ROZSUDOK VSEOBECNÉHO SÚDU (prvá komora) z 12. júla 2019 ( [1]*1 ) "Státna pomoc - Schéma pomoci zavedená Francúzskom od roku 1994 do roku 2008 - Subvencie na investíciu, ktoré poskytol región Île-de-France - Rozhodnutie, ktorým sa schéma pomoci vyhlasuje za zlucitelnú s vnútorným trhom - Výhoda - Selektívna povaha - Clánok 107 ods. 1 ZFEÚ - Povinnost odôvodnenia - Pojmy 'existujúca pomoc` a 'nová pomoc` - Clánok 108 ZFEÚ - Clánok 1 písm. b) body i) a v) nariadenia (EÚ) 2015/1589" Vo veci T-292/17, Région Île-de-France (Francúzsko), v zastúpení: J.-P. Hordies, advokát, zalobca, proti Európskej komisii, v zastúpení: L. Armati, C. Georgieva-Kecsmar a T. Maxian Rusche, splnomocnení zástupcovia, zalovanej, ktorej predmetom je návrh podaný na základe clánku 263 ZFEÚ na zrusenie rozhodnutia Komisie (EÚ) 2017/1470 z 2. februára 2017 o schéme pomoci SA.26763 2014/C (ex 2012/NN), ktorú Francúzsko poskytlo dopravným autobusovým podnikom v regióne Île-de-France ([2]Ú. v. EÚ L 209, 2017, s. 24), VSEOBECNÝ SÚD (prvá komora), v zlození: predsednícka komory I. Pelikánová, sudcovia V. Valancius a U. Öberg (spravodajca), tajomník: L. Ramette, referent, so zretelom na písomnú cast konania a po pojednávaní z 9. októbra 2018, vyhlásil tento Rozsudok I. Okolnosti predchádzajúce sporu 1 Zalobca, región Île-de-France, bol zriadený ako verejná institúcia s právnou subjektivitou a financnou samostatnostou na základe loi no 76-394, du 6 mai 1976, portant création et organisation de la Région d'Île-de-France (zákon c. 76-394 zo 6. mája 1976 o vytvorení a organizácii regiónu Île-de-France (JORF zo 7. mája 1976, s. 2741). Na základe clánku 6 mal región najmä urcovat regionálnu politiku v oblasti premávky a osobnej dopravy na jeho území a zabezpecit jej výkon. 2 Clánok 17 zákona c. 76-394 najmä stanovoval: "Regionálna rada svojimi uzneseniami upraví zálezitosti, ktoré spadajú do právomoci regiónu..." 3 Dna 20. októbra 1994 prijala regionálna rada Île-de-France uznesenie CR 34-94 týkajúce sa pomoci na podporu sluzieb cestnej hromadnej dopravy, ktoré prevádzkovali súkromné podniky alebo podniky zriadené samosprávou, s cielom obnovit súbor opatrení, ktoré boli predtým uplatnené v prospech uvedených podnikov. Po tomto uznesení boli prijaté dve uznesenia, a to uznesenia CR 44-98 a CR 47-01 (spolocne s uznesením CR 34-94 dalej len "sporné uznesenia"), konkrétne v roku 1998 a v roku 2001, teda este predtým, nez bola dotknutá schéma pomoci v roku 2008 zrusená. 4 Podla sporných uznesení zalobca priznal financnú pomoc orgánom verejnej správy nachádzajúcim sa na jeho území, ktoré uzavreli so súkromnými podnikmi pravidelnej cestnej hromadnej dopravy alebo s podnikmi, ktoré tieto linky priamo prevádzkovali prostredníctvom samosprávy (dalej len "dotknuté orgány verejnej správy"), zmluvy o prevádzke pravidelných autobusových liniek. Dotknuté orgány verejnej správy uvedenú pomoc následne vyplatili uvedeným dopravným podnikom (dalej len "konecní príjemcovia"). 5 V rámci schémy pomoci zavedenej spornými uzneseniami (dalej len "dotknutá schéma pomoci") bola pomoc poskytnutá vo forme subvencií na investíciu ("sporné subvencie") a bola urcená na podporu nákupu nových automobilov a instalácie nových zariadení konecnými príjemcami s cielom zlepsit ponuku hromadnej dopravy a napravit negatívne vonkajsie úcinky v súvislosti s osobitne hustou cestnou premávkou na území zalobcu. 6 Podla francúzskych orgánov bola 135 podnikom poskytnutá od roku 1994 do roku 2008 dotknutá schéma pomoci. Pouzitie tejto pomoci bolo upravené dodatkami k dohovorom o prevádzke, ktoré boli uzavreté medzi orgánmi verejnej správy a konecnými príjemcami. Dodatky boli schválené podpisom predsedu regionálnej rady Île-de-France a podrobne stanovovali záväzky, ktoré si mali plnit konecní príjemcovia za to, ze im boli vyplatené uvedené subvencie. 7 Dna 17. októbra 2008 bola Európskej komisii podaná staznost týkajúca sa schém státnej pomoci povazovaných za neoprávnené, ktoré predstavovali podporné opatrenia, ktoré od roku 1994 do roku 2008 poskytoval v prospech niektorých autobusových dopravných podnikov na svojom území zalobca, a neskôr od roku 2008 syndicat des transports d'Île-de-France (dopravné zdruzenie Île-de-France) (STIF, Francúzsko). 8 Listom z 11. marca 2014 Komisia oznámila Francúzskej republike svoje rozhodnutie zacat konanie vo veci formálneho zistovania upravené v clánku 108 ods. 2 ZFEÚ. Uverejnením tohto rozhodnutia v Úradnom vestníku Európskej únie ([3]Ú. v. EÚ C 141, 2014, s. 38) Komisia vyzvala dotknuté strany, aby predlozili svoje pripomienky k predmetnému opatreniu. 9 Dna 30. apríla 2014 Francúzska republika predlozila svoje pripomienky Komisii. Vsetky pripomienky, ktoré predlozili dotknuté strany vrátane zalobcu, boli oznámené Francúzskej republike, ktorá sa k nim nevyjadrila. 10 Dna 21. júna 2016 bolo Komisii dorucené spolocné stanovisko zo strany styroch zo siedmich dotknutých strán, v ktorom spresnili svoj postoj v nadväznosti na vyhlásenie rozsudku zo 6. októbra 2015, Komisia/Andersen ([4]C-303/13 P, [5]EU:C:2015:647). Dna 9. novembra 2016 predlozil zalobca svoje pripomienky. 11 Komisia 2. februára 2017 ukoncila konanie vo veci formálneho zistovania stanovené v clánku 108 ods. 2 ZFEÚ a prijala rozhodnutie (EÚ) 2017/1470 o schéme pomoci SA.26763 2014/C (ex 2012/NN), ktorú Francúzsko poskytlo dopravným autobusovým podnikom v regióne Île-de-France ([6]Ú. v. EÚ L 209, 2017, s. 24, dalej len "napadnuté rozhodnutie"). 