ROZSUDOK VSEOBECNÉHO SÚDU (siesta komora) z 30. apríla 2019 ( [1]*1 ) "Státna pomoc - Schéma oslobodenia od dane z príjmov právnických osôb uplatnená Francúzskom v prospech svojich prístavov - Rozhodnutie vyhlasujúce schému pomoci za nezlucitelnú s vnútorným trhom - Existujúca pomoc - Pojem hospodárska cinnost - Povinnost odôvodnenia - Narusenia hospodárskej sútaze a ovplyvnenie obchodu medzi clenskými státmi - Zásada riadnej správy vecí verejných" Vo veci T-747/17, Union des ports de France - UPF, so sídlom v Parízi (Francúzsko), v zastúpení C. Vannini a E. Moraďtou, advokáti, zalobkyna, proti Európskej komisii, v zastúpení: B. Stromsky a S. Noë, splnomocnení zástupcovia, zalovanej, ktorej predmetom je zaloba podla clánku 263 ZFEÚ o vyhlásenie neplatnosti rozhodnutia Komisie (EÚ) 2017/2116 z 27. júla 2017 o schéme pomoci SA.38398 (2016/C, ex 2015/E) uplatnenej Francúzskom - Zdanovanie prístavov vo Francúzsku ([2]Ú. v. EÚ L 332, 2017, s. 24), VSEOBECNÝ SÚD (siesta komora), v zlození: predseda komory G. Berardis (spravodajca), sudcovia S. Papasavvas a O. Spineanu- Matei, tajomník: L. Ramette, referent, so zretelom na písomnú cast konania a po pojednávaní 28. novembra 2018, vyhlásil tento Rozsudok Okolnosti predchádzajúce sporu 1 V priebehu roka 2013 zaslali útvary Európskej komisie vsetkým clenským státom dotazník o fungovaní a zdanovaní ich prístavov s cielom získat celkový prehlad o tejto oblasti a objasnit postavenie prístavov z hladiska predpisov Európskej únie o státnej pomoci. V nadväznosti na to si útvary Komisie a francúzske orgány zaslali niekolko listov týkajúcich sa tejto otázky. 2 Listom z 9. júla 2014 Komisia na základe clánku 17 nariadenia Rady (ES) c. 659/1999 z 22. marca 1999 ustanovujúceho podrobné pravidlá na uplatnovanie clánku 93 Zmluvy o ES ([3]Ú. v. ES L 83, 1999, s. 1; Mim. vyd. 08/001, s. 339) informovala francúzske orgány o jej predbeznom posúdení predpisov o zdanovaní prístavov zameranom na to, ci ich mozno kvalifikovat ako státnu pomoc, a na ich zlucitelnost s vnútorným trhom. Na záver tohto listu Komisia vyjadrila svoj predbezný názor, ze oslobodenie od dane z príjmov právnických osôb (dalej len "oslobodenie od dane z príjmov PO") v prospech francúzskych prístavov predstavovalo existujúcu státnu pomoc, ktorá je v zmysle clánku 107 ods. 1 ZFEÚ nezlucitelná, a vyzvala francúzske orgány, aby k tomuto predbeznému posúdeniu predlozili svoje pripomienky. 3 Francúzske orgány svoje pripomienky predlozili listom zo 7. novembra 2014. Dna 12. decembra 2014 sa konalo stretnutie útvarov Komisie a francúzskych orgánov. Dna 15. januára 2015 zaslali francúzske orgány Komisii dodatocné pripomienky. Listom z 1. júna 2015 útvary Komisie na tento list odpovedali so spresnením, ze v danom stádiu trvajú na ich predbeznom stanovisku vyjadrenom v liste z 9. júla 2014. 4 Komisia svoje stanovisko potvrdila listom z 21. januára 2016 a francúzskym orgánom na základe clánku 108 ods. 1 ZFEÚ a clánku 22 nariadenia Rady (EÚ) 2015/1589 z 13. júla 2015 stanovujúceho podrobné pravidlá na uplatnovanie clánku 108 ZFEÚ ([4]Ú. v. EÚ L 248, 2015, s. 9) navrhla ako vhodné opatrenie zrusit oslobodenie od dane z príjmov PO, ktorého príjemcami boli od zaciatku danového roka 2017 prístavy do výsky príjmov z ich hospodárskych cinností. Francúzske orgány boli vyzvané, aby sa k návrhu Komisie do dvoch mesiacov bezpodmienecne a jednoznacne vyjadrili podla clánku 23 ods. 1 nariadenia 2015/1589. 5 Listom z 11. apríla 2016 francúzske orgány zaslali Komisii svoje pripomienky. Medzi francúzskymi orgánmi a útvarmi Komisie sa 27. júna 2016 uskutocnilo stretnutie. 6 Kedze francúzske orgány bezpodmienecne a jednoznacne zamietli vhodné opatrenia navrhnuté Komisiou, tá na základe clánku 23 ods. 2 nariadenia 2015/1589 rozhodla o zacatí konania podla clánku 108 ods. 2 ZFEÚ. Rozhodnutie Komisie o zacatí konania bolo uverejnené v Úradnom vestníku Európskej únie ([5]Ú. v. EÚ C 302, 2016, s. 23, dalej len "rozhodnutie o zacatí konania"). Komisia vyzvala Francúzsku republiku, aby predlozila svoje pripomienky k obsahu rozhodnutia. Takisto vyzvala zainteresované strany, aby k predmetnému opatreniu predlozili svoje pripomienky. 7 Francúzske orgány predlozili svoje pripomienky listom z 19. septembra 2016. Komisii boli dorucené pripomienky viacerých zainteresovaných strán vrátane zalobkyne, Union des ports de France - UPF. Komisia tieto pripomienky zaslala Francúzskej republike a poskytla jej moznost sa k nim vyjadrit. Jej vyjadrenie bolo Komisii dorucené listom z 3. novembra 2016. Dna 16. novembra 2016 sa konalo stretnutie francúzskych orgánov a útvarov Komisie. 8 Dna 27. júla 2017 prijala Komisia rozhodnutie (EÚ) 2017/2116 o schéme pomoci SA.38398 (2016/C, ex 2015/E) uplatnenej Francúzskom - Zdanovanie prístavov vo Francúzsku ([6]Ú. v. EÚ L 332, 2017, s. 24; dalej len "napadnuté rozhodnutie"). 9 Napadnuté rozhodnutie bolo uverejnené v Úradnom vestníku Európskej únie14. decembra 2017. Toto rozhodnutie bolo listom zo 6. septembra 2017 oznámené aj zalobkyni ako zainteresovanej strane, ktorá pocas formálneho vysetrovacieho konania predlozila pripomienky. 10 Clánok 1 napadnutého rozhodnutia stanovuje: "Oslobodenie od dane z príjmov právnických osôb pre autonómne prístavy (z ktorých sa v niektorých prípadoch stali velké námorné prístavy), námorné obchodné komory, obchodné a priemyselné komory, ktoré spravujú prístavné zariadenia, obce, ktoré sú koncesionármi verejných zariadení vo vlastníctve státu v námorných prístavoch, ako aj podniky, ktorými tieto obce boli schopné nahradit prevádzku týchto verejných zariadení) [podniky, na ktoré tieto obce prípadne preniesli prevádzku tohto zariadenia - neoficiálny preklad], predstavuje existujúcu schému státnej pomoci nezlucitelnú s vnútorným trhom." 11 Clánok 2 napadnutého rozhodnutia stanovuje: "1. Francúzsko je povinné zrusit oslobodenie od dane z príjmov právnických osôb uvedené v clánku 1 a podriadit dani z príjmov právnických osôb tie subjekty, na ktoré sa toto oslobodenie vztahuje. 2. Opatrenie, ktorým Francúzsko plní svoje povinnosti podla odseku 1, musí byt prijaté do konca bezného kalendárneho roka [plynúceho] v den oznámenia tohto rozhodnutia. Toto opatrenie sa musí uplatnovat najneskôr na príjmy z hospodárskych cinností vytvorené od zaciatku úctovného roka po jeho prijatí." Konanie a návrhy úcastníkov konania 12 Zalobkyna podala návrhom doruceným do kancelárie Vseobecného súdu 15. novembra 2017 zalobu, na základe ktorej sa zacalo toto konanie. 13 Zalobkyna navrhuje, aby Vseobecný súd: - zrusil napadnuté rozhodnutie, - ulozil Komisii povinnost nahradit trovy konania. 14 Komisia navrhuje, aby Vseobecný súd: - zamietol zalobu, - ulozil zalobkyni povinnost nahradit trovy konania. Právny stav O prípustnosti 15 Komisia voci prípustnosti prejednávanej zaloby namieta. Svoju pozíciu v nadväznosti na rozsudok zo 6. novembra 2018, Scuola Elementare Maria Montessori/Komisia, Komisia/Scuola Elementare Maria Montessori a Komisia/Ferracci ([7]C-622/16 P az C-624/16 P, [8]EU:C:2018:873), Komisia objasnila na pojednávaní, kde uviedla, ze aj ked napadnuté rozhodnutie predstavovalo regulacný akt, vo vztahu k clenom zalobkyne si vyzadovalo vykonávacie opatrenia, takze tí museli preukázat, ze sú týmto rozhodnutím priamo a osobne dotknutí. 16 Pokial ide dalej o osobnú dotknutost clenov zalobkyne, Komisia tvrdí, ze títo clenovia patria do otvoreného okruhu subjektov, ktoré môzu vyuzívat oslobodenia od dane z príjmov PO, a sú len potenciálnymi príjemcami predmetnej schémy. Okrem toho sa domnieva, ze napadnuté rozhodnutie nemení práva nadobudnuté týmito clenmi, pretoze v zásade neexistuje nadobudnuté právo na zachovanie danového systému do budúcna. Títo clenovia preto nemôzu byt napadnutým rozhodnutím osobne dotknutí. 17 Komisia nakoniec tvrdí, ze zalobkyna sa nemôze pred orgánmi Únie odvolávat na svoje obranné úlohy a na zastupovanie záujmov svojich clenov stanovené v jej stanovách, aby preukázala dotknutost jej vlastných záujmov, pretoze tento akt nepredstavuje právne ustanovenie práva Únie, ktoré by jej výslovne priznávalo urcité procesné práva. Komisia sa taktiez domnieva, ze samotná úcast zalobkyne na formálnom vysetrovacom konaní týkajúcom sa dotknutej schémy pomoci nie je takej povahy, aby jej priznávala aktívnu legitimáciu. 18 Zalobkyna proti týmto argumentom namieta a tvrdí, ze napadnuté rozhodnutie sa priamo a osobne týka jej clenov, takze ona sama má aktívnu legitimáciu. 19 V tejto súvislosti treba pripomenút, ze clánok 263 stvrtý odsek ZFEÚ upravuje dva prípady, ked sa fyzickej alebo právnickej osobe priznáva aktívna legitimácia na podanie zaloby proti aktu, ktorý jej nie je urcený. V prvom prípade mozno takúto zalobu podat za predpokladu, ze sa jej tento akt priamo a osobne týka. V druhom prípade môze takáto osoba podat zalobu proti regulacnému aktu nevyzadujúcemu vykonávacie opatrenia, pokial sa jej tento regulacný akt priamo týka (pozri rozsudok z 27. februára 2014, Stichting Woonpunt a i./Komisia, [9]C-132/12 P, [10]EU:C:2014:100, bod [11]44 a citovanú judikatúru). 20 Dalej je potrebné pripomenút, ze podla judikatúry sú zaloby podané zdruzeniami, medzi aké patrí zalobkyna, prípustné v troch situáciách, a to vtedy, ked tieto zdruzenia zastupujú záujmy svojich clenov, ktorí by boli aktívne legitimovaní; vtedy, ked sú individuálne odlísené tým, ze sú ako v pozícii zdruzenia dotknuté ich vlastné záujmy, najmä preto, ze ich pozícia ako vyjednávaca bola dotknutá aktom, ktorého zrusenie sa navrhuje; alebo este vtedy, ked im právny predpis výslovne priznáva viacero oprávnení procesnej povahy (pozri v tomto zmysle rozsudok z 18. marca 2010, Forum 187/Komisia,[12]T-189/08, [13]EU:T:2010:99, bod [14]58 a citovanú judikatúru, a uznesenie z 26. apríla 2016, EGBA a RGA/Komisia, [15]T-238/14, neuverejnené, [16]EU:T:2016:259, bod [17]50 a citovanú judikatúru). 21 V prejednávanej veci treba podobne ako Komisia konstatovat, ze ziadne zákonné ustanovenie práva Únie zalobkyni výslovne nepriznáva oprávnenia procesnej povahy. Samotná skutocnost, ze ju jej stanovy poverujú úlohou bránit vseobecné záujmy jej clenov a zastupovat ich na súdoch Únie, nemôze v tomto ohlade postacovat (pozri v tomto zmysle rozsudok zo 6. júla 1995, AITEC a i./Komisia, [18]T-447/93 az T-449/93, [19]EU:T:1995:130, bod [20]54 a citovanú judikatúru). 22 Okrem toho aktívnu legitimáciu zalobkyne nemozno vyvodit len z jej úcasti ako zainteresovanej stany na formálnom vysetrovacom konaní, hoci takáto skutocnost môze predstavovat relevantný prvok v rámci posudzovania aktívnej legitimácie podniku (pozri v tomto zmysle rozsudky z 22. novembra 2007, Sniace/Komisia, [21]C-260/05 P, [22]EU:C:2007:700, bod [23]56, a z 5. novembra 2014, Vtesse Networks/Komisia, [24]T-362/10, [25]EU:T:2014:928, bod [26]53). 23 Zalobkyna navyse netvrdí, ze jej postavenie ako vyjednávaca bolo napadnutým rozhodnutím dotknuté, tak ako to bolo vo veci, v ktorej bol vydaný rozsudok z 2. februára 1988, Kwekerij van der Kooy a i./Komisia ([27]67/85, 68/85 a 70/85, [28]EU:C:1988:38). 24 Treba preto preskúmat, ci je zalobkyna aktívne legitimovaná podla judikatúry uvedenej v bode 20 vyssie tým, ze zastupuje záujmy svojich clenov, ktorí by sami boli aktívne legitimovaní. 25 V tejto súvislosti je potrebné spresnit, ze podla judikatúry je v takomto prípade aktívna legitimácia zdruzenia zalozená na úvahe, ze podanie zaloby zdruzením prinása procesné výhody, pretoze umoznuje vyhnút sa podaniu velkého poctu rôznych zalôb proti tým istým aktom tým, ze zdruzenie koná ako zástupca jedného alebo viacerých jeho clenov, ktorých záujmy zastupuje, pricom títo clenovia mohli sami podat prípustnú zalobu (rozsudky zo 6. júla 1995, AITEC a i./Komisia, [29]T-447/93 az T-449/93, [30]EU:T:1995:130, bod [31]60, a z 15. septembra 2016, Molinos Río de la Plata a i./Rada, [32]T-112/14 az T-116/14 a T-119/14, neuverejnený, [33]EU:T:2016:509, bod [34]35). 26 Zdruzenie sa preto nemôze odvolávat na skutocnost, ze zastupuje záujmy svojich clenov, ktorí podali svoje vlastné zaloby, kedze tí zastupujú svoje vlastné záujmy (pozri rozsudok z 15. septembra 2016, Molinos Río de la Plata a i./Rada, [35]T-112/14 az T-116/14 a T-119/14, neuverejnený, [36]EU:T:2016:509, bod [37]36 a citovanú judikatúru). Z toho vyplýva, ze prejednávanú zalobu nemozno vyhlásit za prípustnú, vychádzajúc z toho, ze zalobkyna zastupuje Chambre de commerce et d'industrie métropolitaine Bretagne-ouest (port de Brest) (Metropolitná obchodná a priemyselná komora Bretónsko - západ (prístav Brest)), pretoze tá podala proti napadnutému rozhodnutiu svoju vlastnú zalobu vo veci T-754/17, Chambre de commerce et d'industrie métropolitaine Bretagne-ouest (port de Brest)/Komisia, pricom o prípustnosti nou podanej zaloby nie je potrebné rozhodnút (pozri v tomto zmysle uznesenie z 29. marca 2012, Asociación Espańola de Banca/Komisia, [38]T-236/10, [39]EU:T:2012:176, bod [40]30). 27 Naopak, zalobkyna môze platne zastupovat záujmy tých jej clenov, ktorí sami nepodali svoje vlastné zaloby, pod tou podmienkou, ze títo clenovia sú sami aktívne legitimovaní, co je potrebné preskúmat. 28 V prvom rade treba konstatovat, ze napadnuté rozhodnutie nie je urcené clenom zalobkyne, kedze bolo adresované Francúzskej republike. 29 Po druhé, tým, ze sa napadnuté rozhodnutie uplatnuje na objektívne urcené situácie a má právne úcinky vo vztahu k urcitej kategórii osôb, ktoré sú vymedzené vseobecným a abstraktným spôsobom, napadnuté rozhodnutie predstavuje regulacný akt (pozri v tomto zmysle rozsudok z 15. septembra 2016, Scuola Elementare Maria Montessori/Komisia, [41]T-220/13, neuverejnený, [42]EU:T:2016:484, body [43]49 a [44]52). 30 Je vsak potrebné konstatovat, ze napadnuté rozhodnutie môze vyvolat právne úcinky vo vztahu k subjektom cinným v sektore prístavov, o aké ide v prípade clenov zalobkyne, az po prijatí vykonávacích opatrení francúzskymi orgánmi (pozri v tomto zmysle rozsudok z 26. septembra 2014, Royal Scandinavian Casino Ĺrhus/Komisia, [45]T-615/11, neuverejnený, [46]EU:T:2014:838, bod [47]51 a citovanú judikatúru). Clánok 2 napadnutého rozhodnutia totiz stanovuje, ze "Francúzsko je povinné zrusit oslobodenie od dane z príjmov právnických osôb uvedené v clánku 1 a podriadit dani z príjmov právnických osôb tie subjekty, na ktoré sa toto oslobodenie vztahuje". V prípade neprijatia takýchto vykonávacích opatrení by platná danová schéma, ktorá stanovuje oslobodenie od dane z príjmov PO osobitne v prospech autonómnych prístavov a obchodných a priemyselných komôr (OPK) poverených vyuzívaním prístavných infrastruktúr, zostala nadalej uplatnitelná. 