ROZSUDOK VSEOBECNÉHO SÚDU (piata komora) z 12. decembra 2018 ( [1]*1 ) "Hospodárska sútaz - Kartely - Distribúcia televízneho vysielania - Rozhodnutie, ktorým záväzky nadobúdajú právnu záväznost - Územná výlucnost - Predbezné posúdenie - Vplyv na zmluvné práva tretích osôb - Proporcionalita" Vo veci T-873/16, Groupe Canal + SA, so sídlom v Issy-les-Moulineaux (Francúzsko), v zastúpení: P. Wilhelm, P. Gassenbach a O. de Juvigny, avocats, zalobkyna, ktorú v konaní podporujú: Francúzska republika, v zastúpení: D. Colas, J. Bousin, E. de Moustier a P. Dodeller, splnomocnení zástupcovia, Union des producteurs de cinéma (UPC), so sídlom v Parízi (Francúzsko), v zastúpení: É. Lauvaux, avocat, C More Entertainment AB, so sídlom v Stokholme (Svédsko), v zastúpení: L. Johansson a A. Acevedo, avocats, a European Film Agency Directors - EFADs, so sídlom v Bruseli (Belgicko), v zastúpení: O. Sasserath, avocat, vedlajsí úcastníci konania, proti Európskej Komisii, v zastúpení: A. Dawes, C. Urraca Caviedes a L. Wildpanner, splnomocnení zástupcovia, zalovanej, ktorú v konaní podporuje: Bureau européen des unions de consommateurs (BEUC), so sídlom v Bruseli, v zastúpení: A. Fratini, avocat, vedlajsí úcastník konania, ktorej predmetom je návrh podaný podla clánku 263 ZFEÚ na zrusenie rozhodnutia Komisie z 26. júla 2016 týkajúceho sa konania podla clánku 101 ZFEÚ a clánku 53 Dohody o EHP (vec AT.40023 - cezhranicný prístup k platenej televízii), na základe ktorého záväzky, ktoré ponúkli spolocnosti Paramount Pictures International Ltd a Viacom Inc. v súvislosti s licencnými zmluvami o audiovizuálnych obsahoch, ktoré tieto spolocnosti uzatvorili so spolocnostami Sky UK Ltd a Sky plc, nadobudli právnu záväznost, VSEOBECNÝ SÚD (piata komora), v zlození: predseda komory D. Gratsias (spravodajca), sudcovia A. Dittrich a I. Ulloa Rubio, tajomník: M. Marescaux, referentka, so zretelom na písomnú cast konania a po pojednávaní z 14. septembra 2018, vyhlásil tento Rozsudok Okolnosti predchádzajúce sporu 1 Dna 13. januára 2014 Európska komisia zacala vysetrovanie mozných obmedzení majúcich vplyv na poskytovanie sluzieb platenej televízie na základe licencných zmlúv uzavretých medzi siestimi americkými stúdiami a významnými prevádzkovatelmi vysielania plateného obsahu v Európskej únii. 2 Dna 23. júla 2015 Komisia zaslala spolocnostiam Paramount Pictures International Ltd, so sídlom v Londýne (Spojené královstvo), a Viacom Inc., so sídlom v New Yorku (Spojené státy), materskej spolocnosti prvej uvedenej spolocnosti (dalej spolocne len "Paramount"), oznámenie o námietkach. V tomto oznámení Komisia uviedla svoj predbezný záver týkajúci sa zlucitelnosti niektorých doloziek v licencných zmluvách, ktoré spolocnost Paramount uzatvorila so spolocnostami Sky UK Ltd a Sky plc (dalej spolocne len "Sky"), s clánkom 101 ZFEÚ a clánkom 53 Dohody o Európskom hospodárskom priestore (EHP). 3 Komisia sa v rámci vysetrovania zamerala na dve navzájom súvisiace dolozky týchto licencných zmlúv. Cielom prvej dolozky bolo zakázat spolocnosti Sky, resp. obmedzit jej moznost kladne reagovat na nevyziadané poziadavky spotrebitelov, ktorí majú bydlisko v EHP, ale mimo Spojeného královstva a Írska, na nákup sluzieb distribúcie televíznych programov. Druhou dolozkou sa spolocnosti Paramount ulozila prostredníctvom zmlúv, ktoré uzatvorila s prevádzkovatelmi vysielania usadenými v EHP, ale mimo Spojeného královstva a Írska, povinnost zakázat týmto prevádzkovatelom vysielania, resp. obmedzit ich moznost kladne reagovat na nevyziadané poziadavky spotrebitelov s bydliskom v Spojenom královstve alebo Írsku na nákup sluzieb distribúcie televízneho vysielania. 4 Rozhodnutím úradníka pre vypocutie v urcitých konaniach týkajúcich sa narusenia hospodárskej sútaze z 24. novembra 2015 sa zalobkyni, spolocnosti Groupe Canal +, povolil vstup do konania ako tretej zainteresovanej strany v zmysle clánku 13 ods. 1 nariadenia Komisie (ES) c. 773/2004 zo 7. apríla 2004, ktoré sa týka vedenia konania Komisiou podla clánkov [101 a 102 ZFEÚ] ([2]Ú. v. EÚ L 123, 2004, s. 18; Mim. vyd. 08/003, s. 81). 5 Listom zo 4. decembra 2015 s názvom "Informácie o charaktere a predmete konania v súlade s clánkom 13 ods. 1 nariadenia (ES) c. 773/2004" Komisia zaslala zalobkyni okrem iného svoje právne posúdenie týkajúce sa uplatnenia clánku 101 ZFEÚ na skutkový stav prejednávanej veci, po ktorom nasledoval predbezný záver v tomto ohlade. Podla tohto predbezného záveru Komisia zamýslala prijat rozhodnutie urcené spolocnosti Sky a vsetkým stúdiám dotknutým jej vysetrovaním, ktorým by rozhodla, ze porusili clánok 101 ZFEÚ a clánok 53 Dohody o EHP, ulozila by im pokuty a povinnost ukoncit porusovanie a zdrzat sa prijatia akéhokolvek opatrenia, ktoré by mohlo mat podobný ciel alebo úcinok. 6 Dna 15. apríla 2016 spolocnost Paramount ponúkla záväzky, aby reagovala na obavy Komisie z narusenia hospodárskej sútaze v súlade s clánkom 9 nariadenia Rady (ES) c. 1/2003 zo 16. decembra 2002 o vykonávaní pravidiel hospodárskej sútaze stanovených v clánkoch [101 a 102 ZFEÚ] ([3]Ú. v. EÚ L 1, 2003, s. 1; Mim. vyd. 08/002, s. 205). Po zhromazdení pripomienok zo strany ostatných zainteresovaných strán vrátane zalobkyne Komisia prijala rozhodnutie z 26. júla 2016 týkajúce sa konania podla clánku 101 ZFEÚ a clánku 53 Dohody o EHP (vec AT.40023 - cezhranicný prístup k platenej televízii) (dalej len "napadnuté rozhodnutie"). 7 Z clánku 1 napadnutého rozhodnutia vyplýva, ze záväzky uvedené v prílohe tohto rozhodnutia sú pre Paramount, ako aj jej právnych nástupcov a dcérske spolocnosti záväzné pocas obdobia piatich rokov od oznámenia predmetného rozhodnutia. 8 Dolozka 1 deviaty odsek prílohy napadnutého rozhodnutia ustanovuje rôzne druhy doloziek, ktoré sú predmetom konania (dalej len "príslusné dolozky"). Na jednej strane, pokial ide o satelitný prenos, dotknuté sú po prvé dolozka, podla ktorej prijímanie prenosu mimo územia, na ktoré sa vztahuje licencná zmluva (overspill), nepredstavuje porusenie zmluvy zo strany prevádzkovatela televízneho vysielania, ak ten uvedené prijímanie neschválil so znalostou veci, a po druhé dolozka, podla ktorej prijímanie prenosu na území, na ktoré sa vztahuje licencná zmluva, nepredstavuje porusenie zmluvy zo strany spolocnosti Paramount, ak táto spolocnost neschválila dostupnost dekodérov pochádzajúcich od tretích osôb na tomto území. Na druhej strane, pokial ide o prenos cez internet, dotknuté sú po prvé dolozka, ktorá vyzaduje, aby prevádzkovatelia televízneho vysielania zabránili stahovaniu televízneho obsahu z internetu alebo jeho prenosu v reálnom case (streaming) mimo územia, na ktoré sa vztahuje licencná zmluva, po druhé dolozka, podla ktorej online sledovanie televízneho obsahu (Internet overspill) na území, na ktoré sa vztahuje licencná zmluva, nepredstavuje porusenie zmluvy zo strany spolocnosti Paramount, ak táto spolocnost ulozila prevádzkovatelom televízneho vysielania povinnost pouzívat technológie zamedzujúce takéto online sledovanie, a po tretie dolozka, podla ktorej online sledovanie televízneho obsahu mimo územia, na ktoré sa vztahuje licencná zmluva, nepredstavuje porusenie zmluvy zo strany prevádzkovatela televízneho vysielania, ak pouzíva technológie zamedzujúce takéto sledovanie. 9 Z dolozky 1 tretieho odseku prílohy napadnutého rozhodnutia takisto vyplýva, ze slovné spojenie "povinnosti prevádzkovatela televízneho vysielania" sa vztahujú na príslusné dolozky alebo obdobné dolozky zakazujúce prevádzkovatelovi vysielania vyhoviet nevyziadaným ziadostiam zo strany spotrebitelov s pobytom v EHP, ale mimo územia, pre ktoré má prevádzkovatel vysielania právo na vysielanie. V súvislosti s tým slovné spojenie "povinnosti spolocnosti Paramount" oznacuje príslusné dolozky alebo obdobné dolozky ukladajúce spolocnosti Paramount povinnost zakázat prevádzkovatelom televízneho vysielania, ktorí sa nachádzajú v EHP, avsak mimo území, pre ktoré majú výlucné práva na vysielanie, reagovat na nevyziadané poziadavky spotrebitelov s bydliskom na týchto územiach. 10 Podla dolozky 2 prílohy napadnutého rozhodnutia pocínajúc dnom oznámenia napadnutého rozhodnutia sa na Paramount vztahujú rozlicné záväzky. Po prvé Paramount nesmie uzatvorit ani obnovit, resp. rozsírit uplatnenie príslusných doloziek v rámci licencných zmlúv definovaných v tej istej prílohe (bod 2.1). Po druhé, pokial ide o existujúce licencné zmluvy na produkciu formou platenej televízie (existing Pay-TV Output Licence Agreements), Paramount sa nebude súdnou cestou domáhat plnenia povinností zo strany prevádzkovatelov televízneho vysielania [bod 2.2 písm. a)]. Pokial ide o tie isté zmluvy, Paramount nebude plnit povinnosti ani priamo ci nepriamo konat na úcely plnenia "povinností spolocnosti Paramount" [bod 2.2 písm. b)]. Po tretie Paramount musí v lehote desiatich dní po dátume oznámenia napadnutého rozhodnutia oznámit spolocnosti Sky, ze sa nebude súdnou cestou domáhat dodrziavania príslusných doloziek prevádzkovatelmi televízneho vysielania, a v lehote jedného mesiaca po dátume uvedeného oznámenia musí to isté oznámit kazdému prevádzkovatelovi televízneho vysielania so sídlom v EHP (bod 2.3). 11 Zalobkyna uzatvorila so spolocnostou Paramount licencnú zmluvu na produkciu platených televíznych obsahov (Pay Television Agreement), ktorá nadobudla platnost 1. januára 2014 (dalej len "dohoda z 1. januára 2014"). Clánok 12 uvedenej dohody stanovuje, ze územie, na ktoré sa vztahuje uvedená licencná zmluva, sa clení na "výlucné územia", ku ktorým patrí Francúzsko, a "nevýlucné územie", ktoré zahrna územie Maurícia. Clánok 3 zmluvy z 1. januára 2014 dalej stanovuje, ze Paramount nesmie vykonávat práva na vysielanie pre výlucné územia ani povolit vykonávanie týchto práv tretej osobe. Príloha A.IV tejto zmluvy spresnuje povinnosti ulozené zalobkyni, pokial ide o pouzívanie technológií geofiltrovania zamedzujúcich vysielaniu mimo území, pre ktoré sa udelila licencia. 12 Listom z 25. augusta 2016 Paramount oznámila zalobkyni záväzok uvedený v bode 2.2 písm. a) prílohy napadnutého rozhodnutia (pozri bod 10 vyssie) a následne jasne uviedla, ze nepodnikne právne kroky s cielom domáhat sa plnenia príslusných doloziek prevádzkovatelom televízneho vysielania a ze rusí vsetky povinnosti v zmysle príslusných doloziek. Paramount v uvedenom liste takisto jasne uviedla, ze slovné spojenie "povinnost prevádzkovatela televízneho vysielania" má rovnaký význam, aký je uvedený v prílohe napadnutého rozhodnutia. Listom zo 14. októbra 2016 zalobkyna reagovala na toto oznámenie, pricom poukázala na to, ze záväzky prijaté v rámci konania len medzi Komisiou a spolocnostou Paramount nie sú voci nej vymáhatelné. Konanie a návrhy úcastníkov konania 13 Zalobkyna návrhom podaným do kancelárie Vseobecného súdu 8. decembra 2016 podala zalobu, na základe ktorej sa zacalo toto konanie. 