12 Komisia v napadnutom rozhodnutí predovsetkým usúdila, ze subvencie na investíciu, ktoré poskytol zalobca v rámci dotknutej schémy pomoci od roku 1994 do roku 2008, predstavovali státnu pomoc v zmysle clánku 107 ods. 1 ZFEÚ. Kedze podmienky obchodu medzi clenskými státmi neboli ovplyvnené spôsobom, ktorý by bol v rozpore so spolocným záujmom, konstatovala, ze uvedená schéma je zlucitelná s vnútorným trhom v zmysle clánku 107 ods. 3 ZFEÚ. Dospela vsak k záveru, ze vzhladom na to, ze táto pomoc nebola oznámená a treba ju kvalifikovat ako "novú pomoc", bola poskytnutá neoprávnene v rozpore s clánkom 108 ods. 3 ZFEÚ. 13 Výrok napadnutého rozhodnutia znie: "Clánok 1 Schéma pomoci, ktorú [Francúzska republika] neoprávnene vykonal[a] v rokoch 1994 az 2008 vo forme subvencií na investície poskytnutých regiónom Île-de-France v rámci uznesení CR 34-94, CR 44-98 a CR 47-01, je zlucitelná s vnútorným trhom ... Clánok 4 Toto rozhodnutie je urcené Francúzskej republike." II. Konanie na vnútrostátnych súdoch 14 V máji 2004 Syndicat autonome des transporteurs de voyageurs (autonómne zdruzenie prepravcov cestujúcich) (dalej len "SATV") poziadalo predsedu regionálnej rady Île-de-France, aby zrusil sporné uznesenia. Po tom, co bola táto ziadost zamietnutá, SATV podalo 17. júna 2004 na Tribunal administratif de Paris (Správny súd Paríz, Francúzsko) zalobu o neplatnost proti rozhodnutiu predsedu regionálnej rady Île-de-France. 15 Rozsudkom c. 0417015 z 10. júla 2008 Tribunal administratif de Paris (Správny súd Paríz) vyhovel zalobe SATV a nariadil zalobcovi, aby regionálnej rade Île-de-France predlozil nové uznesenie z dôvodu, ze dotknutá schéma pomoci nebola oznámená Komisii. Tribunal administratif de Paris (Správny súd Paríz) okrem toho nariadil zalobcovi, aby zrusil sporné uznesenia. 16 Zalobca, ktorý sa proti uvedenému rozhodnutiu odvolal, prijal uznesenie CR 80-08 zo 16. októbra 2008, ktorým zrusil sporné uznesenia. 17 Rozsudkom c. 08PA04753 z 12. júla 2010 Cour administrative d'appel de Paris (Správny odvolací súd Paríz, Francúzsko) potvrdil rozsudok Tribunal administratif de Paris (Správny súd Paríz) c. 0417015 z 10. júla 2008. Zalobca podal proti tomuto rozhodnutiu kasacný opravný prostriedok na Conseil d'État (Státna rada, Francúzsko). Conseil d'État (Státna rada) rozsudkom c. 343440 z 23. júla 2012 tento opravný prostriedok zamietla a uviedla, ze skutocnost, ze trh pravidelnej verejnej osobnej dopravy na území zalobcu nebol otvorený hospodárskej sútazi, nemá vplyv na kvalifikáciu sporných subvencií ako státnej pomoci, pretoze konecní príjemcovia vykonávali svoju cinnost aj na iných trhoch otvorených hospodárskej sútazi. 18 Po tom, co Cour administrative d'appel de Paris (Správny odvolací súd Paríz) 27. novembra 2015 zamietol viaceré návrhy tretej osoby, konecní príjemcovia, ktorí podali tieto návrhy, podali na Conseil d'État (Státna rada) kasacné opravné prostriedky, o ktorých v case podania zaloby stále prebiehalo konanie. 19 V nadväznosti na novú zalobu, ktorú SATV podalo 27. októbra 2008, Tribunal administratif de Paris (Správny súd Paríz) rozsudkom c. 0817138 zo 4. júna 2013 nariadil zalobcovi, aby vydal exekucné tituly umoznujúce vrátenie pomoci poskytnutej na základe napadnutých uznesení. Dna 27. novembra 2015 Cour administrative d'appel de Paris (Správny odvolací súd Paríz) zamietol odvolanie regiónu podané proti tomuto rozhodnutiu (rozsudok c. 13PA03172). Zalobca podal na Conseil d'État (Státna rada) kasacný opravný prostriedok, o ktorom v case podania zaloby stále prebiehalo konanie. III. Konanie a návrhy úcastníkov konania 20 Návrhom podaným do kancelárie Vseobecného súdu 16. mája 2017 podal zalobca podla clánku 263 ZFEÚ túto zalobu a domáha sa ciastocného zrusenia napadnutého rozhodnutia. 21 Zalobca navrhuje, aby Vseobecný súd: - vyhlásil zalobu za prípustnú, - zrusil napadnuté rozhodnutie v rozsahu, v akom Komisia kvalifikovala dotknutú schému pomoci ako "schému státnej pomoci", - ulozil Komisii povinnost nahradit trovy konania. 22 Komisia navrhuje, aby Vseobecný súd: - v prvom rade vyhlásil zalobu za neprípustnú, - subsidiárne zalobu zamietol, - ulozil zalobcovi povinnost nahradit trovy konania. IV. Právny stav A. O prípustnosti 23 Komisia bez toho, aby samostatným podaním vzniesla námietku neprípustnosti na základe clánku 130 ods. 1 Rokovacieho poriadku Vseobecného súdu, navrhuje, aby bola zaloba vyhlásená za neprípustnú z dôvodu neexistencie aktívnej legitimácie a záujmu na konaní zalobcu. 24 Zalobca tvrdí, ze i ked mu nie je napadnuté rozhodnutie urcené, je oprávnený podat túto zalobu, pretoze má aktívnu legitimáciu, ako aj záujem na konaní proti napadnutému rozhodnutiu. 25 V tejto súvislosti stací pripomenút, ze súd Európskej únie je oprávnený, aby za okolností prejednávanej veci posúdil, ci riadny výkon spravodlivosti odôvodnuje zamietnutie zaloby vo veci samej bez predchádzajúceho rozhodnutia o jej prípustnosti (rozsudky z 26. februára 2002, Rada/Boehringer, [7]C-23/00 P, [8]EU:C:2002:118, body [9]51 a [10]52, a zo 14. septembra 2015, Brouillard/Súdny dvor, [11]T-420/13, neuverejnený, [12]EU:T:2015:633, bod [13]18). 26 Za okolností prejednávanej veci Vseobecný súd usudzuje, ze v záujme hospodárnosti konania je potrebné najprv preskúmat dôvodnost zaloby bez toho, aby sa predtým rozhodlo o prípustnosti. B. O veci samej 27 Na podporu svojej zaloby zalobca v podstate uvádza dva zalobné dôvody. Prvý zalobný dôvod sa zakladá na porusení clánku 1 písm. b) bodu i) a v) nariadenia Rady (EÚ) z 13. júla 2015 stanovujúceho podrobné pravidlá na uplatnovanie clánku 108 Zmluvy o fungovaní Európskej únie ([14]Ú. v. EÚ L 249, 2015, s. 9), pretoze Komisia v napadnutom rozhodnutí údajne nesprávne konstatovala, ze poskytnutá pomoc na základe dotknutej schémy pomoci od roku 1994 do roku 2008 bola nová pomoc, ktorá vzhladom na to, ze nebola oznámená, bola neoprávnene vykonaná. Druhý zalobný dôvod sa zakladá na porusení povinnosti odôvodnenia, pretoze Komisia v rámci svojho posúdenia v súvislosti s kvalifikáciou sporných subvencií ako státnej pomoci v zmysle clánku 107 ods. 1 ZFEÚ nedostatocne odôvodnila, z akého dôvodu sú tieto subvencie selektívne a konecným príjemcov priznávajú hospodársku výhodu. 