ROZSUDOK VSEOBECNÉHO SÚDU (prvá rozsírená komora) z 13. mája 2020 ( [1]*1 ) "Státna pomoc - Odvetvie letectva - Pomoc poskytnutá Talianskom v prospech letísk na Sardínii - Rozhodnutie, ktorým sa pomoc vyhlasuje za ciastocne zlucitelnú a ciastocne nezlucitelnú s vnútorným trhom - Pripísatelnost státu - Príjemcovia - Výhoda v prospech zmluvných leteckých spolocností - Zásada súkromného subjektu v trhovom hospodárstve - Ovplyvnenie obchodu medzi clenskými státmi - Narusenie hospodárskej sútaze - Povinnost odôvodnenia - Schéma pomoci - Pomoc de minimis - Vymáhanie" Vo veci T-716/17, Germanwings GmbH, so sídlom v Kolíne (Nemecko), v zastúpení: A. Martin-Ehlers, advokát, zalobkyna, proti Európskej komisii, v zastúpení: T. Maxian Rusche a S. Noë, splnomocnení zástupcovia, zalovanej, ktorej predmetom je návrh podaný na základe clánku 263 ZFEÚ na zrusenie rozhodnutia Komisie (EÚ) 2017/1861 z 29. júla 2016 o státnej pomoci SA.33983 (2013/C) (ex 2012/NN) (ex 2011/N) - Taliansko - Kompenzácia letiskám na Sardínii za záväzky vyplývajúce zo sluzieb vo verejnom záujme (SVHZ) ([2]Ú. v. EÚ L 268, 2017, s. 1), VSEOBECNÝ SÚD (prvá rozsírená komora) v zlození: predseda komory S. Papasavvas, sudcovia J. Svenningsen (spravodajca), V. Valancius, Z. Csehi a P. Nihoul, tajomník: P. Cullen, referent, so zretelom na písomnú cast konania a po pojednávaní z 3. októbra 2019, vyhlásil tento Rozsudok Okolnosti predchádzajúce sporu O sporných opatreniach 1 Na ostrove Sardínia (Taliansko) sa nachádza pät letísk, medzi ktoré patria letiská Alghero, Cagliari-Elmas a Olbia. 2 Letisko Alghero prevádzkuje spolocnost So.Ge.A.Al SpA (dalej len "SOGEAAL"), ktorej základné imanie bolo v celom rozsahu upísané miestnymi verejnoprávnymi subjektmi a je vo väcsinovom vlastníctve Regione autonoma della Sardegna (Autonómny región Sardínia, Taliansko, dalej len "autonómny región"), a to aj nepriamo prostredníctvom spolocnosti Societŕ Finanziaria Industriale Regione Sardegna (SFIRS). Letisko Cagliari-Elmas prevádzkuje spolocnost So.G.Aer SpA (dalej len "SOGAER"), ktorej väcsinový podiel vlastní obchodná komora v Cagliari (dalej len "CCIA de Cagliari"), zatial co letisko Olbia prevádzkuje spolocnost GEASAR SpA (dalej len "GEASAR"), ktorá je zaregistrovaná v Olbii a ktorej väcsinový podiel patrí súkromnému podniku Meridiana SpA. O ustanoveniach prijatých autonómnym regiónom - O clánku 3 zákona c. 10/2010 3 Dna 13. apríla 2010 autonómny región prijal legge regionale n. 10 - Misure per lo sviluppo del trasporto aereo (regionálny zákon c. 10 - opatrenia na rozvoj leteckej dopravy) (Bollettino ufficiale della Regione autonoma della Sardegna c. 12 zo 16. apríla 2010) (dalej len "zákon c. 10/2010"). 4 Clánok 3 zákona c. 10/2010 s názvom "Stimuly na znízenie sezónnosti leteckých spojení ostrova" (Incentivi alla destagionalizzazione dei collegamenti aerei isolani) znie: "1. Výdavky vo výske 19700000 [eur] na rok 2010 a 24500000 [eur] na jednotlivé roky 2011 - 2013 sa povolia na financovanie letísk na ostrove s cielom posilnenia a rozvoja leteckej dopravy ako sluzby vseobecného hospodárskeho záujmu, a to aj znízením sezónnosti leteckých spojení ostrova v súlade s oznámením Komisie 2005/C 312/01 o usmerneniach Spolocenstva týkajúcich sa financovania letísk a státnej pomoci na zacatie cinnosti pre letecké spolocnosti s odletom z regionálnych letísk. 2. Kritériá, povaha a trvanie ponuky dopravy, ako aj pokyny týkajúce sa vypracovania plánov cinností zo strany spolocností prevádzkujúcich letiská, ktoré zohladnujú opatrenia týkajúce sa územnej kontinuity uvedené v clánku 2, sú vymedzené v uznesení výkonného výboru regiónu, ktoré sa prijme na návrh regionálnej rady pre dopravu po dohode s poradcami pre plánovanie, rozpocet, úver a regionálne plánovanie, cestovný ruch, remeselníctvo a obchod, polnohospodárstvo a polnohospodársku a pastiersku reformu, kultúrne hodnoty, informácie, volný cas a sport. 3. Uznesenie uvedené v odseku 2 a plány cinností, vrátane tých, ktoré uz boli vymedzené spolocnostami, ktoré prevádzkujú letiská, ku dnu nadobudnutia úcinnosti tohto zákona, spolu s príslusnými aktmi a zmluvami, sa financujú, ak sú vypracované v súlade s kritériami, povahou, trvaním ponuky dopravy a pokynmi uvedenými v odseku 2 a sú vopred predlozené na záväzné stanovisko príslusnému výboru." - O vykonávacích aktoch zákona c. 10/2010 5 V súlade s clánkom 3 ods. 2 zákona c. 10/2010 prijal výkonný orgán autonómneho regiónu viacero aktov na vykonanie opatrení stanovených v tomto clánku 3 (dalej len "vykonávacie akty"), a to najmä deliberazione della Giunta regionale n. 29/36 (rozhodnutie regionálnej rady c. 29/36) z 29. júla 2010 (dalej len "regionálne rozhodnutie c. 29/36"), deliberazione della Giunta regionale n. 43/37 (rozhodnutie regionálnej rady c. 43/37) zo 6. decembra 2010 (dalej len "regionálne rozhodnutie c. 43/37") a deliberazione della Giunta regionale n. 52/117 (rozhodnutie regionálnej rady c. 52/117) z 23. decembra 2011 (dalej len "regionálne rozhodnutie c. 52/117"), (dalej spolu s clánkom 3 zákona c. 10/2010 len "sporné opatrenia"). 6 Tieto vykonávacie akty v podstate definujú tri ciele "cinností", za ktoré mohli prevádzkovatelia letísk získat kompenzáciu od autonómneho regiónu na roky 2010 az 2013, a to: - zvysovanie leteckej prevádzky leteckými spolocnostami (dalej len "cinnost 1"), - propagácia ostrova Sardínia ako turistickej destinácie leteckými spolocnostami (dalej len "cinnost 2"), - dalsie propagacné cinnosti zverené prevádzkovatelmi letiska v mene autonómneho regiónu tretím poskytovatelom sluzieb iným ako leteckým spolocnostiam (dalej len "cinnost 3"). 7 Regionálne rozhodnutie c. 29/36 na jednej strane spresnovalo, ze pri uplatnovaní clánku 3 zákona c. 10/2010 ciel, ktorým bolo znízenie sezónnosti leteckých spojení, spocíval vo zvýsení frekvencie letov pocas strednej sezóny a zimnej sezóny, ako aj v otvorení nových leteckých spojení. Na druhej strane toto rozhodnutie uvádzalo, ze konecným cielom, ktorý sledujú opatrenia stanovené v clánku 3 zákona c. 10/2010 o podpore regionálnej politiky leteckej dopravy, je posilnenie hospodárskej, sociálnej a územnej súdrznosti, ako aj rozvoj miestnych ekonomík, cestovného ruchu a kultúry ostrova Sardínie. 8 V tejto súvislosti regionálne rozhodnutie c. 29/36 vymedzovalo kritériá, povahu a trvanie dopravných sluzieb, za ktoré sa mohla poskytnút kompenzácia v období rokov 2010 - 2013, ako aj vseobecné zásady vypracovávania a vyhodnocovania "plánov cinností" vypracovaných prevádzkovatelmi letísk. 9 Konkrétne na to, aby prevádzkovatel letiska získal financovanie stanovené zákonom c. 10/2010, musel predlozit autonómnemu regiónu na schválenie podrobný plán cinností. Tento plán mal urcit, ktoré cinnosti spomedzi cinností 1 az 3 uvedených v bode 6 vyssie mal prevádzkovatel letiska v úmysle vykonat, aby dosiahol ciele zákona c. 10/2010. Tento plán mal byt prípadne vykonaný osobitnými dohodami medzi prevádzkovatelom letiska a leteckými spolocnostami. 10 Ak chcel prevádzkovatel letiska získat financné prostriedky pre cinnost 1, plán cinností, ktorý predlozil autonómnemu regiónu, musel identifikovat "spojenia strategického záujmu" (vnútrostátne a medzinárodné) a stanovit rocné ciele v oblasti frekvencie letov, nových spojení a poctu cestujúcich. 11 Podla talianskych orgánov prevádzkovanie týchto spojení strategického záujmu predstavovalo sluzbu vseobecného hospodárskeho záujmu, ktorú letecké spolocnosti poskytovali za kompenzáciu. 12 Plán cinností vykonávajúci cinnost 2 mal vymedzovat konkrétne marketingové a reklamné cinnosti zamerané na zvýsenie poctu cestujúcich a na podporu spádovej oblasti letiska. 13 Regionálne rozhodnutie c. 29/36 stanovovalo, ze plány cinností museli byt podlozené odhadmi predpokladaných vyhliadok na ziskovost cinností, ktoré vymedzujú. 14 Z regionálneho rozhodnutia c. 29/36 vyplýva, ze plány cinností museli dodrziavat urcité zásady: - spojenia strategického záujmu urcené v plánoch sa nemohli prekrývat so spojeniami, ktoré uz boli prevádzkované v rámci rezimu záväzku vyplývajúceho zo sluzby vo verejnom záujme, - financovanie poskytnuté na kazdé subvencované spojenie by sa malo postupne znizovat, - financná dohoda uzavretá s leteckými spolocnostami mala zahrnat plán propagácie územia. 15 Ak by autonómny región zistil nezrovnalosti medzi plánmi cinností predlozenými prevádzkovatelmi letísk na jednej strane a ustanoveniami zákona c. 10/2010 a jeho vykonávacími aktmi na druhej strane, mohol pozadovat zmeny týchto plánov cinností. 16 Potom, ako autonómny región schválil rôzne plány cinností, ktoré mu predlozili prevádzkovatelia letísk, rozdelil financné prostriedky dostupné pre jednotlivé roky od roku 2010 do roku 2013 medzi prevádzkovatelov letísk. 17 Pokial suma príspevkov pozadovaných prevádzkovatelmi letísk prevysovala sumu stanovenú zákonom c. 10/2010, regionálne rozhodnutie c. 29/36 stanovovalo prednostné kritériá pre poskytnutie kompenzácie. 18 Konecné sumy rocných príspevkov boli urcené dodatocne s prihliadnutím na sumy, ktoré boli prípadne nizsie nez sumy stanovené v plánoch cinností a ktoré v rámci vykonávania uvedených plánov prevádzkovatelia letísk skutocne vyplatili. Na úcely potvrdenia týchto súm mali títo prevádzkovatelia predlozit správy spresnujúce najmä náklady, ktoré boli skutocne vynalozené na podniknuté úkony a ktoré mali byt dolozené dokladmi. 19 Okrem toho vykonávacie akty stanovovali, ze prevádzkovatelia letísk mali zabezpecit dohlad nad cinnostou leteckých spolocností. Ukladali najmä povinnost, aby osobitné dohody uzavreté medzi prevádzkovatelmi letísk a leteckými spolocnostami stanovili uplatnovanie sankcií voci leteckým spolocnostiam v prípade nedodrzania vopred stanovených cielov, najmä v oblasti frekvencie letov a poctu cestujúcich. 20 Napokon príspevky autonómneho regiónu boli vyplácané prostredníctvom regionálneho fondu zriadeného ad hoc, ktorý spravovala SFIRS a ktorej sa vypláccalo 4 % z celkových konecných súm uvedených príspevkov. Okrem toho, kedze len prvá splátka zodpovedajúca 20 % financných prostriedkov splatných za referencný rok bola a priori vyplatená, prevádzkovatelia letísk mohli poziadat SFIRS o financné preddavky, ktoré boli poskytnuté za protihodnotu spocívajúcu v zaplatení provízií a úrokov. O spornej zmluve 21 Zalobkyna, Germanwings GmbH, je letecká spolocnost zaoberajúca sa "low-cost" prepravou cestujúcich, ktorá vykonáva svoju cinnost od roku 2002, pricom prevádzkuje najmä siet spojení krátkych, stredných a dlhých letov predovsetkým s príletom a odletom z letísk Európskej únie, vrátane letiska Cagliari-Elmas. 22 SOGAER, ktorá prevádzkuje letisko Cagliari-Elmas, uverejnila na svojej internetovej stránke oznámenie, v ktorom vyzvala letecké spolocnosti, aby jej predlozili prevádzkové plány pre letecké spojenia s odletom a príletom na toto letisko, ako aj na úcely uzavretia marketingových zmlúv týkajúcich sa propagovania ostrova Sardínia. 23 SOGAER predlozila autonómnemu regiónu plány cinnosti na rok 2010 a na trojrocné obdobie 2011 - 2013 spolu s príslusnými ziadostami o financovanie. Tieto plány boli schválené a regionálnymi rozhodnutiami c. 43/37 a c. 52/117 boli stanovené sumy poskytnuté spolocnosti SOGAER na rok 2010 a na obdobie rokov 2011 - 2013. 24 Za týchto okolností zalobkyna a SOGAER uzavreli v roku 2012 zmluvu (dalej len "sporná zmluva"). Touto zmluvou sa zalobkyna zaviazala, ze za odmenu vo výske 30000 eur bude propagovat región Sardínia, Cagliari, ako aj priame letecké spojenia medzi letiskami Cagliari-Elmas a Kolín-Bonn (Nemecko), ako aj medzi letiskami Cagliari-Elmas a Stuttgart (Nemecko). Na tento úcel zalobkyna zverila organizáciu propagacnej kampane tretiemu poskytovatelovi sluzieb za celkové náklady vo výske 40000,18 eura, pricom rozdiel oproti sume 30000 eura pochádzajúcej od spolocnosti SOGAER znásala zalobkyna. Táto propagacná kampan sa uskutocnila od 10. decembra 2012 do 9. januára 2013. 25 Dna 20. decembra 2012 zalobkyna vystavila faktúru na sumu 30000 eur. SOGAER odpovedala na túto faktúru tak, ze zaplatila uvedenú sumu elektronickým prevodom z 19. apríla 2013 (dalej len "sporná platba"). O napadnutom rozhodnutí 26 Dna 30. novembra 2011 Talianska republika oznámila v súlade s clánkom 108 ods. 3 ZFEÚ Komisii zákon c. 10/2010, ktorý bol ako opatrenie preskúmaný v súlade s kapitolou III nariadenia (ES) c. 659/1999 Rady z 22. marca 1999 ustanovujúceho podrobné pravidlá na uplatnovanie clánku 93 Zmluvy o ES ([3]Ú. v. EÚ L 83, 1999, s. 1; Mim. vyd. 08/001, s. 339). 27 Listom z 23. januára 2013 Komisia informovala Taliansku republiku o svojom rozhodnutí zacat konanie vo veci formálneho zistovania upravené v clánku 108 ods. 2 ZFEÚ v súvislosti s oznámenou schémou (dalej len "sporná schéma pomoci"). Komisia uverejnením tohto rozhodnutia v Úradnom vestníku Európskej únie30. mája 2013 ([4]Ú. v. EÚ C 152, 2013, s. 30) vyzvala dotknuté strany, aby predlozili svoje pripomienky k údajnej schéme pomoci. 28 Talianske orgány, ako aj dotknuté strany, vrátane prevádzkovatelov letísk Alghero, Cagliari-Elmas a Olbia, predlozili písomné pripomienky. Zalobkyna nepredlozila písomné pripomienky. Komisia zaslala pripomienky dotknutých strán talianskym orgánom, ktoré sa k nim mohli vyjadrit. 29 Listami z 24. februára 2014 Komisia informovala 20. februára 2014 dotknuté strany o prijatí oznámenia s názvom "Usmernenia o státnej pomoci pre letiská a letecké spolocnosti" ([5]Ú. v. EÚ C 99, 2014, s. 3) a o skutocnosti, ze tieto usmernenia sa v prejednávanej veci uplatnia odo dna ich uverejnenia v úradnom vestníku. Dna 15. apríla 2014 bolo v úradnom vestníku uverejnené oznámenie, ktorým sa clenské státy a dotknuté strany vyzývali, aby do jedného mesiaca od uverejnenia uvedených usmernení predlozili pripomienky k uplatneniu uvedených usmernení v tejto veci ([6]Ú. v. EÚ C 113, 2014, s. 30). 30 Dna 29. júla 2016 Komisia prijala rozhodnutie (EÚ) 2017/1861 o státnej pomoci SA.33983 (2013/C) (ex 2012/NN) (ex 2011/N) - Taliansko - Kompenzácia letiskám na Sardínii za záväzky vyplývajúce zo sluzieb vo verejnom záujme (SVHZ) ([7]Ú. v. EÚ L 268, 2017, s. 1, dalej len "napadnuté rozhodnutie"), ktorého výrok znie: "Clánok 1 1. Schéma, ktorú Taliansko zaviedlo... zákonom [c. 10/2010] nepredstavuje státnu pomoc v zmysle clánku 107 ods. 1 [ZFEÚ] v prospech spolocností SOGEAAL, SOGAER..., a spolocnosti GEASAR... 2. Schéma, ktorú Taliansko zaviedlo zákonom c. 10/2010, predstavuje státnu pomoc v zmysle clánku 107 ods. 1 zmluvy v prospech spolocností Ryanair/AMS, easyJet, Air Berlin, Meridiana, Alitalia, Air Italy, Volotea, Wizzair, Norwegian, JET2.COM, Niki, Tourparade, [zalobkyna], Air Baltic a Vueling v rozsahu, v akom sa týka prevádzky týchto leteckých dopravcov na letisku Cagliari-Elmas a letisku Olbia. 3. Státnu pomoc uvedenú v odseku 2 Taliansko poskytlo v rozpore s clánkom 108 ods. 3 [ZFEÚ]. 4. Státna pomoc uvedená v odseku 2 je nezlucitelná s vnútorným trhom. Clánok 2 1. Taliansko vymôze od príjemcov státnu pomoc uvedenú v clánku 1 ods. 2. ... 3. Sumy, ktoré sa majú vrátit, musia zahrnat úroky plynúce odo dna, ked boli poskytnuté príjemcom, az do ich skutocného vrátenia. ... 5. Taliansko zrusí vsetky nevyplatené platby pomoci uvedenej v clánku 1 ods. 2 s úcinnostou od dátumu prijatia tohto rozhodnutia. Clánok 3 1. Vrátenie pomoci uvedenej v clánku 1 ods. 2 musí byt bezodkladné a úcinné. 2. Taliansko zabezpecí, aby sa toto rozhodnutie vykonalo do styroch mesiacov odo dna oznámenia tohto rozhodnutia. Clánok 4 1. Taliansko do dvoch mesiacov od oznámenia tohto rozhodnutia predlozí tieto informácie: - zoznam príjemcov, ktorí dostali pomoc v rámci schémy uvedenej v clánku 1 ods. 2, a celkovú sumu pomoci, ktorú kazdý z nich dostal na základe tejto schémy, - celkovú sumu (istinu a úroky z vymáhanej sumy), ktorej vrátenie sa od jednotlivých príjemcov pozadujú, - podrobný opis uz prijatých a plánovaných opatrení na dosiahnutie súladu s týmto rozhodnutím, - dokumenty, ktorými sa preukazuje, ze príjemcom bolo nariadené pomoc vrátit. 2. Taliansko bude informovat Komisiu o pokroku dosiahnutom v súvislosti s vnútrostátnymi opatreniami, ktoré sa prijali na vykonanie tohto rozhodnutia, az do úplného vrátenia pomoci uvedenej v clánku 2. Na poziadanie Komisie bezodkladne predlozí informácie o opatreniach, ktoré uz prijalo a plánuje prijat na dosiahnutie súladu s týmto rozhodnutím. Takisto poskytne podrobné informácie o výske pomoci a úroku z vymáhanej sumy, ktoré uz príjemcovia vrátili. Clánok 5 Toto rozhodnutie je urcené Talianskej republike." 