ROZSUDOK VSEOBECNÉHO SÚDU (tretia rozsírená komora) z 12. februára 2019 ( [1]*1 ) "Mimozmluvná zodpovednost - Hospodárska sútaz - Kartely - Rozhodnutie, ktorým sa konstatuje porusenie clánku 101 ZFEÚ - Pokuty - Rozsudok, ktorým sa ciastocne zrusuje rozhodnutie - Vrátenie istiny pokuty - Úroky z omeskania - Dostatocne závazné porusenie právnej normy, ktorá priznáva práva jednotlivcom - Prícinná súvislost - Ujma - Clánok 266 ZFEÚ - Clánok 90 ods. 4 písm. a) druhá veta delegovaného nariadenia (ES) c. 1268/2012" Vo veci T-201/17, Printeos, SA, so sídlom v Alcalá de Henares (Spanielsko), v zastúpení: H. Brokelmann a P. Martínez-Lage Sobredo, advokáti, zalobkyna, proti Európskej komisii, v zastúpení: F. Dintilhac a F. Jimeno Fernández, splnomocnení zástupcovia, zalovanej, ktorej predmetom je v prvom rade návrh podaný na základe clánku 268 ZFEÚ na náhradu skody vyplývajúcej z odmietnutia Komisie vyplatit zalobkyni úroky z omeskania z istiny pokuty vrátenej v nadväznosti na zrusenie rozhodnutia Komisie C(2014) 9295 final z 10. decembra 2014 týkajúceho sa konania o uplatnení clánku 101 [ZFEÚ] a clánku 53 Dohody o EHP (AT.39780 - Obálky) rozsudkom z 13. decembra 2016, Printeos a i./Komisia ([2]T-95/15, [3]EU:T:2016:722), a subsidiárne návrh podaný na základe clánku 263 ZFEÚ na zrusenie rozhodnutia Komisie z 26. januára 2017 týkajúceho sa odmietnutia uvedeného vrátenia, VSEOBECNÝ SÚD (tretia rozsírená komora), v zlození: predseda komory S. Frimodt Nielsen, sudcovia V. Kreuschitz (spravodajca), I. S. Forrester, N. Pól/torak a E. Perillo, tajomník: J. Palacio González, hlavný referent, so zretelom na písomnú cast konania a po pojednávaní z 3. júla 2018, vyhlásil tento Rozsudok Okolnosti predchádzajúce sporu 1 Európska komisia rozhodnutím C(2014) 9295 final z 10. decembra 2014 týkajúcim sa konania o uplatnení clánku 101 [ZFEÚ] a clánku 53 Dohody o EHP (AT.39780 - Obálky) (dalej len "rozhodnutie z roku 2014") dospela k záveru, ze predovsetkým zalobkyna, spolocnost Printeos, SA, porusila clánok 101 ZFEÚ a clánok 53 Dohody o Európskom hospodárskom priestore (EHP) tým, ze v období od 8. októbra 2003 do 22. apríla 2008 bola úcastníckou kartelu uzavretého a uplatnovaného na európskom trhu so standardnými katalógovými obálkami a speciálnymi obálkami s potlacou, a to vrátane Dánska, Nemecka, Francúzska, Svédska, Spojeného královstva a Nórska. Toto rozhodnutie bolo prijaté v rámci konania o urovnaní na základe clánku 10a nariadenia Komisie (ES) c. 773/2004 zo 7. apríla 2004, ktoré sa týka vedenia konania Komisiou podla clánkov [101 a 102 ZFEÚ] ([4]Ú. v. EÚ L 123, 2004, s. 18; Mim. vyd. 08/003, s. 81), a oznámenia Komisie o vedení konania o urovnaní s cielom prijat rozhodnutia podla clánku 7 a clánku 23 nariadenia Rady (ES) c. 1/2003 v prípadoch kartelov ([5]Ú. v. EÚ C 167, 2008, s. 1). 2 Vzhladom na zistené porusenie v clánku 1 ods. 5 rozhodnutia z roku 2014 Komisia ulozila zalobkyni spolocne a nerozdielne s niektorými jej pobockami pokutu vo výske 4729000 eur [clánok 2 ods. 1 písm. e) uvedeného rozhodnutia]. 3 Podla clánku 2 ods. 2 tohto rozhodnutia mala byt pokuta zaplatená v lehote do troch mesiacov odo dna jej oznámenia. 4 Clánok 2 ods. 3 rozhodnutia z roku 2014 stanovuje: "Po uplynutí tejto lehoty sa automaticky stávajú splatnými úroky vypocítané na základe úrokovej sadzby uplatnovanej [Európskou centrálnou bankou (ECB)] na jej hlavné refinancné operácie k prvému dnu mesiaca, v ktorom bolo toto rozhodnutie prijaté, zvýsenej o 3,5 percentuálneho bodu. Ak podnik uvedený v clánku 1 podá zalobu, tento podnik zabezpecí úhradu pokuty ku dnu splatnosti bud tým, ze v súlade s clánkom 90 delegovaného nariadenia Komisie (EÚ) c. 1268/2012 [z 29. októbra 2012 o pravidlách uplatnovania nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ, Euratom) c. 966/2012 o rozpoctových pravidlách, ktoré sa vztahujú na vseobecný rozpocet Únie ([6]Ú. v. EÚ L 362, 2012, s. 1)] zlozí prijatelnú financnú zábezpeku, alebo tým, ze predbezne uhradí príslusnú sumu pokuty." 5 Clánok 2 ods. 3 prvý pododsek rozhodnutia z roku 2014 sa zakladá na clánku 83 delegovaného nariadenia c. 1268/2012, ktorý pod názvom "Úroky z omeskania", predovsetkým stanovuje: "1. ... kazdá pohladávka, ktorá nebola uhradená v lehote uvedenej v clánku 80 ods. 3 [písm.] b) je úrocená v súlade s odsekmi 2 a 3 tohto clánku. 2. Úrokovou sadzbou v prípade pohladávok, ktoré neboli uhradené v lehote uvedenej v clánku 80 ods. 3 [písm.] b), je sadzba, ktorú Európska centrálna banka uplatnuje na svoje hlavné refinancné operácie, uverejnená v sérii C Úradného vestníka Európskej únie a platná v prvý kalendárny den mesiaca splatnosti pohladávky, zvýsená o: ... b) tri a pol percentuálneho bodu vo vsetkých ostatných prípadoch. ... 4. Ak v prípade pokút zlozí dlzník financnú zábezpeku, ktorú úctovník prijme namiesto platby, po uplynutí lehoty uvedenej v clánku 80 ods. 3 [písm.] b) sa uplatnuje úroková sadzba uvedená v odseku 2 tohto clánku platná prvý den v mesiaci, v ktorom bolo prijaté rozhodnutie o ulození pokuty, zvýsená iba o jeden a pol percentuálneho bodu." 6 Clánok 83 delegovaného nariadenia c. 1268/2012 sa zakladá na clánku 78 ods. 4 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ, Euratom) c. 966/2012 z 25. októbra 2012, o rozpoctových pravidlách, ktoré sa vztahujú na vseobecný rozpocet Únie, a zrusení nariadenia Rady (ES, Euratom) c. 1605/2002 ([7]Ú. v. EÚ L 298, 2012, s. 1, dalej len "rozpoctové nariadenie"), ktorý Komisii priznáva právomoc prijat delegované akty v súlade s clánkom 210 toho istého nariadenia, pokial ide o stanovenie podrobných pravidiel najmä v oblasti úrokov z omeskania. 7 Clánok 90 delegovaného nariadenia c. 1268/2012 uvedený v clánku 2 ods. 3 druhom pododseku rozhodnutia z roku 2014 (pozri bod 4 vyssie) predovsetkým stanovuje: "1. Ak bola na Súdnom dvore Európskej únie podaná zaloba proti rozhodnutiu Komisie o ulození pokuty alebo iných penále podla [Zmluvy o] FEÚ alebo Zmluvy o Euratome, dlzník az do vycerpania vsetkých opravných prostriedkov príslusnú sumu bud predbezne uhradí na bankový úcet urcený úctovníkom alebo zlozí financnú zábezpeku, ktorá je podla úctovníka prijatelná. Zlozením zábezpeky nie je dotknutá povinnost uhradit pokutu, sankciu alebo iné penále, pricom zábezpeka prepadá po prvej výzve. Táto zábezpeka pokrýva istinu nároku a splatný úrok podla clánku 83 ods. 4 [rozpoctového nariadenia]. 2. V záujme zaistenia bezpecnosti a likvidity financných prostriedkov a ich financného zhodnotenia investuje Komisia predbezne uhradené sumy do financných aktív. ... 4. Po vycerpaní vsetkých opravných prostriedkov a zrusení alebo znízení pokuty alebo penále sa prijme niektoré z týchto opatrení: a) neoprávnene vybraté sumy sa spolu s úrokovými výnosmi vrátia príslusnej tretej strane; ak bol za príslusné obdobie dosiahnutý negatívny výnos, vráti sa nominálna hodnota neoprávnene vybratej sumy; b) v prípade zlozenia financnej zábezpeky sa táto zábezpeka zodpovedajúcim spôsobom uvolní." 8 Clánok 90 delegovaného nariadenia c. 1268/2012 sa zakladá na clánku 83 ods. 4 rozpoctového nariadenia, ktorý Komisii priznáva právomoc prijat delegované akty v súlade s clánkom 210 toho istého nariadenia, pokial ide o podrobné pravidlá vztahujúce sa na sumy pochádzajúce z pokút, penále a vzniknutých úrokov. 9 Rozhodnutie z roku 2014 bolo zalobkyni oznámené 11. decembra 2014. 