28 V tejto súvislosti treba pripomenút, ze zalobca sa vo svojich návrhoch výslovne domáha, aby Vseobecný súd zrusil napadnuté rozhodnutie v rozsahu, v akom v nom Komisia konstatovala, ze sporné subvencie predstavujú schému státnej pomoci. 29 Názov zalobných dôvodov uvedených na podporu tejto zaloby vsak nedovoluje domnievat sa, ze ide o spochybnenie kvalifikácie sporných subvencií ako státnej pomoci. 30 Z názvu uvedených zalobných dôvodov totiz vyplýva, ze pokial ide o druhý zalobný dôvod, zalobca sa domáha urcenia nedostatku odôvodnenia, ktorým je poznacené napadnuté rozhodnutie, v súvislosti s kvalifikáciou sporných subvencií ako státnej pomoci, a pokial ide o prvý zalobný dôvod, spochybnuje posúdenie Komisie vykonané v tomto rozhodnutí v súvislosti s otázkou, ci má dotknutá schéma pomoci povahu novej schémy pomoci. 31 Zo zaloby vsak jasne vyplýva, ze zalobca druhým zalobným dôvodom, i ked je nesporné, ze je formulovaný v tom zmysle, ze sa zakladá na porusení len povinnosti odôvodnenia, vytýka Komisii, ze dospela k záveru, ze v prejednávanej veci boli splnené kritériá selektívnosti a výhody. Týmto zalobným dôvodom sa teda domáha urcenia porusenia povinnosti odôvodnenia, ako aj spochybnuje vecnú zákonnost napadnutého rozhodnutia z dôvodu, ze sporné subvencie nepredstavujú státnu pomoc v zmysle clánku 107 ods. 1 ZFEÚ. 32 Okrem toho tak z tvrdení uvedených zalobcom v jeho písomných vyjadreniach, ako aj z tvrdení, ktoré rozvinul na pojednávaní, vyplýva, ze návrh na zrusenie napadnutého rozhodnutia sa netýka len spochybnenia kvalifikácie sporných subvencií ako státnej pomoci, ale aj urcenia, ze dotknutá schéma pomoci má povahu novej schémy pomoci. Za týchto podmienok treba konstatovat, ze prvý zalobný dôvod zalozený na porusení clánku 1 písm. b) bodu i) a v) nariadenia 2015/1589 je úcinný na podporu tohto návrhu. 33 Vzhladom na tieto skutocnosti je nutné konstatovat, ze zalobné dôvody sú uvedené na podporu tej casti návrhov zalobcu, kde sa domáha ciastocného zrusenia napadnutého rozhodnutia z dôvodu, ze nejde o státnu pomoc v zmysle clánku 107 ods. 1 ZFEÚ, a namieta proti nesprávnej kvalifikácii dotknutej schémy pomoci ako novej schémy pomoci. 34 Treba navyse pripomenút, ze neexistencia alebo nedostatok odôvodnenia majú byt dôkazom o porusení podstatných formálnych nálezitostí a v dôsledku toho si vyzadujú samostatné preskúmanie posúdenia nesprávnosti odôvodnenia napadnutého rozhodnutia, ktorého preskúmanie patrí do preskúmania dôvodnosti tohto rozhodnutia (pozri v tomto zmysle rozsudky z 2. apríla 1998, Komisia/Sytraval a Brink's France, [15]C-367/95 P, [16]EU:C:1998:154, bod [17]67, a z 15. decembra 2005, Taliansko/Komisia, [18]C-66/02, [19]EU:C:2005:768, bod [20]26). 35 Z toho vyplýva, ze druhý zalobný dôvod v rozsahu, v akom sa ním zalobca domáha urcenia porusenia povinnosti odôvodnenia a nesprávneho posúdenia Komisie, pokial ide o kvalifikáciu sporných subvencií ako státnej pomoci, treba preskúmat pred prvým zalobným dôvodom, ktorý sa týka len vecnej zákonnosti napadnutého rozhodnutia. 1. O druhom zalobnom dôvode zalozenom na porusení povinnosti odôvodnenia a na nesprávnom posúdení pri kvalifikácií sporných subvencií z hladiska clánku 107 ods. 1 ZFEÚ a) O porusení povinnosti odôvodnenia 36 Zalobca po prvé tvrdí, ze napadnuté rozhodnutie je nedostatocne odôvodnené v rozsahu, v akom Komisia v tomto rozhodnutí údajne len uviedla, ze dotknutá schéma pomoci v skutocnosti vedie k selektívnosti medzi hospodárskymi subjektmi v odvetví verejnej pravidelnej cestnej dopravy a zvýhodnuje toto hospodárske odvetvie v porovnaní s ostatnými odvetviami. Otázka selektívnej povahy pomoci bola predmetom iba troch odôvodnení napadnutého rozhodnutia (a to odôvodnení 222 az 224 tohto rozhodnutia). 37 Zalobca po druhé usudzuje, ze nedostatok odôvodnenia, ktoré charakterizuje napadnuté rozhodnutie, spocíva v tom, ze Komisia nepreukázala, na základe coho konecní príjemcovia disponovali osobitným manévrovacím priestorom po tom, co im boli v rámci dotknutej schémy pomoci poskytnuté sporné subvencie. Komisia údajne neurobila najmä analýzu spôsobu, akým by tieto subvencie umoznili konecným príjemcom zmiernit vplyv nákladov, ktoré by mohli znásat, a teda im poskytli hospodársku výhodu. 38 Komisia namieta voci tvrdeniam zalobcu. Domnieva sa najmä, ze napadnuté rozhodnutie obsahuje podrobné vysvetlenia týkajúce sa tak existencie hospodárskej výhody, ako aj selektívnej povahy tejto výhody. Spresnuje, ze vzhladom na to, ze sporné uznesenia podrobne neobjasnujú ani jeden klúcový parameter v súvislosti s amortizáciou získanej výhody, z právneho hladiska dostatocne dospela k záveru o existencii neoprávnenej hospodárskej výhody priznanej v prospech konecných príjemcov. 39 Treba pripomenút, ze podla clánku 296 druhého odseku ZFEÚ sa v právnych aktoch uvedú odôvodnenia. Navyse podla clánku 41 ods. 2 Charty základných práv Európskej únie právo na riadnu správu vecí verejných zahrna najmä povinnost administratívy odôvodnit svoje rozhodnutia. 40 Podla ustálenej judikatúry rozsah povinnosti odôvodnenia závisí od povahy dotknutého aktu a od kontextu jeho prijatia. Z odôvodnenia musí jasne a jednoznacne vyplývat úvaha institúcie tak, aby sa na jednej strane umoznilo súdu Únie vykonat jeho preskúmanie zákonnosti a na druhej strane, aby sa umoznilo dotknutým osobám zistit dôvody prijatého opatrenia, aby tak mohli bránit svoje práva a overit, ci rozhodnutie je alebo nie je dôvodné (rozsudok zo 6. marca 2003, Westdeutsche Landesbank Girozentrale a Land Nordrhein Westfalen/Komisia, [21]T-228/99 a T-233/99, [22]EU:T:2003:57, bod [23]278). 