ROZSUDOK VSEOBECNÉHO SÚDU z 12. júla 2019 ( [1]*1 ) "Státna pomoc - Schéma pomoci zavedená Francúzskom od roku 1994 do roku 2008 - Subvencie na investíciu, ktoré poskytol región Île-de-France - Rozhodnutie, ktorým sa schéma pomoci vyhlasuje za zlucitelnú s vnútorným trhom - Pojmy 'existujúca pomoc` a 'nová pomoc` - Clánok 107 ZFEÚ - Clánok 108 ZFEÚ - Clánok 1 písm. b) body i) a v) nariadenia (EÚ) 2015/1589 - Premlcacia doba - Clánok 17 nariadenia 2015/1589" Vo veci T-330/17, Ceobus, so sídlom v Génicourte (Francúzsko), a ostatní zalobcovia, ktorých mená sú uvedené v prílohe ( [2]1 ), v zastúpení: pôvodne D. de Combles de Nayves, neskôr F. Segalen, advokáti, zalobcovia, proti Európskej komisii, v zastúpení: L. Armati, C. Georgieva-Kecsmar a T. Maxian Rusche, splnomocnení zástupcovia, zalovanej, ktorej predmetom je návrh podaný na základe clánku 263 ZFEÚ na zrusenie rozhodnutia Komisie (EÚ) 2017/1470 z 2. februára 2017 o schéme pomoci SA.26763 2014/C (ex 2012/NN), ktorú Francúzsko poskytlo dopravným autobusovým podnikom v regióne Île-de-France ([3]Ú. v. EÚ L 209, 2017, s. 24), VSEOBECNÝ SÚD (prvá komora), v zlození: predsednícka komory I. Pelikánová, sudcovia V. Valancius a U. Öberg (spravodajca), tajomník: E. Coulon, vyhlásil tento Rozsudok I. Okolnosti predchádzajúce sporu 1 Zalobcovia, spolocnost Ceobus a ostatní zalobcovia, ktorých mená sú uvedené v prílohe, sa touto zalobou domáhajú ciastocného zrusenia rozhodnutia Komisie (EÚ) 2017/1470 z 2. februára 2017 o schéme pomoci SA.26763 2014/C (ex 2012/NN), ktorú Francúzsko poskytlo dopravným autobusovým podnikom v regióne Île-de-France ([4]Ú. v. EÚ L 209, 2017, s. 24, dalej len "napadnuté rozhodnutie"). 2 Zalobcovia sú podniky zalozené podla francúzskeho práva, ktoré vykonávajú svoju cinnost na území regiónu Île-de-France (Francúzsko, dalej len "región"), kde prevádzkujú siete osobnej cestnej dopravy. 3 Dna 20. októbra 1994 prijala regionálna rada Île-de-France uznesenie CR 34-94 týkajúce sa pomoci na podporu sluzieb cestnej hromadnej dopravy, ktoré prevádzkovali súkromné podniky alebo podniky zriadené samosprávou, s cielom obnovit súbor opatrení, ktoré boli predtým uplatnené v prospech uvedených podnikov. Po tomto uznesení boli prijaté dve uznesenia, a to uznesenia CR 44-98 a CR 47-01 (spolocne s uznesením CR 34-94 dalej len "sporné uznesenia"), konkrétne v roku 1998 a v roku 2001, teda este predtým, nez bola dotknutá schéma pomoci v roku 2008 zrusená. 4 Podla sporných uznesení región priznal financnú pomoc orgánom verejnej správy nachádzajúcim sa na jeho území, ktoré uzavreli so súkromnými podnikmi pravidelnej cestnej hromadnej dopravy alebo s podnikmi, ktoré tieto linky priamo prevádzkovali prostredníctvom samosprávy, zmluvy o prevádzke pravidelných autobusových liniek. Orgány verejnej správy uvedenú pomoc následne vyplatili uvedeným dopravným podnikom (dalej len "konecní príjemcovia"). 5 Pomoc bola poskytnutá vo forme subvencií na investíciu a bola urcená na podporu nákupu nových automobilov a instalácie nových zariadení konecnými príjemcami s cielom zlepsit ponuku hromadnej dopravy a napravit negatívne vonkajsie úcinky v súvislosti s osobitne hustou cestnou premávkou regionálnej siete. 6 Podla francúzskych orgánov bola 135 podnikom, medzi ktorými sa nachádzajú vsetci zalobcovia, poskytnutá od roku 1994 do roku 2008 dotknutá schéma pomoci. Pouzitie tejto pomoci bolo upravené dodatkami k dohovorom o prevádzke, ktoré boli uzavreté medzi orgánmi verejnej správy a konecnými príjemcami. Dodatky boli schválené podpisom predsedu regionálnej rady Île-de-France a podrobne stanovovali záväzky, ktoré si mali plnit konecní príjemcovia za to, ze im bola vyplatená pomoc. 7 Dna 17. októbra 2008 bola Európskej komisii podaná staznost týkajúca sa schém státnej pomoci povazovaných za neoprávnené, ktoré predstavovali podporné opatrenia, ktoré od roku 1994 do roku 2008 poskytoval v prospech niektorých autobusových dopravných podnikov na svojom území región, a neskôr od roku 2008 syndicat des transports d'Île-de-France (dopravné zdruzenie Île-de-France) (STIF, Francúzsko). 8 Listom z 11. marca 2014 Komisia oznámila Francúzskej republike svoje rozhodnutie zacat konanie vo veci formálneho zistovania upravené v clánku 108 ods. 2 ZFEÚ. Uverejnením tohto rozhodnutia v Úradnom vestníku Európskej únie ([5]Ú. v. EÚ C 141, 2014, s. 38) Komisia vyzvala dotknuté strany, aby predlozili svoje pripomienky k predmetnému opatreniu. 9 Dna 30. apríla 2014 Francúzska republika predlozila svoje pripomienky Komisii. Vsetky pripomienky, ktoré predlozili dotknuté strany, boli oznámené Francúzskej republike, ktorá sa k nim nevyjadrila. 10 Dna 21. júna 2016 bolo Komisii dorucené spolocné stanovisko zo strany styroch zo siedmich dotknutých strán, v ktorom spresnili svoj postoj v nadväznosti na vyhlásenie rozsudku zo 6. októbra 2015, Komisia/Andersen ([6]C-303/13 P, [7]EU:C:2015:647). Dna 9. novembra 2016 región v postavení dotknutej osoby doplnil svoje pripomienky. 