31 Pokial ide o rozsah pôsobnosti napadnutého rozhodnutia, Komisia v odôvodneniach 344 az 346 tohto rozhodnutia uviedla, ze toto rozhodnutie sa nemá nevztahovat na opatrenia pomoci, ktoré uz boli predmetom samostatného vysetrovania v súvislosti s letiskom Alghero. Pokial ide totiz o toto letisko, zmluvy uzavreté medzi spolocnostami SOGEAAL a Ryanair Ltd, a to uz v roku 2003, ktorých platnost bola odvtedy predlzená, boli predmetom staznosti podanej istou talianskou leteckou spolocnostou. Na základe tejto staznosti Európska komisia zacala 12. septembra 2007 konanie vo veci formálneho zistovania stanoveného v clánku 108 ods. 2 ZFEÚ týkajúceho sa pravdepodobnej státnej pomoci poskytnutej letisku v Alghero a poskytnutej letiskom v Alghero v prospech spolocnosti Ryanair a iných leteckých dopravcov ([8]Ú. v. EÚ C 12, 2008, s. 7). Dna 27. júna 2012 bolo toto konanie rozsírené s cielom zahrnút dodatocné opatrenia prijaté Talianskom, ktoré neboli predmetom pôvodnej staznosti ([9]Ú. v. EÚ C 40, 2013, s. 15), medzi ktoré patrili "vsetky opatrenia poskytnuté spolocnosti Ryanair a jej dcérskej spolocnosti AMS, ako aj iným leteckým spolocnostiam, ktoré vyuzívajú letisko od roku 2000... zahrnajú[ce] najmä granty financných príspevkov poskytnutých priamo spolocnostou SOGEAAL alebo jej prostredníctvom formou viacerých dohôd o letiskových sluzbách a marketingových sluzbách uzavretých so spolocnostou Ryanair a dalsími leteckými dopravcami od roku 2000". 32 Uvedené konanie viedlo k tomu, ze Komisia prijala rozhodnutie (EÚ) 2015/1584 z 1. októbra 2014 o státnej pomoci SA.23098 (C 37/07) (ex NN 36/07), ktorú poskytlo Taliansko v prospech spolocnosti Societŕ di Gestione dell'Aeroporto di Alghero So.Ge.A.AL S.p.A. a iných leteckých dopravcov, ktorí pôsobia na letisku Alghero ([10]Ú. v. EÚ L 250, 2015, s. 38), v ktorom Komisia predovsetkým konstatovala, ze podla zásady súkromného subjektu v trhovom hospodárstve opatrenia vykonané autonómnym regiónom, najmä zmluvy uzavreté spolocnostou SOGEAAL, nad ktorou vykonáva dohlad uvedený región, s niektorými leteckými spolocnostami a týkajúce sa podpory a spustenia nových leteckých spojení s odletom a príletom na letisko Alghero, ako aj marketingových a reklamných sluzieb, nepredstavovali pomoc v zmysle clánku 107 ods. 1 ZFEÚ. Pokial ide o ostatné letecké spolocnosti vrátane zalobkyne, ktoré so spolocnostou SOGEAAL uzavreli podobné zmluvy, Komisia konstatovala, ze tieto zmluvy predstavujú pomoc v zmysle tohto istého ustanovenia, ktorá je nezlucitelná s vnútorným trhom. 33 Pokial vsak ide o obdobie rokov 2010 - 2013, zalobkyna neuzavrela so spolocnostou SOGEAAL zmluvu, na ktorú by sa vztahovala schéma pomoci zavedená zákonom c. 10/2010. 34 Z toho dôvodu, aj ked vsetky platby, ktoré SOGEAAL vyplatila za sluzby týkajúce sa cinností 1 a 2 a ktoré stanovuje zákon c. 10/2010, neboli uskutocnené na základe zmlúv skúmaných v rámci samostatného vysetrovania týkajúceho sa výlucne letiska Alghero, Komisia dospela k záveru, ze velká väcsina z nich bola posudzovaná v rámci tejto inej veci. Komisia okrem toho uviedla, ze "nie je jednoduché jasne rozlisovat jednotlivé zmluvy vo vsetkých prípadoch, kedze financné vztahy medzi spolocnostou SOGEAAL a daným leteckým dopravcom v príslusnom období môzu byt upravované rôznymi zmluvami, z ktorých iba niektoré sa vo [veci, v ktorej bolo vydané rozhodnutie 2015/1584] zohladnili". Usúdila tak, ze z pôsobnosti napadnutého rozhodnutia treba vylúcit vsetky dohody uzavreté medzi leteckými spolocnostami a spolocnostou SOGEAAL v rámci dotknutej schémy v prejednávanej veci, alebo inak povedané, cast sporných opatrení týkajúcich sa letiska Alghero. 35 Komisia napokon v napadnutom rozhodnutí usúdila, ze konanie, ktoré bolo zacaté v prejednávanej veci, sa nevztahuje na údajnú pomoc poskytnutú prevádzkovatelmi letísk iným poskytovatelom sluzieb, nez sú letecké spolocnosti, na cinnost 3. V odôvodnení 346 napadnutého rozhodnutia tak dospela k záveru, ze sa k tomuto bodu nemôze vyjadrit. O vývoji po prijatí napadnutého rozhodnutia 36 Zalobkyna sa s napadnutým rozhodnutím oboznámila listom autonómneho regiónu zo 4. augusta 2016, ktorý jej bol dorucený 15. augusta 2016. Autonómny región v nom zalobkynu informoval o prijatí napadnutého rozhodnutia a vyzval ju, aby na základe skrátenej verzie napadnutého rozhodnutia pripojenej k uvedenému listu uviedla, ktoré údaje majú byt vynechané v znení uverejnenom v úradnom vestníku, ktoré bolo uverejnené 18. októbra 2017. 37 Zalobkyna odpovedala autonómnemu regiónu listom z 19. augusta 2016, pricom uviedla, ze nie je schopná v plnom rozsahu pochopit napadnuté rozhodnutie z dôvodu chýbajúcich výnatkov. V tomto liste vsak vymedzila skutocnosti, ktoré povazovala za dôverné. 38 Dna 7. júna 2017 prijal autonómny región rozhodnutie o vymáhaní, ktoré bolo zalobkyni zaslané 10. augusta 2017 spolu s kópiou napadnutého rozhodnutia v nedôvernej verzii, pokial islo o nu. V uvedenom rozhodnutí bola zalobkyni ulozená povinnost vrátit autonómnemu regiónu sumu vo výske 28881 eur, zvýsenú o úroky vo výske 1678,48 eura, teda celkovo 30559,48 eura. 39 V nadväznosti na toto rozhodnutie o vymáhaní zalobkyna e-mailom zo 14. augusta 2017 napadla pred Komisiou povinnost vrátit sumu pozadovanú v uvedenom rozhodnutí v rozsahu, v akom predstavuje pomoc de minimis v zmysle nariadenia Komisie (ES) c. 1998/2006 z 15. decembra 2006 o uplatnovaní clánkov [107 a 108 ZFEÚ] na pomoc de minimis ([11]Ú. v. EÚ L 379, 2006, s. 5, dalej len "nariadenie de minimis z roku 2006"). Zalobkyna okrem toho poziadala Komisiu o vydanie písomného potvrdenia v tomto zmysle, na ktoré by sa mohla odvolávat v rámci vnútrostátnej zaloby, ktorú zamýslala podat proti uvedenému rozhodnutiu. 40 Elektronickou postou z 18. augusta 2017 Komisia informovala zalobkynu, ze nemôze vydat pozadované potvrdenie, pricom najmä po prvé spresnila, ze napadnuté rozhodnutie nestanovuje výnimku z povinnosti vymáhania pomoci de minimis, ci uz v rámci systému nariadenia de minimis z roku 2006, alebo nariadenia Komisie (EÚ) c. 1407/2013 z 18. decembra 2013 o uplatnovaní clánkov 107 a 108 [ZFEÚ] na pomoc de minimis ([12]Ú. v. EÚ L 352, 2013, s. 1, dalej len "nariadenie de minimis z roku 2013"), a po druhé, ze "podmienka transparentnosti", stanovená v kazdom z týchto nariadení nebola splnená. 41 E-mailom z 23. augusta 2017 zalobkyna napadla analýzu Komisie. Zalobkyna následne telefonicky kontaktovala právnu sluzbu Komisie, ktorá jej e-mailom z 13. októbra 2017 oznámila, ze stanovisko sluzieb Komisie sa nezmenilo. Konanie a návrhy úcastníkov konania 42 Zalobkyna návrhom doruceným do kancelárie Vseobecného súdu 18. októbra 2017 podala túto zalobu. 43 Dna 5. apríla 2018 bola po opakovaných podaniach vyjadrení ukoncená písomná cast konania. 44 Dna 16. mája 2018 Vseobecný súd po vypocutí úcastníkov konania rozhodol prerusit konanie az do skoncenia písomnej casti konania v súvisiacich veciach Ryanair a Airport Marketing Services/Komisia (T-833/17) a easyJet Airline/Komisia (T-8/18), k comu doslo v týchto veciach 21. septembra a 23. júla 2018. 45 Dna 19. júna 2019 Vseobecný súd na svojej plenárnej schôdzi na základe clánku 28 rokovacieho poriadku a na návrh prvej komory a podpredsedu rozhodol postúpit túto vec prvej rozsírenej komore zlozenej z piatich sudcov. 46 Vseobecný súd na základe návrhu sudcu spravodajcu rozhodol o zacatí ústnej casti konania. Na tieto úcely boli zalobkyna a Komisia vyzvané, aby predlozili dokumenty a písomne odpovedali na otázky polozené Vseobecným súdom v rámci opatrení na zabezpecenie priebehu konania. Týmto opatreniam vyhoveli v stanovenej lehote 3. septembra 2019. Dna 6. septembra 2019 Komisia následne predlozila doplnenie k odpovedi na uvedené opatrenia na zabezpecenie priebehu konania, ktoré bolo zalozené do spisu. 47 Prednesy úcastníkov konania a ich odpovede na otázky, ktoré im polozil Vseobecný súd, boli vypocuté na pojednávaní 3. októbra 2019. Pri tejto prílezitosti Komisia spresnila, ze na rozdiel od znenia dupliky, v ktorej sa uvádzalo, ze navrhuje zamietnut zalobu ako neprípustnú alebo subsidiárne ako nedôvodnú, v skutocnosti navrhuje zamietnut zalobu ako nedôvodnú. 48 Zalobkyna navrhuje, aby Vseobecný súd: - zrusil napadnuté rozhodnutie a najmä jeho clánok 1 ods. 2 v rozsahu, v akom je v nom uvedená zalobkyna, ako aj jeho clánok 2 ods. 1 v rozsahu, v akom sa ulozené vymáhanie týka zalobkyne, - ulozil Komisii povinnost nahradit trovy konania. 49 Komisia navrhuje, aby Vseobecný súd: - zamietol zalobu ako nedôvodnú, - ulozil zalobkyni povinnost nahradit trovy konania. Právny stav 50 Zalobkyna na podporu svojej zaloby uvádza tri zalobné dôvody na zrusenie napadnutého rozhodnutia, ktoré sa v podstate zakladajú: - po prvé na porusení clánku 107 ods. 1 ZFEÚ, pretoze Komisia nepreukázala existenciu pomoci, kedze nepreskúmala, ci SOGAER konala ako súkromný subjekt v trhovom hospodárstve, - po druhé na porusení clánku 107 ods. 1 ZFEÚ, pretoze Komisia nepreukázala, ze pomoc, z ktorej mala mat prospech zalobkyna, narúsala alebo mohla narusit hospodársku sútaz a ovplyvnovala obchod medzi clenskými státmi, - po tretie na nesprávnom právnom posúdení z dôvodu, ze Komisia nepreskúmala, ci sporná platba predstavovala pomoc de minimis. O prvom zalobnom dôvode zalozenom na porusení clánku 107 ods. 1 ZFEÚ, pretoze Komisia nepreukázala existenciu pomoci, kedze nepreskúmala, ci SOGAER konala ako súkromný subjekt v trhovom hospodárstve 51 Na podporu prvého zalobného dôvodu, ktorý sa delí na dve casti, zalobkyna uvádza, ze Komisia nepreukázala existenciu pomoci v jej prospech. V rámci prvej casti prvého zalobného dôvodu zalobkyna v podstate tvrdí, ze vzhladom na to, ze treba rozlisovat dve rôzne "úrovne", a to úroven autonómneho regiónu a úroven prevádzkovatelov letísk, je relevantnou úrovnou na úcely posúdenia existencie státnej pomoci, na rozdiel od prístupu sledovaného v napadnutom rozhodnutí, úroven prevádzkovatelov letísk, medzi ktorých v prvom rade patrí SOGAER. 52 V rámci druhej casti zalobkyna tvrdí, ze preskúmanie existencie státnej pomoci na úrovni spolocnosti SOGAER umoznilo Komisii dospiet k záveru, ze sporná platba spadá do pôsobnosti zásady súkromného subjektu v trhovom hospodárstve (dalej len "zásada súkromného subjektu"). 53 Komisia navrhuje, aby bol prvý zalobný dôvod zamietnutý ako neúcinný a v kazdom prípade ako nedôvodný. Okrem toho vznása viacero námietok neprípustnosti, o ktorých treba v rozsahu, v akom sa týkajú oboch castí prvého zalobného dôvodu, rozhodnút v rámci postupného preskúmania týchto castí. O prvej casti prvého zalobného dôvodu týkajúcej sa relevantnej úrovne na posúdenie existencie státnej pomoci 54 Zalobkyna tvrdí, ze na úcely posúdenia existencie státnej pomoci v prejednávanej veci bola relevantnou úrovnou na analýzu úroven spolocnosti SOGAER, kedze v podstate bolo potrebné preskúmat jej konanie nezávisle od spornej schémy pomoci stanovenej autonómnym regiónom. 55 Zalobkyna v prvom rade zdôraznuje, ze sporná schéma pomoci sama osebe neobsahuje dotáciu urcenú v jej prospech. Ako totiz vyplýva najmä z odôvodnení 76, 78 a 86 písm. d) napadnutého rozhodnutia, autonómny región poskytol svoje financné prostriedky prevádzkovatelom letísk, a nie leteckým spolocnostiam, s ktorými ani nemal zmluvný vztah. Tento región bol nanajvýs zdrojom financovania platieb uskutocnených leteckým spolocnostiam. 56 V druhom rade prevádzkovatelia letísk sa sami rozhodli uzavriet zmluvy s leteckými spolocnostami a prípadne poziadat o financné prostriedky od autonómneho regiónu s cielom previest ich na letecké spolocnosti, kedze títo prevádzkovatelia nemali nijaký záväzok pozadovat uvedené financné prostriedky. Uvedený región totiz nekontroluje SOGAER ani CCIA de Cagliari, ktorá je verejnoprávnym subjektom nezávislým od autonómneho regiónu, a preto nie je schopná vyvinút tlak na SOGAER, aby ju prinútila poziadat o financné prostriedky. Okrem toho prípadné rozhodnutie prevádzkovatelov letísk poziadat o financné prostriedky by záviselo od ich vlastných ekonomických úvah, a to o to viac, ze títo prevádzkovatelia na to, aby mohli získat prístup k financným prostriedkom, museli zaplatit regiónu "odmenu", teda zrázku vo výske 4 %, ako aj prípadne poplatky a úroky uvedené v bode 20 vyssie. Od uvedeného regiónu tak ziadali financné prostriedky len vtedy, ak ocakávané zisky vyplývajúce zo zmluvy s danou leteckou spolocnostou presiahli náklady zodpovedajúce tejto odmene, ako aj vsetky ostatné relevantné náklady. 57 Podla zalobkyne v skutocnosti treba, a to bez ohladu na spornú schému pomoci, preskúmat konanie spolocnosti SOGAER z hladiska právnych predpisov upravujúcich státnu pomoc, kedze SOGAER vzhladom na to, ze jej základné imanie je vo výske 94,35 % vo vlastníctve obchodnej komory CCIA de Cagliari, predstavuje verejný podnik, ako bolo konstatované v odôvodnení 55 napadnutého rozhodnutia v zmysle smernice Komisie 2006/111/ES zo 16. novembra 2006 o transparentnosti financných vztahov clenských státov a verejných podnikov a o financnej transparentnosti v niektorých podnikoch ([13]Ú. v. EÚ L 318, 2006, s. 17). SOGAER sa nachádza v podobnej situácii ako prevádzkovatelia letísk Pau-Béarn a Nîmes-Uzčs-Le Vigan, ktorí sú tiez kontrolovaní miestnymi obchodnými komorami, ktoré sú orgánmi francúzskeho státu, ako to konstatoval aj Vseobecný súd vo svojich rozsudkoch z 13. decembra 2018, Ryanair a Airport Marketing Services/Komisia ([14]T-53/16, [15]EU:T:2018:943), a z 13. decembra 2018, Ryanair a Airport Marketing Services/Komisia ([16]T-165/15, [17]EU:T:2018:953). 58 Komisia vznása námietku neprípustnosti, ktorá sa v podstate vztahuje na celú prvú cast prvého zalobného dôvodu. Komisia subsidiárne navrhuje zamietnut túto prvú cast ako nedôvodnú. - O prípustnosti prvej casti prvého zalobného dôvodu 59 Komisia usudzuje, ze zalobkyna v rámci repliky pripustila, ze zásada súkromného subjektu nebola uplatnitelná na autonómny región, a uviedla argumentáciu zalozenú na skutocnosti, ze SOGAER, a nie autonómny región, je jediným orgánom poskytujúcim predmetnú pomoc. Táto argumentácia, ktorá v podstate predstavuje prvú cast prvého zalobného dôvodu, je nová, a preto neprípustná. 60 Zalobkyna v odpovedi na otázku Vseobecného súdu nesúhlasí s tým, ze by prvá cast mala byt neprípustná. 61 V tejto súvislosti treba pripomenút, ze tvrdenia, ktorých podstata úzko súvisí s dôvodom na zrusenie uvedeným v zalobe, nemozno povazovat za nové dôvody v zmysle rokovacieho poriadku, hoci boli po prvýkrát uvedené v replike. Takéto tvrdenia sú len rozsírením uz skôr uvedeného zalobného dôvodu a ich predlozenie v stádiu repliky súd Únie povoluje (pozri v tomto zmysle rozsudok z 28. januára 1999, BAI/Komisia, [18]T-14/96, [19]EU:T:1999:12, bod [20]66 a citovanú judikatúru). Na prípustnost takýchto tvrdení uvádzaných v replike na úcely rozsírenia zalobných dôvodov obsiahnutých v zalobe sa nemozno odvolávat najmä s cielom napravit nesplnenie poziadaviek clánku 76 písm. d) rokovacieho poriadku, ku ktorému doslo v case podania zaloby, pretoze by to toto ustanovenie zbavovalo akéhokolvek zmyslu (pozri v tomto zmysle uznesenie z 19. mája 2008, TF1/Komisia, [21]T-144/04, [22]EU:T:2008:155, bod [23]30). 62 Hoci je v prejednávanej veci pravda, ze zalobkyna v zalobe výslovne nespresnila, ze SOGAER povazuje za orgán "poskytujúci" predmetnú pomoc, spochybnila v nej prístup, ktorý Komisia prijala v napadnutom rozhodnutí. Zalobkyna uz v zalobe tvrdila, ze namiesto opatrení prijatých autonómnym regiónom mala byt skôr preskúmaná sporná zmluva z hladiska zásady súkromného subjektu, pricom uviedla, ze "schéma stanovená [zákonom c. 10/2010] nie je relevantná, pretoze sama osebe neobsahovala nijakú dotáciu v prospech zalobkyne", ze "[autonómny región] nevyplatil dotáciu v prospech zalobkyne", ze "dotácia [bola] vyplatená leteckým spolocnostiam leteckými prevádzkovatelmi, hoci práve tento zmluvný vztah [mal] byt preskúmaný z hladiska existencie pomoci" a ze "rozhodujúcou skutocnostou [bolo]... uzavretie marketingovej dohody medzi prevádzkovatelom letiska na jednej strane a zalobkynou na druhej strane". 63 Okrem toho sa zalobkyna uz v zalobe odvolávala na skutocnost, ze SOGAER je verejným podnikom, co podla nej bolo dôvodom na preskúmanie, ci tento prevádzkovatel letiska konal ako súkromný subjekt. 