ROZSUDOK VSEOBECNÉHO SÚDU (tretia komora) z 9. septembra 2020 ( [1]*1 ) "Státna pomoc - Pomoc urcená pre investicný projekt na západnom Slovensku - Regionálna investicná pomoc - Zamietnutie staznosti - Rozhodnutie o nevznesení námietok - Podmienky oslobodenia - Clánok 14 nariadenia (EÚ) c. 651/2014 - Rozsah kontrolnej právomoci Komisie - Usmernenia o regionálnej státnej pomoci na roky 2014 - 2020 - Pojem MSP - Clánok 3 ods. 2 a 3 prílohy I nariadenia c. 651/2014 - Údaje pouzívané pri výpocte poctu pracovníkov a financných súm a referencné obdobie - Clánok 4 prílohy I nariadenia c. 651/2014 - Pochybnosti o zlucitelnosti pomoci s vnútorným trhom - Clánok 4 ods. 4 nariadenia (EÚ) 2015/1589 - Vázne tazkosti" Vo veci T-745/17 R, Kerkosand spol. s r. o., so sídlom v Sajdíkových Humenciach (Slovensko), v zastúpení: A. Rosenfeld a C. Holtmann, advokáti, zalobkyna, proti Európskej komisii, v zastúpení: K. Blanck a A. Bouchagiar, splnomocnení zástupcovia, zalovanej ktorej predmetom je návrh zalozený na clánku 263 ZFEÚ na zrusenie rozhodnutia Komisie C(2017) 5050 final z 20. júla 2017 o investicnej pomoci pre slovenského výrobcu sklárskeho piesku NAJPI a. s. [SA.38121 (2016/FC) - Slovensko] ([2]Ú. v. EÚ C 336, 2017, s. 1), VSEOBECNÝ SÚD (tretia komora), v zlození: predseda komory A. M. Collins, sudcovia V. Kreuschitz (spravodajca) a G. Steinfatt, tajomnícka: S. Buksek Tomac, referentka, so zretelom na písomnú cast konania a po pojednávaní z 21. januára 2020, vyhlásil tento Rozsudok Okolnosti predchádzajúce sporu 1 Zalobkyna, Kerkosand spol. s r. o., prevádzkuje závod na tazbu a baliaren kremenného piesku v Sajdíkových Humenciach (Slovensko). 2 Dna 12. decembra 2013 zalobkyna podala staznost na Európsku komisiu, v ktorej uviedla, ze Slovenská inovacná a energetická agentúra (Slovensko) rozhodnutím z 22. júla 2013 poskytla spolocnosti NAJPI a. s. (dalej len "prijímajúci podnik") protiprávnu pomoc vo výske 4999999,46 eura urcenú pre investicný projekt na západnom Slovensku (dalej len "predmetná pomoc"). 3 Táto pomoc bola poskytnutá na základe Schémy státnej pomoci na podporu zavádzania inovatívnych a vyspelých technológií v priemysle a v sluzbách [SA.28652 (X518/2009)] (dalej len "dotknutá schéma pomoci"), ktorá bola klasifikovaná ako opatrenie regionálnej investicnej pomoci a pomoci na podporu zamestnanosti podla clánku 13 nariadenia Komisie (ES) c. 800/2008 zo 6. augusta 2008 o vyhlásení urcitých kategórií pomoci za zlucitelné so spolocným trhom podla clánkov 87 a 88 [ES] (Vseobecné nariadenie o skupinových výnimkách) ([3]Ú. v. EÚ L 214, 2008, s. 3). Týkala sa investicného projektu prijímajúceho podniku, ktorého cielom bolo zriadit zariadenie na tazbu kremenného piesku v loziskách Borský Peter (Slovensko) a Sajdíkove Humence (dalej len "investicný projekt"). 4 Listami z 24. februára a 2. mája 2014 Komisia zaslala slovenským orgánom nedôvernú verziu staznosti a vyzvala ich, aby predlozili svoje pripomienky, co tieto orgány urobili listami z 30. mája a 1. júla 2014. 5 Dna 30. júla 2014 Komisia zaslala zalobkyni list s predbezným posúdením, v ktorom dospela k záveru, ze predmetná pomoc bola poskytnutá v súlade s nariadením c. 800/2008. 6 Zalobkyna predlozila Komisii doplnujúce informácie listami z 12. februára, 4. septembra, 7. novembra a 21. novembra 2014, z 28. mája, 8. júla, 15. júla, 1. septembra, 15. októbra a 3. novembra 2015, ako aj z 13. júna, 5. júla a 17. augusta 2016. 7 Komisia zaslala slovenským orgánom ziadosti o informácie listami z 2. mája, 30. júna a 10. septembra 2014, z 9. januára 2015, z 25. februára, 10. marca, 22. apríla a 23. júna 2016, a z 25. januára, 15. marca a 13. júna 2017. Slovenské orgány jej odpovedali listami z 1. júla a 3. októbra 2014, zo 6. februára 2015, z 22. apríla, 19. mája a 1. júla 2016, ako aj zo 7. februára, 12. apríla a 21. júna 2017. 8 Dna 9. júla 2015 Komisia zaslala zalobkyni dalsí list s predbezným posúdením, v ktorom uviedla, ze predmetná pomoc je v súlade s právnymi poziadavkami, kedze bola poskytnutá v súlade s nariadením c. 800/2008, a je zlucitelná so spolocným trhom. Konkrétne dospela k záveru, ze prijímajúci podnik patril v case poskytnutia uvedenej pomoci, teda 22. júla 2013, do kategórie malých a stredných podnikov (MSP) a ze nebol podnikom v tazkostiach. 9 Listom z 15. októbra 2015 (pozri tiez bod 6 vyssie) zalobkyna odpovedala na tento dalsí list s predbezným posúdením a predlozila dodatocné informácie. 10 Stretnutie zalobkyne s útvarmi Komisie sa konalo 26. novembra 2015. 11 Komisia prijala 20. júla 2017 rozhodnutie C(2017) 5050 final o investicnej pomoci pre slovenského výrobcu sklárskeho piesku NAJPI a. s. [SA.38121 (2016/FC) - Slovensko] ([4]Ú. v. EÚ C 336, 2017, s. 1, dalej len "napadnuté rozhodnutie") adresované slovenskému ministerstvu zahranicných vecí, ktorého právny základ vsak nebol uvedený. V tomto rozhodnutí v podstate dospela k záveru, ze po prvé pojem státna pomoc v zmysle clánku 107 ods. 1 ZFEÚ je naplnený (body 43 a 44), po druhé, ze predmetná pomoc bola poskytnutá 7. novembra 2013, co zodpovedá dnu nasledujúceho po dátume uverejnenia dohody o grante uzatvorenej 29. októbra 2013 v slovenskom Centrálnom registri zmlúv (body 45 az 47), po tretie, ze dotknutá schéma pomoci, na základe ktorej bola poskytnutá predmetná pomoc, je ako taká zlucitelná s podmienkami stanovenými v nariadení c. 800/2008, avsak s výnimkou podmienky uvedenej v clánku 3 ods. 2 tohto nariadenia, podla ktorej sa v opatrení individuálnej pomoci musí uviest, ze pomoc bola poskytnutá na základe uvedeného nariadenia (body 50 az 55), po stvrté bolo potrebné analyzovat, ci by sa takáto pomoc mohla povazovat za zlucitelnú s vnútorným trhom na základe nariadenia Komisie (EÚ) c. 651/2014 zo 17. júna 2014 o vyhlásení urcitých kategórií pomoci za zlucitelné s vnútorným trhom podla clánkov 107 a 108 [ZFEÚ] ([5]Ú. v. EÚ L 187, 2014, s. 1) v súlade s clánkom 58 posledného uvedeného nariadenia (bod 56), a po piate, ze uvedená pomoc splna podmienky stanovené v rovnakom nariadení, konkrétne podmienky týkajúce sa statútu MSP prijímajúceho podniku, takze je oslobodená od notifikacnej povinnosti a musí sa povazovat za zlucitelnú s vnútorným trhom (body 57 az 63). Na základe toho Komisia dospela k záveru, ze nemá právomoc skúmat predmetnú pomoc v rámci predbezného preskúmania podla clánku 4 nariadenia Rady (EÚ) 2015/1589 z 13. júla 2015 stanovujúceho podrobné pravidlá na uplatnovanie clánku 108 [ZFEÚ] ([6]Ú. v. EÚ L 248, 2015, s. 9) (bod 64 uvedeného rozhodnutia). V dôsledku toho staznost, ktorú zalobkyna podala anonymne na základe clánku 24 ods. 2 nariadenia 2015/1589, "zamietla" ako nedôvodnú (bod 65 uvedeného rozhodnutia). 12 Listom z 5. septembra 2017 Komisia zaslala zalobkyni kópiu napadnutého rozhodnutia, ktoré oznacila ako "rozhodnutie o predmetnej pomoci". 13 Dna 6. októbra 2017 bolo napadnuté rozhodnutie uverejnené v Úradnom vestníku Európskej únie vo forme zhrnutia (takzvané "skrátené" uverejnenie) v zmysle clánku 32 ods. 1 nariadenia 2015/1589 ([7]Ú. v. EÚ C 336, 2017, s. 1) pod názvom Schválenie poskytnutia státnej pomoci v zmysle ustanovení clánkov 107 a 108 [ZFEÚ] - Prípady, proti ktorým Komisia nevzniesla námietky. Konanie a návrhy úcastníkov konania 14 Zalobkyna návrhom podaným do kancelárie Vseobecného súdu 14. novembra 2017 podala zalobu, na základe ktorej sa zacalo toto konanie. 15 Listom zo 16. júla 2019 doruceným do kancelárie Vseobecného súdu zalobkyna predlozila dokument obsahujúci rocné súvahy prijímajúceho podniku v období od roku 2014 do roku 2018 a poziadala Vseobecný súd, aby tento dokument prijal ako nový dôkaz. Vo svojich pripomienkach predlozených v stanovenej lehote Komisia predovsetkým ziada Vseobecný súd, aby podla clánku 85 Rokovacieho poriadku Vseobecného súdu tento navrhovaný dôkaz zamietol ako predlozený oneskorene a zjavne irelevantný na vyriesenie sporu a aby nariadil vynatie tohto dokumentu zo spisu. 16 V dôsledku zmeny zlozenia komôr Vseobecného súdu bola prejednávaná vec podla clánku 27 ods. 5 rokovacieho poriadku pridelená tretej komore, v ktorej po tejto zmene zasadal sudca spravodajca. 17 Na základe návrhu sudcu spravodajcu Vseobecný súd (tretia komora) rozhodol o otvorení ústnej casti konania a v rámci opatrení na zabezpecenie priebehu konania upravených v clánku 89 rokovacieho poriadku polozil úcastníkom konania písomné otázky, na ktoré ich vyzval odpovedat písomne. Úcastníci konania dorucili svoje odpovede do kancelárie Vseobecného súdu v stanovenej lehote. 18 Prednesy úcastníkov konania a ich odpovede na otázky, ktoré im Vseobecný súd polozil, boli vypocuté na pojednávaní, ktoré sa konalo 21. januára 2020. 19 Zalobkyna navrhuje, aby Vseobecný súd: - zrusil napadnuté rozhodnutie, - subsidiárne zrusil list z 5. septembra 2017, - ulozil Komisii povinnost nahradit trovy konania. 20 Komisia navrhuje, aby Vseobecný súd: - zamietol zalobu, - ulozil zalobkyni povinnost nahradit trovy konania. Právny stav O zalobných dôvodoch smerujúcich k zruseniu 21 Zalobkyna na podporu zaloby uvádza dva zalobné dôvody. 22 Prvým zalobným dôvodom zalobkyna namieta porusenie podstatnej formálnej nálezitosti, a to clánku 15 ods. 1 nariadenia 2015/1589 v spojení s clánkom 4 toho istého nariadenia. 23 Druhý zalobný dôvod sa delí na tri samostatné casti. 24 V prvej casti druhého zalobného dôvodu zalobkyna tvrdí, ze doslo k poruseniu clánku 107 ods. 3 písm. a) ZFEÚ. V podstate sa domnieva, ze Komisia sa nemohla obmedzit na tvrdenie, ze predmetná pomoc je zlucitelná s vnútorným trhom z hladiska nariadenia c. 651/2014, ale mala tiez overit jej zlucitelnost z hladiska uvedeného ustanovenia. 25 V rámci druhej casti druhého zalobného dôvodu zalobkyna tvrdí, ze doslo k poruseniu clánku 109 ZFEÚ v spojení s clánkom 58 ods. 1 a clánkom 6 ods. 3 písm. a) nariadenia c. 651/2014. V podstate tvrdí, ze predmetná pomoc nesplna podmienky stanovené týmto nariadením, kedze predstavuje ad hoc pomoc poskytnutú velkému podniku. 26 V tretej casti druhého zalobného dôvodu zalobkyna poukazuje na porusenie clánku 108 ods. 2 ZFEÚ v spojení s clánkom 4 ods. 4 nariadenia 2015/1589. Domnieva sa, ze Komisia porusila svoju povinnost zacat formálne vysetrovacie konanie, ktorá sa na nu vztahovala z dôvodu váznych tazkostí, s ktorými sa stretla pri skúmaní predmetnej pomoci. O prípustnosti 27 Komisia v priebehu písomnej casti konania uviedla jednak, ze druhý zalobný návrh zalobkyne na zrusenie listu z 5. septembra 2017, ktorým jej bolo oznámené napadnuté rozhodnutie, je neprípustný, a jednak, ze zalobkyna nepreukázala aktívnu legitimáciu vo vztahu k prvej a druhej casti druhého zalobného dôvodu. 28 Zalobkyna spochybnuje tvrdenia Komisie. 29 V odpovedi na otázku polozenú v tejto súvislosti na pojednávaní Komisia uviedla, ze uz nemá pochybnosti o prípustnosti zaloby, co bolo zaznamenané v zápisnici z pojednávania. 