41 Nevyzaduje sa, aby odôvodnenie specifikovalo vsetky relevantné skutkové a právne okolnosti, kedze otázka, ci odôvodnenie aktu splna poziadavky clánku 296 druhého odseku ZFEÚ, sa musí posudzovat nielen z hladiska jeho znenia, ale aj z hladiska jeho kontextu, ako aj vsetkých právnych predpisov, ktoré upravujú dotknutú oblast (rozsudok zo 6. marca 2003, Westdeutsche Landesbank Girozentrale a Land Nordrhein Westfalen/Komisia, [24]T-228/99 a T-233/99, [25]EU:T:2003:57, bod [26]279). 42 Hoci Komisia nie je povinná zaujat stanovisko ku vsetkým tvrdeniam, ktoré pred nou uvádzajú dotknuté osoby, musí uviest skutkové okolnosti a právne úvahy, ktoré majú v struktúre rozhodnutia zásadný význam (pozri v tomto zmysle rozsudok zo 6. marca 2003, Westdeutsche Landesbank Girozentrale a Land Nordrhein Westfalen/Komisia, [27]T-228/99 a T-233/99, [28]EU:T:2003:57, bod [29]280). 43 Pokial ide o kvalifikáciu opatrenia ako pomoci, povinnost odôvodnenia vyzaduje, aby sa uviedli dôvody, pre ktoré sa Komisia domnieva, ze dotknuté opatrenie patrí do pôsobnosti clánku 107 ods. 1 ZFEÚ (rozsudok z 13. júna 2000, EPAC/Komisia, [30]T-204/97 a T-270/97, [31]EU:T:2000:148, bod [32]36). 44 V tejto súvislosti je nutné po prvé konstatovat, ze Komisia skôr, nez dospela k záveru o existencii hospodárskej výhody v zmysle clánku 107 ods. 1 ZFEÚ, odpovedala na tvrdenia francúzskych orgánov a dotknutých strán, ktoré pripomenula v odôvodnení 198 napadnutého rozhodnutia a ktoré mali preukázat, ze pomoc bola poskytnutá zalobcom ako protihodnota za plnenie záväzkov sluzieb verejného záujmu a nemohla pre konecných príjemcov predstavovat takúto hospodársku výhodu, a to v súlade s podmienkami ulozenými v rozsudku z 24. júla 2003, Altmark Trans a Regierungspräsidium Magdeburg ([33]C-280/00, [34]EU:C:2003:415, body [35]87 az [36]94). 45 Komisia konkrétne v odôvodneniach 201 az 207 napadnutého rozhodnutia uviedla dôvody, na základe ktorých usúdila, ze sporné subvencie nemali za ciel kompenzovat plnenie záväzkov sluzieb verejného záujmu, ale vyplývali zo zmluvného ustanovenia, ktoré uz bolo uplatnované medzi podnikmi pravidelnej verejnej dopravy na území zalobcu a dotknutými orgánmi verejnej správy v snahe podnecovat investície. Spresnila, ze skutocnost, ze výhodu, ktorú priznávali tieto subvencie, by bolo mozné obnovit prípadnou amortizáciou súm, ktoré tieto samosprávy vyplatili konecným prijímatelom, aby sa tak kompenzovali ich záväzky sluzieb verejného záujmu, nie je relevantná na úcely takejto analýzy. 46 S prihliadnutím na podrobné posúdenie, ktoré Komisia urobila v napadnutom rozhodnutí v súvislosti s otázkou, ci sporné subvencie poskytujú konecným prijímatelom výhodu, nemozno jej vytýkat, ze v prejednávanej veci neposkytla dostatocné odôvodnenie na úcely overenia, ci bolo toto kritérium splnené. 47 Po druhé, pokial ide o kritérium týkajúce sa selektívnej povahy sporných subvencií a o odôvodnenie poskytnuté v súvislosti s týmto kritériom v napadnutom rozhodnutí, treba pripomenút, ze podla ustálenej judikatúry je povinnostou Komisie dokázat, ze dotknuté opatrenie zakladá rozdiely medzi podnikmi nachádzajúcimi sa z hladiska ciela tohto opatrenia v porovnatelnej skutkovej a právnej situácii (pozri v tomto zmysle rozsudok z 8. septembra 2011, Komisia/Holandsko, [37]C-279/08 P, [38]EU:C:2011:551, bod [39]62 a citovanú judikatúru). 48 V tejto súvislosti Komisia v odôvodneniach 222 a 223 napadnutého rozhodnutia na jednej strane uviedla, ze sporné subvencie sa týkali len podnikov verejnej dopravy, s ktorými dotknuté orgány verejnej správy uzavreli dohodu o prevádzke, takze tieto subvencie sa vztahovali iba na odvetvie pravidelnej verejnej cestnej dopravy na území zalobcu. Na druhej strane konstatovala, ze výber podnikov z tohto sektora sa vykonáva pred udelením subvencií pri výbere, aby sa urcili tie podniky, ktoré budú poverené plnením záväzkov sluzby vo verejnom záujme na území zalobcu. 49 Komisia teda v odôvodnení 224 napadnutého rozhodnutia dospela k záveru, ze selektívnu povahu dotknutej schémy pomoci mozno preukázat tak na úrovni dotknutého odvetvia, ako aj vnútri tohto odvetvia medzi podnikmi, ktorým boli sporné subvencie poskytnuté, a podnikmi, ktoré boli z uvedenej schémy vylúcené. 50 Z toho vyplýva, ze Komisia poskytla dostatocne presné vysvetlenia na to, aby mohol zalobca porozumiet dôvodom, na základe ktorých usúdila, ze sporné subvencie zakladali rozdiely v zmysle judikatúry pripomenutej v bode 47 vyssie medzi konecnými príjemcami a podnikmi, ktoré sa z hladiska ciela sledovaného spornými uzneseniami nachádzali v porovnatelnej skutkovej a právnej situácii. 51 Za týchto podmienok nemôze zalobca vytýkat Komisii, ze v rámci svojich posúdení týkajúcich sa jednak selektívnej povahy dotknutej schémy pomoci a jednak neoprávnenej hospodárskej výhody priznanej konecným prijímatelom porusila povinnost odôvodnenia. b) O nesprávnom posúdení pri kvalifikácii sporných subvencií ako státnej pomoci z hladiska clánku 107 ods. 1 ZFEÚ a osobitne kritérií týkajúcich sa hospodárskej výhody a selektívnosti 1) O dôvodnosti posúdenia týkajúceho sa hospodárskej výhody 52 Podla zalobcu Komisia nesprávne v napadnutom rozhodnutí konstatovala, ze kritérium týkajúce sa hospodárskej výhody stanovené v clánku 107 ods. 1 ZFEÚ bolo splnené. Konkrétne Komisia údajne nespresnila, ktoré osobitné náklady mohli pre konecných prijímatelov predstavovat zátaz, ako aj spôsob, ktorým by sporné subvencie mohli zmiernit tieto náklady, a teda im priznat hospodársku výhodu. 