ROZSUDOK VSEOBECNÉHO SÚDU (tretia rozsírená komora) z 28. marca 2019 ( [1]*1 ) "Hospodárska sútaz - Kartely - Európsky trh s ocelovými brúsivami - Rozhodnutie, ktorým sa konstatuje porusenie clánku 101 ZFEÚ a clánku 53 dohody o EHP - Koordinácia cien v celom EHP - 'Hybridné`, casovo odstupnované konanie - Prezumpcia neviny - Zásada nestrannosti - Charta základných práv - Dôkaz o porusení - Jediné a pokracujúce porusenie - Obmedzenie hospodárskej sútaze z hladiska ciela - Dlzka trvania porusenia - Pokuta - Výnimocná úprava základnej sumy - Povinnost odôvodnenia - Proporcionalita - Rovnost zaobchádzania - Neobmedzená súdna právomoc" Vo veci T-433/16, Pometon SpA, so sídlom v Maerne di Martellago (Taliansko), v zastúpení: E. Fabrizi, V. Veneziano a A. Molinaro, advokáti, zalobkyna, proti Európskej komisii, v zastúpení: P. Rossi a B. Mongin, splnomocnení zástupcovia, zalovanej, ktorej predmetom je návrh na zrusenie rozhodnutia Komisie C(2016) 3121 final z 25. mája 2016 týkajúceho sa konania podla clánku 101 ZFEÚ a clánku 53 Dohody o EHP (vec AT.39792 - Ocelové brúsivá), zalozený na clánku 263 ZFEÚ, VSEOBECNÝ SÚD (tretia rozsírená komora), v zlození: predseda komory S. Frimodt Nielsen, sudcovia V. Kreuschitz, I. S. Forrester, N. Pól/torak a M. E. Perillo (spravodajca), tajomník: J. Palacio González, hlavný referent, so zretelom na písomnú cast konania a po pojednávaní z 31. mája 2018, vyhlásil tento Rozsudok I. Okolnosti predchádzajúce sporu 1 Zalobkyna Pometon SpA je talianska spolocnost, ktorá sa specializuje na spracovanie kovov. Pôsobila na trhu s ocelovými brúsivami az do 16. mája 2007, ked predala svoju organizacnú zlozku pôsobiacu v tomto odvetví jednému zo svojich konkurentov, francúzskej spolocnosti Winoa SA. K tomuto dátumu totiz vyssie uvedená cinnost zalobkyne bola prevedená na spolocnost Pometon Abrasives Srl, ktorú vlastnila skupina Winoa. 2 Ocelové brúsivá (dalej len "brúsivá") sú volné ocelové castice, bud okrúhle (ocelové gulôcky) alebo hranaté (ocelová drvina), ktoré sa vyuzívajú najmä v oceliarskom, automobilovom, metalurgickom a petrochemickom priemysle, ako aj v priemysle rezania kamena. Vyrábajú sa z ocelového srotu. 3 Európska komisia v rozhodnutí C(2016) 3121 final z 25. mája 2016 týkajúcom sa konania podla clánku 101 ZFEÚ a clánku 53 Dohody o EHP (vec AT.39792 - Ocelové brúsivá) (dalej len "napadnuté rozhodnutie") konstatovala, ze zalobkyna sa pocas obdobia od 3. októbra 2003 do 16. mája 2007 bud priamo, alebo prostredníctvom svojich zástupcov alebo zástupcov dvoch zo svojich dcérskych spolocností - Pometon Espańa SA a Pometon Deutschland GmbH - zúcastnovala na karteli spocívajúcom v dohodách alebo zosúladených postupoch so styrmi dalsími podnikmi, konkrétne s americkou skupinou Ervin Industries Inc. (dalej len "Ervin"), s francúzskou spolocnostou Winoa SA (dalej len "Winoa"), ako aj s nemeckými spolocnostami MTS GmbH a Würth GmbH, ktorého cielom bola v podstate koordinácia cien brúsiv v celom Európskom hospodárskom priestore (dalej len "EHP"). Zalobkyna a jej dve vyssie uvedené dcérske spolocnosti sa dalej spolu oznacujú len ako "Pometon". A. Vysetrovacia fáza a zacatie konania 4 Dna 13. apríla 2010 Ervin poziadala o oslobodenie od pokuty na základe oznámenia Komisie o oslobodení od pokút a znízení pokút v kartelových prípadoch ([2]Ú. v. EÚ C 298, 2006, s. 17). 5 V nadväznosti na túto ziadost Ervin poskytla ústne vyhlásenia a predlozila listinné dôkazy. Dna 31. mája 2010 jej Komisia priznala podmienecné oslobodenie na základe odseku 8 písm. a) uvedeného oznámenia. 6 Od 15. do 17. júna 2010 Komisia vykonala neohlásené kontroly v priestoroch jednotlivých výrobcov brúsiv, medzi ktorými sa nachádzala Pometon. Následne zaslala podnikom, ktoré boli podla nej úcastníkmi kartelu, viaceré ziadosti o informácie. 7 Dna 16. januára 2013 Komisia v súlade s clánkom 2 svojho nariadenia (ES) c. 773/2004 zo 7. apríla 2004, ktoré sa týka vedenia konania Komisiou podla clánkov [101] a [102 ZFEÚ] ([3]Ú. v. EÚ L 123, 2004, s. 18; Mim. vyd. 08/003, s. 81) zacala vysetrovacie konanie upravené v clánku 11 ods. 6 nariadenia Rady (ES) c. 1/2003 zo 16. decembra 2002 o vykonávaní pravidiel hospodárskej sútaze stanovených v clánkoch [101] a [102 ZFEÚ] ([4]Ú. v. ES L 1, 2003, s. 1; Mim. vyd. 08/002, s. 205) voci spolocnosti Pometon a styrom dalsím úcastníkom kartelu (Ervin, Winoa, MTS a Würth). Urcila im lehotu, v ktorej jej mali písomne oznámit, ci sú ochotné zapojit sa do rozhovorov o urovnaní v súlade s clánkom 10a ods. 1 nariadenia c. 773/2004. B. Konanie o urovnaní a rozhodnutie spolocnosti Pometon o vystúpení z tohto konania 8 Vsetkých pät úcastníkov údajného kartelu vyjadrilo ochotu zapojit sa do rozhovorov o urovnaní. Od februára do decembra 2013 sa teda uskutocnili tri kolá dvojstranných stretnutí medzi Komisiou a úcastníkmi kartelu, pocas ktorých týmto úcastníkom bola predstavená podstata výhrad, ako aj dôkazy, na ktorých boli tieto výhrady zalozené. Komisia oznámila kazdému úcastníkovi kartelu výsku mozných pokút, ktoré sa ho týkali. 9 V januári 2014 dotknuté podniky predlozili v stanovenej lehote návrhy na urovnanie s výnimkou zalobkyne, ktorá sa rozhodla vystúpit z tohto konania. Dna 10. februára 2014 zalobkyna vrátila Komisii CD-ROM, ktorý jej bol zaslaný 21. februára 2013 v rámci konania o urovnaní. 10 Dna 13. februára 2014 Komisia zaslala kazdému zo styroch dalsích úcastníkov údajného kartelu oznámenie o výhradách a 2. apríla 2014 prijala voci nim rozhodnutie o urovnaní C(2014) 2074 final na základe clánkov 7 a 23 nariadenia c. 1/2003 (dalej len "rozhodnutie o urovnaní"). C. Prijatie napadnutého rozhodnutia v standardnom konaní a obsah uvedeného rozhodnutia 11 Dna 3. decembra 2014 Komisia zaslala zalobkyni oznámenie o výhradách, pricom zalobkyna nan odpovedala 16. februára 2015 po nahliadnutí do spisu. Zalobkyna sa následne zúcastnila na vypocutí, ktoré sa konalo 17. apríla 2015. 12 Dna 25. mája 2016 Komisia prijala na základe clánkov 7 a 23 nariadenia c. 1/2003 napadnuté rozhodnutie. Výrok tohto rozhodnutia znie: "Clánok 1 Pometon SpA porusila clánok 101 ods. 1 Zmluvy a clánok 53 ods. 1 dohody o EHP tým, ze sa zúcastnila na jedinom a pokracujúcom porusení týkajúcom sa cien v odvetví ocelových brúsiv, pricom uvedené porusenie spocívalo v koordinácii jej správania v oblasti cien a vztahovalo sa na celý EHP. Toto porusenie trvalo od 3. októbra 2003 do 16. mája 2007. Clánok 2 Za porusenie uvedené v clánku 1 sa spolocnosti Pometon SpA ukladá pokuta vo výske: 6197000 eur...." 13 Z celého napadnutého rozhodnutia v podstate vyplýva, ze Pometon, ako aj ostatní úcastníci kartelu na jednej strane zaviedli (prvá cast kartelu) jednotný spôsob výpoctu, ktorý im umoznoval dospiet ku koordinovanému zvýseniu ceny brúsiv, zalozený na indexoch ceny srotu (dalej len "prirázka za srot"; pozri body 132 a 136 nizsie). Na druhej strane sa súbezne dohodli (druhá cast kartelu) na koordinácii svojho správania, pokial ide o predajné ceny brúsiv uplatnované vo vztahu k individuálnym klientom, pricom sa najmä zaviazali, ze si nebudú konkurovat cenovými zlavami (odôvodnenia 32, 33, 37 a 57 napadnutého rozhodnutia; pozri bod 173 nizsie). 14 Pokial ide o kvalifikáciu predmetného porusenia, Komisia sa domnievala, ze ide o jediné a pokracujúce porusenie clánku 101 ZFEÚ a clánku 53 dohody o EHP. Nielenze sa totiz vsetky protisútazné dohody úcastníkov vztahovali na koordináciu cien a týkali tých istých výrobkov, ale sa tiez uskutocnovali podla rovnakých pravidiel pocas celej doby porusenia, ktorá trvala od 3. októbra 2003 do 16. mája 2007, ked zalobkyna predala svoju organizacnú zlozku pôsobiacu v odvetví brúsiv spolocnosti Winoa. Napokon na porusení sa zúcastnovali v podstate tie isté podniky a v ich mene konali v podstate tie isté osoby (odôvodnenia 107 a 166 napadnutého rozhodnutia). 15 V konecnom dôsledku mal taký kartel podla Komisie za ciel obmedzit pôsobenie hospodárskej sútaze so znacnými dôsledkami pre obchod s predmetným výrobkom medzi clenskými státmi a státmi, ktoré sú zmluvnými stranami dohody o EHP (odôvodnenia 142 a 154 napadnutého rozhodnutia). 16 Pokial ide o dlzku trvania úcasti zalobkyne na porusení, Komisia stanovila zaciatok tejto úcasti na 3. októbra 2003 a na základe toho, ze Pometon sa formálne nedistancovala od uvedeného kartelu, usúdila, ze tento podnik sa zúcastnoval na karteli az do 16. mája 2007, ked zalobkyna predala svoju organizacnú zlozku pôsobiacu v odvetví brúsiv spolocnosti Winoa (odôvodnenia 160 a 166 napadnutého rozhodnutia; pozri tiez bod 1 vyssie). 17 Na základe usmernení k metóde stanovenia pokút ulozených podla clánku 23 ods. 2 písm. a) nariadenia c. 1/2003 ([5]Ú. v. EÚ C 210, 2006, s. 2; dalej len "usmernenia pre výpocet pokút") Komisia stanovila základnú sumu pokuty spolocnosti Pometon na 16 % hodnoty predaja, ktorý zalobkyna uskutocnila na trhoch krajín EHP pocas roka 2006, co bol posledný celý rok, v ktorom sa Pometon podielala na predmetnom porusení, skôr nez predala svoju organizacnú zlozku pôsobiacu v odvetví brúsiv svojej francúzskej konkurentke. 18 Táto percentuálna sadzba zodpovedá zohladneniu základnej sadzby 15 %, ktorá bola navyse zvýsená o 1 % s cielom vziat do úvahy skutocnost, ze porusenie z geografického hladiska pokrývalo celý EHP (odôvodnenia 214 az 216 napadnutého rozhodnutia). Pohyblivá cast základnej sumy pokuty bola následne zvýsená o pevnú dodatocnú sumu v sadzbe 16 %, uplatnenú s cielom odradit podniky od uzatvárania dohôd o koordinácii cien v súlade s bodom 25 usmernení pre výpocet pokút (odôvodnenie 220 napadnutého rozhodnutia). 19 Okrem toho takto vypocítaná základná suma pokuty vôbec nebola zvýsená z dôvodu pritazujúcich okolností. Naopak spolocnosti Pometon bolo priznané znízenie tejto sumy o 10 % na základe polahcujúcich okolností, lebo sa podielala na druhej casti kartelu v mensej miere nez ostatné podniky (odôvodnenie 225 napadnutého rozhodnutia). 20 Napokon podla bodu 37 usmernení pre výpocet pokút, co je ustanovenie, ktoré umoznuje Komisii odchýlit sa od metodiky stanovenej v uvedených usmerneniach, ak to môzu odôvodnit "konkrétne okolnosti danej veci", táto institúcia upravila prispôsobenú základnú sumu pokuty (odôvodnenia 228 az 231 napadnutého rozhodnutia) tak, ze ju znízila o 60 %. 21 V konecnom dôsledku, ako vyplýva z clánku 2 napadnutého rozhodnutia, po tomto výpocte výska pokuty ulozenej zalobkyni dosahovala 6197000 eur (pozri bod 12 vyssie). II. Konanie a návrhy úcastníkov konania 22 Návrhom doruceným do kancelárie Vseobecného súdu 3. augusta 2016 podala zalobkyna zalobu, na základe ktorej sa zacalo toto konanie. 23 Ukoncenie písomnej casti konania bolo oznámené úcastníkom konania 21. februára 2017. Podaním doruceným do kancelárie Vseobecného súdu 24. marca 2017 podala zalobkyna odôvodnenú ziadost o nariadenie pojednávania v súlade s clánkom 106 ods. 2 Rokovacieho poriadku Vseobecného súdu. 24 Vseobecný súd rozhodnutím z 21. marca 2018 v súlade s clánkom 28 rokovacieho poriadku pridelil vec rozsírenej komore. 25 Vseobecný súd uznesením z 22. marca 2018, ktorým vyhovel subsidiárnemu návrhu zalobkyne na vykonanie dôkazov, na základe clánku 91 písm. b), clánku 92 ods. 1 a clánku 103 ods. 1 rokovacieho poriadku nariadil Komisii, aby jednak predlozila kópiu úplného znenia rozhodnutia o urovnaní, ako aj kópiu vyhlásení ziadatela o zhovievavost obsiahnutých v dokumentoch ID 5, ID 10, ID 136 a ID 643 administratívneho spisu a jednak oznámila celkový obrat adresátov rozhodnutia o urovnaní v roku 2009, ktorý bol zohladnený v uvedenom rozhodnutí. 26 Vseobecný súd uznesením zo 4. mája 2018, Pometon/Komisia (T-433/16), ktorým rozhodol o ziadostiach o dôverné zaobchádzanie s dokumentmi predlozenými Komisiou na základe vyssie uvedeného uznesenia z 22. marca 2018, rozhodol, ze advokáti zalobkyne môzu v kancelárii Vseobecného súdu nahliadnut do dokumentov ID 5, ID 10, ID 136 a ID 643, ktoré obsahujú prepis ústnych vyhlásení ziadatela o zhovievavost. Naopak zamietol ziadost o dôverné zaobchádzanie, pokial ide jednak o obrat kazdého zo styroch podnikov, ktorým bolo urcené rozhodnutie o urovnaní, v roku 2009 a jednak o údaje uvedené v tabulkách c. 1 (odôvodnenie 90), c. 3 (odôvodnenie 100) a c. 4 (odôvodnenie 103) uvedeného rozhodnutia. 27 Vseobecný súd opatreniami na zabezpecenie priebehu konania na jednej strane vyzval zalobkynu, aby sa písomne vyjadrila k vplyvu nedôverných údajov uvedených v bode 26 vyssie na piaty zalobný dôvod týkajúci sa úpravy základnej sumy pokuty podla bodu 37 usmernení pre výpocet pokút. Zalobkyna vyhovela tejto ziadosti v stanovenej lehote. Na druhej strane vyzval úcastníkov konania, aby na pojednávaní ústne odpovedali na viaceré písomné otázky. 28 Okrem toho Komisia na pojednávaní poziadala o povolenie predlozit dokument, ktorý obsahoval tabulku s údajmi týkajúcimi sa piatich podnikov, ktoré sa podielali na predmetom karteli, pricom uviedla, ze na základe týchto údajov vo vztahu ku kazdému z týchto podnikov urcila rozsah úpravy základnej sumy pokuty podla bodu 37 usmernení pre výpocet pokút. Poziadala o dôverné zaobchádzanie s týmito údajmi vo vztahu k verejnosti. 29 Vseobecný súd rozhodol, ze tento dokument sa zalozí do spisu, bez toho, aby bolo dotknuté posúdenie jeho prípustnosti, a v súlade s clánkom 85 ods. 4 rokovacieho poriadku urcil zalobkyni lehotu na predlozenie pripomienok k uvedenému dokumentu do 2. júla 2018. Kedze zalobkyna predlozila pripomienky 2. júla 2018, ústna cast konania bola k tomuto dnu ukoncená. 30 Predseda tretej komory uznesením z 8. novembra 2018 rozhodol o opätovnom zacatí ústnej casti konania. Komisia bola vyzvaná, aby sa vyjadrila k novému údaju uvedenému v pripomienkach zalobkyne z 2. júla 2018, pricom tejto ziadosti v stanovenej lehote vyhovela. Predseda tretej komory rozhodnutím zo 17. januára 2019 rozhodol o ukoncení ústnej casti konania. 31 Zalobkyna navrhuje, aby Vseobecný súd: - zrusil napadnuté rozhodnutie, - subsidiárne zrusil alebo zmenil napadnuté rozhodnutie v rozsahu, v akom v nom Komisia konstatovala, ze zalobkyna sa podielala na porusení az do 16. mája 2007, a ulozila jej pokutu aj napriek premlcaniu, - subsidiárne v druhom rade zrusil alebo znízil pokutu, - ulozil Komisii povinnost nahradit sumy, ktoré zalobkyna prípadne uhradila pred vyhlásením rozsudku, a vsetky ostatné náklady, ktoré zalobkyna prípadne vynalozila na základe napadnutého rozhodnutia, - prijal opatrenia na zabezpecenie priebehu konania alebo subsidiárne vykonal dôkazy, ktoré navrhla, - zaviazal Komisiu na náhradu trov konania. 32 Komisia navrhuje, aby Vseobecný súd: - zamietol zalobu, - zamietol návrh na nariadenie opatrení na zabezpecenie priebehu konania alebo vykonanie dôkazov, - zaviazal zalobkynu na náhradu trov konania. III. Právny stav 33 Zalobkyna uvádza na podporu svojich dvoch prvých zalobných návrhov styri zalobné dôvody. Po prvé tvrdí, ze napadnuté rozhodnutie vychádza z porusenia zásady nestrannosti konania, zásady prezumpcie neviny, ako aj práva na obhajobu, kedze Komisia jej pripísala konkrétne konania uz v rozhodnutí o urovnaní, a tak podmienila obvinenia neskôr uvedené vo vztahu k nej v napadnutom rozhodnutí. 34 Po druhé zalobkyna namieta porusenie clánku 101 ZFEÚ a clánku 53 dohody o EHP, nedostatocnost a rozpornost odôvodnenia, ako aj porusenie práva na obhajobu a pravidiel týkajúcich sa dôkazného bremena, kedze Komisia jej bez dôkazov pripísala úcast na karteli, na ktorom sa v skutocnosti nikdy nepodielala. 35 Po tretie napadnuté rozhodnutie vychádza z porusenia clánku 101 ZFEÚ a clánku 53 dohody o EHP, kedze Komisia konstatovala, ze kartel predstavuje obmedzenie hospodárskej sútaze z hladiska ciela. 36 Po stvrté zalobkyna nesúhlasí s dlzkou trvania svojej úcasti na karteli a namieta premlcanie. 37 Zalobkyna napokon na podporu tretieho zalobného návrhu, ktorým sa navrhuje zrusenie alebo zmena výsky pokuty, namieta porusenie povinnosti odôvodnenia, ako aj zásad proporcionality a rovnosti zaobchádzania, pokial ide o výnimocnú úpravu základnej sumy pokuty, ktorú Komisia vykonala podla bodu 37 usmernení pre výpocet pokút. A. O prvom zalobnom dôvode zalozenom na porusení povinnosti nestrannosti, zásady prezumpcie neviny a práva na obhajobu, kedze Komisia v rozhodnutí o urovnaní pripísala zalobkyni konkrétne konania, a tak podmienila posúdenia uvedené v napadnutom rozhodnutí 1. Tvrdenia úcastníkov konania 38 Zalobkyna poukazuje na to, ze hoci jej rozhodnutie o urovnaní nebolo urcené, je viackrát spomenutá v bode 4 tohto rozhodnutia (opis udalostí) ako podnik, ktorý sa v podstate aktívne podielal na karteli. Konkrétnejsie zdôraznuje nasledujúce casti rozhodnutia o urovnaní, v ktorých Komisia výslovne odkázala na jej správanie: "26. Ervin, Winoa, Pometon, MTS a Würth udrziavali casté dvojstranné, ale aj mnohostranné kontakty, pri ktorých diskutovali o hlavných zlozkách ceny uplatnitelnej na celý svoj predaj ocelových brúsiv v EHP, konkrétne o 'prirázke za srot` a cenovej prirázke za energiu. Tiez skúmali (najmä pri dvojstranných kontaktoch) parametre hospodárskej sútaze, ktoré sa mohli nadalej uplatnovat medzi nimi vo vztahu k individuálnym klientom. V tomto celkovom kontexte správanie úcastníkov pokrývalo EHP. ... 28. V októbri 2003 sa Winoa, Ervin a Pometon stretli... s cielom dohodnút jednotný spôsob výpoctu spolocnej 'prirázky za srot`, ktorú by uplatnovali vsetky tieto podniky.... 29. MTS a Würth... sa nezúcastnili na úvodných fázach procesu, ked bola uzavretá dohoda medzi spolocnostami Winoa, Ervin a Pometon. ... 31. Kontakty pokracovali za úcasti spolocnosti Pometon az do 16. mája 2007, ked Pometon predala svoju organizacnú zlozku pôsobiacu v oblasti ocelových brúsiv spolocnosti Winoa a odisla z trhu. ... 38. Dôkazy preukazujú, ze kontakty medzi spolocnostami Winoa, Ervin a Pometon sa v októbri 2003 zmenili na správanie." 39 Zalobkyna sa pritom domnieva, ze uvedené odkazy neboli nevyhnutné ani uzitocné. Konkrétne po prvé tvrdí, ze skutocnosti spomenuté v odôvodnení 31 rozhodnutia o urovnaní - v ktorom sa v podstate uvádza, ze zalobkyna sa podielala na karteli az do 16. mája 2007, ked predala svoju organizacnú zlozku spolocnosti Winoa a odisla z trhu - neboli uvedené v návrhoch na urovnanie styroch dalsích dotknutých podnikov. Po druhé v konaní o urovnaní sa má konecné rozhodnutie v kazdom prípade týkat jedine konaní podnikov, ktoré sú úcastníkmi urovnania, ako aj sankcií, ktoré im boli ulozené. 40 Túto analýzu navyse potvrdzuje porovnanie rozhodnutia o urovnaní s rozhodnutím Komisie C(2014) 4227 final z 25. júna 2014 vo veci AT.39965 - Huby, ktoré sa tiez týkalo konania o urovnaní. Podla zalobkyne sa totiz v opise relevantných udalostí v tomto rozhodnutí nenachádzal nijaký odkaz na podnik, ktorý nesúhlasil s urovnaním. 41 Za týchto podmienok odkazy na konania pripisované zalobkyni, ktoré sa nachádzajú v rozhodnutí o urovnaní, jednoznacne preukazujú, ze Komisia este pred tým, ako sa zalobkyna mohla bránit, uz bola presvedcená o jej vine. Napadnuté rozhodnutie preto vychádza z porusenia zásady nestrannosti konania, zásady prezumpcie neviny a práva zalobkyne na obhajobu. 42 Okrem toho v tejto poslednej uvedenej súvislosti zalobkyna nesúhlasí s argumentáciou Komisie zalozenou na výklade clánku 6 ods. 2 Dohovoru o ochrane ludských práv a základných slobôd podpísaného v Ríme 4. novembra 1950, týkajúceho sa prezumpcie neviny, ktorý podal Európsky súd pre ludské práva (dalej len "ESLP"). 43 V súvislosti s týmto ustanovením zalobkyna najmä uvádza, ze - v rozpore s tým, co tvrdí Komisia (pozri bod 51 nizsie) - ESLP vo svojom rozsudku z 27. februára 2014, Karaman v. Nemecko (CE:ECHR:2014:0227JUD001710310), konstatoval, ze ak je v trestnom konaní týkajúcom sa viacerých osôb, ktorých trestné veci nemozno prejednat súcasne, na posúdenie viny obvinených nevyhnutné spomenút v prvom rozsudku úcast obvineného, ktorého trestná vec sa následne prejedná v neskorsom druhom trestnom konaní, na protiprávnom konaní, konajúci súd nesmie poskytnút iné informácie nez tie, ktoré sú nevyhnutné na úcely posúdenia trestnej zodpovednosti obvinených, ktorých trestné veci sa prejednávajú pocas tohto konania (ESLP, 27. februára 2014, Karaman v. Nemecko, CE:ECHR:2014:0227JUD001710310, body 64 a 65). 44 Podla zalobkyne sa má pritom to isté kritérium uplatnit vtedy, ked Komisia - tak ako v prejednávanom prípade - po tom, co zacala konanie o porusení vo vztahu k piatim podnikom podozrivým z úcasti na karteli - najprv prijala rozhodnutie o urovnaní vo vztahu k styrom z nich a následne voci piatemu podniku, ktorý medzitým vystúpil z konania o urovnaní, prijala po standardnom konaní vedenom na základe vseobecných ustanovení nariadenia c. 773/2004 rozhodnutie o porusení. 45 Okrem toho, co sa týka argumentácie Komisie, podla ktorej bol názov zalobkyne spomenutý v uverejnenom predbeznom znení rozhodnutia o urovnaní nedopatrením, zalobkyna spresnuje, ze porusenie zásady prezumpcie neviny vyplýva v prejednávanom prípade zo skutocnosti, ze - bez ohladu na okolnosti uverejnenia rozhodnutia o urovnaní - vo vztahu k spolocnosti Pometon boli v uvedenom rozhodnutí vznesené konkrétne obvinenia týkajúce sa jej úcasti na predmetnom karteli. Nahradenie názvu zalobkyne v znení rozhodnutia o urovnaní, ktoré bolo následne uverejnené 6. januára 2015, slovným spojením "iný podnik" preto nemôze napravit porusenie uvedenej zásady v napadnutom rozhodnutí. 46 Komisia nesúhlasí s touto argumentáciou. 47 V prvom rade odkazy, na ktoré poukazuje zalobkyna, majú za ciel jedine preukázat zodpovednost styroch ostatných podnikov, ktoré sa podielali na karteli, a inak nemajú nijaký vplyv na povinnost Komisie dokoncit sporové konanie voci zalobkyni po jej vystúpení z konania o urovnaní. 48 Komisia dalej uvádza, ze akékolvek iné riesenie by v procesnej, ako aj hmotnoprávnej rovine sankcionovania znamenalo urcitú formu "oslobodenia od pokuty" v prospech podnikov, ktoré vystúpia z konania o urovnaní, s ktorým pôvodne súhlasili. 49 Komisia dalej spresnuje, ze spojenie týchto dvoch konaní síce predstavuje zlozité konanie, ktoré sa tiez oznacuje ako "hybridné", lebo sa spravuje odlisnými právnymi predpismi, kedze konanie o urovnaní je konkrétne upravené v clánku 10a nariadenia c. 773/2004, zatial co neskorsie sporové konanie upravujú iné ustanovenia toho istého nariadenia, pricom zalobkyna navyse vôbec nespochybnila zákonnost týchto ustanovení. Aj v rámci hybridného konania vsak postavenie podniku, ktorý nesúhlasil s urovnaním, nemôze priniest tomuto podniku procesnú výhodu, ktorá by mu umoznila odklonit sa od uplatnitelných pravidiel. 50 Komisia dalej tvrdí, ze v kazdom prípade riadne dodrzala vo vztahu k zalobkyni zásadu prezumpcie neviny a najmä poziadavky, ktoré ESLP stanovil v rozsudku z 27. februára 2014, Karaman v. Nemecko (CE:ECHR:2014:0227JUD001710310). V tejto súvislosti Komisia spresnuje, ze vzhladom na to, ze postupovala obozretne, v poznámke pod ciarou c. 4 rozhodnutia o urovnaní, ako aj v odôvodneniach 27 a 28 napadnutého rozhodnutia výslovne uviedla, ze z opisu udalostí uvedeného v rozhodnutí o urovnaní nemozno vyvodit nijaký záver týkajúci sa viny spolocnosti Pometon, pokial ide o jej úcast na tomto karteli, kedze voci tejto spolocnosti sa este muselo viest sporové konanie o konstatovaní porusenia. 51 Podla Komisie treba v konecnom dôsledku pri rozhodovaní o tom, ci v prejednávanom prípade doslo k poruseniu zásady prezumpcie neviny, vychádzat z dodrzania práva spolocnosti Pometon na obhajobu, ktoré bolo v prejednávanom prípade pocas celého standardného konania, ktoré viedlo k prijatiu napadnutého rozhodnutia, zarucené. 2. Posúdenie Vseobecným súdom a) Právny rámec prejednávaného sporu z hladiska najdôlezitejsích aspektov rozhodnutia Komisie o urovnaní 52 Este pred rozborom tohto zalobného dôvodu je potrebné strucne spresnit, ze zalobkyna namieta porusenie svojho práva na obhajobu len v súvislosti s tým, ze Komisia spomenula niektoré jej konania v rozhodnutí o urovnaní, ktoré jej vsak nebolo urcené. Vôbec teda nevytýka Komisii, ze pocas konania, ktoré viedlo k prijatiu napadnutého rozhodnutia, nedodrzala vsetky procesné záruky spojené s jej právom na obhajobu, ktoré sú stanovené najmä vo vseobecných ustanoveniach nariadenia c. 773/2004. 53 Po tomto spresnení uvedeného zalobného dôvodu treba na úvod poukázat na to, ze medzi úcastníkmi konania je sporný najmä dosah clánku 41 ods. 1 a clánku 48 Charty základných práv Európskej únie (dalej len "Charta"), osobitne pokial ide o toto posledné uvedené ustanovenie, v súvislosti so spôsobom, akým kazdý z úcastníkov konania vykladá rozsudok z 27. februára 2014, Karaman v. Nemecko (CE:ECHR:2014:0227JUD001710310), ktorý vydal ESLP v oblasti týkajúcej sa dodrziavania zásady prezumpcie neviny v rámci zlozitého trestného konania týkajúceho sa viacerých osôb, ktorých trestné veci nebolo mozné prejednat spolocne (pozri bod 43 a 50 vyssie). Tieto dva clánky Charty znejú: "Clánok 41 1. Kazdý má právo, aby institúcie, orgány, úrady a agentúry Únie vybavovali jeho zálezitosti nestranne, spravodlivo a v primeranej lehote. ... Clánok 48 1. Kazdý, kto je obvinený, sa povazuje za nevinného, kým jeho vina nebola preukázaná zákonným spôsobom. 2. Kazdý, kto je obvinený, má zarucené právo na obhajobu." 54 V tejto súvislosti je potrebné na jednej strane pripomenút, ze z ustálenej judikatúry vyplýva, ze aj ked Komisiu pri výkone jej právomocí v oblasti sankcionovania porusení práva hospodárskej sútaze nemozno povazovat za "súd" v zmysle clánku 6 Dohovoru o ochrane ludských práv a základných slobôd a najmä za orgán verejnej moci, ktorý plní úlohy trestnoprávnej povahy, Komisia je nadalej povinná respektovat v správnom konaní základné práva Európskej únie, medzi ktoré patrí aj právo na riadnu správu vecí verejných, zakotvené v clánku 41 Charty. Predovsetkým tento clánok, a nie clánok 47 Charty, ktorý sa týka práva na úcinný prostriedok nápravy a na spravodlivý proces, je ustanovením, ktoré upravuje správne konanie pred Komisiou v oblasti kartelov (rozsudok z 11. júla 2013, Ziegler/Komisia, [6]C-439/11 P, [7]EU:C:2013:513, bod [8]154). 55 Na druhej strane podla judikatúry zásada prezumpcie neviny, ktorá má pôvod v oblasti trestného práva a ktorá je v súcasnosti zakotvená v práve Únie v clánku 48 ods. 1 Charty, sa primerane uplatní aj na správne konania týkajúce sa dodrziavania európskych pravidiel v oblasti hospodárskej sútaze, a to vzhladom na povahu predmetných porusení, ako aj na povahu a stupen prísnosti sankcií, ktoré sú s nimi spojené (rozsudok z 8. júla 1999, Hüls/Komisia, [9]C-199/92 P, [10]EU:C:1999:358, bod [11]150; pozri v tomto zmysle tiez rozsudky z 21. januára 2016, Eturas a i., [12]C-74/14, [13]EU:C:2016:42, body [14]38 az [15]40, a z 12. apríla 2013, CISAC/Komisia, [16]T-442/08, [17]EU:T:2013:188, body [18]93 a [19]94). 56 Z toho vyplýva, ze za súcasného stavu práva Únie v oblasti sankcionovania porusení pravidiel hospodárskej sútaze základ záruky respektovania základných a procesných práv, na ktorú má podnik obvinený Komisiou z toho, ze porusil clánok 101 ods. 1 ZFEÚ, nárok, spocíva jednak v povinnosti tejto institúcie postupovat v ktoromkolvek stádiu konania na základe pravidiel hospodárskej sútaze úplne nestranne (clánok 41 Charty), co zahrna aj povinnost respektovat prezumpciu neviny spolocností, ktorých sa týka vysetrovanie zacaté voci nim (clánok 48 Charty), a jednak v práve kazdého podniku, ktorému je urcený záväzný akt tejto institúcie zalozený na uvedenom clánku 101 ods. 1 ZFEÚ, bránit sa na súdoch Únie, v prvom stupni predovsetkým na Vseobecnom súde a potom prípadne v odvolacom konaní na Súdnom dvore. 57 Po uvedení týchto vseobecných východísk treba v súvislosti s procesnými pravidlami relevantnými v prejednávanom prípade pripomenút, ze podla clánku 2 nariadenia c. 773/2004, ak Komisia rozhodne o zacatí konania voci urcitým podnikom s cielom presetrit "prípad podozrenia z porusenia" (pozri clánok 105 ZFEÚ), vydá "vyhlásenie o námietkach [oznámenie o výhradách - neoficiálny preklad] alebo ziadost, aby strany vyjadrili svoj záujem zapojit sa do rozhovorov o urovnaní". 58 Z tohto druhého uvedeného hladiska clánok 10a ods. 1 tohto nariadenia stanovuje, ze "po zacatí konania... Komisia stanoví lehotu, pocas ktorej strany môzu písomne uviest, ze sú ochotné zapojit sa do rozhovorov o urovnaní na úcely mozného predlozenia návrhov na urovnanie". 