ROZSUDOK VSEOBECNÉHO SÚDU (deviata rozsírená komora) z 5. októbra 2020 ( [1]*1 ) "Hospodárska sútaz - Kartely - Správne konanie - Rozhodnutie, ktorým sa nariaduje inspekcia - Námietka nezákonnosti clánku 20 nariadenia (ES) c. 1/2003 - Právo na úcinný prostriedok nápravy - Rovnost zbraní - Povinnost odôvodnenia - Právo na nedotknutelnost obydlia - Dostatocne závazné nepriame dôkazy - Proporcionalita" Vo veci T-249/17, Casino, Guichard-Perrachon, so sídlom v Saint-Étienne (Francúzsko), Achats Marchandises Casino SAS (AMC), predtým EMC Distribution, so sídlom vo Vitry-sur-Seine (Francúzsko), v zastúpení: D. Théophile, I. Simic, O. de Juvigny, T. Reymond, A. Sunderland a G. Aubron, advokáti, zalobkyne, proti Európskej komisii, v zastúpení: B. Mongin, A. Dawes a I. Rogalski, splnomocnení zástupcovia, za právnej pomoci F. Ninane, advokátka, zalovanej, ktorú v konaní podporuje: Rada Európskej únie, v zastúpení: S. Boelaert, S. Petrova a O. Segnana, splnomocnené zástupkyne, vedlajsí úcastník konania, ktorej predmetom je návrh podaný na základe clánku 263 ZFEÚ na zrusenie rozhodnutia Komisie K(2017) 1054 final z 9. februára 2017, ktorým sa spolocnosti Casino, Guichard-Perrachon, ako aj vsetkým spolocnostiam, ktoré priamo alebo nepriamo kontroluje, nariaduje podrobit sa inspekcii v súlade s clánkom 20 ods. 1 a 4 nariadenia Rady (ES) c. 1/2003 (vec AT.40466 - Tute 1), VSEOBECNÝ SÚD (deviata rozsírená komora), v zlození: predseda komory S. Gervasoni (spravodajca), sudcovia L. Madise, R. da Silva Passos, K. Kowalik-Banczyk a C. Mac Eochaidh, tajomník: M. Marescaux, referentka, so zretelom na písomnú cast konania a po pojednávaní 29. januára 2020, vyhlásil tento Rozsudok I. Právny rámec 1 Clánok 20 nariadenia Rady (ES) c. 1/2003 zo 16. decembra 2002 o vykonávaní pravidiel hospodárskej sútaze stanovených v clánkoch [101] a [102 ZFEÚ] ([2]Ú. v. ES L 1, 2003, s. 1; Mim. vyd. 08/002, s. 205), nazvaný "Právomoc Komisie vykonávat inspekcie", stanovuje: "1 Aby mohla Komisia plnit povinnosti urcené jej týmto nariadením, môze vykonávat vsetky nevyhnutné inspekcie podnikov a zdruzení podnikov. 2. Úradníci a iné sprevádzajúce osoby urcené Komisiou na vykonávanie inspekcie sú oprávnené: a) vstúpit do vsetkých priestorov, na pozemky a do dopravných prostriedkov podniku a zdruzení podnikov; b) prekontrolovat vsetky obchodné knihy a záznamy bez ohladu na formu v akej sú uchovávané; c) vyhotovit alebo získat akékolvek kópie formulárov alebo výtahov z obchodných kníh a záznamov; d) zapecatit prevádzkové priestory a obchodné knihy alebo záznamy na takú dobu trvania a v takom rozsahu, v akom sú potrebné pre inspekciu; e) vyzadovat od kazdého zástupcu alebo clena personálu podniku alebo zdruzenia podnikov vysvetlenie k skutocnostiam alebo dokumentom vztahujúcim sa k predmetu a úcelu inspekcie a zaznamenat odpovede. 3. Úradníci a ostatné sprevádzajúce osoby poverené Komisiou vykonávaním inspekcie uplatnujú svoje právomoci na základe predlozeného písomného oprávnenia, v ktorom sú uvedené predmet, úcel inspekcie a pokuty podla clánku 23 v prípade, ze sú predlozené neúplné obchodné knihy alebo iné záznamy, alebo ze odpovede na otázky polozené podla odseku 2 tohto clánku sú nesprávne alebo zavádzajúce. Komisia vcas pred inspekciou informuje o inspekcii príslusný orgán clenského státu, na ktorého území sa má vykonávat. 4. Podniky a zdruzenia podnikov sú povinné podrobit sa inspekciám nariadeným Komisiou. Rozhodnutie vymedzuje predmet a úcel inspekcie, stanovuje dátum, kedy má zacat, a uvádza pokuty podla clánkov 23 a 24 a právo na preskúmanie rozhodnutia Súdnym dvorom. Komisia prijme rozhodnutia po konzultáciách s príslusným orgánom clenského státu, na ktorého území sa má inspekcia vykonávat. 5. Úradníci orgánu hospodárskej sútaze clenského státu, na ktorého území sa má vykonávat inspekcia, ako aj osoby poverené alebo menované týmto orgánom, na ziadost uvedeného orgánu alebo Komisie, aktívne pomáhajú úradníkom a ostatným sprevádzajúcim osobám povereným Komisiou. Na tento úcel majú k dispozícii právomoci vymedzené v odseku 2. 6. Ked úradníci a ostatné sprevádzajúce osoby poverené Komisiou zistia, ze podnik sa bráni inspekcii nariadenej podla tohto clánku, príslusný clenský stát im poskytne nevyhnutnú pomoc, prípadne s asistenciou polície alebo zodpovedajúceho vynucovacieho orgánu tak, aby im umoznili vykonat inspekciu. 7. Ak pomoc poskytnutá podla odseku 6 predpokladá povolenie súdneho orgánu podla vnútrostátneho práva, poziada sa o takéto povolenie. O takéto povolenie mozno poziadat aj vo forme predbezného opatrenia. 8. Ked sa ziada o povolenie podla odseku 7, vnútrostátny súdny orgán skontroluje, ci je rozhodnutie Komisie pravé a ci uvazované donucovacie opatrenia nie sú bud zaujaté, alebo neprimerané vzhladom na predmet inspekcie. Pri kontrole primeranosti donucovacích opatrení môze vnútrostátny súdny orgán poziadat Komisiu priamo alebo nepriamo, prostredníctvom orgánu hospodárskej sútaze clenského státu, o podrobné vysvetlenie, najmä pokial ide o dôvody, ktoré viedli Komisiu k podozreniu o porusení clánkov [101] a [102 ZFEÚ] Zmluvy, ako aj o závaznosti porusovania a o spôsobe úcasti príslusného podniku. Vnútrostátny súdny orgán vsak nemôze spochybnit potrebu inspekcie ani pozadovat informácie obsiahnuté v dokumentácii Komisie. Zákonnost rozhodnutia Komisie podlieha len preskúmaniu Súdnym dvorom." II. Okolnosti predchádzajúce sporu 2 Spolocnost Casino, Guichard-Perrachon, zalobkyna v prvom rade (dalej len "spolocnost Casino"), je materskou spolocnostou skupiny Casino, ktorá vykonáva svoju cinnost najmä vo Francúzsku, hlavne v odvetví distribúcie potravín a nepotravinárskych výrobkov. Jej dcérska spolocnost Achats Marchanesas Casino SAS (AMC), predtým EMC Distribution, zalobkyna v druhom rade, je nákupnou centrálou, ktorá dojednáva podmienky nákupu od dodávatelov pre predajné retazce skupiny Casino vo Francúzsku. 3 Po tom, co Európska komisia získala informácie o výmene informácií medzi zalobkynou v prvom rade a dalsími podnikmi alebo zdruzeniami podnikov, najmä Intermarché, co je spolocnost, ktorá tiez vykonáva svoje cinnosti v odvetví distribúcie potravín a nepotravinárskych výrobkov, prijala 9. februára 2017 rozhodnutie K(2017) 1054 final, ktorým sa spolocnosti Casino, Guichard-Perrachon, ako aj vsetkým spolocnostiam, ktoré priamo alebo nepriamo kontroluje, nariaduje podrobit sa kontrole v súlade s clánkom 20 ods. 1 a 4 nariadenia c. 1/2003 (vec AT.40466 - Tute 1) (dalej len "napadnuté rozhodnutie"). 4 Výrok napadnutého rozhodnutia znie takto: "Clánok 1 Spolocnost Casino..., ako aj vsetky spolocnosti, ktoré priamo alebo nepriamo kontroluje, sú povinné podrobit sa inspekcii týkajúcej sa ich moznej úcasti na zosúladených postupoch v rozpore s clánkom 101 [ZFEÚ] na trhoch s dodávkami tovarov beznej spotreby, na trhu predaja sluzieb výrobcom znackových výrobkov a na trhoch predaja tovarov beznej spotreby spotrebitelom. Tieto zosúladené postupy predstavovali: a) výmeny informácií od roku 2015 medzi podnikmi a/alebo zdruzeniami podnikov, najmä ICDC..., a/alebo ich clenmi, najmä spolocnostami Casino a AgeCore a/alebo ich clenmi, najmä spolocnostou Intermarché, týkajúce sa zliav, ktoré získali na trhoch s dodávkami tovarov beznej spotreby v odvetviach potravinárskych výrobkov, hygienických výrobkov a cistiacich výrobkov a cien na trhu predaja sluzieb výrobcom znackových výrobkov v odvetviach potravinárskych výrobkov, hygienických výrobkov a cistiacich výrobkov vo viacerých clenských státoch Európskej únie, najmä vo Francúzsku, a b) výmeny informácií najneskôr od roku 2016 medzi spolocnostami Casino a Intermarché, týkajúce sa ich budúcich obchodných stratégií, najmä pokial ide o sortiment, rozvoj predajní, elektronický obchod a propagacnú politiku na trhoch s dodávkami tovarov beznej spotreby a na trhoch predaja tovarov beznej spotreby spotrebitelom vo Francúzsku. Táto inspekcia sa môze vykonat v akomkolvek priestore podniku... Casino povolí úradníkom a iným osobám povereným Komisiou na vykonanie inspekcie a úradníkom a iným osobám povereným orgánom pre hospodársku sútaz clenského státu na to, aby im pomáhali, alebo menovaným clenským státom na tento úcel, vstúpit do vsetkých svojich priestorov a dopravných prostriedkov pocas beznej pracovnej doby. Predlozí na úcely inspekcie obchodné knihy a vsetky ostatné obchodné záznamy bez ohladu na formu, v akej sú uchovávané, pokial o ne úradníci a ostatné poverené osoby poziadajú, a umozní im ich preskúmanie na mieste a vyhotovenie alebo získanie v akejkolvek forme kópie alebo výpisu z týchto obchodných kníh alebo záznamov. Povolí zapecatenie vsetkých obchodných priestorov a obchodných kníh alebo záznamov pocas doby trvania inspekcie a v rozsahu, v akom to bude potrebné na jej úcely. Poskytne bezprostredne na mieste ústne vysvetlenia k predmetu a úcelu inspekcie, pokial o to títo úradníci alebo osoby poziadajú, a poverí ktoréhokolvek zástupcu alebo zamestnanca poskytnút takéto vysvetlenia. Povolí záznam týchto vysvetlení v akejkolvek forme. Clánok 2 Inspekcia môze zacat 20. februára 2017 alebo krátko potom. Clánok 3 Toto rozhodnutie je urcené spolocnosti Casino, ako aj vsetkým spolocnostiam, ktoré priamo alebo nepriamo kontroluje. Toto rozhodnutie sa bezprostredne pred inspekciou oznámi podniku, ktorému je urcené, v súlade s clánkom 297 ods. 2 [ZFEÚ]." 5 Francúzsky Autorité de la concurrence (orgán na ochranu hospodárskej sútaze) sa po tom, co ho Komisia o tejto inspekcii informovala, obrátil na sudcov rozhodujúcich o slobodách a väzbe na Tribunaux de grande instance de Créteil a de Paris (súdy prvého stupna v Créteil a Parízi, Francúzsko), aby ich poziadal o povolenie na prehliadku a zaistenie vecí v priestoroch zalobkýn. Uzneseniami zo 17. februára 2017 sudcovia rozhodujúci o slobodách a väzbe povolili prehliadku a zaistenie vecí, o ktoré bolo vopred poziadané formou predbezného opatrenia. Vzhladom na to, ze ziadne z opatrení prijatých pri inspekcii nevyzadovalo pouzitie "donucovacích opatrení" v zmysle clánku 20 ods. 6 az 8 nariadenia c. 1/2003, neboli tieto uznesenia zalobkyniam oznámené. 6 Inspekcia zacala 20. februára 2017, co je tiez dátum, kedy sa inspektori Komisie spolu so zástupcami francúzskeho Autorité de la concurrence (orgán na ochranu hospodárskej sútaze) dostavili do parízskeho sídla skupiny Casino, ako aj do priestorov zalobkyne v druhom rade a oznámili zalobkyniam napadnuté rozhodnutie. 7 Komisia v rámci inspekcie najmä prehladala kancelárie, zozbierala materiál, predovsetkým výpoctovú techniku (notebooky, mobilné telefóny, tablety, zariadenia na ukladanie dát), vypocula niekolko osôb a skopírovala obsah zozbieraného materiálu. 8 Zalobkyne zaslali Komisii listy z 24. februára 2017, v ktorých vyjadrili výhrady k napadnutému rozhodnutiu a k priebehu inspekcie vykonanej na jeho základe. III. Konanie a návrhy úcastníkov konania 9 Zalobkyne návrhom podaným do kancelárie Vseobecného súdu 28. apríla 2017 podali zalobu, na základe ktorej sa zacalo toto konanie. 10 Podaním do kancelárie Vseobecného súdu z 28. júla 2017 podala Rada Európskej únie návrh na vstup vedlajsieho úcastníka do konania na podporu návrhov Komisie. Uznesením z 22. septembra 2017 predseda deviatej komory vyhovel tomuto návrhu. Rada podala svoje vyjadrenie vedlajsieho úcastníka konania a ostatní úcastníci konania predlozili svoje pripomienky k tomuto vyjadreniu v stanovených lehotách. 11 Zalobkyne navrhujú, aby Vseobecný súd: - prijal opatrenia na vedenie konania, ktorými Komisii nariadi, aby predlozila vsetky dokumenty, doklady a dalsie informácie, na základe ktorých sa k dátumu vydania napadnutého rozhodnutia domnievala, ze má k dispozícii dostatocne závazné nepriame dôkazy, ktoré odôvodnujú, aby bola v ich priestoroch vykonaná inspekcia, - zrusil napadnuté rozhodnutie, - ulozil Komisii a Rade povinnost nahradit trovy konania. 12 Komisia podporovaná Radou navrhuje, aby Vseobecný súd: - zamietol zalobu, - ulozil zalobkyniam povinnost nahradit trovy konania. 13 Na návrh deviatej komory Vseobecného súdu tento súd rozhodol podla clánku 28 Rokovacieho poriadku Vseobecného súdu o postúpení veci rozsírenému rozhodovaciemu zlozeniu. 14 Na návrh sudcu spravodajcu vyzval Vseobecný súd (deviata rozsírená komora) v rámci opatrení na zabezpecenie priebehu konania stanovených v clánku rokovacieho poriadku Komisiu, aby predlozila nedôvernú verziu nepriamych dôkazov o údajných poruseniach, ktoré mala k dispozícii k dátumu prijatia napadnutého rozhodnutia, a poziadal zalobkyne, aby sa k predlozeným nepriamym dôkazom vyjadrili. Komisia a zalobkyne vyhoveli týmto výzvam v stanovených lehotách. 15 V reakcii na vyjadrenia zalobkýn Komisia poziadala Vseobecný súd, aby prijal opatrenie na vykonanie dôkazov, ako je uvedené v clánku 91, ktorým by jej bolo ulozené predlozit dôvernú verziu vyssie uvedených nepriamych dôkazov, s výhradou, ze k nim budú mat prístup iba zástupcovia zalobkýn za obmedzených podmienok a na základe uzavretia dohody o mlcanlivosti, ktorá stanoví, ze nebudú môct odhalit obsah dôvernej verzie nepriamych dôkazov ich klientom. 16 Zástupcovia zalobkýn sa ohradili proti podmienkam prístupu k nepriamym dôkazom navrhnutým Komisiou s tím, ze také povinnosti mlcanlivosti im neumoznia zabezpecit v plnej miere obhajobu ich klientiek. Zástupcovia zalobkýn navrhli Vseobecnému súdu, aby v rámci dotknutého opatrenia na vykonanie dokazovania nariadil prístup aspon jedného zamestnanca kazdej zalobkyne k dotknutým dokumentom, alebo predlozenie nedôvernej verzie, v ktorej sa skryté údaje obmedzia na tie, ktorých sprístupnenie by umoznilo identifikovat podniky, s ktorými Komisia jednala, a tie, pre ktoré Komisia presne odôvodní dôvernost a poskytne dostatocne presné zhrnutie. Okrem toho poziadali o opatrenie na zabezpecenie priebehu konania vyzývajúceho Komisiu, aby predlozila dôkazy umoznujúce overit dátum vytvorenia a prípadnej zmeny niektorých predlozených nepriamych dôkazov. Nakoniec poziadali Vseobecný súd, aby pred prijatím pozadovaného opatrenia na vykonanie dokazovania zorganizoval neformálnu schôdzu s cielom urcenia jeho rozsahu a obsahu. 17 Novými opatreniami na vedenie konania polozil Vseobecný súd Komisii v nadväznosti na kritiku zalobkýn voci predlozeným nepriamym dôkazom niekolko otázok a vyzval zalobkyne, aby zaujali stanovisko k niektorým odpovediam Komisie. Komisia a zalobkyne vyhoveli týmto výzvam v stanovených lehotách. 18 Na základe návrhu sudcu spravodajcu Vseobecný súd (deviata rozsírená komora) rozhodol o otvorení ústnej casti konania. 19 Podaním doruceným do kancelárie Vseobecného súdu 19. decembra 2019 predlozila Komisia "doplnujúcu odpoved" k jednej zo svojich predchádzajúcich odpovedí na otázky Vseobecného súdu. Vseobecný súd toto podanie zalozil do spisu bez toho, aby rozhodol o jeho prípustnosti, a poziadal zalobkyne, aby sa k uvedenému podaniu vyjadrili, co zalobkyne v stanovenej lehote urobili, pricom spochybnili najmä prípustnost doplnujúcej odpovede Komisie. 20 Prednesy úcastníkov konania a ich odpovede na otázky, ktoré im Vseobecný súd polozil, boli vypocuté pocas pojednávania 29. januára 2020. IV. Právny stav 21 Zalobkyne na podporu svojej zaloby uplatnujú v podstate tri zalobné dôvody. Prvý vychádza z námietky nezákonnosti clánku 20 nariadenia c. 1/2003, druhý vychádza z porusenia povinnosti odôvodnenia a tretí z porusenia práva na nedotknutelnost obydlia. A. O prvom zalobnom dôvode zalozenom na námietke nezákonnosti clánku 20 nariadenia c. 1/2003 22 Zalobkyne namietajú nezákonnost clánku 20 nariadenia c. 1/2003 z dôvodu, ze tento clánok porusuje clánky 47 a 48 Charty základných práv Európskej únie (dalej len "Charta"), ako aj clánok 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ludských práv a základných slobôd podpísaného v Ríme 4. novembra 1950 (dalej len "EDLP"). Na podporu tejto námietky uvádzajú prvú výhradu zalozenú na porusení práva na úcinný prostriedok nápravy a druhú výhradu zalozenú na porusení zásady rovnosti zbraní a práva na obhajobu. 1. O prípustnosti námietky nezákonnosti 23 Komisia uvádza, ze námietka nezákonnosti, ktorú uvádzajú zalobkyne, je neprípustná z troch dôvodov. 24 Po prvé Komisia podporovaná Radou tvrdí, ze vznesený zalobný dôvod nie je dostatocne presný, kedze zalobkyne jednak jasne neurcili, aké ustanovenie clánku 20 nariadenia c. 1/2003 je podla nich nezákonné, a jednak presne neuviedli, aké výhrady smerujú proti tomuto clánku, ktorý stanovuje právny rezim uplatnitelný na rozhodnutie o inspekcii, a nie právny rezim uplatnitelný na priebeh inspekcií. 25 Po druhé podla Komisie, rovnako za podpory Rady, chýba súvislost medzi napadnutým rozhodnutím a dotknutým vseobecne záväzným aktom. Zalobkyne totiz nepreukázali, preco skutocnost, ze clánok 20 nariadenia c. 1/2003 alebo jeho cast neupravuje existenciu zaloby proti priebehu inspekcie, spôsobuje nezákonnost rozhodnutia o inspekcii, ktoré predstavuje akt odlisný od aktov prijatých pocas priebehu inspekcie. Komisia v duplike rovnako ako Rada dodáva, ze tvrdenie zalobkýn v replike, podla ktorého sa námietka nezákonnosti týka clánku 20 nariadenia 1/2003 ako celku, iba potvrdzuje neprípustnost tejto námietky, kedze napadnuté rozhodnutie sa opiera iba o odseky 1a 4 clánku 20. Komisia tiez zdôraznuje, ze ziadny akt sekundárneho práva nestanovuje osobitné opravné prostriedky, kedze opravné prostriedky sú upravené výlucne Zmluvou. 26 Po tretie zalobkyne pod zámienkou spochybnenia clánku 20 nariadenia c. 1/2003 alebo jeho casti v skutocnosti kritizujú ustálenú judikatúru Vseobecného súdu a Súdneho dvora týkajúcu sa opravných prostriedkov stanovených Zmluvou, ktorá neumoznuje spochybnit priebeh inspekcie s výnimkou urcitého obmedzeného poctu prípadov. 27 Pokial ide o prvú uvádzanú námietku neprípustnosti, treba pripomenút, ze podla clánku 21 prvého odseku Statútu Súdneho dvora Európskej únie, uplatnitelného na konanie pred Vseobecným súdom v zmysle clánku 53 prvého odseku tohto statútu, a podla clánku 76 písm. d) rokovacieho poriadku, kazdá zaloba musí obsahovat predmet konania, dôvody a tvrdenia, na ktorých je zaloba zalozená, ako aj strucné zhrnutie uvedených dôvodov. Podla ustálenej judikatúry, ktorá sa pouzije tiez na zalobné dôvody zalozené na námietke nezákonnosti (pozri v tomto zmysle rozsudok zo 14. júla 2016, Alesa/Komisia, [3]T-99/14, neuverejnený, [4]EU:T:2016:413, body [5]87 az [6]91 a citovanú judikatúru), musia tieto údaje byt natolko jasné a presné, aby umoznili zalovanému pripravit si obranu a Vseobecnému súdu rozhodnút o zalobe prípadne bez dalsích informácií. S cielom zarucit právnu istotu a riadny výkon spravodlivosti je na prípustnost návrhu potrebné, aby podstatné skutkové a právne okolnosti, na ktorých sa zakladá, vyplývali aspon strucne, no zároven súvislým a zrozumitelným spôsobom, z textu samotného návrhu (pozri rozsudok z 25. januára 2018, BSCA/Komisia, [7]T-818/14, [8]EU:T:2018:33, body [9]94 a [10]95 a citovanú judikatúru). 28 V prejednávanej veci zalobkyne jasne a presne vysvetlili, v com spocívajú dve výhrady, ktoré uvádzajú proti napadnutému ustanoveniu nariadenia c. 1/2003, pricom uviedli ich právny základ, základ vychádzajúci z jeho znenia a základ v judikatúre, ako aj podrobné argumenty na ich podporu, bez toho, aby bolo potrebné ziadat o dalsie informácie. Okrem toho mozno poznamenat, ze vzhladom na tvrdenia, ktoré Komisia predlozila vo vyjadrení k zalobe a v duplike, bola zjavne schopná pochopit výhrady, ktoré formulovali zalobkyne. 29 Treba dodat, ze okolnost, ktorú tvrdí Komisia, ze ustanovenie, ktorého nezákonnost sa namieta (stanovujúce právny rezim rozhodnutí o inspekcii), nestanovuje pravidlá kritizované námietkou (týkajúce sa priebehu inspekcií), v prejednávanom prípade nespochybnuje dodrzanie poziadaviek presnosti a jasnosti námietky nezákonnosti (pozri body 35 az 43 nizsie). 30 Okrem toho treba uviest, ze zalobkyne vo svojich písomných podaniach jasne uviedli, ze namietajú hlavne nezákonnost clánku 20 nariadenia c. 1/2003 ako celku a nemozno im vytýkat, ze nespresnili dotknutý odsek alebo odseky tohto clánku. Vzhladom na to, ze zo samotného znenia clánku 277 ZFEÚ vyplýva, ze legalitu kazdého "vseobecne záväzného právneho aktu" mozno napadnút prostredníctvom námietky nezákonnosti (pre námietku vznesenú proti dvom nariadeniam pozri rozsudok z 13. júla 1966, Taliansko/Komisia, [11]32/65, [12]EU:C:1966:42, a pre námietku vznesenú proti clánku Podmienok zamestnávania ostatných zamestnancov Európskych spolocenstiev pozri rozsudok z 30. apríla 2009, Aayhan a i./Parlament, [13]F-65/07, [14]EU:F:2009:43), nemôze byt autorom takej námietky ulozená povinnost, aby na základe formálnych poziadaviek na predlozenie ich námietky urcili odsek clánku vseobecne záväzného právneho aktu, ktorého nezákonnost namietajú, také spresnenie vsak mozno vyzadovat na základe iných podmienok prípustnosti námietky nezákonnosti (pozri body 33 a 34 nizsie). 31 Prvá námietka neprípustnosti uplatnená proti námietke nezákonnosti (pozri bod 24 vyssie) sa teda musí zamietnut. 32 Pokial ide o dalsie dve námietky neprípustnosti uplatnené proti námietke nezákonnosti (pozri body 25 a 26 vyssie), treba poznamenat, ze smerujú najmä proti prvej výhrade vznesenej na podporu námietky nezákonnosti zalozenej na nedodrzaní práva na úcinný prostriedok nápravy. 33 Pokial ide o prvú výhradu uplatnenú na podporu námietky nezákonnosti, treba pripomenút, ze podla ustálenej judikatúry, námietka nezákonnosti vznesená incidencne podla clánku 277 ZFEÚ pri napadnutí zákonnosti rozhodnutia tretej osoby je prípustná len v prípade, ze medzi sporným aktom a právnou normou, ktorej údajná nezákonnost sa namieta, existuje spojitost. V rozsahu, v akom clánok 277 ZFEÚ nemá za ciel umoznit úcastníkovi konania napadnút uplatnitelnost akéhokolvek vseobecného aktu v prospech akejkolvek zaloby, musí byt rozsah námietky nezákonnosti obmedzený na to, co je nevyhnutné na vyriesenie sporu. Z toho vyplýva, ze vseobecný akt, ktorého nezákonnost sa namieta, musí byt priamo alebo nepriamo uplatnitelný na vec, ktorá je predmetom zaloby (pozri rozsudok z 12. júna 2015, Health Food Manufacturers' Association a i./Komisia, [15]T-296/12, [16]EU:T:2015:375, bod [17]170 a citovanú judikatúru). Z toho tiez vyplýva, ze musí existovat priamy právny vztah medzi napadnutým individuálnym rozhodnutím a dotknutým vseobecným aktom. Existencia takejto súvislosti sa vsak môze odvodzovat od zistenia, ze napadnuté rozhodnutie spocíva najmä na ustanovení aktu, ktorého zákonnost je napadnutá, aj ked toto ustanovenie nepredstavuje formálne jeho právny základ (pozri rozsudok z 20. novembra 2007, Ianniello/Komisia, [18]T-308/04, [19]EU:T:2007:347, bod [20]33 a citovanú judikatúru). 34 Z toho vyplýva, ze námietka nezákonnosti vznesená v prejednávanej veci je prípustná iba v rozsahu, v akom sa týka ustanovení clánku 20 nariadenia c. 1/2003, ktoré slúzia výslovne ako základ napadnutého rozhodnutia, teda odseku 4 tohto clánku (pozri v tomto zmysle rozsudok zo 6. septembra 2013, Deutsche Bahn a i./Komisia, [21]T-289/11, T-290/11 a T-521/11, [22]EU:T:2013:404, body [23]57 a [24]58), ale tiez odseku 1, ktorý upravuje vseobecnú právomoc Komisie vykonávat inspekcie (dalej len "relevantné ustanovenia clánku 20 nariadenia c. 1/2003"). Táto inspekcia bola totiz nariadená rozhodnutím prijatým na základe týchto ustanovení, a nie je teda inspekciou vykonanou iba na základe splnomocnenia bez predchádzajúceho rozhodnutia (upravenou v clánku 20 ods. 3), ani inspekciou vykonávanou, hoci dotknutý podnik sa jej bráni (upravenou v clánku 20 ods. 6 az 8). 35 Pokial by tak v prejednávanej veci mali byt relevantné ustanovenia clánku 20 nariadenia c. 1/2003 vyhlásené za nezákonné, napadnuté rozhodnutie prijaté na základe týchto ustanovení by stratilo akýkolvek právny základ a muselo by byt zrusené, a to bez ohladu na zvolený dôvod nezákonnosti uvedených ustanovení. 36 Z toho vyplýva, ze z argumentácie uplatnenej na podporu druhej, ako aj tretej námietky neprípustnosti nemozno vyvodit, ze prvá výhrada vznesená na podporu námietky nezákonnosti je neprípustná. 37 Touto argumentáciou totiz Komisia podporovaná Radou v podstate kritizuje neexistenciu vztahu medzi uvádzaným dôvodom nezákonnosti, teda neexistenciou úcinného súdneho preskúmania priebehu inspekcií, a napadnutým rozhodnutím, ktorým sa nariaduje vykonanie inspekcie, ked jednak tvrdí, ze pravidlá upravujúce súdne preskúmanie priebehu inspekcií nie sú základom napadnutého rozhodnutia (druhá námietka neprípustnosti) a jednak, ze také pravidlá vyplývajú z výkladu clánku 263 ZFEÚ v judikatúre a nemusia byt uvedené v clánku 20 nariadenia c. 1/2003, na ktorom je zalozené napadnuté rozhodnutie (tretia námietka nezákonnosti). 38 V kazdom prípade, aj keby bola prípustnost námietky nezákonnosti podmienená preukázaním vztahu medzi uvádzaným dôvodom nezákonnosti a napadnutým rozhodnutím, nemozno sa domnievat, ze taká súvislost v prejednávanej veci chýba. 39 Ako to správne zdôraznujú zalobkyne, namietaná nezákonnost sa netýka aktov prijatých po rozhodnutí o inspekcii upravenom clánkom 20 nariadenia c. 1/2003, ktoré patria do výkonu tohto rozhodnutia a priebehu inspekcie. Zalobkyne kritizujú medzery v právnych prostriedkoch umoznujúcich preskúmanie týchto aktov a existujúcich uz od prijatia rozhodnutia o inspekcii, ktoré sú podla zalobkýn pripísatelné relevantným ustanoveniam clánku 20 nariadenia c. 1/2003. 40 V súlade s tým, ako rozhodol Vseobecný súd v rozsudku zo 6. septembra 2013, Deutsche Bahn a i./Komisia ([25]T-289/11, T-290/11 a T-521/11, [26]EU:T:2013:404, body [27]50 a [28]108), v súvislosti s údajnou potrebou získat súdne povolenie pred prijatím rozhodnutia o inspekcii, sa zalobkyne v prejednávanej veci domáhajú toho, aby Vseobecný súd urcil novú formálnu poziadavku, ktorá by podmienovala zákonnost takého rozhodnutia, spocívajúcu v záruke osobitných opravných prostriedkov od jeho prijatia umoznujúcich súdne preskúmanie opatrení prijatých pri uplatnení uvedeného rozhodnutia, a ktorá by mala byt zahrnutá do relevantných ustanovení clánku 20 nariadenia c. 1/2003. 41 V tejto fáze nie je dotknutá odlisná otázka urcenia právnych prostriedkov umoznujúcich zabezpecit úcinné súdne preskúmanie priebehu inspekcií a ich formálne potvrdenie v clánku 20 nariadenia c. 1/2003, ktorá patrí do preskúmania opodstatnenosti námietky nezákonnosti. Preskúmanie prípustnosti námietky nezákonnosti totiz neznamená urcenie, za akých podmienok a akým druhom ustanovenia má byt stanovené súdne preskúmanie priebehu inspekcií. O tejto otázke bude potrebné rozhodnút v rámci posudzovania súladu clánku 20 nariadenia c. 1/2003 s právom na úcinný prostriedok nápravy, a teda v rámci preskúmania opodstatnenosti námietky nezákonnosti. V tejto súvislosti je vhodné poznamenat, ze Komisia na podporu svojej tretej námietky neprípustnosti odkazuje na svoju argumentáciu k opodstatnenosti námietky nezákonnosti, ako aj na rozsudok z 28. apríla 2010, Amann & Söhne a Cousin Filterie/Komisia ([29]T-446/05, [30]EU:T:2010:165, body [31]123 az [32]152), ktorým bola ako neopodstatnená zamietnutá námietka nezákonnosti vznesená v tejto veci. 42 Z toho okrem iného vyplýva, ze okolnost - navyse ciastocne nesprávna - ktorú uvádza Komisia, ze ziadny akt sekundárneho práva neupravuje osobitný opravný prostriedok, je tiez irelevantná. Pre ilustráciu totiz samotné nariadenie c. 1/2003 vo svojom clánku 31 stanovuje neobmedzenú príslusnost súdu Európskej únie na preskúmanie rozhodnutí, v ktorých Komisia stanovila pokutu alebo pravidelné penále, na úcely zrusenia, znízenia alebo zvýsenia uvedenej pokuty alebo penále. Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2017/1001 zo 14. júna 2017 o ochrannej známke Európskej únie ([33]Ú. v. EÚ L 154, 2017, s. 1), rovnako ako ostatné akty, ktorými boli zriadené institúcie alebo iné subjekty Únie, tiez upravuje zaloby, ktoré mozno podat na súd Únie proti rozhodnutiam odvolacích senátov zriadených v rámci Úradu Európskej únie pre dusevné vlastníctvo. Tieto právne prostriedky síce vychádzajú z tých, ktoré sú stanovené v Zmluve, no nie sú a ani nemôzu byt v tomto zmysle autonómnymi opravnými prostriedkami neupravenými Zmluvou. V prejednávanej veci sa vsak zalobkyne nedomáhajú vytvorenia takých autonómnych opravných prostriedkov. Treba sa domnievat, ze napádajú to, ze clánok 20 nariadenia c. 1/2003 neobsahuje ustanovenia, ktoré udelujú opatreniam patriacim do priebehu inspekcie povahu aktov napadnutelných zalobou podla Zmluvy, podobne ako to stanovuje clánok 90a Sluzobného poriadku úradníkov Európskej únie pre vysetrovacie úkony Európskeho úradu pre boj proti podvodom (OLAF), a ktoré ukladajú povinnost uviest toto právo v rozhodnutí o inspekcii podobne, ako musí byt na základe clánku 20 ods. 4 nariadenia c. 1/2003 uvedené právo na preskúmanie súdom Únie rozhodnutia o samotnej inspekcii. 43 Z toho vyplýva, ze námietka nezákonnosti je prípustná, pokial ide o prvú výhradu uplatnenú na jej podporu. To isté platí pre druhú výhradu uplatnenú na podporu námietky nezákonnosti vychádzajúcu z porusenia zásady rovnosti zbraní a práva na obhajobu, prípustnost ktorej sa navyse nespochybnuje (pozri bod 32 vyssie). Podobne ako medzery vytýkané relevantným ustanoveniam clánku 20 nariadenia c. 1/2003, pokial ide o úcinnú súdnu ochranu v rámci prvej výhrady, totiz zalobkyne vo svojej druhej výhrade kritizujú, ze tieto ustanovenia nestanovujú oznámenie nepriamych dôkazov, ktoré odôvodnujú inspekciu v kontrolovanom podniku, ktoré by podla nich ako jediné mohlo zarucit dodrziavanie zásady rovnosti zbraní a práva uvedeného podniku na obhajobu. 44 Z vyssie uvedeného vyplýva, ze námietka nezákonnosti uplatnená zalobkynami sa musí vyhlásit za prípustnú v rozsahu, v akom sa týka dvoch výhrad uplatnených na jej podporu, ale iba v rozsahu, v akom sa týka relevantných ustanovení clánku 20 nariadenia c. 1/2003. 