ROZSUDOK VSEOBECNÉHO SÚDU (tretia rozsírená komora) z 24. septembra 2019 ( [1]*1 ) "Hospodárska sútaz - Kartely - Trh standardných/katalógových obálok a speciálnych obálok s potlacou - Rozhodnutie, ktorým sa konstatuje porusenie clánku 101 ZFEÚ - Ciastocné zrusenie z dôvodu porusenia povinnosti odôvodnenia - Pozmenujúce rozhodnutie - Postup urovnania - Pokuty - Základná suma - Výnimocná úprava - Horná hranica 10 % celkového obratu - Clánok 23 ods. 2 nariadenia Rady (ES) c. 1/2003 - Zásada ne bis in idem - Právna istota - Legitímna dôvera - Rovnost zaobchádzania - Kumulácia sankcií - Proporcionalita - Spravodlivé zaobchádzanie - Neobmedzená súdna právomoc" Vo veci T-466/17, Printeos, SA, so sídlom v Alcalá de Henares (Spanielsko), Printeos Cartera Industrial, SL, so sídlom v Alcalá de Henares, Tompla Scandinavia AB, so sídlom v Stokholme (Svédsko), Tompla France, so sídlom vo Fleury-Mérogis (Francúzsko), Tompla Druckerzeugnisse Vertriebs GmbH, so sídlom v Leonbergu (Nemecko), v zastúpení: H. Brokelmann a P. Martínez-Lage Sobredo, advokáti, zalobkyne, proti Európskej komisii, v zastúpení: F. Castilla Contreras, F. Jimeno Fernández a C. Urraca Caviedes, splnomocnení zástupcovia, zalovanej, ktorej predmetom je návrh, zalozený na clánku 263 ZFEÚ, v prvom rade na ciastocné zrusenie rozhodnutia Komisie C(2017) 4112 final zo 16. júna 2017, ktorým sa mení rozhodnutie C(2014) 9295 final z 10. decembra 2014 týkajúce sa konania podla clánku 101 [ZFEÚ] a clánku 53 Dohody o EHP (AT.39780 - Obálky), a subsidiárne na znízenie pokuty, ktorá bola ulozená zalobkyniam, VSEOBECNÝ SÚD (tretia rozsírená komora), v zlození: predseda komory M. van der Woude, sudcovia S. Frimodt Nielsen, V. Kreuschitz (spravodajca), N. Pól/torak a E. Perillo, tajomník: J. Palacio González, hlavný referent, so zretelom na písomnú cast konania a po pojednávaní z 3. apríla 2019, vyhlásil tento Rozsudok I. Okolnosti predchádzajúce sporu A. Správne konanie, ktoré viedlo k prijatiu pôvodného rozhodnutia 1 Európska komisia svojím rozhodnutím C(2014) 9295 final z 10. decembra 2014 týkajúcim sa konania podla clánku 101 [ZFEÚ] a clánku 53 Dohody o EHP (AT.39780 - Obálky) (dalej len "pôvodné rozhodnutie") predovsetkým konstatovala, ze zalobkyne, spolocnosti Printeos SA, Tompla Sobre Exprés SL, neskôr Printeos Cartera Industrial SL, Tompla Scandinavia AB, Tompla France a Tompla Druckerzeugnisse Vertriebs GmbH, porusili clánok 101 ZFEÚ a clánok 53 Dohody o Európskom hospodárskom priestore (EHP) tým, ze v období od 8. októbra 2003 do 22. apríla 2008 boli úcastníckami kartelu uzavretého a uplatnovaného na európskom trhu so standardnými katalógovými obálkami a speciálnymi obálkami s potlacou, a to vrátane Dánska, Nemecka, Francúzska, Svédska, Spojeného královstva a Nórska. Cielom tohto kartelu bola koordinácia predajných cien, rozdelenie zákazníkov a výmena citlivých obchodných informácií. Okrem zalobkýn boli úcastníkmi kartelu aj skupina Bong (dalej len "Bong"), skupina GPV France SAS a Heritage Envelopes Ltd (dalej len "GPV"), skupina Holdham SA (dalej len "Hamelin") a skupina Mayer-Kuvert (dalej len "Mayer-Kuvert"), ktoré boli tiez adresátmi pôvodného rozhodnutia. 2 Pôvodné rozhodnutie bolo prijaté v rámci konania o urovnaní na základe clánku 10a nariadenia Komisie (ES) c. 773/2004 zo 7. apríla 2004, ktoré sa týka vedenia konania Komisiou podla clánkov [101 a 102 ZFEÚ] ([2]Ú. v. EÚ L 123, 2004, s. 18; Mim. vyd. 08/003, s. 81), a oznámenia Komisie o vedení konania o urovnaní s cielom prijat rozhodnutia podla clánku 7 a clánku 23 nariadenia Rady (ES) c. 1/2003 v prípadoch kartelov ([3]Ú. v. EÚ C 167, 2008, s. 1, dalej len "oznámenie o urovnaní"). 3 Vzhladom na konstatované porusenie (clánok 1 ods. 5 pôvodného rozhodnutia) Komisia ulozila zalobkyniam spolocne a nerozdielne pokutu vo výske 4729000 eur [clánok 2 ods. 1 písm. e) pôvodného rozhodnutia]. 4 Správne konanie, ktoré viedlo k prijatiu pôvodného rozhodnutia, Komisia zacala z vlastnej iniciatívy na základe informácií a dokumentov poskytnutých anonymným informátorom. Dna 14. septembra 2010 Komisia vykonala u zalobkýn a ostatných spolocností zúcastnených na karteli v Dánsku, Spanielsku, Francúzsku a vo Svédsku inspekcie v zmysle clánku 20 ods. 4 nariadenia Rady (ES) c. 1/2003 zo 16. decembra 2002 o vykonávaní pravidiel hospodárskej sútaze stanovených v clánkoch [101 a 102 ZFEÚ] ([4]Ú. v. ES L 1, 2003, s. 1; Mim. vyd. 08/002, s. 205). Dalsie inspekcie nasledovali 1. októbra 2010 a 31. januára 2011 v Nemecku (odôvodnenie 16 pôvodného rozhodnutia). 5 Zalobkyne podali 22. októbra 2010 Komisii ziadost o zhovievavost na základe oznámenia Komisie o oslobodení od pokút a znízení pokút v kartelových prípadoch ([5]Ú. v. EÚ C 298, 2006, s. 17, dalej len "oznámenie o spolupráci") (odôvodnenie 17 pôvodného rozhodnutia), pricom podobnú ziadost podali aj na Comisión Nacional de la Competencia, neskôr premenovanú na Comisión Nacional de los Mercados y la Competencia (spanielsky orgán na ochranu hospodárskej sútaze, dalej len "CNC"). 6 Dna 15. marca 2011 CNC zacala konanie s cielom zistit porusenie clánku 101 ZFEÚ a porusenie obdobných spanielskych pravidiel hospodárskej sútaze, ktorého sa mala dopustit najmä spolocnost Tompla Sobre Exprés vrátane svojich spanielskych dcérskych spolocností, len v súvislosti s trhom papierových obálok v Spanielsku [vec S/0316/10, Sobres de papel (papierové obálky)]. Komisia v tejto súvislosti nevyhovela návrhu zalobkýn, aby vyuzila svoju právomoc podla clánku 11 ods. 6 nariadenia c. 1/2003 zacat konanie a odnat CNC jej právomoc uplatnit clánok 101 ZFEÚ. Toto konanie viedlo k tomu, ze CNC prijala 25. marca 2013 rozhodnutie ukladajúce týmto spolocnostiam pokutu v celkovej výske 10141530 eur z dôvodu ich úcasti na karteloch na spanielskom trhu v období od roku 1977 do roku 2010, pricom cielom týchto kartelov bolo urcovanie cien a rozdelenie obstarávaní vyhlasovaných spanielskymi orgánmi, ktoré sa týkali dodávok predtlacených obálok na volby a referendá na európskej, vnútrostátnej a regionálnej úrovni, rozdelenia ponuky predtlacených obálok na obchodné pouzitie pre velkoobchodných zákazníkov, urcovania cien obálok bez potlace a obmedzenia technológií. V nadväznosti na zalobu podanú najmä prvou zalobkynou, Audiencia Nacional, Sala de lo Contencioso (Ústredný súd, sporový senát, Spanielsko) ciastocne zrusil toto rozhodnutie v rozsahu, v akom urcovalo výsku ulozenej pokuty, a vrátil vec CNC na úcely nového urcenia tejto pokuty v súlade s uplatnitelnými zákonnými kritériami. 7 Kedze vsetci dotknutí úcastníci konania vyjadrili záujem podielat sa na rokovaní o urovnaní, Komisia zacala 10. decembra 2013 konanie podla clánku 10a nariadenia c. 773/2004, v rámci ktorého uskutocnila dvojstranné stretnutia s kazdým z úcastníkov konania (odôvodnenia 19 a 20 pôvodného rozhodnutia). 8 Na stretnutí z 21. januára 2014 Komisia predlozila zalobkyniam celkový prehlad kartelu vrátane analýzy dôkazov, ktoré mala k dispozícii. 9 Zalobkyne predlozili 24. februára 2014 neformálny dokument s názvom "non paper", v ktorom poziadali Komisiu, aby pri urcení výsky pokuty zohladnila po prvé pokutu ulozenú zo strany CNC, kedze uz táto pokuta sa rovnala 10 % ich celkového obratu v roku 2012, po druhé skutocnost, ze tvoria skupinu "jedného výrobku", teda venujúcu sa výrobe jediného výrobku, a po tretie bod 37 usmernení k metóde stanovovania pokút ulozených podla clánku 23 ods. 2 písm. a) nariadenia c. 1/2003 ([6]Ú. v. EÚ C 210, 2006, s. 2, dalej len "usmernenia"), ktoré Komisii umoznujú vzhladom na osobitosti dotknutého prípadu odchýlit sa od vseobecnej metódy stanovenia pokút alebo obmedzení stanovených v bode 21 týchto usmernení. 10 Namiesto druhého stretnutia Komisia po dohode so zalobkynami emailom zo 17. júna 2014 predlozila prehlad vsetkých podstatných kritérií, ktoré sa mali zohladnit v súvislosti so stanovením výsky ukladanej pokuty, ako je hodnota predajov uskutocnených zalobkynami v roku 2007, t. j. 143316000 eur, ich obrat v roku 2013, t. j. 121728000 eur, dlzka ich úcasti na porusení, atd. Zalobkyne odpovedali emailom z 18. júna 2014, pricom potvrdili hodnotu predajov a obrat, tak ako ich vycíslila Komisia, a uviedli, ze nemajú v tejto súvislosti zásadné pripomienky. 11 Na stretnutí z 24. októbra 2014 Komisia informovala zalobkyne o metódach a kritériách stanovenia výsky pokuty, a to po prvé o casti (15 %) hodnoty predaja (143316000 eur v roku 2007) pouzitej na urcenie základnej sumy pokuty, po druhé o dobe trvania porusenia, ktorého sa dopustili zalobkyne (styri roky a sest mesiacov), po tretie o dodatocnej sume vo výske 15 %, po stvrté o neexistencii polahcujúcich alebo pritazujúcich okolností, po piate o neuplatnení násobitela, po sieste o najvyssej povolenej pokute vo výske 12171800 eur (10 % celkového obratu zalobkýn v roku 2013), po siedme o mimoriadnom znízení pokuty podla bodu 37 usmernení z dôvodu osobitných okolností veci vrátane skutocnosti, ze základné sumy vsetkých úcastníkov kartelu prevysovali hornú hranicu 10 % stanovenú v clánku 23 ods. 2 nariadenia c. 1/2003, po ôsme o dodatocnom znízení odôvodnenom povahou skupiny zalobkýn ako skupiny "jedného výrobku", po deviate o nemoznosti priznat znízenie z dôvodu pokuty ulozenej zo strany CNC, kedze kartel, za ktorý bola ulozená, bol odlisný od kartelu zisteného Komisiou a musel sa potrestat nezávisle a v súlade s príslusnými pravidlami, ktoré sa lísia od pravidiel uplatnovaných Komisiou, po desiate o plánovanom 50 % znízení na základe bodov 24 a 25 oznámenia o spolupráci, po jedenáste o plánovanom 10 % znízení na základe bodu 32 oznámenia o urovnaní a napokon o rozpätí ohranicujúcom výsku pokuty, ktoré bolo od 4610000 eur do 4848000 eur, pricom zalobkyne vo svojom návrhu na urovnanie museli súhlasit s maximálnou výskou. 12 Dna 7. novembra 2014 zalobkyne predlozili svoj návrh na urovnanie, pricom súhlasili s hodnotou predajov a obratom, ktoré pouzila Komisia, ako aj s maximálnou výskou pokuty 4848000 eur. 13 Dna 18. novembra 2014 Komisia vydala oznámenie o výhradách. 14 Dna 20. novembra 2014 zalobkyne v súlade s bodom 26 oznámenia o urovnaní potvrdili, ze oznámenie o výhradách zodpovedá obsahu ich návrhu na urovnanie a ze budú dalej pokracovat v konaní o urovnanie. 15 Pokial ide o stanovenie ulozených pokút, Komisia v pôvodnom rozhodnutí urcila základnú sumu pre kazdý z dotknutých podnikov (odôvodnenia 71 az 84 pôvodného rozhodnutia) tak, ako je to zhrnuté v tejto tabulke: Podnik Hodnota predajov v EUR Koeficient závaznosti % Dlzka trvania Dodatocná suma % Základná suma v EUR Bong 140 000 000 15 4,5 15 115 500 000 ... GPV 125 086 629 15 4,5 15 103 196 000 Hamelin 185 521 000 15 4,416 15 150 717 000 Mayer-Kuvert 70 023 181 15 4,5 15 57 769 000 Printeos... 143 316 000 15 4,5 15 118 235 000 16 Okrem toho v odôvodneniach 85 az 87 pôvodného rozhodnutia Komisia uviedla, ze nebolo namieste upravit základné sumy podla bodov 28 a 29 usmernení okrem prípadu skupiny Mayer-Kuvert, na ktorú sa malo uplatnit 10 % znízenie z dôvodu jej obmedzenej úcasti na porusení. 17 Pod nadpisom "Úprava základných súm" Komisia konstatovala, ze vzhladom na to, ze predaje väcsiny dotknutých úcastníkov konania sa uskutocnili na jedinom trhu, na ktorom sa zúcastnovali kartelu pocas niekolkých rokov, prakticky vsetky pokuty mohli dosiahnut hornú hranicu 10 % celkového obratu a ze uplatnenie uvedenej hranice by bolo skôr pravidlom ako výnimkou (odôvodnenie 88 pôvodného rozhodnutia). V tejto súvislosti Komisia pripomenula judikatúru Vseobecného súdu, pricom poznamenala, ze takýto prístup by mohol viest k pochybnostiam vzhladom na zásadu, ze sankcia musí byt priamo viazaná na porusenie, ako aj na osobu, ktorá sa ho dopustila, kedze za urcitých okolností by takýto prístup mohol viest k situácii, ze akékolvek rozlisovanie na základe závaznosti porusenia alebo polahcujúcich okolností by sa uz nemohlo prejavit na výske pokuty (rozsudok zo 16. júna 2011, Putters International/Komisia, [7]T-211/08, [8]EU:T:2011:289, bod [9]75). Vzhladom na osobitné okolnosti tejto veci Komisia povazovala za vhodné vykonat svoju volnú úvahu a uplatnit bod 37 usmernení, ktorý jej umoznuje odchýlit sa od metód usmernení (odôvodnenia 89 a 90 pôvodného rozhodnutia). 18 Odôvodnenia 91 a 92 pôvodného rozhodnutia znejú takto: "(91) V danom prípade bola základná suma upravená spôsobom, ktorý zohladnuje hodnotu predaja výrobku, ktorého sa týkal kartel, vo vztahu k celkovému obratu, ako aj rozdiely medzi úcastníkmi v závislosti od ich individuálnej úcasti na porusení. Ako celok boli pokuty stanovené na úrovni, ktorá je primeraná poruseniu a prinása dostatocný odstrasujúci úcinok. (92) V dôsledku toho sa na stanovené pokuty vsetkých úcastníkov uplatní znízenie. Za konkrétnych okolností daného prípadu vzhladom na skutocnost, ze vsetci úcastníci v rôznej, ale výraznej miere vykonávali cinnost predaja standardných katalógových obálok a speciálnych obálok s potlacou, sa navrhuje uplatnenie znízenia pokuty, ktorá sa musí ulozit za porusenie, o 98 % pre GPV, o 90 % pre Tompla, o 88 % pre Bong a Mayer-Kuvert, ako aj o 85 % pre Hamelin." 19 Výsledok tejto úpravy základných súm mozno zhrnút takto (pozri tiez tabulku uvedenú v odôvodnení 93 pôvodného rozhodnutia): Podnik Základná suma pred úpravou v EUR Znízenie % Základná suma po úprave v EUR Bong 115 500 500 88 13 860 000 GPV 103 196 000 98 2 063 920 Hamelin 150 717 000 85 22 607 550 Mayer-Kuvert 57 769 000 88 6 932 280 Printeos 118 235 000 90 11 823 500 20 Komisia okrem iného priznala zalobkyniam dodatocné 50 % znízenie pokuty na základe oznámenia o spolupráci a 10 % znízenie na základe bodu 32 oznámenia o urovnaní (odôvodnenia 99, 102 a 103 pôvodného rozhodnutia). Na základe zodpovedajúcich relevantných pravidiel sa skupine Hamelin priznalo 25 % znízenie pokuty (spolupráca) a skupine Mayer-Kuvert 10 % znízenie (spolupráca) a obidvom 10 % znízenie (urovnanie) (odôvodnenia 100 az 103 pôvodného rozhodnutia). 21 Napokon z odôvodnení 104 az 108 pôvodného rozhodnutia s názvom "Platobná schopnost" vyplýva, ze vzhladom na odôvodnené ziadosti, ktoré podali skupiny Bong a Hamelin podla bodu 35 usmernení, Komisia znízila ich pokuty na 3118000 eur a na 4996000 eur. Zalobkyne nepodali Komisii obdobnú ziadost ani nezískali znízenie na základe uvedeného bodu. B. Rozsudok vo veci T-95/15 22 V nadväznosti na zalobu, ktorú podali zalobkyne, zalozenú na clánku 263 ZFEÚ a smerujúcu v prvom rade k ciastocnému zruseniu pôvodného rozhodnutia, Vseobecný súd rozsudkom z 13. decembra 2016, Printeos a i./Komisia ([10]T-95/15, [11]EU:T:2016:722), zrusil clánok 2 ods. 1 písm. e) pôvodného rozhodnutia z dôvodu nedostatocného odôvodnenia v zmysle clánku 296 druhého odseku ZFEÚ (rozsudok z 13. decembra 2016, Printeos a i./Komisia, [12]T-95/15, [13]EU:T:2016:722, body [14]57 a [15]58 a bod 1 výroku). 23 Úvahy zamerané na podporu tohto zrusenia sú uvedené v bodoch 45 az 56 rozsudku z 13. decembra 2016, Printeos a i./Komisia ([16]T-95/15, [17]EU:T:2016:722). 24 Rozsudok z 13. decembra 2016, Printeos a i./Komisia ([18]T-95/15, [19]EU:T:2016:722), nadobudol právoplatnost. C. Rozsudok vo veci T-201/17 25 V nadväznosti na novú zalobu prvej zalobkyne, dorucenú do kancelárie Vseobecného súdu 31. marca 2017, ktorej predmetom bol v prvom rade návrh podaný na základe clánku 268 ZFEÚ na náhradu skody vyplývajúcej z odmietnutia Komisie vyplatit zalobkyni úroky z omeskania z istiny pokuty vrátenej v nadväznosti na zrusenie pôvodného rozhodnutia, Vseobecný súd rozsudkom z 12. februára 2019, Printeos/Komisia ([20]T-201/17, ktorý je predmetom odvolania, [21]EU:T:2019:81), ulozil Európskej únii zastúpenej Komisiou povinnost nahradit skodu spôsobenú prvej zalobkyni vyplatením sumy 184592,95 eur, navýsenej o úroky z omeskania. Komisia podala proti tomuto rozsudku odvolanie zapísané pod císlom C-301/19 P. D. Opätovné otvorenie správneho konania a prijatie napadnutého rozhodnutia 26 V nadväznosti na rozsudok z 13. decembra 2016, Printeos a i./Komisia ([22]T-95/15, [23]EU:T:2016:722), Komisia zaslala 29. marca 2017 zalobkyniam list, v ktorom ich informovala o svojom úmysle prijat nové rozhodnutie a ulozit im rovnakú výsku pokuty ako tá, ktorá bola ulozená v pôvodnom rozhodnutí, pricom spresnila kritériá, ktoré vzala do úvahy na úcely výpoctu pokút ulozených dotknutým podnikom, najmä metódu sledovanú podla bodu 37 usmernení. Vyzvala tiez zalobkyne, aby predlozili svoje pripomienky v lehote troch týzdnov od dorucenia tohto listu. 27 Zalobkyne predlozili svoje pripomienky listom zo 17. apríla 2017, v ktorých uviedli, ze prijatie nového rozhodnutia bolo v rozpore so zásadou ne bis in idem, kedze zrusenie pôvodného rozhodnutia rozsudkom z 13. decembra 2016, Printeos a i./Komisia ([24]T-95/15, [25]EU:T:2016:722), nemalo cisto procesný charakter, pricom dané rozhodnutie tiez porusilo ich základné právo na riadnu správu vecí verejných, stanovené v clánku 41 Charty základných práv Európskej únie (dalej len "Charta"). Zalobkyne sa okrem toho domnievali, ze pokuta, ktorá im mala byt ulozená, bola voci nim diskriminacná a ze v súlade s rozsudkom z 13. februára 1969, Wilhelm a i. ([26]14/68, [27]EU:C:1969:4, bod [28]11), mala Komisia z dôvodov spravodlivého zaobchádzania vziat do úvahy pokutu, ktorú im ulozila CNC vo svojom rozhodnutí z 25. marca 2013. 28 Rozhodnutím C(2017) 4112 final zo 16. júna 2017, ktorým sa mení pôvodné rozhodnutie (dalej len "napadnuté rozhodnutie"), zaslaným iba zalobkyniam, im Komisia ulozila spolocne a nerozdielne pokutu vo výske 4729000 eur (clánky 1 a 3, ako aj odôvodnenia 8 a 9 tohto rozhodnutia). 29 Po prvé, v odôvodnení 7 napadnutého rozhodnutia sa uvádza, ze ciastocné zrusenie pôvodného rozhodnutia Vseobecným súdom z dôvodu nedostatocného odôvodnenia malo iba procesnoprávny dosah. Toto zrusenie preto nemozno kvalifikovat ako oslobodenie v zmysle clánku 50 Charty (rozsudok z 15. októbra 2002, Limburgse Vinyl Maatschappij a i./Komisia, [29]C-238/99 P, C-244/99 P, C-245/99 P, C-247/99 P, C-250/99 P az C-252/99 P a C-254/99 P, [30]EU:C:2002:582, body [31]59 az [32]63 a [33]693 az [34]695) a Komisia mohla oprávnene pokracovat v správnom konaní od okamihu, v ktorom nastala protiprávnost (rozsudky z 9. decembra 2014, Lucchini/Komisia, [35]T-91/10, [36]EU:T:2014:1033, bod [37]173, a z 9. decembra 2014, SP/Komisia, [38]T-472/09 a T-55/10, [39]EU:T:2014:1040, bod [40]277). 30 Po druhé, v odôvodnení 8 napadnutého rozhodnutia je spresnené, ze toto rozhodnutie "obsahuje doplnujúce informácie o pouzitej metóde a o skutocnostiach, ktoré Komisia zohladnila na úcely stanovenia a úpravy základných súm pokuty, ako bolo uvedené v odôvodneniach 88 az 93 [pôvodného] rozhodnutia". 31 Po tretie, v odôvodneniach 10 az 22 napadnutého rozhodnutia Komisia vysvetluje metódu výpoctu a dôvody "úprav" základných súm pokút podla bodu 37 usmernení, o ktoré sa opierajú odôvodnenia 88 az 95 pôvodného rozhodnutia. 32 Komisia v odôvodnení 14 napadnutého rozhodnutia uvádza, ze zohladnila minimálne znízenie potrebné na to, aby základná suma pokuty ulozenej kazdému dotknutému podniku klesla pod hranicu 10 %, pricom sa súcasne zabezpecí, ze upravená základná suma bude odrázat porovnatelný charakter ich úcasti na karteli. Komisia okrem toho spresnuje, ze jednotné znízenie pre vsetky dotknuté podniky by viedlo k situácii, v ktorej by kazdý z nich mal neoprávnený prospech z minimálneho znízenia potrebného na to, aby základná suma klesla pod hranicu 10 % pre podnik, ktorého základná suma presahuje uvedenú hranicu v najväcsej miere, a síce skupinu GPV, co by viedlo k pokutám, ktoré neodrázajú závaznost ich porusenia a nezabezpecujú dostatocný odstrasujúci úcinok. 33 V odôvodnení 15 napadnutého rozhodnutia je vysvetlené, ze Komisia najprv upravila základnú sumu pre kazdý z dotknutých podnikov zohladnením casti hodnoty predajov výrobku, ktorého sa týkal kartel, vo vztahu k celkovému obratu (dalej len "pomer výrobok/obrat"). Cielom úprav vykonaných v pôvodnom rozhodnutí vsak bolo tiez zabezpecit, aby upravené pokuty vzdy odrázali celkovú závaznost porusenia a aby neskreslili relatívnu váhu jednotlivých základných súm dotknutých podnikov, ktorá zodpovedala ich porovnatelnej úcasti na karteli. Tieto prvky metódy mali vplyv na individuálne znízenia priznané kazdému z dotknutých podnikov. 34 Podla odôvodnenia 16 napadnutého rozhodnutia pôvodné rozhodnutie zohladnilo pomer výrobok/obrat kazdého dotknutého podniku, vypocítaný ako pomer celkového obratu predaja obálok vo vztahu k celosvetovému obratu v roku 2012. Podnik s vyssím pomerom výrobok/obrat získal výraznejsie alebo minimálne rovnaké znízenie výrobok/obrat ako to, ktoré bolo priznané podniku s nizsím pomerom výrobok/obrat. Pomery uvedené v tabulke A preukazujú, ze vsetky podniky s výnimkou skupiny Hamelin vykazovali velmi vysoké individuálne pomery výrobok/obrat. Hamelin po postúpení svojich zariadení na výrobu obálok uz nemohla vykazovat predaje výrobku, ktorého sa týkal kartel, v roku 2012, na základe coho bol jej pomer výrobok/obrat odhadovaný na základe porovnania jej obratu v roku 2012 s predajmi výrobku, ktorého sa týkal kartel, uskutocnenými jej bývalou dcérskou spolocnostou. 35 V odôvodnení 17 napadnutého rozhodnutia je uvedené, ze 98 % znízenie priznané skupine GPV bolo nevyhnutné na úcely toho, aby sa jej obrat dostal pod hranicu 10 %. Vzhladom na to, ze skupina GPV bola podnikom s najvyssím pomerom výrobok/obrat, ostatné podniky získali menej výrazné znízenia, urcené individuálne a odrázajúce tak ich jednotlivé pomery výrobok/obrat, ako aj relatívnu váhu základných súm, ktoré im boli stanovené. 