NÁVRHY GENERÁLNEHO ADVOKÁTA MELCHIOR WATHELET prednesené 25. septembra 2018 ( [1]1 ) Vec C-349/17 Eesti Pagar AS proti Ettevőtluse Arendamise Sihtasutus, Majandus- ja Kommunikatsiooniministeerium [návrh na zacatie prejudiciálneho konania, ktorý podal Tallinna Ringkonnakohus (Odvolací súd Tallinn, Estónsko)] "Návrh na zacatie prejudiciálneho konania - Státna pomoc - Nariadenie (ES) c. 800/2008 - Pomoc so stimulacným úcinkom - Podanie ziadosti o pomoc pred zacatím práce na projekte - Posúdenie tejto podmienky - Právomoci vnútrostátnych orgánov - Clánok 108 ods. 3 ZFEÚ - Povinnost, ktorú majú alebo nemajú vnútrostátne orgány, vymáhat státnu pomoc, ktorá je povazovaná za protiprávnu - Vseobecná zásada legitímnej dôvery - Premlcanie - Neexistencia rozhodnutia Európskej komisie alebo vnútrostátneho súdu - Urcenie lehoty uplatnitelnej na vymáhanie protiprávnej pomoci vnútrostátnym orgánom - Právny základ - Úroky - Povinnost pozadovat úroky, alebo nie - Právny základ - Spôsoby uplatnenia" 1. Tento návrh na zacatie prejudiciálneho konania, ktorý podal Tallinna Ringkonnakohus (Odvolací súd Tallinn, Estónsko), nastoluje súbor dôlezitých a citlivých otázok v oblasti státnej pomoci. 2. Konkrétne sa týka po prvé výkladu clánku 8 ods. 2 nariadenia (ES) c. 800/2008 ( [2]2 ), po druhé povinnosti clenských státov vymáhat protiprávnu státnu pomoc, po tretie vseobecnej zásady práva Únie, a to zásady legitímnej dôvery, po stvrté premlcacej doby uplatnitelnej na vymáhanie protiprávnej pomoci clenským státom a po piate povinnosti clenských státov vymáhat úroky spolu s vymáhaním protiprávnej pomoci. 3. Tento návrh na zacatie prejudiciálneho konania bol podaný v rámci sporu medzi Eesti Pagar AS na jednej strane a Ettevőtluse Arendamise Sihtasutus (Nadácia pre rozvoj podnikania, dalej len "EAS") a Majandus- ja Kommunikatsiooniministeerium (ministerstvo hospodárskych vecí a komunikácií, dalej len "ministerstvo") na druhej strane vo veci zákonnosti rozhodnutia EAS, potvrdeného ministerstvom rozhodujúcim o opravnom prostriedku podanom na vyssiu instanciu zo strany Eesti Pagar, ktorým bolo nariadené vymáhanie sumy 526300 eur spolu s úrokmi od tejto spolocnosti z dôvodu pomoci predtým vyplatenej zo strany EAS pre Eesti Pagar. I. Právny rámec A. Právo Únie 4. Clánok 3 ods. 1 prvý pododsek nariadenia (ES, Euratom) c. 2988/95 ( [3]3 ) uvádza: "Premlcacia doba konania je styri roky od casu spáchania nezrovnalosti... Odvetvové predpisy vsak môzu ustanovit kratsie obdobie, ktoré vsak nesmie byt kratsie ako tri roky." 5. V súlade s clánkom 14 ods. 1 a 2 nariadenia (ES) c. 659/1999 ( [4]4 ): "1. Kde sa prijímajú záporné rozhodnutia v prípadoch protiprávnej pomoci, Komisia rozhodne, ze daný clenský stát podnikne vsetky potrebné opatrenia, aby vymohol pomoc od príjemcu (dalej sa oznacuje len ako 'rozhodnutie o vymáhaní`). Komisia nebude vyzadovat vymáhanie pomoci, ak by to bolo v rozpore so vseobecnou zásadou práva [Únie]. 2. Pomoc, ktorá sa má vymáhat podla rozhodnutia o vymáhaní, bude zahrnat úrok s príslusnou sadzbou stanovenou Komisiou. Úrok bude splatný od dátumu, kedy protiprávna pomoc bola k dispozícii príjemcovi, do dátumu jej vymáhania." 6. Clánok 15 ods. 1 tohto nariadenia uvádza: "Právomoci Komisie vymáhat pomoc budú predmetom vymedzeného obdobia desiatich rokov." 7. Clánok 9 nariadenia (ES) c. 794/2004 ( [5]5 ) uvádza: "1. Pokial nie je osobitným rozhodnutím stanovené inak, úroková sadzba, ktorá má byt pouzitá pre vymáhanie státnej pomoci poskytnutej v rozpore s clánkom [108] ods. 3 [ZFEÚ], je rocná percentuálna sadzba, ktorú Komisia stanoví vopred pre kazdý kalendárny rok. 2. Úroková sadzba sa vypocíta pripocítaním 100 bázických bodov k rocnej sadzbe na penaznom trhu. Ak táto sadzba nie je k dispozícii, pouzije sa trojmesacná sadzba na penaznom trhu alebo v prípade, ze neexistuje, uplatní sa výnos zo státnych dlhopisov. 3. V prípade, ze nie sú k dispozícii spolahlivé údaje o penaznom trhu alebo výnosoch zo státnych dlhopisov ci rovnocenné údaje, alebo v prípade mimoriadnych okolností, môze Komisia v úzkej spolupráci s príslusným(-i) clenským(-i) státom(-mi) stanovit úrokovú sadzbu pre vymáhanie státnej pomoci na základe inej metódy a na základe informácií, ktoré má k dispozícii. 4. Sadzba pre vymáhanie státnej pomoci sa bude revidovat raz rocne. Základná sadzba sa vypocíta na základe rocnej sadzby na penaznom trhu zaznamenanej v septembri, októbri a novembri príslusného roku. Takto vypocítaná sadzba sa bude uplatnovat pocas nasledujúceho roku. 5. Aby boli zohladnené významné a náhle zmeny, aktualizácia sa uskutocní vzdy, ked sa priemerná sadzba vypocítaná za tri predchádzajúce mesiace odchýli od platnej sadzby o viac ako 15 %. Nová sadzba sa bude uplatnovat od prvého dna druhého mesiaca nasledujúceho po mesiacoch pouzitých pri výpocte." 8. Clánok 11 tohto nariadenia uvádza: "1. Úrokovou sadzbou, ktorá má byt pouzitá, bude sadzba, ktorá platila v den prvého poskytnutia neoprávnenej pomoci príjemcovi. 2. Úroková sadzba bude pouzívaná na zostavenom základe [Úroky budú kapitalizované - neoficiálny preklad] (ods. 1) az do dna vrátenia pomoci. Úroky, ktoré vznikli v predchádzajúcom roku, budú úrocené v kazdom nasledujúcom roku. 3. Úroková sadzba uvedená v prvom odseku sa bude uplatnovat pocas celého obdobia az do dna vrátenia pomoci. Ak vsak medzi dnom, kedy bola neoprávnená pomoc prvýkrát poskytnutá príjemcovi a dnom vrátenia pomoci uplynul viac ako rok, úroková sadzba sa prepocíta pre kazdý rok na základe sadzby platnej v case prepoctu." 9. Clánok 101 nariadenia (ES) c. 1083/2006 ( [6]6 ) stanovuje: "Financnú opravu vykoná Komisia bez toho, aby bola dotknutá povinnost clenského státu usilovat sa o vrátenie podla clánku 98 ods. 2 tohto nariadenia a vymáhat státnu pomoc poskytnutú podla clánku [107] [ZFEÚ] a podla clánku 14 [nariadenia c. 659/1999]." 10. Odôvodnenie 28 Vseobecného nariadenia o skupinových výnimkách uvádza: "Aby bolo zarucené, ze pomoc je potrebná a pôsobí stimulujúco na rozvoj dalsích cinností alebo projektov, nemalo by sa toto nariadenie uplatnovat na pomoc urcenú na cinnosti, do ktorých by sa príjemca zapojil v rámci trhových podmienok aj bez pomoci. V prípade akejkolvek pomoci pre urcitý MSP [malý a stredný podnik] podla tohto nariadenia by sa prítomnost takéhoto stimulujúceho prvku mala pokladat za preukázanú, ak MSP predlozí ziadost clenskému státu este pred zacatím aktivít týkajúcich sa implementácie podporovaného projektu alebo cinností. ..." 11. Podla clánku 8 ods. 1 a 2 tohto nariadenia: "1. Týmto nariadením sa od notifikacnej povinnosti oslobodzuje iba taká pomoc, ktorá má stimulacný úcinok. 2. Pomoc poskytnutá MSP, na ktorú sa vztahuje toto nariadenie, sa povazuje za pomoc, ktorá má stimulacný úcinok, ak príjemca predlozil ziadost o pomoc príslusnému clenskému státu pred zacatím práce na projekte alebo pred zacatím cinnosti." 12. V súlade s clánkom 125, nazvaným "Funkcie riadiaceho orgánu", ods. 4 a 5 nariadenia (EÚ) c. 1303/2013 ( [7]7 ): "4. Co sa týka financného riadenia a kontroly operacného programu, riadiaci orgán: a) overí, ci [sú] spolufinancované výrobky... a... sluzby... v súlade s uplatnitelným právom, operacným programom a splnajú podmienky na získanie podpory na operáciu; ... c) zavedie úcinné a primerané opatrenia proti podvodom pri zohladnení identifikovaných rizík; ... 5. Overovania podla odseku 4 prvého pododseku písm. a) zahrnajú tieto postupy: a) administratívne overovanie kazdej ziadosti prijímatelov o úhradu; b) overovanie operácií na mieste. Frekvencia a pokrytie overovania na mieste sú primerané výske verejnej podpory udelenej na operáciu a úrovni rizika stanovenej týmito overovaniami a auditmi celého systému riadenia a kontroly, ktoré vykonáva orgán auditu." 13. Clánok 143 ods. 1 a 2 tohto nariadenia, nazvaný "Financné opravy vykonané clenskými státmi", uvádza: "1. Clenské státy sú v prvom rade zodpovedné za vysetrovanie nezrovnalostí a uskutocnovanie pozadovaných financných opráv a vymáhanie. ... 2. Clenské státy vykonajú pozadované financné opravy v súvislosti s individuálnymi alebo systémovými nezrovnalostami zistenými v operáciách alebo operacných programoch. Financné opravy pozostávajú zo zrusenia celého verejného príspevku na operáciu alebo operacný program alebo jeho casti. ..." 14. V clánku 2 bode 23 nariadenia (EÚ) c. 651/2014 ( [8]8 ) sa objavuje táto definícia: "'zacatie prác` je bud zaciatok stavebných prác týkajúcich sa investície, alebo prvý právny záväzok objednat zariadenie alebo akýkolvek iný záväzok, na základe ktorého je investícia nezvratná, podla toho, co nastane skôr. Nákup pozemku a prípravné práce, ako je získanie povolení a vypracovanie stúdií uskutocnitelnosti, sa nepokladá za zacatie prác. V prípade prevzatia je 'zacatie prác` okamih nadobudnutia aktív priamo súvisiacich s nadobudnutou prevádzkarnou;" 15. Clánok 29 nariadenia (EÚ) 2015/1589 ( [9]9 ), nazvaný "Spolupráca s vnútrostátnymi súdmi", v odseku 1 uvádza: "Na úcely uplatnovania clánku 107 ods. 1 a clánku 108 ZFEÚ môzu súdy clenských státov poziadat Komisiu o zaslanie informácii, ktoré má k dispozícii, alebo o jej stanovisko k otázkam týkajúcim sa uplatnovania pravidiel státnej pomoci." 16. Bod 38 usmernení pre národnú regionálnu pomoc na roky 2007 - 2013 (2006/C 54/08) ([10]Ú. v. EÚ C 54, 2006, s. 13) uvádza: "Je dôlezité zabezpecit, aby regionálna pomoc mala skutocný stimulujúci úcinok pre investície, ktoré by sa inak v podporovaných oblastiach neuskutocnili. Pomoc môze byt preto poskytnutá v rámci programov pomoci vtedy, ak príjemca predlozil ziadost o poskytnutie pomoci a orgán zodpovedný za vykonávanie programu následne písomne potvrdil skutocnost (39), ze daný projekt v zásade splna podmienky oprávnenosti ustanovené v programe, s tým, ze táto otázka bude dalej detailne preskúmaná, a táto ziadost je podaná a potvrdenie vydané pred zacatím prác na projekte (40). Výslovný odkaz na obidve podmienky musí byt zahrnutý aj vo vsetkých programoch pomoci (41). V prípade ad hoc pomoci, príslusný orgán musí pred zacatím prác na projekte vydat vyhlásenie o úmysle poskytnút pomoc, podmienené schválením opatrenia zo strany Komisie. Ak práca na projekte zacne pred splnením podmienok ustanovených v tomto odseku, na pomoc nebude oprávnený celý projekt." 17. Poznámka pod ciarou c. 40 (c. 39 v estónskej verzii) týchto usmernení upresnuje: "'Zacatie práce` znamená zacatie stavebných prác alebo prvý záväzok firmy na objednávku zariadenia, okrem predbeznej realizacnej stúdie." 18. Body 16, 20 a 41 oznámenia Komisie o vymáhaní práva státnej pomoci vnútrostátnymi súdmi (2009/C 85/01) ([11]Ú. v. EÚ C 85, 2009, s. 1) uvádza: "16. Konanie pred vnútrostátnymi súdmi vo veciach státnej pomoci sa niekedy môze týkat uplatnitelnosti nariadenia o skupinových výnimkách alebo schémy existujúcej alebo schválenej pomoci alebo oboch. Ak je predmetom konania uplatnitelnost takéhoto nariadenia alebo schémy, vnútrostátny súd môze len posúdit, ci sú splnené vsetky podmienky uvedené v nariadení alebo schéme. Ak to tak nie je, súd nemôze preskúmat zlucitelnost opatrenia pomoci, pretoze takéto posudzovanie je výhradnou právomocou Komisie. ... 20. Hlavnou úlohou Komisie je preskúmanie zlucitelnosti navrhovaných opatrení pomoci s [vnútorným] trhom, na základe kritérií stanovených v clánku [107] ods. 2 a 3 [ZFEÚ]. Toto posudzovanie zlucitelnosti je výhradnou právomocou Komisie a podlieha preskúmaniu zo strany súdov [Únie]. Podla ustálenej judikatúry Súdneho dvora vnútrostátne súdy nemajú právomoc prehlásit opatrenie státnej pomoci za zlucitelné s clánkom [107] ods. 2 alebo 3 [ZFEÚ]. ... 41. Na to, aby vnútrostátne súdy mohli splnit povinnost nariadit vrátenie vzhladom na úrok za obdobie nezákonnosti, potrebujú urcit výsku úroku, ktorá má byt vrátená. V tejto súvislosti sa uplatnujú tieto zásady: a) Východiskovým bodom je nominálna výska pomoci; b) Pri urcovaní príslusnej úrokovej sadzby a metódy výpoctu by vnútrostátne súdy mali zohladnit skutocnost, ze nariadenie vrátenia úroku za obdobie nezákonnosti vnútrostátnymi súdmi slúzi rovnakému úcelu ako nariadenie vrátenia úroku Komisiou podla clánku 14 nariadenia [c. 659/1999]. Okrem toho, nároky na vrátenie úroku za obdobie nezákonnosti sú nárokmi podla práva [Únie] vyplývajúcimi priamo z clánku [108 ods. 3 ZFEÚ]. ...; c) S cielom zaistit súlad s clánkom 14 nariadenia [c. 659/1999] a splnit poziadavku úcinnosti nemôze byt podla Komisie metóda výpoctu úrokov pouzitá vnútrostátnym súdom menej prísna ako metóda uvedená vo vykonávajúcom nariadení. V dôsledku toho musí byt úrok za obdobie nezákonnosti vypocítaný na základe vzorca pre výpocet zlozitého úroku [kapitalizovaných úrokov - neoficiálny preklad] a príslusná úroková sadzba nemôze byt nizsia ako referencná sadzba; d) Okrem toho zo zásady rovnocennosti podla Komisie vyplýva, ze ak je výpocet úrokovej sadzby podla vnútrostátneho práva prísnejsí ako ten, ktorý je stanovený vo vykonávajúcom nariadení, bude musiet vnútrostátny súd uplatnit prísnejsie vnútrostátne pravidlá tiez na nároky na základe clánku [108 ods. 3 ZFEÚ]; e) Pociatocný dátum výpoctu úrokov je vzdy den, v ktorý bola neoprávnená pomoc sprístupnená príjemcovi. Konecný dátum závisí od situácie v case vynesenia vnútrostátneho rozsudku..." B. Estónske právo 19. § 26 ods. 5 a 6 Perioodi 2007 - 2013 struktuuritoetuse seadus (zákon o strukturálnej pomoci na roky 2007 - 2013, dalej len "STS") ( [12]10 ), nazvaný "Vymáhanie pomoci", uvádza: "5. Rozhodnutie o vymáhaní môze byt prijaté najneskôr 31. decembra 2025. V prípade uvedenom v clánku 88 [nariadenia c. 1083/2006] je mozné prijat rozhodnutie o vymáhaní pomoci az do uplynutia obdobia stanoveného vládou na uchovávanie dokumentov. 