ROZSUDOK VSEOBECNÉHO SÚDU (prvá rozsírená komora) z 13. mája 2020 ( [1]*1 ) "Státna pomoc - Odvetvie letectva - Pomoc poskytnutá Talianskom v prospech letísk na Sardínii - Rozhodnutie, ktorým sa pomoc vyhlasuje za ciastocne zlucitelnú a ciastocne nezlucitelnú s vnútorným trhom - Pripísatelnost státu - Vymáhanie - Príjemcovia - Výhoda poskytnutá zmluvným leteckým spolocnostiam - Zásada súkromného subjektu v trhovom hospodárstve - Selektivita - Ovplyvnenie obchodu medzi clenskými státmi - Narusenie hospodárskej sútaze - Vymáhanie - Legitímna dôvera - Povinnost odôvodnenia" Vo veci T-607/17, Volotea, SA, so sídlom v Barcelone (Spanielsko), v zastúpení: M. Carpagnano a M. Nordmann, advokáti, zalobkyna, proti Európskej komisii, v zastúpení: D. Recchia, D. Grespan a S. Noë, splnomocnení zástupcovia, zalovanej, ktorej predmetom je návrh podaný na základe clánku 263 ZFEÚ na zrusenie rozhodnutia Komisie (EÚ) 2017/1861 z 29. júla 2016 o státnej pomoci SA.33983 (2013/C) (ex 2012/NN) (ex 2011/N) - Taliansko - Kompenzácia letiskám na Sardínii za záväzky vyplývajúce zo sluzieb vo verejnom záujme (SVHZ) ([2]Ú. v. EÚ L 268, 2017, s. 1), VSEOBECNÝ SÚD (prvá rozsírená komora), v zlození: predseda komory S. Papasavvas, sudcovia J. Svenningsen (spravodajca), V. Valancius, Z. Csehi a P. Nihoul, tajomník: P. Cullen, referent, so zretelom na písomnú cast konania a po pojednávaní z 2. októbra 2019, vyhlásil tento Rozsudok I. Okolnosti predchádzajúce sporu A. O sporných opatreniach 1 Na ostrove Sardínia (Taliansko) sa nachádza pät letísk, medzi ktoré patria letiská Alghero, Cagliari-Elmas a Olbia. 2 Letisko Alghero prevádzkuje spolocnost So.Ge.A.Al SpA (dalej len "SOGEAAL"), ktorej základné imanie bolo v celom rozsahu upísané miestnymi verejnoprávnymi subjektmi a je vo väcsinovom vlastníctve Regione autonoma della Sardegna (Autonómny región Sardínia, Taliansko, dalej len "autonómny región"), a to aj nepriamo prostredníctvom spolocnosti Societŕ Finanziaria Industriale Regione Sardegna (SFIRS). Letisko Cagliari-Elmas prevádzkuje spolocnost So.G.Aer SpA (dalej len "SOGAER"), ktorej väcsinový podiel vlastní obchodná komora v Cagliari, zatial co letisko Olbia prevádzkuje spolocnost GEASAR SpA (dalej len "GEASAR"), ktorá je zaregistrovaná v Olbii a ktorej väcsinový podiel patrí súkromnému podniku Meridiana SpA. 1. O právnych predpisoch prijatých autonómnym regiónom a) O clánku 3 zákona c. 10/2010 3 Dna 13. apríla 2010 autonómny región prijal legge regionale n. 10 - Misure per lo sviluppo del trasporto aereo (regionálny zákon c. 10 - opatrenia na rozvoj leteckej dopravy) (Bollettino ufficiale della Regione autonoma della Sardegna c. 12 zo 16. apríla 2010) (dalej len "zákon c. 10/2010"). 4 Clánok 3 zákona c. 10/2010 s názvom "Stimuly na znízenie sezónnosti leteckých spojení ostrova" (Incentivi alla destagionalizzazione dei collegamenti aerei isolani) znie: "1. Výdavky vo výske 19700000 [eur] na rok 2010 a 24500000 [eur] na jednotlivé roky 2011 - 2013 sa povolia na financovanie letísk na ostrove s cielom posilnenia a rozvoja leteckej dopravy ako sluzby vseobecného hospodárskeho záujmu, a to aj znízením sezónnosti leteckých spojení ostrova v súlade s oznámením Komisie 2005/C 312/01 o usmerneniach Spolocenstva týkajúcich sa financovania letísk a státnej pomoci na zacatie cinnosti pre letecké spolocnosti s odletom z regionálnych letísk. 2. Kritériá, povaha a trvanie ponuky dopravy, ako aj pokyny týkajúce sa vypracovania plánov cinností zo strany spolocností prevádzkujúcich letiská, ktoré zohladnujú opatrenia týkajúce sa územnej kontinuity uvedené v clánku 2, sú vymedzené v uznesení výkonného výboru regiónu, ktoré sa prijme na návrh regionálnej rady pre dopravu po dohode s poradcami pre plánovanie, rozpocet, úver a regionálne plánovanie, cestovný ruch, remeselníctvo a obchod, polnohospodárstvo a polnohospodársku a pastiersku reformu, kultúrne hodnoty, informácie, volný cas a sport. 3. Uznesenie uvedené v odseku 2 a plány cinností, vrátane tých, ktoré uz boli vymedzené spolocnostami, ktoré prevádzkujú letiská, ku dnu nadobudnutia úcinnosti tohto zákona, spolu s príslusnými aktmi a zmluvami, sa financujú, ak sú vypracované v súlade s kritériami, povahou, trvaním ponuky dopravy a pokynmi uvedenými v odseku 2 a sú vopred predlozené na záväzné stanovisko príslusnému výboru." b) O vykonávacích aktoch zákona c. 10/2010 5 V súlade s clánkom 3 ods. 2 zákona c. 10/2010 prijal výkonný orgán autonómneho regiónu viacero aktov na vykonanie opatrení stanovených v tomto clánku 3 (dalej len "vykonávacie akty"), a to najmä deliberazione della Giunta regionale n. 29/36 (rozhodnutie regionálnej rady c. 29/36) z 29. júla 2010 (dalej len "regionálne rozhodnutie c. 29/36"), deliberazione della Giunta regionale n. 43/37 (rozhodnutie regionálnej rady c. 43/37) zo 6. decembra 2010 (dalej len "regionálne rozhodnutie c. 43/37") a deliberazione della Giunta regionale n. 52/117 (rozhodnutie regionálnej rady c. 52/117) z 23. decembra 2011 (dalej len "regionálne rozhodnutie c. 52/117"), (dalej spolu s clánkom 3 zákona c. 10/2010 len "sporné opatrenia"). 6 Tieto vykonávacie akty v podstate definujú tri druhy "cinností", za ktoré mohli prevádzkovatelia letísk získat kompenzáciu od autonómneho regiónu na roky 2010 az 2013, a to: - zvysovanie leteckej prevádzky leteckými spolocnostami (dalej len "cinnost 1"), - propagácia ostrova Sardínie ako turistickej destinácie leteckými spolocnostami (dalej len "cinnost 2"), - dalsie propagacné cinnosti zverené prevádzkovatelmi letísk v mene autonómneho regiónu tretím poskytovatelom sluzieb iným ako leteckým spolocnostiam (dalej len "cinnost 3"). 7 Regionálne rozhodnutie c. 29/36 na jednej strane spresnovalo, ze pri uplatnovaní clánku 3 zákona c. 10/2010 ciel, ktorým bolo znízenie sezónnosti leteckých spojení, spocíval vo zvýsení frekvencie letov pocas strednej sezóny a zimnej sezóny, ako aj v otvorení nových leteckých spojení. Na druhej strane toto rozhodnutie uvádzalo, ze konecným cielom, ktorý sledujú opatrenia stanovené v clánku 3 zákona c. 10/2010 o podpore regionálnej politiky leteckej dopravy, je posilnenie hospodárskej, sociálnej a územnej súdrznosti, ako aj rozvoj miestnych ekonomík, cestovného ruchu a kultúry ostrova Sardínie. 8 V tejto súvislosti regionálne rozhodnutie c. 29/36 vymedzovalo kritériá, povahu a trvanie dopravných sluzieb, za ktoré sa mohla poskytnút kompenzácia v období rokov 2010 - 2013, ako aj vseobecné zásady vypracovávania a vyhodnocovania "plánov cinností" vypracovaných prevádzkovatelmi letísk. 9 Konkrétne na to, aby prevádzkovatel letiska získal financovanie stanovené zákonom c. 10/2010, musel predlozit autonómnemu regiónu na schválenie podrobný plán cinností. Tento plán mal urcit, ktoré cinnosti spomedzi cinností 1 az 3 mal prevádzkovatel letiska v úmysle vykonat, aby dosiahol ciele zákona c. 10/2010. Tento plán mal byt prípadne vykonaný osobitnými dohodami medzi prevádzkovatelom letiska a leteckými spolocnostami. 10 Ak chcel prevádzkovatel letiska získat financné prostriedky pre cinnost 1, plán cinností, ktorý predlozil autonómnemu regiónu, musel identifikovat "spojenia strategického záujmu" (vnútrostátne a medzinárodné) a stanovit rocné ciele v oblasti frekvencie letov, nových spojení a poctu cestujúcich. 11 Podla talianskych orgánov tak prevádzkovanie týchto spojení strategického záujmu predstavovalo sluzbu vseobecného hospodárskeho záujmu (dalej len "SVHZ"), ktorú letecké spolocnosti poskytovali za kompenzáciu. 12 Plán cinností vykonávajúci cinnost 2 mal vymedzovat konkrétne marketingové a reklamné cinnosti zamerané na zvýsenie poctu cestujúcich a na podporu spádovej oblasti letiska. 13 Regionálne rozhodnutie c. 29/36 stanovovalo, ze plány cinností museli byt podlozené odhadmi predpokladaných vyhliadok na ziskovost cinností, ktoré vymedzujú. 14 Z regionálneho rozhodnutia c. 29/36 vyplýva, ze plány cinností museli dodrziavat urcité zásady: - spojenia strategického záujmu urcené v plánoch sa nemohli prekrývat so spojeniami, ktoré uz boli prevádzkované v rámci rezimu záväzku vyplývajúceho zo sluzby vo verejnom záujme, - financovanie poskytnuté na kazdé subvencované spojenie by sa malo postupne znizovat, - financná dohoda uzavretá s leteckými spolocnostami mala zahrnat plán propagácie územia. 15 Ak by autonómny región zistil nezrovnalosti medzi plánmi cinností predlozenými prevádzkovatelmi letísk na jednej strane a ustanoveniami zákona c. 10/2010 a jeho vykonávacími aktmi na druhej strane, mohol pozadovat zmeny týchto plánov cinností. 16 Potom, ako autonómny región schválil rôzne plány cinností, ktoré mu predlozili prevádzkovatelia letísk, rozdelil financné prostriedky dostupné pre jednotlivé roky od roku 2010 do roku 2013 medzi prevádzkovatelov letísk. 17 Výska týchto kompenzácií sa vypocítala na základe rozdielu medzi odhadovanými nákladmi leteckých spolocností vynalozenými na zabezpecenie strategických spojení a dosiahnutie rocných cielov v oblasti poctu cestujúcich na jednej strane a skutocnou alebo predpokladanou trzbou z predaja leteniek cestujúcim na druhej strane. 18 Pokial suma kompenzácií pozadovaných prevádzkovatelmi letísk prevysovala sumu stanovenú zákonom c. 10/2010, regionálne rozhodnutie c. 29/36 stanovovalo prednostné kritériá pre poskytnutie kompenzácie. 19 Napokon vykonávacie akty stanovovali, ze prevádzkovatelia letísk mali zabezpecit dohlad nad cinnostou leteckých spolocností. Ukladali najmä povinnost, aby osobitné dohody uzavreté medzi prevádzkovatelmi letísk a leteckými spolocnostami stanovili uplatnovanie sankcií voci leteckým spolocnostiam v prípade nedodrzania vopred stanovených cielov, najmä v oblasti frekvencie letov a poctu cestujúcich. 2. O vykonávaní sporných opatrení 20 Zalobkyna, Volotea SA, je letecká spolocnost so sídlom v Spanielsku, ktorá prevádzkuje siet leteckých spojení na krátke vzdialenosti s príletom a odletom z letísk Európskej únie, vrátane letísk Alghero, Cagliari-Elmas a Olbia. a) Vykonanie zákona c. 10/2010, pokial ide o letisko Olbia 21 Prevádzkovatel letiska Olbia uverejnil na svojej internetovej stránke výzvu na vyjadrenie záujmu s cielom uzavriet marketingové a reklamné zmluvy. 22 V odpovedi na túto výzvu na vyjadrenie záujmu zalobkyna predlozila prevádzkový plán rozvoja leteckých spojení s odletom a príletom do Olbie, ako aj marketingový a reklamný program. Letecká spolocnost v tejto odpovedi vyzvala spolocnost GEASAR, aby sa podielala na investícii potrebnej na úcely plnenia marketingového a reklamného programu. 23 GEASAR preskúmala prevádzkový plán zalobkyne a predlozila svoj vlastný prevádzkový plán, z ktorého vyplývalo, ze úcast na investícii navrhnutá zalobkynou by bola pre prevádzkovatela letiska zisková. 24 GEASAR predlozila autonómnemu regiónu plány cinností na rok 2010 a na trojrocné obdobie 2011 - 2013 spolu s príslusnými ziadostami o financovanie. Autonómny región tieto plány cinnosti schválil a regionálnymi rozhodnutiami c. 43/37 a c. 52/117 stanovil sumy, ktoré mali byt spolocnosti GEASAR pridelené na rok 2010 a na obdobie rokov 2011 - 2013. 25 GEASAR a zalobkyna uzavreli 4. apríla 2012 a 31. marca 2013 dve dohody týkajúce sa prevádzkovania leteckých spojení zalobkynou do Bordeaux (Francúzsko), Janova (Taliansko), Nantes (Francúzsko), Palerma (Taliansko) a Benátok (Taliansko), ako aj marketingových a reklamných sluzieb v súvislosti s vytvorením nových leteckých spojení a so zvýsením kapacity poctu sedadiel cestujúcich. b) Vykonanie zákona c. 10/2010, pokial ide o letisko Cagliari-Elmas 26 SOGAER, ktorá prevádzkuje letisko Cagliari-Elmas, uverejnila na svojej internetovej stránke oznámenie, v ktorom vyzvala letecké spolocnosti, aby jej predlozili prevádzkové plány pre letecké spojenia s odletom a príletom na toto letisko, ako aj na úcely uzavretia marketingových zmlúv týkajúcich sa propagovania regiónu Sardínia. 27 Zalobkyna predlozila spolocnosti SOGAER prevádzkový plán na rozvoj leteckých spojení s odletom a príletom na letisko Cagliari-Elmas a marketingový a reklamný program. 28 SOGAER predlozila autonómnemu regiónu plány cinnosti na rok 2010 a na trojrocné obdobie 2011 - 2013 spolu s príslusnými ziadostami o financovanie. Tieto plány boli schválené a regionálnymi rozhodnutiami c. 43/37 a c. 52/117 boli stanovené sumy poskytnuté spolocnosti SOGAER na rok 2010 a na obdobie rokov 2011 - 2013. 29 Zalobkyna a SOGAER uzavreli 26. februára 2012 dohodu o marketingových cinnostiach týkajúcich sa zriadenia nových leteckých spojení a zvýsenia kapacity v pocte sedadiel cestujúcich. c) Vykonanie zákona c. 10/2010, pokial ide o letisko Alghero 30 Pokial ide o letisko Alghero, zmluvy uzavreté medzi spolocnostami SOGEAAL a Ryanair Ltd, uz v roku 2003, ktorých platnost bola odvtedy predlzená, boli predmetom staznosti podanej istou talianskou leteckou spolocnostou. Na základe tejto staznosti Európska komisia zacala 12. septembra 2007 konanie vo veci formálneho zistovania stanoveného v clánku 108 ods. 2 ZFEÚ týkajúceho sa pravdepodobnej státnej pomoci poskytnutej letisku v Alghero a poskytnutej letiskom v Alghero v prospech spolocnosti Ryanair a iných leteckých dopravcov ([3]Ú. v. EÚ C 12, 2008, s. 7). Dna 27. júna 2012 bolo toto konanie rozsírené s cielom zahrnút dodatocné opatrenia prijaté Talianskom, ktoré neboli predmetom pôvodnej staznosti ([4]Ú. v. EÚ C 40, 2013, s. 15), medzi ktoré patrili "vsetky opatrenia poskytnuté spolocnosti Ryanair a jej dcérskej spolocnosti AMS, ako aj iným leteckým spolocnostiam, ktoré vyuzívajú letisko od roku 2000... zahrnajú[ce] najmä granty financných príspevkov poskytnutých priamo spolocnostou SOGEAAL alebo jej prostredníctvom formou viacerých dohôd o letiskových sluzbách a marketingových sluzbách uzavretých so spolocnostou Ryanair a dalsími leteckými dopravcami od roku 2000". 31 Uvedené konanie viedlo k tomu, ze Komisia prijala rozhodnutie (EÚ) 2015/1584 z 1. októbra 2014 o státnej pomoci SA.23098 (C 37/07) (ex NN 36/07), ktorú poskytlo Taliansko v prospech spolocnosti Societŕ di Gestione dell'Aeroporto di Alghero So.Ge.A.AL S.p.A. a iných leteckých dopravcov, ktorí pôsobia na letisku Alghero ([5]Ú. v. EÚ L 250, 2015 s 38, dalej len "rozhodnutie 'Alghero`"), v ktorom Komisia dospela predovsetkým k záveru, ze podla zásady súkromného subjektu v trhovom hospodárstve, opatrenia vykonané autonómnym regiónom, najmä zmluvy uzavreté spolocnostou SOGEAAL, nad ktorou vykonáva dohlad uvedený región, s niektorými leteckými spolocnostami a týkajúce sa podpory a spustenia nových leteckých spojení s odletom a príletom na letisko Alghero, ako aj marketingových a reklamných sluzieb, nepredstavovali pomoc v zmysle clánku 107 ods. 1 ZFEÚ. B. O napadnutom rozhodnutí 32 Dna 30. novembra 2011 Talianska republika oznámila v súlade s clánkom 108 ods. 3 ZFEÚ Komisii zákon c. 10/2010, ktorý bol ako opatrenie preskúmaný v súlade s kapitolou III nariadenia Rady (ES) c. 659/1999 z 22. marca 1999 ustanovujúceho podrobné pravidlá na uplatnovanie clánku [108 ZFEÚ] ([6]Ú. v. ES L 83, 1999, s. 1; Mim. vyd. 08/001, s. 339). 33 Listom z 23. januára 2013 Komisia informovala Taliansku republiku o svojom rozhodnutí zacat konanie vo veci formálneho zistovania upravené v clánku 108 ods. 2 ZFEÚ (dalej len "rozhodnutie o zacatí konania") v súvislosti s oznámenou schémou (dalej len "sporná schéma pomoci"). Komisia uverejnením tohto rozhodnutia v Úradnom vestníku Európskej únie ([7]Ú. v. EÚ C 152, 2013, s. 30) vyzvala dotknuté strany, aby predlozili svoje pripomienky k údajnej schéme pomoci. 34 Talianske orgány, ako aj dotknuté strany, vrátane prevádzkovatelov letísk Alghero, Cagliari-Elmas a Olbia, predlozili písomné pripomienky. 35 Listami z 24. februára 2014 Komisia informovala dotknuté strany o prijatí oznámenia s názvom "Usmernenia o státnej pomoci pre letiská a letecké spolocnosti" ([8]Ú. v. EÚ C 99, 2014 s 3, dalej len "usmernenia z roku 2014") a o skutocnosti, ze tieto usmernenia sa v prejednávanej veci uplatnia odo dna ich uverejnenia v úradnom vestníku. Dna 15. apríla 2014 bolo v úradnom vestníku uverejnené oznámenie, ktorým sa clenské státy a dotknuté strany vyzývali, aby do jedného mesiaca od uverejnenia uvedených usmernení predlozili pripomienky k uplatneniu usmernení z roku 2014 v tejto veci ([9]Ú. v. EÚ C 113, 2014, s. 30). 36 Dna 29. júla 2016 Komisia prijala rozhodnutie (EÚ) 2017/1861 o státnej pomoci SA.33983 (2013/C) (ex 2012/NN) (ex 2011/N) - Taliansko - Kompenzácia letiskám na Sardínii za záväzky vyplývajúce zo sluzieb vo verejnom záujme (SVHZ) ([10]Ú. v. EÚ L 268, 2017, s. 1, dalej len "napadnuté rozhodnutie"), ktorého výrok znie: "Clánok 1 1. Schéma, ktorú Taliansko zaviedlo... zákonom [10/2010] nepredstavuje státnu pomoc v zmysle clánku 107 ods. 1 [ZFEÚ] v prospech spolocností SOGEAAL..., SOGAER..., a spolocnosti GEASAR.... 2. Schéma, ktorú Taliansko zaviedlo zákonom c. 10/2010, predstavuje státnu pomoc v zmysle clánku 107 ods. 1 zmluvy v prospech spolocností Ryanair/AMS, easyJet, Air Berlin, Meridiana, Alitalia, Air Italy, [zalobkyna], Wizzair, Norwegian, JET2.COM, Niki, Tourparade, Germanwings, Air Baltic a Vueling v rozsahu, v akom sa týka prevádzky týchto leteckých dopravcov na letisku Cagliari-Elmas a letisku Olbia. 3. Státnu pomoc uvedenú v odseku 2 Taliansko poskytlo v rozpore s clánkom 108 ods. 3 [ZFEÚ]. 4. Státna pomoc uvedená v odseku 2 je nezlucitelná s vnútorným trhom. Clánok 2 1. Taliansko vymôze od príjemcov státnu pomoc uvedenú v clánku 1 ods. 2. 2. Kedze na úcely tohto rozhodnutia spolocnosti Ryanair a AMS predstavujú jednu hospodársku jednotku, nesú spolocnú zodpovednost za vrátenie státnej pomoci, ktorú prijali. 3. Sumy, ktoré sa majú vrátit, musia zahrnat úroky plynúce odo dna, ked boli poskytnuté príjemcom, az do ich skutocného vrátenia. ... 5. Taliansko zrusí vsetky nevyplatené platby pomoci uvedenej v clánku 1 ods. 2 s úcinnostou od dátumu prijatia tohto rozhodnutia. Clánok 3 1. Vrátenie pomoci uvedenej v clánku 1 ods. 2 musí byt bezodkladné a úcinné. 2. Taliansko zabezpecí, aby sa toto rozhodnutie vykonalo do styroch mesiacov odo dna oznámenia tohto rozhodnutia. Clánok 4 1. Taliansko do dvoch mesiacov od oznámenia tohto rozhodnutia predlozí tieto informácie: - zoznam príjemcov, ktorí dostali pomoc v rámci schémy uvedenej v clánku 1 ods. 2, a celkovú sumu pomoci, ktorú kazdý z nich dostal na základe tejto schémy, - celkovú sumu (istinu a úroky z vymáhanej sumy), ktorej vrátenie sa od jednotlivých príjemcov pozaduje, - podrobný opis uz prijatých a plánovaných opatrení na dosiahnutie súladu s týmto rozhodnutím, - dokumenty, ktorými sa preukazuje, ze príjemcom bolo nariadené pomoc vrátit. 2. Taliansko bude informovat Komisiu o pokroku dosiahnutom v súvislosti s vnútrostátnymi opatreniami, ktoré sa prijali na vykonanie tohto rozhodnutia, az do úplného vrátenia pomoci uvedenej v clánku 2. Na poziadanie Komisie bezodkladne predlozí informácie o opatreniach, ktoré uz prijalo a plánuje prijat na dosiahnutie súladu s týmto rozhodnutím. Takisto poskytne podrobné informácie o výske pomoci a úroku z vymáhanej sumy, ktoré uz príjemcovia vrátili. Clánok 5 Toto rozhodnutie je urcené Talianskej republike." 37 Pokial ide o rozsah pôsobnosti napadnutého rozhodnutia, Komisia v odôvodneniach 344 az 346 tohto rozhodnutia uviedla, ze toto rozhodnutie sa nevztahuje na opatrenia pomoci, ktoré uz boli predmetom samostatného vysetrovania, ako je uvedené v bode 30 vyssie. Aj ked sa totiz vsetky platby, ktoré SOGEAAL uhradila za cinnosti 1 a 2 podla zákona c. 10/2010 vykonávacími aktmi, neuskutocnili na základe zmlúv skúmaných v rámci samostatného vysetrovania týkajúceho sa výlucne letiska Alghero, Komisia sa domnievala, ze prevazná väcsina z nich bola posúdená v rámci tejto inej veci. Navyse Komisia uviedla, ze "[nebolo] jednoduché jasne rozlisovat jednotlivé zmluvy vo vsetkých prípadoch, kedze financné vztahy medzi spolocnostou SOGEAAL a daným leteckým dopravcom v príslusnom období mo[hli] byt upravované rôznymi zmluvami, z ktorých iba niektoré sa v [uvedenej inej veci] zohladnili". Komisia sa teda domnievala, ze z rozsahu pôsobnosti napadnutého rozhodnutia treba vylúcit vsetky zmluvy s leteckými spolocnostami, ktoré SOGEAAL uzavrela v rámci spornej schémy pomoci, t. j. inými slovami cast sporných opatrení týkajúcich sa letiska Alghero. 38 Komisia napokon v napadnutom rozhodnutí usúdila, ze konanie zacaté v prejednávanej veci sa nevztahuje na prípadnú pomoc, ktorú poskytli prevádzkovatelia letísk iným poskytovatelom sluzieb, nez boli letecké spolocnosti a ktorá sa vztahovala na cinnost 3. Komisia tak v odôvodnení 346 napadnutého rozhodnutia dospela k záveru, ze nemohla zaujat stanovisko k tomuto bodu. 39 Dna 4. augusta 2016 zaslal autonómny región zalobkyni výnatky z napadnutého rozhodnutia, ktoré bolo Komisiou oznámené Talianskej republike, aby zalobkyna predlozila svoje pripomienky k dôvernosti niektorých údajov, co urobila 21. augusta 2016. 40 Dna 11. októbra 2016 zalobkyna poziadala Komisiu o prístup k spisu týkajúcemu sa napadnutého rozhodnutia. Dna 27. októbra 2016 Komisia zamietla túto ziadost, pricom zalobkyni oznámila, ze vzhladom na to, ze toto rozhodnutie este nebolo uverejnené v úradnom vestníku, lehota zalobkyne na podanie zaloby o neplatnost proti uvedenému rozhodnutiu este nezacala plynút. 41 Dna 30. júna 2017 podala zalobkyna na Tribunale amministrativo regionale per la Sardegna (Regionálny správny súd pre Sardíniu, Taliansko) zalobu proti rozhodnutiu autonómneho regiónu z 5. júna 2017, ktorým jej bola ulozená povinnost vrátit sumu vo výske 262297,54 eura. Návrh na nariadenie predbezného opatrenia podaný v rámci tejto zaloby bol zamietnutý rozhodnutím zo 7. augusta 2017, v ktorom uvedený súd uviedol, ze autonómny región zaslal 5. júna 2017 zalobkyni napadnuté rozhodnutie. Zalobkyna podala proti tomuto rozhodnutiu odvolanie na Consiglio di Stato (Státna rada, Taliansko). II. Konanie a návrhy úcastníkov konania 42 Zalobkyna návrhom doruceným do kancelárie Vseobecného súdu 6. septembra 2017 podala túto zalobu. 43 Dna 18. apríla 2018 bola po opakovaných podaniach vyjadrení ukoncená písomná cast konania. 44 Dna 18. mája 2018 Vseobecný súd po vypocutí úcastníkov konania rozhodol prerusit konanie az do skoncenia písomnej casti konania v súvisiacich veciach Ryanair a Airport Marketing Services/Komisia (T-833/17) a easyJet Airline/Komisia (T-8/18), k comu doslo v týchto veciach 21. septembra a 23. júla 2018. 45 Vseobecný súd na základe návrhu sudcu spravodajcu rozhodol o zacatí ústnej casti konania. Na tieto úcely boli zalobkyna a Komisia vyzvané, aby predlozili dokumenty a písomne odpovedali na otázky polozené Vseobecným súdom v rámci opatrení na zabezpecenie priebehu konania, ako aj zaujali stanovisko k moznosti spojit prejednávanú vec s vecou easyJet Airline/Komisia (T-8/18), pricom Vseobecný súd napokon rozhodol nepristúpit k tomuto spojeniu z dôvodu otázok súvisiacich s dôvernostou urcitých informácií. Zalobkyna a Komisia týmto opatreniam vyhoveli v stanovených lehotách. 46 Dna 19. júna 2019 Vseobecný súd na svojej plenárnej schôdzi na základe clánku 28 rokovacieho poriadku a na návrh prvej komory a podpredsedu rozhodol postúpit túto vec prvej rozsírenej komore zlozenej z piatich sudcov. 47 Prednesy úcastníkov konania a ich odpovede na otázky polozené Vseobecným súdom boli vypocuté na pojednávaní 2. októbra 2019, ktorým sa skoncila ústna cast konania. 48 Vseobecný súd rozhodol 7. novembra 2019 o opätovnom zacatí ústnej casti konania. Dna 12. novembra 2019 poziadal Komisiu o predlozenie niektorých dokumentov, co urobila v stanovenej lehote. Dna 20. decembra 2019 zalobkyna predlozila v tejto súvislosti svoje pripomienky. Dna 22. januára 2020 ukoncil Vseobecný súd písomnú cast konania. 