ROZSUDOK VSEOBECNÉHO SÚDU (piata komora) z 18. októbra 2018 ( [1]*1 ) "Hospodárska sútaz - Kartely - Tepelné stabilizátory - Rozhodnutie, ktorým sa konstatuje porusenie clánku 81 ES - Rozhodnutie, ktorým sa mení pôvodné rozhodnutie - Zaloba o neplatnost - Záujem na konaní - Prípustnost - Pokuty - Horná hranica vo výske 10 % - Skupina spolocností - Rovnost zaobchádzania" Vo veci T-640/16, GEA Group AG, so sídlom v Düsseldorfe (Nemecko), v zastúpení: I. du Mont a C. Wagner, advokáti, zalobkyna, proti Európskej komisii, v zastúpení: P. Rossi, A. Biolan a V. Bottka, splnomocnení zástupcovia, zalovanej, ktorej predmetom je návrh zalozený na clánku 263 ZFEÚ na zrusenie rozhodnutia Komisie C(2016) 3920 final z 29. júna 2016, ktorým sa mení rozhodnutie K(2009) 8682 v konecnom znení z 11. novembra 2009 týkajúce sa konania podla clánku 81 [ES] a clánku 53 Dohody o EHP (vec COMP/38589 - Tepelné stabilizátory), VSEOBECNÝ SÚD (piata komora), v zlození: predseda komory D. Gratsias, sudcovia I. Labucka (spravodajkyna) a I. Ulloa Rubio, tajomník: N. Schall, referentka, so zretelom na písomnú cast konania a po pojednávaní 1. februára 2018, vyhlásil tento Rozsudok Okolnosti predchádzajúce sporu 1 Zalobkyna GEA Group AG vznikla v roku 2005 zlúcením spolocnosti Metallgesellschaft AG (dalej len "MG") s inou spolocnostou. MG bola materskou spolocnostou, ktorá pred rokom 2000 vlastnila priamo alebo prostredníctvom svojich dcérskych spolocností spolocnosti Chemson Gesellschaft für Polymer-Additive mbH (dalej len "OCG") a Polymer-Additive Produktions- und Vertriebs GmbH (dalej len "OCA"). 2 Dna 17. mája 2000 MG predala OCG, ktorá bola premenovaná na Aachener Chemische Werke Gesellschaft für glastechnische Produkte und Verfahren mbH (dalej len "ACW"). 3 Po zrusení tejto spolocnosti v máji 2000 boli cinnosti spolocnosti OCA prevzaté spolocnostou, ktorej názov bol od 30. augusta 2000 Chemson Polymer-Additive AG (dalej len "CPA"), ktorá v súcasnosti uz nepatrí k skupine, ktorej bola zalobkyna materskou spolocnostou. Vec T-45/10 4 Komisia v rozhodnutí K(2009) 8682 v konecnom znení z 11. novembra 2009 týkajúcom sa konania podla clánku 81 [ES] a clánku 53 Dohody o EHP (vec COMP/38589 - Tepelné stabilizátory) (dalej "rozhodnutie z roku 2009") konstatovala, ze niektoré podniky porusili clánok 81 ES a clánok 53 Dohody o Európskom hospodárskom priestore (EHP) tým, ze sa na území EHP zúcastnili na dvoch súboroch protisútazných dohôd a zosúladených postupov týkajúcich sa jednak sektora cínových stabilizátorov a jednak sektora epoxidového sójového oleja a esterov (dalej len "sektor ESBO/estery"). 5 Komisia vo svojom clánku 1 ods. 2 písm. k) rozhodnutia z roku 2009 uznala zalobkynu zodpovednú za porusenia, ku ktorým doslo na trhu v sektore ESBO/estery od 11. septembra 1991 do 17. mája 2000. 6 Zalobkyni ako nástupkyni spolocnosti MG bola zodpovednost uznaná pre celé obdobie porusovania, a to za porusenia, ktorých sa dopustila OCG od 11. septembra 1991 do 17. mája 2000 a OCA od 13. marca 1997 do 17. mája 2000. 7 Okrem toho ACW bola ako nástupkyna spolocnosti OCG sankcionovaná jednak za porusenie, ktorého sa dopustila OCG pocas celého obdobia porusovania, t. j. od 11. septembra 1991 do 17. mája 2000, a jednak za porusenie, ktorého sa dopustila OCA od 30. septembra 1999 do 17. mája 2000, kým podiely OCA boli v 100 % vlastníctve spolocnosti OCG. 8 CPA bola ako nástupkyna spolocnosti OCA sankcionovaná jednak za porusenie, ktorého sa dopustila OCA od 13. marca 1997 do 17. mája 2000, a jednak za porusenie, ktorého sa dopustila OCG od 30. septembra 1995 do 30. septembra 1999, kým podiely OCG boli v 100 % vlastníctve spolocnosti OCA. Podla clánku 2 druhého odseku rozhodnutia 2009: "Za porusenie/porusenia právnych predpisov v [sektore ESBO/estery] sa ukladajú tieto pokuty: ... 31. [zalobkyna], [ACW] a [CPA]... spolocne a nerozdielne zodpovedajú za sumu 1913971 [eur]; 32. [zalobkyna] a [ACW]... spolocne a nerozdielne zodpovedajú za sumu 1432229 eur; ..." [neoficiálny preklad] 9 Návrhom podaným do kancelárie Vseobecného súdu 28. januára 2010 podala zalobkyna zalobu proti rozhodnutiu z roku 2009. 10 Rozsudkom z 15. júla 2015, GEA Group/Komisia ([2]T-45/10, neuverejnený, [3]EU:T:2015:507), Vseobecný súd zamietol zalobu podanú zalobkynou. Vec T-189/10 11 Dna 15. decembra 2009 ACW upozornila Európsku komisiu na skutocnost, ze pokuta, ktorá jej bola ulozená v rozhodnutí z roku 2009 presiahla povolenú hornú hranicu 10 % jej obratu (dalej len "hranica 10 %") podla clánku 23 ods. 2 nariadenia Rady (ES) c. 1/2003 zo 16. decembra 2002 o vykonávaní pravidiel hospodárskej sútaze stanovených v clánkoch 81 a 82 [ES] ([4]Ú. v. ES L 1, 2003, s. 1; Mim. vyd. 08/002, s. 205). 12 Z dôvodu, ze pokuta ulozená spolocnosti ACW presiahla hranicu 10 %, Komisia prijala 8. februára 2010 rozhodnutie C(2010) 727 final, ktorým sa mení rozhodnutie [z roku 2009] (dalej len "rozhodnutie z roku 2010"). 13 Komisia v rozhodnutí z roku 2010 zastávala názor, ze pokuta, za ktorú ACW spolocne a nerozdielne zodpovedali na jednej strane so zalobkynou a CPA a na druhej strane so zalobkynou, presiahla hranicu 10 %, takze bolo potrebné zmenit rozhodnutie z roku 2009 (pozri odôvodnenie 2 rozhodnutia z roku 2010). 