6. Vláda stanovuje podmienky a postup vymáhania a vrátenia pomoci." 20. § 28 ods. 1 az 3 tohto zákona, nazvaný "Úroky a úroky z omeskania", uvádza: "1. Úroky sa uplatnujú na zostatkové sumy vymáhanej pomoci na základe § 26 ods. 1 a 2 tohto zákona. Úroková sadzba uplatnitelná na zostatkové sumy vymáhanej pomoci je Euribor 6 mesiacov + 5 % p. a. Pri výpocte úrokov sa predpokladá, ze rok má 360 dní. 11. Úroky sa nevymáhajú vtedy, ak doslo k vráteniu nadobudnutých výnosov a ak príjemca pomoci splnil informacné povinnosti, ktoré mu boli ulozené v súvislosti s výnosmi dosiahnutými projektom, v súlade s postupmi stanovenými v § 21 ods. 2 tohto zákona. 2. Úroky sa pocítajú od dátumu nadobudnutia úcinnosti rozhodnutia o vymáhaní na základe úrokovej sadzby platnej v posledný pracovný den mesiaca predchádzajúceho kalendárnemu mesiacu, v priebehu ktorého bolo prijaté uvedené rozhodnutie. Ak bol pri podaní ziadosti o pomoc alebo pri pouzití pomoci spáchaný trestný cin, úroky sa pocítajú odo dna, ked bola pomoc vyplatená, na základe úrokovej sadzby platnej k tomuto dnu. 3. Úroky plynú az do dna vrátenia pomoci, najneskôr vsak do dna splatnosti nároku na vrátenie pomoci, a v prípade odkladu splatnosti az do konecnej splatnosti nároku. ..." 21. Podla § 11 ods. 1 määrus nr 278 "Toetuse tagasinőudmise ja tagasimaksmise ning toetuse andmisel ja kasutamisel toimunud rikkumisest teabe edastamise tingimused ja kord" (vyhláska c. 278 z 22. decembra 2006 o podmienkach a postupe vymáhania a vrátenia pomoci, ako aj o poskytovaní informácií týkajúcich sa nezrovnalostí spáchaných pri udelovaní a pouzití pomoci, ( [13]11 ) nazvaného "Vymáhanie pomoci": "Rozhodnutie o vymáhaní pomoci sa prijme na základe volnej úvahy v lehote 45 kalendárnych dní, alebo pokial suma na vymáhanie prevysuje 127823 eur, 90 kalendárnych dní pocnúc dnom, ked sa stali známymi dôvody vymáhania pomoci. V odôvodnených prípadoch mozno túto lehotu na vydanie rozhodnutia primerane predlzit." 22. § 1 määrus nr 44 "Tööstusettevőtja tehnoloogiainvesteeringu toetamise tingimused ja kord" [vyhláska ministra c. 44 zo 4. júna 2008 o podmienkach a postupe podpory investícií do technológií priemyselných podnikov (ktorá nadobudla úcinnost 15. júna 2008) (RTL 2008, 48, 658; RT I, 04.01.2013, 9, dalej len "vyhláska c. 44")], nazvaný "Rozsah pôsobnosti", najmä uvádza: "1. Podmienky a postup podpory investícií do technológií priemyselných podnikov (dalej len 'opatrenie`) sa stanovujú na úcely dosiahnutia cielov 'schopnosti inovácie a rastu podnikov` prioritnej osi operacného programu 'zlepsenie podnikatelského prostredia`. 2. V rámci opatrenia mozno udelit: (1) regionálnu pomoc poskytovanú v súlade s ustanoveniami [Vseobecného nariadenia o skupinových výnimkách] a podliehajúcu ustanoveniam toho istého nariadenia a § 342 [konkurentsiseadus (zákon o hospodárskej sútazi)];..." II. Spor vo veci samej a prejudiciálne otázky 23. Dna 28. augusta 2008 uzatvorila spolocnost Eesti Pagar kúpnu zmluvu, na základe ktorej sa spolocnosti Kauko-Telko OY zaviazala nadobudnút linku na výrobu tvarovaného a hriankového chleba za cenu 2770000 eur. V súlade s jej ustanoveniami táto zmluva nadobudla úcinnost po zaplatení prvej splátky vo výske 5 %, k comu doslo 3. septembra 2008. 24. Dna 29. septembra 2008 uzatvorili spolocnosti Eesti Pagar a Nordea Finance Estonia AS leasingovú zmluvu, v nadväznosti na ktorú zmluvné strany 13. októbra 2008 uzatvorili trojstrannú kúpnu zmluvu, ktorou sa spolocnost Kauko-Telko zaviazala predat túto linku na výrobu chleba spolocnosti Nordea Finance Estonia, ktorá sa zas zaviazala poskytnút túto výrobnú linku formou leasingu spolocnosti Eesti Pagar. Táto zmluva nadobudla úcinnost jej podpísaním. 25. Dna 24. októbra 2008 predlozila spolocnost Eesti Pagar na základe § 1 vyhlásky c. 44 EAS ziadost o pomoc na nadobudnutie a instaláciu uvedenej linky na výrobu chleba. Rozhodnutím z 10. marca 2009 EAS vyhovela tejto ziadosti v rozsahu sumy 526300 eur. 26. Dna 8. januára 2014 prijala EAS rozhodnutie o vymáhaní od Eesti Pagar sumy pomoci spolu s 98454 eurami kapitalizovaných úrokov zodpovedajúcich obdobiu medzi dnom vyplatenia pomoci a dnom rozhodnutia o vymáhaní. Podla tohto rozhodnutia odhalila následná kontrola vykonaná v mesiaci december 2012 existenciu kúpnej zmluvy z 28. augusta 2008 uzatvorenej pred predlozením ziadosti o pomoc na EAS, cize nebol preukázaný stimulacný úcinok vyzadovaný clánkom 8 ods. 2 Vseobecného nariadenia o skupinových výnimkách. 27. Dna 10. februára 2014 podala spolocnost Eesti Pagar na ministerstvo opravný prostriedok podávaný na vyssiu instanciu proti tomuto rozhodnutiu o vymáhaní, ktorý bol zamietnutý Majandus- ja Kommunikatsiooniministeeriumi käskkiri nr 14-0003 Vaideotsus (rozhodnutie ministerstva c. 14-0003) z 21. marca 2014. 28. Dna 21. apríla 2014 podala spolocnost Eesti Pagar na Tallinna Halduskohus (Správny súd Tallinn, Estónsko) zalobu navrhujúcu, primárne, zrusenie rozhodnutia o vymáhaní zo strany EAS a potvrdzujúceho rozhodnutia ministerstva, subsidiárne, konstatovanie ich nezákonnosti, pokial ide o vymáhanie pomoci, a dalej subsidiárne, ich zrusenie, pokial ide o pozadované úroky. Rozsudkom zo 17. novembra 2014 tento súd zalobu v celom rozsahu zamietol. 29. Dna 16. decembra 2014 podala spolocnost Eesti Pagar proti tomuto rozsudku odvolanie na vnútrostátny súd, ktorý odvolanie zamietol rozsudkom z 25. septembra 2015. 30. Dna 26. októbra 2015 podala spolocnost Eesti Pagar kasacný opravný prostriedok, ktorému Riigikohus (Najvyssí súd, Estónsko) ciastocne vyhovel rozsudkom z 9. júna 2016, ktorým zrusil rozsudok vnútrostátneho súdu, rovnako ako aj bod 1.1 výroku rozhodnutia o vymáhaní, rovnako ako aj cast bodu 1.2 týkajúcu sa úrokov, ktoré bolo treba vycíslit zo sumy kapitalizovaných úrokov vypocítaných v súlade s bodom 1.1, pokial ide o zvysok, vrátil vec vnútrostátnemu súdu na dalsie konanie. Tento rozsudok Riigikohus (Najvyssí súd) sa opiera najmä o nasledujúce úvahy: - pevný záväzok kúpit zariadenie pred podaním ziadosti o pomoc nevylucuje stimulacný úcinok v prípade, ze kupujúci môze bez väcsích tazkostí platnost zmluvy ukoncit v prípade odmietnutia pomoci, co sa nezdalo byt v predmetnom prípade vylúcené, - ziadne ustanovenie práva Únie výslovne a bezpodmienecne nezaväzuje clenské státy vymáhat vrátenie pomoci bez rozhodnutia Komisie, pricom vymáhanie takej pomoci z iniciatívy clenského státu spadá do volnej úvahy jeho orgánov, - v rámci vymáhania pomoci z iniciatívy clenského státu treba pristúpit k posúdeniu na základe volnej úvahy, pricom sa zohladní legitímna dôvera príjemcu, ktorá môze mat pôvod v konaní vnútrostátneho orgánu, - hoci v prejednávanej veci nie je isté, ze sa uplatnuje premlcacia doba styroch rokov stanovená v clánku 3 ods. 1 nariadenia c. 2988/95 pre prípad vymáhania strukturálnej pomoci vyplatenej clenským státom, v kazdom prípade nemozno uplatnit premlcaciu dobu desat rokov upravenú v clánku 15 ods. 1 nariadenia c. 659/1999 pri neexistencii rozhodnutia Komisie o vymáhaní pomoci, - ani estónske právo ani právo Únie neposkytujú právny základ pre vymáhanie úrokov za obdobie medzi vyplatením pomoci a jej vymáhaním najmä vzhladom na to, ze clánky 9 a 11 nariadenia c. 794/2004 sa v súlade s clánkom 14 ods. 2 prvou vetou nariadenia c. 659/1999 týkajú len úrokov vztahujúcich sa na pomoc, ktorá musí byt vymáhaná na základe rozhodnutia Komisie, a vzhladom na to, ze clánok 4 ods. 2 a clánok 5 ods. 1 písm. b) nariadenia c. 2988/95 neupravujú povinnost platit úroky, ale predpokladajú, ze takáto povinnost je upravená aktmi práva Únie alebo clenských státov. 31. V rámci takto opätovne prebiehajúceho konania pred vnútrostátnym súdom spolocnost Eesti Pagar najmä tvrdí, ze zmluvy, ktoré uzatvorila 28. augusta, 29. septembra a 13. októbra 2008, neboli záväzné, kedze mohla v prípade odmietnutia pomoci lahko ukoncit ich platnost s nízkymi nákladmi na odstúpenie od zmluvy. Projekt by sa bez pozadovanej pomoci neuskutocnil a EAS mala meritórne preskúmat stimulacný úcinok pozadovanej pomoci. 32. Táto spolocnost tiez tvrdí, ze uzatvorenie týchto zmlúv bolo v okamihu podania ziadosti o pomoc EAS známe a ze ich uzatvorenie pred podaním uvedenej ziadosti jej odporúcal zástupca EAS. Udelením pozadovanej pomoci tak EAS u nej vzbudila legitímnu dôveru v zákonnost pomoci. 33. Okrem toho spolocnost Eesti Pagar tvrdí, ze na strane EAS neexistuje ziadna povinnost pomoc vymáhat, ze, subsidiárne, jej vymáhanie je premlcané na základe § 11 ods. 1 vyhlásky c. 278 a § 26 ods. 6 STS ci clánku 3 ods. 1 nariadenia c. 2988/95 a ze pozadované úroky sú v rozpore s § 27 ods. 1 a § 28 ods. 1 az 3 STS. 34. EAS a ministerstvo sa domnievajú, ze ziadost o pomoc nesplnala podmienky stanovené v clánku 8 ods. 2 Vseobecného nariadenia o skupinových výnimkách a ze, najmä na základe clánku 101 nariadenia c. 1083/2006, EAS bola povinná pozadovat od Eesti Pagar vrátenie pomoci. 35. EAS popiera, ze by pri posudzovaní ziadosti mala vedomost o zmluvách uzatvorených spolocnostou Eesti Pagar 28. augusta, 29. septembra a 13. októbra 2008 a ze by odporucila ich uzatvorenie. Nevzbudila teda u uvedenej spolocnosti ziadnu legitímnu dôveru. Ministerstvo sa domnieva, ze v kazdom prípade ani dobrá viera príjemcu ani správanie správneho orgánu nezbavujú príjemcu povinnosti vrátit protiprávnu pomoc. 36. EAS a ministerstvo sa domnievajú, ze v prejednávanej veci sa uplatní prinajmensom analogicky premlcacia doba desat rokov, uvedená v clánku 15 ods. 1 nariadenia c. 659/1999, a ze povinnost zaplatit úroky vyplýva z clánku 11 ods. 2 a clánku 14 ods. 2 toho istého nariadenia. 37. Dna 30. decembra 2016 Komisia predniesla vnútrostátnemu súdu svoje pripomienky ako amicus curiae v súlade s clánkom 29 ods. 1 nariadenia 2015/1589. 38. Vnútrostátny súd v prvom rade uvádza, ze hoci je podla pravidla vnútrostátneho práva, na základe ktorého sú súdy, ktoré nerozhodujú v poslednom stupni, viazané právnym názorom súdu vyssej instancie, vnútrostátny súd viazaný rozsudkom Riigikohus (Najvyssí súd) z 9. júna 2016, pokial ním vyjadruje svoj názor k výkladu a uplatnovaniu práva, z judikatúry Súdneho dvora vyplýva, ze existencia takého pravidla ho nemôze zbavit moznosti stanovenej v clánku 267 ZFEÚ polozit Súdnemu dvoru otázky výkladu práva Únie. 39. V druhom rade vyjadruje pochybnosti o tom, ci analýza Riigikohus (Najvyssí súd), podla ktorej je mozné posúdit otázku, ci by mohla osoba, ktorá predlozila ziadost na úcely získania pomoci v prípade, ze jej táto pomoc bude odmietnutá, ukoncit platnost zmluvy bez väcsích tazkostí platí tiez pre posúdenie stimulacného úcinku vyvolaného clenským státom na základe Vseobecného nariadenia o skupinových výnimkách, rovnako ako aj pre otázku, ci má orgán clenského státu právomoc meritórne posudzovat otázku, ci má pomoc stimulacný úcinok. 40. V tretom rade sa tento súd domnieva, ze z judikatúry Súdneho dvora jasne nevyplýva, ze by bol clenský stát pri prijímaní rozhodnutia vymáhat protiprávnu pomoc bez rozhodnutia Komisie v tomto zmysle oprávnený opierat sa o vnútrostátne zásady správneho procesného práva a zohladnit legitímnu dôveru, ktorú vnútrostátny orgán vzbudil u príjemcu pomoci. 41. V stvrtom rade sa vnútrostátny súd domnieva, ze nadalej pretrváva neistota v súvislosti s tým, ci sa pri rozhodnutí o vymáhaní protiprávnej pomoci prijatom orgánom clenského státu treba odvolávat na premlcaciu dobu styroch rokov upravenú v clánku 3 ods. 1 nariadenia c. 2988/95, alebo na premlcaciu dobu desiatich rokov upravenú v clánku 15 ods. 1 nariadenia c. 659/1999. 42. V piatom rade tento súd spresnuje, ze hoci Riigikohus (Najvyssí súd) rozhodol spor v casti týkajúcej sa úrokov a zrusil rozhodnutie o vymáhaní v rozsahu, v akom zaväzovalo Eesti Pagar platit úroky, pre vyriesenie veci je nadalej nevyhnutné zistit podmienky, ktorými právo Únie podmienuje platenie úrokov v prípade vymáhania protiprávnej pomoci z iniciatívy clenského státu. 43. Judikatúra Súdneho dvora vsak dostatocne jasne nevyriesila otázku, ci je orgán clenského státu pri vymáhaní protiprávnej pomoci zo svojej vlastnej iniciatívy povinný poukázat na ciele uvedené v clánku 108 ods. 3 ZFEÚ, nezávisle od pravidiel uplatnitelného vnútrostátneho práva, pri dozadovaní sa úrokov a vypocítat úroky v súlade s ustanoveniami clánkov 9 a 11 nariadenia c. 794/2004. 