. v. EÚ L 171, 2008, s. 3), ktorým je zabezpecit rýchlejsie a efektívnejsie riesenie prípadu s podnikmi, ktoré sa rozhodli pre urovnanie. Respektovanie uvedeného ciela vsak nesmie ohrozit poziadavky spojené s dodrziavaním zásady prezumpcie neviny a povinnosti nestrannosti. 103 Na základe okolností prejednávanej veci, na ktoré poukázali zalobkyne na pojednávaní, a to konkrétne skutocnosti, ze úplné oznámenie o výhradách bolo zaslané vsetkým úcastníkom konania a ze títo úcastníci získali úplný prístup k vysetrovaciemu spisu, nemozno, v rozpore s tým, co tvrdia zalobkyne, dospiet k záveru, ze to, ze Komisia pouzila "hybridné" konanie rozlozené v case, neumoznilo splnit takýto ciel rýchlosti a efektívnosti. Tento ciel totiz sledujú aj iné okolnosti príznacné pre konanie o urovnaní, akými sú jednoznacné uznanie zodpovednosti úcastníkov urovnania za porusenie, súhlas s obmedzeným uplatnovaním ich práva na obhajobu, ako aj s rozsahom pokút [pozri oznámenie Komisie o vedení konania o urovnaní s cielom prijat rozhodnutia podla clánku 7 a clánku 23 nariadenia c. 1/2003 v prípadoch kartelov ([28]Ú. v. EÚ C 167, 2008, s. 1), ods. 20 a 21]. 104 V dôsledku toho v rozpore s tým, co v podstate tvrdia zalobkyne, "hybridné" konania v rámci uplatnovania clánku 101 ZFEÚ, v ktorých prijatie rozhodnutia o urovnaní a rozhodnutia po uskutocnení riadneho konania sú rozlozené v case, samé osebe nespôsobujú za kazdých okolností porusenie prezumpcie neviny, práva na obhajobu alebo povinnosti nestrannosti a nemajú nevyhnutne za následok to, ze doslo k poruseniu týchto zásad a práv, tak ako to vyplýva z judikatúry pripomenutej v bodoch 100 a 101 vyssie. 105 Z uvedeného vyplýva, ze Komisia je oprávnená vyuzit takéto "hybridné" konanie, tým, ze prijme rozhodnutie o urovnaní pred napadnutým rozhodnutím, to vsak pod podmienkou, ze je zabezpecené plné dodrziavanie týchto zásad a práv. 106 Treba teda preskúmat, ci za okolností prejednávanej veci Komisia dodrzala prezumpciu neviny a svoju povinnost nestrannosti vo vztahu k spolocnosti Scania, ako aj jej právo na obhajobu. 107 Zalobkyne opierajú svoje výhrady prvého zalobného dôvodu hlavne o predpoklad, podla ktorého rozhodnutie o urovnaní a napadnuté rozhodnutie spocívajú na rovnakých skutkových okolnostiach a na rovnakých dôkazoch. V tejto súvislosti poukazujú na skutocnosti súvisiace so správaním úcastníkov urovnania, akými sú tie, ktoré sú uvedené v bode 3 rozhodnutia o urovnaní, ale "nutne sa týkajú aj spolocnosti Scania", takze okruh podnikov, ktorých správanie bolo právne kvalifikované v rozhodnutí o urovnaní, sa neobmedzuje len na adresátov tohto rozhodnutia, ale zahrna aj spolocnost Scania. Zalobkyne tiez tvrdia, ze porusenie zásady prezumpcie neviny vyplýva zo skutocnosti, ze rozhodnutie o urovnaní a napadnuté rozhodnutie boli prijaté na základe tých istých námietok uvedených v oznámení o výhradách, ktoré bolo adresované tak úcastníkom urovnania, ako aj zalobkyniam. 108 V tejto súvislosti, pokial ide o výhradu zalozenú na porusení zásady prezumpcie neviny, treba pripomenút, ze táto zásada predstavuje vseobecnú zásadu práva Únie, v súcasnosti vyjadrenú v clánku 48 ods. 1 Charty, ktorá sa vztahuje na konania o porusení pravidiel hospodárskej sútaze uplatnitelných na podniky, ktoré môzu viest k ulozeniu pokút alebo penále (pozri rozsudok z 22. novembra 2012, E.ON Energie/Komisia, [29]C-89/11 P, [30]EU:C:2012:738, body [31]72 a [32]73 a citovanú judikatúru). 109 Clánok 48 Charty zodpovedá clánku 6 ods. 2 a 3 Dohovoru o ochrane ludských práv a základných slobôd, podpísaného v Ríme 4. novembra 1950 (dalej len "EDLP"), tak ako vyplýva z vysvetliviek k Charte. Z toho v súlade s clánkom 52 ods. 3 Charty vyplýva, ze na úcely výkladu clánku 48 Charty treba vziat do úvahy clánok 6 ods. 2 a 3 EDLP ako úroven minimálnej ochrany a inspirovat sa judikatúrou Európskeho súdu pre ludské práva (dalej len "ESLP"), týkajúcou sa clánku 6 ods. 2 EDLP [pozri v tomto zmysle rozsudok z 5. septembra 2019, AH a i. (Prezumpcia neviny), [33]C-377/18, [34]EU:C:2019:670, body [35]41 a [36]42]. Clánok 52 ods. 3 Charty totiz vyzaduje, aby práva obsiahnuté v Charte, ktoré zodpovedajú právam zaruceným EDLP, mali rovnaký zmysel a rozsah ako majú práva priznané uvedeným dohovorom (pozri rozsudok z 18. júla 2013, Schindler Holding a i./Komisia, [37]C-501/11 P, [38]EU:C:2013:522, bod [39]32 a citovanú judikatúru). 110 Okrem toho treba uviest, ze v rozsudku ESLP z 27. septembra 2011, A. Menarini Diagnostics S.R.L. v. Taliansko (CE:ECHR:2011:0927JUD004350908, body 39 az 44), ktorý sa týkal sankcie ulozenej talianskym orgánom pre reguláciu hospodárskej sútaze z dôvodu protisútazných postupov podobných tým, ktoré sa vytýkali zalobkyniam, sa ESLP domnieval, ze vzhladom na vysokú výsku ulozenej pokuty patrí sankcia svojou prísnostou do oblasti trestného práva. ESLP vsak tiez rozhodol, ze povaha správneho konania, o aké ide v tomto rozsudku, sa môze z viacerých hladísk lísit od povahy trestného konania stricto sensu. Hoci tieto rozdiely nemôzu zmluvné státy oslobodit od povinnosti dodrziavat vsetky záruky poskytované trestnoprávnou castou clánku 6 EDLP, môzu ovplyvnit spôsob ich uplatnovania (rozsudok ESLP z 27. septembra 2011, A. Menarini Diagnostics S.R.L. v. Taliansko, CE:ECHR:2011:0927JUD004350908, bod 62; pozri tiez v tomto zmysle rozsudok ESLP z 23. novembra 2006, Jussila v. Fínsko, CE:ECHR:2006:1123JUD007305301, bod 43). 111 Zásada prezumpcie neviny znamená, ze kazdá obvinená osoba sa povazuje za nevinnú, kým sa zákonným spôsobom nepreukáze jej vina. Tejto zásade teda odporuje akékolvek formálne zistenie a dokonca aj akékolvek naznacenie zodpovednosti osoby obvinenej z daného porusenia v rozhodnutí, ktorým sa koncí konanie bez toho, aby táto osoba mohla vyuzit vsetky záruky, ktoré sú súcastou výkonu práva na obhajobu v rámci riadne prebiehajúceho konania, ktoré vedie k rozhodnutiu o dôvodnosti sporu (pozri rozsudok z 10. novembra 2017, Icap a i./Komisia, [40]T-180/15, [41]EU:T:2017:795, bod [42]257 a citovanú judikatúru, potvrdený v odvolacom konaní rozsudkom z 10. júla 2019, Komisia/Icap a i., [43]C-39/18 P, [44]EU:C:2019:584). 112 V tejto súvislosti ESLP dospel k záveru, ze predcasné vyjadrenie viny podozrivého v rozsudku vydanom proti osobitne stíhaným podozrivým môze tiez teoreticky porusit zásadu prezumpcie neviny (pozri rozsudok ESLP z 27. februára 2014, Karaman v. Nemecko, CE:ECHR:2014:0227JUD001710310, bod 42 a citovanú judikatúru). 113 Podla ESLP je zásada prezumpcie neviny porusená, ak súdne rozhodnutie alebo oficiálne vyhlásenie týkajúce sa obvineného obsahuje jasné vyhlásenie urobené bez právoplatného odsúdenia, podla ktorého dotknutá osoba spáchala predmetný trestný cin. Tento súd v tejto súvislosti zdôraznil význam jednak zvolenia výrazov pouzitých súdnymi orgánmi, ako aj osobitných okolností, za ktorých boli formulované, a jednak povahy a kontextu predmetného konania (pozri v tomto zmysle rozsudok ESLP z 27. februára 2014, Karaman v. Nemecko, CE:ECHR:2014: 0227JUD001710310, bod 63). 114 ESLP uznal, ze v zlozitých trestných konaniach, v ktorých je obvinených viacero podozrivých, vo vztahu ku ktorým nemozno viest spolocné súdne konanie, sa stáva, ze vnútrostátny súd nevyhnutne musí pri posudzovaní viny obvinených zmienit úcast tretích osôb, vo vztahu ku ktorým sa mozno následne bude viest samostatné súdne konanie. Spresnil vsak, ze ak musia byt uvedené skutocnosti týkajúce sa úcasti tretích osôb, dotknutý súd sa musí vyhnút tomu, aby oznámil viac informácií, nez je potrebné pre analýzu právnej zodpovednosti osôb, vo vztahu ku ktorým koná. Okrem toho tento súd zdôraznil, ze pri formulácii odôvodnenia súdnych rozhodnutí musia byt pouzité pojmy, ktoré majú takú povahu, aby sa vylúcilo prípadné predcasné posúdenie týkajúce sa viny dotknutých tretích osôb, ktoré by mohlo ohrozit spravodlivé preskúmanie skutocností, ktoré sú im kladené za vinu, v rámci samostatného konania (pozri v tomto zmysle rozsudky ESLP z 27. februára 2014, Karaman v. Nemecko, CE:ECHR:2014:0227JUD001710310, body 64 a 65, a z 23. februára 2016, Navalnyy a Ofitserov v. Rusko, CE:ECHR:2016:0223JUD004663213, bod 99). 115 Podla judikatúry ESLP môze byt pôvodcom porusenia prezumpcie neviny nielen sudca alebo súd, ale aj iné verejné orgány (pozri rozsudok ESLP z 15. marca 2011, Begu v. Rumunsko, CE:ECHR:2011:0315JUD002044802, bod 126 a citovanú judikatúru). 116 V prejednávanej veci treba tak ako Komisia uviest, ze ziadna z castí rozhodnutia o urovnaní, na ktoré poukazujú zalobkyne, neobsahuje odkaz na spolocnost Scania ci zmienku o nej, z ktorých by vyplývalo, ze Komisia uz v case prijatia tohto rozhodnutia prejudikovala zodpovednost tejto spolocnosti v rámci porusenia clánku 101 ZFEÚ. 117 V tejto súvislosti treba, po prvé, pripomenút znenie odôvodnenia 4 rozhodnutia o urovnaní, v ktorom sa uvádza: "Komisia 20. novembra 2014 zacala konanie podla clánku 11 ods. 6 nariadenia c. 1/2003 proti adresátom tohto rozhodnutia a viacerým subjektom z iného podniku. Tento podnik nepodal návrh na urovnanie podla clánku 10a ods. 2 nariadenia c. 773/2004. Ku dnu prijatia tohto rozhodnutia [o urovnaní] stále prebieha správne konanie zacaté proti tomuto podniku podla clánku 7 nariadenia c. 1/2003. S cielom odstránit akékolvek nejasnosti, toto rozhodnutie [o urovnaní] neobsahuje ziadne konstatovanie týkajúce sa tohto podniku, pokial ide o porusenie práva hospodárskej sútaze Európskej únie." 118 V odôvodnení 4 rozhodnutia o urovnaní tak Komisia implicitne poukázala na spolocnost Scania jednak ako na podnik, proti ktorému prebieha správne konanie zalozené na clánku 7 nariadenia c. 1/2003, a jednak tým, ze uviedla, ze rozhodnutie o urovnaní neobsahuje ziadny záver, ktorý by sa jej týkal, pokial ide o porusenie práva hospodárskej sútaze Únie. Takýto odkaz pritom sa pritom musí povazovat nanajvýs za tien podozrenia o zodpovednosti spolocnosti Scania, ktorú by bolo potrebné este preukázat, a ktorá nezakladá porusenie prezumpcie neviny (pozri v tomto zmysle analogicky rozsudky ESLP z 27. februára 2014, Karaman v. Nemecko, CE:ECHR:2014:0227JUD001710310, bod 63, a z 31. októbra 2017, Bauras v. Litva, CE:ECHR:2017:1031JUD005679513, bod 51 a citovanú judikatúru). 119 Platí vsak, po druhé, ze hoci aj existencia takéhoto výslovného odkazu v rozhodnutí o urovnaní na to, ze v danom stádiu neexistuje záver o zodpovednosti spolocnosti Scania na základe clánku 101 ZFEÚ, preukazuje zámer Komisie splnit si svoju povinnost respektovat zásadu prezumpcie neviny, tak ako bola táto stanovená judikatúrou ESLP (pozri v tomto zmysle rozsudky ESLP z 27. februára 2014, Karaman v. Nemecko, CE:ECHR:2014:0227JUD001710310, body 67, 69 a 70, a z 31. októbra 2017, Bauras v. Litva, CE:ECHR:2017:1031JUD005679513, bod 54), to znamená jasne uviest, ze na spolocnost Scania sa vztahuje samostatné prebiehajúce konanie a ze jej zodpovednost este nebola zákonným spôsobom preukázaná [pozri v tomto zmysle rozsudok z 5. septembra 2019, AH a i. (Prezumpcia neviny), [45]C-377/18, [46]EU:C:2019:670, bod [47]45], existencia uvedeného odkazu sama osebe nepostacuje na vylúcenie porusenia tejto zásady, tak ako to Komisia v podstate pripustila na pojednávaní. 120 Na úcely preskúmania dodrzania prezumpcie neviny je teda este potrebné analyzovat odôvodnenie rozhodnutia o urovnaní ako celok, s prihliadnutím na osobitné okolnosti, za ktorých bolo toto rozhodnutie prijaté, aby sa overilo, ze ostatné casti tohto rozhodnutia, ktoré by bolo mozné chápat ako predcasné vyjadrenie zodpovednosti spolocnosti Scania za porusenie práva hospodárskej sútaze Únie, nezbavujú výslovný odkaz na neexistenciu záveru o jej zodpovednosti svojho zmyslu [pozri v tomto zmysle rozsudok z 5. septembra 2019, AH a i. (Prezumpcia neviny), [48]C-377/18, [49]EU:C:2019:670, bod [50]46]. 121 V tejto súvislosti zalobkyne odkazujú na bod 3 rozhodnutia o urovnaní, ktorý sa týka opisu správania adresátov tohto rozhodnutia, a konkrétnejsie na niektoré casti, v ktorých Komisia opísala správanie, na ktorom sa údajne zúcastnili "okrem iného" adresáti tohto rozhodnutia (odôvodnenia 47 a 60 rozhodnutia o urovnaní). 122 Komisia na pojednávaní tvrdila, ze tieto odkazy nemozno chápat tak, ze sa implicitne týkajú spolocnosti Scania, hoci sa aj vykladajú spolocne s odôvodnením 4 rozhodnutia o urovnaní. Zalobkyne neuviedli tvrdenia spôsobilé vyvrátit tento výklad odôvodnení 47 a 60 rozhodnutia o urovnaní. 123 V kazdom prípade, aj za predpokladu, ze Komisia tým, ze v rozhodnutí o urovnaní odkázala na správanie "okrem iného" adresátov tohto rozhodnutia, implicitne poukázala osobitne na spolocnost Scania, takýto odkaz sa netýka jej zodpovednosti za predmetné porusenie v zmysle judikatúry pripomenutej v bode 111 vyssie, ale nanajvýs jej úcasti na urcitých správaniach konstatovaných vo vztahu k úcastníkom urovnania. Nepredstavuje tak "jasné" vyhlásenie urobené bez právoplatného odsúdenia, podla ktorého Scania spáchala predmetný trestný cin v zmysle judikatúry pripomenutej v bode 113 vyssie. 124 Komisia totiz v rozhodnutí o urovnaní, ako tvrdí, pristúpila k právnej kvalifikácii skutkov, tak ako ich adresáti tohto rozhodnutia uznali za predstavujúce porusenie clánku 101 ZFEÚ, a v bode 4 rozhodnutia o urovnaní uviedla závery týkajúce sa zodpovednosti za toto porusenie, len pokial ide o adresátov rozhodnutia o urovnaní. 125 Zalobkyne vsak tvrdia, ze porusenie prezumpcie neviny spolocnosti Scania vyplýva zo skutocnosti, ze rozhodnutie o urovnaní vymedzuje konecné stanovisko Komisie, pokial ide o tie isté skutky ako sú tie, ktoré sú uvedené v oznámení o výhradách, a vyvodzuje záver, ze tieto skutky, na ktorých uskutocnení sa podielala aj Scania, predstavujú porusenie. Toto vyhlásenie ide podla názoru zalobkýn nad rámec len jednoduchého zmienenia prípadnej zodpovednosti spolocnosti Scania. 126 V tejto súvislosti treba uviest, ze skutocnosti uvedené v rozhodnutí o urovnaní sú tými, ktoré uznali úcastníci urovnania, tak ako to vyplýva z odôvodnenia 3 tohto rozhodnutia. 127 Len samotná tá skutocnost, ze adresáti rozhodnutia o urovnaní priznali svoju úcast na porusení a uznali svoju vinu, nemôze viest k implicitnému uznaniu zodpovednosti spolocnosti Scania z dôvodu jej prípadnej úcasti na týchto istých skutocnostiach, zmeniac tak automaticky de facto a de iure závery vyvodené vo vztahu k úcastníkom urovnania na urcitý "skrytý verdikt" Komisie voci spolocnosti Scania (pozri v tomto zmysle rozsudok z 28. marca 2019, Pometon/Komisia, [51]T-433/16, [52]EU:T:2019:201, bod [53]68). 128 Uznanie viny úcastníkmi kartelu, ktorí sa zúcastnili na konaní o urovnaní, je okolnostou, ktorá sa môze premietnut do skutkových okolností vztahujúcich sa na úcast "iného podniku", podozrivého z úcasti na tom istom karteli, v predmetnom prípade spolocnosti Scania (pozri v tomto zmysle rozsudok z 28. marca 2019, Pometon/Komisia, [54]T-433/16, [55]EU:T:2019:201, bod [56]92; pozri v tomto zmysle analogicky rozsudok ESLP z 23. februára 2016, Navalnyy a Ofitserov v. Rusko, CE:ECHR:2016:0223JUD004663213, bod 103). V dôsledku toho musí Komisia dbat na to, aby skutocnosti, ktoré pripustili úcastníci urovnania, neboli uznané voci tomu úcastníkovi konania, ktorý sa na tomto konaní nezúcastnil, akým je aj Scania, bez úplného a primeraného preskúmania v riadnom konaní z hladiska tvrdení a dôkazov predlozených týmto úcastníkom konania (pozri v tomto zmysle analogicky rozsudok ESLP z 23. februára 2016, Navalnyy a Ofitserov v. Rusko, CE:ECHR:2016:0223JUD004663213, body 103 az 105, a z 31. októbra 2017, Bauras v. Litva, CE:ECHR:2017:1031JUD005679513, bod 53). 129 V tejto súvislosti treba pripomenút, ze v rámci riadneho správneho konania sa v porovnaní s konaním o urovnaní dotknutý podnik a Komisia nachádzajú v situácii nazývanej "tabula rasa", v ktorej zodpovednosti este len treba preukázat. Pri prijímaní rozhodnutia vo vztahu k spolocnosti Scania v nadväznosti na uskutocnenie riadneho správneho konania bola Komisia jednak viazaná výlucne oznámením o výhradách, a jednak bola pri dodrzaní zásady kontradiktórnosti povinná zohladnit vsetky relevantné okolnosti, vrátane vsetkých informácií a tvrdení, ktoré uviedla Scania pri výkone svojho práva byt vypocutá, takze bola povinná opätovne preskúmat spis s ohladom na tieto skutocnosti (pozri v tomto zmysle rozsudok z 20. mája 2015, Timab Industries a CFPR/Komisia, [57]T-456/10, [58]EU:T:2015:296, body [59]90, [60]96 a [61]107, potvrdený v odvolacom konaní rozsudkom z 12. januára 2017, Timab Industries a CFPR/Komisia, [62]C-411/15 P, [63]EU:C:2017:11, body [64]119 a [65]136). 130 Okrem toho právna kvalifikácia skutkového stavu, ktorú Komisia prijala vo vztahu k úcastníkom urovnania, sama osebe nepredpokladá, ze Komisia nevyhnutne prijme rovnakú právnu kvalifikáciu skutkového stavu vo vztahu k spolocnosti Scania po skoncení osobitného konania, ktoré sa jej týka, tak ako to Komisia zdôraznila v odôvodnení 366 napadnutého rozhodnutia a potvrdila na pojednávaní v odpovedi na otázku Vseobecného súdu. Ako totiz vyplýva z judikatúry, Komisii nic nebráni v tom, aby konstatovala, ze úcastník dohody alebo zosúladeného postupu je zodpovedný podla clánku 101 ZFEÚ, zatial co druhý úcastník nie je zodpovedný (pozri v tomto zmysle rozsudok z 12. júla 2018, ABB/Komisia, [66]T-445/14, neuverejnený, [67]EU:T:2018:449, body [68]177 az [69]179 a citovanú judikatúru). 131 Pokial ide o tvrdenie zalobkýn, podla ktorého porusenie prezumpcie neviny vyplýva zo skutocnosti, ze rozhodnutie o urovnaní a napadnuté rozhodnutie sú zalozené na rovnakých dôkazoch, Komisia pripústa, ze medzi dôkazmi, o ktoré sa opierala v oboch rozhodnutiach, dochádza k urcitému prekrývaniu. 132 Takéto prekrývanie dôkazov vsak samo osebe neumoznuje dospiet k záveru, ze prezumpcia neviny nebola vo vztahu k zalobkyniam v prejednávanej veci dodrzaná. Len samotná tá skutocnost, ze sa Komisia v obidvoch rozhodnutiach oprela o rovnaké dôkazy, totiz vôbec nepredpokladá záver, ktorý z nich mohla Komisia vyvodit, pokial ide o zodpovednost spolocnosti Scania. 133 Okrem toho, ako správne tvrdí Komisia, hoci zásada prezumpcie neviny bráni formálnemu konstatovaniu porusenia alebo akejkolvek zmienke o zodpovednosti zalobkýn, ku ktorým by doslo v rozhodnutí o urovnaní, kedze zalobkyne nemali vsetky obvyklé záruky na úcely výkonu práva na obhajobu v rámci prijatia tohto rozhodnutia, táto zásada nevylucuje moznost opierat sa o spolocné dôkazy pod podmienkou, ze zalobkyne majú moznost napadnút konstatovania, ku ktorým doslo na základe týchto dôkazov, na súdoch Únie (pozri v tomto zmysle rozsudok z 12. októbra 2007, Pergan Hilfsstoffe für industrielle Prozesse/Komisia, [70]T-474/04, [71]EU:T:2007:306, body [72]76 a [73]77), comu tak v prejednávanej veci je. 134 Rovnako nemôze uspiet tvrdenie zalobkýn, podla ktorého porusenie zásady prezumpcie neviny vyplýva zo skutocnosti, ze rozhodnutie o urovnaní a napadnuté rozhodnutie boli prijaté na základe tých istých námietok vznesených v oznámení o výhradách, ktoré bolo zaslané tak úcastníkom urovnania, ako aj zalobkyniam. 135 V tejto súvislosti treba jednak uviest, ze hoci Komisia vyslovila závery týkajúce sa úlohy a zodpovednosti spolocnosti Scania, pokial ide o predmetné porusenie, v oznámení o výhradách, ktoré bolo zaslané tak spolocnosti Scania, ako aj úcastníkom, ktorí sa napokon zúcastnili na konaní o urovnaní, v rozpore s tým, co tvrdia zalobkyne, nie je rozhodnutie o urovnaní zalozené priamo na tomto oznámení o výhradách, ale na spolocnom výklade výhrad medzi úcastníkmi urovnania a Komisiou po uskutocnení rokovaní týkajúcich sa urovnaní, v súlade s clánkom 10a ods. 2 nariadenia c. 773/2004 a bodmi 16 a 17 oznámenia Komisie o vedení konania o urovnaní s cielom prijat rozhodnutia podla clánku 7 a clánku 23 nariadenia c. 1/2003 v prípadoch kartelov, tak ako to Komisia zdôraznila v odôvodnení 367 napadnutého rozhodnutia. 136 Po druhé, treba uviest, ze zalobkyniam nic nebránilo v tom, aby pocas konania, ktoré viedlo k prijatiu napadnutého rozhodnutia a pri respektovaní ich práva na obhajobu, vyvrátili výhrady, ktoré boli voci nim uvedené v oznámení o výhradách. 137 Respektovanie práva na obhajobu totiz zaväzuje Komisiu, aby pred prijatím rozhodnutia vo veci pokút poskytla dotknutým osobám moznost úcinne vyjadrit svoje stanovisko k výhradám, ktoré voci nim vzniesla, najmä k existencii a relevantnosti uvádzaných skutocností a okolností a k dokumentom, ktoré pouzila na podporu svojho tvrdenia o existencii porusenia clánku 101 ZFEÚ (pozri v tomto zmysle rozsudok z 13. februára 1979, Hoffmann-La Roche/Komisia, [74]85/76, [75]EU:C:1979:36, body [76]9 a [77]11). 138 V rámci konania o porusení pravidiel hospodárskej sútaze je to práve oznámenie o výhradách, ktoré v tejto súvislosti predstavuje procesnú záruku (pozri rozsudok z 5. marca 2015, Komisia a i./Versalis a i., [78]C-93/13 P a C-123/13 P, [79]EU:C:2015:150, bod [80]95 a citovanú judikatúru). 139 Z toho vyplýva, ze ked zalobkyne tvrdia, ze Komisia porusila prezumpciu neviny spolocnosti Scania z dôvodu, ze napadnuté rozhodnutie a rozhodnutie o urovnaní sú zalozené na rovnakých skutocnostiach a dôkazoch, ako aj na tých istých námietkach uvedených v oznámení o výhradách tak voci úcastníkom urovnania, ako aj voci spolocnosti Scania, zalobkyne neberú do úvahy svoje právo predlozit pri výkone svojho práva byt vypocutý v rámci riadneho správneho konania vsetky dôkazy, ktorých cielom je spochybnit skutocnosti a dôkazy, z ktorých má Komisia v úmysle vychádzat a ktoré táto prípadne zohladnila pri prijímaní rozhodnutia o urovnaní, ako ani povinnost Komisie opätovne preskúmat spis s ohladom na tieto nové dôkazy. 140 V prejednávanej veci zalobkyne nepopierajú, ze mali prílezitost úcinne uplatnit svoje právo na obhajobu v rámci riadneho správneho konania pred prijatím napadnutého rozhodnutia tak písomne, ako aj ústne, a teda napadnút skutocnosti a dôkazy identifikované Komisiou na podporu výhrad voci nim. Konkrétne, ako vyplýva najmä z odôvodnenia 379 napadnutého rozhodnutia, a co zalobkyne nespochybnujú, mali prílezitost predlozit svoje stanovisko ku skutocnostiam, z ktorých Komisia vychádzala, najmä z tých, ktoré boli doplnené do vysetrovacieho spisu po oznámení o výhradách a akými sú výnatky z odpovedí niektorých úcastníkov urovnania na oznámenie o výhradách alebo doplnujúce skutocnosti, ktoré Komisia identifikovala v priebehu riadneho správneho konania, potvrdzujúce jej predbezné závery v oznámení o výhradách, ktoré boli spolocnosti Scania oznámené listom o zisteniach zo 7. apríla 2017. 141 Zalobkyne vsak usudzujú, ze tvrdenia a dôkazy, ktoré predlozili, boli márne, kedze Komisia sa uz vyjadrila k právnej kvalifikácii správania, na ktorom sa Scania podielala, a to tak, ze toto konanie predstavuje porusenie clánku 101 ZFEÚ. 142 V podstate tak tvrdia, ze vzhladom na to, ze Komisia v rozhodnutí o urovnaní prijala kvalifikáciu skutkového stavu ako porusenia clánku 101 ZFEÚ, uz nemala moznost zmenit toto posúdenie a objektívne posúdit dôkazy a tvrdenia predlozené spolocnostou Scania alebo prijat iné vysetrovacie opatrenia, ktoré by mohli spochybnit alebo oslabit tieto posúdenia vykonané v rozhodnutí o urovnaní. Rozhodnutie o urovnaní tak ovplyvnilo vysetrovaciu stratégiu Komisie a v konecnom dôsledku obsah dôkazov, na ktorých Komisia zalozila napadnuté rozhodnutie. V tejto súvislosti zalobkyne uvádzajú urcité okolnosti týkajúce sa priebehu konania, ktoré viedlo k prijatiu napadnutého rozhodnutia a z ktorých vyplýva nedostatok nestrannosti Komisie. 143 Zalobkyne tak v rámci druhej výhrady prvého zalobného dôvodu tvrdia, ze Komisia porusila svoju povinnost vykonat nestranné vysetrovanie, co je v rozpore s clánkom 41 ods. 1 Charty. 144 V tejto súvislosti treba pripomenút, ze z ustálenej judikatúry vyplýva, ze Komisia je pocas správneho konania v oblasti kartelov povinná respektovat právo na riadnu správu vecí verejných, zakotvené v clánku 41 Charty (pozri v tomto zmysle rozsudok z 11. júla 2013, Ziegler/Komisia, [81]C-439/11 P, [82]EU:C:2013:513, bod [83]154 a citovanú judikatúru). 145 Podla clánku 41 Charty má kazdý právo okrem iného na to, aby institúcie Únie vybavovali jeho zálezitosti nestranne. Táto poziadavka nestrannosti zahrna jednak subjektívnu nestrannost v tom zmysle, ze ziadny z clenov institúcie, ktorá rozhoduje o veci, nesmie prejavovat osobnú zaujatost, a jednak objektívnu nestrannost v tom zmysle, ze institúcia musí poskytnút dostatocné záruky na vylúcenie akýchkolvek oprávnených pochybností v tomto ohlade (pozri rozsudok z 11. júla 2013, Ziegler/Komisia, [84]C-439/11 P, [85]EU:C:2013:513, bod [86]155 a citovanú judikatúru). 146 Medzi záruky poskytované právnym poriadkom Únie v správnych konaniach, ktoré sa viazu na zásadu riadnej správy vecí verejných, patrí povinnost príslusnej institúcie starostlivo a nestranne preskúmat vsetky relevantné skutocnosti dotknutého prípadu (pozri rozsudok z 27. septembra 2012, Shell Petroleum a i./Komisia, [87]T-343/06, [88]EU:T:2012:478, bod [89]170 a citovanú judikatúru). 147 Na úvod treba uviest, ze v rozpore s tým, co tvrdí Komisia, porusenie zásady nestrannosti za okolností podobných okolnostiam prejednávanej veci sa neposudzuje len ako prípadný dôsledok porusenia zásady prezumpcie neviny pri prijímaní rozhodnutia o urovnaní, ale môze vyplývat z iných nesplnení povinností Komisie poskytnút dostatocné záruky na vylúcenie akýchkolvek oprávnených pochybností, v zmysle judikatúry pripomenutej v bode 145 vyssie, pokial ide o jej nestrannost pri vedení riadneho konania. 148 Ziadne z tvrdení predlozených zalobkynami vsak neumoznuje preukázat, ze Komisia v prejednávanej veci neposkytla vsetky záruky na vylúcenie akýchkolvek oprávnených pochybností, co sa týka jej nestrannosti pri preskúmaní veci, pokial ide o spolocnost Scania, a najmä pri skúmaní tvrdení a dôkazov, ktoré táto spolocnost mohla predlozit v rámci výkonu svojho práva na obhajobu pocas riadneho správneho konania. 149 Po prvé treba v tejto súvislosti zdôraznit, ze Komisia pri skúmaní dôkazov predlozených v rámci riadneho konania úcastníkmi konania, ktorí sa nerozhodli pre urovnanie, nie je nijako viazaná skutkovými zisteniami a právnymi kvalifikáciami, ktoré pouzila v rozhodnutí o urovnaní vo vztahu k úcastníkom, ktorí sa pre urovnanie rozhodli. Na základe zásady prezumpcie neviny a svojej povinnosti nestrannosti tak Komisia môze dospiet k skutkovým zisteniam alebo právnym posúdeniam, ktoré sa odlisujú od tých, ktoré sú uvedené v rozhodnutí o urovnaní, ak to odôvodnuje jej opätovné de novo preskúmanie dôkazov, ktoré má k dispozícii, a to v súlade so zásadou "tabula rasa". 150 Po druhé, tvrdenie zalobkýn, podla ktorého pochybnost o nestrannosti Komisie vyplýva zo skutocnosti, ze clenka Komisie zodpovedná za hospodársku sútaz oznámila na tlacovej konferencii prijatie rozhodnutia o urovnaní, takze od záverov tohto rozhodnutia sa uz Komisia nemohla odchýlit v rámci napadnutého rozhodnutia, nemôze uspiet. V predmetnej tlacovej správe je totiz jasne uvedené, rovnako ako aj v odôvodnení 4 rozhodnutia o urovnaní (pozri bod 117 vyssie), ze vyssie uvedená clenka Komisie nevyjadruje ziaden záver, pokial ide o zodpovednost spolocnosti Scania, vo vztahu ku ktorej stále prebieha riadne konanie. Clenka Komisie zodpovedná za hospodársku sútaz sa tak v uvedenej správe obmedzila iba na to, ze informovala verejnost o prijatí rozhodnutia o urovnaní, a to taktne a zdrzanlivo, pokial ide o zodpovednost spolocnosti Scania za predmetné porusenie, tak ako to vyzaduje dodrzanie prezumpcie neviny, a teda neporusila svoju povinnost nestrannosti (pozri v tomto zmysle analogicky rozsudok z 12. decembra 2018, Servier a i./Komisia, [90]T-691/14, vec v odvolacom konaní, [91]EU:T:2018:922, body [92]132 a [93]134). 151 Po tretie, zalobkyne nepreukazujú, ako by skutocnost, ze boli zapojené tie isté útvary Komisie, predovsetkým útvary generálneho riaditelstva "Hospodárska sútaz", pri prijatí tak rozhodnutia o urovnaní, ako aj napadnutého rozhodnutia, mohla sama osebe preukázat neexistenciu nestranného preskúmania veci vo vztahu k nim. Je síce pravda, ze zapojenie tých istých útvarov do prijatia obidvoch rozhodnutí stazuje zabezpecenie toho, ze sa preskúmanie skutocností a dôkazov vo vztahu k podniku po prijatí rozhodnutia o urovnaní uskutocní v súlade so zásadou "tabula rasa", stanovenou judikatúrou (pozri bod 129 vyssie), co by mohlo odôvodnovat, aby sa pre odstránenie pochybností v tejto súvislosti zverili spisy dvom odlisným kolektívom. 152 V prejednávanej veci vsak zalobkyne nepreukazujú, ze by clen Komisie alebo útvary zapojené do prijatia napadnutého rozhodnutia prejavili osobnú zaujatost voci spolocnosti Scania, najmä z dôvodu úcasti na prijatí rozhodnutia o urovnaní, v rozpore so zásadou subjektívnej nestrannosti, co by mohlo mat vplyv na nestranné preskúmanie skutocností a dôkazov, pokial ide o spolocnost Scania. 153 Po stvrté, pokial ide o tvrdenie zalobkýn, podla ktorého Komisia nebola ochotná prijat nové vysetrovacie opatrenia, ktoré ju mohli viest k spochybneniu jej stanoviska prijatého v rozhodnutí o urovnaní, treba pripomenút, ze v práve Únie platí zásada volného hodnotenia dôkazov (pozri rozsudok z 29. februára 2016, Schenker/Komisia, [94]T-265/12, [95]EU:T:2016:111, bod [96]40 a citovanú judikatúru). 154 Treba tiez uviest, tak ako to uviedla Komisia, ze Komisia disponuje mierou volnej úvahy, pokial ide o moznost prijat vysetrovacie opatrenia. V rozpore s tým, co tvrdia zalobkyne, teda vyjadrenie zaujatosti Komisie vo vztahu k zalobkyniam nemozno abstraktne vyvodit z existencie takejto miery volnej úvahy v spôsobe vedenia vysetrovania. Naopak, neprijatie iných vysetrovacích opatrení mozno vysvetlit predovsetkým tým, ze Komisia uplatnila svoju volnú úvahu, pokial ide o vhodnost prijatia takýchto opatrení. Zalobkyniam tak prislúchalo, aby uviedli tvrdenia umoznujúce konkrétnym spôsobom preukázat, ze neexistencia dodatocných vysetrovacích opatrení sa dá vysvetlit len zaujatostou Komisie, a nie legitímnym uplatnením volnej úvahy zo strany Komisie pri vedení vysetrovania. 155 Zalobkyne v tejto súvislosti tvrdia, ze Komisia vo svojom posúdení povahy a (casového a geografického) rozsahu údajného správania, najmä v odôvodneniach 144 a 339 napadnutého rozhodnutia, vychádzala z posúdenia skutkových okolností, ktoré Scania odmietala a detailne vyvrátila. Nic v spise nenaznacuje, ze by Komisia pokracovala vo vysetrovaní s cielom preverit závery spolocnosti Scania, napríklad tým, ze by jej zaslala ziadost o informácie za úcelom predlozenia listinných dôkazov o jej pripomienkach alebo jej námietkach, alebo tým, ze by takúto ziadost zaslala ostatným úcastníkom konania. Komisia sa tak dopustila "zainteresovaného opomenutia". 156 Takéto tvrdenia zalobkýn vsak nanajvýs preukazujú to, ze Komisia nepreskúmala závery alebo výklady skutkových okolností, navrhované spolocnostou Scania, pricom o nich predovsetkým usudzovala, ze nie sú dôveryhodné (pozri najmä odôvodnenie 301 napadnutého rozhodnutia), a zamienajú sa s otázkou, ci skutkové zistenia uvedené v napadnutom rozhodnutí sú riadne podlozené dôkazmi, ktoré predlozila Komisia, a ci sa Komisia vo svojej analýze dopustila nesprávnych právnych posúdení, co patrí do preskúmania dôvodnosti posúdenia Komisie (pozri v tomto zmysle rozsudok z 12. decembra 2018, Servier a i./Komisia, [97]T-691/14, vec v odvolacom konaní, [98]EU:T:2018:922, bod [99]137 a citovanú judikatúru). Takéto tvrdenia nie sú spôsobilé preukázat, ze sa Komisia ukázala byt zaujatou, ked sa v rámci uplatnenia svojej miery volnej úvahy rozhodla nepokracovat vo vysetrovaní, a najmä nepoziadat zalobkyne o predlozenie dodatocných dôkazov na podporu ich vlastných tvrdení. 157 Po piate, zalobkyne tvrdia, ze Komisia nekonala nezávisle, kedze pokial ide o údajné kartely, je orgánom, ktorý je poverený súcasne vysetrovaním, stíhaním a prijatím rozhodnutia. 158 V tejto súvislosti treba pripomenút, ze z judikatúry vyplýva, ze kumulácia vysetrovacích a sankcných funkcií Komisie za porusenia clánku 101 ZFEÚ nie je sama osebe v rozpore s clánkom 6 EDLP, tak ako ho vykladá ESLP, a nepredstavuje porusenie zásady nestrannosti, kedze jej rozhodnutia podliehajú preskúmaniu súdom Únie, ktorý ponúka záruky stanovené v tomto clánku 6 EDLP (pozri v tomto zmysle rozsudky z 18. júla 2013, Schindler Holding a i./Komisia, [100]C-501/11 P, [101]EU:C:2013:522, body [102]33 az [103]38 a citovanú judikatúru, a z 27. júna 2012, Bolloré/Komisia, [104]T-372/10, [105]EU:T:2012:325, body [106]65 az [107]67). 159 Pokial ide o výhradu zalozenú na porusení práva na obhajobu, treba uviest, ze zalobkyne Komisii nevytýkajú, ze v priebehu správneho konania, ktoré viedlo k prijatiu napadnutého rozhodnutia, nedodrzala vsetky procesné záruky súvisiace so skutocným výkonom ich práva na obhajobu, tak ako je toto upravené predovsetkým vseobecnými ustanoveniami nariadenia c. 773/2004 (pozri bod 140 vyssie), ale namietajú porusenie svojho práva na obhajobu jedine pokial ide o skutocnost, ze Komisia v rozhodnutí o urovnaní uskutocnila právnu kvalifikáciu skutkového stavu, ktorá sa vztahovala na správanie úcastníkov urovnania, no nevyhnutne mala dôsledky pre spolocnost Scania, a to bez toho, aby mala táto spolocnost moznost uplatnit si svoje právo na obhajobu. 160 V tejto súvislosti je potrebné pripomenút, ze dodrzanie práva na obhajobu v kazdom konaní, ktoré môze viest k ulozeniu sankcií, najmä pokút alebo penále, je základnou zásadou práva Únie, ktorá bola velakrát zdôraznená v judikatúre Súdneho dvora a bola zakotvená v clánku 48 ods. 2 Charty (pozri rozsudok zo 14. septembra 2010, Akzo Nobel Chemicals a Akcros Chemicals/Komisia a i., [108]C-550/07 P, [109]EU:C:2010:512, bod [110]92 a citovanú judikatúru). Táto zásada musí byt plne zachovaná aj v prípade, ked ide o konanie správnej povahy (pozri rozsudky z 9. júla 2009, Archer Daniels Midland/Komisia, [111]C-511/06 P, [112]EU:C:2009:433, bod [113]84 a citovanú judikatúru, a z 5. marca 2015, Komisia a i./Versalis a i., [114]C-93/13 P a C-123/13 P, [115]EU:C:2015:150, bod [116]94 a citovanú judikatúru). 161 Zásada kontradiktórnosti je súcastou práva na obhajobu. Uplatnuje sa na akékolvek konanie, ktoré môze viest k vydaniu rozhodnutia institúcie Únie, cím môzu byt citelne dotknuté niecie záujmy (pozri rozsudok z 2. decembra 2009, Komisia/Írsko a i., [117]C-89/08 P, [118]EU:C:2009:742, body [119]50 a [120]51 a citovanú judikatúru). 162 Pokial zalobkyne tvrdia, ze rozhodnutie o urovnaní bolo prijaté bez toho, aby sa mohli vyjadrit, treba uviest, tak ako vyplýva z preskúmania výhrady zalozenej na porusení prezumpcie neviny, ze rozhodnutie o urovnaní citelne neovplyvnilo záujmy zalobkýn v zmysle judikatúry pripomenutej v bode 161 vyssie, kedze v rozpore s tým, co tvrdia zalobkyne, Komisia v rozhodnutí o urovnaní neuskutocnila právnu kvalifikáciu skutkového stavu vo vztahu k spolocnosti Scania a nijak neprejudikovala jej zodpovednost za sporné porusenie. V dôsledku toho skutocnost, ze Scania nebola vypocutá v rámci konania, ktoré viedlo k prijatiu rozhodnutia o urovnaní, neporusuje jej právo na obhajobu. 163 Pokial ide napokon o tvrdenie zalobkýn, podla ktorého "zjavná súvislost" medzi rozhodnutím o urovnaní a napadnutým rozhodnutím vyplýva zo skutocnosti, ze sa Komisia radila s úcastníkmi urovnania v rámci prípravy nedôvernej verzie napadnutého rozhodnutia pre úcely jeho uverejnenia, ani toto tvrdenie nemôze uspiet. Jednak totiz zalobkyne nevysvetlujú, akým spôsobom by takáto "zjavná súvislost" podporovala ich tvrdenia predlozené v rámci prvého zalobného dôvodu. Po druhé, a v kazdom prípade, tak ako tvrdí Komisia, tým, ze takto postupovala, totiz uplatnila judikatúru vyplývajúcu z rozsudku z 12. októbra 2007, Pergan Hilfsstoffe für industrielle Prozesse/Komisia ([121]T-474/04, [122]EU:T:2007:306), ked úcastníkom urovnania poskytla moznost domáhat sa dôvernosti urcitých ich sa týkajúcich údajov, a to vzhladom na skutocnost, ze hoci neboli adresátmi napadnutého rozhodnutia, boli v nom pritom zmienení. 164 Rovnako zalobkyne nemôzu úcinne tvrdit, ze na základe obycajnej technickej chyby, v dôsledku ktorej na internetovej stránke Komisie, v rubrike týkajúcej sa napadnutého rozhodnutia, viedol odkaz k rozhodnutiu o urovnaní, sa dá usudzovat, ze je medzi týmito dvomi rozhodnutiami preukázaná súvislost, takze by z toho bolo mozné vyvodit záver týkajúci sa zodpovednosti spolocnosti Scania podla clánku 101 ZFEÚ. 165 Z toho vyplýva, ze prvý zalobný dôvod sa musí zamietnut. 2. O druhom zalobnom dôvode, zalozenom na porusení clánku 48 ods. 2 Charty a clánku 27 ods. 1 a 2 nariadenia c. 1/2003 166 Zalobkyne v podstate tvrdia, ze Komisia v rozpore s clánkom 48 ods. 2 Charty a clánkom 27 ods. 1 a 2 nariadenia c. 1/2003 porusila ich právo na obhajobu tým, ze im odoprela prístup ku vsetkým odpovediam na oznámenie o výhradách, ktoré predlozili [dôverné] a [dôverné], hoci je podla ich názoru pravdepodobné, ze tieto odpovede obsahujú dôkazy svedciace v prospech ostatných úcastníkov konania, vrátane spolocnosti Scania, a to iné, nez tie, ktoré sú uvedené vo výnatkoch z týchto odpovedí, ku ktorým im vysetrovatel prístup poskytol. 167 Podla zalobkýn totiz [dôverné] a [dôverné] vyuzili svoje odpovede na oznámenie o výhradách na spochybnenie tvrdení Komisie vo vztahu k nim, tak ako to preukazujú výnatky, ktoré bolo spolocnosti Scania povolené preskúmat. Zalobkyne sa domnievajú, ze skutocnost, ze Komisia ciastocne zmenila názor na otázku, ci odpovede [dôverné] a [dôverné] svedcili v neprospech alebo v prospech, vyvoláva pochybnost o dôvodnosti zamietnutia plného prístupu k týmto odpovediam. 168 Komisia vychádzajúc z judikatúry vyvracia tvrdenia zalobkýn v rozsahu, v akom nepreukazujú, ze odmietnutie poskytnút spolocnosti Scania prístup ku vsetkým odpovediam spolocností [dôverné] a [dôverné] na oznámenie o výhradách, ktoré nepatria do vysetrovacieho spisu v pravom zmysle slova, porusilo úcinný výkon jej práva na obhajobu, a najmä právo nahliadat do dokumentov, ktoré by mohli obsahovat dôkazy svedciace v jej prospech. 169 Tak ako vyplýva z judikatúry pripomenutej v bode 160 vyssie, dodrzanie práva na obhajobu v kazdom konaní, ktoré môze viest k ulozeniu sankcií, najmä pokút alebo penále, predstavuje základnú zásadu práva Únie, ktorá bola zakotvená v clánku 48 ods. 2 Charty. Táto zásada musí byt plne dodrzaná, aj ked ide o konanie správnej povahy. 