10 Komisia emailom zo 16. februára 2015 pripomenula zalobkyni, ze ulozená pokuta musí byt uhradená v lehote troch mesiacov odo dna oznámenia uvedeného rozhodnutia a ze v prípade, ze sa rozhodne podat na Vseobecný súd zalobu o neplatnost, musí zlozit dostatocnú financnú zábezpeku, alebo predbezne uhradit pokutu. 11 K tomuto emailu bola prilozená informacná poznámka "Information Note on Provisionally Paid or Guaranteed Fines" (Informacná poznámka o pokutách, ktoré sú predmetom predbeznej úhrady alebo zábezpeky) z 20. júla 2002. V tejto poznámke sa predovsetkým uvádza: "Podla clánku 85a nariadenia [Komisie] (ES, Euratom) c. 2342/2002 [z 23. decembra 2002, ktorým sa ustanovujú podrobné pravidlá na vykonávanie nariadenia Rady (ES, Euratom) c. 1605/2002 o rozpoctových pravidlách, ktoré sa vztahujú na vseobecný rozpocet Európskych spolocenstiev ([8]Ú. v. ES L 357, 2002, s. 1; Mim. vyd. 01/004, s. 145)] úctovník predbezne inkasuje od dotknutého podniku príslusné sumy pokút, ktoré sú predmetom zaloby podanej na Súdnom dvore Európskej únie, alebo tento podnik poziada o zlozenie financnej zábezpeky. Po vycerpaní vsetkých opravných prostriedkov sa predbezne inkasované sumy a nimi vytvorené úroky zahrnú do rozpoctu alebo sa v plnej výske alebo ciastocne vyplatia spät dotknutému podniku. ... V prípade pokút ulozených Komisiou od roku 2010 Komisia investuje predbezne uhradené sumy do fondu, ktorý predstavuje portfólio aktív, ktorého vyuzitie sa bude obmedzovat na riziká spojené so státnymi dlhopismi vysokej kvality v zostatkovej dobe splatnosti [dvoch] rokov maximálne a ktorý budú spravovat sluzby Komisie. V prípade, ze Súdny dvor v plnej výske alebo scasti zrusí pokutu, Komisia vráti sumu, ktorá bola v plnej výske alebo scasti zrusená spolu so zaruceným výnosom. Tento výnos sa zakladá na vývoji osobitného referencného ukazovatela meraného podla doby investície. ..." 12 Predovsetkým podla clánku 85a nariadenia c. 2342/2002: "1. Ak bola na súde Spolocenstva podaná zaloba proti rozhodnutiu Komisie o ulození pokuty, periodickej sankcnej platby alebo iného penále podla Zmluvy o ES alebo Zmluvy o Euratome a az do momentu vycerpania vsetkých právnych prostriedkov, inkasuje úctovník od dlzníka príslusné sumy predbezne alebo ho poziada o poskytnutie financnej zábezpeky. Pozadovaná zábezpeka je nezávislá od povinnosti zaplatit pokutu, periodickú sankcnú platbu alebo iné penále a je vykonatelná po prvej výzve. Táto zábezpeka pokrýva istinu nároku a splatný úrok podla clánku 86 ods. 5 [toho istého nariadenia]. 2. Po vycerpaní vsetkých právnych prostriedkov sa predbezne inkasované sumy a nimi vytvorené úroky zahrnú do rozpoctu alebo vyplatia spät dlzníkovi. V prípade financnej zábezpeky dôjde k jej uvolneniu alebo vykonaniu." 13 V súlade s clánkom 290 prvým odsekom delegovaného nariadenia c. 1268/2012 bol clánok 85a nariadenia c. 2342/2002 pocnúc 1. januárom 2013 zrusený a nahradený clánkom 90 delegovaného nariadenia c. 1268/2012 (pozri bod 7 vyssie). 14 Návrhom podaným do kancelárie Vseobecného súdu 20. februára 2015 podala zalobkyna zalobu na základe clánku 263 ZFEÚ v prvom rade o ciastocnú neplatnost rozhodnutia z roku 2014. 15 Dna 9. marca 2015 zalobkyna predbezne uhradila pokutu, ktorá jej bola ulozená uvedeným rozhodnutím. 16 Dna 10. marca 2015 zástupcovia zalobkyne informovali Komisiu o podaní uvedenej zaloby, ako aj o predbeznom uhradení pokuty. 17 V súlade s clánkom 90 ods. 2 delegovaného nariadenia c. 1268/2012 bola pokuta, ktorú zalobkyna predbezne uhradila, investovaná do fondu financných aktív vytvoreného na základe rozhodnutia Komisie K(2009) 4264 v konecnom znení z 15. júna 2009 týkajúceho sa znízenia rizík v oblasti správy predbezne uhradených pokút a spravovaného Generálnym riaditelstvom (GR) pre hospodárske a financné zálezitosti (dalej len "fond BUFI"). Toto rozhodnutie sa zakladalo na clánku 74 nariadenia Rady (ES, Euratom) c. 1605/2002 z 25. júna 2002 o rozpoctových pravidlách, ktoré sa vztahujú na vseobecný rozpocet Európskych spolocenstiev ([9]Ú. v. ES L 248, 2002, s. 1; Mim. vyd. 01/004, s 74), ktorý bol nahradený clánkom 83 rozpoctového nariadenia. 18 Rozsudkom z 13. decembra 2016, Printeos a i./Komisia ([10]T-95/15, [11]EU:T:2016:722, dalej len "rozsudok Printeos"), Vseobecný súd konstatoval, ze Komisia si nesplnila svoju povinnost odôvodnenia v zmysle clánku 296 druhého odseku ZFEÚ a v dôsledku toho zrusil clánok 2 ods. 1 písm. e) rozhodnutia z roku 2014. Tento rozsudok sa stal právoplatným. 19 Komisia emailom zo 14. decembra 2016 informovala zalobkynu o svojom úmysle vrátit jej predbezne zaplatenú sumu pokuty a na tieto úcely jej zaslala potrebné formuláre. 20 Zástupcovia zalobkyne emailom z 15. decembra 2016 zaslali Komisii vyplnené formuláre. 21 Komisia emailom z 26. januára 2017 informovala zástupcov zalobkyne, ze k vráteniu pokuty pristúpi v priebehu nasledujúceho týzdna. 22 Este v ten den zástupcovia zalobkyne odpovedali Komisii, ze ocakávajú a ziadajú, aby vrátenie pokuty zahrnalo príslusné úroky odo dna zaplatenia pokuty zalobkynou, a to od 9. marca 2015, s úrokovou sadzbou uplatnovanou ECB na jej hlavné refinancné operácie (dalej len "refinancná sadzba ECB") zvýsenou o 3,5 percentuálneho bodu, t. j. s úrokovou sadzbou stanovenou v clánku 2 ods. 3 rozhodnutia z roku 2014 v prípade oneskoreného vyplatenia (teda po uplynutí lehoty stanovenej v clánku 2 ods. 2 uvedeného rozhodnutia). 23 Komisia dvoma emailami z toho istého dna (dalej spolocne len "sporný e-mail:") odpovedala zástupcom zalobkyne: "Ako je vysvetlené v [informacnej] poznámke, ktorá Vám bola zaslaná 16. februára 2015, pokuty, ktoré boli predbezne uhradené, sa investujú do fondu. V prípade zrusenia pokuty ju Komisia vráti spolu s výnosom zaruceným na základe vývoja referencného ukazovatela. Kedze tento vývoj bol záporný, bude Vám vrátená len istina. Pre Vasu informáciu prikladáme výpocet výsky výstupnej sumy, overený [spolocnostou] D." 24 Podla tvrdení Komisie, ktoré neboli spochybnené, bol celkový výnos fondu BUFI záporný v roku 2015 (-0,09 %) a v roku 2016 (-0,265 %). Takisto úroková sadzba pre jednodnové vklady ECB (ECB deposit facility rate) bola záporná od 5. júna 2014, teda -0,10 od júna 2014, -0,20 od septembra 2014, -0,30 od decembra 2015 a -0,40 od marca 2016. Napokon refinancná úroková sadzba ECB bola 0,05 percentuálneho bodu od 9. marca 2015 a 0 % od 16. marca 2016. 25 Zástupcovia zalobkyne emailom z 27. januára 2017 odpovedali, ze podla clánku 266 ZFEÚ má Komisia povinnost prijat vsetky opatrenia, ktoré zahrna vykonanie rozsudku Printeos. Na podporu tvrdenia, ze táto povinnost môze zahrnat v prípade aktu, ktorý uz bol vykonaný, uvedenie zalobcu do situácie, v ktorej sa nachádzal pred prijatím tohto aktu (zásada restitutio in integrum), v podstate pripomenuli rozsudok z 10. októbra 2001, Corus UK/Komisia ([12]T-171/99, [13]EU:T:2001:249, body [14]50 az [15]53, dalej len "rozsudok Corus"). V prípade rozsudku o neplatnost alebo o znízenie pokuty ulozenej podniku za porusenie pravidiel hospodárskej sútaze má tak Komisia povinnost vrátit pokutu, ktorú tento podnik bez právneho dôvodu zaplatil, ktorá zahrna nielen istinu uvedenej pokuty, ale aj úroky vzniknuté z tejto sumy. 26 Dna 1. februára 2017 zalobkyni prisla na jej bankový úcet platba Komisie vo výske 4729000 eur, co sa rovnalo výske pokuty, ktorú predbezne uhradila 9. marca 2015. 