ROZSUDOK VSEOBECNÉHO SÚDU (stvrtá rozsírená komora) z 30. marca 2022 ( [1]*1 ) "Hospodárska sútaz - Kartely - Trh nákladnej leteckej dopravy - Rozhodnutie, ktorým sa konstatuje porusenie clánku 101 ZFEÚ, clánku 53 Dohody o EHP a clánku 8 Dohody medzi Európskym spolocenstvom a Svajciarskom o leteckej doprave - Koordinácia prvkov ceny za sluzby nákladnej leteckej dopravy (palivová prirázka, bezpecnostná prirázka, platba provízie z prirázok) - Výmena informácií - Územná právomoc Komisie - Zásada ne bis in idem - Státny nátlak - Jediné a pokracujúce porusenie - Výska pokuty - Hodnota predajov - Závaznost porusenia - Neobmedzená právomoc" Vo veci T-350/17, Singapore Airlines Ltd, so sídlom v Singapure (Singapur), Singapore Airlines Cargo Pte Ltd, so sídlom v Singapure, v zastúpení: J. Kallaugher, J. P. Poitras, solicitors, a J. Ruiz Calzado, advokát, zalobkyne, proti Európskej komisii, v zastúpení: A. Dawes a C. Urraca Caviedes, splnomocnení zástupcovia, za právnej pomoci C. Brown, barrister, zalovanej, ktorej predmetom je návrh podla clánku 263 ZFEÚ na zrusenie rozhodnutia Komisie C(2017) 1742 final zo 17. marca 2017 týkajúceho sa konania podla clánku 101 ZFEÚ, clánku 53 Dohody o EHP a clánku 8 Dohody medzi Európskym spolocenstvom a Svajciarskou konfederáciou o leteckej doprave (vec AT.39258 - Nákladná letecká doprava) v rozsahu, v akom sa týka zalobkýn, a subsidiárne návrh na znízenie pokuty, ktorá im bola ulozená, VSEOBECNÝ SÚD (stvrtá rozsírená komora), v zlození: predseda komory H. Kanninen (spravodajca), sudcovia J. Schwarcz, C. Iliopoulos, D. Spielmann a I. Reine, tajomník: E. Artemiou, referentka, so zretelom na písomnú cast konania a po pojednávaní, ktoré sa konalo 26. júna 2019, vyhlásil tento Rozsudok ( [2]1 ) [omissis] II. Konanie a návrhy úcastníkov 60 Zalobkyne návrhom podaným do kancelárie Vseobecného súdu 1. júna 2017 podali túto zalobu. 61 Komisia podala vyjadrenie k zalobe do kancelárie Vseobecného súdu 29. septembra 2017. 62 Zalobkyne podali 15. decembra 2017 do kancelárie Vseobecného súdu repliku. 63 Komisia podala 2. marca 2018 do kancelárie Vseobecného súdu dupliku. 64 Vseobecný súd 24. apríla 2019 podla clánku 28 svojho rokovacieho poriadku na návrh stvrtej komory rozhodol o postúpení tejto veci rozsírenému rozhodovaciemu zlozeniu. 65 Dna 7. júna 2019 Vseobecný súd v rámci opatrení na zabezpecenie priebehu konania stanovených v clánku 89 rokovacieho poriadku polozil úcastníkom konania písomné otázky. Úcastníci konania odpovedali v stanovenej lehote. 66 Prednesy úcastníkov konania a ich odpovede na otázky, ktoré im Vseobecný súd polozil, boli vypocuté na pojednávaní z 26. júna 2019. Pri tejto prílezitosti zalobkyne predlozili nový dôkaz, o ktorom Vseobecný súd rozhodol, ze sa pripojí k spisu, pricom otázku jeho prípustnosti vyhradil na neskôr. 67 Uznesením z 31. júla 2020 Vseobecný súd (stvrtá rozsírená komora) konstatoval, ze nemá dostatok informácií a ze treba vyzvat úcastníkov konania, aby predlozili svoje pripomienky k tvrdeniu, ku ktorému sa úcastníci konania nevyjadrili, a nariadil opätovné otvorenie ústnej casti konania podla clánku 113 rokovacieho poriadku. 68 Úcastníci konania odpovedali v stanovenej lehote na sériu otázok, ktoré polozil Vseobecný súd 4. augusta 2020, a následne predlozili pripomienky ku vzájomným odpovediam týchto úcastníkov konania. 69 Rozhodnutím zo 6. novembra 2020 Vseobecný súd rozhodol o opätovnom ukoncení ústnej casti konania. 