ROZSUDOK SÚDNEHO DVORA (stvrtá komora) z 26. septembra 2018 ( [1]*1 ) Obsah I. Právny rámec II. Okolnosti predchádzajúce sporu a sporné rozhodnutie III. Konanie pred Vseobecným súdom a napadnutý rozsudok IV. Návrhy úcastníkov konania v odvolacom konaní V. O odvolaní A. O prvom odvolacom dôvode zalozenom na nedostatocnom preskúmaní Vseobecným súdom 1. O prvej casti prvého odvolacieho dôvodu a) Argumentácia úcastníkov konania b) Posúdenie Súdnym dvorom 2. O druhej casti prvého odvolacieho dôvodu a) Tvrdenia úcastníkov konania b) Posúdenie Súdnym dvorom 3. O tretej casti prvého odvolacieho dôvodu a) Argumentácia úcastníkov konania b) Posúdenie Súdnym dvorom 4. O stvrtej casti prvého odvolacieho dôvodu a) Argumentácia úcastníkov konania b) Posúdenie Súdnym dvorom 1) O prvej výhrade 2) O druhej výhrade 5. O piatej casti prvého odvolacieho dôvodu a) Argumentácia úcastníkov konania b) Posúdenie Súdnym dvorom 6. Záver týkajúci sa prvého odvolacieho dôvodu B. O druhom odvolacom dôvode zalozenom na nesprávnom uplatnení clánku 101 ZFEÚ 1. O prvej casti druhého odvolacieho dôvodu a) Argumentácia úcastníkov konania b) Posúdenie Súdnym dvorom 2. O druhej casti druhého odvolacieho dôvodu a) Argumentácia úcastníkov konania b) Posúdenie Súdnym dvorom 3. O tretej casti druhého odvolacieho dôvodu a) Argumentácia úcastníkov konania b) Posúdenie Súdnym dvorom C. O tretom odvolacom dôvode týkajúcom sa pokuty ulozenej odvolatelke, ako aj o prvej casti prvého odvolacieho dôvodu v rozsahu, v akom je zalozená na porusení neobmedzenej právomoci 1. Argumentácia úcastníkov konania 2. Posúdenie Súdnym dvorom VI. O ciastocnom zrusení napadnutého rozsudku VII. O spore v prvostupnovom konaní VIII. O trovách "Odvolanie - Kartely - Európsky trh s cipmi pre karty - Siet dvojstranných kontaktov - Výmena citlivých obchodných informácií - Spochybnenie pravosti dôkazov - Právo na obhajobu - Obmedzenie hospodárskej sútaze 'z hladiska jej predmetu` - Jediné a pokracujúce porusenie - Súdne preskúmanie - Neobmedzená právomoc - Rozsah - Výpocet výsky pokuty" Vo veci C-99/17 P, ktorej predmetom je odvolanie podla clánku 56 Statútu Súdneho dvora Európskej únie, podané 24. februára 2017, Infineon Technologies AG, so sídlom v Neubibergu (Nemecko), v zastúpení: M. Dreher, T. Lübbig a M. Klusmann, Rechtsanwälte, odvolatelka, dalsí úcastník konania: Európska komisia, v zastúpení: A. Biolan, A. Dawes a J. Norris-Usher, splnomocnení zástupcovia, zalovaná v prvostupnovom konaní, SÚDNY DVOR (stvrtá komora), v zlození: predseda stvrtej komory T. von Danwitz, sudcovia C. Vajda, E. Juhász, K. Jürimäe (spravodajkyna) a C. Lycourgos, generálny advokát: M. Wathelet, tajomník: L. Hewlett, hlavná referentka, so zretelom na písomnú cast konania a po pojednávaní z 28. februára 2018, po vypocutí návrhov generálneho advokáta na pojednávaní 12. apríla 2018, vyhlásil tento Rozsudok 1 Infineon Technologies AG sa svojím odvolaním domáha zrusenia rozsudku Vseobecného súdu Európskej únie z 15. decembra 2016, Infineon Technologies/Komisia (T-758/14, neuverejnený, dalej len "napadnutý rozsudok", [2]EU:T:2016:737), ktorým Vseobecný súd zamietol jej zalobu v prvom rade na zrusenie rozhodnutia Komisie C(2014) 6250 final z 3. septembra 2014 týkajúceho sa konania o uplatnení clánku 101 ZFEÚ a clánku 53 Dohody o EHP (Vec AT.39574 - Cipy pre karty) (dalej len "sporné rozhodnutie") a subsidiárne na znízenie výsky pokuty, ktorá jej bola ulozená. I. Právny rámec 2 Clánok 23 nariadenia Rady (ES) c. 1/2003 zo 16. decembra 2002, o vykonávaní pravidiel hospodárskej sútaze stanovených v clánkoch [101] a [102 ZFEÚ] ([3]Ú. v. ES L 1, 2003, s. 1; Mim. vyd. 08/002, s. 205) vo svojich odsekoch 2 a 3 stanovuje: "2. Komisia môze rozhodnutím ulozit podnikom alebo zdruzeniam podnikov pokuty, ked úmyselne alebo z nedbalosti: a) porusujú clánok [101 alebo clánok 102 ZFEÚ] alebo ... 3. Pri stanovení ciastky pokuty sa zohladní závaznost a doba trvania porusovania." 3 Podla clánku 31 tohto nariadenia: "Súdny dvor má neobmedzenú súdnu právomoc na preskúmanie rozhodnutí, v ktorých Komisia stanovila pokutu alebo pravidelné penále. Môze zrusit, znízit alebo zvýsit ulozenú pokutu alebo pravidelné penále." 4 Pokial ide o výpocet pokút, body 20 az 23 usmernení k metóde stanovenia pokút ulozených podla clánku 23 ods. 2 písm. a) nariadenia c. 1/2003 ([4]Ú. v. EÚ C 210, 2006, s. 2, dalej len "usmernenia z roku 2006") uvádzajú: "20. Vyhodnotenie závaznosti sa vykoná... osobitne na kazdý typ porusenia prihliadajúc na vsetky relevantné okolnosti prípadu. 21. Vo väcsine prípadov sa zohladnovaná cast hodnoty predaja stanoví na úrovni, ktorá môze dosiahnut az 30 %. 22. Pri rozhodovaní o tom, ci cast hodnoty predaja, ktorá sa má vziat do úvahy pre daný prípad by mala byt situovaná v hornej alebo v dolnej casti stupnice, Komisia zohladní urcitý pocet ukazovatelov, napríklad povahu porusenia, kumulovaný podiel vsetkých zúcastnených strán na trhu, geografický rozsah porusenia, uskutocnenie alebo neuskutocnenie porusenia. 23. Medzi najzávaznejsie obmedzenia hospodárskej sútaze patria svojou povahou horizontálne dohody... o stanovení cien, rozdelení trhu a obmedzení produkcie, ktoré sú zväcsa tajné. Tieto by mali byt na základe politiky hospodárskej sútaze prísne sankcionované. Cast zohladnovaných predajov [Zohladnovaná cast predaja - neoficiálny preklad] u takýchto porusení sa teda obvykle bude nachádzat v hornej casti stupnice." II. Okolnosti predchádzajúce sporu a sporné rozhodnutie 5 Okolnosti predchádzajúce sporu a hlavné prvky sporného rozhodnutia, ako vyplývajú z bodov 1 az 40 napadnutého rozsudku, mozno na úcely prejednávanej veci zhrnút takto. 6 Dna 22. apríla 2008 bola Komisia spolocnostou Renesas Technology Corp. a jej dcérskymi spolocnostami (dalej len "skupina Renesas"), ktoré poziadali o oslobodenie od pokút podla oznámenia Komisie o oslobodení od pokút a znízení pokút v prípadoch kartelov ([5]Ú. v. EÚ C 298, 2006, s. 17, dalej len "oznámenie o spolupráci"), informovaná o existencii kartelu v odvetví cipov pre karty. Po vykonaní neohlásených inspekcií v priestoroch viacerých spolocností v tomto sektore a potom, ako im boli zaslané ziadostí o informácie, Komisia 28. marca 2011 zacala konanie podla clánku 11 ods. 6 nariadenia c. 1/2003 po prvé proti spolocnostiam Koninklijke Philips NV a Philips France SAS (dalej spolocne len "skupina Philips"), po druhé proti skupine Renesas, ako aj po tretie proti spolocnostiam Samsung Electronics Co. Ltd a Samsung Semiconductor Europe GmbH (dalej spolocne len "skupina Samsung"). 7 V apríli 2011 Komisia zacala so skupinami Renesas, Samsung a Philips rokovania o urovnaní v zmysle clánku 10a nariadenia Komisie (ES) c. 773/2004 zo 7. apríla 2004, ktoré sa týka vedenia konania Komisiou podla clánkov [101] a [102 ZFEÚ] ([6]Ú. v. EÚ L 123, 2004, s. 18; Mim. vyd. 08/003, s. 81). Tieto rokovania boli prerusené v októbri 2012. 8 Dna 18. apríla 2013 Komisia zaslala skupine Renesas, spolocnosti Hitachi Ltd, spolocnosti Mitsubishi Electric Corp., skupine Samsung, odvolatelke a skupine Philips oznámenie o výhradách. Vo svojich pripomienkach k oznámeniu o výhradách odvolatelka a skupina Philips spochybnili pravost niektorých dokumentov, ktoré predlozila skupina Samsung po konaní o urovnaní. Skupina Samsung odpovedala na tieto pripomienky a predlozila Komisii dalsie dokumenty. Pravosti týchto dokumentov sa okrem iného venovali dva opisy skutkových okolností, ktoré vyhotovila Komisia 9. októbra 2013 a 25. júla 2014. 9 Vypocutie sa uskutocnilo 20. novembra 2013. 10 Komisia 3. septembra 2014 prijala sporné rozhodnutie. 11 Týmto rozhodnutím Komisia konstatovala, ze styri podniky, a síce odvolatelka, skupiny Philips, Renesas a Samsung, sa zúcastnili na jedinom a pokracujúcom porusení clánku 101 ods. 1 ZFEÚ a clánku 53 Dohody o Európskom hospodárskom priestore z 2. mája 1992 ([7]Ú. v. ES L 1, 1994, s. 3; Mim. vyd. 11/052, s. 3) (dalej len "Dohoda o EHP") v odvetví cipov pre karty v celom Európskom hospodárskom priestore (EHP) (dalej len "predmetné porusenie"). Toto porusenie, ku ktorému doslo v období od 24. septembra 2003 do 8. septembra 2005, sa týkalo cipov pre karty. 12 Trh s cipmi pre karty zahrnal dva segmenty, a to trh s cipmi pre SIM karty, pouzívané hlavne pre mobilné telefóny (dalej len "cipy SIM") a trh s cipmi pre karty, ktoré nie sú SIM kartami, pouzívané pre banky, bezpecnost a identifikáciu (dalej len "cipy, ktoré nie sú SIM"). V case dotknutého porusenia sa tento trh vyznacoval trvalým poklesom cien, tlakom na ceny zo strany hlavných zákazníkov výrobcov cipových kariet, nerovnováhou ponuky vo vztahu k dopytu v dôsledku zvýsenia dopytu a neustáleho a rýchleho technologického vývoja, ako aj struktúrou zmluvných rokovaní so zákazníkmi. 13 Pokial ide o hlavné znaky predmetného porusenia, Komisia zastávala názor, ze sankcionovaný kartel sa zakladal na súbore dvojstranných kontaktov, ktoré v rokoch 2003 a 2004 prebiehali medzi adresátmi sporného rozhodnutia kazdý týzden. Podla Komisie úcastníci porusenia koordinovali svoju cenovú politiku v oblasti cipov pre karty prostredníctvom kontaktov týkajúcich sa stanovovania ceny, najmä osobitných cien navrhovaných hlavným zákazníkom, minimálnych cien a orientacných cien, poskytovania stanovísk o vývoji cien pre nasledujúci polrok a zámerov v oblasti stanovovania ceny, ale tiez výrobnej kapacity a jej vyuzívania, budúceho správania sa na trhu, ako aj vyjednávania zmlúv so spolocnými zákazníkmi. Kalendár tajných kontaktov, ktorých zoznam je uvedený v tabulke c. 4 sporného rozhodnutia, sledoval kalendár ekonomického cyklu. Komisia konstatovala prepojenie medzi týmito dvojstrannými kontaktmi, a to na základe úcelu týchto kontaktov, ako aj ich dátumov. Pocas uvedených dvojstranných kontaktov podniky niekedy otvorene uviedli, ze doslo k dalsím dvojstranným kontaktom medzi úcastníkmi predmetného porusenia a ze získané informácie boli poskytnuté konkurentom. 14 Komisia kvalifikovala predmetné porusenie ako jediné a pokracujúce porusenie. Tajné kontakty sú totiz prepojené a doplnajú sa. Svojím vzájomným pôsobením prispeli k uskutocneniu vsetkých protisútazných úcinkov v rámci celkového plánu, ktorý mal jediný ciel. Podla Komisie skupiny Samsung, Renesas a Philips vedeli o porusení v celom jeho rozsahu. Naproti tomu odvolatelka bola zodpovedná za toto porusenie len v rozsahu, v akom sa zúcastnila na zosúladených postupoch so skupinami Samsung a Renesas, vzhladom na to, ze neexistujú dôkazy, ze bola v kontakte so skupinou Philips alebo ze mala subjektívny dojem, ze sa zúcastnuje na celom predmetnom porusení. 15 Nakoniec sa Komisia domnievala, ze správanie dotknutých podnikov malo za ciel obmedzit hospodársku sútaz v rámci Európskej únie a malo znacný vplyv na obchod medzi clenskými státmi a medzi zmluvnými stranami Dohody o EHP. 16 Na úcely výpoctu pokút ulozených podla clánku 23 ods. 2 nariadenia c. 1/2003 a usmernení z roku 2006 Komisia spresnila, ze predmetné porusenie bolo spáchané úmyselne. Pri výpocte základnej výsky Komisia pouzila ukazovatel rocnej hodnoty trzieb vychádzajúci zo skutocnej hodnoty trzieb za výrobky dotknuté kartelom, ktoré dotknuté podniky dosiahli pocas mesiacov svojej aktívnej úcasti na predmetnom porusení. Komisia uplatnila koeficient závaznosti predmetného porusenia vo výske 16 %. Pokial ide o dlzku trvania tohto porusenia, v prípade skupiny Philips ju stanovila na 11 mesiacov a 14 dní, v prípade odvolatelky na 18 mesiacov a 7 dní, v prípade skupiny Renesas na 23 mesiacov a 2 dni, ako aj v prípade skupiny Samsung na 23 mesiacov a 15 dní. Komisia uplatnila koeficient vo výske 16 % z hodnoty trzieb na základe dodatocnej sumy. 17 Z dôvodu polahcujúcich okolností Komisia znízila odvolatelke výsku pokuty o 20 % vzhladom na to, ze bola zodpovedná za predmetné porusenie len v rozsahu, v akom sa zúcastnila na tajných dohodách so skupinami Samsung a Renesas, a nie so skupinou Philips. Na základe oznámenia o spolupráci priznala oslobodenie od pokút skupine Renesas a skupine Samsung znízila pokutu o 30 %. 18 Komisia v clánku 1 sporného rozhodnutia konstatovala, ze nasledujúce podniky sa zúcastnili na jedinom a pokracujúcom porusení clánku 101 ods. 1 ZFEÚ a clánku 53 Dohody o EHP v odvetví cipov pre karty pokrývajúcom EHP: - odvolatelka od 24. septembra 2003 do 31. marca 2005"z dôvodu jej koordinácie so skupinami Samsung a Renesas" [clánok 1 písm. a)], - skupina Philips od 26. septembra 2003 do 9. septembra 2004 [clánok 1 písm. b)], - skupina Renesas od 7. októbra 2003 do 8. septembra 2005 [clánok 1 písm. c)] a - skupina Samsung od 24. septembra 2003 do 8. septembra 2005 [clánok 1 písm. d)]. 19 V clánku 2 tohto rozhodnutia Komisia ulozila pokuty vo výske 82784000 eur odvolatelke [clánok 2 písm. a)], 20148000 eur skupine Philips [clánok 2 písm. b)], 0 eur skupine Renesas [clánok 2 písm. c)] a 35116000 eur skupine Samsung [clánok 2 písm. d)]. III. Konanie pred Vseobecným súdom a napadnutý rozsudok 20 Návrhom podaným do kancelárie Vseobecného súdu 13. novembra 2014 podala odvolatelka zalobu v prvom rade na zrusenie sporného rozhodnutia v rozsahu, v akom sa jej týka, a subsidiárne na znízenie výsky pokuty, ktorá jej bola ulozená. 21 Na podporu svojej zaloby odvolatelka uvádzala sest zalobných dôvodov. Prvé dva zalobné dôvody sa týkali dodrziavania práva na obhajobu a zásady riadnej správy vecí verejných. Tretí zalobný dôvod bol zalozený na porusení clánku 101 ods. 1 ZFEÚ. Stvrtý zalobný dôvod, ktorý bol uvedený subsidiárne, sa zakladal na nesprávnom uplatnení pojmu "jediné a pokracujúce porusenie". Piaty a siesty zalobný dôvod sa týkal pokuty. 