ROZSUDOK VSEOBECNÉHO SÚDU z 12. júla 2019 ( [1]*1 ) "Státna pomoc - Schéma pomoci zavedená Francúzskom od roku 1994 do roku 2008 - Subvencie na investíciu, ktoré poskytol región Île-de-France - Rozhodnutie, ktorým sa schéma pomoci vyhlasuje za zlucitelnú s vnútorným trhom - Pojmy 'existujúca pomoc` a 'nová pomoc` - Clánok 107 ZFEÚ - Clánok 108 ZFEÚ - Clánok 1 písm. b) body i) a v) nariadenia (EÚ) 2015/1589 - Premlcacia doba - Clánok 17 nariadenia 2015/1589 - Povinnost odôvodnenia" Vo veci T-291/17, Transdev, so sídlom v Issy-les-Moulineaux (Francúzsko), Transdev Île de France, so sídlom v Issy-les-Moulineaux (Francúzsko), Transports rapides automobiles (TRA), so sídlom vo Villepinte (Francúzsko), v zastúpení: F. Salat-Baroux, advokát, zalobkyne, proti Európskej komisii, v zastúpení: L. Armati, C. Georgieva-Kecsmar a T. Maxian Rusche, splnomocnení zástupcovia, zalovanej, ktorej predmetom je návrh podaný na základe clánku 263 ZFEÚ na zrusenie rozhodnutia Komisie (EÚ) 2017/1470 z 2. februára 2017 o schéme pomoci SA.26763 2014/C (ex 2012/NN), ktorú Francúzsko poskytlo dopravným autobusovým podnikom v regióne Île-de-France ([2]Ú. v. EÚ L 209, 2017, s. 24), VSEOBECNÝ SÚD (prvá komora), v zlození: predsednícka komory I. Pelikánová, sudcovia V. Valancius a U. Öberg (spravodajca), tajomník: M. Marescaux, referentka, so zretelom na písomnú cast konania a po pojednávaní z 25. septembra 2018, vyhlásil tento Rozsudok I. Okolnosti predchádzajúce sporu 1 Zalobkyne, spolocnosti Transdev, Transdev Île de France a Transports rapides automobiles (TRA), sa touto zalobou domáhajú ciastocného zrusenia rozhodnutia Komisie (EÚ) 2017/1470 z 2. februára 2017 o schéme pomoci SA.26763 2014/C (ex 2012/NN), ktorú Francúzsko poskytlo dopravným autobusovým podnikom v regióne Île de France ([3]Ú. v. EÚ L 209, 2017, s. 24, dalej len "napadnuté rozhodnutie"). 2 Zalobkyne sú podniky zalozené podla francúzskeho práva ako akciové spolocnosti a jednoduchá spolocnost na akcie, ktoré patria do skupiny Transdev a vykonávajú svoju cinnost na území regiónu Île-de-France (Francúzsko, dalej len "región"), kde prevádzkujú siete osobnej cestnej dopravy. 3 Dna 20. októbra 1994 prijala regionálna rada Île-de-France uznesenie CR 34-94 týkajúce sa pomoci na podporu sluzieb cestnej hromadnej dopravy, ktoré prevádzkovali súkromné podniky alebo podniky zriadené samosprávou, s cielom obnovit súbor opatrení, ktoré boli predtým uplatnené v prospech uvedených podnikov. Po tomto uznesení boli prijaté dve uznesenia, a to uznesenia CR 44-98 a CR 47-01 (spolocne s uznesením CR 34-94 dalej len "sporné uznesenia"), konkrétne v roku 1998 a v roku 2001, teda este predtým, nez bola dotknutá schéma pomoci v roku 2008 zrusená. 4 Podla sporných uznesení región priznal financnú pomoc orgánom verejnej správy nachádzajúcim sa na jeho území, ktoré uzavreli so súkromnými podnikmi pravidelnej cestnej hromadnej dopravy alebo s podnikmi, ktoré tieto linky priamo prevádzkovali prostredníctvom samosprávy, zmluvy o prevádzke pravidelných autobusových liniek. Orgány verejnej správy uvedenú pomoc následne vyplatili uvedeným dopravným podnikom (dalej len "konecní príjemcovia"). 5 Pomoc bola poskytnutá vo forme subvencií na investíciu a bola urcená na podporu nákupu nových automobilov a instalácie nových zariadení konecnými príjemcami s cielom zlepsit ponuku hromadnej dopravy a napravit negatívne vonkajsie úcinky v súvislosti s osobitne hustou cestnou premávkou regionálnej siete. 6 Podla francúzskych orgánov bola 135 podnikom, medzi ktorými sa nachádzajú vsetky tri zalobkyne, poskytnutá od roku 1994 do roku 2008 dotknutá schéma pomoci. Pouzitie tejto pomoci bolo upravené dodatkami k dohovorom o prevádzke, ktoré boli uzavreté medzi orgánmi verejnej správy a konecnými príjemcami. Dodatky boli schválené podpisom predsedu regionálnej rady regiónu Île-de-France a podrobne stanovovali záväzky, ktoré si mali plnit konecní príjemcovia za to, ze im bola vyplatená pomoc. 7 Dna 17. októbra 2008 bola Európskej komisii podaná staznost týkajúca sa schém státnej pomoci povazovaných za neoprávnené, ktoré predstavovali podporné opatrenia, ktoré od roku 1994 do roku 2008 poskytoval v prospech niektorých autobusových dopravných podnikov na svojom území región, a neskôr od roku 2008 syndicat des transports d'Île-de-France (dopravné zdruzenie Île-de-France) (STIF, Francúzsko). 8 Listom z 11. marca 2014 Komisia oznámila Francúzskej republike svoje rozhodnutie zacat konanie vo veci formálneho zistovania upravené v clánku 108 ods. 2 ZFEÚ. Uverejnením tohto rozhodnutia v Úradnom vestníku Európskej únie ([4]Ú. v. EÚ C 141, 2014, s. 38) Komisia vyzvala dotknuté strany, aby predlozili svoje pripomienky k predmetnému opatreniu. 9 Dna 30. apríla 2014 Francúzska republika predlozila svoje pripomienky Komisii. Vsetky pripomienky, ktoré predlozili dotknuté strany vrátane spolocnosti Transdev Îl de France, boli oznámené Francúzskej republike, ktorá sa k nim nevyjadrila. 10 Dna 21. júna 2016 bolo Komisii dorucené spolocné stanovisko zo strany styroch zo siedmich dotknutých strán, v ktorom spresnili svoj postoj v nadväznosti na vyhlásenie rozsudku zo 6. októbra 2015, Komisia/Andersen ([5]C-303/13 P, [6]EU:C:2015:647). Dna 9. novembra 2016 región v postavení dotknutej osoby doplnil svoje pripomienky. 11 Dna 2. februára 2017 prijala Komisia napadnuté rozhodnutie a ukoncila konanie vo veci formálneho zistovania stanovené v clánku 108 ods. 2 ZFEÚ. 12 Komisia v napadnutom rozhodnutí predovsetkým usúdila, ze subvencie na investíciu, ktoré poskytol región v rámci dotknutej schémy pomoci od roku 1994 do roku 2008, predstavovali státnu pomoc v zmysle clánku 107 ods. 1 ZFEÚ, ktorá nenarusila obchod medzi clenskými státmi spôsobom, ktorý by bol v rozpore so spolocným záujmom, a je preto zlucitelná s vnútorným trhom v zmysle clánku 107 ods. 3 ZFEÚ. Dospela vsak k záveru, ze vzhladom na to, ze táto pomoc nebola oznámená a treba ju kvalifikovat ako "novú pomoc", bola poskytnutá neoprávnene v rozpore s clánkom 108 ods. 3 ZFEÚ. 13 Výrok napadnutého rozhodnutia znie takto: "Clánok 1 Schéma pomoci, ktorú [Francúzska republika] neoprávnene vykonal[a] v rokoch 1994 az 2008 vo forme subvencií na investície poskytnutých regiónom Île-de-France v rámci uznesení CR 34-94, CR 44-98 a CR 47-01, je zlucitelná s vnútorným trhom. ... Clánok 4 Toto rozhodnutie je urcené Francúzskej republike." II. Konanie na vnútrostátnych súdoch 14 V máji 2004 Syndicat autonome des transporteurs de voyageurs (autonómne zdruzenie prepravcov cestujúcich) (dalej len "SATV") poziadalo predsedu regionálnej rady Île-de-France, aby zrusil sporné uznesenia. Po tom, co bola táto ziadost zamietnutá, SATV podalo 17. júna 2004 na Tribunal administratif de Paris (Správny súd Paríz, Francúzsko) zalobu o neplatnost proti rozhodnutiu predsedu regionálnej rady Île-de-France. 15 Rozsudkom c. 0417015 z 10. júla 2008 Tribunal administratif de Paris (Správny súd Paríz) vyhovel zalobe SATV a nariadil regiónu, aby regionálnej rade Île-de-France predlozil nové uznesenie z dôvodu, ze schéma pomoci, ktorá bola zavedená na základe sporných uznesení, nebola oznámená Komisii. Tribunal administratif de Paris (Správny súd Paríz) okrem toho nariadil regiónu, aby zrusil sporné uznesenia. 