59 V tejto súvislosti bod 11 oznámenia Komisie o vedení konania o urovnaní s cielom prijat rozhodnutia podla clánku 7 a clánku 23 nariadenia c. 1/2003 v prípadoch kartelov ([20]Ú. v. EÚ C 167, 2008, s. 1; dalej len "oznámenie o konaniach o urovnaní") navyse spresnuje, ze písomné vyhlásenia podnikov, ktoré vyjadrili záujem zúcastnit sa na uvedených rozhovoroch, "neznamen[ajú], ze strany uznávajú svoju úcast na porusení alebo ze zan nesú zodpovednost". 60 Aby vsak bolo mozné konkrétnejsie pokrocit v plánovaných rokovaniach, clánok 10a ods. 2 nariadenia c. 773/2004 stanovuje: "Stranám, ktoré sa zúcastnujú na rokovaniach o urovnaní, môze Komisia poskytnút tieto informácie: a) námietky [výhrady - neoficiálny preklad], ktoré má v úmysle proti nim vzniest; b) dôkazy pouzité na vznesenie námietok [výhrad - neoficiálny preklad]; c) verzie vsetkých dostupných dokumentov, ktoré nemajú dôverný charakter a ktoré sú v tom case ulozené v spise...; d) výsku mozných pokút." 61 V prejednávanom prípade zo spisu vyplýva, ze kazdý z piatich podnikov, ktoré sa zúcastnili na údajnom karteli týkajúcom sa brúsiv, vrátane spolocnosti Pometon, dostal po predlození písomného vyhlásenia vsetky informácie uvedené v clánku 10a ods. 2 nariadenia c. 773/2004 (pozri body 8 a 60 vyssie). 62 Tento zalobný dôvod teda treba z vecného hladiska posúdit v tomto právnom a skutkovom kontexte. b) O rozsahu povinnosti nestrannosti Komisie a zásady prezumpcie neviny, najmä v konkrétnom prípade hybridného, casovo odstupnovaného konania 63 S cielom posúdit v prvom rade, ci Komisia dodrzala svoju povinnost nestrannosti vo vztahu k spolocnosti Pometon, najmä v rámci konania o urovnaní, z ktorého vsak táto spolocnost vystúpila, je potrebné poukázat na to, ze rozhodnutím o urovnaní, ktoré Komisia prijala vo vztahu k styrom dalsím podnikom, ktoré sa zúcastnili na karteli, bezpochyby bolo ukoncené porusenie, z ktorého ich táto institúcia obvinila, a teda bol ukoncený aj predmetný kartel, ako aj jeho nepriaznivé úcinky na predmetný trh, kedze styri z piatich dotknutých podnikov uznali, ze koordinovali ceny brúsiv, a súhlasili s okamzitým ukoncením tejto koordinácie. 64 Naproti tomu týmto rozhodnutím o urovnaní nebol ukoncený postup Komisie, pokial ide o konanie o porusení zacaté 16. januára 2013 vo vztahu k spolocnosti Pometon (pozri bod 7 vyssie), kedze táto spolocnost vystúpila z konania o urovnaní, hoci najprv prejavila istý záujem o úcast na tomto konaní, a preto jej vec musela byt dalej prejednaná v sporovom konaní, a to v konaní o porusení, ktoré sa teda zmenilo na hybridné. Ako sa totiz uvádza v poznámke pod ciarou c. 4 tohto rozhodnutia o urovnaní, po vystúpení spolocnosti Pometon konania o urovnaní "správne konanie zalozené na clánku 7 nariadenia c. 1/2003 proti [spolocnosti Pometon stále] prebieha[lo]". 65 V tomto kontexte výklad navrhovaný zalobkynou, podla ktorého odkazmi na niektoré z jej konaní uvedenými v rozhodnutí o urovnaní bolo porusené jej právo na prezumpciu neviny, cím bola spochybnená nestrannost, s ktorou Komisia mala vo vztahu k nej postupovat, objektívne odporuje skutocnosti, ze Komisia - najmä v poznámke pod ciarou c. 4 rozhodnutia o urovnaní - v tomto stádiu konania výslovne vylúcila vinu spolocnosti Pometon, a to práve preto, lebo jej vec mala byt dalej prejednaná v sporovom konaní na základe osobitného rozhodnutia o obvinení, konkrétne oznámenia o výhradách, ktoré Komisia skutocne prijala 3. decembra 2014. 66 Na tomto konstatovaní konkrétne nic nemení odkaz na správanie spolocnosti Pometon uvedený v odôvodnení 38 rozhodnutia o urovnaní, v ktorom Komisia tvrdí, ze dôkazy, ktoré má k dispozícii, "preukazujú, ze kontakty medzi spolocnostami Winoa, Ervin [ziadatel o zhovievavost] a Pometon sa v októbri 2003 zmenili na správanie" (pozri bod 38 vyssie). 67 Táto formulácia totiz predovsetkým neobsahuje nijakú právnu kvalifikáciu predmetných skutocností ani neumoznuje objektívne konstatovat, ze Komisia v stádiu rozhodnutia o urovnaní uz preukázala vinu spolocnosti Pometon, kedze v tejto úvodnej casti rozhodnutia o urovnaní nepreukázala ani vinu styroch dalsích úcastníkov kartelu, ktorí sú jedinými adresátmi uvedeného rozhodnutia. 68 Okrem toho okolnost, ze v tom istom rozhodnutí o urovnaní je v nasledujúcom bode, ktorý sa týka právnej kvalifikácie skutocností vytýkaných týmto styrom dalsím podnikom (Legal Assessment), spomenutá skutocnost, ze tieto podniky uznali svoju úcast na porusení, a tak uznali svoju vinu, nemôze automaticky de facto a de iure zmenit odkazy na urcité konania zalobkyne uvedené v opise udalostí na urcitý "skrytý verdikt" Komisie, ktorý sa týka aj viny spolocnosti Pometon. 69 Pri formulovaní rozhodnutia o urovnaní prijatého - tak ako v prejednávanom prípade - v rámci konania, ktoré sa zmenilo na hybridné, vsak hranica medzi opisom skutkových okolností kartelu ako celku na jednej strane a na druhej strane právnou kvalifikáciou skutocností konkrétne pripísaných podnikom, ktoré uznali svoju vinu, musí zostat co najjasnejsia a najjednoznacnejsia, a to práve preto, aby v rámci toho istého správneho spisu, v prejednávanom prípade správneho spisu týkajúceho sa kartelu v oblasti brúsiv (pozri bod 3 vyssie), konecné právne postavenie podnikov, ktoré súhlasili s urovnaním, nebolo rovnaké ako právne postavenie podniku, ktorý vyuzil svoje právo vystúpit z konania o urovnaní a vo vztahu ku ktorému správne konanie este stále prebieha (pozri bod 64 vyssie). 70 Preto sa Komisia pri formulovaní rozhodnutia o urovnaní v konkrétnom kontexte konania, ktoré sa zmenilo na hybridné vo vztahu k podniku, ktorý vystúpil z tohto konania, musí v prvom rade riadit základnou povinnostou nestrannosti, ktorú má podla clánku 41 Charty kazdá institúcia Únie, ako to Súdny dvor pripomenul vo svojom rozsudku z 11. júla 2013, Ziegler/Komisia ([21]C-439/11 P, [22]EU:C:2013:513, bod [23]154) (pozri bod 54 vyssie). 71 Podnik, ktorý sa napokon rozhodol odmietnut urovnanie, totiz este nestratil svoje právo na nestranné zaobchádzanie ani svoje právo na prezumpciu neviny, pokial ide o predmetné porusenie, aj ked o jeho obvinení sa formálne rozhodne az pri prijatí oznámenia o výhradách, ktorým sa zacína sporové konanie, ktoré bolo v prejednávanom prípade dorucené zalobkyni 3. decembra 2014. 72 Preto dodrzanie povinnosti nestrannosti zakotvenej v clánku 41 Charty vyzaduje, aby Komisia v rámci konania, ktoré sa zmenilo na hybridné, sformulovala a odôvodnila rozhodnutie o urovnaní s vyuzitím vsetkých potrebných postupov obozretnej formulácie, aby toto rozhodnutie aj napriek tomu, ze nie je urcené podniku, ktorý vystúpil z konania o urovnaní, neporusovalo vsetky procesné záruky, na ktoré má tento podnik nárok v rámci neskorsieho sporového konania. Je pravda, ze tieto postupy obozretnej formulácie musia nabádat Komisiu, aby sa v co najväcsej miere vyhla uvedeniu názvu podniku, ktorý nesúhlasil s urovnaním, v rozhodnutí o urovnaní. Tieto postupy vsak nemôzu predstavovat zákaz akejkolvek - priamej ci nepriamej - zmienky o tomto podniku. 73 Judikatúra ESLP zakotvená vo veci, v ktorej bol vydaný rozsudok z 27. februára 2014, Karaman v. Nemecko (CE:ECHR:2014:0227JUD001710310) (pozri bod 53 vyssie), totiz nemôze odôvodnit stanovisko zalobkyne, podla ktorého Komisia na základe svojej povinnosti nestrannosti a zásady dodrziavania prezumpcie neviny, ktoré sa vztahujú na správne konanie smerujúce ku konstatovaniu porusenia clánku 101 ZFEÚ, nemala spomenút niektoré z konaní zalobkyne. 74 ESLP v rozsudku z 27. februára 2014, Karaman v. Nemecko (CE:ECHR:2014:0227JUD001710310), uznal, ze v prípade, ak ide o zlozité trestné konanie týkajúce sa viacerých spoluobvinených, vedenie samostatných a casovo odstupnovaných konaní je v súlade so zásadou dodrziavania prezumpcie neviny v trestnom práve, avsak pod podmienkou, ze dotknutý súd bude postupovat s urcitou mierou obozretnosti pri formulovaní prvého z dvoch trestných rozhodnutí, ktoré boli nevyhnutné a casovo odstupnované práve preto, aby sa lepsie viedlo konanie voci velkému poctu spoluobvinených. 75 Ako pritom vyplýva z konstatovaní uvedených v bodoch 63 az 68 vyssie, Komisia v prejednávanom prípade mutatis mutandis takto postupovala vo vztahu k zalobkyni pri formulovaní rozhodnutia o urovnaní urceného styrom dalsím podnikom, ktorých sa týkal ten istý kartel. 76 Okrem toho prípadne zainteresovaná verejnost pri cítaní rozhodnutia o urovnaní tiez nemôze objektívne vyvodit z odkazov na urcité konania spolocnosti Pometon v predbeznom rozhodnutí o urovnaní (pozri bod 45 vyssie) definitívnu vinu tejto spolocnosti, kedze v uvedenom rozhodnutí sa úplne jednoznacne zdôraznuje, ze toto rozhodnutie je urcené výlucne styrom podnikom, ktoré súhlasili s urovnaním týkajúcim sa ich porusenia, a ze vec týkajúca sa spolocnosti Pometon bude následne prejednaná v samostatnom sporovom konaní. 77 Na základe vyssie uvedených úvah teda pre úplnost analýzy tohto zalobného dôvodu zostáva uz len urcit, ci odkazy na názov a urcité konania zalobkyne uvedené v "opise udalostí", ktorý sa nachádza v rozhodnutí o urovnaní, bolo mozné skutocne povazovat za nevyhnutné pre co najúplnejsí opis skutkových okolností predmetného kartelu. 78 Z tohto hladiska je potrebné v prvom rade poukázat na to, ze pokial ide úcastníkov toho istého kartelu, také preskúmanie treba vykonat nielen so zretelom na skutkové a právne okolnosti týkajúce sa styroch podnikov, ktorým bolo urcené rozhodnutie o urovnaní, ale aj v sirsom rámci vysetrovacieho konania, ktoré sa zmenilo na hybridné a ktoré preto musí nevyhnutne zahrnat aj situáciu zalobkyne ako úcastníka údajného predmetného porusenia, vo vztahu ku ktorému Komisia totiz 16. januára 2013 prijala rozhodnutie o zacatí presetrovania týkajúceho sa kartelu v oblasti brúsiv (pozri bod 7 vyssie). 79 Vzhladom na kontinuitu postupu Komisie medzi konaním o urovnaní vedeným v prejednávanom prípade voci styrom dalsím podnikom a standardným konaním, ktoré viedlo k prijatiu napadnutého rozhodnutia vo vztahu k zalobkyni (pozri bod 64 vyssie), totiz sporné odkazy na urcité konania zalobkyne, uvedené v rozhodnutí o urovnaní, môzu byt objektívne uzitocné pre opis vzniku kartelu ako celku. 80 Pri posudzovaní, ci Komisia dodrzala svoju povinnost nestrannosti pocas celého predmetného hybridného konania, treba vychádzat - ako to navyse robia aj úcastníci konania - z výkladových kritérií, ktoré stanovil ESLP v rozsudku z 27. februára 2014, Karaman v. Nemecko (CE:ECHR:2014:0227JUD001710310). Tieto kritériá samozrejme mozno zohladnit v tomto prípade len mutatis mutandis z dôvodu, ze vo veci Karaman sa tieto parametre vztahovali na casovo odstupnované konanie, ktoré malo výlucne trestnú povahu (pozri bod 74 vyssie), co neplatí v prípade hybridného správneho konania vedeného v prejednávanej veci. 81 Pokial ide pritom po prvé o opatrenia v záujme obozretnosti, ktoré prijala Komisia v rozhodnutí o urovnaní, je potrebné opät poukázat na to, ze odkazy napádané zalobkynou, ktoré sa nachádzajú výlucne v bode 4 rozhodnutia o urovnaní, nazvanom "Opis udalostí", neobsahujú nijakú právnu kvalifikáciu správania tohto podniku. 82 Komisia navyse v bode 2 rozhodnutia o urovnaní - bezprostredne po výpocte styroch podnikov, ktorým je urcené rozhodnutie o urovnaní, v bode 1 - výslovne oznacila zalobkynu v bode 2.25 ako podnik, voci ktorému sa vedie konanie zacaté vo vztahu k úcastníkom predmetného kartelu, a nie ako úcastníka konania o urovnaní. V tejto súvislosti Komisia navyse s cielom vylúcit akékolvek riziko nejednoznacnosti opät poukázala na to, ze uvedené rozhodnutie nie je urcené zalobkyni. 83 Okrem toho, ako uz bolo uvedené v bodoch 64 a 65 vyssie, Komisia v poznámke pod ciarou c. 4 rozhodnutia o urovnaní spresnila, ze vychádza zo skutkových okolností uznaných styrmi podnikmi, ktoré súhlasili s urovnaním, a ze odkazy na správanie spolocnosti Pometon majú za ciel preukázat len zodpovednost týchto styroch podnikov za porusenie, lebo konanie vo vztahu k spolocnosti Pometon este nie je ukoncené. 84 Z toho vyplýva, ze uvedené odkazy na spolocnost Pometon neumoznujú objektívne dospiet k podozreniu, ze Komisia úmyselne vopred rozhodla o vine a zodpovednosti tejto spolocnosti v rámci predmetného kartelu uz vo fáze rozhodnutia o urovnaní urceného styrom dalsím podnikom, ktoré sa zúcastnili na predmetnom karteli. 85 Po druhé, pokial ide o otázku, ci odkazy na správanie zalobkyne v rozhodnutí o urovnaní boli nevyhnutné na preukázanie zodpovednosti adresátov tohto rozhodnutia, je potrebné najprv odmietnut porovnanie, ktoré uvádza zalobkyna, s rozhodnutím Komisie o urovnaní vo veci, v ktorej bolo vydané rozhodnutie Komisie C(2014) 4227 final, v ktorej jeden z podnikov podielajúcich sa na karteli tiez nesúhlasil s urovnaním (pozri bod 40 vyssie). 86 Okolnosti týchto dvoch vecí totiz nie sú totozné. Zalobkyna v kazdom prípade neuviedla prijatelnú podobnost medzi kartelom v spomenutej veci a kartelom, o ktorý ide v prejednávanom prípade. 87 Následne treba pripomenút, ze znenie odôvodnenia 38 rozhodnutia o urovnaní, podla ktorého odkazy na postavenie zalobkyne, uvedené v predchádzajúcich odôvodneniach, "preukazujú, ze kontakty medzi spolocnostami Winoa, Ervin a Pometon sa v októbri 2003 zmenili na správanie", a takto oznacila zaciatok porusenia, neznamená, ze Komisia v tomto stádiu odôvodnenie rozhodnutia o urovnaní uz konstatovala, ze sú splnené vsetky skutkové a právne podmienky preukazujúce, ze Pometon sa - tak ako styri dalsie podniky, ktoré uznali svoju vinu - dopustila úcasti na predmetnom porusení (pozri body 66 a 67 vyssie). 88 Pokial ide navyse o odôvodnenie 37 rozhodnutia o urovnaní týkajúce sa geografického rozsahu kartelu, ktorý v prípade piatich dotknutých podnikov pokrýval celý EHP, treba poukázat na to, ze vzhladom na to, ze Komisia konstatovala, ze islo o jediné a pokracujúce porusenie, bolo potrebné spresnit územný rozsah kartelu ako celku (pozri bod 259 nizsie). 89 Napokon je potrebné poukázat na to, ze odôvodnenie 31 rozhodnutia o urovnaní, v ktorom sa uvádza, ze "kontakty pokracovali za úcasti spolocnosti Pometon az do 16. mája 2007, ked Pometon predala svoju organizacnú zlozku pôsobiacu v oblasti ocelových brúsiv spolocnosti Winoa a odisla z [predmetného] trhu", nemá za ciel konstatovat zodpovednost zalobkyne za predmetné porusenie, ale jeho úcelom je spresnit casový vývoj kartelu, na ktorom uznali svoju úcast styri podniky, ktorým bolo urcené rozhodnutie o urovnaní, práve vzhladom na to, ze k tomuto dnu Winoa odkúpila organizacnú zlozku od spolocnosti Pometon (odôvodnenia 32 az 35 rozhodnutia o urovnaní). 90 Za týchto okolností zalobkyna v súlade s ustanoveniami uplatnitelnými v prejednávanom prípade, ktoré boli spomenuté v bodoch 57 az 60 vyssie a ktorých zákonnost zalobkyna nespochybnila, nemôze oprávnene vytýkat Komisii, ze tým, ze v rozhodnutí o urovnaní spomenula niektoré z jej konaní v súvislosti s konaniami styroch dalsích dotknutých podnikov, porusila svoju základnú povinnost nestrannosti pri neskorsom posudzovaní jej veci týkajúcej sa brúsiv, o ktorej sa este nerozhodlo, ani ze porusila prezumpciu jej neviny ako podniku, ktorý sa rozhodol nepokracovat v konaní o urovnaní, zatial co styri dalsie konkurencné podniky naopak súhlasili s urovnaním. 91 Zalobkyna vsak tvrdí, ze v prejednávanom prípade porusenie prezumpcie neviny vyplýva z toho, ze obe konania týkajúce sa kartelu v oblasti brúsiv, ktoré boli voci nej vedené, teda najprv konanie o urovnaní a potom sporové konanie, boli casovo odstupnované, v dôsledku coho nemala Komisia v rozhodnutí o urovnaní vôbec spomenút jej konkrétne postavenie (pozri body 7, 10 a 11 vyssie). 92 Urcite je zrejmé, ze skutocnost, ze styri z piatich podnikov, ktoré sa zúcastnili na predmetom karteli, uznali svoju vinu, je v prejednávanom prípade okolnostou, ktorá sa môze priamo a nevyhnutne premietnut do skutkových okolností úcasti piateho podniku podozrivého z úcasti na tom istom karteli, teda spolocnosti Pometon. 93 Ked sa vsak podnik slobodne rozhodne zvolit si hybridné konanie namiesto toho, aby predlozil Komisii návrh na urovnanie, nemôze s odvolaním sa na zásadu dodrziavania prezumpcie neviny tvrdit, ze Komisia ako orgán poverený zabezpecením dodrziavania pravidiel v oblasti hospodárskej sútaze je povinná úplne ignorovat v rozhodnutí o urovnaní urcité skutocnosti, ktoré uznali ostatné podniky, ktoré súhlasili s urovnaním, a ktoré sa síce týkajú konaní zalobkyne, ktorá nepokracovala v konaní o urovnaní, no sú relevantné pre posúdenie existencie tohto kartelu ako celku. 94 Okrem toho nemozno uznat ani tvrdenie Komisie, ktorá v tejto súvislosti tvrdí, ze stanovisko zalobkyne sa prakticky rovná priznaniu urcitej formy "oslobodenia od pokuty" podnikom, ktoré vystúpia z konania o urovnaní. 95 Právna otázka, na ktorú v tejto súvislosti poukazuje zalobkyna, totiz nemá za ciel spochybnit právomoc Komisie ulozit jej pokutu, ale povinnost nestrannosti, ktorú musí táto institúcia dodrzat pri posudzovaní jej veci týkajúcej sa brúsiv, a teda aj dodrzanie zásady prezumpcie neviny v rámci hybridného konania, ktoré je casovo odstupnované. 96 Právo kazdého podniku vystúpit z konania o urovnaní mu vsak nemôze priznávat aj právo na nevyvrátitelnú prezumpciu neviny, teda domnienku, ktorú nemozno vyvrátit dôkazom o opaku, ktorý musí prejednávanom prípade predlozit Komisia práve pocas sporového konania s dotknutým podnikom. 97 Hoci je teda také konanie hybridné a casovo odstupnované, predsa umoznuje na jednej strane Komisii správne plnit svoju kontrolnú a sankcnú úlohu vo vztahu k akémukolvek správaniu spôsobilému vylucovat, obmedzovat alebo skreslovat volnú hospodársku sútaz v rámci vnútorného trhu (clánok 101 ods. 1 ZFEÚ) a na druhej strane dotknutým podnikom v plnom rozsahu sa odvolávat na svoje právo na obhajobu práve v rámci priamej a sporovej konfrontácie s Komisiou. 98 Zalobkyna okrem toho netvrdí, ze také casové odstupnovanie týchto dvoch konaní, ktoré boli zacaté, samo osebe odporuje príslusným ustanoveniam nariadení uplatnitelných v tejto oblasti a navyse ani ustanoveniam clánku 41 Charty, ktorý sa týka povinnosti nestrannosti institúcií Únie. Naopak sa domnieva, ze v prejednávanom prípade také casové odstupnovanie rozhodnutia o urovnaní a napadnutého rozhodnutia narúsa prezumpciu neviny, na ktorú má zalobkyna nárok, kým jej vina nebude preukázaná zákonným spôsobom. 99 V tejto súvislosti vsak treba poznamenat, ze rozhodnutie o zacatí sporového konania vo vztahu k podniku, ktorý vystúpil z konania o urovnaní, neznamená, ze Komisia je povinná odlozit alebo prerusit prijímanie "vhodn[ých] opatren[í] na... odstránenie" predmetného kartelu (clánok 105 ZFEÚ), najmä opatrení týkajúcich sa dalsích podnikov, ktoré uznali svoju zodpovednost a ktoré na tento úcel predlozili konecný návrh na urovnanie. Prijatie rozhodnutia o urovnaní, pokial to umoznujú vsetky právne okolnosti, v skutocnosti zodpovedá vseobecnému a prvoradému záujmu na ochrane hospodárskej sútaze v prospech spotrebitelov. Ako sa totiz uvádza aj v odôvodnení 3 nariadenia Komisie (EÚ) 2015/1348 z 3. augusta 2015, ktorým sa mení nariadenie c. 773/2004 ([24]Ú. v. EÚ L 208, 2015, s. 3), "záujmy spotrebitelov pri zabezpecovaní odhalenia a potrestania tajných kartelov prevazujú záujem ulozit tým podnikom, ktoré umoznia Komisii odhalit a potrestat takéto praktiky, pokuty...". 100 Po prvé ziadne ustanovenie práva Únie uplatnitelné v prejednávanom prípade neukladá Komisii povinnost prijat rozhodnutie o urovnaní súcasne s rozhodnutím o porusení a sankcii voci podniku, ktorý naopak vystúpil z konania o urovnaní alebo ktorý uz na zaciatku nesúhlasil s úcastou na takom konaní. V tomto kontexte moznost casového odstupnovania výslovne vyplýva z bodu 19 oznámenia o konaniach o urovnaní, ktorý spresnuje: "Ak dotknuté strany nepredlozia návrh na urovnanie, potom sa bude postup, výsledkom ktorého je prijatie konecného rozhodnutia týkajúceho sa dotknutých strán, realizovat na základe vseobecných ustanovení, najmä clánku 10 ods. 2, clánku 12 ods. 1 a clánku 15 ods. 1 nariadenia (ES) c. 773/2004, a nie na základe ustanovení, ktorými sa spravuje konanie o urovnaní." 101 Po druhé ustanovenia práva Únie uplatnitelné v tejto oblasti aj v osobitnom kontexte hybridného konania, ktoré je casovo odstupnované, v dôsledku toho umoznujú Komisii, aby si úcinne splnila svoju úlohu týkajúcu sa kontroly a sankcionovania kartelov, avsak pod podmienkou, ze v plnom rozsahu dodrzí svoju povinnost nestrannosti, ako aj prezumpciu neviny vo vztahu k úcastníkovi, ktorý nesúhlasil s urovnaním a rozhodol sa, ze táto institúcia má prejednat jeho vec v osobitnom sporovom konaní. 102 Pocas takého sporového konania totiz dotknutý podnik môze - najmä s odvolaním sa na vsetky oprávnenia spojené s právom na obhajobu, ktoré mu priznáva právo Únie - spochybnit jednak vsetky dôkazy, ktoré v jeho neprospech uviedla Komisia, a jednak zároven uviest vsetky uzitocné tvrdenia na svoju obhajobu. 103 Zo vsetkých týchto dôvodov treba konstatovat, ze sporné zmienky o zalobkyni uvedené v citovanom rozhodnutí tak vzhladom na postupy obozretnej formulácie, ktoré Komisia pouzila pri vypracovávaní rozhodnutia o urovnaní, ako aj vzhladom na ich vecný obsah nemozno povazovat za nepriamy dôkaz o chýbajúcej nestrannosti tejto institúcie vo vztahu k zalobkyni, a teda ani o nedodrzaní prezumpcie neviny zalobkyne v napadnutom rozhodnutí. 104 Vzhladom na vsetky uvedené dôvody preto treba prvý zalobný dôvod zamietnut. B. O druhom zalobnom dôvode zalozenom na porusení clánku 101 ZFEÚ a clánku 53 dohody o EHP, na nedostatocnosti a rozpornosti odôvodnenia, ako aj na porusení práva na obhajobu a pravidiel týkajúcich sa dôkazného bremena, kedze Komisia pripísala zalobkyni úcast na karteli 105 Tento zalobný dôvod sa skladá z troch castí. V rámci prvých dvoch castí zalobkyna popiera svoju úcast na kazdej z dvoch castí údajného kartelu, pricom prvá cast kartelu sa týkala spôsobu výpoctu prirázky za srot a druhá sa týkala koordinácie vo vztahu k individuálnym klientom. V rámci tretej casti tohto zalobného dôvodu zalobkyna tvrdí, ze sa nepodielala na údajnom jedinom a pokracujúcom porusení. Na podporu týchto troch castí zalobkyna v podstate namieta nedostatocnost dôkazov, o ktoré sa Komisia opiera v napadnutom rozhodnutí, pricom tieto dôkazy sú podla zalobkyne nepresné, nekonzistentné a rozporné. 106 Pred preskúmaním kazdej z troch castí tohto zalobného dôvodu je potrebné na úvod pripomenút pravidlá týkajúce sa dôkazného bremena a hodnotenia dôkazov. 1. Úvodné poznámky týkajúce sa dôkazného bremena a hodnotenia dôkazov 107 Clánok 2 nariadenia c. 1/2003 výslovne stanovuje, ze "bremeno dokazovania porusenia clánku [clánku 101 ods. 1 alebo clánku 102 ZFEÚ] znása strana alebo orgán, ktorý túto námietku vzniesol". Komisia je teda povinná preukázat porusenia, ktoré konstatuje, a zaobstarat dôkazy, ktorými môze z právneho hladiska dostatocne preukázat existenciu skutocností zakladajúcich porusenie (pozri v tomto zmysle rozsudok z 12. apríla 2013, CISAC/Komisia, [25]T-442/08, [26]EU:T:2013:188, bod [27]91 a citovanú judikatúru). 108 V súlade so zásadou prezumpcie neviny preto v prípade, ak má súd, ktorý má posúdit, ci Komisia z právneho hladiska dostatocne preukázala vinu podniku, pokial ide o porusenie clánku 101 ZFEÚ, pochybnosti, tieto pochybnosti musia svedcit v prospech podniku, ktorému je urcené rozhodnutie, ktorým sa konstatuje také porusenie (pozri v tomto zmysle rozsudok z 12. apríla 2013, CISAC/Komisia, [28]T-442/08, [29]EU:T:2013:188, bod [30]92 a citovanú judikatúru). 109 V tomto kontexte je preto potrebné, aby Komisia uviedla súbor presných a zhodujúcich sa dôkazov umoznujúcich konstatovat, ze predmetné porusenie bolo preukázané a predmetná sankcia bola stanovená zákonným spôsobom, a to pri dodrzaní uplatnitelných právnych predpisov a najmä práva na obhajobu, ktoré je zarucené kazdému obvinenému. Kazdý dôkaz predlozený Komisiou vsak nemusí nevyhnutne zodpovedat týmto kritériám vo vztahu ku kazdému prvku porusenia. Postacuje, ak súbor nepriamych dôkazov, o ktoré sa táto institúcia opiera, posudzovaný celkovo zodpovedá tejto poziadavke (pozri v tomto zmysle rozsudky z 26. januára 2017, Komisia/Keramag Keramische Werke a i., [31]C-613/13 P, [32]EU:C:2017:49, bod [33]52, a z 12. apríla 2013, CISAC/Komisia, [34]T-442/08, [35]EU:T:2013:188, body [36]96 a [37]97). 110 Vzhladom na to, ze zákaz úcasti na protisútazných postupoch a dohodách, ako aj sankcie, ktoré mozno porusovatelom ulozit, sú vseobecne známe, je totiz bezné, ze protiprávne cinnosti sa uskutocnujú v coraz väcsom utajení, ze stretnutia medzi zástupcami podnikov sa konajú tajne, najcastejsie v tretom státe, a ze súvisiaca dokumentácia je obmedzená na nevyhnutné minimum, a to práve s cielom vyhnút sa odhaleniu kartelu a sankcií, ktoré sú právom prísne. 111 Aj ked teda Komisia objaví písomnosti jasne potvrdzujúce protiprávny kontakt medzi predstavitelmi dotknutých spolocností, ako sú zápisnice zo stretnutia, tieto písomnosti obycajne budú len zlomkovité a nesúrodé, takze je casto nevyhnutné vyvodit niektoré detaily prostredníctvom dedukcie (rozsudky zo 7. januára 2004, Aalborg Portland a i./Komisia, [38]C-204/00 P, C-205/00 P, C-211/00 P, C-213/00 P, C-217/00 P a C-219/00 P, [39]EU:C:2004:6, body [40]55 a [41]56, a z 26. januára 2017, Komisia/Keramag Keramische Werke a i., [42]C-613/13 P, [43]EU:C:2017:49, bod [44]50). 112 Preto musí byt existencia protisútazného postupu alebo protisútaznej dohody vo väcsine prípadov logicky odvodená z urcitého mnozstva zhôd okolností a nepriamych dôkazov, ktoré skúmané spolocne môzu v prípade absencie iného rozumného vysvetlenia predstavovat dôkaz porusenia pravidiel hospodárskej sútaze (rozsudky zo 17. septembra 2015, Total Marketing Services/Komisia, [45]C-634/13 P, [46]EU:C:2015:614, bod [47]26, a z 26. januára 2017, Komisia/Keramag Keramische Werke a i., [48]C-613/13 P, [49]EU:C:2017:49, bod [50]51). 113 Vzhladom na tieto coraz nedostupnejsie protisútazné postupy môze Komisia najmä zohladnit preukázané skutocnosti mimo obdobia porusovania, ak tieto skutocnosti tvoria súcast súboru nepriamych dôkazov, na ktoré sa Komisia odvoláva, aby preukázala uvedené porusenie. Môze teda pouzit skutkové okolnosti, ktoré nastali pred protisútazným správaním, na úcely potvrdenia obsahu objektívneho dôkazu (pozri v tomto zmysle rozsudok z 2. februára 2012, Denki Kagaku Kogyo a Denka Chemicals/Komisia, [51]T-83/08, neuverejnený, [52]EU:T:2012:48, bod [53]188), alebo aj skutkové okolnosti, ktoré nastali po tomto správaní (rozsudok zo 16. júna 2015, FSL a i./Komisia, [54]T-655/11, [55]EU:T:2015:383, bod [56]178). 114 Okrem toho, pokial Komisia vychádza v rámci preukazovania porusenia práva hospodárskej sútaze z listinných dôkazov, nestací, ak dotknuté podniky predlozia iba prijatelnú alternatívu k stanovisku Komisie, ale musia preukázat, ze dôkazy uvedené v napadnutom rozhodnutí na úcely preukázania existencie údajného porusenia sú nepostacujúce (pozri rozsudok zo 16. júna 2015, FSL a i./Komisia, [57]T-655/11, [58]EU:T:2015:383, bod [59]181 a citovanú judikatúru). 115 Pokial ide navyse o dôkazné prostriedky, ktoré mozno pouzit na preukázanie porusenia clánku 101 ZFEÚ, v práve Únie platí zásada volného hodnotenia dôkazov, z ktorej po prvé vyplýva, ze ak bol dôkaz riadne získaný, nemozno jeho prípustnost spochybnit pred Vseobecným súdom, a po druhé, ze jediným relevantným kritériom pre posúdenie dôkaznej hodnoty riadne predlozených dôkazov je ich dôveryhodnost (rozsudok z 19. decembra 2013, Siemens a i./Komisia, [60]C-239/11 P, C-489/11 P a C-498/11 P, neuverejnený, [61]EU:C:2013:866, bod [62]128). 116 Podla pravidiel vseobecne uplatnovaných v oblasti dokazovania dôveryhodnost a z nej vyplývajúca dôkazná hodnota dokumentu závisia od jeho pôvodu, okolností jeho vyhotovenia, jeho adresáta a predpokladanej a spolahlivej povahy jeho obsahu. 117 Je teda potrebné pripisovat osobitný význam dokumentom, ktoré boli vypracované v bezprostrednej súvislosti so skutocnostami alebo priamym svedkom týchto skutocností. Tak je to najmä v prípade dokumentov, ktoré sa priamo vztahujú na stretnutia, pocas ktorých sa skúmalo plánovanie alebo uskutocnovanie kartelu, a ktoré boli zjavne vyhotovené bez zohladnenia moznosti, ze sa o nich dozvedia nezainteresované tretie osoby (pozri v tomto zmysle rozsudky z 27. septembra 2012, Shell Petroleum a i./Komisia, [63]T-343/06, [64]EU:T:2012:478, bod [65]207, a z 15. decembra 2016, Philips a Philips France/Komisia, [66]T-762/14, neuverejnený, [67]EU:T:2016:738, bod [68]109). 