49 Zalobkyna navrhuje, aby Vseobecný súd: - ciastocne zrusil napadnuté rozhodnutie v rozsahu, v akom sa - v clánku 1 ods. 2 konstatuje, ze schéma zavedená zákonom c. 10/2010 predstavuje státnu pomoc poskytnutú zalobkyni na jej cinnosti na letiskách Cagliari-Elmas a Olbia, - v clánku 1 ods. 3 konstatuje, ze schéma stanovená zákonom c. 10/2010 predstavuje státnu pomoc poskytnutú v prospech zalobkyne, ktorá je protiprávna v zmysle clánku 108 ods. 3 ZFEÚ, - v clánku 1 ods. 4 konstatuje, ze uvedená pomoc je nezlucitelná s vnútorným trhom, - ukladá Talianskej republike povinnost vymôct dotknutú pomoc od zalobkyne, - ulozil Komisii povinnost nahradit trovy konania. 50 Komisia navrhuje, aby Vseobecný súd: - zamietol zalobu, - ulozil zalobkyni povinnost nahradit trovy konania. III. Právny stav 51 Zalobkyna na podporu svojej zaloby uvádza pät zalobných dôvodov na zrusenie napadnutého rozhodnutia, ktoré sa zakladajú: - po prvé na nesprávnom výklade pojmu státna pomoc v zmysle clánku 107 ods. 1 ZFEÚ, - po druhé na nesprávnom posúdení, pokial ide o moznost odôvodnit spornú pomoc, - po tretie na nesprávnom právnom posúdení pri nariadení vymáhania spornej pomoci, - po stvrté na nesprávnom vedení vysetrovania, - po piate na nedostatku odôvodnenia a rozporoch v odôvodnení. A. O prvom zalobnom dôvode zalozenom na nesprávnom výklade pojmu státna pomoc v zmysle clánku 107 ods. 1 ZFEÚ 52 Svojím prvým zalobným dôvodom, ktorý sa skladá zo styroch castí, zalobkyna spochybnuje kvalifikáciu spornej schémy pomoci z hladiska clánku 107 ods. 1 ZFEÚ ako "státnej pomoci", ktorá bola poskytnutá v jej prospech. 53 Komisia navrhuje zalobný dôvod zamietnut ako nedôvodný. 1. O prípustnosti niektorých tvrdení 54 Komisia sa domnieva, ze tvrdenia uvedené zalobkynou v rámci prvého zalobného dôvodu, ktorými sa snazí preukázat, ze sa Komisia dopustila nesprávneho právneho posúdenia, ked v napadnutom rozhodnutí konstatovala, ze prevádzkovatelia letísk nie sú príjemcami státnej pomoci, sú neprípustné a v kazdom prípade neúcinné. Predmetom zaloby je totiz napadnuté rozhodnutie len v rozsahu, v akom sa týka zalobkyne. Okrem toho záver, podla ktorého bola zalobkyni poskytnutá státna pomoc, nevychádzal zo skutocnosti, ze prevádzkovatelia letísk neboli povazovaní za príjemcov spornej schémy pomoci. Zalobkyna tak nemôze spochybnit konstatovania uvedené v bode 7.2.2 napadnutého rozhodnutia. 55 Zalobkyna odpovedá, ze predmet svojej zaloby o neplatnost napadnutého rozhodnutia dobrovolne zúzila len v rozsahu, v akom sa jej toto rozhodnutie týka. Z tohto hladiska je pritom oprávnená preukázat, ze prevádzkovatelia letísk boli príjemcami pomoci autonómneho regiónu, pretoze napadnuté rozhodnutie sa opiera práve o skutocnost, ze financné prostriedky autonómneho regiónu boli zaslané leteckým spolocnostiam prostredníctvom prevádzkovatelov letísk. Spochybnenie tohto rozhodnutia sa tak nevyhnutne zakladá na preukázaní, ze uvedení prevádzkovatelia nekonali ako "bábky" autonómneho regiónu, ale naopak im bola poskytnutá pomoc znizujúca marketingové náklady, ktorým by za normálnych okolností celili. 56 V tejto súvislosti treba uviest, ze zalobkyna je v clánku 1 ods. 2 napadnutého rozhodnutia oznacená ako príjemca spornej schémy pomoci. Je teda priamo a osobne dotknutá tak týmto odsekom 2, ako aj odsekmi 3 a 4 clánku 1 uvedeného rozhodnutia. Okrem toho je podla clánku 2 tohto rozhodnutia povinná vrátit talianskym orgánom sumy, ktoré získala na základe spornej schémy pomoci. Je teda tiez priamo a osobne dotknutá týmto clánkom 2. 57 Za týchto podmienok je táto zaloba v rozsahu, v akom sa týka zrusenia clánku 1 ods. 2 az 4, ako aj clánku 2 napadnutého rozhodnutia, pokial ide o zalobkynu, prípustná z hladiska clánku 263 stvrtého odseku ZFEÚ. 58 V rámci tejto zaloby môze zalobkyna na podporu svojich návrhov na zrusenie uvedených dvoch ustanovení pritom uviest akýkolvek zalobný dôvod, na základe ktorého môze preukázat, ze nebola príjemcom spornej schémy pomoci, a to vrátane tvrdení, ktorými sa snazí v tejto súvislosti preukázat, ze prevádzkovatelia letísk boli skutocnými príjemcami uvedenej spornej schémy pomoci, a nie letecké spolocnosti, akou je zalobkyna. 59 Za týchto podmienok treba zamietnut tvrdenia Komisie o neprípustnosti, pricom vsak treba spresnit, ze zaloba sa v petite netýka zrusenia clánku 1 ods. 1 napadnutého rozhodnutia a ze v kazdom prípade vzhladom na to, ze zalobkyna ako letecká spolocnost nie je v konkurencnom postavení s prevádzkovatelmi letísk, a teda nie je priamo a osobne dotknutá týmto clánkom 1 ods. 1, nemôze mat aktívnu legitimáciu na podanie návrhu na jeho zrusenie. 2. O prvej casti prvého zalobného dôvodu týkajúcej sa nesprávneho urcenia príjemcov spornej schémy pomoci a druhej casti prvého zalobného dôvodu týkajúcej sa neexistencie výhody pre zalobkynu 60 Na podporu prvej casti prvého zalobného dôvodu zalobkyna tvrdí, ze príjemcami spornej schémy pomoci sú výlucne prevádzkovatelia letísk, zatial co v rámci druhej casti toho istého zalobného dôvodu sa snazí preukázat, ze jej nebola poskytnutá výhoda v zmysle clánku 107 ods. 1 ZFEÚ. 61 Komisia navrhuje zamietnut obe casti prvého zalobného dôvodu ako nedôvodné. 62 Kedze sa tvrdenia uvedené v rámci oboch castí prvého zalobného dôvodu ciastocne prekrývajú, treba ich preskúmat spolocne. 63 V tejto súvislosti Vseobecný súd v prvom rade konstatuje, ze zalobkyna tým, ze spochybnuje, ze by mohla byt príjemcom spornej schémy pomoci a tvrdí, ze prevádzkovatelia letísk boli jedinými príjemcami, nesúhlasí s tým, ze len co boli uvedeným prevádzkovatelom letísk poskytnuté sumy pochádzajúce zo státnych prostriedkov, v prejednávanom prípade autonómneho regiónu, bolo ich este mozné kvalifikovat ako státne prostriedky, ak boli neskôr pouzité uvedenými prevádzkovatelmi na jej odmenu. Okrem toho vyjadruje pochybnosti, ze by sa úloha prevádzkovatelov letísk obmedzovala na úlohu sprostredkovatelov medzi autonómnym regiónom a leteckými spolocnostami. Z toho dôvodu spochybnuje pripísatelnost obchodných rozhodnutí prevádzkovatelov letísk autonómnemu regiónu. a) O pouzití "státnych prostriedkov" prevádzkovatelmi letísk 64 Podla clánku 107 ods. 1 ZFEÚ pomoc poskytovaná státmi alebo akoukolvek formou zo státnych prostriedkov, ktorá narúsa hospodársku sútaz alebo hrozí jej narusením tým, ze zvýhodnuje urcitých podnikatelov alebo výrobu urcitých druhov tovaru, je nezlucitelná s vnútorným trhom, pokial ovplyvnuje obchod medzi clenskými státmi. Kvalifikácia pomoci ako "státnej pomoci" v zmysle clánku 107 ods. 1 ZFEÚ tak predpokladá splnenie styroch podmienok, a to ze existuje zásah zo strany státu alebo zo státnych prostriedkov, ze tento zásah môze ovplyvnit obchod medzi clenskými státmi, ze priznáva selektívnu výhodu svojmu príjemcovi a ze narúsa alebo hrozí narusením hospodárskej sútaze (pozri rozsudok z 13. septembra 2017, ENEA, [11]C-329/15, [12]EU:C:2017:671, bod [13]17 a citovanú judikatúru). 65 Pokial ide o prvú podmienku týkajúcu sa existencie zásahu zo strany státu alebo prostredníctvom státnych prostriedkov, treba pripomenút, ze na to, aby mohli byt výhody povazované za "pomoc" v zmysle clánku 107 ods. 1 ZFEÚ, musia byt na jednej strane poskytnuté priamo alebo nepriamo zo státnych prostriedkov a na druhej strane musia byt pripísatelné státu (pozri rozsudky zo 16. mája 2002, Francúzsko/Komisia, [14]C-482/99, [15]EU:C:2002:294, bod [16]24 a citovanú judikatúru, a z 13. septembra 2017, ENEA, [17]C-329/15, [18]EU:C:2017:671, bod [19]20 a citovanú judikatúru), pricom tieto dve ciastkové podmienky sú kumulatívne (pozri v tomto zmysle rozsudky z 28. marca 2019, Nemecko/Komisia, [20]C-405/16 P, [21]EU:C:2019:268, body [22]48 a [23]63 a citovanú judikatúru, a z 5. apríla 2006, Deutsche Bahn/Komisia, [24]T-351/02, [25]EU:T:2006:104, bod [26]103 a citovanú judikatúru). 66 V tejto súvislosti zásah zo strany státu alebo zo státnych prostriedkov nemusí byt nevyhnutne opatrením prijatým ústrednými orgánmi státnej správy dotknutého státu. Toto opatrenie môze byt vydané aj miestnym orgánom státnej správy, akým je autonómny región. Opatrenie prijaté samosprávnym územným celkom a nie ústredným orgánom státnej správy môze totiz takisto predstavovat pomoc, pokial sú splnené podmienky stanovené v clánku 107 ods. 1 ZFEÚ (rozsudky zo 14. októbra 1987, Nemecko/Komisia, [27]248/84, [28]EU:C:1987:437, bod [29]17, a zo 6. septembra 2006, Portugalsko/Komisia, [30]C-88/03, [31]EU:C:2006:511, bod [32]55). Inými slovami, opatrenia prijaté orgánmi clenských státov pôsobiacimi na inej nez celostátnej úrovni, decentralizovanými, federálnymi, regionálnymi alebo inými orgánmi bez ohladu na ich právne postavenie ci zameranie, spadajú z rovnakého dôvodu ako opatrenia prijaté federálnou alebo ústrednou vládou do pôsobnosti clánku 107 ods. 1 ZFEÚ, ak sú splnené podmienky upravené týmto ustanovením (rozsudky zo 6. marca 2002, Diputación Foral de Álava a i./Komisia, [33]T-92/00 a T-103/00, [34]EU:T:2002:61, bod [35]57, a z 12. mája 2011, Région Nord-Pas-de-Calais a Communauté d'agglomération du Douaisis/Komisia, [36]T-267/08 a T-279/08, [37]EU:T:2011:209, bod [38]108). 67 Okrem toho treba pripomenút, ze v oblasti státnej pomoci ciel sledovaný zásahmi zo strany státu nepostacuje na to, aby sa tieto zásahy vyhli kvalifikácií ako "pomoci" v zmysle clánku 107 ZFEÚ. Tento clánok totiz nerozlisuje zásahy státu podla prícin alebo cielov, ale definuje ich v závislosti od ich úcinkov (pozri rozsudok z 22. decembra 2008, British Aggregates/Komisia, [39]C-487/06 P, [40]EU:C:2008:757, bod [41]84 a [42]85 a citovanú judikatúru; rozsudok z 26. novembra 2015, Spanielsko/Komisia, [43]T-461/13, [44]EU:T:2015:891, bod [45]39). 68 Priamo poskytnutá výhoda urcitým fyzickým alebo právnickým osobám tak môze predstavovat nepriamu pomoc, a preto státnu pomoc pre iné právnické osoby, ako sú podniky (pozri rozsudky z 19. septembra 2000, Nemecko/Komisia, [46]C-156/98, [47]EU:C:2000:467, body [48]22 az [49]35; z 13. júna 2002, Holandsko/Komisia, [50]C-382/99, [51]EU:C:2002:467, body [52]38 a [53]60 az [54]66, a z 15. júna 2010, Mediaset/Komisia, [55]T-177/07, [56]EU:T:2010:233). 69 V prejednávanej veci je v rámci spornej schémy pomoci nesporné, ze autonómny región poskytol prevádzkovatelom letísk na viacrocné obdobie financné prostriedky, aby propagovali región Sardínia ako turistickú destináciu, co zahrnalo dosiahnutie cielov v oblasti zabezpecenia leteckého spojenia z ostrova s odletom z jednotlivých letísk a príletom na tieto letiská, a zároven poskytovanie marketingových sluzieb. Zalobkyna nespochybnuje, ze tieto financné prostriedky, ktoré pôvodne pochádzajú od autonómneho regiónu a boli najprv vyplatené prevádzkovatelom letísk, sú státnymi prostriedkami, a ze rozhodnutie o poskytnutí takýchto prostriedkov uvedeným prevádzkovatelom letísk bolo pripísatelné talianskemu státu. Vzniká vsak otázka, ci sumy, ktoré zalobkyna prijala od uvedených prevádzkovatelov pri plnení zmlúv, ktoré s nimi uzavrela, mali alebo este mali povahu "státnych prostriedkov" a boli pripísatelné talianskemu státu v zmysle clánku 107 ods. 1 ZFEÚ, co zalobkyna spochybnuje. 70 V tejto súvislosti tak z mechanizmu zavedeného autonómnym regiónom prostredníctvom spornej schémy pomoci, ako aj z jeho vykonania v praxi vyplýva, ze financné prostriedky, ktoré uvedený región vyplácal prevádzkovatelom letísk, boli prostriedkami, ktoré títo prevádzkovatelia pouzívali na odmenovanie zmluvných spolocností, akou je zalobkyna. 71 Treba totiz po prvé uviest, ze sporná schéma pomoci stanovila urcitý druh mechanizmu vyrovnania dlhu. Regionálne rozhodnutie c. 29/36 konkrétne stanovovalo, ze vybraným prevádzkovatelom letísk sa poskytne záloha vo výske 20 % z dlzných financných prostriedkov za referencný rok, po ktorej nasleduje zaplatenie druhej splátky vo výske 60 %, ktorá je odstupnovaná a podmienená predlozením stvrtrocných správ, a napokon posledná splátka vo výske 20 %, pokial títo prevádzkovatelia predlozia dokumenty umoznujúce autonómnemu regiónu overit, ze cinnost bola riadne vykonaná, ze boli dosiahnuté ciele a ze vynalozené náklady boli skutocné. Tento kontrolný mechanizmus mal teda zabránit kazdému prevádzkovatelovi letiska získat náhradu iných súm, nez sú sumy, ktoré vynalozil na odmenovanie leteckých spolocností, ktoré sú zmluvnými stranami, akou je zalobkyna, a na ktoré sa vztahuje povinnost vrátenia stanovená v clánku 2 napadnutého rozhodnutia. Existencia tohto mechanizmu tiez potvrdzuje, ze sluzby uvedených leteckých spolocností boli financované uvedeným regiónom, pretoze sumy vyplatené prevádzkovatelmi letísk ako odmena leteckým spolocnostiam, ktoré boli zmluvnými stranami, zodpovedali financným prostriedkom, ktoré prevádzkovatelia letísk získali od autonómneho regiónu na konci procesu. 72 Po druhé ako vyplýva z odôvodnení 242 az 246, ako aj z odôvodnení 313, 314 a 317 napadnutého rozhodnutia, samotní prevádzkovatelia letísk Olbia a Cagliari-Elmas vyjadrením pripomienok, ktoré predlozili v rámci správneho konania pred Komisiou, vysvetlili, ze v skutocnosti vyplatili sumy zodpovedajúce platbe v prospech leteckých spolocností, ktoré sú zmluvnými stranami, poskytujúcich sluzby pozadované autonómnym regiónom na podporu cestovného ruchu na Sardínii, a ze následne predlozili uvedenému autonómnemu regiónu svoje úctovné správy zahrnajúce skutocne vynalozené náklady na úcely získania náhrady od autonómneho regiónu. V tejto súvislosti prevádzkovatel letiska Cagliari-Elmas dokonca tvrdil, ze autonómny región od neho vyzadoval, aby preukázal, ze letecké spolocnosti poskytujúce sluzby získali celú sumu regionálnych príspevkov, a ze bol teda len ich sprostredkovatelom, ktorý previedol sumy získané od autonómneho regiónu. Okrem toho samotná Talianska republika tvrdí, ako v podstate vyplýva z odôvodnenia 340 napadnutého rozhodnutia, ze prevádzkovatel letiska Olbia previedol na letecké spolocnosti celú sumu príspevkov, ktorú získal od autonómneho regiónu. 73 Je teda zrejmé, ze financné prostriedky pouzívané prevádzkovatelmi letiska na odmenovanie zalobkyne v rámci zmlúv, ktoré s nou uzavreli, pochádzali z rozpoctu autonómneho regiónu, a teda predstavovali státne prostriedky v zmysle clánku 107 ods. 1 ZFEÚ. Na rozdiel od toho, co tvrdí zalobkyna, toto prepojenie, ktoré umoznuje preukázat, ze sumy, ktoré prijala, predstavovali státne prostriedky, je pritom relevantnou skutocnostou na posúdenie toho, ci jej bola poskytnutá pomoc v zmysle clánku 107 ods. 1 ZFEÚ. 74 Okrem toho, pokial ide o skutocnost uvedenú zalobkynou, ze v roku 2013 jej prevádzkovatelia letiska údajne nadalej vyplácali odmenu, hoci uz nedostali od autonómneho regiónu ziadne financné prostriedky, treba konstatovat, ako vysvetlila aj Komisia, ze ked autonómny región ukoncil tieto platby z dôvodu svojho rozhodnutia pozastavit spornú schému pomoci, prevádzkovatelia letiska si len plnili svoje zmluvné záväzky, kedze predmetné zmluvy nestanovovali vypovedanie týchto zmlúv v prípade financnej straty autonómneho regiónu. V kazdom prípade, aj ked v niektorých prípadoch museli znásat náklady na hotovostnú zálohu, vrátane zálohy zo strany spolocnosti SFIRS, zo súm, ktoré boli následne vrátené autonómnym regiónom, nic to nemení na skutocnosti, ze prevádzkovatelia letísk podla ich vlastných vyhlásení a v súlade s tým, co stanovovala sporná schéma pomoci, pouzili vsetky prostriedky, ktoré im poskytol uvedený autonómny región na odmenu zmluvným leteckým spolocnostiam, akou je zalobkyna, pricom výlucne tieto prostriedky podliehali povinnosti vrátenia stanovenej v clánku 2 napadnutého rozhodnutia. 75 Okrem vyhlásení talianskej vlády a samotných prevádzkovatelov letísk v rámci správneho konania, ktoré predchádzalo prijatiu napadnutého rozhodnutia, ako aj tabuliek, ktoré sú súcastou napadnutého rozhodnutia, je zhoda medzi financnými prostriedkami poskytnutými autonómnym regiónom prevádzkovatelom letísk a financnými prostriedkami, ktoré títo prevádzkovatelia vyuzili ako odmenu leteckým spolocnostiam, ktoré sú zmluvnými stranami, v konkrétnom prípade zalobkyne podlozená samotným obsahom dohôd, ktoré zalobkyna podpísala s prevádzkovatelmi letísk Cagliari-Elmas a Olbia. 76 Preambula zmluvy c. 25/2011, ktorú zalobkyna uzavrela so spolocnostou SOGAER, totiz výslovne uvádzala, ze autonómny región sa rozhodol zvýsit svoje marketingové investície v odvetví dopravy a cestovného ruchu, ze na tento úcel kazdorocne poskytne spolocnosti SOGAER sumu, ktorú mal tento prevádzkovatel letiska vynalozit na dosiahnutie tohto ciela, a ze SOGAER vzhladom na poziadavku autonómneho regiónu uverejnila na svojej internetovej stránke oznámenie s cielom investovat do marketingových cinností zameraných na propagáciu turistických atrakcií na juhu Sardínie. Pokial ide o zmluvu uzavretú 31. marca 2013 medzi zalobkynou a spolocnostou GEASAR, táto zmluva uvádzala, ze tento prevádzkovatel letiska bude po dohode s autonómnym regiónom aktívne propagovat Olbiu a Sardíniu ako dovolenkovú destináciu, pricom mal vykonat vsetky primerané marketingové, reklamné a komunikacné cinnosti, a ze na tieto úcely autonómny región kazdorocne poskytne spolocnosti GEASAR sumu, ktorú mal tento prevádzkovatel letiska vynalozit na dosiahnutie týchto cielov. 77 Treba teda zamietnut argumentáciu zalobkyne, podla ktorej jej v podstate nebola prevádzkovatelmi letísk vyplácaná odmena z prostriedkov pochádzajúcich od autonómneho regiónu. 78 Zalobkyna dalej namieta proti tomu, ze údajné prepojenie týchto dvoch financných tokov nie je dostatocným dôkazom na vylúcenie toho, ze platby vykonané v jej prospech predstavovali skutocnú protihodnotu za sluzby, ktoré poskytla prevádzkovatelom letísk. 79 V tejto súvislosti treba pripomenút, ze v oblasti státnej pomoci ciel sledovaný státnymi zásahmi nestací na to, aby tieto zásahy neboli kvalifikované ako "pomoc" v zmysle clánku 107 ZFEÚ. Tento clánok totiz nerozlisuje podla dôvodov alebo cielov státnych zásahov, ale definuje ich podla ich úcinkov (pozri rozsudky z 22. decembra 2008, British Aggregates/Komisia, [57]C-487/06 P, [58]EU:C:2008:757, body [59]84 a [60]85 a citovanú judikatúru, a z 26. novembra 2015, Spanielsko/Komisia, [61]T-461/13, [62]EU:T:2015:891, bod [63]39). 80 Vzhladom na to, ze Komisia môze pri skúmaní opatrenia dospiet k preskúmaniu, ci sa môze výhoda povazovat za nepriamo poskytnutú iným subjektom, nez je bezprostredný príjemca prevodu státnych prostriedkov (pozri v tomto zmysle rozsudok z 13. júna 2002, Holandsko/Komisia, [64]C-382/99, [65]EU:C:2002:363, body [66]61 a [67]62), treba konstatovat, ze pokial mozno preukázat, ako v prejednávanej veci, ze bezprostredný príjemca previedol výhodu vyplývajúcu zo státnych prostriedkov na konecného príjemcu, nie je pritom relevantné, ze príjemca tento prevod uskutocnil podla obchodnej logiky alebo naopak, ze tento prevod zodpovedal cielu vseobecného záujmu. 81 Túto úvahu potvrdzuje aj judikatúra, podla ktorej výhoda priamo poskytnutá niektorým fyzickým alebo právnickým osobám môze predstavovat nepriamu výhodu, a teda státnu pomoc pre ostatné právnické osoby, ktoré sú podnikmi (pozri v tomto zmysle rozsudky z 19. septembra 2000, Nemecko/Komisia, [68]C-156/98, [69]EU:C:2000:467, body [70]22 az [71]35; z 13. júna 2002, Holandsko/Komisia, [72]C-382/99, [73]EU:C:2002:363, body [74]38 a [75]60 az [76]66; zo 4. marca 2009, Associazione italiana del risparmio gestito a Fineco Asset Management/Komisia, [77]T-445/05, [78]EU:T:2009:50, bod [79]127, a z 15. júna 2010, Mediaset/Komisia, [80]T-177/07, [81]EU:T:2010:233). Vo veciach, v ktorých boli vyhlásené tieto rozsudky, totiz prevod výhody fyzickými alebo právnickými osobami, t. j. bezprostrednými príjemcami státnych prostriedkov, patril do obchodného vztahu, co potvrdzuje, ze existencia obchodného dôvodu, na ktorom bol zalozený prevod, nemá z hladiska clánku 107 ods. 1 ZFEÚ vplyv na posúdenie toku financných prostriedkov státneho pôvodu az ku konecnému príjemcovi. 82 Za týchto podmienok sa Komisia nedopustila nesprávneho právneho posúdenia, ked dospela k záveru, ze platby uskutocnené prevádzkovatelmi letísk v prospech leteckých spolocností za cinnosti 1 a 2 zodpovedajú státnym prostriedkom. b) O pripísatelnosti rozhodnutí a platieb uskutocnených v prospech zalobkyne zo strany prevádzkovatelov letísk autonómnemu regiónu 83 Pokial ide o pripísatelnost autonómnemu regiónu rozhodnutí prevádzkovatelov letísk týkajúcich sa uzatvorenia sporných zmlúv so zalobkynou, zalobkyna spochybnuje, ze by uvedení prevádzkovatelia zohrávali len úlohu sprostredkovatelov. Napriek existencii postupu schvalovania ich plánov cinností autonómnym regiónom si prevádzkovatelia letísk pri svojich rozhodnutiach týkajúcich sa spôsobu pridelovania penazných prostriedkov získaných od autonómneho regiónu totiz zachovali sirokú mieru volnej úvahy. 84 V tejto súvislosti, aj ked sa judikatúra týka vecí, v ktorých predmetné financné prostriedky na rozdiel od prejednávanej veci nepochádzali bezprostredne zo státneho rozpoctu alebo ním neboli prevádzané, potvrdzuje, pokial ide o podmienku clánku 107 ods. 1 ZFEÚ týkajúcu sa existencie výhody poskytnutej priamo alebo nepriamo zo státnych prostriedkov, ze rozhodujúcim kritériom je úroven kontroly, ktorú stát vykonáva nad poskytnutím výhody, najmä pokial ide o kanál prevodu tejto výhody (rozsudky zo 16. mája 2000, Francúzsko/Ladbroke Racing a Komisia, [82]C-83/98 P, [83]EU:C:2000:248, bod [84]50; zo 16. mája 2002, Francúzsko/Komisia, [85]C-482/99, [86]EU:C:2002:294, bod [87]37, a z 19. decembra 2013, Association Vent De Colčre! a i., [88]C-262/12, [89]EU:C:2013:851, bod [90]33), a ze to platí aj vtedy, ak poskytnutie uvedenej výhody nezahrna formálny prevod státnych prostriedkov (pozri rozsudok z 19. decembra 2013, Association Vent De Colčre! a i., [91]C-262/12, [92]EU:C:2013:851, bod [93]19 a citovanú judikatúru). 85 Hoci úroven kontroly, ktorú stát vykonáva nad poskytnutím výhody, umoznuje posúdit, ci túto výhodu mozno povazovat za zahrnujúcu vyuzitie "státnych prostriedkov", na úcely overenia ciastkovej podmienky týkajúcej sa pripísatelnosti dotknutého opatrenia státu stanovenej v clánku 107 ods. 1 ZFEÚ treba zohladnit túto úroven kontroly aj v rámci preskúmania otázky, ci sa verejné orgány musia povazovat za orgány, ktoré sa podielali na prijatí uvedeného opatrenia (pozri v tomto zmysle rozsudky zo 16. mája 2002, Francúzsko/Komisia, [94]C-482/99, [95]EU:C:2002:294, bod [96]52, a z 28. marca 2019, Nemecko/Komisia, [97]C-405/16 P, [98]EU:C:2019:268, bod [99]49 a citovanú judikatúru), co mozno vyvodit zo súboru indícií vyplývajúcich z okolností veci samej a kontextu, v ktorom bolo toto opatrenie prijaté, a najmä z rozsahu tohto opatrenia, jeho obsahu alebo podmienok, ktoré zahrna (pozri v tomto zmysle rozsudky zo 16. mája 2002, Francúzsko/Komisia, [100]C-482/99, [101]EU:C:2002:294, body [102]52 az [103]56, a zo 17. septembra 2014, Commerz Nederland, [104]C-242/13, [105]EU:C:2014:2224, body [106]31 az [107]33). 86 V prejednávanej veci Komisia v napadnutom rozhodnutí konstatovala, ze financné prostriedky poskytnuté autonómnym regiónom prevádzkovatelom letísk mali byt a boli v skutocnosti pouzité podla pokynov uvedeného regiónu, v prejednávanej veci ako odmena za sluzby poskytované leteckými spolocnostami, t. j. spustenie nových leteckých spojení, zvýsenie frekvencie letov, dosiahnutie cielov spocívajúcich v objeme cestujúcich a rozsírenie období prevádzkovania existujúcich spojení, ako aj poskytovanie marketingových sluzieb. 87 Pokial ide o spochybnenie zistení Komisie zalobkynou uvedených v odôvodneniach 357 az 359 napadnutého rozhodnutia, podla ktorých konanie prevádzkovatelov letísk urcoval autonómny región prostredníctvom zákona c. 10/2010 a plánov cinností, ktoré musel pred nadobudnutím ich úcinnosti schválit autonómny región, treba konstatovat, ze je pravda, ze zákon c. 10/2010 informuje prevádzkovatelov letísk o tom, ze sú z formálneho hladiska príjemcami platieb stanovených týmto zákonom. 88 Clánok 3 ods. 2 zákona c. 10/2010 vsak výslovne stanovoval, ze kritériá, povaha a trvanie ponuky dopravy, ako aj pokyny týkajúce sa vypracovania plánov cinností prevádzkovatelmi letísk musia byt vymedzené v uzneseniach výkonného výboru regiónu, zatial co clánok 3 ods. 3 tohto zákona tiez výslovne stanovoval, ze plány cinností vypracované prevádzkovatelmi letísk musia byt dolozené príslusnými aktmi a zmluvami a budú financované len vtedy, ak sú vypracované v súlade s kritériami, povahou, trvaním ponuky dopravy a pokynmi prijatými výkonným výborom regiónu a výlucne ak boli vopred predlozené na záväzné stanovisko príslusnému výboru. 