ROZSUDOK VSEOBECNÉHO SÚDU (tretia rozsírená komora) z 19. marca 2019 ( [1]*1 ) "Státna pomoc - Odvetvie postových sluzieb - Kompenzácia cistých nákladov vyplývajúcich z povinností univerzálnej sluzby - Rozhodnutie, ktorým sa pomoc vyhlasuje za zlucitelnú s vnútorným trhom - Zaloba o neplatnost - Záujem na konaní - Povinnost odôvodnenia - Rovnost zaobchádzania - Proporcionalita - Právo vlastnit majetok - Sloboda podnikania" V spojených veciach T-282/16 a T-283/16, Inpost Paczkomaty sp. z o.o., so sídlom v Krakowe (Polsko), v zastúpení: pôvodne T. Proc, neskôr M. Doktór, advokáti, zalobkyna vo veci T-282/16, Inpost S.A., so sídlom v Krakowe, v zastúpení: W. Knopkiewicz, advokát, zalobkyna vo veci T-283/16, proti Európskej komisii, v zastúpení: K. Herrmann, K. Blanck a D. Recchia, splnomocnené zástupkyne, zalovanej, ktorú v konaní podporuje: Polská republika, v zastúpení: B. Majczyna, splnomocnený zástupca, vedlajsí úcastník konania, ktorej predmetom sú návrhy podla clánku 263 ZFEÚ na zrusenie rozhodnutia Komisie K(2015) 8236 final z 26. novembra 2015, ktorým Komisia nevzniesla námietky proti opatreniu oznámenému polskými orgánmi týkajúcemu sa státnej pomoci poskytnutej spolocnosti Poczta Polska vo forme kompenzácie cistých nákladov vyplývajúcich z toho, ze táto spolocnost plní svoje povinnosti univerzálnych postových sluzieb, za obdobie od 1. januára 2013 do 31. decembra 2015, VSEOBECNÝ SÚD (tretia rozsírená komora), v zlození: predseda komory S. Frimodt Nielsen, sudcovia V. Kreuschitz, I. S. Forrester, N. Pól/torak a E. Perillo (spravodajca), tajomník: K. Guzdek, referentka, so zretelom na písomnú cast konania a po pojednávaní, ktoré sa konalo 24. apríla 2018, vyhlásil tento Rozsudok I. Okolnosti predchádzajúce sporu a hlavné uplatnitelné ustanovenia práva 1 Poczta Polska (dalej len "PP") je polská akciová spolocnost, ktorej jediným akcionárom je státna pokladnica Polskej republiky. V case vzniku skutkových okolností, ktoré sú predmetom prejednávanej veci, jej cinnosti predstavovali najmä univerzálne postové sluzby, ako aj kuriérske sluzby, pricom v Polsku bola hlavným prevádzkovatelom týchto sluzieb. 2 Podla relevantných ustanovení Zmluvy ES uplatnitelných na toto konanie a týkajúcich sa rozvoja vnútorného trhu predmetné sluzby patrili, ako je to nakoniec este aj dnes, pod legislatívnu právomoc rozdelenú medzi Európske spolocenstvá, dnes Európsku úniu, na jednej strane a clenské státy na druhej strane. 3 Pokial ide o právo Únie, uplatnitelné pravidlá boli stanovené smernicou Európskeho parlamentu a Rady 97/67/ES z 15. decembra 1997 o spolocných pravidlách rozvoja vnútorného trhu postových sluzieb spolocenstva a zlepsovaní kvality sluzieb ([2]Ú. v. ES L 15, 1998, s. 14; Mim. vyd. 06/003, s. 71), zmenenou smernicou Európskeho parlamentu a Rady 2008/6/ES z 20. februára 2008, ktorou sa mení a doplna smernica 97/67/ES s ohladom na úplné dokoncenie vnútorného trhu postových sluzieb Spolocenstva ([3]Ú. v. EÚ L 52, 2008, s. 3) (dalej len "postová smernica"). 4 Konkrétne, co sa týka dôsledkov, ktoré, pokial ide o financné hladisko, môzu vyplývat z liberalizácie tohto odvetvia sluzieb na vnútornom trhu Únie, clánok 7 ods. 3 postovej smernice este aj teraz stanovuje, ze ak povinnosti univerzálnej sluzby spôsobujú "neprimerané financné zatazenie", ktoré urcený poskytovatel tejto sluzby musí znásat sám, dotknutý clenský stát môze zaviest "mechanizmus na spolocné znásanie cistých nákladov na plnenie povinností univerzálnej sluzby medzi [rôznymi] poskytovatelmi". 5 Podla clánku 7 ods. 4 postovej smernice, pokial je taký mechanizmus zavedený, dotknutý clenský stát môze "zriadit kompenzacný fond, ktorý sa môze financovat z poplatkov poskytovatelov [predmetných] sluzieb". Podla clánku 7 ods. 5 postovej smernice pri zriadovaní uvedeného kompenzacného fondu a pri stanovení výsky financných príspevkov uvedených v odsekoch 3 a 4 uvedeného clánku "clenské státy zabezpecia, aby sa... dodrziavali zásady transparentnosti, nediskriminácie a proporcionality". 6 Podla znenia casti B druhého odseku prílohy I postovej smernice cisté náklady na povinnosti univerzálnej sluzby predstavujú vsetky náklady, ktoré sa vztahujú alebo sú potrebné na vykonávanie poskytovania univerzálnej sluzby. Tieto náklady predstavujú "rozdiel medzi cistými nákladmi urceného poskytovatela [tejto] sluzby, ktorý plní povinnosti [stanovené vnútrostátnym postovým zákonom], a toho istého poskytovatela, ktorý neplní povinnosti univerzálnej sluzby". 7 V Polsku postovú smernicu prebrala ustawa Prawo pocztowe (postový zákon) z 23. novembra 2012 (Dz. U. z roku 2012, polozka 1529) (dalej len "polský postový zákon"). Podla znenia jeho clánku 2 sluzbami, ktoré patria do univerzálnej sluzby, sú v tejto krajine sluzby, ktoré zahrnajú zasielanie postových listových zásielok a balíkov, ako aj zásielky pre nevidiacich, ktoré nie sú vykonávané urceným prevádzkovatelom v rámci jeho povinností univerzálnej sluzby. V rámci univerzálnej postovej sluzby má byt doprava a distribúcia postových listových zásielok a balíkov zabezpecená kazdý pracovný den a nie menej ako 5 dní v týzdni. Hmotnost predmetných postových zásielok nesmie presiahnut 2000 gramov, pricom hmotnost balíkov môze dosahovat az 10000 gramov (clánky 45 a 46 polského postového zákona). 8 Na základe polského postového zákona (clánok 178 ods. 1) bolo vykonanie reformy polskej postovej sluzby zverené najprv a na obdobie troch rokov od 1. januára 2013 PP, ktorá bola poverená prebrat povinnosti poskytovatela postovej univerzálnej sluzby na celom území Polska. 9 Kedze právny rámec tejto reformy bol takto stanovený, polské úrady, vyuzijúc moznosti udelené postovou smernicou (pozri body 3 az 6 vyssie), ako aj relevantné ustanovenia polského postového zákona, 10. júna 2014 oznámili Európskej komisii schému pomoci, ktorá sa na jednej strane týkala mechanizmu rozdelenia cistých nákladov na povinnosti univerzálnej sluzby a na druhej strane zavedenia kompenzacného fondu, doplnajúceho tento mechanizmus. 10 Kompenzacný fond bol ciastocne financovaný príspevkami, ktoré boli do uvedeného fondu povinní zaplatit dotknutí postoví poskytovatelia, ako aj ciastocne zo státneho rozpoctu. Konkrétne povinnost príspevku uvedená v clánku 108 ods. 2 polského postového zákona sa týkala prevádzkovatelov postových sluzieb poskytujúcich rovnocenné univerzálne sluzby, ktorých z toho získané rocné príjmy boli vyssie ako 1 milión polských zlotých (PLN). V kazdom prípade suma dlzná kazdým dotknutým prevádzkovatelom nemohla presahovat rocne strop 2 % jeho príjmov pochádzajúcich z tohto poskytovania univerzálnej sluzby (dalej len "percentuálny podiel urcujúci maximálnu výsku príspevku"). 11 Hoci pôvodne sa plánovalo, ze tento mechanizmus pokryje obdobie od roku 2013 do roku 2026, nakoniec bol obmedzený listom, ktorý príslusné polské orgány zaslali Komisii 5. januára 2015, na obdobie od roku 2013 do roku 2015 (dalej len "vnútrostátny rezim kompenzácie" alebo "predmetné opatrenie"). 12 Dna 26. novembra 2015 sa Komisia podla clánku 4 ods. 3 nariadenia Rady (EÚ) 2015/1589 z 13. júla 2015 stanovujúceho podrobné pravidlá na uplatnovanie clánku 108 [ZFEÚ] ([4]Ú. v. EÚ L 248, 2015, s. 9) rozhodla nevzniest námietku proti vnútrostátnemu rezimu kompenzácie z dôvodu, ze islo o státnu pomoc zlucitelnú s vnútorným trhom (dalej len "napadnuté rozhodnutie"). Podla Komisie v súlade s kritériami uvedenými v bodoch 2.1 az 2.8 jej oznámenia - Rámec Európskej únie pre státnu pomoc vo forme náhrady za sluzby vo verejnom záujme (2011) ([5]Ú. v. EÚ C 8, 2012, s. 15, dalej len "rámec SVHZ"), predmetné opatrenie nemôze ovplyvnit obchodovanie v rozpore so záujmom Únie. Okrem toho zásady fungovania kompenzacného fondu neprinásajú závazné obmedzenia hospodárskej sútaze, a teda nekladú dodatocné poziadavky na zabezpecenie toho, aby rozvoj obchodovania nebol ovplyvnený v miere nezlucitelnej so záujmami Únie. 13 Zalobkynami sú na jednej strane Inpost Paczkomaty sp. z o.o. a na druhej strane Inpost S.A. Tieto spolocnosti sú súcastou polskej skupiny Integer.pl S.A., ktorá podla clánku 2 polského postového zákona prispieva na financovanie kompenzacného fondu vytvoreného uvedeným zákonom a umoznujúceho PP vyuzívat príslusné kompenzácie (pozri bod 9 vyssie). II. Konanie a návrhy úcastníkov konania 14 Zalobami podanými do kancelárie Vseobecného súdu 30. mája 2016 zalobkyne podali zaloby zapísané pod císlami T-282/16 a T-283/16. 15 Podaním doruceným do kancelárie Vseobecného súdu 15. septembra 2016 Polská republika podala návrh na vstup vedlajsieho úcastníka do konania na podporu návrhov Komisie. 16 Podaním doruceným do kancelárie Vseobecného súdu 27. septembra 2016 Komisia navrhla spojit tieto veci. 17 Uznesením z 28. októbra 2016 predseda tretej komory Vseobecného súdu povolil vstup Polskej republiky do konania ako vedlajsieho úcastníka konania. 18 Rozhodnutím predsedu tretej komory Vseobecného súdu zo 14. novembra 2016 boli veci T-282/16 a T-283/16 spojené na úcely písomnej a ústnej casti konania, ako aj konecného rozhodnutia v súlade s clánkom 68 Rokovacieho poriadku Vseobecného súdu. 19 Polská republika podala svoje vyjadrenie vedlajsieho úcastníka konania 19. januára 2017. 20 Na základe návrhu sudcu spravodajcu Vseobecný súd (tretia komora) rozhodol o otvorení ústnej casti konania a v rámci opatrení na zabezpecenie priebehu konania upravených v clánku 89 rokovacieho poriadku polozil úcastníkom konania písomné otázky, na ktoré ich vyzval odpovedat písomne a na ktoré úcastníci odpovedali v stanovenej lehote. 21 Vseobecný súd podla clánku 28 svojho rokovacieho poriadku na návrh tretej komory rozhodol o postúpení veci rozsírenému rozhodovaciemu zlozeniu. 22 Prednesy úcastníkov konania a ich odpovede na ústne otázky, ktoré im polozil Vseobecný súd, boli vypocuté na pojednávaní z 24. apríla 2018. 23 Zalobkyne navrhujú, aby Vseobecný súd: - zrusil napadnuté rozhodnutie, - zaviazal Komisiu na náhradu trov konania. 24 Komisia a Polská republika navrhujú, aby Vseobecný súd: - zamietol zaloby, - zaviazal zalobkyne na náhradu trov konania. III. Právny stav A. O predmete sporu a záujme zalobkýn na konaní 25 Pokial ide o predmet tohto sporu, treba pripomenút, ze v rozpore s tým, co uvádzajú zalobkyne, vnútrostátny rezim kompenzácie sa netýka obdobia po 31. decembri 2015, kedze financovanie postových sluzieb v období od roku 2016 do roku 2025 nie je predmetom napadnutého rozhodnutia (pozri odôvodnenia 2 a 12 tohto rozhodnutia a bod 11 vyssie). 26 Okrem toho je potrebné zdôraznit, ze v odpovedi na písomnú otázku polozenú Vseobecným súdom v rámci opatrení na zabezpecenie priebehu konania zalobkyne uviedli, ze kompenzacný fond nebol pouzitý ani v roku 2014, ani v roku 2015, a ze "neexistencia skutocného dopytu zo strany [PP] umoznujúca zavedenie tohto mechanizmu na [uvedené] roky... [mala] za následok, ze napadnuté rozhodnutie vytváralo pre zalob[kyne] nepriaznivé právne úcinky". Z toho vyplýva, ze ako to uznávajú aj samotné zalobkyne, nepreukazujú záujem na konaní o zrusenie napadnutého rozhodnutia, kedze neuvádzajú výhrady voci predmetnému opatreniu, pokial ide o jeho uplatnovanie pocas rokov 2014 a 2015, pretoze predpokladom takéhoto záujmu je, ze samotné zrusenie tohto rozhodnutia musí byt samo osebe spôsobilé vyvolat právne následky, a teda zaloba musí byt spôsobilá svojím výsledkom priniest prospech tomu, kto ju podal (pozri v tomto zmysle rozsudok zo 17. septembra 2015, Mory a i./Komisia, [6]C-33/14 P, [7]EU:C:2015:609, bod [8]55, ako aj citovanú judikatúru). 