ROZSUDOK SÚDNEHO DVORA (deviata komora) z 20. septembra 2018 ( [1]*1 ) "Odvolanie - Hospodárska sútaz - Zamietnutie staznosti Európskou komisiou - Neexistencia záujmu Európskej únie" Vo veci C-373/17 P, ktorej predmetom je odvolanie podla clánku 56 Statútu Súdneho dvora Európskej únie, podané 20. júna 2017, Agria Polska sp. z o.o., so sídlom v Sosnowci (Polsko), Agria Chemicals Poland sp. z o.o., so sídlom v Sosnowci, Star Agro Analyse und Handels GmbH, so sídlom v Allerheiligen bei Wildon (Rakúsko), Agria Beteiligungsgesellschaft mbH, so sídlom v Allerheiligen bei Wildon, v zastúpení: P. Graczyk, adwokat, a W. Rocl/awski, radca prawny, odvolatelky, dalsí úcastník konania: Európska komisia, v zastúpení: J. Szczodrowski a A. Dawes, splnomocnení zástupcovia, zalovaná v prvostupnovom konaní, SÚDNY DVOR (deviata komora), v zlození: predseda deviatej komory C. Vajda, sudcovia K. Jürimäe (spravodajkyna) a C. Lycourgos, generálny advokát: N. Wahl, tajomník: A. Calot Escobar, so zretelom na písomnú cast konania, so zretelom na rozhodnutie prijaté po vypocutí generálneho advokáta, ze vec bude prejednaná bez jeho návrhov, vyhlásil tento Rozsudok 1 Svojím odvolaním spolocnosti Agria Polska sp. z o.o., Agria Chemicals Poland sp. z o.o., Star Agro Analyse und Handels GmbH (dalej len "Star Agro") a Agria Beteiligungsgesellschaft mbH navrhujú zrusenie rozsudku Vseobecného súdu Európskej únie zo 16. mája 2017, Agria Polska a i./Komisia (T-480/15, dalej len "napadnutý rozsudok", [2]EU:T:2017:339), ktorým tento súd zamietol ich zalobu na zrusenie rozhodnutia Komisie C(2015) 4284 final z 19. júna 2015 [vec AT.39864 - BASF (pôvodne AGRIA a i./BASF a i.)], ktorým bola zamietnutá ich staznost týkajúca sa porusenia clánku 101 ZFEÚ a/alebo clánku 102 ZFEÚ, ktorého sa údajne dopustilo najmä trinást podnikov, výrobcov a predajcov prípravkov na ochranu rastlín, a to za pomoci alebo prostredníctvom styroch profesijných organizácií a jednej advokátskej kancelárie (dalej len "sporné rozhodnutie"). Právny rámec 2 Clánok 7 nariadenia Rady (ES) c. 1/2003 zo 16. decembra 2002 o vykonávaní pravidiel hospodárskej sútaze stanovených v clánkoch [101] a [102 ZFEÚ] ([3]Ú. v. EÚ L 1, 2003, s. 1; Mim. vyd. 08/002, s. 205) stanovuje: "1. "Ak Komisia konajúc na základe staznosti alebo z vlastného podnetu zistí porusovanie clánkov [101 ZFEÚ] alebo [102 ZFEÚ], môze rozhodnutím od príslusných podnikov a zdruzení podnikov poziadat o ukoncenie takého porusovania. Na tento úcel im môze ulozit akékolvek strukturálne opatrenia alebo opatrenia o správaní, ktoré sú primerané k spáchanému priestupku a nevyhnutné pre efektívne ukoncenie porusovania. Strukturálne opatrenia sa môzu ulozit bud vtedy, ked neexistuje ziadne úcinné opatrenie orientované na správanie alebo ked akékolvek rovnocenné opatrenie orientované na správanie by mohlo znamenat pre príslusný podnik väcsie zatazenie ako strukturálne opatrenie. Ak má Komisia na tom oprávnený záujem, môze tiez zistit porusenie potom, co bolo spáchané. 2. Predlozit staznost v zmysle odseku 1 môzu fyzické alebo právnické osoby, ktoré môzu preukázat oprávnený záujem, a clenské státy." 3 Clánok 7 nariadenia Komisie (ES) c. 773/2004 zo 7. apríla 2004, ktoré sa týka vedenia konania Komisiou podla clánkov [101] a [102 ZFEÚ] ([4]Ú. v. EÚ L 123, 2004, s. 18; Mim. vyd. 08/003, s. 101), s názvom "Zamietnutie stazností" vo svojich odsekoch 1 a 2 stanovuje: "1. Ak Komisia usúdi, ze na základe informácií, ktoré má k dispozícii, neexistujú postacujúce dôvody konat vo veci staznosti, tak informuje stazovatela o svojich dôvodoch a stanoví lehotu, v ktorej môze stazovatel oznámit svoje stanoviská v písomnej forme. Komisia nie je povinná zohladnit ziadne dalsie písomné podanie dorucené po uplynutí danej lehoty. 2. Ak stazovatel oznámi svoje stanoviská v lehote stanovenej Komisiou a písomné podania stazovatela nebudú viest k odlisnému posúdeniu staznosti, tak Komisia staznost zamietne rozhodnutím." Okolnosti predchádzajúce sporu a sporné rozhodnutie 4 Okolnosti predchádzajúce sporu a hlavné prvky sporného rozhodnutia, ako vyplývajú z bodov 1 az 19 napadnutého rozsudku, mozno pre potreby prejednávanej veci zhrnút takto. 5 Dna 1. júla 2010 spolocnost Agria Polska podala na Urzad Ochrony Konkurencji i Konsumentów (Úrad na ochranu hospodárskej sútaze a spotrebitelov, Polsko) (dalej len "UOKiK") staznost (dalej len "vnútrostátna staznost") týkajúcu sa porusovania Ustawy o ochronie konkurencji i konsumentów (zákon o ochrane hospodárskej sútaze a spotrebitelov) zo 16. februára 2007 (Dz. U. c. 50, polozka 331), ktorého sa dopustilo trinást podnikov, ktoré vyrábajú alebo predávajú prípravky na ochranu rastlín, za pomoci alebo prostredníctvom styroch profesijných organizácií, so sídlom v Belgicku, Nemecku a Polsku, ako aj jednej advokátskej kancelárie. 6 Listom z 10. augusta 2010 predseda UOKiK oznámil spolocnosti Agria Polska, ze vzhladom na to, ze praktiky vytýkané vo vnútrostátnej staznosti sa týkajú rokov 2005 a 2006, uz nemôzu byt predmetom vysetrovania zo strany tohto úradu. Podla clánku 93 zákona o ochrane hospodárskej sútaze a spotrebitelov totiz konanie vo veci praktík obmedzujúcich hospodársku sútaz uz nemozno zacat po uplynutí lehoty jedného roka, ktorá zacína plynút od konca kalendárneho roka, v ktorom bolo dotknuté porusovanie zákona ukoncené. 7 Dna 30. augusta 2010 Agria Polska opakovane podala na UOKiK návrh na zacatie vysetrovania, v ktorom uviedla, ze vnútrostátna staznost sa vztahovala takisto na porusovanie pravidiel práva hospodárskej sútaze Európskej únie. 8 Listom z 22. novembra 2010 predseda UOKiK zotrval na svojom pôvodnom stanovisku, pricom doplnil, ze jednorocná premlcacia lehota stanovená polským právom sa uplatnuje aj vtedy, ak sa navrhované vysetrovanie týka porusení ustanovení práva hospodárskej sútaze Európskej únie. 9 Dna 30. novembra 2010 spolocnosti Agria Polska, Agria Chemicals Poland, Star Agro, Agria Beteiligungsgesellschaft a Agro Nova Polska sp. z o.o. podali Európskej komisii staznost podla clánku 7 nariadenia c. 1/2003 (dalej len "staznost"). Táto staznost sa týkala tých istých subjektov ako vnútrostátna staznost. Agro Trade Handelsgesellschaft mbH a Cera Chem Sŕrl, spolocnosti zalozené podla nemeckého a luxemburského práva, sa pripojili k staznosti (dalej spolu so spolocnostami Agria Polska, Agria Chemicals Poland, Star Agro, Agria Beteiligungsgesellschaft a Agro Nova Polska, len "stazovatelia"). 10 Staznost sa týkala porusenia clánku 101 ZFEÚ. Uvádzalo sa v nej aj porusenie clánku 102 ZFEÚ spolocnostou RWA Raiffeisen Ware Austria AG, teda jedným zo subjektov uvedených vo vnútrostátnej staznosti. 11 Stazovatelia vytýkali subjektom uvedeným v staznosti, ze sa dopustili konaní, ktoré v zásade spocívali v dohode a/alebo zosúladených postupoch. Tieto konania mali spocívat v koordinovanom zneuzívaní oznamovania rakúskym a polským správnym a trestným orgánom, v ktorých napádali zákonnost obchodných cinností stazovatelov, pokial ide o poziadavky stanovené v platnej právnej úprave v oblasti prípravkov na ochranu rastlín, ako aj podmienky výkonu súbezného obchodovania s týmito výrobkami, vrátane danovej oblasti. 