14 Komisia v tomto rozhodnutí taktiez spresnila, ze výska pokuty ulozenej zalobkyni a CPA zostala nezmenená, ale ze výsku pokuty ulozenej ACW treba znízit, pricom rozhodnutie z roku 2010 nemalo ziadny vplyv na dalsích adresátov rozhodnutia z roku 2009. 15 Clánok 1 rozhodnutia z roku 2010 zmenil clánok 2 druhý odsek rozhodnutia z roku 2009 takto: "Clánok 2 [bod] 31 sa nahrádza nasledujúcim textom: ,31. [zalobkyna], [ACW] a [CPA] [spolocne a nerozdielne] zodpovedajú za sumu 1086129 [eur]; 31.b) [zalobkyna] a [CPA] [spolocne a nerozdielne] zodpovedajú za sumu 827842 [eur].` Clánok 2 [bod] 32) sa nahrádza nasledujúcim textom: ,32. [zalobkyna] zodpovedá za sumu 1432229 [eur].`" [neoficiálny preklad] 16 Návrhom podaným do kancelárie Vseobecného súdu 20. apríla 2010 podala zalobkyna zalobu proti rozhodnutiu z roku 2010, ktorou subsidiárne ziadala Vseobecný súd, aby zmenil výsku pokuty, ktorá jej bola ulozená. 17 Rozsudkom z 15. júla 2015, GEA Group/Komisia ([5]T-189/10, [6]EU:T:2015:504), Vseobecný súd zrusil rozhodnutie z roku 2010 v rozsahu, v akom sa týkal zalobkyne. Vseobecný súd rozhodol, ze Komisia porusila právo zalobkyne na obhajobu prijatím rozhodnutia z roku 2010 bez toho, aby ju vopred vypocula. Napadnuté rozhodnutie 18 Komisia listom z 5. februára 2016 informovala zalobkynu o svojom úmysle prijat nové rozhodnutie a vyzvala ACW, CPA a zalobkynu, aby predlozili svoje písomné pripomienky. 19 Zalobkyna predlozila Komisii svoje písomné pripomienky 24. marca 2016. 20 Listom z 2. mája 2016 Komisia odpovedala na pripomienky zalobkyne. 21 Komisia 29. júna 2016 prijala rozhodnutie C(2016) 3920 final, ktorým sa mení rozhodnutie z roku 2009 (dalej len "napadnuté rozhodnutie"). 22 Clánok 1 napadnutého rozhodnutia doslovne prebral znenie clánku 1 rozhodnutia z roku 2010 uvedené v bode 15 vyssie, ktorým sa mení clánok 2 druhý odsek rozhodnutia z roku 2009. 23 Clánok 2 napadnutého rozhodnutia urcil dátum splatnosti pokút na 10. mája 2010. Konanie a návrhy úcastníkov konania 24 Návrhom podaným do kancelárie Vseobecného súdu 8. septembra 2016 zalobkyna podala túto zalobu. 25 Zalobkyna v prílohe zaloby predlozila vyjadrenia Komisie z 18. marca 2013 v odpovedi na otázku Vseobecného súdu týkajúcu sa prípadného spojenia vecí T-45/10 a T-189/10 v konaniach týkajúcich sa týchto dvoch vecí (dalej len "prílohy A.9"). 26 Dna 22. septembra 2016 predseda Vseobecného súdu prijal opatrenie na zabezpecenie priebehu konania, aby polozil zalobkyni otázku, ci Komisia povolila predlozenie prílohy A.9. 27 Dna 27. septembra 2016 zalobkyna informovala Vseobecný súd, ze nepoziadala Komisiu o súhlas na úcely predlozenia prílohy A.9. 28 Rozhodnutím z 28. septembra 2016 predseda piatej komory Vseobecného súdu rozhodol, ze nevyradí zo spisu prílohu A.9 zaloby, kedze po prvé predmetný dokument bol vydaný v predchádzajúcom konaní vo veci T-189/10 medzi hlavnými úcastníkmi konania, po druhé vec T-640/16 súvisela s vecami T-45/10 a T-189/10, kedze napadnuté rozhodnutie v tejto veci bolo vydané po zrusení rozhodnutia z roku 2010 vo veci T-189/10, a po tretie príloha A.9 sa týkala odpovedi Komisie na opatrenie na zabezpecenie priebehu konania prijaté Vseobecným súdom vo veciach T-45/10 a T-189/10. 29 Prednesy úcastníkov konania a ich odpovede na otázky polozené Vseobecným súdom boli vypocuté na pojednávaní 1. februára 2018. 30 Zalobkyna navrhuje, aby Vseobecný súd: - v prvom rade zrusil napadnuté rozhodnutie, - subsidiárne znízil výsku pokuty a urcil nový dátum po prijatí napadnutého rozhodnutia na zaplatenie pokuty a na urcenie zaplatenia úrokov z omeskania, - ulozil Komisii povinnost nahradit trovy konania. 31 Komisia navrhuje, aby Vseobecný súd: - v prvom rade zamietol zalobu ako neprípustnú, - subsidiárne zamietol zalobu ako nedôvodnú, - ulozil zalobkyni povinnost nahradit trovy konania. Právny rámec 32 Zalobkyna vo svojej zalobe v prvom rade navrhuje zrusenie napadnutého rozhodnutia a subsidiárne zmenu výsky pokuty, ktorá jej bola ulozená. 33 Komisia vo svojom vyjadrení k zalobe tvrdí, ze zaloba je neprípustná. 34 Kedze zalobkyna v prvom rade navrhuje zrusenie napadnutého rozhodnutia, len v prípade zamietnutia týchto návrhov bude potrebné skúmat návrhy zalobkyne predlozené subsidiárne na znízenie výsky pokuty, ktorá jej bola ulozená. O prípustnosti 35 Podla Komisie zalobkyna nemá ziadny záujem navrhovat zrusenie napadnutého rozhodnutia. 36 Na jednej strane Komisia zdôraznuje, ze v napadnutom rozhodnutí nezistila ziadne nové porusenie, ktoré by mohlo byt pripísané zalobkyni, a nezmenila výsku pokuty, ktorá jej bola ulozená v rozhodnutí z roku 2009, ktoré sa stalo voci zalobkyni právoplatným po vydaní rozsudku z 15. júla 2015, GEA Group/Komisia ([7]T-45/10, neuverejnený, [8]EU:T:2015:507). 37 Podla Komisie tak zrusenie napadnutého rozhodnutia neprinása zalobkyni ziadnu výhodu, kedze zalobkyna je v kazdom prípade povinná zaplatit pokutu, za ktorú je zodpovedná podla rozhodnutia z roku 2009. 