NÁVRHY GENERÁLNEHO ADVOKÁTA NILS WAHL prednesené 24. januára 2019 ( [1]1 ) Vec C-660/17 P RF proti Európskej komisii "Odvolanie - Nedodrzanie lehoty na podanie zaloby na Vseobecný súd - Obrana - Neobvyklé zdrzanie pri postovom dorucovaní - Clánok 45 Statútu Súdneho dvora Európskej únie - Existencia náhody alebo vyssej moci - Kritériá posúdenia" 1. Aby bola zarucená rovnost zbraní pred súdmi, procesné lehoty majú zásadne kogentnú povahu. No rovnako ako vo väcsine vnútrostátnych právnych poriadkov, uplynutie týchto lehôt nemusí vzdy viest k odnatiu moznosti pokracovat v konaní pred súdmi EÚ. Konkrétne podla clánku 45 druhého odseku Statútu Súdneho dvora Európskej únie "uplynutie lehoty nebude na ujmu práva, ak dotknutá osoba preukáze existenciu náhody alebo vyssej moci". 2. V napadnutom uznesení ( [2]2 ) bola zaloba o neplatnost podaná odvolatelom RF posúdená ako zjavne neprípustná, kedze bola dorucená po uplynutí lehoty. Vseobecný súd dospel k záveru, ze RF nebol schopný preukázat existenciu náhody alebo vyssej moci, ktorou by odôvodnil nedodrzanie príslusnej lehoty stanovenej na dorucenie podpísaného originálu do kancelárie Vseobecného súdu. Uviedol, ze znacné omeskanie spôsobené internými technickými problémami predmetného poskytovatela postových dorucovacích sluzieb nepredstavuje náhodu ani vyssiu moc. 3. Predmetné odvolanie podané RF dáva Súdnemu dvoru prílezitost poskytnút návod, ako je potrebné vykladat clánok 45 Statútu Súdneho dvora Európskej únie. Poskytuje preto Súdnemu dvoru vítanú prílezitost vysvetlit svoju judikatúru týkajúcu sa významu náhody ako institútu úzko spojeného s vyssou mocou. I. Právny rámec A. Statút Súdneho dvora Európskej únie 4. Clánok 45 Statútu Súdneho dvora Európskej únie, ktorý tvorí súcast hlavy III, stanovuje: "Rokovací poriadok stanoví osobitné lehoty zohladnujúce vzdialenosti. Uplynutie lehoty nebude na ujmu práva, ak dotknutá strana preukáze existenciu náhody alebo vyssej moci." 5. Clánok 53 Statútu Súdneho dvora Európskej únie uvádza: "Konanie pred Vseobecným súdom sa spravuje hlavou III. Dalsie podrobnejsie ustanovenia sa v prípade potreby ustanovia v jeho rokovacom poriadku. ..." B. Rokovací poriadok Vseobecného súdu 6. Hlava III Rokovacieho poriadku Vseobecného súdu ( [3]3 ) upravuje zaloby. Stvrtý oddiel prvej kapitoly uvedenej hlavy stanovuje pravidlá pre lehoty. 7. Clánok 58 uvádza: "1. Procesné lehoty uvedené v Zmluvách, statúte a v tomto poriadku sa pocítajú takto: ... b) lehota vyjadrená v týzdnoch, mesiacoch alebo rokoch sa koncí uplynutím dna, ktorý má v poslednom týzdni, mesiaci alebo roku rovnaké pomenovanie alebo císlo ako den, ked nastala udalost alebo ked bol urobený úkon urcujúci pociatok plynutia lehoty. Ak pri lehote vyjadrenej v mesiacoch alebo rokoch v poslednom mesiaci takýto den chýba, lehota sa koncí uplynutím posledného dna tohto mesiaca; ..." 8. Clánok 60 uvedeného oddielu upravuje predlzenie týchto lehôt z dôvodu vzdialenosti. Uvádza, ze "k procesným lehotám sa pripocíta desatdnová lehota zohladnujúca vzdialenost". 9. Druhá kapitola hlavy III upravuje podania. Clánok 72 uvádza: "1. Podanie sa predkladá do kancelárie Vseobecného súdu bud v papierovej verzii, prípadne po zaslaní kópie originálu tohto podania faxom v súlade s clánkom 73 ods. 3, alebo spôsobom uvedeným v rozhodnutí Vseobecného súdu prijatom podla clánku 74. 2. Na kazdom podaní sa uvedie dátum. Pri pocítaní procesných lehôt sú rozhodujúce jedine dátum a hodina dorucenia do kancelárie Vseobecného súdu platné v Luxemburskom velkovojvodstve. ..." 10. Clánok 73 predmetného rokovacieho poriadku uvádza: "... 2. Vseobecnému súdu sa predkladá originál a vsetky prílohy v nom uvedené spolu s tromi kópiami urcenými Vseobecnému súdu a po jednej kópii pre kazdého úcastníka konania. Správnost týchto kópií potvrdzuje úcastník konania, ktorý ich predkladá. 3. Odchylne od ustanovení clánku 72 ods. 2 druhej vety sa na úcely zachovania procesných lehôt za den dorucenia podania povazujú den a hodina, ked bola úplná kópia podpísaného originálu podania spolu so zoznamom príloh uvedeným v clánku 72 ods. 3 dorucená kancelárii Vseobecného súdu faxom, za predpokladu, ze podpísaný originál podania spolu s prílohami a kópiami uvedenými v odseku 2 sa predlozí kancelárii Vseobecného súdu najneskorsie do desiatich dní po tomto dorucení. Na túto desatdnovú lehotu sa clánok 60 nepouzije." C. Dalsie relevantné ustanovenia 11. Praktické vykonávacie ustanovenia rokovacieho poriadku Vseobecného súdu (dalej len "Praktické vykonávacie ustanovenia Vseobecného súdu") ( [4]4 ) uvádzajú vo vztahu k dorucovaniu podaní okrem iného toto: "79. Na den podania procesnej písomnosti faxom sa na úcely zachovania lehoty prihliadne iba za predpokladu, ze sa originál obsahujúci vlastnorucný podpis zástupcu, ktorý bol zaslaný faxom, predlozí do kancelárie najneskôr do desiatich dní po tejto skutocnosti, ako to stanovuje clánok 73 ods. 3 rokovacieho poriadku. 80. Originál obsahujúci vlastnorucný podpis zástupcu musí byt ihned po jeho podaní faxom bez meskania odoslaný a nemozno ho ani v minimálnej miere menit alebo upravovat. 81. Ak existuje rozdiel medzi originálom obsahujúcim vlastnorucný podpis zástupcu a kópiou predtým podanou do kancelárie faxom, zohladní sa iba dátum dorucenia tohto podpísaného originálu." 12. Praktické pokyny pre úcastníkov konania v konaniach pred Súdnym dvorom (dalej len "Praktické pokyny Súdneho dvora") ( [5]5 ) uvádzajú vo vztahu k podaniu a k jeho zasielaniu okrem iného toto: "42. ... procesná písomnost... môze byt Súdnemu dvoru zaslaná aj postou... podla clánku 57 ods. 7 rokovacieho poriadku sú pri pocítaní procesných lehôt rozhodujúce jedine dátum a hodina dorucenia originálu podania do kancelárie. S cielom vyhnút sa akejkolvek preklúzii sa preto dôrazne odporúca vykonat dotknuté odoslanie doporucenou zásielkou alebo expresnou postou niekolko dní pred uplynutím lehoty stanovenej na podanie písomnosti. 43. ... [kópia podpísanej] písomnosti dorucenej [faxom alebo elektronickou postou] je na úcely zachovania procesných lehôt platn[á] iba za predpokladu, ze samotný podpísaný originál písomnosti... sa predlozí kancelárii najneskorsie do desiatich dní po zaslaní [kópie]. Tento originál musí byt preto odoslaný bezprostredne po odoslaní kópie a bez co aj malých úprav alebo zmien. V prípade rozdielu medzi podpísaným originálom a predtým dorucenou kópiou sa berie ohlad iba na dátum dorucenia podpísaného originálu." II. Okolnosti konania a napadnuté uznesenie 13. Zaloba, ktorou sa RF domáhal zrusenia rozhodnutia Komisie C(2016) 5925 final z 15. septembra 2016, ktorým bola zamietnutá staznost vo veci COMP AT.40251 - Zeleznicná preprava, zasielanie tovaru (dalej len "predmetné rozhodnutie"), bola podaná Vseobecnému súdu faxom 18. novembra 2016. Podpísaný originál bol tomuto súdu dorucený 5. decembra 2016, teda 17 dní po zaslaní kópie návrhu faxom. 14. Vo vztahu k príslusným procesným lehotám Vseobecný súd dospel k nasledujúcim záverom: 1. predmetné rozhodnutie bolo oznámené RF 19. septembra 2016; 2. podla clánku 263 siesteho odseku ZFEÚ mala byt zaloba podaná do dvoch mesiacov od jeho oznámenia; 3. podla clánku 58 ods. 1 v spojení s clánkom 60 Praktických vykonávacích ustanovení Vseobecného súdu lehota na dorucenie zaloby uplynula 29. novembra 2016 o polnoci; 4. podla clánku 73 ods. 3 rokovacieho poriadku na kópiu zaslanú faxom pred uplynutím lehoty sa pri urcovaní momentu, kedy bola zaloba dorucená, neprihliada, kedze podpísaný originál nebol dorucený do kancelárie Vseobecného súdu v lehote 10 dní od dorucenia kópie, ako to predpisuje uvedené ustanovenie, a 5. zaloba bola z tohto dôvodu dorucená po uplynutí lehoty. ( [6]6 ) 15. Z napadnutého uznesenia taktiez vyplýva, ze podpísaný originál bol odoslaný postou v rovnaký den, ako bola zaloba zaslaná Vseobecnému súdu faxom. Podla tvrdenia RF vsak casové obdobie (17 dní), pocas ktorého Poczta Polska, hlavný postový dorucovatel v Polsku, dorucovala obálku obsahujúcu podpísaný originál, presiahla obvyklú dobu dorucovania. Kedze oneskorené dorucovanie nastalo v dôsledku interných technických problémov spolocnosti Poczta Polska, RF tvrdil, ze