53 Komisia namieta voci tvrdeniam zalobcu. Zastáva názor, ze sporné uznesenia podrobne neobjasnujú klúcové parametre týkajúce sa prípadnej amortizácie hospodárskej výhody priznanej konecným prijímatelom. Vzhladom na úvahy vyjadrené v odôvodnení 209 napadnutého rozhodnutia, a to najmä na skutocnost, ze znenie sporných uznesení nikde nedovoluje domnievat sa, ze sporné subvencie boli správne amortizované, z právneho hladiska teda správne konstatovala, ze pomoc poskytnutá na základe dotknutej schémy pomoci priznáva konecným prijímatelom neoprávnenú hospodársku výhodu. 54 V tejto súvislosti treba najprv uviest, ze Komisia v odôvodnení 207 napadnutého rozhodnutia uviedla, ze kedze sporné subvencie mali pokryt cast investicných nákladov, ktoré by za bezných okolností znásali podniky na trhu pravidelnej verejnej dopravy, zalobca poskytnutím týchto subvencií uvolnil financný manévrovací priestor pre konecných príjemcov, ktorí mohli z toho dôvodu pouzit vlastné zdroje na iné úcely. 55 Podrobne analyzované skutocnosti v odôvodnení 207 napadnutého rozhodnutia postacujú na zamietnutie tvrdenia zalobcu, podla ktorého Komisia údajne nevysvetlila, z akého dôvodu sporné subvencie umoznovali zmiernit náklady, ktoré zatazovali konecných príjemcov. 56 Kedze zalobca na to, aby spochybnil posúdenie vykonané Komisiou v napadnutom rozhodnutí v súvislosti s kritériom hospodárskej výhody stanoveným v clánku 107 ods. 1 ZFEÚ, neposkytol nijaké tvrdenie alebo dôkaz, a len napokon poukázal na nesprávnost tohto posúdenia, nemozno spochybnit dôvodnost posúdenia v napadnutom rozhodnutí týkajúceho sa existencie hospodárskej výhody. 2) O dôvodnosti posúdenia týkajúceho sa selektívnosti 57 Zalobca spochybnuje, ze sporné subvencie majú selektívnu povahu. V tejto súvislosti tvrdí, ze nedisponoval nijakou diskrecnou právomocou, pokial ide o poskytnutie týchto subvencií. Zastáva názor, ze vsetci aktívni prevádzkovatelia na trhu pravidelnej osobnej dopravy boli oprávnení získat tieto subvencie jednoduchým predlozením spisu pod podmienkou, ze uzavrú dohodu o prevádzke s niektorým z dotknutých orgánov verejnej správy. Spomedzi 150 prevádzkovatelov pravidelnej verejnej dopravy, ktorí vykonávali svoju cinnost na jeho území, bola tak viac ako 130 prevádzkovatelom priznaná pomoc, ktorá bola poskytnutá na základe dotknutej schémy pomoci. 58 Komisia namieta voci tvrdeniam zalobcu. Konkrétne tvrdí, ako aj samotný zalobca priznal, ze niektoré podniky, ktoré vykonávajú svoju cinnost na trhu pravidelnej verejnej osobnej dopravy regiónu Île-de-France, boli vylúcené z okruhu konecných prijímatelov. Skutocnost, ze velký pocet podnikov mohol túto pomoc vyuzit, nemôze postacovat na spochybnenie selektívnej povahy sporných subvencií. 59 V tejto súvislosti treba uviest, ako to pripustil aj samotný zalobca vo svojich písomných vyjadreniach, ze poskytnutie sporných subvencií záviselo od uzavretia dohody o prevádzke medzi konecnými prijímatelmi a dotknutými orgánmi verejnej správy. 60 Z toho vyplýva, ze podniky pochádzajúce z iných clenských státov alebo iných francúzskych regiónov neboli oprávnené na to, aby im boli poskytnuté sporné subvencie, a ze len podniky, ktoré boli aktívne na trhu pravidelnej osobnej dopravy a ktoré vykonávali svoju cinnost na území zalobcu, mohli získat zariadenie subvencované z pomoci poskytnutej na základe dotknutej schémy pomoci. Presnejsie len tieto podniky mohli pouzívat takto subvencované zariadenie v iných castiach Európy alebo francúzskeho územia, kde sa mohli ocitnút v konkurencnom postavení s prevádzkovatelmi verejnej dopravy, ktorým nebola takáto pomoc priznaná. 61 Na rozdiel od toho, co tvrdí zalobca, treba preto konstatovat, ze i ked velký pocet podnikov vykonávajúcich cinnost v oblasti pravidelnej verejnej cestnej dopravy na jeho území mohol vyuzit sporné subvencie, dotknutá schéma pomoci zahrnala rozdiely, ktoré svojou povahou zvýhodnovali "niektoré podniky alebo niektorých výrobcov" v porovnaní s ostatnými, ktorí sa z hladiska ciela sledovaného uvedenou schémou nachádzali v porovnatelnej skutkovej a právnej situácii. 62 Za týchto podmienok je nutné dospiet k záveru, ze tvrdenia poskytnuté zalobcom neumoznujú spochybnit posúdenie vykonané Komisiou v napadnutom rozhodnutí v súvislosti so selektívnou povahu sporných subvencií. 63 Vzhladom na vsetky predchádzajúce úvahy treba zamietnut tvrdenia zalobcu týkajúce sa posúdenia vykonaného Komisiou v napadnutom rozhodnutí v súvislosti so selektívnou povahou spornej schémy pomoci a v dôsledku toho druhý zalobný dôvod v celom jeho rozsahu. 2. O prvom zalobnom dôvode zalozenom na porusení clánku 1 písm. b) bodu i) a v) nariadenia 2015/1589 v rozsahu, v akom bola dotknutá schéma pomoci nesprávne kvalifikovaná ako nová schéma pomoci 64 Zalobca tvrdí, ze dotknutá schéma pomoci je existujúca schéma pomoci podla clánku 1 písm. b) bodu i) nariadenia 2015/1589 z dôvodu, ze moznost dotknutých orgánov verejnej správy poskytnút subvencie podnikom verejnej cestnej osobnej dopravy bola zavedená clánkom 19 décret no 49-1473, du 14 novembre 1949, relatif ŕ la coordination et ŕ l'harmonisation des transports ferroviaires et routiers (dekrét c. 49-1473 zo 14. novembra 1949 o koordinácii a harmonizácii zeleznicnej a cestnej dopravy) (JORF z 15. novembra 1949, s. 11104, dalej len "dekrét z roku 1949"), teda pred nadobudnutím úcinnosti Zmluvy o zalození Európskeho hospodárskeho spolocenstva (teraz Zmluva o FEÚ) vo Francúzsku 1. januára 1958. 65 Zalobca navyse tvrdí, ze vzhladom na to, ze napadnuté rozhodnutie neobsahuje nijaký presný záver, pokial ide o dátum zavedenia dotknutej schémy pomoci, Komisia nemohla vylúcit moznost, ze uvedený rezim bol zavedený na trh, ktorý bol pôvodne uzavretý hospodárskej sútazi, a z toho dôvodu predstavuje existujúcu schému pomoci podla clánku 1 písm. b) bodu v) nariadenia 2015/1589. 