31 Navyse, ako uviedla Komisia na pojednávaní, zrusenie oslobodenia od dane z príjmov PO, ktorým sa napadnuté rozhodnutie vykoná, v zásade povedie k prijatiu danového výmeru pre clenov zalobkyne, ktorý bude tieto zmeny odrázat. Takéto výmery predstavujú vykonávacie opatrenia vo vztahu k clenom zalobkyne, proti ktorým by podla Komisie mohli byt podané zaloby na vnútrostátne súdy, ktoré by sa mohli podla okolností obrátit na Súdny dvor na základe clánku 267 ZFEÚ, ak by mali pochybnosti o platnosti napadnutého rozhodnutia (pozri v tomto zmysle rozsudok z 15. septembra 2016, Scuola Elementare Maria Montessori/Komisia, [48]T-220/13, neuverejnený, [49]EU:T:2016:484, body [50]55 a [51]61). 32 Z uvedeného vyplýva, ze napadnuté rozhodnutie si vyzaduje vykonávacie opatrenia voci clenom zalobkyne, takze tí musia preukázat, ze sa ich napadnuté rozhodnutie priamo a osobne týka. 33 Pokial ide na jednej strane o priamu dotknutost clenov zalobkyne, proti ktorej sa v prejednávanej veci nenamieta, je potrebné poukázat na to, ze aj ked je napadnuté rozhodnutie adresované francúzskym orgánom, neponecháva im ziadnu mieru volnej úvahy a ukladá im povinnost zrusit oslobodenie od dane z príjmov PO priznané subjektom, akými sú clenovia zalobkyne (clánok 2 ods. 1 napadnutého rozhodnutia), pokial ide o príjmy z ich hospodárskych cinností, a to najneskôr pocnúc úctovným rokom nasledujúcim po prijatí napadnutého rozhodnutia (clánok 2 ods. 2 napadnutého rozhodnutia). Clenovia zalobkyne sú tak napadnutým rozhodnutím priamo dotknutí (pozri v tomto zmysle rozsudok z 15. júna 1999, Regione Autonoma Friuli-Venezia Giulia/Komisia, [52]T-288/97, [53]EU:T:1999:125, bod [54]32 a citovanú judikatúru). 34 Na druhej strane, co sa týka osobnej dotknutosti clenov zalobkyne, je potrebné najprv konstatovat, ze tí nie sú napadnutým rozhodnutím menovaní alebo individuálne urcení. Clánok 1 napadnutého rozhodnutia sa totiz vztahuje vseobecne na autonómne prístavy (z ktorých sa v niektorých prípadoch stali velké námorné prístavy), námorné obchodné komory, OPK prevádzkujúce prístavné zariadenia, obce, ktoré sú koncesionármi státom vlastnených verejných zariadení v námorných prístavoch, ako aj podniky, na ktoré tieto obce prípadne prevádzku týchto zariadení preniesli. 35 Podla judikatúry pritom tretie osoby môzu byt rozhodnutím urceným inej osobe osobne dotknuté len vtedy, ak sa ich toto rozhodnutie týka z dôvodu ich urcitých osobitných vlastností alebo z dôvodu urcitej faktickej situácie, ktorá ich charakterizuje vo vztahu k akejkolvek inej osobe a tým ich individuálne odlisuje podobne ako osobu, ktorej je rozhodnutie urcené (pozri rozsudok z 27. februára 2014, Stichting Woonpunt a i./Komisia, [55]C-132/12 P, [56]EU:C:2014:100, bod [57]57 a citovanú judikatúru). 36 Ako pripomenula Komisia na pojednávaní, v tomto ohlade samotná moznost s väcsou alebo mensou presnostou urcit pocet, prípadne aj totoznost právnych subjektov, na ktoré sa urcité opatrenie uplatnuje, vôbec neznamená, ze tieto subjekty sa musia povazovat za osobne dotknuté týmto opatrením, pokial k tomuto uplatnovaniu dochádza na základe objektívnej právnej alebo faktickej situácie definovanej dotknutým aktom (pozri rozsudok z 27. februára 2014, Stichting Woonpunt a i./Komisia, [58]C-132/12 P, [59]EU:C:2014:100, bod [60]58 a citovanú judikatúru). 37 Pokial sa vsak urcité rozhodnutie týka skupiny osôb, ktoré boli identifikované alebo boli v case prijatia tohto aktu identifikovatelné na základe kritérií vlastných clenom tejto skupiny, tieto osoby môzu byt týmto aktom osobne dotknuté, pokial tvoria súcast uzavretého okruhu hospodárskych subjektov, pricom o taký prípad môze íst najmä vtedy, ak toto rozhodnutie mení práva, ktoré jednotlivec nadobudol pred jeho prijatím (pozri rozsudok z 27. februára 2014, Stichting Woonpunt a i./Komisia, [61]C-132/12 P, [62]EU:C:2014:100, bod [63]59 a citovanú judikatúru). 38 V tejto súvislosti treba po prvé poznamenat, ze vsetci clenovia zalobkyne sú bud francúzske prístavy, alebo velké námorné prístavy, alebo OPK spravujúce takéto prístavy, ktoré boli v súlade so zákonom príjemcami schémy oslobodenia od dane z príjmov PO, az kým ju Komisia prijatím napadnutého rozhodnutia nenapadla. 39 Po druhé, ako zalobkyna na pojednávaní pripomenula, príjemcami predmetnej schémy pomoci v prejednávanej veci sú verejnoprávne právnické osoby zriadené dekrétom, ktoré nevznikli zo súkromnej iniciatívy. 40 Preto je potrebné konstatovat, ze clenovia zalobkyne patria do uzavretého okruhu subjektov, ktoré boli v case prijatia napadnutého rozhodnutia identifikovatelné. 41 V tejto súvislosti sa tento okruh na rozdiel od toho, co tvrdila na pojednávaní Komisia, nemôze následne rozsírit, pretoze aj za predpokladu, ze by v budúcnosti mohol byt dekrétom zriadený iný prístav alebo iná OPK, na rozdiel od clenov zalobkyne by neslo o subjekty s moznostou byt úcinnými príjemcami schémy pomoci existujúcej pred prijatím napadnutého rozhodnutia. 42 Po tretie, postavenie clenov zalobkyne musí byt takisto odlísené od postavenia clenov zalobcov vo veci, v ktorej bolo vydané uznesenie z 26. apríla 2016, EGBA a RGA/Komisia ([64]T-238/14, neuverejnené, [65]EU:T:2016:259), ktoré Komisia citovala. Na rozdiel od prejednávanej veci, ktorá sa týka existujúcej schémy pomoci, totiz v rozhodnutí napadnutom v uvedenej veci islo o novú schému pomoci, ktorá sa týkala návrhu parafiskálnej dane z elektronicky podávaných dostihových stávok, urcenej na financovanie sluzby vo verejnom záujme, ktorou boli dostihové spolocnosti poverené. Clenovia zalobcov, ktorí boli vsetci hospodárskymi subjektmi v odvetví hazardných hier, sa tak mohli odvolávat len na ich postavenie ako konkurentov budúcich príjemcov tejto schémy, pretoze tá nebola v case prijatia napadnutého rozhodnutia este zavedená. Preto ako uviedol Vseobecný súd v tejto veci, toto rozhodnutie sa dotýkalo záujmov vsetkých aktérov pôsobiacich v odvetví elektronicky podávaných dostihových stávok vo Francúzsku: tých, ktorí na tomto trhu pôsobili pred prijatím napadnutého rozhodnutia, tých, ktorí na tento trh vstúpili po prijatí tohto rozhodnutia, a tých, ktorí by prípadne na tento trh vstúpili v budúcnosti. Clenovia zalobcov tak boli súcastou neurcitého poctu hospodárskych subjektov, ktorých okruh sa mohol po prijatí rozhodnutia, ktoré bolo napadnuté, rozsírit. Neboli súcastou uzavretého kruhu, t. j. skupiny, ktorá by sa viac po prijatí napadnutého aktu nemohla rozsírit. Clenov zalobcov sa tak napadnuté rozhodnutie týkalo na základe ich objektívneho postavenia ako platitelov parafiskálnej dane rovnako ako kazdého iného konkurenta v dotknutom odvetví (pozri v tomto zmysle uznesenie z 26. apríla 2016, EGBA a RGA/Komisia, [66]T-238/14, neuverejnené, [67]EU:T:2016:259, body [68]66 a [69]67). 43 Vzhladom na vsetky tieto úvahy je potrebné vyvodit záver, ze clenovia zalobkyne sú napadnutým rozhodnutím v tomto prípade osobne dotknutí, kedze patria do uzavretého okruhu subjektov, ktoré boli v case prijatia napadnutého rozhodnutia identifikovatelné. 44 Kedze clenovia zalobkyne sú v prejednávanej veci aktívne legitimovaní na podanie zaloby proti napadnutému rozhodnutiu, zalobkyna je v dôsledku toho takisto aktívne legitimovaná v zmysle clánku 263 stvrtého odseku ZFEÚ v rozsahu, v akom zastupuje záujmy svojich clenov, ktorí sami proti tomuto rozhodnutiu vlastnú zalobu nepodali. O veci samej 45 Zalobkyna na podporu svojej zaloby uvádza pät zalobných dôvodov zalozených, po prvé, na nesprávnom právnom posúdení pri kvalifikovaní daného danového opatrenia v celom jeho rozsahu ako státnej pomoci; po druhé, na nesprávnom právnom posúdení hospodárskej povahy cinností vykonávaných francúzskymi prístavmi; po tretie, na nesprávnom posúdení podmienok týkajúcich sa narusenia hospodárskej sútaze a ovplyvnenia obchodu medzi clenskými státmi, pokial ide o francúzske prístavy vo vseobecnosti a konkrétne o ostrovné prístavy a o zámorské prístavy, a na nedostatocnom odôvodnení v rámci tohto preskúmania; po stvrté, na právnom pochybení pri vedení konania o preskúmaní existujúcej pomoci a na porusení clánku 108 ods. 1 a 2 ZFEÚ, pokial ide o "príslusné opatrenia", v spojení so zásadou proporcionality; a po piate, na porusení zásady riadnej správy vecí verejných. O prvom zalobnom dôvode zalozenom na nesprávnom právnom posúdení spocívajúcom v tom, ze Komisia údajne nesprávne kvalifikovala schému oslobodenia od dane z príjmov PO, ktorej príjemcami boli francúzske prístavy, v jej plnom rozsahu ako státnu pomoc 46 Zalobkyna pripomína, ze subjekt, ktorý vykonáva cinnosti spojené s výkonom verejných právomocí a zároven hospodárske cinnosti, musí dodrziavat pravidlá o státnej pomoci, len pokial ide o jeho hospodárske cinnosti. Zalobkyna tvrdí, ze Komisia sa dopustila nesprávneho právneho posúdenia tým, ze nespresnila, ze zistenie naplnenia kvalifikácie státnej pomoci sa vztahovalo len na hospodárske cinnosti francúzskych prístavov. Ziada preto, aby Vseobecný súd vyhlásil napadnuté rozhodnutie v tomto bode za neplatné alebo aby aspon zmenil výrok tohto rozhodnutia tak, aby sa výslovne vylúcila povinnost uplatnit dan z príjmov PO na nehospodárske cinnosti vykonávané francúzskymi prístavmi. 47 Komisia proti týmto tvrdeniam namieta. 48 Po prvé, treba konstatovat, ze zo znenia výroku napadnutého rozhodnutia (pozri body 10 a 11 vyssie) vyplýva, ze opatrenie státnej pomoci sa týka oslobodenia od dane z príjmov PO pre subjekty, ktoré sú jeho príjemcami, v súvislosti s príjmami pochádzajúcimi výlucne z ich hospodárskych cinností. Prvý zalobný dôvod zalobkyne sa teda zakladá na nesprávnom výklade výroku napadnutého rozhodnutia. 49 Navyse, kedze sa predmetné danové opatrenie bez rozdielu uplatnuje na príjmy subjektov, ktoré sú jeho príjemcami, nezávisle od povahy ich cinností, Komisia mohla logicky pozadovat zrusenie tejto schémy ako takej, aby sa uistila, ze sa odstráni oslobodenie od dane z príjmov PO uplatnované týmito subjektmi v súvislosti s príjmami plynúcimi z ich hospodárskych cinností, ktoré bolo vyhlásené za nezlucitelné s vnútorným trhom. 50 Po druhé, je potrebné pripomenút, ze výrok aktu je neoddelitelne spojený s jeho odôvodnením, takze v prípade potreby sa má vykladat s ohladom na dôvody, ktoré viedli k jeho prijatiu (rozsudky z 15. mája 1997, TWD/Komisia, [70]C-355/95 P, [71]EU:C:1997:241, bod [72]21, a z 2. marca 2012, Holandsko/Komisia, [73]T-29/10 a T-33/10, [74]EU:T:2012:98, bod [75]146). 51 V odôvodneniach 42 az 61 napadnutého rozhodnutia sa pritom Komisia usilovala preukázat mieru, do akej prístavy aspon ciastocne vykonávali hospodársku cinnost, a preto predstavovali podniky v zmysle ustanovení Zmluvy o FEÚ týkajúcich sa pravidiel hospodárskej sútaze. 52 V odôvodnení 44 napadnutého rozhodnutia Komisia spresnila, ze nepopiera, ze na prístavy môze byt delegované vykonávanie urcitých úloh orgánu verejnej moci ci úloh nehospodárskej povahy, ako je kontrola a bezpecnost námornej dopravy alebo dohlad nad znecistovaním, a tiez, ze nepopiera, ze pri vykonávaní týchto úloh prístavy nie sú podnikmi v zmysle clánku 107 ods. 1 ZFEÚ. V tejto súvislosti poukázala na to, ze oslobodenie od dane z príjmov PO, ktoré je predmetom tohto konania, tak mohlo predstavovat státnu pomoc iba vtedy, ak sa vztahovalo na príjmy plynúce z hospodárskych cinností. Podla Komisie naopak skutocnost, ze subjekt vykonáva jednu alebo viac cinností verejnej alebo nehospodárskej povahy, nestací na to, aby sa uz viac vseobecne nekvalifikoval ako "podnik". Prístav sa preto bude povazovat za "podnik", ak skutocne vykonáva jednu alebo viac hospodárskych cinností, a to v rozsahu, v akom ich skutocne vykonáva. 53 V odôvodnení 45 napadnutého rozhodnutia Komisia následne uviedla viacero druhov hospodárskych cinností zodpovedajúcich poskytovaniu rôznych sluzieb na rôznych trhoch, ktoré môzu byt francúzskymi prístavmi vykonávané. Po prvé, prístavy poskytujú plavidlám vseobecné sluzby tým, ze im za odmenu poskytujú prístup k prístavnej infrastruktúre. Po druhé, niektoré prístavy poskytujú plavidlám, takisto za odmenu, specifickejsie sluzby, ako je riadenie lode lodivodom, zdvíhanie, manipulácia a uväzovanie. V týchto prvých dvoch prípadoch sa odmena, ktorú prístav poberá, vo vseobecnosti nazýva "prístavný poplatok". Po tretie, prístavy za odmenu poskytujú niektoré infrastruktúry alebo pozemky k dispozícii podnikom, ktoré tieto priestory vyuzívajú na svoje vlastné úcely alebo aby lodiam poskytli niektoré z prístavných sluzieb uvedených vyssie. 54 Komisia tak v odôvodnení 61 napadnutého rozhodnutia konstatovala, ze "autonómne prístavy..., námorné obchodné komory, obchodné a priemyselné komory spravujúce prístavné zariadenia, obce, ktoré sú koncesionármi verejných zariadení vo vlastníctve státu v námorných prístavoch, ako aj podniky, ktorými tieto obce boli schopné nahradit prevádzku týchto verejných zariadení [podniky, na ktoré tieto obce prípadne preniesli prevádzku tohto zariadenia - neoficiálny preklad], ktoré priamo vyuzívajú infrastruktúru alebo poskytujú sluzby v prístave, sú, pokial ide o ich hospodárske cinnosti..., 'podnikmi` v zmysle clánku 107 ods. 1 ZFEÚ". 55 Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia preto dostatocne jasne vyplýva, ze prijímajúce subjekty boli povazované za podniky, na ktoré sa uplatnujú ustanovenia Zmluvy o FEÚ týkajúce sa státnej pomoci, len pokial islo o ich hospodárske cinnosti. 56 Po tretie, v rozsahu, v akom zalobkyna navrhuje, aby Vseobecný súd zmenil výrok napadnutého rozhodnutia tak, aby výslovne vylúcil povinnost ulozenia dane z príjmov PO v prípade nehospodárskych cinností vykonávaných francúzskymi prístavmi, treba pripomenút, ze podla ustálenej judikatúry súdu Únie neprinálezí udelovat príkaz institúciám Únie alebo konat namiesto nich v rámci ním vykonávaného preskúmavania zákonnosti (pozri rozsudok z 12. mája 2016, Hamr - Sport/Komisia, [76]T-693/14, neuverejnený, [77]EU:T:2016:292, bod [78]91 a citovanú judikatúru). 57 V kazdom prípade by takáto zmena výroku napadnutého rozhodnutia bola neopodstatnená, pretoze vychádza z nesprávneho výkladu napadnutého rozhodnutia, ktoré vyzaduje iba to, aby subjekty, ktoré sú príjemcami predmetného oslobodenia od dane, boli zdanené danou z príjmov PO v prípade ziskov, ktoré im plynú z ich hospodárskych cinností. 58 Prvý zalobný dôvod je preto potrebné zamietnut. O druhom zalobnom dôvode zalozenom na nesprávnom právnom posúdení hospodárskej povahy cinností vykonávaných francúzskymi prístavmi 59 Týmto zalobným dôvodom zalobkyna Komisii v podstate vytýka na jednej strane to, ze nevykonala podrobnú analýzu cinnosti prístavov, aby urcila, ktoré druhy cinností predstavujú hospodárske cinnosti a ktoré nie, a na druhej strane to, ze nesprávne kvalifikovala niektoré cinnosti ako hospodárske, aj ked tento charakter nemajú. 