11 Dna 2. februára 2017 prijala Komisia napadnuté rozhodnutie a ukoncila konanie vo veci formálneho zistovania stanovené v clánku 108 ods. 2 ZFEÚ. 12 Komisia v napadnutom rozhodnutí predovsetkým usúdila, ze subvencie na investíciu, ktoré poskytol región v rámci dotknutej schémy pomoci od roku 1994 do roku 2008, predstavovali státnu pomoc v zmysle clánku 107 ods. 1 ZFEÚ, ktorá nenarusila obchod medzi clenskými státmi spôsobom, ktorý by bol v rozpore so spolocným záujmom, a je preto zlucitelná s vnútorným trhom v zmysle clánku 107 ods. 3 ZFEÚ. Dospela vsak k záveru, ze vzhladom na to, ze táto pomoc nebola oznámená a treba ju kvalifikovat ako "novú pomoc", bola poskytnutá neoprávnene v rozpore s clánkom 108 ods. 3 ZFEÚ. 13 Výrok napadnutého rozhodnutia znie takto: "Clánok 1 Schéma pomoci, ktorú [Francúzska republika] neoprávnene vykonal[a] v rokoch 1994 az 2008 vo forme subvencií na investície poskytnutých regiónom Île-de-France v rámci uznesení CR 34-94, CR 44-98 a CR 47-01, je zlucitelná s vnútorným trhom. ... Clánok 4 Toto rozhodnutie je urcené Francúzskej republike." II. Konanie na vnútrostátnych súdoch 14 V máji 2004 Syndicat autonome des transporteurs de voyageurs (autonómne zdruzenie prepravcov cestujúcich) (dalej len "SATV") poziadalo predsedu regionálnej rady Île-de-France, aby zrusil sporné uznesenia. Po tom, co bola táto ziadost zamietnutá, SATV podalo 17. júna 2004 na Tribunal administratif de Paris (Správny súd Paríz, Francúzsko) zalobu o neplatnost proti rozhodnutiu predsedu regionálnej rady Île-de-France. 15 Rozsudkom c. 0417015 z 10. júla 2008 Tribunal administratif de Paris (Správny súd Paríz) vyhovel zalobe SATV a nariadil regiónu, aby regionálnej rade Île-de-France predlozil nové uznesenie z dôvodu, ze schéma pomoci, ktorá bola zavedená na základe sporných uznesení, nebola oznámená Komisii. Tribunal administratif de Paris (Správny súd Paríz) okrem toho nariadil regiónu, aby zrusil sporné uznesenia. 16 Región podal proti uvedenému rozhodnutiu odvolanie, pricom prijal uznesenie CR 80-08 zo 16. októbra 2008, ktorým zrusil sporné uznesenia. 17 Rozsudkom c. 08PA04753 z 12. júla 2010 Cour administrative d'appel de Paris (Správny odvolací súd Paríz, Francúzsko) potvrdil rozsudok Tribunal administratif de Paris (Správny súd Paríz) c. 0417015 z 10. júla 2008. Región podal proti tomuto rozhodnutiu kasacný opravný prostriedok na Conseil d'État (Státna rada, Francúzsko). Conseil d'État (Státna rada) rozsudkom c. 343440 z 23. júla 2012 tento opravný prostriedok zamietla. 18 Vo februári 2015 zalobcovia podali proti rozsudku Cour administrative d'appel de Paris (Správny odvolací súd Paríz) z 12. júla 2010 návrh tretej osoby na zmenu rozsudku. 19 Po tom, co Cour administrative d'appel de Paris (Správny odvolací súd Paríz) 27. novembra 2015 zamietol návrh tretej osoby na zmenu rozsudku (rozsudok c. 15PA00777), zalobcovia podali na Conseil d'État (Státna rada) kasacný opravný prostriedok, o ktorom v case podania zaloby stále prebiehalo konanie. 20 V nadväznosti na novú zalobu, ktorú SATV podalo 27. októbra 2008, Tribunal administratif de Paris (Správny súd Paríz) rozsudkom c. 0817138 zo 4. júna 2013 nariadil regiónu, aby vydal exekucné tituly umoznujúce vrátenie pomoci poskytnutej na základe napadnutých uznesení. Dna 27. novembra 2015 Cour administrative d'appel de Paris (Správny odvolací súd Paríz) zamietol odvolanie regiónu podané proti tomuto rozhodnutiu (rozsudok c. 13PA03172). Región podal na Conseil d'État (Státna rada) kasacný opravný prostriedok, o ktorom v case podania zaloby stále prebiehalo konanie. III. Konanie a návrhy úcastníkov konania 21 Návrhom podaným do kancelárie Vseobecného súdu 16. mája 2017 podali zalobcovia podla clánku 263 ZFEÚ túto zalobu, ktorou sa domáhajú ciastocného zrusenia napadnutého rozhodnutia. 22 Zalobcovia navrhujú, aby Vseobecný súd: - vyhlásil zalobu za prípustnú, - zrusil napadnuté rozhodnutie v rozsahu, v akom sa v nom v prvom rade konstatuje, ze schéma pomoci zavedená v rámci uznesení CR 34-94, CR 44-98 a CR 47-01 predstavuje novú schému pomoci, ktorá bola "neoprávnene [vykonaná]", a subsidiárne, ze premlcanie sa vztahuje len na subvencie poskytnuté do mája 1994. 23 Komisia navrhuje, aby Vseobecný súd: - v prvom rade vyhlásil zalobu za neprípustnú, - subsidiárne zalobu zamietol, - ulozil zalobcom povinnost nahradit trovy konania. IV. Právny stav A. O prípustnosti 24 Komisia bez toho, aby samostatným podaním vzniesla námietku neprípustnosti na základe clánku 130 ods. 1 Rokovacieho poriadku Vseobecného súdu, navrhuje, aby bola zaloba vyhlásená za neprípustnú z dôvodu neexistencie aktívnej legitimácie a záujmu na konaní zalobcov. 25 Zalobcovia tvrdia, ze zaloba je prípustná, pretoze majú tak aktívnu legitimáciu, ako aj záujem na konaní proti napadnutému rozhodnutiu. 26 V tejto súvislosti stací pripomenút, ze súd Európskej únie je oprávnený, aby za okolností prejednávanej veci posúdil, ci riadny výkon spravodlivosti odôvodnuje zamietnutie zaloby vo veci samej bez predchádzajúceho rozhodnutia o jej prípustnosti (rozsudky z 26. februára 2002, Rada/Boehringer, [8]C-23/00 P, [9]EU:C:2002:118, body [10]51 a [11]52, a zo 14. septembra 2015, Brouillard/Súdny dvor, [12]T-420/13, neuverejnený, [13]EU:T:2015:633, bod [14]18). 27 Za okolností prejednávanej veci Vseobecný súd usudzuje, ze v záujme hospodárnosti konania je potrebné najprv preskúmat dôvodnost zaloby bez toho, aby sa vopred rozhodlo o jej prípustnosti. B. O veci samej 28 Zalobcovia na podporu svojej zaloby v podstate uvádzajú dva zalobné dôvody. Prvý zalobný dôvod sa zakladá na porusení clánku 108 ods. 1 ZFEÚ v spojení s clánkom 1 písm. b) bodmi i) a v) nariadenia Rady (EÚ) 2015/1589 z 13. júla 2015 stanovujúceho podrobné pravidlá na uplatnovanie clánku 108 Zmluvy o fungovaní Európskej únie ([15]Ú. v. EÚ L 249, 2015, s. 9), pretoze Komisia v napadnutom rozhodnutí údajne nesprávne konstatovala, ze pomoc poskytnutá na základe dotknutej schémy pomoci od roku 1994 do roku 2008 bola nová pomoc, ktorá vzhladom na to, ze nebola oznámená, bola neoprávnene vykonaná. Druhý zalobný dôvod, uvedený subsidiárne, sa zakladá na porusení clánku 17 ods. 2 toho istého nariadenia, pretoze Komisia v napadnutom rozhodnutí údajne nesprávne dospela k záveru, ze len pomoc vyplatená na základe dotknutej schémy pomoci do mája 1994 sa premlcuje. 