16 Región, ktorý sa proti uvedenému rozhodnutiu odvolal, prijal uznesenie CR 80-08 zo 16. októbra 2008, ktorým zrusil sporné uznesenia. 17 Rozsudkom c. 08PA04753 z 12. júla 2010 Cour administrative d'appel de Paris (Správny odvolací súd Paríz, Francúzsko) potvrdil rozsudok Tribunal administratif de Paris (Správny súd Paríz) c. 0417015 z 10. júla 2008. Región podal proti tomuto rozhodnutiu kasacný opravný prostriedok na Conseil d'État (Státna rada, Francúzsko). Conseil d'État (Státna rada) rozsudkom c. 343440 z 23. júla 2012 tento opravný prostriedok zamietla. 18 Dna 27. februára 2015 podali Transdev Îl de France a TRA proti rozsudku Cour administrative d'appel de Paris (Správny odvolací súd Paríz) z 12. júla 2010 návrh tretej osoby na zmenu rozsudku. 19 Po tom, co Cour administrative d'appel de Paris (Správny odvolací súd Paríz) 27. novembra 2015 zamietol návrh tretej osoby na zmenu rozsudku (rozsudok c. 15PA00777), Transdev Îl de France a TRA podali na Conseil d'État (Státna rada) kasacný opravný prostriedok, o ktorom v case podania zaloby stále prebiehalo konanie. 20 V nadväznosti na novú zalobu, ktorú SATV podalo 27. októbra 2008, Tribunal administratif de Paris (Správny súd Paríz) rozsudkom c. 0817138 zo 4. júna 2013 nariadil regiónu, aby vydal exekucné tituly umoznujúce vrátenie pomoci poskytnutej na základe napadnutých uznesení. Dna 27. novembra 2015 Cour administrative d'appel de Paris (Správny odvolací súd Paríz) zamietol odvolanie regiónu podané proti tomuto rozhodnutiu (rozsudok c. 13PA03172). Región podal na Conseil d'État (Státna rada) kasacný opravný prostriedok, o ktorom v case podania zaloby stále prebiehalo konanie. III. Konanie a návrhy úcastníkov konania 21 Návrhom podaným do kancelárie Vseobecného súdu 16. mája 2017 podali zalobkyne podla clánku 263 ZFEÚ túto zalobu a domáhajú sa ciastocného zrusenia napadnutého rozhodnutia. 22 Zalobkyne navrhujú, aby Vseobecný súd: - vyhlásil zalobu za prípustnú, - zrusil napadnuté rozhodnutie v rozsahu, v akom sa v nom v prvom rade konstatuje, ze schéma pomoci zavedená v rámci uznesení CR 34-94, CR 44-98 a CR 47-01 predstavuje novú schému pomoci, ktorá bola "neoprávnene [vykonaná]", a subsidiárne, ze premlcanie sa vztahuje len na subvencie poskytnuté pred májom 1994, - ulozil Komisii povinnost nahradit trovy konania. 23 Komisia navrhuje, aby Vseobecný súd: - v prvom rade vyhlásil zalobu za neprípustnú, - subsidiárne zalobu zamietol, - ulozil zalobkyniam povinnost nahradit trovy konania. IV. Právny stav A. O prípustnosti 24 Komisia bez toho, aby samostatným podaním vzniesla námietku neprípustnosti na základe clánku 130 ods. 1 Rokovacieho poriadku Vseobecného súdu, navrhuje, aby bola zaloba vyhlásená za neprípustnú z dôvodu neexistencie aktívnej legitimácie a záujmu na konaní zalobkýn. 25 Zalobkyne tvrdia, ze zaloba je prípustná, pretoze majú aktívnu legitimáciu, ako aj záujem na konaní proti napadnutému rozhodnutiu. 26 V tejto súvislosti stací pripomenút, ze súd Európskej únie je oprávnený, aby za okolností prejednávanej veci posúdil, ci riadny výkon spravodlivosti odôvodnuje zamietnutie zaloby vo veci samej bez predchádzajúceho rozhodnutia o jej prípustnosti (rozsudky z 26. februára 2002, Rada/Boehringer, [7]C-23/00 P, [8]EU:C:2002:118, body [9]51 a [10]52, a zo 14. septembra 2015, Brouillard/Súdny dvor, [11]T-420/13, neuverejnený, [12]EU:T:2015:633, bod [13]18). 27 Za okolností prejednávanej veci Vseobecný súd usudzuje, ze v záujme hospodárnosti konania je potrebné najprv preskúmat dôvodnost zaloby bez toho, aby sa vopred rozhodlo o prípustnosti. B. O veci samej 28 Zalobkyne na podporu svojej zaloby v podstate uvádzajú dva zalobné dôvody. Prvý zalobný dôvod sa zakladá jednak na porusení clánku 1 písm. b) bodov i) a v) nariadenia Rady (EÚ) 2015/1589 z 13. júla 2015 stanovujúceho podrobné pravidlá na uplatnovanie clánku 108 Zmluvy o fungovaní Európskej únie ([14]Ú. v. EÚ L 249, 2015, s. 9), pretoze Komisia v napadnutom rozhodnutí údajne nesprávne konstatovala, ze pomoc poskytnutá na základe dotknutej schémy pomoci od roku 1994 do roku 2008 bola nová pomoc, ktorá vzhladom na to, ze nebola oznámená, bola neoprávnene vykonaná, a jednak na porusení povinnosti odôvodnenia v rámci uplatnenia clánku 1 písm. b) bodu v) uvedeného nariadenia, pretoze Komisia nedostatocne spresnila dôvody, pre ktoré sa domnievala, ze uvedená pomoc predstavovala státnu pomoc v zmysle clánku 107 ods. 1 ZFEU uz v case jej zavedenia. Druhý zalobný dôvod, uvedený subsidiárne, sa zakladá na porusení clánku 17 ods. 2 toho istého nariadenia, pretoze Komisia v napadnutom rozhodnutí údajne nesprávne dospela k záveru, ze len pomoc vyplatená na základe dotknutej schémy pomoci do mája 1994 sa premlcuje. 1. O prvom zalobnom dôvode zalozenom na porusení clánku 108 ods. 1 ZFEÚ v spojení s clánkom 1 písm. b) bodom i) a v) nariadenia 2015/1589 a na porusení povinnosti odôvodnenia a) O prípustnosti prvého zalobného dôvodu 29 Komisia zastáva názor, ze prvý zalobný dôvod je neprípustný preto, lebo tvrdenia zalobkýn uvedené v rámci tohto zalobného dôvodu neboli predmetom kasacného opravného prostriedku, ktorý podali Transdev Île de France a TRA na Conseil d'État (Státna rada) a neboli uvedené v rámci ostatných konaní na vnútrostátnych súdoch. 30 Zalobkyne nesúhlasia s tvrdeniami Komisie. 31 V tejto súvislosti treba pripomenút, ze na rozdiel od toho, co Komisia tvrdila vo svojich písomných vyjadreniach, vnútrostátnemu súdu neprinálezí posudzovat, ci dôvody alebo tvrdenia, ktoré boli pred ním uvedené, sú alebo nie sú predmetom kasacného opravného prostriedku alebo sporového konania konaného pred vnútrostátnymi súdmi. Postacuje totiz, ze zaloba o neplatnost podaná na súde Únie môze svojím výsledkom priniest prospech úcastníkovi konania, ktorý ju podal a ze samotné zrusenie tohto aktu môze mat právne následky pre tohto úcastníka (pozri rozsudok zo 17. septembra 2015, Mory a i./Komisia, [15]C-33/14 P, [16]EU:C:2015:609, bod [17]55 a citovanú judikatúru). 32 Okrem toho podla clánku 108 ods. 3 ZFEÚ ak bola pomoc poskytnutá neoprávnene, vnútrostátne súdy musia vyvodit vsetky právne dôsledky z tejto protiprávnosti v súlade so svojím vnútrostátnym právom (pozri v tomto zmysle rozsudok z 21. júla 2005, Xunta de Galicia, [18]C-71/04, [19]EU:C:2005:493, bod [20]49 a citovanú judikatúru). 33 Z toho vyplýva, ze hoci otázka, ci v prípade dotknutej schémy pomoci ide o novú alebo existujúcu schému pomoci, nebola polozená v rámci konaní prebiehajúcich na vnútrostátnych súdoch, ciastocné zrusenie napadnutého rozhodnutia na základe tohto zalobného dôvodu môze mat právne následky vo vztahu k zalobkyniam a priznat im výhodu, kedze by svojím úcinkom zbavilo vnútrostátne súdy povinnosti, ktorú im ukladá clánok 108 ods. 3 ZFEÚ. 34 Prvý zalobný dôvod sa preto musí vyhlásit za prípustný. b) O dôvodnosti prvého zalobného dôvodu 35 Zalobkyne v podstate tvrdia, ze Komisia v napadnutom rozhodnutí nesprávne kvalifikovala subvencie na investície, ktoré poskytol región od roku 1994 do roku 2008, ako novú schému pomoci a ze v tejto súvislosti nedostatocne odôvodnila svoje posúdenie. 