60 V tejto súvislosti je potrebné v prvom rade pripomenút, ze v prípade rozhodnutia týkajúceho sa schémy pomoci, o aké ide v prejednávanej veci, sa Komisia môze rozhodnút len vseobecne a abstraktne preskúmat vlastnosti predmetnej schémy, ked v odôvodnení rozhodnutia posudzuje, ci vzhladom na podmienky, ktoré tento rezim stanovuje, je ten pre jeho príjemcov v zásade státnou pomocou. Komisia tak nie je povinná vykonat analýzu pomoci, ktorá bola na základe takejto schémy v kazdom jednom prípade poskytnutá (pozri v tomto zmysle rozsudky z 9. júna 2011, Comitato Venezia vuole vivere a i./Komisia, [79]C-71/09 P, C-73/09 P a C-76/09 P, [80]EU:C:2011:368, bod [81]63, a z 26. novembra 2015, Navarra de Servicios y Tecnologías/Komisia, [82]T-487/13, neuverejnený, [83]EU:T:2015:899, bod [84]66). 61 Dalej treba pripomenút, ako uviedla Komisia v odôvodnení 42 napadnutého rozhodnutia, ze podla judikatúry pojem podnik zahrna kazdý subjekt vykonávajúci hospodársku cinnost bez ohladu na právne postavenie tohto subjektu a na spôsob jeho financovania. V tomto ohlade je hospodárskou cinnostou akákolvek cinnost pozostávajúca z ponúkania tovarov alebo sluzieb na danom trhu (rozsudok z 12. septembra 2000, Pavlov a i., [85]C-180/98 az C-184/98, [86]EU:C:2000:428, body [87]74 a [88]75; pozri v tomto zmysle tiez rozsudky zo 16. júna 1987, Komisia/Taliansko, [89]118/85, [90]EU:C:1987:283, bod [91]7, a z 23. apríla 1991, Höfner a Elser, [92]C-41/90, [93]EU:C:1991:161, bod [94]21). 62 V prejednávanej veci Komisia vo vseobecnosti uznala, ze prístavy môzu vykonávat hospodárske a nehospodárske cinnosti súcasne. Konstatovala teda, ze francúzske prístavy môzu vykonávat viacero druhov hospodárskych cinností, ktoré konkrétne vymenovala v odôvodnení 45 napadnutého rozhodnutia (pozri body 51 az 54 vyssie). 63 Na jednej strane pritom treba konstatovat, ze zalobkyna tento opis vôbec nespochybnuje, ale tvrdí len to, ze niektoré cinnosti prístavov sú nehospodárskej povahy, alebo to, ze analýza Komisie nebola v tomto ohlade dostatocne podrobná. 64 Na druhej strane, ako konkrétne uviedla Komisia v odôvodnení 44 napadnutého rozhodnutia, nepopiera sa, ze na prístavy sa môze delegovat vykonávanie urcitých úloh orgánu verejnej moci ci úloh nehospodárskej povahy, ako je kontrola a bezpecnost námornej dopravy alebo dohlad nad znecistovaním, ani to, ze pri vykonávaní týchto úloh prístavy nie sú podnikmi v zmysle clánku 107 ods. 1 ZFEÚ. Naopak, skutocnost, ze subjekt vykonáva jednu alebo viac cinností verejnej alebo nehospodárskej povahy, nestací na to, aby sa uz viac vseobecne nekvalifikoval ako "podnik". Na úcely urcenia, ci sú predmetné cinnosti cinnostami podniku v zmysle Zmluvy o FEÚ, treba totiz skúmat, aká je povaha týchto cinností. Prístav sa preto bude povazovat za "podnik", ak skutocne vykonáva jednu alebo viac hospodárskych cinností, a to v rozsahu, v akom ich skutocne vykonáva (pozri v tomto zmysle rozsudky z 24. októbra 2002, Aéroports de Paris/Komisia, [95]C-82/01 P, [96]EU:C:2002:617, body [97]74 a [98]75, a z 12. júla 2012, Compass-Datenbank, [99]C-138/11, [100]EU:C:2012:449, bod [101]37). 65 V judikatúre bolo okrem iného uznané, ze komercné vyuzívanie a výstavba prístavnej alebo letiskovej infrastruktúry na úcely takéhoto komercného vyuzívania predstavujú hospodárske cinnosti (pozri v tomto zmysle rozsudky z 24. októbra 2002, Aéroports de Paris/Komisia, [102]C-82/01 P, [103]EU:C:2002:617, bod [104]78; z 19. decembra 2012, Mitteldeutsche Flughafen a Flughafen Leipzig-Halle/Komisia, [105]C-288/11 P, [106]EU:C:2012:821, body [107]40 az [108]43, a z 15. marca 2018, Naviera Armas/Komisia, [109]T-108/16, vec v odvolacom konaní, [110]EU:T:2018:145, bod [111]78). 66 Je teda správne, ze Komisia v odôvodnení 61 napadnutého rozhodnutia konstatovala, ze "autonómne prístavy... , námorné obchodné komory, obchodné a priemyselné komory spravujúce prístavné zariadenia, obce, ktoré sú koncesionármi verejných zariadení vo vlastníctve státu v námorných prístavoch, ako aj podniky, ktorými tieto obce boli schopné nahradit prevádzku týchto verejných zariadení [podniky, na ktoré tieto obce prípadne preniesli prevádzku tohto zariadenia - neoficiálny preklad], ktoré priamo vyuzívajú infrastruktúru alebo poskytujú sluzby v prístave, sú, pokial ide o ich hospodárske cinnosti... 'podnikmi` v zmysle clánku 107 ods. 1 ZFEÚ". 67 Ziadne z tvrdení zalobkyne nedokáze tento záver spochybnit. 68 Po prvé, zalobkyna tvrdí, ze pokial ide o prístavnú infrastruktúru vo vseobecnosti, Komisia nesprávne vychádzala z rozlísenia medzi infrastruktúrami námorného prístupu podla toho, ci boli umiestnené v prístavoch, alebo mimo nich, aby vyvodila záver o uplatnení pravidiel v oblasti státnej pomoci. V tejto súvislosti rozhodujúcim kritériom podla zalobkyne nie je kritérium geografického umiestnenia infrastruktúr, ale to, ci sú tieto infrastruktúry na prospech celého námorného spolocenstva, alebo naopak, len na prospech hospodárskeho vyuzívania prístavu. Zalobkyna Komisii na jednej strane vytýka to, ze sa bez odôvodnenia odchýlila od rozhodnutia o zacatí konania, v ktorom verejné investície do námorných prístupových ciest, do zariadení pozemnej dopravy v prístave a do iných námorných infrastruktúr, z ktorých prospech plynie celému námornému spolocenstvu, kvalifikovala ako nehospodárske cinnosti. 69 Je potrebné konstatovat, ze takéto tvrdenie je neúcinné, kedze sa ním nespochybnuje záver Komisie v odôvodnení 61 napadnutého rozhodnutia, ktorý vychádza z toho, ze prístavy a ostatné prijímajúce subjekty aspon ciastocne vykonávajú hospodárske cinnosti, tak ako sú identifikované v odôvodnení 45 napadnutého rozhodnutia, bez ohladu na miesto týchto cinností. 70 V kazdom prípade treba poukázat na to, ze Komisia sa v napadnutom rozhodnutí, neodchýlila od svojho "tradicného" postoja, ze výstavba, údrzba, nahradenie alebo modernizácia prístupovej infrastruktúry k prístavom sa obvykle povazujú za vseobecné opatrenia, ktoré nemajú hospodársku povahu, pokial sú dané k dispozícii vsetkým pouzívatelom nediskriminacným spôsobom a bez protiplnenia. Ako totiz Komisia uviedla v odôvodnení 53 napadnutého rozhodnutia, táto hypotéza sa vztahuje na situáciu, ked je prístup k infrastruktúre poskytnutý bezplatne, bez financnej protihodnoty, co nie je prípad prejednávanej veci. Analýza Komisie uvedená v tom istom odôvodnení napadnutého rozhodnutia, podla ktorej prospech z prístupových infrastruktúr nachádzajúcich sa mimo prístavov plynie, pokial si niektoré osobitosti veci nevyzadujú opak, námornému spolocenstvu ako celku, zatial co verejné financovanie prístupových infrastruktúr nachádzajúcich sa vo vnútri prístavu má v zásade prospievat specificky prevádzke samotného prístavu, tomuto postoju preto neodporuje, a teda nie je poznacená ziadnym nesprávnym právnym posúdením. 71 Po druhé, zalobkyna Komisii vytýka, ze sa odchýlila od dôvodov uvedených v rozhodnutí o zacatí konania a od predchádzajúcich vecí, v ktorých konstatovala, ze výstavba, údrzba, nahradenie alebo modernizácia infrastruktúr, ktoré boli pouzívatelom dané k dispozícii bezplatne a nediskriminacným spôsobom, nepredstavovali hospodárske cinnosti. Domnieva sa preto, ze Komisia mala z hospodárskych cinností prístavov vylúcit urcité specifické rozvojové cinnosti. 72 V tejto súvislosti treba v prvom rade pripomenút, ze podla ustálenej judikatúry sa rozhodovacia prax Komisie týkajúca sa iných vecí nemôze dotknút platnosti napadnutého rozhodnutia, ktoré mozno posudzovat len z hladiska objektívnych pravidiel Zmluvy o FEÚ (pozri v tomto zmysle rozsudky zo 16. júla 2014, Nemecko/Komisia, [112]T-295/12, neuverejnený, [113]EU:T:2014:675, bod [114]181, a z 9. júna 2016, Magic Mountain Kletterhallen a i./Komisia, [115]T-162/13, neuverejnený, [116]EU:T:2016:341, bod [117]59). 73 Dalej je potrebné uviest, ze v odseku 21 rozhodnutia o zacatí konania Komisia so zretelom na okolnosti prípadu konstatovala, ze niektoré cinnosti vykonávané prístavmi (verejné investície do námorných prístupových ciest - vlnolamy, plavebné komory, plavebné kanály, prehlbenia -, dalej do zariadení pozemnej dopravy v prístave a do iných námorných infrastruktúr v prospech celého námorného spolocenstva) nie sú hospodárskymi cinnostami, pricom sa v tejto súvislosti odvolala na bod 35 svojho rozhodnutia z 20. októbra 2004 o státnej pomoci N 520/2003 - Belgicko - Financná podpora pre infrastruktúru vo flámskych prístavoch ([118]Ú. v. EÚ C 176, 2005, s. 11). 74 V odôvodnení 53 napadnutého rozhodnutia vsak Komisia v odpovedi na pripomienky velkého námorného prístavu Le Havre (Francúzsko), ktorý sa odvolal na rozhodnutie citované v bode 72 vyssie, vysvetlila, ze od roku 2004 sa jej prax zmenila súbezne s judikatúrou Súdneho dvora. Komisia takisto odkázala na svoje rozhodnutie z 30. apríla 2015 o státnej pomoci SA.39608 - Rozsírenie prístavu Wismar ([119]Ú. v. EÚ C 203, 2015, s. 1) a na dva body jej hodnotiacej schémy prístavných infrastruktúr uvedenej na internetovej stránke generálneho riaditelstva (GR) "Hospodárska sútaz". 75 Treba vsak pripomenút, ze cielom zacatia formálneho vysetrovacieho konania je práve to, aby Komisia mohla získat vsetky stanoviská potrebné na to, aby mohla prijat konecné rozhodnutie o kvalifikácii urcitého opatrenia ako státnej pomoci (pozri rozsudok z 23. októbra 2002, Diputación Foral de Guipúzcoa a i./Komisia, [120]T-269/99, T-271/99 a T-272/99, [121]EU:T:2002:258, bod [122]47 a citovanú judikatúru). Posúdenia vyjadrené Komisiou v rámci takéhoto rozhodnutia sú preto nevyhnutne predbezného charakteru so zameraním na urcenie, ci toto opatrenie má povahu pomoci, a na uvedenie dôvodov, ktoré vedú k pochybnostiam o jeho zlucitelnosti s vnútorným trhom (pozri v tomto zmysle rozsudok z 19. mája 2015, Diputación Foral de Bizkaia/Komisia, [123]T-397/12, neuverejnený, [124]EU:T:2015:291, bod [125]58). Z toho vyplýva, ze konecné rozhodnutie môze v porovnaní s rozhodnutím o zacatí preskúmania vykazovat urcité odlisnosti, pricom tie sa platnosti konecného rozsudku nijako nedotknú (rozsudky zo 4. marca 2009, Taliansko/Komisia, [126]T-424/05, neuverejnený, [127]EU:T:2009:49, bod [128]69, a z 19. mája 2015, Diputación Foral de Bizkaia/Komisia, [129]T-397/12, neuverejnený, [130]EU:T:2015:291, bod [131]59). 76 Len v prípade, ak by Komisia po prijatí rozhodnutia o zacatí formálneho vysetrovacieho konania zistila, ze konecné rozhodnutie vychádza bud z neúplných skutkových okolností, alebo z nesprávneho právneho posúdenia týchto skutkových okolností, mala by mat moznost alebo dokonca povinnost upravit svoje stanovisko tak, ze prijme rozhodnutie o zmene alebo nové rozhodnutie o zacatí konania, aby sa dotknutému clenskému státu a ostatným zainteresovaným stranám umoznilo úcinne predlozit svoje pripomienky (pozri v tomto zmysle rozsudok z 20. septembra 2011, Regione autonoma della Sardegna a i./Komisia, [132]T-394/08, T-408/08, T-453/08 a T-454/08, [133]EU:T:2011:493, body [134]71 a [135]72). 77 Komisia je totiz iba v prípade, ze po rozhodnutí o zacatí vysetrovania zmení svoje zvázenie skutkových okolností alebo právnu kvalifikáciu týchto skutkových okolností, ktoré sa v rámci jej posúdenia existencie urcitej pomoci alebo zlucitelnosti tejto pomoci s vnútorným trhom ukazujú byt rozhodujúce, povinná opravit toto rozhodnutie o zacatí konania alebo jeho rozsah, aby sa dotknutému clenskému státu a iným zainteresovaným stranám umoznilo úcinne predlozit svoje pripomienky. 78 V prejednávanej veci vsak pri posúdeniach vyjadrených Komisiou v odôvodnení 53 napadnutého rozhodnutia o takýto prípad nejde. Hoci totiz tieto úvahy svedcia o urcitom vývoji jej praxe, pokial ide o spôsob jej vseobecného nazerania na to, ci prístup k prístavnej infrastruktúre je, alebo nie je hospodárskej povahy, nie je to rozhodujúcim bodom v posúdení Komisie, pokial ide o existenciu pomoci, ani pokial ide o kvalifikáciu prijímajúcich prístavov v prejednávanej veci ako "podnikov", kedze nebolo spochybnené, ze vykonávajú hospodárske cinnosti, ktoré sú konkrétne vymenované v odôvodnení 45 napadnutého rozhodnutia. 79 Okrem toho sa tieto posúdenia v podstate neodlisujú od prístupu, podla ktorého Komisia postupovala konkrétne v bode 21 rozhodnutia o zacatí konania. Ako to totiz vysvetlila Komisia vo svojich písomných vyjadreniach, pri rozlisovacom kritériu, ktoré pouzila na rozlísenie hospodárskych a nehospodárskych cinností, tak ako vyplýva z odôvodnení 53 a 56 napadnutého rozhodnutia, ide o to, ci sú infrastruktúry vyuzitelné vsetkými pouzívatelmi bez diskriminácie a bezplatne ako vseobecné opatrenie, ktoré uskutocnil stát v rámci jeho zodpovedností v oblasti rozvoja námornej dopravy. Islo len o zjednodusenie, ked spresnila, ze kritérium umiestnenia, podla ktorého sa infrastruktúra nachádzala bud vo vnútri prístavu, alebo mimo neho, umoznovalo v zásade az na osobitné prípady urcit, ci táto infrastruktúra bola, alebo nebola hospodárskej povahy. 80 Po tretie, zalobkyna tvrdí, ze kedze Komisia dostatocne podrobne neanalyzovala povahu kazdej z cinností vykonávaných francúzskymi prístavmi, nemohla urcit, ci ich hospodárske cinnosti boli vedlajsej, alebo hlavnej povahy, co je podmienka, ktorou je podmienená uplatnitelnost pravidiel o státnej pomoci v prípade infrastruktúr, ktoré sú predmetom zmiesaného vyuzívania, tak ako to je v prejednávanej veci. 81 V tejto súvislosti je potrebné pripomenút, ze okolnost, ze urcitý subjekt má na úcely výkonu casti jeho cinností verejné právomoci, sama osebe nebráni tomu, aby bol tento subjekt kvalifikovaný ako podnik pre zvysnú cast jeho hospodárskych cinností v zmysle ustanovení Zmluvy týkajúcich sa hospodárskej sútaze (rozsudok z 24. októbra 2002, Aéroports de Paris/Komisia, [136]C-82/01 P, [137]EU:C:2002:617, bod [138]74, a z 1. júla 2008, MOTOE, [139]C-49/07, [140]EU:C:2008:376, bod [141]25). 82 Podla judikatúry je síce pravda, ze pokial verejný subjekt vykonáva hospodársku cinnost, ktorú mozno oddelit od výkonu jeho verejných právomocí, koná tento subjekt pri tejto cinnosti ako podnik, zatial co v prípade, ked je uvedená hospodárska cinnost od výkonu jeho verejných právomocí neoddelitelná, zostávajú vsetky cinnosti vykonávané týmto subjektom cinnostami spojenými s výkonom týchto právomocí (rozsudky z 12. júla 2012, Compass-Datenbank, [142]C-138/11, [143]EU:C:2012:449, bod [144]38, a z 12. septembra 2013, Nemecko/Komisia, [145]T-347/09, neuverejnený, [146]EU:T:2013:418, bod [147]29; pozri tiez v tomto zmysle rozsudok z 26. marca 2009, SELEX Sistemi Integrati/Komisia, [148]C-113/07 P, [149]EU:C:2009:191, body [150]71 az [151]80). 