ROZSUDOK VSEOBECNÉHO SÚDU (ôsma komora) z 20. júna 2018 ( [1]*1 ) "Hospodárska sútaz - Správne konanie - Rozhodnutie, ktorým sa nariaduje inspekcia - Proporcionalita - Neexistencia svojvolnej povahy - Povinnost odôvodnenia - Dostatocne vázne nepriame dôkazy - Právna istota - Legitímna dôvera - Právo na ochranu súkromia - Právo na obhajobu" Vo veci T-325/16, Ceské dráhy, a. s., so sídlom v Prahe (Ceská republika), v zastúpení: K. Muzikár, J. Kindl a V. Kuca, advokáti, zalobkyna, proti Európskej komisii, v zastúpení: P. Rossi, A. Biolan, G. Meessen, P. Nemecková a M. Simerdová, splnomocnení zástupcovia, zalovanej, ktorej predmetom je návrh na základe clánku 263 ZFEÚ na zrusenie rozhodnutia Komisie C(2016) 2417 final z 18. apríla 2016 týkajúceho sa postupu uplatnenia clánku 20 ods. 4 nariadenia Rady (ES) c. 1/2003, urcené spolocnosti Ceské dráhy, ako aj vsetkým spolocnostiam, ktoré sú nou priamo alebo nepriamo ovládané, pricom im bolo nariadené podrobit sa inspekcii (vec AT.40156 - Falcon), VSEOBECNÝ SÚD (ôsma komora), v zlození: predseda komory A. M. Collins, sudcovia R. Barents a J. Passer (spravodajca), tajomník: L. Grzegorczyk, referent, so zretelom na písomnú cast konania a po pojednávaní z 26. októbra 2017, vyhlásil tento Rozsudok Okolnosti predchádzajúce sporu 1 Zalobkyna, spolocnost Ceské dráhy, a. s., je akciová spolocnost. Tento podnik je ceským národným zeleznicným dopravcom a je vo vlastníctve ceského státu. Má dominantné postavenie aj na trhoch poskytovania sluzieb osobnej zeleznicnej dopravy a správy zeleznicnej infrastruktúry v Ceskej republike. Konanie pred ceským orgánom na ochranu hospodárskej sútaze 2 V roku 2011 a 2012 dvaja dalsí prevádzkovatelia, spolocnosti RegioJet, a. s., a LEO Express, a. s., zacali poskytovat sluzby osobnej zeleznicnej dopravy na trati medzi Prahou (Ceská republika) a Ostravou nachádzajúcou sa na severovýchode Ceskej republiky. 3 Zalobkyna, ktorá je podozrivá zo zneuzívania dominantného postavenia tým, ze od roku 2011 ponúka sluzby zeleznicnej osobnej dopravy pod úrovnou nákladov, za predátorské ceny na trati Praha - Ostrava, je predmetom vysetrovania zo strany ceského orgánu na ochranu hospodárskej sútaze, t. j. Úradu pro ochranu hospodárské souteze (Ceská republika). 4 Dna 24. januára 2012 po predbeznom presetrovaní zacal ceský orgán na ochranu hospodárskej sútaze voci zalobkyni správne konanie podla § 11 ods. 1 zákona c. 143/2001 Sb. o ochrane hospodárské souteze. 5 Dna 25. januára 2012 ceský orgán na ochranu hospodárskej sútaze vykonal inspekcie v priestoroch zalobkyne. 6 Ku dnu prijatia rozhodnutia, ktoré je predmetom tejto zaloby, este nebolo vysetrovanie vykonávané ceským orgánom na ochranu hospodárskej sútaze skoncené. Konanie pred ceskými súdmi 7 Dna, ktorý nebol blizsie urcený, podali obaja konkurenti zalobkyne, t. j. RegioJet a LEO Express, proti zalobkyni zaloby na ceské súdy, prostredníctvom ktorých sa domáhali náhrady skody, ktorá im mala vzniknút údajným protisútazným správaním zalobkyne na trati Praha - Ostrava. 8 Rozsudkom z 10. decembra 2015 Mestský soud v Praze (Ceská republika) zamietol zalobu spolocnosti LEO Express. Táto spolocnost napadla rozsudok odvolaním na Vrchní soud v Praze (Ceská republika). Ku dnu prijatia rozhodnutia, ktoré je predmetom tejto zaloby, nebolo dané konanie este skoncené. 9 K tomu istému dnu Mestský soud v Praze este nerozhodol o ziadosti spolocnosti RegioJet. Vysetrovanie Komisie 10 Dna 18. apríla 2016 prijala Európska komisia rozhodnutie C(2016) 2417 final týkajúce sa postupu uplatnenia clánku 20 ods. 4 nariadenia Rady c. 1/2003, adresované zalobcovi a vsetkým spolocnostiam, ktoré sú nou priamo alebo nepriamo ovládané, pricom im nariadila, aby sa podrobili inspekcii (vec AT.40156 - Falcon) (dalej len "napadnuté rozhodnutie"). 11 Odôvodnenia 2 az 9 napadnutého rozhodnutia znejú takto: "(2) Európska komisia (dalej len 'Komisia`) dostala informáciu, z ktorej vyplýva, ze [zalobkyna] má dominantné postavenie podla znenia clánku 102 ZFEÚ, okrem iného na trhoch poskytovania sluzieb osobnej zeleznicnej dopravy a sluzieb správy zeleznicnej infrastruktúry v Ceskej republike. (3) Komisia má k dispozícii informácie, ktoré naznacujú, ze [zalobkyna] mohla uplatnovat ceny nizsie, ako sú náklady, za poskytovanie sluzieb osobnej zeleznicnej dopravy na urcitých zeleznicných tratiach, vrátane (avsak nielen) na trati Praha - Ostrava a spät. Takéto konanie môze byt súcastou stratégie [zalobkyne], ktorá je v rozpore s pravidlami hospodárskej sútaze, a to na úcely ochrany jej postavenia na trhu poskytovania sluzieb osobnej zeleznicnej dopravy a obmedzovania rozvoja hospodárskej sútaze na trhu. (4) Komisia dostala informácie, ktoré naznacujú, ze k tomuto údajnému poruseniu malo dochádzat prinajmensom od roku 2011, kedy súkromný konkurent zacal poskytovat sluzby na trati Praha - Ostrava a spät, ak nie skôr, a k tomuto poruseniu má stále dochádzat. (5) Uvedené konanie, ak sa preukáze jeho existencia, by predstavovalo jedno alebo viac porusení clánku 102 ZFEÚ. (6) Mozno predpokladat, ze údajným poruseniam dochádzalo v najprísnejsom utajení. Mozno predpokladat, ze existujúca dokumentácia vztahujúca sa na údajné porusenia sa obmedzuje na úplné minimum a nachádza sa na miestach a vo forme, ktorá ulahcuje jej utajenie, zachovávanie alebo jej znicenie v prípade ziadosti o informácie alebo ohlásené kontroly. (7) Aby mohla Komisia zistit vsetky relevantné skutocnosti týkajúce sa mozných porusení a súvislostí, za akých fungujú, je potrebné vykonat inspekciu v priestoroch [zalobkyne] podla clánku 20 nariadenia c. 1/2003. Aby sa zabezpecila úcinnost tejto inspekcie, je potrebné, aby bola vykonávaná bez predchádzajúceho upozornenia spolocnosti, ktorá je podozrivá z porusenia. (8) Je preto potrebné prijat rozhodnutie podla clánku 20 ods. 4 nariadenia c. 1/2003, ktorým sa ukladá povinnost, aby sa [zalobkyna] podrobila inspekcii, a oznámit toto rozhodnutie priamo pred vykonaním inspekcie. (9) Komisia si uvedomuje, ze príslusný orgán na ochranu hospodárskej sútaze clenského státu, t. j. Úrad pro ochranu hospodárské souteze (dalej len 'ÚOHS`), zacal správne konanie týkajúce sa rovnakého porusenia a vykonal inspekciu v priestoroch [zalobkyne] v roku 2012. Komisia preskúmala príslusný spis ÚOHS." 12 Clánok 1 napadnutého rozhodnutia vo svojom prvom odseku uvádza: "[Zalobkyni], spolocne so vsetkými podnikmi, ktoré priamo alebo nepriamo kontroluje, sa týmto ukladá povinnost podrobit sa inspekcii týkajúcej sa jej moznej úcasti na protisútaznom správaní v rozpore s clánkom 102 ZFEÚ v odvetví poskytovania sluzieb osobnej zeleznicnej dopravy v Ceskej republike. Porusenie sa týka najmä uplatnovania cien pod úrovnou nákladov, ktoré mohli obmedzit prístup tretích osôb na trh alebo ich rozvoj na trhu sluzieb osobnej zeleznicnej dopravy, ako aj akúkolvek stratégiu, ktorá má rovnaký úcinok." 13 V clánku 2 napadnutého rozhodnutia je uvedené, ze s "inspekciami sa zacne 26. apríla 2016 alebo krátko potom". 14 V clánku 3 napadnutého rozhodnutia sa spresnuje, ze "toto rozhodnutie je adresované [zalobkyni] spolocne so vsetkými spolocnostami, ktoré priamo alebo nepriamo ovláda; rozhodnutie sa podla clánku 297 ods. 2 ZFEÚ oznámi [zalobkyni] bezprostredne pred zacatím inspekcie". 15 Inspekcia prebiehala od 26. do 29. apríla 2016. Konanie a návrhy úcastníkov konania 16 Zalobkyna návrhom doruceným do kancelárie Vseobecného súdu 24. júna 2016 podala zalobu, na základe ktorej sa zacalo toto konanie. 17 Vseobecný súd vyzval Komisiu, aby v súlade s clánkom 89 svojho rokovacieho poriadku predlozila urcité dokumenty. Komisia tejto ziadosti vyhovela v stanovenej lehote. 18 Zalobkyna navrhuje, aby Vseobecný súd: - zrusil napadnuté rozhodnutie, - zaviazal Komisiu na náhradu trov konania. 19 Komisia navrhuje, aby Vseobecný súd: - zamietol zalobu, - zaviazal zalobkynu na náhradu trov konania. Právny stav 20 Zalobkyna na podporu svojej zaloby uvádza sest zalobných dôvodov, ktoré sa zakladajú na: - svojvôli a neprimeranosti napadnutého rozhodnutia a dotknutej inspekcie (prvý zalobný dôvod), - porusení povinnosti odôvodnenia (druhý zalobný dôvod), - neexistencii dostatocne váznych nepriamych dôkazov, ktoré by opodstatnovali vydanie napadnutého rozhodnutia a konanie inspekcie (tretí zalobný dôvod), - neexistencii vplyvu na obchod medzi clenskými státmi a neexistencii dominantného postavenia zalobkyne na vnútornom trhu alebo jeho podstatnej casti (stvrtý zalobný dôvod), - porusení zásad právnej istoty a ochrany legitímnej dôvery (piaty dôvod), - porusení práv zarucených clánkami 7 a 48 Charty základných práv Európskej únie (dalej len "Charta") a clánkami 6 a 8 Dohovoru o ochrane ludských práv a základných slobôd, podpísaného v Ríme 4. novembra 1950 (dalej len "EDLP") (siesty zalobný dôvod). 21 Na úvod je potrebné poukázat na to, ze hoci aktom, ktorý je napadnutý touto zalobou, je skutocne rozhodnutie nariadujúce predmetnú inspekciu a vsetky dôvody sa týkajú výlucne zrusenia tohto rozhodnutia, niektoré poznámky a tvrdenia, ktoré zalobkyna uviedla v rámci písomnej casti konania, sa vztahujú k priebehu inspekcie, ktorú Komisia na základe uvedeného rozhodnutia vykonala. O tom napokon svedcí spôsob, akým zalobkyna nazvala prvý a tretí zalobný dôvod. 22 V tejto súvislosti je potrebné pripomenút, ze v súlade s ustálenou judikatúrou nemá spôsob uplatnenia rozhodnutia, ktorým sa nariaduje inspekcia, vplyv na zákonnost tohto rozhodnutia (pozri rozsudok zo 6. septembra 2013, Deutsche Bahn a i./Komisia, [2]T-289/11, T-290/11 a T-521/11, [3]EU:T:2013:404, bod [4]49 a citovanú judikatúru), a podnik sa preto nemôze dovolávat nezákonnosti priebehu setrenia na podporu návrhov na zrusenie aktu, na základe ktorého Komisia toto setrenie vykonala (pozri rozsudok zo 17. septembra 2007, Akzo Nobel Chemicals a Akcros Chemicals/Komisia, [5]T-125/03 a T-253/03, [6]EU:T:2007:287, bod [7]55 a citovanú judikatúru). 23 Zalobkyna vsak na pojednávaní spresnila, ze nemala v úmysle dovolávat sa nezákonnosti priebehu setrenia na podporu svojich návrhov na zrusenie napadnutého rozhodnutia. Poznámky a argumenty týkajúce sa priebehu predmetnej kontroly mali podla nej slúzit výlucne ako "výkladová pomôcka" ciela, na ktorý bolo napadnuté rozhodnutie prijaté. 24 Pri skúmaní dôvodov, ktorými sa navrhuje zrusenie napadnutého rozhodnutia, treba preto na tieto poznámky a argumenty nahliadat z tohto hladiska. 25 Toto skúmanie je okrem toho potrebné zacat analýzou druhého a tretieho zalobného dôvodu, kedze ich preskúmanie môze mat vplyv na preskúmanie ostatných dôvodov. O druhom a tretom zalobnom dôvode zalozenom na porusení povinnosti odôvodnenia a nedostatku dostatocne váznych nepriamych dôkazov odôvodnujúcich podozrenia z porusenia pravidiel hospodárskej sútaze 26 V rámci tretieho zalobného dôvodu zalobkyna Komisii v prvom rade vytýka, ze v napadnutom rozhodnutí neoznacila ziadny dôkaz, ktorý by odôvodnoval podozrenie z porusenia pravidiel hospodárskej sútaze. 27 Zalobkyna je v kazdom prípade presvedcená, ze v case prijatia napadnutého rozhodnutia nemohla mat Komisia k dispozícii vázne dôkazy (ani nepriame dôkazy) odôvodnujúce podozrenie z porusenia pravidiel hospodárskej sútaze. Dôkazy zhromazdené v rámci konania pred ceským orgánom na ochranu hospodárskej sútaze, vrátane znaleckého posudku pána Krabca zo 16. decembra 2013 a znaleckého posudku Univerzity Pardubice (Ceská republika) z 25. augusta 2015, svedcia práve naopak v tom zmysle, ze sa zalobkyna nedopustila protisútazného konania. Tie isté dôkazy podla zalobkyne dalej dokazujú, ze jej ceny zostali v priemere vyssie ako ceny konkurentov a jej príjmy na trati Praha - Ostrava sa vzdy pohybovali nad variabilnými nákladmi. Neexistenciu dostatocne váznych nepriamych dôkazov potvrdzuje aj vývoj situácie na trati Praha - Ostrava, kde panuje vysoká miera konkurencie. Podla zalobkyne je teda vysoko pravdepodobné, ze sa napadnuté rozhodnutie zakladalo výlucne na staznosti podanej niektorým z konkurencných dopravcov, a nie na primeranom overení skutocného stavu. 28 Zalobkyna v tejto súvislosti navrhuje, aby Vseobecný súd vecne overil dôkazy, ktoré mala Komisia k dispozícii v case prijatia napadnutého rozhodnutia, a posúdil, do akej miery preskúmala spis ceského orgánu na ochranu hospodárskej sútaze. 