170 Podla clánku 27 ods. 2 nariadenia c. 1/2003 "právo príslusných strán na obhajobu sa v konaniach plne respektuje" a tieto "majú právo na prístup k dokumentácii Komisie, s výhradou oprávnených záujmov podnikov pri ochrane ich obchodného tajomstva". 171 Treba poukázat na to, ze podla ustálenej judikatúry dodrziavanie práva na obhajobu vyzaduje, aby bola dotknutej osobe poskytnutá moznost v priebehu správneho konania úcinne vyjadrit svoje stanovisko k pravdivosti a relevantnosti skutkového stavu a uvádzaných okolností, ako aj k dokumentom, o ktoré Komisia oprela svoje tvrdenie o existencii porusenia Zmluvy (pozri rozsudok zo 7. januára 2004, Aalborg Portland a i./Komisia, [123]C-204/00 P, C-205/00 P, C-211/00 P, C-213/00 P, C-217/00 P a C-219/00 P, [124]EU:C:2004:6, bod [125]66 a citovanú judikatúru). 172 Právo na prístup k spisu ako dôsledok zásady dodrziavania práva na obhajobu znamená, ze Komisia musí dotknutému podniku umoznit preskúmanie vsetkých dokumentov nachádzajúcich sa vo vysetrovacom spise, ktoré môzu byt relevantné na jeho obhajobu. Medzi takéto dokumenty patrí tak dôkazný materiál, ako aj materiál svedciaci v prospech, s výnimkou obchodného tajomstva iných podnikov, interných dokumentov Komisie a iných dôverných informácií (rozsudok zo 7. januára 2004, Aalborg Portland a i./Komisia, [126]C-204/00 P, C-205/00 P, C-211/00 P, C-213/00 P, C-217/00 P a C-219/00 P, [127]EU:C:2004:6, bod [128]68). 173 V tejto súvislosti treba pripomenút, ze dotknutý podnik je az na zaciatku kontradiktórnej fázy správneho konania prostredníctvom oznámenia o výhradách informovaný o vsetkých podstatných dôkazoch, o ktoré sa Komisia v tejto fáze konania opiera, a ze tento podnik má právo na prístup k spisu na úcely zabezpecenia úcinného výkonu svojho práva na obhajobu. Odpoved ostatných podnikov, ktoré sa údajne zúcastnili na karteli, na oznámenie o výhradách preto v zásade nie je zahrnutá medzi písomnosti vo vysetrovacom spise, do ktorých môzu úcastníci konania nahliadnut (rozsudky zo 14. mája 2020, NKT Verwaltung a NKT/Komisia, [129]C-607/18 P, neuverejnený, [130]EU:C:2020:385, bod [131]263, a z 30. septembra 2009, Hoechst/Komisia, [132]T-161/05, [133]EU:T:2009:366, bod [134]163). 174 Napriek tomu, ak Komisia chce vychádzat z casti odpovede na oznámenie o výhradách alebo z dokumentu pripojeného k takej odpovedi, aby preukázala existenciu porusenia v konaní podla clánku 101 ZFEÚ, ostatným subjektom, ktorých sa toto konanie týka, sa musí umoznit, aby sa vyjadrili k takému dôkazu. Za týchto okolností predmetná cast odpovede na oznámenie o výhradách alebo dokument pripojený k tejto odpovedi totiz predstavujú okolnost v neprospech rôznych subjektov, ktoré sa podielali na porusení (rozsudok zo 14. mája 2020, NKT Verwaltung a NKT/Komisia, [135]C-607/18 P, neuverejnený, [136]EU:C:2020:385, bod [137]264; pozri tiez rozsudok z 30. septembra 2009, Hoechst/Komisia, [138]T-161/05, [139]EU:T:2009:366, bod [140]164 a citovanú judikatúru). 175 Oslobodzujúci dôkaz analogicky predstavuje cast odpovede na oznámenie o výhradách alebo dokument pripojený k tejto odpovedi, ktoré môzu byt pre obhajobu podniku významné v tom zmysle, ze mu umoznia odvolávat sa na skutocnosti ktoré sa nezhodujú so závermi Komisie v tejto fáze. V takom prípade sa musí dotknutému podniku umoznit, aby preskúmal predmetnú cast odpovede alebo dokument a vyjadril sa k nim (rozsudok z 12. júla 2011, Mitsubishi Electric/Komisia, [141]T-133/07, [142]EU:T:2011:345, bod [143]43). 176 Len samotná tá skutocnost, ze iné podniky uviedli rovnaké tvrdenia ako dotknutý podnik a ze prípadne pouzili na svoju obhajobu viac zdrojov, nepostacuje na to, aby sa tieto tvrdenia povazovali za údaje svedciace v prospech (pozri v tomto zmysle rozsudok z 27. septembra 2006, Jungbunzlauer/Komisia, [144]T-43/02, [145]EU:T:2006:270, body [146]353 a [147]355). 177 Pokial ide o dôsledky sprístupnenia spisu v rozpore s týmito pravidlami, pokial ide o neposkytnutie dokumentu svedciaceho v prospech, dotknutý podnik musí preukázat, ze jeho nesprístupnenie mohlo na jeho úkor ovplyvnit priebeh konania a obsah rozhodnutia Komisie. Stací, aby podnik preukázal, ze by mohol pouzit uvedený dokument svedciaci v prospech na svoju obhajobu, v tom zmysle, ze ak by sa na neho mohol odvolávat pocas správneho konania, mohol by namietat skutocnosti, ktoré sa nezhodujú so závermi Komisie v tomto stádiu, a tak by mohol akýmkolvek spôsobom ovplyvnit posúdenia uskutocnené Komisiou v rozhodnutí, prinajmensom pokial ide o závaznost a dlzku trvania správania, ktoré mu bolo vytýkané, a teda výsku pokuty (rozsudok zo 7. januára 2004, Aalborg Portland a i./Komisia, [148]C-204/00 P, C-205/00 P, C-211/00 P, C-213/00 P, C-217/00 P a C-219/00 P, [149]EU:C:2004:6, body [150]74 a [151]75). 178 Moznost, ze nesprístupnený dokument mohol mat vplyv na priebeh konania a obsah rozhodnutia Komisie, mozno preukázat len po predbeznom preskúmaní urcitých dôkazných prostriedkov, z ktorého vyplýva, ze nesprístupnené dokumenty mohli mat - vzhladom na tieto dôkazné prostriedky - význam, ktorý nemal byt opomenutý (rozsudok zo 7. januára 2004, Aalborg Portland a i./Komisia, [152]C-204/00 P, C-205/00 P, C-211/00 P, C-213/00 P, C-217/00 P a C-219/00 P, [153]EU:C:2004:6, bod [154]76). 179 Zalobcovi vsak prinálezí, aby uviedol dôkazy, ktoré na prvý pohlad preukazujú, ze nesprístupnené dokumenty by boli uzitocné pre jeho obhajobu (pozri rozsudok zo 14. marca 2013, Fresh Del Monte Produce/Komisia, [155]T-587/08, [156]EU:T:2013:129, bod [157]690 a citovanú judikatúru; pozri tiez v tomto zmysle rozsudok zo 14. mája 2020, NKT Verwaltung a NKT/Komisia, [158]C-607/18 P, neuverejnený, [159]EU:C:2020:385, bod [160]265 a citovanú judikatúru). Zalobca musí najmä uviest prípadné skutocnosti svedciace v prospech alebo poskytnút dôkaz osvedcujúci ich existenciu, a teda uzitocnost pre potreby konania (pozri rozsudok zo 16. júna 2011, Heineken Nederland a Heineken/Komisia, [161]T-240/07, [162]EU:T:2011:284, bod [163]257 a citovanú judikatúru). 180 S ohladom na tieto zásady treba preskúmat, ci v prejednávanej veci odmietnutie Komisie poskytnút prístup ku vsetkým odpovediam spolocností [dôverné] a [dôverné] na oznámenie o výhradách mohlo zasiahnut do práva zalobkýn na obhajobu, kedze nemali primeraný prístup k dôkazom, ktoré potenciálne mohli svedcit v ich prospech, tak ako tvrdia zalobkyne. 181 V tejto súvislosti treba rovnako ako Komisia uviest, ze existuje rozdiel v prístupe k dokumentácii Komisie týkajúcej sa predmetného kartelu v závislosti od okamihu, ked bol dokument zaradený do vysetrovacieho spisu, co vyplýva aj z bodu 27 oznámenia Komisie o pravidlách prístupu k dokumentácii Komisie vo veciach týkajúcich sa clánkov [101] a [102 ZFEÚ], clánkov 53, 54 a 57 Dohody o EHP a nariadenia Rady (ES) c. 139/2004 ([164]Ú. v. EÚ C 325, 2005, s. 7). Zatial co dotknutí úcastníci konania majú na to, aby mohli úcinne uplatnovat svoje právo na obhajobu, právo nahliadnut do vysetrovacieho spisu, tak ako tento existuje v case zaslania oznámenia o výhradách, a to za tým úcelom, aby mohli uzitocne odpovedat na výhrady uvedené v tomto stádiu Komisiou, prístup k dôkazom, ktoré boli do spisu zaradené následne, okrem iného k odpovediam ostatných úcastníkov kartelu na oznámenie o výhradách, nie je ani automatický, ani neobmedzený (pozri v tomto zmysle rozsudok zo 14. mája 2020, NKT Verwaltung a NKT/Komisia, [165]C-607/18 P, neuverejnený, [166]EU:C:2020:385, bod [167]265). 182 V prejednávanej veci treba pripomenút, ze vysetrovatel poskytol zalobkyniam prístup k niektorým castiam odpovedí na oznámenie o výhradách, ktoré predlozili [dôverné] a [dôverné], pricom sa domnieval, ze môzu obsahovat dôkazy svedciace v prospech, pokial ide o spolocnost Scania, a to vzhladom na skutocnost, ze pochádzajú od ziadatela o zhovievavost a od podniku, ktorému Komisia zaslala ziadost o informácie, takze môzu obsahovat zmeny alebo spätvzatia vyhlásení, z ktorých Komisia vychádzala. 183 Zalobkyne vsak tvrdia, ze "je pravdepodobné", ze odpovede na oznámenie o výhradách, ktoré predlozili [dôverné] a [dôverné], obsahujú este dalsie dôkazy svedciace v prospech, na ktoré by sa mohli úcinne odvolávat v rámci výkonu svojho práva na obhajobu. 184 Treba vsak konstatovat, ze tak ako v podstate tvrdí Komisia, zalobkyne sú velmi neurcité, pokial ide o identifikáciu potenciálnych dôkazov svedciacich v prospech, ktoré majú údajne obsahovat odpovede spolocností [dôverné] a [dôverné] na oznámenie o výhradách a ktoré im údajne neboli sprístupnené v nadväznosti na rozhodnutie vysetrovatela, a tak neposkytujú ziaden nepriamy dôkaz, ktorý by potvrdzoval ich existenciu, a teda ich uzitocnost pre ich obhajobu v zmysle judikatúry citovanej v bode 179 vyssie. 185 Zalobkyne totiz nijako nespresnujú posúdenia Komisie uvedené v napadnutom rozhodnutí, ktoré by mohli byt ovplyvnené, ak by im bol poskytnutý úplný prístup k odpovediam spolocností [dôverné] a [dôverné] na oznámenie o výhradách. Predovsetkým neoznacujú ziadnu dedukciu týkajúcu sa samotného protiprávneho správania spolocnosti Scania, ktorú by Komisia zalozila konkrétne na dôkaze, ktorý sa vztahuje na ziadost o zhovievavost spolocnosti [dôverné] alebo odpoved na ziadost o informácie spolocnosti [dôverné] a ktorý by títo úcastníci mohli prípadne vo svojich odpovediach na oznámenie o výhradách zmenit alebo vziat spät. 186 Zalobkyne sa v tejto súvislosti odvolávajú na osobitné procesné okolnosti prejednávanej veci, a konkrétnejsie na skutocnost, ze [dôverné] a [dôverné], dvaja úcastníci urovnania, zaslali Komisii svoje odpovede na oznámenie o výhradách v case, ked prebiehali rokovania týkajúce sa ukoncenia veci urovnaním, iba niekolko týzdnov predtým, ako "pravdepodobne" predlozili svoj návrh na urovnanie a pred prijatím rozhodnutia o urovnaní. Zalobkyne z toho vyvodzujú, ze tieto odpovede by mali nevyhnutne obsahovat spochybnenie tvrdení Komisie vo vztahu k nim, co tiez vyplýva z výnatkov z predmetných odpovedí, ku ktorým bol spolocnosti Scania poskytnutý prístup. 187 Takýto pochybný a temporálny nepriamy dôkaz týkajúci sa skutocnosti, ze úcastníci urovnania odpovedali na oznámenie o výhradách v priebehu konania o urovnaní, vsak sám osebe nestací na preukázanie toho, ze tieto odpovede obsahujú nové dôkazy svedciace v prospech spolocnosti Scania. 188 Zalobkyne pritom nespochybnujú, ze výnatky z predmetných odpovedí, ku ktorým im vysetrovatel poskytol prístup, obsahovali dôkazy svedciace v prospech, uzitocné pre ich obhajobu, a ani sa nesnazia vyvodit z týchto výnatkov nepriame dôkazy, ktoré by naznacovali, ze nesprístupnené casti uvedených odpovedí by na základe dedukcie mohli obsahovat dalsie dôkazy svedciace v prospech, uzitocné pre ich obhajobu. Tvrdenia zalobkýn v tejto súvislosti sú totiz len vseobecné a abstraktné. 189 Z vyssie uvedeného vyplýva, ze zalobkyne neposkytli ziaden nepriamy dôkaz o uzitocnosti nesprístupnených castí odpovedí na oznámenie o výhradách, ktoré predlozili [dôverné] a [dôverné], pre ich obhajobu. V dôsledku toho nepreukázali, ze Komisia porusila ich právo na obhajobu tým, ze im neodovzdala úplné verzie predmetných odpovedí. 190 Za týchto okolností musí byt druhý zalobný dôvod zamietnutý ako nedôvodný, pricom nie je potrebné prijat opatrenie na zabezpecenie priebehu konania, ktoré pozadujú zalobkyne a ktorého cielom je vyzvat Komisiu na to, aby predlozila úplné verzie odpovedí na predmetné oznámenie o výhradách. 3. O tretom, stvrtom, piatom, siestom a siedmom zalobnom dôvode, v rozsahu, v akom sa týkajú záveru Komisie o existencii jediného a pokracujúceho porusenia a jeho pripísania spolocnosti Scania a) Úvodné pripomienky 1) O pojme jediné a pokracujúce porusenie 191 Podla ustálenej judikatúry môze porusenie clánku 101 ZFEÚ vyplývat nielen zo samostatného aktu, ale aj zo skupiny aktov, alebo dokonca z pokracujúceho správania, hoci jeden alebo viacero prvkov tejto skupiny aktov alebo tohto pokracujúceho správania by mohli ako také a samostatne predstavovat porusenie uvedeného ustanovenia. Ak tak jednotlivé skutky dotknutých podnikov spadajú do "spolocného zámeru", z dôvodu ich zhodného ciela, ktorým je narusit hospodársku sútaz v rámci vnútorného trhu, Komisia je oprávnená pripisovat zodpovednost za tieto skutky v závislosti od úcasti na porusení posudzovanom ako celok (pozri rozsudok zo 6. decembra 2012, Komisia/Verhuizingen Coppens, [168]C-441/11 P, [169]EU:C:2012:778, bod [170]41 a citovanú judikatúru). 192 Podnik, ktorý sa zúcastnil na takomto jedinom a komplexnom porusení vlastným správaním, ktoré spocíva v dohode alebo zosúladenom postupe s protisútazným predmetom v zmysle clánku 101 ods. 1 ZFEÚ a ktorého cielom je prispiet k poruseniu ako celku, môze byt zodpovedný aj za správanie ostatných podnikov v rámci toho istého porusenia pocas celej doby svojej úcasti na tomto porusení. Tak je to, ak je preukázané, ze uvedený podnik zamýslal prispiet svojím vlastným správaním k spolocným zámerom, ktoré sledoval celok úcastníkov, a ze mal vedomost o protiprávnom správaní, ktoré zamýslali alebo realizovali dalsie podniky sledujúce rovnaké ciele, alebo ze ho mohol rozumne predpokladat a bol ochotný prevziat z toho vyplývajúce riziko (pozri rozsudok zo 6. decembra 2012, Komisia/Verhuizingen Coppens, [171]C-441/11 P, [172]EU:C:2012:778, bod [173]42 a citovanú judikatúru). 193 Podnik sa tak mohol priamo zúcastnovat na vsetkých protisútazných správaniach tvoriacich jediné a pokracujúce porusenie a Komisia bola v tomto prípade oprávnená pripisovat mu zodpovednost za vsetky správania, a teda za uvedené porusenie v celom rozsahu. Podnik sa mohol tiez priamo zúcastnovat iba na casti protisútazných správaní tvoriacich jediné a pokracujúce porusenie, avsak vedel o vsetkých ostatných protiprávnych správaniach, ktoré zamýslali alebo uskutocnili dalsí úcastníci kartelu sledujúci rovnaké ciele, alebo ich mohol rozumne predpokladat a bol ochotný prevziat z toho vyplývajúce riziko. V takomto prípade je Komisia rovnako oprávnená pripisovat tomuto podniku zodpovednost za vsetky protisútazné správania tvoriace takéto porusenie a následne za porusenie v celom rozsahu (rozsudok zo 6. decembra 2012, Komisia/Verhuizingen Coppens, [174]C-441/11 P, [175]EU:C:2012:778, bod [176]43). 194 Ak sa naproti tomu podnik priamo zúcastnoval na jednom alebo niekolkých protisútazných správaniach tvoriacich jediné a pokracujúce porusenie, no nie je preukázané, ze svojím vlastným správaním zamýslal prispiet k vsetkým spolocným zámerom, ktoré sledovali dalsí úcastníci kartelu, a ze mal vedomost o vsetkých dalsích protiprávnych správaniach, ktoré zamýslali alebo uskutocnili uvedení úcastníci sledujúci rovnaké ciele, alebo ich mohol rozumne predpokladat a bol ochotný prevziat z toho vyplývajúce riziko, Komisia je oprávnená pripisovat tomuto podniku zodpovednost iba za správania, na ktorých sa priamo zúcastnoval, a za správania zamýslané alebo uskutocnené dalsími úcastníkmi sledujúcimi rovnaké ciele, aké sledoval tento podnik, a v prípade ktorých je preukázané, ze o nich vedel alebo ich mohol rozumne predpokladat a bol ochotný prevziat z toho vyplývajúce riziko (rozsudok zo 6. decembra 2012, Komisia/Verhuizingen Coppens, [177]C-441/11 P, [178]EU:C:2012:778, bod [179]44). 195 Súdny dvor napokon spresnil, ze na úcely kvalifikácie rôznych konaní ako jediného a pokracujúceho porusenia nie je potrebné overit, ci sa tieto konania navzájom doplnajú, v tom zmysle, ze úcelom kazdého z nich bolo celit dôsledku ci viacerým dôsledkom riadnej hospodárskej sútaze, a vzájomným pôsobením prispievali k uskutocneniu súhrnu protisútazných úcinkov, ktoré chceli dosiahnut takto konajúce subjekty v rámci celkového plánu sledujúceho jediný ciel. Naopak podmienka týkajúca sa pojmu jediného ciela znamená, ze musí byt overené, ci neexistujú znaky charakterizujúce rôzne správania, ktoré sú súcastou porusenia, ktoré by mohli naznacovat, ze faktické správanie ostatných zúcastnených podnikov nemá ten istý protisútazný ciel alebo následok a v dôsledku toho nie je súcastou "celkového plánu" vyplývajúceho zo zhodného ciela narúsajúceho hospodársku sútaz na vnútornom trhu (pozri v tomto zmysle rozsudok z 19. decembra 2013, Siemens a i./Komisia, [180]C-239/11 P, C-489/11 P a C-498/11 P, neuverejnený, [181]EU:C:2013:866, body [182]247 a [183]248). 196 Ako vyplýva z judikatúry citovanej v bodoch 191 a 192 vyssie, na úcely toho, aby sa dospelo k záveru o úcasti podniku na jedinom a pokracujúcom porusení, sú rozhodujúce tri skutocnosti. Prvá sa týka samotnej existencie jediného a pokracujúceho porusenia. Rôzne správania, o ktoré ide, musia byt súcastou "celkového plánu", ktorý má jediný ciel. Druhá a tretia skutocnost sa týkajú pripísatelnosti jediného a pokracujúceho porusenia podniku. Jednak musí mat tento podnik úmysel prispiet svojim vlastným správaním k dosiahnutiu spolocných cielov sledovaných vsetkými úcastníkmi. Po druhé, musí mat vedomost o protiprávnom správaní, ktoré plánovali alebo realizovali iné podniky sledujúce rovnaké ciele, alebo ich musel byt schopný rozumne predpokladat a byt pripravený prijat z toho vyplývajúce riziko (rozsudok z 24. septembra 2019, HSBC Holdings a i./Komisia, [184]T-105/17, vec v odvolacom konaní, [185]EU:T:2019:675, bod [186]208; pozri tiez v tomto zmysle rozsudok zo 16. júna 2011, Team Relocations a i./Komisia, [187]T-204/08 a T-212/08, [188]EU:T:2011:286, bod [189]37). 2) O dôkaznom bremene a miere dokazovania 197 Kedze kvalifikácia jediného a pokracujúceho porusenia vedie k tomu, ze podniku je pripísaná úcast na porusení práva hospodárskej sútaze, treba pripomenút, ze v oblasti hospodárskej sútaze v prípade sporu o existencii porusenia je Komisia povinná preukázat porusenia, ktoré konstatuje, a zaobstarat dôkazy, ktorými môze z právneho hladiska dostatocne preukázat existenciu skutocností zakladajúcich porusenie (pozri rozsudok z 22. novembra 2012, E.ON Energie/Komisia, [190]C-89/11 P, [191]EU:C:2012:738, bod [192]71 a citovanú judikatúru). 198 Na preukázanie existencie porusenia clánku 101 ods. 1 ZFEÚ musí Komisia predlozit vierohodné, presné a zhodujúce sa dôkazy. Kazdý dôkaz predlozený Komisiou vsak nemusí nevyhnutne zodpovedat týmto kritériám v prípade kazdého prvku porusenia. Postacuje, ak súbor dôkazov, o ktoré sa táto institúcia opiera, zodpovedá v celom posúdení tejto poziadavke (pozri rozsudok z 1. júla 2010, Knauf Gips/Komisia, [193]C-407/08 P, [194]EU:C:2010:389, bod [195]47 a citovanú judikatúru). 199 Okrem toho, pokial Komisia vychádza v rámci preukazovania porusenia práva hospodárskej sútaze z listinných dôkazov, nestací, ak dotknuté podniky predlozia iba prijatelnú alternatívu k stanovisku Komisie, ale musia preukázat, ze dôkazy uvedené v napadnutom rozhodnutí na úcely preukázania existencie porusenia sú nepostacujúce (pozri rozsudok zo 16. júna 2015, FSL a i./Komisia, [196]T-655/11, [197]EU:T:2015:383, bod [198]181 a citovanú judikatúru). 200 Navyse, ak má súd nadalej pochybnost, musí byt v prospech podniku, ktorému je urcené rozhodnutie konstatujúce porusenie (rozsudok zo 16. februára 2017, Hansen & Rosenthal a H&R Wax Company Vertrieb/Komisia, [199]C-90/15 P, neuverejnený, [200]EU:C:2017:123, bod [201]18). Treba totiz pripomenút, ze prezumpcia neviny predstavuje vseobecnú zásadu práva Únie, ktorá je v súcasnosti zakotvená v clánku 48 ods. 1 Charty. Táto zásada sa uplatnuje na konania týkajúce sa porusenia pravidiel hospodárskej sútaze uplatnitelných na podniky, ktoré môzu viest k ulozeniu pokút alebo penále (pozri bod 108 vyssie). 3) Napadnuté rozhodnutie 201 V napadnutom rozhodnutí Komisia usúdila, ze Scania a úcastníci urovnania sledovali spolocný plán, ktorého jediným protisútazným cielom bolo obmedzit hospodársku sútaz na trhu stredne tazkých a tazkých nákladných vozidiel v EHP. Tento ciel bol dosiahnutý prostredníctvom postupov znizujúcich úrovne strategickej neistoty medzi úcastníkmi, pokial ide o budúce ceny a zvysovania hrubých cien, ako aj pokial ide o nacasovanie a prenesenie nákladov súvisiacich so zavádzaním nákladných vozidiel splnajúcich environmentálne normy (odôvodnenie 317 napadnutého rozhodnutia). Komisia upresnila, ze výmeny informácií medzi úcastníkmi: - súviseli s plánovanými zmenami hrubých cien a sadzobníkov hrubých cien, a prílezitostne aj s plánovanými zmenami cistých cien alebo zmenami zliav ponúkaných zákazníkom, ako aj s nacasovaním týchto zmien, - súviseli s nacasovaním a prenesením nákladov spojeným so zavádzaním technológií v oblasti emisií pre stredne tazké a tazké nákladné vozidlá, vyzadovaných normami Euro 3 az Euro 6, - predstavovali prostriedok na zdielanie dalsích citlivých informácií z hladiska hospodárskej sútaze, akými sú informácie týkajúce sa dodacích lehôt, objednávok, zásob, cielových trhových podielov, aktuálnych cistých cien a zliav, sadzobníkov hrubých cien (a to aj pred nadobudnutím ich úcinnosti) a konfigurátorov nákladných automobilov. 202 Komisia sa domnievala, ze vyssie uvedené správanie bolo súcastou spolocného plánu s jediným protisútazným cielom, a to z piatich dôvodov podrobne popísaných v bodoch 452 az 462 nizsie. Tieto dôvody spocívali najmä v tom, ze protisútazné kontakty sa týkali tých istých výrobkov, to znamená stredne tazkých a tazkých nákladných vozidiel, a tej istej skupiny výrobcov nákladných vozidiel, v skutocnosti, ze povaha zdielaných informácií (informácie cenovej povahy a informácie týkajúce sa nacasovania zavádzania modelov nákladných vozidiel, ktoré splnajú osobitné environmentálne normy), ostala rovnaká pocas celej dlzky trvania porusenia, v skutocnosti, ze k protisútazným kontaktom dochádzalo casto a systematicky, a v skutocnosti, ze povaha, rozsah a ciel týchto kontaktov ostali rovnaké pocas celej dlzky trvania porusenia, a to napriek tej okolnosti, ze úroven a interné právomoci zamestnancov zapojených do týchto kontaktov sa v priebehu porusovania vyvíjali. 4) O tvrdení zalobkýn, podla ktorého pojem jediné a pokracujúce porusenie predpokladá, aby Komisia identifikovala viaceré porusenia, ktoré sú medzi sebou navzájom zjavne prepojené 203 V rámci repliky zalobkyne tvrdili, ze pouzitie pojmu jediné a pokracujúce porusenie predpokladá, aby Komisia zistila viaceré porusenia, ktoré sú medzi sebou navzájom zjavne prepojené. Podla zalobkýn jediné a pokracujúce porusenie nemôze zahrnat správania, ktoré nepredstavujú porusenie samé osebe. 204 Vychádzajúc z tohto predpokladu zalobkyne v prvom rade tvrdili, ze Komisia mala posúdit dôkazy týkajúce sa kazdej úrovne kontaktov samostatne, aby zistila, ci kazdá úroven predstavovala porusenie, a v prípade kladnej odpovede urcit jeho rozsah a protisútazný ciel, ktorý sa sledoval. V druhom rade mala Komisia posúdit, ci sa dotknuté porusenia majú povazovat za jediné celkové porusenie z dôvodu, ze sledovali celkový plán slúziaci jedinému protisútaznému cielu. V tretom a poslednom rade mala Komisia posúdit iba casový a geografický rozsah jediného a pokracujúceho porusenia na základe dôkazov posudzovaných ako celok. Podla zalobkýn Komisia odignorovala prvé dve etapy a ked dospela k záveru o existencii jediného a pokracujúceho porusenia, odôvodnila ho tak, ze kontaktom na nizsej úrovni sídla a kontaktom na nemeckej úrovni priznala rovnakú povahu a rovnaký rozsah ako sú tie, ktoré boli priznané kontaktom na úrovni riadiacich instancií. Komisia tým konstatovala existenciu jediného a pokracujúceho porusenia tam, kde neexistovalo. 205 Túto argumentáciu zalobkýn, ktorá sa musí preskúmat pred preskúmaním tretieho, stvrtého, piateho, siesteho a siedmeho zalobného dôvodu, treba odmietnut. 206 Predpoklad tejto argumentácie, podla ktorého jediné a pokracujúce porusenie musí zahrnat správania, ktoré, posudzované samostatne, musia predstavovat porusenie clánku 101 ZFEÚ, totiz nemá oporu v judikatúre súdu Únie. Ako uz bolo uvedené, tento súd spresnil, ze porusenie clánku 101 ZFEÚ môze vyplývat zo skupiny aktov alebo dokonca z pokracujúceho správania, "hoci jeden alebo viacero prvkov tejto skupiny aktov alebo tohto pokracujúceho správania by mohli ako také a samostatne predstavovat porusenie uvedeného ustanovenia" (pozri bod 191 vyssie). 207 Podla Súdneho dvora, v prípade, ze rôzne cinnosti spadajú do "spolocného plánu" z dôvodu ich zhodného ciela skreslujúceho hospodársku sútaz vo vnútri vnútorného trhu, Komisia je oprávnená pripísat zodpovednost za tieto cinnosti v závislosti od úcasti na porusení posudzovanom ako celok (rozsudok zo 7. januára 2004, Aalborg Portland a i./Komisia, [202]C-204/00 P, C-205/00 P, C-211/00 P, C-213/00 P, C-217/00 P a C-219/00 P, [203]EU:C:2004:6, bod [204]258). 208 Z tejto judikatúry vyplýva, ze konstatovanie existencie jediného a pokracujúceho porusenia nepredpokladá nevyhnutne to, aby Komisia zistila viaceré porusenia, z ktorých kazdé spadá do pôsobnosti clánku 101 ZFEÚ, ale aby preukázala, ze rôzne konania, ktoré identifikovala, sú súcastou spolocného plánu, ktorého cielom je dosiahnutie jediného protisútazného ciela. Preukázanie existencie takéhoto plánu a spojenia vyssie uvedených konaní s uvedeným plánom zo strany Komisie má teda osobitný význam. 209 Z judikatúry napokon vyplýva, ze pojem jediné porusenie sa týka najmä situácie, v ktorej sa viaceré podniky zúcastnili na porusení pozostávajúcom z pokracujúceho správania sledujúceho jediný hospodársky ciel, ktorým bolo skreslenie hospodárskej sútaze (pozri v tomto zmysle rozsudok zo 7. novembra 2019, Campine a Campine Recycling/Komisia, [205]T-240/17, neuverejnený, [206]EU:T:2019:778, bod [207]269 a citovanú judikatúru). 210 V prejednávanej veci je nesporné, ze Komisia v napadnutom rozhodnutí nekvalifikovala konanie v rámci kazdej z troch úrovní kontaktov ako porusenie clánku 101 ZFEÚ a clánku 53 Dohody o EHP. Naopak sa domnievala, ze tieto konania ako celok boli súcastou spolocného plánu smerujúceho k dosiahnutiu jediného protisútazného ciela, ktorým je obmedzenie hospodárskej sútaze na trhu stredne tazkých a tazkých nákladných vozidiel v EHP. Na to, aby Komisia dospela k tomuto záveru, a v súlade s judikatúrou citovanou v bode 195 vyssie, uviedla pät skutocností charakterizujúcich vyssie uvedené konania, zhrnuté v bode 202 vyssie. So zretelom na analýzu uvedenú v bodoch 206 az 208 vyssie tento prístup Komisie nie je chybný. 211 Z vyssie uvedených úvah vyplýva, ze argumentácia zalobkýn v rozsahu, v akom vychádza z nesprávneho predpokladu, podla ktorého pouzitie pojmu jediné a pokracujúce porusenie predpokladá identifikáciu viacerých porusení Komisiou, musí byt odmietnutá. Preskúmanie tretieho, stvrtého, piateho, siesteho a siedmeho zalobného dôvodu nizsie umoznuje Vseobecnému súdu preskúmat najmä dôvodnost záveru Komisie, podla ktorého rôzne konania, ktoré sú identifikované v napadnutom rozhodnutí, patria do spolocného plánu sledujúceho dosiahnutie jediného protisútazného ciela, a predstavujú tak jediné a pokracujúce porusenie. b) O tretom zalobnom dôvode, zalozenom na nesprávnom uplatnení clánku 101 ZFEÚ a clánku 53 Dohody o EHP spocívajúcom v tom, ze sa o výmenách informácií na nizsej úrovni sídla usudzovalo, ze predstavujú porusenie týchto ustanovení 212 V rámci tohto zalobného dôvodu uvádzajú zalobkyne dve výhrady. Jednak Komisii vytýkajú to, ze usúdila, ze vsetky tri úrovne utajených kontaktov boli navzájom prepojené, predovsetkým nizsia úroven sídla s dalsími dvomi úrovnami (prvá výhrada). V tejto súvislosti tvrdia, ze medzi týmito úrovnami, ktoré fungovali oddelene jedna od druhej, neexistoval ziadny kontakt ani spolocné stretnutie. Po druhé, zalobkyne Komisii vytýkajú, ze vychádzajúc predovsetkým z údajných prepojení existujúcich medzi vsetkými tromi vyssie uvedenými úrovnami usúdila, ze utajené kontakty na nizsej úrovni sídla predstavujú porusenie clánku 101 ZFEÚ a clánku 53 Dohody o EHP (druhá výhrada). 213 Komisia proti argumentácii zalobkýn namieta. 214 Pred tým, ako sa budem zaoberat obidvomi vyssie uvedenými výhradami, je potrebné pripomenút relevantné casti napadnutého rozhodnutia. 1) Napadnuté rozhodnutie 215 V odôvodnení 213 napadnutého rozhodnutia Komisia v casti týkajúcej sa preskúmania otázky, ktorá sa vztahuje na existenciu dohôd a zosúladených postupov v zmysle clánku 101 ZFEÚ, poznamenala, ze úcastníci kartelu boli v kontakte na rôznych úrovniach a ze obcas mali rôzne úrovne spolocné stretnutia, napríklad pokial ide o zamestnancov nizsej úrovne sídla a zamestnancov na nemeckej úrovni. Komisia vo vyssie uvedenom odôvodnení 213 upresnila, ze kontakty boli navzájom prepojené svojím obsahom, svojím nacasovaním, odkazmi otvorenými pre seba navzájom a zasielaním zhromazdených informácií, ktoré v tejto súvislosti poskytujú príklady zasielania informácií vymienaných na nemeckej úrovni do jednotlivých sídiel úcastníkov kartelu. 216 V odôvodneniach 315 az 317 napadnutého rozhodnutia Komisia dospela k záveru o existencii jediného a pokracujúceho porusenia, pricom konstatovala, ze vsetky utajené kontakty uvedené v bode 6.2 napadnutého rozhodnutia (a spadajúce do troch úrovní), ktoré boli prezentované v chronologickom poradí, slúzili ako spolocný plán, ktorého jediným protisútazným cielom bolo obmedzenie hospodárskej sútaze na trhu stredne tazkých a tazkých nákladných vozidiel v EHP. Podla Komisie bol tento ciel dosiahnutý prostredníctvom postupov znizujúcich úrovne strategickej neistoty medzi úcastníkmi, pokial ide o budúce ceny a zvysovania hrubých cien, ako aj pokial ide o nacasovanie a prenesenie nákladov súvisiacich so zavádzaním nákladných vozidiel splnajúcich environmentálne normy (odôvodnenie 317 napadnutého rozhodnutia). 217 V odôvodnení 327 písm. a) napadnutého rozhodnutia Komisia s cielom potvrdit svoj záver, podla ktorého presunutie výmen informácií z úrovne riadiacich instancií na nemeckú úroven nemalo vplyv na pokracujúcu povahu porusenia, konstatovala, ze medzi stretnutiami, ktoré sa konali na rôznych úrovniach, doslo k znacnému casovému prekrývaniu. Komisia uviedla, ze napriek tomu, ze v septembri 2004 doslo k preruseniu kontaktov na úrovni riadiacich instancií, pokracovali kontakty na dalsích dvoch úrovniach. Osobitne v rokoch 2003 az 2007 boli medzi konkurentmi spolocne organizované stretnutia a kontakty na nizsej úrovni sídla a na nemeckej úrovni a casto dochádzalo k tomu, ze sa zamestnanci sídla zúcastnovali stretnutí na nemeckej úrovni a naopak. Komisia tiez poukázala na skutocnost, ze úcastníci opakovane rokovali na nizsej úrovni sídla o tom, aké informácie sa majú vymienat a na akej úrovni. 2) O prvej výhrade 218 Pokial ide o prvú výhradu uvádzanú zalobkynami, týkajúcu sa "prepojení" medzi vsetkými tromi úrovnami utajených kontaktov, treba konstatovat, ze Komisia uviedla nasledovné skutocnosti preukazujúce existenciu takýchto prepojení: skutocnost, ze úcastníci na týchto úrovniach boli zamestnancami tých istých podnikov, t. j. spolocnosti Scania a úcastníkov urovnania; skutocnost, ze výmeny informácií v rámci kazdej úrovne mali rovnaký obsah; skutocnost, ze medzi stretnutiami, ktoré sa konali na rôznych úrovniach, doslo k casovému prekrývaniu; skutocnost, ze úrovne na seba navzájom odkazovali a vymienali si zhromazdené informácie; skutocnost, ze obcas dochádzalo k spolocným kontaktom a stretnutiam medzi rôznymi úrovnami, pricom Komisia osobitne poukázala na spolocné kontakty a stretnutia medzi zamestnancami na nizsej úrovni sídla a zamestnancami na nemeckej úrovni dotknutých podnikov [pozri odôvodnenia 213 a 327 písm. a) napadnutého rozhodnutia]. 219 Táto výhrada zalobkýn je zalozená najmä na skutocnosti, ze medzi vsetkými tromi úrovnami utajených kontaktov nedoslo ku spolocným kontaktom alebo stretnutiam. 220 V tejto súvislosti treba v prvom rade poznamenat, ze tak ako vyplýva z bodov 215 a 217 vyssie, a napokon aj z objasnení Komisie v bode 122 vyjadrenia k zalobe, Komisia nezalozila svoje konstatovanie, podla ktorého boli úrovne utajených kontaktov navzájom prepojené, na skutocnosti, ze existovali spolocné kontakty alebo stretnutia medzi úrovnou riadiacich instancií a nizsou úrovnou sídla a medzi úrovnou riadiacich instancií a nemeckou úrovnou. Komisia vychádzala výlucne z existencie spolocných kontaktov a stretnutí medzi nizsou úrovnou sídla a nemeckou úrovnou. Argumentácia zalobkýn, ktorej cielom je preukázat neexistenciu spolocných kontaktov a stretnutí medzi úrovnou riadiacich instancií a nizsou úrovnou sídla a medzi úrovnou riadiacich instancií a nemeckou úrovnou, je preto neúcinná. 221 V druhom rade treba uviest, ze Komisia v napadnutom rozhodnutí usúdila, ze existovali spolocné kontakty a spolocné stretnutia medzi nizsou úrovnou sídla a nemeckou úrovnou, predovsetkým v rokoch 2003 az 2007 [odôvodnenie 327 písm. a) napadnutého rozhodnutia]. Z napadnutého rozhodnutia vyplýva, ze táto skutocnost predstavovala jednu zo skutocností, o ktoré sa Komisia opierala pri vyvodení záveru o pokracujúcej povahe porusenia. 222 Pokial ide o toto konstatovanie Komisie, zo spisu vyplýva, ze stretnutia na nizsej úrovni sídla a na nemeckej úrovni sa casto organizovali v rovnakom case a na tom istom mieste za úcelom prípravy obchodných veltrhov a ze úcastníci na nizsej úrovni sídla boli informovaní o obsahu výmen informácií na nemeckej úrovni, ze si tento obsah zasielali v rámci svojich príslusných podnikov, a ze vseobecnejsie boli v kontakte s úcastníkmi na výmenách informácií na nemeckej úrovni. 223 V tejto súvislosti Vseobecný súd odkazuje osobitne na dôkazy uvedené v odôvodnení 137 napadnutého rozhodnutia, týkajúce sa stretnutia medzi konkurentmi dna 24. augusta 2004 v Mníchove (Nemecko). Podla [dôverné] sa na tomto stretnutí zúcastnili zamestnanci nizsej úrovne sídla a nemeckej úrovne. Za spolocnost Scania boli prítomní A z nizsej úrovne sídla a B z nemeckej úrovne. Na tomto stretnutí doslo k výmenám informácií o budúcich zvýseniach cien na nemeckom trhu a o dátumoch uvedenia modelov nákladných vozidiel, ktoré splnajú environmentálne normy, na trh. Powerpointová prezentácia, ktorú pripravila [dôverné] a ktorá je zmienená v odôvodnení 137 napadnutého rozhodnutia, preukazuje, ze informácia vymenená na stretnutí 24. augusta 2004 bola zaslaná sídlu spolocnosti [dôverné]. 224 Vseobecný súd tiez poukazuje na dôkazy uvedené v odôvodnení 147 napadnutého rozhodnutia, ktoré preukazujú, ze zamestnanci na nizsej úrovni sídla boli informovaní o obsahu výmen informácií o cenách, ku ktorým doslo na nemeckej úrovni na stretnutí medzi konkurentmi v Mníchove 4. a 5. júla 2005. Konkrétnejsie Vseobecný súd poukazuje na e-mail, ktorý zaslal C z nizsej úrovne sídla spolocnosti [dôverné] zamestnancom ostatných konkurencných podnikov, ktorí tiez patria do nizsej úrovne sídla. V tomto e-maile C s odkazom na vyssie uvedené stretnutie zo 4. a 5. júla 2005 uvádzal najmä to, ze na tomto stretnutí [dôverné] poskytla konkurentom informácie o aktuálnom sadzobníku cien [dôverné] (zalozenom na nemeckom trhu) a okrem iného ziadal adresátov svojho e-mailu o to, aby urobili to isté. Zamestnanec sídla [dôverné], ktorý bol medzi adresátmi vyssie uvedeného e-mailu, odpovedal, ze jeho podnik si zelá zachovat výmeny informácií o cenách na úrovni trhu (konkrétne na nemeckej úrovni), a uviedol mená zamestnancov [dôverné], ktorí majú byt kontaktovaní v rámci týchto výmen informácií. E-mail od C bol adresovaný aj D z nizsej úrovne sídla spolocnosti Scania, ktorý sa zúcastnil na vyssie uvedenom stretnutí 4. a 5. júla 2005. Zo spisu vyplýva, ze vyssie uvedený e-mail nebol D dorucený, pretoze jej meno bolo nesprávne napísané (pozri odôvodnenie 147 napadnutého rozhodnutia). E-mail C pritom preukazuje, ze zamestnanci na nizsej úrovni sídla, vrátane zamestnancov v spolocnosti Scania, vedeli o výmenách informácií o cenách, ku ktorým doslo na vyssie uvedenom stretnutí 4. a 5. júla 2005. 225 Vseobecný súd tiez poznamenáva, ze urcití zamestnanci zúcastnených podnikov, ktorí pritom síce patrili do sídla, sa zúcastnovali na výmenách informácií na nemeckej úrovni, co potvrdzuje záver Komisie o existencii prepojení medzi nizsou úrovnou sídla a nemeckou úrovnou. Vseobecný súd poukazuje najmä na prípad C zo spolocnosti [dôverné] a E zo spolocnosti [dôverné]. Títo zamestnanci, ktorí pritom patrili do sídla, boli aktívni a organizovali výmenu informácií na nemeckej úrovni. 226 Z vyssie uvedeného vyplýva, ze konstatovanie Komisie, podla ktorého existovali kontakty medzi nizsou úrovnou sídla a nemeckou úrovnou, je z právneho hladiska dostatocne preukázané. 227 V tretom rade, zalobkyne v rámci tohto zalobného dôvodu tiez spochybnili tvrdenie Komisie uvedené v odôvodnení 213 napadnutého rozhodnutia, podla ktorého na seba úrovne utajených kontaktov navzájom otvorene odkazovali, a tvrdenie uvedené v odôvodnení 327 písm. a) napadnutého rozhodnutia, podla ktorého úcastníci kartelu opakovane rokovali na nizsej úrovni sídla o tom, ktoré informácie sa majú vymienat a na akej úrovni. 228 Tieto tvrdenia Komisie sú z právneho hladiska dostatocne preukázané. Najmä z dôkazov uvedených v odôvodnení 116 napadnutého rozhodnutia, týkajúcich sa stretnutia medzi konkurentmi na nizsej úrovni sídla 3. a 4. júla 2001, totiz vyplýva, ze zamestnanci sídla vedeli o obsahu výmen informácií na nemeckej úrovni, ze usudzovali, ze tieto výmeny informácií zachádzajú "prílis daleko" a ze sú "potenciálne nebezpecné". Z dôkazov uvedených v odôvodnení 117 napadnutého rozhodnutia vyplýva, ze na vyssie uvedenom stretnutí 3. a 4. júla 2001 sa konkurenti dohodli tom, ze si v budúcnosti budú na nizsej úrovni sídla vymienat informácie o výrobkoch a technické informácie, no nie informácie o cenách ci porovnávacie údaje. Rovnako z dôkazov uvedených v odôvodnení 147 napadnutého rozhodnutia (pozri bod 224 vyssie) vyplýva, ze zamestnanci na nizsej úrovni sídla rokovali o tom, aké informácie sa majú vymienat na akej úrovni, a ze niektorí z týchto zamestnancov v tejto súvislosti vyjadrili zelanie, aby k výmenám informácií o cenách dochádzalo iba na nemeckej úrovni. 