27 Komisia emailom z 3. februára 2017 zamietla tvrdenia zalobkyne, pricom sa opierala najmä o clánok 90 ods. 4 delegovaného nariadenia c. 1268/2012. Okrem toho spresnila, ze: "V prvom rade volba spocívajúca v uskutocnení predbeznej platby namiesto zlozenia financnej zábezpeky je rozhodnutím Vásho klienta. Navyse Vás klient si bol plne vedomý, ze suma predbeznej platby sa investuje do fondu. Fungovanie tohto fondu a pojem zarucený výnos boli podrobne vysvetlené v 'informacnej poznámke`, ktorá Vám bola zaslaná 16. februára 2015. Kedze celkový vzniknutý výnos za uplynuté obdobie od 10. marca 2015 do 25. januára 2017 bol záporný, zarucený výnos dosiahol 0 euro a Vásmu klientovi bola vrátená len istina." Konanie a návrhy úcastníkov konania 28 Zalobkyna návrhom doruceným do kancelárie Vseobecného súdu 31. marca 2017 podala túto zalobu. 29 Vseobecný súd (tretia komora) na návrh sudcu spravodajcu rozhodol zacat ústnu cast konania a v rámci opatrení na zabezpecenie konania stanovených v clánku 89 Rokovacieho poriadku Vseobecného súdu polozil úcastníkom konania písomné otázky týkajúce sa dopadu sporu, najmä rozsudku z 12. februára 2015, Komisia/IPK International ([16]C-336/13 P, [17]EU:C:2015:83, dalej len "rozsudok IPK"), na vyriesenie a vyzval ich, aby scasti na ne odpovedali písomne a scasti na pojednávaní. Úcastníci konania predlozili svoje odpovede na písomné otázky Vseobecného súdu v stanovených lehotách. 30 Vseobecný súd podla clánku 28 rokovacieho poriadku na návrh tretej komory rozhodol o postúpení veci rozsírenému rozhodovaciemu zlozeniu. 31 Prednesy úcastníkov konania a ich odpovede na písomné a ústne otázky, ktoré im Vseobecný súd (tretia rozsírená komora) polozil, boli vypocuté na pojednávaní 3. júla 2018. 32 V odpovedi na ústne otázky Vseobecného súdu zalobkyna jednak uviedla, ze si nezelá ponechat clánok 266 prvý odsek ZFEÚ ako hlavný právny základ v zmysle samostatného opravného prostriedku prvého zalobného návrhu, a jednak potvrdila, ze výraz "kompenzacné úroky", ktorý je tam uvedený, sa musí chápat tak, ze ide o "úroky z omeskania" v zmysle bodu 30 rozsudku IPK, co bolo zaznamenané v zápisnici z pojednávania. 33 Zalobkyna navrhuje, aby Vseobecný súd: - ulozil Komisii povinnost zaplatit náhradu skody vo výske 184592,95 eura zodpovedajúcu úrokom z omeskania vypocítaných zo sumy 4729000 eur podla úrokovej refinancnej sadzby ECB zvýsenej o dva percentuálne body za obdobie od 9. marca 2015 do 1. februára 2017 (dalej len "referencné obdobie") alebo v prípade, ze by tak nebolo rozhodnuté, podla úrokovej sadzby, o ktorej Vseobecný súd rozhodne ako o primeranej, - ulozil Komisii povinnost zaplatit úroky z omeskania zo sumy pozadovanej v predchádzajúcej zarázke za obdobie od 1. februára 2017 dovtedy, kým Komisia skutocne nezaplatí uvedenú sumu ako vykonanie rozsudku, ktorým bude tejto zalobe vyhovené, navýsenú podla úrokovej sadzby uplatnovanej ECB na jej refinancné operácie o 3,5 percentuálneho bodu, alebo v prípade, ze tak nebude rozhodnuté, podla úrokovej sadzby, o ktorej Vseobecný súd rozhodne ako o primeranej, - subsidiárne zrusil sporný e-mail:, - ulozil Komisii povinnost nahradit trovy konania. 34 Zalobkyna na pojednávaní navrhla navýsit zvýsenie úrokovej refinancnej sadzby ECB, ako je uvedené v bode 33 prvej zarázke vyssie, na 3,5 percentuálneho bodu. 35 Komisia navrhuje, aby Vseobecný súd: - zamietol návrh na náhradu skody ako nedôvodný, - vyhlásil návrh na zrusenie sporného emailu za neprípustný alebo subsidiárne ho zamietol ako nedôvodný, - vyhlásil námietku nezákonnosti clánku 90 ods. 4 písm. a) delegovaného nariadenia c. 1268/2012 (dalej len "sporné ustanovenie") za neprípustnú alebo subsidiárne ju zamietol ako nedôvodnú, - v prípade, ze sa rozhodne, ze je namieste priznat zalobkyni náhradu skody alebo úroky, urobil výpocet na základe kritérií uvedených v bodoch 65 az 78 vyjadrenia k zalobe, - v kazdom prípade ulozil zalobkyni povinnost nahradit trovy konania alebo subsidiárne v prípade, ze zalobkyni sa prizná náhrada skody, nariadil, aby kazdý úcastník konania znásal svoje vlastné trovy konania. Právny rámec O predmete sporu 36 V prvom rade po tom, co zalobkyna stiahla svoj prvý zalobný návrh týkajúci sa clánku 266 prvého odseku ZFEÚ ako základu pre samostatný opravný prostriedok (pozri bod 32 vyssie) spät, navrhuje na základe clánku 266 druhého odseku ZFEÚ v spojení s clánkom 340 druhý odsek ZFEÚ a clánkom 41 ods. 3 Charty základných práv Európskej únie (dalej len "Charta"), aby jej bola priznaná náhrada skody vo výske úrokov z omeskania, ktoré jej mala Komisia vyplatit vykonaním rozsudku Printeos pri vrátení istiny pokuty, ktorú bez právneho dôvodu zaplatila v súlade s clánkom 2 ods. 1 písm. e) rozhodnutia z roku 2014 a ktorá bola uvedeným rozsudkom zrusená. 37 Zalobkyna predovsetkým spresnuje, ze sporné ustanovenie sa neuplatnuje na náhradu skody na základe clánku 266 druhého odseku ZFEÚ a clánku 340 druhého odseku ZFEÚ. Aj za predpokladu, ze ide o taký prípad, Komisia porusila clánky 266 a 340 ZFEÚ, ako aj clánok 41 ods. 3 a clánok 47 Charty, pricom toto porusenie zalobkyna napáda na základe námietky nezákonnosti v zmysle clánku 277 ZFEÚ. 38 Zalobkyna na základe clánku 263 ZFEÚ subsidiárne navrhuje zrusenie sporného emailu, pretoze sa zakladal na zrusenom a neuplatnitelnom právnom základe a v kazdom prípade ide o porusenie clánkov 266 a 340 ZFEÚ, ako aj clánku 41 ods. 3 a clánku 47 Charty. O hlavnom návrhu na náhradu skody v rámci prvého zalobného návrhu Pripomenutie tvrdení úcastníkov konania 39 Zalobkyna tvrdí, ze Komisia jej protiprávne nevyplatila úroky z omeskania z istiny predbezne zaplatenej pokuty. Vyplatenie uvedených úrokov je nevyhnutným prvkom na to, aby sa vrátila do situácie, v ktorej by sa nachádzala, ak by nebolo rozhodnutie z roku 2014 prijaté (rozsudok Corus, bod 54). Nepozívanie istiny pokuty, ktorá bola bez právneho dôvodu zaplatená, predstavuje skodu spôsobenú zalobkyni, pretoze musela vyuzit dalsie zdroje financovania a znásat náklady súvisiace s tromi bankovými pôzickami uzavretými pocas referencného obdobia, a spocíva na dostatocne závaznom porusení právnych noriem, ktoré jednotlivcom priznávajú práva, ktoré mozno pripísat najmä odôvodneniu 92 rozhodnutia z roku 2014. Nedostatok odôvodnenia, ktoré robí toto odôvodnenie vadným, ci dokonca nepravdivým, konstatovaný v bode 54 rozsudku Printeos, preukazuje úmyselné, zjavné, závazné a neospravedlnitelné porusenie práva Európskej únie Komisiou, ktoré predstavuje zneuzitie právomoci. Potvrdzuje to najmä odôvodnenie 16 rozhodnutia Komisie C(2017) 4112 final zo 16. júna 2017, ktorým sa mení rozhodnutie z roku 2014, ktoré pripústa, ze "vsetky podniky, s výnimkou spolocnosti Hamelin, majú velmi vysoké individuálne pomery výrobok/obrat". Povinnost odôvodnenia v zmysle clánku 296 druhého odseku ZFEÚ a clánku 41 ods. 2 písm. c) Charty je totiz základným právom, ktoré zarucuje úcinný výkon iného základného práva, a to práva na úcinný prostriedok nápravy v zmysle clánku 47 Charty. Takisto nevyplatenie úrokov z istiny pokuty, ktorá bola bez právneho dôvodu zaplatená, je dostatocne závazným porusením clánku 266 prvého odseku ZFEÚ [uznesenie z 21. marca 2006, Holcim (France)/Komisia, [18]T-86/03, neuverejnené, [19]EU:T:2006:90, bod [20]32, dalej len "uznesenie Holcim"], ktorý priznáva subjektívne právo v tom zmysle, ze rozsudky Vseobecného súdu musia byt riadne vykonané a v plnom rozsahu bez toho, aby Komisia v tejto súvislosti disponovala volnou úvahou. Túto protiprávnost nemozno napadnút právnymi predpismi uvádzanými v spornom emaile. 