118 Z tohto hladiska môzu mat vyhlásenia iných obvinených podnikov znacný význam pri konstatovaní existencie kartelu. Vysokú dôkaznú hodnotu majú najmä vyhlásenia urobené v rámci ziadosti o uplatnenie programu Komisie týkajúceho sa zhovievavosti (pozri odôvodnenie 3 nariadenia c. 2015/1348, citované v bode 99 vyssie) (pozri v tomto zmysle rozsudky z 8. júla 2004, JFE Engineering a i./Komisia, [69]T-67/00, T-68/00, T-71/00 a T-78/00, [70]EU:T:2004:221, body [71]205, [72]211 a [73]212, a z 20. mája 2015, Timab Industries a CFPR/Komisia, [74]T-456/10, [75]EU:T:2015:296, bod [76]115). Kazdý pokus ziadatela o zhovievavost uviest Komisiu do omylu totiz môze viest k spochybneniu úprimnosti, ako aj úplnosti jeho spolupráce, a tým ohrozit jeho moznost mat prospech z tejto spolupráce (pozri v tomto zmysle rozsudok z 19. decembra 2013, Siemens a i./Komisia, [77]C-239/11 P, C-489/11 P a C-498/11 P, neuverejnený, [78]EU:C:2013:866, bod [79]138). 119 Preto vyhlásenie podniku obvineného z toho, ze sa zúcastnil na karteli, ktorého správnost spochybnuje niekolko dalsích obvinených podnikov, nemozno povazovat za postacujúci dôkaz o existencii porusenia, ktorého sa tieto podniky dopustili, ak nie je podporené inými dôkazmi, aj ked pozadovaný stupen potvrdenia môze byt nizsí vzhladom na vierohodnost predmetných vyhlásení (rozsudky z 19. decembra 2013, Siemens a i./Komisia, [80]C-239/11 P, C-489/11 P a C-498/11 P, neuverejnený, [81]EU:C:2013:866, bod [82]135, a z 26. januára 2017, Komisia/Keramag Keramische Werke a i., [83]C-613/13 P, [84]EU:C:2017:49, bod [85]28). 120 V konecnom dôsledku na úcely zohladnenia dôkazu o porusení, ktoré uvádza Komisia, kazdý dôkaz predlozený touto institúciou nemusí byt nevyhnutne presný a ako taký nemusí predstavovat samostatný dôkaz o porusení, ale postacuje, aby rámec obvinenia ako celok a súbor nepriamych dôkazov a skutocností predlozených Komisiou, posudzovaných ako celok, zodpovedali základným poziadavkám týkajúcim sa preukázania viny, aby súd Únie, ktorý prípadne neskôr bude musiet preskúmat rozhodnutie o porusení, mohol dospiet k záveru, ze táto vina bola preukázaná zákonným spôsobom (pozri bod 109 vyssie). 2. O prvej casti druhého zalobného dôvodu zalozenej na údajnej neúcasti zalobkyne na prvej casti kartelu týkajúcej sa spôsobu výpoctu "prirázky za srot" a) Tvrdenia úcastníkov konania 121 Zalobkyna tvrdí, ze záver Komisie, podla ktorého sa zalobkyna podielala na karteli týkajúcom sa spôsobu výpoctu prirázky za srot, je nesprávny a nie je zalozený na nijakom dôkaze. Uvádza, ze prirázka za srot sa nemohla uplatnovat automaticky, ale ze si vyzadovala jednak pravidelnú komunikáciu medzi dotknutými podnikmi a jednak organizovanie rôznych stretnutí a kontaktov, ktoré tvorili samotnú podstatu kartelu. 122 V tejto súvislosti zalobkyna v prvom rade uvádza, ze nestacilo, aby kazdý výrobca overil indexy ceny srotu, konkrétne index CAEF 225 pre Taliansko a index Eurofer pre ostatné krajiny EHP, a aby následne samostatne vypocítal sumu prirázky za srot pomocou vopred dohodnutého vzorca. Z konstatovaní Komisie uvedených v napadnutom rozhodnutí (odôvodnenia 40, 121, 124 a 125) naopak vyplýva, ze výrobcovia museli na urcenie prirázky za srot dostat oznámenie, ktoré mala Winoa zaslat kazdý mesiac e-mailom kazdému úcastníkovi kartelu (dalej len "výpoctový list"), alebo v opacnom prípade navstívit internetovú stránku spolocnosti Winoa, na ktorej táto spolocnost totiz od mája 2004 uverejnovala informácie o prirázke za srot, pricom o tomto uverejnení informovala aj ostatných úcastníkov. 123 V tejto súvislosti zalobkyna v kazdom prípade tvrdí, ze nikdy nedostala od spolocnosti Winoa výpoctové listy ani oznámenie o uverejnení prirázky za srot na jej internetovej stránke. Navyse uvádza, ze také uverejnenie nemohlo nahradit zaslanie výpoctových listov (odôvodnenie 127 napadnutého rozhodnutia). 124 V druhom rade, pokial ide o úcast na niektorých stretnutiach, zalobkyna tvrdí, ze z 27 stretnutí, ktoré sa uskutocnili pocas obdobia, ktoré sa skoncilo 16. mája 2007, sa zúcastnila len na dvoch stretnutiach s ostatnými dotknutými podnikmi, pricom prvé z nich sa konalo 28. septembra 2004 a druhé 9. júna 2005 (odôvodnenie 69 napadnutého rozhodnutia). 125 Dna 16. mája 2007 sa konkrétne nekonalo nijaké stretnutie. Stretnutie v Miláne (Taliansko), uvedené v odôvodneniach 52 az 56 napadnutého rozhodnutia, sa v skutocnosti konalo 17. mája 2017, teda v den nasledujúci po dni, ked zalobkyna predala svoju organizacnú zlozku pôsobiacu v odvetví brúsiv spolocnosti Winoa, a tak definitívne odisla z uvedeného trhu (odôvodnenia 11, 129 a 166 napadnutého rozhodnutia). 126 Po tretie, co sa týka ostatných kontaktov, zalobkyna tvrdí, ze z dokumentov uvedených v napadnutom rozhodnutí (odôvodnenia 48 az 55) nevyplýva, ze jej kontakty s ostatnými úcastníkmi kartelu mohli preukázat, ze od roku 2004 dalej uplatnovala prirázku za srot dohodnutú v októbri 2003. 127 V konecnom dôsledku Komisia skreslila skutkový stav a nepreukázala, ze zalobkyna bola zapojená do tajných kontaktov. 128 Komisia nesúhlasí s touto argumentáciou. b) Posúdenie Vseobecným súdom 1) O pociatocnej úlohe zalobkyne pri zavedení prirázky za srot pocas roka 2003 129 Zalobkyna nepopiera svoju pociatocnú zodpovednost za prvú cast kartelu, a to od 3. októbra 2003. Navyse nespochybnila takú zodpovednost ani vo svojej odpovedi na oznámenie o výhradách z 3. decembra 2004 (odôvodnenia 114 a 160 napadnutého rozhodnutia). Je teda nesporné, ze zalobkyna nielenze uzavrela so spolocnostami Winoa a Ervin na stretnutí zástupcov týchto troch podnikov, ktoré sa konalo 3. októbra 2003 v restaurácii na brehu Gardského jazera (Taliansko), dohodu o spôsobe výpoctu prirázky za srot, ale tiez zohrávala dôlezitú úlohu pri príprave tohto stretnutia a pri výbere nového jednotného výpoctového systému v roku 2003. 130 Okrem toho z listín zalozených v spise vyplýva, ze zalobkyna sa po uzavretí dohody z 3. októbra 2003 zúcastnovala na koordinácii a úcinnom uplatnovaní nového systému výpoctu prirázky za srot. O tejto úcasti totiz svedcí v prvom rade súbor e-mailov, ktoré si vymenila so spolocnostou Winoa v októbri 2003 (odôvodnenia 42 az 45 napadnutého rozhodnutia) a ktoré zalobkyna nepopiera, ako aj e-mail z 1. decembra 2003, ktorý zaslal "general manager" spolocnosti Pometon Deutschland generálnemu riaditelovi zalobkyne (odôvodnenie 46). Tento dokument konkrétne jasne ukazuje, ze zalobkyna poziadala svoju nemeckú dcérsku spolocnost, aby uplatnovala prirázku za srot, co je pokyn, ktorý je v úplnom súlade so stratégiou predmetného kartelu. Napokon z interného e-mailu spolocnosti Winoa z 9. decembra 2003 vyplýva, ze zavedenie uvedenej prirázky spanielskymi dcérskymi spolocnostami spolocnosti Winoa a zalobkyne tiez bolo koordinované medzi týmito podnikmi (odôvodnenie 47 napadnutého rozhodnutia). 131 Tieto skutocnosti sú tiez nesporné. 2) O automatickom uplatnovaní prirázky za srot po 1. februári 2004 132 Vzorec na jednotný výpocet prirázky za srot, ktorý bol dohodnutý na stretnutí z 3. októbra 2003 a ktorý podla Komisie uplatnovali vsetci úcastníci kartelu od februára 2004, je opísaný v odôvodnení 37 napadnutého rozhodnutia. 133 Tento vzorec vychádzal na jednej strane pre celý EHP, s výnimkou talianskeho trhu, z indexu ceny srotu Eurofer. Tento index sa uverejnoval kazdý mesiac az do 2. marca 2016 na internetovej stránke európskej asociácie pre zelezo a ocel Eurofer. Pocítal sa na základe priemernej ceny v eurách za tonu, pricom vychádzal z cien ponuky a dopytu získaných od hlavných prevádzkovatelov z Nemecka, Francúzska, Talianska a Spojeného královstva (odôvodnenie 7 napadnutého rozhodnutia). 134 Na druhej strane, pokial ide o Taliansko, kde boli ceny srotu podstatne vyssie nez vo väcsine ostatných európskych krajín, tento vzorec vychádzal z indexu CAEF 225, teda z domáceho indexu, ktorý stanovovala milánska obchodná komora a ktorý sa uverejnoval na internetovej stránke talianskej asociácie podnikov pôsobiacich v odvetví oceliarskych výrobkov Assofermet. 135 Na rozdiel od indexu Eurofer sa index CAEF 225 neuvádzal vo forme jedinej mesacnej hodnoty, teda jediného ukazovatela, ale vo forme rozpätia minimálnej a maximálnej ceny, ktoré kazdé dva týzdne uverejnovala Assofermet (odôvodnenia 37 a 126 napadnutého rozhodnutia). 136 Na základe týchto informácií sa pritom výpocet prirázky za srot uskutocnoval podla podmienok dohody tak, ze ako "kompenzácia" sa odpocítalo od indexu Eurofer císlo 68 a od indexu CAEF 225 císlo 62. Na získanie základnej ceny brúsiv uplatnitelnej na klientov sa takto získaná suma pripocítala k dalsím nákladom, najmä k skutocnej nákupnej cene srotu. 137 Zalobkyna vo svojich písomných podaniach nepopiera túto metódu výpoctu, avsak tvrdí, ze dotknutí výrobcovia nemohli uplatnovat prirázku za srot automaticky, len na základe týchto dvoch indexov. 138 Podla zalobkyne na uplatnenie tejto prirázky totiz bolo potrebné, aby kazdý výrobca dostal kazdý mesiac výpoctový list, teda mesacný e-mail týkajúci sa prirázky za srot, ktorý sa Winoa zaviazala posielat úcastníkom kartelu az do polovice roka 2007, alebo aby od mája 2004 overil informáciu týkajúcu sa prirázky za srot uverejnenú na internetovej stránke spolocnosti Winoa. 139 V reakcii na otázku Vseobecného súdu zalobkyna na pojednávaní uviedla, ze najmä v Taliansku bolo velmi tazké uplatnit prirázku za srot bez údajov uvedených na výpoctových listoch, lebo index CAEF 225 tvorilo rozpätie uverejnované raz za 15 dní, co konkrétne predstavovalo styri ukazovatele za mesiac (pozri bod 135 vyssie). Pocas pojednávania zalobkyna v tejto súvislosti tiez spresnila, ze prevod týchto styroch ukazovatelov na jedinú sumu vykonávala Winoa vo výpoctových listoch, v ktorých bola navyse uvedená nielen táto jediná suma, ale aj skutocná suma prirázky za srot. 140 Podla zalobkyne sú preto tvrdenia Komisie týkajúce sa jej úcasti na tejto prvej casti kartelu nesprávne a nie sú zalozené na nijakom postacujúcom dôkaze, kedze zalobkyna nikdy nedostala mesacné výpoctové listy, ktoré boli podla nej nevyhnutné na uskutocnenie prvej casti kartelu, ani e-mail, ktorým Winoa od mája 2004 informovala ostatných úcastníkov kartelu o uverejnovaní informácií o prirázke za srot na svojej internetovej stránke a posielala im prepojenie na túto stránku (pozri bod 122 vyssie). 141 Túto argumentáciu zalobkyne, ktorá je zalozená v podstate na praktickej neuskutocnitelnosti, ci dokonca nemoznosti automatického uplatnovania dohody o prirázke za srot, najmä v Taliansku, vsak nemozno uznat. 142 Pokial ide predovsetkým o uplatnovanie dohody o prirázke za srot v Taliansku, je potrebné poukázat na to, ze vzhladom na to, ze zalobkyna nepopiera, ze sa podielala na vytvorení a pociatocnom zavedení tejto dohody, nie je pravdepodobné, ze Pometon, ktorá bola v podstate jedným z tvorcov kartelu, pri skutocnom vykonávaní tohto plánu protisútazných postupov mohla - bez toho, aby tým vyvolala reakciu svojich partnerov karteli - prestat uplatnovat túto prirázku len z dôvodu, ze nemala k dispozícii dostatok informácií od spolocnosti Winoa. Pometon totiz vytvorila túto prirázku a dohodla ju s ostatnými dotknutými podnikmi práve preto, aby ju samostatne a automaticky uplatnoval kazdý úcastník kartelu, a to aj na talianskom trhu, ktorý je v prvom rade trhom spolocnosti Pometon. 143 V tejto súvislosti z listinných dôkazov predlozených Komisiou, ako je e-mail z 5. septembra 2003, ktorý zaslal generálny riaditel zalobkyne spolocnosti Winoa, výslovne vyplýva, ze systém prirázky za srot sa mal v skutocnosti uplatnovat automaticky a ze indexy, z ktorých tento systém mal vychádzat, navyse boli vybraté práve z tohto dôvodu. To potvrdzuje, ze zasielanie mesacných informácií úcastníkom kartelu nebolo absolútne nevyhnutné pre uplatnovanie prirázky za srot. 144 Pokial ide dalej o výpocet prirázky za srot v Taliansku v pravom zmysle slova, tvrdenie zalobkyne, ktorá naznacuje, ze vôbec nemohla urcit sumu tejto prirázky, pokial nedostala výpoctový list vypracovaný spolocnostou Winoa (pozri bod 139 vyssie), tiez nemozno uznat. Z výmeny interných e-mailov spolocnosti Winoa z 31. mája 2007 - na ktorú sa zalobkyna na pojednávaní odvolala v reakcii na otázku Vseobecného súdu - totiz výslovne vyplýva, ze zamestnanci spolocnosti Winoa pri urcovaní výsky indexu CAEF 225, ktorý sa mal zohladnit pri výpocte uvedenej prirázky, získali od milánskej obchodnej komory len rozpätie, ktoré stanovila táto institúcia dvakrát za mesiac, a urcili priemer týchto styroch súm. Je pritom úplne nesporné, ze tento postup sa nezmenil od dohody z 3. októbra 2003 týkajúcej sa nového systému výpoctu predmetnej prirázky za srot (pozri bod 129 vyssie). Za týchto okolností nic neumoznuje predpokladat, ze ostatní úcastníci kartelu neboli schopní prípadne uskutocnit vyssie uvedenú operáciu. 145 Z dokumentov, ktoré Komisia uviedla v odôvodnení 125 napadnutého rozhodnutia a ktoré predlozili úcastníci konania, napokon vyplýva, ze Winoa uz pred zavedením nového systému výpoctu prirázky za srot posielala zalobkyni kazdý mesiac výpoctový list, v ktorom bol spomenutý bývalý index, na ktorom bola vtedy zalozená prirázka za srot, ako aj výska tejto prirázky. Svedcí o tom totiz jednak fax, ktorý zaslal generálny riaditel zalobkyne spolocnosti Winoa 14. februára 2003, a jednak viaceré takéto výpoctové listy zalozené do spisu Komisie. Vzhladom na úcast zalobkyne na zavedení nového systému (pozri body 129 a 130 vyssie) pritom vôbec nie je pravdepodobné, ze Winoa od 1. februára 2004 uz nezasielala výpoctové listy zalobkyni, aj ked bolo dohodnuté, ze bude zasielat mesacné oznámenia týkajúce sa prirázky za srot urcené úcastníkom kartelu (odôvodnenie 38 napadnutého rozhodnutia). 146 Zo vsetkých dôkazov preskúmaných v bodoch 141 az 144 vyssie v konecnom dôsledku vyplýva, ze automatické uplatnovanie prvej casti kartelu nemozno spochybnit len preto, lebo zavedenie spôsobu výpoctu prirázky za srot bolo spojené so zavedením systému mesacného informovania, ci dokonca koordinácie, ktorý zabezpecovala Winoa. 147 Zo vsetkých týchto dôvodov, kedze Komisia z právneho hladiska dostatocne preukázala, ze prirázka za srot sa v kazdom prípade mohla uplatnovat automaticky, skutocnost - na ktorú sa odvoláva zalobkyna -, ze neexistuje listinný dôkaz o tom, ze Winoa zasielala spolocnosti Pometon pocas obdobia jej úcasti na porusení výpoctové listy, nemôze vyvolat pochybnosti o úcasti tohto podniku na prvej casti kartelu po 1. februári 2004. 3) O kontaktoch medzi zalobkynou a ostatnými úcastníkmi kartelu od roku 2004 148 Vzhladom na automatickú povahu prirázky za srot nemôze obstát ani argumentácia zalobkyne, podla ktorej bola na to, aby Pometon mohla od roku 2004 uskutocnovat kartel, nevyhnutná úcast na stretnutiach a dalsích kontaktoch. 149 Pokial ide po prvé o konanie stretnutí, zalobkyna nesúhlasí s konstatovaním Komisie uvedeným v odôvodnení 111 napadnutého rozhodnutia, podla ktorého "pocas obdobia nasledujúceho po zavedení jednotného modelu pre 'prirázku za srot` na jesen roku 2003 az do prehodnotenia 'prirázky za srot` v lete roka 2007 boli kontakty menej intenzívne", a tvrdí, ze Komisia uvádza, ze zalobkyna sa zúcastnila len na dvoch z 27 stretnutí, ktoré sa uskutocnili pocas predmetného obdobia. 150 Vzhladom na automatickú povahu systému a aj v prípade, ze sa uzná, ze ostatní úcastníci kartelu alebo niektorí z nich skutocne viac ci menej pravidelne organizovali stretnutia s cielom zabezpecit monitorovanie uplatnovania prirázky za srot, neúcast zalobkyne na takých stretnutiach neumoznuje domnievat sa, ze zalobkyna prestala uplatnovat uvedený systém. 151 Po druhé, pokial ide o dalsie kontakty, tvrdenia uvedené zalobkynou tiez nemôzu spochybnit dôkaznú hodnotu skutocností, ktoré Komisia uvádza v tejto súvislosti na odôvodnenie svojich konstatovaní týkajúcich sa úcasti spolocnosti Pometon na prvej casti kartelu. 152 Komisia predovsetkým správne zdôraznuje, ze úcelom interného e-mailu spolocnosti Winoa z 24. marca 2004, uvedeného v odôvodnení 48 napadnutého rozhodnutia, v ktorom je opísaný rozhovor s generálnym riaditelom spolocnosti Pometon Espańa, bolo práve monitorovanie uskutocnovania prirázky za srot, co teda potvrdzuje úcast spolocnosti Pometon na prvej casti kartelu. Na tomto konstatovaní v tejto súvislosti nic nemení okolnost, ktorú uvádza zalobkyna, ze tento rozhovor sa konkrétnejsie týkal dodrziavania dohody o prirázke za srot spolocnostou Pometon, pokial ide o jedného z jeho klientov v Spanielsku, spolocnost Acerinox. 153 Okrem toho e-maily, ktoré si vymenili spolocnosti Würth a Pometon od 16. do 18. novembra 2005, uvedené v odôvodnení 50 napadnutého rozhodnutia, sa týkali - ako to zdôraznuje Komisia - rozsahu uplatnovania systému spornej prirázky za srot na dodávky brúsiv medzi clenmi kartelu. 154 V rozpore s tvrdeniami zalobkyne tieto e-maily jednoznacne odkazujú na uvedený systém. Generálny riaditel zalobkyne konkrétne vo svojom e-maile zo 17. novembra 2005 oznámil spolocnosti Würth, ze pri urcovaní predajnej ceny brúsiv spolocnosti Pometon pre spolocnost Würth v roku 2006 "riesenie spocíva v uplatnení mesacnej prirázky za srot, k comu v súcasnosti dochádza na trhoch". Poukázal teda výslovne na skutocnost, ze úcastníci kartelu, vrátane spolocnosti Pometon, uplatnovali uvedený systém na predmetných trhoch, a odporúcal ho potom rozsírit na dodávky medzi výrobcami. 155 Existenciu protisútazných kontaktov medzi spolocnostou Pometon a ostatnými úcastníkmi kartelu napokon potvrdzuje aj interný e-mail spolocnosti Ervin z 20. marca 2007, spomenutý v odôvodnení 52 napadnutého rozhodnutia, v ktorom sa uvádza, ze zástupcovia spolocností Winoa a Pometon pozvali autora tohto e-mailu na stretnutie v Miláne na "16./17. mája" 2007 s cielom prediskutovat uplatnovanie prirázky za srot (pozri bod 301 nizsie). 156 Po tretie odkazy na úcast zalobkyne na stretnutiach alebo na dalsích kontaktoch medzi úcastníkmi kartelu uvedené v napadnutom rozhodnutí (odôvodnenia 69, 95, 107, 108, 110, 113 a 143) nemozno vykladat v tom zmysle, ze samotná Komisia sa domnievala, ze také kontakty boli nevyhnutné na uskutocnovanie prvej casti kartelu, co by bolo v rozpore s dôkazmi týkajúcimi sa automatickej povahy systému prirázky za srot. 157 Predovsetkým odkazy spomenuté v bode 156 vyssie, na ktoré sa odvoláva zalobkyna, sa nevztahujú len na kontakty, ktoré sa týkali konkrétne uplatnovania prvej casti kartelu od roku 2004. Okrem toho, ak sa tieto odkazy týkajú prvej casti kartelu, vôbec nepreukazujú, ze také kontakty boli nevyhnutné na uplatnovanie prirázky za srot, ale presnými a zhodujúcimi sa dôkazmi podporujú konstatovania Komisie týkajúce sa zodpovednosti zalobkyne za túto prvú cast kartelu. 158 Záver Komisie uvedený v odôvodnení 95 napadnutého rozhodnutia, ze "Pometon sa podielala na tajných protisútazných dohodách o cenách brúsiv tým, ze sa zúcastnila na viacerých stretnutiach a [na] dalsích kontaktoch so svojimi konkurentmi", konkrétne treba vzhladom na konstatovania, ktoré mu predchádzajú, chápat tak, ze zahrna aj prípravné kontakty v roku 2003 pred stretnutím z 3. októbra 2003. Okrem toho sa tento záver netýka len prirázky za srot, ale oboch castí kartelu. To platí aj pre odôvodnenia 107, 108, 110, 113 a 143 napadnutého rozhodnutia. Co sa týka napokon stretnutí z 28. septembra 2004 a z 9. júna 2005, tieto stretnutia sú spomenuté v odôvodnení 69 tohto rozhodnutia len v súvislosti s uskutocnovaním druhej casti kartelu zalobkynou v Nemecku (pozri body 215 az 218 nizsie). 159 Pokial ide teda o prvú cast kartelu, Komisia preukázala existenciu urcitého poctu tajných kontaktov medzi spolocnostou Pometon a dalsími úcastníkmi kartelu po pociatocnej fáze zavedenia nového systému prirázky za srot (pozri body 153 az 156 vyssie), ktoré síce neboli nevyhnutné na to, aby bolo mozné uplatnovat uvedený systém, no mali zabezpecit monitorovanie jeho uplatnovania. 4) Záver týkajúci sa dôkazov o úcasti zalobkyne na prvej casti kartelu 160 Vzhladom na vsetky vyssie uvedené úvahy treba konstatovat, ze skutocnosti uvedené zalobkynou neumoznujú dospiet k záveru, ze Komisia z právneho hladiska dostatocne nepreukázala jej individuálnu zodpovednost za prvú cast kartelu, a to v prvom rade so zretelom na automatickú povahu uplatnovania prirázky za srot (pozri bod 148 vyssie) a v druhom rade so zretelom na okolnost, ze obmedzené, ale významné kontakty zalobkyne s ostatnými úcastníkmi kartelu, uvedené Komisiou (pozri bod 160 vyssie), svedcia o tom, ze zalobkyna sa nielen podielala na zavedení tohto systému, pricom zalobkyna túto okolnost nepoprela, ale ze sa tiez podielala na monitorovaní jeho uplatnovania. S prihliadnutím na tieto konstatovania je úcast zalobkyne na prvej casti kartelu v plnom rozsahu preukázaná bez toho, aby bolo dotknuté posúdenie dlzky trvania tejto úcasti, kedze táto otázka je predmetom námietok, ktoré zalobkyna uvádza v rámci stvrtého zalobného dôvodu (pozri body 289 az 315 nizsie). 3. O druhej casti druhého zalobného dôvodu zalozenej na údajnej neúcasti zalobkyne na druhej casti kartelu spocívajúcej v koordinácii týkajúcej sa individuálnych klientov a) Tvrdenia úcastníkov konania 161 Zalobkyna sa v tomto smere domnieva, ze rekonstrukcia skutkových okolností, ktoré viedli ku kartelu, uvedená v napadnutom rozhodnutí je nekonzistentná a odporuje dôkazom, ktoré uviedla samotná Komisia, najmä vyhláseniam ziadatela o zhovievavost, ktorý spomenul pravidelné stretnutia nielen v Nemecku, ale aj v Taliansku, kde sa podla druhého z týchto vyhlásení "konkurenti stretávali... tri az styri razy do roka". 162 V tejto súvislosti zalobkyna v prvom rade poznamenáva, ze v ziadnom z vyhlásení ziadatela o zhovievavost nie je Pometon spomenutá medzi podnikmi, ktoré sa podielali na celkovom systéme koordinácie týkajúcom sa individuálnych klientov. Naproti tomu v týchto vyhláseniach sú spomenuté casté tajné kontakty medzi ostatnými úcastníkmi kartelu, najmä pokial ide o cinnost na trhu hlavných regiónov predaja brúsiv v Európe, ktorými sú Nemecko, Taliansko, Spanielsko, Francúzsko a Spojené královstvo. 163 Jediná zmienka o spolocnosti Pometon, ktorú uviedol ziadatel o zhovievavost, týkajúca sa nemeckého trhu sa v skutocnosti vztahuje na konania pripísatelné spolocnosti Pometon Abrasives, ktorá patrila do skupiny Winoa, alebo na konania, ktoré nie sú potvrdené listinnými dôkazmi (odôvodnenie 132 napadnutého rozhodnutia). Okrem toho, pokial ide o taliansky trh, ziadatel o zhovievavost vyhlásil, ze zalobkyna sa zúcastnila na dvoch stretnutiach, ktoré sa konali 6. júna a 4. októbra 2007, hoci pred týmito dátumami uz previedla svoju organizacnú zlozku pôsobiacu v odvetví brúsiv na spolocnost Winoa. 164 V druhom rade, co sa týka konkrétnejsie spanielskeho trhu, zalobkyna zdôraznuje, ze kontakty medzi spolocnostami Pometon a Winoa "az do 5. apríla 2004", uvedené Komisiou v odôvodnení 64 napadnutého rozhodnutia, boli výlucne dvojstranné a uskutocnovali sa len pocas siestich mesiacov od októbra 2003 do apríla 2004. Pokial ide o interný e-mail spolocnosti Winoa z 15. júla 2005, uvedený v odôvodnení 67 napadnutého rozhodnutia, tento e-mail preukazuje neexistenciu akejkolvek dohody o rozdelení klientely. 165 Okrem toho dokumenty zalozené v spise potvrdzujú neexistenciu akejkolvek koordinácie týkajúcej sa individuálnych klientov medzi spolocnostami Pometon a Winoa. Týka sa to zápisnice zo stretnutia z 18. mája 2004, pripojenej k internému e-mailu spolocnosti Winoa, v ktorej sú spomenuté "tazkosti s uplatnovaním [prirázky za srot] na urcitých klientov z dôvodu konkurencie spolocností Ilarduya a Pometon týkajúcej sa pevnej ceny", a interného e-mailu spolocnosti Winoa z 15. júla 2005, citovaného v odôvodneniach 67 a 131 napadnutého rozhodnutia. Po tomto e-maile v kazdom prípade nenasledovalo nijaké stretnutie so spolocnostou Pometon. 166 Po tretie, pokial ide o francúzsky a belgický trh, zalobkyna poukazuje na to, ze Komisia uviedla v odôvodnení 63 napadnutého rozhodnutia interný e-mail spolocnosti Winoa z 19. januára 2004, ktorý opisuje rozhovor medzi spolocnostami MTS a Winoa, v ktorom Winoa podozrievala spolocnost Pometon, ze podhodnotila svoju cenu vo vztahu k jednému francúzskemu klientovi. V rozpore s konstatovaním Komisie tento dokument preukazuje, ze Winoa povazovala spolocnost Pometon za agresívneho konkurenta. Navyse to je v súlade s vyhláseniami ziadatela o zhovievavost, v ktorých Pometon vôbec nie je spomenutá v súvislosti s "kontaktmi konkurentov týkajúcimi sa Francúzska a Beneluxu". 167 Vo stvrtom rade, co sa týka nemeckého trhu, zalobkyna pripomína, ze podla odôvodnenia 164 napadnutého rozhodnutia bolo Nemecko jedinou krajinou, kde boli kontakty struktúrovane organizované. Zo 14 mnohostranných stretnutí a 10 dvojstranných stretnutí, ktoré sa uskutocnili v priebehu obdobia, pocas ktorého Pometon este pôsobila na trhu s brúsivami (teda az do 16. mája 2007), bola pritom úcast spolocnosti Pometon potvrdená nanajvýs na jednom mnohostrannom stretnutí a jednom dvojstrannom stretnutí. Okrem toho zalobkyna spochybnuje dôkaznú hodnotu druhého vyhlásenia ziadatela o zhovievavost, citovaného v odôvodnení 68 napadnutého rozhodnutia. Záznamy o nákladoch, ktoré predlozil tento ziadatel, sa totiz netýkali zalobkyne. Pokial ide o potvrdenku z hotela NodingerHof, kde sa konalo stretnutie zo 16. novembra 2006, táto potvrdenka preukazuje neúcast zástupcov spolocnosti Pometon na uvedenom stretnutí, kedze v nej nie sú spomenuté ich mená, ale len mená ostatných úcastníkov. Napokon nedôveryhodnost vyssie uvedených vyhlásení, pokial ide o údajnú úcast spolocnosti Pometon na stretnutiach s ostatnými konkurentmi, potvrdzuje skutocnost, ze v týchto vyhláseniach sa spomína úcast zalobkyne na stretnutí z 13. novembra 2017, hoci Pometon uz sest mesiacov nepôsobila na trhu. 168 Okrem toho zalobkyna spochybnuje listinné dôkazy, na ktoré sa odvoláva Komisia s cielom potvrdit jej úcast na stretnutiach z 28. septembra 2004 a z 9. júna 2005. Najmä tvrdí, ze neexistuje nijaký listinný dôkaz o témach rozoberaných pocas týchto stretnutí a ze ziadatel o zhovievavost neposkytol v tejto súvislosti nijaký, co i len strucný opis. 169 V piatom rade, co sa týka talianskeho trhu, zalobkyna predovsetkým poukazuje na to, ze Komisia jej vôbec nepripísala úcast na stretnutiach s jej konkurentmi (pozri bod 161 vyssie in fine). Dalej tvrdí, ze pät dokumentov, citovaných v odôvodneniach 75 az 79 napadnutého rozhodnutia, o ktoré sa opiera Komisia, neumoznuje "nad mieru akýchkolvek dôvodných pochybností" konstatovat, ze zalobkyna sa podielala na koordinácii týkajúcej sa individuálnych klientov. 170 Co sa týka konkrétne piateho dokumentu (odôvodnenie 79 napadnutého rozhodnutia), ktorý obsahuje e-maily, ktoré si v máji 2008 vymenil zamestnanec spolocnosti Pometon Abrasives, pán T., so zamestnancom spolocnosti MTS, zalobkyna zdôraznuje, ze e-mail z 28. mája 2008, ktorý zaslal pán T. zamestnancovi spolocnosti MTS a v ktorom sa uvádza, ze "ako dobre viete, politika spolocnosti [Pometon Abrasives] nespocíva v znizovaní cien, ale naopak v ich zvysovaní", sa týkal politiky tejto spolocnosti po tom, co ju odkúpila Winoa, a nie politiky zalobkyne. 171 Komisia s celou touto argumentáciou nesúhlasí. Predovsetkým spresnuje, ze sama uznala, ze úloha spolocnosti Pometon v druhej casti kartelu bola mensia, a z tohto dôvodu jej priznala znízenie pokuty o 10 % na základe polahcujúcich okolností. 172 Aj ked vsak zalobkyna mala len sporadické tajné kontakty, ktoré boli dvojstranné a týkali sa len urcitých krajín, kontakty, ktoré boli preukázané, boli významné a preukazujú existenciu kartelu a úcast spolocnosti Pometon na nom. b) Posúdenie Vseobecným súdom 173 Druhá cast kartelu sa týka koordinácie obchodných podmienok, ktoré uplatnovali úcastníci vo vztahu k urcitým individuálnym klientom, s cielom obmedzit cenovú konkurenciu, pokial o týchto klientov. Komisia sa v podstate domnieva, ze úcastníci kartelu diskutovali - predovsetkým dvojstranne - o konkurencných parametroch týkajúcich sa predajných cien brúsiv, ktoré sa mali uplatnovat vo vztahu k ich príslusným klientom, zatial co kvalita, sluzby a ostatné obchodné podmienky sa nadalej riadili pravidlami hospodárskej sútaze. 