29 V rámci druhého dôvodu zalobkyna tvrdí, ze napadnuté rozhodnutie je nedostatocne odôvodnené, vymedzuje predmet a úcel kontroly prílis siroko a tým sa dotýka prakticky akéhokolvek konania zalobkyne v odvetví osobnej zeleznicnej dopravy v Ceskej republike. 30 Podla zalobkyne je totiz predmet kontroly vymedzený prílis siroko z teritoriálneho, casového aj vecného hladiska. Pokial ide o teritoriálne hladisko, napadnuté rozhodnutie v odôvodnení 3 uvádza mozné porusenie najmä na trati Praha - Ostrava, no neobmedzuje sa na túto trat. Co sa týka casového ohranicenia, pouzitá formulácia síce odkazuje na rok 2011 ako zaciatok skúmaného správania, ale nevylucuje, aby Komisia skúmala aj skorsie obdobie, ako aj akékolvek neskorsie obdobie. Po vecnej stránke sa v clánku 1 napadnutého rozhodnutia uvádza, ze údajné správanie "zahrna najmä" uplatnovanie cien, ktoré sú pod úrovnou nákladov, co zahrna aj akúkolvek inú formu porusenia clánku 102 ZFEÚ. Komisia navyse neoznacila relevantný trh. 31 Zalobkyna dalej uvádza, ze v napadnutom rozhodnutí nie sú konkrétne opísané skutocnosti a domnienky, ktoré mala Komisia v úmysle overit, ani v nom nie sú oznacené akékolvek nepriame dôkazy, ktoré by jej podozrenie opodstatnovali (v súvislosti s touto poslednou uvedenou výhradou pozri bod 26 vyssie). 32 Podla zalobkyne tak napadnuté rozhodnutie umoznilo Komisii uskutocnit neprípustnú náhodnú kontrolu (tzv. "fishing expedition") a zamerat sa nielen na dokumenty vztahujúce sa na vstup konkurencných dopravcov na trat Praha - Ostrava, ale aj na dalsie dokumenty. Práve na základe týchto dokumentov zabavených pri dotknutej inspekcii (Falcon), no nesúvisiacich s tratou Praha - Ostrava, sa totiz podla zalobkyne Komisia rozhodla pre nariadenie druhej inspekcie (Twins), ktorá je predmetom veci zapísanej pod císlom T-621/16, Ceské dráhy/Komisia. 33 Komisia navrhuje oba tieto zalobné dôvody zamietnut. 34 Na úvod treba pripomenút, ze poziadavka ochrany proti svojvolným alebo neprimeraným zásahom verejnej moci do sféry súkromnej cinnosti osoby, ci uz fyzickej alebo právnickej, predstavuje vseobecnú zásadu práva Únie (pozri rozsudok z 25. novembra 2014, Orange/Komisia,[8]T-402/13, [9]EU:T:2014:991, bod [10]83 a citovanú judikatúru). 35 Na úcely dodrziavania tejto vseobecnej zásady musí byt cielom rozhodnutia o inspekcii zhromazdenie dokumentácie potrebnej na overenie urcitého skutkového a právneho stavu a jeho rozsahu, o ktorom uz Komisia má informácie, predstavujúceho dostatocne vázne nepriame dôkazy, ktoré umoznovali nadobudnút podozrenie o porusení pravidiel hospodárskej sútaze (pozri rozsudok z 25. novembra 2014, Orange/Komisia, [11]T-402/13, [12]EU:T:2014:991, bod [13]84 a citovanú judikatúru). 36 Inými slovami získanie dostatocne váznych nepriamych dôkazov odôvodnujúcich podozrenie z porusenia pravidiel hospodárskej sútaze je nevyhnutným predpokladom, aby mohla Komisia nariadit inspekcie podla clánku 20 ods. 4 nariadenia Rady (ES) c. 1/2003 zo 16. decembra 2002 o vykonávaní pravidiel hospodárskej sútaze stanovených v clánkoch [101] a [102 ZFEÚ] ([14]Ú. v. ES L 1, 2003, s. 1; Mim. vyd. 08/002, s. 205). 37 V súlade s uvedenou vseobecnou zásadou rozhodnutie nariadujúce inspekciu taktiez nesmie svojím rozsahom prekracovat rozsah porusenia, o ktorom mozno mat na základe takých nepriamych dôkazov podozrenie. 38 Komisia v zásade nie je povinná ani oznámit príjemcovi takéhoto rozhodnutia vsetky informácie, ktorými disponuje v súvislosti s údajným porusením, ani presne vymedzit relevantný trh, ani toto porusenie právne presne kvalifikovat, ani uviest obdobie, v ktorom k tomuto poruseniu doslo (pozri v tomto zmysle rozsudok zo 6. septembra 2013, Deutsche Bahn a i./Komisia, [15]T-289/11, T-290/11 a T-521/11, [16]EU:T:2013:404, bod [17]170 a citovanú judikatúru). 39 Prinálezí jej naopak uviest, a to co najpresnejsie, predpoklady, ktoré má v úmysle preverit, t. j. predmet vysetrovania a skutocnosti, ktorých sa inspekcia týka. Na tento úcel je Komisia tiez povinná v rozhodnutí nariadujúcom inspekciu uviest opis podstatných skutocností údajného porusenia, pricom uvedie predpokladaný relevantný trh a povahu údajných obmedzení hospodárskej sútaze, vysvetlenia týkajúce sa spôsobu, akým je údajne podnik dotknutý inspekciou v porusení zahrnutý, ako aj právomoci, ktoré majú inspektori Únie (pozri rozsudok zo 6. septembra 2013, Deutsche Bahn a i./Komisia, [18]T-289/11, T-290/11 a T-521/11, [19]EU:T:2013:404, body [20]170 a [21]171 a citovanú judikatúru). 40 Okrem toho prílis strucné, nejasné a vseobecné a za urcitých okolností nejednoznacné odôvodnenie pritom nemôze splnat poziadavky stanovené v clánku 18 ods. 3 nariadenia c. 1/2003 na to, aby sa týmto odôvodnením dala zdôvodnit ziadost o informácie zaslaná viac ako dva roky po uskutocnení prvých inspekcií, zatial co Komisia zaslala niekolko ziadostí o informácie podnikom podozrivým z úcasti na porusení, a to niekolko mesiacov po prijatí rozhodnutia o zacatí konania, a predmetné rozhodnutie teda bolo prijaté v case, ked Komisia uz disponovala informáciami, ktoré jej umoznovali presnejsie objasnit podozrenia z porusenia v súvislosti s predmetnými podnikmi (pozri v tomto zmysle rozsudok z 10. marca 2016, HeidelbergCement/Komisia, [22]C-247/14 P, [23]EU:C:2016:149, bod [24]39). 41 V kazdom prípade, kedze odôvodnenie tohto rozhodnutia obmedzuje rozsah právomocí priznaných zamestnancom Komisie (pozri v tomto zmysle rozsudok z 18. júna 2015, Deutsche Bahn a i./Komisia, [25]C-583/13 P, [26]EU:C:2015:404, bod [27]60), vseobecná zásada uvedená v bode 34 vyssie bráni takým formuláciám v rozhodnutí o inspekcii, ktoré by rozsah týchto právomocí rozsirovali nad rámec toho, co vyplýva z dostatocne váznych nepriamych dôkazov, ktoré má Komisia k dispozícii v case prijatia takého rozhodnutia. 42 Práve na základe tejto vseobecnej zásady totiz Vseobecný súd zrusil rozhodnutie, o ktoré islo vo veci, v ktorej bol vydaný rozsudok zo 14. novembra 2012, Nexans France a Nexans/Komisia ([28]T-135/09, [29]EU:T:2012:596), v rozsahu, v akom sa týkalo iných elektrických káblov ako podmorských a podzemných káblov vysokého napätia a materiálu spojeného s týmito inými káblami, a to následne po tom, ako konstatoval, ze Komisia síce mala v case prijatia uvedeného rozhodnutia dostatocne vázne nepriame dôkazy na to, aby nariadila inspekciu týkajúcu sa podmorských a podzemných elektrických káblov vysokého napätia a materiálu spojeného s týmito káblami, ale nemala k dispozícii dostatocne vázne nepriame dôkazy na to, aby nariadila inspekciu týkajúcu sa vsetkých elektrických káblov a materiálu spojeného s týmito káblami (pozri v tomto zmysle rozsudok zo 14. novembra 2012, Nexans France a Nexans/Komisia, [30]T-135/09, [31]EU:T:2012:596, body [32]91 az [33]94). 43 V tejto veci je teda potrebné urcit, ci Komisia mala k dispozícii dostatocne vázne nepriame dôkazy odôvodnujúce podozrenie, ze sa zalobkyna dopustila porusenia pravidiel hospodárskej sútaze, a ci sa rozsah inspekcie vymedzený napadnutým rozhodnutím obmedzoval na porusenie, o ktorých mohla mat Komisia na základe takýchto nepriamych dôkazov podozrenie. 44 V tomto ohlade zalobkyna Komisii predovsetkým vytýka, ze v napadnutom rozhodnutí neoznacila ziadny konkrétny dôkaz, ktorý by dokazoval podozrenie z protisútazného konania, ktoré je jej kladené za vinu. 45 Na preukázanie dôvodného charakteru inspekcie je Komisia v rozhodnutí nariadujúcom inspekciu síce povinná podrobne uviest, ze disponuje informáciami a dôlezitými faktickými skutocnostami, ktoré ju vedú k podozreniu, ze sa dotknutý podnik dopustil porusenia (pozri rozsudok zo 6. septembra 2013, Deutsche Bahn a i./Komisia, [34]T-289/11, T-290/11 a T-521/11, [35]EU:T:2013:404, bod [36]172 a citovanú judikatúru), nemozno vsak od nej pozadovat, aby uz vo fáze predbezného vysetrovania uviedla okrem údajného porusenia, ktoré má v úmysle preverit, aj nepriame dôkazy, to znamená informácie, ktoré ju viedli k úvahám o moznosti porusenia clánku 102 ZFEÚ. Takouto povinnostou by totiz bola spochybnená v judikatúre stanovená rovnováha medzi zachovaním úcinnosti vysetrovania a zachovaním práv na obranu dotknutého podniku (rozsudok z 25. novembra 2014, Orange/Komisia, [37]T-402/13, [38]EU:T:2014:991, bod [39]81). 46 Na jednej strane fáza predbezného vysetrovania totiz zacína plynút v den, ked Komisia pri výkone svojich právomocí, ktoré sa jej zverujú v clánkoch 18 a 20 nariadenia c. 1/2003, prijme opatrenia, z ktorých vyplýva obvinenie z porusenia a ktoré majú vázny dosah na situáciu podozrivých podnikov. Na druhej strane az pri zacatí kontradiktórnej fázy správneho konania je dotknutý podnik prostredníctvom oznámenia o výhradách informovaný o vsetkých podstatných skutkových okolnostiach, o ktoré sa Komisia v tejto fáze konania opiera, a az vtedy má tento podnik právo na prístup k spisu na úcely zabezpecenia úcinného výkonu svojho práva na obhajobu. V dôsledku toho sa môze dotknutý podnik odvolávat na svoje práva na obhajobu az po zaslaní oznámenia o výhradách. Ak by sa tieto práva vztahovali aj na fázu predchádzajúcu zaslaniu oznámenia o výhradách, úcinnost vysetrovania Komisie by bola ohrozená, lebo dotknutý podnik by bol uz vo fáze predbezného vysetrovania schopný identifikovat informácie, ktoré sú Komisii známe, a teda aj tie, ktoré jej este známe nie sú (rozsudok z 25. novembra 2014, Orange/Komisia, [40]T-402/13, [41]EU:T:2014:991, bod [42]78 a citovaná judikatúra). 47 Nemozno teda Komisii vytýkat, ze v napadnutom rozhodnutí len konstatovala, ze má k dispozícii informácie, ktoré naznacujú, "ze [zalobkyna] mohla uplatnovat ceny nizsie, ako sú náklady, za poskytovanie sluzieb osobnej zeleznicnej dopravy na urcitých zeleznicných tratiach, vrátane (avsak nielen) na trati Praha - Ostrava a spät" a "ze k tomuto údajnému poruseniu malo dochádzat prinajmensom od roku 2011, kedy súkromný konkurent zacal poskytovat sluzby na trati Praha - Ostrava a spät, ak nie skôr, a k tomuto poruseniu má stále dochádzat". 48 Vzhladom na uvedené, ak má súd Únie, tak ako v prejednávanej veci vykonat preskúmanie rozhodnutia o inspekcii s cielom overit, ci nebolo svojvolné, musí preverit, ci existujú dostatocne vázne nepriame dôkazy, ktoré umoznovali nadobudnút podozrenie o porusení pravidiel hospodárskej sútaze dotknutým podnikom (pozri v tomto zmysle rozsudok zo 14. novembra 2012, Nexans France a Nexans/Komisia, [43]T-135/09, [44]EU:T:2012:596, bod [45]43 a citovanú judikatúru). 49 V tejto súvislosti z ustálenej judikatúry vyplýva, ze prinajmensom podnik, ktorému je urcené rozhodnutie prijaté na základe clánku 20 ods. 4 nariadenia c. 1/2003, predlozí urcité skutocnosti spochybnujúce dostatocne váznu povahu nepriamych dôkazov, ktorými disponovala Komisia na úcely prijatia takéhoto rozhodnutia, súd Únie musí tieto nepriame dôkazy preskúmat a overit ich dostatocne váznu povahu (rozsudok zo 14. novembra 2012, Nexans France a Nexans/Komisia, [46]T-135/09, [47]EU:T:2012:596, bod [48]72). 50 Overenie toho, ci existujú dostatocne vázne nepriame dôkazy, ktorými Komisia disponovala a ktoré umoznovali nadobudnút podozrenie o porusení pravidiel hospodárskej sútaze pred prijatím rozhodnutia o inspekcii, nepredstavuje vsak jediný spôsob, ako sa Vseobecný súd môze ubezpecit o neexistencii svojvolného charakteru uvedeného rozhodnutia (rozsudok z 25. novembra 2014, Orange/Komisia, [49]T-402/13, [50]EU:T:2014:991, bod [51]87). 51 Preskúmanie odôvodnenia rozhodnutia súdu totiz tiez umoznuje dbat na dodrziavanie zásady ochrany proti svojvolným alebo neprimeraným zásahom, kedze toto odôvodnenie umoznuje preukázat, ze zamýslaná inspekcia vnútri dotknutých podnikov je odôvodnená (pozri rozsudok z 25. novembra 2014, Orange/Komisia, [52]T-402/13, [53]EU:T:2014:991, bod [54]89 a citovanú judikatúru). Ked Vseobecný súd usúdi, ze predpoklady, ktoré má Komisia v úmysle preverit, a skutocnosti, ktorých sa inspekcia týka, sú definované s dostatocnou presnostou, môze dospiet k záveru o neexistencii svojvolného charakteru rozhodnutia o inspekcii, a to bez toho, aby bolo potrebné fakticky overovat obsah nepriamych dôkazov, ktorými Komisia disponuje v den prijatia tohto rozhodnutia (rozsudok z 25. novembra 2014, Orange/Komisia, [55]T-402/13, [56]EU:T:2014:991, bod [57]91). 