1. O prvom zalobnom dôvode zalozenom na porusení clánku 108 ods. 1 ZFEÚ v spojení s clánkom 1 písm. b) bodmi i) a v) nariadenia 2015/1589 a) O prípustnosti prvého zalobného dôvodu 29 Komisia sa domnieva, ze prvý zalobný dôvod je scasti neprípustný, pretoze tvrdenia zalobcov týkajúce sa výhrady zalozenej na porusení clánku 1 písm. b) bodu i) nariadenia 2015/1589 neboli uvedené v rámci vnútrostátnych konaní týkajúcich sa dotknutej schémy pomoci, a scasti neúcinný, pretoze tieto isté tvrdenia nemôzu spochybnit závery vnútrostátnych súdov v súvislosti s tým, ze uvedená schéma má povahu novej pomoci. 30 Zalobcovia nesúhlasia s tvrdeniami Komisie. 31 V tejto súvislosti treba pripomenút, ze na rozdiel od toho, co Komisia tvrdila vo svojich písomných vyjadreniach, vnútrostátnemu súdu neprinálezí posudzovat, ci dôvody alebo tvrdenia, ktoré boli pred ním uvedené, sú alebo nie sú predmetom kasacného opravného prostriedku alebo sporového konania konaného pred vnútrostátnymi súdmi. Postacuje totiz, ze zaloba o neplatnost podaná na súde Únie môze svojím výsledkom priniest prospech úcastníkovi konania, ktorý ju podal a ze samotné zrusenie tohto aktu môze mat právne následky pre tohto úcastníka (pozri rozsudok zo 17. septembra 2015, Mory a i./Komisia, [16]C-33/14 P, [17]EU:C:2015:609, bod [18]55 a citovanú judikatúru). 32 Okrem toho podla clánku 108 ods. 3 ZFEÚ ak bola pomoc poskytnutá neoprávnene, vnútrostátne súdy musia vyvodit vsetky právne dôsledky z tejto protiprávnosti v súlade so svojím vnútrostátnym právom (pozri v tomto zmysle rozsudok z 21. júla 2005, Xunta de Galicia, [19]C-71/04, [20]EU:C:2005:493, bod [21]49 a citovanú judikatúru). 33 Z toho vyplýva, ze hoci otázka, ci v prípade dotknutej schémy pomoci ide o novú alebo existujúcu schému pomoci, nebola polozená v rámci konaní prebiehajúcich na vnútrostátnych súdoch, ciastocné zrusenie napadnutého rozhodnutia na základe tohto zalobného dôvodu môze mat právne následky vo vztahu k zalobcom a priznat im výhodu, kedze by svojím úcinkom zbavilo vnútrostátne súdy povinnosti, ktorú im ukladá clánok 108 ods. 3 ZFEÚ. 34 Prvý zalobný dôvod sa preto musí vyhlásit za prípustný. Okrem toho vzhladom na to, ze v súlade s judikatúrou citovanou v bode 32 vyssie by povinnost vnútrostátnych súdov vyvodit vsetky dôsledky z ciastocného zrusenia napadnutého rozhodnutia, mohla tieto súdy nútit k spochybneniu záverov, ktoré prijali v rozhodnutiach predchádzajúcich napadnutému rozhodnutiu v súvislosti s dotknutou schémou pomoci, argumentáciu Komisie, ktorou sa domáha urcenia, ze tento zalobný dôvod je neúcinný, treba zamietnut. b) O dôvodnosti prvého zalobného dôvodu 35 Zalobcovia v podstate tvrdia, ze Komisia v napadnutom rozhodnutí nesprávne kvalifikovala subvencie na investície, ktoré poskytol región od roku 1994 do roku 2008, ako novú schému pomoci. 36 Na podporu svojich tvrdení zalobcovia uvádzajú dve hlavné výhrady. Po prvé tvrdia, ze dotknutá schéma pomoci sa má kvalifikovat ako existujúca schéma pomoci podla clánku 1 písm. b) bodu i) nariadenia 2015/1589 z dôvodu, ze moznost územných samosprávnych celkov poskytnút subvencie podnikom verejnej cestnej osobnej dopravy subvencie bola zavedená clánkom 19 décret no 49-1473, du 14 novembre 1949, relatif ŕ la coordination et ŕ l'harmonisation des transports ferroviaires et routiers (dekrét c. 49-1473 zo 14. novembra 1949 o koordinácii a harmonizácii zeleznicnej a cestnej dopravy) (JORF z 15. novembra 1949, s. 11104, dalej len "dekrét z roku 1949") pred nadobudnutím úcinnosti Zmluvy o zalození Európskeho hospodárskeho spolocenstva (teraz Zmluva o FEÚ) vo Francúzsku 1. januára 1958. Po druhé usudzujú, ze vzhladom na skutocnost, ze trhy verejnej dopravy clenských státov Únie boli do roku 1995 zatvorené hospodárskej sútazi, pricom ide o dátum prijatý v rozsudku z 24. júla 2003, Altmark Trans a Regierungspräsidium Magdeburg ([22]C-280/00, [23]EU:C:2003:415), v súvislosti s otvorením uvedených trhov, Komisia nemohla dospiet k záveru, ze pomoc poskytnutá na základe dotknutej schémy pomoci predstavovala pomoc v zmysle clánku 107 ods. 1 ZFEÚ uz v case jej zavedenia a nemohla preto predstavovat existujúcu pomoc podla clánku 1 písm. b) bodu v) nariadenia 2015/1589. 1) O prvej výhrade zalozenej na porusení clánku 1 písm. b) bodu i) nariadenia 2015/1589 37 Zalobcovia tvrdia, ze dotknutá schéma pomoci je existujúca schéma pomoci, ktorej právnym základom je dekrét z roku 1949 a ktorá bola zavedená pred nadobudnutím úcinnosti Zmluvy o zalození Európskeho hospodárskeho spolocenstva vo Francúzsku 1. januára 1958. Pripomínajú, ze v súlade s clánkom 1 písm. b) bodom i) nariadenia 2015/1589 pomoc zavedená pred nadobudnutím úcinnosti Zmluvy o FEÚ v dotknutom clenskom státe sa povazuje za existujúcu pomoc. 38 Komisia spochybnuje tvrdenia zalobcov. Pripomína, ze v odôvodnení 236 napadnutého rozhodnutia dospela k záveru, ze dekrét z roku 1949 nevymedzoval presne ani jeden z klúcových parametrov dotknutej schémy pomoci, teda jej trvanie, rozpocet, jej príjemcov, povahu majetku oprávneného na subvencie a sadzbu subvencie. 39 Dekrét z roku 1949 stanovoval: "Clánok 2 Za sluzby osobnej dopravy, na ktoré sa vztahujú koordinacné a harmonizacné opatrenia podla ustanovení clánku 7 zákona z 5. júla 1949, sa povazujú: ... 