27 Za týchto okolností treba prijat záver, ze tieto zaloby sú prípustné iba v rozsahu, v akom napadnuté rozhodnutie vytváralo právne úcinky voci zalobkyniam pocas roku 2013, kedze kompenzacný fond, ktorý je predmetom predmetného opatrenia a uvedeného rozhodnutia, nebol pocas rokov 2014 a 2015 aktivovaný. B. O veci samej 28 Zalobkyne uvádzajú na podporu zalôb sedem zalobných dôvodov, z ktorých prvých pät je v podstate zalozených na porusení clánku 106 ods. 2 ZFEÚ, kedze rámec SVHZ a clánok 7 postovej smernice neboli respektované, siesty na porusení clánkov 16 a 17 Charty základných práv Európskej únie (dalej len "Charta") a posledný na porusení povinnosti odôvodnenia. 1. O prvom zalobnom dôvode zalozenom na porusení clánku 106 ods. 2 ZFEÚ, kedze clánok 7 ods. 2 postovej smernice, ako ani bod 19 rámca SVHZ neboli respektované 29 Zalobkyne v podstate uvádzajú, ze predmetné opatrenie by nemalo byt Komisiou vyhlásené za zlucitelné s vnútorným trhom, pretoze rozhodnutie polského zákonodarcu zverit PP bremeno sporných univerzálnych postových sluzieb nebolo predmetom postupu verejného obstarávania respektujúceho pravidlá Únie uplatnitelné v oblasti verejného obstarávania a v ziadnom prípade ani konania respektujúceho zásady transparentnosti, rovnosti zaobchádzania a zákazu diskriminácie. 30 Komisia a Polská republika spochybnujú dôvodnost tohto zalobného dôvodu. Okrem toho na pojednávaní Komisia k tejto téme dodala, ze zalobkyne netreba povazovat za oprávnené podat takýto zalobný dôvod, ktorý sa v skutocnosti týka iba specifickej situácie a práv PP. 31 Podla znenia clánku 7 ods. 2 postovej smernice: "Clenské státy môzu zabezpecit poskytovanie univerzálnych sluzieb obstarávaním týchto sluzieb v súlade s platnými pravidlami a predpismi o verejnom obstarávaní vrátane, ako sa ustanovuje v smernici Európskeho parlamentu a Rady 2004/18/ES z 31. marca 2004 o koordinácii postupov obstarávania subjektov pôsobiacich v odvetviach vodného hospodárstva, energetiky, dopravy a postových sluzieb, sútazného dialógu alebo rokovacieho konania s uverejnením alebo bez uverejnenia oznámenia o vyhlásení sútaze." 32 V prejednávanej veci je nesporné, ze PP bola polským zákonom urcená ako poskytovatel univerzálnych postových sluzieb bez toho, aby polské orgány pred tým organizovali postup verejného obstarávania. 33 Ako vsak správne uvádzajú Komisia a Polská republika, clánok 7 ods. 2 postovej smernice nezaväzuje dotknutý clenský stát k tomu, aby vyuzil postupy verejného obstarávania na výber subjektu, ktorému zamýsla zverit poskytovanie univerzálnej postovej sluzby, kedze takáto moznost je podla znenia tohto ustanovenia, v súlade s ktorým "clenské státy môzu zabezpecit", iba moznostou. 34 Tento doslovný výklad clánku 7 ods. 2 postovej smernice potvrdzuje aj systematický výklad najmä s prihliadnutím na odôvodnenie 23 smernice 2008/6, ktoré je formulované takto: "Clenským státom [by sa mala] poskytnút este väcsia flexibilita pri stanovovaní najúcinnejsieho a najvhodnejsieho mechanizmu na zarucenie dostupnosti univerzálnych sluzieb, pricom sa zachovajú zásady objektivity, transparentnosti, nediskriminácie, proporcionality a najmensieho narusenia trhu, [bud tým, ze ponechajú] poskytovanie univerzálnych sluzieb trhovými silami, [alebo prostredníctvom] urceni[a] jedného alebo viacerých podnikov na poskytovanie rôznych zloziek univerzálnych sluzieb alebo na pokrytie rôznych castí územia [alebo prostredníctvom vyuzitia] verejné[ho] obstarávani[a] sluzieb." 35 Z toho vyplýva, ze postup verejného obstarávania je iba jednou z mozností, pre ktoré sa môze dotknutý clenský stát rozhodnút, najmä pod podmienkou, ze pri vykonaní tejto volby budú riadne respektované zásady transparentnosti, rovnosti zaobchádzania a zákazu diskriminácie. Navyse tento výklad zodpovedá výkladu, ktorý podala Komisia v bode 56 rámca SVHZ, v ktorom uznala, ze dotknutý clenský stát má moznost poverit "bez uskutocnenia výberového konania, poskytovatela sluzby vo verejnom záujme poskytovaním sluzby vseobecného hospodárskeho záujmu na nevyhradenom trhu...". 36 Zalobkyne pritom nespochybnujú "zákonnost ako takú urcenia [PP ako poskytovatela univerzálnych postových sluzieb] prostredníctvom právnych predpisov", ale obmedzujú sa v podstate na tvrdenie, ze toto urcenie porusilo poziadavky týkajúce sa transparentnosti, rovnakého zaobchádzania a zákazu diskriminácie z dôvodu, ze v decembri 2012 "polské orgány odhlasovali [polský postový zákon] za podmienok zásadne odlisných od podmienok, ktoré boli predlozené na verejnú konzultáciu v [septembri] 2010, a to najmä pokial ide o zvýsenie sadzby financovania cistých nákladov, ktorá sa zmenila z 1 na 2 % príjmov". 37 Treba vsak konstatovat, ze taká argumentácia sa netýka spôsobu alebo postupu, akým bola PP urcená za jediného poskytovatela univerzálnych postových sluzieb na obdobie troch rokov od 1. januára 2013, ale smeruje k spochybneniu spôsobu, akým bola nakoniec polskými orgánmi vypocítaná a stanovená predmetná sadzba kompenzácie, cím okrem iného predstihuje druhý zalobný dôvod. V dôsledku toho v rozsahu, v akom je táto argumentácia zalozená na poziadavke transparentnosti, rovnosti zaobchádzania a zákazu diskriminácie, treba ju zamietnut ako neúcinnú. 38 Okrem toho je nesporné, ze urcenie PP ako poskytovatela univerzálnych postových sluzieb pocas urcitého obdobia sa plánovalo uz pri verejnej konzultácii v septembri 2010, ku ktorej doslo práve v rámci príslusného vnútrostátneho legislatívneho postupu. V kazdom prípade z toho vyplýva, ze pokial ide o výber poskytovatela univerzálnych postových sluzieb, zalobkyne nemôzu platne tvrdit, ze postový zákon schválený v roku 2012 bol schválený za "zásadne odlisných" podmienok, ako boli podmienky predlozené na verejnú konzultáciu v septembri 2010, aby preukázali existenciu porusenia poziadaviek transparentnosti, rovnosti zaobchádzania a zákazu diskriminácie. 39 Nakoniec okolnost, ze PP bola urcená za poskytovatela univerzálnych postových sluzieb priamo a výlucne legislatívnou cestou, sama osebe nestací na preukázanie existencie porusenia zásad transparentnosti, rovnosti zaobchádzania a zákazu diskriminácie. V tejto súvislosti je vhodné spresnit, ze polský postový zákon bol uverejnený 29. decembra 2012 v úradnom vestníku tejto krajiny a ze Polská republika mohla na základe výkonu svojej sirokej právomoci volnej úvahy, pokial ide o rozsah univerzálnej sluzby (pozri rozsudok z 20. decembra 2017, Comunidad Autónoma del País Vasco a i./Komisia, [9]C-66/16 P az C-69/16 P, [10]EU:C:2017:999, body [11]69 a [12]70 a citovanú judikatúru), a v súlade s bodom 15 rámca SVHZ urcit právnu formu aktu zverujúceho zodpovednost za poskytovanie sluzby vseobecného hospodárskeho záujmu (SVHZ) urcenému podniku. 40 Je to tak rovnako, ked urcený poskytovatel univerzálnej sluzby je, ako je to v danom prípade, verejným subjektom "v 100% vlastníctve státu". Samotná verejná povaha uvedeného poskytovatela nespochybnuje skutocnost, ze o jeho urcení bolo rozhodnuté s dodrzaním zásad upravujúcich udelenie mandátu poskytovatela univerzálnej sluzby, tak ako sú uznané judikatúrou (pozri v tomto zmysle rozsudok z 12. februára 2008, BUPA a i./Komisia, [13]T-289/03, [14]EU:T:2008:29, bod [15]161 a nasl.). 41 Vzhladom na vyssie uvedené a bez toho, aby bolo potrebné vyslovit sa k otázke prípustnosti tohto zalobného dôvodu, ako bola uvedená pocas pojednávania Komisiou, prvý zalobný dôvod treba v kazdom prípade zamietnut ako nedôvodný. 2. O druhom zalobnom dôvode zalozenom na porusení clánku 106 ods. 2 ZFEÚ tým, ze podmienky stanovené v bodoch 14 a 60 rámca SVHZ boli mylne povazované za splnené 42 V rámci druhého zalobného dôvodu zalobkyne uvádzajú dve odlisné výhrady. Na jednej strane uvádzajú, ze poziadavky verejnej konzultácie, tak ako vyplývajú z uplatnenia bodu 14 rámca SVHZ, neboli v danom prípade respektované. Návrh polského postového zákona sa v porovnaní s pôvodným návrhom, ktorého sa týkala verejná konzultácia organizovaná v septembri 2010, výrazne zmenil, ked sa sadzba príspevku medzicasom zvýsila z 1 na 2 % dotknutých príjmov. Pri neexistencii novej konzultácie, ktorá sa vyzaduje na základe bodu 14 rámca SVHZ, taká legislatívna zmena bola prijatá bez toho, aby polské orgány riadne zohladnili záujmy iných prevádzkovatelov postových sluzieb nez PP, ako aj potreby v oblasti univerzálnej sluzby. Na druhej strane zalobkyne zastávajú názor, ze poziadavky transparentnosti uvedené v bode 60 rámca SVHZ tiez neboli respektované, kedze Komisia v napadnutom rozhodnutí nekonstatovala, ze výsledky verejnej konzultácie boli uverejnené ci uz na internete, alebo iným vhodným spôsobom uverejnenia. 43 Komisia a Polská republika spochybnujú dôvodnost tejto argumentácie. Na pojednávaní Komisia tiez uvádzala, ze predmetný zalobný dôvod treba povazovat za neprípustný, pretoze neovplyvnuje situáciu ziadnej zo zalobkýn ani priamo, ani individuálne. a) O prvej výhrade 44 Pokial ide o prvú výhradu, treba na úvod pripomenút, ze pri výkone svojej právomoci posúdenia podla clánku 106 ods. 2 ZFEÚ Komisia môze prijat pravidlá postupu s cielom stanovit kritériá, na základe ktorých zamýsla vyhodnotit zlucitelnost opatrení pomoci spojených s riadením SVHZ, ktoré plánujú clenské státy, s vnútorným trhom. Prijatím takých pravidiel postupu, ako je rámec SVHZ, a oznámením prostredníctvom ich uverejnenia, ze odteraz ich bude uplatnovat na príslusné prípady, sa Komisia sama obmedzuje pri výkone uvedenej právomoci volnej úvahy a v zásade sa nemôze od týchto pravidiel odchýlit bez toho, aby nebola prípadne sankcionovaná z dôvodu porusenia vseobecných právnych zásad, akými sú zásada rovnosti zaobchádzania alebo zásada ochrany legitímnej dôvery (pozri v tomto zmysle rozsudky z 8. marca 2016, Grécko/Komisia, [16]C-431/14 P, [17]EU:C:2016:145, body [18]68 az [19]70; z 19. júla 2016, Kotnik a i., [20]C-526/14, [21]EU:C:2016:570, body [22]38 az [23]40 a citovanú judikatúru, a zo 16. júla 2014, Zweckverband Tierkörperbeseitigung/Komisia, [24]T-309/12, neuverejnený, [25]EU:T:2014:676, bod [26]212). 45 Bod 14 rámca SVHZ znie: "Pokial ide o rozsah uplatnovania zásad stanovených v tomto oznámení, clenské státy by mali preukázat, ze riadne zvázili potrebu sluzieb vo verejnom záujme podporovaných prostredníctvom verejnej konzultácie alebo iných vhodných nástrojov, aby tak zohladnili záujmy pouzívatelov a poskytovatelov. Táto poziadavka sa neuplatnuje, ak je zjavné, ze nová konzultácia neposkytne ziadny významný prínos nad rámec súcasnej konzultácie." 46 Zo znenia tohto ustanovenia jasne vyplýva, ze organizácia verejnej konzultácie nie je povinná, kedze taký postup totiz predstavuje iba jeden z vhodných prostriedkov, ktoré môze clenský stát pouzit s cielom zobrat do úvahy potreby dotknutej verejnej sluzby a zohladnit záujmy pouzívatelov a poskytovatelov sluzieb. 