89 V tejto súvislosti z mechanizmu zavedeného zákonom c. 10/2010 vyplýva, ze ustanovenia tohto zákona sa musia nevyhnutne vykladat v spojení s predpismi, ktorých prijatie výkonným orgánom regiónu upravoval tento zákon a ktoré upravovali platby vyplatené autonómnym regiónom prevádzkovatelom letísk dotknutým vo veci samej. Tieto predpisy, najmä regionálne rozhodnutie c. 29/36, výslovne stanovovali, ze prevádzkovatelia letísk museli predlozit svoje plány cinností na schválenie autonómnemu regiónu a ze uvedené plány na to, aby mohli byt oprávnené na financovanie stanovené uvedeným autonómnym regiónom, museli byt vypracované v súlade s kritériami, povahou a trvaním ponuky dopravy, ako aj s pokynmi vydanými regionálnym výkonným orgánom. 90 Okrem toho mechanizmus preplatenia nákladov vynalozených prevádzkovatelmi letísk mohol autonómnemu regiónu umoznit kontrolovat iniciatívy prevádzkovatelov letísk, kedze len cinnosti, ktoré boli vypracované v súlade s jeho pokynmi a odôvodnené predlozením relevantných zmluvných a úctovných dokumentov, mohli viest k financovaniu stanovenému spornou schémou pomoci. Plány cinností boli najprv predlozené autonómnemu regiónu na schválenie, prevádzkovatelia letísk museli tiez predlozit stvrtrocné správy na úcely úhrady 60 % pomoci a poslednú splátku platby vo výske 20 % mohli získat az po preukázaní dodrzania pokynov autonómneho regiónu. 91 Vplyv autonómneho regiónu na obsah a rozsah cinností prevádzkovatelov letísk potvrdzujú samotní títo prevádzkovatelia. Ako vyplýva z odôvodnenia 237 napadnutého rozhodnutia, GEASAR totiz uviedla, ze o návrhoch marketingových cinností rokovala s leteckými spolocnostami, ktoré odpovedali na výzvu na vyjadrenie záujmu, ktorú tento prevádzkovatel letiska uverejnil na svojej internetovej stránke, pricom zohladnila marketingový plán v oblasti cestovného ruchu vypracovaný autonómnym regiónom v rámci jeho nástrojov plánovania. SOGAER tvrdila, ako vyplýva z odôvodnenia 313 napadnutého rozhodnutia, ze v rámci spornej schémy pomoci uvedený región poskytoval kompenzáciu, ktorá bola jednoducho prevedená prevádzkovatelom letiska, a to "v rámci plánu, o ktorom rozhodol, financoval a kontroloval [ho autonómny] región". 92 Je nesporné, ze zákon c. 10/2010 neuvádzal osobitné opatrenia, ktoré by mali prevádzkovatelia letísk navrhnút v plánoch cinností, ani nevymedzil, ktoré letecké spolocnosti by mali byt oslovené. Okrem toho predkladanie plánov cinností autonómnemu regiónu na úcely poziadania o financné prostriedky stanovené v rámci spornej schémy pomoci, ako aj výber leteckých spolocností, ktoré sú zmluvnými stranami, skutocne formálne prinálezali prevádzkovatelom letísk, najmä vzhladom na to, ako zdôraznuje zalobkyna, ze zákon c. 10/2010 a jeho vykonávacie opatrenia výslovne neuvádzajú letecké spolocnosti, s ktorými mali nevyhnutne vstúpit do obchodného vztahu. Dalej vsak treba povedat, ze ak sa prevádzkovatelia letísk rozhodli zúcastnit na financnom programe zavedenom autonómnym regiónom prostredníctvom spornej schémy pomoci, ich volná úvaha pri definovaní ich prevádzkových plánov a výber zmluvných poskytovatelov boli v znacnej miere obmedzené kritériami a pokynmi stanovenými autonómnym regiónom. 93 Predovsetkým odkaz v clánku 3 ods. 3 zákona c. 10/2010 na zmluvy, ktoré majú predlozit prevádzkovatelia letísk, a odkaz v regionálnom rozhodnutí c. 29/36 na prípady, ked plány cinností vykonávajú letecké spolocnosti, potvrdzujú, na rozdiel od toho, co tvrdí zalobkyna, ze autonómny región viedol prevádzkovatelov letísk k tomu, aby vyuzívali letecké spolocnosti, pretoze práve len tieto hospodárske subjekty môzu uzatvárat zmluvy s leteckými spolocnostami na zacatie alebo zachovanie leteckých spojení, ich frekvencie a na dosiahnutie cielov v oblasti poctu cestujúcich a ze uvedený región rozhodol, ktoré letecké linky budú povazované za oprávnené. Okrem toho, pokial ide o marketingové cinnosti, autonómny región rozlisoval cinnosti, ktoré ponúkajú letecké spolocnosti, co potvrdzuje nevyhnutné vyuzívanie takýchto spolocností prevádzkovatelmi letísk, a cinnosti, ktoré ponúkajú iní poskytovatelia sluzieb nez letecké spolocnosti, ktoré, ako tvrdí Komisia, nie sú v prejednávanej veci spochybnené a ktorých existencia v kazdom prípade nemôze ovplyvnit otázku, ci financné prostriedky získané zalobkynou pochádzali z rozpoctu autonómneho regiónu a boli mu pripísatelné. 94 Autonómny región si tým, ze na zaciatku dôkladne kontroloval plány cinností predlozené prevádzkovatelmi letísk, najmä dotknuté letecké spojenia a plánované marketingové sluzby, ako aj na konci sumy vynalozené prevádzkovatelmi letísk ako odmena leteckým spolocnostiam za uvedené sluzby, ktoré tieto spolocnosti ponúkali v rámci propagácie ostrova Sardínia ako turistickej destinácie, zabezpecil dostatocnú kontrolu nad zmluvným konaním prevádzkovatelov letísk, ktorí sa rozhodli poziadat o financné opatrenia stanovené v rámci spornej schémy pomoci, az dospel k záveru, ze uvedené konanie mu bolo pripísatelné. 95 Okrem toho v rozhodnutiach autonómneho regiónu c. 300 zo 16. júna 2014 a c. 322 z 13. júna 2013, ktorými sa stanovujú konecné rocné sumy, sa autonómny región domnieval, ze "zásah uvedený v zákone [c. 10/2010] sa uskutocnuje prostredníctvom prevádzkovatelov letísk, ktorí zohrávajú úlohu sprostredkovatelov a sprostredkujúcich subjektov prevodu financných prostriedkov na letecké spolocnosti spôsobom urceným samotným regiónom, ako stanovuje vyssie uvedený zákon [c. 10/2010] a vykonávacie opatrenia" (che l'intervento di cui alla LR. n. 10/2010 si realizza attraverso le societa di gestione aeroportuale, che fungono da tramiti operativi e da soggetti anticipatori del trasferimento di risorse a favore dei vettori, secondo il percorso dalla Regione stessa disegnato con la sopraccitata legge regionale n. 10/2010 e con e delibere di attuazione della stessa) a ze "letecké spolocnosti by mali byt povazované za skutocných a jediných príjemcov toku financných prostriedkov podla zákona [c. 10/2010]" (che i vettori debbano considerarsi i reali ed unici destinatari dei flussi delle risorse di cui alla predetta legge regionale). 96 Okrem toho, ako totiz zdôraznuje Komisia, preambula zmluvy c. 25/2011 jasne preukazuje rozsah kontroly vykonávanej autonómnym regiónom, pretoze spresnuje, ze "SOGAER v súlade s pokynmi uverejnenými [autonómnym] regiónom vypracovala plán cinností opisujúci stratégiu a cinnosti, ktoré [mali] byt vykonané na úcely dosiahnutia ciela rozvoja a konsolidácie dopravy" a ze "financovanie plánu cinností podlieha[lo] schváleniu výborom regionálnej rady v súlade s clánkom 3 ods. 3 zákona [c. 10/2010]", ze "[autonómny] región a SOGAER ocakávali zvýsenie celkovej reklamy obchodnej komory Cagliari, letiska a juznej Sardínie, [a ze] v dôsledku týchto marketingových sluzieb tak [autonómny] región, ako aj SOGAER ocakávali nárast prepravy cestujúcich a kladnú hospodársku návratnost pre letisko Cagliari a jeho spádovú oblast". 97 Pokial ide o skutocnost, ze uvedení prevádzkovatelia kontrolovali realizáciu plánov cinností, neznamená to ich nezávislost pri vykonávaní spornej schémy pomoci. Zahrnutie sankcných doloziek do zmlúv uzavretých s partnerskými leteckými spolocnostami sa totiz vysvetluje predovsetkým snahou prevádzkovatelov letísk plnit si svoje záväzky, ako sú stanovené v regionálnom rozhodnutí c. 29/36, aby sa ubezpecili, ze skutocne získajú financovanie pozadované od autonómneho regiónu, ktoré uskutocnili v rámci plnenia uvedených zmlúv. Z hladiska záujmu autonómneho regiónu a ako tvrdí Komisia, cielom povinnosti ulozenej prevádzkovatelom letísk stanovit mechanizmus sankcií bola ochrana verejných investícií tak, ze sa zarucí, ze poskytnuté financné prostriedky budú správne pouzité a budú viest k ocakávaným plneniam s cielom podporit cestovný ruch na Sardínii. To platí aj pre monitorovací mechanizmus, pokial ide o predlozenie tak stvrtrocných správ, ako aj vsetkých úctovných a zmluvných dokumentov prevádzkovatelmi letísk autonómnemu regiónu, aby získali posledné splátky platieb financovania ponúkaného uvedeným regiónom. 98 Vzhladom na vsetky tieto skutocnosti musí byt argumentácia zalobkyne týkajúca sa údajného nezávislého rozhodovania prevádzkovatelov letísk pri vymedzovaní ich zmluvných vztahov so zmluvnými leteckými spolocnostami na základe spornej schémy pomoci, zamietnutá ako nedôvodná. Komisia sa teda nedopustila nesprávneho právneho posúdenia, ked v odôvodneniach 355 az 361 napadnutého rozhodnutia konstatovala, ze prevádzkovatelov letísk mozno povazovat za sprostredkovatelov medzi autonómnym regiónom a leteckými spolocnostami, ktorí v celom rozsahu previedli financné prostriedky prijaté od autonómneho regiónu a konali tak v súlade s pokynmi, ktoré uvedený región prijal prostredníctvom ním schválených plánov cinností. c) O nesprávnej identifikácii príjemcov spornej schémy pomoci a neexistencii výhody pre letecké spolocnosti 99 Zalobkyna tvrdí, ze prevádzkovatelia letísk boli príjemcami spornej schémy pomoci, kedze ich odbremenila od nákladov, ktoré by za normálnych okolností museli vynalozit na sluzby, ktoré sú predmetom sporných zmlúv, ci uz ide o zmluvy, ktoré sa týkajú cielov frekvencie leteckých spojení a objemu cestujúcich, alebo o zmluvy týkajúce sa marketingových sluzieb. Sporná schéma pomoci tak predstavuje mechanizmus subvencovania prevádzkovatelov letísk s cielom získat od leteckých spolocností sluzby týkajúce sa cinností 1 a 2. Tento mechanizmus znizuje náklady, ktoré by prevádzkovatelia letísk obvykle museli znásat na rozvoj svojich vlastných cinností. Uvedení prevádzkovatelia letísk uzavretím dohôd so zalobkynou, najmä pokial ide o rozsírenie ich spádovej oblasti a zvýsenie objemu prepravy cestujúcich, tak údajne dosiahli hospodársku návratnost. 100 Skutocnost, ze zalobkyna ako letecká spolocnost plnením uvedených zmlúv poskytovala marketingové cinnosti propagovaním leteckých spojení, ktoré prevádzkuje, nevylucuje hospodársky záujem prevádzkovatelov letísk na získaní takýchto sluzieb na zmluvnom základe. Zmluvy uzavreté medzi týmito prevádzkovatelmi a zalobkynou totiz odhalili ich skutocný hospodársky záujem na získaní sporných sluzieb, pricom existenciu takéhoto záujmu Komisia pripustila v skorsích rozhodnutiach, a tento záujem núti mnohé letiská vyuzívat podobné sluzby leteckých spolocností. Tieto dohody sú napokon bezné v oblasti leteckej dopravy, ako to potvrdzuje skutocnost, ze v prejednávanej veci dotknutí prevádzkovatelia letísk ciastocne financovali tieto zmluvy z vlastných financných prostriedkov. Sluzby, ktoré zalobkyna poskytla na základe uvedených zmlúv, boli teda skutocné, a hoci cinnosti uvedené v týchto zmluvách zodpovedali jej vlastnému hospodárskemu záujmu, skutocnost, ze mohla získat hospodársku výhodu z uvedených obchodných dohôd, neumoznuje preukázat, ze zalobkyna získala od autonómneho regiónu protiprávnu státnu pomoc. 101 V kazdom prípade podla zalobkyne Komisia nemohla vylúcit, ze prevádzkovatelia letísk boli príjemcami spornej schémy pomoci, aj ked boli priamymi príjemcami platieb autonómneho regiónu, a uz vôbec nemala uplatnit nelogický argument, ze uvedená schéma nebola navrhnutá tak, aby jej sekundárne úcinky boli nasmerované na letiská. 102 V tejto súvislosti je nesporné, ze prevádzkovatelia letísk mali záujem podielat sa ako sprostredkovatelia na uplatnovaní spornej schémy pomoci, pretoze skutocnost, ze letecké spolocnosti si splnili svoje záväzky, pokial ide o frekvenciu leteckých spojení a ciele týkajúce sa objemu cestujúcich, ako aj poskytovanie ich marketingových sluzieb, mala za následok zvýsenie návstevnosti dotknutých letísk a nevyhnutne letiskových a mimoletiskových príjmov ich prevádzkovatelov. 103 Ako vsak zdôraznila Komisia najmä na pojednávaní, je nepravdepodobné, ze by v prípade neexistencie financovania autonómnym regiónom mali prevádzkovatelia letísk k dispozícii dostatocné financné prostriedky, v tomto prípade niekolko desiatok miliónov eur, aby si v takom rozsahu mohli od leteckých spolocností zaobstarat záväzky spocívajúce v otvorení leteckých spojení a vdosiahnuti cielov týkajúcich sa prepravy cestujúcich, ako aj v plneni marketingových sluzieb, ani v prípade, ze by v rámci svojich stratégií rozsirovania nevyhnutne uzavreli dohody takéhoto druhu. Naopak sa zdá, ze uvedení prevádzkovatelia sa zmluvne zaviazali voci leteckým spolocnostiam len so zárukou autonómneho regiónu, ze získajú od neho zodpovedajúce financné prostriedky. 104 To potvrdzuje skutocnost, ze v prejednávanej veci prevádzkovatelia letísk Cagliari-Elmas a Olbia nevyuzili marketingové sluzby zalobkyne, ani neuzavreli dohody týkajúce sa frekvencií letov v leteckej doprave alebo ciela spocívajúceho v objeme cestujúcich pred zavedením spornej schémy pomoci, a ze po pozastavení uvedenej schémy sa títo prevádzkovatelia vzhladom na neexistenciu financovania autonómnym regiónom nerozhodli uzavriet so zalobkynou nové zmluvy týkajúce sa podobných sluzieb. V konecnom dôsledku, ako poznamenala Komisia, zaobstaranie uvedených sluzieb predstavovalo skôr obchodnú potrebu prevádzkovatelov letísk nez ich rozhodnutie ponúknut svoju pomoc pri vykonávaní spornej schémy pomoci zavedenej autonómnym regiónom. Zalobkyna tak nemôze tvrdit, ze autonómny región spornou schémou pomoci odbremenil prevádzkovatelov letísk od nákladov, ktoré by museli obvykle znásat prevádzkovatelia letísk Cagliari-Elmas a Olbia. 105 Tento záver nespochybnuje tvrdenie zalobkyne, podla ktorého prevádzkovatelia letísk odmenovali letecké spolocnosti aj zo svojich vlastných financných prostriedkov. Na jednej strane totiz zalobkyna nepreukázala, aké sumy by prevádzkovatelia letísk zaplatili zo svojich vlastných financných prostriedkov, ak by ich nezískali od autonómneho regiónu alebo ho neziadali o ich následné preplatenie v rámci spornej schémy pomoci, zatial co Komisia tvrdí, pricom zalobkyna nepredlozila dôkaz o opaku, ze prevádzkovatelia letísk vyuzívali svoje vlastné financné prostriedky len vo velmi malom rozsahu a výlucne s cielom plnit si svoje zostávajúce zmluvné záväzky po pozastavení spornej schémy pomoci autonómnym regiónom. Na druhej strane treba pripomenút, ze v kazdom prípade sa na tieto údajné vlastné investície prevádzkovatelov letísk nevztahuje povinnost vrátenia stanovená v clánku 2 napadnutého rozhodnutia a nepredstavujú znacné obchodné riziká v súvislosti s pouzitím financných prostriedkov pochádzajúcich od autonómneho regiónu. 106 Pokial ide o plnenia, ktoré boli predmetom sporných zmlúv, okrem skutocnosti, ktorá bude preskúmaná v rámci posúdenia uplatnenia zásady súkromného subjektu v trhovom hospodárstve, ze letecké spolocnosti, ktoré sú zmluvnými stranami, neboli vybrané na základe konania, ktoré by zabezpecilo, ze autonómny región prostredníctvom prevádzkovatelov letísk ich odmenoval za trhové ceny, treba konstatovat, ze zalobkyna po tom, co ju Vseobecný súd vyzval na predlozenie dôkazných dokumentov v tejto súvislosti, predlozila svoje vlastné reklamné a zmluvné dokumenty, ktoré, ako uviedla Komisia v odôvodnení 368 napadnutého rozhodnutia, potvrdzovali, ze podpora niektorých miest a regiónov, kde poskytuje svoje sluzby zalobkyna, sa spravidla neoddelitelne spája na jej internetovej stránke s reklamou na lety, ktoré ona sama prevádzkuje. Na rozdiel od toho, co tvrdí, v prípade neexistencie marketingových zmlúv uzavretých so spolocnostami SOGAER a GEASAR nie je teda vylúcené, ze zalobkyna by napriek tomu propagovala svoje letecké spojenia s odletom a príletom na Sardíniu, aj ked nebolo preukázané, ze pri plnení uvedených zmlúv zalobkyna vyvinula podstatne väcsiu reklamnú cinnost, nez je cinnost obvykle vykonávaná s cielom priamo propagovat svoje vlastné lety. 107 Komisia sa teda nedopustila nesprávneho právneho posúdenia, ked v napadnutom rozhodnutí uviedla, ze marketingové sluzby zaobstarali dotknutí prevádzkovatelia letísk v prejednávanej veci s financnými prostriedkami, ktoré im poskytol autonómny región, aby podporili prevádzku jedného alebo viacerých leteckých spojení zabezpecovaných zmluvnými leteckými spolocnostami, za ktorých otvorenie a zachovanie boli odmenované v rámci cinnosti 1. 108 Komisia tiez mohla konstatovat, ze letecké spolocnosti boli odmenované autonómnym regiónom, aby propagovali svoje vlastné sluzby ako letecké spolocnosti (pozri v tomto zmysle rozsudky z 13. decembra 2018, Ryanair a Airport Marketing Services/Komisia, [108]T-53/16, neuverejnený, [109]EU:T:2018:943, bod [110]271; z 13. decembra 2018, Ryanair a Airport Marketing Services/Komisia, [111]T-165/16, neuverejnený, [112]EU:T:2018:952, bod [113]167; z 13. decembra 2018, Ryanair a Airport Marketing Services/Komisia, [114]T-165/15, neuverejnený, [115]EU:T:2018:953, bod [116]230, a z 13. decembra 2018, Ryanair a Airport Marketing Services/Komisia, [117]T-111/15, neuverejnený, [118]EU:T:2018:954, bod [119]232), aj ked ide o marketingové a reklamné náklady, ktoré by dotknuté letecké spolocnosti vrátane zalobkyne museli v zásade znásat. 109 Rovnako mohla Komisia dospiet k záveru, ze prevádzkovatelia letísk neboli príjemcami spornej schémy pomoci. Je nesporné, ze poskytovanie sluzieb pozadovaných a financovaných autonómnym regiónom zmluvnými leteckými spolocnostami totiz viedlo k zvýseniu leteckej dopravy a objemu cestujúcich s príletom a odletom z dotknutých letísk, co viedlo k zvýseniu letiskových a mimoletiskových zdrojov ich prevádzkovatelov. Ako vsak tvrdí Komisia, ide tu o sekundárny úcinok spornej schémy pomoci, z ktorého mali prospech vsetky oblasti odvetvia cestovného ruchu na Sardínii, okrem iného vrátane zalobkyne, ktorá tiez nepochybne získala takúto sekundárnu výhodu zvýsením predaja sluzieb, ktoré ponúkala na palube svojich lietadiel. Napriek tomu okamzitá výhoda, ktorá bola predmetom spornej schémy pomoci a ktorá nebola získaná za obvyklých trhových podmienok, pozostávala z platieb vyplatených leteckým spolocnostiam. 110 Vzhladom na predchádzajúce úvahy treba argumentáciu zalobkyne, ktorá sa týka sa údajného nesprávneho posúdenia Komisie pri urcení príjemcov spornej schémy pomoci a konstatovaní existencie výhody v prospech zalobkyne, zamietnut. d) O zásade súkromného investora v trhovom hospodárstve 111 Zalobkyna Komisii vytýka, ze správne neposúdila spornú schému pomoci, pretoze neuplatnila, hoci tak mala urobit, kritérium súkromného investora v trhovom hospodárstve tak na úrovni autonómneho regiónu, ako aj na úrovni prevádzkovatelov letísk. Vytýka jej tiez nedostatok odôvodnenia. V tejto súvislosti zalobkyna konstatuje, ze cinnosti, ktoré poskytla, znacne prispeli k rozvoju letísk Cagliari-Elmas a Olbia a ze v kazdom prípade vzhladom na to, ze prevádzkovatelia letísk v roku 2013 nadalej financovali cinnosti uvedené v dotknutých zmluvách, to preukazuje, ze aj rozpoctový rok 2012 bol v súlade s kritériom súkromného investora. 112 Komisia sa domnieva, ze v napadnutom rozhodnutí zohladnila zásadu súkromného subjektu v trhovom hospodárstve tak na úrovni autonómneho regiónu, ako aj na úrovni prevádzkovatelov letísk. Uplatnenie tejto zásady odvodenej z clánku 345 ZFEÚ vsak nevyhnutne predpokladá, ze dotknutý verejný orgán sa zapojí do hospodárskej cinnosti a ze je prepojený s príjemcom pomoci tak, ze je vlastníkom, akcionárom alebo vlastníkom podielov tohto subjektu. 113 Komisia na jednej strane uvádza, ze pocas správneho konania Talianska republika nenavrhla uplatnenie zásady súkromného subjektu v trhovom hospodárstve na úrovni autonómneho regiónu a ze v kazdom prípade bolo jasné, ze uvedený región sa nesnazí dosiahnut zisk, ale dosiahnut ciele verejnej politiky, najmä z celkového hladiska posilnit hospodárstvo prilákaním väcsieho poctu turistov. Takýto ciel by pritom súkromný subjekt uskutocnujúci investíciu nezohladnil. V kazdom prípade autonómny región nemohol byt povazovaný za prevádzkovatela letiska, ktorý sa usiluje investovat, najmä ak pod jeho kontrolu spadá len letisko Alghero, o ktoré v prejednávanej veci nejde. Prijatie spornej schémy pomoci nemozno teda povazovat za rozhodnutie o investícii státu v jeho postavení akcionára. 114 Na druhej strane, pokial ide o prevádzkovatelov letísk, Komisia sa domnieva, ze uplatnenie zásady súkromného subjektu v trhovom hospodárstve neodôvodnuje ani to, ze uzavretím jednotlivých dohôd s leteckými spolocnostami títo prevádzkovatelia len uplatnili spornú schému pomoci navrhnutú autonómnym regiónom, aby zvýsili návstevnost ostrova turistami, ktorí sa prepravujú letecky. Na zaplatenie sluzieb, ktoré sú predmetom uvedených dohôd, tak nepouzili svoje vlastné penazné prostriedky, ale pouzili prostriedky poskytnuté autonómnym regiónom tak, ze poskytli státne prostriedky v súlade s poziadavkou a pokynmi uvedeného autonómneho regiónu. Tieto transakcie sa teda neuskutocnili za obvyklých trhových podmienok bez predmetného zásahu státu, kedze prevádzkovatelia letísk, o ktorých ide v prejednávanej veci, navyse nie sú vo vlastníctve orgánu verejnej moci. 1) O uplatnení zásady súkromného subjektu v trhovom hospodárstve na zmluvné vztahy medzi prevádzkovatelmi letísk a leteckými spolocnostami 115 Komisia v napadnutom rozhodnutí odôvodnila neuplatnitelnost zásady súkromného subjektu v trhovom hospodárstve na úrovni transakcií uskutocnených medzi prevádzkovatelmi letísk a leteckými spolocnostami v podstate tak, ze skúmané opatrenia predstavovali schému pomoci zavedenú verejným orgánom z dôvodov verejnej politiky, ktorá sa vztahovala na viaceré letiská, z ktorých len jedno bolo vo vlastníctve autonómneho regiónu, a nie individuálnu dohodu medzi letiskom a leteckou spolocnostou. Okrem toho podla Komisie bolo jasné, ze prevádzkovatelia letísk pri uzatváraní jednotlivých zmlúv s leteckými spolocnostami nekonali ako súkromné subjekty v trhovom hospodárstve. Vykonávajú totiz schému pomoci navrhnutú autonómnym regiónom s cielom zvýsit leteckú dopravu vo vseobecný prospech územia ostrova Sardínia. 116 V tejto súvislosti, pokial ide o argumentáciu zalobkyne týkajúcu sa uplatnenia zásady súkromného subjektu v trhovom hospodárstve z hladiska nezávislosti prevádzkovatelov letísk pri pouzívaní financných prostriedkov poskytnutých autonómnym regiónom a pri vymedzení ich zmluvných vztahov s leteckými spolocnostami, treba ju zamietnut z dôvodov, ktoré uz boli uvedené v bodoch 102 az 110 vyssie. 117 Dalej treba konstatovat, ako pripústa zalobkyna, ze obaja prevádzkovatelia letísk dotknutí v prejednávanej veci, t. j. letísk Cagliari-Elmas a Olbia, nie sú v kazdom prípade vo vlastníctve autonómneho regiónu. Ako pritom správne tvrdí Komisia, uplatnenie zásady súkromného subjektu v trhovom hospodárstve na financnú transakciu medzi dvoma podnikmi s cielom zistit, ci je táto transakcia z hladiska clánku 107 ods. 1 ZFEÚ v spojení s clánkom 345 ZFEÚ (pozri v tomto zmysle rozsudky z 21. marca 1990, Belgicko/Komisia, [120]C-142/87, [121]EU:C:1990:125, bod [122]29; z 21. marca 1991, Taliansko/Komisia, [123]C-303/88, [124]EU:C:1991:136, bod [125]20, a z 12. decembra 1996, Air France/Komisia, [126]T-358/94, [127]EU:T:1996:194, bod [128]70), v súlade s hospodárskou racionalitou, ktorá vylucuje, aby mohol prvý podnik poskytnút výhodu druhému podniku, je tiez potrebné, aby bol prvý podnik vo vlastníctve státu a aby tento podnik mohol byt povazovaný za investora, ktorý ocakáva v kratsom alebo dlhsom casovom horizonte hospodársku návratnost svojej investície. 118 Za týchto podmienok, bez ohladu na vypracovanie prevádzkových plánov leteckými spolocnostami a/alebo na analýzy ex ante ziskovosti investícií prevádzkovatelmi letísk, na ktoré sa odvoláva zalobkyna, sa zdá, ze uvedení prevádzkovatelia jednak neboli vo vlastníctve autonómneho regiónu a jednak ze títo prevádzkovatelia v kazdom prípade len pouzili peniaze, ktoré im poskytol autonómny región, na získanie sluzieb podla pokynov tohto regiónu. 