64 Z toho vyplýva, ze argumentácia zalobkyne, podla ktorej je SOGAER orgánom poskytujúcim príslusnú pomoc, nie je nová a ze tvrdenia uvedené v replike v rámci prvej casti predstavujú rozsírenie prvého zalobného dôvodu uvedeného v zalobe. Prvá cast prvého zalobného dôvodu je preto prípustná. - O dôvodnosti prvej casti prvého zalobného dôvodu 65 Podla clánku 107 ods. 1 ZFEÚ pomoc poskytovaná státmi alebo akoukolvek formou zo státnych prostriedkov, ktorá narúsa hospodársku sútaz alebo hrozí jej narusením tým, ze zvýhodnuje urcitých podnikatelov alebo výrobu urcitých druhov tovaru, je nezlucitelná s vnútorným trhom, pokial ovplyvnuje obchod medzi clenskými státmi. Kvalifikácia pomoci ako "státnej pomoci" v zmysle clánku 107 ods. 1 ZFEÚ tak predpokladá splnenie styroch podmienok, a to ze existuje zásah zo strany státu alebo zo státnych prostriedkov, ze tento zásah môze ovplyvnit obchod medzi clenskými státmi, ze priznáva selektívnu výhodu svojmu príjemcovi a ze narúsa alebo hrozí narusením hospodárskej sútaze (pozri rozsudok z 13. septembra 2017, ENEA, [24]C-329/15, [25]EU:C:2017:671, bod [26]17 a citovanú judikatúru). 66 Pokial ide o prvú z podmienok týkajúcich sa kvalifikácie státnej pomoci, treba pripomenút, ze zásah zo strany státu alebo zo státnych prostriedkov nemusí byt nevyhnutne opatrením prijatým ústrednými orgánmi státnej správy dotknutého státu. Toto opatrenie môze byt vydané aj miestnym orgánom státnej správy, akým je autonómny región. Opatrenie prijaté samosprávnym územným celkom a nie ústredným orgánom státnej správy môze totiz takisto predstavovat pomoc, pokial sú splnené podmienky stanovené v clánku 107 ods. 1 ZFEÚ (rozsudky zo 14. októbra 1987, Nemecko/Komisia, [27]248/84, [28]EU:C:1987:437, bod [29]17, a zo 6. septembra 2006, Portugalsko/Komisia, [30]C-88/03, [31]EU:C:2006:511, bod [32]55). Inými slovami, opatrenia prijaté orgánmi clenských státov pôsobiacimi na inej nez celostátnej úrovni, decentralizovanými, federálnymi, regionálnymi alebo inými orgánmi bez ohladu na ich právne postavenie ci zameranie, spadajú z rovnakého dôvodu ako opatrenia prijaté federálnou alebo ústrednou vládou do pôsobnosti clánku 107 ods. 1 ZFEÚ, ak sú splnené podmienky upravené týmto ustanovením (rozsudky zo 6. marca 2002, Diputación Foral de Álava a i./Komisia, [33]T-92/00 a T-103/00, [34]EU:T:2002:61, bod [35]57, a z 12. mája 2011, Région Nord-Pas-de-Calais a Communauté d'agglomération du Douaisis/Komisia, [36]T-267/08 a T-279/08, [37]EU:T:2011:209, bod [38]108). 67 Pokial ide este o túto prvú podmienku, treba pripomenút, ze na to, aby sa mohli výhody povazovat za pomoc v zmysle clánku 107 ods. 1 ZFEÚ, musia byt jednak poskytnuté priamo alebo nepriamo zo státnych prostriedkov a jednak musia byt pripísatelné státu (pozri rozsudky zo 16. mája 2002, Francúzsko/Komisia, [39]C-482/99, [40]EU:C:2002:294, bod [41]24 a citovanú judikatúru, a z 13. septembra 2017, ENEA, [42]C-329/15, [43]EU:C:2017:671, bod [44]20 a citovanú judikatúru), pricom tieto dve podmienky sú kumulatívne (pozri v tomto zmysle rozsudky z 28. marca 2019, Nemecko/Komisia, [45]C-405/16 P, [46]EU:C:2019:268, body [47]48 a [48]63 a citovanú judikatúru, a z 5. apríla 2006, Deutsche Bahn/Komisia, [49]T-351/02, [50]EU:T:2006:104, bod [51]103 a citovanú judikatúru). 68 V prejednávanej veci Komisia v odôvodneniach 355 az 361 napadnutého rozhodnutia, nachádzajúcich sa v bode "7.2.1.2 Státne prostriedky a pripísatelnost státu", spolocne preskúmala obe ciastkové podmienky týkajúce sa pouzívania státnych prostriedkov a pripísatelnosti státu. V odôvodnení 356 tohto rozhodnutia najskôr konstatovala, ze pokial ide o spornú schému pomoci, je financovaná z prostriedkov autonómneho regiónu, a kedze vychádza z regionálneho zákona, je pripísatelná tomuto regiónu a v konecnom dôsledku talianskemu státu. 69 Komisia dalej v odôvodneniach 357 az 360 napadnutého rozhodnutia preskúmala financné toky prevádzkovatelov letísk smerom k leteckým spolocnostiam. V tomto rámci opísala mechanizmus zavedený autonómnym regiónom, podla ktorého tento státny subjekt poskytuje financovanie prevádzkovatelom letísk, ktorí on poziadali, pod podmienkou, ze mu títo prevádzkovatelia predlozia na schválenie plány cinností, v ktorých títo prevádzkovatelia mali podrobne opísat spôsob, akým chcú uvedené financné prostriedky pouzit, najmä na odmenovanie zmluvných leteckých spolocností, ako to vyplýva z podrobného opisu fungovania spornej schémy pomoci vykonaného v bode "2.7. Mechanizmus a struktúra financovania zavedené regiónom Sardínia" napadnutého rozhodnutia. Komisia vychádzala z tohto opisu, ked dospela k záveru uvedenému v odôvodnení 360 napadnutého rozhodnutia, podla ktorého sa majú prevádzkovatelia letísk povazovat za sprostredkovatelov medzi autonómnym regiónom a leteckými spolocnostami, takze platby prijaté týmito spolocnostami boli financované z financných prostriedkov uvedeného regiónu a boli mu pripísatelné. 70 Na základe tohto odôvodnenia preukazujúceho vztah medzi autonómnym regiónom a leteckými spolocnostami Komisia v odôvodnení 361 napadnutého rozhodnutia dospela k záveru, ze platby zo strany prevádzkovatelov letísk v prospech týchto spolocností boli financované zo státnych prostriedkov Talianska a sú mu pripísatelné. 71 Zalobkyna svojou argumentáciou v rámci prvej casti prvého zalobného dôvodu v podstate spochybnuje toto odôvodnenie. Nespochybnuje, ako o tom rozhodla Komisia v odôvodnení 356 napadnutého rozhodnutia, ze financné prostriedky poskytnuté prevádzkovatelom letísk na viacrocné obdobie, aby vyvíjali cinnosti na propagáciu regiónu Sardínia ako turistickej destinácie, predstavovali prostriedky autonómneho regiónu, a teda talianskeho státu, a ze rozhodnutie poskytnút takéto financné prostriedky uvedeným prevádzkovatelom bolo pripísatelné uvedenému regiónu, a teda uvedenému státu. Spochybnuje vsak záver Komisie vyplývajúci z odôvodnení 358 az 360 napadnutého rozhodnutia, podla ktorého týchto prevádzkovatelov vrátane spolocnosti SOGAER mozno povazovat za sprostredkovatelov medzi regiónom a leteckými spolocnostami. 72 Hoci je podla zalobkyne pravda, ze sporná platba bola vykonaná zo "státnych prostriedkov" a bola pripísatelná talianskemu státu, nevyplýva to zo zapojenia spolocnosti SOGAER do spornej schémy pomoci zavedenej autonómnym regiónom, ale skôr zo skutocnosti, ze SOGAER je verejným podnikom kontrolovaným talianskym státnym orgánom, a to obchodnou komorou CCIA de Cagliari. Inými slovami, Komisia nesprávne dospela k záveru, ze sporná platba zahrnala zásah talianskeho státu skôr prostredníctvom uvedeného regiónu nez prostredníctvom spolocnosti SOGAER. Za týchto podmienok SOGAER predstavovala relevantnú "úroven" na posúdenie existencie státnej pomoci. 73 V tejto súvislosti treba konstatovat, ze hoci zalobkyna výslovne neuvádza dve kumulatívne ciastkové podmienky tvoriace prvú z podmienok týkajúcich sa kvalifikácie státnej pomoci, implicitne, ale nevyhnutne spochybnuje tak na jednej strane státny regionálny pôvod penazí pouzitých prevádzkovatelmi letísk na odmenovanie leteckých spolocností v rámci zmlúv, ktoré s nimi uzavreli, ako aj na druhej strane pripísatelnost platieb uskutocnených týmito prevádzkovatelmi v rámci plnenia zmlúv, ktoré uzavreli s leteckými spolocnostami, akou je zalobkyna, autonómnemu regiónu. 74 Pokial ide o pouzitie regionálnych "prostriedkov", treba zamietnut argumentáciu zalobkyne, podla ktorej financné prostriedky autonómneho regiónu nie sú relevantné, kedze boli poskytnuté prevádzkovatelom letísk, a nie leteckým spolocnostiam, ktorým boli vyplatené platby az od uvedených prevádzkovatelov. 75 Treba totiz pripomenút, ze uz bolo rozhodnuté, ze pri skúmaní opatrenia môze byt Komisia nútená preskúmat, ci mozno urcitú výhodu povazovat za nepriamo poskytnutú iným subjektom, nez je okamzitá moznost prevodu státnych prostriedkov (pozri v tomto zmysle rozsudok z 13. júna 2002, Holandsko/Komisia, [52]C-382/99, [53]EU:C:2002:363, body [54]61 az [55]62). V tejto súvislosti súd Únie tiez pripustil, ze priamo poskytnutá výhoda urcitým fyzickým alebo právnickým osobám môze predstavovat nepriamu pomoc, a preto státnu pomoc pre iné právnické osoby, ako sú podniky (pozri v tomto zmysle rozsudky z 19. septembra 2000, Nemecko/Komisia, [56]C-156/98, [57]EU:C:2000:467, body [58]22 az [59]35; z 13. júna 2002, Holandsko/Komisia, [60]C-382/99, [61]EU:C:2002:363, body [62]38 a [63]60 az [64]66; zo 4. marca 2009, Associazione italiana del risparmio gestito a Fineco Asset Management/Komisia, [65]T-445/05, [66]EU:T:2009:50, bod [67]127 a citovanú judikatúru, a z 15. júna 2010, Mediaset/Komisia, [68]T-177/07, [69]EU:T:2010:233). 76 V prejednávanej veci treba financné prostriedky poskytnuté prevádzkovatelom letísk povazovat za nepriamo poskytnuté leteckým spolocnostiam, kedze mechanizmus stanovený autonómnym regiónom umoznoval zabezpecit, aby tieto penazné prostriedky zodpovedali odmenám, ktoré uvedení prevádzkovatelia vyplácali týmto spolocnostiam. Z tohto dôvodu treba uviest, ze hoci zalobkyna spochybnuje úlohu sprostredkovatelov, ktorú zohrávali prevádzkovatelia letísk, nespochybnila existenciu alebo fungovanie uvedeného mechanizmu. 77 Tento mechanizmus pritom stanovoval urcitý druh mechanizmu vyrovnania dlhu. Regionálne rozhodnutie c. 29/36 konkrétne stanovovalo, ze vybraným prevádzkovatelom letísk sa poskytne záloha vo výske 20 % z dlzných financných prostriedkov za referencný rok, po ktorej nasleduje zaplatenie druhej splátky vo výske 60 %, ktorá je odstupnovaná a podmienená predlozením stvrtrocných správ, a napokon posledná splátka vo výske 20 %, pokial títo prevádzkovatelia predlozia dokumenty umoznujúce autonómnemu regiónu overit, ze cinnost bola riadne vykonaná, ze boli dosiahnuté ciele a ze vynalozené náklady boli skutocné. Tento kontrolný mechanizmus mal teda zabránit kazdému prevádzkovatelovi letiska získat náhradu iných súm, nez sú sumy, ktoré vynalozil na odmenovanie leteckých spolocností, ktoré sú zmluvnými stranami, akou je zalobkyna, a na ktoré sa vztahuje povinnost vrátenia stanovená v clánku 2 napadnutého rozhodnutia. Existencia tohto mechanizmu tiez potvrdzuje, ze sluzby uvedených leteckých spolocností boli financované uvedeným regiónom, pretoze sumy vyplatené prevádzkovatelmi letísk ako odmena leteckým spolocnostiam, ktoré boli zmluvnými stranami, zodpovedali financným prostriedkom, ktoré prevádzkovatelia letísk získali od autonómneho regiónu na konci procesu. 78 Ako vyplýva z odôvodnení 242 az 246, ako aj 313, 314 a 317 napadnutého rozhodnutia, vyjadrením pripomienok predlozených v rámci správneho konania pred Komisiou prevádzkovatelia letísk vysvetlili, ze v skutocnosti vyplatili sumy zodpovedajúce platbe v prospech leteckých spolocností, ktoré sú zmluvnými stranami, poskytujúcich sluzby pozadované autonómnym regiónom na podporu cestovného ruchu na Sardínii a ze následne predlozili uvedenému autonómnemu regiónu svoje úctovné správy zahrnajúce skutocne vynalozené náklady na úcely získania náhrady od autonómneho regiónu. V tejto súvislosti SOGAER, s ktorou zalobkyna uzavrela spornú zmluvu, dokonca uviedla, ze autonómny región od nej vyzadoval, aby preukázala, ze letecké spolocnosti poskytujúce sluzby získali celú sumu regionálnych príspevkov, a teda ze bola len sprostredkovatelom, ktorý na ne previedol sumy získané od autonómneho regiónu. Okrem toho samotná Talianska republika tvrdí, ako vyplýva z odôvodnenia 340 napadnutého rozhodnutia, ze prevádzkovatel letiska Olbia v podstate previedol na letecké spolocnosti celú sumu príspevkov, ktorú získal od autonómneho regiónu. 79 Navyse samotná zalobkyna uviedla, ze platby, ktoré prevádzkovatelia letísk vyplatili leteckým spolocnostiam, boli "financované" autonómnym regiónom vo forme prevodu na prevádzkovatelov letísk. 80 Zdá sa teda jasné, ze financné prostriedky, ktoré prevádzkovatelia letísk pouzili na odmenovanie leteckých spolocností v rámci zmlúv, ktoré s nimi uzavreli, predstavovali státne prostriedky pochádzajúce od autonómneho regiónu. 81 Pokial ide o "pripísatelnost" zmlúv uzavretých medzi prevádzkovatelmi letísk a leteckými spolocnostami autonómnemu regiónu, zalobkyna kladie dôraz najmä na skutocnost, ze zákon c. 10/2010 sám osebe neobsahuje pomoc v prospech leteckých spolocností a ze autonómny región s týmito spolocnostami neuzavrel zmluvu. 82 Treba pritom poznamenat, ze neexistencia priameho právneho vztahu medzi leteckými spolocnostami a autonómnym regiónom svojou povahou nebráni tomu, aby boli tomuto regiónu pripísatelné zmluvy, ktoré uzavrel s prevádzkovatelmi letísk. Z judikatúry totiz vyplýva, ze zásah prostredníctvom státnych prostriedkov mal totiz za ciel zaclenit okrem výhod priamo poskytovaných státom, výhody poskytnuté prostredníctvom verejných alebo súkromných institúcií, ktoré tento stát zriadil alebo poveril, aby spravovali pomoc (pozri v tomto zmysle rozsudky z 22. marca 1977, Steinike a Weinlig, [70]78/76, [71]EU:C:1977:52, bod [72]21; zo 17. marca 1993, Sloman Neptun, [73]C-72/91 a C-73/91, [74]EU:C:1993:97, bod [75]19, a z 30. mája 2013, Doux Élevage a Coopérative agricole UKL-ARREE, [76]C-677/11, [77]EU:C:2013:348, bod [78]26). Súdny dvor tak odôvodnil zahrnutie výhod poskytnutých prostredníctvom subjektov odlisných od státu do pôsobnosti clánku 107 ods. 1 ZFEÚ potrebou zachovat potrebný úcinok pravidiel týkajúcich sa "pomoci poskytnutej státmi", ktoré sú definované v clánkoch 107 az 109 ZFEÚ, pricom zabránil tomu, aby samotné zriadenie autonómnych institúcií poverených rozdelovaním pomoci umoznilo clenským státom obíst pravidlá týkajúce sa státnej pomoci (rozsudok zo 16. mája 2002, Francúzsko/Komisia, [79]C-482/99, [80]EU:C:2002:294, bod [81]23). 83 Hoci sa táto judikatúra týka výhod poskytovaných prostredníctvom subjektov, ktorým boli zverené právomoci orgánu verejnej moci alebo úlohy vseobecného záujmu a ktoré boli zriadené alebo urcené na správu pomoci, nemozno z nej vyvodit, ze okrem výhod poskytovaných priamo státom, len tieto prípady patria do pôsobnosti zákazu uvedeného v clánku 107 ods. 1 ZFEÚ (pozri rozsudok z 19. septembra 2000, Nemecko/Komisia, [82]C-156/98, [83]EU:C:2000:467, body [84]22 az [85]35; z 13. júna 2002, Holandsko/Komisia, [86]C-382/99, [87]EU:C:2002:363, body [88]38 a [89]60 az [90]66; zo 4. marca 2009, Associazione italiana del risparmio gestito a Fineco Asset Management/Komisia, [91]T-445/05, [92]EU:T:2009:50, bod [93]127, a z 15. júna 2010, Mediaset/Komisia, [94]T-177/07, [95]EU:T:2010:233), a to bez toho, aby sa vyzadovalo, aby predmetné výhody boli poskytované v rámci struktúry, ktorá bola osobitne urcená alebo zriadená týmto státom na úcely správy pomoci. 84 Z judikatúry navyse vyplýva, ze pripísatelnost opatrenia státu mozno vyvodit zo súboru nepriamych dôkazov vyplývajúcich z okolností prejednávanej veci a kontextu, v ktorom bolo toto opatrenie prijaté, a najmä z indícií, ktoré v konkrétnom prípade preukazujú úcast orgánov verejnej moci na prijatí opatrenia, a to aj vzhladom na rozsah uvedeného opatrenia, jeho obsah alebo podmienky, ktoré zahrna (pozri v tomto zmysle rozsudky zo 16. mája 2002, Francúzsko/Komisia, [96]C-482/99, [97]EU:C:2002:294, body [98]52 az [99]56, a zo 17. septembra 2014, Commerz Nederland, [100]C-242/13, [101]EU:C:2014:2224, body [102]31 az [103]33). 85 Hoci je v prejednávanej veci nesporné, ze zákon c. 10/2010 oznacuje prevádzkovatelov letísk, ktorí sú formálne príjemcami platieb stanovených týmto zákonom, a nie letecké spolocnosti, zdá sa, ze konanie uvedených prevádzkovatelov bolo vymedzené autonómnym regiónom, kedze podla mechanizmu stanoveného týmto zákonom a jeho vykonávacích aktov financné prostriedky, ktoré im boli poskytnuté, museli byt a boli pouzité v praxi podla pokynov tohto regiónu. 86 Clánok 3 ods. 2 zákona c. 10/2010 vsak výslovne stanovoval, ze kritériá, povaha a trvanie ponuky dopravy, ako aj pokyny týkajúce sa vypracovania plánov cinností prevádzkovatelmi letísk musia byt vymedzené v uzneseniach výkonného výboru regiónu, zatial co clánok 3 ods. 3 tohto zákona tiez výslovne stanovoval, ze plány cinností vypracované prevádzkovatelmi letísk musia byt dolozené príslusnými aktmi a zmluvami a budú financované len vtedy, ak sú vypracované v súlade s kritériami, povahou, trvaním ponuky dopravy a pokynmi prijatými výkonným výborom regiónu a ak boli vopred predlozené na záväzné stanovisko príslusnému výboru. 87 Dalej z mechanizmu zavedeného zákonom c. 10/2010 vyplýva, ze ustanovenia tohto zákona sa musia nevyhnutne vykladat v spojení s predpismi, ktorých prijatie výkonným orgánom regiónu upravoval tento zákon a ktoré upravovali platby vyplatené autonómnym regiónom dotknutým prevádzkovatelom letísk vo veci samej. Tieto predpisy, najmä regionálne rozhodnutie c. 29/36, výslovne stanovovali, ze prevádzkovatelia letísk museli predlozit svoje plány cinností na schválenie autonómnemu regiónu a ze uvedené plány na to, aby mohli byt oprávnené na financovanie stanovené uvedeným autonómnym regiónom, museli byt vypracované v súlade s kritériami, povahou a trvaním ponuky dopravy, ako aj s pokynmi vydanými regionálnym výkonným orgánom. 