38 Dodáva, ze by to bolo z hladiska rozsudku zo 6. októbra 2015, Corporación Empresarial de Materiales de Construcción/Komisia ([9]T-250/12, [10]EU:T:2015:749, body [11]47 a [12]48), inak, len ak by zalobkyna mohla namietat okrem voci pokute aj voci svojej úcasti na porusení. 39 Na druhej strane pokutu ulozenú spolocnostiam ACW a CPA spolocne a nerozdielne so zalobkynou nemozno zmenit, kedze bola stanovená v rozhodnutí z roku 2010, ktoré sa voci spolocnostiam ACW a CPA tiez stalo právoplatným. 40 Komisia zdôraznuje, ze zalobkyna nemohla pozadovat od spolocností ACW a CPA, aby prevzali väcsiu alebo inú zodpovednost, nez im bola stanovená rozhodnutím z roku 2010 na úcely pokrytia nesplatených súm podla rozhodnutia z roku 2009. 41 Zalobkyna tvrdí, ze ako adresát napadnutého rozhodnutia má aktívnu legitimáciu. 42 Dodáva, ze má aj záujem na konaní, kedze zrusenie napadnutého rozhodnutia by zaviazalo Komisiu vrátit pokutu, ktorá jej bola ulozená 22. júla 2016. 43 Pokial ide o tvrdenia predlozené Komisiou týkajúce sa neprípustnosti zaloby, zalobkyna sa domnieva, ze tieto úvahy sú nesprávne. Po prvé vychádza z predpokladu, ze rozhodnutie z roku 2009 je právnym základom na vymáhanie pokuty. 44 Podla zalobkyne prijatie napadnutého rozhodnutia Komisiou mozno vysvetlit len skutocnostou, ze rozhodnutie z roku 2010, ktoré "nahradilo" rozhodnutie z roku 2009, bolo zrusené rozsudkom z 15. júla 2015, GEA Group/Komisia ([13]T-189/10, [14]EU:T:2015:504). 45 Komisia tak musela prijat nové rozhodnutie vo veci samej voci zalobkyni, aby mala právny základ na ulozenie pokuty zalobkyni. 46 Ziadny odkaz na rozhodnutie z roku 2009 nemôze mat vplyv na prípustnost zaloby. 47 Po druhé zalobkyna tvrdí, ze aj keby bola preukázaná prípustnost zaloby, mala byt sa táto prípustnost konstatovat aj vo veci T-189/10, kedze Vseobecný súd mal povinnost preskúmat prípustnost uvedenej zaloby z úradnej povinnosti. Kedze to tak nebolo, nemozno sa domnievat, ze táto zaloba je neprípustná. 48 Po tretie zalobkyna tvrdí, ze má záujem na tom, aby sa Vseobecný súd vyjadril k výroku rozhodnutia z roku 2009, nahradeného rozhodnutím z roku 2010 a uvedeného v napadnutom rozhodnutí, kedze vo veci T-45/10 Vseobecný súd nemohol rozhodnút o urcení spolocnej a nerozdielnej zodpovednosti spolocností uvedenej vo výroku rozhodnutia z roku 2009, a to najmä po zrusení rozhodnutia z roku 2010. 49 Po stvrté zrusenie napadnutého rozhodnutia by jednak zaväzovalo Komisiu znovu urcit spolocnú a nerozdielnu zodpovednost zalobkyne na úcely "lepsieho" rozdelenia pokuty a jednak mohlo byt základom na podanie zaloby o náhradu skody na Vseobecnom súde. 50 Po piate zalobkyna zdôraznuje, ze úcelom zaloby nie je len spochybnit "nové rozdelenie zodpovednosti", ale aj ulozenie pokút voci nej, ako aj konanie, ktoré viedlo k prijatiu napadnutého rozhodnutia, a urcenie dátumu na zaplatenie týchto pokút. 51 V tejto súvislosti treba na úvod uviest, ze Komisia na úcely posúdenia prípustnosti zaloby nespochybnuje skutocnost, ze zalobkyna je aktívne legitimovaná, co v ziadnom prípade nemozno vázne spochybnit, kedze zalobkyna je adresátom napadnutého rozhodnutia. 52 Komisia naopak tvrdí, ze zalobkyna nemá dostatocný záujem na konaní. 53 Podla ustálenej judikatúry zaloba o neplatnost podaná fyzickou alebo právnickou osobou je prípustná iba vtedy, ak má táto osoba záujem na zrusení napadnutého aktu, pricom predpokladom takéhoto záujmu je, ze zrusenie aktu môze vo svojom výsledku priniest prospech pre toho úcastníka konania, ktorý ju podal (pozri rozsudky z 13. júla 2000, Parlament/Richard, [15]C-174/99 P, [16]EU:C:2000:412, bod [17]33 a citovanú judikatúru; z 10. septembra 2009, Akzo Nobel a i./Komisia, [18]C-97/08 P, [19]EU:C:2009:536, bod [20]33 a citovanú judikatúru, a z 28. septembra 2004, MCI/Komisia, [21]T-310/00, [22]EU:T:2004:275, bod [23]44 a citovanú judikatúru). 54 V prejednávanej veci na úcely posúdenia, ci má zalobkyna záujem na zrusení napadnutého rozhodnutia, treba v prvom rade pripomenút, ze podla clánku 2 bodov 31 a 32 rozhodnutia z roku 2009 mala zalobkyna povinnost zaplatit jednak pokutu vo výske 1913971 eur spolocne a nerozdielne so spolocnostami ACW a CPA a jednak pokutu vo výske 1432229 eur spolocne a nerozdielne so spolocnostou ACW. 55 Úcelom týchto pokút bolo sankcionovat porusenie, na ktorom sa podielal jednak podnik v zmysle práva hospodárskej sútaze Európskej únie, ktorý tvorila zalobkyna a spolocnosti ACW a CPA, od 30. septembra 1995 do 17. mája 2000 a jednak podnik v zmysle práva hospodárskej sútaze Únie, ktorý tvorila zalobkyna a ACW, od 11. septembra 1991 do 29. septembra 1995. 56 Z dôvodu spolocnej a nerozdielnej povahy povinnosti zaplatit pokutu, ktorá bola stanovená, je preto nesporné, ze Komisia mohla právom pozadovat od zalobkyne podla clánku 2 bodu 31 rozhodnutia z roku 2009 zaplatenie pokuty vo výske 1913971 eur a podla clánku 2 bodu 32 toho istého rozhodnutia zaplatenie sumy 1432229 eur. 57 Ulozenie spolocnej a nerozdielnej zodpovednosti totiz znamená, ze Komisia môze od kazdého spoludlzníka pozadovat zaplatenie celej dlznej sumy. 58 Rozhodnutie z roku 2010 nezmenilo rozsah tejto povinnosti voci zalobkyni. 