2. O dôvodnosti námietky nezákonnosti a) O prvej výhrade zalozenej na porusení práva na úcinný prostriedok nápravy 45 Zalobkyne tvrdia, ze clánok 20 nariadenia c. 1/2003 porusuje právo na úcinný prostriedok nápravy. S odkazom na judikatúru Európskeho súdu pre ludské práva (dalej len "ESLP") a súdov Únie uvádzajú, ze kedze súdne preskúmanie priebehu inspekcií sa môze vykonat iba v rámci zaloby o neplatnost smerujúcej proti konecnému rozhodnutiu o sankcii prijatému Komisiou na základe clánku 101 ZFEÚ, moznost spochybnit tento priebeh nie je urcitá a nie je dostupná v primeranej lehote. Zalobkyne z toho vyvodzujú, ze rezim opravných prostriedkov proti podmienkam priebehu inspekcií nariadených na základe clánku 20 nariadenia c. 1/2003 neposkytuje podnikom, na ktoré sa vztahujú, "primeranú nápravu". Nemali totiz moznost vcas vyhladat ochranu nestranného a nezávislého súdu a boli nútené vyhoviet súhrnu ziadostí inspektorov. 46 Treba pripomenút, ze podla clánku 47 Charty, nazvaného "Právo na úcinný prostriedok nápravy a na spravodlivý proces": "Kazdý, koho práva a slobody zarucené právom Únie sú porusené, má za podmienok ustanovených v tomto clánku právo na úcinný prostriedok nápravy pred súdom. Kazdý má právo na to, aby jeho zálezitost bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom zriadeným zákonom. ..." 47 Z vysvetliviek k Charte základných práv ([34]Ú. v. EÚ C 303, 2007, s. 17), na ktoré majú súdy Únie podla clánku 52 ods. 7 Charty nálezite prihliadat (pozri rozsudok z 26. februára 2013, Ĺkerberg Fransson, [35]C-617/10, [36]EU:C:2013:105, bod [37]20 a citovanú judikatúru), vyplýva, ze clánok 47 Charty zodpovedá clánku 6 ods. 1 a clánku 13 EDLP. 48 Ako to správne zdôraznuje Rada, táto spojitost medzi ustanoveniami Charty a EDLP neznamená, ze preskúmanie zákonnosti, ktoré treba vykonat v prejednávanej veci, sa musí vykonat vzhladom na ustanovenia EDLP. Z judikatúry, najmä z rozsudku zo 14. septembra 2017, K. ([38]C-18/16, [39]EU:C:2017:680, bod [40]32 a citovaná judikatúra), ktorý cituje Rada, skutocne vyplýva, ze aj ked sú základné práva, ktoré priznáva EDLP - ako potvrdzuje clánok 6 ods. 3 ZEÚ - súcastou práva Únie ako vseobecné zásady, a aj ked clánok 52 ods. 3 Charty stanovuje, ze v nej uvedené práva zodpovedajú právam zaruceným v EDLP, majú rovnaký zmysel a rovnaký rozsah ako zmysel a rozsah práv ustanovených v uvedenom dohovore, tento dohovor nepredstavuje právny nástroj formálne zaclenený do právneho poriadku Únie, pokial k nemu Európska únia nepristúpi, takze preskúmanie zákonnosti sa musí vykonat výlucne vzhladom na základné práva zarucené Chartou. 49 Z clánku 52 Charty, ako aj z vysvetliviek k tomuto clánku vsak vyplýva, ze ustanovenia EDLP a judikatúra ESLP týkajúca sa týchto ustanovení sa musia zohladnit pri výklade a uplatnení ustanovení Charty v danej veci (pozri v tomto zmysle rozsudky z 22. decembra 2010, DEB, [41]C-279/09, [42]EU:C:2010:811, body [43]35 a [44]37 a citovanú judikatúru, a z 26. februára 2013, Melloni, [45]C-399/11, [46]EU:C:2013:107, bod [47]50). Clánok 52 ods. 3 Charty totiz uvádza, ze v rozsahu, v akom táto Charta obsahuje práva, ktoré zodpovedajú právam zaruceným v EDLP, ich zmysel a rozsah je rovnaký ako zmysel a rozsah, ktorý im dáva EDLP a vysvetlivky k tomuto clánku spresnujú, ze zmysel a rozsah práv zarucených EDLP sú urcené nielen znením EDLP a jeho protokolov, ale tiez judikatúrou ESLP. 50 Z judikatúry ESLP k dodrziavaniu EDLP, predovsetkým jeho clánkov v súvislosti s domovými prehliadkami a najmä z rozsudkov ESLP, 21. februára 2008, Ravon a i. v. Francúzsko (CE:ECHR:2008:0221JUD001849703, dalej len "rozsudok Ravon"); 21. decembra 2010, Société Canal Plus a i. v. Francúzsko (CE:ECHR:2010:1221JUD002940808, dalej len "rozsudok Canal Plus"); 21. decembra 2010, Compagnie des gaz de pétrole Primagaz v. Francúzsko (CE:ECHR:2010:1221JUD002961308, dalej len "rozsudok Primagaz"), a 2. októbra 2014, Delta Pekárny a. s. v. Ceská republika (CE:ECHR:2014:1002JUD000009711, dalej len "rozsudok Delta Pekárny"), ktoré úcastníci konania uviedli a analyzovali, vyplývajú tieto zásady: - musí existovat úcinné súdne preskúmanie správnosti rozhodnutia alebo dotknutých opatrení, tak po skutkovej ako aj po právnej stránke (rozsudky Ravon, bod 28, a Delta Pekárny, bod 87) (dalej len "podmienka úcinnosti"); - dostupný prostriedok alebo prostriedky nápravy musia v prípade zistenia nezrovnalosti umoznit bud predchádzat ich vykonaniu, alebo pokial uz boli vykonané, poskytnút dotknutým osobám primeranú nápravu (rozsudky Ravon, bod 28, a Delta Pekárny, bod 87) (dalej len "podmienka efektívnosti"), - dostupnost predmetného prostriedku nápravy musí byt istá (rozsudky Canal Plus, bod 40, a Primagaz, bod 28) (dalej len "podmienka istoty"), - súdne preskúmanie sa musí vykonat v primeranej lehote (rozsudky Canal Plus, bod 40, a Primagaz, bod 28) (dalej len "podmienka primeranej lehoty"). 51 Z toho tiez vyplýva, ze priebeh inspekcie musí byt mozné podrobit takému úcinnému súdnemu preskúmaniu a ze preskúmanie musí byt úcinné za konkrétnych okolností dotknutej veci (rozsudok Delta Pekárny, bod 87), co znamená zohladnenie vsetkých dostupných právnych prostriedkov a celkovú analýzu týchto právnych prostriedkov (pozri v tomto zmysle rozsudky Ravon, body 29 az 34; Canal Plus, body 40 az 44, a Delta Pekárny, body 89 az 93). Preskúmanie opodstatnenosti námietky nezákonnosti teda nemôze byt obmedzené na analýzu nedostatkov clánku 20 nariadenia c. 1/2003 uvedených zalobkynami, ale musí byt zalozené na zohladnení vsetkých prostriedkov nápravy, ktoré má k dispozícii podnik, ktorý je predmetom inspekcie. 52 Na úvod treba uviest, ze na rozdiel od toho, co tvrdí Komisia a Rada, judikatúru ESLP pripomenutú v bodoch 50 a 51 vyssie nemozno povazovat v prejednávanej veci za irelevantnú. 53 Je pravda, ze Komisia v prejednávanom prípade nevyuzila "políciu" alebo "vynucovacie právomoci" vnútrostátnych orgánov na základe clánku 20 ods. 6 az 8 nariadenia c. 1/2003. To dokazuje najmä skutocnost, ze uznesenia francúzskych súdov, o ktoré Komisia poziadala ako o predbezné opatrenia, ktorými boli tieto prehliadky a zaistenia vecí povolené, neboli zalobkyniam oznámené (pozri body 5 a 34 vyssie). Ako to vsak správne uvádzajú zalobkyne, boli nútené sa podriadit rozhodnutiu o inspekcii, ktoré je pre jeho adresátov záväzné, môze viest k ulozeniu pokuty v prípade nerespektovania [clánok 23 ods. 1 písm. c) az e) nariadenia c. 1/2003], a ktoré so sebou nesie najmä prístup do vsetkých ich priestorov, ako aj kontrolu a vyhotovenie kópií ich obchodných kníh [clánok 20 ods. 2 písm. a) az d) nariadenia c. 1/2003], co postacuje na urcenie vniknutia do sídla kontrolovaného podniku, ktoré odôvodnuje, aby podnikom, v ktorých prebiehajú prehliadky priestorov, boli garantované práva uznané judikatúrou ESLP, ktoré sa uvádzajú v bodoch 50 a 51 vyssie (pozri v tomto zmysle rozsudok zo 6. septembra 2013, Deutsche Bahn a i./Komisia, [48]T-289/11, T-290/11 a T-521/11, [49]EU:T:2013:404, bod [50]65; rozsudok ESLP, 14. marca 2013, Bernh Larsen Holding AS a i. v. Nórsko, CE:ECHR:2013:0314JUD002411708, bod 106). Nie je teda rozhodujúce, ze inspekcia bola v prejednávanej veci vedená bez predchádzajúceho zásahu súdu povolujúceho vyuzitie polície a mozno sa dokonca domnievat, ze táto absencia predchádzajúceho súdneho zásahu a fortiori ospravedlnuje nutné dodrziavanie záruk stanovených judikatúrou ESLP vo fáze následného súdneho preskúmania rozhodnutia nariadujúceho inspekciu (pozri v tomto zmysle rozsudok zo 6. septembra 2013, Deutsche Bahn a i./Komisia, [51]T-289/11, T-290/11 a T-521/11, [52]EU:T:2013:404, bod [53]66 a citovanú judikatúru ESLP). Navyse treba zdôraznit, ze ked súd Únie rozhodoval o dodrziavaní základných práv kontrolovaných podnikov, vzdy vychádzal z judikatúry ESLP (rozsudky z 18. júna 2015, Deutsche Bahn a i./Komisia, [54]C-583/13 P, [55]EU:C:2015:404, body [56]41 az [57]48; zo 6. septembra 2013, Deutsche Bahn a i./Komisia, [58]T-289/11, T-290/11 a T-521/11, [59]EU:T:2013:404, body [60]109 az [61]114, a z 10. apríla 2018, Alcogroup a Alcodis/Komisia, [62]T-274/15, neuverejnený, [63]EU:T:2018:179, bod [64]91). 54 Treba teda overit dodrziavanie práva na úcinný prostriedok nápravy prostredníctvom systému právnych prostriedkov umoznujúcich spochybnenie priebehu inspekcie v oblasti práva hospodárskej sútaze vo svetle vyssie uvedenej judikatúry ESLP. 55 Ako vyplýva z judikatúry ESLP a ako bolo uvedené v bode 51 vyssie, toto overenie musí byt zalozené na celkovej analýze právnych prostriedkov, ktoré môzu viest k preskúmaniu opatrení prijatých v rámci inspekcie. Je teda irelevantné, ze kazdý z týchto právnych prostriedkov, posudzovaný samostatne, nesplna styri podmienky vyzadované na to, aby bola pripustená existencia práva na úcinný prostriedok nápravy. 56 Úcastníci konania uviedli sest prostriedkov nápravy. Sú to: - zaloby proti rozhodnutiu o inspekcii, - zaloby proti kazdému aktu splnajúcemu poziadavky stanovené judikatúrou na akt napadnutelný zalobou, ktorý prijala Komisia v nadväznosti na rozhodnutie o inspekcii a v rámci priebehu inspekcie, ako je rozhodnutie zamietajúce ziadost o ochranu dokumentov z dôvodu dôvernosti komunikácie medzi advokátmi a klientmi (pozri rozsudok zo 17. septembra 2007, Akzo Nobel Chemicals a Akcros Chemicals/Komisia, [65]T-125/03 a T-253/03, [66]EU:T:2007:287, body [67]46, [68]48 a [69]49 a citovanú judikatúru), - zaloby proti konecnému rozhodnutiu, ktorým sa ukoncuje konanie zacaté na základe clánku 101 ZFEÚ, - návrhu na nariadenie predbezného opatrenia, - zaloby o mimozmluvnú zodpovednost, - ziadosti, ktoré mozno predlozit vysetrovatelovi. 57 Treba uviest, ze kazdý z týchto prostriedkov nápravy umoznuje - ako zdôraznujú zalobkyne - predlozit súdu staznost týkajúcu sa inspekcie, s výnimkou ziadostí predlozených vysetrovatelovi, ktorého nemozno kvalifikovat ako "súd" v zmysle EDLP, najmä z dôvodu, ze má iba právomoc formulovat odporúcania [clánok 4 ods. 2 písm. a) rozhodnutia 2011/695/EU predsedu Európskej komisie z 13. októbra 2011 o funkcii a pôsobnosti vysetrovatela v niektorých konaniach vo veci hospodárskej sútaze ([70]Ú. v. EÚ L 275, 2011, s. 29)]. 58 Z judikatúry totiz po prvé vyplýva, a zalobkyne to ani nespochybnujú, ze podmienky, za ktorých sa vykonala inspekcia, môzu byt kritizované v rámci zaloby na neplatnost podanej proti konecnému rozhodnutiu, ktorým sa ukoncuje konanie zacaté na základe clánku 101 ZFEÚ (rozsudok zo 14. novembra 2012, Nexans France a Nexans/Komisia, [71]T-135/09, [72]EU:T:2012:596, bod [73]132; pozri tiez rozsudok z 10. apríla 2018, Alcogroup a Alcodis/Komisia, [74]T-274/15, neuverejnený, [75]EU:T:2018:179, bod [76]91 a citovanú judikatúru). Toto preskúmanie zákonnosti konecných rozhodnutí nepodlieha ziadnemu obmedzeniu, co sa týka uplatnitelných dôvodov a predmetu inspekcie, s výnimkou neprípustnosti dôvodov, ktoré mali byt podané proti rozhodnutí o inspekcii (pozri v tomto zmysle rozsudok z 20. apríla 1999, Limburgse Vinyl Maatschappij a i./Komisia, [77]T-305/94 az T-307/94, T-313/94 az T-316/94, T-318/94,T-325/94, T-328/94, T-329/94 a T-335/94, [78]EU:T:1999:80, body [79]408 az [80]415). Umoznuje najmä overit, ci Komisia dodrzala vsetky obmedzenia, ktoré sú jej ulozené pocas priebehu inspekcie (pozri v tomto zmysle rozsudok zo 6. septembra 2013, Deutsche Bahn a i./Komisia,[81]T-289/11, T-290/11 a T-521/11, [82]EU:T:2013:404, body [83]79 az [84]82) a bolo povazované za záruku existencie úcinného súdneho preskúmania opatrení inspekcie, ako to vyzaduje ESLP (rozsudok z 10. apríla 2018, Alcogroup a Alcodis/Komisia, [85]T-274/15, neuverejnený, [86]EU:T:2018:179, bod [87]91). 59 Po druhé z judikatúry rovnako vyplýva a prejednávaná zaloba to potvrdzuje, ze rozhodnutie o inspekcii môze byt predmetom zaloby o neplatnost (rozsudok zo 6. septembra 2013, Deutsche Bahn a i./Komisia, [88]T-289/11, T-290/11 a T-521/11, [89]EU:T:2013:404, body [90]97 a [91]111). Toto preskúmanie je navyse upravené v clánku 20 samotného nariadenia c. 1/2003 (odseky 4 a 8), ktorý vyzaduje jeho uvedenie v rozhodnutí o inspekcii. Na jednej strane môze preskúmanie zákonnosti rozhodnutia o inspekcii týkajúce sa najmä toho, ze Komisia mala k dispozícii dostatocne závazné nepriame dôkazy odôvodnujúce podozrenie, ze doslo k poruseniu pravidiel hospodárskej sútaze v prípade konstatovania nezákonnosti viest k tomu, ze vsetky opatrenia prijaté na základe tohto rozhodnutia sa budú povazovat za protiprávne, najmä ako nepotrebné (pozri v tomto zmysle rozsudok z 20. júna 2018, Ceské dráhy/Komisia, [92]T-621/16, neuverejnený, [93]EU:T:2018:367, bod [94]40 a citovanú judikatúru). Na druhej strane, pokial je rozhodnutie o inspekcii prijaté v nadväznosti na iné kontroly a pokial sú informácie získané v rámci predchádzajúcich inspekcií podkladom pre toto rozhodnutie o inspekcii, môze sa preskúmanie zákonnosti uvedeného rozhodnutia týkat najmä súladu opatrení prijatých na základe skorsích rozhodnutí o inspekcii s rozsahom inspekcie urceným v týchto rozhodnutiach (pozri v tomto zmysle rozsudok zo 6. septembra 2013, Deutsche Bahn a i./Komisia, [95]T-289/11, T-290/11 a T-521/11, [96]EU:T:2013:404, body [97]138 az [98]160) a viest k jeho zruseniu v prípade zisteného nesúladu (rozsudok z 18. júna 2015, Deutsche Bahn a i./Komisia, [99]C-583/13 P, [100]EU:C:2015:404, body [101]56 az [102]67 a [103]71; pozri v tomto zmysle tiez rozsudok z 10. apríla 2018, Alcogroup a Alcodis/Komisia, [104]T-274/15, neuverejnený, [105]EU:T:2018:179, bod [106]63). 60 Po tretie, aj ked to úcastníci konania nespomenuli, treba tiez uviest, ze rovnako ako kazdé rozhodnutie o ulození sankcie podla nariadenia c. 1/2003 môze byt rozhodnutie Komisie, ktorým sa ukladá sankcia za marenie inspekcie na základe clánku 23 ods. 1 písm. c) az e) nariadenia c. 1/2003, predmetom zaloby o neplatnost. Na podporu tejto zaloby mozno najmä namietat nezákonnost sankcie z dôvodu, ze opatrenie prijaté v priebehu kontroly, ktorému sa sankcionovaný podnik nepodriadil, ako je ziadost o predlozenie dôverného dokumentu alebo ziadost o vysvetlenie adresovaná clenom jeho personálu, bolo samo osebe nezákonné (pozri v tomto zmysle rozsudok zo 14. novembra 2012, Nexans France a Nexans/Komisia, [107]T-135/09, [108]EU:T:2012:596, bod [109]126). 61 Po stvrté z rozsudku zo 17. septembra 2007, Akzo Nobel Chemicals a Akcros Chemicals/Komisia ([110]T-125/03 a T-253/03, [111]EU:T:2007:287, body [112]46, [113]48 a [114]49 a citovaná judikatúra), jasne vyplýva, ze rozhodnutie, ktorým sa výslovne alebo implicitne zamieta ziadost o ochranu dokumentov z dôvodu dôvernosti komunikácie medzi advokátmi a klientmi predlozená v priebehu inspekcie, predstavuje napadnutelný akt. Tento prostriedok nápravy bol umoznený práve preto, ze súd Únie sa domnieval, ze moznost podniku podat zalobu proti prípadnému rozhodnutiu, ktorým sa konstatuje porusenie pravidiel hospodárskej sútaze, nestací na to, aby sa mu poskytla primeraná ochrana jeho práv, pretoze na jednej strane správne konanie nemusí viest k rozhodnutiu, ktorým sa konstatuje porusenie, a na druhej strane zaloba, ktorú mozno podat proti tomuto rozhodnutiu, neposkytuje za kazdých okolností podniku prostriedok na to, aby zabránil nezvratným úcinkom, ktoré vyvoláva protiprávne oboznámenie sa s dokumentmi chránenými dôvernostou (pozri rozsudok zo 17. septembra 2007, Akzo Nobel Chemicals a Akcros Chemicals/Komisia, [115]T-125/03 a T-253/03, [116]EU:T:2007:287, bod [117]47 a citovanú judikatúru). 62 Rovnako tak na rozdiel od toho, co tvrdia zalobkyne, a hoci súd Únie doteraz takú zalobu nevyhlásil za prípustnú, mozno sa domnievat, ze Vseobecný súd pripustil moznost, aby kontrolovaný podnik podal za rovnakých podmienok zalobu proti rozhodnutiu o zamietnutí ziadosti o ochranu jeho zamestnancov z dôvodu ich súkromného zivota. Vseobecný súd totiz po tom, co pripomenul rozsudok zo 17. septembra 2007, Akzo Nobel Chemicals a Akcros Chemicals/Komisia ([118]T-125/03 a T-253/03, [119]EU:T:2007:287), a judikatúru, ktorá sa v nom cituje, konstatoval, ze také rozhodnutie nebolo v prejednávanej veci prijaté a zároven spomenul moznost "rozhodnutie, ktoré... takúto ochranu [z dôvodu ochrany súkromia] odopiera". Na tento úcel vychádzala z okolnosti, ze zalobkyne v dobe prijatia rozhodnutia o vyhotovení kópie údajov netvrdili, ze dokumenty, ktoré im patria, pozívajú ochranu podobnú ochrane priznanej dôvernosti komunikácie medzi advokátmi a klientmi, ani neidentifikovali konkrétne dokumenty alebo casti dotknutých dokumentov (rozsudok zo 14. novembra 2012, Nexans France a Nexans/Komisia, [120]T-135/09, [121]EU:T:2012:596, body [122]129 a [123]130). Mozno navyse uviest, ze zalobkyne nespochybnujú existenciu dotknutého prostriedku nápravy ako takú, ale skôr jeho restriktívnu a obmedzujúcu povahu pre dotknuté podniky, kedze tieto podniky musia reagovat okamzite pocas toho, ako prebieha inspekcia a predtým, nez Komisia vyhotoví akúkolvek kópiu (pozri bod 72 nizsie). 63 Treba sa totiz domnievat, ze ani ustanovenia Zmlúv, ani znenie clánku 20 nariadenia c. 1/2003 nevylucujú moznost podniku podat zalobu o neplatnost proti takým aktom uskutocneným v rámci priebehu inspekcie pod podmienkou, ze splnajú poziadavky vyplývajúce z clánku 263 stvrtého odseku ZFEÚ. 64 Po piate, hoci vsetky vyssie uvedené prostriedky nápravy podla clánku 278 ZFEÚ v zásade nemajú odkladný úcinok, na základe toho istého ustanovenia je mozné dosiahnut odklad vykonania aktov napadnutých týmito zalobami. Taký návrh na odklad môze najmä viest k pozastaveniu inspekcií, pricom treba uviest, ze vzhladom na to, ze rozhodnutie o inspekcii je v zásade oznámené a dorucené kontrolovanému podniku v den, ked je inspekcia zacatá, umoznuje iba pouzitie postupu stanoveného v clánku 157 ods. 2 rokovacieho poriadku dosiahnut taký výsledok, pokial sú splnené podmienky pre nariadenie docasného odkladu (pozri v tomto zmysle rozsudok zo 6. septembra 2013, Deutsche Bahn a i./Komisia, [124]T-289/11, T-290/11 a T-521/11, [125]EU:T:2013:404, bod [126]98). Predseda Vseobecného súdu totiz môze na základe tohto ustanovenia vyhoviet návrhu na odklad predtým, nez vypocuje Komisiu, a nariadi tak odklad iba niekolko dní po podaní návrhu a pred ukoncením inspekcie. 65 Treba dodat, ze návrh na predbezné opatrenie mozno tiez podat súbezne so zalobou proti rozhodnutiu, ktorým sa zamieta ziadost o ochranu z dôvodu dôvernosti komunikácie medzi advokátmi a ich klientmi. Potvrdzujú to uznesenia z 27. septembra 2004, Komisia/Akzo a Akcros [[127]C-7/04 P (R), [128]EU:C:2004:566], a z 30. októbra 2003, Akzo Nobel Chemicals a Akcros Chemicals/Komisia ([129]T-125/03 R a T-253/03 R, [130]EU:T:2003:287). Je totiz mozné sa domnievat, ze v tomto uznesení predsedu Súdneho dvora tento, hoci zrusil uznesenie predsedu Vseobecného súdu, ktorým sa nariadil pozadovaný odklad, nevylúcil, ze pri neexistencii záväzku Komisie nepovolit tretím osobám prístup k dotknutým dokumentom, mozno nariadit odklad vykonania rozhodnutia, ktorým sa zamieta ziadost o ochranu dôvernosti komunikácie medzi dotknutými spolocnostami a ich advokátmi, ako aj úschova dotknutých dôverných údajov v kancelárii súdu, az kým bude rozhodnuté o samotnej zalobe [pozri v tomto zmysle uznesenie z 27. septembra 2004, Komisia/Akzo a Akcros, [131]C-7/04 P(R), [132]EU:C:2004:566, bod [133]42 a body 1 a 2 výroku; pozri tiez v tomto zmysle uznesenie zo 17. septembra 2015, Alcogroup a Alcodis/Komisia, [134]C-386/15 P(R), [135]EU:C:2015:623, bod [136]24]. Na rozdiel od toho, co tvrdí zalobkyna, sa teda nemozno domnievat, ze predbezné opatrenie neponúka nezávisle na rozhodnutí, ktorým bolo nariadené, ziadnu moznú nápravu prípadných pochybení, ktorých sa Komisia dopustila v priebehu inspekcie. 66 Po sieste kontrolovaný podnik môze aj v prípade, ze pocas inspekcií nebol prijatý akt napadnutelný zalobou, pokial sa domnieva, ze Komisia sa dopustila pri inspekcii nezákonností a ze tieto nezákonnosti mu spôsobili ujmu, ktorá môze zalozit zodpovednost Únie, podat proti Komisii zalobu o mimozmluvnú zodpovednost. Táto moznost existuje uz pred prijatím rozhodnutia, ktorým sa ukoncuje konanie o porusení, a to aj v prípade, ze inspekcia nepovedie ku konecnému rozhodnutiu, ktoré môze byt predmetom zaloby o neplatnost. Takáto zaloba o urcenie zodpovednosti nie je súcastou systému preskúmania platnosti aktov Únie so záväznými právnymi úcinkami, ktoré sú spôsobilé dotknút sa záujmov zalobcu, ale je pouzitelná v prípade, ak úcastníkovi konania vznikne ujma v dôsledku nezákonného konania institúcie, a to aj ked toto konanie nevyústilo v napadnutelný akt (pozri v tomto zmysle rozsudky zo 14. novembra 2012, Nexans France a Nexans/Komisia, [137]T-135/09,[138]EU:T:2012:596, bod [139]133; zo 6. septembra 2013, Deutsche Bahn a i./Komisia, [140]T-289/11, T-290/11 a T-521/11, [141]EU:T:2013:404, bod [142]99, a z 10. apríla 2018, Alcogroup a Alcodis/Komisia, [143]T-274/15, neuverejnený, [144]EU:T:2018:179, bod [145]92). 67 Okrem toho sa mozno domnievat, ze systém preskúmania priebehu inspekcií vytvorený súborom právnych prostriedkov opísaných vyssie splna styri podmienky pripomenuté v bode 50 vyssie. 68 Pokial ide po prvé o podmienku úcinnosti, je potrebné uviest, ze zalobkyne nespochybnujú, ze vyssie uvedené právne prostriedky vedú k preskúmaniu v plnom rozsahu, teda preskúmaniu zameranému na riesenie právnych ako aj skutkových otázok (pozri, pokial ide konkrétne o rozhodnutie o inspekcii, rozsudok z 18. júna 2015, Deutsche Bahn a i./Komisia, [146]C-583/13 P, [147]EU:C:2015:404, body [148]33 a [149]34, a pokial ide vseobecne o rozhodnutie Komisie v konaní podla clánkov 101 a 102 ZFEÚ, rozsudok z 8. decembra 2011, Chalkor/Komisia, [150]C-386/10 P, [151]EU:C:2011:815, bod [152]62). 69 Okrem toho treba zdôraznit, ze hoci kazdý z týchto právnych prostriedkov, pokial je uplatnený individuálne, neumoznuje vykonat preskúmanie dôvodnosti vsetkých opatrení prijatých pocas inspekcie, ich uplatnenie v kombinácii, ktoré nevyvoláva problém v súvislosti s prípustnostou, také preskúmanie umoznuje, ako to vyplýva z výpoctu rôznych opatrení prijatých v priebehu inspekcií a rôznych práv kontrolovaných podnikov v bodoch 57 az 66 vyssie, ktoré sa môzu preskúmat pri posúdení rôznych dotknutých zalôb. Zalobkyne najmä nemôzu platne tvrdit, ze ziadny právny prostriedok sa nevztahuje na prípad, ked inspektori vyhotovili kópiu dokumentov nespadajúcich do rozsahu inspekcie. V prípade uvádzanom zalobkynami, ked by dotknutá inspekcia neviedla k rozhodnutiu, ktorým sa konstatuje porusenie a sankcia, ale k zacatiu nového vysetrovania a prijatia nového rozhodnutia o inspekcii, by totiz kontrolované podniky mohli podat zalobu o neplatnost proti uvedenému rozhodnutiu so spochybnením zákonnosti nepriamych dôkazov, na ktorých by bolo zalozené, ako získaných protiprávne pri predchádzajúcej inspekcii (pozri bod 59 vyssie). 70 Z toho vyplýva, ze tvrdenia zalobkýn zalozené na rozsudkoch ESLP, ktorými sa konstatovalo porusenie práva na úcinný prostriedok nápravy z dôvodu, ze chýbal jeden z vyssie uvedených opravných prostriedkov, sú irelevantné. Konkrétne nemozno na prejednávanú vec pouzit konstatovanie ESLP v rozsudku Delta Pekárny (body 82 az 94), kedze dotknutá ceská právna úprava neupravovala osobitný opravný prostriedok umoznujúci napadnút rozhodnutie o inspekcii. Kontrolované podniky totiz mali moznost vzniest otázky týkajúce sa zákonnosti inspekcie iba v konaní o zalobe, ktorej predmetom boli meritórne závery orgánu na ochranu hospodárskej sútaze, a v tomto rámci sa otázky ako nevyhnutnost, trvanie a rozsah inspekcie, ako aj jej primeranost nemohli skúmat (pozri v tomto zmysle návrhy, ktoré predniesol generálny advokát Wahl vo veci Deutsche Bahn a i./Komisia, [153]C-583/13 P, [154]EU:C:2015:92, bod [155]37), zatial co sa mohli preskúmat v rámci zaloby smerujúcej proti rozhodnutiu o inspekcii. 71 Rovnako tak na rozdiel od okolností, ktoré viedli k vydaniu rozsudku ESLP z 2. apríla 2015, Vinci Construction a GTM Génie Civil et Services v. Francúzsko (CE:ECHR:2015:0402JUD006362910), z judikatúry súdu Únie vyplýva moznost pozadovat úcinné preskúmanie dodrziavania dôvernosti komunikácie medzi advokátmi a klientmi pocas inspekcií (pozri bod 61 vyssie). V tomto rámci sa najmä skúma, ci sa na dotknuté dokumenty táto dôvernost vztahuje (pozri v tomto zmysle rozsudok zo 17. septembra 2007, Akzo Nobel Chemicals a Akcros Chemicals/Komisia, [156]T-125/03 a T-253/03, [157]EU:T:2007:287, body [158]117 az [159]135, [160]138 az [161]140 a [162]165 az [163]179). 72 Treba sa dalej domnievat, ze poziadavka, aby podnik, na ktorý sa vztahuje rozhodnutie o inspekcii, vykonal urcité kroky na ochranu svojich práv a prístupu k opravným prostriedkom umoznujúcim zabezpecit ich dodrziavanie, najmä postup spocívajúci v podaní ziadostí o ochranu Komisii, neporusuje zásadu práva na úcinný prostriedok nápravy (pozri body 61 a 62 vyssie). Je to tak o to viac, ze Komisia má povinnost poskytnút podniku krátku lehotu na konzultáciu s jeho advokátmi pred zacatím vyhotovovania kópií, s cielom prípadne podat takéto ziadosti (pozri v tomto zmysle rozsudok zo 6. septembra 2013, Deutsche Bahn a i./Komisia, [164]T-289/11, T-290/11 a T-521/11, [165]EU:T:2013:404, bod [166]89). 73 Pokial ide po druhé o podmienku efektívnosti, mozno konstatovat, ze vyssie uvedené právne prostriedky umoznujú ako preventívne preskúmanie prostredníctvom návrhu na nariadenie predbezného opatrenia brániaceho ukonceniu inspekcií (pozri bod 64 vyssie), tak aj kuratívne preskúmanie nasledujúce po ukoncení inspekcií vdaka iným právnym prostriedkom. V tejto súvislosti treba zdôraznit, ze judikatúra ESLP nevyzaduje súcasnú existenciu predbeznej a následnej kontroly, kedze ich chápe ako alternatívne (pozri bod 50 vyssie). Aj keby teda, ako to uvádzajú zalobkyne v prejednávanej veci, návrh na nariadenie predbezného opatrenia nemal pozadovanú efektívnost, nic to nemení na tom, ze zaloby, ktoré môzu byt podané následne, poskytujú subjektu podliehajúcemu súdnej právomoci v kazdom prípade primeranú nápravu. 74 V prípade zrusenia rozhodnutia o inspekcii tak Komisia nemôze na úcely konania o porusení pravidiel hospodárskej sútaze pouzit vsetky dokumenty alebo dôkazné materiály, ktoré zhromazdila v rámci tejto inspekcie (rozsudky z 22. októbra 2002, Roquette Frčres, [167]C-94/00, [168]EU:C:2002:603, bod [169]49, a z 12. decembra 2012, Almamet/Komisia, [170]T-410/09, neuverejnený, [171]EU:T:2012:676, bod [172]31). Také zrusenie vedie nevyhnutne k zruseniu nového rozhodnutia o inspekcii, ktoré by bolo prijaté výlucne na základe dokumentov zaistených pri prvej nezákonnej inspekcii (pozri v tomto zmysle rozsudok z 20. júna 2018, Ceské dráhy/Komisia, [173]T-621/16, neuverejnený, [174]EU:T:2018:367, body [175]39 a [176]40). 75 Rovnako tak v rámci zaloby proti konecnému rozhodnutiu Komisie konstatovanie nezrovnalosti v priebehu inspekcie vedie k tomu, ze Komisia nemôze pouzit takto zhromazdené dôkazy na úcely konania o porusení (pozri rozsudok z 18. júna 2015, Deutsche Bahn a i./Komisia, [177]C-583/13 P, [178]EU:C:2015:404, bod [179]45 a citovanú judikatúru), co môze viest k zruseniu rozhodnutia, ktorým sa konstatuje a ukladá sankcia za porusenie, ak sú predmetné dôkazy rozhodujúce na úcely tohto konstatovania a sankcie. 76 Okrem toho aj v prípade, ze by rozhodnutie, ktorým sa konstatuje a ukladá sankcia za porusenie nebolo prijaté, treba pripomenút, ze nadalej zostáva otvorená jednak cesta prostredníctvom návrhu na zrusenie urcitých opatrení prijatých pocas inspekcie (pozri body 61 a 62 vyssie), a jednak cesta prostredníctvom zaloby o náhradu skody (pozri bod 66 vyssie). Tieto dva právne prostriedky pritom umoznujú domôct sa zániku zrusených opatrení inspekcie v právnom poriadku a náhrady skody utrpenej v dôsledku uvedených opatrení este pred a nezávisle na prípadnom ukoncení následného konania o porusení. V tejto súvislosti treba spresnit, ze kedze posúdenie opravných prostriedkov a primeranosti nápravy, ktorú umoznujú, musí byt vykonané celkovo (pozri bod 51 vyssie), a iné právne prostriedky bránia Komisii pouzit neoprávnene skopírované dokumenty, je irelevantné, ze tomuto pouzitiu moznost prostredníctvom náhrady skody nebráni. Na rozdiel od toho, co tvrdia zalobkyne, z rozsudku Ravon nemozno najmä vyvodzovat, ze by ESLP na konstatovanie efektívnosti súdneho preskúmania inspekcie pozadoval, aby dotknuté opravné prostriedky viedli k rozhodnutiu o zákaze pouzitia získaných písomností a svedeckých výpovedí. ESLP sa totiz v tomto rozsudku obmedzil na pouzitie metódy celkového posúdenia dostupných opravných prostriedkov, ked rozhodol, ze zaloba o náhradu skody nestací na kompenzáciu nedostatkov ostatných opravných prostriedkov, najmä zalôb o neplatnost stanovených dotknutými francúzskymi právnymi predpismi (rozsudok Ravon, bod 33), ktoré nepredstavujú efektívnost zalôb o neplatnost, ktoré mozno podat na súd Únie. 77 Pokial ide po tretie o podmienku istoty, zalobkyne ju v zásade spochybnujú z dôvodu, ze nie je isté, ci budú prijaté akty, ktoré mozno napadnút rôznymi vyssie uvedenými právnymi prostriedkami. Komisia najmä nevyhnutne neprijíma rozhodnutie, ktorým sa konstatuje porusenie a ukladá sankcia tomu, kto sa ho dopustil, v nadväznosti na kontrolu. Podmienka istoty sa vsak musí vykladat nie tak, ze vyzaduje dostupnost vsetkých teoreticky mozných právnych prostriedkov vo vsetkých prípadoch a bez ohladu na opatrenia prijaté v nadväznosti na inspekciu, ale tak, ze vyzaduje dostupnost tých právnych prostriedkov, ktoré slúzia na napadnutie opatrení s negatívnymi úcinkami vo vztahu ku kontrolovanému podniku v case, ked uvedené úcinky nastanú. Preto v prípade, ze také negatívne úcinky nespocívajú v rozhodnutí, ktorým sa konstatuje alebo ukladá sankcia za porusenie, nemoznost podat opravný prostriedok proti tomuto rozhodnutiu nemozno povazovat za porusenie poziadavky na istý opravný prostriedok proti opatreniam prijatým pocas inspekcie. 