36 V odôvodnení 18 napadnutého rozhodnutia je spresnené, ze jednoduché lineárne znízenie zalozené na individuálnych pomeroch výrobok/obrat by viedlo k neoprávneným výsledkom a skreslilo by relatívne váhy základných súm. Podla tohto prístupu by napríklad upravená základná suma skupiny Mayer-Kuvert (s pomerom výrobok/obrat vo výske 76 %) bola vyssia ako upravená základná suma zalobkýn (s pomerom výrobok/obrat vo výske 90 %), zatial co pred úpravou ich základná suma predstavovala viac nez dvojnásobok sumy skupiny Mayer-Kuvert. Metóda pouzitá v pôvodnom rozhodnutí teda sledovala z dôvodov spravodlivého zaobchádzania obnovenie rovnováhy medzi upravenými základnými sumami stanovením individuálnych znízení odrázajúcich nielen pomer výrobok/obrat, ale aj porovnatelný charakter individuálnej úcasti dotknutých podnikov, tak ako vyplýva z neupravených základných súm. 37 V odôvodnení 19 napadnutého rozhodnutia Komisia uvádza, ze sa domnievala, ze hoci mala Hamelin pomer výrobok/obrat podstatne nizsí nez ostatné podniky, bolo nevyhnutné znízit aj pokutu, ktorá jej bola urcená, na úcely zohladnenia skutocnosti, ze jej úloha v karteli bola podobná s úlohou uvedených podnikov. Vzhladom na jej pomer výrobok/obrat bolo znízenie základnej sumy pre skupinu Hamelin najmensie v porovnaní s tými, ktoré boli priznané ostatným podnikom. 38 Z odôvodnenia 20 napadnutého rozhodnutia vyplýva, ze ak by Komisia nevzala do úvahy druhú etapu tejto metódy a zalozila by znízenia iba na pomere výrobok/obrat dotknutých spolocností, skupine Hamelin by nebolo priznané znízenie a jej základná suma by bola priblizne o 1275 % vyssia nez upravená základná suma zalobkýn, zatial co hodnota predajov skupiny Hamelin bola iba o 30 % vyssia nez hodnota predajov zalobkýn. 39 V odôvodnení 21 napadnutého rozhodnutia je uvedený záver, ze zvolená metóda a priznané znízenie majú za následok, ze základná suma pokuty ulozenej skupine Hamelin odráza jej porovnatelnú úcast na karteli, ako aj závaznost a dobu trvania porusenia a má dostatocne odstrasujúci charakter. 40 Tabulka A uvedená v odôvodnení 22 napadnutého rozhodnutia v podstate zodpovedá tej, ktorá je uvedená v bode 50 rozsudku z 13. decembra 2016, Printeos a i./Komisia ([41]T-95/15, [42]EU:T:2016:722), ale je v nej pridaná jedna doplnujúca kolónka, ktorá uvádza pomery výrobok/obrat dotknutých podnikov za rok 2012 (pozri bod 34 vyssie). Podnik Hodnota predaja v EUR v roku 2007 Koeficient závaznosti Dlzka trvania (roky) Dodatocná suma Základná suma v EUR Pomer výrobok/ obrat Úprava/ Znízenie Upravená základná suma ... GPV 125 086 629 15 % 4,5 15 % 103 196 000 93 % 0,98 2 063 920 [Printeos] 143 316 000 15 % 4,5 15 % 118 235 000 90 % 0,90 11 823 500 Bong 140 000 000 15 % 4,5 15 % 115 500 000 80 % 0,88 13 860 000 Mayer-Kuvert 70 023 181 15 % 4,5 15 % 57 769 000 76 % 0,88 6 932 280 Hamelin 185 521 000 15 % 4,416 15 % 150 717 000 17 % 0,85 22 607 550 41 Podla odôvodnenia 23 napadnutého rozhodnutia ostatné etapy metódy urcenia pokút, ktorá bola sledovaná v pôvodnom rozhodnutí, nie sú ovplyvnené rozsudkom z 13. decembra 2016, Printeos a i./Komisia ([43]T-95/15, [44]EU:T:2016:722), na základe coho nie sú v napadnutom rozhodnutí znovu vysvetlené. Vzhladom vsak na návrh zalobkýn v ich liste zo 17. apríla 2017, aby sa prihliadlo na pokutu, ktorú ulozila CNC, Komisia uvádza, ze nan odpovie v odôvodneniach 46 az 55 daného rozhodnutia. 42 Po stvrté, v odôvodneniach 46 az 55 napadnutého rozhodnutia sú teda spresnené dôvody, pre ktoré Komisia zamieta daný návrh, pripomínajúc, ze pocas konania, ktoré viedlo k prijatiu pôvodného rozhodnutia, uz oznámila zalobkyniam, ze nepovazovala za potrebné ani vhodné prihliadnut na pokutu ulozenú zo strany CNC. Komisia sa v tejto súvislosti opiera najmä o svoju vlastnú rozhodovaciu prax [rozhodnutie Komisie 89/515/EHS z 2. augusta 1989 týkajúce sa postupu uplatnovania clánku 85 Zmluvy EHS (vec IV/31.553 - betonárska ocelová výstuz) [neoficiálny preklad] ([45]Ú. v. ES L 260, 1989, s. 1), ako aj rozsudok z 13. februára 1969, Wilhelm a i. ([46]14/68, [47]EU:C:1969:4). 43 Po piate, v odôvodnení 58 napadnutého rozhodnutia v súvislosti s úpravou základných súm pokút podla bodu 37 usmernení Komisia zamieta tvrdenie zalobkýn uvedené v ich liste zo 17. apríla 2017, podla ktorého na jednej strane boli znízenia základných súm voci nim diskriminacné a na druhej strane im malo byt priznané znízenie o 95,3671 % na úcely nálezitého zohladnenia ich pomeru výrobok/obrat. 44 V odôvodnení 59 napadnutého rozhodnutia v odpovedi na tvrdenie zalobkýn, podla ktorého existujú zrejmé odchýlky voci hranici 10 % celkového obratu, Komisia v podstate uvádza, ze znízenia nemali byt stanovené na úroven, ktorá zarucuje, ze vztah medzi upravenými základnými sumami a celkovými obratmi bude rovnaký pre vsetky dotknuté podniky. Podla nej v zmysle ustálenej judikatúry skutocnost, ze podniku bola podla metódy výpoctu základných súm pokút ulozená pokuta, ktorá predstavuje vyssie percento jeho celkového obratu nez je to, ktoré predstavujú pokuty ulozené ostatným podnikom, nie je v rozpore so zásadou rovnosti zaobchádzania a proporcionality. II. Konanie a návrhy úcastníkov konania 45 Návrhom podaným do kancelárie Vseobecného súdu 27. júla 2017 zalobkyne podali túto zalobu. 46 Vseobecný súd podla clánku 28 svojho rokovacieho poriadku na návrh tretej komory rozhodol o postúpení veci rozsírenému rozhodovaciemu zlozeniu. 47 Na základe návrhu sudcu spravodajcu Vseobecný súd (tretia rozsírená komora) rozhodol o otvorení ústnej casti konania a v rámci opatrení na zabezpecenie priebehu konania stanovených v clánku 89 rokovacieho poriadku písomne polozil Komisii otázku týkajúcu sa urcenia pomeru výrobok/obrat skupine GPV. Komisia na túto otázku odpovedala v stanovenej lehote. 48 Prednesy úcastníkov konania a ich odpovede na ústne otázky, ktoré im Vseobecný súd polozil, boli vypocuté na pojednávaní 3. apríla 2019. 49 Zalobkyne navrhujú, aby Vseobecný súd: - zrusil napadnuté rozhodnutie, - subsidiárne znízil pokutu ulozenú v clánku 1 napadnutého rozhodnutia priznaním na jednej strane znízenia základnej sumy pokuty o 95,3671 % podla bodu 37 usmernení a na druhej strane dodatocného znízenia pokuty následkom znízení na základe oznámení o spolupráci a urovnaní minimálne o 33 %, - ulozil Komisii povinnost nahradit trovy konania. 50 Komisia navrhuje, aby Vseobecný súd: - zamietol zalobu ako nedôvodnú, - ulozil zalobkyniam povinnost nahradit trovy konania. III. Právny stav A. O prvom zalobnom dôvode zalozenom na porusení zásad právnej istoty, ochrany legitímnej dôvery a zásady ne bis in idem 51 Zalobkyne spochybnujú procesný charakter ciastocného zrusenia pôvodného rozhodnutia rozsudkom z 13. decembra 2016, Printeos a i./Komisia ([48]T-95/15, [49]EU:T:2016:722), podobne ako v situáciách, o ktoré islo vo veciach, ktoré viedli k rozsudkom z 15. októbra 2002, Limburgse Vinyl Maatschappij a i./Komisia ([50]C-238/99 P, C-244/99 P, C-245/99 P, C-247/99 P, C-250/99 P az C-252/99 P a C-254/99 P, [51]EU:C:2002:582), alebo z 27. júna 2012, Bolloré/Komisia ([52]T-372/10, [53]EU:T:2012:325). Nezákonnosti, ktorými sa vyznacuje toto rozhodnutie, sú tak závazné, ze ich nemozno kvalifikovat inak ako podstatné. Okrem toho nedostatok odôvodnenia pôvodného rozhodnutia je tak závazný, ze ho nemozno povazovat za obycajnú formálnu vadu. Ako vyplýva z bodov 53 az 55 rozsudku z 13. decembra 2016, Printeos a i./Komisia ([54]T-95/15, [55]EU:T:2016:722), Vseobecný súd musel na pojednávaní vo veci T-95/15 pripomenút svoju povinnost preskúmat z úradnej moci dostatocnost odôvodnenia, co zaznamenal v zápisnici z pojednávania. Okrem toho povinnost odôvodnenia bola pozdvihnutá na základné právo zarucené clánkom 41 ods. 2 písm. c) Charty, na základe coho sa od nadobudnutia jeho úcinnosti skorsia judikatúra kvalifikujúca nedostatok odôvodnenia za obycajnú formálnu vadu stala prekonanou. 52 Podla zalobkýn je pôvodné rozhodnutie postihnuté aj inou hmotnoprávnou vadou, a síce zneuzitím právomoci, uvedeným v replike vo veci T-95/15, kedze Komisia zámerne uviedla nepresné skutocnosti na úcely odôvodnenia úprav základných súm pokút. Zatial co v odôvodnení 92 pôvodného rozhodnutia bolo uvedené, ze "vsetci úcastníci v rôznej, ale výraznej miere vykonávali cinnost predaja obálok", odôvodnenie 16 napadnutého rozhodnutia uznalo, ze skupina Hamelin nepredstavovala "podnik jedného výrobku". V tabulke A uvedenej v odôvodnení 22 napadnutého rozhodnutia bol vsak podiel "jedného výrobku" v rozsahu 17 %, ktorý v skutocnosti predstavoval 0 % v case prijatia pôvodného rozhodnutia, priznaný skupine Hamelin z dôvodu, ze následkom postúpenia svojich zariadení na výrobu obálok v roku 2010 uz v roku 2012, teda v roku relevantnom na úcely urcenia "jednovýrobkového" podielu, nevykazovala ziadne predaje výrobku, ktorého sa týkal kartel. Toto zneuzitie právomoci je potvrdené najmä bodom 54 rozsudku z 13. decembra 2016, Printeos a i./Komisia ([56]T-95/15, [57]EU:T:2016:722), ktorý uznal, ze odôvodnenie uvedené v pôvodnom rozhodnutí nebolo pravdivé. 53 Závaznost týchto hmotnoprávnych protiprávností postihujúcich pôvodné rozhodnutie, ktoré nemozno napravit, bráni tomu, aby Komisia znovu ulozila sankciu, ktorá uz bola ulozená v uvedenom rozhodnutí. Tento prístup by bol v rozpore s konecným charakterom pôvodného rozhodnutia, ktorého záver týkajúci sa existencie porusenia nebol spochybnený, a porusil by zásadu ne bis in idem v zmysle clánku 50 Charty, ako sa uplatnuje na postupy v oblasti práva hospodárskej sútaze. Napadnuté rozhodnutie sa totiz pridáva k pôvodnému rozhodnutiu, ktoré sa stalo konecné v casti, ktorá nebola napadnutá, pricom ho nenahradilo. Tento konecný charakter bráni prijatiu nového rozhodnutia, ktoré by bez právneho základu nahradilo, zmenilo alebo doplnilo nezrusené rozhodnutie, ktoré je platné a konecné. 54 Napadnuté rozhodnutie je tiez v rozpore so zásadami právnej istoty a ochrany legitímnej dôvery. Najmä na rozdiel od situácie vo veci, ktorá viedla k rozsudku z 15. októbra 2002, Limburgse Vinyl Maatschappij a i./Komisia ([58]C-238/99 P, C-244/99 P, C-245/99 P, C-247/99 P, C-250/99 P az C-252/99 P a C-254/99 P, [59]EU:C:2002:582), v ktorej bolo prvé rozhodnutie predmetom celkového zrusenia, sa rozsudok z 13. decembra 2016, Printeos a i./Komisia ([60]T-95/15, [61]EU:T:2016:722), obmedzil na zrusenie clánku 2 ods. 1 písm. e) pôvodného rozhodnutia, na základe coho sa toto rozhodnutie stalo konecné v ostatných castiach. Bez relevantného právneho základu na tento úcel v nariadení c. 1/2003, ako je právny základ stanovený v jeho clánku 9 ods. 2, ktorý nie je v prejednávanej veci uplatnitelný, by vsak zmena konecného rozhodnutia porusila vyssie uvedené vseobecné zásady. Z napadnutého rozhodnutia ani jasne nevyplýva, ci sa týka "zmeny" v pravom zmysle slova, ako je uvedené v jeho názve, alebo "novej úpravy" (odôvodnenie 7), alebo "nahradenia" (clánok 1 výroku), pricom nové odôvodnenie sa má skôr dodat k pôvodnému rozhodnutiu nez nahradit predchádzajúce odôvodnenie. V kazdom prípade pri neexistencii právneho základu nie je vhodné menit pôvodné a konecné rozhodnutie dodaním "doplnujúcich informácií" do napadnutého rozhodnutia. Zalobkyne spresnujú, ze rozsudok z 15. októbra 2002, Limburgse Vinyl Maatschappij a i./Komisia ([62]C-238/99 P, C-244/99 P, C-245/99 P, C-247/99 P, C-250/99 P az C-252/99 P a C-254/99 P, [63]EU:C:2002:582), neuznáva "moznost Komisie podrobnejsie odôvodnit výpocet výsky pokuty" alebo "napravit" hmotnoprávnu vadu, ale iba opätovne otvorit konanie na úcely nápravy formálnych alebo procesných vád, ktorými je postihnuté zrusené rozhodnutie, co nie je prípad prejednávanej veci vzhladom na závazný charakter spáchaného zneuzitia právomoci. 55 Komisia navrhuje, aby bol prvý zalobný dôvod zamietnutý ako nedôvodný. 56 Po prvé treba pripomenút, ze ak Vseobecný súd rusí akt institúcií, tieto institúcie sú podla clánku 266 ZFEÚ povinné prijat opatrenia nevyhnutné na úcely výkonu zrusujúceho rozsudku. Z ustálenej judikatúry vyplýva, ze na úcely splnenia tejto povinnosti sú dotknuté institúcie povinné respektovat nielen výrok rozsudku o zrusení, ale aj dôvody, o ktoré sa výrok bezpodmienecne opiera, v tom zmysle, ze sú nevyhnutné na urcenie presného zmyslu toho, o com sa rozhodlo vo výroku. Toto odôvodnenie totiz jednak urcuje ustanovenie, ktoré je povazované za protiprávne, a jednak poukazuje na dôvody protiprávnosti konstatovanej vo výroku, ktoré musí dotknutá institúcia vziat do úvahy pri nahrádzaní aktu, ktorý bol zrusený. Zrusenie aktu Únie nemá nevyhnutne vplyv na prípravné akty k danému aktu ani nemusí nevyhnutne viest k zruseniu kazdého konania, ktoré predchádzalo jeho prijatiu nezávisle na dôvodoch zrusujúceho rozsudku, ci uz vecných, alebo procesných. V dôsledku toho okrem prípadu, ze konstatovaná protiprávnost viedla k neplatnosti celého konania, uvedené institúcie môzu na úcely prijatia aktu, ktorý nahradí predchádzajúci akt, ktorý bol zrusený alebo vyhlásený za neplatný, opätovne otvorit konanie v stádiu, v ktorom k tejto protiprávnosti doslo, pricom na to, aby institúcie, ktoré sú autormi aktu, ktorý bol zrusený alebo vyhlásený za neplatný, mohli vyuzit moznost opätovne otvorit konanie, nie je nevyhnutné, aby bola táto moznost výslovne stanovená v uplatnitelnej právnej úprave (pozri v tomto zmysle rozsudky zo 7. novembra 2013, Taliansko/Komisia, [64]C-587/12 P, [65]EU:C:2013:721, bod [66]12, a z 28. januára 2016, CM Eurologistik a GLS, [67]C-283/14 a C-284/14, [68]EU:C:2016:57, body [69]48 az [70]52 a citovanú judikatúru). 57 Tieto zásady sa uplatnujú mutatis mutandis v oblasti práva hospodárskej sútaze, pokial súd Únie zrusí rozhodnutie z dôvodu protiprávnosti bez toho, aby sám rozhodol o existencii porusenia a o sankcii (pozri v tomto zmysle rozsudky z 15. októbra 2002, Limburgse Vinyl Maatschappij a i./Komisia, [71]C-238/99 P, C-244/99 P, C-245/99 P, C-247/99 P, C-250/99 P az C-252/99 P a C-254/99 P, [72]EU:C:2002:582, body [73]72, [74]73 a [75]693). 58 Po druhé treba pripomenút, ze Súdny dvor tiez rozhodol, ze v situácii, o ktorú ide vo veci samej, ked sa zrusenie napadnutého rozhodnutia zakladá na procesnej vade, akou je nedostatok odôvodnenia, a súd Únie nevyuzil svoju neobmedzenú právomoc na zmenu ulozenej pokuty, zásada ne bis in idem nebráni Komisii prijat nové rozhodnutie ukladajúce zalobcovi pokutu. Uplatnovanie tejto zásady totiz predpokladá, ze bolo prijaté rozhodnutie o otázke, ci bol delikt skutocne spáchaný, alebo o tom, ci bola preskúmaná zákonnost tohto posúdenia. Zásada ne bis in idem teda zakazuje iba nové vecné posúdenie existencie porusenia, ktoré by malo za následok bud ulozenie druhej sankcie popri prvej sankcii v prípade, ak by sa znova konstatovala zodpovednost, alebo prvej sankcie v prípade, ak by zodpovednost, ktorá bola prvým rozhodnutím vylúcená, bola konstatovaná druhým rozhodnutím. Naproti tomu zásada ne bis in idem nebráni sama osebe obnoveniu stíhania, ktorého predmetom je to isté protisútazné správanie, pokial bolo prvé rozhodnutie zrusené z formálnych dôvodov bez vecného rozhodnutia o vytýkaných skutocnostiach, kedze rozhodnutie o zrusení nepredstavuje "oslobodenie" v zmysle, aký má tento pojem v trestných oblastiach. V takomto prípade sa sankcie ulozené novým rozhodnutím nepridávajú k sankciám ulozeným zruseným rozhodnutím, ale ich nahrádzajú (pozri v tomto zmysle rozsudok z 15. októbra 2002, Limburgse Vinyl Maatschappij a i./Komisia, [76]C-238/99 P, C-244/99 P, C-245/99 P, C-247/99 P, C-250/99 P az C-252/99 P a C-254/99 P, [77]EU:C:2002:582, body [78]60 az [79]62 a [80]693 az [81]695). 59 Vseobecný súd sa domnieva, ze neexistuje ziaden dôvod, ktorý by ospravedlnoval odlisný prístup v prípade zrusenia pre nedostatok odôvodnenia rozhodnutia ukladajúceho pokutu iba preto, ze toto rozhodnutie bolo prijaté v rámci konania o urovnaní. Navyse na rozdiel od toho, co tvrdia zalobkyne, zásady stanovené judikatúrou pripomenuté v bodoch 56 az 58 vyssie sa musia uplatnovat mutatis mutandis len v prípade ciastocného zrusenia tohto rozhodnutia, pokial sa toto zrusenie týka iba casti ukladajúcej pokutu, ako je v prejednávanej veci clánok 2 ods. 1 písm. e) pôvodného rozhodnutia, pri súcasnom zachovaní casti tohto rozhodnutia, ktorá stanovuje s konecnou platnostou zodpovednost dotknutého podniku za spáchané porusenie. V takom prípade je totiz o to viac vylúcené nové hmotnoprávne posúdenie skutkovej podstaty porusenia, ktoré by malo za následok nové ulozenie sankcie tomuto podniku. Výhrady zalozené na porusení zásady právnej istoty a ochrany legitímnej dôvery musia byt preto hned zamietnuté ako nedôvodné. 60 Treba teda posúdit, ci podla clánku 266 prvého odseku ZFEÚ s ohladom na výrok rozsudku z 13. decembra 2016, Printeos a i./Komisia ([82]T-95/15, [83]EU:T:2016:722), ktorý ciastocne rusí pôvodné rozhodnutie, ako aj na hlavné dôvody, o ktoré sa tento rozsudok opiera, bola Komisia oprávnená napravit nedostatok odôvodnenia, ktorý bol konstatovaný a sankcionovaný týmto zrusením, prijatím napadnutého rozhodnutia, ktoré malo zmenené alebo doplnené odôvodnenie a zalobkyniam ulozilo rovnakú pokutu, ako je tá, ktorá im bola ulozená v pôvodnom rozhodnutí. 61 V tejto súvislosti treba pripomenút, ze v bode 1 výroku rozsudku z 13. decembra 2016, Printeos a i./Komisia ([84]T-95/15, [85]EU:T:2016:722), sa Vseobecný súd obmedzil na zrusenie clánku 2 ods. 1 písm. e) pôvodného rozhodnutia z dôvodu, ze tento clánok nebol dostatocne odôvodnený v zmysle clánku 296 druhého odseku ZFEÚ (rozsudok z 13. decembra 2016, Printeos a i./Komisia, [86]T-95/15, [87]EU:T:2016:722, body [88]57 a [89]58). 62 Tieto body uvádzajú: "57 Vzhladom na vsetky vyssie uvedené úvahy je teda potrebné dospiet k záveru, ze [pôvodné] rozhodnutie nie je dostatocne odôvodnené, a preto je potrebné vyhoviet prvému zalobnému dôvodu v rozsahu, v akom je zalozený na porusení povinnosti odôvodnenia v zmysle clánku 296 druhého odseku ZFEÚ. 58 V dôsledku toho je potrebné zrusit clánok 2 ods. 1 písm. e) [pôvodného] rozhodnutia, pricom nie je potrebné vyjadrit sa k výhrade zalozenej na zneuzití právomoci a k druhému a tretiemu zalobnému dôvodu, ako aj prípustnosti tretieho zalobného dôvodu. Navyse nie je potrebné rozhodnút o druhej casti návrhov, ktorá bola uvedená subsidiárne." 63 Tak ako uvádza Komisia, vyplýva z toho, ze Vseobecný súd sa nevyjadril k ostatným zalobným dôvodom vzneseným vo veci T-95/15, spochybnujúcim dôvodnost pôvodného rozhodnutia vrátane zalobného dôvodu týkajúceho sa zneuzitia právomoci, uvádzaného zalobkynami v replike. Zalobkyne teda nemôzu tvrdit, ze výrok o zrusení spocíval na konstatovaní podstatnej vady ci zneuzitia právomoci, zalozených v podstate na údajnom uvedení dôvodov Komisiou, ktoré sú v rozpore s pravdou ci skutocnostou. 64 Pokial ide o právne následky tohto zrusujúceho výroku, treba pripomenút, ze v súlade s clánkom 264 prvým odsekom ZFEÚ tento výrok viedol iba k vyhláseniu, ze "napadnutý akt je od zaciatku neplatný", teda clánok 2 ods. 1 písm. e) pôvodného rozhodnutia, bez zohladnenia stupna "závaznosti" konstatovanej procesnej vady a právneho statusu poruseného procesného pravidla. V tejto súvislosti treba spresnit, ze mnozstvo procesných záruk, ako sú podstatné formálne nálezitosti v zmysle clánku 263 druhého odseku ZFEÚ, ktorých porusenie môze byt vznesené bez návrhu a môze viest k zruseniu napadnutého aktu, predstavuje normy vyssej právnej sily, ako je právo na obhajobu v zmysle clánku 41 ods. 2 písm. a) Charty. To isté platí pre porusenie povinnosti odôvodnenia podla clánku 41 ods. 2 písm. c) Charty a clánku 296 druhého odseku ZFEÚ, na ktorých je zalozené zrusenie clánku 2 ods. 1 písm. e) pôvodného rozhodnutia. 65 Na základe toho treba konstatovat, ze ciastocné zrusenie pôvodného rozhodnutia, vyhlásené v rozsudku z 13. decembra 2016, Printeos a i./Komisia ([90]T-95/15, [91]EU:T:2016:722), malo výlucne procesný dosah v zmysle judikatúry citovanej v bodoch 56 a 58 vyssie, kedze Komisii vytýkalo, ze uviedla nedostatocné odôvodnenie spôsobu výpoctu pokút, ktoré zalobkyniam neumoznilo úcinne ho spochybnit a Vseobecnému súd uplatnit svoje preskúmanie zákonnosti, predovsetkým pokial ide o dodrziavanie zásady rovnosti zaobchádzania (rozsudok z 13. decembra 2016, Printeos a i./Komisia, [92]T-95/15, [93]EU:T:2016:722, body [94]49 a [95]55). 66 Je síce pravda, ze Vseobecný súd v bode 55 rozsudku z 13. decembra 2016, Printeos a i./Komisia ([96]T-95/15, [97]EU:T:2016:722), tiez uviedol, ze "strucné odôvodnenie uvedené v odôvodnení 92 [pôvodného] rozhodnutia mohlo vytvorit nesprávny dojem, ze hlavný dôvod horizontálnej úpravy základných súm v prospech dotknutých podnikov spocíval v skutocnosti, ze vsetky tieto podniky sa nachádzali prinajmensom v porovnatelných situáciách súvisiacich s povahou ich obchodnej cinnosti ako cinnosti týkajúcej sa 'jedného výrobku`", "[v] prípade Hamelin to vsak tak nebolo, ako uznala Komisia pocas súdneho konania". Tieto úvahy sa vsak týkajú predovsetkým neúplného a nezrozumitelného odôvodnenia v tejto súvislosti, co predstavuje hlavný príklad nedostatku odôvodnenia v zmysle clánku 296 druhého odseku ZFEÚ. Nemozno z toho teda vyvodzovat, ze Vseobecný súd sa domnieval, ze Komisia mala v úmysle uviest do omylu jednotlivcov alebo súd Únie, alebo úmyselne uviest skutkové zistenia, ktoré sú v rozpore s pravdou alebo skutocnostou, a uz vôbec nie, ze zrusením clánku 2 ods. 1 písm. e) pôvodného rozhodnutia chcel Vseobecný súd sankcionovat tento prístup. 