47 Okrem toho pocas verejnej konzultácie v septembri 2010 zalobkyne mohli úcinne vyjadrit svoje pripomienky na tému podmienok týkajúcich sa fungovania kompenzacného fondu a najmä ich nesúhlas so sadzbou príspevku stanovenou na 1 %, teda sadzbou nizsou nez 2 %. 48 Preto, kedze zalobkyne mohli vyjadrit ich nesúhlas s nizsou ako nakoniec stanovenou sadzbou, uvádzajúc, ze ju povazujú uz za nadmernú, nová konzultácia by v tomto bode nepriniesla "ziadny významný prínos" v zmysle bodu 14 rámca SVHZ. Okrem toho okolnost, ze v nadväznosti na to tvrdenia zalobkýn príslusné vnútrostátne orgány nezohladnili, neznamená, ze tieto spolocnosti nemohli vyjadrit svoje pripomienky k tomuto konkrétnemu bodu [pozri v tomto zmysle a analogicky rozsudok z 12. decembra 2014, Crown Equipment (Suzhou) a Crown Gabelstapler/Rada, [27]T-643/11, [28]EU:T:2014:1076, bod [29]43 a citovanú judikatúru]. 49 Z toho vyplýva, ze verejná konzultácia zo septembra 2010 predstavovala "vhodný nástroj" v zmysle bodu 14 rámca SVHZ, ktorý zalobkyniam umoznil úcinne uplatnit ich názor a dotknutému clenskému státu riadne zohladnit ich záujmy ako poskytovatelov sluzieb. 50 Za týchto okolností Komisia mohla v odôvodnení 122 napadnutého rozhodnutia konstatovat bez toho, aby sa dopustila nesprávneho právneho posúdenia alebo nesprávneho posúdenia, ze Polská republika v podstate zohladnila potreby sluzieb, kedze povinnosti SVHZ zverené PP polským postovým zákonom zodpovedali poziadavkám sluzby definovaným v postovej smernici, pricom vzhladom na nich sa v kazdom prípade uskutocnila verejná konzultácia podla bodu 14 rámca SVHZ. 51 Tento záver nemôzu spochybnovat tvrdenia zalobkýn, ktoré sa na jednej strane týkajú skutocnosti, ze "zvýsenie stropu príspevku na 2 % [malo] za jediný a výlucný úcel vyhnút sa poziadavkám na státny rozpocet", a na druhej strane skutocnosti, ze prevádzkovatelia kuriérskych sluzieb by mali tiez prispievat na financovanie kompenzacného fondu. V tejto súvislosti stací konstatovat, ze tieto tvrdenia sú irelevantné na úcely prvej výhrady zalozenej na porusení poziadaviek transparentnosti postupu stanovených v bode 14 rámca SVHZ. 52 Vzhladom na vyssie uvedené treba prvú výhradu tohto druhého zalobného dôvodu zamietnut. b) O druhej výhrade 53 Pokial ide o druhú výhradu, treba pripomenút znenie bodu 60 rámca SVHZ, ktorý je formulovaný takto: "V prípade kazdej náhrady za sluzbu vseobecného hospodárskeho záujmu patriacej do rozsahu pôsobnosti tohto oznámenia musí dotknutý clenský stát uverejnit na internete alebo iným vhodným spôsobom tieto informácie: a) výsledky verejnej konzultácie alebo iné primerané nástroje uvedené v bode 14; ..." 54 V tejto súvislosti stací poznamenat, ze v odôvodnení 158 napadnutého rozhodnutia Komisia bez toho, aby sa dopustila nesprávneho skutkového posúdenia, konstatovala, ze polský postový zákon bol uverejnený. Okrem toho v rozpore s tým, co uvádzajú zalobkyne, z bodu 60 rámca SVHZ nevyplýva clenskému státu povinnost uverejnit výsledky verejnej konzultácie osobitne. Nakoniec z úvah uvedených v bodoch 46 az 50 vyssie vyplýva, ze Komisia mohla platne usúdit, ze poziadavka transparentnosti uvedená v bode 14 rámca SVHZ bola dodrzaná, takze jej tomu zodpovedajúci záver uvedený v odôvodnení 160 napadnutého rozhodnutia neobsahuje nesprávnost. 55 Vzhladom na vyssie uvedené preto treba zamietnut tiez druhú výhradu a v dôsledku toho aj celý druhý zalobný dôvod, pricom nie je potrebné rozhodovat o jeho prípustnosti. 3. O tretom zalobnom dôvode zalozenom scasti na porusení clánku 106 ods. 2 ZFEÚ tým, ze Komisia porusila bod 52 rámca SVHZ, a scasti na porusení clánku 7 ods. 1 a 3 az 5 postovej smernice 56 Svojím tretím zalobným dôvodom zalobkyne uvádzajú, ze Komisia porusila bod 52 rámca SVHZ, ako aj clánok 7 ods. 1 a 3 az 5 postovej smernice. Podmienky kompenzacného fondu sú v podstate diskriminacné, neprimerané a boli prijaté na základe netransparentného postupu. Okrem toho zastávajú názor, ze Komisia nepristúpila k formálne správnemu preskúmaniu s cielom urcit, ci povinnosti univerzálnej sluzby vytvárajú pre PP cisté náklady a predstavujú "neprimerané" financné zatazenie pre tento podnik v zmysle clánku 7 ods. 3 postovej smernice. 57 Na úvod treba pripomenút, ze z napadnutého rozhodnutia vyplýva, ze suma príspevku prevádzkovatelov postových sluzieb vyzvaných na prispievanie do kompenzacného fondu je stanovená na urcité percento z ich príslusného obratu. Zohladnený obrat je obratom, ktorý pocas referencného roka pochádza z poskytovania univerzálnej sluzby (pre poskytovatela univerzálnej sluzby) a z poskytovania rovnocenných sluzieb (pre poskytovatela univerzálnej sluzby, ako aj pre vsetkých iných prevádzkovatelov postových sluzieb vyzvaných na príspevok do kompenzacného fondu). Prevádzkovatelia postových sluzieb, ktorí pocas referencného roka dosiahli relevantný obrat nizsí ako 1 milión PLN, sú vsak oslobodení od príspevku do kompenzacného fondu. Pokial ide o percentuálny podiel urcujúci maximálnu výsku príspevku, je jednotný pre vsetkých prevádzkovatelov vyzvaných na prispievanie do kompenzacného fondu a jeho maximálna výska je 2 % z ich príslusného obratu. Tento percentuálny podiel je vypocítaný ako pomer medzi celkovou sumou kompenzácie pre poskytovatela univerzálnej sluzby na jednej strane a celkovým relevantným obratom dosiahnutým vsetkými prevádzkovatelmi postových sluzieb vyzvanými na príspevok do kompenzacného fondu pocas referencného roka na druhej strane (odôvodnenia 164, 165 a 170 napadnutého rozhodnutia). 58 Podla znenia polského postového zákona je výpocet celkovej sumy kompenzácie stanovený rozhodnutím polského postového regulátora (dalej len "UKE"), po tom, co nezávislý znalec overí výpocty a úctovné doklady predlzené zo strany PP (odôvodnenie 18 napadnutého rozhodnutia). V tejto súvislosti cisté náklady povinností univerzálnej sluzby PP zakladajú právo na kompenzáciu, iba ak poskytovanie univerzálnej sluzby skutocne viedlo k úctovnej strate (odôvodnenie 16 napadnutého rozhodnutia). Pokial sa PP má vyplatit kompenzácia, UKE stanoví tiez individuálnu sumu kompenzácie pre kazdého z prevádzkovatelov postových sluzieb vyzvaných na príspevok do kompenzacného fondu (odôvodnenie 19 napadnutého rozhodnutia). 59 Vzhladom na tieto podrobnosti Komisia zastával názor, ze metodológia pouzitá pri výpocte výsky kompenzácie, na ktorú má PP právo, splnala poziadavky rámca SVHZ, kedze PP dostala kompenzáciu, iba ak jej povinnosti univerzálnej sluzby prinásali cisté náklady a predstavovali neprimerané financné zatazenie (odôvodnenie 152 napadnutého rozhodnutia). Komisia tiez zastávala názor, ze výska kompenzácie a percentuálny podiel urcujúci maximálnu výsku príspevku splnali zásady zákazu diskriminácie a proporcionality (odôvodnenia 166 a 171 napadnutého rozhodnutia). Komisia sa okrem toho domnievala, ze podrobnosti o kompenzacnom fonde boli transparentné, kedze boli vopred uverejnené v polskom postovom zákone (odôvodnenie 176 napadnutého rozhodnutia). 60 V dôsledku toho Komisia prijala záver, ze predmetné opatrenie nevytvorilo závazné skreslenie hospodárskej sútaze a bolo zlucitelné s pravidlami v oblasti státnej pomoci (odôvodnenie 177 napadnutého rozhodnutia). a) O rozsahu tretieho zalobného dôvodu a jeho úcinnosti vzhladom na výhradu zalozenú na porusení clánku 7 postovej smernice 61 Svojím tretím zalobným dôvodom zalobkyne uvádzajú, ze Komisia porusila clánok 7 ods. 1 a 3 az 5 postovej smernice. 62 Komisia navrhuje, aby bol zalobný dôvod v celom rozsahu zamietnutý. Uvádza najmä, ze tretí zalobný dôvod je neúcinný, kedze je zalozený na prípadnom porusení clánku 7 postovej smernice. Komisia musí vzhladom na obsah a rozsah jej preskúmania zlucitelnosti státnej pomoci uplatnovat iba pravidlá specifické pre túto oblast bez toho, aby musela tiez overovat zlucitelnost oznámeného opatrenia s inými pravidlami Únie, v danom prípade s postovou smernicou. 63 V tejto súvislosti treba pripomenút, ze ak Komisia uplatní konanie týkajúce sa preskúmania státnej pomoci, je povinná, podla vseobecného usporiadania Zmluvy, dodrziavat súlad medzi ustanoveniami, ktorými sa riadi táto oblast, a inými osobitnými ustanoveniami, nez sú ustanovenia týkajúce sa státnej pomoci, a posúdit tak zlucitelnost dotknutej pomoci s týmito osobitnými ustanoveniami (pozri rozsudok z 3. decembra 2014, Castelnou Energía/Komisia, [30]T-57/11, [31]EU:T:2014:1021, bod [32]181 a citovanú judikatúru). 64 Takáto povinnost je vsak Komisii ulozená, len pokial ide o podmienky pomoci, ktoré sú tak neoddelitelne spojené s predmetom pomoci, ze ich nemozno posúdit samostatne. Naopak, takáto povinnost nie je ulozená, pokial ide o podmienky alebo okolnosti pomoci, ktoré aj ked sú jej súcastou, môzu byt povazované za podmienky alebo okolnosti, ktoré nie sú nevyhnutné na realizáciu jej predmetu alebo na jej fungovanie (pozri rozsudok z 3. decembra 2014, Castelnou Energía/Komisia, [33]T-57/11, [34]EU:T:2014:1021, bod [35]182 a citovanú judikatúru). 65 V skutocnosti povinnost Komisie prijat definitívne stanovisko, nech uz je spojenie medzi podmienkami pomoci a predmetom dotknutej pomoci akékolvek, k tomu, ci doslo k poruseniu iných ustanovení práva Únie, nez sú v clánkoch 107 a 108 ZFEÚ, prípadne v spojení s clánkom 106 ZFEÚ, v konaní týkajúcom sa preskúmania státnej pomoci, odporuje na jednej strane procesným pravidlám a garanciám - scasti znacne odlisným a prinásajúcim rôzne právne dôsledky -, ktorými sa vyznacujú konania speciálne stanovené na kontrolu uplatnovania týchto ustanovení, a na druhej strane zásade autonómie správnych konaní a opravných prostriedkov. Takáto povinnost naráza tiez na výnimku z pravidiel Zmluvy stanovenú clánkom 106 ods. 2 ZFEÚ, ktorá by nikdy nemohla vyvolat svoje úcinky, ak by jej uplatnenie malo zároven zabezpecovat plné dodrziavanie pravidiel, od ktorých sa má odchýlit (pozri rozsudok z 3. decembra 2014, Castelnou Energía/Komisia, [36]T-57/11, [37]EU:T:2014:1021, bod [38]183 a citovanú judikatúru). 66 Pokial sú podmienky dotknutej pomoci nerozlucne spojené s jej predmetom, Komisia posúdi jej zlucitelnost s inými ustanoveniami, nez sú ustanovenia týkajúce sa státnej pomoci, v rámci konania stanoveného clánkom 108 ZFEÚ, pricom toto posúdenie môze viest k tomu, ze dotknutá pomoc bude vyhlásená za nezlucitelnú s vnútorným trhom. Naopak, pokial je mozné dotknuté podmienky oddelit od jej predmetu, Komisia nie je povinná v rámci konania stanoveného clánkom 108 ZFEÚ posúdit jej zlucitelnost s inými ustanoveniami, nez sú ustanovenia týkajúce sa státnej pomoci (pozri rozsudok z 3. decembra 2014, Castelnou Energía/Komisia, [39]T-57/11, [40]EU:T:2014:1021, bod [41]184 a citovanú judikatúru). 67 Okrem toho treba tiez pripomenút, ze uz bolo rozhodnuté, ze spôsob financovania pomoci môze spôsobit, ze celá schéma státnej pomoci bude nezlucitelná s vnútorným trhom, takze v takom prípade je Komisia povinná preskúmat pomoc pri súcasnom zohladnení ekonomických a právnych úcinkov, ktoré jej financovanie môze spôsobovat (pozri v tomto zmysle rozsudok z 21. júla 2011, Alcoa Trasformazioni/Komisia, [42]C-194/09 P, [43]EU:C:2011:497, bod [44]48). 68 V prejednávanej veci treba konstatovat, ze predmetné opatrenie pomoci má za ciel pokryt cisté náklady povinností univerzálnej sluzby PP prostredníctvom kompenzacného fondu financovaného príspevkami ulozenými urcitým prevádzkovatelom postových sluzieb. 