52 V tejto súvislosti Komisia v napadnutom rozhodnutí uviedla: - po prvé, ze má k dispozícii "informácie, ktoré naznacujú, ze [zalobkyna] mohla uplatnovat ceny nizsie, ako sú náklady, za poskytovanie sluzieb osobnej zeleznicnej dopravy na urcitých zeleznicných tratiach, vrátane (avsak nielen) na trati Praha - Ostrava a spät" (odôvodnenie 3 napadnutého rozhodnutia), - po druhé, ze dostala "informácie, ktoré naznacujú, ze k tomuto údajnému poruseniu malo dochádzat prinajmensom od roku 2011, kedy súkromný konkurent zacal poskytovat sluzby na trati Praha - Ostrava a spät, ak nie skôr (odôvodnenie 4 napadnutého rozhodnutia), - po tretie, ze porusenie clánku 102 ZFEÚ, ktorého sa týka napadnuté rozhodnutie "zahrna najmä uplatnovanie cien pod úrovnou nákladov, ktoré mohli obmedzit prístup tretích osôb na trh alebo ich rozvoj na trhu sluzieb osobnej zeleznicnej dopravy" (clánok 1 napadnutého rozhodnutia). 53 Napadnuté rozhodnutie teda do rozsahu predmetnej inspekcie zahrna nielen prípadné porusenia v rozpore s clánkom 102 ZFEÚ, ktoré spocívajú v uplatnovaní predátorských cien na trati Praha - Ostrava od roku 2011, ale aj iné formy porusení clánku 102 ZFEÚ, na inej trati v Ceskej republike nez na trati Praha - Ostrava, a takisto obdobia pred rokom 2011. 54 Na základe samotného napadnutého rozhodnutia vsak nemozno predpokladat, ze v case prijatia tohto rozhodnutia mala Komisia skutocne k dispozícii dostatocne vázne nepriame dôkazy odôvodnujúce podozrenie z konania porusujúceho clánok 102 ZFEÚ, tak ako je opísané v bode 53 vyssie. 55 Za týchto okolností treba v prvom rade preskúmat z hladiska dalsích relevantných skutocností, ci k dátumu prijatia napadnutého rozhodnutia mala Komisia k dispozícii dostatocne vázne nepriame dôkazy odôvodnujúce podozrenie z konania porusujúceho clánok 102 ZFEÚ, ktoré spocíva v uplatnovaní predátorských cien na trati Praha - Ostrava od roku 2011. 56 Po druhé je potrebné preskúmat, ci k tomuto dátumu mala Komisia k dispozícii dostatocne vázne nepriame dôkazy aj o iných formách správania porusujúceho clánok 102 ZFEÚ, a to na iných tratiach v období pred rokom 2011. O údajnom uplatnovaní predátorských cien na trati Praha - Ostrava od roku 2011 57 Vo svojom vyjadrení k zalobe Komisia identifikovala tri súbory informácií, ktoré ju mali viest k prijatiu napadnutého rozhodnutia: informácie získané od stazovatela, informácie získané z verejne dostupných zdrojov a spis ceského orgánu na ochranu hospodárskej sútaze, vrátane znaleckého posudku Univerzity Pardubice. 58 Pokial ide o tretí súbor informácií, Komisia citovala najmä body 128 az 130 a 155 az 157 znaleckého posudku Univerzity Pardubice. Podla jej slov sa v týchto bodoch znaleckého posudku okrem iného konstatovalo, ze na základe poskytnutých informácií (pozri bod 3 znaleckého posudku) nemozno dospiet k názoru, ze uvedené císla týkajúce sa príslusných nákladov reflektujú skutocný stav. Znalecký posudok tiez podla nej poukázal na mozné skreslenie údajov zalobkyne. 59 Pokial ide o body znaleckého posudku Univerzity Pardubice, ktoré Komisia citovala, zalobkyna trvá najmä na tom, ze v nom obsiahnuté výhrady majú len okrajovú povahu. Podla nej ide o bezné formulácie, akými znalci pravidelne zabezpecujú, aby ich posudok nebol napadnutelný a bola vylúcená ich prípadná zodpovednost. 60 Na úvod je potrebné poukázat na to, ze zo spisu v prejednávanej veci vyplýva, ze ceský orgán na ochranu hospodárskej sútaze vysetruje mozné uplatnovanie predátorských cien zo strany zalobkyne na trati Praha - Ostrava, a to od roku 2011, t. j. za rovnaké správanie, ktoré tvoria hlavný predmet napadnutého rozhodnutia. 61 Z daného spisu tiez vyplýva, ze v priebehu uvedeného vysetrovania ceský orgán na ochranu hospodárskej sútaze zhromazdil tisíce strán dôkazov získaných hlavne od zalobkyne a od konkurencných dopravcov (spolocností RegioJet a LEO Express). 62 Co sa týka znaleckého posudku Univerzity Pardubice, po prvé treba uviest, ze v jeho bodoch 128 az 130, na ktoré sa odvoláva Komisia a ktoré sú zaradené v casti, nazvanej "Prevod nákladov medzi jednotlivými objednávatelmi verejnej zeleznicnej dopravy", sa uvádza: - "[dôverné]", - "[dôverné]", - "[dôverné]". 63 Po druhé v bodoch 155 az 157 znaleckého posudku Univerzity Pardubice, na ktoré sa Komisia tiez odvoláva a ktoré sú zaradené v casti, nazvanej "Poukázanie na niektoré rozpory vo vyjadreniach [zalobkyne]", sa uvádza: - "[dôverné]", - "[dôverné]", v tejto súvislosti je v znaleckom posudku prevzatá táto citácia: "[dôverné]". 64 Po tretie sa v bodoch 158 az 161 znaleckého posudku Univerzity Pardubice, ktoré sú zaradené v casti, nazvanej "Rozpory vo vyjadrení [zalobkyne] o pomere variabilných a fixných nákladov", uvádza, ze "[dôverné]" a ze "[dôverné]". 65 Treba konstatovat, ze vyssie uvedené vyjadrenia - na rozdiel od tvrdení zalobkyne, ze sa jedná iba o bezné formulácie, ktorými znalci zabezpecujú, aby ich posudok nebol napadnutelný a bola vylúcená ich prípadná zodpovednost - preukazujú, hoci nepriamo, ze Komisia mala nálezité dôvody podozrievat zalobkynu, ze sa dopústa správania porusujúceho clánok 102 ZFEÚ, a ze teda bola oprávnená nariadit predmetnú inspekciu. 66 V tejto súvislosti treba pripomenút, ze na odôvodnenie inspekcií nie je nutné, aby informácie, ktoré má Komisia k dispozícii, boli spôsobilé preukázat nad vsetky dôvodné pochybnosti existenciu porusenia konstatovaného v napadnutom rozhodnutí. Táto úroven dokazovania sa totiz vyzaduje pri rozhodnutiach, v ktorých Komisia konstatuje existenciu porusenia a ukladá pokuty. Naproti tomu na prijatie rozhodnutia o inspekcii v zmysle clánku 20 ods. 4 nariadenia c. 1/2003 stací, ak disponuje informáciami a dôlezitými faktickými skutocnostami, ktoré ju vedú k podozreniu, ze doslo k poruseniu (pozri v tomto zmysle rozsudky zo 14. marca 2014, Cementos Portland Valderrivas/Komisia, [58]T-296/11, [59]EU:T:2014:121, bod [60]43, a rozsudok z 29. februára 2016, EGL a i./Komisia, [61]T -251/12, neuverejnený, [62]EU:T:2016:114, bod [63]149). 67 Vzhladom na vyssie uvedené skutocnosti je pritom zrejmé, ze Komisia takéto dôkazy k dispozícii mala. 68 Aj keby okrem toho bolo opodstatnené tvrdenie zalobkyne, podla ktorého dôkazy zhromazdené ceským orgánom na ochranu hospodárskej sútaze preukazujú, ze jej príjmy na trati Praha - Ostrava sa vzdy pohybovali nad variabilnými nákladmi, stací pripomenút, ze v súlade s ustálenou judikatúrou sú v rozpore s clánkom 102 ZFEÚ aj také ceny, ktoré sú nizsie ako priemer celkových nákladov zahrnajúcich fixné a variabilné náklady, ale vyssie ako priemer variabilných nákladov, ak sú stanovované v rámci plánu, ktorého cielom je vytesnit konkurenta (pozri v tomto zmysle rozsudok z 3. júla 1991, AKZO/Komisia, [64]C-62/86, [65]EU:C:1991:286, bod [66]72). 69 Pokial ide napokon o tvrdenie zalobkyne, ze neexistujú dostatocne vázne nepriame dôkazy, toto tvrdenie je tiez podporené vývojom situácie na trati Praha - Ostrava, kde panuje vysoká miera konkurencie, Komisia správne poznamenáva, ze to, ze stratégia dominantného podniku nebola taká úspesná ako dominantný podnik predpokladal, neznamená, ze predátorské správanie hospodársku sútaz nenarusilo. 70 Vzhladom na vyssie uvedené musí byt zalobná výhrada zalozená na neexistencii dostatocne váznych nepriamych dôkazov odôvodnujúcich podozrenie z konania zalobkyne porusujúceho clánok 102 ZFEÚ, ktoré spocíva v uplatnovaní predátorských cien na trati Praha - Ostrava od roku 2011, zamietnutá. 71 Vzhladom vsak na to, ze sa vysetrovanie uskutocnené ceským orgánom na ochranu hospodárskej sútaze týka len údajného uplatnovania predátorských cien na trati Praha - Ostrava od roku 2011, nemozno tento záver - na tomto samotnom základe - pouzit aj na iné formy porusenia clánku 102 ZFEÚ, na iné trate nez Praha - Ostrava alebo na obdobie pred rokom 2011. 72 V dôsledku toho je teraz potrebné preskúmat nepriame dôkazy, ktoré mala Komisia v tejto súvislosti k dispozícii, s prihliadnutím na jej odpoved na opatrenia na zabezpecenie priebehu konania. O iných formách porusenia clánku 102 ZFEÚ, iných tratiach nez trati Praha - Ostrava a o období pred rokom 2011 - O iných formách porusenia clánku 102 ZFEÚ 73 Po prvé Komisia vo svojej odpovedi na vyssie uvedené opatrenia na zabezpecenie priebehu konania pripustila, ze nemá ziadne nepriame dôkazy, ktoré by jej umoznovali nadobudnút podozrenie o iných formách porusení clánku 102 ZFEÚ. 74 Po druhé zdôraznila, ze v súlade s ustálenou judikatúrou platí, ze pri uplatnení clánku 102 ZFEÚ je povinná preskúmat obchodnú stratégiu presetrovanej spolocnosti, ktorá by mohla odhalit existenciu úmyslu alebo plánu vytesnit konkurenciu. 75 Zalobkyna vo svojich pripomienkach k odpovedi Komisie v súvislosti s opatreniami na zabezpecenie priebehu opatrenia túto argumentáciu spochybnila. Skutocnostou, ze Komisia je povinná preskúmat jej obchodnú stratégiu, podla nej v kazdom prípade nemôze odôvodnit rozsírenie predmetu dotknutej inspekcie na formy porusenia pravidiel hospodárskej sútaze, v súvislosti s ktorými nemala dostatocne vázne dôkazy. 76 V tejto súvislosti z judikatúry vyplýva, ze s cielom posúdit zákonnost cenovej politiky uplatnovanej dominantným podnikom sa treba v zásade odvolat na cenové kritériá zalozené na nákladoch dominantného podniku a jeho stratégií (pozri rozsudok zo 17. februára 2011, TeliaSonera Sverige, [67]C-52/09, [68]EU:C:2011:83, bod [69]41 a citovaná judikatúra). 77 Z ustálenej judikatúry tiez vyplýva, ze v rozpore s clánkom 102 ZFEÚ sú ceny, ktoré sú nizsie ako priemer celkových nákladov zahrnajúcich fixné a variabilné náklady, ale vyssie ako priemer variabilných nákladov, ak sú stanovované v rámci plánu, ktorého cielom je vytesnit konkurenta (rozsudok z 3. júla 1991, AKZO/Komisia, [70]C-62/86, [71]EU:C:1991:286, bod [72]72). 78 Ak má teda Komisia k dispozícii dostatocne vázne nepriame dôkazy odôvodnujúce podozrenie z konania porusujúceho clánok 102 ZFEÚ, ktoré spocíva v uplatnovaní predátorských cien, môze sa jej setrenie vztahovat na stratégiu dotknutého podniku. Okrem toho na konci clánku 1 prvého odseku napadnutého rozhodnutia sa Komisia riadila týmito úvahami, ked uviedla, ze okrem uplatnovania cien pod úrovnou nákladov, ktoré mohli obmedzit prístup tretích osôb na trh alebo ich rozvoj na trhu sluzieb osobnej zeleznicnej dopravy, inspekcia sa bude vztahovat aj na "akúkolvek stratégiu, ktorá má rovnaký úcinok". Zalobkyna túto skutocnost navyse nikdy nespochybnila. 79 Zalobkyna naopak správne uvádza, ze tieto úvahy nemôzu predstavovat platný dôvod na rozsírenie predmetu danej inspekcie aj na iné formy porusenia. 80 Najmä s ohladom na vseobecnú zásadu uvedenú v bode 34 vyssie totiz nemozno týmito úvahami odôvodnit formuláciu clánku 1 napadnutého rozhodnutia, podla ktorého porusenie "zahrna najmä" uplatnovanie cien, ktoré sú nizsie ako náklady, cím by do predmetu inspekcie mohla byt zahrnutá akákolvek iná forma porusenia clánku 102 ZFEÚ, hoci Komisia nemala v tejto súvislosti ziadne nepriame dôkazy. - O iných tratiach nez trati Praha - Ostrava 81 V tejto súvislosti Komisia na jednej strane predlozila vo svojej odpovedi na opatrenia Vseobecného súdu na zabezpecenie priebehu konania dve staznosti zo 17. októbra 2014 a z 1. marca 2016, ktoré jej podla nej zaslala LEO Express. 82 Obe staznosti obsahovali údajne nepriame dôkazy týkajúce sa trati Praha - Kosice, co je mesto nachádzajúce sa na východe Slovenskej republiky. Staznost z 1. marca 2016 navyse obsahovala nepriame dôkazy týkajúce sa dvoch dalsích vnútrostátnych tratí Ostrava - Kolín a Olomouc - Kolín. 83 Na druhej strane Komisia trvala na tom, ze z dokumentov, ktoré sa netýkajú trati Praha - Ostrava, mozno získat uzitocné informácie na úcely vysetrovania existencie protisútazných praktík aj v prípade poslednej uvedenej trate, pretoze sa týkajú výsky nákladov na iných zeleznicných tratiach, a teda tvoria porovnávací nástroj pre porovnanie bezného rozdelenia nákladov medzi jednotlivými tratami. 