44. Za týchto okolností Tallinna Ringkonnakohus (Odvolací súd Tallinn) rozhodol prerusit konanie a polozit Súdnemu dvoru tieto prejudiciálne otázky: "[1.] Má sa clánok 8 ods. 2 [Vseobecného nariadenia o skupinových výnimkách] vykladat v tom zmysle, ze v kontexte tohto ustanovenia práce na 'projekte alebo cinnost` zacali vtedy, ked cinnost, ktorú je potrebné podporit, spocíva [napríklad] v nadobudnutí zariadenia a bola uzatvorená kúpna zmluva na príslusné zariadenie? Majú orgány clenského státu právomoc posudzovat porusenie kritéria, ktoré upravuje toto ustanovenie, podla nákladov na odstúpenie od zmluvy, ktorá je v rozpore s poziadavkou stimulacného úcinku? V prípade, ze orgány clenského státu majú takúto právomoc, pri akej výske nákladov (vyjadrenej percentuálne), ktoré pripadajú na odstúpenie od zmluvy, mozno potom vychádzat z toho, ze z hladiska splnenia poziadavky stimulacného úcinku sú dostatocne marginálne? [2.] Je orgán clenského státu povinný vymáhat pomoc, ktorú poskytol protiprávne, aj vtedy, ked... Komisia nevydala príslusné rozhodnutie? [3.] Môze orgán clenského státu, ktorý rozhoduje o poskytnutí pomoci, za nesprávneho predpokladu, ze ide o pomoc, ktorá je v súlade s podmienkami skupinových výnimiek, zatial co v skutocnosti poskytuje protiprávnu pomoc, vzbudit u príjemcov pomoci legitímnu dôveru? Postacuje na vzbudenie legitímnej dôvery u príjemcov predovsetkým skutocnost, ze orgánu clenského státu sú pri poskytnutí protiprávnej pomoci známe okolnosti, ktoré spôsobujú, ze na pomoc nevztahujú skupinové výnimky? V prípade kladnej odpovede na predchádzajúcu otázku je potrebné navzájom zvázit verejný záujem a záujem jednotlivca? Je v kontexte príslusného zvázenia relevantné, ze Európska komisia vydala v súvislosti s uvedenou pomocou rozhodnutie, ktorým ju vyhlásila za nezlucitelnú s [vnútorným] trhom? [4.] Aká je dlzka premlcacej doby, pocas ktorej môze orgán clenského státu vymáhat protiprávnu pomoc? Je dlzka tejto doby [desat] rokov, analogicky ako obdobie, po ktorom sa pomoc v zmysle clánkov 1 a 15 [nariadenia c. 659/1999] stáva existujúcou pomocou a uz ju viac nemozno vymáhat, alebo [styri] roky podla clánku 3 ods. 1 [nariadenia c. 2988/95]? Co predstavuje právny základ pre takéto vymáhanie, ak bola pomoc poskytnutá zo strukturálneho fondu: clánok 108 ods. 3 [ZFEÚ] alebo [nariadenie c. 2988/95]? [5.] Ked orgán clenského státu vymáha protiprávne poskytnutú pomoc, je pri tom povinný vyzadovat od príjemcu aj úroky z protiprávnej pomoci? Ak áno, ktoré pravidlá sa potom uplatnia na výpocet úrokov okrem iného v súvislosti s úrokovou sadzbou a s obdobím, za ktoré sa pocítajú úroky?" III. Konanie pred Súdnym dvorom 45. Písomné pripomienky predlozili Eesti Pagar, estónska a grécka vláda, ako aj Komisia. EAS a vsetci vyssie uvedení úcastníci konania, okrem gréckej vlády, boli vypocutí na pojednávaní, ktoré sa konalo 18. júna 2018. IV. Analýza A. O okolnostiach predchádzajúcich sporu vo veci samej 1. Zhrnutie pripomienok úcastníkov konania 46. Komisia poukazuje na to, ze vnútrostátny súd nevyjadril ziaden konecný záver predovsetkým k záväznej povahe uzatvorených zmlúv, dalej k vedomosti EAS o uzatvorení zmlúv pri posudzovaní ziadosti o pomoc a napokon k existencii odporúcania EAS adresovaného Eesti Pagar uzatvorit zmluvy. 47. Táto institúcia spresnuje, ze z rozsudku Riigikohus (Najvyssí súd) z 9. júna 2016, ako aj z návrhu na zacatie prejudiciálneho konania vyvodzuje na jednej strane, ze prinajmensom trojstranná kúpna zmluva z 13. októbra 2008 predstavovala pevný záväzok a na druhej strane, ze vnútrostátny súd vychádzal z predpokladu, ze EAS mala vedomost o uzatvorení zmlúv, ale ich uzatvorenie spolocnosti Eesti Pagar neodporucila. 48. Podla Eesti Pagar bola zmluva uzatvorená 28. augusta 2008 vo svojej podstate len predbeznou dohodou, a nie záväznou zmluvou s konecnou platnostou, pricom táto zmluva podla oboch zmluvných strán nemala nadobudnút úcinnost, ak by EAS neudelila pozadovanú pomoc. Bolo preukázané, ze náklady, ktoré by musela znásat pri zániku jej záväzku zo vztahu, ktorý vznikol na základe tejto predbeznej dohody, sú obmedzené na 5 % celkovej ceny dohodnutej v zmluve, co je suma, ktorú spolocnost Eesti Pagar zaplatila pred podaním ziadosti o pomoc. 49. Pokial ide o leasingovú zmluvu uzatvorenú 29. septembra 2008, z jej ustanovení vyplýva, ze na rozdiel od tvrdení vnútrostátneho súdu mali záväzky, ktoré z nej vyplývali, nadobudnút úcinnost az pri splnení viacerých podmienok. Na základe týchto podmienok pritom mala táto zmluva nadobudnút úcinnost az 7. novembra 2008, a teda az po podaní ziadosti o pomoc. 50. Spolocnost Eesti Pagar zdôraznuje, ze zmluvou uzatvorenou 13. októbra 2008 jej nevznikol ziaden záväzok a nemala iný predmet, ako bol predmet zmluvy uzatvorenej 28. augusta 2008. Okrem toho EAS na túto zmluvu neodkazovala ani v rozhodnutí o vymáhaní pomoci ani v konaní, ktoré prebieha pred vnútrostátnym súdom. 51. Táto spolocnost okrem toho tvrdí, ze z viacerých dôkazov vyplýva, ze EAS mala o uvedených zmluvách vedomost a odporucila jej ich uzatvorenie pred podaním ziadosti o pomoc. 2. Posúdenie 52. Je jasné, ze v rámci prejudiciálneho konania môze len vnútrostátny súd robit skutkové zistenia, ktoré Súdny dvor nemôze preskúmavat (ako si to zelá v prejednávanej veci Eesti Pagar). 53. Napriek tomu si myslím (rovnako ako Komisia), ze vnútrostátny súd zrejme este nevyslovil ziaden konecný záver predovsetkým k záväznej alebo nezáväznej povahe zmlúv uzatvorených 28. augusta, 29. septembra a 13. októbra 2008, ( [14]12 ) dalej k vedomosti EAS o predchádzajúcom uzatvorení zmlúv pri posudzovaní ziadosti o pomoc a napokon k existencii odporúcania EAS adresovaného spolocnosti Eesti Pagar uzatvorit zmluvy pre podaním ziadosti o pomoc. ( [15]13 ) 54. Je pravda, ze toto úlohu Súdneho dvora neulahcuje, pretoze ako vyplýva z judikatúry, je ziaduce a "môze byt v závislosti od okolností výhodné, aby v okamihu podania návrhu Súdnemu dvoru na zacatie prejudiciálneho konania boli skutkové okolnosti veci ustálené a problémy cisto vnútrostátneho práva vyriesené". ( [16]14 ) 55. V kazdom prípade s cielom poskytnút uzitocné odpovede vnútrostátnemu súdu zohladním vsetky tieto predpoklady, najmä tie, pri ktorých EAS vedela o uvedených zmluvách a odporucila spolocnosti Eesti Pagar ich uzatvorenie pred podaním jej ziadosti. B. O prípustnosti prejudiciálnych otázok 1. Zhrnutie pripomienok úcastníkov konania 56. Spolocnost Eesti Pagar tvrdí, ze svojím rozsudkom z 9. júna 2016 Riigikohus (Najvyssí súd) vyriesil podstatnú cast sporu na vnútrostátnej úrovni, cize prejudiciálne otázky sú vzhladom na stádium konania, v ktorom sú podané, neprípustné a irelevantné, s výnimkou stvrtej otázky, pricom Riigikohus (Najvyssí súd) sám v uvedenom rozsudku uviedol, ze podanie návrhu na zacatie prejudiciálneho konania Súdnemu dvoru môze byt relevantné, len pokial ide o otázku premlcania. 57. Okrem toho sa táto spolocnost domnieva, ze prvá otázka nie je ako taká relevantná a spocíva na mylnom predpoklade nesplnenia stimulacného úcinku, ze druhá otázka sa mala zamerat skôr na existenciu právneho základu pre povinnost clenského státu vymáhat pomoc zo svojej vlastnej iniciatívy, ze tretia prejudiciálna otázka neúplne opisuje skutkové okolnosti, kedze jej EAS odporucila uzatvorenie zmlúv uzatvorených 28. augusta, 29. septembra a 13. októbra 2008, a ze stvrtá otázka by mala byt doplnená v tom zmysle, ze sa týka vymáhania pomoci z iniciatívy vnútrostátneho orgánu a spocíva na mylnom predpoklade, ze povinnost vymáhania vyplýva z clánku 108 ods. 3 ZFEÚ. 2. Posúdenie 58. Poznamenávam, ze vo svojom rozsudku z 9. júna 2016 Riigikohus (Najvyssí súd) odôvodnil zrusenie predchádzajúceho rozsudku vnútrostátneho súdu a ciastocné zrusenie sporného rozhodnutia najmä výkladom viacerých ustanovení práva Únie bez toho, aby tento najvyssí súd podal Súdnemu dvoru návrh na zacatie prejudiciálneho konania. Komisia, ktorá sa v súlade s poziadavkou vznesenou vnútrostátnym súdom podla clánku 29 ods. 1 nariadenia c. 2015/1589 zúcastnila sporu vo veci samej ako amicus curiae, spochybnila tak pred vnútrostátnym súdom, ako aj pred Súdnym dvorom v podstate vsetky posúdenia práva Únie vykonané Riigikohus (Najvyssí súd). 59. Hoci vnútrostátny súd uvádza, ze na základe estónskeho práva je viazaný výkladom a uplatnením práva vykonanými Riigikohus (Najvyssí súd), domnieva sa, ze ho to nemôze zbavit moznosti upravenej v clánku 267 ZFEÚ obrátit sa na Súdny dvor s otázkami výkladu práva Únie. Jeho návrh je teda vo svojej podstate odôvodnený pochybnostami, ktoré prechováva, pokial ide o výklad práva Únie zo strany Riigikohus (Najvyssí súd). 60. Je pravda, ze súd nizsej instancie si v zásade v takej situácii ponecháva moznost predlozit Súdnemu dvoru prejudiciálne otázky, ( [17]15 ) ale na to, aby neboli polozené hypotetické otázky, treba, aby este spor nebol definitívne rozhodnutý rozsudkom najvyssieho estónskeho súdu. 61. Podla môjho názoru z návrhu na zacatie prejudiciálneho konania jasne vyplýva, ze spor vo veci samej este plne podlieha posúdeniu vnútrostátneho súdu, pokial ide o zálezitosti, ktoré sú predmetom prvej az stvrtej prejudiciálnej otázky. 62. Pokial ide o piatu otázku týkajúcu sa úrokov, sám vnútrostátny súd poukazuje na to, ze Riigikohus (Najvyssí súd) ciastocne vyriesil spor vo veci samej tým, ze zrusil rozhodnutie o vymáhaní v casti, v ktorej zaväzovalo Eesti Pagar zaplatit úroky. Podla vnútrostátneho súdu je vsak napriek tomu na vyriesenie ním prejednávanej veci nadalej nevyhnutné poznat podmienky, ktorými právo Únie podmienuje platenie úrokov v prípade vymáhania protiprávnej pomoci z iniciatívy clenského státu. 63. V kazdom prípade sa domnievam (rovnako ako Komisia), ze Riigikohus (Najvyssí súd) vo svojom rozsudku z 9. júna 2016 zdôraznil, ze vnútrostátny súd este musí vyriesit otázku výpoctu úrokov, co teda nevylucuje nové urcenie zrusených úrokov, ak by niekedy Komisia prijala rozhodnutie o vymáhaní pomoci. C. O prvej prejudiciálnej otázke týkajúcej sa stimulacného úcinku pomoci 1. Zhrnutie pripomienok úcastníkov konania 64. Eesti Pagar sa domnieva, ze z okolností prípadu a z vykonaných dôkazov jasne vyplýva, ze pomoc mala stimulacný úcinok. Zdôraznuje, ze by bez tejto pomoci projekt neuskutocnila, ze pred podaním ziadosti neuzatvorila ziadnu záväznú dohodu s konecnou platnostou a ze pri posudzovaní záväznej povahy zmluvy treba vziat do úvahy moznost odstúpenia a marginálne náklady, ktoré to vyvolá. 65. Naopak, pri tvrdení, ze pomoc nemala stimulacný úcinok sa nemozno opierat o poznámku pod ciarou usmernení, ktoré nie sú záväzné. V kazdom prípade nemozno vychádzat z formálneho prístupu a treba pristúpit k podrobnej analýze otázky, ci je oslobodenie sa spod záväzku zo zmlúv tazké alebo nie. 66. Kedze súhrnný dokument uvedený v Komisii "casto kladených otázkach" sa obracia na vnútrostátne orgány poverené uplatnovaním nariadenia o skupinových výnimkách, je úlohou týchto orgánov vykonat uvedenú podrobnú analýzu k otázke, ci práce zacali, analýzu, ktorá by sa mimochodom lísila od analýzy zlucitelnosti pomoci s vnútorným trhom. Grécka vláda s touto analýzou súhlasí. 67. Preto podla Eesti Pagar, pokial Komisia v prejednávanej veci tvrdí, ze na uvedený súhrnný dokument nemozno odkazovat, obhajuje stanovisko, ktoré je v rozpore so vseobecnou právnou zásadou legitímnej dôvery, jasnosti, ako aj právnej istoty a porusuje právo tejto spolocnosti na riadnu správu vecí verejných podla clánku 41 Charty základných práv Európskej únie. 68. Eesti Pagar sa napokon pýta, ci by bolo mozné dosiahnut ciel sledovaný clánkom 8 ods. 2 Vseobecného nariadenia o skupinových výnimkách, ak by sa právomoc vnútrostátneho orgánu obmedzovala na cisto skutkové konstatovanie týkajúce sa uzatvorenia alebo neuzatvorenia zmluvy pred podaním ziadosti o pomoc. 69. Estónska vláda sa domnieva, ze pri posudzovaní stimulacného úcinku sa príslusný orgán clenského státu môze odvolávat len na casovú podmienku stimulacného úcinku upravenú v clánku 8 ods. 2 Vseobecného nariadenia o skupinových výnimkách, podla ktorej uskutocnovanie projektu alebo cinnosti mozno zacat az po podaní ziadosti o pomoc. Tento orgán nemá moznost posudzovat dalsie okolnosti, najmä otázku, aké sú náklady na odstúpenie od zmluvy. Len takto mozno zarucit jednotné uplatnovanie podmienok skupinovej výnimky a zachovat výlucnú právomoc Komisie meritórne posudzovat stimulacný úcinok, co má byt potvrdené bodom 16 Oznámenia Komisie o vymáhaní práva státnej pomoci vnútrostátnymi súdmi. 70. Pokial ide o pojem "zacatie práce na projekte", estónska vláda sa domnieva, ze na porusenie podmienky stimulacného úcinku stací, aby príjemca pomoci dohodol prvý pevný záväzok objednat zariadenie pred podaním ziadosti o pomoc. Taký dôsledok mozno vyvodit z poznámky pod ciarou c. 40 Usmernení pre národnú regionálnu pomoc na roky 2007 - 2013 a potvrdzuje ho clánok 2 bod 23 nariadenia c. 651/2014. 71. Komisia poznamenáva, ze odôvodnenie 28 Vseobecného nariadenia o skupinových výnimkách definuje zaciatok práce na projekte alebo zaciatok cinnosti ako "zacat[ie] aktivít týkajúcich sa implementácie podporovaného projektu alebo cinností" a domnieva sa, ze uzatvorenie zmlúv z 28. augusta, 29. septembra a 13. októbra 2008 predstavuje aktivitu týkajúcu sa implementácie podporovaného projektu. V dôsledku toho je zrejmé, ze pomoc, ktorá je sporná vo veci samej, nie je v súlade s clánkom 8 ods. 2 Vseobecného nariadenia o skupinových výnimkách, a ze je teda protiprávna vzhladom na to, ze bola udelená v rozpore s oznamovacou povinnostou upravenou v clánku 108 ods. 3 ZFEÚ. 72. Tento záver nie je spochybnený ani úvahami, ktoré sa objavujú v bodoch 106 az 109 rozsudku z 13. júna 2013, HGA a i./Komisia ([18]C-630/11 P, [19]EU:C:2013:387), ani tvrdením spolocnosti Eesti Pagar, podla ktorého by mohla bez tazkostí a s marginálnymi nákladmi na odstúpenie od zmluvy ukoncit platnost zmlúv, a ani súhrnným dokumentom uvedeným v "casto kladených otázkach" Komisie. 73. Predovsetkým je totiz pravda, ze v uvedených bodoch Súdny dvor pripustil, ze nevyhnutnost navrhovanej pomoci mozno preukázat na základe iných kritérií, ako je skorsie podanie ziadosti o pomoc. K tomuto konstatovaniu vsak doslo v kontexte posúdenia zlucitelnosti pomoci Komisiou na základe clánku 107 ods. 3 ZFEÚ, a teda nie je relevantné v prejednávanom prípade, v ktorom vyvstáva otázka v rámci uplatnovania Vseobecného nariadenia o skupinových výnimkách vnútrostátnym orgánom. To vyplýva zo skutocnosti, ze pravidlá týkajúce sa skupinových výnimiek musia byt jasné, bez akéhokolvek priestoru pre volnú úvahu a lahko pouzitelné orgánmi clenských státov. 