174 Komisia preto v odôvodnení 57 napadnutého rozhodnutia konstatovala: "Dôkazy obsiahnuté v spise, najmä urcitý pocet dokumentov z kontrol, ako aj dalsie dokumenty predlozené ziadatelom o zhovievavost ukazujú, ze Pometon tiez koordinovala svoje správanie s ostatnými úcastníkmi porusenia, pokial ide o individuálnych klientov. Súbezne s koordináciou týkajúcou sa prirázky za srot (pozri napríklad odôvodnenia 35, 45, 52, 61 a 77) sa úcastníci v zásade dohodli, ze si nebudú navzájom preberat svojich stálych klientov, aspon nie prostredníctvom cenových zliav, ze budú koordinovat ceny, vrátane zvysovania cien, a uplatnovat prirázky, ak mali klienti viaceré zdroje dodávok (odôvodnenia 76, 78 a 79). Hoci forma a intenzita tohto správania boli v jednotlivých clenských státoch odlisné, uplatnovala sa tá istá vseobecná zásada: neuplatnovat cenovú konkurenciu, pokial ide o individuálnych klientov." 1) Úvodné poznámky o rozsahu druhej casti druhého zalobného dôvodu 175 Na úvod treba poukázat na to, ze Komisia v napadnutom rozhodnutí (odôvodnenia 58 a 59) uznala, ze zatial co kontakty medzi spolocnostami Ervin a Winoa, ktorých cielom bola koordinácia ich správania vo vztahu k individuálnym klientom, boli castejsie, zalobkyna sa zúcastnovala na takých kontaktoch len sporadicky, najmä ked niektorý z úcastníkov nedodrziaval alebo bol podozrivý z nedodrziavania tejto druhej casti kartelu. 176 Komisia sa naopak domnieva (odôvodnenia 225 a 226 napadnutého rozhodnutia), ze táto okolnost nevylucuje úcast spolocnosti Pometon na druhej casti kartelu ani jej zodpovednost za túto cast kartelu, avsak obmedzenejsí charakter jej úcasti na tejto casti kartelu mozno zohladnit na základe polahcujúcich okolností. Z tohto dôvodu Komisia priznala zalobkyni znízenie pokuty o 10 %, tak ako to navyse urobila aj v rozhodnutí o urovnaní (odôvodnenie 103) vo vztahu k spolocnostiam MTS a Würth, ktoré sa tiez podielali na druhej casti kartelu v mensej miere nez Winoa a Ervin. 177 Zalobkyna vsak popiera akúkolvek zodpovednost za túto druhú cast kartelu. 178 V tejto súvislosti je potrebné najprv pripomenút, ze judikatúra rozlisuje na jednej strane konstatovanie zodpovednosti podniku za jediné a pokracujúce porusenie posudzované ako celok, aj ked sa tento podnik zúcastnil len na casti protisútazných konaní, a na druhej strane rozsah jeho individuálnej zodpovednosti za porusenie na základe vlastných konaní tohto podniku, a to na úcely výpoctu pokuty, ktorú mozno ulozit len v súlade so zásadou individualizácie sankcie. 179 Pokial sa totiz podnik vlastnými konaniami vedome podielal na jedinom a pokracujúcom porusení, mozno vyvodit jeho zodpovednost aj za konania, ktorých sa dopustili dalsie podniky v rámci toho istého kartelu za celé obdobie jeho úcasti na tomto porusení (pozri body 243 az 249 nizsie). 180 Preto okolnost, ze sa podnik nezúcastnoval na vsetkých prvkoch zakladajúcich kartelovú dohodu alebo ze plnil menej významnú úlohu pri niektorých cinnostiach, na ktorých sa zúcastnoval, nie je relevantná pre preukázanie porusenia pravidiel hospodárskej sútaze, ktorého sa dopustil, kedze tieto prvky sa majú zohladnovat iba pri posudzovaní závaznosti jeho úcasti na predmetnom porusení a prípadne pri stanovení pokuty (rozsudky zo 7. januára 2004, Aalborg Portland a i./Komisia, [86]C-204/00 P, C-205/00 P, C-211/00 P, C-213/00 P, C-217/00 P a C-219/00 P, [87]EU:C:2004:6, bod [88]86, a zo 6. decembra 2012, Komisia/Verhuizingen Coppens, [89]C-441/11 P, [90]EU:C:2012:778, bod [91]45). 181 V tejto súvislosti sa v bode 29 tretej zarázke usmernení pre výpocet pokút navyse medzi polahcujúcimi okolnostami, ktoré mozno zohladnit v prospech podniku, uvádza dôkaz, ze jeho úcast na porusení je významne znízená a ze v dobe, ked bol stranou dohôd predstavujúcich porusenie, sa v skutocnosti vyhýbal ich uplatnovaniu a správal sa na relevantnom trhu korektným konkurencným spôsobom. 182 V prejednávanom prípade z toho vyplýva, ze obmedzená úcast spolocnosti Pometon na pocetných stretnutiach a na dalsích kontaktoch, ktoré sa uskutocnili v súvislosti s druhou castou kartelu, nemôze vylúcit jej zodpovednost za túto druhú cast kartelu, ak Komisia v súlade s kritériami stanovenými judikatúrou, ktoré budú pripomenuté v bodoch 245 a 246 nizsie, preukáze, ze tento podnik chcel prispiet k jedinému a pokracujúcemu poruseniu ako celku, co bude preskúmané v bodoch 252 az 269 nizsie. 183 Skutocnost, ktorú Komisia navyse nespochybnila (pozri body 172 a 173 vyssie), ze zalobkyna sa nepodielala ani na struktúrovanom systéme koordinácie, ktorý bol organizovaný vo forme mnohostranných stretnutí konaných asi dvakrát za rok v Nemecku (odôvodnenia 68 a 164 napadnutého rozhodnutia), ani sa nezúcastnovala na stretnutiach, ktoré sa pravidelne konali v Taliansku (pozri bod 162 vyssie, ako aj bod 222 nizsie), teda nevyhnutne neznamená, ze sa nepodielala na koordinácii týkajúcej sa individuálnych klientov. 184 Preto treba v rámci tejto casti preskúmat len individuálnu zodpovednost zalobkyne za druhú cast kartelu, pricom treba overit, ci dôkazy, na ktoré sa odvoláva Komisia, majú dostatocnú dôkaznú hodnotu na preukázanie existencie protisútazných konaní týkajúcich sa koordinácie cien vo vztahu k urcitým klientom, ktoré Komisia pripísala spolocnosti Pometon v napadnutom rozhodnutí. 2) Preskúmanie dôkazov o úcasti zalobkyne na druhej casti kartelu 185 Je potrebné najprv poukázat na to, ze Komisia uznáva, ze existujú dôkazy o úcasti spolocnosti Pometon na druhej casti kartelu len v piatich clenských státoch Únie, ktorými sú Belgicko, Nemecko, Spanielsko, Francúzsko a Taliansko. 186 Preto treba overit, ci sú konstatovania o správaní spolocnosti Pometon v rámci druhej casti kartelu vzhladom na vsetky skutocnosti uvedené úcastníkmi konania z právneho hladiska dostatocne odôvodnené. i) O spanielskom trhu 187 Pokial ide najprv o spanielsky trh, Komisia vychádza z urcitého poctu listinných dôkazov preukazujúcich existenciu dvojstranných kontaktov medzi spolocnostami Pometon a Winoa, ktoré trvali na uvedenom trhu od 20. februára 2003 do 15. júla 2005. Ide predovsetkým o e-maily, ktoré si 22. októbra a 21. novembra 2003 vymenil generálny riaditel zalobkyne so spolocnostou Winoa (odôvodnenia 61 a 62 napadnutého rozhodnutia); dalej o zhrnutia z dvojstranných stretnutí a telefonických rozhovorov medzi spolocnostou Pometon a spanielskou dcérskou spolocnostou spolocnosti Winoa, ktoré sa konali od 20. februára 2003 do 5. apríla 2004, ktoré vypracoval zamestnanec spolocnosti Winoa, ktorý sa na nich zúcastnil (odôvodnenie 64 napadnutého rozhodnutia), a napokon o interný dokument spolocnosti Winoa, v ktorom je opísané stretnutie z 12. februára 2004 so spanielskou dcérskou spolocnostou spolocnosti Pometon v Zaragoze (Spanielsko) (odôvodnenie 65), ako aj o interné e-maily spolocnosti Winoa zaslané 17. a 23. marca 2004 (odôvodnenie 66) a 15. júla 2005 (odôvodnenie 67). 188 V prvom rade je potrebné konstatovat, ze priama úcast spolocnosti Pometon na koordinácii týkajúcej sa individuálnych klientov uz od zaciatku kartelu jednoznacne vyplýva z vyssie uvedeného e-mailu z 22. októbra 2003, ktorý bol výslovne citovaný v odôvodnení 61 napadnutého rozhodnutia. V tomto e-maile generálny riaditel zalobkyne, ktorý spomenul troch spanielskych klientov spolocnosti Pometon, v podstate vytkol spolocnosti Winoa, ze znizovala svoje ceny, zatial co Pometon zvysovala svoje ceny, a preto vyzval spolocnost Winoa, aby mu poskytla vysvetlenia. 189 V druhom rade o úcasti spolocnosti Pometon na koordinácii cien vo vztahu k urcitým individuálnym klientom v Spanielsku svedcí najmä urcitý pocet kontaktov medzi týmto podnikom a spolocnostou Winoa este pred zaciatkom kartelu a tiez neskôr. Ceny uplatnované vo vztahu k urcitým individuálnym klientom sa teda rozoberali na dvojstranných stretnutiach, pocas ktorých spolocnost Pometon zastupoval najmä "general manager" spolocnosti Pometon Espańa, napríklad 20. februára 2003, 12. februára alebo 16. marca 2004, ako to vyplýva zo zápisníc z uvedených stretnutí uvedených v napadnutom rozhodnutí, ktoré sú zalozené v spise. Túto koordináciu potvrdzujú aj zápisnice z telefonických rozhovorov, napríklad z 15. a 24. marca 2004, pocas ktorých bola potvrdená potreba dodrziavat dohodu a rozobratá výska ceny, ktorá sa mala uplatnovat vo vztahu k urcitým klientom. 190 Po tretie v internom e-maile spolocnosti Winoa z 15. júla 2005 (pozri body 165 a 187 vyssie), citovanom v odôvodnení 67 napadnutého rozhodnutia, sa uvádza, ze Pometon "predlozila ponuky klientom, o ktorých vie, ze sú výhradnými klientmi spolocnosti TFM [dcérska spolocnost spolocnosti Winoa v Spanielsku]" a ze "pocas stretnutia so spolocnostou [Pometon] táto spolocnost musí pochopit, ze nemôzeme akceptovat takýto postup". Z toho vyplýva, ze Pometon bola prinajmensom informovaná o dohode, ktorej úcelom bolo zachovat výhradných klientov kazdého úcastníka (non poaching agreement), na základe ktorej Pometon podla spolocnosti Winoa nemala oslovovat výhradných klientov dcérskej spolocnosti spolocnosti Winoa v Spanielsku. 191 V tejto súvislosti otázka, ci sa stretnutie so zástupcom spolocnosti Pometon, ktoré sa malo uskutocnit v týzdni po 15. júli 2005, skutocne konalo, nemá vplyv na význam tohto dôkazu, ktorý v predmetnom kontexte z právneho hladiska dostatocne preukazuje, ze Pometon bola úcastníkom kartelu, práve preto, lebo v prípade urcitých spanielskych klientov spolocnosti Winoa sa táto spolocnost ako dalsí úcastník tohto kartelu domnievala, ze spolocnosti Pometon treba pripomenút, aby dodrziavala uzavreté dohody. 192 Podla judikatúry relevantnej v tejto oblasti (pozri bod 115 vyssie) majú dôkazy preskúmané v bodoch 188 az 191 vyssie, ktorých obsah sa týka dvojstranných kontaktov, ktorých jednoznacným úcelom je koordinácia cien vo vztahu k individuálnym klientom, znacnú dôkaznú hodnotu, kedze ide bud o výmeny e-mailov medzi generálnym riaditelom zalobkyne na jednej strane a spolocnostou Winoa na druhej strane, alebo o dokumenty urcené na interné pouzitie, v ktorých sa opisuje obsah stretnutí alebo telefonických rozhovorov medzi zamestnancami spolocností Pometon a Winoa a ktoré vypracoval priamy svedok (pozri bod 117 vyssie). 193 Podla judikatúry (pozri bod 114 vyssie) preto nestací, aby zalobkyna predlozila iba prijatelnú alternatívu k stanovisku Komisie, ale musí preukázat, ze vyssie uvedené listinné dôkazy sú nepostacujúce. 194 Zalobkyna pritom len vo vseobecnej rovine tvrdí, ze jej kontakty so spolocnostou Winoa sa v skutocnosti realizovali vo velmi konkurencnom kontexte, ktorý sa vyznacoval napätými a systematickými konfliktami s týmto podnikom z dôvodu, ze Pometon vstúpila na spanielsky trh s brúsivami len nedávno, zatial co Winoa bola uz dlho hlavným hospodárskym subjektom na tomto trhu. 195 Zalobkyna sa vsak odvoláva na zápisnicu z interného stretnutia spolocnosti Winoa, konkrétne stretnutia z 18. mája 2004 (pozri bod 165 vyssie), v ktorej sú spomenuté "tazkosti s uplatnovaním [prirázky za srot] na urcitých klientov z dôvodu konkurencie spolocností Ilarduya a Pometon týkajúcej sa pevnej ceny". 196 V tejto súvislosti je vsak potrebné poukázat na to, ze tento dokument sa vztahuje predovsetkým na prvú cast kartelu. Je pravda, ze z neho tiez vyplýva, ze Pometon vo vztahu k viacerým klientom spolocnosti Winoa v Spanielsku neuplatnovala druhú cast kartelu. Z uvedeného dokumentu, v ktorom sa spomína len cenová konkurencia spolocnosti Pometon, pokial ide o "urcitých klientov" pôsobiacich v danom priemyselnom odvetví, vsak vôbec nevyplýva, ze tento podnik nedodrziaval dohodu vo vztahu k dalsím klientom spolocnosti Winoa v Spanielsku. Samotná okolnost, ze zalobkyna vzdy nedodrziavala druhú cast kartelu, neumoznuje dospiet k záveru, ze sa na tejto casti nepodielala. 197 V kazdom prípade skutocnost, ktorú uvádza zalobkyna, ze zalobkyna len nedávno vstúpila na spanielsky trh, a preto sa nachádzala v takej situácii intenzívnej hospodárskej sútaze so spolocnostou Winoa, ze sa pokúsala konkurovat jej svojimi cenami s cielom prebrat jej klientov a etablovat sa na uvedenom trhu, nemôze vyvrátit dôkazy o jej - hoci len obmedzenej - úcasti na druhej casti kartelu na území tohto clenského státu, ktoré predlozila Komisia. 198 Argumentáciu zalobkyne (pozri body 193 az 197 vyssie), ktorej cielom je spochybnit dôkaznú hodnotu dôkazov o jej úcasti na koordinácii týkajúcej sa urcitých individuálnych klientov v Spanielsku, ktoré predlozila Komisia a ktoré boli preskúmané v bodoch 187 az 192 vyssie, preto nemozno uznat. ii) O francúzskom a belgickom trhu 199 Pokial ide o francúzsky a belgický trh, Komisia najprv v odôvodnení 62 napadnutého rozhodnutia spomenula e-mail spolocnosti Winoa zaslaný generálnemu riaditelovi zalobkyne z 21. novembra 2003, ktorého predmet je oznacený ako "Spanielsko/Belgicko" a v ktorom zástupca spolocnosti Winoa spomenul belgického klienta, ktorého mal za normálnych okolností zásobovat jeho podnik, pricom vyzval spolocnost Pometon, aby nezvysovala svoje dodávky tomuto klientovi. Zalobkyna nespochybnuje tieto dôkazy. 200 Komisia dalej v odôvodnení 63 napadnutého rozhodnutia vychádzala z interného e-mailu spolocnosti Winoa z 19. januára 2004, v ktorom bol opísaný rozhovor medzi autorom tohto e-mailu a osobou zodpovednou za predaj spolocnosti MTS vo Francúzsku a Belgicku z 15. januára 2004, pocas ktorého mu táto osoba potvrdila, ze MTS nedodáva tovar francúzskemu klientovi spolocnosti Winoa, ktorý získal nizsiu cenu od konkurenta. V tomto e-maile z toho zamestnanec spolocnosti Winoa vyvodil, ze treba "oslovit spolocnost Ervin alebo [spolocnost Pometon]" a ze "sa priklána k spolocnosti [Pometon, ktorá je] urcite schopná" poskytnút takú cenovú zlavu. 201 V tejto súvislosti je potrebné poukázat na to, ze vysvetlenie zalobkyne, podla ktorej tento dokument preukazuje len to, ze Winoa ju povazovala za agresívneho konkurenta, sa nezdá prijatelné. Neutrálny a objektívny výklad tohto e-mailu naopak svedcí o tom, ze tento e-mail je súcastou monitorovania dodrziavania druhej casti kartelu. Z jeho znenia totiz vyplýva, ze Winoa a MTS povazovali tak spolocnost Pometon, ako aj spolocnost Ervin za úcastníkov dohody o neuplatnovaní cenovej konkurencie voci urcitým individuálnym klientom a ze Winoa po tom, co si u spolocnosti MTS overila, ze neslo o túto spolocnost, podozrievala spolocnost Pometon, ze riadne nedodrziavala tento záväzok. Skutocnost, ze Winoa podozrievala v súvislosti s týmto individuálnym klientom skôr spolocnost Pometon nez spolocnost Ervin, vôbec neumoznuje dospiet k záveru, ze Pometon sa nepodielala na druhej casti kartelu. 202 V tomto kontexte samotná okolnost, ktorú uviedla zalobkyna (pozri bod 166 vyssie), ze vo vyhláseniach ziadatela o zhovievavost nebola Pometon spomenutá v súvislosti s "kontaktmi konkurentov týkajúcimi sa Francúzska a Beneluxu", nemôze spochybnit dôkaznú hodnotu dokumentov preskúmaných v bodoch 199 az 201 vyssie, a teda ani zodpovednost spolocnosti Pometon za porusenie na francúzskom a belgickom trhu. Tieto dokumenty totiz predstavujú významné nepriame dôkazy o existencii tajných kontaktov medzi spolocnostami Pometon a Winoa, ako aj o tom, ze Winoa a aspon jeden dalsí podnik, ktorý bol úcastníkom kartelu, boli presvedcení o tom, ze Pometon sa podiela na koordinácii vo vztahu k individuálnym klientom. V tomto kontexte skutocnost, ze ziadatel o zhovievavost nespomenul spolocnost Pometon, neznamená, ze tento podnik nemal tajné kontakty s ostatnými úcastníkmi kartelu, pokial ide o Francúzsko a Benelux, ale ju mozno jednoducho vysvetlit mensou úcastou spolocnosti Pometon na druhej casti kartelu, ktorú Komisia navyse výslovne uznala (pozri bod 176 vyssie). 203 Z toho vyplýva, ze Komisia z právneho hladiska dostatocne odôvodnila svoje konstatovania o úcasti zalobkyne na koordinácii týkajúcej sa urcitých individuálnych klientov vo Francúzsku a v Belgicku. iii) O nemeckom trhu 204 Pokial ide o nemecký trh, ktorý bol jediným trhom, na ktorom bola podla Komisie koordinácia týkajúca sa individuálnych klientov struktúrovane organizovaná (pozri body 161 a 167 vyssie), táto institúcia sa odvoláva najmä na druhé vyhlásenie ziadatela o zhovievavost, podla ktorého sa Pometon zúcastnila na väcsine mnohostranných stretnutí, ktoré sa konali v tejto krajine asi dvakrát rocne (odôvodnenia 68 a 132 napadnutého rozhodnutia). Na potvrdenie tohto vyhlásenia Komisia poukázala na listinné dôkazy o úcasti spolocnosti Pometon na mnohostranných stretnutiach z 28. septembra 2004 a z 9. júna 2005 (odôvodnenia 69 az 72 napadnutého rozhodnutia). Okrem toho sa Komisia opiera o interný fax tohto podniku zo 16. februára 2005 týkajúci sa individuálneho klienta, ktorý tiez svedcí o úcasti zalobkyne na druhej casti kartelu (odôvodnenia 73 a 74 napadnutého rozhodnutia). 205 V prvom rade je potrebné preskúmat tvrdenie zalobkyne (pozri bod 163 vyssie), ze vyhlásenia ziadatela o zhovievavost, uvedené v odôvodneniach 68 a 132 napadnutého rozhodnutia, nie sú dôveryhodné, lebo jej nesprávne pripisujú konania, ktoré v skutocnosti treba pripísat spolocnosti Pometon Abrasives, ktorá patrila do skupiny Winoa. 206 V tomto zmysle zalobkyna tvrdí, ze Ervin jej tiez nesprávne pripísala úcast na stretnutí z 13. novembra 2007, lebo k tomuto dnu zalobkyna uz sest mesiacov nepôsobila na trhu. 207 Pritom je potrebné poukázat na to, ze okolnost, ze Ervin spomenula spolocnost Pometon namiesto spolocnosti Pometon Abrasives, pokial ide o toto stretnutie z 13. novembra 2007, vôbec nemôze ovplyvnit dôveryhodnost jej vyhlásení o stretnutiach pred 16. májom 2007, ktorým treba podla judikatúry (pozri bod 118 vyssie) priznat vysokú dôkaznú hodnotu. Okrem toho nie je vylúcené, ze vyssie uvedená zmienka o spolocnosti Pometon, ktorú uviedol ziadatel o zhovievavost, vyplýva skôr z jeho chyby alebo nepozornosti, kedze bývalí obchodní riaditelia zalobkyne, páni T. a B., ktorí casto zastupovali spolocnost Pometon na stretnutiach s ostatnými úcastníci kartelu, boli od 16. mája 2007 zamestnancami spolocnosti Pometon Abrasives. 208 Chyba, ktorej sa dopustila Ervin, pokial ide o stretnutie z 13. novembra 2007, teda neumoznuje spochybnit dôveryhodnost jej vyhlásenia, citovaného v odôvodnení 68 napadnutého rozhodnutia, podla ktorého sa zástupcovia spolocnosti Pometon, páni W. a T., zúcastnili na väcsine mnohostranných stretnutí, ktoré sa konali asi dvakrát rocne. Co sa týka vyhlásenia citovaného v odôvodnení 132 napadnutého rozhodnutia, jeho presnost umoznuje vylúcit akékolvek nebezpecenstvo zámeny zo strany spolocnosti Ervin, ktorá vyhlásila, ze "sa zacala zúcastnovat na pravidelných stretnutiach so spolocnostami [Winoa], MTS, Würth a - kým este bola nezávislým podnikom a neodkúpila ju [Winoa] - so spolocnostou Pometon, pocas ktorých sa rozoberal nemecký trh". 209 V kazdom prípade, kedze zalobkyna spochybnuje presnost vyssie uvedených vyhlásení, vsak tieto vyhlásenia nemozno povazovat za postacujúci dôkaz o jej úcasti na stretnutiach s ostatnými úcastníkmi kartelu, pokial ich nepotvrdia dalsie dôkazy. 210 Preto je podla judikatúry citovanej v bodoch 118 a 119 vyssie potrebné v druhom rade overit, ci vyhlásenia spolocnosti Ervin, citované v bode 208 vyssie, ktoré zalobkyna spochybnuje, podporujú dalsie dôkazy. 211 V tejto súvislosti je potrebné po prvé poukázat na to, ze Komisia v napadnutom rozhodnutí (odôvodnenie 69) implicitne uznala, ze má k dispozícii len dôkazy o úcasti zalobkyne na dvoch stretnutiach, pricom jedno sa konalo 28. septembra 2004 a druhé 9. júna 2005 (pozri bod 204 vyssie), a podrobne neuviedla úcast zalobkyne na dalsích stretnutiach. 212 Pritom je potrebné pripomenút, ze na odôvodnenie záveru, ze zalobkyna sa podielala na druhej casti kartelu, nie je nevyhnutné, aby sa zúcastnila na struktúrovanom systéme koordinácie (pozri bod 183 vyssie). Pokial ide o stretnutia, jediná otázka, ktorú treba preskúmat, teda spocíva v overení, ci je tvrdenie Komisie, ze zalobkyna sa zúcastnila na dvoch vyssie uvedených stretnutiach, ktoré sa nachádza v napadnutom rozhodnutí (odôvodnenie 69), dostatocne odôvodnené. Ak je to tak, tieto nepriame dôkazy budú preskúmané spolu s ostatnými dôkazmi (pozri body 220 a 221 nizsie). 213 V tomto kontexte je argumentácia zalobkyne, ktorej cielom je spochybnit dalsie dôkazy, ktoré sa netýkajú jej správania, ale sú spomenuté v odôvodnení 68 napadnutého rozhodnutia s cielom potvrdit niektoré vyhlásenia spolocnosti Ervin, citované v uvedenom odôvodnení (pozri bod 208 vyssie), neúcinná. Tieto dôkazy, ktoré vôbec nesúvisia so stretnutiami z 28. septembra 2004 a z 9. júna 2005, totiz Komisia uviedla len s cielom vseobecne potvrdit, ze v Nemecku sa konali pravidelné stretnutia, pokial ide o druhú cast kartelu, a nie s cielom preukázat úcast zalobkyne na takých stretnutiach. 214 Z toho istého dôvodu je hotelová faktúra, ktorú predlozila zalobkyna v prílohe k zalobe a ktorá podla tvrdení Komisie uvedených v jej vyjadrení k zalobe potvrdzuje, ze "general manager" nemeckej dcérskej spolocnosti zalobkyne sa zúcastnil na mnohostrannom stretnutí zo 16. novembra 2006, irelevantná. Kedze totiz Komisia v napadnutom rozhodnutí vôbec netvrdila, ze zalobkyna sa zúcastnila na uvedenom stretnutí, argumentácia zalobkyne zalozená na tejto faktúre je tiez neúcinná. Okrem toho v kazdom prípade je potrebné poukázat na to, ze táto faktúra, ktorá je scasti necitatelná, neumoznuje dospiet k nijakému istému záveru o tom, ci sa zalobkyna zúcastnila na stretnutí zo 16. novembra 2006. Preto takú úcast nemozno v nijakom prípade povazovat za preukázanú. 215 Po druhé treba preskúmat dôkazy uvedené Komisiou s cielom potvrdit úcast zalobkyne na stretnutiach z 28. septembra 2004 a z 9. júna 2005. V prípade prvého z týchto stretnutí ide o e-mail spolocnosti MTS z 13. septembra 2004 adresovaný spolocnostiam Würth, Pometon, Ervin a Winoa, v ktorom sa uvádza, ze dátum 28. septembra 2004 vyhovuje vsetkým a ze "general manager" spolocnosti Pometon Deutschland potvrdil svoju úcast. Druhé stretnutie preukazuje e-mail spolocnosti Pometon zo 16. mája 2005 adresovaný spolocnosti Winoa, ktorý bol v kópii zaslaný spolocnostiam Würth a MTS, pricom im bolo oznámené, ze "dalsie stretnutie [bolo] rezervované na 9. júna 2005 v [hoteli] v Düsseldorfe". 216 Zalobkyna vsak tvrdí, ze neexistuje nijaký dôkaz o témach rozoberaných pocas týchto dvoch stretnutí, a to ani vo vyhlásení ziadatela o zhovievavost, ani v ziadnom inom dokumente. Okrem toho cituje cast tohto vyhlásenia, v ktorej Ervin uviedla, ze väcsina stretnutí týkajúcich sa koordinácie vo vztahu ku klientom sa konala na konci roka (spravidla v období od konca septembra do novembra) a na zaciatku roka (v období od januára do marca), lebo väcsina klientov mala rocné zmluvy, ktoré sa mohli obnovit na konci roka. Stretnutia na zaciatku roka boli vo vseobecnosti zamerané na otázku, ci boli zvýsenia ceny skutocne vykonané. 217 Treba vsak poukázat na to, ze zalobkyna nepopiera svoju úcast na dvoch vyssie uvedených stretnutiach. Okrem toho nespresnuje, aký bol podla nej predmet týchto stretnutí, ak ním nebola koordinácia týkajúca sa individuálnych klientov. Z vyhlásenia ziadatela o zhovievavost, na ktoré sa odvoláva zalobkyna a v ktorom sa uvádza, ze väcsina protisútazných stretnutí sa konala na konci alebo na zaciatku roka, navyse vyplýva, ze niektoré z týchto stretnutí sa mohli konat aj v polovici roka. 218 V tomto kontexte oba dokumenty, z ktorých vychádza Komisia (pozri bod 215 vyssie), predstavujú dostatocne závazné nepriame dôkazy na potvrdenie vyhlásení ziadatela o zhovievavost, pokial ide o úcast zalobkyne na protisútazných stretnutiach z 28. septembra 2004 a z 9. júna 2005. 219 Po tretie úcast zalobkyne na druhej casti kartelu preukazuje aj fax zo 16. februára 2005, ktorý zaslal "general manager" spolocnosti Pometon Deutschland generálnemu riaditelovi zalobkyne a ktorý Komisia citovala v odôvodneniach 73 a 74 napadnutého rozhodnutia (pozri bod 204 vyssie). 220 V tejto súvislosti Komisia v napadnutom rozhodnutí správne poukazuje na to, ze z tohto dokumentu, ktorého dôkaznú hodnotu navyse zalobkyna nepopiera, vyplýva, ze Pometon sa zúcastnovala na druhej casti kartelu v Nemecku. Vo faxe zo 16. februára 2005, ktorý sa týkal jedného z klientov spolocnosti Pometon v Nemecku, totiz bolo uvedené, ze "Ervin nezvýsila svoje ceny, ako to bolo dohodnuté", ze "ak by Ervin zvýsila svoje ceny, ako to bolo dohodnuté, bola by vylúcená vzhladom na svoje postavenie pri kvalitatívnom porovnaní" a ze jeho autor "sa domnieva, ze nase rozhovory o ochrane sú ukoncené" a ze nechce "cakat, kým príde o dalsie mnozstvá (tak ako v Spojenom královstve)", pricom na konci tohto faxu bola uvedená otázka pre adresáta, aký je jeho názor na túto problematiku. V rozpore s tvrdeniami zalobkyne uvedenými v jej odpovedi na oznámenie o výhradách z 3. decembra 2014, ktorá bola vyvrátená v odôvodnení 74 napadnutého rozhodnutia, sa v tejto casti neuvádza, ze rozhovory so spolocnostou Ervin týkajúce sa tohto konkrétneho klienta boli ukoncené, ale táto cast naopak ukazuje, ze "general manager" nemeckej dcérskej spolocnosti spolocnosti Pometon ziadal pokyny od generálneho riaditela zalobkyne týkajúce sa spôsobu, akým má reagovat na to, ze Ervin nedodrziava dohodu. 221 Z toho vyplýva, ze Komisia z právneho hladiska dostatocne odôvodnila svoje konstatovania o úcasti zalobkyne na koordinácii týkajúcej sa urcitých individuálnych klientov v Nemecku. iv) O talianskom trhu 222 Pokial ide o taliansky trh, je potrebné v prvom rade poukázat na to, ze neúcast zalobkyne na stretnutiach v Taliansku - aj keby bola preukázaná - by neumoznila vylúcit jej zodpovednost za druhú cast kartelu, kedze táto úcast nebola nevyhnutná na koordináciu cien vo vztahu k individuálnym klientom a úcast spolocnosti Pometon na takej koordinácii v Taliansku je navyse dostatocne odôvodnená (pozri body 182 az 184 vyssie). 223 Komisia pritom vo svojich písomných podaniach uvádza, ze hoci ziadatel o zhovievavost nespomenul zalobkynu medzi úcastníkmi konkrétnych stretnutí v Taliansku, vyhlásil, ze územie Talianska bolo pred 16. májom 2007 rozdelené medzi spolocnosti Ervin, Winoa a Pometon. 224 V tejto súvislosti sa Komisia v tejto otázke opiera v podstate o pät listinných dôkazov (odôvodnenia 75 az 79 napadnutého rozhodnutia). 225 Preto treba overit, ci tieto listinné dôkazy predstavujú dôveryhodné nepriame dôkazy, ktoré môzu preukázat úcast zalobkyne na druhej casti kartelu. 226 Predovsetkým - v rozpore s tým, co tvrdí zalobkyna - z internej výmeny e-mailov spolocnosti MTS z 5. októbra 2005, ktoré sa týkajú klientov, o ktoré tento podnik prisiel na talianskom trhu (odôvodnenie 75 napadnutého rozhodnutia), a v ktorých sa uvádza, ze nie sú "problémy so spolocnostami Pometon a Ervin", vyplýva, ze Pometon, Winoa a Ervin boli v týchto e-mailoch - na rozdiel od dalsích citovaných konkurentov, ktorí neboli úcastníkmi kartelu - oznacení ako "priatelia", pricom bolo "absolútne neprijatelné", aby jej tieto podniky prebrali klientov bez toho, aby na to MTS reagovala. V týchto e-mailoch sa preto plánovalo, ze sa bud uskutocnia rozhovory s troma vyssie uvedenými podnikmi, alebo sa im zasle "list", v ktorom im budú oznámené niektoré výhrady, pricom v týchto e-mailoch boli spomenuté rozhovory uskutocnené pocas poslednej cesty adresáta jedného z týchto e-mailov do Talianska. Z týchto e-mailov navyse vyplýva, ze MTS podozrievala z nedodrziavania dohody skôr spolocnost Winoa nez spolocnost Pometon alebo spolocnost Ervin, lebo v nich bolo uvedené: "viete [Winoa] a ziadny problém so spolocnostou Pometon alebo spolocnostou Er[v]in". 227 V internom e-maile spolocnosti Ervin z 20. marca 2007, ktorý sa týka jedného klienta, spolocnosti Zanardi (odôvodnenie 76 napadnutého rozhodnutia), sa dalej výslovne uvádza, ze v minulom mesiaci "Pometon prebrala tohto klienta", o ktorom bolo dohodnuté, ze bude opät klientom spolocnosti Ervin. Tento e-mail navyse naznacuje, ze Pometon zrejme opät zacala dodrziavat dohodu po tom, co ju Ervin kontaktovala. V rozpore s tým, co tvrdí zalobkyna, sa teda v tomto e-maile neuvádza, ze vztahy medzi spolocnostami Pometon a Ervin boli velmi konkurencné, ale tento e-mail svedcí skôr o tom, ze úcastníci kartelu pozorne dohliadali na monitorovanie dohody o rozdelení klientov. 228 Toto monitorovanie navyse potvrdzuje interný e-mail spolocnosti Ervin z 19. apríla 2007 (odôvodnenia 52 a 77 napadnutého rozhodnutia), aj ked z uvedeného e-mailu výslovne nevyplýva existencia dohody o koordinácii cien. Tento e-mail svedcí o tom, ze jeho autor mal v úmysle diskutovat o urcitých individuálnych klientoch so zástupcami spolocností Winoa a Pometon na stretnutí v Miláne plánovanom na 16. a 17. mája 2007. 