2. Sluzby verejnej cestnej osobnej dopravy, ktorými sú...: Pravidelné sluzby, vrátane sezónnych a periodických sluzieb..., Prílezitostné sluzby, t. j. sluzby, ktoré, hoci sa poskytujú na poziadanie, plnia vseobecné potreby verejnosti, pricom sa obnovujú na urcité obdobia v roku... Clánok 19 Územný samosprávny celok môze financne podporovat sluzby v oblasti cestnej dopravy tak, ze s podnikom uzavrie zmluvu, ktorá stanoví záväzky, ktorými bude tento podnik viazaný spolu s povinnostami vyplývajúcimi z jeho prevádzkového poriadku. Cena stanovená v súlade s touto zmluvou musí byt v súlade so vsetkými pravidlami uvedenými v predchádzajúcich clánkoch." 40 Pokial ide o otázku, ci pomoc poskytnutá na základe dotknutej schémy pomoci má svoj základ v dekréte z roku 1949, treba po prvé spresnit, ze spôsoby poskytnutia subvencií stanovené dekrétom z roku 1949 sa lísia od spôsobov poskytnutia pomoci priznanej na základe uznesenia CR 34-94. Ako správne tvrdí Komisia, v rámci uznesenia CR 34-94 región poskytol subvencie na investíciu orgánom verejnej správy predtým, nez boli vyplatené konecným prijímatelom. Takýto mechanizmus vyplácania v rámci dekrétu z roku 1949 neexistoval. 41 Po druhé z rozsudku Conseil d'État (Státna rada) c. 343440 z 23. júla 2012 vyplýva, ze subvencie udelené na základe uznesenia CR 34-94 mali len ulahcit podnikom verejnej dopravy v regióne Île-de-France nákup zariadenia, pricom cielom alebo úcinkom dotknutej schémy pomoci nebolo ulozenie cenových záväzkov konecným príjemcom ako protihodnotu. Nie je to tak v prípade clánku 19 dekrétu z roku 1949, ktorý tým, ze vo vseobecnosti umoznoval územným samosprávnym celkom uzavriet zmluvy o subvenciách s tými istými podnikmi, zabezpecoval kontrolu uplatnovaných cien. Clánok 11 tohto dekrétu tak stanovoval, ze "pre sluzby, ktoré majú zmluvu s územným samosprávnym celkom, sa ceny urcia... v súlade so zmluvou uzavretou medzi podnikom a samosprávnym celkom, ktorý vypláca subvencie". 42 Po tretie sporné uznesenia neobsahovali nijaký odkaz na dekrét z roku 1949. Tieto uznesenia uvádzali len vseobecný zákonník o územných samosprávnych celkoch, a to loi no 82-1153, du 30 décembre 1982, d'orientation des transports intérieurs (zákon c. 82-1153 z 30. decembra 1982 o usmerneniach pre vnútornú dopravu) (JORF z 31. decembra 1982, s. 4004) a viaceré skorsie uznesenia a dekréty prijaté v súlade s vnútrostátnym právom, medzi ktorými sa nenachádzal dekrét z roku 1949. 43 Po stvrté sporné uznesenia spadajú do osobitného legislatívneho rámca týkajúceho sa organizácie dopravy v regióne Île-de-France, ktorý bol prvýkrát spresnený v ordonnance no 59-151, du 7 janvier 1959, relative ŕ l'organisation des transports de voyageurs dans la région parisienne (uznesenie c. 59-151 zo 7. januára 1959 o organizácii osobnej dopravy v regióne Paríza) (JORF z 10. januára 1959, s. 696), teda takmer desat rokov po prijatí dekrétu z roku 1949. 44 Zo vsetkých týchto úvah vyplýva, ze dekrét z roku 1949 nepredstavoval právny základ dotknutej schémy pomoci. 45 Za týchto podmienok je nutné konstatovat, ze zalobcovia nepredlozili Vseobecnému súdu dôkazy postacujúce na to, aby bolo mozné konstatovat, ze dotknutá schéma pomoci sa má kvalifikovat ako existujúca schéma pomoci podla clánku 1 písm. b) bodu i) nariadenia 2015/1589. 46 Výhrada zalozená na porusení clánku 1 písm. b) bodu i) nariadenia 2015/1589 sa musí preto zamietnut. 2) O výhrade zalozenej na porusení clánku 1 písm. b) bodu v) nariadenia 2015/1589 47 Zalobcovia v podstate tvrdia, ze Komisia porusila clánok 1 písm. b) bod v) nariadenia 2015/1589, ked v napadnutom rozhodnutí nekonstatovala, ze pomoc, ktorú poskytol región, predstavuje existujúcu schému pomoci podla tohto ustanovenia. V tejto súvislosti sa konkrétne domnievajú, ze vzhladom na to, ze trhy verejnej dopravy clenských státov Únie boli otvorené hospodárskej sútazi az od roku 1995, pricom ide o dátum prijatý v rozsudku z 24. júla 2003, Altmark Trans a Regierungspräsidium Magdeburg ([24]C-280/00, [25]EU:C:2003:415), týkajúcom sa otvorenia uvedených trhov, nemohli subvencie poskytnuté na základe sporných uznesení predstavovat schému pomoci v zmysle clánku 107 ods. 1 ZFEÚ, ked boli poskytnuté po prvýkrát. Podla zalobcov za predpokladu, ze dotknutá schéma pomoci nebola zavedená v roku 1949, v kazdom prípade bola zavedená v roku 1984 bez toho, aby bola následne v podstatnej miere zmenená. 48 Komisia tvrdí, ze ako urcil Tribunal administratif de Paris (Správny súd Paríz) v rozsudku c. 0417015 z 10. júla 2008, konecní prijímatelia vykonávali svoju cinnost na trhu s pravidelnou osobnou dopravou a zároven na trhu s prílezitostnou osobnou dopravou. Trh s prílezitostnou osobnou dopravou pritom uz bol v roku 1979 liberalizovaný. Z toho vyplýva, ze dotknutá schéma pomoci mohla na tomto trhu narusit hospodársku sútaz medzi clenskými státmi, a to bez ohladu na dátum jej zavedenia, kedze sa uplatnovala od roku 1979 do roku 2008. 49 Komisia dodáva, ze dátum, ktorý sa musí zohladnit v prípade otvorenia trhu pravidelnej osobnej dopravy, je den, ked vstúpil do platnosti loi no 93-122, du 29 janvier 1993, relative ŕ la prévention de la corruption et ŕ la transparence de la vie économique et des procédures publiques (zákon c. 93-122 z 29. januára 1993 o predchádzaní korupcii a o transparentnosti hospodárskeho zivota a verejných konaní) (JORF z 30. januára 1993, s. 1588, dalej len "zákon Sapin"), ktorý umoznil investorom a hospodárskym subjektom vstup na francúzsky trh a prebral do francúzskeho práva smernicu Rady 93/38/EHS zo 14. júna 1993, o koordinácii [postupov] verejného obstarávania subjektov pôsobiacich vo vodnom, energetickom, dopravnom a telekomunikacnom sektore ([26]Ú. v. ES L 199, 1993, s. 84; Mim. vyd. 06/002, s. 194). 