NÁVRHY GENERÁLNEHO ADVOKÁTA NILS WAHL prednesené 29. novembra 2018 ( [1]1 ) Vec C-617/17 Powszechny Zakl/ad Ubezpieczen na Zycie S.A. w Warszawie proti Prezes Urzedu Ochrony Konkurencji i Konsumentów za úcasti: Edward Detka a i. [návrh na zacatie prejudiciálneho konania, ktorý podal Sad Najwyzszy (Najvyssí súd, Polsko)] "Návrh na zacatie prejudiciálneho konania - Zásada ne bis in idem - Rozsah - Hospodárska sútaz - Zneuzitie dominantného postavenia - Rozhodnutie prijaté vnútrostátnym orgánom hospodárskej sútaze - Pokuta ulozená na základe vnútrostátneho práva hospodárskej sútaze a práva hospodárskej sútaze Únie" 1. Musí sa zásada ne bis in idem uplatnit za okolností, ked vnútrostátny orgán hospodárskej sútaze ulozil jediným rozhodnutím pokutu podniku za protisútazné správanie na základe súbezného uplatnenia vnútrostátnych pravidiel hospodárskej sútaze a pravidiel hospodárskej sútaze Únie? To je v podstate otázka polozená Súdnemu dvoru v tejto veci. I. Právny rámec A. Právo Európskej Únie 2. Nariadenie (ES) c. 1/2003 ( [2]2 ) obsahuje pravidlá o vykonávaní clánkov 101 a 102 ZFEÚ. Okrem iného nariadenie obsahuje pravidlá týkajúce sa paralelného uplatnovania vnútrostátnych pravidiel hospodárskej sútaze a pravidiel hospodárskej sútaze Únie. 3. V odôvodnení 8 sa uvádza, ze s cielom zabezpecit úcinné presadzovanie pravidiel hospodárskej sútaze Únie sú orgány hospodárskej sútaze a súdy clenských státov povinné uplatnovat aj clánky 101 a 102 ZFEÚ, ak uplatnujú vnútrostátne právo hospodárskej sútaze na dohody a postupy, ktoré môzu ovplyvnit obchod medzi clenskými státmi. 4. V odôvodnení 9 je dalej uvedené, ze clánky 101 a 102 ZFEÚ majú za ciel chránit hospodársku sútaz na trhu. Nariadenie nebráni clenským státom, aby na svojom území vykonávali vnútrostátne právne predpisy, ktoré chránia iné legitímne záujmy za predpokladu, ze tieto právne predpisy sú zlucitelné so vseobecnými zásadami a inými ustanoveniami práva Únie. Ak vnútrostátne právne predpisy sledujú prevazne iný ciel ako ochranu hospodárskej sútaze na trhu, orgány hospodárskej sútaze a súdy clenských státov môzu takéto právne predpisy na ich území uplatnovat. 5. Clánok 3 nariadenia sa týka vztahu medzi clánkami 101 a 102 ZFEÚ a vnútrostátnymi zákonmi o hospodárskej sútazi. Ustanovuje toto: "1. Ak orgány hospodárskej sútaze clenských státov alebo vnútrostátne súdy uplatnujú vnútrostátne sútazné právo na dohody, rozhodnutia zdruzení podnikov alebo zosúladené postupy v zmysle clánku [101 ZFEÚ], ktoré môzu ovplyvnit obchod medzi clenskými státmi v zmysle uvedeného ustanovenia, uplatnia aj clánok [101 ZFEÚ] na také dohody, rozhodnutia alebo zosúladené postupy. Ak orgány hospodárskej sútaze clenských státov alebo vnútrostátne súdy uplatnujú vnútrostátne sútazné právo na akékolvek zneuzitie zakázané clánkom [102 ZFEÚ], uplatnia aj clánok [102 ZFEÚ]. 2. Uplatnovanie vnútrostátneho sútazného práva nemôze viest k zákazu dohôd, rozhodnutí zdruzení podnikov alebo zosúladených postupov, ktoré môzu ovplyvnit obchod medzi clenskými státmi, ale ktoré neobmedzujú hospodársku sútaz v zmysle clánku [101 ods. 3 ZFEÚ] alebo splnajú podmienky clánku [101 ods. 3 ZFEÚ] alebo ktoré sú predmetom nariadenia o uplatnovaní clánku [101 ods. 3 ZFEÚ]. Clenským státom sa týmto nariadením nezabranuje prijímat a uplatnovat prísnejsie vnútrostátne právne predpisy na ich území, ktoré zakazujú alebo trestajú jednostranné konanie podnikov. ..." 6. Clánok 5 nariadenia sa zaoberá právomocami orgánov hospodárskej sútaze clenských státov. Uvádza: "Orgány hospodárskej sútaze clenských státov majú právomoc na uplatnovanie clánkov [101 a 102 ZFEÚ] v jednotlivých prípadoch. Na tento úcel, konajúc zo svojho vlastného podnetu alebo na základe staznosti, môzu prijímat tieto rozhodnutia: - nariadit skoncenie porusovania, - nariadit docasné opatrenia, ..." B. Vnútrostátne právne predpisy 7. Clánok 8 zákona o ochrane hospodárskej sútaze a spotrebitelov z 15. decembra 2000 (dalej len "zákon o ochrane hospodárskej sútaze") ( [3]3 ) uvádza: "1. Zneuzitie dominantného postavenia na relevantnom trhu jedným alebo viacerými podnikmi sa zakazuje. 2. Takéto zneuzitie môze zahrnat najmä: ... (5) opatrenia, ktorými sa má zabránit vytvoreniu podmienok na vznik alebo rozvoj hospodárskej sútaze. ..." 8. Clánok 101 tohto zákona stanovuje: "1. Predseda úradu môze rozhodnutím podnikatelovi ulozit pokutu najviac do výsky 10 % príjmov, ktoré podnikatel dosiahol pocas hospodárskeho roka, ktorý predchádzal ulozeniu pokuty, ak tento podnikatel, hoci z nedbanlivosti: (1) porusil zákaz upravený v clánku 5, ak nejde o skutkové okolnosti upravené v ustanoveniach o výnimke podla clánku 6 a 7 alebo v clánku 8; (2) porusil clánky [101 alebo 102 ZFEÚ]; ..." II. Skutkový stav, konanie a prejudiciálne otázky 9. Prejednávaná vec sa týka sporu medzi Prezes Urzedu Ochrony Konkurencji i Konsumentów (Predseda úradu na ochranu hospodárskej sútaze a spotrebitelov, vnútrostátny orgán hospodárskej sútaze, dalej len "ÚOHS") a polskou poistovnou Powszechny Zakl/ad Ubezpieczen na Zycie SA (dalej len "dotknutý podnik"), v súvislosti s pokutou, ktorú ÚOHS ulozil dotknutému podniku za protisútazné správanie. 10. Vo svojom rozhodnutí z 25. októbra 2007 ÚOHS usúdil, ze dotknutý podnik zneuzil svoje dominantné postavenie na trhu s hromadným zivotným poistením zamestnancov v Polsku, pretoze prijal opatrenia, ktorými sa malo bránit hospodárskej sútazi v tomto sektore. Dotknutý podnik mal preto porusit zákaz upravený v clánku 8 zákona o ochrane hospodárskej sútaze. ÚOHS dalej zistil, ze takýto postup môze negatívne ovplyvnit moznost zahranicných poistovatelov vstúpit na polský trh, a preto by mohol byt ovplyvnený obchod medzi clenskými státmi. V dôsledku toho ÚOHS dospel k záveru, ze dotknutý podnik porusil, súcasne s vnútrostátnym sútazným právom, aj terajsí clánok 102 ZFEÚ. 11. Vzhladom na tieto zistenia ÚOHS ulozil dotknutému podniku pokutu v celkovej výske 50361080 polských zlotých (PLN). Táto pokuta pozostáva z dvoch samostatne vypocítaných súm. Jedna suma bola vypocítaná za porusenie vnútrostátneho práva hospodárskej sútaze a druhá najmä za porusenie práva hospodárskej sútaze Únie. Presnejsie, v rozhodnutí ÚOHS bolo vysvetlené, ze: "1. Pri stanovení výsky pokuty sa musí zohladnit doba trvania sporného správania [dotknutého podniku] od 1. apríla 2001 do okamihu konstatovania porusenia [zákona o ochrane hospodárskej sútaze], t. j. 78 ukoncených mesiacov (sest rokov a sest mesiacov). 2. Vplyv sporného postupu na obchod medzi clenskými státmi, ktorý je opísaný v tomto rozhodnutí, mozno konstatovat az od okamihu pristúpenia Polska k Európskej únii, t. j. od 1. mája 2004. 