14 Uznesením z 13. júla 2017, Groupe Canal +/Komisia ([4]T-873/16, neuverejnené, [5]EU:T:2017:556), sa vyhovelo návrhu na vstup Bureau européen des unions de consommateurs (Európska organizácia spotrebitelov - BEUC) do konania ako vedlajsieho úcastníka na podporu Komisie. Tým istým uznesením sa vyhovelo návrhu na vstup Union des producteurs de cinéma (Únia filmových producentov - UPC), European Film Agency Directors (EFADs) a C More Entertainment AB do konania ako vedlajsích úcastníkov konania na podporu návrhov zalobkyne. Okrem toho rozhodnutím predsedu piatej komory Vseobecného súdu z 13. júla 2017 sa vyhovelo návrhu na vstup Francúzskej republiky do konania ako vedlajsieho úcastníka na podporu návrhov zalobkyne. 15 V rámci opatrení na zabezpecenie priebehu konania bola zalobkyna 2. mája 2018 vyzvaná, aby odpovedala na písomnú otázku, a na túto výzvu reagovala 15. mája 2018. 16 Zalobkyna a C More Entertainment navrhujú, aby Vseobecný súd: - zrusil napadnuté rozhodnutie, - subsidiárne zrusil napadnuté rozhodnutie v rozsahu, v akom sa týka francúzskeho trhu a zmlúv zalobkyne, - zaviazal Komisiu na náhradu trov konania. 17 Francúzska republika navrhuje, aby Vseobecný súd zrusil napadnuté rozhodnutie. 18 UPC navrhuje, aby Vseobecný súd: - zrusil napadnuté rozhodnutie, - subsidiárne zrusil napadnuté rozhodnutie v rozsahu, v akom sa týka francúzskeho trhu, - zaviazal Komisiu na náhradu trov konania. 19 EFADs navrhuje, aby Vseobecný súd: - zrusil napadnuté rozhodnutie, - subsidiárne zrusil napadnuté rozhodnutie v rozsahu, v akom sa týka francúzskeho trhu a existujúcich a budúcich zmlúv uzavretých so zalobkynou, - zaviazal Komisiu na náhradu trov konania. 20 Komisia navrhuje, aby Vseobecný súd: - zamietol zalobu, - zaviazal Francúzsku republiku, EFADs, UPC a C More Entertainment na náhradu trov konania. 21 BEUC navrhuje, aby Vseobecný súd: - zamietol zalobu, - zaviazal zalobkynu na náhradu trov konania. Právny stav Úvodné poznámky 22 Na podporu svojej zaloby zalobkyna uvádza styri zalobné dôvody, pricom prvý dôvod je zalozený na zjavne nesprávnom právnom posúdení, pokial ide o zlucitelnost príslusných doloziek s clánkom 101 ZFEÚ a úcinky ulozených záväzkov, druhý dôvod je zalozený na porusení clánku 9 nariadenia c. 1/2003, pokial ide o vyjadrenie obáv, na základe ktorých boli ulozené záväzky, tretí dôvod je zalozený na porusení zásady proporcionality a stvrtý dôvod na zneuzití právomoci. 23 Ako sa uvádza v bode 11 vyssie, zalobkyna uzatvorila so spolocnostou Paramount zmluvu o distribúcii televíznych obsahov, a síce zmluvu z 1. januára 2014, ktorá obsahuje dolozky rovnocenné relevantným dolozkám. Ako totiz spresnila zalobkyna v reakcii na opatrenie na zabezpecenie priebehu konania, povinnost spolocnosti Paramount zakázat prevádzkovatelom vysielania, ktorí sa nachádzajú v EHP, ale mimo územia, na ktoré má zalobkyna výlucné práva, uskutocnovat pasívny predaj na týchto územiach, vyplýva z clánkov 2 a 3 uvedenej zmluvy. Z týchto ustanovení konkrétne vyplýva, ze Paramount udelila zalobkyni licenciu vztahujúcu sa na niekolko foriem výlucného televízneho vysielania, ze majitelom akékolvek práva, ktoré nebolo výslovne udelené inému, zostáva Paramount a ze sa Paramount zaviazala, ze nebude vykonávat tieto práva na územiach, pre ktoré má zalobkyna výlucné právo, ani nepovolí ziadnej tretej strane tieto práva vykonávat na uvedených územiach. Z toho vyplýva, ze pokial akákolvek tretia strana potrebuje na výkon predmetných práv výslovné povolenie spolocnosti Paramount, záväzok neudelit toto povolenie, ktorý táto spolocnost prijala voci zalobkyni, je rovnocenný "povinnostiam spolocnosti Paramount" opísaným v bode 9 vyssie. 24 Pri plnení povinnosti, ktorá jej bola ulozená napadnutým rozhodnutím, Paramount oznámila zalobkyni svoje rozhodnutie, ze uz voci nej nepodnikne ziadne právne kroky s cielom domáhat sa plnenia "povinností prevádzkovatela televízneho vysielania" a ze tieto povinnosti rusí dovtedy, kým sa na ne budú vztahovat záväzky, ktoré sa na základe napadnutého rozhodnutia stali záväznými. Ako sa podrobnejsie uvádza v bode 95 nizsie, takéto konanie spolocnosti Paramount vo vztahu k vsetkým jej zmluvným partnerom v EHP znamená, ze uvedená spolocnost si uz neplní svoje povinnosti voci zalobkyni, ktoré jej vyplývajú z clánkov 2 a 3 zmluvy z 1. januára 2014 a ktoré spocívajú v tom, ze svojim zmluvným partnerom nesmie povolit, aby reagovali na nevyziadané poziadavky spotrebitelov s bydliskom na územiach, kde má zalobkyna výlucné právo na vysielanie. 25 Právne postavenie zalobkyne bolo teda ovplyvnené v dôsledku plnenia povinnosti zo strany spolocnosti Paramount, ktorú tejto spolocnosti ulozila Komisia na základe napadnutého rozhodnutia. Takisto so zretelom na skutocnost, ze sa zalobkyni povolilo vstúpit do správneho konania ako zainteresovanej tretej strane a ze na základe dokumentu, ktorý jej zaslala Komisia, zalobkyna predlozila pripomienky v tomto ohlade (pozri body 4 a 5 vyssie), treba konstatovat, ze má aktívnu legitimáciu v konaní o zalobe proti napadnutému rozhodnutiu (pozri v tomto zmysle rozsudky z 29. júna 2010, Komisia/Alrosa, [6]C-441/07 P, [7]EU:C:2010:377, bod [8]90, a z 15. septembra 2016, Morningstar/Komisia, [9]T-76/14, [10]EU:T:2016:481, body [11]31 az [12]34), co Komisia ostatne nespochybnuje. 26 Hoci je pravda, ze z dôvodu tohto ovplyvnenia sa zalobkyni priznáva aktívna legitimácia na podanie zaloby proti napadnutému rozhodnutiu, nic to nemení na skutocnosti, ze to, ci zalobkyna správne opísala konkrétne úcinky, ktoré má toto rozhodnutie voci nej, je otázkou týkajúcou sa veci samej. 27 V tejto súvislosti zaloba vyvoláva klúcovú otázku týkajúcu sa povahy a rozsahu úcinkov rozhodnutia, ktorým sa stali záväzky, ktoré ponúkol podnik v zmysle clánku 9 nariadenia c. 1/2003, záväznými v prípade, ked predmetné záväzky spocívajú v jednostrannom vyhlásení podniku, ze uz nebude plnit urcité dolozky zmluvy uzavretej medzi ním a iným podnikom, ktorému nebolo vzhladom na to, ze sa nan nevztahuje vysetrovanie Komisie, urcené oznámenie o námietkach a ktorý neponúkol záväzky ani nepristúpil k dohode o takýchto záväzkoch. 28 Táto otázka vzniká v rámci tretieho zalobného dôvodu. O prvom zalobnom dôvode zalozenom na zjavne nesprávnom posúdení, pokial ide o zlucitelnost príslusných doloziek s clánkom 101 ZFEÚ a úcinky ulozených záväzkov 29 Podla zalobkyne po prvé Komisia vo vztahu k príslusným dolozkám nevyjadrila obavy z porusenia z dôvodu ich predmetu v zmysle clánku 101 odseku 1 ZFEÚ. V skutocnosti majú tieto dolozky podla jej názoru za následok podporu kultúrnej rozmanitosti bez narusenia hospodárskej sútaze, zatial co ich zrusenie by viedlo k vyssej koncentrácii v odvetví filmovej produkcie. 30 Zalobkyna, ktorú v konaní podporuje Francúzska republika, dalej tvrdí, ze ochrana práv dusevného vlastníctva odôvodnuje z hladiska pravidiel Zmluvy stanovenie takých geografických obmedzení, o aké ide vo veci. V tejto súvislosti UPC tvrdí, ze rozdiely medzi "absolútnou" a "relatívnou" územnou výlucnostou na jednej strane a "aktívnym" a "pasívnym" predajom na druhej strane nemozno uplatnovat v digitálnom prostredí, ktoré je prakticky bez hraníc. Okrem toho vzhladom na moznosti, ktoré dnes poskytuje mnozstvo internetových platforiem na sledovanie plateného televízneho vysielania, DVD alebo videa na poziadanie, príslusné dolozky podla názoru zalobkyne a Francúzskej republiky nevedú k skutocnej územnej výlucnosti, a teda nenarúsajú hospodársku sútaz. Komisia vsak mala vykonat presnú analýzu filmového audiovizuálneho odvetvia, a kedze tak neurobila, napadnuté rozhodnutie nedovoleným spôsobom obrátilo dôkazné bremeno. 31 Zalobkyna po tretie poukazuje na to, ze územná výlucnost stanovená v príslusných dolozkách sa týka len casti obsahov umiestnovaných na trhu platených televíznych staníc, a preto nemôze obmedzovat hospodársku sútaz na tomto trhu. Zalobkyna, ktorú v konaní podporujú UPC a Francúzska republika, tvrdí, ze príslusné dolozky umoznujú poskytnút majitelom autorských práv primeranú odmenu, ktorá je absolútne nevyhnutná pre hospodársku sútaz na základe výkonnosti, ktorá by bola prispôsobená charakteristikám kazdého vnútrostátneho trhu podla vhodných fáz uvádzania. Uvedené dolozky takisto zaistujú prezitie ekonomického modelu pouzívaného hospodárskymi subjektmi, ako je zalobkyna. Tento model umoznuje objektívne rozdelenie rizika spojeného s financovaním filmovej produkcie v Únii, na ktoré je zalobkyna nútená venovat velkú cast svojich celkových zdrojov. Podla UPC predmetný model splna právne predpisy platné v niektorých vnútrostátnych právnych poriadkoch, pricom Komisia nevykonala vo vztahu k nim ziadne preskúmanie. 32 Po stvrté neuplatnitelnost príslusných doloziek údajne nepriamo, avsak urcite ovplyvnuje vsetky zmluvné vztahy v odvetví a vedie k výskytu licencií vztahujúcich sa na velké územia na úrovni Únie, ktoré narúsajú rovnováhu v oblasti vyjednávania na úkor producentov v Únii. Dostupnost financných prostriedkov na audiovizuálnu produkciu v Únii vrátane príspevkov, ktoré prevádzkovatelia televízneho vysielania platia vnútrostátnym subjektom z audiovizuálneho odvetvia, je v dôsledku toho radikálne obmedzená, co má nepriaznivý vplyv na kvalitu a rozmanitost ponuky pre spotrebitelov, a napokon aj na kultúrnu rozmanitost chránenú podla clánku 3 ZEÚ a clánku 167 ods. 4 ZFEÚ. Samotným tvrdením, ze Paramount môze udelovat licencie na územnom základe aj po prijatí záväzkov, vsak Komisia neodôvodnila svoje rozhodnutie právne dostatocným spôsobom, pokial ide o dôlezitost tejto okolnosti z hladiska dôsledkov, na ktoré poukázala zalobkyna. 33 Komisia, ktorú v konaní podporuje BEUC, namieta proti dôvodnosti tohto zalobného dôvodu. 34 Treba pripomenút, ze clánok 9 ods. 1 nariadenia c. 1/2003 znie: "Ak Komisia zamýsla prijat rozhodnutie vyzadujúce ukoncit porusovanie a príslusný podnik sa zaviaze, ze splní poziadavky vyjadrené Komisiou v jej predbeznom posúdení, môze Komisia rozhodnutím urobit takýto záväzok záväzným pre podniky. Také rozhodnutie sa môze prijat na vymedzené obdobie a môze byt v nom uvedené, ze nie sú nadalej dôvody na zásah Komisie." 35 Okrem toho v odôvodnení 13 nariadenia c. 1/2003 sa stanovuje: "Ak v priebehu konaní, z ktorých by vyplynulo rozhodnutie o zákaze dohody alebo postupu, prijmú podniky voci Komisii záväzky, ktoré by uspokojili jej záujmy, Komisia by mohla prijat rozhodnutie, ktorými sa tieto záväzky stanú pre príslusné podniky záväznými. V takomto rozhodnutí by malo byt stanovené, bez toho, aby bolo odpovedané na otázku, ci také porusenie existovalo, alebo este stále existuje, ze uz nadalej nie sú dôvody na zásah Komisie..." 36 V súvislosti s uplatnovaním clánku 9 nariadenia c. 1/2003 sa tak úloha Komisie obmedzuje na overenie, ci navrhované záväzky reagujú na obavy, o ktorých informovala príslusné podniky, a ci tieto podniky neponúkli menej obmedzujúce záväzky reagujúce na jej obavy rovnako vhodným spôsobom (rozsudok z 29. júna 2010, Komisia/Alrosa, [13]C-441/07 P, [14]EU:C:2010:377, bod [15]41). 37 Treba tiez poznamenat, ze ako vyplýva z clánku 9 nariadenia c. 1/2003, predbezné posúdenie, na ktoré sa odkazuje v tomto ustanovení (pozri bod 34 vyssie), sa týka podnikov dotknutých vysetrovaním Komisie a má za ciel umoznit týmto podnikom posúdit vhodnost navrhnutia primeraných záväzkov, ktorými by sa odstránili problémy s hospodárskou sútazou konstatované Komisiou. Ukoncenie konania o porusení zacatého proti týmto podnikom totiz podnikom umoznuje vyhnút sa konstatovaniu porusenia práva hospodárskej sútaze a prípadnému ulozeniu pokuty (rozsudok z 29. júna 2010, Komisia/Alrosa, [16]C-441/07 P, [17]EU:C:2010:377, bod [18]48). 