88 Dalej mechanizmus zavedený autonómnym regiónom stanovoval okrem toho, ze plány cinností podliehali vopred schváleniu autonómnym regiónom, ze prevádzkovatelia letísk, ako uz bolo uvedené v bode 77 vyssie, musia predlozit stvrtrocné správy, aby im bolo vyplatených 60 % pomoci, a poslednú splátku platby vo výske 20 % mohli získat az potom, ked preukázali, ze dodrzali pokyny autonómneho regiónu. Overenia pred vrátením súm vyplatených prevádzkovatelmi letísk tak mohli uvedenému regiónu umoznit kontrolovat iniciatívy týchto prevádzkovatelov, pretoze len iniciatívy zavedené v súlade s jeho pokynmi a odôvodnené predlozením relevantných zmluvných a úctovných dokumentov mohli viest k financovaniu stanovenému spornou schémou pomoci. 89 Vplyv autonómneho regiónu na obsah a rozsah cinností prevádzkovatelov letísk potvrdzujú samotní títo prevádzkovatelia. Ako vyplýva z odôvodnenia 237 napadnutého rozhodnutia, GEASAR totiz uviedla, ze o návrhoch marketingových cinností rokovala s leteckými spolocnostami, ktoré odpovedali na výzvu na vyjadrenie záujmu, ktorú tento prevádzkovatel letiska uverejnil na svojej internetovej stránke, pricom zohladnila marketingový plán v oblasti cestovného ruchu vypracovaný autonómnym regiónom v rámci jeho nástrojov plánovania. SOGAER tvrdila, ako vyplýva z odôvodnenia 313 napadnutého rozhodnutia, ze v rámci spornej schémy pomoci uvedený región poskytoval kompenzáciu, ktorá bola jednoducho prevedená prevádzkovatelom letiska, a to "v rámci plánu, o ktorom rozhodol, financoval a kontroloval [ho autonómny] región". 90 Pokial ide konkrétnejsie o uzatváranie zmlúv s leteckými spolocnostami, zákon c. 10/2010 neuvádzal osobitné opatrenia, ktoré by mali prevádzkovatelia letísk navrhnút v plánoch cinností, ani nevymedzil, ktoré letecké spolocnosti by mali byt oslovené. Odkaz v clánku 3 ods. 3 zákona c. 10/2010 na zmluvy, ktoré majú predlozit prevádzkovatelia letísk, a odkaz v regionálnom rozhodnutí c. 29/36 na prípady, ked plány cinností vykonávajú letecké spolocnosti, vsak potvrdzujú, na rozdiel od toho, co tvrdí zalobkyna, ze autonómny región viedol týchto prevádzkovatelov k tomu, aby vyuzívali letecké spolocnosti, pretoze len tieto subjekty môzu uzatvárat zmluvy s týmito spolocnostami o zacatí alebo zachovaní leteckých spojení, o ich frekvencii a o dosiahnutí cielov v oblasti poctu cestujúcich a ze uvedený región rozhodol, ktoré letecké linky budú povazované za oprávnené. Okrem toho, pokial ide o marketingové cinnosti, autonómny región rozlisoval cinnosti, ktoré ponúkajú letecké spolocnosti, co nevyhnutne potvrdzuje vyuzívanie takýchto spolocností prevádzkovatelmi letísk, a cinnosti, ktoré ponúkajú iní poskytovatelia sluzieb nez letecké spolocnosti, ktoré, ako tvrdí Komisia, nie sú v prejednávanej veci spochybnené a ktorých existencia v kazdom prípade nemôze ovplyvnit otázku, ci financné prostriedky získané zalobkynou pochádzali z rozpoctu autonómneho regiónu a boli mu pripísatelné. 91 Z rôznych právnych nástrojov predstavujúcich mechanizmus zavedený autonómnym regiónom, ktoré Komisia kvalifikovala ako "ex ante" a "ex post" kontroly, teda vyplýva, ze tento región na zaciatku dôkladne kontroloval plány cinností predlozené prevádzkovatelmi letiska, najmä dotknuté letecké spojenia a plánované marketingové sluzby, ako aj na konci sumy vynalozené prevádzkovatelmi letísk ako odmena leteckým spolocnostiam za uvedené sluzby, ktoré tieto spolocnosti ponúkali v rámci propagácie ostrova Sardínia ako turistickej destinácie. Región tak zabezpecil dostatocnú kontrolu nad zmluvným konaním prevádzkovatelov letísk, ktorí sa rozhodli poziadat o financné opatrenia stanovené v rámci spornej schémy pomoci, az dospel k záveru, ze uvedené konanie mu bolo pripísatelné. 92 Okrem toho treba uviest, ze dokumenty v spise nachádzajúcom sa pred Vseobecným súdom, ktoré predlozila najmä Komisia, aby potvrdila fungovanie mechanizmu zavedeného autonómnym regiónom, potvrdzujú predchádzajúce úvahy týkajúce sa tak pripísatelnosti zmlúv medzi prevádzkovatelmi letísk a leteckými spolocnostami autonómnemu regiónu, ako aj úvahy týkajúce sa státneho regionálneho pôvodu prostriedkov pouzitých na zaplatenie týchto spolocností. V prvom rade, pokial ide o spornú zmluvu medzi spolocnostou SOGAER a zalobkynou, preambula tejto zmluvy výslovne spresnuje, ze "[autonómny] región sa rozhodol zvýsit svoje marketingové investície v odvetví dopravy a cestovného ruchu", ze na tento úcel "[mal] spolocnosti SOGAER kazdorocne poskytnút sumu, ktorú tento podnik [mal] vynalozit na dosiahnutie tohto ciela", ze "vzhladom na vôlu [autonómneho] regiónu uverejnila SOGAER na svojej internetovej stránke oznam s cielom investovat do marketingových cinností vytvorených na propagáciu turistických atrakcií na juhu Sardínie", ze "v súlade so smernicami uverejnenými [autonómnym] regiónom vypracovala SOGAER program cinnosti, ktorý opisuje stratégiu a cinnosti, ktoré [sa mali] vykonat na úcely dosiahnutia ciela rozvoja dopravy" a ze "tento plán cinnosti [bol] schválený výborom regionálnej rady v súlade s clánkom 3 ods. 3 zákona [c. 10 /2010]". Okrem toho táto zmluva obsahovala dolozku, ktorá výslovne spresnovala, ze sa na nu vztahujú ustanovenia zákona c. 10/2010. 93 Dalej, pokial ide o plán cinností, ktorý na zaciatku vypracovala SOGAER na roky 2011 - 2013, ktorý bol schválený autonómnym regiónom v rámci regionálneho rozhodnutia c. 39/42, tento plán skutocne definuje marketingové cinnosti, ktoré má zalobkyna vykonat. Komisia tiez predlozila kópiu faktúry týkajúcej sa spornej platby, ktorú zalobkyna vystavila 20. decembra 2012 a ktorú SOGAER následne oznámila autonómnemu regiónu v rámci overenia pred preplatením súm vyplatených týmto prevádzkovatelom letiska. 94 Napokon v rozhodnutiach autonómneho regiónu c. 322 z 13. júna 2013 a c. 300 zo 16. júna 2014, ktorými sa stanovuje konecná rocná výska príspevkov poskytnutých spolocnosti SOGAER na roky 2012 a 2013, pricom suma poskytnutá spolocnosti SOGAER na rok 2012 slúzila najmä na vrátenie spornej platby, autonómny región výslovne uviedol, ze "zásah uvedený v zákone [c. 10/2010] [bol] uskutocnený prostredníctvom prevádzkovatelov letísk, ktorí zohráv[al] úlohu sprostredkovatelov a sprostredkujúcich subjektov prevodu financných prostriedkov na letecké spolocnosti spôsobom urceným samotným regiónom, ako stanovuje vyssie uvedený zákon [c. 10/2010] a vykonávacie opatrenia" (che l'intervento di cui alla LR. n. 10/2010 si realizza attraverso le societa di gestione aeroportuale, che fungono da tramiti operativi e da soggetti anticipatori del trasferimento di risorse a favore dei vettori, secondo il percorso dalla Regione stessa disegnato con la sopraccitata legge regionale n. 10/2010 e con e delibere di attuazione della stessa) a ze "letecké spolocnosti by mali byt povazované za skutocných a jediných príjemcov toku financných prostriedkov podla zákona [c. 10/2010]" (che i vettori debbano considerarsi i reali ed unici destinatari dei flussi delle risorse di cui alla predetta legge regionale). 95 Vzhladom na vsetky tieto skutocnosti tak z mechanizmu zavedeného autonómnym regiónom prostredníctvom spornej schémy pomoci, ako aj z jej vykonania v praxi vyplýva, ze zmluvy uzatvorené medzi prevádzkovatelmi letísk a leteckými spolocnostami a platby, ktoré im boli vyplatené na základe uvedených zmlúv, zahrnali státne regionálne financné prostriedky a boli pripísatelné autonómnemu regiónu. 96 Tento záver nespochybnujú tvrdenia zalobkyne uvedené v bode 56 vyssie, pokial ide o skutocnost, ze prevádzkovatelia letísk vrátane spolocnosti SOGAER mohli poziadat alebo nepoziadat autonómny región o financné prostriedky a ze táto volba vyplývala z ich vlastných ekonomických úvah. 97 V tejto súvislosti na jednej strane, hoci iniciatíva predlozit plány cinností autonómnemu regiónu s cielom poziadat o jeho financné prostriedky z formálneho hladiska prislúchala prevádzkovatelom letísk potom, ako sa rozhodli zúcastnit sa na spornej schéme pomoci, ich miera volnej úvahy, pokial ide o konkrétne opatrenia, ktoré sa mali prijat, bola, ako v podstate tvrdí Komisia, znacne obmedzená kritériami a smernicami definovanými týmto regiónom. Z obsahu spornej zmluvy, uvedeného v bode 92 vyssie, vsak zjavne vyplýva, ze sporná platba patrila do kontextu spornej schémy pomoci. 98 Na druhej strane, pokial ide o vlastné ekonomické úvahy prevádzkovatelov letísk, treba pripomenút, ze ceny, ktoré si letecké spolocnosti úctovali za svoje sluzby, najmä marketingové sluzby, z financného hladiska znásal autonómny región, a nie títo prevádzkovatelia. Cast rizika, ktorému celili títo prevádzkovatelia, bola teda okrajová, pretoze sa týkala len zrázky vo výske 4 % a provízií a úrokov, ktoré sa mali vyplatit spolocnosti SFIRS. 99 Okrem toho treba pripomenút, ze v oblasti státnej pomoci úcel sledovaný zásahmi zo strany státu nepostacuje na to, aby sa tieto zásahy vyhli kvalifikácií ako "pomoci" v zmysle clánku 107 ZFEÚ. Tento clánok totiz nerozlisuje zásahy státu podla prícin alebo cielov, ale definuje ich v závislosti od ich úcinkov (pozri rozsudky z 22. decembra 2008, British Aggregates/Komisia, [104]C-487/06 P, [105]EU:C:2008:757, bod [106]84 a [107]85 a citovanú judikatúru, a z 26. novembra 2015, Spanielsko/Komisia, [108]T-461/13, [109]EU:T:2015:891, bod [110]39). 100 Vzhladom vsak na to, ako uz bolo uvedené vyssie, ze pri skúmaní opatrenia môze byt Komisia nútená skúmat, ci sa výhoda môze povazovat za nepriamo poskytnutú iným subjektom, nez je bezprostredný príjemca prevodu státnych prostriedkov (pozri v tomto zmysle rozsudok z 13. júna 2002, Holandsko/Komisia, [111]C-382/99, [112]EU:C:2002:363, body [113]61 a [114]62), treba konstatovat, ze ak je mozné preukázat, ako v prejednávanej veci, ze výhoda pochádzajúca zo státnych prostriedkov bola okamzite prevedená na konecného príjemcu, nie je dôlezité, ci sa tento prevod uskutocnil prostredníctvom bezprostredného príjemcu na základe obchodnej logiky, alebo naopak, ci tento prevod zodpovedal cielu vseobecného záujmu. 101 Potvrdzuje to judikatúra, ktorou bolo rozhodnuté, ze priamo poskytnutá výhoda niektorým fyzickým alebo právnickým osobám tak môze predstavovat nepriamu pomoc, a preto státnu pomoc pre iné právnické osoby nez podniky (pozri rozsudky z 19. septembra 2000, Nemecko/Komisia, [115]C-156/98, [116]EU:C:2000:467, body [117]22 az [118]35; z 13. júna 2002, Holandsko/Komisia, [119]C-382/99, [120]EU:C:2002:363, body [121]38 a [122]60 az [123]66; zo 4. marca 2009, Associazione italiana del risparmio gestito a Fineco Asset Management/Komisia, [124]T-445/05, [125]EU:T:2009:50, bod [126]127, a z 15. júna 2010, Mediaset/Komisia, [127]T-177/07, [128]EU:T:2010:233). Vo veciach, v ktorých boli vyhlásené tieto rozsudky, totiz prevod výhody fyzickými alebo právnickými osobami, t. j. bezprostrednými príjemcami státnych prostriedkov, patril do obchodného vztahu, co potvrdzuje, ze existencia obchodného dôvodu, na ktorom bol zalozený prevod, nemá vplyv z hladiska clánku 107 ods. 1 ZFEÚ na posúdenie toku financných prostriedkov státneho pôvodu az ku konecnému príjemcovi. 102 Pokial ide o argumentáciu uvedenú zalobkynou týkajúcu sa kvalifikácie spolocnosti SOGAER ako "verejného podniku" v zmysle smernice 2006/111, je nutné konstatovat, ze táto argumentácia je neúcinná a v kazdom prípade nedôvodná. Komisia totiz, ked pripísala spornú platbu talianskemu státu, nevychádzala z takejto kvalifikácie spolocnosti SOGAER. Komisia sa naopak opierala o mechanizmus zavedený autonómnym regiónom, ked dospela k záveru, ze platby prijaté leteckými spolocnostami pochádzajú z prostriedkov tohto regiónu a sú mu pripísatelné, a v dôsledku toho aj talianskemu státu. V tomto kontexte zohrávali dotknutí prevádzkovatelia letísk vrátane spolocnosti SOGAER len úlohu sprostredkovatelov, takze ako uvádza Komisia, ich prípadná kvalifikácia ako verejného podniku je irelevantná. 103 Za týchto podmienok je tiez irelevantné, ze v rozsudkoch z 13. decembra 2018, Ryanair a Airport Marketing Services/Komisia ([129]T-53/16, [130]EU:T:2018:943), a z 13. decembra 2018, Ryanair a Airport Marketing Services/Komisia ([131]T-165/15, [132]EU:T:2018:953), na ktoré poukazuje zalobkyna, Vseobecný súd rozhodol, ze Komisia správne konstatovala, ze dve dotknuté obchodné komory, ktoré kontrolujú jednak letisko Pau-Béarn a jednak letisko Nîmes-Uzčs-Le Vigan, predstavovali verejné orgány, ktorých rozhodnutia mozno pripísat francúzskemu státu. Aj za predpokladu, ze by bola CCIA de Cagliari orgánom verejnej moci a situácia letiska Cagliari-Elmas by bola porovnatelná so situáciou oboch letísk v týchto iných veciach, takze konanie tohto letiska by bolo mozné pripísat obchodnej komore CCIA de Cagliari, a teda talianskemu státu, nic to nemení na skutocnosti, ze v prejednávanej veci je osobitne dotknuté konanie, a to uzavretie spornej zmluvy a sporná platba, vzhladom na predchádzajúce úvahy pripísatelné autonómnemu regiónu, kedze letisko Cagliari-Elmas nezohrávalo úlohu sprostredkovatela. 104 V kazdom prípade treba uviest, ze na rozdiel od osobitných okolností vecí, v ktorých boli vyhlásené rozsudky z 13. decembra 2018, Ryanair a Airport Marketing Services/Komisia ([133]T-53/16, [134]EU:T:2018:943), a z 13. decembra 2018, Ryanair a Airport Marketing Services/Komisia ([135]T-165/15, [136]EU:T:2018:953), nie je v prejednávanej veci na jednej strane preukázané, ze CCIA de Cagliari je orgánom verejnej moci, kedze zalobkyna len konstatovala, ako sa uvádza v odôvodnení 55 napadnutého rozhodnutia, ze podla talianskeho práva je CCIA v Cagliari "nezávislý verejný subjekt". Na druhej strane letisko Cagliari-Elmas prevádzkuje SOGAER, a nie CCIA de Cagliari, a zalobkyna sa nesnazila preukázat, ze konanie tohto prevádzkovatela letiska, ktorého väcsinovým vlastníkom je bezpochyby CCIA de Cagliari, bolo vzhladom na podmienky stanovené v rozsudku zo 16. mája 2002, Francúzsko/Komisia ([137]C-482/99, [138]EU:C:2002:294), pripísatelné tejto komore. 105 Napokon, pokial ide o tvrdenie zalobkyne, podla ktorého sa Komisia snazí v rámci tohto sporu doplnit odôvodnenie napadnutého rozhodnutia tvrdením, ze jediným cielom zmlúv uzavretých medzi prevádzkovatelmi letísk a leteckými spolocnostami bolo rozdelenie financných prostriedkov poskytnutých autonómnym regiónom, stací konstatovat, ze Komisia týmto tvrdením zjavne odkazuje na úlohu sprostredkovatelov týchto prevádzkovatelov, ktorá je uvedená najmä v odôvodneniach 357 az 360 a pripomenutá v odôvodneniach 388 a 402 napadnutého rozhodnutia. Tvrdenie zalobkyne sa preto musí zamietnut. 106 Vzhladom na vsetky predchádzajúce úvahy sa Komisia nedopustila nesprávneho právneho posúdenia, ked v odôvodneniach 357 az 360 napadnutého rozhodnutia konstatovala, ze prevádzkovatelov letísk mozno povazovat za sprostredkovatelov medzi autonómnym regiónom a leteckými spolocnostami, a dospela k záveru, ze platby, vrátane spornej platby, ktoré uvedeným leteckým spolocnostiam vyplácali prevádzkovatelia letísk, zodpovedali prostriedkom autonómneho regiónu a sú mu pripísatelné. Kedze sa Komisia nedopustila nesprávneho posúdenia relevantnej "úrovne" pri posudzovaní existencie státnej pomoci, treba prvú cast prvého zalobného dôvodu zamietnut. O druhej casti prvého zalobného dôvodu týkajúcej sa uplatnenia zásady súkromného subjektu na úrovni spolocnosti SOGAER 107 Zalobkyna tvrdí, ze vzhladom na to, ze prevádzkovatelia letísk predstavujú relevantnú "úroven" analýzy, treba len zistit, ci SOGAER, konajúca samostatne, postupovala pri vyplácaní spornej platby podla zásady súkromného subjektu. 108 Úvahy Komisie týkajúce sa zámerov autonómneho regiónu, a to, ze tento región sa skôr usiloval o dosiahnutie cielov verejnej politiky nez o dosiahnutie ziskovosti, sú teda irelevantné. Rovnako neexistencia prevádzkového plánu, ex ante analýzy ziskovosti alebo akéhokolvek iného interného dokumentu, ktorý by umoznoval preukázat prípadné ciele ziskovosti sledované regiónom, je irelevantná. 109 Podla zalobkyne mala Komisia na úcely preskúmania, ci SOGAER uzavrela spornú zmluvu podla zásady súkromného subjektu, v súlade so svojou rozhodovacou praxou a prístupom, ktorý prijal Vseobecný súd v rozsudku zo 17. decembra 2008, Ryanair/Komisia ([139]T-196/04, [140]EU:T:2008:585), vyrovnat náklady a príjmy vyplývajúce z uvedenej zmluvy. Ak by takéto vyrovnanie malo viest k zápornému zostatku, znamenalo by to existenciu státnej pomoci. 110 Neexistuje pritom nijaký dôvod, pre ktorý by Komisia v prejednávanej veci nevykonala vyrovnanie nákladov a príjmov súvisiacich so spornou zmluvou. V tejto súvislosti zalobkyna vytýka Komisii, ze neposkytla odôvodnenie k svojmu záveru uvedenému v odôvodneniach 386 a 387 napadnutého rozhodnutia, podla ktorého nemohla posúdit financné vztahy medzi prevádzkovatelmi letísk a leteckými spolocnostami, aj keby sa uskutocnili verejné obstarávania na úcely výberu týchto leteckých spolocností. Komisii tiez vytýka, ze nevyvinula úsilie poziadat prevádzkovatelov letísk, aby predlozili ex ante analýzy ziskovosti zmlúv uzavretých s leteckými spolocnostami. 