229 Pokial ide o interný e-mail spolocnosti Winoa z 26. apríla 2007 (odôvodnenie 78 napadnutého rozhodnutia), v ktorom je opísané stretnutie so spolocnostou MTS z toho istého dna, pocas ktorého zamestnanec spolocnosti Winoa, ktorý sa zúcastnil na tomto stretnutí, poziadal spolocnost MTS, aby neútocila na spolocnost Pometon, v tomto e-maile sa uvádza, ze Winoa chcela, aby sa dohoda dodrziavala, a to aj vo vztahu k spolocnosti Pometon. Je pravda, ze - ako uvádza zalobkyna - Winoa mala o 20 dní odkúpit organizacnú zlozku spolocnosti Pometon pôsobiacu v odvetví brúsiv, a teda mala záujem na tom, aby si táto spolocnost ponechala klientov. Podla listín zalozených v spise vsak MTS zrejme nevedela o tomto plánovanom odkúpení (pozri bod 302 nizsie). Preto je skutocnost, ze MTS sa dohodla so spolocnostou Winoa na obmedzení cenovej konkurencie vo vztahu k spolocnosti Pometon, nepriamym dôkazom o existencii protisútaznej dohody medzi týmito troma podnikmi. 230 Co sa týka napokon e-mailov z 27. a 28. mája 2008, ktoré si vymenil zamestnanec spolocnosti MTS so zamestnancom spolocnosti Pometon Abrasives, pánom T., ktorý bol predtým az do 16. mája 2007 obchodným riaditelom (Commercial Director Industry) zalobkyne (odôvodnenie 79 napadnutého rozhodnutia; pozri tiez bod 207 vyssie), zalobkyna síce správne poukazuje na to (pozri bod 170 vyssie), ze tvrdenie tohto zamestnanca, podla ktorého politika spolocnosti Pometon Abrasives a skupiny Winoa (ku ktorej táto spolocnost patrí) nespocívala v znizovaní cien, ale v ich zvysovaní, sa jej v zásade vôbec netýka. 231 V tejto výmene e-mailov sa vsak výslovne uvádza, ze dohoda sa uplatnuje uz niekolko rokov vo vztahu k urcitým talianskym alebo nemeckým klientom, teda ze sa uplatnovala este pred odchodom zalobkyne z trhu. V prvom e-maile z 27. mája 2008 totiz MTS vytýkala spolocnosti Pometon Abrasives, ze nedodrzala dohodu, pokial ide o jedného nemeckého klienta, dcérsku spolocnost jednej talianskej spolocnosti, Riva Fire SpA, ktorej pobocku v Taliansku "uz roky zásobovala Pometon". Okrem toho v e-mailoch z 28. mája 2008 sa tiez spomína zásobovanie dalsích talianskych alebo nemeckých klientov. 232 V tomto kontexte sa Komisia odvoláva na cast jedného z týchto e-mailov od pána T., v ktorej pán T. tvrdil, ze vzdy chránil klientov spolocnosti MTS v Nemecku, ked bol zamestnancom spolocnosti Pometon, pricom uviedol: "pocas posledných rokov som vzdy chránil vásho klienta v Nemecku, aj ked materská spolocnost v Taliansku ma pravidelne ziadala, aby som dodával tovar do závodu v Nemecku... viete, ze som vzdy dôsledne dodrziaval nase dohody". V reakcii na toto konstatovanie MTS vo viacerých e-mailoch, ktoré boli tiez datované 28. mája 2008, uviedla: "Vzdy sme chránili Pom..."; "uz roky sa pokúsame chránit Pom..."; "dohoda vzdy znela, ze hospodárska sútaz je v poriadku, ale nie pokial ide o ceny!". 233 Vzhladom na vysokú mieru zodpovednosti pána T. v case, ked bol obchodným riaditelom zalobkyne, obsah týchto e-mailov dôveryhodne preukazuje, ze politika spolocnosti Pometon Abrasives spocívajúca v neuplatnovaní cenovej konkurencie nadväzovala na politiku spolocnosti Pometon, co potvrdzuje, ze Pometon sa uz podielala na koordinácii týkajúcej sa individuálnych klientov v Taliansku a v Nemecku. V tomto kontexte okolnost, ze mohli existovat výhrady, ktoré interne vyjadrila Pometon - ako to zrejme vyplýva z uz citovaného e-mailu pána T. - nemôze zbavit túto spolocnost zodpovednosti. 234 Argumentáciu zalobkyne, ktorej cielom je spochybnit dôkaznú hodnotu dôkazov o jej úcasti na koordinácii týkajúcej sa urcitých individuálnych klientov v Taliansku, preto treba zamietnut. v) Závery týkajúce sa dôkazov o úcasti zalobkyne na druhej casti kartelu 235 Z preskúmania listinných dôkazov uvedených v napadnutom rozhodnutí (pozri body 187 az 233 vyssie) teda vyplýva, ze Komisia konstatovala úcast zalobkyne na koordinácii týkajúcej sa urcitých individuálnych klientov v piatich vyssie uvedených clenských státoch (Belgicko, Nemecko, Spanielsko, Francúzsko a Taliansko) na základe súboru dostatocne závazných, podrobných, presných a zhodujúcich sa dôkazov. 4. O tretej casti druhého zalobného dôvodu zalozenej na údajnej neúcasti zalobkyne na jedinom a pokracujúcom porusení a) Tvrdenia úcastníkov konania 236 V prvom rade zalobkyna spochybnuje posúdenie Komisie uvedené v odôvodneniach 105 az 109 napadnutého rozhodnutia, podla ktorého sa zalobkyna spolu so styrmi dalsími podnikmi podielala na jedinom a pokracujúcom porusení, ktoré tvorili obe casti kartelu. 237 Zalobkyna tvrdí, ze - v rozpore s tvrdeniami Komisie uvedenými v odôvodnení 109 napadnutého rozhodnutia - okolnost, ze Pometon "udrziavala kontakty s rôznymi úcastníkmi porusenia", vôbec neumoznuje dospiet k záveru, ze "mohla rozumne predpokladat vsetky cinnosti plánované a uskutocnené ostatnými úcastníkmi porusenia". Nic totiz nepreukazuje, ze Pometon pri svojich obmedzených a takmer výlucne dvojstranných kontaktoch vedela o existencii údajného jediného a pokracujúceho porusenia. Komisia preto neuniesla dôkazné bremeno. 238 V druhom rade zalobkyna popiera svoju úcast na koordinácii týkajúcej sa individuálnych klientov v celom EHP. 239 Predovsetkým tvrdí, ze Komisia nepreukázala uvedenú úcast. V tejto súvislosti poukazuje na to, ze predávala brúsivá v 21 krajinách EHP. Komisia jej pritom v odôvodnení 60 napadnutého rozhodnutia pripísala úcast na druhej casti kartelu len v piatich krajinách (Belgicko, Nemecko, Spanielsko, Francúzsko a Taliansko), co potvrdzuje úplnú neexistenciu akéhokolvek dôkazu týkajúceho sa jej úcasti na vseobecnej spolupráci pokrývajúcej celý EHP. 240 Okrem toho Komisia v uvedenom odôvodnení 60 napadnutého rozhodnutia odkázala na odôvodnenie 37 rozhodnutia o urovnaní, a to práve s cielom podporit svoje tvrdenie, ze "dohody týkajúce sa individuálnych klientov pokrývali celý EHP", pricom vsak nepreukázala, ze zalobkyna vedela o geografickom rozsahu týchto dohôd. 241 Zalobkyna dalej spochybnuje tvrdenie Komisie uvedené v odôvodneniach 133 a 134 napadnutého rozhodnutia, podla ktorého bola zalobkyna nevyhnutne informovaná o tom, ze druhá cast kartelu pokrývala celý EHP. Komunikácia medzi zalobkynou a spolocnostou Pometon Deutschland, na ktorú sa odvoláva Komisia, je irelevantná, lebo k nej doslo rok pred zaciatkom údajného kartelu. Zalobkyna navyse tvrdí, ze tieto dva dokumenty svedcia o tom, ze Pometon odmietla akúkolvek ziadost spolocnosti MTS o stretnutie. 242 Komisia nesúhlasí s touto argumentáciou. b) Posúdenie Vseobecným súdom 1) Pojem jediné a pokracujúce porusenie v zmysle judikatúry 243 Podla ustálenej judikatúry môze porusenie clánku 101 ZFEÚ vyplývat nielen zo samostatného aktu, ale aj zo skupiny aktov, alebo dokonca z pokracujúceho správania, hoci jeden alebo viacero prvkov tejto skupiny aktov alebo tohto pokracujúceho správania by mohli ako také a samostatne predstavovat porusenie uvedeného ustanovenia. Ak jednotlivé skutky dotknutých podnikov spadajú do "spolocného zámeru", z dôvodu ich zhodného ciela, ktorým je narusit hospodársku sútaz v rámci spolocného trhu, Komisia je oprávnená pripisovat zodpovednost za tieto skutky v závislosti od úcasti na porusení posudzovanom ako celok (pozri rozsudok zo 6. decembra 2012, Komisia/Verhuizingen Coppens, [92]C-441/11 P, [93]EU:C:2012:778, bod [94]41 a citovanú judikatúru). 244 Podnik sa totiz mohol priamo zúcastnovat iba na casti protisútazných správaní tvoriacich jediné a pokracujúce porusenie, avsak vedel o vsetkých ostatných protiprávnych správaniach, ktoré plánovali alebo uskutocnili dalsí úcastníci kartelu sledujúci rovnaké ciele, alebo ich mohol rozumne predpokladat a bol ochotný podstúpit z toho vyplývajúce riziko. V takomto prípade je Komisia oprávnená pripisovat tomuto podniku zodpovednost za vsetky protisútazné správania tvoriace takéto porusenie a následne za porusenie ako celok (rozsudok zo 6. decembra 2012, Komisia/Verhuizingen Coppens, [95]C-441/11 P, [96]EU:C:2012:778, bod [97]43; pozri tiez rozsudok z 26. januára 2017, Duravit a i./Komisia, [98]C-609/13 P, [99]EU:C:2017:46, bod [100]119 a citovanú judikatúru). 245 Z toho predovsetkým vyplýva, ze na konstatovanie existencie jediného porusenia je Komisia povinná preukázat, ze hoci sa predmetné dohody alebo zosúladené postupy týkajú rozdielnych výrobkov, sluzieb alebo území, sú súcastou celkového plánu vedome uplatnovaného dotknutými podnikmi smerujúceho k dosiahnutiu jediného protisútazného ciela (rozsudok z 15. decembra 2016, Philips a Philips France/Komisia, [101]T-762/14, neuverejnený, [102]EU:T:2016:738, bod [103]168). 246 Vzájomné doplnanie sa medzi dohodami a zosúladenými postupmi pritom predstavuje objektívny index o existencii celkového plánu. K takémuto doplnaniu sa dochádza napríklad vtedy, ked je cielom uvedených dohôd alebo postupov celit jednému alebo niekolkým dôsledkom riadnej hospodárskej sútaze, pricom vsetky na základe vzájomného pôsobenia prispievajú k uskutocneniu jediného protisútazného ciela (pozri rozsudok z 15. decembra 2016, Philips a Philips France/Komisia, [104]T-762/14, neuverejnený, [105]EU:T:2016:738, bod [106]169). 247 Komisia je v kazdom prípade povinná preskúmat vsetky skutkové okolnosti spôsobilé preukázat alebo spochybnit celkový plán (rozsudok z 15. decembra 2016, Philips a Philips France/Komisia, [107]T-762/14, neuverejnený, [108]EU:T:2016:738, bod [109]169; pozri v tomto zmysle tiez rozsudok z 28. apríla 2010, Amann & Söhne a Cousin Filterie/Komisia, [110]T-446/05, [111]EU:T:2010:165, bod [112]92 a citovanú judikatúru). Na tento úcel musí vziat do úvahy najmä dobu uplatnovania, obsah, vrátane pouzitých metód, a zároven ciel jednotlivých predmetných konaní (rozsudok z 23. januára 2014, Gigaset/Komisia, [113]T-395/09, neuverejnený, [114]EU:T:2014:23, bod [115]103). Okrem toho skutocnost, ze do vsetkých protisútazných konaní boli zapojené tie isté osoby, nasvedcuje tomu, ze tieto konania sa navzájom doplnali (pozri v tomto zmysle rozsudok z 15. decembra 2016, Philips a Philips France/Komisia, [116]T-762/14, neuverejnený, [117]EU:T:2016:738, bod [118]197). 248 Pokial ide o úmysel umoznujúci preukázat úcast podniku na jedinom a pokracujúcom porusení, je potrebné pripomenút, ze existencia takého porusenia nevyhnutne neznamená, ze podnik, ktorý sa zúcastnil na takej ci onakej protisútaznej cinnosti v rámci tohto porusenia, mozno uznat zodpovedným za celé toto porusenie. Zároven je potrebné, aby Komisia najprv preukázala, ze tento podnik musel vediet o vsetkých protisútazných konaniach, ktoré na úrovni EHP uskutocnili ostatné podniky, ktoré sa zúcastnili na karteli, alebo v kazdom prípade mohol rozumne predpokladat také konania. Inak povedané, len samotná zhoda predmetu dohody, na ktorej sa podnik zúcastnil, a predmetu celkovej kartelovej dohody nestací na to, aby sa tomuto podniku pripísala úcast na celkovej kartelovej dohode. Clánok 101 ZFEÚ sa totiz neuplatní, pokial neexistuje zhoda vôle dotknutých strán (pozri v tomto zmysle rozsudky z 10. októbra 2014, Soliver/Komisia, [119]T-68/09, [120]EU:T:2014:867, bod [121]62, a z 15. decembra 2016, Philips a Philips France/Komisia, [122]T-762/14, neuverejnený, [123]EU:T:2016:738, bod [124]172). 249 Preto musí Komisia preukázat, ze podnik, ktorý sa podielal na porusení svojimi vlastnými konkrétnymi konaniami, sa napriek tomu týmito konaniami chcel pripojit k cielom sledovaným vsetkými úcastníkmi a ze vedel o protiprávnych konaniach, ktoré plánovali alebo uskutocnili ostatné podniky sledujúce rovnaké ciele, alebo ich mohol rozumne predpokladat, takze bol ochotný podstúpit riziko takej úcasti s vyhliadkou prípadného dosiahnutia znacných, hoci aj nelegálnych výhod spojených s takou úcastou (pozri v tomto zmysle rozsudok zo 6. decembra 2012, Komisia/Verhuizingen Coppens, [125]C-441/11 P, [126]EU:C:2012:778, bod [127]42). 2) Úcast zalobkyne na jedinom a pokracujúcom porusení zahrnajúcom obe casti kartelu 250 V prejednávanom prípade zalobkyna nespochybnuje kvalifikáciu jediného a pokracujúceho porusenia uvedenú v odôvodneniach 105 a 106 napadnutého rozhodnutia, pokial ide o obe casti kartelu. 251 Zalobkyna naopak popiera svoju úcast na takom porusení, pricom tvrdí, ze Komisia nepreukázala, ze zalobkyna vedela o vsetkých protiprávnych konaniach smerujúcich k dosiahnutiu cielov sledovaných ostatnými úcastníkmi a ze sa k nim chcela pripojit. 252 Túto argumentáciu vsak nemozno uznat. Na preukázanie úcasti podniku na jedinom a pokracujúcom porusení totiz Komisia nemusí preukázat, ze tento podnik priamo vedel o kazdom vecnom správaní, ktoré plánovali alebo uskutocnili vsetky ostatné podniky zapojené do toho istého porusenia. Ako potvrdzuje judikatúra citovaná v bodoch 248 a 249 vyssie, stací, ak Komisia preukáze, ze dotknutý podnik mohol rozumne predpokladat tieto konania a bol ochotný prijat výhody, ale aj riziká týchto konaní (pozri v tomto zmysle rozsudok z 23. januára 2014, Gigaset/Komisia, [128]T-395/09, neuverejnený, [129]EU:T:2014:23, bod [130]117). 253 Zo vsetkých dôkazov preskúmaných v rámci druhého zalobného dôvodu pritom vyplýva, ze zalobkyna svojím tajným správaním úmyselne prispela k uskutocneniu celkového plánu spomenutého v bode 250 vyssie, pricom cielom tohto plánu bolo práve obmedzit cenovú konkurenciu. 254 Po prvé totiz zalobkyna stála pri zrode dohody o systéme výpoctu prirázky za srot, ktorý bol navyse vytvorený podla pravidiel umoznujúcich automaticky ho uplatnovat v celom EHP, a aktívne prispievala k zavedeniu takého systému (pozri body 129 a 130 vyssie). 255 Po druhé, pokial ide o koordináciu týkajúcu sa individuálnych klientov, je potrebné pripomenút, ze Komisia preukázala, ze Pometon bola zapojená do protisútazných kontaktov, ktorých cielom bolo uskutocnit takú koordináciu (pozri bod 235 vyssie). Pomerne slabú úcast tohto podniku na mnohostranných stretnutiach a na ostatných kontaktoch, ktorých úcelom bolo prediskutovat alebo preskúmat spolu s ostatnými dotknutými podnikmi protisútazné konania tvoriace súcast kartelu ako celku, preto nemozno vykladat v tom zmysle, ze tento podnik nemohol vediet o týchto konaniach alebo nemohol predpokladat, aké budú protisútazné cinnosti ostatných úcastníkov kartelu, a ze sa k nim nepripojil. 256 Po tretie obe casti kartelu sledovali úplne rovnaký ciel týkajúci sa obmedzenia cenovej konkurencie, vztahovali sa na totozné výrobky a uskutocnili ich tie isté podniky, navyse na podnet tých istých predstavitelov. V tejto súvislosti z listinných dôkazov vyplýva, ze hlavní manazéri spolocnosti Pometon, najmä jej generálny riaditel, boli priamo zapojení do oboch castí kartelu a ze pri tajných kontaktoch týkajúcich sa dohody zalobkynu spravidla zastupovali tie isté zodpovedné osoby. Táto okolnost navyse v kontexte prejednávaného sporu potvrdzuje nielen vzájomné doplnanie sa týchto dvoch castí, ale aj vôlu zalobkyne prispievat ku vsetkým konaniam smerujúcim k ich uskutocneniu (pozri v tomto zmysle rozsudok zo 17. mája 2013, Trelleborg Industrie a Trelleborg/Komisia, [131]T-147/09 a T-148/09, [132]EU:T:2013:259, bod [133]60). 257 Z toho vyplýva, ze Komisia oprávnene dospela k záveru, ze zalobkyna vedela o protiprávnych konaniach ostatných úcastníkov kartelu alebo ich mohla rozumne predpokladat a bola ochotná podstúpit riziko, ktoré z nich vyplývalo. 3) Úcast zalobkyne na jedinom a pokracujúcom porusení pokrývajúcom celý EHP 258 Zalobkyna nespochybnuje existenciu jediného a pokracujúceho porusenia na úrovni EHP, ale popiera svoju zodpovednost za porusenie s takým geografickým rozsahom. 259 V odôvodnení 60 napadnutého rozhodnutia Komisia vymedzila geografický rozsah kartelu odkazom na odôvodnenie 37 rozhodnutia o urovnaní, ktoré znie: "Geografický rozsah sporného správania, pokial ide o vsetkých pät úcastníkov, zahrnal pocas celého obdobia, ktorého sa týka [toto rozhodnutie], celý EHP." 260 Treba pritom poznamenat, ze podla judikatúry (pozri bod 245 vyssie) v prípade jediného porusenia okolnost, ze podnik sa z vecného hladiska podielal na karteli len v obmedzenej casti celého EHP, nemôze vylúcit jeho zodpovednost za tento kartel ako protisútazný postup vztahujúci sa na celé toto územie. 261 Na preukázanie, ze zalobkyna sa zúcastnila na jedinom a pokracujúcom porusení pokrývajúcom celý EHP, vsak Komisia musela v súlade s judikatúrou (pozri body 248 a 249 vyssie) preukázat, ze Pometon bola informovaná o geografickom rozsahu koordinácie týkajúcej sa individuálnych klientov alebo ze ju mohla rozumne predpokladat, a teda bola ochotná podstúpit riziko, ktoré z nej vyplývalo. 262 V rozpore s tvrdeniami zalobkyne (pozri bod 241 vyssie) pritom dôkazy uvedené v napadnutom rozhodnutí svedcia o tom, ze jej manazéri v plnom rozsahu vedeli o celkovom geografickom rozsahu koordinácie týkajúcej sa individuálnych klientov. 263 Generálny riaditel zalobkyne totiz v prvom rade vo svojej odpovedi zo 7. októbra 2002 na fax, ktorý odoslal "general manager" spolocnosti Pometon Deutschland, týkajúci sa stazností spolocnosti MTS v súvislosti s cenovými zlavami, ktoré zalobkyna uplatnovala vo vztahu ku klientom v Nemecku (odôvodnenie 133 napadnutého rozhodnutia), najmä zdôraznil, ze hrozby odvetných opatrení sú spravidla "svetové". Hoci tento dokument pochádza z obdobia pred obdobím porusenia, predstavuje nepriamy dôkaz o tom, ze koordinácia týkajúca sa individuálnych klientov mala podla predstavy manazérov spolocnosti Pometon vseobecný geografický rozsah. V rozpore s tvrdeniami zalobkyne taký nepriamy dôkaz mozno podla judikatúry (pozri bod 113 vyssie) zohladnit spolu s dalsími dôkazmi, najmä ak ide o posúdenie geografického rozsahu kartelu. Okrem toho tieto dva e-maily vôbec nesvedcia o tom, ze Pometon odmietla zorganizovat stretnutie so spolocnostou MTS, ale svedcia skôr o tom, ze ho chcela odlozit na neskôr. 264 V druhom rade Winoa v e-maile z 21. novembra 2003, ktorého predmetom bola najmä koordinácia týkajúca sa individuálnych klientov v Belgicku (odôvodnenia 62 a 134 napadnutého rozhodnutia a bod 199 vyssie), navrhla generálnemu riaditelovi zalobkyne, aby prediskutovali jednotlivé moznosti týkajúce sa klientov v "Skandinávii a [vo] východných krajinách". 265 Aj ked teda zalobkyna nepôsobila na trhoch celého územia EHP a jej úcast na koordinácii týkajúcej sa urcitých individuálnych klientov je preukázaná len v piatich clenských státoch, nevyhnutne vedela o tom, ze druhá cast kartelu sa vztahovala na celé toto územie. 266 Z vyssie uvedeného vyplýva, ze Komisia z právneho hladiska dostatocne preukázala, ze zalobkyna v plnom rozsahu vedela nielen o základných znakoch kartelu (pozri bod 257 vyssie), ale aj o jeho geografickom rozsahu, a teda sa chcela podielat na predmetnom jedinom a pokracujúcom porusení. 267 Z toho vyplýva, ze Komisia správne konstatovala zodpovednost zalobkyne za také porusenie, bez toho, aby bolo dotknuté posúdenie dlzky trvania jej úcasti na tomto porusení v rámci stvrtého zalobného dôvodu alebo závaznosti jej individuálnej zodpovednosti v rámci skúmania návrhu na zmenu pokuty, ktorá jej bola ulozená, v súlade so zásadou individualizácie trestov. 268 Vsetky tri casti druhého zalobného dôvodu preto treba zamietnut. C. O tretom zalobnom dôvode zalozenom na porusení clánku 101 ZFEÚ a clánku 53 dohody o EHP z dôvodu, ze Komisia konstatovala, ze kartel predstavoval obmedzenie hospodárskej sútaze z hladiska ciela 1. Tvrdenia úcastníkov konania 269 Zalobkyna v prvom rade tvrdí, ze Komisia porusila clánok 101 ZFEÚ a clánok 53 dohody o EHP tým, ze konstatovala, ze cielom predmetného kartelu bolo obmedzenie hospodárskej sútaze. Napadnuté rozhodnutie (odôvodnenia 142 az 148) vychádza v tejto súvislosti zo zjavne nesprávnych posúdení a z nedostatocného dokazovania a je zjavne nelogické. Zalobkyna najmä vytýka Komisii, ze nevykonala - co i len povrchnú - analýzu trhu, ktorého sa týkal kartel, a v súlade s poziadavkami vyplývajúcimi z judikatúry (pozri bod 277 nizsie) nevzala do úvahy povahu dotknutých výrobkov, ako aj skutocné podmienky fungovania a struktúry relevantného trhu. 270 V druhom rade zalobkyna poukazuje na to, ze Komisia nepreukázala ani existencia úcinkov obmedzujúcich hospodársku sútaz. Komisia - navyse bez odôvodnenia - len konstatovala, ze "zo skutocností opísaných v bode 4.2.1.3 [týkajúcom sa vzorca na výpocet prirázky za srot] vyplýva, ze protisútazná kartelová dohoda bola vykonaná" (odôvodnenie 148 napadnutého rozhodnutia). 271 Komisia zasa tvrdí, ze úcelom koordinácie medzi konkurentmi, na ktorej sa podielala Pometon, bolo horizontálne urcovanie cien, ako to vyplýva z okolností opísaných v odôvodneniach 145, 146 a 148 napadnutého rozhodnutia. V tejto súvislosti spresnuje, ze dostatocne vymedzila a opísala relevantný trh a subjekty pôsobiace na tomto trhu (bod 2 napadnutého rozhodnutia), ze do velkej miery objasnila správanie vytýkané zalobkyni a ze zdôraznila dôsledky tohto správania pre predajnú cenu brúsiv (bod 5.2.4 napadnutého rozhodnutia). 272 Komisia sa preto domnieva, ze bez toho, aby sa dopustila zjavne nesprávneho posúdenia, mohla konstatovat, ze kartel obmedzoval hospodársku sútaz z hladiska ciela, pricom nebolo potrebné vykonat podrobnú analýzu relevantného trhu. 2. Posúdenie Vseobecným súdom 273 Treba pripomenút, ze na to, aby sa uplatnil zákaz upravený v clánku 101 ZFEÚ, dohoda, rozhodnutie zdruzenia podnikov alebo zosúladený postup musia mat "za ciel alebo následok" vylucovanie, obmedzovanie alebo skreslovanie hospodárskej sútaze v rámci vnútorného trhu. 274 Podla judikatúry sa pojem obmedzenie hospodárskej sútaze "z hladiska ciela" musí vykladat restriktívne a mozno ho uplatnit len na urcité typy koordinácie medzi podnikmi, ktoré mozno povazovat za skodlivé pre riadne fungovanie hospodárskej sútaze uz z dôvodu ich samotnej povahy (rozsudok z 27. apríla 2017, FSL a i./Komisia, [134]C-469/15 P, [135]EU:C:2017:308, bod [136]103). 275 Základné právne kritérium na urcenie, ci dohoda predstavuje obmedzenie hospodárskej sútaze "z hladiska ciela", pritom spocíva v zistení, ze takáto dohoda má sama osebe dostatocný stupen skodlivosti pre hospodársku sútaz, takze netreba skúmat jej následky (rozsudok z 27. apríla 2017, FSL a i./Komisia, [137]C-469/15 P, [138]EU:C:2017:308, bod [139]104; pozri v tomto zmysle tiez rozsudok z 11. septembra 2014, CB/Komisia, [140]C-67/13 P, [141]EU:C:2014:2204, body [142]49 a [143]57). 276 Pri posudzovaní otázky, ci má dohoda dostatocný stupen skodlivosti na to, aby sa povazovala za obmedzenie hospodárskej sútaze "z hladiska ciela" v zmysle clánku 101 ZFEÚ, sa treba sústredit na jej ustanovenia, na ciele, ktoré má dosiahnut, ako aj na hospodársky a právny kontext tejto dohody (rozsudky z 11. septembra 2014, CB/Komisia, [144]C-67/13 P, [145]EU:C:2014:2204, bod [146]53; z 20. januára 2016, Toshiba Corporation/Komisia, [147]C-373/14 P, [148]EU:C:2016:26, bod [149]27, a z 27. apríla 2017, FSL a i./Komisia, [150]C-469/15 P, [151]EU:C:2017:308, bod [152]105). 277 Je pravda, ze z judikatúry, na ktorú sa odvoláva zalobkyna (pozri bod 269 vyssie) vyplýva, ze za urcitých okolností treba na urcenie, ci má urcitá dohoda za ciel obmedzovanie hospodárskej sútaze, preskúmat povahu dotknutých výrobkov alebo sluzieb, ako aj skutocné podmienky fungovania a struktúry jedného alebo viacerých relevantných trhov (pozri v tomto zmysle rozsudky zo 14. marca 2013, Allianz Hungária Biztosító a i., [153]C-32/11, [154]EU:C:2013:160, bod [155]36; z 11. septembra 2014, CB/Komisia, [156]C-67/13 P, [157]EU:C:2014:2204, bod [158]53, a z 26. novembra 2015, Maxima Latvija, [159]C-345/14, [160]EU:C:2015:784, bod [161]21). O taký prípad v zásade ide, ak dohoda vykazuje charakteristiky, na základe ktorých je atypická alebo komplexná (návrhy, ktoré predniesol generálny advokát Wathelet vo veci Toshiba Corporation/Komisia, [162]C-373/14 P, [163]EU:C:2015:427, body [164]90 a [165]91). 278 Je vsak nesporné, ze urcité zosúladené správania, ako sú tie, ktoré vedú k horizontálnemu urceniu cien prostredníctvom kartelov, mozno v zásade povazovat za správania, ktoré môzu mat také negatívne úcinky na cenu, mnozstvo alebo kvalitu výrobkov a sluzieb, ze na úcely uplatnenia clánku 101 ZFEÚ nie je potrebné preukazovat ich konkrétne úcinky na trhu. Okrem toho skúsenost ukazuje, ze takéto správania spravidla vedú k znízeniam produkcie a zvýseniam cien, co vedie k zlému rozdeleniu zdrojov najmä na úkor spotrebitelov (rozsudky z 11. septembra 2014, CB/Komisia, [166]C-67/13 P, [167]EU:C:2014:2204, bod [168]51; z 26. novembra 2015, Maxima Latvija, [169]C-345/14, [170]EU:C:2015:784, bod [171]19, a z 15. decembra 2016, Philips a Philips France/Komisia, [172]T-762/14, neuverejnený, [173]EU:T:2016:738, bod [174]56). 279 Pre takéto dohody, ktoré predstavujú obzvlást závazné porusenia hospodárskej sútaze, analýza hospodárskeho a právneho kontextu, do ktorého patrí praktika, sa tak môze obmedzovat na to, co sa zdá ako nevyhnutné minimum na úcely záveru o existencii obmedzenia hospodárskej sútaze z hladiska ciela (pozri rozsudok z 27. apríla 2017, FSL a i./Komisia, [175]C-469/15 P, [176]EU:C:2017:308, bod [177]107 a citovanú judikatúru). 280 V prejednávanom prípade zalobkyna v prvom rade vytýka Komisii, ze konstatovala, ze predmetný kartel predstavoval obmedzenie hospodárskej sútaze z hladiska ciela, pricom vôbec nepreskúmala povahu dotknutých výrobkov alebo skutocné podmienky fungovania struktúry jedného alebo viacerých relevantných trhov (pozri bod 269 vyssie). 281 Túto výhradu vsak nemozno uznat. Podla judikatúry citovanej v bodoch 278 a 279 vyssie totiz Komisia vzhladom na imanentné vlastnosti predmetného horizontálneho kartelu, ktorý sa týkal urcovania cien, a teda predstavoval mimoriadne závazné porusenie hospodárskej sútaze, mohla vykonat primeranú analýzu hospodárskeho a právneho kontextu tohto kartelu bez toho, aby bolo potrebné podrobne preskúmat povahu dotknutých výrobkov, ako aj podmienky fungovania a struktúru jedného alebo viacerých relevantných trhov. Vo vztahu k cielu porusenia a jeho závaznosti sú tieto aspekty v skutocnosti vedlajsie. 282 Komisia preto v odôvodnení 142 napadnutého rozhodnutia správne konstatovala, ze porusenie predstavovalo obmedzenie hospodárskej sútaze z hladiska ciela, kedze zalobkyna sa podielala na horizontálnych protisútazných dohodách, ktoré boli súcastou celkového plánu, ktorého jediným cielom bolo ovplyvnovat ceny jednak prostredníctvom zavedenia prirázky za srot a jednak prostredníctvom koordinácie cien vo vztahu k individuálnym klientom. 283 Co sa týka konkrétne prvej casti kartelu, Komisia v odôvodnení 143 napadnutého rozhodnutia spresnila, ze úcastníci predmetného porusenia koordinovali svoje správanie s cielom vylúcit akúkolvek neistotu medzi sebou, pokial islo o základný prvok ceny, kedze kovový srot predstavoval 25 % az 45 % nákladov na výrobu brúsiv, zatial co trh s kovovým srotom sa vyznacoval velkými výkyvmi nákupnej ceny, ako aj znacnými cenovými rozdielmi medzi urcitými clenskými státmi Únie. 284 Navyse je potrebné poukázat na to, ze zalobkyna pocas správneho konania ani vo svojich písomných podaniach v konaní na Vseobecnom súde neuviedla nijaké konkrétne tvrdenie a dokonca ani netvrdila, ze uvedený kartel bol mimoriadne zlozitý alebo ze mal urcité specifické znaky, v dôsledku ktorých bola potrebná podrobnejsia analýza hospodárskeho a právneho kontextu s cielom urcit podla judikatúry citovanej v bode 277 vyssie, ci taký kartel patril medzi dohody, ktoré mozno povazovat za skodlivé pre riadne fungovanie hospodárskej sútaze uz z dôvodu ich samotnej povahy. 285 Preto treba konstatovat, ze Komisia sa nedopustila nesprávneho posúdenia, ked konstatovala, ze predmetný kartel je sám osebe v dostatocnej miere skodlivý pre hospodársku sútaz, kedze jeho cielom bolo vylucovanie, obmedzovanie alebo skreslovanie cenovej konkurencie na úkor spotrebitelov. 286 Z toho vyplýva, ze výhradu zalozenú na neexistencii obmedzenia hospodárskej sútaze z hladiska ciela nemozno uznat. 287 Vzhladom na vyssie uvedené úvahy treba druhú výhradu uvedenú zalobkynou, ktorá je zalozená na nepreukázaní existencie protisútazných úcinkov (pozri bod 270 vyssie), povazovat za neúcinnú. Vzhladom na protisútazný ciel kartelu by totiz preskúmanie jeho úcinkov v kazdom prípade nemohlo mat nijaký vplyv na konstatovanie o existencii porusenia. 288 Tretí zalobný dôvod preto treba v celom rozsahu zamietnut. D. O stvrtom zalobnom dôvode týkajúcom sa dlzky trvania úcasti zalobkyne na porusení a premlcania 1. Tvrdenia úcastníkov konania 289 Zalobkyna subsidiárne spochybnuje dlzku trvania svojej úcasti na karteli. Tvrdí, ze Komisia neuviedla nijaký dôkaz, ktorý by preukazoval, ze táto úcast trvala az do 16. mája 2007, ked sa konalo stretnutie v Miláne, ktoré podla Komisie predstavovalo "posledný kontakt medzi spolocnostou Pometon a ostatnými úcastníkmi porusenia v súvislosti s prirázkou za srot" (odôvodnenia 55 a 163 napadnutého rozhodnutia). 