ROZSUDOK VSEOBECNÉHO SÚDU (deviata rozsírená komora) zo 16. mája 2019 ( [1]*1 ) "Státna pomoc - Polská dan v oblasti maloobchodného predaja - Progresívna sadzba dane z obratu - Rozhodnutie o zacatí konania vo veci formálneho zistovania - Konecné rozhodnutie, ktorým sa opatrenie o státnej pomoci povazuje za nezlucitelné s vnútorným trhom - Pojem státna pomoc - Podmienka týkajúca sa selektívnosti" V spojených veciach T-836/16 a T-624/17, Polská republika, v zastúpení: B. Majczyna, M. Rzotkiewicz a A. Kramarczyk Szal/adzinska, splnomocnení zástupcovia, zalobkyna, ktorú v konaní podporuje: Madarsko, v zastúpení: vo veci T-836/16 M. Fehér, G. Koós a E. Tóth a vo veci T-624/17 M. Fehér a G. Koós, splnomocnení zástupcovia, vedlajsí úcastník konania, proti Európskej komisii, v zastúpení: K. Herrmann a P.-J. Loewenthal, splnomocnení zástupcovia, zalovanej, ktorej predmetom sú návrhy zalozené na clánku 263 ZFEÚ, ktorými sa navrhuje zrusenie na jednej strane rozhodnutia Komisie C(2016) 5596 final z 19. septembra 2016 týkajúceho sa státnej pomoci SA.44351 (2016/C) (ex 2016/NN) - Polsko - Polská dan v oblasti maloobchodného predaja, ktorým sa zacalo konanie vo veci formálneho zistovania stanovené v clánku 108 ods. 2 ZFEÚ so zretelom na toto opatrenie, a na druhej strane rozhodnutia Komisie (EÚ) 2018/160 z 30. júna 2017 o státnej pomoci SA.44351 (2016/C) (ex 2016/NN), ktorú poskytlo Polsko vo veci dane v maloobchodnom sektore ([2]Ú. v. EÚ L 29, 2018, s. 38), ktorým sa ukoncuje toto konanie a podla ktorého uvedené opatrenie predstavuje státnu pomoc, ktorá je nezlucitelná s vnútorným trhom a bola poskytovaná protiprávne, VSEOBECNÝ SÚD (deviata rozsírená komora), v zlození: predseda komory S. Gervasoni, sudcovia L. Madise (spravodajca), R. da Silva Passos, K. Kowalik-Banczyk a C. Mac Eochaidh, tajomník: F. Oller, referent, so zretelom na písomnú cast konania a po pojednávaní z 26. septembra 2018, vyhlásil tento Rozsudok Okolnosti predchádzajúce sporu 1 Na zaciatku roku 2016 polská vláda zvazovala zaviest novú dan v sektore maloobchodného predaja tovaru. Hoci urcitý pocet úprav tejto dane musel byt podrobený rôznym konzultáciám, uplatnila sa zásada, ze ide o dan, ktorej základom je obrat a ktorá je progresívna. 2 Európska komisia po upovedomení o tomto zámere zaslala polským orgánom ziadosti o informácie a s odkazom na stanovisko, ktoré zaujala v júli 2015 vo veci úpravy struktúry poplatku za inspekciu potravinových retazcov uplatnovanej v Madarsku, ktorá tiez uplatnovala zásadu dane z obratu s progresívnou sadzbou, uviedla: "Progresívna sadzba dane z obratu zaplatená podnikmi v skutocnosti súvisí s velkostou podniku a nie s jeho ziskovostou a jeho solventnostou. Má za následok diskrimináciu a môze spôsobit závazné narusenie trhu. Kedze zavádza rozdielne zaobchádzanie s podnikmi, povazuje sa za selektívnu. Vzhladom na to, ze vsetky podmienky uvedené v clánku 107 ods. 1 ZFEÚ sú splnené, [vymedzujú rámec státnej pomoci v zmysle tohto clánku]." 3 Sejm Rzeczypospolitej Polskiej (Sejm Polskej republiky) prijal zákon o dani v maloobchodnom sektore, ktorého základné charakteristiky boli v konecnom dôsledku tieto. Dotknutý sektor je maloobchodný predaj tovaru spotrebitelovi, ktorý je fyzickou osobou. Osoby povinné platit dan sú vsetci maloobchodníci bez ohladu na ich právne postavenie. Vymeriavací základ tvorí mesacný obrat prevysujúci 17 miliónov polských zlotých (PLN), teda priblizne 4 milióny eur. Sadzba dane je 0,8 % za pásmo mesacného obratu medzi 17 a 170 miliónmi PLN a 1,4 % za pásmo dosiahnutého vyssieho mesacného obratu. Predmetný zákon nadobudol úcinnost 1. septembra 2016. 4 Po niekolkých výmenách písomností medzi polskými orgánmi a Komisiou, posledná uvedená zacala konanie stanovené v clánku 108 ods. 2 ZFEÚ vo vztahu k predmetnému opatreniu prostredníctvom rozhodnutia z 19. septembra 2016 o státnej pomoci SA.44351 (2016/C) (ex 2016/NN) (dalej len "rozhodnutie o zacatí konania, prvé napadnuté rozhodnutie"). Komisia týmto rozhodnutím nielen vyzvala dotknuté osoby na predlozenie pripomienok, ale na základe clánku 13 ods. 1 nariadenia Rady (EÚ) 2015/1589 z 13. júla 2015 stanovujúcim podrobné pravidlá na uplatnovanie clánku 108 [ZFEÚ] ([3]Ú. v. EÚ L 248, 2015, s. 9) aj polským orgánom ulozila povinnost bezodkladne prerusit "uplatnovanie progresívnej sadzby dane kým Komisia prijme rozhodnutie o jeho zlucitelnosti s vnútorným trhom". 5 Polské orgány, ktoré skutocne prestali uplatnovat predmetné opatrenie, pocas celého konania odmietali jeho kvalifikáciu ako státnu pomoc v zmysle clánku 107 ods. 1 ZFEÚ. 6 Polská vláda navyse súbezne s pokracovaním diskusií s Komisiou podala na Vseobecný súd návrh na zrusenie rozhodnutia o zacatí konania, prvého napadnutého rozhodnutia (vec T-836/16). 7 Komisia ukoncila konanie rozhodnutím (EÚ) 2018/160 z 30. júna 2017 o státnej pomoci SA.44351 (2016/C) (ex 2016/NN), ktorú poskytlo Polsko vo veci dane v maloobchodnom sektore ([4]Ú. v. EÚ L 29, 2018, s. 38) (dalej len "konecné rozhodnutie, druhé napadnuté rozhodnutie"). Komisia uviedla, ze predmetné opatrenie predstavuje státnu pomoc, ktorá je nezlucitelná s vnútorným trhom a bola poskytovaná protiprávne. Polské orgány majú na základe rozhodnutia o zacatí konania, prvého napadnutého rozhodnutia, definitívne zrusit vsetky pozastavené platby. Vzhladom na to, ze predmetné opatrenie nebolo konkrétne vykonávané, sa Komisia domnievala, ze nie je potrebné pristúpit k vymáhaniu prvkov pomoci od príjemcov. 8 Polská vláda tiez navrhla, aby Vseobecný súd zrusil konecné rozhodnutie, druhé napadnuté rozhodnutie (vec T-624/17). 9 Komisia v podstate v rozhodnutí o zacatí konania, prvom napadnutom rozhodnutí, a v konecnom rozhodnutí, druhom napadnutom rozhodnutí (dalej len spolocne "napadnuté rozhodnutia"), ale s doplnenou argumentáciou o niektorých aspektoch v konecnom rozhodnutí, druhom napadnutom rozhodnutí, odôvodnila hlavne kvalifikáciu predmetného opatrenia ako státnu pomoc s prihliadnutím na definíciu uvedenú v clánku 107 ods. 1 ZFEÚ nasledujúcim spôsobom. 10 Komisia sa na úvod v súvislosti s pripísatelnostou dotknutého opatrenia státu a jeho financovaním zo státnych prostriedkov domnievala, ze niektoré z dotknutých podnikov, teda tie s nízkym obratom, z dôvodu zákona o dani v sektore maloobchodného predaja profitujú z výhodného danového zaobchádzania v porovnaní s inými podnikmi podliehajúcimi dani a ze vzdanie sa danových príjmov zo strany státu, ktoré by získal, keby boli vsetky podniky zdanené rovnakou priemernou efektívnou sadzbou, spôsobuje prevod státnych prostriedkov na zvýhodnené podniky. 11 Komisia v súvislosti s existenciou výhody pripomenula, ze opatrenia, ktoré zmiernujú zátaz, ktorú za bezných okolností znásajú podniky, poskytujú ako kazdé reálne príspevky výhodu. V prejednávanej veci priemerná sadzba dane podnikov s nízkym obratom, ktorá je nula alebo nizsia v porovnaní s vyssou priemernou sadzbou dane podnikov s vyssím obratom, poskytuje prvým uvedeným podnikom výhodu. Komisia v konecnom rozhodnutí, druhom napadnutom rozhodnutí, doplnila, ze distribucné struktúry organizované podla zásady fransízingu sú zvýhodnené v porovnaní s integrovanými distribucnými struktúrami, pretoze obrat sa v prípade prvých uvedených rozdelí podla castí na základe fransízingového modelu, zatial co pri druhých uvedených je globalizovaný. 12 Pokial ide o skutocnost, ze zistená výhoda uprednostnuje urcité podniky (kritérium selektívnosti), Komisia uviedla, ze v súvislosti s danovým zvýhodnením treba analýzu vykonat vo viacerých etapách. Na úvod treba identifikovat referencný danový systém, dalej treba zistit, ci predmetné opatrenie predstavuje výnimku z tohto systému v zmysle, v akom rozlisuje medzi podnikmi, ktoré sa s prihliadnutím na ciele vlastné danému systému v nachádzajú porovnatelnej skutkovej a právnej situácii, a napokon v prípade kladnej odpovede, urcit, ci je táto výnimka odôvodnená povahou alebo vseobecným kontextom referencného danového systému. Záporná odpoved na druhú etapu alebo prípadne kladná odpoved na tretiu etapu umoznujú vylúcit existenciu selektívnej výhody v prospech urcitých podnikov, zatial co kladná odpoved na druhú etapu a záporná odpoved na tretiu naopak umoznujú dospiet k jej existencii. 13 V prejednávanej veci sa Komisia na úvod domnievala, ze referencným systémom je dan z obratu v sektore maloobchodného predaja, aj pokial ide o podniky s obratom nizsím nez 17 miliónov PLN, ale bez toho, aby boli súcastou progresívnej struktúry zdanenia (0 % sadzba - zodpovedajúca nezdanitelnému pásmu obratu -0,8 % a 1,4 % a súvisiace pásma obratu). 14 Komisia sa dalej vzhladom na uvedené domnievala, ze progresívna struktúra zdanenia v rozsahu, v akom spôsobuje nielen marginálne danové sadzby, ale aj priemerné sadzby daní rozlisujúce medzi podnikmi, predstavuje výnimku z referencného systému, o ktorom sa predpokladá, ze sa uplatnuje s jednotnou sadzbou dane. Komisia v konecnom rozhodnutí, druhom napadnutom rozhodnutí, uviedla konkrétny príklad zdanenia troch maloobchodných podnikov, pricom prvý dosahoval mesacný obrat vo výske 10 miliónov PLN, druhý 100 miliónov PLN a tretí 750 miliónov PLN. Priemerná sadzba dane prvého podniku bola 0 %, druhého 0,664 % a tretieho 1,246 %. 15 Komisia napokon usúdila, ze výnimka z referencného systému zriadená progresívnou struktúrou zdanenia nie je odôvodnená povahou alebo vseobecným kontextom systému. Komisia v rozhodnutí o zacatí konania, prvom napadnutom rozhodnutí, uviedla, ze v tejto súvislosti nemozno vziat do úvahy ciele sektorovej politiky, ako je regionálna politika, environmentálna politika alebo priemyselná politika. Vzhladom na to, ze polské orgány poukázali na úcel prerozdelenia vztahujúci sa na progresívnu struktúru dane, ktorý je odôvodnený skutocnostou, ze podniky dosahujúce vysoký obrat môzu získat úspory z rozsahu výroby, lepsie podmienky zásobovania alebo danové stratégie neprístupné mensím podnikom, Komisia uviedla, ze taký úcel prerozdelenia nie je koherentný s danou z obratu, ktorá podniky zatazuje iba podla objemu ich cinnosti, nie vsak podla ich nákladov, ziskovosti, platobnej schopnosti alebo mozností, z ktorých môzu mat podla polských orgánov prospech iba velké podniky. Pre Komisiu mozno progresívnu dan z obratu odôvodnit na úcely kompenzácie alebo zabránenia vzniku urcitých nepriaznivých následkov, ktoré môzu byt zaprícinené uvedenou cinnostou (negatívne externality) významnejsou nez obrat, pricom taká situácia nebola v prejednávanej veci vôbec preukázaná. 