69 V odôvodnení 163 napadnutého rozhodnutia Komisia výslovne konstatovala, ze bolo potrebné preskúmat podmienky kompenzacného fondu podrobne s cielom posúdit zlucitelnost predmetného opatrenia. Konkrétne zastávala názor, ze "urcenie príspevkov prevádzkovatelov postových sluzieb na vhodnej úrovni (teda na proporcionálnej a nie diskriminacnej úrovni [bolo] mimoriadne dôlezité" (odôvodnenie 163 napadnutého rozhodnutia). 70 Navyse Komisia sama odkazovala výslovne nielen na postovú smernicu, ale tiez na zlucitelnost predmetného opatrenia s uvedenou smernicou v casti napadnutého rozhodnutia týkajúcej sa posúdenia zlucitelnosti predmetného opatrenia (odôvodnenia 122, 137, 139, 152 a 163 napadnutého rozhodnutia). 71 Preto na rozdiel od toho, co tvrdí Komisia, podmienky financovania nevyhnutné na fungovanie kompenzacného fondu sú neoddelitelne spojené s predmetom samotnej pomoci, teda kompenzáciou pre PP za jej povinnosti univerzálnej sluzby. Preto bez zásahu do rozsahu preskúmania, ktoré mala v tejto súvislosti v danom prípade Komisia vykonat, jej argumentácia smerujúca k záveru o neúcinnosti tretieho zalobného dôvodu v rozsahu, v akom je zalozený na porusení clánku 7 postovej smernice, sa musí zamietnut. 72 Tretí zalobný dôvod, ktorý v podstate obsahuje styri casti, teda treba preskúmat v celom jeho rozsahu. Prvou castou zalobkyne uvádzajú, ze Komisia porusila zásadu zákazu diskriminácie a iné ustanovenia, ked konstatovala, ze bolo mozné jednotne uplatnit percentuálny podiel urcujúci maximálnu výsku príspevku poskytovatelom univerzálnej sluzby a poskytovatelom rovnocenných sluzieb (pozri odôvodnenie 166 napadnutého rozhodnutia). Druhou castou zalobkyne uvádzajú, ze Komisia porusila zásadu proporcionality, ked konstatovala, ze percentuálny podiel urcujúci maximálnu výsku príspevku, ako aj prah pre príspevok vo výske 1 milión PLN boli primerané (pozri odôvodnenia 168 az 171 napadnutého rozhodnutia). Tretou castou zalobkyne kritizujú záver Komisie, podla ktorého mechanizmus kompenzacného fondu bol transparentný (pozri odôvodnenie 176 napadnutého rozhodnutia). Stvrtou castou zalobkyne uvádzajú, ze Komisia pochybila na jednej strane tým, ze nevykonala primerané preskúmanie opatrenia s cielom urcit, ci povinnosti univerzálnej sluzby nechávajú PP znásat cisté náklady a predstavujú pre tento podnik "neprimerané" financné zatazenie, a na druhej strane tým, ze prijala záver, ze straty, ktoré utrpela PP, predstavovali také financné zatazenie (odôvodnenie 152 napadnutého rozhodnutia). b) O prvej casti zalozenej na údajne diskriminacnej povahe percentuálneho podielu urcujúceho maximálnu výsku príspevku 73 Zalobkyne v podstate uvádzajú, ze Komisia sa dopustila nesprávneho posúdenia, ked prijala záver, ze jednotné uplatnovanie percentuálneho podielu urcujúceho maximálnu výsku príspevku pre poskytovatelov univerzálnej sluzby a poskytovatelov rovnocenných sluzieb respektovalo zásadu zákazu diskriminácie (odôvodnenie 166 napadnutého rozhodnutia). Komisia tým porusila bod 52 rámca SVHZ, clánok 7 ods. 3 az 5 postovej smernice, ako aj zásadu zákazu diskriminácie. 74 Na podporu tejto prvej casti zalobkyne uvádzajú dva dôvody. Na jednej strane uvádzajú, ze poskytovatelia univerzálnych sluzieb a poskytovatelia rovnocenných sluzieb nie sú v porovnatelnej situácii a ze v dôsledku toho jednotné uplatnovanie percentuálneho podielu urcujúceho maximálnu výsku príspevku porusuje zásadu zákazu diskriminácie. Na druhej strane zalobkyne uvádzajú, ze poskytovatelia kuriérskych sluzieb, v zmysle expresnej posty, sa nachádzajú v situácii porovnatelnej so situáciou prevádzkovatelov postových sluzieb, ktorí boli vyzvaní na prispievanie do kompenzacného fondu, a ze v dôsledku toho ich vynatie z povinnosti prispievat do kompenzacného fondu porusuje zásadu zákazu diskriminácie. 75 V prejednávanej veci z odôvodnenia 163 napadnutého rozhodnutia, ktorým sa vykonáva bod 52 rámca SVHZ, ako aj z clánku 7 ods. 5 postovej smernice vyplýva, ze urcenie prevádzkovatelov postových sluzieb vyzvaných na prispievanie do kompenzacného fondu musí splnat zásadu zákazu diskriminácie. 76 V tomto ohlade podla ustálenej judikatúry zásada zákazu diskriminácie nazývaná tiez zásada rovnosti zaobchádzania ako vseobecná zásada práva Únie ukladá, aby sa porovnatelné situácie neposudzovali rozdielne a rozdielne situácie neposudzovali rovnako, ak takéto posudzovanie nie je objektívne odôvodnené. Porovnatelná povaha rozdielnych situácií sa posudzuje s ohladom na vsetky prvky, ktoré tieto situácie charakterizujú. Tieto prvky treba urcit a posúdit najmä vzhladom na predmet a ciel aktu Únie, ktorý vytvára predmetný rozdiel. Okrem toho treba zohladnit zásady a ciele oblasti, do ktorej spadá dotknutý akt (pozri rozsudok z 12. decembra 2014, Banco Privado Portuguęs a Massa Insolvente do Banco Privado Portuguęs/Komisia, [45]T-487/11, [46]EU:T:2014:1077, bod [47]139 a citovanú judikatúru). 77 Po prvé, pokial ide o úcel predmetného opatrenia, je nesporné, ze má za ciel kompenzovat PP náklady vyplývajúce z jej povinností univerzálnej sluzby a financovat túto kompenzáciu prostredníctvom kompenzacného fondu, do ktorého sú povinní prispievat urcití prevádzkovatelia postových sluzieb (odôvodnenie 12 napadnutého rozhodnutia). 78 Po druhé pri urcovaní podnikov, od ktorých mozno pozadovat príspevok do kompenzacného fondu, treba poznamenat, ze odôvodnenie 27 postovej smernice stanovuje, ze clenské státy by mali zvázit, ci sa sluzby poskytované týmito podnikmi môzu z hladiska uzívatelov povazovat za sluzby, ktoré patria do rámca univerzálnych sluzieb, pretoze sa v dostatocnej miere vyznacujú zamenitelnostou za univerzálne sluzby, pricom sa zohladnujú charakteristiky sluzieb vrátane ich pridanej hodnoty, ako aj ich zamýslané pouzívanie a tvorba cien. 79 Vzhladom na tieto zásady treba overit na jednej strane, ci sa poskytovatel univerzálnej sluzby a poskytovatelia rovnocenných sluzieb nachádzajú v porovnatelnej situácii, a na druhej strane, ci prevádzkovatelia postových sluzieb, ktorí sú vyzvaní na prispievanie do kompenzacného fondu, a poskytovatelia kuriérskych sluzieb v zmysle expresnej posty sú v porovnatelnej situácii. 1) O porovnatelnosti medzi prevádzkovatelmi univerzálnej sluzby a prevádzkovatelmi rovnocenných sluzieb 80 Zalobkyne uvádzajú, ze jednotné uplatnovanie percentuálneho podielu urcujúceho maximálnu výsku príspevku pre prevádzkovatelov univerzálnej sluzby, ako aj pre poskytovatelov rovnocenných sluzieb má diskriminacnú povahu, kedze situácia jedných sa odlisuje od situácie druhých. 81 To je najmä prípad, ked trh, na ktorom pôsobia poskytovatelia univerzálnej sluzby, má v konecnom dôsledku iba jediného prevádzkovatela, v danom prípade PP, a teda nie je skutocne konkurencný, na rozdiel od trhu, na ktorý môzu vstúpit a na ktorom môzu vykonávat svoju cinnost poskytovatelia rovnocenných sluzieb. Prostredníctvom riadenia univerzálnej sluzby, ktorou bola poverená, by PP navyse generovala pomerne viac príjmov ako príjmy patriace pod rovnocenné sluzby, ktoré kedze podliehajú hospodárskej sútazi, môzu vytvárat iba ovela nizsie ziskové rozpätie. Na týchto dvoch druhoch rôznych trhov teda dotknutí prevádzkovatelia nemôzu byt podriadení rovnakej sadzbe príspevku. Podmienky fungovania kompenzacného fondu sú o to viac diskriminacné, ze umoznujú PP získat prostredníctvom financovania cistých nákladov univerzálnej sluzby spät ziskové rozpätie, ktoré ten istý poskytovatel prípadne stratil na trhu rovnocenných sluzieb, cím mu umoznujú ponúkat mimoriadne nízke tarify a prakticky vylúcit akúkolvek formu hospodárskej sútaze, najmä pri verejných obstarávaniach, kde si dotknutý podnik a iné podniky konkurujú. 82 Komisia na to odpovedá, ze zalobkyne sú naopak v situácii, ktorá je v podstate porovnatelná so situáciou PP, kedze univerzálne postové sluzby a rovnocenné sluzby predstavujú jediný trh, kedze vsetci dotknutí prevádzkovatelia v konecnom dôsledku vykonávajú rovnaký druh hospodárskej cinnosti. 83 Polská republika uvádza, ze jednotné uplatnenie percentuálneho podielu urcujúceho maximálnu výsku príspevku nemôze byt v tomto prípade diskriminujúce, pretoze kedze sa uplatnuje na prevádzkovatelov, ktorých príjmy sú odlisné podla poskytovaných rovnocenných sluzieb, takáto kompenzácia nemôze viest k diskriminacnému zaobchádzaniu, lebo títo prevádzkovatelia pôsobia v rôznych trhových podmienkach. 84 V tejto súvislosti treba po prvé konstatovat, ze univerzálne postové sluzby a rovnocenné postové sluzby majú podobné charakteristiky. Je teda potrebné konstatovat, ze podla clánku 2 polského postového zákona rovnocenné postové sluzby zahrnajú najmä zasielanie postových zásielok a balíkov, ktorých hmotnost a rozmery sú rovnaké ako hmotnost a rozmery stanovené pre univerzálne sluzby. V dôsledku toho, hoci sa poskytovatelia rovnocenných sluzieb môzu usilovat o odlísenie sa od univerzálnych sluzieb poskytovaním doplnkových plnení alebo udelovaním zlavy, skutocnostou zostáva, ze univerzálne sluzby a rovnocenné sluzby treba vzhladom na ich inherentné vlastnosti z hladiska spotrebitelov povazovat za zamenitelné. 85 Po druhé treba pripomenút, ze cielom predmetného opatrenia je kompenzovat poskytovatelovi univerzálnej sluzby cisté náklady vyplývajúce z jeho povinností univerzálnej sluzby. Predmetné opatrenie zakladá toto právo na kompenzáciu iba pod podmienkou, ze poskytovanie univerzálnej sluzby vedie k úctovným stratám, pricom kompenzáciu týchto strát nemozno podla definície vykonat inak ako prostredníctvom iných príjmov nez príjmov pochádzajúcich z poskytovania univerzálnej sluzby. V dôsledku toho vypocítaním sumy príspevku na tarchu PP na základe obratu vyplývajúceho nielen z jej poskytovania rovnocenných sluzieb, ale aj sluzieb spojených s jej povinnostami univerzálnej sluzby, predmetné opatrenie v skutocnosti PP ukladá zaplatit do kompenzacného fondu príspevok vo vyssom percentuálnom podiele, ako je jej obrat pochádzajúci z tohto poskytovania rovnocenných sluzieb, nez je príspevok 2 % ulozený poskytovatelom rovnocenných sluzieb. 86 Po tretie treba konstatovat, ze tvrdenia zalobkýn o eventuálnych praktikách predátorských cien a krízových dotáciách zo strany PP nie sú na úcely tejto veci relevantné. Také konanie, ktoré mozno preskúmat vzhladom na clánky 101 a 102 ZFEÚ, je irelevantné pre preskúmanie súladu predmetného opatrenia s rezimom preskúmania státnej pomoci. 87 Vzhladom na vyssie uvedené je potrebné výhradu týkajúcu sa jednotného uplatnovania percentuálneho podielu urcujúceho maximálnu výsku príspevku pre prevádzkovatelov univerzálnej sluzby, ako aj pre poskytovatelov rovnocenných sluzieb zamietnut. 2) O porovnaní s kuriérskymi sluzbami 88 Zalobkyne uvádzajú, ze povinnost prispievat do kompenzacného fondu, ktorá im je ulozená, je diskriminacná, pretoze poskytovatelov kuriérskych sluzieb v zmysle expresnej posty sa táto povinnost netýka, hoci sú v situácii porovnatelnej so situáciou zalobkýn. 