67 Vyplýva z toho, ze Komisia respektovala poziadavky judikatúry citovanej v bodoch 56 a 58 vyssie tým, ze v odôvodnení 7 napadnutého rozhodnutia uviedla, ze ciastocné zrusenie pôvodného rozhodnutia pre nedostatocné odôvodnenie malo iba procesný dosah, na základe coho nemohlo byt povazované za oslobodenie v zmysle clánku 50 Charty, a ze z tohto dôvodu mohla oprávnene pokracovat v správnom konaní od okamihu, v ktorom nastala protiprávnost, teda v zásade od okamihu prijatia pôvodného rozhodnutia. 68 Napokon treba zamietnut aj ostatné výhrady, ktoré zalobkyne uviedli na podporu tohto zalobného dôvodu. Po prvé, na rozdiel od toho, co uvádzajú, pokial Komisia dodrziava poziadavky pripomenuté v bodoch 56 az 59 vyssie, co je prípad prejednávanej veci, pojmy pouzité v napadnutom rozhodnutí na úcely opísania jej prístupu, a síce "zmenit", "upravit" (odôvodnenie 7) alebo "nahradit" [clánok 1 výroku, nahrádzajúci clánok 2 ods. 1 písm. e) pôvodného rozhodnutia], nie sú rozhodujúce. Po druhé, vzhladom na to, ze judikatúra pripomenutá v bodoch 56 a 58 vyssie sa zakladá na výklade dosahu clánku 266 prvého odseku ZFEÚ, zalobkyne nie sú oprávnené odvolávat sa na neexistenciu právneho základu relevantného na tento úcel v nariadení c. 1/2003 (pozri analogicky rozsudok z 28. januára 2016, CM Eurologistik a GLS, [98]C-283/14 a C-284/14, [99]EU:C:2016:57, bod [100]52). Po tretie, nemôzu ani oprávnene uvádzat, ze právoplatnost pôvodného rozhodnutia bráni prijatiu nového rozhodnutia, ktoré by nahrádzalo, menilo alebo doplnalo pôvodné rozhodnutie v jeho zrusenej casti, bez toho, aby judikatúra uvedená v bode 58 vyssie bola zbavená svojho významu. Naopak, vzhladom na to, ze zalobkyne nespochybnili cast pôvodného rozhodnutia, ktorá konstatuje ich zodpovednost za predmetné porusenie, a ze z tohto dôvodu Vseobecný súd v rozsudku z 13. decembra 2016, Printeos a i./Komisia ([101]T-95/15, [102]EU:T:2016:722), nebol vyzvaný, aby sa vyjadril k tejto otázke, iba táto cast rozhodnutia sa stala právoplatná (pozri v tomto zmysle rozsudok zo 14. novembra 2017, British Airways/Komisia, [103]C-122/16 P, [104]EU:C:2017:861, body [105]80 az [106]85) a zásada ne bis in idem - ktorá zakazuje iba nové hmotnoprávne posúdenie skutkovej podstaty porusenia, najmä na úcely ulozenia druhej sankcie, - je v prejednávanej veci jednoznacne neuplatnitelná (pozri bod 59 vyssie). 69 Na základe toho treba tento zalobný dôvod v celom rozsahu zamietnut ako nedôvodný. B. O druhom zalobnom dôvode zalozenom na porusení zásady rovnosti zaobchádzania pri stanovení výsky pokuty 1. Pripomenutie hlavných tvrdení úcastníkov konania 70 Zalobkyne v tomto zalobnom dôvode uvádzajú porusenie zásady rovnosti zaobchádzania v ich neprospech pri urcení základnej sumy pokuty, ktorá im bola ulozená, späté najmä s uplatnením rozdielnych úrovní znízenia podla bodu 37 usmernení. V rozsahu, v akom sa priznané úrovne znízenia zakladajú na tom, ze dotknuté podniky majú charakter podniku "jedného výrobku", zalobkyne pripomínajú, ze sú jediným podnikom, pri ktorom sa táto úroven (90 %) presne zhoduje s jeho "jednovýrobkovým" podielom (90 %), zatial co tieto úrovne sú vyssie ako príslusné "jednovýrobkové" podiely vsetkých ostatných podnikov. Pre skupinu Bong s "jednovýrobkovým" podielom vo výske 80 % bolo priznané znízenie o 88 %. Pokial by sa vsak zalobkyniam priznala rovnaká "sadzba zvýsenia", uplatnila by sa na ne sadzba znízenia na úrovni 99 % vzhladom na to, ze ich "jednovýrobkový" podiel bol o desat bodov vyssí nez v prípade skupiny Bong. 71 Po prvé, zalobkyne poukazujú na diskriminacný charakter tohto prístupu voci nim, pokial ide o percento, ktoré predstavuje ich základná suma upravená podla ich celkového obratu, v porovnaní so situáciami skupín Bong a Hamelin. Pokuta ulozená zalobkyniam - pred znízením priznaným na základe oznámenia o spolupráci, konania o urovnaní a platobnej schopnosti - predstavovala 9,7 % ich celkového obratu, zatial co pokuty ulozené skupinám Bong a Hamelin po "úprave" základných súm predstavovali iba 4,7 % a 4,5 % ich príslusných celkových obratov. Tento nerovný výsledok týkajúci sa odchýlky od hranice 10 % celkového obratu uvedenej v clánku 23 ods. 2 nariadenia c. 1/2003 nevznikol uplatnením metódy výpoctu stanovenej v usmerneniach, sledujúcej ulozenie pokuty "odôvodnenej závaznostou a dobou trvania" spáchaného porusenia, ale z dôvodu skutocnosti, ze Komisia sa od nej odchýlila, ked výnimocne pristúpila pri výkone svojej právomoci volnej úvahy podla bodu 37 usmernení k úprave základných súm pokút vo vztahu k hranici 10 % pred kazdým neskorsím znízením. 72 Zalobkyne sa domnievajú, ze úprava, ktorá spocíva v znízení základných súm nerovným spôsobom medzi jednotlivými podnikmi -11,8 miliónov eur pre zalobkyne, 13,8 miliónov eur pre skupinu Bong a 22,6 miliónov eur pre skupinu Hamelin - viedla k diskriminacnému zaobchádzaniu v ich neprospech, kedze sumy, ktoré z nej vyplynuli, sú v rozpore s tým, co vyzaduje clánok 23 ods. 2 nariadenia c. 1/2003, bez súvislosti s ich velkostou a hospodárskou silou, urcené v závislosti od ich príslusných celkových obratov, cize 121 miliónov eur, pokial ide o zalobkyne, 296 miliónov eur v prípade skupiny Bong a 501 miliónov eur v prípade skupiny Hamelin. Pokuta ulozená zalobkyniam sa totiz blízi k ich hranici 10 %, zatial co pokuty ulozené skupinám Bong a Hamelin nedosahujú polovicu ich príslusných hraníc. Bez úpravy by vsak vsetky tieto pokuty dosiahli túto hranicu, teda výsku 12,1 miliónov eur, pokial ide o zalobkyne, 29,6 miliónov eur, pokial ide o skupinu Bong a 50,1 miliónov eur, pokial ide o skupinu Hamelin. Pokuta, ktorá bola ulozená zalobkyniam po úprave, mala byt teda ovela nizsia nez pokuty ulozené skupinám Bong a Hamelin, ktoré majú celkové obraty dva a styrikrát vyssie, nez je obrat zalobkýn. 73 Zalobkyne spochybnujú, ze im bolo "priznané velkorysé znízenie", kedze ich pokuty vyplývajúce z uplatnenia hranice 10 % boli znízené iba o 0,3 % (na 9,7 %) v porovnaní s podstatne výraznejsími znízeniami, ktoré boli priznané skupinám Bong a Hamelin, pricom závaznost a doba trvania porusenia boli rovnaké. Navyse, správne uplatnenie hranice 10 % by neviedlo k ulozeniu konecnej pokuty zalobkyniam, ktorá by bola "znacne" vyssia, pretoze tá by sa zvýsila iba o sumu 140000 eur, ktorá je úplne zanedbatelná v porovnaní so znízeniami priznanými skupinám Bong a Hamelin vdaka úprave ich základných súm. Pokial ide o prejednávanú vec, rozdielne zaobchádzanie práve nie je výsledkom uplatnenia hranice 10 % ako "pevného stropu" v zmysle judikatúry, ale je výsledkom výnimocnej úpravy základných súm podla bodu 37 usmernení, ktorá sa odchyluje od tam stanovenej metódy výpoctu. Okrem toho hranica 10 % je kritériom "zákonne stanoveným" v clánku 23 ods. 2 nariadenia c. 1/2003 na úcely urcenia pokút, rovnako ako kritériá závaznosti a doby trvania porusovania v zmysle clánku 23 ods. 3 tohto nariadenia. 74 Zalobkyne tvrdia, ze toto rozdielne zaobchádzanie nie je objektívne odôvodnené. Vseobecný súd vo svojom rozsudku zo 16. júna 2011, Putters International/Komisia ([107]T-211/08, [108]EU:T:2011:289, bod [109]80), sám uznal, ze s metódou uvedenou v usmerneniach je vnútorne späté to, ze polahcujúce okolnosti nemajú úcinok v prípade podnikov s vyssím "jednovýrobkovým" podielom, a upustil od úpravy pokút. Hoci sa v prejednávanej veci Komisia mohla odchýlit od tejto metódy s deklarovaným cielom, ze polahcujúce okolnosti uznané voci skupine Mayer-Kuvert majú vplyv na pokutu, ktorá jej bola ulozená, tento prístup nemôze byt objektívne odôvodnený v rozsahu, v akom mal za následok diskriminacné zaobchádzanie voci zalobkyniam s ohladom na skupiny Bong a Hamelin, kedze jediný rozdielny prvok medzi týmito tromi podnikmi bol ich celkový obrat. Ak by nedoslo k výnimocnej "úprave" základných súm, vsetky pokuty by dosiahli hranicu 10 % v súlade s cielom uvedeným v clánku 23 ods. 2 nariadenia c. 1/2003, co by umoznilo, "aby sa pokuty odlisovali v závislosti od velkosti a hospodárskej sily sankcionovaných podnikov, tak, ze cím vyssí je obrat, tým vyssia môze byt pokuta". 75 Zalobkyne sa domnievajú, ze rozdiely medzi "jednovýrobkovými" podielmi zalobkýn (90 %) na jednej strane a skupín Bong (80 %) a Hamelin (17 %) na druhej strane nemôzu objektívne odôvodnit skutocnost, ze pokuta ulozená zalobkyniam sa nachádza blízko hranice 10 % ich celkového obratu, zatial co pokuty ulozené skupinám Bong a Hamelin nedosahujú ani polovicu ich príslusných hraníc. Sú viac diskriminované oproti skupine Hamelin, ktorej cinnost dokonca nemá charakter podniku "jedného výrobku". Hamelin totiz v roku 2012 neuskutocnila ziaden predaj výrobku, ktorého sa týkal kartel, na základe coho jej "jednovýrobkový" podiel bol 0 a nie 17 %. Rozdielne zaobchádzanie nemôze byt objektívne odôvodnené ani relatívnou váhou neupravených základných súm zalobkýn (118235000 eur) na jednej strane a skupín Bong a Hamelin (115500000 eur a 150717000 eur) na druhej strane. Naproti tomu upravená základná suma zalobkýn takmer dosiahla hranicu 10 % ich celkového obratu (9,7 %) na rozdiel od skupín Bong a Hamelin, ktorých neupravené základné sumy nedosiahli ani polovicu ich hranice (4,7 % a 4,5 %). 76 Zalobkyne spochybnujú tvrdenie Komisie, podla ktorého sadzba znízenia, ktorá bolo voci nim uplatnená, je najnizsia mozná, ktorá umoznuje posunút základnú sumu pod hranicu 10 %. Voci skupine Bong bola totiz uplatnená sadzba znízenia na úrovni 88 %, zatial co sadzba na úrovni 75 % by bola dostatocná na úcely znízenia jej základnej sumy (115500000 eur) pod túto hranicu (29631227 eur). Rovnako, podla rovnakých tabuliek bola voci skupine Hamelin uplatnená sadzba znízenia 85 %, zatial co 67 % sadzba by bola dostatocná na úcely znízenia jej základnej sumy (150717000 eur) pod túto hranicu (50170600 eur). Zalobkyne sa domnievajú, ze povinnost Komisie znízit ich pokutu uplatnením vyssej sadzby, primeranej rozdielu medzi ich "jednovýrobkovým" podielom a podielom iných podnikov, vyplýva priamo zo vseobecnej zásady rovnosti zaobchádzania. Boli totiz jediným sankcionovaným podnikom, ktorého sadzba znízenia (90 %) nebola zvýsená vo vztahu k jeho "jednovýrobkovému" podielu (90 %), zatial co sadzby znízenia uplatnené voci skupine Bong (88 %) a GPV (98 %) boli vyssie nez ich príslusné "jednovýrobkové" podiely (80 % a 93 %). V prípade skupiny Hamelin bola dokonca sadzba znízenia upravená na 85 %, zatial co jej "jednovýrobkový" podiel bol 0 %, pretoze neexistoval ziaden dôvod zohladnit podiel 17 % jej bývalej dcérskej spolocnosti postúpenej skupine Bong v roku 2010. Na úcely nápravy tejto diskriminácie by sadzba znízenia, ktorá mala byt priznaná zalobkyniam podla bodu 37 usmernení, mala dosahovat úroven 95,3671 %, a nie 90 %, kedze tak by ich základná suma po úprave dosiahla 4,5 % ich celkového obratu v roku 2013. 77 Po druhé, zalobkyne subsidiárne uvádzajú, ze boli diskriminované aj z hladiska upravených základných súm. Napadnuté rozhodnutie priznáva velký význam "relatívnej váhe" neupravených základných súm ako kritériu urcujúcemu sadzbu znízenia uplatnenú voci kazdému podniku podla bodu 37 usmernení. V súvislosti s neupravenými základnými sumami boli zalobkyne diskriminované aj voci skupine GPV. Tej bola priznaná sadzba znízenia na úrovni 98 % na rozdiel od 90 % sadzby priznanej zalobkyniam, na základe coho jej upravená základná suma predstavovala iba 2 % jej neupravenej základnej sumy. Naproti tomu, upravená základná suma zalobkýn predstavovala 10 % ich neupravenej základnej sumy, teda pätkrát viac nez v prípade skupiny GPV. 78 Toto rozdielne zaobchádzanie nemá objektívne odôvodnenie. Rozdiel medzi "jednovýrobkovými" podielmi zalobkýn a skupiny GPV nie je na tento úcel dostatocne významný, kedze "jednovýrobkový" podiel skupiny GPV (93 %) bol iba o tri body vyssí nez daný podiel zalobkýn (90 %). Vzhladom na sadzbu znízenia 98 % priznanú skupine GPV sa voci zalobkyniam mala uplatnit sadzba znízenia na úrovni 94,84 %, ktorá by ich upravenú základnú sumu znízila na 6100926 eur namiesto 11823500 eur. Tento prístup sa mal uplatnit aj z hladiska relatívnych váh neupravených základných súm, kedze neupravená základná suma zalobkýn bola iba o 14,5 % vyssia nez daná suma skupiny GPV (118235000 eur v porovnaní so 103196000 eur), ale ich upravená základná suma bola o 472,8 % vyssia nez daná suma skupiny GPV (11823500 eur proti 2063920 eur). Priznanie sadzby znízenia o 94,84 % zalobkyniam by viedlo k tomu, ze ich upravená základná suma dosiahne 5,16 % ich neupravenej základnej sumy na rozdiel od 2 % v prípade skupiny GPV. Samotná Komisia napokon priznáva tvrdením, ze upravená základná suma skupiny GPV predstavuje 17,45 % danej sumy zalobkýn, ze rovnováha medzi pokutami ulozenými zalobkyniam a skupine GPV nebola zachovaná. 79 Komisia navrhuje, aby bol tento zalobný dôvod v celom rozsahu zamietnutý. 80 Spochybnuje, ze hranica 10 % celkového obratu v zmysle clánku 23 ods. 2 nariadenia c. 1/2003 je kritériom odstupnovania pokút. Ide o pevnú hranicu, zákonný strop, ktorý sankcia bez ohladu na pouzitú metódu výpoctu nemôze prekrocit s cielom vyhnút sa ukladaniu neprimeraných a nadmerných pokút, ktoré by dotknutý podnik nebol schopný zaplatit. Tento ciel by mal byt skombinovaný s potrebou zabezpecit, aby mala pokuta dostatocne odstrasujúci úcinok. Na tento úcel je hranica 10 % vypocítaná na základe velkosti a hospodárskej sily dotknutého podniku, tak ako vyplývajú z jeho celkového obratu v priebehu hospodárskeho roka predchádzajúceho ulozeniu pokuty. Okrem toho výhodou takto vycísleného stropu je jeho predvídatelnost v súlade so zásadami právnej istoty a zákonnosti trestov. Táto predvídatelnost je posilnená v konaní o urovnaní, v rámci ktorého musí dotknutý podnik schválit maximálnu sumu pokuty, ktorá mu môze byt ulozená. Na rozdiel od kritérií závaznosti a doby trvania porusenia stanovených v clánku 23 ods. 2 nariadenia c. 1/2003, pri ktorých uplatnení Komisia disponuje sirokou mierou volnej úvahy, tak hranica 10 % nie je kritériom urceným na výpocet pokút, ale sleduje odlisný a samostatný ciel. Nejde ani o maximálnu pokutu, ktorá môze byt ulozená iba v prípadoch najzávaznejsích porusení, ale o pevný strop, ktorého uplatnenie má za jediný následok znízit az na maximálnu povolenú úroven sumu pokuty vypocítanej len na základe kritérií závaznosti a doby trvania porusenia. 81 Okrem toho Komisia popiera, ze by v prejednávanej veci porusila zásadu rovnosti zaobchádzania. Vzhladom na to, ze hranica 10 % celkového obratu je pevným stropom a nie kritériom odstupnovania pokút, samotná skutocnost, ze pokuta ulozená podniku sa blízi k tejto hranici na rozdiel od pokuty ostatných úcastníkov kartelu, nemôze predstavovat porusenie tejto zásady. Navyse rozdiely medzi pokutami z hladiska podielu na celkovom obrate sú "vlastné" metóde výpoctu stanovenej v bode 13 usmernení, ktorá nie je zalozená na sume celkového obratu dotknutých podnikov. Preto porovnania zalozené na podieloch z celkového obratu, ktoré pokuty predstavujú, alebo na odchýlkach medzi danými podielmi a stropom 10 % sú irelevantné a nie sú schopné podlozit rozdielne zaobchádzanie voci zalobkyniam. Na úcely zosúladenia sa so zásadou rovnosti zaobchádzania totiz Komisia nie je povinná uistit sa, ze konecná suma pokút ulozených podnikom, ktoré sú zapojené do toho istého porusenia, odzrkadluje rozdiely medzi nimi z hladiska celkového obratu. Pokial Komisia ulozí podnikom pokuty, ktoré sú pre kazdý z nich odôvodnené v pomere k závaznosti a dlzke trvania porusenia, nemozno jej vytýkat, ze pre niektoré z nich je suma pokuty v pomere k obratu vyssia ako pre iné podniky. O to viac nemozno dospiet k záveru o existencii rozdielneho zaobchádzania na základe porovnania vztahu medzi ciastkovými sumami pokút a stropom 10 % pre kazdý podnik. 82 Komisia spresnuje, ze zásada rovnosti zaobchádzania podlieha obmedzeniam vyplývajúcim z potreby uplatnovat ju spolocne s ostatnými vseobecnými právnymi zásadami, ako je zásada zákonnosti, zásada individualizácie trestov alebo poziadavka, aby pokuta mala dostatocný odstrasujúci úcinok. Podnik sa teda na úcely znízenia pokuty, ktorá mu bola ulozená, nemôze vo svoj prospech odvolávat na chybu spáchanú pri urcení výsky pokuty ulozenej inému podniku. Aj za predpokladu, ze by sa Komisia dopustila chyby pri urcení výsky pokút ulozených skupinám Bong, Hamelin alebo GPV a ze tieto pokuty mali byt vyssie, táto chyba by neodôvodnovala dalsie znízenie pokuty ulozenej zalobkyniam. Komisia v prejednávanej veci uplatnila rovnakú metódu výpoctu pokút pre vsetky podniky, jediný rozdiel spocíval v jemne odlisných sadzbách znízenia, ktoré boli priznané kazdému podniku. Tieto odchýlky sa vsak zakladali na objektívnych dôvodoch týkajúcich sa situácie kazdého podniku a na potrebe zabezpecit, aby pokuty mali dostatocne odstrasujúci charakter, co je teda objektívne odôvodnený rozlisujúci faktor. V rozpore so zásadou rovnosti zaobchádzania nie je teda ani uplatnenie sadzieb znízenia takým spôsobom, aby sa zachoval vztah medzi neupravenými základnými sumami jednotlivých pokút. 83 Komisia spochybnuje, ze vo vztahu k zalobkyniam porusila zásadu rovnosti zaobchádzania úpravou základných súm pokút a odchýlením sa od metódy stanovenej v usmerneniach. Pripomína, ze samotné zalobkyne poziadali o túto výnimocnú úpravu v priebehu konania o urovnaní a bola im priznaná velkorysá sadzba znízenia na úrovni 90 %, zodpovedajúca ich "jednovýrobkovému" podielu, na základe coho bola ich pokuta prispôsobená závaznosti a dobe trvania ich protiprávneho konania. Komisia sa domnieva, ze ak by uplatnila hranicu 10 %, táto pokuta by bola výrazne vyssia, a síce na základe celkového obratu za rok 2013 vo výske 12173000 eur, za rok 2015 vo výske 13166700 eur a za rok 2016 vo výske 16282000 eur. Naproti tomu metóda výpoctu pozadovaná zalobkynami by nemala za výsledok primeranejsie pokuty vo vztahu k závaznosti a dobe trvania porusenia spáchaného kazdou spolocnostou, ale hrozilo by, ze tento výsledok by bol urcený iba hranicou 10 %. Okrem toho mensia úcast skupiny Mayer-Kuvert nemala ziaden dosah, cize pokuty by boli v kazdom prípade rozdielne. Komisii teda nemozno vytýkat, ze zalobkyniam ulozila pokutu, ktorá sa nezakladá na závaznosti ani na dobe trvania ich porusenia. 84 Pokial ide o prvú cast tohto zalobného dôvodu, Komisia odpovedá, ze neuplatnila "jednovýrobkové" podiely lineárnym spôsobom tak, ze by priznala kazdému podniku sadzbu znízenia, ktorá by bola rovnaká alebo primeraná jej "jednovýrobkovému" podielu, kedze ziadne pravidlo práva Únie jej neukladá takúto povinnost. Zohladnením "jednovýrobkového" podielu sa tiez snazila zachovat väzbu medzi neupravenými základnými sumami, ktoré odrázali úcast kazdého podniku na karteli. Navyse na úcely toho, aby mala pokuta odstrasujúci úcinok, bolo potrebné, aby uplatnené znízenie bolo co najmensie, ktoré umozní znízit základnú sumu pod hranicu 10 %. Úprava základnej sumy pokuty zalobkýn podla vyssej sadzby, primeranej rozdielu medzi ich "jednovýrobkovým" podielom a podielom ostatných podnikov, by vsak viedla k ulozeniu pokuty, ktorá pre ne nebude dostatocne odstrasujúca. Okrem toho zalobkyniam bolo priznané výraznejsie znízenie nez skupinám Bong a Hamelin, kedze ich upravené základné sumy boli 11823500 eur, 13860000 eur a 22607550 eur. Pokial ide o skupinu Bong, Komisia spresnuje, ze hoci sa voci nej uplatnila sadzba znízenia (88 %) prevysujúca jej "jednovýrobkový" podiel (80 %), jej upravená základná suma (13860000 eur) bola v absolútnych císlach vyssia nez suma zalobkýn (11823500 eur), a to napriek skutocnosti, ze hodnota predajov a neupravená základná suma zalobkýn (143316000 eur a 118235000 eur) boli vyssie nez v prípade skupiny Bong (140000000 eur a 115500000 eur). Pokial ide o skupinu Hamelin, Komisia voci nej uplatnila najmensiu sadzbu znízenia zo vsetkých podnikov (85 %). Iba voci skupine GPV bola priznaná výraznejsia sadzba znízenia nez voci zalobkyniam, a to na jednej strane z dôvodu jej vyssieho, ci dokonca najvyssieho "jednovýrobkového" podielu (93 %) a na druhej strane z dôvodu potreby priznat jej minimálnu sadzbu znízenia na úrovni 98 % na úcely zabezpecenia, ze upravená základná suma bude nizsia nez 10 % jej celkového obratu. Situácia zalobkýn vsak bola odlisná, kedze ich "jednovýrobkový" podiel bol 90 % a minimálna sadzba znízenia potrebná na to, aby ich upravená základná suma bola nizsia nez hranica 10 % ich celkového obratu za rok 2013 bola 89,9 % (88,9 %, pokial ide o celkový obrat za rok 2015, a 86,2 %, pokial ide o obrat za rok 2016). Napokon, lineárne zohladnenie "jednovýrobkového" podielu by predpokladalo priznat mu neprimeraný význam a viedlo by k nespravodlivým následkom. Upravená základná suma skupiny Mayer-Kuvert, ktorej jednovýrobkový" podiel dosahoval 76 %, by bola vyssia (57769000 - 70 % = 13864560 eur) nez upravená základná suma zalobkýn (118235000 - 90 % = 11823500 eur), zatial co neupravená základná suma zalobkýn bola viac nez dvojnásobok sumy skupiny Mayer-Kuvert (118235000 eur v prípade zalobkýn v porovnaní s 57769000 eur v prípade skupiny Mayer-Kuvert). Komisia z toho vyvodzuje, ze sadzba znízenia uplatnená na kazdý podnik vyplýva z celkového hodnotenia viacerých faktorov a nielen z "jednovýrobkového" podielu. Zalobkyne sa v skutocnosti snazili dosiahnut prospech zo sadzieb znízenia uplatnených na ostatné podniky a nie napravit nezákonnost. V kazdom prípade vzhladom na ich celkový obrat za rok 2015 upravená základná suma ich pokuty nepredstavovala 9,7 %, ale 8,97 % tohto obratu. 