ROZSUDOK VSEOBECNÉHO SÚDU (stvrtá rozsírená komora) z 30. marca 2022 ( [1]*1 ) "Hospodárska sútaz - Kartely - Trh nákladnej leteckej dopravy - Rozhodnutie, ktorým sa konstatuje porusenie clánku 101 ZFEÚ, clánku 53 Dohody o EHP a clánku 8 Dohody medzi Európskym spolocenstvom a Svajciarskom o leteckej doprave - Koordinácia prvkov ceny za sluzby nákladnej leteckej dopravy (palivová prirázka, bezpecnostná prirázka, platba provízie z prirázok) - Výmena informácií - Územná právomoc Komisie - Jediné a pokracujúce porusenie - Pripísatelnost protiprávneho správania - Podmienky poskytnutia oslobodenia od pokuty - Rovnost zaobchádzania - Povinnost odôvodnenia - Výska pokuty - Hodnota predaja - Závaznost porusenia - Trvanie úcasti na porusení - Polahcujúce okolnosti - Podpora protisútazného správania verejnými orgánmi - Proporcionalita - Neobmedzená právomoc" Vo veci T-337/17, Air France-KLM, so sídlom v Parízi (Francúzsko), v zastúpení: A. Wachsmann, A. de La Cotardičre a A.-E. Herrada, advokáti, zalobkyna, proti Európskej komisii, v zastúpení: A. Dawes a C. Giolito, splnomocnení zástupcovia, za právnej pomoci N. Coutrelis, advokátka, zalovanej, ktorej predmetom je návrh podla clánku 263 ZFEÚ na zrusenie rozhodnutia Komisie C(2017) 1742 final zo 17. marca 2017 týkajúceho sa konania podla clánku 101 ZFEÚ, clánku 53 Dohody o EHP a clánku 8 Dohody medzi Európskym spolocenstvom a Svajciarskou konfederáciou o leteckej doprave (vec AT.39258 - Nákladná letecká doprava) v rozsahu, v akom sa týka zalobkyne, a subsidiárne návrh na ciastocné zrusenie tohto rozhodnutia a na znízenie pokút, ktoré jej boli ulozené, VSEOBECNÝ SÚD (stvrtá rozsírená komora), v zlození: predseda komory H. Kanninen (spravodajca), sudcovia J. Schwarcz, C. Iliopoulos, D. Spielmann a I. Reine, tajomník: E. Artemiou, referentka, so zretelom na písomnú cast konania a po pojednávaní z 12. júna 2019, vyhlásil tento Rozsudok ( [2]1 ) [omissis] II. Konanie a návrhy úcastníkov konania 62 Návrhom podaným do kancelárie Vseobecného súdu 30. mája 2017 zalobkyna podala zalobu, na základe ktorej sa zacalo toto konanie. 63 Komisia podala vyjadrenie k zalobe do kancelárie Vseobecného súdu 29. septembra 2017. 64 Zalobkyna podala 3. januára 2018 do kancelárie Vseobecného súdu repliku. 65 Komisia podala 28. februára 2018 do kancelárie Vseobecného súdu dupliku. 66 Vseobecný súd 24. apríla 2019 podla clánku 28 svojho rokovacieho poriadku na návrh stvrtej komory rozhodol o postúpení prejednávanej veci rozsírenému rozhodovaciemu zlozeniu. 67 Dna 24. mája 2019 Vseobecný súd v rámci opatrení na zabezpecenie priebehu konania stanovených v clánku 89 rokovacieho poriadku polozil úcastníkom konania písomné otázky. Úcastníci konania odpovedali v stanovenej lehote. 68 Prednesy úcastníkov konania a ich odpovede na otázky, ktoré im Vseobecný súd polozil, boli vypocuté na pojednávaní 12. júna 2019. 69 Dna 18. júna 2019 zalobkyna predlozila dokument, ktorý si Vseobecný súd vyziadal na pojednávaní 12. júna 2019. 70 Vseobecný súd 24. júna 2019 ukoncil ústnu cast konania. 71 Uznesením z 31. júla 2020 Vseobecný súd (stvrtá rozsírená komora), ktorý sa domnieval, ze nemá dostatok informácií a ze je potrebné vyzvat úcastníkov konania, aby predlozili svoje pripomienky k tvrdeniu, ku ktorému sa nevyjadrili, nariadil opätovné otvorenie ústnej casti konania podla clánku 113 rokovacieho poriadku. 72 Úcastníci konania odpovedali v stanovenej lehote na sériu otázok, ktoré polozil Vseobecný súd 4. augusta 2020, a potom predlozili pripomienky k odpovediam druhého úcastníka konania. 73 Rozhodnutím zo 6. novembra 2020 Vseobecný súd znovu ukoncil ústnu cast konania. 74 Zalobkyna navrhuje, aby Vseobecný súd: - zrusil celé napadnuté rozhodnutie v rozsahu, v akom sa jej týka, - subsidiárne zrusil clánok 1 ods. 1 písm. b), clánok 1 ods. 2 písm. b), clánok 1 ods. 3 písm. b), clánok 1 ods. 4 písm. b), clánok 3 písm. b), ako aj clánok 4 napadnutého rozhodnutia a znízil pokuty, ktoré jej boli ulozené v napadnutom rozhodnutí, - este subsidiárnejsie zrusil clánok 3 písm. b) a d) napadnutého rozhodnutia a znízil pokuty, ktoré jej boli ulozené, - v kazdom prípade ulozil Komisii povinnost nahradit vsetky trovy konania. 75 Komisia v podstate navrhuje, aby Vseobecný súd: - zamietol zalobu, - upravil výsku pokút ulozených zalobkyni tak, ze by jej odnal vseobecné znízenie o 50 % a vseobecné znízenie o 15 % za predpokladu, ze by Vseobecný súd rozhodol, ze obrat pochádzajúci z predaja prichádzajúcich sluzieb nákladnej dopravy nemohol byt zahrnutý do hodnoty predaja, - ulozil zalobkyni povinnost nahradit trovy konania. III. Právny stav [omissis] A. O návrhoch na zrusenie [omissis] 3. O prvom zalobnom dôvode zalozenom na protiprávnostiach pri pripísaní postupov bývalej spolocnosti Air France a spolocnosti AF a casti postupov spolocnosti KLM zalobkyni 213 Tento zalobný dôvod, v ktorom zalobkyna tvrdí, ze Komisia jej protiprávne pripísala postupy bývalej spolocnosti Air France a spolocnosti AF a cast postupov spolocnosti KLM, má dve casti, z ktorých prvá sa zakladá na protiprávnostiach, ktorých sa Komisia dopustila, ked zalobkyni pripísala postupy spolocnosti AF od 15. septembra 2004 a postupy spolocnosti KLM od 5. mája 2004, a druhá na protiprávnostiach, ktorých sa Komisia dopustila, ked zalobkyni pripísala postupy bývalej spolocnosti Air France, ku ktorým doslo v období od 7. decembra 1999 do 15. septembra 2004. 214 Okrem toho zalobkyna Komisii vytýka, ze v odôvodnení 1085 napadnutého rozhodnutia tvrdila, ze zalobkynu a AF treba povazovat za spolocne a nerozdielne zodpovedné za zaplatenie pokuty z dôvodu ich úcasti na porusení. Zalobkyna sa totiz ani priamo, ani nepriamo nezúcastnila na uvádzaných postupoch, na ktorých sa zúcastnila iba AF. 215 Vseobecný súd rozhodne o tejto výhrade spolu s druhou castou prejednávaného zalobného dôvodu, kedze spolu vnútorne súvisia. a) O prvej casti zalozenej na protiprávnostiach pri pripísaní postupov spolocnosti AF od 15. septembra 2004 a postupov spolocnosti KLM od 5. mája 2004 zalobkyni 216 Prejednávaná cast, v ktorej zalobkyna tvrdí, ze Komisia jej protiprávne pripísala postupy spolocnosti AF od 15. septembra 2004 a postupy spolocnosti KLM od 5. mája 2004, sa zakladá na styroch výhradách, z ktorých prvá vychádza z pochybenia pri pripísaní postupov spolocnosti KLM od 5. mája do 15. septembra 2004 zalobkyni, druhá z nedostatocného odôvodnenia odmietnutia dôkazov potvrdzujúcich nezávislost spolocností AF a KLM, tretia z pochybení pri pripísaní postupov spolocností AF a KLM od 15. septembra 2004 zalobkyni a stvrtá z porusenia zásad osobnej zodpovednosti a individualizácie trestov a sankcií. 217 Najprv treba preskúmat druhú výhradu, ktorá sa týka dodrzania podstatných formálnych nálezitostí Komisiou. 1) O druhej výhrade zalozenej na nedostatocnom odôvodnení odmietnutia dôkazov potvrdzujúcich nezávislost spolocností AF a KLM 218 Zalobkyna tvrdí, ze Komisia nedostatocne odôvodnila odmietnutie dôkazov, ktoré mali potvrdzovat nezávislost spolocností AF a KLM, ked na ne iba implicitne odkázala a tvrdila, ze v prípade spolocnosti AF neboli tieto dôkazy dostatocné na to, aby vyvrátili domnienku výkonu rozhodujúceho vplyvu. Podla zalobkyne vsak bola Komisia povinná konkrétne preskúmat vsetky dôkazy, ktoré mali preukazovat uvedenú nezávislost a zaujat podrobné stanovisko k vyvráteniu domnienky zodpovednosti. Obycajný odkaz obsiahnutý v odôvodnení 1083 napadnutého rozhodnutia na judikatúru uvedenú v odôvodnení 1073 toho istého rozhodnutia, ako ani dôkazy, ktorých zoznam je uvedený v dôvernej prílohe k uvedenému rozhodnutiu, nemôzu byt dostatocné. V prípade spolocnosti KLM je povinnost odôvodnenia, ktorú má Komisia, posilnená, kedze Komisia priznala, ze neuplatnila domnienku zodpovednosti. Komisia vsak v tomto rozhodnutí ani neuvádza dôkazy, ktoré mali preukazovat nezávislost spolocnosti KLM. Komisia napokon v konaní na Vseobecnom súde uznala, ze v dotknutom rozhodnutí neodôvodnila, preco odmietla dôkaznú povahu dôkazov predlozených pocas správneho konania. 219 Komisia popiera argumentáciu zalobkyne. 220 Na úvod treba pripomenút, ze porusenie pravidiel hospodárskej sútaze, ktoré vykonala dcérska spolocnost, môze byt pripísané materskej spolocnosti najmä vtedy, ked dcérska spolocnost napriek tomu, ze má vlastnú právnu subjektivitu, neurcuje svoje správanie na trhu nezávisle, ale v podstate uplatnuje pokyny, ktoré jej dala materská spolocnost, najmä vzhladom na hospodárske, organizacné a právne väzby medzi týmito dvoma právnymi subjektmi (rozsudok z 10. apríla 2014, Areva a i./Komisia, [3]C-247/11 P a C-253/11 P, [4]EU:C:2014:257, bod [5]30). 221 V takejto situácii, ked sú materská spolocnost a dcérska spolocnost súcastou tej istej hospodárskej jednotky a tvoria tak jeden podnik v zmysle clánku 101 ZFEÚ, môze totiz Komisia adresovat rozhodnutie, ktorým sa ukladajú pokuty, materskej spolocnosti bez toho, aby bolo potrebné preukázat jej osobnú úcast na porusení (rozsudok z 10. apríla 2014, Areva a i./Komisia, [6]C-247/11 P a C-253/11 P, [7]EU:C:2014:257, bod [8]31). 222 Súdny dvor spresnil, ze v konkrétnom prípade, ked materská spolocnost vlastní obchodný podiel zodpovedajúci 100 % základného imania dcérskej spolocnosti, ktorá sa dopustila porusenia pravidiel Únie v oblasti hospodárskej sútaze, jednak táto materská spolocnost môze vykonávat rozhodujúci vplyv na správanie tejto dcérskej spolocnosti a jednak existuje vyvrátitelná domnienka, ze táto materská spolocnost skutocne vykonáva takýto vplyv (rozsudok z 10. apríla 2014, Areva a i./Komisia, [9]C-247/11 P a C-253/11 P, [10]EU:C:2014:257, bod [11]32). 223 Na domnienku, ze materská spolocnost skutocne vykonáva rozhodujúci vplyv na obchodnú politiku dcérskej spolocnosti, za týchto podmienok postacuje, ak Komisia preukáze, ze táto materská spolocnost vlastní podiel zodpovedajúci celému základnému imaniu tejto dcérskej spolocnosti. V dôsledku toho môze Komisia voci materskej spolocnosti vyvodit solidárnu zodpovednost za zaplatenie pokuty, ktorá bola ulozená jej dcérskej spolocnosti, ibaze by táto materská spolocnost, ktorej prinálezí vyvrátenie tejto domnienky, predlozila dostatocné dôkazy, ktoré preukazujú, ze jej dcérska spolocnost sa na trhu správa nezávisle (rozsudok z 10. apríla 2014, Areva a i./Komisia, [12]C-247/11 P a C-253/11 P, [13]EU:C:2014:257, bod [14]33). 224 Okrem toho, pokial sa rozhodnutie o uplatnení pravidiel Únie v oblasti práva hospodárskej sútaze týka viacerých osôb a ide o pripísatelnost porusenia, musí obsahovat dostatocné odôvodnenie vo vztahu ku kazdej z osôb, ktorým je urcené, najmä vo vztahu k tým, ktoré podla tohto rozhodnutia musia niest zodpovednost za toto porusenie. Také rozhodnutie tak v podstate musí v súvislosti s materskou spolocnostou povazovanou za zodpovednú za protiprávne konanie jej dcérskej spolocnosti obsahovat uvedenie dôvodov, ktoré môzu odôvodnit pripísatelnost porusenia tejto spolocnosti (rozsudok z 10. apríla 2014, Areva a i./Komisia, [15]C-247/11 P a C-253/11 P, [16]EU:C:2014:257, bod [17]34). 225 Pokial ide osobitne o rozhodnutie Komisie, ktoré sa v prípade viacerých osôb, ktorým je urcené, opiera výlucne o domnienku skutocného výkonu rozhodujúceho vplyvu, treba konstatovat, ze Komisia má v kazdom prípade - inak by sa táto domnienka stala prakticky nevyvrátitelná - povinnost vhodným spôsobom objasnit jeho adresátom dôvody, pre ktoré uvádzané skutkové a právne okolnosti nestacili na vyvrátenie uvedenej domnienky (rozsudok z 10. apríla 2014, Areva a i./Komisia, [18]C-247/11 P a C-253/11 P, [19]EU:C:2014:257, bod [20]35). 226 Komisia vsak nie je povinná vychádzat výlucne z uvedenej domnienky. Tejto institúcii totiz nic nebráni preukázat skutocný výkon rozhodujúceho vplyvu materskou spolocnostou na jej dcérsku spolocnost prostredníctvom iných dôkazov alebo kombináciou takýchto dôkazov a uvedenej domnienky. V prípade takejto kombinácie ide o tzv. metódu "dvojakého základu" (rozsudok z 10. apríla 2014, Areva a i./Komisia, [21]C-247/11 P a C-253/11 P, [22]EU:C:2014:257, body [23]36 a [24]37). 227 V rozhodnutí, ktoré zakladá pripísatelnost porusenia vykonaného dcérskou spolocnostou jej materskej spolocnosti na metóde dvojakého základu, je celkové posúdenie dôkazov predlozených materskou spolocnostou v rozsahu, v akom sú relevantné na úcely vyvrátenia uvedenej domnienky, v zásade v súlade so stupnom odôvodnenia vztahujúcim sa na Komisiu, pokial odôvodnenie aktu umozní materskej spolocnosti oboznámit sa s dôvodmi, pre ktoré sa Komisia rozhodla pripísat jej zodpovednost za porusenie vykonané jej dcérskou spolocnostou (pozri v tomto zmysle rozsudok z 10. apríla 2014, Areva a i./Komisia, [25]C-247/11 P a C-253/11 P, [26]EU:C:2014:257, bod [27]42). 228 Napokon z ustálenej judikatúry vyplýva, ze hoci je Komisia samozrejme povinná odôvodnit svoje rozhodnutia uvedením skutkových a právnych okolností, od ktorých závisí zákonné odôvodnenie opatrenia, a úvah, ktoré ju viedli k prijatiu jej rozhodnutia, nevyzaduje sa, aby sa zaoberala vsetkými skutkovými a právnymi otázkami, ktoré vzniesol kazdý dotknutý subjekt v priebehu správneho konania, a najmä, aby zaujala stanovisko k okolnostiam, ktoré sú zjavne irelevantné, bezvýznamné alebo jasne druhoradé (pozri rozsudok zo 6. februára 2014, Elf Aquitaine/Komisia, [28]T-40/10, neuverejnený, [29]EU:T:2014:61, bod [30]168 a citovanú judikatúru). 