ROZSUDOK SÚDNEHO DVORA (piata komora) z 29. júla 2019 ( [1]*1 ) "Odvolanie - Státna pomoc - Regionálna investicná pomoc - Pomoc v prospech velkého investicného projektu - Státna pomoc nezlucitelná s vnútorným trhom - Clánok 107 ods. 3 ZFEÚ - Nevyhnutnost pomoci - Clánok 108 ods. 3 ZFEÚ - Nariadenie (ES) c. 800/2008 - Pomoc presahujúca individuálny notifikacný strop - Oznámenie - Rozsah skupinovej výnimky - Vzájomné odvolanie - Prípustnost vedlajsieho úcastníctva v konaní pred Vseobecným súdom Európskej únie - Prípustnost" Vo veci C-654/17 P, ktorej predmetom je odvolanie podla clánku 56 Statútu Súdneho dvora Európskej únie, podané 22. novembra 2017 Bayerische Motoren Werke AG, so sídlom v Mníchove (Nemecko), v zastúpení: M. Rosenthal, G. Drauz a M. Schütte, Rechtsanwälte, odvolatelka, dalsí úcastníci konania: Európska komisia, v zastúpení: F. Erlbacher, A. Bouchagiar a T. Maxian Rusche, splnomocnení zástupcovia, zalovaná v prvostupnovom konaní, Freistaat Sachsen, v zastúpení: T. Lübbig, Rechtsanwalt, vedlajsí úcastník v prvostupnovom konaní, SÚDNY DVOR (piata komora), v zlození: predseda piatej komory E. Regan (spravodajca), sudcovia C. Lycourgos, E. Juhász, M. Ilesic a I. Jarukaitis, generálny advokát: E. Tancev, tajomník: D. Dittert, vedúci oddelenia, so zretelom na písomnú cast konania a po pojednávaní z 23. januára 2019, po vypocutí návrhov generálneho advokáta na pojednávaní 3. apríla 2019, vyhlásil tento Rozsudok 1 Svojím odvolaním Bayerische Motoren Werke AG (dalej len "BMW") ziada o zrusenie rozsudku Vseobecného súdu Európskej únie z 12. septembra 2017, Bayerische Motoren Werke/Komisia (T-671/14, dalej len "napadnutý rozsudok", [2]EU:T:2017:599), ktorým Vseobecný súd zamietol jej návrh na ciastocné zrusenie rozhodnutia Komisie (EÚ) 2016/632 z 9. júla 2014 o státnej pomoci SA. 32009 (2011/C) (ex 2010/N), ktorú chce Nemecko poskytnút v prospech spolocnosti BMW pre velký investicný projekt v Lipsku ([3]Ú. v. EÚ L 113, 2016, s. 1) (dalej len "sporné rozhodnutie"). 2 Európska komisia podala vzájomné odvolanie, ktorým ziada o zrusenie uznesenia predsedu piatej komory Vseobecného súdu z 11. mája 2015, Bayerische Motoren Werke/Komisia (T-671/14, neuverejnené, dalej len "uznesenie z 11. mája 2015", [4]EU:T:2015:322), ktorým predseda piatej komory vyhovel návrhu na vstup vedlajsieho úcastníka do konania, ktorý podala Freistaat Sachsen, ako aj rozhodnutia o prípustnosti tohto vedlajsieho úcastníctva a o zohladnení tvrdení, ktoré uviedla Freistaat Sachsen navyse k tvrdeniam uvádzaným odvolatelkou v napadnutom rozsudku. Právny rámec Nariadenie c. 659/1999 3 Podla znenia clánku 1 nariadenia Rady (ES) c. 659/1999 z 22. marca 1999 ustanovujúceho podrobné pravidlá na uplatnovanie clánku [108 ZFEÚ] ([5]Ú. v. ES L 83, 1999, s. 1; Mim. vyd. 08/001, s. 339), zmeneného nariadením Rady (ES) c. 734/2013 z 22. júla 2013 ([6]Ú. v. EÚ L 204, 2013, s. 15), (dalej len "nariadenie c. 659/1999"): "Na úcely tohto nariadenia: ... b) 'existujúca pomoc` bude znamenat: ... ii) autorizovanú pomoc, to znamená schémy pomoci a individuálnu pomoc, ktoré boli schválené Komisiou alebo Radou [Európskej únie]; ... c) 'nová pomoc` bude znamenat vsetku pomoc, to znamená schémy pomoci a individuálnu pomoc, ktorá nie je existujúcou pomocou vrátane úprav existujúcej pomoci; ..." 4 Clánok 2 tohto nariadenia s názvom "Oznamovanie novej pomoci" vo svojom odseku 1 stanovuje: "Okrem toho, ako inak uvádzajú nariadenia realizované podla clánku [109 ZFEÚ] alebo podla ich iných príslusných ustanovení, akékolvek plány poskytnút novú pomoc bude daný clenský stát oznamovat Komisii v dostatocnom casovom predstihu...." 5 Clánok 7 tohto nariadenia, nazvaný "Rozhodnutia Komisie o ukoncení konania vo veci formálneho zistovania", znie: "... 2. Ked Komisia zistí, ze po príslusných následných úpravách daného clenského státu oznamované opatrenie nepredstavuje pomoc, zaznamená toto zistenie formou rozhodnutia. 3. Ked Komisia zistí podla potreby, ze príslusná následná úprava daného clenského státu odstránila pochybnosti o zlucitelnosti oznamovaného opatrenia s [vnútorným] trhom, rozhodne, ze pomoc je zlucitelná s [vnútorným] trhom (dalej sa oznacuje len ako 'kladné rozhodnutie`). Toto rozhodnutie bude specifikovat, ktorá výnimka zo zmluvy sa uplatnila. ..." 6 Clánok 10 nariadenia c. 659/1999 s názvom "Preskúmanie, ziadost o informácie a príkaz na informácie" vo svojom odseku 1 stanovuje: "Bez toho, aby bol dotknutý clánok 20, môze Komisia z vlastnej iniciatívy preskúmat informácie týkajúce sa údajnej protiprávnej pomoci z akéhokolvek zdroja. Komisia bezodkladne preskúma akúkolvek staznost, ktorú zainteresovaná strana predlozila v súlade s clánkom 20 ods. 2, a zabezpecí, aby bol príslusný clenský stát v plnom rozsahu a pravidelne informovaný o postupe a výsledku preskúmania." Nariadenie (ES) c. 800/2008 7 Odôvodnenia 2 az 4 a 7 nariadenia Komisie (ES) c. 800/2008 zo 6. augusta 2008 o vyhlásení urcitých kategórií pomoci za zlucitelné s [vnútorným] trhom podla clánkov [107 a 108 ZFEÚ] (Vseobecné nariadenie o skupinových výnimkách) ([7]Ú. v. EÚ L 214, 2008, s. 3), ktoré bolo nahradené nariadením Komisie (EÚ) c. 651/2014 zo 17. júna 2014 o vyhlásení urcitých kategórií pomoci za zlucitelné s vnútorným trhom podla clánkov [107 a 108 ZFEÚ] ([8]Ú. v. EÚ L 187, 2014, s. 1), znejú takto: "(2) Komisia uplatnila clánky [107] a [108] [ZFEÚ] pri mnohých rozhodnutiach a nadobudla dostatocné skúsenosti na stanovenie vseobecných kritérií zlucitelnosti, pokial ide o pomoc pre [malé a stredné podniky (MSP)]... (3) Komisia tiez nadobudla dostatocné skúsenosti, pokial ide o uplatnovanie clánkov [107] a [108] [ZFEÚ] v oblasti pomoci na podporu vzdelávania, pomoci na podporu zamestnanosti, pomoci na ochranu zivotného prostredia, pomoci na výskum, vývoj a inovácie a regionálnej pomoci v súvislosti s MSP aj s velkými podnikmi... (4) V súvislosti s týmito skúsenostami je potrebné upravit niektoré z podmienok stanovených v nariadeniach... Uvedené nariadenia by sa mali nahradit jediným nariadením, aby sa dosiahlo zjednodusenie a zabezpecilo úcinnejsie monitorovanie pomoci zo strany Komisie. Zjednodusenie by malo pozostávat, okrem iného, zo súboru spolocných zosúladených definícií a spolocných horizontálnych ustanovení uvedených v kapitole I tohto nariadenia. ... ... (7) Státna pomoc v zmysle clánku [107] ods. 1 [ZFEÚ], na ktorú sa nevztahuje toto nariadenie, by aj nadalej mala podliehat notifikacnej povinnosti podla clánku [108] ods. 3 [ZFEÚ]. Toto nariadenie by sa nemalo dotýkat moznosti clenských státov notifikovat pomoc, ktorej ciele zodpovedajú cielom, na ktoré sa vztahuje toto nariadenie. Komisia posúdi takúto pomoc najmä na základe podmienok stanovených v tomto nariadení a v súlade s kritériami stanovenými v príslusných usmerneniach alebo rámcoch prijatých Komisiou, pokial sa na predmetné opatrenie pomoci uplatnujú takéto specifické nástroje." 8 Clánok 3 nariadenia c. 800/2008 s názvom "Podmienky oslobodenia od notifikacnej povinnosti", ktorý sa nachádza v kapitole I tohto nariadenia, nazvanej "Spolocné ustanovenia", stanovuje: "1. Schémy pomoci, ktoré splnajú vsetky podmienky kapitoly I tohto nariadenia, ako aj príslusných ustanovení kapitoly II tohto nariadenia, sú zlucitelné s [vnútorným] trhom v zmysle clánku [107] ods. 3 [ZFEÚ] a sú oslobodené od notifikacnej povinnosti podla clánku [108] ods. 3 [ZFEÚ] za predpokladu, ze akákolvek individuálna pomoc poskytovaná v rámci takejto schémy splna vsetky podmienky tohto nariadenia a v schéme sa uvádza výslovný odkaz na toto nariadenie s uvedením jeho názvu a odkazu na jeho uverejnenie v Úradnom vestníku Európskej únie. 2. Individuálna pomoc poskytovaná v rámci schémy uvedenej v odseku 1 je zlucitelná s [vnútorným] trhom v zmysle clánku [107] ods. 3 [ZFEÚ] a je oslobodená od notifikacnej povinnosti podla clánku [108] ods. 3 [ZFEÚ] za predpokladu, ze daná pomoc splna vsetky podmienky kapitoly I tohto nariadenia, ako aj príslusných ustanovení kapitoly II tohto nariadenia a ze v opatrení individuálnej pomoci sa uvádza výslovný odkaz na príslusné ustanovenia tohto nariadenia s citáciou príslusných ustanovení, názvu tohto nariadenia a odkazu na jeho uverejnenie v Úradnom vestníku Európskej únie. 3. Pomoc ad hoc, ktorá splna vsetky podmienky uvedené v kapitole I tohto nariadenia, ako aj v príslusných ustanoveniach kapitoly II tohto nariadenia, je zlucitelná so spolocným trhom v zmysle clánku [107] ods. 3 [ZFEÚ] a je oslobodená od notifikacnej povinnosti podla clánku [108] ods. 3 [ZFEÚ] za predpokladu, ze v pomoci sa uvádza výslovný odkaz na príslusné ustanovenia tohto nariadenia s citáciou príslusných ustanovení, názvu tohto nariadenia a odkazu na jeho uverejnenie v Úradnom vestníku Európskej únie." 9 Clánok 6 tohto nariadenia s názvom "Jednotlivé stropy vymedzujúce notifikacnú povinnost", ktorý patrí do tej istej kapitoly I, vo svojom odseku 2 stanovuje: "Regionálna investicná pomoc poskytovaná na velké investicné projekty sa notifikuje Komisii, ak celková výska pomoci zo vsetkých zdrojov presahuje 75 % maximálnej výsky pomoci, ktorú by mohla dostat investícia s oprávnenými nákladmi vo výske 100 miliónov EUR, pri uplatnení standardného stropu pomoci platného pre velké podniky v schválenej regionálnej mape pomoci ku dnu, kedy sa má pomoc poskytnút." 10 Clánok 8 uvedeného nariadenia, nazvaný "Motivacný úcinok", stanovuje: "1. Týmto nariadením sa od notifikacnej povinnosti oslobodzuje iba taká pomoc, ktorá má stimulacný úcinok. ... 3. Pomoc poskytnutá velkým podnikom, na ktorú sa vztahuje toto nariadenie, sa povazuje za pomoc, ktorá má stimulacný úcinok, ak okrem splnenia podmienky stanovenej v odseku 2 clenský stát overil pred poskytnutím príslusnej individuálnej pomoci, ze dokumentácia, ktorú pripravil príjemca, stanovuje jedno alebo viacero z týchto kritérií: ... e) pokial ide o regionálnu investicnú pomoc uvedenú v clánku 13, ze by sa projekt ako taký v príslusnej podporovanej oblasti v prípade neposkytnutia pomoci nerealizoval. 4. Podmienky stanovené v odsekoch 2 a 3 sa neuplatnujú pri danových opatreniach, ak sú splnené tieto podmienky: a) danové opatrenie vytvára právny nárok na pomoc podla objektívnych kritérií a bez dalsieho uplatnenia volného rozhodnutia clenského státu a ..." 11 Clánok 13 nariadenia c. 800/2008, nazvaný "Regionálna investicná pomoc a pomoc na podporu zamestnanosti", uvedený v kapitole II tohto nariadenia s názvom "Regionálna investicná pomoc a pomoc na podporu zamestnanosti" vo svojom odseku 1 uvádza: "Schémy regionálnej investicnej pomoci a pomoci na podporu zamestnanosti sú zlucitelné so spolocným trhom v zmysle clánku [107] ods. 3 [ZFEÚ] a sú oslobodené od notifikacnej povinnosti podla clánku [108] ods. 3 [ZFEÚ] za predpokladu, ze sú splnené podmienky stanovené v tomto clánku. ..." Oznámenie z roku 2009 12 Podla znenia oznámenia Komisie o kritériách pre dôkladné posúdenie regionálnej pomoci pre velké investicné projekty ([9]Ú. v. EÚ C 223, 2009, s. 3) (dalej len "oznámenie z roku 2009"): "21. V prípade regionálnej pomoci pre velké investicné projekty, na ktoré sa vztahuje toto oznámenie, Komisia podrobne overí, ci 'je pomoc potrebná kvôli stimulujúcemu úcinku pre investíciu`.... Cielom tohto podrobného posudzovania je urcit, ci pomoc skutocne prispieva k zmene správania príjemcu tak, aby v príslusnom podporovanom regióne uskutocnil (dalsie) investície. Spolocnost môze nájst vela oprávnených dôvodov k tomu, aby sa usídlila v urcitom regióne, a to aj bez poskytnutia pomoci. 22. So zretelom na ciel spravodlivého prístupu, ktorý je odvodený z kohéznej politiky, a pokial pomoc prispieva k dosiahnutiu tohto ciela, môze sa stimulacný úcinok preukázat dvomi moznými postupmi: ... 2) Pomoc je stimulom pre rozhodnutie o umiestnení plánovanej investície v danom regióne a nie inde, pretoze sa nou vynahradia cisté znevýhodnenia a náklady spojené s umiestnením v podporovanom regióne. ... 25. V prípade postupu 2. by clenský stát mohol poskytnút dôkaz o stimulacnom úcinku pomoci tým, ze poskytne dokumenty spolocnosti, ktoré preukazujú, ze sa porovnali náklady a výhody umiestnenia projektu v príslusnom podporovanom regióne a v alternatívnom regióne. Komisia bude takéto porovnanie povazovat za realistické. ... 33. Pri postupe 2. sa bude vzhladom na stimul na umiestnenie povazovat pomoc vo vseobecnosti za proporcionálnu, ak sa bude rovnat rozdielu medzi cistými nákladmi prijímajúcej spolocnosti na investíciu v podporovanom regióne a cistými nákladmi na investíciu v alternatívnom(-ych) regióne(-och). ... ... 52. Ak Komisia oznací pomoc za nevyhnutný stimul na uskutocnenie investície v príslusnom regióne, bude vykonávat test vyvázenosti pozitívnych úcinkov regionálnej investicnej pomoci pre velký investicný projekt voci jeho negatívnym úcinkom. ... ... 56. Komisia sa môze rozhodnút, ze pomoc bud schváli, podmienecne schváli alebo zakáze..." 13 V poznámke pod ciarou k bodu 56 tohto oznámenia sa uvádza, ze "ak sa pomoc poskytuje na základe existujúcej schémy regionálnej pomoci, je potrebné uviest, ze clenský stát si ponecháva moznost poskytnút takúto pomoc do úrovne, ktorá zodpovedá maximálnej prípustnej výske pomoci, ktorú môze podla platných pravidiel dostat investícia s oprávnenými výdavkami vo výske 100 miliónov [eur]". Okolnosti predchádzajúce sporu a sporné rozhodnutie 14 Okolnosti predchádzajúce sporu, ako vyplývajú z bodov 1 az 5 napadnutého rozsudku, sú tieto: "1 Zalobkyna..., je materskou spolocnostou skupiny Bayerische Motoren Werke..., ktorej hlavnou cinnostou je výroba motorových vozidiel a motocyklov znaciek BMW, MINI a Rolls-Royce. 