85 Komisia z toho vyvodzuje, ze výhrady uvádzané zalobkynami sú neúcinné v rozsahu, v akom sa snazia premenit hranicu 10 % na kritérium výpoctu pokút. Z ustálenej judikatúry vsak vyplýva, ze sumy vyplývajúce z predbezných výpoctov môzu presahovat túto hranicu. Pokial ide o konecné sumy pokút, Komisia uvádza, ze zalobkyne sa neporovnávajú so skupinou GPV, ktorej bola vzhladom na "jednovýrobkový" podiel vyssí nez ich (98 %) a mierne nizsiu neupravenú základnú sumu (103196000 eur) priznaná upravená základná suma predstavujúca 9,6 % jej celkového obratu, cize iba o 0,1 % menej, nez predstavuje upravená základná suma zalobkýn, teda 9,7 %, a konecná pokuta, ktorá zodpovedá vyssiemu podielu (7,07 %) jej celkového obratu, nez je ten, ktorý predstavuje konecná pokuta zalobkýn (3,88 % alebo 2,9 % vo vztahu k sumám celkových obratov za rok 2015 alebo 2016). Zalobkyne sa neporovnávajú ani so skupinou Mayer-Kuvert, ktorej konecná pokuta bola v absolútnych císlach vyssia nez ich (4991000 eur proti 4729000 eur) napriek skutocnosti, ze úcast skupiny Mayer-Kuvert na porusení bola menej významná a ze hodnota jej predajov predstavovala menej nez polovicu hodnoty predajov zalobkýn (70023181 eur proti 143316000 eur). 86 Pokial ide o druhú cast tohto zalobného dôvodu, Komisia pripomína, ze úpravy základných súm nemali za ciel uplatnovat automatickým spôsobom "jednovýrobkový" podiel kazdého z podnikov, ale v prvom rade so zretelom na tento podiel znízit pokutu o percentuálnu hodnotu potrebnú na úcely toho, aby sa neupravená základná suma pokuty kazdého z podnikov nachádzala pod hranicou 10 %, a v druhom rade zachovat rovnováhu medzi pokutami ulozenými po týchto úpravách. Pokial ide o skupinu GPV, neupravená základná suma (103196000 eur) predstavovala 87,2 % neupravenej základnej sumy zalobkýn (118235000 eur), ktorá teda o 12,7 % presahovala túto sumu skupiny GPV. Okrem toho "jednovýrobkový" podiel skupiny GPV (93 %) bol vyssí nez podiel zalobkýn (90 %). Komisia uvádza, ze hoci upravená základná suma skupiny GPV (2063920 eur) predstavuje 17,45 % upravenej základnej sumy zalobkýn (11823500 eur), zakladá sa to na celkovom hodnotení vsetkých objektívnych okolností súvisiacich so situáciou kazdého podniku. Komisia nemala pri výpocte pokuty zalobkýn ziaden dôvod vykonat úpravu len porovnaním so skupinou GPV. Neupravená základná suma zalobkýn by bola stále vyssia o 2,32 % v porovnaní so sumou skupiny Bong, o 204 % v porovnaní so sumou skupiny Mayer-Kuvert a o 21,56 % v porovnaní so sumou skupiny Hamelin. Na jednej strane "jednovýrobkový" podiel skupiny GPV (93 %), ktorý je vyssí nez v prípade zalobkýn, odôvodnil výraznejsie znízenie nez to, ktoré bolo priznané ostatným podnikom, a na druhej strane na rozdiel od situácie zalobkýn minimálne znízenie potrebné na úcely znízenia upravenej základne sumy skupiny GPV pod hranicu 10 % bolo 98 %. Prípadné rozdielne zaobchádzanie bolo teda objektívne odôvodnené. Zalobkyne boli v skutocnosti zvýhodnené uplatnením sadzby znízenia na úrovni 90 %, pricom s ohladom na ich celkový obrat za rok 2015 (alebo 2016) minimálne znízenie potrebné na úcely toho, aby ich upravená základná suma bola nizsia nez hranica 10 %, dosahovalo úroven 88,9 % (2015) alebo 86,2 % (2016). 2. Úvodné pripomienky 87 Zalobkyne týmto zalobným dôvodom uvádzajú porusenie zásady rovnosti zaobchádzania vo vztahu k nim pri uplatnení metódy výpoctu ulozených pokút a predovsetkým metódy úpravy základných súm podla bodu 37 usmernení, ako je zhrnutá v tabulke A uvedenej v odôvodnení 22 napadnutého rozhodnutia. 88 Zalobkyne v prvom rade Komisii vycítajú, ze voci nim uplatnila diskriminacnú sadzbu znízenia na úrovni 90 %, zodpovedajúcu presne ich "jednovýrobkovému" podielu, ale odlisnú od tej, ktorá bola priznaná ostatným podnikom, najmä skupinám Bong a Hamelin. Táto diskriminacná úprava základných súm mala za následok, ze upravená základná suma zalobkýn predstavovala 9,7 % ich celkového obratu, zatial co upravené základné sumy skupín Bong a Hamelin predstavovali iba 4,7 % a 4,5 % ich príslusných celkových obratov. Tieto rôzne odchýlky od hranice 10 % celkového obratu sú výsledkom nerovného vázenia velkosti a hospodárskej sily jednotlivých uvedených podnikov, urcených v závislosti od ich príslusných celkových obratov - teda 121 miliónov eur v prípade zalobkýn; 296 miliónov eur, pokial ide o skupinu Bong, a 501 miliónov eur v prípade skupiny Hamelin -, co je v rozpore s clánkom 23 ods. 2 nariadenia c. 1/2003 a nie je objektívne odôvodnené ani relatívnou váhou neupravených základných súm zalobkýn, skupín Bong a Hamelin, ani potrebou znízit dané základné sumy tesne pod hranicu 10 %, co by odôvodnilo znízenie iba o 75 % v prípade skupiny Bong a o 67 % v prípade skupiny Hamelin. 89 Zalobkyne subsidiárne uvádzajú, ze pokuta, ktorá im bola ulozená, je diskriminacná aj z hladiska upravených základných súm podla bodu 37 usmernení, najmä v súvislosti s touto sumou skupiny GPV, voci ktorej bola uplatnená sadzba znízenia na úrovni 98 % jej základnej sumy, v porovnaní iba s 90 % v prípade zalobkýn, na základe coho jej upravená základná suma predstavovala iba 2 % jej neupravenej základnej sumy. Naproti tomu upravená základná suma zalobkýn predstavovala 10 % ich neupravenej základnej sumy, teda pätkrát viac nez v prípade skupiny GPV, hoci neupravené základné sumy zalobkýn a skupiny GPV boli velmi podobné. 90 Vseobecný súd povazuje za vhodné posúdit v prvom rade dôvodnost právnych predpokladov výhrad uvádzaných zalobkynami s ohladom na kritériá uznané judikatúrou, najmä pokial ide o dodrziavanie zásady rovnosti zaobchádzania a uplatnovania hranice 10 % celkového obratu, stanovenej v clánku 23 ods. 2 druhom pododseku nariadenia c. 1/2003. V druhom rade preskúma, ci metóda úpravy základných súm pokút, tak ako je vysvetlená v napadnutom rozhodnutí, je v súlade s týmito kritériami a predovsetkým s tými, ktoré upravujú zásadu rovnosti zaobchádzania. 3. Pripomenutie judikatúry 91 Zásada rovnosti zaobchádzania predstavuje vseobecnú zásadu práva Únie, zakotvenú clánkami 20 a 21 Charty. Podla ustálenej judikatúry, ktorá je tiez uplatnitelná v práve hospodárskej sútaze, táto zásada vyzaduje, aby sa s porovnatelnými situáciami nezaobchádzalo rozdielne a s rozdielnymi situáciami rovnako, ak takýto postup nie je objektívne odôvodnený (pozri rozsudky z 11. júla 2013, Team Relocations a i./Komisia, [110]C-444/11 P, neuverejnený, [111]EU:C:2013:464, bod [112]186 a citovanú judikatúru, a z 12. novembra 2014, Guardian Industries a Guardian Europe/Komisia, [113]C-580/12 P, [114]EU:C:2014:2363, bod [115]51 a citovanú judikatúru). 92 Predpokladom porusenia zásady rovnosti zaobchádzania z dôvodu rozdielneho zaobchádzania je, ze uvedené situácie sú porovnatelné vzhladom na vsetky okolnosti, ktoré ich charakterizujú. Okolnosti, ktoré charakterizujú rozdielne situácie a tým ich porovnatelný charakter, je potrebné urcit a posúdit najmä s ohladom na predmet a ciel aktu Únie, ktorý vytvára predmetný rozdiel. Pritom treba okrem iného zohladnit zásady a ciele oblasti, do ktorej patrí predmetné opatrenie (pozri rozsudok z 11. júla 2013, Team Relocations a i./Komisia, [116]C-444/11 P, neuverejnený, [117]EU:C:2013:464, bod [118]187 a citovanú judikatúru). Judikatúra v tejto súvislosti spresnuje, ze Komisia musí v kazdom jednotlivom prípade a vzhladom na jeho kontext, ako aj ciele, ktoré sleduje systém sankcií zavedený nariadením c. 1/2003, posúdit sledovaný dosah na dotknutý podnik, a to najmä tým, ze zohladní obrat, ktorý odráza jeho skutocnú hospodársku situáciu pocas obdobia, ked dochádzalo k poruseniu (rozsudky z 12. novembra 2014, Guardian Industries a Guardian Europe/Komisia, [119]C-580/12 P, [120]EU:C:2014:2363, bod [121]53, a z 19. marca 2015, Dole Food a Dole Fresh Fruit Europe/Komisia, [122]C-286/13 P, [123]EU:C:2015:184, bod [124]144 a citovaná judikatúra). 93 V tejto súvislosti judikatúra uznáva, ze na úcely urcenia výsky pokuty je dovolené prihliadat tak na celkový obrat podniku, ktorý poukazuje, hoci priblizne a neúplne, na velkost podniku a jeho ekonomickú silu, ako aj na cast tohto obratu, ktorý je dosiahnutý z tovarov tvoriacich predmet porusenia, a teda ktorý môze napovedat o rozsahu porusenia. Cast celkového obratu pochádzajúca z predaja výrobkov, ktoré sú predmetom porusenia, môze najlepsie odrázat hospodársky význam tohto porusenia (pozri v tomto zmysle rozsudky z 12. novembra 2014, Guardian Industries a Guardian Europe/Komisia, [125]C-580/12 P, [126]EU:C:2014:2363, body [127]54 a [128]59; z 19. marca 2015, Dole Food a Dole Fresh Fruit Europe/Komisia, [129]C-286/13 P, [130]EU:C:2015:184, body [131]145 a [132]149, a z 1. februára 2018, Kühne + Nagel International a i./Komisia, [133]C-261/16 P, neuverejnený, [134]EU:C:2018:56, bod [135]81). 94 V súlade s touto judikatúrou bod 13 usmernení uvádza, ze "pri stanovení základnej výsky ulozenej pokuty bude Komisia vychádzat z hodnoty predaja tovaru alebo sluzieb podniku, s ktorými porusenie priamo alebo nepriamo... súvisí v príslusnej geografickej oblasti v rámci EHP". V bode 6 tých istých usmernení sa spresnuje, ze "kombinácia hodnoty predaja v súvislosti s porusením a trvaním [porusenia] sa povazuje za vhodnú hodnotu na vyhodnotenie ekonomického významu porusenia, ako aj relatívneho podielu kazdého podniku na porusení" (pozri v tomto zmysle rozsudky z 12. novembra 2014, Guardian Industries a Guardian Europe/Komisia, [136]C-580/12 P, [137]EU:C:2014:2363, bod [138]56; z 19. marca 2015, Dole Food a Dole Fresh Fruit Europe/Komisia, [139]C-286/13 P, [140]EU:C:2015:184, bod [141]147, a z 1. februára 2018, Kühne + Nagel International a i./Komisia, [142]C-261/16 P, neuverejnený, [143]EU:C:2018:56, bod [144]65 a citovanú judikatúru). 95 Okrem toho z judikatúry vyplýva, ze hoci clánok 23 ods. 2 nariadenia c. 1/2003 ponecháva Komisii sirokú mieru volnej úvahy, obmedzuje jej výkon tým, ze zavádza objektívne kritériá, ktoré Komisia musí dodrziavat. Pokuta, ktorá môze byt podniku ulozená, tak má na jednej strane vycíslitelnú a absolútnu hornú hranicu, takze maximálna výska pokuty, ktorú mozno danému podniku ulozit, je vopred urcitelná. Na druhej strane výkon tejto právomoci volnej úvahy je obmedzený aj pravidlami, ktoré Komisia sama vypracovala, najmä v usmerneniach (pozri v tomto zmysle rozsudky z 18. júla 2013, Schindler Holding a i./Komisia, [145]C-501/11 P, [146]EU:C:2013:522, bod [147]58; z 19. marca 2015, Dole Food a Dole Fresh Fruit Europe/Komisia, [148]C-286/13 P, [149]EU:C:2015:184, bod [150]146, a zo 7. septembra 2016, Pilkington Group a i./Komisia, [151]C-101/15 P, [152]EU:C:2016:631, bod [153]37). 96 Pokial ide o uplatnenie clánku 23 ods. 2 druhého pododseku nariadenia c. 1/2003, z ustálenej judikatúry vyplýva, ze iba konecná suma ulozenej pokuty musí respektovat maximálnu hranicu 10 % obratu stanovenú týmto ustanovením a ze toto ustanovenie nezakazuje Komisii dospiet pocas rozlicných etáp stanovenia výsky pokuty k predbeznej sume, ktorá je vyssia ako táto hranica, ak napokon konecná výska ulozenej pokuty neprekrocí uvedenú hranicu. Zdá sa, pokial ide o výpocet, ze konecná výska pokuty musí byt znízená o sumu prevysujúcu túto hornú hranicu, pricom skutocnost, ze urcité faktory, ako je závaznost a dlzka trvania porusenia, sa neodrazia úcinným spôsobom na výske ulozenej pokuty, je jednoducho len dôsledkom uplatnenia tejto hornej hranice na konecnú sumu. Úcelom predmetnej hornej hranice je zabránit ulozeniu takých pokút, pri ktorých je zrejmé, ze podniky vzhladom na ich velkost determinovanú ich celkovým obratom, hoci len priblizným a neúplným spôsobom, ich nebudú schopné uhradit. Ide teda o hranicu jednotne uplatnovanú na vsetky podniky a premenlivú v závislosti od velkosti kazdého z nich, ktorá smeruje k vylúceniu pokuty nadmernej a neprimeranej výsky. Táto horná hranica má teda odlisný a autonómny ciel v porovnaní s kritériami závaznosti a dlzky trvania porusenia. Uvedená hranica má len jediný mozný dôsledok, a to ten, ze výska pokuty vypocítaná na základe týchto kritérií bude znízená na najvyssiu povolenú úroven. Jej uplatnenie znamená, ze dotknutý podnik v zásade neplatí pokutu, ktorú by bol inak povinný zaplatit v dôsledku posúdenia zalozeného na týchto kritériách (pozri v tomto zmysle rozsudky z 12. júla 2012, Cetarsa/Komisia, [154]C-181/11 P, neuverejnený, [155]EU:C:2012:455, body [156]80 az [157]84; zo 7. septembra 2016, Pilkington Group a i./Komisia, [158]C-101/15 P, [159]EU:C:2016:631, bod [160]36, a z 26. januára 2017, Mamoli Robinetteria/Komisia, [161]C-619/13 P, [162]EU:C:2017:50, body [163]83 a [164]84 a citovanú judikatúru). 97 Súdny dvor z toho vyvodil, ze stanovenie pokút pre vsetky sankcionované podniky, ktoré sa zúcastnili na rovnakom porusení, vo výske 10 % ich príslusných obratov, kedze toto stanovenie vyplýva len z uplatnenia hornej hranice stanovenej v clánku 23 ods. 2 druhom pododseku nariadenia c. 1/2003, nemôze predstavovat porusenie zásad proporcionality a rovnosti zaobchádzania. Rovnako pokial ide o ciel sledovaný touto hornou hranicou, okolnost, ze úcinné uplatnenie usmernení Komisiou vedie casto alebo pravidelne k tomu, ze výska ulozenej pokuty zodpovedá 10 % obratu, nemôze spochybnit zákonnost uplatnenia uvedenej hornej hranice (pozri v tomto zmysle rozsudok z 26. januára 2017, Mamoli Robinetteria/Komisia, [165]C-619/13 P, [166]EU:C:2017:50, body [167]85 a [168]86). V tom istom zmysle Vseobecný súd na jednej strane rozhodol, ze hranica 10 % celkového obratu podniku, ktorý porusil pravidlá hospodárskej sútaze, predstavuje iba pevný prah, a na druhej strane, ze samotná skutocnost, ze pokuta, ktorá bola ulozená tomuto podniku, sa priblizuje k danej hranici, zatial co toto percento je pri ostatných úcastníkoch kartelu nizsie, nemôze predstavovat porusenie zásady rovnosti zaobchádzania alebo proporcionality, tento dôsledok je totiz vnútorne spätý s výkladom, ze horná hranica 10 % je jednoduchým pevným prahom, ktorý sa pouzije po prípadnom znízení výsky pokuty z dôvodu polahcujúcich okolností alebo zásady proporcionality (pozri v tomto zmysle rozsudok z 12. decembra 2012, Novácke chemické závody/Komisia, [169]T-352/09, [170]EU:T:2012:673, body [171]161 az [172]163 a citovanú judikatúru). 98 Bolo tiez rozhodnuté, ze pokial ide o urcenie výsky pokuty, uplatnenie rôznych metód výpoctu nemôze viest k diskriminácii medzi podnikmi, ktoré sa zúcastnili na karteli alebo na zosúladenom postupe v rozpore s clánkom 101 ods. 1 ZFEÚ (pozri v tomto zmysle rozsudky z 19. júla 2012, Alliance One International a Standard Commercial Tobacco/Komisia, [173]C-628/10 P a C-14/11 P, [174]EU:C:2012:479, bod [175]58, a z 11. júla 2013, Ziegler/Komisia, [176]C-439/11 P, [177]EU:C:2013:513, bod [178]133 a citovanú judikatúru). 99 Napokon, ako uznal Vseobecný súd vo svojom rozsudku z 20. mája 2015, Timab Industries a CFPR/Komisia ([179]T-456/10, [180]EU:T:2015:296, bod [181]74), potvrdenom rozsudkom z 12. januára 2017, Timab Industries a CFPR/Komisia ([182]C-411/15 P, [183]EU:C:2017:11), tieto zásady vyplývajúce z judikatúry sa uplatnujú mutatis mutandis na výpocet pokút ulozených v rámci konania o urovnaní. 4. O dôvodnosti právnych predpokladov uvádzaných výhrad 100 Zo zásad vyplývajúcich z judikatúry pripomenutých v bodoch 91 az 99 vyssie vyplýva, ze na úcely kontroly dodrziavania zásady rovnosti zaobchádzania v prejednávanej veci treba rozlisovat na jednej strane medzi obligatórne rovnocenným urcením základnej sumy pokút, ktoré majú byt ulozené dotknutým podnikom, a na druhej strane uplatnením hranice 10 % voci daným podnikom podla clánku 23 ods. 2 druhého pododseku nariadenia c. 1/2003, ktorá sa môze lísit v závislosti od ich príslusných celkových obratov. 101 Hoci je pravda, ze Komisia si môze oprávnene zvolit, tak ako to urobila v prejednávanej veci, metódu výpoctu základnej sumy, ktorá sa zakladá na hodnote predajov uskutocnených v priebehu celého roku, ktorý spadá do doby trvania porusenia, teda v roku 2007 v pôvodnom rozhodnutí, na úcely urcenia hospodárskeho významu porusenia, ako aj relatívnej váhy kazdého podniku, ktorý sa na nom zúcastnil (pozri judikatúru citovanú v bodoch 93 a 94 vyssie), je povinná v tomto kontexte dodrziavat zásadu rovnosti zaobchádzania. Naproti tomu uplatnenie hranice 10 % na urcenie konecnej sumy pokút nie je v zásade závislé ani od tohto hospodárskeho významu porusenia, ani od relatívnej váhy kazdého zúcastneného podniku, ani závaznosti ci doby trvania daného nou spáchaného porusenia, ale má cisto automatický charakter, ktorý je spätý výlucne s jej celkovým obratom, na základe coho podla judikatúry toto uplatnenie nemôze mat za následok najmä porusenie zásady rovnosti zaobchádzania. Naopak, vzhladom na jej ciel - odlisný a samostatný vo vztahu k cielu kritérií závaznosti a doby trvania porusenia - ako maximálnej predvídatelnej a jednotne uplatnovanej hranice sledujúcej zabezpecenie toho, aby podnikom neboli ulozené nadmerné pokuty neprimerané ich velkosti a platobnej schopnosti, jej automatické uplatnovanie je ipso facto v súlade so zásadou rovnosti zaobchádzania (pozri judikatúru citovanú v bodoch 96 a 97 vyssie). 102 Treba pripomenút, ze zalobkyne v prejednávanej veci nespochybnujú uplatnenie hranice 10 % ako také, ani ako pevný prah konecných pokút ulozených dotknutým podnikom a ani ako výnimocné nápravné kritérium v predbeznom stádiu ich výpoctu, a síce v rámci urcenia základných súm na úcely ich znízenia pod túto hranicu. Ako správne uvádza Komisia, v priebehu správneho konania zalobkyne na úcely zohladnenia ich "jednovýrobkového" charakteru dokonca výslovne poziadali o výnimocnú úpravu ich základnej sumy podla bodu 37 usmernení (pozri bod 9 vyssie). Zalobkyne v tejto súvislosti ani nespochybnujú okolnost, ze Komisia sa inspirovala metódou uvedenou v rozsudku zo 16. júna 2011, Putters International/Komisia ([184]T-211/08, [185]EU:T:2011:289, bod [186]80), s cielom zohladnit najmä "jednovýrobkový" charakter dotknutých podnikov, samozrejme s výnimkou skupiny Hamelin, ako aj slabsej úcasti skupiny Mayer-Kuvert na protiprávnom konaní, na úcely zabezpecenia, aby sa z toho vyplývajúca polahcujúca okolnost prejavila na konecnej sume pokuty, ktorá im má byt ulozená (odôvodnenia 11 az 13 napadnutého rozhodnutia). 103 Naproti tomu zalobkyne v rámci prvej casti tohto zalobného dôvodu spochybnujú najmä jednak spôsob, akým Komisia vykonala túto úpravu základných súm, ako aj jej výsledky - pokial ide o odchýlky od hranice 10 % -, ktoré sú voci nim diskriminacné. 104 V tejto súvislosti treba na úvod konstatovat, ze Komisia nie je oprávnená tvrdit, ze výsledok uplatnenia hranice 10 % v tomto predbeznom stádiu výpoctu pokút, ktoré majú byt ulozené, vedie ipso facto k výsledkom, ktoré sú v súlade so zásadou rovnosti zaobchádzania, kedze zohladnuje rozdiely medzi sumami celkových obratov vsetkých dotknutých podnikov. Ak si totiz Komisia vyberie, tak ako v prejednávanej veci, v rámci svojej právomoci volnej úvahy podla bodu 37 usmernení, ze zohladní hranicu 10 % výnimocne uz v stádiu predbezného výpoctu pokút na úcely úpravy základných súm, robí tak mimo oblasti pôsobnosti stricto sensu clánku 23 ods. 2 druhého pododseku nariadenia c. 1/2003, na základe coho zásady vyplývajúce z judikatúry pripomenuté v bodoch 96 a 97 vyssie sa nemôzu ako také uplatnit. Na rozdiel od toho, co tvrdí, vychádzajúc z hranice 10 % mimo jej formálneho právneho rámca na úcely jej pouzitia ako kritéria rozlisovania ci odstupnovania pokút v predbeznom stádiu, tento jej prístup môze viest k výsledkom, ktoré odporujú zásade rovnosti zaobchádzania najmä s ohladom na ciele ulozenia sankcie a odstrasenia späté s kritériami závaznosti a doby trvania porusenia. 105 Treba teda posúdit, ci Komisia respektovala zásadu rovnosti zaobchádzania v kontexte úpravy základných súm pokút pri pouzití metódy uvedenej v rozsudku zo 16. júna 2011, Putters International/Komisia ([187]T-211/08, [188]EU:T:2011:289, bod [189]80). Na tento úcel treba vzhladom na judikatúru citovanú v bode 92 vyssie overit, ci sa dotknuté podniky, najmä zalobkyne na jednej strane a skupiny Bong, Hamelin (prvá cast) a GPV (druhá cast) na druhej strane, nachádzali v rovnakých alebo porovnatelných situáciách, ci sa s týmito situáciami zaobchádzalo rovnako, alebo rozdielne a ci bolo prípadné rozdielne zaobchádzanie objektívne odôvodnené. 5. O porovnatelnosti predmetných situácií, o rovnakom alebo rozdielnom zaobchádzaní s nimi a o objektívne odôvodnenom charaktere tohto zaobchádzania a) Úvodné pripomienky 106 Na úcely posúdenia porovnatelnosti alebo rozdielnosti individuálnych situácií dotknutých podnikov treba vziat do úvahy relevantné údaje, ako aj postupy výpoctu vykonané Komisiou v pôvodnom a napadnutom rozhodnutí na úcely urcenia a úpravy základných súm pokút, uvedených v nasledujúcej tabulke: Podnik Hodnota predaja v EUR v roku 2007 Koeficient závaznosti Dlzka trvania (roky) Dodatocná suma Základná suma EUR Pomer výrobok/obrat Úprava/ Znízenie Upravená základná suma Bong 140 000 000 15 % 4,5 15 % 115 500 000 80 % 88 % 13 860 000 ... GPV 125 086 629 15 % 4,5 15 % 103 196 000 93 % 98 % 2 063 920 Hamelin 185 521 000 15 % 4,416 15 % 150 717 000 17 % 85 % 22 607 550 Mayer-Kuvert 70 023 181 15 % 4,5 15 % 57 769 000 76 % 88 % 6 932 280 Printeos... 