290 Zalobkyna v podstate vysvetluje, ze 16. mája 2007 sa nekonalo nijaké "protiprávne" stretnutie, na ktorom sa zúcastnila. V druhom vyhlásení ziadatela o zhovievavost je spomenuté len jedno stretnutie v Miláne 17. mája 2007 a tento dátum potvrdzujú dva interné e-maily spolocnosti Ervin zo 17. mája 2007, v ktorých je opísaný obsah tohto stretnutia. 291 Úcast zalobkyne na takom stretnutí 16. mája 2007 v kazdom prípade nie je vôbec pravdepodobná, kedze zalobkyna nemala záujem stretnút sa s konkurentmi s cielom diskutovat o pokracovaní kartelu v súvislosti s prirázkou za srot práve v den podpísania zmluvy o prevode jej organizacnej zlozky pôsobiacej v odvetví brúsiv. V tejto súvislosti z argumentácie Komisie, podla ktorej je pravdepodobné, ze také stretnutie sa uskutocnilo, ze zmluva o prevode bola spísaná v ten istý den v nedalekej notárskej kancelárii a ze Ervin o tom nebola informovaná, vyplýva zalobkyni povinnost preukázat neexistenciu tohto stretnutia, co je v konecnom dôsledku probatio diabolica. 292 Napokon podla zalobkyne sa koniec obdobia porusenia v prípade neexistencie dôkazov zhoduje nanajvýs - pokial ide o nu - s poslednými tajnými kontaktmi, ktoré údajne mozno pripísat spolocnosti Pometon, teda so stretnutím z 9. júna 2005 alebo najneskôr s e-mailom z 18. novembra 2005 (pozri body 153, 154 a 215 vyssie). 293 Zalobkyna z toho v tomto stádiu vyvodzuje, ze vzhladom na to, ze od konca jej úcasti na karteli 9. júna 2005 do dorucenia aktu, ktorým bolo prerusené plynutie premlcacej doby, 15. júna 2015 uplynulo viac ako pät rokov, právomoc Komisie ulozit pokutu je podla clánku 25 ods. 1 nariadenia c. 1/2003 premlcaná. 2. Posúdenie Vseobecným súdom 294 Predovsetkým je potrebné overit, ci Komisia z právneho hladiska dostatocne preukázala dlzku trvania úcasti zalobkyne na predmetnom karteli (pozri v tomto zmysle rozsudok z 24 marca 2011, Viega/Komisia, [178]T-375/06, neuverejnený, [179]EU:T:2011:106, bod [180]36). 295 V prípade nedostatku dôkazov spôsobilých priamo preukázat dlzku trvania úcasti podniku na pokracujúcom porusení je pritom Komisia povinná uviest skutocnosti dostatocne blízke z hladiska casu tak, aby bolo mozné dôvodne pripustit, ze toto porusenie trvalo nepretrzite medzi dvoma stanovenými dátumami (rozsudok z 19. mája 2010, IMI a i./Komisia, [181]T-18/05, [182]EU:T:2010:202, bod [183]88). 296 V prejednávanom prípade v prvom rade z preskúmania druhého zalobného dôvodu Vseobecným súdom vyplýva, ze Komisia z právneho hladiska dostatocne preukázala, ze zalobkyna sa zúcastnila na urcitom pocte stretnutí a na dalsích tajných kontaktoch, ktoré trvali aspon od 3. augusta 2003, ked bola uzavretá dohoda o prirázke za srot (pozri bod 129 vyssie), do výmeny e-mailov zo 16. az 18. novembra 2005 medzi spolocnostami Würth a Pometon (pozri bod 153 vyssie). 297 Okrem toho táto institúcia tiez preukázala, ze zalobkyna sa podielala na príprave stretnutia v Miláne, plánovaného na 16. a 17. mája 2007. 298 Je pravda, ze - pokial ide o otázku, ci sa zalobkyna zúcastnila na tomto stretnutí v Miláne - treba poukázat na to, ze zalobkyna správne tvrdí, ze Komisia obrátila dôkazné bremeno tým, ze len uviedla, ze je pravdepodobné, ze prvé stretnutie - na ktorom sa podla nej zúcastnila zalobkyna - sa konalo 16. mája 2007 s cielom prediskutovat pokracovanie kartelu a po nom nasledovalo 17. mája 2007 druhé stretnutie. 299 V tejto súvislosti skutocnost, ze miesto tohto stretnutia bolo nedaleko notárskej kancelárie, v ktorej bola 16. mája 2007 spísaná zmluva o prevode organizacnej zlozky spolocnosti Pometon pôsobiacej v odvetví brúsiv na spolocnost Winoa, uvedená Komisiou, nemôze predstavovat dostatocne závazný a spolahlivý nepriamy dôkaz o uskutocnení protisútazného stretnutia v ten istý den. Naproti tomu v druhom vyhlásení ziadatela o zhovievavost je spomenuté len jedno stretnutie v Miláne 17. mája 2007. Nic pritom neumoznuje predpokladat, ze zalobkyna sa v predchádzajúci den zúcastnila na protisútaznom stretnutí. 300 Bez ohladu na úcast zalobkyne na takom stretnutí, ktoré sa údajne konalo 16. mája 2007, je vsak úcast zalobkyne na predmetnom karteli pred prevodom jej organizacnej zlozky pôsobiacej v odvetví brúsiv na spolocnost Winoa 16. mája 2007 v napadnutom rozhodnutí podlozená súborom dostatocne presných, závazných a zhodujúcich sa nepriamych dôkazov, ktoré umoznujú preukázat, ze Pometon sa pocas obdobia pred týmto prevodom priamo podielala na predmetnom jedinom a pokracujúcom porusení. 301 Z interného e-mailu spolocnosti Ervin z 20. marca 2007, uvedeného v odôvodnení 52 napadnutého rozhodnutia - ktorý zalobkyna nespochybnuje a v ktorom sa uvádza, ze zástupcovia spolocností Winoa a Pometon poziadali autora uvedeného e-mailu, aby sa zúcastnil na stretnutí, ktoré sa malo konat v Miláne 16. a 17. mája 2007, s cielom prediskutovat uplatnovanie vzorca na výpocet prirázky za srot (pozri bod 155 vyssie) -, konkrétne vyplýva, ze Pometon sa aktívne podielala na zvolaní a zostavení programu tohto stretnutia. 302 Okrem toho skutocnost, ze úcast spolocnosti Pometon na takom stretnutí nevyvolala u ostatných úcastníkov nijaké pochybnosti, potvrdzuje interný e-mail spolocnosti Ervin z 19. apríla 2007 (pozri bod 228 vyssie). Navyse interný e-mail spolocnosti Ervin zo 17. mája 2007 (odôvodnenie 55 napadnutého rozhodnutia) naznacuje, ze ostatní úcastníci kartelu neboli pred stretnutím v Miláne informovaní o prevode dotknutej organizacnej zlozky spolocnosti Pometon na spolocnost Winoa. Z tohto e-mailu totiz vyplýva, ze jeho autora, zamestnanca spolocnosti Ervin, ktorý bol prítomný na tomto stretnutí zo 17. mája 2007, prekvapilo, ze pán B., ktorý bol jedným zo zástupcov zalobkyne a následne od vyssie uvedeného prevodu uskutocneného 16. mája 2007 bol zamestnancom spolocnosti Winoa, vystupoval odmerane. 303 Napokon obsah interných e-mailov spolocnosti Ervin z 20. marca a z 19. apríla 2007 (pozri body 227 a 228 vyssie) a interného e-mailu spolocnosti Winoa z 26. apríla 2007 (pozri bod 229 vyssie) preukazuje, ze Pometon aspon pocas dvojmesacného obdobia pred svojím odchodom z trhu s brúsivami zohrávala aktívnu úlohu, nielen pokial ide o prvú cast kartelu, ale podielala sa aj na druhej casti kartelu. 304 V druhom rade vzhladom na to, ze Komisia týmto spôsobom nálezite preukázala, ze zalobkyna sa priamo podielala na tajných kontaktoch týkajúcich sa oboch castí kartelu od 3. októbra 2003 do 18. novembra 2005 (pozri bod 296 vyssie), ako aj pocas dvoch mesiacov, ktoré predchádzali jej odchodu z trhu 16. mája 2007 (pozri body 297 az 303 vyssie), je potrebné preskúmat, ci neexistencia dôkazu o protisútazných kontaktoch pocas obdobia od 18. novembra 2005 do marca 2007, ktoré trvalo takmer 16 mesiacov, svedcí o tom, ze zalobkyna pocas tohto obdobia skutocne prerusila svoju úcast na karteli, ako to sama naznacuje (pozri bod 292 vyssie), a následne sa opätovne zacala podielat na tom istom porusení niekolko mesiacov pred svojím odchodom z trhu s brúsivami (pozri v tomto zmysle rozsudok z 15. septembra 2016, Philip Morris/Komisia, [184]T-18/15, neuverejnený, [185]EU:T:2016:487, bod [186]97). 305 Otázku, ci je obdobie medzi dvoma prejavmi urcitého protiprávneho správania dostatocne dlhé na to, aby predstavovalo prerusenie porusenia, treba posudzovat v kontexte fungovania predmetného kartelu (rozsudok z 19. mája 2010, IMI a i./Komisia, [187]T-18/05, [188]EU:T:2010:202, bod [189]89; pozri v tomto zmysle tiez rozsudok z 24. marca 2011, Tomkins/Komisia, [190]T-382/06, [191]EU:T:2011:112, bod [192]51). 306 Práve v tomto kontexte a na základe celkového posúdenia vsetkých dostupných nepriamych dôkazov treba najmä konkrétne posúdit, ci bolo toto obdobie dostatocne dlhé na to, aby umoznilo ostatným úcastníkom kartelu pochopit zámer dotknutého podniku prerusit svoju úcast, kedze také pochopenie je rozhodujúce pre urcenie, ci sa tento podnik chcel distancovat od protiprávnej dohody (pozri v tomto zmysle rozsudok z 20. januára 2016, Toshiba Corporation/Komisia, [193]C-373/14 P, [194]EU:C:2016:26, body [195]62 a [196]63). 307 V tejto súvislosti je potrebné pripomenút, ze schválenie nezákonnej iniciatívy mlcky, bez verejného distancovania sa od jej obsahu alebo bez jej oznámenia príslusným správnym orgánom, vedie k podpore porusovania a stazuje jeho odhalenie. Toto úcastníctvo predstavuje pasívnu formu úcasti na protiprávnom konaní, a preto môze zalozit zodpovednost dotknutého podniku v rámci jedinej dohody. Navyse okolnost, ze podnik následne nerealizuje výsledky stretnutia s protisútazným cielom, nie je spôsobilá zbavit ho zodpovednosti za skutocnost, ze sa zúcastnil na karteli, ak sa verejne nedistancoval od jeho obsahu (pozri rozsudok z 26. januára 2017, Duravit a i./Komisia, [197]C-609/13 P, [198]EU:C:2017:46, bod [199]136 a citovanú judikatúru). 308 V prejednávanom prípade neexistencia tajných kontaktov medzi zalobkynou a ostatnými úcastníkmi kartelu, dokonca aj pocas vyssie uvedeného obdobia, ktoré trvalo takmer 16 mesiacov, vzhladom na specifiká predmetného kartelu neumoznuje konstatovat, ze zalobkyna prerusila svoju úcast na karteli. Tento kartel sa totiz vyznacoval jednak automatickým uplatnovaním prirázky za srot (pozri bod 147 vyssie) a jednak úzkymi väzbami medzi oboma castami kartelu (pozri body 228, 256 a 303 vyssie), ako aj tým, ze mimo nemeckého trhu neexistovala struktúrovaná organizácia kontaktov medzi úcastníkmi na úcely uskutocnenia koordinácie týkajúcej sa individuálnych klientov, kedze obcasné kontakty sa uskutocnovali len v prípade nezhody (pozri bod 222 vyssie). 309 V rámci takého jediného a pokracujúceho porusenia pritom zalobkyna neuvádza nijakú skutocnost, ktorá by umoznila predpokladat, ze tajné kontakty boli napriek tomu nevyhnutné pre pokracovanie jej úcasti na karteli bez prerusenia pocas obdobia od 9. júna 2005 do marca 2007. Konkrétne sa neodvoláva na nijakú okolnost, ktorá by ovplyvnila fungovanie kartelu, ako vyplýva z dôkazov uvedených Komisiou, a na potrebu nadviazat pocas tohto obdobia kontakty s ostatnými úcastníkmi kartelu na úcely obnovenia kartelu (pozri v tomto zmysle rozsudok zo 17. mája 2013, Trelleborg Industrie a Trelleborg/Komisia, [200]T-147/09 a T-148/09, [201]EU:T:2013:259, bod [202]65). 310 Preto ostatní úcastníci vzhladom na znaky tohto kartelu (pozri bod 308 vyssie) nemohli povazovat prípadnú neúcast zalobkyne na stretnutiach alebo na iných tajných kontaktoch pocas vyssie uvedeného obdobia, ktoré trvalo 16 mesiacov, za distancovanie sa od kartelu, a to tým skôr, ze Pometon stála pri zrode systému prirázky za srot a aktívne prispela k jeho uskutocnovaniu (pozri body 129 a 130 vyssie). 311 Okrem toho okolnost, ze zalobkyna zohrávala aktívnu úlohu pri príprave stretnutia v Miláne a vopred neoznámila dalsím úcastníkom kartelu, ze previedla svoju organizacnú zlozku pôsobiacu v odvetví brúsiv na spolocnost Winoa, svedcí o kontinuite protiprávneho správania spolocností Pometon a Winoa. Túto kontinuitu navyse jednoznacne potvrdzuje e-mail od pána T. z 28. mája 2008 (pozri bod 231 vyssie). 312 Zo vsetkých týchto dôvodov, aj ked úcast zalobkyne na karteli nie je podlozená priamymi listinnými dôkazmi vztahujúcimi sa na celú dlzku trvania porusenia od 3. októbra 2003 do 16. mája 2007, jej pokracujúca úcast jednoznacne vyplýva z celkového preskúmania dôkazov predlozených Komisiou, ktoré sa vzájomne potvrdzujú, a tak umoznujú preukázat zodpovednost zalobkyne pocas celého posudzovaného obdobia (pozri v tomto zmysle rozsudok z 26. januára 2017, Komisia/Keramag Keramische Werke a i., [203]C-613/13 P, [204]EU:C:2017:49, bod [205]55). 313 Pokial teda neexistuje ani najmensí náznak distancovania sa dotknutého subjektu od kartelu, Komisia z právneho hladiska dostatocne preukázala, ze Pometon neprerusila svoju úcast na predmetnom jedinom a pokracujúcom porusení, aj ked Komisia v súvislosti s obdobím, ktoré trvalo priblizne 16 mesiacov, nemala priamy dôkaz o tajných kontaktoch (pozri v tomto zmysle rozsudok zo 16. júna 2015, FSL a i./Komisia, [206]T-655/11, [207]EU:T:2015:383, bod [208]481). 314 Vzhladom na to, ze Pometon sa podielala na karteli az do 16. mája 2007 a Komisia vykonala kontroly v jej priestoroch uz v júni 2010 a zacala konanie okrem iného proti nej 16. januára 2013 (pozri body 6 a 7 vyssie), teda právomoc tejto institúcie ulozit uvedenej spolocnosti pokutu nebola premlcaná v case prijatia napadnutého rozhodnutia, ku ktorému doslo v právnych lehotách stanovených v clánku 25 nariadenia c. 1/2003. 315 Z toho vyplýva, ze stvrtý zalobný dôvod treba v celom rozsahu zamietnut. 316 Kedze teda Vseobecný súd konstatoval, ze druhý, tretí a stvrtý zalobný dôvod, ktoré smerujú k spochybneniu protiprávnych konaní pripísaných spolocnosti Pometon a jej úcasti na predmetnom jedinom a pokracujúcom porusení od 3. októbra 2003 do 16. mája 2007, sú nepodlozené, prvý a druhý zalobný návrh zalobkyne treba zamietnut v rozsahu, v akom sa nimi navrhuje zrusenie clánku 1 napadnutého rozhodnutia (pozri bod 31 vyssie). E. O úprave základnej sumy pokuty podla bodu 37 usmernení pre výpocet pokút 1. Tvrdenia úcastníkov konania 317 Zalobkyna sa subsidiárne v druhom rade domáha zrusenia alebo zmeny pokuty, pricom tvrdí, ze výska úpravy základnej sumy pokuty podla bodu 37 usmernení pre výpocet pokút nie je dostatocne odôvodnená a ze nie je v súlade so zásadami proporcionality a rovnosti zaobchádzania. 318 V tomto kontexte sú vysvetlenia poskytnuté Komisiou v konaní pred Vseobecným súdom, vrátane tabulky predlozenej na pojednávaní, podla zalobkyne úplne nové a neumoznujú napravit pociatocný nedostatok odôvodnenia. Okrem toho predlozenie uvedenej tabulky na pojednávaní je oneskorené a táto tabulka je teda neprípustná. 319 Okrem toho zalobkyna vo svojich pripomienkach z 2. júla 2018 (pozri bod 29 vyssie) poukázala na nesprávnost percentuálnej sadzby specifického predaja spolocnosti Pometon na celosvetovej úrovni v roku 2006, ktorá bola spomenutá vo vyssie uvedenej tabulke a ktorú Komisia vzala do úvahy pri stanovení výsky úpravy vo vztahu k nej. Táto percentuálna sadzba podla zalobkyne nepredstavovala 21 %, ale 31 %. 320 Komisia zasa tvrdí, ze dôvody uvedené v odôvodneniach 228 a 229 napadnutého rozhodnutia (pozri body 345 a 346 nizsie) umoznujú správne pochopit kritériá, ktoré uplatnila pri výpocte úpravy základnej sumy pokuty. Z týchto dôvodov totiz vyplýva, ze Komisia priznala zalobkyni výnimocné znízenie podobné tým, ktoré priznala styrom dalsím podnikom, ktorých sa týkalo rozhodnutie o urovnaní, s cielom stanovit výsku pokuty, ktorá bude úmerná individuálnej zodpovednosti spolocnosti Pometon, s prihliadnutím na závaznost a dlzku trvania jej úcasti na karteli vo vztahu k úcasti ostatných vyssie uvedených podnikov a navyse zabezpecit odstrasujúci úcinok pokuty. 321 Komisia vo vyjadrení k zalobe vysvetlila, ze pri stanovení výsky úpravy vo vztahu k zalobkyni vzala do úvahy koeficient znízenia 21 %, ktorý zodpovedá vztahu medzi výskou obratu spolocnosti Pometon týkajúceho sa predaja brúsiv a výskou jej celkového obratu v roku 2006. Komisia vsak zvýsila túto percentuálnu sadzbu, pricom priznala zalobkyni dodatocné znízenie o 39 % z dôvodu kratsej dlzky trvania úcasti spolocnosti Pometon na karteli, skutocnosti, ze islo o pomerne malú spolocnost, a skutocnosti, ze táto spolocnost nemala velmi diverzifikované portfólio výrobkov. Komisia v duplike uznala, ze percentuálna sadzba specifického predaja spolocnosti Pometon v EHP v roku 2006 predstavovala v skutocnosti 23,7 %, a uviedla, ze rozdiel oproti percentuálnej sadzbe 21 %, ktorú vzala do úvahy, bol vyrovnaný touto úpravou. 322 Na pojednávaní Komisia spresnila, ze vychádzala zo vztahu medzi hodnotou specifického predaja na celosvetovej úrovni a celkovým obratom kazdého z dotknutých podnikov, ako je to strucne, ale vycerpávajúcim spôsobom uvedené v odôvodneniach 228 a 229 napadnutého rozhodnutia, a nie z percentuálnej sadzby predaja uvedených výrobkov v EHP. 323 Co sa týka konkrétne pomeru celosvetového specifického predaja spolocnosti Pometon, Komisia - vo svojich písomných pripomienkach týkajúcich sa nesprávnosti percentuálnej sadzby 21 % spomenutej v tejto súvislosti v tabulke predlozenej na pojednávaní, ktorú namietala zalobkyna (pozri bod 319 vyssie) - na základe listinných dôkazov uviedla, ze vychádzala z císelných údajov, ktoré poskytla zalobkyna v reakcii na jej ziadosti o informácie pocas správneho konania. 324 Okrem toho Komisia na pojednávaní tiez spresnila, ze v záujme zabezpecenia rovnosti zaobchádzania a dodrzania spravodlivosti upravila vyssie uvedenú percentuálnu sadzbu specifického predaja na celosvetovej úrovni v prípade kazdého z úcastníkov kartelu tak, aby neprimerane nezvýhodnila podniky, ktorých specifický predaj mal mimoriadne velký vplyv na obrat na celosvetovej úrovni. Táto úprava sa uskutocnila na základe troch nasledujúcich kritérií spomenutých v tabulke predlozenej na pojednávaní, pricom táto tabulka obsahuje aj údaje o zalobkyni. 325 Najdôlezitejsím kritériom bolo podla Komisie kritérium diverzifikácie predaja. Zalobkyni teda bolo priznané najvyssie dodatocné znízenie (39 %), a to najmä preto, lebo jej predaj bol velmi diverzifikovaný, zatial co Ervin, Winoa a MTS boli naopak penalizované (v rozsahu 13 %, 8 % a 4 %) z dôvodu koncentrácie ich portfólií (v prípade spolocnosti Ervin to bolo 88 %, v prípade spolocnosti Winoa to bolo 83 % a v prípade spolocnosti MTS to bolo 94 %). Dalsími dvoma kritériami boli velkost podniku a jeho "obmedzená" alebo "neobmedzená" úloha v rámci porusenia. 2. Posúdenie Vseobecným súdom a) O prípustnosti tabulky predlozenej na pojednávaní a ziadosti Komisie o dôverné zaobchádzanie 326 Kedze zalobkyna vzniesla námietku neprípustnosti voci tabulke, ktorú Komisia predlozila na pojednávaní, najprv treba preskúmat túto námietku. 327 V tejto súvislosti je v prvom rade potrebné pripomenút, ze podla clánku 85 ods. 3 rokovacieho poriadku "hlavní úcastníci konania môzu výnimocne predlozit dôkazy alebo oznacit dôkazy, ktoré navrhujú vykonat, aj pred skoncením ústnej casti konania... za predpokladu, ze omeskanie s ich predlozením je odôvodnené". 328 V konkrétnom kontexte prejednávaného sporu pritom Komisia predlozila uvedený dokument na pojednávaní v nadväznosti na otázky polozené Vseobecným súdom, pricom tento dokument obsahuje informácie, ktoré Vseobecný súd potrebuje, aby mohol urcit a posúdit kritériá, ktorá táto institúcia uplatnila pri výpocte pokuty ulozenej zalobkyni (pozri body 366 a 376 nizsie), ktorá bola navyse vyzvaná, aby predlozila písomné pripomienky k údajom uvedeným v spomenutej tabulke. Predlozenie tohto dokumentu v stádiu pojednávania sa preto javí odôvodnené v zmysle clánku 85 ods. 3 rokovacieho poriadku. 329 V druhom rade je potrebné zamietnut ziadost o dôverné zaobchádzanie, pokial ide o urcité údaje obsiahnuté vo vyssie uvedenej tabulke, ktorú Komisia ústne podala na pojednávaní a ktorú odôvodnuje len tým, ze dotknuté podniky, ktoré Komisia v tejto súvislosti sama oslovila, sa domnievali, ze tieto údaje majú zostat dôverné. 330 Podla ustálenej judikatúry totiz informácie, ktoré boli tajné alebo dôverné, ale sú staré pät a viac rokov, treba z dôvodu uplynutia casu v zásade povazovat za zastarané, ktoré z tohto dôvodu stratili svoj tajný ci dôverný charakter, ibaze by úcastník konania, ktorý sa odvoláva na tento charakter, výnimocne preukázal, ze tieto informácie napriek svojmu veku stále predstavujú podstatné prvky jeho obchodného postavenia alebo obchodného postavenia dotknutých tretích osôb (rozsudok zo 14. marca 2017, Evonik Degussa/Komisia, [209]C-162/15 P, [210]EU:C:2017:205, bod [211]64). 331 V prejednávanom prípade treba konstatovat, ze údaje obsiahnuté vo vyssie uvedenej tabulke uz nemajú dôverný charakter. Co sa týka v prvom rade hodnoty celosvetového specifického predaja kazdého z adresátov rozhodnutia o urovnaní v roku 2009, Komisia neuviedla nijaké tvrdenie umoznujúce domnievat sa, ze také údaje aj napriek tomu, ze uz sú zastarané, stále predstavujú podstatný prvok obchodného postavenia dotknutých podnikov. Okrem toho jednotlivé prispôsobenia vykonané Komisiou pri stanovení výsky úprav základnej sumy pokút ulozených uvedeným podnikom sa vôbec nevztahujú na ich obchodnú politiku a vzhladom na túto povahu nemôzu mat dôverný charakter. Napokon ostatné údaje uvedené v predmetnej tabulke uz boli vyhlásené za nedôverné v uznesení zo 4. mája 2018, Pometon/Komisia (T-433/16), citovanom v bode 26 vyssie. 332 Preto na jednej strane predlozenie predmetnej tabulky, aj ked bolo oneskorené, treba povazovat za prípustné a na druhej strane nic neodôvodnuje vynechat v tomto rozsudku niektoré z údajov, ktoré sú v nom obsiahnuté, a nesprístupnit ich verejnosti. b) O návrhu na zrusenie výsky pokuty pre porusenie povinnosti odôvodnenia 333 Zalobkyna v podstate tvrdí, ze Komisia z právneho hladiska dostatocne neodôvodnila úpravu základnej sumy pokuty, ktorú vykonala podla bodu 37 usmernení pre výpocet pokút. 1) Úvodné poznámky o judikatúre týkajúcej sa odôvodnenia pokút 334 V prvom rade je potrebné poukázat na to, ze poziadavky týkajúce sa odôvodnenia pokút, ktoré je Komisia povinná dodrziavat v rámci standardného konania alebo konania o urovnaní týkajúceho sa daného kartelu, mozno uplatnit aj v prípade hybridného konania, aj ked je toto konanie casovo odstupnované (pozri analogicky rozsudok z 13. decembra 2016, Printeos a i./Komisia, [212]T-95/15, [213]EU:T:2016:722, bod [214]47). 335 Totiz aj napriek tomu, ze konanie o urovnaní a standardné konanie o porusení sú dve odlisné konania, a to najmä vzhladom na osobitný ciel, ktorý sledujú, obe tieto konania sa riadia pociatocným rozhodnutím o zacatí presetrovania kartelu prijatým Komisiou na základe clánku 2 nariadenia c. 773/2004 (pozri bod 7 vyssie) a tiez sledujú ten istý vseobecný ciel, ktorým je ukoncit predmetný protisútazný postup v prospech spotrebitelov, ktorých sa týka príslusný trh. 336 V druhom rade odôvodnenie rozhodnutia, ktorým sa ukladá pokuta za porusenie clánku 101 ZFEÚ, musí najmä umoznit podnikom, ktorým je toto rozhodnutie urcené, zistit a pochopit kritériá, ktoré Komisia skutocne pouzila pri stanovení pokuty, ako aj overit, ci tieto kritériá boli uplatnené v súlade so zásadami rovnosti zaobchádzania a proporcionality. 337 Co sa týka konkrétnejsie výnimocnej úpravy základnej sumy pokuty, je potrebné pripomenút, ze podla bodu 37 usmernení pre výpocet pokút konkrétne okolnosti danej veci alebo nevyhnutnost dosiahnut odstrasujúci úcinok v konkrétnej veci môzu byt dôvodom na to, aby sa Komisia odchýlila od vseobecnej metodiky na urcenie výsky pokút opísanej v usmerneniach. 338 Ak sa teda Komisia rozhodne odchýlit sa od vseobecnej metodiky opísanej v usmerneniach pre výpocet pokút, odôvodnenie týkajúce sa výsky takej sankcie musí byt o to presnejsie, ze bod 37 uvedených usmernení sa obmedzuje na vseobecný odkaz na "konkrétne okolnosti danej veci" a ponecháva tak Komisii sirokú mieru volnej úvahy na to, aby tak ako v prejednávanej veci pristúpila k výnimocnej úprave základných súm pokút dotknutých podnikov (pozri rozsudok z 13. decembra 2016, Printeos a i./Komisia, [215]T-95/15, [216]EU:T:2016:722, bod [217]48 a citovanú judikatúru). 339 Práve za takých okolností má povinnost odôvodnit právne záväzný akt, ktorá v súcasnosti zodpovedá základnému právu zakotvenému v clánku 41 ods. 2 písm. c) Charty, úplný právny význam charakteristický pre právnu poziadavku, ktorej cielom je zarucit ochranu práva kazdého na riadnu správu vecí verejných zo strany institúcií, orgánov, úradov a agentúr Únie (pozri v tomto zmysle rozsudok z 21. novembra 1991, Technische Universität München, [218]C-269/90, [219]EU:C:1991:438, bod [220]14). 340 Pri stanovení výsky výnimocnej úpravy základnej sumy pokuty je pritom Komisia v zásade povinná uplatnit tie isté kritériá a tú istú metódu výpoctu vo vztahu ku vsetkým úcastníkom kartelu a v prípade kazdého z nich v súlade so zásadou rovnosti zaobchádzania vyhodnotit skutocnosti, o ktoré sa opiera. 341 Preto v prípade hybridného konania, o aké ide v prejednávanom prípade, povinnost odôvodnenia, ktorú má Komisia, zahrna vsetky relevantné okolnosti vyzadované na to, aby bolo mozné posúdit, ci sa podnik, ktorý nesúhlasil s urovnaním, nachádzal v podobnej situácii ako jeho konkurenti, ktorým bolo urcené rozhodnutie o urovnaní, a ci prípadné rovnaké alebo nerovnaké zaobchádzanie s uvedenými situáciami bolo objektívne odôvodnené (pozri analogicky rozsudok z 13. decembra 2016, Printeos a i./Komisia, [221]T-95/15, [222]EU:T:2016:722, bod [223]49). 342 V prejednávanom prípade je teda potrebné overit, ci odôvodnenie napadnutého rozhodnutia umoznuje z právneho hladiska dostatocne pochopit metódu výpoctu a kritériá, ktoré Komisia uplatnila pri stanovení výsky úpravy vykonanej vo vztahu k zalobkyni, a tak posúdit proporcionalitu tejto výnimocnej úpravy a jej súlad so zásadou rovnosti zaobchádzania. 343 V tejto súvislosti je pritom potrebné pripomenút, ze zásada rovnosti zaobchádzania alebo zákazu diskriminácie vyzaduje, aby sa s porovnatelnými situáciami nezaobchádzalo rozdielne a aby sa s rozdielnymi situáciami nezaobchádzalo rovnako, pokial takéto zaobchádzanie nie je objektívne odôvodnené (rozsudok zo 14. mája 2014, Donau Chemie/Komisia, [224]T-406/09, [225]EU:T:2014:254, bod [226]238). Pokial ide o zásadu proporcionality, z tejto zásady vyplýva, ze Komisia musí stanovit pokutu proporcionálne k okolnostiam, ktoré zohladnila pri posúdení závaznosti porusenia, a ze musí uvedené okolnosti v tejto súvislosti uplatnovat konzistentným a objektívne odôvodneným spôsobom (rozsudky z 5. októbra 2011, Romana Tabacchi/Komisia, [227]T-11/06, [228]EU:T:2011:560, bod [229]105, a z 20. mája 2015, Timab Industries a CFPR/Komisia, [230]T-456/10, [231]EU:T:2015:296, bod [232]161). 344 Z toho vyplýva, ze Komisia pri urcovaní výsky pokuty nemôze postupovat diskriminacne vo vztahu k stranám, ktoré sa zúcastnili na rovnakom karteli, pokial ide o prvky a metódy výpoctu, ktorých sa netýkajú osobitosti konania o urovnaní, akou je uplatnenie znízenia o 10 % za urovnanie v súlade s bodom 32 oznámenia o konaniach o urovnaní (pozri rozsudok z 20. mája 2015, Timab Industries a CFPR/Komisia, [233]T-456/10, [234]EU:T:2015:296, bod [235]74 a citovanú judikatúru). 2) O odôvodnení výnimocnej úpravy sumy pokuty v napadnutom rozhodnutí 345 V odôvodnení 228 napadnutého rozhodnutia, nazvanom "Úprava prispôsobenej základnej sumy", Komisia najprv pripomenula, ze v rozhodnutí o urovnaní (odôvodnenie 104) upravila v prípade vsetkých podnikov, ktoré súhlasili s urovnaním, príslusné základné sumy z nasledujúcich dôvodov. Po prvé prispôsobené základné sumy prekracovali zákonnú hornú hranicu vo výske 10 % celkového obratu, ktorá je stanovená v clánku 23 ods. 2 nariadenia c. 1/2003. Po druhé v prípade kazdého z týchto podnikov "hodnota predaja výrobkov, na ktoré sa vztahoval kartel" predstavovala významnú cast jeho celkového obratu. Po tretie existovali rozdiely, pokial ide o individuálnu úcast kazdého z podnikov, ktoré súhlasili s urovnaním, na porusení. 346 Komisia dalej v odôvodnení 229 napadnutého rozhodnutia v podstate konstatovala, ze za konkrétnych okolností prejednávaného prípadu vzhladom na potrebu zabezpecit dodrzanie zásady rovnosti zaobchádzania bolo vhodné, aby vyuzila svoju diskrecnú právomoc a uplatnila aj vo vztahu k spolocnosti Pometon bod 37 usmernení pre výpocet pokút, a to z nasledujúcich dôvodov. Po prvé základná suma pokuty, prispôsobená na základe polahcujúcich okolností, prekracovala zákonný limit vo výske 10 % celkového obratu, stanovený v clánku 23 ods. 2 nariadenia c. 1/2003. Po druhé existovali rozdiely medzi individuálnou úcastou spolocnosti Pometon na porusení a individuálnou úcastou ostatných úcastníkov kartelu. Po tretie pokuta mala byt stanovená vo výske úmernej poruseniu, ktorého sa dopustila Pometon, a byt dostatocne odstrasujúca. 347 Z napadnutého rozhodnutia teda vyplýva, ze Komisia priznala zalobkyni podla bodu 37 usmernení pre výpocet pokút osobitné znízenie, ako to urobila v rozhodnutí o urovnaní vo vztahu k ostatným podnikom, ktoré sa zúcastnili na karteli, z dôvodu, ze v prípade spolocnosti Pometon - tak ako v prípade ostatných úcastníkov kartelu - prispôsobená základná suma pokuty prekracovala zákonnú hornú hranicu vo výske 10 % celkového obratu dotknutého podniku. 