2 Dna 30. novembra 2010 Spolková republika Nemecko notifikovala v súlade s clánkom 6 ods. 2 nariadenia [c. 800/2008], pomoc v celkovej výske 49 miliónov eur, ktorú má v úmysle priznat podla Investitionszulagengesetz 2010 (zákon o investicnej pomoci) zo 7. decembra 2008, v znení neskorsích predpisov (BGBl. 2008 I, s. 2350, dalej len 'IZG`), na výstavbu v Lipsku (Nemecko) fabriky BMW na výrobu elektrického vozidla i3 a hybridného dobíjatelného vozidla (plug-in hybrid) i8, na základe usmernení pre národnú regionálnu pomoc na roky 2007 - 2013 ([10]Ú. v. EÚ C 54, 2006, s. 13...). V notifikácii sa uvádzali investicné náklady vo výske 392 miliónov eur... a intenzita pomoci vo výske 12,5 %. Skutocné poskytnutie pomoci bolo podmienené udelením povolenia zo strany Európskej komisie. 3 Po získaní urcitých dodatocných informácií Komisia 13. júla 2011 rozhodla zacat konanie vo veci formálneho zistovania podla clánku 108 ods. 2 ZFEÚ a následne jej boli dorucené pripomienky Spolkovej republiky Nemecko v tejto súvislosti. Dna 13. decembra 2011 rozhodnutie s názvom 'Státna pomoc - Nemecko - Státna pomoc SA.32009 (11/C) (ex 10/N) - LIP - Pomoc pre BMW Lipsko - Výzva na predlozenie pripomienok v súlade s clánkom 108 ods. 2 Zmluvy o fungovaní EÚ` bolo uverejnené v Úradnom vestníku Európskej únie ([11]Ú. v. EÚ C 363, 2011, s. 20). ... ... 5 Dna 9. júla 2014 Komisia prijala [sporné] rozhodnutie, ktorého clánok 1 stanovuje: 'Státna pomoc vo výske 45257273 EUR, ktorú chce [Spolková republika] Nemecko poskytnút [zalobkyni] na investíciu v Lipsku, je zlucitelná s vnútorným trhom iba vtedy, ak zostane obmedzená na sumu vo výske 17 miliónov EUR (v cenách roku 2009); túto ciastku presahujúca suma (28257273 EUR) je nezlucitelná s vnútorným trhom. Pomoc preto smie byt poskytnutá iba do sumy vo výske 17 miliónov EUR." Konanie pred Vseobecným súdom a napadnutý rozsudok 15 Návrhom podaným do kancelárie Vseobecného súdu 19. septembra 2014 podala odvolatelka zalobu o neplatnost sporného rozhodnutia. 16 Dna 16. januára 2015 Freistaat Sachsen podal návrh na vstup vedlajsieho úcastníka do konania na podporu návrhov zalobkyne. 17 Uznesením z 11. mája 2015 predseda piatej komory Vseobecného súdu tomuto návrhu vyhovel. 18 Vseobecný súd napadnutým rozsudkom zalobu zamietol v plnom rozsahu. Návrhy úcastníkov konania 19 Odvolatelka svojím odvolaním navrhuje, aby Súdny dvor: - zrusil napadnutý rozsudok, - zrusil sporné rozhodnutie v rozsahu, v akom vyhlasuje pomoc vo výske 28257273 eur, ktorá zodpovedá casti predmetnej pomoci presahujúcej 17 miliónov eur, za nezlucitelnú s vnútorným trhom, alebo subsidiárne, pokial Súdny dvor usúdi, ze vo veci nemozno rozhodnút s konecnou platnostou, vrátil vec na konanie pred Vseobecným súdom, - subsidiárne zrusil sporné rozhodnutie v rozsahu, v akom zakazuje a vyhlasuje za nezlucitelnú s vnútorným trhom akúkolvek pomoc oslobodenú od notifikacnej povinnosti v zmysle clánku 6 ods. 2 nariadenia c. 800/2008, poskytnutú v rámci predmetného investicného projektu, pokial prekracuje sumu 17 miliónov eur, a - zaviazal Komisiu na náhradu trov prvostupnového konania, ako aj odvolacieho konania. 20 Komisia navrhuje odvolanie zamietnut a ulozit odvolatelke povinnost nahradit trovy konania. 21 Freistaat Sachsen predlozil rovnaké návrhy na zrusenie ako odvolatelka a ziada Súdny dvor, aby ulozil Komisii povinnost nahradit trovy prvostupnového konania, ako aj odvolacieho konania. 22 Komisia vo svojom vzájomnom odvolaní navrhuje, aby Súdny dvor: - zrusil uznesenie z 11. mája 2015, - zrusil rozhodnutie o prípustnosti návrhu na vstup vedlajsieho úcastníka do konania a zohladnení tvrdení, ktoré uviedla vedlajsia úcastnícka konania navyse k tvrdeniam uvádzaným odvolatelkou v napadnutom rozsudku, - rozhodol ako prvostupnový súd o návrhu na vstup vedlajsieho úcastníka do konania a zamietol ho ako nedôvodný a - ulozil odvolatelke povinnost nahradit trovy konania. 23 Odvolatelka a Freistaat Sachsen navrhujú zamietnut vzájomné odvolanie a ulozit Komisii povinnost nahradit trovy konania. O vzájomnom odvolaní 24 Svojím vzájomným odvolaním Komisia vytýka Vseobecnému súdu, ze sa dopustil porusenia procesných pravidiel v zmysle clánku 58 prvého odseku Statútu Súdneho dvora Európskej únie, ktoré sa nepriaznivo dotklo jej záujmov, ked rozhodol o priznaní postavenia vedlajsieho úcastníka konania podporujúceho návrhy odvolatelky pre Freistaat Sachsen na základe clánku 40 druhého odseku tohto statútu. Na podporu tohto odvolania sa Komisia dovoláva troch odvolacích dôvodov, ktoré sú v podstate zalozené na porusení tohto ustanovenia, ako aj na nesprávnej kvalifikácii skutkového stavu. 25 Odvolatelka a Freistaat Sachsen zastávajú názor, ze vzájomné odvolanie je neprípustné. V kazdom prípade je toto odvolanie nedôvodné. 26 Treba pripomenút, ze podla clánku 256 ods. 1 druhého pododseku ZFEÚ sa proti rozhodnutiam vydaným Vseobecným súdom mozno odvolat na Súdny dvor len v právnych otázkach "za podmienok a v rámci obmedzení ustanovených v statúte [Súdneho dvora Európskej únie]". 27 V tejto súvislosti clánok 56 prvý odsek Statútu Súdneho dvora Európskej únie uvádza, ze proti konecným rozhodnutiam Vseobecného súdu a proti rozhodnutiam Vseobecného súdu, ktorými rozhodol len o casti prejednávanej veci alebo ktorými rozhodol o prekázke konania súvisiacej s námietkou nedostatku právomoci alebo neprípustnosti, mozno do dvoch mesiacov od dorucenia napadnutého rozhodnutia podat odvolanie na Súdny dvor. 28 Okrem toho clánok 57 prvý odsek Statútu Súdneho dvora Európskej únie uvádza, ze kazdá osoba, ktorej návrh na vstup do konania ako vedlajsí úcastník podla clánku 40 druhého odseku tohto statútu Vseobecný súd zamietol, sa môze odvolat na Súdny dvor do dvoch týzdnov od dorucenia rozhodnutia o zamietnutí ziadosti. 29 Treba konstatovat, ze rozhodnutie, ktorým Vseobecný súd vyhovel návrhu na vstup vedlajsieho úcastníka do konania podanému podla clánku 40 druhého odseku, nepatrí pod ziadne z týchto dvoch ustanovení. 30 Na jednej strane sa totiz takýmto rozhodnutím nerozhodlo o prejednávanej veci a ani o prekázke konania súvisiacej s námietkou nedostatku právomoci alebo neprípustnosti, v zmysle clánku 56 prvého odseku Statútu Súdneho dvora Európskej únie, co nakoniec Komisia v jej vzájomnom odvolaní ani nespochybnuje. 31 Na druhej strane rozhodnutie, ktorým Vseobecný súd vyhovie návrhu na vstup vedlajsieho úcastníka do konania nezodpovedá rozhodnutiu, ktoré sa uvádza v clánku 57 prvom odseku tohto statútu, podla ktorého práve naopak, iba zamietnutie návrhu na vstup vedlajsieho úcastníka do konania môze byt predmetom odvolania podaného osobou, ktorá to navrhla. 32 Z týchto ustanovení vyplýva, ze Statút Súdneho dvora Európskej únie neudeluje úcastníkovi konania na prvom stupni moznost obrátit sa na Súdny dvor s odvolaním proti rozhodnutiu, ktorým Vseobecný súd vyhovel návrh na vstup vedlajsieho úcastníka do konania. 33 Z toho vyplýva, ze ako to Komisia aj pripústa, uznesenie z 11. mája 2015, ktorým Vseobecný súd vyhovel návrhu na vstup vedlajsieho úcastníka do konania, ktorý podal Freistaat Sachsen podla clánku 40 druhého odseku Statútu Súdneho dvora Európskej únie, nemôze byt predmetom odvolania podaného vo veci samej. 34 Komisia vsak uvádza, ze rozhodnutie Vseobecného súdu o pripustení tohto vedlajsieho úcastníctva môze byt predmetom vzájomného odvolania podaného podla clánku 178 ods. 1 a 2 Rokovacieho poriadku Súdneho dvora, ktoré smeruje proti napadnutému rozsudku, ktorým sa skoncilo konanie na prvom stupni, pretoze pripustenie vedlajsieho úcastníctva predstavuje porusenie procesných pravidiel v zmysle clánku 58 prvého odseku Statútu Súdneho dvora Európskej únie, ktoré sa nepriaznivo dotklo jej záujmov. 35 Túto argumentáciu nemozno akceptovat. 36 Na jednej strane si clánok 178 ods. 1 Rokovacieho poriadku Súdneho dvora vyzaduje, aby sa odvolacími návrhmi vzájomného odvolania navrhovalo zrusit úplne alebo ciastocne "rozhodnutie Vseobecného súdu". 37 Hoci je pravda, ze toto ustanovenie na rozdiel od clánku 169 ods. 1 tohto nariadenia nespresnuje, ze zrusenie pozadované odvolaním sa musí týkat rozhodnutia Vseobecného súdu "ktoré sa nachádza v jeho výrokovej casti", skutocnostou zostáva, ze v kazdom prípade, ako uz bolo poznamenané v bode 31 tohto rozsudku, rozhodnutie, ktorým Vseobecný súd vyhovel návrhu na vstup vedlajsieho úcastníka do konania, nepredstavuje rozhodnutie, ktoré by mohlo byt predmetom odvolania v zmysle clánku 56 prvého odseku a clánku 57 prvého odseku Statútu Súdneho dvora Európskej únie. 38 Na druhej strane clánok 178 ods. 2 Rokovacieho poriadku Súdneho dvora stanovuje, ze vo vzájomnom odvolaní mozno tiez navrhnút, aby bolo zrusené výslovné alebo implicitné rozhodnutie "Vseobecného súdu o prípustnosti zaloby". 39 Rozhodnutie, ktorým Vseobecný súd vyhovel návrhu na vstup vedlajsieho úcastníka do konania, nemá vplyv na prípustnost zaloby vo veci samej, kedze také vedlajsie úcastníctvo má vo vztahu k zalobe akcesorickú povahu (pozri v tomto zmysle rozsudok z 10. novembra 2016, Distribuidora de Televisión Digital/Komisia, [12]C-449/14 P, [13]EU:C:2016:848, bod [14]121, ako aj uznesenie z 19. júla 2017, Lysoform Dr. Hans Rosemann a Ecolab Deutschland/ECHA, [15]C-663/16 P, neuverejnené, [16]EU:C:2017:568, bod [17]47). 40 Z toho vyplýva, ze právo Únie neobsahuje ziadne ustanovenie, ktoré by mohlo predstavovat právny základ poskytujúci úcastníkovi konania právo obrátit sa na Súdny dvor s odvolaním proti rozhodnutiu, ktorým Vseobecný súd vyhovel návrhu na vstup vedlajsieho úcastníka do konania. 41 Ziadne z tvrdení predlozených Komisiou nemôze túto úvahu spochybnit. 42 V prvom rade, pokial Komisia tvrdí, ze vyhovenie návrhu na vstup vedlajsieho úcastníka do konania v rozpore s clánkom 40 druhým odsekom Statútu Súdneho dvora Európskej únie predstavuje "porusenie procesných pravidiel" v zmysle clánku 58 prvého odseku tohto statútu, ktoré sa nepriaznivo dotýka jej záujmov, stací uviest, ze jediným úcelom tohto ustanovenia je stanovit právne otázky, ktoré môzu byt vznesené na podporu odvolania, a nie urcit kategóriu rozhodnutí, ktoré môzu byt predmetom takéhoto odvolania, ktoré sú vymedzené v clánku 56 prvom odseku a v clánku 57 prvom odseku uvedeného statútu. Clánok 58 prvý odsek Statútu Súdneho dvora Európskej únie teda nemohol rozsírit túto kategóriu rozhodnutí nad rámec toho, co stanovujú posledné uvedené ustanovenia. 43 Po druhé, pokial Komisia tvrdí, ze z judikatúry vyplývajúcej z rozsudku z 29. novembra 2007, Stadtwerke Schwäbisch Hall a i./Komisia, ([18]C-176/06 P, neuverejnený, [19]EU:C:2007:730). je zrejmé, ze Súdny dvor musí ex offo preskúmat prípustnost návrhu na vstup vedlajsieho úcastníka do konania podaného pred Vseobecným súdom, ak vedlajsí úcastník konania podá vzájomné odvolanie alebo, ak ako v prejednávanej veci podá vyjadrenie k hlavnému odvolaniu, jej tvrdenia sú neopodstatnené. 44 Ako to Súdny dvor pripomenul v bode 18 tohto rozsudku, Súdny dvor, ktorý rozhoduje o odvolaní na základe clánku 56 Statútu Súdneho dvora Európskej únie, je povinný vyjadrit sa v prípade potreby aj z úradnej moci k prípustnosti zaloby o neplatnost a tým k odvolaciemu dôvodu verejného poriadku zalozenému na porusení podmienky vyjadrenej v clánku 263 stvrtom odseku ZFEÚ, podla ktorej sa zalobca môze domáhat zrusenia rozhodnutia, ktoré mu nie je urcené, iba ak sa ho toto rozhodnutie priamo a osobne týka. 45 Existencia záujmu zalobcu na konaní, ktorý mu udeluje procesné postavenie v zmysle tohto posledného ustanovenia, je podmienkou prípustnosti zaloby, ktorú podal na Vseobecnom súde s cielom zrusit rozhodnutie. Naopak vyhovenie návrhu na vstup vedlajsieho úcastníka do konania podanému podla clánku 40 druhého odseku Statútu Súdneho dvora Európskej únie je, ako uz vyplýva z bodu 39 tohto rozsudku, bez vplyvu na prípustnost takej zaloby. Preto nemozno vyvodit ziadnu analógiu z judikatúry vyplývajúcej z rozsudku z 29. novembra 2007, Stadtwerke Schwäbisch Hall a i./Komisia ([20]C-176/06 P, neuverejnený, [21]EU:C:2007:730). 46 Po tretie, pokial sa Komisia na pojednávaní rozhodla vyvodzovat odôvodnenie z rozsudku zo 14. apríla 2005, Gaki-Kakuri/Súdny dvor ([22]C-243/04 P, neuverejnený, [23]EU:C:2005:238), v ktorom Súdny dvor v bodoch 33 a 34 skúmal zalobný dôvod zalozený na tom, ze Vseobecný súd porusil clánok 48 ods. 1 svojho rokovacieho poriadku v súvislosti s omeskaním s navrhnutím dôkazov, stací konstatovat, ze takýmto odvolacím dôvodom sa v tejto veci ziadalo zrusenie rozhodnutia Vseobecného súdu v zmysle clánku 56 prvého odseku Statútu Súdneho dvora Európskej únie, konkrétne v tomto prípade rozhodnutia, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej. 47 Ciel vzájomného odvolania, ktoré Komisia podala v tejto veci, nie je práve taký. Ako uviedla samotná Komisia výslovne vo svojom odvolaní, týmto odvolaním ziada zrusit nie napadnutý rozsudok, ktorým sa rozhodlo o veci samej, ale len rozhodnutie, ktorým Vseobecný súd vyhovel návrhu na vstup vedlajsieho úcastníka do konania, ktoré nie je "rozhodnutím" v zmysle tohto clánku 56 prvého odseku. 