36 Na podporu svojich tvrdení zalobkyne uvádzajú tri hlavné výhrady. Po prvé tvrdia, ze dotknutá schéma pomoci sa má kvalifikovat ako existujúca schéma pomoci podla clánku 1 písm. b) bodu i) nariadenia 2015/1589 z dôvodu, ze moznost územných samosprávnych celkov poskytnút podnikom verejnej cestnej osobnej dopravy subvencie bola zavedená clánkom 19 décret no 49-1473, du 14 novembre 1949, relatif ŕ la coordination et ŕ l'harmonisation des transports ferroviaires et routiers (dekrét c. 49-1473 zo 14. novembra 1949 o koordinácii a harmonizácii zeleznicnej a cestnej dopravy) (JORF z 15. novembra 1949, s. 11104, dalej len "dekrét z roku 1949") pred nadobudnutím úcinnosti Zmluvy o zalození Európskeho hospodárskeho spolocenstva (teraz Zmluva o FEÚ) vo Francúzsku 1. januára 1958. Po druhé usudzujú, ze vzhladom na skutocnost, ze trhy verejnej dopravy clenských státov Únie boli do roku 1995 zatvorené hospodárskej sútazi, pricom ide o dátum prijatý v rozsudku z 24. júla 2003, Altmark Trans a Regierungspräsidium Magdeburg ([21]C-280/00, [22]EU:C:2003:415), v súvislosti s otvorením uvedených trhov, Komisia nemohla dospiet k záveru, ze pomoc poskytnutá na základe dotknutej schémy pomoci predstavovala pomoc v zmysle clánku 107 ods. 1 ZFEÚ uz v case jej zavedenia a nemohla preto predstavovat existujúcu pomoc podla clánku 1 písm. b) bodu v) nariadenia 2015/1589. Po tretie zalobkyne tvrdia, ze analýza, ktorú vykonala Komisia v súvislosti s otázkou, ci má dotknutá schéma pomoci povahu novej alebo existujúcej pomoci z hladiska clánku 1 písm. b) bodu v) nariadenia 2015/1589, im nedovoluje zistit dôvody, pre ktoré sa Komisia domnievala, ze subvencie na investíciu poskytnuté regiónom predstavovali uz od okamihu, ked boli prvýkrát uplatnené, schému státnej pomoci v zmysle clánku 107 ods. 1 ZFEÚ. 37 V tejto súvislosti treba pripomenút, ze neexistencia alebo nedostatok odôvodnenia majú byt dôkazom o porusení podstatných formálnych nálezitostí a v dôsledku toho si vyzadujú samostatné preskúmanie posúdenia nesprávnosti odôvodnenia napadnutého rozhodnutia, ktorého preskúmanie patrí do preskúmania dôvodnosti tohto rozhodnutia (pozri v tomto zmysle rozsudky z 2. apríla 1998, Komisia/Sytraval a Brink's France, [23]C-367/95 P, [24]EU:C:1998:154, bod [25]67, a z 15. decembra 2005, Taliansko/Komisia, [26]C-66/02, [27]EU:C:2005:768, bod [28]26). 38 Výhradu zalozenú na porusení povinnosti odôvodnenia treba teda preskúmat v rámci uplatnenia clánku 1 písm. b) bodu v) nariadenia 2015/1589, a to pred ostatnými výhradami uvedenými v rámci tohto zalobného dôvodu, ktoré sa týkajú vecnej nezákonnosti napadnutého rozhodnutia. 1) O výhrade zalozenej na porusení povinnosti odôvodnenia 39 Zalobkyne v podstate vytýkajú Komisii, ze v napadnutom rozhodnutí nedostatocne presne vysvetlila dôvody, pre ktoré sa domnievala, ze subvencie na investíciu poskytnuté regiónom predstavovali schému státnej pomoci uz od okamihu ich zavedenia a v dôsledku toho ich bolo nutné kvalifikovat ako novú pomoc podla clánku 1 písm. b) bodu v) druhej vety nariadenia 2015/1589. 40 Komisia namieta voci tvrdeniam zalobkýn. 41 Treba pripomenút, ze podla clánku 296 druhého odseku ZFEÚ sa v právnych aktoch uvedú odôvodnenia. Navyse podla clánku 41 ods. 2 Charty základných práv Európskej únie právo na riadnu správu vecí verejných zahrna najmä povinnost administratívy odôvodnit svoje rozhodnutia. 42 Podla ustálenej judikatúry rozsah povinnosti odôvodnenia závisí od povahy dotknutého aktu a od kontextu jeho prijatia. Z odôvodnenia musí jasne a jednoznacne vyplývat úvaha institúcie tak, aby sa na jednej strane umoznilo súdu Únie vykonat jeho preskúmanie zákonnosti a na druhej strane, aby sa umoznilo dotknutým osobám zistit dôvody prijatého opatrenia, aby tak mohli bránit svoje práva a overit, ci rozhodnutie je alebo nie je dôvodné (pozri rozsudok zo 6. marca 2003, Westdeutsche Landesbank Girozentrale a Land Nordrhein Westfalen/Komisia, [29]T-228/99 a T-233/99, [30]EU:T:2003:57, bod [31]278 a citovanú judikatúru). 43 Nevyzaduje sa, aby odôvodnenie specifikovalo vsetky relevantné skutkové a právne okolnosti, kedze otázka, ci odôvodnenie aktu splna poziadavky clánku 296 druhého odseku ZFEÚ, sa musí posudzovat nielen z hladiska jeho znenia, ale aj z hladiska jeho kontextu, ako aj vsetkých právnych predpisov, ktoré upravujú dotknutú oblast (rozsudok zo 6. marca 2003, Westdeutsche Landesbank Girozentrale a Land Nordrhein Westfalen/Komisia, [32]T-228/99 a T-233/99, [33]EU:T:2003:57, bod [34]279). 44 Hoci Komisia nie je povinná zaujat stanovisko ku vsetkým tvrdeniam, ktoré pred nou uvádzajú dotknuté osoby, musí uviest skutkové okolnosti a právne úvahy, ktoré majú v struktúre rozhodnutia zásadný význam (pozri v tomto zmysle rozsudok zo 6. marca 2003, Westdeutsche Landesbank Girozentrale a Land Nordrhein Westfalen/Komisia, [35]T-228/99 a T-233/99, [36]EU:T:2003:57, bod [37]280). 45 Pokial ide o kvalifikáciu opatrenia ako pomoci, povinnost odôvodnenia vyzaduje, aby sa uviedli dôvody, pre ktoré sa Komisia domnieva, ze dotknuté opatrenie patrí do rozsahu pôsobnosti clánku 107 ods. 1 ZFEÚ (rozsudok z 13. júna 2000, EPAC/Komisia, [38]T-204/97 a T-270/97, [39]EU:T:2000:148, bod [40]36). 46 Okrem toho v prípadoch, ked z okolností, za ktorých doslo k poskytnutiu pomoci, vyplýva, ze pomoc by mohla ovplyvnovat obchod medzi clenskými státmi a narúsat alebo hrozit narusením hospodárskej sútaze, je Komisia prinajmensom povinná spomenút tieto okolnosti v odôvodnení svojho rozhodnutia (rozsudky zo 7. júna 1988, Grécko/Komisia, [41]57/86, [42]EU:C:1988:284, bod [43]15; z 24. októbra 1996, Nemecko a i./Komisia, [44]C-329/93, C-62/95 a C-63/95, [45]EU:C:1996:394, bod [46]52, a z 30. apríla 1998, Vlaamse Gewest/Komisia, [47]T-214/95, [48]EU:T:1998:77, bod [49]64). 47 Bez toho, aby bol clánok 107 ods. 1 ZFEÚ zbavený svojej podstaty, narusenie obchodov medzi clenskými státmi nemôze byt len cisto hypotetické alebo predpokladané. Je teda potrebné urcit dôvod, preco zamýslané opatrenie narusuje hospodársku sútaz alebo hrozí jej narusením a môze svojimi predvídatelnými dôsledkami ovplyvnit obchod medzi clenskými státmi (rozsudok z 18. mája 2017, Fondul Proprietatea, [50]C-150/16, [51]EU:C:2017:388, bod [52]30). 48 V tejto súvislosti je potrebné pripomenút, ze podla clánku 1 písm. b) nariadenia 2015/1589 sa za existujúcu povazuje kazdá pomoc, ktorá v case, ked bola zavedená, nepredstavovala pomoc, ale následne sa stala pomocou v dôsledku vývoja vnútorného trhu a bez toho, aby ju clenský stát upravoval. Naproti tomu, ak sa opatrenia stanú pomocou po liberalizácii cinnosti podla práva Únie, tieto opatrenia sa nebudú povazovat za existujúcu pomoc po dátume stanovenom pre liberalizáciu. 49 Komisia v odôvodneniach 226 a 237 napadnutého rozhodnutia dospela k záveru, ze kedze konecní príjemcovia mohli pouzívat materiál na základe subvencií v rámci cinnosti v oblasti prílezitostnej dopravy alebo na iných trhoch pravidelnej dopravy otvorených hospodárskej sútazi vo Francúzsku alebo na území Únie, pomoc poskytnutá na základe dotknutej schémy pomoci mohla narusit hospodársku sútaz a mat vplyv na obchody medzi clenskými státmi a v dôsledku toho mohla predstavovat státnu pomoc v zmysle clánku 107 ods. 1 ZFEÚ uz od okamihu, ked bola prvýkrát zavedená. 