12 Na základe nepravdivých, skreslených alebo dokonca zavádzajúcich tvrdení uvedených subjektov, ktoré urobili s cielom odstránit stazovatelov z trhu, tieto orgány vykonali u stazovatelov velké mnozstvo kontrol. 13 Tieto kontroly viedli k tomu, ze stazovatelom sa ulozili pokuty a zákaz obchodovania s prípravkami na ochranu rastlín, co malo za následok významnú a tazko nahraditelnú stratu castí trhu. 14 Správne a trestné sankcie prijaté voci stazovatelom v niektorých prípadoch zrusili alebo znízili príslusné vnútrostátne súdy, co dokazuje zneuzívajúcu a nekalú povahu tvrdení subjektov uvedených v staznosti, pricom stazovatelia to povazujú za "sikanujúce správanie" v zmysle judikatúry vyplývajúcej z rozsudku zo 17. júla 1998, ITT Promedia/Komisia ([5]T-111/96, [6]EU:T:1998:183). 15 Dna 27. marca 2012 Komisia poskytla úplné znenie staznosti, ktoré nebolo dôverné, subjektom uvedeným v tejto staznosti, ktoré podali svoje pripomienky v období od apríla a júna 2012. 16 Vo svojich pripomienkach tieto subjekty popreli skutocnosti opísané v tejto staznosti a v zásade poukázali na to, ze rôzne kroky, ktoré podnikli niektoré z nich vo vztahu k správnym orgánom a vnútrostátnym súdom, boli legitímne, najmä z dôvodu porusenia ich práv dusevného alebo priemyselného vlastníctva a s cielom zabránit ujme na ich dobrej povesti. Takisto uviedli, ze ich postup nebol nijako koordinovaný a ze skutocnost, ze uvedené kroky sa podnikli v podobných dátumoch, mozno v zásade vysvetlit tým, ze v tých istých obdobiach boli postihnutí nezákonnými aktivitami súbezných dovozcov. Tak kontakty, ktoré v tejto súvislosti existovali medzi niektorými podnikmi vyrábajúcimi a/alebo predávajúcimi prípravky na ochranu rastlín alebo medzi týmito podnikmi a profesijnými organizáciami alebo aj ich kontakty so správnymi orgánmi, ako aj ich úcast na kontrolách, boli úplne odôvodnené. Tieto legitímne kontakty teda nemôzu preukazovat existenciu kartelovej dohody v zmysle clánku 101 ZFEÚ. 17 Listom z 8. decembra 2014 Komisia oznámila stazovatelom svoj zámer zamietnut staznost najmä z dôvodu, ze neexistuje dostatocný záujem Únie na jej dalsom skúmaní v súlade s clánkami 101 alebo 102 ZFEÚ. 18 Na podporu svojho predbezného záveru Komisia po prvé uviedla, ze pravdepodobnost preukázania existencie porusenia clánku 101 a/alebo clánku 102 ZFEÚ je nízka z dôvodu nedostatocných dôkazov predlozených na podporu staznosti a tiez z toho dôvodu, ze je tazké preukázat v prejednávanej veci existenciu dominantného postavenia spolocnosti RWA Raiffeisen Ware Austria alebo kolektívneho dominantného postavenia a následne preukázat zneuzitie takéhoto postavenia. Podla Komisie v tejto súvislosti judikatúru vyplývajúcu z rozsudkov zo 17. júla 1998, ITT Promedia/Komisia ([7]T-111/96, [8]EU:T:1998:183), a z 1. júla 2010, AstraZeneca/Komisia ([9]T-321/05, [10]EU:T:2010:266), nemozno uplatnit na situácie, v ktorých podniky informovali vnútrostátne orgány o údajne nezákonnom správaní alebo postupe iných podnikov, alebo ked naliehajú na to, aby sa voci týmto podnikom viedlo správne alebo trestné konanie. Po druhé sa Komisia domnievala, ze prostriedky potrebné na pozadované vysetrovanie by pravdepodobne boli neprimerané vzhladom na nízku pravdepodobnost preukázania existencie porusenia. Po tretie Komisia usúdila, ze v tomto stádiu sú vnútrostátne orgány a súdy vhodnejsími na vyriesenie problémov uvedených v staznosti. 19 V pripomienkach predlozených 8. januára 2015 výbor spolocností Agro Trade Handelsgesellschaft a Cera Chem v podstate informoval Komisiu o tom, ze tieto spolocnosti svoju staznost stiahli. Rovnako uviedol, ze spolocnosti Agria Polska, Agria Chemicals Poland, Star Agro a Agria Beteiligungsgesellschaft spochybnujú avizované ukoncenie konania bez preskúmania staznosti, pricom okrem iného poukazujú na to, ze takéto riesenie výrazne znizuje ich sancu získat pred vnútrostátnymi súdmi náhradu za porusenie clánkov 101 a 102 ZFEÚ. 20 V spornom rozhodnutí Komisia zamietla staznost, pricom v podstate zopakovala skutocnosti uvedené v predbeznom závere oznámenom v liste z 8. decembra 2014 a trvala na tom, ze disponuje iba obmedzenými prostriedkami a ze v predmetnej veci by bolo dôkladné vysetrovanie, ktoré by mala vykonat, týkajúce sa cinností, ktoré pocas siedmich rokov uskutocnovalo az 18 subjektov v styroch clenských státoch, prílis komplexné a casovo nárocné, zatial co pravdepodobnost preukázania porusenia v predmetnej veci sa zdá byt nízka, co svedcí v neprospech zacatia vysetrovania. Konanie pred Vseobecným súdom a napadnutý rozsudok 21 Návrhom podaným do kancelárie Vseobecného súdu 19. augusta 2015 Agria Polska, Agria Chemicals Poland, Star Agro a Agria Beteiligungsgesellschaft podali zalobu o neplatnost sporného rozhodnutia. 22 Na podporu svojej zaloby uviedli dva zalobné dôvody, z ktorých prvý bol zalozený na porusení práva na úcinnú súdnu ochranu, tak ako je zakotvené v clánku 47 Charty základných Európskej únie, a druhý bol zalozený na porusení clánkov 101 a 102 ZFEÚ. 23 Vseobecný súd napadnutým rozsudkom zamietol oba tieto zalobné dôvody, a teda aj uvedenú zalobu ako celok. Konanie na Súdnom dvore a návrhy úcastníkov odvolacieho konania 24 Podaním doruceným do kancelárie Súdneho dvora 20. júna 2017 Agria Polska, Agria Chemicals Poland, Star Agro a Agria Beteiligungsgesellschaft podali toto odvolanie. 25 Podaním doruceným do kancelárie Súdneho dvora 12. decembra 2017 Star Agro informovala Súdny dvor o spätvzatí svojho odvolania. 26 Podaním doruceným do kancelárie Súdneho dvora 21. decembra 2017 Komisia informovala Súdny dvor, ze k tomuto spätvzatiu nemá ziadne pripomienky. 27 Svojím odvolaním Agria Polska, Agria Chemicals Poland, Star Agro a Agria Beteiligungsgesellschaft (dalej len "odvolatelky") navrhujú, aby Súdny dvor: - zrusil napadnutý rozsudok, - rozhodol s konecnou platnostou o veci a zrusil sporné rozhodnutie, - ulozil Komisii povinnost nahradit trovy konania. 28 Komisia navrhuje, aby Súdny dvor: - zamietol odvolanie a - ulozil odvolatelkám povinnost nahradit trovy konania. O odvolaní O prípustnosti 29 Komisia v podstate namieta voci prípustnosti vsetkých odvolacích dôvodov predlozených odvolatelkami. Zdôraznujúc, ze mala znacné tazkosti pochopit tvrdenia odvolateliek, vsak ponecháva na úvahu Súdneho dvora otázku prípustnosti odvolania v celom rozsahu. 30 Odvolatelky tvrdia, ze celé ich odvolanie, ako aj vsetky odvolacie dôvody sú prípustné. 31 V súlade s clánkom 256 ods. 1 druhým pododsekom ZFEÚ a clánkom 58 prvým odsekom Statútu Súdneho dvora Európskej únie sa odvolanie obmedzuje len na právne otázky a musí sa zakladat na dôvodoch vyplývajúcich z nepríslusnosti Vseobecného súdu, z vád konania pred Vseobecným súdom, ktoré sa nepriaznivo dotýkajú záujmov odvolatela, alebo z porusenia práva Únie Vseobecným súdom. 