48 Po stvrté Komisia uvádza, ze vyhovenie návrhu na vstup vedlajsieho úcastníka do konania v prvostupnovom konaní vytvorilo autonómne právne úcinky, ktoré poskodili jej procesné postavenie v rámci odvolania. Vedlajsí úcastník konania totiz mohol svojimi tvrdeniami rozsírit predmet sporu pred Vseobecným súdom, takze tak Súdny dvor v rámci odvolania, ako aj Vseobecný súd v rámci nového konania v prípade zrusenia napadnutého rozsudku musia skúmat dodatocné tvrdenia. Okrem toho Vseobecný súd by mohol bez akéhokolvek súdneho preskúmania zo strany Súdneho dvora rozvinút judikatúru, ktorá by nerespektovala podmienky uvedené v clánku 40 Statútu Súdneho dvora Európskej únie. Navyse vedlajsí úcastník konania, pribratý do konania v rozpore s týmto ustanovením, by mohol podat odvolanie proti rozhodnutiu Vseobecného súdu. 49 V tejto súvislosti treba najprv poznamenat, ze v rozpore s tým, co uvádza Komisia, vyhovenie návrhu na vstup vedlajsieho úcastníka do konania nemôze v ziadnom prípade viest k rozsíreniu predmetu konania pred Vseobecným súdom. 50 Podla clánku 40 stvrtého odseku Statútu Súdneho dvora Európskej únie totiz úcastník konania, ktorému sa povolil vstup do konania predlozenému Vseobecnému súdu, nemôze menit predmet sporu, ako je opísaný v návrhoch a dôvodoch hlavných úcastníkov konania. Z toho vyplýva, ze prípustné sú len tie tvrdenia vedlajsieho úcastníka konania, ktoré patria do rámca vymedzeného týmito návrhmi a dôvodmi [pozri najmä rozsudky z 10. novembra 2016, DTS Distribuidora de Televisión Digital/Komisia, [24]C-449/14 P, [25]EU:C:2016:848, bod [26]114, ako aj z 25. októbra 2017, Komisia/Rada (CMR-15), [27]C-687/15, [28]EU:C:2017:803, bod [29]23]. Vedlajsí úcastník konania nemá právo uplatnovat nové dôvody, ktoré sú odlisné od dôvodov uplatnených zalobkynou (rozsudok z 10. novembra 2016, DTS Distribuidora de Televisión Digital/Komisia, [30]C-449/14, [31]EU:T:2016:848, bod [32]121). 51 V nadväznosti na to v rozsahu, v akom Komisia svojimi tvrdeniami uplatnuje, ze vyhovenie návrhu na vstup vedlajsieho úcastníka do konania mohlo mat vplyv na právo na úcinnú súdnu ochranu, ktoré má, treba zdôraznit, ze právo Únie, najmä clánok 47 Charty základných práv Európskej únie v spojení so zárukami uvedenými v jej clánku 18 a clánku 19 ods. 2 neukladá existenciu dvojstupnového súdnictva. Dôlezitá je len existencia opravného prostriedku pred súdnym orgánom. Zásada úcinnej súdnej ochrany tak dáva konkrétne právo na prístup k súdu, a nie právo na viacstupnové konanie (pozri najmä rozsudky z 28. júla 2011, Samba Diouf, [33]C-69/10, [34]EU:C:2011:524, bod [35]69; z 30. mája 2013, F, [36]C-168/13 PPU, [37]EU:C:2013:358, bod [38]44, a z 19. júna 2018, Gnandi, [39]C-181/16, [40]EU:C:2018:465, bod [41]57). 52 V danom prípade nie je sporné, ze pred Vseobecným súdom Komisia mohla uplatnovat svoje pripomienky k prípustnosti návrhu na vstup vedlajsieho úcastníka do konania vzhladom na poziadavky stanovené v clánku 40 druhom odseku Statútu Súdneho dvora Európskej únie. 53 Okrem toho treba zdôraznit, ze ak by Vseobecný súd vyhovel zalobe o neplatnost podanej zalobkynou, Komisia mala právo spochybnit v rámci odvolania tvrdenia uvádzané vedlajsím úcastníkom konania na podporu návrhov zalobkyne, ktoré prípadne Vseobecný súd mohol povazovat za dôvodné. 54 Nakoniec je pravda, ze strana, ktorej bolo povolené vstúpit do konania pred Vseobecným súdom, iná ako clenský stát alebo institúcia Európskej únie, má clánkom 56 druhým odsekom Statútu Súdneho dvora Európskej únie udelené postavenie "strany" na podanie odvolania pred ním a ze z tohto dôvodu môze uplatnit akýkolvek odvolací dôvod s cielom spochybnit zákonnost napadnutého rozhodnutia. Z tohto ustanovenia tiez vyplýva, ze vedlajsí úcastník konania pred Vseobecným súdom, ktorý sa tak povazoval za "stranu" pred týmto súdom, a uz nie za "vedlajsieho úcastníka konania", je oprávnený, ak je odvolanie podané inou stranou, predlozit vyjadrenie k odvolaniu v zmysle clánku 172 Rokovacieho poriadku Súdneho dvora (rozsudok z 11. februára 1999, Antillean Rice Mills a i./Komisia, [42]C-390/95 P, [43]EU:C:1999:66, body [44]20 az [45]22). 55 Treba vsak poznamenat, ze podla clánku 40 druhého odseku Statútu Súdneho dvora Európskej únie akákolvek osoba, ktorá môze preukázat záujem na rozhodnutí sporu pred Súdnym dvorom, môze v rámci odvolania vstúpit do konania. Okrem toho podla clánku 56 druhého odseku tohto statútu vedlajsí úcastník konania pred Vseobecným súdom môze podat odvolanie len vtedy, ak preukáze, ze sa ho rozhodnutie Vseobecného súdu priamo dotýka. Nakoniec a v kazdom prípade, kazdá strana odvolacieho konania má právo, ako uz vyplýva z bodu 53 tohto rozsudku, spochybnit dôvody a tvrdenia uvádzané vedlajsím úcastníkom konania, ktorý sa zúcastnuje tohto konania, pred Vseobecným súdom. 56 Vzájomné odvolanie, ktoré podala Komisia, preto treba zamietnut ako neprípustné. O hlavnom odvolaní 57 Svojím odvolaním odvolatelka, ktorú podporuje Freistaat Sachsen, uvádza dva odvolacie dôvody. Prvý odvolací dôvod je zalozený na porusení clánku 107 ods. 3 ZFEÚ. Druhý odvolací dôvod je zalozený na porusení clánku 288 ZFEÚ, clánku 3 a clánku 13 ods. 1 nariadenia c. 800/2008, ako aj zásady zákazu diskriminácie. O prvom odvolacom dôvode 58 Svojím prvým odvolacím dôvodom rozdeleným do styroch castí odvolatelka uvádza, ze Vseobecný súd porusil clánok 107 ods. 3 ZFEÚ, ked v bodoch 145 az 149 napadnutého rozsudku rozhodol, ze predmetná pomoc nebola potrebná z jediného dôvodu, ze jej suma v rozpore s bodom 33 oznámenia z roku 2009 prevysovala rozdiel medzi cistými nákladmi na investíciu v podporovanom regióne a cistými nákladmi na investíciu v inom regióne bez toho, aby overil, ci táto pomoc narúsa hospodársku sútaz. O prvej a tretej casti prvého odvolacieho dôvodu - Tvrdenia úcastníkov konania 59 Prvou castou prvého odvolacieho dôvodu odvolatelka Vseobecnému súdu vytýka, ze vychádzal z domnienky, podla ktorej kazdá pomoc, ktorá nie je potrebná na kompenzáciu rozdielu v nákladoch medzi investíciou v podporovanom regióne a investíciou v inom regióne, vytvára narusenie hospodárskej sútaze. 60 Taká domnienka vsak odporuje clánku 107 ZFEÚ, kedze posúdenie pomoci vzhladom na toto ustanovenie si vyzaduje preskúmanie nebezpecenstva narusenia hospodárskej sútaze v zmysle clánku 107 ods. 1 ZFEÚ, urcenie dôsledkov pomoci za okolností daného prípadu v súlade s clánkom 107 ods. 3 písm. c) ZFEÚ, ako aj zvázenie negatívnych úcinkov pomoci a jej pozitívnych úcinkov. Komisia je teda povinná definovat dotknutý trh a urcit postavenie, ktoré na nom zaujíma odvolatelka. 61 Druhou castou prvého odvolacieho dôvodu odvolatelka uvádza, ze napadnutý rozsudok nie je v súlade s judikatúrou Súdneho dvora. 62 Z tejto judikatúry a najmä z bodu 57 rozsudku z 30. apríla 2009, Komisia/Taliansko a Wam ([46]C-494/06 P, [47]EU:C:2009:272), vyplýva, ze Komisia musí preskúmat, ci pomoc môze ovplyvnit obchod medzi clenskými státmi a narusit hospodársku sútaz tým, ze vo svojich rozhodnutiach uvedie príslusné údaje o ich predvídatelných úcinkoch. 63 Okrem toho Súdny dvor v bode 41 rozsudku z 19. júla 2016, Kotnik a i. ([48]C-526/14, [49]EU:C:2016:570), rozhodol, ze prijatie oznámenia nezbavuje Komisiu povinnosti preskúmat výnimocné okolnosti, ktorá je ulozená pri uplatnovaní clánku 107 ods. 3 ZFEÚ. 64 Nakoniec z rozsudku zo 6. septembra 2017, Intel/Komisia ([50]C-413/14 P, [51]EU:C:2017:632), vyplýva, ze kedze pravidlá týkajúce sa státnej pomoci sú súcastou pravidiel hospodárskej sútaze uvádzaných Zmluvou o FEÚ, nebolo by koherentné vzdat sa preskúmania úcinkov pomoci v rámci uplatnenia clánku 107 ZFEÚ, zatial co takéto preskúmanie sa vyzaduje na uplatnovanie clánkov 101 a 102 ZFEÚ. 65 Tretou castou prvého odvolacieho dôvodu odvolatelka vytýka Vseobecnému súdu, ze sa dopustil nesprávneho právneho posúdenia, ked nekonstatoval, ze Komisia v rámci konania vo veci formálneho zistovania podla clánku 108 ods. 2 ZFEÚ opomenula uplatnit svoje vysetrovacie právomoci s cielom odstránit nejasnosti týkajúce sa vymedzenia dotknutého trhu a jej pozície na tomto trhu, hoci tieto skutocnosti samy osebe odôvodnovali zacatie tohto konania. 66 Z oznámenia z roku 2009 vsak vyplýva, ze Komisia musí definovat dotknuté trhy a ze pokial sa prípadné významné trhové podiely povazujú za ukazovatel narusenia hospodárskej sútaze, ich posúdenie musí byt v rámci dôkladného posúdenia vykonané podrobne. 67 Pokial by Komisia v danom prípade správne definovala dotknutý trh a trhové podiely, konstatovala by, ze obchodovanie nemohlo byt ovplyvnené v miere odporujúcej spolocnému záujmu v zmysle clánku 107 ods. 3 písm. c) ZFEÚ a neprijala by záver, ze je potrebné znízit výsku pomoci. 68 Komisia zastáva názor, ze prvé tri casti prvého odvolacieho dôvodu sú neprípustné, pricom v podstate uvádza, ze predstavujú nové odvolacie dôvody alebo ze nesplnajú poziadavky Rokovacieho poriadku Súdneho dvora. Komisia v kazdom prípade uvádza, ze tieto casti prvého odvolacieho dôvodu sú nedôvodné. - Posúdenie Súdneho dvora 69 Pokial ide o prípustnost prvých troch castí prvého odvolacieho dôvodu, treba v prvom rade pripomenút, ze podla clánku 170 ods. 1 Rokovacieho poriadku Súdneho dvora odvolaním nemozno menit predmet konania pred Vseobecným súdom. Právomoc Súdneho dvora v rámci odvolania je totiz obmedzená na posúdenie právnych riesení dôvodov prejednávaných na prvom stupni. Úcastník konania teda nemôze pred Súdnym dvorom po prvýkrát uviest dôvod, ktorý neuviedol v konaní pred Vseobecným súdom, pretoze tým by sa mu umoznilo predlozit Súdnemu dvoru, ktorého právomoc v oblasti odvolacieho konania je obmedzená, spor v sirsom rozsahu, ako bol ten, ktorým sa zaoberal Vseobecný súd (pozri v tomto zmysle najmä rozsudky zo 17. septembra 2015, Total/Komisia, [52]C-597/13 P, [53]EU:C:2015:613, bod [54]22, ako aj z 20. decembra 2017, Comunidad Autónoma de Galicia a Retegal/Komisia, [55]C-70/16 P, [56]EU:C:2017:1002, bod [57]88). 70 V danom prípade vsak Komisia odvolatelke nedôvodne vytýka, ze sa na podporu prvých troch castí prvého odvolacieho dôvodu dovoláva porusenia clánku 107 ods. 1 ZFEÚ po prvýkrát v stádiu tohto odvolania. Aj ked sa odvolatelka v argumentácii, ktorú uvádza na podporu tejto casti prvého odvolacieho dôvodu, odvoláva na toto ustanovenie, treba konstatovat, ze touto argumentáciou odvolatelka Vseobecnému súdu bez pochýb vytýka, ze sa dopustil nie porusenia uvedeného ustanovenia, ale porusenia clánku 107 ods. 3 ZFEÚ z dôvodu, ze Vseobecný súd v napadnutom rozsudku pristúpil v rámci skúmania zlucitelnosti pomoci k nesprávnemu posúdeniu jej potrebnosti. 71 Po druhé treba pripomenút, ze podla ustálenej judikatúry Súdneho dvora z clánku 256 ods. 1 druhého pododseku ZFEÚ z clánku 58 prvého odseku Statútu Súdneho dvora Európskej únie a z clánku 168 ods. 1 písm. d) Rokovacieho poriadku Súdneho dvora vyplýva, ze v odvolaní musia byt presne uvedené napádané casti rozsudku, ktorého zrusenie sa navrhuje, ako aj právne tvrdenia, ktoré osobitným spôsobom podporujú tento návrh. V tejto súvislosti clánok 169 ods. 2 tohto rokovacieho poriadku vyzaduje, aby sa v právnych dôvodoch a právnych tvrdeniach presne oznacili casti odôvodnenia rozhodnutia Vseobecného súdu, ktoré sa napádajú (rozsudok z 20. septembra 2016, Mallis a i./Komisia a ECB, [58]C-105/15 P az C-109/15 P, [59]EU:C:2016:702, body [60]33 a [61]34, ako aj citovaná judikatúra). 72 V prejednávanej veci vsak Komisia nesprávne tvrdí, ze prvá a tretia cast prvého odvolacieho dôvodu nerespektujú tieto poziadavky. Z argumentácie uvedenej odvolatelkou na podporu tejto casti prvého odvolacieho dôvodu totiz jasne vyplýva, ze odvolatelka s výslovným odkazom na body 145 az 149 napadnutého rozsudku Vseobecnému súdu vytýka, ze sa dopustil nesprávneho právneho posúdenia, ked v rámci posúdenia zlucitelnosti predmetnej pomoci opomenul na jednej strane preskúmat, ci táto pomoc mohla narusit hospodársku sútaz na dotknutom trhu, a na druhej strane opomenul definovat dotknutý trh, ako aj pozíciu, ktorú na nom má odvolatelka. 73 Po tretie a nakoniec, pokial Komisia uvádza, ze druhá cast prvého odvolacieho dôvodu je neprípustná, kedze vychádza z porusenia clánku 107 ods. 3 ZFEÚ, treba konstatovat, ze tvrdenia formulované touto institúciou, podla ktorých odvolatelke vytýka, ze sa dovoláva "neprípustného odvolacieho dôvodu", neumoznujú pochopit dôvod, pre ktorý je táto cast neprípustná. 74 Z toho vyplýva, ze prvé tri casti prvého odvolacieho dôvodu sú prípustné. 