NÁVRHY GENERÁLNEHO ADVOKÁTA MELCHIOR WATHELET prednesené 12. apríla 2018 ( [1]1 ) Vec C-99/17 P Infineon Technologies AG proti Európskej komisii "Odvolanie - Kartely - Európsky trh s cipmi pre karty - Siet bilaterálnych kontaktov na úcely koordinácie odpovedí pre klientov pozadujúcich znízenia ceny - Spochybnenie pravosti dôkazov - Rozsah súdneho preskúmania - Neobmedzená súdna právomoc" 1. Týmto odvolaním spolocnost Infineon Technologies AG (dalej len "odvolatelka") navrhuje zrusenie rozsudku Vseobecného súdu Európskej únie z 15. decembra 2016, Infineon Technologies/Komisia (T-758/14, neuverejnený, dalej len "napadnutý rozsudok", [2]EU:T:2016:737), ktorým tento súd zamietol jej návrh týkajúci sa zrusenia rozhodnutia Komisie K(2014) 6250 final z 3. septembra 2014 týkajúceho sa konania o uplatnení clánku 101 ZFEÚ a clánku 53 Dohody [o Európskom hospodárskom priestore (EHP)] (vec AT.39574 - Cipy pre karty) (dalej len "sporné rozhodnutie"), a subsidiárne znízenia výsky pokuty ulozenej odvolatelke. 2. V súlade so ziadostou Súdneho dvora bude toto stanovisko zamerané na dve právne otázky vznesené odvolatelkou na podporu jej odvolania. Tieto dve otázky sa týkajú jednak podmienok výkonu neobmedzenej súdnej právomoci a jednak spochybnenia pravosti dôkazov Európskej komisie. I. Právny rámec A. Nariadenie c. 1/2003 3. Podla clánku 31 nariadenia Rady (ES) c. 1/2003 zo 16. decembra 2002 o vykonávaní pravidiel hospodárskej sútaze stanovených v clánkoch [101 ZFEÚ] a [102 ZFEÚ] ( [3]2 )"má Súdny dvor neobmedzenú súdnu právomoc na preskúmanie rozhodnutí, v ktorých Komisia stanovila pokutu alebo pravidelné penále. Môze zrusit, znízit alebo zvýsit ulozenú pokutu alebo pravidelné penále". B. Usmernenia k metóde stanovenia pokút 4. Usmernenia k metóde stanovenia pokút ulozených podla clánku 23 ods. 2 písm. a) nariadenia c. 1/2003 ( [4]3 ) (dalej len "usmernenia k metóde stanovenia pokút") v casti s názvom "Úpravy základnej výsky pokuty" stanovujú: "... B. Polahcujúce okolnosti 29. Komisia môze znízit základnú výsku pokuty ak zistí existenciu polahcujúcich okolností, napríklad: - ... - ... - ak podnik dokáze, ze jeho úcast na porusení je významne znízená a v dôsledku toho preukáze, ze v dobe, ked bol stranou dohôd predstavujúcich porusenie, sa v skutocnosti vyhýbal ich uplatnovaniu a choval sa na trhu konkurencným spôsobom. Samotná skutocnost, ze sa urcitý podnik podielal na porusení v kratsom casovom období ako ostatné podniky sa nebude povazovat za polahcujúcu okolnost, pretoze táto okolnost je uz zohladnená vo výske pokuty; ..." II. Okolnosti predchádzajúce sporu 5. Okolnosti predchádzajúce sporu a hlavné prvky sporného rozhodnutia sú opísané v bodoch 1 az 40 napadnutého rozsudku. Mozno ich zhrnút takto: 6. Dna 22. novembra 2008 informovala spolocnost Renesas Technology Corp. a jej dcérske spolocnosti (dalej len "Renesas"), ktorá poziadala o oslobodenie od pokút podla oznámenia Komisie o oslobodení od pokút a znízení pokút v prípadoch kartelov ( [5]4 ) (dalej len "oznámenie o spolupráci") Komisiu o existencii kartelu v odvetví cipov pre karty. Po vykonaní neohlásených inspekcií v priestoroch viacerých spolocností v tomto sektore a po zaslaní ziadostí o informácie Komisia 28. marca 2011 zacala konanie podla clánku 11 ods. 6 nariadenia c. 1/2003 proti spolocnostiam Koninklijke Philips NV a Philips France (dalej len "Philips"), Renesas, ako aj Samsung Electronics CO., Ltd a Samsung Semiconductor Europe GmbH (dalej spolocne len "Samsung"). 7. V apríli 2011 Komisia zacala so spolocnostami Renesas, Samsung a Philips rozhovory o urovnaní v zmysle clánku 10a nariadenia Komisie (ES) c. 773/2004 zo 7. apríla 2004, ktoré sa týka vedenia konania Komisiou podla clánkov [101 ZFEÚ] a [102 ZFEÚ] ( [6]5 ). Tieto rozhovory boli prerusené v októbri 2012. 8. Komisia 18. apríla 2013 zaslala oznámenie o výhradách spolocnostiam Renesas, Hitachi, Mitsubishi Electric Corp., Samsung, odvolatelke a spolocnosti Philips. Vypocutie sa uskutocnilo 20. novembra 2013. 9. Komisia 3. septembra 2014 prijala sporné rozhodnutie. Týmto rozhodnutím Komisia konstatovala, ze styri spolocnosti, teda odvolatelka, Philips, Renesas a Samsung, sa zúcastnili jediného a pokracujúceho porusenia clánku 101 ods. 1 ZFEÚ a clánku 53 Dohody o EHP v odvetví cipov pre karty v celom EHP (dalej len "predmetné porusenie"). Toto porusenie, ktoré prebiehalo od 24. septembra 2003 do 8. septembra 2005, sa týkalo cipov pre karty, ktoré sú pouzívané v SIM kartách mobilných telefónov, bankových kartách, preukazoch totoznosti a cestovných pasoch, kartách pre platenú televíziu a v rôznych dalsích aplikáciách. 10. V okamihu predmetného porusenia trh s cipmi pre karty, ktorý zahrnal dva segmenty - a to cipy pre SIM karty (pouzívané hlavne pre mobilné telefóny) a cipy pre karty, ktoré nie sú SIM kartami (pouzívané pre banky, bezpecnost a identifikáciu) - bol charakterizovaný konstantným poklesom cien, tlakom vyvolávaným na ceny hlavnými klientmi výrobcov cipových kariet, nerovnováhou ponuky vzhladom na dopyt vyplývajúci zo zvýsenia dopytu a konstantným a rýchlym technologickým vývojom, ako aj struktúrou zmluvných rokovaní s klientmi. 11. Predmetné porusenie sa opieralo o siet bilaterálnych zmlúv medzi adresátmi sporného rozhodnutia bud na základe stretnutí, alebo na základe telefonických hovorov, ktoré sa v rokoch 2003 a 2004 konali kazdý týzden. Podla Komisie úcastníci porusenia koordinovali svoju cenovú politiku v oblasti cipov pre karty prostredníctvom kontaktov týkajúcich sa stanovovania ceny, najmä specifických cien navrhovaných hlavným klientom, minimálnych cien a indikatívnych cien, poskytovania stanovísk o vývoji cien pre nasledujúci polrok a zámerov v oblasti stanovovania ceny, ale tiez výrobnej kapacity a jej vyuzívania, budúceho správania sa na trhu, ako aj vyjednávania zmlúv so spolocnými klientmi. Kalendár tajných kontaktov, ktorých zoznam je uvedený v tabulke c. 4 sporného rozhodnutia, sledoval kalendár ekonomického cyklu. Vzhladom na ich predmet a okamih, kedy nastali, Komisia zistila spojitost medzi týmito bilaterálnymi kontaktmi. Okrem toho pri prílezitosti týchto kontaktov podniky niekedy otvorene uviedli dalsie bilaterálne kontakty s úcastníkmi predmetného porusenia a získané informácie poskytli konkurentom. 12. Komisia kvalifikovala predmetné porusenie ako jediné a pokracujúce porusenie. Tajné kontakty totiz súvisia a doplnajú sa. Svojím vzájomným pôsobením prispeli k dosiahnutiu protisútazných úcinkov v rámci globálneho plánu, ktorý mal jediný ciel. 13. Podla Komisie mali spolocnosti Samsung, Renesas a Philips vedomost o porusení v celom jeho rozsahu. Naopak, odvolatelke sa pripisuje zodpovednost za toto porusenie len v rozsahu, v akom sa zúcastnila na tajných postupoch so spolocnostami Samsung a Renesas, kedze neexistujú dôkazy, ze mala tiez kontakt so spolocnostou Philips alebo ze by mala subjektívny pocit o tom, ze sa zúcastnovala celkového predmetného porusenia. 14. Nakoniec sa Komisia domnievala, ze správanie sa dotknutých podnikov malo za ciel obmedzit sútaz v rámci Únie a malo znacný úcinok na obchod medzi clenskými státmi a medzi zmluvnými stranami Dohody o EHP. 15. Na úcely výpoctu pokút ulozených podla clánku 23 ods. 2 nariadenia c. 1/2003 a usmernení k metóde stanovenia pokút Komisia spresnila, ze predmetné porusenie bolo spáchané úmyselne. Pri výpocte základnej výsky pokuty Komisia zohladnila ukazovatel rocnej hodnoty predaja zalozenej na skutocnej hodnote predaja výrobkov dotknutých kartelom, ktorý dotknuté podniky dosiahli pocas svojej aktívnej úcasti na predmetnom porusení. Komisia uplatnila koeficient závaznosti predmetného porusenia 16 %. Zohladnila trvanie 11 mesiacov a 17 dní v prípade spolocnosti Philips, 18 mesiacov a 7 dní v prípade odvolatelky, 23 mesiacov a 2 dní v prípade spolocnosti Renesas a 23 mesiacov a 15 dní v prípade spolocnosti Samsung. Komisia uplatnila koeficient 16 % z hodnoty predajov v rámci dodatocného mnozstva. 16. Z dôvodu polahcujúcich okolností Komisia poskytla odvolatelke znízenie výsky pokuty o 20 % z dôvodu skutocnosti, ze táto bola zodpovedná za predmetné porusenie v rozsahu, v akom sa zúcastnovala na tajných dohodách so spolocnostami Samsung a Renesas, a nie so spolocnostou Philips. Na základe oznámenia o spolupráci priznala oslobodenie od pokút spolocnosti Renesas a 30 % znízenie výsky pokuty spolocnosti Samsung. 17. Komisia v clánku 1 sporného rozhodnutia konstatovala, ze nasledujúce podniky sa zúcastnovali jediného a pokracujúceho porusenia clánku 101 ods. 1 ZFEÚ a clánku 53 Dohody o EHP v odvetví cipov pre karty pokrývajúcom EHP: - odvolatelka od 24. septembra 2003 do 31. marca 2005, "z dôvodu jej koordinácie so spolocnostami Samsung a Renesas" [clánok 1 písm. a)], - Philips od 26. septembra 2003 do 9. septembra 2004 [clánok 1 písm. b)], - Renesas od 7. októbra 2003 do 8. septembra 2005 [clánok 1 písm. c)] a - Samsung od 24. septembra 2003 do 8. septembra 2005 [clánok 1 písm. d)]. 18. V clánku 2 sporného rozhodnutia Komisia ulozila pokuty vo výske 82784000 eur odvolatelke [clánok 2 písm. a)], 20148000 eur spolocnosti Philips [clánok 2 písm. b)], 0 eur spolocnosti Renesas [clánok 2 písm. c)] a 35116000 eur spolocnosti Samsung [clánok 2 písm. d)]. III. Konanie pred Vseobecným súdom a napadnutý rozsudok 19. Návrhom podaným do kancelárie Vseobecného súdu 13. novembra 2014 (dalej len ("zaloba o neplatnost") podala odvolatelka zalobu smerujúcu k zruseniu sporného rozhodnutia a subsidiárne k znízeniu pokuty, ktorá jej bola ulozená. 20. Na podporu svojej zaloby odvolatelka uvádzala sest zalobných dôvodov. Vseobecný súd napadnutým rozsudkom zamietol tieto zalobné dôvody, a teda i zalobu v celom jej rozsahu. 