30 Hoci je totiz napadnuté rozhodnutie formálne urcené len Slovenskej republike, z jeho záverecného bodu 65, ktorý sa nachádza v casti "Záver", vyplýva, ze "staznost, ktorú podal anonymný stazovatel, sa na základe clánku 24 ods. 2 [nariadenia 2015/1589] zamieta ako neopodstatnená". Kedze tento stazovatel je zjavne totozný so zalobkynou, je potrebné konstatovat, ze Komisia tým výslovne zamietla túto staznost z dôvodu, ktorý je podstatný pre podporu uvedeného rozhodnutia, a dokonca sa podobá na výrokovú cast tohto rozhodnutia, bez ohladu na ustálenú judikatúru, ktorá jej takúto povinnost neukladá (rozsudok z 2. apríla 1998, Komisia/Sytraval a Brink's France, [8]C-367/95 P, [9]EU:C:1998:154, body [10]45 a [11]46), takze zalobkynu je potrebné povazovat za individualizovanú obdobným spôsobom ako osobu, ktorej je rozhodnutie urcené, v zmysle clánku 263 stvrtého odseku ZFEÚ. 31 Z toho vyplýva, ze zaloba je prípustná v celom rozsahu bez ohladu na to, ci je potrebné napadnuté rozhodnutie kvalifikovat ako rozhodnutie o nevznesení námietok podla clánku 4 ods. 3 nariadenia 2015/1589 (pozri body 35 az 59 nizsie). V kazdom prípade z ustálenej judikatúry vyplýva, ze proti takémuto rozhodnutiu môze zalobca uvádzat akékolvek zalobné dôvody, ktoré môzu preukázat, ze posúdenie informácií a skutocností, ktoré mala Komisia k dispozícii pocas fázy predbezného skúmania notifikovaného opatrenia, museli vyvolat pochybnosti o jeho zlucitelnosti s vnútorným trhom (pozri rozsudok z 24. mája 2011, Komisia/Kronoply a Kronotex, [12]C-83/09 P, [13]EU:C:2011:341, bod [14]59 a citovanú judikatúru). V prejednávanej veci sa zalobkyna ako podnik, ktorý je konkurentom príjemcu predmetnej pomoci a dotknutou osobou v zmysle clánku 108 ods. 2 ZFEÚ, touto zalobou domáha najmä ochrany procesných práv, ktoré by jej vyplývali z tohto ustanovenia, ak by sa Komisia rozhodla zacat formálne vysetrovacie konanie. Na tento úcel sú teda prípustné nielen prvý zalobný dôvod a tretia cast druhého zalobného dôvodu, ale aj prvá a druhá cast druhého zalobného dôvodu, ktoré majú preukázat, ze posúdenie informácií a skutocností, ktoré mala Komisia k dispozícii vo fáze predbezného preskúmania, malo vyvolat pochybnosti o zlucitelnosti predmetnej pomoci s vnútorným trhom. 32 Napokon, kedze prvý zalobný návrh zalobkyne je prípustný, nie je potrebné skúmat prípustnost druhého zalobného návrhu predlozeného subsidiárne pre prípad, ze by bol prvý zalobný návrh vyhlásený za neprípustný. O veci samej O prvom zalobnom dôvode zalozenom na porusení clánku 15 ods. 1 nariadenia 2015/1589 v spojení s clánkom 4 toho istého nariadenia 33 Prvým zalobným dôvodom zalobkyna namieta porusenie podstatnej formálnej nálezitosti, a to clánku 15 ods. 1 nariadenia 2015/1589 v spojení s clánkom 4 toho istého nariadenia. V podstate sa domnieva, ze Komisia mala ako odpoved na nou predlozenú staznost namiesto napadnutého rozhodnutia prijat niektoré z rozhodnutí podla clánku 4 ods. 2 az 4 rovnakého nariadenia. 34 Komisia v podstate odpovedá, ze vzhladom na jej záver, podla ktorého je predmetná pomoc na základe nariadenia c. 651/2014 oslobodená od notifikacnej a povolovacej povinnosti podla clánku 108 ods. 3 ZFEÚ, sa kontrola, ktorú vykonala v prejednávanej veci, nachádzala mimo rámca konania vo veci predbezného preskúmania a ze ona sama nemala právomoc ani povinnost prijat niektoré z rozhodnutí uvedených v clánku 4 ods. 2 az 4 nariadenia 2015/1589. Napadnuté rozhodnutie je podla nej rozhodnutím sui generis, ktoré má cisto deklaratórnu povahu. 35 Je potrebné pripomenút, ze podla ustálenej judikatúry clánok 15 ods. 1 nariadenia 2015/1589 ukladá Komisii, aby hned ako dotknuté osoby predlozia prípadné dodatocné pripomienky alebo ako uplynie primeraná lehota, ukoncila fázu predbezného preskúmania prijatím rozhodnutia podla clánku 4 ods. 2, 3 alebo 4 tohto nariadenia, teda prijatím rozhodnutia konstatujúceho neexistenciu pomoci, rozhodnutia o nevznesení námietok alebo rozhodnutia o zacatí formálneho vysetrovacieho konania (pozri v tomto zmysle rozsudok z 31. mája 2017, DEI/Komisia, [15]C-228/16 P, [16]EU:C:2017:409, bod [17]29 a citovanú judikatúru). 36 Táto povinnost je logickým dôsledkom uznania práva stazovatela v oblasti státnej pomoci zacat podaním staznosti alebo poskytnutím informácií týkajúcich sa údajnej protiprávnej pomoci fázu predbezného preskúmania, ktorú Komisia musí nevyhnutne ukoncit rozhodnutím podla clánku 4 nariadenia 2015/1589 (pozri v tomto zmysle rozsudky zo 17. júla 2008, Athinaďki Techniki/Komisia, [18]C-521/06 P, [19]EU:C:2008:422, body [20]37 az [21]40; zo 16. decembra 2010, Athinaďki Techniki/Komisia, [22]C-362/09 P, [23]EU:C:2010:783, body [24]62 a [25]63, a zo 16. mája 2013, Komisia/Ryanair, [26]C-615/11 P, neuverejnený, [27]EU:C:2013:310, bod [28]35). 37 Je potrebné konstatovat, ze v prejednávanej veci bola Komisia konfrontovaná so staznostou obsahujúcou informácie o pomoci, ktorá bola údajne protiprávna, kedze nebola notifikovaná, a bola nezlucitelná s poziadavkami vyplývajúcimi tak z nariadenia c. 651/2014, ako aj z clánku 107 ods. 3 písm. a) ZFEÚ. 38 Na rozdiel od toho, co tvrdí Komisia, sa zásady uvedené v bodoch 35 a 36 uplatnujú analogicky na staznost podanú dotknutou osobou, ktorá namieta neuplatnitelnost alebo nesprávne uplatnenie podmienok nariadenia o skupinových výnimkách, akým je nariadenie c. 651/2014, na odôvodnenie záveru o oslobodení opatrenia pomoci od notifikacnej povinnosti podla clánku 108 ods. 3 ZFEÚ. Prijatím takýchto nariadení o skupinových výnimkách totiz Komisia nedeleguje na vnútrostátne orgány svoje kontrolné a rozhodovacie právomoci v oblasti státnej pomoci, a to ani pokial ide o vybavovanie stazností, ale v plnom rozsahu si zachováva svoju právomoc dohladu na základe clánku 108 ZFEÚ a clánku 12 ods. 1 nariadenia 2015/1589, pokial ide osobitne o dodrziavanie základnej povinnosti týchto orgánov notifikovat opatrenia pomoci a zákazu ich vykonania podla clánku 108 ods. 3 ZFEÚ. Toto posúdenie platí o to viac vzhladom na kritériá uznané nedávnou judikatúrou Súdneho dvora (pozri v tomto zmysle rozsudok z 29. júla 2019, Bayerische Motoren Werke a Freistaat Sachsen/Komisia, [29]C-654/17 P, [30]EU:C:2019:634, body [31]132 az [32]135 a [33]140 az [34]144 a citovanú judikatúru), k relevantnosti ktorých sa úcastníci konania mohli vyjadrit v odpovedi na písomnú otázku Vseobecného súdu (pozri bod 17 vyssie), ako aj na pojednávaní. 39 Ide najmä o nasledujúce kritériá. 40 V prvom rade clenský stát je oslobodený od svojej notifikacnej povinnosti len vtedy, ak ním prijaté opatrenie pomoci skutocne splna vsetky relevantné podmienky stanovené v nariadení c. 651/2014, pricom v opacnom prípade, ak bola pomoc poskytnutá na základe tohto nariadenia aj napriek tomu, ze neboli splnené vsetky stanovené podmienky pre získanie výhody plynúcej z tohto nariadenia, ide o pomoc poskytnutú pri porusení notifikacnej povinnosti, ktorá sa musí povazovat za nezákonnú (pozri v tomto zmysle rozsudky z 5. marca 2019, Eesti Pagar, [35]C-349/17, [36]EU:C:2019:172, bod [37]99, a z 29. júla 2019, Bayerische Motoren Werke a Freistaat Sachsen/Komisia, [38]C-654/17 P, [39]EU:C:2019:634, bod [40]138). 41 V druhom rade Komisii podla clánku 12 ods. 1 nariadenia 2015/1589 prislúcha na základe jej vlastnej iniciatívy alebo v rámci staznosti podanej dotknutým úcastníkom konania preskúmat vzhladom na clánky 107 a 108 ZFEÚ takúto pomoc poskytnutú v rozpore s nariadením c. 651/2014 (pozri v tomto zmysle rozsudok z 29. júla 2019, Bayerische Motoren Werke a Freistaat Sachsen/Komisia, [41]C-654/17 P, [42]EU:C:2019:634, bod [43]140 a citovanú judikatúru). 42 V tretom rade hoci Komisia môze prijat nariadenia o skupinových výnimkách podla kategórie pomoci, aby zabezpecila úcinný dohlad nad dodrziavaním pravidiel hospodárskej sútaze v oblasti státnej pomoci a zjednodusila administratívu, takéto nariadenia nemôzu v nicom oslabit jej právomoc kontroly v tejto oblasti (pozri rozsudok z 29. júla 2019, Bayerische Motoren Werke a Freistaat Sachsen/Komisia, [44]C-654/17 P, [45]EU:C:2019:634, bod [46]141 a citovanú judikatúru). 43 Vo stvrtom rade z toho vyplýva, ze prijatím nariadenia c. 651/2014 Komisia vnútrostátnym orgánom nezverila ziadnu konecnú rozhodovaciu právomoc, pokial ide o rozsah oslobodenia od notifikacnej povinnosti, a teda ani pokial ide o posúdenie podmienok stanovených týmto nariadením, ktorým je podmienené toto oslobodenie, pricom uvedené orgány sú v tejto súvislosti na rovnakej úrovni, ako sú prípadní príjemcovia pomoci, a musia zabezpecit, aby ich rozhodnutia boli v súlade s uvedeným nariadením, takze v prípade, ze vnútrostátny orgán poskytne pomoc nesprávnym uplatnením rovnakého nariadenia, robí to v rozpore tak s ustanoveniami tohto nariadenia, ako aj s clánkom 108 ods. 3 ZFEÚ (pozri v tomto zmysle rozsudky z 5. marca 2019, Eesti Pagar, [47]C-349/17, [48]EU:C:2019:172, body [49]101 az [50]103, a z 29. júla 2019, Bayerische Motoren Werke a Freistaat Sachsen/Komisia, [51]C-654/17 P, [52]EU:C:2019:634, body [53]142 a [54]143). 44 V piatom rade, ak sa clenský stát domnieva, ze pomoc splna podmienky stanovené v nariadení c. 651/2014, tejto pomoci mozno priznat nanajvýs prezumpciu zhody s vnútorným trhom, pricom zlucitelnost takejto pomoci s uvedenými podmienkami mozno napadnút tak pred vnútrostátnym súdom, alebo vnútrostátnym orgánom, ako aj pred Komisiou (pozri v tomto zmysle rozsudok z 29. júla 2019, Bayerische Motoren Werke a Freistaat Sachsen/Komisia, [55]C-654/17 P, [56]EU:C:2019:634, bod [57]144). 45 V siestom rade nariadenie c. 651/2014 neovplyvnuje výlucnú právomoc Komisie pri posudzovaní zlucitelnosti pomoci, ktorá bola poskytnutá na základe uplatnenia tohto nariadenia, na základe clánku 107 ods. 3 ZFEÚ, pricom Komisia je aj nadalej jedinou oprávnenou vyhlásit takúto pomoc za zlucitelnú s vnútorným trhom v zmysle tohto ustanovenia (pozri v tomto zmysle rozsudok z 29. júla 2019, Bayerische Motoren Werke a Freistaat Sachsen/Komisia, [58]C-654/17 P, [59]EU:C:2019:634, bod [60]146). 46 Z predchádzajúcich úvah vyplýva, ze tvrdenie Komisie, podla ktorého napadnuté rozhodnutie prijala mimo rámca konania vo veci predbezného preskúmania, prípadne ze ani nemala právomoc vykonat predbezné preskúmanie zamerané na urcenie, ci predmetná pomoc splna podmienky oslobodenia podla nariadenia c. 651/2014, je potrebné odmietnut. Je potrebné jednak konstatovat, ze staznostou zalobkyne sa zacalo uvedené konanie vo veci predbezného preskúmania, ktoré bola Komisia povinná ukoncit rozhodnutím podla clánku 4 nariadenia 2015/1589 (pozri judikatúru citovanú v bodoch 35 a 36 vyssie). Okrem toho z bodov 38 az 45 vyssie vyplýva, ze predmetom takejto staznosti mohlo byt práve prípadné nedodrzanie ustanovení nariadenia o skupinových výnimkách, ktorého preskúmanie prinálezí Komisii na základe jej právomoci dohladu stanovenej v clánku 107 ods. 3 a clánku 108 ods. 3 ZFEÚ. V prejednávanej veci teda Komisia bola v nadväznosti na staznost zalobkyne povinná vykonat takéto predbezné preskúmanie, aby overila, ci slovenské orgány správne uplatnili ustanovenia nariadenia c. 651/2014 alebo ci naopak porusili svoju notifikacnú povinnost (pozri v tomto zmysle rozsudok z 29. júla 2019, Bayerische Motoren Werke a Freistaat Sachsen/Komisia, [61]C-654/17 P, [62]EU:C:2019:634, body [63]138, [64]140 az [65]144 a [66]146). Z tejto povinnosti Komisie vykonat preskúmanie, teda nevyhnutne vyplýva poziadavka vykladat rozsah relevantných podmienok oslobodenia a overit ich správne uplatnenie v prejednávanej veci, a to pod dohladom súdu Únie, pricom ako sa zdá, Komisia sama uviedla, ze túto povinnost v napadnutom rozhodnutí dodrzala. 