119 Z toho vyplýva, ako správne uviedla Komisia v napadnutom rozhodnutí, ze prevádzkovatelia letísk sa v podstate obmedzili na vykonanie spornej schémy pomoci. Okrem toho vzhladom na to, ze uvedení prevádzkovatelia neboli vo vlastníctve státu, transakcie uskutocnené medzi leteckými spolocnostami a prevádzkovatelmi letísk nemali byt skúmané z hladiska kritéria súkromného subjektu v trhovom hospodárstve, aj keby sa tieto transakcie uskutocnili zo státnych prostriedkov, v tomto prípade autonómneho regiónu. 120 Toto zistenie nie je spochybnené skutocnostou, aj keby sa preukázala, ze prevádzkovatelia letísk odmenovali letecké spolocnosti aj zo svojich vlastných financných prostriedkov. Zalobkyna na jednej strane totiz nepreukázala, aké sumy prevádzkovatelia letísk zaplatili zo svojich vlastných prostriedkov bez toho, aby neskôr získali alebo ziadali o ich následné vrátenie od autonómneho regiónu v rámci spornej schémy pomoci, hoci Komisia tvrdí, pricom zalobkyna nepredlozila dôkaz o opaku, ze prevádzkovatelia letísk vyuzívali svoje vlastné financné prostriedky len vo velmi malom rozsahu a výlucne s cielom splnit svoje zostávajúce zmluvné záväzky po zrusení spornej schémy pomoci autonómnym regiónom. Na druhej strane treba pripomenút, ze na tieto údajne vlastné investície prevádzkovatelov letísk sa v kazdom prípade nevztahuje povinnost vrátenia stanovená v clánku 2 napadnutého rozhodnutia a nepredstavujú znacné prevzatie obchodných rizík v súvislosti s vyuzitím financných prostriedkov poskytnutých autonómnym regiónom. 121 Argumentáciu zalobkyne týkajúcu sa uplatnenia zásady súkromného subjektu v trhovom hospodárstve na úrovni prevádzkovatelov letísk treba teda zamietnut. 2) O uplatnení zásady súkromného subjektu v trhovom hospodárstve na úrovni autonómneho regiónu 122 V odôvodneniach 380 az 388 napadnutého rozhodnutia Komisia najprv uviedla, ze Talianska republika nenavrhla uplatnenie zásady súkromného subjektu v trhovom hospodárstve na úrovni autonómneho regiónu, ze nic nenaznacovalo, ze by autonómny región pri zavedení spornej schémy pomoci konal podla tejto zásady, a ze bolo jasné, ze autonómny región sa zavedením uvedenej schémy snazil skôr o dosiahnutie cielov verejnej politiky, najmä o posilnenie regionálneho hospodárstva prilákaním väcsieho poctu turistov, nez o dosiahnutie zisku ako vlastník. Komisia potom preskúmala uplatnitelnost tejto zásady na úrovni prevádzkovatelov letísk a autonómneho regiónu, ked dospela k záveru, ze sa nevztahuje na prípad v prejednávanej veci. 123 Zalobkyna sa domnieva, ze záver Komisie nachádzajúci sa v odôvodnení 380 napadnutého rozhodnutia, podla ktorého autonómny región nekonal ako súkromný investor v trhovom hospodárstve, je nesprávny. 124 V prejednávanej veci sa vsak vzhladom na to, ze autonómny región nevlastní letiská Cagliari-Elmas a Olbia, ktoré sú v prípade zalobkyne jediné dotknuté, nemozno domnievat, ze zalobkyna konala ako investor. Naopak sa zdá, ze autonómny región zaviedol spornú schému pomoci výlucne na úcely hospodárskeho rozvoja ostrova Sardínia. 125 Za týchto podmienok Komisia najmä v odôvodneniach 380 az 384 napadnutého rozhodnutia správne dospela k záveru, ze nemusela skúmat, ci autonómny región financovaním, ktoré je predmetom spornej schémy pomoci, vykonal investíciu porovnatelnú s investíciou súkromného investora. Mohla preto konstatovat, ze skúmanie ex ante hospodárskej ziskovosti zmlúv o poskytovaní sluzieb uzavretých medzi prevádzkovatelmi letísk a zalobkynou nebolo relevantné, pretoze v prejednávanej veci nemohol autonómny región konajúci výlucne ako orgán verejnej moci pocítat s dividendami, kapitálovými výnosmi alebo akoukolvek inou formou zisku porovnatelnou so ziskom, ktorý by dosiahol súkromný investor. 126 V tejto súvislosti na rozdiel od toho, co tvrdí zalobkyna, prípadný nárast danových prostriedkov verejnoprávneho subjektu, akým je autonómny región, nemozno z dôvodu prijatia opatrení verejnej politiky povazovat za zisky, ktoré súkromný investor ocakáva zo svojich investícií, ani ich k nim prirovnat, pretoze nie je rovnakej povahy ako financná výhoda, ktorú hospodársky subjekt ocakáva z jednej zo svojich investícií. Ide tu totiz o makroekonomické výhody ocakávané od verejného zásahu v rámci hospodárskej politiky, na ktorú sa nevztahuje zásada súkromného subjektu v trhovom hospodárstve, ale zásady racionalizácie verejných výdavkov. 127 Treba preto zamietnut argumentáciu zalobkyne vychádzajúcu z toho, ze autonómny región konal v súvislosti so spornou schémou pomoci prijatou v rámci vseobecnej hospodárskej politiky ako investor, co odôvodnuje uplatnenie zásady súkromného investora v trhovom hospodárstve. 128 Na základe toho treba uviest, ze Komisia v odôvodnení 377 napadnutého rozhodnutia konstatovala, ze platby, ktoré autonómny región prostredníctvom prevádzkovatelov letísk poskytol leteckým spolocnostiam v rámci cinnosti 1 aj cinnosti 2, sa musia povazovat za subvencie leteckým spolocnostiam na prevádzkovanie väcsieho poctu letov na Sardíniu a z nej. 129 Treba este uviest, ze vzhladom na to, ze autonómny región nevlastní vsetky letiská na ostrove Sardínia, ktoré sa ako jediné subjekty môzu zmluvne dohodnút o vyuzívaní letiskovej infrastruktúry, ktorú spravujú, najmä o spustení nových leteckých spojení, autonómny región nemohol ako verejný orgán získat tento druh sluzieb priamo od leteckých spolocností. Prevádzkovatel letiska Cagliari-Elmas pritom potvrdil, ako vyplýva z odôvodnení 312 a 314 napadnutého rozhodnutia, ze jednak autonómny región poziadal prostredníctvom spornej schémy pomoci o sluzbu spocívajúcu vo výbere leteckých spolocností schopných dosiahnut rocné ciele stanovené v súvislosti s frekvenciou a objemom cestujúcich na strategických spojeniach s odletom z letiska Cagliari-Elmas a s príletom na toto letisko a jednak ze táto sluzba bola poskytovaná zmluvnými leteckými spolocnostami vybranými prevádzkovatelmi letísk. 130 Zo spornej schémy pomoci tiez vyplýva, ze cielom marketingových sluzieb poskytovaných leteckými spolocnostami bolo propagovat ostrov Sardínia ako turistickú destináciu. 131 Hoci nemozno pripustit, ze autonómny región konal pri prijatí spornej schémy pomoci ako investor, treba konstatovat, ze uvedený región konal ako príjemca sluzieb, najmä marketingových sluzieb. To napokon zdôraznila zalobkyna najmä v replike, ked uviedla, ze autonómny región "zapojil spolocnost pôsobiacu na trhu, aby zaobstaral sluzby na trhu, a to marketingové sluzby a sluzby spocívajúce v náraste poctu sedadiel cestujúcich". 132 Na jednej strane sumy, ktoré zalobkyna prijala, totiz zodpovedali poskytovaniu sluzieb v nadväznosti na objednávku autonómneho regiónu, v prípade ktorej prevádzkovatelia letísk zohrávali len úlohu sprostredkovatela medzi verejným obstarávatelom a poskytovatelmi týchto sluzieb. Na druhej strane a ako tvrdí zalobkyna, letecké spolocnosti poskytovali sluzby, ci uz ide o záväzky týkajúce sa leteckých spojení a objemu prepravy cestujúcich, ci o marketing, ktoré môzu byt ponúknuté prevádzkovatelom letísk v odvetví leteckej dopravy. 133 V tejto súvislosti státne opatrenie v prospech podniku nemozno a priori vylúcit z pojmu státnej pomoci uvedeného v clánku 107 ZFEÚ len na základe toho, ze strany sa zaväzujú k vzájomnému poskytovaniu plnení (pozri v tomto zmysle rozsudok z 28. januára 1999, BAI/Komisia, [129]T-14/96, [130]EU:T:1999:12, bod [131]71). 134 Pokial ide konkrétne o prijímanie sluzieb orgánom verejnej moci, musí sa v zásade uskutocnovat podla pravidiel verejného obstarávania stanovených v sekundárnom práve Únie. V takom prípade sa existencia takéhoto postupu verejného obstarávania zorganizovaného pred zaobstaraním sluzieb verejným orgánom clenského státu zvycajne povazuje za dostatocnú na to, aby vylúcila moznost, ze tento clenský stát mohol poskytnút vybranému podniku, ktorý poskytuje sluzby, výhodu, ktorú by inak za obvyklých trhových podmienok nezískal [pozri v tomto zmysle rozsudok z 5. augusta 2003, P & O European Ferries (Vizcaya) a Diputación Foral de Vizcaya/Komisia, [132]T-116/01 a T-118/01, [133]EU:T:2003:217, bod [134]118]. 135 V prejednávanej veci nedoslo k zaobstaraniu predmetných sluzieb samotným autonómnym regiónom, ktorý ako verejný orgán podliehal pravidlám Únie týkajúcim sa verejného obstarávania. Toto zaobstaranie sa totiz uskutocnilo prostredníctvom iných subjektov, na ktoré sa v tejto situácii nevztahujú uvedené pravidlá, v prejednávanej veci prevádzkovatelov letísk, ktorí boli poverení získat na trhu sluzby pozadované autonómnym regiónom, ktoré tento región financoval. 136 V takejto situácii samotná skutocnost, ze clenský stát zaobstaráva sluzby, ktoré, ako tvrdí zalobkyna, boli údajne ponúkané za trhových podmienok, nepostacuje na to, aby táto transakcia predstavovala obchodnú transakciu uskutocnenú za podmienok, s ktorými by súkromný subjekt súhlasil, alebo inak povedané, beznú obchodnú transakciu. V takejto situácii je totiz jednak potrebné, ze stát skutocne potrebuje tieto sluzby, a jednak, aby k získaniu týchto sluzieb doslo prostredníctvom otvoreného, transparentného a nediskriminacného postupu, ktorý môze zabezpecit rovnost zaobchádzania medzi poskytovatelmi, ktorí môzu poskytovat predmetné sluzby, a zarucit, ze predmetné poskytovania sluzieb sa získajú za trhovú cenu, ktorá zabezpecí, ze pri nadobudnutí uvedených sluzieb orgán verejnej moci neposkytne vybranému poskytovatelovi výhodu [pozri v tomto zmysle rozsudok z 5. augusta 2003, P & O European Ferries (Vizcaya) a Diputación Foral de Vizcaya/Komisia, [135]T-116/01 a T-118/01, [136]EU:T:2003:217, body [137]112 az [138]120; pozri aj analogicky rozsudky z 24. októbra 2013, Land Burgenland a i./Komisia, [139]C-214/12 P, C-215/12 P a C-223/12 P, [140]EU:C:2013:682, body [141]93 a [142]94, a zo 16. júla 2015, BVVG, [143]C-39/14, [144]EU:C:2015:470, bod [145]32]. 137 V prejednávanej veci Komisia v odôvodnení 386 napadnutého rozhodnutia konstatovala, ze financovanie zo spornej schémy pomoci nepredstavovalo odmenu za produkty alebo sluzby, ktoré by uspokojovali skutocné potreby autonómneho regiónu a ze sa neuskutocnil ziadny otvorený a transparentný postup verejného obstarávania na úcely poskytnutia financnej pomoci dotknutým leteckým spolocnostiam. 138 V tejto súvislosti na rozdiel od toho, co uviedla Komisia, sa autonómny región ako orgán verejnej moci, ktorý sleduje ciele hospodárskej politiky, mohol domnievat, ze musel propagovat ostrov Sardínia ako turistickú destináciu s cielom prispiet k hospodárskemu rozvoju ostrova. 139 Pritom na jednej strane, ako tvrdí aj Komisia, nový rozsah marketingových sluzieb financovaných v rámci spornej schémy pomoci pritom môze spochybnit skutocnost, ze tieto sluzby zodpovedali primerane a z hladiska zásad racionalizácie verejných výdavkov skutocným potrebám autonómneho regiónu na úcely dosiahnutia jeho cielov hospodárskeho rozvoja ostrova Sardínia. 140 Na druhej strane a v kazdom prípade napadnuté rozhodnutie sa zaoberalo otázkou organizácie verejných obstarávaní s cielom uzavriet dohody medzi prevádzkovatelmi letísk, pretoze organizácia takýchto verejných obstarávaní by mohla preukázat existenciu trhových podmienok, a teda neexistenciu výhody v zmysle clánku 107 ods. 1 ZFEÚ. 141 V tejto súvislosti treba pritom konstatovat, ako tvrdí Komisia, ze na úcely získania sluzieb zvýsenia leteckej prevádzky a marketingu ani autonómny región, ani prevádzkovatelia letísk konajúci ako sprostredkovatelia nezorganizovali otvorené a transparentné verejné obstarávania, ktoré by mohli zarucit dodrziavanie zásady rovnosti zaobchádzania medzi poskytovatelmi a nadobúdanie uvedených sluzieb autonómnym regiónom a zo státnych prostriedkov poskytnutých prevádzkovatelom letísk za trhové ceny. 142 Je totiz nesporné, ze prevádzkovatelia letísk uverejnili na svojich internetových stránkach výzvy na vyjadrenie záujmu, v rámci ktorých mohli letecké spolocnosti, ktoré mali záujem o spustenie niektorých zo svojich leteckých spojení alebo o znízenie ich sezónnosti okrem tých, na ktoré sa uz vztahovali záväzky vyplývajúce zo sluzieb vo verejnom záujme, a o poskytovanie marketingových sluzieb, ponúkat svoje sluzby prevádzkovatelom letísk. 143 Tieto výzvy na vyjadrenie záujmu vsak nemozno povazovat za rovnocenné s postupmi verejného obstarávania. Zalobkyna, ktorú Vseobecný súd vyzval, aby predlozila tieto výzvy na vyjadrenie záujmu, ako aj ponuky, ktoré odovzdala prevádzkovatelom letísk Cagliari-Elmas a Olbia, ich totiz nepredlozila, pricom vysvetlila, ze si tieto dokumenty neponechala. Komisia tiez nebola schopná predlozit uvedené výzvy na vyjadrenie záujmu. Okrem toho zo spisu nevyplýva, ze na výber leteckých spolocností, ktoré sú zmluvnými stranami, boli stanovené presné kritériá. Naopak sa zdá, ze vsetky spolocnosti, ktoré predlozili ponuky, boli vyzvané, aby uzavreli zmluvu s dotknutými prevádzkovatelmi letísk, a ze pokial ide o stanovenie cien ponúkaných sluzieb, ceny uplatnované leteckými spolocnostami boli rozdielne. Aj ked sa financné poziadavky leteckých spolocností pritom javili ako v hrubom vyjadrené a zaokrúhlené financné ohodnotenia, boli zo strany autonómneho regiónu prevádzkovatelom, ktorí vyplatili platby za uvedené sluzby, preplatené takmer v celom rozsahu. 144 Pokial ide o existenciu ponúkaných sluzieb, zalobkyna v skutocnosti nepreukázala, akým spôsobom presne poskytovala predmetné sluzby, najmä marketingové sluzby osobitne súvisiace so zmluvami uzavretými s prevádzkovatelmi letísk Cagliari-Elmas a Olbia. Reklamný materiál predlozený na ziadost Vseobecného súdu sa totiz konkrétne netýka predmetných reklamných kampaní, ale reklamných kampaní z roku 2015 týkajúcich sa letísk na juhu Talianska. Pokial ide o faktúry poskytovatela sluzieb ako tretej osoby, na ktorého sa podla jej slov obrátila, aby jej vypracoval ponuky na uzavretie zmlúv s uvedenými prevádzkovatelmi letísk, mesacné sumy fakturované týmto poskytovatelom predstavujú len niekolko tisíc eur a preto vo vztahu k financovaniu získanému autonómnym regiónom sú len minimálne a v kazdom prípade neumoznujú preukázat, ze sa týkajú plnení urcených výlucne pre prevádzkovatelov letísk Cagliari-Elmas a Olbia. 145 Za týchto podmienok Komisia mohla v bode 7.2.1.3 napadnutého rozhodnutia, nazvanom "Hospodárska výhoda", konstatovat, ze platby prijaté leteckými spolocnostami, ktoré sú zmluvnými stranami, akou je zalobkyna, nemohli byt povazované za skutocné protiplnenie za poskytnuté marketingové sluzby. 146 Navyse okrem skutocnosti, ze letecké spolocnosti, ktoré sú zmluvnými stranami, neboli vybrané na základe postupu, ktorý by zarucil, ze autonómny región im prostredníctvom prevádzkovatelov letísk vyplácal odmenu zodpovedajúcu trhovej cene, treba konstatovat, ze zalobkyna po tom, co bola vyzvaná Vseobecným súdom, aby v tejto súvislosti poskytla dôkazné dokumenty, predlozila reklamné a zmluvné materiály potvrdzujúce, ako uviedla Komisia v odôvodnení 368 napadnutého rozhodnutia, ze propagácia urcitých regiónov a miest, v rámci ktorých zalobkyna zabezpecuje letecké spojenia, je na jej internetovej stránke spravidla neoddelitelne spojená s propagáciou letov, ktoré sama prevádzkuje. 147 Komisia teda v napadnutom rozhodnutí správne uviedla, ze marketingové sluzby v rámci cinnosti 2 zaobstarali predmetní prevádzkovatelia letísk v prejednávanej veci za financné prostriedky, ktoré im poskytol autonómny región na propagáciu prevádzkovania jedného alebo viacerých leteckých spojení zabezpecovaných zmluvnými leteckými spolocnostami a na spustenie alebo zachovanie spojení, za ktoré boli odmenované na základe cinnosti 1. 148 Za týchto podmienok mohla Komisia dospiet k záveru, ze letecké spolocnosti boli autonómnym regiónom odmenované, aby ako letecké spolocnosti propagovali svoje vlastné sluzby (pozri v tomto zmysle rozsudky z 13. decembra 2018, Ryanair a Airport Marketing Services/Komisia, [146]T-53/16, neuverejnený, [147]EU:T:2018:943, bod [148]271; z 13. decembra 2018, Ryanair a Airport Marketing Services/Komisia, [149]T-165/16, neuverejnený, [150]EU:T:2018:952, bod [151]167; z 13. decembra 2018, Ryanair a Airport Marketing Services/Komisia, [152]T-165/15, neuverejnený, [153]EU:T:2018:953, bod [154]229, a z 13. decembra 2018, Ryanair a Airport Marketing Services/Komisia, [155]T-111/15, neuverejnený, [156]EU:T:2018:954, bod [157]232), aj ked ide o náklady na marketing a reklamu, ktoré museli v zásade znásat predmetné letecké spolocnosti, vrátane zalobkyne. Napokon dosiahnutie cielov v oblasti frekvencie letov a objemu cestujúcich, ktoré boli predmetom cinnosti 1, ako aj poskytovanie marketingových sluzieb, ktoré je predmetom cinnosti 2, mali za následok zvýsenie hospodárskej cinnosti zalobkyne. 149 Okrem toho treba este konstatovat, ako tvrdí Komisia, ze v prípade, ak by autonómny región prevádzkovatelom letísk neposkytol zodpovedajúce financné prostriedky, uvedení prevádzkovatelia by v rámci svojich stratégií rozsirovania nutne ani neuzavreli dohody takého rozsahu, dokonca by tak nemohli urobit ani z financných dôvodov. Potvrdzuje to skutocnost, ze v prejednávanej veci prevádzkovatelia letísk nevyuzili marketingové sluzby zalobkyne pred zavedením spornej schémy pomoci a ze po jej pozastavení sa uvedení prevádzkovatelia vzhladom na neexistenciu financovania autonómnym regiónom nerozhodli uzavriet nové zmluvy týkajúce sa podobných sluzieb. 150 Za týchto podmienok mohla Komisia v odôvodnení 388 napadnutého rozhodnutia dospiet k záveru, ze financovanie poskytnuté autonómnym regiónom prostredníctvom prevádzkovatelov letísk leteckým spolocnostiam, akou je zalobkyna, na financovanie cinností 1 a 2 v rámci spornej schémy pomoci poskytlo dotknutým leteckým spolocnostiam hospodársku výhodu, v prejednávanej veci odmenu, ktorú by za bezných trhových podmienok nezískali. 151 Z predchádzajúcich úvah vyplýva, ze argumentáciu zalobkyne týkajúcu sa uplatnenia zásady súkromného subjektu v trhovom hospodárstve na úrovni autonómneho regiónu treba zamietnut ako nedôvodnú. 3) O moznosti povazovat financovanie týkajúce sa letiska Olbia za pomoc na marketingové cinnosti, investície alebo pre regionálne letiská 152 Zalobkyna si kladie otázku v súvislosti s dôvodmi, pre ktoré by bola "nepriama podpora marketingu vykonaná jej prostredníctvom" protiprávnou pomocou, zatial co "priama podpora marketingu zo strany státu pre prevádzkovatelov letísk nie je protiprávna vzhladom na najnovsie zmeny" nariadenia Komisie (EÚ) c. 651/2014 zo 17. júna 2014 o vyhlásení urcitých kategórií pomoci za zlucitelné s vnútorným trhom podla clánkov 107 a 108 [ZFEÚ] ([158]Ú. v. EÚ L 187, 2014, s. 1). Okrem toho dotknutú pomoc by bolo mozné podla nej povazovat za investicnú pomoc, kedze letisko Olbia prijme menej ako tri milióny cestujúcich rocne. 153 Komisia identifikovala toto tvrdenie ako smerujúce k moznosti ulozit oslobodenie pomoci, pokial ide o marketingové cinnosti podla nariadenia c. 651/2014, a tvrdí jednak, ze táto moznost je obmedzená na letiská, ktoré prijmú menej ako 200000 cestujúcich rocne, co nie je prípad letísk Cagliari-Elmas a Olbia, a jednak, ze ide o pomoc poskytnutú prevádzkovatelom letísk a nie ako v prejednávanej veci leteckým spolocnostiam. Napokon sumy zaplatené za marketingové cinnosti nemozno kvalifikovat ako "investicnú pomoc", pretoze neboli urcené na financovanie investicného majetku a v kazdom prípade je výhrada neprípustná, pretoze bola prvýkrát predlozená zalobkynou v replike. 154 V tejto súvislosti Komisia v odôvodnení 408 napadnutého rozhodnutia konstatovala, ze nijaké nariadenie o skupinových výnimkách sa nevztahuje na spornú schému pomoci, cize ani nariadenie c. 651/2014, na ktoré sa odvoláva zalobkyna. 155 Dalej je nesporné, ze z clánku 14 ods. 1 az 3 nariadenia c. 651/2014 vyplýva, ze opatrenia regionálnej investicnej pomoci sú zlucitelné s vnútorným trhom v zmysle clánku 107 ods. 3 ZFEÚ a oslobodené od oznamovacej povinnosti stanovenej v clánku 108 ods. 3 ZFEÚ, najmä pokial sú splnené podmienky stanovené v tomto clánku, medzi ktoré patrí poziadavka, ze sa pomoc poskytne v podporovaných oblastiach, a to v súlade s clánkom 2 ods. 27 uvedeného nariadenia, teda pre "oblasti urcené v schválenej mape regionálnej pomoci na obdobie od 1. [júla] 2014 do 31. [decembra] 2020 v súlade s ustanoveniami clánku 107 ods. 3 písm. a) a c) zmluvy". Pokial vsak ide o Taliansko, oznámenie Komisie s názvom "Usmernenia o regionálnej státnej pomoci na roky 2014 - 2020" ([159]Ú. v. EÚ C 209, 2013, s. 1) stanovilo len regióny Kampánia, Apúlia, Basilicata, Kalábria a Sicília. Kedze región Sardínia nie je uvedený na mape regionálnej pomoci na predmetné obdobie, zalobkyna sa nemôze odvolávat na clánok 14 nariadenia c. 651/2014. 156 Na predmetnú pomoc sa nemôze vztahovat ani clánok 51 nariadenia c. 651/2014, pretoze toto ustanovenie sa týka len pomoci pre letiská nachádzajúce sa v okrajových regiónoch, co nie je nevyhnutne prípad letísk na Sardínii, a vyzaduje, ze príjemcami uvedenej pomoci sú v plnom rozsahu len konecní spotrebitelia, ktorých obvyklé bydlisko sa nachádza v okrajovom regióne, co sporná schéma pomoci výslovne nestanovuje. 157 Aj za predpokladu, podobne ako tvrdí Komisia, ze by zalobkyna mala v úmysle odvolávat sa na clánok 56a nariadenia c. 651/2014, treba konstatovat, ze tento clánok bol doplnený nariadením Komisie (EÚ) 2017/1084 zo 14. júna 2017, ktorým sa mení nariadenie (EÚ) c. 651/2014, pokial ide o pomoc na prístavnú a letiskovú infrastruktúru, stropy vymedzujúce notifikacnú povinnost pri pomoci na kultúru a zachovanie kultúrneho dedicstva a pri pomoci na sportovú a multifunkcnú rekreacnú infrastruktúru, ako aj schémy regionálnej prevádzkovej pomoci pre najvzdialenejsie regióny, a ktorým sa mení nariadenie (EÚ) c. 702/2014 z hladiska výpoctu oprávnených nákladov ([160]Ú. v. EÚ L 156, 2017, s. 1), a z casového hladiska nebol teda v case prijatia napadnutého rozhodnutia v úcinnosti. V kazdom prípade, ako zdôraznuje Komisia, spornú schému pomoci nemozno kvalifikovat ako investicnú pomoc, pretoze sa netýkala investicného majetku prevádzkovatelov letísk, ale jej príjemcami boli letecké spolocnosti. 158 V dôsledku toho bez ohladu na jej nejasnost, ktorá by odôvodnovala jej zamietnutie ako neprípustné, je nutné konstatovat, ze aj v snahe urobit ju zrozumitelnú mozno argumentáciu zalobkyne len zamietnut ako zjavne nedôvodnú, pretoze na rozdiel od predpokladu uvedeného zalobkynou by takáto pomoc, o akú ide v prejednávanej veci, nemohla byt vyhlásená za zlucitelnú s vnútorným trhom podla nariadenia c. 651/2014, aj keby sa povazovala za poskytnutú prevádzkovatelom letísk. 159 Vzhladom na predchádzajúce úvahy treba prvú a druhú cast prvého zalobného dôvodu zamietnut ako nedôvodné. 3. O tretej casti prvého zalobného dôvodu týkajúcej sa neexistencie selektivity opatrenia pomoci 160 V rámci tretej casti prvého zalobného dôvodu a za predpokladu, ze by bolo mozné zalobkynu povazovat za príjemcu predmetného opatrenia pomoci, zalobkyna spochybnuje, ze by toto opatrenie bolo mozné kvalifikovat ako "selektívne". Letecké spolocnosti zabezpecujúce lety s odletom alebo príletom do Alghera, Cagliari-Elmasa a Olbie sú totiz v porovnatelných situáciách a navzájom si konkurujú. Bez rozdielu mali prístup k financovaniu autonómnym regiónom na podporu leteckej dopravy a vsetky mohli rokovat s prevádzkovatelmi letísk o zmluvách o letiskových a marketingových sluzbách. Okrem toho s leteckými spolocnostami, ktoré neboli príjemcami pomoci a rozhodli sa nezúcastnit, sa nezaobchádzalo diskriminacne. Pokial ide o letecké spolocnosti, ktoré uzavreli zmluvy s prevádzkovatelmi letísk, boli vybrané týmito prevádzkovatelmi podla vyuzitelnosti ich ponúk, a nie podla poziadaviek stanovených autonómnym regiónom. Komisia tak nepreukázala selektívnu povahu pomoci. 