143 316 000 15 % 4,5 15 % 118 235 000 90 % 90 % 11 823 500 107 Z uvedenej tabulky vyplýva, ze na úcely urcenia základných súm pokút pred ich úpravou (dalej len "neupravené základné sumy") Komisia nálezite zohladnila rozdiely medzi hodnotami predajov, ktoré dosiahli dotknuté podniky, ako aj rozdiely, ktoré sa týkali doby ich úcasti na porusení (4,5 roka s výnimkou skupiny Hamelin so 4,416 roka), aby na ne uplatnila rovnakú metódu výpoctu tak, ze ich vynásobila rovnakým koeficientom závaznosti (15 %) a pripocítala k nim dodatocnú sumu urcenú tým istým percentom (15 %) v súlade s bodmi 13, 21 a 25 usmernení. 108 Preto s ohladom na sankcný ciel clánku 23 ods. 3 nariadenia c. 1/2003 a usmernení, ako aj na uplatnenie rovnakej metódy výpoctu voci nim v tomto stádiu sa zalobkyne a ostatné podniky nachádzali v porovnatelných situáciách na úcely výpoctu ich pokút. Vzhladom na tento ciel ulozenia sankcie a najmä odstrasenia, ktorý závisí od velkosti a hospodárskej sily dotknutých podnikov, je totiz rozdiel medzi hodnotami predajov v zásade vhodným rozlisovacím kritériom, kedze odráza hospodársky význam predmetného porusenia, ako aj relatívnu váhu kazdého podniku zúcastneného na tomto porusení, a preto predstavuje dôlezitý predpoklad správneho uplatnenia zásady rovnosti zaobchádzania pri výpocte základných súm (pozri judikatúru citovanú v bodoch 93 a 94 vyssie). 109 Treba teda uzavriet, ze neupravené základné sumy boli v prejednávanej veci urcené v súlade so zásadou rovnosti zaobchádzania. 110 Treba vsak overit, ci Komisia spôsobom, akým výnimocne upravila základné sumy na základe bodu 37 usmernení, zaobchádzala rovnako s rozdielnymi situáciami alebo rozdielne s rovnakými ci porovnatelnými situáciami. b) O rovnocennej úprave základných súm pokút 1) O metóde úpravy uvedenej v napadnutom rozhodnutí 111 Treba pripomenút, ze Komisia priznala odlisné sadzby znízenia zalobkyniam (90 %), skupinám Bong (88 %), Hamelin (85 %) a GPV (98 %), ktoré s výnimkou prípadu zalobkýn nezodpovedali pomerom výrobok/obrat týchto podnikov, cize 90 %, pokial ide o zalobkyne, 80 % v prípade skupiny Bong, 17 % pre skupinu Hamelin a 93 % pre skupinu GPV (pozri odôvodnenia 15 az 17 napadnutého rozhodnutia). 112 Ciele, dôvody a metóda výpoctu, na ktorých sa zakladá úprava základných súm vykonaná Komisiou, sú uvedené v odôvodneniach 10 az 22 a 57 az 62 napadnutého rozhodnutia (pozri bod 31 a nasledujúce vyssie), co predstavuje zmenené a doplnené, ci dokonca nové odôvodnenie vo vztahu k tomu, ktoré bolo uvedené v pôvodnom rozhodnutí a viedlo k jeho zruseniu rozsudkom z 13. decembra 2016, Printeos a i./Komisia ([190]T-95/15, [191]EU:T:2016:722). 113 Z odôvodnenia 15 napadnutého rozhodnutia tak vyplýva, ze Komisia najprv upravila základné sumy, pricom zohladnila cast hodnoty predaja výrobku, ktorého sa týkal kartel, vo vztahu k celkovému obratu kazdého z podnikov, co nazýva pomer výrobok/obrat. Podla Komisie cielom týchto úprav bolo tiez zabezpecit, aby upravené pokuty vzdy odrázali závaznost porusenia ako celku bez skreslenia relatívnej váhy príslusných základných súm uvedených podnikov, ktorá zodpovedala ich porovnatelnej úcasti na karteli. Tento pomer výrobok/obrat bol vypocítaný na základe celkových obratov z predajov výrobku, ktorého sa týkal kartel (obálky), vo vztahu k celkovému celosvetovému obratu kazdého z týchto podnikov v roku 2012. Ako vyplýva z tabulky A uvedenej v odôvodnení 22 napadnutého rozhodnutia, podniku s vyssím pomerom výrobok/obrat bola priznaná vyssia alebo rovnaká sadzba znízenia ako tá, ktorá bola priznaná podniku s nizsím pomerom výrobok/obrat (odôvodnenie 16 napadnutého rozhodnutia). 114 Treba uviest, ze iba Hamelin po postúpení svojich zariadení na výrobu obálok nevykazovala predaje výrobku, ktorého sa týkal kartel, v roku 2012, na základe coho bol jej pomer výrobok/obrat odhadovaný na základe porovnania jej obratu za rok 2012 s predajmi výrobku, ktorého sa týkal kartel, uskutocnenými v danom roku jej bývalou dcérskou spolocnostou. Okrem toho bolo uvedené, ze skupine GPV, ktorá mala najvyssí pomer výrobok/obrat, bolo priznané znízenie na úrovni 98 %, ktoré bolo potrebné na úcely toho, aby sa jej obrat dostal pod hranicu 10 %. Z tohto dôvodu sa na ostatné podniky uplatnili menej významné znízenia, urcené individuálne a odrázajúce príslusné pomery výrobok/obrat, ako aj relatívnu váhu základných súm, ktoré im boli stanovené (odôvodnenie 17 napadnutého rozhodnutia). 115 Podla Komisie by lineárne znízenie zalozené na individuálnych pomeroch výrobok/obrat viedlo k neodôvodneným výsledkom a skreslilo by relatívnu váhu základných súm. Podla tohto prístupu by napríklad skupine Mayer-Kuvert s pomerom výrobok/obrat na úrovni 76 % bola základná suma upravená na vyssiu úroven, nez je upravená základná suma zalobkýn s pomerom výrobok/obrat 90 %, zatial co ich základná suma pred úpravou bola viac nez dvojnásobkom danej sumy skupiny Mayer-Kuvert. Pouzitá metóda sa teda z dôvodov spravodlivého zaobchádzania snazila obnovit rovnováhu medzi upravenými základnými sumami priznaním individuálnych znízení odrázajúcich nielen pomery výrobok/obrat, ale aj porovnatelný charakter úcasti dotknutých podnikov na karteli, tak ako vyplýva z neupravených základných súm (odôvodnenie 18 napadnutého rozhodnutia). 116 Komisia napokon spresnuje, ze hoci mala Hamelin pomer výrobok/obrat podstatne nizsí nez ostatné podniky, bolo potrebné znízit aj jej pokutu na úcely zohladnenia skutocnosti, ze jej úloha v karteli bola podobná ako úloha uvedených podnikov. Vzhladom na jej pomer výrobok/obrat bolo znízenie základnej sumy skupiny Hamelin najmenej významné v porovnaní s tými, ktoré boli priznané vsetkým ostatným podnikom (odôvodnenie 19 napadnutého rozhodnutia). Ak by Komisia zalozila znízenia iba na pomere výrobok/obrat dotknutých podnikov, skupine Hamelin by nebolo priznané znízenie a jej základná suma by bola priblizne o 1275 % vyssia nez upravená základná suma zalobkýn, zatial co hodnota predajov skupiny Hamelin bola iba o 30 % vyssia nez hodnota predajov zalobkýn (odôvodnenie 20 napadnutého rozhodnutia). Vyplýva z toho, ze stanovenie základnej sumy pokuty urcenej skupine Hamelin odráza jej porovnatelnú úcast na karteli, ako aj závaznost a dobu trvania porusenia a má dostatocne odstrasujúci charakter (odôvodnenie 21 napadnutého rozhodnutia). 117 S ohladom na vyssie uvedené treba zohladnit nasledujúce skutocnosti, ktoré Komisiu v pôvodnom a napadnutom rozhodnutí viedli k výnimocnej úprave základných súm pokút, ktoré mali byt ulozené dotknutým podnikom: - potreba stanovit sadzbu znízenia, na základe ktorej klesne základná suma pod hranicu 10 % celkového obratu, - urcenie sadzby znízenia, najmä v závislosti na pomere výrobok/obrat dotknutých podnikov v roku 2012, ale nie lineárnym spôsobom (kedze vyssí pomer výrobok/obrat viedol k významnejsej sadzbe znízenia, referencným bodom bola GPV s pomerom výrobok/obrat na úrovni 93 % s priznanou sadzbou znízenia o 98 %), - obnovenie rovnováhy medzi upravenými základnými sumami priznaním individuálnych sadzieb znízení odrázajúcich nielen pomery výrobok/obrat, ale aj porovnatelný charakter úcasti dotknutých podnikov na karteli, tak ako vyplýva z neupravených základných súm, - v prípade skupiny Hamelin urcenie najnizsej sadzby znízenia na úrovni 85 % podla pomeru výrobok/obrat iba 17 %, ktorý bol odhadnutý na základe zohladnenia predajov jej bývalej dcérskej spolocnosti v roku 2012, a na úcely potreby obnovit z dôvodov spravodlivého zaobchádzania rovnováhu jej upravenej základnej sumy s danými sumami ostatných podnikov (kedze znízenie len na základe pomeru výrobok/obrat vedie k základnej sume, ktorá je asi o 1275 % vyssia nez upravená základná suma zalobkýn, zatial co hodnota predajov skupiny Hamelin bola iba o 30 % vyssia nez hodnota predajov zalobkýn). 2) O zákonnosti zásad a cielov, ktorými sa riadila úprava základných súm 118 Pokial ide o nelineárne znízenie základných súm pokút, ktoré mali byt ulozené dotknutým podnikom, zalozené na rozdielnych pomeroch výrobok/obrat, zalobkyne Komisii predovsetkým vycítajú, ze priznala, najmä skupine Bong, sadzbu znízenia na úrovni 88 %, takmer v takom rozsahu, ako bola priznaná v ich prospech (90 %), hoci pomer výrobok/obrat skupiny Bong bol 80 %, teda o 10 % nizsí nez ich pomer (90 %). Vyvodzujú z toho, ze sadzba znízenia, ktorá im mala byt priznaná, mala byt vyssia na úcely dodrzania zásady rovnosti zaobchádzania. Rovnako, v rozpore s touto zásadou je tiez skutocnost, ze takto upravená základná suma najmä v prípade skupiny Bong predstavuje iba 4,7 % jej celkového obratu, pricom upravená základná suma zalobkýn zodpovedala 9,7 % ich celkového obratu. 119 Vzhladom vsak na to, ze Komisia nestanovila sadzbu znízenia výlucne alebo schematicky na základe týchto rôznych pomerov výrobok/obrat, zalobkyne nie sú oprávnené uvádzat, ze z toho nevyhnutne vyplýva nesprávne porovnávacie posúdenie, ci dokonca nerovnost zaobchádzania v ich neprospech. Faktom zostáva, ze na úcely porovnania predmetných situácií je nevyhnutné vychádzat z jednotlivých neupravených základných súm, ktoré boli urcené pri dodrzaní zásady rovnosti zaobchádzania pri súcasnom nálezitom zohladnení závaznosti spáchaného porusenia a ciela ulozenia sankcie a odstrasenia (pozri body 107 a 108 vyssie). Na tento úcel treba overit, ci výsledky jednotlivých úprav daných základných súm s pomocou pomerov výrobok/obrat nadalej preukazujú dostatocnú väzbu s relevantnými kritériami clánku 23 ods. 3 nariadenia c. 1/2003 a usmernení, predovsetkým so závaznostou porusenia a cielom ulozenia sankcie a odstrasenia, ktorých posúdenie závisí najmä od velkosti a hospodárskej sily dotknutých podnikov. 120 V tomto smere treba pripomenút, ze zalobkyne nespochybnujú zohladnenie pomeru výrobok/obrat v súvislosti so vsetkými dotknutými podnikmi na úcely úpravy ich základných súm pod hranicu 10 % ich celkových obratov, ale iba nelineárne urcenie sadzby znízenia, údajne v neprospech zalobkýn, na základe daných pomerov a s cielom zachovat rovnováhu medzi jednotlivými pokutami, v závislosti od závaznosti úcasti kazdého z dotknutých podnikov, pri súcasnom zabezpecení, ze upravené základné sumy nepresiahnu hranicu 10 % celkového obratu (pozri bod 117, druhú a tretiu zarázku vyssie). Treba vsak konstatovat, ze uplatnenie tejto metódy viedlo na jednej strane k tomu, ze zalobkyniam bolo priznané výraznejsie znízenie, pokial ide o percentuálny podiel základnej sumy (90 %), nez to, ktoré bolo priznané skupinám Bong (88 %) a Hamelin (85 %), s ktorými sa zalobkyne porovnávajú, a na druhej strane, ze relatívna váha konecnej pokuty ulozenej zalobkyniam mierne klesla a ich relatívne postavenie v klasifikácii dotknutých podnikov, v zostupnom poradí podla výsky ulozených pokút, sa zlepsilo, kedze následkom úpravy základných súm sa posunuli z druhého na tretie miesto. Okrem toho, ako správne uvádza Komisia, ak by sa obmedzila na uplatnenie danej hranice 10 %, ako je stanovené v clánku 23 ods. 2 druhom pododseku nariadenia c. 1/2003, ako jediného pevného prahu na úcely postupu výpoctu pokút, teda bez predbeznej úpravy základných súm zalozenej najmä na pomeroch výrobok/obrat, pokuta ulozená zalobkyniam by bola vyssia, presnejsie, druhá najvyssia namiesto tretej najvyssej spomedzi pokút ulozených vsetkým dotknutým podnikom. 121 Rovnako, v rámci výkonu svojej právomoci volnej úvahy podla odseku 37 usmernení, ziadaného samotnými zalobkynami, Komisia v zásade mohla na tomto základe oprávnene prijat metódu nelineárnej úpravy základných súm na úcely zohladnenia potreby, aby tieto sumy nadalej odrázali porovnatelnú úcast dotknutých podnikov na karteli, ako aj relatívnu váhu neupravených základných súm, ktoré im boli stanovené. Ako bolo v podstate uvedené v odôvodneniach 17 az 19 napadnutého rozhodnutia, s ohladom na základné kritériá upravujúce stanovenie výsky pokút, a síce kritériá závaznosti a doby trvania porusenia stanovené v clánku 23 ods. 3 nariadenia c. 1/2003, bolo nevyhnutné udrzat dostatocne silný vztah medzi upravenými základnými sumami na jednej strane a neupravenými základnými sumami na druhej strane, kedze tieto druhé boli urcené s ohladom na tieto kritériá a najmä velkost a hospodársku silu dotknutých podnikov na úcely zabezpecenia dostatocného odstrasujúceho úcinku sankcií (pozri bod 119 vyssie). Naproti tomu lineárne a schematické znízenie základných súm, zalozené len na pomeroch výrobok/obrat, by nezabezpecilo tento výsledok, ale malo by najmä za následok, predovsetkým v prípade skupín Bong a Mayer-Kuvert, stanovenie upravených základných súm, ktoré sú výrazne vyssie nez dané sumy zalobkýn, hoci neupravené základné sumy týchto podnikov boli nizsie nez v prípade zalobkýn. 122 V tejto súvislosti treba spresnit, ze na rozdiel od toho, co tvrdia zalobkyne, pomer výrobok/obrat, ako skôr neobvyklý koeficient výpoctu kombinujúci hodnotu predajov a sumu celkového obratu, sám osebe na rozdiel od kritéria hodnoty predajov ako takého nepredstavuje ani vhodné kritérium na odrázanie velkosti a hospodárskej sily podniku, a teda hospodárskeho významu jeho úcasti na porusení (pozri analogicky judikatúru citovanú v bode 93 vyssie), ani kritérium rozhodujúce na úcely urcenia výsky pokuty. Ak by to tak bolo, vyssí pomer výrobok/obrat by mohol dokonca odôvodnit zodpovedajúce zvýsenie základnej sumy pokuty na úcely lepsieho odzrkadlenia tejto velkosti a hospodárskej sily a splnenia ciela ulozenia sankcie a odstrasenia. Komisia sa vsak v prejednávanej veci obmedzila na pouzitie tohto pomeru ako pomoci pri úprave smerom nadol, dokonca sledovala opacný prístup, priznajúc podnikom disponujúcim týmto vyssím pomerom výraznejsiu sadzbu znízenia, hoci nelineárnym spôsobom, pri súcasnom zohladnení potreby zabezpecit rovnováhu medzi základnými sumami upravenými na základe relatívnej váhy dotknutých podnikov pri spáchaní porusenia. V tomto kontexte zalobkyne neuznávajú relevantnost sumy celkového obratu ako kritéria zobrazujúceho velkost a hospodársku silu podniku (pozri bod 88 vyssie), kedze judikatúra uvedená v bode 93 vyssie jasne stanovila, ze hodnota predajov výrobku, ktorého sa týkal kartel, bola vhodnejsím kritériom na tento úcel, ktorý sa navyse musí z dôvodov uvedených v bodoch 119 a 121 vyssie odrázat v základných sumách pokút, ktoré majú byt ulozené. Preto uz len z týchto dôvodov nemozno súhlasit s tvrdením zalobkýn, podla ktorého metóda úpravy, ktorú si zvolila Komisia, viedla k výsledkom, ktoré nemajú vztah k velkosti a hospodárskej sile (pozri bod 72 vyssie) a sú diskriminacné v rozsahu, v akom predstavujú rôzne odchýlky od hranice 10 % celkového obratu. 123 Naopak, Komisia sa v prejednávanej veci snazila zachovat rovnováhu medzi upravenými základnými sumami na jednej strane a relatívnou váhou úcasti dotknutých podnikov na porusení a potrebou zabezpecit dostatocný odstrasujúci úcinok pokút na strane druhej, a to urcením nelineárnym spôsobom individuálnych sadzieb znízenia na úcely zabezpecenia, aby tieto sumy neprekrocili hranicu 10 %, ale stále odrázali porovnatelný charakter úcasti uvedených podnikov na danom porusení, urcenom podla ich velkosti a hospodárskej sily. 124 Vyplýva z toho, ze skutocnost, ze Komisia zohladnila individuálne sadzby znízenia, zalozené nielen na príslusných pomeroch výrobok/obrat dotknutých podnikov, ale aj na potrebe zachovat dostatocnú väzbu medzi upravenými základnými sumami na jednej strane a relatívnou váhou ich úcasti na karteli a potrebou zabezpecit dostatocne odstrasujúci úcinok pokút, ako sa odrázajú v neupravených základných sumách, na druhej strane, predstavuje s ohladom na kritériá a ciele clánku 23 ods. 3 nariadenia c. 1/2003 rovnaké zaobchádzanie s porovnatelnými situáciami v zmysle zásady rovnakého zaobchádzania. Okrem ciela znízenia základných súm pod hranicu 10 % sa tento prístup totiz snazil zobrazit v upravených základných sumách tak závaznost porusenia, meranú podla velkosti a hospodárskej sily dotknutých podnikov, ako aj odstrasujúci úcinok sankcie, odrázajúci sa v neupravených základných sumách, ktoré sa zakladali na hodnotách predajov výrobku, ktorého sa týkal kartel. Naproti tomu lineárne a schematické znízenie základných súm len v závislosti na pomere výrobok/obrat, ktoré nepredstavuje práve vhodné kritérium na zobrazenie velkosti a hospodárskej sily dotknutých podnikov, by nezabezpecilo zachovanie tejto väzby, ale práve naopak, mohlo by ho skreslit, ci dokonca úplne zrusit (pozri bod 122 vyssie). 125 S ohladom na tieto zásady a ciele, ktoré viedli úpravu základných súm pokút, ktoré majú byt ulozené dotknutým podnikom, treba presnejsím spôsobom posúdit, ci sa zalobkyne nachádzali v porovnatelných situáciách so skupinami Bong a Hamelin na jednej strane (prvá cast, v prvom rade) a so skupinou GPV na druhej strane (druhá cast, subsidiárne) a ci sa s týmito situáciami zaobchádzalo rovnako, alebo nie, a ci prípadné rozdielne zaobchádzanie bolo, alebo nebolo objektívne odôvodnené. c) O porovnaní so situáciou skupiny Bong 126 Vzhladom na predchádzajúce úvahy treba konstatovat, ze Komisia v podstate správne tvrdí (pozri bod 84 vyssie), ze hoci pomer výrobok/obrat skupiny Bong bol o 10 % nizsí nez v prípade zalobkýn, bolo potrebné zohladnit skutocnost, ze neupravená základná suma skupiny Bong bola trochu nizsia nez v prípade zalobkýn. Preto nezávisle na tomto rozdiele v príslusných pomeroch výrobok/obrat sa Komisia mohla oprávnene domnievat, ze nebolo odôvodnené stanovit upravené základné sumy zobrazujúce výrazne odlisné odchýlky. Základná suma skupiny Bong (13860000 eur) bola po úprave dokonca vyssia nez v prípade zalobkýn (11823500 eur), co preukazuje, ze sadzba znízenia na úrovni 90 % uplatnená na zalobkyne - vyssia nez sadzba 88 % uplatnená na skupinu Bong - im dokonca priniesla komparatívnu výhodu. Komisia sa teda domnievala, pricom sa nedopustila nesprávneho posúdenia, ze dodatocné znízenie upravenej základnej sumy zalobkýn, o ktoré ziadali, by malo za následok, ze by sa im priznala neprimeraná výhoda a ulozila pokuta, ktorá by nebola dostatocne odstrasujúca vo vztahu k porovnatelnej východiskovej situácii, prejavujúcej sa s ohladom na neupravené základné sumy urcené podla hodnoty predajov výrobku, ktorého sa týkal kartel. 127 Vyplýva z toho tiez, ze údajná existencia výraznej odchýlky medzi upravenými základnými sumami vo vztahu k hranici 10 % celkového obratu, teda 4,7 % pre skupinu Bong a 9,7 % pre zalobkyne, predstavuje iba výsledok rovnocennej úpravy posúdenej a potvrdenej v bodoch 120 az 125 vyssie, na základe coho výhrada vznesená v tomto smere musí byt zamietnutá ako nedôvodná. 128 Navyse aj za predpokladu, ze by nelineárna úprava základnej sumy skupiny Bong mala byt kvalifikovaná ako rozdielne zaobchádzanie s porovnatelnými situáciami, urcenými len pomermi výrobok/obrat, co nie je tento prípad, toto rozdielne zaobchádzanie by bolo v kazdom prípade objektívne odôvodnené z dôvodov uvedených v bodoch 121 az 124 vyssie na úcely obnovenia rovnováhy medzi pokutami v závislosti od ciela ulozit sankciu a odstrasenia, a nemôze teda predstavovat porusenie zásady rovnosti zaobchádzania vo vztahu k zalobkyniam. 129 Výhradu zalozenú na rozdielnom zaobchádzaní so zalobkynami vo vztahu k skupine Bong preto treba zamietnut ako nedôvodnú. d) O porovnaní so situáciou skupiny Hamelin 130 Pokial ide o porovnanie so situáciou skupiny Hamelin, treba konstatovat, ze z odôvodnení 16, 17, 19 a 20 napadnutého rozhodnutia vyplýva, ze s ohladom na údaje referencného roku 2012 slúziace na urcenie a úpravu základných súm sa Hamelin nachádzala v osobitej situácii, a teda odlisnej od situácií ostatných dotknutých podnikov vrátane zalobkýn. To je na jednej strane spôsobené absenciou "jednovýrobkového" charakteru jej hospodárskej cinnosti a na druhej strane jej pomerom výrobok/obrat na úrovni iba 17 %, ktorý bol navyse odhadovaný na základe zohladnenia predajov jej bývalej dcérskej spolocnosti v roku 2012, ktorá bola predaná skupine Bong v roku 2010. 131 Ako v podstate vyplýva z odôvodnenia 19 napadnutého rozhodnutia, na rozdiel od situácie ostatných dotknutých podnikov totiz úprava základnej sumy skupiny Hamelin podla bodu 37 usmernení uplatnením sadzby znízenia na úrovni 85 %, teda najmensej v porovnaní s tými, ktoré boli priznané ostatným podnikom, nemohla byt odôvodnená ani jej "jednovýrobkovým" charakterom, ani jej pomerom výrobok/obrat na úrovni 17 %, ale zakladala sa predovsetkým na dôvodoch spravodlivého zaobchádzania, súvisiacich s jej porovnatelnou úcastou na karteli a s potrebou obnovenia rovnováhy medzi ulozenými pokutami. V tom istom zmysle odôvodnenie 20 napadnutého rozhodnutia uvádza, ze pri neuplatnení sadzby znízenia na úrovni 85 % základnej sumy na skupinu Hamelin by táto suma bola asi o 1275 % vyssia nez daná suma zalobkýn, pricom hodnota jej predajov výrobku, ktorého sa týkal kartel, v roku 2007 bola iba o 30 % vyssia nez hodnota predajov zalobkýn. Ako vsak zdôraznila Komisia, tento výsledok by bol neprimeraný a nezlucitelný s potrebou obnovit rovnováhu medzi pokutami, ktoré majú odrázat porovnatelný význam úcasti dotknutých podnikov na porusení a zabezpecit dostatocný odstrasujúci úcinok, ako je ten, ktorý sa odráza v neupravených základných sumách, ktoré boli urcené na základe hodnoty predajov výrobku, ktorého sa týkal kartel, v roku 2007 na úcely zohladnenia velkosti a hospodárskej sily týchto podnikov. 