229 Pokial ide v prejednávanej veci najprv o odmietnutie dôkazov predlozených zalobkynou na preukázanie nezávislosti spolocnosti AF, Komisia po tom, co v odôvodneniach 1070 az 1073 napadnutého rozhodnutia pripomenula zásady, ktoré sa uplatnujú na urcenie osôb povazovaných za zodpovedné za protiprávne správanie v rámci tej istej hospodárskej jednotky, v odôvodneniach 1081 az 1084 uvedeného rozhodnutia uviedla: "Zamestnanci [spolocnosti AF] sa zúcastnovali na porusení od 15. septembra 2004 do 14. februára 2006. 1082 Pocas toho istého obdobia vsak [zalobkyna] vlastnila 100 % majetkových a hlasovacích práv v [spolocnosti AF]. 1083 V súlade s judikatúrou pripomenutou [v bode 6.1 tohto rozhodnutia], sa teda predpokladá, [ze] pocas tohto obdobia [zalobkyna] vykonávala rozhodujúci vplyv na [AF]. [Zalobkyna] nepredlozila dostatocné dôkazy na vyvrátenie domnienky, ze vykonávala rozhodujúci vplyv na [AF]. V dôsledku toho, pre potreby uplatnenia clánku 101 ZFEÚ, clánku 53 Dohody o EHP a clánku 8 Dohody [medzi ES a Svajciarskom o leteckej doprave], sú [zalobkyna] a [AF] súcastou toho istého podniku, ktorý sa dopustil porusenia od 15. septembra 2004 do 14. februára 2006. 1084 Okrem úplného vlastníctva existujú dalsie dôkazy, ktoré preukazujú, ze pocas tohto obdobia [zalobkyna] vykonávala rozhodujúci vplyv na [AF] alebo prinajmensom podporujú domnienku v tomto zmysle (pozri dôvernú prílohu [k tomuto istému rozhodnutiu], ku ktorej má prístup iba [zalobkyna])." 230 Dôverná príloha k napadnutému rozhodnutiu uvádzajúca zoznam ostatných dôkazných prostriedkov, na ktoré sa odkazuje v odôvodnení 1084 uvedeného rozhodnutia, znie, pokial ide o AF, takto: [dôverné] ( [31]2 ) 231 Z toho vyplýva, ze Komisia pri pripísaní postupov spolocnosti AF zalobkyni vychádzala z domnienky skutocného výkonu rozhodujúceho vplyvu, a to vzhladom na kontrolu, ktorú znamenalo vlastníctvo zalobkyne vztahujúce sa na celé základné imanie spolocnosti AF a hlasovacie práva spojené s akciami spolocnosti AF, a zároven zo súboru nepriamych dôkazov, ktoré mali preukazovat takýto skutocný výkon. V tejto súvislosti Komisia vychádzala po prvé z právomoci zalobkyne riadit, usmernovat a kontrolovat cinnosti spolocnosti AF prostredníctvom rôznych orgánov tejto spolocnosti, po druhé z existencie spolocnej struktúry spolocností AF a KLM, pokial ide konkrétne o nákladnú dopravu, a po tretie z kumulácie funkcií viacerých manazérov medzi zalobkynou a spolocnostou AF. 232 Pokial ide dalej o odmietnutie dôkazov predlozených zalobkynou na preukázanie nezávislosti spolocnosti KLM, Komisia v odôvodneniach 1086 az 1088 napadnutého rozhodnutia uviedla: "1086 Zamestnanci [spolocnosti KLM] sa zúcastnovali na porusení od 21. decembra 1999 do 14. februára 2006, teda pocas celého obdobia porusenia. KLM treba preto povazovat za zodpovednú za jej priamu úcast na porusení. 1087 Ako bolo vysvetlené [v bode 2.2 uvedeného rozhodnutia], 5. mája 2004 [bývalá Air France] získala kontrolu na spolocnostou KLM. Od 5. mája 2004 [zalobkyna] vlastní 97,5 % majetkových práv a 49 % hlasovacích práv v spolocnosti KLM. 1088 Z dôvodov uvedených v dôvernej prílohe [k tomuto rozhodnutiu], ku ktorej má prístup iba [zalobkyna], sa Komisia domnieva, ze od 5. mája 2004 [zalobkyna] vykonávala rozhodujúci vplyv na KLM." 233 Dôverná príloha k napadnutému rozhodnutiu uvádzajúca zoznam ostatných dôkazných prostriedkov, na ktoré sa odkazuje v odôvodnení 1088 uvedeného rozhodnutia znie, pokial ide o KLM, takto: [dôverné] 234 Z toho vyplýva, ze Komisia pri pripísaní postupov spolocnosti KLM v období od 5. mája 2004 do 14. februára 2006 zalobkyni vychádzala zo základného imania a hlasovacích práv, ktoré vlastnila zalobkyna v spolocnosti KLM, a zároven zo súboru dodatocných nepriamych dôkazov, ktoré mali preukazovat skutocný výkon rozhodujúceho vplyvu na túto spolocnost. V tejto súvislosti Komisia vychádzala po prvé z právomoci zalobkyne riadit, usmernovat a kontrolovat cinnosti spolocnosti KLM prostredníctvom rôznych orgánov tejto spolocnosti, po druhé z existencie spolocnej struktúry spolocností AF a KLM, pokial ide konkrétne o nákladnú dopravu, a po tretie z kumulácie funkcií viacerých manazérov medzi zalobkynou a spolocnostou KLM. 235 Zalobkyna vsak vo svojej odpovedi na oznámenie o výhradách uviedla iba to, ze je "holdingovou spolocnostou, ktorá nevykonáva ziadnu prevádzkovú cinnost v oblasti leteckej dopravy" a ze sa "v ziadnom prípade nijakým spôsobom nezúcastnovala na uvádzaných postupoch". 236 Vzhladom na uz uvedené nemozno Komisii oprávnene vytýkat, ze neposkytla podrobné odôvodnenie v súlade s poziadavkami vyplývajúcimi z judikatúry týkajúce sa odmietnutia dôkazov potvrdzujúcich nezávislost spolocností AF a KLM. 237 Okrem toho styri rozsudky, na ktoré sa zalobkyna odvoláva v zalobe, týkajúce sa úrovne odôvodnenia vyzadovanej od Komisie v prípade, ak sú pocas správneho konania predlozené dôkazy opaku na vyvrátenie domnienky skutocného výkonu rozhodujúceho vplyvu, mali iný kontext ako prejednávaná vec. 238 Súdny dvor jednak vo svojom rozsudku z 29. septembra 2011, Elf Aquitaine/Komisia ([32]C-521/09 P, [33]EU:C:2011:620), zohladnil najmä osobitné okolnosti vyplývajúce zo zmeny predchádzajúcej rozhodovacej praxe Komisie, ktorá spocívala v tom, ze Komisia sa systematicky opierala o metódu dvojakého základu (pozri v tomto zmysle uznesenie zo 7. februára 2012, Total a Elf Aquitaine/Komisia, [34]C-421/11 P, neuverejnené, [35]EU:C:2012:60, bod [36]58). 239 Okrem toho význam rozsudkov zo 16. júna 2011, Air liquide/Komisia ([37]T-185/06, [38]EU:T:2011:275), zo 16. júna 2011, Edison/Komisia ([39]T-196/06, [40]EU:T:2011:281), a z 27. novembra 2014, Alstom/Komisia ([41]T-517/09, [42]EU:T:2014:999), treba posúdit s prihliadnutím na judikatúru Súdneho dvora pripomenutú v bodoch 226 a 227 vyssie, podla ktorej ked Komisia tak, ako v tomto prípade pri pripísaní postupov spolocnosti AF, kombinuje dôkazy skutocného výkonu rozhodujúceho vplyvu s domnienkou takéhoto výkonu, je jej odôvodnenie odmietnutia dôkazov opaku predlozených obvineným podnikom dostatocné vtedy, ked vykoná celkové posúdenie, v ktorom sa nevyjadruje ku kazdému z uvedených dôkazov. 240 Prejednávanú výhradu treba preto zamietnut. 2) O prvej výhrade zalozenej na pochybení pri pripísaní postupov spolocnosti KLM od 5. mája do 15. septembra 2004 zalobkyni 241 Zalobkyna tvrdí, ze bola zalozená vo forme holdingovej spolocnosti az 15. septembra 2004. Podla jej názoru vsak materskú spolocnost nemozno povazovat za zodpovednú za protiprávne správanie jej dcérskej spolocnosti v období pred nadobudnutím tejto dcérskej spolocnosti, ked táto dcérska spolocnost pokracuje po svojom nadobudnutí vo svojej cinnosti na relevantnom trhu. Domnieva sa teda, ze na rozdiel od toho, co vyplýva z bodu 1089 napadnutého rozhodnutia, ju nemozno povazovat za zodpovednú za postupy spolocnosti KLM od 5. mája 2004. 242 Komisia popiera argumentáciu zalobkyne. 243 V prejednávanej veci z odôvodnenia 1087 napadnutého rozhodnutia vyplýva, ze od 5. mája 2004 zalobkyna vlastní 97,5 % základného imania a 49 % hlasovacích práv v spolocnosti KLM. 244 Je pravda, ako to správne zdôraznuje zalobkyna, ze subjekt, ktorý bol vlastníkom tejto majetkovej úcasti a týchto hlasovacích práv v spolocnosti KLM k 5. máju 2004, sa volal Air France SA, islo teda o bývalú Air France (pozri v tejto súvislosti bod 53 vyssie). 245 Medzi úcastníkmi konania vsak nie je sporné, ze zalobkyna a bývalá Air France sú jedna a tá istá právnická osoba. Je pravda, ze Komisia spomenula v odôvodnení 1080 napadnutého rozhodnutia pojem "právne nástupníctvo". Z tohto odôvodnenia, ako aj z odôvodnenia 22 tohto rozhodnutia vsak jednoznacne vyplýva, ze z bývalej spolocnosti Air France sa po premene na holdingovú spolocnost a zmene obchodného mena "stala" zalobkyna. 246 Komisia v odôvodnení 22 konkrétne uviedla: "Dna 5. mája 2004 [bývalá Air France] získala výlucnú kontrolu nad [spolocnostou KLM] v dôsledku verejnej ponuky [bývalej spolocnosti Air France] na výmenu akcií spolocnosti KLM. Od tohto dátumu sú [bývalá Air France] a KLM clenmi skupiny [AF]-KLM. Dna 15. septembra 2004 doslo k premene [bývalej spolocnosti Air France] na holdingovú spolocnost a k zmene obchodného mena na [AF]-KLM, pricom cinnosti leteckej dopravy [bývalej spolocnosti Air France] boli prevedené na dcérsku 'Air France Compagnie Aérienne`, premenovanú na [AF]." 247 Pokial ide o kontrolu nad spolocnostou KLM od 5. mája do 15. septembra 2004, zalobkyna tak pokracovala vo výkone práv a plnení povinností, ktoré nadobudla, ked este vystupovala pod obchodným menom ako bývalá Air France. 248 Zalobkyna teda nesprávne tvrdí, ze ked jej Komisia pripísala postupy spolocnosti KLM od 5. mája do 15. septembra 2004, povazovala ju za zodpovednú za protiprávne správanie jej dcérskej spolocnosti za obdobie pred jej nadobudnutím. 249 Prejednávanú výhradu treba preto zamietnut. 3) O tretej výhrade zalozenej na pochybeniach pri pripísaní postupov spolocností AF a KLM od 15. septembra 2004 zalobkyni 250 Zalobkyna tvrdí, ze Komisia jej nesprávne pripísala postupy spolocností AF a KLM od 15. septembra 2004, kedze nevykonávala ziaden rozhodujúci vplyv na tieto spolocnosti. Tvrdí, ze od 15. septembra 2004 je iba financným holdingom, ktorý nevykonáva ziadnu cinnost v odvetví nákladnej dopravy. Uvádza, ze mala iba úlohu pri koordinácii a financnej konsolidácii spocívajúcu v tom, ze dohliadala na dodrziavanie zákonných povinností v úctovnej oblasti a v oblasti financného výkazníctva a financnej transparentnosti, a dalej úlohu pri definovaní celkovej stratégie spolocností AF a KLM, avsak bez toho, aby zasahovala do ich prevádzkových a obchodných cinností, alebo im dávala akékolvek pokyny. AF a KLM urcovali nezávisle svoju obchodnú politiku, stratégiu, rozpocet a správanie v odvetí nákladnej dopravy. 251 V tejto súvislosti sa zalobkyna domnieva, ze dôkazy, na ktoré sa odvoláva Komisia v dôvernej prílohe napadnutého rozhodnutia, nepreukazujú, ze vykonávala rozhodujúci vplyv na AF a KLM. Po prvé uvádza, ze jej výbor pre strategické riadenie nikdy neadresoval spolocnostiam AF a KLM "záväzné odporúcania". Po druhé uvádza, ze prostredníctvom jej správnej rady a výboru pre strategické riadenie neexistuje hierarchický vztah medzi nou na jednej strane a spolocnostami AF a KLM na druhej strane. Vsetky rozhodnutia týkajúce sa cinnosti nákladnej dopravy spolocností AF a KLM pocas dotknutého obdobia boli zverené AF Cargo a KLM Cargo, ako aj "Joint Cargo Management Committee" (dalej len "výbor JCMC"). Po tretie zalobkyna zdôraznuje, ze ziadny z clenov jej riadiacich orgánov spomenutých v uvedenej prílohe, ktorí pocas dotknutého obdobia zasadali v riadiacich orgánoch spolocnosti AF alebo spolocnosti KLM, nezasahoval do cinností nákladnej dopravy spolocnosti AF alebo cinností nákladnej dopravy spolocnosti KLM. Po stvrté tvrdí, ze výbor JCMC je iba koordinacný orgán pre cinnost nákladnej dopravy spolocností AF a KLM pôsobiaci iba na ich úrovni, takze ho nemohla vyuzívat na to, aby zasahovala do obchodnej politiky spolocnosti AF alebo spolocnosti KLM. 252 Komisia popiera argumentáciu zalobkyne. 253 Na úvod treba rozlisovat podla toho, ci prejednávaná výhrada smeruje proti posúdeniam Komisie týkajúcim sa pripísania postupov spolocnosti AF alebo proti jej posúdeniam týkajúcim sa pripísania postupov spolocnosti KLM. 254 V prvom prípade so zretelom na domnienku skutocného výkonu rozhodujúceho vplyvu vzhladom na kontrolu, ktorú znamená vlastníctvo zalobkyne vztahujúce sa na celé základné imanie spolocnosti AF a hlasovacie práva spojené s akciami spolocnosti AF, prinálezí v súlade s judikatúrou pripomenutou v bode 223 vyssie materskej spolocnosti, aby predlozila dôkazy, ktoré môzu dostatocne preukazovat, ze jej dcérska spolocnost sa na trhu správala nezávisle, a tak vyvrátila uvedenú domnienku. 255 Kedze v druhom prípade sa uvedená domnienka neuplatnila, je zalobkyna povinná preukázat iba to, ze Komisia z právneho hladiska dostatocne nepreukázala, ze KLM neurcovala svoje správanie na trhu nezávisle. 256 V prejednávanej veci treba poznamenat, ze zalobkyna uvádza viacero tvrdení proti dôkazom, ktoré Komisia zohladnila v dôvernej prílohe napadnutého rozhodnutia na preukázanie výkonu rozhodujúceho vplyvu na AF. Tieto tvrdenia vsak treba zohladnit pri urcení, ci sa Komisia správne domnievala, ze zalobkyna nevyvrátila uvedenú domnienku. Treba totiz uviest, ze tieto tvrdenia sa v podstate zakladajú na tých istých skutkových okolnostiach, ktoré zalobkyna uviedla na vyvrátenie tejto domnienky. Pokial ide o skutkové tvrdenia uvádzané na podporu argumentácie smerujúcej proti týmto dôkazom, ktoré vsak zalobkyna nezopakovala na úcely vyvrátenia tejto domnienky, je potrebné, aby ich Vseobecný súd vzal do úvahy ako relevantnú okolnost na úcely posúdenia, ci AF nezávisle urcovala svoje správanie na trhu (pozri v tomto zmysle rozsudok zo 16. júna 2016, Evonik Degussa a AlzChem/Komisia, [43]C-155/14 P, [44]EU:C:2016:446, bod [45]33). Platí to najmä pre tvrdenie, podla ktorého výbor zalobkyne pre strategické riadenie nevydával "záväzné odporúcania". 257 S prihliadnutím na tieto úvahy treba preskúmat prejednávanú výhradu. 