161 Komisia navrhuje, aby bola tretia cast prvého zalobného dôvodu zamietnutá ako nedôvodná, pricom tvrdí, ze argumentácia, akú uvádza zalobkyna, bola opakovane zamietnutá judikatúrou (rozsudok z 13. septembra 2012, Taliansko/Komisia, [161]T-379/09, neuverejnený, [162]EU:T:2012:422, body [163]47 a [164]48). Kedze letecké spolocnosti pôsobiace na letiskách Cagliari-Elmas a Olbia, ktoré neuzavreli dohody s príslusnými prevádzkovatelmi letísk, nemali prospech zo spornej schémy pomoci, je preukázané, ze uvedená schéma bola selektívna. V tejto súvislosti okolnost, ze letecké spolocnosti, ktoré sú príjemcami pomoci, boli vybrané na základe prejaveného záujmu uverejneného na internete, nie je relevantná. Samotná skutocnost, ze opatrenie bolo dostupné pre kazdý podnik, ktorý ho chcel vyuzit, totiz nemôze stacit na to, aby sa zabránilo tomu, ze toto opatrenie bude mat selektívnu povahu, a to prípadne s rizikom, ze by bol clánok 107 ZFEÚ zbavený akéhokolvek potrebného úcinku. V kazdom prípade v prejednávanej veci sporná schéma pomoci nevymedzuje jej príjemcov na základe objektívnych a nediskriminacných kritérií. Získanie opatrenia bolo totiz podmienené rokovaniami s prevádzkovatelmi letísk, takze nezarucoval dotknutým leteckým spolocnostiam, ze získajú výhodu, ani jej výsku, ani to nezabezpecilo výber týchto spolocností nediskriminacným spôsobom. 162 Na úvod treba pripomenút, ze osobitost státneho opatrenia, a to selektívna povaha tohto opatrenia, predstavuje jeden zo znakov pojmu státna pomoc v zmysle clánku 107 ods. 1 ZFEÚ. Na úcely overenia, ci je táto podmienka splnená, treba urcit, ci v rámci daného právneho systému môze státne opatrenie zvýhodnit urcitých podnikatelov alebo urcité výroby oproti iným podnikom, ktoré sa zo skutkového a z právneho hladiska nachádzajú v porovnatelnej situácii vzhladom na ciel sledovaný dotknutým opatrením, pricom treba spresnit, ze podla ustálenej judikatúry pojem státna pomoc nezahrna státne opatrenia zavádzajúce rozlisovanie medzi podnikmi, ktoré sú v dôsledku toho a priori selektívne, pokial toto rozlisovanie vyplýva z povahy alebo zo struktúry systému, do ktorého tieto opatrenia patria (pozri rozsudok z 30. novembra 2009, Francúzsko a France Télécom/Komisia, [165]T-427/04 a T-17/05, [166]EU:T:2009:474, body [167]228 a [168]229 a citovanú judikatúru). 163 V prejednávanej veci Komisia v odôvodnení 389 napadnutého rozhodnutia odôvodnila selektivitu spornej schémy pomoci tak, ze ju nemozno povazovat za schému so vseobecnou pôsobnostou, a skutocnostou, ze bola navrhnutá a vykonávaná výlucne v prospech niektorých podnikov alebo sektorov cinností, konkrétne leteckých dopravcov, ktorých autonómny región financoval prostredníctvom prevádzkovatelov letísk. Uviedla, ze leteckým spolocnostiam, ktoré zabezpecujú lety s odletom a príletom na letiská Cagliari-Elmas a Olbia a ktoré neuzavreli dohodu s prevádzkovatelmi letísk, tak nebola poskytnutá rovnaká financná podpora autonómneho regiónu alebo prinajmensom nie za podmienok stanovených zákonom c. 10/2010. Podla Komisie bola sporná schéma pomoci selektívna vzhladom na to, ze predmetná hospodárska výhoda bola vyhradená urcitým konkrétnym podnikom konkrétneho odvetvia, a to leteckej dopravy. 164 V tejto súvislosti treba konstatovat, ze vsetky letecké spolocnosti zabezpecujúce lety s odletom alebo príletom na letiská na Sardínii, najmä letiská Cagliari-Elmas a Olbia, nepovazovali za relevantné predlozit prevádzkovatelom letísk v rámci uplatnenia spornej schémy pomoci ponuku sluzieb. Navyse, hoci zalobkyna túto skutocnost nepotvrdila s odvolaním sa na obchodné tajomstvo dotknutých leteckých spolocností, nie je vylúcené, ze na leteckých spojeniach zabezpecovaných zalobkynou na priamych letoch s odletom a príletom na letiská Cagliari-Elmas a Olbia s odletom alebo príletom na európske letiská ostatné letecké spolocnosti mohli alebo môzu ponúkat rovnocennú dopravu cez iné európske letiská, z coho vyplýva, ze sú v konkurencnom postavení so zalobkynou. Táto spolocnost je tiez v konkurencnom postavení s leteckými spolocnostami zabezpecujúcimi spojenia, na ktoré sa vztahujú záväzky vyplývajúce zo sluzieb vo verejnom záujme s odletmi a príletmi na letiská na Sardínii, ktorých letecké spojenia boli vylúcené zo spornej schémy pomoci. 165 Tieto spolocnosti, ktoré sú v konkurencnom postavení so zalobkynou a ktoré neuzavreli zmluvy s prevádzkovatelmi letísk alebo nemohli uzavriet takéto zmluvy z dôvodu, ze prevádzkovali letecké spojenia vylúcené zo spornej schémy pomoci, pritom nezískali uvádzanú výhodu, hoci vzhladom na ciel spornej schémy pomoci a opatrenia prijaté v rámci cinností 1 a 2 tieto letecké spolocnosti, ktoré nie sú príjemcami pomoci, prispeli tiez k zabezpeceniu leteckých spojení pre turistov, najmä kontinentálnej Európy, ktorí chceli navstívit ostrov Sardínia. 166 V tejto súvislosti kedze sa selektívna povaha urcitého opatrenia totiz posudzuje vo vztahu ku vsetkým podnikom a nie vo vztahu k podnikom, ktoré sú príjemcami rovnakej výhody v rámci tej istej skupiny (rozsudok z 11. júna 2009, Taliansko/Komisia, [169]T-222/04, [170]EU:T:2009:194, bod [171]66), treba konstatovat, ze sporná schéma pomoci predstavovala podporu pre niektoré podniky v porovnaní s ostatnými podnikmi, ktoré sa zo skutkového a z právneho hladiska nachádzali v porovnatelnej situácii vzhladom na ciel sledovaný dotknutým opatrením. 167 Okrem toho, pokial ide o okolnost, ze letecké spolocnosti, ktoré sú príjemcami, boli vybrané na základe výziev na vyjadrenie záujmu uverejnených na internete, nie je v kazdom prípade relevantná. Clenské státy by totiz prípadne mohli pristúpit k takýmto výzvam na úcely výberu príjemcov pomoci, aby sa vyhli pôsobnosti clánku 107 ZFEÚ, co by narusilo potrebný úcinok tohto ustanovenia. 168 Práve z tohto dôvodu samotná skutocnost, ze opatrenie by mohlo predstavovat prospech pre vsetky hospodárske subjekty, ktoré splnajú stanovené podmienky, teda ze urcuje svoju pôsobnost na základe objektívnych kritérií, sama osebe nepreukazuje vseobecnú povahu tohto opatrenia a nebráni tomu, aby malo selektívnu povahu (pozri rozsudok z 13. septembra 2012, Taliansko/Komisia, [172]T-379/09, neuverejnený, [173]EU:T:2012:422, bod [174]47 a citovanú judikatúru). 169 Okrem toho pri vykonávaní spornej schémy pomoci prevádzkovatelia letísk konajúci ako správcovia verejných financných prostriedkov, ktoré im poskytol autonómny región, individuálne rokovali o výske financných stimulov súvisiacich s dopravnými cielmi, ako aj o cenách marketingových sluzieb, ktoré im uvedený región preplatil. Takisto pod dohladom autonómneho regiónu vytýcili objemy sluzieb, ktoré sa mali zaobstarat od leteckých spolocností za týchto cenových podmienok. Táto diskrecná právomoc pri úprave individuálnych súm vyplatených na základe zmlúv prevádzkovatelom z penazných prostriedkov autonómneho regiónu este viac potvrdzuje selektívnu povahu spornej schémy pomoci (pozri v tomto zmysle rozsudky z 26. septembra 1996, Francúzsko/Komisia, [175]C-241/94, [176]EU:C:1996:353, body [177]23 a [178]24, a zo 6. marca 2002, Diputación Foral de Álava a i./Komisia, [179]T-127/99, T-129/99 a T-148/99, [180]EU:T:2002:59, bod [181]154). 170 Z predchádzajúcich úvah vyplýva, ze tretiu cast prvého zalobného dôvodu treba zamietnut ako nedôvodnú. 4. O stvrtej casti prvého zalobného dôvodu týkajúcej sa neexistencie narusenia hospodárskej sútaze a ovplyvnenia obchodu medzi clenskými státmi 171 V rámci stvrtej casti prvého zalobného dôvodu zalobkyna tvrdí, ze platby, ktoré jej vyplatili prevádzkovatelia letísk Cagliari-Elmas a Olbia, nenarusili hospodársku sútaz ani neovplyvnili obchod medzi clenskými státmi. Predovsetkým sa na ne vztahuje nariadenie Komisie (EÚ) c. 360/2012 z 25. apríla 2012 o uplatnovaní clánkov 107 a 108 [ZFEÚ] na pomoc de minimis v prospech podnikov poskytujúcich [SVHZ] ([182]Ú. v. EÚ L 114, 2012, s. 8) najmä preto, ze táto pomoc nedosahuje prahovú hodnotu 500000 eur stanovenú v clánku 2 tohto nariadenia. 172 Komisia navrhuje, aby bola stvrtá cast prvého zalobného dôvodu zamietnutá ako nedôvodná. 173 Vzhladom na názov stvrtej casti prvého zalobného dôvodu treba rozumiet, ze zalobkyna usudzuje, ze najmä s prihliadnutím na skutocnost, ze sporná pomoc, ktorá sa jej týkala, bola nizsia ako táto prahová hodnota 500000 eur stanovená nariadením c. 360/2012, co je nutné preskúmat v prvom rade, táto pomoc nemohla ovplyvnit obchod medzi clenskými státmi ani narusit hospodársku sútaz alebo hrozit jej narusením, co sa preskúma v druhom rade. a) O moznosti povazovat spornú pomoc týkajúcu sa zalobkyne za pomoc spadajúcu do prahovej hodnoty de minimis stanovenú nariadením c. 360/2012 174 Na úvod treba pripomenút, ze clánok 1 protokolu (c. 26) o sluzbách vseobecného záujmu, ktorý je pripojený k Zmluve o EÚ a Zmluve o FEÚ ([183]Ú. v. EÚ C 83, 2010, s. 308), priznáva národným, regionálnym a miestnym orgánom základnú úlohu a sirokú diskrecnú právomoc pri poskytovaní, obstarávaní a organizovaní SVHZ spôsobom, ktorý co najlepsie naplna potreby uzívatelov. V tejto súvislosti clánok 106 ods. 2 ZFEÚ najmä stanovuje, ze podniky poverené poskytovaním SVHZ podliehajú pravidlám Zmlúv, najmä pravidlám hospodárskej sútaze, za predpokladu, ze uplatnovanie týchto z právneho alebo skutkového hladiska pravidiel právne neznemoznuje plnit urcité úlohy, ktoré im boli zverené. 175 Clánok 106 ods. 2 ZFEÚ teda za urcitých podmienok dovoluje výnimky zo vseobecných pravidiel Zmluvy a jeho cielom je zosúladit záujem clenských státov vyuzívat urcité podniky, najmä verejného sektora, ako nástroj hospodárskej alebo sociálnej politiky so záujmom Únie pri dodrziavaní pravidiel hospodárskej sútaze a zachovaní jednotnosti vnútorného trhu. Vzhladom na takto definovaný záujem clenských státov im pri definovaní sluzieb vseobecného hospodárskeho záujmu, ktorými poverujú urcité podniky, nemozno zakázat ciele svojej vnútrostátnej politiky a usilovat sa uskutocnovat tieto ciele pomocou povinností a obmedzení, ktoré uvedeným podnikom ukladajú (pozri v tomto zmysle rozsudky z 23. októbra 1997, Komisia/Francúzsko, [184]C-159/94, [185]EU:C:1997:501, body [186]55 a [187]56, a z 21. septembra 1999, Albany, [188]C-67/96, [189]EU:C:1999:430, body [190]103 a [191]104). 176 V tejto súvislosti bez toho, aby tým bolo dotknuté nariadenie, ktoré bolo prijaté v danej oblasti na základe clánku 14 ZFEÚ, disponujú clenské státy sirokou mierou volnej úvahy pri definovaní toho, co spravidla povazujú za SVHZ, a to sluzby, ktoré majú osobitné znaky vo vztahu k sluzbám vseobecného hospodárskeho záujmu, ktoré charakterizujú iné hospodárske cinnosti (pozri v tomto zmysle rozsudky z 10. decembra 1991, Merci convenzionali porto di Genova, [192]C-179/90, [193]EU:C:1991:464, bod [194]27, a z 18. júna 1998, Corsica Ferries France, [195]C-266/96, [196]EU:C:1998:306, bod [197]45), a osobitne úlohu, ktorú zverujú týmto SVHZ (rozsudok zo 7. novembra 2012, CB/Komisia, [198]T-137/10, [199]EU:T:2012:584, bod [200]191). Komisia preto môze definovanie takejto sluzby clenským státom spochybnit iba v prípade zjavného pochybenia (rozsudky z 15. júna 2005, Olsen/Komisia, [201]T-17/02, [202]EU:T:2005:218, bod [203]216, a z 12. februára 2008, BUPA a i./Komisia, [204]T-289/03, [205]EU:T:2008:29, body [206]166 a [207]169), najmä, ked clenský stát vykonáva túto právomoc svojvolne s jediným cielom, aby sa osobitné odvetvie vyhlo uplatneniu pravidiel hospodárskej sútaze (rozsudok z 12. februára 2008, BUPA a i./Komisia, [208]T-289/03, [209]EU:T:2008:29, bod [210]168). 177 V takom prípade, pokial ide o výnimku zo základných pravidiel Zmlúv, prinálezí clenskému státu, ktorý sa odvoláva na clánok 106 ods. 2 ZFEÚ, aby preukázal, ze boli splnené vsetky podmienky uplatnenia tohto ustanovenia (rozsudok z 23. októbra 1997, Komisia/Francúzsko, [211]C-159/94, [212]EU:C:1997:501, bod [213]94). Prvou z týchto podmienok je, ze podnik ako prijímatel pomoci musí byt skutocne poverený plnením záväzkov sluzby vo verejnom záujme a tieto záväzky musia byt jasne definované (rozsudok z 24. júla 2003, Altmark Trans a Regierungspräsidium Magdeburg, [214]C-280/00, [215]EU:C:2003:415, bod [216]89). 178 Nariadenie c. 360/2012, na ktoré sa odvoláva zalobkyna, je iba vykonaním týchto prínosov judikatúry. Clánok 2 ods. 1 nariadenia c. 360/2012 tak pripomína, ze "[iba] pomoc v prospech podnikov na poskytovanie [SVHZ] sa povazuje za pomoc, ktorá nesplna vsetky kritériá clánku 107 ods. 1 zmluvy, a preto sa vyníma z notifikacnej povinnosti podla clánku 108 ods. 3 zmluvy". 179 V napadnutom rozhodnutí, konkrétne v odôvodneniach 379 a 411, Komisia uviedla, ze letecké spojenia, na ktoré sa vztahujú záväzky vyplývajúce zo sluzieb vo verejnom záujme podla nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) c. 1008/2008 z 24. septembra 2008 o spolocných pravidlách prevádzky leteckých dopravných sluzieb v Spolocenstve (prepracované znenie) ([217]Ú. v. EÚ L 93, 2008, s. 3), ktoré existujú na Sardínii, boli výslovne vylúcené z pôsobnosti zákona c. 10/2010, ktorý bol jasne navrhnutý súcasne ako systém záväzkov sluzby vo verejnom záujme podla nariadenia c. 1008/2008. Okrem toho Komisia konstatovala, ze záväzky vyplývajúce zo SVHZ mozno prijat len pre dané letecké spojenie alebo danú skupinu leteckých spojení a nemozno ich vseobecným spôsobom prijat pre akékolvek pravidelné spojenie s odletom z konkrétneho letiska, mesta alebo regiónu. 180 V tejto súvislosti treba konstatovat, ze zalobkyna stále nepreukázala, ze bola poverená SVHZ v rámci kazdého z leteckých spojení, ktoré boli vybrané a financované v rámci uplatnovania spornej schémy pomoci. 181 Na jednej strane, ako uviedla Komisia v napadnutom rozhodnutí, samotné regionálne rozhodnutie c. 29/36 vylucovalo, aby sa spojenia strategického záujmu urcené plánmi cinností, ktoré boli predlozené v rámci spornej schémy pomoci, mohli prekrývat so spojeniami uz prevádzkovanými v rámci systému záväzku vyplývajúceho zo sluzieb vo verejnom záujme. Na druhej strane uplatnenie clánku 106 ods. 2 ZFEÚ je odôvodnené práve ohrozením plnenia osobitných úloh zverených podniku poverenému SVHZ, ako ich spresnujú záväzky vyplývajúce zo sluzieb vo verejnom záujme, ktorými je viazaný (pozri v tomto zmysle rozsudok z 23. októbra 1997, Komisia/Francúzsko, [218]C-159/94, [219]EU:C:1997:501, bod [220]95). 182 V prejednávanej veci zalobkyna na základe leteckých liniek, ktoré prevádzkuje a ktoré boli financované na základe spornej schémy pomoci, pritom nemôze dôvodne tvrdit, ze jej boli ulozené záväzky vyplývajúce zo sluzieb vo verejnom záujme alebo ze jej boli zverené osobitné úlohy v zmysle clánku 106 ods. 2 ZFEÚ, a uz vôbec nie, ze je nesporné, ze väcsina týchto leteckých liniek bola v období, na ktoré sa vztahovala sporná schéma pomoci, uz navrhnutá, a to aj zalobkynou, za obvyklých trhových podmienok vynatých zo zásahu verejnej moci. Okolnost, ze v rámci spornej schémy pomoci sa autonómny región domnieval, ze prevádzkovanie týchto leteckých spojení, ktoré boli kvalifikované ako strategický záujem, predstavuje SVHZ, nie je teda dostatocná, najmä vzhladom na to, ze uvedený región presne nedefinoval záväzky vyplývajúce zo sluzieb vo verejnom záujme ulozené zalobkyni. 183 Vzhladom na neexistenciu SVHZ zverenej zalobkyni a iným leteckým spolocnostiam, ktoré sú príjemcami spornej schémy pomoci, Komisia v napadnutom rozhodnutí správne rozhodla, ked neposudzovala uplatnenie nariadenia c. 360/2012 v prejednávanej veci. Pre úplnost treba konstatovat, ze na základe sporných zmlúv uzavretých s prevádzkovatelmi letísk a ako potvrdila zalobkyna v odpovedi na otázku Vseobecného súdu, jej mala byt vyplatená suma 580000 eur a pri ich plnení jej bola vyplatená suma 670298,75 eura, cím presahuje prahovú hodnotu 500000 eur stanovenú uvedeným nariadením. b) O narusení hospodárskej sútaze a ovplyvnení obchodu v rámci Spolocenstva spornou schémou pomoci 184 Na úvod treba pripomenút, ze na úcely kvalifikácie vnútrostátneho opatrenia ako "státnej pomoci" nie je potrebné preukázat skutocný vplyv predmetnej pomoci na obchod medzi clenskými státmi a skutocné narusenie hospodárskej sútaze, ale len preskúmat, ci táto pomoc môze tento obchod ovplyvnit a narusit hospodársku sútaz (pozri v tomto zmysle rozsudky z 15. decembra 2005, Taliansko/Komisia, [221]C-66/02, [222]EU:C:2005:768, bod [223]111, a z 9. júna 2011, Comitato Venezia vuole vivere a i./Komisia, [224]C-71/09 P, C-73/09 P a C-76/09 P, [225]EU:C:2011:368, bod [226]134). 185 Konkrétne, ak pomoc, ktorú clenský stát poskytne, posilní v rámci obchodu v Únii postavenie jedného podniku voci ostatným konkurujúcim podnikom, treba na tieto ostatné konkurujúce podniky hladiet ako na podniky ovplyvnené pomocou (pozri rozsudok z 9. októbra 2014, Ministerio de Defensa a Navantia, [227]C-522/13, [228]EU:C:2014:2262, bod [229]52 a citovanú judikatúru). 186 Navyse v prípade schémy pomoci sa Komisia môze obmedzit na skúmanie povahy predmetnej schémy, aby v odôvodnení rozhodnutia posúdila, ci z dôvodu vysokých súm alebo percentuálnych podielov pomoci, vlastností podporovaných investícií alebo iných podmienok, ktoré táto schéma stanovuje, zabezpecuje príjemcom zjavnú výhodu oproti ich konkurentom a je takej povahy, ze môze podstatne prospiet podnikom, ktoré sa zúcastnujú na obchode medzi clenskými státmi. Komisia tak v rozhodnutí týkajúcom sa takej schémy nie je povinná vykonat analýzu pomoci poskytnutej v kazdom jednotlivom prípade na základe uvedenej schémy. Individuálnu situáciu kazdého z dotknutých podnikov je potrebné overit az vo fáze vymáhania pomoci (pozri v tomto zmysle rozsudky zo 14. októbra 1987, Nemecko/Komisia, [230]248/84, [231]EU:C:1987:437, bod [232]18, a z 9. júna 2011, Comitato Venezia vuole vivere a i./Komisia, [233]C-71/09 P, C-73/09 P a C-76/09 P, [234]EU:C:2011:368, bod [235]63). 187 V napadnutom rozhodnutí, v tomto prípade v odôvodneniach 390 az 392, Komisia dostatocne vysvetlila, ze letecké spolocnosti, ktorým boli poskytnuté platby vyplatené prevádzkovatelmi letísk na základe predmetnej schémy pomoci, pôsobili v odvetví, ktoré sa vyznacuje silnou hospodárskou sútazou medzi subjektmi z rôznych clenských státov, a teda sa zúcastnujú na obchode v rámci Únie. 188 Na rozdiel od toho, co tvrdí zalobkyna, je takéto odôvodnenie samo osebe dostatocné vzhladom na povinnost odôvodnenia, ktorú má Komisia (pozri v tomto zmysle rozsudky zo 7. marca 2002, Taliansko/Komisia, [236]C-310/99, [237]EU:C:2002:143, body [238]88 a [239]89, a z 9. júna 2011, Comitato Venezia vuole vivere a i./Komisia, [240]C-71/09 P, C-73/09 P a C-76/09 P, [241]EU:C:2011:368, body [242]114 a [243]121). 189 Okrem toho Komisia neporusila pojem státna pomoc, ako je uvedený v clánku 107 ods. 1 ZFEÚ, ked konstatovala, ze zjavná cezhranicná povaha predmetných cinností, konkrétne sluzieb leteckej osobnej dopravy, znamená, ze sporná schéma pomoci mohla narusit hospodársku sútaz a ovplyvnit obchod medzi clenskými státmi tým, ze posilnuje postavenie leteckých spolocností, ktoré vyuzili uvedenú schému, na trhu. Letecké spolocnosti, akou je zalobkyna, si totiz konkurujú na trhu leteckej dopravy na európskej úrovni, takze poskytnutie pomoci leteckým spolocnostiam, akou je zalobkyna, ktoré uzavreli zmluvy s prevádzkovatelmi letísk Cagliari-Elmas a Olbia, posilnuje konkurencné postavenie týchto podnikov, ktoré sú príjemcami pomoci, vo vztahu k iným konkurencným leteckým spolocnostiam na európskej úrovni, ktoré prevádzkujú alebo neprevádzkujú priame letecké spojenia s ostrovom Sardínia. 190 V kazdom prípade zalobkyna, ako sama uznala, na svojich leteckých spojeniach s odletom a príletom na letiská na Sardínii konkuruje európskym leteckým spolocnostiam tak, ze zabezpecuje prepravu cestujúcich na Sardíniu s odletom z tých istých kontinentálnych letísk a príletom na tieto letiská s prestupom cez iné letiská. Tieto letecké spolocnosti, pokial ide o tieto letecké spojenia s prestupom, ktoré konkurujú priamym spojeniam zalobkyne, pritom neboli príjemcami spornej schémy pomoci, ktorá sa vztahovala len na priame linky (z bodu do bodu), v kazdom prípade, ak ide o casti týchto spojení, ktoré sú prevádzkované nad rámec letiska prestupu, takze konkurencné postavenie príjemcov, ako je zalobkyna, bolo nevyhnutne posilnené v porovnaní s postavením takých leteckých spolocností, ktoré nie sú príjemcami. 191 Pokial ide o tvrdenie zalobkyne týkajúce sa skutocnosti, ze niektoré spolocnosti, najmä letecké spolocnosti prevádzkujúce pravidelné lety, neboli príjemcami spornej schémy pomoci len preto, ze nepredlozili ponuky na spoluprácu v rámci výziev na vyjadrenie záujmu uverejnených prevádzkovatelmi letísk, tiez nemôze uspiet. Ovplyvnenie obchodu medzi clenskými státmi v zmysle clánku 107 ods. 1 ZFEÚ totiz nemôze v prejednávanej veci závisiet od toho, ci vsetky letecké spolocnosti vyuzili alebo mali moznost vyuzit predmetné opatrenie. V kazdom prípade aj za predpokladu, ze by sa vsetky európske letecké spolocnosti prevádzkujúce priame lety s príletom na letiská na Sardínii a s odletom z týchto letísk mohli uchádzat o spornú schému pomoci, co nebolo v prejednávanej veci preukázané, táto okolnost týkajúca sa selektivity sporných opatrení, by nemala nijaký vplyv na konstatovanie Komisie, co sa týka vplyvu uvedenej schémy na obchod medzi clenskými státmi, kedze posilnuje konkurencné postavenie týchto leteckých spolocností vo vztahu k ich konkurentom na európskom trhu, ktorí nezabezpecujú lety na ostrov Sardínia. 192 Z vyssie uvedených úvah vyplýva, ze stvrtú cast prvého zalobného dôvodu treba zamietnut ako nedôvodnú a v dôsledku toho treba prvý zalobný dôvod zamietnut v celom jeho rozsahu. B. O druhom zalobnom dôvode zalozenom na nesprávnom posúdení, pokial ide o moznost odôvodnit spornú pomoc 193 Zalobkyna na podporu druhého zalobného dôvodu v prvom rade tvrdí, ze na sluzby, ktorými bola poverená, sa vztahuje oznámenie Komisie s názvom "Rámec Európskej únie pre státnu pomoc vo forme náhrady za sluzby vo verejnom záujme (2011)" ([244]Ú. v. EÚ C 8, 2012, s. 15). Predmetnú schému bolo teda mozné povazovat za odôvodnenú ako SVHZ. Komisia sa tým, ze v napadnutom rozhodnutí neanalyzovala túto otázku, dopustila nesprávneho právneho posúdenia alebo prinajmensom je toto rozhodnutie nedostatocne odôvodnené. 194 Vzhladom na to, ze táto argumentácia je podobná argumentácii rozvinutej v rámci stvrtej casti prvého zalobného dôvodu, musí byt z tých istých dôvodov týkajúcich sa neexistencie SVHZ skutocne zverených zalobkyni a ako to navrhla Komisia, zamietnutá ako nedôvodná. 195 Zalobkyna dalej tvrdí, ze na spornú schému pomoci sa vztahuje oznámenie Komisie 2005/C 312/01 týkajúce sa usmernení Spolocenstva týkajúce sa financovania letísk a státnej pomoci na zacatie cinnosti pre letecké spolocnosti s odletom z regionálnych letísk ([245]Ú. v. ES C 312, 2005, s. 1, dalej len "usmernenia z roku 2005"), ktoré sú uplatnitelné ratione temporis, a nie usmernenia z roku 2014. Uvedená schéma pritom splna rôzne kritériá stanovené v bode 79 usmernení z roku 2005. Financovanie stanovené autonómnym regiónom bolo totiz zostupné, ked sa z 21 miliónov eur v roku 2012 znízilo v roku 2013 na 17,5 milióna eur. Takisto plány cinnosti a zmluvy uzavreté s leteckými spolocnostami stanovovali, ze financné príspevky pre kazdé zo subvencovaných leteckých spojení sa musia casom znízit. Okrem toho financné prostriedky poskytnuté na základe spornej schémy pomoci pokryli náklady spojené s marketingom a reklamou, pokial ide o otvorenie nových leteckých spojení. Navyse podmienka uvedená v bode 79 písm. f) usmernení z roku 2005 bola v prejednávanej veci "takmer" splnená. Pokial ide o podmienku zverejnenia stanovenú v bode 79 písm. h) uvedených usmernení, bola splnená aj z dôvodu uverejnenia výzvy na vyjadrenie záujmu na internetových stránkach prevádzkovatelov letísk s cielom uzavriet dohody s leteckými spolocnostami. Zalobkyna napokon spochybnuje stanovisko Komisie, podla ktorého výnimku stanovenú v bode 81 usmernení z roku 2005 nemozno uplatnit, ak výnimka nie je mozná podla bodu 79. 