16 Komisia navyse uviedla, ze predmetné opatrenie narusuje hospodársku sútaz alebo hrozí jej narusením a ovplyvnuje obchod medzi clenskými státmi. V tejto súvislosti najmä uviedla, ze maloobchodný predaj je v Polsku otvorený hospodárskej sútazi, podielajú sa na nom podniky s pôvodom v iných clenských státoch a ze podniky, ktoré profitujú z nizsej sadzby dane, sú tak príjemcami prevádzkovej pomoci. Vzhladom na to, ze polské orgány uviedli, ze progresívna struktúra zdanenia umoznuje zachovanie drobného obchodu voci obchodu velkého formátu, Komisia v tom videla dôkaz toho, ze sa tieto orgány snazia ovplyvnit struktúru hospodárskej sútaze na trhu. Konanie a návrhy úcastníkov konania 17 Polská republika 30. novembra 2016 (vec T-836/16) podala zalobu o neplatnost rozhodnutia o zacatí konania, prvého napadnutého rozhodnutia. 18 Komisia podala svoje vyjadrenie k zalobe 21. februára 2017. 19 Dna 17. marca 2017 podalo Madarsko návrh na vstup vedlajsieho úcastníka do konania na podporu návrhov Polskej republiky. Tomuto návrhu sa vyhovelo rozhodnutím predsedu deviatej komory Vseobecného súdu z 27. apríla 2017. 20 Polská republika, Madarsko a Komisia predlozili 11. mája repliku, 19. júna vyjadrenie vedlajsieho úcastníka konania a 2. augusta 2017 dupliku. 21 Polská republika 13. septembra 2017 (vec T-624/17) podala zalobu o neplatnost konecného rozhodnutia, druhého napadnutého rozhodnutia. 22 Polská republika a Komisia 20. októbra 2017 predlozili svoje pripomienky k vyjadreniu Madarska ako vedlajsieho úcastníka konania vo veci T-836/16. 23 Listom z 21. novembra 2017 Polská republika odôvodnene navrhla, aby sa uskutocnilo pojednávanie vo veci T-836/16. 24 Komisia 29. novembra 2017 podala svoje vyjadrenie k zalobe vo veci T-624/17. 25 Dna 30. novembra 2017 Komisia navrhla spojit veci T-836/16 a T-624/17 na úcely ústnej casti konania. 26 Dna 15. decembra 2017 podalo Madarsko návrh na vstup vedlajsieho úcastníka do konania na podporu návrhov Polskej republiky vo veci T-624/17. Tomuto návrhu sa vyhovelo rozhodnutím predsedu deviatej komory Vseobecného súdu z 12. januára 2018. 27 Dna 20. februára 2018 Madarsko predlozilo vyjadrenie vedlajsieho úcastníka konania vo veci T-624/17. Polská republika, ako aj Komisia predlozili v tejto súvislosti svoje pripomienky 9. resp. 19. apríla 2018. 28 Listom z 15. mája 2018 Polská republika odôvodnene navrhla, aby sa uskutocnilo pojednávanie vo veci T-624/17. 29 Vseobecný súd na základe správy sudcu spravodajcu rozhodol o otvorení ústnej casti konania vo veciach T-836/16 a T-624/17. Vseobecný súd rozhodol aj o polození otázky úcastníkom konania s cielom získat odpoved v tejto fáze. 30 Vseobecný súd podla clánku 28 Rokovacieho poriadku Vseobecného súdu na návrh deviatej komory rozhodol o postúpení vecí rozsírenému rozhodovaciemu zlozeniu. 31 Uznesením Vseobecného súdu zo 4. júla 2018 boli veci T-836/16 a T-624/17 v súlade s clánkom 68 ods. 2 rokovacieho poriadku spojené na úcely ústnej casti konania. 32 Prednesy úcastníkov konania a ich odpovede na otázky, ktoré im polozil Vseobecný súd, boli vypocuté na pojednávaní 26. septembra 2018. Predseda deviatej rozsírenej komory Vseobecného súdu pri tejto prílezitosti rozhodol, ze veci T-836/16 a T-624/17 sa spoja aj na úcely vyhlásenia prvostupnového rozsudku. 33 Polská republika vo veci T-836/16 navrhuje: - zrusit rozhodnutie o zacatí konania, prvé napadnuté rozhodnutie, - ulozit Komisii povinnost nahradit trovy konania. 34 Polská republika vo veci T-624/17 navrhuje: - zrusit konecné rozhodnutie, druhé napadnuté rozhodnutie, - ulozit Komisii povinnost nahradit trovy konania. 35 Komisia vo veciach T-836/16 a T-624/17 navrhuje: - zamietnut zaloby, - ulozit Polskej republike povinnost nahradit trovy konania. 36 Madarsko vo veciach T-836/16 a T-624/17 navrhuje, aby Vseobecný súd zalobám vyhovel. 37 Vo veci T-836/16 Madarsko okrem toho navrhuje ulozit Komisii povinnost nahradit trovy konania, ktoré vynalozila madarská vláda. Právny stav 38 Polská vláda vo veci T-836/16 proti rozhodnutiu o zacatí konania, prvému napadnutému rozhodnutiu, uvádza styri zalobné dôvody: prvý z nich je zalozený na existencii nesprávnej právnej kvalifikácie predmetného opatrenia státnej pomoci v zmysle clánku 107 ods. 1 ZFEÚ; dalsie dva sú zalozené na porusení clánku 13 ods. 1 nariadenia 2015/1589 a zásady proporcionality z dôvodu príkazu bezodkladne pozastavit "uplatnovanie progresívnej sadzby dane kým Komisia prijme rozhodnutie o jeho zlucitelnosti s vnútorným trhom", a napokon posledný je zalozený na nesprávnom a nedostatocnom odôvodnení. 39 Polská vláda vo veci T-624/17 proti konecnému rozhodnutiu, druhému napadnutému rozhodnutiu, vzniesla dva zalobné dôvody; jeden je na jednej strane zalozený na existencii nesprávnej právnej kvalifikácie predmetného opatrenia státnej pomoci v zmysle clánku 107 ods. 1 ZFEÚ; druhý na druhej strane je zalozený na nesprávnom a nedostatocnom odôvodnení. 40 Vseobecný súd v prejednávanej veci povazuje za vhodné v prípade napadnutých rozhodnutí preskúmat v prvom rade dôvody zalozené na existencii nesprávnej právnej kvalifikácie predmetného opatrenia státnej pomoci v zmysle clánku 107 ods. 1 ZFEÚ. 41 Polská vláda tvrdí, ze Komisia sa nesprávne domnievala, ze dan v sektore maloobchodného predaja je selektívnym opatrením v prospech urcitých podnikov z dôvodu progresívnej povahy sadzieb tejto dane uplatnovaných na zdanitelný základ obratu. Ide naopak o vseobecné opatrenie, a nie o selektívne alebo také, ktoré by sa na prvý pohlad mohlo povazovat za selektívne, ale o také, ktoré vzhladom na to, ze je odôvodnené povahou a vseobecnou struktúrou dotknutého danového systému, nie je v konecnom dôsledku selektívne. 42 Podla toho, co uvádza polská vláda v rámci prvej casti argumentov, nemozno dan v sektore maloobchodného predaja povazovat a priori za selektívnu, pretoze jej struktúra, ktorá je podla Komisie prícinou jej selektívnosti, sa neodchyluje od referencného systému, do rámca ktorého patrí táto dan, kedze je súcastou tohto systému. Polská vláda presnejsie uvádza nasledujúce. 43 Progresívna povaha sadzby dane v sektore maloobchodného predaja, ktorú Komisia povazuje za vyjadrenie selektívnej výhody v prospech urcitých podnikov, je naopak neoddelitelnou súcastou referencného systému tvoreného uvedenou danou s jej charakteristikami v oblasti zdanitelného základu, zdanitelných osôb, zdanitelnej udalosti a struktúry sadzby dane. Progresívnu povahu sadzieb nemozno totiz povazovat za spôsobujúcu výnimku z referencného systému. Komisia nesprávne obmedzila referencný systém pre predmetnú dan na systém bez jeho danovej struktúry, co vedie k zvlástnej situácii, ze referencný danový systém, ktorý urcila, neobsahuje "beznú" sadzbu, vo vztahu ku ktorej by sa mohla posúdit existencia selektívnej výhody, ako to vyplýva z bodov 26 a 51 rozhodnutia o zacatí konania, prvého napadnutého rozhodnutia, ako aj z odôvodnení 47 a 49 konecného rozhodnutia, druhého napadnutého rozhodnutia. Komisia sa totiz uspokojila s názorom, ze je potrebné mat iba jedinú sadzbu dane, ktorú môzu polské orgány prípadne stanovit v maximálnej hranicnej sadzbe vo výske 1,4 % alebo ako najvyssiu skutocnú priemernú sadzbu stanovenú pre zdanitelné osoby. 44 Sadzby dane vrátane prípadov progresívnej stupnice sú nevyhnutne súcastou akejkolvek dane, ako to navyse uviedla Komisia v bode 134 jej oznámenia týkajúceho sa pojmu "státna pomoc" uvedeného v clánku 107 ods. 1 [ZFEÚ] ([5]Ú. v. EÚ C 262, 2016, s. 1, dalej len "oznámenie týkajúce sa pojmu státna pomoc"). Komisia tým, ze chcela zaviest jednotnú sadzbu dane, navyse zasahovala do danových právomocí clenských státov. 45 Polská vláda zdôraznuje, ze v prejednávanej veci je dotknutá progresívna stupnica citatelná a jasná a ze sadzby dane sú stanovené na pomerne nízkej úrovni a lineárne, pricom vyssia sadzba vo výske 1,4 % je iba 1,75 násobkom prvej sadzby vo výske 0,8 %. Prahová hodnota totiz nemá ziadny úcinok, pretoze bez ohladu na obrat dotknutých podnikov sa na vsetky uplatní oslobodenie od dane pre mesacný obrat do 17 miliónov PLN, sadzba vo výske 0,8 % pre cast mesacného obratu dosiahnutého medzi 17 a 170 miliónmi PLN a sadzba vo výske 1,4 % pre cast mesacného obratu presahujúceho 170 miliónov PLN. Systém nie je ani diskriminujúci, ani diskrecný; neobsahuje aspekt výnimky. Polská vláda tiez tvrdí, ze struktúru dane v sektore maloobchodného predaja nemozno povazovat za úplné oslobodenie od dane, ktoré bolo poskytnuté "offshore" spolocnostiam v Gibraltári, ktoré bolo posudzované v rozsudku z 15. novembra 2011, Komisia a Spanielsko/Government of Gibraltar a Spojené královstvo ([6]C-106/09 P a C-107/09 P, [7]EU:C:2011:732), ktoré bolo v rozpore s cielom dotknutých daní uplatnit na vsetky podniky vseobecný systém zdanenia, ale ze táto struktúra sa podobá mechanizmu obmedzenia výsky tejto dane pre vsetky podniky na 15 % zo zisku, o ktorých sa v tom istom rozsudku rozhodlo, ze neposkytujú selektívne výhody. 46 Polská vláda dodáva, ze dan v sektore maloobchodného predaja, ako bola navrhnutá, zodpovedá dvojitému cielu zabezpecit danové príjmy státu spravodlivým rozdelením danového zatazenia zdanitelných osôb podla ich platobnej schopnosti v logike prerozdelenia, co je aspekt, ktorý sa sám osebe vztahuje na zabezpecenie prístupu k danovým príjmom. Na rozdiel od toho, co tvrdí Komisia v odôvodnení 29 rozhodnutia o zacatí konania, prvého napadnutého rozhodnutia, a v odôvodnení 49 konecného rozhodnutia, druhého napadnutého rozhodnutia, sa ciel tejto dane neobmedzuje na získanie danových príjmov alebo dokonca na "zdanenie obratu vsetkých podnikov v sektore maloobchodného predaja". To potvrdzuje, ze sadzby dane a súvisiace danové prahy sú súcastou referencného systému. Okrem toho, pokial organizacná volba distribucných retazcov môze úcinne ovplyvnit výsku dane, ktorú majú tieto retazce zaplatit, kazdý má moznost vybrat si najpriaznivejsiu organizacnú formu na tento úcel, najmä vyuzitím fransízingu. Vyuzíva ju najmä skupina Carrefour, rovnako ako iní velkí distribútori zahranicného pôvodu, zatial co niektoré velké holdingové danové subjekty sú polské kapitálové spolocnosti. 