50 Podla Komisie skutocnost, ze z rozsudku z 24. júla 2003, Altmark Trans a Regierungspräsidium Magdeburg ([27]C-280/00, [28]EU:C:2003:415), vyplýva, ze niektoré clenské státy otvorili svoje trhy hospodárskej sútazi v roku 1995, nevylucuje, ze Francúzsko mohlo otvorit svoj trh uz v roku 1993. 51 V tejto súvislosti treba pripomenút, ze podla clánku 1 písm. b) bodu v) nariadenia 2015/1589 sa za existujúcu pomoc povazuje pomoc, ktorá v case, ked bola zavedená, nepredstavovala pomoc a následne sa stala pomocou v dôsledku vývoja vnútorného trhu a bez toho, aby ju clenský stát upravoval. Naproti tomu opatrenia, ktoré sa stanú pomocou po liberalizácii cinnosti podla práva Únie, sa nepovazujú za existujúcu pomoc po dátume stanovenom pre liberalizáciu. 52 Treba pripomenút, ze podla judikatúry mozno pojem "vývoj vnútorného trhu" nachádzajúci sa v clánku 1 písm. b) bode v) nariadenia 2015/1589 chápat tak, ze odkazuje na zmenu z ekonomického a právneho hladiska v odvetví, ktorého sa týka predmetné opatrenie. Taká zmena môze najmä vyplývat z liberalizácie trhu, ktorý bol pôvodne uzavretý hospodárskej sútazi (pozri v tomto zmysle rozsudok z 24. marca 2011, Freistaat Sachsen a Land Sachsen-Anhalt/Komisia, [29]T-443/08 a T-455/08, [30]EU:T:2011:117, bod [31]188). 53 V súlade s clánkom 1 písm. b) bodom v) nariadenia 2015/1589 je preto potrebné dátum liberalizácie cinnosti podla práva Únie zohladnit len na úcely toho, aby sa vylúcilo, ze po tomto dátume bude opatrenie, ktoré nebolo pomocou pred liberalizáciou, kvalifikované ako existujúca pomoc (pozri analogicky rozsudok zo 16. januára 2018, EDF/Komisia, [32]T-747/15, [33]EU:T:2018:6, bod [34]369). 54 V prejednávanej veci z napadnutého rozhodnutia, a najmä z odôvodnenia 18 písm. a), odôvodnení 19, 183 a 186 tohto rozhodnutia, vyplýva, ze Komisia usúdila, ze dotknutá schéma pomoci bola zavedená v roku 1994 a zrusená v roku 2008, co malo za následok, ze pôvodný systém pomoci z roku 1979 sa musí povazovat za odlisnú schému pomoci, nez je schéma zavedená uznesením CR 34-94 a nasl. 55 Pokial ide o otázku, ci sa má dotknutá schéma pomoci kvalifikovat ako existujúca schéma pomoci podla clánku 1 písm. b) bodu v) nariadenia 2015/1589 alebo v súlade s judikatúrou, podla ktorej schéma pomoci, ktorá bola zavedená v rámci trhu, ktorý bol pôvodne uzatvorený hospodárskej sútazi, sa má povazovat v case liberalizácie tohto trhu za existujúcu schému pomoci (rozsudok z 15. júna 2000, Alzetta a i./Komisia, [35]T-298/97, T-312/97, T-313/97, T-315/97, T-600/97 az T-607/97, T-1/98, T-3/98 az T-6/98 a T-23/98, [36]EU:T:2000:151, bod [37]143), treba pripomenút, ze zákon Sapin, na základe ktorého doslo k liberalizácii trhu pravidelnej osobnej dopravy na celom francúzskom území okrem regiónu Île-de-France, bol prijatý v roku 1993, teda pred nadobudnutím platnosti uznesenia CR 34-94 a ze tento dátum podla analýzy vykonanej Komisiou v napadnutom rozhodnutí, pripomenutej v bode 54 vyssie, sa zhoduje s dátumom zavedenia dotknutej schémy pomoci. 56 Vzhladom na tieto skutocnosti Komisia v napadnutom rozhodnutí z právneho hladiska správne usúdila, ze konecní príjemcovia mohli od roku 1994 pouzívat zariadenie financované z pomoci poskytnutej na základe dotknutej schémy pomoci na ostatných trhoch pravidelnej osobnej dopravy otvorených hospodárskej sútazi, a v dôsledku toho mohla uvedená pomoc ovplyvnit hospodársku sútaz a obchod medzi clenskými státmi a od tohto dátumu predstavovat novú pomoc. 57 Tento záver nemôze spochybnit tvrdenie zalobcov, podla ktorého zákon Sapin existoval pred akoukolvek formálnou liberalizáciou trhu pravidelnej dopravy podla práva Únie. Clánok 1 písm. b) bod v) nariadenia 2015/1589 treba totiz chápat v tom zmysle, ze samotná existencia dátumu liberalizácie, ktorý vyplýva z nadobudnutia úcinnosti európskej právnej úpravy, nepostacuje na to, aby sa dalo vylúcit, ze urcité opatrenie mozno kvalifikovat ako novú pomoc, hoci na základe kritéria vývoja trhu mozno preukázat, ze opatrenie bolo prijaté na trhu, ktorý uz v celom rozsahu alebo scasti bol otvorený hospodárskej sútazi pred dátumom liberalizácie cinnosti dotknutej právom Únie (pozri analogicky rozsudok zo 16. januára 2018, EDF/Komisia, [38]T-747/15, [39]EU:T:2018:6, bod [40]369). 58 V tejto súvislosti je nutné zdôraznit, ze zalobcovia nespochybnili kvalifikáciu dotknutej subvencie poskytnutej na základe sporných uznesení ako státnej pomoci v zmysle clánku 107 ods. 1 ZFEÚ, pokial ide o obdobie od roku 1994 do roku 2008. Navyse záver Komisie, podla ktorého, pokial ide o toto obdobie, boli splnené vsetky kritériá stanovené v clánku 107 ods. 1 ZFEÚ, je v súlade s analýzou nachádzajúcou sa v rozhodnutiach vnútrostátnych súdov, a to najmä v rozsudku Tribunal administratif de Paris (Správny súd Paríz) c. 0417015 z 10. júla 2008 a v rozsudku Cour administrative d'appel de Paris (Správny odvolací súd Paríz) c. 08PA04753 z 12. júla 2010, ktoré boli predovsetkým citované v odôvodnení 226 napadnutého rozhodnutia. 59 Okrem toho, aj keby sa Komisia dopustila nesprávneho posúdenia, ako to tvrdia zalobcovia, ked konstatovala, ze dotknutá schéma pomoci bola zavedená iba v roku 1994, toto samotné pochybenie by nepostacovalo na to, aby bol záver, podla ktorého sa musí táto schéma pomoci povazovat za novú schému pomoci, vyhlásený za neplatný. Z odôvodnení 226 a 237 napadnutého rozhodnutia vyplýva, ze aj keby sa pripustila hypotéza, podla ktorej sa má dotknutá schéma pomoci chápat tak, ze bola zavedená v roku 1979 alebo najneskôr v roku 1994, teda k dátumu, ked trh s pravidelnou osobnou dopravou bol este uzatvorený hospodárskej sútazi, konecní príjemcovia mohli pouzívat zariadenie scasti financované regiónom v rámci cinností v oblasti prílezitostnej dopravy, ktoré uz boli otvorené hospodárskej sútazi. 