50 Komisia sa na podporu tohto záveru opiera o rozsudok Tribunal administratif de Paris (Správny súd Paríz) c. 0417015 z 10. júla 2008 a o rozsudok Cour administrative d'appel de Paris (Správny odvolací súd Paríz, Francúzsko) c. 08PA 04753 z 12. júla 2010, ktorými bolo konstatované, ze dotknutá schéma pomoci bola neoprávnene zavedená. 51 Okrem toho po tom, co Komisia uviedla, ze poskytnutie pomoci na regionálnej úrovni upravovali sporné uznesenia, ktoré sú z roku 1994, pokial ide o prvé uznesenie, a predstavujú právny základ dotknutej schémy pomoci, nálezite zohladnila tvrdenia úcastníkov správneho konania, ktoré mali preukázat, ze uvedená schéma bola zavedená bud po nadobudnutí úcinnosti Zmluvy o zalození Európskeho spolocenstva vo Francúzsku (teraz Zmluva o FEÚ), alebo pred rokom 1994, teda v case, ked trh s pravidelnou hromadnou cestnou dopravou nebol este otvorený hospodárskej sútazi, a to v roku 1984 alebo najskôr v roku 1979. 52 V tejto súvislosti z odôvodnení 234 az 237 napadnutého rozhodnutia vyplýva, ze Komisia preskúmala otázku, ci existencia schémy státnej pomoci v zmysle clánku 107 ods. 1 ZFEÚ uz mohla byt konstatovaná, pokial ide o prípadnú pomoc poskytnutú do roku 1994, len aby odpovedala na tvrdenia regiónu a niektorých dotknutých strán, ktoré boli uvedené v správnom konaní. 53 Z odôvodnení 234 az 237 napadnutého rozhodnutia sa nedá preto vyvodit, ze samotná Komisia konstatovala, ze dotknutá schéma pomoci mohla byt zavedená kedykolvek od roku 1979 do roku 2008. Naopak usúdila, ze obdobie od roku 1979 do roku 1994 predchádzalo zavedeniu dotknutej schémy pomoci. Za týchto podmienok jej nemozno vytýkat, ze nevysvetlila, na základe coho mozno subvencie poskytnuté pocas tohto obdobia kvalifikovat ako státnu pomoc v zmysle clánku 107 ods. 1 ZFEÚ. 54 Komisii navyse nemozno vytýkat, ze dostatocne presne nevysvetlila dôvody, pre ktoré sa domnievala, ze tvrdenia dotknutých strán, podla ktorých dotknutá schéma pomoci bola zavedená v case pred rokom 1994 a mala by sa kvalifikovat ako existujúca schéma pomoci, treba zamietnut vzhladom na to, ze trh pravidelnej osobnej dopravy nebol v tomto case este otvorený hospodárskej sútazi. 55 Komisia totiz v odôvodneniach 226 a 237 napadnutého rozhodnutia vysvetlila, ze dotknutá schéma pomoci bola síce zavedená v case pred rokom 1994, mohla narusit hospodársku sútaz a mat vplyv na obchody medzi clenskými státmi a v dôsledku toho splnat kritériá stanovené v clánku 107 ods. 1 ZFEÚ uz od svojho zavedenia, a to vzhladom na prítomnost konecných príjemcov na trhu s prílezitostnou osobnou dopravou. 56 Z toho vyplýva, ze Komisia poskytla v prejednávanom prípade dostatocné, i ked nepochybne strucné odôvodnenie, aby zalobkyniam umoznila porozumiet dôvodom, na základe ktorých dospela k záveru, ze od zavedenia dotknutej schémy pomoci mohla pomoc poskytnutá na základe uvedenej schémy narusit hospodársku sútaz a mat vplyv na obchody medzi clenskými státmi a teda predstavovat novú pomoc v zmysle clánku 1 písm. b) bodu v) nariadenia 2015/1589. 57 Výhradu zalozenú na porusení povinnosti odôvodnenia treba preto zamietnut. 2) O výhrade zalozenej na porusení clánku 1 písm. b) bodu i) nariadenia 2015/1589 58 Zalobkyne tvrdia, ze dotknutá schéma pomoci je existujúca schéma pomoci, ktorej právnym základom je dekrét z roku 1949 a ktorá bola zavedená pred nadobudnutím úcinnosti Zmluvy o zalození Európskeho hospodárskeho spolocenstva vo Francúzsku 1. januára 1958. Pripomínajú, ze v súlade s clánkom 1 písm. b) bodom i) nariadenia 2015/1589 pomoc zavedená pred nadobudnutím úcinnosti Zmluvy o FEÚ v dotknutom clenskom státe sa povazuje za existujúcu pomoc. 59 Komisia spochybnuje tvrdenia zalobkýn. Pripomína, ze v odôvodnení 236 napadnutého rozhodnutia dospela k záveru, ze dekrét z roku 1949 nevymedzoval presne ani jeden z klúcových parametrov dotknutej schémy pomoci, teda jej trvanie, rozpocet, jej príjemcov, povahu majetku oprávneného na subvencie a sadzbu subvencie a nezakladal ziadne právo na získanie subvencií. 60 Dekrét z roku 1949 stanovoval: "Clánok 2 Za sluzby osobnej dopravy, na ktoré sa vztahujú koordinacné a harmonizacné opatrenia podla ustanovení clánku 7 zákona z 5. júla 1949, sa povazujú: ... 2. Sluzby verejnej cestnej osobnej dopravy, ktorými sú...: Pravidelné sluzby, vrátane sezónnych a periodických sluzieb..., Prílezitostné sluzby, t. j. sluzby, ktoré, hoci sa poskytujú na poziadanie, plnia vseobecné potreby verejnosti, pricom sa obnovujú na urcité obdobia v roku... Clánok 19 Územný samosprávny celok môze financne podporovat sluzby v oblasti cestnej dopravy tak, ze s podnikom uzavrie zmluvu, ktorá stanoví záväzky, ktorými bude tento podnik viazaný spolu s povinnostami vyplývajúcimi z jeho prevádzkového poriadku. Cena stanovená v súlade s touto zmluvou musí byt v súlade so vsetkými pravidlami uvedenými v predchádzajúcich clánkoch." 61 Pokial ide o otázku, ci pomoc poskytnutá na základe dotknutej schémy pomoci má svoj základ v dekréte z roku 1949, treba po prvé spresnit, ze spôsoby poskytnutia subvencií stanovené dekrétom z roku 1949 sa lísia od spôsobov poskytnutia pomoci priznanej na základe uznesenia CR 34-94. Ako správne tvrdí Komisia, v rámci uznesenia CR 34-94 región poskytol subvencie na investíciu verejným samosprávnym celkom predtým, nez boli vyplatené konecným prijímatelom. Takýto mechanizmus vyplácania v rámci dekrétu z roku 1949 neexistoval. 62 Po druhé z rozsudku Conseil d'État (Státna rada) c. 343440 z 23. júla 2012 vyplýva, ze subvencie udelené na základe uznesenia CR 34-94 mali len ulahcit podnikom verejnej dopravy v regióne Île-de-France nákup zariadenia, pricom cielom alebo úcinkom dotknutej schémy pomoci nebolo ulozenie cenových záväzkov konecným príjemcom ako protihodnotu. Nie je to tak v prípade clánku 19 dekrétu z roku 1949, ktorý tým, ze vo vseobecnosti umoznoval územným samosprávnym celkom uzavriet zmluvy o subvenciách s tými istými podnikmi, zabezpecoval kontrolu uplatnovaných cien. Clánok 11 tohto dekrétu tak stanovoval, ze "pre sluzby, ktoré majú zmluvu s územným samosprávnym celkom, sa ceny urcia... v súlade so zmluvou uzavretou medzi podnikom a samosprávnym celkom, ktorý vypláca subvencie". 63 Po tretie sporné uznesenia neobsahovali nijaký odkaz na dekrét z roku 1949. Tieto uznesenia uvádzali len vseobecný zákonník o územných samosprávnych celkoch, a to loi no 82 1153, du 30 décembre 1982, d'orientation des transports intérieurs (zákon c. 82 1153 z 30. decembra 1982 o usmerneniach pre vnútornú dopravu) (JORF z 31. decembra 1982, s. 4004) a viaceré skorsie uznesenia a dekréty prijaté v súlade s vnútrostátnym právom, medzi ktorými sa nenachádzal dekrét z roku 1949. 64 Po stvrté sporné uznesenia spadajú do osobitného legislatívneho rámca týkajúceho sa organizácie dopravy v regióne Île de France, ktorý bol prvýkrát spresnený v ordonnance no 59151, du 7 janvier 1959, relative ŕ l'organisation des transports de voyageurs dans la région parisienne (uznesenie c. 59151 zo 7. januára 1959 o organizácii osobnej dopravy v regióne Paríza) (JORF z 10. januára 1959, s. 696), teda takmer desat rokov po prijatí dekrétu z roku 1949. 