83 Neexistuje vsak ziaden limit, po ktorý by bolo treba konstatovat, ze vsetky cinnosti subjektu sú nehospodárskymi cinnostami, kedze hospodárske cinnosti sú v mensine. Z judikatúry totiz vyplýva, ze ak hospodársku cinnost dotknutého subjektu mozno oddelit od výkonu jeho verejných právomocí, uvedený subjekt musí byt pre túto cast jeho cinností kvalifikovaný ako podnik (pozri v tomto zmysle rozsudok z 27. júna 2017, Congregación de Escuelas Pías Provincia Betania, [152]C-74/16, [153]EU:C:2017:496, body [154]44 az [155]63). 84 V prejednávanej veci pritom zalobkyna nepredlozila ziaden dôkaz s cielom preukázat, ze hospodárske cinnosti vykonávané prístavmi, tak ako ich identifikovala Komisia v odôvodnení 45 napadnutého rozhodnutia, a to konkrétne poskytovanie prístupu k prístavnej infrastruktúre za odmenu, sú neoddelitelné od verejných právomocí prístavov, akými sú kontrola a bezpecnost námornej dopravy alebo dohlad nad znecistovaním. Ako uviedla Komisia na pojednávaní, samotná skutocnost, ze medzi týmito cinnostami môze existovat hospodárska spojitost tým, ze hospodárske cinnosti prístavov prípadne umoznujú úplne alebo ciastocne financovat ich nehospodárske cinnosti, nestací na to, aby sa v zmysle judikatúry vyvodil záver o neoddelitelnosti týchto cinností. 85 V rozsahu, v akom sa zalobkyna odvoláva na oznámenie Komisie - Rámec pre státnu pomoc na výskum, vývoj a inovácie ([156]Ú. v. EÚ C 198, 2014, s. 1), v ktorom sa pre cinnost výskumných infrastruktúr stanovuje limit vo výske 80 %, po ktorého prekrocení sa tieto cinnosti povazujú v celom rozsahu za nehospodárske cinnosti, stací podobne ako Komisia konstatovat, ze v prejednávanej veci vôbec nejde o pomoc na výskum, vývoj alebo inovácie, takze toto oznámenie nie je uplatnitelné. 86 Dalej, pokial ide o odsek 207 oznámenia Komisie o pojme státna pomoc uvedenom v clánku 107 ods. 1 ZFEÚ ([157]Ú. v. EÚ C 262, 2016, s. 1), ten stanovuje, ze "ak sa v prípade zmiesaného pouzitia infrastruktúra vyuzíva takmer výlucne na nehospodársku cinnost, Komisia sa domnieva, ze jej financovanie ako celok môze patrit mimo rozsah pôsobnosti pravidiel státnej pomoci, a to za predpokladu, ze hospodárske vyuzitie je cisto sprievodnou cinnostou, teda cinnostou, ktorá je priamo spojená s prevádzkou infrastruktúry a je pre nu nevyhnutná alebo je neoddelitelne spojená s jej hlavným nehospodárskym vyuzitím". Ako uvádza Komisia, tento odsek sa tak vztahuje na financovanie infrastruktúr, ktoré sa vyuzívajú takmer výlucne na nehospodárske úcely. V prejednávanej veci ide naopak pri predmetnom opatrení pomoci o oslobodenie od dane bez priamej spojitosti s financovaním infrastruktúr a bez ohladu na cinnosti - hospodárske alebo nehospodárske -, na ktoré sa tieto zariadenia vyuzívajú. 87 V kazdom prípade sa nezdá, ze hospodárske cinnosti francúzskych prístavov sú cisto sprievodné k ich nehospodárskym cinnostiam. Naopak, z poznámky pod ciarou 39 napadnutého rozhodnutia vyplýva, ze prístavné poplatky a poplatky za uzívanie verejného majetku, teda hlavná cast príjmov pochádzajúcich z hospodárskej cinnosti prístavov, predstavovala v prípade velkého námorného prístavu v Bordeaux 55 % prevádzkových nákladov. Komisia navyse na pojednávaní potvrdila, ze tieto císelné údaje boli reprezentatívne pre celé odvetvie. 88 Druhý zalobný dôvod preto treba zamietnut. O tretom zalobnom dôvode zalozenom v podstate na nesprávnom posúdení a na nedostatocnom odôvodnení, pokial ide o podmienky narusenia hospodárskej sútaze a ovplyvnenia obchodu medzi clenskými státmi 89 Zalobkyna v prvom rade tvrdí, ze napadnuté rozhodnutie je poznacené viacerými "právnymi" pochybeniami, pokial ide o posúdenie podmienok narusenia hospodárskej sútaze a ovplyvnenia obchodu medzi clenskými státmi. Pre prípad, ze Vseobecný súd dospeje k záveru, ze Komisia sa nedopustila nesprávneho právneho posúdenia, zalobkyna subsidiárne tvrdí, ze rozhodnutie je nedostatocne odôvodnené. 90 Komisia proti týmto tvrdeniam namieta. 91 Na úvod treba pripomenút, ze podla judikatúry sa na úcely kvalifikovania vnútrostátneho opatrenia ako státnej pomoci nemusí pri podmienkach narusenia hospodárskej sútaze a ovplyvnenia obchodu preukázat skutocný dosah dotknutej pomoci na obchod medzi clenskými státmi a skutocné narusenie hospodárskej sútaze, ale musí sa len preskúmat, ci táto pomoc môze ovplyvnit obchod a narusit hospodársku sútaz (pozri rozsudok zo 14. januára 2015, Eventech, [158]C-518/13, [159]EU:C:2015:9, bod [160]65 a citovanú judikatúru). 92 Presnejsie, ak pomoc, ktorú clenský stát poskytne, posilní v rámci obchodu medzi clenskými státmi postavenie urcitých podnikov voci ostatným konkurujúcim podnikom, treba na tieto ostatné konkurujúce podniky hladiet ako na podniky ovplyvnené pomocou (pozri v tomto zmysle rozsudok zo 14. januára 2015, Eventech, [161]C-518/13, [162]EU:C:2015:9, bod [163]66 a citovanú judikatúru). 93 V tejto súvislosti nie je nevyhnutné, aby sa podniky, ktoré sú príjemcami pomoci, samy zúcastnovali na obchode medzi clenskými státmi. Ak totiz clenský stát poskytne podnikom pomoc, cinnost v rámci státu sa tým môze udrzat alebo zvýsit s takým následkom, ze sance podnikov so sídlom v iných clenských státoch vstúpit na trh tohto clenského státu sa znízia (pozri rozsudok zo 14. januára 2015, Eventech, [164]C-518/13, [165]EU:C:2015:9, bod [166]67 a citovanú judikatúru). 94 Okrem toho podla judikatúry neexistuje limitovanie alebo percento, po ktoré mozno tvrdit, ze obchod medzi clenskými státmi nie je ovplyvnený. Relatívne nízka úroven pomoci alebo relatívne malá velkost podniku, ktorý je príjemcom pomoci, totiz a priori nevylucujú moznost, ze obchod medzi clenskými státmi bude ovplyvnený (pozri rozsudok zo 14. januára 2015, Eventech, [167]C-518/13, [168]EU:C:2015:9, bod [169]68 a citovanú judikatúru). 95 Pokial ide presnejsie o podmienku ovplyvnenia obchodu medzi clenskými státmi, z judikatúry vyplýva, ze na pomoc poskytnutú vo forme danovej úlavy zo strany clenského státu urcitým zdanitelným osobám sa musí hladiet ako na spôsobilú ovplyvnit tento obchod, a teda ako na splnajúcu túto podmienku v prípade, ze uvedené zdanitelné osoby vykonávajú hospodársku cinnost, ktorá je predmetom tohto obchodu, alebo ak nemozno vylúcit, ze konkurujú hospodárskym subjektom usadeným v iných clenských státoch (pozri rozsudok z 30. apríla 2009, Komisia/Taliansko a Wam, [170]C-494/06 P, [171]EU:C:2009:272, bod [172]51 a citovanú judikatúru). 96 Pokial ide o podmienku narusenia hospodárskej sútaze, treba pripomenút, ze pomoci, ktorých cielom je odbremenit podnik od nákladov, ktoré by obvykle musel znásat v rámci svojej beznej prevádzky alebo obvyklých cinností, v zásade narúsajú podmienky hospodárskej sútaze (pozri rozsudok z 30. apríla 2009, Komisia/Taliansko a Wam, [173]C-494/06 P, [174]EU:C:2009:272, bod [175]54 a citovanú judikatúru). 97 V prejednávanej veci Komisia túto prvú podmienku preskúmala v odôvodneniach 79 az 93 napadnutého rozhodnutia. Odôvodnenia 82 a 83 napadnutého rozhodnutia znejú takto: "Danová výhoda dotknuté prístavy oslobodzuje od prevádzkových nákladov, ktoré by za normálnych okolností museli platit. Touto výhodou sa tieto prístavy uprednostnujú pred tými francúzskymi prístavmi a zahranicnými prístavmi Európskej únie, ktoré ju nevyuzívajú. Môze sa nou narusit obchod v rámci Únie, ako aj hospodárska sútaz. V sektore prístavov existuje hospodárska sútaz a je narúsaná [a tá je zintenzívnená - neoficiálny preklad] povahou a charakteristikami dopravy, najmä námornej a vnútrozemskej dopravy. Hoci prístavy mozno povazovat za zákonný monopol na poskytovanie prístavných sluzieb v rámci prístavu, ktorý prevádzkujú, dopravné sluzby, ktoré ponúkajú, aspon do urcitej miery konkurujú tým, ktoré sa ponúkajú v dalsích prístavoch alebo dalsími prístavmi, ako aj inými dopravcami vo Francúzsku, ako aj v iných clenských státoch." 98 Pokial ide konkrétne o situáciu ostrovných prístavov a zámorských prístavov, Komisia v odôvodnení 84 napadnutého rozhodnutia konstatovala len tolko, ze "kedze existujú alebo by mohli existovat iné riesenia na prepravu tovaru do zámorských regiónov, opatrenie môze aj v týchto prístavoch nachádzajúcich sa daleko od kontinentálneho Francúzska a od ostatných európskych prístavov viest k naruseniu hospodárskej sútaze a ovplyvneniu obchodu medzi clenskými státmi". Komisia vsak v odôvodnení 92 napadnutého rozhodnutia upozornila na to, ze nevylucuje, ze "v konkrétnom prípade niektorých prístavov, najmä tých, ktoré splnajú podmienky stanovené v jej rozhodovacej praxi, mozno predmetné opatrenie povazovat za opatrenie, ktoré nemá vplyv na obchodovanie". Kedze vsak ide o schému pomoci týkajúcu sa vseobecného oslobodenia od dane z príjmov PO pre vsetkých príjemcov uvedených v ministerských rozhodnutiach 1942 a 1943, Komisia v odôvodnení 93 napadnutého rozhodnutia konstatovala, ze toto opatrenie malo ako také schopnost narusit hospodársku sútaz v rámci Únie a ovplyvnit obchodovanie medzi clenskými státmi. 99 V prvom rade treba konstatovat, ze na rozdiel od toho, co zalobkyna subsidiárne tvrdí, je takéto odôvodnenie dostatocné na to, aby jej umoznovalo pochopit uvazovanie uplatnené Komisiou, a na to, aby Vseobecný súd mohol vykonat svoje preskúmanie. 100 V druhom rade je potrebné preskúmat tvrdenia zalobkyne, podla ktorých je napadnuté rozhodnutie poznacené vadami nesprávneho posúdenia, pokial ide o podmienky týkajúce sa narusenia hospodárskej sútaze a ovplyvnenia obchodu medzi clenskými státmi. 101 V tejto súvislosti zalobkyna tvrdí, po prvé, ze napadnuté rozhodnutie neobsahuje ziaden konkrétny dôkaz umoznujúci podlozit jeho argumentáciu o úcinkoch predmetného danového opatrenia na obchodovanie medzi clenskými státmi a na hospodársku sútaz. Podla judikatúry vsak vplyv opatrenia alebo schémy pomoci na hospodársku sútaz a na obchodovanie medzi clenskými státmi nemôze byt len hypotetický alebo predpokladaný. 102 Ako vsak tvrdí Komisia v odôvodnení 87 napadnutého rozhodnutia, pokial ide o schému pomoci, ktorá sa uplatnuje na prístavy, ktoré sú z hladiska ich velkosti, geografickej polohy, typu (vnútrozemský prístav, námorný prístav) alebo cinností velmi rozdielne, nie je pri zistovaní, ci skúmané opatrenie predstavuje státnu pomoc, nevyhnutné individuálne preukázat, ze toto opatrenie vedie pri kazdom prístave k naruseniu hospodárskej sútaze a k ovplyvneniu obchodu. V prípade schémy pomoci stací, ak Komisia preskúma len charakteristiku predmetnej schémy, ked v odôvodnení rozhodnutia posudzuje, ci vzhladom na podmienky stanovené touto schémou sa nou príjemcom zabezpecuje zjavná výhoda oproti ich konkurentom a ci je takej povahy, ze bude prospesná hlavne pre podniky podielajúce sa na obchodovaní medzi clenskými státmi. Preto v rozhodnutí, ktoré sa takejto schémy týka, Komisia nie je povinná vykonat analýzu pomoci, ktorá bola na základe takejto schémy v kazdom jednom prípade poskytnutá (pozri v tomto zmysle rozsudky z 9. júna 2011, Comitato Venezia vuole vivere a i./Komisia, [176]C-71/09 P, C-73/09 P a C-76/09 P, [177]EU:C:2011:368, bod [178]63, a z 26. novembra 2015, Navarra de Servicios y Tecnologías/Komisia, [179]T-487/13, neuverejnený, [180]EU:T:2015:899, bod [181]66). 103 Okrem toho je potrebné poukázat na to, ze aj ked so zretelom na judikatúru citovanú v bode 91 vyssie Komisia nebola na rozdiel od toho, co tvrdí zalobkyna, povinná preukázat, ze predmetné opatrenie pomoci mohlo mat skutocný alebo predvídatelný úcinok na hospodársku sútaz a na obchodovanie medzi clenskými státmi, z napadnutého rozhodnutia vyplýva, ze pokial ide o väcsinu uvedených prístavov, najmä o velké francúzske prístavy, ako sú Le Havre, Rouen alebo Marseille, je nesporné, ze tie konkurujú iným prístavom Európskej únie, takze toto opatrenie má skutocný úcinok na hospodársku sútaz a na obchod medzi clenskými státmi (pozri odôvodnenie 88 napadnutého rozhodnutia). Komisia mohla, aj pokial ide o malé prístavy, najmä tie, ktoré sa nachádzajú v blízkosti pohranicnej oblasti, konstatovat, ze tie takisto celili úcinnej cezhranicnej hospodárskej sútazi (pozri odôvodnenie 91 napadnutého rozhodnutia), a nedopustila by sa tým nesprávneho posúdenia. Treba pritom konstatovat, ze takéto vseobecné posúdenie existencie narusenia hospodárskej sútaze a ovplyvnenia obchodu medzi clenskými státmi pri urcitých kategóriách prístavov je vzhladom na povinnosti, ktoré pre Komisiu pri skúmaní schémy pomoci vyplývajú (bod 102 vyssie), dostatocné. 104 Po druhé, zalobkyna nesprávne tvrdí, ze Komisia bola povinná preukázat, ze predmetné danové opatrenie, ktorého príjemcami boli developeri alebo vlastníci prístavných infrastruktúr, prinieslo hospodársku výhodu aj prevádzkovatelom a konecným uzívatelom týchto infrastruktúr. 105 Napadnuté rozhodnutie totiz jasne identifikuje príjemcov predmetnej pomoci ako "autonómne prístavy (z ktorých sa v niektorých prípadoch stali velké námorné prístavy), námorné obchodné komory, obchodné a priemyselné komory, ktoré spravujú prístavné zariadenia, obce, ktoré sú koncesionármi verejných zariadení vo vlastníctve státu v námorných prístavoch, ako aj podniky, ktorými tieto obce boli schopné nahradit prevádzku týchto verejných zariadení [podniky, na ktoré tieto obce prípadne preniesli prevádzku tohto zariadenia - neoficiálny preklad]" (clánok 1 napadnutého rozhodnutia). Komisia tak správne preskúmala, ci boli podmienky týkajúce sa existencie pomoci, konkrétne tie, ktoré sa týkajú narusenia hospodárskej sútaze a ovplyvnenia obchodu medzi clenskými státmi, splnené v prípade týchto príjemcov a nie v prípade iných kategórií subjektov, ako sú prevádzkovatelia alebo koncoví uzívatelia prístavných infrastruktúr. V kazdom prípade, kedze zalobkyna zastupuje francúzske prístavy a OPK zodpovedné za ich prevádzku, je tazko pochopitelné, ako by mohol prípadný nedostatok odôvodnenia napadnutého rozhodnutia, pokial ide o prípadnú nepriamu pomoc pre iné kategórie subjektov, ovplyvnit platnost uvedeného rozhodnutia, pokial ide o jej clenov. 106 Po tretie, zalobkyna sa domnieva, ze aj za predpokladu, ze predmetné danové opatrenie mohlo ovplyvnit úroven cien stanovených francúzskymi prístavmi, nebolo takej povahy, ze by ovplyvnilo obchodovanie medzi clenskými státmi a narusilo hospodársku sútaz, pretoze cena nie je rozhodujúcim prvkom prítazlivosti prístavov, kedze závisí od mnohých dalsích faktorov, ako je rozsah a kvalita ich spojov s vnútrozemím, ich geografická poloha alebo výhody, ktoré tieto prístavy môzu pre celkový logistický systém priniest. 