vynalozil vsetko úsilie, ktoré od neho mozno primerane ocakávat. Konkrétne tvrdil, ze originál bol dorucený po uplynutí lehoty z dôvodu náhody alebo vyssej moci v zmysle clánku 45 Statútu Súdneho dvora Európskej únie a v dôsledku toho by zaloba nemala byt neprípustná pre jej oneskorené podanie. ( [7]7 ) 16. Najskôr, vo vztahu k otázke, ci okolnosti, na ktoré sa RF odvolával, boli dostatocné na to, aby zakladali náhodu alebo vyssiu moc, Vseobecný súd v prvom rade pripomenul, ze lehoty na zacatie konania sú vo svojej podstate kogentné; po druhé uviedol, ze na náhodu alebo vyssiu moc je mozné sa odvolávat len vo výnimocných situáciách, a po tretie, ze v zmysle judikatúry Súdneho dvora musí zalobca pozorne sledovat priebeh konania, ktoré inicioval a vynalozit úsilie na dodrzanie stanovených lehôt. ( [8]8 ) 17. Vseobecný súd následne uviedol, ze zalobca sa nemôze odvolávat na náhodu alebo vyssiu moc za okolností, za ktorých by osoba konajúca s primeranou opatrnostou bola schopná zabránit uplynutiu lehoty stanovenej pre zacatie konania. Súdny dvor taktiez dospel k záveru, ze za náhodu alebo za vyssiu moc mozno povazovat len okolnost, ktorej nemozno zabránit a ktorá predstavuje rozhodujúcu skutocnost vedúcu k uplynutiu lehoty. ( [9]9 ) 18. Navyse podla Vseobecného súdu z clánku 73 ods. 3 rokovacieho poriadku nie je mozné vyvodit, ze by postové dorucovanie, ktorého dlzka presiahla lehotu 10 dní stanovenú v predmetnom ustanovení, automaticky predstavovalo náhodu alebo vyssiu moc. ( [10]10 ) V tejto súvislosti poukázal na uznesenie Súdneho dvora vo veci Faktor B. i W. Gesina/Komisia ( [11]11 ), ktorého skutkové okolnosti vykazujú nezamenitelnú podobnost s predmetnou vecou. V danej veci Súdny dvor potvrdil posúdenie uskutocnené Vseobecným súdom o tom, ze zalobca nepreukázal existenciu náhody alebo vyssej moci. ( [12]12 ) 19. V dalsom kroku Vseobecný súd posudzoval, ci RF preukázal existenciu náhody alebo vyssej moci. 20. Konkrétne Vseobecný súd skúmal, ci zdrzanie v rámci postového dorucovania predstavovalo rozhodujúci dôvod, pre ktorý RF podal zalobu po uplynutí lehoty a ci tejto skutocnosti RF nemohol zabránit. Vo svetle vysvetlení poskytnutých RF a jeho povinnosti nálezite sledovat proces dorucovania Vseobecný súd dospel k záveru, ze RF nepreukázal existenciu náhody alebo vyssej moci. Dalej uviedol, ze RF nevysvetlil, aké opatrenia podnikol po tom, co zveril postovému prepravcovi zásielku obsahujúcu originál podania na jej dorucovanie. ( [13]13 ) 21. Vseobecný súd z tohto dôvodu povazoval zalobu o neplatnost za zjavne neprípustnú. III. Konanie na Súdnom dvore a pozadované rozhodnutie 22. V odvolaní RF uvádza, ze Súdny dvor by mal: - na základe odvolania zrusit napadnuté uznesenie a vrátit vec spät Vseobecnému súdu na to, aby sa zaoberal zalobou a rozhodol o jej predmete, - subsidiárne - ak Súdny dvor dospeje k záveru, ze sú splnené podmienky pre vydanie konecného rozhodnutia v tejto veci -, aby zrusil napadnuté uznesenie a vydal rozhodnutie, ktorým v plnej miere vyhovie zalobe, - ulozil Európskej komisii povinnost nahradit trovy konania. 23. Komisia navrhuje, aby Súdny dvor zamietol odvolanie a ulozil RF povinnost nahradit trovy konania. 24. V súlade s clánkom 76 ods. 2 Rokovacieho poriadku Súdneho dvora rozhodol Súdny dvor o prerokovaní odvolania bez nariadenia pojednávania. IV. Analýza 25. RF na podporu svojho odvolania uvádza styri odvolacie dôvody. V prvom odvolacom dôvode tvrdí, ze Vseobecný súd nesprávne vylozil clánok 45 Statútu Súdneho dvora Európskej únie v spojení s jeho clánkom 53. V druhom odvolacom dôvode uvádza, ze doslo k poruseniu clánku 126 Rokovacieho poriadku Vseobecného súdu, ( [14]14 ) kedze zaloba RF bola posúdená ako zjavne neprípustná. V tretom odvolacom dôvode uvádza, ze Vseobecný súd dospel k nesprávnemu záveru o tom, ze RF nepreukázal existenciu náhody v zmysle clánku 45 Statútu Súdneho dvora Európskej únie. Nakoniec stvrtým odvolacím dôvodom RF tvrdí, ze napadnuté uznesenie porusuje clánok 1, clánok 6 ods. 1 a clánok 14 Dohovoru o ochrane základných práv a slobôd (dalej len "EDLP"). 26. Komisia tvrdí, ze odvolacie dôvody uvedené RF je potrebné zamietnut, scasti preto, ze sú nedôvodné (prvý a druhý odvolací dôvod), a scasti preto, ze sú neprípustné (tretí a stvrtý odvolací dôvod). A. Posúdenie 1. Prvý a druhý odvolací dôvod 27. V prvom a v druhom odvolacom dôvode, ktoré sú vzájomne prepojené, RF v zásade tvrdí, ze Vseobecný súd vec nesprávne právne posúdil, ked zamietol zalobu postupom podla clánku 126 Rokovacieho poriadku Vseobecného súdu ako zjavne neprípustnú (druhý odvolací dôvod). Toto nesprávne právne posúdenie vyplýva z nesprávneho výkladu clánku 45 Statútu Súdneho dvora Európskej únie (prvý odvolací dôvod). Konkrétne uvádza, ze Vseobecný súd pochybil pri výklade institútov "vyssej moci" a "náhody". RF v tomto smere uvádza, ze napadnuté uznesenie nesprávne stanovuje deliacu hranicu medzi "náhodou" a "vyssou mocou" zakotvenú tvorcami Statútu Súdneho dvora Európskej únie. RF dalej tvrdí, ze výklad clánku 45 Statútu Súdneho dvora Európskej únie uplatnený Vseobecným súdom je diskriminacný, pretoze znevýhodnuje osoby s pobytom vo väcsej vzdialenosti od Súdneho dvora. 28. Komisia nesúhlasí. Uvádza, ze Vseobecný súd sa riadil ustálenou judikatúrou, ktorá nerozlisuje medzi "náhodou" a "vyssou mocou". Dalej uvádza, ze striktný výklad clánku 45 Statútu Súdneho dvora Európskej únie, podla ktorého komplikácie, ktoré nastanú v priebehu postového dorucovania, samy osebe nepredstavujú náhodu alebo vyssiu moc, je neutrálny a negatívne neovplyvnuje osoby, ktoré sa nachádzajú vo väcsej vzdialenosti od Súdneho dvora. a) Posúdenie institútov "náhody alebo vyssej moci" podla clánku 45 Statútu Súdneho dvora Európskej únie: dva institúty, jeden test 29. Argumenty oboch strán majú podla môjho názoru svoj zmysel. 30. Ako správne uviedla Komisia, judikatúra Súdneho dvora týkajúca sa moznosti uplatnit výnimku z úcinkov uplynutia lehoty podla clánku 45 Statútu Súdneho dvora Európskej únie nestanovuje jednoznacnú hranicu medzi institútmi náhody a vyssej moci. V judikatúre sú tieto institúty casto uvádzané spolocne a preskúmavané na základe rovnakých kritérií bez podrobnejsieho vysvetlenia prípadných rozdielov medzi nimi. 31. Korene judikatúry Súdneho dvora týkajúcej sa výnimiek z uplynutia procesných lehôt siahajú az k judikatúre týkajúcej sa institútu vyssej moci v oblasti regulácií v polnohospodárstve. ( [15]15 ) Významnou je najmä línia judikatúry odvíjajúca sa od rozhodnutia vo veci Busseni ( [16]16 ), ktorá definuje vyssiu moc ako zahrnajúcu "výnimocné okolnosti, ktoré znemoznujú uskutocnenie príslusnej aktivity. Hoci nepredpokladá jeho absolútnu nemoznost, vyzaduje existenciu nezvycajných tazkostí, nezávislých od vôle dotknutej osoby, ktoré nevyhnutne nastanú, a to aj v prípade, ak osoba koná s potrebnou starostlivostou" ( [17]17 ). 32. Rovnaká definícia bola prijatá aj vo vztahu k procesným lehotám, pricom zahrna tak náhodu, ako aj vyssiu moc. Z rozsudku Súdneho dvora vo veci Bayer/Komisia ( [18]18 ) je mozné vyvodit, ze tak institút náhody, ako aj institút vyssej moci obsahuje dve stránky. ( [19]19 ) Tieto institúty v sebe zahrnajú objektívnu stránku v podobe výnimocných okolností dotýkajúcich sa osoby a subjektívnu stránku v podobe povinnosti bránit sa voci dôsledkom týchto výnimocných okolností tým, ze osoba podnikne primerané kroky, ktoré nevyzadujú neprimerane velkú obet. V tomto smere Súdny dvor vysvetlil, ze na to, aby sa osoba mohla odvolávat na náhodu alebo vyssiu moc, musí venovat dostatocnú pozornost priebehu zacatého konania, a najmä prejavit nálezitú starostlivost pri snahe dodrzat stanovené lehoty. ( [20]20 ) 33. Hoci Súdny dvor podla mojej vedomosti nikdy nevymedzil jasnú hranicu medzi týmito dvomi institútmi, je rozumné predpokladat, ze ich rozsah nie je úplne totozný. 