66 Co sa týka tvrdenia zalobcu, podla ktorého dotknutá schéma pomoci bola vykonaná ustanoveniami dekrétu z roku 1949, Komisia pripomína, ze v odôvodnení 236 napadnutého rozhodnutia dospela k záveru, ze tieto ustanovenia nevymedzovali presne ani jeden z klúcových parametrov tejto schémy, a to najmä jej trvanie, rozpocet, jej príjemcov, povahu majetku oprávneného na subvencie a sadzbu subvencie, a ze nezakladala nijaké práva na poskytnutie subvencií. 67 Navyse pokial ide o argumentáciu zalobcu týkajúcu sa dátumu, od ktorého mohli sporné subvencie ovplyvnit hospodársku sútaz na vnútornom trhu, Komisia tvrdí, ze ako stanovil Tribunal administratif de Paris (Správny súd Paríz) v rozsudku c. 0417015 z 10. júla 2008, konecní príjemcovia vykonávali svoju cinnost súcasne na trhu pravidelnej osobnej dopravy a na trhu prílezitostnej osobnej dopravy. Trh s prílezitostnou osobnou dopravou pritom uz bol v roku 1979 liberalizovaný. Z toho vyplýva, ze dotknutá schéma pomoci mohla na tomto trhu ovplyvnit hospodársku sútaz medzi clenskými státmi od jej zavedenia, a to bez ohladu na dátum, kedze sa uplatnovala od roku 1979 do roku 2008. 68 V prvom rade treba overit, ci ako to tvrdí zalobca, bola dotknutá schéma pomoci zavedená dekrétom z roku 1949, teda pred nadobudnutím úcinnosti Zmluvy o zalození Európskeho hospodárskeho spolocenstva vo Francúzsku a v dôsledku toho predstavovala existujúcu schému pomoci podla clánku 1 písm. b) bodu i) nariadenia 2015/1589. 69 Dekrét z roku 1949 predovsetkým stanovoval: "Clánok 2 Za sluzby osobnej dopravy, na ktoré sa vztahujú koordinacné a harmonizacné opatrenia podla ustanovení clánku 7 zákona z 5. júla 1949, sa povazujú: ... 2. Sluzby verejnej cestnej osobnej dopravy, ktorými sú...: Pravidelné sluzby, vrátane sezónnych a periodických sluzieb..., Prílezitostné sluzby, t. j. sluzby, ktoré, hoci sa poskytujú na poziadanie, plnia vseobecné potreby verejnosti, pricom sa obnovujú na urcité obdobia v roku... Clánok 19 Územný samosprávny celok môze financne podporovat sluzby v oblasti cestnej dopravy tak, ze s podnikom uzavrie zmluvu, ktorá stanoví záväzky, ktorými bude tento podnik viazaný spolu s povinnostami vyplývajúcimi z jeho prevádzkového poriadku. Cena stanovená v súlade s touto zmluvou musí byt v súlade so vsetkými pravidlami uvedenými v predchádzajúcich clánkoch." 70 Pokial ide o otázku, ci majú sporné subvencie svoj základ v dekréte z roku 1949, treba po prvé spresnit, ze spôsoby poskytnutia subvencií stanovené dekrétom z roku 1949 sa lísia od spôsobov poskytnutia pomoci priznanej na základe uznesenia CR 34-94. Ako správne tvrdí Komisia, v rámci uznesenia CR 34-94 región poskytol sporné subvencie orgánom verejnej správy predtým, nez boli vyplatené konecným prijímatelom. Takýto mechanizmus vyplácania v rámci dekrétu z roku 1949 neexistoval. 71 Po druhé z rozsudku Conseil d'État (Státna rada) c. 343440 z 23. júla 2012 vyplýva, ze subvencie udelené na základe uznesenia CR 34-94 mali len ulahcit podnikom verejnej dopravy v regióne Île-de-France nákup zaradenia, pricom cielom alebo úcinkom dotknutej schémy pomoci nebolo ulozenie cenových záväzkov konecným príjemcom ako protihodnotu. Nie je to tak v prípade clánku 19 dekrétu z roku 1949, ktorý tým, ze vo vseobecnosti umoznoval územným samosprávnym celkom uzavriet zmluvy o subvenciách s tými istými podnikmi, zabezpecoval kontrolu uplatnovaných cien. Clánok 11 tohto dekrétu teda stanovoval, ze "pre sluzby, ktoré majú zmluvu s územným samosprávnym celkom, sú ceny urcené... v súlade so zmluvou uzavretou medzi podnikom a samosprávnym celkom, ktorý vypláca subvencie". 72 Po tretie sporné uznesenia neobsahovali nijaký odkaz na dekrét z roku 1949. Tieto uznesenia uvádzali len vseobecný zákonník o územných samosprávnych celkoch, a to loi no 82-1153, du 30 décembre 1982, d'orientation des transports intérieurs (zákon c. 82-1153 z 30. decembra 1982 o usmerneniach pre vnútornú dopravu) (JORF z 31. decembra 1982, s. 4004) a viaceré skorsie uznesenia a dekréty prijaté v súlade s vnútrostátnym právom, medzi ktorými sa nenachádzal dekrét z roku 1949. 73 Po stvrté sporné uznesenia spadajú do osobitného legislatívneho rámca týkajúceho sa organizácie dopravy v regióne Île-de-France, ktorý bol prvýkrát spresnený v ordonnance no 59-151, du 7 janvier 1959, relative ŕ l'organisation des transports de voyageurs dans la région parisienne (uznesenie c. 59-151 zo 7. januára 1959 o organizácii osobnej dopravy v regióne Paríza) (JORF z 10. januára 1959, s. 696), teda takmer desat rokov po prijatí dekrétu z roku 1949. 74 Zo vsetkých týchto úvah vyplýva, ze dekrét z roku 1949 nepredstavoval právny základ dotknutej schémy pomoci. 75 Za týchto podmienok je nutné konstatovat, ze zalobca nepredlozil Vseobecnému súdu dôkazy postacujúce na to, aby bolo mozné konstatovat, ze dotknutá schéma pomoci sa má kvalifikovat ako existujúca schéma pomoci podla clánku 1 písm. b) bodu i) nariadenia 2015/1589. 76 V druhom rade, pokial ide o otázku, ci sa má dotknutá schéma pomoci kvalifikovat ako existujúca schéma pomoci podla clánku 1 písm. b) bodu v) nariadenia 2015/1589, je nutné pripomenút, ze podla judikatúry mozno pojem "vývoj vnútorného trhu" nachádzajúci sa v tomto ustanovení chápat tak, ze odkazuje na zmenu z ekonomického a právneho hladiska v odvetví, ktorého sa týka predmetné opatrenie. Taká zmena môze najmä vyplývat z liberalizácie trhu, ktorý bol pôvodne uzavretý hospodárskej sútazi (pozri v tomto zmysle rozsudok z 24. marca 2011, Freistaat Sachsen a Land Sachsen Anhalt/Komisia, [40]T-443/08 a T-455/08, [41]EU:T:2011:117, bod [42]188). 