47 Komisia na tieto argumenty odpovedá najskôr úvodnými pripomienkami. Pripomína, ze sa domnievala, ze vsetky podniky maloobchodného predaja sa nachádzajú v porovnatelnej skutkovej a právnej situácii s prihliadnutím na ciel dotknutej dane, a ze progresívna struktúra jej sadzby vedie k diskriminácii medzi týmito podnikmi na základe ich velkosti, ktorá nie je odôvodnená ani logikou ani struktúrou uvedenej dane, pretoze na podniky s nízkym obratom sa vztahuje nizsia priemerná efektívna sadzba nez na podniky s vyssím obratom. Takmer vsetky malé a stredné nezávislé maloobchodné podniky tak boli oslobodené od dane alebo zdanené na základe celkového obratu priemernou efektívnou sadzbou nizsou nez 0,8 %, zatial co väcsie maloobchodné podniky, napr. holdingové retazce hypermarketov, podliehali efektívnej priemernej sadzbe priblizujúcej sa maximálnej výske 1,4 %, ktorá by ukrojila podstatnú cast ich zisku. Maloobchodné podniky s polským kapitálom vseobecne patria medzi príjemcov systému, zatial co podniky so zahranicným kapitálom naopak podliehajú vyssej priemernej sadzbe. Komisia v tejto súvislosti zdôraznuje, ze podla rôznych verejných informácií z takmer 200000 maloobchodných predajní alebo podnikov bola iba stovka povinná zaplatit v septembri 2016 dan, pricom jej ocakávaný výnos bol vo výske 114 miliónov PLN, z toho takmer 80 miliónov malo zaplatit desat najväcsích podnikov. Iba dvanást podnikov podliehalo sadzbe dane vo výske 1,4 %. Rôzne politické vyhlásenia v Polsku okrem iného jasne preukázali, ze predmetom dane bolo vyvázenie konkurencných podmienok medzi maloobchodným predajom a medzinárodnými distribucnými retazcami. Okrem toho jeden obchodný retazec organizovaný v rámci fransízingovej siete sa zdal byt zdanený málo alebo vôbec, zatial co holdingový distribucný retazec s rovnakým obratom sa zdal byt zdanený prílis. Komisia v tejto súvislosti uvádza príklad skupiny Carrefour, ktorá je ciastocne organizovaná ako holding a ktorá podlieha, pokial ide o túto cast, priemernej sadzbe vo výske 1,2 %, zatial co polský maloobchodný retazec Lewiatan pôsobiaci v rámci fransízingovej siete a sám rozdelený na sestnást spolocností s celkovým obratom vyssím nez Carrefour, je zdanený priemernou sadzbou okolo nuly. V tomto ohlade, aj keby zahranicný retazec, ako je skupina Carrefour, rovnako vyuzíval fransízingové siete, nadobúdatelia fransízingu by boli práve podniky blízke polským, zvýhodneným predmetnou danovou úpravou. Komisia vsak na pojednávaní zdôraznila, ze napadnuté rozhodnutia nie sú opodstatnené, pokial ide o preukázanie selektívnosti výhod zavedených progresívnou povahou struktúry sadzby dane v sektore maloobchodného predaja, v súvislosti s urcením diskriminácie na základe krajiny pôvodu zdanitelných osôb. 48 Komisia s odkazom na rozsudok z 15. novembra 2011, Komisia a Spanielsko/Government of Gibraltar a Spojené královstvo ([8]C-106/09 P a C-107/09 P, [9]EU:C:2011:732), ze na urcenie, ci je danové opatrenie v prospech urcitých podnikov, nestací preskúmat, ci existuje výnimka od pravidiel referencného systému, ako sú stanovené dotknutým clenským státom, ale treba aj overit, ci obmedzenia alebo struktúra referencného systému boli vymedzené dôsledne, alebo naopak jednoznacne svojvolným alebo predpojatým spôsobom s cielom uprednostnit tieto podniky, co je prípad prejednávanej veci. Komisia uvádza, ze Súdny dvor v tomto rozsudku rozhodol, ze selektívna výhoda v prospech urcitých spolocností vyplýva zo samotnej koncepcie dotknutej dane. Rozsudok z 21. decembra 2016, Komisia/World Duty Free Group a i. ([10]C-20/15 P a C-21/15 P, [11]EU:C:2016:981), potvrdzuje tento prístup. 49 Komisia tiez v rozsahu, v akom polská vláda odôvodnuje dotknutý danový nesúlad potrebou zohladnit platobnú schopnost podnikov, tvrdí, ze zdanitelný základ zodpovedajúci obratu nie je v tejto súvislosti relevantný, pretoze vysoký obrat môze súvisiet s deficitnou situáciou a naopak. Skutocnost, ze ide o velký podnik, neznamená, ze má velkú platobnú schopnost. Boj proti vyhýbaniu sa danovým povinnostiam a danovým únikom, na ktorý sa odvoláva aj polská vláda, tiez nie je relevantný, pretoze riziko vyhýbania sa zdanitelnému základu existuje iba v rámci daní zo zisku. 50 Komisia spresnuje, ze jej analýza nespochybnuje danovú autonómiu clenských státov. Polská republika je aj nadalej suverénom v tejto oblasti, s výhradou dodrziavania pravidiel Zmluvy o FEÚ týkajúcich sa státnej pomoci. 51 Pokial ide konkrétne o diskusiu týkajúcu sa urcenia referencného systému, Komisia uvádza, ze na preukázanie selektívnosti zvýhodnujúceho danového opatrenia treba urcit tento systém, ktorý je zlozený z jednotného súboru pravidiel vztahujúcich sa vseobecne na základe uplatnitelných kritérií na vsetky podniky, ktoré patria do jeho pôsobnosti, ako je vymedzená jeho cielom, a potom preukázat, ze dotknuté opatrenie predstavuje výnimku z tohto systému, pretoze rozlisuje medzi podnikmi, ktoré sa vo vztahu k uvedenému cielu nachádzajú v porovnatelnej skutkovej a právnej situácii. V prejednávanej veci, vzhladom na to, ze cielom dotknutej dane je obrat z maloobchodného predaja a zdanitelné osoby sú maloobchodníkmi, s ohladom na ciel tejto dane sa vsetci maloobchodníci bez ohladu na ich velkost nachádzajú v porovnatelnej skutkovej a právnej situácii. Referencným systémom je teda zdanenie obratu vyplývajúceho z maloobchodného predaja. 52 Rovnako ako vo veci, v ktorej bol vydaný rozsudok z 15. novembra 2011, Komisia a Spanielsko/Government of Gibraltar a Spojené královstvo ([12]C-106/09 P a C-107/09 P, [13]EU:C:2011:732), je vsak referencný systém, ako ho prezentuje polská vláda, sám osebe koncipovaný ako selektívny bez toho, aby to bolo mozné odôvodnit cielom dane generovat príjmy pre stát. Komisia neopomenula, ze sa uplatnujú tie isté sadzby a tie isté pásma na vsetky maloobchodné podniky, ale napriek tomu sú miestni maloobchodníci zvýhodnení nulovou alebo nízkou priemernou efektívnou sadzbou v porovnaní s maloobchodníkmi s vysokým obratom. Komisia v tejto súvislosti uvádza císelný príklad uvedený v konecnom rozhodnutí, druhom napadnutom rozhodnutí, a ktorý je uvedený v bode 14 vyssie. Logika urcovania pásiem pri nedostatku riadneho odôvodnenia polských orgánov zvýhodnuje iba maloobchodníkov a platobnú povinnost ukladá najväcsím podnikom v danom sektore. 53 Argument polskej vlády, podla ktorého je progresívna povaha dane v sektore maloobchodného predaja odôvodnená dvojitým cielom zabezpecit danové príjmy státu spravodlivým prerozdelovaním danového zatazenia zdanitelných osôb podla ich platobnej schopnosti, nepatrí do fázy týkajúcej sa urcenia referencného danového rezimu, ale prípadne do odôvodnenia, ktoré sa má prijat po zistení výnimky z tohto systému. V kazdom prípade hlavným cielom dane, ktorý sa má zohladnit, nie je generovat danové príjmy, co je cielom akejkolvek dane, ale zdanit obrat maloobchodu, rovnako ako je cielom dane zo zisku zdanit zisk. Ako bolo uvedené v bode 49 vyssie, ciel navyse nemôze brat do úvahy platobnú schopnost jednotlivých podnikov prevádzkujúcich maloobchod. 54 Referencný systém sa v napadnutých rozhodnutiach správne urcil ako zdanenie obratu vytvárané v maloobchode bez progresívnej stupnice s tým, ze vsak nebola zachovaná ziadna osobitná pausálna sadzba, na rozdiel od toho, co tvrdí madarská vláda. 55 Je potrebné preskúmat argumenty zhrnuté vyssie. 56 V clánku 107 ods. 1 ZFEÚ sa uvádza, ze ak nie je zmluvami ustanovené inak, pomoc poskytovaná v akejkolvek forme clenským státom alebo zo státnych prostriedkov, ktorá narúsa hospodársku sútaz alebo hrozí narusením hospodárskej sútaze tým, ze zvýhodnuje urcitých podnikatelov alebo výrobu urcitých druhov tovaru, je nezlucitelná s vnútorným trhom, pokial ovplyvnuje obchod medzi clenskými státmi. 57 Z ustálenej judikatúry vyplýva, ze pomoc uvedená v clánku 107 ods. 1 ZFEÚ sa neobmedzuje na subvencie, kedze zahrna nielen reálne príspevky, ako sú samotné subvencie, ale takisto aj zásahy státu, ktoré v rozlicných formách znizujú zatazenie, ktoré za bezných okolností znása rozpocet podniku a ktoré majú, bez toho aby islo o subvencie v pravom zmysle slova, rovnakú povahu a identický vplyv (pozri v tomto zmysle rozsudky z 23. februára 1961, De Gezamenlijke Steenkolenmijnen in Limburg/Haute Autorité, [14]30/59, [15]EU:C:1961:2, s. 39; z 2. júla 1974, Taliansko/Komisia, [16]173/73, [17]EU:C:1974:71, bod [18]33; z 15. marca 1994, Banco Exterior de Espańa, [19]C-387/92, [20]EU:C:1994:100, bod [21]13, a z 15. novembra 2011, Komisia a Spanielsko/Government of Gibraltar a Spojené královstvo, [22]C-106/09 P a C-107/09 P, [23]EU:C:2011:732, bod [24]71). 58 V danovej oblasti z toho vyplýva, ze opatrenie, ktorým orgány verejnej moci priznajú urcitým podnikom danové zvýhodnenie, ktoré síce nepredstavuje prevod státnych prostriedkov, ale stavia príjemcov do financnej situácie, ktorá je výhodnejsia ako situácia iných danovníkov, tak predstavuje státnu pomoc v zmysle clánku 107 ods. 1 ZFEÚ (pozri v tomto zmysle rozsudky z 15. marca 1994, Banco Exterior de Espańa, [25]C-387/92, [26]EU:C:1994:100, bod [27]14; z 15. novembra 2011, Komisia a Spanielsko/Government of Gibraltar a Spojené královstvo, [28]C-106/09 P a C-107/09 P, [29]EU:C:2011:732, bod [30]72, a z 21. decembra 2016, Komisia/World Duty Free Group a i., [31]C-20/15 P a C-21/15 P, [32]EU:C:2016:981, bod [33]56). 59 Preukázanie existencie danového zvýhodnenia urcitých podnikov, inými slovami charakterizovanie selektívnosti predmetného opatrenia, ukladá, aby sa urcilo, ci je v rámci daného právneho rezimu vnútrostátne opatrenie spôsobilé zvýhodnit urcité podniky oproti iným, ktoré by sa vzhladom na ciel sledovaný týmto rezimom nachádzali v porovnatelnej skutkovej a právnej situácii (pozri v tomto zmysle a analogicky rozsudky z 2. júla 1974, Taliansko/Komisia, [34]173/73, [35]EU:C:1974:71, bod [36]33; pozri tiez rozsudok z 15. novembra 2011, Komisia a Spanielsko/Government of Gibraltar a Spojené královstvo, [37]C-106/09 P a C-107/09 P, [38]EU:C:2011:732, bod [39]75 a citovanú judikatúru). 60 Presnejsie podla metódy analýzy zakotvenej v judikatúre kvalifikácia zvýhodnujúceho danového opatrenia ako "selektívneho" v prvom rade predpokladá identifikáciu a predbezné preskúmanie spolocného alebo "bezného" uplatnitelného danového systému [pozri v tomto zmysle rozsudky z 21. decembra 2016, Komisia/World Duty Free Group a i., [40]C-20/15 P a C-21/15 P, [41]EU:C:2016:981, bod [42]57, a z 28. júna 2018, Andres (konkurz Heitkamp BauHolding)/Komisia, [43]C-203/16 P, [44]EU:C:2018:505, bod [45]88 a citovanú judikatúru]. 61 Na základe tohto danového systému sa potom v druhom rade posúdi a prípadne stanoví prípadná selektívna povaha zvýhodnenia poskytnutého dotknutým danovým opatrením tým, ze sa preukáze, ze toto opatrenie sa odchyluje od uvedeného "bezného" tým, ze zavádza rozdiely medzi hospodárskymi subjektmi, ktoré sa vzhladom na ciel sledovaný uplatnovaným spolocným alebo "bezným" danovým systémom dotknutého clenského státu nachádzajú v porovnatelnej skutkovej a právnej situácii (pozri v tomto zmysle rozsudky z 8. septembra 2011, Paint Graphos a i., [46]C-78/08 az C-80/08, [47]EU:C:2011:550, bod [48]49, a z 21. decembra 2016, Komisia/World Duty Free Group a i., [49]C-20/15 P a C-21/15 P, [50]EU:C:2016:981, bod [51]57). Naopak sa zdá, ze danové zvýhodnenie (inak povedané rozlisovanie) je odôvodnené povahou alebo struktúrou systému, do ktorého patrí, nemôze predstavovat selektívnu výhodu (pozri v tomto zmysle rozsudky z 8. novembra 2001, Adria-Wien Pipeline a Wietersdorfer & Peggauer Zementwerke, [52]C-143/99, [53]EU:C:2001:598, bod [54]42; z 15. decembra 2005, Unicredito Italiano, [55]C-148/04, [56]EU:C:2005:774, body [57]51 a [58]52; zo 6. septembra 2006, Portugalsko/Komisia, [59]C-88/03,[60]EU:C:2006:511, bod [61]52; z 22. decembra 2008, British Aggregates/Komisia, [62]C-487/06 P, [63]EU:C:2008:757, bod [64]83, a z 21. decembra 2016, Komisia/World Duty Free Group a i., [65]C-20/15 P a C-21/15 P, [66]EU:C:2016:981, body [67]58 a [68]60). 