132 Preto aj ked prístup Komisie voci skupine Hamelin môze byt kvalifikovaný ako rovnaké zaobchádzanie s odlisnými situáciami - vzhladom na to, ze jej priznala sadzbu znízenia na úrovni 85 % zalozenú predovsetkým na pomere výrobok/obrat, ktorá mala zohladnit "jednovýrobkový" charakter ostatných podnikov, hoci ona nebola takýmto podnikom a v tomto smere disponovala iba velmi obmedzeným pomerom -, úprava jej základnej sumy bola objektívne odôvodnená vzhladom na kritériá uvedené v bodoch 120 az 124 vyssie a na skutocnost, ze úcast skupiny Hamelin na porusení vedúca k urceniu jej neupravenej základnej sumy bola vo velkej miere porovnatelná s úcastou ostatných podnikov (pozri body 107 a 108 vyssie). V tejto súvislosti treba pripomenút skutocnost, ze upravená základná suma pokuty skupiny Hamelin je stále najvyssia v porovnaní s ostatnými podnikmi, co zohladnuje najvyssiu hodnotu predajov tohto podniku za rok 2007 a jej najvyssiu neupravenú základnú sumu, ako aj jej najmensí pomer výrobok/obrat. Tieto skutocnosti sa ako celok prejavili priznaním sadzby znízenia na úrovni 85 %, ktorá je nizsia ako sadzba vsetkých ostatných podnikov, co malo za následok urcenie upravenej základnej sumy, ktorá bola takmer dvojnásobne vyssia nez v prípade zalobkýn (22607550 eur v porovnaní s 11823500 eur), ktorú mohla Komisia oprávnene kvalifikovat za primeranú a dostatocne odstrasujúcu. V tomto kontexte treba zohladnit aj skutocnost, ze hoci uz neupravená základná suma skupiny Hamelin bola najvyssia (150717000 eur), presiahla danú sumu zalobkýn (118235000 eur) len asi o stvrtinu. Komisia mohla za týchto okolností oprávnene zohladnit prípadný neprimeraný charakter základnej sumy skupiny Hamelin ako dalsiu osobitnú okolnost v zmysle clánku 37 usmernení na úcely odôvodnenia významnej úpravy tejto sumy a zabezpecenia, aby sa nachádzala tak ako ostatné základné sumy nielen pod hranicou 10 %, ale aj v rovnováhe s nimi. 133 Vyplýva z toho, ze existencia výraznej odchýlky medzi upravenými základnými sumami vo vztahu k hranici 10 % celkového obratu, a síce 4,5 % pre skupinu Hamelin a 9,7 % pre zalobkyne, predstavuje iba výsledok objektívne odôvodnenej úpravy, posúdenej a potvrdenej v bodoch 130 az 132 vyssie, na základe coho výhrada vznesená v tejto súvislosti musí byt zamietnutá ako nedôvodná. 134 Rovnako nemozno vyhoviet výhrade zalozenej na tom, ze Komisia nebola oprávnená priznat skupine Hamelin pomer výrobok/obrat na úrovni 17 %. Naopak, vzhladom na to, ze Komisia urcila neupravené základné sumy vsetkých dotknutých podnikov vrátane skupiny Hamelin na základe hodnoty predajov výrobku, ktorého sa týkal kartel, v roku 2007, teda v case, ked Hamelin bola stále aktívna vo výrobe a predaji výrobku, ktorého sa týkal kartel, bolo dokonca nevyhnutné, aby pristúpila k odhadu fiktívneho, ale napriek tomu dostatocne dôveryhodného pomeru výrobok/obrat skupiny Hamelin v roku 2012, aby mohla uskutocnit spravodlivú úpravu daných základných súm. 135 Z tohto dôvodu výhradu zalozenú na rozdielnom zaobchádzaní so zalobkynami vo vztahu k skupine Hamelin, a teda prvú cast tohto zalobného dôvodu uvádzanú v prvom rade, treba zamietnut ako nedôvodnú. e) O porovnaní so situáciou skupiny GPV 136 V rámci druhej casti tohto zalobného dôvodu uvádzanej subsidiárne zalobkyne Komisii v podstate vytýkajú, ze ich diskriminovala v porovnaní so skupinou GPV tým, ze jej urcila výrazne nizsiu upravenú základnú sumu ako im. 137 Pokial ide o porovnanie so situáciou skupiny GPV, treba pripomenút, ze na rozdiel od zalobkýn, ktorým bola na úcely úpravy ich základnej sumy priznaná sadzba znízenia o 90 % zodpovedajúca presne ich pomeru výrobok/obrat, skupine GPV bola priznaná sadzba znízenia na úrovni 98 %, teda o pät bodov vyssia nez jej pomer výrobok/obrat na úrovni 93 %. Výsledkom toho bola upravená základná suma výrazne nizsia nez daná suma ostatných dotknutých podnikov, najmä skupiny Bong a zalobkýn (2063920 eur oproti 13860000 eur a 11823500 eur), hoci neupravené základné sumy skupín GPV, Bong a zalobkýn boli velmi podobné (103196000 eur, 115500000 eur a 118235000 eur). 138 Ako vyplýva z odôvodnenia 17 napadnutého rozhodnutia, podla Komisie bol tento prístup potrebný najmä na úcely znízenia neupravenej základnej sumy tesne pod hranicu 10 % celkového obratu skupiny GPV v roku 2013, pricom sadzba znízenia na úrovni 98 % predstavovala referencné maximum, vo vztahu ku ktorému boli urcené ostatné sadzby znízenia. V odpovedi na písomnú otázku Vseobecného súdu totiz Komisia potvrdila, ze celkový obrat skupiny GPV v roku 2012 dosahoval 23460596 eur (ktorý slúzil na urcenie jej pomeru výrobok/obrat) a v roku 2013 to bolo 23356449 eur (ktorý slúzil na predbezné uplatnenie hranice 10 %). Komisia pocas pojednávania tiez vysvetlila, ze sadzba znízenia o 98 % priznaná skupine GPV vychádzala predovsetkým z potreby znízit jej základnú sumu pod hranicu 10 % z dôvodu, ze jej pomer výrobok/obrat bol komparatívne najvyssí a ze jej celkový obrat výrazne klesol v rokoch 2012 a 2013 (pozri bod 86 vyssie). 139 Vzhladom po prvé na relatívne vysokú hodnotu predajov GPV za výrobok, ktorého sa týkal kartel, v roku 2007, z ktorej vychádzalo urcenie jej neupravenej základnej sumy, po druhé na jej osobitne nízky celkový obrat v rokoch 2012 a 2013 v porovnaní s celkovými obratmi ostatných dotknutých podnikov a po tretie na skutocnost, ze v prípade skupiny GPV zohladnenie pomeru výrobok/obrat a hranice 10 % na úcely úpravy jej základnej sumy muselo nevyhnutne viest k podstatnému, ci dokonca neprimeranému znízeniu danej sumy, treba konstatovat, ze GPV sa nachádzala v odlisnej situácii nez ostatné dotknuté podniky vrátane zalobkýn. Z tohto dôvodu uplatnenie rovnakej metódy úpravy základnej sumy v jej prípade, najmä prostredníctvom uplatnenia pomeru výrobok/obrat na úcely posunu danej sumy pod hranicu 10 %, predstavovalo rozdielne zaobchádzanie v prospech skupiny GPV. 140 Navyse, aj keby tým Komisia chcela postupovat v súlade so zmyslom rozsudku zo 16. júna 2011, Putters International/Komisia ([192]T-211/08, [193]EU:T:2011:289, bod [194]80), pravdou zostáva, ze výsledok tejto operácie viedol k stanoveniu upravenej základnej sumy skupiny GPV, ktorá bola výrazne nizsia nez dané sumy vsetkých ostatných podnikov. Úroven tejto sumy uz predovsetkým nemala na rozdiel od situácií skupín Bong, Hamelin a zalobkýn a v rozpore s poziadavkami pripomenutými v bode 123 vyssie dostatocne silnú väzbu s neupravenou základnou sumou skupiny GPV, pricom táto suma mala odrázat najmä skutocnú velkost a hospodársku silu tohto podniku, ktoré charakterizovali relatívny význam jej úcasti na porusení. Vyplýva z toho, ze Komisia vykonala v prípade skupiny GPV prílis schematickú a rigidnú úpravu základnej sumy vo vztahu k hranici 10 %, ked nezohladnila jej osobitnú situáciu, ktorá spocívala v zásadnej odchýlke medzi hodnotou jej predajov v roku 2007 ako základným kritériom znázornujúcim jej velkost a hospodársku silu a jej celkovým obratom v rokoch 2012 a 2013. Tento prístup mal teda za následok odklon upravenej základnej sumy skupiny GPV od kritérií a cielov ulozenia sankcie a odstrasenia v zmysle clánku 23 ods. 3 nariadenia c. 1/2003 vytvorením výsledku, v tomto predbeznom stádiu výpoctu pokút, ktorý zvycajne vzniká az na konci tohto postupu alebo pri uplatnení pevného prahu 10 % podla clánku 23 ods. 2 druhého pododseku tohto nariadenia. 141 Podla tejto metódy tak zohladnenie v prospech skupiny GPV jej pomeru výrobok/obrat a hranice 10 %, napriek podstatnej odchýlke medzi hodnotou jej predajov a jej celkovým obratom muselo mat za následok pretrhnutie väzby pozadovanej medzi neupravenými a upravenými základnými sumami. Vyplýva z toho, ze na rozdiel od ciela zdôrazneného samotnou Komisiou v rámci porovnania situácií skupín Bong, Hamelin a zalobkýn upravená základná suma uz nebola schopná odrázat velkost a hospodársku silu skupiny GPV a zabezpecit vo vztahu k nej dostatocný odstrasujúci úcinok ani uviest túto sumu do rovnováhy so sumami pokút ostatných podnikov, na základe coho toto rozdielne zaobchádzanie nemohlo byt objektívne odôvodnené. Komisia sa v tomto smere nemohla odvolávat na judikatúru citovanú v bodoch 96 a 97 vyssie, ktorej uplatnenie práve závisí od respektovania hranice 10 % ako pevného stropu na konci postupu výpoctu pokuty a nie v jeho predbeznom stádiu úpravy základných súm pokút (pozri bod 104 vyssie). Pri absencii úpravy základnej sumy skupiny GPV by totiz pokuta, ktorá jej mala byt napokon ulozená po uplatnení daného stropu, bola výrazne vyssia, a síce islo by o sumu asi 2,34 milióna eur namiesto sumy 1,651 milióna eur, ulozenej v pôvodnom rozhodnutí. 142 Z tohto dôvodu uplatnenie metódy úpravy základných súm voci skupine GPV predstavuje objektívne neodôvodnené rozdielne zaobchádzanie voci ostatným dotknutým podnikom, najmä voci skupine Bong a zalobkyniam. 143 Z toho vsak nevyplýva, ze druhej casti tohto zalobného dôvodu, uvedenej subsidiárne, treba vyhoviet. 144 V tejto súvislosti treba konstatovat, ze na jednej strane zalobkyne na pojednávaní opakovane potvrdili, ze nespochybnujú zákonnost pokút ulozených ostatným dotknutým podnikom, ktoré sa stali právoplatnými, vrátane zákonnosti pokuty ulozenej skupine GPV. Na druhej strane, hoci je výhodnejsie a objektívne neodôvodnené zaobchádzanie voci skupine GPV nezákonné, treba pripomenút, ze dodrziavanie zásady rovnosti zaobchádzania musí byt v súlade s dodrziavaním zásady zákonnosti, podla ktorej sa nikto nemôze vo svoj prospech dovolávat nezákonnosti, ku ktorej doslo v prospech inej osoby (rozsudky z 5. decembra 2013, Solvay/Komisia, [195]C-455/11 P, neuverejnený, [196]EU:C:2013:796, bod [197]109; zo 16. júna 2016, Evonik Degussa a AlzChem/Komisia, [198]C-155/14 P, [199]EU:C:2016:446, bod [200]58, a zo 14. septembra 2017, LG Electronics a Koninklijke Philips Electronics/Komisia, [201]C-588/15 P a C-622/15 P, [202]EU:C:2017:679, bod [203]91). 145 Vyplýva z toho, ze zalobkyne sa nemôzu vo svoj prospech odvolávat na nezákonnost spáchanú len v prospech skupiny GPV. V prejednávanej veci je to o to menej mozné, ze na jednej strane pôvodné rozhodnutie sa stalo právoplatným voci skupine GPV a suma pokuty, ktorá jej bola ulozená, nie je predmetom tohto sporu a na druhej strane so vsetkými ostatnými dotknutými podnikmi s výnimkou podniku GPV sa zaobchádzalo rovnakým spôsobom na základe tej istej metódy úpravy základných súm pokút. Ak by sa totiz malo vyhoviet ziadosti zalobkýn o priznanie významnejsej sadzby znízenia, mohlo by to spochybnit posúdenie dodrzania zásady rovnosti zaobchádzania voci nim v rámci úpravy základných súm vo vztahu k skupinám Bong, Mayer-Kuvert a Hamelin, ktorých pokuty sa tiez stali právoplatné a v porovnaní s ktorými uz zalobkyne boli zvýhodnené (pozri body 118 az 135 vyssie). V kazdom prípade zalobkyne nepreukázali, ze nezákonnost spáchaná voci skupine GPV vyplývala z uplatnenia odlisného právneho kritéria na úcely stanovenia výsky pokuty alebo ze mala za následok znízenie relatívnej úcasti skupiny GPV na porusení v ich neprospech (pozri v tomto zmysle rozsudok zo 14. septembra 2017, LG Electronics a Koninklijke Philips Electronics/Komisia, [204]C-588/15 P a C-622/15 P, [205]EU:C:2017:679, body [206]95 a [207]96). 146 Na základe toho treba druhú cast tohto zalobného dôvodu, a teda aj tento zalobný dôvod v celom rozsahu zamietnut ako nedôvodné. C. O tretom zalobnom dôvode zalozenom na porusení zásad proporcionality a zákazu diskriminácie ci zásady spravodlivého zaobchádzania 147 Zalobkyne spochybnujú zákonnost toho, ze Komisia nevzala do úvahy pokutu, ktorú im uz ulozila CNC v rozhodnutí z 25. marca 2013 (odôvodnenia 46 a 56 napadnutého rozhodnutia). Neuvádzajú porusenie zásady ne bis in idem, ale zásady proporcionality, tak ako je vykladaná v rozsudku z 13. februára 1969, Wilhelm a i. ([208]14/68, [209]EU:C:1969:4, bod [210]11), ktorá je relevantná aj v prípade absencie uplatnitelnosti zásady ne bis in idem a v nemeckej právnej doktríne je známa ako zásada zapocítania (Anrechnungsprinzip) alebo ako vseobecná poziadavka spravodlivého zaobchádzania, ktorú uz sama Komisia respektovala vo svojej skorsej rozhodovacej praxi. 148 V odôvodnení 50 napadnutého rozhodnutia Komisia nesprávne zamietla porovnatelnost medzi svojou skorsou rozhodovacou praxou a prejednávanou vecou, uvádzajúc, ze nebolo preukázané, ze zalobkyne sa nachádzali v zlozitej hospodárskej situácii alebo ze kombinovaný vplyv dvoch sankcií bol tak významný, ze bolo potrebné dospiet k záveru, ze mal neprimerane odstrasujúci úcinok. Ako uz bolo Komisii oznámené pocas správneho konania, hospodárska situácia zalobkýn sa výrazne zhorsila z dôvodu hospodárskej a financnej krízy, ako aj vseobecného poklesu dopytu po papierových obálkach v coraz viac digitalizovanom prostredí, co sú dôvody, pre ktoré utrzili straty vo výske 2900000 eur v roku 2013, ktoré sa pripocítali k stratám pred zdanením v roku 2012 vo výske 18855000 eur, z ktorých 12002000 eur tvorili pokuty ulozené zo strany CNC. Zalobkyne tým boli vo februári 2014 prinútené prepustit 132 zamestnancov z hlavnej výrobnej centrály v Alcalá de Henares (Spanielsko), cize 28 % zamestnancov, a cisté mzdy v roku 2013 poklesli o 8,5 % v porovnaní s rokom 2012. Pokial ide o neprimeraný odstrasujúci úcinok, zalobkyne pripomínajú, ze pokuta ulozená zo strany CNC sa rovnala 10 % ich celkového obratu, zatial co pokuta ulozená v napadnutom rozhodnutí sa rovnala 9,7 % tohto celkového obratu. Na základe toho ich kombinovaný dosah bol takmer dvakrát vyssí nez hranica 10 %. 149 Zalobkyne spresnujú, ze predlozili podrobné informácie preukazujúce vztah, "ciastocné prekrývanie" alebo zrejmú komplementaritu a interakciu, existujúce medzi skutkami, ktoré boli napokon sankcionované zo strany CNC, a tými, ktoré boli sankcionované v napadnutom rozhodnutí. Kartel sankcionovaný týmto rozhodnutím sa totiz mohol vysvetlit len na základe a vo vseobecnom a organizacnom rámci dohôd uzavretých medzi podnikmi, ktoré boli predmetom vysetrovania po pristúpení Spanielska k Európskym spolocenstvám v roku 1986. Az do tohto dátumu boli protisútazné dohody na spanielskom trhu v roku 1978 uzatvárané na národnej úrovni vzhladom na to, ze tento trh bol chránený proti dovozom clom na obálky na úrovni 36 %. Po tomto pristúpení a zrusení ciel si spanielski výrobcovia uvedomili, ze trvalost ich dohôd závisela od ochrany spanielskeho trhu proti vstupu zahranicných výrobcov. Tieto dohody boli preto rozsírené na Francúzsko a Portugalsko dohodou uzavretou v Parízi (Francúzsko) 16. júla 1986 medzi hlavnými spanielskymi a francúzskymi výrobcami a obdobnou dohodou, uz skôr uzavretou s hlavnými portugalskými výrobcami. Tieto dohody boli oznámené vsetkým spanielskym výrobcom zdruzeným v Asociación Espańola de Fabricantes de Sobres y Manipulados de Papel y Cartón para la Enseńanza y la Oficina (ASSOMA) na zasadnutí zo 16. októbra 1986. V roku 1995 boli rozsírené na skupinu Hamelin a v roku 1999 na svédskeho výrobcu skupinu Bong na úcely pokrytia aj severských krajín, Spojeného královstva a Francúzska. Následkom toho fungovanie dohôd v Spanielsku záviselo od existencie európskych dohôd chrániacich spanielsky trh pred vstupom zahranicných výrobcov. 150 Podla zalobkýn je nezohladnenie pokuty ulozenej zo strany CNC voci nim tiez diskriminacné. Sú jediným podnikom spomedzi tých, ktoré boli vyhlásené za zodpovedné za porusenie uvedené v pôvodnom rozhodnutí, ktorej bola zo strany vnútrostátneho orgánu hospodárskej sútaze ulozená sankcia za skutky súvisiace s tými, ktoré boli sankcionované Komisiou. Na rozdiel od toho, co je uvedené v odôvodnení 55 napadnutého rozhodnutia, ziadost o znízenie zalozená na rozsudku z 13. februára 1969, Wilhelm a i. ([211]14/68, [212]EU:C:1969:4), by im de facto nepriniesla výhodu, ale smerovala by k uznaniu skutkovej okolnosti, ktorá chýba v prípade ostatných podnikov sankcionovaných pôvodným rozhodnutím. Zalobkyne teda ziadajú, aby Vseobecný súd - subsidiárne vo vztahu k prvému zalobnému dôvodu a komplementárne vo vztahu k druhému zalobnému dôvodu - zmenil napadnuté rozhodnutie a znízil pokutu, ktorá im bola ulozená, o dodatocnú sumu 33 % na úcely zohladnenia pokuty ulozenej v rozhodnutí CNC z 25. marca 2013, ktorého dôvodnost potvrdil Audiencia Nacional, Sala de lo Contencioso (Ústredný súd, sporový senát) vo svojom rozsudku z 29. marca 2017. Zalobkyne v podstate dodávajú, ze tento rozsudok uznáva, ze "obdobie [skutkov sankcionovaných Komisiou] sa prekrýva" s tým, ktoré sankcionuje CNC, a ze existuje prekrývanie, pokial ide o výrobok (papierové obálky). To by potvrdilo existenciu ciastocného prekrývania alebo zhodného charakteru organizacného rámca týkajúceho sa praktík sankcionovaných zo strany CNC a tých, ktoré boli sankcionované napadnutým rozhodnutím. 151 Komisia navrhuje zamietnut tento zalobný dôvod. 152 Zalobkyne týmto zalobným dôvodom uvádzajú porusenie zásad proporcionality a zákazu diskriminácie, presnejsie zásady spravodlivého zaobchádzania, z dôvodu, ze Komisia v podstate v rozpore so svojou skorsou rozhodovacou praxou v rámci výpoctu pokuty ulozenej v pôvodnom a napadnutom rozhodnutí neprihliadla na pokutu, ktorú im ulozila CNC vo svojom rozhodnutí z 25. marca 2013 ako jedinému podniku spomedzi adresátov pôvodného rozhodnutia, pricom suma danej pokuty uz presiahla 10 % ich celkového obratu (pozri odôvodnenia 46 az 55 napadnutého rozhodnutia). 153 Komisia naproti tomu spochybnuje, ze zásada spravodlivého zaobchádzania uznaná v rozsudku z 13. februára 1969, Wilhelm a i. ([213]14/68, [214]EU:C:1969:4, bod [215]11), je uplatnitelná v prejednávanej veci. 154 Na úvod treba pripomenút, ze pri vyhlásení rozsudku z 13. februára 1969, Wilhelm a i. ([216]14/68, [217]EU:C:1969:4), po prvé, systém paralelných právomocí Komisie a vnútrostátnych orgánov hospodárskej sútaze, zalozený na nariadení c. 1/2003 na úcely vykonania clánkov 101 a 102 ZFEÚ, este neexistoval; po druhé, právomoci vnútrostátnych orgánov na uplatnovanie najmä clánku 101 ZFEÚ - a iba jeho odseku 1 - boli obmedzenejsie, a po tretie, spôsob jeho uplatnovania, paralelne s tým podla vnútrostátneho práva hospodárskej sútaze nebol este objasnený právnou úpravou v zmysle clánku 103 ZFEÚ (pozri v tomto zmysle rozsudky z 13. februára 1969, Wilhelm a i., [218]14/68, [219]EU:C:1969:4, body [220]2 az [221]9, a z 21. marca 1974, BRT a Société belge des auteurs, compositeurs et éditeurs, [222]127/73, [223]EU:C:1974:25, bod [224]7 a nasledujúce). Okrem toho rozsudok z 13. februára 1969, Wilhelm a i. ([225]14/68, [226]EU:C:1969:4), sa týkal uplatnovania zo strany Bundeskartellamt (Spolkový úrad pre hospodársku sútaz, Nemecko) iba nemeckého práva hospodárskej sútaze na kartel, v súvislosti s ktorým Komisia paralelne zacala postup na úcely uplatnenia clánku 85 EHS. Súdny dvor v nom teda zohladnil moznost, ze vnútrostátne orgány hospodárskej sútaze a Komisia ulozia oddelene a kumulatívne v rámci svojich príslusných právomocí pokuty na sankcionovanie "rovnakého kartelu", co by v zmysle vseobecnej zásady spravodlivého zaobchádzania viedlo k potrebe zabránit "kumulácii sankcií". 155 CNC v prejednávanej veci uplatnila tak clánok 101 ZFEÚ, ako aj spanielske právo hospodárskej sútaze v súlade s clánkom 3 ods. 1 prvou vetou nariadenia c. 1/2003, ktoré predstavuje práve nariadenie v zmysle clánku 103 ods. 1 a 2 písm. e) ZFEÚ [bývalý clánok 87 ods. 2 písm. e) EHS] na úcely uplatnenia zásad uvedených v clánkoch 101 a 102 ZFEÚ a definície vztahov medzi vnútrostátnymi právnymi úpravami na jednej strane a ustanoveniami práva Únie na druhej strane, v zmysle rozsudku z 13. februára 1969, Wilhelm a i. ([227]14/68, [228]EU:C:1969:4, bod [229]4). Toto nariadenie totiz nestanovuje iba to, ze vykonanie clánkov 101 a 102 ZFEÚ prislúcha vo velkej miere vnútrostátnym orgánom hospodárskej sútaze na základe priamej uplatnitelnosti ich ustanovení vrátane odseku 3 clánku 101 ZFEÚ (pozri odôvodnenie 4 daného nariadenia, ktoré odkazuje na priamo uplatnitelný systém výnimiek), ale podla pravidla konvergencie stanoveného v jeho clánku 3 a podla zásady prednosti (rozsudok z 13. februára 1969, Wilhelm a i., [230]14/68, [231]EU:C:1969:4, bod [232]6) smeruje tiez k zachovaniu koherencie ci jednotnosti uplatnovania práva hospodárskej sútaze Únie, predovsetkým clánku 101 ZFEÚ a príslusného vnútrostátneho práva hospodárskej sútaze, pokial ide o výsledok, ktorý má byt dosiahnutý, ak je splnené kritérium ovplyvnenia obchodu medzi clenskými státmi. 