74. Dalej, znenie clánku 8 ods. 2 Vseobecného nariadenia o skupinových výnimkách a jeho odôvodnenia 28 vylucuje akúkolvek moznost výkladu, ktorý by závisel od moznosti ukoncit platnost zmlúv alebo od výsky nákladov na ukoncenie platnosti zmluvy, kedze tieto ustanovenia sa týkajú "zacat[ia] práce na projekte alebo... zacat[ia] cinnosti" a "zacat[ia] aktivít týkajúcich sa implementácie podporovaného projektu alebo cinností". Ak aj Komisia môze zohladnit tazkosti pri ukoncení platnosti zmluvy alebo náklady ukoncenia platnosti zmluvy pri posudzovaní kritéria stimulacného úcinku podla clánku 107 ods. 3 ZFEÚ, to isté neplatí pre orgány clenského státu pri uplatnovaní clánku 8 ods. 2 Vseobecného nariadenia o skupinových výnimkách. 75. Napokon Komisia zdôraznuje, ze "casto kladené otázky", ktoré vypracovali útvary Komisie, nemôzu menit obsah nariadenia, ze vyssie uvedený dokument nie je záväzný ani relevantný pre vnútrostátne orgány a súdy a ze, kedze nevyjadruje oficiálne stanovisko Komisie, nie je záväzný ani pre Komisiu. V kazdom prípade sa uvedený dokument týkal výlucne uzatvárania takých predbezných dohôd, ako sú predbezné stúdie uskutocnitelnosti, a nie uzatvárania dohôd súvisiacich s nadobudnutím zariadenia, ktoré je predmetom pomoci. 2. Posúdenie 76. Svojou prvou prejudiciálnou otázkou vnútrostátny súd ziada Súdny dvor o výklad pojmu "zacat[ie] práce na projekte" uvedeného v clánku 8 ods. 2 Vseobecného nariadenia o skupinových výnimkách a o spresnenie právomocí, ktoré majú vnútrostátne orgány pri uplatnovaní tohto ustanovenia. Ako pripustil sám vnútrostátny súd v bode 29 návrhu na zacatie prejudiciálneho konania, je totiz zásadnou otázkou, ktorá v prejednávanej veci vyvstáva, to, ci regionálna pomoc, ktorá bola poskytnutá Eesti Pagar, splna poziadavku stimulacného úcinku stanovenú v uvedenom ustanovení. ( [20]16 ) 77. Predovsetkým si myslím, ze právomoc vnútrostátnych orgánov posudzovat skutocný stimulacný úcinok pomoci, ktorú poskytujú, nezasahuje do výlucnej právomoci Komisie posúdit zlucitelnost pomoci s vnútorným trhom. 78. Poznamenávam, ze kedze systém Vseobecného nariadenia o skupinových výnimkách nepredpokladá ziaden zásah Komisie, taká analýza patrí logicky do právomoci vnútrostátnych orgánov zodpovedných za vykonávanie tohto nariadenia. 79. Dalej súhlasím s estónskou vládou a Komisiou, ktoré uvádzajú, ze základná logika Vseobecného nariadenia o skupinových výnimkách vyzaduje, aby boli kritériá, ktoré treba uplatnovat, jasné a jednoduché, tak, aby zarucovali jednotné uplatnovanie v celej Únii. 80. K pojmu "zacatie práce na projekte" Komisia vo svojich Usmerneniach pre národnú regionálnu pomoc na roky 2007 - 2013 uviedla, ze "prvý záväzok firmy [pevný záväzok - neoficiálny preklad] na objednávku zariadenia, okrem predbeznej realizacnej stúdie" predstavuje taký zaciatok. 81. Napriek nezáväznému charakteru takých usmernení pre Súdny dvor si myslím, ze Súdny dvor môze vziat túto definíciu za východisko tým skôr, ked ju Komisia prevzala, ako správne uvádza grécka vláda, do clánku 2 bodu 23 svojho nového Vseobecného nariadenia o skupinových výnimkách c. 651/2014, podla ktorého "zacatie prác" môze spocívat najmä v "prv[om] právn[om] záväz[ku] objednat zariadenie alebo ak[omkolvek] in[om] záväz[ku], na základe ktorého je investícia nezvratná" (kurzívou zvýraznil generálny advokát). 82. Ak vsak môze taký zaciatok predstavovat len pevný zmluvný záväzok, zdá sa mi, ze treba v kazdom jednom prípade overit povahu záväzkov prípadne prevzatých pred podaním ziadosti o pomoc potenciálnym príjemcom. 83. Túto logiku okrem iného podporuje súhrnný dokument uvedený v "casto kladených otázkach" Komisii. Úplne totiz súhlasím s tým, co vyplýva z tohto dokumentu vypracovaného útvarmi Komisie na úcely uplatnovania Vseobecného nariadenia o skupinových výnimkách, totiz ze kritérium "zacatie práce", najmä v zmysle poznámky vyssie uvedeného usmernenia, sa má vykladat v tom zmysle, ze ak aj boli dohody uzatvorené a platby uskutocnené pred podaním ziadosti o poskytnutie pomoci, cisto formálny prístup nemôze stacit a je nevyhnutná podrobná analýza otázky, ci je z ekonomického hladiska mozné alebo nie, a ak áno, za akú cenu je mozné oslobodit sa spod záväzkov z podpísaných zmlúv, respektíve, ci by príjemca pomoci stratil významnú sumu penazí, ak by musel ukoncit platnost zmlúv v prípade nezískania pomoci. ( [21]17 ) 84. Ako poznamenáva Eesti Pagar, ciel sledovaný clánkom 8 ods. 2 Vseobecného nariadenia o skupinových výnimkách by nebolo mozné dosiahnut, ak by sa právomoc vnútrostátneho orgánu obmedzovala na cisto skutkové konstatovanie toho, ci pred podaním ziadosti o pomoc doslo, alebo nedoslo k podpísaniu zmluvy. Konkrétne by mohol stimulacný úcinok úplne chýbat v scenári, v ktorom by ziadatel v den nasledujúci po podaní ziadosti o pomoc uzatvoril pevnú zmluvu s úmyslom plnit ju, pricom by nebolo dôlezité, ci by mu bola, alebo nebola poskytnutá pomoc. 85. V tomto stádiu, ako to uz správne urobil Riigikohus (Najvyssí súd) (v bode 21 svojho rozsudku z 9. júna 2016), sa treba zaoberat judikatúrou vychádzajúcou z rozsudku "HGA" ( [22]18 ), ktorá podporuje vyssie uvedenú analýzu a ktorej história je zaujímavá. 86. V uvedenej veci predovsetkým Vseobecný súd Európskej únie preskúmal zalobný dôvod vyvodzovaný zo zjavne nesprávneho posúdenia, pokial ide o existenciu stimulacného úcinku. Po tom, co v bode 215 svojho rozsudku ( [23]19 ) zdôraznil, ze kritérium toho, ze ziadost o pomoc je podaná skôr, ako zacne práca na investicnom projekte, predstavuje jednoduchú, relevantnú a primeranú podmienku, na základe ktorej môze Komisia predpokladat existenciu stimulacného úcinku schémy pomoci, Vseobecný súd uviedol v bode 226 uvedeného rozsudku, ze treba urcit, ci zalobkyne v konaní na prvom stupni preukázali spôsobilost schémy zarucit stimulacný úcinok, aj keby ziadost nebola podaná pred zacatím práce na investicnom projekte. 87. Ako to uvádza generálny advokát Bot, ( [24]20 )"Vseobecný súd sa dopustil právneho omylu v tom zmysle, ze nemal konstatovat, ako to urobil v bodoch 215 a 226 napadnutého rozsudku, ze podmienka podania ziadosti pred zacatím práce na projekte predstavuje jednoduchú, relevantnú a primeranú podmienku, na základe ktorej môze Komisia predpokladat existenciu stimulacného úcinku, ale mal rozhodnút, ze podanie ziadosti o pomoc pred zacatím práce na projekte, po schválení Komisiou, je nevyhnutnou podmienkou nevyhnutnosti pomoci. Tento charakter nevyhnutnosti mozno spochybnit a pripustit skúmanie iných okolností len v prípade, ze v rámci skúmania zlucitelnosti osobitného rezimu pomoci mohli viest dokumenty (korespondencia, vyhlásenia, rozhodnutia, oznámenia, atd.), ktorých pôvodcom je iba Komisia, k omylu týkajúcemu sa uplatnitelnosti alebo podmienok uplatnitelnosti ustanovení bodu 4.2 posledného odseku usmernenia z roku 1998 na dotknutý rezim. Podla mna je toto posúdenie potvrdené dalsími opatreniami upravenými Komisiou v usmerneniach pre národnú regionálnu pomoc na roky 2007 - 2013". 88. Súdny dvor tento prístup nenasledoval. 89. Súdny dvor v zásade rozhodol (pozri bod 106 a nasl. jeho rozsudku z 13. júna 2013, HGA a i./Komisia, [25]C-630/11 P, [26]EU:C:2013:387), ze podmienka podania ziadosti o pomoc pred zacatím práce na investicnom projekte bola len vyvrátitelnou domnienkou - preto umoznuje príjemcom pomoci predlozit alternatívne dôkazy preukazujúce, ze predmetné opatrenie malo vskutku stimulacný úcinok. 90. Okrem toho, ako uvádza právna veda, ( [27]21 )"[i]n the light of the [HGA] case law it may... be concluded that where soft law guidelines purport to introduce a legal obligation to submit a specific application form in order to be considered as eligible for an aid scheme it is highly questionable that if an applicant has failed to do so, the Commission could conclude that the aid would be incompatible without more. It is submitted that, in the light of [that case law], the failure to comply with such formalities should not establish a non-rebuttable presumption that the aid has no incentive effect and is incompatible - the Commission should look at the circumstances of the case to assess whether the (potential) beneficiary has an incentive to change its behavior. It will of course be for the Member States [or the beneficiaries] to provide sufficient evidence to support this claim". 91. Z uvedeného vyplýva, ze orgán, ktorý udeluje pomoc, sa nemôze skrývat za formalizmus a musí meritórne posúdit, ci práca zacala v zmysle, v akom to chápe Vseobecné nariadenie o skupinových výnimkách, ktorý som práve vysvetlil. 92. Hoci Komisia zasiahla do konania tak pred vnútrostátnym súdom, ako aj pred Súdnym dvorom s tvrdením, ktorým namieta proti akémukolvek oprávneniu volnej úvahy vnútrostátnych orgánov, ( [28]22 ) myslím, ze - kedze súhrnný dokument, na ktorý som poukázal v bode 83 vyssie, sa obracia najmä na vnútrostátne orgány poverené uplatnovaním Vseobecného nariadenia o skupinových výnimkách -, nemozno mat ziadnu rozumnú pochybnost, pokial ide o skutocnost, ze uvedeným orgánom prinálezí vykonat túto podrobnú analýzu otázky, ci práca zacala, co je analýza, ktorá sa okrem toho lísi od analýzy zlucitelnosti pomoci s vnútorným trhom, pricom platí, ze podnik, ktorý má v úmysle ziadat o pomoc, je samozrejme oprávnený tento súhrnný dokument vziat do úvahy. 93. Právo posúdit, ci je pomoc zlucitelná s vnútorným trhom, co prinálezí len Komisii, totiz nevylucuje, aby vnútrostátny orgán mohol a musel meritórne posúdit zlucitelnost pomoci s Vseobecným nariadením o skupinových výnimkách bez toho, aby prijal cisto formálny prístup. 94. Pokial ide o neodôvodnené pochybnosti vyjadrené v bode 29 rozhodnutia vnútrostátneho súdu, pokial ide o právomoci orgánu clenského státu meritórne posúdit existenciu stimulacného úcinku, domnievam sa, ze bolo dostatocne jasne vysvetlené, ze orgán clenského státu má právomoc meritórne posúdit prítomnost stimulacného úcinku pomoci. Sledovanie opacného prístupu by vo svojom základe podkopalo uplatnovanie Vseobecného nariadenia o skupinových výnimkách a udelovanie pomoci, pretoze orgán clenského státu by nemohol overovat, ci je splnená podmienka stimulacného úcinku. 95. Okrem toho vnútrostátny orgán musí overovat prítomnost stimulacného úcinku, pretoze je povinný pridrziavat sa uvedeného nariadenia pri rozhodovaní o udelení alebo zamietnutí pomoci. 96. Napriek tomu, ak má vnútrostátny orgán alebo príjemca, ktorí sú spolocne zodpovední za dodrziavanie tohto nariadenia, vázne pochybnosti o existencii alebo neexistencii stimulacného úcinku, môzu sa obrátit na Komisiu, kedze táto obvykle vykonáva zlozité analýzy v tejto oblasti. 97. Na záver k tomuto bodu uvádzam, ze ak posúdenie otázky, ci záväzky prevzaté Eesti Pagar pred podaním ziadosti o pomoc predstavujú - v skutocnosti - "pevný záväzok" v zmysle clánku 8 ods. 2 Vseobecného nariadenia o skupinových výnimkách (s vylúcením "predbezných" alebo inak "reverzibilných" záväzkov), samozrejme patrí do právomoci vnútrostátneho súdu, Súdny dvor mu musí poskytnút prvky výkladu tohto ustanovenia, ktoré mu môzu byt uzitocné. 98. V tomto ohlade musí byt taká situácia, o akú ide v spore vo veci samej, ktorá sa objavuje vo vsetkých zmluvách uzatvorených medzi troma zmluvnými stranami, v zásade byt chápaná s prihliadnutím na vsetky zmluvné vztahy ako celok, a nie analyzovaním kazdej zmluvy samostatne, to vsak zjavne závisí od skutkovej analýzy týchto zmlúv, ktorú môze vykonat len vnútrostátny súd. ( [29]23 ) 99. Pri posudzovaní záväznej povahy zmlúv z hladiska stimulacného úcinku treba tiez vziat do úvahy moznost ukoncenia platnosti zmluvy a marginálne náklady, ktoré to vyvolá u spolocnosti Eesti Pagar vzhladom na celkové náklady projektu. 100. Ako uvádza grécka vláda, pri vyvodení záveru, ze predmetná zmluva a príslusné platby, ktoré nastanú v rámci jej plnenia, predstavujú "prvý pevný záväzok" objednat zariadenie a ze teda predstavujú "zacatie práce", nie je dôlezité to, ze zmluva je výslovne oznacená za konecnú. Naopak, v prípade, ze podmienky ukoncenia platnosti zmluvy sú vo vztahu k celej hospodárskej cinnosti mimoriadne tazké, osobitne z dôvodu sumy pozadovanej v prípade vypovedania zmluvy, treba konstatovat zacatie výkonu prác v zmysle clánku 8 ods. 2 Vseobecného nariadenia o skupinových výnimkách. Ak sa zasa zmluvné strany najmä dohodli, ze ich zmluva nadobudne úcinnost, len ak bude získaný úver a ak bude prijatá ziadost o pomoc, alebo ak sú náklady na ukoncenie platnosti zmluvy nízke, dalo by sa dospiet k záveru, ze nedoslo k zaciatku prác v zmysle citovaného ustanovenia. Mala by sa zohladnit preukázaná okolnost, ze vnútrostátny orgán radil Eesti Pagar podpísat zmluvy dokonca este pred podaním ziadosti o pomoc. 101. V dôsledku toho treba na zodpovedanie otázky, ci pomoc udelená na základe Vseobecného nariadenia o skupinových výnimkách má stimulacný úcinok pristúpit k podrobnej analýze zmluvných podmienok a skutkových okolností, ktoré sprevádzali uzatvorenie predmetných zmlúv. D. O druhej prejudiciálnej otázke, ktorá sa týka povinnosti clenského státu vymáhat protiprávnu pomoc aj bez rozhodnutia Komisie 1. Zhrnutie pripomienok úcastníkov konania 102. Eesti Pagar tvrdí, ze ziaden právny predpis jasne nezaväzuje orgány clenského státu vymáhat z vlastnej iniciatívy, pri neexistencii rozhodnutia Komisie, ktoré by to nariadovalo, pomoc, ktorú udelili podla Vseobecného nariadenia o skupinových výnimkách, a dovoláva sa volnej úvahy, ktorú podla jej názoru estónske právo v tejto zálezitosti ponecháva vnútrostátnym orgánom. 