32 Iba Vseobecný súd má pritom právomoc zistit skutkový stav - okrem prípadu, ked by vecná nesprávnost jeho zistení vyplývala z dokumentov v spise, ktoré mu boli predlozené - ako aj posúdit vykonané dôkazy. Zistenie tohto skutkového stavu a posúdenie týchto dôkazov teda okrem prípadu ich skreslenia nepredstavuje právnu otázku, ktorá by ako taká podliehala preskúmaniu Súdnym dvorom (uznesenie z 25. marca 2009, Scippacercola a Terezakis/Komisia, [11]C-159/08 P, neuverejnené, [12]EU:C:2009:188, bod [13]33, ako aj citovaná judikatúra). 33 Okrem toho clánok 169 ods. 2 Rokovacieho poriadku Súdneho dvora spresnuje, ze v právnych dôvodoch a právnych tvrdeniach sa presne oznacia casti odôvodnenia rozhodnutia Vseobecného súdu, ktoré sa napádajú. Podla ustálenej judikatúry Súdneho dvora sa vsak v odvolaní musí presne uviest, ktoré casti rozsudku, ktorého zrusenie sa navrhuje, sa napádajú, ako aj právne tvrdenia, ktoré tento návrh osobitným spôsobom podporujú (rozsudky z 23. apríla 2009, AEPI/Komisia, [14]C-425/07 P, [15]EU:C:2009:253, bod [16]25; z 19. septembra 2013, EFIM/Komisia, [17]C-56/12 P, neuverejnený, [18]EU:C:2013:575, bod [19]21, a zo 6. júna 2018, Apcoa Parking Holdings/EUIPO, [20]C-32/17 P, neuverejnený, [21]EU:C:2018:396, bod [22]38). 34 V prejednávanej veci treba konstatovat, ze je nepochybné, ze odvolanie nebolo napísané tak jednoznacne, ako by bolo ziaduce, a obsahuje tvrdenia, ktoré sú formulované vseobecne a bez konkrétneho odôvodnenia a spochybnenia vecných posúdení. 35 Bez ohladu na tieto nedostatky vsak odvolanie identifikuje, pokial ide o viaceré tvrdenia, kritizované casti napadnutého rozsudku a predkladá právnu argumentáciu na ich podporu. 36 Pokial Komisia tvrdí, ze odvolatelky sa obmedzili na zopakovanie tvrdení uvedených v konaní pred Vseobecným súdom, je potrebné, s výhradou pripomienok uvedených v predchádzajúcom bode, poznamenat, ze v podstate spochybnili výklad alebo uplatnenie práva Únie, ktoré vykonal Vseobecný súd. Za týchto podmienok sa môzu právne otázky preskúmané na prvom stupni znovu prejednat v rámci tohto odvolania. Keby totiz odvolatel nemohol zalozit svoje odvolanie na dôvodoch a tvrdeniach uz pouzitých pred Vseobecným súdom, odvolacie konanie by bolo zbavené casti svojho významu (pozri v tomto zmysle uznesenie z 25. marca 2009, Scippacercola a Terezakis/Komisia, [23]C-159/08 P, neuverejnené, [24]EU:C:2009:188, bod [25]36 a citovanú judikatúru, ako aj rozsudok z 23. apríla 2009, AEPI/Komisia, [26]C-425/07 P, [27]EU:C:2009:253, bod [28]24). 37 V dôsledku toho nemozno usudzovat, ze odvolanie je ako celok neprípustné. Prípustnost odvolacích dôvodov a tvrdení odvolateliek sa pritom posúdi v rámci preskúmania kazdého z nich. O veci samej 38 Na podporu svojho odvolania odvolatelky uvádzajú tri odvolacie dôvody. Prvý odvolací dôvod sa zakladá na tom, ze Vseobecný súd porusil clánok 101 a/alebo 102 ZFEÚ v spojení s clánkom 7 ods. 1 a 2 nariadenia c. 1/2003 a clánkom 7 ods. 2 nariadenia c. 773/2004. Druhý odvolací dôvod sa zakladá na tom, ze Vseobecný súd porusil potrebný úcinok clánku 101 a/alebo 102 ZFEÚ v spojení s clánkom 17 ods. 1 ZEÚ a clánkom 105 ZFEÚ. Tretí odvolací dôvod sa zakladá na tom, ze Vseobecný súd porusil zásadu úcinnej súdnej ochrany, právo na úcinný prostriedok nápravy pred súdom a zásadu riadnej správy vecí verejných. O prvom odvolacom dôvode - Argumentácia úcastníkov konania 39 Svojím prvým odvolacím dôvodom odvolatelky spochybnujú záver Vseobecného súdu, podla ktorého sa Komisia nedopustila zjavne nesprávneho posúdenia okolností, ktoré majú vplyv na rozhodnutie o zacatí vysetrovania. 40 Po prvé kritizujú body 46 a 47 napadnutého rozsudku. 41 Vseobecný súd sa podla nich dopustil nesprávneho právneho posúdenia, ked vychádzal v bode 46 napadnutého rozsudku z vyjadrení niektorých podnikov uvedených v staznosti, ktoré mali slúzit na vysvetlenie casovej zhody v súvislosti s ich konaním vo vztahu k odvolatelkám. Je totiz zjavné, ze tieto podniky v snahe chránit svoj záujem na zamietnutí staznosti, poskytli vysvetlenie spôsobilé spochybnit údajné porusenie clánkov 101 a 102 ZFEÚ. Vseobecný súd mal preskúmat tieto vysvetlenia na základe dôkazov predlozených odvolatelkami. 42 Úvahy uvedené v bode 47 napadnutého rozsudku týkajúce sa potenciálne protisútazného ciela opatrení prijatých podnikmi uvedenými v staznosti, nezodpovedajú skutocnostiam predlozeným odvolatelkami. Rovnako nemozno tvrdit, ako sa uvádza v bode 44 tohto rozsudku, ze tieto opatrenia patria do práva týchto podnikov rozumne sa prispôsobit existujúcemu alebo ocakávanému konaniu svojich konkurentov. V tejto súvislosti Vseobecný súd opomenul riadne zohladnit skutocnost, ze väcsina výhrad uvedených podnikov bola neodôvodnená a ze rozhodnutia prijaté na základe kontrol vykonaných na ich podnet boli zrusené. Okrem toho odvolatelky vo svojej prvostupnovej zalobe jasne uviedli protisútazný ciel konaní, ktoré sú predmetom staznosti. 43 Po druhé odvolatelky spochybnujú výklad a uplatnenie judikatúry vyplývajúcej z rozsudkov zo 17. júla 1998, ITT Promedia/Komisia ([29]T-111/96, [30]EU:T:1998:183), a z 1. júla 2010, AstraZeneca/Komisia ([31]T-321/05, [32]EU:T:2010:266), ktoré Vseobecný súd vykonal v bodoch 67 az 73 napadnutého rozsudku. Táto judikatúra týkajúca sa clánku 102 ZFEÚ je podla nich takisto relevantná v kontexte clánku 101 ZFEÚ. 44 Po prvé odvolatelky tvrdia, ze podmienky uvedené v rozsudku zo 17. júla 1998, ITT Promedia/Komisia ([33]T-111/96, [34]EU:T:1998:183), sú v prejednávanej veci splnené. Dotknuté oznámenia totiz obsahujú nepravdivé alebo zavádzajúce informácie, a preto ich nemozno povazovat za predlozené v dobrej viere. Vseobecný súd nedostatocne zohladnil okolnosti prejednávanej veci v tom, ze tieto oznámenia boli adresované okrem iného orgánom, ktoré neboli príslusné. 45 Po druhé odvolatelky tvrdia, ze právne posúdenie konaní vytýkaných podnikom uvedeným v staznosti nemôze patrit do rozsahu výkonu volnej úvahy vnútrostátnych orgánov vzhladom na povahu a trvanie konania týchto podnikov. V tejto súvislosti odvolatelky napádajú body 49, 50, 70 a 71 napadnutého rozsudku, vytýkajú Vseobecnému súdu, ze nedostatocne zohladnil skutkový rámec veci, a tvrdia, ze dotknuté polské orgány, ako aj polícia a prokuratúra v Rakúsku boli povinné vykonat setrenie a zacat konanie na základe oznámení. 46 Po tretie odvolatelky poukazujú na cezhranicný rozmer vytýkaných porusení, co má odôvodnit zacatie vysetrovania zo strany Komisie, na rozdiel od toho, ako Vseobecný súd rozhodol v bodoch 63 a 64 napadnutého rozsudku. Tieto porusenia sa totiz týkali územia prinajmensom styroch clenských státov, a nie dvoch clenských státov, ako to nesprávne uviedol Vseobecný súd. 47 Okrem toho, na rozdiel od toho, co vyplýva z bodu 62 napadnutého rozsudku, predlozenie staznosti vnútrostátnemu orgánu na ochranu hospodárskej sútaze sa podla judikatúry Vseobecného súdu nemôze povazovat za argument v prospech výlucnej právomoci tohto orgánu. Zo systematiky nariadenia c. 1/2003 nevyplýva, ze by takáto právomoc vnútrostátneho orgánu mohla bránit Komisii v zacatí konania, a uz vôbec nie v prípade, ked sa vnútrostátne konanie nezacalo z procesných dôvodov. V prejednávanej veci pritom závaznost vytýkaných porusení, ich rozsah a dlhé trvanie, ako ich zdôraznujú odvolatelky vo svojej staznosti adresovanej Komisii, musia mat vplyv na posúdenie záujmu Únie, ako to vyplýva z rozsudku z 23. apríla 2009, AEPI/Komisia ([35]C-425/07 P, [36]EU:C:2009:253, bod [37]53). 