21. Svojimi prvými dvomi zalobnými dôvodmi vznesenými pred Vseobecným súdom, ktoré sa týkali dodrziavania jej práv na obranu a riadnej správy vecí verejných, odvolatelka najmä kritizovala procesné zaobchádzanie s dôkazom predlozeným spolocnostou Samsung v roku 2012, teda s vnútornou elektronickou komunikáciou tejto spolocnosti z 3. novembra 2003, ktorej pravost okrem iného spochybnila. 22. V tomto kontexte z dôvodu posúdenia druhej výhrady vznesenej na podporu prvého zalobného dôvodu Vseobecný súd v bodoch 76 az 80 napadnutého rozsudku v podstate konstatoval, ze Komisia mala odvolatelke pocas správneho konania oznámit svoje vlastné "vedecké posúdenia" o pravosti tejto elektronickej posty. Tieto posúdenia totiz predstavovali skutocnosti svedciace v neprospech, kedze viedli Komisiu k záveru, ze táto elektronická posta predstavovala spolahlivý dôkaz o úcasti odvolatelky na predmetnom porusení. Vseobecný súd vsak v bode 85 tohto rozsudku rozhodol, ze opomenutie oznámit tieto posúdenia odvolatelke nemalo vplyv na výsledok, ku ktorému Komisia dospela v spornom rozhodnutí, takze v bode 86 tohto rozsudku zamietol výhradu odvolatelky. 23. Kedze odvolatelka spochybnila dôkaznú hodnotu vyhlásenia zamestnanca spolocnosti Samsung v tom, ze nepravdivé vyhlásenie nebolo v Kórejskej republike trestným cinom a ze po neúspesnom zmieri mala Samsung specifický záujem "prikráslit skutkový stav", Vseobecný súd v bode 93 napadnutého rozsudku v zásade uviedol, ze Samsung, ako ziadatelka v zmysle oznámenia o spolupráci, stratila v prípade nepravdivého vyhlásenia výhody plynúce z tejto spolupráce. 24. Vseobecný súd tiez vylúcil tvrdenie vznesené odvolatelkou v rámci druhého zalobného dôvodu zalozené na tom, ze Komisia mala v prípade neexistencie platného dôkazu o jeho pravosti pozadovat nezávislý znalecký posudok elektronickej posty z 3. novembra 2003. V bode 118 napadnutého rozsudku Vseobecný súd oprel svoju odpoved na toto tvrdenie o dôvod, ze Komisia disponuje urcitou mierou volnej úvahy vo veci rozhodnutia o dodatocných opatreniach, ktoré je potrebné prijat, a ze v prejednávanom prípade odvolatelka vzhladom na znalecké posudky, ktoré jej boli poskytnuté, a vlastné vedecké posúdenia, nepreukázala, ze takáto ziadost vyzaduje dalsie posúdenie. 25. V rámci preskúmania tretieho zalobného dôvodu zalozeného na porusení clánku 101 ods. 1 ZFEÚ a rozdeleného na styri casti Vseobecný súd preskúmal najmä tvrdenia odvolatelky týkajúce sa neexistencie vierohodnosti dôkazov predlozených spolocnostou Samsung a dôkazu existencie porusenia spáchaného odvolatelkou. 26. V tejto súvislosti Vseobecný súd v bodoch 143 az 158 napadnutého rozsudku preskúmal v rámci druhej casti vznesenej na podporu tretieho zalobného dôvodu tvrdenia odvolatelky vedúce k spochybneniu vierohodnosti dôkazov predlozených spolocnostou Samsung. 27. Po prvé Vseobecný súd odmietol tieto tvrdenia v bodoch 143 a 144 tohto rozsudku ako nedôvodné z dôvodu, ze za predpokladu, ze je potrebné sa domnievat, ze Samsung nie je vierohodným svedkom a ze je potrebné vylúcit vsetky svedectvá a listinné dôkazy, ktoré poskytla, nespochybnuje to posúdenia Komisie, ktoré spocívajú na svedectvách a listinných dôkazoch poskytnutých spolocnostou Renesas, preukazujúcich, ze odvolatelka mala protisútazné kontakty so spolocnostou Renesas, akým bol kontakt z 31. marca 2005. Vseobecný súd v tejto súvislosti odkázal na body 193 az 201 svojho rozsudku, pricom spresnil, ze v bodoch 197 az 206 tohto rozsudku Vseobecný súd preskúmal a vylúcil tvrdenia odvolatelky vedúce k spochybneniu tohto posledného kontaktu. 28. Po druhé Vseobecný súd "okrem toho" preskúmal a odmietol v bodoch 145 az 157 napadnutého rozsudku výhrady odvolatelky vedúce k spochybneniu vierohodnosti spolocnosti Samsung ako svedka a vierohodnosti jej vyhlásení a dôkazov. 29. V tomto kontexte na jednej strane Vseobecný súd najmä uviedol, ze odvolatelka nespochybnila posúdenia Komisie, podla ktorých vyhlásenia a dôkazy spolocnosti Samsung boli podporené dalsími clenmi kartelu, predovsetkým spolocnostami Renesas a NXP, ( [7]6 ) vsetky tvrdenia vedúce k diskreditácii spolocnosti Samsung ako spolahlivého svedka museli byt zamietnuté ako neúcinné (body 146 az 149 napadnutého rozsudku). Na druhej strane Vseobecný súd odpovedal na výhrady odvolatelky týkajúce sa vierohodnosti dôkazov, z ktorých vychádzala Komisia pri preukazovaní kontaktov z 3. a zo 7. novembra 2003 (body 152 az 157 napadnutého rozsudku). 30. V bodoch 159 az 208 napadnutého rozsudku Vseobecný súd preskúmal tretiu cast vznesenú na podporu tohto dôvodu a týkajúcu sa dôkazu existencie porusenia clánku 101 ZFEÚ. Odvolatelka tvrdila, ze nijaký z jedenástich kontaktov, ktoré mala so svojimi konkurentmi, neporusil toto ustanovenie. V tomto kontexte Vseobecný súd v bode 160 napadnutého rozsudku spresnil, ze "[odvolatelka] nespochybnuje posúdenie Komisie, podla ktorého boli ceny stanovené v zásade na rocnom základe, co okrem iného vyplýva z rozhovorov, na ktorých sa [odvolatelka] zúcastnila. Za týchto podmienok na vyvodenie záveru o existencii alebo neexistencii porusenia clánku 101 ZFEÚ stací vzhladom na roky 2003 az 2005 preskúmat, ci sa [odvolatelka] pocas kazdého z týchto troch rokov podielala na jednom alebo prípadne na dvoch protisútazných rozhovoroch so spolocnostami Samsung alebo Renesas". 31. Za týchto podmienok Vseobecný súd povazuje za vhodné preskúmat najskôr pät kontaktov medzi odvolatelkou a spolocnostami Samsung a Renesas, a to kontakty z 24. septembra 2003 (prvý kontakt), z 3. novembra 2003 (druhý kontakt), z 18. marca 2004 (siesty kontakt), z 1. az 8. júna 2004 (siedmy kontakt) a z 31. marca 2005 (jedenásty kontakt), tieto prvé a posledné kontakty vyznacujú podla Komisie zaciatok a koniec úcasti odvolatelky na predmetnom porusení. 32. Podla Vseobecného súdu len v prípade, ak by týchto pät kontaktov neumoznovalo preukázat existenciu predmetného porusenia, muselo by sa zvázit, ci by iné kontakty, napríklad zo 17. novembra 2003, o ktorom odvolatelka uviedla, ze nebol protiprávny, prispeli alebo neprispeli k preukázaniu existencie tohto porusenia. 33. Vseobecný súd neskôr preskúmal a vylúcil vsetky tvrdenia predlozené odvolatelkou vo veci týchto piatich kontaktov. 34. Pokial ide o kontakt z 24. septembra 2003 medzi odvolatelkou a spolocnostou Samsung, preskúmaný v bodoch 161 az 176 napadnutého rozsudku, Vseobecný súd sa na jednej strane v bodoch 164 az 166 svojho rozsudku domnieval, ze výmena predmetných informácií vo veci cien, aktuálnych a budúcich kapacít a zamýslaného technologického vývoja bola takej povahy, ze predovsetkým na trhu, kde ponuka a dopyt sú koncentrované, mohla ovplyvnit priamo obchodnú stratégiu konkurentov. Vseobecný súd v bode 168 tohto rozsudku spresnil, ze nijaké tvrdenie odvolatelky neumoznilo vyvrátit konstatovanie, podla ktorého minimálne odvolatelka a Samsung si vymienali odhady cien na nasledujúci rok. 35. Na druhej strane v bodoch 173 az 175 tohto rozsudku Vseobecný súd oznacil túto výmenu podla neho citlivých informácií za porusenie z hladiska predmetu, a to vzhladom na hospodársky a právny kontext relevantného trhu, ako bol uvedený v odôvodnení 59 sporného rozhodnutia, bez toho, aby ho pred ním spochybnila odvolatelka. 36. Pokial ide specifickejsie o rozhovory týkajúce sa výrobnej kapacity, Vseobecný súd v bode 176 toho istého rozsudku dodal, ze jednak, kedze Komisia identifikovala dôvody, pre ktoré sa domnievala, ze výmena informácií o kapacitách bola vzhladom na charakteristiky trhu takej povahy, ze mohla obmedzit hospodársku sútaz, nebola povinná preukázat existenciu protisútazných úcinkov na trhu, aby predmetnú praktiku kvalifikovala za porusenie. Na strane druhej za predpokladu, ze výmena informácií o kapacitách nebola sama osebe dostatocná na konstatovanie porusenia z hladiska predmetu, nic to podla Vseobecného súdu nemení na tom, ze odvolatelka nespochybnila skutocnost, ze Komisia z právneho hladiska správne konstatovala, ze výmena informácií o budúcich cenách predstavovala porusenie z hladiska predmetu. 37. Pokial ide o kontakt z 3. novembra 2003 medzi odvolatelkou a spolocnostou Samsung, preskúmaný v bodoch 177 az 185 napadnutého rozsudku, Vseobecný súd uviedol, ze na jednej strane odvolatelka nepreukázala, ze objektívne dôvody, uvádzané Komisiou na odôvodnenie existencie viacerých verzií elektronickej posty z toho istého dna, ktorej pravost odvolatelka spochybnuje, boli nesprávne. V kazdom prípade existuje súbor indícií vyplývajúci z dalsích dôkazov, podla ktorých sa protiprávne rokovania uvedené v tejto elektronickej poste uskutocnili. Vseobecný súd preskúmal elektronickú postu spolocnosti Renesas zo 7. októbra 2003 a elektronickú postu spolocnosti Samsung zo 7. novembra 2003 (body 181 az 183 napadnutého rozsudku). 38. Na druhej strane v odpovedi na tvrdenie, podla ktorého kontakt z 3. novembra 2003 nepredstavoval obmedzenie hospodárskej sútaze z hladiska predmetu, sa Vseobecný súd domnieval, ze stacilo konstatovat, ze Komisia nie je povinná preukázat, ze kazdá protiprávna diskusia predstavuje takéto obmedzenie, kedze preukázala, ze predmetné postupy, posudzované ako celok, predstavujú obmedzenie hospodárskej sútaze z hladiska predmetu (bod 185 napadnutého rozsudku). 39. Pokial ide o kontakt od 1. do 8. júna 2004 medzi odvolatelkou a spolocnostou Samsung, Vseobecný súd v bodoch 192 az 196 napadnutého rozsudku zamietol tvrdenia odvolatelky. S odkazom na odôvodnenie 216 sporného rozhodnutia sa opieral o dokument pochádzajúci od spolocnosti Samsung na konstatovanie existencie výmeny citlivých informácií. 40. Na základe preskúmania piatich vyssie uvedených kontaktov Vseobecný súd dospel v bode 207 napadnutého rozsudku k záveru, ze "Komisia sa nedopustila pochybenia, ked sa domnievala, ze [odvolatelka] sa podielala na protisútazných diskusiách so spolocnostami Samsung a Renesas od 24. septembra 2003 do 31. marca 2005". 