3. Pri stanovovaní výsky pokuty za porusenie clánku [102 ZFEÚ] (v spojení s clánkom 5 vyssie uvedeného nariadenia Rady) sa prihliada na správanie [dotknutého podniku] pocas obdobia od 1. mája 2004 do okamihu konstatovania porusenia týchto ustanovení, t. j. 41 ukoncených mesiacov (tri roky a pät mesiacov). 4. Pokuta za postup [dotknutého podniku] pocas obdobia od 1. apríla 2001 do okamihu konstatovania porusenia vyssie uvedených ustanovení vychádza z clánku 101 ods. 1 body 1 a 2 [zákona o ochrane hospodárskej sútaze]. 5. Postup [dotknutého podniku] pocas obdobia od 1. mája 2004 do okamihu konstatovania porusenia mal jednak vplyv na vnútrostátny trh a jednak na obchod medzi clenskými státmi, a preto sa na tento postup (okrem ustanovení uvedených v bode 4) vztahuje aj ustanovenie clánku 5 [nariadenia c. 1/2003]. 6. Za porusenie vnútrostátnych ustanovení... sa s ohladom na trvanie porusenia ukladá [dotknutému podniku] pokuta vo výske 33022892,77 PLN, co predstavuje 65,55 % z celkovej sumy pôvodne ulozenej pokuty. 7. Za porusenie clánku [102 ZFEÚ] v spojení s clánkom 5 nariadenia 1/2003 sa s ohladom na trvanie porusenia a jeho mozný vplyv na obchod medzi clenskými státmi, ukladá [dotknutému podniku] pokuta vo výske 17358187,23 PLN, co predstavuje 34,45 % z celkovej sumy pôvodne ulozenej pokuty." 12. Po tom, co dotknutý podnik neúspesne napadol rozhodnutie ÚOHS pred dvomi súdmi nizsích stupnov, podal kasacný opravný prostriedok na vnútrostátny súd. Pred týmto súdom dotknutý podnik tvrdil, ze obe sumy sa týkajú rovnakého správania a ze podniku bola preto dvakrát ulozená pokuta za rovnaké konanie. To podla neho predstavuje porusenie zásady ne bis in idem. 13. Vzhladom na obavy týkajúce sa správneho výkladu tejto zásady vo vztahu k právu Únie vnútrostátny súd rozhodol prerusit konanie a polozit Súdnemu dvoru tieto prejudiciálne otázky: "1. Mozno clánok 50 Charty základných práv Európskej únie vykladat v tom zmysle, ze uplatnenie zásady ne bis in idem si okrem totoznosti porusovatela a skutkových okolností vyzaduje aj totoznost chráneného právneho záujmu? 2. Má sa clánok 3 [nariadenia c. 1/2003] v spojení s clánkom 50 Charty základných práv Európskej únie vykladat v tom zmysle, ze právo hospodárskej sútaze Únie a vnútrostátne právo hospodárskej sútaze, ktoré súbezne uplatní orgán hospodárskej sútaze clenského státu, chránia ten istý právny záujem?" 14. Písomné pripomienky predlozil dotknutý podnik, ÚOHS, polská vláda, ako aj Dozorný orgán EZVO a Európska komisia. Podla clánku 76 ods. 2 Rokovacieho poriadku Súdneho dvora sa v tejto veci nekonalo ziadne pojednávanie. III. Posúdenie 15. Týmito prejudiciálnymi otázkami sa vnútrostátny súd v podstate pýta, ci vnútrostátny orgán hospodárskej sútaze nemôze vzhladom na zásadu ne bis in idem ulozit podniku pokutu za protisútazné správanie na základe vnútrostátneho práva hospodárskej sútaze a pravidiel hospodárskej sútaze Únie v jedinom rozhodnutí. 16. Ako navrhujú vsetci úcastníci konania, okrem dotknutého podniku, na túto otázku treba odpovedat záporne. ( [4]4 ) 17. Aby som vysvetlil, preco to je nevyhnutné, budem postupovat v troch krokoch. V prvom kroku pripomeniem niektoré vseobecné súvislosti týkajúce sa zmyslu zásady ne bis in idem. V druhom kroku bude nasledovat diskusia o základných princípoch judikatúry Súdneho dvora týkajúcej sa uplatnovania tejto zásady v kontexte práva hospodárskej sútaze. Po tretie a nakoniec sa budem zaoberat relevantnostou zásady ne bis in idem v konaní pred vnútrostátnym súdom. A. Zmysel zásady ne bis in idem 18. Zásada ne bis in idem je nepochybne jedným zo základných pilierov kazdého právneho systému zalozeného na zásadách právneho státu. ( [5]5 ) Vo vseobecnosti mozno konstatovat, ze v spojitosti so zásadou res iudicata jej zmysel spocíva v zabezpecení právnej istoty a rovnosti; v zabezpecení toho, ze dotknutá osoba bola stíhaná a prípadne potrestaná a má istotu, ze nebude znovu stíhaná za rovnaké porusenie. Naopak, ak je oslobodená, zásada zarucuje, ze má istotu, ze nebude znovu stíhaná v dalsích konaniach pre ten istý trestný cin. ( [6]6 ) 19. Súdny dvor objasnil, ze zásada ne bis in idem sa uplatnuje aj v kontexte práva hospodárskej sútaze, teda do právnej oblasti, ktorá v závislosti od uhla pohladu spadá niekde do sivej zóny medzi trestným a správnym právom. ( [7]7 ) Podla Súdneho dvora sa zásada ne bis in idem musí dodrzat v konaniach o ulození pokuty týkajúcich sa práva hospodárskej sútaze; podnik sa nemôze znova uznat za zodpovedný a byt znovu stíhaný za protisútazné správanie, za ktoré uz bol potrestaný, alebo v súvislosti s ktorým bolo rozhodnuté, ze zan nie je zodpovedný, a to skorsím rozhodnutím, proti ktorému uz nie je mozný opravný prostriedok. ( [8]8 ) 20. Rovnako ako v iných oblastiach práva sa vsak zásada ne bis in idem môze uplatnit v kontexte práva hospodárskej sútaze iba za predpokladu, ze sú splnené dve podmienky: po prvé, ze ide o opakovanie konania, a po druhé, ze druhé konanie sa týka rovnakého protisútazného správania. 21. Tieto podmienky, teda existencia druhého konania (bis) pre ten istý delikt (idem) vyplývajú priamo zo znenia clánku 50 Charty základných práv Európskej únie (dalej len "Charta"), ustanovenia, ktoré zakotvuje právo nestíhat a netrestat dvakrát v trestnom konaní za ten istý trestný cin. V súlade s týmto ustanovením "nikoho nemozno stíhat alebo potrestat v trestnom konaní za trestný cin, za ktorý uz bol v rámci Únie oslobodený alebo odsúdený konecným rozsudkom v súlade so zákonom". V súlade s clánkom 4 protokolu c. 7 Európskeho dohovoru o ochrane ludských práv a základných slobôd (dalej len "EDLP") sa clánok 50 Charty zameriava konkrétne na opakovanie konaní týkajúcich sa toho istého hmotnoprávneho aktu, ktoré boli ukoncené konecným rozhodnutím. 22. Tu je potrebné zdôraznit, ze zásada ne bis in idem nepredstavuje meradlo, ktoré slúzi na meranie primeranosti (trestnoprávnej) sankcie v konkrétnom konaní. Jej zmysel sa nachádza inde: zarucuje, ze páchatel nie je pre rovnaké správanie opakovane stíhaný alebo potrestaný viackrát a ze v dôsledku toho si môze byt daná osoba istá, ze "vycerpala svoju vinu a nemusí sa bát dalsieho trestu", pokial ide o to konkrétne správanie. ( [9]9 ) Inými slovami, táto zásada sa neuplatnuje pri urcení, ci je vhodné, aby sa jeden akt mohol povazovat za viac ako jeden delikt, ( [10]10 ) alebo ci je kumulácia sankcií v rámci jedného konania primeraná. 23. V dalsej casti uvediem základné princípy judikatúry Súdneho dvora, ktoré sú základom otázok polozených v tejto veci. B. Idem v práve hospodárskej sútaze 24. Vo svojej judikatúre Súdny dvor vypracoval osobitné kritériá, ktoré zrejme vymedzujú rozsah pôsobnosti zásady ne bis in idem v kontexte práva hospodárskej sútaze. Tieto kritériá sa týkajú výkladu tzv. zlozky idem predmetnej zásady. Teda kritéria na urcenie toho, ci sa druhé konanie týka "toho istého trestného cinu" ( [11]11 ). 