48 Po stvrté odvolatelky zastávajú názor, ze v súvislosti s bodmi 56 a 57 napadnutého rozsudku doslo k nesprávnemu právnemu posúdeniu, kedze Vseobecný súd nesprávne usudzoval, ze ani rozsah pozadovaného vysetrovania, ani rozsah konania zahrnajúceho niekolko clenských státov, neodôvodnujú zacatie vysetrovania zo strany Komisie. Podla odvolateliek výska prostriedkov potrebných na takéto vysetrovanie naopak naznacuje, ze Komisia je tým najvhodnejsím orgánom na stíhanie subjektov, ktoré sa dopústajú týchto porusení. O to viac to platí z dôvodu nedostatocného private enforcement (súkromného uplatnovania pravidiel hospodárskej sútaze). 49 V prílohe svojej repliky odvolatelky predlozili dva dokumenty obsahujúce zoznam subjektov uvedených v staznosti, v ktorých sa opisujú nimi vykonávané cinnosti v rôznych clenských státoch. 50 Komisia navrhuje, aby sa prvý odvolací dôvod zamietol ako prevazne neprípustný a ciastocne neúcinný. Okrem toho zastáva názor, ze dokumenty predlozené v prílohe repliky sú neprípustné. - Posúdenie Súdnym dvorom 51 Svojím prvým odvolacím dôvodom odvolatelky v podstate spochybnujú posúdenia Vseobecného súdu týkajúce sa dôvodnosti hodnotenia záujmu Únie na presetrení veci zo strany Komisie. 52 Na úvod treba konstatovat, ze tvrdenia, ktorými odvolatelky spochybnujú skutkové posúdenia Vseobecného súdu, sú neprípustné podla judikatúry citovanej v bode 32 tohto rozsudku, kedze sa v nich neuvádza údajné skreslenie skutkových okolností a dôkazov, ktoré Vseobecný súd preskúmal. Tak je to aj v prípade tvrdení, ktoré spochybnujú posúdenie v bode 47 napadnutého rozsudku týkajúce sa predmetu opatrení prijatých subjektmi uvedenými v staznosti. Takisto sú neprípustné aj tvrdenia týkajúce sa rozsahu volnej úvahy vnútrostátnych orgánov a súdov a toho, ze údajne neboli príslusné a kontroly pôvodne neodhalili ziadne nezrovnalosti. Napokon aj tvrdenia spochybnujúce posúdenie územného rozsahu údajných porusení, uvedené v bodoch 59 a 64 napadnutého rozsudku, sú neprípustné. Za týchto okolností okrem toho nie je potrebné rozhodnút o prípustnosti dokumentov predlozených odvolatelkami v prílohe repliky s cielom ilustrovat najmä územný rozsah vytýkaných konaní subjektov uvedených v staznosti. 53 V prvom rade, pokial ide po prvé o pravdepodobnost zistenia porusenia clánkov 101 a 102 ZFEÚ, treba uviest, ako to tvrdia okrem iného odvolatelky, ze Vseobecný súd v bode 45 napadnutého rozsudku uviedol, ze na základe skutocností uvedených v staznosti bolo mozné pozorovat indície potenciálnej koordinácie subjektov uvedených v staznosti. Napriek tomu v bodoch 46 a 47 tohto rozsudku Vseobecný súd jednak konstatoval, ze Komisia sa nedopustila zjavne nesprávneho posúdenia, ked usudzovala, ze vysvetlenia poskytnuté niektorými z týchto subjektov boli takej povahy, ktorá odôvodnovala casovú zhodu oznámení pred vnútrostátnymi orgánmi, a jednak uviedol, ze môze byt legitímne, aby uvedené subjekty informovali príslusné vnútrostátne orgány o prípadných poruseniach existujúcich predpisov, ktorých sa dopústajú ich konkurenti. 54 Z toho vyplýva, ze Vseobecný súd riadne zohladnil nielen vysvetlenia poskytnuté zo strany subjektov uvedených v staznosti, ale aj skutocnosti predlozené odvolatelkami. 55 V tejto súvislosti sa tvrdenie odvolateliek, ktorým spochybnujú bod 44 napadnutého rozsudku, zakladá na nesprávnom výklade tohto bodu. Vseobecný súd sa totiz obmedzil len na citovanie judikatúry Súdneho dvora bez toho, aby ju uplatnil na okolnosti prejednávanej veci. V kazdom prípade, pokial odvolatelky vytýkajú Vseobecnému súdu, ze nezohladnil skutocnost, ze vnútrostátne súdy zrusili rozhodnutia prijaté na základe oznámení vykonaných zo strany subjektov uvedených v staznosti, stací uviest, ze v bode 51 napadnutého rozsudku Vseobecný súd zohladnil túto skutocnost. 56 Po druhé, pokial ide o údajné chyby v súvislosti s uplatnením judikatúry vyplývajúcej z rozsudkov zo 17. júla 1998, ITT Promedia/Komisia ([38]T-111/96, [39]EU:T:1998:183), a z 1. júla 2010, AstraZeneca/Komisia ([40]T-321/05, [41]EU:T:2010:266), v bodoch 67 az 73 napadnutého rozsudku, treba konstatovat, ze v bodoch 69 az 71 napadnutého rozsudku Vseobecný súd uviedol, ze tieto dva rozsudky spochybnili konanie, ktoré sa lísilo od konania pripísaného v prejednávanej veci subjektom uvedeným v staznosti. Podla Vseobecného súdu vo veciach, ktoré viedli k týmto rozsudkom, administratívne a súdne orgány, na ktoré sa obrátili podniky s dominantným postavením na trhu, nemali ziadny priestor na volnú úvahu, pokial ide o to, ci preskúmat alebo nepreskúmat ziadosti týchto podnikov. Naopak, ako vyplýva z bodov 49 a 50 napadnutého rozsudku, na ktoré odkazuje bod 71 tohto rozsudku, za okolností prejednávanej veci príslusné orgány taký priestor mali. 57 Vseobecný súd sa tak nevyjadril k splneniu podmienok pre uplatnenie judikatúry vyplývajúcej z rozsudkov uvedených v predchádzajúcom bode, ktoré sa podla odvolateliek týkajú skutocnosti, ze jednak opatrenie, akým je oznámenie dotknuté v prejednávanej veci, nebolo urobené v dobrej viere, ale s cielom poskodit konkurentov, a jednak, ze toto opatrenie bolo súcastou plánu, ktorého cielom je vylúcenie hospodárskej sútaze. Tvrdenie odvolateliek, podla ktorého boli tieto podmienky v prejednávanej veci splnené, je preto irelevantné. 58 Okrem toho, aj za predpokladu, ze odvolatelky majú v úmysle vytýkat Vseobecnému súdu, ze sa dopustil nesprávneho právneho posúdenia tým, ze podmienil uplatnitelnost tejto judikatúry neexistenciou volnej úvahy konajúcich orgánov a súdov, ich argumentácia nie je dostatocne podlozená vzhladom na judikatúru uvedenú v bode 33 tohto rozsudku, a je preto neprípustná. 59 Po tretie, pokial ide o tvrdenia týkajúce sa právomoci Komisie vzhladom na rozsah údajného porusovania a na zacatie konania pred príslusným vnútrostátnym orgánom, je potrebné konstatovat, ze tvrdenie zalobkýn smerujúce k spochybneniu bodu 62 napadnutého rozsudku vychádza z nesprávneho výkladu tohto bodu. Ani z tohto bodu, ani z celého rozsudku totiz nevyplýva, ze Vseobecný súd sa domnieval, ze staznost predlozená vnútrostátnemu orgánu hospodárskej sútaze a príslusnost tohto orgánu môzu vylúcit moznost zacatia vysetrovania zo strany Komisie. 