84 Zalobkyna vo svojich pripomienkach k odpovedi Komisie v súvislosti s opatreniami na zabezpecenie priebehu opatrenia spochybnila tieto informácie. Dokumenty predlozené Komisiou podla zalobkyne neobsahujú ziaden nepriamy dôkaz odôvodnujúci podozrenie o jej protisútaznom správaní na trati Praha - Kosice. Pokial ide o trat Ostrava - Kolín a Olomouc - Kolín, zalobkyna tvrdí, ze tieto trate sú v skutocnosti neoddelitelnou súcastou trate Praha - Ostrava. 85 V prvom rade treba uviest, ze hoci obe staznosti obsahujú informácie o trati Praha - Kosice, tieto informácie nepredstavujú dostatocne vázne nepriame dôkazy odôvodnujúce podozrenie z uplatnovania predátorských cien aj na tejto trati. Iba sa v nich uvádza, ze zalobkyna údajne zneuzila svoje dominantné postavenie, ked rozhodla o opätovnom nasadení svojich vlakov SC Pendolino na tejto trati ako odozvu na obdobné zámery spolocnosti LEO Express, hoci tieto vlaky prestala na tejto trati prevádzkovat z dôvodu ich nízkej obsadenosti. 86 V tejto súvislosti treba pripomenút, ze Komisia pripustila, ze mala k dispozícii len nepriame dôkazy, ktoré viedli k podozreniu z porusovania spocívajúceho v uplatnovaní predátorských cien. 87 Aj keby predmetné informácie mohli nepriamo naznacovat uplatnovanie predátorských cien aj na trati Praha - Kosice, zahrnutie tejto trate do predmetu inspekcie Falcon by v kazdom prípade bolo nezlucitelné s clánkom 1 napadnutého rozhodnutia, ktorým sa jeho predmet obmedzuje na územie Ceskej republiky. 88 V druhom rade, pokial ide o trate Ostrava - Kolín a Olomouc - Kolín, stací konstatovat, v súlade s konstatovaním zalobkyne, ze sú neoddelitelnou súcastou trate Praha - Ostrava. Mestá Kolín a Olomouc sa totiz nachádzajú na trati Praha - Ostrava, a to medzi týmito dvoma mestami. Z toho vyplýva, ze trate Ostrava - Kolín a Olomouc - Kolín sú uz zahrnuté v predmete napadnutého rozhodnutia, ktorý sa výslovne týka trate Praha - Ostrava. 89 Treba preto dospiet k záveru, ze Komisia nemala k dispozícii dostatocne vázne nepriame dôkazy odôvodnujúce podozrenie, ze zalobkyna uplatnovala predátorské ceny na iných tratiach ako na trati Praha - Ostrava. 90 Komisia navyse sama tento záver prinajmensom nepriamo potvrdila, ked zdôraznila význam informácií týkajúcich sa iných tratí pre skúmanie prípadu trate Praha - Ostrava. 91 Aj keby boli takéto úvahy v kazdom prípade opodstatnené, neumoznili Komisii v napadnutom rozhodnutí tvrdit, ze mala k dispozícii informácie, ktoré naznacovali ze zalobkyna uplatnovala predátorské ceny "na urcitých zeleznicných tratiach, vrátane (avsak nielen) na trati Praha - Ostrava a spät", hoci mala k dispozícii dostatocne vázne nepriame dôkazy týkajúce sa iba poslednej uvedenej trate. - O období pred rokom 2011 92 V tejto súvislosti zo spisu vyplýva, ze prvý konkurent zalobkyne, RegioJet, zacala s prevádzkovaním trate Praha - Ostrava az v septembri roku 2011 a ze údajné zneuzívajúce správanie zalobkyne na tejto trati bolo predmetom setrenia ceského orgánu na ochranu hospodárskej sútaze az od tohto roku. 93 Vo svojej odpovedi na opatrenia na zabezpecenie priebehu konania prijaté Vseobecným súdom vsak Komisia predlozila dokument zo 4. októbra 2010. 94 Podla zalobkyne tento dokument, konkrétne staznost spolocnosti RegioJet, neobsahuje ziadne relevantné údaje. Podla nej ide iba o spekulácie poslednej uvedenej spolocnosti. 95 Treba vsak konstatovat, ze hoci dokument predlozený Komisiou predstavuje len staznost podanú konkurentom zalobkyne, táto staznost je formulovaná ucelene a v súvislosti s obdobím pred rokom 2011 sa týka toho istého správania, vzhladom na ktoré mala Komisia k dispozícii dostatocné vázne nepriame dôkazy za obdobie od roku 2011. 96 Navyse je síce pravda, ze prvý konkurent zalobkyne, RegioJet, zacala pouzívat trat Praha - Ostrava az v roku 2011, a druhý konkurent, LEO Express, az v roku 2012, to vsak samo osebe nevylucuje moznost zneuzívajúceho konania zalobkyne pred týmto dátumom. Mozno totiz dôvodne predpokladat, ze ak má podnik s dominantným postavením celit novým konkurentom, nebude cakat na vstup konkurencie na daný trh, ale uz pred ich vstupom na trh bude konat tak, aby ho znemoznil alebo stazil. 97 Za týchto podmienok mohla Komisia v napadnutom rozhodnutí oznacit obdobie "prinajmensom od roku 2011" ako pravdepodobné obdobie podozrivého porusenia. - Predbezný záver 98 Vzhladom na vyssie uvedené je potrebné dospiet k záveru, ze k dátumu prijatia napadnutého rozhodnutia nemala Komisia k dispozícii dostatocne vázne nepriame dôkazy odôvodnujúce podozrenie z konania zalobkyne porusujúce clánok 102 ZFEÚ, ktoré by spocívalo v iných formách porusenia nez údajného uplatnovania predátorských cien alebo ktoré by sa týkalo iných tratí nez trate Praha - Ostrava. Komisia vsak bola oprávnená do pravdepodobného obdobia predmetného porusenia zahrnút obdobie, ktoré zacalo "prinajmensom" v roku 2011. Záver týkajúci sa druhého a tretieho zalobného dôvodu 99 Za týchto podmienok je potrebné ciastocne vyhoviet druhému a tretiemu zalobnému dôvodu a napadnuté rozhodnutie zrusit v casti, v ktorej sa týka údajného konania porusujúceho clánok 102 ZFEÚ na iných tratiach nez na trati Praha - Ostrava a iných foriem porusenia nez údajného uplatnovania predátorských cien. 100 Práve so zretelom na tento záver treba v súcasnosti preskúmat ostatné zalobné dôvody. O prvom zalobnom dôvode zalozenom na svojvolnej a neprimeranej povahe napadnutého rozhodnutia 101 Zalobkyna tvrdí, ze napadnuté rozhodnutie predstavuje svojvolný a neprimeraný zásah. 102 Zalobkyna v tejto súvislosti v prvom rade uvádza, ze Komisia mala k dispozícii niekolko tisíc strán dôkazov pochádzajúcich z konania pred ceským orgánom na ochranu hospodárskej sútaze. Navyse podla nej uz tento samotný orgán vykonal v sídle zalobkyne neohlásenú inspekciu. Zalobkyna okrem toho podla svojich slov poskytovala ceskému orgánu na ochranu hospodárskej sútaze maximálnu súcinnost po celú dobu konania pred ním. Podla zalobkyne bol teda skutkový stav, ktorý je rozhodujúci pre setrenie vedené Komisiou, podrobne opísaný v spise daného ceského orgánu a Komisia nemohla predpokladat, ze by pri danej inspekcii získala dodatocné relevantné dôkazy. 103 Zalobkyna dalej tvrdí, ze rovnaký výsledok sa dal dosiahnut menej invazívnym spôsobom, napríklad zaslaním ziadosti o informácie. 104 Zalobkyna navyse zdôraznuje, ze predmetné porusenie bolo uz predmetom dvoch súdnych konaní zacatých oboma konkurencnými spolocnostami RegioJet a LEO Express. 105 Napadnuté rozhodnutie napokon údajne porusuje zásadu proporcionality, pretoze predmet inspekcie bol formulovaný prílis siroko. 106 Komisia navrhuje tento zalobný dôvod zamietnut. 107 Hned na úvod treba zamietnut prvú cast tohto zalobného dôvodu zalozenú na svojvolnej povahe napadnutého rozhodnutia. 108 Z judikatúry totiz vyplýva, ze rozhodnutie o inspekcii má svojvolný charakter, len ak bolo prijaté napriek neexistencii dostatocných skutkových okolností odôvodnujúcich inspekciu. Nie je to tak v prípade, pokial je cielom rozhodnutia o inspekcii zhromazdenie dokumentácie potrebnej na overenie urcitého skutkového a právneho stavu a jeho rozsahu, o ktorom uz Komisia má dostatocne závazné nepriame dôkazy, ktoré umoznovali nadobudnút podozrenie o porusení pravidiel hospodárskej sútaze dotknutým podnikom (pozri v tomto zmysle rozsudok zo 14. novembra 2012, Nexans France a Nexans/Komisia, [73]T-135/09, [74]EU:T:2012:596, bod [75]43 a citovanú judikatúru). 109 Z preskúmania druhého a tretieho zalobného dôvodu pritom vyplýva, ze po prvé Komisia mala k dispozícii dostatocne vázne nepriame dôkazy odôvodnujúce podozrenie z konania porusujúceho clánok 102 ZFEÚ, ktoré spocívalo v uplatnovaní predátorských cien na trati Praha - Ostrava prinajmensom od roku 2011, a po druhé ze napadnuté rozhodnutie musí byt zrusené v casti, v ktorej sa týka iných foriem porusenia clánku 102 ZFEÚ a iných tratí, a to vzhladom na neexistenciu dostatocne váznych nepriamych dôkazov v tejto súvislosti. 110 Za týchto podmienok nie je napadnuté rozhodnutie svojvolné. 111 Prvá cast prvého zalobného dôvodu musí byt teda zamietnutá. 112 Pokial ide o druhú cast prvého zalobného dôvodu zalozenú na neprimeranosti napadnutého rozhodnutia, treba pripomenút, ze podla zásady proporcionality obsah a forma cinnosti Únie neprekracujú rámec toho, co je nevyhnutné na dosiahnutie cielov Zmlúv (clánok 5 ods. 4 ZEÚ). 113 Táto zásada teda vyzaduje, aby akty institúcií Únie nepresahovali hranice toho, co je primerané a nevyhnutné na dosiahnutie sledovaného ciela, pricom, ak sa ponúka výber medzi viacerými primeranými opatreniami, je potrebné pouzit opatrenie, ktoré je najmenej obmedzujúce, a spôsobené tazkosti nesmú byt neprimerané vo vztahu k sledovaným cielom (pozri rozsudok zo 6. septembra 2013, Deutsche Bahn a i./Komisia, [76]T-289/11, T-290/11 a T-521/11, [77]EU:T:2013:404, bod [78]192 a citovaná judikatúra). 114 Volba, ktorú má Komisia vykonat medzi jednak inspekciou vykonanou na základe jednoduchého poverenia alebo ziadostou o informácie a jednak inspekciou nariadenou rozhodnutím, vsak nezávisí od takých okolností, akými je osobitná závaznost situácie, mimoriadna naliehavost alebo potreba absolútneho utajenia, ale závisí od potreby primeraného vysetrovania vzhladom na osobitosti konkrétneho prípadu. Preto ak má rozhodnutie o inspekcii Komisii umoznit len zhromazdit skutocnosti nevyhnutné na posúdenie prípadnej existencie porusenia Zmluvy, nie je v rozpore so zásadou proporcionality (pozri v tomto zmysle rozsudok zo 6. septembra 2013, Deutsche Bahn a i./Komisia, [79]T-289/11, T-290/11 a T-521/11, [80]EU:T:2013:404, bod [81]193 a citovanú judikatúru). 115 V zásade prinálezí Komisii, aby posúdila, ci je daná informácia potrebná na odhalenie porusenia pravidiel hospodárskej sútaze, a hoci uz disponuje nepriamymi dôkazmi, ci dokonca dôkazmi preukazujúcimi existenciu porusenia, môze sa oprávnene domnievat, ze je nevyhnutné nariadit doplnujúce overenia, ktoré jej umoznia lepsie preukázat porusenie alebo jeho trvanie (pozri rozsudok zo 6. septembra 2013, Deutsche Bahn a i./Komisia, [82]T-289/11, T-290/11 a T-521/11, [83]EU:T:2013:404, bod [84]194 a citovanú judikatúru). 116 Nemôze teda obstát tvrdenie zalobkyne, ze v záujme dodrzania zásady proporcionality mala Komisia pouzit menej invazívne prostriedky, napríklad ziadost o informácie podla clánku 18 nariadenia c. 1/2003, co platí tým viac, ze za takých okolností ako v prejednávanej veci závisí posúdenie správania zalobkyne zjavne od informácií, ktoré by urcite neboli dobrovolne oznámené Komisii a ktoré by teda Komisia nemohla získat inak ako inspekciou (pozri v tomto zmysle rozsudky z 8. marca 2007, France Télécom/Komisia, [85]T-340/04, [86]EU:T:2007:81, body [87]150 a [88]153, a rozsudok z 12. júla 2007, CB/Komisia, [89]T-266/03, neuverejnený, [90]EU:T:2007:223, bod [91]65). 117 Kedze okrem toho napadnuté rozhodnutie sa zakladá scasti na informáciách obsiahnutých v spise ceského orgánu na ochranu hospodárskej sútaze, ktorý setrí rovnaké správanie zalobkyne a ktorý jej zaslal niekolko ziadostí o informácie, je pravdepodobné, ze spis tejto institúcie uz obsahoval vsetky informácie, ktoré mohli byt touto cestou získané. 118 Vzhladom na judikatúru citovanú najmä v bode 115 vyssie nemôze obstát ani tvrdenie zalobkyne, ze sa Komisia mala uspokojit s informáciami obsiahnutými v spise ceského orgánu na ochranu hospodárskej sútaze. 