258 Po prvé treba na úvod uviest, ze odkaz zalobkyne na jej povahu financného holdingu nemôze ako taký spochybnit zistenie, ze skutocne vykonávala rozhodujúci vplyv na AF a KLM (pozri v tomto zmysle rozsudky z 24. marca 2011, Legris Industries/Komisia, [46]T-376/06, neuverejnený, [47]EU:T:2011:107, body [48]50 a [49]51, a zo 14. júla 2011, Arkema France/Komisia, [50]T-189/06, [51]EU:T:2011:377, bod [52]74). V rámci skupiny spolocností má totiz holding, ktorý v nej koordinuje najmä financné investície, poslanie preskupovat majetkové úcasti v rôznych spolocnostiach a úlohu zabezpecit ich jednotné riadenie, najmä prostredníctvom tejto rozpoctovej kontroly (rozsudok z 15. júla 2015, HIT Groep/Komisia, [53]T-436/10, [54]EU:T:2015:514, bod [55]125). 259 Pokial ide o definovanie celkovej stratégie spolocností AF a KLM zalobkynou a siroký záber tejto stratégie, ktorá zahrnala väcsinu pák rozvoja skupiny, ktorej zastresujúcou materskou spolocnostou je zalobkyna, tieto skutocnosti ani zdaleka nepotvrdzujú neexistenciu rozhodujúceho vplyvu, ale naopak podporujú zistenia, ku ktorým Komisia dospela v napadnutom rozhodnutí. 260 Aj keby, ako to tvrdí zalobkyna, táto úloha neviedla k jej zasahovaniu do prevádzkových a obchodných cinností spolocností AF a KLM, treba pripomenút, ze rozhodujúci vplyv, ktorý môze odôvodnit pripísanie zodpovednosti za porusenie, ktorého sa dopustila dcérska spolocnost, jej materskej spolocnosti, sa nemusí týkat iba obchodnej politiky tejto dcérskej spolocnosti v uzsom zmysle (rozsudok z 23. januára 2014, Gigaset/Komisia, [56]T-395/09, neuverejnený, [57]EU:T:2014:23, bod [58]45), ani nevyhnutne súvisiet s jej kazdodenným riadením (rozsudok z 26. septembra 2013, The Dow Chemical Company/Komisia, [59]C-179/12 P, neuverejnený, [60]EU:C:2013:605, bod [61]64). 261 Navyse treba zdôraznit, ze tvrdenie zalobkyne, ze nezasahovala do prevádzkových a obchodných cinností svojich dcérskych spolocnosti nielenze nie je podlozené ziadnym dôkazom, ale je ciastocne popreté jej predchádzajúcimi vyhláseniami urobenými v jej odpovedi z 29. júna 2007 na dotazník Komisie z 12. júna 2007 zaslaný pocas vysetrovania a predlozený v prílohe zaloby. Podla týchto vyhlásení totiz "správna rada [zalobkyne]... zasahovala... do hlavných obchodných smerov hlavných cinností skupiny Air France-KLM". 262 Po druhé k tvrdeniu, ze AF a KLM urcovali nezávisle svoju obchodnú politiku, stratégiu, rozpocet a správanie v odvetí nákladnej dopravy, treba najprv uviest, ze zalobkyna znovu vychádza iba z tvrdení. Dalej treba uviest, ze argumentácia zalobkyne sa z podstatnej casti zakladá na nezávislosti oddelení AF Cargo a KLM Cargo vo vztahu ku subjektom, ku ktorým patria, teda spolocnostiam AF a KLM, takze neumoznuje preukázat nezávislost spolocností AF a KLM vo vztahu k zalobkyni. Napokon príklady oblastí, uvádzané zalobkynou, v ktorých sa uplatnovala údajná nezávislost oddelení AF Cargo a KLM Cargo, ako sú na prevádzkovej úrovni vykonávanie logistických cinností spojených s nákladnou dopravou, alebo na strategickej úrovni tvorba a urcovanie prirázky, nie sú v rozpore so vseobecnejsím strategickým vedením, ktoré zalobkyna podla svojich slov zabezpecovala sama. Rozdelenie úloh je totiz bezným javom v skupine spolocností (pozri v tomto zmysle rozsudok zo 14. júla 2011, Arkema France/Komisia, [62]T-189/06, [63]EU:T:2011:377, bod [64]76). 263 Po tretie skutocnost, ze výbor zalobkyne pre strategické riadenie neadresoval spolocnostiam AF a KLM "záväzné odporúcania", sa týka právnych vztahov medzi zalobkynou a jej dcérskymi spolocnostami. Za týchto okolností, aj ked bola táto skutocnost uplatnená na úcely spochybnenia dôkazov uvedených v zozname obsiahnutom v dôvernej prílohe napadnutého rozhodnutia, treba teraz preskúmat, ci môze spochybnit zistenia Komisie, ze dcérske spolocnosti zalobkyne neboli nezávislé. 264 Treba uviest, ze zalobkyna nepredkladá na podlozenie tohto tvrdenia ziadny dôkaz, ako sú napríklad zápisnice alebo správy zo zasadnutí výboru pre strategické riadenie. 265 Okrem toho je uvedené, ze zalobkyna nepopiera, ze výbor pre strategické riadenie sa schádzal medzi jeho zriadením v roku 2004 a koncom obdobia porusenia. Napokon z jej odpovede z 29. júna 2007 na dotazník Komisie z 12. júna 2007 vyplýva, ze uvedený výbor sa pocas tohto obdobia skutocne schádzal a ze "zasah[oval] hlavne do [strategických] otázok". 266 Vzhladom na úlohu a právomoci výboru pre strategické riadenie, ktoré vyplývajú z výnatkov z výrocných správ zalobkyne za roky 2004/2005 a 2005/2006 prilozených k jej odpovedi z 29. júna 2007, sa teda javí málo pravdepodobné, ze cielom rokovaní tohto výboru nebolo koordinovat stratégiu dcérskych spolocností AF a KLM. Podla týchto výnatkov totiz "rozhodnutia [uvedeného výboru] vyjadrujú spolocné stanovisko spolocností AF a KLM ku kazdému významnému strategickému rozhodnutiu týkajúcemu sa obchodnej, financnej, technickej a prevádzkovej oblasti...". 267 Pokial ide konkrétne o "záväzné odporúcania", je spresnené, ze "[výbor pre strategické riadenie] vydáva autoritatívne odporúcania k vyssie uvedeným otázkam urcené správnej rade [spolocnosti AF], predstavenstvu a dozornej rade spolocnosti KLM" a ze "predseda predstavenstva spolocnosti KLM, predseda správnej rady [spolocnosti AF] a ziadny predseda a clen správnej rady alebo klúcový zamestnanec zlúcených subjektov alebo podla okolností ich dcérskych spolocností nemôzu prijímat alebo vykonávat rozhodnutia patriace do právomoci [výboru pre strategické riadenie], ak tento výbor predtým nevydal svoje autoritatívne odporúcanie". Z toho vyplýva, ze pôsobenie spolocností AF a KLM v niekolkých oblastiach ich cinnosti bolo podmienené prijatím záväzných (alebo autoritatívnych) odporúcaní na úrovni výboru zalobkyne pre strategické riadenie. V prejednávanej veci vsak zalobkyna nepredkladá ziadny dôkaz ani neuvádza ziadnu okolnost, ktorá by mohla ozrejmit Vseobecnému súdu, ze uvedený výbor sa prípadne vzdal svojich výsad. 268 Vzhladom na uz uvedené treba uviest, ze zalobkyni sa nepodarilo vyvrátit domnienku vyvodenú z kontroly, ktorú znamená vlastníctvo celého základného imania spolocnosti AF a hlasovacích práv spojených s akciami spolocnosti AF, podla ktorej skutocne vykonávala rozhodujúci vplyv na AF pocas obdobia od 15. septembra 2004 do 14. februára 2006. 269 Pokial ide o zistenie Komisie, ze zalobkyna skutocne vykonávala rozhodujúci vplyv na KLM, z preskúmania prvej série tvrdení zalobkyne na podlozenie prejednávanej výhrady, ktoré bolo vykonané v bodoch 258 az 267 vyssie, nevyplýva ziadne pochybenie v posúdení Komisie. 270 Zostáva teda posúdit tvrdenia zalobkyne vztahujúce sa na dôkazy uvedené v zozname obsiahnutom v dôvernej prílohe k napadnutému rozhodnutiu týkajúce sa vztahov, ktoré zalobkyna udrziavala so spolocnostou KLM, kedze tvrdenia týkajúce sa spolocnosti AF treba odmietnut ako neúcinné, pretoze zalobkyni sa nepodarilo preukázat, ze Komisia sa dopustila pochybenia, ked sa oprela o dotknutú domnienku. 271 Po prvé, pokial ide o tvrdenie zalobkyne, ze výbor pre strategické riadenie neprijal ziadne "záväzné odporúcanie", treba odkázat na úvahy obsiahnuté v bodoch 263 az 267 vyssie. Komisia sa navyse v napadnutom rozhodnutí oprela o právomoc uvedeného výboru prijímat takéto odporúcania (pozri bod 233 vyssie), ktorej existenciu zalobkyna nepoprela. Moznost zalobkyne takto urcovat stratégiu jej dcérskej spolocnosti vsak sama osebe svedcí o existencii riadiacej právomoci, ktorá môze spochybnit nezávislost správania tejto dcérskej spolocnosti. 272 Po druhé tvrdenie zalobkyne zalozené na tom, ze medzi nou a spolocnostou KLM neexistoval prostredníctvom jej správnej rady a jej výboru pre strategické riadenie "vztah hierarchickej závislosti", treba odmietnut z rovnakých dôvodov, ako sú dôvody uvedené v bode 262 vyssie. 273 Po tretie zalobkyna nemôze dôvodne tvrdit, ze ziadny z clenov jej riadiacich orgánov uvedených v dôvernej prílohe k napadnutému rozhodnutiu, ktorí pocas dotknutého obdobia zasadali v riadiacich orgánoch spolocnosti KLM, nezasahoval do cinností nákladnej dopravy. V tejto súvislosti sa totiz opiera o okolnost, ze vsetky rozhodnutia týkajúce sa cinnosti nákladnej dopravy boli v rámci KLM zverené oddeleniu KLM Cargo alebo výboru JCMC. 274 Toto tvrdenie vsak treba odmietnut z rovnakých dôvodov, ako sú dôvody uvedené v bode 262 vyssie. 275 Navyse treba zdôraznit, ze zalobkyna bez podporných dôkazov iba tvrdí, ze clenovia kumulujúci riadiace funkcie alebo mandáty v jej orgánoch a orgánoch spolocnosti KLM nezasahovali do cinností nákladnej dopravy. Okrem toho, ze toto tvrdenie nie je podlozené, vsak ako také nevyvracia existenciu takýchto prienikov, pricom podla ustálenej judikatúry mieru úcasti materskej spolocnosti na riadení jej dcérskej spolocnosti môze potvrdzovat aj to, ze vedúce funkcie v dcérskej spolocnosti zastáva mnoho osôb, ktoré zastávajú riadiace funkcie v materskej spolocnosti (pozri rozsudok z 9. septembra 2015, Toshiba/Komisia, [65]T-104/13, [66]EU:T:2015:610, bod [67]100 a citovanú judikatúru). 276 Po stvrté zalobkyna zbytocne tvrdí, ze výbor JCMC bol iba koordinacným orgánom pre cinnost nákladnej dopravy spolocností AF a KLM pôsobiacim na ich úrovni, takze ho nemohla vyuzit na to, aby zasahovala do ich obchodných politík. 277 V tejto súvislosti Komisia v dôvernej prílohe napadnutého rozhodnutia zdôraznila, ze [dôverné] (pozri bod 233 vyssie). Ako vsak správne uvádza zalobkyna, dokumenty nachádzajúce sa v spise, a najmä jej odpoved z 29. júna 2007 na dotazník Komisie z 12. júna 2007, spomínajú jednotnú struktúru zriadenú na úrovni oddelení pre nákladnú dopravu dcérskych spolocností AF a KLM. Nevyplýva z nich, ze by táto struktúra bola vytvorená v rámci zalobkyne alebo ze by akokolvek vyjadrovala rozhodujúci vplyv, ktorý zalobkyna vykonávala na svoje dcérske spolocnosti. 278 Napriek tomu vsak ostatné dôvody uvedené Komisiou na podlozenie toho, ze zalobkyni pripísala postupy spolocnosti KLM od 5. mája 2004, a to po prvé vlastníctvo 97,5 % základného imania a 49 % hlasovacích práv spolocnosti KLM, po druhé právomoc zalobkyne riadit, usmernovat a kontrolovat cinnosti spolocnosti KLM prostredníctvom jej správnej rady a jej výboru pre strategické riadenie a po tretie prítomnost viacerých osôb zastávajúcich riadiace funkcie alebo mandáty v orgánoch zalobkyne vo vedení spolocnosti KLM, voci ktorým neboli úspesne uplatnené výhrady, postacujú na preukázanie toho, ze zalobkyna skutocne vykonávala rozhodujúci vplyv na KLM. 279 Vzhladom na uz uvedené treba prejednávanú výhradu zamietnut. 4) O stvrtej výhrade zalozenej na porusení zásad osobnej zodpovednosti a individualizácie trestov a sankcií 280 Zalobkyna tvrdí, ze pripísanie postupov spolocnosti AF od 15. septembra 2004 a postupov spolocnosti KLM od 5. mája 2004 porusuje zásady osobnej zodpovednosti a individualizácie trestov a sankcií. 281 Komisia popiera argumentáciu zalobkyne. 282 Treba pripomenút, ze podla zásad osobnej zodpovednosti a individualizácie trestov a sankcií, ktoré sa uplatnujú v kazdom správnom konaní, ktoré môze viest k ulozeniu sankcií podla pravidiel Únie v oblasti hospodárskej sútaze, má byt podnik potrestaný iba za skutky, ktoré sa mu individuálne vytýkajú (pozri v tomto zmysle rozsudky z 13. decembra 2001, Krupp Thyssen Stainless a Acciai speciali Terni/Komisia, [68]T-45/98 a T-47/98, [69]EU:T:2001:288, bod [70]63; z 3. marca 2011, Siemens a VA Tech Transmission & Distribution/Komisia, [71]T-122/07 az T-124/07, [72]EU:T:2011:70, bod [73]122, a z 11. júla 2014, RWE a RWE Dea/Komisia, [74]T-543/08, [75]EU:T:2014:627, bod [76]68). 283 Táto zásada sa vsak musí zosúladit s pojmom podniku a s judikatúrou, podla ktorej skutocnost, ze materská spolocnost a jej dcérska spolocnost predstavujú jediný podnik v zmysle clánku 101 ZFEÚ oprávnuje Komisiu, aby adresovala rozhodnutie o ulození pokút materskej spolocnosti skupiny spolocností (pozri v tomto zmysle rozsudky z 3. marca 2011, Siemens a VA Tech Transmission & Distribution/Komisia, [77]T-122/07 az T-124/07, [78]EU:T:2011:70, bod [79]122, a z 11. júla 2014, RWE a RWE Dea/Komisia, [80]T-543/08, [81]EU:T:2014:627, bod [82]69). Aj ked sa totiz materská spolocnost priamo nezúcastnuje na porusení, v takomto prípade vykonáva rozhodujúci vplyv na dcérsku spolocnost alebo spolocnosti, ktoré sa na nom zúcastnili. Z toho vyplýva, ze za takých okolností nemozno zodpovednost materskej spolocnosti povazovat za objektívnu zodpovednost (pozri v tomto zmysle rozsudok z 10. septembra 2009, Akzo Nobel a i./Komisia, [83]C-97/08 P, [84]EU:C:2009:536, bod [85]77). 284 V takom prípade je materská spolocnost sankcionovaná za porusenie, o ktorom platí, ze sa ho dopustila sama (pozri v tomto zmysle rozsudky z 10. septembra 2009, Akzo Nobel a i./Komisia, [86]C-97/08 P, [87]EU:C:2009:536, bod [88]77; zo 17. mája 2011, Elf Aquitaine/Komisia, [89]T-299/08, [90]EU:T:2011:217, bod [91]180, a z 27. júna 2012, Bolloré/Komisia, [92]T-372/10, [93]EU:T:2012:325, bod [94]52). 285 Kedze v prejednávanej veci zalobkyna zakladá prejednávanú výhradu na tom, ze nevykonávala rozhodujúci vplyv na AF a KLM, pricom nepredkladá dôkazy, ktoré uz neboli predlozené v rámci predchádzajúcich výhrad, stací uviest, ze z preskúmania prvej a tretej výhrady prvého zalobného dôvodu vyplýva, ze Komisia z právneho hladiska dostatocne preukázala, ze zalobkyna vykonávala takýto vplyv na svoje dcérske spolocnosti pocas dotknutých období. Z toho vyplýva, ze prejednávaná výhrada spocíva na nesprávnom predpoklade. 286 Navyse, kedze pri pripísaní postupov spolocnosti AF od 15. septembra 2004 a postupov spolocnosti KLM od 5. mája 2004 zalobkyni nedoslo k pochybeniu, nemôze toto pripísanie vzhladom na judikatúru pripomenutú v bodoch 282 a 283 vyssie porusovat zásady osobnej zodpovednosti a individualizácie trestov a sankcií. 