22 Vseobecný súd napadnutým rozsudkom zamietol tieto zalobné dôvody a v dôsledku toho aj zalobu odvolatelky v celom rozsahu. IV. Návrhy úcastníkov konania v odvolacom konaní 23 Odvolatelka svojím odvolaním navrhuje, aby Súdny dvor: - zrusil napadnutý rozsudok, - zrusil sporné rozhodnutie v rozsahu, v akom sa jej týka, - subsidiárne znízil pokutu vo výske 82874000 eur, ktorá jej bola ulozená v spornom rozhodnutí na primeranú sumu, - subsidiárne vrátil vec Vseobecnému súdu na opätovné preskúmanie a - zaviazal Komisiu na náhradu trov konania. 24 Komisia navrhuje, aby Súdny dvor: - zamietol odvolanie, - subsidiárne zamietol návrh na znízenie výsky pokuty, ktorá bola ulozená odvolatelke, a - zaviazal odvolatelku na náhradu trov konania. V. O odvolaní 25 Na podporu svojho odvolania odvolatelka uvádza tri odvolacie dôvody. A. O prvom odvolacom dôvode zalozenom na nedostatocnom preskúmaní Vseobecným súdom 26 Prvý odvolací dôvod sa skladá z piatich castí. 1. O prvej casti prvého odvolacieho dôvodu a) Argumentácia úcastníkov konania 27 Vo svojej prvej casti prvého odvolacieho dôvodu, ktorý sa týka najmä bodu 160 napadnutého rozsudku, odvolatelka Vseobecnému súdu vytýka, ze z jedenástich údajne protiprávnych kontaktov, ku ktorým doslo medzi nou samotnou a skupinami Samsung alebo Renesas, ktorých existenciu konstatovala Komisia, preskúmal len pät z nich, pricom odvolatelka spochybnila kazdý z týchto kontaktov. Toto neúplné a selektívne súdne preskúmanie sporného rozhodnutia je v rozpore s clánkom 263 ZFEÚ a viedlo k nedostatocnému preskúmaniu výsky pokuty. Podla odvolatelky protiprávnost posúdení Komisie týkajúcich sa niektorého zo spochybnených kontaktov vsak mala viest k zruseniu zodpovedajúcich záverov Komisie v spornom rozhodnutí. 28 Vseobecný súd takisto porusil povinnost odôvodnenia, ktorá je stanovená v clánku 36 Statútu Súdneho dvora Európskej únie. Predovsetkým nepredlozil dostatocné dôvody na odôvodnenie prístupu, ktorý uviedol v bode 160 napadnutého rozsudku, ako aj výberu piatich skúmaných kontaktov. 29 Takéto selektívne preskúmanie neumoznilo Vseobecnému súdu plne posúdit závaznost údajného porusenia a preskúmat výsku ulozenej pokuty. Vseobecný súd nedostatocne odpovedal na tvrdenia odvolatelky týkajúce sa pokuty, ako to vyplýva z tretieho odvolacieho dôvodu. Predovsetkým vzhladom na to, ze jej úcast na porusení bola obmedzená na pät kontaktov, ktorých existencia sa preukázala, Vseobecný súd nemohol potvrdit výsku pokuty, ktorú jej ulozila Komisia. 30 Pokial ide o nepreskúmané kontakty, Vseobecný súd len odkázal, a to najmä v bode 153 napadnutého rozsudku, na závery Komisie bez toho, aby ich preskúmal, ako to bol povinný urobit. 31 Selektívne preskúmanie vykonané Vseobecným súdom je rozporuplné a nezlucitelné s posúdeniami, ktoré uviedol v bodoch 136, 137 a 211 napadnutého rozsudku. Týmto selektívnym preskúmaním Vseobecný súd skreslil znaky porusenia uvádzaného Komisiou, kedze kontakty preskúmané Vseobecným súdom neboli postacujúce na to, aby podporili konstatovanie o jedinom a pokracujúcom porusení v prípade odvolatelky. 32 Vseobecný súd tým, ze nepotvrdil ostatné kontakty zistené Komisiou, a osobitne tým, ze nepreskúmal údajné kontakty medzi odvolatelkou a skupinou Renesas v priebehu roka 2003, ktoré sú uvedené v odôvodnení 160 sporného rozhodnutia, nemal ziaden základ pre konstatovanie, ze medzi skupinou Samsung a odvolatelkou doslo pocas tohto roka k protiprávnym stretnutiam. Podla odvolatelky tak Vseobecný súd nemal k dispozícii nijaký dôkaz - okrem tých, ktoré spochybnuje -, ktorý by preukazoval existenciu a obsah kontaktov, ktoré mala v roku 2003 so skupinou Samsung. 33 Odvolatelka spresnuje ze selektívne preskúmanie ovplyvnuje jej právne postavenie, kedze ju vystavuje neoprávneným nárokom zo strany tretích osôb, akými sú ziadosti o náhradu skody. 34 Komisia vsetky tieto tvrdenia popiera. 35 Poznamenáva, ze odvolatelka nespochybnila záver uvedený v odôvodneniach 38 az 41, 68, 76, 77, 246 a 297 sporného rozhodnutia, podla ktorého sa ceny cipov pre karty v zásade stanovovali kazdorocne. Podla Komisie sa tak Vseobecný súd mohol obmedzit len na overenie, ci sa v rokoch 2003 az 2005 odvolatelka zúcastnila aspon jedného protisútazného kontaktu rocne. Stacilo by totiz, aby úcinky hospodárskych výsledkov z protisútazných kontaktov trvali aj po dátume, kedy k nim doslo. 36 Za týchto okolností Vseobecný súd nebol povinný odôvodnit svoj výber piatich preskúmaných kontaktov, ani to, ze nepreskúmal úcast odvolatelky na dalsích siestich kontaktoch. 37 Vseobecnému súdu nic nebránilo v tom, aby posúdil tvrdenia týkajúce sa závaznosti porusenia a výsky pokuty. Predovsetkým pocet kontaktov, na ktorých sa odvolatelka zúcastnila, nemá nijaký vplyv na posúdenie závaznosti porusenia alebo na moznost uplatnit percentuálny podiel závaznosti vo výske 16 %. 38 Takisto mu nic nebránilo v tom, aby preskúmal tvrdenia týkajúce sa úcasti odvolatelky na jednom a pokracujúcom porusení, kedze sa odvolatelka zúcastnila aspon na jednom kontakte rocne a tieto kontakty boli súcastou celkového plánu. Mohol tiez správne posúdit tvrdenia týkajúce sa protisútaznej povahy kontaktov so skupinou Samsung, ku ktorým doslo 24. septembra a 3. novembra 2003, kedze dôkazy poskytnuté skupinou Renesas boli len jedným z dalsích dôvodov, pre ktoré Vseobecný súd potvrdil závery Komisie týkajúce sa dôveryhodnosti skupiny Samsung ako svedka a výmeny informácií pocas uvedených kontaktov. 39 Tvrdenie odvolatelky týkajúce sa úplného zrusenia sporného rozhodnutia je podla clánku 169 ods. 2 Rokovacieho poriadku Súdneho dvora neprípustné. 40 Tvrdenie týkajúce sa bodu 153 napadnutého rozsudku je irelevantné, kedze Vseobecný súd nevyvodil z odkazu na devät protisútazných kontaktov, ktoré sú iné nez tie z 3. novembra a 27. novembra 2003, ziadne dôsledky. 41 Odvolatelka je vystavená ziadostiam o náhradu skody nie z dôvodu prístupu Vseobecného súdu, ale z dôvodu, ze sa v priebehu rokov 2003 az 2005 zúcastnila aspon na jednom protisútaznom kontakte rocne. 42 Pokial ide o tvrdenie odvolatelky týkajúce sa bodov 136 a 137 napadnutého rozsudku, zamiena si dva odlisné pojmy, a síce dôkaz o pocte protisútazných kontaktov, na ktorých sa odvolatelka zúcastnila a preukázanie protisútaznej povahy týchto kontaktov. b) Posúdenie Súdnym dvorom 43 Na úvod treba poznamenat, ze bod 160 napadnutého rozsudku sa týka posúdenia Vseobecného súdu v súvislosti s tretou castou tretieho zalobného dôvodu, ktorú odvolatelka pred ním uviedla a ktorá je zalozená na neexistencii dôkazov umoznujúcich preukázat existenciu porusenia clánku 101 ZFEÚ. Tento bod znie takto: "... zalobkyna nespochybnuje posúdenie Komisie, podla ktorého sa ceny v zásade stanovili kazdorocne, co okrem iného vyplýva z diskusií, na ktorých sa zalobkyna zúcastnila. Za týchto podmienok na vyvodenie záveru o existencii alebo neexistencii porusenia clánku 101 ZFEÚ stací, aby sa pokial ide o roky 2003 az 2005 preskúmalo, ci sa zalobkyna v priebehu kazdého z týchto troch rokov zúcastnila na jednom alebo prípadne dvoch protisútazných diskusiách so skupinou Samsung alebo skupinou Renesas. Za týchto podmienok Vseobecný súd povazuje za vhodné preskúmat najskôr pät kontaktov medzi odvolatelkou a skupinou Samsung alebo skupinou Renesas, a to kontakty z 24. septembra 2003 (prvý kontakt), z 3. novembra 2003 (druhý kontakt), z 18. marca 2004 (siesty kontakt), z 1. az 8. júna 2004 (siedmy kontakt) a z 31. marca 2005 (jedenásty kontakt), pricom tento prvý a posledný kontakt vyznacujú podla Komisie zaciatok a koniec úcasti odvolatelky na predmetnom porusení. Len v prípade, ak by týchto pät kontaktov neumoznovalo preukázat existenciu predmetného porusenia, Vseobecný súd preskúma, ci ostatné kontakty, ako je napríklad kontakt zo 17. novembra 2003, o ktorých zalobkyna vo svojich písomnostiach a na pojednávaní uviedla, ze neboli protiprávne, prispeli alebo neprispeli k preukázaniu existencie tohto porusenia." 44 Po preskúmaní tvrdení odvolatelky týkajúcich sa piatich uvedených kontaktov Vseobecný súd dospel v bode 207 napadnutého rozsudku k záveru, ze sa Komisia nedopustila pochybenia, ked konstatovala, ze sa odvolatelka v období od 24. septembra 2003 do 31. marca 2005 zúcastnila na protisútazných diskusiách so skupinami Samsung a Renesas. 45 Vseobecný súd naopak nepreskúmal tvrdenia, ktorými odvolatelka spochybnila závery Komisie v súvislosti s dalsími siestimi dvojstrannými kontaktmi, ktoré boli proti nej pouzité v spornom rozhodnutí. 46 Odvolatelka spochybnuje tento prístup Vseobecného súdu v podstate z toho dôvodu, ze je nezlucitelný s poziadavkami úplného súdneho preskúmania, a to tak pri preskúmaní zákonnosti, ako aj pri preskúmaní výsky pokuty. 47 V tejto súvislosti treba pripomenút, ze systém súdneho preskúmania rozhodnutí Komisie týkajúcich sa postupov podla clánku 101 a 102 ZFEÚ pozostáva z preskúmavania zákonnosti aktov institúcií, ktoré stanovuje clánok 263 ZFEÚ, a ktoré môze byt doplnené na základe clánku 261 ZFEÚ a na návrh odvolateliek tak, ze Vseobecný súd uplatní svoju neobmedzenú súdnu právomoc, pokial ide o sankcie ulozené v tejto oblasti Komisiou (rozsudok z 21. januára 2016, Galp Energía Espańa a i./Komisia, [8]C-603/13 P, [9]EU:C:2016:38, bod [10]71). 48 Treba pripomenút, ze rozsah preskúmania zákonnosti stanovený v clánku 263 ZFEÚ sa vztahuje na vsetky casti rozhodnutia Komisie týkajúce sa konaní o uplatnení clánkov 101 a 102 ZFEÚ, ktorých hlbkové právne aj vecné preskúmanie vykonáva Vseobecný súd s ohladom na dôvody predlozené odvolatelkou a s ohladom na vsetky relevantné skutocnosti, ktoré táto odvolatelka predlozí (pozri v tomto zmysle rozsudok z 21. januára 2016, Galp Energía Espańa a i./Komisia, [11]C-603/13 P, [12]EU:C:2016:38, bod [13]72, ako aj citovanú judikatúru). 49 V prejednávanej veci sa odvolatelka usilovala najmä o to, aby sa vykonalo preskúmanie zákonnosti konstatovania Komisie o jej úcasti na jedinom a pokracujúcom porusení v období od 24. septembra 2003 do 31. marca 2005. 50 Ako teda vyplýva z bodu 43 tohto rozsudku, Vseobecný súd odôvodnil obmedzenie svojho preskúmania na pät z jedenástich predmetných dvojstranných kontaktov okolnostou, ktorú odvolatelka nespochybnila, ze o cenách sa v zásade rokovalo kazdorocne. Je preto nutné dodat, ako to vyplýva z bodoch 115 a 116 tohto rozsudku, ze odvolatelka neuviedla v odvolacom konaní nijaké prípustné tvrdenie, ktoré by mohlo toto odôvodnenie vyvrátit. 51 Na jednej strane Vseobecný súd z právneho hladiska dostatocným spôsobom vysvetlil dôvody, pre ktoré vykonal preskúmanie obmedzeného poctu kontaktov, ktoré odvolatelka spochybnila. 52 Na druhej strane treba konstatovat, ze na potvrdenie zákonnosti konstatovania Komisie o úcasti odvolatelky na predmetnom porusení sa Vseobecný súd mohol obmedzit na preskúmanie posúdení Komisie, ktoré sa týkali nielen prvého a posledného tajného kontaktu, ale tiez jedného alebo dvoch kontaktov za kazdý rok úcasti. 53 Skutocnost, ze sa kartel v rámci porusenia trvajúceho urcitú dobu prejavuje v rôznych obdobiach, ktoré môzu byt oddelené kratsími alebo dlhsími casovými intervalmi, totiz nemá vplyv na existenciu tohto kartelu, pokial rôzne cinnosti tvoriace toto porusenie majú jediný ciel a spadajú do rámca porusenia, ktoré má jednotný a pokracujúci charakter (rozsudok z 21. septembra 2006, Technische Unie/Komisia, [14]C-113/04 P, [15]EU:C:2006:593, bod [16]169). 54 Navyse podla ustálenej judikatúry platí, ze skutocnost, ze sa podnik nezúcastnoval na vsetkých prvkoch zakladajúcich kartelovú dohodu alebo ze plnil menej významnú úlohu v aspektoch, na ktorých sa zúcastnoval, totiz nie je relevantná na úcely konstatovania existencie porusenia z jeho strany, kedze tieto prvky sa majú zohladnovat iba pri posudzovaní závaznosti porusenia a prípadne pri stanovení výsky pokuty (rozsudok zo 6. decembra 2012, Komisia/Verhuizingen Coppens, [17]C-441/11 P, [18]EU:C:2012:778, bod [19]45 a citovaná judikatúra). 55 Prvá cast prvého odvolacieho dôvodu sa teda musí v rozsahu, v akom je zalozená na porusení clánku 263 ZFEÚ a porusení povinnosti odôvodnenia, zamietnut. 56 Kedze, ako to vyplýva z bodu 46 tohto rozsudku, je prvá cast prvého odvolacieho dôvodu zalozená aj na porusení neobmedzenej právomoci Vseobecného súdu a týka sa teda skutocností, ktoré budú preskúmané v rámci tretieho odvolacieho dôvodu, argumentácii uvedenej v tejto súvislosti sa bude Súdny dvor venovat spolu s týmto tretím odvolacím dôvodom. 2. O druhej casti prvého odvolacieho dôvodu a) Tvrdenia úcastníkov konania 57 V druhej casti prvého odvolacieho dôvodu odvolatelka Vseobecnému súdu vytýka, ze na nu v bode 118 napadnutého rozsudku neoprávnene preniesol dôkazné bremeno preukázania nepravosti interného e-mailu skupiny Samsung z 3. novembra 2003 (dalej len "e-mail z 3. novembra 2003"). Kedze Komisia, ktorá by mala niest dôkazné bremeno preukázania porusenia, nepreukázala pravost tohto e-mailu v súlade so zásadou riadnej správy vecí verejných a vzhladom na vázne pochybnosti vznesené odvolatelkou, sa tento dôkaz, ako aj dalsie dôkazy poskytnuté skupinou Samsung, mali vyhlásit za neprípustné. 58 Vseobecný súd sa takisto dopustil zjavne nesprávneho posúdenia a porusenia práv na obhajobu, ked v bode 74 napadnutého rozsudku konstatoval, ze znalecký posudok z oblasti informacných technológií, ktorý predlozila odvolatelka, nedospel k záveru o nepravosti uvedeného e-mailu. 59 Navyse Vseobecný súd tým, ze v bode 118 napadnutého rozsudku konstatoval, ze odvolatelka nepredlozila argument, ktoré by preukázal potrebu vypracovat nezávislý znalecký posudok, porusil právo na obhajobu a právo na spravodlivé súdne konanie. Odvolatelka, ktorá vychádza z rozhodnutia francúzskeho Autorité de la concurrence (úrad pre hospodársku sútaz), sa vzhladom na pripomienky, ktoré predlozila, a pripomienky skupiny Samsung domnieva, ze Komisia bola povinná urcit nezávislého odborného znalca na úcely posúdenia pravosti predmetného e-mailu. To platí o to viac v konaniach vo veci kartelov, a to z dôvodu ich trestnoprávnej povahy. Vedecké posúdenia Komisie nie sú takej povahy, aby zabránili akýmkolvek pochybnostiam o pravosti uvádzaných dôkazov. 