40 V tejto súvislosti zalobkyna na jednej strane spresnuje, ze clánok 85a nariadenia c. 2342/2002 je od 1. januára 2013 zrusený, teda odo dna nadobudnutia úcinnosti delegovaného nariadenia c. 1268/2012. Nariadenie c. 2342/2002 nebolo teda v úcinnosti ani 16. februára 2015, ked Komisia zaslala informácie týkajúce sa predbeznej platby pokuty, ani 1. februára 2017, ked vrátila istinu pokuty, ani 26. januára 2017, ked zaslala sporný e-mail:. Komisia pritom nemôze a posteriori napravit neexistenciu právneho základu, ani svoje opomenutie zaplatit splatné úroky tým, ze prvýkrát vo svojom emaile z 3. februára 2017 odkáze na clánok 90 delegovaného nariadenia c. 1268/2012. Na druhej strane v prípade, ze by bolo nutné konstatovat, ze tento clánok je relevantným právnym základom, zalobkyna na základe clánku 277 ZFEÚ namieta nezákonnost sporného ustanovenia, s prihliadnutím na clánky 266 a 340 ZFEÚ, ako aj na clánok 41 ods. 3 a clánok 47 Charty v rozsahu, v akom toto ustanovenie stanovuje moznost nevyplatit úroky. 41 Zalobkyna po prvé v podstate uvádza, ze sporné ustanovenie je v rozpore s clánkom 266 prvým odsekom ZFEÚ a konkrétne so zásadou restitutio in integrum, ako bola uznaná v rozsudkoch IPK a Corus (body 54 a 57), podla ktorej je Komisia povinná vrátit nielen istinu pokuty, ktorá bola bez právneho dôvodu zaplatená, ale aj príslusné úroky za obdobie, v ktorom bola zalobkyna zbavená pozívania uvedenej sumy. Táto poziadavka primárneho práva má prednost pred akýmkolvek právnym predpisom sekundárneho práva, prípadne pred odporujúcim právnym predpisom. Po druhé sporné ustanovenie je v rozpore s clánkom 47 Charty, pretoze súdna ochrana na základe clánku 263 ZFEÚ nie je úcinná, ak dotknutý podnik po tom, co súd Únie zrusí rozhodnutie, ktorým sa ukladá pokuta za porusenie pravidiel hospodárskej sútaze Únie, nemohol získat úroky súvisiace s pokutou, ktorá bola bez právneho dôvodu zaplatená. Odrádza to od podania zaloby proti rozhodnutiam ukladajúcim sankcie. Po tretie sporné ustanovenie je tiez v rozpore s clánkom 41 ods. 3 Charty a clánkom 340 druhým odsekom ZFEÚ, pretoze Súdny dvor vo svojom rozsudku z 13. júla 2006, Manfredi ([21]C-295/04 az C-298/04, [22]EU:C:2006:461, bod [23]95), rozhodol, ze na základe práva kazdého jednotlivca domáhat sa náhrady skody, ktorá mu bola spôsobená, osoby, ktorým bola spôsobená skoda, musia mat moznost domáhat sa nielen náhrady skutocnej skody (damnum emergens) a uslého zisku (lucrum cessans), ale aj zaplatenia úrokov. Uvedené ustanovenie sa preto v prejednávanej veci ani nemá uplatnit, ani nemá moznost napravit neexistenciu právneho základu, ktorý by Komisii povoloval odmietnut vyplatit úroky. 42 Komisia odpovedá, ze Vseobecný súd v rozsudku Printeos len dospel k záveru o existencii nedostatocného odôvodnenia týkajúceho sa odôvodnenia 92 rozhodnutia z roku 2014 bez toho, aby rozhodol o vecnej stránke, t. j. o úcasti zalobkyne na porusení clánku 101 ZFEÚ. Tvrdenie, podla ktorého dotknuté dôvody sú nepravdivé, je teda irelevantné a Komisia bola oprávnená prijat rozhodnutie C(2017) 4112 final, ktorým zalobkyni ulozila rovnakú pokutu, ako bola pokuta ulozená v rozhodnutí z roku 2014. V kazdom prípade takýto nedostatok odôvodnenia nie je dostatocne závazným porusením právnej normy Únie. Okrem toho spôsoby vrátenia pokuty boli stanovené v rozhodnutí z roku 2014 odkazom na sporné ustanovenie, co zalobkyna nespochybnila. 43 Komisia subsidiárne pripomína, ze v súlade s clánkom 278 ZFEÚ nemá zaloba podaná na súde Únie odkladný úcinok. Kedze zalobkyna nepoziadala o odklad výkonu rozhodnutia z roku 2014, toto rozhodnutie predstavuje exekucný titul odôvodnujúci predbezné zaplatenie pokuty aj napriek zalobe o neplatnost podanej proti nemu. V prejednávanej veci nebola zalobkyni spôsobená nijaká skoda, pretoze istina pokuty jej bola vrátená, a to aj napriek tomu, ze výnos z aktív bol záporný. Komisia navyse neopomenula vyplatenie najmä preto, lebo s nálezitou starostlivostou vyplatila uvedenú istinu este skôr, nez sa rozsudok Printeos stal právoplatným. 44 Komisia tvrdí, ze v rámci sporov o náhradu skody je predmetom kompenzacných úrokov predovsetkým napravit skodu vzniknutú znehodnotením meny, ku ktorej doslo po udalosti spôsobujúcej ujmu, az do zaplatenia náhrady skody a co mozno v najväcsej miere obnovit majetok poskodeného (zásada restitutio in integrum). Priznanie kompenzacných úrokov teda podlieha splneniu podmienok mimozmluvnej zodpovednosti, ktoré neboli v prejednávanej veci splnené. Tieto úroky by sa mali v kazdom prípade vypocítat podla skutocne vzniknutej skody, urcenej spravidla s prihliadnutím na mieru inflácie stanovenú za dotknuté obdobie Eurostatom v clenskom státe, kde má sídlo zalobca. V prejednávanej veci vsak v referencnom období od 13. marca 2015 do 1. februára 2017 bola miera inflácie v Spanielsku 0 %. Aj keby sa mal výpocet kompenzacných úrokov uskutocnit na základe refinancnej sadzby ECB (pozri bod 24 vyssie) a nie na základe miery inflácie, príslusnou refinancnou sadzbou by nebola 0,05 % platnou k 9. marcu 2015, ale sadzba platná v referencnom období, ktorá by bola stanovená na 0 % od 16. marca 2016. Zvýsenie o dva percentuálne body mozno vylúcit, pretoze kompenzacné úroky nemajú viac zatazit dlzníka, aby sa zabránilo alebo obmedzilo omeskanie vo výkone jeho platobnej povinnosti, co by bolo predmetom úrokov z omeskania. Komisia namieta proti tomu, ze by bola zalobkyni spôsobená ujma z dôvodu predbezného zaplatenia pokuty a vyuzitia dalsích financných zdrojov spojených s výdavkami. Pokial ide o úroky z omeskania, ktoré sa ukladajú v nadväznosti na omeskanie vo výkone povinnosti spocívajúcej vo vyplatení urcitej sumy, v podstate spresnuje, ze tieto úroky sa musia vypocítavat odo dna ulozenia tejto povinnosti rozsudkom az po ich vyplatenie v plnom rozsahu. Na rozdiel od kompenzacných úrokov, úrokovou sadzbou uplatnitelnou na uvedené úroky z omeskania je refinancná sadzba ECB zvýsená o dva percentuálne body. S pozadovaným analogickým zvýsením o 3,5 percentuálneho bodu pre úrokovú sadzbu uplatnitelnú v prípade nezaplatenia pokuty v rozhodnutí z roku 2014 nemozno teda súhlasit. 45 Komisia sa domnieva, ze námietka nezákonnosti vznesená proti spornému ustanoveniu je neprípustná a v kazdom prípade nedôvodná. Prípustnost tejto námietky závisí od prípustnosti zaloby vo veci samej. V prejednávanej veci sporný e-mail: pritom nie je akt, ktorý mozno napadnút. Ide o cisto potvrdzujúci akt clánku 2 ods. 3 druhého pododseku rozhodnutia z roku 2014, ktorý stanovuje uplatnenie sporného ustanovenia v prípade, ze by sa zalobkyna rozhodla predbezne uhradit pokutu. Kedze tento clánok zalobkyna vo svojej zalobe podanej proti uvedenému rozhodnutiu nespochybnila, potvrdila jeho konecnú povahu, co vedie k neprípustnosti jej návrhu na zrusenie, a teda k neprípustnosti námietky nezákonnosti. 46 Z vecnej stránky Komisia po prvé pripomína, ze sporné ustanovenie nahradilo clánok 85a nariadenia c. 2342/2002, pricom spresnuje podmienky vrátenia predbeznej platby v prípade záporných úrokov. Na základe toho ustanovenia, ak sa príjemca pokuty tak, ako v prejednávanej veci rozhodne predbezne uhradit pokutu namiesto zlozenia zábezpeky, zaplatené sumy sú investované do financných aktív, ktorých cielom je najmä dosiahnut zisk z pozitívnej investície, o com bola zalobkyna "zakazdým" informovaná. V prípade, ze súd Únie zrusí rozhodnutie ukladajúce pokutu, toto ustanovenie v súlade s judikatúrou stanovuje vrátenie istiny a príslusných úrokov. Tieto úroky majú kompenzacný charakter urcený na náhradu skody z dôvodu nedostupnosti predbezne zaplatenej pokuty odo dna jej zaplatenia az do vrátenia istiny, ako aj nahradit skodu, ktorá by mohla byt spôsobená. V záujme príjemcu sporné ustanovenie zarucuje, ze v prípade záporného úroku sa mu vyplatí minimálne celá istina, takze náklady súvisiace so záporným výnosom v referencnom období znása Komisia. 