75 Pokial ide o dôvodnost tejto casti prvého odvolacieho dôvodu, treba pripomenút, ze v rámci preskúmania výhrad uvedených odvolatelkou, týkajúcich sa zlucitelnosti predmetnej regionálnej pomoci v prospech velkého investicného projektu vzhladom na clánok 107 ods. 3 ZFEÚ, Vseobecný súd najprv v bodoch 83 az 142 napadnutého rozsudku, ktoré nie sú predmetom tohto odvolania, konstatoval, ze stimulacný úcinok a primeranost spornej pomoci, ktorá dosahovala výsku 49 miliónov eur, zodpovedali v súlade s bodmi 21, 22 a 25 oznámenia z roku 2009, ako aj jeho bodom 33, rozdielu medzi cistými nákladmi investície v Mníchove (Nemecko) a nákladmi na investíciu v Lipsku, zodpovedajúcemu v danom prípade, ako je zrejmé najmä z bodov 119 a 131 tohto rozsudku, sume 17 miliónov eur. 76 Okrem toho v bodoch 143 az 150 napadnutého rozsudku Vseobecný súd odmietol výhrady uvádzané odvolatelkou týkajúce sa absencie preskúmania existencie narusenia hospodárskej sútaze zo strany Komisie. V tejto súvislosti Vseobecný súd v bodoch 145 a 146 tohto rozsudku rozhodol, ze kedze primeranost predmetnej pomoci nebola preukázaná, pri uplatnení bodu 33 oznámenia z roku 2009 pri casti tejto pomoci prekracujúcej sumu 17 miliónov eur Komisia mohla predpokladat negatívny úcinok tejto pomoci vyplývajúci z mozného narusenia hospodárskej sútaze. V bodoch 147 az 149 uvedeného rozsudku Vseobecný súd konstatoval, ze tomuto posúdeniu nasvedcovali najmä body 7 a 52 tohto oznámenia, z ktorých podla jeho názoru vyplynulo, ze Komisia by musela pristúpit k zvázeniu pozitívnych úcinkov a negatívnych úcinkov pomoci, ktoré sú uvedené v tomto oznámení, len vtedy, ak by sa preukázalo, ze pomoc je nevyhnutná ako stimul na uskutocnenie investície v príslusnom regióne. Vseobecný súd z toho vyvodil, ze Komisii v danom prípade prislúchalo pristúpit k ekonomickej analýze skutocnej situácie dotknutého trhu. 77 Tvrdeniami, ktoré uvádza na podporu prvých troch castí prvého odvolacieho dôvodu, chce odvolatelka v podstate spochybnit tieto posledné uvedené posúdenia, ked Vseobecnému súdu vytýka, ze rozhodol, ze predmetná pomoc nerespektovala poziadavku proporcionality, ako sa uvádza v bode 33 oznámenia z roku 2009, výlucne z toho dôvodu, ze výska tejto pomoci presahovala v rozpore s týmto ustanovením rozdiel medzi cistými nákladmi na investíciu v podporovanom regióne a nákladmi na investíciou v inom regióne bez toho, aby sa po zvázení pozitívnych a negatívnych úcinkov tejto pomoci preukázalo, ze táto pomoc by narusila hospodársku sútaz na dotknutom trhu. 78 Treba konstatovat, ze týmito tvrdeniami odvolatelka nespochybnuje platnost oznámenia z roku 2009 vzhladom na pravidlá Zmluvy o FEÚ, medzi ktorými sa uvádza najmä clánok 107 ods. 3 Treba najmä poznamenat, ze odvolatelka sa týmto odvolaním nesnazí spochybnit rozhodnutie Vseobecného súdu zamietnut v bode 96 napadnutého rozsudku ako neprípustné tvrdenia, ktoré na tento úcel uvádzala v prvostupnovom konaní. 79 V tomto kontexte na úcely preskúmania tohto odvolacieho dôvodu treba pripomenút, ze posúdenie zlucitelnosti opatrení pomoci so spolocným trhom podla clánku 107 ods. 3 ZFEÚ patrí do výlucnej právomoci Komisie, ktorej konanie podlieha preskúmaniu vykonávanému súdmi Únie (rozsudok z 19. júla 2016, Kotnik a i., [62]C-526/14, [63]EU:C:2016:570, bod [64]37 a citovaná judikatúra). 80 V tejto súvislosti má Komisia sirokú mieru volnej úvahy, ktorej uplatnenie zahrna komplexné hodnotenie hospodárskeho a sociálneho charakteru (rozsudok z 19. júla 2016, Kotnik a i., [65]C-526/14, [66]EU:C:2016:570, bod [67]38 a citovaná judikatúra). 81 V rámci výkonu tejto právomoci Komisia môze prijímat usmernenia a stanovit tak kritériá, na základe ktorých bude posudzovat zlucitelnost státnej pomoci, ktorú clenské státy plánujú poskytnút, s vnútorným trhom (rozsudok z 19. júla 2016, Kotnik a i., [68]C-526/14, [69]EU:C:2016:570, bod [70]39). 82 Prijatím takých pravidiel postupu a oznámením prostredníctvom ich uverejnenia, ze odteraz ich bude uplatnovat na príslusné prípady, sa Komisia sama obmedzuje pri výkone uvedenej právomoci volnej úvahy a v zásade sa nemôze od týchto pravidiel odchýlit bez toho, aby nebola prípadne sankcionovaná z dôvodu porusenia vseobecných právnych zásad, akými sú rovnost zaobchádzania alebo ochrana legitímnej dôvery (rozsudok z 19. júla 2016, Kotnik a i., [71]C-526/14, [72]EU:C:2016:570, bod [73]40 a citovaná judikatúra). 83 Je pravda, ako to správne uvádza odvolatelka, ze prijatím pravidiel postupu sa Komisia nemôze vzdat výkonu volnej úvahy, ktorú jej udeluje clánok 107 ods. 3 ZFEÚ. Preto prijatie oznámenia z roku 2009 nezbavuje Komisiu jej povinnosti preskúmat konkrétne výnimocné okolnosti, na ktoré v osobitnom prípade poukazuje clenský stát, aby sa domáhal priameho uplatnenia clánku 107 ods. 3 ZFEÚ (pozri v tomto zmysle rozsudok z 19. júla 2016, Kotnik a i., [74]C-526/14, [75]EU:C:2016:570, bod [76]41, ako aj citovanú judikatúru). 84 V danom prípade sa ale, ako to uviedol generálny advokát v bode 60 svojich návrhov, ani odvolatelka, ani Freistaat Sachsen nedovolávali výnimocných okolností odôvodnujúcich priame uplatnenie clánku 107 ods. 3 ZFEÚ na okolnosti prípadu. 85 V rámci tohto odvolania sa nespochybnuje skutocnost, ze Vseobecný súd v bodoch 83 az 142 napadnutého rozsudku správne rozhodol, ze sporná pomoc nerespektovala, ako vyplýva z bodu 75 tohto rozsudku, poziadavku proporcionality, ako sa uvádza v bode 33 oznámenia z roku 2009, z dôvodu, ze výska tejto pomoci prekrocila rozdiel medzi cistými nákladmi investície v Mníchove a cistými nákladmi investície v Lipsku, co je rozdiel zodpovedajúci sume pomoci uznanej za potrebnú z dôvodu stimulacného úcinku podla bodov 21, 22 a 25 uvedeného oznámenia. Ako to totiz Vseobecný súd poznamenal v bodoch 118 a 145 napadnutého rozsudku, podla jeho bodu 29, "ak má byt regionálna pomoc proporcionálna, musia byt výska a intenzita pomoci obmedzené na minimum potrebné na uskutocnenie investície v podporovanom regióne". 86 Za týchto okolností sa musí konstatovat, ze Vseobecný súd podal správny výklad bodu 52 oznámenia z roku 2009, ked v bode 148 napadnutého rozsudku konstatoval, ze Komisia nebola povinná pristúpit k zvázeniu na jednej strane pozitívnych úcinkov tejto pomoci, ktoré boli podla bodov 11 az 36 tohto oznámenia výsledkom preskúmania stimulacného úcinku a primeranosti pomoci, a na druhej strane negatívnych úcinkov tejto pomoci, ktoré zase v súlade s bodmi 37 az 51 uvedeného oznámenia zahrnajú posúdenie úcinkov tejto pomoci na hospodársku sútaz na príslusnom trhu. 87 Zo znenia bodu 52 oznámenia z roku 2009 vyplýva, ze po tom, co Komisia urcí, ze pomoc nie je potrebná "ako stimul" na uskutocnenie investície v príslusnom regióne, nemusí vykonávat zvázenie pozitívnych úcinkov a negatívnych úcinkov regionálnej investicnej pomoci pre velký investicný projekt. 88 Ako vsak uz vyplýva z bodu 85 tohto rozsudku a ako to samotný Vseobecný súd v podstate poznamenal v bodoch 108 a 128 napadnutého rozsudku bez toho, aby to odvolatelka spochybnila v rámci tohto odvolania, podmienka týkajúca sa stimulacného úcinku pomoci sa v danom prípade prekrýva s podmienkou týkajúcou sa primeranosti pomoci, kedze výska predmetnej pomoci povazovaná za splnajúcu túto poslednú uvedenú podmienku, zodpovedá práve výske potrebnej z dôvodu stimulacného úcinku. 89 Navyse, ako to uviedol generálny advokát v bode 51 svojich návrhov, pomoc, ktorej výska presahuje výsku potrebnú na to, aby sa investícia uskutocnila v podporovanom regióne, sa nemôze vyhlásit za zlucitelnú len na základe toho, ze nemá negatívne úcinky na hospodársku sútaz. 90 Preto konstatujúc, ze predmetná pomoc nerespektovala poziadavku primeranosti, tak ako ju uvádza bod 33 oznámenia z roku 2009, Vseobecný súd z toho mohol správne v bode 146 napadnutého rozsudku vyvodit, ze Komisia podla bodu 52 tohto oznámenia mohla v rámci preskúmania zlucitelnosti predmetnej pomoci vzhladom na podmienky stanovené uvedeným oznámením predpokladat, ze táto pomoc prinesie narusenie hospodárskej sútaze na dotknutom trhu. 91 Z toho vyplýva, ze z rovnakých dôvodov Komisia tiez na úcely posúdenia zlucitelnosti predmetnej pomoci vzhladom na tie isté podmienky nebola povinná definovat dotknutý trh. Vseobecný súd teda bez toho, aby sa dopustil nesprávneho právneho posúdenia, v bode 149 napadnutého rozsudku rozhodol, ze Komisii na úcely tohto posúdenia neprislúchalo urcit pozíciu, ktorú na tomto trhu mala odvolatelka. 92 Treba spresnit, ze v rozpore s tým, co naznacuje odvolatelka, z vyssie uvedeného nijako nevyplýva, ze Komisia sa tak zbavila povinnosti urcit, s cielom kvalifikovat opatrenie ako "státnu pomoc" v zmysle clánku 107 ods. 1 ZFEÚ, ze toto opatrenie splna vsetky podmienky uvádzané v tomto ustanovení, najmä ze toto opatrenie narúsa alebo ohrozuje hospodársku sútaz (pozri najmä rozsudok z 21. decembra 2016, Komisia/World Duty Free Group a i., [77]C-20/15 P a C-21/15 P, [78]EU:C:2016:981, bod [79]53). 93 Treba totiz pripomenút, ze preskúmanie zlucitelnosti vnútrostátneho opatrenia podla clánku 107 ods. 3 ZFEÚ si v kazdom prípade vyzaduje, aby toto opatrenie predstavovalo "státnu pomoc" v zmysle clánku 107 ods. 1 ZFEÚ. 94 Z toho vyplýva, ze Komisia zostáva na úcely konstatovania existencie "státnej pomoci" v zmysle clánku 107 ods. 1 ZFEÚ povinná skúmat, ci predmetné opatrenie môze narusit hospodársku sútaz, pricom vo svojich rozhodnutiach uvádza vsetky relevantné údaje týkajúce sa ich predpokladaných úcinkov (rozsudok z 30. apríla 2009, Komisia/Taliansko a Wam, [80]C-494/06 P, [81]EU:C:2009:272, bod [82]57). 95 Treba vsak pripomenút, ze odvolatelka sa na podporu tohto odvolacieho dôvodu, ako to bolo poznamenané v bode 70 tohto rozsudku, ani druhého odvolacieho dôvodu jej odvolania nedovoláva ziadneho tvrdenia zalozeného na porusení clánku 107 ods. 1 ZFEÚ. 96 V dôsledku toho treba prvé tri casti prvého odvolacieho dôvodu zamietnut ako nedôvodné. O stvrtej casti prvého odvolacieho dôvodu - Tvrdenia úcastníkov konania 97 Stvrtou castou prvého odvolacieho dôvodu odvolatelka uvádza, ze Vseobecný súd sa dopustil skreslenia skutocností a dôkazov, ked konstatoval, ze pomoc vo výske 17 miliónov eur stacila na spustenie rozhodovania o investícii. Kedze pomoc v takej výske nebola v rámci rozhodovacieho procesu odvolatelky predvídaná, rozhodnutie týkajúce sa výberu miesta bolo prijaté z dôvodu poskytnutia pomoci priblizne 50 miliónov eur. 98 Komisia uvádza, ze stvrtá cast prvého odvolacieho dôvodu je neprípustná a v kazdom prípade nedôvodná. - Posúdenie Súdneho dvora 99 Je potrebné pripomenút, ze podla ustálenej judikatúry na základe clánku 256 ZFEÚ, clánku 58 prvého odseku Statútu Súdneho dvora Európskej únie a clánku 168 ods. 1 písm. d) Rokovacieho poriadku Súdneho dvora odvolatel musí presne oznacit dôkazy, ktoré Vseobecný súd skreslil, a preukázat pochybenia v rámci posudzovania, ktoré podla jeho názoru viedli Vseobecný súd k tomuto skresleniu. Okrem toho toto skreslenie musí zjavne vyplývat z dokumentov v spise bez toho, aby bolo potrebné vykonat nové posúdenie skutkového stavu a dôkazov (pozri najmä rozsudok zo 6. novembra 2018, Scuola Elementare Maria Montessori/Komisia, Komisia/Scuola Elementare Maria Montessori a Komisia/Ferracci, [83]C-622/16 P az C-624/16 P, [84]EU:C:2018:873, bod [85]86). 100 V tomto prípade treba konstatovat, ze odvolatelka sa obmedzuje na to, ze Vseobecnému súdu vytýka, ze skreslil skutkový stav a dôkazy, ked konstatoval, ze pomoc vo výske 17 miliónov eur bola dostatocná na to, aby ju stimulovala k realizácii predmetnej investície bez toho, aby v rozpore s poziadavkami pripomenutými v bode 71 tohto rozsudku uviedla body odôvodnenia napadnutého rozsudku, ktoré sa napádajú, alebo uviedla dôvody, pre ktoré mal Vseobecný súd v tejto súvislosti prikrocit ku konstatovaniam, ktoré zjavne odporujú obsahu dôkazov v spise, alebo im pridelil význam, ktorý tieto dôkazy zjavne nemajú. 101 Z toho vyplýva, ze pod zámienkou vytýkania Vseobecnému súdu, ze sa dopustil skreslenia, sa odvolatelka v skutocnosti usiluje o to, aby od Súdneho dvora získala nové posúdenie skutocností a dôkazov, aby tak nahradila posúdenie Vseobecného súdu, co sa vymyká právomoci Súdneho dvora v rámci odvolania. 102 Preto treba zamietnut stvrtú cast prvého odvolacieho dôvodu ako neprípustnú. 103 Z predchádzajúcich úvah vyplýva, ze prvý odvolací dôvod treba zamietnut ako scasti neprípustný a scasti nedôvodný. O druhom odvolacom dôvode Tvrdenia úcastníkov konania 104 Svojím druhým odvolacím dôvodom, ktorý je rozdelený na dve casti, odvolatelka napáda, ze Vseobecný súd sa dopustil viacerých nesprávnych právnych posúdení, ked v bodoch 165 az 181 napadnutého rozsudku rozhodol, ze Komisia správne obmedzila predmetnú pomoc na sumu nizsiu, ako je individuálny notifikacný strop uvedený v clánku 6 ods. 2 nariadenia c. 800/2008. 105 Prvou castou druhého odvolacieho dôvodu odvolatelka uvádza, ze napadnutý rozsudok z dôvodu, ze Vseobecný súd takto postupoval, porusuje clánok 288 ZFEÚ, ako aj clánok 3 a clánok 13 ods. 1 tohto nariadenia. 106 Pokial ide po prvé o porusenie clánku 288 ZFEÚ, odvolatelka vytýka Vseobecnému súdu, ze prijatím sporného rozhodnutia Komisii umoznil odchýlit sa od nariadenia c. 800/2008 tým, ze vyhlásenie o zlucitelnosti predmetnej pomoci vyplývajúce z clánku 13 ods. 1 tohto nariadenia bolo redukované len na jednoduchú domnienku. 107 Odvolatelka tvrdí, ze hoci je Komisia oprávnená vyhlásit za nezlucitelnú s vnútorným trhom oznámenú pomoc, pokial výska tejto pomoci presahuje individuálny notifikacný strop stanovený v clánku 6 ods. 2 nariadenia c. 800/2008, dodrziavanie hierarchie noriem naopak bráni tomu, aby táto institúcia mohla vyhlásit za nezlucitelnú cast takej pomoci, ktorá nepresahuje tento strop. V tejto súvislosti Vseobecný súd nezohladnil skutocnost, ze prijatím tohto nariadenia Komisia preniesla na clenské státy právomoc posúdit zlucitelnost pomoci, ktorej výska nepresahuje uvedený strop. 