89 Zalobkyne konkrétne uvádzajú, ze také sluzby "zahrnajú sluzby dorucovania postových zásielok a balíkov, ktorých hmotnost a rozmery sú rovnaké ako pri univerzálnych sluzbách". Tieto kuriérske sluzby sú teda vzájomne zamenitelné s univerzálnymi sluzbami vzhladom na kritériá stanovené postovou smernicou, najmä na jej odôvodnenie 27. Platí to aj pri ich pouzívaní, ich cenách alebo podmienkach ich poskytovania, ako je povinnost dodrziavat stanovenú casovú lehotu na distribúciu postových zásielok, ktorá sa vztahuje na vsetky postové sluzby, ako aj sledovanie zásielok, ktoré uz nie je vyhradené pre tieto kuriérske sluzby a je súcastou standardných sluzieb poskytovaných poskytovatelmi univerzálnych sluzieb alebo rovnocenných sluzieb. Nakoniec ceny kuriérskych sluzieb nie sú "podstatne odlisné od cien univerzálnych sluzieb, alebo [sú] dokonca v mnohých prípadoch nizsie". 90 Komisia a Polská republika uvádzajú, ze tieto kuriérske sluzby nie sú porovnatelné s rovnocennými sluzbami. Podla Komisie iba kuriérske sluzby stanovujú na jednej strane vyzdvihnutie listovej zásielky priamo od odosielatela a na druhej strane dorucenie tej istej zásielky do vlastných rúk príjemcu. Okrem toho podla Polskej republiky rozdiel medzi týmito dvomi sluzbami spocíva najmä v cene. Cena odlisuje kuriérske sluzby od univerzálnych postových sluzieb, pretoze prvé uvedené sú nevyhnutne drahsie nez druhé uvedené. 91 V tejto súvislosti treba najprv poznamenat, ze kuriérske sluzby v zmysle expresnej posty sa odlisujú od univerzálnych postových sluzieb svojimi charakteristikami. 92 Kuriérske sluzby expresnej posty sa totiz odlisujú od univerzálnej postovej sluzby pridanou hodnotou, ktorú prinásajú v prospech kazdého klienta, pre ktorú tento pouzívatel v konecnom dôsledku akceptuje zaplatit vyssiu sumu. Takéto sluzby teda zodpovedajú osobitným obchodným ponukám, ktoré mozno oddelit od sluzieb verejného záujmu a ktoré zodpovedajú osobitným potrebám, ktoré vyzadujú niektoré dodatocné sluzby, ktoré tradicná postová sluzba neponúka (rozsudok z 15. júna 2017, Ilves Jakelu, [48]C-368/15, [49]EU:C:2017:462, bod [50]24). 93 Podla judikatúry Súdneho dvora vyzdvihnutie zásielok spojené s väcsou rýchlostou alebo flexibilitou v distribúcii, ako aj v dorucení predmetu zásielky adresátovi sú specifické plnenia jasne oddelitelné od "tradicnej postovej sluzby", pricom tá je definovaná ako sluzba v prospech vsetkých uzívatelov na celom území dotknutého clenského státu za jednotné ceny a za rovnakých kvalitatívnych podmienok (pozri v tomto zmysle rozsudok z 19. mája 1993, Corbeau, [51]C-320/91, [52]EU:C:1993:198, body [53]15 a [54]19). 94 V rozpore s tým, co uvádzajú zalobkyne, tieto závery zostávajú platné aj v súcasnosti. Zalobkyne navyse nepreukázali, cím "zmeny a transformácie..., ku ktorým doslo na trhu postových sluzieb" od roku 1993, co je dátum rozsudku uvedeného v bode 93 vyssie, spôsobili, ze tieto závery sú neplatné. 95 Po prvé iba kuriérska sluzba expresnej posty stanovuje priame vyzdvihnutie predmetu zásielky u odosielatela, ako aj odovzdanie tohto predmetu do vlastných rúk dotknutého adresáta. Tieto plnenia predstavujú z hladiska uzívatela pridanú hodnotu v porovnaní s univerzálnymi postovými sluzbami, ktoré zaväzujú uzívatelov, aby sami predlozili postovú zásielku v zbernom bode, a obmedzujú sa na ulozenie uvedenej zásielky v postovej schránke na uvedenej adrese príjemcu. 96 Na rozdiel od toho, co uvádzajú zalobkyne, ani moznost doporucených zásielok s potvrdením o dorucení a moznost sledovania, ani "znásobenie bodov pri ulození a vyzdvihnutí zásielok [na trhu]" urcené pre kuriérske sluzby neumoznuje prijat záver o existencii dostatocnej miery zamenitelnosti univerzálnych sluzieb a kuriérskych sluzieb, aby sa povazovali za súcast jedného a toho istého trhu. Na jednej strane, pokial ide o doporucené zásielky s potvrdením o dorucení, nepredstavujú väcsinu zásielok, na ktoré sa vztahuje univerzálna sluzba a nadalej zaväzujú uzívatelov, aby sami doniesli postovú zásielku do zberného bodu. Na druhej strane, pokial ide o body odovzdania a vyzdvihnutia zásielok, predstavujú iba dodatocné sluzby vo vztahu k sluzbám vyzdvihnutia zásielky a odovzdania do vlastných rúk adresátov predmetu zásielky, ktorá im bola zverená. 97 Po druhé, hoci dodrzanie lehôt pri zásielke platí pre vsetky postové sluzby vrátane kuriérskych sluzieb, treba konstatovat, ze tieto sluzby ponúkajú tiez moznosti ovela rýchlejsích zásielok. Tieto plnenia teda tiez predstavujú pridanú hodnotu z hladiska uzívatela v porovnaní s univerzálnymi postovými sluzbami. 98 V dôsledku toho kuriérske sluzby expresnej posty práve z dôvodu osobitosti ich plnení a ich pridanej hodnoty nemozno povazovat za zamenitelné s univerzálnymi postovými sluzbami. 99 V druhom rade zalobkyne tiez uvádzali, ze v rámci urcitých clenských státov povinnost financovat cisté náklady univerzálnej postovej sluzby prislúcha vsetkým poskytovatelom postových sluzieb a ze v dôsledku toho sa poskytovatelia kuriérskych sluzieb nachádzajú v situácii porovnatelnej so situáciou iných poskytovatelov sluzieb patriacich do univerzálnej sluzby. 100 Správa nazvaná "Institúcia urceného prevádzkovatela postových sluzieb v Európskej únii", ktorej autorom je Instytut Pocztowy, predlozená v prílohe zaloby, o ktorú sa zalobkyne opierajú, nepostacuje na preukázanie takého tvrdenia. Hoci táto správa uvádza, ze príspevok na kompenzacný fond mozno vo Francúzsku a v Spanielsku pozadovat od "vsetkých prevádzkovatelov", v Portugalsku od "vsetkých schválených poskytovatelov", v Rakúsku od "vsetkých schválených poskytovatelov, ktorých príjmy presahujú 1 milión eur", a v Grécku od "vsetkých prevádzkovatelov postových sluzieb, ktorým bolo udelené povolenie", treba poznamenat, ze neobsahuje údaje, ktoré by umoznovali presne identifikovat poskytovatelov, ktorí by mohli skutocne prispievat do rôznych kompenzacných fondov, ako napríklad výpocet príspevku kazdého poskytovatela v predmetných krajinách. Aj keby vsetci poskytovatelia postových sluzieb mali povinnost prispievat do kompenzacného fondu, pokial je príspevok kazdého poskytovatela vypocítaný pomerne k poctu postových zásielok, ktoré dorucuje v rámci univerzálnej sluzby, poskytovatelia kuriérskych sluzieb môzu byt oslobodení od povinnosti prispievat. Okrem toho v súvislosti s touto otázkou polozenou na pojednávaní Komisia uviedla, ze preskúmala prax clenských státov v tejto otázke a dospela k záveru, a to bez toho, aby to zalobkyne spochybnili, ze ziadny z clenských státov, pri ktorých disponovala informáciami, sa k dnesnému dnu nedomnieva, ze kuriérske sluzby v zmysle expresnej posty by boli rovnocenné s univerzálnou postovou sluzbou. V kazdom prípade treba konstatovat, ze úvahy uvedené v bodoch 91 az 98 vyssie a týkajúce sa osobitostí týchto sluzieb umoznujú samy osebe odmietnut tvrdenie, ktoré tu uvádzajú zalobkyne. 101 Po tretie pre posúdenie respektovania zásady zákazu diskriminácie je tiez irelevantné tvrdenie, podla ktorého rozdelenie povinnosti prispievat do kompenzacného fondu zavedeného v paralelnom odvetví telekomunikácií je jednotnejsie nez rozdelenie uplatnené v postovom odvetví. Hoci takáto okolnost môze byt za predpokladu, ze by bola relevantná, zohladnená pri posúdení primeranosti alebo neprimeranosti urcenej sadzby príspevku (pozri bod 135 a nasl. nizsie), nemá naopak vplyv na výhradu zalozenú na údajne diskriminacnej povahe kompenzacného fondu zavedeného v postovom odvetví, ktorá sa musí posudzovat len medzi poskytovatelmi pôsobiacimi v tomto odvetví. 102 Za týchto podmienok treba prijat záver, ze vylúcenie kuriérskych sluzieb z financovania kompenzacného fondu nepredstavuje porusenie zásady zákazu diskriminácie. Komisia teda v odôvodnení 166 napadnutého rozhodnutia mohla bez toho, aby sa dopustila nesprávneho posúdenia, konstatovat, ze jednotné uplatnovanie percentuálneho podielu urcujúceho maximálnu výsku príspevku na vsetkých prevádzkovatelov na trhu postových sluzieb podla ich poskytovania univerzálnych alebo rovnocenných sluzieb zarucuje nediskriminacný príspevok, kedze kazdý prevádzkovatel prispieva pomerne k príjmom, ktoré dosahuje zo svojich vlastných cinností. 103 Vzhladom na predchádzajúce úvahy musí byt prvá cast zalobného dôvodu zamietnutá v celom rozsahu. c) O druhej casti zalozenej na údajne neprimeranej povahe percentuálneho podielu urcujúceho maximálnu výsku príspevku a prahu príjmov podliehajúcich príspevku 104 Zalobkyne v podstate uvádzajú, ze Komisia sa dopustila nesprávneho posúdenia, ked prijala záver, ze percentuálny podiel urcujúci maximálnu výsku príspevku, teda 2 % obratu, a prah príjmov vo výske 1 milión PLN boli primerané (pozri odôvodnenia 168 az 171 napadnutého rozhodnutia). Uvádzajú, ze tieto podmienky plánovaného systému mali za úcinok "uzamknutie trhu postových sluzieb alebo aspon [vyvolali] vázne narusenie hospodárskej sútaze". 105 V tejto súvislosti zalobkyne uvádzajú, ze percentuálny podiel urcujúci maximálnu výsku príspevku bol urcený bez toho, aby polské orgány zozbierali dostatok informácií, najmä pri absencii serióznych stúdií trhu a bez konzultácií so vsetkými zainteresovanými stranami. Tento percentuálny podiel bol urcený iba na úcel neuchýlenia sa k verejnému financovaniu kvôli zabezpeceniu zivotaschopnosti kompenzacného fondu. 106 Neexistencia proporcionality percentuálneho podielu urcujúceho maximálnu výsku príspevku bola navyse potvrdená skutocnostou, ze kompenzacný fond uvedený v rámci paralelného trhu telekomunikacných sluzieb stanovuje maximálnu sadzbu príspevku, ktorá je len 1 % z príjmov, a nie 2 %. 107 Zalobkyne dodávajú, ze na rozdiel od toho, co uvádza Komisia v odôvodnení 167 napadnutého rozhodnutia, sadzba 2 % nebola stanovená pocas fázy verejnej konzultácie, ale po ukoncení týchto vyjednávaní. 108 Okrem toho, pokial ide o prah príjmov, od ktorého je príspevok povinný, zalobkyne spochybnujú relevantnost metódy urcenej polskými orgánmi, ktorú Komisia potvrdila. Táto metóda predstavovala posúdenie tohto prahu s odkazom na prah urcený pre telekomunikacných prevádzkovatelov a uplatnenie na tento prah opravného koeficientu s cielom zohladnit mensí rozmer postového trhu, ktorého ziskovost a príjmy sú mensie. Podla zalobkýn vsak polské orgány nemali uplatnit ziadny opravný koeficient a mali stanovit rovnaký prah ako prah pre paralelný telekomunikacný trh, a to 4 milióny PLN. Podobne ako pri riesení prijatom pre telekomunikacný trh, prah mal zahrnat príjmy vytvorené vsetkými cinnostami postového odvetvia a nielen cinnostami patriacimi do univerzálnych sluzieb. V konecnom dôsledku stanovený prah príjmov zbavil cinnost zalobkýn v odvetví rovnocenných sluzieb ziskovosti, hoci sú napriek tomu povinné prispievat do kompenzacného fondu. 109 Nakoniec zalobkyne vytýkajú Komisii, ze sa s nimi nekonzultovalo, pokial ide o ich príjmy a zisky dosiahnuté z rovnocenných sluzieb, co spôsobilo, ze táto institúcia nesprávne vykladala údaje oznámené polskými orgánmi. 110 Komisia navrhuje zamietnut túto výhradu. Uvádza, ze percentuálny podiel urcujúci maximálnu výsku príspevku na financovanie univerzálnej sluzby v odvetví telekomunikacných sluzieb, ako aj prah príjmov uplatnitelný na spolocnosti pôsobiace na tomto trhu nemôzu byt rovnaké ako tie, ktoré sa uplatnujú na financovanie univerzálnej postovej sluzby, pretoze paralelné odvetvie telekomunikácií z dôvodu povahy a rozsahu jeho sluzieb vytvára vyssie príjmy a zisky nez postové odvetvie. 