47 Komisia po druhé usudzuje, ze sporné ustanovenie je v súlade s clánkom 266 ZFEÚ a so zásadou restitutio in integrum. Táto zásada nevyzaduje umelé vrátenie úrokov v kazdom prípade, ale len za osobitných okolností, ktoré neboli v prejednávanej veci splnené, vzhladom na makroekonomickú situáciu, v ktorej dotknutá investícia viedla k zápornému úroku. V case vyhlásenia rozsudku Corus a uznesenia Holcim osobitné pravidlá, podobne ako sporné ustanovenie, este neexistovali a Vseobecný súd nemohol zohladnit aktuálnu ekonomickú konjunktúru charakteristickú pre nízke úroky, ci dokonca záporné úroky, pretoze pred hospodárskou krízou v roku 2008 bolo tazké v ekonomickom kontexte krajín Únie predvídat záporné úroky. Nárok na vyplatenie pozitívnych úrokov by pritom bol v rozpore s hospodárskou realitou, ak by existoval v kontexte, kde sú úrokové sadzby záporné a mohol by viest k neoprávnenému obohateniu. V prejednávanej veci sporné rozhodnutie dokonca zvýhodnuje zalobkynu, pretoze bez takéhoto osobitného pravidla by musel byt záporný výnos uvedený v bode 24 vyssie znízený o istinu v case jeho vrátenia. 48 Komisia po tretie nesúhlasí s tvrdením, ze sporné ustanovenie je v rozpore s clánkom 340 druhým odsekom ZFEÚ, clánkom 41 ods. 3 a clánkom 47 Charty, pretoze zalobkyna nevysvetlila dôvody, pre ktoré sa domnieva, ze uvedené ustanovenie bráni výkonu jej práva na náhradu skody alebo jej práva na vyplatenie úrokov a bolo jej znemoznené uplatnit právo na úcinný prostriedok nápravy. Nemôze ani dôvodne tvrdit, ze nevyplatenie úrokov odrádza adresátov rozhodnutia v oblasti hospodárskej sútaze obrátit sa na Vseobecný súd, aby sa domáhali zrusenia tohto rozhodnutia, pricom vrátenie úrokov (záporných alebo pozitívnych) je v porovnaní s návrhom na zrusenie istiny pokuty doplnkové a nepredvídatelné v case podania zaloby. O podmienkach vzniku mimozmluvnej zodpovednosti Únie 49 V súlade s ustálenou judikatúrou vznik mimozmluvnej zodpovednosti Únie v zmysle clánku 340 druhého odseku ZFEÚ je podmienený súcasným splnením podmienok, ktorými sú protiprávnost konania vytýkaného institúcii Únie, existencia skody a existencia prícinnej súvislosti medzi konaním institúcie a uvádzanou skodou (pozri rozsudok z 20. septembra 2016, Ledra Advertising a i./Komisia a ECB, [24]C-8/15 P az C-10/15 P, [25]EU:C:2016:701, bod [26]64 a citovanú judikatúru). 50 Pokial ide o prvú z podmienok, ustálená judikatúra vyzaduje, aby sa preukázalo dostatocne závazné porusenie právnej normy, ktorá priznáva práva jednotlivcom (pozri rozsudky z 20. septembra 2016, Ledra Advertising a i./Komisia a ECB, [27]C-8/15 P az C-10/15 P, [28]EU:C:2016:701, bod [29]65 a citovanú judikatúru, a z 30. mája 2017, Safa Nicu Sepahan/Rada, [30]C-45/15 P, [31]EU:C:2017:402, bod [32]29 a citovanú judikatúru). 51 Súdny dvor este spresnil, ze takéto porusenie práva je preukázané, ak zahrna zjavné a závazné zneuzitie dotknutou institúciou jej volnej úvahy, pricom prvky, ktoré majú byt v tejto súvislosti zohladnené, sú predovsetkým stupen jasnosti a presnosti porusenej normy, ako aj rozsah miery volnej úvahy, ktorý porusená norma ponecháva orgánu Únie (pozri rozsudok z 30. mája 2017, Safa Nicu Sepahan/Rada, [33]C-45/15 P, [34]EU:C:2017:402, bod [35]30 a citovanú judikatúru). V prípade, ze táto institúcia disponuje len znacne obmedzenou ci dokonca nedisponuje nijakou volnou úvahou, môze na urcenie existencie dostatocne závazného porusenia postacovat jednoduché porusenie práva Únie (pozri v tomto zmysle rozsudky z 10. júla 2003, Komisia/Fresh Marine, [36]C-472/00 P, [37]EU:C:2003:399, bod [38]26 a citovanú judikatúru, a zo 4. apríla 2017, Ombudsman/Staelen, [39]C-337/15 P, [40]EU:C:2017:256, bod [41]39). 52 V prejednávanej veci sa úcastníci konania nezhodujú v otázke, ci nezaplatenie úrokov z istiny pokuty, ktorá bola vrátená zalobkyni, predstavuje dostatocne závazné porusenie právnej normy, ktorá priznáva práva jednotlivcom. 53 Zalobkyna na podporu svojho návrhu na náhradu skody po prvé uvádza nesplnenie povinnosti odôvodnenia v zmysle clánku 296 druhého odseku ZFEÚ a clánku 41 ods. 2 písm. c) Charty, ktoré sa predovsetkým týka odôvodnenia 92 rozhodnutia z roku 2014 a ktoré viedlo Vseobecný súd k zruseniu uvedeného rozhodnutia voci nej s prihliadnutím na rozsudok Printeos, a po druhé porusenie clánku 266 prvého odseku ZFEÚ, ktorý zakotvuje subjektívne právo na úplné a správne vykonanie uvedeného rozsudku, pricom Komisia na tieto úcely nedisponuje volnou úvahou, vrátane otázky priznania úrokov z omeskania. 54 Vseobecný súd sa domnieva, ze je namieste v prvom rade preskúmat existenciu dostatocne závazného porusenia clánku 266 prvého odseku ZFEÚ. O existencii dostatocne závazného porusenia clánku 266 prvého odseku ZFEÚ 55 Podla clánku 266 prvého odseku ZFEÚ institúcia, ktorej akt bol vyhlásený za neplatný, je povinná urobit opatrenia, aby vyhovela rozsudku, ktorý vyhlásil tento akt za neplatný. Treba konstatovat, ze tento clánok predstavuje právnu normu, ktorá priznáva práva jednotlivcom v zmysle judikatúry citovanej v bode 50 vyssie. Institúcii, ktorá vydala zrusený akt, totiz ukladá absolútnu a bezpodmienecnú povinnost prijat v záujme zalobcu, ktorý mal vo veci úspech, opatrenia, ktoré zahrna vykonanie zrusujúceho rozsudku, comu zodpovedá právo zalobcu na splnenie tejto povinnosti v plnom rozsahu. 56 V prípade zrusenia rozhodnutia ukladajúceho pokutu, o aké ide v prejednávanej veci, alebo rozhodnutia nariadujúceho vymáhanie plnenia, judikatúra na základe tohto pravidla teda uznala právo zalobcu na to, aby sa ocitol v situácii, v ktorej sa nachádzal pred prijatím tohto rozhodnutia, co zahrna najmä vrátenie istiny bez právneho dôvodu zaplatenej pokuty v dôsledku zruseného rozhodnutia, ako aj vyplatenie úrokov z omeskania (pozri v tomto zmysle rozsudky IPK, bod 29, a Corus, body 50, 52 a 53; uznesenie Holcim, body 30 a 31, a návrhy, ktoré predniesol generálny advokát Bot vo veci Komisia/IPK International, [42]C-336/13 P, [43]EU:C:2014:2170, body [44]78 a [45]79). Súdny dvor v tejto súvislosti zdôraznil, ze vyplatenie úrokov z omeskania predstavuje opatrenie vykonania zrusujúceho rozsudku v zmysle clánku 266 prvého odseku ZFEÚ v rozsahu, v akom má za ciel pausálne nahradit stratu pozitkov vyplývajúcich z pohladávky a prinútit dlzníka, aby co najskôr vykonal zrusujúci rozsudok (rozsudok IPK, body 29 a 30). 57 V prejednávanej veci sa Komisia na úcely vykonania rozsudku Printeos a na odôvodnenie svojho rozhodnutia nepriznat zalobkyni úroky opierala najmä o sporné ustanovenie. 