108 Nariadenie c. 800/2008 v skutocnosti vychádza z celkového posúdenia pozitívnych a negatívnych úcinkov regionálnej pomoci, najmä prípadných narusení hospodárskej sútaze, ktorú táto pomoc prinása. Toto celkové posúdenie sa v clánku 6 ods. 2 tohto nariadenia odráza stanovením stropu, do výsky ktorého ciel regionálneho rozvoja a kohézie prevazujú nad týmito prípadnými naruseniami hospodárskej sútaze. Uvedené nariadenie tak objasnilo vyvázenost vyzadovanú v clánku 107 ods. 3 písm. c) ZFEÚ medzi pozitívnymi a negatívnymi úcinkami regionálnej pomoci. 109 Z toho vyplýva, ze nariadenie c. 800/2008 udeluje podnikom právo na to, aby sa pomoc poskytnutá v súlade s týmto nariadením povazovala za zlucitelnú s vnútorným trhom. Uvedené nariadenie teda poskytuje clenským státom moznost bud pristúpit k oznámeniu pomoci vo výske presahujúcej individuálny notifikacný strop stanovený týmto nariadením, alebo poskytnút, bez pristúpenia k takému oznámeniu, pomoc nepresahujúcu taký strop. Prístup, ktorý zaujal Vseobecný súd v napadnutom rozsudku, by vsak mal za následok, ze clenský stát, ktorý oznámi pomoc presahujúcu uvedený strop, stratí výhodu výnimky podla kategórie stanovenú nariadením c. 800/2008, ked takú pomoc ponechá na posúdenie Komisie. Takýto výsledok by odporoval údajom v poznámke pod ciarou k bodu 56 oznámenia z roku 2009, podla ktorej by sa pomoc mohla este stále poskytnút do výsky individuálneho notifikacného stropu. 110 Tento výklad potvrdzuje clánok 7 ods. 2 a 3 nariadenia c. 659/1999, ktorý stanovuje moznost dotknutého clenského státu zmenit oznámené opatrenie pocas konania vo veci formálneho zistovania. Clenský stát teda nemôze byt nútený zriect sa jej oznámenia na to, aby mohol vyuzit povolenie poskytnút pomoc neprevysujúcu individuálny notifikacný strop uvedený v clánku 6 ods. 2 nariadenia c. 800/2008. Odôvodnenie 7 tohto posledného uvedeného nariadenia tiez vychádza zo vzájomnej závislosti medzi konaním o individuálnom oznámení a výnimkou podla kategórie, pretoze podla tohto odôvodnenia v rámci konania o individuálnom oznámení je Komisia povinná posúdit pomoc na základe podmienok stanovených uvedeným nariadením. 111 Táto argumentácia je potvrdená aj judikatúrou týkajúcou sa schém pomoci, ako to vyplýva najmä z rozsudku zo 6. marca 2002, Diputación Foral de Álava a i./Komisia ([86]T-127/99, T-129/99 a T-148/99, [87]EU:T:2002:59, body [88]228 a [89]229), v ktorej sa Vseobecný súd domnieval, ze individuálnu pomoc, ktorá nie je plne pokrytá rozhodnutím o schválení vseobecnej schémy dotknutej pomoci, môze Komisia kontrolovat iba v rozsahu, v akom poskytnutá dotácia prevysuje strop stanovený v tomto rozhodnutí. 112 Pokial ide po druhé o porusenie clánku 3 a clánku 13 ods. 1 nariadenia c. 800/2008, odvolatelka uvádza, ze z týchto ustanovení vyplýva, ze pomoc, ktorej výska neprevysuje individuálny notifikacný strop a ktorá splna podmienky stanovené týmto nariadením, je zlucitelná s vnútorným trhom. Takúto pomoc teda treba povazovat za "existujúcu pomoc" v zmysle clánku 1 písm. b) nariadenia c. 659/1999, a preto sa nemusí Komisii oznamovat podla clánku 108 ods. 3 ZFEÚ. 113 Druhou castou druhého odvolacieho dôvodu odvolatelka uplatnuje, ze napadnutý rozsudok porusuje zásadu zákazu diskriminácie, kedze jej konkurenti boli oprávnení pozadovat podla IZG poskytnutie pomoci nepresahujúcej individuálny notifikacný strop uvedený v clánku 6 ods. 2 nariadenia c. 800/2008. 114 Komisia zastáva názor, ze druhý odvolací dôvod je neprípustný z dôvodu, ze ide o nový dôvod. Tento odvolací dôvod je v kazdom prípade nedôvodný. Posúdenie Súdneho dvora 115 Svojím druhým odvolacím dôvodom odvolatelka vytýka Vseobecnému súdu v podstate to, ze v rozpore s clánkom 288 ZFEÚ zasiahol do právomoci clenských státov, ako aj porusil clánok 3 a clánok 13 ods. 1 nariadenia c. 800/2008 a zásadu zákazu diskriminácie, ked v bodoch 165 az 181 napadnutého rozsudku rozhodol, ze Komisia bola oprávnená prijat záver o nezlucitelnosti predmetnej pomoci s vnútorným trhom, pokial ide o cast výsky tejto pomoci nedosahujúcu individuálny notifikacný strop uvedený v clánku 6 ods. 2 tohto nariadenia pre regionálnu pomoc na velké investicné projekty. 116 Tento odvolací dôvod tak smeruje k tvrdeniu, ze napadnutý rozsudok obsahuje nesprávne právne posúdenie v rozsahu, v akom sa týka preskúmania zlucitelnosti casti predmetnej pomoci, ktorá prevysuje jej sumu povazovanú za v súlade s poziadavkou primeranosti, tak ako je táto poziadavka uvedená v bode 33 oznámenia z roku 2009, teda sumu 17 miliónov eur, az po hranicu uvedeného individuálneho notifikacného stropu, ktorý v danom prípade dosahuje 22,5 milióna eur, co je medzi úcastníkmi konania nesporné. 117 Pokial ide o prípustnost tohto druhého odvolacieho dôvodu treba poznamenat, ze ako to uvádza Komisia, odvolatelka sa na podporu svojej zaloby pred Vseobecným súdom výslovne nedovolávala porusenia clánku 288 ZFEÚ, ako aj clánku 3 a clánku 13 ods. 1 nariadenia c. 800/2008. 118 Zo znenia zaloby na prvom stupni vsak jasne vyplýva, ze svojou zalobou pred Vseobecným súdom odvolatelka, ako to vyplýva z bodov 162 a 163 napadnutého rozsudku, vytýkala Komisii tretím zalobným dôvodom uvádzaným subsidiárne, ktorý bol zalozený na "obmedzení výsky pomoci na sumu nizsiu, ako je oslobodená od notifikacnej povinnosti", ze porusila "nariadenie c. 800/2008". Odvolatelka v tejto súvislosti tvrdila, ze v prípade oznámenia sa pomoc mala vzdy povazovat za zlucitelnú do výsky prahovej hodnoty notifikacnej povinnosti stanovenej týmto nariadením, takze clenský stát mal nevyhnutne moznost poskytnút pomoc az po túto prahovú hodnotu. 119 Okrem toho podla doslovného znenia tejto zaloby odvolatelka pred Vseobecným súdom uvádzala, ze obmedzením výsky pomoci na sumu nizsiu nez strop pre notifikacnú povinnost, teda na sumu 17 miliónov eur, Komisia zasiahla do právomoci Spolkovej republiky Nemecko, co malo za dôsledok okrem iného "nezákonnú diskrimináciu... v porovnaní s inými príjemcami pomoci, ktorí [mohli] podla IZG získat pomoc vo výske 22,5 milióna eur, oslobodenú od notifikacnej povinnosti". 120 Za týchto okolností sa nemozno domnievat, ze odvolatelka týmto odvolacím dôvodom uvádza nový dôvod v rozpore s judikatúrou pripomenutou v bode 69 tohto rozsudku. 121 Z uvedeného vyplýva, ze druhý odvolací dôvod je prípustný. 122 Pokial ide o dôvodnost tohto odvolacieho dôvodu, treba poznamenat, ze tento dôvod je zalozený na dvojitom predpoklade, podla ktorého prijatím nariadenia c. 800/2008 Komisia po prvé previedla na clenské státy právomoc posúdit zlucitelnost státnej pomoci, ktorej výska nepresahuje individuálny notifikacný strop stanovený v clánku 6 ods. 2 tohto nariadenia, s vnútorným trhom a po druhé vyhlásila takú pomoc v súlade s clánkom 3 a clánkom 13 ods. 1 tohto nariadenia za zlucitelnú s vnútorným trhom, pokial splna vsetky podmienky stanovené týmto nariadením, takze taká pomoc je povolená ako "existujúca pomoc" v zmysle clánku 1 písm. b) nariadenia c. 659/1999. 123 Z toho vyplýva, ze ak pomoc presahuje tento individuálny notifikacný strop, v rámci preskúmania individuálneho oznámenia vykonaného podla clánku 108 ods. 3 ZFEÚ je Komisia podla clánku 107 ods. 3 ZFEÚ príslusná len na posúdenie zlucitelnosti casti tejto pomoci, ktorá presahuje uvedený strop. Komisia naopak nemôze v konecnom rozhodnutí prijatom podla tohto ustanovenia vyhlásit za nezlucitelnú cast tejto pomoci, ktorá je nizsia nez tento strop, pretoze také rozhodnutie sa nemôze bez porusenia clánku 288 ZFEÚ odchylovat od clánku 3 a clánku 13 ods. 1 nariadenia c. 800/2008. 124 Je vsak potrebné konstatovat, ze dvojitý predpoklad, na ktorom je zalozená táto argumentácia, je mylný, kedze popiera zároven systém kontroly státnej pomoci zavedený Zmluvou o FEÚ a rozsah nariadenia c. 800/2008. 125 Pokial ide o prvý z týchto predpokladov, týkajúci sa príslusných právomocí Komisie a clenských státov v oblasti kontroly státnej pomoci, treba pripomenút, ze ako to Vseobecný súd uviedol v bode 165 napadnutého rozsudku, v rámci systému kontroly zavedeného Zmluvou o FEÚ sú clenské státy na jednej strane povinné oznámit Komisii kazdé opatrenie, ktorým sa udeluje alebo mení pomoc v zmysle clánku 107 ods. 1 ZFEÚ, a na druhej strane nezavádzat takéto opatrenie v súlade s clánkom 108 ods. 3 ZFEÚ dovtedy, kým uvedená institúcia neprijme konecné rozhodnutie o uvedenom opatrení (pozri najmä rozsudok z 5. marca 2019, Eesti Pagar, [90]C-349/17, [91]EU:C:2019:172, bod [92]56 citovanú judikatúru). 126 Táto povinnost dotknutého clenského státu oznámit Komisii kazdú novú pomoc je spresnená v clánku 2 nariadenia c. 659/1999 (rozsudok z 21. júla 2016, Dilly's Wellnesshotel, [93]C-493/14, [94]EU:C:2016:577, bod [95]32). 127 Ako to vsak poznamenal Vseobecný súd v bodoch 167 az 169 napadnutého rozsudku, v súlade s clánkom 109 ZFEÚ môze Rada prijat akékolvek nariadenia potrebné na uplatnenie clánkov 107 a 108 ZFEÚ a najmä môze stanovit podmienky uplatnenia clánku 108 ods. 3 ZFEÚ, ako aj uviest kategórie pomoci, ktoré sú vynaté z postupu stanoveného posledným uvedeným ustanovením. Navyse podla clánku 108 ods. 4 ZFEÚ môze Komisia prijat nariadenia týkajúce sa kategórií státnej pomoci, o ktorej Rada podla clánku 109 ZFEÚ rozhodla, ze môzu byt oslobodené od uplatnenia postupu stanoveného v clánku 108 ods. 3 ZFEÚ. Nariadenie Rady (ES) c. 994/98 zo 7. mája 1998 o uplatnovaní clánkov [107 a 108 ZFEÚ] na urcité kategórie horizontálnej státnej pomoci ([96]Ú. v. ES L 142, 1998, s. 1; Mim. vyd. 08/001, s. 312), na základe ktorého bolo neskôr prijaté nariadenie c. 800/2008, bolo teda prijaté podla clánku 94 Zmluvy o ES (neskôr clánok 89 ES a teraz clánok 109 ZFEÚ) (pozri najmä rozsudok z 5. marca 2019, Eesti Pagar, [97]C-349/17, [98]EU:C:2019:172, body [99]57 a [100]58, ako aj citovanú judikatúru). 128 Z toho vyplýva, ze ako to Vseobecný súd pripomenul v bode 170 napadnutého rozsudku, napriek povinnosti vopred oznámit kazdé opatrenie smerujúce k zavedeniu alebo zmene pomoci, ktorú clenským státom ukladajú Zmluvy a ktorá je jedným zo základných prvkov systému kontroly státnej pomoci, ak opatrenie pomoci prijaté clenským státom splna príslusné podmienky stanovené nariadením c. 800/2008, tento clenský stát sa môze dovolávat oslobodenia od jeho notifikacnej povinnosti upravenej v clánku 3 tohto nariadenia. Z odôvodnenia 7 uvedeného nariadenia naopak vyplýva, ze státna pomoc, na ktorú sa toto nariadenie nevztahuje, podlieha notifikacnej povinnosti stanovenej v clánku 108 ods. 3 ZFEÚ (pozri najmä rozsudok z 5. marca 2019, Eesti Pagar, [101]C-349/17, [102]EU:C:2019:172, bod [103]59 a citovanú judikatúru). 129 V prejednávanej veci je nesporné, ze predmetná pomoc presahuje relevantný individuálny notifikacný strop stanovený v clánku 6 ods. 2 nariadenia c. 800/2008 a ze preto z tohto jediného dôvodu takáto pomoc, kedze nepatrí do pôsobnosti tohto nariadenia, je vylúcená z výnimky z povinnosti individuálneho oznámenia uvedenej najmä v clánku 3 a clánku 13 ods. 1 uvedeného nariadenia (pozri analogicky rozsudok z 21. júla 2011, Freistaat Sachsen a Land Sachsen-Anhalt/Komisia, [104]C-459/10 P, neuverejnený, [105]EU:C:2011:515, bod [106]30). 130 V dôsledku toho bol dotknutý clenský stát v tejto veci povinný oznámit individuálne túto pomoc Komisii podla clánku 108 ods. 3 ZFEÚ, co je oznámenie, o ktorom je nesporné, ze ho Spolková republika Nemecko vykonala. 131 V súlade s týmto ustanovením teda uvedená pomoc nemôze byt vykonaná dovtedy, kým Komisia neprijme podla clánku 7 nariadenia c. 659/1999 konecné rozhodnutie, ktoré sa jej bude týkat. 132 Pokial ide o posúdenie zlucitelnosti takej pomoci s vnútorným trhom podla clánku 107 ods. 3 ZFEÚ, treba pripomenút, ze podla ustálenej judikatúry také posúdenie, ako uz bolo konstatované v bode 79 tohto rozsudku, patrí do výlucnej právomoci Komisie, konajúcej na základe preskúmania súdmi Únie. 133 V rozpore s tým, co uvádza odvolatelka, Komisia prijatím nariadenia c. 800/2008 nepreniesla na clenské státy túto právomoc, pokial ide o pomoc, na ktorú sa toto nariadenie vztahuje, ktorej výska nepresahuje strop pre individuálne oznámenie uvedený v clánku 6 ods. 2 tohto nariadenia. 134 Na jednej strane, ako to uviedol generálny advokát v bode 100 svojich návrhov, kedze táto právomoc bola Komisia daná výlucne primárnym právom Únie v clánkoch 107 a 108 ZFEÚ, Komisia sa jej nemohla vzdat, hoci by to bolo iba pre urcitú kategóriu pomoci, prijatím nariadenia. 135 Na druhej strane treba poznamenat, ze nariadením c. 800/2008 sa Komisia v podstate obmedzila na výkon právomocí, ktoré jej udeluje clánok 107 ods. 3 ZFEÚ pre vsetku pomoc splnajúcu kritériá stanovené v tomto nariadení, ex ante (pozri v tomto zmysle rozsudok z 5. marca 2019, Eesti Pagar, [107]C-349/17, [108]EU:C:2019:172, bod [109]65). 136 Na tento úcel nariadenie c. 800/2008, ako vyplýva z jeho odôvodnení 2 az 4, stanovuje vseobecné kritériá zlucitelnosti, ktoré boli vypracované na základe skúseností Komisie získanej s uplatnovaním clánkov 107 a 108 ZFEÚ. Ak sú tieto kritériá splnené, predmetná pomoc je najmä podla clánku 3 a clánku 13 ods. 1 tohto nariadenia zlucitelná s vnútorným trhom v zmysle clánku 107 ods. 3 ZFEÚ a oslobodená od notifikacnej povinnosti stanovenej v clánku 108 ods. 3 ZFEÚ. 137 Ak sa vsak ziadost o pomoc predlozí príslusnému orgánu clenského státu v súlade s nariadením c. 800/2008, iba tento vnútrostátny orgán overí, berúc do úvahy informácie, ktoré mu boli predlozené, ci pozadovaná pomoc splna vsetky príslusné podmienky stanovené v uvedenom nariadení (pozri v tomto zmysle rozsudok z 5. marca 2019, Eesti Pagar, [110]C-349/17, [111]EU:C:2019:172, body [112]66 a [113]93). 