111 Okrem toho voci napadnutému rozhodnutiu sa nemozno úcinne dovolávat neexistencie konzultácií so vsetkými prevádzkovatelmi zo strany polských orgánov, aj keby sa povazovalo za preukázané. V kazdom prípade vzhladom na údaje, ktorými disponovala Komisia, ked prijímala napadnuté rozhodnutie, podmienky kompenzácie bolo mozné povazovat za dostatocne primerané. Tieto údaje sa týkali najmä úrovne ziskovosti vo výske 7,6 % skupiny Integer.pl, ku ktorej patria zalobkyne, ako aj úrovne ziskovosti 5,5 % zaznamenanej v prípade PP a prahu príjmov, kedze prah vo výske 1 milión PLN umoznil kazdému novému prevádzkovatelovi s prihliadnutím na konkrétnu struktúru trhu postových sluzieb odlozit moment jeho príspevku do kompenzacného fondu, a teda neodradit iných prevádzkovatelov od prípadného vstupu na trh. 112 Polská republika v podstate tvrdí, ze sadzba príspevku nebola neprimeraná, kedze konkurentov nevystavovala riziku byt vytlacený z trhu postových sluzieb a ani neodrádzala nových prevádzkovatelov, aby na trh slobodne vstúpili. 113 Na úvod treba poznamenat, ze argumentácia zalobkýn sa netýka primeranej povahy kompenzácie poskytnutej PP ako poskytovatelovi univerzálnej sluzby, ale iba jej podmienok financovania. Konkrétne, zalobkyne spochybnujú dôvodnost posúdení Komisie, podla ktorých percentuálny podiel urcujúci maximálnu výsku príspevku (teda sadzba 2 %) a prah príjmu stanovený na 1 milión PLN splnajú zásadu proporcionality. 114 V tejto súvislosti treba pripomenút, ze preskúmanie proporcionality je jedným z preskúmaní, ktoré Komisia musí uskutocnit v rámci svojho overenia zlucitelnosti opatrenia státnej pomoci s ustanoveniami clánku 106 ods. 2 ZFEÚ (rozsudok z 3. decembra 2014, Castelnou Energía/Komisia, [55]T-57/11, [56]EU:T:2014:1021, bod [57]147). 115 Podla ustálenej judikatúry sa tiez preskúmanie primeranosti opatrení na vykonávanie úloh SVHZ obmedzuje na overenie, ci je uvedené opatrenie nevyhnutné na to, aby daná úloha SVHZ mohla byt splnená za hospodársky prijatelných podmienok, alebo naopak, ci je dotknuté opatrenie zjavne neprimerané vo vztahu k sledovanému cielu (pozri rozsudok z 3. decembra 2014, Castelnou Energía/Komisia, [58]T-57/11, [59]EU:T:2014:1021, bod [60]150 a citovanú judikatúru). 116 Rovnako, pokial ide o preskúmanie posúdení Komisie uvedených v rozhodnutí prijatom po fáze predbezného preskúmania, ktoré vykonáva Vseobecný súd, treba pripomenút, ze toto preskúmanie sa musí vykonat v závislosti od informácií, ktoré mohla mat Komisia k dispozícii v okamihu, ked toto rozhodnutie prijala (pozri rozsudok z 22. decembra 2008, Régie Networks, [61]C-333/07, [62]EU:C:2008:764, bod [63]81 a citovanú judikatúru). 1) O primeranosti percentuálneho podielu urcujúceho maximálnu výsku príspevku 117 Zo spisu vyplýva, ze po predbeznom preskúmaní a pri absencii podrobných údajov týkajúcich sa úrovne ziskovosti prevádzkovatelov postových sluzieb vyzvaných na príspevok do kompenzacného fondu Komisia na úcely urcenia primeranosti percentuálneho podielu urcujúceho maximálnu výsku príspevku v zásade vychádzala z úrovne ziskovosti PP v oblasti rovnocenných sluzieb a zo skorsích rozhodnutí týkajúcich sa iných clenských státov (odôvodnenia c. 167 az 169 napadnutého rozhodnutia). 118 V tejto súvislosti Komisia po prvé bola oprávnená zohladnit úroven ziskovosti PP v oblasti rovnocenných sluzieb. Je pravda, ze ako to Komisia uznala v poznámke pod ciarou c. 66, na ktorú odkazuje odôvodnenie 168 napadnutého rozhodnutia, takéto porovnanie sa môze zdat nedokonalé z dôvodu, ze PP profituje z úspor v takom rozsahu, v akom neprofitujú iný prevádzkovatelia povinní prispievat na kompenzacný fond. Komisia sa vsak mohla primerane domnievat, ze ostatní prevádzkovatelia mohli dosiahnut podobnú úroven ziskovosti ako PP, ktorá je historickým verejným prevádzkovatelom, vdaka ich vyssej efektívnosti a flexibilnosti, a teda ich vyssej schopnosti koncentrovat sa na najziskovejsie segmenty trhu (pozri poznámku pod ciarou c. 66 napadnutého rozhodnutia). 119 Toto posúdenie je o to prípustnejsie, ze úroven ziskovosti zohladnená Komisiou, teda sadzba priblizne 5,5 %, bola podobná sadzbe vyplývajúcej zo stúdií vykonaných v rámci skorsích rozhodnutí Komisie týkajúcich sa Grécka a Belgicka, ktoré sa týkali historických postových prevádzkovatelov iných clenských státov, ktoré sa uvádzajú v poznámke pod ciarou c. 67, na ktorú odkazuje odôvodnenie 168 napadnutého rozhodnutia. Okrem toho, aj keby sa vychádzalo z predpokladu, ze Komisia nemala velké skúsenosti v odvetví postových sluzieb, vzdy disponovala informáciami zalozenými na skúsenostiach získaných v rámci týchto rozhodnutí. Pri skúmaní gréckeho kompenzacného fondu Komisia napríklad konstatovala, ze maximálny príspevok pozadovaný od konkurentov historického prevádzkovatela bol vyssí nez vlastný zisk uvedeného prevádzkovatela v mestských oblastiach, ktoré navyse boli vyhradeným sektorom, co ju viedlo k tomu, ze v tejto súvislosti zacala konanie vo veci formálneho zistovania. V prejednávanej veci naopak Komisia mohla legitímne konstatovat, ze percentuálny podiel urcujúci maximálnu výsku príspevku neprekracoval úroven ziskovosti 5,5 %. 120 Okrem toho treba konstatovat, ze kritike zalobkýn voci zohladneniu úrovne ziskovosti PP na posúdenie percentuálneho podielu urcujúceho maximálnu výsku príspevku odporujú úrovne ziskovosti, ktoré uvádzajú samotné zalobkyne v ich zalobách. Zalobkyne tak uvádzajú, ze dosiahli úroven ziskovosti 5,6 % za ich cinnost poskytovania postových sluzieb v roku 2013, co je pri tejto zalobe jediný relevantný rok, ako aj rok, za ktorý boli zalobkyne vyzvané prispiet do kompenzacného fondu. Aj keby sa teda konstatovalo, ze tieto sadzby sa týkajú vsetkých postových cinností zalobkýn a nielen ich poskytovania rovnocenných sluzieb, zalobkyne napriek tomu uznali, ze tieto sadzby "umoz[nujú] predlozit tiez výsledky tejto casti cinností", teda casti cinností rovnocenných sluzieb z dôvodu "homogénnej struktúry nákladov". 121 V tejto súvislosti v rozpore s tým, co uvádzajú zalobkyne, z napadnutého rozhodnutia a najmä jeho odôvodnenia 168 nevyplýva, ze Komisia sa domnievala, ze prevádzkovatelia vyzvaní na prispievanie do kompenzacného fondu dosiahli úroven ziskovosti 5,5 % za svoje poskytovanie rovnocenných sluzieb po odpocítaní príspevku do kompenzacného fondu. Naopak, z predmetných spisov vyplýva, ze analýza Komisie prihliadala na úroven ziskovosti takých sluzieb pred a nie po uplatnení sadzby príspevku. 122 Rovnako okolnost, ze úroven ziskovosti skupiny Integer.pl uvedená Komisiou v poznámke pod ciarou c. 68 na podporu jej odôvodnenia sa týka vsetkých cinností vykonávaných touto skupinou a nielen cinností, ktoré patria medzi rovnocenné sluzby, nemôze stacit na to, aby bola spochybnená prijatelnost posúdenia Komisie uvedeného v napadnutom rozhodnutí. Je nutné konstatovat, ze Komisia netvrdí, ze ide o úroven ziskovosti odvetvia rovnocenných sluzieb, ale úroven ziskovosti pre celú skupinu, ktorá zahrna osem spolocností, z ktorých dve sú priamymi konkurentmi PP, ked ponúkajú rovnocenné sluzby. V dôsledku toho, hoci celková úroven ziskovosti skupiny Integer.pl neumoznuje sama osebe podopierat odôvodnenie Komisie týkajúce sa percentuálneho podielu urcujúceho maximálnu výsku príspevku, predstavuje indíciu, ktorá môze nasvedcovat prijatelnosti tézy, podla ktorej konkurentmi PP v odvetví rovnocenných sluzieb pravdepodobne mohla byt dosiahnutá ziskovost priblizne 5,5 %. 123 Po druhé Komisia sa nedopustila pochybenia, ked nevyvrátila v svojom odôvodnení informácie, ktoré predlozil Ogólnopolski Zwiazek Pracodawców Niepublicznych Operatorów Pocztowych (celopolský zväz zamestnávatelov, neverejných postových prevádzkovatelov, dalej len "OZPNOP") v liste adresovanom sluzbám tejto institúcie 24. júla 2015, v ktorom na jednej strane odkazuje na list Inpost predlozený polským orgánom pocas legislatívnych prác, ktoré viedli k prijatiu postového zákona, v ktorom Inpost uvádzala, ze "prah ziskovosti [postových sluzieb v Polsku] sa v súcasnosti [nachádza] medzi 1 a 2,5 % zo zisku", a na druhej strane na intervenciu zástupcu OZPNOP pred polskými orgánmi 5. decembra 2012, kde sa uvádza, ze "[k] dnesnému dnu ziskovost alebo prah ziskovosti komercných prevádzkovatelov... kolí[se] medzi 1 a 2,5 %". 124 V skutocnosti sa zdá, ze úroven ziskovosti uvádzaná v liste OZPNOP Komisii bola vypocítaná s ohladom na vsetkých prevádzkovatelov postových sluzieb, zatial co iba prevádzkovatelia vyzvaní na prispievanie do kompenzacného fondu sú najväcsími aktérmi tohto odvetvia, ktorých obrat presahuje jeden milión PLN. Komisia sa teda mohla oprávnene domnievat, ze taká sadzba odráza situáciu, ktorú treba posúdit menej verne nez úroven ziskovosti PP v oblasti rovnocenných sluzieb alebo úroven ziskovosti pozorovanú v iných clenských státoch. Navyse nie je sporné, ze úroven ziskovosti, ktorej sa dovoláva OZPNOP, sa týka iba roka 2012, a teda nevztahuje sa na obdobie, ktorého sa týka napadnuté rozhodnutie. 125 V kazdom prípade zalobkyne opomenuli predlozit v priebehu konania dôkazy, ktoré by mohli odôvodnit skutocný stav, ako aj relevantnost priemernej úrovne ziskovosti uvádzanej v liste OZPNOP Komisii. Konkrétne, nikdy neuviedli ich vlastnú úroven ziskovosti najmä v porovnaní s úrovnami, ktoré pouzila Komisia na posúdenie percentuálneho podielu urcujúceho maximálnu výsku príspevku. 126 Po tretie, pokial ide o tvrdenie zalozené na tom, ze percentuálny podiel urcujúci maximálnu výsku príspevku do kompenzacného fondu stanovený v paralelnom odvetví telekomunikácií je iba 1 %, taká okolnost nemôze stacit na preukázanie, ze sadzba stanovená na 2 % je v postovom odvetví neprimeraná. 127 Zo spisu napokon nevyplýva, ze tieto odvetvia sú porovnatelné, co sa týka prevádzkovatelov, ako aj vygenerovaných príjmov. V tejto súvislosti v rozpore s tým, co uvádzajú zalobkyne v replikách, iba nizsie príjmy neodôvodnujú tiez uplatnenie nizsej sadzby, ale naopak, predpokladajú uplatnenie vyssej sadzby s cielom kompenzovat uzsí výpoctový základ. 128 Komisia sa preto mohla domnievat, ze bolo správne zohladnit úroven ziskovosti priblizne 5,5 % v oblasti univerzálnych alebo rovnocenných sluzieb v Polsku a ze v dôsledku toho percentuálny podiel urcujúci maximálnu výsku príspevku do kompenzacného fondu, teda maximálne 2 % z príjmov vygenerovaných týmto poskytovaním sluzieb, bol primeraný. 129 Toto posúdenie nie je spochybnené tvrdením zalobkýn, podla ktorého percentuálny podiel urcujúci maximálnu výsku príspevku do kompenzacného fondu nebol urcený pocas pociatocnej fázy vnútrostátnych konzultácií, ale bol urcený az na konci konania. Taká procesná argumentácia, pokial by sa povazovala za odôvodnenú, neumoznuje prijat záver, ze z tohto dôvodu bol takto stanovený percentuálny podiel neprimeraný. 130 Rovnako tvrdenie zalobkýn, ktorým spochybnujú vnútrostátne konanie, akým postupovali polské orgány, ktoré údajne nezozbierali dostatok informácií, je irelevantné pre preskúmanie dôvodnosti posúdení Komisie a zlucitelnosti opatrenia s rezimom státnej pomoci. 