25. Pokial ide o právo Únie, podobnost trestného cinu sa spravidla musí urcit na základe dvojakého kritéria: skutkové okolnosti a porusovatel musia byt rovnaké. Právna kvalifikácia alebo chránený záujem naopak nie sú rozhodujúce na úcely uplatnenia zásady ne bis in idem. Tento prístup, ktorý dôkladne reflektuje nedávnu judikatúru ESLP, ( [12]12 ) bol uplatnený Súdnym dvorom v prípadoch týkajúcich sa policajnej a justicnej spolupráce v trestných veciach. ( [13]13 ) 26. Neplatí to vsak v práve hospodárskej sútaze. Na rozdiel od prístupu opísaného v predchádzajúcom bode, Súdny dvor opakovane rozhodol, ze v kontexte práva hospodárskej sútaze - a najmä v súvislosti s paralelným stíhaním alebo trestaním zo strany Komisie a vnútrostátnych orgánov hospodárskej sútaze - zálezí aj na chránenom právnom záujme. Inými slovami, zásada ne bis in idem sa môze uplatnit iba za predpokladu, ze sú prítomné tri kumulatívne kritériá týkajúce sa zlozky idem. To znamená, ze pri porovnávaných konaniach musia byt rovnaké okolnosti prípadu, porusovatel musí byt ten istý a chránené právne záujmy musia byt rovnaké. ( [14]14 ) 27. Túto zásadu mozno vyvodit z rozsudku Súdneho dvora vo veci Wilhelm a i. ( [15]15 ). V tomto prípade bola Súdnemu dvoru polozená otázka, ci by vnútrostátny orgán hospodárskej sútaze mohol stíhat kartel, o ktorom uz rozhodla Komisia. Súdny dvor pripustil, ze takáto moznost sa vnútrostátnemu orgánu hospodárskej sútaze skutocne ponúkala, kedze vnútrostátne právo hospodárskej sútaze a právo hospodárskej sútaze Únie nazerajú na protisútazné správanie z rôznych hladísk. Z toho vyplýva, ze zatial co právne predpisy Únie o hospodárskej sútazi sa nimi zaoberajú z pohladu prekázok obchodu medzi clenskými státmi, kazdá vnútrostátna právna úprava vychádza z úvah, ktoré sú typické pre tieto právne poriadky, a posudzuje kartely iba v tomto kontexte. Súdny dvor teda v podstate odmietol uplatnitelnost zásady ne bis in idem v takomto kontexte. ( [16]16 ) 28. Vychádzajúc z rozsudku Súdneho dvora vo veci Wilhelm a i, Súdny dvor posúdil uplatnitelnost zásady ne bis in idem a predovsetkým existenciu idem v mnohých odlisných okolnostiach v oblasti práva hospodárskej sútaze. 1. Prístup Súdneho dvora 29. Je vhodné zacat s tou situáciou, ktorá skutkovými okolnostami najviac pripomína prejednávanú vec, a síce konkrétne so situáciou, v ktorej Komisia a vnútrostátny orgán hospodárskej sútaze podnikli kroky proti rovnakému porusovatelovi na základe rovnakého protisútazného správania (kartelová dohoda). 30. Vo veci Aalborg Portland ( [17]17 ) Súdny dvor vysvetlil, ze zásady ne bis in idem sa mozno dovolávat iba vtedy, ak existuje totoznost skutkových okolností, osoby porusovatela a chráneného právneho záujmu. Podla Súdneho dvora tak zásada zabezpecuje, ze rovnaká osoba nemôze byt potrestaná viac ako raz za jedno protiprávne správanie, ktorého cielom je ochrana rovnakej právnej hodnoty. ( [18]18 ) Súdny dvor tiez vysvetlil, ze podnik sa nemôze dovolávat zásady ne bis idem, ked Komisia ulozila podniku sankciu za iné správanie, aké bolo pripísané tomu istému podniku a ktoré bolo predmetom skorsieho rozhodnutia vnútrostátneho orgánu hospodárskej sútaze. To platí aj v situáciách, ked sa obe rozhodnutia týkajú vnútorne súvisiacich zmlúv a dohôd. 31. Vo veci Toshiba ( [19]19 ) Súdny dvor zopakoval zásadu stanovenú v rozsudku Aalborg Portland, pokial ide o poziadavku totoznosti skutkových okolností, porusovatela a chráneného právneho záujmu. Urobil tak aj napriek tomu, ze generálna advokátka Kokott vyzvala Súdny dvor, aby zamietol poziadavku týkajúcu sa rovnakého chráneného právneho záujmu a namiesto toho uplatnil dvojaké kritérium totoznosti skutkových okolností a porusovatela, ktoré sa uplatnuje v iných oblastiach práva Únie. ( [20]20 ) 32. Vo svojom rozsudku sa Súdny dvor výslovne nezaoberal otázkou, ci sú právne záujmy chránené vnútrostátnym právom hospodárskej sútaze a právom hospodárskej sútaze Únie v danom prípade rovnaké. K otázke mozno skutocne pristupovat z odlisného uhla pohladu: skutky, ktoré sú základom oboch konaní, neboli rovnaké, takze zásada ne bis idem v ziadnom prípade nebola uplatnitelná. Vyjadrenie Súdneho dvora sa v tejto súvislosti zakladalo na skutocnosti, ze vnútrostátny orgán hospodárskej sútaze ulozil pokutu podnikom, ktoré boli úcastníkmi kartelu, na základe protisútazných úcinkov kartelu v dotknutom clenskom státe pred jeho pristúpením k Európskej únii. Komisia uz predtým prijala rozhodnutie o ulození pokuty rovnakým úcastníkom kartelu, rozhodnutie, ktoré nebolo urcené na sankcionovanie úcinkov pred pristúpením. ( [21]21 ) 33. Súdny dvor navyse konstatoval, ze idem neexistuje v prípade Limburgse Vinyl ( [22]22 ), v ktorom sa vyskytla otázka, ci by zásada ne bis in idem mohla bránit druhému rozhodnutiu Komisie týkajúcemu sa rovnakého protisútazného správania za okolností, ked prvé rozhodnutie Komisie bolo zrusené Vseobecným súdom. Súdny dvor rozhodol, ze uplatnovanie tejto zásady predpokladá, ze bolo prijaté rozhodnutie o otázke, ci bol delikt skutocne spáchaný, alebo o tom, ci bola preskúmaná zákonnost tohto posúdenia. Kedze to tak v prípade Limburgse Vinyl nebolo, Súdny dvor rozhodol, ze táto zásada nebráni novému konaniu v súvislosti s tým istým protisútazným správaním za okolností, ked bolo prvé rozhodnutie zrusené z procesných dôvodov bez akéhokolvek rozhodnutia týkajúceho sa podstaty údajného protisútazného správania. Podla Súdneho dvora to vyplýva z toho, ze rozhodnutie o zrusení prvého rozhodnutia nemozno povazovat za "oslobodzujúce" rozhodnutie. V takejto situácii sankcie ulozené novým rozhodnutím jednoducho nahradili sankcie ulozené pôvodným rozhodnutím, o ktorom sa zistilo, ze trpí procesnými vadami. ( [23]23 ) 34. Napokon Súdny dvor preskúmal aj uplatnitelnost zásady ne bis in idem v situáciách, ked bolo totozné správanie narusujúce hospodársku sútaz predmetom stíhania alebo trestania v rámci Európskej únie i mimo nej. 35. Napríklad vo veci Showa Denko ( [24]24 ) Súdny dvor odmietol tvrdenie, ze zásady ne bis in idem sa mozno dovolávat v situácii, ked Komisia uplatnuje svoje právomoci podla práva Únie po tom, co boli podnikom ulozené sankcie za úcast v medzinárodnom karteli orgánmi tretieho státu, na základe porusenia pravidiel hospodárskej sútaze uplatnitelných v tomto státe, ak tieto orgány zasiahli v rámci svojich príslusných jurisdikcií. ( [25]25 ) 36. V tejto poslednej línii judikatúry týkajúcej sa paralelného stíhania alebo trestania Komisiou a orgánmi hospodárskej sútaze tretích státov Súdny dvor zdôraznil medzinárodný charakter napadnutého správania, rozdiely medzi príslusnými právnymi systémami, vrátane zámerov a cielov príslusných hmotnoprávnych pravidiel hospodárskej sútaze, ako aj osobitný právny záujem chránený právom hospodárskej sútaze Únie. Taktiez výslovne poukázal na to, ze táto situácia, v ktorej si Komisia a orgány tretích státov zasahujú do ich príslusných jurisdikcií, by sa mala posudzovat oddelene od situácie, v ktorej sa protisútazné správanie obmedzuje výlucne na územný rozsah pôsobnosti právneho systému Únie (a jej clenských státov). ( [26]26 ) 37. Judikatúra Súdneho dvora a konkrétne pouzitie trojakého kritéria v súvislosti s paralelným stíhaním alebo trestaním v rámci Európskej únie (alebo Európskeho hospodárskeho priestoru) vyvoláva niektoré (základné) otázky, o ktorých budem strucne diskutovat v nasledujúcej casti. 