70 Zalobkyne v podstate navrhujú, aby Vseobecný súd: - zrusil napadnuté rozhodnutie v celom rozsahu alebo v casti, v akej sa ich týka, - okrem toho alebo subsidiárne podstatne znízil pokutu, ktorá im bola ulozená, - ulozil Komisii povinnost nahradit trovy konania, - prijal akékolvek opatrenie potrebné za okolností veci. 71 Komisia v podstate navrhuje, aby Vseobecný súd: - zamietol zalobu, - zmenil výsku pokuty ulozenej zalobkyniam tým, ze im odníme vseobecné znízenie vo výske 50 % a vseobecné znízenie vo výske 15 % za predpokladu, ze Vseobecný súd rozhodne, ze obrat z predaja prichádzajúcich sluzieb nákladnej dopravy nemohol byt zahrnutý do hodnoty predajov, - ulozil zalobkyniam povinnost nahradit trovy konania. III. Právny rámec [omissis] A. O návrhu na zrusenie [omissis] 6. O stvrtom zalobnom dôvode zalozenom na nesprávnom právnom posúdení, nesprávnom posúdení a skutkovom omyle pri konstatovaní úcasti zalobkýn na jedinom a pokracujúcom porusení [omissis] b) O druhej casti zalozenej na porusení zásady ne bis in idem, kedze Komisia konstatovala úcast zalobkýn na jedinom a pokracujúcom porusení na leteckých spojeniach v rámci Únie pred 1. májom 2004 a na leteckých spojeniach medzi Úniou a Svajciarskom 519 Zalobkyne uvádzajú, ze konanie predchádzajúce 1. máju 2004 im nemozno vytýkat na preukázanie ich úcasti na porusení v súvislosti so spojeniami v rámci Únie, rovnako ako konanie v súvislosti so spojeniami medzi Úniou a Svajciarskom, bez toho, aby bola porusená zásada ne bis in idem, kedze rozhodnutie z 9. novembra 2010 nekonstatovalo ich úcast na takom porusení. 520 Podla zalobkýn zásady vyplývajúce z rozsudku z 15. októbra 2002, Limburgse Vinyl Maatschappij a i./Komisia, ([3]C-238/99 P, C-244/99 P, C-245/99 P, C-247/99 P, C-250/99 P az C-252/99 P a C-254/99 P, [4]EU:C:2002:582), uvedené v odôvodneniach 1056 a 1057 napadnutého rozhodnutia, by nemali viest k odkloneniu sa od zásady ne bis in idem, kedze na jednej strane rozsudok zo 16. decembra 2015, Singapore Airlines a Singapore Airlines Cargo Pte/Komisia ([5]T-43/11, neuverejnený, [6]EU:T:2015:989) nevyslovil zrusenie rozhodnutia z 9. novembra 2010 vzhladom na cisto formálnu vadu, ale vzhladom na závazné porusenie práva na obhajobu a, na druhej strane, napadnuté rozhodnutie má podstatne sirsí rozsah ako toto rozhodnutie. 521 Komisia popiera argumentáciu zalobkýn. 522 Z ustálenej judikatúry vyplýva, ze zásada ne bis in idem, ktorá je navyse uvedená v clánku 50 Charty, sa v konaniach o výkone práva hospodárskej sútaze, ktorých cielom je ulozenie pokút, musí dodrziavat. Táto zásada bráni tomu, aby sa podnik znova uznal za zodpovedný alebo bol znovu stíhaný pre protisútazný postup, za ktorý uz bol sankcionovaný, alebo v súvislosti s ktorým bolo rozhodnuté, ze zan nie je zodpovedný, a to skorsím rozhodnutím, proti ktorému uz nie je mozný opravný prostriedok (pozri rozsudok zo 14. februára 2012, Toshiba Corporation a i., [7]C-17/10, [8]EU:C:2012:72, bod [9]94 a citovanú judikatúru). 523 V prejednávanej veci sa zalobkyne odvolávajú na rozhodnutie z 9. novembra 2010, ktoré podla nich predstavuje skorsie a konecné rozhodnutie, ktorým sa vyhlásilo, ze nie sú zodpovedné za jediné a pokracujúce porusenie v prípade spojení v rámci Únie a spojení medzi Úniou a Svajciarskom. 524 Najskôr treba urcit, ci je tvrdenie zalobkýn, podla ktorého uvedené rozhodnutie predstavuje vyhlásenie o absencii zodpovednosti, dôvodné. 525 V tejto súvislosti treba uviest, ze takéto vyhlásenie predpokladá, ze zodpovednost dotknutého podniku bola posúdená po preskúmaní okolností veci, inými slovami, ze doslo k vecnému posúdeniu veci. Takéto posúdenie predpokladá, ze Komisia vykonala stúdiu alebo hodnotenie dôkazov uvedených v spise a posúdila úcast dotknutého podniku na jednom alebo vo vsetkých konaniach, ktoré boli predmetom oznámenia o výhradách, s cielom urcit, ci bola preukázaná jeho zodpovednost. 