47 Obstát okrem toho nemôze ani tvrdenie Komisie, ze ona sama by mala právomoc vykonat takéto preskúmanie len v prípade, ak by sa zalobkyni podarilo preukázat nesplnenie relevantných podmienok oslobodenia, kedze takéto tvrdenie predstavuje porusenie rozsahu jej povinnosti kontroly, ci dokonca neprípustné prenesenie dôkazného bremena. Práve naopak, ak je Komisii predlozená staznost, v ktorej sa poukazuje na nedodrzanie urcitých ustanovení nariadenia o skupinových výnimkách, a teda poskytnutie pomoci, ktorá je protiprávna z dôvodu, ze nebola notifikovaná, Komisia je nielen oprávnená overit dôvodnost tvrdení stazovatela, ale má aj povinnost tak urobit, aby urcila, ci jej predmetné opatrenie malo byt notifikované, a teda ci predstavuje protiprávnu pomoc. V opacnom prípade by vnútrostátne orgány pri vykonávaní týchto ustanovení disponovali neprimeranou mierou autonómie, co by bolo v rozpore so zásadami judikatúry pripomenutými v bodoch 40 az 43 vyssie. 48 Z dôvodov uvedených v bodoch 46 a 47 vyssie je tiez úplne nedôvodné tvrdenie Komisie, podla ktorého ona sama nemôze "zablokovat" vykonanie opatrenia, na ktoré sa podla názoru vnútrostátnych orgánov vztahuje oslobodenie na základe takéhoto nariadenia o výnimkách, ak v skutocnosti podmienky oslobodenia nie sú splnené. V poslednom uvedenom prípade totiz nenotifikovanie uvedeného opatrenia a jeho vykonanie porusujú clánok 108 ods. 3 ZFEÚ, co predstavuje výhradu, o ktorej môze Komisia zacat konanie, a to okrem iného na základe staznosti (pozri v tomto zmysle rozsudok z 29. júla 2019, Bayerische Motoren Werke a Freistaat Sachsen/Komisia, [67]C-654/17 P, [68]EU:C:2019:634, body [69]140 a [70]144). 49 Rovnako aj tvrdenie Komisie o tom, ze clánok 4 nariadenia 2015/1589 sa týka len preskúmania notifikácie a je neuplatnitelný v prípade, ked opatrenie pomoci splna vsetky podmienky nariadenia o skupinových výnimkách, vychádza z nesprávneho výkladu zásad judikatúry pripomenutých v bodoch 40 a 41 vyssie, kedze staznostou je mozné spochybnit súlad opatrenia pomoci s uvedenými podmienkami, a teda jeho zákonnost z hladiska clánku 108 ods. 3 ZFEÚ. Komisia si týmto spôsobom zamiena predpoklady kontroly, ktorá sa má vykonat na základe staznosti a v rámci konania vo veci predbezného preskúmania, teda preskúmanie existencie pomoci, ktorá je protiprávna osobitne z dôvodu, ze nie sú splnené podmienky oslobodenia, s výsledkom tohto preskúmania (pozri judikatúru citovanú v bode 46 vyssie). 50 Z rovnakých dôvodov je potrebné odmietnut tvrdenie Komisie s povahou tvrdenia v kruhu, ktorým tvrdí, ze staznost je prípustná len vtedy, ak sa týka porusenia notifikacnej povinnosti, a teda existencie protiprávnej pomoci, ale nie notifikovanej pomoci, pricom opatrenie pomoci, ktoré splna podmienky oslobodenia podla nariadenia o výnimkách, nemôze predstavovat takúto protiprávnu pomoc. Toto tvrdenie totiz porusuje zásady uvedené v bodoch 138 az 144 rozsudku z 29. júla 2019, Bayerische Motoren Werke a Freistaat Sachsen/Komisia ([71]C-654/17 P, [72]EU:C:2019:634), podla ktorých je Komisia povinná preskúmat túto staznost práve s cielom urcit, ci je tvrdenie o nesplnení podmienok oslobodenia, a teda nesplnení notifikacnej povinnosti, dôvodné. 51 Z predchádzajúcich úvah vyplýva, ze nemozno prijat ziadne z tvrdení predlozených Komisiou na úcely kvalifikácie napadnutého rozhodnutia ako rozhodnutia sui generis prijatého mimo rámca konania vo veci predbezného preskúmania a rámca upraveného v clánku 4 nariadenia 2015/1589. 52 Tento záver vsak neznamená, ze napadnuté rozhodnutie musí byt zrusené z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia, nedostatku právneho základu alebo nedostatku právomoci. Bez ohladu na posúdenie povahy uvedeného rozhodnutia zo strany Komisie v konecnom dôsledku je to súd Únie, ktorému prislúcha urcit jeho skutocnú právnu povahu a dosah vzhladom na uplatnitelné pravidlá, podobne ako to platí pri výklade, ktorý musí tento súd podat pri otázke, ci je mozné akt Komisie v oblasti státnej pomoci napadnút zalobou (pozri uznesenie z 11. júla 2019, Vattenfall Europe Nuclear Energy/Komisia, [73]T-674/18, neuverejnené, [74]EU:T:2019:501, bod [75]31 a nasledujúce a citovanú judikatúru). Takýto výklad je totiz osobitne potrebný na to, aby tomuto súdu umoznil urcit, ci je predmetný akt protiprávny z dôvodu, ze ho prijal orgán, ktorý na to nebol oprávnený, alebo ze mu chýba dostatocný právny základ [pozri v tomto zmysle rozsudky zo 6. septembra 2017, Slovensko a Madarsko/Rada, [76]C-643/15 a C-647/15, [77]EU:C:2017:631, body [78]57 az [79]84, a z 25. októbra 2017, Komisia/Rada (CMR-15), [80]C-687/15, [81]EU:C:2017:803, body [82]40 az [83]59]. 53 Je teda potrebné posúdit, ci napadnuté rozhodnutie z hladiska svojej podstaty, a nie z hladiska svojej formy, a bez ohladu na opacné stanovisko, ktoré vyjadrila Komisia najmä v priebehu konania, v skutocnosti predstavuje rozhodnutie na základe clánku 4 nariadenia 2015/1589. 54 V tejto súvislosti je potrebné pripomenút, ze v bode 64 napadnutého rozhodnutia Komisia dospela k záveru, ze na predmetnú pomoc sa vztahuje oslobodenie, a to osobitne vzhladom na jej zlucitelnost s nariadením c. 651/2014, a preto Komisia nemá právomoc ju preskúmat v rámci konania vo veci predbezného preskúmania podla clánku 4 nariadenia 2015/1589. Okrem toho v bode 65 uvedeného rozhodnutia sa uvádza, ze staznost [zalobkyne] sa na základe clánku 24 ods. 2 posledného uvedeného nariadenia zamieta ako neopodstatnená. Rovnako aj v liste z 5. septembra 2017, ktorým bolo toto rozhodnutie oznámené zalobkyni, Komisia upustila od spresnenia právneho základu, na ktorom je uvedené rozhodnutie zalozené, ale uviedla len to, ze ide o "rozhodnutie o predmetnej pomoci". Napokon vo svojich písomných podaniach a na pojednávaní Komisia tvrdila, ze predmetné rozhodnutie predstavuje rozhodnutie sui generis prijaté mimo rámca konania o predbeznom preskúmaní a konania upraveného v clánku 4 nariadenia 2015/1589 v spojení s clánkom 15 ods. 1 toho istého nariadenia a má cisto deklaratórny charakter bez toho, aby mohla na tento úcel uviest výslovný alebo vhodný právny základ. 55 Práve vzhladom na tieto dôvody zalobkyna v rámci svojho prvého zalobného dôvodu tvrdí, ze Komisia porusila podstatnú formálnu nálezitost, co musí viest k zruseniu napadnutého rozhodnutia. 56 Ako vsak bolo uvedené v bodoch 35 az 51 vyssie, z právneho hladiska je nemozné nekvalifikovat napadnuté rozhodnutie ako rozhodnutie prijaté na záver konania o predbeznom preskúmaní, a teda ako rozhodnutie podla clánku 4 ods. 3 nariadenia 2015/1589. 57 V tejto súvislosti je potrebné zdôraznit, ze podobne ako rozhodnutia podla clánku 4 ods. 3 nariadenia 2015/1589 aj napadnuté rozhodnutie je formálne adresované Slovenskej republike, a konkrétnejsie slovenskému ministerstvu zahranicných vecí (pozri bod 11 vyssie), a nie zalobkyni, ktorej bola v súlade s clánkom 24 ods. 2 tretím pododsekom rovnakého nariadenia zaslaná len kópia uvedeného rozhodnutia (pozri bod 12 vyssie). 58 Okrem toho je potrebné uviest, ze napadnuté rozhodnutie bolo uverejnené v úradnom vestníku vo forme zhrnutia (takzvané "skrátené" uverejnenie) v zmysle clánku 32 ods. 1 rovnakého nariadenia ([84]Ú. v. EÚ C 336, 2017, s. 1) pod názvom Schválenie poskytnutia státnej pomoci v zmysle ustanovení clánkov 107 a 108 [ZFEÚ] - Prípady, proti ktorým Komisia nevzniesla námietky (pozri bod 13 vyssie), a teda v rámci vecí, v ktorých Komisia vydala rozhodnutia v zmysle clánku 4 ods. 3 nariadenia 2015/1589. 59 Vzhladom na skutocnost, ze napadnuté rozhodnutie môze predstavovat len rozhodnutie o nevznesení námietok voci predmetnej pomoci podla clánku 4 ods. 3 nariadenia 2015/1589, prvý zalobný dôvod zalozený na porusení podstatnej formálnej nálezitosti tým, ze Komisia neprijala niektoré z rozhodnutí podla clánku 4 ods. 2 az 4 toho istého nariadenia, sa musí zamietnut. 60 Tento záver vsak nemá vplyv na rozsah preskúmania, ktoré má Vseobecný súd vykonat vo vztahu k napadnutému rozhodnutiu, a to osobitne na základe druhého zalobného dôvodu. O prvej casti druhého zalobného dôvodu zalozenej na porusení clánku 107 ods. 3 písm. a) ZFEÚ 61 V prvej casti druhého zalobného dôvodu zalobkyna tvrdí, ze doslo k poruseniu clánku 107 ods. 3 písm. a) ZFEÚ, a to v podstate z dôvodu, ze okrem preskúmania zlucitelnosti predmetnej pomoci na základe nariadenia c. 651/2014 mala Komisia overit, ci je uvedená pomoc zlucitelná s vnútorným trhom z hladiska clánku 107 ods. 3 písm. a) ZFEÚ v spojení s usmerneniami o regionálnej státnej pomoci na roky 2014 - 2020 ([85]Ú. v. EÚ C 209, 2013, s. 1, dalej len "usmernenia o regionálnej pomoci"), ktoré stanovujú, ze sa má vziat do úvahy kritérium predchádzania nadmerným kapacitám. Komisia v podstate odpovedá, ze relevantný právny rámec tvoria v prejednávanej veci výlucne uplatnitelné nariadenia o skupinových výnimkách, a nie uvedené usmernenia. 62 Je potrebné konstatovat, ze túto cast zalobného dôvodu nemozno prijat. Vychádza z nesprávneho predpokladu, ze ked je Komisii predlozená staznost, v ktorej sa poukazuje na nedodrzanie podmienok nariadenia o skupinových výnimkách, ktorých cielom je osobitne vykonanie kritérií clánku 107 ods. 3 písm. a) ZFEÚ, Komisia sa nemôze uspokojit s preskúmaním, ci predmetná pomoc splna uvedené podmienky, ale musí tiez overit zlucitelnost tejto pomoci s vnútorným trhom z hladiska tohto ustanovenia Zmluvy o FEÚ. Zalobkyna sa navyse nesprávne domnieva, ze uvedené ustanovenie je potrebné osobitne vykladat vo svetle pravidiel postupu, ktoré si Komisia sama ulozila, ako sú jej usmernenia o regionálnej pomoci. 63 V prvom rade totiz bez toho, aby bola dotknutá moznost spochybnit zákonnost údajne neúplného ustanovenia nariadenia o skupinových výnimkách vzhladom na clánok 107 ods. 3 písm. a) ZFEÚ vznesením námietky nezákonnosti v zmysle clánku 277 ZFEÚ, co zalobkyna v prejednávanej veci neurobila, ustanovenia takéhoto nariadenia predstavujú z pohladu dotknutého clenského státu a osôb podliehajúcich súdnej právomoci vycerpávajúcu právnu úpravu priamo uplatnitelných podmienok oslobodenia, ktoré sú tam stanovené. Dôsledkom akéhokolvek odlisného výkladu by bolo, ze aj napriek splneniu týchto podmienok oslobodenia by vnútrostátne orgány neboli automaticky oprávnené upustit od notifikácie predmetného opatrenia a prikrocit k jeho vykonaniu bez toho, aby im aj nadalej hrozilo porusenie clánku 108 ods. 3 ZFEÚ (pozri v tomto zmysle rozsudky z 5. marca 2019, Eesti Pagar, [86]C-349/17, [87]EU:C:2019:172, body [88]59, [89]86, [90]87 a [91]99 a citovanú judikatúru, a z 29. júla 2019, Bayerische Motoren Werke a Freistaat Sachsen/Komisia, [92]C-654/17 P, [93]EU:C:2019:634, body [94]128 a [95]138). 