38 Z uvedených úvah vyplýva, ze hoci odôvodnenie rozhodnutia prijatého podla clánku 9 nariadenia c. 1/2003 musí obsahovat predbezné posúdenie, na základe ktorého sa zacne úspesné rokovanie o záväzkoch, toto odôvodnenie v ziadnom prípade nemôze obsahovat vsetky dôkazy potrebné na preukázanie porusenia clánku 101 ods. 1 ZFEÚ, a tým skôr ani dôkazy, ktoré by opodstatnovali domnievat sa, ze odsek 3 tohto ustanovenia nemozno uplatnit vo vztahu ku konaniu, ktoré bolo pôvodne predmetom vysetrovania. 39 Z tohto dôvodu, ako tvrdí Komisia, preskúmanie zákonnosti napadnutého rozhodnutia sa môze zamerat jedine na otázku, ci okolnosti uvedené v napadnutom rozhodnutí dokazujú obavy z narusenia hospodárskej sútaze, dalej ci v prípade kladnej odpovede záväzky, ktoré sa stali záväzné, reagujú na uvedené obavy a napokon ci Paramount neponúkla menej obmedzujúce záväzky reagujúce na obavy rovnako vhodným spôsobom. 40 V tejto súvislosti Komisia v odôvodneniach 37 az 44 napadnutého rozhodnutia uviedla, ze dohody, ktoré smerujú k absolútnej územnej výlucnosti, by spôsobili rozdelenie národných trhov a boli by v rozpore s cielom Zmluvy vytvorit jednotný trh. Uvedené dolozky sa preto posudzujú tak, ze majú za ciel obmedzit hospodársku sútaz, pokial iné okolnosti patriace do ich hospodárskeho a právneho kontextu neumoznujú konstatovat, ze k takémuto výsledku viest nemôzu. V tomto poslednom ohlade je cielom ochrany autorského práva zabezpecit autorom primeranú odmenu, a nie co mozno najvyssiu odmenu vyplývajúcu z dojednaní, ktoré vylucujú akékolvek cezhranicné poskytovania sluzieb televízneho vysielania, a majú tak za následok absolútnu územnú ochranu. 41 Ako vsak Komisia vysvetlila v odôvodneniach 46 az 49 napadnutého rozhodnutia, vzhladom na ich obsah, ciele a hospodársky a právny kontext je cielom príslusných doloziek vylúcit akúkolvek cezhranicnú hospodársku sútaz a poskytnút absolútnu územnú ochranu tým prevádzkovatelom televízneho vysielania, ktorí sú zmluvnými partnermi spolocnosti Paramount. 42 Treba konstatovat, ze dôvody zhrnuté v bodoch 40 a 41 vyssie sú opodstatnené a dostatocné na potvrdenie existencie obáv, pokial ide o zlucitelnost príslusných doloziek s clánkom 101 ods. 1 ZFEÚ. Na rozdiel od toho, co tvrdia zalobkyna, Francúzska republika, EFADs, UPC a C More Entertainment, napadnuté rozhodnutie je právne dostatocne odôvodnené a nevyznacuje sa nesprávnym právnym posúdením, pokial ide o dôvodnost jeho odôvodnenia. 43 Je samozrejmé, ze predovsetkým v skutkovom kontexte charakterizovanom velkými prekázkami, ktoré vázne obmedzujú moznosti cezhranicného televízneho vysielania, je okolnost, ze majitel autorského práva postúpil výhradnému licencnému zástupcovi výlucné právo vysielat audiovizuálny obsah na území clenského státu, a teda zakázat jeho vysielanie pocas urcitého obdobia inými prevádzkovatelmi, ktorí nezískali povolenie od príslusných majitelov práv a ani im nezaplatili odmenu, nepostacuje na to, aby bolo mozné konstatovat, ze takúto dohodu treba povazovat za ciel, prostriedok alebo dôsledok kartelu zakázaného Zmluvou (pozri v tomto zmysle rozsudky zo 6. októbra 1982, Coditel a i., [19]262/81, [20]EU:C:1982:334, body [21]15 a [22]16, a zo 4. októbra 2011, Football Association Premier League a i., [23]C-403/08 a C-429/08, [24]EU:C:2011:631, bod [25]137). 44 Majitel autorských práv teda môze v zásade postúpit jedinému licencnému zástupcovi výlucné právo vysielat cez satelit pocas urceného obdobia predmet chránený takýmto právom z jediného clenského státu vysielania alebo z viacerých clenských státov (rozsudok zo 4. októbra 2011, Football Association Premier League a i., [26]C-403/08 a C-429/08, [27]EU:C:2011:631, bod [28]138). 45 Naopak, v prípade, ze zmluvy, ktoré uzatvoril majitel autorského práva, obsahujú dolozky, podla ktorých je uvedený majitel povinný zakázat vsetkým svojim zmluvným partnerom na trhu EHP uskutocnovat pasívny predaj na geografických trhoch nachádzajúcich sa mimo clenského státu, pre ktorý im poskytol výlucnú licenciu, znamená to, ze tieto dolozky priznávajú zmluvne stanovenú absolútnu územnú výlucnost, a z tohto dôvodu porusujú clánok 101 ods. 1 ZFEÚ. 46 Dohoda, ktorá smeruje k rozdeleniu národných trhov, môze byt totiz v rozpore s cielom Zmluvy, ktorým je dosiahnutie integrácie týchto trhov zriadením jednotného trhu. Zmluvy smerujúce k rozdeleniu trhov podla státnych hraníc alebo dohody, ktorých predmetom je stazit prepojenost vnútrostátnych trhov, sa teda musia povazovat v zásade za dohody, ktorých cielom je obmedzit hospodársku sútaz v zmysle clánku 101 ods. 1 ZFEÚ (rozsudok zo 4. októbra 2011, Football Association Premier League a i., [29]C-403/08 a C-429/08, [30]EU:C:2011:631, bod [31]139). 47 V tejto súvislosti treba vziat do úvahy vývoj práva Únie, ku ktorému doslo osobitne v súvislosti s prijatím smernice Rady 89/552/EHS z 3. októbra 1989 o koordinácii urcitých ustanovení zákonov, iných právnych predpisov alebo správnych opatrení v clenských státoch týkajúcich sa vykonávania cinností televízneho vysielania ([32]Ú. v. ES L 298, 1989, s. 23; Mim. vyd. 06/00, s. 224) a smernice Rady 93/83/EHS z 27. septembra 1993 o koordinácii urcitých pravidiel týkajúcich sa autorského práva a príbuzných práv pri satelitnom vysielaní a káblovej retransmisii ([33]Ú. v. EÚ L 248, 1993, s. 15; Mim. vyd. 17/001, s. 224), ktorých cielom je zabezpecit prechod národných trhov na jednotný trh výroby a distribúcie programov (rozsudok zo 4. októbra 2011, Football Association Premier League a i., [34]C-403/08 a C-429/08, [35]EU:C:2011:631, bod [36]121). 48 V tomto kontexte, ked je cielom licencnej zmluvy zakázat alebo obmedzit cezhranicné poskytovanie sluzieb televízneho vysielania, platí domnienka, ze jej cielom je obmedzit hospodársku sútaz, iba zeby iné okolnosti vyplývajúce z jej hospodárskeho a právneho kontextu neumoznovali konstatovat, ze takáto zmluva nemôze mat dosah na hospodársku sútaz (rozsudok zo 4. októbra 2011, Football Association Premier League a i., [37]C-403/08 a C-429/08, [38]EU:C:2011:631, bod [39]140). 49 Preto treba zvázit ako ciel, tak aj hospodársky a právny kontext, do ktorého patria príslusné dolozky. 50 Ako v tejto súvislosti vyplýva z vyssie uvedených bodov 3, 8, 9, 11 a 23, reciprocné povinnosti podla príslusných doloziek medzi spolocnostou Paramount a jej zmluvnými partnermi vrátane zalobkyne majú konkrétne za ciel vylúcit cezhranicné poskytovanie sluzieb vysielania audiovizuálneho obsahu, ktoré sú predmetom s ním súvisiacich dohôd. Tieto dolozky teda prostredníctvom dohody priznávajú absolútnu územnú ochranu a ich cielom je vylúcit akúkolvek cezhranicnú hospodársku sútaz medzi rôznymi prevádzkovatelmi vysielania v oblasti sluzieb, ktoré poskytujú. Vzhladom na úvahy uvedené v bodoch 43 az 48 vyssie môzu teda uvedené dolozky podla Komisie vyvolávat obavy z ich protisútazného ciela, ktorý je v rozpore s clánkom 101 ods. 1 ZFEÚ (pozri v tomto zmysle rozsudok zo 4. októbra 2011, Football Association Premier League a i., [40]C-403/08 a C-429/08, [41]EU:C:2011:631, body [42]142 a [43]144). 51 Pokial ide dalej o hospodársky a právny kontext príslusných doloziek, na rozdiel od toho, co tvrdia zalobkyna, Francúzska republika, EFADs, UPC a C More Entertainment, to, ze sa zmluvy o dotknutej distribúcii televízneho vysielania týkajú diel chránených autorským právom, neumoznuje konstatovat, ze tieto zmluvy nemôzu narúsat hospodársku sútaz. 52 Na jednej strane totiz záväzky, ktoré sa stali záväznými na základe napadnutého rozhodnutia, neovplyvnujú priznanie výlucných licencií na vysielanie televízneho obsahu, na ktoré má Paramount práva. Naopak, cielom predmetných záväzkov je ukoncit uplatnovanie príslusných doloziek, ktoré smerujú k absolútnej územnej výlucnosti a vylúceniu akejkolvek hospodárskej sútaze medzi rôznymi prevádzkovatelmi vysielania v súvislosti s dielami chránenými týmito právami, a to na základe súboru reciprocných povinností zakotveného v zmluvách o distribúcii televízneho vysielania. 53 Na druhej strane je síce pravda, ze specifický predmet dusevného vlastníctva má okrem iného za ciel zabezpecit majitelom s ním spojených práv moznost komercne ich vyuzívat, nic to vsak nemení na skutocnosti, ze tento predmet im nezarucuje moznost vyzadovat najvyssiu moznú odmenu, ale len primeranú odmenu. Takýto záver potvrdzujú odôvodnenie 10 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2001/29/ES z 22. mája 2001 o zladení niektorých aspektov autorských práv a s nimi súvisiacich práv v informacnej spolocnosti ([44]Ú. v. ES L 167, 2001, s. 10; Mim. vyd. 17/001, s. 230) a odôvodnenie 5 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2006/115/ES z 12. decembra 2006 o nájomnom práve a výpozicnom práve a o urcitých právach súvisiacich s autorskými právami v oblasti dusevného vlastníctva ([45]Ú. v. EÚ L 376, 2006, s. 28) (rozsudok zo 4. októbra 2011, Football Association Premier League a i., [46]C-403/08 a C-429/08, [47]EU:C:2011:631, body [48]107 a [49]108). 54 Primeraná odmena majitelovi takéhoto práva je taká, ktorá je v primeranom vztahu k skutocnému alebo potenciálnemu poctu osôb, ktoré vyuzívajú alebo chcú vyuzívat poskytované plnenie. V oblasti televízneho vysielania teda musí byt takáto odmena najmä v primeranom vztahu s parametrami dotknutých vysielaní ako skutocný okruh divákov, potenciálny okruh divákov a jazyková verzia. Takýto prístup potvrdzuje odôvodnenie 17 smernice 93/83 (rozsudok zo 4. októbra 2011, Football Association Premier League a i., [50]C-403/08 a C-429/08, [51]EU:C:2011:631, body [52]109 a [53]110). 55 V tejto súvislosti treba konstatovat, ze v rámci systému licencií neobsahujúcich dolozky, ktorých cielom by bolo rozdelenie národných trhov podla vnútrostátnych hraníc, nic nebráni tomu, aby si majitel práv dohodol sumu, ktorá zohladnuje potenciálny okruh divákov tak v clenskom státe, pre ktorý sa výlucná licencia udelila, ako aj v ktoromkolvek inom clenskom státe, v ktorom sa tiez dá prijímat vysielanie. Technológia potrebná na príjem diel chránených predmetnými právami totiz umoznuje urcit skutocný okruh divákov a potenciálny okruh divákov, a to v clenení podla krajín pôvodu poziadavky na kúpu (pozri v tomto zmysle rozsudok zo 4. októbra 2011, Football Association Premier League a i., [54]C-403/08 a C-429/08, [55]EU:C:2011:631, body [56]112 a [57]113). Rovnaká technológia tiez umoznuje regulovat akcie aktívnej propagácie s cielom obmedzit ich na územie, pre ktoré sa udelila licencia. 56 V takomto kontexte nic nevylucuje, aby si majitel práv mohol uplatnit nárok na príplatok za licenciu s prihliadnutím na skutocný okruh divákov a potenciálny okruh divákov v celom EHP. Na druhej strane nevyhnutne vyssí príplatok, vyplácaný za poskytnutie absolútnej územnej výlucnosti, nachádza svoje opodstatnenie v umelých rozdieloch v cenách medzi vnútrostátnymi trhmi, pri ktorých doslo k deleniu, ktoré sú nezlucitelné so základným cielom Zmluvy, ktorým je vytvorenie vnútorného trhu. V tomto rozsahu takýto príplatok prekracuje to, co je potrebné na zabezpecenie primeranej odmeny pre majitelov (pozri v tomto zmysle rozsudok zo 4. októbra 2011, Football Association Premier League a i., [58]C-403/08 a C-429/08, [59]EU:C:2011:631, body [60]114 az [61]116). 