196 Komisia navrhuje zamietnut túto argumentáciu ako nedôvodnú, pricom tvrdí, ze sporná schéma pomoci nemohla byt, pokial ide o zalobkynu, vyhlásená za zlucitelnú ako pomoc na spustenie cinnosti ani podla bodu 79, ani podla bodu 81 usmernení z roku 2005. 197 V tejto súvislosti podla clánku 107 ods. 3 písm. c) ZFEÚ za zlucitelnú s vnútorným trhom mozno povazovat najmä pomoc na rozvoj urcitých hospodárskych cinností alebo urcitých hospodárskych oblastí za predpokladu, ze táto podpora nepriaznivo neovplyvní podmienky obchodu tak, ze by to bolo v rozpore so spolocným záujmom, pricom túto podmienku treba posúdit z hladiska kritérií potreby a proporcionality (rozsudok z 26. februára 2015, Orange/Komisia, [246]T-385/12, neuverejnený, [247]EU:T:2015:117, bod [248]80). 198 Z ustálenej judikatúry vsak vyplýva, ze vseobecnou zásadou zakotvenou v clánku 107 ods. 1 ZFEÚ je zásada zákazu státnej pomoci a ze výnimky z tejto zásady, ako sú uvedené v odseku 3 uvedeného clánku 107, sa musia vykladat doslovne (rozsudky z 29. apríla 2004, Nemecko/Komisia, [249]C-277/00, [250]EU:C:2004:238, bod [251]20; z 23. februára 2006, Atzeni a i., [252]C-346/03 a C-529/03, [253]EU:C:2006:130, bod [254]79, a z 26. februára 2015, Orange/Komisia, [255]T-385/12, neuverejnený, [256]EU:T:2015:117, bod [257]81). 199 Okrem toho taktiez podla ustálenej judikatúry má Komisia pri uplatnovaní clánku 107 ods. 3 písm. c) ZFEÚ sirokú mieru volnej úvahy, ktorej uplatnenie zahrna komplexné posúdenia hospodárskeho a sociálneho charakteru. Súdne preskúmanie výkonu tejto volnej úvahy sa teda obmedzuje na overenie dodrzania procesných pravidiel a pravidiel odôvodnenia, ako aj preskúmanie vecnej správnosti skutkového stavu a neexistencie zjavne nesprávneho posúdenia alebo zneuzitia právomoci (rozsudky z 26. septembra 2002, Spanielsko/Komisia, [258]C-351/98, [259]EU:C:2002:530, bod [260]74; z 29. apríla 2004, Taliansko/Komisia,[261]C-372/97, [262]EU:C:2004:234, bod [263]83, a z 15. decembra 2016, Abertis Telecom Terrestre a Telecom Castilla-La Mancha/Komisia, [264]T-37/15 a T-38/15, neuverejnený, [265]EU:T:2016:743, bod [266]160). 200 Ako vyplýva najmä z bodu 24 usmernení z roku 2005, cielom týchto usmernení je spresnit prípady, v ktorých verejné financovanie letísk a leteckých spolocností predstavuje státnu pomoc, a pokial skutocne ide o pomoc, podmienky, za ktorých môze byt vyhlásené za zlucitelné s vnútorným trhom v súlade s clánkom 107 ods. 3 písm. c) ZFEÚ. 201 V tejto súvislosti, ako uviedla Komisia v odôvodneniach 412 az 414 napadnutého rozhodnutia, sa na spornú schému pomoci, za predpokladu, ze mohla byt posudzovaná ako schéma poskytujúca pomoc na zacatie cinnosti v súvislosti s novými leteckými spojeniami, skutocne vztahovali usmernenia z roku 2005. V súlade s tým, co stanovuje bod 174 usmernení z roku 2014, pomoc oznámená pred nadobudnutím úcinnosti týchto usmernení mohla byt totiz po 4. apríli 2014 v zásade preskúmaná z hladiska týchto usmernení. Oznámenú ci neoznámenú pomoc, ktorá bola vykonaná, ako v prejednávanej veci, skôr, nez Komisia rozhodla o opatreniach oznámených Talianskou republikou, a ktorá sa teda vzhladom na povinnost zrusenia uvedenú v clánku 108 ods. 3 ZFEÚ zdá byt protiprávna, vsak treba preskúmat z hladiska usmernení z roku 2005. 202 Pokial ide o bod 79 usmernení z roku 2005, ktoré sú relevantné v prejednávanej veci, ten znie: "Berúc do úvahy menované ciele a vázne tazkosti, ktoré môzu sprevádzat otvorenie novej linky, Komisia môze schválit takúto pomoc, ak táto splní nasledujúce podmienky: ... d) Zivotaschopnost v dlhodobom horizonte a postupná zostupnost: [nová] linka sa musí ukázat byt v dlhodobom horizonte zivotaschopná, teda musí pokryt minimálne svoje náklady a to bez verejného financovania. Pomoc na zacatie cinnosti preto musí byt zostupná a casovo obmedzená. e) Kompenzácia dodatocných nákladov zacatia cinnosti: výska pomoci musí byt striktne spojená s dodatocnými nákladmi zacatia cinnosti súvisiacimi s otvorením novej dopravnej cesty alebo nového termínu odletu, ktoré by prevádzkovatel nemusel niest za bezných prevádzkových podmienok. Tieto náklady zahrnajú najmä náklady na marketing a reklamu vynalozené v pociatocnej fáze na spropagovanie linky a môzu zahrnat zriadovacie náklady vynalozené spolocnostou v mieste daného regionálneho letiska na sprevádzkovanie linky, za predpokladu, ze ide o letisko kategórie C alebo D a ze na tieto náklady zatial nebola poskytnutá pomoc. Pomoc sa naopak nemôze týkat pravidelných prevádzkových nákladov, ako sú napr. prenájom alebo odpisy lietadiel, palivo, mzdy posádok, letiskové poplatky, náklady na zásobovanie (catering). Oprávnené náklady musia zodpovedat skutocným nákladom za bezných podmienok na trhu. f) Výska a trvanie pomoci: zostupná pomoc sa môze poskytova[t] najviac 3 roky. Výska pomoci nesmie v ziadnom roku prekrocit 50 % oprávnených nákladov v danom roku a za celé obdobie trvania pomoci nesmie v priemere prekrocit 30 % oprávnených nákladov. Pre linky s odletom zo znevýhodnených regiónov, cize z mimoriadne odlahlých regiónov, regiónov uvedených v clánku 87 ods. 3 písm. a) [Zmluvy o ES] a regiónov s nízkou hustotou obyvatelstva, môze byt zostupná pomoc udelená najviac na obdobie 5 rokov. Výska pomoci nesmie prekrocit kazdý rok 50 % oprávnených nákladov v danom roku a za celé obdobie trvania pomoci nesmie v priemere prekrocit 40 % oprávnených nákladov. Ak je pomoc skutocne poskytnutá na obdobie 5 rokov, môze sa pocas prvých troch rokov udrzat na úrovni 50 % oprávnených nákladov. V kazdom prípade vsak obdobie poskytovania pomoci na zacatie cinnosti leteckej spolocnosti musí byt podstatne kratsie ako obdobie, pre ktoré sa táto spolocnost zaväzuje vykonávat svoje aktivity s odletom z daného letiska, tak ako to je urcené v obchodnom pláne, ktorý sa pozaduje v odseku 79 písm. i). Okrem iného sa musí pomoc zastavit vo chvíli, ked budú splnené ciele poctu cestujúcich alebo ked spolocnost dosiahne rentabilitu linky, aj ked sa tak stane pred skoncením pôvodne predpokladaného obdobia poskytovania pomoci. ... h) Nediskriminatívne udelovanie pomoci: kazdý verejný orgán, ktorý zvazuje poskytnút podniku, prostredníctvom letiska alebo inak, pomoc na spustenie novej dopravnej cesty, musí svoj úmysel zverejnit s dostatocným casovým predstihom a s dostatocnou reklamou, aby sa vsetkým zainteresovaným leteckým spolocnostiam umoznilo ponúknut ich sluzby. Toto oznámenie musí obsahovat najmä opis dopravnej cesty, ako aj objektívne podmienky týkajúce sa výsky a trvania pomoci. Pravidlá a zásady verejného obstarávania a koncesií musia byt dodrzané, ak sú uplatnitelné. ..." 203 V napadnutom rozhodnutí, konkrétne v odôvodneniach 410 az 421, Komisia konstatovala, ze financnú kompenzáciu, ktorú prevádzkovatelia letísk poskytli leteckým spolocnostiam na základe spornej schémy pomoci, nebolo mozné povazovat za zlucitelnú s vnútorným trhom, pretoze neboli splnené kritériá zlucitelnosti uvedené v bode 79 usmernení z roku 2005. 204 Vo svojom druhom zalobnom dôvode sa zalobkyna snazí preukázat, ze v jej individuálnom prípade získaná pomoc, ktorá pozostávala zo súm jej vyplatených prevádzkovatelmi letísk Cagliari-Elmas a Olbia v rámci plnenia zmlúv, ktoré s nou uzavreli, splnala podmienky stanovené v bode 79 usmernení z roku 2005 a ze v opacnom prípade by mohla byt napriek tomu vyhlásená za zlucitelnú s vnútorným trhom podla bodu 81 uvedených usmernení alebo bez ohladu na tieto usmernenia ako pomoc na rozvoj cestovného ruchu v zmysle clánku 107 ods. 3 písm. c) ZFEÚ. 205 V tejto súvislosti vsak treba konstatovat, ako tvrdí Komisia, ze tvrdenia uvedené zalobkynou nemôzu vyvrátit jej konstatovanie nachádzajúce sa v napadnutom rozhodnutí, podla ktorého sporná schéma pomoci nesplnala kumulatívne kritériá stanovené v bode 79 usmernení z roku 2005, co znamená, ze nedodrzanie jedného z nich stacilo na vylúcenie toho, ze by pomoc mohla byt kvalifikovaná ako "pomoc na zacatie cinnosti" zlucitelná s vnútorným trhom podla týchto usmernení. 206 Najskôr treba uviest, ako vyplýva z odôvodnenia 410 napadnutého rozhodnutia, ze samotná Talianska republika tvrdila, ze sporná schéma pomoci nebola navrhnutá ako schéma na podporu zacatia cinnosti v súvislosti s novými leteckými spojeniami a ze nesplnala podmienky stanovené v bode 79 usmernení z roku 2005. 207 Pokial ide dalej o podmienku stanovenú v bode 79 písm. d) usmernení z roku 2005, aj za predpokladu, ako tvrdí zalobkyna, ze by boli obchodné dohody medzi prevádzkovatelmi letísk a leteckými spolocnostami uzavreté s perspektívou hospodárskej ziskovosti, hodnotenej prostredníctvom ex ante posúdenia zivotaschopnosti a ziskovosti prevádzkových plánov predlozených leteckými spolocnostami a hospodárskych analýz vypracovaných prevádzkovatelmi letísk, sporná schéma pomoci nezaviedla vcas systém zostupnej pomoci pre vsetky letecké spojenia, ktoré sú predmetom zmlúv uzavretých medzi prevádzkovatelmi letísk a leteckými spolocnostami a ktoré v kazdom prípade nie sú vsetky "nové" v zmysle týchto usmernení. Konkrétne kazdá letecká spolocnost získala celkové sumy zodpovedajúce obdobiam cinností, ale zo skutkového hladiska nebolo financovanie individualizované dotknutým leteckým spojením s odletom z kazdého dotknutého letiska a príletom na takéto letisko. V tejto súvislosti je tvrdenie, ze pomoc poskytnutá na roky 2012 a 2013 bola zostupná, a to zo 21 miliónov eur na 17,5 milióna eur, neúcinné, pretoze zostupnost v kontexte usmernení z roku 2005 vyjadruje dotknuté letecké spojenie. 208 Zalobkyna vo svojom konkrétnom prípade nespochybnuje, ze pomoc, ktorú získala pre vsetky letecké spojenia nou zabezpecované z letiska Olbia, nebola zostupná, pokial ide o toto letisko, pretoze podla spornej schémy pomoci jej boli alebo jej mali byt od prevádzkovatela tohto letiska vyplatené odmeny, ktoré sa naopak postupne zvysovali, a to o 280000 eur za obdobie od mája 2012 do marca 2013 a o 300000 eur za obdobie od júna do decembra 2013. Pokial ide o letisko Cagliari-Elmas, bolo stanovené, ze získa sumu 74450 eur za obdobie od decembra 2012 do januára 2013. Na základe toho zo spornej schémy pomoci ani z dokumentov predlozených zalobkynou nevyplýva, ze letecké spojenia, na ktoré sa tieto sumy celkovo vztahovali, boli ziskové bez predmetného financovania, ani ze by pomoc mohla byt individualizovaná pre kazdé z týchto spojení, aby bolo v prípade kazdého z nich mozné konstatovat, ze pomoc zodpovedajúca dotknutému leteckému spojeniu bola zostupná. 209 Pokial ide o monitorovací mechanizmus platieb vykonaných na základe spornej schémy pomoci zavedený autonómnym regiónom sa nezdá, ze by tento mechanizmus zarucoval z hladiska kritéria stanoveného v bode 79 písm. e) usmernení z roku 2005, ze poskytnuté verejné financovanie bolo nevyhnutné na pokrytie casti nákladov na zacatie cinnosti v súvislosti s dotknutými leteckými spojeniami, ze predstavovalo len skutocné náklady vynalozené prevádzkovatelmi letísk a ze sa týkalo iba týchto nákladov. Platí to o to menej, ze pomoc poskytnutá kazdej leteckej spolocnosti nebola rozdelená pre kazdé letecké spojenie s odletom z dotknutých letísk na Sardínii a s príletom na tieto letiská. 210 V tejto súvislosti je irelevantné, ze prevádzkovatelia letísk údajne zabezpecili zo svojich vlastných financných prostriedkov, navyse v neznámom rozsahu, dodatocné náklady, alebo ze by zalobkyna nezacala cinnost v súvislosti s dotknutými leteckými spojeniami alebo by tieto spojenia nezachovala bez financnej podpory poskytnutej od prevádzkovatelov letísk Cagliari-Elmas a Olbia. Okrem toho sporná schéma pomoci a zmluvy uzavreté medzi prevádzkovatelmi letísk a leteckými spolocnostami nespresnujú v prípade dotknutých leteckých spojení, aké boli dodatocné náklady na zacatie cinnosti v súvislosti s kazdým z týchto spojení. 211 Rovnako pokial ide o podmienku stanovenú v bode 79 písm. f) usmernení z roku 2005, zjavne nie je splnená, kedze je evidentné, ze sporná schéma pomoci a zmluvy uzavreté medzi prevádzkovatelmi letísk a leteckými spolocnostami neurcujú oprávnené náklady. V prípade neuvedenia oprávnených nákladov totiz nie je mozné posúdit splnenie podmienky maximálneho financovania vo výske 50 % sumy oprávnených nákladov za rok s maximálnym priemerným financovaním vo výske 30 %. Naopak zo spisu vyplýva, ze autonómny región uhradil na ziadost platby vykonané prevádzkovatelmi letísk leteckým spolocnostiam a ze tieto platby boli stanovené v pausálnych sumách, casto zaokrúhlených, bez dalsieho spresnenia a v kazdom prípade nie individuálne pre kazdé z dotknutých leteckých spojení. 212 Pokial ide o tvrdenie zalobkyne, podla ktorého vzhladom na to, ze Sardínia je znevýhodneným hospodárskym regiónom Únie v zmysle bodu 79 písm. f) druhej vety usmernení z roku 2005, treba konstatovat, ako zdôraznuje Komisia, ze tento región nesplna podmienky stanovené v usmerneniach pre národnú regionálnu pomoc na roky 2007/2013 ([267]Ú. v. EÚ C 54, 2006, s. 13). 213 Pokial ide o podmienku uvedenú v bode 79 písm. h) usmernení z roku 2005 a týkajúcu sa nediskriminacného udelenia pomoci na zacatie cinnosti, treba z dôvodov, ktoré uz boli uvedené vyssie na podlozenie zamietnutia druhej casti prvého zalobného dôvodu, zamietnut argumentáciu zalobkyne, podla ktorej prevádzkovatelia letísk zorganizovali postup zabezpecujúci hospodársku sútaz medzi leteckými spolocnostami, pricom zabezpecili transparentnost, dostatocnú publicitu, neexistenciu diskriminácie a výber ekonomicky najvýhodnejsích ponúk. 214 Je teda zjavné, ze sporná schéma pomoci, a to aj pokial ide o pomoc individuálne prijatú zalobkynou, nesplnala kritériá stanovené v bode 79 usmernení z roku 2005. 215 Za týchto podmienok vzhladom na volnú úvahu Komisie v tejto oblasti, ako aj na potrebu vykladat výnimky zo zásady zákazu státnej pomoci restriktívne, Komisia mohla napriek ziadosti Talianskej republiky v tomto zmysle v priebehu správneho konania rozhodnút, ze nebolo potrebné odchýlit sa od kritérií uvedených v usmerneniach z roku 2005 podla bodu 81 uvedených usmernení, podla ktorého Komisia môze "osobitne preskúmat pomoc alebo program, ktorý by síce v plnej miere nedodrziaval vymenované kritériá [bodu 79], ale vyústil by do porovnatelnej situácie". V kazdom prípade totiz spornú schému pomoci, ktorá nesplna väcsinu kritérií stanovených v bode 79 usmernení z roku 2005, nemozno povazovat za schému, ktorá vyústi do situácie porovnatelnej s pomocou splnajúcou uvedené poziadavky. 216 Pokial ide o tvrdenie zalobkyne uvedené po prvýkrát v replike, a preto v kazdom prípade neprípustné, aby bola sporná schéma pomoci povolená nezávisle od usmernení z roku 2005 na základe clánku 107 ods. 3 písm. c) ZFEÚ v rozsahu, v akom sa týkala podpory cestovného ruchu na Sardínii a obchodných cinností uvedených prevádzkovatelov letísk, v prvom rade Talianska republika nepoziadala pocas správneho konania o uplatnenie týchto výnimiek, ktoré sa uplatnujú doslovne. V druhom rade sporná schéma pomoci mohla vzhladom na rozsah financovania, ktorý poskytovala, len tazko zmenit podmienky obchodu v takej miere, ze by bola v rozpore so spolocným záujmom. 217 Zo vsetkých uvedených úvah vyplýva, ze druhý zalobný dôvod sa musí zamietnut ako nedôvodný. C. O tretom zalobnom dôvode zalozenom na nesprávnom právnom posúdení pri nariadení vymáhania spornej pomoci 218 V rámci tretieho zalobného dôvodu zalobkyna vytýka Komisii, ze nezohladnila jej legitímne záujmy, ked v napadnutom rozhodnutí nariadila Talianskej republike, aby vymáhala spornú pomoc od zalobkyne. Vzhladom na nízky pocet prípadov pomoci, ktoré boli uznané za nepriamo oslobodené od oznamovacej povinnosti, a neistotu samotnej Komisie, pokial ide o spôsob riesenia prejednávanej veci, zalobkyna by sa mohla dovolávat legitímnej dôvery v súvislosti so skutocnostou, ze mechanizmus zavedený zákonom c. 10/2010 nemozno kvalifikovat ako "státnu pomoc" poskytnutú leteckým spolocnostiam. V tejto súvislosti zdôraznuje, ze nemohla vediet, ze zmluvy, ktoré ju spájajú s prevádzkovatelmi letísk, zahrnajú pomoc v zmysle clánku 107 ZFEÚ. 219 Komisia navrhuje, aby bol tretí zalobný dôvod zamietnutý ako nedôvodný. Konkrétne okolnost, ze posúdenie pojmu nepriama pomoc je podla zalobkyne v oblasti práva státnej pomoci málo jasné, vôbec nie je skutocnostou, ktorá by bránila tomu, aby Komisia nariadila vymáhanie pomoci, najmä preto, ze v prejednávanej veci bola pomoc zjavne protiprávna z dôvodu, ze Talianska republika vopred neoznámila spornú schému pomoci a ze zalobkyna bola v napadnutom rozhodnutí povazovaná za priameho príjemcu spornej schémy pomoci. V kazdom prípade skutocnost, ze existujú pochybnosti o existencii pomoci, nezakladá jej príjemcovi legitímnu dôveru. 220 V tejto súvislosti podla ustálenej judikatúry právo uplatnovat zásadu ochrany legitímnej dôvery sa rozsiruje na kazdú osobu podliehajúcu súdnej právomoci, v ktorej vzbudila institúcia Únie podlozené ocakávania. Okrem toho nik sa nemôze dovolávat porusenia tejto zásady, pokial mu administratíva neposkytla konkrétne záruky (pozri rozsudok z 24. novembra 2005, Nemecko/Komisia, [268]C-506/03, neuverejnený, [269]EU:C:2005:715, bod [270]58 a citovanú judikatúru). Rovnako, pokial je pozorný a obozretný hospodársky subjekt schopný predvídat prijatie opatrenia Únie, ktorý môze ovplyvnit jeho záujmy, nemôze sa v prípade prijatia tohto opatrenia dovolávat uvedenej zásady [pozri rozsudky z 11. marca 1987, Van den Bergh en Jurgens a Van Dijk Food Products (Lopik)/EHS, [271]265/85, [272]EU:C:1987:121, bod [273]44 a citovanú judikatúru, a z 22. júna 2006, Belgicko a Forum, 187/Komisia, [274]C-182/03 a C-217/03, [275]EU:C:2006:416, bod [276]147 a citovanú judikatúru]. 221 Vzhladom na podstatnú úlohu, ktorú zohráva oznamovacia povinnost v súvislosti s umoznením úcinného preskúmania státnej pomoci Komisiou, ktoré má kogentnú povahu, môzu mat príjemcovia pomoci legitímnu dôveru, pokial ide o zákonnost uvedenej pomoci, v zásade len vtedy, ked bola poskytnutá v súlade s postupom stanoveným v clánku 108 ZFEÚ a obozretný hospodársky subjekt musí byt za bezných okolností schopný sa ubezpecit, ze uvedený postup bol dodrzaný. Konkrétne, ak sa pomoc poskytla bez predchádzajúceho oznámenia Komisii, alebo ako v prejednávanej veci pred vydaním rozhodnutia Komisie, ktorým sa ukoncuje konanie, takze je z hladiska clánku 108 ods. 3 ZFEÚ protiprávna, príjemca pomoci nemôze mat v zásade legitímnu dôveru v zákonnost jej poskytnutia (pozri v tomto zmysle rozsudok z 27. septembra 2012, Producteurs de légumes de France/Komisia, [277]T-328/09, neuverejnený, [278]EU:T:2012:498, body [279]20 a [280]21 a citovanú judikatúru). 222 V prejednávanej veci Komisia podla vlastných tvrdení nikdy neposkytla zalobkyni záruky týkajúce sa zlucitelnosti spornej schémy pomoci s vnútorným trhom, a to o to menej, ze Talianska republika zaviedla uvedenú schému predtým, ako Komisia o nej rozhodla na základe clánku 108 ZFEÚ, z coho v dôsledku toho vyplýva protiprávnost uvedenej schémy. 223 Pokial ide o údajnú legitímnu dôveru zalobkyne vo výlucne obchodnú povahu jej zmluvných vztahov s prevádzkovatelmi letísk Cagliari-Elmas a Olbia, ktorá nemohla vyvolat podozrenia, pokial ide o státny pôvod konania a financných prostriedkov pouzitých uvedenými prevádzkovatelmi, treba jednak konstatovat, ze státny pôvod financných prostriedkov získaných prevádzkovatelmi letísk sa nezdá byt utajený vo výzve na vyjadrenie záujmu uverejnenej týmito prevádzkovatelmi na ich internetových stránkach, a jednak a v kazdom prípade, ze zmluva uzavretá medzi zalobkynu a prevádzkovatelom letiska Cagliari-Elmas obzvlást výslovne uvádzala, ze autonómny región financoval plnenie uvedenej zmluvy, aj ked zmluva z 31. marca 2013 uzavretá s prevádzkovatelom letiska Olbia na to odkazovala. 224 Okrem toho zalobkyna, ako obozretný hospodársky subjekt vyvíjajúci cinnost na trhu leteckej dopravy v Taliansku, nemohla nevediet o existencii zákona c. 10/2010, ktorý bol uverejnený v Bollettino ufficiale della Regione autonoma della Sardegna (pozri analogicky rozsudok z 20. novembra 2008, Heuschen & Schrouff Oriëntal Foods Trading/Komisia,-[281]C-38/07 P, [282]EU:C:2008:641, bod [283]61), a v dôsledku toho ani o existencii mechanizmov financovania, ktoré stanovil, a o riziku jednak, ze by tieto mechanizmy mohli byt povazované za schému pomoci v zmysle clánku 1 písm. d) nariadenia (EÚ) 2015/1589, a jednak, ze by letecké spolocnosti mohli byt povazované za skutocných príjemcov uvedenej schémy. 225 V tejto súvislosti argumentácia zalobkyne zalozená na tazkostiach spojených s chápaním pojmu nepriami alebo konecní príjemcovia státnej pomoci nemôze uspiet. Na jednej strane totiz dve z troch zmlúv, ktoré uzavrela s prevádzkovatelmi letísk, výslovne uvádzali financovanie sluzieb objednaných uvedenými prevádzkovatelmi autonómnym regiónom. Na druhej strane zalobkyna ako kazdý obozretný hospodársky subjekt mala vediet, ze nepriama povaha pomoci nemá nijaký vplyv na vymáhanie tejto pomoci (rozsudok z 15. júna 2010, Mediaset/Komisia, [284]T-177/07, [285]EU:T:2010:233, bod [286]177), a preto nebude v nijakom prípade predstavovat mimoriadnu okolnost, ktorá by jej umoznovala vyhnút sa priamemu úcinku zákazu uvedeného v clánku 107 ods. 1 ZFEÚ. Okrem toho bod 79 písm. h) usmernení z roku 2005, na ktoré sa odvoláva zalobkyna, výslovne uvádza moznost, ze verejný orgán môze poskytnút pomoc leteckej spolocnosti "prostredníctvom letiska", cím potvrdzuje, ze existencia zmluvného vztahu sama osebe nebráni tomu, aby mohla byt sporná schéma pomoci kvalifikovaná ako státna pomoc v prospech leteckých spolocností nezlucitelná s vnútorným trhom. 226 Vzhladom na predchádzajúce úvahy treba tretí zalobný dôvod zamietnut ako nedôvodný. D. O stvrtom zalobnom dôvode zalozenom na nesprávnom vedení vysetrovania 227 V rámci stvrtého zalobného dôvodu zalobkyna vytýka Komisii nedostatok nálezitej starostlivosti a nestrannosti pri vedení vysetrovania, ktoré viedlo k prijatiu napadnutého rozhodnutia. To preukazuje najmä odmietnutie Komisie podrobne preskúmat uplatnenie kritéria súkromného investora. 228 Komisia navrhuje zamietnut zalobný dôvod ako neprípustný, pricom uvádza, ze v rozpore s clánkom 76 písm. d) rokovacieho poriadku je tento dôvod ledva podlozený v jedinom bode zaloby. V kazdom prípade aj za predpokladu, ze by Komisia nesprávne uplatnila zásadu súkromného investora, nepreukazuje to, ze vysetrovanie nebolo správne vedené. 229 V tejto súvislosti treba pripomenút, ze podla clánku 21 prvého odseku Statútu Súdneho dvora Európskej únie uplatnitelného na konanie pred Vseobecným súdom v súlade s clánkom 53 prvým odsekom tohto statútu a clánkom 76 písm. d) rokovacieho poriadku zaloba musí obsahovat najmä predmet sporu a strucné zhrnutie dôvodov, na ktorých je zalozená. Z judikatúry vyplýva, ze toto zhrnutie musí byt dostatocne jasné a presné, aby umoznilo zalovanému pripravit si obranu a Vseobecnému súdu vykonat preskúmanie. Z uvedeného vyplýva, ze podstatné skutkové a právne okolnosti, na ktorých je zaloba zalozená, musia vyplývat koherentným a zrozumitelným spôsobom uz z textu samotnej zaloby. V zalobe musí byt preto jasne uvedené, v com spocíva zalobný dôvod, na ktorom sa zaloba zakladá, pricom cisto abstraktné vyjadrenie tohto dôvodu nesplna poziadavky rokovacieho poriadku (pozri rozsudky zo 14. februára 2012, Taliansko/Komisia, [287]T-267/06, neuverejnený, [288]EU:T:2012:69, bod [289]35 a citovanú judikatúru, a z 13. júna 2019, Strabag Belgium/Parlament, [290]T-299/18, neuverejnený, [291]EU:T:2019:411, bod [292]127 a citovanú judikatúru). 230 V prejednávanej veci je nutné konstatovat, ze zalobkyna vôbec nepodlozila stvrtý zalobný dôvod, ktorý uvádza a ktorý je predmetom len jediného bodu v zalobe. 231 V dôsledku toho musí byt toto tvrdenie zamietnuté ako neprípustné, pricom pre úplnost treba zdôraznit, ze na rozdiel od toho, co tvrdí zalobkyna, Komisia dostatocne podrobne analyzovala otázku uplatnenia zásady súkromného subjektu v trhovom hospodárstve na spornú schému pomoci. E. O piatom zalobnom dôvode zalozenom na nedostatku a rozpornosti odôvodnenia 232 V rámci piateho zalobného dôvodu zalobkyna tvrdí, ze napadnuté rozhodnutie je poznacené nedostatkom odôvodnenia z viacerých hladísk, ako aj rozpormi v odôvodnení. 