78 Z rozsudku Canal Plus nemozno vyvodit odlisný výklad (pozri bod 50 vyssie). Na rozdiel od toho, co tvrdia zalobkyne, totiz ESLP v tomto rozsudku nerozhodol, ze dostupnost opravného prostriedku proti rozhodnutiu povolujúcemu kontrolu sa stala neistou z dôvodu neistoty obklopujúcej prijatie meritórneho rozhodnutia orgánom pre hospodársku sútaz. ESLP sa najmä za zvlástnych okolností prechodného rezimu zavedeného francúzskym zákonodarcom obmedzil na konstatovanie, ze zaloba, ktorú tento rezim umoznuje proti uzneseniu povolujúcemu domovú prehliadku, je podmienená existenciou opravného prostriedku podaného proti meritórnemu rozhodnutiu, co vytvára podmienenost, ktorá skutocne robí dostupnost uvedenej zaloby neistou (pozri v tomto zmysle návrhy, ktoré predniesol generálny advokát Wahl vo veci Deutsche Bahn a i./Komisia, [180]C-583/13 P, [181]EU:C:2015:92, bod [182]48). Navyse mozno uviest, ze taká podmienenost neexistuje v systéme opravných prostriedkov v oblasti inspekcie Komisie. Podanie zaloby proti rozhodnutiu o kontrole totiz nie je podmienené podaním zaloby proti rozhodnutiu, ktorým sa koncí konanie podla clánku 101 ZFEÚ, a nemôze to tak ani byt vzhladom na lehotu na podanie zaloby stanovenú v clánku 263 ZFEÚ. 79 Pokial ide po stvrté o podmienku primeranej lehoty, treba poznamenat, ze zalobkyne neopierajú svoje tvrdenie o nedodrzaní tejto podmienky o dlzku konania pred súdom Únie a okrem toho uznávajú existenciu lehôt na podanie zaloby. Kritizujú iba znacnú dobu, ktorá môze oddelovat inspekciu od konecného rozhodnutia o ukoncení konania zacatého na základe clánku 101 ZFEÚ. 80 Z takej dlzky, ktorá síce môze dosiahnut niekolko rokov, pritom nemozno vyvodzovat, ze prostriedky umoznujúce napadnút priebeh inspekcií pred súdom Únie nezarucujú úcinnú súdnu ochranu. Na jednej strane sa totiz kritizuje iba zdrzanie oddelujúce prijatie opatrení na inspekciu a dátum ich mozného napadnutia v rámci zaloby proti konecnému rozhodnutiu prijatému na základe clánku 101 ZFEÚ, ktorá predstavuje iba jeden z opravných prostriedkov umoznujúcich ich napadnutie. Na druhej strane a najmä treba dobu, po ktorú sú dotknuté opatrenia kontroly v platnosti, posudzovat s prihliadnutím na skutocnost, ze az do vydania tohto konecného rozhodnutia Komisia nezaujíma konecné stanovisko k existencii porusenia a následnej sankcii kontrolovaného podniku. Pokial by naopak mali pre kontrolovaný podnik pocas tejto lehoty nastat iné skodlivé následky, ako napríklad poskodzujúce konanie Komisie alebo prijatie nového rozhodnutia o inspekcii na základe zhromazdených informácií, uvedený podnik by sa mohol okamzite a bez vyckávania na výsledok konania o porusení obrátit na súd so zalobou o náhradu skody alebo o neplatnost nového rozhodnutia o inspekcii. 81 Z vyssie uvedeného vyplýva, ze prvá výhrada uplatnená na podporu námietky nezákonnosti clánku 20 nariadenia c. 1/2003 sa musí zamietnut ako nedôvodná. b) O druhej výhrade zalozenej na porusení zásady rovnosti zbraní a práva na obhajobu 82 Zalobkyne tvrdia, ze clánok 20 nariadenia c. 1/2003 porusuje zásadu rovnosti zbraní a právo na obhajobu. Z týchto základných zásad vyplýva, ze obvinený musí mat právo na prístup k spisu o konaní. Právny rámec inspekcie stanovený clánkom 20 nariadenia c. 1/2003 pritom tým, ze úcastníkom konania neumoznuje prístup k dokumentom, ktoré má Komisia k dispozícii, ktoré odôvodnujú jej rozhodnutie vykonat inspekciu, zalobkyne stavia do situácie zjavnej nerovnováhy v porovnaní s Komisiou a znemoznuje im pripravit si svoju obhajobu. 83 Podla ustálenej judikatúry zásada rovnosti zbraní, ktorá úzko súvisí so samotným pojmom spravodlivý proces a má za ciel zabezpecit rovnost medzi úcastníkmi konania, zahrnuje povinnost poskytnút kazdému úcastníkovi konania primeranú moznost uviest svoje tvrdenia vrátane dôkazov za podmienok, ktoré ho zjavne neznevýhodnujú vo vztahu k protistrane. Táto zásada má za ciel zabezpecit procesnú rovnováhu medzi úcastníkmi konania v súdnom konaní a tým zarucit rovnost práv a povinností týchto úcastníkov konania, pokial ide najmä o pravidlá upravujúce dokazovanie a kontradiktórnu diskusiu na súde (pozri rozsudok z 28. júla 2016, Ordre des barreaux francophones et germanophone a i., [183]C-543/14, [184]EU:C:2016:605, body [185]40 a [186]41 a citovanú judikatúru). 84 Hoci zalobkyne na podporu svojich tvrdení o porusení zásady rovnosti zbraní a práva na obhajobu citujú túto judikatúru a opierajú sa iba o clánky 47 a 48 Charty, ako aj o clánok 6 EDLP, ktoré upravujú práva subjektov podliehajúcich súdnej právomoci pred súdom, judikatúra, ktorú tiez uvádzajú (pozri bod 94 nizsie), potvrdzuje, ze vo vseobecnosti sa zameriavajú na práva kontrolovaného podniku obhajovat sa pred súdom, ako aj pred Komisiou. 85 Z ustálené judikatúry k poznatkom, ktoré musia byt kontrolovanému podniku oznámené na úcel zabezpecenia ochrany jeho práva na obhajobu vo vztahu ku Komisii, vyplýva, ze Komisia nie je povinná v rozhodnutí o inspekcii alebo pocas inspekcie uviest nepriame dôkazy, ktoré uvedenú inspekciu odôvodnujú (pozri v tomto zmysle rozsudky zo 17. októbra 1989, Dow Chemical Ibérica a i./Komisia, [187]97/87 az 99/87, [188]EU:C:1989:380, body [189]45, [190]50 a [191]51; z 8. júla 2008, AC-Treuhand/Komisia, [192]T-99/04, [193]EU:T:2008:256, bod [194]48; zo 14. novembra 2012, Nexans France a Nexans/Komisia, [195]T-135/09, [196]EU:T:2012:596, bod [197]69; zo 14. marca 2014, Cementos Portland Valderrivas/Komisia, [198]T-296/11, [199]EU:T:2014:121, bod [200]37; z 25. novembra 2014, Orange/Komisia, [201]T-402/13, [202]EU:T:2014:991, bod [203]81, a z 20. júna 2018, Ceské dráhy/Komisia, [204]T-325/16, [205]EU:T:2018:368, body [206]45 a [207]46). 86 Toto riesenie v judikatúre nie je zalozené na zásade dôvernosti dotknutých nepriamych dôkazov, ale na snahe zachovat úcinnost vysetrovania Komisie vo fáze, ked iba zacala, ktorú zohladnil tiez aj normotvorca v znení clánku 20 nariadenia c. 1/2003. 87 Správne konanie na základe nariadenia c. 1/2003, ktoré prebieha pred Komisiou, sa totiz delí na dve odlisné po sebe nasledujúce fázy, z ktorých kazdá má vlastnú vnútornú logiku, a to na fázu predbezného vysetrovania a na kontradiktórnu fázu. Fáza predbezného vysetrovania, pocas ktorej Komisia vyuzíva vysetrovacie právomoci upravené v nariadení c. 1/2003 a ktorá trvá az do oznámenia o výhradách, je urcená na to, aby Komisia mohla zistit vsetky relevantné skutkové okolnosti potvrdzujúce, resp. nepotvrdzujúce existenciu porusenia sútazných pravidiel a prijat prvé stanovisko o smerovaní a dalsom pokracovaní konania. Naproti tomu kontradiktórna fáza, ktorá trvá od oznámenia o výhradách az do prijatia konecného rozhodnutia, má Komisii umoznit prijat konecné rozhodnutie o vytýkanom porusení (pozri rozsudok z 25. novembra 2014, Orange/Komisia, [208]T-402/13, [209]EU:T:2014:991, bod [210]77 a citovanú judikatúru). 88 Na jednej strane, co sa týka fázy predbezného vysetrovania, táto fáza sa zacína k dátumu, ked Komisia pri výkone svojich právomocí, ktoré jej zveruje normotvorca Únie, prijme opatrenia obsahujúce výhradu, ze doslo k poruseniu, a má jej umoznit, aby zaujala stanovisko k smerovaniu konania (rozsudky z 29. septembra 2011, Elf Aquitaine/Komisia, [211]C-521/09 P, [212]EU:C:2011:620, bod [213]114, a z 15. júla 2015, SLM a Ori Martin/Komisia, [214]T-389/10 a T-419/10, [215]EU:T:2015:513, bod [216]337). Na druhej strane az pri zacatí kontradiktórnej fázy správneho konania je dotknutý podnik prostredníctvom oznámenia o výhradách informovaný o vsetkých podstatných skutkových okolnostiach, o ktoré sa Komisia v tejto fáze konania opiera, a az vtedy má tento podnik právo na prístup k spisu na úcely zabezpecenia úcinného výkonu svojho práva na obhajobu. V dôsledku toho sa môze dotknutý podnik odvolávat na svoje práva na obhajobu az po zaslaní oznámenia o výhradách. Ak by sa totiz tieto práva vztahovali aj na fázu predchádzajúcu zaslaniu oznámenia o výhradách, úcinnost vysetrovania Komisie by bola ohrozená, lebo dotknutý podnik by bol uz vo fáze predbezného vysetrovania schopný identifikovat informácie, ktoré sú Komisii známe, a teda aj tie, ktoré pred nou môze nadalej tajit (pozri rozsudok z 25. novembra 2014, Orange/Komisia, [217]T-402/13, [218]EU:T:2014:991, bod [219]78 a citovanú judikatúru). 89 Z povahy opatrení súvisiacich s vysetrovaním, ktoré prijme Komisia v stádiu predbezného vysetrovania, najmä z opatrení týkajúcich sa preskúmania a zo ziadostí o poskytnutie informácií, vsak vyplýva výhrada týkajúca sa porusenia, pricom tieto opatrenia môzu mat vázny vplyv na situáciu podozrivých podnikov. Preto je potrebné vyhnút sa tomu, aby boli práva na obhajobu v tejto fáze správneho konania nenapravitelne ohrozené, kedze prijaté vysetrovacie opatrenia môzu byt rozhodujúce na úcely preukázania dôkazov o nezákonnosti správania podnikov, za ktoré im môze byt priznaná zodpovednost (pozri rozsudok z 25. novembra 2014, Orange/Komisia, [220]T-402/13, [221]EU:T:2014:991, bod [222]79 a citovanú judikatúru). 90 V tejto súvislosti treba pripomenút, ze poziadavka stanovená clánkom 20 ods. 4 nariadenia c. 1/2003, a to uviest predmet a úcel inspekcie, je základnou zárukou práv na obhajobu dotknutých podnikov, a preto rozsah povinnosti odôvodnenia rozhodnutí nariadujúcich inspekciu nemozno obmedzit z dôvodov týkajúcich sa úcinnosti vysetrovania. V tejto súvislosti hoci platí, ze Komisia podla clánku 20 ods. 4 nariadenia c. 1/2003 nie je povinná oznámit adresátovi tohto rozhodnutia vsetky informácie týkajúce sa údajných porusení, ktoré má k dispozícii, ani presne vymedzit relevantný trh, ani tieto porusenia presne právne kvalifikovat, ani uviest obdobie, ked k týmto poruseniam dochádzalo, ale naproti tomu musí jasne uviest predpoklady, ktoré má v úmysle overit, to znamená, co hladá a ktorých bodov sa má inspekcia týkat (pozri rozsudok z 25. novembra 2014, Orange/Komisia, [223]T-402/13, [224]EU:T:2014:991, bod [225]80 a citovanú judikatúru). 91 Vzhladom na vyssie uvedené sa opakovane rozhodlo, ze Komisii nemôze byt ulozená povinnost, aby vo fáze predbezného vysetrovania uviedla vedla domnienok porusenia, ktoré zamýsla overit, aj nepriame dôkazy, teda informácie, ktoré ju viedli k predpokladu o moznom porusení clánku 101 ZFEÚ. Takouto povinnostou by totiz bola spochybnená v judikatúre stanovená rovnováha medzi zachovaním úcinnosti vysetrovania a zachovaním práv dotknutého podniku na obhajobu (rozsudok z 20. júna 2018, Ceské dráhy/Komisia, [226]T-325/16, [227]EU:T:2018:368, bod [228]45 a citovaná judikatúra, pozri tiez bod 85 vyssie). 92 Z toho vyplýva, ze clánok 20 ods. 4 nariadenia c. 1/2003 nemôze byt vyhlásený za nezákonný z dôvodu, ze porusuje zásadu rovnosti zbraní a právo uvedeného podniku na obhajobu tým, ze nestanovuje oznámenie nepriamych dôkazov odôvodnujúcich inspekciu kontrolovanému podniku. 93 Ziadne z tvrdení zalobkýn nemôze spochybnit tento záver. 94 Pokial ide po prvé o judikatúru súdov Únie, treba uviest, ze zalobkyne sa na vyssie uvedenú judikatúru neodvolávajú, ani ju a fortiori výslovne nespochybnujú, a na podporu svojho tvrdenia, ze Vseobecný súd sa domnieva, ze zásada rovnosti zbraní znamená, ze dotknuté podniky majú právo na prístup ku spisu, citujú iba jediný rozsudok uvedeného súdu. Z tohto rozsudku síce vyplýva, ze vseobecná zásada rovnosti zbraní predpokladá vo veci hospodárskej sútaze, ze dotycný podnik pozná spis pouzitý v konaní, ktorý je rovnaký ako spis, ktorý má k dispozícii Komisia (rozsudok z 29. júna 1995, ICI/Komisia, [229]T-36/91, [230]EU:T:1995:118, body [231]93 a [232]111). Ako to vsak vhodne zdôraznuje Komisia, táto pasáz sa týka kontradiktórnej fázy konania, a najmä dokumentov, ktoré mali byt oznámené zalujúcemu podniku spolu s oznámením o výhradách (k rozlíseniu medzi fázou predbezného vysetrovania a kontradiktórnej fázy správneho konania pozri body 87 a 88 vyssie). 95 Pokial ide po druhé o judikatúru ESLP, ktorej uplatnenie by mohlo byt vzhladom na vyssie uvedené chápané tak, ze vyjadruje vôlu k zhodnému vývoju judikatúry súdov Únie alebo ku konstatovaniu nezákonnosti relevantných ustanovení clánku 20 nariadenia c. 1/2003, treba sa domnievat, ze táto judikatúra nemôze taký vývoj ani konstatovanie odôvodnit, a to bez ohladu na okolnost, ze rozsudky ESLP sa vyjadrovali k právam fyzických osôb v trestných veciach, ako zdôraznila Komisia a Rada. Vsetky porusenia zásady rovnosti zbraní v týchto rozsudkoch ESLP sa totiz konstatovali z dôvodu, ze obvinené osoby boli odsúdené bez toho, aby niekedy mali prístup ku vsetkým poznatkom týkajúcim sa vznesených obvinení (rozsudky ESLP, 18. marca 1997, Foucher v. Francúzsko, CE:ECHR:1997:0318JUD002220993; 25. marca 1999, Pélissier a Sassi v. Francúzsko, CE:ECHR:1999:0325JUD002544494; 26. júla 2011, Huseyn a i. v. Azerbajdzan, CE:ECHR:2011:0726JUD003548505, a 20. septembra 2011, OAO Neftyanaya Kompaniya Yukos v. Rusko, CE:ECHR:2011:0920JUD001490204), z coho nemozno vedla práva uz priznaného v neskorsej kontradiktórnej fáze vyvodit právo na prístup k takým poznatkom pocas vysetrovacej fázy. Pokial ide o rozsudok ESLP, z ktorého vyplýva, ze zásada rovnosti zbraní sa pouzije na vsetky fázy konania, a najmä v priebehu vysetrovania (rozsudok ESLP, 30. marca 1989, Lamy v. Belgicko, CE:ECHR:1989:0330JUD001044483), ktorý zalobkyne uviedli iba na pojednávaní, v tomto rozsudku sa rozhodlo v tomto zmysle z dôvodu prijatia rozhodnutia o zadrzaní zalobcu v priebehu tejto fázy vysetrovania. ESLP okrem toho v tejto veci konstatoval porusenie clánku 5 ods. 4 EDLP týkajúceho sa súdnej ochrany väznených osôb bez toho, aby sa vyjadril k dodrzaniu clánku 6 EDLP. 96 Pokial ide po tretie o francúzske právne predpisy, ktorých sa zalobkyne dovolávali na pojednávaní, nemôzu mat ako také prednost pri uplatnovaní pravidiel práva Únie (pozri v tomto zmysle rozsudok zo 17. januára 1984, VBVB a VBBB/Komisia, [233]43/82 a 63/82, [234]EU:C:1984:9, bod [235]40). V kazdom prípade mozno dodat, ze podla clánku L. 450-4 francúzskeho code de commerce (Obchodný zákonník) je uznesenie francúzskeho sudcu rozhodujúceho o slobodách a väzbe, ktoré povoluje prehliadky a zaistenie vecí vykonávané zo strany Autorité de la concurrence (orgán na ochranu hospodárskej sútaze) na základe informácií a nepriamych dôkazov, ktoré ich môzu odôvodnit, predlozených uvedeným orgánom, je dotknutému podniku oznámené az v case prehliadky. Môze teda viest ku kontradiktórnemu prejednaniu, ktoré sa môze týkat najmä dostatocne závaznej povahy predlozených nepriamych dôkazov, az vo fáze zaloby podanej proti nemu prvému predsedovi odvolacieho súdu. 97 Po stvrté, pokial ide o obavy vyjadrené zalobkynami z tazkostí chránit sa pred rizikami svojvolných a neprimeraných zásahov Komisie, treba práve uviest, ze je mozné, aby Vseobecný súd prostredníctvom opatrení na zabezpecenie priebehu konania poziadal Komisiu o predlozenie nepriamych dôkazov, ktoré odôvodnovali jej rozhodnutie o inspekcii (k prijatiu takých opatrení na zabezpecenie priebehu konania v prejednávanej veci, pozri bod 14 vyssie). Tento prístup k nepriamym dôkazom odôvodnujúcim rozhodnutie o inspekcii je umoznený v súdnej fáze, pretoze v tejto fáze a v rozsahu, v akom je inspekcia uz z podstaty veci ukoncená, je poziadavka na zachovanie úcinnosti vysetrovania Komisie mensia. Netreba uz totiz, hned ako sú vykonané vsetky úkony inspekcie, predchádzat riziku zatajenia informácií relevantných pre vysetrovanie, ktoré uz boli v zásade pocas inspekcie zhromazdené (pozri bod 88 vyssie). Mozno dodat, ze oznámenie nepriamych dôkazov v stádiu súdneho konania je okrem toho v súlade so zásadou rovnosti zbraní pred súdom, kedze kontrolovaný podnik má v tomto stádiu k dispozícii informácie, ktoré mu umoznujú spochybnit, ze Komisia má nepriame dôkazy, ktoré sú dostatocne závazné na odôvodnenie inspekcie (pozri v tomto zmysle návrhy, ktoré predniesla generálna advokátka Kokott vo veci Nexans a Nexans France/Komisia, [236]C-37/13 P, [237]EU:C:2014:223, body [238]85 a [239]86), a navyse neodôvodnuje, aby bol prístup poskytnutý od prijatia rozhodnutia o inspekcii. 98 Na základe vsetkých týchto dôvodov sa druhá výhrada uplatnená na podporu námietky nezákonnosti preto musí zamietnut, rovnako ako sa musí v jej plnom rozsahu zamietnut námietka nezákonnosti príslusných ustanovení clánku 20 nariadenia c. 1/2003. B. O druhom a tretom zalobnom dôvode zalozených na porusení povinnosti odôvodnenia a porusení práva na nedotknutelnost obydlia 99 Komisia na úvod tvrdí, ze zalobkyne uplatnujú viacero výhrad týkajúcich sa priebehu spornej inspekcie, ktoré sú neprípustné v rámci zaloby smerujúcej proti rozhodnutiu o inspekcii, a vyvodzuje z toho neprípustnost zaloby. 100 Z ustálenej judikatúry skutocne vyplýva, ze podnik sa nemôze dovolávat nezákonného priebehu úkonov inspekcie na podporu zalobných návrhov na urcenie neplatnosti smerujúcich proti aktu, na základe ktorého Komisia túto inspekciu vykonala (rozsudky z 20. apríla 1999, Limburgse Vinyl Maatschappij a i./Komisia, [240]T-305/94 az T-307/94, T-313/94 az T-316/94, T-318/94, T-325/94, T-328/94, T-329/94 a T-335/94, [241]EU:T:1999:80, bod [242]413; zo 17. septembra 2007, Akzo Nobel Chemicals a Akcros Chemicals/Komisia, [243]T-125/03 a T-253/03, [244]EU:T:2007:287, bod [245]55, a z 20. júna 2018, Ceské dráhy/Komisia, [246]T-325/16, [247]EU:T:2018:368, bod [248]22). 101 Táto nemoznost dovolávat sa nezákonnosti priebehu úkonov inspekcie na podporu zalobných návrhov smerujúcich proti rozhodnutiu o inspekcii iba odráza vseobecnú zásadu, podla ktorej sa musí zákonnost aktu posudzovat podla skutkových a právnych okolností existujúcich v case prijatia tohto rozhodnutia, takze akty prijaté po rozhodnutí nemôzu ovplyvnit jeho platnost (uznesenie z 30. októbra 2003, Akzo Nobel Chemicals a Akcros Chemicals/Komisia, [249]T-125/03 R a T-253/03 R, [250]EU:T:2003:287, body [251]68 a [252]69; pozri tiez v tomto zmysle rozsudok zo 17. októbra 2019, Alcogroup a Alcodis/Komisia, [253]C-403/18 P, [254]EU:C:2019:870, body [255]45 a [256]46 a citovanú judikatúru). 102 Z toho vyplýva, ze pokial, ako to tvrdí Komisia, sa musia dotknuté výroky odmietnut, mali by byt odmietnuté z dôvodu ich neúcinnosti, a nie z dôvodu ich neprípustnosti. 103 V odpovedi na otázku polozenú Vseobecným súdom na pojednávaní Komisia spresnila, ako bolo zapísané do zápisnice z pojednávania, ze ponecháva na úvahu Vseobecného súdu, aby na jednej strane rozhodol o neprípustnosti alebo neúcinnosti dotknutých výhrad a na druhej strane rozhodol, ze jej tvrdenie o neprípustnosti sa netýka druhého a tretieho zalobného dôvodu, ktoré vychádzajú z porusenia povinnosti odôvodnenia a z porusenia práva na nedotknutelnost obydlia. 104 Z toho vyplýva, ze zaloba sa nemôze vyhlásit za neprípustnú z dôvodu uvedeného Komisiou, ani a fortiori, ze by sa mala vyhlásit za neprípustnú v celom rozsahu. 105 Treba teda posúdit druhý a tretí zalobný dôvod zalobkýn bez toho, aby bolo na úcely preskúmania ich opodstatnenosti potrebné zohladnit výhrady uplatnené na ich podporu, ktoré sa opierajú o priebeh spornej inspekcie a ktoré sa musia odmietnut ako neúcinné. 1. O porusení povinnosti odôvodnenia 106 Zalobkyne tvrdia, ze napadnuté rozhodnutie je nedostatocne odôvodnené, kedze neobsahuje ziadne spresnenie, dokonca ani nácrt informácií, ktorými disponuje Komisia, ktoré by odôvodnovali vykonanie inspekcie. Napadnuté rozhodnutie najmä neumoznuje urcit druh, povahu, pôvod, a uz vôbec nie obsah informácií, ktoré mala Komisia k dispozícii, a zalobkyne tak zbavuje základnej záruky ich práva na obhajobu. Zalobkyne dodávajú, ze taká úplná absencia informácií o dôkazoch, ktoré má Komisia k dispozícii, nemôze byt konvalidovaná iba obycajným opisom domnienok o porusení, ktoré Komisia podla jej názoru mohla vyvodit z obsahu uvedených písomností. 107 Treba pripomenút, ze podla ustálenej judikatúry musí byt odôvodnenie aktov institúcií Únie vyzadované clánkom 296 ZFEÚ prispôsobené povahe predmetného aktu a musia z neho jasne a jednoznacne vyplývat úvahy institúcie, ktorá právny akt prijala, tak aby umoznili dotknutým osobám pochopit dôvody prijatého opatrenia a príslusnému súdu preskúmat ho. Poziadavka odôvodnenia musí byt posudzovaná v závislosti od okolností prípadu, najmä od obsahu aktu, povahy uvádzaných dôvodov a záujmu, ktorý na jeho objasnení môzu mat osoby, ktorým je akt urcený, alebo iné osoby, ktorých sa akt priamo a osobne týka. Nevyzaduje sa, aby v odôvodnení boli presne uvedené vsetky relevantné skutkové a právne okolnosti, kedze otázka, ci odôvodnenie aktu splna poziadavky clánku 296 ZFEÚ, sa má posudzovat nielen s prihliadnutím na jeho znenie, ale tiez s prihliadnutím na jeho kontext, ako aj na vsetky právne predpisy upravujúce dotknutú oblast (pozri rozsudok z 25. júna 2014, Nexans a Nexans France/Komisia, [257]C-37/13 P, [258]EU:C:2014:2030, body [259]31 a [260]32 a citovanú judikatúru). 108 V prejednávanej veci teda treba zohladnit právny rámec, v ktorom sa vykonávajú inspekcie Komisie. Clánok 4 a clánok 20 nariadenia c. 1/2003 totiz Komisii priznávajú právomoci inspekcie s cielom umoznit jej plnit svoju úlohu ochranovania vnútorného trhu pred skreslovaním hospodárskej sútaze a sankcionovat prípadné porusenia pravidiel hospodárskej sútaze na tomto trhu (rozsudok z 25. júna 2014, Nexans a Nexans France/Komisia, [261]C-37/13 P, [262]EU:C:2014:2030, bod [263]33; pozri tiez v tomto zmysle rozsudok z 22. októbra 2002, Roquette Frčres, [264]C-94/00, [265]EU:C:2002:603, bod [266]42 a citovanú judikatúru). 109 Pokial ide konkrétne o rozhodnutia Komisie o inspekcii, clánok 20 ods. 4 nariadenia c. 1/2003 stanovuje, ze tieto rozhodnutia musí stanovit dátum, kedy má inspekcia zacat, uviest pokuty podla clánkov 23 a 24 uvedeného nariadenia a právo na preskúmanie rozhodnutia Súdnym dvorom, ale tiez predmet a úcel inspekcie. 110 Z judikatúry vyplýva, ze Komisia musí na tento úcel co najpresnejsie uviest domnienky, ktoré má v úmysle preverit, teda predmet vysetrovania a skutocnosti, ktorých sa inspekcia týka. Konkrétnejsie, rozhodnutie o inspekcii musí obsahovat opis charakteristických znakov údajného porusenia s uvedením predpokladaného relevantného trhu a povahy údajných obmedzení hospodárskej sútaze, ako aj odvetví, ktorých sa týka údajné porusenie, ktoré je predmetom vysetrovania, vysvetlení týkajúcich sa spôsobu, akým je údajne podnik zapojený do porusovania (pozri rozsudky z 8. marca 2007, France Télécom/Komisia, [267]T-339/04, [268]EU:T:2007:80, body [269]58 a [270]59 a citovanú judikatúru, a zo 6. septembra 2013, Deutsche Bahn a i./Komisia, [271]T-289/11, T-290/11 a T-521/11, [272]EU:T:2013:404, body [273]75 a [274]77 a citovanú judikatúru). 111 Táto osobitná povinnost odôvodnenia, ako to spresnil Súdny dvor, predstavuje podstatnú nálezitost nielen na to, aby sa preukázala dôvodnost zamýslaného zásahu v rámci dotknutých podnikov, ale aj na to, aby sa im umoznilo pochopit rozsah ich povinnosti spolupráce pri zachovaní ich práva na obhajobu. Je totiz dôlezité umoznit podnikom, ktorých sa týkajú rozhodnutia o inspekcii a boli im ulozené povinnosti, ktoré zahrnajú zásahy do ich súkromnej sféry, pricom pri ich nedodrzaní sa vystavujú riziku, ze im budú ulozené prísne pokuty, oboznámit sa s dôvodmi týchto rozhodnutí bez toho, aby museli vynalozit neprimerané úsilie na ich výklad, aby mohli úcinne a vcas uplatnit svoje práva (pozri v súvislosti s rozhodnutiami, ktorými sa ziada o informácie návrhy, ktoré predniesol generálny advokát Wahl vo veci HeidelbergCement/Komisia, [275]C-247/14 P, [276]EU:C:2015:694, bod [277]42). Z toho navyse vyplýva, ze rozsah povinnosti odôvodnit rozhodnutie o inspekcii, ako je spresnené v predchádzajúcom bode, nemôze byt v zásade obmedzený v závislosti na úvahách o úcinnosti vysetrovania (rozsudky zo 17. októbra 1989, Dow Benelux/Komisia, [278]85/87, [279]EU:C:1989:379, bod [280]8, a zo 14. novembra 2012, Nexans France a Nexans/Komisia, [281]T-135/09, [282]EU:T:2012:596, bod [283]42). 112 Inspekcie sa vsak z povahy veci vykonávajú v predbeznej fáze, v ktorej Komisia nedisponuje presnými informáciami, ktoré by jej umoznili kvalifikovat predmetné konania ako porusenie a ktoré by so sebou prinásali moznost vyhladávat rôzne informácie, ktoré este nie sú známe alebo úplne identifikované (pozri v tomto zmysle rozsudky z 25. júna 2014, Nexans a Nexans France/Komisia, [284]C-37/13 P, [285]EU:C:2014:2030, bod [286]37, a z 26. októbra 2010, CNOP a CCG/Komisia, [287]T-23/09, [288]EU:T:2010:452, body [289]40 a [290]41 a citovanú judikatúru). Pre zachovanie uzitocného úcinku inspekcií a z dôvodov týkajúcich sa ich samotnej povahy sa pripustilo, ze Komisia nie je povinná ani oznámit príjemcovi takéhoto rozhodnutia vsetky informácie, ktorými disponuje v súvislosti s údajným porusením, ani presne vymedzit relevantný trh, ani toto porusenie právne presne kvalifikovat, ani uviest obdobie, v ktorom k tomuto poruseniu doslo (pozri rozsudok z 25. novembra 2014, Orange/Komisia, [291]T-402/13, [292]EU:T:2014:991, bod [293]80 a citovanú judikatúru; návrhy, ktoré predniesla generálna advokátka Kokott vo veci Nexans a Nexans France/Komisia, [294]C-37/13 P, [295]EU:C:2014:223, body [296]48 a [297]49). 113 Okrem toho treba pripomenút, ze Komisia nie je povinná uviest v rozhodnutí o inspekcii nepriame dôkazy, ktoré odôvodnovali uvedenú inspekciu (pozri body 85 a 91 vyssie). 114 Z toho jednak vyplýva, ze povinnost Komisie uviest odôvodnenie sa nevztahuje na vsetky informácie o predpokladaných poruseniach, ktoré má k dispozícii, a jednak, ze z informácií, ktoré odôvodnovali vykonanie inspekcie, sa v rozhodnutí o inspekcii musia uviest iba tie, ktoré umoznujú preukázat, ze Komisia disponovala závaznými nepriamymi dôkazmi o porusovaní, bez toho, aby boli predmetné nepriame dôkazy odhalené. Judikatúrou je totiz ustálené, ze na preukázanie dôvodného charakteru inspekcie je Komisia v rozhodnutí nariadujúcom inspekciu povinná podrobne uviest, ze disponuje informáciami a dôlezitými faktickými skutocnostami, ktoré ju vedú k podozreniu, ze sa dotknutý podnik dopustil porusenia (pozri rozsudok z 8. marca 2007, France Télécom/Komisia, [298]T-339/04, [299]EU:T:2007:80, bod [300]60 a citovanú judikatúru; rozsudok zo 6. septembra 2013, Deutsche Bahn a i./Komisia, [301]T-289/11, T-290/11 a T-521/11, [302]EU:T:2013:404, bod [303]172). 115 V prejednávanej veci preto treba overit, ci Komisia túto povinnost v napadnutom rozhodnutí splnila. 116 Z bodu 8 odôvodnenia napadnutého rozhodnutia a z informácií, ktoré sa v nom uvádzajú o údajných poruseniach opísaných v bodoch 4 a 5 odôvodnenia tak, ze spocívajú vo výmenách informácií týkajúcich sa najmä zliav a budúcich obchodných stratégií, pritom jasne vyplýva, ze Komisia podrobne uviedla, ze zastávala názor, ze disponuje závaznými nepriamymi dôkazmi, ktoré ju vedú k podozreniu o zosúladených postupoch. 117 Potvrdzujú to okrem týchto spresnení týkajúcich sa predmetu výmeny podozrivých informácií v odôvodneniach 4 a 5 napadnutého rozhodnutia aj spresnenia uvedené v odôvodnení 8 napadnutého rozhodnutia uvedené slovami "Podla informácií, ktoré má Komisia k dispozícii" a ktoré sa týkajú spôsobov výmeny informácií, dotknutých osôb (postavenie a priblizný pocet), ako aj sporných dokumentov (priblizný pocet, miesto a forma ich uchovávania. 118 Treba spresnit, ze vyssie uvedené úvahy sa obmedzujú na preskúmanie dostatocnosti odôvodnenia napadnutého rozhodnutia a zodpovedajú iba na otázku, ci Komisia vo svojom rozhodnutí uviedla informácie pozadované judikatúrou, a to tie, ktoré preukazujú, ze zastávala názor, ze disponovala závaznými nepriamymi dôkazmi o existencii predpokladaných zosúladených postupov. Naopak v tomto rámci sa neriesi otázka, ktorá bude prejednaná pri preskúmaní zalobného dôvodu zalozeného na porusení práva na nedotknutelnost obydlia, ci sa Komisia správne domnievala, ze má k dispozícii také dostatocné závazné nepriame dôkazy. 119 Treba dodat, ze tvrdenie zalobkýn o riziku, ze by mohli byt obetami konkurentov alebo nepoctivých obchodných partnerov, nemôze spochybnit vyssie uvedený záver týkajúci sa splnenia povinnosti Komisie uviest odôvodnenie. Tomuto riziku mozno totiz celit vdaka overeniu dostatocne závaznej povahy nepriamych dôkazov, ktoré má Komisia k dispozícii, vykonanému pri posúdení zalobného dôvodu zalozeného na porusení práva na nedotknutelnost obydlia. 120 V dôsledku toho sa zalobný dôvod zalozený na porusení povinnosti odôvodnenia musí zamietnut. 2. O porusení práva na nedotknutelnost obydlia 121 Zalobkyne tvrdia, ze Komisia v prejednávanom prípade porusila základné právo na nedotknutelnost obydlia, ako je zakotvené v clánku 7 Charty a v clánku 8 EDLP. Z judikatúry totiz vyplýva, ze toto právo sa pouzije na rozhodnutia Komisie o inspekcii, o ktorých zalobkyne opakujú, ze nie sú zalozené na spolupráci dotknutých podnikov. Z judikatúry tiez vyplýva, ze právo na nedotknutelnost obydlia si vyzaduje, aby obsah a dosah mandátu povolujúceho domové prehliadky boli spojené s urcitými obmedzeniami, aby zásah do tohto práva, ktorý povoluje, nebol potenciálne neobmedzený, a teda neprimeraný. Vzhladom na to, ze napadnuté rozhodnutie bolo prijaté nezávisle od akéhokolvek súdneho preskúmania ex ante, nesie so sebou základné právo na nedotknutelnost obydlia o to prísnejsie obmedzenie kontrolných právomocí Komisie, co sú hranice, ktoré neboli v prejednávanom prípade stanovené alebo dodrzané. 122 Treba pripomenút, ze základné právo na nedotknutelnost obydlia predstavuje ako vseobecnú zásadu práva Únie, ktorá je v súcasnosti vyjadrená v clánku 7 Charty zodpovedajúcom clánku 8 EDLP (pozri rozsudok z 18. júna 2015, Deutsche Bahn a i./Komisia, [304]C-583/13 P, [305]EU:C:2015:404, bod [306]19 a citovanú judikatúru). 