77 Z toho vyplýva, ze schéma pomoci, ktorá bola zavedená v rámci trhu, ktorý bol pôvodne uzatvorený hospodárskej sútazi, sa má povazovat v case liberalizácie tohto trhu za existujúcu schému pomoci (rozsudok z 15. júna 2000, Alzetta a i./Komisia, [43]T-298/97, T-312/97, T-313/97, T-315/97, T-600/97 az T-607/97, T-1/98, T-3/98 az T-6/98 a T-23/98, [44]EU:T:2000:151, bod [45]143). 78 V súlade s clánkom 1 písm. b) bodom v) nariadenia 2015/1589 je vsak potrebné dátum liberalizácie cinnosti podla práva Únie zohladnit len na úcely toho, aby sa vylúcilo, ze po tomto dátume bude opatrenie, ktoré nebolo pomocou pred liberalizáciou, kvalifikované ako existujúca pomoc (pozri analogicky rozsudok zo 16. januára 2018, EDF/Komisia, [46]T-747/15, [47]EU:T:2018:6, bod [48]369). 79 V prejednávanej veci z napadnutého rozhodnutia, a najmä z odôvodnenia 18 písm. a), odôvodnení 19, 183 a 186 tohto rozhodnutia, vyplýva, ze Komisia usúdila, ze dotknutá schéma pomoci bola zavedená v roku 1994 a zrusená v roku 2008, co malo za následok, ze pomoc poskytnutú na základe skorsích uznesení sa musí povazovat za odlisnú schému pomoci, nez je schéma zavedená uznesením CR 34-94 a nasl. 80 V tejto súvislosti treba pripomenút, ze loi no 93-122, du 29 janvier 1993, relative ŕ la prévention de la corruption et ŕ la transparence de la vie économique et des procédures publiques (zákon c. 93-122 z 29. januára 1993 o predchádzaní korupcii a o transparentnosti hospodárskeho zivota a verejných konaní) (JORF z 30. januára 1993, s. 1588), na základe ktorého doslo k liberalizácii trhu pravidelnej osobnej dopravy na celom francúzskom území okrem územia zalobcu, bol prijatý v roku 1993, teda pred nadobudnutím platnosti uznesenia CR 34-94, a ze tento dátum sa podla analýzy vykonanej Komisiou v napadnutom rozhodnutí zhoduje s dátumom zavedenia dotknutej schémy pomoci. 81 Vzhladom na tieto skutocnosti Komisia v napadnutom rozhodnutí z právneho hladiska správne usúdila, ze konecní príjemcovia mohli od roku 1994 pouzívat zariadenie financované zo sporných subvencií na ostatných trhoch pravidelnej osobnej dopravy otvorených hospodárskej sútazi, a v dôsledku toho mohli tieto subvencie od tohto dátumu ovplyvnit hospodársku sútaz a obchod medzi clenskými státmi. 82 V tejto súvislosti treba zdôraznit, ze záver Komisie, podla ktorého, pokial ide o toto obdobie, boli splnené vsetky kritériá stanovené v clánku 107 ods. 1 ZFEÚ, je v súlade s analýzou nachádzajúcou sa v rozhodnutiach vnútrostátnych súdov, a to najmä v rozsudku Tribunal administratif de Paris (Správny súd Paríz) c. 0417015 z 10. júla 2008 a v rozsudku Cour administrative d'appel de Paris (Správny odvolací súd Paríz) c. 08PA04753 z 12. júla 2010, ktoré boli predovsetkým citované v odôvodnení 226 napadnutého rozhodnutia. 83 Okrem toho, aj keby sa Komisia dopustila nesprávneho posúdenia, ako to tvrdí zalobca, ked konstatovala, ze dotknutá schéma pomoci bola zavedená iba v roku 1994, toto samotné pochybenie by nepostacovalo na to, aby bol záver, podla ktorého sa musí táto schéma pomoci povazovat za novú schému pomoci, vyhlásený za neplatný. Z odôvodnení 226 a 237 napadnutého rozhodnutia vyplýva, ze aj keby sa pripustila hypotéza, podla ktorej sa má dotknutá schéma pomoci chápat tak, ze bola zavedená v roku 1979 alebo najneskôr v roku 1994, teda k dátumu, ked trh s pravidelnou osobnou dopravou bol este uzatvorený hospodárskej sútazi, konecní príjemcovia mohli pouzívat zariadenie subvencované zalobcom v rámci cinností v oblasti prílezitostnej dopravy, ktoré uz boli otvorené hospodárskej sútazi. 84 V prejednávanej veci zalobca nepredlozil nijaký dôkaz, na základe ktorého by preukázal, ze trh prílezitostnej dopravy nebol v období pred zavedením dotknutej schémy pomoci alebo v case jej zavedenia predmetom obchodu medzi clenskými státmi. Zalobca na pojednávaní len uviedol, ze tento trh bol okrajový vo vztahu k trhu pravidelnej verejnej osobnej dopravy. 85 Cour administrative d'appel de Paris (Správny odvolací súd Paríz) správne zdôraznil relevantnost trhu prílezitostnej hromadnej dopravy vo svojom rozsudku c. 15PA00385 z 27. novembra 1985. Komisia teda na základe rozhodnutí vnútrostátnych súdov dospela k záveru, ze dotknutá schéma pomoci sa musí chápat tak, ze od svojho zavedenia mala vplyv na obchod medzi clenskými státmi a hospodársku sútaz, a zamietla jej kvalifikáciu ako existujúcej pomoci podla clánku 1 písm. b) bodu v) nariadenia 2015/1589. 86 Vzhladom na vsetky predchádzajúce skutocnosti je nutné konstatovat, ze Komisia neporusila clánok 1 písm. b) body i) a v) nariadenia 2015/1589. 87 Prvý zalobný dôvod treba preto zamietnut, ako aj zalobu v celom jej rozsahu. O trovách 88 Podla clánku 134 ods. 1 rokovacieho poriadku sa úcastníkovi konania, ktorý vo veci nemal úspech, ulozí povinnost nahradit trovy konania, ak to bolo v tomto zmysle navrhnuté. 89 Kedze v prejednávanej veci nemal zalobca úspech vo veci, je opodstatnené rozhodnút, ze bude znásat svoje vlastné trovy konania, a ulozit mu povinnost nahradit trovy konania Komisie v súlade s jej návrhmi. Z týchto dôvodov VSEOBECNÝ SÚD (prvá komora) rozhodol takto: 1. Zaloba sa zamieta. 