41. V odpovedi na stvrtú cast vznesenú odvolatelkou na podporu tretieho zalobného dôvodu a zalozenú na tom, ze vzhladom na neoddelitelnú povahu predmetného porusenia Vseobecný súd môze iba zrusit sporné rozhodnutie v celom rozsahu, ak by dospel k záveru, ze kontakty z 3. a zo 17. novembra 2003 neboli protisútazné, Vseobecný súd v bode 211 napadnutého rozsudku uviedol: "ako bolo konstatované v bode 160 [napadnutého rozsudku], [odvolatelka] nespochybnila, ze stanovenie cien na relevantnom trhu bolo v zásade na rocnom základe. Kedze sa konstatovalo..., ze Komisia sa nedopustila pochybenia, ked konstatovala úcast [odvolatelky] na piatich protiprávnych kontaktoch medzi rokmi 2003 a 2005, skutocnost, ze dospela k nesprávnemu záveru, ze ostatné kontakty, ktoré uviedla, akým je kontakt zo 17. novembra 2003, v skutocnosti neboli [v súlade s hospodárskou sútazou], nemení nic na zistení, podla ktorého sa [odvolatelka] zúcastnila na jedinom a pokracujúcom porusení pocas týchto troch rokov. Preto na rozdiel od toho, co tvrdila [odvolatelka] na pojednávaní, aj keby tieto kontakty okrem uvedených piatich neporusovali clánok 101 ZFEÚ, nic to nemení na skutocnosti, ze Komisia právne dostatocne preukázala, ze [odvolatelka] sa zúcastnila na predmetnom porusení." 42. Pokial ide o stvrtý zalobný dôvod predlozený odvolatelkou subsidiárne a zalozený na nesprávnom uplatnení pojmu "jediné a pokracujúce porusenie", Vseobecný súd v bode 215 napadnutého rozsudku zhrnul odôvodnenia 285 az 315 sporného rozhodnutia. V bodoch 216 az 223 svojho rozsudku pripomenul tiez judikatúru týkajúcu sa konstatovania existencie takéhoto porusenia a úcasti podniku na takom porusení. 43. V rámci tejto judikatúry Vseobecný súd následne preskúmal pät výhrad odvolatelky. Na jednej strane Vseobecný súd predovsetkým v bodoch 226 az 232 napadnutého rozsudku odmietol výhradu zalozenú na rozpore v spornom rozhodnutí. Na základe analýzy dôvodov a výroku tohto rozhodnutia konstatoval, ze "ak vo svojom výroku Komisia dospela k záveru, bez toho, aby robila rozdiely medzi styrmi adresátmi tohto rozhodnutia, ze vsetci sa podielali na predmetnom porusení, odôvodnenie tohto rozhodnutia jednoznacne naznacuje, ze Komisia sa domnievala, ze tieto podniky sa zúcastnili na jedinom a pokracujúcom porusení bez ohladu na skutocnost, ze [odvolatelka] nemohla byt na rozdiel od ostatných troch sankcionovaných podnikov zodpovedná za predmetné porusenie ako celok" (bod 229 tohto rozsudku). Na základe výkladu výroku sporného rozhodnutia so zretelom na jeho odôvodnenie vsak Vseobecný súd v bode 231 uvedeného rozsudku rozhodol, ze "výrok sa musí chápat v tom zmysle, ze [Komisia] nepripisuje [odvolatelke] zodpovednost za predmetné porusenie ako celok, na rozdiel od ostatných adresátov [sporného] rozhodnutia, ale jej pripisuje zodpovednost za toto porusenie v rozsahu, v akom udrziavala protiprávne kontakty so spolocnostami Samsung a Renesas. Ak existuje omyl pri vypracovaní znenia výroku [sporného] rozhodnutia,... nic to nemení na tom, ze výrok tohto rozhodnutia nie je v rozpore s jeho odôvodnením". 44. Na druhej strane v bodoch 236 az 240 uvedeného rozsudku Vseobecný súd tiez zamietol výhradu zalozenú na porusení zásad rovnosti zaobchádzania a proporcionality pri výpocte pokuty. V bode 239 tohto rozsudku predovsetkým zamietol spochybnenie znízenia pokuty o 20 %, ktoré Komisia priznala odvolatelke s ohladom na polahcujúce okolnosti z dôvodu jej obmedzenej úcasti na predmetnom porusení, lebo "[odvolatelka] neuvádza nijaké specifické tvrdenie umoznujúce domnievat sa, ze 20 % znízenie výsky pokuty nie je v prejednávanej veci primerané, kedze [odvolatelka] sa len ciastocne podielala na predmetnom porusení". 45. Výpocet pokuty bol este preskúmaný Vseobecným súdom v rámci piateho a siesteho zalobného dôvodu odvolatelky. 46. V rámci preskúmania piateho zalobného dôvodu zalozeného na pochybení pri výpocte pokuty, kedze odvolatelka sa nezúcastnila kontaktov týkajúcich sa cipov, ktoré nie sú SIM, Vseobecný súd v bodoch 255 az 259 napadnutého rozsudku na jednej strane uviedol, ze ceny týchto cipov boli spomenuté pocas kontaktu so spolocnostou Samsung z 24. septembra 2003 a tvrdenia odvolatelky to nespochybnujú (body 255 a 256 tohto rozsudku). Na druhej strane Vseobecný súd dodal, ze "v kazdom prípade... [odvolatelka] vo svojich písomných podaniach neuvádza nijaké tvrdenie s cielom spochybnit posúdenie Komisie uvedené v odôvodnení 221 [sporného] rozhodnutia a v jej pripomienkach, podla ktorého existuje súvislost medzi cipmi SIM a cipmi, ktoré nie sú SIM" (bod 257 uvedeného rozsudku) a zamietol ako neúcinné tvrdenie odvolatelky, podla ktorého tieto dva typy cipov nepatrili do toho istého trhu výrobkov (bod 258 toho istého rozsudku). 47. V rámci siesteho zalobného dôvodu zalozeného na porusení usmernení k metóde stanovenia pokút a zásady proporcionality Vseobecný súd v bode 270 napadnutého rozsudku predovsetkým konstatoval, ze pokuta ulozená odvolatelke neporusuje zásadu proporcionality. V podstate Vseobecný súd tento záver odôvodnil skutocnostou uvedenou v bode 269 tohto rozsudku, ze výska pokuty ulozená odvolatelke je vzhladom na jej obrat ovela vyssia, ako je to pri ostatných sankcionovaných podnikoch a je len odrazom hospodárskeho významu jej vlastnej úcasti na predmetnom porusení, pricom treba spresnit, ze cast celkového obratu pochádzajúca z predaja výrobkov, ktoré sú predmetom predmetného porusenia, môze najlepsie odrázat hospodársky význam tohto porusenia. IV. Návrhy úcastníkov konania a konanie pred Súdnym dvorom 48. Odvolatelka svojím odvolaním navrhuje, aby Súdny dvor: - zrusil napadnutý rozsudok, - zrusil sporné rozhodnutie v rozsahu, v akom sa týka odvolatelky, - subsidiárne znízil pokutu vo výske 82874000 eur ulozenú odvolatelke v odôvodnení 457 písm. a) sporného rozhodnutia na primeranú sumu, - subsidiárne vrátil vec Vseobecnému súdu na opätovné preskúmanie a - zaviazal Komisiu na náhradu trov konania. 49. Komisia navrhuje, aby Súdny dvor: - zamietol odvolanie, - subsidiárne zamietol návrh na znízenie pokuty ulozenej odvolatelke a - zaviazal odvolatelku na náhradu trov konania. V. O odvolaní 50. Na podporu svojho odvolania odvolatelka uvádza tri odvolacie dôvody, ktoré v podstate zodpovedajú "trom právnym otázkam" uvedeným v bode 2 jej odvolania. Preto prvý odvolací dôvod je zalozený na porusení clánku 263 ZFEÚ z dôvodu selektívneho a neúplného súdneho preskúmania. Práve v rámci tohto odvolacieho dôvodu je vznesená specifická otázka pravosti niektorých dôkazov a dôsledkov, ktoré z toho vyplývajú z hladiska dôkazného bremena. Tento prvý odvolací dôvod je v podstate previazaný s tretím, ktorý je zalozený na nesprávnom právnom posúdení, pokial ide o výpocet výsky pokuty ulozenej odvolatelke a porusení neobmedzenej súdnej právomoci. Napokon druhý odvolací dôvod sa týka uplatnenia clánku 101 ZFEÚ a konkrétnejsie pojmu obmedzenie hospodárskej sútaze z hladiska predmetu a pojmu jediné a pokracujúce porusenie. 51. Právne otázky, ktoré Súdny dvor povazuje za dôlezité preskúmat v týchto návrhoch, sú uvedené v prvých dvoch castiach prvého odvolacieho dôvodu v spojení s tretím odvolacím dôvodom. Ako totiz bolo uvedené v bode 2 vyssie, týkajú sa jednak poziadavky na úcinné súdne preskúmanie, kedze táto otázka v prejednávanej veci súvisí s výkonom neobmedzenej súdnej právomoci, a jednak spochybnenia pravosti dôkazov pouzitých Komisiou. A. O úcinnom súdnom preskúmaní a neobmedzenej súdnej právomoci (prvá cast prvého odvolacieho dôvodu v spojení s tretím odvolacím dôvodom) 1. Argumentácia úcastníkov konania 52. V prvej casti prvého odvolacieho dôvodu svojho odvolania odvolatelka predovsetkým spochybnuje závery uvedené v bode 160 napadnutého rozsudku, ktorý je východiskovým bodom preskúmania, ktoré odvolatelka povazuje za nedostatocné. 53. V podstate Vseobecnému súdu vytýka, ze preskúmal len pät z jedenástich údajne nezákonných kontaktov zistených Komisiou, aj ked ich spochybnovala vsetky. Nezákonnost posúdení Komisie týkajúcich sa niektorého zo spochybnených kontaktov vsak mala viest k zruseniu zodpovedajúcich záverov Komisie v spornom rozhodnutí. 54. Odvolatelka sa teda domnieva, ze súdne preskúmanie, ktoré vykonáva Vseobecný súd, je za podmienok stanovených v bode 160 napadnutého rozsudku neúplné a selektívne a ze je preto v rozpore s clánkom 263 ZFEÚ. Toto ciastocné preskúmanie takisto viedlo k tomu, ze napadnutý rozsudok charakterizuje nedostatok odôvodnenia. 55. Okrem toho preskúmané kontakty sú nedostatocné na to, aby podporili konstatovanie o jedinom a pokracujúcom porusení na strane odvolatelky. 56. Takéto selektívne preskúmanie by napokon ani neumoznilo Vseobecnému súdu plne posúdit závaznost namietaného porusenia, ani dostatocne preskúmat ulozenú pokutu. Toto posledné tvrdenie sa opakuje a rozvíja v rámci tretieho odvolacieho dôvodu týkajúceho sa nesprávnych právnych posúdení, ktorých sa mal Vseobecný súd dopustit pri stanovení výsky pokuty. 57. Komisia spochybnuje dôvodnost vsetkých tvrdení odvolatelky. 58. Pokial ide presnejsie o kritiku bodu 160 napadnutého rozsudku, Komisia sa domnieva, ze kedze odvolatelka nespochybnila záver, podla ktorého ceny cipov pre karty boli stanovené v zásade na rocnom základe, Vseobecný súd sa mohol obmedzit len na overenie, ci sa odvolatelka zúcastnila aspon jedného protisútazného kontaktu rocne v období medzi rokmi 2003 a 2005. Stacilo by totiz, aby úcinky hospodárskych výsledkov z protisútazných kontaktov trvali aj po dátume, kedy k nim doslo. Za týchto okolností Vseobecný súd nebol povinný odôvodnit svoj výber piatich preskúmaných kontaktov, ani neexistenciu preskúmania úcasti odvolatelky na dalsích siestich kontaktoch. Odvolatelka nemá v tejto súvislosti ziadny záujem na získaní vysvetlenia. 59. Navyse na rozdiel od toho, co tvrdí odvolatelka, prístup Vseobecného súdu jej nebránil odpovedat správne na tvrdenia týkajúce sa závaznosti porusenia a výsky pokuty. 