34. Ako treba tieto dva institúty chápat v kontexte konaní pred súdmi EÚ? 35. V tomto smere zastávam názor, ze vyssia moc (vis maior) zahrna mensiu skupinu výnimocných situácií, medzi ktoré patria "bozie zásahy". Takéto udalosti zahrnajú prírodné katastrofy, akými sú rozsiahle povodne, zemetrasenia a hurikány, ale môzu tiez zahrnat aj iné neodvrátitelné udalosti (spôsobené clovekom). ( [21]21 ) Z toho podla môjho názoru vyplýva, ze vyssia moc predstavuje vonkajsiu silu, ktorá bráni úcastníkovi konania v splnení povinnosti a neponecháva úcastníkovi ziadne náhradné riesenie (slo by napríklad o situáciu, kedy by zásielka odoslaná leteckou postou nemohla byt dorucená z dôvodu, ze lietadlo, ktoré ju prevázalo, sa zrútilo do oceánu). 36. Na druhej strane institút náhody je podla môjho názoru o nieco flexibilnejsí. Môze zahrnat sirsí okruh okolností, ktoré nespadajú pod vyssiu moc. Môze medzi ne patrit mnozstvo nezvycajných okolností, ako sú technické výluky, výpadky elektriny alebo zlyhania v komunikacných systémoch. 37. Do urcitej miery je definícia týchto institútov ich vzájomným porovnaním vecou osobného posúdenia, pricom sa môzu ciastocne prekrývat. No bez ohladu na to, kde stanovíme hranicu medzi týmito dvomi institútmi, je jednoznacné, ze sú vzájomne velmi úzko prepojené a vymedzujú súbor výnimocných okolností, v prípade ktorých je mozné odchýlit sa od uplatnenia úcinkov procesných lehôt - lehôt, ktoré je za iných okolností potrebné povazovat za kogentné. Takéto vo vseobecnosti striktné uplatnenie lehôt je pritom nevyhnutné na zabezpecenie právnej istoty a na zabránenie akejkolvek diskriminácii a svojvolného prístupu pri uplatnovaní spravodlivosti. ( [22]22 ) 38. Zároven je vsak potrebné zdôraznit, ze normotvorca sa rozhodol vytvorit z tohto základného procesného princípu výnimku, pravidlo, ktoré umozní odchýlit sa od týchto lehôt. Podla clánku 45 Statútu Súdneho dvora Európskej únie tak náhoda, ako aj vyssia moc predstavujú dôvody pre odklon od týchto lehôt. 39. Podla môjho názoru rozhodnutie zahrnút do clánku 45 Statútu Súdneho dvora Európskej únie oba institúty predstavuje výrazný náznak toho, ze normotvorca nemal v úmysle vymedzit taxatívny výpocet okolností, ktoré môzu odôvodnovat odklon od procesných lehôt, ale chcel vytvorit pomerne flexibilné pravidlo, ktoré sa dokáze prispôsobit okolnostiam konkrétnej veci. 40. Test uplatnený Súdnym dvorom na úcely zistenia existencie náhody alebo vyssej moci podla môjho názoru zodpovedá tomuto zámeru. Hoci je pravda, ze Súdny dvor opakovane uviedol, ze odklon od lehôt je prípustný len za výnimocných okolností, ( [23]23 ) tento test umoznuje Súdnemu dvoru flexibilne posúdit v kazdej jednotlivej veci s ohladom na jej osobitosti to, ci nebola stanovená lehota dodrzaná v dôsledku udalosti, ktorú úcastník konania nemohol primerane predvídat a v dôsledku toho jej zabránit bez vynalozenia neprimeraného úsilia. 41. Podla môjho vnímania judikatúry Súdneho dvora sa preto existencia "náhody alebo vyssej moci" musí skúmat súcasne a uplatnením rovnakého testu, kedze predstavujú súbor institútov, a to s dôrazom na primerané úsilie, ktoré mozno od úcastníka konania vyzadovat na to, aby zabránil nedodrzaniu stanovenej lehoty: preskúmaním okolností jednotlivého prípadu vo vztahu k tomu, ci na jednej strane nesplnenie procesných pravidiel nastalo za nezvycajných okolností, ktoré neboli vyvolané dotknutým úcastníkom konania a na druhej strane, ci dotknutý úcastník uskutocnil kroky na zabránenie vzniku dôsledkov týchto nezvycajných okolností bez toho, aby vynalozil neprimerané úsilie. 42. Ako to býva v prípadoch, ked sa vyzaduje zhodnotenie okolností konkrétneho prípadu, posúdenie toho, co predstavuje nezvycajnú udalost, a toho, aké sú primerané kroky na zabránenie negatívnym dôsledkom danej udalosti, bude závisiet od konkrétnych okolností jednotlivého prípadu. 43. V zásade je uplatnením tohto relatívne flexibilného nástroja mozné zabezpecit rovnost úcastníkov konania v prípade, ak by striktné uplatnovanie procesných lehôt postavilo úcastníkov konania do nerovnocennej pozície. b) Nesprávne právne posúdenie v napadnutom uznesení 44. V napadnutom uznesení Vseobecný súd uplatnil prísnejsí test nez ten, ktorý vyplýva z judikatúry Súdneho dvora. V rámci vylúcenia existencie náhody alebo vyssej moci v tejto veci Vseobecný súd skúmal, ci k nedodrzaniu stanovenej lehoty doslo v dôsledku udalosti, ktorú nebolo mozné odvrátit. ( [24]24 ) 45. Hoci Vseobecný súd v napadnutom uznesení zopakoval test vyplývajúci z rozhodnutia vo veci Bayer/Komisia, uviedol, ze okolnost zakladajúca náhodu alebo vyssiu moc v zmysle clánku 45 Statútu Súdneho dvora Európskej únie môze nastat len v prípade ak predmetnej situácii nemozno zabránit a ak tá predstavuje rozhodujúci faktor, pre ktorý úcastník konania nebol schopný dodrzat stanovenú lehotu (dalej len "podmienka neodvrátitelnosti"). ( [25]25 ) Taktiez rozhodol, ze pomalost postového dorucovania nemôze sama osebe predstavovat náhodu alebo vyssiu moc, ak tu neexistujú dalsie osobitné okolnosti, akými sú strajk, administratívny zákaz alebo prírodná katastrofa. ( [26]26 ) 46. Ako uz bolo uvedené, judikatúra Súdneho dvora na jednej strane vyzaduje, aby nedodrzanie stanovenej lehoty bolo spôsobené vonkajsími a nezvycajnými okolnostami, ktoré nie sú spôsobené dotknutým úcastníkom (objektívna stránka). Na druhej strane úcastníci konania musia uskutocnit primerané opatrenia na zabránenie dôsledkom týchto nezvycajných okolností, avsak bez toho, aby vykladali neprimerané úsilie s cielom predíst nedodrzaniu stanovených lehôt. V tomto zmysle sú úcastníci konania povinní venovat dostatocnú pozornost "priebehu zacatého konania" a osobitne preukázat, ze konali starostlivo s cielom dodrzat stanovené lehoty (subjektívna stránka). ( [27]27 ) 47. Na druhej strane nevyzaduje, aby tejto nezvycajnej okolnosti nebolo mozné zabránit. Takáto poziadavka by navyse viedla k znacnému zúzeniu rozsahu clánku 45 Statútu Súdneho dvora Európskej únie len na situácie, ktoré spôsobujú takmer absolútnu nemoznost dodrzat lehotu. 48. Ako na to poukázala Komisia, je pravda, ze Súdny dvor zrejme prinajmensom v jednom rozhodnutí podporil prístup uplatnený Vseobecným súdom v napadnutom uznesení. Doslo k tomu v uznesení Súdneho dvora vo veci Faktor B. i W. Gesina/Komisia ( [28]28 ). V danom uznesení sa Súdny dvor stotoznil s posúdením uskutocneným Vseobecným súdom vo vztahu k absencii náhody alebo vyssej moci v dôsledku uplatnenia poziadavky neodvrátitelnosti. ( [29]29 ) Rovnako ako v tomto prípade predmetom posúdenia bola otázka, ci znacné omeskanie pri postovom dorucovaní (z Polska do Luxemburska) môze predstavovat okolnost, na ktorú sa môze zalobca odvolávat pri namietnutí existencie náhody alebo vyssej moci v zmysle clánku 45 Statútu Súdneho dvora Európskej únie. ( [30]30 ) 49. V prípade daného uznesenia (rovnako ako v prípade napadnutého uznesenia) sa javí, ze doslo k odklonu od judikatúry vyplývajúcej z rozsudku Bayer/Komisia. Platí to v tej casti, kde Súdny dvor podporil uplatnenie poziadavky neodvrátitelnosti zo strany Vseobecného súdu. 50. Nesmie sa zabúdat, ze úcastníci konania môzu v súlade s clánkom 72 Rokovacieho poriadku Vseobecného súdu, ktorý sa uplatnuje aj na toto konanie, dorucit podania kancelárii tohto súdu v papierovej forme. Podla týchto ustanovení majú úcastníci konania moznost dorucovat podania v tejto forme aj napriek existencii aplikácie e-Curia, ktorá umoznuje úcastníkom dorucovat podania elektronickými prostriedkami. ( [31]31 ) 51. V tomto kontexte je potrebné spomenút aj Rokovací poriadok Vseobecného súdu a Praktické pokyny Súdneho dvora. Tieto pravidlá výslovne zakotvujú moznost úcastníkov konania zasielat podania postou. ( [32]32 ) V tomto smere uvádzajú, ze na to, aby sa na úcely dodrzania lehôt prihliadalo na kópiu zaslanú faxom, úcastník konania musí bezodkladne po jej odoslaní zaslat postou podpísaný originál. ( [33]33 ) 52. Uplatnenie poziadavky neodvrátitelnosti Vseobecným súdom vsak vedie k tomu, ze nezvycajné omeskanie pri postovom dorucovaní bude automaticky vylúcené z rozsahu clánku 45 Statútu Súdneho dvora Európskej únie. 53. Nie kazdý úcastník konania je schopný osobne dorucit podania na súdy EÚ bez toho, aby tým vynalozil neprimerané úsilie. Navyse, kedze Rokovací poriadok Vseobecného súdu uplatnitelný na túto vec výslovne umoznuje dorucovat podania v papierovej forme, kategorické vylúcenie prípadov omeskania pri postovom dorucovaní by podla môjho názoru bolo tak v rozpore s ustálenou judikatúrou Súdneho dvora, ako aj s Rokovacím poriadkom Vseobecného súdu. 54. Z týchto dôvodov zastávam názor, ze uznesenie napadnuté odvolaním trpí vadou nesprávneho právneho posúdenia veci. 55. Napriek tomuto záveru je potrebné preskúmat, ako má byt existencia náhody alebo vyssej moci konkrétne posúdená na základe kritérií stanovených v judikatúre. c) Povaha posúdenia a faktory, ktoré je potrebné zohladnit pri posúdení, ci úcastník konania konal s nálezitou starostlivostou 56. Nie je jednoduché zodpovedat túto otázku v kontexte judikatúry Súdneho dvora. Je to z dôvodu, ze posúdenie okolností, na ktoré sa úcastníci konania spoliehali pri preukázaní náhody alebo vyssej moci na základe testu uvedeného v rozsudku vo veci Bayer/Komisia, je v konecnom dôsledku závislé od okolností konkrétneho prípadu. 