526 V prejednávanej veci Komisia v bode 1582 oznámenia o výhradách uviedla, ze "uvaz[ovala]... o prijatí rozhodnutia..., ktorým sa konstatuje, ze podniky, ktorým je toto oznámenie o výhradách urcené, porusili clánok [101 ZFEÚ], clánok 53 Dohody o EHP a clánok 8 dohody [ES-Svajciarsko o leteckej doprave]". Ako vyplýva z bodu 8 vyssie, zalobkyne patria medzi týchto adresátov. 527 Z bodov 3, 129, 1389, 1395 a 1434, ako aj z bodu 1575 písm. c) a bodu 1577 oznámenia o výhradách vyplýva, ze porusenie, ktoré Komisia zamýslala uviest v bode 1582 uvedeného oznámenia, sa vztahovalo najmä na spojenia v rámci Únie pocas celého obdobia porusenia a spojenia medzi Úniou a Svajciarskom od 1. júna 2002. 528 Z toho vyplýva, ze v oznámení o výhradách Komisia zamýslala povazovat zalobkyne za zodpovedné za porusenie relevantných pravidiel hospodárskej sútaze na spojeniach v rámci Únie a spojeniach medzi Úniou a Svajciarskom. 529 Naopak, v rozhodnutí z 9. novembra 2010 sa Komisia výslovne nevyjadrila k zodpovednosti zalobkýn na spojeniach v rámci Únie a spojeniach medzi Úniou a Svajciarskom. Vo výroku tohto rozhodnutia ich povazovala za zodpovedné za jediné a pokracujúce porusenie v rozsahu, v akom sa týkalo spojení medzi Úniou a tretími krajinami (clánok 2 rozhodnutia z 9. novembra 2010) a spojení medzi EHP s výnimkou Únie a tretími krajinami (clánok 3 tohto rozhodnutia), ale nie v rozsahu, v akom sa týkalo spojení v rámci EHP, ktoré zahrnajú spojenia v rámci Únie (clánok 1 uvedeného rozhodnutia), ani spojení medzi Úniou a Svajciarskom (clánok 4 toho istého rozhodnutia). Komisia ich tiez nesankcionovala z dôvodu porusenia relevantných pravidiel hospodárskej sútaze na týchto dvoch posledných uvedených kategóriách leteckých spojení. Komisia vsak výslovne nevylúcila, ze by boli zodpovedné za takéto porusenia na uvedených kategóriách leteckých spojení. 530 Otázkou teda je, ci z tohto mlcania mozno vyvodit, ze Komisia v rozhodnutí z 9. novembra 2010 implicitne vyhlásila zalobkyne za nie zodpovedné za jediné a pokracujúce porusenie v rozsahu, v akom sa týka spojení v rámci Únie a spojení medzi Úniou a Svajciarskom, takze ich uz nemôze v tejto súvislosti uznat za zodpovedné v napadnutom rozhodnutí bez toho, aby porusila zásadu ne bis in idem. 531 V tejto súvislosti treba pripomenút, ze z úlohy dohladu, ktorú v oblasti hospodárskej sútaze Komisii zverujú clánok 105 ods. 1 ZFEÚ, clánok 55 ods. 1 Dohody o EHP a dohoda medzi ES a Svajciarskom o leteckej doprave, jej nevyplýva povinnost rozhodnút o existencii alebo neexistencii porusenia relevantných pravidiel hospodárskej sútaze (pozri v tomto zmysle rozsudky z 18. septembra 1992, Automec/Komisia, [10]T-24/90, [11]EU:T:1992:97, body [12]74 az [13]76, a zo 16. októbra 2013, Vivendi/Komisia, [14]T-432/10, neuverejnený, [15]EU:T:2013:538, bod [16]68). Z ustanovení nariadenia c. 1/2003 a z ustanovení na vykonanie clánku 53 Dohody o EHP a clánku 8 dohody medzi ES a Svajciarskom o leteckej doprave nemozno vyvodit ani to, ze Komisia bola povinná konstatovat a sankcionovat kazdé protisútazné správanie (pozri v tomto zmysle rozsudok z 9. septembra 2015, Philips/Komisia, [17]T-92/13, neuverejnený, [18]EU:T:2015:605, bod [19]112). 532 Z ustanovení nariadenia c. 1/2003, alebo z ustanovení na vykonanie clánku 53 Dohody o EHP alebo clánku 8 dohody medzi ES a Svajciarskom o leteckej doprave tiez nemôze vyplývat, ze takáto povinnost prislúcha Komisii, ak Komisia v oznámení o výhradách uvedie, ze má v úmysle konstatovat porusenie relevantných pravidiel hospodárskej sútaze. Komisia tak nemôze byt v konecnom rozhodnutí nútená vyslovit sa k existencii alebo neexistencii porusenia relevantných pravidiel hospodárskej sútaze, ktoré zamýslala konstatovat v oznámení o výhradách. 