2. Analýza a) O dvojitej povahe súdneho preskúmania rozhodnutí Komisie týkajúcich sa postupov podla clánkov 101 a 102 ZFEÚ 60. Podla bodu 160 napadnutého rozsudku Vseobecný súd uviedol, ze odvolatelka nespochybnuje posúdenie Komisie, podla ktorého boli ceny urcované v zásade na rocnom základe. Na základe tohto konstatovania Vseobecný súd rozhodol, ze "na vyvodenie záveru o existencii alebo neexistencii porusenia clánku 101 ZFEÚ stací vzhladom na roky 2003 az 2005 preskúmat, ci sa [odvolatelka] pocas kazdého z týchto troch rokov podielala na jednom prípadne dvoch protisútazných rozhovoroch so spolocnostami Samsung alebo Renesas. Za týchto podmienok Vseobecný súd povazuje za vhodné najskôr preskúmat pät kontaktov medzi [odvolatelkou] a spolocnostami Samsung alebo Renesas..., prvý a posledný kontakt vyznacujú podla Komisie zaciatok a koniec úcasti [odvolatelky] na predmetnom porusení. Teda len v prípade, ak by týchto pät kontaktov neumoznovalo preukázat existenciu predmetného porusenia, Vseobecný súd preskúma, ci ostatné kontakty, napríklad kontakt zo 17. novembra 2003, o ktorých [odvolatelka] vo svojich písomných podaniach a na pojednávaní tvrdí, ze neboli protiprávne, prispievajú alebo neprispievajú k preukázaniu existencie tohto porusenia". 61. Vseobecný súd tým, ze potvrdil závery zistené Komisiou, pokial ide o pät kontaktov, ktoré vybral na kontrolu, potvrdil úcast odvolatelky na predmetnom porusení bez toho, aby preskúmal tvrdenia týkajúce sa ostatných kontaktov. 62. V bode 211 napadnutého rozsudku Vseobecný súd rozhodol, ze "Komisia sa nedopustila nijakého pochybenia, ked konstatovala úcast odvolatelky na piatich protiprávnych kontaktoch v rokoch 2003 az 2005, pricom skutocnost, ze dospela k nesprávnemu záveru, ze ostatné kontakty, ktoré uviedla, akým je kontakt zo 17. novembra 2003, v skutocnosti neboli [v súlade s hospodárskou sútazou], nemení nic na zistení, podla ktorého sa odvolatelka zúcastnila na jedinom a pokracujúcom porusení pocas týchto troch rokov. Preto na rozdiel od toho, co tvrdí [odvolatelka] na pojednávaní, aj ked tieto kontakty okrem uvedených piatich neporusujú clánok 101 ZFEÚ, nic to nemení na skutocnosti, ze Komisia právne dostatocným spôsobom preukázala, ze sa [odvolatelka] zúcastnila na predmetnom porusení". 63. Bod 160 napadnutého rozsudku teda predstavuje jadro kritiky vypracovanej odvolatelkou. Na rozdiel od "výberu", ktorý Vseobecný súd vykonal v tomto bode napadnutého rozsudku, mal vykonat úplnú kontrolu vsetkých kontaktov spochybnených odvolatelkou. 64. Systém súdneho preskúmania rozhodnutí Komisie týkajúcich sa konaní o uplatnení clánkov 101 a 102 ZFEÚ pozostáva z dvoch castí. Na jednej strane spocíva na "klasickom" preskúmaní zákonnosti aktov institúcií stanovenom v clánku 263 ZFEÚ a môze byt na strane druhej doplnený o výkon neobmedzenej súdnej právomoci na základe clánku 261 ZFEÚ a na základe návrhu zalobcov, pokial ide o sankcie ulozené v tejto oblasti Komisiou. ( [8]7 ) b) O rozsahu preskúmania zákonnosti 65. V prejednávanej veci Komisia v spornom rozhodnutí konstatovala existenciu jediného a pokracujúceho porusenia. Takéto porusenie môze byt definované ako výsledok pokracujúceho správania zlozeného z viacerých konaní, ktoré sú súcastou "celkového plánu" z dôvodu totozného ciela, ktorým je narusit hospodársku sútaz v rámci spolocného trhu, aj ked jeden alebo viaceré prvky môzu tiez samy osebe a brané jednotlivo predstavovat porusenie clánku 101 ZFEÚ. V rámci takéhoto porusenia je Komisia oprávnená pripísat zodpovednost za tieto cinnosti v závislosti od úcasti na porusení posudzovaného ako celku. ( [9]8 ) 66. Okrem toho Súdny dvor spresnil, ze "podnik, ktorý sa zúcastnil na takomto jedinom a komplexnom porusení vlastnými konaniami, ktoré spocívajú v dohode alebo zosúladenom postupe s protisútazným zámerom v zmysle clánku [101 ods. 1 ZFEÚ] a ktorého cielom je prispiet k poruseniu ako celku, môze byt tiez zodpovedný aj za konania ostatných podnikov v rámci toho istého porusenia pocas celej doby jeho úcasti na tomto porusení" ( [10]9 ). 67. V kontexte takéhoto jediného a pokracujúceho porusenia sa Vseobecný súd domnieval, ze má právomoc vykonat preskúmanie zákonnosti sporného rozhodnutia pri obmedzení svojho preskúmania na overenie úcasti odvolatelky "na jednom prípadne dvoch protisútazných rozhovoroch pocas kazdého z týchto troch rokov [(t. j. od roku 2003 do roku 2005)]" ( [11]10 ), ktoré podla názoru Komisie vyznacujú zaciatok a koniec porusenia, ktorého sa dopustila odvolatelka. 68. Kedze Vseobecný súd v rámci predpokladu tejto volby uviedol, ze odvolatelka nespochybnuje posúdenie Komisie, podla ktorého ceny boli v zásade stanovené na rocnom základe, nevidím ziadne skreslenie charakteristík predmetného porusenia. 69. Skutocnost, ze sa podnik nezúcastnoval na vsetkých udalostiach zakladajúcich kartelovú dohodu alebo ze plnil menej významnú úlohu v aspektoch, na ktorých sa zúcastnoval, totiz nie je relevantná na úcely konstatovania existencie porusenia z jeho strany, kedze tieto prvky sa majú zohladnovat pri posudzovaní závaznosti porusenia a prípadne pri stanovení pokuty. ( [12]11 ) Preto Vseobecný súd mohol bez toho, aby sa dopustil nesprávneho právneho posúdenia, obmedzit v stádiu preskúmania zákonnosti svoje preskúmanie na pät protisútazných diskusií rozdelených do troch rokov v období porusovania. 70. Je pravda, ze v rámci piatej casti prvého odvolacieho dôvodu odvolatelka spochybnuje úvodné konstatovanie Vseobecného súdu týkajúce sa kazdorocného urcovania cien. ( [13]12 ) Toto tvrdenie sa mi vsak zdá neprípustné, lebo nesprávnost tvrdenia nebola vznesená pred Vseobecným súdom, zatial co Komisia výslovne odôvodnila sporné rozhodnutie skutocnostou, ze ceny cipov pre karty boli v zásade stanovené na rocnom základe. ( [14]13 ) Je v kazdom prípade nedôvodné preto, lebo odvolatelka v tomto ohlade nepreukázala skreslenie skutkových okolností. Vseobecný súd tým, ze v bode 160 napadnutého rozsudku spresnil, ze "ceny boli stanovené v zásade na rocnom základe" ( [15]14 ), rozhodne neohranicil stanovovanie cien výlucne na rocnej periodicite. c) O rozsahu súdneho preskúmania 71. Naopak sa mi zdá, ze otázka rozsahu preskúmania, ktoré musel Vseobecný súd vykonat, sa objavuje za odlisných podmienok v rámci druhého aspektu systému súdneho preskúmania rozhodnutí Komisie týkajúcich sa konaní o uplatnení clánkov 101 a 102 ZFEÚ. 72. Ako som uz totiz pripomenul v bode 64 vyssie, preskúmanie zákonnosti zalozené na clánku 263 ZFEÚ môze byt doplnené výkonom neobmedzenej súdnej právomoci na základe clánku 261 ZFEÚ a na základe návrhu zalobcov, pokial ide o pokuty ulozené Komisiou v oblasti práva hospodárskej sútaze. ( [16]15 ) 73. Aj ked výkon neobmedzenej súdnej právomoci nie je samostatným podaním, musí prebiehat spôsobom oddeleným od preskúmania zákonnosti. ( [17]16 ) Inými slovami neplatí, ze specifické preskúmanie sa nemusí vykonávat v rámci neobmedzenej súdnej právomoci preto, lebo preskúmanie zákonnosti neodhalilo ziadnu protiprávnost. ( [18]17 ) Ako uz bolo pripomenuté v bode 69 vyssie, najmä pocas tohto druhého preskúmania sa musí zohladnit skutocnost, ze podnik sa nezúcastnil na vsetkých udalostiach zakladajúcich kartelovú dohodu alebo ze plnil menej významnú úlohu v aspektoch, na ktorých sa zúcastnoval. 74. V skutocnosti je teraz jasne preukázané, ze "na splnenie poziadaviek neobmedzenej súdnej právomoci pri preskúmaní v zmysle clánku 47 Charty, pokial ide o pokutu, je súd Únie povinný pri výkone právomocí stanovených v clánkoch 261 a 263 ZFEÚ preskúmat kazdú výhradu právnej alebo skutkovej povahy, ktorá má preukázat, ze výska pokuty nie je primeraná závaznosti a obdobiu trvania porusenia" ( [19]18 ). 75. Táto poziadavka úplného preskúmania sa vysvetluje tiez zásadami individualizácie a odstupnovania "trestu", ktoré sú, ako uviedol generálny advokát Tizzano, dve podstatné zásady akéhokolvek systému sankcií v administratívnych a trestných zálezitostiach ( [20]19 ) a sú významnou súcastou judikatúry Súdneho dvora týkajúcej sa stanovenia výsky pokút v práve hospodárskej sútaze. 76. Z ustálenej judikatúry Súdneho dvora totiz vyplýva, ze na úcely stanovenia výsky pokút "je nutné zohladnit trvanie [porusenia] a vsetky faktory, ktoré môzu ovplyvnit posúdenie konania kazdého z podnikov, úlohu, ktorú kazdý z nich má pri vytvorení zosúladených postupov, prospech, ktorý z týchto postupov podniky mohli získat, ich velkost a hodnotu dotknutého tovaru, ako aj nebezpecenstvo, ktoré porusenia tohto typu predstavujú pre ciele [Únie]" ( [21]20 ). 77. Nemôze to byt inak, kedze podla Súdneho dvora "závaznost porusenia musí byt predmetom individuálneho posúdenia" ( [22]21 ). 78. Podla môjho názoru môze byt Vseobecný súd oslobodený od výkonu druhej casti súdneho preskúmania len v prípade, ak sú okolnosti uvedené na úcely stanovenia sumy pokuty rovnaké ako tie, z ktorých vychádzajú tvrdenia uvedené v rámci preskúmania zákonnosti, a za predpokladu, ze ich Vseobecný súd pri tejto prílezitosti vsetky zamietol. ( [23]22 ) 79. V prejednávanej veci sa mi vsak druhá z týchto podmienok nezdá splnená, lebo Vseobecný súd sa rozhodol preskúmat v rámci preskúmania zákonnosti len pät z jedenástich kontaktov, ktoré boli podrobne spochybnené odvolatelkou. 80. Je pravda, ze v casti svojej zaloby týkajúcej sa návrhu na znízenie pokuty, odvolatelka vychádzala zo zistení Komisie, podla ktorých sa preukázalo, ze odvolatelka sa zúcastnila na siedmich zo styridsatjeden uvedených kontaktov. ( [24]23 ) Zdá sa mi vsak, ze toto stanovisko mozno vysvetlit subsidiárnou povahou jej návrhu. Vzhladom na to, ze odvolatelka predovsetkým navrhovala zrusenie sporného rozhodnutia z dôvodu nedostatku dôkazov o jej protiprávnom správaní, jej subsidiárny návrh implicitne, ale logicky vychádza zo zásady, ze jej hlavné tvrdenia neboli prijaté. 