229 Z vyssie uvedených úvah vyplýva, ze v rámci tohto zalobného dôvodu sa zalobkyniam nepodarilo spochybnit konstatovania Komisie uvedené najmä v odôvodneniach 213 a 327 písm. a) napadnutého rozhodnutia, týkajúce sa prepojení existujúcich medzi vsetkými tromi úrovnami utajených kontaktov. Ako uz bolo uvedené, Komisia uviedla niekolko skutocností preukazujúcich existenciu prepojení medzi vsetkými tromi úrovnami utajených kontaktov (pozri bod 218 vyssie), ktoré neboli spochybnené, t. j. skutocnost, ze úcastníci boli zamestnancami tých istých podnikov, a skutocnost, ze stretnutia, ktoré sa konali na vsetkých troch úrovniach utajených kontaktov, sa casovo prekrývali, alebo ktoré boli spochybnené bez toho, aby boli napadnuté v rámci tohto zalobného dôvodu, t. j. skutocnost, ze existovali kontakty medzi zamestnancami na nizsej úrovni jednotlivých sídiel úcastníkov kartelu a zamestnancami na nemeckej úrovni. So zretelom na tieto skutocnosti sa Vseobecný súd domnieva, ze vsetky tri úrovne utajených kontaktov boli medzi sebou navzájom prepojené a ze nekonali oddelene a nezávisle od seba. 3) O druhej výhrade 230 Pokial ide o druhú výhradu uvádzanú zalobkynami (pozri bod 212 vyssie), treba pripomenút, ze Komisia v napadnutom rozhodnutí nekvalifikovala utajené kontakty na nizsej úrovni sídla (a napokon ani utajené kontakty na ostatných dvoch úrovniach, posudzovaných samostatne) ako porusenie clánku 101 ZFEÚ a clánku 53 Dohody o EHP, ale ze usúdila, ze vsetky kontakty na vsetkých troch úrovniach boli súcastou jediného a pokracujúceho porusenia, kedze sledovali spolocný plán s protisútazným cielom, ktorým bolo obmedzenie hospodárskej sútaze na trhu stredne tazkých a tazkých nákladných vozidiel v EHP, a to predovsetkým prostredníctvom výmen informácií, ktoré znizovali strategickú neistotu, pokial ide o budúce ceny a zvysovania hrubých cien, ako aj pokial ide o nacasovanie a prenesenie nákladov súvisiacich so zavádzaním technológií v oblasti emisií pre stredne tazké a tazké nákladné vozidlá, ktoré vyzadujú normy Euro 3 az Euro 6 (odôvodnenie 317 napadnutého rozhodnutia). 231 Treba tiez pripomenút, ze Komisia nebola povinná kvalifikovat výmeny informácií na nizsej úrovni sídla, posudzované samostatne, ako osobitné porusenie clánku 101 ZFEÚ a clánku 53 Dohody o EHP, na to, aby dospela k záveru o existencii jediného a pokracujúceho porusenia (pozri bod 208 vyssie). 232 Z vyssie uvedeného vyplýva, ze táto výhrada zalobkýn je zalozená na nesprávnom predpoklade, podla ktorého Komisia v napadnutom rozhodnutí kvalifikovala výmeny informácií na nizsej úrovni sídla ako porusenie clánku 101 ZFEÚ a clánku 53 Dohody o EHP. Bez ohladu na tento nesprávny predpoklad je teda so zretelom na úvahy uvedené v bodoch 208 az 211 vyssie a s ohladom na argumentáciu zalobkýn potrebné preskúmat, do akej miery výmeny informácií na nizsej úrovni sídla prispeli k uskutocneniu spolocného plánu uvedeného v bode 230 vyssie. 233 V tejto súvislosti treba v prvom rade pripomenút, ze tak ako bolo konstatované v rámci preskúmania prvej výhrady, úcastníci na nizsej úrovni sídla boli informovaní o obsahu výmen informácií na nemeckej úrovni, ze si tento obsah zasielali v rámci svojich príslusných podnikov a ze vseobecnejsie boli v kontakte s úcastníkmi na výmenách informácií na nemeckej úrovni (pozri bod 222 vyssie). Je teda zrejmé, ze zamestnanci na nizsej úrovni sídla tým, ze boli zapojení do výmen informácií, ktoré znizovali strategickú neistotu, pokial ide o budúce ceny a dátumy uvedenia modelov nákladných vozidiel, ktoré splnajú environmentálne normy, na trh, prispievali k realizácii vyssie uvedeného spolocného plánu. 234 V druhom rade, dôkazy uvedené v odôvodnení 144 napadnutého rozhodnutia, týkajúce sa stretnutia medzi konkurentmi na nizsej úrovni sídla 3. a 4. februára 2005 v Lyone (Francúzsko), preukazujú, ze na tomto stretnutí [dôverné] informovala ostatných výrobcov, vrátane spolocnosti Scania, o budúcom zvýsení ceny jedného z modelov nákladných vozidiel, ktorý vyrába, o 5 %. Treba poznamenat, ze zalobkyne tvrdili, ze táto informácia bola v case vyssie uvedeného stretnutia vo verejnej sfére a ze na podporu tohto tvrdenia predlozili v stádiu repliky a pár dní pred pojednávaním clánok v specializovanom casopise, ktorého elektronická verzia pochádza zo 4. februára 2005. Bez ohladu na prípustnost tohto dôkazu sa Vseobecný súd domnieva, ze vyssie uvedený clánok nepreukazuje dôvodnost tvrdenia zalobkýn, kedze rozsah informácie, ktorú poskytla [dôverné] na stretnutí 3. a 4. februára 2005, je sirsí, ako rozsah informácie obsiahnutej vo vyssie uvedenom clánku, v ktorom sa zmienovalo zvýsenie ceny modelu nákladného vozidla spolocnosti [dôverné] iba pre trh Spojeného královstva. 235 Cenová informácia, ktorú oznámila [dôverné] na stretnutí 3. a 4. februára 2005 na nizsej úrovni sídla, preukazuje, ze výmeny informácií na tejto úrovni, bez ohladu na otázku, ci predstavujú porusenie pravidiel hospodárskej sútaze, prispievali k realizácii spolocného plánu uvedeného v bode 230 vyssie, kedze preukazuje, ze tieto výmeny informácií sa vztahovali aj na otázky týkajúce sa tvorby cien nákladných vozidiel, a nie iba na technické otázky. 236 V tretom rade, z interného e-mailu spolocnosti [dôverné], ktorý zaslal F, z nizsej úrovne sídla tohto podniku, ktorý je uvedený v odôvodnení 146 napadnutého rozhodnutia a týka sa stretnutia medzi konkurentmi 4. a 5. júla 2005, vyplýva, ze zamestnanci na nizsej úrovni sídla, medzi ktorých patria aj zamestnanci sídla spolocnosti Scania, si vymienali informácie týkajúce sa okrem iného dátumu uvedenia modelov nákladných vozidiel, ktoré splnajú environmentálne normy Euro 4 a Euro 5, na trh. Vo vyssie uvedenom e-maile napríklad F informoval svojich kolegov o skutocnosti, zverejnenej na stretnutí 4. a 5. júla 2005, ze Scania "odhalí kompletnú ponuku motorov splnajúcich [normu] Euro 4 (a zopár motorov splnajúcich [normu] Euro 5) na podujatí [dôverné]" a o skutocnosti, ze u spolocnosti Scania uz bolo uskutocnených 2000 objednávok týkajúcich sa motorov splnajúcich normu Euro 4. F. tiez napríklad informoval svojich kolegov o tom, ze podla informácií, ktoré poskytla [dôverné] na vyssie uvedenom stretnutí, zvýsenie cien súvisiace so zavedením normy Euro 5 nebolo zo strany jej zákazníkov rozporované a ze 6000 nákladných vozidiel splnajúcich túto normu sa uz predalo. Aj obsah výmeny informácií na nizsej úrovni sídla na stretnutí 4. a 5. júla 2005 preukazuje, ze výmeny informácií na nizsej úrovni ústredia prispievali k uskutocneniu spolocného plánu uvedenému v bode 230 vyssie, kedze preukazuje, ze uvedené výmeny sa vztahovali aj na otázky týkajúce sa dátumu uvedenia modelov nákladných vozidiel, ktoré splnajú osobitné environmentálne normy, na trh. 237 Vo stvrtom rade, treba pripomenút, ze úcastníci na vsetkých troch úrovniach utajených kontaktov boli zamestnancami tých istých podnikov, ze stretnutia na nizsej úrovni sídla sa z casového hladiska prekrývali so stretnutiami na dalsích dvoch úrovniach a ze existovali kontakty medzi zamestnancami na nizsej úrovni sídla a zamestnancami na nemeckej úrovni (pozri body 218 a 229 vyssie). 238 Na základe týchto skutocností treba konstatovat, ze výmeny informácií na nizsej úrovni sídla prispievali k uskutocneniu spolocného plánu uvedeného v bode 230 vyssie, a v dôsledku toho, ze Komisia bola oprávnená ich zohladnit na úcely záveru o existencii jediného a pokracujúceho porusenia. 239 So zretelom na vyssie uvedené úvahy treba tento zalobný dôvod zamietnut. c) O stvrtom zalobnom dôvode, zalozenom na porusení povinnosti odôvodnenia a na nesprávnom uplatnení clánku 101 ZFEÚ a clánku 53 Dohody o EHP, spocívajúcich v tom, ze Komisia usúdila, ze zalobkyne uzavreli dohodu alebo sa podielali na zosúladenom postupe, týkajúcich sa nacasovania zavádzania technológií v oblasti emisií 240 Argumentáciu zalobkýn v rámci tohto zalobného dôvodu mozno rozdelit na tri casti, ktoré sú postupne po sebe preskúmané nizsie. 1) O prvej casti stvrtého zalobného dôvodu, zalozenej na porusení povinnosti odôvodnenia 241 Zalobkyne tvrdia, ze odôvodnenie obsiahnuté v napadnutom rozhodnutí im neumoznuje pochopit povahu a rozsah porusenia, ktoré im bolo pripísané. Jednak totiz z clánku 1 napadnutého rozhodnutia vyplýva, ze Komisia usúdila, ze zalobkyne sa dopustili porusenia najmä tým, ze sa dohodli na nacasovaní zavádzania technológií v oblasti emisií, stanovených normami Euro 3 az Euro 6, a ze toto správanie automaticky predstavuje porusenie. Po druhé, zdá sa, ze v napadnutom rozhodnutí sa v odôvodneniach 243 a 321 tiez tvrdí, ze skutkové okolnosti týkajúce sa vyssie uvedeného zosúladeného postupu sú "prepojené" s údajnou dohodou o cenách a hrubých cenách a sú vo vztahu k nej "komplementárne", cím sa tak naznacuje, ze len obycajná výmena informácií o dátumoch zavádzania technológií sama osebe nepredstavuje porusenie. 242 Zalobkyne dospeli k záveru, ze táto nekoherentnost v odôvodnení Komisie predstavuje porusenie clánku 296 ZFEÚ a ze na tomto základe musí byt napadnuté rozhodnutie zrusené. 243 Zalobkyne tiez vytýkajú Komisii to, ze nevysvetlila dôvody, pre ktoré výmena informácií o nacasovaní zavádzania technológií v oblasti emisií predstavuje porusenie z hladiska ciela. 244 Komisia proti argumentácii zalobkýn namieta. 245 Treba pripomenút, ze podla ustálenej judikatúry povinnost odôvodnenia stanovená v clánku 296 druhom odseku ZFEÚ predstavuje podstatnú formálnu nálezitost, ktorú treba odlisovat od otázky dôvodnosti odôvodnenia, ktorá sa týka materiálnej zákonnosti sporného aktu. Z tohto hladiska musí byt pozadované odôvodnenie prispôsobené povahe dotknutého aktu a musia z neho jasne a jednoznacne vyplývat úvahy institúcie, ktorá akt prijala, umoznujúce dotknutým osobám pochopit dôvody prijatia opatrenia a príslusnému súdu preskúmat ho. Pokial ide konkrétne o odôvodnenie individuálnych rozhodnutí, povinnost odôvodnit takéto rozhodnutia tak má za ciel, okrem umoznenia súdneho preskúmania, poskytnút dotknutej osobe dostatok údajov, aby zistila, ci rozhodnutie prípadne obsahuje vadu, na základe ktorej mozno napadnút jeho platnost (pozri rozsudok zo 7. novembra 2019, Campine a Campine Recycling/Komisia, [208]T-240/17, neuverejnený, [209]EU:T:2019:778, bod [210]321 a citovanú judikatúru). 246 Okrem toho sa poziadavka odôvodnenia musí posudzovat v závislosti od okolností prejednávanej veci, predovsetkým od obsahu aktu, povahy uvádzaných dôvodov a záujmu, ktorý môzu mat na získaní vysvetlení osoby, ktorým je akt urcený, alebo iné osoby dotknuté aktom v zmysle clánku 263 stvrtého odseku ZFEÚ. Nevyzaduje sa, aby odôvodnenie presne uvádzalo vsetky relevantné skutkové a právne okolnosti, kedze otázka, ci odôvodnenie aktu splna poziadavky clánku 296 ZFEÚ, sa má posudzovat nielen s ohladom na jeho znenie, ale aj na jeho kontext, ako aj na vsetky právne predpisy upravujúce dotknutú oblast (pozri rozsudok zo 7. novembra 2019, Campine a Campine Recycling/Komisia, [211]T-240/17, neuverejnený, [212]EU:T:2019:778, bod [213]322 a citovanú judikatúru). 247 Okrem toho povinnost odôvodnenia stanovená v clánku 296 ZFEÚ vyzaduje, aby argumentácia, na ktorej sa zakladá rozhodnutie, bola jasná a jednoznacná. Odôvodnenie aktu tak musí byt logické a nesmie obsahovat najmä vnútorné rozpory, ktoré bránia porozumiet dôvodom, na ktorých sa tento akt zakladá (pozri rozsudok z 29. septembra 2011, Elf Aquitaine/Komisia, [214]C-521/09 P, [215]EU:C:2011:620, bod [216]151 a citovanú judikatúru). 248 V prejednávanej veci Komisia v odôvodnení 236 napadnutého rozhodnutia v bode 7.2.3. nazvanom "Obmedzenie hospodárskej sútaze", uviedla, ze cielom protisútazného správania v prejednávanej veci bolo obmedzenie hospodárskej sútaze na území EHP. 249 V odôvodnení 237 napadnutého rozhodnutia Komisia spresnila, ze hlavný prvok vsetkých dohôd a zosúladených postupov v prejednávanej veci, ktorý mozno kvalifikovat ako obmedzenie hospodárskej sútaze, spocíva v koordinácii cien a zvysovaní hrubých cien prostredníctvom kontaktov o cenách, o dátume a dodatocných nákladoch týkajúcich sa uvedenia nových modelov nákladných vozidiel, ktoré splnajú emisné normy, na trh a vo výmene citlivých informácií z hladiska hospodárskej sútaze. 250 V odôvodnení 238 písm. b) napadnutého rozhodnutia Komisia poznamenala, ze Scania uzavrela dohody a/alebo sa s konkurentmi koordinovala, pokial ide o nacasovanie a prenesenie nákladov spojených so zavádzaním technológií v oblasti emisií pre stredne tazké a tazké nákladné vozidlá, vyzadovaných normami Euro 3 az Euro 6. 251 V odôvodnení 239 napadnutého rozhodnutia Komisia konstatovala, ze vsetky dohody a zosúladené postupy, na ktorých sa Scania zúcastnila, mali za ciel obmedzenie hospodárskej sútaze v zmysle clánku 101 ods. 1 ZFEÚ a umoznili podnikom prispôsobit svoju cenovú stratégiu s ohladom na informácie získané od konkurentov. 252 V odôvodnení 243 napadnutého rozhodnutia Komisia vysvetlila, ze zalobkyne tým, ze rokovali o dátume zavedenia nových environmentálnych noriem a o dodatocných nákladoch vyvolaných novou technológiou, získavali informácie o zámeroch svojich konkurentov, pokial ide o úroven hrubých cien. Podla vysvetlení Komisie malo prenesenie nákladov spojených so zavádzaním novej environmentálnej technológie za následok zmeny hrubej ceny predmetných modelov nákladných vozidiel. Úcastníci poznali dátum, od ktorého budú do sadzobníka hrubých cien konkurentov zahrnuté nové modely (na ktoré budú prenesené dodatocné náklady), kedze poznali dátum uvedenia týchto nových modelov na trh. V dôsledku toho bola podla Komisie povaha rokovaní a dohôd týkajúcich sa dátumu uvedenia nových modelov nákladných vozidiel, ktoré splnajú environmentálne normy, na trh prepojená a komplementárna z hladiska utajenej dohody úcastníkov konania, pokial ide o ceny a zvysovania hrubých cien. 253 Okrem toho z odôvodnení 315 az 350 napadnutého rozhodnutia, bodu 7.2.4 nazvaného "Jediné a pokracujúce porusenie", vyplýva, ze Komisia pripísala spolocnosti Scania porusenie clánku 101 ZFEÚ a clánku 53 Dohody o EHP, ktoré kvalifikovala ako jediné a pokracujúce porusenie, ktoré spocívalo v utajených kontaktoch týkajúcich sa tvorby cien a zvysovania hrubých cien stredne tazkých a tazkých nákladných vozidiel v rámci EHP, ako aj nacasovania a prenesenia nákladov spojených so zavádzaním technológií v oblasti emisií pre stredne tazké a tazké nákladné vozidlá, stanovených normami Euro 3 az Euro 6. Podla Komisie mali tieto utajené kontakty za ciel obmedzit hospodársku sútaz znízením úrovne strategickej neistoty medzi konkurentmi, pokial ide o budúce ceny, zvysovania hrubých cien, nacasovanie a prenesenie nákladov spojených so zavádzaním modelov nákladných vozidiel, ktoré splnajú environmentálne normy (odôvodnenie 317 napadnutého rozhodnutia). 254 V odôvodnení 321 napadnutého rozhodnutia Komisia zopakovala svoju analýzu uvedenú v odôvodnení 243 napadnutého rozhodnutia, podla ktorej je povaha rokovaní a dohôd týkajúcich sa dátumu uvedenia nových modelov nákladných vozidiel, ktoré splnajú environmentálne normy, na trh prepojená a komplementárna vo vztahu k utajenej dohode úcastníkov konania, pokial ide o ceny a zvysovania hrubých cien. 255 Napokon treba pripomenút, ze podla clánku 1 napadnutého rozhodnutia: "Nasledujúce právne subjekty spolocnosti Scania tým, ze sa dohodli na cenách a zvysovaní hrubých cien v EHP, pokial ide o stredne tazké a tazké nákladné vozidlá, a na nacasovaní a prenesení nákladov spojených so zavádzaním technológií v oblasti emisií pre stredne tazké a tazké nákladné vozidlá, stanovených normami Euro 3 az 6, porusili clánok 101 ZFEÚ a clánok 53 [Dohody o] EHP pocas nasledujúcich období..." 256 Jednak z vyssie uvedenej prezentácie v napadnutom rozhodnutí vyplýva, ze v rozpore s tvrdením zalobkýn Komisia v tomto rozhodnutí osobitne nekvalifikovala zosúladený postup týkajúci sa nacasovania zavádzania technológií v oblasti emisií ako samostatné porusenie clánku 101 ZFEÚ. Naopak je jasné, ze Komisia usúdila, ze vyssie uvedený zosúladený postup bol súcastou jediného a pokracujúceho porusenia, ktorého jediným protisútazným cielom bolo obmedzenie hospodárskej sútaze na trhu stredne tazkých a tazkých nákladných vozidiel na území EHP. 257 Po druhé, najmä z odôvodnení 236, 237, 239, 243 a 321 napadnutého rozhodnutia vyplýva, ze Komisia usúdila, ze výmeny informácií o nacasovaní zavádzania technológií v oblasti emisií boli prepojené a komplementárne vo vztahu k výmenám informácií o cenách a zvýseniach hrubých cien, a ze v podstate vsetky tieto výmeny umoznili dotknutým podnikom prispôsobit svoje cenové stratégie v závislosti od informácie získanej zo strany konkurentov, co tak predstavuje obmedzenie hospodárskej sútaze z hladiska ciela. 258 Z vyssie uvedených úvah vyplýva, ze odôvodnenie obsiahnuté v napadnutom rozhodnutí obsahuje úvahy Komisie jasným a jednoznacným spôsobom, co umoznuje Vseobecnému súdu vykonat súdne preskúmanie. Okrem toho obsah a podrobnost argumentácie zalobkýn pred Vseobecným súdom preukazuje, ze odôvodnenie napadnutého rozhodnutia im umoznilo úcinne napadnút toto rozhodnutie na Vseobecnom súde. 259 Na základe vyssie uvedeného treba prvú cast tohto zalobného dôvodu zamietnut. 2) O druhej casti stvrtého zalobného dôvodu, zalozenej na nesprávnom uplatnení clánku 101 ZFEÚ a clánku 53 Dohody o EHP, spocívajúcom v tom, ze Komisia usúdila, ze zalobkyne uzavreli dohodu alebo sa podielali na zosúladenom postupe týkajúcom sa nacasovania uvádzania technológií v oblasti emisií na trh 260 Zalobkyne spochybnujú posúdenie Komisie, podla ktorého uzavreli dohodu alebo sa podielali na zosúladenom postupe týkajúcom sa nacasovania zavádzania technológií v oblasti emisií. 261 V tejto súvislosti zalobkyne poznamenávajú, ze povinnost, aby motory nákladných vozidiel splnali normy Euro, vyplýva z európskej právnej úpravy, ktorá je výrobcom nákladných vozidiel známa, a nie je dôsledkom ziadnej hospodárskej sútaze v oblasti inovácie. 262 Zalobkyne tiez tvrdia, ze Scania vzdy dodrziavala jednotlivé emisné normy Euro, dokonca este aj pred uplatnením lehôt stanovených európskou právnou úpravou, a ze jej výroba bola vo vseobecnosti plánovaná priblizne sest alebo sedem rokov pred konecným termínom stanoveným uvedenou právnou úpravou týkajúcou sa zavádzania technológií, ktoré splnajú uvedené normy. Podla zalobkýn táto skutocnost nie je zlucitelná s tvrdením Komisie, podla ktorého Scania uzavrela so svojimi konkurentmi dohodu alebo sa podielala na zosúladenom postupe, týkajúcimi sa nacasovania zavádzania technológií, ktoré splnajú normy Euro. 263 Zalobkyne tiez poukazujú na okolnost, ze dátumy zavádzania technológií v oblasti emisií sa medzi výrobcami nákladných vozidiel znacne lísia, co spochybnuje existenciu koordinácie medzi nimi, pokial ide o tieto dátumy. 264 Zalobkyne spochybnujú aj skutocnost, ze výmeny informácií popísané v napadnutom rozhodnutí preukazujú, ze uzavreli dohodu alebo sa zúcastnili na zosúladenom postupe, pokial ide o zavádzanie nových technológií v oblasti emisií. 265 Komisia proti argumentácii zalobkýn namieta. 266 V tejto súvislosti je potrebné uviest, ze pojmy "dohoda", "rozhodnutia zdruzení podnikov" a "zosúladený postup" zahrnajú, zo subjektívneho hladiska, podoby zosúladeného konania, ktoré majú rovnakú podstatu a odlisujú sa len svojou intenzitou a formami, v ktorých sa prejavujú (pozri rozsudok zo 4. júna 2009, T-Mobile Netherlands a i., [217]C-8/08, [218]EU:C:2009:343, bod [219]23 a citovanú judikatúru). 267 Pokial ide o definíciu zosúladeného postupu, Súdny dvor rozhodol, ze takýto postup predstavuje formu koordinácie medzi podnikmi, ktorá bez toho, aby podniky dospeli k uskutocneniu dohody v pravom zmysle slova, vedome nahrádza riziká hospodárskej sútaze praktickou spoluprácou medzi nimi (pozri rozsudok zo 4. júna 2009, T-Mobile Netherlands a i., [220]C-8/08, [221]EU:C:2009:343, bod [222]26 a citovanú judikatúru). 268 Kritériá koordinácie a spolupráce, ktoré predstavujú zosúladený postup, vôbec nevyzadujú vypracovanie skutocného "plánu", skôr ich treba chápat vo svetle konceptu vlastnému ustanoveniam Zmluvy týkajúcim sa hospodárskej sútaze, podla ktorého musí kazdý hospodársky subjekt autonómne urcit, akú politiku chce viest na spolocnom trhu, a podmienky, ktoré zamýsla uplatnovat na svojich klientov (pozri rozsudky z 28. mája 1998, Deere/Komisia, [223]C-7/95 P, [224]EU:C:1998:256, bod [225]86 a citovanú judikatúru, a z 19. marca 2015, Dole Food a Dole Fresh Fruit Europe/Komisia, [226]C-286/13 P, [227]EU:C:2015:184, bod [228]119 a citovanú judikatúru). 269 Hoci táto poziadavka autonómie nevylucuje právo hospodárskych subjektov rozumne sa prispôsobovat existujúcemu alebo ocakávanému konaniu ich konkurentov, zásadne bráni uskutocneniu priameho alebo nepriameho kontaktu medzi týmito subjektmi, ktorý by mohol bud ovplyvnit konanie skutocného alebo potenciálneho konkurenta na trhu, alebo by mohol tomuto konkurentovi odhalit konanie, ktoré sa rozhodol uskutocnovat na uvedenom trhu, alebo ktoré zamýslal na tomto trhu uskutocnovat, pokial cielom alebo následkom týchto kontaktov je vytvorenie podmienok hospodárskej sútaze, ktoré nezodpovedajú obvyklým podmienkam dotknutého trhu vzhladom na povahu dodávaných výrobkov alebo poskytovaných sluzieb, velkost a pocet podnikov a objem uvedeného trhu (pozri rozsudky z 28. mája 1998, Deere/Komisia, [229]C-7/95 P, [230]EU:C:1998:256, bod [231]87 a citovanú judikatúru, a z 19. marca 2015, Dole Food a Dole Fresh Fruit Europe/Komisia, [232]C-286/13 P, [233]EU:C:2015:184, bod [234]120 a citovanú judikatúru). 270 Súdny dvor teda rozhodol, ze výmena informácií medzi konkurentmi môze byt v rozpore s pravidlami hospodárskej sútaze, pokial zmiernuje alebo odstranuje stupen neistoty vo fungovaní dotknutého trhu, co vedie k obmedzeniu hospodárskej sútaze medzi podnikmi (pozri rozsudok z 19. marca 2015, Dole Food a Dole Fresh Fruit Europe/Komisia, [235]C-286/13 P, [236]EU:C:2015:184, bod [237]121 a citovanú judikatúru). 271 V prejednávanej veci treba pripomenút, ze v odôvodnení 238 písm. b) napadnutého rozhodnutia Komisia uviedla tvrdenie, ze Scania uzavrela dohody a/alebo sa so svojimi konkurentmi koordinovala, pokial ide o nacasovanie a prenesenie nákladov spojených so zavádzaním technológií v oblasti emisií pre stredne tazké a tazké nákladné vozidlá, vyzadovaných normami Euro 3 az Euro 6. Toto tvrdenie Komisie je zalozené na viacerých dôkazoch uvedených v napadnutom rozhodnutí, ktoré preukazujú jeho dôvodnost. 272 V prvom rade treba poukázat na zápisnicu zo stretnutia na úrovni riadiacich instancií, konaného 6. apríla 1998 v Bruseli (Belgicko), ktorá je uvedená v odôvodnení 103 napadnutého rozhodnutia. Táto zápisnica jasne preukazuje, ze úcastníci tohto stretnutia si vymienali informácie o cenách, ako aj o nacasovaní zavádzania modelov nákladných vozidiel, ktoré splnajú normu Euro 3, a ze sa dohodli nezaviest technológiu splnajúcu túto normu predtým, ako sa toto zavedenie stane povinným. Vyssie uvedená zápisnica tiez preukazuje to, ze úcastníci stretnutia si vymienali informácie o vplyve zavedenia novej technológie na ceny. Kedze uvedená zápisnica odkazuje na "vsetkých clenov [dôverné]", mozno vyvodit, ze Scania sa na vyssie uvedenom stretnutí 6. apríla 1998 zúcastnila. 273 V druhom rade Vseobecný súd poukazuje na stretnutie na úrovni riadiacich instancií, konané 10. a 11. apríla 2003 v Göteborgu (Svédsko), na ktorom sa Scania zúcastnila a ktoré je uvedené v odôvodnení 127 napadnutého rozhodnutia. Rukou písané poznámky, ktoré vyhotovil zástupca spolocnosti [dôverné] zúcastnujúci sa na tomto stretnutí a ktoré sú uvedené vo vyssie uvedenom odôvodnení, preukazujú, ze úcastníci si vymienali informácie o cenách a o zavádzaní technológií splnajúcich normu Euro 4. Podla týchto poznámok: "Predaj [dôverné] Euro 4. október 2004. [dôverné]/Scania ju môze zaviest skôr, ale nechce tak urobit. Vsetci sa dohodli, ze ju zavedú do [dôverné] 'Zavádzanie predajov`." 274 Obsah stretnutia z 10. a 11. apríla 2003, uvedeného v bode 273 vyssie, je vysvetlený vo faxe, ktorý 8. mája 2003 zaslala [dôverné] konkurentom, vrátane spolocnosti Scania, a ktorý je uvedený v odôvodnení 128 napadnutého rozhodnutia, kde sa uvádza: "Na nasom stretnutí v Göteborgu sme rokovali o zavedení specifikácie Euro 4 na trh. Iniciatívne som zacal o tejto otázke rokovat s nasím kolegom [G]. Hoci [dôverné] pochybuje, ze splníme vsetky nase sluby, súhlasí s uvedením na trh v septembri 2004, [dôverné]. Jednoznacne by sme ju nemali ponúkat na predaj pred týmto dátumom. Predpokladám, ze vsetci vzdy súhlasíme a ze sa budeme drzat tohto dátumu. Pokial tak z akéhokolvek dôvodu neviete ucinit, prosím Vás, aby ste ma o tom obratom faxom informovali." 275 Zalobkyne poukázali na vysvetlenia [dôverné] pocas správneho konania, podla ktorých poznámky citované v bode 273 vyssie nesvedcia o existencii dohody medzi výrobcami nákladných vozidiel, ale uvádza sa v nich len to, ze vsetci prijali za skutocnost to, ze motory splnajúce normu Euro 4 nebudú pravdepodobne zavedené pred [dôverné] v septembri 2004. Treba vsak usudzovat, ze tieto vysvetlenia, ktoré boli poskytnuté a posteriori a ktoré odporujú jasnému zneniu poznámok zástupcu spolocnosti [dôverné] a faxu z 8. mája 2003, preukazujúcemu to, ze konkurenti sa dohodli na zavedení motorov splnajúcich normu Euro 4 v septembri 2004, nie sú presvedcivé. 276 V tretom rade treba poukázat na e-mail, ktorý 16. septembra 2004 poslal H, zástupca spolocnosti [dôverné], konkurentom, vrátane spolocnosti Scania, v ktorom uviedol svoje rozhodnutie nezúcastnit sa na stretnutí na úrovni riadiacich instancií, plánovanom v Hannoveri (Nemecko). Daný e-mail, uvedený v odôvodnení 138 napadnutého rozhodnutia, spresnoval: "Dôvodom pre toto rozhodnutie je sklamanie. Povazujem za neprípustné správanie niektorých nasich kolegov (predovsetkým jedného z nich) v rámci oznámenia týkajúceho sa noriem Euro 4 a Euro 5, ako aj spôsob, akým sa títo kolegovia pokúsili poskodit imidz priemyselného odvetvia nákladných vozidiel, a osobitne niektorých svojich kolegov..." 277 [dôverné] vysvetlila v ústnom vyhlásení predlozenom pocas správneho konania a uvedenom v odôvodnení 138 napadnutého rozhodnutia, ze technológiu splnajúcu normu Euro 4 zaviedla pred dátumom dohodnutým s konkurentmi, t. j. pred septembrom 2004 (pozri body 273 a 274 vyssie), a ze táto skutocnost bola dôvodom nespokojnosti vyjadrenej zo strany zástupcu spolocnosti [dôverné] v tomto e-maile. Zo spisu vyplýva, ze v nadväznosti na túto udalost sa výmeny informácií na úrovni riadiacich instancií zastavili (odôvodnenie 138 napadnutého rozhodnutia). 278 E-mail zástupcu spolocnosti [dôverné], uvedený v bode 276 vyssie, vykladaný s ohladom na dôkazy uvedené v bodoch 273 a 274 vyssie, preukazuje existenciu dohody medzi konkurentmi, vrátane spolocnosti Scania, ktorá sa týka dátumu uvedenia technológií splnajúcich normu Euro 4 na trh. 279 Zalobkyne poukázali na vyhlásenie pod prísahou zástupcu spolocnosti [dôverné] a autora e-mailu uvedeného v bode 276 vyssie, v ktorom tento vysvetlil, ze jeho e-mail bol poslaný z dôvodu napätia medzi [dôverné] a [dôverné] a ze medzi výrobcami nákladných vozidiel neexistovala ziadna dohoda týkajúca sa dátumu zavedenia motorov splnajúcich normu Euro 4. Podla zalobkýn podporuje vyssie uvedené vyhlásenie pod prísahou tá skutocnost, ze [dôverné] a jej zástupca vôbec nereagovali na oznámenie spolocnosti Scania o zavedení jej prvého motora splnajúceho normu Euro 4 na tlacovej konferencii 31. marca 2004. Podla zalobkýn mozno predpokladat, ze ak by výrobcovia uzavreli dohodu o nacasovaní zavádzania technológie splnajúcej normu Euro 4, zástupca spolocnosti [dôverné] by reagoval rovnako, pokial ide o oznámenie spolocnosti Scania. 280 Táto argumentácia zalobkýn sa nezdá byt presvedcivou. 281 Jednak pokial ide o vyssie uvedené vyhlásenie pod prísahou, autor e-mailu uvedeného v bode 276 vyssie ho urobil po zopár rokoch od relevantných udalostí, na úcely správneho konania, a teda in tempore suspecto. Jeho obsah tak nemôze spochybnit dôkaznú hodnotu súcasných, a objektívnejsích dôkazov o udalostiach, akými je aj fax uvedený v bode 274 vyssie, a tiez ani dôkaznú hodnotu vyhlásenia [dôverné] uvedeného v bode 277 vyssie (pozri v tomto zmysle rozsudky z 27. septembra 2006, Archer Daniels Midland/Komisia, [238]T-59/02, [239]EU:T:2006:272, bod [240]277; z 8. júla 2008, Lafarge/Komisia, [241]T-54/03, neuverejnený, [242]EU:T:2008:255, bod [243]379, a z 29. júna 2012, E.ON Ruhrgas a E.ON/Komisia, [244]T-360/09, [245]EU:T:2012:332, bod [246]201). Vsetky tieto dôkazy preukazujú existenciu dohody medzi výrobcami nákladných vozidiel, pokial ide o dátum zavedenia technológie splnajúcej normu Euro 4. 282 Po druhé, pokial ide o tvrdenie zalozené na tlacovej konferencii spolocnosti Scania z 31. marca 2004, treba konstatovat, ze tlacová správa predlozená zalobkynami, ktorá ani zdaleka nepotvrdzuje ich tvrdenie, oznamovala zavedenie motorov 420 koní (horse power), splnajúcich normu Euro 4 v septembri 2004, co je dátum, ktorý sa zhoduje s dátumom dohodnutým medzi konkurentmi na stretnutí 10. a 11. apríla 2003 v Göteborgu (pozri body 273 a 274 vyssie). 283 V stvrtom rade poukazuje Vseobecný súd na výmeny informácií medzi konkurentmi, medzi ktorými bola aj Scania DE, ku ktorým doslo medzi 2. a 8. decembrom 2004, pricom ich predmetom boli zvýsenia cien plánované na rok 2005 (odôvodnenie 140 napadnutého rozhodnutia). V tejto súvislosti [dôverné] uviedla, ze za prechod z "Eura 3 na Euro 4" fakturuje 5410 eur. 284 Tak ako vyplýva z odôvodnenia 141 napadnutého rozhodnutia, 2. decembra 2004 zástupca spolocnosti Scania DE, B, poslal zamestnancom konkurencných podnikov e-mail, v ktorom sa pýtal, kedy a za akú hrubú cenu budú dodávané motory, ktoré splnajú normy 4 a 5. Daný zástupca [dôverné] odpovedal tak, ze poskytol pozadované informácie, pricom okrem iného uviedol, ze dodatocné ceny za motory splnajúce normu Euro 4 a normu Euro 5 budú 11500 eur a 14800 eur. Dna 17. decembra 2004 zaslal B získané informácie konkurentom (odôvodnenie 142 napadnutého rozhodnutia). 285 V piatom rade treba poukázat na stretnutie z 12. septembra 2005, uvedené v odôvodnení 149 napadnutého rozhodnutia, ktorého predmetom boli predovsetkým "situácia Euro 4/5" a "zvýsenia cien plánované na rok 2006". Z rukou písaných poznámok vyplýva, ze na tomto stretnutí si konkurenti, medzi ktorými bol zástupca spolocnosti Scania DE, I, vymienali informácie o dátume zavedenia modelov nákladných vozidiel splnajúcich normy Euro 4 a Euro 5 a o tvorbe ich cien. 286 V siestom rade treba poukázat na e-mail z 21. júla 2009, uvedený v odôvodnení 180 napadnutého rozhodnutia, v ktorom zamestnanec spolocnosti [dôverné] navrhol zapísat do programu stretnutia medzi konkurentmi, organizovaného spolocnostou Scania DE, ktoré sa malo konat 17. a 18. septembra 2009, nasledujúci bod: "Euro VI - uvedomujem si - sme oprávnení o tom rozprávat, a chceme to?" 287 Odôvodnenie 181 napadnutého rozhodnutia pojednáva o stretnutí zo 17. a 18. septembra 2009, uvedenom v bode 286 vyssie. Z dôkazov uvedených vo vyssie uvedenom odôvodnení, ktoré zalobkyne nespochybnili, vyplýva, ze konkurenti si vymienali informácie o dátume zavedenia technológie splnajúcej normu Euro 6, ako aj o plánovaných zvýseniach cien na rok 2010. 288 Z dôkazov a skutocností uvedených v bodoch 272 az 287 vyssie vyplýva, ze Komisia z právneho hladiska dostatocne preukázala, ze Scania uzavrela dohody a/alebo sa koordinovala so svojimi konkurentmi, pokial ide o nacasovanie a prenesenie nákladov spojených so zavádzaním technológií v oblasti emisií pre stredne tazké a tazké nákladné vozidlá, vyzadovaných normami Euro 3 az Euro 6. 289 Na tomto závere nic nemení argumentácia zalobkýn, uvedená v bodoch 261 az 263 vyssie. Osobitne treba poznamenat, ze európska právna úprava týkajúca sa dátumov zavedenia noriem Euro v oblasti emisií sa vztahovala len na lehoty na zavedenie uvedených noriem (pozri odôvodnenie 6 napadnutého rozhodnutia), a nezaväzovala výrobcov nákladných vozidiel k tomu, aby si vymienali informácie týkajúce sa nacasovania zavádzania výrobkov splnajúcich tieto normy. Okrem toho okolnost, ze Scania plánovala svoju výrobu niekolko rokov pred konecným dátumom stanoveným európskou právnou úpravou na zavedenie konkrétnej normy Euro, nepreukazuje neexistenciu úcasti z jej strany na zosúladenom postupe s ostatnými výrobcami nákladných vozidiel. Rovnako ani skutocnost, ze dátumy zavedenia technológií v oblasti emisií sa medzi výrobcami nákladných vozidiel lísia, nepreukazuje neexistenciu výmen informácií medzi nimi, pricom tieto výmeny im umoznili poznat plány ich konkurentov. 290 Na základe vyssie uvedených úvah treba druhú cast tohto zalobného dôvodu zamietnut. 3) O tretej casti stvrtého zalobného dôvodu, zalozenej na tom, ze výmeny informácií o nacasovaní zavádzania technológií v oblasti emisií nepredstavujú porusenie z hladiska ciela 291 Zalobkyne tvrdia, ze z dôkazov obsiahnutých v spise nanajvýs vyplýva, ze úcastníci konania výnimocne zdielali informácie o nacasovaní zavádzania ich príslusných technológií v oblasti emisií. Tieto zriedkavé výmeny vsak nepredstavujú porusenie z hladiska ciela. Podla zalobkýn napadnuté rozhodnutie neposkytuje dôkaz o tom, ze výmena informácií o nacasovaní zavádzania technológií v oblasti emisií môze byt na základe svojej povahy povazovaná za skodlivú pre riadne fungovanie hospodárskej sútaze, bez toho, aby bolo potrebné skúmat jej následky. 292 Podla zalobkýn je totiz tazké pochopit, akým spôsobom by výmena informácií o dátumoch zavedenia mohla spôsobit akékolvek omeskanie alebo bránit hospodárskej sútazi v ponuke predmetnej novej technológie, vzhladom na to, ze, po prvé, technický vývoj novej technológie regulácie emisií trvá priblizne sest alebo sedem rokov, po druhé, vsetci výrobcovia boli povinní zostavit nové motory splnajúce normy Euro a zaviedli predmetné technológie pred uplynutím lehôt stanovených európskou právnou úpravou, a po tretie, pred tým, ako sa tieto normy stali povinnými, neexistoval prakticky ziaden dopyt po nákladných vozidlách splnajúcich normy Euro. Podla zalobkýn je celkom zrejmé, ze cielom výmeny informácií nebolo "oddialit" zavedenie technológií v oblasti emisií. 293 Komisia proti argumentácii zalobkýn namieta. 294 Treba pripomenút, ze v odôvodnení 238 písm. b) a v odôvodnení 239 napadnutého rozhodnutia Komisia konstatovala, ze vsetky dohody a zosúladené postupy, na ktorých sa Scania zúcastnila a medzi ktoré patrili dohody alebo zosúladené postupy týkajúce sa nacasovania prenesenia nákladov spojených so zavádzaním technológií v oblasti emisií, mali za ciel obmedzenie hospodárskej sútaze v zmysle clánku 101 ZFEÚ a umoznili podnikom prispôsobit svoju cenovú stratégiu s ohladom na informácie, ktoré získali od konkurentov. Okrem toho v odôvodneniach 243 a 321 napadnutého rozhodnutia Komisia vysvetlila, ze povaha rokovaní a dohôd týkajúcich sa dátumu uvedenia nových modelov nákladných vozidiel, ktoré splnajú environmentálne normy, na trh bola prepojená s utajenou dohodou úcastníkov, pokial ide o ceny a zvýsenia hrubých cien, a komplementárna vo vztahu k nej. Treba tiez pripomenút, ze Komisia dospela k záveru o existencii jediného a pokracujúceho porusenia, ktorého cielom bolo obmedzenie hospodárskej sútaze na trhu stredne tazkých a tazkých nákladných vozidiel v EHP a ktoré spocívalo v postupoch, ktoré znizovali úroven strategickej neistoty medzi úcastníkmi, predovsetkým pokial ide o budúce ceny a zvysovania hrubých cien (odôvodnenie 317 napadnutého rozhodnutia). 295 Z vyssie uvedeného vyplýva, ze argumentácia zalobkýn uvedená v bodoch 291 a 292 vyssie vychádza z celého radu nesprávnych predpokladov. 296 Ako uz totiz bolo uvedené, výmeny informácií o nacasovaní zavádzania technológií v oblasti emisií Komisia nekvalifikovala ako celkom osobitné porusenie. Rovnako tieto výmeny neboli kvalifikované samostatne ako obmedzenie hospodárskej sútaze z hladiska ciela, ale boli zohladnené spolocne s ostatnými utajenými postupmi. Práve "tento súbor dohôd a zosúladených postupov" bol v odôvodnení 239 napadnutého rozhodnutia kvalifikovaný ako obmedzenie hospodárskej sútaze z hladiska ciela, umoznujúce úcastníkom prispôsobit svoju cenovú stratégiu s ohladom na informácie získané od konkurentov. 297 Okrem toho treba uviest, ze záver Komisie týkajúci sa existencie jediného a pokracujúceho porusenia sa nezakladá na konstatovaní, ze dohody alebo zosúladené postupy týkajúce sa nacasovania zavádzania technológií v oblasti emisií predstavovali prekázku v ponuke nových technológií, tak ako to naznacuje argumentácia zalobkýn uvedená v bode 292 vyssie. Záver Komisie je zalozený na konstatovaní, ze tieto utajené postupy boli komplementárne vo vztahu k utajeným postupom týkajúcim sa cien a zvysovaní hrubých cien. Z obsahu výmen medzi konkurentmi, uvedených v napadnutom rozhodnutí, totiz vyplýva, ze zavádzanie technológií zabezpecujúcich to, aby motory nákladných vozidiel splnali normy Euro, mohlo mat vplyv na ceny dotknutých modelov nákladných vozidiel a spôsobit zvýsenie týchto cien. Konkurenti medzi sebou rokovali nielen o nacasovaní, ale aj o prenesení nákladov súvisiacich so zavádzaním novej technológie. Komisia preto v odôvodneniach 243 a 321 napadnutého rozhodnutia opodstatnene uviedla, ze konkurenti sa v rámci toho, ako rokovali o dátume zavedenia nových technológií a o dodatocných nákladoch, ktoré tieto technológie vytvárajú, oboznámili s úrovnou plánovaných hrubých cien a s nacasovaním zvysovania týchto hrubých cien. Z toho vyplýva, ze argumentácia zalobkýn, uvedená v bode 292 vyssie, sa zakladá na nesprávnom pochopení napadnutého rozhodnutia a je neúcinná. 298 Pokial ide o otázku, ci výmena informácií medzi výrobcami nákladných vozidiel, umoznujúca im vediet o plánovanej úrovni hrubých cien ich konkurentov a o nacasovaní zvysovania týchto hrubých cien, predstavuje obmedzenie hospodárskej sútaze z hladiska ciela, táto otázka nie je predmetom argumentácie zalobkýn v rámci tohto zalobného dôvodu, ktorá, ako uz bolo poznamenané, je zalozená na nesprávnom pochopení, ze Komisia uvedeným výrobcom vytýkala, ze bránili ponuke nových technológií (pozri bod 297 vyssie). Pre úplnost treba pripomenút, ze výmena informácií medzi konkurentmi môze byt v rozpore s pravidlami hospodárskej sútaze, pokial zmiernuje alebo odstranuje stupen neistoty vo fungovaní dotknutého trhu, co vedie k obmedzeniu hospodárskej sútaze medzi podnikmi (pozri bod 270 vyssie). Protisútazný ciel treba pripísat najmä výmene informácií spôsobilej vylúcit neistotu v mysli dotknutých subjektov, pokial ide o presný dátum, rozsah a spôsoby prispôsobenia správania na trhu, ktoré dotknuté podniky budú zavádzat (pozri rozsudok z 19. marca 2015, Dole Food a Dole Fresh Fruit Europe/Komisia, [247]C-286/13 P, [248]EU:C:2015:184, bod [249]122 a citovanú judikatúru). 