65 Zo vsetkých týchto úvah vyplýva, ze dekrét z roku 1949 nepredstavoval právny základ dotknutej schémy pomoci. 66 Za týchto podmienok je nutné konstatovat, ze zalobkyne nepredlozili Vseobecnému súdu dôkazy postacujúce na to, aby bolo mozné konstatovat, ze dotknutá schéma pomoci sa má kvalifikovat ako existujúca schéma pomoci podla clánku 1 písm. b) bodu i) nariadenia 2015/1589. 67 Výhrada zalozená na porusení clánku 1 písm. b) bodu i) nariadenia 2015/1589 sa musí preto zamietnut. 3) O výhrade zalozenej na porusení clánku 1 písm. b) bodu v) nariadenia 2015/1589 68 Zalobkyne v podstate tvrdia, ze Komisia porusila clánok 1 písm. b) bod v) nariadenia 2015/1589, ked v napadnutom rozhodnutí nekonstatovala, ze pomoc, ktorú poskytol región, predstavuje existujúcu schému pomoci podla tohto ustanovenia. V tejto súvislosti sa konkrétne domnievajú, ze vzhladom na to, ze trhy verejnej dopravy clenských státov Únie boli otvorené hospodárskej sútazi az od roku 1995, pricom ide o dátum prijatý v rozsudku z 24. júla 2003, Altmark Trans a Regierungspräsidium Magdeburg ([53]C-280/00, [54]EU:C:2003:415), týkajúcom sa otvorenia uvedených trhov, nemohli subvencie poskytnuté na základe sporných uznesení predstavovat schému pomoci v zmysle clánku 107 ods. 1 ZFEÚ, ked boli poskytnuté po prvýkrát. 69 Komisia tvrdí, ze ako urcil Tribunal administratif de Paris (Správny súd Paríz) v rozsudku c. 0417015 z 10. júla 2008, konecní prijímatelia vykonávali svoju cinnost na trhu s pravidelnou osobnou dopravou a zároven na trhu s prílezitostnou osobnou dopravou. Trh s prílezitostnou osobnou dopravou pritom uz bol v roku 1979 liberalizovaný. Z toho vyplýva, ze dotknutá schéma pomoci mohla na tomto trhu narusit hospodársku sútaz medzi clenskými státmi, a to bez ohladu na dátum jej zavedenia, kedze sa uplatnovala od roku 1979 do roku 2008. 70 Komisia dodáva, ze dátum, ktorý sa musí zohladnit v prípade otvorenia trhu pravidelnej osobnej dopravy, je den, ked vstúpil do platnosti loi no 93122, du 29 janvier 1993, relative ŕ la prévention de la corruption et ŕ la transparence de la vie économique et des procédures publiques (zákon c. 93122 z 29. januára 1993 o predchádzaní korupcii a o transparentnosti hospodárskeho zivota a verejných konaní) (JORF z 30. januára 1993, s. 1588, dalej len "zákon Sapin"), ktorý umoznil investorom a hospodárskym subjektom vstup na francúzsky trh a prebral do francúzskeho práva smernicu Rady 93/38/EHS zo 14. júna 1993, o koordinácii [postupov] verejného obstarávania subjektov pôsobiacich vo vodnom, energetickom, dopravnom a telekomunikacnom sektore ([55]Ú. v. ES L 199, 1993, s. 84; Mim. vyd. 06/002, s. 194). 71 Podla Komisie skutocnost, ze z rozsudku z 24. júla 2003, Altmark Trans a Regierungspräsidium Magdeburg ([56]C-280/00, [57]EU:C:2003:415), vyplýva, ze niektoré clenské státy otvorili svoje trhy hospodárskej sútazi v roku 1995, nevylucuje, ze Francúzsko mohlo otvorit svoj trh uz v roku 1993. 72 Treba pripomenút, ze podla judikatúry mozno pojem "vývoj vnútorného trhu" nachádzajúci sa v clánku 1 písm. b) bode v) nariadenia 2015/1589 chápat tak, ze odkazuje na zmenu z ekonomického a právneho hladiska v odvetví, ktorého sa týka predmetné opatrenie. Taká zmena môze najmä vyplývat z liberalizácie trhu, ktorý bol pôvodne uzavretý hospodárskej sútazi (pozri v tomto zmysle rozsudok z 24. marca 2011, Freistaat Sachsen a Land Sachsen Anhalt/Komisia, [58]T-443/08 a T-455/08, [59]EU:T:2011:117, bod [60]188). 73 V súlade s clánkom 1 písm. b) bodom v) nariadenia 2015/1589 je preto potrebné dátum liberalizácie cinnosti podla práva Únie zohladnit len na úcely toho, aby sa vylúcilo, ze po tomto dátume bude opatrenie, ktoré nebolo pomocou pred liberalizáciou, kvalifikované ako existujúca pomoc (pozri analogicky rozsudok zo 16. januára 2018, EDF/Komisia, [61]T-747/15, [62]EU:T:2018:6, bod [63]369). 74 V prejednávanej veci z napadnutého rozhodnutia, a najmä z odôvodnenia 18 písm. a), odôvodnení 19, 183 a 186 tohto rozhodnutia, vyplýva, ze Komisia usúdila, ze dotknutá schéma pomoci bola zavedená v roku 1994 a zrusená v roku 2008, co malo za následok, ze pôvodný systém pomoci z roku 1979 sa musí povazovat za odlisnú schému pomoci, nez je schéma zavedená uznesením CR 34-94 a nasl. 75 Pokial ide o otázku, ci sa má dotknutá schéma pomoci kvalifikovat ako existujúca schéma pomoci podla clánku 1 písm. b) bodu v) nariadenia 2015/1589 alebo v súlade s judikatúrou, podla ktorej schéma pomoci, ktorá bola zavedená v rámci trhu, ktorý bol pôvodne uzatvorený hospodárskej sútazi, sa má povazovat v case liberalizácie tohto trhu za existujúcu schému pomoci (rozsudok z 15. júna 2000, Alzetta a i./Komisia, [64]T-298/97, T-312/97, T-313/97, T-315/97, T-600/97 az T-607/97, T-1/98, T-3/98 az T-6/98 a T-23/98, [65]EU:T:2000:151, bod [66]143), treba pripomenút, ze zákon Sapin, na základe ktorého doslo k liberalizácii trhu pravidelnej osobnej dopravy na celom francúzskom území okrem regiónu Île-de-France, bol prijatý v roku 1993, teda pred nadobudnutím platnosti uznesenia CR 34-94 a ze tento dátum podla analýzy vykonanej Komisiou v napadnutom rozhodnutí, pripomenutej v bode 74 vyssie, sa zhoduje s dátumom zavedenia dotknutej schémy pomoci. 76 Vzhladom na tieto skutocnosti Komisia v napadnutom rozhodnutí z právneho hladiska správne usúdila, ze konecní príjemcovia mohli od roku 1994 pouzívat zariadenie financované z pomoci poskytnutej na základe dotknutej schémy pomoci na ostatných trhoch pravidelnej osobnej dopravy otvorených hospodárskej sútazi, a v dôsledku toho mohla uvedená pomoc narusit hospodársku sútaz a obchod medzi clenskými státmi a od tohto dátumu predstavovat novú pomoc. 77 Tento záver nemôze spochybnit tvrdenie zalobkýn, podla ktorého zákon Sapin existoval pred akoukolvek formálnou liberalizáciou trhu pravidelnej dopravy podla práva Únie. Clánok 1 písm. b) bod v) nariadenia 2015/1589 treba totiz chápat v tom zmysle, ze samotná existencia dátumu liberalizácie, ktorý vyplýva z nadobudnutia úcinnosti európskej právnej úpravy, nepostacuje na to, aby sa dalo vylúcit, ze urcité opatrenie mozno kvalifikovat ako novú pomoc, hoci na základe kritéria vývoja trhu mozno preukázat, ze opatrenie bolo prijaté na trhu, ktorý uz v celom rozsahu alebo scasti bol otvorený hospodárskej sútazi pred dátumom liberalizácie cinnosti dotknutej právom Únie (pozri analogicky rozsudok zo 16. januára 2018, EDF/Komisia, [67]T-747/15, [68]EU:T:2018:6, bod [69]369). 78 V tejto súvislosti je nutné zdôraznit, ze zalobkyne nespochybnili kvalifikáciu dotknutej subvencie poskytnutej na základe sporných uznesení ako státnej pomoci v zmysle clánku 107 ods. 1 ZFEÚ, pokial ide o obdobie od roku 1994 do roku 2008. Navyse záver Komisie, podla ktorého, pokial ide o toto obdobie, boli splnené vsetky kritériá stanovené v clánku 107 ods. 1 ZFEÚ, je v súlade s analýzou nachádzajúcou sa v rozhodnutiach vnútrostátnych súdov, a to najmä v rozsudku Tribunal administratif de Paris (Správny súd Paríz) c. 0417015 z 10. júla 2008 a v rozsudku Cour administrative d'appel de Paris (Správny odvolací súd Paríz) c. 08PA04753 z 12. júla 2010, ktoré boli predovsetkým citované v odôvodnení 226 napadnutého rozhodnutia. 