119 Pokial ide o tvrdenie, ze to isté správanie zalobkyne je uz predmetom správneho vysetrovania a dvoch súdnych konaní na vnútrostátnej úrovni, stací pripomenút, ze v súlade s judikatúrou nemozno z ustanovení nariadenia c. 1/2003 vyvodit, ze ak urcitý vnútrostátny orgán na ochranu hospodárskej sútaze zacal vysetrovanie o konkrétnych skutocnostiach, Komisii to okamzite bráni vo veci konat alebo sa o nu predbezne zaujímat. Tieto dva orgány naopak môzu - aspon v predbezných stádiách, ako sú setrenia, - pracovat súbezne a Komisii je ponechaná moznost zacat konanie s cielom prijat urcité rozhodnutie, hoci vnútrostátny orgán sa uz daným prípadom zaoberá. Komisia musí mat a fortiori rovnako moznost vykonat inspekciu, pretoze rozhodnutie nariadujúce inspekciu je len prípravným aktom pre konanie vo veci samej a nezahrna formálne zacatie konania v zmysle clánku 11 ods. 6 nariadenia c. 1/2003 (pozri v tomto zmysle rozsudok z 8. marca 2007, France Télécom/Komisia, [92]T -340/04, [93]EU:T:2007:81, bod [94]129 a citovanú judikatúru). Táto zásada bola uznaná v prípadoch, ked vnútrostátny orgán na ochranu hospodárskej sútaze uplatní clánok 101 alebo 102 ZFEÚ. Tým skôr sa táto zásada uplatní v prípadoch, ked sa setrenie vedené vnútrostátnym orgánom na ochranu hospodárskej sútaze zakladá výhradne na vnútrostátnom práve. O taký prípad ide presne aj v prejednávanej veci. 120 Z ustálenej judikatúry tiez vyplýva, ze na úcely splnenia úlohy, ktorá bola Komisii zverená Zmluvou, Komisia nemôze byt viazaná rozhodnutím, ktoré vydal vnútrostátny súd podla clánku 101 ods. 1 ZFEÚ a clánku 102 ZFEÚ. Komisia je teda oprávnená kedykolvek prijat individuálne rozhodnutia s cielom uplatnit clánky 101 a 102 ZFEÚ, aj ked dohoda alebo postup uz boli predmetom rozhodnutia vnútrostátneho súdu a rozhodnutie, ktoré Komisia zamýsla prijat, je v rozpore s uvedeným súdnym rozhodnutím (pozri rozsudok zo 6. septembra 2013, Deutsche Bahn a i./Komisia, [95]T-289/11, T-290/11 a T-521/11, [96]EU:T:2013:404, bod [97]200 a citovanú judikatúru). 121 Preto ani konania prebiehajúce pred ceskými súdmi nemôzu bránit Komisii vo vykonaní takej neohlásenej inspekcie, ako bola nariadená napadnutým rozhodnutím. 122 Pokial ide dalej o rozhodnutie Mestského soudu v Praze z 10. decembra 2015, uvedeného v bode 8 vyssie, je potrebné poukázat na to, ze napadnuté rozhodnutie nie je v rozpore s týmto rozhodnutím. Mestský soud v Praze svojím rozhodnutím totiz zamietol zalobu o náhradu skody podanú spolocnostou LEO Express proti zalobkyni, a to s odôvodnením, ze LEO Express nepreukázala prícinnú súvislost medzi vzniknutou skodou a údajným protisútazným konaním zalobkyne. Po tomto konstatovaní vsak uz nebolo potrebné rozhodovat o otázke protisútaznej povahy správania zalobkyne a Mestský soud v Praze sa tým teda ani nezaoberal. 123 Pokial ide o tvrdenie zalobkyne zalozené na rozsudku z 25. novembra 2014, Orange/Komisia ([98]T-402/13, [99]EU:T:2014:991), v ktorom Vseobecný súd uviedol, ze preskúmanie spisu, ktorý mal vnútrostátny orgán na ochranu hospodárskej sútaze, nepredstavovalo alternatívne opatrenia k opatreniu vykonania inspekcie, pretoze uvedený orgán nevykonal ziadnu inspekciu v priestoroch dotknutého podniku, a jeho rozhodnutie bolo teda prijaté výlucne na základe informácií, ktoré mu uvedený podnik dobrovolne predlozil, je potrebné poznamenat, ze Vseobecný súd túto úvahu urobil, aby preklenul skutocnost, ze Komisia sa v uvedenej veci rozhodla pre inspekciu bez toho, aby predtým overila informácie, ktoré mohol v súvislosti s podobným správaním získat národný orgán na ochranu hospodárskej sútaze (pozri v tomto zmysle rozsudok z 25. novembra 2014, Orange/Komisia, [100]T-402/13, [101]EU:T:2014:991, body [102]55 a [103]56). V tejto veci Vseobecný súd vsak musí konstatovat, ze Komisia do spisu ceského orgánu na ochranu hospodárskej sútaze nazrela a napadnuté rozhodnutie prijala az potom. 124 Pokial ide napokon o výhradu zalozenú na tom, ze predmet danej inspekcie bol v napadnutom rozhodnutí formulovaný prílis siroko, treba poznamenat, ze uz bola preskúmaná v rámci druhého a tretieho zalobného dôvodu a ze po tomto preskúmaní sa dospelo k záveru, ze je potrebné napadnuté rozhodnutie zrusit v casti, ktorá sa týka akejkolvek inej trate nez trate Praha - Ostrava a iného konania ako údajného uplatnovania predátorských cien. 125 Co sa týka naopak výrazov, ktorými je v napadnutom rozhodnutí oznacené obdobie, pocas ktorého údajne doslo k poruseniu, t. j. "prinajmensom od roku 2011", Vseobecný súd konstatoval - stále v rámci skúmania druhého a tretieho zalobného dôvodu -, ze Komisia mala k dispozícii nepriame dôkazy týkajúce sa nielen obdobia od roku 2011, ale aj obdobia pred rokom 2011. 126 Okrem toho z judikatúry vyplýva, ze Komisia nemá povinnost uviest obdobie, v ktorom k tomuto poruseniu doslo (pozri v tomto zmysle rozsudok zo 6. septembra 2013, Deutsche Bahn a i./Komisia, [104]T-289/11, T-290/11 a T-521/11, [105]EU:T:2013:404, bod [106]170 a citovanú judikatúru). 127 Za týchto podmienok nemozno napadnuté rozhodnutie povazovat za neprimerané na základe toho, ze by predmet inspekcie v nom bol formulovaný prílis siroko. 128 Z toho vyplýva, ze je namieste zamietnut druhú cast prvého zalobného dôvodu a v dôsledku toho tento zalobný dôvod ako celok. O stvrtom zalobnom dôvode zalozenom na neexistencii vplyvu na obchod medzi clenskými státmi a neexistencii dominantného postavenia zalobkyne na vnútornom trhu alebo jeho podstatnej casti 129 Podla zalobkyne Komisia nemala právomoc prijat napadnuté rozhodnutie a vykonat inspekciu. Kedze trat Praha - Ostrava, ktorej dlzka je 356 kilometrov, je v kontexte európskej zeleznicnej siete zanedbatelná, nemôze údajné protisútazné správanie zalobkyne podstatne ovplyvnit obchod medzi clenskými státmi. Zalobkyna navyse podla svojho tvrdenia nemá dominantné postavenie na vnútornom trhu alebo na jeho podstatnej casti. Zeleznicnú prepravu na trati Praha - Ostrava totiz nemozno vzhladom na jej marginálny význam z celoeurópskeho hladiska povazovat za podstatnú cast vnútorného trhu. 130 Zalobkyna dodáva, ze tento zalobný dôvod dokresluje druhý zalobný dôvod, co funguje aj naopak, najmä pokial ide o geografický rozsah predmetnej inspekcie. 131 Komisia navrhuje tento zalobný dôvod zamietnut. 132 Podla clánku 102 ZFEÚ sa zakazuje akékolvek zneuzívanie dominantného postavenia na vnútornom trhu ci jeho podstatnej casti jedným alebo viacerými podnikatelmi ako nezlucitelné s vnútorným trhom, ak sa tým môze ovplyvnit obchod medzi clenskými státmi. 133 V tejto súvislosti je potrebné na úvod pripomenút, ze podmienkou, podla ktorej sú protisútazné dohody alebo postupy zakázané, ak sa tým môze ovplyvnit obchod medzi clenskými státmi, sa majú vymedzit hranice pôsobnosti práva Únie vo vztahu k pôsobnosti práva clenských státov. Zhorsenie podmienok hospodárskej sútaze spôsobené urcitou dohodou alebo postupom totiz podlieha zákazu podla práva Únie v rozsahu, v akom táto dohoda alebo tento postup môze ovplyvnit obchod medzi clenskými státmi, zatial co v opacnom prípade tomuto zákazu nepodlieha (pozri v tomto zmysle rozsudok z 13. júla 1966, Consten a Grundig/Komisia, [107]56/64 a 58/64, [108]EU:C:1966:41, s. 495). 134 Presnejsie samotný názov nariadenia c. 1/2003 ukazuje, ze úcelom právomocí zverených Komisii týmto nariadením je uplatnovanie pravidiel hospodárskej sútaze stanovených v clánkoch 101 a 102 ZFEÚ. Tieto dve ustanovenia zakazujú urcité správanie podnikov, pokial by mohlo ovplyvnit obchod medzi clenskými státmi a malo za ciel alebo následok vylucovanie, obmedzovanie alebo skreslovanie hospodárskej sútaze na vnútornom trhu. Komisia preto môze vyuzit svoju právomoc vykonávat inspekcie iba na úcely odhalenia takého správania (rozsudok zo 14. novembra 2012, Nexans France a Nexans/Komisia, [109]T-135/09, [110]EU:T:2012:596, bod [111]99). 135 Vzhladom na túto judikatúru teda Komisia nesprávne tvrdí, ze podmienka, podla ktorej sú protisútazná dohoda alebo postup zakázané, ak môzu mat vplyv na obchod medzi clenskými státmi, spadá len do posúdenia podstaty veci, t. j. posúdenia zákonnosti prípadného konecného rozhodnutia Komisie, a teda sa vymyká súdnemu preskúmaniu napadnutého rozhodnutia. 136 Preto je potrebné preskúmat, ci je táto podmienka (dalej len "prvá podmienka") splnená s ohladom na údajné porusenie a s prihliadnutím na konstatovanie uvedené v rámci preskúmania druhého a tretieho zalobného dôvodu, a to ze Komisia nemala k dispozícii dostatocne vázne nepriame dôkazy odôvodnujúce podozrenie z konania porusujúceho pravidlá hospodárskej sútaze na iných tratiach nez Praha - Ostrava. 137 Navyse v súvislosti so skutocnostou, ze porusenie, na ktoré mala Komisia v prejednávanej veci podozrenie, je konaním porusujúcim clánok 102 ZFEÚ, treba tiez preskúmat podmienku, podla ktorej je zakázané zneuzitie dominantného postavenia na vnútornom trhu alebo jeho podstatnej casti (dalej len "druhá podmienka"). 138 Pokial ide o prvú podmienku, na úvod treba pripomenút, ze hoci správanie, ktorého úcinky sú obmedzené na územie iba jedného clenského státu, síce patrí do pôsobnosti vnútrostátneho právneho poriadku, a nie do pôsobnosti práva Únie (pozri v tomto zmysle rozsudok z 31. mája 1979, Hugin Kassaregister a Hugin Cash Registers/Komisia, [112]22/78, [113]EU:C:1979:138, bod [114]17), nic to nemení na skutocnosti, ze ak osoba s dominantným postavením bráni konkurentom v prístupe na trh, nie je rozhodujúce, ci k tomuto správaniu doslo na území jedného clenského státu, ak to môze mat vplyv na obchodné toky a na hospodársku sútaz na vnútornom trhu (rozsudok z 9. novembra 1983, Nederlandsche Banden-Industrie-Michelin/Komisia, [115]322/81, [116]EU:C:1983:313, bod [117]103). 139 Okrem toho clánok 102 ZFEÚ nevyzaduje, aby sa preukázalo, ze zneuzívajúce správanie podstatne ovplyvnilo obchod medzi clenskými státmi, ale aby sa preukázalo, ze uvedené konanie môze mat taký dôsledok (rozsudok z 9. novembra 1983, Nederlandsche Banden-Industrie-Michelin/Komisia, [118]322/81, [119]EU:C:1983:313, bod [120]104). 140 Aby totiz boli rozhodnutie, dohoda alebo postup spôsobilé ovplyvnit obchod medzi clenskými státmi, musia na základe objektívnych právnych alebo skutkových dôvodov umoznit s dostatocnou pravdepodobnostou predpokladat, ze by mohli mat priamy ci nepriamy, súcasný ci potenciálny vplyv na obchod medzi clenskými státmi, a to takým spôsobom, ze by bolo mozné obávat sa, ze budú bránit vytvoreniu spolocného trhu medzi clenskými státmi (pozri rozsudok zo 16. apríla 2015, Prezes Urzedu Komunikacji Elektronicznej a Telefonia Dialog, [121]C-3/14, [122]EU:C:2015:232, bod [123]51 a citovanú judikatúru). 141 V tejto veci je pritom medzi úcastníkmi konania nesporné, ze po prvé trat Praha - Ostrava je povazovaná za jednu z hlavných v Ceskej republike, najmä preto, ze medzi Prahou a Ostravou, ktorá sa nachádza priblizne desat kilometrov od polskej hranice a niekolko desiatok kilometrov od slovenskej hranice, neexistuje priame dialnicné spojenie, po druhé konkurencní dopravcovia, ktorí pôsobia na trati Praha - Ostrava, pôsobia aj v iných clenských státoch, najmä v Slovenskej republike, a po tretie ze trat Praha - Ostrava je súcastou liniek konkurencných dopravcov smerujúcich najmä do Slovenskej republiky. 142 Treba konstatovat, ze v takomto kontexte môze protisútazné správanie, na aké mala Komisia v prejednávanej veci podozrenia, mat zjavne dopad na obchodné toky a na hospodársku sútaz na vnútornom trhu. Takéto zneuzívajúce konanie môze totiz ovplyvnit ekonomické postavenie konkurencných dopravcov pôsobiacich vo viacerých clenských státoch, a môze teda ovplyvnit hospodársku sútaz nielen na trati Praha - Ostrava a v Ceskej republike, ale - prinajmensom nepriamo - v sirsom meradle v strednej Európe, najmä na Slovensku. 143 Keby bolo údajné porusenie - ako naznacuje zalobkyna - obmedzené na úsek medzi mestami Chocen (Ceská republika) a Brandýs nad Orlicí (Ceská republika) s dlzkou 5 kilometrov, ktorý je súcastou trati Praha - Ostrava, jeho vplyv na obchod medzi clenskými státmi by bol pravdepodobne nepatrný. Údajné porusenie sa vsak neobmedzuje na daný úsek. Zahrna celú trat Praha - Ostrava dlzkou 356 kilometrov. 144 Z toho vyplýva, ze prvá podmienka je splnená. 145 Pokial ide o druhú podmienku, stací poukázat na to, ze je medzi úcastníkmi konania nesporné, ze zalobkyna má dominantné postavenie v zmysle clánku 102 ZFEÚ najmä na trhoch poskytovania sluzieb osobnej zeleznicnej dopravy a sluzieb správy zeleznicnej infrastruktúry v Ceskej republike (bod 2 napadnutého rozhodnutia). 146 Podla judikatúry sa druhá podmienka pritom povazuje za splnenú aj v prípadoch, ked sa dominantné postavenie dotknutého podniku obmedzuje na urcitú oblast v rámci clenského státu (pozri v tomto zmysle rozsudok z 25. októbra 2001, Ambulanz Glöckner, [124]C-475/99, [125]EU:C:2001:577, bod [126]38), ci dokonca len na jeden prístav (pozri v tomto zmysle rozsudok z 10. decembra 1991, Merci convenzionali porto di Genova, [127]C-179/90, [128]EU:C:1991:464, bod [129]15). 