233 Komisia navrhuje zamietnut zalobný dôvod ako nedôvodný, pricom zdôraznuje, ze v napadnutom rozhodnutí dodrzala poziadavky vyplývajúce z judikatúry týkajúce sa povinnosti odôvodnenia. V skutocnosti sa velký pocet výhrad formulovaných zalobkynou z dôvodu porusenia povinnosti odôvodnenia týka skôr dôvodnosti rozhodnutia v súvislosti s rôznymi skutocnostami uvedenými v rámci predchádzajúcich zalobných dôvodov. 234 Podla ustálenej judikatúry musí byt odôvodnenie aktu prispôsobené jeho povahe a musia z neho jasne vyplývat úvahy institúcie, ktorá akt vydala, aby mohli dotknuté osoby jednak pochopit jeho základ a prípadne napadnút jeho platnost na súde Únie, a jednak aby súd mohol preskúmat jeho dôvodnost, avsak bez toho, aby institúcia musela uviest vsetky relevantné právne a skutkové okolnosti, pretoze otázka, ci splna poziadavky clánku 296 ZFEÚ sa posudzuje tak z hladiska znenia tohto aktu, ako aj z hladiska jeho právnych a skutkových okolností (pozri v tomto zmysle rozsudky z 15. júla 2004, Spanielsko/Komisia, [293]C-501/00, [294]EU:C:2004:438, bod [295]73, a zo 14. decembra 2005, Regione autonoma della Sardegna/Komisia, [296]T-200/04, neuverejnený, [297]EU:T:2005:460, bod [298]63 a citovanú judikatúru). 235 Okrem toho v rámci zalobného dôvodu zalozeného na neexistencii alebo nedostatku odôvodnenia sú výhrady a tvrdenia týkajúce sa spochybnenia dôvodnosti napadnutého rozhodnutia neúcinné a irelevantné (pozri rozsudok z 15. júna 2005, Corsica Ferries France/Komisia, [299]T-349/03, [300]EU:T:2005:221, bod [301]59 a citovanú judikatúru). 236 V prejednávanej veci na rozdiel od toho, co tvrdí zalobkyna, sa Komisia podrobne zaoberala otázkou existencie hospodárskej výhody, konkrétne v odôvodneniach 362 az 388 napadnutého rozhodnutia. 237 Co sa týka selektivity opatrenia, je pravda, ze Komisia venovala len jedno odôvodnenie napadnutého rozhodnutia, a to odôvodnenie 389, otázke, ci táto podmienka uvedená v clánku 107 ods. 1 ZFEÚ bola splnená. Na rozdiel od toho, co tvrdí zalobkyna, je vsak takéto odôvodnenie dostatocné z hladiska povinnosti odôvodnenia, ktorá prislúcha Komisii (pozri v tomto zmysle rozsudky zo 7. marca 2002, Taliansko/Komisia, [302]C-310/99, [303]EU:C:2002:143, body [304]88 a [305]89, a z 9. júna 2011, Comitato Venezia vuole vivere a i./Komisia, [306]C-71/09 P, C-73/09 P a C-76/09 P, [307]EU:C:2011:368, body [308]114 a [309]121), najmä preto, ze zalobkyna bola schopná v plnej miere pochopit odôvodnenie Komisie a spochybnit ho v rámci tretej casti prvého zalobného dôvodu. 238 Platí to aj pre preskúmanie existencie narusenia hospodárskej sútaze, ktoré je predmetom odôvodnení 390 az 392 napadnutého rozhodnutia. 239 Pokial ide o uplatnitelnost prahovej hodnoty de minimis stanovenej pre SVHZ, najmä v nariadení c. 360/2012, Komisia sa nemusela zaoberat touto otázkou, kedze v odôvodneniach 379 a 411 na rozdiel od toho, co tvrdí zalobkyna, konstatovala, pricom poskytla dostatocné odôvodnenie k tejto skutocnosti, ze zalobkyna nebola poverená SVHZ z hladiska prvej podmienky uplatnenia clánku 106 ZFEÚ a judikatúry vyplývajúcej z rozsudku z 24. júla 2003, Altmark Trans a Regierungspräsidium Magdeburg ([310]C-280/00, [311]EU:C:2003:415). 240 Pokial ide o tvrdenie o nezohladnení legitímnej dôvery zalobkyne v súvislosti s údajne protiprávnou pomocou, treba konstatovat, ze Komisia sa nezaoberala touto otázkou, kedze na jednej strane zalobkyna nepredlozila pripomienky v rámci správneho konania a nepoukázala na túto otázku a na druhej strane Komisia posudzovala protiprávnu schému pomoci, ktorá bola vykonaná predtým, ako rozhodla o jej zlucitelnosti s vnútorným trhom. V súlade s judikatúrou uz pripomenutou v rámci zamietnutia tretieho zalobného dôvodu sa príjemcovia pomoci z dôvodu protiprávnosti spornej schémy pomoci v ziadnom prípade nemohli dovolávat legitímnej dôvery. 241 Pokial ide o uplatnenie kritéria súkromného investora v trhovom hospodárstve, na rozdiel od toho, co tvrdí zalobkyna, táto otázka bola preskúmaná. V odôvodneniach 380 az 387 napadnutého rozhodnutia Komisia totiz jasne vysvetlila dôvody, pre ktoré odmietla uplatnenie zásady súkromného subjektu v trhovom hospodárstve, vrátane kritéria súkromného investora, a tak dospela k záveru, ze zalobkyna získala hospodársku výhodu. V týchto odôvodneniach Komisia najmä vysvetlila dôvody, pre ktoré sa podla nej nekonalo nijaké verejné obstarávanie na úcely zadania zmlúv o poskytovaní sluzieb leteckým spolocnostiam zo strany prevádzkovatelov letísk. Ako pritom zdôraznuje Komisia, z tejto úvahy mozno vyvodit, ze ceny, ktoré prevádzkovatelia letísk platia leteckým spolocnostiam za marketingové sluzby, neboli trhovými cenami. Rovnako na rozdiel od toho, co tvrdí zalobkyna, Komisia najmä v odôvodnení 382 napadnutého rozhodnutia vysvetlila, preco sa domnievala, ze autonómny región nemohol pri prijatí spornej schémy pomoci ocakávat výnos porovnatelný s výnosom ocakávaným investorom. 242 Pokial ide o otázku, ci poskytované sluzby splnali skutocné potreby autonómneho regiónu, Komisia konkrétne v odôvodneniach 386 a 387 napadnutého rozhodnutia vysvetlila dôvody, pre ktoré sporná schéma pomoci nesplnala skutocné potreby autonómneho regiónu, hoci dospela k nesprávnemu záveru, na ktorý poukázal Vseobecný súd v rámci preskúmania druhej casti prvého zalobného dôvodu. Komisia tiez vysvetlila, najmä v bode 7.2.1.3 napadnutého rozhodnutia, preco sa domnievala, ze platby poskytnuté leteckým spolocnostiam nemozno povazovat za skutocnú protihodnotu za marketingové sluzby, pretoze podla Komisie mali tieto marketingové sluzby za ciel predovsetkým propagovat letecké spojenia leteckých spolocností. 243 Pokial ide o rozsah sankcných doloziek vlozených do zmlúv uzatvorených s prevádzkovatelmi letísk, Komisia v odôvodnení 359 napadnutého rozhodnutia konstatovala, ze zavedený monitorovací mechanizmus, ako je opísaný v bode 2.7.3 uvedeného rozhodnutia a ktorý v odôvodnení 80 zahrnal uplatnenie sankcií zo strany prevádzkovatelov letísk na letecké spolocnosti, zarucoval dodrziavanie záväzkov ulozených autonómnym regiónom prevádzkovatelom letísk. Kedze sa Komisia domnievala, ze tento mechanizmus, vrátane sankcných doloziek doplnených prevádzkovatelmi letísk na dosiahnutie súladu s regionálnym rozhodnutím c. 29/36, prispieva k pripísaniu zmluvného konania prevádzkovatelov letísk autonómnemu regiónu, nemusela znovu posudzovat túto otázku pri skúmaní uplatnenia zásady súkromného hospodárskeho subjektu v trhovom hospodárstve, a uz vôbec nie na úrovni prevádzkovatelov letísk Cagliari-Elmas a Olbia, pretoze pokial ide o týchto prevádzkovatelov letísk, tieto podniky nie sú vo vlastníctve autonómneho regiónu. 244 Pokial ide o moznost vyhlásenia spornej schémy pomoci za zlucitelnú s vnútorným trhom na základe clánku 107 ods. 3 písm. c) ZFEÚ, Komisia ju nemusela ex offo preskúmat, pretoze Talianska republika nemala v úmysle odôvodnit spornú schému pomoci na základe výnimky stanovenej v tomto ustanovení. 245 Pokial ide o otázku, ci sporná schéma pomoci predstavovala schému pomoci v zmysle clánku 1 písm. d) nariadenia 2015/1589, Komisia mohla v odôvodnení 349 napadnutého rozhodnutia konstatovat, ze to tak bolo od okamihu, ked ani jeden individuálny podnik, ktorý povazovala za príjemcu pomoci, v tomto prípade letecká spolocnost, nebol oznacený v právnom rámci opísanom v bode 2 napadnutého rozhodnutia, ktorý povazuje za spornú schému pomoci. Toto odôvodnenie bolo dostatocné na to, aby mohla zalobkyna pochopit, ze opis schémy uvedený v tomto bode splnal podla Komisie podmienky stanovené v prvom prípade, na ktorý sa vztahuje definícia schémy pomoci uvedená v clánku 1 písm. d) nariadenia 2015/1589. 246 Zalobkyna dalej vytýka Komisii, ze nevysvetlila, preco analýza ex ante dodatocnej ziskovosti, ako je uvedená v bodoch 61 az 66 usmernení z roku 2014, nebola v prejednávanej veci uplatnitelná. Túto výhradu vsak treba zamietnut. V odôvodneniach 381 az 384 napadnutého rozhodnutia Komisia totiz odôvodnila irelevantnost analýzy ex ante, ako je uvedená v uvedených bodoch 61 az 66, na základe skutocnosti jednak, ze Talianska republika nepredlozila analýzy ex ante dodatocnej ziskovosti, a jednak, ze autonómny región vlastnil len jedno z troch dotknutých letísk, a to letisko Alghero. Okrem toho vzhladom na to, ze konstatovala, ze prevádzkovatelia letísk Cagliari-Elmas a Olbia len vykonali spornú schému pomoci, irelevantnost tohto druhu analýzy sa vztahovala aj na uplatnenie súkromného subjektu v trhovom hospodárstve na úrovni uvedených prevádzkovatelov. 247 Pokial ide o tvrdenie, podla ktorého Komisia nepreukázala, ze financné prostriedky prijaté leteckými spolocnostami od prevádzkovatelov letísk boli prostriedkami pochádzajúcimi od autonómneho regiónu, ani v com boli prevádzkovatelia letiska iba sprostredkovatelmi pri prevode financných prostriedkov autonómneho regiónu na letecké spolocnosti ako príjemcov, treba konstatovat, ze Komisia v odôvodneniach 357 az 360 napadnutého rozhodnutia jasne vysvetlila dôvody, na základe ktorých dospela k záveru, ze prevádzkovatelia letísk zohrávali úlohu sprostredkovatelov, prostredníctvom ktorých boli financné prostriedky pochádzajúce od autonómneho regiónu prevedené na letecké spolocnosti. Navyse, ako uz bolo konstatované v rámci posudzovania prvého zalobného dôvodu, je jasné, ze v prípade financných prostriedkov, ktoré prevádzkovatelia letísk pouzili na odmenovanie leteckých spolocností, islo o prostriedky, ktoré uvedeným prevádzkovatelom poskytol autonómny región. 248 Pokial ide o výhradu voci Komisii, ze nezohladnila alebo nedostatocne zohladnila tvrdenia uvedené spolocnostami Ryanair a easyJet v rámci správneho konania, najmä tvrdenia, ktoré sú uvedené v odôvodneniach 116, 118, 131, 136, 145, 152, 166, 172, 177, a 199 napadnutého rozhodnutia, okrem toho, ze tieto tvrdenia sa týkali najmä situácií týchto leteckých spolocností, ktoré preto mohli lepsie posúdit dostatok odôvodnenia poskytnutého Komisiou v odpovedi, treba konstatovat, ze výhrada zalobkyne je nepodlozená, pretoze Komisia na uvedené tvrdenia odpovedala v napadnutom rozhodnutí. Okrem toho, kedze sa Komisia vyjadrila k existencii schémy pomoci, nebola na rozdiel od toho, co tvrdí zalobkyna, povinná podrobne preskúmat obsah vsetkých zmlúv, ktoré prevádzkovatelia letísk uzavreli so vsetkými leteckými spolocnostami. 249 Podla zalobkyne napokon napadnuté rozhodnutie obsahuje rozpory v odôvodnení, najmä pokial ide o uplatnitelnost usmernení z rokov 2005 a 2014 a pokial ide o ciele marketingových sluzieb, ktoré letecké spolocnosti ponúkajú prevádzkovatelom letísk. 250 V tejto súvislosti Komisia v odôvodnení 414 napadnutého rozhodnutia vysvetlila, preco sa na spornú schému pomoci v rozsahu, v akom predstavovala pomoc leteckým spolocnostiam, vztahovali usmernenia z roku 2005, a nie usmernenia z roku 2014. V odôvodneniach 407 az 420 uvedeného rozhodnutia teda preskúmala oprávnenost tejto pomoci z hladiska usmernení z roku 2005. Je nesporné, ze v odôvodneniach 379 az 387 napadnutého rozhodnutia, pokial ide o existenciu výhody, Komisia odkázala na niektoré prvky metodiky týkajúce sa uplatnenia zásady súkromného subjektu v trhovom hospodárstve, ktoré uz táto institúcia uviedla v usmerneniach z roku 2014. Komisia tým vsak len uplatnila koncepty, ktoré by sa v kazdom prípade mohli uplatnit aj v prípade neexistencie uvedených usmernení. Za týchto podmienok odkaz na usmernenia z roku 2014 pri skúmaní uplatnenia zásady súkromného subjektu v trhovom hospodárstve nebol v rozpore s potrebou preskúmat pomoc poskytnutú leteckým spolocnostiam z hladiska usmernení z roku 2005 (pozri v tomto zmysle rozsudok z 13. decembra 2018, Transavia Airlines/Komisia, [312]T-591/15, [313]EU:T:2018:946, body [314]157 az [315]163). 251 Pokial ide o ciele marketingových sluzieb, ktoré letecké spolocnosti ponúkajú prevádzkovatelom letísk, zalobkyna v tejto súvislosti poukazuje na nezrovnalosti. Formulácia tejto výhrady vsak Vseobecnému súdu neumoznuje, aby jej porozumel, takze musí byt zamietnutá ako neprípustná. 252 Z vyssie uvedeného vyplýva, ze napadnuté rozhodnutie nie je poznacené nedostatkom odôvodnenia ani rozpormi v odôvodnení a vo zvysnej casti sú výhrady a tvrdenia uvedené na úcely spochybnenia dôvodnosti napadnutého rozhodnutia v rámci tohto zalobného dôvodu neúcinné a irelevantné. 253 Pokial ide o tvrdenie zalobkyne, ze by Komisii mala byt ulozená rozsiahlejsia povinnost odôvodnenia, ked nariaduje vymáhanie pomoci, toto tvrdenie musí byt zamietnuté. V tejto súvislosti totiz stací pripomenút, ze v súlade s judikatúrou je zrusenie státnej pomoci, ktorá bola protiprávne poskytnutá, prostredníctvom jej vymáhania logickým dôsledkom konstatovania jej protiprávnosti. Týmto vrátením, ktoré nemozno povazovat za sankciu, príjemca stratí výhodu, ktorú mal na trhu v porovnaní so svojimi konkurentmi, umoznujúcu návrat k situácii pred vyplatením pomoci (rozsudok zo 17. júna 1999, Belgicko/Komisia, [316]C-75/97, [317]EU:C:1999:311, body [318]64 a [319]65). Z toho vyplýva, ze Komisia po tom, co v odôvodnení 421 napadnutého rozhodnutia konstatovala, ze státna pomoc poskytnutá leteckým spolocnostiam zo strany regiónu predstavuje protiprávnu státnu pomoc nezlucitelnú s vnútorným trhom, odôvodnenie nachádzajúce sa v odôvodneniach 422 az 426 napadnutého rozhodnutia bolo dostatocné na nariadenie vymáhania pomoci, a to aj v prípade zalobkyne. 254 Vzhladom na predchádzajúce úvahy treba piaty zalobný dôvod zamietnut, a teda treba zamietnut aj zalobu v celom jej rozsahu. IV. O trovách 255 Podla clánku 134 ods. 1 rokovacieho poriadku sa úcastníkovi konania, ktorý vo veci nemal úspech, ulozí povinnost nahradit trovy konania, ak to bolo v tomto zmysle navrhnuté. Kedze zalobkyna vo veci nemala úspech, je opodstatnené ulozit jej povinnost nahradit trovy konania v súlade s návrhom Komisie. Z týchto dôvodov VSEOBECNÝ SÚD (prvá rozsírená komora) rozhodol takto: 1. Zaloba sa zamieta. 2. Volotea, SA, je povinná nahradit trovy konania. Papasavvas Svenningsen Valancius Csehi Nihoul Rozsudok bol vyhlásený na verejnom pojednávaní v Luxemburgu 13. mája 2020. Podpisy Obsah I. Okolnosti predchádzajúce sporu A. O sporných opatreniach 1. O právnych predpisoch prijatých autonómnym regiónom a) O clánku 3 zákona c. 10/2010 b) O vykonávacích aktoch zákona c. 10/2010 2. O vykonávaní sporných opatrení a) Vykonanie zákona c. 10/2010, pokial ide o letisko Olbia b) Vykonanie zákona c. 10/2010, pokial ide o letisko Cagliari-Elmas c) Vykonanie zákona c. 10/2010, pokial ide o letisko Alghero B. O napadnutom rozhodnutí II. Konanie a návrhy úcastníkov konania III. Právny stav A. O prvom zalobnom dôvode zalozenom na nesprávnom výklade pojmu státna pomoc v zmysle clánku 107 ods. 1 ZFEÚ 1. O prípustnosti niektorých tvrdení 2. O prvej casti prvého zalobného dôvodu týkajúcej sa nesprávneho urcenia príjemcov spornej schémy pomoci a druhej casti prvého zalobného dôvodu týkajúcej sa neexistencie výhody pre zalobkynu a) O pouzití "státnych prostriedkov" prevádzkovatelmi letísk b) O pripísatelnosti rozhodnutí a platieb uskutocnených v prospech zalobkyne zo strany prevádzkovatelov letísk autonómnemu regiónu c) O nesprávnej identifikácii príjemcov spornej schémy pomoci a neexistencii výhody pre letecké spolocnosti d) O zásade súkromného investora v trhovom hospodárstve 1) O uplatnení zásady súkromného subjektu v trhovom hospodárstve na zmluvné vztahy medzi prevádzkovatelmi letísk a leteckými spolocnostami 2) O uplatnení zásady súkromného subjektu v trhovom hospodárstve na úrovni autonómneho regiónu 3) O moznosti povazovat financovanie týkajúce sa letiska Olbia za pomoc na marketingové cinnosti, investície alebo pre regionálne letiská 3. O tretej casti prvého zalobného dôvodu týkajúcej sa neexistencie selektivity opatrenia pomoci 4. O stvrtej casti prvého zalobného dôvodu týkajúcej sa neexistencie narusenia hospodárskej sútaze a ovplyvnenia obchodu medzi clenskými státmi a) O moznosti povazovat spornú pomoc týkajúcu sa zalobkyne za pomoc spadajúcu do prahovej hodnoty de minimis stanovenú nariadením c. 360/2012 b) O narusení hospodárskej sútaze a ovplyvnení obchodu v rámci Spolocenstva spornou schémou pomoci B. O druhom zalobnom dôvode zalozenom na nesprávnom posúdení, pokial ide o moznost odôvodnit spornú pomoc C. O tretom zalobnom dôvode zalozenom na nesprávnom právnom posúdení pri nariadení vymáhania spornej pomoci D. O stvrtom zalobnom dôvode zalozenom na nesprávnom vedení vysetrovania E. O piatom zalobnom dôvode zalozenom na nedostatku a rozpornosti odôvodnenia IV. O trovách __________________________________________________________________ ( [320]*1 ) Jazyk konania: anglictina References 1. file:///tmp/lynxXXXXyLfLVf/L86053-9478TMP.html#t-ECR_62017TJ0607_SK_01-E0001 2. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:L:2017:268:TOC 3. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:C:2008:012:TOC 4. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:C:2013:040:TOC 5. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:L:2015:250:TOC 6. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:L:1999:083:TOC 7. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:C:2013:152:TOC 8. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:C:2014:099:TOC 9. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:C:2014:113:TOC 10. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:L:2017:268:TOC 11. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2017%3A671&locale=sk 12. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2017%3A671&lang=SK&format=pdf&target=null 13. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2017%3A671&lang=SK&format=html&target=null&anchor=#point17 14. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2002%3A294&locale=sk 15. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2002%3A294&lang=SK&format=pdf&target=null 16. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2002%3A294&lang=SK&format=html&target=null&anchor=#point24 17. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2017%3A671&locale=sk 18. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2017%3A671&lang=SK&format=pdf&target=null 19. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2017%3A671&lang=SK&format=html&target=null&anchor=#point20 20. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2019%3A268&locale=sk 21. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2019%3A268&lang=SK&format=pdf&target=null 22. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2019%3A268&lang=SK&format=html&target=null&anchor=#point48 23. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2019%3A268&lang=SK&format=html&target=null&anchor=#point63 24. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2006%3A104&locale=sk 25. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2006%3A104&lang=SK&format=pdf&target=null 26. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2006%3A104&lang=SK&format=html&target=null&anchor=#point103 27. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1987%3A437&locale=sk 28. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1987%3A437&lang=SK&format=pdf&target=null 29. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1987%3A437&lang=SK&format=html&target=null&anchor=#point17 30. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2006%3A511&locale=sk 31. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2006%3A511&lang=SK&format=pdf&target=null 32. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2006%3A511&lang=SK&format=html&target=null&anchor=#point55 33. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2002%3A61&locale=sk 34. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2002%3A61&lang=SK&format=pdf&target=null 35. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2002%3A61&lang=SK&format=html&target=null&anchor=#point57 36. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2011%3A209&locale=sk 37. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2011%3A209&lang=SK&format=pdf&target=null 38. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2011%3A209&lang=SK&format=html&target=null&anchor=#point108 39. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2008%3A757&locale=sk 40. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2008%3A757&lang=SK&format=pdf&target=null 41. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2008%3A757&lang=SK&format=html&target=null&anchor=#point84 42. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2008%3A757&lang=SK&format=html&target=null&anchor=#point85 43. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2015%3A891&locale=sk 44. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2015%3A891&lang=SK&format=pdf&target=null 45. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2015%3A891&lang=SK&format=html&target=null&anchor=#point39 46. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2000%3A467&locale=sk 47. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2000%3A467&lang=SK&format=pdf&target=null 48. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2000%3A467&lang=SK&format=html&target=null&anchor=#point22 49. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2000%3A467&lang=SK&format=html&target=null&anchor=#point35 50. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2002%3A467&locale=sk 51. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2002%3A467&lang=SK&format=pdf&target=null 52. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2002%3A467&lang=SK&format=html&target=null&anchor=#point38 53. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2002%3A467&lang=SK&format=html&target=null&anchor=#point60 54. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2002%3A467&lang=SK&format=html&target=null&anchor=#point66 55. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2010%3A233&locale=sk 56. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2010%3A233&lang=SK&format=pdf&target=null 57. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2008%3A757&locale=sk 58. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2008%3A757&lang=SK&format=pdf&target=null 59. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2008%3A757&lang=SK&format=html&target=null&anchor=#point84 60. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2008%3A757&lang=SK&format=html&target=null&anchor=#point85 61. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2015%3A891&locale=sk 62. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2015%3A891&lang=SK&format=pdf&target=null 63. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2015%3A891&lang=SK&format=html&target=null&anchor=#point39 64. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2002%3A363&locale=sk 65. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2002%3A363&lang=SK&format=pdf&target=null 66. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2002%3A363&lang=SK&format=html&target=null&anchor=#point61 67. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2002%3A363&lang=SK&format=html&target=null&anchor=#point62 68. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2000%3A467&locale=sk 69. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2000%3A467&lang=SK&format=pdf&target=null 70. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2000%3A467&lang=SK&format=html&target=null&anchor=#point22 71. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2000%3A467&lang=SK&format=html&target=null&anchor=#point35 72. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2002%3A363&locale=sk 73. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2002%3A363&lang=SK&format=pdf&target=null 74. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2002%3A363&lang=SK&format=html&target=null&anchor=#point38 75. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2002%3A363&lang=SK&format=html&target=null&anchor=#point60 76. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2002%3A363&lang=SK&format=html&target=null&anchor=#point66 77. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2009%3A50&locale=sk 78. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2009%3A50&lang=SK&format=pdf&target=null 79. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2009%3A50&lang=SK&format=html&target=null&anchor=#point127 80. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2010%3A233&locale=sk 81. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2010%3A233&lang=SK&format=pdf&target=null 82. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2000%3A248&locale=sk 83. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2000%3A248&lang=SK&format=pdf&target=null 84. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2000%3A248&lang=SK&format=html&target=null&anchor=#point50 85. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2002%3A294&locale=sk 86. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2002%3A294&lang=SK&format=pdf&target=null 87. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2002%3A294&lang=SK&format=html&target=null&anchor=#point37 88. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A851&locale=sk 89. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A851&lang=SK&format=pdf&target=null 90. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A851&lang=SK&format=html&target=null&anchor=#point33 91. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A851&locale=sk 92. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A851&lang=SK&format=pdf&target=null 93. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A851&lang=SK&format=html&target=null&anchor=#point19 94. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2002%3A294&locale=sk 95. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2002%3A294&lang=SK&format=pdf&target=null 96. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2002%3A294&lang=SK&format=html&target=null&anchor=#point52 97. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2019%3A268&locale=sk 98. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2019%3A268&lang=SK&format=pdf&target=null 99. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2019%3A268&lang=SK&format=html&target=null&anchor=#point49 100. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2002%3A294&locale=sk 101. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2002%3A294&lang=SK&format=pdf&target=null 102. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2002%3A294&lang=SK&format=html&target=null&anchor=#point52 103. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2002%3A294&lang=SK&format=html&target=null&anchor=#point56 104. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2014%3A2224&locale=sk 105. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2014%3A2224&lang=SK&format=pdf&target=null 106. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2014%3A2224&lang=SK&format=html&target=null&anchor=#point31 107. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2014%3A2224&lang=SK&format=html&target=null&anchor=#point33 108. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2018%3A943&locale=sk 109. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2018%3A943&lang=SK&format=pdf&target=null 110. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2018%3A943&lang=SK&format=html&target=null&anchor=#point271 111. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2018%3A952&locale=sk 112. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2018%3A952&lang=SK&format=pdf&target=null 113. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2018%3A952&lang=SK&format=html&target=null&anchor=#point167 114. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2018%3A953&locale=sk 115. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2018%3A953&lang=SK&format=pdf&target=null 116. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2018%3A953&lang=SK&format=html&target=null&anchor=#point230 117. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2018%3A954&locale=sk 118. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2018%3A954&lang=SK&format=pdf&target=null 119. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2018%3A954&lang=SK&format=html&target=null&anchor=#point232 120. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1990%3A125&locale=sk 121. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1990%3A125&lang=SK&format=pdf&target=null 122. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1990%3A125&lang=SK&format=html&target=null&anchor=#point29 123. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1991%3A136&locale=sk 124. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1991%3A136&lang=SK&format=pdf&target=null 125. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1991%3A136&lang=SK&format=html&target=null&anchor=#point20 126. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A1996%3A194&locale=sk 127. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A1996%3A194&lang=SK&format=pdf&target=null 128. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A1996%3A194&lang=SK&format=html&target=null&anchor=#point70 129. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A1999%3A12&locale=sk 130. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A1999%3A12&lang=SK&format=pdf&target=null 131. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A1999%3A12&lang=SK&format=html&target=null&anchor=#point71 132. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2003%3A217&locale=sk 133. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2003%3A217&lang=SK&format=pdf&target=null 134. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2003%3A217&lang=SK&format=html&target=null&anchor=#point118 135. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2003%3A217&locale=sk 136. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2003%3A217&lang=SK&format=pdf&target=null 137. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2003%3A217&lang=SK&format=html&target=null&anchor=#point112 138. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2003%3A217&lang=SK&format=html&target=null&anchor=#point120 139. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A682&locale=sk 140. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A682&lang=SK&format=pdf&target=null 141. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A682&lang=SK&format=html&target=null&anchor=#point93 142. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A682&lang=SK&format=html&target=null&anchor=#point94 143. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2015%3A470&locale=sk 144. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2015%3A470&lang=SK&format=pdf&target=null 145. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2015%3A470&lang=SK&format=html&target=null&anchor=#point32 146. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2018%3A943&locale=sk 147. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2018%3A943&lang=SK&format=pdf&target=null 148. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2018%3A943&lang=SK&format=html&target=null&anchor=#point271 149. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2018%3A952&locale=sk 150. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2018%3A952&lang=SK&format=pdf&target=null 151. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2018%3A952&lang=SK&format=html&target=null&anchor=#point167 152. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2018%3A953&locale=sk 153. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2018%3A953&lang=SK&format=pdf&target=null 154. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2018%3A953&lang=SK&format=html&target=null&anchor=#point229 155. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2018%3A954&locale=sk 156. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2018%3A954&lang=SK&format=pdf&target=null 157. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2018%3A954&lang=SK&format=html&target=null&anchor=#point232 158. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:L:2014:187:TOC 159. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:C:2013:209:TOC 160. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:L:2017:156:TOC 161. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2012%3A422&locale=sk 162. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2012%3A422&lang=SK&format=pdf&target=null 163. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2012%3A422&lang=SK&format=html&target=null&anchor=#point47 164. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2012%3A422&lang=SK&format=html&target=null&anchor=#point48 165. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2009%3A474&locale=sk 166. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2009%3A474&lang=SK&format=pdf&target=null 167. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2009%3A474&lang=SK&format=html&target=null&anchor=#point228 168. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2009%3A474&lang=SK&format=html&target=null&anchor=#point229 169. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2009%3A194&locale=sk 170. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2009%3A194&lang=SK&format=pdf&target=null 171. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2009%3A194&lang=SK&format=html&target=null&anchor=#point66 172. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2012%3A422&locale=sk 173. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2012%3A422&lang=SK&format=pdf&target=null 174. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2012%3A422&lang=SK&format=html&target=null&anchor=#point47 175. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1996%3A353&locale=sk 176. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1996%3A353&lang=SK&format=pdf&target=null 177. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1996%3A353&lang=SK&format=html&target=null&anchor=#point23 178. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1996%3A353&lang=SK&format=html&target=null&anchor=#point24 179. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2002%3A59&locale=sk 180. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2002%3A59&lang=SK&format=pdf&target=null 181. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2002%3A59&lang=SK&format=html&target=null&anchor=#point154 182. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:L:2012:114:TOC 183. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:C:2010:083:TOC 184. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1997%3A501&locale=sk 185. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1997%3A501&lang=SK&format=pdf&target=null 186. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1997%3A501&lang=SK&format=html&target=null&anchor=#point55 187. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1997%3A501&lang=SK&format=html&target=null&anchor=#point56 188. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1999%3A430&locale=sk 189. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1999%3A430&lang=SK&format=pdf&target=null 190. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1999%3A430&lang=SK&format=html&target=null&anchor=#point103 191. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1999%3A430&lang=SK&format=html&target=null&anchor=#point104 192. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1991%3A464&locale=sk 193. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1991%3A464&lang=SK&format=pdf&target=null 194. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1991%3A464&lang=SK&format=html&target=null&anchor=#point27 195. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1998%3A306&locale=sk 196. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1998%3A306&lang=SK&format=pdf&target=null 197. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1998%3A306&lang=SK&format=html&target=null&anchor=#point45 198. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2012%3A584&locale=sk 199. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2012%3A584&lang=SK&format=pdf&target=null 200. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2012%3A584&lang=SK&format=html&target=null&anchor=#point191 201. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2005%3A218&locale=sk 202. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2005%3A218&lang=SK&format=pdf&target=null 203. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2005%3A218&lang=SK&format=html&target=null&anchor=#point216 204. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2008%3A29&locale=sk 205. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2008%3A29&lang=SK&format=pdf&target=null 206. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2008%3A29&lang=SK&format=html&target=null&anchor=#point166 207. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2008%3A29&lang=SK&format=html&target=null&anchor=#point169 208. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2008%3A29&locale=sk 209. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2008%3A29&lang=SK&format=pdf&target=null 210. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2008%3A29&lang=SK&format=html&target=null&anchor=#point168 211. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1997%3A501&locale=sk 212. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1997%3A501&lang=SK&format=pdf&target=null 213. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1997%3A501&lang=SK&format=html&target=null&anchor=#point94 214. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2003%3A415&locale=sk 215. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2003%3A415&lang=SK&format=pdf&target=null 216. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2003%3A415&lang=SK&format=html&target=null&anchor=#point89 217. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:L:2008:093:TOC 218. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1997%3A501&locale=sk 219. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1997%3A501&lang=SK&format=pdf&target=null 220. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1997%3A501&lang=SK&format=html&target=null&anchor=#point95 221. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2005%3A768&locale=sk 222. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2005%3A768&lang=SK&format=pdf&target=null 223. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2005%3A768&lang=SK&format=html&target=null&anchor=#point111 224. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2011%3A368&locale=sk 225. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2011%3A368&lang=SK&format=pdf&target=null 226. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2011%3A368&lang=SK&format=html&target=null&anchor=#point134 227. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2014%3A2262&locale=sk 228. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2014%3A2262&lang=SK&format=pdf&target=null 229. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2014%3A2262&lang=SK&format=html&target=null&anchor=#point52 230. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1987%3A437&locale=sk 231. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1987%3A437&lang=SK&format=pdf&target=null 232. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1987%3A437&lang=SK&format=html&target=null&anchor=#point18 233. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2011%3A368&locale=sk 234. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2011%3A368&lang=SK&format=pdf&target=null 235. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2011%3A368&lang=SK&format=html&target=null&anchor=#point63 236. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2002%3A143&locale=sk 237. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2002%3A143&lang=SK&format=pdf&target=null 238. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2002%3A143&lang=SK&format=html&target=null&anchor=#point88 239. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2002%3A143&lang=SK&format=html&target=null&anchor=#point89 240. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2011%3A368&locale=sk 241. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2011%3A368&lang=SK&format=pdf&target=null 242. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2011%3A368&lang=SK&format=html&target=null&anchor=#point114 243. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2011%3A368&lang=SK&format=html&target=null&anchor=#point121 244. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:C:2012:008:TOC 245. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:C:2005:312:TOC 246. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2015%3A117&locale=sk 247. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2015%3A117&lang=SK&format=pdf&target=null 248. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2015%3A117&lang=SK&format=html&target=null&anchor=#point80 249. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2004%3A238&locale=sk 250. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2004%3A238&lang=SK&format=pdf&target=null 251. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2004%3A238&lang=SK&format=html&target=null&anchor=#point20 252. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2006%3A130&locale=sk 253. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2006%3A130&lang=SK&format=pdf&target=null 254. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2006%3A130&lang=SK&format=html&target=null&anchor=#point79 255. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2015%3A117&locale=sk 256. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2015%3A117&lang=SK&format=pdf&target=null 257. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2015%3A117&lang=SK&format=html&target=null&anchor=#point81 258. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2002%3A530&locale=sk 259. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2002%3A530&lang=SK&format=pdf&target=null 260. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2002%3A530&lang=SK&format=html&target=null&anchor=#point74 261. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2004%3A234&locale=sk 262. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2004%3A234&lang=SK&format=pdf&target=null 263. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2004%3A234&lang=SK&format=html&target=null&anchor=#point83 264. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2016%3A743&locale=sk 265. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2016%3A743&lang=SK&format=pdf&target=null 266. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2016%3A743&lang=SK&format=html&target=null&anchor=#point160 267. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:C:2006:054:TOC 268. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2005%3A715&locale=sk 269. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2005%3A715&lang=SK&format=pdf&target=null 270. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2005%3A715&lang=SK&format=html&target=null&anchor=#point58 271. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1987%3A121&locale=sk 272. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1987%3A121&lang=SK&format=pdf&target=null 273. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1987%3A121&lang=SK&format=html&target=null&anchor=#point44 274. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2006%3A416&locale=sk 275. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2006%3A416&lang=SK&format=pdf&target=null 276. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2006%3A416&lang=SK&format=html&target=null&anchor=#point147 277. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2012%3A498&locale=sk 278. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2012%3A498&lang=SK&format=pdf&target=null 279. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2012%3A498&lang=SK&format=html&target=null&anchor=#point20 280. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2012%3A498&lang=SK&format=html&target=null&anchor=#point21 281. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2008%3A641&locale=sk 282. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2008%3A641&lang=SK&format=pdf&target=null 283. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2008%3A641&lang=SK&format=html&target=null&anchor=#point61 284. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2010%3A233&locale=sk 285. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2010%3A233&lang=SK&format=pdf&target=null 286. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2010%3A233&lang=SK&format=html&target=null&anchor=#point177 287. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2012%3A69&locale=sk 288. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2012%3A69&lang=SK&format=pdf&target=null 289. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2012%3A69&lang=SK&format=html&target=null&anchor=#point35 290. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2019%3A411&locale=sk 291. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2019%3A411&lang=SK&format=pdf&target=null 292. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2019%3A411&lang=SK&format=html&target=null&anchor=#point127 293. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2004%3A438&locale=sk 294. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2004%3A438&lang=SK&format=pdf&target=null 295. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2004%3A438&lang=SK&format=html&target=null&anchor=#point73 296. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2005%3A460&locale=sk 297. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2005%3A460&lang=SK&format=pdf&target=null 298. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2005%3A460&lang=SK&format=html&target=null&anchor=#point63 299. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2005%3A221&locale=sk 300. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2005%3A221&lang=SK&format=pdf&target=null 301. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2005%3A221&lang=SK&format=html&target=null&anchor=#point59 302. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2002%3A143&locale=sk 303. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2002%3A143&lang=SK&format=pdf&target=null 304. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2002%3A143&lang=SK&format=html&target=null&anchor=#point88 305. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2002%3A143&lang=SK&format=html&target=null&anchor=#point89 306. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2011%3A368&locale=sk 307. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2011%3A368&lang=SK&format=pdf&target=null 308. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2011%3A368&lang=SK&format=html&target=null&anchor=#point114 309. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2011%3A368&lang=SK&format=html&target=null&anchor=#point121 310. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2003%3A415&locale=sk 311. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2003%3A415&lang=SK&format=pdf&target=null 312. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2018%3A946&locale=sk 313. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2018%3A946&lang=SK&format=pdf&target=null 314. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2018%3A946&lang=SK&format=html&target=null&anchor=#point157 315. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2018%3A946&lang=SK&format=html&target=null&anchor=#point163 316. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1999%3A311&locale=sk 317. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1999%3A311&lang=SK&format=pdf&target=null 318. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1999%3A311&lang=SK&format=html&target=null&anchor=#point64 319. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1999%3A311&lang=SK&format=html&target=null&anchor=#point65 320. file:///tmp/lynxXXXXyLfLVf/L86053-9478TMP.html#c-ECR_62017TJ0607_SK_01-E0001