156 Vyplýva z toho, ze pokial je tak ako v prejednávanej veci otvorená pôsobnost clánku 101 ZFEÚ, nie je viac mozné domnievat sa, ze postupy zacaté vnútrostátnymi orgánmi a Komisiou sledujú "odlisné ciele" v zmysle rozsudku z 13. februára 1969, Wilhelm a i. ([233]14/68, [234]EU:C:1969:4, bod [235]11). Súvisí to so skutocnostou, ze na jednej strane v miere, v akej tieto postupy smerujú k výkonu clánku 101 ZFEÚ, bez ohladu na orgán hospodárskej sútaze, ktorý ich vedie, sledujú rovnaké ciele, teda ochranu hospodárskej sútaze na jednotnom trhu (pozri v tomto zmysle návrhy, ktoré predniesla generálna advokátka Kokott vo veci Toshiba Corporation a i., [236]C-17/10, [237]EU:C:2011:552, bod [238]81), a na druhej strane v miere, v akej ostáva uplatnitelné vnútrostátne právo hospodárskej sútaze, jeho vykonávanie musí podla clánku 3 ods. 2 prvej vety nariadenia c. 1/2003 viest k rovnakému výsledku ako uplatnovanie sútazného práva Únie. Vyplýva z toho, ze v systéme paralelných právomocí podla tohto nariadenia je "kumulácia sankcií" v zmysle rozsudku z 13. februára 1969, Wilhelm a i. ([239]14/68,[240]EU:C:1969:4), mozná iba v prípade paralelného uplatnovania clánku 102 ZFEÚ a zodpovedajúceho, ale prísnejsieho vnútrostátneho práva, ktoré zakazuje alebo trestá jednostranné správanie podniku, co nie je prípad prejednávanej veci. 157 Na rozdiel od toho, co tvrdia zalobkyne, táto "kumulácia sankcií" nemôze byt zalozená ani na údajnom prekrývaní predmetných porusení a este menej s ohladom na ich jednotlivé územné dosahy. Súdny dvor v tomto smere uz rozhodol, pokial ide o analogickú situáciu paralelného vykonávania vnútrostátneho práva hospodárskej sútaze a sútazného práva Únie, v ktorej sa uplatnenie vnútrostátneho práva národnými orgánmi hospodárskej sútaze týkalo iba protisútazného správania na vnútrostátnom území, zatial co postup týkajúci sa uplatnenia clánku 101 ZFEÚ zacatý Komisiou sa týkal protisútazného charakteru toho istého správania v rámci jednotného trhu s vylúcením dotknutého vnútrostátneho územia, ze zásada ne bis in idem - hoci ju zalobkyne neuviedli na podporu tohto zalobného dôvodu - nebola uplatnitelná z dôvodu chýbajúceho kritéria totoznosti skutkov (pozri v tomto zmysle rozsudok zo 14. februára 2012, Toshiba Corporation a i., [241]C-17/10, [242]EU:C:2012:72, body [243]96 az [244]103). Okrem toho vo veci, ktorá viedla k tomuto rozsudku, otázka uplatnitelnosti zásady spravodlivého zaobchádzania nebola vznesená a nekládla sa analogicky ako tá, ktorá bola predmetom rozsudku z 13. februára 1969, Wilhelm a i. ([245]14/68, [246]EU:C:1969:4, bod [247]11), v ktorej existovala skutocná kumulácia sankcií toho istého kartelu na oddelených územiach, cize v Nemecku na jednej strane a na spolocnom trhu vrátane Nemecka na druhej strane. Naproti tomu v prejednávanej veci, podobne ako v situácii, ktorá viedla k rozsudku zo 14. februára 2012, Toshiba Corporation a i. ([248]C-17/10, [249]EU:C:2012:72), je vopred vylúcené tak územné prekrývanie, ako aj takáto kumulácia sankcií. 158 Bez toho, aby bolo potrebné vyjadrit sa definitívne k otázke, ci sa zásada spravodlivého zaobchádzania môze uplatnovat na situácie, v ktorých sú clánok 101 ZFEÚ a zodpovedajúce vnútrostátne právo hospodárskej sútaze uplatnované paralelne, treba konstatovat, ze v prejednávanej veci sa skutocnosti, ktoré viedli k pôvodnému a napadnutému rozhodnutiu, a tie, ktoré viedli k rozhodnutiu CNC z 25. marca 2013, netýkali ani "rovnakého kartelu", ani "kumulácie sankcií" v zmysle rozsudku z 13. februára 1969, Wilhelm a i. ([250]14/68, [251]EU:C:1969:4, body [252]3 a [253]11) a este menej rovnakých skutkových okolností vzhladom na rozdielne územia, ktorých sa týkali porusenia, a rôznu dobu ich trvania. Ako správne pripomenula Komisia, doba porusenia, nou preskúmaného a sankcionovaného v pôvodnom a napadnutom rozhodnutí, trvala od 8. októbra 2003 do 22. apríla 2008, zatial co CNC presetrovala správania odporujúce hospodárskej sútazi za obdobie od roku 1977 do roku 2010 (pokial ide o volebné obálky), od roku 1990 do roku 2010 (pokial ide o obálky s potlacou) a od roku 1994 do roku 2010 (pokial ide o standardné obálky a obmedzenie technologického vývoja). Okrem toho z vyssie uvedeného vyplýva, ze výrobky dotknuté týmito protisútaznými správaniami neboli presne rovnaké ako tie, ktoré boli predmetom kartelu sankcionovaného Komisiou. Zalobkyne teda zbytocne odkazujú na spolocné prvky protisútazných správaní, sankcionovaných uvedenými rozhodnutiami. Rovnako, vzhladom na to, ze na jednej strane CNC sankcionovala správanie zalobkýn, iba pokial ide o jeho úcinky na spanielskom území a za odlisné obdobie, a na druhej strane, ze Komisia vylúcila toto územie zo svojho vysetrovania a z pôsobnosti pôvodného a napadnutého rozhodnutia, zalobkyne nemohli tvrdit, ze existovala "kumulácia sankcií" v zmysle rozsudku z 13. februára 1969, Wilhelm a i. ([254]14/68, [255]EU:C:1969:4, bod [256]11). Naopak, za týchto okolností úplná a dostatocne odstrasujúca sankcia protisútazného správania zalobkýn vyzaduje práve zohladnenie vsetkých jeho úcinkov na týchto jednotlivých územiach, aj pokial ide o casové úcinky, na základe coho Komisii nemozno vytýkat, ze z rovnakých dôvodov neznízila pokutu ulozenú zalobkyniam v pôvodnom a napadnutom rozhodnutí. 159 Toto posúdenie nie je spochybnené skorsou rozhodovacou praxou Komisie týkajúcou sa iných situácií, a to bez ohladu na to, ci majú, alebo nemajú porovnatelný charakter so situáciou, o ktorú ide v prejednávanej veci. V tejto súvislosti stací pripomenút, ze podla ustálenej judikatúry táto skorsia rozhodovacia prax neslúzi ako právny rámec pre pokuty v oblasti práva hospodárskej sútaze a ze rozhodnutia týkajúce sa iných vecí majú cisto indikatívny charakter, najmä pokial ide o existenciu diskriminácie alebo neprimeraného charakteru pokuty (pozri v tomto zmysle rozsudky z 11. júla 2013, Team Relocations a i./Komisia, [257]C-444/11 P, neuverejnený, [258]EU:C:2013:464, bod [259]82 a citovanú judikatúru; z 10. júla 2014, Telefónica a Telefónica de Espańa/Komisia, [260]C-295/12 P, [261]EU:C:2014:2062, bod [262]189, a zo 7. septembra 2016, Pilkington Group a i./Komisia, [263]C-101/15 P, [264]EU:C:2016:631, bod [265]68). Ako vsak bolo uvedené najmä v bode 158 vyssie, výhrady uvádzané zalobkynami v prejednávanej veci nemôzu podlozit neprimeraný charakter pokuty, ktorá im bola ulozená. 160 Napokon, ako uvádza Komisia, zalobkyne nie sú oprávnené tvrdit, ze boli diskriminované z dôvodu, ze boli jediným podnikom, ktorému CNC ulozila pokutu za ich úcast na obdobnom karteli v Spanielsku, kedze dcérskej spolocnosti skupiny Hamelin, spolocnosti Envel Europa, ulozila CNC pokutu vo výske 637464 eur v rovnakom rozhodnutí z 25. marca 2013, co zalobkyne nespochybnujú. V tomto kontexte sa zalobkyne nemôzu odvolávat ani na údajné zhorsenie ich hospodárskej situácie, ktorá by mohla byt predmetom ziadosti o znízenie pokuty v zmysle bodu 35 usmernení z dôvodu absencie platobnej schopnosti. Na jednej strane totiz nespochybnujú, ze na rozdiel od skupín Bong a Hamelin opomenuli predlozit pocas správneho konania, ako aj po jeho opätovnom otvorení takúto ziadost Komisii, a na druhej strane, analogickú ziadost nepredlozili ani Vseobecnému súdu, najmä na podporu svojho druhého zalobného návrhu, ktorý subsidiárne smeruje k znízeniu ulozenej pokuty. 161 V dôsledku toho musí byt tento zalobný dôvod zamietnutý ako nedôvodný. D. Návrh 162 Vzhladom na vsetky predchádzajúce úvahy treba zamietnut hlavný návrh na zrusenie. 163 Pokial ide o návrh na znízenie pokuty podaný subsidiárne, treba pripomenút, ze v súlade s clánkom 261 ZEÚ v spojení s clánkom 31 nariadenia c. 1/2003 má súd Únie neobmedzenú súdnu právomoc, ktorá ho oprávnuje, aby nad rámec samotného preskúmania zákonnosti sankcie nahradil posúdenie Komisiou, teda autora aktu, v ktorom bola táto suma pôvodne stanovená, svojím posúdením na úcely stanovenia výsky uvedenej sankcie. V dôsledku toho súd Únie môze v rámci vykonania tejto právomoci zmenit napadnutý akt, a to aj bez toho, aby ho zrusil, s prihliadnutím na vsetky skutkové okolnosti s cielom zrusit, znízit alebo zvýsit ulozenú pokutu (pozri v tomto zmysle rozsudok z 25. júla 2018, Orange Polska/Komisia, [266]C-123/16 P, [267]EU:C:2018:590, bod [268]106 a citovanú judikatúru). 164 Podla clánku 23 ods. 3 nariadenia c. 1/2003 tento postup predpokladá, ze pre kazdý sankcionovaný podnik bude zohladnená závaznost predmetného porusenia, ako aj jeho dlzka trvania, pricom je potrebné dodrzat najmä zásady odôvodnenia, proporcionality, individualizácie sankcií a rovnosti zaobchádzania, a to bez toho, aby bol súd Únie viazaný indikatívnym pravidlami, ktoré Komisia stanovila vo svojich usmerneniach (pozri v tomto zmysle rozsudok z 21. januára 2016, Galp Energía Espańa a i./Komisia, [269]C-603/13 P, [270]EU:C:2016:38, bod [271]90). 165 Na tento úcel je nutné zohladnit trvanie porusení a vsetky faktory, ktoré môzu ovplyvnit posúdenie ich závaznosti, akými sú konanie kazdého z podnikov, úloha, ktorú kazdý z nich má pri vytvorení zosúladených postupov, prospech, ktorý z týchto postupov podniky mohli získat, ich velkost a hodnota dotknutého tovaru, ako aj nebezpecenstvo, ktoré porusenia tohto typu predstavujú pre Úniu. Okrem toho musia sa zohladnit také objektívne faktory, akými sú obsah a dlzka trvania protisútazného správania, pocet a intenzita porusení, velkost dotknutého trhu a ujma, ktorú utrpel verejný hospodársky poriadok. Pri tejto analýze je napokon potrebné zohladnit aj relatívny význam a trhový podiel zodpovedných podnikov, ako aj prípadné opakované porusovanie (pozri v tomto zmysle rozsudok z 8. decembra 2011, Chalkor/Komisia, [272]C-386/10 P, [273]EU:C:2011:815, body [274]56 a [275]57). 166 Pokial ide o prejednávanú vec, prislúcha Vseobecnému súdu, aby pri výkone svojej neobmedzenej súdnej právomoci urcil s ohladom na argumentáciu zalobkýn uvádzanú na podporu ich ziadosti o zmenu rozhodnutia výsku pokuty, ktorú povazuje za najvhodnejsiu, vzhladom na konstatovania uvedené predovsetkým v rámci preskúmania druhého zalobného dôvodu (pozri najmä body 136 az 146 vyssie) a pri zohladnení vsetkých skutkových okolností. 167 Treba predovsetkým pripomenút na jednej strane, ze hodnota predajov uskutocnených zalobkynami v roku 2007 bola 143316000 eur, a na druhej strane, ze ich obrat v roku 2013 bol 121728000 eur, co zalobkyne nespochybnili. 168 Treba dalej uviest, ze porusenie je dost závazné vzhladom na to, ze zalobkyne sa v plnom rozsahu zúcastnili kartelu sledujúceho koordináciu predajných cien, rozdelenie zákazníkov a výmenu citlivých obchodných informácií na európskom trhu so standardnými katalógovými obálkami a speciálnymi obálkami s potlacou, a to aj v Dánsku, Nemecku, vo Francúzsku, Svédsku, v Spojenom královstve a Nórsku. 169 Okrem toho je preukázané, ze zalobkyne sa zúcastnili na porusení od 8. októbra 2003 do 22. apríla 2008. 170 Pokial ide o chyby, ktorých sa dopustila Komisia v rámci stanovenia výsky pokút, treba pripomenút, ze Vseobecný súd sa v podstate domnieval, ze metóda pouzitá Komisiou síce respektovala zásadu rovnosti zaobchádzania voci zalobkyniam, skupinám Bong, Hamelin a Mayer-Kuvert, ale porusila túto zásadu v prospech skupiny GPV (pozri body 139 az 142 vyssie). 171 Skupina GPV sa totiz nachádzala v osobitnej situácii na jednej strane z dôvodu relatívne vysokej hodnoty svojich predajov výrobku, ktorého sa týkal kartel, v roku 2007, na základe ktorej bola urcená výska jej neupravenej základnej sumy, a na druhej strane z dôvodu jej osobitne nízkeho celkového obratu v rokoch 2012 a 2013 v porovnaní s celkovými obratmi ostatných dotknutých podnikov, na základe coho zohladnenie pomeru výrobok/obrat a hranice 10 % na úpravu jej základnej sumy muselo v jej prípade nevyhnutne viest k podstatnému znízeniu tejto sumy. Treba preto konstatovat, ze vzhladom na túto osobitnú a odlisnú situáciu skupinu GPV a neprimeraný charakter metódy úpravy základných súm pokút, ktorú voci nej pouzila Komisia, nemohlo byt ostatným dotknutým podnikom vrátane zalobkýn, ktorých situácia nebola porovnatelná so situáciou skupiny GPV v rozsahu, v akom boli ich celkové obraty podstatne vyssie, priznané obdobné znízenie ako to, ktoré získala GPV. 172 Vzhladom na predchádzajúce úvahy vrátane tých, ktoré sú uvedené v bodoch 158 az 160 vyssie, a na potrebu zvázit jednotlivé skutocnosti, ktoré treba zohladnit na úcely stanovenia výsky pokuty (pozri body 164 a 165 vyssie), sa Vseobecný súd domnieva, ze výska pokuty ulozenej zalobkyniam je so zretelom predovsetkým na závaznost porusenia a dobu trvania ich úcasti na nom primeraná, a teda ze nie je potrebné ju znízit. 173 Preto treba návrhy na zmenu, ktoré zalobkyne predlozili subsidiárne, zamietnut v rozsahu, v akom smerujú k znízeniu pokuty vo výske 4729000 eur, ktorá im bola ulozená. 174 V dôsledku toho treba zalobu zamietnut v celom rozsahu. IV. O trovách 175 Podla clánku 134 ods. 1 rokovacieho poriadku úcastník konania, ktorý vo veci nemal úspech, je povinný nahradit trovy konania, ak to bolo v tomto zmysle navrhnuté. Podla clánku 135 ods. 1 rokovacieho poriadku vsak platí, ze ak si to vyzaduje spravodlivé zaobchádzanie, Vseobecný súd môze výnimocne rozhodnút, ze úcastník konania, ktorý vo veci nemal úspech, znása svoje vlastné trovy konania a je povinný nahradit iba cast trov konania druhého úcastníka. Okrem toho podla clánku 135 ods. 2 toho istého rokovacieho poriadku Vseobecný súd môze úcastníkovi konania ulozit povinnost nahradit cast alebo celé trovy konania, aj ked mal vo veci úspech, pokial to odôvodnuje jeho správanie vrátane správania pred podaním zaloby. Vseobecný súd má najmä moznost ulozit povinnost nahradit trovy konania institúcii, ktorej rozhodnutie nebolo zrusené, z dôvodu nedostatkov tohto rozhodnutia, ktoré mohli zalobcu viest k tomu, aby podal zalobu (pozri rozsudok z 22. apríla 2016, Taliansko a Eurallumina/Komisia, [276]T-60/06 RENV II a T-62/06 RENV II, [277]EU:T:2016:233, bod [278]245 a citovanú judikatúru). 176 Je síce pravda, ze v prejednávanej veci zalobkyne nemali úspech vo svojom prvom a druhom zalobnom návrhu. Treba vsak prihliadnut na skutocnost, ze preskúmanie zaloby v prejednávanej veci ukázalo, ze Komisia nebola dôsledná tak pri definícii metódy úpravy základných súm pokút, ako aj v spôsobe, akým ju uplatnila a akým odôvodnila svoje rozhodnutie (pozri body 139 az 142 vyssie), avsak bez toho, aby tieto dôvody stacili na vyhovenie uvedeným zalobným dôvodom. Táto nedôslednost je o to viac polutovaniahodná, ze napadnuté rozhodnutie je druhým rozhodnutím ukladajúcim pokutu zalobkyniam za to, ze sa dopustili predmetného porusenia, po tom, co uz získali zrusenie pôvodného rozhodnutia pre nedostatok odôvodnenia v rozsudku z 13. decembra 2016, Printeos a i./Komisia ([279]T-95/15, [280]EU:T:2016:722). Vseobecný súd sa domnieva, ze tieto dôvody mohli podnietit zalobkyne k podaniu zalôb. 177 Vseobecný súd sa za týchto okolností domnieva, ze je správne a spravodlivé ulozit Komisii povinnost znásat svoje vlastné trovy konania, ako aj nahradit trovy konania vzniknuté zalobkyniam. Z týchto dôvodov VSEOBECNÝ SÚD (tretia rozsírená komora) rozhodol takto: 1. Zaloba sa zamieta. 2. Európska komisia je povinná nahradit trovy konania. Van der Woude Frimodt Nielsen Kreuschitz Pól/torak Perillo Rozsudok bol vyhlásený na verejnom pojednávaní v Luxemburgu 24. septembra 2019. Podpisy Obsah I. Okolnosti predchádzajúce sporu A. Správne konanie, ktoré viedlo k prijatiu pôvodného rozhodnutia B. Rozsudok vo veci T-95/15 C. Rozsudok vo veci T-201/17 D. Opätovné otvorenie správneho konania a prijatie napadnutého rozhodnutia II. Konanie a návrhy úcastníkov konania III. Právny stav A. O prvom zalobnom dôvode zalozenom na porusení zásad právnej istoty, ochrany legitímnej dôvery a zásady ne bis in idem B. O druhom zalobnom dôvode zalozenom na porusení zásady rovnosti zaobchádzania pri stanovení výsky pokuty 1. Pripomenutie hlavných tvrdení úcastníkov konania 2. Úvodné pripomienky 3. Pripomenutie judikatúry 4. O dôvodnosti právnych predpokladov uvádzaných výhrad 5. O porovnatelnosti predmetných situácií, o rovnakom alebo rozdielnom zaobchádzaní s nimi a o objektívne odôvodnenom charaktere tohto zaobchádzania a) Úvodné pripomienky b) O rovnocennej úprave základných súm pokút 1) O metóde úpravy uvedenej v napadnutom rozhodnutí 2) O zákonnosti zásad a cielov, ktorými sa riadila úprava základných súm c) O porovnaní so situáciou skupiny Bong d) O porovnaní so situáciou skupiny Hamelin e) O porovnaní so situáciou skupiny GPV C. O tretom zalobnom dôvode zalozenom na porusení zásad proporcionality a zákazu diskriminácie ci zásady spravodlivého zaobchádzania D. Návrh IV. O trovách __________________________________________________________________ ( [281]*1 ) Jazyk konania: spanielcina. References 1. file:///tmp/lynxXXXXwACz6V/L86563-1781TMP.html#t-ECR_62017TJ0466_SK_01-E0001 2. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:L:2004:123:TOC 3. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:C:2008:167:TOC 4. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:L:2003:001:TOC 5. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:C:2006:298:TOC 6. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:C:2006:210:TOC 7. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2011%3A289&locale=sk 8. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2011%3A289&lang=SK&format=pdf&target=null 9. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2011%3A289&lang=SK&format=html&target=null&anchor=#point75 10. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2016%3A722&locale=sk 11. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2016%3A722&lang=SK&format=pdf&target=null 12. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2016%3A722&locale=sk 13. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2016%3A722&lang=SK&format=pdf&target=null 14. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2016%3A722&lang=SK&format=html&target=null&anchor=#point57 15. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2016%3A722&lang=SK&format=html&target=null&anchor=#point58 16. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2016%3A722&locale=sk 17. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2016%3A722&lang=SK&format=pdf&target=null 18. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2016%3A722&locale=sk 19. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2016%3A722&lang=SK&format=pdf&target=null 20. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2019%3A81&locale=sk 21. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2019%3A81&lang=SK&format=pdf&target=null 22. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2016%3A722&locale=sk 23. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2016%3A722&lang=SK&format=pdf&target=null 24. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2016%3A722&locale=sk 25. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2016%3A722&lang=SK&format=pdf&target=null 26. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1969%3A4&locale=sk 27. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1969%3A4&lang=SK&format=pdf&target=null 28. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1969%3A4&lang=SK&format=html&target=null&anchor=#point11 29. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2002%3A582&locale=sk 30. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2002%3A582&lang=SK&format=pdf&target=null 31. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2002%3A582&lang=SK&format=html&target=null&anchor=#point59 32. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2002%3A582&lang=SK&format=html&target=null&anchor=#point63 33. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2002%3A582&lang=SK&format=html&target=null&anchor=#point693 34. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2002%3A582&lang=SK&format=html&target=null&anchor=#point695 35. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2014%3A1033&locale=sk 36. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2014%3A1033&lang=SK&format=pdf&target=null 37. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2014%3A1033&lang=SK&format=html&target=null&anchor=#point173 38. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2014%3A1040&locale=sk 39. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2014%3A1040&lang=SK&format=pdf&target=null 40. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2014%3A1040&lang=SK&format=html&target=null&anchor=#point277 41. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2016%3A722&locale=sk 42. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2016%3A722&lang=SK&format=pdf&target=null 43. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2016%3A722&locale=sk 44. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2016%3A722&lang=SK&format=pdf&target=null 45. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:L:1989:260:TOC 46. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1969%3A4&locale=sk 47. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1969%3A4&lang=SK&format=pdf&target=null 48. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2016%3A722&locale=sk 49. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2016%3A722&lang=SK&format=pdf&target=null 50. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2002%3A582&locale=sk 51. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2002%3A582&lang=SK&format=pdf&target=null 52. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2012%3A325&locale=sk 53. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2012%3A325&lang=SK&format=pdf&target=null 54. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2016%3A722&locale=sk 55. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2016%3A722&lang=SK&format=pdf&target=null 56. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2016%3A722&locale=sk 57. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2016%3A722&lang=SK&format=pdf&target=null 58. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2002%3A582&locale=sk 59. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2002%3A582&lang=SK&format=pdf&target=null 60. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2016%3A722&locale=sk 61. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2016%3A722&lang=SK&format=pdf&target=null 62. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2002%3A582&locale=sk 63. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2002%3A582&lang=SK&format=pdf&target=null 64. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A721&locale=sk 65. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A721&lang=SK&format=pdf&target=null 66. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A721&lang=SK&format=html&target=null&anchor=#point12 67. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2016%3A57&locale=sk 68. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2016%3A57&lang=SK&format=pdf&target=null 69. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2016%3A57&lang=SK&format=html&target=null&anchor=#point48 70. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2016%3A57&lang=SK&format=html&target=null&anchor=#point52 71. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2002%3A582&locale=sk 72. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2002%3A582&lang=SK&format=pdf&target=null 73. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2002%3A582&lang=SK&format=html&target=null&anchor=#point72 74. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2002%3A582&lang=SK&format=html&target=null&anchor=#point73 75. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2002%3A582&lang=SK&format=html&target=null&anchor=#point693 76. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2002%3A582&locale=sk 77. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2002%3A582&lang=SK&format=pdf&target=null 78. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2002%3A582&lang=SK&format=html&target=null&anchor=#point60 79. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2002%3A582&lang=SK&format=html&target=null&anchor=#point62 80. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2002%3A582&lang=SK&format=html&target=null&anchor=#point693 81. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2002%3A582&lang=SK&format=html&target=null&anchor=#point695 82. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2016%3A722&locale=sk 83. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2016%3A722&lang=SK&format=pdf&target=null 84. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2016%3A722&locale=sk 85. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2016%3A722&lang=SK&format=pdf&target=null 86. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2016%3A722&locale=sk 87. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2016%3A722&lang=SK&format=pdf&target=null 88. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2016%3A722&lang=SK&format=html&target=null&anchor=#point57 89. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2016%3A722&lang=SK&format=html&target=null&anchor=#point58 90. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2016%3A722&locale=sk 91. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2016%3A722&lang=SK&format=pdf&target=null 92. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2016%3A722&locale=sk 93. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2016%3A722&lang=SK&format=pdf&target=null 94. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2016%3A722&lang=SK&format=html&target=null&anchor=#point49 95. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2016%3A722&lang=SK&format=html&target=null&anchor=#point55 96. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2016%3A722&locale=sk 97. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2016%3A722&lang=SK&format=pdf&target=null 98. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2016%3A57&locale=sk 99. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2016%3A57&lang=SK&format=pdf&target=null 100. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2016%3A57&lang=SK&format=html&target=null&anchor=#point52 101. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2016%3A722&locale=sk 102. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2016%3A722&lang=SK&format=pdf&target=null 103. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2017%3A861&locale=sk 104. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2017%3A861&lang=SK&format=pdf&target=null 105. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2017%3A861&lang=SK&format=html&target=null&anchor=#point80 106. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2017%3A861&lang=SK&format=html&target=null&anchor=#point85 107. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2011%3A289&locale=sk 108. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2011%3A289&lang=SK&format=pdf&target=null 109. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2011%3A289&lang=SK&format=html&target=null&anchor=#point80 110. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A464&locale=sk 111. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A464&lang=SK&format=pdf&target=null 112. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A464&lang=SK&format=html&target=null&anchor=#point186 113. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2014%3A2363&locale=sk 114. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2014%3A2363&lang=SK&format=pdf&target=null 115. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2014%3A2363&lang=SK&format=html&target=null&anchor=#point51 116. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A464&locale=sk 117. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A464&lang=SK&format=pdf&target=null 118. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A464&lang=SK&format=html&target=null&anchor=#point187 119. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2014%3A2363&locale=sk 120. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2014%3A2363&lang=SK&format=pdf&target=null 121. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2014%3A2363&lang=SK&format=html&target=null&anchor=#point53 122. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2015%3A184&locale=sk 123. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2015%3A184&lang=SK&format=pdf&target=null 124. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2015%3A184&lang=SK&format=html&target=null&anchor=#point144 125. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2014%3A2363&locale=sk 126. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2014%3A2363&lang=SK&format=pdf&target=null 127. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2014%3A2363&lang=SK&format=html&target=null&anchor=#point54 128. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2014%3A2363&lang=SK&format=html&target=null&anchor=#point59 129. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2015%3A184&locale=sk 130. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2015%3A184&lang=SK&format=pdf&target=null 131. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2015%3A184&lang=SK&format=html&target=null&anchor=#point145 132. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2015%3A184&lang=SK&format=html&target=null&anchor=#point149 133. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2018%3A56&locale=sk 134. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2018%3A56&lang=SK&format=pdf&target=null 135. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2018%3A56&lang=SK&format=html&target=null&anchor=#point81 136. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2014%3A2363&locale=sk 137. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2014%3A2363&lang=SK&format=pdf&target=null 138. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2014%3A2363&lang=SK&format=html&target=null&anchor=#point56 139. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2015%3A184&locale=sk 140. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2015%3A184&lang=SK&format=pdf&target=null 141. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2015%3A184&lang=SK&format=html&target=null&anchor=#point147 142. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2018%3A56&locale=sk 143. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2018%3A56&lang=SK&format=pdf&target=null 144. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2018%3A56&lang=SK&format=html&target=null&anchor=#point65 145. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A522&locale=sk 146. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A522&lang=SK&format=pdf&target=null 147. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A522&lang=SK&format=html&target=null&anchor=#point58 148. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2015%3A184&locale=sk 149. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2015%3A184&lang=SK&format=pdf&target=null 150. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2015%3A184&lang=SK&format=html&target=null&anchor=#point146 151. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2016%3A631&locale=sk 152. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2016%3A631&lang=SK&format=pdf&target=null 153. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2016%3A631&lang=SK&format=html&target=null&anchor=#point37 154. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2012%3A455&locale=sk 155. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2012%3A455&lang=SK&format=pdf&target=null 156. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2012%3A455&lang=SK&format=html&target=null&anchor=#point80 157. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2012%3A455&lang=SK&format=html&target=null&anchor=#point84 158. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2016%3A631&locale=sk 159. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2016%3A631&lang=SK&format=pdf&target=null 160. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2016%3A631&lang=SK&format=html&target=null&anchor=#point36 161. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2017%3A50&locale=sk 162. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2017%3A50&lang=SK&format=pdf&target=null 163. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2017%3A50&lang=SK&format=html&target=null&anchor=#point83 164. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2017%3A50&lang=SK&format=html&target=null&anchor=#point84 165. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2017%3A50&locale=sk 166. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2017%3A50&lang=SK&format=pdf&target=null 167. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2017%3A50&lang=SK&format=html&target=null&anchor=#point85 168. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2017%3A50&lang=SK&format=html&target=null&anchor=#point86 169. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2012%3A673&locale=sk 170. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2012%3A673&lang=SK&format=pdf&target=null 171. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2012%3A673&lang=SK&format=html&target=null&anchor=#point161 172. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2012%3A673&lang=SK&format=html&target=null&anchor=#point163 173. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2012%3A479&locale=sk 174. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2012%3A479&lang=SK&format=pdf&target=null 175. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2012%3A479&lang=SK&format=html&target=null&anchor=#point58 176. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A513&locale=sk 177. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A513&lang=SK&format=pdf&target=null 178. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A513&lang=SK&format=html&target=null&anchor=#point133 179. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2015%3A296&locale=sk 180. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2015%3A296&lang=SK&format=pdf&target=null 181. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2015%3A296&lang=SK&format=html&target=null&anchor=#point74 182. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2017%3A11&locale=sk 183. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2017%3A11&lang=SK&format=pdf&target=null 184. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2011%3A289&locale=sk 185. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2011%3A289&lang=SK&format=pdf&target=null 186. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2011%3A289&lang=SK&format=html&target=null&anchor=#point80 187. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2011%3A289&locale=sk 188. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2011%3A289&lang=SK&format=pdf&target=null 189. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2011%3A289&lang=SK&format=html&target=null&anchor=#point80 190. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2016%3A722&locale=sk 191. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2016%3A722&lang=SK&format=pdf&target=null 192. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2011%3A289&locale=sk 193. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2011%3A289&lang=SK&format=pdf&target=null 194. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2011%3A289&lang=SK&format=html&target=null&anchor=#point80 195. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A796&locale=sk 196. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A796&lang=SK&format=pdf&target=null 197. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A796&lang=SK&format=html&target=null&anchor=#point109 198. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2016%3A446&locale=sk 199. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2016%3A446&lang=SK&format=pdf&target=null 200. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2016%3A446&lang=SK&format=html&target=null&anchor=#point58 201. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2017%3A679&locale=sk 202. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2017%3A679&lang=SK&format=pdf&target=null 203. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2017%3A679&lang=SK&format=html&target=null&anchor=#point91 204. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2017%3A679&locale=sk 205. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2017%3A679&lang=SK&format=pdf&target=null 206. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2017%3A679&lang=SK&format=html&target=null&anchor=#point95 207. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2017%3A679&lang=SK&format=html&target=null&anchor=#point96 208. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1969%3A4&locale=sk 209. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1969%3A4&lang=SK&format=pdf&target=null 210. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1969%3A4&lang=SK&format=html&target=null&anchor=#point11 211. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1969%3A4&locale=sk 212. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1969%3A4&lang=SK&format=pdf&target=null 213. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1969%3A4&locale=sk 214. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1969%3A4&lang=SK&format=pdf&target=null 215. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1969%3A4&lang=SK&format=html&target=null&anchor=#point11 216. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1969%3A4&locale=sk 217. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1969%3A4&lang=SK&format=pdf&target=null 218. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1969%3A4&locale=sk 219. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1969%3A4&lang=SK&format=pdf&target=null 220. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1969%3A4&lang=SK&format=html&target=null&anchor=#point2 221. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1969%3A4&lang=SK&format=html&target=null&anchor=#point9 222. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1974%3A25&locale=sk 223. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1974%3A25&lang=SK&format=pdf&target=null 224. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1974%3A25&lang=SK&format=html&target=null&anchor=#point7 225. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1969%3A4&locale=sk 226. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1969%3A4&lang=SK&format=pdf&target=null 227. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1969%3A4&locale=sk 228. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1969%3A4&lang=SK&format=pdf&target=null 229. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1969%3A4&lang=SK&format=html&target=null&anchor=#point4 230. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1969%3A4&locale=sk 231. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1969%3A4&lang=SK&format=pdf&target=null 232. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1969%3A4&lang=SK&format=html&target=null&anchor=#point6 233. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1969%3A4&locale=sk 234. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1969%3A4&lang=SK&format=pdf&target=null 235. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1969%3A4&lang=SK&format=html&target=null&anchor=#point11 236. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2011%3A552&locale=sk 237. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2011%3A552&lang=SK&format=pdf&target=null 238. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2011%3A552&lang=SK&format=html&target=null&anchor=#point81 239. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1969%3A4&locale=sk 240. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1969%3A4&lang=SK&format=pdf&target=null 241. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2012%3A72&locale=sk 242. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2012%3A72&lang=SK&format=pdf&target=null 243. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2012%3A72&lang=SK&format=html&target=null&anchor=#point96 244. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2012%3A72&lang=SK&format=html&target=null&anchor=#point103 245. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1969%3A4&locale=sk 246. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1969%3A4&lang=SK&format=pdf&target=null 247. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1969%3A4&lang=SK&format=html&target=null&anchor=#point11 248. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2012%3A72&locale=sk 249. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2012%3A72&lang=SK&format=pdf&target=null 250. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1969%3A4&locale=sk 251. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1969%3A4&lang=SK&format=pdf&target=null 252. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1969%3A4&lang=SK&format=html&target=null&anchor=#point3 253. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1969%3A4&lang=SK&format=html&target=null&anchor=#point11 254. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1969%3A4&locale=sk 255. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1969%3A4&lang=SK&format=pdf&target=null 256. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1969%3A4&lang=SK&format=html&target=null&anchor=#point11 257. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A464&locale=sk 258. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A464&lang=SK&format=pdf&target=null 259. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A464&lang=SK&format=html&target=null&anchor=#point82 260. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2014%3A2062&locale=sk 261. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2014%3A2062&lang=SK&format=pdf&target=null 262. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2014%3A2062&lang=SK&format=html&target=null&anchor=#point189 263. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2016%3A631&locale=sk 264. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2016%3A631&lang=SK&format=pdf&target=null 265. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2016%3A631&lang=SK&format=html&target=null&anchor=#point68 266. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2018%3A590&locale=sk 267. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2018%3A590&lang=SK&format=pdf&target=null 268. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2018%3A590&lang=SK&format=html&target=null&anchor=#point106 269. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2016%3A38&locale=sk 270. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2016%3A38&lang=SK&format=pdf&target=null 271. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2016%3A38&lang=SK&format=html&target=null&anchor=#point90 272. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2011%3A815&locale=sk 273. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2011%3A815&lang=SK&format=pdf&target=null 274. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2011%3A815&lang=SK&format=html&target=null&anchor=#point56 275. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2011%3A815&lang=SK&format=html&target=null&anchor=#point57 276. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2016%3A233&locale=sk 277. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2016%3A233&lang=SK&format=pdf&target=null 278. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2016%3A233&lang=SK&format=html&target=null&anchor=#point245 279. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2016%3A722&locale=sk 280. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2016%3A722&lang=SK&format=pdf&target=null 281. file:///tmp/lynxXXXXwACz6V/L86563-1781TMP.html#c-ECR_62017TJ0466_SK_01-E0001