81. Táto procesná metodika nemení nic na tom, ze tvrdenia týkajúce sa protiprávnosti jedenástich kontaktov, ktoré Komisia identifikovala v spornom rozhodnutí, mohli prípadne ovplyvnit posúdenie ulozenej pokuty, ak by boli opodstatnené, lebo skutocnost, ze podnik plnil menej významnú úlohu v aspektoch porusenia, na ktorých sa zúcastnoval, je faktorom, ktorý sa musí zohladnit pri posudzovaní závaznosti porusenia a prípadne pri stanovovaní výsky pokuty. ( [25]24 ) 82. Zdá sa vsak, ze Vseobecný súd neodpovedal na vsetky tvrdenia predlozené odvolatelkou ani v stádiu preskúmavania zákonnosti - tým, ze overil úcast odvolatelky na piatich protisútazných diskusiách, pricom odvolatelka odôvodnene spochybnila protiprávnu povahu jedenástich kontaktov identifikovaných Komisiou v spornom rozhodnutí - ani pri výkone svojej neobmedzenej súdnej právomoci uvedením, ze odvolatelka "sa obmedzila... na tvrdenie, ze plnila menej významnú úlohu na predmetnom porusení" ( [26]25 ) a ze "dôvod, pre ktorý [jej] bola ulozená pokuta, ktorej suma je najvyssia, je to, ze dosiahla ovela vyssí obrat ako ostatné sankcionované podniky" ( [27]26 ), pricom suma pokuty odrázala hospodársky význam jej úcasti na predmetnom porusení. 83. Bez spochybnenia relevantnosti tohto posledného tvrdenia a bez moznosti tvrdit, ze Vseobecný súd by dospel k inému záveru, ak by preskúmal vsetky výhrady uvedené odvolatelkou, sa zdá, ze Vseobecný súd nevzal do úvahy, z právneho hladiska správne, vsetky faktory podstatné pre posúdenie závaznosti správania vytýkaného odvolatelke a ze z právneho hladiska neodpovedal dostatocne na vsetky tvrdenia odvolatelky smerujúce k zruseniu alebo znízeniu pokuty. To je práve predmetom preskúmania Súdneho dvora v rámci odvolania. ( [28]27 ) 3. Záver týkajúci sa prvej casti prvého odvolacieho dôvodu v spojení s tretím odvolacím dôvodom 84. V rámci mojej analýzy prvej casti prvého odvolacieho dôvodu v spojení s tretím odvolacím dôvodom sa domnievam, ze Vseobecný súd sa dopustil nesprávneho právneho posúdenia tým, ze nepreskúmal vsetky tvrdenia, ktoré uviedla odvolatelka s cielom preukázat zákonnost kontaktov, ktoré jej vytýkala Komisia. B. O otázke pravosti dôkazov 1. Argumentácia úcastníkov konania 85. V druhej casti svojho prvého odvolacieho dôvodu odvolatelka vytýka Vseobecnému súdu, ze jej v bode 118 napadnutého rozsudku pripísal dôkazné bremeno vzhladom na nepravost vnútornej elektronickej posty spolocnosti Samsung z 3. novembra 2003. Kedze Komisia, ktorá nesie dôkazné bremeno preukázania porusenia, nepreukázala pravost tejto elektronickej posty v súlade so zásadou riadnej správy vecí verejných a vzhladom na vázne pochybnosti vznesené odvolatelkou, mal byt tento dôkaz vyhlásený za neprípustný. 86. Odvolatelka sa domnieva, ze prinajmensom vzhladom na pripomienky predlozené nou a spolocnostou Samsung bola Komisia povinná urcit nezávislého odborného znalca na úcely posúdenia pravosti elektronickej posty. To platí o to viac v konaniach vo veci kartelov z dôvodu ich trestnoprávnej povahy. 87. Komisia namieta proti postoju odvolatelky. V prípade spochybnenia pravosti dôkazu je dôveryhodnost jediným relevantným kritériom a jeho dôkazná hodnota bude posúdená vzhladom na vsetky okolnosti prejednávanej veci. 88. Povinnost riadnej správy vecí verejných neukladá povinnost preukázat pravost dôkazu, takze nie je povinná vymenovat nezávislého odborníka v oblasti informacných technológií. 89. V prejednávanej veci Vseobecný súd dodrzal tieto poziadavky s cielom vyhodnotit dôveryhodnost vnútornej elektronickej posty vzhladom na vsetky okolnosti prejednávanej veci a pri zohladnení toho, ze vnútorná elektronická posta spolocnosti Samsung z 3. novembra 2003 sa mohla uplatnit ako súcast súboru dôkazov. Komisia dodáva, ze okrem prípadu skreslenia dôkazov nie sú takto uskutocnené zistenia Vseobecného súdu predmetom preskúmania Súdnym dvorom. 2. Analýza a) O rozlisovaní medzi pravostou dôkazu a jeho dôveryhodnostou 90. Kedze Komisia mohla preukázat, ze sa podnik zúcastnil na stretnutiach podnikov, ktorých povaha bola zjavne v rozpore s pravidlami hospodárskej sútaze, prinálezí dotknutému podniku poskytnút iné vysvetlenie obsahu týchto stretnutí. ( [29]28 ) 91. V tejto súvislosti "dotknutému podniku nestací poukázat na moznost, ze nastala udalost, ktorá mohla mat vplyv na dôkaznú hodnotu dôkazov [o ktoré sa opiera Komisia], aby [táto] musela preukázat, ze táto udalost nemohla mat vplyv na [ich] dôkaznú [hodnotu]. Naopak, okrem prípadov, ked dotknutý podnik takýto dôkaz nemôze predlozit z dôvodu správania samotnej Komisie, prinálezí mu z právneho hladiska dostatocne preukázat jednak existenciu okolnosti, na ktorú sa odvoláva, a jednak to, ze táto okolnost vedie k pochybnostiam o dôkaznej hodnote dôkazov, o ktoré sa opiera Komisia" ( [30]29 ). 92. Vseobecnejsie, zásada, ktorá sa uplatnuje v práve Únie, je zásada volného hodnotenia dôkazov. Z tejto zásady vyplýva, ze jediným relevantným kritériom pri hodnotení predlozených dôkazov je ich vierohodnost. ( [31]30 ) 93. Na tento úcel v rámci zlozitých ekonomických posúdení Súdny dvor spresnil, ze súd Únie musí najmä preverit vecnú správnost predlozených dôkazov, ich spolahlivost a koherentnost. ( [32]31 ) 94. Bez spochybnenia týchto parametrov sa domnievam, ze otázka pravosti dôkazu sa nevyhnutne nachádza pred posúdením jeho vierohodnosti: dôkaz, ktorý nie je pravý, nemozno povazovat za vierohodný, aj keby sa taký zdal byt. 95. Preto je potrebné vrátit sa k základnej zásade, podla ktorej, a to aj v oblasti hospodárskej sútaze, v prípade sporu o existencii porusenia je Komisia povinná preukázat porusenia, ktoré konstatuje, a zaobstarat dôkazy, ktorými môze z právneho hladiska dostatocne preukázat existenciu skutocností zakladajúcich porusenie. ( [33]32 ) Ak má súd nadalej pochybnost, táto pochybnost musí byt v prospech podniku, ktorý je adresátom rozhodnutia konstatujúceho porusenie. ( [34]33 ) 96. To konkrétne znamená, ze ak Súdny dvor konstatuje, ze pretrváva pochybnost o úplnosti dokumentu a/alebo o otázke, ci bol získaný zákonnými prostriedkami, dokument musí byt odmietnutý ( [35]34 ). Nejde o nic iné, ako o otázku prípustnosti dôkazu. Pokial sú teda dôkazy predlozené Komisiou prípustné, môze sa uskutocnit ich posúdenie vzhladom na ich dôveryhodnost ( [36]35 ). b) Uplatnenie na tento prípad 97. V prejednávanej veci odvolatelka nespochybnuje pravost vnútornej elektronickej posty spolocnosti Samsung zaslanej jedným z jej zamestnancov 3. novembra 2003. Jednak existuje niekolko vytlacených verzií tejto elektronickej posty a jednak dva znalecké posudky predlozené odvolatelkou dospeli v podstate k záveru, ze nebolo mozné potvrdit jej pravost. 98. Tieto tvrdenia boli podrobne rozvinuté odvolatelkou v bodoch 68 az 86 zaloby o neplatnost. Po prvé poukázala na prvú vytlacenú verziu bez adresáta alebo adresáta "v kópii" a s údajným zaslaním o 3.27 h ráno (európskeho casu), zatial co telefónny hovor zamestnanca spolocnosti Infineon uvádzaný v elektronickej poste sa uskutocnil v ten istý den. Po druhé uviedla rozdiely medzi prvou verziou elektronickej posty a dalsími dvomi nasledujúcimi verziami, ktoré na rozdiel od prvej verzie ukazovali príjemcu a sest ostatných príjemcov v kópii, ako aj odlisný cas odoslania. Po tretie sa odvolatelka dovolávala posudku, podla ktorého nezávislý expert, na ktorého sa obrátila, sa domnieval, ze elektronickú postu z 3. novembra 2003 nemozno povazovat za pravú bez akýchkolvek pochybností, co potvrdil aj ten istý odborník v druhej správe. 99. Bez ohladu na tieto skutocnosti Vseobecný súd dospel v bode 181 napadnutého rozsudku k záveru, ze Komisia "mohla oprávnene dospiet k záveru, ze [odvolatelka] sa zúcastnovala na [protiprávnych] diskusiách", pricom sa opieral najmä o skutocnost, ze "nijaký znalecký posudok neviedol k záveru, ze elektronická posta z 3. novembra 2003 nepredstavovala casový dôkaz pravosti, co [odvolatelka] ani pred [ním] nepreukázala". V bode 182 napadnutého rozsudku dodal, ze odvolatelka nepredlozila "dôkaz, ze objektívne dôvody uvádzané Komisiou na odôvodnenie toho, ze existuje niekolko verzií tejto elektronickej posty sú nesprávne". 100. Pritom zastávam názor, ze Vseobecný súd sa dopustil nesprávneho právneho posúdenia tým, ze nedodrzal standard dokazovania vyzadovaný v oblasti pokút za porusenie práva hospodárskej sútaze. Bez zohladnenia rozdielov týkajúcich sa základných prvkov elektronickej posty, ako sú príjemcovia alebo cas odoslania, zo znaleckých posudkov predlozených odvolatelkou vyplýva, ze nie je mozné s urcitostou potvrdit pravost elektronickej posty z 3. novembra 2003. Vzhladom na tieto skutocnosti mal Vseobecný súd vylúcit tento dôkaz: prinálezalo Komisii, aby pozitívne preukázala pravost elektronickej posty z 3. novembra 2003, pricom mala prípadne vyuzit znalecké opatrenia pozadované odvolatelkou. 101. Vseobecný súd sa vsak tiez domnieval, ze skutocnost, ze protiprávne diskusie uvedené v elektronickej poste z 3. novembra 2003 sa konali, vyplynula tiez z iných dôkazov, pricom celok predstavuje "súbor nepriamych dôkazov" ( [37]36 ). 102. Na rozdiel od otázky, ci boli pravidlá v oblasti dôkazného bremena a hodnotenia dôkazov dodrzané, Súdny dvor nemá právomoc zistovat skutkový stav a v zásade ani skúmat dôkazy, ktoré Vseobecný súd uznal na preukázanie tohto skutkového stavu. Pokial totiz tieto dôkazy boli získané riadne a boli respektované vseobecné právne zásady a procesné pravidlá uplatnitelné v oblasti dôkazného bremena a dokazovania, jedine Vseobecnému súdu prislúcha posúdit hodnotu, ktorú treba priznat dôkazom, ktoré mu boli predlozené. Toto posúdenie s výnimkou prípadu skreslenia dôkazov predlozených Vseobecnému súdu teda nepredstavuje právnu otázku, ktorá ako taká podlieha preskúmaniu Súdnym dvorom. ( [38]37 ) 103. Preto, aj ked skutocnosti zohladnené Vseobecným súdom môzu byt predmetom diskusie, ide o posúdenie skutkových okolností, ktoré sú mimo právomoc preskúmania Súdneho dvora v rámci odvolania. Kedze Vseobecný súd konstatoval, ze dalsie dokumenty potvrdzujú uskutocnenie protiprávnych diskusií medzi sútazitelmi, ktorí sa podielali na predmetnom porusení, tvrdenie o pravosti elektronickej posty z 3. novembra 2003 je v kazdom prípade neúcinné. VI. O vrátení veci Vseobecnému súdu 104. V rámci mojej analýzy prvej casti prvého odvolacieho dôvodu v spojení s tretím odvolacím dôvodom som dospel k záveru, ze Vseobecný súd sa dopustil nesprávneho právneho posúdenia tým, ze nepreskúmal vsetky tvrdenia, ktoré uviedla odvolatelka s cielom preukázat zákonnost kontaktov vytýkaných Komisiou. 