107 V tejto súvislosti stací podobne, ako to urobila Komisia v odôvodnení 85 napadnutého rozhodnutia, konstatovat, ze je nesporné, ze úroven stanovených cien tvorí jeden spomedzi viacerých prvkov konkurencieschopnosti prístavov. Skutocnost, ze ostatné prvky mohli mat na prítazlivost prístavu väcsí alebo mensí vplyv, preto nemôze záver Komisie v tomto ohlade spochybnit. Okrem toho treba pripomenút, ze podla judikatúry neexistuje limitovanie alebo percento, po ktoré mozno tvrdit, ze obchodovanie medzi clenskými státmi nie je ovplyvnené (bod 94 vyssie). Statistické údaje poskytnuté zalobkynou, ktoré sa týkajú podielov francúzskych prístavov na trhu v porovnaní s ostatnými prístavmi Únie, preto nemôzu závery Komisie v tomto ohlade spochybnit. 108 Po stvrté, zalobkyna v kazdom prípade tvrdí, ze podmienky týkajúce sa ovplyvnenia obchodovania medzi clenskými státmi a narusenia hospodárskej sútaze nie sú splnené, pokial ide o ostrovné prístavy a tiez o zámorské prístavy. Pokial ide o ostrovné prístavy, tvrdí, ze Komisia bola povinná v zmysle jej oznámenia o pojme státna pomoc uvedenom v clánku 107 ods. 1 ZFEÚ zohladnit osobitnú situáciu týchto prístavov vzhladom na ich hlavný úcel súvisiaci najmä so zachovaním kontinuity medzi metropolou a ostrovom. Pokial ide o zámorské prístavy, zalobkyna sa na jednej strane odvoláva na geografickú vzdialenost zámorských území od územia Únie a na druhej strane na to, ze tieto prístavy nezohrávajú v systéme dopravy Únie dôlezitú úlohu, co sa odráza v moznosti stanovenej v nariadení Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2017/352 z 15. februára 2017, ktorým sa stanovuje rámec pre poskytovanie prístavných sluzieb a spolocné pravidlá o financnej transparentnosti prístavov ([182]Ú. v. ES L 57, 2017, s. 1), vylúcit tieto prístavy z jeho pôsobnosti. Okrem toho sa domnieva, ze Komisia v odôvodnení 84 napadnutého rozhodnutia nesprávne konstatovala, ze uvedené danové opatrenie urcité podniky motivovalo k tomu, aby pri preprave tovaru do zámorských regiónov uprednostnili vodnú dopravu pred leteckou, a tak v prípade zámorských prístavov spôsobilo narusenie hospodárskej sútaze a ovplyvnenie obchodovania medzi clenskými státmi. 109 V tejto súvislosti je potrebné pripomenút, ze rozhodnutie Komisie sa netýka individuálnych pomocí, ktoré by sa vztahovali na konkrétnu situáciu ostrovných alebo zámorských prístavov, ale schémy pomoci, ktorej príjemcovia sú vseobecne identifikovaní ministerskými rozhodnutiami 1942 a 1943 ako "autonómne prístavy (z ktorých sa v niektorých prípadoch stali velké námorné prístavy), námorné obchodné komory, obchodné a priemyselné komory, ktoré spravujú prístavné zariadenia, obce, ktoré sú koncesionármi verejných zariadení vo vlastníctve státu v námorných prístavoch, ako aj podniky, ktorými tieto obce boli schopné nahradit prevádzku týchto verejných zariadení [podniky, na ktoré tieto obce prípadne preniesli prevádzku tohto zariadenia - neoficiálny preklad]" (pozri clánok 1 napadnutého rozhodnutia). 110 V tomto ohlade sú vsak vzhladom na poziadavky stanovené judikatúrou (pozri body 91 az 96 a 102 vyssie) dôvody obsiahnuté v odôvodneniach 82 az 93 napadnutého rozhodnutia postacujúce na preukázanie, ze podmienky narusenia hospodárskej sútaze a ovplyvnenia obchodu sú splnené. 111 Aj za predpokladu totiz, ze by z preskúmania individuálnej situácie urcitých ostrovných alebo zámorských prístavov mohlo vyplynút, ze tieto podmienky u nich nie sú v prípade existujúcej schémy pomoci, o akú ide v prejednávanej veci, splnené, toto preskúmanie musí byt vykonané clenským státom v stádiu vymáhania pomoci alebo v neskorsej fáze, a to v súlade so zásadou lojálnej spolupráce medzi Komisiou a dotknutým clenským státom (pozri v tomto zmysle rozsudok z 9. júna 2011, Comitato Venezia vuole vivere a i./Komisia, [183]C-71/09 P, C-73/09 P a C-76/09 P, [184]EU:C:2011:368, body [185]63 a [186]125). 112 Argumenty zalobkyne týkajúce sa individuálnej situácie ostrovných prístavov a zámorských prístavov preto musia byt zamietnuté ako neúcinné, pricom nie je potrebné vyjadrit sa k dôvodnosti analýzy uvedenej v poslednej vete odôvodnenia 84 napadnutého rozhodnutia, kedze takáto analýza je nadbytocná. 113 Vzhladom na tieto úvahy je potrebné vyslovit záver, ze napadnuté rozhodnutie je z právneho hladiska dostatocne odôvodnené a nie je poznacené ziadnym nesprávnym posúdením, pokial ide o podmienky narusenia hospodárskej sútaze a ovplyvnenia obchodu medzi clenskými státmi. 114 Tretí zalobný dôvod je preto potrebné zamietnut. O stvrtom zalobnom dôvode zalozenom na právnom pochybení pri vedení konania o preskúmaní existujúcej pomoci a na porusení clánku 108 ods. 2 ZFEÚ v spojení so zásadou proporcionality 115 Zalobkyna tvrdí, ze Komisia porusila ustanovenia clánku 108 ods. 1 a 3 ZFEÚ v spojení so zásadou proporcionality. 116 V tejto súvislosti zalobkyna v prvom rade tvrdí, ze Komisia sa pri vedení konania o preskúmaní predmetnej schémy pomoci dopustila právneho pochybenia. Konkrétnejsie, podla zalobkyne Komisia konstatovaním, ze bolo povinnostou francúzskych orgánov preukázat zlucitelnost predmetného danového opatrenia s vnútorným trhom, konala tak, ako keby rozhodovala o ziadosti o schválenie novej státnej pomoci, pricom vsak islo o existujúcu státnu pomoc, pri ktorej ona niesla dôkazné bremeno preukázania nezlucitelnosti podla clánku 108 ods. 1 a 2 ZFEÚ. 117 Zalobkyna dalej tvrdí, ze Komisia nemôze v rámci vhodných opatrení podla clánku 22 nariadenia 2015/1589 vyzadovat zrusenie existujúcej schémy pomoci, ak na nápravu zistenej nezlucitelnosti stací zmenit len niektoré z jej znakov. Preto podla zalobkyne by sa v súlade so zásadou proporcionality malo so zrusením schémy pomoci pocítat len vtedy, ked je úplne vylúcené, ze by zmenami, ktoré by sa mohli v tejto schéme vykonat, mohlo dôjst k jej zosúladeniu s pravidlami Zmluvy. Podla zalobkyne tak bola Komisia povinná preskúmat, ci by po urcitých zmenách predmetnej schémy mohlo oslobodenie od dane splnat podmienky financovania sluzieb vseobecného hospodárskeho záujmu (SVHZ) a v dôsledku toho sa povazovat za zlucitelné s vnútorným trhom v súlade s clánkom 106 ods. 2 ZFEÚ. 118 Zalobkyna dalej tvrdí, ze Komisia skreslila zmysel clánku 93 ZFEÚ, ked konstatovala, ze pomoc schválená na jeho základe musí byt spojená s urcitými nákladmi a musí byt stanovený jej horný limit, a ked obmedzila rozsah vecnej pôsobnosti tohto ustanovenia na investicnú pomoc, pricom vylúcila prevádzkovú pomoc. Na podporu tohto tvrdenia uvádza rozhodnutie Komisie SA.37402 z 18. decembra 2014 o pomoci poskytnutej prístavu v Budapesti (Madarsko) ([187]Ú. v. EÚ C 141, 2014, s. 1), ako aj oznámenie Komisie C(2004) 43 - Usmernenia Spolocenstva o státnej pomoci námornej doprave ([188]Ú. v. EÚ C 13, 2004, s. 3). 119 Z tých istých dôvodov sa zalobkyna domnieva, ze Komisia sa nesprávne rozhodla neuplatnit clánok 107 ods. 3 písm. a) a b) ZFEÚ a clánok 349 ZFEÚ len z toho dôvodu, ze danové opatrenie nebolo zamerané na realizáciu projektu európskeho záujmu ani na zámorské prístavy. 120 Zalobkyna napokon tvrdí, ze porusenie clánku 108 ods. 1 a 2 ZFEÚ v spojení so zásadou proporcionality je zrejmé o to viac, ze napadnuté rozhodnutie bolo prijaté po nadobudnutí úcinnosti dvoch nariadení týkajúcich sa prístavov, konkrétne nariadenia 2017/352 a nariadenia Komisie 2017/1084 zo 14. júna 2017, ktorým sa mení nariadenie (EÚ) c. 651/2014, pokial ide o pomoc na prístavnú a letiskovú infrastruktúru, stropy vymedzujúce notifikacnú povinnost pri pomoci na kultúru a zachovanie kultúrneho dedicstva a pri pomoci na sportovú a multifunkcnú rekreacnú infrastruktúru, ako aj schémy regionálnej prevádzkovej pomoci pre najvzdialenejsie regióny, a ktorým sa mení nariadenie (EÚ) c. 702/2014 z hladiska výpoctu oprávnených nákladov ([189]Ú. v. EÚ L 156, 2017, s. 1), pretoze toto druhé nariadenie stanovuje rozsírenie skupinových výnimiek podla vseobecného nariadenia na infrastruktúry prístavov, ako aj moznost poskytnút prevádzkovú pomoc v najvzdialenejsích regiónoch. 121 Komisia proti týmto tvrdeniam namieta. 122 V prvom rade je potrebné pripomenút, ze v clánku 108 ods. 1 ZFEÚ je stanovené, ze "Komisia v spolupráci s clenskými státmi priebezne skúma systémy pomoci poskytovanej v týchto státoch" a "navrhuje im príslusné opatrenia, ktoré si vyzaduje postupný rozvoj alebo fungovanie vnútorného trhu". Clánok 108 ods. 2 ZFEÚ dalej stanovuje, ze "ak Komisia po výzve, aby príslusné strany predlozili pripomienky, zistí, ze pomoc poskytnutá státom alebo zo státnych zdrojov je nezlucitelná s vnútorným trhom podla clánku 107, alebo ak zistí, ze táto podpora sa zneuzíva, rozhodne o tom, ze príslusný stát túto pomoc v lehote stanovenej Komisiou zrusí alebo upraví". 123 Nariadenie 2015/1589 vo svojej kapitole VI podrobne uvádza postup týkajúci sa existujúcich schém pomoci. Clánok 21 nariadenia 2015/1589 v prvom rade spresnuje mechanizmus spolupráce medzi Komisiou a dotknutým clenským státom tak, ako je stanovený v clánku 108 ods. 1 ZFEÚ. Clánok 22 nariadenia 2015/1589 dalej stanovuje druh vhodných opatrení, ktoré Komisia môze clenskému státu navrhnút, ak sa domnieva, ze schéma existujúcej pomoci nie je alebo uz dalej nie je zlucitelná s vnútorným trhom. Tieto opatrenia môzu okrem iného spocívat v podstatnej zmene predmetnej schémy pomoci alebo v zrusení predmetnej schémy pomoci. Clánok 23 nariadenia 2015/1589 nakoniec objasnuje právne dôsledky návrhu vhodných opatrení. Stanovuje, ze ak clenský stát neprijme navrhované vhodné opatrenia a Komisia po zvázení argumentov, ktoré tento clenský stát predlozil, nadalej povazuje tieto opatrenia za potrebné, zacne formálne vysetrovacie konanie. Dalej sa uvádza, ze clánky o formálnom vysetrovacom konaní a o druhoch rozhodnutí, ktoré môzu byt Komisiou na základe tohto postupu prijaté, sa uplatnia mutatis mutandis. 124 Vzhladom na znenie týchto ustanovení preto treba konstatovat, ze Komisia dôkazné bremeno ani neobrátila, ani neporusila postup, podla ktorého sa má v rámci existujúcej schémy pomoci postupovat. 125 V prejednávanej veci je potrebné pripomenút, ze Komisia najprv preskúmala schému pomoci v spolupráci s francúzskymi orgánmi a po tom, ako navrhla príslusné opatrenia, ktoré boli týmito orgánmi zamietnuté, rozhodla sa zacat formálne vysetrovacie konanie podla clánku 23 ods. 2 nariadenia 2015/1589 a clánku 108 ods. 2 ZFEÚ (pozri body 2 az 7 vyssie). 126 Ustanovenia citované v bode 122 vyssie síce zriadujú mechanizmus spolupráce medzi clenským státom a Komisiou pre stádium fázy poskytnutia informácií a navrhnutia vhodných opatrení, výslovne vsak stanovujú, ze ked sa Komisia rozhodne zacat formálne vysetrovacie konanie, ustanovenia o priebehu tohto konania, ktoré sa riadne vztahujú na novú pomoc, sa takisto uplatnia mutatis mutandis v rámci konania o existujúcej pomoci. 127 Preto ako uvádza Komisia, neexistuje ziaden dôvod na to, aby sa v stádiu formálneho vysetrovacieho konania rozlisovalo medzi konaním uplatnitelným na novú pomoc a na existujúcu pomoc. 128 A fortiori neexistuje ani ziaden dôvod domnievat sa, ze by sa dôkazné bremeno obrátilo, pokial ide o preskúmanie zlucitelnosti existujúcej schémy pomoci s vnútorným trhom. Ako tvrdí Komisia, dotknutý clenský stát a zainteresované strany môzu proti predbeznému odôvodneniu Komisie v tomto ohlade pocas formálneho vysetrovacieho konania namietat. Clenský stát a v mensej miere zainteresované strany sú vo vseobecnosti v lepsej pozícii preukázat existenciu ciela verejného záujmu sledovaného prijatím predmetného opatrenia, ktorý by umoznoval vyhlásit toto opatrenie za úplne alebo ciastocne zlucitelné. 129 V tejto súvislosti je nutné konstatovat, ze Komisia v napadnutom rozhodnutí analyzovala rôzne dôvody zlucitelnosti uvedené pocas formálneho vysetrovacieho konania a vysvetlila dôvody, preco ziaden z nich neumoznoval ani len ciastocne vyhlásit predmetné opatrenie za zlucitelné s vnútorným trhom. 130 Po prvé, pokial ide o clánok 93 ZFEÚ, ten stanovuje, ze "pomoc je so zmluvami zlucitelná, ak slúzi na koordináciu dopravy alebo tvorí náhrady za plnenie niektorých záväzkov súvisiacich s verejnoprospesnou sluzbou". 131 Komisia v tomto ohlade v odôvodnení 97 napadnutého rozhodnutia konstatovala, ze hoci prístavy zohrávajú pri rozvoji multimodálnej dopravy dôlezitú úlohu, nie vsetky investície prístavov patria do rozsahu pôsobnosti clánku 93 ZFEÚ, ktorý sa obmedzuje na pomoc slúziacu na koordináciu dopravy. Podla Komisie oslobodenie od dane z príjmov PO navyse nepredstavuje investicnú pomoc, ale prevádzkovú pomoc, ktorá nie je zameraná na investície. Toto opatrenie nie je zamerané ani na náhradu za plnenie niektorých záväzkov súvisiacich s verejnoprospesnou sluzbou, ako bolo uvedené vyssie. Okrem toho samotná výhoda plynúca z tohto oslobodenia od dane nie je obmedzená na sumu nevyhnutnú na zabezpecenie koordinácie dopravy ani na náhradu za plnenie niektorých záväzkov súvisiacich s verejnoprospesnou sluzbou, a teda nezarucuje dodrzanie zásady proporcionality. Táto výhoda nemá ani jasne vymedzený stimulacný úcinok, najmä preto, ze toto oslobodenie od dane je prínosnejsie pre prístavy, ktoré sú najviac ziskové, a teda majú najviac prostriedkov a najmensiu potrebu stimulov. Podla Komisie preto clánok 93 ZFEÚ nie je uplatnitelný. 132 Toto odôvodnenie nie je na rozdiel od toho, co tvrdí zalobkyna, poznacené ziadnym zjavne nesprávnym posúdením. Zalobkyna totiz nevysvetlila, v com konkrétne má oslobodenie od dane z príjmov PO v prospech prístavov úzko súvisiet s koordináciou dopravy a ako má byt pre nu potrebné. 133 Treba vsak pripomenút, ze podla judikatúry Komisia môze pomoc vyhlásit za zlucitelnú len vtedy, ak môze skonstatovat, ze táto pomoc prispieva k realizácii jedného z cielov citovaného ako právny základ pre jej zlucitelnost, pricom ide o ciele, ktoré by prijímajúci podnik nemohol za bezných trhových podmienok dosiahnut pomocou vlastných zdrojov. Inými slovami, aby sa na pomoc mohla uplatnit jedna z výnimiek uvedených v Zmluve, daná pomoc musí nielen zodpovedat jednému z cielov, ktoré sa v nej uvádzajú, ale musí byt na dosiahnutie týchto cielov aj nevyhnutná (pozri analogicky rozsudok z 13. decembra 2017, Grécko/Komisia, [190]T-314/15, neuverejnený, [191]EU:T:2017:903, bod [192]180 a citovanú judikatúru). 134 Dalej, hoci je pravda, ze ani clánok 93 ZFEÚ, ani clánok 107 ods. 3 písm. c) ZFEÚ nerozlisujú medzi prevádzkovou pomocou a investicnou pomocou, je potrebné pripomenút, ze podla ustálenej judikatúry nemôze byt prevádzková pomoc, ktorou sa má zachovat súcasný stav alebo sa má odbremenit podnik od nákladov, ktoré by musel obvykle znásat v rámci svojej beznej prevádzky alebo obvyklých cinností, v zásade povazovaná za zlucitelnú s vnútorným trhom. 