60 Ako odvolatelky tvrdia pred Súdnym dvorom, je nesporné, ze Súdny dvor uz rozhodol, ze Komisia je pri hodnotení záujmu Únie na zacatí vysetrovania povinná v kazdom prípade posúdit závaznost údajných zásahov do hospodárskej sútaze a pretrvávanie ich úcinkov a ze táto povinnost zahrna najmä jej povinnost zohladnit trvanie a význam údajných porusení, ako aj ich vplyv na situáciu hospodárskej sútaze v Únii (rozsudok z 23. apríla 2009, AEPI/Komisia, [42]C-425/07 P, [43]EU:C:2009:253, bod [44]53 a citovaná judikatúra). 61 Kedze hodnotenie záujmu Únie uvedeného v staznosti závisí od okolností kazdej veci, nie je potrebné ani obmedzit pocet kritérií posúdenia, z ktorých môze Komisia vychádzat, ani jej naopak ulozit, aby vychádzala výlucne z urcitých kritérií (rozsudky zo 4. marca 1999, Ufex a i./Komisia, [45]C-119/97 P, [46]EU:C:1999:116, bod [47]79, a zo 17. mája 2001, IECC/Komisia, [48]C-449/98 P, [49]EU:C:2001:275, bod [50]46). Vzhladom na skutocnost, ze v oblasti, akou je právo hospodárskej sútaze, sa skutkový a právny kontext prípadu môze znacne lísit od prípadu k prípadu, je mozné uplatnovat kritériá, o ktorých sa predtým neuvazovalo (rozsudok zo 4. marca 1999, Ufex a i./Komisia, [51]C-119/97 P, [52]EU:C:1999:116, bod [53]80) alebo uprednostnit jediné kritérium pre posúdenie záujmu Únie (rozsudok zo 17. mája 2001, IECC/Komisia, [54]C-449/98 P, [55]EU:C:2001:275, bod [56]47). 62 Pravidlá uvedené v predchádzajúcom bode pritom nemozno spochybnit judikatúrou citovanou odvolatelkami a uvedenou v bode 60 tohto rozsudku, ktorú treba vykladat najmä vzhladom na kontext, ktorého je súcastou (pozri v tomto zmysle rozsudok z 19. septembra 2013, EFIM/Komisia, [57]C-56/12 P, neuverejnený, [58]EU:C:2013:575, bod [59]86). 63 Ak pritom odvolatelky tvrdia, ze predlozili staznost Komisii nie bezdôvodne a ze vytýkané porusenia sa týkajú obdobia siedmich rokov a majú cezhranicný rozmer, potom s prihliadnutím na okolnosti vecí, ktoré viedli k tejto judikatúre, a okolnosti tejto veci nevysvetlili, v com sa mal Vseobecný súd dopustit nesprávneho právneho posúdenia, ked zamietol ich tvrdenie týkajúce sa záujmu Únie vzhladom na uvedenú judikatúru. Z toho vyplýva, ze tvrdenia zalozené na tejto judikatúre sa musia zamietnut ako nedôvodné. 64 Po stvrté tvrdenia odvolateliek zalozené na tom, ze v bodoch 56 a 57 napadnutého rozsudku Vseobecný súd nesprávne usudzoval, ze rozsah vysetrovania a rozsah predmetného konania nie sú dôvodom na zacatie konania, sa musia zamietnut ako nedôvodné, pretoze sú v rozpore s judikatúrou citovanou v bode 61 tohto rozsudku. 65 Tieto tvrdenia totiz v podstate spocívajú na tom, ze kedze pozadované vysetrovanie pokrýva územie niekolkých clenských státov a vyzadovalo by si znacné zdroje, Komisia tak bola povinná zacat vysetrovanie bez ohladu na vsetky okolnosti prejednávanej veci, a najmä na malú pravdepodobnost, ze zistí porusenie pravidiel práva hospodárskej sútaze Únie. Podla týchto tvrdení tak treba územný rozsah a náklady na vysetrovanie povazovat za rozhodujúce kritériá pre konstatovanie záujmu Únie na zacatí vysetrovania, co je v rozpore s uvedenou judikatúrou. 66 Prvý odvolací dôvod preto treba zamietnut ako ciastocne neprípustný, ciastocne irelevantný a ciastocne nedôvodný. O druhom odvolacom dôvode - Argumentácia úcastníkov konania 67 Svojím druhým odvolacím dôvodom odvolatelky spochybnujú záver vykonaný v bode 83 napadnutého rozsudku, podla ktorého Komisia neopomenula zohladnit potrebný úcinok clánkov 101 a 102 ZFEÚ. 68 Po prvé uvádzajú, ze Vseobecný súd nevenoval nevyhnutnú pozornost úlohe, ktorú má Komisia a ktorá jej prislúcha na základe clánku 17 ods. 1 ZEÚ a clánku 105 ZFEÚ, a síce dohliadat na uplatnovanie clánkov 101 a 102 ZFEÚ a zabezpecit ich potrebný úcinok. Zastávajú názor, ze Komisia síce má priestor na volnú úvahu, pokial ide o vybavovanie stazností, ale nie neobmedzene. Táto institúcia konkrétne nemôze zbavit clánky 101 a 102 ZFEÚ ich potrebného úcinku tým, ze odmietne zacat vysetrovanie napriek tomu, ze jej odvolatelky predlozili skutocnosti a dôkazy preukazujúce aspon pravdepodobné porusenie práva Únie, pokial ide o územie viacerých clenských státov, a informovali ju o tom, ze UOKiK odmietol zacat konanie z dôvodu uplynutia premlcacej lehoty, pricom ide o odmietnutie, proti ktorému nemozno podat ziadny opravný prostriedok. 69 V tejto súvislosti je podla nich tvrdenie uvedené v bode 78 napadnutého rozsudku, podla ktorého Komisia nemala povinnost skúmat, ci vnútrostátny orgán na ochranu hospodárskej sútaze, ktorému bola predlozená podobná staznost, mal institucionálne, financné a technické prostriedky na plnenie úloh, ktoré mu boli zverené nariadením c. 1/2003, v rozpore s rozsudkom z 15. decembra 2010, CEAHR/Komisia ([60]T-427/08, [61]EU:T:2010:517, bod [62]173). 70 Podla odvolateliek v prejednávanej veci Vseobecný súd nemohol potvrdit zamietnutie staznosti, kedze predmetné porusenie sa týkalo územia viacerých clenských státov a odvolatelky nemali k dispozícii ziadnu úcinnú ochranu pred vnútrostátnym orgánom na ochranu hospodárskej sútaze. Ako Komisia uznala na pojednávaní pred Vseobecným súdom, platí to o to viac v prípade, ked nie je mozné podat zalobu proti odmietnutiu UOKiK zacat konanie, co mohlo nepriaznivo ovplyvnit clánky 101 a 102 ZFEÚ, pricom Vseobecný súd to opomenul vziat do úvahy. 71 Po druhé odvolatelky vytýkajú Vseobecnému súdu chyby v bode 79 a nasledujúcich bodoch napadnutého rozsudku, ktoré sa týkajú toho, ze je pre ne skutocne nemozné, aby sa domohli úcinnej ochrany pred vnútrostátnym orgánom na ochranu hospodárskej sútaze a vnútrostátnymi súdmi. 72 Na jednej strane tvrdia, ze tvrdenie uvedené v bode 79 tohto rozsudku, podla ktorého nepreukázali, ze UOKiK nemá v úmysle úcinne vysetrovat a sankcionovat porusenia clánkov 101 a 102 ZFEÚ, je nepochopitelné, vzhladom na dôkazy, ktoré predlozili v konaní pred Vseobecným súdom. Nemozno spochybnit, ze UOKiK nepreskúmal ich staznost vo veci samej z dôvodu premlcania. 73 Na druhej strane v bode 80 a nasledujúcich uvedeného rozsudku Vseobecný súd vychádzal z teoretickej moznosti podat na vnútrostátny súd zalobu o náhradu skody spôsobenej konaním, ktoré je v rozpore s clánkami 101 a 102 ZFEÚ. V dôsledku toho riadne neposúdil skutocnú moznost odvolateliek urobit taký úkon. V praxi je pritom taká zaloba nemozná z procesných a institucionálnych dôvodov, kedze mechanizmy, prostredníctvom ktorých sa preberá smernica Európskeho parlamentu a Rady 2014/104/EÚ z 26. novembra 2014 o urcitých pravidlách upravujúcich zaloby podla vnútrostátneho práva o náhradu skody utrpenej v dôsledku porusenia ustanovení práva hospodárskej sútaze clenských státov a Európskej únie ([63]Ú. v. EÚ L 349, 2014, s. 1), do vnútrostátneho práva, sú zatial len vo fáze vzniku. Tak Komisia, ako aj Vseobecný súd uz dlho vedia o neúcinnosti private enforcement. 