62 Z judikatúry vyplýva, ze ak je uvedená "bezná" povaha systému, co je ciel, ktorý je v nom uvedený, zatial co ak sa uvádza "bezná" struktúra systému, ide o pravidlá zdanenia, ktoré sú v nom uvedené (pozri v tomto zmysle rozsudky zo 6. septembra 2006, Portugalsko/Komisia, [69]C-88/03, [70]EU:C:2006:511, bod [71]81, a zo 7. marca 2012, British Aggregates/Komisia, [72]T-210/02 RENV, [73]EU:T:2012:110, bod [74]84). Je potrebné zdôraznit, ze pojem ciel alebo "bezného" danového systému odkazuje na vyssie uvedené základné alebo hlavné zásady daného danového systému a neodkazuje ani na politiky, ktoré v prípade potreby môzu byt financované z prostriedkov, ktoré poskytuje (tak ako v tomto prípade financovanie opatrení v oblasti rodinnej politiky), ani na úcely, ktoré by sa mohli hladat zavedením výnimky z tohto danového systému. 63 V prejednávanej veci treba najskôr preskúmat otázku urcenia "bezného" danového rezimu, vo vztahu ku ktorému treba v zásade hladat existenciu ci neexistenciu selektívnej výhody. 64 Treba zdôraznit, ze v rozsahu, v akom Komisia odkazuje najmä v napadnutých rozhodnutiach na rozsudok z 15. novembra 2011, Komisia a Spanielsko/Government of Gibraltar a Spojené královstvo ([75]C-106/09 P a C-107/09 P, [76]EU:C:2011:732), tri dane, ktoré sú predmetom veci, v ktorej bol vydaný tento rozsudok, spolu tvoria vseobecný systém zdanenia vsetkých spolocností so sídlom v Gibraltári, zatial co v prejednávanej veci opatrenie kvalifikované Komisiou ako státna pomoc patrí do rámca osobitnej sektorovej dane týkajúcej sa maloobchodného predaja tovaru jednotlivcom. "Bezný" danový rezim teda v ziadnom prípade nemôze prekrocit tento sektor (pozri v tomto zmysle a analogicky rozsudok z 21. decembra 2016, Komisia/Hansestadt Lübeck, [77]C-524/14 P, [78]EU:C:2016:971, body [79]54 az [80]63). 65 Polská vláda správne tvrdí, ze sadzby dane nemozno vylúcit z obsahu danového rezimu, ako to urobila Komisia (pozri odôvodnenia 22 a 29 rozhodnutia o zacatí konania, prvého napadnutého rozhodnutia, a odôvodnenia 46 a 49 konecného rozhodnutia, druhého napadnutého rozhodnutia). Bez ohladu na to, ze ide o jednotnú alebo progresívnu sadzbu, je úroven zatazenia, rovnako ako zdanitelný základ, zdanitelná udalost a okruh zdanitelných osôb základnými vlastnostami právneho rezimu danového zatazenia. Ako zdôraznuje polská vláda, Komisia sama v bode 134 oznámenia týkajúceho sa pojmu státna pomoc uvádza, ze "v prípade daní alebo sadzieb je referencný systém zalozený na takých prvkoch ako základ dane, zdanitelné osoby, zdanitelné udalosti a sadzby dane". Pri neexistencii úrovne zatazenia umoznujúcej urcit struktúru "bezného" rezimu je okrem iného nemozné preskúmat, ci existuje zvýhodnujúca výnimka v prospech urcitých podnikov (pozri v tomto zmysle rozsudky zo 6. septembra 2006, Portugalsko/Komisia, [81]C-88/03, [82]EU:C:2006:511, bod [83]56, a zo 7. marca 2012, British Aggregates/Komisia, [84]T-210/02 RENV, [85]EU:T:2012:110, bod [86]52). Pre tento dôvod, pokial v rámci tej istej dane majú niektoré podniky odlisné danové sadzby, vrátane oslobodenia niektorých podnikov, treba prípadne urcit "beznú" situáciu v oblasti, ktorá je súcastou "bezného" rezimu, kedze bez jej urcenia nemozno uplatnit metódu pripomenutú v bodoch 60 a 61 vyssie. 66 Z napadnutých rozhodnutí a z argumentácie Komisie v odpovedi okrem toho vyplýva, ze Komisia sa snazila urcit "bezný" rezim obsahujúci danovú struktúru, na ktorú odkazuje. Z odôvodnení 26 a 32 rozhodnutia o zacatí konania, prvého napadnutého rozhodnutia, a z odôvodnení 47, 49 a 54 konecného rozhodnutia, druhého napadnutého rozhodnutia, vyplýva najmä, ze podla Komisie musí tento rezim byt rezimom, v ktorom je obrat maloobchodníkov najprv zdanený (pausálnou) jednotnou sadzbou PLN. Komisia navyse vyjadrila polutovanie, ze jej polské orgány neoznámili hodnotu tejto jednotnej sadzby (odôvodnenie 26 rozhodnutia o zacatí konania, prvého napadnutého rozhodnutia, a odôvodnenie 47 konecného rozhodnutia, druhého napadnutého rozhodnutia) a navrhla tiez, aby bola stanovená maximálna sadzba vo výske 1,4 % alebo najvyssia priemerná efektívna danová sadzba urcená pre zdanitelné osoby (odôvodnenie 51 rozhodnutia o zacatí konania, prvého napadnutého rozhodnutia). Treba vsak konstatovat, ze "bezný" rezim jednotnej sadzby, na ktorý Komisia v urcitých castiach napadnutých rozhodnutí odkazuje, je hypotetickým rezimom, ktorý nemozno pouzit. Analýza otázky, ci ide o selektívnu povahu danového zvýhodnenia, ktorá sa vykonala v druhej etape metódy pripomenutej v bodoch 60 a 61 vyssie, sa musí vykonat s prihliadnutím na skutocné vlastnosti "bezného" danového rezimu, v ktorom sa nachádza, urcenej v prvej etape tejto metódy, a nie so zretelom na predpoklady, ktoré neboli prijaté príslusným orgánom. 67 V dôsledku toho Komisia v napadnutých rozhodnutiach oznacila "bezný" rezim bud za neúplný, bez sadzby dane, alebo za hypotetický, s jednotnou sadzbou dane, co je nesprávnym právnym posúdením. 68 Vzhladom na sektorovú povahu predmetnej dane a neexistenciu stupnice sadzieb rozlisovaných pre urcité podniky, samotný "bezný" rezim, ktorý by sa v prejednávanej veci mohol uplatnit, bol, ako to tvrdí polská vláda, sám osebe danou v sektore maloobchodného predaja so svojou struktúrou pozostávajúcou zo stupnice progresívnej sadzby a jej pásiem, vrátane vsak, na rozdiel od toho, co tvrdí táto vláda, znízenia základu stanoveného pre pásmo obratu od 0 do 17 miliónov PLN, pretoze táto úlava je de facto súcastou struktúry zdanenia a hoci je príslusná cinnost oslobodená od dane, patrí do pôsobnosti jej odvetvia. 69 Aj keby sa vsak Komisia dopustila nesprávneho urcenia príslusného "bezného" danového rezimu, treba overit, ci záver, ku ktorému dospela, nie je odôvodnený inými dôvodmi obsiahnutými v napadnutých rozhodnutiach, ktoré umoznujú urcit existenciu selektívnej výhody v prospech urcitých podnikov. 70 Komisia sa totiz neobmedzila na konstatovanie, ze sa dotknutá progresívna struktúra dane odchyluje od "bezného" rezimu, ktorý bol v prejednávanej veci oznacený za neúplný alebo hypotetický, ale v podstate aj odôvodnila existenciu selektívnej výhody v prospech podnikov s nizsím obratom a opierala sa o rozsudok z 15. novembra 2011, Komisia a Spanielsko/Government of Gibraltar a Spojené královstvo ([87]C-106/09 P a C-107/09 P, [88]EU:C:2011:732), týkajúci sa danového rezimu, ktorý bol sám osebe diskriminacný so zretelom na ciel, ktorý mal nadalej sledovat, t. j. so zretelom na jeho povahu. Komisia sa v prejednávanej veci domnievala, ze struktúra dane v sektore maloobchodného predaja s jej progresívnymi sadzbami a pásmami bola v rozpore s cielom sledovaným touto danou a mala v tejto súvislosti diskriminacné úcinky v rámci podnikov tohto sektora. Treba teda overit, ci je toto posúdenie dôvodné. 71 V odôvodnení 23 rozhodnutia o zacatí konania, prvého napadnutého rozhodnutia, a v odôvodnení 46 konecného rozhodnutia, druhého napadnutého rozhodnutia, Komisia uviedla, ze "je potrebné vyhodnotit, ci clenský stát vymedzil systém súdrzným spôsobom, alebo naopak, ci ho navrhol zretelne svojvolným alebo predpojatým spôsobom s cielom uprednostnit urcité podniky pred inými". V odôvodnení 47 konecného rozhodnutia, druhého napadnutého rozhodnutia, uviedla, ze "podniky s nizsím obratom podliehajú dani s nizsou priemernou efektívnou sadzbou nez podniky s vyssím obratom..., hoci oba druhy podnikov sa venujú tej istej cinnosti". V odôvodneniach 28 a 29 rozhodnutia o zacatí konania, prvého napadnutého rozhodnutia, uviedla, ze "cielom dane je získat príjmy pre rozpocet", ze "Komisia sa s prihliadnutím na tento ciel domnievala, ze vsetci maloobchodníci sú v porovnatelnej skutkovej a právnej situácii bez ohladu na ich obrat...", ze "sa preto javí, ze Polsko zámerne navrhlo dan spôsobom, ktorý zvýhodnuje urcité podniky" a ze "systém bol zámerne selektívny spôsobom, ktorý nie je odôvodnený cielom dane". Odôvodnenie 49 konecného rozhodnutia, druhého napadnutého rozhodnutia, obsahuje podobné posúdenia ako bod 44 toho istého rozhodnutia, tentoraz vsak s informáciou o tom, ze cielom dane je "zdanenie obratu vsetkých maloobchodných predajcov". 72 Ciel identifikovaný v rozhodnutí o zacatí konania, prvom napadnutom rozhodnutí, v odôvodneniach 28 a 29, a to podpora rozpoctu, vsak v prvom rade je, ako uviedla sama Komisia vo vyjadreniach k zalobe, spolocný pre vsetky dane, ktoré nie sú dotknuté, ktoré tvoria podstatu danových systémov, a sám osebe nepostacuje na urcenie povahy jednotlivých daní napríklad podla typu zdanitelných osôb, ktorých sa týka, podla toho, ci ide o vseobecné dane alebo sektorové alebo podla prípadného osobitného ciela, ktorý sledujú, napríklad pokial ide o dane, ktoré majú znízit urcité zásahy do zivotného prostredia (ekologické dane). Samotná progresívna struktúra sadzby dane navyse nemôze byt v rozpore s cielom zhromazdovat rozpoctové príjmy. 73 V druhom rade nemozno prijat ani ciel identifikovaný v konecnom rozhodnutí, druhom napadnutom rozhodnutí, v odôvodneniach 44 a 49, t. j. zdanit obrat vsetkých maloobchodných predajcov. Ziadne skutocnosti uvedené v spise neumoznujú konstatovat, ze polský zákonodarca mal tento zámer. Naopak, tak dôvodová správa k zákonu o dani v sektore maloobchodného predaja (pozri v tejto súvislosti oddiel nazvaný "danová povinnost a sadzba dane"), ako aj pripomienky polských orgánov v administratívnom konaní, ktoré viedlo ku konecnému rozhodnutiu, druhému napadnutému rozhodnutiu (pozri v tejto súvislosti odôvodnenie 27 tohto rozhodnutia), preukazujú, ze cielom bolo zaviest sektorovú dan dodrziavajúcu zásadu prerozdelovania daní. 74 Zo skutocností uvedených v spise konkrétne vyplýva, ze zákon o dani v sektore maloobchodného predaja zaviedol dan z obratu maloobchodníkov bez ohladu na ich právny status za ich predaj tovaru jednotlivcom, ktorá je spojená s logikou prerozdelovania. Predmetná dan, hoci bola prezentovaná ako umoznujúca financovanie opatrení rodinnej politiky, mala byt príjmom do rozpoctu. Neuviedol sa ziadny iný osobitný úcel, ktorý by sa usiloval napríklad o kompenzáciu alebo zabránenie vzniku úcinkov, ktoré môze dotknutá cinnost spôsobit. 