2. Pripomienky týkajúce sa trojakého kritéria uplatneného Súdnym dvorom 38. Odôvodnenie, z ktorého vychádza línia judikatúry vyplývajúca z rozsudku Aalborgu Portland, mozno vyvodit z citovaného rozsudku Súdneho dvora vo veci Wilhelm a i. Nemalo by sa vsak prehliadnut, ze tento prípad bol rozhodnutý v prvých desatrociach európskej integrácie. V tom case bolo urcite odôvodnené vychádzat z predpokladu, ze vnútrostátne právo hospodárskej sútaze a (vtedajsie) právo Spolocenstva v oblasti hospodárskej sútaze sledujú rozdielne ciele a boli preto urcené na ochranu rôznych právnych záujmov. Na druhej strane, v tom case nebola platná ani Charta, ani protokol c. 7 k EDLP. ( [27]27 ) 39. V súcasnej Európskej únii vsak pripisovanie dôlezitosti chráneným právnym záujmom pri urcovaní existencie idem je podla môjho názoru problematické z dvoch hlavných dôvodov. 40. Po prvé vnútrostátne právo a právo Únie coraz viac konvergujú: zdá sa preto, ze vyhlásenie Súdneho dvora v rozsudku Wilhelm a i, podla ktorého vnútrostátne právo hospodárskej sútaze a právo hospodárskej sútaze Únie nazerajú na protisútazné správanie z rôznych hladísk, uz nie je úplne presné. Do urcitej miery môze byt otázny praktický význam tohto kritéria v kontexte paralelného konania alebo trestania zo strany Komisie a vnútrostátnych orgánov hospodárskej sútaze. 41. V tomto prípade sa môzu vyskytnút prípady, ked prekrytie nemusí byt dokonalé; uznáva to nariadenie c. 1/2003, sekundárny právny nástroj, ktorého cielom je koordinovat uplatnovanie právnych predpisov Únie o hospodárskej sútazi a podla potreby zabezpecit, aby vnútrostátne orgány hospodárskej sútaze uplatnovali clánky 101 a 102 ZFEÚ pri vysetrovaniach, ktoré ovplyvnujú obchod medzi clenskými státmi. V odôvodnení 9 tohto nariadenia sa preto uvádza, ze ak vnútrostátna právna úprava sleduje prevazne iný ciel ako ochrana hospodárskej sútaze na trhu (ciel clánkov 101 a 102 ZFEÚ), orgány hospodárskej sútaze a súdy clenských státov môzu tieto predpisy uplatnit na ich území. Napriek tomu by som povedal, ze ide o dost zriedkavé prípady. 42. Na druhej strane a co je dôlezitejsie, mozno pozorovat urcité napätie medzi trojakým kritériom uplatnovaným v oblasti práva hospodárskej sútaze a clánkom 50 Charty. Inými slovami, je trojaké kritérium zlucitelné s clánkom 50 Charty? 43. Táto otázka je podla môjho názoru legitímna. 44. Zdá sa mi, ze Súdny dvor na toto napätie zabúda. Hoci sa na trojaké kritérium naozaj odvolával v prípade Toshiba, Súdny dvor napriek tomu vylúcil uplatnenie zásady ne bis in idem v tomto prípade na inom základe tým, ze uviedol, ze skutkové okolnosti, ktoré sú základom dvoch sporných rozhodnutí (Komisie a vnútrostátneho orgánu hospodárskej sútaze) neboli totozné. Tento rozdiel pravdepodobne umoznil Súdnemu dvoru, aby sa výslovne nezaoberal trojakým kritériom, ktorého osud bude v budúcnosti urcite predmetom súdnych sporov. 45. Mám problém s identifikáciou dôvodov, preco by sa malo v kontexte práva hospodárskej sútaze nadalej uplatnovat trojaké kritérium. 46. Skôr súhlasím s generálnou advokátkou Kokott, ze zásada ne bis in idem, zakotvená v clánku 50 Charty, by sa mala vykladat jednotne vo vsetkých oblastiach práva Únie, pricom by sa nálezite zohladnili poziadavky judikatúry ESLP. ( [28]28 ) Jednoducho preto, ze právo hospodárskej sútaze nepatrí do "jadra" oblasti trestného práva, alebo preto, ze sankcie v práve hospodárskej sútaze by mali mat dostatocne odstrasujúci úcinok, aby zabezpecili úcinnú ochranu hospodárskej sútaze, pre mna nepredstavujú dostatocné dôvody na obmedzenie ochrany poskytovanej Chartou v oblasti práva hospodárskej sútaze. 47. Riziko situácie, ked viacero orgánov hospodárskej sútaze zacína konanie proti tomu istému podniku za rovnakú cinnost (pretoze reálne alebo potenciálne dôsledky tejto cinnosti sa rozsírili v rámci Európskej únie), sa zdá byt neoddelitelnou súcastou decentralizovaného systému presadzovania práva hospodárskej sútaze stanoveného nariadením c. 1/2003. To platí aj napriek tomu, ze nariadenie obsahuje urcité pravidlá, ktoré sa snazia vyhnút paralelnému stíhaniu. ( [29]29 ) Vzhladom na struktúru systému presadzovania, ktorý bol takto vymedzený nariadením c. 1/2003, by podla môjho názoru zásada ne bis in idem nemala podliehat prílis tazkopádnym kritériám. 48. Úcinná ochrana hospodárskej sútaze v Európskej únii, ktorá nálezite zohladnuje práva podnikov pôsobiacich na vnútornom trhu, sa dá dosiahnut bez toho, aby sa spoliehala na poziadavku identity chránených právnych záujmov. Na základe dvojakého kritéria zalozeného na totoznosti skutkových okolností a páchatela by zásada ne bis in idem jednoducho zabránila viacerým orgánom hospodárskej sútaze, aby ukladali sankcie za (skutocné alebo predpokladané) protisútazné úcinky vyplývajúce z konkrétneho správania, ked sa tieto sankcie vztahujú na rovnaké územie a rovnaké obdobie v rámci Európskej únie. Na rozdiel od toho by to nebránilo moznosti, aby viaceré orgány hospodárskej sútaze stíhali alebo trestali obmedzenia hospodárskej sútaze vyplývajúce z jednej a tej istej cinnosti na rôznych územiach alebo pocas rôznych casových období. ( [30]30 ) 49. Vzhladom na to, ze v práve hospodárskej sútaze úcinky napadnutého správania, ktoré súvisia s urcitým územím a urcitým casovým obdobím, predstavujú nevyhnutnú súcast skutkového stavu, dvojaké kritérium idem môze zabezpecit úcinné stíhanie protisútazného správania v Európskej únii. Zabezpecuje tiez väcsiu právnu istotu pre podniky. A co je este dôlezitejsie, je v súlade s poziadavkami clánku 50 Charty, tak ako je to vykladaný vo svetle judikatúry ESLP. 50. Bohuzial prejednávaná vec túto otázku nemôze objasnit. C. Prejednávaný prípad: absencia bis a idem 51. Ako uz bolo spomenuté vyssie, polozené otázky predstavujú pochybnosti vnútrostátneho súdu, pokial ide o súlad clánku 50 Charty s trojakým kritériom týkajúcim sa identifikácie idem, o ktorom sa hovorilo v predchádzajúcej casti. 