64 Takýto výklad by pritom mohol ohrozit nielen priamu uplatnitelnost ustanovení nariadenia o skupinových výnimkách v zmysle clánku 288 druhého odseku ZFEÚ, ale aj ich potrebný úcinok, ktorý spocíva práve v cieli uvedenom v clánku 109 ZFEÚ, a to stanovit kategórie pomoci, ktoré sú ipso facto vynaté z postupu stanoveného v clánku 108 ods. 3 ZFEÚ, a teda narusit aj zásadu právnej istoty. Z odôvodnenia 7 nariadenia c. 651/2014 vyplýva, ze notifikacnej povinnosti stanovenej v clánku 108 ods. 3 ZFEÚ nadalej podlieha len státna pomoc, na ktorú sa nevztahuje uvedené nariadenie (pozri v tomto zmysle rozsudky z 5. marca 2019, Eesti Pagar, [96]C-349/17, [97]EU:C:2019:172, body [98]57 az [99]59, a z 29. júla 2019, Bayerische Motoren Werke a Freistaat Sachsen/Komisia, [100]C-654/17 P, [101]EU:C:2019:634, body [102]127 a [103]128). 65 Tieto zásady sa uplatnujú analogicky v prípade, ked má Komisia overit, ci vnútrostátne orgány správne uplatnili ustanovenia nariadenia o skupinových výnimkách. Ak by to bolo inak, boli by spochybnené právne dôsledky takéhoto nariadenia, teda okamzitý úcinok oslobodenia od povinnosti notifikovat pomoc, ako aj priamo uplatnitelný a právne taxatívny charakter podmienok oslobodenia v tejto súvislosti, a to len z dôvodu, ze Komisia rozhoduje o staznosti, na základe ktorej má ex post facto overit, ci sa vnútrostátne orgány v tejto súvislosti dopustili pochybení, a teda porusili svoju notifikacnú povinnost. Pritom hoci Komisii prinálezí, aby pod dohladom súdu Únie overila existenciu takýchto pochybení, jej povinnost dohladu nemôze ovplyvnit túto právnu povahu ustanovení nariadenia o skupinových výnimkách. 66 V druhom rade kritérium predchádzania nadmerným kapacitám na relevantnom trhu nie je uvedené ako podmienka oslobodenia pre regionálnu investicnú pomoc v zmysle clánku 14 nariadenia c. 651/2014. Zalobkyna preto nemôze dôvodne tvrdit, ze uvedené nariadenie vyzaduje, aby vnútrostátne orgány alebo Komisia zohladnili prípadné vytvorenie takýchto nadmerných kapacít. Komisia teda správne uvádza, ze na základe tohto nariadenia nemala právomoc posúdit tento aspekt v rámci preskúmania staznosti zalobkyne a ze jej analýza podmienok clánku 14 toho istého nariadenia, ako je uvedená v bode 57 písm. a) a b) napadnutého rozhodnutia, bola v zásade dostatocná. 67 Z toho vyplýva, ze je potrebné odmietnut aj tvrdenie zalobkyne, podla ktorého Komisia prijatím nariadenia o skupinových výnimkách "nevycerpala" svoju právomoc volnej úvahy podla clánku 107 ods. 3 ZFEÚ. Aj za predpokladu, ze by sa niektoré ustanovenia nariadenia o skupinových výnimkách javili ako neúplné a nezlucitelné s primárnym právom, osobitne s clánkom 107 ods. 3 ZFEÚ, co by automaticky viedlo k poruseniu notifikacnej povinnosti a prípadne zákazu vykonania predmetnej pomoci v zmysle clánku 108 ods. 3 ZFEÚ, Vseobecný súd by o tom mohol rozhodnút az po námietke nezákonnosti vznesenej na základe clánku 277 ZFEÚ. V prejednávanej veci vsak zalobkyna podla tohto ustanovenia a z týchto dôvodov nenamietala prinajmensom ciastocnú nezákonnost clánku 14 nariadenia c. 651/2014. 68 Je potrebné spresnit, ze v kazdom prípade, ak by Komisia v nadväznosti na podanú staznost mala konstatovat, ze vnútrostátne orgány nesprávne uplatnili podmienky nariadenia o skupinových výnimkách, takze v skutocnosti mala byt predmetná pomoc notifikovaná podla clánku 108 ods. 3 ZFEÚ, bola by nepochybne povinná posúdit zlucitelnost tejto pomoci z hladiska clánku 107 ods. 3 písm. a) ZFEÚ, pricom by bola povinná zohladnit dodatocné kritériá usmernení o regionálnej pomoci, ktoré si ona sama v tejto súvislosti ulozila. Na druhej strane výkon tejto kontroly toho, ci vnútrostátne orgány dodrzali podmienky oslobodenia stanovené v nariadení o skupinových výnimkách, sa ako taký podobá na jednoduchú kontrolu zákonnosti, z ktorej sú nevyhnutne vylúcené úvahy spadajúce pod právomoc volnej úvahy, ktorou Komisia disponuje len vtedy, ked v individuálnom prípade uplatnuje clánok 107 ods. 3 písm. a) ZFEÚ (pozri v tomto zmysle rozsudok z 5. marca 2019, Eesti Pagar, [104]C-349/17, [105]EU:C:2019:172, body [106]78 a [107]79). 69 V tretom rade nezávisle od toho, co bolo uvedené, zalobkyna nepreukázala, ze judikatúra týkajúca sa clánku 107 ods. 3 písm. a) ZFEÚ stanovuje ako poziadavku vyplývajúcu z primárneho práva ako takého zohladnenie kritéria predchádzania nadmerným kapacitám na predmetnom trhu. V tejto súvislosti je potrebné pripomenút, ze toto ustanovenie stanovujúce odchýlku nevyzaduje ako podmienku neprítomnost narusenia hospodárskej sútaze alebo hrozby narusenia hospodárskej sútaze, co je len kritériom pojmu pomoc stanoveného v clánku 107 ods. 1 ZFEÚ. Naopak uplatnenie clánku 107 ods. 3 písm. a) ZFEÚ alebo nariadenia o skupinových výnimkách, ktoré na úrovni sekundárneho práva spresnuje jeho pôsobnost, nevyhnutne predpokladá, ze predmetné opatrenie splna vsetky podmienky pojmu pomoc, vrátane podmienky týkajúcej sa narusenia hospodárskej sútaze, bez toho, aby bolo potrebné opätovne preskúmat jeho protisútazný dopad, osobitne z dôvodu vytvorenia nadmerných kapacít na relevantnom trhu (pozri v tomto zmysle rozsudky z 29. júla 2019, Bayerische Motoren Werke a Freistaat Sachsen/Komisia, [108]C-654/17 P, [109]EU:C:2019:634, body [110]93 a [111]94, a z 20. júna 2019, a&o hostel and hotel Berlin/Komisia, [112]T-578/17, neuverejnený, [113]EU:T:2019:437, bod [114]123). Na rozdiel od clánku 107 ods. 3 písm. c) ZFEÚ totiz v rámci clánku 107 ods. 3 písm. a) ZFEÚ nie je ani potrebné overit, ci sú podmienky obchodu nepriaznivo ovplyvnené v takom rozsahu, ze by to bolo v rozpore so spolocným záujmom. 70 Na druhej strane judikatúra, na ktorú sa odvoláva zalobkyna, sa týka len výkladu a vykonávania pravidiel postupu, ktoré Komisia stanovila sama pre seba, a nie výkladu rozsahu primárneho práva, s ktorým pritom uvedené pravidlá musia byt v súlade a v súvislosti s ktorým Súdny dvor uznal, ze tieto pravidlá nemôzu úplne vycerpat volnú úvahu Komisie podla clánku 107 ods. 3 ZFEÚ (pozri v tomto zmysle rozsudky z 8. marca 2016, Grécko/Komisia, [115]C-431/14 P, [116]EU:C:2016:145, body [117]71 a [118]72; z 19. júla 2016, Kotnik a i., [119]C-526/14, [120]EU:C:2016:570, bod [121]41, a z 29. júla 2019, Bayerische Motoren Werke a Freistaat Sachsen/Komisia, [122]C-654/17 P, [123]EU:C:2019:634, bod [124]83). Okrem toho sa súd Únie nad rámec pôsobnosti nariadenia o skupinových výnimkách obmedzil na posúdenie toho, ci Komisia nesprávne uplatnila pravidlá postupu, ktoré sa výslovne týkali problému nadmernej kapacity, a ci sa teda v tejto súvislosti dopustila zjavne nesprávneho posúdenia (pozri tomto zmysle rozsudky zo 14. januára 1997, Spanielsko/Komisia, [125]C-169/95, [126]EU:C:1997:10, bod [127]22, a z 9. septembra 2009, Holland Malt/Komisia, [128]T-369/06, [129]EU:T:2009:319, bod [130]136). V tomto kontexte vsak tento súd na rozdiel od toho, co tvrdí zalobkyna, ani neskúmal, ci urcité kritériá stanovené v takýchto pravidlách postupu vyplývajú priamo z poziadaviek ulozených primárnym právom ako takým, ani neposúdil právny dosah, ci dokonca zákonnost nariadenia o skupinových výnimkách z hladiska primárneho práva. 71 Vo stvrtom rade je potrebné pripomenút ustálenú judikatúru, ktorá uznáva, ze Komisia môze v rámci svojej sirokej miery volnej úvahy podla clánku 107 ods. 3 ZFEÚ prijímat usmernenia a stanovit tak kritériá, na základe ktorých bude posudzovat zlucitelnost státnej pomoci, ktorú clenské státy plánujú poskytnút, s vnútorným trhom. Komisia sa prijatím takých pravidiel postupu a oznámením prostredníctvom ich uverejnenia, ze odteraz ich bude uplatnovat na príslusné prípady, sama obmedzuje pri výkone uvedenej právomoci volnej úvahy a v zásade sa od týchto pravidiel nemôze odchýlit bez toho, aby nebola prípadne sankcionovaná z dôvodu porusenia vseobecných právnych zásad, akými sú rovnost zaobchádzania alebo ochrana legitímnej dôvery (pozri rozsudok z 29. júla 2019, Bayerische Motoren Werke a Freistaat Sachsen/Komisia, [131]C-654/17 P, [132]EU:C:2019:634, body [133]81 a [134]82 a citovanú judikatúru). Okrem toho, hoci je Komisia viazaná takýmito pravidlami, platí to iba vtedy, pokial sa tieto pravidlá neodchylujú od riadneho uplatnovania Zmluvy, pricom tieto predpisy nemôzu byt vykladané v takom zmysle, ktorým by sa zuzoval rozsah clánkov 107 a 108 ZFEÚ alebo ktorý by bol v rozpore s cielmi stanovenými v týchto clánkoch (pozri rozsudok z 11. septembra 2008, Nemecko a i./Kronofrance, [135]C-75/05 P a C-80/05 P, [136]EU:C:2008:482, bod [137]65 a citovanú judikatúru). 72 Tieto úvahy sa analogicky uplatnia na ustanovenia nariadenia o skupinových výnimkách, ktoré sú tiez výsledkom ex ante výkonu právomocí Komisie podla clánku 107 ods. 3 ZFEÚ (pozri v tomto zmysle rozsudky z 5. marca 2019, Eesti Pagar, [138]C-349/17, [139]EU:C:2019:172, body [140]65 a [141]102, a z 29. júla 2019, Bayerische Motoren Werke a Freistaat Sachsen/Komisia, [142]C-654/17 P, [143]EU:C:2019:634, bod [144]135), avsak ktoré sú na rozdiel od pravidiel postupu na základe clánku 288 druhého odseku ZFEÚ právne záväzné a priamo uplatnitelné vo vnútrostátnom právnom poriadku clenských státov. Tieto ustanovenia totiz vytvárajú obmedzujúci úcinok vo vztahu ku Komisii tým, ze spresnujú kritériá pomoci, ktorú je potrebné povazovat za ipso facto vynatú z pôsobnosti clánku 107 ods. 3 ZFEÚ, takze táto pomoc nepodlieha notifikacnej povinnosti a povinnosti overenia zo strany Komisie, a to samozrejme pod podmienkou, ze tieto kritériá sú v súlade s normami vyssej právnej sily, ktorými sú clánky 107 a 108 ZFEÚ. Okrem toho pravidlami správania v zásade nemozno relativizovat pôsobnost právne záväzných a priamo uplatnitelných ustanovení nariadenia o skupinových výnimkách. Nieco také je vylúcené o to viac, ze uvedené pravidlá jednak nie sú vo vztahu k clenským státom v ziadnom prípade právne záväzné (pozri v tomto zmysle rozsudok z 19. júla 2016, Kotnik a i., [145]C-526/14, [146]EU:C:2016:570, bod [147]44), a jednak sú osobitne urcené na to, aby Komisiu usmernovali a obmedzovali jej výkon právomoci volnej úvahy pri uplatnovaní clánku 107 ods. 3 ZFEÚ v rámci konania podla clánku 108 ods. 2 ZFEÚ, a teda mimo pôsobnosti nariadenia o skupinových výnimkách. 73 Takéto pravidlá postupu prijaté Komisiou v rámci jej právomoci organizácie svojich konaní v oblasti státnej pomoci sa preto nemôzu odchýlit od noriem vyssej právnej sily, vrátane nariadení o skupinových výnimkách. Bez ohladu na rozsah uvedených pravidiel postupu teda tieto pravidlá ako také nemôzu relativizovat rozsah podmienok oslobodenia stanovených takýmito nariadeniami. 