58 Za týchto okolností výhrade uvedenej zalobkynou, podla ktorej Komisia nesprávne uplatnila clánok 85a nariadenia c. 2341/2002 namiesto sporného ustanovenia, ktoré ho nahradilo (pozri bod 40 vyssie), nemozno vyhoviet. Ako tvrdí Komisia, clánok 2 ods. 3 druhý pododsek rozhodnutia z roku 2014, ktorý zalobkyna vo veci T-95/15 nenapadla a stal sa teda právoplatným, tak výslovne odkazuje na clánok 90 delegovaného nariadenia c. 1268/2012 v súvislosti s moznostou dotknutého podniku predbezne uhradit pokutu. Toto posúdenie nemozno spochybnit tým, ze informacná poznámka, ktorá bola zaslaná zalobkyni emailom 16. februára 2015, este omylom odkazovala na clánok 85a nariadenia c. 2341/2002, co samotná Komisia priznáva. Okrem toho zalobkyna nespochybnuje, ze v prejednávanej veci v referencnom období výnos z investície istiny pokuty do fondu BUFI nevyniesol nijaký úrok, ale bol záporný, a ze Komisia teda dodrzala kritériá uplatnenia sporného ustanovenia. 59 Vzhladom na judikatúru citovanú v bode 56 vyssie treba teda preskúmat, ci v prejednávanej veci nevyplatenie úrokov z omeskania Komisiou a uplatnenie sporného ustanovenia predstavovalo vykonanie rozsudku Printeos v súlade s poziadavkami vyplývajúcimi z clánku 266 prvého odseku ZFEÚ. O uplatnitelnosti sporného ustanovenia a povinnosti vyplatit úroky z omeskania z hladiska clánku 266 prvého odseku ZFEÚ 60 Ako uznala Komisia na pojednávaní, sporné ustanovenie má vzhladom na svoj regulacný kontext a svoje jasné znenie spolu s výslovným odkazom na opravné prostriedky a najmä na situáciu, v ktorej bola pokuta ulozená rozhodnutím zrusená, za ciel uplatnit poziadavky stanovené v clánku 266 prvom odseku ZFEÚ. Komisia tiez vo svojich písomných vyjadreniach potvrdila, ze sporné ustanovenie bolo prijaté s cielom uviest právnu úpravu do súladu s poziadavkami uznanými judikatúrou, a to s poziadavkami vyplývajúcimi z rozsudku Corus a uznesenia Holcim. 61 Sporné ustanovenie treba preto vykladat s prihliadnutím na poziadavky vyplývajúce z clánku 266 prvého odseku ZFEÚ v rozsahu, v akom to jeho znenie umoznuje. Z ustálenej judikatúry vyplýva, ze text sekundárneho práva Únie sa má totiz, pokial je to mozné, vykladat v zmysle jeho súladu s ustanoveniami Zmluvy a so vseobecnými zásadami práva Únie. Naproti tomu takéto stanovisko nemôze viest k neprípustnému výkladu contra legem uvedeného textu, ak je jeho zmysel jasný a jednoznacný a nemôze byt predmetom takého výkladu [pozri v tomto zmysle rozsudok z 28. februára 2017, Yingli Energy (China) a i./Rada, [46]T-160/14, neuverejnený, [47]EU:T:2017:125, body [48]151 a [49]152 a citovanú judikatúru; pozri tiez v tomto zmysle a analogicky rozsudok z 29. júna 2017, Popl/awski, [50]C-579/15, [51]EU:C:2017:503, bod [52]33 a citovanú judikatúru]. Pokial ide teda o ustanovenie, ktorého zmysel je jasný a jednoznacný, preskúmanie jeho súladu s ustanoveniami Zmluvy a so vseobecnými zásadami práva Únie v prípade, ak je vznesená námietka nezákonnosti v zmysle clánku 277 ZFEÚ, prinálezí len Vseobecnému súdu. 62 Delegované nariadenie c. 1268/2012 nespresnuje zmysel výrazu "spolu s úrokovými výnosmi" pouzitý v spornom ustanovení. Konkrétne tieto úroky nekvalifikuje ako "z omeskania" podobne ako úroky, na ktoré sa vztahuje jeho clánok 83. Takisto clánok 83 ods. 4 rozpoctového nariadenia, teda právny základ sporného ustanovenia, tiez len nejednoznacne uvádza "vzniknuté úroky". Naproti tomu clánok 78 ods. 4 toho istého rozpoctového nariadenia týkajúci sa stanovovania pohladávok Únie vo vztahu k dlzníkovi výslovne odkazuje na pojem "úroky z omeskania". Okrem toho v odpovedi na písomné a ústne otázky polozené Vseobecným súdom v tejto súvislosti Komisia v podstate tvrdila, ze "vzniknuté úroky" v tomto zmysle nepredstavujú ani úroky z omeskania, ani kompenzacné úroky, ale ze ide o úroky sui generis, ktoré sa vztahujú výlucne na výnos alebo návratnost, ktorú mozno dosiahnut ulozením istiny na urcitý úcet alebo investovaním do financných aktív. 63 Komisia sa v tejto súvislosti v podstate domnieva, ze sporné ustanovenie, ako aj ostatné ustanovenia delegovaného nariadenia c. 1268/2012 predstavujú ucelenú právnu úpravu v oblasti úrokov, ktoré sa majú priznat v prípade vrátenia dlhu v nadväznosti na zrusenie rozhodnutia, ktorým sa ukladá pokuta, ktorá jej v zásade bráni priznat úroky, ak, ako v prejednávanej veci, nie sú splnené podmienky sporného ustanovenia. Naproti tomu nezávisle od uplatnenia uvedeného ustanovenia Komisia nevylucuje ani moznost vyplatit kompenzacné úroky s cielom nahradit skodu, ani moznost vyplatit úroky z omeskania v prípade oneskoreného vrátenia istiny pokuty. Komisia v kazdom prípade usudzuje, ze v prejednávanej veci nebola v omeskaní s vyplatením, ktoré by mohlo odôvodnovat priznanie úrokov z omeskania, ale presadzuje, ze islo o okamzité a s nálezitou starostlivostou vykonané vrátenie istiny pokuty zalobkyni este skôr, nez sa stal rozsudok Printeos právoplatným, pricom tak vylucuje, ze doslo k omeskaniu vo vyplatení. 64 Ako bolo uznané judikatúrou citovanou v bode 56 vyssie, povinnost, ktorá vyplýva z clánku 266 prvého odseku ZFEÚ a ktorá spocíva vo vyplatení úrokov z omeskania po vyhlásení rozsudku, ktorým sa retroaktívne rusí rozhodnutie o nariadení vydania plnenia poskytnutého bez právneho dôvodu alebo o ulození pokuty, má za ciel najmä pausálne nahradit stratu pozitkov vyplývajúcich z dotknutej pohladávky. Judikatúra v tejto súvislosti zohladnuje skutocnost, ze vdaka ex tunc zrusenia uvedeného rozhodnutia, táto poziadavka existuje od okamihu, ked jej príjemca bez právneho dôvodu uhradil pozadovanú sumu, takze od tohto stádia sa autor daného rozhodnutia ako dlzník nevyhnutne ocitol v omeskaní s vyplatením (pozri v tomto zmysle rozsudky IPK, body 30 a 76, a Corus, body 50 az 54). Je nutné spresnit, ze táto judikatúra nerozlisuje podla toho, ci ide o situáciu, ktorá nastala po zrusení rozhodnutia o nariadení vydania plnenia poskytnutého bez právneho dôvodu alebo rozhodnutia o ulození pokuty, ale sa uplatnuje na vsetky pohladávky, ktoré vznikli po retroaktívnom zrusení urcitého opatrenia prijatého institúciou, a to bez toho, aby tým bol dotknutý rozsah sporného ustanovenia a jeho uplatnitelnost v prejednávanej veci. 65 Komisia teda nesprávne tvrdí, ze od 9. marca 2015, teda odo dna, ked zalobkyna bez právneho dôvodu predbezne uhradila istinu ulozenej pokuty, nebola v omeskaní s vyplatením, a preto nemusela vyplatit úroky z omeskania. Kedze rozhodnutie z roku 2014 bolo retroaktívne zrusené, Komisia sa od uvedeného predbezného zaplatenia nevyhnutne ocitla v omeskaní vrátenia tejto istiny. Bola teda povinná vyplatit úroky z omeskania v súlade s clánkom 266 prvým odsekom ZFEÚ, aby konala v súlade so zásadou restitutio in integrum a pausálne nahradila zalobkyni stratu pozitkov vyplývajúcich z uvedenej sumy. 66 Tiez z toho vyplýva, ze Komisia sa nesprávne domnievala, ze sporné ustanovenie jej bránilo splnit si absolútnu a bezpodmienecnú povinnost vyplatit úroky z omeskania podla clánku 266 prvého odseku ZFEÚ. V kazdom prípade toto ustanovenie nemôze ani ovplyvnit túto povinnost, ani vylúcit takéto vyplatenie, pretoze výraz "vzniknuté úroky", ktorý je v nom uvedený, nemozno kvalifikovat ako "úroky z omeskania" alebo ako pausálnu náhradu v zmysle judikatúry uvedenej v bode 64 vyssie, ale ako výlucné oznacenie skutocného pozitívneho výnosu z investovania dotknutej sumy. 67 Zalobkyna preto z právneho hladiska správne tvrdí, ze Komisia bola po vyhlásení rozsudku Printeos a nezávisle od sporného ustanovenia povinná podla clánku 266 prvého odseku ZFEÚ v zmysle, v akom ho vykladá judikatúra, ako vykonávacie opatrenie uvedeného rozsudku vrátit istinu pokuty, ale aj vyplatit úroky z omeskania, aby pausálne nahradila stratu pozitkov vyplývajúcich z uvedenej sumy za referencné obdobie a ze na tieto úcely nedisponuje volnou úvahou. 