57 V súvislosti s tým, ze pokial ide o cinnost prevádzkovatela, akým je zalobkyna, prípadné znízenie cien predplatného na území Francúzska, doposial nastavené na urcitú úroven vdaka absolútnej územnej ochrane zaistenej uplatnovaním príslusných doloziek, môze byt vykompenzované tým, ze Paramount pri plnení záväzkov, ktoré sa na základe napadnutého rozhodnutia stali záväznými, vyhlásila zámer, ze uz nebude uplatnovat uvedené dolozky. Vyhlásenie zámeru znamená, ze zalobkyna sa teraz môze volne obracat na zákazníkov v celom EHP, a nielen vo Francúzsku. Je to v súlade so základným cielom, ktorý sleduje Zmluva, ked vytvára trh bez vnútorných hraníc, v rámci ktorého sa nenarúsa hospodárska sútaz dohodami, rozhodnutiami alebo zosúladenými postupmi, ktoré zakazuje clánok 101 ods. 1 ZFEÚ. Preto aj ked zalobkyna dáva cast svojich príjmov na financovanie produktov audiovizuálneho priemyslu, ktoré vyzadujú osobitnú podporu, riadne fungovanie hospodárskej sútaze, teraz otvorenej na úrovni EHP, jej dáva moznosti, ktoré jej príslusné dolozky upierali dovtedy, kým mala Paramount v úmysle vyzadovat ich dodrziavanie. 58 Z toho vyplýva, ze tvrdenia zalobkyne, Francúzskej republiky, EFADs, UPC a C More Entertainment vychádzajúce z údajnej zákonnosti príslusných doloziek vzhladom na clánok 101 ods. 1 ZFEÚ (pozri body 29 az 32 vyssie) treba zamietnut. Z dôvodov uvedených v bode 55 vyssie sa to isté týka údajnej nemoznosti rozlisovat medzi aktívnym predajom a pasívnym predajom mimo výlucného územia v digitálnom kontexte (pozri bod 30 vyssie). 59 Okrem toho tvrdenia vychádzajúce z toho, ze príslusné dolozky podporujú produkciu a kultúrnu rozmanitost a ich zrusenie údajne ohrozí kultúrnu tvorbu v Únii (pozri body 30 az 32 vyssie), nemozno prijat v rozsahu, v akom sa majú chápat ako zalozené na uplatnitelnosti clánku 101 ods. 3 ZFEÚ voci predmetným dolozkám. 60 Úcelom takýchto tvrdení je iste presadit názor, ze príslusné dolozky prispievajú k zlepseniu produkcie alebo distribúcie audiovizuálnych produktov. 61 Ako vsak vyplýva z dôvodov uvedených v bodoch 34 az 39 vyssie, konanie, ktoré viedlo k prijatiu ponúkaných záväzkov, sa riadi zásadou, ze podniky dotknuté vysetrovaním sú informované o obavách Komisie a ocenujú moznost navrhnút záväzky do budúcnosti výmenou za to, ze Komisia nebude v ich prípade konstatovat ziadne porusenie v minulosti. Komisia zasa ocenuje moznost upustit od konstatovania porusenia clánku 101 ods. 1 ZFEÚ, a tak usetrit zdroje, ktoré by vynalozila na dotknutú vec, výmenou za záväzky, ktoré sa svojou povahou týkajú budúcnosti a rozptýlia vsetky jej obavy v tejto oblasti. 62 V tejto súvislosti otázka, ci konanie, ktoré vyvolalo predmetné obavy, splna kumulatívne podmienky na uplatnenie clánku 101 ods. 3 ZFEÚ, nemá nic spolocné so samotnou povahou rozhodnutia, akým je napadnuté rozhodnutie. Na jednej strane je totiz predpokladom uplatnenia tohto ustanovenia konstatovanie porusenia clánku 101 ods. 1 ZFEÚ. Na druhej strane si uplatnenie clánku 101 ods. 3 ZFEÚ vyzaduje posúdit otázku, ci má dohoda, ktorá porusuje clánok 101 ods. 1 ZFEÚ, úcinky podporujúce hospodársku sútaz, a preskúmat, ci tieto úcinky prevázia nad protisútaznými úcinkami (rozsudok z 23. októbra 2003, Van den Bergh Foods/Komisia, [62]T-65/98, [63]EU:T:2003:281, bod [64]107). 63 Po prvé, ako sa uz uviedlo v bodoch 34 a 35 vyssie, ak sa vsak Komisia domnieva, ze ponúkaný záväzok reaguje na jej obavy, môze rozhodnút, ze tento záväzok je pre podnik záväzný, pricom vsak nemusí stanovit, ci doslo, alebo nedoslo k poruseniu, alebo ci porusenie pretrváva. 64 Po druhé rozhodnutie, ze ponúkané záväzky sú pre podniky záväzné, má za ciel rozptýlit obavy z narusenia hospodárskej sútaze vyjadrené Komisiou, s vylúcením do budúcnosti akéhokolvek porusenia clánku 101 ods. 1 ZFEÚ, co by v prípade uplatnenia clánku 101 ods. 3 ZFEÚ stratilo svoj zmysel. V skutocnosti nemá toto posledné uvedené ustanovenie za ciel donútit podnik dotknutý vysetrovaním, aby zmenil svoje konanie, na základe ktorého Komisia vyjadrila obavy z narusenia hospodárskej sútaze, ale konkrétne vyhlásit clánok 101 bod 1 ZFEÚ za neuplatnitelný, a tým tomuto podniku umoznit pokracovat v konaní, ktoré viedlo k zacatiu vysetrovania. 65 Je síce pravda, ze Komisia môze súhlasit s navrhovaným záväzkom a rozhodnút, ze je záväzný, pokial sa na jeho základe upraví dohoda, rozhodnutie alebo zosúladený postup vyvolávajúci obavy so zretelom na clánok 101 ods. 1 ZFEÚ, a to tak, aby splnal podmienky clánku 101 ods. 3 ZFEÚ, avsak nie je povinná posúdit, ci takáto dohoda, rozhodnutie alebo zosúladený postup splnajú tieto podmienky, ked navrhnutý záväzok rovnako ako v prejednávanej veci jednoducho spocíva len v zdrzaní sa takéhoto konania. 66 Z uvedeného vyplýva, ze Vseobecnému súdu neprinálezí vyjadrovat sa v rámci preskúmavania zákonnosti na základe právomoci, ktorú mu priznáva clánok 263 ZFEÚ, k tvrdeniam zalobkyne, ze príslusné dolozky podporujú produkciu a kultúrnu rozmanitost a ich zrusenie údajne ohrozí kultúrnu tvorbu Únie. Tieto tvrdenia môze zalobkyna naopak uviest pred vnútrostátnym súdom v rámci konania vedeného proti spolocnosti Paramount na základe zmluvy z 1. januára 2014, pricom uvedený súd sa v tomto ohlade môze obrátit na Komisiu podla clánku 15 nariadenia c. 1/2003, rovnako ako na Súdny dvor podla clánku 16 toho istého nariadenia a clánku 267 ZFEÚ (pozri bod 102 nizsie). 67 V kazdom prípade treba konstatovat, ze úvahy uvedené v bodoch 53 az 57 vyssie vylucujú uplatnenie clánku 101 ods. 3 ZFEÚ, lebo príslusné dolozky ukladajú obmedzenia presahujúce rámec toho, co je potrebné na výrobu a distribúciu audiovizuálnych diel, ktoré vyzadujú ochranu práv dusevného vlastníctva a z tohto dôvodu nesplnajú aspon jednu z kumulatívnych podmienok stanovených v clánku 101 ods. 3 ZFEÚ, a síce podmienku neukladat príslusným podnikom obmedzenia, ktoré nie sú nevyhnutné na ochranu týchto práv (pozri v tomto zmysle rozsudok zo 4. októbra 2011, Football Association Premier League a i., [65]C-403/08 a C-429/08, [66]EU:C:2011:631, bod [67]145). 68 Predovsetkým jednak absolútna územná ochrana zjavne presahuje rámec toho, co je nevyhnutné na zlepsenie produkcie alebo distribúcie alebo na podporu technického alebo hospodárskeho pokroku vyzadovaného clánkom 101 ods. 3 ZFEÚ, ako to naznacuje zákaz ustanovený stranami dotknutých zmlúv, akéhokolvek cezhranicného poskytovania sluzieb televízneho vysielania, aj ked ide o diela, na ktoré udelila licenciu sama spolocnost Paramount a ktoré sa vysielajú na území clenského státu (pozri v tomto zmysle rozsudok z 8. júna 1982, Nungesser a Eisele/Komisia, [68]258/78, [69]EU:C:1982:211, bod [70]77). 69 Z úvah uvedených v bode 57 vyssie vsak vyplýva, ze prípadný pokles príjmov zalobkyne od zákazníkov vo Francúzsku sa môze vykompenzovat tým, ze prostredníctvom plnenia záväzkov, ktoré sa v zmysle napadnutého rozhodnutia stali záväznými, sa zalobkyna môze teraz obracat na zákazníkov v celom EHP a nielen vo Francúzsku. 70 Na druhej strane tvrdenie, ze príslusné dolozky nevylucujú akúkolvek hospodársku sútaz vo vztahu k dielam, na ktoré sa vztahujú, lebo tieto diela sú tiez dostupné na nosicoch, ktoré nepatria do ich pôsobnosti, sa zameriava na podmienku uvedenú v clánku 101 ods. 3 písm. b) ZFEÚ. Dôvody uvedené v bodoch 53 az 56 a 67 az 69 vyssie sú vsak dostatocné na vylúcenie uplatnenia clánku 101 ods. 3 ZFEÚ v prejednávanej veci (rozsudok z 8. júna 1982, Nungesser a Eisele/Komisia, [71]258/78, [72]EU:C:1982:211, body [73]74, [74]75 a [75]78). 71 Komisia v podstate uviedla tieto posúdenia v odôvodneniach 40 az 44 napadnutého rozhodnutia v rámci svojho predbezného preskúmania týkajúceho sa uplatnenia clánku 101 ods. 1 ZFEÚ. 72 Z toho vyplýva, ze aj keby sa usúdilo, ze Komisia má povinnost preskúmat uplatnitelnost clánku 101 ods. 3 ZFEÚ v sporovom konaní, záver uvedený v odôvodnení 52 napadnutého rozhodnutia, podla ktorého jeho predbezné preskúmanie viedlo k záveru, ze kumulatívne podmienky uplatnenia clánku 101 ods. 3 ZFEÚ neboli splnené, treba vykladat so zretelom na dôvody uvedené v odôvodneniach 40 az 44 napadnutého rozhodnutia. Uvedené posúdenie Komisiou teda treba povazovat za správne. 73 V dôsledku uvedeného treba konstatovat, ze po prvé napadnuté rozhodnutie je dostatocne právne zdôvodnené, pokial ide o otázku, ci záväzky, ktoré v prejednávanej veci ponúkla Paramount a ktoré spocívajú v tom, ze Paramount uz nebude plnit príslusné dolozky, dokázu rozptýlit obavy z narusenia hospodárskej sútaze, ktoré vyjadrila Komisia, a po druhé táto institúcia sa nedopustila nesprávneho posúdenia, ked na túto otázku odpovedala kladne. 74 Prvý zalobný dôvod je preto potrebné zamietnut. 75 Teraz je potrebné preskúmat tretí zalobný dôvod. O tretom zalobnom dôvode zalozenom na porusení zásady proporcionality 76 Tretí zalobný dôvod pozostáva z dvoch castí, pricom prvá cast je zalozená na porusení zásady proporcionality vzhladom na zjavnú neprimeranost záväzkov, ktoré sú vyhlásené za záväzné (pozri body 77 a 78 nizsie), a druhá cast je zalozená na nenálezitom porusení zmluvných práv tretích osôb, akou je zalobkyna (pozri bod 79 nizsie). 77 Zalobkyna, ktorú v konaní podporuje Francúzska republika, totiz tvrdí, ze zásada proporcionality je v oblasti záväzkov uplatnitelná, aj ked sú tieto záväzky zalozené na návrhu osoby dotknutej vysetrovaním. V tomto kontexte by si Komisia podla nej mala overit, ci príslusné záväzky reagujú na obavy, ktoré vyjadrila, a ci dotknutý podnik nenavrhol záväzok, ktorý je menej obmedzujúci a na uvedené obavy tiez reaguje primeraným spôsobom. 78 Na jednej strane vsak Komisia údajne vyhlásila za záväzné záväzky, ktoré nereagujú na obavy vyjadrené v jej predbeznom posúdení a sú zjavne viac obmedzujúce, nez je potrebné na rozptýlenie reálne vyjadrených obáv. Takéto posúdenie je podla zalobkyne tým viac opodstatnené, ze sporné záväzky majú nepriaznivý vplyv na kultúrnu rozmanitost v rámci celého EHP z dôvodu straty na príjmoch, ktoré by prevádzkovatelia televízneho vysielania inak mohli pouzit na výrobu európskych filmov. 79 Na druhej strane zalobkyna, ktorú v konaní podporuje Francúzska republika, tvrdí, ze záväzky, ktoré sa na základe napadnutého rozhodnutia stali záväznými, poskodzujú záujmy tretích osôb v rozsahu, v akom predstavujú jednostrannú zmenu zmluvy z 1. januára 2014 o dolozkách, z ktorých jej plynú práva, pricom správne konanie sa netýkalo predmetnej zmluvy, co podla nej nepriaznivo ovplyvnilo jej procesné práva. Z oznámenia Komisie o osvedcených postupoch vedenia konania podla clánkov 101 a 102 ZFEÚ ([76]Ú. v. ES C 308, 2011, s. 6) vsak údajne vyplýva, ze na to, aby mohol byt záväzok prijatý, musí byt predovsetkým priamo vykonatelný v tom zmysle, ze nesmie závisiet od vôle tretej osoby, ktorá ním nie je viazaná. Ak teda záväzok spocíva v úprave zmluvného vztahu, ktorá vyzaduje súhlas zmluvných strán tak, ako je to v prejednávanej veci, Komisia je povinná ponuku záväzku zamietnut. Kedze sa Komisia odchýlila od svojho vlastného oznámenia bez toho, aby v napadnutom rozhodnutí poskytla nejaké zdôvodnenie, malo by sa toto rozhodnutie zrusit. 