111 Pokial ide konkrétnejsie o príjmy, ktoré sa majú zohladnit pri vykonaní vyrovnania nákladov a príjmov vyplývajúcich zo spornej zmluvy, ide o príjmy, ktoré pokial ide o letisko Cagliari-Elmas, pochádzajú z leteckých spojení prevádzkovaných zalobkynou s odletom z tohto letiska, a to, ako by to ukázalo iba jednoduché vyhladanie na internete, zo spojení medzi letiskami Cagliari-Elmas a Kolín-Bonn, ako aj Cagliari-Elmas a Stuttgart. Okrem toho samotná Komisia v odôvodnení 376 napadnutého rozhodnutia preukázala súvislost medzi marketingovými zmluvami, ktoré prevádzkovatelia letísk uzavreli s leteckými spolocnostami, a leteckými spojeniami, ktoré tieto spolocnosti prevádzkujú s odletom z dotknutých letísk. 112 Pokial ide o náklady, ktoré treba zohladnit pri tomto vykonaní vyrovnania, zalobkyna sa domnieva, ze sporná platba nie je relevantná. V skutocnosti treba v prípade príslusných nákladov zohladnit náklady na financovanie spolocnosti SOGAER, aby bolo mozné získat financné prostriedky, ktoré umoznili zaplatit uvedenú platbu (dalej len "náklady na financovanie"). Ako uz bolo uvedené v rámci prvej casti prvého zalobného dôvodu v bode 56 vyssie, prevádzkovatelia letísk mali autonómneho regiónu na úcely prístupu k jeho financným prostriedkom zaplatit "odmenu" vo forme zrázky vo výske 4 %, ako aj prípadne vo forme poplatkov a úrokov. Výska týchto nákladov na financovanie je vsak ovela nizsia nez suma 30000 eur zodpovedajúca spornej platbe. 113 Naproti tomu by nebolo primerané zohladnit spornú platbu vzhladom na skutocnost, ze bola financovaná autonómnym regiónom a tento región netvoril so spolocnostou SOGAER jeden subjekt. V tejto súvislosti sa nemozno úcinne odvolávat na rozsudok zo 17. decembra 2008, Ryanair/Komisia ([141]T-196/04, [142]EU:T:2008:585), kedze na rozdiel od prejednávanej veci, v ktorej autonómny región nebol vlastníkom spolocnosti SOGAER, Valónsky región vlastnil vsetky podiely prevádzkovatela letiska Charleroi (Belgicko). 114 Komisia sa predovsetkým domnieva, ze druhá cast prvého zalobného dôvodu je neúcinná, kedze spochybnuje len konstatovania uvedené v odôvodneniach 385 az 387 napadnutého rozhodnutia, pokial ide konkrétne o uplatnenie zásady súkromného subjektu, pricom nespochybnuje konstatovanie uvedené v odôvodneniach 380 az 383 uvedeného rozhodnutia, pokial ide o "neuplatnitelnost" uvedenej zásady z dôvodu, ze autonómny región sledoval skôr ciele vseobecnej hospodárskej politiky nez ciele ziskovosti dotknutých letísk. Subsidiárne sa Komisia domnieva, ze druhá cast je nedôvodná. 115 Okrem toho, pokial ide konkrétnejsie o tvrdenie, podla ktorého je potrebné zohladnit náklady na financovanie ako relevantné náklady pri vykonaní vyrovnania uvádzanom zalobkynou, je toto tvrdenie neprípustne. - O prípustnosti tvrdenia týkajúceho sa nákladov na financovanie 116 Podla Komisie zalobkyna svojím tvrdením týkajúcim sa nákladov na financovanie v stádiu repliky tvrdí, ze tieto náklady skôr predstavujú príslusnú pomoc nez sporná platba. Zalobkyna tým uviedla nový, a preto neprípustný zalobný dôvod. 117 Zalobkyna v odpovedi na otázku Vseobecného súdu v tejto súvislosti vysvetlila, ze toto tvrdenie je rozsírením jej hlavnej argumentácie, podla ktorej mala Komisia preskúmat existenciu státnej pomoci skôr na úrovni spolocnosti SOGAER nez na úrovni autonómneho regiónu. Subsidiárne dodala, ze zostatok vyplývajúci z vyrovnania nákladov a príjmov súvisiacich so spornou zmluvou by bol kladný, ak by sa zohladnila tak suma spornej platby vo výske 30000 eur, ako aj suma nákladov na financovanie, ktoré sú zjavne nizsie ako 30000 eur, cím by sa v oboch prípadoch vylúcila existencia státnej pomoci. 118 V tejto súvislosti treba konstatovat, ze hoci zalobkyna uz v zalobe tvrdila, ze je potrebné overit, ci SOGAER konala ako súkromný subjekt a vykonat vyrovnanie nákladov a príjmov súvisiacich so spornou zmluvou, co treba chápat tak, ze ide o analýzu prírastkovej ziskovosti spornej zmluvy, v tejto fáze uvedenej zaloby odkázala len na spornú platbu a vôbec nie na náklady na financovanie. Zalobkyna az v stádiu repliky po prvýkrát uviedla náklady na financovanie, cím rozsírila svoje tvrdenie, pokial ide o príslusné náklady, ktoré treba zohladnit v rámci analýzy prírastkovej ziskovosti. 119 Okrem toho zalobkyna podobne zmenila svoju argumentáciu v rámci tretieho zalobného dôvodu týkajúceho sa existencie pomoci de minimis. Zatial co v zalobe tvrdila, ze suma spornej platby je omnoho nizsia nez príslusná prahová hodnota 200000 eur, následne v replike uviedla sumu nákladov na financovanie, ktoré boli zretelne nizsie nez 30000 eur. 120 Týmto postupom zalobkyna pritom zmenila podstatný aspekt svojej argumentácie, pretoze pod zámienkou tvrdenia, ktorým spresnuje analýzu prírastkovej ziskovosti, uvedenej v zalobe napáda samotný predmet pomoci zistenej v napadnutom rozhodnutí a v konecnom dôsledku sumu, ktorá by mala byt prípadne vrátená na základe povinnosti vymáhania uvedenej v clánku 2 napadnutého rozhodnutia. 121 Vzhladom na predchádzajúce úvahy nepredstavuje tvrdenie týkajúce sa prevádzkových nákladov rozsírenie druhej casti prvého zalobného dôvodu v zmysle judikatúry pripomenutej v bode 61 vyssie v rozsahu, v akom je uvedená v zalobe. Uvedené tvrdenie treba preto zamietnut ako neprípustné. - O dôvodnosti druhej casti prvého zalobného dôvodu 122 Zalobkyna tvrdí, ze Komisia mala preskúmat, ci SOGAER tým, ze uzatvorila spornú zmluvu a uskutocnila spornú platbu, postupovala podla zásady súkromného subjektu. 123 V tejto súvislosti treba na úvod pripomenút, ze z dôvodov uvedených v rámci posudzovania prvej casti prvého zalobného dôvodu zalobkyna nesprávne tvrdí, ze SOGAER predstavuje relevantnú úroven na posúdenie existencie státnej pomoci. 124 V rozsahu, v akom sa druhá cast prvého zalobného dôvodu zakladá na nesprávnom predpoklade, musí byt zamietnutá ako nedôvodná. Vzhladom totiz na to, ze prevádzkovatelia letísk zohrávali len úlohu sprostredkovatelov, zásada súkromného subjektu sa nemala uplatnovat na ich úroven, ako to v podstate uviedla Komisia v odôvodnení 387 napadnutého rozhodnutia. Na rozdiel od toho, co tvrdí zalobkyna, Komisia tak riadne odôvodnila svoj záver, podla ktorého nemohla posúdit financné vztahy medzi prevádzkovatelmi letísk a leteckými spolocnostami, pricom v uvedenom odôvodnení spresnila, ze uvedení prevádzkovatelia nekonali ako súkromné subjekty v trhovom hospodárstve, pretoze mali len vykonat spornú schému pomoci zavedenú autonómnym regiónom. 125 Pre úplnost treba uviest, ze dotknutí prevádzkovatelia letísk, a to letísk Cagliari-Elmas a Olbia, neboli vo vlastníctve autonómneho regiónu, co navyse zalobkyna nespochybnuje. Uvedený región preto nemohol ako akcionár ocakávat viac ci menej dlhodobý hospodársky zisk z financných prostriedkov, ktoré dal k dispozícii uvedeným prevádzkovatelom, a z tohto dôvodu ani nebolo nutné uplatnit zásadu súkromného subjektu. 126 Z predchádzajúcich úvah vyplýva, ze kedze operácie uskutocnené medzi leteckými spolocnostami a prevádzkovatelmi letísk nebolo nutné skúmat z hladiska zásady súkromného subjektu, Komisia nemusela skúmat jej konkrétne uplatnenie v prípade zalobkyne. 127 Po prvé Komisia teda nemusela vykonat analýzu prírastkovej ziskovosti spornej zmluvy. Z tohto dôvodu je údajné preukázanie ziskovosti spornej platby predlozené zalobkynou v odpovedi na otázku polozenú Vseobecným súdom irelevantné. V kazdom prípade treba konstatovat, ze toto preukázanie nemozno povazovat za platnú analýzu prírastkovej ziskovosti. Stací predovsetkým poznamenat, ze zalobkyna za príslusné príjmy oznacuje vsetky letiskové poplatky, ktoré zalobkyna zaplatila spolocnosti SOGAER od roku 2011 do roku 2015. Na základe toho zahrna letiskové poplatky za takmer dva roky pred zacatím propagacnej kampane, ktorej sa týkala sporná zmluva, a nehodnotí výsku uvedených poplatkov, ktorá by vyplývala zo zvýsenia návstevnosti letiska Cagliari-Elmas v nadväznosti na uvedenú kampan. Zalobkyna v súvislosti s príslusnými nákladmi oznacuje len spornú platbu, pricom nezohladnuje dalsie náklady spolocnosti SOGAER súvisiace najmä s takýmto zvýsením návstevnosti uvedeného letiska. 128 Navyse stací konstatovat, ze zalobkyna nesprávne vykladá odôvodnenie 376 napadnutého rozhodnutia, ktoré sa netýka spôsobov analýzy prírastkovej ziskovosti. Toto odôvodnenie sa týka odlisnej otázky, a to ci náklady na marketingové sluzby stanovené zmluvami uzatvorenými medzi prevádzkovatelmi letísk a leteckými spolocnostami predstavujú náklady, ktoré by za obvyklých okolností museli znásat tieto spolocnosti. 129 Po druhé Komisia na rozdiel od toho, co tvrdí zalobkyna, nemala povinnost ex offo ziadat od prevádzkovatelov letísk, aby predlozili prípadné ex ante analýzy ziskovosti platieb vyplatených leteckým spolocnostiam, kedze tieto analýzy spadali tiez do konkrétneho uplatnenia zásady súkromného subjektu na úrovni spolocnosti SOGAER. Okrem toho, ako správne uvádza Komisia, niektoré dotknuté osoby, vrátane spolocnosti SOGAER, predlozili pripomienky týkajúce sa najmä prípadného uplatnenia zásady súkromného subjektu spolu s dokumentmi, ktoré tieto osoby povazovali za relevantné, zatial co zalobkyna sa správneho konania nezúcastnila. 130 Za týchto okolností nemozno Komisii vytýkat, ze nezohladnila prípadné skutkové alebo právne okolnosti, ktoré jej mohli byt predlozené pocas správneho konania, ale jej neboli predlozené, lebo Komisia nie je povinná ex offo a na základe domnienok skúmat, ktoré okolnosti jej mohli byt predlozené (pozri v tomto zmysle rozsudok z 12. septembra 2019, Achemos Grupe a Achema/Komisia, [143]T-417/16, neuverejnený, vec v odvolacom konaní, [144]EU:T:2019:597, bod [145]60). 131 Po tretie irelevantné je aj tvrdenie, ktoré zalobkyna uviedla na pojednávaní, ze skutocnost, ze okrem sumy 30000 eur, ktorú zaplatila SOGAER, investovala 10000 eur do propagacnej kampane, ktorá je predmetom spornej zmluvy, ako je uvedené v bode 24 vyssie, preukazuje, ze SOGAER konala ako súkromný subjekt. 132 Navyse, kedze sa zalobkyna snazila zalozit tvrdenie na judikatúre, podla ktorej úcast verejných subjektov a zároven súkromných subjektov za porovnatelných podmienok na urcitej operácii umoznuje z toho vyvodit, ze táto operácia sa uskutocnuje za podmienok, ktoré môzu byt v súlade so zásadou súkromného subjektu (pozri v tomto zmysle rozsudok z 12. decembra 2000, Alitalia/Komisia, [146]T-296/97, [147]EU:T:2000:289, bod [148]81 a citovanú judikatúru), treba túto argumentáciu zamietnut. V prejednávanej veci si totiz nemozno v prípade spolocnosti SOGAER mysliet, ze sa za porovnatelných podmienok zúcastnila na rovnakej operácii ako zalobkyna, kedze SOGAER nie je leteckou spolocnostou. SOGAER tak nemohla ocakávat podobný zisk, aký mala zalobkyna v úmysle dosiahnut svojou financnou úcastou na tejto kampani, a to najmä zisk z nárastu predaja leteniek alebo sluzieb poskytovaných na palube jej lietadiel v súvislosti s dotknutými leteckými spojeniami. 133 Napokon, pokial ide o tvrdenie zalobkyne, podla ktorého treba uplatnit zásadu súkromného subjektu na úrovni prevádzkovatelov letísk, pretoze samotné napadnuté rozhodnutie, konkrétne v odôvodneniach 382 a 385, uvádza, ze sa neuplatnuje na úrovni autonómneho regiónu, treba konstatovat, ze zalobkyna nesprávne vykladá tieto odôvodnenia. Z týchto odôvodnení totiz len vyplýva, ze v rámci posúdenia existencie státnej pomoci na úrovni tohto regiónu nebola zásada súkromného subjektu uplatnitelná, pretoze tento región sa snazil dosiahnut skôr ciele verejnej politiky nez návratnost, ktorú mohol súkromný subjekt ocakávat od operácií s leteckými spolocnostami. 134 Vzhladom na predchádzajúce úvahy treba druhú cast prvého zalobného dôvodu zamietnut ako scasti neprípustnú a scasti nedôvodnú a v dôsledku toho zamietnut prvý zalobný dôvod v celom jeho rozsahu. O druhom zalobnom dôvode zalozenom na porusení clánku 107 ods. 1 ZFEÚ, pretoze Komisia nepreukázala, ze pomoc, ktorú zalobkyna získala, narúsala hospodársku sútaz alebo hrozila narusením hospodárskej sútaze a ovplyvnovala obchod medzi clenskými státmi 135 Na podporu druhého zalobného dôvodu zalozeného na tvrdení, ze Komisia nepreukázala, ze pomoc, ktorú zalobkyna získala, narúsala alebo hrozila narusením hospodárskej sútaze a ovplyvnovala obchod medzi clenskými státmi, zalobkyna v rámci prvej casti uvádza, ze Komisia mala preukázat, ako sporná platba, a nie sporná schéma pomoci, narúsala hospodársku sútaz alebo hrozila narusením hospodárskej sútaze a ovplyvnovala obchod medzi clenskými státmi. V rámci druhej casti, predlozenej subsidiárne, zalobkyna tvrdí, ze aj keby sa Komisia mohla uspokojit len s preskúmaním uvedenej schémy, napadnuté rozhodnutie je nedostatocne odôvodnené, pokial ide o skutocnost, ze táto schéma mohla narusit hospodársku sútaz a ovplyvnit obchod. 136 Komisia navrhuje, aby bol druhý zalobný dôvod zamietnutý ako scasti neprípustný a casti nedôvodný. Konkrétne v rozsahu, v akom zalobkyna tvrdí, ze sporná platba predstavuje individuálnu pomoc, ktorá bola skôr poskytnutá ad hoc nez podla schémy pomoci, je prvá cast neprípustná. O prvej casti týkajúcej sa preskúmania spornej platby namiesto spornej schémy pomoci 137 Zalobkyna tvrdí, ze vzhladom na skutocnost, ze spomedzi sestnástich dotknutých leteckých spolocností dostala najnizsiu platbu vo výske 30000 eur, nemozno tolerovat, ze Komisia posudzovala vsetky tieto spolocnosti na rovnakej úrovni a spornú platbu nepreskúmala samostatne. Okrem toho sa domnieva, ze Komisia sa nemohla uspokojit len s preskúmaním dopadu spornej schémy pomoci na hospodársku sútaz a obchod medzi clenskými státmi, pretoze tento spor sa netýka schémy pomoci. 138 Komisia tvrdí, pricom sa opiera najmä o judikatúru vyplývajúcu z rozsudku z 9. júna 2011, Comitato Venezia vuole vivere a i./Komisia ([149]C-71/09 P, C-73/09 P a C-76/09 P, [150]EU:C:2011:368, bod [151]63), ze v prípade takej schémy pomoci, aká je v prejednávanej veci, sa môze obmedzit na skúmanie charakteristík predmetnej schémy, aby v odôvodnení rozhodnutia posúdila, ci z dôvodu vysokých sumy alebo percentuálnych podielov pomoci, charakteristík podporovaných investícií alebo iných podmienok, ktoré táto schéma stanovuje, zabezpecuje príjemcom zjavnú výhodu oproti ich konkurentom a je takej povahy, ze môze podstatne prospiet podnikom, ktoré sa zúcastnujú na obchode medzi clenskými státmi. Komisia tak v rozhodnutí týkajúcom sa takej schémy nie je povinná vykonat analýzu pomoci poskytnutej v kazdom jednotlivom prípade na základe uvedenej schémy. 139 Okrem toho podla Komisie v rozsahu, v akom zalobkyna tvrdí, ze sporná platba predstavuje skôr ad hoc individuálnu pomoc nez individuálnu pomoc poskytnutú na základe schémy pomoci, a tým spochybnuje kvalifikáciu sporných opatrení ako "schémy pomoci", zalobkyna neposkytla nijaké vysvetlenie a uz vôbec nie dôkazy, ktorými by podlozila svoje stanovisko, takze takéto tvrdenie je neprípustné. Subsidiárne je toto tvrdenie nedôvodné, kedze prevádzkovatelia letísk nemajú nijakú volnú úvahu a len previedli individuálnu pomoc na základe spornej schémy pomoci. 140 V tejto súvislosti treba hned na úvod poznamenat, ze zalobkyna v rámci prvého zalobného dôvodu tvrdila, ze Komisia mala posúdit existenciu státnej pomoci skôr na úrovni spolocnosti SOGAER nez na úrovni autonómneho regiónu. Táto argumentácia pritom bola zamietnutá ako nedôvodná. 141 Preto v rozsahu, v akom argumentácia zalobkyne uvedená v rámci prvej casti druhého zalobného dôvodu spocíva v argumentácii rozvinutej v rámci prvej casti prvého zalobného dôvodu v tom zmysle, ze spornú platbu treba preskúmat samostatne, pretoze SOGAER predstavuje relevantnú úroven na posúdenie existencie státnej pomoci, sa táto argumentácia zakladá na nesprávnom predpoklade, a preto sa musí zamietnut ako nedôvodná. Odkaz zalobkyne na odôvodnenie 48 napadnutého rozhodnutia, ktorý sa obmedzuje na konstatovanie, ze prevádzkovatelia letísk museli uzavriet marketingové dohody na úcely vykonávania cinnosti 2, nemôze vyvrátit tento záver. 142 V rozsahu, v akom sa zalobkyna snazí, ako tvrdí Komisia, spochybnit kvalifikáciu sporných opatrení ako schémy pomoci, treba tiez preskúmat, ci je tento aspekt argumentácie zalobkyne prípustný a prípadne dôvodný. 