131 Údaje týkajúce sa tarifnej politiky PP, uvádzané zalobkynami v ich odpovedi na opatrenie na zabezpecenie priebehu konania a neskôr na pojednávaní, sú tiez bez vplyvu na primeranost percentuálneho podielu urcujúceho maximálnu výsku príspevku. Navyse sa týkajú rokov 2016 az 2018, teda rokov po relevantnom období. 132 Pokial ide o tvrdenie zalozené na tom, ze úroven ziskovosti bola urcená len s cielom predíst zatazeniu státneho rozpoctu financovaním predmetného kompenzacného fondu, aj keby sa povazovalo za dôvodné, este to neznamená, ze táto úroven bola nevyhnutne neprimeraná, kedze umoznovala PP vyuzit financovanie presahujúce cisté náklady na sluzbu, ktorou bol tento prevádzkovatel poverený. 133 V tejto súvislosti stací poznamenat, ze postová smernica práve stanovuje moznost, ze takýto fond sa môze financovat "z poplatkov poskytovatelov [a] uzívatelov" príslusnej sluzby bez akéhokolvek státneho príspevku. Navyse z odôvodnenia 174 napadnutého rozhodnutia vyplýva, ze polské státne orgány boli vyzvané na prispenie do kompenzacného fondu v roku 2013 vo výske 1,5 milióna eur, co je suma vyssia ako 1milión eur, ktorou museli do tohto fondu za ten istý rok prispiet iní prevádzkovatelia postových sluzieb nez PP. 134 Za týchto okolností výhradu zalozenú na údajne neprimeranej povahe percentuálneho podielu urcujúceho maximálnu výsku príspevku stanovenú predmetným opatrením nemozno uznat. 2) O prahu príjmu urcujúcom prevádzkovatelov podliehajúcich príspevku 135 Na úvod treba konstatovat, ze Komisia zastávala názor, ze stanovenie prahu príjmov 1 milión PLN na úcely urcenia prevádzkovatelov vyzvaných na prispenie do kompenzacného fondu splnala zásadu proporcionality (odôvodnenia 170 a 171 napadnutého rozhodnutia). Preberajúc v tomto bode odôvodnenie polských orgánov a zohladnujúc konkrétnu struktúru trhu postových sluzieb, Komisia prijala záver, ze bolo potrebné stanovit prah príjmov vyssí nez prah 0,6 milióna PLN, ktorý by bol stanovený, ak by pre odvetvie postových sluzieb zostala zachovaná rovnaká proporcia medzi vsetkými príjmami generovanými na trhu takých sluzieb a prahom príjmov dosiahnutým prevádzkovatelmi v tomto odvetví ako v odvetví telekomunikacných sluzieb. Komisia v skutocnosti uviedla, ze takýto prah umoznoval akémukolvek novému prevádzkovatelovi odlozit moment jeho prispenia do fondu a tým posilnit proporcionalitu sadzby príspevku. Okrem toho Komisia v odôvodnení 173 napadnutého rozhodnutia uviedla, ze legislatívna zmena plánovaná Polskou republikou do budúcna, spocívajúca v oslobodení vsetkých prevádzkovatelov nachádzajúcich sa pod prahom prvého milióna PLN od príspevku, mohla zlepsit koncepciu kompenzacného fondu, kedze v case prijatia napadnutého rozhodnutia vplyv tohto fondu na hospodársku sútaz bol obmedzený vzhladom na nízke sumy a na velmi krátke obdobie jeho existencie. 136 V tejto súvislosti po prvé, pokial ide o tvrdenie, podla ktorého sa aj na odvetvie postových sluzieb mal uplatnit rovnaký prah ako prah stanovený pre paralelné odvetvie telekomunikácií, treba konstatovat, ze zalobkyne nemôzu koherentne tvrdit, ze prah 4 milióny PLN by bol v prejednávanej veci odôvodnený, ked zároven uvádzajú, ze kedze prah 1 milión PLN môze byt dosiahnutý iba velmi malým poctom prevádzkovatelov, príspevok pozadovaný od kazdého prevádzkovatela je v dôsledku toho neprimeraný. Ak by malo íst o taký prípad, platilo by to z toho istého dôvodu o to viac v prípade prahu stanoveného vo väcsej výske. Zalobkyne ale naopak nepredkladajú ziaden dôkaz spôsobilý preukázat, ze zvýsenie prahu výrazne znízilo pocet prevádzkovatelov povinných prispievat do fondu, zatial co Komisia zastávala názor, ze vyssí prah by neviedol k znízeniu poctu prevádzkovatelov povinných platit príspevok, o ktorý ide. 137 Okrem toho treba dodat, ze zo 71 prevádzkovatelov pôsobiacich v odvetví rovnocenných sluzieb v roku 2013, predstavujúcich priblizne 5 % príjmov tohto odvetvia, iba 10 z nich mohlo prispievat do fondu vzhladom na kritériá stanovené polským postovým zákonom (pozri bod 10 vyssie). Zo spisu tiez vyplýva, ze v roku 2013 bolo 95 % financovania fondu zabezpecených prostredníctvom PP. 138 Po druhé, pokial ide o tvrdenie, podla ktorého prah príjmov musí zohladnit vsetky postové príjmy, treba ho odmietnut, kedze vychádza z nesprávneho predpokladu, ze kuriérske sluzby sú rovnocenné univerzálnej sluzbe (pozri body 91 az 98 vyssie). 139 Nakoniec nie je sporné, ze mechanizmus kompenzacného fondu v postovom odvetví je v danom prípade novinkou, takze analýzy, ktoré ho skúmali, sa este nemôzu opierat o skúsenosti. Komisia sa teda dôvodne, vychádzajúc tiez z údajov o odvetví telekomunikácií, mohla domnievat, ze vzhladom na osobitosti postového odvetvia, prah 1 milión PLN nebol neprimeraný, kedze na jednej strane zachovával hospodársku sútaz na trhu rovnocenných postových sluzieb a na druhej strane zarucoval, ze na prispievanie do fondu bude vyzvaný primeraný pocet prevádzkovatelov. 140 Vzhladom na vyssie uvedené sa Komisia bez toho, aby sa dopustila nesprávneho posúdenia, mohla v napadnutom rozhodnutí domnievat, ze prah príjmov urcujúci prevádzkovatelov podliehajúcich príspevku respektoval zásadu proporcionality. 141 Túto výhradu teda treba odmietnut, a preto treba odmietnut druhú cast zalobného dôvodu v celom jej rozsahu. d) O tretej casti zalozenej na porusení zásady transparentnosti 142 Zalobkyne v podstate uvádzajú, ze Komisia sa dopustila nesprávneho posúdenia, ked prijala záver, ze mechanizmus kompenzacného fondu bol transparentný (pozri odôvodnenie 176 napadnutého rozhodnutia). Podla zalobkýn Komisia nemohla prijat záver, ze vnútrostátny rezim kompenzácie respektoval zásadu transparentnosti, pretoze v rozpore s tým, co uvádzajú polské orgány, napriek námietkam prevádzkovatelov postových sluzieb sa neuskutocnila skutocná verejná konzultácia. Iba pôvodné ciele polského postového zákona viedli k takejto verejnej konzultácii a nie konecná verzia tohto legislatívneho projektu, najmä cast týkajúca sa sadzby príspevku, ktorá bola zvýsená z 1 na 2 % na neverejnom zasadnutí vlády tejto krajiny. 143 Komisia odpovedá, ze dotknuté strany mali prílezitost vyjadrit sa k zvýseniu sadzby na 2 % pocas parlamentných prác týkajúcich sa schválenia polského postového zákona, ked zalobkyne nakoniec samé uznali, ze urcenie takej sadzby narazilo na velmi energický odpor zo strany dotknutých prevádzkovatelov postových sluzieb pocas legislatívnych prác v Sejme Polskej republiky. 144 Polská republika tiez uvádza, ze táto argumentácia nie je nijako odôvodnená. 145 V tejto súvislosti stací pripomenút úvahy uvedené v bodoch 44 az 55 vyssie v odpovedi na druhý zalobný dôvod, s ktorým sa tento zalobný dôvod vo velkej miere prekrýva. Z toho vyplýva, ze verejná konzultácia v zmysle bodu 14 rámca SVHZ zohladnujúca pripomienky prevádzkovatelov postových sluzieb sa naozaj uskutocnila a ze poziadavky transparentnosti boli dodrzané, takze hlavný predpoklad tohto zalobného dôvodu skutkovo neexistuje. 146 Tretiu cast zalobného dôvodu teda treba odmietnut. e) O stvrtej casti zalozenej na porusení podmienky týkajúcej sa neprimeraného financného zatazenia uvedenej v clánku 7 ods. 3 postovej smernice 147 Zalobkyne v podstate uvádzajú, ze Komisia sa dopustila nesprávneho posúdenia na jednej strane, ked nepristúpila k primeranému preskúmaniu s cielom urcit ci povinnosti univerzálnej sluzby nechávajú PP znásat cisté náklady a predstavujú pre tento podnik "neprimerané" financné zatazenie, a na druhej strane tým, ze prijala záver, ze straty, ktoré utrpela PP, predstavovali také financné zatazenie (odôvodnenie 152 napadnutého rozhodnutia). 148 Zalobkyne tak uvádzajú, ze Komisia nesprávne konstatovala, ze polské orgány prebrali postovú smernicu správne, hoci tieto orgány nerespektovali kritériá vyvodené judikatúrou Súdneho dvora na urcenie, kedy treba financné zatazenie prevádzkovatela urceného na zabezpecovanie univerzálnej postovej sluzby povazovat podla clánku 7 ods. 3 postovej smernice za neprimerané a umoznit tak kompenzáciu. 149 V tejto súvislosti podla zalobkýn na odôvodnenie financovania cistých nákladov nestací existencia deficitu, ale treba este, aby deficit bol nadmerný, teda aby presahoval moznosti predmetného podniku znásat tento deficit zo svojich vlastných prostriedkov a to najmä na úrovni jeho zariadenia, jeho hospodárskej a financnej situácie, ako aj jeho podielu na trhu. 150 Okrem toho a stále podla názoru zalobkýn, posúdením existencie neprimeraného zatazenia len z dôvodu strát utrpených prevádzkovatelom univerzálnej sluzby s cielom financovat ich kompenzacným fondom by viedlo k nesprávnemu riadeniu tejto sluzby, kedze prevádzkovatel by mohol získat o to väcsie financovanie cistých nákladov univerzálnej sluzby, cím by jeho straty boli vyssie. 151 Komisia v podstate odpovedá, ze v rámci jej preskúmania zlucitelnosti kompenzácie verejnej sluzby poskytnutej PP neposudzovala správne prebratie postovej smernice polskými orgánmi z tohto hladiska ani existenciu neprimeraného financného zatazenia, ktoré by mohlo odôvodnovat zriadenie kompenzacného fondu. Jej preskúmanie totiz spocívalo v overení, ci sú podmienky kompenzácie zlucitelné s vnútorným trhom, teda ci povinnost prispievat nespôsobuje narusenie hospodárskej sútaze na trhu postových sluzieb. Financovanie cistých nákladov univerzálnej sluzby, ktoré bolo zavedené nezávisle od existencie neprimeraného financného zatazenia pre urceného prevádzkovatela, nie je z tohto dôvodu nevyhnutne nezlucitelné s vnútorným trhom vzhladom na ustanovenia Zmluvy o FEÚ uplatnitelné na státnu pomoc. Kedze tieto otázky sú navzájom nezávislé, výhrada je neúcinná. 152 V tejto súvislosti treba na úvod pripomenút, ze clánok 7 ods. 3 postovej smernice stanovuje: "Ak clenský stát stanoví, ze povinnosti univerzálnej sluzby, ako sú ustanovené v tejto smernici, spôsobujú cisté náklady vypocítané s prihliadnutím na prílohu I a predstavujú neprimerané financné zatazenie pre poskytovatela(-ov) univerzálnej sluzby, môze zaviest: ... b) mechanizmus na spolocné znásanie cistých nákladov na plnenie povinností univerzálnej sluzby medzi poskytovatelmi sluzieb a/alebo uzívatelmi." 153 Po prvé bez vplyvu na otázku, ci a v akom rozsahu je v danom prípade Komisia povinná overit súlad predmetného opatrenia s inými pravidlami Únie vrátane pravidiel postovej smernice (pozri judikatúru citovanú v bodoch 63 az 66 vyssie), zo znenia clánku 7 ods. 3 uvedenej smernice vyplýva, ze dotknutému clenskému státu prislúcha urcit, ci povinnosti univerzálnej sluzby, o ktoré ide, predstavujú pre urceného poskytovatela neprimerané zatazenie. V danom prípade ide o takú skutocnost, kedze UKE prislúcha vykonat toto posúdenie podla polského postového zákona, ktorým bola uvedená postová smernica vykonaná (odôvodnenie 16 napadnutého rozhodnutia). 154 Po druhé, pokial ide o tvrdenie, podla ktorého kvalifikácia úctovných strát PP vyplývajúcich z jej poskytovania univerzálnej sluzby ako neprimeraného financného zatazenia zo strany UKE je v rozpore s clánkom 7 ods. 3 postovej smernice, stací konstatovat, ze je zalozené na zámene pojmov cisté náklady a úctovné straty v zmysle tohto ustanovenia, kedze cisté náklady povinností univerzálnej sluzby môzu zakladat právo na kompenzáciu, iba pokial predstavujú neprimerané financné zatazenie pre poskytovatela plniaceho tieto povinnosti. 