75 Navyse na rozdiel od toho, co tvrdí Komisia, dotknuté danové úspory charakterizované progresívnou struktúrou zdanenia, boli a priori v súlade s týmto cielom, hoci dotknutá dan bola danou z obratu. Mozno sa totiz dôvodne domnievat, ze podnik s vysokým obratom môze mat, vdaka rôznym mieram úspor, pomerne nizsie náklady nez náklady spojené s nizsím obratom, pretoze fixné jednotkové náklady (napr. budovy, dane z nehnutelnosti, náklady na zamestnancov) a variabilné jednotkové náklady (napr. dodávky primárnych surovín) sa znizujú s objemom cinnosti, a ze tak mozno dosiahnut proporcionálne vyssí disponibilný príjem, ktorý mu na základe obratu umoznuje platit proporcionálne vyssiu sumu. 76 Treba teda potvrdit, co v podstate tvrdí polská vláda, ze cielom tejto dane bolo zaviest sektorovú dan dodrziavajúcu logiku prerozdelovania obratu maloobchodných predajcov. 77 Komisia sa teda v prejednávanej veci dopustila dalsieho nesprávneho posúdenia, ked ako ciel dane v sektore maloobchodného predaja uviedla iný ciel, nez ciel uvedený polskými orgánmi. 78 Toto druhé nesprávne posúdenie je okrem iného spojené s prvým nesprávnym posúdením Komisie, pretoze ciel zdanit obrat "vsetkých podnikov" dotknutého sektora, ktorý uviedla, v skutocnosti podla jeho logiky znamená neexistenciu znízenia, ako aj existenciu jednotnej danovej sadzby, co zodpovedá hypotetickému danovému rezimu, ktorý sa snazila urcit, ako to potvrdzujú zhodné posledné vety odôvodnenia 32 rozhodnutia o zacatí konania, prvého napadnutého rozhodnutia, a odôvodnenie 54 konecného rozhodnutia, druhého napadnutého rozhodnutia, uvedené nizsie: "[Referencný systém] predstavuje stanovenie dane s jednotnou (pausálnou) sadzbou na maloobchodný predaj podnikov podielajúcich sa na maloobchodnom predaji v Polsku..." 79 V tejto fáze analýzy je otázkou, ci Komisia este mohla bez ohladu na dve vyssie uvedené nesprávne posúdenia, pokial ide o definíciu referencného rezimu a jeho ciel, správne urcit dôkazy preukazujúce existenciu selektívnych výhod pri dani v sektore maloobchodného predaja s prihliadnutím na referencný rezim a jeho ciel uvedené v bodoch 68 a 76 vyssie, ako vyplývajú z polskej právnej úpravy. Konkrétne je otázkou, ci preukázala, ze struktúra zdanenia zvolená polskými orgánmi je v rozpore s cielom tohto rezimu. 80 Treba pripomenút, ze súd Únie opakovane rozhodol o existencii ci neexistencii selektívnych výhod v rámci danových rezimov alebo vseobecnejsie v rezime povinných príspevkov, ktoré sú charakterizované existenciou pravidiel pre úpravu týchto príspevkov podla situácie osôb povinných platit dan. V tejto súvislosti skutocnost, ze dan je charakterizovaná progresívnou struktúrou zdanenia, základnými úlavami, obmedzeniami alebo inými prostriedkami úprav a ze z toho vyplývajú rôzne skutocné úrovne zdanenia podla výsky zdanitelného základu zdanitelných osôb alebo podla uvedených parametrov prostriedkov úprav, nie je nevyhnutne vyjadrením existencie danovej výhody v prospech urcitých podnikov, ako to vyplýva z judikatúry pripomenutej v bodoch 58 az 62 vyssie. 81 Táto úvaha je podlozená najmä jednotlivými konkrétnymi prípadmi spojenými s otázkou formulovanou v bode 79 vyssie, ktorá umoznuje vymedzit, za akých okolností môze alebo nemôze byt urcená existencia výnimky z plánovaného "bezného" rezimu z dôvodu skutocnosti, ze opatrenie úpravy dotknutej dane nezohladnuje povahu uvedeného rezimu, t. j. jeho ciel. 82 V prípadoch, ze táto výnimka bola teda identifikovaná, v rozsudkoch z 8. novembra 2001, Adria-Wien Pipeline a Wietersdorfer & Peggauer Zementwerke ([89]C-143/99, [90]EU:C:2001:598, body [91]49 az [92]55); z 22. decembra 2008, British Aggregates/Komisia ([93]C-487/06 P, [94]EU:C:2008:757, body [95]86 a [96]87); z 26. apríla 2018, ANGED ([97]C-233/16, [98]EU:C:2018:280); z 15. novembra 2011, Komisia a Spanielsko/Government of Gibraltar a Spojené královstvo ([99]C-106/09 P a C-107/09 P, [100]EU:C:2011:732, body [101]85 az [102]108), a z 21. decembra 2016, Komisia/World Duty Free Group a i. ([103]C-20/15 P a C-21/15 P, [104]EU:C:2016:981, body [105]58 az [106]94, v spojení s bodom 123), pokial ide o obmedzenie (v prvom z týchto rozsudkov), oslobodenie (v troch nasledujúcich rozsudkoch) a znízenie zdanitelného základu (v poslednom rozsudku), Súdny dvor konstatoval, ze vzhladom na ciele dotknutých daní, ktorých predmetom bol najmä boj proti negatívnym externalitám, predovsetkým environmentálnym, v prípade týchto prvých troch rozsudkov, zavedenie vseobecného rezimu zdanenia vsetkých podnikov v prípade nasledujúceho rozsudku a amortizácia v súvislosti s danou z príjmov právnických osôb goodwillu aktív podnikov za urcitých okolností v prípade posledného uvedeného rozsudku, ze výhody vyhradené urcitým podnikom v porovnaní s inými podnikmi nachádzajúcimi sa v porovnatelnej situácii so zretelom na tieto ciele sú z tohto dôvodu selektívne. 83 Z týchto rozsudkov vyplýva, ze nezávisle od okolnosti, ze ciel dane zahrna alebo nezahrna úcel spojený s vplyvom na cinnost podnikov povinných platit dan, ze výhoda smeruje k osobitnému hospodárskemu odvetviu v porovnaní s inými podnikmi povinnými platit dan alebo k osobitným formám prevádzkovej cinnosti podnikov, alebo dokonca ze výhoda je potenciálne prístupná kazdému podniku povinnému platit dan, pokial táto výhoda vedie k rozdielnemu zaobchádzaniu, ktoré je v rozpore s cielom dane, má selektívnu povahu. Samotný ciel dane vsak môze zahrnat úpravu, ktorej predmetom je rozlozenie danového zatazenia alebo obmedzenie jeho dopadu. Bez toho, aby bol opomenutý ciel dane, mozno tiez zohladnit osobitné situácie, ktoré odlisujú urcité zdanitelné osoby od iných. 84 Súdny dvor v tejto súvislosti v rozsudku z 8. novembra 2001, Adria-Wien Pipeline a Wietersdorfer & Peggauer Zementwerke ([107]C-143/99, [108]EU:C:2001:598, body [109]33 az [110]36), uvedenom v bode 82 vyssie, konstatoval, ze ciastocné vrátenie dane z energie spotrebovanej podnikmi, uplatnitelné v prípade, ze táto dan prekrocí urcitú hranicu cistej hodnoty toho, co uvedené podniky vyrobia, nepredstavuje státnu pomoc, pokial sa vztahuje na vsetky podniky podliehajúce tejto dani bez ohladu na ich cinnost, zatial co môze viest k rozdielnym úrovniam zdanenia medzi podnikmi, ktoré spotrebujú rovnaké mnozstvo energie. 85 Aj v rozsudku z 15. novembra 2011, Komisia a Spanielsko/Government of Gibraltar a Spojené královstvo ([111]C-106/09 P a C-107/09 P, [112]EU:C:2011:732, body [113]77 az [114]83), uvedenom v bode 82 vyssie, Súdny dvor rozhodol, ze výhody, ktoré môzu vyplývat zo vseobecného obmedzenia dvoch daní podnikov, ktorých zdanitelným základom nie je zisk, sadzbou vo výske 15 % zo zisku, vedúcu k tomu, ze podnikom s rovnakým zdanitelným základom mozno vyrubit odlisnú dan, sú stanovené na základe objektívnych kritérií nezávislých od volby dotknutých podnikov a nie sú teda selektívne. 86 Súdny dvor v rozsudku z 8. septembra 2011, Paint Graphos a i. ([115]C-78/08 az C-80/08, [116]EU:C:2011:550, body [117]48 az [118]62), rozhodol, ze v rámci dane z príjmov právnických osôb, ktorá v tejto veci predstavuje "bezný" rezim, nepredstavuje úplné oslobodenie od dane druzstevných spolocností selektívnu výhodu z dôvodu, ze nie sú v porovnatelnej skutkovej a právnej situácii s obchodnými spolocnostami, za predpokladu, ze je overené, ze konajú v súlade s podmienkami inherentnými logike druzstva zahrnajúcej najmä ziskové rozpätie nizsie, nez je rozpätie kapitálových spolocností. 87 Súdny dvor v rozsudku z 29. marca 2012, 3M Italia ([119]C-417/10, [120]EU:C:2012:184, body [121]37 az [122]44), konstatoval, ze aj s prihliadnutím na osobitnú situáciu urcitých podnikov, ze mechanizmus pausálnej úpravy skorsích danových sporov, prístupný podnikom splnajúcim objektívne kritériá, ktorý ich neuvádza do skutkovej a právnej situácii porovnatelnej so situáciou iných podnikov, nevedie k selektívnej výhode, hoci môze viest k tomu, ze príjemcovia tohto mechanizmu zaplatia nizsie dane, pokial nedôjde k zmene, nez ostatné podniky. 88 Rovnako tak v rozsudku z 26. apríla 2018, ANGED ([123]C-233/16, [124]EU:C:2018:280), uvedenom v bode 82 vyssie, Súdny dvor uviedol, ze v rámci dane z obchodných prevádzok, ktorej zdanitelný základ tvorí predovsetkým predajná plocha a ktorej cielom je náprava a kompenzáciu negatívnych externalít v oblasti zivotného prostredia a územného plánovania, znízenie o 60 % alebo úplné oslobodenie, ktorého sa dostalo predajniam vykonávajúcim urcité cinnosti, ako aj tým, ktorých predajná plocha je pod prahovou hodnotou, nepredstavuje státnu pomoc, pokial sa overí, ze tieto institúcie boli v inej situácii nez iné predajne podliehajúce dani, vzhladom na dosah, na ktorý sa predmetná dan zamerala s cielom nápravy a kompenzácie, t. j. vzhladom na ciele tejto dane. 89 Tieto príklady potvrdzujú, ze existujú dane, ktorých povaha nebráni tomu, aby súviseli s prostriedkami na úpravu, ktoré môzu viest az k úplnému oslobodeniu za predpokladu, ze uvedené prostriedky nepovedú k poskytnutiu selektívnych výhod. Súhrnne, nemajú selektívnu povahu, pokial tieto rozdiely v zdanení a výhody, ktoré z nich môzu vyplývat, hoci odôvodnené samotnou logikou, ktorou sa riadi prerozdelenie dane medzi platitelov dane, vyplývajú z cistého a jednoduchého, neodchylujúceho sa uplatnenia "bezného" rezimu, pokial sa s porovnatelnými situáciami zaobchádza rovnako a pokial prostriedky na úpravu neopomínajú ciel dotknutej dane. Vzhladom na to, ze aj osobitné ustanovenia stanovené pre urcité podniky z dôvodu situácií, ktoré sú im vlastné, ich tiez oprávnujú vykonat úpravu, alebo dokonca oslobodenie od dane, nemali by sa analyzovat ako predstavujúce selektívnu výhodu, pokial tieto ustanovenia nie sú v rozpore s cielom dotknutej dane. V tejto súvislosti skutocnost, ze len danovníci, ktorí splnajú podmienky uplatnenia opatrenia, môzu mat z neho prospech, sama osebe nedáva tomuto opatreniu selektívnu povahu (pozri rozsudok z 21. decembra 2016, Komisia/World Duty Free Group a i., [125]C-20/15 P a C-21/15 P, [126]EU:C:2016:981, bod [127]59 a citovanú judikatúru). Tieto prostriedky splnajú podmienky súladu s povahou a struktúrou systému, do ktorého patria, uvedené v bode 61 vyssie. 