74 V piatom rade je potrebné konstatovat, ze clánok 14 nariadenia c. 651/2014, ktorý je uplatnitelný v prejednávanej veci, neodkazuje na usmernenia o regionálnej pomoci, osobitne na ich bod 114 týkajúci sa protisútazných úcinkov rozsírenia kapacity podporeného státnou pomocou. V tejto súvislosti sa uvedený clánok jasne odlisuje od clánku 15 ods. 1 toho istého nariadenia týkajúceho sa regionálnej prevádzkovej pomoci, v ktorom sa výslovne uvádza bod 161 uvedených usmernení. Komisia teda nemala v úmysle, aby podmienky zlucitelnosti regionálnej investicnej pomoci záviseli od pravidiel postupu stanovených v týchto usmerneniach. Preto na rozdiel od toho, co tvrdí zalobkyna, ani vnútrostátne orgány, ani Komisia neboli povinné zohladnit ich pri výklade a uplatnení clánku 14 tohto nariadenia. 75 Napokon toto posúdenie nespochybnujú ani tvrdenia zalobkyne zalozené na zásade proporcionality a jej práve na slobodu podnikania. V tejto súvislosti stací konstatovat, ze zalobkyna nepoukázala na prípadnú nezákonnost clánku 14 nariadenia c. 651/2014 vzhladom na tieto pravidlá vyssej právnej sily podla clánku 277 ZFEÚ, alebo prinajmensom nevysvetlila, akým spôsobom, bez ohladu na jasné a vycerpávajúce znenie tohto nariadenia, by bolo mozné vykladat ho v súlade s týmito pravidlami s tým dôsledkom, ze by sa muselo zohladnit prípadné vytvorenie nadmerných kapacít na predmetnom trhu. 76 V dôsledku toho je potrebné zamietnut túto prvú cast druhého zalobného dôvodu ako nedôvodnú. O druhej casti druhého zalobného dôvodu zalozenej na porusení clánku 109 ZFEÚ v spojení s clánkom 58 ods. 1 a clánkom 6 ods. 3 písm. a) nariadenia c. 651/2014 - O prvej výhrade zalozenej na nesprávnej kvalifikácii prijímajúceho podniku ako MSP 77 V druhej casti druhého zalobného dôvodu zalobkyna v rámci prvej výhrady tvrdí, ze Komisia sa dopustila nesprávneho posúdenia alebo nesprávneho právneho posúdenia pri uplatnení clánku 6 ods. 3 písm. a) nariadenia c. 651/2014, a to hlavne z dôvodu, ze predmetná pomoc v skutocnosti predstavuje pomoc ad hoc poskytnutú velkému podniku. Komisia podla nej porusila toto ustanovenie tým, ze prijala nesprávnu kvalifikáciu prijímajúceho podniku ako MSP podla clánku 2 ods. 1 prílohy I toho istého nariadenia zo strany slovenských orgánov a sama ju neoverila. Vzhladom na korporátne a kontrolné väzby, ktorými sa vyznacovala situácia tohto podniku pred a po prevode jeho akcií zo spolocnosti P. na spolocnost N., pritom podla jej názoru mal byt uvedený podnik na základe clánku 3 a prinajmensom clánku 4 ods. 2 uvedenej prílohy kvalifikovaný ako velký podnik. Komisia podla nej najmä dostatocne nepreskúmala existujúce väzby medzi spolocnostou P. na jednej strane a rodinou a inými spolocnostami, ktoré riadili, alebo ovládali jej clenovia na druhej strane, ako ani situáciu hlavného akcionára spolocnosti N. od 7. augusta 2013, vrátane jeho väzieb s inými spolocnostami. Z týchto dôvodov Komisia podla zalobkyne pochybila, pokial ide o uplatnenie kritérií upravujúcich pomoc ad hoc poskytnutú velkým podnikom v zmysle clánku 6 ods. 3 písm. a) uvedeného nariadenia a pri neexistencii nálezitého a úplného vysetrovania v tejto súvislosti mala mat pochybnosti o zlucitelnosti tejto pomoci s vnútorným trhom. Vo svojej odpovedi na písomné otázky Vseobecného súdu zalobkyna spresnuje, ze Komisia mala na to, aby mohla predmetný podnik kvalifikovat ako MSP, v kazdom prípade preskúmat, ci boli splnené podmienky clánku 4 ods. 2 tejto prílohy, o com nie je v odôvodnení napadnutého rozhodnutia ziadna zmienka, v rozpore s poziadavkami clánku 296 druhého odseku ZFEÚ. 78 Komisia v podstate odpovedá, ze v nadväznosti na zmluvu o prevode 100 % akcií prijímajúceho podniku, ktorá bola uzavretá medzi spolocnostami P. a N. 31. decembra 2012 a ktorá bola v slovenskom obchodnom registri zapísaná 7. augusta 2013, v case poskytnutia predmetnej pomoci, t. j. 7. novembra 2013, mal prijímajúci podnik povahu MSP, ktorého jediným vlastníkom bola spolocnost N. Argument zalozený na kontrole spolocnosti P. urcitými fyzickými osobami je preto podla nej neúcinný, kedze posledná uvedená spolocnost a uvedený podnik boli prepojenými podnikmi v zmysle clánku 3 ods. 3 tretieho pododseku prílohy odporúcania Komisie 2003/361/ES zo 6. mája 2003 o vymedzení mikropodnikov, malých a stredných podnikov [neoficiálny preklad] ([148]Ú. v. EÚ L 124, 2003, s. 36, dalej len "odporúcanie o MSP") len v období predchádzajúcom nadobudnutiu akcií spolocnostou N. V kazdom prípade podla nej neexistoval dôvod pochybovat o informáciách poskytnutých slovenskými orgánmi, podla ktorých spolocnost P. a spolocnosti s nou spojené nemali v rokoch 2010 a 2011 viac ako 120 zamestnancov a nedoslo k prekroceniu sumy 50 miliónov eur v prípade rocného obratu ani sumy 43 miliónov eur v prípade celkovej rocnej súvahy. Okrem toho podiely tohto podniku v iných podnikoch od 9. júla 2011 podla nej nesplnili kritériá uvedené v clánku 3 ods. 2 a 3 prílohy I nariadenia c. 651/2014. Tvrdenie, podla ktorého na spolocnost P. nadalej uplatnovala rozhodujúci vplyv rodina, je podla Komisie neúcinné, kedze táto spolocnost v case poskytnutia predmetnej pomoci uz nedisponovala akciami dotknutého podniku. Podla Komisie je neúcinné aj tvrdenie zalozené na dvojrocnom období stanovenom v clánku 4 ods. 2 uvedenej prílohy, pretoze spolocnost P. nebolo mozné pocas predmetného obdobia kvalifikovat ako velký podnik. 79 Komisia spresnuje, ze prijímajúci podnik a spolocnost N. neboli prepojené s inými podnikmi prostredníctvom urcitých fyzických osôb v zmysle clánku 3 ods. 3 stvrtého pododseku prílohy I nariadenia c. 651/2014. Je nepochybne pravda, ze generálny riaditel prijímajúceho podniku v období od 1. marca do 28. decembra 2012 a jeho zástupca od 28. decembra 2012 zastávali rôzne pozície vo viacerých podnikoch. S výnimkou nájomnej zmluvy uzavretej so spolocnostou E. F. vsak podla Komisie ziadny z týchto podnikov nepôsobil na tom istom trhu ako prijímajúci podnik ani na prilahlom trhu. Konkrétne podla informácií dostupných v slovenskom obchodnom registri spolocnost L. pôsobí vo viacerých odvetviach hospodárstva. Plán loziska Borský Peter predlozený zalobkynou nie je podla Komisie presný a nemá ziadnu dôkaznú silu, pokial ide o prípadné vztahy medzi poslednou uvedenou spolocnostou a prijímajúcim podnikom. Komisia tvrdí, ze nemá dôkaz o tom, ze tento generálny riaditel mal rozhodujúci vplyv alebo postavenie vlastníka vo vztahu k spolocnosti L., ani ze prijímajúci podnik alebo spolocnost N. konali v zhode so spolocnostou L. do takej miery, ze by ich nebolo mozné povazovat za navzájom ekonomicky nezávislé podniky. 80 Komisia uzatvára, ze prijímajúci podnik splnal vsetky podmienky na to, aby bol v case poskytnutia predmetnej pomoci kvalifikovaný ako MSP. Na preukázanie stimulacného úcinku uvedenej pomoci v zmysle clánku 6 ods. 2 nariadenia c. 651/2014 teda podla nej stacilo preukázat, ze ziadost o pomoc bola podaná pred zacatím prác na investicnom projekte. 81 Na úvod je potrebné pripomenút, ze v súlade s tým, co bolo uvedené v zápisnici z pojednávania, sa úcastníci konania domnievajú, ze otázka, ci prijímajúci podnik predstavoval v case poskytnutia predmetnej pomoci MSP v zmysle prílohy I nariadenia c. 651/2014, ktorej znenie zodpovedá zneniu prílohy odporúcania o MSP, je právnou otázkou podliehajúcou preskúmaniu Vseobecného súdu, ktorá je rozhodujúca na vyriesenie tohto sporu. V tejto súvislosti Komisia bez toho, aby jej zalobkyna odporovala, spresnuje, ze ako vyplýva z bodu 57 písm. b) napadnutého rozhodnutia, podla clánku 14 ods. 12 uvedeného nariadenia intenzita pomoci v ekvivalente hrubého grantu (GGE) nesmie presiahnut maximálnu intenzitu pomoci stanovenú v mape regionálnej pomoci platnú v case poskytnutia pomoci v dotknutej oblasti, teda v prejednávanej veci v slovenskej regionálnej mape pomoci na roky 2007 - 2013, ktorá v prípade velkých spolocností stanovuje strop GGE na úrovni 40 %. Okrem toho podla toho istého bodu sa v súlade s clánkom 14 ods. 2 tohto nariadenia v spojení s definíciou "podporovanej oblasti" uvedenou v clánku 2 toho istého nariadenia mal dodrzat maximálny GGE podla slovenskej mapy regionálnej pomoci na obdobie od roku 2014 do roku 2020, teda 25 % pre velké podniky, 35 % pre stredné podniky a 45 % pre malé podniky. 82 Pokial ide o obsah napadnutého rozhodnutia, je potrebné uviest, ze výhrada zalobkyne je strucne zhrnutá v bode 24 uvedeného rozhodnutia, kde sa uvádzajú údajné väzby medzi prijímajúcim podnikom a spolocnostou P. a jej vlastníkmi alebo manazérmi. V bodoch 38 a 39 tohto rozhodnutia sú uvedené informácie poskytnuté slovenskými orgánmi týkajúce sa korporátnych väzieb ovplyvnujúcich situáciu uvedeného podniku v case poskytnutia predmetnej pomoci, ked 100 % podiel v tejto spolocnosti vlastnila jediná spolocnost N., ktorá bola sama kontrolovaná dvoma fyzickými osobami vo výske podielov 99,94 % a 0,06 %, pricom prvá osoba je generálnym riaditelom tohto podniku. 83 V bodoch 38 a 39 napadnutého rozhodnutia vsak chýba prezentácia korporátnych a kontrolných väzieb prijímajúceho podniku, najmä so spolocnostou P. a jej akcionármi alebo manazérmi, ako predchodcom spolocnosti N. To zodpovedá obsahu pripomienok, ktoré slovenské orgány predlozili listom z 13. mája 2016 v odpovedi na ziadost Komisie o informácie. V týchto pripomienkach uvedené orgány poukázali na neúcinnost tvrdení zalobkyne z dôvodu, ze v case poskytnutia predmetnej pomoci spolocnost P. nemala korporátne ani kontrolné väzby v zmysle clánku 3 prílohy I nariadenia c. 651/2014 s prijímajúcim podnikom, ani so spolocnostou N. Pokial ide o situáciu spolocnosti P., slovenské orgány sa obmedzili na tvrdenie, ze struktúra akcionárov tejto spolocnosti im nie je dostupná, pretoze tieto informácie nie sú verejne prístupné. Okrem toho podla tvrdení uvedených orgánov osoba, ktorá bola do 14. marca 2012 podpredsedom predstavenstva prijímajúceho podniku, nebola v období od 14. marca do 31. decembra 2012 akcionárom ani spolocníkom inej spolocnosti so sídlom na Slovensku. 