299 V prejednávanej veci treba so zretelom na judikatúru uvedenú v bode 298 vyssie konstatovat, ze výmeny informácií medzi konkurentmi, ktoré im umoznujú získat informácie o úrovni plánovaných hrubých cien a o nacasovaní zvysovania týchto hrubých cien, cím tak odstranujú neistotu týkajúcu sa toho, ako sa v budúcnosti budú správat, predstavujú obmedzenie hospodárskej sútaze z hladiska ciela (pozri v tomto zmysle rozsudok zo 16. septembra 2013, Mamoli Robinetteria/Komisia, [250]T-376/10, [251]EU:T:2013:442, bod [252]72). 300 Vzhladom na vyssie uvedené úvahy je potrebné tretiu cast tohto zalobného dôvodu zamietnut. V dôsledku uvedeného sa tento zalobný dôvod musí zamietnut v celom rozsahu. d) O piatom zalobnom dôvode, zalozenom na nesprávnom uplatnení clánku 101 ZFEÚ a clánku 53 Dohody o EHP, spocívajúcom v tom, ze Komisia kvalifikovala výmeny informácií na nemeckej úrovni ako porusenie "z hladiska ciela" 1) Úvodné pripomienky 301 Zalobkyne tvrdia, ze Komisia nepredlozila presné a zhodujúce sa dôkazy, potvrdzujúce tvrdenie, podla ktorého výmena informácií na nemeckej úrovni predstavuje dostatocnú prekázku hospodárskej sútaze na to, aby ju bolo mozné kvalifikovat ako obmedzenie "z hladiska ciela", v zmysle rozsudku z 11. septembra 2014, CB/Komisia ([253]C-67/13 P, [254]EU:C:2014:2204). 302 Zalobkyne tvrdia, ze analýza obsahu, cielov a ekonomického a právneho rámca informácií vymienaných na nemeckej úrovni preukazuje, ze Komisiou vykonané hodnotenie "z hladiska ciela" je poznacené nesprávnym právnym posúdením alebo zjavne nesprávnym posúdením. 303 Komisia proti argumentácii zalobkýn namieta. 304 Treba pripomenút, ze v odôvodnení 238 napadnutého rozhodnutia Komisia konstatovala, po prvé, ze Scania uzavrela dohody a/alebo sa koordinovala s úcastníkmi urovnania, pokial ide o plánované zmeny hrubých cien a sadzobníky hrubých cien, ako aj nacasovanie týchto zmien, a prílezitostne plánované zmeny cistých cien alebo zliav ponúkaných zákazníkom, po druhé, ze Scania uzavrela dohody a/alebo sa koordinovala s úcastníkmi urovnania, pokial ide o nacasovanie a prenesenie nákladov spojených so zavádzaním technológií v oblasti emisií pre stredne tazké a tazké nákladné vozidlá, vyzadovaných normami Euro 3 az Euro 6, a po tretie, ze Scania a úcastníci urovnania si vymienali dalsie citlivé obchodné informácie, a to konkrétne informácie týkajúce sa dodacích lehôt, uskutocnených objednávok a úrovne zásob, cielových trhových podielov, aktuálnych cistých cien a zliav, sadzobníkov hrubých cien (a to aj pred nadobudnutím ich úcinnosti) a konfigurátorov nákladných automobilov. 305 Podla odôvodnenia 212 napadnutého rozhodnutia, k utajeným postupom, ktoré Komisia uviedla v odôvodnení 238 uvedeného rozhodnutia, dochádzalo na vsetkých troch úrovniach identifikovaných v bodoch 35 az 38 vyssie, a to najmä na nemeckej úrovni. 306 Komisia v odôvodnení 239 napadnutého rozhodnutia usúdila, ze vsetky dohody a zosúladené postupy uvedené v odôvodnení 238 mali za ciel obmedzenie hospodárskej sútaze v zmysle clánku 101 ods. 1 ZFEÚ a umoznili podnikom prispôsobit svoju cenovú stratégiu s ohladom na informácie získané od konkurentov. 307 Treba tiez pripomenút, ze Komisia kvalifikovala vsetky tieto utajené konania ako jediné a pokracujúce porusenie, ktoré trvalo od roku 1997 do roku 2011. Podla Komisie Scania a úcastníci urovnania sledovali spolocný plán, ktorého jediným protisútazným cielom bolo obmedzenie hospodárskej sútaze na trhu stredne tazkých a tazkých nákladných vozidiel v EHP. Tento ciel bol dosiahnutý postupmi, ktoré znizovali úrovne strategickej neistoty medzi konkurentmi, pokial ide o budúce ceny a zvysovania hrubých cien, nacasovanie a prenesenie nákladov spojených so zavádzaním nákladných vozidiel splnajúcich environmentálne normy (odôvodnenie 317 napadnutého rozhodnutia). 308 Z vyssie uvedeného vyplýva, ze hoci Komisia v prejednávanej veci nekvalifikovala utajené kontakty na nemeckej úrovni ako porusenie clánku 101 ZFEÚ samo osebe, usúdila, ze tieto kontakty predstavujú obmedzenia hospodárskej sútaze z hladiska ciela a sú súcastou jediného a pokracujúceho porusenia pripísaného spolocnosti Scania, ktorá prispela k jeho uskutocneniu. V rámci tohto zalobného dôvodu treba preskúmat dôvodnost posúdenia Komisie, podla ktorého utajené kontakty na nemeckej úrovni predstavujú obmedzenie hospodárskej sútaze z hladiska ciela. 309 V tejto súvislosti z judikatúry Súdneho dvora vyplýva, ze niektoré typy koordinácie medzi podnikmi majú dostatocný stupen skodlivosti pre hospodársku sútaz na to, aby bolo mozné dospiet k záveru, ze preskúmanie ich úcinkov nie je nevyhnutné (rozsudky z 11. septembra 2014, CB/Komisia, [255]C-67/13 P, [256]EU:C:2014:2204, bod [257]49, a z 19. marca 2015, Dole Food a Dole Fresh Fruit Europe/Komisia, [258]C-286/13 P, [259]EU:C:2015:184, bod [260]113; pozri tiez v tomto zmysle rozsudok zo 14. marca 2013, Allianz Hungária Biztosító a i., [261]C-32/11, [262]EU:C:2013:160, bod [263]34). 310 Rozlisovanie medzi "poruseniami z hladiska ciela" a "poruseniami z hladiska úcinku" je postavené na tom, ze urcité formy zosúladeného konania medzi podnikmi mozno povazovat za skodlivé pre riadne fungovanie hospodárskej sútaze uz z dôvodu ich samotnej povahy (rozsudky z 11. septembra 2014, CB/Komisia, [264]C-67/13 P, [265]EU:C:2014:2204, bod [266]50, a z 19. marca 2015, Dole Food a Dole Fresh Fruit Europe/Komisia, [267]C-286/13 P, [268]EU:C:2015:184, bod [269]114; pozri tiez v tomto zmysle rozsudok zo 14. marca 2013, Allianz Hungária Biztosító a i., [270]C-32/11, [271]EU:C:2013:160, bod [272]35). 311 Preto je nesporné, ze urcité zosúladené správania, ako tie, ktoré vedú k horizontálnemu urceniu cien prostredníctvom kartelov, mozno povazovat za do tej miery schopné mat negatívne úcinky predovsetkým na cenu, mnozstvo a kvalitu výrobkov a sluzieb, ze preukázanie ich konkrétnych úcinkov na trhu sa môze povazovat za nepotrebné na úcely uplatnenia clánku 101 ods. 1 ZFEÚ. Skúsenost totiz ukazuje, ze takéto správania vedú k znízeniam produkcie a zvýseniam cien, co vedie k zlému rozdeleniu zdrojov predovsetkým na úkor spotrebitelov (rozsudky z 11. septembra 2014, CB/Komisia, [273]C-67/13 P, [274]EU:C:2014:2204, bod [275]51, a z 19. marca 2015, Dole Food a Dole Fresh Fruit Europe/Komisia, [276]C-286/13 P, [277]EU:C:2015:184, bod [278]115). 312 V prípade, ze analýza urcitého typu koordinácie medzi podnikmi neodhalí dostatocný stupen skodlivosti vo vztahu k hospodárskej sútazi, vsak bude potrebné skúmat jeho následky a aby bolo mozné ho zakázat, pozadovat zhromazdenie dôkazov preukazujúcich, ze hospodárska sútaz bola skutocne citelným spôsobom vylúcená, obmedzená alebo skreslená (rozsudky zo 14. marca 2013, Allianz Hungária Biztosító a i., [279]C-32/11, [280]EU:C:2013:160, bod [281]34); z 11. septembra 2014, CB/Komisia, [282]C-67/13 P, [283]EU:C:2014:2204, bod [284]52, a z 19. marca 2015, Dole Food a Dole Fresh Fruit Europe/Komisia, [285]C-286/13 P, [286]EU:C:2015:184, bod [287]116). 313 Podla judikatúry Súdneho dvora na úcely posúdenia, ci majú dohoda medzi podnikmi alebo rozhodnutie zdruzenia podnikov dostatocný stupen skodlivosti na to, aby sa povazovali za obmedzenie hospodárskej sútaze "z hladiska ciela" v zmysle clánku 101 ods. 1 ZFEÚ, je potrebné sústredit sa na obsah ich ustanovení, na ciele, ktoré majú dosiahnut, ako aj na hospodársky a právny kontext, do ktorého patria. V rámci posúdenia uvedeného kontextu je potrebné takisto zohladnit povahu dotknutých výrobkov alebo sluzieb, ako aj skutocné podmienky fungovania a struktúry relevantného trhu alebo relevantných trhov (rozsudky z 11. septembra 2014, CB/Komisia, [288]C-67/13 P, [289]EU:C:2014:2204, bod [290]53, a z 19. marca 2015, Dole Food a Dole Fresh Fruit Europe/Komisia, [291]C-286/13 P, [292]EU:C:2015:184, bod [293]117; pozri tiez v tomto zmysle rozsudok zo 14. marca 2013, Allianz Hungária Biztosító a i., [294]C-32/11, [295]EU:C:2013:160, bod [296]36). 314 Navyse, hoci úmysel dotknutých osôb nie je prvkom nevyhnutným na urcenie obmedzujúcej povahy dohody medzi podnikmi, orgánom pre hospodársku sútaz ani súdom clenského státu alebo Únie nic nebráni v tom, aby tento úmysel zohladnili (rozsudky zo 14. marca 2013, Allianz Hungária Biztosító a i., [297]C-32/11, [298]EU:C:2013:160, bod [299]37; z 11. septembra 2014, CB/Komisia, [300]C-67/13 P, [301]EU:C:2014:2204, bod [302]54, a z 19. marca 2015, Dole Food a Dole Fresh Fruit Europe/Komisia, [303]C-286/13 P, [304]EU:C:2015:184, bod [305]118). 315 Pokial ide konkrétnejsie o výmenu informácií medzi konkurentmi, treba pripomenút, ze kritériá koordinácie a spolupráce, ktoré zakladajú zosúladený postup, sa musia chápat vo svetle koncepcie vlastnej ustanoveniam Zmluvy týkajúcim sa hospodárskej sútaze, podla ktorej si kazdý hospodársky subjekt musí samostatne urcit politiku, ktorú chce uplatnovat na vnútornom trhu (rozsudky zo 4. júna 2009, T-Mobile Netherlands a i., [306]C-8/08, [307]EU:C:2009:343, bod [308]32, a z 19. marca 2015, Dole Food a Dole Food, [309]C-286/13 P, [310]EU:C:2015:184, bod [311]119). 316 Hoci táto poziadavka autonómie nevylucuje právo hospodárskych subjektov rozumne sa prispôsobovat existujúcemu alebo ocakávanému konaniu ich konkurentov, zásadne bráni uskutocneniu priameho alebo nepriameho kontaktu medzi týmito subjektmi, ktorý by mohol bud ovplyvnit konanie skutocného alebo potenciálneho konkurenta na trhu, alebo by mohol tomuto konkurentovi odhalit konanie, ktoré sa rozhodol uskutocnovat na uvedenom trhu alebo ktoré zamýslal na tomto trhu uskutocnovat, pokial cielom alebo následkom týchto kontaktov je vytvorenie podmienok hospodárskej sútaze, ktoré nezodpovedajú obvyklým podmienkam dotknutého trhu vzhladom na povahu dodávaných výrobkov alebo poskytovaných sluzieb, velkost a pocet podnikov a objem uvedeného trhu (rozsudky zo 4. júna 2009, T-Mobile Netherlands a i., [312]C-8/08, [313]EU:C:2009:343, bod [314]33, a z 19. marca 2015, Dole Food a Dole Fresh Fruit Europe/Komisia, [315]C-286/13 P, [316]EU:C:2015:184, bod [317]120). 317 Súdny dvor tak rozhodol, ze výmena informácií medzi konkurentmi môze byt v rozpore s pravidlami hospodárskej sútaze, pokial zmiernuje alebo odstranuje stupen neistoty o fungovaní dotknutého trhu, co vedie k obmedzeniu hospodárskej sútaze medzi podnikmi (rozsudky z 2. októbra 2003, Thyssen Stahl/Komisia, [318]C-194/99 P, [319]EU:C:2003:527, bod [320]81; zo 4. júna 2009, T-Mobile Netherlands a i., [321]C-8/08, [322]EU:C:2009:343, bod [323]35, a z 19. marca 2015, Dole Food a Dole Fresh Fruit Europe/Komisia, [324]C-286/13 P, [325]EU:C:2015:184, bod [326]121). 318 Osobitne platí, ze protisútazný ciel treba pripísat výmene informácií spôsobilej vylúcit neistotu v mysli dotknutých subjektov, pokial ide o presný dátum, rozsah a spôsoby prispôsobenia správania na trhu, ktoré dotknuté podniky budú zavádzat (rozsudok z 19. marca 2015, Dole Food a Dole Fresh Fruit Europe/Komisia, [327]C-286/13 P, [328]EU:C:2015:184, bod [329]122; pozri tiez v tomto zmysle rozsudok zo 4. júna 2009, T-Mobile Netherlands a i., [330]C-8/08, [331]EU:C:2009:343, bod [332]41). 319 Navyse zosúladený postup môze mat protisútazný ciel, hoci daný postup nemá priamu súvislost so spotrebitelskými cenami. Zo znenia clánku 101 ods. 1 ZFEÚ totiz nevyplýva, ze zakázané sú len zosúladené postupy, ktoré majú priamy vplyv na ceny zaplatené konecnými spotrebitelmi (rozsudok z 19. marca 2015, Dole Food a Dole Fresh Fruit Europe/Komisia, [333]C-286/13 P, [334]EU:C:2015:184, bod [335]123; pozri tiez v tomto zmysle rozsudok zo 4. júna 2009, T-Mobile Netherlands a i., [336]C-8/08, [337]EU:C:2009:343, bod [338]36). 320 Naopak, z uvedeného clánku 101 ods. 1 písm. a) ZFEÚ vyplýva, ze zosúladené postupy môzu mat protisútazný ciel, pokial "priamo alebo nepriamo urcujú nákupné alebo predajné ceny alebo iné obchodné podmienky" (rozsudky zo 4. júna 2009, T-Mobile Netherlands a i., [339]C-8/08, [340]EU:C:2009:343, bod [341]37, a z 19. marca 2015, Dole Food a Dole Fresh Fruit Europe/Komisia, [342]C-286/13 P, [343]EU:C:2015:184, bod [344]124). 321 V kazdom prípade clánok 101 ZFEÚ smeruje, podobne ako iné pravidlá hospodárskej sútaze uvedené v Zmluve, nielen k ochrane priamych záujmov úcastníkov hospodárskej sútaze alebo spotrebitelov, ale aj k ochrane struktúry trhu, a tým hospodárskej sútaze ako takej. Preto konstatovanie existencie protisútazného ciela zosúladeného postupu nemozno podmienovat existenciou priamej súvislosti tohto postupu so spotrebitelskými cenami (rozsudky zo 4. júna 2009, T-Mobile Netherlands a i., [345]C-8/08, [346]EU:C:2009:343, body [347]38 a [348]39, a z 19. marca 2015, Dole Food a Dole Fresh Fruit Europe/Komisia, [349]C-286/13 P, [350]EU:C:2015:184, bod [351]125). 322 Napokon treba pripomenút, ze zo samotného znenia clánku 101 ods. 1 ZFEÚ vyplýva, ze pojem zosúladený postup zahrna okrem zosúladovania postupu medzi dotknutými podnikmi konanie na trhu vyplývajúce z tohto zosúladovania a vztah príciny a následku medzi týmito dvoma skutocnostami (rozsudky zo 4. júna 2009, T-Mobile Netherlands a i., [352]C-8/08, [353]EU:C:2009:343, bod [354]51, a z 19. marca 2015, Dole Food a Dole Fresh Fruit Europe/Komisia, [355]C-286/13 P, [356]EU:C:2015:184, bod [357]126). 323 V tejto súvislosti Súdny dvor konstatoval, ze s výhradou dôkazu opaku, ktorý zatazuje dotknuté hospodárske subjekty, je potrebné predpokladat, ze podniky zúcastnujúce sa na zosúladovaní postupu a nadalej pôsobiace na trhu pri urcovaní svojho konania na tomto trhu zohladnujú informácie, ktoré si vymenili so svojimi konkurentmi. Súdny dvor predovsetkým dospel k záveru, ze takýto zosúladený postup patrí do pôsobnosti clánku 101 ods. 1 ZFEÚ bez ohladu na to, ci má protisútazný vplyv na uvedený trh (rozsudky zo 4. júna 2009, T-Mobile Netherlands a i., [358]C-8/08, [359]EU:C:2009:343, bod [360]51, a z 19. marca 2015, Dole Food a Dole Fresh Fruit Europe/Komisia, [361]C-286/13 P, [362]EU:C:2015:184, bod [363]127). 2) O obsahu vymienaných informácií i) O plánovaných zmenách hrubých cien a sadzobníkov hrubých cien a o nacasovaní týchto zmien, uvedených v odôvodnení 238 písm. a) napadnutého rozhodnutia 324 Zalobkyne tvrdia, ze informácie vymienané na nemeckej úrovni, týkajúce sa hrubých cien, neboli takej povahy, ze by mohli zmiernit "strategickú" neistotu medzi konkurentmi. 325 V tejto súvislosti zalobkyne v prvom rade uvádzajú, ze informácie o cenách, vymenené na nemeckej úrovni, sa týkali platných cien uplatnovaných distribútormi na autorizovaných predajcov v Nemecku, a netýkali sa budúcich cien alebo cenových zámerov. V druhom rade zalobkyne tvrdia, ze výmeny informácií na nemeckej úrovni sa týkali cien, ktoré uz boli verejné, a v tretom rade tvrdia, ze vymienané hrubé ceny nemali ziadnu informacnú hodnotu, pokial ide o ceny skutocne uplatnované na konecného spotrebitela. - O tvrdení zalobkýn týkajúcom sa aktuálnej alebo budúcej povahy informácií vymienaných na nemeckej úrovni 326 V odôvodnení 240 napadnutého rozhodnutia Komisia uviedla, ze konkurenti medzi sebou rokovali o viacerých faktoroch týkajúcich sa budúcej tvorby cien a budúceho vývoja hrubých cien. 327 Zalobkyne spochybnujú záver Komisie uvedený v napadnutom rozhodnutí, podla ktorého sa informácie o hrubých cenách, vymienané na nemeckej úrovni, týkali budúcich hrubých cien a cenových zámerov. Zalobkyne v podstate tvrdia, ze výmena týchto informácií sa týkala platných hrubých cien, a teda nemala taký strategický význam, ze by bolo mozné ju kvalifikovat ako obmedzenie hospodárskej sútaze "z hladiska ciela". Vymienanými hrubými cenami sú údajne platné (aktuálne) ceny, kedze uz pred výmenou informácií boli oznámené sietam autorizovaných predajcov alebo sa uplatnovali na dodávky alebo objednávky, ktoré uz zákazníci uskutocnili. 328 V tejto súvislosti treba konstatovat, ze spis obsahuje mnozstvo dôkazov preukazujúcich to, ze rokovania o zvysovaní hrubých cien na nemeckej úrovni mali jasne výhladový charakter a ich cielom bolo odstránit neistotu, pokial ide o budúcu cenovú politiku konkurentov. Predmetom výmen informácií medzi 2. a 8. decembrom 2004, popísaných v odôvodnení 140 napadnutého rozhodnutia, tak boli zvýsenia cien plánované na rok 2005, predmetom výmen informácií, ku ktorým doslo 12. septembra 2005 a ktoré sú popísané v odôvodnení 149 napadnutého rozhodnutia, boli zvýsenia cien plánované na rok 2006, predmetom výmen informácií, ku ktorým doslo v júni a júli 2007 a ktoré sú popísané v odôvodnení 158 napadnutého rozhodnutia, boli zvýsenia cien na rok 2008, predmetom výmen informácií, ku ktorým doslo 12. a 13. marca 2008 a ktoré sú popísané v odôvodnení 166 napadnutého rozhodnutia, boli zvýsenia cien plánované na obdobie pokrývajúce roky 2008 a 2009, predmetom výmen informácií, ku ktorým doslo v júli 2009 a ktoré sú popísané v odôvodnení 179 napadnutého rozhodnutia, boli plánované zvýsenia cien na rok 2010, a e-mail zo 14. októbra 2010, popísaný v odôvodnení 190 napadnutého rozhodnutia, preukazuje výmenu informácií týkajúcu sa zvýsení cien na rok 2011. Zamestnanci spolocnosti Scania DE sa zúcastnovali na vsetkých týchto výmenách informácií. 329 Okrem toho zo spisu vyplýva, ze tak Scania, ako aj ostatní konkurenti, si medzi sebou oznamovali zvysovania cien, ktoré plánovali uplatnit, v reakcii na ziadosti pochádzajúce od jedného z konkurentov za týmto úcelom. V e-maile z 2. decembra 2004, popísanom v odôvodnení 140 napadnutého rozhodnutia, tak zamestnanec spolocnosti [dôverné] na nemeckej úrovni ziadal od konkurentov informácie o zvýseniach cien plánovaných na rok 2005, pricom uviedol: "Zvýsenia cien v roku 2005: tak ako kazdý rok chce séf vediet, ci a kedy v budúcom roku zvýsite svoje ceny". Okrem toho uviedol: "Z tohto dôvodu prosím zdielajte túto informáciu s kazdým, aby sme nestrácali cas vypisovaním individuálnych ziadostí". Rovnako v e-maile z 20. júla 2009, popísanom v odôvodnení 179 napadnutého rozhodnutia, ktorý sa týkal ziadosti o informácie vztahujúcej sa okrem iného zvýsení cien na rok 2010, sa uvádza: "Tak ako kazdý rok sa v dome musí uskutocnit výhladové plánovanie, a s ním [sa treba zaoberat] súvisiacimi otázkami." 330 Zalobkyne spochybnujú výhladový charakter vymenených informácií o hrubých cenách, pricom tvrdia, ze informácie o cenách vymenené na nemeckej úrovni sa týkali sadzobníkov hrubých cien distribútorov, urcených pre autorizovaných predajcov, ktoré uz boli autorizovaným predajcom oznámené a ktoré uz slúzili ako základ pre objednávky uskutocnené konecnými zákazníkmi. Na podporu tejto argumentácie poukazujú zalobkyne na dve správy vypracované kanceláriou zaoberajúcou sa ekonomickým poradenstvom, a to prvú z 20. septembra 2016, predlozenú Komisii pocas správneho konania (dalej len "ekonomická správa z 20. septembra 2016"), a druhú z 9. decembra 2017, predlozenú po prvýkrát na Vseobecnom súde (dalej len "ekonomická správa z 9. decembra 2017"). Tieto správy analyzujú výmeny informácií medzi konkurentmi, do ktorých bola zapojená Scania DE (a ktoré boli uvedené v oznámení o výhradách a v napadnutom rozhodnutí), a vychádzajúc z údajov poskytnutých spolocnostou Scania údajne preukazujú, ze kazdá z týchto výmen sa týkala sadzobníkov hrubých cien, ktoré uz pred ich oznámením konkurentom spolocnosti Scania DE boli oznámené autorizovaným predajcom spolocnosti Scania v Nemecku alebo slúzili ako referencia pre uskutocnovanie objednávok konecnými zákazníkmi. 331 Vseobecný súd túto argumentáciu zalobkýn nepovazuje za presvedcivú. 332 Bez ohladu na spolahlivost a presnost údajov pouzitých v obidvoch správach uvedených v bode 330 vyssie, ktoré boli objednané zalobkynami na úcely ich obhajoby v rámci správneho konania a pred Vseobecným súdom, je totiz potrebné poznamenat, ze viaceré výmeny informácií uvedené v napadnutom rozhodnutí preukazujú, ze zvýsenia cien, o ktorých sa rokovalo pocas týchto výmen, sa uplatnovali na objednávky uskutocnené po uvedených výmenách. V dôsledku uvedeného je výhladový charakter vymienaných informácií preukázaný aj na základe analýzy pouzitej zalobkynami. V tejto súvislosti Vseobecný súd poukazuje napríklad na výmeny informácií na nemeckej úrovni, ktoré sú uvedené v odôvodneniach 140, 149, 166, 171 a 190 napadnutého rozhodnutia. Pri výmenách informácií v decembri 2004, uvedených v odôvodnení 140 napadnutého rozhodnutia, informovala [dôverné] svojich konkurentov, ze sadzobníky týkajúce sa vozidiel a opcií sa zvýsia o 3 % v prípade objednávok uskutocnených po 1. apríli 2005; v rámci prezentácie spolocnosti [dôverné] na stretnutí medzi konkurentmi na nemeckej úrovni v dnoch 12. a 13. marca 2008, uvedenej v odôvodnení 166 napadnutého rozhodnutia, informovala [dôverné] svojich konkurentov o zvýsení cien urcitých modelov nákladných vozidiel, uplatnovanom na objednávky uskutocnené od apríla 2008, októbra 2008 a apríla 2009; e-mail zo 7. novembra 2008, uvedený v odôvodnení 171 napadnutého rozhodnutia, informuje konkurentov o zvýseniach cien uplatnovaných spolocnostou [dôverné] v prípade objednávok uskutocnených od apríla 2009 a o zvýseniach cien uplatnovaných spolocnostou [dôverné] v prípade objednávok uskutocnených od februára 2009. 333 Okrem toho treba poznamenat, ze aj ked výrobcovia nákladných vozidiel pred výmenou informácií o zvýseniach hrubých cien na nemeckej úrovni oznámili svoj zámer zvýsit hrubé ceny "interne", to znamená svojim autorizovaným predajcom, a aj ked uz na základe týchto hrubých cien prijali objednávky, neznamená to, ze vymenené informácie neboli pre ich konkurentov uzitocné, kedze tieto informácie neboli verejné a prezrádzali budúcu cenovú stratégiu výrobcov nákladných vozidiel, ktorí ich poskytovali. 334 Zalobkyne na podporu svojho tvrdenia, podla ktorého sa výmeny informácií medzi výrobcami na nemeckej úrovni týkali platných hrubých cien, a nie budúcich cien, tvrdia aj to, ze Scania DE nezmenila svoje ceny v nadväznosti na informácie (o cenách), ktoré mohla získat od svojich konkurentov. Na podporu tohto tvrdenia poukázali zalobkyne na ekonomickú správu z 9. decembra 2017, ktorá údajne preukazuje, ze významný objem predaja sa uskutocnil na základe sadzobníkov po tom, ako ich Scania DE oznámila ostatným úcastníkom na nemeckej úrovni. 335 Ani toto tvrdenie, ktoré treba preskúmat s ohladom na zásady uvedené v bodoch 322 a 323 vyssie, nemozno prijat, kedze nijako nepreukazuje, ze Scania na úcely urcenia svojej cenovej stratégie nezohladnovala informácie získané v rámci výmen informácií na nemeckej úrovni. Skutocnost, ze sa Scania podielala na výmenách informácií so svojimi konkurentmi po dobu strnástich rokov a na pravidelnom základe, preukazuje strategický význam, ktorý mali tieto informácie pre spolocnost Scania (pozri v tomto zmysle rozsudok zo 4. júna 2009, T-Mobile Netherlands a i., [364]C-8/08, [365]EU:C:2009:343, bod [366]51). 336 S cielom spochybnit výhladový charakter hrubých cien vymienaných na nemeckej úrovni uvádzajú zalobkyne dalsie dve tvrdenia. Jednak poukazujú na vyhlásenia ostatných výrobcov nákladných vozidiel, nachádzajúce sa v spise, ktoré podla ich názoru potvrdzujú, ze výmena informácií na nemeckej úrovni sa netýkala budúcich cenových zámerov. Po druhé, tvrdia, ze zamestnanci spolocnosti Scania DE, ktorí sa zúcastnovali na výmenách informácií na nemeckej úrovni, nemali za úlohu urcovat ceny, a ze boli presvedcení, ze "výhladové" informácie o cenách nepatria do ich siete kontaktov. Zamestnanci spolocnosti Scania DE údajne potvrdili, ze informácie, ktoré boli oznamované zamestnancom ostatných výrobcov, boli vzdy vo velkej miere rozsírené v sietach autorizovaných predajcov spolocnosti Scania, a domnievali sa, ze informácie o cenách, ktoré boli poskytované zo strany ostatných výrobcov, sa týkali "aktuálnych", a nie budúcich cien. 337 Ani tvrdenia zalobkýn uvedené v bode 336 vyssie nemozno prijat. 338 V prvom rade vo vyhláseniach, na ktoré sa odvolávajú zalobkyne, výrobcovia nákladných vozidiel v podstate uviedli, ze informácie o hrubých cenách, vymienané na nemeckej úrovni, uz (to znamená pred výmenami informácií) boli oznámené autorizovaným predajcom, a teda podla uvedených výrobcov boli verejné. "Verejnost" informácií vymienaných na nemeckej úrovni bude preskúmaná v bodoch 342 az 350 nizsie. V tomto stádiu analýzy treba poznamenat, ze spis obsahuje dôkazy preukazujúce to, ze predmetom výmen informácií na nemeckej úrovni boli najmä budúce zvýsenia hrubých cien, a toto preukazujú aj vyhlásenia samotných výrobcov. Ako totiz Komisia uvádza v odôvodneniach 89 a 91 napadnutého rozhodnutia, väcsina výrobcov potvrdila, ze medzi témami rokovaní na nemeckej úrovni boli budúce zvýsenia hrubých cien a ze tieto výmeny informácií mali systematický a pravidelný charakter. 339 Dalej, vyhlásenia zamestnancov spolocnosti Scania DE vychádzajú z nesprávneho predpokladu, podla ktorého informácie o hrubých cenách, vymienané na nemeckej úrovni, predstavovali "aktuálne" ceny, pretoze uz boli oznámené sietam autorizovaných predajcov. V kazdom prípade, pokial ide o vnímanie výmen informácií na nemeckej úrovni zamestnancami spolocnosti Scania DE, treba pripomenút, ze podla judikatúry pripísanie porusenia clánku 101 ZFEÚ urcitému podniku nepredpokladá vedomost zamestnancov podniku, ktorého sa toto porusenie týka, ale konanie osoby, ktorá je oprávnená konat v mene podniku (pozri v tomto zmysle rozsudok zo 14. marca 2013, Dole Food a Dole Germany/Komisia, [367]T-588/08, [368]EU:T:2013:130, bod [369]581 a citovanú judikatúru). V prejednávanej veci, tak ako uvádza Komisia, zalobkyne nespochybnujú, ze zamestnanci spolocnosti Scania DE, ktorí sa zúcastnili na výmene informácií, boli oprávnení tak urobit. Preto tvrdenie zalobkýn zalozené na vyssie uvedenom vnímaní zamestnancov spolocnosti Scania DE a ich zodpovednosti pri urcovaní cien nie je úcinné a musí sa odmietnut. 340 Napokon treba zamietnut výhradu zalobkýn, podla ktorej Komisia nezohladnila ekonomickú správu z 20. septembra 2016, uvedenú v bode 330 vyssie. Spis nepreukazuje dôvodnost takejto výhrady a z vyssie uvedených úvah vyplýva, ze táto správa mala obmedzenú uzitocnost, kedze jej cielom bolo podporenie nesprávneho tvrdenia, a to konkrétne tvrdenia, podla ktorého informácie vymienané na nemeckej úrovni boli "aktuálne", kedze uz boli oznámené sietam autorizovaných predajcov. 341 So zretelom na vyssie uvedené úvahy treba zamietnut celú argumentáciu zalobkýn týkajúcu sa "aktuálnej" povahy informácií vymienaných na nemeckej úrovni. - O tvrdení zalobkýn týkajúcom sa verejného charakteru informácií o hrubých cenách vymienaných na nemeckej úrovni 342 Zalobkyne tvrdia, ze vzhladom na dost dlhú dobu, ktorá plynie medzi objednávkou nákladného vozidla a jeho dodaním, informácie o hrubých cenách, vymenené na nemeckej úrovni, uz boli zo strany výrobcov nákladných vozidiel oznámené ich autorizovaným predajcom a boli uz zmienené pri rokovaniach medzi autorizovanými predajcami a zákazníkmi, cím tak patrili do verejnej sféry. Tieto informácie preto nemali pre konkurentov ziadny strategický význam. Zalobkyne tvrdia, ze ich analýzu do urcitej miery potvrdzuje poznámka pod ciarou 4 v bode 74 usmernení Komisie o uplatnovaní clánku 101 ZFEÚ na dohody o horizontálnej spolupráci ([370]Ú. v. EÚ C 11, 2011, s. 1). 343 Vseobecný súd túto argumentáciu zalobkýn nepovazuje za presvedcivú. 344 V prvom rade sa vo vseobecnosti poukazuje na to, ze k výmenám cenových informácií na nemeckej úrovni dochádzalo casto a po dobu viacerých rokov. Zo spisu tiez vyplýva, ze tieto výmeny mali struktúrovanú a dobre organizovanú povahu, pricom úcastníci boli casto poziadaní o vyplnenie excelovej tabulky s informáciami týkajúcimi sa okrem iného plánovaných zvýsení hrubých cien, a Vseobecný súd v tejto súvislosti odkazuje napríklad na odôvodnenia 150, 166, 171, 172, 175, 179 a 188 napadnutého rozhodnutia, ako aj na vyhlásenia niektorých výrobcov pocas správneho konania, uvedené v odôvodnení 91 napadnutého rozhodnutia. Vzhladom na túto skutocnost tvrdenie, podla ktorého výmeny informácií na nemeckej úrovni nemali pre konkurentov význam na úcely plánovania ich cenových stratégií, nie je prijatelné. 345 V druhom rade treba poznamenat, ze zalobkyne nepreukázali, ze výrobcovia nákladných vozidiel mohli získat informácie vymienané na nemeckej úrovni iným spôsobom, nez prostredníctvom priamych kontaktov medzi konkurentmi, a pripústajú, ze nie sú schopné poskytnút príklady oznámení o zvysovaní cien zo zdroja dostupného vsetkým. Zalobkyne nespochybnujú ani vyhlásenia niektorých konkurentov pocas správneho konania, uvedené v odôvodneniach 269 a 270 napadnutého rozhodnutia, podla ktorých hrubé ceny a zámery zvýsit hrubé ceny, ktoré boli predmetom výmen informácií na nemeckej úrovni, neboli vo vseobecnosti verejné a mohli byt len scasti extrahované zo zdrojov prístupných verejnosti, a ze informácie o hrubých cenách, ktoré boli vo verejnej sfére, neboli také podrobné a presné ako informácie priamo prijaté od konkurentov. 346 V tomto istom kontexte treba tiez upresnit, ze zalobkyne nepreukázali, ze informácie získané autorizovanými predajcami a konecnými zákazníkmi od výrobcu nákladných vozidiel, týkajúce sa budúcich zvysovaní hrubých cien, sa jednoducho, priamo a systematicky dostávajú k ostatným výrobcom nákladných vozidiel. V tejto súvislosti jeden výrobca nákladných vozidiel pocas správneho konania upresnil, ze zákazníci vo vseobecnosti nezdielali informácie týkajúce sa plánovaných zvýsení hrubých cien konkurentov v rámci ich rokovaní s autorizovanými predajcami, kedze tieto informácie neposilnovali ich vyjednávaciu silu vo vztahu k týmto autorizovaným predajcom (pozri odôvodnenie 279 napadnutého rozhodnutia). 347 Z vyssie uvedených úvah vyplýva, ze oznámenie informácií, ktoré sa týkajú zvýsení uplatnovaných na sadzobníky hrubých cien, sietam autorizovaných predajcov nespôsobuje to, ze sa tieto informácie stávajú "verejnými", kedze verejná informácia je objektívnym údajom z trhu, ktorý je mozné okamzite zistit (pozri v tomto zmysle rozsudok z 8. júla 2008, BPB/Komisia, [371]T-53/03, [372]EU:T:2008:254, bod [373]236). 348 Z uvedeného tiez vyplýva, ze výmena informácií na nemeckej úrovni, týkajúca sa zvýsení uplatnitelných na sadzobníky hrubých cien, bola jediným prostriedkom umoznujúcim konkurentom mat prístup k týmto informáciám jednoduchým, rýchlym a podrobným spôsobom a vytvorit atmosféru vzájomnej istoty, pokial ide o ich budúce cenové politiky (pozri v tomto zmysle rozsudok z 8. júla 2008, BPB/Komisia, [374]T-53/03, [375]EU:T:2008:254, bod [376]236). 349 Preto je potrebné potvrdit záver Komisie v napadnutom rozhodnutí, podla ktorého informácie vymenené na nemeckej úrovni neboli verejné (pozri najmä odôvodnenie 242 napadnutého rozhodnutia). Treba tiez spresnit, ze v rozpore s tvrdením zalobkýn (pozri bod 342 vyssie) je tento záver Komisie v súlade s usmerneniami o uplatnovaní clánku 101 ZFEÚ na dohody o horizontálnej spolupráci. V bode 74 uvedených usmernení totiz Komisia vysvetlila, ze výmeny informácií o individualizovaných údajoch týkajúcich sa plánovaných budúcich cien alebo mnozstiev medzi konkurentmi by sa mali povazovat za obmedzenie hospodárskej sútaze z hladiska ciela. Je pravda, ze v poznámke pod ciarou 4 v tomto bode 74 Komisia spresnila, ze v osobitných situáciách, ked sú spolocnosti plne odhodlané predávat v budúcnosti za ceny, ktoré vopred oznámili sirokej verejnosti (t. j. nemôzu ich zmenit), by sa takéto verejné oznámenia budúcich individualizovaných cien alebo mnozstiev nepovazovali za zámery, a za bezných okolností by sa preto nepovazovali za obmedzenie hospodárskej sútaze z hladiska ciela. Obsah tejto poznámky pod ciarou vsak nie je v prejednávanej veci relevantný, kedze výrobcovia nákladných vozidiel, vrátane spolocnosti Scania, nesprístupnili informácie o cenách, vymienané na nemeckej úrovni, sirokej verejnosti, ale iba svojim sietam autorizovaných predajcov. 350 Na základe vyssie uvedených úvah treba odmietnut argumentáciu zalobkýn týkajúcu sa verejnej povahy informácií o hrubých cenách, vymienaných na nemeckej úrovni. - O tvrdení zalobkýn týkajúcom sa toho, ze hrubé ceny vymienané na nemeckej úrovni nemali informacnú hodnotu vo vztahu k skutocne uplatnovaným cenám v rámci transakcií na trhu 351 Zalobkyne tvrdia, ze informácie vymienané na nemeckej úrovni, týkajúce sa hrubých cien, neposkytujú ziadny údaj o budúcom cenovom správaní konkurentov. Vysvetlujú, ze z dôvodu zlozitosti a mnozstva faktorov tvorby cien nákladných vozidiel nemajú hrubé ceny a sadzobníky hrubých cien ziadnu informatívnu hodnotu vo vztahu k skutocne uplatnovaným cenám v rámci transakcií na trhu, a to v rozpore s posúdením Komisie v napadnutom rozhodnutí. 352 Toto tvrdenie zalobkýn je zopakované a podrobnejsie rozvinuté v rámci ich argumentácie týkajúcej sa hospodárskeho a právneho kontextu výmeny informácií na nemeckej úrovni. Preto bude preskúmané v rámci posúdenia tejto argumentácie. ii) O plánovaných zmenách cistých cien a zliav ponúkaných zákazníkom, uvedených v odôvodnení 238 písm. a) napadnutého rozhodnutia 353 Treba pripomenút, ze Komisia v odôvodnení 238 písm. a) napadnutého rozhodnutia uviedla, ze Scania a úcastníci urovnania si prílezitostne vymienali informácie o plánovaných zmenách cistých cien alebo o zmenách zliav ponúkaných zákazníkom. Z odôvodnenia 212 písm. a) napadnutého rozhodnutia vyplýva, ze podla Komisie prebiehalo viacero týchto výmen informácií na nemeckej úrovni. 354 Zalobkyne popierajú, ze by k takýmto výmenám doslo, a tvrdia, ze listinné dôkazy, na ktoré sa odvoláva Komisia, nepreukazujú ich existenciu. 355 Zo spisu vyplýva, ze Komisia z právneho hladiska dostatocne preukázala existenciu postupov uvedených v bode 353 vyssie. 356 Pokial ide o výmenu informácií týkajúcich sa zliav, ich existencia je potvrdená v rukou písaných poznámkach zamestnanca spolocnosti [dôverné], ktoré sa týkajú stretnutia medzi konkurentmi 3. a 4. mája 2004 v priestoroch spolocnosti Scania DE a ktoré sú uvedené v odôvodnení 134 napadnutého rozhodnutia. V týchto poznámkach sa uvádza: "priemer cien + 5, 6, 7,5 %! ziadna zmena hrubých cien, rovnaká úroven zliav". Okrem toho z listinných dôkazov predlozených v odôvodnení 156 napadnutého rozhodnutia vyplýva, ze 7. septembra 2006 zamestnanec spolocnosti [dôverné] informoval zamestnancov ostatných výrobcov na nemeckej úrovni, vrátane zamestnanca spolocnosti Scania DE, pokial ide o zvýsenie cien zo strany spolocnosti [dôverné], pricom uviedol, ze "od 1. októbra 2016 dôjde k zvýseniu cien (len [dôverné]): 2 % v prípade vsetkých [dôverné] modelov" a ze "sadzobníky cien sa nemenia, ale zlava od predávajúceho áno". Rovnako z listinného dôkazu uvedeného v odôvodnení 158 napadnutého rozhodnutia vyplýva, ze 10. júla 2007 zamestnanec spolocnosti [dôverné] v odpovedi na ziadost o informácie od zamestnanca spolocnosti [dôverné], zaslanú zamestnancom konkurentov spadajúcich do nemeckej úrovne, oznámil zmenu zliav uplatnovaných spolocnostou [dôverné]. Zamestnanci spolocnosti Scania DE sa na uvedených výmenách informácií podielali. 357 Pokial ide o výmeny informácií o cistých cenách, z listinného dôkazu uvedeného v odôvodnení 140 napadnutého rozhodnutia vyplýva, ze v odpovedi na ziadost o informácie zo strany zamestnanca spolocnosti [dôverné] z 2. decembra 2004, týkajúcu sa zvýsení cien plánovaných na rok 2005, [dôverné] informovala svojich konkurentov predovsetkým o tom, ze cisté ceny sa zvýsia o 1 % od 1. januára 2005 v prípade vsetkých opcií a od 1. februára 2005 v prípade vsetkých sérií. Spolocnost [dôverné] spresnila, ze zvýsenie cien sa uskutocní prostredníctvom znízenia zliav. Rovnako z listinného dôkazu uvedeného v odôvodnení 149 napadnutého rozhodnutia vyplýva, ze v kontexte stretnutia medzi konkurentmi 12. septembra 2005 na nemeckej úrovni, na ktorom sa Scania zúcastnila, [dôverné] informovala svojich konkurentov o cistom zvýsení cien o 8 az 10 % v prípade modelu nákladného vozidla [dôverné]. Okrem toho z listinného dôkazu uvedeného v odôvodnení 179 napadnutého rozhodnutia vyplýva, ze v odpovedi na ziadost o informácie zamestnanca spolocnosti [dôverné] z 20. júla 2009, ktorá sa týkala okrem iného zvýsení cien na rok 2010, spolocnost [dôverné] informovala svojich konkurentov o zvýsení cistých cien o 1,5 %, uplatnovanom na objednávky uskutocnené od októbra 2009. Výmeny informácií o cistých cenách vyplývajú aj z listinného dôkazu uvedeného v odôvodneniach 184 a 188 napadnutého rozhodnutia. Zamestnanci spolocnosti Scania DE sa na uvedených výmenách informácií podielali. 358 Pokial ide o viaceré výmeny informácií uvedené v bodoch 356 a 357 vyssie (napríklad výmeny uvedené v odôvodneniach 140, 149, 156 a 158 napadnutého rozhodnutia), zalobkyne, odvolávajúc sa na dôvodenie uvedené v bodoch 327 a 342 vyssie, poukazujú na skutocnost, ze vymienanými informáciami boli "aktuálne" (a nie budúce) informácie patriace do verejnej sféry. Vzhladom na to, ze toto dôvodenie uz bolo Vseobecným súdom odmietnuté, argumentácia zalobkýn nespochybnuje záver vyjadrený v bode 355 vyssie. iii) O prenesení nákladov spojených so zavádzaním technológií v oblasti emisií pre stredne tazké a tazké nákladné vozidlá, vyzadovaných normami Euro 3 az Euro 6, na ktoré sa vztahuje odôvodnenie 238 písm. b) napadnutého rozhodnutia 359 Treba pripomenút, ze Komisia v odôvodnení 238 písm. b) napadnutého rozhodnutia uviedla, ze Scania a úcastníci urovnania uzavreli dohody a/alebo sa koordinovali, pokial ide o prenesenie nákladov spojených so zavádzaním technológií v oblasti emisií pre stredne tazké a tazké nákladné vozidlá, vyzadovaných normami Euro 3 az Euro 6. Z odôvodnenia 212 písm. b) napadnutého rozhodnutia vyplýva, ze podla Komisie sa na nemeckej úrovni uskutocnovali viaceré z týchto utajených postupov. 360 Zalobkyne spochybnujú, ze sa dohodli na nemeckej úrovni, pokial ide o prenesenie nákladov (zvýsenie hrubých cien) súvisiacich so zavádzaním technológií v oblasti emisií. Okrem toho, nepopierajúc pritom, ze informácie o cenách boli vymienané na nemeckej úrovni, spochybnujú, ze ceny spojené so zavádzaním technológií, ktoré boli predmetom výmen informácií, boli budúcimi cenami alebo plánovanými cenami. 361 Zo spisu vyplýva, ze Komisia z právneho hladiska dostatocne preukázala existenciu utajených postupov uvedených v bode 359 vyssie a úcast spolocnosti Scania na týchto postupoch. 