138 Ako to Súdny dvor uz rozhodol, iba v prípade, ze opatrenie pomoci prijaté clenským státom splna príslusné podmienky stanovené nariadením c. 800/2008, je tento clenský stát oslobodený od notifikacnej povinnosti. Naopak, pokial bola pomoc poskytnutá na základe uplatnenia tohto nariadenia, napriek tomu, ze neboli splnené podmienky na jej poskytnutie, bola poskytnutá v rozpore s notifikacnou povinnostou, a preto sa musí povazovat za protiprávnu (rozsudok z 5. marca 2019, Eesti Pagar, [114]C-349/17, [115]EU:C:2019:172, bod [116]99). 139 V takej situácii podla judikatúry Súdneho dvora prinálezí tak vnútrostátnym súdom, ako aj správnym orgánom clenských státov zabezpecit, aby z porusenia clánku 108 ods. 3 poslednej vety ZFEÚ boli vyvodené vsetky dôsledky, pokial ide predovsetkým o platnost vykonávacích aktov a vymáhanie financných podpôr poskytnutých v rozpore s týmto ustanovením (pozri v tomto zmysle rozsudok z 5. marca 2019, Eesti Pagar, [117]C-349/17, [118]EU:C:2019:172, body [119]89 az [120]92, [121]100 a [122]130). 140 Okrem toho Komisii podla clánku 10 ods. 1 nariadenia c. 659/1999 prislúcha na základe jej vlastnej iniciatívy alebo v rámci staznosti podanej dotknutým úcastníkom konania preskúmat vzhladom na clánky 107 a 108 ZFEÚ takúto pomoc poskytnutú v rozpore s nariadením c. 800/2008 (pozri v tomto zmysle rozsudok z 5. marca 2019, Eesti Pagar, [123]C-349/17, [124]EU:C:2019:172, bod [125]114). 141 Hoci totiz Komisia môze prijat takéto nariadenia o skupinových výnimkách podla kategórie pomoci, aby zabezpecila úcinný dohlad nad dodrziavaním pravidiel hospodárskej sútaze v oblasti státnej pomoci a zjednodusila administratívu, takéto nariadenia nemôzu v nicom oslabit jej právomoc kontroly v tejto oblasti (pozri v tomto zmysle rozsudky z 21. júla 2016, Dilly's Wellnesshotel, [126]C-493/14, [127]EU:C:2016:577, bod [128]38, a z 5. marca 2019, Eesti Pagar, [129]C-349/17, [130]EU:C:2019:172, bod [131]60). 142 Z toho vyplýva, ze prijatím nariadenia c. 800/2008 Komisia neudelila vnútrostátnym orgánom ziadnu konecnú rozhodovaciu právomoc, pokial ide o rozsah výnimky z notifikacnej povinnosti, cize pokial ide o posúdenie podmienok stanovených týmto nariadením, ktorými je podmienená taká výnimka. Uvedené orgány sú v tejto situácii na rovnakej úrovni ako prípadní príjemcovia pomoci a musia sa ubezpecit, ze ich rozhodnutia budú v súlade s uvedeným nariadením (pozri v tomto zmysle rozsudok z 5. marca 2019, Eesti Pagar, [132]C-349/17, [133]EU:C:2019:172, body [134]101 az [135]102). 143 Preto v prípade, ze vnútrostátny orgán poskytne pomoc nesprávnym uplatnením nariadenia c. 800/2008, robí tak v rozpore s ustanoveniami tohto nariadenia, ako aj s clánkom 108 ods. 3 ZFEÚ (rozsudok z 5. marca 2019, Eesti Pagar, [136]C-349/17, [137]EU:C:2019:172, bod [138]103). 144 Vseobecný súd sa teda nedopustil nesprávneho právneho posúdenia, ked v bode 177 napadnutého rozsudku rozhodol, ze ak sa clenský stát domnieva, ze pomoc splna podmienky stanovené v nariadení c. 800/2008, tejto pomoci mozno priznat nanajvýs prezumpciu zhody s vnútorným trhom. V súlade s judikatúrou citovanou v bodoch 139 a 140 tohto rozsudku totiz zlucitelnost takej pomoci s uvedenými podmienkami mozno napadnút pred vnútrostátnym súdom alebo vnútrostátnym orgánom, ako aj pred Komisiou. 145 V tejto súvislosti treba okrem toho pripomenút, ze podla ustálenej judikatúry Súdneho dvora je vylúcené, aby vnútrostátny orgán mohol u príjemcu pomoci, poskytnutej na základe nesprávneho uplatnenia nariadenia c. 800/2008, vzbudit legitímnu dôveru v zachovanie pravidiel pri jej poskytnutí. Vzhladom na imperatívnu povahu kontroly státnej pomoci vykonávanej Komisiou podla clánku 108 ZFEÚ podniky, ktoré sú príjemcami pomoci, môzu mat v zásade legitímnu dôveru v zákonnost pomoci len vtedy, ak pri jej poskytnutí bol dodrzaný postup stanovený v tomto clánku (pozri v tomto zmysle rozsudok z 5. marca 2019, Eesti Pagar, [139]C-349/17, [140]EU:C:2019:172, bod [141]98, ako aj citovanú judikatúru). 146 Z toho vyplýva, ze nariadenie c. 800/2008 nemá vplyv na výlucnú právomoc Komisie na posudzovanie zlucitelnosti pomoci poskytnutej pri uplatnení tohto nariadenia podla clánku 107 ods. 3 ZFEÚ. Komisia teda zostáva jediná oprávnená na vyhlásenie takejto pomoci za zlucitelnú s vnútorným trhom v zmysle tohto ustanovenia, bez ohladu na to, ci výska tejto pomoci presahuje alebo nepresahuje individuálny notifikacný strop stanovený v clánku 6 ods. 2 uvedeného nariadenia. 147 Pokial ide o druhý z predpokladov uvedených v bode 122 tohto rozsudku, ktorý sa týka rozsahu pôsobnosti nariadenia c. 800/2008, podla ktorého Komisia prijatím tohto nariadenia vyhlásila státnu pomoc, ktorej výska nepresahuje individuálny notifikacný strop stanovený v clánku 6 ods. 2 uvedeného nariadenia, za zlucitelnú s vnútorným trhom, ak splna vsetky podmienky stanovené v tom istom nariadení, kedze táto pomoc je teda povolená ako "existujúca pomoc" v zmysle clánku 1 písm. b) nariadenia c. 659/1999, je potrebné pripomenút, ze clánok 3 a clánok 13 ods. 1 nariadenia c. 800/2008 uvádzajú, ze pomoc, ktorá splna podmienky stanovené týmto nariadením "je zlucitelná" s vnútorným trhom v zmysle clánku 107 ods. 3 ZFEÚ. 148 V rozpore s tým, co uvádza odvolatelka, vsak z toho nevyplýva, ze taká pomoc sa má povazovat za "povolenú" ako "existujúca pomoc" v zmysle clánku 1 písm. b) ii) nariadenia c. 659/1999. Podla znenia tohto ustanovenia totiz na to, aby sa schéma pomoci alebo individuálna pomoc mohla ako taká kvalifikovat, táto schéma pomoci alebo pomoc musí byt schválená "Komisiou alebo Radou". 149 Pomoc poskytnutá clenským státom pri uplatnení nariadenia c. 800/2008 sa nemôze povazovat za povolenú Komisiou. Ako totiz vyplýva z bodov 137 az 142 tohto rozsudku, sú to príslusné vnútrostátne orgány, kto skúma, ci pomoc poskytnutá na základe uplatnenia tohto nariadenia v konkrétnom prípade splna podmienky stanovené týmto nariadením, avsak bez toho, aby samotné tieto orgány disponovali právomocou konecného rozhodnutia týkajúceho sa posúdenia zlucitelnosti tejto pomoci s vnútorným trhom. 150 Nariadenie c. 800/2008 navyse vzhladom na samotnú jeho povahu tiez nepristupuje k takémuto konkrétnemu posúdeniu zlucitelnosti urcitej schémy pomoci alebo individuálnej pomoci vzhladom na podmienky, ktoré stanovuje, kedze toto nariadenie, ako sa uvádza v bode 136 tohto rozsudku, sa obmedzuje na to, ze na základe skúseností získaných Komisiou v rámci uplatnovania clánkov 107 a 108 ZFEÚ stanovuje vseobecné kritériá zlucitelnosti pre urcité kategórie pomoci. 151 Preto, ak sa clenský stát domnieva, ze pomoc splna podmienky stanovené nariadením c. 800/2008, táto pomoc sa nemôze len na základe samotnej tejto skutocnosti povazovat za povolenú Komisiou ako zlucitelná s vnútorným trhom (pozri v tomto zmysle rozsudok z 21. júla 2016, Dilly's Wellnesshotel, [142]C-493/14, [143]EU:C:2016:577, bod [144]50). 152 Len rozhodnutie prijaté Komisiou na základe clánku 107 ods. 3 ZFEÚ, ako je najmä rozhodnutie prijaté pri uplatnení clánku 7 ods. 3 nariadenia c. 659/1999, ktorým sa pristupuje ku konkrétnemu posúdeniu tejto pomoci, môze predstavovat takéto povolenie. 153 Z toho vyplýva, ako to Vseobecný súd v podstate správne uviedol v bodoch 176, 179 a 180 napadnutého rozsudku, ze pomoc poskytnutá clenským státom pri uplatnení nariadenia c. 800/2008 sa nemôze, jednoducho preto, ze splna vsetky podmienky stanovené týmto nariadením, povazovat za existujúcu pomoc schválenú Komisiou. 154 Preto a o to viac, samotná skutocnost, ze suma pomoci dosahuje individuálny notifikacný strop stanovený v clánku 6 ods. 2 nariadenia c. 800/2008, nemôze v rozpore s tým, co uvádza odvolatelka, nijako zakladat právo na takúto sumu. 155 Na jednej strane okrem skutocnosti, ze takáto pomoc sa nemôze za ziadnych okolností vzhladom na rozsah pôsobnosti nariadenia c. 800/2008 povazovat za existujúcu pomoc schválenú Komisiou, podmienka, podla ktorej výska pomoci nesmie presiahnut tento strop, hoci predstavuje jednu z týchto podmienok, ktoré majú byt dodrzané na to, aby pomoc bola vylúcená z oznamovania a bola zlucitelná s vnútorným trhom, v súlade s clánkom 3 a clánkom 13 ods. 1 tohto nariadenia, má cisto procesnú povahu v tom zmysle, ze výska pomoci, ktorej uvedený strop zodpovedá, neodráza posúdenie Komisie podla clánku 107 ods. 3 ZFEÚ, pokial ide o zlucitelnost pomoci s vnútorným trhom, najmä pokial ide o potrebu takejto pomoci. 156 Individuálny notifikacný strop stanovený v clánku 6 ods. 2 nariadenia c. 800/2008 je v skutocnosti výsledkom aritmetického výpoctu zalozeného na maximálnej výsky pomoci, ktorú môze dostat investícia s oprávnenými nákladmi vo výske 100 miliónov eur podla stropu uplatnitelného na velké podniky, uvedeného v národnej regionálnej mape státnej pomoci schválenej k dátumu pomoci, ktorý v danom prípade v súlade s usmerneniami pre regionálnu pomoc na roky 2007 - 2013 pri sadzbe maximálnej intenzity, pokial ide o región Lipsko dosahoval 30 % [pozri usmernenia pre národnú regionálnu pomoc na roky 2007 - 2013 - Národná regionálna mapa státnej pomoci: Nemecko ([145]Ú. v. EÚ C 295, 2006, s. 6)]. 157 Na druhej strane na to, aby regionálna investicná pomoc bola zlucitelná s vnútorným trhom v súlade s clánkom 3 a clánkom 13 ods. 1 nariadenia c. 800/2008, musí splnat vsetky podstatné podmienky stanovené týmto nariadením, najmä podmienku týkajúcu sa stimulacného úcinku pomoci uvedenú v clánku 8 ods. 3 písm. e) tohto nariadenia, ktorá stanovuje, ze pomoc poskytnutá velkým podnikom, na ktorú sa vztahuje toto nariadenie, sa povazuje za pomoc, ktorá má takýto stimulacný úcinok, ak clenský stát pred poskytnutím príslusnej individuálnej pomoci overil, ze z dokumentácie pripravenej príjemcom vyplýva, ze projekt by sa v príslusnom podporovanom regióne bez tejto pomoci nerealizoval. 158 Z toho vyplýva, ze pomoc, ktorej výska nepresahuje individuálny notifikacný strop stanovený v clánku 6 ods. 2 nariadenia c. 800/2008, nielenze sa nemôze povazovat za existujúcu pomoc schválenú Komisiou, ale okrem toho sa môze povazovat za zlucitelnú s vnútorným trhom v súlade s clánkom 3 a clánkom 13 ods. 1 tohto nariadenia iba vtedy, ak táto pomoc okrem toho splna vsetky vecné podmienky uvedené týmto nariadením, najmä, ze jej výska dodrziava podmienku týkajúcu sa stimulacného úcinku pomoci uvedenú v clánku 8 ods. 3 písm. e) uvedeného nariadenia. 159 V dôsledku toho pomoc, ktorej výska prekracuje individuálny notifikacný strop stanovený v clánku 6 ods. 2 nariadenia c. 800/2008, ktorá, ako uz bolo uvedené v bode 129 tohto rozsudku, nepatrí do rozsahu pôsobnosti tohto nariadenia, a preto ju treba oznámit Komisii podla clánku 108 ods. 3 ZFEÚ, sa preto nemôze povazovat za pomoc schválenú uvedeným nariadením, pokial ide o cast jej výsky, ktorá nepresahuje tento strop, a to o to viac, ak nebolo stanovené, ze táto cast pomoci splna vsetky vecné podmienky stanovené tým istým nariadením, najmä podmienku týkajúcu sa stimulacného úcinku pomoci. 160 Z vyssie uvedeného vyplýva, ze Vseobecný súd bez toho, aby sa dopustil nesprávneho právneho posúdenia v bodoch 173, 176 a 181 napadnutého rozsudku rozhodol, ze pomoc, ktorej výska presahuje individuálny notifikacný strop stanovený v clánku 6 ods. 2 nariadenia c. 800/2008, sa má posudzovat v celom rozsahu jej výsky vrátane casti, ktorá nepresahuje tento strop ako "nová pomoc" v zmysle clánku 1 písm. c) nariadenia c. 659/1999 v rámci individuálneho preskúmania na základe clánku 107 ods. 3 ZFEÚ. 161 Za týchto okolností sa zlucitelnost predmetnej pomoci s vnútorným trhom, pokial ide o celú jej výsku, musí posudzovat v rámci individuálneho oznámenia vykonaného podla clánku 108 ods. 3 ZFEÚ na základe, ako to spresnuje tiez odôvodnenie 7 nariadenia c. 800/2008, vecných podmienok stanovených týmto nariadení, ako aj kritérií definovaných osobitnými usmerneniami prijatými Komisiou. Naopak, ako uz vyplýva z bodov 155 a 156 tohto rozsudku, individuálny notifikacný strop stanovený v clánku 6 ods. 2 uvedeného nariadenia je v tejto súvislosti irelevantný (pozri analogicky rozsudok z 21. júla 2011, Freistaat Sachsen a Land Sachsen-Anhalt/Komisia, [146]C-459/10 P, neuverejnený, [147]EU:C:2011:515, bod [148]30, ako aj 31). 162 V dôsledku toho sa Vseobecný súd nedopustil nesprávneho právneho posúdenia, ked v bode 173 napadnutého rozsudku rozhodol, ze zlucitelnost predmetnej pomoci podla clánku 107 ods. 3 ZFEÚ sa má posudzovat najmä s prihliadnutím na poziadavky uvádzané oznámením z roku 2009. 