103. Grécka vláda pripomína, ze v súlade s clánkom 14 ods. 1 nariadenia c. 659/1999 má Komisia právomoc vymáhat protiprávnu pomoc a ze z clánku 107 a clánku 108 ods. 2 ZFEÚ vyplýva, ze súdy clenských státov môzu nariadit takéto vymáhanie. Preto by v prípade neexistencie rozhodnutia o vymáhaní prijatého bud Komisiou, alebo súdom clenského státu neexistovala priama vseobecná povinnost správnych orgánov clenského státu pozadovat vrátenie pomoci. Napriek tomu, pokial ide osobitne o pomoc poskytnutú zo zdrojov strukturálnych fondov, clánok 125 ods. 4 a 5 a clánok 143 nariadenia c. 1303/2013 zalozili povinnost príslusných vnútrostátnych orgánov pokúsit sa o vymozenie súm, ktoré boli poskytnuté v rozpore s uplatnitelnými právnymi predpismi. 104. Estónska vláda sa domnieva, ze clenský stát musí vymáhat takú protiprávnu pomoc, o akú ide v spore vo veci samej, ktorá bola udelená v rozpore s clánkom 8 ods. 2 Vseobecného nariadenia o skupinových výnimkách a clánkom 108 ods. 3 ZFEÚ, a to nezávisle od akéhokolvek rozhodnutia Komisie. Clánok 107 ods. 1 ZFEÚ a zásada lojálnej spolupráce totiz ukladajú clenskému státu povinnost prijat vsetky opatrenia vhodné na zarucenie úcinnosti práva Únie. 105. Komisia v podstate tvrdí, ze protiprávnu pomoc majú vymáhat vsetky vnútrostátne orgány, tak súdy, ako aj správne orgány. 2. Posúdenie 106. Aj ked sa zdá, ze konstatovanie takejto povinnosti je v judikatúre Súdneho dvora nové, kedze Súdny dvor rozhodoval len o rozhodnutiach Komisie alebo vnútrostátnych súdnych konaniach, súhlasím s estónskou vládou, ze z clánku 107 ods. 1 a clánku 108 ods. 3 ZFEÚ, rovnako ako aj zo zásady lojálnej spolupráce zakotvenej v clánku 4 ZEÚ treba vyvodit povinnost vnútrostátnych orgánov vymáhat z vlastnej iniciatívy protiprávnu pomoc. ( [30]24 ) 107. Myslím si (rovnako ako Komisia), ze pomoc, ktorá nezodpovedá ustanoveniam Vseobecného nariadenia o skupinových výnimkách, je protiprávnou pomocou, ktorá je v rozpore so zákazom vykonat opatrenia pomoci upraveným v clánku 108 ods. 3 ZFEÚ, ktorý má priamy úcinok. Z toho vyplývajúca povinnost vymáhania viaze tiez správne orgány. Je teda úlohou vnútrostátnych orgánov (a súdov) vyvodit v súlade s ich vnútrostátnym právom vsetky dôsledky z porusenia clánku 108 ods. 3 ZFEÚ, tak pokial ide o platnost aktov zavádzajúcich opatrenia pomoci, ako aj o vrátenie financnej podpory poskytnutej v rozpore s týmto ustanovením. 108. Ak v prejednávanej veci nebolo pri poskytnutí pomoci splnené kritérium stimulacného úcinku upravené v clánku 8 ods. 2 Vseobecného nariadenia o skupinových výnimkách, pomoc nesplna podmienky stanovené vo Vseobecnom nariadení o skupinových výnimkách. Pomoc nebola ani schválená Komisiou v súlade s postupom upraveným v clánku 108 ods. 3 alebo v clánku 108 ods. 2 ZFEÚ. V tejto situácii by teda islo o pomoc, ktorá je na základe clánku 107 ods. 1 ZFEÚ nezlucitelná s vnútorným trhom. 109. Clenský stát preto musí z úradnej moci, a co najskôr, vymáhat podobnú pomoc nezlucitelnú s vnútorným trhom, pritom musí napravit protiprávny stav a nastolit situáciu, ktorá by existovala, ak by bolo právo Únie dodrzané. Táto povinnost platí pre clenský stát v súlade so zásadou lojálnej spolupráce (clánok 4 ZEÚ), ktorá zaväzuje clenský stát prijat vsetky potrebné opatrenia na zabezpecenie dosahu a úcinnosti práva Únie. 110. Vyzaduje vsak táto "nová cesta" vymáhania pomoci povazovanej za protiprávnu, aby bolo zjavné, ze pomoc je protiprávna? To, ze príslusné vnútrostátne orgány majú len urcité pochybnosti o zákonnej povahe pomoci, by nestacilo na zalozenie povinnosti vymáhat ju. 111. Podla môjho názoru, ak sa aj má vymáhanie opierat o preukázanie protiprávnosti (zo strany konkurenta príjemcu alebo samotného vnútrostátneho orgánu ( [31]25 )), obycajná pochybnost o zákonnosti pomoci nie je pre vnútrostátny orgán dostatocným dôvodom na vymáhanie pomoci, kedze sa nachádzame v rámci Vseobecného nariadenia o skupinových výnimkách, a teda údajne povolenej pomoci, napriek tomu sa ale nevyzaduje, aby bolo porusenie uvedeného nariadenia zjavné. 112. Z toho, zdá sa, vyplýva, ze odpoved na druhú otázku musí byt taká, ze v súlade s clánkom 108 ods. 3 ZFEÚ má orgán clenského státu povinnost vymáhat protiprávnu pomoc, ktorú poskytol v rozpore so Vseobecným nariadením o skupinových výnimkách, pokial konstatuje, ze táto pomoc bola poskytnutá protiprávne, ci uz Komisia prijala, alebo neprijala v tomto zmysle rozhodnutie o vymáhaní, a ci uz je porusenie uvedeného nariadenia zjavné alebo nie. Obycajné pochybnosti vsak v tomto ohlade nemôzu stacit. E. O tretej prejudiciálnej otázke týkajúcej sa zásady legitímnej dôvery 1. Zhrnutie pripomienok úcastníkov konania 113. Eesti Pagar tvrdí, ze vseobecná zásada legitímnej dôvery tvorí neoddelitelnú súcast právneho poriadku Únie a zaväzuje pri výkone ich príslusných právomocí Komisiu a vnútrostátne orgány, a to aj pri vykonávaní Vseobecného nariadenia o skupinových výnimkách. Pritom vzhladom na to, ze pri uvedenom vykonávaní to je príslusný vnútrostátny orgán, ktorý rozhoduje o ziadosti o pomoc bez akéhokolvek zásahu Komisie, mohol to byt práve tento orgán, ktorý mohol u ziadatela vzbudit legitímnu dôveru. 114. Okrem toho by podla spolocnosti Eesti Pagar zásada obozretného hospodárskeho subjektu v prejednávanej veci nemala bránit uznaniu jej legitímnej dôvery, kedze pri uplatnovaní Vseobecného nariadenia o skupinových výnimkách sa zásah Komisie nepredpokladá. Uplatnenie tejto zásady by vsak nemalo zájst tak daleko, aby sa od nej pozadovala vyssia úroven odborných znalostí, ako má EAS, pokial ide o poziadavky tohto nariadenia, ani, a fortiori, aby vykonávala kontrolu nad EAS, ktorá okrem toho zmenila svoj výklad uvedeného nariadenia po poskytnutí pomoci. 115. Vo svojich písomných pripomienkach sa grécka vláda touto otázkou nezaoberá. 116. Estónska vláda a Komisia sa domnievajú, ze na vzbudenie legitímnej dôvery treba, aby príslusný orgán poskytol hospodárskemu subjektu konkrétne uistenia, ktoré nesmú byt v rozpore s uplatnitelným právom Únie a ktoré vyvolali u obozretného hospodárskeho subjektu primerané ocakávania. Okrem toho je potrebné, aby bolo hladanie rovnováhy medzi verejnými a súkromnými záujmami priaznivé pre súkromné záujmy. Podla názoru estónskej vlády a Komisie vsak nie je v prejednávanej veci splnená ziadna z týchto podmienok. 117. V prvom rade, kedze údajná legitímna dôvera spocíva na výklade clánku 8 ods. 2 Vseobecného nariadenia o skupinových výnimkách, táto vláda a táto institúcia tvrdia, ze EAS nie je orgánom s právomocou vykladat toto ustanovenie a toto ustanovenie ukladá príjemcovi pomoci povinnost zabezpecit dodrzanie ním ulozených podmienok. Vnútrostátne orgány teda nemajú právomoc poskytovat príjemcovi stanovisko k súladu financnej podpory s poziadavkami uvedeného ustanovenia. V dôsledku toho nemôzu vnútrostátne orgány vzbudit u príjemcov pomoci legitímnu dôveru. 118. V druhom rade estónska vláda a Komisia tvrdia, ze mlcanie správneho orgánu, ci uz mal, alebo nemal vedomost o urcitých okolnostiach, nie je rovnocenné s presnými, bezpodmienecnými a zhodujúcimi sa informáciami. Preto také mlcanie nemôze vzbudit legitímnu dôveru. 119. V tretom rade Komisia tvrdí, ze v rámci hladania rovnováhy medzi verejnými a súkromnými záujmami nie je relevantné, ci Komisia vydala, alebo nevydala rozhodnutie, ktorým vyhlásila predmetnú pomoc za nezlucitelnú s vnútorným trhom. Kedze státna pomoc je v zásade zakázaná, právo Únie zakazuje ponechat protiprávnu státnu pomoci v rukách prijímatela vzhladom na to, ze takéto narusenie hospodárskej sútaze by bolo v rozpore so vseobecným záujmom. 2. Posúdenie 120. Tretia prejudiciálna otázka týkajúca sa legitímnej dôvery úzko súvisí s druhou castou prvej otázky (konkrétne právomoci vnútrostátnych orgánov pri vykonávaní Vseobecného nariadenia o skupinových výnimkách). 121. Predovsetkým je tazko zrozumitelný názor obhajovaný Komisiou v rámci prvej prejudiciálnej otázky, ktorý sa opiera o kritérium, ktoré si vyzaduje urcité hodnotenie (konkrétne, stimulacného úcinku), a zároven v tomto konaní popiera akúkolvek právomoc vnútrostátnych orgánov na vykonávanie týchto hodnotení. 122. Kedze totiz Vseobecné nariadenie o skupinových výnimkách oslobodzuje práve vnútrostátne orgány od povinnosti oznámenia pomoci, ak sú tieto podmienky splnené, myslím, ze je tazké argumentovat nedodrzaním postupu upraveného v clánku 108 ods. 3 ZFEÚ vtedy, ked sa príjemca a príslusný vnútrostátny orgán domnievajú, ze tieto podmienky sú splnené. 123. Dalej treba k zásadám uviest, ze pre vzbudenie legitímnej dôvery je potrebné, aby príslusný orgán poskytol príjemcovi presné ubezpecenia, ktoré nemôzu byt v rozpore s uplatnitelným právom Únie a ktoré vzbudia u obozretného hospodárskeho subjektu primerané ocakávania. Okrem toho je potrebné, aby bolo hladanie rovnováhy medzi verejnými a súkromnými záujmami priaznivé pre súkromné záujmy. 124. Na základe spisu, ako bol predlozený Súdnemu dvoru, si vsak myslím (rovnako ako estónska vláda a Komisia), ze ziadna z týchto podmienok sa nezdá byt v prejednávanej veci splnená a fortiori vzhladom na to, ze z judikatúry vyplýva, ze ani vnútrostátny súd nemôze zalozit legitímnu dôveru, pokial ide o neexistenciu státnej pomoci. ( [32]26 ) 125. Ak sa bude vnútrostátny súd na základe odpovede na prvú otázku domnievat, ze pomoc bola poskytnutá v rozpore s clánkom 8 ods. 2 Vseobecného nariadenia o skupinových výnimkách, EAS z tohto dôvodu porusila clánok 108 ods. 3 ZFEÚ, co vylucuje akúkolvek legitímnu dôveru, ktorej by sa mohol príjemca dovolávat. 126. Okrem toho predvídavý a informovaný hospodársky subjekt v situácii Eesti Pagar by si mal tiez overit, ze podmienky clánku 8 ods. 2 Vseobecného nariadenia o skupinových výnimkách boli splnené. ( [33]27 ) Okrem toho povinnost príjemcu pomoci overit, ze bol dodrzaný postup upravený v clánku 108 ods. 3 ZFEÚ, nezávisí od správania vnútrostátneho orgánu a tento záver platí "dokonca aj vtedy, ak bol vnútrostátny orgán zodpovedný za protiprávnost rozhodnutia do takej miery, ze odnatie státnej pomoci sa javí byt v rozpore s dobrou vierou". ( [34]28 ) 127. O takúto situáciu mohlo íst v prejednávanej veci, ked sa spolocnost Eesti Pagar domnieva, ze sa s nou nezaobchádzalo nestranne a spravodlivo, pretoze ju vnútrostátny orgán podnecoval k uzatvoreniu zmluvy alebo zmlúv alebo pri podávaní ziadosti o dotáciu prinajmensom vedel o existencii uvedenej zmluvy alebo uvedených zmlúv. 128. Ak aj samotná vedomost úradníkov EAS o zmluvách predtým uzatvorených touto spolocnostou per se nie je rovnocenná poskytnutiu presných uistení, nemozno hned vylúcit, ze by to mohlo byt inak, ak by bolo uzatvorenie uvedených zmlúv spolocnosti Eesti Pagar odporúcané zo strany EAS. Ak by sa to vsak preukázalo, môze vyvstat len otázka zodpovednosti státu, a nie legitímnej dôvery, ktorá by umoznila vyhnút sa vráteniu pomoci. 129. Preto treba na tretiu prejudiciálnu otázku odpovedat tak, ze orgán clenského státu, ktorý sa rozhoduje udelit pomoc, pricom sa nesprávne domnieva, ze pomoc zodpovedá podmienkam skupinovej výnimky, udeluje z tohto dôvodu protiprávnu pomoc a nemôze u príjemcu tejto pomoci vzbudit legitímnu dôveru. Skutocnost, ze orgán clenského státu mal predchádzajúcu vedomost o nedodrzaní jednej z týchto podmienok, ci dokonca nesprávne príjemcovi poradil, je v tejto súvislosti irelevantná. F. O stvrtej prejudiciálnej otázke (uplatnitelná premlcacia doba) a piatej prejudiciálnej otázke (povinnost pozadovat úroky) 130. Tieto dve otázky treba riesit spolocne, pretoze nastolujú rovnakú klúcovú otázku (otázku, ktoré pravidlo sa má uplatnit v takej situácii, o akú ide v spore vo veci samej). ( [35]29 ) 1. Zhrnutie pripomienok úcastníkov konania a) O stvrtej prejudiciálnej otázke 131. Eesti Pagar v podstate tvrdí, ze premlcacia doba desat rokov upravená v clánku 15 ods. 1 nariadenia c. 659/1999 platí len pre zalobu Komisie a domnieva sa, ze nic neumoznuje povazovat takú vnútrostátnu institúciu, ako je EAS, za podobnú Komisii. Naopak, na takú zalobu o vymáhanie státnej pomoci by sa mohla uplatnit bud doba styroch rokov upravená v clánku 3 ods. 1 nariadenia c. 2988/95, alebo relevantná vnútrostátna právna úprava. 132. Grécka vláda zastáva názor, ze sa uplatní premlcacia doba desat rokov uvedená v clánku 15 ods. 1 nariadenia c. 659/1999. 133. Estónska vláda a Komisia sa domnievajú, ze ak vnútrostátny orgán alebo súd rozhodnutím o vymáhaní pomoci priamo zabezpecí úcinok zákazu vykonat opatrenia upraveného v clánku 108 ods. 3 ZFEÚ, treba uplatnit vnútrostátne procesné pravidlá. Vnútrostátne právo by sa vsak malo uplatnit so zohladnením zásady efektivity práva Únie. V tejto súvislosti s cielom zachovat výlucnú právomoc, ktorú má Komisia na schválenie alebo zakázanie pomoci pred jej poskytnutím, by malo vnútrostátne právo umoznit vymáhanie protiprávnej pomoci prinajmensom pocas desiatich rokov od udelenia protiprávnej pomoci jej príjemcovi, pricom táto doba je stanovená v clánku 15 nariadenia c. 659/1999. 