123 Podla clánku 7 Charty má kazdý právo na respektovanie svojho súkromného a rodinného zivota, obydlia a komunikácie. Táto poziadavka ochrany proti zásahom verejnej moci do sféry súkromnej cinnosti osoby sa týka ci uz fyzickej alebo právnickej osoby (pozri rozsudok z 25. novembra 2014, Orange/Komisia, [307]T-402/13, [308]EU:T:2014:991, bod [309]83 a citovanú judikatúru). 124 V tejto súvislosti clánok 52 ods. 1 Charty uvádza, ze akékolvek obmedzenie výkonu práv a slobôd uznaných v tejto Charte musí byt ustanovené zákonom a respektovat podstatu týchto práv a slobôd. Za predpokladu dodrziavania zásady proporcionality mozno tieto práva a slobody obmedzit len vtedy, ak je to nevyhnutné a skutocne to zodpovedá cielom vseobecného záujmu, ktoré sú uznané Úniou, alebo ak je to potrebné na ochranu práv a slobôd iných. 125 Treba tiez spresnit, ze hoci z judikatúry ESLP vyplýva, ze ochrana stanovená v clánku 8 EDLP sa môze vztahovat na niektoré obchodné priestory, nic to nemení na tom, ze tento súd rozhodol, ze verejný zásah by mohol byt v porovnaní s inými prípadmi rozsiahlejsí, pokial ide o obchodné priestory alebo profesijné ci obchodné cinnosti (pozri rozsudok z 18. júna 2015, Deutsche Bahn a i./Komisia, [310]C-583/13 P, [311]EU:C:2015:404, bod [312]20 a citovanú judikatúru ESLP). Európsky súd pre ludské práva totiz neustále pripomínal, ze prijatelný stupen ochrany proti zásahom, ktoré by boli v rozpore s clánkom 8 EDLP, si vyzaduje právny rámec a striktné obmedzenia (pozri rozsudok zo 6. septembra 2013, Deutsche Bahn a i./Komisia, [313]T-289/11, T-290/11 a T-521/11, [314]EU:T:2013:404, bod [315]73 a citovanú judikatúru ESLP). 126 Pokial ide konkrétne o právomoci inspekcií udelené Komisii clánkom 20 ods. 4 nariadenia c. 1/2003, ktoré sú sporné v prejednávanej veci, bolo rozhodnuté, ze výkon týchto právomocí predstavuje evidentný zásah do práva tohto podniku na respektovanie súkromného zivota, obydlia a korespondencie (rozsudky zo 6. septembra 2013, Deutsche Bahn a i./Komisia, [316]T-289/11, T-290/11 a T-521/11, [317]EU:T:2013:404, bod [318]65, a z 20. júna 2018, Ceské dráhy/Komisia, [319]T-325/16, [320]EU:T:2018:368, bod [321]169). 127 Treba teda overit, ci napadnuté rozhodnutie splna podmienky uvedené v clánku 7 Charty. 128 Zalobkyne v tejto súvislosti tvrdia, ze napadnuté rozhodnutie je jednak neprimerané a jednak svojvolné, kedze Komisia nemala k dispozícii dostatocne závazné nepriame dôkazy, ktoré by odôvodnovali nariadenú inspekciu. a) O dodrzaní zásady proporcionality 129 Treba pripomenút, ze podla odôvodnenia 24 nariadenia c. 1/2003 Komisia by mala mat oprávnenie vykonat také inspekcie, "ktoré sú potrebné" na odhalenie akejkolvek dohody, rozhodnutia alebo zosúladeného postupu zakázaných clánkom 101 ZFEÚ. Z toho podla judikatúry vyplýva, ze Komisii prislúcha posúdit, ci je opatrenie inspekcie nevyhnutné na to, aby bolo mozné odhalit porusenie pravidiel hospodárskej sútaze (rozsudok z 18. mája 1982, AM & S Europe/Komisia, [322]155/79, [323]EU:C:1982:157, bod [324]17; pozri tiez pokial ide o rozhodnutie, ktorým sa ziadajú informácie, rozsudok zo 14. marca 2014, Cementos Portland Valderrivas/Komisia, [325]T-296/11, [326]EU:T:2014:121, bod [327]66 a citovanú judikatúru). 130 Nic to nemení na skutocnosti, ze toto posúdenie podlieha súdnemu preskúmaniu, a najmä dodrziavaniu pravidiel upravujúcich zásadu proporcionality. Podla ustálenej judikatúry si zásada proporcionality vyzaduje, aby akty institúcií Únie nepresahovali hranice toho, co je primerané a potrebné na dosiahnutie sledovaného ciela, pricom ak sa ponúka výber medzi viacerými primeranými opatreniami, je potrebné uchýlit sa k najmenej obmedzujúcemu, aby spôsobené tazkosti neboli neprimerané vo vztahu k sledovaným cielom (rozsudok z 8. marca 2007, France Télécom/Komisia, [328]T-339/04, [329]EU:T:2007:80, bod [330]117, a z 25. novembra 2014, Orange/Komisia, [331]T-402/13, [332]EU:T:2014:991, bod [333]22). 131 Zalobkyne v podstate namietajú neprimeraný zásah do ich súkromnej sféry vzhladom na kontrolované spolocnosti a priestory, dobu trvania spornej inspekcie a dátum stanovený na vykonanie inspekcie. 1) O kontrolovaných spolocnostiach a priestoroch 132 Zalobkyne vytýkajú Komisii, ze v napadnutom rozhodnutí individuálne neoznacila osoby, na ktoré sa vztahuje, ani priestory, ktoré boli jej zástupcovia oprávnení prehladat. V rozpore so svojou vlastnou praxou tak Komisia v prejednávanom prípade povolila vykonat inspekciu u niekolkých stoviek rôznych právnických osôb tvoriacich skupinu Casino a prehladat niekolko tisíc priestorov, z ktorých väcsina nemá ziadnu súvislost s predmetom napadnutého rozhodnutia. Podla judikatúry je pritom presná identifikácia priestorov, ktoré sa môzu navstívit, a osôb, na ktoré sa orgány zameriavajú, nevyhnutná na obmedzenie právomocí na zásah a ochranu jednotlivcov proti svojvolným zásahom verejnej moci do základného práva na nedotknutelnost obydlia. Zalobkyne v tejto súvislosti dodávajú, ze vymedzenie predmetu kontroly a vseobecnejsie presné odôvodnenie napadnutého rozhodnutia nemôzu konvalidovat neexistenciu obmedzenia právomocí Komisie, pokial ide o urcenie osôb a priestorov, ktoré sa môzu kontrolovat. Okrem toho zdôraznujú, ze pojem podnik nemôze byt prekázkou dodrziavania základných práv spojených s pojmom právnická alebo fyzická osoba. 133 Z napadnutého rozhodnutia skutocne vyplýva, ze ani spolocnosti, ani kontrolované priestory nie sú menovite oznacené. V clánku 1 druhom pododseku napadnutého rozhodnutia je uvedené, ze "inspekcia sa môze vykonat v akomkolvek priestore podniku", pricom po tomto údaji nasleduje výraz "a najmä", po ktorom sa uvádzajú dve adresy. Okrem toho sa v clánku 1 prvom odseku a v clánku 3 prvom odseku napadnutého rozhodnutia uvádza, ze rozhodnutie o inspekcii sa uplatní na "Casino ..., ako aj vsetky spolocnosti, ktoré priamo alebo nepriamo kontroluje". 134 V tejto súvislosti treba uviest, ze na rozdiel od toho, co tvrdia zalobkyne, rozhodnutia napadnuté vo veciach, v ktorých boli vyhlásené rozsudky zo 14. novembra 2012, Nexans France a Nexans/Komisia ([334]T-135/09, [335]EU:T:2012:596), a zo 6. septembra 2013, Deutsche Bahn a i./Komisia ([336]T-289/11, T-290/11 a T-521/11, [337]EU:T:2013:404), obsahujú podobné formulácie. 135 Prílis siroký rozsah inspekcie, ku ktorému také formulácie vedú, pritom judikatúra nepovazovala za predstavujúci ako taký neprimeraný zásah do sféry súkromnej cinnosti podniku. 136 Z ustálenej judikatúry od vydania rozsudku z 21. septembra 1989, Hoechst/Komisia ([338]46/87 a 227/88, [339]EU:C:1989:337, bod [340]26), totiz vyplýva, ze ako ciel nariadenia Rady c. 17 zo 6. februára 1962, prvého nariadenia implementujúceho clánky [101] a [102 ZFEÚ] ([341]Ú. v. ES 13, 1962, s. 204; Mim. vyd. 08/001, s. 3), a nariadenia c. 1/2003, ktoré ho nahradilo, tak aj vymenovanie právomocí, ktoré sú zverené úradníkom Komisie, uvádzané clánkom 14 nariadenia c. 17 a clánkom 20 nariadenia c. 1/2003, ukazujú, ze inspekcie môzu mat velmi siroký rozsah. Právo na vstup do vsetkých priestorov, na pozemky a do dopravných prostriedkov podnikov má v tejto súvislosti osobitný význam, kedze má Komisii umoznit zhromazdit dôkazy o porusení pravidiel hospodárskej sútaze v miestach, kde sa obvykle nachádzajú, to znamená v obchodných priestoroch podnikov (rozsudok z 12. júla 2007, CB/Komisie, [342]T-266/03, neuverejnený, [343]EU:T:2007:223, bod [344]71, a uznesenie zo 16. júna 2010, Biocaps/Komisia, [345]T-24/09, neuverejnené, [346]EU:T:2010:238, bod [347]32). 137 Z tejto judikatúry tiez vyplýva, ze hoci nariadenia c. 17 a c. 1/2003 zverujú Komisii rozsiahle vysetrovacie právomoci, výkon týchto právomocí podlieha podmienkam, ktoré zarucujú dodrziavanie práv dotknutých podnikov (rozsudok z 21. septembra 1989, Hoechst/Komisia, [348]46/87 a 227/88, [349]EU:C:1989:337, bod [350]28; pozri tiez v tomto zmysle rozsudok zo 6. septembra 2013, Deutsche Bahn a i./Komisia, [351]T-289/11, T-290/11 a T-521/11, [352]EU:T:2013:404, body [353]74 az [354]99). 138 Treba najmä poukázat na povinnost ulozenú Komisii uviest predmet a úcel inspekcie, ktorý predstavuje základnú poziadavku na to, aby sa preukázala dôvodnost zamýslaného zásahu v priestoroch dotknutých podnikov, ale aj na to, aby sa týmto podnikom umoznilo pochopit rozsah ich povinnosti spolupracovat, pricom sa vsak v plnej miere zachová ich právo na obhajobu (pozri, pokial ide o nariadenie c. 17, rozsudok z 21. septembra 1989, Hoechst/Komisia, [355]46/87 a 227/88, [356]EU:C:1989:337, bod [357]29). 139 Okrem toho treba uviest, ze podmienky vyzadované na výkon kontrolných právomocí Komisie sa odlisujú v závislosti od postupu zvoleného Komisiou, od prístupu dotknutých podnikov, ako aj od zásahu vnútrostátnych orgánov (pokial ide o nariadenie c. 17, pozri rozsudok z 21. septembra 1989, Hoechst/Komisia, [358]46/87 a 227/88, [359]EU:C:1989:337, bod [360]30). 140 Clánok 20 nariadenia c. 1/2003 sa v prvom rade týka inspekcií uskutocnených v spolupráci s dotknutými podnikmi, a to bud v spolupráci dobrovolnej v prípade písomného splnomocnenia na inspekciu, alebo na základe povinnosti vyplývajúcej z rozhodnutia o inspekcii. V poslednom uvedenom prípade, o aký ide v prejednávanej veci, majú úradníci Komisie predovsetkým právo na to, aby im boli predlozené dokumenty, ktoré pozadujú, právo na vstup do priestorov, ktoré urcia, a právo nazriet do nábytku, ktorí urcili. Naopak nemôzu si násilne vynútit vstup do priestorov alebo nahliadanie do vybavenia kancelárií, resp. nemôzu prinútit personál podniku k tomu, aby im takýto prístup umoznil, ani vykonat prehliadku bez povolenia osôb zodpovedných za vedenie podniku (pozri, pokial ide o nariadenie c. 17, rozsudok z 21. septembra 1989, Hoechst/Komisia, [361]46/87 a 227/88, [362]EU:C:1989:337, bod [363]31). 141 Situácia je celkom iná, ak Komisia narazí na odpor dotknutých podnikov. V tomto prípade môzu úradníci Komisie na základe clánku 20 ods. 6 nariadenia c. 1/2003 vyhladávat bez spolupráce podnikov vsetky informácie potrebné pre inspekciu za pomoci vnútrostátnych orgánov, ktoré sú povinné poskytnút im nevyhnutnú pomoc na plnenie ich úloh. Hoci sa táto pomoc pozaduje iba v prípade, ze podnik vyjadrí svoj nesúhlas, treba dodat, ze o pomoc je mozné poziadat tiez ako o predbezné opatrenie na základe clánku 20 ods. 7 nariadenia c. 1/2003, na úcel prekonania prípadného odporu podniku (pozri, pokial ide o nariadenie c. 17, rozsudok z 21. septembra 1989, Hoechst/Komisia, [364]46/87 a 227/88, [365]EU:C:1989:337, bod [366]32). 142 Výhrada vznesená zalobkynami teda predpokladá odpoved na otázku, ci Komisia mala v prejednávanej veci z dôvodu záruk smerujúcich k ich ochrane pred neprimeranými zásahmi urcit presnejsie spolocnosti a priestory, ktorých sa týkala inspekcia. 143 Na túto otázku treba dat zápornú odpoved z nasledujúcich dôvodov. 144 Na úvod údaje uvedené v napadnutom rozhodnutí umoznujú spolocne urcit spolocnosti a priestory, ktorých sa inspekcia týka. Vdaka urceniu predmetu a úcelu inspekcie, a najmä trhov s dotknutými výrobkami a sluzbami a spresneniu, podla ktorého sú dotknuté Casino a jej dcérske spolocnosti, ako aj ich priestory, totiz mozno z napadnutého rozhodnutia lahko vyvodit, ze inspekcia sa týka spolocnosti Casino a jej dcérskych spolocností pôsobiacich v odvetviach dotknutých predpokladaným porusením - teda trhy s dodávkami tovarov beznej spotreby (potravinárske výrobky, hygienické výrobky a cistiace výrobky), trhy predaja týchto tovarov spotrebitelom a trh predaja sluzieb výrobcom znackových výrobkov v odvetví tovarov beznej spotreby - a ze inspekcia sa bude môct vykonat vo vsetkých ich priestoroch. Ked sa úradníci Komisie dostavili do priestorov dotknutých spolocností po tom, co im oznámili napadnuté rozhodnutie, bolo týmto spolocnostiam umoznené overit predmet a rozsah zásahov uskutocnovaných v ich priestoroch, zistit rozsah ich povinnosti spolupráce a uplatnit ich pripomienky. Presnejsie specifikovanie rozsahu inspekcie teda nebolo na ochranu práv zalobkýn nevyhnutné. 145 Okrem toho sa preto musí odmietnut kritika zalobkýn, ze rozsah inspekcie bol z dôvodu chýbajúceho urcenia spolocností a priestorov, na ktoré sa inspekcia vztahuje, prílis siroký. V tejto súvislosti mozno tiez uviest, ze Komisia v napadnutom rozhodnutí uviedla základný subjekt práva hospodárskej sútaze, ktorým je podnik zahrnajúci najcastejsie materskú spolocnost, ako aj jej dcérsku spolocnost alebo spolocnosti, ktorému mozno pripisovat porusenie, a najmä porusenia predpokladané v prejednávanom prípade, ktoré odôvodnujú, aby v napadnutom rozhodnutí boli uvedené tak materská spolocnost Casino, ako aj jej dcérske spolocnosti. 146 Dalej nedostatok presnosti oznacenia dotknutých spolocností a priestorov prispieva k riadnemu priebehu inspekcií Komisie, kedze jej poskytuje potrebný manévrovací priestor na zhromazdenie maxima mozných dôkazov a kedze umoznuje zachovat efekt prekvapenia, ktorý je nevyhnutný na zabránenie nebezpecenstvu znicenia alebo zatajenia týchto dôkazov. V prípade, ze by Komisia nebola schopná urcit v stádiu prijímania rozhodnutia o inspekcii, ktoré predchádza urceniu porusenia a jeho pôvodcov, spolocnosti skupiny, ktoré sa na nom mohli podielat, a v prípade, ze by pri kontrole v priestoroch jednej z dotknutých spolocností zistila, ze jedna zo spolocností, s ktorou je prepojená, mohla tiez hrat úlohu v uvedenom porusení, mohla by na základe toho istého rozhodnutia o inspekcii vykonat inspekciu v priestoroch tejto druhej spolocnosti, teda rýchlo a s efektom prekvapenia vdaka rozdielu v case, z ktorého by podnik kontrolovaný v druhej fáze mohol vyvodit, ze sa na neho inspekcia nevztahuje (pre pripomenutie dôlezitosti rýchleho výkonu rozhodnutia o inspekcii znizujúce riziko úniku informácií pozri návrhy, ktoré predniesol generálny advokát Wahl vo veci Deutsche Bahn a i./Komisia, [367]C-583/13 P, [368]EU:C:2015:92, bod [369]62). 147 Nakoniec treba uviest, ze uznesenia sudcov rozhodujúcich o slobodách a väzbe pri Tribunaux de grande instance (súdy prvého stupna) v Créteil a Parízi zo 17. februára 2017 (pozri bod 5 vyssie), ktorými boli vo forme predbezného opatrenia povolené dotknuté prehliadky a zaistenia vecí pre prípad odporu proti inspekcii, výslovne a taxatívne specifikujú priestory, v ktorých sa tieto prehliadky a zaistenia môzu vykonávat. Z toho vyplýva, ze v súlade s judikatúrou súdu Únie uvedenou v bode 141 vyssie, ale tiez s judikatúrou ESLP, nemeckých a francúzskych súdov, ako aj v súlade s francúzskymi právnymi predpismi, ktorých sa zalobkyne dovolávajú, pokial je zásah vyplývajúci z inspekcie zásadnejsí, najmä pretoze sa inspekcia vykonáva napriek odporu kontrolovaných spolocností s vyuzitím polície na základe clánku 20 ods. 6 az 8 nariadenia c. 1/2003, je uznaná dodatocná záruka spocívajúca v oznacení priestorov, ktoré sa môzu prehladat. Vzhladom na to, ze v prejednávanej veci zalobkyne neodporovali inspekcii do tej miery, aby Komisia musela vyuzit vyssie uvedené uznesenia a donucovacie prostriedky, ktoré jej tieto uznesenia poskytujú, nebola táto dodatocná záruka potrebná. Na rozdiel od toho, co tvrdia zalobkyne, také riesenie nie je v rozpore so "zásadou", podla ktorej ochrana práva na nedotknutelnost obydlia predpokladá o to striktnejsí rámec kontrolných právomocí, kedze tieto právomoci sa uplatnujú bez predchádzajúceho súdneho povolenia. Ako totiz vyplýva z judikatúry ESLP, ktorej sa v tomto zmysle dovolávajú zalobkyne (rozsudky ESLP, 10. novembra 2015, Slavov a i. v. Bulharsko, CE:ECHR:2015:1110JUD005850010, body 144 az 146, a 16. februára 2016, Govedarski v. Bulharsko, CE:ECHR:2016:0216JUD003495712, body 81 az 83), cielom takého rámca je úcinnost následného preskúmania vykonávaného súdom a ako taký neznamená, ze toto preskúmanie povedie k poskytnutiu dodatocných záruk (pozri tiez v tomto zmysle bod 53 vyssie). 148 Táto výhrada týkajúca sa kontrolovaných osôb a priestorov sa teda musí zamietnut ako nedôvodná bez toho, aby bolo potrebné rozhodnút o jej prípustnosti, ktorú spochybnuje Komisia. 2) O dlzke inspekcie 149 Zalobkyne vytýkajú Komisii, ze v rozpore s judikatúrou a svojou vlastnou praxou nestanovila ziadne casové obmedzenie zásahu do základného práva na nedotknutelnost obydlia, ktorý povolila. Napadnuté rozhodnutie totiz stanovuje iba dátum, od ktorého inspekcia môze zacat, a neurcuje ziadny dátum ukoncenia ani maximálnu dlzku, takze inspekcia nebola ku dnu podania tejto zaloby ukoncená, co navyse Komisia zalobkyniam nezabudla pripomenút. Zalobkyne okrem toho vylucujú, ze by casovo neobmedzený charakter právomocí Komisie mohol byt platne odôvodnený efektivitou inspekcií, pricom sa opierajú najmä o niekolko vnútrostátnych právnych predpisov stanovujúcich casové obmedzenia kontrolných právomocí správnych orgánov. 150 Treba uviest, ze rovnako ako rozhodnutie o inspekcii dotknuté v rozsudku zo 6. septembra 2013, Deutsche Bahn a i./Komisia ([370]T-289/11, T-290/11 a T-521/11, [371]EU:T:2013:404, body [372]4, [373]14 a [374]21), ktoré na rozdiel od toho, co tvrdia zalobkyne, obsahuje podobnú zmienku, napadnuté rozhodnutie vo svojom clánku 2 stanovuje, ze "inspekcia môze zacat 20. februára 2017 alebo krátko potom", bez toho, aby urcovalo dátum, kedy má byt inspekcia ukoncená. 151 Treba pripomenút, ze taká formulácia je v súlade s clánkom 20 ods. 4 nariadenia c. 1/2003, ktorý vyzaduje iba, aby rozhodnutie o inspekcii "stan[ovilo] dátum, kedy má zacat" (pozri bod 109 vyssie). 152 Dalej treba uviest, ze Vseobecný súd rozhodol, ze absencia spresnenia, pokial ide o dátum ukoncenia inspekcie, neznamená, ze táto sa mohla vykonávat casovo neobmedzene, Komisia je v tejto súvislosti povinná dodrzat primeranú lehotu v súlade s clánkom 41 ods. 1 Charty (rozsudok z 12. júla 2018, Nexans France a Nexans/Komisia, [375]T-449/14, vec v odvolacom konaní, [376]EU:T:2018:456, bod [377]69). 153 Z toho vyplýva casový rámec vymedzený dátumom zacatia inspekcie stanoveným v rozhodnutí o inspekcii a obmedzený primeranou lehotou, ktorá dostatocným spôsobom zarucuje, ze nedôjde k neprimeranému zásahu do sféry súkromnej cinnosti podnikov. 154 Také casové vymedzenie navyse umoznuje plne zabezpecit úcinnost vysetrovacích právomocí Komisie. Vzhladom na to, ze primeranost casovej lehoty sa posudzuje a posteriori a v závislosti od okolností prípadu, umoznuje vziat do úvahy okolnost, ze trvanie inspekcie nemôze byt dopredu známe, kedze závisí od objemu informácií zhromazdených na mieste a od prípadných obstrukcií dotknutého podniku. 155 Mozno samozrejme podobne ako zalobkyne pripustit, ze stanovenie trvania inspekcie vopred ako také nespochybnuje úcinnost inspekcií. Na úcely zabezpecenia tejto úcinnosti vzhladom na okolnost uvedenú v predchádzajúcom bode by vsak toto trvanie stanovené vopred bolo pravdepodobne dlhsie nez skutocná doba trvania inspekcie v prejednávanej veci, kedze v danom prípade islo o menej nez pät dní, co by nebolo v súlade so zmyslom záruky proti neprimeraným zásahom. 156 Mozno dodat, ze judikatúra ESLP a niekolkých vnútrostátnych súdov, ako aj vnútrostátne právne predpisy citované zalobkynami nemôzu tieto úvahy spochybnit. Vsetky sa totiz týkajú prehliadok alebo zaistení vecí uskutocnených s donútením, co so sebou prinása významnejsí zásah nez inspekcia, o ktorej sa rozhodlo v prejednávanom prípade, bez toho, aby úradníci Komisie pouzili clánok 20 ods. 6 az 8 nariadenia c. 1/2003 a vnútrostátne donucovacie prostriedky, ku ktorým im dáva moznost sa uchýlit (pozri bod 53 vyssie). Treba teda poznamenat, ze uznesenia sudcov rozhodujúcich o slobodách a väzbe uvedené v bode 147 vyssie, ktoré boli v prejednávanom prípade prijaté ako predbezné opatrenia, aby boli pouzité v prípade odporu proti inspekcii, ktoré vsak v prejednávanom prípade pouzité neboli vzhladom na neexistenciu takého odporu (clánok 20 ods. 7 nariadenia c. 1/2003), stanovujú lehotu, v ktorej musia byt prehliadky a zaistenia vykonané. 157 Výhrada týkajúca sa dlzky trvania inspekcie sa preto musí zamietnut. 3) O dátume inspekcie 158 Zalobkyne tvrdia, ze dátum zacatia inspekcie stanovený v napadnutom rozhodnutí porusuje zásadu proporcionality, kedze bezprostredne predchádza dátumu, ku ktorému mala zalobkyna v prvom rade uzavriet vyjednávania o svojich na rok uzatváraných dohodách s dodávatelmi, teda 1. marca, a ze viacerí z jej pracovníkov poverených týmito vyjednávaniami pripravil o ich pracovné pomôcky v case uskutocnovania konecných rokovaní. 159 Treba konstatovat, ze zalobkyne nepreukazujú neprimerané a neprijatelné nepriaznivé následky, na ktoré sa odvolávajú. V tejto súvislosti sa nemôzu obmedzit iba na tvrdenia, ku ktorým nie je prilozený nijaký skutocný dôkaz (pozri v tomto zmysle rozsudok zo 14. marca 2014, Cementos Portland Valderrivas/Komisia, [378]T-296/11, [379]EU:T:2014:121, bod [380]103). 160 Zalobkyne totiz preukazujú iba to, ze viacerým osobám zodpovedným za nákupy boli na najviac na jeden a pol dna odobrané pracovné telefóny a pocítace. Aj ked tieto osoby hrali významnú úlohu pri dotknutých rokovaniach, táto doba odobratia niektorých z ich pracovných pomôcok je velmi krátka vzhladom na obvyklú dlzku tohto typu vyjednávania, ktorá je v priemere pät mesiacov (od 1. októbra do 1. marca nasledujúceho roku). Okrem toho sa netvrdí ani a fortiori nie je preukázané, ze tieto osoby nemohli viest uvedené vyjednávania pocas tohto obdobia a po celú dobu trvania inspekcie, najmä prostredníctvom priamych kontaktov na mieste, moznost coho potvrdzuje skutocnost, ze zalobkyne na pojednávaní uznali, ze ich rokovací partneri, s ktorými viedli vyjednávania, sa v case inspekcie nachádzali v ich priestoroch. Z toho teda nanajvýs vyplýva stazenie priebehu predmetných vyjednávaní. Je to tak o to viac, ze v prípade predmetných vyjednávaní sú posledné hodiny pred uzavretím najdôlezitejsie a ze sporná inspekcia v prejednávanej veci skoncila dva pracovné dni pred 1. marcom, ku ktorým sa pridáva víkend, ktorý býva tiez vo vseobecnosti vyuzitý na pokusy dospiet k dohode. 161 Okrem toho jediná údajne menej obmedzujúca alternatíva navrhnutá zalobkynami, ktorú za takú nemozno povazovat, spocíva v zacatí inspekcie po uplynutí lehoty na uzavretie dohôd s dodávatelmi. 162 Aj ked to je pre zalobkyne nepochybne menej obmedzujúce, tento odklad inspekcie nepredstavuje skutocnú alternatívu ku dnu inspekcie stanovenému v napadnutom rozhodnutí. Ako vysvetlila Komisia vo svojich písomných podaniach, tento dátum bol v prejednávanej veci zvolený úcelovo, aby mala prístup k maximálnemu poctu zamestnancov a vedúcich pracovníkov dotknutých porusovaním, o ktorom mala podozrenie, ktorých prítomnost bola zarucená jednak tým, ze skoncili skolské prázdniny, jednak predovsetkým blíziacim sa dátumom 1. marca na uzavretie vyssie uvedených obchodných dohôd. 163 Z toho vyplýva, ze výhrada týkajúca sa zvoleného dátumu inspekcie sa musí zamietnut, rovnako ako v dôsledku toho vsetky výhrady kritizujúce neprimeranost napadnutého rozhodnutia. b) O tom, ze Komisia mala k dispozícii dostatocne závazné nepriame dôkazy 164 Treba pripomenút, ze Komisia nemá povinnost uviest vo fáze prípravného vysetrovania popri domnienkach porusovania, ktoré zamýsla overit, nepriame dôkazy, teda informácie, ktoré ju viedli k predpokladu o moznom porusení clánku 101 ZFEÚ, kedze taká povinnost by narusila rovnováhu, ktorú normotvorca Únie a súd Únie zamýslali nastolit medzi zachovaním úcinnosti vysetrovania a zachovaním práva dotknutého podniku na obhajobu (pozri body 85 a 86 vyssie). 165 Z toho vsak nie je mozné vyvodit, ze by Komisia nemusela disponovat informáciami, ktoré ju viedli k úvahám o moznosti porusenia clánku 101 ZFEÚ pred prijatím rozhodnutia o inspekcii. Na úcely dodrziavania práva kontrolovaných podnikov na nedotknutelnost ich obydlia musí byt cielom rozhodnutia o inspekcii zhromazdenie dokumentácie potrebnej na overenie urcitého skutkového a právneho stavu a jeho rozsahu, o ktorom uz Komisia má informácie, predstavujúceho dostatocne závazné nepriame dôkazy, ktoré umoznovali nadobudnút podozrenie o porusení pravidiel hospodárskej sútaze (pozri v tomto zmysle rozsudok z 25. novembra 2014, Orange/Komisia, [381]T-402/13, [382]EU:T:2014:991, body [383]82 az [384]84 a citovanú judikatúru). 166 Súdu Únie teda s cielom ubezpecit sa, ze rozhodnutie o inspekcii nie je svojvolné, teda ze nebolo prijaté bez akýchkolvek skutkových a právnych skutocností umoznujúcich odôvodnit inspekciu, prislúcha overit, ci Komisia mala k dispozícii dostatocne závazné nepriame dôkazy umoznujúce nadobudnút podozrenie o tom, ze dotknutý podnik porusil pravidlá hospodárskej sútaze (pozri v tomto zmysle rozsudky zo 14. novembra 2012, Nexans France a Nexans/Komisia, [385]T-135/09, [386]EU:T:2012:596, bod [387]43, a z 20. júna 2018, Ceské dráhy/Komisia, [388]T-325/16, [389]EU:T:2018:368, bod [390]48). 167 Zalobkyne sa v prejednávanej veci domnievajú, ze niektoré rozdiely medzi obsahom napadnutého rozhodnutia a predmetom skutocne vykonanej inspekcie umoznujú vyvodit, ze Komisia nemala v okamihu uvedeného rozhodnutia k dispozícii dostatocne závazné nepriame dôkazy na to, aby mohla nadobudnút podozrenie o existencii prinajmensom niektorých porusení, ktoré sú v tomto rozhodnutí uvedené. Poziadavka ochrany proti svojvolným zásahom verejnej moci do súkromnej sféry cinnosti pritom Komisii zakazuje nariadit inspekciu, pokial nemala k dispozícii závazné nepriame dôkazy umoznujúce mat podozrenie z porusenia pravidiel hospodárskej sútaze, a Vseobecnému súdu konkrétne prislúcha sa ubezpecit, ze Komisia mala také nepriame dôkazy. 168 Treba teda urcit aké boli nepriame dôkazy, ktorými disponovala Komisia a na základe ktorých nariadila spornú inspekciu, pred pristúpením k posúdeniu ich dostatocne závaznej povahy pre podozrenie z predmetného porusenia a pre odôvodnenie prijatia napadnutého rozhodnutia po právnej stránke. 1) O urcení nepriamych dôkazov, ktoré mala Komisia k dispozícii 169 Treba spresnit, ze v odpovedi na opatrenia na zabezpecenie priebehu konania prijaté Vseobecným súdom 3. decembra 2018, ako aj 13. mája a 25. septembra 2019 na úcel overenia, ci Komisia mala k dispozícii dostatocne závazné nepriame dôkazy odôvodnujúce prijatie napadnutého rozhodnutia, Komisia predlozila 10. januára, 5. júna a 18. októbra 2019 nasledujúce dokumenty: - zápisnice z vypocúvaní, ktoré sa konali v roku 2016 a 2017 s trinástimi dodávatelmi dotknutých výrobkov beznej spotreby, ktorí so spolocnostami Casino a Intermarché uzatvárajú pravidelne dohody (prílohy Q.1 az Q.13 odpovede Komisie z 10. januára 2019; dalej len "zápisnice"), - e-mailová korespondencia smerujúca k preukázaniu dátumov dotknutých vypocúvaní a obsahujúca dotazník Komisie, ktorý slúzil ako základ týchto vypocúvaní (prílohy R.1 az R.14 odpovede Komisie z 5. júna 2019), - e-mail: z 22. novembra 2016 zaslaný generálnym riaditelom zdruzenia dodávatelov, v ktorom sú zaznamenané pohyby a vztahy medzi velkými distribucnými retazcami najmä v rámci zdruzenia velkých distribútorov, co sú okolnosti, ktoré "by mohli znízit mieru neistoty, ktorá pretrváva medzi... niektorými distribútormi" (príloha Q. 14 odpovede Komisie z 10. januára 2019 doplnená odpovedami Komisie z 5. júna a z 18. októbra 2019; dalej len "list riaditela zdruzenia N") spolu s niekolkými prílohami, a to schematickou prezentáciou úcastníkov a priebehu "konferencie Intermarché" z 21. septembra 2016 (dalej len "konferencia Intermarché" alebo "konferencia") (príloha Q.15 odpovede Komisie z 10. januára 2019), tabulkou so zhrnutím prevodov retazcov medzi medzinárodnými alianciami spolu s niekolkými tabulkami uvádzajúcimi pre kazdú alianciu potenciálne zdroje informácií, ktoré môzu vyústit do presunu pracovníkov, retazcov alebo miestne dohody medzi retazcami, ktoré sú clenmi rôznych aliancií (príloha Q.16 odpovede Komisie z 10. januára 2019), novinový clánok z októbra 2016 s vyjadrením riaditela retazca (príloha Q. 17 odpovede Komisie z 10. januára 2019) a tabulka s pohybmi personálu medzi retazcami (príloha Q. 18 odpovede Komisie z 10. januára 2019), - niekolko tabuliek preberajúcich relevantné casti dokumentov predlozených v prílohe k odpovedi Komisie z 10. januára 2019 na úcel uvedenia zhrnutia nepriamych dôkazov týkajúcich sa kazdého z predpokladaných porusení a to: - výmena informácií medzi spolocnostami ICDC (Casino) a AgeCore (Intermarché) týkajúca sa zliav na trhoch dodávok a predajných cien sluzieb výrobcom znackových výrobkov na európskej úrovni, najmä vo Francúzsku (dalej len "prvé porusenie") [clánok 1 písm. a) napadnutého rozhodnutia; tabulka 1 prilozená k odpovedi Komisie z 5. júna 2019], - výmeny informácií medzi spolocnostami Casino a Intermarché týkajúce sa budúcich obchodných stratégií vo Francúzsku (dalej len "druhé porusenie") [clánok 1 písm. b) napadnutého rozhodnutia; tabulka 2 pripojená k odpovedi Komisie z 5. júna 2019]. 170 Komisia okrem toho predlozila 19. decembra 2019"doplnujúcu odpoved" na otázku Vseobecného súdu z 13. mája 2019 (pozri bod 19 vyssie). Táto odpoved obsahovala jednak internú správu generálneho riaditelstva Komisie pre hospodársku sútaz zo 16. decembra 2016, v ktorej boli uvedené vyssie uvedené vypocúvania, ktoré sa konali s dodávatelmi a vyvodené podozrenia o porusovaní, ktorá podla Komisie dokazuje, ze mala k dispozícii dostatocne závazné nepriame dôkazy odôvodnujúce podozrenie, ze ku dnu prijatia napadnutého rozhodnutia doslo k uvedeným poruseniam, a jednak rôzne dokumenty, ktoré mali preukázat dátum dokoncenia zápisníc. Zalobkyne zastávajú názor, ze táto doplnujúca odpoved, ktorú Komisia bez odôvodnenia predlozila po ukoncení písomnej casti konania, je oneskorená, a teda neprípustná. 171 Je potrebné pripomenút, ze podla clánku 85 ods. 1 a 3 rokovacieho poriadku sa dôkazy a návrhy dôkazov predkladajú v rámci prvej výmeny vyjadrení, pricom hlavní úcastníci konania môzu výnimocne predlozit dôkazy aj pred skoncením ústnej casti konania pod podmienkou, ze omeskanie s ich predlozením je odôvodnené. 