74 Odvolatelky sa domnievajú, ze za týchto okolností Vseobecný súd nemohol potvrdit to, ze Komisia odmietla zacat vysetrovanie aj napriek zjavnej existencii podmienok potvrdzujúcich nevyhnutnost uplatnit právo hospodárskej sútaze Únie. 75 Komisia k tomu uvádza, ze druhý odvolací dôvod je jednak neprípustný a jednak ciastocne neúcinný a ciastocne neopodstatnený. - Posúdenie Súdnym dvorom 76 V bode 83 napadnutého rozsudku Vseobecný súd v podstate usúdil, ze aj v kontexte, v ktorom vnútrostátny orgán, v prejednávanej veci UOKiK, zamietol vnútrostátnu staznost z dôvodov spojených s vnútrostátnym pravidlom premlcania, a aj napriek tomu, ze prípadné vysetrovanie Komisiou by mohlo prípadne v rámci zalôb podaných na vnútrostátne súdy znízit dôkazné bremeno odvolateliek, odmietnutie Komisie zacat vysetrovanie nemalo za následok zbavenie clánkov 101 a 102 ZFEÚ ich potrebného úcinku. 77 Vo svojom druhom odvolacom dôvode odvolatelky v podstate tvrdia, ze tento záver Vseobecného súdu je v rozpore s potrebným úcinkom týchto clánkov. V tejto súvislosti z ich písomných podaní vyplýva, ze odvolatelky v podstate tvrdia, ze úloha Komisie zabezpecit dodrziavanie týchto clánkov by mala viest k zacatiu vysetrovania, a to z troch dôvodov. 78 Po prvé odvolatelky poukazujú na to, ze predlozili dôkazy, ktoré preukazujú pravdepodobnost porusenia clánkov 101 a 102 ZFEÚ, ktoré sa týkalo územia viacerých clenských státov. 79 Toto tvrdenie vsak spocíva na skutkovom predpoklade, ktorý Vseobecný súd vyvrátil, a treba ho zamietnut. Vseobecný súd totiz v bodoch 53 a 54 napadnutého rozsudku dospel k záveru, ze Komisia sa nedopustila zjavne nesprávneho posúdenia, ked usudzovala, ze pravdepodobnost zistenia porusenia je vzhladom na dôkazy, ktoré jej boli predlozené, nízka. Okrem toho v bodoch 63 a 64 tohto rozsudku konstatoval, ze toto porusenie sa týkalo územia dvoch clenských státov. 80 V kazdom prípade, aj keby sa - ako tvrdia odvolatelky - vytýkané porusenia týkali územia viacerých clenských státov, treba uviest, ze ich tvrdenie je v rozpore s judikatúrou uvedenou v bode 61 tohto rozsudku. Toto tvrdenie totiz vychádza z predpokladu, ze Komisia bola povinná zacat vysetrovanie iba z dôvodu, ze údajné porusenie sa týkalo viacerých clenských státov, inak by porusila potrebný úcinok clánkov 101 a 102 ZFEÚ. 81 Po druhé odvolatelky tvrdia, ze sa nevedeli domôct úcinnej ochrany na vnútrostátnej úrovni, pretoze UOKiK odmietol zacat konanie z dôvodu uplynutia premlcacej lehoty rozhodnutím, proti ktorému nemozno podat zalobu, a Komisia mala v prvom rade preverit, ci vnútrostátne orgány môzu uspokojivo chránit ich práva. 82 V tejto súvislosti z bodov 77 a 79 napadnutého rozsudku vyplýva - ako to potvrdili aj odvolatelky vo svojich písomnostiach predlozených Súdnemu dvoru - ze odmietnutie UOKiK presetrovat vnútrostátnu staznost je odôvodnené uplynutím premlcacej lehoty, pricom odvolatelky pred Vseobecným súdom nepreukázali rozpor s právom Únie, a ze vo svojej vnútrostátnej staznosti nepredlozili na posúdenie UOKiK skutkové okolnosti, ktoré sa vztahujú na obdobie po roku 2008. Z toho vyplýva, ze odvolatelky nepreukázali, v com sa im znemoznilo dosiahnut dodrzanie clánkov 101 a 102 ZFEÚ pred vnútrostátnymi orgánmi. Nemoznost domôct sa dodrzania clánkov 101 a 102 ZFEÚ, ktorú vytýkajú, je naopak dôsledkom ich nedostatocnej starostlivosti. 83 Okrem toho, v súlade s ustálenou judikatúrou Súdneho dvora, ktorú Vseobecný súd správne pripomenul v bodoch 80 az 82 a 84 napadnutého rozsudku, odvolatelky mali moznost podat na vnútrostátnom súde zaloby o náhradu skody, ktorá im údajne vznikla v dôsledku konania, ktoré je predmetom staznosti, s cielom dosiahnut dodrzanie clánkov 101 a 102 ZFEÚ a mohli uplatnovat práva z týchto ustanovení pred vnútrostátnym súdom, predovsetkým v prípade, ked sa Komisia rozhodne nevyhoviet ich staznosti. 84 Za týchto podmienok a aj za predpokladu, ze by sa Vseobecný súd dopustil nesprávneho právneho posúdenia a porusil by svoju vlastnú judikatúru, ked v bode 78 napadnutého rozsudku rozhodol, ze poziadavka úcinnosti nemôze viest k povinnosti Komisie overit - ked konstatovala neexistenciu záujmu Únie na zacatí vysetrovania - ci má vnútrostátny orgán hospodárskej sútaze institucionálne, financné a technické prostriedky na splnenie úlohy, ktorá mu bola zverená nariadením c. 1/2003, by takéto pochybenie bolo v kazdom prípade neúcinné. Preto nie je potrebné meritórne skúmat tvrdenie týkajúce sa bodu 78. 85 Neúcinné je tiez tvrdenie, podla ktorého Vseobecný súd v bode 79 napadnutého rozsudku nesprávne uviedol, ze UOKiK nezamýslal úcinne vysetrovat a sankcionovat porusenia clánkov 101 a 102 ZFEÚ, kedze toto tvrdenie sa obmedzuje na kritizovanie nadbytocnému dôvodu, ktorý bol v rozsudku uvedený len pre úplnost. 86 Po tretie sa odvolatelky domnievajú, ze moznost podat zalobu o náhradu skody pred vnútrostátnymi súdmi nie je úcinná a Vseobecný súd mal preskúmat ich skutocné moznosti obrátit sa na tieto súdy. 87 Ako pritom stanovuje clánok 19 ods. 1 druhý pododsek ZEÚ, clenské státy ustanovia pre osoby podliehajúce súdnej právomoci v oblastiach, na ktoré sa vztahuje právo Únie, prostriedky nápravy potrebné na zabezpecenie ich práva na úcinnú súdnu ochranu (pozri v tomto zmysle rozsudok z 27. februára 2018, Associaçăo Sindical dos Juízes Portugueses, [64]C-64/16, [65]EU:C:2018:117, bod [66]34) a Komisii neprinálezí, aby zacala vysetrovanie, ktoré si vyzaduje znacné zdroje, ak pravdepodobnost zistenia porusenia clánkov 101 a 102 ZFEÚ je nízka, a napravila tak prípadné nedostatky súdnej ochrany na vnútrostátnej úrovni. 88 Preto treba tvrdenia odvolateliek zalozené na údajných nedostatkoch súdnej ochrany pred vnútrostátnymi súdmi zamietnut ako nedôvodné. 89 V dôsledku toho treba zamietnut druhý odvolací dôvod ako ciastocne neúcinný a ciastocne nedôvodný. O tretom odvolacom dôvode - Argumentácia úcastníkov konania 90 Vo svojom tretom odvolacom dôvode odvolatelky tvrdia, ze zamietnutím ich zaloby a potvrdením sporného rozhodnutia bez úplného preskúmania veci samej Vseobecný súd porusil zásadu úcinnej súdnej ochrany, právo na úcinný prostriedok nápravy a zásadu riadnej správy vecí verejných. 91 V tejto súvislosti na úvod zopakovali svoje stanovisko, ktoré vyjadrili v rámci druhého odvolacieho dôvodu, pokial ide o neexistenciu úcinnej súdnej ochrany na vnútrostátnej úrovni. Po prvé rozhodnutie UOKiK o odmietnutí zacat konanie z dôvodu premlcania nemôze byt podla nich predmetom zaloby podla judikatúry polského Naczelny Sad Administracyjny (Najvyssí správny súd, Polsko). Na pojednávaní pred Vseobecným súdom Komisia pripustila, ze nie je vylúcené, ze táto judikatúra by mohla porusovat clánky 101 a 102 ZFEÚ. Po druhé postupy private enforcement podla nich nie sú úcinné. Z toho preto podla odvolateliek vyplýva, ze v súvislosti s bodom 99 napadnutého rozsudku doslo k poruseniu zásady úcinnej súdnej ochrany. 