134. Pokial ide o premlcaciu dobu styroch rokov od spáchania nezrovnalosti upravenú v clánku 3 ods. 1 nariadenia c. 2988/95 pre strukturálnu pomoc, táto vláda a táto institúcia tvrdia, ze toto nariadenie je v tejto veci irelevantné, pretoze pravidlá týkajúce sa státnej pomoci predstavujú osobitný rezim, ktorý priamo vyplýva z ustanovenia, ktoré má vyssie postavenie ako toto nariadenie, konkrétne z clánku 108 ods. 3 ZFEÚ. Toto posúdenie navyse potvrdzuje clánok 101 nariadenia c. 1083/2006, podla ktorého sa clánok 14 nariadenia c. 659/1999 uplatnuje na vymáhanie státnej pomoci. b) O piatej prejudiciálnej otázke 135. Eesti Pagar poznamenáva, ze v rozsudku z 9. júna 2016, ktorý má právnu silu rozhodnutej veci, Riigikohus (Najvyssí súd) rozhodol, ze táto vec nespadá do rozsahu pôsobnosti clánkov 9 a 11 nariadenia c. 794/2004 a ze na tomto základe zrusuje rozhodnutie o vymáhaní, pokial ide o úroky. 136. Podla tejto spolocnosti nemozno tieto ustanovenia uplatnit v prejednávanej veci ani analogicky, kedze ich znenie sa týka len úrokov vztahujúcich sa na rozhodnutia Komisie o vymáhaní a kedze toto nariadenie bolo prijaté na úcely vykonania nariadenia c. 659/1999, ktoré sa zaoberá len konaním Komisie, s vylúcením konaní orgánov clenských státov. Z clánku 108 ods. 3 ZFEÚ by vsak nebolo mozné vyvodit ani základ, ani právo ani záväzok urcené institúcii clenského státu na vymáhanie úrokov pri vymáhaní pomoci. 137. Grécka vláda sa domnieva, ze za predpokladu vrátenia protiprávnej pomoci v dôsledku rozhodnutia vnútrostátneho súdu sa uplatní vnútrostátne právo, najmä pokial ide o ustanovenia vztahujúce sa na úrokovú sadzbu z pohladávok státu. Aby sa vsak zabezpecil ciel ustanovení vztahujúcich sa na státnu pomoc, metóda výpoctu úrokov by nemala byt menej prísna, ako je metóda upravená v clánku 14 ods. 2 nariadenia c. 659/1999 alebo v clánkoch 9 az 11 nariadenia c. 794/2004. Vnútrostátne právo by totiz malo zabezpecit dosiahnutie ciela ustanovení ZFEÚ v oblasti státnej pomoci, konkrétne úplné odstránenie hospodárskej výhody získanej príjemcom, a to úplným vymozením získaného prospechu, co zahrna aj zákonné úroky. 138. Estónska vláda a Komisia zastávajú názor, ze vnútrostátne súdy a orgány by mali uplatnovat predovsetkým vnútrostátne procesné pravidlá, pokial ide o uplatnitelnú sadzbu, pouzitú metódu a urcenie zaciatku plynutia lehoty na výpocet úrokov. 139. Pri vymáhaní úrokov by vsak vnútrostátne súdy a orgány mali zohladnit zásadu efektivity práva Únie. V dôsledku toho by nemali analogicky uplatnovat metódu upravenú v clánku 14 ods. 2 nariadenia c. 659/1999 a v clánkoch 9 a 11 nariadenia c. 794/2004, ale pouzit ju na overenie toho, ze pri výpocte úrokov je uplatnitelné vnútrostátne právo v súlade s uvedenou zásadou efektivity. 2. Posúdenie a) Premlcacia doba uplatnitelná na vymáhanie vnútrostátnymi orgánmi 140. V bode 41 oznámenia Komisie o vymáhaní práva státnej pomoci vnútrostátnymi súdmi sa Komisia, pokial ide o úroky, ktoré treba vymáhat, odvoláva na nariadenie c. 659/1999 a v zásade sa vyslovuje za analogické uplatnenie uvedeného nariadenia vnútrostátnymi súdmi. Rovnako sa v tomto konaní odvoláva na zásadu efektivity, aby obhájila uplatnenie pravidiel uvedených v tomto nariadení tak na premlcaciu dobu na vymáhanie pomoci vnútrostátnym orgánom, ako aj na úroky, ktoré treba za tohto predpokladu pozadovat. 141. Toto tvrdenie vyplýva z obavy Komisie, ze na jednej strane premlcacie doby upravené vnútrostátnym právom, ktoré sú kratsie ako premlcacie doby upravené v clánku 15 ods. 1 nariadenia c. 659/1999, by mali negatívny vplyv na právomoci, ktoré sú jej zverené týmto nariadením, a na druhej strane, ze menej prísne vnútrostátne ustanovenia, ako sú ustanovenia stanovené v uvedenom nariadení, pokial ide o úroky, ktoré treba vymáhat, by mali negatívny vplyv na úplné vymozenie protiprávne poskytnutej pomoci, tak ako to vyzaduje clánok 107 ods. 1 a clánok 108 ods. 3 ZFEÚ. 142. Tieto tvrdenia ukazujú napätie medzi predmetom nariadenia c. 659/1999, ktoré sa obmedzuje len na konanie pred Komisiou, a analogickým rozsírením jeho uplatnovania na vnútrostátne konania s cielom zachovat ciele sledované uvedenými ustanoveniami primárneho práva. 143. Pokial ide o premlcanie, vyvstáva okrem toho otázka súdrznosti právnej úpravy, kedze pomoc udelená spolocnosti Eesti Pagar patrí do pôsobnosti nariadení c. 1083/2006 a 2988/95, pricom to druhé stanovuje stvorrocnú premlcaciu dobu. 144. Vo svojich písomných pripomienkach Komisia zalozila prednost nariadenia c. 659/1999 na skutocnosti, ze bolo prijaté na základe primárneho práva. V nadväznosti na poznámku Súdneho dvora vyslovenú na pojednávaní, teda, ze to isté platí o dvoch dalsích nariadeniach, Komisia uviedla, ze musí "spresnit a upravit" svoje písomné pripomienky, pricom uznáva, ze vsetky tri nariadenia sú nástrojmi sekundárneho práva, ktoré majú rovnaké miesto v hierarchii noriem, a ze metóda financovania alebo zdroj nehrajú v pravidlách premlcania ziadnu úlohu. 145. Hoci sú vsak podla Komisie vsetky tri nariadenia v zásade uplatnitelné na prejednávanú vec, sledujú odlisné ciele a tak priama uplatnitelnost clánku 108 ods. 3 ZFEÚ, ako aj potreba zachovat oprávnenia Komisia kázu uplatnit (hoci aj "nepriamo") nariadenie c. 659/1999, pricom zásada efektivity preto bráni premlcacej dobe v trvaní menej ako desat rokov. 146. S touto tézou nesúhlasím. 147. Nevidím totiz, v com by v prípade vymáhania proprio motu státnej pomoci vnútrostátnym orgánom malo uplatnenie kratsej premlcacej doby, ako je desat rokov upravenej iným nariadením alebo vnútrostátnym právom, bránit prijatiu rozhodnutia o vymáhaní tejto pomoci Komisiou. Komisia sa môze "vzdy" pocas desiatich rokov ujat preskúmania podozrivej pomoci, a to napriek uplynutiu premlcacej doby uplatnovanej vo vnútrostátnom konaní, co Komisia uznala na pojednávaní. 148. Preto, ako uviedol Riigikohus (Najvyssí súd), v prejednávanej veci nie je namieste uplatnovat "nepriamo" alebo analogicky nariadenie c. 659/1999. Toto nariadenie podla svojho znenia platí len pre konanie Komisie a nemozno pripodobnit konanie vnútrostátneho orgánu konaniu Komisie. 149. V tejto súvislosti v bodoch 34 a 35 svojho rozsudku z 5. októbra 2006, Transalpine Ölleitung in Österreich ([36]C-368/04, [37]EU:C:2006:644), Súdny dvor spresnil, ze hoci nariadenie c. 659/1999 obsahuje pravidlá procesnej povahy, ktoré sa uplatnujú na vsetky správne konania v oblasti státnej pomoci prebiehajúce pred Komisiou, z odôvodnenia 2 a ustanovení tohto nariadenia ako celku vyplýva, ze toto nariadenie neobsahuje ziadne ustanovenie týkajúce sa právomocí a povinností vnútrostátnych súdov, ktoré sa nadalej riadia ustanoveniami Zmluvy, ako ich vykladá Súdny dvor. Zdá sa mi, ze táto logika sa a fortiori musí uplatnit na právomoci a povinnosti vnútrostátnych správnych orgánov. 150. Estónska vláda a Komisia sa vsak prihovárajú za zohladnenie clánku 14 nariadenia c. 659/1999 a clánkov 9 a 11 nariadenia c. 794/2004 za základe zásady efektivity. 151. Kedze sú vsak nariadenia c. 1083/2006 a c. 2988/95 priamo uplatnitelné, podla môjho názoru uz nie je priestor na zohladnenie nariadení c. 659/1999 a c. 794/2004. 152. Okrem toho si myslím (rovnako ako Eesti Pagar), ze analogické uplatnenie doby desiatich rokov upravenej v nariadení c. 659/1999 na vymáhanie státnej pomoci zacaté vnútrostátnym orgánom - bez zodpovedajúceho rozhodnutia Komisie o vymáhaní - by bolo v rozpore so zásadami riadnej správy vecí verejných, legitímnej dôvery (právnej jasnosti) a právnej istoty. Pravidlá premlcania totiz musia byt jasne stanovené a zoci-voci rozhodnutiu vnútrostátneho orgánu nemôze byt jednotlivcovi ulozená premlcacia doba urcená ustanovením, ktoré odkazuje len na rozhodnutie Komisie. 153. Preto v takom prípade o aký ide v spore vo veci samej - vztahujúcom sa na vymáhanie strukturálnej pomoci platenej clenským státom - treba uplatnit dobu styroch rokov upravenú v clánku 3 ods. 1 prvom pododseku nariadenia c. 2988/95 o ochrane financných záujmov [Únie]. 154. Predmetná pomoc bola totiz udelená spolocnosti Eesti Pagar na základe vyhlásky c. 44 prijatej na základe zákona o strukturálnej pomoci na roky 2007 - 2013 (STS). V súlade s § 1 ods. 2 sa STS uplatní pri poskytovaní a vyuzívaní prostriedkov, ktoré budú poskytnuté na základe operacného programu pre strukturálnu pomoc prijatého Európskou komisiou podla clánku 32 ods. 5 nariadenia Rady (ES) c. 1083/2006. V dôsledku toho je pomoc poskytnutá spolocnosti Eesti Pagar pomocou financovanou zo strukturálnych fondov Únie, pricom nariadenie c. 2988/95 upravuje s nou spojené aspekty. 155. V súlade s clánkom 1 ods. 2 nariadenia c. 2988/95 "'Nezrovnalost` je akékolvek porusenie ustanovenia práva [Únie] vyplývajúce z konania alebo opomenutia hospodárskeho subjektu, dôsledkom coho je alebo by bolo poskodenie vseobecného rozpoctu [Únie] alebo rozpoctov nimi spravovaných, bud zmensením, alebo stratou výnosov plynúcich z vlastných zdrojov vyberaných priamo v mene [Únie] alebo neoprávnenou výdajovou polozkou". 156. Z vyssie uvedeného vyplýva, ze premlcacou dobou uplatnitelnou na vymáhanie predmetnej protiprávnej pomoci orgánom clenského státu sú styri roky, tak ako ich upravuje clánok 3 ods. 1 prvý pododsek nariadenia c. 2988/95. ( [38]30 ) b) Úroky uplatnované na vymáhanie vnútrostátnym orgánom 157. Podla Súdneho dvora "uplatnenie zlozených úrokov predstavuje osobitne primeraný prostriedok na elimináciu konkurencnej výhody protiprávne priznanej podnikom, ktoré boli príjemcami tejto státnej pomoci". ( [39]31 ) Cielom vymáhania úrokov je eliminovat "z pohladu príjemcu pomoci... neoprávnen[ú] výhod[u] [ktorá by] spocívala na jednej strane v nezaplatení úrokov, ktoré by zaplatil z danej sumy v prípade zlucitelnej pomoci, ak by musel túto sumu prevziat v ocakávaní rozhodnutia Komisie, a na druhej strane v zlepsení jeho konkurencného postavenia voci iným subjektom na trhu pocas trvania nezákonnosti". Práve preto podla Súdneho dvora "opatrenie, ktoré pozostáva výlucne z povinnosti vrátenia pomoci bez zaplatenia úrokov, by v podstate nebolo vhodné na nápravu úcinkov nezákonnosti". ( [40]32 ) 158. Kedze pre premlcanie navrhujem uplatnit nariadenie c. 2988/95, vyvstáva otázka, ci na základe uvedeného nariadenia mozno pozadovat tiez úroky. 159. Podla clánku 4 ods. 1 a 2 tohto nariadenia "je vseobecným pravidlom, ze pri akejkolvek nezrovnalosti sa neprávom získaná výhoda odníme: ... povinnostou... vrátit neprávom získané sumy... Uplatnenie opatrení uvedených v odseku 1 sa obmedzí na zrusenie poskytnutej výhody chody, ak je tak ustanovené, na úrok urcený na základe pausálnej sadzby" (kurzívou zvýraznil generálny advokát). 160. Clánok 5 ods. 1 písm. b) uvedeného nariadenia ustanovuje, ze "1. Úmyselná nezrovnalost alebo nezrovnalost spôsobené nedbanlivostou môzu mat za následok tieto správne sankcie: ... b) zaplatenie sumy väcsej ako sú sumy neprávom získané alebo neuhradené a prípadne úroky; ...". 161. Nariadenie c. 2988/95 teda nepredpokladá bezpodmienecné platenie úrokov. 162. Ocividne nie je úlohou Súdneho dvora podávat výklad vnútrostátneho práva, ale podla rozsudku Riigikohus (Najvyssí súd) z 9. júna 2016 estónske právo nedovoluje pozadovat od zalobkyne zaplatenie úrokov za obdobie medzi dnom, kedy bola pomoc vyplatená, a dnom jej vymáhania. 163. Napriek tomu si myslím, ze tak ako to vyzaduje vyssie pripomenutá judikatúra Súdneho dvora týkajúca sa státnej pomoci, úroky treba ziadat priamo na základe clánku 108 ods. 3 ZFEÚ tak, aby sa odstránila konkurencná výhoda protiprávne poskytnutá podnikom, ktoré sú príjemcami státnej pomoci. 164. Ak aj vnútrostátne súdy a orgány uplatnujú na výpocet splatných úrokov predovsetkým vnútrostátne procesné pravidlá týkajúce sa uplatnitelnej sadzby, metódy výpoctu (jednoduché alebo kapitalizované) a urcenia okamihu, od ktorého zacína plynút lehota na zaplatenie úrokov, myslím si (rovnako ako Komisia), ze ak pozadujú úroky pri vymáhaní pomoci, musia sledovat rovnaký ciel ako Komisia, pri dodrzaní zásady efektivity práva Únie. Z uplatnenia tejto zásady vyplýva neuplatnenie vnútrostátneho predpisu, ktorý by nezabezpecil úcinnost pravidiel státnej pomoci. ( [41]33 ) 165. Ak by mala Komisia prijat toto rozhodnutie v nou prejednávanej veci, uplatnila by clánok 14 ods. 2 nariadenia c. 659/1999 a clánky 9 a 11 nariadenia c. 794/2004. 166. Pritom ciel vnútrostátneho rozhodnutia o vymáhaní protiprávnej pomoci je rovnaký ako ciel rozhodnutia Komisie o vymáhaní, teda odnatie celej nenálezitej výhody vrátane úrokov príjemcovi pomoci. ( [42]34 ) 167. V dôsledku toho nemozno analogicky uplatnit metódu stanovenú v clánku 14 ods. 2 nariadenia c. 659/1999 a v clánkoch 9 a 11 nariadenia c. 794/2004, ako to uvádza Riigikohus (Najvyssí súd) v bode 41 svojho rozsudku z 9. júna 2016, ale treba ju pouzit na overenie toho, ze pri výpocte úrokov je uplatnitelné vnútrostátne právo v súlade so zásadou efektivity, ( [43]35 ) tým, ze sa akoby predpokladá, co by v podobnom prípade urobila Komisia. 168. Orgány clenského státu preto musia konat tak, aby úroková sadzba, pouzívaná metóda a rozhodné obdobie zabezpecili odstránenie protiprávnej konkurencnej výhody. 169. V prípade protiprávnej pomoci dochádza totiz k neoprávnenej konkurencnej výhode udelením pomoci. Ak by sa úroky pocítali az od rozhodnutia o vymáhaní, pretrvávala by protiprávna konkurencná výhoda za obdobie medzi poskytnutím pomoci a prijatím rozhodnutia o vymáhaní, pocas ktorého by mohol príjemca pomoci tazit z pomoci, ktorá je v rozpore so zákazom jej vykonania. Nekonanie orgánov clenského státu by v podobnom prípade mohlo marit uplatnovanie práva Únie a záujmy ostatných úcastníkov a úcinnost práva Únie by nebola zarucená. 