362 Napríklad z dôkazov uvedených v odôvodnení 140 napadnutého rozhodnutia vyplýva, ze v rámci výmeny informácií na nemeckej úrovni, ku ktorej doslo medzi 2. a 8. decembrom 2004 a na ktorej sa zúcastnil zamestnanec spolocnosti Scania DE, [dôverné] informovala svojich konkurentov o svojom zámere zvýsit cenu za nové modely splnajúce normu Euro 4 o 5410 eur. Rovnako z dôkazov uvedených v odôvodnení 141 napadnutého rozhodnutia vyplýva, ze v odpovedi na e-mail B, zamestnanca spolocnosti Scania DE, ktorý bol adresovaný konkurentom a pozadovali sa v nom informácie o cenách a dátumoch dodania motorov splnajúcich normy Euro 4 a Euro 5, J z nemeckej dcérskej spolocnosti [dôverné] odpovedal, ze tento výrobca bude dodávat nákladné vozidlá splnajúce tieto normy od apríla alebo mája 2005 a ze dodatocné ceny za motory splnajúce normy Euro 4 a Euro 5 budú 11500 eur a 14800 eur. Okrem toho z dôkazov uvedených v odôvodnení 149 napadnutého rozhodnutia vyplýva, ze 12. septembra 2005 sa uskutocnili výmeny informácií o cenách na stretnutí medzi konkurentmi na nemeckej úrovni. Medzi témami rokovania boli zvýsenia cien, plánované na rok 2006. I zo spolocnosti Scania DE bol na stretnutí prítomný. Z rukou písaných poznámok jedného z úcastníkov stretnutia vyplýva, ze [dôverné] informovala svojich konkurentov o vyssích cenách, ktoré bude tento výrobca uplatnovat z dôvodu zavádzania technológií splnajúcich normy Euro 4 a Euro 5. Z dôkazov uvedených v spise tiez vyplýva, ze na vyssie uvedenom stretnutí z 12. septembra 2005 urobil I zo spolocnosti Scania DE podrobnú prezentáciu o zvýseniach cien vyplývajúcich zo zavádzania technológií splnajúcich normy Euro 3 a Euro 4, uplatnovaných spolocnostou Scania. Z dôkazov uvedených v odôvodnení 166 napadnutého rozhodnutia, týkajúcich sa stretnutia medzi konkurentmi na nemeckej úrovni 12. a 13. marca 2008, tiez vyplýva, ze doslo k výmenám informácií o plánovaných zvýseniach cien. V prezentácii uskutocnenej zo strany [dôverné] sa uvádzalo zvýsenie o 2350 eur v prípade motorov splnajúcich normu Euro 5 od mája 2008. 363 Pokial ide o viaceré výmeny informácií uvedené v bode 362 vyssie (výmeny uvedené v odôvodneniach 141, 149 a 166 napadnutého rozhodnutia), zalobkyne s odvolaním sa na dôvodenie uvedené v bodoch 327 a 342 vyssie tvrdia, ze vymienané informácie boli aktuálne, a nie budúce, a ze patrili do verejnej sféry. Vzhladom na to, ze toto dôvodenie uz bolo Vseobecným súdom odmietnuté, argumentácia zalobkýn nespochybnuje záver vyjadrený v bode 361 vyssie. iv) O výmene iných citlivých informácií z obchodného hladiska, uvedenej v odôvodnení 238 písm. c) napadnutého rozhodnutia 364 Treba pripomenút, ze v odôvodnení 238 písm. c) napadnutého rozhodnutia Komisia uviedla, ze Scania a úcastníci urovnania si vymienali dalsie citlivé obchodné informácie, akými sú informácie týkajúce sa dodacích lehôt, uskutocnených objednávok a úrovne zásob, cielových podielov na trhu, aktuálnych cistých cien a zliav, sadzobníkov hrubých cien (a to aj pred nadobudnutím ich úcinnosti) a konfigurátorov nákladných vozidiel. 365 Zalobkyne predovsetkým tvrdia, ze "dalsie citlivé obchodné informácie", ktoré sa obcas vymienali na nemeckej úrovni, boli technickej povahy a neboli schopné odstránit strategickú neistotu medzi úcastníkmi, pokial ide o ich správanie na trhu. Podla zalobkýn tieto informácie nemozno povazovat samostatne alebo v spojení s ostatnými informáciami uvedenými v odôvodnení 238 napadnutého rozhodnutia za súcast porusenia "z hladiska ciela". 366 V tejto súvislosti treba poznamenat, ze z odôvodnenia 237 napadnutého rozhodnutia vyplýva, ze podla Komisie výmena citlivých obchodných informácií, uvedených v bode 364 vyssie, predstavovala jeden z prostriedkov pouzívaných konkurentmi, ktorý im umoznoval koordinovat ceny a zvysovania hrubých cien, pricom ostatnými prostriedkami boli utajené kontakty týkajúce sa tvorby cien, nacasovania a dodatocných nákladov vyplývajúcich z uvedenia nových modelov nákladných vozidiel splnajúcich emisné normy [uvedené v odôvodnení 238 písm. a) a b) napadnutého rozhodnutia] na trh. 367 Z odôvodnenia 317 napadnutého rozhodnutia tiez vyplýva, ze podla Komisie výmena citlivých obchodných informácií, uvedených v bode 364 vyssie, predstavovala jeden z prostriedkov, ktoré konkurenti pouzívali na znízenie strategickej neistoty medzi nimi, pokial ide o budúce ceny, zvýsenia hrubých cien, nacasovanie a prenesenie nákladov spojených so zavádzaním modelov nákladných vozidiel splnajúcich environmentálne normy. 368 Treba tiez poznamenat, ze clánok 1 výroku napadnutého rozhodnutia neodkazuje na výmeny "iných citlivých obchodných informácií", identifikovaných v odôvodnení 238 písm. c) napadnutého rozhodnutia. 369 Okrem toho Komisia vo vyjadrení k zalobe vysvetlila, ze odkaz na "dalsie citlivé obchodné informácie" predstavuje jeden z príkladov spôsobu, akým clenovia kartelu uplatnovali svoj zosúladený postup, pokial ide o budúce ceny a zvýsenia hrubých cien, ako aj nacasovanie zavádzania technológií a prenesenie na to sa vztahujúcich nákladov, a ze tento odkaz nerozsiruje rozsah porusenia. 370 Z vyssie uvedeného vyplýva, ze preskúmanie dôvodnosti posúdení Komisie, týkajúcich sa výmen "dalsích citlivých obchodných informácií" sa stane nadbytocným, ak sa ukáze, ze sa Komisii podarilo preukázat existenciu iných utajených postupov, uvedených v odôvodnení 238 písm. a) a b) a v odôvodnení 317 písm. a) a b) napadnutého rozhodnutia, a obmedzenie hospodárskej sútaze "z hladiska ciela", vyplývajúce z týchto postupov. Vseobecný súd dospel k záveru o tejto otázke v bode 394 nizsie. 371 V tejto súvislosti Vseobecný súd tiez zohladnuje okolnost, ze závery Komisie týkajúce sa výmeny "iných citlivých obchodných informácií" nemajú vplyv na trvanie a závaznost porusenia, a v dôsledku toho na výsku pokuty, kedze tieto informácie sú determinované utajenými postupmi uvedenými v odôvodnení 238 písm. a) a b) a v odôvodnení 317 písm. a) a b) napadnutého rozhodnutia. 3) O cieli výmen informácií na nemeckej úrovni 372 Zalobkyne tvrdia, ze výmeny informácií na nemeckej úrovni sa týkali predovsetkým technických informácií o výrobkoch. Úcastníci mali za ciel ostat informovaní o technickom vývoji nákladných vozidiel, aby mohli lepsie slúzit zákazníkom. Podla zalobkýn boli úcastníci na výmenách informácií na nemeckej úrovni na úcet spolocnosti Scania DE skolitelmi v oblasti predaja a nepodielali sa na prijímaní rozhodnutí spolocnosti Scania DE o cenách. Na podporu svojich tvrdení zalobkyne predlozili vyhlásenia pod prísahou zamestnancov spolocnosti Scania DE, ktorí sa zúcastnili na výmenách informácií na nemeckej úrovni. Poukázali tiez na odpoved [dôverné] na oznámenie o výhradách. 373 Komisia tvrdí, ze tvrdenia zalobkýn sú nedôvodné. 374 Treba poznamenat, ze obsah spisu nepodporuje tvrdenie zalobkýn, podla ktorého sa výmeny informácií na nemeckej úrovni týkali hlavne technických otázok. Naopak, dôkazy nachádzajúce sa v spise preukazujú, ze významná cast týchto výmen sa týkala informácií o cenách, ktoré v rozpore s analýzou zalobkýn mali výhladový charakter a nepatrili do verejnej sféry. Protisútazný ciel výmen informácií na nemeckej úrovni je preukázaný aj tou skutocnostou, ze viaceré z týchto výmen mali pôvod v ziadostiach o informácie zo strany zamestnancov jednotlivých výrobcov, ktoré sa týkali zvýsení cien plánovaných konkurentmi do budúcnosti. V e-maile z 2. decembra 2004, uvedenom v odôvodnení 140 napadnutého rozhodnutia, tak K zo spolocnosti [dôverné] napísal, pokial ide o "zvýsenie cien v roku 2005", "tak ako kazdý rok chce séf vediet, ci a kedy v budúcom roku zvýsite svoje ceny", a spresnuje: "Z tohto dôvodu prosím zdielajte túto informáciu s kazdým, aby sme nestrácali cas vypisovaním individuálnych ziadostí". V e-maile z 21. júla 2009, uvedenom v odôvodnení 180 napadnutého rozhodnutia, L, zamestnanec spolocnosti [dôverné], v odpovedi na e-mail I zo spolocnosti Scania DE, ktorý poziadal o témy rokovania na stretnutie konkurentov na nemeckej úrovni 17. a 18. septembra 2009, uviedol "spontánne návrhy tém", pricom upresnil: "Euro VI? Uvedomujem si - môzeme a chceme sa o tomto rozprávat? - Ako môzeme vsetci znova zvýsit úroven cien v tomto roku?" 375 Zamestnanci spolocnosti Scania DE vo svojich vyhláseniach pod prísahou vyhlásili, ze sa nezúcastnujú na procese prijímania rozhodnutí o cenách v rámci tejto spolocnosti, no tieto vyhlásenia nepotvrdzujú tvrdenie, podla ktorého sa výmeny informácií na nemeckej úrovni týkali predovsetkým technických informácií, ani tvrdenie, podla ktorého mali vyssie uvedení zamestnanci na základe svojej úcasti na týchto výmenách informácií za ciel informovat sa o technickom vývoji. 376 Rovnako tvrdenie [dôverné], na ktoré sa odvolávajú zalobkyne a podla ktorého informácie o cenách nepredstavovali hlavný dôvod úcasti jej zamestnancov na výmenách informácií na nemeckej úrovni, a jej tvrdenie, podla ktorého sa táto spolocnost zaujímala o sadzobníky ostatných výrobcov z toho hlavného dôvodu, ze boli jedinými dokumentmi obsahujúcimi celkový prehlad jednotlivých modelov a variácií nákladných vozidiel, nie sú podla názoru Vseobecného súdu presvedcivé. Ako správne poznamenáva Komisia, vyssie uvedené tvrdenia [dôverné] nevysvetlujú dôvod, pre ktorý bolo na úcely získania zoznamu jednotlivých modelov a variácií nákladných vozidiel potrebné si vymienat aj informácie o budúcich zvýseniach cien. Napokon, zo spisu vyplýva, ze tento výrobca pocas správneho konania (vo svojich odpovediach na ziadost Komisie o informácie) jasne uviedol, ze výmeny informácií na nemeckej úrovni sa týkali aj informácií o plánovaných zvýseniach sadzobníkov a ze tieto výmeny mali systematický a pravidelný charakter. 377 Z vyssie uvedeného vyplýva, ze tvrdenia zalobkýn, uvedené v bode 372 vyssie, nepovazuje Vseobecný súd za presvedcivé. Naopak, spis preukazuje dôvodnost záveru Komisie, uvedeného v odôvodnení 307 napadnutého rozhodnutia, podla ktorého výmeny informácií týkajúce sa zvýsení hrubých cien nákladných vozidiel prekracovali rámec výmeny informácií, ktoré sa nachádzali vo verejnej sfére, a ich cielom bolo zvýsit transparentnost medzi úcastníkmi, a v dôsledku toho znízit neistotu spojenú s bezným fungovaním trhu. 378 Okrem toho aj za predpokladu, ze by výmeny informácií na nemeckej úrovni sledovali také legitímne ciele, akými sú ciele uvádzané zalobkynami, ktoré koexistovali s preukázaným protisútazným cielom, táto okolnost by nespochybnila záver Komisie o existencii obmedzenia hospodárskej sútaze "z hladiska ciela". Z ustálenej judikatúry totiz vyplýva, ze utajené správanie mozno povazovat za obmedzujúce aj vtedy, ak jeho jediným cielom nebolo obmedzit hospodársku sútaz, ale sledovalo aj iné, legitímne ciele (pozri v tomto zmysle rozsudok z 20. novembra 2008, Beef Industry Development Society a Barry Brothers, [377]C-209/07, [378]EU:C:2008:643, bod [379]21 a citovanú judikatúru). 379 So zretelom na vyssie uvedené úvahy treba zamietnut argumentáciu zalobkýn týkajúcu sa ciela výmen informácií na nemeckej úrovni. 4) O kontexte výmeny informácií na nemeckej úrovni 380 Zalobkyne tvrdia, ze analýza hospodárskeho a právneho kontextu, predovsetkým povahy a struktúry trhu nákladných vozidiel, ako aj podmienok jeho fungovania, spochybnuje, ze by porusenie konstatované Komisiou malo povahu "z hladiska ciela". 381 Zalobkyne vysvetlujú, ze nákladné vozidlá sa vyrábajú a uvádzajú na trh v mnohých podobách a variáciách, v závislosti od potrieb zákazníkov, a ze ich konecná cena závisí od ich vlastností a od osobitostí vnútrostátneho trhu, na ktorom sa predávajú. Zalobkyne tiez poznamenávajú, ze kupujúcimi nákladných vozidiel sú profesionáli, ktorí majú významnú vyjednávaciu silu. 382 Zalobkyne tak dospeli k záveru, ze z dôvodu zlozitosti nákladných vozidiel a mnozstva faktorov ovplyvnujúcich konecnú cenu fakturovanú zákazníkovi, ktorá sa stáva individualizovanou cenou, hrubé ceny a sadzobníky hrubých cien, vymienané medzi konkurentmi, nemajú informatívnu hodnotu, pokial ide o parametre hospodárskej sútaze (t.j. pokial ide o ceny, ktoré sa majú fakturovat alebo ktoré sa skutocne uplatnujú pri transakciách na trhu), a ze Komisia dostatocne nezohladnila tento kontext pri urcovaní povahy výmen informácií. 383 Zalobkyne tiez tvrdia, ze Scania pouzíva mechanizmus urcovania cien, ktorý je zlozitý a v ktorom sa rozhodnutia o tvorbe cien prijímajú na viacerých obchodných úrovniach, ktoré sú od seba nezávislé, a na základe slobodných rokovaní medzi sídlom spolocnosti Scania, vnútrostátnymi distribútormi, miestnymi autorizovanými predajcami a konecnými zákazníkmi. Zmena cien napriec dodávatelským retazcom, vyvolaná nezávislou povahou rokovaní na vsetkých úrovniach, teda spôsobuje zrusenie prepojenia medzi cenami zo závodu urcenými pre distribútorov a sadzobníkmi hrubých cien distribútorov, urcenými pre autorizovaných predajcov, a skutocnou cenou transakcie uplatnovanej nezávislými autorizovanými predajcami na konecných zákazníkov. Na podporu svojej argumentácie poukazujú zalobkyne na ekonomickú správu z 9. decembra 2017, ktorá v prípade spolocnosti Scania preukazuje velký rozdiel medzi hrubými cenami distribútorov, urcenými pre autorizovaných predajcov, a cenami zodpovedajúcich transakcií, ako aj neexistenciu spolocného trendu pri sadzobníkoch hrubých cien a skutocných cenách transakcií. Z toho vyplýva, ze konkurent si údajne nemohol vyvodit, aká by bola priblizná zmena skutocnej ceny transakcie na základe zmeny v sadzobníku hrubých cien. 384 V prvom rade treba pripomenút, ze Komisia v odôvodneniach 22 az 40 napadnutého rozhodnutia predstavila struktúru trhu nákladných vozidiel a mechanizmus urcovania cien v priemyselnom odvetví nákladných vozidiel (pozri body 19 az 22 vyssie). 385 Treba tiez pripomenút, ze v odôvodneniach 51 a 52 napadnutého rozhodnutia Komisia skúma dopad zvýsení cien na európskej úrovni na ceny na vnútrostátnej úrovni (pozri body 32 a 33 vyssie). V tejto súvislosti Komisia poznamenáva, ze vnútrostátni distribútori výrobcov, akým je aj Scania DE, nie sú nezávislí pri urcovaní hrubých cien a sadzobníkov hrubých cien a ze vsetky ceny uplatnované v kazdej etape distribucného retazca az ku konecnému spotrebitelovi vyplývajú zo sadzobníkov celoeurópskych hrubých cien urcovaných na úrovni sídla (odôvodnenie 51 napadnutého rozhodnutia). 386 Z toho podla Komisie vyplýva, ze zvýsenie cien v celoeurópskom sadzobníku hrubých cien, o ktorom sa rozhoduje na úrovni sídla, determinuje pohyb cistej ceny distribútora, t. j. ceny, ktorú distribútor platí sídlu za nákup nákladného vozidla. Preto má podla Komisie zvýsenie vyssie uvedených hrubých cien zo strany sídla vplyv aj na úroven hrubej ceny distribútora, to znamená na cenu, ktorú autorizovaný predajca zaplatí distribútorovi, hoci aj cena pre konecného spotrebitela nie je nevyhnutne zmenená v rovnakom pomere alebo nie je zmenená vôbec (odôvodnenie 52 napadnutého rozhodnutia). 387 Komisia práve preto pri zohladnení tohto skutkového kontextu v rámci posúdenia protisútaznej povahy výmen informácií, ktoré sa týkajú budúcich zvysovaní hrubých cien, v odôvodnení 284 napadnutého rozhodnutia spresnuje, ze z dôvodu zvýsenej transparentnosti trhu nákladných vozidiel a jeho velkej koncentrácie bolo jedinou neistotou, ktorej úcastníci celili, to, ci sa oficiálna cenová politika ich konkurentov zmení, a ak áno, z akého dôvodu a k akému dátumu. Komisia konstatuje, ze s cielom odstránit túto neistotu si Scania a úcastníci urovnania vytvorili dobre struktúrovanú a systematickú výmenu strategických informácií týkajúcich sa budúceho cenového vývoja. Podla Komisie budúce zvýsenia hrubých cien predstavovali faktor urcovania cien, uplatnovaný na celoeurópske sadzobníky hrubých cien (ktoré mali k dispozícii vsetci úcastníci okrem [dôverné]), pricom z týchto sadzobníkov vychádzali vsetky ceny uplatnované na vnútrostátnej úrovni, vrátane cien konecných transakcií (odôvodnenie 284 napadnutého rozhodnutia). 388 Komisia tiez spresnuje, ze skutocnost, podla ktorej na základe výmeny informácií nebolo mozné presne vypocítat konecné ceny nákladných vozidiel predávaných spotrebitelom, nie je relevantná. Podla Komisie výmena informácií odhalujúca trend budúceho pohybu hrubých cien umoznila konkurentom pochopit dátum a spôsob, akým sa vyvíjali ceny v Európe. Okrem toho podla Komisie výmena podrobných sadzobníkov hrubých cien umoznila výrobcom priblizne odpocítat aktuálne a/alebo budúce cisté ceny na základe kombinácie jednotlivých druhov informácií, ktoré získali (odôvodnenie 285 napadnutého rozhodnutia). 389 V druhom rade treba pripomenút, ze Komisia v odôvodneniach 41 az 50 napadnutého rozhodnutia popisuje mechanizmus urcovania cien v rámci spolocnosti Scania a subjekty zapojené do tohto urcovania (pozri body 23 az 31 vyssie). 390 Z bodov 384 az 389 vyssie vyplýva, ze v rozpore s tvrdením zalobkýn Komisia dostatocne zohladnila kontext výmen informácií, na ktorých sa Scania zúcastnila, ked dospela k záveru o ich protisútaznej povahe "z hladiska ciela". Komisia predovsetkým zohladnila charakteristické vlastnosti trhu nákladných vozidiel a mechanizmu tvorby ich cien, na to, aby dospela k záveru, ze výmeny výhladových informácií, uskutocnených predovsetkým na nemeckej úrovni, mali protisútaznú povahu "z hladiska ciela". 391 V tretom rade, pokial ide o argumentáciu zalobkýn uvedenú v bode 383 vyssie, po prvé treba pripomenút, ze podla judikatúry môze mat zosúladený postup protisútazný ciel aj vtedy, ked nemá priamu súvislost so spotrebitelskými cenami (pozri body 319 az 321 vyssie). V dôsledku toho neexistencia vplyvu, ktorý by mohlo mat zvýsenie hrubých cien, o ktorom sa rozhodlo v ktorejkolvek etape distribucného retazca spolocnosti Scania, na cenu zaplatenú zo strany konecného spotrebitela, nestací na spochybnenie záveru Komisie, podla ktorého výmena informácií o budúcich zmenách hrubých cien, uskutocnená predovsetkým na nemeckej úrovni, predstavovala obmedzenie hospodárskej sútaze "z hladiska ciela", a to z dôvodu uzitocnosti vymenených informácií pre zadefinovanie cenovej stratégie konkurentov. 392 Po druhé, argumentácia zalobkýn, uvedená v bode 383 vyssie, nepreukazuje neexistenciu strategickej povahy informácií o budúcich zmenách hrubých cien, poskytnutých zamestnancami spolocnosti Scania DE pri výmenách informácií na nemeckej úrovni. Tak ako totiz vyplýva z predstavenia mechanizmu urcovania cien v rámci spolocnosti Scania (pozri najmä body 26, 27 a 31 vyssie), hrubé ceny uplatnované spolocnostou Scania DE, na ktoré sa uplatnujú zlavy, predstavujú základ predajnej ceny nákladných vozidiel pre autorizovaných predajcov na nemeckom trhu. Z toho vyplýva, ze vyssie uvedené budúce zmeny hrubých cien sú prvkom, ktorý ovplyvnuje cenu za prevod vlastníctva k nákladnému vozidlu spolocnostou Scania DE na nemeckých autorizovaných predajcov a ze výmeny informácií o týchto zmenách tak majú strategický charakter. 393 Po stvrté a vseobecnejsie, strategický charakter informácií týkajúcich sa budúcej zmeny hrubých cien, vymienaných na nemeckej úrovni, preukazuje aj frekvencia, pravidelný a systematický charakter výmen, ako aj skutocnost, ktorá nebola spochybnená a ktorá je uvedená v odôvodnení 93 napadnutého rozhodnutia, ze v prípade väcsiny výrobcov boli tieto informácie casto zasielané do ich príslusných sídiel a boli zohladnované v rámci urcovania ich cenových stratégií. 394 Na základe vyssie uvedených úvah treba odmietnut argumentáciu zalobkýn týkajúcu sa kontextu výmen informácií na nemeckej úrovni. Treba tiez dospiet k záveru, ze to, ze Komisia výmeny informácií na nemeckej úrovni kvalifikovala ako obmedzenie hospodárskej sútaze "z hladiska ciela", nepredstavuje nesprávne posúdenie. Piaty zalobný dôvod sa preto musí zamietnut. e) O siestom zalobnom dôvode, zalozenom na nesprávnom uplatnení clánku 101 ZFEÚ a clánku 53 Dohody o EHP, spocívajúcom v tom, ze Komisia usúdila, ze geografický rozsah porusenia týkajúceho sa nemeckej úrovne sa vztahoval na celé územie EHP 395 Zalobkyne spochybnujú konstatovanie Komisie, uvedené v odôvodnení 386 napadnutého rozhodnutia, podla ktorého sa geografický rozsah porusenia vztahoval na celé územie EHP pocas celého jeho trvania, zahrnajúc tak aj správanie konkurentov na nemeckej úrovni. 396 Treba pripomenút, ze Komisia v prejednávanej veci dospela k záveru o existencii jediného a pokracujúceho porusenia clánku 101 ZFEÚ a clánku 53 Dohody o EHP od 17. januára 1997 do 18. januára 2011. 397 Pokial ide o geografický rozsah porusenia, Komisia usúdila, ze toto porusenie sa vztahovalo na celé územie EHP pocas celého obdobia od 17. januára 1997 do 18. januára 2011 (odôvodnenie 386 napadnutého rozhodnutia). 398 Dôvodenie Komisie, z ktorého vychádza záver v odôvodnení 386 napadnutého rozhodnutia, je v odôvodneniach 388 a 389 napadnutého rozhodnutia uvedené takto: "(388) Spolocnost Scania a úcastníci urovnania majú hrubé ceny uplatnované na európskej úrovni a sadzobníky hrubých cien. Dôkazy preukazujú, ze pred a po zavedení sadzobníkov na európskej alebo celosvetovej úrovni mali konkurenti protisútazné rokovania, ktoré pokrývali územie zmluvných strán Dohody o EHP, a dohodli sa na zvýseniach hrubých cien s cielom zosúladit ceny za stredne tazké a tazké nákladné vozidlá v EHP. Dôkazy preukazujú, ze pred zavedením európskych sadzobníkov cien sa rokovania netýkali iba specifických krajín, ale ze mali výslovne európsky rozsah (pozri odôvodnenia 103 a 104). Po zavedení európskych sadzobníkov hrubých cien, uplatnujúcich sa na celom území EHP, mohli konkurenti chápat európsku cenovú stratégiu na základe vymienania si informácií o zvýseniach hrubých cien v Nemecku (pozri odôvodnenie 175), kedze tieto zvýsenia boli odrazom zvýsení hrubých cien, uplatnovaných sídlami na ich príslusné európske sadzobníky hrubých cien. (389) Okrem toho si dohodli a/alebo koordinovali nacasovanie a prenesenie nákladov spojených so zavádzaním technológií v oblastí emisií pre stredne tazké a tazké nákladné vozidlá, stanovených normami Euro 3 az [Euro] 6, ktoré sa uplatnovali na celom území EHP. Výmeny informácií o dátumoch zavádzania nových technologických noriem (napríklad norma Euro 3) a o súvisiacich zvýseniach cien sa neobmedzovali na urcité krajiny, ale pokrývali celý EHP (pozri odôvodnenia 100 a 103)." 399 Treba tiez pripomenút, ze v napadnutom rozhodnutí Komisia konstatovala, ze výmeny informácií medzi konkurentmi na úrovni riadiacich instancií sa zastavili v septembri 2004 a ze po tomto dátume sa vo výmene informácií medzi konkurentmi pokracovalo na nemeckej úrovni [odôvodnenie 327 písm. a) napadnutého rozhodnutia]. 400 Medzi adresátmi napadnutého rozhodnutia bola aj Scania DE, kedze Komisia usúdila, ze tento subjekt bol priamo zodpovedný za výmeny protisútazných informácií za obdobie od 20. januára 2004 do 18. januára 2011 [odôvodnenie 410 písm. b) napadnutého rozhodnutia]. 401 Zalobkyne na úcely podporenia svojho tvrdenia, podla ktorého výmeny informácií medzi konkurentmi na nemeckej úrovni nemali rozsah, ktorý presahoval nemecké územie, uvádzajú v podstate dve skupiny tvrdení. 402 Jednak zalobkyne tvrdia, ze informácie, ktoré Scania DE získala od svojich konkurentov, nemali význam idúci nad rámec nemeckého trhu. Okrem toho sa podla názoru zalobkýn Scania DE nikdy nedomnievala, ze tieto informácie mali taký význam a ze boli spôsobilé znízit neistotu, pokial ide o európsku cenovú stratégiu jej konkurentov. 403 Po druhé, zalobkyne tvrdia, ze Scania DE neposkytla svojim konkurentom informácie, ktoré mali význam presahujúci rámec nemeckého trhu, znizujúc tak ich neistotu, pokial ide o cenovú stratégiu spolocnosti Scania mimo Nemecka. Okrem toho Scania DE nevyvolala u svojich konkurentov "dojem", ze poskytuje informácie majúce význam pre celý EHP. 404 Tieto dve skupiny tvrdení sú preskúmané nizsie. 1) O geografickom rozsahu informácií získaných spolocnostou Scania DE 405 V prvom rade zo spisu vyplýva, ze výrobcovia nákladných vozidiel zacali postupne uplatnovat európske sadzobníky hrubých cien od roku 2000 a ze v roku 2006 mala takéto sadzobníky väcsina výrobcov, a to konkrétne [dôverné], [dôverné], [dôverné], [dôverné] a [dôverné]. Vseobecný súd dospel k záveru, ze takto tomu bolo aj v prípade spolocnosti Scania, tak ako bude vysvetlené v bodoch 426 az 428 nizsie. Jedine [dôverné] nemala európsky sadzobník hrubých cien. 406 Treba tiez poukázat na to, ze zalobkyne vo vztahu k ostatným úcastníkom konania nespochybnujú konstatovanie Komisie, uvedené v odôvodneniach 51 a 52 napadnutého rozhodnutia, podla ktorého sa európske sadzobníky hrubých cien stanovujú v sídle výrobcov, a ze zvýsenia cien uvedené v týchto sadzobníkoch ovplyvnujú úroven cien na úrovni distribútorov a autorizovaných predajcov. 407 V druhom rade, spis v prejednávanej veci obsahuje skutocnosti, ktoré naznacujú, ze konkurenti mali viac-menej presnú vedomost o existencii takýchto sadzobníkov. Z internej prezentácie spolocnosti [dôverné] z 30. marca 2006, uvedenej v odôvodnení 151 napadnutého rozhodnutia, tak vyplýva, ze tento výrobca mal k dispozícii informácie týkajúce sa zvýsení cien konkurentov, vychádzajúce z európskych sadzobníkov hrubých cien spolocnosti [dôverné], spolocnosti [dôverné], spolocnosti Scania a spolocnosti [dôverné], z talianskeho sadzobníka cien spolocnosti [dôverné] a z nemeckého sadzobníka cien spolocnosti [dôverné]. Rovnako, tak ako vyplýva z odôvodnenia 160 napadnutého rozhodnutia, podla prieskumu vykonaného zamestnancami konkurentov so sídlom v Spanielsku, týkajúceho sa "struktúry cien", výsledky ktorého boli uvedené v tabulke, [dôverné], [dôverné], [dôverné], [dôverné], [dôverné] a [dôverné] mali "spolocné ceny" v Únii, zatial co [dôverné] a Scania ich nemali. Tabulka s výsledkami prieskumu bola oznámená zamestnancom konkurentov so sídlom v Spanielsku, vrátane zamestnancov spolocnosti Scania v Spanielsku. 408 Pokial ide o poukázanie zalobkýn na internú prezentáciu spolocnosti [dôverné] z apríla 2008, ktorá mohla naznacovat, ze tento podnik si v roku 2008 nemyslel, ze jeho konkurenti pouzívajú európske sadzobníky hrubých cien, Vseobecný súd ju nepovazuje za rozhodujúcu v rámci ním vykonávaného celkového posúdenia dôkazov. Okrem toho tento podnik v roku 2010 v rámci svojej ziadosti o oslobodenie od pokút uviedol, ze má k dispozícii európsky sadzobník hrubých cien a ze "tak tomu môze byt aj v prípade konkurentov", cím tak Komisii naznacil, ze geografický rozsah výmen informácií môze byt európsky. 409 V tretom rade, niektorí výrobcovia, ktorí mali k dispozícii európske sadzobníky hrubých cien spolocnosti ([dôverné]) pocas správneho konania spresnili, ze zvýsenia cien, ktoré oznamovali na nemeckej úrovni, boli v podstate zvýseniami uplatnovanými na uvedené európske sadzobníky, kedze vnútrostátne sadzobníky boli nahradené týmito sadzobníkmi. Vseobecný súd v tejto súvislosti odkazuje na odpovede spolocností [dôverné], [dôverné] a [dôverné] na ziadost o informácie zo strany Komisie z 27. novembra 2012, pripojené k vyjadreniu k zalobe, a na odpoved spolocnosti [dôverné] na ziadost o informácie zo strany Komisie z 19. septembra 2013, ktorú táto spolocnost predlozila v nadväznosti na opatrenie na zabezpecenie priebehu konania, prijaté Vseobecným súdom (pozri bod 75 vyssie). Z týchto dôkazov vyplýva, ze rozsah protisútazných informácií poskytnutých aspon niektorými konkurentmi spolocnosti Scania pocas výmen informácií na nemeckej úrovni, na ktorých sa nesporne podielali zamestnanci spolocnosti Scania DE, prekrocil nemecký trh. 410 Vo stvrtom rade, tak ako sa uvádza v odôvodnení 327 písm. c) napadnutého rozhodnutia, zo spisu vyplýva, ze zamestnanci výrobcov zúcastnujúcich sa na výmenách informácií na nemeckej úrovni viackrát oznamovali tieto informácie sídlu, co predstavuje dodatocný dôkaz preukazujúci to, ze rozsah týchto výmen informácií presahoval nemecký trh (pozri odôvodnenie 213 napadnutého rozhodnutia, ktoré odkazuje na príklady toho, ako sa sídlu oznamovali informácie vymienané na nemeckej úrovni). V tejto súvislosti treba odkázat najmä na obsah odôvodnenia 175 napadnutého rozhodnutia, ktoré nielenze preukazuje, ze sa sídlu spolocnosti [dôverné] oznamovali informácie vymienané na nemeckej úrovni, ale tiez potvrdzuje tvrdenie Komisie, uvedené v odôvodnení 388 napadnutého rozhodnutia, podla ktorého informácie vymienané na nemeckej úrovni, týkajúce sa zvysovaní hrubých cien, pomáhali výrobcom pochopit cenovú stratégiu ich konkurentov na európskej úrovni. Podla listinného dôkazu, obsiahnutého v odôvodnení 175 napadnutého rozhodnutia, tak manazér spolocnosti [dôverné] v sídle spolocnosti napísal svojim kolegom vo vztahu k informáciám vymeneným na nemeckej úrovni: "Týmto by som sa s Vami chcel podelit o prehlad nemeckého trhu, pokial ide o výrobné lehoty a zvýsenia cien nasich konkurentov... Prinajmensom cenová stratégia sa silne prispôsobuje celkovému európskemu prístupu konkurentov." 411 Rovnako skutocnost preukázaná v rámci preskúmania tretieho zalobného dôvodu, podla ktorej zamestnanci na nizsej úrovni sídla vedeli o výmenách cenových informácií na nemeckej úrovni (pozri body 221 az 229 vyssie), podporuje tvrdenie Komisie týkajúce sa geografického rozsahu výmen informácií na nemeckej úrovni. 412 V piatom rade, zo spisu vyplýva, ze tak ako to Komisia poznamenala v odôvodnení 327 písm. b) napadnutého rozhodnutia, so zretelom na skutocnost, ze nemecké dcérske spolocnosti úcastníkov nevyrábali nákladné vozidlá a nemali za úlohu vyvíjat technológie, kedze tieto povinnosti boli vo výlucnej právomoci sídla, bolo mozné sa domnievat, ze informácia vymenená na nemeckej úrovni, týkajúca sa nacasovania a dodatocných nákladov vztahujúcich sa na súlad s normami Euro 5 a Euro 6, pochádzala zo sídla a týkala sa celého EHP. 413 Konstatovanie uvedené v bode 412 vyssie je ilustrované listinným dôkazom uvedeným v odôvodnení 148 napadnutého rozhodnutia, ktorý sa týka spolocnosti Scania. V e-maile z 26. júla 2005 I, zamestnanec spolocnosti Scania DE, ktorý sa podielal na výmenách informácií na nemeckej úrovni, poskytol E zo sídla spolocnosti [dôverné] informácie o dátume, kedy Scania predstaví celú svoju skálu motorov splnajúcich normu Euro 4, a o zavádzaní modelov nákladných vozidiel splnajúcich normu Euro 5, pricom spresnil, ze presné dátumy a ceny bude poznat "po dovolenkách [zamestnancov] v závode Södertälje [Svédsko]". Kedze Södertälje je mestom, v ktorom má Scania svoje sídlo, na základe tohto spresnenia, ktoré poskytol zamestnanec spolocnosti Scania DE zamestnancovi spolocnosti [dôverné], je mozné vyvodit, ze informácie, na ktoré sa zamestnanec spolocnosti Scania DE odvolával, pochádzali zo sídla, a teda mali rozsah presahujúci nemecký trh. Listinný dôkaz uvedený v odôvodnení 148 napadnutého rozhodnutia tiez preukazuje vplyv sídla spolocnosti Scania na urcovanie cien uplatnovaných na nemeckom trhu, problematika coho je rozobratá v bodoch 422 az 438 nizsie. 414 So zretelom na úvahy uvedené v bodoch 405 az 413 vyssie, posudzované spolocne, treba konstatovat, ze rozsah informácií, ktoré Scania DE získala pri výmenách na nemeckej úrovni, presahoval nemecký trh. 415 V tejto súvislosti tvrdenie zalobkýn, podla ktorého sa zamestnanci spolocnosti Scania DE zúcastnujúci sa na výmenách informácií na nemeckej úrovni nikdy nedomnievali, ze sa informácie získané od zástupcov dcérskych spolocností ostatných výrobcov nákladných vozidiel vztahujú na európske ceny alebo ze môzu znizovat neistotu, pokial ide o európsku cenovú stratégiu ostatných výrobcov, nie je podla názoru Vseobecného súdu presvedcivé. 416 Po prvé, treba pripomenút, ze spis v prejednávanej veci obsahuje skutocnosti, ktoré naznacujú, ze to, ze väcsina výrobcov pouzívala európske sadzobníky hrubých cien, nebolo tajomstvom (pozri bod 407 vyssie). V dôsledku toho je celkom dobre mozné sa domnievat, ze zamestnanci spolocnosti Scania DE a sídlo vo Svédsku vedeli o existencii týchto sadzobníkov, a preto si mohli vydedukovat cenovú stratégiu svojich konkurentov na základe informácií získaných na nemeckej úrovni, napríklad na základe informácií týkajúcich sa zvýsení hrubých cien, ktoré sa uplatnovali na európske sadzobníky cien konkurentov (pozri bod 409 vyssie). 417 Po druhé, Vseobecný súd nie je presvedcený tvrdením zalobkýn, podla ktorého Scania DE, na rozdiel od ostatných úcastníkov na výmenách informácií na nemeckej úrovni, nikdy nezaslala svojmu sídlu informácie získané na nemeckej úrovni. Je síce pravda, ze spis neobsahuje dôkaz o tom, ze by k takémuto zaslaniu skutocne doslo. Z listinného dôkazu uvedeného v odôvodnení 166 napadnutého rozhodnutia vsak vyplýva, ze I zo spolocnosti Scania DE, organizátor a úcastník na stretnutí na nemeckej úrovni, ktoré sa konalo 12. a 13. mája 2008 v Koblenzi (Nemecko), zaslal svojim kolegom zo spolocnosti Scania DE informácie týkajúce sa zvýsení cien, ktoré boli vymenené na tomto stretnutí, pricom upresnil, ze tieto informácie "este" neboli zaslané sídlu vo Svédsku. Pouzitie výrazu "este" naznacuje, ze zámerom uvedeného zamestnanca spolocnosti Scania DE bolo oznámit dané informácie sídlu a ze toto oznámenie sídlu by nemalo výnimocnú povahu. 418 V kazdom prípade na základe toho, ze spis obsahuje skutocnosti preukazujúce, ze zamestnanci na nizsej úrovni sídla spolocnosti Scania vedeli o výmene protisútazných cenových informácií na nemeckej úrovni (pozri bod 228 vyssie) a ze stretnutia na obidvoch úrovniach sa casto uskutocnovali v rovnaký den a na rovnakom mieste, nie je rozhodujúca neexistencia priameho dôkazu o tom, ze zamestnanci spolocnosti Scania DE zasielali sídlu spolocnosti Scania informácie vymienané na nemeckej úrovni. Vzhladom na obidve vyssie uvedené skutocnosti totiz mozno usúdit, ze sídlo spolocnosti Scania poznalo obsah týchto informácií. 419 Po tretie, treba poznamenat, ze zamestnanci sídla niektorých výrobcov sa podielali aj na výmenách informácií na nemeckej úrovni. Takto to bolo casto aj v prípade spolocnosti [dôverné]. Okrem toho v e-maile z 11. novembra 2004, uvedenom v odôvodnení 139 napadnutého rozhodnutia, ktorý poslal C zo sídla [dôverné] a ktorý tento adresoval zamestnancom konkurentov patriacich tak do sídla, ako aj do nemeckej úrovne, vrátane A zo sídla spolocnosti Scania a B zo sídla spolocnosti Scania DE, predstavil C dvoch nových zamestnancov zo sídla spolocnosti [dôverné], ktorí budú zodpovední za centrálnu tvorbu cien v rámci tohto výrobcu. Tieto skutocnosti týkajúce sa úcasti zamestnancov patriacich do sídla na výmenách informácií, ku ktorým dochádzalo na nemeckej úrovni, predstavujú nepriamy dôkaz o tom, ze nie je mozné, ze by sa zamestnanci spolocnosti Scania DE nedomnievali, ze informácie vymenené na nemeckej úrovni majú význam pre cenovú stratégiu konkurentov na európskej úrovni. 420 Po stvrté, so zretelom na dôkazy uvedené vyssie, vyhlásenia po prísahou zamestnancov spolocnosti Scania DE, zúcastnujúcich sa na výmenách informácií na nemeckej úrovni, ktoré podporujú tvrdenie uvedené v bode 415 vyssie, nie sú podla Vseobecného súdu presvedcivé. Napokon, z dôvodov vysvetlených v bode 281 vyssie, tieto vyhlásenia, ktoré boli predlozené po ukoncení porusovania a za konkrétnym úcelom podporit stanovisko spolocnosti Scania, majú obmedzenú dôkaznú hodnotu. 421 Na základe vyssie uvedených skutocností, posudzovaných globálne (pozri bod 198 vyssie), je potrebné dospiet k záveru, ze prostredníctvom úcasti svojich zamestnancov na výmenách informácií na nemeckej úrovni získala Scania DE informácie, ktorých rozsah presahoval nemecký trh. Na základe tohto konstatovania sa tento zalobný dôvod musí zamietnut, a to bez ohladu na otázku, ci Scania DE poskytovala aj informácie, ktorých rozsah presahoval nemecký trh (pozri v tomto zmysle a analogicky rozsudok z 12. júla 2001, Tate & Lyle a i./Komisia, [380]T-202/98, T-204/98 a T-207/98, [381]EU:T:2001:185, bod [382]58). Vseobecný súd vsak povazuje za vhodné preskúmat uvedenú otázku na úcely posúdenia závaznosti porusenia clánku 101 ods. 1 ZFEÚ, ktorého sa dopustila Scania, a prípadne stanovenia výsky pokuty (pozri v tomto zmysle rozsudok zo 6. decembra 2012, Komisia/Verhuizingen Coppens, [383]C-441/11 P, [384]EU:C:2012:778, bod [385]45 a citovanú judikatúru). 2) O geografickom rozsahu informácií poskytovaných spolocnostou Scania DE 422 Treba pripomenút, ze Komisia v odôvodnení 388 napadnutého rozhodnutia konstatovala, ze po zavedení európskych sadzobníkov hrubých cien boli výrobcovia nákladných vozidiel schopní pochopit európsku cenovú stratégiu svojich konkurentov, a to na základe výmen informácií týkajúcich sa zvýsení hrubých cien uplatnovaných na nemeckom trhu, kedze v týchto zvýseniach sa odrázali zvýsenia uplatnované sídlami výrobcov na ich európske sadzobníky hrubých cien. 423 Zalobkyne v podstate tvrdia, ze v informáciách o sadzobníkoch hrubých cien, poskytnutých pri výmenách informácií na nemeckej úrovni, sa neodrázali ceny spolocnosti Scania na európskej úrovni, a preto neprispievali k znízeniu neistoty konkurentov spolocnosti Scania, pokial ide o cenovú stratégiu tejto spolocnosti mimo Nemecka. 424 V tejto súvislosti zalobkyne spresnujú, ze nie je správne sa domnievat, ze FGPL predstavuje sadzobník hrubých cien na úrovni EHP a ze slúzi ako základ pre rokovania, ktoré prebiehajú v rámci procesu tvorby cien. Na podporu svojho tvrdenia poukazujú zalobkyne na ekonomickú správu z 9. decembra 2017, ktorá podla ich názoru preukazuje, ze medzi FGPL a hrubou cenou distribútorov, urcenou pre autorizovaných predajcov v Nemecku, neexistuje ziadna vzájomná súvislost. Zalobkyne vysvetlujú, ze FGPL predstavuje interný referencný nástroj, ktorý pouzíva sídlo spolocnosti Scania na sledovanie vseobecnej úrovne cien jednotlivých dielov nákladného vozidla v procese výroby spolocnosti Scania. Napriek svojmu názvu nepredstavuje FGPL "sadzobník", pretoze nestanovuje transferovú cenu dielov na ktorejkolvek úrovni distribucnej siete. Zalobkyne spresnujú, ze rokovania, vedené na báze rovný s rovným, medzi distribútormi a sídlom sa uskutocnujú na základe sadzobníkov cistých cien zo závodu urcených pre distribútorov, ktoré má kazdý stát vlastné, a ze práve tieto sadzobníky sa dojednávajú zakazdým, ked trhové podmienky odôvodnujú zvýsenie alebo znízenie cien. Na podporu svojej argumentácie týkajúcej sa povahy FGPL predlozili zalobkyne vyhlásenia pod prísahou zamestnancov sídla spolocností Scania a Scania DE. Na podporu svojho tvrdenia týkajúceho sa skutocnosti, ze rokovania medzi distribútormi spolocnosti Scania a sídlom sa uskutocnujú na báze rovnoprávnosti a ze sú ekvivalentné s rokovaniami medzi úcastníkmi, ktorí konajú ako nezávislí obchodní partneri a konkurencné centrá zisku, zalobkyne poukazujú na internú správu spolocnosti Scania, vypracovanú v roku 2010, ktorou je "Masterfile spolocnosti Scania o transferových cenách". 