287 Prejednávanú výhradu treba preto zamietnut. 288 V dôsledku toho treba zamietnut prvú cast prvého zalobného dôvodu v celom rozsahu. b) O druhej casti zalozenej na protiprávnostiach pri pripísaní postupov bývalej spolocnosti Air France v období od 7. decembra 1999 do 15. septembra 2004 zalobkyni 289 Prejednávaná cast, v ktorej zalobkyna tvrdí, ze Komisia sa dopustila viacerých protiprávností, ked jej pripísala postupy bývalej spolocnosti Air France v období od 7. decembra 1999 do 15. septembra 2004, co Komisia popiera, sa zakladá na troch výhradách. Prvá z týchto výhrad je zalozená na porusení povinnosti odôvodnenia, druhá na pochybeniach pri pripísaní uvedených postupov za dotknuté obdobie zalobkyni a tretia na porusení zásad osobnej zodpovednosti a individualizácie trestov a sankcií. 290 Na úvod treba zdôraznit, ze v napadnutom rozhodnutí Komisia postupovala v troch krokoch. V prvom kroku Komisia v odôvodnení 1080 tohto rozhodnutia pripísala konania bývalej spolocnosti Air France v období od 7. decembra 1999 do 15. septembra 2004 zalobkyni ako "nástupcovi". V tejto súvislosti vychádzala zo zistenia, ze 15. septembra 2004 sa bývalá Air France "stala" zalobkynou v dôsledku premeny na holding a zmeny obchodného mena a predmetu podnikania, ako je spresnené v odôvodnení 22 napadnutého rozhodnutia. 291 V druhom kroku na obdobie od 15. septembra 2004 do 14. februára 2006 Komisia v odôvodneniach 1083 a 1084 napadnutého rozhodnutia konstatovala, ze zalobkyna vykonávala rozhodujúci vplyv na AF. 292 V tretom kroku Komisia v odôvodnení 1085 napadnutého rozhodnutia vyvodila zo skutocností uvedených v bodoch 290 a 291 vyssie, ze zalobkynu a AF treba povazovat za spolocne a nerozdielne zodpovedné za zaplatenie pokuty z dôvodu ich úcasti na porusení v období od 7. decembra 1999 do 14. februára 2006. 293 Ako to Komisia v podstate potvrdila na pojednávaní, táto zmienka o úcasti zalobkyne na jedinom a pokracujúcom porusení sa opiera o zistenie, ze právnická osoba, ktorá sa priamo zúcastnovala na jedinom a pokracujúcom porusení az do 15. septembra 2004, a zalobkyna sú jedna a tá istá právnická osoba, pricom sa odlisujú iba svojím obchodným menom a predmetom podnikania, ktoré boli medzicasom zmenené (pozri body 244 a 290 vyssie). 1) O prvej výhrade zalozenej na porusení povinnosti odôvodnenia 294 Zalobkyna tvrdí, ze napadnuté rozhodnutie dostatocne neodôvodnuje, preco jej boli pripísané postupy bývalej spolocnosti Air France v období od 7. decembra 1999 do 15. septembra 2004. Má výhrady proti odôvodneniu 1080 napadnutého rozhodnutia, ktoré neumoznuje zistit, aké postavenie je jej priznané vo vztahu k bývalej spolocnosti Air France pocas uvedeného obdobia, a najmä, ci bola povazovaná za hospodárskeho nástupcu alebo právneho nástupcu, alebo dokonca aj hospodárskeho, aj právneho nástupcu tejto spolocnosti. 295 V odôvodnení 1080 francúzskej verzie napadnutého rozhodnutia doslo v porovnaní s rozhodnutím z 9. novembra 2010 ku zmene. Zalobkyna zdôraznuje, ze zatial co v odôvodení 1056 tohto rozhodnutia sa uvádzalo, ze zalobkyna a AF boli, v tomto poradí, hospodárskym nástupcom a právnym nástupcom bývalej spolocnosti Air France tak, ako táto spolocnost existovala pred 15. septembrom 2004, odôvodnenie 1080 uvedeného rozhodnutia uz neodkazuje na výraz "v tomto poradí". Táto zmena vyplýva z chyby, ktorú uznala Komisia na Vseobecnom súde v konaní vo veci, v ktorej bol vyhlásený rozsudok zo 16. decembra 2015, Air France-KLM/Komisia ([95]T-62/11, neuverejnený, [96]EU:T:2015:996). Zalobkyna rovnako poznamenáva, ze podobná zmena nebola vykonaná v holandskej a anglickej verzii toho istého rozhodnutia, v ktorých nie je v odôvodnení 1080 za hospodárskeho nástupcu bývalej spolocnosti Air France oznacená ona, ale AF. 296 Komisia popiera argumentáciu zalobkyne. 297 V tejto súvislosti treba pripomenút, ze odôvodnenie musí byt prispôsobené povahe dotknutého aktu a musia z neho jasne a jednoznacne vyplývat úvahy institúcie, ktorá akt prijala, aby sa tak dotknutým osobám umoznilo poznat dôvody prijatého opatrenia a príslusnému súdu preskúmat toto opatrenie (pozri v tomto zmysle rozsudok z 29. septembra 2011, Elf Aquitaine/Komisia, [97]C-521/09 P, [98]EU:C:2011:620, bod [99]147). 298 Dodrzanie povinnosti odôvodnenia musí byt posudzované v závislosti od okolností prípadu, najmä od obsahu aktu, od povahy uvádzaných dôvodov a od záujmu, ktorý na jeho objasnení môzu mat osoby, ktorým je akt urcený, alebo iné osoby dotknuté aktom v zmysle clánku 263 stvrtého odseku ZFEÚ. Nevyzaduje sa, aby v odôvodnení boli presne uvedené vsetky relevantné skutkové a právne okolnosti, kedze otázka, ci odôvodnenie aktu splna poziadavky clánku 296 ZFEÚ a clánku 41 ods. 2 písm. c) Charty sa má posudzovat nielen s prihliadnutím na jeho znenie, ale tiez s prihliadnutím na jeho kontext, ako aj na vsetky právne predpisy upravujúce dotknutú oblast (rozsudky z 29. septembra 2011, Elf Aquitaine/Komisia, [100]C-521/09 P, [101]EU:C:2011:620, bod [102]150, a z 13. decembra 2016, Printeos a i./Komisia, [103]T-95/15, [104]EU:T:2016:722, bod [105]45). 299 Ako je uvedené v bodoch 245 az 247 vyssie, z odôvodnenia 1080 napadnutého rozhodnutia vyplýva, ze Komisia vychádzala z okolnosti, ze zalobkyna bola výsledkom premeny bývalej spolocnosti Air France na holdingovú spolocnost, aby jej pripísala jej postupy v dotknutom období. 300 Komisia tým jasne a jednoznacne uviedla dôvody, na základe ktorých pripísala zalobkyni tieto postupy spôsobom, ktorý zalobkyni umoznuje poznat dôvody prijatého opatrenia a Vseobecnému súdu preskúmat toto opatrenie. 301 Ziadne z tvrdení uvádzaných zalobkynou nevyvracia tento záver. 302 Hoci je pravda, ako to zdôraznuje zalobkyna, ze v odôvodnení 1080 napadnutého rozhodnutia sa uvádza, ze zalobkyna "a [AF] sú... hospodárskymi a právnymi nástupcami bývalej spolocnosti Air France tak, ako existovala pred 15. septembrom 2004", tento odkaz nemozno chápat izolovane. 303 Treba totiz uviest, ze zistenia, ktoré v odôvodnení 1080 napadnutého rozhodnutia bezprostredne predchádzajú spornému odkazu a sú formulované na jeho podlozenie, sa týkajú právnej kontinuity medzi bývalou spolocnostou Air France a zalobkynou a hospodárskej kontinuity medzi bývalou spolocnostou Air France a spolocnostou AF. Rovnako v anglickej a holandskej jazykovej verzii uvedeného rozhodnutia znie uvedený odkaz takto: "[zalobkyna] a [AF] sú teda, v tomto poradí, právnym a hospodárskym nástupcom bývalej spolocnosti Air France". Z toho vyplýva, ze tento odkaz treba jednak povazovat za obycajnú chybu v písaní, a jednak ho treba vykladat tak, ze konstatuje zodpovednost zalobkyne výlucne na základe právnej kontinuity zistenej s bývalou spolocnostou Air France, co Komisia navyse na pojednávaní uznala. 2) O druhej výhrade zalozenej na pochybeniach pri pripísaní postupov bývalej spolocnosti Air France v období od 7. decembra 1999 do 15. septembra 2004 zalobkyni 304 Zalobkyna tvrdí, ze Komisia jej nesprávne pripisuje postupy bývalej spolocnosti Air France v období pred jej zalozením, teda od 7. decembra 1999 do 15. septembra 2004, a to bez ohladu na to, ci sa odôvodnenie 1080 napadnutého rozhodnutia vykladá v tom zmysle, ze je "hospodárskym nástupcom" uvedenej spolocnosti, alebo jej právnym nástupcom, alebo dokonca aj hospodárskym, aj právnym nástupcom zároven, rovnako ako AF. 305 Komisia popiera argumentáciu zalobkyne. 306 Treba zdôraznit, ze zalobkyna v zalobe uvazuje o troch scenároch, v ktorých by bola povazovaná za zodpovednú za postupy bývalej spolocnosti Air France v období od 7. decembra 1999 do 15. septembra 2004. Ide po prvé o scenár, v ktorom je zalobkyna jej hospodárskym nástupcom, po druhé scenár, v ktorom je jej právnym nástupcom, a po tretie scenár, v ktorom je jej hospodárskym a právnym nástupcom. Z hladiska právneho nástupníctva zalobkyna iba odkazuje na pripomenutie judikatúry v rámci prvej casti prejednávaného zalobného dôvodu. Toto pripomenutie sa vo vseobecnosti vztahuje na podmienky, za akých je materskej spolocnosti pripísané protiprávne konanie jej dcérskej spolocnosti, ku ktorému doslo pred jej nadobudnutím. 307 Zalobkyna vsak nevysvetluje, ako judikatúra, na ktorú sa odvoláva, vedie k tomu, ze jej nemozno pripísat postupy bývalej spolocnosti Air France. Navyse situácie, na ktoré sa vztahuje táto judikatúra, sa odlisujú od situácie v prejednávanej veci. Zalobkyna totiz nenadobudla bývalú Air France, ale je výsledkom zmeny jej obchodného mena a predmetu podnikania, cím je zabezpecená právna kontinuita práv a povinností bývalej spolocnosti Air France, pokial ide o jej cinnosti v období od 7. decembra 1999 do 15. septembra 2004. 308 Na pojednávaní zalobkyna dodala, ze zalozit zodpovednost spolocnosti AF za protiprávne konania bývalej spolocnosti Air France na hospodárskej kontinuite medzi nimi bráni "delbe zodpovednosti" so zalobkynou. Komisia sa tak nemôze rozhodnút preniest zodpovednost za konania bývalej spolocnosti Air France na AF a zároven tieto konania pripísat zalobkyni. 309 V tejto súvislosti treba pripomenút, ze za porusenie v zásade zodpovedá fyzická alebo právnická osoba, ktorá riadila dotknutý podnik v case, ked doslo k tomuto poruseniu, aj ked ku dnu prijatia rozhodnutia, ktorým sa konstatuje porusenie, zodpovedala za prevádzku podniku iná osoba (rozsudok zo 16. novembra 2000, Cascades/Komisia, [106]C-279/98 P, [107]EU:C:2000:626, bod [108]78). 310 Okolnost, ze niektoré charakteristiky osoby, ktorá riadila dotknutý podnik v case porusenia, napríklad jej obchodné meno, sa zmenili, nespochybnuje kontinuitu jej právnej existencie (pozri v tomto zmysle rozsudok zo 16. novembra 2000, SCA Holding/Komisia, [109]C-297/98 P, [110]EU:C:2000:633, body [111]28 a [112]29). 311 V prejednávanej veci vsak z odôvodnení 22 a 1080 napadnutého rozhodnutia vyplýva, a nie je sporné, ze právnická osoba, ktorá sa zúcastnovala na jedinom a pokracujúcom porusení pred 15. septembrom 2004, po tomto dátume nadalej existovala so zmeneným obchodným menom a predmetom podnikania. Bývalá Air France, prevádzkový právny subjekt, sa tak "stala" zalobkynou, zastresujúcou materskou spolocnostou skupiny Air France-KLM. 312 Z toho vyplýva, ze vzhladom na judikatúru pripomenutú v bodoch 309 a 310 vyssie, nemozno Komisii vytýkat, ze uplatnila kritérium právnej kontinuity, aby konstatovala zodpovednost zalobkyne za konania bývalej spolocnosti Air France v období od 7. decembra 1999 do 15. septembra 2004. 313 Pokial ide o okolnost, ze tieto konania boli pripísané aj spolocnosti AF ako hospodárskemu nástupcovi, treba pripomenút, ze rozhodnutie prijaté v oblasti hospodárskej sútaze voci viacerým podnikom, aj ked bolo vydané a uverejnené vo forme jediného rozhodnutia, sa musí posudzovat ako súbor individuálnych rozhodnutí, ktoré vo vztahu ku kazdému z podnikov, ktorým sú urcené, konstatujú porusenie alebo porusenia, za ktoré bol uznaný za zodpovedného, a prípadne mu ukladajú pokutu (rozsudok z 15. októbra 2002, Limburgse Vinyl Maatschappij a i./Komisia, [113]C-238/99 P, C-244/99 P, C-245/99 P, C-247/99 P, C-250/99 P az C-252/99 P a C-254/99 P, [114]EU:C:2002:582, bod [115]100). Pokial sa teda jeden z adresátov rozhodnutia rozhodne podat zalobu o neplatnost, súd Únie rozhoduje len o tých castiach rozhodnutia, ktoré sa ho týkajú, zatial co casti rozhodnutia, ktoré sa týkajú iných adresátov, nie sú predmetom sporu, v ktorom má súd Únie rozhodnút (rozsudok z 11. júla 2013, Team Relocations a i./Komisia, [116]C-444/11 P, neuverejnený, [117]EU:C:2013:464, bod [118]66), s výnimkou prípadu materskej spolocnosti, ktorej zodpovednost je úplne odvodená od zodpovednosti jej dcérskej spolocnosti (pozri v tomto zmysle rozsudok z 22. januára 2013, Komisia/Tomkins, [119]C-286/11 P, [120]EU:C:2013:29, body [121]43 a [122]49). 314 Kedze vsak zodpovednost zalobkyne za konania bývalej spolocnosti Air France sa neodvodzuje od zodpovednosti jej dcérskej spolocnosti AF, vyplýva z toho, ze v rámci prejednávanej zaloby nie je prípustné Komisii vytýkat, ze uvedenej dcérskej spolocnosti pripísala konania bývalej spolocnosti Air France v období od 7. decembra 1999 do 15. septembra 2004. 315 Vzhladom na uz uvedené treba druhú výhradu zamietnut. 3) O tretej výhrade zalozenej na porusení zásad osobnej zodpovednosti a individualizácie trestov a sankcií 316 Zalobkyna tvrdí, ze skutocnost, ze jej boli pripísané postupy bývalej spolocnosti Air France v období od 7. decembra 1999 do 15. septembra 2004 porusuje zásady osobnej zodpovednosti a individualizácie trestov a sankcií. Tvrdí, ze pocas tohto obdobia neexistovala a ze nie je hospodárskym nástupcom bývalej spolocnosti Air France. 317 Komisia argumentáciu zalobkyne popiera. 318 V tejto súvislosti treba uviest, ze argumentácia zalobkyne je zalozená na nesprávnom predpoklade, ze "neexistovala" v case konania bývalej spolocnosti Air France. Ako je totiz zdôraznené v bodoch 293 a 311 vyssie, bývalá Air France a zalobkyna sú jedna a tá istá právnická osoba, ktorá bola zalozená pred konaním bývalej spolocnosti Air France v období od 7. decembra 1999 do 15. septembra 2004. 319 Vzhladom na uz uvedené treba zamietnut tretiu výhradu a v dôsledku toho druhú cast v celom rozsahu. 