105. Podla clánku 61 Statútu Súdneho dvora Európskej únie ak je odvolanie dôvodné, Súdny dvor zrusí rozhodnutie Vseobecného súdu. V danej veci môze teda vydat konecný rozsudok sám, ak to stav konania dovoluje, alebo môze vec vrátit na rozhodnutie Vseobecného súdu. 106. V prejednávanej veci zastávam názor, ze nie je mozné v spore rozhodnút. Preskúmanie dôvodnosti tvrdení odvolatelky by viedlo Súdny dvor k tomu, ze by rozhodol o skutkových otázkach na základe skutocností, ktoré neboli posúdené Vseobecným súdom v napadnutom rozsudku. V konaní na Súdnom dvore navyse neboli prejednané skutkové tvrdenia týkajúce sa vecnej stránky sporu. 107. Je preto opodstatnené vrátit vec Vseobecnému súdu s tým, ze o trovách konania sa rozhodne neskôr. VII. Návrh 108. Vzhladom na predchádzajúce úvahy a bez toho, aby bolo dotknuté preskúmanie ostatných odvolacích dôvodov, navrhujem, aby Súdny dvor: - zrusil rozsudok Vseobecného súdu Európskej únie z 15. decembra 2016, Infineon Technologies/Komisia ([39]T-758/14, neuverejnený, [40]EU:T:2016:737), kedze Vseobecný súd nepreskúmal kazdé z tvrdení, ktoré boli predlozené odvolatelkou s cielom preukázat zákonnost kontaktov vytýkaných Komisiou, a - vrátil vec Vseobecnému súdu na dalsie konanie a rozhodnutie o trovách konania. __________________________________________________________________ ( [41]1 ) Jazyk prednesu: francúzstina. ( [42]2 ) [43]Ú. v. ES L 1, 2003, s. 1; Mim. vyd. 08/002, s. 205. ( [44]3 ) [45]Ú. v. EÚ C 210, 2006, s. 2. ( [46]4 ) [47]Ú. v. EÚ C 298, 2006, s. 17. ( [48]5 ) [49]Ú. v. EÚ L 123, 2004, s. 18; Mim. vyd. 08/003, s. 81. ( [50]6 ) Zo sporného rozhodnutia vyplýva, ze NXP prevzala cinnosti spolocnosti Philips od jej vzniku 29. septembra 2006. Komisia sa domnievala, ze NXP sa nezúcastnila predmetného porusenia. ( [51]7 ) Pozri v tomto zmysle rozsudky z 10. júla 2014, Telefónica a Telefónica de Espańa/Komisia ([52]C-295/12 P, [53]EU:C:2014:2062, bod [54]42); z 21. januára 2016, Galp Energía Espańa a i./Komisia ([55]C-603/13 P, [56]EU:C:2016:38, bod [57]71), ako aj z 26. januára 2017, Aloys F. Dornbracht/Komisia ([58]C-604/13 P, [59]EU:C:2017:45, bod [60]52). ( [61]8 ) Pozri v tomto zmysle rozsudky zo 7. januára 2004, Aalborg Portland a i./Komisia ([62]C-204/00 P, C-205/00 P, C-211/00 P, C-213/00 P, C-217/00 P a C-219/00 P, [63]EU:C:2004:6, bod [64]258); zo 6. decembra 2012, Komisia/Verhuizingen Coppens ([65]C-441/11 P, [66]EU:C:2012:778, bod [67]41), ako aj z 11. júla 2013, Team Relocations a i./Komisia ([68]C-444/11 P, neuverejnený, [69]EU:C:2013:464, bod [70]49). ( [71]9 ) Rozsudky zo 6. decembra 2012, Komisia/Verhuizingen Coppens ([72]C-441/11 P, [73]EU:C:2012:778, bod [74]42), a z 11. júla 2013, Team Relocations a i./Komisia ([75]C-444/11 P, neuverejnený, [76]EU:C:2013:464, bod [77]50). ( [78]10 ) Bod 160 napadnutého rozsudku. ( [79]11 ) Pozri v tomto zmysle rozsudky Súdneho dvora zo 7. januára 2004, Aalborg Portland a i./Komisia ([80]C-204/00 P, C-205/00 P, C-211/00 P, C-213/00 P, C-217/00 P a C-219/00 P, [81]EU:C:2004:6, bod [82]86), a zo 6. decembra 2012, Komisia/Verhuizingen Coppens ([83]C-441/11 P, [84]EU:C:2012:778, bod [85]45). ( [86]12 ) Body 57 a 58 odvolania. ( [87]13 ) Pozri v rámci opisu skutkového stavu body 38 az 41 sporného rozhodnutia; v rámci opisu udalostí (základné zásady organizácie kartelu), body 68, 76 a 77 sporného rozhodnutia; v rámci uplatnovania clánku 101 ZFEÚ na prejednávanú vec body 246 a 297 sporného rozhodnutia. O neprípustnosti nového odvolacieho dôvodu pozri rozsudok z 12. mája 2016, Bank of Industry and Mine/Rada ([88]C-358/15 P, neuverejnený, [89]EU:C:2016:338, bod [90]91). ( [91]14 ) Kurzívou zvýraznil generálny advokát. ( [92]15 ) Takáto ziadost sa mi nezdá sporná v prejednávanej veci. V skutocnosti odvolatelka tým, ze navrhuje, aby Vseobecný súd zrusil alebo znízil pokutu, ktorá jej bola ulozená, nesporne poziadala Vseobecný súd, aby vykonal svoju neobmedzenú súdnu právomoc (pozri najmä body 189 a 192 jej zaloby o neplatnost). Pozri v tomto zmysle rozsudok z 27. apríla 2017, FSL a i./Komisia ([93]C-469/15 P, [94]EU:C:2017:308, bod [95]72), ako aj návrhy, ktoré predniesla generálna advokátka Sharpston vo veci KME Germany a i./Komisia ([96]C-272/09 P, [97]EU:C:2011:63, bod [98]78). ( [99]16 ) Pozri v tomto zmysle MUGUET POULLENNEC, G.: Sanctions prévues par le rčglement no 1/2003 et droit ŕ une protection juridictionnelle effective: les leçons des arręts KME et Chalkor de la CJUE. In: Revue Lamy de la concurrence: droit, économie, régulation, 2012, c. 32, s. 57 az 78. ( [100]17 ) Pozri v tomto zmysle VAN CLEYNENBREUGEL, P.: Constitutionalizing Comprehensively Tailored Judicial Review in EU Competition Law. In: The Columbia Journal of European Law, 2012, s. 519 az 545, najmä s. 535 a 536; FORRESTER, I. S.: A challenge for Europe's judges: the review of fines in competition cases. In: European Law Review, 2011, zv. 36, c. 2, s. 185 az 207, najmä s. 195. ( [101]18 ) Rozsudok z 10. júla 2014, Telefónica a Telefónica de Espańa/Komisia ([102]C-295/12 P, [103]EU:C:2014:2062, bod [104]200; kurzívou zvýraznil generálny advokát). Pozri tiez v tomto zmysle rozsudok z 27. apríla 2017, FSL a i./Komisia ([105]C-469/15 P, [106]EU:C:2017:308, bod [107]75). Doktrína nezabudla zdôraznit, ze potreba vykonat dôkladné a úplné preskúmanie vsetkých spochybnovaných skutocností bola poziadavkou, ktorá vyplývala z clánku 47 Charty základných práv Európskej únie a zahrnala preto základné právo na úcinnú súdnu ochranu [pozri v tomto zmysle WESSELING, R., VAN DER WOUDE, M.: The lawfulness and acceptability of Enforcement of European Cartel Law. In: World Competition, 35, 2012/4, s. 573 az 598, najmä s. 582). O poziadavkách práva na úcinnú súdnu ochranu v oblasti práva hospodárskej sútaze pozri tiez VAN CLEYNENBREUGEL, P.: Constitutionalizing Comprehensively tailored Judicial Review in EU Competition Law. In: The Columbia Journal of European Law, 2012, s. 519 az 545, najmä s. 5, BELLIS, J.-F.: La charge de la preuve en matičre de concurrence devant les juridictions de l'Union européenne. In: MAHIEU, S. (dir.), Contentieux de l'Union européenne. Questions choisies, Bruxelles, Larcier, coll. Europes), 2014, s. 217 az 233, najmä. s. 217 a 218]. ( [108]19 ) Pozri návrhy, ktoré predniesol generálny advokát Tizzano vo veci Dansk Rřrindustri a i./Komisia ([109]C-189/02 P, [110]EU:C:2004:415, bod [111]130). ( [112]20 ) Rozsudok zo 7. júna 1983, Musique Diffusion française a i./Komisia ([113]100/80 az 103/80, [114]EU:C:1983:158, bod [115]129); kurzívou zvýraznil generálny advokát. Pozri novsí rozsudok z 8. decembra 2011, Chalkor/Komisia ([116]C-386/10 P, [117]EU:C:2011:815, bod [118]56). ( [119]21 ) Rozsudok z 11. júla 2013, Team Relocations a i./Komisia ([120]C-444/11 P, neuverejnený, [121]EU:C:2013:464, bod [122]102). ( [123]22 ) Pozri v tomto zmysle rozsudok z 26. januára 2017, Aloys F. Dornbracht/Komisia ([124]C-604/13 P, [125]EU:C:2017:45, body [126]55 a [127]56). ( [128]23 ) Pozri body 167 a 191 zaloby o neplatnost. ( [129]24 ) Pozri v tomto zmysle rozsudky zo 7. januára 2004, Aalborg Portland a i./Komisia ([130]C-205/00 P, C-211/00 P, C-213/00 P, C-204/00 P, C-217/00 P a C-219/00 P, [131]EU:C:2004:6, bod [132]86), a zo 6. decembra 2012, Komisia/Verhuizingen Coppens ([133]C-441/11 P, [134]EU:C:2012:778, bod [135]45). Relatívna závaznost úcasti podniku na porusení môze byt zohladnená pri posudzovaní polahcujúcich okolností (pozri v tomto zmysle rozsudok z 11. júla 2013, Team Relocations a i./Komisia, [136]C-444/11 P, neuverejnený, [137]EU:C:2013:464, body [138]104 a [139]106). ( [140]25 ) Bod 263 napadnutého rozsudku. ( [141]26 ) Bod 269 napadnutého rozsudku. ( [142]27 ) Pozri v tomto zmysle rozsudok z 28. júna 2005, Dansk Rřrindustri a i./Komisia ([143]C-189/02 P, C-202/02 P, C-205/02 P az C-208/02 P a C-213/02 P, [144]EU:C:2005:408, bod [145]244). ( [146]28 ) Pozri v tomto zmysle rozsudok z 22. novembra 2012, E.ON Energie/Komisia ([147]C-89/11 P, [148]EU:C:2012:738, bod [149]75). ( [150]29 ) Pozri v tomto zmysle rozsudok z 22. novembra 2012, E.ON Energie/Komisia ([151]C-89/11 P, [152]EU:C:2012:738, bod [153]76). ( [154]30 ) Pozri v tomto zmysle rozsudky z 19. decembra 2013, Siemens a i./Komisia ([155]C-239/11 P, C-489/11 P a C-498/11 P, neuverejnený, [156]EU:C:2013:866, bod [157]128), a z 27. apríla 2017, FSL a i./Komisia ([158]C-469/15 P, [159]EU:C:2017:308, bod [160]38). ( [161]31 ) Pozri v tomto zmysle rozsudok z 8. decembra 2011, Chalkor/Komisia ([162]C-386/10 P, [163]EU:C:2011:815, bod [164]54). ( [165]32 ) Pozri v tomto zmysle rozsudok z 22. novembra 2012, E.ON Energie/Komisia ([166]C-89/11 P, [167]EU:C:2012:738, bod [168]71). ( [169]33 ) Pozri v tomto zmysle rozsudok z 22. novembra 2012, E.ON Energie/Komisia ([170]C-89/11 P, [171]EU:C:2012:738, body [172]72 a [173]73). ( [174]34 ) Pozri v tomto zmysle rozsudok zo 17. decembra 1981, Ludwigshafener Walzmühle Erling a i./Rada a Komisia ([175]197/80 az 200/80, 243/80, 245/80 a 247/80, [176]EU:C:1981:311, bod [177]16). ( [178]35 ) Pozri v tomto zmysle BELLIS, J.