90 Naopak, pokial sa na podniky nachádzajúce sa v porovnatelnej situácii z hladiska ciela dane alebo logiky, ktorá odôvodnuje jej úpravy, neuplatnuje v tejto súvislosti rovnost zaobchádzania, predstavuje táto diskriminácia selektívnu výhodu, ktorá môze byt státnou pomocou, pokial sú splnené ostatné podmienky stanovené v clánku 107 ods. 1 ZFEÚ. 91 Konkrétne aj progresívne danové struktúry, vrátane tých výrazne znizujúcich zdanitelný základ, ktoré nie sú v rámci danovej oblasti clenských státov výnimocné, nezahrnajú samy osebe existenciu prvkov státnej pomoci. Komisia v tejto súvislosti v oznámení týkajúcom sa pojmu státna pomoc v bode 139 uviedla, ze progresívna povaha dane z príjmov môze byt odôvodnená povahou prerozdelovania sprevádzajúceho takú dan. Nic vsak neumoznuje obmedzit, ako to urobila Komisia v odôvodneniach 58 a 59 konecného rozhodnutia, druhého napadnutého rozhodnutia, tento typ posúdenia na dane zo zisku a vylúcit ho pre dane týkajúce sa cinnosti podnikov a nie ich cistého zisku alebo ich príjmov. Z judikatúry pripomenutej v bodoch 58 az 62 vyssie totiz nevyplýva, ze na to, aby sa clenský stát vyhol posúdeniu opatrenia úpravy dane ako selektívnej výhody, môze uplatnit iba kritériá úpravy obmedzené na urcité úcely, ako je prerozdelovanie bohatstva alebo kompenzácia a odrádzanie od nepriaznivých úcinkov, ktoré môze dotknutá cinnost spôsobit. Na tento úcel je potrebné, aby zamýslaná úprava nebola svojvolná, na rozdiel od prípadu vo veci, v ktorej bol vydaný rozsudok z 22. decembra 2008, British Aggregates/Komisia ([128]C-487/06 P, [129]EU:C:2008:757), uvedený v bode 82 vyssie, aby bola uplatnovaná nediskriminacným spôsobom a bola v súlade s cielom dotknutej dane. Napríklad prostriedky na úpravu uvedené v bodoch 84, 85 a 87 vyssie, o ktorých Súdny dvor rozhodol, ze nie sú selektívne, nezodpovedajú logike zdanenia úmerne k negatívnym externalitám, a navyse ani logike prerozdelovania, ale iným úcelom. Okrem toho, ako uz bolo uvedené v bode 75 vyssie, nie je vylúcené, ze logika prerozdelovania môze tiez odôvodnit progresivitu dane z obratu, co v prejednávanej veci správne tvrdí polská vláda. Logika prerozdelovania môze okrem toho dokonca odôvodnit úplné oslobodenie pre urcité podniky, ako je zrejmé vo veci uvedenej v bode 86 vyssie. 92 V dôsledku toho, pokial ide o dan z obratu, kritérium úpravy formou progresívneho zdanenia od urcitého prahu, dokonca zvýseného, ktoré môze zodpovedat prianiu zdanit cinnost podniku, az ked dosiahne urcitú výsku, neznamená samo osebe existenciu selektívnej výhody. 93 Z bodov 79 az 92 vyssie teda vyplýva, ze Komisia nemohla správne vyvodit existenciu selektívnej výhody sprevádzajúcu dan v sektore maloobchodného predaja iba z progresívnej struktúry tejto novej dane. 94 Pokial by vsak Komisia v napadnutých rozhodnutiach preukázala, ze konkrétne stanovená progresívna struktúra zdanenia bola prijatá spôsobom, ktorý znacne rozsiruje podstatu ciela dotknutej dane, bolo by mozné domnievat sa, ze výhoda, ktorú z toho môzu mat podniky s nulovým alebo nízkym zdanením v porovnaní s inými podnikmi, je selektívna. 95 Treba teda este overit, ci to Komisia v napadnutých rozhodnutiach preukázala. 96 Treba teda konstatovat, ze Komisia sa v napadnutých rozhodnutiach obmedzila na domnienku, ze samotný princíp progresívneho zdanenia vedie k selektívnej výhode (odôvodnenia 32 a 37 rozhodnutia o zacatí konania, prvého napadnutého rozhodnutia, a odôvodnenia 47, 49 a 54 konecného rozhodnutia, druhého napadnutého rozhodnutia), co s prihliadnutím na to, co je uvedené v bode 92 vyssie, predstavuje nesprávne právne posúdenie. 97 Komisia iba v odôvodnení 51 konecného rozhodnutia, druhého napadnutého rozhodnutia, uviedla skutocnosti, ktoré by mohli viest k preukázaniu toho, ze progresívna struktúra zavedená v prejednávanej veci na úcely dane v sektore maloobchodného predaja nie je v súlade s cielom, ako je uvedený v bode 76 vyssie. Komisia v nom totiz uviedla, ze z rôznych verejných údajov v podstate vyvodila, ze v septembri 2016 iba 109 zdanitelných osôb z 200000 podnikov pôsobiacich v sektore maloobchodného predaja prekrocilo prahovú hodnotu mesacného obratu 17 miliónov PLN, teda 4 milióny eur, od ktorej sa obrat zdanuje. 98 Táto izolovaná skutocnost, ktorá nebola, ako to na pojednávaní potvrdili úcastníci konania, predmetom diskusie s polskými orgánmi pocas administratívneho konania, vsak nebola spojená s inou úvahou nez s tou týkajúcou sa samotnej zásady progresívneho zdanenia a v dôsledku toho nepostacuje na to, aby predstavovala odôvodnenie umoznujúce preukázat, ze progresívna struktúra zavedená v prejednávanej veci pre dan v sektore maloobchodného predaja nie je zlucitelná s cielom tejto dane. 99 Komisia síce v napadnutých rozhodnutiach uviedla, ze struktúra progresívneho zdanenia dane v sektore maloobchodného predaja vedie k rozdielnemu zaobchádzaniu s podnikmi, ktoré sa nachádzajú v porovnatelnej skutkovej a právnej situácii, inými slovami, ze vedie k diskriminacnému zaobchádzaniu. Napriek tomu, ze ju konkrétne ilustrovala, poukázala vsak iba na skutocnost, ze priemerná selektívna sadzba dane a hranicná sadzba zdanenia podnikov sa musí lísit v závislosti od výsky ich obratov (odôvodnenia 24, 25, 27, 28, 32 a 37 rozhodnutia o zacatí konania, prvého napadnutého rozhodnutia, a odôvodnenia 47, 49, 53 a 54 konecného rozhodnutia, druhého napadnutého rozhodnutia). Táto variácia priemernej efektívnej sadzby dane a hranicnej sadzby v závislosti od výsky zdanitelného základu je vlastná akémukolvek danovému systému s progresívnou struktúrou a taký systém nie je, ako bolo uvedené v bode 92 vyssie, ako taký a iba z toho dôvodu, takej povahy, aby viedol k vzniku selektívnych výhod. Okrem toho, pokial progresívna danová struktúra odráza ciel sledovaný touto danou, nemozno sa domnievat, ze dva podniky s rôznym zdanitelným základom sú s prihliadnutím na tento ciel v porovnatelnej skutkovej situácii. 100 Komisia v napadnutých rozhodnutiach tiez poukázala na okolnosti, ze dan v sektore maloobchodného predaja de facto zatazuje viac zahranicné podniky nez polské podniky a viac zatazuje distribucné siete organizované na integrovanom základe (holding) nez distribucné siete, ktoré znacne vyuzívajú fransízing. 101 V súvislosti s prvou z týchto okolností, spochybnovanou polskou vládou, stací konstatovat, ako je uvedené v bode 47 vyssie, ze samotná Komisia na pojednávaní pripomenula, ze napadnuté rozhodnutia nie sú dôvodné, pokial ide o preukázanie selektívnych výhod zavedených struktúrou sadzby tejto dane, pokial ide o urcenie diskriminácie podla krajiny pôvodu zdanitelných osôb. Okrem toho treba zdôraznit, ze aj keby sa preukázali, pokial sú okolnosti uvedené v bode 100 vyssie iba dôsledkom uplatnenia progresívnej danovej struktúry zodpovedajúcej cielu a systematike dotknutej dane a pokial jednotlivé podniky, na ktoré sa dan môze vztahovat, môzu slobodne rozhodnút o ich organizacnom modeli, nemôzu tieto okolnosti viest k záveru, ze s porovnatelnými skutkovými a právnymi situáciami sa zaobchádza rozdielne, alebo naopak. Ako uviedla polská vláda vo svojich zalobách, bez toho, aby to Komisia spochybnila, fransízing v Polsku vyuzívajú zahranicné distribucné retazce a distribucné retazce polského pôvodu. Navyse situácia obchodu, ktorý je fransízou, sa lísi od situácie integrovaného obchodu. Prvý uvedený je v zásade nezávislý, tak z právneho, ako aj financného hladiska, od svojho poskytovatela fransízy, co nie je prípad integrovaného obchodu vo vztahu k podniku, ktorý ho riadi, bez ohladu na to, ci ide o dcérsku spolocnost, alebo pobocku v rámci distribucnej siete. 102 V dôsledku toho sa Komisii v napadnutých rozhodnutiach nepodarilo preukázat existenciu selektívnej výhody, ktorá zavádza rozlisovanie medzi podnikmi, ktoré sa so zretelom na ciel urcený polským zákonodarcom dane v sektore maloobchodného predaja nachádzajú v porovnatelnej skutkovej a právnej situácii. Chyby, ktorých sa dopustila, pokial ide o definíciu "bezného" danového rezimu v súvislosti s jeho cielom a povahou selektívnych výhod v rámci struktúry progresívnej dane z obratu, jej neumoznili overit, ci konkrétne uplatnovaná progresívna struktúra viedla s prihliadnutím na ciel predmetnej dane k rozdielnemu zaobchádzaniu s podnikmi, ktoré sa nachádzajú v porovnatelnej skutkovej a právnej situácii, napríklad vhodným spôsobom overit, ci predmetná sektorová dan v skutocnosti nezatazovala scasti velmi nedostatocnú cinnost, ktorú mala posudzovat, co spôsobilo selektívnu výhodu v prospech podnikov, ktoré sa tejto casti nezúcastnujú, hoci majú výraznú aktivitu v tejto oblasti. 103 Bez toho, aby bolo potrebné preskúmat ostatné dôvody a argumenty polskej vlády, treba zrusit konecné rozhodnutie, druhé napadnuté rozhodnutie, z dôvodu zalozeného na existencii nesprávneho právneho posúdenia predmetného opatrenia státnej pomoci v zmysle clánku 107 ods. 1 ZFEÚ. 104 So zretelom na ten istý dôvod, pokial ide o rozhodnutie o zacatí konania, prvé napadnuté rozhodnutie, treba pripomenút, ze z ustálenej judikatúry vyplýva, ze Komisia pri skúmaní opatrení pomoci z hladiska clánku 107 ZFEÚ s cielom urcit, ci sú tieto opatrenia zlucitelné so spolocným trhom, musí zacat konanie podla clánku 108 ods. 2 ZFEÚ, ak po predbeznom preskúmaní nemohla vylúcit vsetky pochybnosti o zlucitelnosti týchto opatrení so spolocným trhom. Rovnaké zásady platia, ak má Komisia nadalej pochybnosti o kvalifikácii skúmaného opatrenia ako pomoci v zmysle clánku 107 ods. 1 ZFEÚ. Nemozno teda Komisii vytýkat zacatie uvedeného konania najmä na základe pochybností o tom, ci opatrenia, ktoré sú jeho predmetom, majú charakter pomoci vo vyssie uvedenom zmysle (pozri v tomto zmysle rozsudok z 10. mája 2005, Taliansko/Komisia, [130]C-400/99, [131]EU:C:2005:275, bod [132]47). 105 Vzhladom na dôsledky zacatia konania podla clánku 108 ods. 2 ZFEÚ s prihliadnutím na opatrenia posudzované ako nová pomoc podliehajúca predchádzajúcemu schváleniu Komisiou podla clánku 108 ods. 3 ZFEÚ (dalej len "nová pomoc"), musí Komisia v prípade, ze clenský stát vo fáze predbezného preskúmania tvrdí, ze tieto opatrenia nie sú pomocou v zmysle clánku 107 ods. 1 ZFEÚ, pred zacatím tohto konania dostatocne túto otázku preskúmat na základe informácií, ktoré jej v tomto stádiu poskytol uvedený stát, aj ak takéto skúmanie nevyústi do definitívneho posúdenia (pozri v tomto zmysle rozsudok z 10. mája 2005, Taliansko/Komisia, [133]C-400/99, [134]EU:C:2005:275, bod [135]48). Toto zacatie konania má zvycajne najmä za následok pozastavenie posudzovaných opatrení, najmä pokial je, ako je to v prejednávanej veci, nariadené Komisiou dotknutému clenskému státu na základe clánku 13 ods. 1 nariadenia 2015/1589. 106 V tejto súvislosti, pokial predbezná kvalifikácia ako novej pomoci Komisiou vyplýva zo skutkovej alebo hospodárskej neistoty týkajúcej sa povahy, obsahu a úcinkov dotknutého opatrenia a jeho kontextu, a hoci sa v konecnom dôsledku zdá, ze táto kvalifikácia bola nesprávna s prihliadnutím na nové zistené skutocnosti, rozhodnutie o zacatí konania nie je odôvodnené o nic menej s prihliadnutím na samotné legitímne pochybnosti, ktoré mala Komisia v okamihu prijatia tohto rozhodnutia (pozri v tomto zmysle rozsudok z 10. mája 2005, Taliansko/Komisia, [136]C-400/99, [137]EU:C:2005:275, body [138]48 a [139]49). V tejto súvislosti sa rozhodlo, ze preskúmanie zákonnosti rozhodnutia o zacatí konania vo veci formálneho zistovania vykonané Vseobecným súdom má byt nevyhnutne obmedzené a ze ak zalobcovia spochybnujú posúdenie Komisie v otázke kvalifikovania sporného opatrenia ako státnej pomoci, preskúmanie súdom Európskej únie je obmedzené na preskúmanie toho, ci sa Komisia nedopustila zjavne nesprávneho posúdenia tým, ze usúdila, ze nemôze prekonat vsetky tazkosti v tejto otázke pocas prvého preskúmania dotknutého opatrenia (rozsudky z 21. júla 2011, Alcoa Trasformazioni/Komisia, [140]C-194/09 P, [141]EU:C:2011:497, bod [142]61, a z 9. septembra 2014, Hansestadt Lübeck/Komisia, [143]T-461/12, [144]EU:T:2014:758, bod [145]42). 