143 Na otázku Vseobecného súdu v súvislosti s prípustnostou takejto argumentácie sa zalobkyna domnieva, ze vysvetlila svoje stanovisko v tejto súvislosti, ked v rámci prvého zalobného dôvodu tvrdila, ze Komisia mala na úcely posúdenia existencie státnej pomoci preskúmat skôr spornú zmluvu nez spornú schému pomoci, ktorá nie je relevantná. Toto stanovisko je navyse v súlade s odôvodnením 48 napadnutého rozhodnutia, ktoré sa výslovne týka marketingových zmlúv uzavretých medzi prevádzkovatelmi letísk a leteckými spolocnostami. Zalobkyna tak usudzuje, ze Komisia sa svojou námietkou neprípustnosti snazí preniest dôkazné bremeno, pretoze práve Komisii prinálezí, aby vzhladom na skutocnost, ze SOGAER je verejným podnikom, overila, ci tento prevádzkovatel letiska konal ako súkromný subjekt v trhovom hospodárstve. 144 Okrem toho zalobkyna dodáva, pricom sa opiera o bod 87 rozsudku zo 14. februára 2019, Belgicko a Magnetrol International/Komisia ([152]T-131/16 a T-263/16, vec v odvolacom konaní, [153]EU:T:2019:91), ze kvalifikácia schémy pomoci závisí najmä od podmienky, ze príslusné orgány nedisponujú volnou úvahou, pokial ide o urcenie podstatných prvkov dotknutej pomoci a úcelnost jej poskytnutia, co nie je prípad v prejednávanej veci, kedze napadnuté rozhodnutie vôbec nekonstatuje neexistenciu miery volnej úvahy, pokial ide o prevádzkovatelov letísk pri vykonávaní spornej schémy pomoci. 145 V tejto súvislosti treba pripomenút, ze podla clánku 21 prvého odseku Statútu Súdneho dvora Európskej únie, uplatnitelného na konanie pred Vseobecným súdom v súlade s clánkom 53 prvého odseku toho istého statútu, a podla clánku 76 písm. d) rokovacieho poriadku, kazdá zaloba musí obsahovat predmet konania, dôvody a tvrdenia, na ktorých je zaloba zalozená, ako aj strucné zhrnutie uvedených dôvodov. Tieto údaje musia byt dostatocne jasné a presné, aby si zalovaná strana mohla pripravit svoju obranu a aby Vseobecný súd mohol uskutocnit súdne preskúmanie. Podla ustálenej judikatúry na úcely zabezpecenia právnej istoty a riadneho výkonu spravodlivosti je na to, aby zaloba bola prípustná, nevyhnutné, aby podstatné skutkové a právne okolnosti, na ktorých sa zakladá, vyplývali aspon strucne, ale koherentne a zrozumitelne, zo znenia samotnej zaloby (pozri v tomto zmysle rozsudky z 19. apríla 2012, Evropaďki Dynamiki/Komisia, [154]T-49/09, neuverejnený, [155]EU:T:2012:186, bod [156]90, a zo 16. októbra 2013, TF1/Komisia, [157]T-275/11, neuverejnený, [158]EU:T:2013:535, bod [159]95). 146 V prejednávanej veci z tvrdení uvedených v bode 137 vyssie vyplýva, ze zalobkyna sa v podstate len obmedzila na tvrdenie, ze nemozno tolerovat, aby Komisia posudzovala vsetky letecké spolocnosti na rovnakej úrovni, a ze tento spor sa netýka schémy pomoci. Zalobkyna poukázala na spornú schému pomoci aj v rámci tretieho zalobného dôvodu, ale len na úcely tvrdenia, ze "spor sa netýka schémy podpory poskytnutej leteckým spolocnostiam, ale povinnosti konkrétneho vrátenia", ktorú ukladá napadnuté rozhodnutie. Je nutné konstatovat, ze zalobkyna nevysvetlila, v com Komisia v odôvodnení 349 napadnutého rozhodnutia nesprávne konstatovala, ze sporné opatrenia predstavujú schému pomoci v zmysle clánku 1 písm. d) nariadenia 2015/1589, kedze neuvádza ani toto odôvodnenie, ani toto ustanovenie. 147 Je nesporné, ze nie je vylúcené, ze niektoré z tvrdení uvedených na podporu prvej casti prvého zalobného dôvodu by mohli byt relevantné v rámci argumentácie týkajúcej sa spochybnenia kvalifikácie sporných opatrení ako schémy pomoci. To vsak nestací na to, aby bolo mozné pripustit, ze zalobkyna túto kvalifikáciu spochybnila. Takáto kvalifikácia schémy pomoci sa totiz svojou povahou môze odlisovat od posúdenia existencie státnej pomoci. Toto posledné uvedené posúdenie tak spocíva v preskúmaní, ci sú v individuálnom prípade splnené styri kumulatívne podmienky uvedené v clánku 107 ods. 1 ZFEÚ. Naproti tomu kvalifikácia schémy pomoci má za ciel na úcely efektívnosti konania umoznit Komisii v rámci jediného správneho konania vykonat toto preskúmanie spolocne pre viacero individuálnych pomocí (pozri v tomto zmysle rozsudok z 5. októbra 1994, Taliansko/Komisia, [160]C-47/91, [161]EU:C:1994:358, bod [162]21). 148 Vzhladom na to, ze zalobkyna nepodlozila svoju argumentáciu týkajúcu sa spochybnenia kvalifikácie sporných opatrení ako schémy pomoci, pritom obmedzuje Komisiu a Vseobecný súd, aby vychádzali z domnienok týkajúcich sa skutkových aj právnych dôvodov a úvah, ktoré by mohli byt základom jej spochybnenia. Clánok 76 rokovacieho poriadku má pritom za ciel predchádzat práve najmä takejto situácii, ktorá je zdrojom právnej neistoty a je nezlucitelná s riadnym výkonom spravodlivosti (pozri v tomto zmysle uznesenie z 19. mája 2008, TF1/Komisia, [163]T-144/04, [164]EU:T:2008:155, bod [165]57). 149 Z toho vyplýva, na rozdiel od toho, co tvrdí zalobkyna, ze poziadavka, ktorou podlozila svoje tvrdenie, neznamená prenesenie dôkazného bremena. Kedze Komisia v napadnutom rozhodnutí konstatovala, ze zákon c. 10/2010 a jeho vykonávacie akty predstavujú schému pomoci, zalobkyni, ak chcela spochybnit toto posúdenie, prinálezalo uviest argumentáciu v tomto zmysle. 150 Predchádzajúcu analýzu nespochybnuje tvrdenie zalobkyne zalozené na bode 87 rozsudku zo 14. februára 2019, Belgicko a Magnetrol International/Komisia ([166]T-131/16 a T-263/16, vec v odvolacom konaní, [167]EU:T:2019:91), kedze zalobkyna nemôze v rámci odpovede na otázku Vseobecného súdu napravit nedostatocne jasný a presný opis zalobného dôvodu v samotnej zalobe, ktorým spochybnuje kvalifikáciu sporných opatrení ako schémy pomoci, inak by bol clánok 76 písm. d) nariadenia zbavený akéhokolvek zmyslu (pozri v tomto zmysle a analogicky uznesenie z 19. mája 2008, TF1/Komisia, [168]T-144/04, [169]EU:T:2008:155, bod [170]30). 151 V kazdom prípade je toto tvrdenie nesprávne. Prevádzkovatelia letísk totiz nepredstavujú "vnútrostátne orgány", na ktoré sa vztahuje poziadavka vyplývajúca z bodu 87 rozsudku zo 14. februára 2019, Belgicko a Magnetrol International/Komisia ([171]T-131/16 a T-263/16, vec v odvolacom konaní, [172]EU:T:2019:91), podla ktorej vnútrostátne orgány uplatnujúce schému pomoci nemôzu disponovat volnou úvahou, pokial ide o urcenie podstatných prvkov dotknutej pomoci a úcel jej poskytnutia, pretoze táto úloha podla zákona c. 10/2010 a jeho vykonávacích predpisov prislúchala autonómnemu regiónu. Okrem toho na rozdiel od toho, co tvrdí zalobkyna, z napadnutého rozhodnutia, najmä z odôvodnení 360, 387 a 402, vyplýva, ze Komisia dospela k záveru, ze uvedení prevádzkovatelia nedisponujú volnou úvahou, pretoze zohrávali úlohu sprostredkovatelov pri vykonávaní spornej schémy pomoci. 152 Vzhladom na predchádzajúce úvahy je nutné konstatovat, ze prvú cast druhého zalobného dôvodu treba zamietnut ako scasti neprípustnú a scasti nedôvodnú. O druhej casti druhého zalobného dôvodu týkajúcej sa nedostatocného odôvodnenia, pokial ide o dopad spornej schémy pomoci na hospodársku sútaz a na obchod medzi clenskými státmi 153 Zalobkyna v podstate tvrdí, ze aj keby sa Komisia mohla spoliehat iba na preskúmanie spornej schémy pomoci, napadnuté rozhodnutie je nedostatocne odôvodnené, pokial ide o skutocnost, ze táto schéma mohla narusit hospodársku sútaz a ovplyvnit obchod medzi clenskými státmi. Konkrétne v odôvodneniach 390 az 392 napadnutého rozhodnutia Komisia v podstate len poskytla dookola uvádzané odôvodnenie zahrnujúce tvrdenia týkajúce sa liberalizácie odvetvia leteckej dopravy bez toho, aby vysvetlila, v com mala zalobkyna získat zjavnú výhodu, ako to vyzaduje judikatúra vyplývajúca z rozsudku zo 14. októbra 1987, Nemecko/Komisia ([173]248/84, [174]EU:C:1987:437, bod [175]18). 154 Komisia sa domnieva, ze odôvodnenia 390 az 392 napadnutého rozhodnutia, ktorých závery zalobkyna nespochybnuje, sú dostatocne podlozené s prihliadnutím na relevantnú judikatúru, vrátane rozsudku zo 14. októbra 1987, Nemecko/Komisia ([176]248/84, [177]EU:C:1987:437). 155 V tejto súvislosti nie je na úcely kvalifikácie vnútrostátneho opatrenia ako státnej pomoci nutné preukázat skutocný vplyv dotknutej pomoci na obchod medzi clenskými státmi a skutocné skreslenie hospodárskej sútaze, ale len preskúmat, ci môze táto pomoc ovplyvnit tento obchod a narusit hospodársku sútaz (pozri v tomto zmysle rozsudky z 15. decembra 2005, Taliansko/Komisia, [178]C-66/02, [179]EU:C:2005:768, bod [180]111, a z 9. júna 2011, Comitato Venezia vuole vivere a i./Komisia, [181]C-71/09 P, C-73/09 P a C-76/09 P, [182]EU:C:2011:368, bod [183]134). 156 Konkrétne, ak pomoc poskytnutá clenským státom posilnuje postavenie podniku v porovnaní s ostatnými podnikmi, s ktorými je v konkurencnom postavení v obchode v rámci Únie, je potrebné povazovat tento obchod za dotknutý touto pomocou (pozri rozsudok z 9. októbra 2014, Ministerio de Defensa a Navantia, [184]C-522/13, [185]EU:C:2014:2262, body [186]51 a [187]52 a citovanú judikatúru). 157 Navyse v prípade schémy pomoci sa Komisia môze obmedzit na skúmanie povahy predmetnej schémy, aby v odôvodnení rozhodnutia posúdila, ci z dôvodu vysokých súm alebo percentuálnych podielov pomoci, charakteristík podporovaných investícií alebo iných podmienok, ktoré táto schéma stanovuje, zabezpecuje príjemcom zjavnú výhodu oproti ich konkurentom a je takej povahy, ze môze podstatne prospiet podnikom, ktoré sa zúcastnujú na obchode medzi clenskými státmi. Komisia tak v rozhodnutí týkajúcom sa takej schémy nie je povinná vykonat analýzu pomoci poskytnutej v kazdom jednotlivom prípade na základe uvedenej schémy. Individuálnu situáciu kazdého z dotknutých podnikov je potrebné overit az vo fáze vymáhania pomoci (pozri v tomto zmysle rozsudky zo 14. októbra 1987, Nemecko/Komisia, [188]248/84, [189]EU:C:1987:437, bod [190]18, a z 9. júna 2011, Comitato Venezia vuole vivere a i./Komisia, [191]C-71/09 P, C-73/09 P a C-76/09 P, [192]EU:C:2011:368, bod [193]63). 158 V prejednávanej veci Komisia v odôvodneniach 390 az 392 napadnutého rozhodnutia vysvetlila, ze letecké spolocnosti, ktoré získali platby uskutocnené prevádzkovatelmi letísk na základe spornej schémy pomoci, pôsobili v odvetví, ktoré sa vyznacovalo intenzívnou hospodárskou sútazou medzi subjektmi pochádzajúcimi z rôznych clenských státov a podielali sa teda na obchode v rámci Únie. Okrem toho treba poznamenat, ako navyse vyplýva z napadnutého rozhodnutia a najmä z tabulky 15 uvedenej v odôvodnení 427, ze sumy platieb uskutocnených v prospech leteckých spolocností mohli byt vysoké. 159 Vzhladom na zásady pripomenuté v bodoch 155 az 157 vyssie sú odôvodnenia 390 az 392 napadnutého rozhodnutia, na rozdiel od toho, co tvrdí zalobkyna, postacujúce z hladiska povinnosti odôvodnenia, ktorá prislúcha Komisii, a Komisia nemala povinnost este viac vysvetlit, ako zalobkyna konkrétne získala zjavnú výhodu zo spornej schémy pomoci (pozri v tomto zmysle rozsudky zo 7. marca 2002, Taliansko/Komisia, [194]C-310/99, [195]EU:C:2002:143, body [196]88 a [197]89, a z 9. júna 2011, Comitato Venezia vuole vivere a i./Komisia, [198]C-71/09 P, C-73/09 P a C-76/09 P, [199]EU:C:2011:368, body [200]114 a [201]121). 160 Druhú cast druhého zalobného dôvodu preto treba zamietnut ako nedôvodnú a v dôsledku toho treba zamietnut druhý zalobný dôvod v celom jeho rozsahu. O tretom zalobnom dôvode zalozenom na nesprávnom posúdení z dôvodu, ze Komisia nepreskúmala, ci sporná platba predstavovala pomoc de minimis 161 V rámci tretieho zalobného dôvodu, ktorý sa delí na dve casti, zalobkyna v podstate tvrdí, ze Komisia sa dopustila nesprávneho posúdenia jednak tým, ze ex offo nepreskúmala, ci sporná platba predstavovala pomoc de minimis, a jednak tým, ze konstatovala, ze nariadenie de minimis z roku 2006 sa na uvedenú platbu neuplatnuje. 162 Komisia navrhuje zamietnut tretí zalobný dôvod ako neúcinný a v kazdom prípade ako nedôvodný. O prvej casti tretieho zalobného dôvodu týkajúcej sa preskúmania ex offo povahy de minimis spornej platby 163 Zalobkyna tvrdí, ze Komisia sa pri posudzovaní existencie státnej pomoci dopustila pochybenia, pretoze neoverila, ci sporná platba mala povahu de minimis, kedze takéto overenie je úzko spojené s preskúmaním kritéria ovplyvnenia obchodu medzi clenskými státmi, a preto predstavuje právnu otázku, ktorú musí Komisia vzdy preskúmat z vlastnej iniciatívy. 164 Tento záver nie je spochybnený judikatúrou vyplývajúcou z rozsudku z 9. júna 2011, Comitato Venezia vuole vivere a i./Komisia ([202]C-71/09 P, C-73/09 P a C-76/09 P, [203]EU:C:2011:368), na ktorú poukázala Komisia, ked tvrdila, ze v rámci schémy pomoci preskúmanie prípadnej povahy de minimis opatrení prinálezí vnútrostátnym orgánom. V prvom rade v tejto inej veci Komisia na rozdiel od prejednávanej veci totiz výslovne preskúmala otázku pomoci de minimis v odôvodnení 110 svojho rozhodnutia 2000/394/ES z 25. novembra 1999 o opatreniach pomoci v prospech podnikov usadených na území Benátok a Chioggie stanovených zákonmi c. 30/1997 a c. 206/1995, ktorými sa zavádzajú úlavy na sociálnych odvodoch [neoficiálny preklad] ([204]Ú. v. ES L 150, 2000, s. 50), pricom toto rozhodnutie bolo napadnuté v rámci uvedeného rozsudku. Dalej na rozdiel od napadnutého rozhodnutia, ktoré sa týka len pomoci nezlucitelnej s vnútorným trhom, rozhodnutie 2000/394 obsahuje "zmiesaný" výrok, ktorým sa nariaduje vymáhanie urcitých nezlucitelných pomocí, pricom zároven konstatuje, ze iné pomoci sú zlucitelné s vnútorným trhom, takze vykonanie tohto rozhodnutia si nevyhnutne vyzadovalo samostatné preskúmanie zo strany vnútrostátnych orgánov. Napokon v prejednávanej veci clánok 1 ods. 2 výroku napadnutého rozhodnutia menovite oznacuje zalobkynu ako príjemcu pomoci a clánok 2 ods. 1 uvedeného výroku vyzaduje jej vymáhanie, takze bráni samostatnému preskúmaniu vnútrostátnymi orgánmi, zatial co výrok rozhodnutia 2000/394 menovite neoznacoval príjemcov pomoci, ktorej vymáhanie nariaduje. 165 Komisia tiez nesprávne tvrdí, ze nemala povinnost ex offo preskúmat existenciu pomoci de minimis, kedze v tomto zmysle ju o to zalobkyna pocas správneho konania nepoziadala. V tejto súvislosti je rozsudok z 22. januára 2013, Salzgitter/Komisia ([205]T-308/00 RENV, [206]EU:T:2013:30, bod [207]121), ktorý uvádza Komisia, irelevantný, pretoze cast tohto rozsudku, o ktorú sa opiera Komisia, sa týka kritéria selektivity opatrenia, a nie ako v prejednávanej veci kritéria ovplyvnenia obchodu. Okrem toho v priebehu správneho konania predchádzajúceho rozhodnutiu, ktoré bolo napadnuté v rámci uvedeného rozsudku, Spolková republika Nemecko opomenula uviest, ze koexistencia danového systému, ktorý bol predmetom skúmania Komisiou, a odlisného danového rezimu, mohla odstránit selektivitu casti sporných výhod získaných zalobcom v predmetnej veci. Toto opomenutie sa vsak týka relevantných skutocností, a teda predstavuje skutkovú otázku, zatial co v prejednávanej veci sa údajné opomenutie zalobkyne týka povahy spornej platby de minimis, a preto právnej otázky, ktorú mala Komisia ex offo preskúmat. 166 Komisia navrhuje, aby bola prvá cast tretieho zalobného dôvodu zamietnutá ako nedôvodná. 167 V tejto súvislosti treba pripomenút, ze v rámci skúmania schémy pomoci sa Komisia môze obmedzit na preskúmanie charakteristík dotknutej schémy a nie je povinná vykonat analýzu pomoci poskytnutej v kazdom jednotlivom prípade na základe takejto schémy. Individuálnu situáciu kazdého z dotknutých podnikov je potrebné na vnútrostátnej úrovni overit az v stádiu vymáhania pomoci (pozri v tomto zmysle rozsudok z 9. júna 2011, Comitato Venezia vuole vivere a i./Komisia, [208]C-71/09 P, C-73/09 P a C-76/09 P, [209]EU:C:2011:368, bod [210]63). 168 Z toho vyplýva, na rozdiel od toho, co tvrdí zalobkyna, ze Komisia nemusela skúmat, ci sporná platba mala povahu de minimis, kedze toto preskúmanie prinálezí talianskym orgánom v stádiu vymáhania pomoci. 169 Toto konstatovanie nie je spochybnené tromi tvrdeniami, ktoré uvádza zalobkyna s cielom obmedzit rozsah judikatúry pripomenutej v bode 167 vyssie, ked sa snazí odlísit napadnuté rozhodnutie od rozhodnutia 2000/394, ktoré bolo napadnuté v rámci zalôb, ktoré viedli k tejto judikatúre. 170 Pokial ide po prvé o skutocnost, ze rozhodnutie 2000/394 na rozdiel od prejednávanej veci v odôvodnení 110 výslovne skúma pravidlá de minimis, stací konstatovat, ze Komisia v uvedenom odôvodnení 110 konkrétne neskúmala povahu de minimis dotknutých opatrení v uvedenom rozhodnutí, ale len, ako správne uvádza Komisia, vseobecne odkázala na pravidlá de minimis. Neexistencia analogického odôvodnenia v napadnutom rozhodnutí preto nemôze odôvodnovat odlisovanie prejednávanej veci od okolností relevantných vo veci, v ktorej bol vyhlásený rozsudok z 9. júna 2011, Comitato Venezia vuole vivere a i./Komisia ([211]C-71/09 P, C-73/09 P a C-76/09 P, [212]EU:C:2011:368). Tento záver platí o to viac, ako uvádza Komisia, lebo nariadenia de minimis sú podla clánku 288 ZFEÚ priamo uplatnitelné vo vsetkých clenských státoch. 