533 Nemozno teda dospiet k záveru, ze Komisia tým, ze v konecnom rozhodnutí nekonstatovala porusenie relevantných pravidiel hospodárskej sútaze, pokial ide o urcité konania uvedené v oznámení o výhradách, implicitne, ale nevyhnutne urobila vyhlásenie o absencii zodpovednosti v tejto súvislosti. 534 Vseobecná struktúra nariadenia c. 1/2003 potvrdzuje tento výklad. Treba totiz uviest, ze práve z clánku 10 nariadenia c. 1/2003, na základe ktorého je Komisia oprávnená konstatovat neuplatnenie clánku 101 ZFEÚ na dané správanie, a to najmä preto, ze podmienky clánku 101 ods. 1 ZFEÚ nie sú splnené, Komisia vyvodzuje svoju právomoc konstatovat, ze nedoslo k poruseniu clánku 101 ZFEÚ, a teda prijat "negatívne" rozhodnutie vo veci samej, ktoré môze zabránit neskorsiemu konstatovaniu porusenia uvedeného clánku (pozri v tomto zmysle rozsudok z 3. mája 2011, Tele2 Polska, [20]C-375/09, [21]EU:C:2011:270, body [22]23, [23]24, [24]28 a [25]29). To isté platí, ak Komisia vyuzije právomoci, ktoré jej priznáva nariadenie c. 1/2003 na uplatnenie clánku 53 Dohody o EHP a clánku 8 dohody medzi ES a Svajciarskom o leteckej doprave. 535 Clánok 10 nariadenia c. 1/2003 je vsak jediným právnym základom, z ktorého Komisia môze vychádzat pri prijímaní rozhodnutia konstatujúceho neuplatnenie pravidiel Zmluvy v oblasti hospodárskej sútaze na konkrétne individuálne správanie. 536 Vyplýva to po prvé zo znenia názvu clánku 10 uvedeného nariadenia, ako aj z jeho ustanovení. Jeho predmetom totiz je "Zistenie neuplatnitelnosti" a stanovuje, ze "ked si to verejný záujem [Únie] týkajúci sa uplatnovania clánkov [101 a 102 ZFEÚ] vyzaduje, Komisia, konajúc na vlastný podnet, môze rozhodnutím stanovit, ze clánok [101 ZFEÚ] nie je uplatnitelný na dohodu, rozhodnutie zdruzenia podnikov alebo zosúladený postup bud preto, ze nie sú splnené podmienky clánku [101] ods. 1 [ZFEÚ], alebo ze sú splnené podmienky clánku [101] ods. 3 [ZFEÚ]". 537 Po druhé treba uviest, ze ziadne iné ustanovenie nariadenia c. 1/2003 nepriznáva Komisii moznost konstatovat, ze pravidlá Zmluvy v oblasti hospodárskej sútaze sa neuplatnujú na konkrétne individuálne správanie. Odôvodnenie 14 tohto nariadenia objasnuje zámer normotvorcu prísne obmedzit moznost Komisie v tejto súvislosti na prípady, na ktoré sa vztahuje clánok 10 tohto nariadenia, pricom uvádza, ze k takému konstatovaniu môze dôjst len vo "výnimocných prípadoch, ked si to vyzaduje verejný záujem [Únie]". 538 Po tretie Súdny dvor rozhodol, ze zacatie konania Komisiou s cielom sankcionovat protisútazné správanie nezbavuje orgány hospodárskej sútaze clenských státov natrvalo a s konecnou platnostou ich právomoci uplatnovat clánok 101 ZFEÚ na dotknuté správania, kedze právomoc uvedených orgánov je obnovená, len co sa skoncí konanie zacaté Komisiou, a to aj prostredníctvom rozhodnutia prijatého na základe clánku 7 nariadenia c. 1/2003 (pozri v tomto zmysle rozsudok zo 14. februára 2012, Toshiba Corporation a i., [26]C-17/10, [27]EU:C:2012:72, body [28]79, [29]80, [30]86 a [31]87). Práve v tomto kontexte treba posúdit dosah, ktorý treba dat mlcaniu Komisie, pokial ide o urcité správanie, v rámci rozhodnutia prijatého na základe clánku 7 nariadenia c. 1/2003. Vykladat toto mlcanie ako implicitné konstatovanie o neexistencii porusenia pravidiel hospodárskej sútaze by vsak viedlo k tomu, ze orgány hospodárskej sútaze clenských státov by nikdy nemohli získat spät svoju právomoc