163 Ako uz bolo konstatované v rámci preskúmania prvého odvolacieho dôvodu, nespochybnuje sa, ze Vseobecný súd správne konstatoval, najmä v bodoch 119 a 131 napadnutého rozsudku, ze predmetná pomoc na to, aby bola v súlade s poziadavkami týkajúcimi sa stimulacného úcinku a primeranosti pomoci, ktoré sa uvádzajú v uvedenom poradí v bodoch 21, 22 a 25, ako aj v bode 33 tohto oznámenia, nemohla presahovat sumu 17 miliónov eur. 164 Je pravda, ako to odvolatelka zdôraznila pocas pojednávania, ze vecné kritériá definované nariadením c. 800/2008 sa tiez musia, ako to vyplýva z judikatúry pripomenutej v bode 161 tohto rozsudku, zohladnit na úcely posúdenia zlucitelnosti pomoci v rámci individuálnej notifikácie vykonanej podla clánku 108 ods. 3 ZFEÚ. Pokial totiz clenský stát oznámi Komisii pomoc, ktorá je v súlade s podmienkami stanovenými nariadením c. 800/2008, Komisia v zásade musí túto pomoc schválit (pozri v tomto zmysle rozsudok z 19. júla 2016, Kotnik a i., [149]C-526/14, [150]EU:C:2016:570, bod [151]43). 165 V rozpore s tým, co naznacuje odvolatelka, sa vsak posúdenie zlucitelnosti pomoci s vnútorným trhom pod hrozbou porusenia clánku 107 ods. 3 ZFEÚ, ktoré predstavuje právny základ nariadenia c. 800/2008, ako aj oznámenia z roku 2009, nemôze nijako menit podla toho, ci sa toto posúdenie vykoná vzhladom na podmienky stanovené týmto nariadením alebo podmienky uvedené v tomto oznámení. Odvolatelka najmä nesprávne tvrdí, ze pri uplatnení uvedeného nariadenia bola oprávnená získat vyssiu sumu pomoci nez sumu schválenú Komisiou v spornom rozhodnutí v rámci individuálnej notifikácie. 166 Z judikatúry Súdneho dvora týkajúcej sa clánku 107 ods. 3 ZFEÚ totiz vyplýva, ze regionálna investicná pomoc na to, aby bola zlucitelná s vnútorným trhom, musí byt nevyhnutná na realizáciu tejto investície, cize na dosiahnutie cielov uvedených v tomto ustanovení (pozri v tomto zmysle rozsudky z 21. júla 2011, Freistaat Sachsen a Land Sachsen-Anhalt/Komisia, [152]C-459/10 P, neuverejnený, [153]EU:C:2011:515, bod [154]33; z 13. júna 2013, HGA a i./Komisia, [155]C-630/11 P az C-633/11 P, [156]EU:C:2013:387, body [157]104 a [158]105, ako aj z 19. júla 2016, Kotnik a i., [159]C-526/14, [160]EU:C:2016:570, bod [161]49). 167 V súlade s clánkom 107 ods. 3 ZFEÚ poziadavky týkajúce sa stimulacného úcinku a primeranosti pomoci stanovené v bodoch 21, 22, 25 a 33 oznámenia z roku 2009 zodpovedajú v podstate podmienke týkajúcej sa stimulacného úcinku pomoci stanovenej v clánku 8 ods. 3 písm. e) nariadenia c. 800/2008, podla ktorej uplatnenie výnimky stanovenej týmto nariadením na regionálnu pomoc uvedenú v jeho clánku 13 ods. 1, ktorá sa poskytuje velkým podnikom, podlieha, ako uz bolo uvedené v bode 157 tohto rozsudku, podmienke, ze sa preukáze, ze projekt by sa v podporovanom regióne bez tejto pomoci nerealizoval. 168 Z toho vyplýva, ze ako to Komisia uviedla na pojednávaní v odpovedi na otázku Súdneho dvora, výska potrebnej pomoci povazovaná Komisiou za zlucitelnú v rámci, ako v tejto veci, individuálnej notifikácie preskúmanej vzhladom na podmienky stanovené oznámením z roku 2009, by bola zhodná s pomocou, ktorá sa povazuje za zlucitelnú s ustanoveniami uvádzanými v nariadení c. 800/2008. 169 V kazdom prípade v prejednávanej veci treba konstatovat, ze hoci Vseobecný súd posúdil stimulacný úcinok a primeranost pomoci, najmä zohladnujúc poziadavky stanovené oznámením z roku 2009, vzhladom na ich mimoriadne podrobnú povahu tiez výslovne uviedol odkaz, ako to vyplýva z bodu 80 napadnutého rozsudku, ktorý odvolatelka vo svojom odvolaní nenapádala, na clánok 8 ods. 3 písm. e) nariadenia c. 800/2008, týkajúci sa stimulacného úcinku pomoci v rámci jeho posúdenia v tomto bode. 170 V rozsahu, v akom odvolatelka na pojednávaní v tejto súvislosti uvádzala, ze uplatnenie tohto ustanovenia je v danom prípade vylúcené odsekom 4 tohto clánku, kedze predmetná pomoc je "danovým opatrením" v zmysle tohto odseku, stací konstatovat, ze táto argumentácia, ktorou sa napáda bod 80 napadnutého rozsudku po prvýkrát v stádiu odvolania, je nielen podla judikatúry pripomenutej v bode 69 tohto rozsudku neprípustná, ale okrem toho nemá ziadne odôvodnenie, kedze predmetná pomoc zjavne nie je danovým opatrením. Odvolatelka navyse nijako neuplatnovala a o to viac nepreukázala, ze podla clánku 8 ods. 4 písm. a) nariadenia c. 800/2008 mala právo na túto pomoc podla IZG bez toho, aby príslusné orgány disponovali akoukolvek právomocou posúdenia, pokial ide o investície, ktoré sa mali financovat. 171 Z toho vyplýva, ze odvolatelka sa mýli, ked tvrdí, ze predmetná pomoc, ak by bola obmedzená na sumu nepresahujúcu individuálny notifikacný strop stanovený v clánku 6 ods. 2 nariadenia c. 800/2008, mohla byt vylúcená z notifikacnej povinnosti v súlade s clánkom 3 a clánkom 13 ods. 1 tohto nariadenia, ak by aj táto suma prekracovala to, co bolo potrebné na vykonanie investície. 172 V dôsledku toho sa Vseobecný súd nedopustil nesprávneho právneho posúdenia, ked v bode 179 tohto rozsudku dospel k záveru, ze Komisia správne konstatovala, ze predmetná pomoc mohla byt vyhlásená za zlucitelnú s vnútorným trhom podla clánku 107 ods. 3 ZFEÚ, iba pokial by neprekrocila sumu zodpovedajúcu rozdielu medzi cistými nákladmi na investíciu v Mníchove a cistými nákladmi na investíciu v Lipsku, kedze tento rozdiel predstavuje sumu potrebnú na uskutocnenie investície v podporovanom regióne. 173 Tieto úvahy nie sú spochybnené, ako to Vseobecný súd tiez správne konstatoval v bode 179 napadnutého rozsudku, poznámkou pod ciarou k bodu 56 oznámenia z roku 2009, podla ktorej si clenský stát "ponecháva moznost poskytnút takúto pomoc do úrovne, ktorá zodpovedá maximálnej prípustnej výske pomoci, ktorú môze podla platných pravidiel dostat investícia s oprávnenými výdavkami vo výske 100 miliónov eur". Táto moznost sa totiz podla samotného znenia tejto poznámky týka len pomoci poskytnutej "na základe existujúcej schémy regionálnej pomoci". Ako vyplýva z bodov 147 az 153 tohto rozsudku, pri predmetnej pomoci nejde o taký prípad. 174 Okrem toho a z rovnakých dôvodov sa odvolatelka nemôze dovolávat porusenia zásady zákazu diskriminácie z dôvodu, ze jej konkurenti boli oprávnení získat, bez toho, aby to bolo oznámené Komisii podla clánku 108 ods. 3 ZFEÚ, pomoc v sume nepresahujúcej individuálny notifikacný strop uvedený v clánku 6 ods. 2 nariadenia c. 800/2008. Toto tvrdenie je totiz opätovne zalozené na nepresnom predpoklade, podla ktorého pomoc v takej výske predstavuje existujúcu pomoc schválenú Komisiou. Okrem toho vychádza z mylného postulátu, podla ktorého taká pomoc nevyhnutne splnala vsetky ostatné vecné podmienky stanovené týmto nariadením, medzi nimi podmienku týkajúcu sa stimulacného úcinku pomoci. 175 Z toho tiez vyplýva, ze s odvolatelkou sa v rozpore s tým, co uvádza, nezaobchádzalo menej výhodne z dôvodu rozhodnutia, ktoré urobil dotknutý clenský stát, oznámit predmetnú pomoc Komisii podla clánku 108 ods. 3 ZFEÚ. 176 Práve naopak, kedze táto pomoc bola v jej casti povazovanej za vyhovujúcu poziadavkám týkajúcim sa stimulacného úcinku a primeranosti pomoci, ktoré sú stanovené oznámením z roku 2009, Komisiou v napadnutom rozhodnutí schválená, v súcasnosti v tomto rozsahu predstavuje existujúcu pomoc, zatial co v prípade neexistencie takéhoto oznámenia, ak by vnútrostátny orgán uplatnil nariadenie c. 800/2008 nesprávne, takáto pomoc by bola kvalifikovaná ako nová pomoc poskytnutá v rozpore s clánkom 108 ods. 3 ZFEÚ a v dôsledku toho ako neoprávnená pomoc, takze by sa uplatnili dôsledky pripomenuté v bodoch 139 a 140 tohto rozsudku. 177 Zo vsetkých vyssie uvedených úvah vyplýva, ze druhý odvolací dôvod sa musí zamietnut ako nedôvodný v oboch jeho castiach. 178 V dôsledku toho je potrebné zamietnut hlavné odvolanie v celom jeho rozsahu. O trovách 179 Podla clánku 184 ods. 2 Rokovacieho poriadku Súdneho dvora ak odvolanie nie je dôvodné, Súdny dvor rozhodne o trovách konania. Podla clánku 138 ods. 1 uvedeného rokovacieho poriadku uplatnitelného na konanie o odvolaní na základe jeho clánku 184 ods. 1 je úcastník konania, ktorý vo veci nemal úspech, povinný nahradit trovy konania, ak to bolo v tomto zmysle navrhnuté. 180 Kedze Komisia navrhla zaviazat odvolatelku na náhradu trov konania a odvolatelka v odvolacom konaní nemala úspech, je opodstatnené rozhodnút, ze znása okrem svojich vlastných trov konania aj trovy konania, ktoré vynalozila Komisia. 181 Podla clánku 184 ods. 4 uvedeného rokovacieho poriadku Freistaat Sachsen znása svoje vlastné trovy konania vynalozené v súvislosti s hlavným odvolaním. 182 Pokial ide o vzájomné odvolanie, kedze Komisia nemala vo veci úspech a odvolatelka, ako aj Freistaat Sachsen navrhli zaviazat ju na náhradu trov konania, je tiez opodstatnené zaviazat ju znásat svoje vlastné trovy konania a rozhodnút, ze je povinná nahradit trovy konania, ktoré vynalozila odvolatelka a Freistaat Sachsen v súvislosti so vzájomným odvolaním. Z týchto dôvodov Súdny dvor (piata komora) rozhodol takto: 1. Hlavné odvolanie a vzájomné odvolanie sa zamietajú. 2. Bayerische Motoren Werke AG znása svoje vlastné trovy konania a je povinná nahradit trovy konania vynalozené Európskou komisiou v súvislosti s hlavným odvolaním. 3. Freistaat Sachsen znása svoje vlastné trovy konania vynalozené v súvislosti s hlavným odvolaním. 4. Európska komisia znása svoje vlastné trovy konania a je povinná nahradit trovy konania, ktoré vynalozila Bayerische Motoren Werke AG a Freistaat Sachsen v súvislosti so vzájomným odvolaním. Podpisy __________________________________________________________________ ( [162]*1 ) Jazyk konania: nemcina. References 1. file:///tmp/lynxXXXXalwx2m/L86648-8419TMP.html#t-ECR_62017CJ0654_SK_01-E0001 2. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2017%3A599&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 3. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:L:2016:113:TOC 4. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2015%3A322&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 5. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:L:1999:083:TOC 6. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:L:2013:204:TOC 7. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:L:2008:214:TOC 8. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:L:2014:187:TOC 9. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:C:2009:223:TOC 10. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:C:2006:054:TOC 11. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:C:2011:363:TOC 12. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2016%3A848&locale=sk 13. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2016%3A848&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 14. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2016%3A848&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point121 15. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2017%3A568&locale=sk 16. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2017%3A568&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 17. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2017%3A568&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point47 18. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2007%3A730&locale=sk 19. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2007%3A730&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 20. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2007%3A730&locale=sk 21. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2007%3A730&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 22. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2005%3A238&locale=sk 23. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2005%3A238&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 24. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2016%3A848&locale=sk 25. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2016%3A848&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 26. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2016%3A848&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point114 27. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2017%3A803&locale=sk 28. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2017%3A803&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 29. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2017%3A803&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point23 30. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2016%3A848&locale=sk 31. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2016%3A848&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 32. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2016%3A848&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point121 33. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2011%3A524&locale=sk 34. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2011%3A524&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 35. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2011%3A524&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point69 36. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A358&locale=sk 37. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A358&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 38. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A358&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point44 39. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2018%3A465&locale=sk 40. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2018%3A465&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 41. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2018%3A465&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point57 42. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1999%3A66&locale=sk 43. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1999%3A66&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 44. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1999%3A66&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point20 45. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1999%3A66&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point22 46. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2009%3A272&locale=sk 47. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2009%3A272&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 48. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2016%3A570&locale=sk 49. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2016%3A570&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 50. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2017%3A632&locale=sk 51. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2017%3A632&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 52. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2015%3A613&locale=sk 53. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2015%3A613&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 54. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2015%3A613&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point22 55. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2017%3A1002&locale=sk 56. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2017%3A1002&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 57. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2017%3A1002&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point88 58. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2016%3A702&locale=sk 59. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2016%3A702&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 60. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2016%3A702&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point33 61. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2016%3A702&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point34 62. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2016%3A570&locale=sk 63. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2016%3A570&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 64. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2016%3A570&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point37 65. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2016%3A570&locale=sk 66. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2016%3A570&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 67. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2016%3A570&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point38 68. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2016%3A570&locale=sk 69. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2016%3A570&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 70. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2016%3A570&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point39 71. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2016%3A570&locale=sk 72. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2016%3A570&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 73. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2016%3A570&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point40 74. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2016%3A570&locale=sk 75. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2016%3A570&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 76. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2016%3A570&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point41 77. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2016%3A981&locale=sk 78. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2016%3A981&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 79. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2016%3A981&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point53 80. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2009%3A272&locale=sk 81. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2009%3A272&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 82. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2009%3A272&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point57 83. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2018%3A873&locale=sk 84. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2018%3A873&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 85. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2018%3A873&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point86 86. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2002%3A59&locale=sk 87. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2002%3A59&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 88. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2002%3A59&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point228 89. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2002%3A59&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point229 90. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2019%3A172&locale=sk 91. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2019%3A172&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 92. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2019%3A172&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point56 93. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2016%3A577&locale=sk 94. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2016%3A577&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 95. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2016%3A577&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point32 96. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:L:1998:142:TOC 97. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2019%3A172&locale=sk 98. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2019%3A172&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 99. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2019%3A172&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point57 100. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2019%3A172&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point58 101. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2019%3A172&locale=sk 102. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2019%3A172&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 103. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2019%3A172&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point59 104. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2011%3A515&locale=sk 105. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2011%3A515&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 106. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2011%3A515&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point30 107. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2019%3A172&locale=sk 108. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2019%3A172&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 109. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2019%3A172&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point65 110. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2019%3A172&locale=sk 111. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2019%3A172&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 112. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2019%3A172&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point66 113. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2019%3A172&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point93 114. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2019%3A172&locale=sk 115. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2019%3A172&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 116. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2019%3A172&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point99 117. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2019%3A172&locale=sk 118. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2019%3A172&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 119. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2019%3A172&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point89 120. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2019%3A172&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point92 121. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2019%3A172&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point100 122. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2019%3A172&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point130 123. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2019%3A172&locale=sk 124. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2019%3A172&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 125. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2019%3A172&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point114 126. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2016%3A577&locale=sk 127. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2016%3A577&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 128. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2016%3A577&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point38 129. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2019%3A172&locale=sk 130. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2019%3A172&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 131. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2019%3A172&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point60 132. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2019%3A172&locale=sk 133. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2019%3A172&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 134. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2019%3A172&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point101 135. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2019%3A172&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point102 136. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2019%3A172&locale=sk 137. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2019%3A172&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 138. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2019%3A172&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point103 139. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2019%3A172&locale=sk 140. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2019%3A172&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 141. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2019%3A172&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point98 142. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2016%3A577&locale=sk 143. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2016%3A577&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 144. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2016%3A577&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point50 145. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:C:2006:295:TOC 146. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2011%3A515&locale=sk 147. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2011%3A515&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 148. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2011%3A515&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point30 149. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2016%3A570&locale=sk 150. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2016%3A570&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 151. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2016%3A570&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point43 152. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2011%3A515&locale=sk 153. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2011%3A515&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 154. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2011%3A515&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point33 155. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A387&locale=sk 156. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A387&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 157. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A387&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point104 158. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A387&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point105 159. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2016%3A570&locale=sk 160. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2016%3A570&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 161. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2016%3A570&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point49 162. file:///tmp/lynxXXXXalwx2m/L86648-8419TMP.html#c-ECR_62017CJ0654_SK_01-E0001