348 Komisia preto jednoznacne odôvodnila pouzitie takej výnimocnej úpravy potrebou zohladnit v súlade s judikatúrou odlisnú mieru individuálnej zodpovednosti kazdého z úcastníkov v rámci úcasti na karteli (pozri v tomto zmysle rozsudok zo 16. júna 2011, Putters International/Komisia, [236]T-211/08, [237]EU:T:2011:289, bod [238]75). 349 Naproti tomu v odôvodnení napadnutého rozhodnutia sa nenachádza nijaký dostatocne presný údaj o pouzitej metóde výpoctu a kritériách posúdenia zohladnených s cielom odlísit percentuálnu sadzbu znízenia priznanú zalobkyni od percentuálnych sadzieb uplatnených na ostatných úcastníkov kartelu v závislosti od konkrétnej zodpovednosti kazdého podniku. Komisia totiz v odôvodnení 229 uvedeného rozhodnutia v podstate vseobecne poukázala na existenciu rozdielov medzi individuálnou úcastou spolocnosti Pometon a individuálnou úcastou ostatných úcastníkov kartelu, ako aj na potrebu stanovit pokutu, ktorá bude úmerná poruseniu, ktorého sa dopustil tento podnik, a ktorá bude tiez dostatocne odstrasujúca. 350 Jediný konkrétny údaj, ktorý v tejto súvislosti vyplýva z odôvodnení 228 a 229 napadnutého rozhodnutia, je zalozený na tom, ze v prípade podnikov, ktorým bolo urcené rozhodnutie o urovnaní, Komisia medzi dôvodmi, o ktoré sa opierala taká výnimocná úprava, spomenula skutocnost, ze hodnota specifického predaja predstavovala významnú cast celkového obratu kazdého z nich. Naopak tento faktor vôbec nie je spomenutý medzi dôvodmi, z ktorých vychádzalo znízenie priznané zalobkyni. 351 Samotné neuvedenie tohto faktora, pokial ide o zalobkynu, pritom neumoznuje pochopit rozdiel medzi percentuálnou sadzbou znízenia, ktorá jej bola priznaná, a percentuálnymi sadzbami znízenia, ktoré boli priznané ostatným úcastníkom kartelu. 352 V obsahu napadnutého rozhodnutia ani v obsahu rozhodnutia o urovnaní sa totiz neuvádza, ze Komisia vychádzala predovsetkým - ako to spresnila na pojednávaní - zo vztahu medzi hodnotou specifického predaja kazdého z dotknutých podnikov na celosvetovej úrovni a jeho celkovým obratom pocas celého posledného roka jeho úcasti na porusení. 353 V tejto súvislosti je odôvodnenie 228 napadnutého rozhodnutia, v ktorom sa uvádza, ze "hodnota predaja výrobkov, na ktoré sa vztahoval kartel, predstavovala vysokú cast celkového obratu [adresátov rozhodnutia o urovnaní]" (pozri bod 345 vyssie), prinajmensom nejednoznacne formulované. 354 V prípade neexistencie akéhokolvek vysvetlenia taká formulácia podla vsetkého v kontexte napadnutého rozhodnutia a rozhodnutia o urovnaní odkazuje na hodnotu specifického predaja kazdého z podnikov, ktorým je urcené rozhodnutie o urovnaní, na úrovni EHP, ktorý zodpovedá geografickému rozsahu kartelu. Nikde v týchto rozhodnutiach sa totiz neuvádza hodnota specifického predaja dotknutých podnikov na celosvetovej úrovni, ktorá navyse neodráza ich individuálnu úcast na karteli, ktorá je spomenutá v odôvodnení 229 napadnutého rozhodnutia (pozri bod 346 vyssie). 355 Okolnost, ktorú Komisia uviedla na pojednávaní, ze táto institúcia pri stanovení pomeru vo vztahu k celkovému obratu dotknutých podnikov v záujme koherentnosti vzala do úvahy ich celosvetový specifický predaj namiesto specifického predaja v EHP, pritom vôbec nevyplýva z napadnutého rozhodnutia. V tejto súvislosti v kontexte opísanom v bodoch 353 a 354 vyssie odkaz na celkový obrat dosiahnutý podnikmi, ktorým je urcené rozhodnutie o urovnaní, v odôvodnení 228 uvedeného rozhodnutia (pozri bod 345 vyssie) sám osebe neumoznuje pochopit, ze táto institúcia vychádzala z percentuálnej sadzby celosvetového specifického predaja kazdého z podnikov. 356 Komisia navyse v duplike sama uznala, ze - pokial ide o zalobkynu - správna percentuálna sadzba v jej prípade predstavovala 23,7 % a nie 21 %, co presne zodpovedalo vztahu medzi specifickým predajom spolocnosti Pometon v EHP (odôvodnenie 210 napadnutého rozhodnutia) a jej celkovým obratom v roku 2006. Komisia az na pojednávaní spresnila, ze v skutocnosti vychádzala zo vztahu medzi hodnotou specifického predaja kazdého z dotknutých podnikov na celosvetovej úrovni pocas posledného celého roka ich úcasti na karteli a jeho celkovým obratom (pozri body 321 a 322 vyssie). 357 Zalobkyna navyse tiez správne poukazuje na to, ze ani odôvodnenie napadnutého rozhodnutia neumoznuje urcit metódu výpoctu, ktorú Komisia pouzila pri stanovení výsky úprav, a tak vzhladom na túto metódu posúdit, ci znízenie, ktoré jej bolo priznané, bolo v súlade so zásadami proporcionality a rovnosti zaobchádzania. 358 V uvedenom rozhodnutí sa totiz nenachádza nic, co by umoznilo pochopit, ze napriek neexistencii zmienky o tomto faktore bol pri výpocte výsky úpravy priznanej zalobkyni s cielom zabezpecit proporcionalitu pokuty zohladnený pomer medzi celosvetovým specifickým predajom a celkovým obratom dotknutého podniku, ako to Komisia spresnila na pojednávaní (pozri bod 375 nizsie). Z tohto rozhodnutia a navyse ani z rozhodnutia o urovnaní konkrétne nevyplýva, ze v prípade vsetkých podnikov, ktoré sa podielali na porusení, Komisia vychádzala z tohto pomeru a upravila ho tak, ze nan podla potreby uplatnila dodatocné znízenie alebo penalizáciu, ako to vysvetlila v konaní na Vseobecnom súde. 359 Z napadnutého rozhodnutia napokon vôbec nevyplýva, ze Komisia s cielom neprimerane nezvýhodnit podniky, ktorých cinnosti boli koncentrované, upravila vyssie uvedený pomer na základe troch kritérií spomenutých v tabulke, ktorú predlozila na pojednávaní, týkajúcich sa diverzifikácie predaja zalobkyne, jej "malej velkosti" a jej "obmedzenej úlohy" v rámci druhej casti kartelu. 360 V odôvodnení 228 napadnutého rozhodnutia je totiz spomenuté len toto posledné uvedené kritérium, ktoré sa týka individuálnej zodpovednosti zalobkyne za porusenie vo vztahu k individuálnej zodpovednosti ostatných úcastníkov kartelu. Naproti tomu z odôvodnenia uvedeného rozhodnutia nevyplýva ziadne z ostatných kritérií posúdenia, ktoré Komisia zohladnila pri stanovení výsky výnimocnej úpravy vykonanej vo vztahu k zalobkyni s cielom zabezpecit proporcionalitu pokuty, ktorá jej bola ulozená, vo vztahu k pokutám ulozeným ostatným podnikom. 361 Z vyssie uvedeného teda vyplýva, ze odôvodnenia 228 a 229 napadnutého rozhodnutia neumoznujú posúdit na základe odôvodnenia, ktoré obsahujú, ci sa zalobkyna vzhladom na metódu výpoctu a kritériá, ktoré uplatnila Komisia, nachádzala v porovnatelnej alebo rozdielnej situácii v porovnaní s ostatnými dotknutými podnikmi a ci s nou táto institúcia zaobchádzala rovnako alebo rozdielne. 362 Kedze sa pritom odôvodnenie v zásade musí oznámit dotknutej osobe v rovnakom case ako rozhodnutie, ktoré jej spôsobuje ujmu, nedostatok odôvodnenia napadnutého rozhodnutia nemozno napravit vysvetleniami týkajúcimi sa pouzitej metódy výpoctu a kritérií uplatnených v prejednávanom prípade Komisiou, ktoré Komisia poskytla pocas konania na Vseobecnom súde (pozri v tomto zmysle rozsudok z 13. decembra 2016, Printeos a i./Komisia, [239]T-95/15, [240]EU:T:2016:722, bod [241]46 a citovanú judikatúru). 363 Vzhladom na vsetky tieto úvahy je preto potrebné konstatovat, ze napadnuté rozhodnutie vychádza z porusenia povinnosti odôvodnenia, pokial ide o sadzbu výnimocného znízenia priznaného zalobkyni podla bodu 37 usmernení. 364 Preto treba vyhoviet tretiemu zalobnému návrhu v rozsahu, v akom sa ním navrhuje zrusenie výsky pokuty, a v dôsledku toho zrusit clánok 2 napadnutého rozhodnutia. c) O návrhu na zmenu výsky pokuty 365 Je potrebné poukázat na to, ze Vseobecný súd aj napriek zruseniu clánku 2 napadnutého rozhodnutia pre nedostatok odôvodnenia stále môze vykonat svoju neobmedzenú súdnu právomoc, kedze zalobkyna tiez navrhla zmenit výsku pokuty. 366 Vseobecný súd sa totiz na základe vysvetlení, ktoré Komisia poskytla vo svojich písomných podaniach, a najmä vzhladom na informácie vyplývajúce z tabulky týkajúcej sa jednotlivých úprav základných súm pokút, ktoré vykonala Komisia podla bodu 37 usmernení pre výpocet pokút vo vztahu k zalobkyni a styrom podnikom, ktorým bolo urcené rozhodnutie o urovnaní, môze oboznámit s metódou výpoctu a kritériami, ktoré uplatnila táto institúcia tak v napadnutom rozhodnutí, ako aj v rozhodnutí o urovnaní, a v dôsledku toho v rámci svojej neobmedzenej súdnej právomoci posúdit ich primeranost (pozri body 376 a 377 nizsie). 367 V tejto súvislosti je potrebné pripomenút, ze súd Únie, ktorý vykonáva neobmedzenú súdnu právomoc, je oprávnený, aby nad rámec samotného preskúmania zákonnosti sankcie nahradil posúdenie Komisie, teda autora aktu, v ktorom bola táto suma pôvodne stanovená, svojím posúdením na úcely stanovenia výsky sankcie, avsak s vylúcením akejkolvek úpravy skutocností zakladajúcich protiprávne konanie, ktoré Komisia v súlade s právom konstatovala v rozhodnutí, ktoré bolo Vseobecnému súdu predlozené (pozri v tomto zmysle rozsudok z 21. januára 2016, Galp Energía Espańa a i./Komisia, [242]C-603/13 P, [243]EU:C:2016:38, body [244]75 az [245]77). 368 Súd Únie teda môze - a to aj v prípade, ak ho nezrusí - zmenit napadnutý akt s cielom zrusit, znízit alebo zvýsit ulozenú pokutu, kedze výkon tejto právomoci znamená, ze právomoc ukladat sankcie s konecnou platnostou prechádza na súd Únie (pozri v tomto zmysle rozsudky z 15. októbra 2002, Limburgse Vinyl Maatschappij a i./Komisia, [246]C-238/99 P, C-244/99 P, C-245/99 P, C-247/99 P, C-250/99 P az C-252/99 P a C-254/99 P, [247]EU:C:2002:582, body [248]692 a [249]693; z 26. septembra 2013, Alliance One International/Komisia, [250]C-679/11 P, neuverejnený, [251]EU:C:2013:606, bod [252]104, a z 22. októbra 2015, AC-Treuhand/Komisia, [253]C-194/14 P, [254]EU:C:2015:717, bod [255]74). 369 V prejednávanom prípade teda Vseobecný súd pri výkone svojej neobmedzenej súdnej právomoci - so zretelom na konstatovania Komisie týkajúce sa úcasti zalobkyne na predmetnom jedinom a pokracujúcom porusení, ktoré boli potvrdené v rámci preskúmania prvých styroch zalobných dôvodov - musí stanovit primeranú výsku výnimocnej úpravy základnej sumy pokuty, a to s prihliadnutím na vsetky okolnosti prejednávaného prípadu (pozri v tomto zmysle rozsudok z 26. septembra 2013, Alliance One International/Komisia, [256]C-679/11 P, neuverejnený, [257]EU:C:2013:606, bod [258]104, a rozsudok zo 16. júna 2011, Putters International/Komisia, [259]T-211/08, [260]EU:T:2011:289, bod [261]75). 370 Podla clánku 23 ods. 3 nariadenia c. 1/2003 tento postup predpokladá, ze bude zohladnená závaznost porusenia, ktorého sa dopustila zalobkyna, ako aj dlzka jeho trvania, pricom je potrebné dodrzat najmä zásady proporcionality, individualizácie sankcií a rovnosti zaobchádzania, a naopak Vseobecný súd nie je viazaný indikatívnymi pravidlami, ktoré Komisia stanovila v usmerneniach pre výpocet pokút (pozri v tomto zmysle rozsudok z 21. januára 2016, Galp Energía Espańa a i./Komisia, [262]C-603/13 P, [263]EU:C:2016:38, bod [264]90 a citovanú judikatúru), od ktorých sa táto institúcia navyse uz správne sama odchýlila v napadnutom rozhodnutí podla bodu 37 týchto usmernení (pozri bod 348 vyssie), ani metódou výpoctu, ktorú táto institúcia uplatnila v rozhodnutí o urovnaní. 371 Z toho vyplýva, ze v rámci hornej hranice, ktorú predstavuje 10 % celkového obratu dotknutého podniku pocas predchádzajúceho úctovného obdobia, je diskrecná právomoc Vseobecného súdu obmedzená jedine kritériami týkajúcimi sa závaznosti a dlzky trvania porusenia, ktoré sú uvedené v clánku 23 ods. 3 nariadenia c. 1/2003, ktorý priznáva príslusnému orgánu sirokú mieru volnej úvahy, pricom vsak samozrejme musia byt dodrzané zásady spomenuté v bode 370 vyssie. 372 Vseobecný súd musí pritom v rámci svojej povinnosti odôvodnenia poskytnút podrobný opis faktorov, ktoré zohladní pri stanovení výsky pokuty (pozri v tomto zmysle rozsudok zo 14. septembra 2016, Trafilerie Meridionali/Komisia, [265]C-519/15 P, [266]EU:C:2016:682, bod [267]52). 373 Pokial ide teda o kritérium týkajúce sa dlzky trvania úcasti zalobkyne na predmetnom jedinom a pokracujúcom porusení, je potrebné poukázat na to, ze táto podmienka uz bola nálezite zohladnená podla bodu 24 usmernení pre výpocet pokút pri stanovení základnej sumy pokuty Komisiou, ktorú zalobkyna nespochybnuje, kedze kazdý dalsí rok úcasti na porusení v prípade kazdého z úcastníkov kartelu znamenal zvýsenie tejto základnej sumy o 100 %. 374 Pokial ide dalej o uplatnenie právneho kritéria závaznosti porusenia (pozri bod 371 vyssie), podla ustálenej judikatúry stanovenie pokuty Vseobecným súdom nie je presným aritmetickým výpoctom (rozsudky z 5. októbra 2011, Romana Tabacchi/Komisia, [268]T-11/06, [269]EU:T:2011:560, bod [270]266, a z 15. júla 2015, SLM a Ori Martin/Komisia, [271]T-389/10 a T-419/10, [272]EU:T:2015:513, bod [273]436). 375 Vseobecný súd vsak musí stanovit výsku úpravy základnej sumy pokuty, ktorá bude vzhladom na kritériá, ktoré povazuje za vhodné, úmerná závaznosti porusenia, ktorého sa dopustila zalobkyna, a ktorá bude tiez dostatocne odstrasujúca. 376 V prejednávanom prípade pritom Vseobecný súd povazuje za vhodné zohladnit v rámci svojej neobmedzenej súdnej právomoci predovsetkým individuálnu zodpovednost spolocnosti Pometon za úcast na predmetnom karteli, následne schopnost tohto podniku poskodit svojím protiprávnym správaním hospodársku sútaz na trhu s brúsivami a napokon jeho velkost, pricom v prípade kazdého z týchto jednotlivých faktorov sa porovná individuálna zodpovednost a situácia zalobkyne s individuálnou zodpovednostou a situáciou ostatných úcastníkov kartelu. 377 Za okolností prejednávaného prípadu totiz vyssie uvedené faktory - hoci sa navyse ciastocne prekrývajú s faktormi, ktoré vzala do úvahy Komisia (pozri bod 325 vyssie) - umoznujú v súlade so zásadou rovnakého zaobchádzania lepsie urcit závaznost porusenia pripísatelného kazdému z úcastníkov kartelu nez faktor, ktorý v konecnom dôsledku pouzila Komisia, teda vztah medzi hodnotou specifického predaja dotknutého podniku na celosvetovej úrovni a jeho celkovým obratom pocas referencného roka, aj ked Komisia upravila tento vztah, aby "neprimerane nezvýhodnila" podniky, ktorých koncentrácia predaja na celosvetovej úrovni bola mimoriadne vysoká (pozri body 322 a 323 vyssie). 378 Pokial teda ide po prvé o faktor týkajúci sa individuálnej zodpovednosti spolocnosti Pometon za úcast na predmetnom karteli, je preukázané, ze zalobkyna zohrávala významnú úlohu v prvej casti kartelu, najmä pri vytvorení a zavedení prirázky za srot, ktorá sa uplatnovala automaticky, co Vseobecný súd konstatoval v bodoch 129, 130 a 160 vyssie. 379 Úcast spolocnosti Pometon na druhej casti kartelu vsak bola len sporadická, ako to Komisia navyse tiez uznala a ako bolo uvedené v bode 175 vyssie. 380 Vzhladom na prílezitostný charakter tejto úcasti sa teda protiprávne správanie zalobkyne odlisuje od protiprávneho správania spolocností Ervin a Winoa, ktorým Komisia v odôvodnení 36 rozhodnutia o urovnaní pripísala protisútazné kontakty, ktoré boli "castejsie nez protisútazné kontakty, na ktorých sa zúcastnovali dalsí traja úcastníci" kartelu, pokial islo práve o koordináciu týkajúcu sa individuálnych klientov. Okrem toho posúdenia uvedené v tom istom odôvodnení vo vztahu k ostatným adresátom uvedeného rozhodnutia tiez umoznujú dospiet k záveru, ze úcast zalobkyne na koordinácii týkajúcej sa individuálnych klientov bola porovnatelná s úcastou spolocnosti MTS, ktorej Komisia tiez pripisuje len prílezitostné kontakty, ale ktorá bola stále väcsia nez úcast spolocnosti Würth, kedze Komisia má k dispozícii ovela menej dôkazov o úcasti tejto poslednej uvedenej spolocnosti na protisútazných kontaktoch. 381 Okrem toho je medzi úcastníkmi konania nesporné, ze zalobkyna - na rozdiel od styroch dalsích úcastníkov kartelu - sa vôbec nepodielala na dohode o prirázke za náklady na energiu, ktorú Komisia naopak zohladnila pri stanovení výsky pokút ulozených adresátom rozhodnutia o urovnaní, ako to vyplýva z odôvodnení 51 a 52 uvedeného rozhodnutia. 382 Vzhladom na vsetky tieto skutocnosti je potrebné v prejednávanom prípade vziat do úvahy skutocnost, ze zalobkyna - na rozdiel od spolocností Ervin a Winoa, ale tak ako MTS a Würth - celkovo zohrávala obmedzenejsiu úlohu v rámci kartelu, ako to navyse Komisia uviedla v tabulke, ktorú predlozila na pojednávaní. 383 Po druhé, pokial ide o faktor týkajúci sa konkrétneho vplyvu protisútazného správania spolocnosti Pometon na cenovú konkurenciu, a teda aj zisku, ktorý tento podnik získal vdaka obmedzeniu hospodárskej sútaze vyplývajúceho z jej porusenia, je potrebné vziat do úvahy hodnotu jej specifického predaja v EHP, ktorá dosahovala 23686000 eur, vo vztahu k hodnotám specifického predaja v EHP spolocnosti Ervin (13974000 eur), spolocnosti Winoa (101470000 eur), spolocnosti MTS (20978000 eur) a spolocnosti Würth (3603000 eur) pocas posledného celého roka úcasti kazdého z týchto podnikov na porusení. 384 Kedze totiz predmetné jediné a pokracujúce porusenie pokrývalo celý EHP (pozri body 265 a 266 vyssie), hodnota specifického predaja dotknutého podniku na tomto území umoznuje zohladnit len predaj, ktorý tento podnik dosiahol na relevantnom trhu, ktorého sa týka porusenie, a tak vhodnejsie odráza hospodársky význam tohto podniku v rámci porusenia a ujmu, ktorú tento podnik spôsobil hospodárskej sútazi, nez hodnota jeho specifického predaja na celosvetovej úrovni, ktorý zahrna aj predaj priamo nesúvisiaci s porusením. 385 Kedze teda percentuálna sadzba celosvetového specifického predaja spolocnosti Pometon v roku 2009, ktorú zohladnila Komisia, nepredstavuje relevantnú okolnost na úcely uplatnenia kritérií pouzitých Vseobecným súdom (pozri bod 376 vyssie), nie je potrebné overit správnost vyssie uvedenej percentuálnej sadzby 21 % - ktorú spochybnuje zalobkyna - spomenutej v tejto súvislosti v tabulke predlozenej Komisiou, z ktorej táto institúcia vychádzala v napadnutom rozhodnutí (pozri body 319 a 323 vyssie). 386 V prejednávanom prípade z porovnania hodnoty specifického predaja kazdého z piatich podnikov, ktoré sa zúcastnili na karteli, v EHP, spomenutého v bode 383 vyssie, vyplýva, ze ak sa vychádza z tohto kritéria, význam spolocnosti Pometon v rámci porusenia sa javí styrikrát mensí nez význam spolocnosti Winoa, ale je dost podobný významu spolocnosti MTS a ovela väcsí nez význam spolocností Ervin a Würth. 387 Zohladnenie tohto faktora, ktoré je úplne odôvodnené, pokial ide o prvú cast kartelu, v ktorej zalobkyna zohrávala dôlezitú úlohu, vsak treba upravit s cielom zohladnit skutocnost, ze zalobkyna uskutocnovala druhú cast kartelu len sporadicky, a preto zohrávala obmedzenejsiu úlohu v rámci kartelu nez Ervin alebo Winoa, ako to uz bolo uvedené v bode 382 vyssie. 388 Po tretie v záujme spravodlivosti a zároven v snahe zarucit odstrasujúci úcinok, ktorý musí mat pokuta, je tiez potrebné vziat do úvahy velkost dotknutých podnikov, ktorú vyjadrujú ich celkové obraty, ktoré sú podla judikatúry ukazovatelom, i ked iba priblizným a nepresným, velkosti a hospodárskej sily kazdého z nich (pozri v tomto zmysle rozsudok zo 7. septembra 2016, Pilkington Group a i./Komisia, [274]C-101/15 P, [275]EU:C:2016:631, bod [276]17). 389 Vzhladom na to, ze zalobkyna odisla z trhu s brúsivami v máji 2007, ked predala svoju organizacnú zlozku pôsobiacu v tomto odvetví spolocnosti Winoa, je pritom potrebné porovnat celkový obrat zalobkyne v roku 2006 s celkovými obratmi ostatných úcastníkov kartelu v roku 2009, kedze celkový obrat kazdého z týchto piatich podnikov pocas posledného celého roka jeho úcasti na porusení primerane vyjadruje jeho hospodársku situáciu pocas obdobia, v ktorom doslo k poruseniu. 390 V prejednávanom prípade z údajov, ktoré Komisia poskytla v nadväznosti na opatrenie týkajúce sa dokazovania (pozri bod 25 vyssie), ako aj z tabulky, ktorú táto institúcia predlozila na pojednávaní, vyplýva, ze obrat spolocnosti Pometon v roku 2006 (99890000 eur) nedosiahol ani tretinu obratu spolocnosti Winoa (311138000 eur), ale bol ovela väcsí nez obraty spolocnosti Ervin (70590766 eur), spolocnosti MTS (25082293 eur) a spolocnosti Würth (11760787 eur) v roku 2009. 391 Po stvrté porovnanie situácie zalobkyne so situáciou adresátov rozhodnutia o urovnaní vzhladom na tieto jednotlivé faktory predovsetkým svedcí o tom, ze zatial co Ervin a Winoa, ktorých úloha v rámci kartelu bola dôlezitá, získali výnimocné znízenie o 75 %, MTS a Würth, ktoré - tak ako zalobkyna - zohrávali obmedzenú úlohu v rámci kartelu, získali znízenie o 90 % a 67 %, kedze rozsah znízenia priznaného spolocnosti MTS mozno vysvetlit najmä koncentráciou jej cinnosti, ktorú Komisia vzala do úvahy (pozri body 322 a 377 vyssie). Z tabulky predlozenej Komisiou navyse vyplýva, ze tri podniky, ktorých predaj bol velmi málo diverzifikovaný, teda MTS, Ervin a Winoa, získali z tohto dôvodu ovela väcsie znízenia nez Pometon a Würth, ktorých cinnost bola diverzifikovaná. 392 Kedze jednotlivé vyssie uvedené percentuálne sadzby úpravy, ktoré Komisia stanovila vo vztahu k podnikom, ktorým bolo urcené rozhodnutie o urovnaní, vyplývajú z toho, ze Komisia vo svojej metóde výpoctu zohladnila v prevaznej miere percentuálnu sadzbu specifického predaja dotknutého podniku na celosvetovej úrovni, výska týchto úprav je pritom v prejednávanom prípade irelevantná, a teda nemôze slúzit ako referencné kritérium pri stanovení výsky úpravy vo vztahu k zalobkyni Vseobecným súdom na základe ním pouzitých kritérií (pozri body 376 a 377 vyssie). 393 Preto vzhladom na skutocnosti opísané v bodoch 378 az 392 vyssie spravodlivému posúdeniu vsetkých vyssie uvedených okolností prejednávaného prípadu zodpovedá priznat spolocnosti Pometon výnimocné znízenie vo výske 75 % základnej sumy pokuty upravenej na základe polahcujúcich okolností (pozri bod 19 vyssie), ktorá bola stanovená v napadnutom rozhodnutí. 394 Zo vsetkých týchto dôvodov sa výska pokuty ulozenej zalobkyni stanovuje na 3873375 eur. 395 Napokon treba zamietnut stvrtý zalobný návrh, kedze Vseobecný súd nemá právomoc ukladat povinnosti Komisii. 396 Z vyssie uvedeného vyplýva, ze je potrebné po prvé zrusit clánok 2 napadnutého rozhodnutia, po druhé stanovit výsku pokuty ulozenej zalobkyni na 3873375 eur a po tretie v zostávajúcej casti zamietnut zalobu. IV. O trovách 397 Podla clánku 134 ods. 1 rokovacieho poriadku úcastník konania, ktorý vo veci nemal úspech, je povinný nahradit trovy konania, ak to bolo v tomto zmysle navrhnuté. Podla odseku 3 tohto clánku, ak mali úcastníci konania úspech len v casti predmetu konania, kazdý z nich znása vlastné trovy konania. 398 Kedze v prejednávanom prípade mal kazdý úcastník konania úspech len v casti predmetu konania, je opodstatnené rozhodnút, ze kazdý úcastník konania znása vlastné trovy konania. Z týchto dôvodov, VSEOBECNÝ SÚD (tretia rozsírená komora) rozhodol a vyhlásil: 1. Clánok 2 rozhodnutia Komisie C(2016) 3121 final z 25. mája 2016 týkajúceho sa konania podla clánku 101 ZFEÚ a clánku 53 Dohody o EHP (vec AT.39792 - Ocelové brúsivá) sa zrusuje. 2. Výska pokuty ulozenej spolocnosti Pometon SpA sa stanovuje na 3873375 eur. 3. V zostávajúcej casti sa zaloba zamieta. 4. Kazdý úcastník konania znása vlastné trovy konania. Frimodt Nielsen Kreuschitz Forrester Pól/torak Perillo Rozsudok bol vyhlásený na verejnom pojednávaní v Luxemburgu 28. marca 2019. Podpisy Obsah I. Okolnosti predchádzajúce sporu A. Vysetrovacia fáza a zacatie konania B. Konanie o urovnaní a rozhodnutie spolocnosti Pometon o vystúpení z tohto konania C. Prijatie napadnutého rozhodnutia v standardnom konaní a obsah uvedeného rozhodnutia II. Konanie a návrhy úcastníkov konania III. Právny stav A. O prvom zalobnom dôvode zalozenom na porusení povinnosti nestrannosti, zásady prezumpcie neviny a práva na obhajobu, kedze Komisia v rozhodnutí o urovnaní pripísala zalobkyni konkrétne konania, a tak podmienila posúdenia uvedené v napadnutom rozhodnutí 1. Tvrdenia úcastníkov konania 2. Posúdenie Vseobecným súdom a) Právny rámec prejednávaného sporu z hladiska najdôlezitejsích aspektov rozhodnutia Komisie o urovnaní b) O rozsahu povinnosti nestrannosti Komisie a zásady prezumpcie neviny, najmä v konkrétnom prípade hybridného, casovo odstupnovaného konania B. O druhom zalobnom dôvode zalozenom na porusení clánku 101 ZFEÚ a clánku 53 dohody o EHP, na nedostatocnosti a rozpornosti odôvodnenia, ako aj na porusení práva na obhajobu a pravidiel týkajúcich sa dôkazného bremena, kedze Komisia pripísala zalobkyni úcast na karteli 1. Úvodné poznámky týkajúce sa dôkazného bremena a hodnotenia dôkazov 2. O prvej casti druhého zalobného dôvodu zalozenej na údajnej neúcasti zalobkyne na prvej casti kartelu týkajúcej sa spôsobu výpoctu "prirázky za srot" a) Tvrdenia úcastníkov konania b) Posúdenie Vseobecným súdom 1) O pociatocnej úlohe zalobkyne pri zavedení prirázky za srot pocas roka 2003 2) O automatickom uplatnovaní prirázky za srot po 1. februári 2004 3) O kontaktoch medzi zalobkynou a ostatnými úcastníkmi kartelu od roku 2004 4) Záver týkajúci sa dôkazov o úcasti zalobkyne na prvej casti kartelu 3. O druhej casti druhého zalobného dôvodu zalozenej na údajnej neúcasti zalobkyne na druhej casti kartelu spocívajúcej v koordinácii týkajúcej sa individuálnych klientov a) Tvrdenia úcastníkov konania b) Posúdenie Vseobecným súdom 1) Úvodné poznámky o rozsahu druhej casti druhého zalobného dôvodu 2) Preskúmanie dôkazov o úcasti zalobkyne na druhej casti kartelu i) O spanielskom trhu ii) O francúzskom a belgickom trhu iii) O nemeckom trhu iv) O talianskom trhu v) Závery týkajúce sa dôkazov o úcasti zalobkyne na druhej casti kartelu 4. O tretej casti druhého zalobného dôvodu zalozenej na údajnej neúcasti zalobkyne na jedinom a pokracujúcom porusení a) Tvrdenia úcastníkov konania b) Posúdenie Vseobecným súdom 1) Pojem jediné a pokracujúce porusenie v zmysle judikatúry 2) Úcast zalobkyne na jedinom a pokracujúcom porusení zahrnajúcom obe casti kartelu 3) Úcast zalobkyne na jedinom a pokracujúcom porusení pokrývajúcom celý EHP C. O tretom zalobnom dôvode zalozenom na porusení clánku 101 ZFEÚ a clánku 53 dohody o EHP z dôvodu, ze Komisia konstatovala, ze kartel predstavoval obmedzenie hospodárskej sútaze z hladiska ciela 1. Tvrdenia úcastníkov konania 2. Posúdenie Vseobecným súdom D. O stvrtom zalobnom dôvode týkajúcom sa dlzky trvania úcasti zalobkyne na porusení a premlcania 1. Tvrdenia úcastníkov konania 2. Posúdenie Vseobecným súdom E. O úprave základnej sumy pokuty podla bodu 37 usmernení pre výpocet pokút 1. Tvrdenia úcastníkov konania 2. Posúdenie Vseobecným súdom a) O prípustnosti tabulky predlozenej na pojednávaní a ziadosti Komisie o dôverné zaobchádzanie b) O návrhu na zrusenie výsky pokuty pre porusenie povinnosti odôvodnenia 1) Úvodné poznámky o judikatúre týkajúcej sa odôvodnenia pokút 2) O odôvodnení výnimocnej úpravy sumy pokuty v napadnutom rozhodnutí c) O návrhu na zmenu výsky pokuty IV. O trovách __________________________________________________________________ ( [277]*1 ) Jazyk konania: taliancina. References 1. file:///tmp/lynxXXXXeTr5Ad/L87089-4035TMP.html#t-ECR_62016TJ0433_SK_01-E0001 2. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:C:2006:298:TOC 3. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:L:2004:123:TOC 4. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:L:2003:001:TOC 5. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:C:2006:210:TOC 6. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A513&locale=sk 7. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A513&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 8. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A513&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point154 9. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1999%3A358&locale=sk 10. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1999%3A358&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 11. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1999%3A358&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point150 12. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2016%3A42&locale=sk 13. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2016%3A42&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 14. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2016%3A42&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point38 15. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2016%3A42&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point40 16. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2013%3A188&locale=sk 17. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2013%3A188&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 18. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2013%3A188&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point93 19. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2013%3A188&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point94 20. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:C:2008:167:TOC 21. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A513&locale=sk 22. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A513&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 23. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A513&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point154 24. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:L:2015:208:TOC 25. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2013%3A188&locale=sk 26. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2013%3A188&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 27. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2013%3A188&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point91 28. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2013%3A188&locale=sk 29. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2013%3A188&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 30. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2013%3A188&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point92 31. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2017%3A49&locale=sk 32. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2017%3A49&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 33. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2017%3A49&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point52 34. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2013%3A188&locale=sk 35. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2013%3A188&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 36. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2013%3A188&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point96 37. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2013%3A188&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point97 38. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2004%3A6&locale=sk 39. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2004%3A6&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 40. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2004%3A6&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point55 41. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2004%3A6&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point56 42. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2017%3A49&locale=sk 43. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2017%3A49&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 44. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2017%3A49&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point50 45. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2015%3A614&locale=sk 46. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2015%3A614&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 47. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2015%3A614&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point26 48. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2017%3A49&locale=sk 49. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2017%3A49&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 50. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2017%3A49&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point51 51. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2012%3A48&locale=sk 52. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2012%3A48&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 53. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2012%3A48&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point188 54. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2015%3A383&locale=sk 55. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2015%3A383&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 56. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2015%3A383&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point178 57. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2015%3A383&locale=sk 58. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2015%3A383&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 59. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2015%3A383&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point181 60. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A866&locale=sk 61. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A866&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 62. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A866&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point128 63. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2012%3A478&locale=sk 64. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2012%3A478&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 65. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2012%3A478&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point207 66. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2016%3A738&locale=sk 67. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2016%3A738&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 68. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2016%3A738&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point109 69. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2004%3A221&locale=sk 70. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2004%3A221&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 71. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2004%3A221&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point205 72. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2004%3A221&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point211 73. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2004%3A221&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point212 74. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2015%3A296&locale=sk 75. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2015%3A296&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 76. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2015%3A296&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point115 77. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A866&locale=sk 78. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A866&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 79. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A866&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point138 80. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A866&locale=sk 81. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A866&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 82. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A866&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point135 83. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2017%3A49&locale=sk 84. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2017%3A49&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 85. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2017%3A49&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point28 86. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2004%3A6&locale=sk 87. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2004%3A6&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 88. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2004%3A6&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point86 89. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2012%3A778&locale=sk 90. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2012%3A778&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 91. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2012%3A778&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point45 92. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2012%3A778&locale=sk 93. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2012%3A778&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 94. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2012%3A778&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point41 95. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2012%3A778&locale=sk 96. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2012%3A778&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 97. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2012%3A778&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point43 98. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2017%3A46&locale=sk 99. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2017%3A46&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 100. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2017%3A46&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point119 101. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2016%3A738&locale=sk 102. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2016%3A738&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 103. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2016%3A738&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point168 104. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2016%3A738&locale=sk 105. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2016%3A738&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 106. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2016%3A738&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point169 107. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2016%3A738&locale=sk 108. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2016%3A738&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 109. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2016%3A738&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point169 110. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2010%3A165&locale=sk 111. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2010%3A165&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 112. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2010%3A165&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point92 113. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2014%3A23&locale=sk 114. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2014%3A23&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 115. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2014%3A23&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point103 116. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2016%3A738&locale=sk 117. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2016%3A738&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 118. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2016%3A738&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point197 119. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2014%3A867&locale=sk 120. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2014%3A867&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 121. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2014%3A867&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point62 122. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2016%3A738&locale=sk 123. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2016%3A738&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 124. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2016%3A738&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point172 125. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2012%3A778&locale=sk 126. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2012%3A778&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 127. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2012%3A778&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point42 128. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2014%3A23&locale=sk 129. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2014%3A23&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 130. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2014%3A23&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point117 131. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2013%3A259&locale=sk 132. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2013%3A259&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 133. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2013%3A259&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point60 134. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2017%3A308&locale=sk 135. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2017%3A308&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 136. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2017%3A308&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point103 137. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2017%3A308&locale=sk 138. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2017%3A308&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 139. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2017%3A308&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point104 140. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2014%3A2204&locale=sk 141. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2014%3A2204&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 142. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2014%3A2204&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point49 143. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2014%3A2204&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point57 144. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2014%3A2204&locale=sk 145. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2014%3A2204&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 146. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2014%3A2204&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point53 147. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2016%3A26&locale=sk 148. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2016%3A26&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 149. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2016%3A26&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point27 150. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2017%3A308&locale=sk 151. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2017%3A308&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 152. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2017%3A308&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point105 153. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A160&locale=sk 154. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A160&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 155. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A160&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point36 156. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2014%3A2204&locale=sk 157. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2014%3A2204&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 158. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2014%3A2204&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point53 159. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2015%3A784&locale=sk 160. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2015%3A784&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 161. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2015%3A784&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point21 162. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2015%3A427&locale=sk 163. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2015%3A427&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 164. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2015%3A427&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point90 165. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2015%3A427&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point91 166. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2014%3A2204&locale=sk 167. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2014%3A2204&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 168. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2014%3A2204&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point51 169. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2015%3A784&locale=sk 170. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2015%3A784&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 171. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2015%3A784&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point19 172. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2016%3A738&locale=sk 173. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2016%3A738&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 174. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2016%3A738&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point56 175. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2017%3A308&locale=sk 176. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2017%3A308&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 177. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2017%3A308&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point107 178. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2011%3A106&locale=sk 179. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2011%3A106&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 180. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2011%3A106&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point36 181. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2010%3A202&locale=sk 182. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2010%3A202&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 183. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2010%3A202&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point88 184. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2016%3A487&locale=sk 185. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2016%3A487&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 186. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2016%3A487&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point97 187. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2010%3A202&locale=sk 188. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2010%3A202&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 189. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2010%3A202&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point89 190. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2011%3A112&locale=sk 191. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2011%3A112&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 192. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2011%3A112&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point51 193. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2016%3A26&locale=sk 194. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2016%3A26&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 195. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2016%3A26&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point62 196. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2016%3A26&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point63 197. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2017%3A46&locale=sk 198. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2017%3A46&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 199. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2017%3A46&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point136 200. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2013%3A259&locale=sk 201. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2013%3A259&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 202. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2013%3A259&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point65 203. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2017%3A49&locale=sk 204. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2017%3A49&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 205. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2017%3A49&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point55 206. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2015%3A383&locale=sk 207. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2015%3A383&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 208. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2015%3A383&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point481 209. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2017%3A205&locale=sk 210. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2017%3A205&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 211. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2017%3A205&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point64 212. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2016%3A722&locale=sk 213. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2016%3A722&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 214. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2016%3A722&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point47 215. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2016%3A722&locale=sk 216. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2016%3A722&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 217. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2016%3A722&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point48 218. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1991%3A438&locale=sk 219. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1991%3A438&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 220. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1991%3A438&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point14 221. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2016%3A722&locale=sk 222. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2016%3A722&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 223. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2016%3A722&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point49 224. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2014%3A254&locale=sk 225. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2014%3A254&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 226. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2014%3A254&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point238 227. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2011%3A560&locale=sk 228. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2011%3A560&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 229. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2011%3A560&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point105 230. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2015%3A296&locale=sk 231. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2015%3A296&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 232. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2015%3A296&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point161 233. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2015%3A296&locale=sk 234. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2015%3A296&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 235. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2015%3A296&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point74 236. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2011%3A289&locale=sk 237. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2011%3A289&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 238. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2011%3A289&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point75 239. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2016%3A722&locale=sk 240. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2016%3A722&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 241. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2016%3A722&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point46 242. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2016%3A38&locale=sk 243. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2016%3A38&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 244. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2016%3A38&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point75 245. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2016%3A38&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point77 246. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2002%3A582&locale=sk 247. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2002%3A582&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 248. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2002%3A582&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point692 249. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2002%3A582&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point693 250. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A606&locale=sk 251. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A606&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 252. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A606&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point104 253. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2015%3A717&locale=sk 254. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2015%3A717&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 255. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2015%3A717&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point74 256. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A606&locale=sk 257. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A606&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 258. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A606&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point104 259. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2011%3A289&locale=sk 260. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2011%3A289&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 261. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2011%3A289&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point75 262. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2016%3A38&locale=sk 263. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2016%3A38&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 264. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2016%3A38&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point90 265. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2016%3A682&locale=sk 266. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2016%3A682&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 267. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2016%3A682&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point52 268. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2011%3A560&locale=sk 269. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2011%3A560&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 270. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2011%3A560&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point266 271. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2015%3A513&locale=sk 272. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2015%3A513&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 273. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2015%3A513&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point436 274. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2016%3A631&locale=sk 275. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2016%3A631&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 276. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2016%3A631&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point17 277. file:///tmp/lynxXXXXeTr5Ad/L87089-4035TMP.html#c-ECR_62016TJ0433_SK_01-E0001