60 Vseobecný súd, ktorý vychádza z takýchto dôkazov, nesprávne posúdil dlzku trvania a rozsah predmetného porusenia. Ak by neexistovali dôkazy poskytnuté skupinou Samsung, ktoré sa mali vyhlásit za neprípustné, Komisia nemohla preukázat, ze sa odvolatelka v priebehu roka 2003 dopustila porusenia, ani jej úcast na jedinom a pokracujúcom porusení. Odvolatelka predovsetkým spochybnuje body 143 a 144 napadnutého rozsudku, ako aj odkaz v bode 150 tohto rozsudku na dôkazy z relevantného obdobia a dôkazy poskytnuté skupinou Renesas, pretoze ich Vseobecný súd nepreskúmal. 61 Komisia dôvodnost vsetkých týchto tvrdení spochybnuje. b) Posúdenie Súdnym dvorom 62 Na úvod treba uviest, ze zo skutkových zistení Vseobecného súdu vyplýva, ze e-mail z 3. novembra 2003, ktorý predlozila skupina Samsung po pozastavení rokovaní o urovnaní, pouzila Komisia na preukázanie existencie protisútazného kontaktu medzi odvolatelkou a skupinou Samsung v ten istý den. Odvolatelka spochybnila pravost tohto e-mailu pred Komisiou a predlozila znalecký posudok vo svojich pripomienkach k druhému opisu skutkových okolností, v ktorom bola informovaná o uvedenom e-maile. Komisia bez toho, aby vyuzila nezávislý vedecký posudok, vyvrátila pochybnosti odvolatelky na základe svojich vlastných vedeckých posúdení týkajúcich sa pravosti tohto e-mailu. 63 V tejto casti prvého odvolacieho dôvodu odvolatelka spochybnuje, ze Vseobecný súd zamietol tvrdenie zalozené na tom, ze Komisia na overenie pravosti e-mailu z 3. novembra 2003 nevyuzila nezávislý znalecký posudok. V tejto súvislosti Vseobecný súd v bode 118 napadnutého rozsudku rozhodol, ze Komisia mala urcitú mieru volnej úvahy pri rozhodovaní, ci sa prijmú dalsie opatrenia, a ze v prejednávanej veci odvolatelka nepreukázala, ze bol takýto posudok potrebný. 64 Odvolatelka sa domnieva, ze Vseobecný súd tak na nu preniesol dôkazné bremeno preukázania nepravosti e-mailu z 3. novembra 2003, cím doslo v napadnutom rozsudku k nesprávnemu právnemu posúdeniu. 65 V tejto súvislosti je potrebné pripomenút, ze v práve Únie platí zásada volného hodnotenia dôkazov, z ktorej po prvé vyplýva, ze ak bol dôkaz riadne získaný, nemozno jeho prípustnost spochybnit pred Vseobecným súdom a po druhé, ze jediným relevantným kritériom pre posúdenie dôkaznej hodnoty riadne predlozených dôkazov je ich dôveryhodnost (rozsudok z 19. decembra 2013, Siemens a i./Komisia, [20]C-239/11 P, C-489/11 P a C-498/11 P, neuverejnený, [21]EU:C:2013:866, bod [22]128, ako aj citovaná judikatúra). 66 Ak sa Komisia opiera o dôkazy, ktoré sú v zásade dostatocné na preukázanie existencie porusenia, nestací, aby dotknutý podnik uviedol, ze mohla nastat udalost, ktorá by mohla mat vplyv na dôkaznú hodnotu týchto dôkazov, aby Komisia musela preukázat, ze táto udalost nemohla mat vplyv na ich dôkaznú hodnotu. Naopak, okrem prípadov, ked takýto dôkaz dotknutý podnik nemôze predlozit z dôvodu správania samotnej Komisie, prinálezí dotknutému podniku, aby z právneho hladiska dostatocne preukázal jednak existenciu okolnosti, na ktorú sa odvoláva, a jednak skutocnost, ze táto okolnost vedie k pochybnostiam o dôkaznej hodnote dôkazov, o ktoré sa opiera Komisia (rozsudok z 22. novembra 2012, E.ON Energie/Komisia, [23]C-89/11 P, [24]EU:C:2012:738, bod [25]76). 67 Tieto úvahy sú uplatnitelné na situáciu, v ktorej odvolatelka nespochybnuje - ako v prejednávanej veci - dôveryhodnost dôkazu alebo jeho pravost. 68 V prejednávanej veci tak z odôvodnení 164 az 174 sporného rozhodnutia, ako aj z bodov 65, 74, 82 a 182 napadnutého rozsudku vyplýva, ze v tomto rozhodnutí Komisia podrobne odpovedala na pochybnosti, ktoré vzniesla odvolatelka v súvislosti s pravostou e-mailu z 3. novembra 2003 a ze ich v podstate vyvrátila. Za týchto podmienok odvolatelke prislúchalo, aby v konaní pred Vseobecným súdom preukázala, ze sa Komisia vo svojej odpovedi dopustila pochybení z dôvodu nedostatocného dokazovania. Na základe poslednej uvedenej skutocnosti vsak z bodov 65 a 82 az 84 napadnutého rozsudku v podstate vyplýva, ze odvolatelka nepreukázala, ze k takýmto pochybeniam doslo. 69 Z toho vyplýva, ze Vseobecný súd tak bez toho, aby doslo k neoprávnenému obráteniu dôkazného bremena, mohol odmietnut jednotlivé tvrdenia odvolatelky týkajúce sa nepravosti e-mailu z 3. novembra 2003 z dôvodu, ze nepreukázala, ze vysvetlenia predlozené Komisiou boli chybné. Takisto mohol v bode 118 napadnutého rozsudku bez toho, aby doslo k takémuto obráteniu, zamietnut tvrdenia odvolatelky, podla ktorých Komisia mala na preukázanie pravosti tohto e-mailu poziadat o nezávislý vedecký posudok. 70 Kedze odvolatelka v tejto súvislosti tvrdí, ze doslo k poruseniu práva na obhajobu, treba poznamenat, ze mohla v priebehu správneho konania, ako aj v priebehu konania pred Vseobecným súdom, uviest svoje tvrdenia týkajúce sa pravosti e-mailu z 3. novembra 2003. 71 Vzhladom na vyssie uvedené sa tvrdenia odvolatelky týkajúce sa bodov 143, 144 a 150 napadnutého rozsudku - kedze vychádzajú z nesprávneho predpokladu, ze jej Vseobecný súd ulozil dôkazné bremeno preukázania nepravosti e-mailu z 3. novembra 2003 -, musia povazovat za irelevantné. 72 Druhá cast prvého zalobného dôvodu sa teda musí zamietnut. 3. O tretej casti prvého odvolacieho dôvodu a) Argumentácia úcastníkov konania 73 V tretej casti prvého odvolacieho dôvodu odvolatelka Vseobecnému súdu vytýka, ze porusil právo na obhajobu a dopustil sa zjavne nesprávneho právneho posúdenia, ked v bode 85 napadnutého rozsudku rozhodol, ze vcasné neinformovanie odvolatelky o vedeckých posúdeniach Komisie týkajúcich sa pravosti e-mailu z 3. novembra 2003, ktoré predstavovali skutocnosti svedciace v neprospech, nemalo vplyv na výsledok, ku ktorému Komisia dospela v spornom rozhodnutí. 74 Odvolatelka sa domnieva, ze skutocnost, ze ju Komisia neinformovala o týchto posúdeniach, jej znemoznila dalej preukázat vázne pochybnosti, ktoré vzniesla v súvislosti s pravostou tohto e-mailu, preukázat jeho nepravost alebo potrebu nezávislého znaleckého posudku na tento úcel a odpovedat na posúdenia Komisie. Porusenie práva odvolatelky na obhajobu, ktoré este zhorsuje skutocnost, ze sa na nu neoprávnene prenieslo dôkazné bremeno preukázania nepravosti uvedeného e-mailu, nemôze byt vyvázené predlozením vedeckých posúdení v priebehu konania pred Vseobecným súdom. 75 Komisia vsetky tieto tvrdenia popiera. b) Posúdenie Súdnym dvorom 76 V tejto casti odvolatelka tvrdí, ze Vseobecný súd nesprávne zamietol jej argumentáciu zalozenú na tom, ze Komisia tým, ze ju pocas správneho konania neinformovala o svojich vlastných vedeckých posúdeniach týkajúcich sa pravosti e-mailu z 3. novembra 2003, porusila právo odvolatelky na obhajobu. 77 V tejto súvislosti Vseobecný súd v bodoch 77 a 80 napadnutého rozsudku uviedol, ze Komisia mala informovat odvolatelku o svojich vedeckých posúdeniach, ktoré boli dôkazmi v neprospech. V bodoch 81 az 85 tohto rozsudku pritom konstatoval, ze odvolatelka nepreukázala, ze výsledok, ku ktorému Komisia dospela v spornom rozhodnutí, by bol odlisný, ak by k takému informovaniu doslo, takze zamietol argumentáciu odvolatelky zalozenú na porusení práva na obhajobu. 78 Vseobecný súd tak postupoval v súlade s judikatúrou Súdneho dvora, podla ktorej na to, aby porusenie práv na obhajobu viedlo k zruseniu napadnutého aktu, treba, aby bez tejto vady mohlo toto konanie dospiet k inému výsledku, co prinálezí preukázat dotknutému podniku (rozsudok zo 16. júna 2016, SKW Stahl-Metallurgie a SKW Stahl-Metallurgie Holding/Komisia, [26]C-154/14 P, [27]EU:C:2016:445, bod [28]69, ako aj citovaná judikatúra). 79 Odvolatelka vsak nepredlozila nijaký dôkaz, ktorý by mohol preukázat, ze sa Vseobecný súd dopustil nesprávneho právneho posúdenia alebo ze skreslil skutkové okolnosti ci dôkazy, ked na základe tvrdení a dôkazov, ktoré mu boli predlozené, konstatoval, ze nepreukázala, ze výsledok, ku ktorému Komisia dospela v spornom rozhodnutí, mohol byt odlisný, ak by ju táto institúcia v priebehu správneho konania informovala o svojich vedeckých posúdeniach. 80 Tretia cast prvého dôvodu sa preto musí zamietnut. 4. O stvrtej casti prvého odvolacieho dôvodu a) Argumentácia úcastníkov konania 81 Stvrtá cast prvého odvolacieho dôvodu, ktorá je zalozená na porusení prezumpcie neviny, práva na obhajobu a povinnosti odôvodnenia, sa delí na dve hlavné výhrady. 82 Vo svojej prvej výhrade odvolatelka spochybnuje posúdenia Vseobecného súdu, uvedené najmä v bodoch 93 a 126 napadnutého rozsudku, ktoré sa týkajú dôveryhodnosti skupiny Samsung ako svedka. 83 Po prvé odvolatelka sa domnieva, ze tvrdenie, podla ktorého je skupina Samsung vierohodným svedkom z dôvodu, ze poziadala o zhovievavost, platí len pre dôkazy, ktoré predlozil svedok, ktorému uz Komisia predbezne priznala zhovievavost. To vsak v case predlozenia spochybnovaných dôkazov nebol prípad skupiny Samsung. Kedze skupine Samsung hrozilo po neúspesnom urovnaní ulozenie pokuty v plnej výske, nemala predlozením nepravdivých vyhlásení co stratit, a to tým viac, ze podla kórejského práva jej za nepravdivé vyhlásenie nehrozili ziadne trestné sankcie. 84 Vseobecný súd tak mal pri preukázaní existencie spochybnovaných dvojstranných kontaktov medzi skupinou Samsung a odvolatelkou vychádzat z iných dôkazov. Takéto dôkazy vsak neexistujú. V tejto súvislosti odvolatelka spochybnuje body 145 az 151 napadnutého rozsudku, ktoré podla nej nemozno povazovat len za body obsahujúce doplnujúce odôvodnenia. Body 148 a 149 tohto rozsudku, v ktorých sa uvádza, ze dôkazy poskytnuté skupinou Samsung potvrdili aj dalsí úcastníci porusenia, sú v rozpore s bodom 155 uvedeného rozsudku. E-mail skupiny Philips uvedený v bode 147 napadnutého rozsudku sa zakladá iba na "vyhlásení z pocutia" a odvolatelka nemala so skupinou Philips nijaký dvojstranný kontakt. Relevantné casti sporného rozhodnutia nespresnujú, ze NXP Semiconductors NV poskytla dôkazy potvrdzujúce dôkazy predlozené skupinou Samsung. Okolnost uvedená v odôvodnení 157 sporného rozhodnutia, ze skupina Renesas predlozila dôkazy na podporu týchto dôkazov, je nelogická a v rozpore s ciastocným preskúmaním Vseobecného súdu, ktorý nepreskúmal ani nepreukázal existenciu stretnutia medzi skupinou Renesas a odvolatelkou v priebehu roka 2003, v ktorom doslo k sporným kontaktom so skupinou Samsung. Skupina Renesas teda nemôze dolozit spochybnované skutocnosti, ktoré boli preukázané na základe neprípustných dôkazov pochádzajúcich od skupiny Samsung. 85 Kedze svedkovi odvolatelky hrozia na rozdiel od svedka skupiny Samsung v prípade nepravdivého cestného vyhlásenia trestné sankcie Vseobecný súd mal uprednostnit vyhlásenia prvého z týchto svedkov. V súlade so zásadou in dubio pro reo mal v prípade pochybnosti rozhodnút v prospech odvolatelky. 86 Po druhé bola táto zásada tiez porusená z toho dôvodu, ze v bodoch 123 a 124 napadnutého rozsudku Vseobecný súd uplatnil na skupinu Samsung pravidlo existujúce medzi advokátom a jeho klientom spocívajúce v povinnosti advokáta zachovávat mlcanlivost, co bolo na ujmu odvolatelky. Pokial totiz ide o predmetné vyhlásenie, zamestnanec skupiny Samsung, ktorý predlozil toto vyhlásenie, poskytol právnemu zástupcovi skupiny Samsung - desat rokov po údajnom porusení - vyjadrenie zalozené na vágnych spomienkach. 87 V druhej výhrade odvolatelka tvrdí, ze Vseobecný súd nesprávne konstatoval, ze jej cipy, ktoré nie sú SIM, boli súcastou predmetného porusenia, nedostatocne odôvodnil svoj rozsudok a porusil zásadu in dubio pro reo. 88 Po prvé Vseobecný súd v bode 255 napadnutého rozsudku pouzil nesprávny preklad internej správy skupiny Samsung, a tak skreslil dôkazy. Na základe správneho prekladu by Vseobecný súd nemohol konstatovat, ze predmetné dôkazy podporovali záver, podla ktorého cipy, ktoré nie sú SIM, boli 24. septembra 2003 predmetom diskusie medzi skupinou Samsung a odvolatelkou. 89 Po druhé úvahy uvedené v bode 256 napadnutého rozsudku nie sú spôsobilé preukázat, ze príjmy súvisiace s cipmi, ktoré nie sú SIM, mali byt zahrnuté do výpoctu výsky pokuty za celé obdobie porusenia a sú v rozpore s prístupom uvedeným v bode 160 tohto rozsudku. Cipy, ktoré nie sú SIM, boli totiz uvedené v internej správe skupiny Samsung, ktorá bola pouzitá na preukázanie kontaktu z 24. septembra 2003, len za rok 2004 v mimoriadne vseobecnom vyhlásení, v prípade ktorého nemozno zastávat názor, ze jeho predmetom alebo úcelom je obmedzenie hospodárskej sútaze. Nemôze znízit neistotu skupiny Samsung, kedze v odvetví cipov pre karty, ktoré majú v dôsledku neustáleho technologického pokroku krátku zivotnost, ceny neustále klesajú. Kedze neexistoval nijaký iný kontakt týkajúci sa cipov, ktoré nie sú SIM, príjmy súvisiace s týmito výrobkami sa mohli pri výpocte výsky pokuty zohladnit nanajvýs za rok 2004. 90 Po tretie odvolatelka spochybnuje spojitost medzi cipmi SIM a cipmi, ktoré nie sú SIM, konstatovanú v bode 257 napadnutého rozsudku, kedze v súvislosti s nou doslo k zjavne nesprávnemu posúdeniu a v dôsledku toho k skresleniu dôkazov, ktoré Komisia pouzila v odôvodnení 221 sporného rozhodnutia. Z odôvodnení 6 a 221 tohto rozhodnutia totiz vyplýva, ze trh s cipmi pre karty mohol byt rozdelený na dva segmenty. Ak by segmentácia nebola absolútna, Komisia by nekonstatovala spojitost. 