320 Treba zamietnut aj výhradu, ktorá bola vznesená v úvode prejednávaného zalobného dôvodu, kedze sa zakladá na tom, ze zalobkyna sa nezúcastnila na jedinom a pokracujúcom porusení. Z preskúmania tejto casti totiz vyplýva, ze zodpovednost zalobkyne za konanie bývalej spolocnosti Air France v období od 7. decembra 1999 do 15. septembra 2004 nie je odvodenou zodpovednostou. Prejednávaný zalobný dôvod treba teda zamietnut. 4. O druhom zalobnom dôvode zalozenom na poruseniach oznámenia o zhovievavosti z roku 2002 a zásad rovnosti zaobchádzania a zákazu diskriminácie, ako aj ochrany legitímnej dôvery 321 Zalobkyna tvrdí, ze dôkazy, ktoré predlozila spolocnost Lufthansa vo svojej ziadosti o oslobodenie od pokút, sú neprípustné a treba ich vynat zo spisu. Lufthansa totiz nemala nárok na oslobodenie od pokuty, kedze neukoncila svoju úcast na jedinom a pokracujúcom porusení po podaní svojej ziadosti o oslobodenie od pokút, a preto porusila podmienky uvedené v bode 11 písm. b) oznámenia o zhovievavosti z roku 2002. 322 Bez uvedených dôkazov by vsak Komisia nemohla zacat vysetrovanie, co uznala v odôvodnení 1302 napadnutého rozhodnutia. Navyse tieto dôkazy tvoria základ tohto rozhodnutia, ako je zdôraznené v jeho odôvodnení 1250. Vynatie týchto dôkazov zo spisu musí teda viest k zruseniu uvedeného rozhodnutia v celom rozsahu. 323 Komisia popiera argumentáciu zalobkyne. Tvrdí, ze prejednávaný zalobný dôvod je neúcinný, kedze odnatie oslobodenia od pokút spolocnosti Lufthansa by nemalo za následok neprípustnost dokumentov, ktoré predlozila vo svojej ziadosti o oslobodenie od pokút. Komisia okrem toho tvrdí, ze Lufthansa bola upozornená na skutocnost, ze prípadné zverejnenie uvedenej ziadosti bolo povazované za spôsobilé negatívne ovplyvnit riadny priebeh vysetrovania a schopnost Komisie vysetrit a potrestat sporný kartel. Navyse Lufthansa udrziavala kontakty s ostatnými obvinenými dopravcami aj na ziadost orgánu na ochranu hospodárskej sútaze tretej krajiny. 324 Zalobkyna sa k tomuto vyjadruje v tom zmysle, ze prejednávaný zalobný dôvod je úcinný a ze tvrdenia, ktoré Komisia vysvetluje na Vseobecnom súde týkajúce sa osobitných okolností, ktoré údajne odôvodnovali pokracovanie spolocnosti Lufthansa v porusení po podaní ziadosti o oslobodenie od pokút, sú neprípustné, pretoze nie sú uvedené v napadnutom rozhodnutí. Domnieva sa, ze kedze takéto tvrdenia boli pred nou utajené, predstavujú "porusenie práva na obhajobu prostredníctvom narusenia rovnosti zbraní". 325 Zalobkyna v dôsledku toho navrhuje Vseobecnému súdu, aby nariadil Komisii, aby oznámila "podrobnosti o dôkazoch" nových skutocností uvedených vo vyjadrení k zalobe, aby sa mohla plne oboznámit s okolnostami, za ktorých Komisia a orgán na ochranu hospodárskej sútaze tretej krajiny vyzvali Lufthansu, aby pokracovala v porusení aj po 7. decembri 2005. 326 Treba poznamenat, ze argumentácia zalobkyne sa v celom rozsahu zakladá na predpoklade, ze nedodrzanie podmienok uvedených v bode 11 písm. b) oznámenia o zhovievavosti z roku 2002 môze mat za následok neprípustnost dôkazov predlozených v rámci ziadosti o oslobodenie od pokút. 327 Táto argumentácia sa zakladá na rozsudkoch z 12. decembra 2012, Almamet/Komisia ([123]T-410/09, neuverejnený, [124]EU:T:2012:676, body [125]39 a [126]40), a zo 16. júna 2015, FSL a i./Komisia ([127]T-655/11, [128]EU:T:2015:383, body [129]44, [130]46 a [131]80), z ktorých vyplýva, ze právo Únie nemôze pripustit dôkazy získané tak, ze nebol vôbec dodrzaný postup stanovený pre ich zabezpecenie, ktorého cielom je chránit základné práva dotknutých subjektov. 328 Treba vsak uviest, ze podmienky poskytnutia oslobodenia od pokút nie sú procesnými pravidlami upravujúcimi zabezpecenie dôkazov. Tieto podmienky totiz súvisia s dôvodmi, ktoré vedú svedka k spolupráci s orgánmi a ako také nemajú ziaden vplyv na zákonnost zhromazdenia dôkazov a moznost pouzit ich (pozri v tomto zmysle návrhy, ktoré predniesla generálna advokátka Kokott vo veci FSL a i./Komisia, [132]C-469/15 P, [133]EU:C:2016:884, body [134]76 a [135]77). 329 Navyse, pokial zalobkyna vo svojej argumentácii tvrdí, ze pripustenie takýchto dôkazov by bolo v rozpore s urcitými základnými zárukami alebo podstatnými formálnymi nálezitostami, ktoré navyse vo svojich písomných podaniach nespresnuje, treba uviest, ze podla judikatúry podnik, ktorý sa rozhodne predlozit vyhlásenie, aby získal znízenie pokuty, si je vedomý toho, ze hoci znízenie mu bude priznané iba vtedy, ak sú podla názoru Komisie splnené podmienky na znízenie upravené v oznámení, jeho vyhlásenie bude v kazdom prípade súcastou spisu a mozno ho pouzit ako dôkaz (rozsudok z 12. decembra 2012, Novácke chemické závody/Komisia, [136]T-352/09, [137]EU:T:2012:673, bod [138]111). 330 Je pravda, ze Vseobecný súd sa pri tomto závere oprel o bod 31 oznámenia Komisie o oslobodení od pokút a znízení pokút v kartelových prípadoch ([139]Ú. v. EÚ 2006, C 298, ps. 17, dalej len "oznámenie o zhovievavosti z roku 2006"), ktoré nahradilo oznámenie o zhovievavosti z roku 2002, ktorý stanovuje, ze "kazdé vyhlásenie urcené Komisii v súvislosti s týmto oznámením je súcastou spisu Komisie pre daný prípad a mozno ho pouzit pri dokazovaní skutocností". 331 Z bodu 37 oznámenia o zhovievavosti z roku 2006 vsak vyplýva, ze jeho bod 31 sa uplatnuje na ziadosti o zhovievavost nevybavené v okamihu nadobudnutia úcinnosti tohto oznámenia (pozri v tomto zmysle rozsudok z 12. decembra 2012, Novácke chemické závody/Komisia, [140]T-352/09, [141]EU:T:2012:673, body [142]27 a [143]111). To je pritom prípad ziadosti, ktorú Komisii podala Lufthansa 7. decembra 2005. Táto ziadost bola totiz stále nevybavená ku dnu nadobudnutia úcinnosti dotknutého oznámenia, teda k 8. decembru 2006. 332 Navyse podla bodu 33 oznámenia o zhovievavosti z roku 2002 "akékolvek písomné vyhlásenie vykonané voci Komisii, pokial ide o toto oznámenie, predstavuje súcast spisu Komisie". Takáto vyhlásenie teda Komisia môze pouzit ako dôkaz. Znenie bodu 31 oznámenia o zhovievavosti z roku 2006 potom iba vysvetluje dôsledky, ktoré zákonite vyplývajú z ponechania uvedeného vyhlásenia v spise. 333 Okrem toho na rozdiel od toho, co tvrdí zalobkyna, nic nebráni tomu, aby sa závery, ku ktorým Vseobecný súd dospel v rozsudku z 12. decembra 2012, Novácke chemické závody/Komisia ([144]T-352/09, [145]EU:T:2012:673), vo vztahu k vyhláseniam urobeným ziadatelom o zhovievavost vztahovali na vsetky dôkazné prostriedky poskytnuté podnikom s cielom získat oslobodenie od pokút. 334 Vseobecný súd tak v rozsudku z 12. decembra 2012, Novácke chemické závody/Komisia ([146]T-352/09, [147]EU:T:2012:673), v podstate vychádzal z dobrovolnosti spolupráce poskytnutej podnikom, ktorý chcel získat znízenie pokuty, ako aj zo znenia oznámenia o zhovievavosti, ktoré sa uplatnovalo na daný skutkový stav, aby dospel k záveru, ze vyhlásenie ziadatela o zhovievavost mozno pouzit ako dôkaz bez ohladu na to, aký bude výsledok jeho ziadosti o zhovievavost. 335 Dôkazné prostriedky, ktoré v prejednávanej veci predlozila Lufthansa vo svojej ziadosti o oslobodenie od pokút, vsak rovnako ako vyhlásenie ziadatela o zhovievavost vo veci, v ktorej bol vyhlásený rozsudok z 12. decembra 2012, Novácke chemické závody/Komisia ([148]T-352/09, [149]EU:T:2012:673), boli predlozené dobrovolne. 336 Okrem toho ani oznámenie o zhovievavosti z roku 2002, ani oznámenie o zhovievavosti z roku 2006 neobsahujú ustanovenia, ktoré majú u podnikov zelajúcich si spolupracovat s Komisiou udrziavat ocakávania týkajúce sa toho, ako bude nalozené s dôkaznými prostriedkami predlozenými týmito podnikmi, ktoré, hoci im bolo poskytnuté podmienecné oslobodenie od pokút (v súlade s bodom 15 oznámenia z roku 2002 alebo bodom 18 oznámenia z roku 2006), nemôzu splnit podmienky na poskytnutie definitívneho oslobodenia (v súlade s bodom 19 oznámenia z roku 2002 alebo bodom 22 oznámenia z roku 2006). Táto situácia je v protiklade s podrobnostami, ktoré uvedené oznámenia ponúkajú k spôsobu nalozenia s dôkaznými prostriedkami predlozenými na podlozenie ziadosti, u ktorej Komisia vylucuje, ze splna podmienky na poskytnutie podmienecného oslobodenia. V takomto prípade totiz podnik môze stiahnut sprístupnené dôkazy (pozri bod 17 oznámenia z roku 2002 a bod 20 oznámenia z roku 2006). 337 Navyse, automaticky vylúcit zo spisu dôkazné prostriedky predlozené podnikom, o ktorom sa ukáze, ze napriek tomu, ze mal nárok na oslobodenie od pokút v okamihu podania svojej ziadosti o oslobodenie od pokút, nesplna podmienky na jeho definitívne poskytnutie ku dnu prijatia rozhodnutia, ktorým sa konstatuje porusenie, by ohrozilo potrebný úcinok konania o ziadosti o zhovievavost. Komisia by totiz bola zbavená dôkazov, ktoré môzu byt podstatné na preukázanie dotknutého porusenia a úcasti podnikov na nom v stádiu, v ktorom je znacne obmedzená moznost napravit tento nedostatok dodatocnými vysetrovacími úkonmi, okrem iného z dôvodu rizika znicenia dôkazov. Okrem toho by hrozilo, ze úspech konania bude ponechaný na dobrú vôlu ziadatela o oslobodenie, zatial co Komisii by bolo bránené v úcinnej kontrole dodrziavania podmienok na poskytnutie oslobodenia od pokút, kedze hrozba jeho neposkytnutia by sa vzhladom na dôsledky, ktoré by s nou boli spojené, stávala nepravdepodobnou. 338 Vzhladom na vsetko, co bolo uz uvedené, sa treba domnievat, ze skutocnost, ze Lufthansa nedodrzala podmienku upravenú v bode 11 písm. b) oznámenia o zhovievavosti z roku 2002, aj keby bola preukázaná, nemôze zbavit Komisiu moznosti pouzit dôkazné prostriedky odovzdané v rámci jej ziadosti o zhovievavost. [omissis] 9. O ôsmom zalobnom dôvode zalozenom na pochybeniach a porusení zásady proporcionality pri výpocte dlzky úcasti spolocnosti AF na jedinom a pokracujúcom porusení 498 Zalobkyna tvrdí, ze Komisia sa dopustila zjavne nesprávneho posúdenia a porusila zásadu proporcionality, ked skonstatovala, ze AF sa zúcastnovala na jedinom a pokracujúcom porusení nepretrzite od 7. decembra 1999 do 14. februára 2006. Podla jej názoru Komisia disponuje, okrem kontaktu medzi spolocnostami AF a Japan Airlines zo 7. decembra 1999 uvedeného v odôvodnení 136 napadnutého rozhodnutia, voci nej dostatocnými dôkazmi iba v prípade obdobia od 19. januára 2001 do 19. októbra 2005. 499 Kontakty, z ktorých Komisia vychádzala, aby konstatovala úcast spolocnosti AF na koordinácii týkajúcej sa palivovej prirázky pocas obdobia od 7. decembra 1999 do 19. januára 2001 a obdobia po 19. októbri 2005, totiz nemozno povazovat za protisútazné, pretoze sa týkali výmen verejne dostupných informácií (odôvodnenia 137, 140 az 142, 554, 563 a 574 napadnutého rozhodnutia), výmen uskutocnovaných mimo EHP (odôvodnenia 146, 152 a 182 uvedeného rozhodnutia) alebo výmen, ktorých protisútaznú povahu Komisia nepreukázala (odôvodnenia 530 a 556 tohto rozhodnutia). 500 Okrem toho Komisia nepredlozila ziaden presvedcivý dôkaz úcasti spolocnosti AF na zlozkách jediného a pokracujúceho porusenia týkajúcich sa bezpecnostnej prirázky a odmietnutia platit provízie za obdobia po 19. októbri 2005, resp. po 14. októbri 2005. 501 V replike zalobkyna dodáva, ze Komisia od nej nemôze pozadovat, aby preukázala, ze sa verejne distancovala od sporného kartelu po 19. októbri 2005. Podla jej názoru je na Komisii, aby preukázala jej úcast na uvedenom porusení po tomto dátume. 502 Komisia argumentáciu zalobkyne popiera. 503 Treba v prvom rade preskúmat kontakty, o ktorých zalobkyna tvrdí, ze sa týkali výmen verejne dostupných informácií (odôvodnenia 137, 140 az 142, 554, 563 a 574 napadnutého rozhodnutia), v druhom rade kontakty, o ktorých uvádza, ze sa uskutocnovali mimo EHP (odôvodnenia 146, 152 a 182 tohto rozhodnutia), a v tretom rade kontakty, o ktorých tvrdí, ze nie je dostatocne preukázaná ich protisútazná povaha (odôvodnenia 530 a 556 uvedeného rozhodnutia). 504 Zalobkyna v zalobe uviedla medzi kontaktmi, ktoré sa podla nej uskutocnili mimo EHP, aj kontakty opísané v odôvodnení 563 napadnutého rozhodnutia. V odpovedi na písomné otázky Vseobecného súdu vsak zalobkyna spresnila, ze ich odmietnutie navrhuje vzhladom na ich nedostatocne preukázanú protisútaznú povahu. 505 V prvom rade treba uviest, ze medzi kontaktmi, o ktorých zalobkyna tvrdí, ze sa týkali výmen verejne dostupných informácií, sa v skutocnosti nachádzajú tri typy výmen. 506 Po prvé uvedené kontakty zahrnajú interné emaily iných obvinených dopravcov, v ktorých sa výslovne spomínajú kontakty so spolocnostou AF. V odôvodnení 137 napadnutého rozhodnutia tak Komisia odkazuje na interný e-mail: spolocnosti Japan Airlines z 20. decembra 1999. Tento e-mail: informuje o komunikácii medzi zamestnancom spolocnosti Japan Airlines a zástupcom spolocnosti AF v Japonsku. Táto komunikácia, ktorá nasledovala po kontakte medzi spolocnostami Japan Airlines a AF zo 7. decembra 1999 a ktorej protisútaznú povahu zalobkyna nepopiera (odôvodnenie 136 uvedeného rozhodnutia), sa vsak netýkala iba zavedenia palivovej prirázky, ktoré AF verejne oznámila v ten istý den. V uvedenej komunikácii zástupca spolocnosti AF v Japonsku tiez spomenul spolocnosti Japan Airlines, ze "to bude oznámené na kazdom trhu 22. decembra a po tomto dátume" a ze ústredie spolocnosti AF kontaktovalo ústredia iných dopravcov, vrátane spolocnosti Lufthansa, "aby podporilo uplatnenie rovnakého postupu podla spolocnosti AF". 