425 Argumentácia zalobkýn uvedená v bode 424 vyssie svedcí o rozpore medzi popisom systému tvorby cien spolocnosti Scania, ktorý bol poskytnutý v rámci odpovedí na ziadosti o informácie zaslané Komisiou pocas správneho konania, a popisom tohto systému, ktorý bol poskytnutý v odpovedi na oznámenie o výhradách a pred Vseobecným súdom. 426 Popis systému tvorby cien spolocnosti Scania v napadnutom rozhodnutí (pozri body 23 az 31 vyssie) sa zakladal na informáciách poskytnutých spolocnostou Scania v rámci odpovedí, predovsetkým zo 16. apríla a 5. júla 2012, na ziadosti o informácie zaslané Komisiou. Graf uvedený v odôvodnení 50 napadnutého rozhodnutia (pozri bod 31 vyssie), ktorý svedcí o vplyve FGPL na ceny uplatnované v jednotlivých etapách distribucného retazca, bol tiez spolocnostou Scania predlozený v rámci vyssie uvedených odpovedí. Rovnako v rámci odpovede z 5. júla 2012 opísala Scania predovsetkým úlohu výboru pre ceny a výkonného podpredsedu [dôverné] pre predaj. 427 Naopak, argumentácia uvedená v bode 424 vyssie odráza stanovisko spolocnosti Scania predlozené in tempore suspecto, a to konkrétne v jej odpovedi na oznámenie o výhradách a pred Vseobecným súdom. 428 Za týchto okolností sa Vseobecný súd rovnako ako Komisia domnieva, ze odpovediam zalobkýn na ziadosti o informácie, ktoré Komisia zaslala na základe clánku 18 ods. 2 nariadenia c. 1/2003, treba priznat vyssiu dôkaznú silu, nez vysvetleniam poskytnutým zalobkynami neskôr, v odpovedi na oznámenie o výhradách. Podla clánku 23 ods. 1 nariadenia c. 1/2003, podnikom, ktoré poskytli nesprávne, neúplné alebo zavádzajúce informácie ako odpoved na ziadost o informácie vyhotovenú na základe clánku 18 ods. 2 tohto nariadenia, mozno ulozit pokuty az do výsky 1 % ich celkového rocného obratu. 429 Okrem toho treba poznamenat, ze zalobkyne nepredlozili ziaden dokument, ktorý by potvrdzoval ich argumentáciu týkajúcu sa povahy FGPL. Tak ako Komisia uvádza v odôvodnení 299 písm. a) napadnutého rozhodnutia, bolo by logické ocakávat od spolocnosti Scania, ze bude schopná poskytnút dokumentáciu potvrdzujúcu jej analýzu FGPL. Spolocnost Scania tak neurobila a predlozila iba vyhlásenia pod prísahou urcitých jej zamestnancov, ktoré majú obmedzenú dôkaznú silu a podla Vseobecného súdu nie sú presvedcivé (pozri bod 420 vyssie). 430 Pokial ide o poukazovanie zalobkýn na ekonomickú správu z 9. decembra 2017, preukazujúcu neexistenciu vzájomnej súvislosti medzi FGPL a hrubými cenami distribútorov, urcenými pre autorizovaných predajcov, v Nemecku (pozri bod 424 vyssie), v uvedenej správe sa konstatuje, ze specifické zmeny vo FGPL nesprevádzajú rovnaké zmeny v hrubej cene distribútorov, urcenej pre autorizovaných predajcov, ktorá sa uplatnuje v Nemecku. Treba pritom poznamenat, ze analýza Komisie v napadnutom rozhodnutí sa nezakladá na takejto vzájomnej súvislosti, kedze Komisia vôbec netvrdila, ze zvýsenie cien vo FGPL viedlo k rovnakému zvýseniu hrubej ceny distribútora, urcenej pre autorizovaného predajcu, v Nemecku. V napadnutom rozhodnutí Komisia uviedla, ze zvýsenie cien uvedených vo FGPL ovplyvnuje cistú cenu pre distribútora (t.j. cenu, ktorú distribútor zaplatí sídlu) a hrubú cenu distribútora (to znamená cenu, ktorú zaplatí autorizovaný predajca distribútorovi), hoci aj cena pre koncového spotrebitela nebola nevyhnutne zmenená v rovnakom pomere alebo nebola zmenená vôbec (odôvodnenie 52 napadnutého rozhodnutia). Zdá sa tak, ze napadnuté rozhodnutie sa nezakladá na vzájomnej súvislosti zmienenej v ekonomickej správe z 9. decembra 2017. 431 Z bodov 423 az 430 vyssie vyplýva, ze tvrdenie Komisie, podla ktorého FGPL predstavuje európsky sadzobník hrubých cien, ktorý má vplyv na tvorbu cien nákladných vozidiel na úrovni vnútrostátnych distribútorov (a teda na úrovni spolocnosti Scania DE), je z právneho hladiska dostatocne preukázané. 432 Vseobecnejsie platí, ze dôkazy uvedené v spise preukazujú, ze vnútrostátni distribútori spolocnosti Scania (a teda Scania DE) nie sú od sídla nezávislí pri urcovaní svojej cenovej politiky voci autorizovaným predajcom. 433 V tejto súvislosti treba, po prvé, zohladnit skutocnost, ze FGPL je vyhotovený na úrovni sídla. Z grafu uvedeného v bode 31 vyssie vyplýva, ze FGPL predstavuje významnú súcast tvorby cien, kedze vsetky ceny uplatnované vo vstupných etapách distribucného retazca spolocnosti Scania vyplývajú z tohto FGPL a zo zliav a ziskových marzí, ktoré sú vyuzívané jednotlivými subjektmi. 434 Po druhé, treba zohladnit skutocnost, ze distribútorov spolocnosti Scania tvorili v prevaznej miere dcérske spolocnosti so 100 % úcastou sídla (pozri bod 20 vyssie), comu tak napokon bolo aj v prípade spolocnosti Scania DE. So zretelom na túto skutocnost nie je Vseobecný súd presvedcený tvrdením zalobkýn, podla ktorého boli rokovania o cenách medzi uvedenými distribútormi a sídlom rokovaniami medzi úcastníkmi, ktorí konajú ako nezávislí obchodní partneri a konkurencné centrá zisku. 435 V tejto súvislosti treba poznamenat, ze dôkazy uvedené v odôvodneniach 249 a 250 napadnutého rozhodnutia, pozostávajúce z interných dokumentov výboru pre ceny (pozri bod 24 vyssie), preukazujú, ze tento orgán (patriaci do sídla spolocnosti Scania) mal pozíciu sily, pokial ide o urcovanie úrovne zliav uplatnovaných na vnútrostátnych distribútorov. Zalobkyne sa vychádzajúc z vyhlásenia pod prísahou clena výboru pre ceny obmedzujú len na tvrdenie, ze vyssie uvedené interné dokumenty odkazovali na výnimocnú udalost, a to konkrétne na uvedenie na trh nového motora, ktorý je pre spolocnost Scania vysoko strategický, a neodrázali obvyklú situáciu. Toto vyhlásenie pod prísahou vsak nemá dostatocnú dôkaznú hodnotu na spochybnenie dôkaznej hodnoty a jasného obsahu dôkazov uvedených v odôvodneniach 249 a 250 napadnutého rozhodnutia a Vseobecný súd ho nepovazuje za presvedcivé. 436 Okrem toho, pokial ide o poukazovanie zo strany spolocnosti Scania na jej "Masterfile o transferových cenách" z roku 2010 (pozri bod 424 vyssie), treba poznamenat, ze cielom tohto dokumentu je preukázat, ze Scania dodrzala zásadu bezných trhových podmienok (arm's length principle) pri urcovaní transferových cien v rámci skupiny (napríklad pri urcovaní cistých cien pre distribútorov), v prípade danovej kontroly. Rovnako ako Komisia (pozri odôvodnenie 296 napadnutého rozhodnutia) pritom Vseobecný súd usudzuje, ze skutocnost, ze sídlo spolocnosti Scania uplatnuje transferové ceny pri dodrzaní zásady bezných trhových podmienok, nepreukazuje nezávislost distribútorov spolocnosti Scania pri rokovaniach o cenách, ale preukazuje skôr to, ze tieto transferové ceny sú stanovené na úrovniach, ktoré umoznujú, aby tieto ceny neboli spochybnené príslusnými danovými orgánmi. 437 Po tretie, skutocnost, ze Scania DE nie je nezávislá pri urcovaní svojej cenovej politiky, je ilustrovaná listinným dôkazom uvedeným v odôvodnení 148 napadnutého rozhodnutia (pozri bod 413 vyssie). Je tiez ilustrovaná listinnými dôkazmi uvedenými v odôvodneniach 134 a 135 napadnutého rozhodnutia, ktoré svedcia o koherentnosti informácií o zvysovaniach hrubých cien, ktoré konkurentom poskytli zamestnanci spolocnosti Scania DE a zamestnanci spolocnosti Scania na úrovni riadiacich instancií. Z listinného dôkazu uvedeného v odôvodnení 134 napadnutého rozhodnutia tak vyplýva, ze na stretnutí na nemeckej úrovni 3. a 4. mája 2004 zamestnanec spolocnosti Scania DE informoval konkurentov o tom, ze ceny novej série [dôverné] nákladných vozidiel budú v priemere o 6 % vyssie, ako ceny súcasnej série [dôverné]. Z listinného dôkazu uvedeného v odôvodnení 135 napadnutého rozhodnutia pritom vyplýva, ze zástupca spolocnosti Scania, ktorý sa zúcastnil na stretnutí z 27. a 28. mája 2004, na úrovni riadiacich instancií, informoval konkurentov o tom, ze ceny série [dôverné] nákladných vozidiel budú o 5 az 6 % vyssie, ako ceny série [dôverné]. Aj táto koherencia informácií poskytnutých pri výmenách informácií na obidvoch vyssie uvedených úrovniach utajených kontaktov je takej povahy, ze môze preukázat skutocnost, ze informácie poskytnuté zamestnancami spolocnosti Scania DE pri výmenách informácií na nemeckej úrovni mali rozsah presahujúci nemecký trh. 438 So zretelom na úlohu, ktorú zohráva sídlo spolocnosti Scania pri urcovaní cenovej politiky spolocnosti Scania DE, tak ako je preukázané v bodoch 433 az 437 vyssie, sa Komisia mohla oprávnene domnievat, ze protisútazné cenové informácie, ktoré poskytli zamestnanci spolocnosti Scania DE konkurentom pri výmenách informácií na nemeckej úrovni, odrázali cenovú stratégiu stanovenú na úrovni sídla spolocnosti Scania, a teda mali rozsah presahujúci nemecký trh. 439 Tento záver Vseobecného súdu nie je spochybnený obsahom ekonomických správ z 20. septembra 2016 a 9. decembra 2017, na ktoré sa odvolávajú zalobkyne. 440 Podla zalobkýn obidve vyssie uvedené ekonomické správy preukazujú, ze hrubé predajné ceny distribútorov spolocnosti Scania DE, urcené pre autorizovaných predajcov, nereprezentujú ceny uplatnované v ostatných európskych krajinách, a z tohto dôvodu nemôzu znízit neistotu, pokial ide o cenovú stratégiu spolocnosti Scania v EHP. Treba vsak konstatovat, ze pokial ide o spolocnost Scania, napadnuté rozhodnutie sa nezakladá na tvrdení, podla ktorého existuje akákolvek podobnost medzi hrubými cenami distribútorov, urcených pre autorizovaných predajcov, ktoré sa uplatnujú v jednotlivých európskych krajinách, kedze tak ako vyplýva z grafu uvedeného v bode 31 vyssie, hrubá cena vnútrostátneho distribútora sa urcuje v závislosti od zliav uplatnovaných z FGPL a od jeho ziskovej marze. Napadnuté rozhodnutie je zalozené na úvahe, podla ktorej akékolvek zvýsenie, ktoré sa uplatní na FGPL a o ktorom sa teda rozhodlo zo strany sídla, má v rôznej miere (v závislosti od uplatnených zliav) vplyv na hrubú cenu vnútrostátneho distribútora (pozri odôvodnenia 51 a 52 napadnutého rozhodnutia). 441 V kazdom prípade, v rozpore s tvrdeniami zalobkýn sa Vseobecný súd domnieva, ze spis z právneho hladiska dostatocne preukazuje skutocnost, ze bez ohladu na skutocný geografický rozsah informácií poskytnutých spolocnostou Scania DE vyvolávala táto spolocnost u svojich konkurentov dojem, ze informácie, ktoré im poskytuje, majú rozsah a význam presahujúci nemecký trh, cím tak prispievala k spolocným cielom sledovaným prostredníctvom výmeny protisútazných informácií na nemeckej úrovni. 442 V tejto súvislosti Vseobecný súd odkazuje na výmenu informácií uvedenú v odôvodnení 148 napadnutého rozhodnutia (pozri bod 413 vyssie). Vzhladom na naznacenie zamestnanca spolocnosti Scania DE, ze informácia o dátumoch zavádzania modelov nákladných vozidiel a o cenách, ktoré sa tento chystal oznámit zamestnancovi spolocnosti [dôverné], pochádzala zo sídla spolocnosti Scania, je totiz rozumné vyvodzovat, ze uvedený zamestnanec spolocnosti [dôverné] túto informáciu vnímal tak, ze má význam presahujúci nemecký trh. Treba tiez poukázat na e-mail z 28. októbra 2009, uvedený v odôvodnení 185 napadnutého rozhodnutia, ktorý preukazuje, ze pri výmenách informácií na nemeckej úrovni získalo sídlo spolocnosti [dôverné] od spolocnosti Scania informáciu, podla ktorej sa plánovalo zvýsenie cien o 3 %, ktoré malo nadobudnút úcinnost 1. januára 2010, pricom toto zvýsenie súviselo s "faceliftom" nákladných vozidiel. Vzhladom na to, ze zvýsenie cien, ktoré Scania prezradila svojmu konkurentovi, súviselo s výrobnými nákladmi nákladných vozidiel a vzhladom na to, ze Scania DE nákladné vozidlá nevyrába, tak mozno vyvodit, ze [dôverné] vnímala vyssie uvedenú informáciu týkajúcu sa zvýsenia cien ako informáciu s rozsahom presahujúcim nemecký trh. 443 Na základe vsetkých vyssie uvedených úvah sa siesty zalobný dôvod musí zamietnut. f) O siedmom zalobnom dôvode, zalozenom na nesprávnom uplatnení clánku 101 ZFEÚ a clánku 53 Dohody o EHP, spocívajúcom v tom, ze Komisia usúdila, ze identifikované správanie predstavuje jediné a pokracujúce porusenie a ze zalobkyne sú v tejto súvislosti zodpovedné 444 Treba pripomenút, ze Komisia usúdila, ze dohody a/alebo zosúladené postupy medzi spolocnostou Scania a úcastníkmi urovnania predstavovali jediné a pokracujúce porusenie od 17. januára 1997 do 18. januára 2011. Porusenie podla nej spocívalo v utajenej dohode týkajúcej sa cien a zvysovaní hrubých cien v EHP pre stredne tazké a tazké nákladné vozidlá, ako aj týkajúcej sa nacasovania a prenesenia nákladov spojených so zavádzaním technológií v oblasti emisií pre stredne tazké a tazké nákladné vozidlá, vyzadovaných normami Euro 3 az Euro 6 (odôvodnenie 315 napadnutého rozhodnutia). 445 Konkrétnejsie Komisia usúdila, ze prostredníctvom protisútazných kontaktov sledovali úcastníci spolocný plán s jediným protisútazným cielom a ze Scania vedela alebo musela vediet o vseobecnej pôsobnosti a základných charakteristických znakoch siete utajených kontaktov a mala v úmysle prispiet ku kartelu svojimi úkonmi, takze ju mozno povazovat za zodpovednú za porusenie ako celok (odôvodnenia 316 a 350 napadnutého rozhodnutia). 446 Zalobkyne v podstate spochybnujú existenciu jediného a pokracujúceho porusenia v prejednávanej veci a pripísanie tohto porusenia v celom rozsahu zalobkyniam. 1) O existencii jediného a pokracujúceho porusenia v prejednávanej veci i) Úvodné pripomienky 447 Treba pripomenút, ze na úcely preukázania existencie jediného a pokracujúceho porusenia musí Komisia preukázat, ze jednotlivé predmetné správania patria do "spolocného plánu", ktorý má jediný ciel (pozri bod 196 vyssie). 448 Judikatúra identifikovala viacero kritérií relevantných na posúdenie toho, ze ide o jediné porusenie, a to konkrétne zhodnost cielov dotknutých postupov, zhodnost dotknutých výrobkov a sluzieb, zhodnost podnikov, ktoré sa na nom zúcastnili a zhodnost spôsobov jeho vykonávania (pozri rozsudok zo 17. mája 2013, Trelleborg Industrie a Trelleborg/Komisia, [386]T-147/09 a T-148/09, [387]EU:T:2013:259, bod [388]60 a citovanú judikatúru; pozri tiez v tomto zmysle rozsudok z 19. decembra 2013, Siemens a i./Komisia, [389]C-239/11 P, C-489/11 P a C-498/11 P, neuverejnený, [390]EU:C:2013:866, bod [391]243). Okrem toho sú dalsími relevantnými aspektmi, ktoré sa na úcely tohto preskúmania môzu zohladnit, aj zhodnost fyzických osôb zapojených do kartelu zastupujúcich podniky a zhodnost geografickej oblasti pôsobnosti dotknutých postupov (rozsudok zo 17. mája 2013, Trelleborg Industrie a Trelleborg/Komisia, [392]T-147/09 a T-148/09, [393]EU:T:2013:259, bod [394]60). 449 Treba tiez spresnit, ze pojem jediný ciel nemozno vymedzit vseobecným odkazom na narusenie hospodárskej sútaze na trhu dotknutom porusením, kedze ovplyvnenie hospodárskej sútaze, ci uz ako ciel alebo úcinok, je spolocnou základnou zlozkou kazdého správania spadajúceho do pôsobnosti clánku 101 ods. 1 ZFEÚ. Takáto definícia pojmu jediný ciel môze pojem jediné a pokracujúce porusenie pripravit o cast jeho zmyslu, kedze by mala za následok, ze viaceré správania týkajúce sa urcitého hospodárskeho odvetvia, ktoré clánok 81 ods. 1 ES zakazuje, by sa mali systematicky kvalifikovat ako súcasti jediného porusenia (rozsudok z 12. decembra 2007, BASF a UCB/Komisia, [395]T-101/05 a T-111/05, [396]EU:T:2007:380, bod [397]180). 450 Napokon, ako uz bolo poznamenané (pozri bod 195 vyssie), podmienka týkajúca sa pojmu jediný ciel znamená, ze musí byt overené, ci neexistujú znaky charakterizujúce rôzne správania, ktoré sú súcastou porusenia, ktoré by mohli naznacovat, ze faktické správanie ostatných zúcastnených podnikov nemá ten istý protisútazný ciel alebo následok a v dôsledku toho nie je súcastou "spolocného plánu" vyplývajúceho zo zhodného ciela narúsajúceho hospodársku sútaz na vnútornom trhu. ii) Napadnuté rozhodnutie 451 Treba pripomenút, ze Komisia v napadnutom rozhodnutí usúdila, ze utajené kontakty na troch úrovniach, popísané v jeho odôvodnení 317, boli súcastou spolocného plánu, ktorý mal jediný protisútazný ciel, a to z nasledujúcich dôvodov. 452 V prvom rade, vsetky kontakty sa týkali tých istých výrobkov, a to stredne tazkých a tazkých nákladných vozidiel (odôvodnenie 319 napadnutého rozhodnutia). 453 V druhom rade, povaha zdielaných informácií - informácií o cenách, o zvýseniach hrubých cien, o plánovaných dátumoch zavádzania nákladných vozidiel splnajúcich nové environmentálne normy a o úmysle konkurentov preniest súvisiace náklady na zákazníkov - zostala rovnaká pocas celej dlzky trvania porusenia (odôvodnenie 320 napadnutého rozhodnutia). Komisia spresnila, ze povaha rokovaní a dohôd týkajúcich sa nacasovania zavádzania nových modelov nákladných vozidiel, ktoré budú splnat urcité environmentálne normy, bola prepojená a komplementárna vo vztahu k utajenej dohode o cenách a zvysovaní hrubých cien (odôvodnenie 321 napadnutého rozhodnutia). 454 V tomto istom kontexte Komisia upresnila, ze hoci sa uz úcastníci od septembra 2004 aktívne nesnazili, tak ako to robili predtým, uzavriet konkrétnu dohodu o budúcich spolocných zvýseniach hrubých cien alebo o konkrétnych dátumoch zavádzania nákladných vozidiel splnajúcich nové environmentálne normy, alebo o výske nákladov, ktoré úcastníci prenásali na spotrebitelov pri týchto nákladných vozidlách, nadalej sa dorozumievali tak, ze si vymienali rovnaký druh informácií a sledovali rovnaký ciel, ktorým je obmedzenie hospodárskej sútaze na základe znízenia stupna strategickej neistoty medzi nimi (odôvodnenie 322 napadnutého rozhodnutia). 455 V tretom rade, Komisia uviedla, ze protisútazné kontakty sa uskutocnovali casto a týkali sa tej istej skupiny výrobcov nákladných vozidiel, a to spolocnosti Scania a úcastníkov urovnania. Jednotlivci, ktorí sa podielali na kontaktoch, patrili k tým istým výrobcom a organizovali výmeny informácií v malých skupinách zamestnancov v rámci výrobcov (odôvodnenie 323 napadnutého rozhodnutia). 456 Vo stvrtom rade, Komisia uviedla, ze hoci sa úroven a interné zodpovednosti zamestnancov podielajúcich sa na správaní pocas kartelu menili, povaha, ciel a rozsah kontaktov a stretnutí zostali rovnaké pocas celej doby trvania kartelu (odôvodnenie 325 napadnutého rozhodnutia). V tejto súvislosti Komisia vysvetlila, ze utajené kontakty, ku ktorým doslo na vsetkých troch úrovniach, mali protisútazný ciel, ktorým bolo obmedzit hospodársku sútaz na trhu stredne tazkých a tazkých nákladných vozidiel v EHP, pokial ide o budúce ceny a zvysovania hrubých cien, ako aj nacasovanie a prenesenie nákladov vo vztahu k zavádzaniu nákladných vozidiel splnajúcich environmentálne normy (odôvodnenie 326 napadnutého rozhodnutia). 457 V odôvodnení 327 napadnutého rozhodnutia uviedla Komisia tri skutocnosti podporujúce jej záver, podla ktorého presunutie výmen informácií (the shift in the exchanges) z úrovne riadiacich instancií na nemeckú úroven nemalo vplyv na pokracujúcu povahu porusenia. 458 Po prvé, Komisia uviedla, ze medzi stretnutiami, ktoré sa konali na rôznych úrovniach, doslo k znacnému casovému prekrývaniu, kedze stretnutia riadiacich instancií sa konali od roku 1997 do roku 2004; stretnutia na nizsej úrovni sídla sa pritom konali od roku 2000 do roku 2008 a diskusie na nemeckej úrovni sa konali od roku 2004. Výsledkom bolo podla Komisie to, ze napriek skutocnosti, ze stretnutia riadiacich instancií po 16. septembri 2004 nepokracovali, kontakty na ostatných dvoch úrovniach pokracovali bez prerusenia [odôvodnenie 327 písm. a) napadnutého rozhodnutia]. V tejto súvislosti Komisia tiez uviedla, ze jednak v období rokov 2003 az 2007 existovali kontakty medzi zamestnancami na nizsej úrovni sídla a zamestnancami na nemeckej úrovni a organizovali sa spolocné stretnutia, a jednak ze úcastníci opakovane rokovali na nizsej úrovni sídla o tom, ktoré informácie sa majú vymienat a na akej úrovni [odôvodnenie 327 písm. a) napadnutého rozhodnutia]. 459 Po druhé, Komisia uviedla, ze nemecké dcérske spolocnosti úcastníkov nevyrábajú nákladné vozidlá a nie sú poverené vývojom technológií, kedze tieto úlohy patria do výlucnej právomoci sídla. Komisia sa preto domnieva, ze tam, kde si zamestnanci na nemeckej úrovni vymienali informácie o nacasovaní a dodatocných nákladoch spojených so zavádzaním technológií splnajúcich normy Euro 5 a Euro 6, vymienali si informácie pochádzajúce zo sídla a týkajúce sa celého EHP [odôvodnenie 327 písm. b) napadnutého rozhodnutia]. 460 Po tretie, Komisia uviedla, ze pokial ide o viacerých úcastníkov kartelu, existujú dôkazy o tom, ze nemecké dcérske spolocnosti systematicky oznamovali svoje cenové zámery sídlu, a co je este dôlezitejsie, osobám na úrovni ústrednej správy, zapojeným do procesu výmeny informácií o cenách. V tejto súvislosti Komisia tiez uviedla, ze sídlo spolocnosti Scania má právomoc urcovat hrubé ceny závodu a zlavy uplatnované na distribútorov (ktorí sú dcérskymi spolocnostami v 100 % vlastníctve materskej spolocnosti) a ze Scania má struktúrovanú schému stretnutí za tým úcelom, aby sa zabezpecilo rýchle vykonanie strategických rozhodnutí sídla, co vypovedá o tom, ze odôvodnene nemohlo dôjst k tomu, ze by sídlo spolocnosti Scania o týchto informáciách nevedelo. 461 Komisia v odôvodnení 328 napadnutého rozhodnutia dospela k záveru, ze zmena v karteli (the change in the cartel) bola riadená kolektívne a koordinovane medzi jednotlivými úcastníkmi, s cielom zabezpecit kontinuitu pri výmenách informácií. 462 V piatom rade, podla Komisie, hoci sa spôsob, akým boli informácie vymienané, prirodzene vyvíjal v priebehu strnástich rokov, pocas ktorých trvalo porusenie, dialo sa tak postupne a základná povaha výmen zostala rovnaká: kontakty sa vyvíjali z multilaterálnych výmen informácií, stretnutí alebo osobných prezentácií smerom k multilaterálnym výmenám informácií prostredníctvom elektronickej posty vdaka kompilácii informácií o budúcich cenách, organizovaných elektronickou postou a prezentovaných v tabulkovom súbore (odôvodnenie 329 napadnutého rozhodnutia). 463 Na základe týchto piatich skutocností dospela Komisia k záveru, ze utajené kontakty boli vzájomne prepojené a komplementárne z hladiska ich povahy (odôvodnenie 330 napadnutého rozhodnutia). iii) Posúdenie 464 V prvom rade je nesporné, ze predmetné utajené kontakty sa pocas celej doby trvania týkali tých istých výrobkov, t. j. stredne tazkých a tazkých nákladných vozidiel, a ze boli uskutocnované tou istou skupinou výrobcov nákladných vozidiel, to znamená spolocnostou Scania a úcastníkmi urovnania. Okrem toho zo spisu vyplýva, ze kontakty zahrnali malú skupinu zamestnancov v rámci kazdej úrovne, ktorej zlozenie zostávalo relatívne stabilné, a ze sa uskutocnovali pravidelne a casto. 465 V druhom rade treba pripomenút existenciu prepojení medzi vsetkými tromi úrovnami utajených kontaktov, konkrétne to, ze úcastníci v rámci týchto úrovní boli zamestnancami tých istých podnikov, t. j. spolocnosti Scania a úcastníkov urovnania, ze výmeny informácií v rámci kazdej z úrovní mali rovnaký obsah, ze medzi stretnutiami, ktoré sa konali na rôznych úrovniach, doslo k casovému prekrývaniu, ze úrovne na seba navzájom odkazovali a vymienali si zozbierané informácie, a ze medzi danými úrovnami dochádzalo k spolocným kontaktom (pozri bod 218 vyssie). Treba tiez pripomenút, ze zalobkyniam sa v rámci tretieho zalobného dôvodu nepodarilo spochybnit konstatovania Komisie týkajúce sa existencie prepojení medzi vsetkými tromi úrovnami utajených kontaktov (pozri bod 229 vyssie). 466 V tretom rade Vseobecný súd rovnako ako Komisia (pozri body 453 a 454 vyssie) konstatuje, ze obsah výmen informácií medzi úcastníkmi, ako aj ciel uvedených výmen informácií, ktorým bolo znízit neistotu medzi úcastníkmi, týkajúcu sa v podstate ich budúcich cenových stratégií, zostali rovnaké. V tejto súvislosti treba pripomenút, ze Vseobecný súd usúdil, ze Komisia opodstatnene v odôvodneniach 243 a 321 napadnutého rozhodnutia uviedla, ze povaha rokovaní a dohôd týkajúcich sa nacasovania zavádzania nových modelov nákladných vozidiel splnajúcich urcité environmentálne normy bola prepojená a komplementárna vo vztahu k utajeným postupom vztahujúcim sa na ceny a zvysovania hrubých cien (pozri bod 297 vyssie). 467 V stvrtom rade treba pripomenút, ze Komisia sa opodstatnene domnievala, ze geografický rozsah protisútazných výmen informácií na nemeckej úrovni sa vztahoval na celý EHP, rovnako ako v prípade protisútazných výmen informácií na úrovni riadiacich instancií. 468 Na základe vyssie uvedených skutocností je potrebné súhlasit s konstatovaním Komisie, podla ktorého výmeny informácií medzi úcastníkmi, popísané v odôvodnení 317 napadnutého rozhodnutia, boli súcastou spolocného plánu s jediným protisútazným cielom. 469 Argumentácia zalobkýn nespochybnuje záver Vseobecného súdu. Túto argumentáciu mozno rozdelit do troch skupín. Po prvé, zalobkyne tvrdia, ze Komisia sa dopustila pochybenia, ked vsetky tri úrovne kontaktov medzi úcastníkmi posudzovala spolocne. Po druhé, zalobkyne spochybnujú konstatovanie Komisie, podla ktorého informácie vymenené v rámci vsetkých troch úrovniach kontaktov mali rovnakú povahu, tak ako to vyplýva z odôvodnenia 320 napadnutého rozhodnutia. Po tretie, zalobkyne spochybnujú úvahu Komisie, uvedenú v odôvodnení 327 napadnutého rozhodnutia, podla ktorej "presunutie" výmen informácií z úrovne riadiacich instancií na nemeckú úroven nemalo vplyv na pokracujúcu povahu porusenia. - O celkovom hodnotení vsetkých troch úrovní kontaktov 470 Na úcely spochybnenia existencie spolocného plánu v prejednávanej veci zalobkyne v podstate tvrdia, ze v rozpore s prístupom Komisie v napadnutom rozhodnutí sa mali vsetky tri úrovne kontaktov posudzovat samostatne, a nie spolocne. 471 Na odôvodnenie tohto tvrdenia zalobkyne v prvom rade tvrdia, ze Komisia nepreukázala ziadnu relevantnú skutkovú súvislost medzi vsetkými tromi úrovnami utajených kontaktov. Z dôvodov uvedených v bode 465 vyssie treba túto výhradu zamietnut. 472 V druhom rade zalobkyne tvrdia, ze rozsah porusenia sa musí urcit na základe skutkových okolností priamo spojených so zamestnancami, ktorí sa zúcastnili na údajnom utajenom správaní. Komisia vsak nepreukázala, ze zamestnanci podnikov zúcastnujúcich sa na utajených kontaktoch na jednotlivých úrovniach mali vedomost a spolocné pochopenie rozsahu utajeného správania. V tejto súvislosti zalobkyne uvádzajú, ze na jednotlivých úrovniach kontaktov boli podniky zastupované rôznymi zamestnancami. 473 V tejto súvislosti treba pripomenút, ze predmetné utajené kontakty vykonávala pocas celej doby ich trvania tá istá skupina výrobcov nákladných vozidiel, a to Scania a úcastníci urovnania. Okrem toho bola do týchto kontaktov zapojená na kazdej úrovni malá skupina zamestnancov, ktorej zlozenie zostávalo relatívne stabilné, a k týmto kontaktom dochádzalo pravidelne a casto. Treba tiez pripomenút prepojenia medzi vsetkými tromi úrovnami utajených kontaktov. Vzhladom na tieto skutocnosti to, ze sa na utajených kontaktoch nezúcastnovali tí istí zamestnanci, nespochybnuje záver o existencii spolocného plánu v prejednávanej veci. 474 Pokial ide o tvrdenie zalobkýn, uvedené v bode 472 vyssie, podla ktorého Komisia nepreukázala, ze zamestnanci podnikov zúcastnujúcich sa na utajených kontaktoch na rôznych úrovniach mali vedomost a spolocné chápanie rozsahu utajeného správania, toto tvrdenie sa týka otázky, ci sa má vedomost o spolocnom pláne posudzovat na úrovni podniku alebo na úrovni zamestnancov podniku. Zalobkyne vytýkajú Komisii to, ze túto vedomost posudzovala na úrovni podniku, a opomenula preskúmat vedomost na úrovni zamestnancov. 475 Táto výhrada zalobkýn nie je dôvodná. 476 Treba totiz poznamenat, ze právo Únie v oblasti hospodárskej sútaze sa týka cinností "podnikov" a ze pod týmto pojmom treba rozumiet hospodársku jednotku, aj ked je táto hospodárska jednotka z právneho hladiska zlozená z viacerých fyzických alebo právnických osôb (pozri rozsudok z 10. septembra 2009, Akzo Nobel a i./Komisia, [398]C-97/08 P, [399]EU:C:2009:536, body [400]54 a [401]55 a citovanú judikatúru). 477 Treba tiez uviest, ze pokial ide o to, ci sa podnikom dá pripísat protiprávne konanie ich zamestnancov, z judikatúry vyplýva, ze právomoc Komisie sankcionovat podnik predpokladá iba protiprávne konanie osoby, ktorá je vo vseobecnosti oprávnená konat v mene podniku (pozri rozsudok z 12. decembra 2014, H & R ChemPharm/Komisia, [402]T-551/08, [403]EU:T:2014:1081, bod [404]73 a citovanú judikatúru). 478 Z judikatúry citovanej v bodoch 476 a 477 vyssie vyplýva, ze otázka vedomosti o existencii spolocného plánu sa musí nevyhnutne posudzovat na úrovni zúcastnených podnikov, a nie na úrovni ich zamestnancov. Ako správne uvádza Komisia, ak by bola povinná preukázat, ze kazdý zo zamestnancov toho istého podniku, ktorý sa zúcastnil na karteli, presne vedel o správaní ostatných zamestnancov v rámci kartelu, stalo by sa pre nu nemozným, aby preukázala existenciu jediného a pokracujúceho porusenia, a to tým viac, ze kartely sú svojou povahou vo vseobecnosti tajné a dôkazy vo veciach kartelu sú casto zlomkovité a zriedkavé (pozri v tomto zmysle rozsudok z 13. júla 2011, Trade-Stomil/Komisia, [405]T-53/07, [406]EU:T:2011:360, bod [407]64 a citovanú judikatúru). V prejednávanej veci z dôvodu existencie prepojení medzi vsetkými tromi úrovnami utajených kontaktov, a najmä z dôvodu, ze fyzické osoby zúcastnujúce sa na vsetkých troch úrovniach utajených kontaktov boli zamestnancami tých istých podnikov, mozno vyvodit, ze tieto podniky mali vedomost a spolocné chápanie spolocného plánu, a teda aj protiprávneho správania. 479 Z vyssie uvedeného vyplýva, ze tvrdenie zalobkýn, podla ktorého mala Komisia samostatne posúdit vsetky tri úrovne utajených kontaktov, sa musí odmietnut. - O povahe informácií vymienaných v rámci vsetkých troch úrovní kontaktov 480 Zalobkyne spochybnujú úvahu vyjadrenú najmä v odôvodneniach 320 a 322 napadnutého rozhodnutia, podla ktorej mali informácie vymenené na jednotlivých úrovniach kontaktov rovnakú povahu a sledovali rovnaký protisútazný ciel. 481 V tejto súvislosti sa zalobkyne v prvom rade odvolávajú na odôvodnenie 322 napadnutého rozhodnutia, ktoré poukazuje na zásadnú zmenu povahy kontaktov, a to v rozsahu, v akom sa v nom uvádza, ze od septembra 2004 sa uz úcastníci aktívne nesnazili, tak ako to robili pred týmto dátumom, dospiet ku konkrétnej dohode o budúcich zvýseniach hrubých cien. 482 Toto tvrdenie zalobkýn nemôze uspiet. Je pravda, ze v odôvodnení 322 napadnutého rozhodnutia sa uvádza, ze po septembri 2004 sa úcastníci uz nesnazili uzavriet výslovné dohody, ale v podstate sa obmedzovali len na výmenu informácií, ktorých cielom bolo obmedzit hospodársku sútaz. Ako vsak správne poznamenáva Komisia, hoci táto zmena môze mat vplyv na kvalifikáciu predmetného správania ako dohody alebo zosúladeného postupu, netýka sa "povahy" vymienaných informácií, ktorá podla odôvodnenia 322 napadnutého rozhodnutia zostala rovnaká a mala za ciel znízit stupen strategickej neistoty úcastníkov, pokial ide o budúce ceny a zvýsenia hrubých cien, ako aj nacasovanie a prenesenie nákladov spojených so zavádzaním nákladných vozidiel, ktoré splnajú nové environmentálne standardy. 483 V druhom rade sa zalobkyne odvolávajú na odôvodnenia 116 a 117 napadnutého rozhodnutia, v ktorých sa uvádza stretnutie na nizsej úrovni sídla 3. a 4. júla 2001, v rámci ktorého zamestnanci sídla úcastníkov vyjadrili svoje obavy týkajúce sa výmen informácií, ktoré sa uskutocnovali na nemeckej úrovni a ktoré podla ich názoru zachádzali prílis daleko, a dohodli sa na tom, ze v budúcnosti si budú vymienat iba technické informácie, a nie informácie o cenách. Podla zalobkýn tieto odôvodnenia preukazujú, ze výmeny informácií na nizsej úrovni sídla a na nemeckej úrovni nemali rovnakú povahu ani rovnaký ciel. 484 V tejto súvislosti treba pripomenút, ze Vseobecný súd uz v rámci preskúmania tretieho a piateho zalobného dôvodu konstatoval, ze výmeny informácií na nizsej úrovni sídla a na nemeckej úrovni prispievali k realizácii spolocného plánu a ze tieto dve úrovne utajených kontaktov boli medzi sebou navzájom skutkovo prepojené, a to najmä s ohladom na skutocnosti, ze úcastníci na týchto úrovniach boli zamestnancami tých istých podnikov, ze medzi stretnutiami, ktoré sa konali na obidvoch úrovniach, doslo k casovému prekrývaniu, ze medzi zamestnancami na nizsej úrovni sídla a zamestnancami na nemeckej úrovni existovali kontakty, a ze zamestnanci na nizsej úrovni sídla boli informovaní o obsahu výmen informácií na nemeckej úrovni (pozri body 224 a 228 vyssie). Okrem toho spis preukazuje, ze bez ohladu na dohodu medzi úcastníkmi na nizsej úrovni sídla, ku ktorej doslo v roku 2001 a podla ktorej si uz títo v budúcnosti nebudú vymienat informácie o cenách (pozri bod 478 vyssie), k takýmto výmenám informácií doslo (pozri bod 229 vyssie). Za týchto okolností sa tvrdenie zalobkýn uvedené v bode 483 vyssie musí odmietnut. V kazdom prípade treba zohladnit skutocnost, ze podla dôkazov uvedených v napadnutom rozhodnutí, ktoré zalobkyne nespochybnili, mali stretnutia na úrovni riadiacich instancií úcastníkov, ktoré sa uskutocnili do septembra 2004, a teda súbezne so stretnutiami na nizsej úrovni sídla, jasne protisútazný ciel, totozný s cielom výmen informácií na nemeckej úrovni, ku ktorým nadalej dochádzalo po roku 2004 a az do ukoncenia porusovania v roku 2011. 485 Na základe vyssie uvedených úvah treba dospiet k záveru, ze Komisia sa nedopustila nesprávneho posúdenia, ked v prejednávanej veci konstatovala existenciu spolocného plánu. - O pokracujúcej povahe porusenia 486 V prvom rade treba konstatovat, ze prerusenie utajených kontaktov na úrovni riadiacich instancií úcastníkov v septembri 2004 neviedlo k tomu, ze by doslo k preruseniu utajených kontaktov na dalsích dvoch úrovniach. 487 Podla listinného dôkazu uvedeného v odôvodnení 139 napadnutého rozhodnutia, dna 11. novembra 2004 C zo sídla spolocnosti [dôverné] napísal zamestnancom ostatných výrobcov, patriacim do nizsej úrovne sídla a do nemeckej úrovne, s cielom predstavit im dve nové kontaktné osoby v sídle spolocnosti [dôverné], zodpovedné za centrálnu tvorbu cien výrobkov v sídle [dôverné] az [dôverné]. C poziadal konkurentov, aby mu uviedli kontaktné osoby v rámci svojich organizácií. E-mail C bol adresovaný okrem iného A a B, patriacim do nizsej úrovne sídla a do nemeckej úrovne v rámci spolocnosti Scania. Rovnako, tak ako bolo uvedené v odôvodnení 140 napadnutého rozhodnutia, konkurenti si od 2. decembra 2004 na nemeckej úrovni vymienali informácie o zvýseniach cien plánovaných na rok 2005. V rámci tejto výmeny informácií I, zamestnanec spolocnosti Scania DE, poskytol K, ktorý bol organizátorom tejto výmeny informácií a zamestnancom nemeckej dcérskej spolocnosti [dôverné] tieto informácie: "Od marca 2005 zvýsime [ceny] vsetkých nasich sérií [dôverné] o 1,5 %". Je tak zrejmé, ze výmeny informácií úcastníkov kartelu na nemeckej úrovni mali rovnaký obsah ako ich výmeny informácií na úrovni riadiacich instancií a boli s nimi v plnom súlade. 488 V druhom rade treba konstatovat, ze úvahy Komisie uvedené v odôvodnení 327 napadnutého rozhodnutia (pozri body 457 az 461 vyssie), nepredstavujú nesprávne posúdenie. Je tak nesporné, ze medzi stretnutiami, ktoré sa konali na rôznych úrovniach, existovalo casové prekrývanie. Okrem toho v rámci tretieho zalobného dôvodu Vseobecný súd dospel k záveru, ze Komisia preukázala existenciu kontaktov medzi zamestnancami na nizsej úrovni sídla a na nemeckej úrovni a skutocnost, ze zamestnanci na nizsej úrovni sídla vedeli o obsahu výmen informácií na nemeckej úrovni. Okrem toho v rámci siesteho zalobného dôvodu Vseobecný súd dospel k záveru, ze Komisia preukázala skutocnost, ze informácie o cenách vymienané na nemeckej úrovni pochádzali zo sídla úcastníkov a ze zamestnanci na nemeckej úrovni oznamovali sídlu informácie o cenách získané v rámci ich výmen. 489 Na základe týchto skutocností Vseobecný súd dospel k záveru, ze Komisia oprávnene usúdila, ze bez ohladu na okolnost, ze utajené kontakty na úrovni riadiacich instancií boli v septembri 2004 prerusené, ten istý kartel (s rovnakým obsahom a rozsahom) pokracoval po tomto dátume, len s tým rozdielom, ze zúcastnení zamestnanci patrili do rôznych organizacných úrovní v rámci zúcastnených podnikov, a nie do úrovne riadiacich instancií. 490 Tvrdenia zalobkýn tento záver nespochybnujú. 491 Jednak zalobkyne vytýkajú Komisii to, ze nevysvetlila spôsob, akým doslo k "presunutiu" utajených kontaktov z úrovne riadiacich instancií na nemeckú úroven. Tvrdia, ze na to, aby sa o "presunutí" dalo usudzovat, ze predstavuje pokracovanie v predchádzajúcich postupoch, malo dôjst k zavedeniu kontrolného mechanizmu na zabezpecenie kontinuity. Odvolávajú sa tiez na rozsudok z 10. novembra 2017, Icap a i./Komisia ([408]T-180/15, [409]EU:T:2017:795, bod [410]223), v ktorom Vseobecný súd pripomenul, ze v prípade, ze si pokracovanie v dohode alebo zosúladených postupoch vyzaduje konkrétne pozitívne opatrenia, Komisia nemôze predpokladat pokracovanie kartelu, pokial neexistuje dôkaz o prijatí takých opatrení. 492 Túto argumentáciu zalobkýn nemozno prijat. Z napadnutého rozhodnutia totiz vyplýva, ze pojmy "presunutie" alebo "migrácia" výmen informácií z úrovne riadiacich instancií na nemeckú úroven pouzila Komisia za tým úcelom, aby naznacila, ze k zmene doslo na úrovni zamestnancov zúcastnujúcich sa na utajených kontaktoch, a nie za tým úcelom, aby naznacila, ze doslo k nejakému preruseniu kartelu. Okrem toho Komisia v odôvodnení 327 napadnutého rozhodnutia uviedla skutkové okolnosti preukazujúce pokracovanie v karteli po septembri 2004 (pozri body 458 az 460 vyssie) a so zretelom na tieto okolnosti sa javí, ze ziadne "konkrétne pozitívne opatrenie" v zmysle rozsudku z 10. novembra 2017, Icap a i./Komisia ([411]T-180/15, [412]EU:T:2017:795, bod [413]223) sa nevyzadovalo. 