91 Po stvrté aj za predpokladu, ze by takáto spojitost existovala, Vseobecný súd nevysvetlil, akým spôsobom mohli údajné výmeny informácií o cipoch SIM ovplyvnit hospodársku sútaz v súvislosti s cipmi, ktoré nie sú SIM. Predovsetkým bod 258 napadnutého rozsudku je v tejto súvislosti nedostatocne odôvodnený. Okrem toho vyhlásenie skupiny Renesas, uvedené v odôvodnení 217 sporného rozhodnutia, podla ktorého sa porusenie týkalo dvoch typov cipov a informácie o aplikáciách, ktoré nie sú SIM, boli pre poskytovatelov aplikácií SIM relevantné, nebolo podlozené a odvolatelka a skupina Philips ho spochybnili. No vzhladom na toto spochybnenie, uvedené vyhlásenie malo byt - aby sa mohlo zohladnit - podlozené dalsími dôkazmi. 92 Komisia spochybnuje dôvodnost vsetkých týchto tvrdení. b) Posúdenie Súdnym dvorom 1) O prvej výhrade 93 V prvej výhrade odvolatelka spochybnuje niektoré posúdenia, ktoré vykonal Vseobecný súd, pokial ide o dôveryhodnost skupiny Samsung ako svedka a dôkaznú hodnotu dôkazov, ktoré táto posledná uvedená skupina predlozila. 94 V tejto súvislosti treba po prvé najskôr konstatovat, ze Vseobecný súd v bode 93 napadnutého rozsudku oprávnene uviedol, ze skutocnost, ze zamestnancovi skupiny Samsung, ktorý bol autorom vyhlásenia, ktorého dôkaznú hodnotu odvolatelka spochybnila, nehrozilo, ze bude v prípade nepravdivého cestného vyhlásenia celit v Kórei trestným sankciám, nezbavila toto vyhlásenie jeho dôkaznej hodnoty, kedze skupine Samsung ako ziadatelovi podla oznámenia o spolupráci hrozilo, ze v prípade nepravdivého vyhlásenia stratí výhody vyplývajúce z tejto spolupráce. 95 Akýkolvek pokus zo strany ziadatela podla tohto oznámenia uviest Komisiu do omylu by mohol totiz spochybnit úprimnost, ako aj úplnost jeho spolupráce, a tým ohrozit jeho moznost mat úplný prospech z uvedeného oznámenia (pozri analogicky rozsudok z 19. decembra 2013, Siemens a i./Komisia, [29]C-239/11 P, C-489/11 P a C-498/11 P, neuverejnený, [30]EU:C:2013:866, bod [31]138). 96 Následne odvolatelka svojím tvrdením, podla ktorého mali byt dôkazy predlozené skupinou Samsung potvrdené dalsími úcastníkmi predmetného porusenia, k comu vsak v tomto prípade nedoslo, v skutocnosti nespochybnuje body 148 a 149 napadnutého rozsudku, ale posúdenia Komisie uvedené v odôvodneniach 156 az 161 sporného rozhodnutia, podla ktorých vyhlásenia skupiny Samsung boli potvrdené dalsími úcastníkmi predmetného porusenia. Vseobecný súd v uvedených bodoch pritom uviedol, voci comu odvolatelka v konaní pred Súdnym dvorom nenamieta, ze tieto posúdenia neboli pred ním spochybnené. 97 Toto tvrdenie je preto neprípustné podla ustálenej judikatúry, podla ktorej platí, ze v rámci odvolacieho konania je preskúmanie Súdneho dvora obmedzené na posúdenie právneho riesenia zalobných dôvodov a tvrdení prejednávaných na prvom stupni. Úcastník konania teda nemôze predlozit po prvýkrát az v konaní pred Súdnym dvorom také dôvody alebo tvrdenia, ktoré neuviedol v konaní pred Vseobecným súdom (pozri v tomto zmysle rozsudky z 8. novembra 2016, BSH/EUIPO, [32]C-43/15 P, [33]EU:C:2016:837, bod [34]43, a z 13. decembra 2017, Telefónica/Komisia, [35]C-487/16 P, neuverejnený, [36]EU:C:2017:961, bod [37]84). 98 Navyse treba zamietnut tvrdenie zalozené na údajnej rozporuplnosti odôvodnenia medzi bodmi 148 a 149 napadnutého rozsudku a bodom 155 tohto rozsudku. Vseobecný súd totiz v tomto poslednom bode bez toho, aby spochybnil skutocnost, ze vsetky vyhlásenia skupiny Samsung boli potvrdené dalsími úcastníkmi porusenia, len odpovedal na tvrdenie odvolatelky, pricom poznamenal, ze v odôvodneniach 152, 157 a 158 sporného rozhodnutia, ktoré odvolatelka spochybnuje, Komisia nekonstatovala, ze kontakty z 3. novembra a zo 17. novembra 2003 boli potvrdené dôkazmi pochádzajúcimi od týchto dalsích úcastníkov. 99 Napokon tvrdenie zalozené na údajnom skreslení dôkazov z dôvodu, ze v bode 147 napadnutého rozsudku sa spomína spolocnost NXP Semiconductors, vychádza z nesprávneho výkladu sporného rozhodnutia. Na rozdiel od toho, co tvrdí odvolatelka, je totiz NXP Semiconductors uvedená v odôvodneniach 158, 159 a 161 tohto rozhodnutia. 100 Pokial ide po druhé o body 123 a 124 napadnutého rozsudku, treba na jednej strane uviest, ze pokial odvolatelka zakladá svoje tvrdenie na vágnej povahe vyhlásenia uvedeného v bode 123 tohto rozsudku, v skutocnosti usiluje o nové posúdenie dôkaznej hodnoty tohto vyhlásenia, ktoré podla ustálenej judikatúry Súdneho dvora nepatrí - s výnimkou skreslenia tohto dôkazu - do právomoci Súdneho dvora (rozsudok z 12. januára 2017, Timab Industries a CFPR/Komisia, [38]C-411/15 P, [39]EU:C:2017:11, bod [40]153, ako aj citovaná judikatúra). Na druhej strane, pokial ide o tvrdenie týkajúce sa bodu 124 napadnutého rozsudku, treba konstatovat, ze v tomto bode je uvedené doplnujúce odôvodnenie, o com svedcí slovné spojenie "v kazdom prípade", ktoré zavádza. Toto tvrdenie je preto irelevantné. 101 Prvú výhradu treba preto zamietnut. 2) O druhej výhrade 102 V druhej výhrade, ktorá smeruje proti bodom 255 az 258 napadnutého rozsudku, odvolatelka Vseobecnému súdu v podstate vytýka, ze skreslil dôkazy, ked potvrdil konstatovanie o úcasti odvolatelky na porusení týkajúcom sa cipov, ktoré nie sú SIM, a potvrdil zohladnenie jej príjmov týkajúcich sa týchto výrobkov pri výpocte výsky pokuty. 103 O skreslenie ide iba vtedy, ak sa posúdenie existujúcich dôkazov javí ako zjavne nesprávne bez toho, aby sa uplatnili na nové dôkazy. Odvolatelkám prislúcha, aby presne uviedli, ktoré dôkazy boli skreslené, a preukázali nesprávne posúdenia, ku ktorým doslo (pozri v tomto zmysle rozsudky zo 17. júna 2010, Lafarge/Komisia, [41]C-413/08 P, [42]EU:C:2010:346, body [43]16 a [44]17, ako aj z 27. apríla 2017, FSL a i./Komisia, [45]C-469/15 P, [46]EU:C:2017:308, body [47]47 a [48]48). 104 V bodoch 255 az 258 napadnutého rozsudku Vseobecný súd zamietol piaty zalobný dôvod, ktorý bol pred ním uplatnený a ktorý je zalozený na nesprávnom výpocte výsky pokuty, kedze Komisia zohladnila cipy, ktoré nie sú SIM. 105 Po prvé v bode 255 napadnutého rozsudku Vseobecný súd konstatoval, ze odvolatelka a skupina Samsung hovorili o cenách a o trhu s cipmi, ktoré nie sú SIM, pocas kontaktu z 24. septembra 2003. V bode 256 tohto rozsudku zastával názor, ze táto skutocnost, ktorá vyplývala z internej správy zamestnanca skupiny Samsung, bola dostatocná na konstatovanie, ze protisútazné diskusie sa netýkali len cipov SIM, aj ked neexistovali písomné dôkazy o existencii dalsích výmen informácií medzi odvolatelkou a jej konkurentmi vo veci cipov, ktoré nie sú SIM. 106 V tejto súvislosti treba uviest, aj keby Vseobecný súd vychádzal z nesprávneho prekladu tejto internej správy, nic to nemení na tom, ze z dvoch prekladov predlozených odvolatelkou v konaní pred Súdnym dvorom vyplýva, ze o cenách v sektoroch, ktoré tak ako banky a identifikácia pouzívajú cipy, ktoré nie sú SIM, sa diskutovalo pocas kontaktu z 24. septembra 2003. Vseobecný súd teda bez toho, aby skreslil dôkazy, konstatoval, ze v rámci tohto kontaktu doslo k výmene informácií o cenách cipov, ktoré nie sú SIM. 107 Po druhé Vseobecný súd v bode 257 napadnutého rozsudku dodal, ze odvolatelka vo svojich písomnostiach neuviedla nijaké tvrdenie, ktorým by namietala proti posúdeniu uvedenému v odôvodnení 221 sporného rozhodnutia, podla ktorého existovala spojitost medzi cipmi SIM a cipmi, ktoré nie sú SIM. Kedze Vseobecný súd zastával názor, ze protisútazné postupy týkajúce sa cien cipov SIM mali nevyhnutne vplyv na cenu cipov, ktoré nie sú SIM, v bode 258 tohto rozsudku konstatoval, ze okolnost, ze cipy SIM a cipy, ktoré nie sú SIM, nepatrili do toho istého trhu výrobkov, nemala vplyv na to, ze Komisia mohla pri výpocte výsky pokuty zohladnit cipy, ktoré nie sú SIM. 108 Odvolatelka v konaní pred Súdnym dvorom vsak nespochybnila výklad, ktorý v súvislosti s jej písomnostami v prvostupnovom konaní vykonal Vseobecný súd, podla ktorého nespochybnila konstatovanie Komisie o spojitosti medzi cipmi SIM a cipmi, ktoré nie sú SIM. Odvolatelka v reakcii na otázky, ktoré jej boli v tejto súvislosti polozené na pojednávaní pred Súdnym dvorom, navyse nepoukázala na nijakú skutocnost v uvedených písomnostiach, ktorá by svedcila o tom, ze túto spojitost pred Vseobecným súdom spochybnila. Nie je preto prípustné, aby odvolatelka spochybnila v konaní pred Súdnym dvorom posúdenie týkajúce sa uvedenej spojitosti. 109 Za týchto podmienok a vzhladom na to, odvolatelka úcinne pred Vseobecným súdom nespochybnila vsetky úvahy uvedené v spornom rozhodnutí na odôvodnenie zaclenenia cipov, ktoré nie sú SIM, do porusenia, ktorého sa dopustila, odvolatelka nemôze tvrdit, ze Vseobecný súd porusil rozsah svojej neobmedzenej právomoci, ked potvrdil zohladnenie jej príjmov týkajúcich sa uvedených cipov za celé obdobie jej úcasti na predmetom porusení, ktoré vykonala Komisia. 110 V dôsledku toho treba druhú výhradu, a teda aj stvrtú cast prvého odvolacieho dôvodu zamietnut. 5. O piatej casti prvého odvolacieho dôvodu a) Argumentácia úcastníkov konania 111 V piatej casti prvého odvolacieho dôvodu odvolatelka Vseobecnému súdu vytýka, ze sa dopustil skreslenia dôkazov. 112 Po prvé Vseobecný súd skreslil dôkazy, ked v bode 160 napadnutého rozsudku vyhlásil, ze ceny sa v zásade stanovovali kazdorocne. Z odôvodnení 38 az 41, ako aj z odôvodnení 65 a 297 sporného rozhodnutia totiz vyplýva, ze o cenách sa rokovalo kazdorocne alebo stvrtrocne, ci dokonca castejsie. Ak by Vseobecný súd zohladnil stvrtrocné rokovanie o cenách, potreboval by dalsie dôkazy, aby mohol konstatovat, ze sa odvolatelka zúcastnila na predmetnom porusení. 113 Po druhé Vseobecný súd skreslil dôkazy, ked e-mail uvedený v bodoch 191 az 196 napadnutého rozsudku identifikoval ako e-mail pochádzajúci od skupiny Samsung. Z predmetných dôkazov, ako aj z odôvodnenia 116 sporného rozhodnutia totiz vyplýva, ze ide o interný e-mail odvolatelky. Týmto skreslením doslo k poruseniu povinnosti vykonat úplné preskúmanie tvrdení odvolatelky. 114 Komisia dôvodnost týchto tvrdení spochybnuje. b) Posúdenie Súdnym dvorom 115 V prvom rade odvolatelka tvrdí, ze Vseobecný súd skreslil dôkazy, ked v bode 160 napadnutého rozsudku vyhlásil, ze ceny sa v zásade stanovovali kazdorocne. 116 Ako vsak výslovne vyplýva z bodu 160 napadnutého rozsudku bez toho, aby to odvolatelka, ktorej bola v tejto súvislosti polozená otázka na pojednávaní pred Súdnym dvorom, vyvrátila, odvolatelka pred Vseobecným súdom nespochybnila skutocnost, ze o cenách sa v zásade rokovalo kazdorocne. Tvrdenie týkajúce sa tohto bodu 160 je tak podla judikatúry citovanej v bode 97 tohto rozsudku neprípustné. 117 V druhom rade odvolatelka Vseobecnému súdu vytýka, ze v bodoch 191 az 196 napadnutého rozsudku skreslil skutkové okolnosti pri posudzovaní kontaktu so skupinou Samsung v období od 1. júna do 8. júna 2004. 118 Túto argumentáciu treba preskúmat so zretelom na judikatúru pripomenutú v bodoch 100 a 103 tohto rozsudku. 119 V prejednávanej veci Komisia súhlasí s odvolatelkou, ze v bodoch 191 a 193 napadnutého rozsudku Vseobecný súd nesprávne povazoval e-mail uvedený v týchto bodoch za e-mail pochádzajúci od skupiny Samsung a ze sa nasiel v priestoroch tejto skupiny, pricom pochádzal od odvolatelky a nasiel sa v priestoroch odvolatelky. 120 Odvolatelka vsak v konaní pred Súdnym dvorom nespochybnuje samotnú existenciu a vecný obsah predmetného e-mailu, ani závery, ktoré Vseobecný súd vyvodil na základe tohto e-mailu. Konkrétne odvolatelka neuvádza nijaké tvrdenie, ktoré by mohlo preukázat, ze Vseobecný súd skreslil dôkazy, ked na základe uvedeného e-mailu konstatoval, ze sa zúcastnila kontaktu so skupinou Samsung a pri tejto prílezitosti si vymenili urcité informácie, ktoré Vseobecný súd - ako jediný oprávnený posúdit skutkové okolnosti - kvalifikoval ako protisútazné. 121 Za týchto podmienok treba konstatovat, ze chybná identifikácia predmetného e-mailu je následkom chyby v písaní, ktorá nemá vplyv na vecné posúdenie tvrdení odvolatelky týkajúcich sa kontaktu, ku ktorému doslo v období od 1. júna do 8. júna 2004 s ohladom na obsah uvedeného e-mailu. 122 V rozsahu, v akom odvolatelka dodáva, ze z dôvodu chybnej identifikácie predmetného e-mailu Vseobecný súd porusil svoju povinnost vykonat úplné preskúmanie jej tvrdení, treba poznamenat, ze jej argumentácia neumoznuje identifikovat nesprávne právne posúdenie, ktoré vytýka Vseobecnému súdu, takze sa musí v tomto ohlade zamietnut ako neprípustná. 123 Vzhladom na vyssie uvedené sa piata cast prvého odvolacieho dôvodu musí zamietnut. 6. Záver týkajúci sa prvého odvolacieho dôvodu 124 Vzhladom na vsetky predchádzajúce úvahy sa prvý odvolací dôvod musí zamietnut, s výhradou preskúmania - v bode 191 a nasl. tohto rozsudku - prvej casti prvého odvolacieho dôvodu v rozsahu, v akom je zalozená na porusení neobmedzenej právomoci. B. O druhom odvolacom dôvode zalozenom na nesprávnom uplatnení clánku 101 ZFEÚ 125 Druhý odvolací dôvod uvádzaný odvolatelkou sa delí na tri casti. 1. O prvej casti druhého odvolacieho dôvodu a) Argumentácia úcastníkov konania 126 V prvej casti druhého odvolacieho dôvodu odvolatelka Vseobecnému súdu vytýka, ze sa dopustil nesprávnych právnych kvalifikácií relevantných skutocností z hladiska clánku 101 ZFEÚ. Spochybnuje posúdenie, ktoré Vseobecný súd vykonal, pokial ide o kontakty z 24. septembra a 3. novembra 2003 so skupinou Samsung. 