84 Tieto skutocnosti spolu s tvrdeniami predlozenými Komisiou v priebehu konania, vrátane odpovede na písomné otázky Vseobecného súdu (pozri body 78 az 80 vyssie) naznacujú, ze Komisia sa uspokojila s týmito pripomienkami slovenských orgánov o situácii prijímajúceho podniku, ako sa javila pred prevodom jeho akcií na spolocnost N., teda ked sa este nachádzal pod kontrolou spolocnosti P. Toto posúdenie potvrdzujú aj dôvody uvedené v bode 57 písm. d) napadnutého rozhodnutia, v ktorom Komisia zaujala stanovisko k výhrade zalobkyne s prihliadnutím na pripomienky slovenských orgánov. V podstate sa tam uvádza, ze podla Komisie uvedené orgány dostatocne preukázali, ze v case poskytnutia predmetnej pomoci, ku ktorému doslo podla uplatnitelného slovenského práva 7. novembra 2013, mal prijímajúci podnik postavenie MSP. Komisia tu vychádza z toho, ze neexistuje ziadna väzba medzi prijímajúcim podnikom a spolocnostou N. v zmysle pojmov "partnerské podniky" alebo "prepojené podniky", ako sú definované v clánku 3 ods. 2 a 3 prvom az tretom pododseku prílohy odporúcania o MSP, ktorého znenie zodpovedá zneniu clánku 3 ods. 2 a 3 prílohy I nariadenia c. 651/2014. Rovnako sa domnieva, ze vzhladom na judikatúru a jej rozhodovaciu prax nie je v prejednávanej veci splnené kritérium podnikov prepojených prostredníctvom fyzickej osoby alebo skupiny fyzických osôb konajúcich spolocne, pod podmienkou, ze aspon cast ich cinností sa vykonáva na tom istom relevantnom trhu alebo na prilahlých trhoch v zmysle clánku 3 ods. 3 stvrtého a piateho pododseku prílohy uvedeného odporúcania, ktorého znenie zodpovedá zneniu clánku 3 ods. 3 stvrtého a piateho pododseku prílohy I uvedeného nariadenia. Pri neexistencii dôkazu o významných obchodných vztahoch najmä vo forme zmlúv o kúpe alebo predaji, rozdelení dodávatelov alebo iných obchodných záujmov medzi prijímajúcim podnikom na jednej strane a spolocnostou N. a jej hlavným akcionárom na druhej strane vsak nemozno uvedený podnik a uvedenú spolocnost kvalifikovat ako prepojené podniky v case poskytnutia predmetnej pomoci. Komisia z toho rovnako ako slovenské orgány vyvodzuje záver, ze tento podnik spolu so spolocnostou N. predstavuje MSP. Na podporu tohto záveru napadnuté rozhodnutie obsahuje tabulku uvádzajúcu spolocný pocet zamestnancov, kombinované obraty, ako aj kombinované rocné súvahy prijímajúceho podniku a spolocnosti N. v rokoch 2010 az 2015. 85 V tejto súvislosti je potrebné pripomenút, ze v case poskytnutia predmetnej pomoci, t. j. 7. novembra 2013, uz skutocne neexistovala nijaká strukturálna väzba medzi prijímajúcim podnikom a spolocnostou P., ktorá previedla vsetky svoje podiely v uvedenom podniku na spolocnost N. Ako tvrdí Komisia v súlade s judikatúrou (rozsudky z 21. marca 2013, Magdeburger Mühlenwerke, [149]C-129/12, [150]EU:C:2013:200, bod [151]40, a zo 6. júla 2017, Nerea, [152]C-245/16, [153]EU:C:2017:521, body [154]32 a [155]33), definícia "dátumu poskytnutia pomoci" nachádzajúca sa v clánku 2 bode 28 nariadenia c. 651/2014 uvádza, ze ide o dátum, kedy je príjemcovi priznané zákonné právo prijat pomoc v súlade s uplatnitelným vnútrostátnym právnym poriadkom. Ako totiz vyplýva z bodov 45 az 47 napadnutého rozhodnutia, podla uplatnitelného slovenského obcianskeho práva dohoda o grante, ako bola uzavretá medzi Slovenskou inovacnou a energetickou agentúrou a prijímajúcim podnikom 29. októbra 2013 nadobudla úcinnost az 7. novembra 2013, teda den po jej uverejnení v slovenskom Centrálnom registri zmlúv. V prejednávanej veci bola teda Komisia povinná posúdit, ci slovenské orgány dospeli k správnemu záveru v otázke, ci prijímajúci podnik v case, ked bol ovládaný výlucne spolocnostou N., predstavoval MSP. 86 Bez ohladu na skutocnost, ze relevantným dátumom na posúdenie postavenia prijímajúceho podniku ako MSP bol 7. november 2013, vsak nepriame dôkazy predlozené zalobkynou týkajúce sa väzieb medzi prijímajúcim podnikom a spolocnostou P., právnym predchodcom spolocnosti N., mohli vyvolat pochybnosti Komisie v zmysle clánku 4 ods. 4 nariadenia 2015/1589, pokial ide o charakterizovanie prijímajúceho podniku ako MSP v zmysle prílohy I nariadenia c. 651/2014, a teda existencie protiprávnej pomoci, ktorá je nezlucitelná s vnútorným trhom. 87 V tejto súvislosti sa zalobkyna oprávnene odvoláva na clánok 4 prílohy I nariadenia c. 651/2014 s názvom "Údaje pouzívané pri výpocte poctu pracovníkov a financných súm a referencné obdobie", ktorého znenie úplne zodpovedá zneniu clánku 4 prílohy odporúcania o MSP. Odseky 1 a 2 tohto clánku stanovujú: "1. Údajmi pouzívanými pri výpocte poctu pracovníkov a financných súm sú údaje týkajúce sa posledného schváleného úctovného obdobia a vypocítané na rocnom základe. Zohladnujú sa odo dna úctovnej závierky. Výska zvoleného obratu sa vypocíta bez dane z pridanej hodnoty (DPH) a iných nepriamych daní. 2. Ak podnik v den úctovnej závierky zistí, ze na rocnom základe prekrocil pocet pracovníkov alebo financné limity stanovené v clánku 2, alebo klesol pod tento pocet pracovníkov a financné limity, nebude to mat za následok stratu alebo nadobudnutie statusu [MSP], pokial sa tieto limity neprekrocili v dvoch po sebe nasledujúcich úctovných obdobiach." 88 Clánok 4 prílohy I nariadenia c. 651/2014 stanovuje metódu výpoctu vztahujúcu sa na posledné schválené úctovné obdobie a na rocnom základe, ktorá má stanovit existenciu troch definicných kritérií MSP, ako sú uvedené v clánku 2 ods. 1 uvedenej prílohy, teda pocet zamestnancov menej ako 250 osôb, maximálny rocný obrat 50 miliónov eur a celková rocná súvaha nepresahujúca 43 miliónov eur. Okrem toho úcastníci konania nespochybnujú, ze v prípade existencie prepojených podnikov v zmysle clánku 3 ods. 3 tejto prílohy musí tento výpocet zahrnat relevantné údaje vsetkých týchto podnikov. V súlade s touto poziadavkou sa v bode 57 písm. d) in fine napadnutého rozhodnutia nachádza tabulka uvádzajúca kombinované údaje podniku príjemcu a spolocnosti N. týkajúce sa troch definicných kritérií MSP, ako sú uvedené v clánku 2 ods. 1 tej istej prílohy, za roky 2010 az 2015. 89 Na pojednávaní vsak Komisia s odvolaním sa na stranu 14 Prírucky pre uzívatelov k definícii MSP, ktorú v roku 2015 uverejnil Úrad pre vydávanie publikácií Európskej únie (OP), spochybnila, ze by sa clánok 4 ods. 2 prílohy I nariadenia c. 651/2014 uplatnoval na zmenu vlastníka podniku, akou je v prejednávanej veci zmena medzi spolocnostami P. a N. týkajúca sa prijímajúceho podniku. V tejto prírucke sa okrem iného uvádza, ze analogické pravidlo prílohy odporúcania o MSP sa "neuplatnuje v prípade podnikov, ktoré príslusné hranicné hodnoty pre MSP prekrocia v dôsledku zmeny vlastníctva, po fúzii alebo akvizícii", pricom takéto podniky "treba posúdit na základe ich vlastníckej struktúry v case uskutocnenia transakcie a nie v case poslednej úctovnej závierky". Po tomto konstatovaní nasleduje odkaz na oddiel 1.1.3.1, bod 6 písm. e) rozhodnutia Komisie z 18. decembra 2012 o prijatí pravidiel na zabezpecenie dôsledného overovania existencie a právneho postavenia úcastníkov nepriamych akcií, ako aj ich prevádzkovej schopnosti a financnej spôsobilosti, ktorí získavajú pomoc vo forme grantu v rámci siedmeho rámcového programu Európskeho spolocenstva v oblasti výskumu, technického rozvoja a demonstracných cinností a siedmeho rámcového programu Európskeho spolocenstva pre atómovú energiu (Euratom) v oblasti jadrového výskumu a odbornej prípravy (2012/838/EÚ, Euratom) ([156]Ú. v. EÚ L 359, 2012, s. 45), v ktorom sa skutocne spresnuje, ze uvedené "pravidlo sa neuplatnuje, ak sa malý a stredný podnik spojí s väcsou skupinou, alebo ho nadobudne väcsia skupina; v tomto prípade malý a stredný podnik stratí svoje postavenie okamzite odo dna transakcie". 90 V tejto súvislosti postacuje uviest, ze Prírucka pre uzívatelov k definícii MSP, na ktorú napadnuté rozhodnutie navyse ani neodkazuje, nepredstavuje právne záväzný text, ktorý by sa mohol odchýlit od záväzného pravidla uvedeného v clánku 4 ods. 2 prílohy I nariadenia c. 651/2014, alebo ho obmedzit. Rovnako "vyhlásenie o odmietnutí zodpovednosti" uvedené na jej druhej strane spresnuje, ze táto prírucka "slúzi ako vseobecná pomôcka pre podnikatelov a dalsie zainteresované strany pri uplatnovaní definície MSP", ale ze "nemá ziadnu právnu silu a ziadnym spôsobom Komisiu nezaväzuje", pricom "jediným autentickým základom na stanovenie podmienok urcenia, ci podnik patrí medzi MSP" je odporúcanie o MSP. Odkaz na oddiel 1.1.3.1 ods. 6 písm. e) rozhodnutia 2012/838 nemôze spochybnit toto posúdenie, kedze toto ustanovenie, ktorého pôsobnost je obmedzená na cinnosti výskumu a vzdelávania v jadrovej oblasti, sa v prejednávanej veci neuplatnuje. Preto je potrebné toto tvrdenie Komisie odmietnut ako nedôvodné. 91 Z týchto dôvodov bola Komisia v prejednávanej veci povinná uplatnit clánok 4 ods. 2 prílohy I nariadenia c. 651/2014. 92 Pritom vsak jednak ani z pripomienok slovenských orgánov zalozených do spisu, ani z napadnutého rozhodnutia, ani z písomností Komisie v priebehu konania, a to ani v nadväznosti na presnú písomnú otázku Vseobecného súdu v tejto súvislosti nevyplýva, ktoré schválené úctovné obdobie zohladnili uvedené orgány v prejednávanej veci pri výpocte na rocnom základe podla clánku 2 ods. 1 nariadenia c. 651/2014 v spojení s clánkom 3 ods. 3 a clánkom 4 ods. 2 prílohy I uvedeného nariadenia. Okrem toho sa pri uvedení kombinovaných údajov prijímajúceho podniku a spolocnosti N. za roky 2010 az 2012 v uvedenom rozhodnutí nezohladnuje skutocnost, ze pocas tohto obdobia a podstatnej casti roka 2013 bol prijímajúci podnik ovládaný spolocnostou P., ktorej údaje pritom neboli zohladnené. V kazdom prípade v case poskytnutia predmetnej pomoci 7. novembra 2013 je posledným schváleným úctovným obdobím, za ktoré sa mal vykonat výpocet na rocnom základe, rok 2012, pocas ktorého bol prijímajúci podnik ovládaný výlucne spolocnostou P., a nie spolocnostou N. Vo svojej odpovedi na písomné otázky Vseobecného súdu Komisia navyse potvrdila relevantnost roka 2012 na úcely uplatnenia clánku 4 ods. 1 tejto prílohy. 93 Aj za predpokladu, ze by bolo potrebné v tejto súvislosti zohladnit rok 2013, zalobkyna správne uvádza, ze rocná súvaha prijímajúceho podniku sa nevyhnutne vztahovala na údaje týkajúce sa obdobia, pocas ktorého jeho akcie este vlastnila spolocnost P., pricom zmena akcionára bola do slovenského obchodného registra zapísaná az 7. augusta 2013 [pozri bod 57 písm. d) tretí odsek napadnutého rozhodnutia]. V takom prípade na splnenie kritérií stanovených v clánku 2 ods. 1 nariadenia c. 651/2014 v spojení s clánkom 4 ods. 1 a 2 prílohy I uvedeného nariadenia a správne urcenie, ci prijímajúci podnik predstavoval v case poskytnutia predmetnej pomoci MSP, nestacilo zohladnit údaje nadobúdatelskej materskej spolocnosti ako prepojeného podniku s prijímajúcim podnikom, ktorý prevzal kontrolu v priebehu príslusného úctovného obdobia, ale bolo potrebné zohladnit aj údaje prevádzajúcej materskej spolocnosti, pod kontrolou ktorej uvedený podnik uskutocnil znacnú cast svojej hospodárskej cinnosti v rámci uvedeného úctovného obdobia. Akýkolvek iný výklad by bol totiz v rozpore so zmyslom clánku 4 ods. 2 uvedenej prílohy, ktorý má za ciel zabezpecit, aby bola pomoc skutocne pridelená MSP a aby definícia MSP nebola obchádzaná z cisto formálnych dôvodov (pozri v tomto zmysle rozsudok z 27. februára 2014, HaTeFo, [157]C-110/13, [158]EU:C:2014:114, bod [159]33 a citovanú judikatúru). 