52. Je potrebné zdôraznit, ze na to, aby sa zásada ne bis in idem uplatnovala, musí byt prítomný aj prvok bis. Vyplýva to z textu samotnej zásady, ako aj z clánku 50 Charty. Tiez to vyplýva z judikatúry ESLP. ( [31]31 ) Pochopitelne, Súdny dvor podla mojich vedomostí skúmal len prípadné porusenie tejto zásady v situáciách, ked ide o postupné konanie. ( [32]32 ) 53. Vo veci prejednávanej pred vnútrostátnym súdom chýba zlozka bis. V skutocnosti z návrhu na zacatie prejudiciálneho konania vyplýva, ze ÚOHS prijal jediné rozhodnutie o ulození jedinej pokuty (zlozenej z dvoch castí) na základe súbezného uplatnenia vnútrostátneho práva a práva hospodárskej sútaze Únie. 54. Zásada ne bis in idem sa v takýchto prípadoch neuplatnuje. 55. Na základe informácií, ktoré má Súdny dvor k dispozícii, sa zdá, ze otázka, ktorú je potrebné riesit vo veci samej, spocíva skôr v tom, ci je metóda, na základe ktorej je pokuta ulozená ÚOHS, primeraná. ( [33]33 ) 56. Hoci je v konecnom dôsledku na vnútrostátnom súde urcit primeranost sankcie, nariadenie c. 1/2003 si na tomto mieste zasluhuje osobitnú pozornost. Prijatím nariadenia c. 1/2003 sa normotvorca Únie snazil zabezpecit, aby vnútrostátne orgány uplatnovali (namiesto alebo súbezne s vnútrostátnym právom hospodárskej sútaze) clánky 101 a 102 ZFEÚ. Ako vyplýva z clánku 3, cielom nariadenia je tiez zabezpecit, aby vnútrostátne orgány hospodárskej sútaze neprijímali rozhodnutia, ktoré by brzdili úcinnost pravidiel hospodárskej sútaze Únie. Inými slovami, nariadenie v skutocnosti podporuje (ak je to vhodné) súbezné uplatnovanie vnútrostátneho sútazného práva a sútazného práva Únie vnútrostátnymi orgánmi hospodárskej sútaze. Pokial ide o proporcionalitu pokút, nariadenie nestanovuje pravidlá o tom, ako by vnútrostátne orgány hospodárskej sútaze mali za daných okolností vypocítat pokutu. Clánok 23 nariadenia iba stanovuje pevné horné limity pre pokuty ukladané Komisiou; tento limit predstavuje 10 % celkového obratu dotknutého podniku v predchádzajúcom obchodnom roku. 57. V prejednávanej veci nemôzem identifikovat ziadny prvok, ktorý by naznacoval porusenie zásady proporcionality. 58. Zdá sa, ze metodika uplatnená ÚOHS pri stanovení pokuty predstavuje ucebnicový príklad toho, ako môze vnútrostátny orgán hospodárskej sútaze v danom prípade paralelne uplatnit vnútrostátne právo hospodárskej sútaze a právo hospodárskej sútaze Únie. Pokuta pozostáva z dvoch castí, ktoré sankcionujú úcinky napadnutého správania v súvislosti s dvomi rôznymi casovými obdobiami: prvá cast sa zakladá na porusení vnútrostátneho práva hospodárskej sútaze pred vstupom Polska do Európskej únie 1. mája 2004 a druhá na porusení pravidiel hospodárskej sútaze Únie (a vnútrostátneho práva hospodárskej sútaze) po tomto dátume. Pokial ide konkrétne o toto druhé obdobie, ÚOHS zohladnil skutocnost, ze sporné správanie by mohlo ovplyvnit obchod medzi clenskými státmi (okrem úcinkov správania v rámci Polska). Toto "prekrytie" je zálezitostou súvisiacou s metodikou pouzitou pri výpocte pokuty za porusenie práva hospodárskej sútaze. Na základe zásady ne bis in idem to nie je zakázané. 59. Vzhladom na vyssie uvedené je potrebné na polozené otázky odpovedat tak, ze zásada ne bis in idem sa neuplatnuje za okolností, o aké ide vo veci samej. IV. Návrh 60. Vzhladom na vyssie uvedené úvahy navrhujem, aby Súdny dvor odpovedal na otázky polozené Sad Najwyzszy (Najvyssí súd, Polsko) takto: Zásada ne bis in idem sa neuplatnuje za okolností, o aké ide vo veci samej. __________________________________________________________________ ( [34]1 ) Jazyk prednesu: anglictina. ( [35]2 ) Nariadenie Rady zo 16. decembra 2002 o vykonávaní pravidiel hospodárskej sútaze stanovených v clánkoch [101 a 102 ZFEÚ] ([36]Ú. v. ES L 1, 2003, s. 1; Mim. vyd. 08/002, s. 205). ( [37]3 ) Ustawa o ochronie konkurencji i konsumentów (Dz.U. 2000, c. 122, ciastka 1319). ( [38]4 ) Z podaní niektorých úcastníkov konania, ktorí predlozili pripomienky, vyplýva, ze Súdny dvor by mal odmietnut odpovedat na polozené otázky, kedze ide o otázky, ktoré nie sú pre vyriesenie prejednávaného sporu relevantné. Nesúhlasím. Zo skutocnosti, ze zásada ne bis in idem nie je uplatnitelná na okolnosti veci prejednávanej pred vnútrostátnym súdom, nevyplýva, ze tieto otázky sú hypotetické alebo irelevantné. Naopak z návrhu na zacatie prejudiciálneho konania vyplýva, ze odpoved poskytnutá Súdnym dvorom v súvislosti s výkladom zásady ne bis in idem pomôze vnútrostátnemu súdu v prejednávanej veci rozhodnút. ( [39]5 ) Súdny dvor uplatnil túto zásadu po prvýkrát v rozsudku z 5. mája 1966, Gutmann/Komisia ([40]18/65 a 35/65, [41]EU:C:1966:24, s. 119). ( [42]6 ) Pozri návrhy, ktoré predniesol generálny advokát Ruiz-Jarabo Colomer vo veci Gözütok a Brügge ([43]C-187/01 a C-385/01, [44]EU:C:2002:516, bod [45]49). ( [46]7 ) O uplatnovaní princípu v iných oblastiach, ako je "klasické" trestné právo, pozri TOMKINS, J.: Article 50. In: Peers, S. et al. (eds.): The EU Charter of Fundamental Rights - A Commentary. Hart Publishing, Oxford, 2014, s. 1373 - 1412, 1388 - 1390. ( [47]8 ) Rozsudok zo 14. februára 2012, Toshiba Corporation a i. ([48]C-17/10, [49]EU:C:2012:72, bod [50]94 a tam citovaná judikatúra). ( [51]9 ) Pozri návrhy, ktoré predniesol generálny advokát Ruiz-Jarabo Colomer vo veci Gözütok a Brügge ([52]C-187/01 a C-385/01, [53]EU:C:2002:516, bod [54]49). ( [55]10 ) Pozri napríklad rozsudok ESLP, 29. mája 2001, Fischer v. Rakúsko, CE:ECHR:2001:0529JUD003795097, § 25. ( [56]11 ) Pozri najmä rozsudok ESLP, 10. februára 2009, Sergey Zolotukhin v. Rusko [VK], CE:ECHR:2009:0210JUD001493903, §§ 81 az 84, a 17. februára 2015, Boman v. Fínsko, CE:ECHR:2015:0217JUD004160411, § 33. ( [57]12 ) Tamze. ( [58]13 ) Pozri napríklad rozsudky z 9. marca 2006, van Esbroeck ([59]C-436/04, [60]EU:C:2006:165, bod [61]32); z 28. septembra 2006, Gasparini a i. ([62]C-467/04, [63]EU:C:2006:610, bod [64]54); z 28. septembra 2006, van Straaten ([65]C-150/05, [66]EU:C:2006:614, body [67]41, [68]47 a [69]48); z 18. júla 2007, Kraaijenbrink ([70]C-367/05, [71]EU:C:2007:444, body [72]26 a [73]28), a zo 16. novembra 2010, Mantello ([74]C-261/09, [75]EU:C:2010:683, bod [76]39). ( [77]14 ) Rozsudky zo 7. januára 2004, Aalborg Portland a i./Komisia ([78]C-204/00 P, C-205/00 P, C-211/00 P, C-213/00 P, C-217/00 P a C-219/00 P, [79]EU:C:2004:6, bod [80]338), a zo 14. februára 2012, Toshiba Corporation a i. ([81]C-17/10, [82]EU:C:2012:72, bod [83]94). ( [84]15 ) Rozsudok z 13. februára 1969, Wilhelm a i. ([85]14/68, [86]EU:C:1969:4). ( [87]16 ) Tamze, body 3 a 9. Súdny dvor vsak formuloval výhradu. Podla Súdneho dvora princípy prirodzenej spravodlivosti vyzadujú, aby sa pri stanovení akejkolvek sankcie, ktorá sa má ulozit, zohladnilo akékolvek predchádzajúce sankcné rozhodnutie. Pozri bod 11 rozsudku, ako aj rozsudok zo 14. decembra 