79 Okrem toho, aj keby sa Komisia dopustila nesprávneho posúdenia, ako to tvrdia zalobkyne, ked konstatovala, ze dotknutá schéma pomoci bola zavedená iba v roku 1994, toto samotné pochybenie by nepostacovalo na to, aby bol záver, podla ktorého sa musí táto schéma pomoci povazovat za novú schému pomoci, vyhlásený za neplatný. Z odôvodnení 226 a 237 napadnutého rozhodnutia vyplýva, ze aj keby sa pripustila hypotéza, podla ktorej sa má dotknutá schéma pomoci chápat tak, ze bola zavedená v roku 1979 alebo najneskôr v roku 1994, teda k dátumu, ked trh s pravidelnou osobnou dopravou bol este uzatvorený hospodárskej sútazi, konecní príjemcovia mohli pouzívat zariadenie scasti financované regiónom v rámci cinností v oblasti prílezitostnej dopravy, ktoré uz boli otvorené hospodárskej sútazi. 80 V prejednávanej veci zalobkyne nepredlozili nijaký dôkaz, aby preukázali, ze trh prílezitostnej dopravy nebol v období pred zavedením dotknutej schémy pomoci alebo v case jej zavedenia predmetom obchodu medzi clenskými státmi. Tvrdili len, ze Komisia v odôvodnení 248 napadnutého rozhodnutia usúdila, ze vplyv dotknutej schémy pomoci na obchody medi clenskými státmi na trhu prílezitostnej dopravy bol obmedzený z dôvodu, ze "vozidlá urcené na pravidelnú dopravu cestujúcich nie sú vhodné na prílezitostnú dopravu, ktorá si vyzaduje dopravu sediacich cestujúcich s bezpecnostným pásom". 81 Ako to navyse zdôraznila Komisia na pojednávaní, Cour administrative d'appel de Paris (Správny odvolací súd Paríz) uz dôrazne poukázal na relevantnost trhu prílezitostnej osobnej dopravy vo svojom rozsudku c. 15PA00385 z 27. novembra 1985. Komisia teda na základe rozhodnutí vnútrostátnych súdov dospela k záveru, ze dotknutá schéma pomoci sa musí chápat tak, ze od svojho zavedenia mala vplyv na obchod medzi clenskými státmi a hospodársku sútaz, a to aj v prípade, ze by bola zavedená v roku 1979. 82 Vzhladom na vsetky predchádzajúce úvahy sa musí výhrada zalozená na porusení clánku 1 písm. b) bodu v) nariadenia 2015/1589 zamietnut, ako aj prvý zalobný dôvod v celom jeho rozsahu. 2. O druhom zalobnom dôvode zalozenom na porusení clánku 17 ods. 2 nariadenia 2015/1589 83 Zalobkyne v podstate namietajú proti záveru, ktorý sa nachádza v odôvodnení 239 napadnutého rozhodnutia, podla ktorého sa vzhladom na to, ze prvá zaloba bola podaná na vnútrostátnych súdoch v máji 2004, premlcuje len pomoc, ktorá bola poskytnutá na základe dotknutej schémy pomoci do mája 1994. 84 Konkrétne zalobkyne na rozdiel od toho, co konstatovala Komisia v odôvodnení 239 napadnutého rozhodnutia, predovsetkým tvrdia, ze na vnútrostátnych súdoch nebol v máji 2004 podaný nijaký opravný prostriedok, ktorý by mohol prerusit plynutie premlcacej lehoty podla clánku 17 ods. 2 nariadenia 2015/1589. Den 4. máj 2004 údajne zodpovedá dátumu, ked SATV poziadalo región, aby zrusil dotknutú schému pomoci, pricom ide o návrh, ktorý bol podaný na Tribunal administratif de Paris (Správny súd Paríz) az 23. júla 2004. 85 Podla zalobkýn podanie zaloby na vnútrostátnych súdoch právnickou osobou zalozenou podla súkromného práva nemôze predstavovat "úkon clenského státu, konajúceho na ziadost Komisie", na základe ktorého by bolo mozné prerusit premlcaciu dobu podla clánku 17 ods. 2 nariadenia 2015/1589. Komisia tým, ze v napadnutom rozhodnutí dospela k záveru, ze premlcaciu dobu bolo mozné prerusit prvou zalobou podanou na vnútrostátnych súdoch konkurentom zalobkýn, údajne rozsírila pôsobnost tohto ustanovenia a v dôsledku toho porusila zásadu právnej istoty. 86 Komisia okrem iného údajne narusila výkon procesných práv zalobkýn a porusila zásadu ochrany legitímnej dôvery, pretoze ich neinformovala o zmene premlcacej doby, ktorá bola vopred stanovená v rozhodnutí o zacatí konania vo veci formálneho zistovania z 11. marca 2014 a na základe ktorej sa premlcuje len pomoc, ktorá bola poskytnutá na základe dotknutej schémy pomoci do roku 1998. 87 Komisia tvrdí, ze druhý zalobný dôvod je neúcinný. Domnieva sa, ze na jej analýzu premlcania pomoci poskytnutej na základe dotknutej schémy pomoci sa z hladiska vnútrostátneho sporu nevztahuje výklad clánku 17 nariadenia 2015/1589, ale výklad clánku 108 ods. 3 ZFEÚ. 88 Podla Komisie clánok 108 ods. 3 ZFEU sleduje, aby si vnútrostátne súdy zachovávali svoju výlucnú právomoc, pokial ide o schvalovanie pomocí a svoju právomoc vymáhania. Premlcaciu dobu stanovuje vnútrostátne právo a môze byt prerusená podaním prvej zaloby na vnútrostátnych súdoch konkurentom konecných príjemcov. 89 Treba pripomenút, ze clánok 17 ods. 2 nariadenia 2015/1589 stanovuje spôsoby výpoctu desatrocnej premlcacej doby, ktorá sa vztahuje na právomoc Komisie v oblasti vymáhania pomoci, zatial co clánok 17 ods. 3 uvedeného naradenia stanovuje, ze "akákolvek pomoc, v súvislosti s ktorou premlcacia doba uplynula, sa povazuje za existujúcu pomoc". Clánok 1 písm. b) bod iv) tohto istého nariadenia spresnuje, ze existujúca pomoc zahrna "pomoc, ktorá sa povazuje za existujúcu pomoc podla clánku 17". 90 V tejto súvislosti z odôvodnení 238 az 240 napadnutého rozhodnutia vyplýva, ze otázka premlcania spornej pomoci bola preskúmaná Komisiou len preto, aby sa overilo, ci bolo mozné spochybnit uz skôr prijatý záver v tomto rozhodnutí, pokial ide o to, ze dotknutá schéma pomoci má povahu novej pomoci, z dôvodu premlcania casti tejto pomoci. Konkrétne odôvodnenie 239 napadnutého rozhodnutia potvrdzuje, ze "akákolvek pomoc vyplatená regiónom po roku 1994... sa musí povazovat za novú pomoc v tomto konaní". 91 Z toho vyplýva, ze úvahy uvedené v odôvodnení 239 napadnutého rozhodnutia výslovne súvisia s analýzou vykonanou v tomto rozhodnutí v súvislosti s tým, ze dotknutá schéma pomoci má povahu novej alebo existujúcej pomoci, takze na rozdiel od toho, co tvrdí Komisia, toto rozhodnutie sledovalo v tomto odôvodnení uplatnenie clánku 1 písm. b) bodu iv) nariadenia 2015/1589 v spojení s clánkom 17 tohto nariadenia. 92 Okrem toho treba konstatovat, ze pravidlá v oblasti premlcania definované v clánku 17 nariadenia 2015/1589 sa vztahujú iba na "právomoc Komisie vymáhat pomoc". Toto ustanovenie treba totiz chápat v spojení s clánkom 16 ods. 1 uvedeného nariadenia, ktorý v podstate stanovuje, ze len v prípade záporného rozhodnutia týkajúceho sa neoprávnenej pomoci, teda po tom, co bola konstatovaná nezlucitelnost spornej pomoci s vnútorným trhom, môze Komisia prijat rozhodnutie o vymáhaní. 93 Z toho vyplýva, ze pravidlá v oblasti premlcania stanovené v clánku 17 nariadenia 2015/1589, ako aj clánok 1 písm. b) bod iv) uvedeného nariadenia, sa neuplatnia v prípade, ked tak ako v prejednávanej veci Komisia uznala zlucitelnost neoprávnenej pomoci s vnútorným trhom po tom, co bola poskytnutá. 94 Premlcaciu dobu desat rokov stanovenú v clánku 17 nariadenia 2015/1589 tiez nemozno vykladat tak, ze sa vztahuje na právomoc vnútrostátnych orgánov vymáhat úroky za obdobie, pocas ktorého bola dotknutá pomoc neoprávnene vyplácaná. 