94 Z toho vyplýva, ze v prejednávanej veci boli tak slovenské orgány, ako aj Komisia povinné jednak presne urcit schválené úctovné obdobie a relevantný rok na úcely spolocného výpoctu príslusných údajov "prepojených podnikov" v zmysle clánku 2 ods. 1 nariadenia c. 651/2014 v spojení s clánkom 3 ods. 3 a clánkom 4 ods. 2 prílohy I uvedeného nariadenia a jednak spresnit, ktorá spolocnost alebo spolocnosti majú byt na tento úcel zohladnené. Okrem toho mali na tomto základe posúdit, ci boli podla clánku 4 ods. 2 uvedenej prílohy pocas dvoch po sebe nasledujúcich úctovných období prekrocené prahové hodnoty relevantné na kvalifikáciu prijímajúceho podniku ako MSP. 95 Ako vsak bolo uvedené v bodoch 83 a 84 vyssie, napadnuté rozhodnutie v tejto súvislosti mlcí, co potvrdzuje nedostatok vysetrovania a preskúmania skutocností relevantných v prejednávanej veci. Okrem toho je nedostatok nálezitej starostlivosti na strane Komisie pri vysetrovaní situácie spolocností P. a N., ako aj ich vedúcich zamestnancov, potvrdený na základe informácií uvedených v spise a nemozno ho odôvodnit tvrdením, ze táto institúcia sa mohla bez toho, aby mala pochybnosti v zmysle clánku 4 ods. 4 nariadenia 2015/1589, spoliehat na informácie predlozené slovenskými orgánmi z dôvodu, ze tieto boli viazané svojou povinnostou lojálnej spolupráce podla clánku 4 ods. 3 ZEÚ. 96 V prvom rade ako vyplýva z príloh A.21 a A.22 zaloby, v rokoch 2012 a 2013 boli predstavenstvá a správne rady prijímajúceho podniku a spolocnosti P. ciastocne a docasne zlozené z clenov tej istej rodiny, pricom jeden z jej clenov zasadal v oboch predstavenstvách. V tejto súvislosti sa Komisia aj napriek nepriamym dôkazom predlozeným zalobkynou pocas správneho konania, ktoré sa týkalo skupín podnikov spravovaných touto rodinou na Slovensku, a bez toho, aby v tejto súvislosti vykonala dodatocné vysetrovanie, spoliehala na nejasné tvrdenia slovenských orgánov, podla ktorých im jednak nebola akcionárska struktúra spolocnosti P. známa, pretoze takéto informácie nie sú verejne prístupné, a jednak tento clen uvedenej rodiny nebol pocas obdobia od 14. marca do 31. decembra 2012 akcionárom ani clenom inej spolocnosti usadenej na Slovensku. V kazdom prípade, ako bolo uvedené v bode 83 vyssie, tieto dôkazy neboli uvedené ani posúdené v napadnutom rozhodnutí. Napokon sa Komisia v tejto súvislosti nemohla obmedzit na zaujatie strucného stanoviska k situácii spolocnosti P. v liste z 9. júla 2015, aby v tejto súvislosti rozptýlila pochybnosti a odôvodnila, ze zalobkyna dostatocne poznala skutocnosti, ktoré viedli Komisiu ku kvalifikácii aj tejto spolocnosti ako MSP. 97 V druhom rade, pokial ide o situáciu spolocnosti N. a osobitne jej hlavného akcionára, napriek dôkazom predlozeným zalobkynou v priebehu správneho konania sa Komisia obmedzila na to, ze v bode 57 písm. d) na strane 16 sedemnástom odseku napadnutého rozhodnutia vágne konstatovala, spoliehajúc sa pritom na informácie poskytnuté slovenskými orgánmi, ze "väcsina podnikov, v ktorých [uvedený akcionár] zastáva riadiacu funkciu, nepôsobí na tom istom trhu ako [prijímajúci podnik]". Neuskutocnila vsak podrobnejsie vysetrovanie, pokial ide o otázku, ci spolocnost L., v ktorej bol tento akcionár predsedom predstavenstva, skutocne pôsobila na tom istom trhu alebo na prilahlom trhu v zmysle clánku 3 ods. 3 stvrtého a piateho pododseku prílohy I nariadenia c. 651/2014, hoci existovali dôlezité nepriame dôkazy v tomto zmysle vyvolávajúce pochybnosti, osobitne plán loziska Borský Peter, v ktorom sa jasne uvádza názov spolocnosti L. ako vlastníka zariadenia na tazbu piesku susediaceho so zariadeniami na tazbu zalobkyne a prijímajúceho podniku. 98 Z toho vyplýva, ze Komisia mala mat v tejto súvislosti pochybnosti v zmysle clánku 4 ods. 4 nariadenia 2015/1589. 99 V dôsledku toho je potrebné prvej výhrade vyhoviet bez toho, aby bolo potrebné rozhodnút o prípustnosti nového návrhu zalobkyne na vykonanie dôkazu týkajúceho sa rocných súvah prijímajúceho podniku v rokoch 2014 az 2018 (pozri bod 15 vyssie). - O druhej výhrade zalozenej na poskytnutí predmetnej pomoci na základe schémy pomoci 100 V druhej výhrade druhej casti druhého zalobného dôvodu zalobkyna Komisii v podstate vytýka, ze neoverila, ci predmetná pomoc zodpovedá kritériám stanoveným dotknutou schémou pomoci, najmä kritériu inovatívnej povahy investicného projektu. Tým sa snazí preukázat, ze táto pomoc v skutocnosti predstavovala pomoc ad hoc poskytnutú velkému podniku v zmysle clánku 6 ods. 3 písm. a) nariadenia c. 651/2014. 101 Komisia v podstate odpovedá, ze nie je oprávnená vyhlásit opatrenia splnajúce vsetky podmienky nariadenia c. 651/2014 za nezlucitelné s uvedeným nariadením len z dôvodu, ze tieto opatrenia prípadne odporujú dodatocným kritériám vyplývajúcim z vnútrostátneho práva. Kedze inovatívna povaha predmetnej pomoci nie je kritériom vyzadovaným uvedeným nariadením, podla Komisie nie je relevantná na úcely vyhlásenia zlucitelnosti. 102 Je potrebné konstatovat, ze tejto výhrade nemozno vyhoviet, kedze ziadne ustanovenie nariadenia c. 651/2014 nestanovuje poziadavku, aby Komisia overila, ci bola individuálna pomoc poskytnutá v súlade s kritériami na poskytnutie pomoci podla dotknutej schémy pomoci, co patrí predovsetkým do právomoci vnútrostátnych orgánov a súdov (pozri v tomto zmysle a analogicky rozsudok zo 6. júla 2017, Nerea, [160]C-245/16, [161]EU:C:2017:521, body [162]35 a [163]37, a návrhy, ktoré predniesol generálny advokát Campos Sánchez-Bordona vo veci Nerea, [164]C-245/16, [165]EU:C:2017:271, body [166]76 az [167]78). Ani clánok 6 ods. 3 písm. a) uvedeného nariadenia, ktorý sa podla zalobkyne mal v prejednávanej veci uplatnit z dôvodu, ze prijímajúci podnik bol velkým podnikom, ani clánok 14 toho istého nariadenia, takúto poziadavku nestanovujú. 103 Druhá výhrada druhej casti druhého zalobného dôvodu sa preto musí zamietnut ako nedôvodná. O tretej casti druhého zalobného dôvodu zalozenej na porusení clánku 108 ods. 2 ZFEÚ v spojení s clánkom 4 ods. 4 nariadenia 2015/1589 104 V tretej casti druhého zalobného dôvodu zalobkyna tvrdí, ze doslo k poruseniu clánku 108 ods. 2 ZFEÚ v spojení s clánkom 4 ods. 4 nariadenia 2015/1589 z dôvodu, ze Komisia napriek váznym tazkostiam, s ktorými sa stretla pri skúmaní predmetnej pomoci, upustila od zacatia formálneho vysetrovacieho konania. 105 Komisia sa domnieva, ze sa nikdy nestretla s váznymi tazkostami, pokial ide o zlucitelnost predmetnej pomoci s vnútorným trhom. 106 V tejto súvislosti postacuje konstatovat, ze vzhladom na vyhovenie prvej výhrade druhej casti druhého zalobného dôvodu z dôvodu existencie pochybností v zmysle clánku 4 ods. 4 nariadenia 2015/1589 (pozri body 81 az 99 vyssie), co pojmovo zodpovedá váznym tazkostiam (pozri v tomto zmysle rozsudok z 12. februára 2008, BUPA a i./Komisia, [168]T-289/03, [169]EU:T:2008:29, bod [170]328), je potrebné vyhoviet tretej casti druhého zalobného dôvodu. 107 Preto je potrebné zrusit napadnuté rozhodnutie a vyhoviet zalobe v celom rozsahu. O trovách 108 Podla clánku 134 ods. 1 rokovacieho poriadku úcastník konania, ktorý vo veci nemal úspech, je povinný nahradit trovy konania, ak to bolo v tomto zmysle navrhnuté. Kedze Komisia nemala úspech vo svojich dôvodoch, je opodstatnené ulozit jej povinnost nahradit trovy konania v súlade s návrhom zalobkyne. Z týchto dôvodov VSEOBECNÝ SÚD (tretia komora) rozhodol takto: 1. Rozhodnutie Komisie C(2017) 5050 final z 20. júla 2017 o investicnej pomoci pre slovenského výrobcu sklárskeho piesku NAJPI a. s. [SA.38121 (2016/FC) - Slovensko] sa zrusuje. 2. Európska komisia je povinná nahradit trovy konania. Collins Kreuschitz Steinfatt Rozsudok bol vyhlásený na verejnom pojednávaní v Luxemburgu 9. septembra 2020. Podpisy Obsah Okolnosti predchádzajúce sporu Konanie a návrhy úcastníkov konania Právny stav O zalobných dôvodoch smerujúcich k zruseniu O prípustnosti O veci samej O prvom zalobnom dôvode zalozenom na porusení clánku 15 ods. 1 nariadenia 2015/1589 v spojení s clánkom 4 toho istého nariadenia O prvej casti druhého zalobného dôvodu zalozenej na porusení clánku 107 ods. 3 písm. a) ZFEÚ O druhej casti druhého zalobného dôvodu zalozenej na porusení clánku 109 ZFEÚ v spojení s clánkom 58 ods. 1 a clánkom 6 ods. 3 písm. a) nariadenia c. 651/2014 - O prvej výhrade zalozenej na nesprávnej kvalifikácii prijímajúceho podniku ako MSP - O druhej výhrade zalozenej na poskytnutí predmetnej pomoci na základe schémy pomoci O tretej casti druhého zalobného dôvodu zalozenej na porusení clánku 108 ods. 2 ZFEÚ v spojení s clánkom 4 ods. 4 nariadenia 2015/1589 O trovách __________________________________________________________________ ( [171]*1 ) Jazyk konania: nemcina. References 1. file:///tmp/lynxXXXX4KyZmt/L85920-2057TMP.html#t-ECR_62017TJ0745_SK_01-E0001 2. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:C:2017:336:TOC 3. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:L:2008:214:TOC 4. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:C:2017:336:TOC 5. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:L:2014:187:TOC 6. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:L:2015:248:TOC 7. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:C:2017:336:TOC 8. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1998%3A154&locale=sk 9. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1998%3A154 10. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1998%3A154&anchor=#point45 11. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1998%3A154&anchor=#point46 12. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2011%3A341&locale=sk 13. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2011%3A341 14. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2011%3A341&anchor=#point59 15. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2017%3A409&locale=sk 16. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2017%3A409 17. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2017%3A409&anchor=#point29 18. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2008%3A422&locale=sk 19. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2008%3A422 20. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2008%3A422&anchor=#point37 21. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2008%3A422&anchor=#point40 22. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2010%3A783&locale=sk 23. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2010%3A783 24. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2010%3A783&anchor=#point62 25. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2010%3A783&anchor=#point63 26. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A310&locale=sk 27. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A310 28. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A310&anchor=#point35 29. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2019%3A634&locale=sk 30. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2019%3A634 31. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2019%3A634&anchor=#point132 32. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2019%3A634&anchor=#point135 33. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2019%3A634&anchor=#point140 34. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2019%3A634&anchor=#point144 35. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2019%3A172&locale=sk 36. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2019%3A172 37. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2019%3A172&anchor=#point99 38. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2019%3A634&locale=sk 39. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2019%3A634 40. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2019%3A634&anchor=#point138 41. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2019%3A634&locale=sk 42. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2019%3A634 43. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2019%3A634&anchor=#point140 44. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2019%3A634&locale=sk 45. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2019%3A634 46. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2019%3A634&anchor=#point141 47. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2019%3A172&locale=sk 48. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2019%3A172 49. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2019%3A172&anchor=#point101 50. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2019%3A172&anchor=#point103 51. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2019%3A634&locale=sk 52. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2019%3A634 53. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2019%3A634&anchor=#point142 54. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2019%3A634&anchor=#point143 55. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2019%3A634&locale=sk 56. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2019%3A634 57. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2019%3A634&anchor=#point144 58. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2019%3A634&locale=sk 59. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2019%3A634 60. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2019%3A634&anchor=#point146 61. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2019%3A634&locale=sk 62. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2019%3A634 63. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2019%3A634&anchor=#point138 64. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2019%3A634&anchor=#point140 65. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2019%3A634&anchor=#point144 66. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2019%3A634&anchor=#point146 67. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2019%3A634&locale=sk 68. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2019%3A634 69. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2019%3A634&anchor=#point140 70. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2019%3A634&anchor=#point144 71. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2019%3A634&locale=sk 72. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2019%3A634 73. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2019%3A501&locale=sk 74. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2019%3A501 75. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2019%3A501&anchor=#point31 76. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2017%3A631&locale=sk 77. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2017%3A631 78. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2017%3A631&anchor=#point57 79. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2017%3A631&anchor=#point84 80. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2017%3A803&locale=sk 81. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2017%3A803 82. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2017%3A803&anchor=#point40 83. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2017%3A803&anchor=#point59 84. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:C:2017:336:TOC 85. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:C:2013:209:TOC 86. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2019%3A172&locale=sk 87. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2019%3A172 88. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2019%3A172&anchor=#point59 89. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2019%3A172&anchor=#point86 90. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2019%3A172&anchor=#point87 91. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2019%3A172&anchor=#point99 92. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2019%3A634&locale=sk 93. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2019%3A634 94. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2019%3A634&anchor=#point128 95. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2019%3A634&anchor=#point138 96. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2019%3A172&locale=sk 97. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2019%3A172 98. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2019%3A172&anchor=#point57 99. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2019%3A172&anchor=#point59 100. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2019%3A634&locale=sk 101. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2019%3A634 102. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2019%3A634&anchor=#point127 103. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2019%3A634&anchor=#point128 104. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2019%3A172&locale=sk 105. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2019%3A172 106. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2019%3A172&anchor=#point78 107. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2019%3A172&anchor=#point79 108. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2019%3A634&locale=sk 109. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2019%3A634 110. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2019%3A634&anchor=#point93 111. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2019%3A634&anchor=#point94 112. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2019%3A437&locale=sk 113. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2019%3A437 114. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2019%3A437&anchor=#point123 115. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2016%3A145&locale=sk 116. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2016%3A145 117. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2016%3A145&anchor=#point71 118. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2016%3A145&anchor=#point72 119. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2016%3A570&locale=sk 120. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2016%3A570 121. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2016%3A570&anchor=#point41 122. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2019%3A634&locale=sk 123. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2019%3A634 124. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2019%3A634&anchor=#point83 125. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1997%3A10&locale=sk 126. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1997%3A10 127. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1997%3A10&anchor=#point22 128. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2009%3A319&locale=sk 129. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2009%3A319 130. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2009%3A319&anchor=#point136 131. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2019%3A634&locale=sk 132. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2019%3A634 133. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2019%3A634&anchor=#point81 134. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2019%3A634&anchor=#point82 135. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2008%3A482&locale=sk 136. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2008%3A482 137. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2008%3A482&anchor=#point65 138. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2019%3A172&locale=sk 139. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2019%3A172 140. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2019%3A172&anchor=#point65 141. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2019%3A172&anchor=#point102 142. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2019%3A634&locale=sk 143. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2019%3A634 144. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2019%3A634&anchor=#point135 145. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2016%3A570&locale=sk 146. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2016%3A570 147. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2016%3A570&anchor=#point44 148. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:L:2003:124:TOC 149. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A200&locale=sk 150. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A200 151. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A200&anchor=#point40 152. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2017%3A521&locale=sk 153. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2017%3A521 154. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2017%3A521&anchor=#point32 155. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2017%3A521&anchor=#point33 156. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:L:2012:359:TOC 157. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2014%3A114&locale=sk 158. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2014%3A114 159. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2014%3A114&anchor=#point33 160. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2017%3A521&locale=sk 161. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2017%3A521 162. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2017%3A521&anchor=#point35 163. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2017%3A521&anchor=#point37 164. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2017%3A271&locale=sk 165. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2017%3A271 166. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2017%3A271&anchor=#point76 167. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2017%3A271&anchor=#point78 168. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2008%3A29&locale=sk 169. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2008%3A29 170. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2008%3A29&anchor=#point328 171. file:///tmp/lynxXXXX4KyZmt/L85920-2057TMP.html#c-ECR_62017TJ0745_SK_01-E0001