107 Pokial s prihliadnutím na skutocnosti, ktoré uz mala Komisia k dispozícii v okamihu zacatia konania, je teda zjavné, ze kvalifikácia dotknutého opatrenia ako novej pomoci musí byt od tohto stádia vylúcená, treba rozhodnutie o zacatí konania proti tomuto opatreniu zrusit (pozri v tomto zmysle rozsudok z 10. mája 2005, Taliansko/Komisia, [146]C-400/99, [147]EU:C:2005:275, bod [148]48). 108 To isté platí aj v tejto situácii, ked Komisia v zásade zalozila svoju predbeznú kvalifikáciu ako novej pomoci na analýze informácií, ktoré mala k dispozícii, ktorá sa javí ako zjavne nesprávna. Rozhodnutie o zacatí konania, prvé napadnuté rozhodnutie, totiz nebolo odôvodnené so zretelom na otázku existencie novej pomoci legitímnymi pochybnostami s prihliadnutím na stav spisu, ale zaujatím stanoviska podporovaného právnou argumentáciou neumoznujúcou legálne odôvodnit toto rozhodnutie, ako vyplýva z bodov 63 az 102 vyssie. Principiálna povaha stanoviska zaujatého Komisiou, podla ktorého najmä progresívna sadzba uplatnená na dan z obratu sama osebe obsahuje selektívnu výhodu, je navyse potvrdená skutocnostou, ze jeho odôvodnenie sa bez významných rozdielov objavuje v uvedenom rozhodnutí a v konecnom rozhodnutí, druhom napadnutom rozhodnutí. 109 Rozhodnutie o zacatí konania, prvé napadnuté rozhodnutie, teda musí byt zrusené aj vrátane príkazu na pozastavenie "uplatnovania progresívnej sadzby dane", ktorý je v nom uvedený, pretoze takýto príkaz si vyzaduje, aby státne opatrenie, ktorého sa týka, bolo správne kvalifikované ako nová protiprávnu pomoc podla predbeznej analýzy za podmienok uvedených v bodoch 104 az 108 vyssie, ako to vyplýva z clánku 13 ods. 1 nariadenia 2015/1589, podla ktorého "Komisia môze, potom ako poskytla dotknutému clenskému státu prílezitost predlozit jeho pripomienky, prijat rozhodnutie, ktoré od clenského státu vyzaduje pozastavit akúkolvek neoprávnenú pomoc, az kým Komisia neprijme rozhodnutie o zlucitelnosti pomoci s vnútorným trhom". Toto ustanovenie sa totiz vztahuje iba na nové protiprávne pomoci v zmysle clánku 1 písm. f) toho istého nariadenia, t. j. opatrenia, ktoré musia byt spôsobilé v rámci predbeznej analýzy uvedenej vyssie zodpovedat definícii státnej pomoci, ako je uvedená v clánku 107 ods. 1 ZFEÚ (pozri v tomto zmysle rozsudok z 25. apríla 2018, Madarsko/Komisia, [149]T-554/15 a T-555/15, ktorý je predmetom odvolania, [150]EU:T:2018:220, body [151]30, [152]153 a [153]154). V prejednávanej veci tak vydanie príkazu pozastavit opatrenia nemozno oddelit od rozhodnutia o zacatí konania a treba ho zrusit bez toho, aby bolo potrebné preskúmat, ci bolo prijaté samostatne, je zalobný dôvod predlozený polskou vládou zalozený na porusení clánku 13 ods. 1 nariadenia 2015/1589 dôvodný alebo nedôvodný s prihliadnutím na argumenty vznesené na jeho podporu. 110 Vzhladom na predchádzajúce úvahy nie je potrebné preskúmat ostatné zalobné dôvody a argumenty predlozené polskou vládou proti rozhodnutiu o zacatí konania, prvému napadnutému rozhodnutiu. 111 Zo vsetkých vyssie uvedených úvah vyplýva, ze obom zalobám Polskej republiky o neplatnost treba vyhoviet. O trovách 112 Podla clánku 134 ods. 1 rokovacieho poriadku úcastník konania, ktorý vo veci nemal úspech, je povinný nahradit trovy konania, ak to bolo v tomto zmysle navrhnuté. Kedze Komisia nemala vo veci úspech, je opodstatnené ulozit jej povinnost nahradit trovy konania Polskej republiky v súlade s návrhom Polskej republiky. 113 Podla clánku 138 ods. 1 rokovacieho poriadku clenské státy, ktoré do konania vstúpili ako vedlajsí úcastníci, znásajú vlastné trovy konania. Madarsko znása teda svoje vlastné trovy konania. Z týchto dôvodov VSEOBECNÝ SÚD (deviata rozsírená komora) rozhodol takto: 1. Rozhodnutie Komisie C(2016) 5596 final z 19. septembra 2016 týkajúce sa státnej pomoci SA.44351 (2016/C) (ex 2016/NN) - Polsko - Polská dan v oblasti maloobchodného predaja sa zrusuje. 2. Rozhodnutie Komisie (EÚ) 2018/160 z 30. júna 2017 o státnej pomoci SA.44351 (2016/C) (ex 2016/NN), ktorú poskytlo Polsko vo veci dane v maloobchodnom sektore, sa zrusuje. 3. Európska komisia znása svoje vlastné trovy konania, ako aj trovy konania vynalozené Polskou republikou vo veciach T-836/16 a T-624/17. 4. Madarsko znása svoje vlastné trovy konania vo veciach T-836/16 a T-624/17. Gervasoni Madise da Silva Passos Kowalik-Banczyk Mac Eochaidh Rozsudok bol vyhlásený na verejnom pojednávaní v Luxemburgu 16. mája 2019. Podpisy __________________________________________________________________ ( [154]*1 ) Jazyk konania: polstina. References 1. file:///tmp/lynxXXXXYSOled/L86883-5372TMP.html#t-ECR_62016TJ0836_SK_01-E0001 2. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:L:2018:029:TOC 3. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:L:2015:248:TOC 4. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:L:2018:029:TOC 5. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:C:2016:262:TOC 6. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2011%3A732&locale=sk 7. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2011%3A732&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 8. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2011%3A732&locale=sk 9. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2011%3A732&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 10. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2016%3A981&locale=sk 11. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2016%3A981&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 12. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2011%3A732&locale=sk 13. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2011%3A732&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 14. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1961%3A2&locale=sk 15. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1961%3A2&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 16. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1974%3A71&locale=sk 17. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1974%3A71&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 18. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1974%3A71&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point33 19. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1994%3A100&locale=sk 20. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1994%3A100&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 21. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1994%3A100&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point13 22. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2011%3A732&locale=sk 23. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2011%3A732&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 24. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2011%3A732&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point71 25. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1994%3A100&locale=sk 26. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1994%3A100&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 27. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1994%3A100&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point14 28. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2011%3A732&locale=sk 29. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2011%3A732&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 30. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2011%3A732&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point72 31. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2016%3A981&locale=sk 32. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2016%3A981&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 33. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2016%3A981&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point56 34. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1974%3A71&locale=sk 35. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1974%3A71&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 36. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1974%3A71&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point33 37. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2011%3A732&locale=sk 38. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2011%3A732&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 39. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2011%3A732&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point75 40. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2016%3A981&locale=sk 41. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2016%3A981&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 42. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2016%3A981&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point57 43. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2018%3A505&locale=sk 44. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2018%3A505&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 45. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2018%3A505&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point88 46. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2011%3A550&locale=sk 47. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2011%3A550&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 48. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2011%3A550&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point49 49. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2016%3A981&locale=sk 50. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2016%3A981&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 51. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2016%3A981&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point57 52. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2001%3A598&locale=sk 53. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2001%3A598&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 54. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2001%3A598&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point42 55. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2005%3A774&locale=sk 56. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2005%3A774&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 57. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2005%3A774&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point51 58. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2005%3A774&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point52 59. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2006%3A511&locale=sk 60. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2006%3A511&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 61. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2006%3A511&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point52 62. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2008%3A757&locale=sk 63. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2008%3A757&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 64. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2008%3A757&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point83 65. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2016%3A981&locale=sk 66. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2016%3A981&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 67. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2016%3A981&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point58 68. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2016%3A981&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point60 69. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2006%3A511&locale=sk 70. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2006%3A511&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 71. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2006%3A511&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point81 72. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2012%3A110&locale=sk 73. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2012%3A110&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 74. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2012%3A110&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point84 75. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2011%3A732&locale=sk 76. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2011%3A732&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 77. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2016%3A971&locale=sk 78. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2016%3A971&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 79. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2016%3A971&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point54 80. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2016%3A971&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point63 81. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2006%3A511&locale=sk 82. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2006%3A511&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 83. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2006%3A511&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point56 84. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2012%3A110&locale=sk 85. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2012%3A110&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 86. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2012%3A110&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point52 87. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2011%3A732&locale=sk 88. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2011%3A732&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 89. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2001%3A598&locale=sk 90. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2001%3A598&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 91. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2001%3A598&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point49 92. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2001%3A598&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point55 93. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2008%3A757&locale=sk 94. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2008%3A757&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 95. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2008%3A757&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point86 96. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2008%3A757&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point87 97. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2018%3A280&locale=sk 98. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2018%3A280&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 99. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2011%3A732&locale=sk 100. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2011%3A732&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 101. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2011%3A732&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point85 102. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2011%3A732&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point108 103. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2016%3A981&locale=sk 104. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2016%3A981&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 105. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2016%3A981&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point58 106. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2016%3A981&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point94 107. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2001%3A598&locale=sk 108. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2001%3A598&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 109. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2001%3A598&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point33 110. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2001%3A598&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point36 111. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2011%3A732&locale=sk 112. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2011%3A732&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 113. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2011%3A732&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point77 114. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2011%3A732&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point83 115. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2011%3A550&locale=sk 116. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2011%3A550&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 117. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2011%3A550&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point48 118. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2011%3A550&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point62 119. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2012%3A184&locale=sk 120. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2012%3A184&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 121. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2012%3A184&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point37 122. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2012%3A184&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point44 123. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2018%3A280&locale=sk 124. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2018%3A280&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 125. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2016%3A981&locale=sk 126. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2016%3A981&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 127. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2016%3A981&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point59 128. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2008%3A757&locale=sk 129. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2008%3A757&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 130. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2005%3A275&locale=sk 131. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2005%3A275&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 132. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2005%3A275&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point47 133. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2005%3A275&locale=sk 134. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2005%3A275&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 135. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2005%3A275&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point48 136. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2005%3A275&locale=sk 137. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2005%3A275&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 138. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2005%3A275&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point48 139. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2005%3A275&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point49 140. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2011%3A497&locale=sk 141. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2011%3A497&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 142. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2011%3A497&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point61 143. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2014%3A758&locale=sk 144. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2014%3A758&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 145. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2014%3A758&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point42 146. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2005%3A275&locale=sk 147. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2005%3A275&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 148. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2005%3A275&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point48 149. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2018%3A220&locale=sk 150. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2018%3A220&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 151. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2018%3A220&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point30 152. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2018%3A220&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point153 153. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2018%3A220&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point154 154. file:///tmp/lynxXXXXYSOled/L86883-5372TMP.html#c-ECR_62016TJ0836_SK_01-E0001