147 O to skôr treba túto podmienku povazovat za splnenú v prípade, ked dominantné postavenie dotknutého podniku pokrýva celé územie clenského státu, akým je Ceská republika. 148 Zalobkyna sa tiez mýli, ked vychádza z myslienky, ze podstatnou castou vnútorného trhu musí byt zeleznicná doprava na trati Praha - Ostrava. Aby sa totiz uplatnil clánok 102 ZFEÚ, musia byt kumulatívne splnené dve rôzne podmienky. Na jednej strane zneuzívajúce správanie musí byt spôsobilé ovplyvnit obchod medzi clenskými státmi. Na druhej strane subjekt, ktorý sa zneuzívajúceho správania dopústa, musí mat dominantné postavenie na vnútornom trhu alebo na jeho podstatnej casti. Z toho vyplýva, ze sa clánok 102 ZFEÚ uplatní aj v prípade, ak podnik, ktorý má dominantné postavenie na vnútornom trhu alebo na jeho podstatnej casti, zneuzíva toto dominantné postavenie iba v segmente trhu, ktorý sám osebe nepredstavuje podstatnú cast vnútorného trhu, avsak pod podmienkou, ze toto zneuzívanie môze ovplyvnit obchod medzi clenskými státmi. Z vyssie uvedeného teda vyplýva, ze táto podmienka je v tejto veci splnená. 149 Aj druhá podmienka je teda splnená. 150 Stvrtý zalobný dôvod treba preto zamietnut. O piatom zalobnom dôvode zalozenom na porusení zásad právnej istoty a ochrany legitímnej dôvery 151 Zalobkyna tvrdí, ze skutocnost, ze ceský orgán na ochranu hospodárskej sútaze vedie od roku 2011 vysetrovanie týkajúce sa rovnakého správania zalobkyne, vyvolalo v nej legitímnu dôveru, ze vysetrovanie bude viest len tento orgán. 152 Táto legitímna dôvera bola podla zalobkyne posilnená v dôsledku znenia oznámenia Komisie o spolupráci v rámci siete orgánov hospodárskej sútaze ([130]Ú. v. EÚ C 101, 2004, s. 43) a tým, ze Komisia bola úplne necinná od roku 2013, kedy jej bola dorucená staznost vedúca k prijatiu napadnutého rozhodnutia, do roku 2016, kedy vykonala predmetnú inspekciu. 153 Komisia tieto tvrdenia spochybnuje. 154 V tejto súvislosti nemozno z ustanovená nariadenia c. 1/2003 vyvodit, ze ak uz vnútrostátny orgán na ochranu hospodárskej sútaze zacal vysetrovanie o konkrétnych skutocnostiach, Komisii to okamzite bráni vo veci konat alebo sa o nu predbezne zaujímat. Tieto dva orgány naopak môzu - aspon v predbezných stádiách, ako sú setrenia, - pracovat súbezne a Komisii je ponechaná moznost zacat konanie s cielom prijat urcité rozhodnutie, hoci vnútrostátny orgán sa uz daným prípadom zaoberá. Komisia musí mat a fortiori rovnako moznost vykonat inspekciu, pretoze rozhodnutie nariadujúce inspekciu je len prípravným aktom pre konanie vo veci samej a nezahrna formálne zacatie konania v zmysle clánku 11 ods. 6 nariadenia c. 1/2003 (pozri v tomto zmysle rozsudok z 8. marca 2007, France Télécom/Komisia, [131]T-340/04, [132]EU:T:2007:81, bod [133]129 a citovanú judikatúru). 155 Z ustálenej judikatúry navyse vyplýva, ze v zásade Komisia nemôze byt viazaná rozhodnutím, ktoré vydal vnútrostátny súd alebo vnútrostátny orgán podla clánku 101 ods. 1 ZFEÚ a clánku 102 ZFEÚ. Komisia je teda oprávnená kedykolvek prijat individuálne rozhodnutia s cielom uplatnit clánky 101 a 102 ZFEÚ, aj ked dohoda alebo postup uz boli predmetom rozhodnutia vnútrostátneho súdu a rozhodnutie, ktoré Komisia zamýsla prijat, je v rozpore s uvedeným súdnym rozhodnutím (pozri rozsudok z 25. novembra 2014, Orange/Komisia, [134]T-402/13, [135]EU:T:2014:991, bod [136]27 a citovanú judikatúru). 156 Vysetrovanie vedené ceským orgánom na ochranu hospodárskej sútaze preto v kazdom prípade nemôze u zalobkyne vyvolat legitímnu dôveru v tom zmysle, ze Komisia nebude konat. 157 Navyse je potrebné uviest, ze ceský orgán na ochranu hospodárskej sútaze nevedie svoje vysetrovanie na základe práva Únie, ale na základe vnútrostátneho práva. 158 Pokial ide o to, ze Komisia prijala napadnuté rozhodnutie az v roku 2016, zatial co ceský orgán na ochranu hospodárskej sútaze viedol svoje vysetrovanie od roku 2011, a ze Komisií bola dorucená staznost týkajúca sa toho istého správania zalobkyne v roku 2013, nemá táto skutocnost vplyv na platnost záveru, ze v tomto prípade sa zalobkyna nemôze dovolávat legitímnej dôvery. 159 V tejto súvislosti stací pripomenút, ze Komisia má právo priznat odlisné stupne priority staznostiam, ktoré jej boli podané (pozri rozsudok zo 14. septembra 2016, Trajektna luka Split/Komisia, [137]T -57/15, neuverejnený, [138]EU:T:2016:470, bod [139]66 a citovanú judikatúru). 160 Pokial ide o oznámenie Komisie o spolupráci v rámci siete orgánov hospodárskej sútaze, treba uviest - rovnako ako uvádza Komisia -, ze sa uplatnuje len v prípade, ked vnútrostátny orgán hospodárskej sútaze uplatnuje clánky 101 alebo 102 ZFEÚ. V prejednávanej veci vsak nejde o takýto prípad. Ani uvedené oznámenie teda nemohlo u zalobkyne vyvolat legitímnu dôveru. 161 Z toho vyplýva, ze piaty zalobný dôvod sa musí zamietnut. O siestom zalobnom dôvode zalozenom na porusení práva na respektovanie súkromného zivota a práva na obhajobu 162 Zalobkyna uvádza, ze zásah do práva zaruceného clánkom 7 Charty a clánkom 8 EDLP, aký predstavuje napadnuté rozhodnutie, nesplna ziadnu z troch podmienok, aby tento zásah mohol byt povazovaný za odôvodnený. Napadnuté rozhodnutie teda podla nej nie je v súlade so zákonom, nesleduje legitímny ciel, najmä z dôvodu neexistencie dostatocne váznych nepriamych dôkazov odôvodnujúcich podozrenie z porusenia pravidiel hospodárskej sútaze zalobkynou, a nie je nevyhnutné v demokratickej spolocnosti, najmä vzhladom na setrenie vedené ceským orgánom na ochranu hospodárskej sútaze a vzhladom na dve prebiehajúce súdne konania. 163 Zalobkyna navyse uvádza, ze napadnuté rozhodnutie zasahuje do práva zaruceného clánkom 48 Charty a clánkom 6 EDLP, najmä do práva zalobkyne byt podrobne oboznámená s povahou a dôvodom obvinenia vzneseného proti nej. Pokial ide totiz o povahu obvinenia, napadnuté rozhodnutie je podla zalobkyne formulované prílis siroko, a pokial ide o dôvod obvinenia, neobsahuje konkrétne skutocnosti. 164 Komisia navrhuje tento zalobný dôvod zamietnut. O prvej casti siesteho zalobného dôvodu zalozenej na porusení clánku 7 Charty a clánku 8 EDLP 165 Podla clánku 7 Charty má kazdý právo na respektovanie svojho súkromného a rodinného zivota, obydlia a komunikácie. 166 V tejto súvislosti clánok 52 ods. 1 Charty uvádza, ze akékolvek obmedzenie výkonu práv a slobôd uznaných v tejto Charte musí byt ustanovené zákonom a respektovat podstatu týchto práv a slobôd. Okrem toho za predpokladu dodrziavania zásady proporcionality mozno tieto práva a slobody obmedzit len vtedy, ak je to nevyhnutné a skutocne to zodpovedá cielom vseobecného záujmu, ktoré sú uznané Úniou, alebo ak je to potrebné na ochranu práv a slobôd iných. 167 Pokial ide o clánok 8 EDLP, clánok 52 ods. 3 Charty stanovuje, ze "v rozsahu, v akom táto Charta obsahuje práva, ktoré zodpovedajú právam zaruceným v [EDLP], zmysel a rozsah týchto práv je rovnaký ako zmysel a rozsah práv ustanovených v uvedenom dohovore". 168 Rovnako tak vysvetlenia k Charte ([140]Ú. v. EÚ C 303, 2007, s. 17) v súvislosti s clánkom 7 Charty spresnujú, ze: "V súlade s clánkom 52 ods. 3 [Charty] je význam a rozsah tohto práva rovnaký ako v zodpovedajúcom clánku EDLP. Z toho vyplýva, ze obmedzenia, ktoré sa na toto právo môzu oprávnene vztahovat, sú rovnaké ako tie, ktoré povoluje clánok 8 EDLP: '... 2. Státny orgán nemôze do výkonu tohto práva zasahovat okrem prípadov, ked je to v súlade so zákonom a nevyhnutné v demokratickej spolocnosti v záujme národnej bezpecnosti, verejnej bezpecnosti, hospodárskeho blahobytu krajiny, predchádzania nepokojom a zlocinnosti, ochrany zdravia alebo morálky alebo ochrany práv a slobôd iných.`" 169 Preto v rozsahu, v akom z judikatúry vyplýva, ze výkon právomocí v oblasti inspekcií vykonávaných v podniku zverených Komisii clánkom 20 ods. 4 nariadenia c. 1/2003 predstavuje evidentný zásah do práva tohto podniku na respektovanie súkromného zivota, obydlia a korespondencie (rozsudok zo 6. septembra 2013, Deutsche Bahn a i./Komisia, [141]T-289/11, T-290/11 a T-521/11, [142]EU:T:2013:404, bod [143]65), je potrebné preskúmat, ci napadnuté rozhodnutie splna podmienky stanovené v clánku 52 ods. 1 Charty a v clánku 8 ods. 2 EDLP. 170 Podla týchto podmienok musí byt obmedzenie najskôr stanovené zákonom. Predmetné opatrenie teda musí mat právny základ (pozri analogicky rozsudok z 28. mája 2013, Trabelsi a i./Rada, [144]T-187/11, [145]EU:T:2013:273, bod [146]79 a citovanú judikatúru). 171 V prejednávanej veci z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia vyplýva, ze bolo prijaté na základe clánku 20 ods. 4 nariadenia c. 1/2003, pricom toto ustanovenie upravuje právomoc Komisie svojím rozhodnutím nariadit inspekcie, ktorým sa musia podniky a zdruzenia podnikov podriadit. 172 Podmienka, ze kazdý zásah do práva na respektovanie súkromného zivota musí byt "stanovený zákonom", je teda splnená. 173 Pokial ide dalej o podmienku, ze za predpokladu dodrziavania zásady proporcionality mozno práva a slobody obmedzit len vtedy, ak je to nevyhnutné a skutocne to zodpovedá cielom vseobecného záujmu, ktoré sú uznané Úniou, alebo ak je to potrebné na ochranu práv a slobôd iných, z judikatúry vyplýva, ze právomoci priznané Komisii clánkom 20 nariadenia c. 1/2003 majú za ciel umoznit jej plnit úlohy, ktoré sú jej zverené Zmluvami a podla ktorých má zabezpecovat dodrziavanie pravidiel hospodárskej sútaze na vnútornom trhu. Úcelom týchto pravidiel je zamedzit tomu, aby bola sútaz narusovaná na ujmu vseobecného záujmu, záujmu individuálnych podnikov a záujmu spotrebitelov. Výkon právomocí zverených Komisii nariadením c. 1/2003 prispieva k zachovaniu rezimu hospodárskej sútaze tak, ako ho zamýslajú Zmluvy, ktorý musia podniky nevyhnutne dodrziavat. Za týchto podmienok teda nic nenasvedcuje tomu, ze by nariadenie c. 1/2003 tým, ze Komisii zveruje právomoc vykonávat inspekcie bez predchádzajúceho oznámenia, predstavovalo zásah do práva upraveného clánkom 7 Charty a clánkom 8 EDLP (pozri v tomto zmysle rozsudok z 26. júna 1980, National Panasonic/Komisia, [147]136/79, [148]EU:C:1980:169, bod [149]20). 174 Vzhladom na preskúmanie ostatných dôvodov uplatnených v rámci tejto zaloby, na ktoré zalobkyna v tejto súvislosti odkazuje, teda aj napadnuté rozhodnutie, ktoré bolo prijaté na základe nariadenia c. 1/2003, zodpovedá cielom vseobecného záujmu, ktoré uznáva Únia. 175 Pokial ide napokon o otázku, ci napadnuté rozhodnutie prekracuje rámec toho, co je potrebné na dosiahnutie ciela uvedeného v bode 173 vyssie, stací pripomenút, ze táto otázka uz bola preskúmaná v rámci skúmania prvého zalobného dôvodu. Na základe tohto posúdenia sa pritom dospelo k záveru, ze vzhladom na výsledok preskúmania druhého a tretieho zalobného dôvodu bolo pri prijatí napadnutého rozhodnutia správne dodrzaná zásady proporcionality. 176 Za týchto okolností musí byt prvá cast siesteho zalobného dôvodu, zalozená na porusení clánku 7 Charty a clánku 8 EDLP, zamietnutá. O druhej casti siesteho zalobného dôvodu zalozenej na porusení clánku 48 Charty a clánku 6 EDLP 177 Clánok 48 ods. 2 Charty stanovuje, ze "kazdý, kto je obvinený, má zarucené právo na obhajobu". 178 Pokial ide o clánok 6 EDLP, vysvetlenia k Charte spresnujú: "Clánok 48 je rovnaký ako clánok 6 ods. 2 a 3 EDLP... V súlade s clánkom 52 ods. 3 Charty má toto právo rovnaký význam a rozsah pôsobnosti ako právo zarucené EDLP." 179 V tejto súvislosti treba pripomenút, ze správne konanie v zmysle nariadenia c. 1/2003, ktoré prebieha pred Komisiou, sa delí na dve odlisné po sebe nasledujúce fázy, z ktorých kazdá má vlastnú vnútornú logiku, konkrétne na fázu predbezného vysetrovania a na kontradiktórnu fázu. Fáza predbezného vysetrovania, pocas ktorej Komisia vyuzíva vysetrovacie právomoci upravené v nariadení c. 1/2003 a ktorá trvá az do oznámenia o výhradách, je urcená na to, aby Komisia mohla zistit vsetky relevantné skutkové okolnosti potvrdzujúce, resp. nepotvrdzujúce existenciu porusenia sútazných pravidiel a prijat prvé stanovisko o smerovaní a pokracovaní konania. Naopak kontradiktórna fáza, ktorá trvá od zaslania oznámenia o výhradách az po vydanie konecného rozhodnutia, musí Komisii umoznit rozhodnút s konecnou platnostou o vytýkaných poruseniach (pozri rozsudok z 8. júla 2008, AC-Treuhand/Komisia, [150]T-99/04, [151]EU:T:2008:256, bod [152]47 a citovanú judikatúru). 