1972, Boehringer Mannheim/Komisia ([88]7/72, [89]EU:C:1972:125, bod [90]3). ( [91]17 ) Rozsudok zo 7. januára 2004, Aalborg Portland a i./Komisia ([92]C-204/00 P, C-205/00 P, C-211/00 P, C-213/00 P, C-217/00 P a C-219/00 P, [93]EU:C:2004:6). ( [94]18 ) Tamze, body 338 az 340. ( [95]19 ) Rozsudok zo 14. februára 2012, Toshiba Corporation a i. ([96]C-17/10, [97]EU:C:2012:72). ( [98]20 ) Tamze, bod 94. Pozri tiez návrhy, ktoré predniesla generálna advokátka Kokott vo veci Toshiba Corporation a i. ([99]C-17/10, [100]EU:C:2011:552, body [101]97 az [102]134). ( [103]21 ) Rozsudok zo 14. februára 2012, Toshiba Corporation a i. ([104]C-17/10, [105]EU:C:2012:72, body [106]97 az [107]103). ( [108]22 ) Rozsudok z 15. októbra 2002, Limburgse Vinyl Maatschappij a i./Komisia ([109]C-238/99 P, C-244/99 P, C-245/99 P, C-247/99 P, C-250/99 P az C-252/99 P a C-254/99 P, [110]EU:C:2002:582). ( [111]23 ) Tamze, body 59 az 62. ( [112]24 ) Rozsudok z 29. júna 2006, Showa Denko/Komisia ([113]C-289/04 P, [114]EU:C:2006:431). ( [115]25 ) Tamze, body 52 az 56. ( [116]26 ) Rozsudky z 29. júna 2006, Showa Denko/Komisia ([117]C-289/04 P, [118]EU:C:2006:431, body [119]51 a [120]53), a 29. júna 2006, SGL Carbon/Komisia ([121]C-308/04 P, [122]EU:C:2006:433, body [123]29 a [124]31). Na diskusiu o tom, preco zásada ne bis in idem nemôze v ziadnom prípade platit v prípadoch dvojitého stíhania v rôznych jurisdikciách, za predpokladu neexistencie medzinárodnej dohody, pozri návrhy, ktoré predniesol generálny advokát Tizzano vo veci Archer Daniels Midland a Archer Daniels Midland Ingredients/Komisia ([125]C-397/03 P, [126]EU:C:2005:363, body [127]94 az [128]99). ( [129]27 ) Komplikácie spojené s uplatnovaním zásady ne bis in idem v kontexte práva hospodárskej sútaze v tom case, sú podrobne uvedené v návrhoch, ktoré predniesol generálny advokát Mayras vo veci Boehringer Mannheim/Komisia (7/72, EU:C:1972, 107, s. 1293 a nasl.). ( [130]28 ) Pozri návrhy, ktoré predniesla generálna advokátka Kokott vo veci Toshiba Corporation a i. ([131]C-17/10, [132]EU:C:2011:552, body [133]120 az [134]122). ( [135]29 ) Pozri najmä clánok 13 nariadenia týkajúci sa pozastavenia alebo ukoncenia konania. ( [136]30 ) Návrhy, ktoré predniesla generálna advokátka Kokott vo veci Toshiba Corporation a i. ([137]C-17/10, [138]EU:C:2011:552, bod [139]131). Za takýchto okolností by sa vsak mala venovat nálezitá pozornost vseobecnej poziadavke stanovenej vo veci Wilhelm a i. V dôsledku toho sa pri stanovení sankcie, ktorá sa má ulozit, musí brat do úvahy kazdé predchádzajúce sankcné rozhodnutie. Pozri rozsudok z 13. februára 1969, Wilhelm a i. ([140]14/68, [141]EU:C:1969:4, bod [142]11). ( [143]31 ) Pozri napríklad rozsudky ESLP, 7. decembra 2006, Hauser-Sporn v. Rakúsko, CE:ECHR:2006:1207JUD003730103, § 42 a tam citovanú judikatúru. Pozri tiez https://www.echr.coe.int/Documents/Guide_Art_4_Protocol_7_ENG.pdf (sprístupnené 19. októbra 2018), bod 30 a nasl. ( [144]32 ) Interpretacný problém vznesený zlozkou bis teda vseobecne pramení v správnom výklade pojmu "konecné rozhodnutie". Pozri napríklad rozsudky z 28. septembra 2006, Gasparini a i. ([145]C-467/04, [146]EU:C:2006:610, body [147]31 a [148]32); z 28. septembra 2006, van Straaten ([149]C-150/05, [150]EU:C:2006:614, body [151]51 a [152]58), a z 22. decembra 2008, Turansky ([153]C-491/07, [154]EU:C:2008:768, body [155]35 a [156]36). Nedávno Vseobecný súd výslovne zamietol tvrdenie, ze by sa bolo mozné dovolávat zásady ne bis in idem v prípade, ak bolo ulozených niekolko pokút jediným rozhodnutím. Pozri rozsudok z 26. októbra 2017, Marine Harvest/Komisia ([157]T-704/14, [158]EU:T:2017:753, body [159]307 az [160]344). V súcasnosti Súdny dvor rozhoduje o odvolaní podanému proti tomuto rozsudku. ( [161]33 ) Pozri v tomto zmysle rozsudok z 18. decembra 2008, Coop de France Bétail et Viande a i./Komisia ([162]C-101/07 P a C-110/07 P, [163]EU:C:2008:741, bod [164]130). Z posúdenia Súdneho dvora mozno vyvodit, ze otázka, ci bol podnik dvakrát pokutovaný za to isté porusenie, sa má vyhodnotit so zretelom na zásadu proporcionality. References 1. file:///tmp/lynxXXXXJ6u6bR/L87542-1681TMP.html#t-ECR_62017CC0617_SK_01-E0001 2. file:///tmp/lynxXXXXJ6u6bR/L87542-1681TMP.html#t-ECR_62017CC0617_SK_01-E0002 3. file:///tmp/lynxXXXXJ6u6bR/L87542-1681TMP.html#t-ECR_62017CC0617_SK_01-E0003 4. file:///tmp/lynxXXXXJ6u6bR/L87542-1681TMP.html#t-ECR_62017CC0617_SK_01-E0004 5. file:///tmp/lynxXXXXJ6u6bR/L87542-1681TMP.html#t-ECR_62017CC0617_SK_01-E0005 6. file:///tmp/lynxXXXXJ6u6bR/L87542-1681TMP.html#t-ECR_62017CC0617_SK_01-E0006 7. file:///tmp/lynxXXXXJ6u6bR/L87542-1681TMP.html#t-ECR_62017CC0617_SK_01-E0007 8. file:///tmp/lynxXXXXJ6u6bR/L87542-1681TMP.html#t-ECR_62017CC0617_SK_01-E0008 9. file:///tmp/lynxXXXXJ6u6bR/L87542-1681TMP.html#t-ECR_62017CC0617_SK_01-E0009 10. file:///tmp/lynxXXXXJ6u6bR/L87542-1681TMP.html#t-ECR_62017CC0617_SK_01-E0010 11. file:///tmp/lynxXXXXJ6u6bR/L87542-1681TMP.html#t-ECR_62017CC0617_SK_01-E0011 12. file:///tmp/lynxXXXXJ6u6bR/L87542-1681TMP.html#t-ECR_62017CC0617_SK_01-E0012 13. file:///tmp/lynxXXXXJ6u6bR/L87542-1681TMP.html#t-ECR_62017CC0617_SK_01-E0013 14. file:///tmp/lynxXXXXJ6u6bR/L87542-1681TMP.html#t-ECR_62017CC0617_SK_01-E0014 15. file:///tmp/lynxXXXXJ6u6bR/L87542-1681TMP.html#t-ECR_62017CC0617_SK_01-E0015 16. file:///tmp/lynxXXXXJ6u6bR/L87542-1681TMP.html#t-ECR_62017CC0617_SK_01-E0016 17. file:///tmp/lynxXXXXJ6u6bR/L87542-1681TMP.html#t-ECR_62017CC0617_SK_01-E0017 18. file:///tmp/lynxXXXXJ6u6bR/L87542-1681TMP.html#t-ECR_62017CC0617_SK_01-E0018 19. file:///tmp/lynxXXXXJ6u6bR/L87542-1681TMP.html#t-ECR_62017CC0617_SK_01-E0019 20. file:///tmp/lynxXXXXJ6u6bR/L87542-1681TMP.html#t-ECR_62017CC0617_SK_01-E0020 21. file:///tmp/lynxXXXXJ6u6bR/L87542-1681TMP.html#t-ECR_62017CC0617_SK_01-E0021 22. file:///tmp/lynxXXXXJ6u6bR/L87542-1681TMP.html#t-ECR_62017CC0617_SK_01-E0022 23. file:///tmp/lynxXXXXJ6u6bR/L87542-1681TMP.html#t-ECR_62017CC0617_SK_01-E0023 24. file:///tmp/lynxXXXXJ6u6bR/L87542-1681TMP.html#t-ECR_62017CC0617_SK_01-E0024 25. file:///tmp/lynxXXXXJ6u6bR/L87542-1681TMP.html#t-ECR_62017CC0617_SK_01-E0025 26. file:///tmp/lynxXXXXJ6u6bR/L87542-1681TMP.html#t-ECR_62017CC0617_SK_01-E0026 27. file:///tmp/lynxXXXXJ6u6bR/L87542-1681TMP.html#t-ECR_62017CC0617_SK_01-E0027 28. file:///tmp/lynxXXXXJ6u6bR/L87542-1681TMP.html#t-ECR_62017CC0617_SK_01-E0028 29. file:///tmp/lynxXXXXJ6u6bR/L87542-1681TMP.html#t-ECR_62017CC0617_SK_01-E0029 30. file:///tmp/lynxXXXXJ6u6bR/L87542-1681TMP.html#t-ECR_62017CC0617_SK_01-E0030 31. file:///tmp/lynxXXXXJ6u6bR/L87542-1681TMP.html#t-ECR_62017CC0617_SK_01-E0031 32. file:///tmp/lynxXXXXJ6u6bR/L87542-1681TMP.html#t-ECR_62017CC0617_SK_01-E0032 33. file:///tmp/lynxXXXXJ6u6bR/L87542-1681TMP.html#t-ECR_62017CC0617_SK_01-E0033 34. file:///tmp/lynxXXXXJ6u6bR/L87542-1681TMP.html#c-ECR_62017CC0617_SK_01-E0001 35. file:///tmp/lynxXXXXJ6u6bR/L87542-1681TMP.html#c-ECR_62017CC0617_SK_01-E0002 36. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:L:2003:001:TOC 37. file:///tmp/lynxXXXXJ6u6bR/L87542-1681TMP.html#c-ECR_62017CC0617_SK_01-E0003 38. file:///tmp/lynxXXXXJ6u6bR/L87542-1681TMP.html#c-ECR_62017CC0617_SK_01-E0004 39. file:///tmp/lynxXXXXJ6u6bR/L87542-1681TMP.html#c-ECR_62017CC0617_SK_01-E0005 40. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1966%3A24&locale=sk 41. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1966%3A24&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 42. file:///tmp/lynxXXXXJ6u6bR/L87542-1681TMP.html#c-ECR_62017CC0617_SK_01-E0006 43. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2002%3A516&locale=sk 44. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2002%3A516&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 45. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2002%3A516&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point49 46. file:///tmp/lynxXXXXJ6u6bR/L87542-1681TMP.html#c-ECR_62017CC0617_SK_01-E0007 47. file:///tmp/lynxXXXXJ6u6bR/L87542-1681TMP.html#c-ECR_62017CC0617_SK_01-E0008 48. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2012%3A72&locale=sk 49. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2012%3A72&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 50. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2012%3A72&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point94 51. file:///tmp/lynxXXXXJ6u6bR/L87542-1681TMP.html#c-ECR_62017CC0617_SK_01-E0009 52. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2002%3A516&locale=sk 53. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2002%3A516&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 54. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2002%3A516&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point49 55. file:///tmp/lynxXXXXJ6u6bR/L87542-1681TMP.html#c-ECR_62017CC0617_SK_01-E0010 56. file:///tmp/lynxXXXXJ6u6bR/L87542-1681TMP.html#c-ECR_62017CC0617_SK_01-E0011 57. file:///tmp/lynxXXXXJ6u6bR/L87542-1681TMP.html#c-ECR_62017CC0617_SK_01-E0012 58. file:///tmp/lynxXXXXJ6u6bR/L87542-1681TMP.html#c-ECR_62017CC0617_SK_01-E0013 59. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2006%3A165&locale=sk 60. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2006%3A165&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 61. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2006%3A165&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point32 62. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2006%3A610&locale=sk 63. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2006%3A610&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 64. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2006%3A610&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point54 65. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2006%3A614&locale=sk 66. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2006%3A614&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 67. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2006%3A614&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point41 68. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2006%3A614&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point47 69. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2006%3A614&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point48 70. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2007%3A444&locale=sk 71. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2007%3A444&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 72. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2007%3A444&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point26 73. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2007%3A444&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point28 74. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2010%3A683&locale=sk 75. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2010%3A683&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 76. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2010%3A683&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point39 77. file:///tmp/lynxXXXXJ6u6bR/L87542-1681TMP.html#c-ECR_62017CC0617_SK_01-E0014 78. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2004%3A6&locale=sk 79. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2004%3A6&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 80. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2004%3A6&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point338 81. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2012%3A72&locale=sk 82. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2012%3A72&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 83. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2012%3A72&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point94 84. file:///tmp/lynxXXXXJ6u6bR/L87542-1681TMP.html#c-ECR_62017CC0617_SK_01-E0015 85. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1969%3A4&locale=sk 86. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1969%3A4&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 87. file:///tmp/lynxXXXXJ6u6bR/L87542-1681TMP.html#c-ECR_62017CC0617_SK_01-E0016 88. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1972%3A125&locale=sk 89. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1972%3A125&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 90. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1972%3A125&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point3 91. file:///tmp/lynxXXXXJ6u6bR/L87542-1681TMP.html#c-ECR_62017CC0617_SK_01-E0017 92. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2004%3A6&locale=sk 93. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2004%3A6&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 94. file:///tmp/lynxXXXXJ6u6bR/L87542-1681TMP.html#c-ECR_62017CC0617_SK_01-E0018 95. file:///tmp/lynxXXXXJ6u6bR/L87542-1681TMP.html#c-ECR_62017CC0617_SK_01-E0019 96. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2012%3A72&locale=sk 97. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2012%3A72&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 98. file:///tmp/lynxXXXXJ6u6bR/L87542-1681TMP.html#c-ECR_62017CC0617_SK_01-E0020 99. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2011%3A552&locale=sk 100. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2011%3A552&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 101. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2011%3A552&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point97 102. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2011%3A552&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point134 103. file:///tmp/lynxXXXXJ6u6bR/L87542-1681TMP.html#c-ECR_62017CC0617_SK_01-E0021 104. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2012%3A72&locale=sk 105. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2012%3A72&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 106. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2012%3A72&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point97 107. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2012%3A72&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point103 108. file:///tmp/lynxXXXXJ6u6bR/L87542-1681TMP.html#c-ECR_62017CC0617_SK_01-E0022 109. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2002%3A582&locale=sk 110. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2002%3A582&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 111. file:///tmp/lynxXXXXJ6u6bR/L87542-1681TMP.html#c-ECR_62017CC0617_SK_01-E0023 112. file:///tmp/lynxXXXXJ6u6bR/L87542-1681TMP.html#c-ECR_62017CC0617_SK_01-E0024 113. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2006%3A431&locale=sk 114. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2006%3A431&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 115. file:///tmp/lynxXXXXJ6u6bR/L87542-1681TMP.html#c-ECR_62017CC0617_SK_01-E0025 116. file:///tmp/lynxXXXXJ6u6bR/L87542-1681TMP.html#c-ECR_62017CC0617_SK_01-E0026 117. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2006%3A431&locale=sk 118. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2006%3A431&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 119. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2006%3A431&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point51 120. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2006%3A431&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point53 121. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2006%3A433&locale=sk 122. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2006%3A433&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 123. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2006%3A433&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point29 124. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2006%3A433&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point31 125. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2005%3A363&locale=sk 126. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2005%3A363&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 127. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2005%3A363&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point94 128. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2005%3A363&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point99 129. file:///tmp/lynxXXXXJ6u6bR/L87542-1681TMP.html#c-ECR_62017CC0617_SK_01-E0027 130. file:///tmp/lynxXXXXJ6u6bR/L87542-1681TMP.html#c-ECR_62017CC0617_SK_01-E0028 131. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2011%3A552&locale=sk 132. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2011%3A552&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 133. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2011%3A552&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point120 134. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2011%3A552&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point122 135. file:///tmp/lynxXXXXJ6u6bR/L87542-1681TMP.html#c-ECR_62017CC0617_SK_01-E0029 136. file:///tmp/lynxXXXXJ6u6bR/L87542-1681TMP.html#c-ECR_62017CC0617_SK_01-E0030 137. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2011%3A552&locale=sk 138. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2011%3A552&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 139. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2011%3A552&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point131 140. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1969%3A4&locale=sk 141. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1969%3A4&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 142. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1969%3A4&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point11 143. file:///tmp/lynxXXXXJ6u6bR/L87542-1681TMP.html#c-ECR_62017CC0617_SK_01-E0031 144. file:///tmp/lynxXXXXJ6u6bR/L87542-1681TMP.html#c-ECR_62017CC0617_SK_01-E0032 145. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2006%3A610&locale=sk 146. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2006%3A610&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 147. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2006%3A610&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point31 148. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2006%3A610&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point32 149. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2006%3A614&locale=sk 150. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2006%3A614&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 151. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2006%3A614&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point51 152. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2006%3A614&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point58 153. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2008%3A768&locale=sk 154. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2008%3A768&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 155. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2008%3A768&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point35 156. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2008%3A768&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point36 157. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2017%3A753&locale=sk 158. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2017%3A753&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 159. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2017%3A753&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point307 160. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2017%3A753&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point344 161. file:///tmp/lynxXXXXJ6u6bR/L87542-1681TMP.html#c-ECR_62017CC0617_SK_01-E0033 162. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2008%3A741&locale=sk 163. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2008%3A741&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 164. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2008%3A741&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point130