60 V prejednávanej veci zalobcovia nepredlozili nijaký konkrétny dôkaz, na základe ktorého by preukázali, ze trh prílezitostnej dopravy nebol v období pred zavedením dotknutej schémy pomoci alebo v case jej zavedenia predmetom obchodu medzi clenskými státmi. 61 Navyse Cour administrative d'appel de Paris (Správny odvolací súd Paríz) uz dôrazne poukázal na relevantnost trhu prílezitostnej osobnej dopravy vo svojom rozsudku c. 15PA00385 z 27. novembra 1985. Komisia teda na základe rozhodnutí vnútrostátnych súdov dospela k záveru, ze dotknutá schéma pomoci sa musí chápat tak, ze od svojho zavedenia narúsala obchod medzi clenskými státmi a hospodársku sútaz, a to aj v prípade, ze by bola zavedená v roku 1979. 62 Vzhladom na vsetky predchádzajúce úvahy sa musí výhrada zalozená na porusení clánku 1 písm. b) bodu v) nariadenia 2015/1589 zamietnut, ako aj prvý zalobný dôvod v celom jeho rozsahu. 2. O druhom zalobnom dôvode zalozenom na porusení clánku 17 ods. 2 nariadenia 2015/1589 63 Zalobcovia v podstate namietajú proti záveru, ktorý sa nachádza v odôvodnení 239 napadnutého rozhodnutia, podla ktorého sa vzhladom na to, ze prvá zaloba bola podaná na vnútrostátnych súdoch v máji 2004, premlcuje len pomoc, ktorá bola poskytnutá na základe dotknutej schémy pomoci do mája 1994. Okrem toho tvrdia, ze Komisia porusila zásady riadnej správy vecí verejných, právnej istoty a legitímnej dôvery. 64 Zalobcovia na rozdiel od toho, co konstatovala Komisia v odôvodnení 239 napadnutého rozhodnutia, predovsetkým tvrdia, ze na vnútrostátnych súdoch nebol v máji 2004 podaný nijaký opravný prostriedok, ktorý by mohol prerusit plynutie premlcacej doby podla clánku 17 ods. 2 nariadenia 2015/1589. 65 Podla zalobcov Komisia nevysvetlila, na základe coho by bolo mozné povazovat podanie opravného prostriedku za "úkon Komisie alebo clenského státu, konajúceho na ziadost Komisie" v zmysle clánku 17 ods. 2 nariadenia 2015/1589. V prejednávanej veci je prvým opatrením prijatým Komisiou ziadost o poskytnutie informácií zaslaná francúzskym orgánom 25. novembra 2008. Pokial ide o francúzske orgány, tak tieto orgány neprijali na ziadost Komisie nijaké opatrenie. 66 Zalobcovia sa navyse domnievajú, ze Komisia sa odklonila od znenia listu z 11. marca 2014, ktorý im zaslala po ukoncení fázy predbezného preskúmania a v ktorom sa uvádzalo, ze len pomoc poskytnutá po roku 1998 nie je premlcaná. 67 Komisia tvrdí, ze druhý zalobný dôvod je vzhladom na neexistenciu záujmu zalobcov na konaní neprípustný. Domnieva sa, ze na jej analýzu premlcania pomoci poskytnutej na základe dotknutej schémy pomoci sa z hladiska vnútrostátneho sporu nevztahuje výklad clánku 17 nariadenia 2015/1589, ale výklad clánku 108 ods. 3 ZFEÚ. 68 Podla Komisie clánok 108 ods. 3 ZFEU sleduje, aby si vnútrostátne súdy zachovávali svoju výlucnú právomoc, pokial ide o schvalovanie pomocí a svoju právomoc vymáhania. Premlcaciu dobu stanovuje vnútrostátne právo a môze byt prerusená podaním prvej zaloby na vnútrostátnych súdoch konkurentom konecných príjemcov. 69 Treba uviest, ze clánok 17 ods. 2 nariadenia 2015/1589 stanovuje spôsoby výpoctu desatrocnej premlcacej doby, ktorá sa vztahuje na právomoc Komisie v oblasti vymáhania pomoci, zatial co clánok 17 ods. 3 uvedeného naradenia stanovuje, ze "akákolvek pomoc, v súvislosti s ktorou premlcacia doba uplynula, sa povazuje za existujúcu pomoc". Clánok 1 písm. b) bod iv) tohto istého nariadenia spresnuje, ze existujúca pomoc zahrna "pomoc, ktorá sa povazuje za existujúcu pomoc podla clánku 17". 70 V tejto súvislosti z odôvodnení 238 az 240 napadnutého rozhodnutia vyplýva, ze otázka premlcania spornej pomoci bola preskúmaná Komisiou len preto, aby sa overilo, ci bolo mozné spochybnit uz skôr prijatý záver v tomto rozhodnutí, pokial ide o to, ze dotknutá schéma pomoci má povahu novej pomoci, z dôvodu premlcania casti tejto pomoci. Konkrétne odôvodnenie 239 napadnutého rozhodnutia potvrdzuje, ze "akákolvek pomoc vyplatená regiónom po roku 1994... sa musí povazovat za novú pomoc v tomto konaní". 71 Z toho vyplýva, ze úvahy uvedené v odôvodnení 239 napadnutého rozhodnutia výslovne súvisia s analýzou vykonanou v tomto rozhodnutí v súvislosti s tým, ze dotknutá schéma pomoci má povahu novej alebo existujúcej pomoci, takze na rozdiel od toho, co tvrdí Komisia, toto rozhodnutie sledovalo v tomto odôvodnení uplatnenie clánku 1 písm. b) bodu iv) nariadenia 2015/1589 v spojení s clánkom 17 tohto nariadenia. 72 Okrem toho treba konstatovat, ze pravidlá v oblasti premlcania definované v clánku 17 nariadenia 2015/1589 sa vztahujú iba na "právomoc Komisie vymáhat pomoc". Toto ustanovenie treba totiz chápat v spojení s clánkom 16 ods. 1 uvedeného nariadenia, ktorý v podstate stanovuje, ze len v prípade záporného rozhodnutia týkajúceho sa neoprávnenej pomoci, teda po tom, co bola konstatovaná nezlucitelnost spornej pomoci s vnútorným trhom, môze Komisia prijat rozhodnutie o vymáhaní. 73 Z toho vyplýva, ze pravidlá v oblasti premlcania stanovené v clánku 17 nariadenia 2015/1589, ako aj clánok 1 písm. b) bod iv) uvedeného nariadenia, sa neuplatnia v prípade, ked tak ako v prejednávanej veci Komisia uznala zlucitelnost neoprávnenej pomoci s vnútorným trhom po tom, co bola poskytnutá. 