59 Rozhodnutím z roku 2010 mala totiz Komisia len v úmysle opravit chybu týkajúcu sa uplatnenia hranice 10 % na ACW, pricom túto opravu bola povinná uskutocnit podla clánku 23 ods. 2 nariadenia c. 1/2003. 60 Komisia na tento úcel rozhodnutím z roku 2010 uplatnila hranicu 10 % celkovej výsky pokút ulozených spolocnosti ACW a následne znízila túto pokutu na sumu 1086129 eur. 61 Komisia na úcely tohto znízenia pripísala celú túto sumu k pokute, ktorú spolocne a nerozdielne dlhovala spolocnost ACW z dôvodu porusovania, na ktorom sa podielali zalobkyna a spolocnosti ACW a CPA od 30. septembra 1995 do 17. mája 2000, kedze zvysok pokuty, t. j. 827842 eur, dlhovali spolocne a nerozdielne len zalobkyna a CPA [clánok 2 bod 31 písm. a) a b) rozhodnutia z roku 2009, zmeneného rozhodnutím z roku 2010]. 62 Okrem toho Komisia ulozila len zalobkyni povinnost zaplatit pokutu vo výske 1432229 eur z dôvodu porusovania, na ktorom sa podielala so spolocnostou ACW od 11. septembra 1991 do 29. septembra 1995, pricom celková suma vymáhatelná od ACW po uplatnení hranice 10 % uz bola pokrytá prvou pokutou [clánok 2 bod 32 rozhodnutia z roku 2009, zmeneného rozhodnutím z roku 2010]. 63 V dôsledku toho mala zalobkyna v kazdom prípade povinnost zaplatit Komisii presne rovnaké sumy ako tie, ktoré mala pôvodne zaplatit podla rozhodnutia z roku 2009. 64 Rozhodnutie z roku 2010 naopak zmenilo urcenie vonkajsích vztahov solidarity medzi zalobkynou a spolocnostami ACW a CPA na zaplatenie sumy kazdej z týchto pokút. Na jednej strane, pokial ide o prvú z týchto pokút, ACW a CPA sú spolocnými a nerozdielnymi spoludlzníkmi zalobkyne len do výsky 1086129 eur a len CPA je spolocnou a nerozdielnou dlzníckou zalobkyne pre zostávajúcu sumu, t. j. 827842 eur. Na druhej strane, pokial ide o druhú pokutu, zalobkyna sa stala jediným dlzníkom sumy splatnej z tohto titulu, konkrétne 1432229 eur. 65 Dalej treba pripomenút, ze zalobkyna následne podala zalobu proti rozhodnutiu z roku 2009, zapísanú do registra pod spisovou znackou T-45/10, a zalobu proti rozhodnutiu z roku 2010, zapísanú do registra pod spisovou znackou T-189/10. Vseobecný súd v dvoch odlisných rozsudkoch vyhlásených v ten istý den jednak zamietol prvú zalobu a jednak zrusil rozhodnutie z roku 2010, pricom vyhovel zalobnému dôvodu zalozenému na porusení práva zalobkyne na obhajobu. 66 Hoci, ako tvrdí Komisia, zamietnutie zaloby zalobkyne rozsudkom Vseobecného súdu z 15. júla 2015, GEA Group/Komisia ([24]T-45/10, neuverejnený, [25]EU:T:2015:507), malo z dôvodu absencie odvolania podaného proti tomuto rozsudku za následok, ze posúdenia Komisie týkajúce sa zodpovednosti zalobkyne z dôvodu, ze pocas porusenia patrila k tomu istému podniku, v zmysle práva hospodárskej sútaze Únie, ktorý tvorili ACW, CPA a zalobkyna, sa stali konecnými, o takýto prípad nemohlo íst, co sa týka urcenia spolocnej a nerozdielnej povahy pokút, ktorú majú tieto spolocnosti zaplatit podla clánku 2 bodov 31 a 32 rozhodnutia z roku 2009. Táto posledná cast rozhodnutia z roku 2009 bola totiz zmenená rozhodnutím z roku 2010, a to po tom, ako zalobkyna podala zalobu vo veci T-45/10. 67 Zrusenie rozhodnutia z roku 2010 vyhláseného vo veci T-189/10 malo v dôsledku svojej retroaktívnej pôsobnosti za následok obnovenie stavu existujúceho pred týmto rozhodnutím, a teda opätovné uvedenie do úcinnosti clánku 2 bodov 31 a 32 rozhodnutia z roku 2009 v jeho pôvodnom znení. 68 Komisia po tomto zrusení vsak prijala napadnuté rozhodnutie, ktorého výrok, ktorý je presne rovnaký ako výrok rozhodnutia z roku 2010, opät zmenil clánok 2 body 31 a 32 rozhodnutia z roku 2009. 69 V tejto súvislosti na rozdiel od tvrdenia Komisie, hoci ACW a CPA neboli úcastníkmi zaloby podanej zalobkynou proti rozhodnutiu z roku 2010, ich právne postavenie bolo ako právne postavenie zalobkyne ovplyvnené zrusením rozhodnutia z roku 2010. 70 Na jednej strane je totiz potrebné pripomenút, ze zrusujúce rozsudky majú v práve Únie absolútnu právnu silu rozhodnutej veci (rozsudok zo 14. septembra 1999, Komisia/AssiDomän Kraft Products a i., [26]C-310/97 P, [27]EU:C:1999:407, bod [28]54). 71 Na druhej strane právne postavenie spolocností ACW a CPA je z hladiska zrusených ustanovení viazané na právne postavenie zalobkyne, kedze tieto ustanovenia majú za ciel urcit výsku pokút, ktorá im má byt ulozená z dôvodu porusovaní, za ktoré sú spolocne a nerozdielne zodpovedné, ako aj vonkajsie vztahy solidarity medzi týmito spolocnostami v súvislosti s uvedenými pokutami (pozri v tomto zmysle a analogicky rozsudok z 10. apríla 2014, Komisia a i./Siemens Österreich a i., [29]C-231/11 P az C-233/11 P, [30]EU:C:2014:256, body [31]41 az [32]52). 72 Clánok 2 body 31 a 32 rozhodnutia z roku 2009, zmeneného rozhodnutím z roku 2010, zmenilo právne postavenie zalobkyne a spolocností ACW a CPA tým, ze výsku pokút rozdelil odlisne od toho, ako to bolo stanovené v týchto ustanoveniach v ich pôvodnom znení. 73 To isté vyplýva z výroku napadnutého rozhodnutia, ktoré zmenilo clánok 2 body 31 a 32 rozhodnutia z roku 2009 v rovnakom znení, ako je znenie rozhodnutia z roku 2010. 