57. Je vsak potrebné zohladnit, ze existencia okolností odôvodnujúcich výnimku z procesných lehôt musí byt posúdená na základe informácií poskytnutých úcastníkom konania, ktorý sa odvoláva na clánok 45 Statútu Súdneho dvora Európskej únie; podla uvedeného ustanovenia musí tento úcastník preukázat existenciu náhody alebo vyssej moci. Z toho vyplýva, ze je povinnostou úcastníka konania, aby preukázal, ze a) existovala nezvycajná udalost, ktorú sám nezavinil (objektívna stránka) a b) uskutocnil vsetky primerané opatrenia na zabránenie uplynutia stanovenej lehoty (subjektívna stránka). 58. Ako uz bolo naznacené vyssie, podla môjho chápania judikatúry nie je mozné nezvycajné zdrzanie pri postovom dorucovaní automaticky vylúcit z pôsobnosti clánku 45 Statútu Súdneho dvora Európskej únie. V súcasnosti sa javí ako odôvodnený predpoklad, ze postová zásielka musí vo vseobecnosti dorazit do svojho ciela kdekolvek v Európe do 10 dní. V skutocnosti je dobu dorucovania prevysujúcu dodatocnú lehotu 10 dní uvedenú v clánku 73 ods. 3 rokovacieho poriadku podla môjho názoru potrebné povazovat za nezvycajnú udalost (ktorú nevyvolal dotknutý úcastník konania). ( [34]34 ) 59. Z toho dôvodu je na naplnenie objektívnej stránky podla písm. a) postacujúce, aby úcastník konania preukázal, ze nedodrzanie stanovenej lehoty bolo spôsobené nezvycajným zdrzaním pri postovom dorucovaní. V tomto smere by nemalo byt potrebné preukázat, ze toto zdrzanie bolo spôsobené urcitou výnimocnou okolnostou, akou je napríklad strajk, prírodná katastrofa alebo administratívne zlyhanie. ( [35]35 ) 60. Napriek tomu nám skúsenosti dokazujú, ze doba dorucovania sa môze lísit a môze dôjst (dokonca aj k znacnému) zdrzaniu pri postovom dorucovaní. Z toho dôvodu je pri posudzovaní, ci doslo k naplneniu objektívnej stránky potrebné prihliadat na to, ci je zdrzanie nezvycajné vzhladom na okolnosti, osobitne vzhladom na faktory, akými sú vzdialenost, rocné obdobie a podobne. 61. Ak sa dospeje k záveru, ze zdrzanie je vzhladom na osobitné okolnosti prípadu nezvycajné, musí byt tiez preskúmané, ci úcastník konania podnikol vsetky primerané opatrenia na zabránenie nedodrzania stanovenej lehoty. 62. Pri urcovaní, ci doslo k naplneniu subjektívnej stránky podla písmena b), je potrebné zohladnit mnozstvo faktorov. 63. V prvom rade je potrebné urcit, kedy bol podpísaný originál zaloby podaný na postové dorucovanie. Podla môjho názoru je preukázanie toho, ze originál bol odoslaný bezodkladne v rovnaký den, ked bola kópia odoslaná faxom alebo najneskôr v nasledujúci den, dôkazom o dodrzaní clánku 80 Praktických vykonávacích ustanovení Vseobecného súdu, teda o správaní s nálezitou starostlivostou. ( [36]36 ) 64. Po druhé nemozno od úcastníka konania pozadovat, aby vyuzil najdrahsí spôsob medzinárodných dorucovacích sluzieb v prípade, ak je dostupný menej nákladný druh dorucovacích sluzieb a ak sa ponuka prevádzkovatela zdá vo vseobecnosti primeraná na zabezpecenie dorucenia podpísaného originálu do kancelárie Vseobecného súdu v stanovenej lehote. ( [37]37 ) Kedze vsak k zdrzaniam v praxi dochádza, úcastník konania, ktorý sa rozhodne poslat podanie postou namiesto toho, aby vyuzil aplikáciu e-Curia, musí podla môjho názoru prijat také opatrenia, ktoré mozno od primerane obozretnej osoby rozumne pozadovat. V závislosti od okolností (napríklad ak je poskytovatel sluzby povazovaný za nespolahlivého alebo ak má lehota uplynút krátko pred státnym sviatkom alebo po nom), pozadovaná obozretnost môze vyzadovat, aby bol podpísaný originál zaslaný expresným dorucovatelom alebo prinajmensom doporucenou postovou zásielkou. 65. Koncia sa týmto krokom povinnosti úcastníka konania? 66. Myslím si, ze nie. Je pravda, ze ked je zásielka prenechaná dorucovatelovi na postovú prepravu, odosielatel stráca moznost reálnej kontroly zásielky. Je vsak potrebné zdôraznit, ze s vyuzitím postovej prepravy sú spojené riziká omeskania, ktorým sa úcastník konania mohol vyhnút vyuzitím aplikácie e-Curia. ( [38]38 ) 67. Preto podla môjho názoru ak sa úcastník konania rozhodol vyuzit moznost, ktorú mu poskytuje clánok 73 ods. 3 Rokovacieho poriadku Vseobecného súdu, má povinnost sledovat zásielku, aby sa prinajmensom pokúsil zabránit nebezpecenstvu toho, ze sa tieto riziká naplnenia. Úcastník konania musí venovat primeranú pozornost "priebehu zacatého konania" a preukázat nálezitú starostlivost pri zabezpecení toho, ze dodrzí stanovenú lehotu. ( [39]39 ) 68. Co vsak táto povinnost konkrétne znamená v tomto prípade? 69. Ak je k dispozícii císlo zásielky, znamená to, ze úcastník konania musí podrobne a pravidelne sledovat proces dorucovania az dovtedy, kým bude zásielka riadne dorucená do kancelárie Vseobecného súdu. Ak sledovanie zásielok nie je k dispozícii, znamená to, ze úcastník konania by mal kontaktovat kanceláriu (v dostatocnom predstihu pred uplynutím stanovenej lehoty), aby si overil, ci doslo k riadnemu doruceniu podpísaného originálu. ( [40]40 ) Ak sa zdá, ze doslo k zdrzaniu pri dorucovaní, úcastník konania sa stále môze pokúsit o dodrzanie stanovenej lehoty tým, ze sa aktívne pokúsi zistit polohu zásielky tým, ze kontaktuje príslusného poskytovatela postových sluzieb a ak vsetky pokusy zlyhajú, zaslaním (alebo osobným dorucením, ak je to primerané) zásielky do kancelárie v podobe dalsieho podpísaného originálu zaloby, ktorý má nahradit pôvodný originál, ktorý sa stratil. ( [41]41 ) 70. Uskutocnením týchto krokov dotknutý úcastník konania preukáze, ze konal s vynalozením nálezitej starostlivosti, avsak bez toho, aby pritom vynalozil neprimerané úsilie. V tomto smere je preto bezpredmetné, ci existuje realistický predpoklad, ze dôjde k dodrzaniu stanovenej lehoty. 71. Z toho vyplýva, ze ak sa úcastník konania rozhodol vyuzit moznost uvedenú v clánku 73 ods. 3 Rokovacieho poriadku Vseobecného súdu, tento úcastník konania musí na uplatnenie výnimky podla clánku 45 Statútu Súdneho dvora Európskej únie preukázat, ze konal s obozretnostou - uskutocnením vsetkých primeraných opatrení na zabránenie prekrocenia stanovenej lehoty. Úcastník konania musí teda preukázat, ze podpísaný originál bol odoslaný okamzite po odoslaní kópie faxom; ze originál bol odoslaný postovou sluzbou, ktorá sa javí ako primeraná na zabezpecenie toho, ze podpísaný originál zaloby bude dorucený kancelárii Vseobecného súdu v stanovenej lehote, a ze nálezite sledoval priebeh dorucovania a ak toto sledovanie odhalilo zdrzanie, ze sa úcastník konania pokúsil dodrzat stanovenú lehotu. d) Predbezný záver 72. V napadnutom uznesení Vseobecný súd najskôr rozhodol, ze úcastník konania môze byt oslobodený od úcinkov uplynutia lehoty len v prípade, ak bolo nedodrzanie stanovenej lehoty spôsobené udalostou, ktorej nebolo mozné zabránit. V tomto smere Vseobecný súd vec nesprávne právne posúdil. 73. Toto pochybenie v predmetnej veci by vsak nemalo viest k zruseniu napadnutého uznesenia. Z ustálenej judikatúry vyplýva, ze v prípade ak je rozhodnutie Vseobecného súdu postihnuté nesprávnym právnym posúdením, ale preukáze sa, ze jeho výrok je riadne odôvodnený inými právnymi dôvodmi, takéto pochybenie nemôze zakladat dôvod pre zrusenie rozhodnutia a musí dôjst k nahradeniu jeho odôvodnenia. ( [42]42 ) 74. Kedze Vseobecný súd následne posudzoval opatrenia, ktoré RF prijal na to, aby sa vyhol nedodrzaniu lehoty, zistené nesprávne právne posúdenie neovplyvnuje výrok napadnutého uznesenia. 