171 Okrem toho odôvodnenie Vseobecného súdu podobné argumentácii zalobkyne uz Súdny dvor zamietol. V rozsudku z 28. novembra 2008, Hotel Cipriani a i./Komisia ([213]T-254/00, T-270/00 a T-277/00, [214]EU:T:2008:537, body [215]100 az [216]111 a [217]251 az [218]252), Vseobecný súd totiz rozhodol, ze hoci vnútrostátnym orgánom neprinálezí, aby pri výkone rozhodnutia, o ktoré islo v tejto veci, overili v kazdom jednotlivom prípade, ci boli splnené podmienky na uplatnenie clánku 107 ods. 1 ZFEÚ, tieto orgány v danom prípade nemali povinnost vymáhat individuálnu pomoc de minimis, kedze rozhodnutie 2000/394 sa malo vykladat z hladiska jeho odôvodnenia 110 tak, ze vylucuje kvalifikáciu opatrení, ktoré boli v súlade s pravidlami de minimis, ako pomoci. Súdny dvor vo svojom rozsudku z 9. júna 2011, Comitato Venezia vuole vivere a i./Komisia ([219]C-71/09 P, C-73/09 P a C-76/09 P, [220]EU:C:2011:368), v ktorom rozhodoval o odvolaní proti rozsudku z 28. novembra 2008, Hotel Cipriani a i./Komisia ([221]T-254/00, T-270/00 a T-277/00, [222]EU:T:2008:537), vsak rozhodol, ze Vseobecný súd, ked dospel k tomuto záveru, sa opieral o nesprávny výklad rozsahu uvedeného rozhodnutia, podla ktorého vnútrostátne orgány nie sú povinné v kazdom jednotlivom prípade overit, ci poskytnutá výhoda mohla, pokial ide o jej príjemcu, narusit hospodársku sútaz a ovplyvnit obchod v rámci Únie, pricom Vseobecný súd porusil skorsiu judikatúru Súdneho dvora, podla ktorej, ak Komisia vseobecne a abstraktne rozhodne o schéme pomoci, ktorú vyhlasuje za nezlucitelnú s vnútorným trhom, a nariadi vymáhanie súm získaných na základe tejto schémy, clenskému státu prinálezí overit individuálnu situáciu kazdého podniku, ktorého sa týka postup vymáhania (pozri v tomto zmysle rozsudok z 9. júna 2011, Comitato Venezia vuole vivere a i./Komisia, [223]C-71/09 P, C-73/09 P a C-76/09 P, [224]EU:C:2011:368, body [225]61 az [226]64 a [227]114 az [228]117). 172 Pokial ide po druhé o tvrdenie týkajúce sa "zmiesanej" povahy výroku rozhodnutia 2000/394, stací uviest, ze vzhladom na úvahy uvedené v bode 171 vyssie Súdny dvor pri poukázaní na potrebu individuálneho preskúmania vnútrostátnymi orgánmi nevychádzal z tejto okolnosti, ale pripomenul judikatúru týkajúcu sa povinností vnútrostátnych orgánov pri výkone rozhodnutia Komisie týkajúceho sa schémy pomoci. 173 Po tretie je nesporné, ze výrok rozhodnutia 2000/394 na rozdiel od clánku 1 ods. 2 výroku napadnutého rozhodnutia, ktorý menovite oznacuje zalobkynu, menovite neoznacuje príjemcov pomoci nezlucitelnej s vnútorným trhom. Táto okolnost je vsak irelevantná, pretoze overenie individuálnej situácie zalobkyne prinálezí nevyhnutne talianskym orgánom, kedze Komisia sa obmedzila na analýzu charakteristík spornej schémy pomoci. V kazdom prípade zo znenia výroku napadnutého rozhodnutia nad rámec jeho clánku 1 ods. 2 vyplýva, ze Komisia od talianskych orgánov ocakáva, ze vykonajú individuálne preskúmanie situácie príjemcov, kedze v clánku 4 uvedeného výroku ziada Taliansku republiku, aby jej oznámila najmä presný zoznam príjemcov, celkovú sumu, ktorá sa má vymáhat od kazdého príjemcu, ako aj podrobný opis uz prijatých a plánovaných opatrení na dosiahnutie súladu s napadnutým rozhodnutím. 174 V tejto súvislosti sa ukazuje, ze talianske orgány oznámili zalobkyni rozhodnutie o vymáhaní. Zalobkyna, ktorá bola v tejto súvislosti vypocutá na pojednávaní, odpovedala, ze proti uvedenému rozhodnutiu nepodala zalobu na vnútrostátny súd, na rozdiel od toho, co pritom oznámila Komisii v rámci korespondencie nasledujúcej po prijatí napadnutého rozhodnutia. Vzhladom na vyssie uvedenú judikatúru týkajúcu sa jednotlivých úloh Komisie a vnútrostátnych orgánov zalobkyna pritom nemôze pouzit túto zalobu na to, aby odstránila svoj nedostatok nálezitej starostlivosti podat takúto zalobu na vnútrostátny súd. 175 V zostávajúcej casti treba zamietnut argumentáciu zalobkyne týkajúcu sa spochybnenia relevantnosti veci, v ktorej bol vyhlásený rozsudok z 22. januára 2013, Salzgitter/Komisia ([229]T-308/00 RENV, [230]EU:T:2013:30). Kedze preskúmanie individuálnej situácie príjemcov schémy pomoci prinálezí vnútrostátnym orgánom a nie Komisii, otázka, ci Komisia mala preskúmat povahu de minimis len spornej platby bez toho, aby ju v tomto zmysle o to zalobkyna nepoziadala, je irelevantná. 176 Vzhladom na predchádzajúce úvahy treba prvú cast tretieho zalobného dôvodu zamietnut. O druhej casti tretieho zalobného dôvodu týkajúcej sa uplatnenia nariadení de minimis 177 Zalobkyna sa odvoláva na povahu de minimis spornej platby, pricom tvrdí, ze uvedená platba splna podmienky nariadenia de minimis z roku 2006. 178 Pokial ide najmä o pôsobnost nariadenia de minimis z roku 2006, zalobkyna sa domnieva, ze toto nariadenie sa v prejednávanej veci skôr uplatnuje ratione materiae a ratione temporis nez nariadenie de minimis z roku 2013, ako to aj vysvetlila Komisia vo svojom e-maile z 18. augusta 2017. 179 Dalej, pokial ide o podmienky, ktoré musia byt splnené na to, aby sa pomoc povazovala za pomoc de minimis, zalobkyna usudzuje, ze limit 200000 eur za obdobie troch zdanovacích období stanovený v clánku 2 ods. 2 nariadenia de minimis z roku 2006 nebol vzhladom na sumu spornej platby vo výske 30000 eur v prejednávanej veci prekrocený. Toto konstatovanie platí o to viac, pokial ide o výsku nákladov na financovanie, ktorá predstavuje príslusnú sumu, ako to tvrdila zalobkyna v rámci druhého zalobného dôvodu. Okrem toho Komisia nesprávne tvrdí, ze je nepravdepodobné, ze limit 200000 eur nebol prekrocený z dôvodu viacerých pomocí, ktoré boli poskytnuté skupine Lufthansa, do ktorej patrí zalobkyna. Konkrétne pomoc poskytnutú iným subjektom skupiny Lufthansa nemozno zohladnit, pretoze "funkcný pojem podnik", o ktorý sa opiera Komisia, nie je uplatnitelný, kedze sa nenachádza v nariadení de minimis z roku 2006. 180 Pokial ide o podmienku uvedenú v clánku 2 ods. 4 nariadenia de minimis z roku 2006, ktorá ukladá moznost presne a vopred vypocítat "hrubý grantový ekvivalent" pomoci, na ktorú poukazuje Komisia vo svojom e-maile z 18. augusta 2017, zalobkyna popiera, ze by sa uplatnovala na spornú platbu. 181 V kazdom prípade zalobkyna spochybnuje, ze by jej prinálezalo preukázat, ze podmienky nariadenia de minimis z roku 2006 sú v prejednávanej veci splnené. Uvedené nariadenie stanovuje, ze dôkazné bremeno spocíva na príjemcoch pomoci vo vztahu k vnútrostátnym orgánom, ale nestanovuje takéto dôkazné bremeno vo vztahu ku Komisii. 182 Komisia navrhuje, aby bola druhá cast zamietnutá ako neúcinná, kedze aj keby sporná platba mohla mat povahu de minimis, takéto konstatovanie prinálezí talianskym orgánom. V kazdom prípade je táto druhá cast nedôvodná, pretoze zalobkyna nepreukázala, ze vsetky podmienky nariadenia de minimis z roku 2006 boli v prejednávanej veci splnené. 183 V tejto súvislosti stací uviest, ze tvrdenia uvedené na podporu druhej casti tretieho zalobného dôvodu sú neúcinné. Ako totiz vyplýva z preskúmania prvej casti tretieho zalobného dôvodu, Komisii neprinálezalo preskúmat prípadnú povahu de minimis spornej platby. Za týchto podmienok tieto tvrdenia, ktoré navyse predovsetkým spochybnujú stanovisko Komisie v rámci výmeny e-mailov nasledujúcich po prijatí napadnutého rozhodnutia, nemôzu svojou povahou spochybnit zákonnost tohto rozhodnutia. 184 Pokial ide o zostávajúcu cast, zalobkyna na pojednávaní tvrdila, ze sporná platba, ktorá bola vyplatená 19. apríla 2013, nebola financovaná z financných prostriedkov pochádzajúcich z autonómneho regiónu, pretoze je nesporné, ako vyplýva z odôvodnenia 89 písm. b) napadnutého rozhodnutia, rocné regionálne príspevky poskytnuté spolocnostiam SOGAER a GEASAR za rok 2013 uvedený región schválil, ale im ako také v konecnom dôsledku neboli vyplatené. 185 V tejto súvislosti z tabulky 15 nachádzajúcej sa v odôvodnení 427 napadnutého rozhodnutia, ako aj z tabuliek, v ktorých sú zhrnuté cinnosti vykonané spolocnostou SOGAER za obdobie od roku 2010 do roku 2013, uvedených v odôvodnení 113 napadnutého rozhodnutia a predlozených Komisiou v odpovedi na písomnú otázku Vseobecného súdu, vyplýva, ze spornú zmluvu treba povazovat za zmluvu z roku 2012. Na spornú platbu, ktorá bola uskutocnená na jar 2013, sa preto vztahoval regionálny príspevok na rok 2012, ktorý bol vyplatený spolocnosti SOGAER. V kazdom prípade, ak zalobkyna chcela spochybnit toto konstatovanie, táto otázka spadá do preskúmania jej individuálnej situácie talianskymi orgánmi. 186 Vzhladom na vsetky predchádzajúce úvahy treba tretí zalobný dôvod zamietnut, ako aj zalobu v celom jej rozsahu. O trovách 187 Podla clánku 134 ods. 1 rokovacieho poriadku sa úcastníkovi konania, ktorý vo veci nemal úspech, ulozí povinnost nahradit trovy konania, ak to bolo v tomto zmysle navrhnuté. Kedze zalobkyna vo veci nemala úspech, je opodstatnené ulozit jej povinnost nahradit trovy konania v súlade s návrhom Komisie. Z týchto dôvodov VSEOBECNÝ SÚD (prvá rozsírená komora) rozhodol takto: 1. Zaloba sa zamieta. 2. Germanwings GmbH je povinná nahradit trovy konania. Papasavvas Svenningsen Valancius Csehi Nihoul Rozsudok bol vyhlásený na verejnom pojednávaní v Luxemburgu 13. mája 2020. Podpisy Obsah Okolnosti predchádzajúce sporu O sporných opatreniach O ustanoveniach prijatých autonómnym regiónom - O clánku 3 zákona c. 10/2010 - O vykonávacích aktoch zákona c. 10/2010 O spornej zmluve O napadnutom rozhodnutí O vývoji po prijatí napadnutého rozhodnutia Konanie a návrhy úcastníkov konania Právny stav O prvom zalobnom dôvode zalozenom na porusení clánku 107 ods. 1 ZFEÚ, pretoze Komisia nepreukázala existenciu pomoci, kedze nepreskúmala, ci SOGAER konala ako súkromný subjekt v trhovom hospodárstve O prvej casti prvého zalobného dôvodu týkajúcej sa relevantnej úrovne na posúdenie existencie státnej pomoci - O prípustnosti prvej casti prvého zalobného dôvodu - O dôvodnosti prvej casti prvého zalobného dôvodu O druhej casti prvého zalobného dôvodu týkajúcej sa uplatnenia zásady súkromného subjektu na úrovni spolocnosti SOGAER - O prípustnosti tvrdenia týkajúceho sa nákladov na financovanie - O dôvodnosti druhej casti prvého zalobného dôvodu O druhom zalobnom dôvode zalozenom na porusení clánku 107 ods. 1 ZFEÚ, pretoze Komisia nepreukázala, ze pomoc, ktorú zalobkyna získala, narúsala hospodársku sútaz alebo hrozila narusením hospodárskej sútaze a ovplyvnovala obchod medzi clenskými státmi O prvej casti týkajúcej sa preskúmania spornej platby namiesto spornej schémy pomoci O druhej casti druhého zalobného dôvodu týkajúcej sa nedostatocného odôvodnenia, pokial ide o dopad spornej schémy pomoci na hospodársku sútaz a na obchod medzi clenskými státmi O tretom zalobnom dôvode zalozenom na nesprávnom posúdení z dôvodu, ze Komisia nepreskúmala, ci sporná platba predstavovala pomoc de minimis O prvej casti tretieho zalobného dôvodu týkajúcej sa preskúmania ex offo povahy de minimis spornej platby O druhej casti tretieho zalobného dôvodu týkajúcej sa uplatnenia nariadení de minimis O trovách __________________________________________________________________ ( [231]*1 ) Jazyk konania: anglictina. References 1. file:///tmp/lynxXXXXLTJrwz/L86066-9243TMP.html#t-ECR_62017TJ0716_SK_01-E0001 2. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:L:2017:268:TOC 3. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:L:1999:083:TOC 4. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:C:2013:152:TOC 5. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:C:2014:099:TOC 6. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:C:2014:113:TOC 7. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:L:2017:268:TOC 8. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:C:2008:012:TOC 9. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:C:2013:040:TOC 10. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:L:2015:250:TOC 11. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:L:2006:379:TOC 12. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:L:2013:352:TOC 13. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:L:2006:318:TOC 14. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2018%3A943&locale=sk 15. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2018%3A943&lang=SK&format=pdf&target=null 16. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2018%3A953&locale=sk 17. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2018%3A953&lang=SK&format=pdf&target=null 18. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A1999%3A12&locale=sk 19. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A1999%3A12&lang=SK&format=pdf&target=null 20. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A1999%3A12&lang=SK&format=html&target=null&anchor=#point66 21. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2008%3A155&locale=sk 22. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2008%3A155&lang=SK&format=pdf&target=null 23. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2008%3A155&lang=SK&format=html&target=null&anchor=#point30 24. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2017%3A671&locale=sk 25. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2017%3A671&lang=SK&format=pdf&target=null 26. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2017%3A671&lang=SK&format=html&target=null&anchor=#point17 27. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1987%3A437&locale=sk 28. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1987%3A437&lang=SK&format=pdf&target=null 29. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1987%3A437&lang=SK&format=html&target=null&anchor=#point17 30. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2006%3A511&locale=sk 31. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2006%3A511&lang=SK&format=pdf&target=null 32. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2006%3A511&lang=SK&format=html&target=null&anchor=#point55 33. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2002%3A61&locale=sk 34. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2002%3A61&lang=SK&format=pdf&target=null 35. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2002%3A61&lang=SK&format=html&target=null&anchor=#point57 36. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2011%3A209&locale=sk 37. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2011%3A209&lang=SK&format=pdf&target=null 38. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2011%3A209&lang=SK&format=html&target=null&anchor=#point108 39. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2002%3A294&locale=sk 40. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2002%3A294&lang=SK&format=pdf&target=null 41. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2002%3A294&lang=SK&format=html&target=null&anchor=#point24 42. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2017%3A671&locale=sk 43. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2017%3A671&lang=SK&format=pdf&target=null 44. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2017%3A671&lang=SK&format=html&target=null&anchor=#point20 45. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2019%3A268&locale=sk 46. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2019%3A268&lang=SK&format=pdf&target=null 47. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2019%3A268&lang=SK&format=html&target=null&anchor=#point48 48. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2019%3A268&lang=SK&format=html&target=null&anchor=#point63 49. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2006%3A104&locale=sk 50. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2006%3A104&lang=SK&format=pdf&target=null 51. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2006%3A104&lang=SK&format=html&target=null&anchor=#point103 52. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2002%3A363&locale=sk 53. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2002%3A363&lang=SK&format=pdf&target=null 54. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2002%3A363&lang=SK&format=html&target=null&anchor=#point61 55. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2002%3A363&lang=SK&format=html&target=null&anchor=#point62 56. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2000%3A467&locale=sk 57. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2000%3A467&lang=SK&format=pdf&target=null 58. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2000%3A467&lang=SK&format=html&target=null&anchor=#point22 59. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2000%3A467&lang=SK&format=html&target=null&anchor=#point35 60. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2002%3A363&locale=sk 61. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2002%3A363&lang=SK&format=pdf&target=null 62. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2002%3A363&lang=SK&format=html&target=null&anchor=#point38 63. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2002%3A363&lang=SK&format=html&target=null&anchor=#point60 64. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2002%3A363&lang=SK&format=html&target=null&anchor=#point66 65. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2009%3A50&locale=sk 66. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2009%3A50&lang=SK&format=pdf&target=null 67. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2009%3A50&lang=SK&format=html&target=null&anchor=#point127 68. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2010%3A233&locale=sk 69. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2010%3A233&lang=SK&format=pdf&target=null 70. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1977%3A52&locale=sk 71. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1977%3A52&lang=SK&format=pdf&target=null 72. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1977%3A52&lang=SK&format=html&target=null&anchor=#point21 73. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1993%3A97&locale=sk 74. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1993%3A97&lang=SK&format=pdf&target=null 75. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1993%3A97&lang=SK&format=html&target=null&anchor=#point19 76. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A348&locale=sk 77. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A348&lang=SK&format=pdf&target=null 78. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A348&lang=SK&format=html&target=null&anchor=#point26 79. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2002%3A294&locale=sk 80. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2002%3A294&lang=SK&format=pdf&target=null 81. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2002%3A294&lang=SK&format=html&target=null&anchor=#point23 82. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2000%3A467&locale=sk 83. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2000%3A467&lang=SK&format=pdf&target=null 84. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2000%3A467&lang=SK&format=html&target=null&anchor=#point22 85. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2000%3A467&lang=SK&format=html&target=null&anchor=#point35 86. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2002%3A363&locale=sk 87. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2002%3A363&lang=SK&format=pdf&target=null 88. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2002%3A363&lang=SK&format=html&target=null&anchor=#point38 89. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2002%3A363&lang=SK&format=html&target=null&anchor=#point60 90. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2002%3A363&lang=SK&format=html&target=null&anchor=#point66 91. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2009%3A50&locale=sk 92. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2009%3A50&lang=SK&format=pdf&target=null 93. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2009%3A50&lang=SK&format=html&target=null&anchor=#point127 94. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2010%3A233&locale=sk 95. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2010%3A233&lang=SK&format=pdf&target=null 96. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2002%3A294&locale=sk 97. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2002%3A294&lang=SK&format=pdf&target=null 98. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2002%3A294&lang=SK&format=html&target=null&anchor=#point52 99. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2002%3A294&lang=SK&format=html&target=null&anchor=#point56 100. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2014%3A2224&locale=sk 101. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2014%3A2224&lang=SK&format=pdf&target=null 102. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2014%3A2224&lang=SK&format=html&target=null&anchor=#point31 103. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2014%3A2224&lang=SK&format=html&target=null&anchor=#point33 104. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2008%3A757&locale=sk 105. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2008%3A757&lang=SK&format=pdf&target=null 106. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2008%3A757&lang=SK&format=html&target=null&anchor=#point84 107. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2008%3A757&lang=SK&format=html&target=null&anchor=#point85 108. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2015%3A891&locale=sk 109. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2015%3A891&lang=SK&format=pdf&target=null 110. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2015%3A891&lang=SK&format=html&target=null&anchor=#point39 111. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2002%3A363&locale=sk 112. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2002%3A363&lang=SK&format=pdf&target=null 113. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2002%3A363&lang=SK&format=html&target=null&anchor=#point61 114. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2002%3A363&lang=SK&format=html&target=null&anchor=#point62 115. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2000%3A467&locale=sk 116. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2000%3A467&lang=SK&format=pdf&target=null 117. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2000%3A467&lang=SK&format=html&target=null&anchor=#point22 118. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2000%3A467&lang=SK&format=html&target=null&anchor=#point35 119. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2002%3A363&locale=sk 120. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2002%3A363&lang=SK&format=pdf&target=null 121. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2002%3A363&lang=SK&format=html&target=null&anchor=#point38 122. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2002%3A363&lang=SK&format=html&target=null&anchor=#point60 123. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2002%3A363&lang=SK&format=html&target=null&anchor=#point66 124. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2009%3A50&locale=sk 125. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2009%3A50&lang=SK&format=pdf&target=null 126. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2009%3A50&lang=SK&format=html&target=null&anchor=#point127 127. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2010%3A233&locale=sk 128. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2010%3A233&lang=SK&format=pdf&target=null 129. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2018%3A943&locale=sk 130. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2018%3A943&lang=SK&format=pdf&target=null 131. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2018%3A953&locale=sk 132. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2018%3A953&lang=SK&format=pdf&target=null 133. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2018%3A943&locale=sk 134. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2018%3A943&lang=SK&format=pdf&target=null 135. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2018%3A953&locale=sk 136. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2018%3A953&lang=SK&format=pdf&target=null 137. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2002%3A294&locale=sk 138. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2002%3A294&lang=SK&format=pdf&target=null 139. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2008%3A585&locale=sk 140. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2008%3A585&lang=SK&format=pdf&target=null 141. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2008%3A585&locale=sk 142. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2008%3A585&lang=SK&format=pdf&target=null 143. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2019%3A597&locale=sk 144. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2019%3A597&lang=SK&format=pdf&target=null 145. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2019%3A597&lang=SK&format=html&target=null&anchor=#point60 146. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2000%3A289&locale=sk 147. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2000%3A289&lang=SK&format=pdf&target=null 148. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2000%3A289&lang=SK&format=html&target=null&anchor=#point81 149. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2011%3A368&locale=sk 150. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2011%3A368&lang=SK&format=pdf&target=null 151. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2011%3A368&lang=SK&format=html&target=null&anchor=#point63 152. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2019%3A91&locale=sk 153. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2019%3A91&lang=SK&format=pdf&target=null 154. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2012%3A186&locale=sk 155. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2012%3A186&lang=SK&format=pdf&target=null 156. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2012%3A186&lang=SK&format=html&target=null&anchor=#point90 157. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2013%3A535&locale=sk 158. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2013%3A535&lang=SK&format=pdf&target=null 159. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2013%3A535&lang=SK&format=html&target=null&anchor=#point95 160. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1994%3A358&locale=sk 161. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1994%3A358&lang=SK&format=pdf&target=null 162. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1994%3A358&lang=SK&format=html&target=null&anchor=#point21 163. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2008%3A155&locale=sk 164. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2008%3A155&lang=SK&format=pdf&target=null 165. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2008%3A155&lang=SK&format=html&target=null&anchor=#point57 166. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2019%3A91&locale=sk 167. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2019%3A91&lang=SK&format=pdf&target=null 168. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2008%3A155&locale=sk 169. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2008%3A155&lang=SK&format=pdf&target=null 170. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2008%3A155&lang=SK&format=html&target=null&anchor=#point30 171. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2019%3A91&locale=sk 172. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2019%3A91&lang=SK&format=pdf&target=null 173. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1987%3A437&locale=sk 174. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1987%3A437&lang=SK&format=pdf&target=null 175. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1987%3A437&lang=SK&format=html&target=null&anchor=#point18 176. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1987%3A437&locale=sk 177. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1987%3A437&lang=SK&format=pdf&target=null 178. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2005%3A768&locale=sk 179. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2005%3A768&lang=SK&format=pdf&target=null 180. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2005%3A768&lang=SK&format=html&target=null&anchor=#point111 181. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2011%3A368&locale=sk 182. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2011%3A368&lang=SK&format=pdf&target=null 183. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2011%3A368&lang=SK&format=html&target=null&anchor=#point134 184. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2014%3A2262&locale=sk 185. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2014%3A2262&lang=SK&format=pdf&target=null 186. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2014%3A2262&lang=SK&format=html&target=null&anchor=#point51 187. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2014%3A2262&lang=SK&format=html&target=null&anchor=#point52 188. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1987%3A437&locale=sk 189. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1987%3A437&lang=SK&format=pdf&target=null 190. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1987%3A437&lang=SK&format=html&target=null&anchor=#point18 191. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2011%3A368&locale=sk 192. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2011%3A368&lang=SK&format=pdf&target=null 193. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2011%3A368&lang=SK&format=html&target=null&anchor=#point63 194. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2002%3A143&locale=sk 195. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2002%3A143&lang=SK&format=pdf&target=null 196. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2002%3A143&lang=SK&format=html&target=null&anchor=#point88 197. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2002%3A143&lang=SK&format=html&target=null&anchor=#point89 198. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2011%3A368&locale=sk 199. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2011%3A368&lang=SK&format=pdf&target=null 200. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2011%3A368&lang=SK&format=html&target=null&anchor=#point114 201. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2011%3A368&lang=SK&format=html&target=null&anchor=#point121 202. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2011%3A368&locale=sk 203. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2011%3A368&lang=SK&format=pdf&target=null 204. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:L:2000:150:TOC 205. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2013%3A30&locale=sk 206. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2013%3A30&lang=SK&format=pdf&target=null 207. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2013%3A30&lang=SK&format=html&target=null&anchor=#point121 208. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2011%3A368&locale=sk 209. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2011%3A368&lang=SK&format=pdf&target=null 210. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2011%3A368&lang=SK&format=html&target=null&anchor=#point63 211. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2011%3A368&locale=sk 212. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2011%3A368&lang=SK&format=pdf&target=null 213. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2008%3A537&locale=sk 214. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2008%3A537&lang=SK&format=pdf&target=null 215. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2008%3A537&lang=SK&format=html&target=null&anchor=#point100 216. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2008%3A537&lang=SK&format=html&target=null&anchor=#point111 217. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2008%3A537&lang=SK&format=html&target=null&anchor=#point251 218. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2008%3A537&lang=SK&format=html&target=null&anchor=#point252 219. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2011%3A368&locale=sk 220. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2011%3A368&lang=SK&format=pdf&target=null 221. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2008%3A537&locale=sk 222. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2008%3A537&lang=SK&format=pdf&target=null 223. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2011%3A368&locale=sk 224. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2011%3A368&lang=SK&format=pdf&target=null 225. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2011%3A368&lang=SK&format=html&target=null&anchor=#point61 226. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2011%3A368&lang=SK&format=html&target=null&anchor=#point64 227. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2011%3A368&lang=SK&format=html&target=null&anchor=#point114 228. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2011%3A368&lang=SK&format=html&target=null&anchor=#point117 229. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2013%3A30&locale=sk 230. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2013%3A30&lang=SK&format=pdf&target=null 231. file:///tmp/lynxXXXXLTJrwz/L86066-9243TMP.html#c-ECR_62017TJ0716_SK_01-E0001