507 Po druhé emaily uvedené v odôvodneniach 140 az 142 napadnutého rozhodnutia zahrnajú interné emaily iných dopravcov, v ktorých sa nespomínal ziadny konkrétny kontakt medzi spolocnostou AF a jedným alebo viacerými inými dopravcami. V týchto emailoch z 21. decembra 1999 a 3. januára 2000 sa jednoducho spomína úmysel spolocnosti AF a jedného alebo viacerých iných dopravcov zaviest palivovú prirázku. Ako vsak bolo uvedené v bode 506 vyssie, AF uz 20. decembra 1999 verejne oznámila zavedenie palivovej prirázky. Komisia neuviedla ziadny iný dôkazný prostriedok, ktorý by mohol preukazovat, ze autori interných emailov uvedených v týchto odôvodneniach, sa o úmysloch spolocnosti AF dozvedeli inak ako z tohto oznámenia. Odkaz, obsiahnutý v internom emaile uvedenom v odôvodnení 141 uvedeného rozhodnutia, na "tlacové správy a informácie poskytnuté trhom" týkajúce sa palivovej prirázky, ku ktorým malo dôjst "v najblizsích dnoch", je prílis nejasný na to, aby to preukazoval. 508 Za týchto okolností Komisia nemohla v odôvodnení 724 napadnutého rozhodnutia dôvodne vykladat interné emaily uvedené v odôvodneniach 140 az 142 uvedeného rozhodnutia v tom zmysle, ze potvrdzovali existenciu výmen informácií medzi spolocnostou AF a ostatnými dopravcami. 509 Po tretie emaily uvedené v odôvodneniach 554, 563 a 574 napadnutého rozhodnutia sú emaily, ktorých odosielatelom alebo jedným z príjemcov je AF. 510 Je pravda, ze informácie, ktoré zalobkyna poskytla v týchto emailoch, uz boli predmetom predchádzajúceho verejného oznámenia. Nemozno vsak z toho vyvodit, ze uvedené emaily nemohli byt zohladnené proti zalobkyni. 511 Treba totiz po prvé pripomenút, ze výmena verejne dostupných informácií porusuje clánok 101 ods. 1 ZFEÚ vtedy, ked predstavuje podporu iného protisútazného mechanizmu (pozri v tomto zmysle rozsudok zo 7. januára 2004, Aalborg Portland a i./Komisia, [150]C-204/00 P, C-205/00 P, C-211/00 P, C-213/00 P, C-217/00 P a C-219/00 P, [151]EU:C:2004:6, bod [152]281). V prejednávanej veci sa vsak vsetky emaily uvedené v odôvodneniach 554, 563 a 574 napadnutého rozhodnutia týkali budúcich zmien výsky palivovej prirázky, o ktorej zalobkyna nepopiera, ze bola v danom case predmetom protisútaznej koordinácie medzi obvinenými dopravcami. 512 Po druhé treba poznamenat, ze informácie vymenené v emailoch uvedených v odôvodneniach 554, 563 a 574 napadnutého rozhodnutia sa neobmedzovali na informácie, ktoré uz AF verejne oznámila. V odôvodnení 554 tohto rozhodnutia sa spomína e-mail: z 15. novembra 2005, v ktorom AF nielen zopakovala zvýsenie palivovej prirázky, ktoré oznámila den predtým, ale ho potvrdila. AF tým vsak este viac znízila neistotu týkajúcu sa vývoja úrovne palivovej prirázky. 513 V odôvodneniach 563 a 574 napadnutého rozhodnutia Komisia opisuje výmeny informácií medzi clenmi Air Cargo Council Switzerland (Rada pre leteckú nákladnú dopravu vo Svajciarsku, dalej len "ACCS"). Výmena uvedená v odôvodnení 563 uvedeného rozhodnutia sa zacala 28. novembra 2005 a skoncila 1. decembra 2005. Výmena uvedená v odôvodnení 574 tohto rozhodnutia pochádza zo 6. a 7. februára 2006. Tieto dve výmeny informácií sa netýkali iba zmeny úrovne palivovej prirázky, ktorú plánovala vykonat AF, ale aj zmeny, s ktorej vykonaním rátali dalsí obvinení dopravcovia, vrátane spolocností Swiss a SIA. AF vsak nepreukazuje, a dokonca ani netvrdí, ze vsetky tieto informácie uz boli predmetom predchádzajúceho verejného oznámenia. 514 V druhom rade, pokial ide o kontakty, o ktorých zalobkyna tvrdí, ze sa uskutocnili mimo EHP, treba uviest, ze zalobkyna tvrdí, ze tieto kontakty nepatrili do územnej pôsobnosti Komisie. V podstate tak uvádza, ze tri kontakty opísané v odôvodneniach 146 a 152 uvedeného rozhodnutia sa týkali prichádzajúcich leteckých spojení a doslo k nim pred nadobudnutím úcinnosti nariadenia c. 411/2004 a rozhodnutia Spolocného výboru EHP c. 40/2005. Kontakt opísaný v odôvodnení 182 tohto rozhodnutia sa týkal leteckých spojení s odletom zo Svajciarska a doslo k nemu pred vstupom Dohody medzi ES a Svajciarskom o leteckej doprave do platnosti. 515 Aj keby sa kontakty uvedené v odôvodneniach 146, 152 a 182 napadnutého rozhodnutia týkali výlucne leteckých spojení, ktoré v dotknutých obdobiach nepatrili do právomoci Komisie, treba pripomenút, ze Komisia sa môze opriet o kontakty predchádzajúce obdobiu porusenia, aby vytvorila celkový obraz situácie a tak podporila výklad niektorých dôkazných prostriedkov (pozri v tomto zmysle rozsudok z 8. júla 2008, Lafarge/Komisia, [153]T-54/03, neuverejnený, [154]EU:T:2008:255, body [155]427 a [156]428). Platí to aj vtedy, ked Komisia nemala právomoc konstatovat a sankcionovat porusenie pravidiel hospodárskej sútaze pred týmto obdobím (pozri v tomto zmysle rozsudky z 30. mája 2006, Bank Austria Creditanstalt/Komisia, [157]T-198/03, [158]EU:T:2006:136, bod [159]89, a z 22. marca 2012, Slovak Telekom/Komisia, [160]T-458/09 a T-171/10, [161]EU:T:2012:145, body [162]45 az [163]52). 516 V odôvodneniach 107 a 108 napadnutého rozhodnutia v bode 4.1 nazvanom "Základné zásady a struktúra kartelu" Komisia uviedla, ze jej vysetrovanie odhalilo kartel celosvetového rozsahu zalozený na sieti dvojstranných a mnohostranných kontaktov, ku ktorým dochádzalo "na rôznych úrovniach v rámci dotknutých podnikov... a ktoré sa v niektorých prípadoch týkali rôznych geografických oblastí". 517 V odôvodneniach 109, 110, 876, 889 a 1046 a v poznámke pod ciarou 1323 napadnutého rozhodnutia Komisia spresnila spôsob fungovania tejto "viacúrovnovej" organizácie. Podla Komisie boli prirázky vseobecne uplatnitelnými opatreniami, ktoré neboli specifické pre jedno spojenie, ale mali sa uplatnovat na vsetky spojenia na celosvetovej úrovni. Rozhodnutia týkajúce sa prirázok boli vo vseobecnosti prijímané na úrovni ústredia kazdého dopravcu. Ústredia dopravcov tak boli vo "vzájomnom kontakte" bezprostredne pred zmenou úrovne prirázky. Na miestnej úrovni sa dopravcovia koordinovali s cielom jednak lepsie plnit pokyny svojich ústredí a prispôsobit ich miestnym trhovým podmienkam a právnej úprave a jednak koordinovat a implementovat miestne iniciatívy. V odôvodnení 111 uvedeného rozhodnutia Komisia spresnila, ze na tento úcel boli vyuzívané miestne zdruzenia zástupcov dopravcov, najmä vo Svajciarsku. 518 Kontakty uvedené v odôvodneniach 146, 152 a 182 napadnutého rozhodnutia presne zapadali do tohto rámca. Po prvé vsetky tieto kontakty sa týkali zavedenia alebo uplatnovania palivovej prirázky v Singapure (odôvodnenie 146), v Indii (odôvodnenie 152) a vo Svajciarsku (odôvodnenie 182). Po druhé tieto kontakty prebiehali bud súcasne s diskusiami medzi ústrediami alebo rozhodnutiami týkajúcimi sa prirázok prijímaných na úrovni ústredí (odôvodnenie 146), alebo spomínali pokyny konzultovat s ústredím alebo odrázali na miestnej úrovni oznámenia predtým urobené alebo rozhodnutia predtým prijaté na ústrednej úrovni (odôvodnenia 152 a 182). Po tretie ku vsetkým týmto kontaktom doslo v rámci miestnych zdruzení zástupcov leteckých spolocností alebo popri nich. 519 Komisia sa teda v odôvodneniach 724 a 792 napadnutého rozhodnutia oprela o uvedené kontakty, aby podporila svoj výklad ostatných dôkazných prostriedkov, o ktorých sa netvrdí, ze nepatrili do jej právomoci. Uvedené kontakty tak patria medzi mnohé sporné kontakty, ktoré Komisia uviedla v odôvodnení 724 tohto rozhodnutia, aby skonstatovala, ze AF udrziavala "kontakty s konkurentmi na miestnej úrovni". Patria tiez medzi viaceré kontakty predchádzajúce 19. januáru 2001, ktoré Komisia pouzila proti spolocnosti AF v odôvodneniach 722 az 724 uvedeného rozhodnutia. 520 Z toho vyplýva, ze Komisia neprekrocila hranice svojej právomoci, ked sa oprela o kontakty uvedené v odôvodneniach 146, 152 a 182 napadnutého rozhodnutia, aby vytvorila celkový obraz sporného kartelu a tak podporila výklad dôkazných prostriedkov, ktoré zohladnila, aby pripísala zalobkyni zodpovednost za zlozku jediného a pokracujúceho porusenia týkajúcu sa palivovej prirázky. 521 Treba vsak rovnako ako zalobkyna uviest, ze Komisia nepreukázala úcast spolocnosti AF na jednom z týchto kontaktov, a to na oficiálnom zasadnutí podvýboru pre nákladnú dopravu BAR v Indii opísanom v odôvodnení 152 napadnutého rozhodnutia. Zalobkyna vsak nepopiera, ze AF bola na uvedené zasadnutie pozvaná, rovnako ako vsetci clenovia podvýboru pre nákladnú dopravu BAR. Skutocnost, ze dotknutí dopravcovia mali v úmysle zaoberat sa otázkou palivovej prirázky spolu so spolocnostou AF, vsak sama osebe predstavuje nepriamy dôkaz úcasti tejto spolocnosti na zlozke jediného a pokracujúceho porusenia týkajúcej sa palivovej prirázky (pozri v tomto zmysle rozsudok z 29. júna 2012, GDF Suez/Komisia, [164]T-370/09, [165]EU:T:2012:333, bod [166]226). Z dokumentov nachádzajúcich sa v spise napokon vyplýva, ze AF vedela o predmete tohto zasadnutia. Na záver neformálneho zasadnutia, rovnako opísaného v uvedenom odôvodnení, o ktorom zalobkyna nepopiera, ze sa ho zúcastnila AF, totiz predseda podvýboru pre nákladnú dopravu BAR navrhol zorganizovat oficiálne zasadnutie podvýboru pre nákladnú dopravu BAR, aby bolo medzi dotknutými dopravcami mozné dosiahnut dohodu týkajúcu sa palivovej prirázky. Z toho vyplýva, ze Komisia v rámci sirsieho súboru nepriamych dôkazov dôvodne zohladnila pozvanie spolocnosti AF na toto zasadnutie, aby v odôvodnení 724 uvedeného rozhodnutia dospela k záveru o jej úcasti na diskusiách týkajúcich sa palivovej prirázky v rámci podvýboru pre nákladnú dopravu BAR v Indii. 522 Z vyssie uvedeného vyplýva, ze Komisia mohla proti spolocnosti AF zohladnit kontakty opísané v odôvodneniach 146, 152 a 182 napadnutého rozhodnutia. 523 V tretom rade, pokial ide o kontakty, ktorých protisútaznú povahu zalobkyna popiera, treba uviest, ze zahrnajú jedno stretnutie a viacero telefonátov. Pocas tohto stretnutia, ktoré sa konalo 19. októbra 2005 a je uvedené v odôvodnení 530 napadnutého rozhodnutia, sa AF a Lufthansa "navzájom ubezpecili o jednotnom uplatnovaní prirázok, dohodli sa na tom, ze sa nebude opakovat ziadne dalsie jednostranné opatrenie, ako je obmedzenie palivovej prirázky hornou hranicou zo strany spolocnosti AF, a na tom, ze speditéri nemajú dostávat provízie z prirázok". Protisútaznú povahu tohto stretnutia teda nemozno spochybnovat. Vo svojej odpovedi na písomné otázky Vseobecného súdu zalobkyna napokon uznala, ze toto stretnutie patrilo k dôkazným prostriedkom, ktoré bolo mozné proti nej zohladnit. 524 Výhrada zalobkyne sa preto zameriava na telefonáty uvedené v odôvodneniach 530 a 556 napadnutého rozhodnutia. Podla zalobkyne sa tieto telefonáty uskutocnili z iniciatívy spolocnosti Lufthansa s jediným cielom, a to doplnit jej spis v konaní o ziadosti o zhovievavost. Domnieva sa, ze ide o "následné kontakty", ktoré sa netýkali ziadnych nových tém, ale mali jednoducho udrziavat "umelý vztah" so spolocnostou AF. Okrem toho zalobkyna tvrdí, ze telefonáty z 21. novembra 2005 uvedené v odôvodnení 556 uvedeného rozhodnutia boli velmi krátke a ze nie je mozné dospiet k záveru, ze ich predmetom bola výmena informácií protisútaznej povahy, pretoze AF v ten istý den oznámila znízenie palivovej prirázky. 525 Ziadne z týchto tvrdení nemôze uspiet. 526 Po prvé tvrdenie zalobkyne, ze jediným cielom telefonátov uvedených v odôvodneniach 530 a 556 napadnutého rozhodnutia bolo udrziavat umelý vztah so spolocnostou AF na doplnenie spisu spolocnosti Lufthansa v konaní o oslobodenie od pokút, sa nezakladá na ziadnom konkrétnom dôkaze. Dokumenty nachádzajúce sa v spise napokon preukazujú opak. Telefonát uvedený v odôvodnení 530 uvedeného rozhodnutia sa tak uskutocnil namiesto stretnutia nadväzujúceho na stretnutie, ktoré sa konalo 19. októbra 2005 a ktorého protisútazná povaha je preukázaná (pozri bod 523 vyssie). Navyse Komisia uviedla v tomto rozhodnutí viacero dalsích kontaktov, ku ktorým dochádzalo pocas tohto obdobia a na ktorých sa AF zúcastnila (pozri najmä odôvodnenia 525 a 563). Okrem toho dva telefonáty uvedené odôvodnení 556 toho istého rozhodnutia sa uskutocnili 21. novembra 2005, teda v ten istý den, ako doslo k uverejneniu tlacovej správy spolocnosti Lufthansa oznamujúcej znízenie palivovej prirázky, a dva dni po stretnutí z 19. októbra 2005, ktorého protisútazná povaha je preukázaná (pozri bod 523 vyssie). 527 Po druhé telefonáty uvedené v odôvodnení 556 napadnutého rozhodnutia nemozno odmietnut z dôvodu, ze nie je mozné dospiet k záveru, ze ich predmetom bola výmena informácií protisútaznej povahy. Totiz okrem toho, ze tieto telefonáty sa uskutocnili v ten istý den, ako doslo k uverejneniu tlacovej správy spolocnosti Lufthansa oznamujúcej znízenie palivovej prirázky, a dva dni po stretnutí z 19. októbra 2005, uskutocnil ich riaditel pre cenovú politiku spolocnosti Lufthansa, o ktorom samotná zalobkyna uznala, ze "zohrával ústrednú úlohu v postupoch na medzinárodnej úrovni". Tento zamestnanec spolocnosti Lufthansa napokon vyzval AF na diskusiu o prirázkach pri predchádzajúcich prílezitostiach (odôvodnenia 357, 525 a 552 uvedeného rozhodnutia). 528 Pokial ide o skutocnost, ze na telefonátoch uvedených v odôvodneniach 530 a 556 napadnutého rozhodnutia sa zúcastnili zamestnanci spolocnosti Lufthansa, ktorí údajne vedeli o tom, ze sa pripravuje ziadost o oslobodenie od pokút, treba jednak uviest, ze táto skutocnost nijako nemení ich protisútaznú povahu. Okrem toho odmietnut telefonáty uvedené v uvedených odôvodneniach z tohto dôvodu by mohlo poskodit potrebný úcinok konania o ziadosti o zhovievavost tým, ze by sa Komisii zabránilo zohladnit dôkazné prostriedky získané medzi dnom, ked sa dotknutý zamestnanec dozvedel o úmysle svojho zamestnávatela poziadat o oslobodenie od pokút, a dnom ukoncenia porusenia. 