75. Z napadnutého uznesenia je zrejmé, ze RF zaslal podpísaný originál okamzite po odoslaní kópie originálu Vseobecnému súdu faxom (v rovnaký den) a ze tak urobil vyuzitím doporucenej zásielky a sluzby, ktorá sa javila ako dostatocná na zabezpecenie vcasného dorucenia. RF vsak nepredlozil ziadny dôkaz preukazujúci, ze sa pokúsil sledovat priebeh dorucovania a ze potom, ako zistil zdrzanie, podnikol akékolvek kroky na zabránenie nedodrzania stanovenej lehoty. ( [43]43 ) Inými slovami, Vseobecný súd dospel k správnemu záveru, ze RF nepreukázal, ze vynalozil nálezitú starostlivost na to, aby dodrzal stanovenú lehotu. 76. Z toho dôvodu som dospel k záveru, ze je nevyhnutné spolu s nahradením dôvodov napadnutého uznesenia odmietnut tvrdenie zalozené na tom, ze Vseobecný súd na základe nesprávneho výkladu clánku 45 Statútu Súdneho dvora Európskej únie nesprávne dospel k záveru, ze RF nepreukázal existenciu náhody alebo vyssej moci. 77. Prvý a druhý odvolací dôvod je preto potrebné odmietnut ako nepodlozené. 2. Tretí odvolací dôvod 78. RF tvrdí, ze Vseobecný súd dospel k nesprávnemu záveru, ze zalobca nepreukázal existenciu náhody v zmysle clánku 45 Statútu Súdneho dvora Európskej únie. Podla tvrdenia RF bola existencia náhody preukázaná: nielenze predlozil viac dôkazov, nez bolo potrebné, ale predlozil v podstate vsetky dostupné dôkazy. 79. Komisia tvrdí, ze dôkazy predkladané zalobcom sa týkajú skutkových zistení, a preto je ich potrebné odmietnut ako neprípustné. 80. Súhlasím s Komisiou. Tento odvolací dôvod v zásade len opakuje argumenty uvedené v prvom odvolacom dôvode, avsak výlucne z hladiska skutkových okolností. 81. Je jednoznacne ustálené, ze v zmysle clánku 58 Statútu Súdneho dvora Európskej únie a v zmysle clánku 256 ZFEÚ má Vseobecný súd výlucnú právomoc rozhodovat o skutkových zisteniach a posudzovat zistené skutocnosti. Odvolania podané na Súdny dvor sa preto obmedzujú výlucne na právne otázky. Súdny dvor môze preskúmavat právne posúdenie týchto skutkových okolností a právne závery, ktoré z nich Vseobecný súd vyvodil. ( [44]44 ) Nové posúdenie skutkových okolností alebo dôkazov vsak nepredstavuje právnu otázku, ktorá by bola predmetom preskúmavania Súdny dvorom. Výnimkou je prípad, ak bolo uvedenie skutkových okolností alebo predlozenie dôkazov Vseobecnému súdu skreslené, pricom v takom prípade musí táto skutocnost vyplývat z písomností tvoriacich súcast spisu. ( [45]45 ) 82. Svojím tretím odvolacím dôvodom sa RF zjavne snazí dosiahnut nové posúdenie skutkových okolností a dôkazov predlozených Vseobecnému súdu bez toho, aby tvrdil, ze doslo k ich skresleniu. Z uvedeného dôvodu je potrebné zamietnut tretí odvolací dôvod ako neprípustný. 3. Stvrtý odvolací dôvod 83. RF tvrdí, ze v napadnutom uznesení Vseobecný súd porusil clánok 1, clánok 6 ods. 1 a clánok 14 EDLP. Podla jeho názoru spôsob, akým Vseobecný súd vykladal clánok 45 Statútu Súdneho dvora Európskej únie, bráni úcastníkom s pobytom alebo sídlom znacne vzdialeným od sídla súdov EÚ v prístupe k súdom EÚ. Restriktívny výklad daného ustanovenia uplatnený Vseobecným súdom tiez predstavuje diskrimináciu úcastníkov konania na základe miesta ich bydliska alebo sídla. 84. Komisia v prvom rade uvádza, ze tento odvolací dôvod je neprípustný. Je to z dôvodu, ze RF odkazuje na práva zakotvené v EDLP, a nie v Charte základných práv Európskej (dalej len "Charta"), a tiez z dôvodu, ze argumentácia RF je neurcitá. V kazdom prípade Komisia povazuje tento odvolací dôvod za nepodlozený. 85. Vo svojej duplike odvolatel vysvetlil, ze tento odvolací dôvod smeruje taktiez k poruseniu preambuly a clánkov 20, 21 a 47 Charty. 86. To vsak nepostacuje. Odvolanie musí jednoznacne uvádzat napadnuté casti rozsudku, ktoré odvolatel pozaduje zrusit a tiez právnu argumentáciu konkrétne podporujúcu odvolanie. ( [46]46 ) 87. Podla môjho chápania tento odvolací dôvod v zásade uvádza, ze výklad clánku 45 Statútu Súdneho dvora Európskej únie uskutocnený Vseobecným súdom diskriminuje úcastníka konania, akým je RF, ktorý nie je usadený v blízkosti súdov EÚ. Je to tak preto, ze podla napadnutého uznesenia sa úcastník konania, ktorý sa rozhodne vyuzit moznost vyplývajúcu z clánku 73 ods. 3 Rokovacieho poriadku Vseobecného súdu, teda pouzit kombináciu faxovej správy a postového dorucovania na zasielanie podaní na Vseobecný súd, nemôze odvolávat na neprimerané zdrzanie pri postovom dorucovaní, aby tým ospravedlnil nedodrzanie stanovenej lehoty. Ak chce mat RF istotu, ze nedôjde k uplynutiu lehoty, nemal by vyuzit moznost dorucovania stanovenú v clánku 73 ods. 3 Rokovacieho poriadku. Musí preto zaslat zalobu postou v znacnom casovom predstihu pred uplynutím stanovenej lehoty dvoch mesiacov (k comu sa pripocítava lehota 10 dní poskytnutá v clánku 60 Rokovacieho poriadku Vseobecného súdu). 88. Mám isté pochopenie pre argumentáciu RF. Napriek tomu nemôzem ignorovat skutocnost, ze dôvody nie sú v zalobe dostatocne vysvetlené a sú vyjadrené velmi vseobecne bez toho, aby RF súvisle uviedol právnu argumentáciu odôvodnujúcu jeho tvrdenia. Jednoducho povedané, jeho argumentácia nie je dostatocne podlozená. 89. Vzhladom na to, ze nie je úlohou Súdneho dvora, aby rozvádzal alebo doplnal argumentáciu odvolatela tak, aby bolo mozné rozhodnút o predmete sporu, odporúcal by som Súdnemu dvoru vyhlásit tento odvolací dôvod za neprípustný. Konkrétne RF neuviedol právne relevantný referencný bod vo vztahu k diskriminácii údajne vyplývajúcej z napadnutého uznesenia a nevysvetlil, v akom smere má z odvolania vyplývat porusenie práva na prístup k súdom v zmysle clánku 47 Charty. 90. Z toho dôvodu by stvrtý odvolací dôvod mal byt zamietnutý ako neprípustný. B. Dôsledky posúdenia 91. Dospel som k záveru, ze Vseobecný súd uplatnil nesprávne kritériá pre uskutocnenie záveru o tom, ze nebola preukázaná existencia náhody alebo vyssej moci v zmysle clánku 45 Statútu Súdneho dvora Európskej únie. Napriek tomu z vyssie uvedených dôvodov zastávam názor, ze toto nesprávne právne posúdenie nezakladá dôvod pre zrusenie napadnutého uznesenia. 92. Preto je potrebné odvolanie v celom rozsahu zamietnut. V. O trovách konania 93. Podla clánku 138 ods. 1 Rokovacieho poriadku Súdneho dvora Súdny dvor ulozí úcastníkovi konania, ktorý vo veci nemal úspech, povinnost nahradit trovy konania, ak to bolo v tomto zmysle navrhnuté. 94. Ak sa Súdny dvor stotozní s mojím posúdením odvolania, v súlade s clánkami 137, 138 a 184 rokovacieho poriadku by mal byt RF zaviazaný na náhradu trov tohto konania, a to tak prvostupnového, ako aj odvolacieho. VI. Návrh 95. Vo svetle týchto posúdení navrhujem Súdnemu dvoru, aby: - zamietol odvolanie, - ulozil RF povinnost nahradit trovy konania. __________________________________________________________________ ( [47]1 ) Jazyk prednesu: anglictina. ( [48]2 ) Uznesenie z 13. septembra 2017, RF/Komisia ([49]T-880/16, neuverejnené, [50]EU:T:2017:647). ( [51]3 ) [52]Ú. v. EÚ L 105, 2015, s. 1. ( [53]4 ) [54]Ú. v. EÚ L 152, 2015, s. 1. ( [55]5 ) [56]Ú. v. EÚ L 31, 2014, s. 1. ( [57]6 ) Body 6 az 11 napadnutého uznesenia. ( [58]7 ) Body 12 a 14 napadnutého uznesenia. ( [59]8 ) Body 15 az 17 napadnutého uznesenia. ( [60]9 ) Body 18 a 19 napadnutého uznesenia. ( [61]10 ) Bod 20 napadnutého uznesenia. ( [62]11 ) Uznesenie Súdneho dvora z 30. septembra 2014, Faktor B. i W. Gesina/Komisia ([63]C-138/14 P, neuverejnené, [64]EU:C:2014:2256). ( [65]12 ) Tamze, body 20 az 25. ( [66]13 ) Body 22 az 27 napadnutého uznesenia. ( [67]14 ) Dané ustanovenie uvádza: "Ak Vseobecný súd zjavne nie je príslusný rozhodnút o zalobe alebo ak je zaloba zjavne neprípustná ci zjavne bez právneho základu, na návrh sudcu spravodajcu môze kedykolvek rozhodnút odôvodneným uznesením bez dalsieho konania." ( [68]15 ) Pozri napríklad rozsudky z 11. júla 1968, Schwarzwaldmilch ([69]4/68, [70]EU:C:1968:41, s. 385); zo 17. decembra 1970, Internationale Handelsgesellschaft ([71]11/70, [72]EU:C:1970:114, bod [73]24), a z 30. januára 1974, Kampffmeyer ([74]158/73, [75]EU:C:1974:8, bod [76]8). ( [77]16 ) Rozsudok z 9. februára 1984, Acciaierie e Ferriere Busseni/Komisia ([78]284/82, [79]EU:C:1984:47). ( [80]17 ) Rozsudky z 9. februára 1984, Acciaierie e Ferriere Busseni/Komisia ([81]284/82, [82]EU:C:1984:47, bod [83]11); z 30. mája 1984, Ferriera Vittoria/Komisia ([84]224/83, [85]EU:C:1984:208, bod [86]13), a z 12. júla 1984, Ferriera Valsabbia/Komisia ([87]209/83, [88]EU:C:1984:274, bod [89]21). ( [90]18 ) Rozsudok z 15. decembra 1994, Bayer/Komisia ([91]C-195/91 P, [92]EU:C:1994:412). ( [93]19 ) Táto argumentácia uz bola prezentovaná generálnym advokátom Capotortim vo vztahu k institútu vyssej moci. Pozri návrhy, ktoré predniesol generálny advokát Capotorti vo veci Milch-, Fett- und Eierkontor ([94]42/79, neuverejnené, [95]EU:C:1979:259, s. 3723) a v spojených veciach Ferriera Valsabbia a i./Komisia ([96]154/78, 205/78, 206/78, 226/78 az 228/78, 263/78, 264/78, 31/79, 39/79, 83/79 a 85/79, [97]EU:C:1979:275, s. 1067). ( [98]20 ) Osobitne rozsudky z 15. decembra 1994, Bayer/Komisia ([99]C-195/91 P, [100]EU:C:1994:412, bod [101]32), a z 22. septembra 2011, Bell & Ross/ÚHVT ([102]C-426/10 P, [103]EU:C:2011:612, bod [104]48). Pozri tiez rozsudok z 23. apríla 2013, Gbagbo a i./Rada ([105]C-478/11 P az C-482/11 P, [106]EU:C:2013:258, bod [107]72), a uznesenie z 8. novembra 2007, Belgicko/Komisia ([108]C-242/07 P, [109]EU:C:2007:672, bod [110]17). ( [111]21 ) Zdá sa, ze Súdny dvor povazuje vojnu skôr za prípad vyssej moci, nez za náhodu. V tomto zmysle pozri rozsudok z 23. apríla 2013, Gbagbo a i./Rada ([112]C-478/11 P az C-482/11 P, [113]EU:C:2013:258, bod [114]72). ( [115]22 ) Rozsudok z 23. apríla 2013, Gbagbo a i./Rada ([116]C-478/11 P az C-482/11 P, [117]EU:C:2013:258, bod [118]71 a citovaná judikatúra). Pozri tiez uznesenie zo 7. mája 1998, Írsko/Komisia ([119]C-239/97, [120]EU:C:1998:213, bod [121]7 a citovaná judikatúra). ( [122]23 ) Rozsudky zo 14. decembra 2016, SV Capital/EBA ([123]C-577/15 P, [124]EU:C:2016:947, bod [125]56 a citovaná judikatúra), a z 22. septembra 2011, Bell & Ross/ÚHVT ([126]C-426/10 P, [127]EU:C:2011:612, bod [128]43 a citovaná judikatúra). ( [129]24 ) Body 25 az 27 napadnutého uznesenia. ( [130]25 ) Bod 19 napadnutého uznesenia. ( [131]26 ) Bod 21 napadnutého uznesenia. ( [132]27 ) Rozsudok z 15. decembra 1994, Bayer/Komisia ([133]C-195/91 P, [134]EU:C:1994:412, bod [135]32). ( [136]28 ) Uznesenie Súdneho dvora z 30. septembra 2014, Faktor B. i W. Gesina/Komisia ([137]C-138/14 P, neuverejnené, [138]EU:C:2014:2256). ( [139]29 ) Tamze, body 19 a 20. ( [140]30 ) Tamze, body 10 a 11. ( [141]31 ) Pozri clánok 74 Rokovacieho poriadku Vseobecného súdu a Rozhodnutie Vseobecného súdu zo 14. septembra 2011 o podávaní a dorucovaní procesných písomností prostredníctvom aplikácie e-Curia ([142]Ú. v. EÚ C 289, 2011, s. 9). Od 1. decembra 2018 je pouzívanie aplikácie e-Curia v konaniach pred Vseobecným súdom povinné. ( [143]32 ) Pozri osobitne body 79 az 81 Praktických vykonávacích ustanovení Vseobecného súdu a body 42 a 43 Praktických pokynov Súdneho dvora. ( [144]33 ) V prípade dokumentov zasielaných výlucne postou odporúca Súdny dvor vyuzitie expresného dorucovania alebo doporucenej zásielky. Takéto odporúcanie sa nespomína v prípade úcastníkov konania, ktorí chcú vyuzit dorucovanie faxovou správou alebo e-mailom v súlade s clánkom 73 ods. 3 Rokovacieho poriadku Vseobecného súdu. ( [145]34 ) Z prílohy k smernici Európskeho parlamentu a Rady 97/67/ES z 15. decembra 1997 o spolocných pravidlách rozvoja vnútorného trhu postových sluzieb spolocenstva a zlepsovaní kvality sluzieb ([146]Ú. v. ES L 15, 1998, s. 14; Mim. vyd. 06/003, s. 71) je mozné vidiet, ze 97 % cezhranicných zásielok má byt dorucených do piatich pracovných dní od podania. ( [147]35 ) Pozri bod 27 napadnutého uznesenia. ( [148]36 ) Pozri v rovnakom zmysle uznesenia zo 7. mája 1998, Írsko/Komisia ([149]C-239/97, [150]EU:C:1998:213, bod [151]9), a z 18. januára 2005, Zuazaga Meabe/ÚHVT ([152]C-325/03 P, [153]EU:C:2005:28, bod [154]26). ( [155]37 ) Pozri v tomto zmysle rozsudky zo 14. januára 2015, Abdulrahim/Rada a Komisia ([156]T-127/09 RENV, [157]EU:T:2015:4, bod [158]47), a z 21. júna 2017, City Train/EUIPO (CityTrain) ([159]T-699/15, neuverejnený, [160]EU:T:2017:409, bod [161]15). ( [162]38 ) V prípade pouzitia aplikácie e-Curia je potvrdenie o podaní dorucené odosielatelovi okamzite po tom, co boli dokumenty riadne dorucené súdom EÚ. ( [163]39 ) Osobitne rozsudky z 15. decembra 1994, Bayer/Komisia ([164]C-195/91 P, [165]EU:C:1994:412, bod [166]32), a z 22. septembra 2011, Bell & Ross/ÚHVT ([167]C-426/10 P, [168]EU:C:2011:612, bod [169]48). Pozri tiez uznesenie z 8. novembra 2007, Belgicko/Komisia ([170]C-242/07 P, [171]EU:C:2007:672, bod [172]17). ( [173]40 ) Pre odlisný pohlad pozri rozsudok zo 14. januára 2015, Abdulrahim/Rada a Komisia ([174]T-127/09 RENV, [175]EU:T:2015:4, bod [176]50). ( [177]41 ) Pozri v rovnakom zmysle rozsudok zo 14. januára 2015, Abdulrahim/Rada a Komisia ([178]T-127/09 RENV, [179]EU:T:2015:4, bod [180]52). ( [181]42 ) Pozri napríklad rozsudok z 26. januára 2017, Zucchetti Rubinetteria/Komisia ([182]C-618/13 P, [183]EU:C:2017:48, bod [184]49 a citovaná judikatúra). ( [185]43 ) Bod 26 napadnutého uznesenia. ( [186]44 ) Pozri okrem iného rozsudok z 25. júla 2018, Komisia/Spanielsko a i. ([187]C-128/16 P, [188]EU:C:2018:591, bod [189]31 a citovaná judikatúra). ( [190]45 ) Pozri napríklad rozsudok zo 6. septembra 2018, Klein/Komisia ([191]C-346/17 P, [192]EU:C:2018:679, body [193]124 az [194]126 a citovaná judikatúra). ( [195]46 ) Pozri okrem iného rozsudok z 20. septembra 2018, Agria Polska a i./Komisia ([196]C-373/17 P, [197]EU:C:2018:756, bod [198]33 a citovaná judikatúra). References 1. file:///tmp/lynxXXXXO9E3r3/L87182-4697TMP.html#t-ECR_62017CC0660_SK_01-E0001 2. file:///tmp/lynxXXXXO9E3r3/L87182-4697TMP.html#t-ECR_62017CC0660_SK_01-E0002 3. file:///tmp/lynxXXXXO9E3r3/L87182-4697TMP.html#t-ECR_62017CC0660_SK_01-E0003 4. file:///tmp/lynxXXXXO9E3r3/L87182-4697TMP.html#t-ECR_62017CC0660_SK_01-E0004 5. file:///tmp/lynxXXXXO9E3r3/L87182-4697TMP.html#t-ECR_62017CC0660_SK_01-E0005 6. file:///tmp/lynxXXXXO9E3r3/L87182-4697TMP.html#t-ECR_62017CC0660_SK_01-E0006 7. file:///tmp/lynxXXXXO9E3r3/L87182-4697TMP.html#t-ECR_62017CC0660_SK_01-E0007 8. file:///tmp/lynxXXXXO9E3r3/L87182-4697TMP.html#t-ECR_62017CC0660_SK_01-E0008 9. file:///tmp/lynxXXXXO9E3r3/L87182-4697TMP.html#t-ECR_62017CC0660_SK_01-E0009 10. file:///tmp/lynxXXXXO9E3r3/L87182-4697TMP.html#t-ECR_62017CC0660_SK_01-E0010 11. file:///tmp/lynxXXXXO9E3r3/L87182-4697TMP.html#t-ECR_62017CC0660_SK_01-E0011 12. file:///tmp/lynxXXXXO9E3r3/L87182-4697TMP.html#t-ECR_62017CC0660_SK_01-E0012 13. file:///tmp/lynxXXXXO9E3r3/L87182-4697TMP.html#t-ECR_62017CC0660_SK_01-E0013 14. file:///tmp/lynxXXXXO9E3r3/L87182-4697TMP.html#t-ECR_62017CC0660_SK_01-E0014 15. file:///tmp/lynxXXXXO9E3r3/L87182-4697TMP.html#t-ECR_62017CC0660_SK_01-E0015 16. file:///tmp/lynxXXXXO9E3r3/L87182-4697TMP.html#t-ECR_62017CC0660_SK_01-E0016 17. file:///tmp/lynxXXXXO9E3r3/L87182-4697TMP.html#t-ECR_62017CC0660_SK_01-E0017 18. file:///tmp/lynxXXXXO9E3r3/L87182-4697TMP.html#t-ECR_62017CC0660_SK_01-E0018 19. file:///tmp/lynxXXXXO9E3r3/L87182-4697TMP.html#t-ECR_62017CC0660_SK_01-E0019 20. file:///tmp/lynxXXXXO9E3r3/L87182-4697TMP.html#t-ECR_62017CC0660_SK_01-E0020 21. file:///tmp/lynxXXXXO9E3r3/L87182-4697TMP.html#t-ECR_62017CC0660_SK_01-E0021 22. file:///tmp/lynxXXXXO9E3r3/L87182-4697TMP.html#t-ECR_62017CC0660_SK_01-E0022 23. file:///tmp/lynxXXXXO9E3r3/L87182-4697TMP.html#t-ECR_62017CC0660_SK_01-E0023 24. file:///tmp/lynxXXXXO9E3r3/L87182-4697TMP.html#t-ECR_62017CC0660_SK_01-E0024 25. file:///tmp/lynxXXXXO9E3r3/L87182-4697TMP.html#t-ECR_62017CC0660_SK_01-E0025 26. file:///tmp/lynxXXXXO9E3r3/L87182-4697TMP.html#t-ECR_62017CC0660_SK_01-E0026 27. file:///tmp/lynxXXXXO9E3r3/L87182-4697TMP.html#t-ECR_62017CC0660_SK_01-E0027 28. file:///tmp/lynxXXXXO9E3r3/L87182-4697TMP.html#t-ECR_62017CC0660_SK_01-E0028 29. file:///tmp/lynxXXXXO9E3r3/L87182-4697TMP.html#t-ECR_62017CC0660_SK_01-E0029 30. file:///tmp/lynxXXXXO9E3r3/L87182-4697TMP.html#t-ECR_62017CC0660_SK_01-E0030 