80 Po prvé Komisia opätovne tvrdí, ze navrhované záväzky vhodným spôsobom reagujú na obavy, ktoré vyjadrila v súvislosti s hospodárskou sútazou, takze nebola povinná sama hladat menej nákladné alebo menej záväzné riesenia. 81 Po druhé Komisia tvrdí, ze nálezite zohladnila záujmy tretích osôb tým, ze ich vyzvala, aby predlozili svoje pripomienky, a tým, ze tieto pripomienky preskúmala. 82 Po tretie Komisia, ktorú v konaní podporuje BEUC, tvrdí, ze napadnutým rozhodnutím nezbavila zalobkynu jej zmluvných práv ani neovplyvnila pravý zmysel príslusných doloziek. Naopak, to, ze Paramount uz neplní, resp. uz nie je viazaná predmetnými dolozkami, je iba vyústením jej vlastného zámeru. Po stvrté Komisia v tomto ohlade uvádza, ze napadnuté rozhodnutie nemá úcinok erga omnes a nijako neprejudikuje moznú zalobu zalobkyne voci spolocnosti Paramount za porusenie jej zmluvných povinností. Z tohto hladiska záväzky navrhnuté spolocnostou Paramount nezáviseli od vôle tretej osoby v zmysle bodu 128 oznámenia Komisie o osvedcených postupoch vedenia konania podla clánkov 101 a 102 ZFEÚ. Okrem toho zmluva z 1. januára 2014 podla nej neobsahuje ziadnu dolozku rovnocennú dolozke opísanej v odôvodnení 2 písm. b) napadnutého rozhodnutia. 83 Treba najprv preskúmat druhú cast tretieho zalobného dôvodu zalozenú na porusení zmluvných práv tretích osôb, ako je zalobkyna, z dôvodu nedodrzania zásady proporcionality. 84 Na druhej strane tvrdenia predlozené v rámci prvej casti tohto zalobného dôvodu, ktoré sú zalozené na porusení zásady proporcionality, ku ktorému malo dôjst tým, ze záväzky, ktoré sa stali záväznými, sa nezakladajú na primeranom vyjadrení obáv a presahujú rámec toho, co je nevyhnutné na rozptýlenie reálne vyjadrených obáv (pozri body 77 a 78 vyssie), v skutocnosti splývajú s tvrdeniami uvedenými na podporu druhého zalobného dôvodu. Budú sa teda skúmat v rámci tohto druhého dôvodu. 85 Z argumentácie úcastníkov konania vyplýva, ze sa zhodujú na predpoklade, ze akt, akým je napadnuté rozhodnutie, zákonite nemôze mat vo vztahu k zalobkyni za následok zrusenie príslusných doloziek zmluvy z 1. januára 2014. V reakcii na tvrdenie, ktoré v tejto súvislosti uviedla zalobkyna (pozri bod 79 vyssie), Komisia tvrdí, ze napadnuté rozhodnutie nemá takýto úcinok, ale jednoducho ukladá spolocnosti Paramount povinnost oznámit svojim zmluvným partnerom, ze má v úmysle uz neplnit príslusné dolozky. Podla Komisie sa táto povinnost nijako nedotýka posúdenia, ktoré by mohol vykonat vnútrostátny súd, pokial ide o platnost predmetných doloziek, na základe zaloby, ktorú by sa zalobkyna rozhodla podat na uvedený súd voci spolocnosti Paramount. 86 Právo hospodárskych subjektov utvárat svoje vztahy podla svojej vôle, ako bola vyjadrená v zmluvách, ktoré uzatvorili, vyplýva zo zmluvnej slobody. Táto sloboda, ktorá zahrna moznost vybrat si svojho obchodného partnera a urcit obsah dohody, je zarucená v clánku 16 Charty základných práv Európskej únie, ktorý zakotvuje slobodu podnikania (rozsudok z 22. januára 2013, Sky Österreich, [77]C-283/11, [78]EU:C:2013:28, body [79]42 a [80]43). 87 Hoci je pravda, ze sloboda podnikania nepredstavuje absolútne privilégium, ale ju treba posudzovat s ohladom na jej spolocenskú funkciu, nic to nemení na skutocnosti, ze jej obmedzenie musí byt v súlade s clánkom 52 ods. 1 Charty základných práv ustanovené zákonom a musí respektovat podstatu uvedenej slobody (pozri v tomto zmysle rozsudok z 22. januára 2013, Sky Österreich, [81]C-283/11, [82]EU:C:2013:28, body [83]45 az [84]48). 88 V tejto súvislosti z clánku 9 nariadenia c. 1/2003 (pozri bod 34 vyssie) vyplýva, ze ponuka predlozená podnikom podla tohto ustanovenia musí predstavovat "záväzok". Musí spocívat v ústupku, a síce vo vymedzenom rozsahu konania, ktorý bude podnik ochotný prijat. Tento záväzok môze spocívat bud v povinnosti konat urcitým spôsobom, alebo v povinnosti zdrzat sa konania. 89 Okrem toho, ak Komisia usúdi, ze ponúkaný záväzok môze splnit jej poziadavky, môze ho prostredníctvom rozhodnutia vyhlásit za záväzný pre podnik, ktorý ho ponúkol, bez toho, aby táto institúcia musela v predmetnom rozhodnutí stanovit, ci také porusenie existovalo, alebo este stále existuje. Toto rozhodnutie je rovnako ako v prejednávanej veci urcené iba podnikom, ktoré ponúkli záväzok, a len pre ne je záväzné v súlade s clánkom 288 stvrtým odsekom ZFEÚ. 90 Treba teda konstatovat, ze rovnako ako tvrdia zalobkyna a Komisia, rozhodnutie prijaté na základe clánku 9 nariadenia c. 1/2003 nemôze mat za ciel alebo úcinok vyhlásenie záväzku, v zmysle uvedenom v bode 88 vyssie, za záväzný pre hospodárske subjekty, ktoré ho neponúkli a neprijali ho. 91 Takáto moznost by totiz bola v rozpore so znením clánku 9 a odôvodnenia 13 nariadenia c. 1/2003 (pozri bod 35 vyssie), z coho vyplýva, ze záväzky prijaté Komisiou sa musia stat záväznými pre podniky, ktoré ich navrhli. Tento prístup sa tiez premieta do bodu 115 oznámenia Komisie o osvedcených postupoch vedenia konania podla clánkov 101 a 102 ZFEÚ. Podla tohto bodu, "ak Komisia prijme tieto záväzky, môze prijat rozhodnutie o ich záväznosti pre úcastníkov, ktorí sú predmetom konania". Je vsak nesporné, ze zalobkyna ako tretia strana, ktorej nebolo dorucené oznámenie o námietkach, nebola "predmetom konania", ktoré Komisia zacala výlucne voci spolocnostiam Paramount a Sky. Z toho je zrejmé, ze ked záväzok spocíva v neuplatnovaní zmluvnej dolozky, ktorou sa udelujú práva urcitej tretej osobe, v takom prípade priznat Komisii právomoc prijat rozhodnutie o záväznosti záväzku vo vztahu k tejto tretej osobe, ked ho tá neponúkla a Komisia nezacala voci nej konanie, by predstavovalo zásah do zmluvnej slobody predmetného hospodárskeho subjektu presahujúci rámec predpokladov v clánku 9 nariadenia c. 1/2003. 92 Tento záver potvrdzuje bod 128 oznámenia Komisie o osvedcených postupoch vedenia konania podla clánkov 101 a 102 ZFEÚ, ktorý stanovuje: "Záväzky musia byt jednoznacné a automaticky vykonatelné[, t. j. ich realizácia nesmie závisiet od vôle tretej strany, ktorá nie je viazaná záväzkami]. Okrem toho, ak záväzky nemozno vykonat bez súhlasu tretích strán (napr. ak tretia osoba, ktorá by nebola vhodným kupcom v rámci záväzkov, má predkupné právo), podnik má predlozit dôkaz súhlasu tretej strany." 93 V tejto súvislosti vzniká otázka, ci je cielom alebo úcinkom napadnutého rozhodnutia vzhladom na jeho znenie a právny kontext, v ktorom bolo prijaté, to, ze záväzok, ktorý ponúkla Paramount, sa v rozpore s clánkom 9 nariadenia c. 1/2003 povazuje za záväzok, ktorý ponúkla zalobkyna. 94 V tomto ohlade sa zistilo, ze po prvé podla clánku 1 napadnutého rozhodnutia sú záväzky, uvedené v prílohe tohto rozhodnutia, záväzné pre Paramount, ako aj pre jej právnych nástupcov a dcérske spolocnosti. Z napadnutého rozhodnutia teda nie je zjavné, ze by toto rozhodnutie ukladalo zmluvným partnerom spolocnosti Paramount, akým je aj zalobkyna, nejakú povinnost. 95 Po druhé skutocnost, ze sa Paramount vseobecne zaväzuje nedomáhat sa dodrziavania povinnosti prevádzkovatelov televízneho vysielania neuskutocnovat pasívny predaj mimo ich výlucného územia, stanoveného v bode 2.2 písm. a) prílohy napadnutého rozhodnutia, súdnou cestou, automaticky znamená, ze Paramount nedodrzí svoju povinnost zakázat takýto predaj, ako sa stanovuje v bode 2.2 písm. b) tej istej prílohy. Tento záväzok zasa automaticky vedie k spochybneniu zmluvného práva prevádzkovatelov televízneho vysielania - zmluvných partnerov spolocnosti Paramount - voci tejto spolocnosti, ktoré kazdému z nich zarucuje absolútnu územnú výlucnost, pokial ide o predmet kazdej licencnej zmluvy na produkciu plateného televízneho vysielania. 96 V takomto kontexte je vsak otázne, ci tento výsledok vzisiel zo samotného napadnutého rozhodnutia, pricom v takom prípade by islo o nenapravitelný úcinok vo vztahu k tretej strane, ktorá ani neponúkla, ani nepristúpila na záväzok, ktorý sa stal záväzným, alebo, ako tvrdí Komisia, ci vyhlásenie spolocnosti Paramount, ze uz nebude plnit príslusné dolozky, je v podstate aktom, ktorý vykonáva na svoje vlastné riziko a ktorý sa nijako nedotýka moznosti pre zmluvných partnerov obrátit sa na vnútrostátny súd s cielom domáhat sa dodrziavania uvedených doloziek alebo náhrady skody. 97 V tejto súvislosti treba pripomenút, ze podla clánku 16 ods. 1 nariadenia c. 1/2003 "ked vnútrostátne súdy rozhodujú o dohodách, rozhodnutiach alebo postupoch podla clánku [101] alebo clánku [102 ZFEÚ], ktoré sú uz predmetom rozhodnutia Komisie, nemôzu prijat rozhodnutia, ktoré sú v rozpore s rozhodnutím prijatým Komisiou". 98 V odôvodnení 13 nariadenia c. 1/2003 sa vsak stanovuje, ze rozhodnutia o záväzkoch "nemajú vplyv na právomoci orgánov hospodárskej sútaze a súdov clenských státov týkajúce sa zistovania porusovania a rozhodovania v jednotlivých prípadoch". Podobne v odôvodnení 22 nariadenia c. 1/2003 sa uvádza, ze "rozhodnutia o záväzkoch prijaté Komisiou nemajú vplyv na právomoc súdov a orgánov pre hospodársku sútaz clenských státov uplatnovat clánky 101 a 102 ZFEÚ - [neoficiálny preklad]". 99 V rozpore s rozhodnutiami prijatými podla clánku 7 nariadenia c. 1/2003 totiz rozhodnutie, na základe ktorého sa záväzky stávajú záväzné v súlade s clánkom 9 tohto nariadenia, neobsahuje ziadne odôvodnenie, preco sa preskúmané konanie kvalifikuje ako porusenie clánku 101 ZFEÚ, ani automaticky neznamená, ze sa na uvedené konanie vztahuje toto posledné uvedené ustanovenie. Clánok 9 nariadenia c. 1/2003 bol motivovaný snahou o hospodárnost konania a jeho cielom je zabezpecit úcinné uplatnovanie pravidiel hospodárskej sútaze stanovené Zmluvou o FEÚ prostredníctvom prijímania rozhodnutí, ktorými sa stávajú záväznými záväzky navrhnuté úcastníkmi konania, o ktorých Komisia rozhodne, ze sú vhodné na rýchlejsie vyriesenie nou identifikovaných problémov hospodárskej sútaze. V tomto kontexte sa úloha Komisie obmedzuje na preskúmanie a prípadné prijatie záväzkov ponúknutých príslusnými podnikmi s ohladom na problémy, ktoré identifikovala vo svojom predbeznom posúdení, a s ohladom na ciele, ktoré sleduje (rozsudok z 29. júna 2010, Komisia/Alrosa, [85]C-441/07 P, [86]EU:C:2010:377, body [87]38 a [88]40; pozri tiez v tomto zmysle rozsudok z 23. novembra 2017, Gasorba a i., [89]C-547/16, [90]EU:C:2017:891, bod [91]25). 100 Z toho podla Komisie vyplýva, ze ked napadnuté rozhodnutie ukladá spolocnosti Paramount povinnost, aby v rámci vztahov so svojimi zmluvnými partnermi uz nedodrziavala príslusné dolozky, táto povinnost sa nijako nedotýka právomoci vnútrostátnych súdov konajúcich o zalobe podanej zalobkynou posúdit, ci sú tieto dolozky skutocne v rozpore s clánkom 101 ods. 1 ZFEÚ, a prípadne vyvodit potrebné dôsledky podla odseku 2 toho istého clánku, ako aj podla vnútrostátneho práva. V tomto kontexte bude môct napadnuté rozhodnutie ovplyvnit nanajvýs posúdenia vnútrostátnym súdom, pokial obsahuje predbezné posúdenie, pricom vnútrostátny súd musí zohladnit predbezné posúdenie vykonané Komisiou a povazovat to za znak protisútaznosti dohody vzhladom na clánok 101 ods. 1 ZFEÚ (rozsudok z 23. novembra 2017, Gasorba a i., [92]C-547/16, [93]EU:C:2017:891, body [94]27 a [95]29). Posúdenie Komisiou z hladiska sútazného práva v rozhodnutí podla clánku 9 ods. 1 nariadenia c. 1/2003 vsak z dôvodu jeho súhrnného a predbezného charakteru napokon nebráni vnútrostátnemu súdu v tom, aby na základe dalsích zistení a dôkladného preskúmania dospel v tej istej veci k celkom alebo ciastocne odchylnému záveru (návrhy, ktoré predniesla generálna advokátka Kokott vo veci Gasorba a i., [96]C-547/16, [97]EU:C:2017:692, body [98]33 a [99]35). 