na uplatnenie clánku 101 ZFEÚ v súvislosti so správaniami, voci ktorým Komisia zacala konanie a následne ho ukoncila prijatím rozhodnutia na základe clánku 7 nariadenia c. 1/2003, z dôvodu, ze by doslo k poruseniu zásady ne bis in idem. Takýto výklad by bol v rozpore s judikatúrou pripomenutou v tomto bode. 539 Po stvrté treba zdôraznit, ze Súdny dvor sa zaoberal rozsahom rozhodnutí prijatých orgánmi hospodárskej sútaze clenských státov na základe clánku 5 druhého odseku nariadenia c. 1/2003, v ktorých sa na základe informácií, ktoré majú k dispozícii, domnievajú, ze podmienky zákazu nie sú splnené. Z bodov 22 az 28 rozsudku z 3. mája 2011, Tele2 Polska ([32]C-375/09, [33]EU:C:2011:270), teda vyplýva, ze takéto rozhodnutia neobsahujú vyhlásenie o absencii zodpovednosti, ktoré by mohlo zabránit neskorsiemu konstatovaniu porusenia. Inými slovami, protisútazné správanie podniku, ktorého sa týka rozhodnutie tohto typu, môze byt následne predmetom stíhania a prípadne odsúdenia bez toho, aby bolo potrebné sa domnievat, ze toto stíhanie a odsúdenie porusujú zásadu ne bis in idem [pozri v tomto zmysle rozsudok z 3. mája 2011, Tele2 Polska, [34]C-375/09, [35]EU:C:2011:270, body [36]22 az [37]28; z 25. novembra 2014, Orange/Komisia, [38]T-402/13, [39]EU:T:2014:991, body [40]28 az [41]31; pozri tiez v tomto zmysle návrhy, ktoré predniesol generálny advokát Mazák vo veci Tele2 Polska, [42]C-375/09, [43]EU:C:2010:743, bod [44]30]. 540 V tejto súvislosti treba uviest, ze rozhodnutie o zastavení konania prijaté na základe clánku 5 druhého odseku nariadenia c. 1/2003 môze byt prijaté po vecnom preskúmaní správania a zaslaní obvinenia podla vzoru oznámenia námietok, ktoré Komisia zaslala podla clánku 10 nariadenia Komisie (ES) c. 773/2004 zo 7. apríla 2004, ktoré sa týka vedenia konania Komisiou podla clánkov [101 ZFEÚ] a [102 ZFEÚ] ([45]Ú. v. EÚ L 123, 2004, s. 18; Mim. vyd. 08/003, s. 81). 541 Ani stav postupu konania, ani rozsah analýzy dôvodnosti obvinení vykonanej v tomto rámci príslusným orgánom hospodárskej sútaze teda nemôzu zmenit rozsah jeho mlcania v konecnom rozhodnutí, pokial ide o celú alebo cast predmetnej zodpovednosti podniku. 542 Tieto úvahy, hoci patria do rámca výkladu ustanovení clánku 5 druhého odseku nariadenia c. 1/2003, svedcia o rozsahu rozhodnutí prijatých Komisiou na základe clánku 7 nariadenia c. 1/2003 z hladiska uplatnenia zásady ne bis in idem. Kontext vlastný týmto dvom clánkom totiz mozno prirovnat, kedze oba tieto clánky musia byt posudzované najmä z hladiska právomocí, ktoré sú osobitne zverené Komisii na základe clánku 10 tohto nariadenia. Okrem toho, kedze text sekundárneho práva Únie sa má vykladat, pokial je to mozné, v zmysle jeho súladu s ustanoveniami Zmlúv a vseobecnými zásadami práva Únie, pôsobnost, ktorú Súdny dvor vo svojom rozsudku z 3. mája 2011, Tele2 Polska ([46]C-375/09, [47]EU:C:2011:270) priznal moznosti rozhodnút, ze nie je potrebné zasiahnut, sa chápe tak, ze so sebou prinása súlad tejto takto chápanej moznosti so zásadou ne bis in idem. 543 Preto aj za predpokladu, ze rozhodnutie prijaté Komisiou na základe clánku 7 nariadenia c. 1/2003 predstavuje, pokial ide o správania, pre ktoré neboli podmienky zákazu vyhlásené za splnené, rozhodnutie o zastavení konania, nemôze viest k vyhláseniu o absencii zodpovednosti. 544 V prejednávanej veci treba konstatovat, ze rozhodnutie z 9. novembra 2010 je rozhodnutím, ktorým sa konstatuje porusenie, prijatým na základe clánku 7 nariadenia c. 1/2003. Naproti tomu z uvedeného rozhodnutia nevyplýva, a ani sa pred Vseobecným súdom netvrdilo, ze Komisia mala v úmysle uplatnit v rámci tohto rozhodnutia aj clánok 10 nariadenia c. 1/2003. 