127 Pokial ide v prvom rade o kontakt z 24. septembra 2003, po prvé odvolatelka zastáva názor, ze úvahy uvedené v bode 168 napadnutého rozsudku neumoznujú konstatovat existenciu obmedzenia hospodárskej sútaze od roku 2003. Najskôr s poukázaním na odôvodnenia 90 a 297 sporného rozhodnutia totiz uvádza, ze z pouzitého súboru nepriamych dôkazov mozno vyvodit len dva odkazy týkajúce sa cien za rok 2003. Ide na jednej strane len o poznámku o súcasnej úrovni cien na trhu, ktorá bola vseobecne známa, a na druhej strane o úpravu cien za stvrtý stvrtrok 2003 v súvislosti s klientom Schlumberger Smart Cards and Terminals. Následne sa odvolatelka domnieva, ze výmeny informácií o budúcich cenách a kapacitách uvedené v bode 168 napadnutého rozsudku, nemôzu podporit záver, ze údajné porusenie mohlo ovplyvnit hospodársku sútaz od roku 2003. Napokon napadnutý rozsudok neobsahuje nijakú analýzu úcinkov výmeny informácií o cenách v roku 2003 na hospodársku sútaz a Vseobecný súd nekvalifikoval túto výmenu ako obmedzenie hospodárskej sútaze z hladiska jej predmetu. 128 Po druhé odvolatelka zastáva názor, ze samotné vyhlásenie - ktoré je okrem iného vseobecné a bez akýchkolvek informácií o budúcom stanovení cien alebo o správaní na trhu - týkajúce sa cipov, ktoré nie sú SIM, pocas kontaktu z 24. septembra 2003 nepostacuje na preukázanie existencie protiprávnej výmeny citlivých informácií o týchto výrobkoch. Ani Komisia, ani Vseobecný súd nepreukázali, ze výmena tejto informácie môze obmedzit hospodársku sútaz. Vseobecný súd tak tým, ze v bode 256 napadnutého rozsudku zastával opacný názor, pochybil, ci dokonca skreslil dôkazy. V dôsledku toho pri výpocte výsky pokuty ulozenej odvolatelke nesprávne zohladnil príjmy súvisiace s týmito výrobkami. 129 Pokial ide v druhom rade o kontakt z 3. novembra 2003, odvolatelka na jednej strane tvrdí, ze Vseobecný súd porusil svoju povinnost odôvodnenia, kedze neposkytol ziaden dôvod, ktorý by umoznil kvalifikovat tento kontakt ako protiprávnu výmenu informácií a ze opomenul odpovedat na tvrdenia, ktoré sú v tejto súvislosti uvedené v bodoch 83 az 86 návrhu na zacatie konania. 130 Na druhej strane v posúdení uvedenom v bodoch 181 az 183 napadnutého rozsudku, pokial ide o dôkaznú hodnotu dôkazov pouzitých na preukázanie existencie kontaktu z 3. novembra 2003, doslo k poruseniu povinnosti odôvodnenia a prezumpcie neviny, ako aj k zjavne nesprávnemu posúdeniu a k skresleniu dôkazov. Ani Komisia, ani Vseobecný súd totiz neposkytli dostatocné vysvetlenie v súvislosti s existenciou rôznych verzií e-mailu z 3. novembra 2003 alebo s jeho pravostou. Pokial ide o súbor nepriamych dôkazov uvedený v bode 183 tohto rozsudku, ktorý obsahuje len dva zdroje, odvolatelka spresnuje, ze interný e-mail skupiny Renesas zo 7. októbra 2003 je zalozený na informáciách z pocutia a kedze bol vyhotovený pred dátumom, ked doslo ku kontaktu z 3. novembra 2003, je zjavné, ze nemôze preukázat existenciu tohto kontaktu. Vseobecný súd neuviedol dôvody, pre ktoré Komisia mohla z e-mailu zo 7. novembra 2003 skupiny Samsung, v ktorom sa spomínal len návrh dalsieho stretnutia na 17. novembra 2003, vyvodit, ze doslo ku kontaktu z 3. novembra 2003. Z týchto dôvodov Vseobecný súd porusil pravidlá týkajúce sa dôkazného bremena, skreslil dôkazy a vychádzal zo zjavne nesprávnych posúdení. 131 Komisia sa domnieva, ze tieto tvrdenia sú neprípustné v rozsahu, v akom sa odvolatelka snazí spochybnit posúdenia skutkového stavu, ktoré vykonal Vseobecný súd, a zároven nedôvodné. b) Posúdenie Súdnym dvorom 132 Vzhladom na tvrdenia Komisie je potrebné na úvod konstatovat, ze podstatnou castou tvrdení uvedených na podporu tejto casti sa odvolatelka nesnazí spochybnit posúdenia skutkového stavu, ktoré vykonal Vseobecný súd, ale poukazuje na nesprávne právne posúdenia, ktorých sa Vseobecný súd dopustil pri posúdení kontaktov so skupinou Samsung z 24. septembra a z 3. novembra 2003. 133 Pokial ide v prvom rade o kontakt z 24. septembra 2003, odvolatelka spochybnuje body 168 a 256 napadnutého rozsudku v rozsahu, v akom Vseobecný súd rozhodol, ze porusenie, ktorého sa dopustila, zacalo v priebehu roka 2003 a týkalo sa cipov, ktoré nie sú SIM. 134 Po prvé je nesporné, ako Vseobecný súd uviedol najmä v bodoch 166, 168 a 173 az 175 napadnutého rozsudku, ze pocas kontaktu z 24. septembra 2003 si odvolatelka so skupinou Samsung vymenili citlivé informácie týkajúce sa najmä ich budúcich cien. 135 Práve z dôvodu samotného predmetu tejto výmeny informácií medzi konkurentmi ju mohol Vseobecný súd oprávnene kvalifikovat ako porusenie z hladiska predmetu, bez toho - ako to vyplýva z bodov 157 az 160 tohto rozsudku -, aby tvrdenia uvedené odvolatelkou v rámci druhej casti tohto odvolacieho dôvodu mohli preukázat, ze táto kvalifikácia vyplýva z nesprávneho právneho posúdenia. 136 Za týchto podmienok, aj za predpokladu, ze by konkurenti nediskutovali o cenách za rok 2003, sa Vseobecný súd nedopustil nesprávneho právneho posúdenia, pokial ide o zaciatok obdobia porusenia, ked konstatoval, ze odvolatelka sa zúcastnila na takomto porusení od 24. septembra 2003. 137 Na jednej strane tvrdenia odvolatelky smerujúce k preukázaniu, ze pocas stretnutia 24. septembra 2003 sa nediskutovalo o cenách za rok 2003, okrem toho, ze ich úcelom je v skutocnosti dosiahnut nové preskúmanie skutkových okolností, co vsak nepatrí do právomoci Súdneho dvora v rámci odvolacieho konania, sú teda irelevantné. 138 Na druhej strane Vseobecný súd nebol vôbec povinný preskúmat a konstatovat existenciu protisútazných úcinkov za rok 2003. Podla judikatúry Súdneho dvora totiz nie je nevyhnutné skúmat následky zosúladeného postupu, pokial je preukázaný jeho protisútazný ciel (rozsudok zo 4. júna 2009, T-Mobile Netherlands a i., [49]C-8/08, [50]EU:C:2009:343, bod [51]30). 139 Pokial ide po druhé o tvrdenie o porusení týkajúcom sa cipov, ktoré nie sú SIM, ktoré smeruje proti bodu 256 napadnutého rozsudku, je dôlezité spresnit, ze zo znenia písomností odvolatelky v prvostupnovom konaní vyplýva, ze v rámci svojho piateho zalobného dôvodu uvedeného pred Vseobecným súdom, poprela akúkolvek diskusiu o cipoch, ktoré nie sú SIM, bez toho, aby prípadne subsidiárne uviedla, ze diskusiu o týchto výrobkoch v rámci kontaktu z 24. septembra 2003 nemozno kvalifikovat ako protisútaznú z hladiska predmetu. Vseobecný súd tak nebol povinný sa dalej zaoberat touto otázkou. Navyse treba odkázat na body 104 az 109 tohto rozsudku. 140 Pokial ide v druhom rade o kontakt z 3. novembra 2003, odvolatelka spochybnuje posúdenia, ktoré Vseobecný súd uviedol v bodoch 181 az 183 a 185 napadnutého rozsudku v súvislosti s existenciou tohto kontaktu a jeho protiprávnou povahou. 141 Po prvé v bodoch 181 az 183 napadnutého rozsudku Vseobecný súd zastával názor, ze odvolatelka nepredlozila dôkaz, ze objektívne dôvody, ktoré Komisia uviedla na odôvodnenie toho, ze existuje viacero verzií e-mailu z 3. novembra 2003, sú nesprávne, a dalej, ze existoval súbor nepriamych dôkazov vyplývajúci z dalsích dôkazov, ktoré preukazujú, ze v ten istý den doslo k protisútaznému kontaktu. 142 Na jednej strane v tejto súvislosti uz bolo v bodoch 68 a 69 tohto rozsudku uvedené, ze odvolatelke prislúchalo, aby pred Vseobecným súdom spochybnila úvahy, ktoré Komisia uviedla v spornom rozhodnutí v súvislosti s pravostou e-mailu z 3. novembra 2003 a ze Vseobecný súd uviedol dôvody, pre ktoré sa odvolatelke nepodarilo preukázat, ze tieto úvahy boli nesprávne. 143 Za týchto podmienok sa Vseobecný súd nedopustil nesprávneho právneho posúdenia a neporusil svoju povinnost odôvodnenia, ked zamietol tvrdenia odvolatelky týkajúce sa pravosti e-mailu z 3. novembra 2003. 144 Na druhej strane, pokial ide o tvrdenie, ktorým odvolatelka kritizuje súbor nepriamych dôkazov uvedený v bodoch 181 a 183 napadnutého rozsudku, stací pripomenút, ze posúdenie dôkazov nepatrí, s výnimkou prípadu ich skreslenia, do právomoci Súdneho dvora v stádiu odvolacieho konania. Hoci odvolatelka tvrdí, ze skutocnosti obsiahnuté v tomto súbore nepriamych dôkazov nie sú takej povahy, aby nasvedcovali tomu, ze 3. novembra 2003 doslo k protiprávnemu kontaktu, nijako nepreukázala existenciu skreslenia týchto skutocností zo strany Vseobecného súdu. 145 Po druhé Vseobecný súd v bode 185 napadnutého rozsudku konstatoval - pokial ide o skutocnost, ze odvolatelka usúdila, ze kontakt z 3. novembra 2003 nepredstavoval obmedzenie hospodárskej sútaze z hladiska jej predmetu -, ze Komisia nebola povinná preukázat, ze kazdá protiprávna diskusia predstavovala takéto obmedzenie, kedze preukázala, ze predmetné postupy, posudzované ako celok, predstavujú obmedzenie hospodárskej sútaze z hladiska jej predmetu. 146 Vseobecný súd tak, ako to tvrdí odvolatelka, konstatoval protiprávnu povahu predmetnej diskusie a upustil od preskúmania tvrdení uvedených odvolatelkou, ktoré sa týkajú skutocnosti, ze kontakt z 3. novembra 2003 mal protisútaznú povahu z hladiska predmetu. 147 Vzhladom na úvahy uvedené v bodoch 43 az 55 tohto rozsudku vsak takýto prístup nie je za okolností tejto veci v rozpore s poziadavkami preskúmania zákonnosti konstatovania o porusení. Odvolatelka okrem toho netvrdí, ze by takýto prístup mohol ovplyvnit posúdenie primeranosti výsky pokuty za porusenie. 148 Prvá cast druhého zalobného dôvodu sa preto musí zamietnut. 2. O druhej casti druhého odvolacieho dôvodu a) Argumentácia úcastníkov konania 149 V druhej casti druhého odvolacieho dôvodu odvolatelka Vseobecnému súdu vytýka, ze v bodoch 172 az 176, 185 a 189 napadnutého rozsudku nesprávne vylozil pojem "obmedzenie hospodárskej sútaze z hladiska jeho predmetu". Podla odvolatelky Vseobecný súd nevykonal dostatocnú analýzu povahy predmetných postupov a predovsetkým v bodoch 176 a 189 tohto rozsudku sa uspokojil s nedostatocným odôvodnením a rozporuplným prístupom. 150 Odvolatelka tvrdí, ze Vseobecný súd, ktorý nepostupoval v tejto súvislosti v súlade s judikatúrou Súdneho dvora, nezanalyzoval a nepreukázal, ze výmena predmetných informácií mala dostatocný stupen skodlivosti pre hospodársku sútaz na trhu s cipmi pre karty. Zastáva názor, ze obcasná výmena informácií o aktuálnych trhových cenách alebo o budúcich vseobecných alebo potenciálnych cenových trendov, ako aj o vývoji trhu, nemá sama osebe takúto skodlivost na mimoriadne konkurencieschopnom trhu, akým je uvedený trh s cipmi pre karty. 151 Odvolatelka spresnuje, ze nedostatocne odôvodnené posúdenie, ktoré je uvedené v bode 174 napadnutého rozsudku a podla ktorého sporné správanie bolo "takej povahy", ze "umoznovalo konkurentom obmedzit" hospodársku sútaz, zavádza dve neisté a odlisné podmienky kritéria stupna skodlivosti, ktorý vyzaduje Súdny dvor. 152 Napokon vzhladom na odlisné charakteristiky piatich kontaktov, ktoré preskúmal Vseobecný súd, sa tento súd dopustil pochybenia, ked konstatoval, ako to zrejme urobil v bode 185 napadnutého rozsudku, celkové obmedzenie hospodárskej sútaze z hladiska jej predmetu. 153 Komisia vsetky tieto tvrdenia popiera. b) Posúdenie Súdnym dvorom 154 V druhej casti druhého odvolacieho dôvodu odvolatelka Vseobecnému súdu vytýka, ze nezohladnil judikatúru Súdneho dvora týkajúcu sa pojmu "obmedzenie hospodárskej sútaze z hladiska jej predmetu". 155 Podla judikatúry Súdneho dvora platí, ze základné právne kritérium na urcenie, ci dohoda alebo zosúladený postup predstavuje obmedzenie hospodárskej sútaze "z hladiska jej predmetu" v zmysle clánku 101 ods. 1 ZFEÚ, spocíva v zistení, ze takáto dohoda alebo takýto zosúladený postup má sama, resp. sám osebe dostatocný stupen skodlivosti pre hospodársku sútaz, takze netreba skúmat jej následky (pozri v tomto zmysle rozsudok z 27. apríla 2017, FSL a i./Komisia, [52]C-469/15 P, [53]EU:C:2017:308, bod [54]104, ako aj citovanú judikatúru). 156 Na úcely posúdenia, ci urcitý typ koordinácie medzi podnikmi má dostatocný stupen skodlivosti na to, aby mohol byt povazovaný za obmedzenie hospodárskej sútaze "z hladiska jej predmetu", je potrebné sústredit sa najmä na jeho obsah, na ciele, ktoré chce dosiahnut, ako aj na hospodársky a právny kontext, do ktorého patrí. V rámci posúdenia uvedeného kontextu je potrebné takisto zohladnit povahu dotknutých výrobkov alebo sluzieb, ako aj skutocné podmienky fungovania a struktúry relevantného trhu alebo relevantných trhov (pozri v tomto zmysle rozsudky z 5. decembra 2013, Solvay Solexis/Komisia, [55]C-449/11 P, neuverejnený, [56]EU:C:2013:802, bod [57]36; z 19. marca 2015, Dole Food a Dole Fresh Fruit Europe/Komisia, [58]C-286/13 P, [59]EU:C:2015:184, bod [60]117 a citovanú judikatúru, ako aj z 27. apríla 2017, FSL a i./Komisia, [61]C-469/15 P, [62]EU:C:2017:308, bod [63]105 a citovanú judikatúru). 157 Pokial ide po prvé o kontakt z 24. septembra 2003, zo skutkových zistení, ktoré Vseobecný súd vykonal v bodoch 164 a 165 napadnutého rozsudku, vyplýva, ze odvolatelka a skupina Samsung si vymenili informácie o svojich aktuálnych a budúcich kapacitách a cenách, ako aj o svojej stratégii technologického vývoja. Vseobecný súd v bode 166 tohto rozsudku konstatoval, ze takáto výmena informácii o cenách a kapacitách môze, a to najmä na trhu, kde ponuka a dopyt sú koncentrované, priamo ovplyvnit obchodnú stratégiu konkurentov. 158 V odpovedi na tvrdenia odvolatelky, ktoré smerujú k spochybneniu kvalifikácie obmedzenia hospodárskej sútaze z hladiska jej predmetu, ktorú pouzila Komisia v súvislosti s týmto kontaktom, Vseobecný súd este pripomenul najmä judikatúru citovanú v bode 155 tohto rozsudku, a v bodoch 173 a 174 napadnutého rozsudku konstatoval, ze ekonomické faktory, ktorými sa vyznacuje predmetný trh, ktoré zalobkyna nespochybnila, mohli preukázat, ze predmetné podniky mali prospech z výmeny citlivých informácií o strategických politikách svojich konkurentov z hladiska ceny, kapacity a technologického vývoja, kedze im umoznovala spomalit pokles cien na predmetnom trhu. 159 Na rozdiel od tvrdení odvolateliek tak Vseobecný súd postupoval v súlade s judikatúrou uvedenou v bodoch 155 a 156 tohto rozsudku. Vseobecný súd totiz preskúmal obsah výmeny informácií medzi konkurentmi, vrátane povahy vymienaných informácií, posúdil ciele sledované týmito konkurentmi a zohladnil situáciu na trhu, na ktorom sa tieto diskusie uskutocnili. 