92 Odvolatelky dalej zastávajú názor, ze Vseobecný súd neoprávnene opomenul posúdit podstatu ich zalobného dôvodu, ktorý smeroval k zruseniu vzhladom na porusenie práva na úcinný prostriedok nápravy. V bode 93 napadnutého rozsudku tak Vseobecný súd uviedol, ze odvolatelky majú moznost podat zalobu proti zamietnutiu staznosti. Ich zalobný dôvod uvedený pred Vseobecným súdom pritom vychádzal z toho, ze tým, ze Komisia neprijala podla clánku 7 nariadenia c. 1/2003 ziadne meritórne rozhodnutie, boli pripravené o moznost predlozit také rozhodnutie Komisie na súdne preskúmanie týkajúce sa toho, ci v prejednávanej veci doslo k poruseniu clánku 101 a/alebo 102 ZFEÚ alebo nie. Vseobecný súd sa obmedzil na preskúmanie dôvodnosti sporného rozhodnutia z hladiska splnenia poziadaviek presnosti a podrobnosti, ako to vyplýva z bodu 38 napadnutého rozsudku. Takéto preskúmanie im vsak nezarucuje právo na úcinnú súdnu ochranu a úcinný prostriedok nápravy v zmysle clánku 13 Európskeho dohovoru o ochrane ludských práv a základných slobôd podpísaného v Ríme 4. novembra 1950 a clánku 47 Charty. 93 Odvolatelky napokon tvrdia, ze Vseobecný súd nezohladnil povinnost Komisie prejednat zálezitost v primeranej lehote podla clánku 41 Charty. 94 Komisia k tomu uvádza, ze tretí odvolací dôvod je neprípustný a neopodstatnený. - Posúdenie Súdnym dvorom 95 Po prvé tvrdenia odvolateliek zalozené na údajnej nedostatocnej ochrane pred vnútrostátnymi súdmi treba zamietnut z dôvodov uvedených v bode 87 tohto rozsudku. 96 Po druhé treba uviest, ze na rozdiel od toho, co tvrdia odvolatelky, Vseobecný súd riadne odpovedal v bodoch 93 az 95 napadnutého rozsudku na ich argumentáciu, podla ktorej neexistencia meritórneho rozhodnutia Komisie o tom, ci doslo alebo nedoslo k poruseniu clánkov 101 a 102 ZFEÚ, mohla ohrozit ich právo na úcinnú súdnu ochranu. 97 Tým, ze Vseobecný súd zamietol túto argumentáciu, sa napokon nedopustil nesprávneho právneho posúdenia. Ako totiz Vseobecný súd správne uviedol v bode 94 napadnutého rozsudku, clánok 7 nariadenia c. 1/2003 nepriznáva stazovatelovi právo domáhat sa prijatia konecného rozhodnutia o existencii alebo neexistencii údajného porusenia (pozri v tomto zmysle rozsudok zo 4. marca 1999, Ufex a i./Komisia, [67]C-119/97 P, [68]EU:C:1999:116, bod [69]87, ako aj uznesenie z 31. marca 2011, EMC Development/Komisia, [70]C-367/10 P, neuverejnené, [71]EU:C:2011:203, bod [72]73). 98 Z toho vyplýva, ze Vseobecný súd sa nedopustil nesprávneho právneho posúdenia, ked meritórne nerozhodol o tom, ci doslo k poruseniu vytýkanému v staznosti. 99 Po tretie, pokial ide o tvrdenie, ktoré odvolatelky odvodzujú od dlzky konania pred Komisiou, treba pripomenút, ze v rámci odvolacieho konania sa preskúmanie Súdneho dvora obmedzuje na posúdenie právneho riesenia zalobných dôvodov a tvrdení prejednávaných na prvom stupni, a úcastník preto nemôze vzniest pred Súdnym dvorom také tvrdenie, ktoré neuviedol pred Vseobecným súdom (pozri v tomto zmysle rozsudky z 8. novembra 2016, BSH/EUIPO, [73]C-43/15 P, [74]EU:C:2016:837, bod [75]43, a z 13. decembra 2017, Telefónica/Komisia, [76]C-487/16 P, neuverejnený, [77]EU:C:2017:961, bod [78]84). 100 V prejednávanej veci pritom z bodu 22 napadnutého rozsudku vyplýva, a to bez toho, aby to odvolatelky spochybnili pred Súdnym dvorom, ze az na pojednávaní pred Vseobecným súdom poukázali na dlzku administratívneho konania pred Komisiou, pricom v odpovedi na otázku Vseobecného súdu vysvetlili, ze nemajú v úmysle vzniest nový zalobný dôvod zalozený na porusení zásady primeranej lehoty. 101 Odvolatelky preto nemôzu pred Súdnym dvorom napadnút dlzku administratívneho konania pred Komisiou. 102 Okrem toho odvolatelky nesprávne tvrdia, ze Vseobecný súd mal preskúmat dlzku tohto konania ex offo (pozri analogicky uznesenie z 13. decembra 2000, SGA/Komisia, [79]C-39/00 P, [80]EU:C:2000:685, bod [81]45). 103 Tretí odvolací dôvod treba preto zamietnut ako ciastocne neprípustný a ciastocne nedôvodný. 104 Vzhladom na to, ze sa nevyhovelo ziadnemu z odvolacích dôvodov uvedených odvolatelkami na podporu ich odvolania, treba toto odvolanie zamietnut ako celok. O trovách 105 Podla clánku 184 ods. 2 rokovacieho poriadku, ak odvolanie nie je dôvodné, Súdny dvor rozhodne aj o trovách konania. Podla clánku 138 ods. 1 uvedeného rokovacieho poriadku uplatnitelného na konanie o odvolaní na základe jeho clánku 184 ods. 1 je úcastník konania, ktorý vo veci nemal úspech, povinný nahradit trovy konania, ak to bolo v tomto zmysle navrhnuté. 106 Kedze Komisia navrhla, aby bola odvolatelkám ulozená povinnost nahradit trovy konania, a odvolatelky nemali úspech vo svojich dôvodoch, je opodstatnené ulozit im povinnost znásat ich vlastné trovy konania a nahradit trovy konania, ktoré vznikli Komisii. 107 Okrem toho podla clánku 141 ods. 1 v spojení s clánkom 184 ods. 1 rokovacieho poriadku, ak úcastník konania vezme spät svoj návrh na zacatie konania, ulozí sa mu povinnost nahradit trovy konania, ak to navrhne druhý úcastník vo svojom vyjadrení k spätvzatiu návrhu. Podla clánku 141 ods. 4 v spojení s clánkom 184 ods. 1 rokovacieho poriadku, ak úcastníci konania nenavrhli, ako sa má rozhodnút o trovách konania, kazdý úcastník konania znása svoje vlastné trovy konania. 108 V prejednávanej veci treba rozhodnút, ze Star Agro znása svoje vlastné trovy konania. Z týchto dôvodov Súdny dvor (deviata komora) rozhodol takto: 1. Odvolanie sa zamieta. 2. Spolocnosti Agria Polska sp. z o.o., Agria Chemicals Poland sp. z o.o. a Agria Beteiligungsgesellschaft mbH znásajú svoje vlastné trovy konania a sú povinné nahradit trovy konania Európskej komisie. 3. Spolocnost Star Agro Analyse und Handels GmbH znása vlastné trovy konania. Podpisy __________________________________________________________________ ( [82]*1 ) Jazyk konania: polstina. References 1. file:///tmp/lynxXXXXn1WIzV/L87737-4592TMP.html#t-ECR_62017CJ0373_SK_01-E0001 2. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2017%3A339&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 3. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:L:2003:001:TOC 4. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:L:2004:123:TOC 5. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A1998%3A183&locale=sk 6. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A1998%3A183&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 7. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A1998%3A183&locale=sk 8. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A1998%3A183&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 9. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2010%3A266&locale=sk 10. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2010%3A266&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 11. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2009%3A188&locale=sk 12. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2009%3A188&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 13. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2009%3A188&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point33 14. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2009%3A253&locale=sk 15. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2009%3A253&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 16. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2009%3A253&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point25 17. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A575&locale=sk 18. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A575&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 19. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A575&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point21 20. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2018%3A396&locale=sk 21. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2018%3A396&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 22. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2018%3A396&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point38 23. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2009%3A188&locale=sk 24. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2009%3A188&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 25. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2009%3A188&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point36 26. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2009%3A253&locale=sk 27. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2009%3A253&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 28. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2009%3A253&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point24 29. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A1998%3A183&locale=sk 30. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A1998%3A183&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 31. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2010%3A266&locale=sk 32. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2010%3A266&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 33. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A1998%3A183&locale=sk 34. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A1998%3A183&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 35. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2009%3A253&locale=sk 36. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2009%3A253&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 37. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2009%3A253&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point53 38. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A1998%3A183&locale=sk 39. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A1998%3A183&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 40. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2010%3A266&locale=sk 41. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2010%3A266&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 42. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2009%3A253&locale=sk 43. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2009%3A253&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 44. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2009%3A253&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point53 45. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1999%3A116&locale=sk 46. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1999%3A116&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 47. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1999%3A116&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point79 48. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2001%3A275&locale=sk 49. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2001%3A275&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 50. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2001%3A275&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point46 51. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1999%3A116&locale=sk 52. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1999%3A116&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 53. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1999%3A116&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point80 54. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2001%3A275&locale=sk 55. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2001%3A275&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 56. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2001%3A275&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point47 57. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A575&locale=sk 58. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A575&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 59. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A575&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point86 60. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2010%3A517&locale=sk 61. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2010%3A517&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 62. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2010%3A517&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point173 63. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:L:2014:349:TOC 64. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2018%3A117&locale=sk 65. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2018%3A117&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 66. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2018%3A117&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point34 67. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1999%3A116&locale=sk 68. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1999%3A116&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 69. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1999%3A116&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point87 70. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2011%3A203&locale=sk 71. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2011%3A203&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 72. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2011%3A203&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point73 73. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2016%3A837&locale=sk 74. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2016%3A837&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 75. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2016%3A837&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point43 76. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2017%3A961&locale=sk 77. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2017%3A961&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 78. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2017%3A961&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point84 79. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2000%3A685&locale=sk 80. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2000%3A685&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 81. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2000%3A685&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point45 82. file:///tmp/lynxXXXXn1WIzV/L87737-4592TMP.html#c-ECR_62017CJ0373_SK_01-E0001