172 Takéto odôvodnenie oneskoreného predlozenia dôkazov po prvej výmene vyjadrení nemozno vyzadovat, pokial sú predlozené v odpovedi na opatrenia na zabezpecenie priebehu konania v lehote stanovenej na túto odpoved (pozri v tomto zmysle rozsudky zo 16. októbra 2018, OY/Komisia, [391]T-605/16, neuverejnený, [392]EU:T:2018:687, body [393]31, [394]34 a [395]35, a z 24. októbra 2018, Epsilon International/Komisia, [396]T-477/16, neuverejnený, [397]EU:T:2018:714, bod [398]57). 173 V prípadoch, ked vsak predlozený dôkaz neodpovedá na ziadost Vseobecného súdu (pozri v tomto zmysle rozsudky z 10. apríla 2018, Alcogroup a Alcodis/Komisia, [399]T-274/15, neuverejnený, [400]EU:T:2018:179, body [401]49, [402]50, [403]54 a [404]55, a zo 7. februára 2019, RK/Rada, [405]T-11/17, [406]EU:T:2019:65, bod [407]54), alebo ak odpovedá po uplynutí lehoty na odpoved stanovenej opatrením na zabezpecenie priebehu konania (rozsudok z 9. apríla 2019, Close a Cegelec/Parlament, [408]T-259/15, neuverejnený, vec v odvolacom konaní, [409]EU:T:2019:229, bod [410]34), povinnost odôvodnit omeskanie vzniká. 174 Aj keby sa v prejednávanej veci konstatovalo, ako to uvádza Komisia, ze jej doplnujúca odpoved z 19. decembra 2019 mala za ciel doplnit odpoved z 5. júna 2019, a nie odpoved z 10. januára 2019, ktorá uz odpovedala na ziadost Vseobecného súdu o predlozenie nepriamych dôkazov odôvodnujúcich prijatie napadnutého rozhodnutia, treba uviest, ze táto doplnujúca odpoved bola predlozená viac nez sest mesiacov po uplynutí lehoty stanovenej Vseobecným súdom v opatrení na zabezpecenie priebehu konania z 13. mája 2019, ktorá uplynula 5. júna 2019. 175 Z toho vyplýva, ze Komisia mala odôvodnit oneskorené predlozenie písomností prilozených k jej doplnujúcej odpovedi z 19. decembra 2019 a ze nevyhnutnost takého odôvodnenia v prejednávanom prípade nemôze byt spochybnená judikatúrou citovanou Komisiou na pojednávaní. 176 V citovaných rozsudkoch totiz islo bud o písomnosti predlozené v lehote stanovenej opatrením na zabezpecenie priebehu konania, ktoré teda neboli predlozené oneskorene (rozsudky z 24. októbra 2018, Epsilon International/Komisia, [411]T-477/16, neuverejnený, [412]EU:T:2018:714, body [413]35 a [414]57; z 5. marca 2019, Pethke/EUIPO, [415]T-169/17, neuverejnený, vec v odvolacom konaní, [416]EU:T:2019:135, body [417]26, [418]36 a [419]40, a z 28. marca 2019, Pometon/Komisia, [420]T-433/16, vec v odvolacom konaní, [421]EU:T:2019:201, body [422]27, [423]28 a [424]328), alebo o písomnosti predlozené spontánne, ktoré riadne odôvodnovali ich oneskorené podanie (rozsudok z 24. októbra 2018, Epsilon International/Komisia, [425]T-477/16, neuverejnený, [426]EU:T:2018:714, body [427]32 a [428]58). 177 V prejednávanej veci pritom Komisia neposkytla ziadne odôvodnenie oneskorenia podania svojej doplnujúcej odpovede z 19. decembra 2019, pricom sa obmedzila na to, ze v tomto dokumente sa Vseobecnému súdu ospravedlnila za nepríjemnosti, ktoré toto podanie mohlo spôsobit. Okrem toho aj za predpokladu, ze by sa malo zohladnit odôvodnenie poskytnuté na pojednávaní v odpovedi na otázku Vseobecného súdu, podla ktorého oneskorenie podania bolo spôsobené interným problémom Komisie, také odôvodnenie nemôze platne odôvodnit prípustnost dotknutej doplnujúcej odpovede. Také tvrdenie, ktoré odkazuje na cisto interné tazkosti, totiz nezodpovedá výnimocným okolnostiam, ktoré by mohli umoznit predlozenie dôkazov po druhej výmene vyjadrení úcastníkov [pozri v tomto zmysle rozsudok z 22. júna 2017, Biogena Naturprodukte/EUIPO (ZUM wohl), [429]T-236/16, [430]EU:T:2017:416, bod [431]19] a navyse nie je nijako preukázané dôkazmi, ktoré Komisia predlozila (pozri v tomto zmysle rozsudok z 11. septembra 2019, HX/Rada, [432]C-540/18 P, neuverejnený, [433]EU:C:2019:707, body [434]66 a [435]67). Okrem toho dátum hlavného dokumentu predlozeného 19. decembra 2019, teda internej správy Komisie zo 16. decembra 2016 (pozri bod 170 vyssie) ukazuje, ze Komisia ju mala k dispozícii pred zacatím konania a ze ju teda mohla predlozit pred ukoncením písomnej casti konania v lehotách stanovených pre podanie jej vyjadrenia k zalobe a o to viac v odpovedi na opatrenia na zabezpecenie priebehu konania. Navyse, aj ked zalobkyniam bolo Vseobecným súdom umoznené, aby v súlade so zásadou kontradiktórnosti konania predlozili svoje vyjadrenia k doplnujúcej odpovedi Komisie z 19. decembra 2019, najmä k jej prípustnosti, písomne a na pojednávaní, táto okolnost nemôze Komisiu zbavit jej povinnosti predlozit dôkazy na podporu zákonnosti napadnutého rozhodnutia za podmienok stanovených rokovacím poriadkom. 178 Mozno este dodat, hoci Komisia sa toho nedovolávala, ze písomnosti pripojené k doplnujúcej odpovedi z 19. decembra 2019 nemozno kvalifikovat ako protidôkazy, na ktoré sa nevztahuje pravidlo preklúzie stanovené v clánku 85 ods. 3 rokovacieho poriadku (uznesenie z 21. marca 2019, Troszczynski/Parlament, [436]C-462/18 P, neuverejnené, [437]EU:C:2019:239, bod [438]39, a z 21. mája 2019, Le Pen/Parlament, [439]C-525/18 P, neuverejnené, [440]EU:C:2019:435, bod [441]48). Vseobecný súd totiz Komisii svojimi opatreniami na zabezpecenie priebehu konania z 13. mája a 25. septembra 2019 poskytol prílezitost odpovedat na výhrady zalobkýn týkajúce sa toho, ci mala dostatocné nepriame dôkazy na odôvodnenie spornej inspekcie, co preto Komisia mohla urobit vo svojich odpovediach z 5. júna a 18. októbra 2019, a to o to viac, ze hlavný dokument predlozený 19. decembra 2019 mal dátum 16. decembra 2016 (pozri bod 177 vyssie). 179 Doplnujúca odpoved Komisie z 19. decembra 2019 sa preto musí odmietnut ako neprípustná. 180 Z toho vyplýva, ze na úcely posúdenia dostatocnej závaznosti nepriamych dôkazov odôvodnujúcich prijatie napadnutého rozhodnutia sa zohladnia iba dôkazy uvedené v bode 169 vyssie. 2) O posúdení dostatocne závaznej povahy nepriamych dôkazov, ktoré mala Komisia k dispozícii 181 Zalobkyne, ktoré boli vyzvané, aby predlozili vyjadrenia k nepriamym dôkazom predlozeným Komisiou na ziadost Vseobecného súdu, uviedli, ze dotknuté dokumenty obsahovali závazné formálne vady týkajúce sa najmä nevyhotovenia záznamu z vypocúvaní, z ktorých sa vyhotovili predlozené zápisnice, a nepreukázania dátumu uvedených zápisníc. Zalobkyne v tejto súvislosti spochybnujú judikatúru, ktorej sa Komisia dovoláva na podporu svojho tvrdenia, podla ktorého je relevantným dátumom pre posúdenie toho, ci mala k dispozícii nepriame dôkazy o predpokladaných poruseniach, dátum, kedy sa uskutocnilo vypocúvanie s rôznymi dodávatelmi, a nie dátum, ku ktorému z týchto vypocúvaní vypracovala zápisnicu. Zalobkyne dalej zastávajú názor, ze predlozené nepriame dôkazy týkajúce sa konferencie Intermarché organizovanej spolocnostou Intermarché, ktorá bola zameraná na jej dodávatelov, neodôvodnujú inspekciu, pokial ide o údajné vnútrostátne výmeny informácií o budúcich obchodných stratégiách, takze napadnuté rozhodnutie sa musí zrusit prinajmensom v rozsahu, v akom sa týka druhého údajného porusenia. Dodávajú, ze prijatie nového rozhodnutia o inspekcii ich priestorov zo strany Komisie 13. mája 2019, ktoré sa týkalo práve týchto vnútrostátnych výmen informácií, ukazuje, ze Komisia nedisponovala dostatocne závaznými nepriamymi dôkazmi pre podozrenie z existencie uvedených výmen informácií. 182 Na úvod treba zdôraznit, ze pokial ide o posúdenie dostatocne závaznej povahy nepriamych dôkazov, ktoré má Komisia k dispozícii, toto posúdenie sa musí vykonat s ohladom na to, ze napadnuté rozhodnutie je súcastou fázy predbezného vysetrovania, ktorá má Komisii umoznit zistit vsetky relevantné skutkové okolnosti potvrdzujúce alebo vyvracajúce existenciu porusenia pravidiel hospodárskej sútaze a prijat prvé stanovisko o smerovaní a dalsom pokracovaní konania. 183 Preto nemozno v tomto stádiu konania pred prijatím rozhodnutia o inspekcii od Komisie vyzadovat, aby disponovala dôkazmi preukazujúcimi existenciu porusenia. Taká úroven dôkazov sa vyzaduje vo fáze oznámenia výhrad podniku podozrivému z porusenia pravidiel hospodárskej sútaze a pre rozhodnutia Komisie, v ktorých konstatuje existenciu porusenia a ukladá pokuty. Naproti tomu na prijatie rozhodnutia o inspekcii v zmysle clánku 20 ods. 4 nariadenia c. 1/2003 stací, ak disponuje informáciami a dôlezitými faktickými skutocnostami, ktoré ju vedú k podozreniu, ze doslo k poruseniu (rozsudky z 29. februára 2016, EGL a i./Komisia, [442]T-251/12, neuverejnený, [443]EU:T:2016:114, bod [444]149, a z 20. júna 2018, Ceské dráhy/Komisia, [445]T-325/16, [446]EU:T:2018:368, bod [447]66). Treba tak rozlisovat medzi dôkazmi o porusení a nepriamymi dôkazmi, sú spôsobilé vyvolat dôvodné podozrenie, ze doslo k údajnému poruseniu (pozri v tomto zmysle rozsudok zo 14. marca 2014, Cementos Portland Valderrivas/Komisia, [448]T-296/11, [449]EU:T:2014:121, bod [450]43), alebo podla inej terminológie tiez prijatej judikatúrou, ktoré môzu viest k podozreniu o protisútaznom konaní (pozri v tomto zmysle rozsudok z 29. februára 2016, EGL a i./Komisia, [451]T-251/12, neuverejnený, [452]EU:T:2016:114, body [453]153 a [454]155). 184 V dôsledku toho treba v prejednávanej veci overit, ci mala Komisia v case prijatia napadnutého rozhodnutia také závazné nepriame dôkazy, ktoré mohli viest k podozreniu o porusení. V tomto rámci sa nevyzaduje posúdenie, ci mala dôkazy, ktoré by mohli preukázat existenciu predmetných porusení. 185 Toto rozlísenie má dôsledky na poziadavky na formu, autora a obsah nepriamych dôkazov odôvodnujúcich rozhodnutie o inspekcii, ktoré zalobkyne v prejednávanej veci povazujú vsetky za nesplnené. i) O forme nepriamych dôkazov odôvodnujúcich napadnuté rozhodnutie 186 Z rozlísenia medzi dôkazmi o porusení a nepriamymi dôkazmi, na ktorých je zalozené rozhodnutie o inspekcii, vyplýva, ze na tieto nepriame dôkazy sa nemôzu klást rovnaké formálne poziadavky ako na dôkazy týkajúce sa dodrzania pravidiel stanovených nariadením c. 1/2003 a judikatúrou vydanou na jeho základe, pokial ide o vysetrovacie právomoci Komisie. Pokial by sa na zber nepriamych dôkazov, predchádzajúci inspekcii, a zhromazdovanie dôkazov o porusení uplatnovali tie isté formálne poziadavky, znamenalo by to totiz, ze Komisia musí dodrziavat pravidla, ktorými sa riadia jej vysetrovacie právomoci, hoci ziadne vysetrovanie v zmysle kapitoly V nariadenia c. 1/2003 este nebolo formálne zacaté a hoci Komisia doposial nevyuzila vysetrovacie právomoci, ktoré jej zverujú najmä clánky 18 az 20 nariadenia c. 1/2003, teda neprijala opatrenie, ktorým sa vytýka, ze doslo k poruseniu, najmä rozhodnutie o inspekcii. 187 Táto definícia východiskového bodu vysetrovania a fázy prípravného vysetrovania vychádza z ustálenej judikatúry pripomenutej v bode 88 vyssie, ktorá bola nedávno potvrdená (rozsudok z 12. júla 2018, The Goldman Sachs Group/Komisia, [455]T-419/14, vec v odvolacom konaní, [456]EU:T:2018:445, bod [457]241), ale uz skôr zakotvená v rozsudkoch Súdneho dvora (rozsudky z 15. októbra 2002, Limburgse Vinyl Maatschappij a i./Komisia, [458]C-238/99 P, C-244/99 P, C-245/99 P, C-247/99 P, C-250/99 P az C-252/99 P a C-254/99 P, [459]EU:C:2002:582, bod [460]182, a z 21. septembra 2006, Nederlandse Federatieve Vereniging voor de Groothandel op Elektrotechnisch Gebied/Komisia, [461]C-105/04 P, [462]EU:C:2006:592, bod [463]38), ako aj Vseobecného súdu (rozsudok zo 16. júna 2011, Heineken Nederland a Heineken/Komisia, [464]T-240/07, [465]EU:T:2011:284, bod [466]288), z ktorých niektoré sa opierajú o judikatúru ESLP. 188 Oznámenie podané v rámci písomnej staznosti sa tak v zásade povazovalo za nepriamy dôkaz, ktorý platne odôvodnuje inspekciu (pozri v tomto zmysle rozsudok z 20. júna 2018, Ceské dráhy/Komisia, [467]T-325/16, [468]EU:T:2018:368, bod [469]95), ktorá môze viest k zacatiu vysetrovania zo strany Komisie, hoci nesplna podmienky stanovené pre staznosti v clánku 7 ods. 2 nariadenia c. 1/2003 [odsek 4 oznámenia Komisie o vybavovaní stazností Komisiou podla clánkov [101] a [102 ZFEÚ] ([470]Ú. v. EÚ C 101, 2004, s. 65)] [neoficiálny preklad], rovnako ako ústne oznámenie v rámci ziadosti o zhovievavost (pozri v tomto zmysle rozsudok zo 14. novembra 2012, Nexans France a Nexans/Komisia, [471]T-135/09, [472]EU:T:2012:596, bod [473]74). 189 Rovnako v prejednávanej veci, na rozdiel od toho, co tvrdia zalobkyne, Komisia nebola povinná dodrzat poziadavky ulozené clánkom 19 nariadenia c. 1/2003 a clánkom 3 nariadenia Komisie (ES) c. 773/2004 zo 7. apríla 2004, ktoré sa týka vedenia konania Komisiou podla clánkov [101] a [102 ZFEÚ] ([474]Ú. v. EÚ L 123, 2004, s. 18; Mim. vyd. 08/003, s. 81), ako boli vylozené v rozsudku zo 6. septembra 2017, Intel/Komisia ([475]C-413/14 P, [476]EU:C:2017:632), a teda nemala povinnost vyhotovit záznam z vypocúvania s dodávatelmi, ktoré viedli k zápisniciam, podla podmienok stanovených týmito ustanoveniami (pozri bod 169 prvá zarázka vyssie). 190 Treba pripomenút, ze podla clánku 19 ods. 1 nariadenia c. 1/2003 patriaceho do kapitoly V uvedeného nariadenia s názvom "Právomoci týkajúce sa vysetrovania""aby mohla Komisia plnit povinnosti, ktoré jej urcuje toto nariadenie, môze klást otázky kazdej fyzickej alebo právnickej osobe, ktorá s tým súhlasí, s cielom získat informácie týkajúce sa predmetu vysetrovania". 191 Clánok 3 nariadenia c. 773/2004 spresnuje: "1. Tam, kde Komisia vypocuje osobu s jej súhlasom v súlade s clánkom 19 nariadenia (ES) c. 1/2003, tak na zaciatku vypocúvania uvedie právny základ a úcel vypocúvania a pripomenie jeho dobrovolný charakter. Vypocúvanú osobu bude taktiez informovat o svojom zámere vyhotovit záznam z vypocúvania. 2. Vypocúvanie môze byt vedené akýmkolvek spôsobom vrátane formy telefonickej alebo elektronickej. 3. Komisia môze zaznamenávat vyhlásenia vykonané vypocúvanými osobami akoukolvek formou. Kópia akéhokolvek záznamu musí byt predlozená vypocúvanej osobe na schválenie. Tam, kde je to potrebné, Komisia stanoví lehotu, v rámci ktorej jej vypocúvaná osoba môze oznámit akékolvek opravy, ktoré sa musia vo vyhlásení previest." 192 Z týchto ustanovení a z rozsudku zo 6. septembra 2017, Intel/Komisia ([477]C-413/14 P, [478]EU:C:2017:632, body [479]84 az [480]91), síce vyplýva, ze Komisia má na základe clánku 19 nariadenia c. 1/2003 povinnost vyhotovit záznam z kazdého vypocúvania vo forme, akú si zvolí, na úcely získania informácií týkajúcich sa predmetu jej vysetrovania bez toho, aby bolo potrebné rozlisovat medzi formálnymi a neformálnymi vypocúvaniami, na ktoré sa táto povinnost nevztahuje. 193 Treba vsak poznamenat, ze táto povinnost sa neuplatní v prípade vypocúvaní uskutocnených pred zacatím vysetrovania zo strany Komisie, ktoré sa môze vyznacovat najmä prijatím rozhodnutia o inspekcii. 194 Ako totiz vyplýva zo samotného znenia clánku 19 nariadenia c. 1/2003, predmetné vypocúvania sú vypocúvaniami, ktorých úcelom je "získat informácie týkajúce sa predmetu vysetrovania", ktoré musí byt z podstaty veci zacaté a ktorého predmet sa musí urcit predtým, nez sa uvedené vypocúvania konajú (pozri v tomto zmysle tiez manuál pre konanie v oblasti politiky hospodárskej sútaze generálneho riaditelstva Komisie pre hospodársku sútaz, kapitola 8 ods. 4, 5 a 22). 195 Rovnako vo veci, v ktorej bol vyhlásený rozsudok zo 6. septembra 2017, Intel/Komisia ([481]C-413/14 P, [482]EU:C:2017:632), sa vypocúvanie, vo vztahu ku ktorému Súdny dvor zastával názor, ze sa uplatní povinnost vyhotovit záznam podla clánku 19 nariadenia c. 1/2003 a clánku 3 nariadenia c. 773/2004, uskutocnilo po zacatí vysetrovania vyznacujúceho sa prijatím rozhodnutia o inspekcii (rozsudok z 12. júna 2014, Intel/Komisia, [483]T-286/09, [484]EU:T:2014:547, body [485]4 az [486]6). Z toho teda nemozno vyvodit, ze táto povinnost vyhotovit záznam sa vztahuje tiez na vypocúvanie pred zacatím vysetrovania. 196 Toto obmedzenie povinnosti vyhotovit záznam z vypocúvaní v rámci vysetrovania vyplýva tiez z návrhov, ktoré predniesol generálny advokát Wahl vo veci Intel Corporation/Komisia ([487]C-413/14 P, [488]EU:C:2016:788, body [489]232 a [490]233). Generálny advokát Wahl zastával názor, ze z pravidiel v clánku 19 nariadenia c. 1/2003 v spojení s clánkom 3 nariadenia c. 773/2004 o zaznamenávaní informácií získaných pri vypocúvaniach týkajúcich sa predmetu vysetrovania nevyplýva, ze by Komisia nemohla nikdy kontaktovat tretie osoby neformálne. V tejto súvislosti vychádzal z jasného znenia clánku 19 samotného nariadenia c. 1/2003, aby dospel k záveru, ze do oblasti pôsobnosti uvedeného ustanovenia patria iba informácie týkajúce sa predmetu vysetrovania a ze pokial sa komunikácia medzi Komisiou a tretími osobami netýka predmetu konkrétneho vysetrovania, neexistuje ani povinnost vyhotovit záznam takej komunikácie. 197 Pokial by to bolo inak, bolo by vázne narusené odhalovanie porusujúcich praktík zo strany Komisie a výkon jej vysetrovacích právomocí na tento úcel. Komisia na pojednávaní zdôraznila potenciálne odrádzajúce úcinky, ktoré môze mat formálne vypocúvanie upravené v clánku 3 nariadenia c. 773/2004, na ochotu svedkov poskytnút informácie a oznámit porusenia, pricom také informácie predstavujú významnú cast nepriamych dôkazov, ktoré viedli k prijatiu vysetrovacích opatrení, ako sú inspekcie. 198 V prejednávanej veci pritom vypocúvania dodávatelov prebiehali pred zacatím vysetrovania podla nariadenia c. 1/2003. Vzhladom na dotazník, na základe ktorého sa viedli, v ktorom sa dodávatelom kládli otázky k ich vztahom s alianciami distribútorov a celkom otvoreným spôsobom k tomu, ci vedeli o mozných vplyvoch týchto aliancií na hospodársku sútaz, sa nemozno domnievat, ze tieto vypocúvania so sebou vo vztahu k zalobkyniam a a fortiori voci dodávatelom niesli akúkolvek výhradu, ze sa dopustili porusenia. Príloha Q.12 odpovede Komisie z 10. januára 2019, citovaná zalobkynami na pojednávaní, to navyse potvrdzuje, kedze uvádza prípadné zacatie "formálneho vysetrovania" v nadväznosti na vypocúvania a pouzitie vysetrovacích prostriedkov stanovených na tento úcel právnymi predpismi Únie, teda v danom prípade prijatie rozhodnutia o inspekcii, ktorým sa v prejednávanej veci zacína toto vysetrovanie. Z toho vyplýva, ze nepriame dôkazy vychádzajúce z týchto vypocúvaní nemozno vylúcit ako obsahujúce formálnu vadu z dôvodu nesplnenia povinnosti vyhotovit záznam stanovenej clánkom 19 nariadenia c. 1/2003 a clánkom 3 nariadenia c. 773/2004. Netreba sa teda vyslovit k tvrdeniu Komisie, podla ktorého zápisnice predstavujú záznamy, ktoré sú v súlade s týmito ustanoveniami. 199 Z toho dalej vyplýva, ze nemôze obstát tvrdenie zalobkýn, podla ktorého Komisia nemala ku dnu prijatia napadnutého rozhodnutia k dispozícii nepriame dôkazy vyplývajúce z jej vypocúvaní s trinástimi dodávatelmi, kedze nepreukázala dátum zápisníc z uvedených vypocúvaní. 200 Ako totiz vyplýva z vyssie uvedeného a ako to správne zdôraznuje Komisia, relevantným dátumom, ktorý treba zohladnit na urcenie, ci mala k dátumu napadnutého rozhodnutia nepriame dôkazy, je dátum vypocúvaní s dodávatelmi, ktoré boli predmetom zápisníc. K tomuto dátumu boli Komisii oznámené informácie, ktoré boli následne prevzaté do zápisníc, a Komisiu bolo mozné povazovat za disponujúcu týmito informáciami. Zápisnice vyhotovené následne, hoci umoznujú urcit obsah rozhovorov s dodávatelmi a musia byt v tejto súvislosti zohladnené, nie sú dokumentmi, ktoré umoznujú urcit dátum, ku ktorému mala Komisia k dispozícii nepriame dôkazy, ktoré boli výsledkom vypocúvania. Inými slovami vypocúvania dodávatelov sa nestali "nepriamymi dôkazmi", ktoré mala Komisia k dispozícii, od momentu, ked boli predmetom zápisníc Komisie, ale boli "nepriamymi dôkazmi", ktoré mala Komisia k dispozícii, od dátumu, ked sa konali. 201 V tejto súvislosti je na tomto mieste vhodné pripomenút, podobne ako to urobila Komisia, judikatúru vydanú síce v zvlástnom kontexte konaní o zhovievavosti, ktorej rozsah vsak presahuje tento kontext vzhladom na vseobecnú povahu vykladaného konceptu, teda "drzby" dôkazov, a vzhladom na logický a rozumný výklad a potrebný úcinok, ktorý je z toho vyvodený. Podla tejto judikatúry sa totiz to, ze Komisia má k dispozícii dôkaz, rovná znalosti jeho obsahu [rozsudky z 9. júna 2016, Repsol Lubricantes y Especialidades a i./Komisia, [491]C-617/13 P, [492]EU:C:2016:416, bod [493]72, a z 23. mája 2019, Recylex a i./Komisia, [494]T-222/17, vec v odvolacom konaní, [495]EU:T:2019:356, bod [496]87 (neuverejnený); pozri v tomto zmysle tiez rozsudok z 27. novembra 2014, Alstom Grid/Komisia, [497]T-521/09, [498]EU:T:2014:1000, body [499]77 az [500]83]. V prejednávanej veci a analogicky mozno vypocúvania trinástich dodávatelov Komisiou povazovat za skutocnost zahrnajúcu vedomost o informáciách oznámených pocas týchto vypocúvaní a za drzbu predmetných informácií k dátumu uvedených vypocúvaní. 202 Ak by to bolo inak, viedlo by to k záveru, ze nepriame dôkazy, ktoré môzu odôvodnit inspekcie, by nemohli mat výlucne ústnu formu, hoci povinnost formálneho prepisu nielenze sa v tejto fáze relevantnými ustanoveniami nevyzaduje (pozri body 193 az 198 vyssie), ale mohla by navyse ohrozit úcinnost vysetrovania Komisie, kedze ju zaväzuje k pouzitiu postupu vyhotovenia záznamu stanoveného clánkom 3 nariadenia c. 773/2004 (predchádzajúce oboznámenie, vyhotovenie záznamu, poskytnutie kópie záznamu na schválenie, stanovenie lehoty na schválenie), a tak zdrzat dátum kontroly, zatial co pre minimalizáciu rizika úniku a zatajenia informácií je prvoradé prijat rozhodnutie o inspekcii rýchlo po oznámení informácií o mozných poruseniach (pozri v tomto zmysle návrhy, ktoré predniesol generálny advokát Wahl vo veci Deutsche Bahn a i./Komisia, [501]C-583/13 P, [502]EU:C:2015:92, body [503]61 a [504]62). 203 Mozno teda uzavriet, ze Komisia sa platne opierala o údaje zo svojich vypocúvaní trinástich dodávatelov na to, aby sa urcilo, ze disponovala nepriamymi dôkazmi pochádzajúcimi z týchto vypocúvaní k dátumu napadnutého rozhodnutia. 204 Navyse na rozdiel od toho, co tvrdia zalobkyne, dôkazy predlozené Komisiou v prílohe k jej odpovedi z 5. júna 2019 (prílohy R. 1 az R. 13) skutocne preukazujú, ze sa jej vypocúvania trinástich dodávatelov konali pred 9. februárom 2017, co je dátum prijatia napadnutého rozhodnutia. 205 Tieto prílohy predovsetkým preukazujú dojednávanie stretnutí prostredníctvom e-mailov na vypocutia v dátumoch predchádzajúcich 9. februáru 2017, v období od 4. októbra 2016 do 8. februára 2017. 206 Okolnost, ze u dvoch vypocúvaných dodávatelov prebehla posledná výmena informácií s Komisiou tesne pred prijatím napadnutého rozhodnutia, je irelevantná. Rozhodným dátumom je totiz dátum výmen informácií, ktoré - vzhladom na to, ze k nim doslo 8. februára 2017 - stále predchádzajú dátumu prijatia napadnutého rozhodnutia, k comu doslo 9. februára 2017. 207 V kazdom prípade, aj keby sa mal zohladnit dátum vyhotovenia zápisníc, nemozno z dátumu poslednej uvádzanej výmeny informácií vyvodit, ako to robia zalobkyne, ze Komisia nutne spísala vsetky zápisnice po 9. februári 2017. Po prvé dotknutí sú iba dvaja dodávatelia, a teda dve zápisnice z trinástich. Po druhé Komisia uviedla, ze zápisnice vypracovala s cielom splnit to, co povazovala za povinnost vyhotovit záznam z vyjadrení dodávatelov podla clánku 3 nariadenia c. 773/2004 (pozri bod 198 vyssie), co podporuje jej tvrdenie, ze uvedené zápisnice boli vyhotovené postupne v priebehu výmen informácií, teda od zaciatku týchto výmen, datovaných prevazne z konca roku 2016. Obe dotknuté zápisnice tak boli prinajmensom scasti vypracované ku dnu prijatia napadnutého rozhodnutia a mohli sa rozumne povazovat za zápisnice obsahujúce k tomuto dátumu podstatnú cast údajov obsiahnutých v ich konecnej verzii, pretoze z týchto zápisníc vyplýva, ze posledná výmena informácií 8. februára 2017 nadväzovala na iné a smerovala k získaniu niekolkých posledných spresnení. V tejto súvislosti treba pripomenút poziadavku rýchlosti, ktorou sa riadi prijatie rozhodnutia o inspekcii s cielom minimalizovat riziko úniku informácií po oznámeniach (pozri bod 202 vyssie). 208 Rovnako mozno dodat, ze aj keby sa mali zohladnit tvrdenia a doklady predlozené Komisiou v jej doplnujúcej odpovedi z 19. decembra 2019 na úcel preukázania, ze zápisnice boli dokoncené - a nie vytvorené - medzi dátumom posledného vypocúvania a 21. februárom 2017, toto dokoncenie po dátume napadnutého rozhodnutia by neumoznilo spochybnit vyssie uvedené úvahy. Z internej správy Komisie zo 16. decembra 2016 prilozenej k tejto doplnujúcej odpovedi, ktorá obsahuje velmi podrobné zhrnutie informácií získaných v priebehu vypocúvaní, totiz mozno vyvodit, ze Komisia od tohto dátumu vypracovala velmi podrobné zápisnice, hoci nie ukoncené. 209 Dalej dôkazy predlozené v prejednávanej veci na preukázanie dátumu, na kedy boli vypocúvania dohodnuté, postacujú na preukázanie, ze predmetné vypocúvania sa skutocne konali s trinástimi dodávatelmi v stanovených dátumoch. V tejto súvislosti nemozno súhlasit s tvrdením zalobkýn, ktoré navyse nie je nijako podlozené, podla ktorého tieto dôkazy neumoznujú preukázat ani to, ze úradníci Komisie komunikovali s osobami mimo Komisiu. Tomuto tvrdeniu totiz jasne odporujú dáta uvedené v elektronických agendách dotknutých úradníkov Komisie (reprodukované v záverecných castiach príloh R.1 az R.13 odpovede Komisie z 5. júna 2019), ktoré zodpovedajú dátam uvedeným v e-mailoch na urcenie týchto dátumov, ktoré si Komisia vymenila s externými partnermi pre vypocutia (reprodukované v úvodných castiach príloh R. 1 az R. 13), co sú partneri, ktorých postavenie dodávatela jasne vyplýva z prilozeného dotazníka s názvom "Otázky k obchodným alianciám medzi maloobchodníkmi pre dodávatelov tovarov zásobujúcich maloobchodníkov". 210 Nakoniec a z rovnakých dôvodov, najmä zjavného spojenia medzi vyssie uvedeným dotazníkom a skutocnostami uvedenými v zápisniciach, sa mozno domnievat, na rozdiel od toho, co tvrdia zalobkyne, ze výmeny informácií stanovené v e-mailoch sú práve tie, z ktorých boli vyhotovené zápisnice. Zápisnice teda majú vsetky rovnakú struktúru, ktorá obsahuje v zásade rovnaké podpolozky (najmä aliancie, s ktorými dodávatelia uzavreli dohody a protiplnenia, výmeny informácií, prevod personálu), ktorá dokazuje, ze sú prinajmensom scasti prevzaté odpovede na dotazník (najmä cast I obsahujúca otázky 1 az 10 a cast III dotazníka obsahujúca otázky 15 az 18). 211 Z vyssie uvedeného teda vyplýva, ze Komisia ku dnu prijatia napadnutého rozhodnutia mala k dispozícii nepriame dôkazy zhrnuté v zápisniciach a ze tieto nepriame dôkazy mozno zohladnit v analýze toho, ci Komisia mala dostatocne závazné nepriame dôkazy, bez toho, aby bolo potrebné presne urcit dátumy vytvorenia a finalizácie zápisníc. 212 Z toho vyplýva, ze treba odmietnut vsetky formálne výhrady spochybnujúce nepriame dôkazy predlozené Komisiou. ii) O osobách, od ktorých pochádzajú nepriame dôkazy odôvodnujúce napadnuté rozhodnutie 213 Treba pripomenút, ze podla ustálenej judikatúry týkajúcej sa posúdenia dôkazov o porusení jediným relevantným kritériom na posúdenie týchto dôkazov je ich dôveryhodnost, pricom dôveryhodnost a z nej vyplývajúca dôkazná hodnota dokumentu je závislá od jeho pôvodu, okolností jeho vyhotovenia, adresáta a predpokladanej a spolahlivej povahy jeho obsahu a ze predovsetkým je potrebné prisúdit velký význam skutocnosti, ze listina bola vyhotovená v bezprostrednej súvislosti s okolnostami alebo priamym svedkom týchto okolností (pozri rozsudky z 27. júna 2012, Coats Holdings/Komisia, [505]T-439/07, [506]EU:T:2012:320, bod [507]45 a citovanú judikatúru, a z 8. septembra 2016, Goldfish a i./Komisia, [508]T-54/14, [509]EU:T:2016:455, bod [510]95 a citovanú judikatúru). 214 Uplatnenie týchto kritérií pre posúdenie dôkazov o porusení na nepriame dôkazy odôvodnujúce inspekciu by nemalo viest k vylúceniu dostatocne závazného charakteru vsetkých nepriamych dôkazov, ktoré nepochádzajú priamo od kontrolovaných podnikov. To by bránilo tomu, aby vyhlásenia alebo dokumenty pochádzajúce od tretích osôb boli kvalifikované ako dostatocne závazné nepriame dôkazy, cím by bola Komisia pripravená o podstatnú cast jej mozností viest inspekcie. 215 Aj ked sú dôkazy o porusení najcastejsie priamymi dôkazmi pochádzajúcimi od podnikov, ktoré sa dopustili týchto porusení, nepriame dôkazy umoznujúce vznik podozrenia o porusení pochádzajú vo vseobecnosti od tretích osôb, ci uz ide o konkurencné podniky alebo osoby poskodené porusujúcim konaním, alebo o verejné ci súkromné subjekty bez akéhokolvek spojenia s týmto konaním, ako sú znalci alebo orgány pre hospodársku sútaz. 216 V prejednávanej veci na rozdiel od toho, co tvrdia zalobkyne, okolnost, ze zápisnice boli vypracované Komisiou, ktorá rozhodne o ich prípadnom stíhaní a sankcii, sama osebe nestací na to, aby im bola upretá akákolvek dôkazná hodnota pri posudzovaní, ci Komisia mala dostatocne závazné nepriame dôkazy. 217 Treba totiz pripomenút, ze cielom zápisníc je zhmotnit a tým preukázat informácie, ktoré dodávatelia oznámili Komisii (pozri bod 200 vyssie). Tieto informácie, ktoré ako jediné predstavujú nepriame dôkazy, na ktorých bolo zalozené napadnuté rozhodnutie, nepochádzajú od Komisie, ale od dodávatelov, ktorí majú priame obchodné vztahy so zalobkynami. V tomto ohlade treba zdôraznit, ze dodávatelia udrzujú obchodné vztahy so zalobkynami, a môzu tak byt priamo dotknutí ich domnelým porusujúcim konaním. Môzu mat teda záujem na tom, aby bola zalobkyniam ulozená sankcia. Práve z dôvodu obchodných vztahov, ktoré udrziavajú so zalobkynami, majú vsak na rozdiel od obycajných konkurentov, ktorí sú pôvodcami porusenia, priame vedomosti o úcinkoch, ktoré mozno prípadne pripísat tomuto prípadnému poruseniu. Opatrnost vyzadovaná judikatúrou, pokial ide o výklad oznámení jedných podnikov voci iným podnikom, pokial prvé uvedené majú záujem na tom, aby bola týmto druhým podnikom ulozená sankcia (pozri v tomto zmysle rozsudok z 12. júla 2011, Mitsubishi Electric/Komisia, [511]T-133/07, [512]EU:T:2011:345, bod [513]88), teda nemozno plne pouzit na vyhlásenia dodávatelov, najmä pokial, ako je to v prejednávanom prípade, dodávatelia uvádzajú presné skutkové údaje vyplývajúce z obchodných vztahov, ktoré udrziavajú s údajnými pôvodcami porusenia. 