160 Navyse na rozdiel od toho, co naznacuje odvolatelka, kvalifikácia výmeny citlivých informácií medzi konkurentmi na predmetnom trhu ako obmedzenia hospodárskej sútaze z hladiska jej predmetu nemôze závisiet od frekvencie výmen informácií. Takéto kritérium totiz vôbec nevyplýva z judikatúry citovanej v bodoch 155 a 156 tohto rozsudku. 161 Po druhé Vseobecný súd v bode 176 napadnutého rozsudku odmietol tvrdenie odvolatelky, ze Komisia nepreukázala, ze diskusie v rámci kontaktu z 24. septembra 2003, týkajúce sa výrobnej kapacity, mohli obmedzit hospodársku sútaz. Podla Vseobecného súdu, kedze Komisia identifikovala dôvody, pre ktoré sa domnieva, ze uvedená výmena informácií mohla vzhladom na charakteristiky trhu obmedzit hospodársku sútaz, nebola povinná preukázat existenciu protisútazných úcinkov. 162 Z toho vyplýva, ze Vseobecný súd v podstate konstatoval, ze odvolatelka vo svojom tvrdení vytýkala Komisii, ze nepreukázala existenciu protisútazných úcinkov. Na jednej strane vsak odvolatelka vo svojom odvolaní netvrdí, ze Vseobecný súd nesprávne posúdil dosah jej tvrdenia. Na druhej strane posúdenie, ktoré vykonal Vseobecný súd v súvislosti s týmto tvrdením, je v súlade s judikatúrou Súdneho dvora citovanou v bode 138 tohto rozsudku. 163 Po tretie treba uviest, ze tvrdenie odvolatelky týkajúce sa bodu 185 napadnutého rozsudku sa musí zamietnut z dôvodov uvedených v bodoch 145 az 147 tohto rozsudku. 164 Po stvrté odôvodnenie uvedené v bode 189 napadnutého rozsudku, podla ktorého "výmena dôverných informácií [týkajúcich sa zámeru zvýsit ceny za kazdú konkrétnu kategóriu výrobkov] medzi konkurentmi nevyhnutne spôsobila narusenie hospodárskej sútaze", nemozno s ohladom na ekonomický kontext trhu s cipmi pre karty, ako je opísaný v bode 173 napadnutého rozsudku, povazovat za poznacené nesprávnym právnym posúdením. 165 Druhá cast druhého odvolacieho dôvodu sa preto musí zamietnut. 3. O tretej casti druhého odvolacieho dôvodu a) Argumentácia úcastníkov konania 166 V tretej casti druhého odvolacieho dôvodu odvolatelka spochybnuje dôvody uvedené v bodoch 215 az 224, 226 a 227 napadnutého rozsudku v súvislosti s jej úcastou na jedinom a pokracujúcom porusení. 167 Na jednej strane uvádza rozpor v odôvodnení medzi bodmi 215, 226 a 227 napadnutého rozsudku, kedze jej Vseobecný súd pripísal zodpovednost za celé predmetné porusenie, pricom zároven uviedol, ze sa nezúcastnila na jedinom a pokracujúcom porusení v celom rozsahu. 168 Na druhej strane pripomína, ze podla judikatúry Súdneho dvora úcast podniku na jedinom a pokracujúcom porusení vyzaduje splnenie troch podmienok, a to po prvé existenciu celkového plánu sledujúceho spolocný ciel, po druhé úmysel tohto podniku podielat sa na tomto pláne a po tretie preukázanú alebo predpokladanú vedomost tohto podniku o protiprávnom správaní ostatných úcastníkov. V prejednávanej veci vsak ani Vseobecný súd, ani Komisia neposkytli odôvodnenie, ktoré by umoznilo dospiet k záveru, ze sa úmyselne podielala na tom istom jedinecnom cieli ako skupiny Renesas, Samsung a Philips. Ako to vyplýva z odôvodnenia 312 sporného rozhodnutia a z bodu 231 napadnutého rozsudku, Komisia, ako aj Vseobecný súd takisto nekonstatovali, ze odvolatelka vedela o správaní skupín Renesas, Samsung a Philips. 169 Komisia, ako aj Vseobecný súd tak porusili kritérium týkajúce sa individuálneho zámeru zúcastnit sa na spolocnom pláne. Naproti tomu Vseobecný súd v rozsudku z 15. júla 2015, voestalpine a voestalpine Wire Rod Austria/Komisia ([64]T-418/10, [65]EU:T:2015:516, bod [66]302), vykonal podrobnú analýzu tohto kritéria. 170 Komisia dôvodnost tejto casti spochybnuje. b) Posúdenie Súdnym dvorom 171 V tretej casti druhého odvolacieho dôvodu odvolatelka Vseobecnému súdu vytýka nesprávne právne posúdenie pri analýze jej úcasti na jedinom a pokracujúcom porusení. 172 Podla judikatúry Súdneho dvora platí, ze podnik, ktorý sa zúcastnil na jedinom a komplexnom porusení vlastnými konaniami, ktoré spocívajú v dohode alebo zosúladenom postupe s protisútazným zámerom v zmysle clánku 101 ods. 1 ZFEÚ a ktorého cielom je prispiet k poruseniu v celom rozsahu, môze byt tiez zodpovedný aj za konania ostatných podnikov v rámci toho istého porusenia pocas celej doby jeho úcasti na tomto porusení. Tak je to v prípade, ak je preukázané, ze uvedený podnik zamýslal prispiet svojím vlastným správaním k naplneniu spolocných cielov sledovaných vsetkými zúcastnenými, a ze vedel o protiprávnom správaní, ktoré plánovali alebo realizovali dalsie podniky sledujúce rovnaké ciele, alebo ze ho mohol rozumne predpokladat a bol ochotný prevziat z toho vyplývajúce riziko (rozsudky zo 6. decembra 2012, Komisia/Verhuizingen Coppens, [67]C-441/11 P, [68]EU:C:2012:778, bod [69]42, ako aj z 24. júna 2015, Fresh Del Monte Produce/Komisia a Komisia/Fresh Del Monte Produce, [70]C-293/13 P a C-294/13 P, [71]EU:C:2015:416, bod [72]157). 173 Ak sa naproti tomu podnik priamo zúcastnoval na jednom alebo niekolkých protisútazných správaniach tvoriacich jediné a pokracujúce porusenie, ale nie je preukázané, ze svojím vlastným správaním zamýslal prispiet k vsetkým spolocným zámerom, ktoré sledovali dalsí úcastníci kartelu, a ze mal vedomost o vsetkých dalsích protiprávnych správaniach, ktoré plánovali alebo uskutocnili títo úcastníci sledujúci rovnaké ciele, alebo ich mohol rozumne predpokladat a bol ochotný prevziat z toho vyplývajúce riziko, je Komisia oprávnená pripísat tomuto podniku zodpovednost iba za správania, na ktorých sa priamo zúcastnoval, a za správania zamýslané alebo uskutocnené dalsími úcastníkmi sledujúcimi rovnaké ciele, aké sledoval tento podnik, a v prípade ktorých je preukázané, ze o nich vedel alebo ich mohol rozumne predpokladat a bol ochotný prevziat z toho vyplývajúce riziko (rozsudky zo 6. decembra 2012, Komisia/Verhuizingen Coppens, [73]C-441/11 P, [74]EU:C:2012:778, bod [75]44, ako aj z 24. júna 2015, Fresh Del Monte Produce/Komisia a Komisia/Fresh Del Monte Produce, [76]C-293/13 P a C-294/13 P, [77]EU:C:2015:416, bod [78]159). 174 V prejednávanej veci Vseobecný súd v súlade s touto judikatúrou v bode 226 napadnutého rozsudku uviedol, ze konstatovanie existencie jediného porusenia sa lísi od otázky, ci zodpovednost za toto porusenie v celom rozsahu mozno pripísat jednému podniku. 175 Z tohto dôvodu z konstatovaní, ktoré vykonal Vseobecný súd v bodoch 229 a 231 napadnutého rozsudku nepochybne vyplýva, ze napriek urcitej nejednoznacnosti sporného rozhodnutia, ktorej hlavné aspekty Vseobecný súd uviedol v bodoch 215, 227 a 228 tohto rozsudku, Komisia v tomto rozhodnutí uznala odvolatelku za zodpovednú za úcast na predmetnom porusení len z dôvodu jej dvojstranných kontaktov so skupinami Samsung a Renesas a ze jej nepripísala zodpovednost za toto porusenie v celom rozsahu. 176 Odôvodnenie napadnutého rozsudku tak nie je rozporuplné, pokial ide o rozsah úcasti odvolatelky na predmetom porusení. 177 Okrem toho, kedze odvolatelka nebola zodpovedná za predmetné porusenie v celom rozsahu, ale len v rozsahu jej priamej úcasti na prejavoch tohto porusenia, v prejednávanej veci nebolo nijako potrebné preukázat, ze vedela o zosúladených správaniach ostatných úcastníkov tohto porusenia. 178 Tretiu cast druhého odvolacieho dôvodu treba teda zamietnut a v dôsledku toho zamietnut druhý odvolací dôvodu v celom rozsahu. C. O tretom odvolacom dôvode týkajúcom sa pokuty ulozenej odvolatelke, ako aj o prvej casti prvého odvolacieho dôvodu v rozsahu, v akom je zalozená na porusení neobmedzenej právomoci 1. Argumentácia úcastníkov konania 179 Tretí odvolací dôvod uvedený odvolatelkou sa delí na dve casti. 180 V prvej casti tretieho odvolacieho dôvodu odvolatelka Vseobecnému súdu vytýka, ze sa pri stanovovaní výsky pokuty dopustil nesprávneho právneho posúdenia, a to ako následok neúplného a selektívneho preskúmania dvojstranných kontaktov napadnutých odvolatelkou, ako sa uvádza v rámci prvej casti prvého odvolacieho dôvodu. Vseobecný súd má v rámci výkonu svojej neobmedzenej právomoci zohladnit pocet nepriamych dôkazov a individuálnu úcast kazdého podniku na porusení. Vseobecný súd tým, ze tak neurobil, porusil judikatúru Súdneho dvora. Podla odvolatelky Vseobecný súd nedostatocne odôvodnil svoje posúdenie, podla ktorého znízenie výsky pokuty ulozenej Komisiou bolo dostatocné, napriek tomu, ze preskúmal menej ako polovicu kontaktov, ktorých existencia bola Komisiou preukázaná, a odvolatelka napadla primeranost výsky pokuty, ktorá jej bola na základe týchto uvedených kontaktov ulozená. 181 Druhou castou tretieho odvolacieho dôvodu odvolatelka Vseobecnému súdu vytýka, ze porusil zásadu proporcionality. 182 Po prvé tvrdí, ze Vseobecný súd nedostatocne zohladnil skutocnost, ze sa na porusení zúcastnila obmedzene. 183 Odvolatelka na jednej strane tvrdí, ze na rozdiel od toho, co Vseobecný súd rozhodol v bode 239 napadnutého rozsudku, predlozila v bode 172 svojho návrhu na zacatie konania a v bode 115 svojej repliky predlozenej Vseobecnému dvoru tvrdenia smerujúce k spochybneniu 20 % znízenia priznaného Komisiou. 184 Na druhej strane odvolatelka uvádza, ze Vseobecný súd na úcely stanovenia výsky pokuty nezohladnil závaznost týkajúcu sa jej velmi obmedzenej individuálnej úcasti na porusení, cím porusil judikatúru Súdneho dvora. Táto výska neodráza podla odvolatelky jej skutocnú úcast na tomto porusení, kedze Vseobecný súd uskutocnil preskúmanie iba obmedzeného poctu kontaktov, pricom odvolatelka nevedela o dvojstranných kontaktoch medzi ostatnými úcastníkmi porusenia a iba jeden kontakt spojený v odvolatelkou sa týkal cipov, ktoré nie sú SIM. Spresnuje, ze jej príjmy z týchto cipov, ktoré nie sú SIM, predstavovali viac ako 50 % jej celkového obratu, a ze porusenie sa pri cipoch, ktoré nie sú SIM, mohlo vztahovat iba na rok 2004. Vseobecný súd tak dostatocne nezohladnil cast obratu, ktorá sa týka výrobkov, ktoré sú predmetom porusenia, co je v rozpore s judikatúrou Súdneho dvora. 185 Do druhé odvolatelka spochybnuje body 269 a 270 napadnutého rozsudku, ked tvrdí, ze tým, ze jej Komisia a Vseobecný súd ulozili neprimeranú výsku pokuty, porusili clánok 49 Charty základných práv Európskej únie a Vseobecný súd porusil svoju neobmedzenú právomoc. Podla odvolatelky nezohladnil Vseobecný súd obmedzenú úcast odvolatelky na dotknutom porusení. Stanovenie výsky pokuty okrem toho vychádzalo z nesprávneho výpoctu obratu a bolo v rozpore s judikatúrou uvedenou v bode 269 tohto rozsudku. Celkové príjmy odvolatelky týkajúce sa cipov, ktoré nie sú SIM, tak boli nesprávne zohladnené pocas celého trvania údajného porusenia. Podla odvolatelky sa totiz porusenie týkajúce sa cipov, ktoré nie sú SIM, môze týkat nanajvýs (quod non) roku 2004. 186 Komisia sa domnieva, ze tieto tvrdenia sa musia zamietnut. 187 Pokial ide o prvú cast, Komisia uvádza, ze pocet kontaktov, ktorých sa odvolatelka zúcastnila, nemení nic na závaznosti jej úcasti na porusení, kedze ekonomické úcinky protisútazných kontaktov sa prejavili az po dni, kedy prislo k týmto kontaktom. 188 Pokial ide o druhú cast tohto odvolacieho dôvodu, Komisia tvrdí, ze tvrdenie vychádzajúce zo skutocnosti, ze pocas preskúmania závaznosti úcasti odvolatelky na porusení mal Vseobecný súd zohladnit okolnost, ze iba niektoré z uvedených kontaktov sa týkalo cipov, ktoré nie sú SIM, je podla clánku 170 Rokovacieho poriadku Súdneho dvora neprípustné, kedze bolo prvýkrát uvedené az v konaní na Súdnom dvore. V kazdom prípade Vseobecný súd podla Komisie správne rozhodol, ze predmetné porusenie sa týkalo týchto cipov. 189 Komisia po prvé uvádza, ze vzhladom na to, ze môze zohladnit závaznost úcasti podniku na porusení bud pri stanovovaní východiskovej sumy pokuty, ktorú mu môze ulozit, alebo na základe polahcujúcich alebo pritazujúcich okolností, Vseobecný súd správne potvrdil stanovenie percentuálneho podielu závaznosti na 16 % pre vsetkých úcastníkov kartelu. Odvolatelka nepreukázala, ze znízenie pokuty o 20 %, ktoré získala vo svoj prospech, viedlo k ulozeniu prehnanej výsky pokuty natolko, aby bola neprimeraná. 190 Po druhé, pokial ide o údajné porusenie zásady proporcionality, Komisia tvrdí, ze skutocnost, ze odvolatelke bola ulozená pokuta vo výske vyssej ako pokuty ulozené sporným rozhodnutím iným úcastníkom porusenia, vyplýva z toho, ze hodnota trzieb odvolatelky z cipov pre karty je zo styroch úcastníkov najvyssia. V tejto súvislosti Komisia spresnuje, ze obrat predstavuje objektívnu okolnost, ktorá poskytuje správnu predstavu o skodlivosti tajného konania pre riadnu hospodársku sútaz. Ziadne z iných tvrdení uvedených odvolatelkou nemôze podla Komisie zmenit posúdenie závaznosti porusenia vykonané Vseobecným súdom. 2. Posúdenie Súdnym dvorom 191 Vzhladom na to, ze sa obe casti tretieho odvolacieho dôvodu ciastocne prekrývajú, treba ich preskúmat spolocne. Okrem toho v súlade s tým, co bolo uvedené v bode 56 tohto rozsudku, treba v rozsahu, v akom sa týkajú výkonu neobmedzenej právomoci Vseobecného súdu, preskúmat aj tvrdenia predlozené na podporu prvej casti prvého odvolacieho dôvodu. 192 Po prvé je potrebné pripomenút, ze iba Vseobecný súd má právomoc preskúmat spôsob, akým Komisia v kazdom konkrétnom prípade posúdila závaznost protiprávnych konaní. Cielom posúdenia Súdneho dvora v rámci odvolania je na jednej strane preskúmat, akým spôsobom Vseobecný súd z právneho hladiska správne zohladnil vsetky prvky podstatné pre posúdenie závaznosti konania vzhladom na clánok 101 ZFEÚ a clánok 23 nariadenia c. 1/2003, a na strane druhej overit, ci Vseobecný súd z právneho hladiska dostatocne odpovedal na vsetky tvrdenia uvedené na podporu návrhu na zrusenie pokuty alebo na znízenie jej výsky (rozsudok z 26. januára 2017, Laufen Austria/Komisia, [79]C-637/13 P, [80]EU:C:2017:51, bod [81]58). 