493 Po druhé, zalobkyne vytýkajú Komisii to, ze v napadnutom rozhodnutí nepreukázala, ze zamestnanci spolocnosti Scania DE, ktorí sa zúcastnili na stretnutiach na nemeckej úrovni, vedeli, ze boli zapojení v nadväznosti na postupy, ku ktorým dochádzalo na dalsích dvoch úrovniach, alebo ze zamestnanci spolocnosti Scania, ktorí sa zúcastnili na stretnutiach na úrovni nizsích instancií sídla, vedeli o stretnutiach na úrovni riadiacich instancií. 494 Táto argumentácia zalobkýn je zalozená na tvrdení, podla ktorého sa vedomost o spolocnom pláne musí posudzovat na úrovni zamestnancov podniku, a nie na úrovni samotného podniku. Ako vsak uz bolo konstatované, toto tvrdenie je nesprávne (pozri body 474 az 478 vyssie). 495 Pokial ide o otázku vedomosti na úrovni podniku Scania o pokracujúcej povahe porusenia napriek "presunutiu" výmen informácií z úrovne riadiacich instancií na nemeckú úroven, treba pripomenút nasledujúce skutocnosti. 496 Po prvé, treba pripomenút dôlezitú úlohu, ktorú zohráva sídlo spolocnosti Scania pri urcovaní cien na úrovni vnútrostátnych distribútorov podniku, a teda na úrovni spolocnosti Scania DE, ktorá je dcérskou spolocnostou so 100 % úcastou. Mechanizmus urcovania cien v rámci spolocnosti Scania bol preskúmaný v rámci siesteho zalobného dôvodu. 497 Po druhé, treba pripomenút, ze dôkazy uvedené v spise preukazujú, ze zamestnanci v sídle spolocnosti Scania (nizsia úroven sídla) poznali obsah výmen informácií na nemeckej úrovni (pozri bod 418 vyssie). Nie je pravdepodobné, ze by riadiace instancie tohto podniku o nich nevedeli. 498 Po tretie, treba pripomenút, ze dôkazy uvedené v spise naznacujú, ze zamestnanci spolocnosti Scania DE si na nemeckej úrovni vymienali informácie pochádzajúce zo sídla spolocnosti Scania (pozri body 413, 437, 438 a 442 vyssie). 499 Tieto tri dôkazy preukazujú, ze napriek skutocnosti, ze výmeny informácií na úrovni riadiacich instancií sa v septembri 2004 skoncili, podnik Scania a jeho sídlo vedeli o tom, ze to isté porusovanie pokracovalo po septembri 2004, len s tým rozdielom, ze zamestnanci na úrovni riadiacich instancií sa uz na utajených kontaktoch nezúcastnovali. V tejto súvislosti okolnost uvádzaná zalobkynami, podla ktorej zamestnanci spolocnosti Scania DE nevedeli o existencii utajených kontaktov na úrovni riadiacich instancií, nie je relevantná. 500 Na základe vyssie uvedených úvah treba konstatovat, ze záver Komisie týkajúci sa existencie jediného a pokracujúceho porusenia v prejednávanej veci nie je nesprávny. 2) O pripísatelnosti jediného a pokracujúceho porusenia spolocnosti Scania 501 Komisia v odôvodnení 332 napadnutého rozhodnutia uviedla, ze Scania sa priamo podielala na vsetkých relevantných aspektoch kartelu. 502 Okrem toho v odôvodnení 333 napadnutého rozhodnutia Komisia poznamenala, ze hoci Scania vyrábala a predávala len tazké nákladné vozidlá, vedela alebo musela vediet, ze ostatní úcastníci kartelu vyrábali aj stredné nákladné vozidlá a ze utajené kontakty sa týkali obidvoch týchto typov nákladných vozidiel (stredne tazkých a tazkých). Komisia preto konstatovala, ze Scania vedela alebo musela vediet, ze protisútazné postupy sa týkali stredne tazkých a tazkých nákladných vozidiel. 503 Na základe týchto úvah Komisia v odôvodnení 334 napadnutého rozhodnutia dospela k záveru, ze Scania mala v úmysle prispiet k poruseniu a ze vedela alebo musela vediet o jeho existencii. 504 Zalobkyne s cielom spochybnit pripísatelnost jediného a pokracujúceho porusenia spolocnosti Scania vytýkajú Komisii to, ze nepreukázala existenciu nevyhnutnej "mentálnej zlozky". Inak povedané, vytýkajú jej to, ze v napadnutom rozhodnutí nepreukázala, ze kumulatívne kritériá, ktoré boli stanovené v rozsudku z 8. júla 1999, Komisia/Anic Partecipazioni ([414]C-49/92 P, [415]EU:C:1999:356, bod [416]87) a ktorými sú záujem, vedomost a prijatie rizika, boli v prejednávanej veci splnené, pokial ide o zástupcov spolocnosti Scania, zúcastnujúcich sa na vsetkých troch úrovniach kontaktov. 505 V tejto súvislosti treba konstatovat, ze vzhladom na to, ze vedomost o existencii spolocného plánu sa musí posudzovat na úrovni zúcastnených podnikov, a nie na úrovni ich zamestnancov (pozri bod 478 vyssie), analogicky platí, ze faktory urcujúce pripísatelnost jediného a pokracujúceho porusenia sa nevyhnutne tiez musia posudzovat na úrovni podniku. 506 Okrem toho, pokial ide o faktory urcujúce pripísatelnost jediného a pokracujúceho porusenia urcitému podniku, z rozsudku zo 6. decembra 2012, Komisia/Verhuizingen Coppens ([417]C-441/11 P, [418]EU:C:2012:778, body [419]43 az [420]45), vyplýva, ze ak sa dotknutý podnik priamo podielal na vsetkých protisútazných správaniach tvoriacich jediné a pokracujúce porusenie, Komisia je oprávnená mu pripísat porusenie ako celok bez toho, aby bola povinná preukázat splnenie kritérií, ktorými sú záujem, vedomost a prijatie rizika. 507 V prejednávanej veci mozno konstatovat, ze v súlade s tým, co je uvedené v odôvodnení 332 napadnutého rozhodnutia, sa podnik Scania priamo podielal na vsetkých relevantných aspektoch kartelu. Jeho zamestnanci sa totiz zúcastnili na utajených kontaktoch, ktoré sa uskutocnili na troch úrovniach. Podnik Scania si so svojimi konkurentmi vymienal informácie o cenách a zvýseniach hrubých cien, ako aj o nacasovaní a prenesení nákladov spojených so zavádzaním technológií splnajúcich normy Euro 3 az Euro 6. Scania sa aktívne zúcastnovala na karteli, organizovala stretnutia a zúcastnovala sa na výmenách e-mailov (pozri odôvodnenie 332 napadnutého rozhodnutia). 508 Je pravda, ze Scania nevyrába stredne tazké nákladné vozidlá. Zo spisu vsak vyplýva, ze utajené kontakty, na ktorých sa zamestnanci spolocnosti Scania zúcastnili, sa týkali stredne tazkých a tazkých nákladných vozidiel bez rozdielu (pozri odôvodnenie 333 napadnutého rozhodnutia). Komisia preto oprávnene pripísala podniku Scania jediné a pokracujúce porusenie, ktoré sa týka aj stredne tazkých nákladných vozidiel, kedze tento podnik nevyhnutne mal vedomost o tomto aspekte kartelu. 509 So zretelom na vyssie uvedené úvahy treba dospiet k záveru, ze to, ze sa spolocnosti Scania pripísalo celé jediné a pokracujúce porusenie, nepredstavuje nesprávne posúdenie. Z uvedeného vyplýva, ze siedmy zalobný dôvod sa musí zamietnut. 4. O ôsmom zalobnom dôvode, zalozenom na nesprávnom uplatnení clánku 101 ZFEÚ a clánku 53 Dohody o EHP, ako aj clánku 25 nariadenia c. 1/2003, spocívajúcom v tom, ze Komisia ulozila pokutu za správanie, ktoré podlieha premlcacej lehote, a v kazdom prípade nevzala do úvahy skutocnost, ze uvedené správanie nebolo pokracujúce 510 Zalobkyne v prvom rade tvrdia, ze skutocnosti týkajúce sa úrovne riadiacich instancií, odôvodnujúce ulozenie pokuty, sú na základe clánku 25 nariadenia c. 1/2003 premlcané, kedze stretnutia na uvedenej úrovni sa skoncili v septembri 2004, t. j. viac ako pät rokov pred zacatím vysetrovania Komisie. Zalobkyne dodávajú, ze za týchto okolností Komisia nemá ani oprávnený záujem, v zmysle clánku 7 nariadenia c. 1/2003, konstatovat existenciu porusenia súvisiaceho so správaním na úrovni riadiacich instancií. 511 V druhom rade zalobkyne tvrdia, ze aj keby sa Vseobecný súd domnieval, ze predmetné skutkové okolnosti predstavovali jediné a pokracujúce porusenie (quod non), napadnuté rozhodnutie by sa malo zmenit v rozsahu, v akom nezohladnuje prerusenia údajného porusenia, týkajúce sa úrovne riadiacich instancií. V tejto súvislosti zalobkyne tvrdia, ze napadnuté rozhodnutie neobsahuje dostatok dôkazov o existencii stretnutí na úrovni riadiacich instancií v roku 1999. 512 Zalobkyne okrem toho tvrdia, ze vzhladom na nedostatok dôkazov o úcasti spolocnosti Scania na stretnutiach na úrovni riadiacich instancií v rokoch 1999 a 2002 sa v napadnutom rozhodnutí nesprávne dospelo k záveru, ze Scania sa nepretrzite zúcastnovala na stretnutiach riadiacich instancií v období od 17. januára 1997 do 24. septembra 2004. Malo sa v nom skôr dospiet k záveru, ze doslo k preruseniu týchto stretnutí, prinajmensom pokial ide o spolocnost Scania, v obdobiach od 3. septembra 1998 do 3. februára 2000 (17 mesiacov prerusenia) a od 20. novembra 2001 do 10. apríla 2003 (dalsích 17 mesiacov prerusenia). 513 Zalobkyne usudzujú, ze napadnuté rozhodnutie sa musí zrusit a ze v kazdom prípade ulozenie pokuty by malo byt premlcané vo vztahu ku kazdému poruseniu predchádzajúcemu 10. aprílu 2003. Subsidiárne zalobkyne tvrdia, ze ulozenie pokuty by malo byt premlcané vo vztahu ku kazdému poruseniu predchádzajúcemu 3. februáru 2000. Zalobkyne okrem toho tvrdia, ze v kazdom prípade by stanovenie pokuty spojenej s úrovnou riadiacich instancií malo zohladnovat dlhé obdobia nizsej intenzity porusovania. 514 Komisia proti argumentácii zalobkýn namieta. 515 V prvom rade, pokial ide o tvrdenie zalobkýn týkajúce sa premlcania v oblasti ulozenia pokuty zo strany Komisie, treba pripomenút, ze podla clánku 25 ods. 1 písm. b) nariadenia c. 1/2003, vykladaného v spojení s clánkom 23 ods. 2 písm. a) tohto nariadenia, právomoc Komisie ukladat pokuty podnikom za porusenia predovsetkým clánku 101 ZFEÚ podlieha premlcacej lehote piatich rokov. Clánok 25 ods. 2 nariadenia c. 1/2003 stanovuje, ze v prípade pokracujúceho alebo opakovaného porusovania zacína premlcacia lehota plynút dnom ukoncenia porusovania. Clánok 25 ods. 3 nariadenia c. 1/2003 okrem iného stanovuje, ze kazdý úkon Komisie vykonaný s cielom vysetrovania alebo stíhania porusovania prerusí premlcaciu lehotu týkajúcu sa ukladania pokút. 516 V prejednávanej veci Komisia bez toho, aby sa dopustila pochybenia, konstatovala, ze správanie na úrovni riadiacich instancií bolo súcastou jediného a pokracujúceho porusenia, ktoré sa skoncilo 18. januára 2011. V dôsledku toho zacína pätrocná premlcacia lehota plynút az od uvedeného dátumu, co znamená, ze v prejednávanej veci právomoc Komisie ulozit pokutu nepodlieha ziadnemu premlcaniu. 517 V druhom rade, pokial ide o tvrdenie zalobkýn týkajúce sa údajnej neexistencie dôkazov o stretnutiach na úrovni riadiacich instancií za rok 1999, treba poznamenat nasledovné. 518 Po prvé je potrebné zdôraznit, ze napadnuté rozhodnutie obsahuje dostatok dôkazov o existencii stretnutí na úrovni riadiacich instancií za roky 1998 a 2000. Konkrétnejsie, odôvodnenie 105 napadnutého rozhodnutia obsahuje listinný dôkaz týkajúci sa stretnutia na úrovni riadiacich instancií, ktoré sa konalo 3. septembra 1998 a pocas ktorého si zástupcovia úcastníkov vymenili prognózy trhu na rok 1999. Podla tohto listinného dôkazu sa predstavitel sídla spolocnosti Scania, N, tohto stretnutia zúcastnil. Podobné stretnutia sa konali pocas roka 2000, tak ako to vyplýva z odôvodnení 109 az 112 napadnutého rozhodnutia, na ktorých sa zúcastnil aj N zo sídla spolocnosti Scania. 519 Po druhé, z listinného dôkazu uvedeného v odôvodnení 106 napadnutého rozhodnutia vyplýva, ze dalsie stretnutie na úrovni riadiacich instancií, nasledujúce po stretnutí, ktoré sa konalo 3. septembra 1998 (pozri bod 518 vyssie), bolo naplánované na január 1999. 520 Po tretie, v odôvodnení 106 napadnutého rozhodnutia Komisia odkazuje na vyhlásenie o zhovievavosti spolocnosti [dôverné], podla ktorého sa stretnutia medzi konkurentmi v období rokov 1998 az 2001 konali prinajmensom raz za rok. Podla tohto vyhlásenia si úcastníci na týchto stretnutiach, ktorí nepatrili do úrovne riadiacich instancií, vymienali informácie týkajúce sa okrem iného budúcich zvysovaní cien. Spomedzi úcastníkov na týchto stretnutiach bol identifikovaný O, generálny riaditel spolocnosti Scania DE. 521 Po stvrté, je potrebné rovnako ako Komisia pripomenút, ze stretnutia na úrovni riadiacich instancií boli súcastou jediného a pokracujúceho porusenia, a ze preto sa na úcely posúdenia, ci porusenie v roku 1999 pokracovalo, mali zohladnit vsetky stretnutia medzi konkurentmi na ktorejkolvek organizacnej úrovni. 522 Po piate, treba tiez pripomenút, ze podla ustálenej judikatúry Súdneho dvora, pokial ide najmä o porusenie trvajúce niekolko rokov, skutocnost, ze nebol predlozený priamy dôkaz o úcasti spolocnosti na tomto porusení pocas urcitého obdobia, nebráni tomu, aby sa konstatovala jej úcast aj pocas tohto obdobia, pokial takýto záver vyplýva z objektívnych a jednoznacných nepriamych dôkazov, pricom neexistencia verejného distancovania sa tejto spolocnosti môze byt v tejto súvislosti zohladnená (pozri rozsudok z 26. januára 2017, Villeroy & Boch/Komisia, [421]C-625/13 P, [422]EU:C:2017:52, bod [423]111 a citovanú judikatúru). 523 So zretelom na skutocnosti uvedené v bodoch 518 az 521 vyssie a na judikatúru citovanú v bode 522 vyssie treba dospiet k záveru, ze Komisia sa nedopustila pochybenia, ked konstatovala, ze jediné porusenie sa v prejednávanej veci v roku 1999 neprerusilo a ze Scania sa na uvedenom porusení zúcastnovala aj pocas tohto roka. 524 V tretom rade, pokial ide o tvrdenie zalobkýn, podla ktorého nie je preukázaná úcast spolocnosti Scania na stretnutiach na úrovni riadiacich instancií za rok 2002, treba konstatovat nasledujúce. 525 Po prvé, z odôvodnenia 119 napadnutého rozhodnutia vyplýva, ze pokial ide o stretnutie na úrovni riadiacich instancií, ktoré sa konalo 7. februára 2002, bola zaslaná pozvánka pre M. zo sídla spolocnosti Scania. 526 Po druhé, z rukou písaných poznámok týkajúcich sa stretnutia na úrovni riadiacich instancií z 27. a 28. júna 2002, ktoré vyhotovil zástupca spolocnosti [dôverné] a ktoré sú uvedené v odôvodnení 123 napadnutého rozhodnutia, vyplýva, ze Scania oznámila císla týkajúce sa predaja za rok 2002 viacerým krajinám. 527 Po tretie, interná správa spolocnosti [dôverné], v ktorej sú zhrnuté informácie vymenené na stretnutí na úrovni riadiacich instancií 18. septembra 2002 a ktorá je zmienená v odôvodnení 126 napadnutého rozhodnutia, preukazuje, ze Scania poskytla informácie o zvysovaniach svojich cien na rok 2002 a o súdnom konaní, ktorému celila v Spojenom královstve. 528 So zretelom na skutocnosti uvedené v bodoch 525 az 527 vyssie treba dospiet k záveru, ze Komisia z právneho hladiska dostatocne preukázala úcast spolocnosti Scania na stretnutiach na úrovni riadiacich instancií za rok 2002. 529 Tento záver nie je spochybnený vyhlásením pod prísahou M, zástupcu spolocnosti Scania na stretnutiach na úrovni riadiacich instancií, podla ktorého sa tento, "pokial si spomína", za rok 2002 nezúcastnil na ziadnom stretnutí takéhoto druhu. Toto vyhlásenie je dost neurcité a Vseobecný súd ho nepovazuje za presvedcivé. Okrem toho uz bolo poznamenané, ze dokumenty vypracované in tempore non suspecto, tak ako rukou písané poznámky vyhotovené pocas stretnutia, majú väcsiu dôkaznú silu, nez dokumenty, ktoré nepochádzajú z obdobia skutkových okolností, tak ako vyhlásenia pod prísahou. 530 Po stvrté, Vseobecný súd poznamenáva, ze zalobkyne v poznámke pod ciarou c. 554 zaloby tvrdia, ze úcast spolocnosti Scania na urcitých stretnutiach na úrovni riadiacich instancií, ktoré sú uvedené v napadnutom rozhodnutí, nebola preukázaná. Ide o stretnutia v Bruseli 17. januára 1997 (odôvodnenie 98 napadnutého rozhodnutia) a 6. apríla 1998 (odôvodnenie 103), v Amsterdame (Holandsko) 3. februára 2000 (odôvodnenia 108 az 110) a v Eindhovene (Holandsko) 6. septembra 2000 (odôvodnenie 111). Na podporu tohto tvrdenia poukazujú zalobkyne na vyhlásenie pod prísahou N, ktorý tvrdí, ze si nespomína, ze by sa na nich zúcastnil. 531 Vseobecný súd konstatuje, ze v odôvodneniach napadnutého rozhodnutia, zmienených v bode 530 vyssie, sa uvádzajú listinné dôkazy preukazujúce úcast spolocnosti Scania na predmetných stretnutiach. Pokial ide o obsah vyhlásenia pod prísahou N a jeho dôkaznú silu, Vseobecný súd odkazuje na úvahy uvedené v bode 529 vyssie. Vseobecný súd dospel k záveru, ze tvrdenie zalobkýn uvedené v bode 530 vyssie nie je dôvodné. 532 So zretelom na vyssie uvedené úvahy Vseobecný súd rozhodol tak, ze tento zalobný dôvod zamieta, pricom spresnuje, ze dôvody uvádzané zalobkynami na podporu zmeny napadnutého rozhodnutia (pozri body 511 a 513 vyssie) nie sú dôvodné, kedze spis na Vseobecnom súde nepreukazuje ziadne prerusenie konstatovaného jediného porusenia, ani existenciu období nizsej intenzity porusovania. 5. O deviatom zalobnom dôvode, zalozenom na porusení zásady proporcionality a zásady rovnosti zaobchádzania, pokial ide o výsku pokuty, a v kazdom prípade o potrebe znízenia výsky pokuty na základe clánku 261 ZFEÚ a clánku 31 nariadenia c. 1/2003 533 Zalobkyne tvrdia, ze napadnuté rozhodnutie by sa malo zmenit, kedze ulozená pokuta nie je v súlade so zásadami proporcionality a rovnosti zaobchádzania. Okrem toho v kazdom prípade ziadajú Vseobecný súd o to, aby v rámci svojej neobmedzenej právomoci nahradil posúdenie Komisie svojím vlastným posúdením a znízil výsku pokuty. 534 Podla chápania Vseobecného súdu, zalozeného na pouzití slovesa "zmenit", zalobkyne tento súd ziadajú o to, aby uplatnil svoju neobmedzenú právomoc, ktorá je súdu Únie priznaná clánkom 31 nariadenia c. 1/2003, v súlade s clánkom 261 ZFEÚ. 535 V tejto súvislosti treba pripomenút, ze systém súdneho preskúmania rozhodnutí Komisie týkajúcich sa postupov podla clánku 101 a 102 ZFEÚ spocíva v preskúmavaní zákonnosti aktov institúcií, stanovenom clánkom 263 ZFEÚ, ktoré môze byt doplnené na základe clánku 261 ZFEÚ a na základe návrhu zalobcov tým, ze Vseobecný súd uplatní svoju neobmedzenú súdnu právomoc, pokial ide o sankcie ulozené v tejto oblasti Komisiou (pozri rozsudok z 21. januára 2016, Galp Energía Espańa a i./Komisia, [424]C-603/13 P, [425]EU:C:2016:38, bod [426]71 a citovanú judikatúru). 536 Súd Únie, ktorý vykonáva neobmedzenú súdnu právomoc stanovenú v clánku 261 ZFEÚ a clánku 31 nariadenia c. 1/2003, je preto oprávnený, aby nad rámec samotného preskúmania zákonnosti sankcie nahradil posúdenie Komisie, teda autora aktu, v ktorom bola táto suma pôvodne stanovená, svojím vlastným posúdením na úcely stanovenia výsky sankcie (pozri rozsudok z 21. januára 2016, Galp Energía Espańa a i./Komisia, [427]C-603/13 P, [428]EU:C:2016:38, bod [429]75 a citovanú judikatúru). 537 Naopak rozsah tejto neobmedzenej súdnej právomoci je prísne obmedzený, na rozdiel od preskúmania zákonnosti, stanoveného v clánku 263 ZFEÚ, na urcenie výsky pokuty (pozri rozsudok z 21. januára 2016, Galp Energía Espańa a i./Komisia, [430]C-603/13 P, [431]EU:C:2016:38, bod [432]76 a citovanú judikatúru). 538 Z toho vyplýva, ze neobmedzená súdna právomoc, ktorou disponuje Vseobecný súd na základe clánku 31 nariadenia c. 1/2003, sa týka len jeho posúdenia pokuty ulozenej Komisiou, a nie akejkolvek úpravy skutocností zakladajúcich protiprávne konanie, ktoré Komisia v súlade s právom konstatovala v rozhodnutí, ktoré bolo Vseobecnému súdu predlozené (rozsudok z 21. januára 2016, Galp Energía Espańa a i./Komisia, [433]C-603/13 P, [434]EU:C:2016:38, bod [435]77). 539 Na úcely urcenia výsky ulozenej pokuty prinálezí Vseobecnému súdu, aby sám posúdil okolnosti prejednávanej veci a druh predmetného porusenia. Podla clánku 23 ods. 3 nariadenia c. 1/2003 tento postup predpokladá, ze pre kazdý sankcionovaný podnik bude zohladnená závaznost predmetného porusenia, ako aj jeho dlzka trvania, pricom je potrebné dodrzat najmä zásady odôvodnenia, proporcionality, individualizácie sankcií a rovnosti zaobchádzania, pricom Vseobecný súd nie je viazaný indikatívnym pravidlami, ktoré Komisia stanovila vo svojich usmerneniach (pozri v tomto zmysle rozsudok z 21. januára 2016, Galp Energía Espańa a i./Komisia, [436]C-603/13 P, [437]EU:C:2016:38, body [438]89 a [439]90). a) O porusení zásady proporcionality 540 V prvom rade zalobkyne tvrdia, ze v napadnutom rozhodnutí sa neposúdila závaznost porusenia primeraným spôsobom, kedze sa v nom nezohladnilo, ze zamestnanci spolocnosti Scania DE nemohli vediet, ze informácie získané od konkurentov môzu mat európsky rozsah. V dôsledku uvedeného, aj keby zamestnanci spolocnosti Scania DE chceli narusit hospodársku sútaz na geografickom trhu (Nemecko), za ktorý boli zodpovední (quod non), pokuta ulozená napadnutým rozhodnutím by nebola primeraná závaznosti zamýslaného porusenia, kedze zohladnuje hodnotu predaja na úrovni EHP. 541 V druhom rade zalobkyne tvrdia, ze napadnuté rozhodnutie porusuje zásadu proporcionality, kedze pokial ide o stanovenie výsky pokuty, nezohladnuje skutocnost, ze v priebehu obdobia, ktoré sa vzalo do úvahy, sa kontakty medzi výrobcami nákladných vozidiel zmenili svojou povahou a intenzitou, tak ako bolo konstatované v odôvodnení 322 napadnutého rozhodnutia. 542 V tretom rade zalobkyne uvádzajú, ze porusenie popísané v odôvodneniach napadnutého rozhodnutia je sirsie, ako porusenie, za ktoré sa ukladá pokuta vo výroku tohto rozhodnutia. V tejto súvislosti porovnávajú odôvodnenie 317 napadnutého rozhodnutia, ktoré odkazuje na výmeny citlivých informácií z hladiska hospodárskej sútaze, s clánkom 1 jeho výroku, ktorý na takéto výmeny neodkazuje. Zalobkyne sa domnievajú, ze táto prezentácia má vplyv na stanovenie výsky pokuty a ze v dôsledku toho pokuta, ktorá je stanovená v napadnutom rozhodnutí, nie je primeraná poruseniu, tak ako ho Komisia mala v úmysle popísat. 543 Komisia proti argumentácii zalobkýn namieta. 544 Pokial ide o argumentáciu zalobkýn uvedenú v bode 540 vyssie, treba pripomenút, ze Vseobecný súd v rámci preskúmania siesteho zalobného dôvodu odmietol tvrdenie zalobkýn, podla ktorého sa zamestnanci spolocnosti Scania DE, zúcastnujúci sa na výmenách informácií na nemeckej úrovni, nikdy nedomnievali, ze informácie získané pocas týchto výmen sa vztahujú na európske ceny alebo ze môzu znizovat neistotu, pokial ide o európsku cenovú stratégiu ostatných výrobcov (pozri bod 415 vyssie). Z toho vyplýva, ze argumentácia uvedená v bode 540 vyssie nepreukazuje neprimeranost pokuty. 545 Pokial ide o argumentáciu zalobkýn uvedenú v bode 541 vyssie, treba pripomenút, ze v odôvodnení 322 napadnutého rozhodnutia Komisia spresnila, ze hoci sa uz úcastníci od septembra 2004 aktívne nesnazili, tak ako to robili predtým, uzavriet konkrétnu dohodu o budúcich spolocných zvýseniach hrubých cien alebo o konkrétnych dátumoch zavádzania nákladných vozidiel splnajúcich nové environmentálne normy, alebo o výske nákladov, ktoré úcastníci prenásali na spotrebitelov pri týchto nákladných vozidlách, úcastníci sa nadalej dorozumievali tak, ze si vymienali rovnaký druh informácií a sledovali rovnaký ciel, ktorým je obmedzenie hospodárskej sútaze na základe znízenia stupna strategickej neistoty medzi nimi. 546 Treba tiez pripomenút konstatovanie Vseobecného súdu, podla ktorého napriek tomu, ze zmena, ku ktorej doslo od septembra 2004, môze ovplyvnit kvalifikáciu predmetného správania ako dohody alebo zosúladeného postupu, netýka sa "povahy" vymenených informácií, ktorá podla odôvodnenia 322 napadnutého rozhodnutia zostala rovnaká (pozri bod 482 vyssie). 547 Zdá sa tak, ze jediný rozdiel, pokial ide o správanie úcastníkov pred septembrom 2004 a po septembri 2004, spocíva v pokusoch, ktoré títo uskutocnovali pred septembrom 2004, uzavriet osobitné dohody o cenách, pricom po tomto dátume sa od týchto pokusov upustilo. Ako vsak správne poznamenáva Komisia, jednak vzhladom na zásadu, podla ktorej môzu zosúladené postupy narusit hospodársku sútaz rovnako ako dohody, a po druhé, vzhladom na skutocnost, ze Komisia nezvýsila relevantný faktor závaznosti z dôvodu pokusov úcastníkov uzavriet dohody o cenách, argumentácia zalobkýn uvedená v bode 541 vyssie nepreukazuje neprimeranost pokuty. 548 Pokial ide o argumentáciu zalobkýn uvedenú v bode 542 vyssie, treba pripomenút, ze v odôvodnení 317 napadnutého rozhodnutia Komisia poukázala na existenciu postupov, ktoré znízili úroven strategickej neistoty medzi úcastníkmi, pokial ide o budúce ceny, zvýsenia hrubých cien, ako aj nacasovanie a prenesenie nákladov spojených so zavedením modelov nákladných vozidiel splnajúcich environmentálne normy. V odôvodnení 317 písm. a) az c), a tak ako vyplýva z pouzitia výrazov "v tejto súvislosti", Komisia vysvetlila, v com uvedené postupy spocívali. V odôvodnení 317 písm. c) poukázala Komisia na zdielanie "dalsích citlivých informácií z hladiska hospodárskej sútaze". 549 V clánku 1 výroku napadnutého rozhodnutia Komisia poukazuje na utajenú dohodu o cenách a zvysovaniach hrubých cien, ako aj na nacasovanie a prenesenie nákladov týkajúcich sa zavádzania technológií v oblasti emisií. 550 Z porovnania odôvodnenia 317 a clánku 1 výroku napadnutého rozhodnutia vyplýva, ze v popise porusenia nie je rozdiel medzi obidvomi ustanoveniami, pricom odkaz Komisie na zdielanie "dalsích citlivých informácií z hladiska hospodárskej sútaze" je len príkladom utajenej dohody o cenách a zvysovaniach hrubých cien, ako aj o nacasovaní a prenesení nákladov spojených so zavádzaním technológií v oblasti emisií. 551 Z vyssie uvedených úvah vyplýva, ze ziadne z tvrdení zalobkýn nepreukazuje neprimeranost pokuty. b) O porusení zásady rovnosti zaobchádzania 552 Na podporu svojho tvrdenia, ze ulozená výska pokuty porusuje zásadu rovnosti zaobchádzania, uvádzajú zalobkyne tri tvrdenia. 553 V prvom rade zalobkyne tvrdia, ze znenie napadnutého rozhodnutia neprimerane zdôraznuje ich úlohu pri porusení a v podstate neberie do úvahy úlohu ostatných výrobcov nákladných vozidiel, cím dochádza k skresleniu reality. Podla zalobkýn je z dôvodu tohto znenia napadnutého rozhodnutia nemozné porovnat ich úlohu s úlohou ostatných výrobcov nákladných vozidiel pri porusení a z dôvodu tejto nemoznosti porovnania viaceré hodnotenia týkajúce sa úrovne pokuty, uskutocnené Komisiou v napadnutom rozhodnutí, porusujú zásadu rovnosti zaobchádzania. Zalobkyne odkazujú na odôvodnenie 444 napadnutého rozhodnutia, v ktorom Komisia dospela k záveru o neexistencii pritazujúcich alebo polahcujúcich okolností v prejednávanej veci. Zalobkyne tiez odkazujú na odôvodnenie 432 napadnutého rozhodnutia, v ktorom Komisia spresnila, ze na úcely stanovenia základnej sumy pokuty ulozenej spolocnosti Scania pouzila rovnakú cast hodnoty jej predaja ako cast hodnoty predaja úcastníkov urovnania, ktorá bola pouzitá v rozhodnutí o urovnaní. 554 Zalobkyne tiez tvrdia, ze skutocnost, ze v porovnaní s popisom úlohy ostatných konkurentov, uvedeným v rozhodnutí o urovnaní, sa v napadnutom rozhodnutí popisuje ich úloha na predmetnom správaní presnejsie a cielene, ich znevýhodnuje v rámci zalôb o náhradu skody, ktorým sú vystavené. 555 V druhom rade zalobkyne tvrdia, ze napadnuté rozhodnutie porusuje zásadu rovnosti zaobchádzania, vzhladom na to, ze na vsetkých výrobcov uplatnuje rovnakú metódu stanovenia pokuty, pricom nezohladnuje skutocnost, ze ich podiel na trhu na európskej úrovni bol mensí, nez podiel ostatných výrobcov, ani skutocnost, ze rozdiel oproti lídrom na trhu bol velmi velký, a to najmä v Nemecku. 556 Zalobkyne tiez tvrdia, ze napadnuté rozhodnutie porusilo zásadu rovnosti zaobchádzania tým, ze nezohladnilo skutocnost, ze zamestnanci spolocnosti Scania DE zohrávali pasívnu úlohu, alebo prinajmensom ze nezohrávali v predmetnom správaní prvoradú úlohu, v porovnaní s obidvomi velkými výrobcami na trhu. 557 V tretom rade zalobkyne tvrdia, ze napadnuté rozhodnutie porusuje zásadu rovnosti zaobchádzania, kedze metóda pouzitá Komisiou pri stanovení výsky pokuty ulozenej zalobkyniam je rovnaká ako metóda uplatnená na iných výrobcov nákladných vozidiel, a to napriek tomu, ze zalobkyne na rozdiel od nich nevyrábajú stredne tazké nákladné vozidlá. 558 Komisia proti argumentácii zalobkýn namieta. 559 Pred posudzovaním kazdého z vyssie uvedených tvrdení treba pripomenút, ze zásada rovnosti zaobchádzania predstavuje vseobecnú zásadu práva Únie zakotvenú v clánkoch 20 a 21 Charty. Podla ustálenej judikatúry uvedená zásada vyzaduje, aby sa v porovnatelných situáciách nepostupovalo rozdielne a v rozdielnych situáciách rovnako, ak takýto postup nie je objektívne odôvodnený (rozsudky z 11. júla 2013, Ziegler/Komisia, [440]C-439/11 P, [441]EU:C:2013:513, bod [442]132, a z 26. januára 2017, Zucchetti Rubinetteria/Komisia, [443]C-618/13 P, [444]EU:C:2017:48, bod [445]38). Okrem toho z ustálenej judikatúry Súdneho dvora takisto vyplýva, ze pokial ide o urcenie výsky pokuty, uplatnenie rôznych metód výpoctu nemôze viest k diskriminácii medzi podnikmi, ktoré sa zúcastnili na karteli alebo na zosúladenom postupe v rozpore s clánkom 101 ods. 1 ZFEÚ (rozsudky z 11. júla 2013, Ziegler/Komisia, [446]C-439/11 P, [447]EU:C:2013:513, bod [448]133, z 12. novembra 2014, Guardian Industries a Guardian Europe/Komisia, [449]C-580/12 P, [450]EU:C:2014:2363, bod [451]62, a z 26. januára 2017, Zucchetti Rubinetteria/Komisia, [452]C-618/13 P, [453]EU:C:2017:48, bod [454]38). 560 Pokial ide o tvrdenie zalobkýn uvedené v bode 553 vyssie, po prvé, treba rovnako ako Komisia pripomenút, ze táto institúcia bola podla clánku 296 ZFEÚ povinná z právneho hladiska dostatocne odôvodnit napadnuté rozhodnutie, co aj urobila. Kedze Scania bola jediným adresátom napadnutého rozhodnutia, je v poriadku, ze sa posúdenie zameriava na jej úlohu v karteli. Ostatní úcastníci kartelu uz boli predmetom rozhodnutia o urovnaní, ktoré preukázalo ich zodpovednost za úlohu, ktorú v karteli zohrávali. 561 Po druhé, treba uviest, ze v rozpore s tvrdením zalobkýn, nie je pravda, ze znenie napadnutého rozhodnutia "neberie do úvahy" úlohu ostatných výrobcov nákladných vozidiel v karteli. Ich správanie jasne vyplýva z chronológie udalostí, popísanej v bode 6.2 napadnutého rozhodnutia, ktorá podrobne vysvetluje povahu a obsah výmen informácií, ako aj úcastníkov na týchto výmenách. Z toho vyplýva, ze tvrdenie zalobkýn, podla ktorého nie je mozné porovnat ich úlohu v karteli s úlohou ostatných úcastníkov, nie je dôvodné. 562 Po tretie, Vseobecný súd na základe napadnutého rozhodnutia a spisu, ktorý mu bol predlozený, konstatuje, ze úloha spolocnosti Scania v karteli nebola odlisná od úlohy ostatných úcastníkov konania a ze zalobkyne neuviedli nijaké tvrdenie a nepredlozili nijaký dôkaz, ktoré by preukazovali opak. Okrem toho, ako správne poznamenáva Komisia, kazdý z faktorov, ktoré boli v rámci stanovenia základnej výsky pokuty zohladnené za úcelom posúdenia závaznosti porusenia a "vstupného poplatku", t. j. povaha porusenia, kumulovaný podiel zúcastnených podnikov na trhu, geografický rozsah porusenia a jeho uskutocnovanie, sa uplatnoval na spolocnost Scania rovnako ako na ostatných úcastníkov. 563 So zretelom na vyssie uvedené úvahy Vseobecný súd dospel k záveru, ze Komisia sa vo svojom rozhodnutí nedopustila nesprávneho posúdenia, ked pouzila rovnakú cast hodnoty predaja spolocnosti Scania ako tú, ktorá bola pouzitá vo vztahu k ostatným výrobcom, a uplatnila rovnaký koeficient závaznosti (17 %) a rovnaký "vstupný poplatok" (17 %) ako tie, ktoré boli uplatnené vo vztahu k ostatným výrobcom v rozhodnutí o urovnaní. 564 Tvrdenie uvedené v bode 553 vyssie sa preto musí odmietnut. 565 Pokial ide o tvrdenie uvedené v bode 554 vyssie, treba uviest, ze okolnost, podla ktorej sa v napadnutom rozhodnutí v súlade s poziadavkami povinnosti odôvodnenia, ktorú má Komisia, podrobne opisuje protiprávne správanie spolocnosti Scania, vyplýva zo skutocnosti, ze Scania je jediným adresátom tohto rozhodnutia, kedze tento podnik neuznal svoju zodpovednost za kartel, na rozdiel od ostatných úcastníkov, ktorí podali formálnu ziadost o urovnanie. Z toho vyplýva, ze zalobkyne sa nenachádzajú v rovnakej situácii ako úcastníci urovnania, a v dôsledku toho ich tvrdenie uvedené v bode 554 vyssie nepreukazuje porusenie zásady rovnosti zaobchádzania. 566 Pokial ide o tvrdenie zalobkýn uvedené v bode 555 vyssie, treba poznamenat, ze Komisia tak v napadnutom rozhodnutí, ako aj v rozhodnutí o urovnaní, odkázala pri stanovení pokút najmä na hodnotu predaja tovaru, ktorého sa porusenie týka, zúcastnených podnikov v EHP, co je napokon v súlade s jej usmerneniami k metóde stanovovania výsky pokút. V bode 6 týchto usmernení totiz Komisia vysvetlila, ze kombinácia hodnoty predaja, ktorého sa porusenie týka, a trvania tohto porusovania sa povazuje za vhodný ukazovatel na vyhodnotenie ekonomického významu porusenia, ako aj relatívneho podielu kazdého podniku na porusení. 567 V prejednávanej veci Vseobecný súd nemá dôvod spochybnit rozhodnutie Komisie poukazovat, pokial ide o vsetky zúcastnené podniky, na hodnotu ich predaja tovaru, ktorého sa porusenie týka, v EHP. Ide o rozhodnutie, ktoré je primerané na vyhodnotenie relatívneho podielu kazdého podniku zúcastneného na porusení a ktoré sa týkalo vsetkých podnikov zúcastnených na karteli, a nielen spolocnosti Scania. 568 Okrem toho Súdny dvor potvrdil, ze právo Únie neobsahuje vseobecne platnú zásadu, ze sankcia musí byt proporcionálna významu podniku na trhu s výrobkami, ktoré sú predmetom porusenia (rozsudok z 18. mája 2006, Archer Daniels Midland a Archer Daniels Midland Ingredients/Komisia, [455]C-397/03 P, [456]EU:C:2006:328, bod [457]101). 569 Na základe týchto úvah treba dospiet k záveru, ze tvrdenie zalobkýn uvedené v bode 555 vyssie nepreukazuje porusenie zásady rovnosti zaobchádzania zo strany Komisie, a ze ho treba odmietnut. 570 Pokial ide o tvrdenie zalobkýn uvedené v bode 556 vyssie, treba ho odmietnut, kedze zo spisu nevyplýva, ze zamestnanci spolocnosti Scania DE zohrávali pasívnu ci druhoradú úlohu v protiprávnom správaní konstatovanom v prejednávanej veci. Preto nie je opodstatnené znízit výsku pokuty na tomto základe. 571 Pokial ide o tvrdenie zalobkýn uvedené v bode 557 vyssie, treba poznamenat, ze tak ako vyplýva z odôvodnenia 429 napadnutého rozhodnutia, Komisia pri stanovení výsky pokuty ulozenej zalobkyniam zohladnila hodnotu ich predaja tazkých nákladných vozidiel v EHP, a to na rozdiel od toho, ako to urobila pri stanovení výsky pokút ulozených úcastníkom urovnania v rozhodnutí o urovnaní, v ktorom zohladnila hodnotu predaja stredne tazkých a tazkých nákladných vozidiel v EHP (odôvodnenie 109 rozhodnutia o urovnaní). Z toho vyplýva, ze výhrada zalobkýn, podla ktorej Komisia nezohladnila skutocnost, ze Scania nevyrába stredne tazké nákladné vozidlá, nie je dôvodná. 572 So zretelom na vsetko, co je uvedené vyssie, treba dospiet k záveru, ze ziadne z tvrdení zalobkýn, týkajúcich sa porusenia zásady rovnosti zaobchádzania, nepreukazuje, ze pokuta musí byt znízená. c) O výske pokuty 573 Treba uviest, ze vzhladom na neobmedzenú právomoc, ktorou disponuje Vseobecný súd v oblasti pokút za porusenie pravidiel hospodárskej sútaze, nic vo výhradách, tvrdeniach a právnych a skutkových okolnostiach uvádzaných zalobkynami v rámci vsetkých vyssie preskúmaných zalobných dôvodov neumoznuje dospiet k záveru, ze výsku pokuty ulozenej napadnutým rozhodnutím treba zmenit. IV. O trovách 574 Podla clánku 134 ods. 1 rokovacieho poriadku, úcastník konania, ktorý vo veci nemal úspech, je povinný nahradit trovy konania, ak to bolo v tomto zmysle navrhnuté. 575 Kedze zalobkyne nemali vo veci úspech, je opodstatnené ulozit im povinnost znásat svoje vlastné trovy konania a nahradit trovy konania Komisie, v súlade s návrhmi Komisie. Z týchto dôvodov VSEOBECNÝ SÚD (desiata rozsírená komora) rozhodol takto: 1. Zaloba sa zamieta. 