68 V tejto súvislosti sa musí argumentácia Komisie zalozená na prípadnom bezdôvodnom obohatení zalobkyne zamietnut z dôvodu záporného výnosu z istiny pokuty pocas referencného obdobia, ci dokonca na nadmernej kompenzácii vyplývajúcej z vrátenia nominálnej hodnoty uvedenej sumy, pretoze takéto chápanie je v priamom rozpore s logikou pausálnej náhrady spocívajúcej v priznaní úrokov z omeskania, zdôraznenou judikatúrou. 69 Za týchto okolností vzhladom na absolútnu a bezpodmienecnú povinnost, ktorú Komisii ukladá clánok 266 prvý odsek ZFEÚ vyplatit takéto úroky bez toho, aby v tejto súvislosti disponovala volnou úvahou, je nutné dospiet k záveru o existencii dostatocne závazného porusenia tejto právnej normy, ktoré môze viest ku vzniku mimozmluvnej zodpovednosti Únie v zmysle clánku 266 druhého odseku ZFEÚ v spojení s clánkom 340 druhým odsekom ZFEÚ. Za týchto podmienok nie je potrebné rozhodnút o ostatných výhradách vznesených zalobkynou v tejto súvislosti, ani o námietke nezákonnosti vznesenej proti spornému ustanoveniu. O prícinnej súvislosti a skode, ktorá sa má nahradit 70 Je nutné pripomenút, ze podmienka týkajúca sa prícinnej súvislosti zakotvená v clánku 340 druhom odseku ZFEÚ sa týka existencie prícinnej súvislosti s dostatocne priamym úcinkom medzi vytýkaným protiprávnym konaním institúcií a uvádzanou skodou (pozri rozsudky z 18. marca 2010, Trubowest Handel a Makarov/Rada a Komisia, [53]C-419/08 P, [54]EU:C:2010:147, bod [55]53 a citovanú judikatúru, a z 30. mája 2017, Safa Nicu Sepahan/Rada, [56]C-45/15 P, [57]EU:C:2017:402, bod [58]61 a citovanú judikatúru). 71 V prejednávanej veci skutocnost, ze Komisia si nesplnila svoju povinnost priznat úroky z omeskania na základe clánku 266 prvého odseku ZFEÚ, predstavuje prícinnú súvislost s dostatocne priamym úcinkom so skodou spôsobenou zalobkyni. Táto skoda sa rovná strate uvedených úrokov z omeskania pocas referencného obdobia, ktoré predstavujú pausálnu náhradu skody za stratu pozitkov vyplývajúcich z istiny pokuty v tom istom období a zodpovedajú uplatnitelnej refinancnej sadzbe ECB zvýsenej, ako bolo pozadované v prejednávanej veci, o dva percentuálne body (pozri bod 74 nizsie). 72 Komisia v tejto súvislosti nemôze zalobkyni vytýkat, ze sa slobodne rozhodla predbezne uhradit pokutu namiesto zlozenia financnej zábezpeky, ktorá by navyse tiez predstavovala financné náklady, hoci poznala alebo mala poznat podmienky vrátenia stanovené v spornom ustanovení po vyhlásení prípadného zrusujúceho rozsudku. Ako to pripústa samotná Komisia, v súlade s clánkom 278 ZFEÚ v prípade neexistencie odkladného úcinku zaloby podanej proti rozhodnutiu, ktorým sa ukladá pokuta, ktoré predstavuje exekucný titul, predbezné zaplatenie pokuty predstavuje zásadnú a prvoradú povinnost dotknutého podniku, ktorú navyse v prejednávanej veci pozaduje clánok 2 ods. 2 rozhodnutia z roku 2014. Z toho vyplýva, ze skutocnost, ze si zalobkyna zvolila moznost predbezne zaplatit pokutu, je logický dôsledok tohto rozhodnutia a nemôze viest k zániku prícinnej súvislosti medzi napadnutou protiprávnostou a spôsobenou skodou. 73 Pokial ide výsku skody, ktorá sa má nahradit, treba konstatovat, ze v prejednávanej veci Komisia nespochybnila hlavnú sumu náhrady vo výske 184592,95 eura ako takú, ktorú zalobkyna ziada ako náhradu vzniknutých a nevyplatených úrokov z omeskania od 9. marca 2015, ale len ich zvýsenie o 3,5 percentuálneho bodu namiesto dvoch percentuálnych bodov podla referencnej sadzby ECB (pozri bod 44 vyssie). Za týchto okolností je namieste rozhodnút tak, ze pozadovanú hlavnú sumu mozno v prejednávanej veci nahradit. 74 Vzhladom na toto konstatovanie a skutocnost, ze zalobkyna v rámci prvého zalobného návrhu len navrhla náhradu skody, ktorej výska zahrna úroky z omeskania s refinancnou sadzbou ECB zvýsenú len o dva percentuálne body, zásada ne ultra petita zakazuje Vseobecnému súdu íst nad rámec tohto nároku (rozsudok z 19. mája 1992, Mulder a i./Rada a Komisia, [59]C-104/89 a C-37/90, [60]EU:C:1992:217, bod [61]35). V tejto súvislosti je návrh zalobkyne predlozený na pojednávaní na rozsírenie zvýsenia na 3,5 percentuálneho bodu, podobne ako jej ziadost urobená v jej emaile z 26. januára 2017 (pozri bod 22 vyssie), oneskorená a v rozpore so zásadou nemennosti návrhov úcastníkov konania (pozri v tomto zmysle rozsudok z 9. novembra 2017, HX/Rada, [62]C-423/16 P, [63]EU:C:2017:848, bod [64]18). Napokon zalobkyna len subsidiárne, teda v prípade zamietnutia hlavného návrhu, poziadala o priznanie úrokovej sadzby, o ktorej rozhodne Vseobecný súd ako o primeranej. 75 Tento návrh o zvýsenie treba preto zamietnut a stanovit sumu, ktorú mozno nahradit, na 184592,95 eura. O návrhu na priznanie úrokov z omeskania v rámci druhého zalobného návrhu 76 Kedze zalobkyna v rámci svojho druhého zalobného návrhu navrhla, aby jej boli priznané úroky z omeskania z nahraditelnej sumy, uvedenej v bode 75 vyssie, treba priznat úroky z omeskania odo dna vyhlásenia tohto rozsudku az do úplného zaplatenia Komisiou a ako bolo pozadované, s refinancnou sadzbou ECB zvýsenou o 3,5 percentuálneho bodu, a to analogicky k clánku 83 ods. 2 písm. b) delegovaného nariadenia c. 1268/2012 (pozri v tomto zmysle rozsudok z 10. januára 2017, Gascogne Sack Deutschland a Gascogne/Európska únia, [65]T-577/14, [66]EU:T:2017:1, body [67]178 a [68]179). 77 Tento návrh vsak treba zamietnut v rozsahu, v akom sa týka priznania úrokov z omeskania od 1. februára 2017. 78 Vzhladom na vsetky predchádzajúce úvahy treba návrhu na náhradu skody vyhoviet v rozsahu uvedenom v prvom zalobnom návrhu, pricom nie je potrebné rozhodnút o návrhu podanom subsidiárne na zrusenie sporného emailu. O trovách 79 Podla clánku 134 ods. 1 rokovacieho poriadku sa úcastníkovi konania, ktorý vo veci nemal úspech, ulozí povinnost nahradit trovy konania, ak to bolo v tomto zmysle navrhnuté. Kedze Komisia nemala vo veci v podstatnej casti úspech, je opodstatnené ulozit jej povinnost nahradit trovy konania v súlade s návrhmi zalobkyne. Z týchto dôvodov VSEOBECNÝ SÚD (tretia rozsírená komora), rozhodol takto: 1. Európska únia, zastúpená Európskou komisiu, je povinná nahradit skodu spôsobenú spolocnosti Printeos, SA, z dôvodu, ze tejto spolocnosti nebola vyplatená suma vo výske 184592,95 eura, ktorá jej mala byt vyplatená ako úroky z omeskania vzniknuté v období od 9. marca 2015 do 1. februára 2017 podla clánku 266 prvého odseku ZFEÚ, v rámci vykonania rozsudku z 13. decembra 2016, Printeos a i./Komisia (T-95/15). 2. Náhrada uvedená v prvom bode sa zvysuje o úroky z omeskania odo dna vyhlásenia tohto rozsudku az do jej úplného zaplatenia v sadzbe stanovenej Európskou centrálnou bankou (ECB) pre hlavné operácie refinancovania, zvýsenej o 3,5 percentuálneho bodu. 3. V zostávajúcej casti sa zaloba zamieta. 4. Komisia je povinná nahradit trovy konania. Frimodt Nielsen Kreuschitz Forrester Pól/torak Perillo Rozsudok bol vyhlásený na verejnom pojednávaní v Luxemburgu 12. februára 2019. Podpisy Obsah Okolnosti predchádzajúce sporu Konanie a návrhy úcastníkov konania Právny rámec O predmete sporu O hlavnom návrhu na náhradu skody v rámci prvého zalobného návrhu Pripomenutie tvrdení úcastníkov konania O podmienkach vzniku mimozmluvnej zodpovednosti Únie O existencii dostatocne závazného porusenia clánku 266 prvého odseku ZFEÚ O uplatnitelnosti sporného ustanovenia a povinnosti vyplatit úroky z omeskania z hladiska clánku 266 prvého odseku ZFEÚ O prícinnej súvislosti a skode, ktorá sa má nahradit O návrhu na priznanie úrokov z omeskania v rámci druhého zalobného návrhu O trovách __________________________________________________________________ ( [69]*1 ) Jazyk konania: spanielcina. References 1. file:///tmp/lynxXXXXOGUJQZ/L87174-7881TMP.html#t-ECR_62017TJ0201_SK_01-E0001 2. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2016%3A722&locale=sk 3. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2016%3A722&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 4. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:L:2004:123:TOC 5. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:C:2008:167:TOC 6. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:L:2012:362:TOC 7. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:L:2012:298:TOC 8. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:L:2002:357:TOC 9. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:L:2002:248:TOC 10. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2016%3A722&locale=sk 11. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2016%3A722&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 12. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2001%3A249&locale=sk 13. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2001%3A249&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 14. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2001%3A249&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point50 15. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2001%3A249&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point53 16. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2015%3A83&locale=sk 17. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2015%3A83&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 18. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2006%3A90&locale=sk 19. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2006%3A90&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 20. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2006%3A90&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point32 21. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2006%3A461&locale=sk 22. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2006%3A461&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 23. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2006%3A461&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point95 24. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2016%3A701&locale=sk 25. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2016%3A701&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 26. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2016%3A701&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point64 27. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2016%3A701&locale=sk 28. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2016%3A701&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 29. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2016%3A701&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point65 30. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2017%3A402&locale=sk 31. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2017%3A402&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 32. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2017%3A402&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point29 33. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2017%3A402&locale=sk 34. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2017%3A402&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 35. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2017%3A402&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point30 36. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2003%3A399&locale=sk 37. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2003%3A399&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 38. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2003%3A399&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point26 39. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2017%3A256&locale=sk 40. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2017%3A256&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 41. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2017%3A256&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point39 42. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2014%3A2170&locale=sk 43. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2014%3A2170&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 44. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2014%3A2170&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point78 45. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2014%3A2170&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point79 46. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2017%3A125&locale=sk 47. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2017%3A125&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 48. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2017%3A125&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point151 49. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2017%3A125&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point152 50. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2017%3A503&locale=sk 51. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2017%3A503&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 52. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2017%3A503&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point33 53. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2010%3A147&locale=sk 54. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2010%3A147&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 55. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2010%3A147&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point53 56. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2017%3A402&locale=sk 57. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2017%3A402&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 58. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2017%3A402&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point61 59. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1992%3A217&locale=sk 60. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1992%3A217&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 61. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1992%3A217&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point35 62. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2017%3A848&locale=sk 63. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2017%3A848&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 64. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2017%3A848&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point18 65. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2017%3A1&locale=sk 66. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2017%3A1&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 67. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2017%3A1&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point178 68. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2017%3A1&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point179 69. file:///tmp/lynxXXXXOGUJQZ/L87174-7881TMP.html#c-ECR_62017TJ0201_SK_01-E0001