74 Navyse v rozsudku z 15. júla 2015, GEA Group/Komisia ([33]T-189/10, [34]EU:T:2015:504), Vseobecný súd rozhodol len o porusení práva zalobkyne na obhajobu a nie o vecnej zákonnosti rozhodnutia z roku 2010. 75 Hoci clánok 1 tohto rozhodnutia a clánok 1 napadnutého rozhodnutia obsahujú rovnaké ustanovenia, táto zaloba môze viest k rozdeleniu výsky pokút stanovených v týchto ustanoveniach v prospech zalobkyne. 76 Napadnuté rozhodnutie sa okrem toho odlisuje od rozhodnutia z roku 2010 zavedením clánku 2 týkajúceho sa urcenia zaciatku plynutia úrokov z omeskania, ktorého zrusenie môze samo osebe viest k zvýhodneniu zalobkyne. 77 Zalobkyna má v dôsledku toho záujem domáhat sa zrusenia napadnutého rozhodnutia, a zalobné návrhy týkajúce sa tohto zrusenia sú teda prípustné. O veci samej 78 Zalobkyna na podporu svojej zaloby uvádza pät zalobných dôvodov. 79 Prvý zalobný dôvod je zalozený na porusení pravidiel premlcania. Druhý zalobný dôvod je zalozený na porusení clánku 266 ZFEÚ a práva na obhajobu. Tretí zalobný dôvod je zalozený na porusení clánku 23 ods. 2 a 3 nariadenia c. 1/2003. Stvrtý zalobný dôvod je zalozený na porusení zásady rovnosti zaobchádzania a piaty zalobný dôvod je zalozený na zneuzití právomoci a na nedostatku odôvodnenia. 80 V prvom rade treba preskúmat stvrtý zalobný dôvod. O stvrtom zalobnom dôvode 81 V rámci stvrtého zalobného dôvodu zalobkyna vytýka Komisii, ze porusila zásadu rovnosti zaobchádzania, a to z dvoch dôvodov. 82 Zalobkyna po prvé pripomína, ze podla rozhodnutia z roku 2009 sa spolu so spolocnostou ACW nachádza v tej istej situácii, pokial ide o obdobia porusovania. 83 Tvrdí, ze uplatnenie hranice 10 % v prospech spolocnosti ACW zbavuje túto spolocnost svojej zodpovednosti za porusované obdobie trvajúce od 11. septembra 1991 do 29. septembra 1995. 84 Komisia teda mala rozsírit na zalobkynu výhodu znízenia výsky pokuty po uplatnení hranice 10 % na spolocnost ACW s tým, ze zalobkyna ostala jedinou zodpovednou za toto obdobie porusovania. 85 Zalobkyna dodáva, ze rozdelenie sumy pokuty, ako vyplýva z napadnutého rozhodnutia, môze v jej neprospech ovplyvnit konecné rozdelenie sumy pokuty pred vnútrostátnymi súdmi, kedze nemôze podat zalobu, ktorej predmetom je regresný nárok týkajúci sa príslusnej sumy pokuty. 86 Zalobkyna po druhé zdôraznuje, ze stratila akéhokolvek solidárneho spoludlzníka, kedze Komisia znízila podiel ACW na pokute, za ktorú zalobkyna zodpovedala spolocne a nerozdielne s touto spolocnostou, o 100 %, kým podiel ACW na pokute, za ktorú zalobkyna zodpovedala spolocne a nerozdielne so spolocnostami ACW a CPA, znízila iba o 43 %. 87 Toto rozhodnutie zvýhodnuje CPA, kedze nemusí zaplatit väcsiu cast pokuty, na rozdiel od zalobkyne, ktorá musí zaplatit vyssiu sumu pokuty ako solidárny spoludlzník, ale aj ako jediný dlzník. 88 Zalobkyna tvrdí, ze Komisia mala uplatnit hranicu 10 % primerane výske oboch pokút, t. j. k pokute, ktorá jej bola ulozená spolocne a nerozdielne so spolocnostami ACW a CPA, a k pokute, ktorá jej bola ulozená spolocne a nerozdielne so spolocnostou ACW. 89 Aj ked toto rozdelenie nebolo síce mozné z dôvodu, ze rozhodnutie z roku 2010 sa stalo voci spolocnostiam ACW a CPA právoplatným, nic to nemení na tom, ze Komisia mala znízit výsku pokuty ulozenej zalobkyni. 90 Zalobkyna v tejto súvislosti spresnuje, ze toto rozdelenie sa netýka spolocnej a nerozdielnej zodpovednosti medzi spoludlzníkmi, ale skôr spolocnej a nerozdielnej zodpovednosti týchto spoludlzníkov voci Komisii. 91 Komisia v prvom rade tvrdí, ze odôvodnenie zalobkyne je zalozené na nesprávnom predpoklade, podla ktorého bola ACW zbavená svojej zodpovednosti za obdobie porusovania od 11. septembra 1991 do 29. septembra 1995. 92 Komisia zdôraznuje, ze v napadnutom rozhodnutí urcila maximálnu výsku pokuty, za ktorej úhradu mohla byt v zmysle clánku 101 ZFEÚ kazdá spolocnost tvoriaca ten istý podnik spolocne a nerozdielne zodpovedná. Komisia spresnuje, ze táto maximálna výska pokuty nijakým spôsobom nepredstavuje odlisnú pokutu a nezodpovedá urcitému obdobiu úcasti na porusovaní. 93 Rovnako pripomína, ze porusenia sa dopustil podnik v zmysle clánku 101 ZFEÚ. Pokuta ulozená kazdej spolocnosti tvoriacej ten istý podnik v zmysle clánku 101 ZFEÚ teda neodzrkadluje úcast uvedených spolocností na porusení, ale len maximálnu sumu, ktorú od nich mozno prípadne pozadovat za úcast podniku na porusení v zmysle clánku 101 ZFEÚ. 94 Komisia okrem toho spresnuje, ze zalobkyna nie je povinná zaplatit individuálnu pokutu, ale je povinná zaplatit Komisii len pokutu, ktorá jej bola pôvodne ulozená spolocne a nerozdielne so spolocnostou ACW, a to z dôvodu znízenia solidárnej zodpovednosti spolocnosti ACW. 95 Komisia dalej tvrdí, ze zalobkyna nepreukázala, v com mohlo byt rozdelenie sumy pokuty výhodnejsie. 96 Komisia napokon vyzvala zalobkynu, aby podala zalobu na príslusné vnútrostátne súdy, ak sa domnieva, ze ju pokuta v rámci vnútorných vztahov so solidárnymi dlzníkmi neprimerane zatazuje. 