545 Z toho vyplýva, ze rozhodnutie z 9. novembra 2010, ktoré nebolo prijaté na základe clánku 10 nariadenia c. 1/2003 na úcely konstatovania, ze zalobkyne neporusili clánok 101 ZFEÚ, clánok 53 Dohody o EHP a clánok 8 dohody medzi ES a Svajciarskom o leteckej doprave na spojeniach v rámci EHP a spojeniach medzi Úniou a Svajciarskom, a ktoré vo svojom výroku neobsahuje vyhlásenie v tomto zmysle, nemôze predstavovat vyhlásenie o absencii zodpovednosti zalobkýn v tejto súvislosti. 546 Napokon v rozsahu, v akom zalobkyne tvrdia, ze zásady vyplývajúce z rozsudku z 15. októbra 2002, Limburgse Vinyl Maatschappij a i./Komisia ([48]C-238/99 P, C-244/99 P, C-245/99 P, C-247/99 P, C-250/99 P az C-252/99 P a C-254/99 P, [49]EU:C:2002:582), nemôzu viest k vylúceniu uplatnenia zásady ne bis in idem, treba konstatovat, ze toto tvrdenie vychádza z predpokladu, ze podmienky uplatnenia uvedenej zásady boli splnené. Ako vsak vyplýva z bodu 545 vyssie, zalobkyne neboli skorsím rozhodnutím vyhlásené za nie zodpovedné za predmetné správanie, takze zásada ne bis in idem sa v prejednávanej veci neuplatní. Predpoklad, na ktorom spocíva toto tvrdenie, preto chýba. 547 Za predpokladu, ze zalobkyne zamýslali odkazom na túto judikatúru uviest, ze rozsudok zo 16. decembra 2015, Singapore Airlines a Singapore Airlines Cargo Pte/Komisia ([50]T-43/11, neuverejnený, [51]EU:T:2015:989), platil ako "zbavenie viny", kedze zrusenie vyhlásené Vseobecným súdom nebolo vyslovené len s prihliadnutím na cisto formálnu vadu, stací poznamenat, ze Vseobecný súd zastával názor, ze rozhodnutie z 9. novembra 2010 obsahovalo vadu v odôvodnení, ktorá bola dôvodom jeho zrusenia (pozri bod 16 vyssie), takze na rozdiel od toho, co uvádzajú zalobkyne, toto rozhodnutie bolo zrusené z formálnych dôvodov, bez toho, aby sa o vytýkaných skutocnostiach rozhodlo vecne. 548 V tejto súvislosti treba tiez zdôraznit, ze týmto rozsudkom Vseobecný súd zrusil rozhodnutie z 9. novembra 2010 najmä z dôvodu, ze obsahovalo rozpory, pokial ide o rozsah zodpovednosti zalobkýn v súvislosti so spojeniami v rámci Únie a spojeniami medzi Úniou a Svajciarskom. 549 Vzhladom na vyssie uvedené treba túto cast zamietnut bez toho, aby bolo potrebné vyslovit sa ku konecnej povahe údajného vyhlásenia o absencii zodpovednosti alebo k existencii druhého konania týkajúceho sa tých istých skutkových okolností, ktoré vyplýva z prijatia napadnutého rozhodnutia po zrusení rozhodnutia z 9. novembra 2010 Vseobecným súdom. [omissis] Z týchto dôvodov VSEOBECNÝ SÚD (stvrtá rozsírená komora) rozhodol takto: 1. Zaloba sa zamieta. 2. Európska komisia znása tretinu svojich vlastných trov konania. 3. Singapore Airlines a Singapore Airlines Cargo znásajú svoje vlastné trovy konania a sú povinné nahradit dve tretiny trov konania vynalozených Komisiou. Kanninen Schwarcz Iliopoulos Spielmann Reine Rozsudok bol vyhlásený na verejnom pojednávaní v Luxemburgu 30. marca 2022. Podpisy __________________________________________________________________ ( [52]*1 ) Jazyk konania: anglictina. ( [53]1 ) Uvádzajú sa iba tie body rozsudku, ktorých uverejnenie povazuje Vseobecný súd za uzitocné. References 1. file:///tmp/lynxXXXX4UbUSC/L84764-3492TMP.html#t-ECR_62017TJ0350_EXT_SK_01-E0001 2. file:///tmp/lynxXXXX4UbUSC/L84764-3492TMP.html#t-ECR_62017TJ0350_EXT_SK_01-E0002 3. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2002%3A582&locale=sk 4. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2002%3A582 5. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2015%3A989&locale=sk 6. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2015%3A989 7. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2012%3A72&locale=sk 8. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2012%3A72 9. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2012%3A72&anchor=#point94 10. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A1992%3A97&locale=sk 11. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A1992%3A97 12. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A1992%3A97&anchor=#point74 13. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A1992%3A97&anchor=#point76 14. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2013%3A538&locale=sk 15. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2013%3A538 16. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2013%3A538&anchor=#point68 17. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2015%3A605&locale=sk 18. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2015%3A605 19. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2015%3A605&anchor=#point112 20. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2011%3A270&locale=sk 21. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2011%3A270 22. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2011%3A270&anchor=#point23 23. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2011%3A270&anchor=#point24 24. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2011%3A270&anchor=#point28 25. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2011%3A270&anchor=#point29 26. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2012%3A72&locale=sk 27. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2012%3A72 28. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2012%3A72&anchor=#point79 29. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2012%3A72&anchor=#point80 30. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2012%3A72&anchor=#point86 31. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2012%3A72&anchor=#point87 32. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2011%3A270&locale=sk 33. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2011%3A270 34. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2011%3A270&locale=sk 35. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2011%3A270 36. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2011%3A270&anchor=#point22 37. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2011%3A270&anchor=#point28 38. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2014%3A991&locale=sk 39. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2014%3A991 40. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2014%3A991&anchor=#point28 41. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2014%3A991&anchor=#point31 42. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2010%3A743&locale=sk 43. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2010%3A743 44. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2010%3A743&anchor=#point30 45. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:L:2004:123:TOC 46. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2011%3A270&locale=sk 47. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2011%3A270 48. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2002%3A582&locale=sk 49. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2002%3A582 50. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2015%3A989&locale=sk 51. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2015%3A989 52. file:///tmp/lynxXXXX4UbUSC/L84764-3492TMP.html#c-ECR_62017TJ0350_EXT_SK_01-E0001 53. file:///tmp/lynxXXXX4UbUSC/L84764-3492TMP.html#c-ECR_62017TJ0350_EXT_SK_01-E0002