-F.: c. d., s. 217 az 233, najmä s. 221. Dodávam, ze aj keby Súdny dvor nikdy výslovne neuznal trestnoprávnu povahu pokút ulozených za porusenia práva hospodárskej sútaze, Európsky súd pre ludské práva (dalej len "ESLP") rozhodol, ze pokuta ulozená za porusenie práva hospodárskej sútaze "mala trestnoprávnu povahu, takze clánok 6 § 1 [Európskeho dohovoru o ochrane ludských práv a základných slobôd] sa uplatnil, v danom prípade trestnoprávna cast" (rozsudok ESLP z 27. septembra 2011, A. Menarini Diagnostics/Taliansko, zaloba c. 43509/08, CE:ECHR:2011:0927JUD004350908, bod 44). Napriek skutocnosti, ze ESLP obmedzí svoje preskúmanie na prejednávaný prípad predlozený na jeho posúdenie, podstata jeho odôvodnenia umoznuje rozsírenie záveru, ku ktorému dospeje. ( [179]36 ) Bod 181 napadnutého rozsudku. Pozri tiez bod 183 napadnutého rozsudku. ( [180]37 ) Pozri v tomto zmysle rozsudky z 25. januára 2007, Sumitomo Metal Industries a Nippon Steel/Komisia ([181]C-403/04 P a C-405/04 P, [182]EU:C:2007:52, body [183]38 a [184]56), ako aj z 19. decembra 2013, Siemens a i./Komisia ([185]C-239/11 P, C-489/11 P a C-498/11 P, neuverejnený, [186]EU:C:2013:866, body [187]39, [188]76, [189]77 a [190]129). References 1. file:///tmp/lynxXXXXSXhGQa/L88156-2004TMP.html#t-ECR_62017CC0099_SK_01-E0001 2. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2016%3A737&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 3. file:///tmp/lynxXXXXSXhGQa/L88156-2004TMP.html#t-ECR_62017CC0099_SK_01-E0002 4. file:///tmp/lynxXXXXSXhGQa/L88156-2004TMP.html#t-ECR_62017CC0099_SK_01-E0003 5. file:///tmp/lynxXXXXSXhGQa/L88156-2004TMP.html#t-ECR_62017CC0099_SK_01-E0004 6. file:///tmp/lynxXXXXSXhGQa/L88156-2004TMP.html#t-ECR_62017CC0099_SK_01-E0005 7. file:///tmp/lynxXXXXSXhGQa/L88156-2004TMP.html#t-ECR_62017CC0099_SK_01-E0006 8. file:///tmp/lynxXXXXSXhGQa/L88156-2004TMP.html#t-ECR_62017CC0099_SK_01-E0007 9. file:///tmp/lynxXXXXSXhGQa/L88156-2004TMP.html#t-ECR_62017CC0099_SK_01-E0008 10. file:///tmp/lynxXXXXSXhGQa/L88156-2004TMP.html#t-ECR_62017CC0099_SK_01-E0009 11. file:///tmp/lynxXXXXSXhGQa/L88156-2004TMP.html#t-ECR_62017CC0099_SK_01-E0010 12. file:///tmp/lynxXXXXSXhGQa/L88156-2004TMP.html#t-ECR_62017CC0099_SK_01-E0011 13. file:///tmp/lynxXXXXSXhGQa/L88156-2004TMP.html#t-ECR_62017CC0099_SK_01-E0012 14. file:///tmp/lynxXXXXSXhGQa/L88156-2004TMP.html#t-ECR_62017CC0099_SK_01-E0013 15. file:///tmp/lynxXXXXSXhGQa/L88156-2004TMP.html#t-ECR_62017CC0099_SK_01-E0014 16. file:///tmp/lynxXXXXSXhGQa/L88156-2004TMP.html#t-ECR_62017CC0099_SK_01-E0015 17. file:///tmp/lynxXXXXSXhGQa/L88156-2004TMP.html#t-ECR_62017CC0099_SK_01-E0016 18. file:///tmp/lynxXXXXSXhGQa/L88156-2004TMP.html#t-ECR_62017CC0099_SK_01-E0017 19. file:///tmp/lynxXXXXSXhGQa/L88156-2004TMP.html#t-ECR_62017CC0099_SK_01-E0018 20. file:///tmp/lynxXXXXSXhGQa/L88156-2004TMP.html#t-ECR_62017CC0099_SK_01-E0019 21. file:///tmp/lynxXXXXSXhGQa/L88156-2004TMP.html#t-ECR_62017CC0099_SK_01-E0020 22. file:///tmp/lynxXXXXSXhGQa/L88156-2004TMP.html#t-ECR_62017CC0099_SK_01-E0021 23. file:///tmp/lynxXXXXSXhGQa/L88156-2004TMP.html#t-ECR_62017CC0099_SK_01-E0022 24. file:///tmp/lynxXXXXSXhGQa/L88156-2004TMP.html#t-ECR_62017CC0099_SK_01-E0023 25. file:///tmp/lynxXXXXSXhGQa/L88156-2004TMP.html#t-ECR_62017CC0099_SK_01-E0024 26. file:///tmp/lynxXXXXSXhGQa/L88156-2004TMP.html#t-ECR_62017CC0099_SK_01-E0025 27. file:///tmp/lynxXXXXSXhGQa/L88156-2004TMP.html#t-ECR_62017CC0099_SK_01-E0026 28. file:///tmp/lynxXXXXSXhGQa/L88156-2004TMP.html#t-ECR_62017CC0099_SK_01-E0027 29. file:///tmp/lynxXXXXSXhGQa/L88156-2004TMP.html#t-ECR_62017CC0099_SK_01-E0028 30. file:///tmp/lynxXXXXSXhGQa/L88156-2004TMP.html#t-ECR_62017CC0099_SK_01-E0029 31. file:///tmp/lynxXXXXSXhGQa/L88156-2004TMP.html#t-ECR_62017CC0099_SK_01-E0030 32. file:///tmp/lynxXXXXSXhGQa/L88156-2004TMP.html#t-ECR_62017CC0099_SK_01-E0031 33. file:///tmp/lynxXXXXSXhGQa/L88156-2004TMP.html#t-ECR_62017CC0099_SK_01-E0032 34. file:///tmp/lynxXXXXSXhGQa/L88156-2004TMP.html#t-ECR_62017CC0099_SK_01-E0033 35. file:///tmp/lynxXXXXSXhGQa/L88156-2004TMP.html#t-ECR_62017CC0099_SK_01-E0034 36. file:///tmp/lynxXXXXSXhGQa/L88156-2004TMP.html#t-ECR_62017CC0099_SK_01-E0035 37. file:///tmp/lynxXXXXSXhGQa/L88156-2004TMP.html#t-ECR_62017CC0099_SK_01-E0036 38. file:///tmp/lynxXXXXSXhGQa/L88156-2004TMP.html#t-ECR_62017CC0099_SK_01-E0037 39. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2016%3A737&locale=sk 40. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2016%3A737&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 41. file:///tmp/lynxXXXXSXhGQa/L88156-2004TMP.html#c-ECR_62017CC0099_SK_01-E0001 42. file:///tmp/lynxXXXXSXhGQa/L88156-2004TMP.html#c-ECR_62017CC0099_SK_01-E0002 43. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:L:2003:001:TOC 44. file:///tmp/lynxXXXXSXhGQa/L88156-2004TMP.html#c-ECR_62017CC0099_SK_01-E0003 45. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:C:2006:210:TOC 46. file:///tmp/lynxXXXXSXhGQa/L88156-2004TMP.html#c-ECR_62017CC0099_SK_01-E0004 47. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:C:2006:298:TOC 48. file:///tmp/lynxXXXXSXhGQa/L88156-2004TMP.html#c-ECR_62017CC0099_SK_01-E0005 49. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:L:2004:123:TOC 50. file:///tmp/lynxXXXXSXhGQa/L88156-2004TMP.html#c-ECR_62017CC0099_SK_01-E0006 51. file:///tmp/lynxXXXXSXhGQa/L88156-2004TMP.html#c-ECR_62017CC0099_SK_01-E0007 52. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2014%3A2062&locale=sk 53. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2014%3A2062&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 54. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2014%3A2062&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point42 55. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2016%3A38&locale=sk 56. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2016%3A38&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 57. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2016%3A38&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point71 58. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2017%3A45&locale=sk 59. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2017%3A45&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 60. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2017%3A45&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point52 61. file:///tmp/lynxXXXXSXhGQa/L88156-2004TMP.html#c-ECR_62017CC0099_SK_01-E0008 62. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2004%3A6&locale=sk 63. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2004%3A6&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 64. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2004%3A6&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point258 65. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2012%3A778&locale=sk 66. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2012%3A778&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 67. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2012%3A778&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point41 68. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A464&locale=sk 69. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A464&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 70. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A464&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point49 71. file:///tmp/lynxXXXXSXhGQa/L88156-2004TMP.html#c-ECR_62017CC0099_SK_01-E0009 72. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2012%3A778&locale=sk 73. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2012%3A778&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 74. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2012%3A778&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point42 75. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A464&locale=sk 76. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A464&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 77. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A464&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point50 78. file:///tmp/lynxXXXXSXhGQa/L88156-2004TMP.html#c-ECR_62017CC0099_SK_01-E0010 79. file:///tmp/lynxXXXXSXhGQa/L88156-2004TMP.html#c-ECR_62017CC0099_SK_01-E0011 80. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2004%3A6&locale=sk 81. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2004%3A6&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 82. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2004%3A6&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point86 83. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2012%3A778&locale=sk 84. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2012%3A778&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 85. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2012%3A778&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point45 86. file:///tmp/lynxXXXXSXhGQa/L88156-2004TMP.html#c-ECR_62017CC0099_SK_01-E0012 87. file:///tmp/lynxXXXXSXhGQa/L88156-2004TMP.html#c-ECR_62017CC0099_SK_01-E0013 88. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2016%3A338&locale=sk 89. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2016%3A338&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 90. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2016%3A338&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point91 91. file:///tmp/lynxXXXXSXhGQa/L88156-2004TMP.html#c-ECR_62017CC0099_SK_01-E0014 92. file:///tmp/lynxXXXXSXhGQa/L88156-2004TMP.html#c-ECR_62017CC0099_SK_01-E0015 93. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2017%3A308&locale=sk 94. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2017%3A308&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 95. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2017%3A308&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point72 96. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2011%3A63&locale=sk 97. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2011%3A63&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 98. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2011%3A63&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point78 99. file:///tmp/lynxXXXXSXhGQa/L88156-2004TMP.html#c-ECR_62017CC0099_SK_01-E0016 100. file:///tmp/lynxXXXXSXhGQa/L88156-2004TMP.html#c-ECR_62017CC0099_SK_01-E0017 101. file:///tmp/lynxXXXXSXhGQa/L88156-2004TMP.html#c-ECR_62017CC0099_SK_01-E0018 102. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2014%3A2062&locale=sk 103. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2014%3A2062&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 104. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2014%3A2062&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point200 105. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2017%3A308&locale=sk 106. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2017%3A308&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 107. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2017%3A308&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point75 108. file:///tmp/lynxXXXXSXhGQa/L88156-2004TMP.html#c-ECR_62017CC0099_SK_01-E0019 109. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2004%3A415&locale=sk 110. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2004%3A415&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 111. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2004%3A415&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point130 112. file:///tmp/lynxXXXXSXhGQa/L88156-2004TMP.html#c-ECR_62017CC0099_SK_01-E0020 113. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1983%3A158&locale=sk 114. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1983%3A158&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 115. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1983%3A158&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point129 116. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2011%3A815&locale=sk 117. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2011%3A815&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 118. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2011%3A815&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point56 119. file:///tmp/lynxXXXXSXhGQa/L88156-2004TMP.html#c-ECR_62017CC0099_SK_01-E0021 120. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A464&locale=sk 121. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A464&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 122. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A464&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point102 123. file:///tmp/lynxXXXXSXhGQa/L88156-2004TMP.html#c-ECR_62017CC0099_SK_01-E0022 124. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2017%3A45&locale=sk 125. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2017%3A45&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 126. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2017%3A45&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point55 127. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2017%3A45&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point56 128. file:///tmp/lynxXXXXSXhGQa/L88156-2004TMP.html#c-ECR_62017CC0099_SK_01-E0023 129. file:///tmp/lynxXXXXSXhGQa/L88156-2004TMP.html#c-ECR_62017CC0099_SK_01-E0024 130. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2004%3A6&locale=sk 131. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2004%3A6&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 132. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2004%3A6&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point86 133. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2012%3A778&locale=sk 134. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2012%3A778&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 135. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2012%3A778&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point45 136. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A464&locale=sk 137. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A464&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 138. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A464&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point104 139. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A464&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point106 140. file:///tmp/lynxXXXXSXhGQa/L88156-2004TMP.html#c-ECR_62017CC0099_SK_01-E0025 141. file:///tmp/lynxXXXXSXhGQa/L88156-2004TMP.html#c-ECR_62017CC0099_SK_01-E0026 142. file:///tmp/lynxXXXXSXhGQa/L88156-2004TMP.html#c-ECR_62017CC0099_SK_01-E0027 143. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2005%3A408&locale=sk 144. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2005%3A408&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 145. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2005%3A408&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point244 146. file:///tmp/lynxXXXXSXhGQa/L88156-2004TMP.html#c-ECR_62017CC0099_SK_01-E0028 147. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2012%3A738&locale=sk 148. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2012%3A738&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 149. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2012%3A738&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point75 150. file:///tmp/lynxXXXXSXhGQa/L88156-2004TMP.html#c-ECR_62017CC0099_SK_01-E0029 151. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2012%3A738&locale=sk 152. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2012%3A738&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 153. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2012%3A738&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point76 154. file:///tmp/lynxXXXXSXhGQa/L88156-2004TMP.html#c-ECR_62017CC0099_SK_01-E0030 155. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A866&locale=sk 156. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A866&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 157. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A866&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point128 158. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2017%3A308&locale=sk 159. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2017%3A308&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 160. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2017%3A308&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point38 161. file:///tmp/lynxXXXXSXhGQa/L88156-2004TMP.html#c-ECR_62017CC0099_SK_01-E0031 162. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2011%3A815&locale=sk 163. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2011%3A815&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 164. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2011%3A815&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point54 165. file:///tmp/lynxXXXXSXhGQa/L88156-2004TMP.html#c-ECR_62017CC0099_SK_01-E0032 166. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2012%3A738&locale=sk 167. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2012%3A738&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 168. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2012%3A738&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point71 169. file:///tmp/lynxXXXXSXhGQa/L88156-2004TMP.html#c-ECR_62017CC0099_SK_01-E0033 170. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2012%3A738&locale=sk 171. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2012%3A738&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 172. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2012%3A738&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point72 173. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2012%3A738&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point73 174. file:///tmp/lynxXXXXSXhGQa/L88156-2004TMP.html#c-ECR_62017CC0099_SK_01-E0034 175. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1981%3A311&locale=sk 176. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1981%3A311&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 177. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1981%3A311&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point16 178. file:///tmp/lynxXXXXSXhGQa/L88156-2004TMP.html#c-ECR_62017CC0099_SK_01-E0035 179. file:///tmp/lynxXXXXSXhGQa/L88156-2004TMP.html#c-ECR_62017CC0099_SK_01-E0036 180. file:///tmp/lynxXXXXSXhGQa/L88156-2004TMP.html#c-ECR_62017CC0099_SK_01-E0037 181. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2007%3A52&locale=sk 182. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2007%3A52&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 183. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2007%3A52&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point38 184. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2007%3A52&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point56 185. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A866&locale=sk 186. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A866&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 187. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A866&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point39 188. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A866&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point76 189. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A866&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point77 190. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A866&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point129