95 V tejto súvislosti zo samotného znenia clánku 17 ods. 2 nariadenia 2015/1589 vyplýva, ze toto ustanovenie má v plnej miere upravovat otázku premlcania uplatnitelného v prípade rozhodnutia o vymáhaní pomoci Komisiou. Podanie zaloby konkurentom na úrovni vnútrostátnych súdov nemôze preto predstavovat "úkon Komisie alebo clenského státu, konajúceho na ziadost Komisie, v súvislosti s neoprávnenou pomocou" v zmysle clánku 17 ods. 2 nariadenia 2015/1589. 96 Za týchto podmienok, hoci vnútrostátne súdy v súvislosti s dotknutou schémou pomoci rozhodli, ze pomoc poskytnutá na základe tejto schémy bola premlcaná od okamihu, ked konkurent konecných príjemcov podal prvú zalobu na týchto súdoch, toto rozhodnutie nemôze byt pre Komisiu záväzné. 97 Naproti tomu treba konstatovat, ze na právomoc vnútrostátnych orgánov, pokial ide o prípadné vymáhanie dotknutej pomoci alebo úrokov za obdobie, pocas ktorého bola dotknutá pomoc neoprávnene vyplácaná, sa vztahujú len pravidlá premlcania vnútrostátneho práva uplatnitelné pred vnútrostátnym súdom. 98 Súdny dvor v bodoch 34 a 35 rozsudku z 5. októbra 2006, Transalpine Ölleitung in Österreich ([70]C-368/04, [71]EU:C:2006:644), totiz spresnil, ze kedze nariadenie 2015/1589 obsahuje pravidlá procesnej povahy, ktoré sa uplatnujú na vsetky správne konania v oblasti státnej pomoci prebiehajúce pred Komisiou, toto nariadenie kodifikuje a posilnuje prax Komisie v oblasti skúmania státnej pomoci a neobsahuje nijaké ustanovenie týkajúce sa právomocí a povinností vnútrostátnych súdov, ktoré sa nadalej riadia ustanoveniami Zmluvy, ako ich vykladá Súdny dvor. 99 V prejednávanej veci treba na jednej strane pripomenút, ze Komisia nemohla vykonávat svoje právomoci vymáhania vo vztahu ku konecným prijímatelom pomoci poskytnutej na základe dotknutej schémy pomoci, pretoze v clánku 1 výrokovej casti napadnutého rozhodnutia dospela k záveru, ze dotknutá schéma pomoci je zlucitelná s vnútorným trhom 100 Treba na druhej strane pripomenút, ze ked Komisia dospeje k záveru, ako v napadnutom rozhodnutí, ze urcitá pomoc je neoprávnená, právo Únie ukladá vnútrostátnym súdom povinnost nariadit príjemcovi tejto pomoci, aby zaplatil úroky za obdobie, pocas ktorého bola dotknutá pomoc neoprávnene vyplatená (pozri v tomto zmysle rozsudky z 12. februára 2008, CELF a ministre de la Culture et de la Communication, [72]C-199/06, [73]EU:C:2008:79, body [74]51, [75]52 a [76]55, a zo 16. októbra 2014, Alpiq RomIndustries a Alpiq RomEnergie/Komisia, [77]T-129/13, neuverejnený, [78]EU:T:2014:895, bod [79]39). Ani v prípade neexistencie mimoriadnych okolností im vsak neukladá povinnost vymáhat aj neoprávnenú pomoc, ak je táto pomoc zlucitelná s vnútorným trhom. Vnútrostátny súd má v súlade s judikatúrou pripomenutou v bode 32 vyssie iba na základe vnútrostátneho práva právomoc prípadne nariadit vymáhanie neoprávnenej pomoci, pricom tým nie je dotknuté právo daného clenského státu opätovne túto pomoc neskôr vykonat, alebo vyhoviet ziadostiam o náhradu skody spôsobenej z dôvodu neoprávnenosti pomoci (pozri v tomto zmysle rozsudok z 12. februára 2008, CELF a ministre de la Culture et de la Communication, [80]C-199/06, [81]EU:C:2008:79, bod [82]55). 101 Preto za predpokladu, ze by sa Komisia v odôvodnení 239 napadnutého rozhodnutia dopustila nesprávneho posúdenia pri uplatnení clánku 1 písm. b) bodu iv) a clánku 17 nariadenia 2015/1589, táto skutocnost nemôze mat právne úcinky voci zalobkyniam. 102 Vzhladom na vsetky predchádzajúce úvahy druhý zalobný dôvod sa musí vyhlásit za neúcinný z dôvodu, ze clánok 17 ods. 2 nariadenia 2015/1589 sa v prejednávanej veci neuplatnuje s prihliadnutím na zlucitelnost dotknutej schémy pomoci s vnútorným trhom. 103 Kedze sa teda oba zalobné dôvody uvedené na podporu tejto zaloby zamietajú, treba uvedenú zalobu zamietnut. V. O trovách 104 Podla clánku 134 ods. 1 rokovacieho poriadku sa úcastníkovi konania, ktorý vo veci nemal úspech, ulozí povinnost nahradit trovy konania, ak to bolo v tomto zmysle navrhnuté. 105 Kedze v prejednávanej veci nemali zalobkyne úspech vo veci, je opodstatnené rozhodnút, ze budú znásat svoje vlastné trovy konania, a ulozit im povinnost nahradit trovy konania Komisie v súlade s jej návrhmi. Z týchto dôvodov VSEOBECNÝ SÚD (prvá komora), rozhodol takto: 1. Zaloba sa zamieta. 2. Transdev, Transdev Île de France a Transports rapides automobiles (TRA) znásajú svoje vlastné trovy konania a sú povinní nahradit trovy konania, ktoré vznikli Európskej komisii. Pelikánová Valancius Öberg Rozsudok bol vyhlásený na verejnom pojednávaní v Luxemburgu 12. júla 2019. Podpisy Obsah I. Okolnosti predchádzajúce sporu II. Konanie na vnútrostátnych súdoch III. Konanie a návrhy úcastníkov konania IV. Právny stav A. O prípustnosti B. O veci samej 1. O prvom zalobnom dôvode zalozenom na porusení clánku 108 ods. 1 ZFEÚ v spojení s clánkom 1 písm. b) bodom i) a v) nariadenia 2015/1589 a na porusení povinnosti odôvodnenia a) O prípustnosti prvého zalobného dôvodu b) O dôvodnosti prvého zalobného dôvodu 1) O výhrade zalozenej na porusení povinnosti odôvodnenia 2) O výhrade zalozenej na porusení clánku 1 písm. b) bodu i) nariadenia 2015/1589 3) O výhrade zalozenej na porusení clánku 1 písm. b) bodu v) nariadenia 2015/1589 2. O druhom zalobnom dôvode zalozenom na porusení clánku 17 ods. 2 nariadenia 2015/1589 V. O trovách __________________________________________________________________ ( [83]*1 ) Jazyk konania: francúzstina. References 1. file:///tmp/lynxXXXX9ccEiq/L86733-2449TMP.html#t-ECR_62017TJ0291_SK_01-E0001 2. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:L:2017:209:TOC 3. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:L:2017:209:TOC 4. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:C:2014:141:TOC 5. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2015%3A647&locale=sk 6. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2015%3A647&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 7. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2002%3A118&locale=sk 8. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2002%3A118&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 9. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2002%3A118&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point51 10. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2002%3A118&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point52 11. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2015%3A633&locale=sk 12. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2015%3A633&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 13. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2015%3A633&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point18 14. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:L:2015:249:TOC 15. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2015%3A609&locale=sk 16. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2015%3A609&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 17. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2015%3A609&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point55 18. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2005%3A493&locale=sk 19. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2005%3A493&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 20. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2005%3A493&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point49 21. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2003%3A415&locale=sk 22. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2003%3A415&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 23. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1998%3A154&locale=sk 24. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1998%3A154&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 25. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1998%3A154&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point67 26. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2005%3A768&locale=sk 27. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2005%3A768&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 28. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2005%3A768&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point26 29. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2003%3A57&locale=sk 30. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2003%3A57&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 31. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2003%3A57&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point278 32. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2003%3A57&locale=sk 33. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2003%3A57&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 34. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2003%3A57&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point279 35. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2003%3A57&locale=sk 36. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2003%3A57&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 37. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2003%3A57&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point280 38. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2000%3A148&locale=sk 39. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2000%3A148&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 40. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2000%3A148&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point36 41. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1988%3A284&locale=sk 42. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1988%3A284&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 43. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1988%3A284&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point15 44. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1996%3A394&locale=sk 45. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1996%3A394&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 46. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1996%3A394&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point52 47. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A1998%3A77&locale=sk 48. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A1998%3A77&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 49. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A1998%3A77&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point64 50. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2017%3A388&locale=sk 51. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2017%3A388&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 52. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2017%3A388&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point30 53. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2003%3A415&locale=sk 54. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2003%3A415&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 55. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:L:1993:199:TOC 56. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2003%3A415&locale=sk 57. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2003%3A415&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 58. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2011%3A117&locale=sk 59. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2011%3A117&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 60. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2011%3A117&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point188 61. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2018%3A6&locale=sk 62. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2018%3A6&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 63. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2018%3A6&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point369 64. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2000%3A151&locale=sk 65. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2000%3A151&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 66. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2000%3A151&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point143 67. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2018%3A6&locale=sk 68. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2018%3A6&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 69. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2018%3A6&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point369 70. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2006%3A644&locale=sk 71. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2006%3A644&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 72. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2008%3A79&locale=sk 73. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2008%3A79&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 74. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2008%3A79&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point51 75. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2008%3A79&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point52 76. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2008%3A79&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point55 77. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2014%3A895&locale=sk 78. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2014%3A895&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 79. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2014%3A895&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point39 80. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2008%3A79&locale=sk 81. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2008%3A79&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 82. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2008%3A79&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point55 83. file:///tmp/lynxXXXX9ccEiq/L86733-2449TMP.html#c-ECR_62017TJ0291_SK_01-E0001