74 Premlcaciu dobu desat rokov stanovenú v clánku 17 nariadenia 2015/1589 tiez nemozno vykladat tak, ze sa vztahuje na právomoc vnútrostátnych orgánov vymáhat úroky za obdobie, pocas ktorého bola dotknutá pomoc neoprávnene vyplácaná. 75 V tejto súvislosti zo samotného znenia clánku 17 ods. 2 nariadenia 2015/1589 vyplýva, ze toto ustanovenie má v plnej miere upravovat otázku premlcania uplatnitelného v prípade rozhodnutia o vymáhaní pomoci Komisiou. Podanie zaloby konkurentom na úrovni vnútrostátnych súdov nemôze preto predstavovat "úkon Komisie alebo clenského státu, konajúceho na ziadost Komisie, v súvislosti s neoprávnenou pomocou" v zmysle clánku 17 ods. 2 nariadenia 2015/1589. 76 Za týchto podmienok, hoci vnútrostátne súdy v súvislosti s dotknutou schémou pomoci rozhodli, ze pomoc poskytnutá na základe tejto schémy bola premlcaná od okamihu, ked konkurent konecných príjemcov podal prvú zalobu na týchto súdoch, toto rozhodnutie nemôze byt pre Komisiu záväzné. 77 Naproti tomu na právomoc vnútrostátnych orgánov sa vztahujú len pravidlá premlcania vnútrostátneho práva uplatnitelné pred vnútrostátnym súdom. 78 Súdny dvor v bodoch 34 a 35 rozsudku z 5. októbra 2006, Transalpine Ölleitung in Österreich ([41]C-368/04, [42]EU:C:2006:644), totiz spresnil, ze kedze nariadenie 2015/1589 obsahuje pravidlá procesnej povahy, ktoré sa uplatnujú na vsetky správne konania v oblasti státnej pomoci prebiehajúce pred Komisiou, toto nariadenie kodifikuje a posilnuje prax Komisie v oblasti skúmania státnej pomoci a neobsahuje nijaké ustanovenie týkajúce sa právomocí a povinností vnútrostátnych súdov, ktoré sa nadalej riadia ustanoveniami Zmluvy, ako ich vykladá Súdny dvor. 79 V prejednávanej veci treba na jednej strane pripomenút, ako vyplýva z bodu 73 vyssie, ze Komisia nemohla vykonávat svoje právomoci vymáhania vo vztahu ku konecným prijímatelom pomoci poskytnutej na základe dotknutej schémy pomoci, pretoze v clánku 1 výrokovej casti napadnutého rozhodnutia dospela k záveru, ze dotknutá schéma pomoci je zlucitelná s vnútorným trhom. 80 Treba na druhej strane pripomenút, ze ked Komisia dospeje k záveru, ako v napadnutom rozhodnutí, ze urcitá pomoc je neoprávnená, právo Únie ukladá vnútrostátnym súdom povinnost nariadit príjemcovi tejto pomoci, aby zaplatil úroky za obdobie, pocas ktorého bola dotknutá pomoc neoprávnene vyplatená (pozri v tomto zmysle rozsudky z 12. februára 2008, CELF a ministre de la Culture et de la Communication, [43]C-199/06, [44]EU:C:2008:79, body [45]51, [46]52 a [47]55, a zo 16. októbra 2014, Alpiq RomIndustries a Alpiq RomEnergie/Komisia, [48]T-129/13, neuverejnený, [49]EU:T:2014:895, bod [50]39). Ani v prípade neexistencie mimoriadnych okolností im vsak neukladá povinnost vymáhat aj neoprávnenú pomoc, ak je táto pomoc zlucitelná s vnútorným trhom. Vnútrostátny súd má iba na základe vnútrostátneho práva právomoc prípadne nariadit vymáhanie neoprávnenej pomoci, pricom tým nie je dotknuté právo daného clenského státu opätovne túto pomoc neskôr vykonat, alebo vyhoviet ziadostiam o náhradu skody spôsobenej z dôvodu neoprávnenosti pomoci (pozri v tomto zmysle rozsudok z 12. februára 2008, CELF a ministre de la Culture et de la Communication, [51]C-199/06, [52]EU:C:2008:79, bod [53]55). 81 Preto za predpokladu, ze by sa Komisia v odôvodnení 239 napadnutého rozhodnutia dopustila nesprávneho posúdenia pri uplatnení clánku 1 písm. b) bodu iv) a clánku 17 nariadenia 2015/1589, táto skutocnost nemôze mat právne úcinky voci zalobcom. 82 Vzhladom na vsetky predchádzajúce úvahy druhý zalobný dôvod sa musí vyhlásit za neúcinný z dôvodu, ze clánok 17 ods. 2 nariadenia 2015/1589 sa v prejednávanej veci neuplatnuje s prihliadnutím na zlucitelnost dotknutej schémy pomoci s vnútorným trhom. 83 Kedze sa teda oba zalobné dôvody uvedené na podporu tejto zaloby zamietajú, treba uvedenú zalobu zamietnut. V. O trovách 84 Podla clánku 134 ods. 1 rokovacieho poriadku sa úcastníkovi konania, ktorý vo veci nemal úspech, ulozí povinnost nahradit trovy konania, ak to bolo v tomto zmysle navrhnuté. 85 Kedze v prejednávanej veci nemali zalobcovia úspech vo veci, je opodstatnené rozhodnút, ze budú znásat svoje vlastné trovy konania, a ulozit im povinnost nahradit trovy konania Komisie v súlade s jej návrhmi. Z týchto dôvodov VSEOBECNÝ SÚD (prvá komora) rozhodol takto: 1. Zaloba sa zamieta. 2. Ceobus a ostatní zalobcovia, ktorých mená sú uvedené v prílohe, znásajú svoje vlastné trovy konania a sú povinní nahradit trovy konania, ktoré vznikli Európskej komisii. Pelikánová Valancius Öberg Rozsudok bol vyhlásený na verejnom pojednávaní v Luxemburgu 12. júla 2019. Podpisy Obsah I. Okolnosti predchádzajúce sporu II. Konanie na vnútrostátnych súdoch III. Konanie a návrhy úcastníkov konania IV. Právny stav A. O prípustnosti B. O veci samej 1. O prvom zalobnom dôvode zalozenom na porusení clánku 108 ods. 1 ZFEÚ v spojení s clánkom 1 písm. b) bodmi i) a v) nariadenia 2015/1589 a) O prípustnosti prvého zalobného dôvodu b) O dôvodnosti prvého zalobného dôvodu 1) O prvej výhrade zalozenej na porusení clánku 1 písm. b) bodu i) nariadenia 2015/1589 2) O výhrade zalozenej na porusení clánku 1 písm. b) bodu v) nariadenia 2015/1589 2. O druhom zalobnom dôvode zalozenom na porusení clánku 17 ods. 2 nariadenia 2015/1589 V. O trovách __________________________________________________________________ ( [54]*1 ) Jazyk konania: francúzstina. ( [55]1 ) Zoznam dalsích zalobcov je pripojený iba k zneniu oznámenému úcastníkom konania. References 1. file:///tmp/lynxXXXXEVZJhO/L86755-7834TMP.html#t-ECR_62017TJ0330_SK_01-E0001 2. file:///tmp/lynxXXXXEVZJhO/L86755-7834TMP.html#t-ECR_62017TJ0330_SK_01-E0002 3. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:L:2017:209:TOC 4. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:L:2017:209:TOC 5. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:C:2014:141:TOC 6. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2015%3A647&locale=sk 7. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2015%3A647&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 8. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2002%3A118&locale=sk 9. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2002%3A118&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 10. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2002%3A118&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point51 11. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2002%3A118&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point52 12. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2015%3A633&locale=sk 13. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2015%3A633&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 14. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2015%3A633&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point18 15. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:L:2015:249:TOC 16. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2015%3A609&locale=sk 17. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2015%3A609&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 18. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2015%3A609&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point55 19. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2005%3A493&locale=sk 20. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2005%3A493&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 21. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2005%3A493&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point49 22. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2003%3A415&locale=sk 23. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2003%3A415&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 24. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2003%3A415&locale=sk 25. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2003%3A415&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 26. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:L:1993:199:TOC 27. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2003%3A415&locale=sk 28. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2003%3A415&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 29. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2011%3A117&locale=sk 30. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2011%3A117&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 31. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2011%3A117&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point188 32. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2018%3A6&locale=sk 33. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2018%3A6&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 34. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2018%3A6&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point369 35. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2000%3A151&locale=sk 36. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2000%3A151&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 37. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2000%3A151&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point143 38. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2018%3A6&locale=sk 39. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2018%3A6&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 40. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2018%3A6&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point369 41. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2006%3A644&locale=sk 42. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2006%3A644&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 43. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2008%3A79&locale=sk 44. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2008%3A79&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 45. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2008%3A79&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point51 46. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2008%3A79&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point52 47. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2008%3A79&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point55 48. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2014%3A895&locale=sk 49. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2014%3A895&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 50. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2014%3A895&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point39 51. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2008%3A79&locale=sk 52. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2008%3A79&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 53. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2008%3A79&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point55 54. file:///tmp/lynxXXXXEVZJhO/L86755-7834TMP.html#c-ECR_62017TJ0330_SK_01-E0001 55. file:///tmp/lynxXXXXEVZJhO/L86755-7834TMP.html#c-ECR_62017TJ0330_SK_01-E0002