170. Riigikohus (Najvyssí súd) v bode 41 svojho rozsudku z 9. júna 2016 uznal, ze ciel odstránenia konstatovaného narusenia hospodárskej sútaze by odôvodnoval pocítanie úrokov od udelenia pomoci a ze jediným problémom je neexistencia správneho právneho základu na tento úcel. Myslím si, ze právnym základom výpoctu úrokov je clánok 108 ods. 3 ZFEÚ vykladaný v spojení so zásadou efektivity. 171. Na piatu otázku teda treba odpovedat tak, ze v prípade vymáhania protiprávnej pomoci vnútrostátnym orgánom musia byt úroky, ktoré sa k vymáhanej sume rozhodne pridat, vypocítané podla uplatnitelného vnútrostátneho práva s výhradou dodrzania zásady efektivity práva Únie. Z toho vyplýva, ze s cielom zabezpecit úplné odstránenie nenálezitej výhody poskytnutej predmetnou pomocou treba výpocet úrokov vykonat v súlade s clánkom 14 ods. 2 nariadenia c. 659/1999, podla ktorého úroky plynú od dátumu poskytnutia pomoci, a s clánkami 9 a 11 nariadenia c. 794/2004 Komisie, podla ktorých musia byt úroky kapitalizované, a uplatnitelná úroková sadzba nemôze byt nizsia ako referencná sadzba. V. Návrh 172. Z týchto dôvodov navrhujem, aby Súdny dvor odpovedal na prejudiciálne otázky polozené Tallinna Ringkonnakohus (Odvolací súd Tallinn, Estónsko) takto: 1. Clánok 8 ods. 2 nariadenia Komisie (ES) c. 800/2008 zo 6. augusta 2008 o vyhlásení urcitých kategórií pomoci za zlucitelné s [vnútorným] trhom podla clánkov [107] a [108] [ZFEÚ] (Vseobecné nariadenie o skupinových výnimkách) sa má vykladat v tom zmysle, ze v rámci tohto ustanovenia "práce na projekte alebo... cinnosti" zacali vtedy, ked podporovaná cinnost spocíva najmä v nadobudnutí zariadenia a zmluvy na úcely nadobudnutia tohto zariadenia boli uzatvorené, pricom uzatvorenie takých zmlúv predstavuje zaciatok cinností spojených s uskutocnením projektu. Na zodpovedanie otázky, ci má pomoc udelená na základe uvedeného nariadenia stimulacný úcinok, vsak treba pristúpit k podrobnej analýze zmluvných podmienok a skutkových okolností, ktoré sprevádzali uzatvorenie predmetných zmlúv. Orgány clenského státu majú právomoc posudzovat nedodrzanie kritéria stimulacného úcinku upraveného v clánku 8 ods. 2 tohto nariadenia najmä vzhladom na náklady ukoncenia platnosti predmetnej zmluvy. 2. Orgán clenského státu má v súlade s clánkom 108 ods. 3 ZFEÚ povinnost vymáhat protiprávnu pomoc, ktorú udelil v rozpore s nariadením c. 800/2008 vtedy, ked konstatuje, ze táto pomoc bola udelená protiprávne, ci uz Komisia prijala, alebo neprijala rozhodnutie o vymáhaní v tomto zmysle, a ci uz je porusenie tohto nariadenia zjavné alebo nie. Obycajné pochybnosti vsak v tomto ohlade nemôzu stacit. 3. Orgán clenského státu, ktorý rozhodne o poskytnutí pomoci za nesprávneho predpokladu, ze pomoc zodpovedá podmienkam skupinovej výnimky, poskytuje z tohto dôvodu protiprávnu pomoc a nemôze u príjemcu tejto pomoci vzbudit legitímnu dôveru. Skutocnost, ze mal predchádzajúcu vedomost o nedodrzaní jednej z týchto podmienok, ci dokonca nesprávne príjemcovi poradil, je v tejto súvislosti irelevantná. 4. Premlcacia doba uplatnitelná na vymáhanie dotknutej protiprávnej pomoci orgánom clenského státu je styri roky, tak ako ju upravuje clánok 3 ods. 1 prvý pododsek nariadenia Rady (ES, Euratom) c. 2988/95 z 18. decembra 1995 o ochrane financných záujmov [Európskej únie]. 5. V prípade vymáhania protiprávnej pomoci vnútrostátnym orgánom musia byt úroky, ktoré sa k vymáhanej pomoci rozhodne pridat, vypocítané podla uplatnitelného vnútrostátneho práva s výhradou dodrzania zásady efektivity práva Únie. Z toho vyplýva, ze s cielom zabezpecit úplné odstránenie nenálezitej výhody poskytnutej predmetnou pomocou treba výpocet úrokov vykonat v súlade s clánkom 14 ods. 2 nariadenia Rady (ES) c. 659/1999 z 22. marca 1999 ustanovujúceho podrobné pravidlá na uplatnovanie clánku [108] [ZFEÚ], podla ktorého úroky plynú odo dna poskytnutia pomoci, a s clánkami 9 a 11 nariadenia Komisie c. 794/2004 z 21. apríla 2004, ktorým sa vykonáva nariadenie Rady (ES) c. 659/1999, ustanovujúce podrobné pravidlá na uplatnovanie clánku [108] [ZFEÚ], podla ktorého treba úroky pocítat ako kapitalizované, a uplatnitelná úroková sadzba nemôze byt nizsia ako referencná sadzba. __________________________________________________________________ ( [44]1 ) Jazyk prednesu: francúzstina. ( [45]2 ) Nariadenie Komisie zo 6. augusta 2008 o vyhlásení urcitých kategórií pomoci za zlucitelné s [vnútorným] trhom podla clánkov [107] a [108] [ZFEÚ] (Vseobecné nariadenie o skupinových výnimkách) ([46]Ú. v. EÚ L 214, 2008, s. 3; dalej len "Vseobecné nariadenie o skupinových výnimkách"). ( [47]3 ) Nariadenie Rady z 18. decembra 1995 o ochrane financných záujmov [Európskej únie] ([48]Ú. v. ES L 312, 1995, s. 1; Mim. vyd. 01/001, s. 340). ( [49]4 ) Nariadenie Rady z 22. marca 1999 ustanovujúce podrobné pravidlá na uplatnovanie clánku [108] [ZFEÚ] ([50]Ú. v. ES L 83, 1999, s. 1; Mim. vyd. 08/001, s. 339). ( [51]5 ) Nariadenie Komisie z 21. apríla 2004, ktorým sa vykonáva nariadenie Rady (ES) c. 659/1999, ustanovujúce podrobné pravidlá na uplatnovanie clánku [108] [ZFEÚ] ([52]Ú. v. EÚ L 140, 2004, s. 1; Mim. vyd. 08/004, s. 3). ( [53]6 ) Nariadenie Rady z 11. júla 2006, ktorým sa ustanovujú vseobecné ustanovenia o Európskom fonde regionálneho rozvoja, Európskom sociálnom fonde a Kohéznom fonde a ktorým sa zrusuje nariadenie (ES) c. 1260/1999 ([54]Ú. v. EÚ L 210, 2006, s. 25). ( [55]7 ) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady zo 17. decembra 2013, ktorým sa stanovujú spolocné ustanovenia o Európskom fonde regionálneho rozvoja, Európskom sociálnom fonde, Kohéznom fonde, Európskom polnohospodárskom fonde pre rozvoj vidieka a Európskom námornom a rybárskom fonde a ktorým sa stanovujú vseobecné ustanovenia o Európskom fonde regionálneho rozvoja, Európskom sociálnom fonde, Kohéznom fonde a Európskom námornom a rybárskom fonde, a ktorým sa zrusuje nariadenie Rady (ES) c. 1083/2006 ([56]Ú. v. EÚ L 347, 2013, s. 320). ( [57]8 ) Nariadenie Komisie zo 17. júna 2014 o vyhlásení urcitých kategórií pomoci za zlucitelné s vnútorným trhom podla clánkov 107 a 108 [ZFEÚ] ([58]Ú. v. EÚ L 187, 2014, s. 1). ( [59]9 ) Nariadenie Rady z 13. júla 2015 stanovujúce podrobné pravidlá na uplatnovanie clánku 108 Zmluvy o fungovaní Európskej únie ([60]Ú. v. EÚ L 248, 2015, s. 9). ( [61]10 ) Prijatý 7. decembra 2006, nadobudol úcinnost 1. januára 2007 (RT I 2006, 59, 440; RT I, 03.02.2011, 3) v znení úcinnom od 1. januára 2012 do 30. júna 2014. ( [62]11 ) Nadobudla úcinnost 1. januára 2007 (RT I 2006, 61, 463; RT I, 05.07.2011, 20) a bola prijatá konkrétne na základe clánku 26 ods. 6 STS v znení úcinnom od 1. januára 2012 do 28. augusta 2014. ( [63]12 ) Podla bodu 20 rozsudku Riigikohus (Najvyssí súd) "súdy dostatocne odôvodnili svoje tvrdenie, podla ktorého zalobca pred podaním ziadosti o pomoc 24. októbra 2008 dohodol pevný záväzok na úcely nadobudnutia vybavenia. Ak by sme aj dospeli k záveru, ze dvojstranná kúpna zmluva z 28. augusta 2008 bola podmienená výmenou predchádzajúcich listov medzi zmluvnými stranami [odkaz na spis], v prípade trojstrannej kúpnej zmluvy uzatvorenej 13. októbra 2008 s úcastou prenajímatela sa na vôbec ziadnu podmienku neodkazuje". ( [64]13 ) Vnútrostátny súd vypocul na pojednávaní 11. apríla 2017 svedkov, ale nevyslovil k tejto otázke ziaden konecný záver (pozri zápisnicu z pojednávania z 11. apríla 2017). ( [65]14 ) Pozri rozsudky z 10. marca 1981, Irish Creamery Milk Suppliers Association a i. ([66]36/80 a 71/80, [67]EU:C:1981:62, bod [68]6), a zo 16. júla 1992, Meilicke ([69]C-83/91, [70]EU:C:1992:332, bod [71]26). Pozri tiez rozsudok z 30.marca 2000, JämO ([72]C-236/98, [73]EU:C:2000:173, bod [74]31). ( [75]15 ) Pozri v tomto zmysle rozsudok z 5. októbra 2010, Elchinov ([76]C-173/09, [77]EU:C:2010:581, body [78]25 az [79]32). ( [80]16 ) Na pojednávaní sa potvrdilo, ze v prejednávanej veci pochádzajú predmetné financné prostriedky z Európskeho fondu regionálneho rozvoja. Ide o jeden z európskych strukturálnych fondov, ktorého cielom je posilnit hospodársku a sociálnu súdrznost Únie vyrovnávaním regionálnych rozdielov. ( [81]17 ) Anglický dokument, nazvaný "General Block Exemption Regulation (GBER) - Frequently Asked Questions", je dostupný na internetovej stránke Komisie na adrese http://ec.europa.eu/competition/state_aid/legislation/gber_practical_fa q_en.pdf a odpovedá na otázku "Is it contrary to the incentive effect requirement of Art. 8 to conclude agreements and make payments based on them, in particular preliminary contracts for purchase options and pre-contracts of sale, before the aid application is submitted?" takto: "Footnote 40 of the Regional Aid Guidelines defines 'start of work` as either the start of construction work or the first firm commitment to order equipment, excluding preliminary feasibility studies. Whether the agreements and payments made on the basis of these agreements can be considered a 'first firm commitment` to start the project does not necessarily depend on the formal classification of the agreements in question, but on the terms of those agreements. If contractual obligations make it difficult from an economic standpoint to abandon the project in a given case, particularly because a considerable sum of money would be lost, work will be deemed to have started within the meaning of Art. 8. A more detailed examination of the specific circumstances of the case would be needed to see if this is indeed the case". ( [82]18 ) Rozsudok z 13. júna 2013, HGA a i./Komisia ([83]C-630/11 P, [84]EU:C:2013:387, body [85]106 az [86]109). ( [87]19 ) Rozsudok z 20. septembra 2011, Regione autonoma della Sardegna a i./Komisia ([88]T-394/08, T-408/08, T-453/08 a T-454/08, [89]EU:T:2011:493). ( [90]20 ) Návrhy prednesené vo veci HGA ([91]C-630/11 P, [92]EU:C:2013:194, bod [93]66). ( [94]21 ) Pozri WERNER, P. a VEROUDEN, V. (éds.): EU State Aid Control: Law and Economics, Wolters Kluwer, Alphen aan den Rijn, 2017, s. 208. ( [95]22 ) Podla Komisie je Vseobecné nariadenie o skupinových výnimkách samovykonatelné. ( [96]23 ) EAS na pojednávaní tvrdila, ze islo skôr o tri osobitné zmluvy, ktoré by sa mali posudzovat samostatne, a nie ako celok. ( [97]24 ) Povinnost vymáhania okrem toho viaze vsetky vnútrostátne orgány, tak súdy, ako aj správne orgány, v súlade s tým, co vyplýva z judikatúry Súdneho dvora (pozri najmä rozsudok z 22. júna 1989, Fratelli Costanzo/Comune di Milano ([98]103/88, [99]EU:C:1989:256, body [100]30 a [101]31). ( [102]25 ) Pri neexistencii rozhodnutia o zacatí preskúmavania zlucitelnosti státnej pomoci s právom Komisiou. ( [103]26 ) Rozsudok z 1. marca 2017, SNCM/Komisia ([104]T-454/13, [105]EU:T:2017:134, bod [106]299); pozri v tejto súvislosti tiez rozsudok zo 16. júla 2014, Zweckverband Tierkörperbeseitigung/Komisia ([107]T-309/12, [108]EU:T:2014:676, body [109]237 az [110]241), rovnako ako aj rozsudok zo 16. mája 2000, Francúzsko/Ladbroke Racing a Komisia ([111]C-83/98 P, [112]EU:C:2000:248, body [113]58 az [114]61), a návrhy, ktoré predniesol generálny advokát Cosmas v tejto veci 23. novembra 1999, [115]EU:C:1999:577, body [116]53 az [117]98. ( [118]27 ) Najmä v kontexte skupinovej výnimky musí príjemca vediet, ze prijíma riziko, pretoze pomoc nebola oznámená Komisii. ( [119]28 ) Rozsudok z 20. marca 1997, Land Rheinland-Pfalz/Alcan Deutschland ([120]C-24/95, [121]EU:C:1997:163, bod [122]41). ( [123]29 ) Zdá sa, ze potenciálne analogická otázka vyvstáva tiez vo veci C-387/17, Fallimento Traghetti del Mediterraneo (tiez v konaní pred Súdnym dvorom) v rámci zaloby o náhradu skody a úrokov podanej konkurentom príjemcu pomoci proti talianskemu státu z dôvodu ujmy, ktorú údajne utrpel z dôvodu predcasného vyplatenia pomoci. ( [124]30 ) Pricom ak vnútrostátne právo stanovuje dlhsiu dobu, uplatní sa táto dlhsia doba (pozri v poznámke pod ciarou 35 nizsie rovnakú zásadu pre výpocet úrokov). ( [125]31 ) Rozsudok z 3. septembra 2015, A2A SpA/Agenzia delle Entrate ([126]C-89/14, [127]EU:C:2015:537, bod [128]42). ( [129]32 ) Rozsudok z 22. februára 2008, Centre d'exportation du livre français (CELF) a Ministre de la culture et de la communication/Société internationale de diffusion et d'édition (SIDE) ([130]C-199/06, [131]EU:C:2008:79, body [132]50 az [133]54). ( [134]33 ) Rozsudok z 5. októbra 2006, Komisia/Francúzsko ([135]C-232/05, [136]EU:C:2006:651, bod [137]53). ( [138]34 ) Dôvodom je, ze predbezné uplatnenie protiprávnej pomoci má ten následok, ze konkurenti prípadne pocítia úcinky pomoci skôr. Príjemca pomoci z nej teda získal nenálezitú výhodu (rozsudok z 22. februára 2008, CELF a ministre de la Culture et de la Communication, [139]C-199/06, [140]EU:C:2008:79, body [141]50 az [142]52 a [143]55). Súdny dvor rozhodol, ze vnútrostátny súd musí nariadit zaplatenie úrokov dokonca aj po tom, co Komisia prijala kladné rozhodnutie (uvedený rozsudok CELF, body 52 a 55). V tomto prípade sa úroky vztahujú iba na obdobie existencie konkurencnej výhody, pocas ktorého disponoval príjemca pomoci touto pomocou predcasne (to znamená pred kladným rozhodnutím Komisie). ( [144]35 ) Ak vnútrostátne právo upravuje vyssie úroky, ako sú úroky zarucené právom Únie, treba uplatnit tieto prísnejsie ustanovenia. Pozri rozsudok z 11. novembra 2015, Klausner Holz Niedersachsen GmbH/Land Nordrhein-Westfalen ([145]C-505/14, [146]EU:C:2015:742, bod [147]40). References 1. file:///tmp/lynxXXXXGGrTKV/L87729-2574TMP.html#t-ECR_62017CC0349_SK_01-E0001 2. file:///tmp/lynxXXXXGGrTKV/L87729-2574TMP.html#t-ECR_62017CC0349_SK_01-E0002 3. file:///tmp/lynxXXXXGGrTKV/L87729-2574TMP.html#t-ECR_62017CC0349_SK_01-E0003 4. file:///tmp/lynxXXXXGGrTKV/L87729-2574TMP.html#t-ECR_62017CC0349_SK_01-E0004 5. file:///tmp/lynxXXXXGGrTKV/L87729-2574TMP.html#t-ECR_62017CC0349_SK_01-E0005 6. file:///tmp/lynxXXXXGGrTKV/L87729-2574TMP.html#t-ECR_62017CC0349_SK_01-E0006 7. file:///tmp/lynxXXXXGGrTKV/L87729-2574TMP.html#t-ECR_62017CC0349_SK_01-E0007 8. file:///tmp/lynxXXXXGGrTKV/L87729-2574TMP.html#t-ECR_62017CC0349_SK_01-E0008 9. file:///tmp/lynxXXXXGGrTKV/L87729-2574TMP.html#t-ECR_62017CC0349_SK_01-E0009 10. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:C:2006:054:TOC 11. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:C:2009:085:TOC 12. file:///tmp/lynxXXXXGGrTKV/L87729-2574TMP.html#t-ECR_62017CC0349_SK_01-E0010 13. file:///tmp/lynxXXXXGGrTKV/L87729-2574TMP.html#t-ECR_62017CC0349_SK_01-E0011 14. file:///tmp/lynxXXXXGGrTKV/L87729-2574TMP.html#t-ECR_62017CC0349_SK_01-E0012 15. file:///tmp/lynxXXXXGGrTKV/L87729-2574TMP.html#t-ECR_62017CC0349_SK_01-E0013 16. file:///tmp/lynxXXXXGGrTKV/L87729-2574TMP.html#t-ECR_62017CC0349_SK_01-E0014 17. file:///tmp/lynxXXXXGGrTKV/L87729-2574TMP.html#t-ECR_62017CC0349_SK_01-E0015 18. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A387&locale=sk 19. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A387&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 20. file:///tmp/lynxXXXXGGrTKV/L87729-2574TMP.html#t-ECR_62017CC0349_SK_01-E0016 21. file:///tmp/lynxXXXXGGrTKV/L87729-2574TMP.html#t-ECR_62017CC0349_SK_01-E0017 22. file:///tmp/lynxXXXXGGrTKV/L87729-2574TMP.html#t-ECR_62017CC0349_SK_01-E0018 23. file:///tmp/lynxXXXXGGrTKV/L87729-2574TMP.html#t-ECR_62017CC0349_SK_01-E0019 24. file:///tmp/lynxXXXXGGrTKV/L87729-2574TMP.html#t-ECR_62017CC0349_SK_01-E0020 25. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A387&locale=sk 26. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A387&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 27. file:///tmp/lynxXXXXGGrTKV/L87729-2574TMP.html#t-ECR_62017CC0349_SK_01-E0021 28. file:///tmp/lynxXXXXGGrTKV/L87729-2574TMP.html#t-ECR_62017CC0349_SK_01-E0022 29. file:///tmp/lynxXXXXGGrTKV/L87729-2574TMP.html#t-ECR_62017CC0349_SK_01-E0023 30. file:///tmp/lynxXXXXGGrTKV/L87729-2574TMP.html#t-ECR_62017CC0349_SK_01-E0024 31. file:///tmp/lynxXXXXGGrTKV/L87729-2574TMP.html#t-ECR_62017CC0349_SK_01-E0025 32. file:///tmp/lynxXXXXGGrTKV/L87729-2574TMP.html#t-ECR_62017CC0349_SK_01-E0026 33. file:///tmp/lynxXXXXGGrTKV/L87729-2574TMP.html#t-ECR_62017CC0349_SK_01-E0027 34. file:///tmp/lynxXXXXGGrTKV/L87729-2574TMP.html#t-ECR_62017CC0349_SK_01-E0028 35. file:///tmp/lynxXXXXGGrTKV/L87729-2574TMP.html#t-ECR_62017CC0349_SK_01-E0029 36. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2006%3A644&locale=sk 37. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2006%3A644&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 38. file:///tmp/lynxXXXXGGrTKV/L87729-2574TMP.html#t-ECR_62017CC0349_SK_01-E0030 39. file:///tmp/lynxXXXXGGrTKV/L87729-2574TMP.html#t-ECR_62017CC0349_SK_01-E0031 40. file:///tmp/lynxXXXXGGrTKV/L87729-2574TMP.html#t-ECR_62017CC0349_SK_01-E0032 41. file:///tmp/lynxXXXXGGrTKV/L87729-2574TMP.html#t-ECR_62017CC0349_SK_01-E0033 42. file:///tmp/lynxXXXXGGrTKV/L87729-2574TMP.html#t-ECR_62017CC0349_SK_01-E0034 43. file:///tmp/lynxXXXXGGrTKV/L87729-2574TMP.html#t-ECR_62017CC0349_SK_01-E0035 44. file:///tmp/lynxXXXXGGrTKV/L87729-2574TMP.html#c-ECR_62017CC0349_SK_01-E0001 45. file:///tmp/lynxXXXXGGrTKV/L87729-2574TMP.html#c-ECR_62017CC0349_SK_01-E0002 46. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:L:2008:214:TOC 47. file:///tmp/lynxXXXXGGrTKV/L87729-2574TMP.html#c-ECR_62017CC0349_SK_01-E0003 48. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:L:1995:312:TOC 49. file:///tmp/lynxXXXXGGrTKV/L87729-2574TMP.html#c-ECR_62017CC0349_SK_01-E0004 50. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:L:1999:083:TOC 51. file:///tmp/lynxXXXXGGrTKV/L87729-2574TMP.html#c-ECR_62017CC0349_SK_01-E0005 52. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:L:2004:140:TOC 53. file:///tmp/lynxXXXXGGrTKV/L87729-2574TMP.html#c-ECR_62017CC0349_SK_01-E0006 54. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:L:2006:210:TOC 55. file:///tmp/lynxXXXXGGrTKV/L87729-2574TMP.html#c-ECR_62017CC0349_SK_01-E0007 56. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:L:2013:347:TOC 57. file:///tmp/lynxXXXXGGrTKV/L87729-2574TMP.html#c-ECR_62017CC0349_SK_01-E0008 58. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:L:2014:187:TOC 59. file:///tmp/lynxXXXXGGrTKV/L87729-2574TMP.html#c-ECR_62017CC0349_SK_01-E0009 60. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:L:2015:248:TOC 61. file:///tmp/lynxXXXXGGrTKV/L87729-2574TMP.html#c-ECR_62017CC0349_SK_01-E0010 62. file:///tmp/lynxXXXXGGrTKV/L87729-2574TMP.html#c-ECR_62017CC0349_SK_01-E0011 63. file:///tmp/lynxXXXXGGrTKV/L87729-2574TMP.html#c-ECR_62017CC0349_SK_01-E0012 64. file:///tmp/lynxXXXXGGrTKV/L87729-2574TMP.html#c-ECR_62017CC0349_SK_01-E0013 65. file:///tmp/lynxXXXXGGrTKV/L87729-2574TMP.html#c-ECR_62017CC0349_SK_01-E0014 66. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1981%3A62&locale=sk 67. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1981%3A62&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 68. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1981%3A62&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point6 69. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1992%3A332&locale=sk 70. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1992%3A332&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 71. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1992%3A332&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point26 72. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2000%3A173&locale=sk 73. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2000%3A173&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 74. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2000%3A173&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point31 75. file:///tmp/lynxXXXXGGrTKV/L87729-2574TMP.html#c-ECR_62017CC0349_SK_01-E0015 76. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2010%3A581&locale=sk 77. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2010%3A581&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 78. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2010%3A581&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point25 79. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2010%3A581&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point32 80. file:///tmp/lynxXXXXGGrTKV/L87729-2574TMP.html#c-ECR_62017CC0349_SK_01-E0016 81. file:///tmp/lynxXXXXGGrTKV/L87729-2574TMP.html#c-ECR_62017CC0349_SK_01-E0017 82. file:///tmp/lynxXXXXGGrTKV/L87729-2574TMP.html#c-ECR_62017CC0349_SK_01-E0018 83. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A387&locale=sk 84. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A387&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 85. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A387&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point106 86. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A387&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point109 87. file:///tmp/lynxXXXXGGrTKV/L87729-2574TMP.html#c-ECR_62017CC0349_SK_01-E0019 88. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2011%3A493&locale=sk 89. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2011%3A493&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 90. file:///tmp/lynxXXXXGGrTKV/L87729-2574TMP.html#c-ECR_62017CC0349_SK_01-E0020 91. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A194&locale=sk 92. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A194&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 93. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A194&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point66 94. file:///tmp/lynxXXXXGGrTKV/L87729-2574TMP.html#c-ECR_62017CC0349_SK_01-E0021 95. file:///tmp/lynxXXXXGGrTKV/L87729-2574TMP.html#c-ECR_62017CC0349_SK_01-E0022 96. file:///tmp/lynxXXXXGGrTKV/L87729-2574TMP.html#c-ECR_62017CC0349_SK_01-E0023 97. file:///tmp/lynxXXXXGGrTKV/L87729-2574TMP.html#c-ECR_62017CC0349_SK_01-E0024 98. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1989%3A256&locale=sk 99. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1989%3A256&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 100. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1989%3A256&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point30 101. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1989%3A256&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point31 102. file:///tmp/lynxXXXXGGrTKV/L87729-2574TMP.html#c-ECR_62017CC0349_SK_01-E0025 103. file:///tmp/lynxXXXXGGrTKV/L87729-2574TMP.html#c-ECR_62017CC0349_SK_01-E0026 104. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2017%3A134&locale=sk 105. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2017%3A134&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 106. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2017%3A134&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point299 107. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2014%3A676&locale=sk 108. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2014%3A676&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 109. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2014%3A676&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point237 110. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2014%3A676&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point241 111. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2000%3A248&locale=sk 112. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2000%3A248&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 113. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2000%3A248&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point58 114. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2000%3A248&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point61 115. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1999%3A577&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 116. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1999%3A577&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point53 117. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1999%3A577&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point98 118. file:///tmp/lynxXXXXGGrTKV/L87729-2574TMP.html#c-ECR_62017CC0349_SK_01-E0027 119. file:///tmp/lynxXXXXGGrTKV/L87729-2574TMP.html#c-ECR_62017CC0349_SK_01-E0028 120. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1997%3A163&locale=sk 121. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1997%3A163&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 122. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1997%3A163&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point41 123. file:///tmp/lynxXXXXGGrTKV/L87729-2574TMP.html#c-ECR_62017CC0349_SK_01-E0029 124. file:///tmp/lynxXXXXGGrTKV/L87729-2574TMP.html#c-ECR_62017CC0349_SK_01-E0030 125. file:///tmp/lynxXXXXGGrTKV/L87729-2574TMP.html#c-ECR_62017CC0349_SK_01-E0031 126. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2015%3A537&locale=sk 127. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2015%3A537&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 128. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2015%3A537&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point42 129. file:///tmp/lynxXXXXGGrTKV/L87729-2574TMP.html#c-ECR_62017CC0349_SK_01-E0032 130. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2008%3A79&locale=sk 131. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2008%3A79&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 132. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2008%3A79&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point50 133. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2008%3A79&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point54 134. file:///tmp/lynxXXXXGGrTKV/L87729-2574TMP.html#c-ECR_62017CC0349_SK_01-E0033 135. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2006%3A651&locale=sk 136. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2006%3A651&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 137. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2006%3A651&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point53 138. file:///tmp/lynxXXXXGGrTKV/L87729-2574TMP.html#c-ECR_62017CC0349_SK_01-E0034 139. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2008%3A79&locale=sk 140. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2008%3A79&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 141. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2008%3A79&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point50 142. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2008%3A79&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point52 143. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2008%3A79&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point55 144. file:///tmp/lynxXXXXGGrTKV/L87729-2574TMP.html#c-ECR_62017CC0349_SK_01-E0035 145. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2015%3A742&locale=sk 146. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2015%3A742&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 147. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2015%3A742&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point40