218 Pokial ide dalej o dôkaznú hodnotu zápisníc vypracovaných Komisiou, treba uviest, ze táto dôkazná hodnota nie je spochybnená jediným argumentom, ktorý zalobkyne predlozili na jej spochybnenie a ktorý vychádza zo standardizovanej prezentácie niektorých castí zápisníc, ktorá podla nich potvrdzuje, ze Komisia neprevzala vyhlásenia jednotlivých dodávatelov presne. Ako to tvrdia zalobkyne, pasáze týkajúce sa dátumu a úcastníkov konferencie spolocnosti Intermarché, ako aj dôsledok tejto úcasti, ktorým je to, ze úcastníci boli zoznámení s niektorými obchodnými cielmi spolocnosti Intermarché, sú zaiste v styroch zápisniciach totozné (prílohy Q.4, Q.5, Q.7 a Q.8 odpovede Komisie z 10. januára 2019). Taká totoznost vsak vzhladom na to, ze ju charakterizujú iba styri z trinástich poskytnutých zápisníc a ze sa týka údajov, ktoré mohli byt oznámené v odpovedi na dotazník a mohli byt opísané rovnakým spôsobom, neumoznuje vyvodit, ze zhromazdené vyhlásenia boli skreslené. Je to tak o to viac, ze dotknutá totozná pasáz je doplnená v kazdej zo styroch zápisníc rôznymi údajmi týkajúcimi sa konferencie spolocnosti Intermarché. 219 V tejto súvislosti treba tiez pripomenút, ze Komisia je podla Zmlúv orgánom povereným zabezpecovat dodrziavanie práva Únie v oblasti hospodárskej sútaze celkom nestranne a ze kumulácia funkcií spocívajúcich vo vysetrovaní a ukladaní sankcií za porusenia pravidiel hospodárskej sútaze nie je sama osebe porusením poziadavky nestrannosti (pozri v tomto zmysle rozsudok z 27. júna 2012, Bolloré/Komisia, [514]T-372/10, [515]EU:T:2012:325, bod [516]66 a citovanú judikatúru). Nemozno teda bez dôkazu, a to ani neúplného, na jeho podporu predpokladat, ze Komisia toto konanie zacala, pricom skreslila informácie od dodávatelov, aby získala nepriame dôkazy o protiprávnej povahe postupov distribútorov. 220 Z vyssie uvedeného vyplýva, ze vsetky tvrdenia vyvodzujúce z postavenia osôb, ktoré poskytli nepriame dôkazy, ze Komisia nemala k dispozícii dostatocne závazné nepriame dôkazy na vykonanie spornej inspekcie, sa musia zamietnut. iii) O obsahu nepriamych dôkazov, ktoré odôvodnovali napadnuté rozhodnutie 221 Z rozlisovania medzi dôkazmi o porusení a nepriamymi dôkazmi, na ktorých je zalozené rozhodnutie o inspekcii, vyplýva, ze posledné uvedené nemusia preukazovat existenciu a obsah porusenia, ako aj osoby, ktoré sa na nom podielajú, bez toho, aby právomoci zverené Komisii na základe clánku 20 nariadenia c. 1/2003 stratili akýkolvek úzitok (pozri v tomto zmysle a analogicky rozsudok zo 14. marca 2014, Cementos Portland Valderrivas/Komisia, [517]T-296/11, [518]EU:T:2014:121, bod [519]59). 222 Preto okolnost, ze pouzité dôkazy môzu byt predmetom rôzneho výkladu, nebráni tomu, aby predstavovali dostatocne závazné nepriame dôkazy, kedze výklad, ktorému dáva prednost Komisia, sa zdá byt prijatelný (pozri analogicky v súvislosti s rozhodnutím o ziadosti o informácie, rozsudok zo 14. marca 2014, Cementos Portland Valderrivas/Komisia, [520]T-296/11, [521]EU:T:2014:121, bod [522]59). Pri posudzovaní tejto prijatelnosti treba mat na pamäti, ze kontrolná právomoc Komisie zahrna oprávnenie hladat rozlicné informácie, ktoré este nie sú známe alebo plne identifikované (pozri rozsudok zo 14. novembra 2012, Nexans France a Nexans/Komisia, [523]T-135/09, [524]EU:T:2012:596, bod [525]62 a citovanú judikatúru). 223 Treba tiez pripomenút, ze rozlicné nepriame dôkazy umoznujúce získat podozrenie z porusovania sa nesmú posudzovat samostatne, ale ako celok, a môzu sa vzájomne posilnovat (pozri rozsudky z 27. novembra 2014, Alstom Grid/Komisia, [526]T-521/09, [527]EU:T:2014:1000, bod [528]54 a citovanú judikatúru, a z 29. februára 2016, EGL a i./Komisia, [529]T-251/12, neuverejnený, [530]EU:T:2016:114, bod [531]150 a citovanú judikatúru). 224 Pokial ide konkrétne o porusenia predpokladané v prejednávanej veci, teda o zosúladené postupy (pozri najmä odôvodnenie 6 napadnutého rozhodnutia), platí podla ustálenej judikatúry, ze ako vyplýva zo samotného znenia clánku 101 ods. 1 ZFEÚ pojem zosúladeného postupu zahrna okrem zosúladenia medzi dotknutými podnikmi správanie na trhu nasledujúce po tomto zosúladení a vztah príciny a následku medzi týmito dvoma prvkami (rozsudky z 8. júla 1999, Komisia/Anic Partecipazioni, [532]C-49/92 P, [533]EU:C:1999:356, bod [534]118, a z 15. marca 2000, Cimenteries CBR a i./Komisia, [535]T-25/95, T-26/95, T-30/95 az T-32/95, T-34/95 az T-39/95, T-42/95 az T-46/95, T-48/95, T-50/95 az T-65/95, T-68/95 az T-71/95, T-87/95, T-88/95, T-103/95 a T-104/95, [536]EU:T:2000:77, bod [537]1865). Vyzaduje sa teda splnenie troch konstitutívnych prvkov. 225 Pokial ide o dôkaz týchto troch konstitutívnych prvkov, treba pripomenút, ze koncept "zosúladeného postupu" bol do Zmlúv zavedený na úcel umoznit pouzitie práva hospodárskej sútaze na kolúzie, ktoré nemajú formu formálnej zhody prejavu vôle, a sú tak tazsie identifikovatelné a preukázatelné. Ako to opakovane zdôraznil súd Únie, pokial clánok 101 ZFEÚ rozlisuje medzi pojmom "zosúladený postup" a pojmom "dohody medzi podnikatelmi", robí tak s cielom zachytit pod zákazy tohto ustanovenia formu spolupráce medzi podnikmi, ktorá nahrádza riziká hospodárskej sútaze medzi nimi praktickou spoluprácou, bez toho, aby dospeli az k uzavretiu dohody vo vlastnom zmysle slova a aby boli splnené vsetky znaky dohody (rozsudky zo 14. júla 1972, Imperial Chemical Industries/Komisia, [538]48/69, [539]EU:C:1972:70, bod [540]64, a z 5. apríla 2006, Degussa/Komisia, [541]T-279/02, [542]EU:T:2006:103, bod [543]132). 226 Rovnako tak a vseobecnejsie treba pripomenút, ze zákaz úcasti na protisútazných postupoch a dohodách, ako aj sankcie, ktoré sa môzu ulozit osobám, ktoré sa ich dopustia, sú vseobecne známe. Pritom je bezné, ze cinnosti v rámci protisútazných postupov a dohôd sa uskutocnujú tajne, stretnutia sa organizujú potajomky a na ne sa vztahujúca dokumentácia je obmedzená na minimum. Ak aj Komisia objaví písomnosti jasne potvrdzujúce protiprávne naviazanie kontaktu medzi hospodárskymi subjektmi, tieto písomnosti obycajne budú len zlomkovité a nesúrodé do tej miery, ze je casto nutné vyvodit niektoré detaily prostredníctvom dedukcií. Vo väcsine prípadov musí byt existencia protisútazného konania alebo dohody odvodená z urcitého poctu zhodujúcich sa skutocností, ktoré v prípade, ze neexistuje iné logické vysvetlenie, môzu ako celok predstavovat dôkaz porusenia pravidiel hospodárskej sútaze (rozsudky zo 7. januára 2004, Aalborg Portland a i./Komisia, [544]C-204/00 P, C-205/00 P, C-211/00 P, C-213/00 P, C-217/00 P a C-219/00 P, [545]EU:C:2004:6, body [546]55 az [547]57, a z 25. januára 2007, Sumitomo Metal Industries a Nippon Steel/Komisia, [548]C-403/04 P a C-405/04 P, [549]EU:C:2007:52, bod [550]51; pozri v tomto zmysle tiez rozsudok z 27. júna 2012, Coats Holdings/Komisia, [551]T-439/07, [552]EU:T:2012:320, bod [553]42). 227 Z toho vyplýva, ze súd Únie v urcitých prípadoch pripustil, ze dôkazné bremeno v súvislosti s tromi konstitutívnymi prvkami zosúladeného postupu má byt pre Komisiu zmiernené. 228 Paralelné správanie na trhu sa tak za urcitých podmienok môze povazovat za dôkaz o existencii zosúladeného konania, v prejednávanom prípade ak zosúladené konanie predstavuje jediné prijatelné vysvetlenie (rozsudky z 31. marca 1993, Ahlström Osakeyhtiö a i./Komisia, [554]C-89/85, C-104/85, C-114/85, C-116/85, C-117/85 a C-125/85 az C-129/85, [555]EU:C:1993:120, bod [556]71, a z 8. júla 2008, BPB/Komisia, [557]T-53/03, [558]EU:T:2008:254, bod [559]143). 229 Rovnako treba predpokladat, ak neexistuje dôkaz opaku, ktorý musia predlozit dotknuté hospodárske subjekty, ze podniky zúcastnujúce sa na zosúladovaní postupu a nadalej pôsobiace na trhu zohladnujú pri urcovaní svojho správania na tomto trhu informácie, ktoré si vymenili so svojimi konkurentmi (rozsudky z 8. júla 1999, Komisia/Anic Partecipazioni, [560]C-49/92 P, [561]EU:C:1999:356, bod [562]121, a z 8. októbra 2008, Schunk a Schunk Kohlenstoff-Technik/Komisia, [563]T-69/04, [564]EU:T:2008:415, bod [565]118). Inými slovami dôkaz o splnení prvých dvoch konstitutívnych prvkov zosúladeného postupu umoznuje v niektorých prípadoch predpokladat jeho tretí konstitutívny prvok. 230 Tento zvlástny dôkazný rezim zosúladených postupov nezostáva bez dôsledkov na podmienky vyzadované na to, aby sa bolo mozné domnievat, ze sú dané dostatocne závazné nepriame dôkazy odôvodnujúce podozrenie z existencie takých postupov. Najmä vzhladom na nutné rozlisovanie medzi dôkazmi o zosúladenom postupe a nepriamymi dôkazmi odôvodnujúcimi inspekcie na úcel zhromazdenia takých dôkazov, musí byt hranica pre uznanie toho, ze Komisia má k dispozícii dostatocne závazné nepriame dôkazy, nevyhnutne nizsia nez hranica umoznujúca konstatovat existenciu zosúladeného postupu. 231 Vo svetle týchto úvah je teda potrebné odpovedat na tvrdenia, ktoré zalobkyne zakladajú na obsahu informácií, ktoré má Komisia k dispozícii, aby z nich vyvodili, ze Komisia nemala dostatocne závazné nepriame dôkazy na prijatie napadnutého rozhodnutia. - O absencii dostatocne závazných nepriamych dôkazov týkajúcich sa podozrenia o prvom porusení 232 Na úvod treba pripomenút, ze prvé porusenie je v clánku 1 písm. a) napadnutého rozhodnutia opísané takto: "... výmeny informácií od roku 2015 medzi podnikmi a/alebo zdruzeniami podnikov, najmä ICDC..., a/alebo ich clenmi, najmä spolocnostami Casino a AgeCore a/alebo ich clenmi, najmä spolocnostou Intermarché, týkajúce sa zliav, ktoré získali na trhoch s dodávkami tovarov beznej spotreby v odvetviach potravinárskych výrobkov, hygienických výrobkov a cistiacich výrobkov a cien na trhu predaja sluzieb výrobcom znackových výrobkov v odvetviach potravinárskych výrobkov, hygienických výrobkov a cistiacich výrobkov vo viacerých clenských státoch Európskej únie, najmä vo Francúzsku..." 233 Zalobkyne vo svojich vyjadreniach ani v odpovediach na otázky, v ktorých ich Vseobecný súd ziadal o stanovisko k nepriamym dôkazom predlozeným Komisiou, v podstate nespochybnili, ze Komisia mala k dispozícii dostatocne závazné nepriame dôkazy, pokial ide o prvé porusenie. Po prvýkrát na pojednávaní uplatnili dve výhrady, ktoré predtým neuvádzali. Po prvé podla ich názoru zlúcenie trhu predaja sluzieb a trhu so zásobovaním v tabulke 1 prilozenej k odpovedi Komisie z 5. júna 2019, hoci tieto dva trhy boli samostatne uvedené v clánku 1 písm. a) napadnutého rozhodnutia, dokazuje na základe judikatúry vychádzajúcej z rozsudku zo 14. novembra 2012, Nexans France a Nexans/Komisia ([566]T-135/09, [567]EU:T:2012:596), ze Komisia nemala k dispozícii dostatocne závazné nepriame dôkazy týkajúce sa prvého porusenia. Po druhé zacatie formálneho konania iba vo vztahu k niektorým aspektom druhého porusenia podla nich preukazuje, ze Komisia nemala k dispozícii dostatocne závazné nepriame dôkazy o prvom porusení. 234 Pokial ide o prvú výhradu predlozenú zalobkynami na pojednávaní, musí sa odmietnut ako neprípustná, lebo bola uvedená oneskorene. Zalobkyne totiz v rozpore s tím, co uvádza clánok 84 ods. 2 rokovacieho poriadku, prvú výhradu neformulovali hned, ako sa oboznámili s tabulkou 1 pripojenou k odpovedi Komisie z 5. júna 2019, kedze napriek ziadosti Vseobecného súdu o vyjadrenie k uvedenej odpovedi pred 4. júlom 2019 uviedli prvú výhradu az na pojednávaní 29. januára 2020. 235 V kazdom prípade mozno dodat, ze táto prvá výhrada nemôze vo veci samej obstát. Z tabulky 1 pripojenej k odpovedi Komisie z 5. júna 2019 síce vyplýva, ze Komisia nerozlísila medzi trhom dodávok tovarov beznej spotreby a trhom predaja sluzieb výrobcom, napriek tomu, ze boli v napadnutom rozhodnutí uvedené oddelene, pricom v tejto tabulke vysvetlila, ze "zlavy [na trhu s dodávkami] sa môzu tiez povazovat za predajné ceny sluzieb výrobcom znackových výrobkov v odvetviach potravinárskych výrobkov, hygienických výrobkov a cistiacich výrobkov". Táto zmienka vsak znamená iba to, ze v súlade s judikatúrou, a najmä s rozsudkom zo 14. novembra 2012, Nexans France a Nexans/Komisia ([568]T-135/09, [569]EU:T:2012:596, bod [570]62), Komisia v tejto fáze este neurcila, akú mala podobu suma v prospech distribútorov na úkor dodávatelov a o ktorej mala podozrenie, ze sa na nej distribútori dohodli, co nakoniec pripústa, ked vo svojej odpovedi z 5. júna 2019 spresnuje, ze v prílohách pouzíva iba výraz "zlavy", "bez toho, aby prejudikovala, ci dôkladné vysetrovanie dôjde k záveru, ze ide o zlavy na trhu dodávok alebo o ceny sluzieb výrobcom". Treba totiz pripomenút, ze podla uvedeného rozsudku kontrolná právomoc Komisie zahrna oprávnenie hladat rozlicné informácie, ktoré este nie sú známe alebo plne identifikované (pozri tiez bod 222 vyssie). 236 Naopak, na rozdiel od toho, co tvrdia zalobkyne, z rozsudku zo 14. novembra 2012, Nexans France a Nexans/Komisia ([571]T-135/09, [572]EU:T:2012:596, body [573]60 az [574]94), nemozno vyvodit, ze by Komisia bola povinná v prípade nepriamych dôkazov o výhode vo forme ceny v prospech kontrolovaných podnikov specifikovat tieto nepriame dôkazy tak, ze bude rozlisovat podla oboch trhov dotknutých touto výhodou, a to o to viac, ze z ustálenej judikatúry týkajúcej sa povinnosti odôvodnenia vyplýva, ze Komisia nemusí presne vymedzit dotknutý relevantný trh (pozri bod 112 vyssie). V tomto rozsudku totiz Vseobecný súd nevytýkal Komisii nedostatocné rozlísenie oboch trhov potenciálne dotknutých nepriamymi dôkazmi, ale vytýkal jej rozsah inspekcie presahujúci rámec toho trhu, ku ktorému mala nepriame dôkazy. V prejednávanom prípade pritom zalobkyne neposkytujú ziadnu informáciu v zmysle takého prekrocenia, kedze na rozdiel od toho, co tvrdili na pojednávaní, vyhlásenia dodávatelov sa nevztahujú výlucne na spolocnost ICDC, ktorá pôsobila iba na trhu predaja sluzieb výrobcom (pozri bod 248 nizsie). 237 Pokial ide o druhú výhradu vznesenú zalobkynami na pojednávaní, mozno ju povazovat za prípustnú na základe clánku 84 ods. 2 rokovacieho poriadku, vzhladom na to, ze je zalozená na rozhodnutí o zacatí formálneho konania, ktoré prijala Komisia 4. novembra 2019, teda po vyssie uvedenej lehote na predlozenie odpovede zo 4. júla 2019 a zacatie ústnej casti konania v prejednávanej veci, vzhladom na to, ze bola predlozená v priebehu tejto ústnej casti konania. Táto výhrada vsak musí byt zamietnutá ako nedôvodná. 238 Aj bez ohladu na skutocnost, ze rozhodnutie o zacatí formálneho konania bolo vydané az po napadnutom rozhodnutí, a ze preto nemôze spochybnit jeho zákonnost, nemozno z dosahu tohto rozhodnutia vyvodit, ze Komisia nemala k dispozícii dostatocne závazné nepriame dôkazy týkajúce sa prvého porusenia. 239 Z rozhodnutia K(2019) 7997 zo 4. novembra 2019 o zacatí konania vo veci AT.40466 síce vyplýva, pokial ide o podozrenie z porusení odlisných od tých, ktoré sa týkajú prvého porusenia, ze Komisia nezastávala názor, ze má k dispozícii dostatocné dôkazy na zacatie konania, pokial ide o toto porusenie. Nepriame dôkazy odôvodnujúce inspekciu vsak zo svojej povahy umoznujú iba mat podozrenie z porusovania, ktoré sa nakoniec nemusí preukázat, co nakoniec vysvetluje, ze po kazdej inspekcii nenasleduje rozhodnutie o zacatí konania, ani a fortiori rozhodnutie konstatujúce porusenie. Existencia nepriamych dôkazov o porusení tak nutne neznamená existenciu dôkazov o domnelom porusení ani existenciu skutocností postacujúcich na zacatie konania. Z okolnosti, ze sporná inspekcia neumoznila zhromazdit také dôkazy, teda nemozno vyvodit, ze Komisia nemala pred inspekciou k dispozícii dostatocne závazné nepriame dôkazy. 240 Treba dodat, ze Komisia predlozila Vseobecnému súdu niekolko nepriamych dôkazov, ktorými disponovala pri prijímaní napadnutého rozhodnutia a ktoré sa týkali paralelného postupu medzi spolocnostami ICDC (Casino) a AgeCore (Intermarché), ktoré sa v prejednávanej veci vyznacovalo súbeznostou a podobnostou ich ziadostí pre dodávatelov o zlavy. 241 Predmetné informácie pritom predstavujú dostatocne závazné nepriame dôkazy o existencii takej súbeznosti a podobnosti. 242 Z trinástich vypocúvaných dodávatelov, z ktorých desat potvrdzuje, ze udrziava obchodné vztahy so spolocnostami ICDC alebo AgeCore, totiz osem podrobne poukázalo na totozné ziadosti o zlavy zo strany spolocností ICDC (Casino) a AgeCore (Intermarché) (a to podniky A, B, C, D, E, G, H a J; prílohy Q.1 az Q.5, Q.7, Q.8 a Q.10 odpovede Komisie z 10. januára 2019), jeden uvádza priblízenie spolocnosti AgeCore k jej konkurentom bez toho, aby ich menovite oznacil (podnik I; príloha Q.9) a dvaja dodávatelia vseobecne uvádzajú, ze celili podobným ziadostiam o zlavy pochádzajúcim od rôznych aliancií distribútorov (podniky L a M; prílohy Q.12 a Q.13). 243 Komisia sa navyse neobmedzila na oznámenie nepriamych dôkazov týkajúcich sa tohto prvého konstitutívneho prvku zosúladeného postupu, ktorým je paralelný postup na trhu, ktorý navyse môze za urcitých podmienok umoznit domnienku o existencii druhého konstitutívneho prvku zosúladeného postupu, ktorým je vzájomná zhoda (pozri bod 228 vyssie). Uviedla, ze mala tiez k dispozícii nepriame dôkazy týkajúce sa existencie takej vzájomnej zhody spocívajúcej v prejednávanom prípade vo výmene informácií, ktoré sa môzu rovnako ako celok povazovat za dostatocne závazné. 244 Je pravda, ze dodávatelia, ktorí výslovne uvádzajú výmenu informácií o zlavách medzi distribútormi, sú síce menej pocetní a ich vyhlásenia v tejto súvislosti sú najcastejsie vágne a spekulatívne. Traja dodávatelia výslovne uvádzajú zdielanie alebo výmeny informácií (a to podniky C, E a H; prílohy Q.3, Q.5 a Q.8 odpovede Komisie z 10. januára 2019) a mnohí dalsí poukazujú na vedomost jednej aliancie o zlavách, ktoré získala druhá aliancia (najmä podniky B, D, G a I; prílohy Q.2, Q.4, Q.7 a Q.9). Jeden z dodávatelov okrem toho uvádza ako mozné vysvetlenie súbezných ziadostí o zlavy blafovanie, ktoré pouzili distribútori pocas ich vyjednávaní, aby získali výhodnejsie obchodné podmienky (podnik L; príloha Q.12). 245 V prvom rade vsak treba poznamenat, ze ziadny dodávatel neuvádza, ze povazuje za málo pravdepodobné, ze súbeznost a podobnost ziadostí o zlavy vyplývajú z výmeny informácií. Jediní dodávatelia, ktorí sa vyjadrili v inom zmysle nez tak, ze doslo k výmene informácií, bud mlcia, alebo uviedli, ze nemajú k dispozícii informácie o výmene informácií medzi distribútormi (a to podniky A, F, J, K a M; prílohy Q.1, Q.6, Q.10, Q.11 a Q.13 odpovede Komisie z 10. januára 2019), bez toho, aby existenciu takých výmen informácií výslovne vylúcili. 246 Dalej treba zdôraznit, ze dodávatel, ktorý uviedol hypotézu blafovania zo strany distribútorov, nielenze relativizoval pravdepodobnost tejto situácie, ked uviedol, ze "verí, ze uvedená informácia [týkajúca sa vedomostí o podmienkach získaných inými alianciami] bola napriek vsetkému správna", ale tiez spresnil, ze sa nezúcastnil vyjednávaní presahujúcich vnútrostátny rámec, o ktoré islo v prípade prvého porusenia, co obmedzuje hodnovernost jeho vyhlásení. Z toho vyplýva, ze nepriame dôkazy, ktoré mala Komisia k dispozícii, jej neumoznovali domnievat sa, ze súbezné a podobné ziadosti o zlavy sa vierohodne vysvetlovali inak nez skrytým zosúladeným postupom (pozri bod 228 vyssie). 247 Nakoniec vyhlásenia dodávatelov o výmenách informácií o zlavách medzi distribútormi podporujú informácie uvádzajúce kanály, prostredníctvom ktorých môzu tieto výmeny informácií prebiehat. 248 Niekolko dodávatelov a list riaditela zdruzenia N tak uvádzajú pohyby medzi alianciami distribútorov, prevody predajcov, ako aj pohyby pracovníkov medzi distribútormi a medzi alianciami a uvádzajú ich ako mozné zdroje vedomostí najmä o zlavách získaných rôznymi distribútormi (najmä príloha Q.2, strana 4, príloha Q.7, strana 4, a príloha Q.8, strana 5, ako aj prílohy Q.14, Q.16 a Q.18 odpovede Komisie z 10. januára 2019). Uvádzajú najmä alianciu, ktorú vo Francúzsku vytvorili Casino a Intermarché v podobe spolocnej dcérskej spolocnosti Intermarché Casino Achats (INCA), a poukazujú na spojitost medzi touto príslusnostou k tej istej aliancii na vnútrostátnej úrovni a vedomostou spolocností Casino a Intermarché o zlavách získaných kazdou z nich od svojich dodávatelov (najmä príloha Q.4, strana 4, a príloha Q.7, strany 4 a 6). 249 Vzhladom na sirokú skálu takto zistených komunikacných kanálov, spresnenia týkajúce sa týchto kanálov a súlad oznámených informácií, hoci ich autori a priori nemajú rovnaké prostriedky a zdroje informácií, mozno sa domnievat, ze Komisia mala k dispozícii dostatocne závazné nepriame dôkazy, ktoré jej umoznovali získat podozrenie o sporných výmenách informácií. Treba totiz pripomenút, ze hoci dodávatelia môzu byt priamymi svedkami protisútazného správania na trhu (pozri bod 217 vyssie), nemôzu byt priamymi svedkami skrytého a utajovaného zosúladenia. Za týchto okolností pocetnost, presnost a zhoda oznámených informácií týkajúcich sa dotknutých výmen informácií vyvazujú pri celkovom posúdení, ktorého cielom je overit existenciu dostatocne závazných nepriamych dôkazov, casto spekulatívnu povahu uvedených informácií. 250 V dôsledku toho aj vzhladom na okolnost, ze tieto nepriame dôkazy o podozrievanej výmene informácií doplnujú nepriame dôkazy o správaní na trhu, sa treba domnievat, ze Komisia mala k dispozícii dostatocne závazné nepriame dôkazy na to, aby mohla mat podozrenie, ze doslo k prvému poruseniu. - O absencii dostatocne závazných nepriamych dôkazov týkajúcich sa podozrenia o druhom porusení 251 Treba pripomenút, ze toto druhé porusenie je v clánku 1 písm. b) napadnutého rozhodnutia opísané takto: "... výmeny informácií najneskôr od roku 2016 medzi spolocnostami Casino a Intermarché, týkajúce sa ich budúcich obchodných stratégií, najmä pokial ide o sortiment, rozvoj predajní, elektronický obchod a propagacnú politiku na trhoch s dodávkami tovarov beznej spotreby a na trhoch predaja tovarov beznej spotreby spotrebitelom vo Francúzsku." 252 V nadväznosti na zalobkyne a ako to pripústa Komisia, treba na úvod uviest, ze Komisia zalozila svoje podozrenia týkajúce sa druhého porusenia na hlavnej indícii zalozenej na priebehu konferencie spolocnosti Intermarché. 253 Zo spisu vyplýva, ze konferencia spolocnosti Intermarché sa konala 21. septembra 2016 v sídle spolocnosti Intermarché a ze vedenie spolocnosti Intermarché, spolu s vedúcimi ich retazcov, tu prijalo svojich hlavných dodávatelov, aby prezentovalo svoje ambície a obchodné priority. 254 Je nesporné, ze tejto konferencie sa zúcastnili zástupcovia velkého poctu dodávatelov spolocnosti Intermarché, ale tiez zástupcovia spolocnosti INCA, spolocnej dcérskej spolocnosti spolocností Intermarché a Casino, najmä A, okrem toho riaditel v rámci skupiny Casino, ako aj B, ktorý je zástupca spolocnosti AgeCore a riadiaci pracovník tohto zdruzenia spolocností. Je tiez nesporné, ze témy diskutované pocas tejto konferencie, predlozené vedením spolocnosti Intermarché, sa týkali cielov a smerov rozvoja podniku, pokial ide o podiely na trhu, navýsenie poctu predajní, digitálnu transformáciu a rozvoj elektronického obchodu, inovácie urcené na urýchlenie doplnenia nového tovaru do regálov, navýsenie predajných miest typu "drive" a zavedenie nových propagacných cinností. 255 Zalobkyne tvrdia, ze takto predlozené informácie neodhalujú ziadnu výmenu citlivých a dôverných obchodných údajov, ktorá by umoznila nadobudnút podozrenie o zosúladenom postupe medzi konkurentmi zakázanom clánkom 101 ZFEÚ, a vyvodzujú z toho, ze Komisia nemala k dispozícii dostatocne závazné nepriame dôkazy, aby bolo mozné predpokladat existenciu druhého porusenia. 256 Pokial ide po prvé o moznost predpokladat existenciu výmen informácií, a teda zosúladeného postupu na základe oznámení vykonaných jediným distribútorom, v prejednávanej veci spolocnostou Intermarché, treba pripomenút, ze podla ustálenej judikatúry kritériá koordinácie a spolupráce, ktoré umoznujú definovat pojem zosúladený postup, musia byt vnímané vo svetle vlastného znenia ustanovení Zmluvy týkajúcich sa hospodárskej sútaze, podla ktorých si kazdý hospodársky subjekt musí autonómne urcit politiku, ktorú na spolocnom trhu mieni sledovat. Hoci táto poziadavka autonómie nevylucuje právo hospodárskych subjektov rozumne sa prispôsobovat konstatovanému alebo oznámenému konaniu ich konkurentov, zásadne bráni uskutocneniu priameho alebo nepriameho kontaktu medzi týmito subjektmi, ktorý by mohol bud ovplyvnit konanie skutocného alebo potenciálneho konkurenta na trhu, alebo by mohol tomuto konkurentovi odhalit konanie, ktoré sa daný podnik rozhodol uskutocnovat na uvedenom trhu alebo ktoré zamýsla na tomto trhu uskutocnovat (rozsudky zo 4. júna 2009, T-Mobile Netherlands a i., [575]C-8/08, [576]EU:C:2009:343, body [577]32 a [578]33, a z 24. októbra 1991, Rhône-Poulenc/Komisia, [579]T-1/89, [580]EU:T:1991:56, bod [581]121). 257 Z toho vyplýva, ze skutocnost, ze iba jeden z úcastníkov stretnutí medzi konkurencnými podnikmi odhalí svoje úmysly, nestací na vylúcenie existencie kartelovej dohody. Podla rovnako ustálenej judikatúry totiz platí, ze aj ked je pravda, ze pojem zosúladený postup skutocne predpokladá existenciu kontaktov medzi sútazitelmi, ktoré sa vyznacujú vzájomnostou, táto podmienka je splnená, ak jeden sútazitel pozaduje, aby mu iný sútazitel oznámil svoje úmysly alebo svoje budúce správanie na trhu, alebo ak to aspon akceptuje. Ten vdaka získaniu takej informácie, ktorú nevyhnutne berie na vedomie, priamo ci nepriamo, vopred odstranuje neistotu týkajúcu sa budúceho správania prvého uvedeného sútazitela, zatial co ostatné hospodárske subjekty musia samostatne urcovat obchodnú politiku, ktorú zamýslajú uplatnovat na trhu. Pokial podnik prijme od konkurenta informácie týkajúce sa jeho budúceho správania na trhu, ide o postup zakázaný clánkom 101 ods. 1 ZFEÚ (pozri v tomto zmysle rozsudky z 15. marca 2000, Cimenteries CBR a i./Komisia, [582]T-25/95, T-26/95, T-30/95 az T-32/95, T-34/95 az T-39/95, T-42/95 az T-46/95, T-48/95, T-50/95 az T-65/95, T-68/95 az T-71/95, T-87/95, T-88/95, T-103/95 az T-104/95, [583]EU:T:2000:77, bod [584]1849; z 12. júla 2001, Tate & Lyle a i./Komisia, [585]T-202/98, T-204/98 a T-207/98, [586]EU:T:2001:185, bod [587]54, a z 8. júla 2008, BPB/Komisia, [588]T-53/03, [589]EU:T:2008:254, body [590]231 az [591]234). 258 Nemozno sa domnievat, ze iba prítomnost jedného z riaditelov konkurencnej skupiny Casino pocas prezentácie obchodných priorít spolocnosti Intermarché v prejednávanej veci postacuje na podozrenie, ze poskytnuté informácie získala, ako to vyzaduje judikatúra na konstatovanie vzájomnosti a na vyvodenie existencie zosúladeného postupu medzi spolocnostami Casino a Intermarché. 259 Na jednej strane, ako správne zdôraznili zalobkyne, bez toho, aby to Komisia popierala, A sa konferencie spolocnosti Intermarché nezúcastnil ako zástupca spolocnosti Casino, ale ako spolukonatel spolocnosti INCA, ktorej prítomnost bola odôvodnená skutocnostou, ze táto spolocnost na úcet spolocnosti Intermarché vyjednávala podmienky zásobovania so svojimi hlavnými dodávatelmi. Na druhej strane mal A vo vztahu k spolocnosti Casino prísnu povinnost zachovávat dôvernost, ktorá ako taká tiez nebola spochybnená, a nemozno predpokladat, ze taká povinnost nebola dodrzaná. 260 Tento dôvod prítomnosti A na konferencii spolocnosti Intermarché a povinnosti, ktoré sú mu ulozené, pritom ako také a bez iných dalsích podporných dôkazov, ktoré Komisia v prejednávanej veci neposkytla, neumoznujú vzbudit dôvodné podozrenie, ze Casino získala informácie oznámené zo strany spolocnosti Intermarché, co by odôvodnovalo vykonanie vysetrovania s cielom urcit, ci Casino poziadala, alebo aspon získala informácie zo strany spolocnosti Intermarché. Komisia sa totiz obmedzuje na uvedenie jedinej zápisnice o diskusiách medzi A a zástupcom spolocnosti Intermarché v spolocnosti INCA v priebehu konferencie (príloha Q.5, strany 7 a 8 odpovede Komisie z 10. januára 2019), diskusie na okraj pritom nezodpovedajú prijatiu prehlásení vykonaných verejne a obsah ktorých nutne nesúvisí s obsahom týchto prehlásení vzhladom na funkcie vykonávané týmito dvomi osobami v spolocnosti INCA, ktoré odôvodnujú, aby si vymienali informácie o iných zálezitostiach. V tejto súvislosti treba uviest, ze na rozdiel od toho, co tvrdí Komisia, ked v úvode tabulky 2 prilozenej k jej odpovedi z 5. júna 2019 uviedla, ze získala informácie, podla ktorých INCA môze slúzit ako prostriedok výmeny informácií týkajúcich sa druhého porusenia, obmedzujú sa výnatky zo zápisníc prevzatých do uvedenej tabulky na prítomnost A na konferencii spolocnosti Intermarché bez toho aby sa z toho dalo vyvodit, ze by INCA v tomto rámci hrala specifickú úlohu. 261 Pokial ide po druhé o údaje oznámené pocas konferencie spolocnosti Intermarché, treba pripomenút, ze kvalifikácia výmeny informácií ako protiprávnej závisí najmä na povahe vymenených informácií (pozri v tomto zmysle rozsudky z 28. mája 1998, Deere/Komisia, [592]C-7/95 P, [593]EU:C:1998:256, body [594]88 az [595]90, a z 23. novembra 2006, Asnef-Equifax a Administración del Estado, [596]C-238/05, [597]EU:C:2006:734, bod [598]54). 