135 Pomoc, ktorá sa obmedzuje iba na znízenie bezných a zvycajných prevádzkových výdavkov, ktoré by podniky v kazdom prípade museli v rámci svojej obvyklej cinnosti znásat, totiz nemozno povazovat za pomoc, ktorá sleduje ciel verejného záujmu v zmysle clánku 93 ZFEÚ ani clánku 107 ods. 3 písm. c) ZFEÚ. Kedze takouto pomocou by boli tieto podniky uprednostnené oproti ich konkurentom bez toho, aby to bolo odôvodnené realizáciou ciela verejného záujmu, nemôze byt vyhlásená za zlucitelnú s vnútorným trhom (rozsudok z 12. júla 2018, Rakúsko/Komisia, [193]T-356/15, vec v odvolacom konaní, [194]EU:T:2018:439, bod [195]581; pozri v tomto zmysle tiez rozsudok z 8. júna 1995, Siemens/Komisia, [196]T-459/93, [197]EU:T:1995:100, bod [198]76). 136 Okrem toho sa zalobkyna odvolaním sa na rozhodnutie Komisie vo veci SA.37402 z 18. decembra 2014 o pomoci poskytnutej prístavu v Budapesti neúcinne snazí preukázat zlucitelnost schémy pomoci s vnútorným trhom. Ako totiz na jednej strane tvrdí Komisia, jej rozhodovacia prax sa platnosti napadnutého rozhodnutia nemôze dotknút (pozri bod 72 vyssie). V kazdom prípade stací konstatovat, ze predmetná pomoc v uvedenej veci bola investicnou pomocou pre prístavné infrastruktúry, ktorá na rozdiel od opatrenia, o ktoré ide v prejednávanej veci, sledovala jasne stanovený ciel. 137 Pokial ide o oznámenie Komisie o pomoci pre námornú dopravu, to sa vztahuje, ako jeho názov naznacuje, iba na pomoc pre námornú dopravu, a nie na pomoc pre prístavy alebo prístavné infrastruktúry. Navyse danové opatrenia uvedené v tomto oznámení sa netýkajú vseobecného oslobodenia od dane z príjmov PO, o aké ide v prejednávanej veci, ale nahradenia urcitého druhu dane iným druhom vychádzajúcim z tonáze, ktorým sa sleduje ciel zabránenia premiestneniu. Zalobkyna preto nemôze z tohto oznámenia vyvodit vseobecnú zásadu, ze pomoc vo forme znízenia dane je zlucitelná s vnútorným trhom. Z tohto oznámenia je zrejmé nanajvýs to, ze niektoré prevádzkové pomoci vo forme danových úlav môzu byt v niektorých výnimocných prípadoch vyhlásené za zlucitelné s vnútorným trhom, co Komisia nespochybnuje (pozri rozsudok z 12. júla 2018, Rakúsko/Komisia, [199]T-356/15, vec v odvolacom konaní, [200]EU:T:2018:439, bod [201]583 a citovanú judikatúru). 138 Po druhé, pokial ide o clánok 107 ods. 3 písm. a) a b) ZFEÚ a clánok 349 ZFEÚ, Komisia uplatnitelnost týchto ustanovení zvázila v odôvodneniach 98 az 100 napadnutého rozhodnutia. Zalobkyna pritom nevysvetlila, v com bolo toto zvázenie poznacené vadou zjavne nesprávneho posúdenia, ale tvrdila len to, ze clánok 349 ZFEÚ nesporne predstavuje dostatocný právny základ pre konstatovanie, ze schéma oslobodenia od dane v prípade zámorských prístavov je v súlade so Zmluvou. 139 V tejto súvislosti je vsak potrebné na jednej strane poznamenat, ze predmetné opatrenie pomoci nie je zamerané na zámorské prístavy, ale na vsetky prístavy a prijímajúce subjekty, ako sú identifikované v clánku 1 napadnutého rozhodnutia. Na druhej strane clánok 349 ZFEÚ stanovuje, ze normotvorca Únie môze prijat osobitné opatrenia, ktorých cielom je najmä stanovit podmienky uplatnovania Zmluvy v regiónoch, ktoré sú v nom uvedené, s prihliadnutím na to, ze ich strukturálna hospodárska a sociálna situácia je stazená v dôsledku urcitých faktorov, ktorých pretrvávanie a kombinácia váznym spôsobom obmedzujú ich rozvoj (rozsudok z 10. septembra 2009, Banco Comercial dos Açores/Komisia, [202]T-75/03, neuverejnený, [203]EU:T:2009:322, bod [204]3). Clánok 349 tretí odsek ZFEÚ vsak stanovuje, ze Rada prijme uvedené opatrenia s prihliadnutím na osobitné charakteristiky a obmedzenia týchto velmi vzdialených regiónov bez toho, aby narusila integritu a súdrznost právneho poriadku Únie, a to vrátane vnútorného trhu a spolocných politík. Pritom je nutné konstatovat, ze zalobkyna neuvádza ziadne ustanovenie sekundárneho práva, z ktorého by vyplývalo, ze Rada rozhodla o povolení pomoci vo forme oslobodenia od dane z príjmov PO pre prístavy, ktoré sa nachádzajú v zámorských územiach. 140 V rozsahu, v akom sa zalobkyna odvoláva na nariadenie 2017/352, stací konstatovat, ako to urobila Komisia v odôvodnení 111 napadnutého rozhodnutia, ze cielom ani úcinkom tohto nariadenia nie je ovplyvnovat úkony Komisie zalozené na clánkoch 107 a 108 ZFEÚ. Naopak, toto nariadenie, ktorým sa má vytvorit rámec pre poskytovanie prístavných sluzieb a spolocné pravidlá týkajúce sa financnej transparentnosti prístavov, stanovuje, ze musí umoznit "spravodlivú a úcinnú kontrolu poskytovania státnej pomoci" (odôvodnenie 6), ze "by nemalo bránit príslusným orgánom, aby poskytli za opatrenia prijaté v súvislosti s plnením povinností poskytovat sluzby vo verejnom záujme náhradu, ak je takáto náhrada v súlade s platnými pravidlami státnej pomoci" (odôvodnenie 32) a ze "v kazdom prípade by sa mal zabezpecit súlad s pravidlami státnej pomoci" (odôvodnenie 43). 141 Pokial ide o nariadenie 2017/1084, na ktoré sa zalobkyna takisto odvoláva, to mení nariadenie Komisie (EÚ) c. 651/2014 zo 17. júna 2014 o vyhlásení urcitých kategórií pomoci za zlucitelné s vnútorným trhom podla clánkov 107 a 108 zmluvy ([205]Ú. v. EÚ L 187, 2014, s. 1) tým, ze do neho okrem iného vkladá clánky 56b a 56c, ktoré stanovujú moznost udelit výnimku pre urcité pomoci pre námorné prístavy a vnútrozemské prístavy. Úcelom nariadenia 651/2014, ktoré bolo prijaté na základe clánku 108 ods. 4 ZFEÚ a nariadenia Rady (ES) c. 994/98 zo 7. mája 1998 o uplatnovaní clánkov 92 a 93 Zmluvy o zalození Európskeho spolocenstva na urcité kategórie horizontálnej státnej pomoci ([206]Ú. v. ES L 142, 1998, s. 1), je pritom umoznit, aby boli clenské státy za stanovených podmienok oslobodené od ich povinnosti notifikovat urcité kategórie pomoci. Ako vsak uvádza Komisia, toto nariadenie nestanovuje iné prípady zlucitelnosti nez tie, ktoré sú stanovené Zmluvou. Kedze Komisia v odôvodneniach 95 az 104 napadnutého rozhodnutia preukázala, ze predmetné opatrenie nemohlo byt vyhlásené za zlucitelné s vnútorným trhom, pricom sa v tomto ohlade nedopustila zjavne nesprávneho posúdenia (pozri vyssie), nemohla ho teda a fortiori vyhlásit za zlucitelné na základe nariadenia 651/2014. Navyse clánky 56b a 56c nariadenia 651/2014 stanovujú urcité podmienky, najmä pokial ide o oprávnené náklady, intenzitu pomoci a nevyhnutnost pomoci, pricom zalobkyna sa ani nepokúsila preukázat, ze by tieto podmienky boli v prejednávanej veci splnené. 142 Preto je potrebné zamietnut výhradu zalobkyne, ktorá sa zakladá na porusení nálezitostí konania o existujúcej pomoci, na prenesení dôkazného bremena a na zjavne nesprávnom posúdení, pokial ide o analýzu zlucitelnosti predmetnej schémy s vnútorným trhom. 143 Po druhé, zalobkyna tvrdí, ze Komisia porusila zásadu proporcionality tým, ze pozadovala bezpodmienecné zrusenie schémy, o ktorú v napadnutom rozhodnutí ide, namiesto toho, aby pozadovala jej úpravu alebo ju podmienecne vyhlásila za zlucitelnú. 144 V tejto súvislosti je potrebné pripomenút, ze podla judikatúry si zásada proporcionality vyzaduje, aby akty institúcií Únie neprekracovali hranice toho, co je primerané a nevyhnutné na dosiahnutie sledovaného ciela, pricom ak sa ponúka výber medzi viacerými primeranými opatreniami, treba sa priklonit k najmenej obmedzujúcemu opatreniu (pozri rozsudok zo 17. júla 2014, Westfälisch-Lippischer Sparkassen- und Giroverband/Komisia, [207]T-457/09, [208]EU:T:2014:683, bod [209]346 a citovanú judikatúru). 145 V prejednávanej veci Komisia tvrdí, ze kedze skúmané opatrenie bolo s vnútorným trhom zjavne nezlucitelné, nebolo vhodné ani na úpravu, ani na stanovenie podmienok, ktorými by sa mohla dosiahnut jeho zlucitelnost s vnútorným trhom. Tvrdí tiez, ze akákolvek zmena predmetnej schémy pomoci na úcely jej zosúladenia s vnútorným trhom by bola mimoriadne zlozitá, pretoze samotná povaha výhody, t. j. oslobodenia od dane z príjmov PO v súvislosti so vzniknutým ziskom, je tazko zosúladitelná s kritériami zlucitelnosti, najmä s kritériom primeranosti a transparentnosti opatrenia z hladiska stanoveného ciela. 146 V tejto súvislosti je na jednej strane potrebné uviest, ze clánok 22 nariadenia 2015/1589 stanovuje, ze Komisia môze ako vhodné opatrenia navrhnút bud podstatnú zmenu schémy predmetnej pomoci, alebo zavedenie urcitých procesných poziadaviek, alebo aj zrusenie predmetnej schémy pomoci. Moznost zrusit predmetnú schému pomoci je teda výslovne stanovená pri navrhnutí vhodných opatrení, ktoré predchádza fáze formálneho vysetrovania. 147 Na druhej strane právomoc Komisie pozadovat bezpodmienecné zrusenie existujúcej schémy pomoci v prípade, ze po skoncení formálneho vysetrovacieho konania dospeje k záveru, ze táto schéma nie je zlucitelná s vnútorným trhom, nepodlieha ziadnej dalsej poziadavke obdobne ako pri preskúmaní novej schémy pomoci, vzhladom na analogickost postupov, ktorá medzi týmito dvomi konaniami po zacatí formálneho vysetrovacieho konania existuje (pozri bod 127 vyssie). 148 Takáto právomoc sa vsak musí, ako tvrdí zalobkyna, vykonávat v súlade so zásadou proporcionality, co znamená, ze ak sú zmena alebo urcité úpravy predmetnej schémy mozné a dá sa nimi dosiahnut jej zlucitelnost s vnútorným trhom, Komisia musí v kazdom prípade v stádiu navrhovania vhodných opatrení o tejto moznosti spolocne s dotknutým clenským státom prinajmensom pouvazovat. 149 Podobne ako Komisia je vsak potrebné uviest, ze takáto zmena dotknutej schémy pomoci, ktorú podla vsetkého Francúzska republika ani neplánovala, sa v prejednávanej veci ukazovala ako zlozitá, ci dokonca nemozná. Pokial totiz ide o opatrenie stanovujúce bezpodmienecné oslobodenie od dane z príjmov PO pre urcité vseobecné kategórie príjemcov bez akéhokolvek súvisu s jasne vymedzeným cielom vseobecného záujmu, zo zmeny tejto schémy by vyplývalo, ze Francúzska republika by mala notifikovat inú schém, zásadne sa odlisujúcu od existujúcej schémy pomoci skúmanej Komisiou. Bolo by tak nevyhnutné najmä obmedzit a podmienit danú výhodu a jej výsku na nepokryté náklady na urcité investície alebo na kompenzáciu nákladov prípadných SVHZ, ktorých charakter a rozsah by museli byt definované podla kategórií prístavov alebo podla jednotlivých prístavov na rocnom základe, pricom by sa zohladnili jednak financné osobitosti priblizne 500 francúzskych prístavov a jednak potenciálne rozdielne pravidlá, ktoré sa na kazdý z nich v oblasti zlucitelnosti uplatnujú, predovsetkým v prípade zámorských prístavov. 150 Preto na rozdiel od toho, co tvrdí zalobkyna, treba konstatovat, ze Komisia neporusila zásadu proporcionality, ked nepreskúmala, ci by predmetné opatrenie pomoci mohlo po urcitých jeho zmenách splnat podmienky týkajúce sa financovania sluzieb vseobecného hospodárskeho záujmu a ci by sa mohlo povazovat za zlucitelné s vnútorným trhom. 151 Je pravda, ako tvrdí zalobkyna, ze v rozhodnutí Komisie z 15. decembra 2009 o státnej pomoci SA.14175 (ex E 2/2005 a N 642/2009) - Holandsko - Existing and special projet aid to housing corporations ([210]Ú. v. EÚ C 31, 2010, s. 4) a v rozhodnutí Komisie z 30. augusta 2010 o státnej pomoci E/2005 - Holandsko - Existing aid to housing corporations : decision amending paragraphs 22-24 of the Commission Decision of 15 December 2009 ([211]Ú. v. EÚ C 250, 2010, s. 1), Komisia holandským orgánom navrhla existujúcu schému pomoci nie zrusit, ale zmenit ju tak, aby sa zosúladila s pravidlami Únie upravujúcimi státnu pomoc. 152 V rozhodnutiach uvedených v bode 150 vyssie, ktoré sa týkali holandských sociálnych bytov, vsak Holandské královstvo navrhlo prijat kroky zamerané na vyhovenie vhodným opatreniam navrhnutým Komisiou, aby sa dosiahla zlucitelnost schémy s vnútorným trhom. Konecné rozhodnutie Komisie tak bolo prijaté na základe clánku 19 ods. 1 nariadenia c. 659/1999, ktorý stanovoval právne dôsledky akceptovania vhodných opatrení Komisie clenským státom. 153 Naopak, kedze v prejednávanej veci clenský stát neakceptoval vhodné opatrenia navrhnuté Komisiou ani nenavrhol, ako to potvrdila Komisia na pojednávaní, prijat kroky, ktorými by mohol vyhoviet jej výhradám, napadnuté rozhodnutie bolo prijaté na záver formálneho vysetrovacieho konania v súlade s clánkom 23 ods. 2 nariadenia 2015/1589. Z rozhodnutí uvedených v bode 150 vyssie preto nemozno vyvodit ziadnu analógiu. 154 Vzhladom na vsetky tieto úvahy je potrebné stvrtý zalobný dôvod zamietnut. O piatom zalobnom dôvode zalozenom na porusení zásady riadnej správy vecí verejných 155 V tomto zalobnom dôvode zalobkyna tvrdí, ze napadnuté rozhodnutie bolo prijaté v rozpore s povinnostou objektívnej nestrannosti, ktorou je Komisia viazaná podla zásady riadnej správy vecí verejných zarucenej clánkom 41 Charty základných práv Európskej únie. Presnejsie povedané, Komisii vytýka jej necinnost pri schémach pomoci, ktorých príjemcami sú urcité prístavy v Únii na základe danových právnych predpisov platných v iných clenských státoch, v dôsledku coho dochádza k novým naruseniam hospodárskej sútaze v priamom rozpore s jej úlohou zabezpecovania riadneho fungovania vnútorného trhu. 156 Komisia proti týmto tvrdeniam namieta. 157 Na úvod je potrebné preskúmat, ci prípadné porusenie zásady riadnej správy vecí verejných, pokial sa preukáze, predstavuje samostatnú vadu zákonnosti, ktorá môze ako taká viest k vyhláseniu neplatnosti napadnutého rozhodnutia, ako to tvrdí zalobkyna. Komisia totiz v prvom rade poznamenáva, ze porusenie tejto zásady môze viest k vyhláseniu neplatnosti napadnutého rozhodnutia len v kombinácii s porusením iného pravidla práva Únie. V tejto súvislosti Komisia uvádza bod 43 rozsudku zo 6. decembra 2001, Area Cova a i./Rada a Komisia ([212]T-196/99, [213]EU:T:2001:281), z ktorého vyplýva, ze zásada riadnej správy vecí verejných nie je súcastou právnych noriem majúcich za ciel priznanie práv jednotlivcom, ktorých porusenie by bolo mozné uviest na preukázanie mimozmluvnej zodpovednosti Únie. 158 Treba vsak poukázat na to, ze judikatúra, ktorú Komisia uvádza, sa týka otázky, ci právo na riadnu správu vecí verejných predstavuje právnu normu, ktorej cielom je priznat práva jednotlivcom, co je otázka, ktorá je relevantná v rámci zaloby o mimozmluvnú zodpovednost podla clánku 268 ZFEÚ, a nie v rámci zaloby o vyhlásenie neplatnosti, ktorá je zalozená na clánku 263 ZFEÚ, o akú ide v prejednávanej veci. 159 V rámci svojho zalobného dôvodu zalozeného na porusení práva na riadnu správu vecí verejných zalobkyna v podstate uvádza porusenie povinnosti nálezitej starostlivosti a povinnosti nestrannosti. 160 Podla judikatúry je povinnost nálezitej starostlivosti súcastou zásady riadnej správy vecí verejných. Uplatnuje sa vseobecne na konanie správneho orgánu Únie v jeho vztahoch s verejnostou a vyplýva z nej, ze správny orgán Únie musí konat starostlivo a obozretne a ze musí starostlivo a nestranne preskúmat vsetky relevantné skutocnosti daného prípadu [pozri v tomto zmysle najmä rozsudky zo 16. decembra 2008, Masdar (UK)/Komisia, [214]C-47/07 P, [215]EU:C:2008:726, body [216]92 a [217]93, a z 15. januára 2015, Ziegler a Ziegler Relocation/Komisia, [218]T-539/12 a T-150/13, neuverejnený, [219]EU:T:2015:15, bod [220]97]. 