529 Okrem toho okolnost, ze AF oznámila znízenie palivovej prirázky 21. novembra 2005 ani zdaleka nespochybnuje protisútaznú povahu kontaktov uvedených v odôvodnení 556 napadnutého rozhodnutia, ale ju potvrdzuje. Ako totiz vyplýva z tohto odôvodnenia, tlacová správa, ktorú Lufthansa zaslala spolocnosti Lan Airlines v ten istý den, tesne pred jej zverejnením, tiez oznamovala znízenie palivovej prirázky. 530 Po tretie na rozdiel od toho, co tvrdí zalobkyna, nie je vôbec nevyhnutné, aby sa kontakt týkal novej témy alebo trval urcitú dobu na to, aby mohol byt zohladnený proti podniku v konaní týkajúcom sa porusenia pravidiel hospodárskej sútaze. 531 Z toho vyplýva, ze Komisia dôvodne zohladnila proti zalobkyni telefonáty uvedené v odôvodneniach 530 a 556 napadnutého rozhodnutia. 532 Vzhladom na vsetko, co uz bolo uvedené, sa treba domnievat, ze Komisia mohla zohladnit proti spolocnosti AF kontakty uvedené v odôvodneniach 137, 146, 152, 182, 530, 554, 556, 563 a 574 napadnutého rozhodnutia, ale nemohla jej vytýkat kontakty opísané v odôvodneniach 140 az 142 uvedeného rozhodnutia. 533 S prihliadnutím na tieto úvahy treba urcit, ci Komisia mohla povazovat AF za zodpovednú za porusenie v období od 7. decembra 1999 do 19. januára 2001 a po 19. októbri 2005. 534 Pokial ide o obdobie od 7. decembra 1999 do 19. januára 2001, pocas ktorého bola v platnosti iba palivová prirázka, treba uviest, ze Komisia mala k dispozícii viacero dôkazných prostriedkov, ktoré mohla oprávnene zohladnit proti spolocnosti AF. Ide po prvé o komunikáciu medzi spolocnostami AF a Japan Airlines z decembra 1999 (odôvodnenie 137 napadnutého rozhodnutia), po druhé o vyhlásenie spolocnosti CPA týkajúce sa konania stretnutia v Indii "okolo januára 2000" (odôvodnenie 152 uvedeného rozhodnutia), po tretie o zápisnicu zo zasadnutia podvýboru pre nákladnú dopravu BAR z 3. februára 2000 (odôvodnenie 146 tohto rozhodnutia) a po stvrté o zápisnicu zo zasadnutia ACCS zo 17. januára 2001 (odôvodnenie 182 toho istého rozhodnutia). Obdobie, pocas ktorého Komisia nezohladnila proti spolocnosti AF ziadny kontakt, teda zacalo 4. februára 2000 a skoncilo 17. januára 2001. Toto obdobie v dôsledku toho nedosahuje "takmer rok a mesiac a pol", ale nanajvýs jedenást mesiacov a trinást dní. 535 Za daných okolností je táto doba dostatocne dlhá na to, aby bolo potrebné overit, ci v období od 4. februára 2000 do 17. januára 2001 doslo k preruseniu úcasti spolocnosti AF na jedinom a pokracujúcom porusení. 536 V tejto súvislosti treba pripomenút, ze skutocnost, ze nebol predlozený priamy dôkaz o úcasti podniku na porusení pocas urcitého obdobia, nebráni tomu, aby sa konstatovala jeho úcast aj pocas tohto obdobia, pokial takýto záver vyplýva z objektívnych a zhodujúcich sa nepriamych dôkazov (pozri rozsudok zo 17. septembra 2015, Total Marketing Services/Komisia, [167]C-634/13 P, [168]EU:C:2015:614, bod [169]27 a citovanú judikatúru). 537 Skutocnost, ze v prípade komplexného porusenia sa dotknutý podnik nezúcastni na jednom alebo viacerých tajných kontaktoch alebo nevyjadrí svoj súhlas s výsledkami jedného z nich, neznamená, ze sa prestal zúcastnovat na dotknutom porusení (rozsudok z 24. marca 2011, Kaimer a i./Komisia, [170]T-379/06, neuverejnený, [171]EU:T:2011:110, bod [172]66). 538 Naproti tomu verejné distancovanie sa predstavuje dôlezitú skutocnost, ktorá môze preukázat ukoncenie protisútazného správania. Obrátene platí, ze neexistencia verejného distancovania sa predstavuje skutkovú situáciu, ktorú môze Komisia uviest na preukázanie toho, ze podnik pokracoval v protisútaznom správaní. Ide vsak len o jeden z dôkazov, ktoré treba zohladnit na to, aby sa preukázalo, ci podnik skutocne pokracoval v úcasti na porusení, alebo naopak svoju úcast ukoncil. Tento dôkaz nestací na odôvodnenie zistenia o neprerusenej úcasti dotknutého podniku, ked pocas významného obdobia doslo k viacerým tajným kontaktom bez jeho zástupcov. Komisia je potom povinná predlozit iné dôkazné prostriedky (pozri v tomto zmysle rozsudok zo 17. septembra 2015, Total Marketing Services/Komisia, [173]C-634/13 P, [174]EU:C:2015:614, body [175]23 a [176]28). 539 Tieto dôkazné prostriedky sa môzu týkat najmä povahy dotknutého porusenia (pozri v tomto zmysle rozsudok z 12. júla 2011, Toshiba/Komisia, [177]T-113/07, [178]EU:T:2011:343, bod [179]237), fungovania dotknutého kartelu (pozri v tomto zmysle rozsudok z 25. októbra 2011, Aragonesas Industrias y Energía/Komisia, [180]T-348/08, [181]EU:T:2011:621, body [182]243 a [183]244), správania dotknutého podniku na relevantnom trhu (pozri v tomto zmysle rozsudky z 5. decembra 2006, Westfalen Gassen Nederland/Komisia, [184]T-303/02, [185]EU:T:2006:374, bod [186]139 a citovanú judikatúru, a z 12. júla 2011, Toshiba/Komisia, [187]T-113/07, [188]EU:T:2011:343, bod [189]241), zaclenenia dotknutého správania do jediného porusenia obsahujúceho viacero dalsích zloziek alebo aj úcinkov vyvolaných uvedeným správaním (pozri v tomto zmysle rozsudok z 12. júla 2011, Toshiba/Komisia, [190]T-113/07, [191]EU:T:2011:343, body [192]242 a [193]245). 540 V odôvodnení 117 napadnutého rozhodnutia Komisia konstatovala, ze "minimálne od konca roka 1999 bolo zavedenie palivovej prirázky, uplatnovanie mechanizmov palivovej prirázky a zavedenie ich zmien predmetom koordinácie medzi viacerými z [obvinených dopravcov]". V odôvodeniach 133 az 153 toho istého rozhodnutia Komisia opísala dôkazné prostriedky na preukázanie, ze od zaciatku decembra 1999 do februára alebo marca 2000 sa viacero dopravcov vrátane spolocnosti AF zúcastnovalo na kontaktoch s cielom zaviest na zaciatku roka 2000 palivovú prirázku na ústrednej úrovni a uplatnovat ju na miestnej úrovni. Takýto je kontext kontaktov uvedených v odôvodneniach 136, 137, 146 a 152 tohto rozhodnutia, ktoré Komisia zohladnila proti spolocnosti AF. 541 V odôvodnení 884 napadnutého rozhodnutia vsak Komisia zdôraznila, ze "frekvencia kontaktov medzi dopravcami sa casom menila". Konstatovala, ze kontakty týkajúce sa palivovej prirázky boli "zvlást casté vtedy, ked sa indexy paliva priblizovali k úrovni, ktorá mohla vyvolat zvýsenie alebo znízenie, ale inokedy mohli byt menej casté". 542 Ako vyplýva z odôvodnení 157 az 165 napadnutého rozhodnutia, po zavedení palivovej prirázky zaciatkom roka 2000 doslo az v lete 2000 k nárastu ceny paliva dostatocnému na to, aby podnietil dopravcov zacat v septembri a októbri toho istého roka diskusie o zvýsení palivovej prirázky alebo jej zavedení v prípade dopravcov, ktorí tak este neurobili. Dôkazné prostriedky opísané v uvedených odôvodneniach vsak spomínajú iba málo kontaktov, ktorých významná cast bola dvojstranná. 543 Ako vyplýva z odôvodnení 166 az 183 napadnutého rozhodnutia, castejsie a mnohostranné kontakty medzi obvinenými dopravcami týkajúce sa palivovej prirázky sa zacali az po tom, ked Lufthansa zaciatkom roku 2001 oznámila znízenie palivovej prirázky. AF patrila k týmto dopravcom a zalobkyna nepreukazuje, a dokonca ani netvrdí, ze AF sa v medziobdobí verejne distancovala od jediného a pokracujúceho porusenia v období od 4. februára 2000 do 17. januára 2001. Netvrdí ani to, ze pocas tohto obdobia sa AF zacala na relevantnom trhu správat v súlade so spravodlivou hospodárskou sútazou a nezávisle, ani nepopiera, ze úcinky koordinácie týkajúcej sa palivovej prirázky pretrvávali pocas tohto obdobia. Za týchto okolností treba dospiet k záveru, ze Komisia mohla bez toho, aby sa dopustila pochybenia, povazovat AF za zodpovednú za jediné a pokracujúce porusenie pocas uvedeného obdobia. 544 Pokial ide o obdobie po 19. októbri 2005, treba uviest, ze Komisia mala k dispozícii viaceré dôkazné prostriedky, ktoré mohla oprávnene zohladnit proti spolocnosti AF. V prípade palivovej prirázky ide o telefonát so spolocnostou Lufthansa z konca novembra 2005 (odôvodnenie 530 napadnutého rozhodnutia), o e-mail: adresovaný spolocnosti Japan Airlines z 15. novembra 2005 (odôvodnenie 554 uvedeného rozhodnutia), o telefonáty so spolocnostou Lufthansa z 21. novembra 2005 (odôvodnenie 556 tohto rozhodnutia) a o emaily, ktoré si clenovia ACCS vymenili medzi 28. novembrom a 1. decembrom 2005 a medzi 6. a 7. februárom 2006 (odôvodnenia 563 a 574 toho istého rozhodnutia). 545 Naproti tomu treba konstatovat, ze ako to zdôraznuje zalobkyna, ziadny z dôkazných prostriedkov týkajúcich sa bezpecnostnej prirázky a odmietnutia platit provízie, ktoré má Komisia k dispozícii, nepochádza z obdobia po 19. októbri 2005 v prípade bezpecnostnej prirázky a po 14. októbri 2005 v prípade odmietnutia platit provízie. Posledné dôkazné prostriedky, ktoré Komisia zohladnila proti spolocnosti AF, pochádzajú zo 14. októbra 2005 v prípade odmietnutia platit provízie (odôvodnenie 697 napadnutého rozhodnutia). Pokial ide o bezpecnostnú prirázku, Komisia neidentifikovala ziaden konkrétny kontakt, na ktorom sa zúcastnila AF v roku 2005, hoci v odôvodnení 639 uvedeného rozhodnutia uviedla, ze riaditel predaja spolocnosti Lufthansa pre Belgicko, Francúzsko, Luxembursko, Holandsko a Svajciarsku konfederáciu uz od januára 2005 oznamoval, ze sa stretol so zamestnancom zalobkyne v súvislosti s obmedzením bezpecnostnej prirázky hornou hranicou. 546 Treba vsak uviest, ze zalobkyna z toho vo svojich písomných podaniach nevyvodzuje ziadne konkrétne dôsledky. Pokial tvrdí, ze ukoncila úcast na zlozkách jediného a pokracujúceho porusenia týkajúcich sa bezpecnostnej prirázky a odmietnutia platit provízie po 14. októbri alebo 19. októbri 2005, treba uviest, ze sa mýli. V prvom rade totiz AF aj po 19. októbri 2005 pokracovala v úcasti na zlozke uvedeného porusenia týkajúcej sa palivovej prirázky (pozri body 544 a 545 vyssie) a netvrdí, ze nevedela, ze ostatní obvinení dopravcovia pokracovali po tomto dátume v koordinácii bezpecnostnej prirázky a odmietnutia platit provízie. Zalobkyna dalej nepredlozila ziaden dôkazný prostriedok preukazujúci, ze AF sa zacala na relevantnom trhu správat v súlade so spravodlivou hospodárskou sútazou a nezávisle, alebo vyjadrila vôlu distancovat sa od zloziek jediného a pokracujúceho porusenia týkajúcich sa bezpecnostnej prirázky a odmietnutia platit provízie po 19. októbri 2005. Nepopiera ani to, ze úcinky týchto zloziek pretrvávali po tomto dátume. Uplatnovanie bezpecnostnej prirázky a odmietnutia platit provízie si napokon vyzadovalo podstatne menej casté kontakty ako uplatnovanie palivovej prirázky. Na rozdiel od palivovej prirázky sa totiz bezpecnostná prirázka nezakladala na indexe, ktorého vývoj si vyzadoval pravidelné úpravy. To vysvetluje, ze bezpecnostná prirázka bola po svojom zavedení koncom roka 2001 predmetom iba prílezitostných kontaktov medzi dopravcami týkajúcich sa jej uplatnovania (pozri odôvodnenie 579 napadnutého rozhodnutia). Pokial ide o odmietnutie platit provízie, toto spocívalo jednoducho v odmietnutí priznat zlavy speditérom, a teda si nevyzadovalo tak pravidelné úpravy ako palivová prirázka. Za týchto okolností Komisia dôvodne vyvodila z dôkazných prostriedkov, ktoré mala k dispozícii, ze úcast spolocnosti AF na zlozkách tohto porusenia týkajúcich sa bezpecnostnej prirázky a odmietnutia platit provízie neskoncila v októbri 2005. [omissis] Z týchto dôvodov VSEOBECNÝ SÚD (stvrtá rozsírená komora) rozhodol takto: 1. Zaloba sa zamieta. 2. Európska komisia znása tretinu svojich trov konania. 3. Spolocnost Air France-KLM znása svoje vlastné trovy konania a je povinná nahradit dve tretiny trov konania vynalozených Komisiou. Kanninen Schwarcz Iliopoulos Spielmann Reine Rozsudok bol vyhlásený na verejnom pojednávaní v Luxemburgu 30. marca 2022. Podpisy __________________________________________________________________ ( [194]*1 ) Jazyk konania: francúzstina. ( [195]1 ) Uvádzajú sa iba tie body rozsudku, ktorých uverejnenie povazuje Vseobecný súd za uzitocné. ( [196]2 ) Skryté dôverné údaje. References 1. file:///tmp/lynxXXXXAkTsRT/L84771-833TMP.html#t-ECR_62017TJ0337_EXT_SK_01-E0001 2. file:///tmp/lynxXXXXAkTsRT/L84771-833TMP.html#t-ECR_62017TJ0337_EXT_SK_01-E0002 3. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2014%3A257&locale=sk 4. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2014%3A257 5. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2014%3A257&anchor=#point30 6. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2014%3A257&locale=sk 7. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2014%3A257 8. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2014%3A257&anchor=#point31 9. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2014%3A257&locale=sk 10. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2014%3A257 11. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2014%3A257&anchor=#point32 12. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2014%3A257&locale=sk 13. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2014%3A257 14. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2014%3A257&anchor=#point33 15. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2014%3A257&locale=sk 16. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2014%3A257 17. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2014%3A257&anchor=#point34 18. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2014%3A257&locale=sk 19. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2014%3A257 20. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2014%3A257&anchor=#point35 21. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2014%3A257&locale=sk 22. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2014%3A257 23. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2014%3A257&anchor=#point36 24. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2014%3A257&anchor=#point37 25. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2014%3A257&locale=sk 26. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2014%3A257 27. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2014%3A257&anchor=#point42 28. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2014%3A61&locale=sk 29. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2014%3A61 30. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2014%3A61&anchor=#point168 31. file:///tmp/lynxXXXXAkTsRT/L84771-833TMP.html#t-ECR_62017TJ0337_EXT_SK_01-E0003 32. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2011%3A620&locale=sk 33. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2011%3A620 34. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2012%3A60&locale=sk 35. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2012%3A60 36. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2012%3A60&anchor=#point58 37. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2011%3A275&locale=sk 38. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2011%3A275 39. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2011%3A281&locale=sk 40. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2011%3A281 41. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2014%3A999&locale=sk 42. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2014%3A999 43. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2016%3A446&locale=sk 44. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2016%3A446 45. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2016%3A446&anchor=#point33 46. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2011%3A107&locale=sk 47. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2011%3A107 48. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2011%3A107&anchor=#point50 49. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2011%3A107&anchor=#point51 50. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2011%3A377&locale=sk 51. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2011%3A377 52. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2011%3A377&anchor=#point74 53. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2015%3A514&locale=sk 54. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2015%3A514 55. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2015%3A514&anchor=#point125 56. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2014%3A23&locale=sk 57. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2014%3A23 58. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2014%3A23&anchor=#point45 59. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A605&locale=sk 60. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A605 61. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A605&anchor=#point64 62. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2011%3A377&locale=sk 63. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2011%3A377 64. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2011%3A377&anchor=#point76 65. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2015%3A610&locale=sk 66. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2015%3A610 67. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2015%3A610&anchor=#point100 68. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2001%3A288&locale=sk 69. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2001%3A288 70. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2001%3A288&anchor=#point63 71. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2011%3A70&locale=sk 72. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2011%3A70 73. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2011%3A70&anchor=#point122 74. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2014%3A627&locale=sk 75. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2014%3A627 76. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2014%3A627&anchor=#point68 77. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2011%3A70&locale=sk 78. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2011%3A70 79. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2011%3A70&anchor=#point122 80. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2014%3A627&locale=sk 81. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2014%3A627 82. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2014%3A627&anchor=#point69 83. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2009%3A536&locale=sk 84. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2009%3A536 85. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2009%3A536&anchor=#point77 86. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2009%3A536&locale=sk 87. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2009%3A536 88. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2009%3A536&anchor=#point77 89. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2011%3A217&locale=sk 90. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2011%3A217 91. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2011%3A217&anchor=#point180 92. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2012%3A325&locale=sk 93. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2012%3A325 94. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2012%3A325&anchor=#point52 95. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2015%3A996&locale=sk 96. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2015%3A996 97. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2011%3A620&locale=sk 98. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2011%3A620 99. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2011%3A620&anchor=#point147 100. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2011%3A620&locale=sk 101. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2011%3A620 102. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2011%3A620&anchor=#point150 103. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2016%3A722&locale=sk 104. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2016%3A722 105. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2016%3A722&anchor=#point45 106. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2000%3A626&locale=sk 107. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2000%3A626 108. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2000%3A626&anchor=#point78 109. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2000%3A633&locale=sk 110. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2000%3A633 111. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2000%3A633&anchor=#point28 112. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2000%3A633&anchor=#point29 113. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2002%3A582&locale=sk 114. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2002%3A582 115. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2002%3A582&anchor=#point100 116. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A464&locale=sk 117. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A464 118. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A464&anchor=#point66 119. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A29&locale=sk 120. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A29 121. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A29&anchor=#point43 122. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A29&anchor=#point49 123. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2012%3A676&locale=sk 124. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2012%3A676 125. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2012%3A676&anchor=#point39 126. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2012%3A676&anchor=#point40 127. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2015%3A383&locale=sk 128. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2015%3A383 129. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2015%3A383&anchor=#point44 130. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2015%3A383&anchor=#point46 131. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2015%3A383&anchor=#point80 132. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2016%3A884&locale=sk 133. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2016%3A884 134. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2016%3A884&anchor=#point76 135. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2016%3A884&anchor=#point77 136. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2012%3A673&locale=sk 137. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2012%3A673 138. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2012%3A673&anchor=#point111 139. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:C:2006:298:TOC 140. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2012%3A673&locale=sk 141. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2012%3A673 142. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2012%3A673&anchor=#point27 143. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2012%3A673&anchor=#point111 144. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2012%3A673&locale=sk 145. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2012%3A673 146. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2012%3A673&locale=sk 147. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2012%3A673 148. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2012%3A673&locale=sk 149. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2012%3A673 150. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2004%3A6&locale=sk 151. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2004%3A6 152. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2004%3A6&anchor=#point281 153. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2008%3A255&locale=sk 154. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2008%3A255 155. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2008%3A255&anchor=#point427 156. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2008%3A255&anchor=#point428 157. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2006%3A136&locale=sk 158. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2006%3A136 159. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2006%3A136&anchor=#point89 160. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2012%3A145&locale=sk 161. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2012%3A145 162. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2012%3A145&anchor=#point45 163. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2012%3A145&anchor=#point52 164. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2012%3A333&locale=sk 165. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2012%3A333 166. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2012%3A333&anchor=#point226 167. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2015%3A614&locale=sk 168. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2015%3A614 169. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2015%3A614&anchor=#point27 170. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2011%3A110&locale=sk 171. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2011%3A110 172. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2011%3A110&anchor=#point66 173. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2015%3A614&locale=sk 174. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2015%3A614 175. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2015%3A614&anchor=#point23 176. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2015%3A614&anchor=#point28 177. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2011%3A343&locale=sk 178. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2011%3A343 179. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2011%3A343&anchor=#point237 180. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2011%3A621&locale=sk 181. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2011%3A621 182. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2011%3A621&anchor=#point243 183. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2011%3A621&anchor=#point244 184. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2006%3A374&locale=sk 185. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2006%3A374 186. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2006%3A374&anchor=#point139 187. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2011%3A343&locale=sk 188. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2011%3A343 189. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2011%3A343&anchor=#point241 190. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2011%3A343&locale=sk 191. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2011%3A343 192. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2011%3A343&anchor=#point242 193. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2011%3A343&anchor=#point245 194. file:///tmp/lynxXXXXAkTsRT/L84771-833TMP.html#c-ECR_62017TJ0337_EXT_SK_01-E0001 195. file:///tmp/lynxXXXXAkTsRT/L84771-833TMP.html#c-ECR_62017TJ0337_EXT_SK_01-E0002 196. file:///tmp/lynxXXXXAkTsRT/L84771-833TMP.html#c-ECR_62017TJ0337_EXT_SK_01-E0003