262 V prejednávanej veci treba rovnako ako zalobkyne pripomenút, ze zápisnice uvádzajúce konferenciu spolocnosti Intermarché (prílohy Q.4, Q.5, Q.7, Q.9 a, s dalsími spresneniami, príloha Q.8 odpovede Komisie z 10. januára 2019) uvádzajú vseobecne prvky obchodnej politiky týkajúce sa sortimentu, elektronického obchodu alebo propagacných praktík, o ktorých bola rec pocas uvedenej konferencie. Také vseobecné zmienky sa tiez uvádzajú v prílohe listu riaditela zdruzenia N (príloha Q.15). Boli okrem toho prebraté do clánku uverejneného v odbornej tlaci, ktorý zalobkyne predlozili. 263 Zo spisu skutocne vyplýva, a Komisia to navyse ani nespochybnuje, ze konferencia spolocnosti Intermarché sa konala verejne za prítomnosti viac nez 400 dodávatelov, ale tiez novinárov, a ze bola podrobne zaznamenaná v odbornej tlaci. Komisia navyse bola informovaná o tejto verejnej povahe, ako to preukazujú zápisnice z vypocúvaní dodávatelov, ked jeden z nich uviedol, ze na konferencii spolocnosti Intermarché bola prítomná tlac. Okrem toho Komisia v odpovedi na otázku polozenú Vseobecným súdom uviedla, ze nevedela o mozných prezentáciách uskutocnených pocas konferencie spolocnosti Intermarché bez prítomnosti novinárov. 264 Podla ustálenej judikatúry pritom systém výmeny verejných informácií ako taký nemôze porusovat pravidlá Zmluvy v oblasti hospodárskej sútaze (pozri rozsudok z 30. septembra 2003, Atlantic Container Line a i./Komisia, [599]T-191/98 a T-212/98 az T-214/98, [600]EU:T:2003:245, bod [601]1154 a citovanú judikatúru). 265 Rovnako tak podla odseku 92 usmernení o uplatnovaní clánku 101 [ZFEÚ] na dohody o horizontálnej spolupráci ([602]Ú. v. EÚ C 11, 2011, s. 1, dalej len "usmernenia o dohodách o horizontálnej spolupráci"), ktorými sa Komisia sama obmedzila pri výkone svojej právomoci posúdenia a od ktorých sa nemôze odchýlit, inak jej hrozí sankcia (pozri v tomto zmysle rozsudok z 28. júna 2005, Dansk Rřrindustri a i./Komisia, [603]C-189/02 P, C-202/02 P, C-205/02 P az C-208/02 P a C-213/02 P, [604]EU:C:2005:408, bod [605]211) "skutocne verejnými informáciami" sú informácie, ktoré sú rovnako dostupné pre vsetkých konkurentov a zákazníkov. Ten istý bod usmernení o dohodách o horizontálnej spolupráci uvádza, ze "aby boli informácie skutocne verejné, ich získanie by nemalo byt pre zákazníkov a pre podniky, ktoré nie sú prepojené so systémom výmeny, nákladnejsie ako pre podniky, ktoré si informácie vymienajú", a ze "z tohto dôvodu by sa konkurenti za bezných okolností nerozhodli vymienat údaje, ktoré môzu rovnako lahko získat na trhu, a preto sú výmeny skutocne verejných údajov v praxi nepravdepodobné". Okrem toho z bodu 63 usmernení o dohodách o horizontálnej spolupráci, ktorý je konkrétne venovaný jednostranným verejným vyhláseniam, citovaného zalobkynami na pojednávaní, vyplýva, ze "jednostranné vyhlásenie, ktoré je zároven skutocne verejné, napríklad prostredníctvom novín, vo vseobecnosti... nepredstavuje zosúladený postup v zmysle clánku 101 ods. 1 [ZFEÚ]". 266 V prejednávanej veci z okolností priebehu konferencie spolocnosti Intermarché jasne vyplýva, ze informácie, ktoré tu boli poskytnuté, sú skutocne verejnými údajmi v zmysle usmernení o dohodách o horizontálnej spolupráci. Vdaka prítomnosti novinárov a podrobných správ, ktoré o nej uviedli v odbornej tlaci iba niekolko dní po konaní konferencie, boli informácie poskytnuté spolocnostou Intermarché pocas tejto konferencie sprístupnené nielen A, riaditelovi v rámci konkurencnej skupiny Casino, ale tiez rovnako lahko vsetkým ostatným konkurentom spolocnosti Intermarché. 267 Okrem toho z clánku v odbornej tlaci, ktorý priblizoval priebeh konferencie spolocnosti Intermarché, obsah ktorého Komisia nespochybnila, vyplýva, ze informácie predlozené pri tejto udalosti boli velmi vseobecné a ich cielom bolo vyzdvihnút politiku rozvoja a inovácií vedúceho teamu spolocnosti Intermarché u dodávatelov podniku. Komisia presne neuviedla, v com sa takéto informácie mohli vymykat kvalifikácii verejných informácií. Hoci je pravda, ze pri tejto udalosti bol ohlásený ciel spocívajúci vo vytvorení 200 predajní, táto jediná informácia nemôze zo svojej vseobecnej povahy sama osebe zalozit podozrenie zo zosúladeného postupu medzi konkurentmi zakázané clánkom 101 ZFEÚ. Verejná povaha informácií odhalených pocas konferencie spolocnosti Intermarché teda bráni záveru, ze tieto informácie môzu byt predmetom protiprávnych výmen informácií, rovnako ako preto bráni kvalifikovat konferenciu spolocnosti Intermarché ako dostatocne závazný nepriamy dôkaz o predmetnom porusení. 268 V prejednávanej veci je to o to viac tak, ked sama Komisia predstavila nepriame dôkazy o poruseniach, o ktorých existencii mala podozrenie, v napadnutom rozhodnutí ako preukazujúce tajnú výmenu informácií medzi obmedzeným poctom osôb a prostredníctvom tajných dokumentov (pozri bod 117 vyssie). Ako to totiz správne pripomenuli zalobkyne, podla odôvodnenia 8 napadnutého rozhodnutia "sa domnelé zosúladené postupy uskutocnovali v úplnej tajnosti, pricom vedomost o ich existencii a uplatnovaní bola obmedzená na vedúcich pracovníkov a obmedzený pocet zamestnancov hodných dôvery v kazdom podniku" a "dokumenty týkajúce sa predpokladaných zosúladených postupov boli obmedzené na striktné minimum a uchovávané na miestach a vo forme ulahcujúcej ich utajenie, zadrziavanie alebo znicenie". Nepriame dôkazy tvorené takými verejnými vyhláseniami, ako sú vyhlásenia uskutocnené pocas konferencie spolocnosti Intermarché, pritom samy osebe nemôzu viest k podozreniu o výmenách týkajúcich sa tých istých informací a drzaných v najvyssom utajení. 269 Tieto úvahy nie sú spochybnené zmienkou uvedenou v bode 63 usmernení o dohodách o horizontálnej spolupráci, podla ktorej "nie je mozné vylúcit, ze sa zistí zosúladený postup" na základe toho, ze ide o "jednostranné vyhlásenie, ktoré je zároven skutocne verejné". Okrem skutocnosti, ze také verejné oznámenia nezodpovedajú prítomnej domnienke o porusujúcich tajných výmenách informácií, totiz treba uviest, ze Komisia v napadnutom rozhodnutí netvrdila, a a fortiori ani nevysvetlila, a to ani v priebehu tohto konania, ze druhé porusenie zodpovedá tejto hypotéze o zosúladenom postupe na základe jednostranných vyhlásení na verejnosti. 270 Z toho vyplýva, ze Komisia nemohla z celkového posúdenia charakteristík konferencie spolocnosti Intermarché platne vyvodit podozrenie z výmeny obchodných údajov medzi konkurentmi zakázané clánkom 101 ZFEÚ. Z toho rovnako vyplýva, ze táto konferencia nemôze predstavovat dostatocne závazný nepriamy dôkaz odôvodnujúci podozrenie z druhého porusenia. 271 V kazdom prípade zohladnenie internej správy Komisie zo 16. decembra 2016, pripojenej k jej doplnujúcej odpovedi z 19. decembra 2019, rovnako ako predlozenie dôvernej verzie zápisníc oznámených v ich nedôvernom znení Komisiou prostredníctvom opatrenia na zabezpecenie priebehu konania, neumoznuje tento záver zmenit. Z tejto internej správy totiz jednak nevyplýva ziadny iný údaj, nez sú údaje uvedené v zápisniciach. Na druhej strane z nedôvernej verzie týchto zápisníc vyplýva, ze skryté údaje majú za ciel iba zabránit identifikácii subjektov alebo osôb, údajov a císelných údajov, takze zohladnenie uvedených údajov neumoznuje preukázat súvislost medzi verejnými vyhláseniami uskutocnenými pocas konferencie spolocnosti Intermarché a podozrivými tajnými výmenami informácií. Z toho okrem iného vyplýva, ze nie je na mieste nariadit vyssie uvedené opatrenie na vykonanie dokazovania, o ktoré Komisia ziadala Vseobecný súd. 272 Dostatocne závazný nepriamy dôkaz umoznujúci získat podozrenie z druhého porusenia dalej nemôzu predstavovat súbezné ziadosti týkajúce sa toho istého "inovacného bonusu", ktoré Casino a Intermarché predlozili svojim dodávatelom. Ziadny z predlozených nepriamych dôkazov totiz neumoznuje jasne odlísit tento bonus alebo "inovacné zlavy" od zliav a predajných cien sluzieb dodávatelom v prvom porusení. Vzhladom na vysvetlenia, ktoré k nim sú poskytnuté v zápisniciach (príloha Q.6, strana 3, a príloha Q.7, strana 5, ako aj poznámka pod ciarou na strane 7 odpovede Komisie z 10. januára 2019), uvedené zlavy predstavujú bud zlavy pozadované od dodávatelov, alebo odmeny za sluzby uvádzania výrobku v sortimente poskytované distribútormi dodávatelom, hoci typicky v spojení s inovatívnymi výrobkami a uplatnitelné vo Francúzsku, ktorých sa tiez týka prvé porusenie. Rovnako tak v tabulke 2 vypracovanej Komisiou na úcely zhrnutia nepriamych dôkazov zodpovedajúcich druhému poruseniu (pozri bod 169 posledná zarázka vyssie), Komisia oddelila nepriame dôkazy týkajúce sa "inovacných zliav" od nepriamych dôkazov týkajúcich sa sortimentu, rozvoja predajní, politiky elektronického obchodu a propagacnej politiky, ktoré sú ako jediné uvedené v napadnutom rozhodnutí. Okrem toho mozno uviest, ze iba dvaja z trinástich vypocúvaných dodávatelov (prílohy Q.6 a Q.7) uvádzajú súbezné ziadosti o inovacné zlavy. 273 V dôsledku toho treba aj pri celkovom zohladnení skutocností týkajúcich sa konferencie spolocnosti Intermarché a "inovacných bonusov" dospiet k záveru, ze Komisia nemala dostatocne závazné nepriame dôkazy umoznujúce vznik podozrenia o existencii druhého porusenia a odôvodnujúce clánok 1 písm. b) napadnutého rozhodnutia bez toho, aby sa bolo potrebné vyslovit k tvrdeniam zalobkýn týkajúcim sa nového rozhodnutia o inspekcii, ktoré sa týka najmä aspektov druhého porusenia, ktoré im bolo zaslané v priebehu tohto konania [rozhodnutie Komisie C(2019) 3761 z 13. mája 2019, ktorým sa spolocnosti Casino, Guichard-Perrachon SA, ako aj vsetkým spolocnostiam, ktoré priamo alebo nepriamo kontroluje, nariaduje podrobit sa inspekcii v súlade s clánkom 20 ods. 1 a 4 nariadenia Rady (ES) c. 1/2003 (AT.40466 - Tute 1)]. 274 Zalobnému dôvodu zalozenému na porusení práva na nedotknutelnost obydlia zalobkýn sa teda musí vyhoviet v rozsahu, v akom sa týka druhého porusenia. 275 Zo vsetkých vyssie uvedených úvah vyplýva, ze napadnuté rozhodnutie sa musí zrusit v rozsahu, v akom vo svojom clánku 1 písm. b) zalobkyniam nariaduje podriadit sa kontrole týkajúcej sa ich prípadnej úcasti na druhom porusení, a ze zaloba sa v zostávajúcej casti musí zamietnut. O trovách 276 Podla clánku 134 ods. 3 rokovacieho poriadku ak mali úcastníci konania úspech len v casti predmetu konania, kazdý z nich znása svoje vlastné trovy konania. Kedze napadnuté rozhodnutie bolo ciastocne zrusené, treba rozhodnút, ze zalobkyne a Komisia znásajú svoje vlastné trovy konania. Rada, ktorá vstúpila do konania ako vedlajsí úcastník konania podporujúci v konaní Komisiu, znása na základe clánku 138 ods. 1 rokovacieho poriadku svoje vlastné trovy konania. Z týchto dôvodov VSEOBECNÝ SÚD (deviata rozsírená komora) rozhodol takto: 1. Clánok 1 písm. b) rozhodnutia Komisie K(2017) 1054 final z 9. februára 2017, ktorým sa spolocnosti Casino, Guichard-Perrachon, ako aj vsetkým spolocnostiam, ktoré priamo alebo nepriamo kontroluje, nariaduje podrobit sa inspekcii v súlade s clánkom 20 ods. 1 a 4 nariadenia Rady (ES) c. 1/2003 (vec AT.40466 - Tute 1), sa zrusuje. 2. V zostávajúcej casti sa zaloba zamieta. 3. Casino, Guichard-Perrachon a Achats Marchandises Casino SAS (AMC), Európska komisia a Rada Európskej únie znásajú svoje vlastné trovy konania. Gervasoni Madise da Silva Passos Kowalik-Banczyk Mac Eochaidh Rozsudok bol vyhlásený na verejnom pojednávaní v Luxemburgu 5. októbra 2020. Podpisy Obsah I. Právny rámec II. Okolnosti predchádzajúce sporu III. Konanie a návrhy úcastníkov konania IV. Právny stav A. O prvom zalobnom dôvode zalozenom na námietke nezákonnosti clánku 20 nariadenia c. 1/2003 1. O prípustnosti námietky nezákonnosti 2. O dôvodnosti námietky nezákonnosti a) O prvej výhrade zalozenej na porusení práva na úcinný prostriedok nápravy b) O druhej výhrade zalozenej na porusení zásady rovnosti zbraní a práva na obhajobu B. O druhom a tretom zalobnom dôvode zalozených na porusení povinnosti odôvodnenia a porusení práva na nedotknutelnost obydlia 1. O porusení povinnosti odôvodnenia 2. O porusení práva na nedotknutelnost obydlia a) O dodrzaní zásady proporcionality 1) O kontrolovaných spolocnostiach a priestoroch 2) O dlzke inspekcie 3) O dátume inspekcie b) O tom, ze Komisia mala k dispozícii dostatocne závazné nepriame dôkazy 1) O urcení nepriamych dôkazov, ktoré mala Komisia k dispozícii 2) O posúdení dostatocne závaznej povahy nepriamych dôkazov, ktoré mala Komisia k dispozícii i) O forme nepriamych dôkazov odôvodnujúcich napadnuté rozhodnutie ii) O osobách, od ktorých pochádzajú nepriame dôkazy odôvodnujúce napadnuté rozhodnutie iii) O obsahu nepriamych dôkazov, ktoré odôvodnovali napadnuté rozhodnutie - O absencii dostatocne závazných nepriamych dôkazov týkajúcich sa podozrenia o prvom porusení - O absencii dostatocne závazných nepriamych dôkazov týkajúcich sa podozrenia o druhom porusení O trovách __________________________________________________________________ ( [606]*1 ) Jazyk konania: francúzstina. References 1. file:///tmp/lynxXXXXI34oEh/L85848-7878TMP.html#t-ECR_62017TJ0249_SK_01-E0001 2. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:L:2003:001:TOC 3. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2016%3A413&locale=sk 4. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2016%3A413 5. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2016%3A413&anchor=#point87 6. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2016%3A413&anchor=#point91 7. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2018%3A33&locale=sk 8. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2018%3A33 9. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2018%3A33&anchor=#point94 10. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2018%3A33&anchor=#point95 11. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1966%3A42&locale=sk 12. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1966%3A42 13. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AF%3A2009%3A43&locale=sk 14. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AF%3A2009%3A43 15. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2015%3A375&locale=sk 16. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2015%3A375 17. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2015%3A375&anchor=#point170 18. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2007%3A347&locale=sk 19. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2007%3A347 20. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2007%3A347&anchor=#point33 21. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2013%3A404&locale=sk 22. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2013%3A404 23. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2013%3A404&anchor=#point57 24. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2013%3A404&anchor=#point58 25. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2013%3A404&locale=sk 26. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2013%3A404 27. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2013%3A404&anchor=#point50 28. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2013%3A404&anchor=#point108 29. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2010%3A165&locale=sk 30. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2010%3A165 31. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2010%3A165&anchor=#point123 32. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2010%3A165&anchor=#point152 33. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:L:2017:154:TOC 34. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:C:2007:303:TOC 35. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A105&locale=sk 36. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A105 37. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A105&anchor=#point20 38. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2017%3A680&locale=sk 39. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2017%3A680 40. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2017%3A680&anchor=#point32 41. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2010%3A811&locale=sk 42. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2010%3A811 43. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2010%3A811&anchor=#point35 44. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2010%3A811&anchor=#point37 45. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A107&locale=sk 46. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A107 47. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A107&anchor=#point50 48. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2013%3A404&locale=sk 49. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2013%3A404 50. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2013%3A404&anchor=#point65 51. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2013%3A404&locale=sk 52. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2013%3A404 53. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2013%3A404&anchor=#point66 54. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2015%3A404&locale=sk 55. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2015%3A404 56. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2015%3A404&anchor=#point41 57. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2015%3A404&anchor=#point48 58. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2013%3A404&locale=sk 59. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2013%3A404 60. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2013%3A404&anchor=#point109 61. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2013%3A404&anchor=#point114 62. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2018%3A179&locale=sk 63. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2018%3A179 64. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2018%3A179&anchor=#point91 65. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2007%3A287&locale=sk 66. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2007%3A287 67. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2007%3A287&anchor=#point46 68. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2007%3A287&anchor=#point48 69. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2007%3A287&anchor=#point49 70. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:L:2011:275:TOC 71. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2012%3A596&locale=sk 72. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2012%3A596 73. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2012%3A596&anchor=#point132 74. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2018%3A179&locale=sk 75. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2018%3A179 76. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2018%3A179&anchor=#point91 77. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A1999%3A80&locale=sk 78. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A1999%3A80 79. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A1999%3A80&anchor=#point408 80. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A1999%3A80&anchor=#point415 81. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2013%3A404&locale=sk 82. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2013%3A404 83. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2013%3A404&anchor=#point79 84. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2013%3A404&anchor=#point82 85. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2018%3A179&locale=sk 86. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2018%3A179 87. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2018%3A179&anchor=#point91 88. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2013%3A404&locale=sk 89. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2013%3A404 90. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2013%3A404&anchor=#point97 91. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2013%3A404&anchor=#point111 92. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2018%3A367&locale=sk 93. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2018%3A367 94. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2018%3A367&anchor=#point40 95. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2013%3A404&locale=sk 96. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2013%3A404 97. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2013%3A404&anchor=#point138 98. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2013%3A404&anchor=#point160 99. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2015%3A404&locale=sk 100. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2015%3A404 101. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2015%3A404&anchor=#point56 102. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2015%3A404&anchor=#point67 103. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2015%3A404&anchor=#point71 104. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2018%3A179&locale=sk 105. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2018%3A179 106. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2018%3A179&anchor=#point63 107. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2012%3A596&locale=sk 108. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2012%3A596 109. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2012%3A596&anchor=#point126 110. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2007%3A287&locale=sk 111. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2007%3A287 112. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2007%3A287&anchor=#point46 113. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2007%3A287&anchor=#point48 114. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2007%3A287&anchor=#point49 115. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2007%3A287&locale=sk 116. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2007%3A287 117. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2007%3A287&anchor=#point47 118. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2007%3A287&locale=sk 119. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2007%3A287 120. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2012%3A596&locale=sk 121. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2012%3A596 122. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2012%3A596&anchor=#point129 123. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2012%3A596&anchor=#point130 124. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2013%3A404&locale=sk 125. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2013%3A404 126. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2013%3A404&anchor=#point98 127. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2004%3A566&locale=sk 128. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2004%3A566 129. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2003%3A287&locale=sk 130. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2003%3A287 131. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2004%3A566&locale=sk 132. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2004%3A566 133. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2004%3A566&anchor=#point42 134. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2015%3A623&locale=sk 135. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2015%3A623 136. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2015%3A623&anchor=#point24 137. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2012%3A596&locale=sk 138. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2012%3A596 139. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2012%3A596&anchor=#point133 140. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2013%3A404&locale=sk 141. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2013%3A404 142. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2013%3A404&anchor=#point99 143. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2018%3A179&locale=sk 144. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2018%3A179 145. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2018%3A179&anchor=#point92 146. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2015%3A404&locale=sk 147. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2015%3A404 148. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2015%3A404&anchor=#point33 149. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2015%3A404&anchor=#point34 150. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2011%3A815&locale=sk 151. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2011%3A815 152. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2011%3A815&anchor=#point62 153. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2015%3A92&locale=sk 154. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2015%3A92 155. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2015%3A92&anchor=#point37 156. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2007%3A287&locale=sk 157. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2007%3A287 158. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2007%3A287&anchor=#point117 159. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2007%3A287&anchor=#point135 160. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2007%3A287&anchor=#point138 161. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2007%3A287&anchor=#point140 162. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2007%3A287&anchor=#point165 163. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2007%3A287&anchor=#point179 164. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2013%3A404&locale=sk 165. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2013%3A404 166. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2013%3A404&anchor=#point89 167. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2002%3A603&locale=sk 168. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2002%3A603 169. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2002%3A603&anchor=#point49 170. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2012%3A676&locale=sk 171. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2012%3A676 172. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2012%3A676&anchor=#point31 173. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2018%3A367&locale=sk 174. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2018%3A367 175. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2018%3A367&anchor=#point39 176. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2018%3A367&anchor=#point40 177. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2015%3A404&locale=sk 178. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2015%3A404 179. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2015%3A404&anchor=#point45 180. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2015%3A92&locale=sk 181. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2015%3A92 182. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2015%3A92&anchor=#point48 183. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2016%3A605&locale=sk 184. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2016%3A605 185. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2016%3A605&anchor=#point40 186. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2016%3A605&anchor=#point41 187. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1989%3A380&locale=sk 188. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1989%3A380 189. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1989%3A380&anchor=#point45 190. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1989%3A380&anchor=#point50 191. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1989%3A380&anchor=#point51 192. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2008%3A256&locale=sk 193. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2008%3A256 194. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2008%3A256&anchor=#point48 195. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2012%3A596&locale=sk 196. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2012%3A596 197. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2012%3A596&anchor=#point69 198. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2014%3A121&locale=sk 199. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2014%3A121 200. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2014%3A121&anchor=#point37 201. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2014%3A991&locale=sk 202. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2014%3A991 203. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2014%3A991&anchor=#point81 204. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2018%3A368&locale=sk 205. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2018%3A368 206. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2018%3A368&anchor=#point45 207. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2018%3A368&anchor=#point46 208. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2014%3A991&locale=sk 209. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2014%3A991 210. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2014%3A991&anchor=#point77 211. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2011%3A620&locale=sk 212. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2011%3A620 213. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2011%3A620&anchor=#point114 214. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2015%3A513&locale=sk 215. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2015%3A513 216. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2015%3A513&anchor=#point337 217. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2014%3A991&locale=sk 218. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2014%3A991 219. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2014%3A991&anchor=#point78 220. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2014%3A991&locale=sk 221. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2014%3A991 222. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2014%3A991&anchor=#point79 223. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2014%3A991&locale=sk 224. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2014%3A991 225. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2014%3A991&anchor=#point80 226. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2018%3A368&locale=sk 227. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2018%3A368 228. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2018%3A368&anchor=#point45 229. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A1995%3A118&locale=sk 230. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A1995%3A118 231. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A1995%3A118&anchor=#point93 232. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A1995%3A118&anchor=#point111 233. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1984%3A9&locale=sk 234. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1984%3A9 235. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1984%3A9&anchor=#point40 236. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2014%3A223&locale=sk 237. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2014%3A223 238. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2014%3A223&anchor=#point85 239. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2014%3A223&anchor=#point86 240. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A1999%3A80&locale=sk 241. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A1999%3A80 242. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A1999%3A80&anchor=#point413 243. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2007%3A287&locale=sk 244. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2007%3A287 245. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2007%3A287&anchor=#point55 246. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2018%3A368&locale=sk 247. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2018%3A368 248. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2018%3A368&anchor=#point22 249. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2003%3A287&locale=sk 250. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2003%3A287 251. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2003%3A287&anchor=#point68 252. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2003%3A287&anchor=#point69 253. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2019%3A870&locale=sk 254. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2019%3A870 255. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2019%3A870&anchor=#point45 256. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2019%3A870&anchor=#point46 257. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2014%3A2030&locale=sk 258. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2014%3A2030 259. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2014%3A2030&anchor=#point31 260. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2014%3A2030&anchor=#point32 261. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2014%3A2030&locale=sk 262. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2014%3A2030 263. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2014%3A2030&anchor=#point33 264. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2002%3A603&locale=sk 265. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2002%3A603 266. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2002%3A603&anchor=#point42 267. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2007%3A80&locale=sk 268. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2007%3A80 269. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2007%3A80&anchor=#point58 270. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2007%3A80&anchor=#point59 271. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2013%3A404&locale=sk 272. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2013%3A404 273. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2013%3A404&anchor=#point75 274. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2013%3A404&anchor=#point77 275. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2015%3A694&locale=sk 276. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2015%3A694 277. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2015%3A694&anchor=#point42 278. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1989%3A379&locale=sk 279. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1989%3A379 280. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1989%3A379&anchor=#point8 281. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2012%3A596&locale=sk 282. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2012%3A596 283. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2012%3A596&anchor=#point42 284. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2014%3A2030&locale=sk 285. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2014%3A2030 286. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2014%3A2030&anchor=#point37 287. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2010%3A452&locale=sk 288. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2010%3A452 289. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2010%3A452&anchor=#point40 290. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2010%3A452&anchor=#point41 291. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2014%3A991&locale=sk 292. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2014%3A991 293. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2014%3A991&anchor=#point80 294. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2014%3A223&locale=sk 295. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2014%3A223 296. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2014%3A223&anchor=#point48 297. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2014%3A223&anchor=#point49 298. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2007%3A80&locale=sk 299. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2007%3A80 300. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2007%3A80&anchor=#point60 301. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2013%3A404&locale=sk 302. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2013%3A404 303. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2013%3A404&anchor=#point172 304. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2015%3A404&locale=sk 305. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2015%3A404 306. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2015%3A404&anchor=#point19 307. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2014%3A991&locale=sk 308. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2014%3A991 309. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2014%3A991&anchor=#point83 310. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2015%3A404&locale=sk 311. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2015%3A404 312. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2015%3A404&anchor=#point20 313. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2013%3A404&locale=sk 314. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2013%3A404 315. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2013%3A404&anchor=#point73 316. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2013%3A404&locale=sk 317. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2013%3A404 318. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2013%3A404&anchor=#point65 319. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2018%3A368&locale=sk 320. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2018%3A368 321. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2018%3A368&anchor=#point169 322. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1982%3A157&locale=sk 323. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1982%3A157 324. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1982%3A157&anchor=#point17 325. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2014%3A121&locale=sk 326. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2014%3A121 327. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2014%3A121&anchor=#point66 328. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2007%3A80&locale=sk 329. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2007%3A80 330. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2007%3A80&anchor=#point117 331. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2014%3A991&locale=sk 332. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2014%3A991 333. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2014%3A991&anchor=#point22 334. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2012%3A596&locale=sk 335. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2012%3A596 336. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2013%3A404&locale=sk 337. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2013%3A404 338. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1989%3A337&locale=sk 339. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1989%3A337 340. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1989%3A337&anchor=#point26 341. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:P:1962:013:TOC 342. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2007%3A223&locale=sk 343. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2007%3A223 344. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2007%3A223&anchor=#point71 345. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2010%3A238&locale=sk 346. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2010%3A238 347. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2010%3A238&anchor=#point32 348. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1989%3A337&locale=sk 349. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1989%3A337 350. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1989%3A337&anchor=#point28 351. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2013%3A404&locale=sk 352. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2013%3A404 353. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2013%3A404&anchor=#point74 354. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2013%3A404&anchor=#point99 355. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1989%3A337&locale=sk 356. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1989%3A337 357. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1989%3A337&anchor=#point29 358. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1989%3A337&locale=sk 359. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1989%3A337 360. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1989%3A337&anchor=#point30 361. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1989%3A337&locale=sk 362. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1989%3A337 363. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1989%3A337&anchor=#point31 364. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1989%3A337&locale=sk 365. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1989%3A337 366. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1989%3A337&anchor=#point32 367. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2015%3A92&locale=sk 368. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2015%3A92 369. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2015%3A92&anchor=#point62 370. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2013%3A404&locale=sk 371. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2013%3A404 372. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2013%3A404&anchor=#point4 373. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2013%3A404&anchor=#point14 374. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2013%3A404&anchor=#point21 375. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2018%3A456&locale=sk 376. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2018%3A456 377. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2018%3A456&anchor=#point69 378. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2014%3A121&locale=sk 379. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2014%3A121 380. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2014%3A121&anchor=#point103 381. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2014%3A991&locale=sk 382. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2014%3A991 383. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2014%3A991&anchor=#point82 384. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2014%3A991&anchor=#point84 385. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2012%3A596&locale=sk 386. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2012%3A596 387. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2012%3A596&anchor=#point43 388. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2018%3A368&locale=sk 389. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2018%3A368 390. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2018%3A368&anchor=#point48 391. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2018%3A687&locale=sk 392. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2018%3A687 393. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2018%3A687&anchor=#point31 394. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2018%3A687&anchor=#point34 395. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2018%3A687&anchor=#point35 396. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2018%3A714&locale=sk 397. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2018%3A714 398. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2018%3A714&anchor=#point57 399. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2018%3A179&locale=sk 400. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2018%3A179 401. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2018%3A179&anchor=#point49 402. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2018%3A179&anchor=#point50 403. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2018%3A179&anchor=#point54 404. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2018%3A179&anchor=#point55 405. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2019%3A65&locale=sk 406. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2019%3A65 407. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2019%3A65&anchor=#point54 408. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2019%3A229&locale=sk 409. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2019%3A229 410. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2019%3A229&anchor=#point34 411. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2018%3A714&locale=sk 412. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2018%3A714 413. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2018%3A714&anchor=#point35 414. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2018%3A714&anchor=#point57 415. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2019%3A135&locale=sk 416. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2019%3A135 417. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2019%3A135&anchor=#point26 418. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2019%3A135&anchor=#point36 419. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2019%3A135&anchor=#point40 420. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2019%3A201&locale=sk 421. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2019%3A201 422. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2019%3A201&anchor=#point27 423. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2019%3A201&anchor=#point28 424. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2019%3A201&anchor=#point328 425. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2018%3A714&locale=sk 426. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2018%3A714 427. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2018%3A714&anchor=#point32 428. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2018%3A714&anchor=#point58 429. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2017%3A416&locale=sk 430. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2017%3A416 431. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2017%3A416&anchor=#point19 432. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2019%3A707&locale=sk 433. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2019%3A707 434. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2019%3A707&anchor=#point66 435. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2019%3A707&anchor=#point67 436. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2019%3A239&locale=sk 437. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2019%3A239 438. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2019%3A239&anchor=#point39 439. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2019%3A435&locale=sk 440. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2019%3A435 441. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2019%3A435&anchor=#point48 442. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2016%3A114&locale=sk 443. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2016%3A114 444. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2016%3A114&anchor=#point149 445. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2018%3A368&locale=sk 446. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2018%3A368 447. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2018%3A368&anchor=#point66 448. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2014%3A121&locale=sk 449. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2014%3A121 450. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2014%3A121&anchor=#point43 451. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2016%3A114&locale=sk 452. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2016%3A114 453. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2016%3A114&anchor=#point153 454. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2016%3A114&anchor=#point155 455. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2018%3A445&locale=sk 456. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2018%3A445 457. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2018%3A445&anchor=#point241 458. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2002%3A582&locale=sk 459. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2002%3A582 460. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2002%3A582&anchor=#point182 461. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2006%3A592&locale=sk 462. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2006%3A592 463. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2006%3A592&anchor=#point38 464. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2011%3A284&locale=sk 465. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2011%3A284 466. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2011%3A284&anchor=#point288 467. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2018%3A368&locale=sk 468. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2018%3A368 469. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2018%3A368&anchor=#point95 470. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:C:2004:101:TOC 471. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2012%3A596&locale=sk 472. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2012%3A596 473. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2012%3A596&anchor=#point74 474. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:L:2004:123:TOC 475. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2017%3A632&locale=sk 476. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2017%3A632 477. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2017%3A632&locale=sk 478. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2017%3A632 479. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2017%3A632&anchor=#point84 480. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2017%3A632&anchor=#point91 481. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2017%3A632&locale=sk 482. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2017%3A632 483. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2014%3A547&locale=sk 484. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2014%3A547 485. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2014%3A547&anchor=#point4 486. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2014%3A547&anchor=#point6 487. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2016%3A788&locale=sk 488. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2016%3A788 489. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2016%3A788&anchor=#point232 490. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2016%3A788&anchor=#point233 491. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2016%3A416&locale=sk 492. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2016%3A416 493. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2016%3A416&anchor=#point72 494. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2019%3A356&locale=sk 495. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2019%3A356 496. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2019%3A356&anchor=#point87 497. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2014%3A1000&locale=sk 498. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2014%3A1000 499. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2014%3A1000&anchor=#point77 500. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2014%3A1000&anchor=#point83 501. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2015%3A92&locale=sk 502. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2015%3A92 503. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2015%3A92&anchor=#point61 504. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2015%3A92&anchor=#point62 505. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2012%3A320&locale=sk 506. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2012%3A320 507. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2012%3A320&anchor=#point45 508. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2016%3A455&locale=sk 509. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2016%3A455 510. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2016%3A455&anchor=#point95 511. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2011%3A345&locale=sk 512. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2011%3A345 513. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2011%3A345&anchor=#point88 514. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2012%3A325&locale=sk 515. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2012%3A325 516. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2012%3A325&anchor=#point66 517. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2014%3A121&locale=sk 518. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2014%3A121 519. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2014%3A121&anchor=#point59 520. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2014%3A121&locale=sk 521. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2014%3A121 522. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2014%3A121&anchor=#point59 523. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2012%3A596&locale=sk 524. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2012%3A596 525. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2012%3A596&anchor=#point62 526. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2014%3A1000&locale=sk 527. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2014%3A1000 528. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2014%3A1000&anchor=#point54 529. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2016%3A114&locale=sk 530. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2016%3A114 531. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2016%3A114&anchor=#point150 532. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1999%3A356&locale=sk 533. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1999%3A356 534. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1999%3A356&anchor=#point118 535. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2000%3A77&locale=sk 536. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2000%3A77 537. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2000%3A77&anchor=#point1865 538. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1972%3A70&locale=sk 539. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1972%3A70 540. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1972%3A70&anchor=#point64 541. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2006%3A103&locale=sk 542. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2006%3A103 543. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2006%3A103&anchor=#point132 544. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2004%3A6&locale=sk 545. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2004%3A6 546. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2004%3A6&anchor=#point55 547. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2004%3A6&anchor=#point57 548. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2007%3A52&locale=sk 549. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2007%3A52 550. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2007%3A52&anchor=#point51 551. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2012%3A320&locale=sk 552. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2012%3A320 553. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2012%3A320&anchor=#point42 554. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1993%3A120&locale=sk 555. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1993%3A120 556. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1993%3A120&anchor=#point71 557. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2008%3A254&locale=sk 558. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2008%3A254 559. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2008%3A254&anchor=#point143 560. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1999%3A356&locale=sk 561. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1999%3A356 562. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1999%3A356&anchor=#point121 563. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2008%3A415&locale=sk 564. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2008%3A415 565. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2008%3A415&anchor=#point118 566. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2012%3A596&locale=sk 567. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2012%3A596 568. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2012%3A596&locale=sk 569. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2012%3A596 570. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2012%3A596&anchor=#point62 571. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2012%3A596&locale=sk 572. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2012%3A596 573. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2012%3A596&anchor=#point60 574. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2012%3A596&anchor=#point94 575. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2009%3A343&locale=sk 576. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2009%3A343 577. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2009%3A343&anchor=#point32 578. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2009%3A343&anchor=#point33 579. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A1991%3A56&locale=sk 580. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A1991%3A56 581. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A1991%3A56&anchor=#point121 582. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2000%3A77&locale=sk 583. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2000%3A77 584. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2000%3A77&anchor=#point1849 585. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2001%3A185&locale=sk 586. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2001%3A185 587. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2001%3A185&anchor=#point54 588. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2008%3A254&locale=sk 589. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2008%3A254 590. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2008%3A254&anchor=#point231 591. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2008%3A254&anchor=#point234 592. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1998%3A256&locale=sk 593. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1998%3A256 594. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1998%3A256&anchor=#point88 595. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1998%3A256&anchor=#point90 596. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2006%3A734&locale=sk 597. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2006%3A734 598. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2006%3A734&anchor=#point54 599. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2003%3A245&locale=sk 600. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2003%3A245 601. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2003%3A245&anchor=#point1154 602. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:C:2011:011:TOC 603. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2005%3A408&locale=sk 604. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2005%3A408 605. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2005%3A408&anchor=#point211 606. file:///tmp/lynxXXXXI34oEh/L85848-7878TMP.html#c-ECR_62017TJ0249_SK_01-E0001