97 V tejto súvislosti treba pripomenút, ze zásada rovnosti zaobchádzania, ktorá vyzaduje, aby sa s porovnatelnými situáciami nezaobchádzalo rozdielne a s rozdielnymi situáciami nezaobchádzalo rovnako, ak takéto zaobchádzanie nie je objektívne odôvodnené, je vseobecnou zásadou práva Únie zakotvenou v clánkoch 20 a 21 Charty základných práv Európskej únie (rozsudok z 11. júla 2014, Sasol a i./Komisia, [35]T-541/08, [36]EU:T:2014:628, bod [37]181). 98 V prejednávanej veci sa zalobkyna odvoláva na dva rozdielne prípady zaobchádzania. Prvý sa týka odlisného zaobchádzania s jej situáciou a so situáciou spolocnosti ACW a druhý sa týka odlisného zaobchádzania s jej situáciou a so situáciou spolocnosti CPA. 99 Pokial ide v prvom rade o rozdielne zaobchádzanie vo vztahu k spolocnosti ACW, zalobkyna tvrdí, ze mala byt podobne ako ACW zbavená svojej zodpovednosti z dôvodu uplatnenia hranice 10 % na spolocnost ACW. 100 Teba vsak zdôraznit, ze uplatnenie hranice 10 % na spolocnost ACW ju nijako nezbavuje zodpovednosti za úcast na porusení. 101 Len cast pokuty, ktorú musela ACW zaplatit spolocne a nerozdielne najmä so zalobkynou, bola totiz znízená. 102 Navyse pokuta ulozená kazdej spolocnosti tvoriacej ten istý podnik v zmysle clánku 101 ZFEÚ neodráza úcast uvedených spolocností na porusení, ale len maximálnu sumu, ktorú od nich môze prípadne pozadovat Komisia za úcast podniku na porusovaní v zmysle clánku 101 ZFEÚ. 103 Nemozno preto konstatovat ziadnu nerovnost zaobchádzania medzi zalobkynou a spolocnostou ACW. 104 V druhom rade, pokial ide o rozdielne zaobchádzanie v porovnaní so spolocnostou CPA, zalobkyna tvrdí, ze úprava spolocnej a nerozdielnej zodpovednosti spolocností CPA a ACW a zalobkyne bola uskutocnená len v prospech spolocnosti CPA, kedze zalobkyna je sama zodpovedná za cast solidárnej pokuty. 105 Podla zalobkyne mohla totiz Komisia odlisne rozdelit medzi solidárnych dlzníkov znízenú cast pokuty, ktorú bola ACW pôvodne povinná zaplatit. 106 V tejto súvislosti v rozsahu, v akom sa má rovnost zaobchádzania overit nie len z hladiska pokuty ulozenej spolocne a nerozdielne spolocnostiam ACW a CPA a zalobkyni, ale aj z hladiska pokuty ulozenej spolocne a nerozdielne spolocnosti ACW a zalobkyni, je potrebné domnievat sa, ze Komisia v prejednávanej veci nesplnila svoje povinnosti podla zásady rovnosti zaobchádzania. 107 Na jednej strane sú totiz zalobkyna a spolocnost CPA v porovnatelnej situácii v tom zmysle, ze obe spolocnosti sú spolocne a nerozdielne zodpovedné za zaplatenie pokuty spolu so spolocnostou ACW. 108 Na druhej strane Komisia mohla nepochybne urcit odlisným spôsobom cast pokuty, za ktorej zaplatenie boli ACW a zalobkyna spolocne a nerozdielne zodpovedné, aby sa znízila cast pokuty, za ktorú mohla byt zalobkyna sama zodpovedná. 109 Islo by o takýto prípad najmä vtedy, ak by Komisia rozdelila znízenú sumu pokuty ACW primerane v oboch predmetných prípadoch solidárnej zodpovednosti. 110 Za tohto predpokladu na jednej strane by celková výska pokút, za ktorých zaplatenie mohla byt ACW zodpovedná voci Komisii, nepresiahla 10 % jej obratu a na druhej strane toto znízenie by bolo spravodlivo rozdelené medzi pokutu ulozenú spolocne a nerozdielne spolocnosti ACW a zalobkynu a pokutu ulozenú spolocne a nerozdielne zalobkyni a spolocnostiam ACW a CPA. 111 Komisia teda ulozením znízenej sumy pokuty v prospech ACW len na pokutu, ktorá bola spolocne a nerozdielne ulozená zalobkyni a spolocnostiam CPA a ACW, porusila zásadu rovnosti zaobchádzania bez akéhokolvek objektívneho odôvodnenia. 112 Stvrtému zalobnému dôvodu je preto potrebné vyhoviet. 113 Hoci tento zalobný dôvod môze viest k zruseniu napadnutého rozhodnutia v celom rozsahu, v záujme riadneho výkonu spravodlivosti je potrebné preskúmat piaty zalobný dôvod, ktorý sa týka clánku 2 napadnutého rozhodnutia, zalozený na zneuzití právomoci, ako aj na nedostatku odôvodnenia a týkajúci sa dátumu splatnosti predmetných pokút. O piatom zalobnom dôvode 114 Zalobkyna v rámci piateho zalobného dôvodu, ktorý sa skladá z dvoch castí, tvrdí, ze clánok 2 napadnutého rozhodnutia, ktorý stanovuje dátum splatnosti pokút na 10. mája 2010, je postihnutý vadou spocívajúcou v prekrocení právomoci a v nedostatku odôvodnenia. 115 Na jednej strane je podla zalobkyne povinnost zaplatit pokuty najneskôr do 10. mája 2010 protiprávna z dôvodu, ze k tomuto dátumu neexistoval ziadny právny základ na podporu takejto povinnosti a ze je v kazdom prípade absolútne nemozné dodrzat takúto lehotu urcenú retroaktívne. Na druhej strane zalobkyna tvrdí, ze rozhodnutie je kontradiktórne vzhladom na jej predchádzajúcu prax a ze odôvodnenie uvedené Komisiou je nekoherentné. 116 Komisia spochybnuje túto argumentáciu. Okrem toho, ze sa domnieva, ze napadnuté rozhodnutie bolo dostatocne odôvodnené, zastáva v podstate názor, ze zalobkyna bola povinná zaplatit pokuty po prijatí rozhodnutia z roku 2009 a ze stanovenie dátumu splatnosti pokút tri mesiace po prijatí rozhodnutia z roku 2010 bolo v jej prospech. 