193 Po druhé podla judikatúry Súdneho dvora neobmedzená súdna právomoc, ktorá bola priznaná súdu Únie clánkom 31 nariadenia c. 1/2003 v súlade s clánkom 261 ZFEÚ, oprávnuje súd, aby nad rámec jednoduchého preskúmavania zákonnosti sankcie nahradil posúdenie Komisie svojím posúdením a v dôsledku toho zrusil, znízil alebo zvýsil ulozenú pokutu alebo penále (rozsudky z 8. decembra 2011, Chalkor/Komisia, [82]C-386/10 P, [83]EU:C:2011:815, bod [84]63 a citovaná judikatúra, ako aj z 26. januára 2017, Villeroy & Boch Austria/Komisia, [85]C-626/13 P, [86]EU:C:2017:54, bod [87]81). 194 Výkon tejto neobmedzenej súdnej právomoci vsak neznamená preskúmanie ex offo a konanie je kontradiktórne. V zásade zalobcovi prinálezí, aby uviedol zalobné dôvody proti spornému rozhodnutiu a predlozil dôkazy na podporu týchto dôvodov (rozsudky z 18. decembra 2014, Komisia/Parker Hannifin Manufacturing a Parker-Hannifin, [88]C-434/13 P, [89]EU:C:2014:2456, bod [90]76 a citovaná judikatúra, ako aj z 26. januára 2017, Villeroy & Boch Austria/Komisia, [91]C-626/13 P, [92]EU:C:2017:54, bod [93]83). 195 Ako vsak uviedol generálny advokát v bode 74 svojich návrhov, na splnenie poziadaviek neobmedzenej právomoci pri preskúmaní v zmysle clánku 47 Charty základných práv, pokial ide o pokutu, je súd Únie povinný pri výkone právomocí stanovených v clánkoch 261 a 263 ZFEÚ preskúmat kazdú výhradu právnej alebo skutkovej povahy, ktorá má preukázat, ze výska pokuty nie je primeraná závaznosti a obdobiu trvania porusenia (rozsudky z 18. decembra 2014, Komisia/Parker Hannifin Manufacturing a Parker-Hannifin, [94]C-434/13 P, [95]EU:C:2014:2456, bod [96]75 a citovaná judikatúra, ako aj z 26. januára 2017, Villeroy & Boch Austria/Komisia, [97]C-626/13 P, [98]EU:C:2017:54, bod [99]82). 196 Po tretie závaznost porusenia musí byt predmetom individuálneho posúdenia (rozsudok z 11. júla 2013, Team Relocations a i./Komisia, [100]C-444/11 P, neuverejnený, [101]EU:C:2013:464, bod [102]102). Na urcenie výsky pokút je nutné zohladnit trvanie porusenia a vsetky faktory, ktoré môzu ovplyvnit posúdenie jeho závaznosti, akými sú konanie kazdého z podnikov, úloha, ktorú kazdý z nich hrá pri vytvorení zosúladených postupov, prospech, ktorý z týchto postupov podniky mohli získat, ich velkost a hodnota dotknutého tovaru, ako aj nebezpecenstvo, ktoré porusenia tohto typu predstavujú pre Európsku úniu (rozsudok z 8. decembra 2011, Chalkor/Komisia, [103]C-386/10 P, [104]EU:C:2011:815, bod [105]56 a citovaná judikatúra). 197 Medzi týmito faktormi sa nachádzajú aj pocet a intenzita protisútazných správaní (pozri v tomto zmysle rozsudok z 8. decembra 2011, Chalkor/Komisia, [106]C-386/10 P, [107]EU:C:2011:815, bod [108]57 a citovaná judikatúra). 198 Súdny dvor vsak pripomenul, ze neexistuje záväzný alebo taxatívny zoznam kritérií, ktoré sa musia pri posúdení závaznosti porusenia povinne vziat do úvahy (rozsudky z 3. septembra 2009, Prym a Prym Consumer/Komisia, [109]C-534/07 P, [110]EU:C:2009:505, bod [111]54, ako aj z 13. júna 2013, Versalis/Komisia, [112]C-511/11 P, [113]EU:C:2013:386, bod [114]82 a citovaná judikatúra). 199 Okrem toho z judikatúry Súdneho dvora vyplýva, ze Komisia môze zohladnit závaznost týkajúcu sa úcasti podniku na porusení a osobitné okolnosti veci bud pri posúdení závaznosti porusenia v zmysle clánku 23 nariadenia c. 1/2003, alebo pri úprave základnej výsky podla polahcujúcich a pritazujúcich okolností. Poskytnutie takejto moznosti Komisii je v súlade s judikatúrou pripomenutou v bode 196 tohto rozsudku, kedze v kazdom prípade vyzaduje, aby pri stanovovaní výsky pokuty bolo zohladnené individuálne konanie dotknutého podniku (pozri v tomto zmysle rozsudok z 11. júla 2013, Team Relocations a i./Komisia, [115]C-444/11 P, neuverejnený, [116]EU:C:2013:464, body [117]104 a [118]105). 200 Na úvod v prejednávanej veci jednoznacne zo sporného rozhodnutia a konstatovaní Vseobecného súdu uvedených v bode 215, 229 a 231 napadnutého rozsudku vyplýva, ze hoci Komisia v tomto rozhodnutí konstatovala existenciu jediného a pokracujúceho porusenia, táto institúcia povazovala odvolatelku za zodpovednú za toto porusenie iba v rozsahu, v akom udrziavala protiprávne kontakty so spolocnostami Samsung a Renesas v období medzi 24. septembrom 2003 a 31. marcom 2005. Odvolatelka tak bola povazovaná za zodpovednú za dotknuté porusenie iba na základe jedenástich dvojstranných kontaktov uvedených vo vztahu k nej v spornom rozhodnutí, ktoré spochybnila na Vseobecnom súde. 201 Komisia zohladnila túto obmedzenú úcast odvolatelky na dotknutom porusení vo výpocte pokuty, ked jej priznala znízenie o 20 % z dôvodu polahcujúcich okolností, pricom uplatnila koeficient závaznosti vo výske 16 % rovnako ako v prípade vsetkých úcastníkov dotknutého porusenia. 202 Zo znenia návrhu na zacatie konania dalej jednoznacne vyplýva, ze odvolatelka poziadala nielen o zrusenie sporného rozhodnutia v rozsahu, v akom sa jej týka, ale aj subsidiárne o znízenie výsky pokuty, ktorá jej bola ulozená. V tejto súvislosti treba okrem toho spresnit, ze na pojednávaní pred Súdnym dvorom Komisia vzala spät svoju argumentáciu, podla ktorej odvolatelka nepoziadala Vseobecný súd, aby vykonal svoju neobmedzenú súdnu právomoc. 203 Svojimi zalobnými dôvodmi vznesenými pred Vseobecným súdom odvolatelka najmä spochybnovala posúdenia, ktoré Komisia vzniesla pri kazdom z jedenástich dvojstranných kontaktoch, ktoré boli proti nej uplatnené, a kritizovala výpocet výsky pokuty, ktorá jej bola ulozená ako v súvislosti s koeficientom závaznosti vo výske 16 %, tak v súvislosti so sadzbou znízenia vo výske 20 % priznaného z dôvodu polahcujúcich okolností. 204 Z toho vyplýva, ze odvolatelka svojou argumentáciou rozvinutou v jej návrhu na zacatie konania vyzvala Vseobecný súd preskúmat jej skutocnú úcast na predmetnom porusení a prípadne presný rozsah tejto úcasti. V súlade s judikatúrou citovanou v bode 195 tohto rozsudku pritom táto argumentácia môze byt vzhladom na konanie odvolatelky relevantná na posúdenie primeranosti výsky pokuty, ktorá jej bola ulozená vo vztahu k poruseniu, ktorého sa dopustila. 205 Hoci totiz na posúdenie závaznosti porusenia, ktorého sa dopustila odvolatelka, a na stanovenie výsky pokuty nie je Vseobecný súd povinný vychádzat z presného poctu dvojstranných dohôd, ktoré boli proti odvolatelke uplatnené, môze íst o jednu z relevantných okolností (pozri analogicky rozsudky z 25. januára 2007, Dalmine/Komisia, [119]C-407/04 P, [120]EU:C:2007:53, bod [121]132, a zo 14. októbra 2010, Deutsche Telekom/Komisia, [122]C-280/08 P, [123]EU:C:2010:603, bod [124]277). 206 Za týchto podmienok Vseobecný súd nemohol bez toho, aby porusil rozsah svojej neobmedzenej právomoci, neodpovedat na tvrdenie odvolatelky, podla ktorého Komisia porusila zásadu proporcionality tým, ze stanovila výsku ulozenej pokuty bez toho, aby zohladnila obmedzený pocet kontaktov, na ktorých sa odvolatelka zúcastnila. Tento záver platí o to viac, ze sa v prejednávanej veci Vseobecný súd uspokojil s posúdením piatich z jedenástich kontaktov konstatovaných v spornom rozhodnutí, pricom neodpovedal na otázku, ci Komisia preukázala existenciu dalsích siestich kontaktov, ktoré boli v tomto rozhodnutí voci odvolatelke uplatnené. 207 Pritom v rozsahu, v akom Vseobecný súd v napadnutom rozsudku nepreskúmal primeranost výsky ulozenej pokuty vo vztahu k poctu kontaktov, ktoré proti odvolatelke uplatnil, ani neuviedol dôvody, pre ktoré takéto preskúmanie nevykonal, sa dopustil nesprávneho právneho posúdenia. 208 Tvrdenia Komisie toto posúdenie nespochybnujú. 209 Na jednu stranu je pravda, ako Vseobecný súd pripomenul v bode 269 napadnutého rozsudku, ze cast celkového obratu pochádzajúca z predaja výrobkov, ktoré sú predmetom porusenia, môze najlepsie odrázat hospodársky význam tohto porusenia (rozsudok z 23. apríla 2015, LG Display a LG Display Taiwan/Komisia, [125]C-227/14 P, [126]EU:C:2015:258, bod [127]55), takze skutocnost, ze obrat odvolatelky je významnejsí ako obrat iných sankcionovaných podnikov, môze odôvodnit, ze jej bola v prejednávanej veci ulozená najvyssia pokuta. 210 Na druhej strane podla judikatúry Súdneho dvora s prihliadnutím na bod 23 usmernení z roku 2006 mohol byt koeficient závaznosti vo výske 16 % odôvodnený vzhladom na samotnú povahu predmetného porusenia, kedze toto porusenie, ako uviedol Vseobecný súd, patrí medzi najzávaznejsie obmedzenia hospodárskej sútaze v zmysle uvedeného bodu 23 a taká sadzba zodpovedá najnizsej sadzbe na stupnici sankcií stanovených za také porusenia na základe týchto usmernení (pozri v tomto zmysle rozsudok z 26. januára 2017, Aloys F. Dornbracht/Komisia, [128]C-604/13 P, [129]EU:C:2017:45, bod [130]75). 211 Uvedené okolnosti a judikatúra citovaná v bodoch 209 a 210 tohto rozsudku vsak samy osebe nemôzu odôvodnit skutocnost, ze za okolností prejednávanej veci sa Vseobecný súd vzdal preskúmania primeranosti výsky pokuty vo vztahu k poctu kontaktov, ktoré voci odvolatelke uplatnil. Takéto preskúmanie bolo totiz nevyhnutné najmä na posúdenie toho, ci obmedzený pocet týchto kontaktov neodôvodnoval znízenie výsky pokuty ulozenej odvolatelke o viac ako 20 %, ktoré jej bolo priznané na základe polahcujúcich okolností. 212 Je pravda, ze Súdny dvor uz rozhodol, ze nie je potrebné automaticky priznávat dodatocné znízenie za kazdú polahcujúcu okolnost uvedenú odvolatelom, aj ked ju pokladá za odôvodnenú, za predpokladu, ze celková analýza zohladnujúca vsetky relevantné okolnosti vedie ku konstatovaniu primeranej povahy výsky Komisiou ulozenej pokuty (pozri v tomto zmysle rozsudok z 5. decembra 2013, Caffaro/Komisia, [131]C-447/11 P, neuverejnený, [132]EU:C:2013:797, body [133]103 a [134]104). 213 V prejednávanej veci pritom v napadnutom rozsudku takáto celková analýza zohladnujúca vsetky relevantné okolnosti chýba, kedze Vseobecný súd nepreskúmal primeranost pokuty vo vztahu k poctu kontaktov, ktoré boli proti odvolatelke uplatnené. 214 Po druhé tvrdenia odvolatelky týkajúce sa zohladnenia jej príjmov z cipov, ktoré nie sú SIM, musia byt zamietnuté z dôvodov uvedených v bodoch 104 az 109 a 139 tohto rozsudku. 215 Následne treba prvej casti prvého odvolacieho dôvodu a tretiemu odvolaciemu dôvodu vyhoviet v rozsahu, v akom odvolatelka Vseobecnému súdu vytýka skutocnost, ze pri posúdení výsky pokuty nezohladnil pocet kontaktov, ktoré voci nej uplatnil, a v zostávajúcej casti treba tieto dôvody zamietnut. VI. O ciastocnom zrusení napadnutého rozsudku 216 Z uvedeného vyplýva, ze v napadnutom rozsudku prislo k nesprávnemu právnemu posúdeniu pri výkone neobmedzenej právomoci Vseobecného súdu. 217 Za týchto podmienok treba napadnutý rozsudok zrusit v rozsahu, v akom Vseobecný súd zamietol subsidiárny návrh odvolatelky týkajúci sa znízenia výsky pokuty, ktorú jej ulozila Komisia, a v zostávajúcej casti odvolanie zamietnut. VII. O spore v prvostupnovom konaní 218 Clánok 61 prvý odsek Statútu Súdneho dvora Európskej únie stanovuje, ze ak Súdny dvor zrusí rozhodnutie Vseobecného súdu, môze sám vydat konecný rozsudok, ak to stav konania dovoluje. 219 V predmetnej veci o takýto prípad nejde. 220 Je totiz nesporné, ze preskúmanie návrhu odvolatelky, ktorým sa domáhala znízenia výsky pokuty, ktorá jej bola sporným rozhodnutím ulozená, môze mat za následok posúdenie skutkového stavu týkajúceho sa prevazne dvojstranných kontaktov, ktoré odvolatelka spochybnuje v rámci tretej casti tretieho zalobného dôvodu, ktorý odvolatelka predlozila Vseobecnému súdu, pricom tieto kontakty neboli predmetom posúdenia zo strany Vseobecného súdu a neboli v plnej miere prejednané pred Súdnym dvorom. 221 Následne treba vec vrátit na rozhodnutie Vseobecnému súdu, aby tento súd mohol posúdit primeranost výsky ulozenej pokuty vo vztahu k poctu kontaktov, ktoré boli voci odvolatelke uplatnené, pricom prípadne preskúma, ci Komisia preukázala existenciu siestich kontaktov, vo vztahu ku ktorých sa Vseobecný súd nevyjadril. VIII. O trovách 222 Kedze vec musí byt vrátená Vseobecnému súdu, o trovách konania sa rozhodne neskôr. Z týchto dôvodov Súdny dvor (stvrtá komora) rozhodol takto: 1. Rozsudok Vseobecného súdu Európskej únie z 15. decembra 2016, Infineon Technologies/Komisia ([135]T-758/14, neuverejnený, [136]EU:T:2016:737), sa zrusuje v rozsahu, v akom Vseobecný súd zamietol subsidiárny návrh spolocnosti Infineon Technologies AG na znízenie výsky pokuty, ktorú jej Európska komisia ulozila. 2. Odvolanie sa v zostávajúcej casti zamieta. 3. Vec sa vracia Vseobecnému súdu, aby vzhladom na siesty zalobný dôvod rozhodol o návrhu na znízenie výsky pokuty ulozenej spolocnosti Infineon Technologies AG. 4. O trovách konania sa rozhodne neskôr. Podpisy __________________________________________________________________ ( [137]*1 ) Jazyk konania: anglictina. References 1. file:///tmp/lynxXXXXsAQhwY/L87701-9543TMP.html#t-ECR_62017CJ0099_SK_01-E0001 2. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2016%3A737&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 3. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:L:2003:001:TOC 4. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:C:2006:210:TOC 5. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:C:2006:298:TOC 6. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:L:2004:123:TOC 7. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:L:1994:001:TOC 8. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2016%3A38&locale=sk 9. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2016%3A38&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 10. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2016%3A38&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point71 11. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2016%3A38&locale=sk 12. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2016%3A38&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 13. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2016%3A38&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point72 14. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2006%3A593&locale=sk 15. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2006%3A593&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 16. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2006%3A593&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point169 17. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2012%3A778&locale=sk 18. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2012%3A778&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 19. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2012%3A778&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point45 20. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A866&locale=sk 21. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A866&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 22. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A866&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point128 23. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2012%3A738&locale=sk 24. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2012%3A738&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 25. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2012%3A738&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point76 26. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2016%3A445&locale=sk 27. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2016%3A445&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 28. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2016%3A445&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point69 29. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A866&locale=sk 30. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A866&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 31. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A866&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point138 32. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2016%3A837&locale=sk 33. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2016%3A837&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 34. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2016%3A837&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point43 35. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2017%3A961&locale=sk 36. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2017%3A961&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 37. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2017%3A961&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point84 38. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2017%3A11&locale=sk 39. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2017%3A11&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 40. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2017%3A11&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point153 41. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2010%3A346&locale=sk 42. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2010%3A346&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 43. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2010%3A346&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point16 44. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2010%3A346&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point17 45. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2017%3A308&locale=sk 46. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2017%3A308&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 47. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2017%3A308&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point47 48. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2017%3A308&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point48 49. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2009%3A343&locale=sk 50. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2009%3A343&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 51. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2009%3A343&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point30 52. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2017%3A308&locale=sk 53. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2017%3A308&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 54. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2017%3A308&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point104 55. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A802&locale=sk 56. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A802&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 57. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A802&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point36 58. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2015%3A184&locale=sk 59. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2015%3A184&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 60. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2015%3A184&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point117 61. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2017%3A308&locale=sk 62. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2017%3A308&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 63. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2017%3A308&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point105 64. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2015%3A516&locale=sk 65. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2015%3A516&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 66. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2015%3A516&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point302 67. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2012%3A778&locale=sk 68. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2012%3A778&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 69. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2012%3A778&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point42 70. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2015%3A416&locale=sk 71. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2015%3A416&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 72. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2015%3A416&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point157 73. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2012%3A778&locale=sk 74. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2012%3A778&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 75. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2012%3A778&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point44 76. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2015%3A416&locale=sk 77. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2015%3A416&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 78. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2015%3A416&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point159 79. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2017%3A51&locale=sk 80. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2017%3A51&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 81. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2017%3A51&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point58 82. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2011%3A815&locale=sk 83. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2011%3A815&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 84. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2011%3A815&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point63 85. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2017%3A54&locale=sk 86. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2017%3A54&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 87. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2017%3A54&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point81 88. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2014%3A2456&locale=sk 89. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2014%3A2456&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 90. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2014%3A2456&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point76 91. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2017%3A54&locale=sk 92. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2017%3A54&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 93. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2017%3A54&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point83 94. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2014%3A2456&locale=sk 95. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2014%3A2456&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 96. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2014%3A2456&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point75 97. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2017%3A54&locale=sk 98. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2017%3A54&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 99. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2017%3A54&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point82 100. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A464&locale=sk 101. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A464&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 102. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A464&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point102 103. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2011%3A815&locale=sk 104. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2011%3A815&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 105. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2011%3A815&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point56 106. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2011%3A815&locale=sk 107. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2011%3A815&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 108. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2011%3A815&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point57 109. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2009%3A505&locale=sk 110. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2009%3A505&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 111. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2009%3A505&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point54 112. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A386&locale=sk 113. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A386&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 114. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A386&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point82 115. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A464&locale=sk 116. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A464&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 117. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A464&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point104 118. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A464&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point105 119. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2007%3A53&locale=sk 120. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2007%3A53&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 121. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2007%3A53&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point132 122. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2010%3A603&locale=sk 123. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2010%3A603&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 124. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2010%3A603&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point277 125. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2015%3A258&locale=sk 126. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2015%3A258&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 127. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2015%3A258&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point55 128. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2017%3A45&locale=sk 129. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2017%3A45&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 130. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2017%3A45&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point75 131. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A797&locale=sk 132. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A797&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 133. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A797&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point103 134. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A797&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point104 135. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2016%3A737&locale=sk 136. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2016%3A737&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 137. file:///tmp/lynxXXXXsAQhwY/L87701-9543TMP.html#c-ECR_62017CJ0099_SK_01-E0001