101 Preto skutocnost, ze individuálne záväzky ponúknuté podnikom Komisia uznala za záväzné, neznamená, ze iné podniky nemajú moznost chránit svoje prípadné práva v rámci svojich vztahov s týmto podnikom (rozsudok z 29. júna 2010, Komisia/Alrosa, [100]C-441/07 P, [101]EU:C:2010:377, bod [102]49). 102 V tejto súvislosti, ak sa vnútrostátny súd po skoncení svojej analýzy a po preskúmaní moznosti vyuzitia postupov stanovených v clánkoch 15 a 16 nariadenia c. 1/2003 domnieva, ze príslusné dolozky sú v rozpore s clánkom 101 ods. 1 ZFEÚ a súcasne nesplnajú podmienky odseku 3 tohto istého clánku, bude povinný vyhlásit ich neplatnost podla clánku 101 ods. 2 ZFEÚ. Ak vsak naopak usúdi, ze príslusné dolozky neporusujú clánok 101 ods. 1 ZFEÚ alebo ze splnajú podmienky odseku 3 tohto clánku, bude mat v nálezitých prípadoch povinnost posúdit dôvodnost zaloby, o ktorej bude konat, s tým, ze clánok 101 ZFEÚ nebude bránit uplatnovaniu príslusných doloziek. 103 Za tohto posledného predpokladu, ak výsledok konania pred vnútrostátnym súdom povedie k tomu, ze Paramount bude musiet konat v rozpore so svojím záväzkom, ktorý sa stal na základe napadnutého rozhodnutia záväzným, Komisia bude mat povinnost obnovit svoje konanie podla clánku 9 ods. 2 písm. b) nariadenia c. 1/2003, pricom v takom prípade nebude táto institúcia viazaná rozhodnutím vnútrostátneho súdu (pozri v tomto zmysle rozsudky zo 14. decembra 2000, Masterfoods a HB, [103]C-344/98, [104]EU:C:2000:689, bod [105]48, a z 25. novembra 2014, Orange/Komisia, [106]T-402/13, [107]EU:T:2014:991, bod [108]27). 104 Vzhladom na predchádzajúce úvahy treba prijat záver, ze napadnuté rozhodnutie neovplyvnuje moznost zalobkyne obrátit sa na vnútrostátny súd so zalobou na urcenie zlucitelnosti príslusných doloziek s clánkom 101 ods. 1 ZFEÚ a na vyvodenie dôsledkov stanovených vo vnútrostátnom práve vo vztahu k spolocnosti Paramount, pricom nie je vylúcená ani moznost nariadit potrebné predbezné opatrenia na ochranu záujmov úcastníkov konania dovtedy, kým uvedený súd nevydá konecné rozhodnutie (pozri v tomto zmysle rozsudok zo 14. decembra 2000, Masterfoods a HB, [109]C-344/98, [110]EU:C:2000:689, bod [111]58). 105 Treba dodat, ze zalobkyna by bola vo vyslovene podobnej situácii, ak by spolocnost Paramount pri uskutocnení nezávislej analýzy a pred akýmkolvek zásahom Komisie dospela k záveru, ze príslusné dolozky môzu byt z hladiska clánku 101 ods. 1 ZFEÚ problematické, a oznámila by, ze má v úmysle prestat ich plnit, a na tento úcel by sa odvolávala na clánok 101 ods. 2 ZFEÚ. 106 Ked teda Komisia prijala napadnuté rozhodnutie, konala v rozsahu svojich právomocí, ktoré má na základe clánku 9 nariadenia c. 1/2003, a zachovala ciel tohto nariadenia, ktoré je motivované snahou o hospodárnost konania a úcinnost (pozri bod 99 vyssie), bez toho, aby porusila zmluvné alebo procesné práva zalobkyne spôsobom, ktorý by zachádzal nad rámec toho, co je nevyhnutné na dosiahnutie týchto cielov. 107 V tomto kontexte treba chápat bod 128 oznámenia Komisie o osvedcených postupoch vedenia konania podla clánkov 101 a 102 ZFEÚ (pozri bod 92 vyssie) tak, ze neznamená, ze rozhodnutie prijaté podla clánku 9 nariadenia c. 1/2003 a týkajúce sa zmluvných vztahov podniku, ktorý ponúkol záväzok s tretími stranami, má samo osebe vplyv na zmluvné práva týchto tretích strán, ale ze je podmienkou zameranou na zabezpecenie úcinnosti záväzku, aby ho Komisia prijala. Cielom ani dôsledkom zahrnutia bodu 128 do predmetného oznámenia Komisie nebolo vylúcit, aby v prípade, akým je prípad v prejednávanej veci, Komisia pri výkone svojej posudzovacej právomoci, ktorú má v týchto veciach, prijala od spolocnosti Paramount záväzok, ze oznámi svojim zmluvným partnerom svoj zámer uz neuplatnovat príslusné dolozky, hoci vnútrostátny súd konajúci o zalobe zalobkyne má nadalej moznost rozhodnút, ze predmetné dolozky neporusujú clánok 101 ods. 1 ZFEÚ. 108 Z toho vyplýva, ze Komisia tým, ze vyhlásila záväzky spolocnosti Paramount stanovené v bodoch 2.2 a 2.3 prílohy napadnutého rozhodnutia za záväzné, neprekrocila svoju právomoc, ktorú jej priznáva clánok 9 nariadenia c. 1/2003, a v tomto ohlade nekonala v rozpore so zásadou proporcionality, takze druhú cast prvého zalobného dôvodu treba zamietnut. O druhom zalobnom dôvode zalozenom na porusení clánku 9 nariadenia c. 1/2003, pokial ide o identifikáciu obáv, na ktoré reagujú ulozené záväzky 109 Zalobkyna, ktorú v konaní podporuje Francúzska republika, tvrdí, ze záväzky prijaté Komisiou nereagujú na obavy z narusenia hospodárskej sútaze vyjadrené v predbeznom posúdení, ktoré vykonala táto institúcia. Predovsetkým cielom napadnutého rozhodnutia bolo podla jej názoru preskúmat zmluvy medzi spolocnostami Paramount a Sky týkajúce sa distribúcie audiovizuálnych diel v Spojenom královstve a Írsku. Komisia vsak vyhlásila za záväzné záväzky týkajúce sa celého EHP, a to bez toho, aby preskúmala právny a hospodársky kontext, v akom boli zmluvy uzavreté medzi spolocnostou Paramount na jednej strane a inými prevádzkovatelmi vysielania, nez je Sky, ktorí pôsobia v EHP, na druhej strane. Komisia tým, ze vychádzala z predpokladu, ze akékolvek predbezné posúdenie týkajúce sa trhu v Spojenom královstve a Írsku sa mohlo implicitne extrapolovat na francúzsky trh, ktorý nebol predmetom posúdenia, sa dopustila zjavne nesprávneho posúdenia, ktoré malo za následok nesprávne právne posúdenie. Okrem toho Komisia údajne vyvodila rovnaké dôsledky pre spolocnost Sky a zalobkynu, hoci títo dvaja prevádzkovatelia vysielania nemali rovnaké procesné práva, co viedlo k poruseniu práva zalobkyne na obranu. Prístup Komisie bude po vystúpení Spojeného královstva z EHP este paradoxnejsí, lebo záväzky, ktoré sa stali záväznými, sa vztahujú výlucne na trhy, ktoré neboli predmetom ziadneho predbezného posúdenia zo strany Komisie. 110 Zalobkyna a Francúzska republika poznamenávajú, ze v tomto kontexte bola Komisia povinná zacat konanie týkajúce sa vsetkých zmlúv o distribúcii uzavretých so spolocnostou Paramount, a tak poskytnút vsetkým zmluvným stranám moznost reagovat na oznámenie o námietkach. Okrem toho v rovnakom zmysle bola Komisia povinná vyhlásit cast záväzkov spolocnosti Paramount za záväznú a ponechat na tejto spolocnosti, aby sa vyviazala zo svojich povinností voci tretím osobám. Z toho vyplýva, ze Komisia tým, ze ponúknuté záväzky vyhlásila za záväzné vo vztahu k vsetkým zmluvným vztahom spolocnosti Paramount v EHP, prekrocila svoje právomoci a tak porusila clánok 9 nariadenia c. 1/2003. 111 Komisia popiera dôvodnost tohto zalobného dôvodu. 112 Ako sa uz uviedlo v bode 84 vyssie, treba preskúmat vsetky tvrdenia predlozené v rámci prvej casti tretieho zalobného dôvodu, ktoré sú zalozené na porusení zásady proporcionality, a tie, ktoré sa uvádzajú na podporu druhého zalobného dôvodu. Vsetky tieto tvrdenia sa totiz týkajú otázky, ci Komisia prijatím napadnutého rozhodnutia neprimerane alebo neopodstatnene ovplyvnila postavenie zalobkyne vzhladom na povahu a geografický rozsah obáv z narusenia hospodárskej hospodárskej sútaze, ktoré táto institúcia vyjadrila. 113 Treba poznamenat, ze specifické crty mechanizmov stanovených v clánkoch 7 a 9 nariadenia c. 1/2003 a spôsoby konania, ktoré toto nariadenie ponúka podla kazdého z týchto ustanovení, sa teda lísia, co znamená, ze povinnost zaistit dodrziavanie zásady proporcionality, ktorá prinálezí Komisii, má rozdielny dosah a obsah podla toho, ci je posudzovaná v rámci jedného, alebo druhého z týchto clánkov (rozsudok z 29. júna 2010, Komisia/Alrosa, [112]C-441/07 P, [113]EU:C:2010:377, bod [114]38). 114 Konkrétne vykonanie zásady proporcionality podla clánku 9 nariadenia c. 1/2003 sa obmedzuje na overenie, ci ponúknuté záväzky reagujú na obavy, o ktorých informovala príslusné podniky, a ci tieto podniky neponúkli menej obmedzujúce záväzky reagujúce na jej obavy rovnako vhodným spôsobom. Práve v tomto kontexte musí Komisia zohladnit záujmy tretích osôb, pricom nie je povinná sama hladat riesenia, ktoré by boli menej prísne alebo miernejsie v porovnaní so záväzkami, ktoré jej boli ponúknuté (rozsudok z 29. júna 2010, Komisia/Alrosa ([115]C-441/07 P, [116]EU:C:2010:377, body [117]41 a [118]61). 115 Na jednej strane podniky, ktoré ponúkajú záväzky na základe clánku 9 nariadenia c. 1/2003, vedome súhlasia s tým, ze ich ústupky môzu íst nad rámec toho, co by im mohla ulozit samotná Komisia v rozhodnutí, ktoré prijíma v súlade s clánkom 7 tohto nariadenia po dôkladnom preskúmaní. Naproti tomu ukoncenie konania o porusení zacatého proti týmto podnikom im umoznuje vyhnút sa konstatovaniu porusenia práva hospodárskej sútaze a prípadnému ulozeniu pokuty (rozsudok z 29. júna 2010, Komissia/Alrosa, [119]C-441/07 P, [120]EU:C:2010:377, bod [121]48). 116 Na druhej strane, ako uz bolo uvedené v bode 101 vyssie, skutocnost, ze individuálne záväzky ponúknuté podnikom Komisia uznala za záväzné, neznamená, ze iné podniky nemajú moznost chránit svoje prípadné práva v rámci svojich vztahov s týmto podnikom (rozsudok z 29. júna 2010, Komisia/Alrosa, [122]C-441/07 P, [123]EU:C:2010:377, bod [124]49). V tomto ohlade zo zistení týkajúcich sa úcinkov, ktoré vyvoláva napadnuté rozhodnutie voci zalobkyni (pozri body 85 az 104 vyssie), vyplýva, ze zalobkyna sa môze obrátit na vnútrostátny súd, aby potvrdil zlucitelnost príslusných doloziek s clánkom 101 ods. 1 ZFEÚ a aby voci spolocnosti Paramount vyvodil dôsledky ustanovené vnútrostátnym právom, bez toho, aby vylúcil moznost nariadit predbezné opatrenia na ochranu záujmov strán dovtedy, kým uvedený súd nevydá konecné rozhodnutie (pozri v tomto zmysle rozsudok zo 14. decembra 2000, Masterfoods a HB, [125]C-344/98, [126]EU:C:2000:689, bod [127]58). 117 Z toho vyplýva, ze zohladnenie záujmov tretích osôb v rámci konania o záväzkoch znamená, ze medzi niekolkými typmi ponúknutých záväzkov, ktoré vhodným spôsobom reagujú na obavy, ktoré Komisia vyjadrila v súvislosti s hospodárskou sútazou, musí Komisia vyhlásit za záväzný ten záväzok, ktorý pokial bude realizovaný príjemcom rozhodnutia, bude mat voci nemu najmenej obmedzujúci úcinok. 118 Po prvé zo skutocností uvedených v bodoch 43 az 58 vyssie vyplýva, ze cielom príslusných doloziek je vzhladom na ich povahu rozdelit národné trhy v celom EHP, pricom ich hospodársky a právny kontext neumoznuje zistit, ci môzu narusit hospodársku sútaz. Obavy vyjadrené Komisiou sa preto oprávnene týkajú tohto geografického priestoru, takze ponúknuté záväzky, ktoré sa stali záväznými, sú s nimi v súlade a Komisia nie je povinná po jednom analyzovat dotknuté vnútrostátne trhy. Tvrdenia, ktoré zalobkyna predlozila v tomto ohlade tak v rámci druhého zalobného dôvodu (pozri bod 109 vyssie), ako aj v rámci tretieho zalobného dôvodu (pozri body 77 a 78 vyssie), sú preto irelevantné. 