180 Pokial ide na jednej strane o fázu predbezného vysetrovania, Súdny dvor spresnil, ze táto fáza zacína plynút v den, ked Komisia pri výkone svojich právomocí, ktoré sa jej zverujú najmä v clánkoch 18 a 20 nariadenia c. 1/2003, prijme opatrenia obsahujúce výhradu, ze doslo k poruseniu, majúce vázny dosah na situáciu obvinených podnikov. Na druhej strane z judikatúry Súdneho dvora vyplýva, ze az pri zacatí kontradiktórnej fázy správneho konania je dotknutý podnik prostredníctvom oznámenia o výhradách informovaný o vsetkých podstatných skutkových okolnostiach, o ktoré sa Komisia v tejto fáze konania opiera, a az vtedy má tento podnik právo na prístup k spisu na úcely zabezpecenia úcinného výkonu svojho práva na obhajobu. V dôsledku toho sa môze dotknutý podnik odvolávat na svoje práva na obhajobu az po zaslaní oznámenia o výhradách. Ak by sa totiz tieto práva vztahovali aj na fázu predchádzajúcu zaslaniu oznámenia o výhradách, úcinnost vysetrovania Komisie by bola ohrozená, lebo dotknutý podnik by bol uz vo fáze predbezného vysetrovania schopný identifikovat informácie, ktoré sú Komisii známe, a teda aj tie, ktoré jej este známe nie sú (pozri rozsudok z 8. júla 2008, AC-Treuhand/Komisia, [153]T -99/04, [154]EU:T:2008:256, bod [155]48 a citovanú judikatúru). 181 Z povahy opatrení súvisiacich s vysetrovaním, ktoré prijme Komisia v stádiu predbezného vysetrovania, najmä z opatrení týkajúcich sa preskúmania a zo ziadostí o poskytnutie informácií podla clánkov 18 a 20 nariadenia c. 1/2003, vsak vyplýva výhrada týkajúca sa porusenia, pricom tieto opatrenia môzu mat vázny vplyv na situáciu podozrivých podnikov (rozsudok z 8. júla 2008, AC-Treuhand/Komisia, [156]T-99/04, [157]EU:T:2008:256, bod [158]50). Hoci totiz z formálneho hladiska dotknutý podnik nemá vo fáze predbezného vysetrovania status "obvineného", to, ze bolo proti nemu zacaté vysetrovanie, a najmä, ze bolo prijaté vysetrovacie opatrenie, ktoré sa ho týka, nie je z materiálneho hladiska vo vseobecnosti mozné oddelovat od existencie podozrenia, a preto ani od výhrady z toho vyplývajúcej, co odôvodnuje prijatie takéhoto opatrenia (rozsudok z 8. júla 2008, AC-Treuhand/Komisia, [159]T-99/04, [160]EU:T:2008:256, bod [161]52). Preto treba zabránit tomu, aby mohlo byt právo na obhajobu v tomto stádiu správneho konania nenapravitelne ohrozené, ak by sa mohli prijat opatrenia súvisiace s vysetrovaním, ktoré môzu mat rozhodujúci význam na zaistenie dôkazov o protiprávnej povahe správania podnikov, ktoré môzu zakladat ich zodpovednost (pozri rozsudok z 8. júla 2008, AC-Treuhand/Komisia, [162]T-99/04, [163]EU:T:2008:256, bod [164]51 a citovanú judikatúru). Z toho vyplýva, ze Komisia je povinná informovat príslusný podnik v stádiu prvého opatrenia prijatého voci nemu o predmete a cieli prebiehajúceho vysetrovania. V tejto súvislosti odôvodnenie musí tomuto podniku umoznit najmä pochopit ciel a predmet tohto vysetrovania, co znamená, ze treba spresnit údajné porusenia a v tomto kontexte skutocnost, ze bude pravdepodobne celit obvineniam týkajúcim sa takéhoto prípadného porusenia, aby mohol prijat opatrenia, ktoré povazuje za potrebné na to, aby bol zbavený obvinenia, a takto si pripravit svoju obhajobu v stádiu kontradiktórnej fázy správneho konania (rozsudok z 8. júla 2008, AC-Treuhand/Komisia, [165]T-99/04, [166]EU:T:2008:256, bod [167]56). 182 So zretelom na preskúmanie druhého a tretieho zalobného dôvodu, na základe ktorého sa dospelo k záveru, ze napadnuté rozhodnutie sa musí zrusit, pokial ide o iné trate nez Praha - Ostrava, a pokial ide o iné správanie nez údajné uplatnovanie nizsích cien, ako sú náklady, treba konstatovat, ze vo zvysnej casti napadnuté rozhodnutie splna poziadavky vyplývajúce z nariadenia c. 1/2003 a z judikatúry. 183 Za týchto okolností sa musí napadnuté rozhodnutie, ktoré bolo prijaté vo fáze predbezného vysetrovania správneho konania podla nariadenia c. 1/2003, povazovat za prijaté v súlade s právom ziadatela na obhajobu. 184 Druhú cast siesteho zalobného dôvodu zalozenú na porusení clánku 48 Charty a clánku 6 EDLP treba preto tiez zamietnut. 185 V dôsledku toho treba siesty zalobný dôvod zamietnut. 186 Z vyssie uvedeného vyplýva, ze jednak sa napadnuté rozhodnutie musí zrusit, pokial ide o iné trate nez Praha - Ostrava a pokial ide o iné správanie nez údajné uplatnovanie nizsích cien, ako sú náklady, a jednak v zostávajúcej casti sa musí zaloba zamietnut. O trovách 187 Podla clánku 134 ods. 3 rokovacieho poriadku, ak mali úcastníci konania úspech len v casti predmetu konania, kazdý z nich znása vlastné trovy konania. Ak sa to vsak zdá oprávnené vzhladom na okolnosti prípadu, Vseobecný súd môze rozhodnút, ze úcastník konania znása svoje vlastné trovy konania a je povinný nahradit cast trov konania druhého úcastníka. 188 V prejednávanej veci a vzhladom na to, ze napadnuté rozhodnutie musí byt ciastocne zrusené, podla Vseobecného súdu treba rozhodnút tak, ze kazdý úcastník konania znása svoje vlastné trovy konania. Z týchto dôvodov VSEOBECNÝ SÚD (ôsma komora), rozhodol takto: 1. Rozhodnutie Komisie C(2016) 2417 final z 18. apríla 2016, týkajúce sa postupu uplatnenia clánku 20 ods. 4 nariadenia Rady (ES) c. 1/2003, urcené spolocnosti Ceské dráhy, a. s., ako aj vsetkým spolocnostiam, ktoré sú nou priamo alebo nepriamo ovládané, pricom im bolo nariadené podrobit sa inspekcii (vec AT.40156 - Falcon), sa zrusuje v casti, ktorá sa týka iných tratí nez trate Praha - Ostrava a iného správania nez údajného uplatnovania nizsích cien, ako sú náklady. 2. V zostávajúcej casti sa zaloba zamieta. 3. Kazdý úcastník konania znása svoje vlastné trovy konania. Collins Barents Passer Rozsudok bol vyhlásený na verejnom pojednávaní v Luxemburgu 20. júna 2018. Podpisy __________________________________________________________________ ( [168]*1 ) Jazyk konania: cestina. References 1. file:///tmp/lynxXXXXSxH6sg/L87997-9388TMP.html#t-ECR_62016TJ0325_SK_01-E0001 2. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2013%3A404&locale=sk 3. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2013%3A404&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 4. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2013%3A404&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point49 5. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2007%3A287&locale=sk 6. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2007%3A287&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 7. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2007%3A287&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point55 8. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2014%3A991&locale=sk 9. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2014%3A991&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 10. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2014%3A991&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point83 11. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2014%3A991&locale=sk 12. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2014%3A991&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 13. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2014%3A991&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point84 14. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:L:2003:001:TOC 15. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2013%3A404&locale=sk 16. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2013%3A404&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 17. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2013%3A404&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point170 18. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2013%3A404&locale=sk 19. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2013%3A404&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 20. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2013%3A404&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point170 21. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2013%3A404&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point171 22. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2016%3A149&locale=sk 23. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2016%3A149&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 24. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2016%3A149&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point39 25. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2015%3A404&locale=sk 26. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2015%3A404&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 27. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2015%3A404&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point60 28. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2012%3A596&locale=sk 29. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2012%3A596&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 30. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2012%3A596&locale=sk 31. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2012%3A596&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 32. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2012%3A596&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point91 33. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2012%3A596&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point94 34. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2013%3A404&locale=sk 35. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2013%3A404&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 36. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2013%3A404&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point172 37. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2014%3A991&locale=sk 38. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2014%3A991&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 39. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2014%3A991&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point81 40. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2014%3A991&locale=sk 41. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2014%3A991&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 42. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2014%3A991&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point78 43. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2012%3A596&locale=sk 44. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2012%3A596&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 45. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2012%3A596&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point43 46. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2012%3A596&locale=sk 47. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2012%3A596&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 48. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2012%3A596&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point72 49. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2014%3A991&locale=sk 50. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2014%3A991&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 51. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2014%3A991&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point87 52. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2014%3A991&locale=sk 53. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2014%3A991&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 54. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2014%3A991&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point89 55. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2014%3A991&locale=sk 56. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2014%3A991&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 57. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2014%3A991&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point91 58. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2014%3A121&locale=sk 59. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2014%3A121&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 60. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2014%3A121&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point43 61. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2016%3A114&locale=sk 62. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2016%3A114&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 63. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2016%3A114&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point149 64. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1991%3A286&locale=sk 65. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1991%3A286&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 66. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1991%3A286&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point72 67. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2011%3A83&locale=sk 68. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2011%3A83&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 69. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2011%3A83&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point41 70. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1991%3A286&locale=sk 71. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1991%3A286&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 72. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1991%3A286&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point72 73. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2012%3A596&locale=sk 74. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2012%3A596&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 75. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2012%3A596&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point43 76. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2013%3A404&locale=sk 77. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2013%3A404&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 78. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2013%3A404&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point192 79. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2013%3A404&locale=sk 80. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2013%3A404&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 81. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2013%3A404&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point193 82. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2013%3A404&locale=sk 83. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2013%3A404&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 84. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2013%3A404&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point194 85. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2007%3A81&locale=sk 86. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2007%3A81&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 87. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2007%3A81&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point150 88. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2007%3A81&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point153 89. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2007%3A223&locale=sk 90. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2007%3A223&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 91. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2007%3A223&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point65 92. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2007%3A81&locale=sk 93. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2007%3A81&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 94. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2007%3A81&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point129 95. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2013%3A404&locale=sk 96. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2013%3A404&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 97. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2013%3A404&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point200 98. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2014%3A991&locale=sk 99. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2014%3A991&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 100. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2014%3A991&locale=sk 101. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2014%3A991&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 102. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2014%3A991&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point55 103. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2014%3A991&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point56 104. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2013%3A404&locale=sk 105. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2013%3A404&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 106. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2013%3A404&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point170 107. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1966%3A41&locale=sk 108. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1966%3A41&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 109. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2012%3A596&locale=sk 110. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2012%3A596&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 111. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2012%3A596&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point99 112. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1979%3A138&locale=sk 113. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1979%3A138&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 114. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1979%3A138&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point17 115. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1983%3A313&locale=sk 116. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1983%3A313&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 117. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1983%3A313&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point103 118. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1983%3A313&locale=sk 119. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1983%3A313&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 120. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1983%3A313&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point104 121. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2015%3A232&locale=sk 122. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2015%3A232&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 123. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2015%3A232&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point51 124. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2001%3A577&locale=sk 125. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2001%3A577&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 126. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2001%3A577&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point38 127. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1991%3A464&locale=sk 128. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1991%3A464&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 129. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1991%3A464&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point15 130. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:C:2004:101:TOC 131. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2007%3A81&locale=sk 132. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2007%3A81&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 133. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2007%3A81&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point129 134. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2014%3A991&locale=sk 135. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2014%3A991&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 136. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2014%3A991&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point27 137. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2016%3A470&locale=sk 138. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2016%3A470&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 139. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2016%3A470&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point66 140. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:C:2007:303:TOC 141. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2013%3A404&locale=sk 142. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2013%3A404&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 143. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2013%3A404&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point65 144. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2013%3A273&locale=sk 145. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2013%3A273&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 146. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2013%3A273&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point79 147. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1980%3A169&locale=sk 148. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1980%3A169&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 149. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1980%3A169&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point20 150. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2008%3A256&locale=sk 151. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2008%3A256&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 152. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2008%3A256&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point47 153. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2008%3A256&locale=sk 154. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2008%3A256&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 155. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2008%3A256&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point48 156. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2008%3A256&locale=sk 157. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2008%3A256&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 158. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2008%3A256&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point50 159. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2008%3A256&locale=sk 160. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2008%3A256&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 161. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2008%3A256&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point52 162. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2008%3A256&locale=sk 163. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2008%3A256&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 164. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2008%3A256&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point51 165. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2008%3A256&locale=sk 166. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2008%3A256&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 167. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2008%3A256&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point56 168. file:///tmp/lynxXXXXSxH6sg/L87997-9388TMP.html#c-ECR_62016TJ0325_SK_01-E0001