2. Scania AB, Scania CV AB a Scania Deutschland GmbH znásajú svoje vlastné trovy konania a sú povinné nahradit trovy konania vynalozené Európskou komisiou. Papasavvas Kornezov Buttigieg Kowalik-Banczyk Hesse Rozsudok bol vyhlásený na verejnom pojednávaní v Luxemburgu 2. februára 2022. Podpisy Obsah I. Okolnosti predchádzajúce sporu A. Správne konanie, z ktorého vychádza napadnuté rozhodnutie B. Napadnuté rozhodnutie 1. Struktúra trhu nákladných vozidiel a mechanizmus urcovania cien v priemyselnom odvetví nákladných vozidiel a) Struktúra trhu nákladných vozidiel b) Mechanizmus urcovania cien v priemyselnom odvetví nákladných vozidiel c) Mechanizmus urcovania cien v rámci spolocnosti Scania d) O vplyve zvýsenia cien na európskej úrovni na ceny na vnútrostátnej úrovni 2. Utajené kontakty medzi spolocnostou Scania a úcastníkmi urovnania 3. Uplatnenie clánku 101 ZFEÚ a clánku 53 Dohody o EHP a) Dohody a zosúladené postupy b) Obmedzenie hospodárskej sútaze c) Jediné a pokracujúce porusenie d) Geografický rozsah porusenia 4. Adresáti 5. Stanovenie výsky pokuty a) Základná výska pokuty b) Konecná výska pokuty 6. Výrok napadnutého rozhodnutia II. Konanie a návrhy úcastníkov konania III. Právny stav A. O vynechaní urcitých údajov voci verejnosti B. O veci samej 1. O prvom zalobnom dôvode zalozenom na porusení práva na obhajobu, zásady riadnej správy vecí verejných a prezumpcie neviny 2. O druhom zalobnom dôvode, zalozenom na porusení clánku 48 ods. 2 Charty a clánku 27 ods. 1 a 2 nariadenia c. 1/2003 3. O tretom, stvrtom, piatom, siestom a siedmom zalobnom dôvode, v rozsahu, v akom sa týkajú záveru Komisie o existencii jediného a pokracujúceho porusenia a jeho pripísania spolocnosti Scania a) Úvodné pripomienky 1) O pojme jediné a pokracujúce porusenie 2) O dôkaznom bremene a miere dokazovania 3) Napadnuté rozhodnutie 4) O tvrdení zalobkýn, podla ktorého pojem jediné a pokracujúce porusenie predpokladá, aby Komisia identifikovala viaceré porusenia, ktoré sú medzi sebou navzájom zjavne prepojené b) O tretom zalobnom dôvode, zalozenom na nesprávnom uplatnení clánku 101 ZFEÚ a clánku 53 Dohody o EHP spocívajúcom v tom, ze sa o výmenách informácií na nizsej úrovni sídla usudzovalo, ze predstavujú porusenie týchto ustanovení 1) Napadnuté rozhodnutie 2) O prvej výhrade 3) O druhej výhrade c) O stvrtom zalobnom dôvode, zalozenom na porusení povinnosti odôvodnenia a na nesprávnom uplatnení clánku 101 ZFEÚ a clánku 53 Dohody o EHP, spocívajúcich v tom, ze Komisia usúdila, ze zalobkyne uzavreli dohodu alebo sa podielali na zosúladenom postupe, týkajúcich sa nacasovania zavádzania technológií v oblasti emisií 1) O prvej casti stvrtého zalobného dôvodu, zalozenej na porusení povinnosti odôvodnenia 2) O druhej casti stvrtého zalobného dôvodu, zalozenej na nesprávnom uplatnení clánku 101 ZFEÚ a clánku 53 Dohody o EHP, spocívajúcom v tom, ze Komisia usúdila, ze zalobkyne uzavreli dohodu alebo sa podielali na zosúladenom postupe týkajúcom sa nacasovania uvádzania technológií v oblasti emisií na trh 3) O tretej casti stvrtého zalobného dôvodu, zalozenej na tom, ze výmeny informácií o nacasovaní zavádzania technológií v oblasti emisií nepredstavujú porusenie z hladiska ciela d) O piatom zalobnom dôvode, zalozenom na nesprávnom uplatnení clánku 101 ZFEÚ a clánku 53 Dohody o EHP, spocívajúcom v tom, ze Komisia kvalifikovala výmeny informácií na nemeckej úrovni ako porusenie "z hladiska ciela" 1) Úvodné pripomienky 2) O obsahu vymienaných informácií i) O plánovaných zmenách hrubých cien a sadzobníkov hrubých cien a o nacasovaní týchto zmien, uvedených v odôvodnení 238 písm. a) napadnutého rozhodnutia - O tvrdení zalobkýn týkajúcom sa aktuálnej alebo budúcej povahy informácií vymienaných na nemeckej úrovni - O tvrdení zalobkýn týkajúcom sa verejného charakteru informácií o hrubých cenách vymienaných na nemeckej úrovni - O tvrdení zalobkýn týkajúcom sa toho, ze hrubé ceny vymienané na nemeckej úrovni nemali informacnú hodnotu vo vztahu k skutocne uplatnovaným cenám v rámci transakcií na trhu ii) O plánovaných zmenách cistých cien a zliav ponúkaných zákazníkom, uvedených v odôvodnení 238 písm. a) napadnutého rozhodnutia iii) O prenesení nákladov spojených so zavádzaním technológií v oblasti emisií pre stredne tazké a tazké nákladné vozidlá, vyzadovaných normami Euro 3 az Euro 6, na ktoré sa vztahuje odôvodnenie 238 písm. b) napadnutého rozhodnutia iv) O výmene iných citlivých informácií z obchodného hladiska, uvedenej v odôvodnení 238 písm. c) napadnutého rozhodnutia 3) O cieli výmen informácií na nemeckej úrovni 4) O kontexte výmeny informácií na nemeckej úrovni e) O siestom zalobnom dôvode, zalozenom na nesprávnom uplatnení clánku 101 ZFEÚ a clánku 53 Dohody o EHP, spocívajúcom v tom, ze Komisia usúdila, ze geografický rozsah porusenia týkajúceho sa nemeckej úrovne sa vztahoval na celé územie EHP 1) O geografickom rozsahu informácií získaných spolocnostou Scania DE 2) O geografickom rozsahu informácií poskytovaných spolocnostou Scania DE f) O siedmom zalobnom dôvode, zalozenom na nesprávnom uplatnení clánku 101 ZFEÚ a clánku 53 Dohody o EHP, spocívajúcom v tom, ze Komisia usúdila, ze identifikované správanie predstavuje jediné a pokracujúce porusenie a ze zalobkyne sú v tejto súvislosti zodpovedné 1) O existencii jediného a pokracujúceho porusenia v prejednávanej veci i) Úvodné pripomienky ii) Napadnuté rozhodnutie iii) Posúdenie - O celkovom hodnotení vsetkých troch úrovní kontaktov - O povahe informácií vymienaných v rámci vsetkých troch úrovní kontaktov - O pokracujúcej povahe porusenia 2) O pripísatelnosti jediného a pokracujúceho porusenia spolocnosti Scania 4. O ôsmom zalobnom dôvode, zalozenom na nesprávnom uplatnení clánku 101 ZFEÚ a clánku 53 Dohody o EHP, ako aj clánku 25 nariadenia c. 1/2003, spocívajúcom v tom, ze Komisia ulozila pokutu za správanie, ktoré podlieha premlcacej lehote, a v kazdom prípade nevzala do úvahy skutocnost, ze uvedené správanie nebolo pokracujúce 5. O deviatom zalobnom dôvode, zalozenom na porusení zásady proporcionality a zásady rovnosti zaobchádzania, pokial ide o výsku pokuty, a v kazdom prípade o potrebe znízenia výsky pokuty na základe clánku 261 ZFEÚ a clánku 31 nariadenia c. 1/2003 a) O porusení zásady proporcionality b) O porusení zásady rovnosti zaobchádzania c) O výske pokuty IV. O trovách __________________________________________________________________ ( [458]*1 ) Jazyk konania: anglictina. ( [459]1 ) Skryté dôverné údaje. References 1. file:///tmp/lynxXXXXxlF3E4/L84879-8264TMP.html#t-ECR_62017TJ0799_SK_01-E0001 2. file:///tmp/lynxXXXXxlF3E4/L84879-8264TMP.html#t-ECR_62017TJ0799_SK_01-E0002 3. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:C:2006:298:TOC 4. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:L:2003:001:TOC 5. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:L:2004:123:TOC 6. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:C:2011:308:TOC 7. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:C:2006:210:TOC 8. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:L:2011:275:TOC 9. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2020%3A464&locale=sk 10. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2020%3A464 11. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2020%3A464&anchor=#point49 12. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2015%3A296&locale=sk 13. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2015%3A296 14. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2015%3A296&anchor=#point70 15. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2015%3A296&anchor=#point71 16. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2015%3A296&anchor=#point104 17. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2017%3A11&locale=sk 18. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2017%3A11 19. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2017%3A11&anchor=#point119 20. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2017%3A11&anchor=#point136 21. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2017%3A795&locale=sk 22. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2017%3A795 23. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2017%3A795&anchor=#point265 24. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2017%3A795&anchor=#point268 25. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2019%3A584&locale=sk 26. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2019%3A584 27. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:L:2008:171:TOC 28. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:C:2008:167:TOC 29. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2012%3A738&locale=sk 30. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2012%3A738 31. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2012%3A738&anchor=#point72 32. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2012%3A738&anchor=#point73 33. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2019%3A670&locale=sk 34. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2019%3A670 35. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2019%3A670&anchor=#point41 36. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2019%3A670&anchor=#point42 37. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A522&locale=sk 38. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A522 39. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A522&anchor=#point32 40. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2017%3A795&locale=sk 41. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2017%3A795 42. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2017%3A795&anchor=#point257 43. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2019%3A584&locale=sk 44. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2019%3A584 45. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2019%3A670&locale=sk 46. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2019%3A670 47. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2019%3A670&anchor=#point45 48. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2019%3A670&locale=sk 49. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2019%3A670 50. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2019%3A670&anchor=#point46 51. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2019%3A201&locale=sk 52. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2019%3A201 53. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2019%3A201&anchor=#point68 54. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2019%3A201&locale=sk 55. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2019%3A201 56. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2019%3A201&anchor=#point92 57. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2015%3A296&locale=sk 58. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2015%3A296 59. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2015%3A296&anchor=#point90 60. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2015%3A296&anchor=#point96 61. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2015%3A296&anchor=#point107 62. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2017%3A11&locale=sk 63. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2017%3A11 64. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2017%3A11&anchor=#point119 65. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2017%3A11&anchor=#point136 66. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2018%3A449&locale=sk 67. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2018%3A449 68. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2018%3A449&anchor=#point177 69. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2018%3A449&anchor=#point179 70. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2007%3A306&locale=sk 71. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2007%3A306 72. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2007%3A306&anchor=#point76 73. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2007%3A306&anchor=#point77 74. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1979%3A36&locale=sk 75. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1979%3A36 76. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1979%3A36&anchor=#point9 77. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1979%3A36&anchor=#point11 78. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2015%3A150&locale=sk 79. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2015%3A150 80. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2015%3A150&anchor=#point95 81. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A513&locale=sk 82. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A513 83. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A513&anchor=#point154 84. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A513&locale=sk 85. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A513 86. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A513&anchor=#point155 87. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2012%3A478&locale=sk 88. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2012%3A478 89. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2012%3A478&anchor=#point170 90. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2018%3A922&locale=sk 91. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2018%3A922 92. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2018%3A922&anchor=#point132 93. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2018%3A922&anchor=#point134 94. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2016%3A111&locale=sk 95. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2016%3A111 96. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2016%3A111&anchor=#point40 97. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2018%3A922&locale=sk 98. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2018%3A922 99. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2018%3A922&anchor=#point137 100. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A522&locale=sk 101. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A522 102. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A522&anchor=#point33 103. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A522&anchor=#point38 104. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2012%3A325&locale=sk 105. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2012%3A325 106. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2012%3A325&anchor=#point65 107. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2012%3A325&anchor=#point67 108. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2010%3A512&locale=sk 109. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2010%3A512 110. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2010%3A512&anchor=#point92 111. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2009%3A433&locale=sk 112. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2009%3A433 113. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2009%3A433&anchor=#point84 114. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2015%3A150&locale=sk 115. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2015%3A150 116. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2015%3A150&anchor=#point94 117. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2009%3A742&locale=sk 118. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2009%3A742 119. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2009%3A742&anchor=#point50 120. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2009%3A742&anchor=#point51 121. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2007%3A306&locale=sk 122. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2007%3A306 123. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2004%3A6&locale=sk 124. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2004%3A6 125. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2004%3A6&anchor=#point66 126. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2004%3A6&locale=sk 127. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2004%3A6 128. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2004%3A6&anchor=#point68 129. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2020%3A385&locale=sk 130. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2020%3A385 131. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2020%3A385&anchor=#point263 132. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2009%3A366&locale=sk 133. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2009%3A366 134. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2009%3A366&anchor=#point163 135. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2020%3A385&locale=sk 136. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2020%3A385 137. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2020%3A385&anchor=#point264 138. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2009%3A366&locale=sk 139. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2009%3A366 140. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2009%3A366&anchor=#point164 141. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2011%3A345&locale=sk 142. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2011%3A345 143. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2011%3A345&anchor=#point43 144. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2006%3A270&locale=sk 145. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2006%3A270 146. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2006%3A270&anchor=#point353 147. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2006%3A270&anchor=#point355 148. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2004%3A6&locale=sk 149. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2004%3A6 150. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2004%3A6&anchor=#point74 151. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2004%3A6&anchor=#point75 152. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2004%3A6&locale=sk 153. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2004%3A6 154. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2004%3A6&anchor=#point76 155. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2013%3A129&locale=sk 156. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2013%3A129 157. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2013%3A129&anchor=#point690 158. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2020%3A385&locale=sk 159. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2020%3A385 160. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2020%3A385&anchor=#point265 161. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2011%3A284&locale=sk 162. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2011%3A284 163. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2011%3A284&anchor=#point257 164. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:C:2005:325:TOC 165. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2020%3A385&locale=sk 166. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2020%3A385 167. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2020%3A385&anchor=#point265 168. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2012%3A778&locale=sk 169. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2012%3A778 170. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2012%3A778&anchor=#point41 171. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2012%3A778&locale=sk 172. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2012%3A778 173. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2012%3A778&anchor=#point42 174. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2012%3A778&locale=sk 175. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2012%3A778 176. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2012%3A778&anchor=#point43 177. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2012%3A778&locale=sk 178. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2012%3A778 179. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2012%3A778&anchor=#point44 180. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A866&locale=sk 181. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A866 182. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A866&anchor=#point247 183. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A866&anchor=#point248 184. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2019%3A675&locale=sk 185. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2019%3A675 186. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2019%3A675&anchor=#point208 187. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2011%3A286&locale=sk 188. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2011%3A286 189. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2011%3A286&anchor=#point37 190. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2012%3A738&locale=sk 191. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2012%3A738 192. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2012%3A738&anchor=#point71 193. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2010%3A389&locale=sk 194. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2010%3A389 195. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2010%3A389&anchor=#point47 196. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2015%3A383&locale=sk 197. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2015%3A383 198. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2015%3A383&anchor=#point181 199. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2017%3A123&locale=sk 200. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2017%3A123 201. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2017%3A123&anchor=#point18 202. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2004%3A6&locale=sk 203. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2004%3A6 204. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2004%3A6&anchor=#point258 205. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2019%3A778&locale=sk 206. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2019%3A778 207. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2019%3A778&anchor=#point269 208. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2019%3A778&locale=sk 209. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2019%3A778 210. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2019%3A778&anchor=#point321 211. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2019%3A778&locale=sk 212. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2019%3A778 213. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2019%3A778&anchor=#point322 214. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2011%3A620&locale=sk 215. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2011%3A620 216. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2011%3A620&anchor=#point151 217. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2009%3A343&locale=sk 218. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2009%3A343 219. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2009%3A343&anchor=#point23 220. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2009%3A343&locale=sk 221. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2009%3A343 222. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2009%3A343&anchor=#point26 223. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1998%3A256&locale=sk 224. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1998%3A256 225. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1998%3A256&anchor=#point86 226. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2015%3A184&locale=sk 227. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2015%3A184 228. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2015%3A184&anchor=#point119 229. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1998%3A256&locale=sk 230. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1998%3A256 231. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1998%3A256&anchor=#point87 232. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2015%3A184&locale=sk 233. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2015%3A184 234. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2015%3A184&anchor=#point120 235. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2015%3A184&locale=sk 236. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2015%3A184 237. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2015%3A184&anchor=#point121 238. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2006%3A272&locale=sk 239. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2006%3A272 240. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2006%3A272&anchor=#point277 241. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2008%3A255&locale=sk 242. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2008%3A255 243. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2008%3A255&anchor=#point379 244. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2012%3A332&locale=sk 245. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2012%3A332 246. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2012%3A332&anchor=#point201 247. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2015%3A184&locale=sk 248. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2015%3A184 249. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2015%3A184&anchor=#point122 250. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2013%3A442&locale=sk 251. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2013%3A442 252. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2013%3A442&anchor=#point72 253. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2014%3A2204&locale=sk 254. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2014%3A2204 255. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2014%3A2204&locale=sk 256. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2014%3A2204 257. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2014%3A2204&anchor=#point49 258. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2015%3A184&locale=sk 259. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2015%3A184 260. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2015%3A184&anchor=#point113 261. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A160&locale=sk 262. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A160 263. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A160&anchor=#point34 264. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2014%3A2204&locale=sk 265. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2014%3A2204 266. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2014%3A2204&anchor=#point50 267. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2015%3A184&locale=sk 268. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2015%3A184 269. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2015%3A184&anchor=#point114 270. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A160&locale=sk 271. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A160 272. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A160&anchor=#point35 273. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2014%3A2204&locale=sk 274. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2014%3A2204 275. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2014%3A2204&anchor=#point51 276. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2015%3A184&locale=sk 277. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2015%3A184 278. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2015%3A184&anchor=#point115 279. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A160&locale=sk 280. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A160 281. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A160&anchor=#point34 282. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2014%3A2204&locale=sk 283. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2014%3A2204 284. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2014%3A2204&anchor=#point52 285. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2015%3A184&locale=sk 286. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2015%3A184 287. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2015%3A184&anchor=#point116 288. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2014%3A2204&locale=sk 289. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2014%3A2204 290. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2014%3A2204&anchor=#point53 291. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2015%3A184&locale=sk 292. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2015%3A184 293. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2015%3A184&anchor=#point117 294. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A160&locale=sk 295. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A160 296. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A160&anchor=#point36 297. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A160&locale=sk 298. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A160 299. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A160&anchor=#point37 300. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2014%3A2204&locale=sk 301. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2014%3A2204 302. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2014%3A2204&anchor=#point54 303. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2015%3A184&locale=sk 304. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2015%3A184 305. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2015%3A184&anchor=#point118 306. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2009%3A343&locale=sk 307. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2009%3A343 308. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2009%3A343&anchor=#point32 309. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2015%3A184&locale=sk 310. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2015%3A184 311. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2015%3A184&anchor=#point119 312. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2009%3A343&locale=sk 313. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2009%3A343 314. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2009%3A343&anchor=#point33 315. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2015%3A184&locale=sk 316. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2015%3A184 317. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2015%3A184&anchor=#point120 318. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2003%3A527&locale=sk 319. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2003%3A527 320. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2003%3A527&anchor=#point81 321. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2009%3A343&locale=sk 322. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2009%3A343 323. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2009%3A343&anchor=#point35 324. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2015%3A184&locale=sk 325. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2015%3A184 326. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2015%3A184&anchor=#point121 327. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2015%3A184&locale=sk 328. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2015%3A184 329. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2015%3A184&anchor=#point122 330. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2009%3A343&locale=sk 331. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2009%3A343 332. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2009%3A343&anchor=#point41 333. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2015%3A184&locale=sk 334. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2015%3A184 335. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2015%3A184&anchor=#point123 336. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2009%3A343&locale=sk 337. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2009%3A343 338. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2009%3A343&anchor=#point36 339. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2009%3A343&locale=sk 340. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2009%3A343 341. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2009%3A343&anchor=#point37 342. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2015%3A184&locale=sk 343. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2015%3A184 344. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2015%3A184&anchor=#point124 345. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2009%3A343&locale=sk 346. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2009%3A343 347. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2009%3A343&anchor=#point38 348. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2009%3A343&anchor=#point39 349. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2015%3A184&locale=sk 350. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2015%3A184 351. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2015%3A184&anchor=#point125 352. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2009%3A343&locale=sk 353. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2009%3A343 354. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2009%3A343&anchor=#point51 355. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2015%3A184&locale=sk 356. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2015%3A184 357. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2015%3A184&anchor=#point126 358. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2009%3A343&locale=sk 359. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2009%3A343 360. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2009%3A343&anchor=#point51 361. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2015%3A184&locale=sk 362. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2015%3A184 363. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2015%3A184&anchor=#point127 364. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2009%3A343&locale=sk 365. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2009%3A343 366. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2009%3A343&anchor=#point51 367. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2013%3A130&locale=sk 368. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2013%3A130 369. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2013%3A130&anchor=#point581 370. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:C:2011:011:TOC 371. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2008%3A254&locale=sk 372. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2008%3A254 373. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2008%3A254&anchor=#point236 374. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2008%3A254&locale=sk 375. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2008%3A254 376. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2008%3A254&anchor=#point236 377. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2008%3A643&locale=sk 378. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2008%3A643 379. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2008%3A643&anchor=#point21 380. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2001%3A185&locale=sk 381. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2001%3A185 382. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2001%3A185&anchor=#point58 383. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2012%3A778&locale=sk 384. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2012%3A778 385. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2012%3A778&anchor=#point45 386. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2013%3A259&locale=sk 387. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2013%3A259 388. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2013%3A259&anchor=#point60 389. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A866&locale=sk 390. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A866 391. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A866&anchor=#point243 392. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2013%3A259&locale=sk 393. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2013%3A259 394. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2013%3A259&anchor=#point60 395. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2007%3A380&locale=sk 396. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2007%3A380 397. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2007%3A380&anchor=#point180 398. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2009%3A536&locale=sk 399. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2009%3A536 400. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2009%3A536&anchor=#point54 401. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2009%3A536&anchor=#point55 402. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2014%3A1081&locale=sk 403. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2014%3A1081 404. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2014%3A1081&anchor=#point73 405. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2011%3A360&locale=sk 406. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2011%3A360 407. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2011%3A360&anchor=#point64 408. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2017%3A795&locale=sk 409. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2017%3A795 410. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2017%3A795&anchor=#point223 411. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2017%3A795&locale=sk 412. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2017%3A795 413. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2017%3A795&anchor=#point223 414. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1999%3A356&locale=sk 415. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1999%3A356 416. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1999%3A356&anchor=#point87 417. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2012%3A778&locale=sk 418. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2012%3A778 419. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2012%3A778&anchor=#point43 420. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2012%3A778&anchor=#point45 421. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2017%3A52&locale=sk 422. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2017%3A52 423. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2017%3A52&anchor=#point111 424. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2016%3A38&locale=sk 425. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2016%3A38 426. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2016%3A38&anchor=#point71 427. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2016%3A38&locale=sk 428. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2016%3A38 429. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2016%3A38&anchor=#point75 430. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2016%3A38&locale=sk 431. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2016%3A38 432. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2016%3A38&anchor=#point76 433. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2016%3A38&locale=sk 434. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2016%3A38 435. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2016%3A38&anchor=#point77 436. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2016%3A38&locale=sk 437. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2016%3A38 438. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2016%3A38&anchor=#point89 439. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2016%3A38&anchor=#point90 440. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A513&locale=sk 441. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A513 442. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A513&anchor=#point132 443. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2017%3A48&locale=sk 444. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2017%3A48 445. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2017%3A48&anchor=#point38 446. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A513&locale=sk 447. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A513 448. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A513&anchor=#point133 449. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2014%3A2363&locale=sk 450. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2014%3A2363 451. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2014%3A2363&anchor=#point62 452. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2017%3A48&locale=sk 453. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2017%3A48 454. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2017%3A48&anchor=#point38 455. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2006%3A328&locale=sk 456. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2006%3A328 457. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2006%3A328&anchor=#point101 458. file:///tmp/lynxXXXXxlF3E4/L84879-8264TMP.html#c-ECR_62017TJ0799_SK_01-E0001 459. file:///tmp/lynxXXXXxlF3E4/L84879-8264TMP.html#c-ECR_62017TJ0799_SK_01-E0002