119 Po druhé v prejednávanej veci nebol Komisii ponúknutý ziaden záväzok, ktorý by vhodným spôsobom reagoval na obavy vyjadrené Komisiou v súvislosti s hospodárskou sútazou a ktorého plnenie zo strany spolocnosti Paramount by malo menej obmedzujúce úcinky voci zalobkyni. V kazdom prípade ziaden takýto záväzok sa nejaví ako zjavne vhodný na úcinné rozptýlenie obáv Komisie bez ulozenia povinnosti spolocnosti Paramount uz neplnit príslusné dolozky. 120 Po tretie tvrdenie, ze záväzky majú nepriaznivý vplyv na kultúrnu rozmanitost v rámci celého EHP z dôvodu straty príjmov, ktoré by prevádzkovatelia televízneho vysielania mohli pouzit na výrobu európskych filmov, treba zamietnut z dôvodov uvedených v odseku 57 a 69 vyssie. 121 Po stvrté, pokial zalobkyna, Francúzska republika, EFADs, UPC a C More Entertainment svojimi tvrdeniami implicitne poukazujú na existenciu neprekonatelných praktických prekázok, ktoré bránia cezhranicnému poskytovaniu sluzieb vysielania na francúzskom trhu, treba konstatovat, ze neprinásajú ziaden dôkaz, ktorý by preukazoval túto okolnost. Okrem toho zahrnutie clánku 3 do zmluvy z 1. januára 2014 predstavuje osobitnú indíciu svedciacu o opaku (pozri v tomto zmysle rozsudok z 20. januára 2016, Toshiba Corporation/Komisia, [128]C-373/14 P, [129]EU:C:2016:26, body [130]33 a [131]47). 122 Za týchto okolností, po piate, tvrdenia zalozené predovsetkým na skutocnosti, ze zalobkyna nepozívala rovnaké procesné práva ako spolocnost Sky, ako aj na blíziaci sa odchod Spojeného královstva z Únie, sú tiez irelevantné. Zohladnenie záujmov tretích osôb v rámci konania o záväzkoch má zmysel uvedený v bodoch 115 az 117 vyssie, takze tvrdenie vychádzajúce z obmedzených procesných práv, ktoré mala pozívat zalobkyna ako tretia zainteresovaná osoba, treba zamietnut z dôvodov uvedených v bode 119 vyssie. Pokial ide o výhradu blíziaceho sa odchodu Spojeného královstva z Únie, stací pripomenút, ze príslusné dolozky majú za ciel rozdelit trhy v celom EHP ako celok, takze uvedený odchod by v kazdom prípade nemal mat vplyv na zákonité obavy vyjadrené Komisiou (pozri bod 118 vyssie). 123 Z uvedených úvah vyplýva, ze Komisia prijatím napadnutého rozhodnutia neprekrocila svoje právomoci, ktoré jej udeluje clánok 9 nariadenia c. 1/2003, a ani neporusila zásadu proporcionality, ako to tvrdí zalobkyna v prvej casti tretieho zalobného dôvodu. 124 Druhý zalobný dôvod a prvú cast tretieho zalobného dôvodu je teda potrebné zamietnut. O stvrtom zalobnom dôvode zalozenom na zneuzití právomoci 125 Podla zalobkyne prijatie záväzkov, ktoré sa vztahujú na celý EHP a nereagujú na obavy z narusenia hospodárskej sútaze, ako uz bolo vysvetlené v rámci druhého zalobného dôvodu, znamená, ze napadnuté rozhodnutie bolo prijaté z nezákonného dôvodu, co môze takisto predstavovat zneuzitie právomoci. Okrem toho si podla jej názoru Komisia prisvojila úlohu normotvorcu Únie, ktorý sa zaoberá otázkou geofiltrovania pri sírení audiovizuálnych diel, a tak zasiahla do právomocí Únie tým, ze predbehla toto rozhodovanie. Priebeh legislatívneho procesu, ale aj dôsledky napadnutého rozhodnutia, ktoré sú ovela väcsie ako predmet tohto rozhodnutia, svedcia o zámere Komisie de facto zaviest právnu úpravu, a tým prejudikovat výsledok iných prebiehajúcich vysetrovaní. Zalobkyna preto navrhuje, aby Vseobecný súd poziadal Komisiu, aby oznámila prípravné akty týkajúce sa napadnutého rozhodnutia a dotknutého legislatívneho procesu, aby sa závazné nepriame dôkazy o zneuzití právomoci spolahlivejsie potvrdili. 126 EFADs tvrdí, ze Komisia nezverejnila úplnú verziu ponúkaných záväzkov a ani nesprístupnila oznámenie o námietkach zainteresovaným tretím osobám. 127 Komisia popiera dôvodnost stvrtého zalobného dôvodu. 128 Treba poznamenat, ze k zneuzitiu právomoci dochádza v prípade, ked institúcia vykonáva svoje právomoci s výlucným úcelom alebo prinajmensom na rozhodujúce dosiahnutie iných ako uvádzaných cielov, alebo na vyhnutie sa postupu osobitne predvídanému Zmluvou v snahe zohladnit okolnosti daného prípadu (rozsudok z 25. januára 2007, Komisia/Dalmine, [132]C-407/04 P, [133]EU:C:2007:53, bod [134]99). 129 Ako vsak vyplýva z bodu 118 vyssie, ponúknuté záväzky, ktoré boli vyhlásené za záväzné, zodpovedajú obavám z narusenia hospodárskej sútaze vyjadreným Komisiou, a to v celom EHP. Preto tvrdenie zalobkyne, ze sa Komisia dopustila zneuzitia právomoci, kedze predmetné záväzky nereagujú na vyjadrené obavy, sa zakladá na nesprávnom predpoklade. 130 Pokial ide o ostatné tvrdenia zalobkyne vychádzajúce z údajného zasahovania do legislatívneho procesu, treba konstatovat, ze takýmto procesom, pokial nevyústil do prijatia legislatívneho textu, nie sú dotknuté právomoci Komisie, ktoré má podla clánku 101 ZFEÚ a nariadenia c. 1/2003. To, ze Komisia vykonala tieto právomoci tým, ze záväzky, ktoré ponúkla Paramount, vyhlásila za záväzné, kým prebiehal legislatívny postup týkajúci sa práv, ako sú práva, o aké ide v prejednávanej veci, preto nemôze byt dôkazom zneuzitia právomoci. 131 Nakoniec treba poznamenat, ze námietky týkajúce sa zverejnenia ponúkaných záväzkov a prístupu k oznámeniu o námietkach, ktoré vzniesla EFADs, v skutocnosti predstavujú dôvody, ktoré zalobkyna neuviedla, a preto ich treba zamietnut ako neprípustné. V kazdom prípade podniky a ostatné subjekty, ktoré nie sú zúcastnenou tretou stranou v zmysle clánku 27 ods. 2 nariadenia c. 1/2003, majú práva stanovené v clánku 27 ods. 4 nariadenia c. 1/2003 a clánku 13 nariadenia c. 773/2004, ktoré Komisia v prejednávanej veci dodrzala (pozri body 4 a 5 vyssie). 132 Stvrtý zalobný dôvod, ako aj zalobu v celom rozsahu je teda potrebné zamietnut. O trovách 133 Podla clánku 134 ods. 1 Rokovacieho poriadku Vseobecného súdu úcastník konania, ktorý nemal vo veci úspech, je povinný nahradit trovy konania, ak to bolo v tomto zmysle navrhnuté. 134 Okrem toho v zmysle clánku 138 ods. 1 rokovacieho poriadku clenské státy, ktoré do konania vstúpili ako vedlajsí úcastníci, znásajú vlastné trovy konania a podla clánku 138 ods. 3 rokovacieho poriadku Vseobecný súd môze rozhodnút, ze vlastné trovy konania znásajú aj iní vedlajsí úcastníci konania nez vedlajsí úcastníci uvedení v odsekoch 1 a 2. 135 Kedze zalobkyna nemala vo veci úspech, je opodstatnené zaviazat ju na náhradu trov, ktoré vznikli Komisii, s výnimkou tých, ktoré Komisia vynalozila na vstup do konania vedlajsích úcastníkov - Francúzskej republiky, EFADs, UPC a C More Entertainment -, ako aj trov, ktoré vznikli BEUC, v súlade s návrhmi týchto úcastníkov konania. 136 Dalej je opodstatnené rozhodnút, ze Francúzska republika, EFADs, UPC a C More Entertainment znásajú okrem svojich vlastných trov aj trovy konania, ktoré vynalozila Komisia na ich vstup do konania ako vedlajsích úcastníkov konania. Z týchto dôvodov VSEOBECNÝ SÚD (piata komora) rozhodol takto: 1. Zaloba sa zamieta. 2. Groupe Canal + SA znása vlastné trovy konania a je povinná nahradit trovy konania, ktoré vznikli Európskej komisii, s výnimkou trov konania, ktoré vznikli v súvislosti so vstupom do konania Francúzskej republiky, European Film Agency Directors - EFADs, Union des producteurs de cinéma (UPC) a C More Entertainment AB a Európskej organizácie spotrebitelov (BEUC) ako vedlajsím úcastníkom konania. 3. Francúzska republika, EFADs, UPC a C More Entertainment znásajú svoje vlastné trovy konania a sú povinné nahradit trovy konania, ktoré vznikli Komisii v súvislosti s ich vstupom do konania ako vedlajsím úcastníkom. Gratsias Dittrich Ulloa Rubio Rozsudok bol vyhlásený na verejnom pojednávaní v Luxemburgu 12. decembra 2018. Podpisy __________________________________________________________________ ( [135]*1 ) Jazyk konania: francúzstina. References 1. file:///tmp/lynxXXXXAwRZDN/L87403-2235TMP.html#t-ECR_62016TJ0873_SK_01-E0001 2. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:L:2004:123:TOC 3. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:L:2003:001:TOC 4. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2017%3A556&locale=sk 5. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2017%3A556&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 6. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2010%3A377&locale=sk 7. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2010%3A377&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 8. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2010%3A377&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point90 9. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2016%3A481&locale=sk 10. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2016%3A481&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 11. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2016%3A481&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point31 12. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2016%3A481&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point34 13. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2010%3A377&locale=sk 14. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2010%3A377&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 15. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2010%3A377&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point41 16. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2010%3A377&locale=sk 17. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2010%3A377&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 18. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2010%3A377&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point48 19. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1982%3A334&locale=sk 20. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1982%3A334&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 21. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1982%3A334&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point15 22. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1982%3A334&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point16 23. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2011%3A631&locale=sk 24. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2011%3A631&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 25. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2011%3A631&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point137 26. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2011%3A631&locale=sk 27. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2011%3A631&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 28. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2011%3A631&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point138 29. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2011%3A631&locale=sk 30. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2011%3A631&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 31. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2011%3A631&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point139 32. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:L:1989:298:TOC 33. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:L:1993:248:TOC 34. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2011%3A631&locale=sk 35. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2011%3A631&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 36. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2011%3A631&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point121 37. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2011%3A631&locale=sk 38. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2011%3A631&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 39. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2011%3A631&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point140 40. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2011%3A631&locale=sk 41. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2011%3A631&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 42. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2011%3A631&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point142 43. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2011%3A631&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point144 44. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:L:2001:167:TOC 45. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:L:2006:376:TOC 46. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2011%3A631&locale=sk 47. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2011%3A631&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 48. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2011%3A631&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point107 49. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2011%3A631&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point108 50. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2011%3A631&locale=sk 51. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2011%3A631&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 52. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2011%3A631&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point109 53. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2011%3A631&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point110 54. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2011%3A631&locale=sk 55. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2011%3A631&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 56. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2011%3A631&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point112 57. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2011%3A631&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point113 58. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2011%3A631&locale=sk 59. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2011%3A631&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 60. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2011%3A631&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point114 61. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2011%3A631&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point116 62. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2003%3A281&locale=sk 63. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2003%3A281&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 64. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2003%3A281&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point107 65. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2011%3A631&locale=sk 66. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2011%3A631&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 67. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2011%3A631&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point145 68. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1982%3A211&locale=sk 69. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1982%3A211&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 70. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1982%3A211&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point77 71. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1982%3A211&locale=sk 72. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1982%3A211&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 73. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1982%3A211&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point74 74. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1982%3A211&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point75 75. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1982%3A211&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point78 76. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:C:2011:308:TOC 77. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A28&locale=sk 78. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A28&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 79. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A28&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point42 80. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A28&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point43 81. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A28&locale=sk 82. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A28&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 83. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A28&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point45 84. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A28&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point48 85. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2010%3A377&locale=sk 86. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2010%3A377&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 87. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2010%3A377&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point38 88. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2010%3A377&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point40 89. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2017%3A891&locale=sk 90. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2017%3A891&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 91. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2017%3A891&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point25 92. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2017%3A891&locale=sk 93. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2017%3A891&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 94. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2017%3A891&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point27 95. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2017%3A891&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point29 96. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2017%3A692&locale=sk 97. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2017%3A692&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 98. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2017%3A692&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point33 99. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2017%3A692&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point35 100. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2010%3A377&locale=sk 101. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2010%3A377&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 102. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2010%3A377&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point49 103. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2000%3A689&locale=sk 104. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2000%3A689&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 105. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2000%3A689&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point48 106. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2014%3A991&locale=sk 107. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2014%3A991&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 108. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2014%3A991&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point27 109. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2000%3A689&locale=sk 110. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2000%3A689&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 111. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2000%3A689&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point58 112. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2010%3A377&locale=sk 113. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2010%3A377&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 114. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2010%3A377&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point38 115. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2010%3A377&locale=sk 116. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2010%3A377&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 117. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2010%3A377&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point41 118. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2010%3A377&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point61 119. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2010%3A377&locale=sk 120. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2010%3A377&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 121. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2010%3A377&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point48 122. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2010%3A377&locale=sk 123. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2010%3A377&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 124. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2010%3A377&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point49 125. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2000%3A689&locale=sk 126. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2000%3A689&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 127. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2000%3A689&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point58 128. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2016%3A26&locale=sk 129. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2016%3A26&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 130. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2016%3A26&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point33 131. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2016%3A26&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point47 132. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2007%3A53&locale=sk 133. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2007%3A53&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 134. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2007%3A53&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point99 135. file:///tmp/lynxXXXXAwRZDN/L87403-2235TMP.html#c-ECR_62016TJ0873_SK_01-E0001