161 Okrem toho má podla znenia clánku 41 Charty základných práv kazdý právo na to, aby institúcie Únie vybavovali jeho zálezitosti nestranne. Táto poziadavka nestrannosti zahrna jednak subjektívnu nestrannost v tom zmysle, ze ziadny z clenov institúcie, ktorá rozhoduje o veci, nesmie prejavovat predsudky alebo osobnú zaujatost, a jednak objektívnu nestrannost v tom zmysle, ze institúcia musí poskytnút dostatocné záruky na vylúcenie akýchkolvek oprávnených pochybností v tomto ohlade (pozri rozsudok z 11. júla 2013, Ziegler/Komisia, [221]C-439/11 P, [222]EU:C:2013:513, bod [223]155 a citovanú judikatúru). 162 Povinnost nestrannosti, ktorou je Komisia viazaná, jej vsak nemôze klást za úlohu, aby v prípade, ze preskúmava schémy pomoci existujúce vo viacerých clenských státoch súcasne, tieto vysetrovania viedla súcasne alebo aby prijala záväzné rozhodnutia pre vsetky clenské státy v rovnakom case. V prejednávanej veci, hoci je pravda, ze z tlacovej správy Komisie z 9. júla 2014 o oslobodení holandských verejných podnikov od daní vyplýva, ze "v niektorých clenských státoch prístavy nepodliehajú dani z príjmu právnických osôb, ale inej danovej schéme, ktorá môze byt výhodnejsia", zatial co "v iných clenských státoch prístavy neplatia ziadnu dan z príjmu právnických osôb, pretoze sú stratové", zalobkyna z týchto vseobecných úvah nemôze vyvodit záver, ze Komisia porusila poziadavku nestrannosti tým, ze sa najprv zaoberala belgickou, holandskou a francúzskou danovou schémou a prijala vo vztahu k týmto schémam nepriaznivé konecné rozhodnutia, pricom pred tým súhrnne nepreskúmala danové schémy ostatných clenských státov, ktoré eventuálne státnu pomoc takisto obsahovali. 163 Dalej treba poznamenat, ze podobné argumenty boli preskúmané a zamietnuté vo veci, v ktorej bol vydaný rozsudok z 31. mája 2018, Groningen Seaports a i./Komisia ([224]T-160/16, neuverejnený, [225]EU:T:2018:317), v súvislosti so zalobou podanou urcitými holandskými prístavmi proti rozhodnutiu Komisie (EÚ) 2016/634 z 21. januára 2016 o státnej pomoci SA.25338 (2014/C) (ex E 3/2008 a ex CP 115/2004), ktorú poskytlo Holandsko - Oslobodenie verejných podnikov od dane z príjmov právnických osôb ([226]Ú. v. EÚ L 113, 2016, s. 148). 164 Vseobecný súd totiz v uvedenej veci rozhodol, ze prípadné porusenie clenským státom povinnosti, ktorou je podla Zmluvy viazaný, a to najmä zákazu podla clánku 107 ods. 1 ZFEÚ, nemozno odôvodnit skutocnostou, ze iné clenské státy túto povinnost takisto porusujú, pricom tiez rozhodol, ze úcinok viacerých narusení hospodárskej sútaze na obchodovanie medzi clenskými státmi sa navzájom neneutralizuje, práve naopak, je kumulatívny, cím sa skodlivé dôsledky pre vnútorný trh znásobujú (pozri rozsudok z 31. mája 2018, Groningen Seaports a i./Komisia, [227]T-160/16, neuverejnený, [228]EU:T:2018:317, bod [229]97 a citovanú judikatúru). 165 Teda za predpokladu, ze iné clenské státy poskytujú státnu pomoc svojim námorným prístavom, nic to nemení na tom, ze Komisia sa tým, ze v napadnutom rozhodnutí vyhlásila predmetnú schému pomoci za nezlucitelnú s vnútorným trhom a nariadila jej zrusenie, usiluje o znovunastolenie rovnakých podmienok hospodárskej sútaze v odvetví prístavov, a teda o naplnenie úcelu pravidiel v oblasti státnej pomoci (pozri analogicky rozsudok z 31. mája 2018, Groningen Seaports a i./Komisia, [230]T-160/16, neuverejnený, [231]EU:T:2018:317, bod [232]98). 166 Vseobecný súd taktiez pripomenul, ze dodrzanie zásady rovnosti zaobchádzania musí byt v súlade so zásadou zákonnosti, co znamená, ze nikto sa nemôze vo svoj prospech dovolávat nezákonnosti spáchanej v prospech inej osoby (pozri analogicky rozsudok z 31. mája 2018, Groningen Seaports a i./Komisia, [233]T-160/16, neuverejnený, [234]EU:T:2018:317, bod [235]116 a citovanú judikatúru). 167 Preto treba zamietnut tvrdenie zalobkyne, ze Komisia porusila zásadu riadnej správy vecí verejných tým, ze zacala konania o státnej pomoci len voci trom clenským státom, a to Francúzsku, Belgicku a Holandsku, hoci z odpovedí na jej dotazník vyplývalo, ze polovica clenských státov priznala, ze pre svoje prístavy vyhradila danové schémy, ktoré boli výnimkami z pravidiel vseobecného práva. 168 Takýto argument je v kazdom prípade neúcinný, kedze ním nemozno spochybnit zákonnost napadnutého rozhodnutia ako takého, ale vztahuje sa skôr na odhalenie prípadnej necinnosti Komisie voci podobným schémam pomoci, ktoré boli údajne v ostatných clenských státoch takisto v platnosti. Ako vsak tvrdí Komisia, zalobkyna môze v takomto prípade predlozit Komisii staznost na schémy pomoci, ktoré údajne v iných clenských státoch existujú, a v prípade neodôvodnenej a dlhotrvajúcej necinnosti Komisie môze podat zalobu na necinnost v zmysle clánku 265 ZFEÚ. 169 Vzhladom na vsetky tieto úvahy je preto potrebné piaty zalobný dôvod, ako aj zalobu v jej celom rozsahu zamietnut. O trovách 170 Podla clánku 134 ods. 1 Rokovacieho poriadku Vseobecného súdu je úcastník konania, ktorý vo veci nemal úspech, povinný nahradit trovy konania, ak to bolo v tomto zmysle navrhnuté. Kedze zalobkyna nemala vo veci úspech, je opodstatnené zaviazat ju na náhradu trov konania v súlade s návrhom Komisie. Z týchto dôvodov VSEOBECNÝ SÚD (siesta komora) rozhodol a vyhlásil: 1. Zaloba sa zamieta. 2. Union des ports de France - UPF je povinná nahradit trovy konania. Berardis Papasavvas Spineanu-Matei Rozsudok bol vyhlásený na verejnom pojednávaní v Luxemburgu 30. apríla 2019. Podpisy Obsah Okolnosti predchádzajúce sporu Konanie a návrhy úcastníkov konania Právny stav O prípustnosti O veci samej O prvom zalobnom dôvode zalozenom na nesprávnom právnom posúdení spocívajúcom v tom, ze Komisia údajne nesprávne kvalifikovala schému oslobodenia od dane z príjmov PO, ktorej príjemcami boli francúzske prístavy, v jej plnom rozsahu ako státnu pomoc O druhom zalobnom dôvode zalozenom na nesprávnom právnom posúdení hospodárskej povahy cinností vykonávaných francúzskymi prístavmi O tretom zalobnom dôvode zalozenom v podstate na nesprávnom posúdení a na nedostatocnom odôvodnení, pokial ide o podmienky narusenia hospodárskej sútaze a ovplyvnenia obchodu medzi clenskými státmi O stvrtom zalobnom dôvode zalozenom na právnom pochybení pri vedení konania o preskúmaní existujúcej pomoci a na porusení clánku 108 ods. 2 ZFEÚ v spojení so zásadou proporcionality O piatom zalobnom dôvode zalozenom na porusení zásady riadnej správy vecí verejných O trovách __________________________________________________________________ ( [236]*1 ) Jazyk konania: francúzstina. References 1. file:///tmp/lynxXXXX7YVHAM/L87019-7187TMP.html#t-ECR_62017TJ0747_SK_01-E0001 2. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:L:2017:332:TOC 3. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:L:1999:083:TOC 4. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:L:2015:248:TOC 5. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:C:2016:302:TOC 6. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:L:2017:332:TOC 7. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2018%3A873&locale=sk 8. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2018%3A873&lang=SK&format=pdf&target=null 9. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2014%3A100&locale=sk 10. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2014%3A100&lang=SK&format=pdf&target=null 11. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2014%3A100&lang=SK&format=html&target=null&anchor=#point44 12. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2010%3A99&locale=sk 13. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2010%3A99&lang=SK&format=pdf&target=null 14. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2010%3A99&lang=SK&format=html&target=null&anchor=#point58 15. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2016%3A259&locale=sk 16. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2016%3A259&lang=SK&format=pdf&target=null 17. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2016%3A259&lang=SK&format=html&target=null&anchor=#point50 18. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A1995%3A130&locale=sk 19. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A1995%3A130&lang=SK&format=pdf&target=null 20. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A1995%3A130&lang=SK&format=html&target=null&anchor=#point54 21. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2007%3A700&locale=sk 22. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2007%3A700&lang=SK&format=pdf&target=null 23. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2007%3A700&lang=SK&format=html&target=null&anchor=#point56 24. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2014%3A928&locale=sk 25. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2014%3A928&lang=SK&format=pdf&target=null 26. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2014%3A928&lang=SK&format=html&target=null&anchor=#point53 27. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1988%3A38&locale=sk 28. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1988%3A38&lang=SK&format=pdf&target=null 29. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A1995%3A130&locale=sk 30. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A1995%3A130&lang=SK&format=pdf&target=null 31. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A1995%3A130&lang=SK&format=html&target=null&anchor=#point60 32. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2016%3A509&locale=sk 33. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2016%3A509&lang=SK&format=pdf&target=null 34. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2016%3A509&lang=SK&format=html&target=null&anchor=#point35 35. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2016%3A509&locale=sk 36. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2016%3A509&lang=SK&format=pdf&target=null 37. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2016%3A509&lang=SK&format=html&target=null&anchor=#point36 38. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2012%3A176&locale=sk 39. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2012%3A176&lang=SK&format=pdf&target=null 40. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2012%3A176&lang=SK&format=html&target=null&anchor=#point30 41. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2016%3A484&locale=sk 42. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2016%3A484&lang=SK&format=pdf&target=null 43. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2016%3A484&lang=SK&format=html&target=null&anchor=#point49 44. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2016%3A484&lang=SK&format=html&target=null&anchor=#point52 45. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2014%3A838&locale=sk 46. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2014%3A838&lang=SK&format=pdf&target=null 47. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2014%3A838&lang=SK&format=html&target=null&anchor=#point51 48. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2016%3A484&locale=sk 49. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2016%3A484&lang=SK&format=pdf&target=null 50. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2016%3A484&lang=SK&format=html&target=null&anchor=#point55 51. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2016%3A484&lang=SK&format=html&target=null&anchor=#point61 52. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A1999%3A125&locale=sk 53. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A1999%3A125&lang=SK&format=pdf&target=null 54. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A1999%3A125&lang=SK&format=html&target=null&anchor=#point32 55. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2014%3A100&locale=sk 56. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2014%3A100&lang=SK&format=pdf&target=null 57. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2014%3A100&lang=SK&format=html&target=null&anchor=#point57 58. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2014%3A100&locale=sk 59. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2014%3A100&lang=SK&format=pdf&target=null 60. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2014%3A100&lang=SK&format=html&target=null&anchor=#point58 61. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2014%3A100&locale=sk 62. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2014%3A100&lang=SK&format=pdf&target=null 63. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2014%3A100&lang=SK&format=html&target=null&anchor=#point59 64. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2016%3A259&locale=sk 65. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2016%3A259&lang=SK&format=pdf&target=null 66. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2016%3A259&locale=sk 67. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2016%3A259&lang=SK&format=pdf&target=null 68. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2016%3A259&lang=SK&format=html&target=null&anchor=#point66 69. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2016%3A259&lang=SK&format=html&target=null&anchor=#point67 70. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1997%3A241&locale=sk 71. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1997%3A241&lang=SK&format=pdf&target=null 72. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1997%3A241&lang=SK&format=html&target=null&anchor=#point21 73. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2012%3A98&locale=sk 74. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2012%3A98&lang=SK&format=pdf&target=null 75. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2012%3A98&lang=SK&format=html&target=null&anchor=#point146 76. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2016%3A292&locale=sk 77. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2016%3A292&lang=SK&format=pdf&target=null 78. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2016%3A292&lang=SK&format=html&target=null&anchor=#point91 79. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2011%3A368&locale=sk 80. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2011%3A368&lang=SK&format=pdf&target=null 81. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2011%3A368&lang=SK&format=html&target=null&anchor=#point63 82. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2015%3A899&locale=sk 83. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2015%3A899&lang=SK&format=pdf&target=null 84. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2015%3A899&lang=SK&format=html&target=null&anchor=#point66 85. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2000%3A428&locale=sk 86. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2000%3A428&lang=SK&format=pdf&target=null 87. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2000%3A428&lang=SK&format=html&target=null&anchor=#point74 88. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2000%3A428&lang=SK&format=html&target=null&anchor=#point75 89. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1987%3A283&locale=sk 90. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1987%3A283&lang=SK&format=pdf&target=null 91. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1987%3A283&lang=SK&format=html&target=null&anchor=#point7 92. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1991%3A161&locale=sk 93. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1991%3A161&lang=SK&format=pdf&target=null 94. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1991%3A161&lang=SK&format=html&target=null&anchor=#point21 95. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2002%3A617&locale=sk 96. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2002%3A617&lang=SK&format=pdf&target=null 97. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2002%3A617&lang=SK&format=html&target=null&anchor=#point74 98. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2002%3A617&lang=SK&format=html&target=null&anchor=#point75 99. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2012%3A449&locale=sk 100. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2012%3A449&lang=SK&format=pdf&target=null 101. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2012%3A449&lang=SK&format=html&target=null&anchor=#point37 102. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2002%3A617&locale=sk 103. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2002%3A617&lang=SK&format=pdf&target=null 104. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2002%3A617&lang=SK&format=html&target=null&anchor=#point78 105. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2012%3A821&locale=sk 106. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2012%3A821&lang=SK&format=pdf&target=null 107. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2012%3A821&lang=SK&format=html&target=null&anchor=#point40 108. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2012%3A821&lang=SK&format=html&target=null&anchor=#point43 109. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2018%3A145&locale=sk 110. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2018%3A145&lang=SK&format=pdf&target=null 111. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2018%3A145&lang=SK&format=html&target=null&anchor=#point78 112. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2014%3A675&locale=sk 113. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2014%3A675&lang=SK&format=pdf&target=null 114. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2014%3A675&lang=SK&format=html&target=null&anchor=#point181 115. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2016%3A341&locale=sk 116. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2016%3A341&lang=SK&format=pdf&target=null 117. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2016%3A341&lang=SK&format=html&target=null&anchor=#point59 118. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:C:2005:176:TOC 119. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:C:2015:203:TOC 120. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2002%3A258&locale=sk 121. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2002%3A258&lang=SK&format=pdf&target=null 122. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2002%3A258&lang=SK&format=html&target=null&anchor=#point47 123. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2015%3A291&locale=sk 124. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2015%3A291&lang=SK&format=pdf&target=null 125. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2015%3A291&lang=SK&format=html&target=null&anchor=#point58 126. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2009%3A49&locale=sk 127. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2009%3A49&lang=SK&format=pdf&target=null 128. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2009%3A49&lang=SK&format=html&target=null&anchor=#point69 129. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2015%3A291&locale=sk 130. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2015%3A291&lang=SK&format=pdf&target=null 131. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2015%3A291&lang=SK&format=html&target=null&anchor=#point59 132. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2011%3A493&locale=sk 133. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2011%3A493&lang=SK&format=pdf&target=null 134. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2011%3A493&lang=SK&format=html&target=null&anchor=#point71 135. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2011%3A493&lang=SK&format=html&target=null&anchor=#point72 136. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2002%3A617&locale=sk 137. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2002%3A617&lang=SK&format=pdf&target=null 138. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2002%3A617&lang=SK&format=html&target=null&anchor=#point74 139. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2008%3A376&locale=sk 140. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2008%3A376&lang=SK&format=pdf&target=null 141. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2008%3A376&lang=SK&format=html&target=null&anchor=#point25 142. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2012%3A449&locale=sk 143. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2012%3A449&lang=SK&format=pdf&target=null 144. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2012%3A449&lang=SK&format=html&target=null&anchor=#point38 145. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2013%3A418&locale=sk 146. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2013%3A418&lang=SK&format=pdf&target=null 147. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2013%3A418&lang=SK&format=html&target=null&anchor=#point29 148. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2009%3A191&locale=sk 149. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2009%3A191&lang=SK&format=pdf&target=null 150. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2009%3A191&lang=SK&format=html&target=null&anchor=#point71 151. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2009%3A191&lang=SK&format=html&target=null&anchor=#point80 152. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2017%3A496&locale=sk 153. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2017%3A496&lang=SK&format=pdf&target=null 154. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2017%3A496&lang=SK&format=html&target=null&anchor=#point44 155. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2017%3A496&lang=SK&format=html&target=null&anchor=#point63 156. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:C:2014:198:TOC 157. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:C:2016:262:TOC 158. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2015%3A9&locale=sk 159. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2015%3A9&lang=SK&format=pdf&target=null 160. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2015%3A9&lang=SK&format=html&target=null&anchor=#point65 161. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2015%3A9&locale=sk 162. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2015%3A9&lang=SK&format=pdf&target=null 163. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2015%3A9&lang=SK&format=html&target=null&anchor=#point66 164. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2015%3A9&locale=sk 165. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2015%3A9&lang=SK&format=pdf&target=null 166. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2015%3A9&lang=SK&format=html&target=null&anchor=#point67 167. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2015%3A9&locale=sk 168. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2015%3A9&lang=SK&format=pdf&target=null 169. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2015%3A9&lang=SK&format=html&target=null&anchor=#point68 170. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2009%3A272&locale=sk 171. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2009%3A272&lang=SK&format=pdf&target=null 172. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2009%3A272&lang=SK&format=html&target=null&anchor=#point51 173. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2009%3A272&locale=sk 174. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2009%3A272&lang=SK&format=pdf&target=null 175. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2009%3A272&lang=SK&format=html&target=null&anchor=#point54 176. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2011%3A368&locale=sk 177. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2011%3A368&lang=SK&format=pdf&target=null 178. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2011%3A368&lang=SK&format=html&target=null&anchor=#point63 179. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2015%3A899&locale=sk 180. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2015%3A899&lang=SK&format=pdf&target=null 181. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2015%3A899&lang=SK&format=html&target=null&anchor=#point66 182. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:L:2017:057:TOC 183. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2011%3A368&locale=sk 184. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2011%3A368&lang=SK&format=pdf&target=null 185. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2011%3A368&lang=SK&format=html&target=null&anchor=#point63 186. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2011%3A368&lang=SK&format=html&target=null&anchor=#point125 187. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:C:2014:141:TOC 188. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:C:2004:013:TOC 189. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:L:2017:156:TOC 190. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2017%3A903&locale=sk 191. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2017%3A903&lang=SK&format=pdf&target=null 192. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2017%3A903&lang=SK&format=html&target=null&anchor=#point180 193. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2018%3A439&locale=sk 194. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2018%3A439&lang=SK&format=pdf&target=null 195. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2018%3A439&lang=SK&format=html&target=null&anchor=#point581 196. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A1995%3A100&locale=sk 197. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A1995%3A100&lang=SK&format=pdf&target=null 198. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A1995%3A100&lang=SK&format=html&target=null&anchor=#point76 199. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2018%3A439&locale=sk 200. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2018%3A439&lang=SK&format=pdf&target=null 201. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2018%3A439&lang=SK&format=html&target=null&anchor=#point583 202. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2009%3A322&locale=sk 203. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2009%3A322&lang=SK&format=pdf&target=null 204. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2009%3A322&lang=SK&format=html&target=null&anchor=#point3 205. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:L:2014:187:TOC 206. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:L:1998:142:TOC 207. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2014%3A683&locale=sk 208. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2014%3A683&lang=SK&format=pdf&target=null 209. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2014%3A683&lang=SK&format=html&target=null&anchor=#point346 210. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:C:2010:031:TOC 211. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:C:2010:250:TOC 212. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2001%3A281&locale=sk 213. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2001%3A281&lang=SK&format=pdf&target=null 214. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2008%3A726&locale=sk 215. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2008%3A726&lang=SK&format=pdf&target=null 216. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2008%3A726&lang=SK&format=html&target=null&anchor=#point92 217. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2008%3A726&lang=SK&format=html&target=null&anchor=#point93 218. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2015%3A15&locale=sk 219. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2015%3A15&lang=SK&format=pdf&target=null 220. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2015%3A15&lang=SK&format=html&target=null&anchor=#point97 221. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A513&locale=sk 222. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A513&lang=SK&format=pdf&target=null 223. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A513&lang=SK&format=html&target=null&anchor=#point155 224. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2018%3A317&locale=sk 225. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2018%3A317&lang=SK&format=pdf&target=null 226. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:L:2016:113:TOC 227. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2018%3A317&locale=sk 228. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2018%3A317&lang=SK&format=pdf&target=null 229. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2018%3A317&lang=SK&format=html&target=null&anchor=#point97 230. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2018%3A317&locale=sk 231. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2018%3A317&lang=SK&format=pdf&target=null 232. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2018%3A317&lang=SK&format=html&target=null&anchor=#point98 233. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2018%3A317&locale=sk 234. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2018%3A317&lang=SK&format=pdf&target=null 235. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2018%3A317&lang=SK&format=html&target=null&anchor=#point116 236. file:///tmp/lynxXXXX7YVHAM/L87019-7187TMP.html#c-ECR_62017TJ0747_SK_01-E0001