31. file:///tmp/lynxXXXXO9E3r3/L87182-4697TMP.html#t-ECR_62017CC0660_SK_01-E0031 32. file:///tmp/lynxXXXXO9E3r3/L87182-4697TMP.html#t-ECR_62017CC0660_SK_01-E0032 33. file:///tmp/lynxXXXXO9E3r3/L87182-4697TMP.html#t-ECR_62017CC0660_SK_01-E0033 34. file:///tmp/lynxXXXXO9E3r3/L87182-4697TMP.html#t-ECR_62017CC0660_SK_01-E0034 35. file:///tmp/lynxXXXXO9E3r3/L87182-4697TMP.html#t-ECR_62017CC0660_SK_01-E0035 36. file:///tmp/lynxXXXXO9E3r3/L87182-4697TMP.html#t-ECR_62017CC0660_SK_01-E0036 37. file:///tmp/lynxXXXXO9E3r3/L87182-4697TMP.html#t-ECR_62017CC0660_SK_01-E0037 38. file:///tmp/lynxXXXXO9E3r3/L87182-4697TMP.html#t-ECR_62017CC0660_SK_01-E0038 39. file:///tmp/lynxXXXXO9E3r3/L87182-4697TMP.html#t-ECR_62017CC0660_SK_01-E0039 40. file:///tmp/lynxXXXXO9E3r3/L87182-4697TMP.html#t-ECR_62017CC0660_SK_01-E0040 41. file:///tmp/lynxXXXXO9E3r3/L87182-4697TMP.html#t-ECR_62017CC0660_SK_01-E0041 42. file:///tmp/lynxXXXXO9E3r3/L87182-4697TMP.html#t-ECR_62017CC0660_SK_01-E0042 43. file:///tmp/lynxXXXXO9E3r3/L87182-4697TMP.html#t-ECR_62017CC0660_SK_01-E0043 44. file:///tmp/lynxXXXXO9E3r3/L87182-4697TMP.html#t-ECR_62017CC0660_SK_01-E0044 45. file:///tmp/lynxXXXXO9E3r3/L87182-4697TMP.html#t-ECR_62017CC0660_SK_01-E0045 46. file:///tmp/lynxXXXXO9E3r3/L87182-4697TMP.html#t-ECR_62017CC0660_SK_01-E0046 47. file:///tmp/lynxXXXXO9E3r3/L87182-4697TMP.html#c-ECR_62017CC0660_SK_01-E0001 48. file:///tmp/lynxXXXXO9E3r3/L87182-4697TMP.html#c-ECR_62017CC0660_SK_01-E0002 49. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2017%3A647&locale=sk 50. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2017%3A647&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 51. file:///tmp/lynxXXXXO9E3r3/L87182-4697TMP.html#c-ECR_62017CC0660_SK_01-E0003 52. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:L:2015:105:TOC 53. file:///tmp/lynxXXXXO9E3r3/L87182-4697TMP.html#c-ECR_62017CC0660_SK_01-E0004 54. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:L:2015:152:TOC 55. file:///tmp/lynxXXXXO9E3r3/L87182-4697TMP.html#c-ECR_62017CC0660_SK_01-E0005 56. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:L:2014:031:TOC 57. file:///tmp/lynxXXXXO9E3r3/L87182-4697TMP.html#c-ECR_62017CC0660_SK_01-E0006 58. file:///tmp/lynxXXXXO9E3r3/L87182-4697TMP.html#c-ECR_62017CC0660_SK_01-E0007 59. file:///tmp/lynxXXXXO9E3r3/L87182-4697TMP.html#c-ECR_62017CC0660_SK_01-E0008 60. file:///tmp/lynxXXXXO9E3r3/L87182-4697TMP.html#c-ECR_62017CC0660_SK_01-E0009 61. file:///tmp/lynxXXXXO9E3r3/L87182-4697TMP.html#c-ECR_62017CC0660_SK_01-E0010 62. file:///tmp/lynxXXXXO9E3r3/L87182-4697TMP.html#c-ECR_62017CC0660_SK_01-E0011 63. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2014%3A2256&locale=sk 64. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2014%3A2256&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 65. file:///tmp/lynxXXXXO9E3r3/L87182-4697TMP.html#c-ECR_62017CC0660_SK_01-E0012 66. file:///tmp/lynxXXXXO9E3r3/L87182-4697TMP.html#c-ECR_62017CC0660_SK_01-E0013 67. file:///tmp/lynxXXXXO9E3r3/L87182-4697TMP.html#c-ECR_62017CC0660_SK_01-E0014 68. file:///tmp/lynxXXXXO9E3r3/L87182-4697TMP.html#c-ECR_62017CC0660_SK_01-E0015 69. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1968%3A41&locale=sk 70. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1968%3A41&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 71. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1970%3A114&locale=sk 72. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1970%3A114&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 73. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1970%3A114&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point24 74. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1974%3A8&locale=sk 75. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1974%3A8&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 76. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1974%3A8&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point8 77. file:///tmp/lynxXXXXO9E3r3/L87182-4697TMP.html#c-ECR_62017CC0660_SK_01-E0016 78. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1984%3A47&locale=sk 79. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1984%3A47&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 80. file:///tmp/lynxXXXXO9E3r3/L87182-4697TMP.html#c-ECR_62017CC0660_SK_01-E0017 81. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1984%3A47&locale=sk 82. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1984%3A47&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 83. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1984%3A47&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point11 84. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1984%3A208&locale=sk 85. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1984%3A208&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 86. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1984%3A208&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point13 87. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1984%3A274&locale=sk 88. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1984%3A274&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 89. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1984%3A274&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point21 90. file:///tmp/lynxXXXXO9E3r3/L87182-4697TMP.html#c-ECR_62017CC0660_SK_01-E0018 91. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1994%3A412&locale=sk 92. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1994%3A412&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 93. file:///tmp/lynxXXXXO9E3r3/L87182-4697TMP.html#c-ECR_62017CC0660_SK_01-E0019 94. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1979%3A259&locale=sk 95. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1979%3A259&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 96. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1979%3A275&locale=sk 97. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1979%3A275&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 98. file:///tmp/lynxXXXXO9E3r3/L87182-4697TMP.html#c-ECR_62017CC0660_SK_01-E0020 99. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1994%3A412&locale=sk 100. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1994%3A412&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 101. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1994%3A412&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point32 102. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2011%3A612&locale=sk 103. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2011%3A612&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 104. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2011%3A612&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point48 105. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A258&locale=sk 106. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A258&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 107. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A258&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point72 108. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2007%3A672&locale=sk 109. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2007%3A672&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 110. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2007%3A672&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point17 111. file:///tmp/lynxXXXXO9E3r3/L87182-4697TMP.html#c-ECR_62017CC0660_SK_01-E0021 112. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A258&locale=sk 113. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A258&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 114. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A258&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point72 115. file:///tmp/lynxXXXXO9E3r3/L87182-4697TMP.html#c-ECR_62017CC0660_SK_01-E0022 116. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A258&locale=sk 117. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A258&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 118. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A258&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point71 119. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1998%3A213&locale=sk 120. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1998%3A213&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 121. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1998%3A213&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point7 122. file:///tmp/lynxXXXXO9E3r3/L87182-4697TMP.html#c-ECR_62017CC0660_SK_01-E0023 123. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2016%3A947&locale=sk 124. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2016%3A947&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 125. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2016%3A947&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point56 126. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2011%3A612&locale=sk 127. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2011%3A612&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 128. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2011%3A612&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point43 129. file:///tmp/lynxXXXXO9E3r3/L87182-4697TMP.html#c-ECR_62017CC0660_SK_01-E0024 130. file:///tmp/lynxXXXXO9E3r3/L87182-4697TMP.html#c-ECR_62017CC0660_SK_01-E0025 131. file:///tmp/lynxXXXXO9E3r3/L87182-4697TMP.html#c-ECR_62017CC0660_SK_01-E0026 132. file:///tmp/lynxXXXXO9E3r3/L87182-4697TMP.html#c-ECR_62017CC0660_SK_01-E0027 133. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1994%3A412&locale=sk 134. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1994%3A412&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 135. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1994%3A412&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point32 136. file:///tmp/lynxXXXXO9E3r3/L87182-4697TMP.html#c-ECR_62017CC0660_SK_01-E0028 137. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2014%3A2256&locale=sk 138. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2014%3A2256&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 139. file:///tmp/lynxXXXXO9E3r3/L87182-4697TMP.html#c-ECR_62017CC0660_SK_01-E0029 140. file:///tmp/lynxXXXXO9E3r3/L87182-4697TMP.html#c-ECR_62017CC0660_SK_01-E0030 141. file:///tmp/lynxXXXXO9E3r3/L87182-4697TMP.html#c-ECR_62017CC0660_SK_01-E0031 142. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:C:2011:289:TOC 143. file:///tmp/lynxXXXXO9E3r3/L87182-4697TMP.html#c-ECR_62017CC0660_SK_01-E0032 144. file:///tmp/lynxXXXXO9E3r3/L87182-4697TMP.html#c-ECR_62017CC0660_SK_01-E0033 145. file:///tmp/lynxXXXXO9E3r3/L87182-4697TMP.html#c-ECR_62017CC0660_SK_01-E0034 146. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:L:1998:015:TOC 147. file:///tmp/lynxXXXXO9E3r3/L87182-4697TMP.html#c-ECR_62017CC0660_SK_01-E0035 148. file:///tmp/lynxXXXXO9E3r3/L87182-4697TMP.html#c-ECR_62017CC0660_SK_01-E0036 149. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1998%3A213&locale=sk 150. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1998%3A213&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 151. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1998%3A213&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point9 152. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2005%3A28&locale=sk 153. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2005%3A28&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 154. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2005%3A28&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point26 155. file:///tmp/lynxXXXXO9E3r3/L87182-4697TMP.html#c-ECR_62017CC0660_SK_01-E0037 156. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2015%3A4&locale=sk 157. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2015%3A4&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 158. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2015%3A4&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point47 159. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2017%3A409&locale=sk 160. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2017%3A409&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 161. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2017%3A409&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point15 162. file:///tmp/lynxXXXXO9E3r3/L87182-4697TMP.html#c-ECR_62017CC0660_SK_01-E0038 163. file:///tmp/lynxXXXXO9E3r3/L87182-4697TMP.html#c-ECR_62017CC0660_SK_01-E0039 164. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1994%3A412&locale=sk 165. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1994%3A412&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 166. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1994%3A412&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point32 167. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2011%3A612&locale=sk 168. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2011%3A612&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 169. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2011%3A612&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point48 170. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2007%3A672&locale=sk 171. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2007%3A672&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 172. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2007%3A672&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point17 173. file:///tmp/lynxXXXXO9E3r3/L87182-4697TMP.html#c-ECR_62017CC0660_SK_01-E0040 174. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2015%3A4&locale=sk 175. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2015%3A4&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 176. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2015%3A4&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point50 177. file:///tmp/lynxXXXXO9E3r3/L87182-4697TMP.html#c-ECR_62017CC0660_SK_01-E0041 178. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2015%3A4&locale=sk 179. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2015%3A4&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 180. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2015%3A4&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point52 181. file:///tmp/lynxXXXXO9E3r3/L87182-4697TMP.html#c-ECR_62017CC0660_SK_01-E0042 182. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2017%3A48&locale=sk 183. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2017%3A48&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 184. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2017%3A48&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point49 185. file:///tmp/lynxXXXXO9E3r3/L87182-4697TMP.html#c-ECR_62017CC0660_SK_01-E0043 186. file:///tmp/lynxXXXXO9E3r3/L87182-4697TMP.html#c-ECR_62017CC0660_SK_01-E0044 187. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2018%3A591&locale=sk 188. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2018%3A591&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 189. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2018%3A591&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point31 190. file:///tmp/lynxXXXXO9E3r3/L87182-4697TMP.html#c-ECR_62017CC0660_SK_01-E0045 191. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2018%3A679&locale=sk 192. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2018%3A679&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 193. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2018%3A679&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point124 194. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2018%3A679&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point126 195. file:///tmp/lynxXXXXO9E3r3/L87182-4697TMP.html#c-ECR_62017CC0660_SK_01-E0046 196. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2018%3A756&locale=sk 197. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2018%3A756&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 198. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2018%3A756&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point33