117 Pokial ide o prvú cast tohto zalobného dôvodu zalozenú v podstate na prekrocení právomoci z dôvodu nedostatku základu na stanovenie dátumu splatnosti pokút na 10. mája 2010, treba na jednej strane pripomenút, ze podla ustálenej judikatúry právomoc, ktorou Komisia disponuje, zahrna moznost stanovit dátum splatnosti pokút a dátum zacatia plynutia úrokov z omeskania, urcit úrokovú sadzbu týchto úrokov a v prípade potreby stanovit podmienky vykonania svojho rozhodnutia vyzadovaním zriadenia bankovej záruky pokrývajúcej istinu a úroky ulozenej pokuty, pretoze v prípade neexistencie takej právomoci by prospech, ktorý by podniky mohli získat oneskoreným platením pokút, mal za následok oslabenie sankcií ulozených Komisiou v rámci plnenia jej úlohy dohladu nad uplatnovaním pravidiel hospodárskej sútaze (pozri rozsudok z 29. apríla 2015, Total a Elf Aquitaine/Komisia, [38]T-470/11, [39]EU:T:2015:241, bod [40]109 a citovanú judikatúru). 118 Na druhej strane ustanovenia clánku 299 ZFEÚ, podla ktorých sú akty, najmä Komisie, ktoré ukladajú penazný záväzok, exekucným titulom, sú uplatnitelné na rozhodnutia tejto institúcie ukladajúcej pokutu (pozri v tomto zmysle uznesenie z 12. marca 2012, Universal/Komisia, [41]T-42/11, neuverejnené, [42]EU:T:2012:122, bod [43]29). 119 V prejednávanej veci treba v prvom rade uviest, ze podla odôvodnenia 23 napadnutého rozhodnutia sa Komisia po prvé domnieva, ze rozhodnutie z roku 2009, potvrdené rozsudkom z 15. júla 2015, GEA Group/Komisia ([44]T-45/10, neuverejnený, [45]EU:T:2015:507), zostáva základom pokút. 120 Komisia po druhé spresnuje, ze v liste oznamujúcom rozhodnutie z roku 2010 bola pokuta splatná v lehote troch mesiacov od dorucenia tohto rozhodnutia. Komisia sa tiez implicitne domnieva, ze v napadnutom rozhodnutí bolo potrebné stanovit takýto dátum. 121 Komisia po tretie uvádza, ze hoci zalobkyna poskytla bankové záruky do dátumu zrusenia rozhodnutia z roku 2010, nenahradila od tohto dátumu tieto záruky novými zárukami alebo predbeznou úhradou splatnej pokuty. Rovnako z toho vyvodzuje, ze úroky z omeskania sú splatné zalobkynou od dátumu, ked sa na pokutu uz nevztahovala ziadna záruka, t. j. od 15. júla 2015, dátumu vyhlásenia rozsudku z 15. júla 2015, GEA Group/Komisia ([46]T-189/10, [47]EU:T:2015:504). 122 V druhom rade treba na jednej strane uviest, ze rozhodnutie z roku 2010 nahradilo ustanovenia clánku 2 bodov 31 a 32 rozhodnutia z roku 2009, stanovujúceho výsku pokút, za ktoré boli zalobkyna a spolocnosti CPA a ACW spolocne a nerozdielne zodpovedné, novými ustanoveniami upravujúcimi celkovú výsku pokuty splatnej spolocnostou ACV a solidárnu zodpovednost troch spolocností. 123 Inými slovami, ustanovenia clánku 2 bodov 31 a 32 rozhodnutia z roku 2009 vo svojom pôvodnom znení uz neboli k dátumu nadobudnutia platnosti rozhodnutia z roku 2010 a jeho oznámenia uplatnitelné a nemohli slúzit ako základ na urcenie splatnosti predmetných pokút. Ako zaciatok plynutia uvedenej lehoty mohol slúzit len dátum prijatia oznámenia rozhodnutia z roku 2010, ktorý uz bol právnym základom povinnosti zaplatit tieto pokuty. 124 Na druhej strane rozhodnutie z roku 2010 bolo v rozsahu, v akom sa týkalo zalobkyne, zrusené Vseobecným súdom v rozsudku z 15. júla 2015, GEA Group/Komisia ([48]T-189/10, [49]EU:T:2015:504), takze ako v podstate tvrdí zalobkyna, toto rozhodnutie nemôze slúzit ako právny základ tak povinnosti zalobkyne zaplatit predmetné pokuty, ako aj stanovenia dátumu ich splatnosti. 125 Je pravda, ako bolo uvedené v bode 67 vyssie, toto zrusenie malo za následok obnovenie pôvodného znenia clánku 2 bodov 31 a 32 rozhodnutia z roku 2009. Toto znenie vsak bolo znovu nahradené znením vyplývajúcim z clánku 1 napadnutého rozhodnutia. 126 Treba sa teda domnievat, ze povinnost zaplatit pokuty vyplýva len z clánku 1 napadnutého rozhodnutia a ze lehota splatnosti týchto pokút mohla byt stanovená len od dátumu dorucenia oznámenia tohto rozhodnutia. 127 Z toho vyplýva, ze prvej casti piateho zalobného dôvodu treba vyhoviet bez toho, aby bolo potrebné skúmat druhú cast, a clánok 2 napadnutého rozhodnutia treba z tohto dôvodu zrusit. 128 Zo vsetkých vyssie uvedených úvah vyplýva, ze bez toho, aby bolo potrebné skúmat ostatné zalobné dôvody, treba napadnuté rozhodnutie v celom rozsahu zrusit. Kedze návrhy na úcely zmeny boli predlozené len subsidiárne, nie je ich potrebné skúmat. O trovách 129 Podla clánku 134 ods. 1 Rokovacieho poriadku Vseobecného súdu úcastník konania, ktorý vo veci nemal úspech, je povinný nahradit trovy konania, ak to bolo v tomto zmysle navrhnuté. Kedze Komisia nemala vo veci úspech, je opodstatnené zaviazat ju na náhradu trov konania. Z týchto dôvodov VSEOBECNÝ SÚD (piata komora) rozhodol takto: 1. Rozhodnutie Komisie C(2016) 3920 final z 29. júna 2016, ktorým sa mení rozhodnutie K(2009) 8682 v konecnom znení z 11. novembra 2009 týkajúce sa konania podla clánku 81 [ES] a clánku 53 Dohody o EHP (vec COMP/38589 - Tepelné stabilizátory), sa zrusuje. 2. Európska komisia je povinná nahradit trovy konania. Gratsias Labucka Ulloa Rubio Rozsudok bol vyhlásený na verejnom pojednávaní v Luxemburgu 18. októbra 2018. Podpisy __________________________________________________________________ ( [50]*1 ) Jazyk konania: anglictina. References 1. file:///tmp/lynxXXXXxtuIsr/L87634-7848TMP.html#t-ECR_62016TJ0640_SK_01-E0001 2. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2015%3A507&locale=sk 3. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2015%3A507&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 4. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:L:2003:001:TOC 5. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2015%3A504&locale=sk 6. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2015%3A504&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 7. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2015%3A507&locale=sk 8. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2015%3A507&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 9. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2015%3A749&locale=sk 10. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2015%3A749&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 11. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2015%3A749&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point47 12. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2015%3A749&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point48 13. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2015%3A504&locale=sk 14. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2015%3A504&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 15. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2000%3A412&locale=sk 16. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2000%3A412&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 17. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2000%3A412&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point33 18. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2009%3A536&locale=sk 19. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2009%3A536&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 20. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2009%3A536&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point33 21. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2004%3A275&locale=sk 22. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2004%3A275&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 23. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2004%3A275&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point44 24. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2015%3A507&locale=sk 25. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2015%3A507&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 26. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1999%3A407&locale=sk 27. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1999%3A407&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 28. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1999%3A407&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point54 29. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2014%3A256&locale=sk 30. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2014%3A256&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 31. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2014%3A256&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point41 32. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2014%3A256&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point52 33. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2015%3A504&locale=sk 34. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2015%3A504&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 35. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2014%3A628&locale=sk 36. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2014%3A628&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 37. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2014%3A628&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point181 38. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2015%3A241&locale=sk 39. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2015%3A241&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 40. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2015%3A241&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point109 41. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2012%3A122&locale=sk 42. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2012%3A122&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 43. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2012%3A122&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point29 44. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2015%3A507&locale=sk 45. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2015%3A507&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 46. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2015%3A504&locale=sk 47. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2015%3A504&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 48. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2015%3A504&locale=sk 49. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2015%3A504&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 50. file:///tmp/lynxXXXXxtuIsr/L87634-7848TMP.html#c-ECR_62016TJ0640_SK_01-E0001