2. Région Île-de-France znása svoje vlastné trovy konania a je povinný nahradit trovy konania vynalozené Európskou komisiou. Pelikánová Valancius Öberg Rozsudok bol vyhlásený na verejnom pojednávaní v Luxemburgu 12. júla 2019. Podpisy Obsah I. Okolnosti predchádzajúce sporu II. Konanie na vnútrostátnych súdoch III. Konanie a návrhy úcastníkov konania IV. Právny stav A. O prípustnosti B. O veci samej 1. O druhom zalobnom dôvode zalozenom na porusení povinnosti odôvodnenia a na nesprávnom posúdení pri kvalifikácií sporných subvencií z hladiska clánku 107 ods. 1 ZFEÚ a) O porusení povinnosti odôvodnenia b) O nesprávnom posúdení pri kvalifikácii sporných subvencií ako státnej pomoci z hladiska clánku 107 ods. 1 ZFEÚ a osobitne kritérií týkajúcich sa hospodárskej výhody a selektívnosti 1) O dôvodnosti posúdenia týkajúceho sa hospodárskej výhody 2) O dôvodnosti posúdenia týkajúceho sa selektívnosti 2. O prvom zalobnom dôvode zalozenom na porusení clánku 1 písm. b) bodu i) a v) nariadenia 2015/1589 v rozsahu, v akom bola dotknutá schéma pomoci nesprávne kvalifikovaná ako nová schéma pomoci O trovách __________________________________________________________________ ( [49]*1 ) Jazyk konania: francúzstina. References 1. file:///tmp/lynxXXXX2ani9l/L86724-5463TMP.html#t-ECR_62017TJ0292_SK_01-E0001 2. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:L:2017:209:TOC 3. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:C:2014:141:TOC 4. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2015%3A647&locale=sk 5. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2015%3A647&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 6. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:L:2017:209:TOC 7. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2002%3A118&locale=sk 8. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2002%3A118&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 9. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2002%3A118&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point51 10. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2002%3A118&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point52 11. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2015%3A633&locale=sk 12. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2015%3A633&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 13. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2015%3A633&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point18 14. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:L:2015:249:TOC 15. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1998%3A154&locale=sk 16. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1998%3A154&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 17. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1998%3A154&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point67 18. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2005%3A768&locale=sk 19. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2005%3A768&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 20. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2005%3A768&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point26 21. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2003%3A57&locale=sk 22. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2003%3A57&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 23. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2003%3A57&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point278 24. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2003%3A57&locale=sk 25. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2003%3A57&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 26. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2003%3A57&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point279 27. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2003%3A57&locale=sk 28. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2003%3A57&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 29. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2003%3A57&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point280 30. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2000%3A148&locale=sk 31. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2000%3A148&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 32. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2000%3A148&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point36 33. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2003%3A415&locale=sk 34. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2003%3A415&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 35. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2003%3A415&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point87 36. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2003%3A415&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point94 37. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2011%3A551&locale=sk 38. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2011%3A551&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 39. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2011%3A551&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point62 40. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2011%3A117&locale=sk 41. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2011%3A117&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 42. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2011%3A117&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point188 43. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2000%3A151&locale=sk 44. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2000%3A151&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 45. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2000%3A151&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point143 46. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2018%3A6&locale=sk 47. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2018%3A6&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 48. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2018%3A6&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point369 49. file:///tmp/lynxXXXX2ani9l/L86724-5463TMP.html#c-ECR_62017TJ0292_SK_01-E0001