155 Rovnako v rozsudkoch zo 6. októbra 2010, Komisia/Belgicko ([64]C-222/08, [65]EU:C:2010:583), a zo 6. októbra 2010, Base a i. ([66]C-389/08, [67]EU:C:2010:584), ktoré zalobkyne citujú na podporu ich tvrdenia, sa Súdny dvor obmedzil na spresnenie, ze akékolvek cisté náklady automaticky nepredstavujú neprimerané financné zatazenie zakladajúce právo na kompenzáciu. 156 Je teda nutné konstatovat, ze predmetné opatrenie nezakladá ziadne automatické právo na kompenzáciu cistých nákladov povinností univerzálnej sluzby PP. Z odôvodnení 16, 84 az 87 a 144 napadnutého rozhodnutia totiz vyplýva, ze právo na kompenzáciu priznané PP vzniká, iba ak plnenie univerzálnej sluzby vedie k úctovným stratám. Navyse toto právo na kompenzáciu zodpovedá najnizsej z príslusných súm, teda bud úctovným stratám vyplývajúcim z poskytovania univerzálnej sluzby, alebo cistým nákladom povinností univerzálnej sluzby. Ako to poznamenáva Komisia v odôvodnení 144 napadnutého rozhodnutia, tým je predmetné opatrenie viac restriktívne nez rámec SVHZ, ktorý by potenciálne umoznoval úplnú kompenzáciu cistých nákladov povinností univerzálnej sluzby. V dôsledku toho zalozenie a obmedzenie práva na kompenzáciu cistých nákladov povinností univerzálnej sluzby na straty vyplývajúce z poskytovania univerzálnej sluzby nemôze v ziadnom prípade porusovat clánok 7 ods. 3 postovej smernice. 157 Po tretie, pokial ide o tvrdenie, podla ktorého zvolená metodológia nepodnecovala PP k tomu, aby bola efektívna, na jednej strane treba konstatovat, ze výpocet cistých nákladov povinností univerzálnej sluzby berie do úvahy úpravy efektívnosti tak, aby sa nezohladnili urcité nedostatky efektívnosti PP uvedené v odôvodnení 34 napadnutého rozhodnutia. Na druhej strane PP je povinná predlozit kazdý rok plán úprav zameraný na odstránenie alebo na aspon obmedzenie strát vyplývajúcich z jej plnenia univerzálnej sluzby (odôvodnenie 15 napadnutého rozhodnutia). Preto tvrdenia zalobkýn, podla ktorých podmienky financovania kompenzacného fondu vedú v konecnom dôsledku ku krytiu prípadného zlého riadenia univerzálnej sluzby, treba zamietnut. 158 Po stvrté zalobkyne v podstate uvádzajú, ze "hospodársky potenciál" PP jej umoznuje plnit si jej povinnosti univerzálnej sluzby, pretoze liberalizácia odvetvia jej umoznila podstatne znízit jej náklady najmä zrusením niekolkých stovák postových úradov. 159 Takými pripomienkami vsak zalobkyne vôbec nepreukazujú, ze na základe takého znízenia nákladov univerzálnej sluzby sa bremeno cistých nákladov stalo primerané, a v dôsledku toho, ze financovanie úctovných strát vyplývajúcich z plnenia univerzálnej sluzby bolo nezlucitelné s rozvojom obchodu. Také pripomienky iba zdôraznujú snahu o efektívnost, ktorú PP vyvinula znízením svojich nákladov na univerzálnu sluzbu, cím reagovala na poziadavky rámca SVHZ. 160 V prejednávanej veci Komisia mala v skutocnosti posúdit najmä, ci výska tejto kompenzácie nepresahuje to, co je nevyhnutné na pokrytie cistých nákladov plnenia povinností verejnej sluzby s prihliadnutím nie na potenciálne alebo budúce náklady, ale na reálne náklady, skutocne vynalozené pri vykonávaní povinností verejnej sluzby (pozri v tomto zmysle rozsudok z 24. septembra 2015, Viasat Broadcasting UK/Komisia, [68]T-125/12, [69]EU:T:2015:687, body [70]87 a [71]88). Zalobkyne ale nepreukazujú, ze kompenzácia poskytnutá predmetným opatrením, hoci nevyhnutne nepokrýva vsetky cisté náklady povinností univerzálnej sluzby, má negatívny vplyv na predmetný trh. 161 Za týchto podmienok treba stvrtú cast zalobného dôvodu, a preto aj tretí zalobný dôvod v celom jeho rozsahu zamietnut. 4. O stvrtom zalobnom dôvode zalozenom na porusení clánku 7 ods. 1 a clánku 8 postovej smernice 162 Zalobkyne v podstate uvádzajú, ze Komisia sa tým, ze "schválila financovanie nákladov univerzálnej sluzby [prostredníctvom] výlucných a osobitných práv udelených [PP]", ktoré sú vymenované v odôvodneniach 51 az 56 napadnutého rozhodnutia, dopustila nesprávneho právneho posúdenia, ked nerespektovala clánok 7 ods. 1 a clánok 8 postovej smernice. Podla zalobkýn v kazdom prípade udelenie týchto práv nemohlo byt odôvodnené. 163 Komisia na úvod uvádza, ze v rámci svojej povinnosti preskúmania zlucitelnosti pomoci nemala povinnost overit, ci polský postový zákon bol v súlade s postovou smernicou. V kazdom prípade napadnutým rozhodnutím v ziadnom prípade neakceptovala udelenie takých práv PP, ale len preskúmala, ci metóda výpoctu cistých nákladov polskými orgánmi je v súlade s rámcom SVHZ. 164 Polská republika navrhuje, aby bol tento zalobný dôvod zamietnutý. V tejto súvislosti uvádza, ze preskúmanie jednotlivých výlucných a osobitných práv zo strany Komisie nemalo za ciel udelit PP urcité výhody, ale vypocítat cisté náklady poskytovania univerzálnej sluzby. Navyse hodnota takých práv bola odpocítaná od cistých nákladov povinnosti univerzálnej sluzby, takze tento zalobný dôvod je neúcinný. 165 V tejto súvislosti clánok 7 ods. 1 postovej smernice stanovuje: "Clenské státy neudelia ani neponechajú v úcinnosti výhradné alebo osobitné práva usadit sa a poskytovat postové sluzby. Clenské státy môzu financovat poskytovanie univerzálnej sluzby v súlade s jedným alebo s viacerými zo spôsobov ustanovených v odsekoch 2, 3 a 4 alebo v súlade s akýmikolvek inými spôsobmi zlucitelnými so zmluvou." 166 Clánok 8 postovej smernice okrem iného spresnuje, ze ustanovenia clánku 7 "nemajú vplyv na právo clenských státov organizovat umiestnovanie postových schránok na verejnej ceste, vydávanie postových známok a sluzbu doporucených zásielok, pouzívanú v priebehu súdneho alebo správneho konania v súlade s ich vnútrostátnymi právnymi predpismi". 167 Bez vplyvu na otázku, ci a v akom rozsahu je v danom prípade Komisia povinná overit súlad predmetného opatrenia s inými pravidlami Únie vrátane pravidiel postovej smernice (pozri judikatúru citovanú v bodoch 63 az 66 vyssie), treba konstatovat, ze zalobkyne nepredkladajú ziadne tvrdenie, ktoré by mohlo preukázat, ze práva udelené PP, ktoré sú spresnené v odôvodneniach 51 az 56 napadnutého rozhodnutia, nepatria pod výnimku výslovne stanovenú clánkom 8 postovej smernice, a teda ktoré by bolo spôsobilé preukázat nesprávne posúdenie spocívajúce v údajnom porusení tej istej smernice. 168 Vzhladom na to, co bolo uvedené vyssie, treba tento zalobný dôvod zamietnut. 5. O piatom zalobnom dôvode zalozenom na porusení clánku 102 a clánku 106 ods. 1 ZFEÚ 169 Zalobkyne tvrdia, ze kompenzácia za verejnú sluzbu poskytnutá PP posilnuje jej dominantné postavenie, co so sebou prinása protisútazný vylucujúci úcinok na trh v zmysle oznámenia Komisie - Usmernenia o prioritách Komisie v oblasti presadzovania práva pri uplatnovaní clánku [102 ZFEÚ] na prípady zneuzívania dominantného postavenia podnikov na vylúcenie konkurentov z trhu ([72]Ú. v. ES C 45, 2009, s. 7). Za týchto okolností napadnuté rozhodnutie odporuje spojeným ustanoveniam clánku 102 a clánku 106 ods. 1 ZFEÚ. 170 Komisia navrhuje zamietnutie tohto dôvodu. 171 V tejto súvislosti stací konstatovat, ze zalobný dôvod, tak ako je formulovaný v zalobách, a za predpokladu, ze by bol relevantný, je v kazdom prípade neprípustný, pretoze nie je dostatocne spresnený na to, aby bolo mozné posúdit jeho dôvodnost. 172 Tvrdenia predlozené v replikách na podporu tohto zalobného dôvodu nemôzu vyvrátit taký záver. 173 Po prvé, pokial ide o tvrdenia týkajúce sa údajných strát spolocnosti Inpost v roku 2015 alebo zalozené na tom, ze v roku 2016 sa rozhodla ukoncit svoje cinnosti postovej sluzby, v prejednávanej veci sú irelevantné, kedze ako bolo konstatované v bode 26 vyssie, kompenzacný fond v roku 2015 nebol aktivovaný, a ako bolo spresnené v bode 25 vyssie, napadnuté rozhodnutie sa netýka obdobia nasledujúceho po tomto roku. 174 Po druhé za predpokladu, ze Komisia nemohla prijat záver o úrovni ziskovosti cinností rovnocenných sluzieb vo výske 5,5 %, kedze zároven konstatovala, ze priemerné kapitálové náklady boli vyssie, pretoze boli stanovené na 10,82 %, a za predpokladu, ze zalobkyne skutocne ocakávali vznesenie takého argumentu, nedokazuje to, v com taká okolnost prispela k preukázaniu zneuzívania dominantného postavenia PP, voci ktorému tu zalobkyne chcú namietat, kedze chýbajú dodatocné spresnenia. 175 Vzhladom na to, co bolo uvedené vyssie, teda treba piaty zalobný dôvod zamietnut. 6. O siestom zalobnom dôvode zalozenom na porusení clánku 16 a clánku 17 ods. 1 Charty v spojení s clánkom 52 176 Zalobkyne uvádzajú, ze napadnuté rozhodnutie tým, ze im ukladá neprimeraný povinný príspevok, so sebou prinása neodôvodnené obmedzenie ich slobody podnikania a ich vlastníckeho práva, ktoré sú chránené clánkom 16 a clánkom 17 ods. 1 Charty v spojení s clánkom 52. 177 Komisia a Polská republika spochybnujú dôvodnost argumentácie zalobkýn. 178 Treba poznamenat, ze zalobkyne z právneho hladiska dostatocne nespresnujú skutkové okolnosti, ktoré by mohli podporit takýto zalobný dôvod a mohli preukázat, v com predmetná kompenzácia neprimerane obmedzila ich vlastnícke právo alebo ich slobodu podnikania, teda spôsobom prevysujúcim to, co by bolo vhodné a nevyhnutné na zabezpecenie riadneho zriadenia univerzálnej sluzby, o ktorú ide. 179 Okrem toho na jednej strane prípadné obmedzenie týchto základných práv nie je dôsledkom napadnutého rozhodnutia, ktorým Komisia nespochybnila opatrenie pomoci, ktorá jej bola oznámená, ale samotného polského postového zákona, alebo v konecnom dôsledku individuálneho rozhodnutia, ktoré ho uplatnuje a ktoré zalobkyne, ako to vyplýva zo spisu, z tohto uhla pred príslusnými vnútrostátnymi súdmi nenapádali. Na druhej strane treba tiez konstatovat, ze kedze nebolo preukázané, ze predmetný rezim kompenzácie by bol prekázkou toho, aby prevádzkovatelia postových sluzieb uvádzali v Polsku na trh sluzby rovnocenné univerzálnej sluzbe, predmetný rezim kompenzácie tiez nemôze narúsat slobodu podnikania alebo vlastnícke právo zalobkýn. Takéto príspevkové opatrenie v skutocnosti nijako nebráni tomu, aby zalobkyne vyuzívali svoje právo vykonávat hospodárske cinnosti na trhu, o ktorý ide, ani výkonu ich vlastníckeho práva pri výrobe a uvádzaní týchto sluzieb na trh, najmä ich právu dusevného vlastníctva. 180 Za týchto okolností musí byt siesty zalobný dôvod zamietnutý. 7. O siedmom zalobnom dôvode zalozenom na porusení povinnosti odôvodnenia 181 Zalobkyne uvádzajú, ze napadnuté rozhodnutie nie je dostatocne odôvodnené, a v tejto súvislosti sa dovolávajú deviatich nasledujúcich dôvodov: po prvé Komisia "nezozbiera[la] ziadne údaje týkajúce sa zisku z predaja dosiahnutého inými prevádzkovatelmi nez PP"; po druhé, "nesprávne konstat[ovala], ze nedisponuje údajmi o prevádzkovej ziskovosti iných prevádzkovatelov ako PP[,] preto sa opiera[la] iba o údaje PP"; po tretie, "nesprávne prija[la] úroven kapitálovej návratnosti pre PP 10,82 %, pricom uznala, ze úroven prevádzkovej ziskovosti 5,5 % [bola] pre konkurentov dostatocná"; po stvrté, "v odôvodnení [napadnutého rozhodnutia] nevysvetlila dôvody, pre ktoré sadzba príspevku stanovená na 2 % príjmov bola primeraná"; po piate tiez "v odôvodnení [napadnutého rozhodnutia] nespresnila dôvody, pre ktoré nepovazovala povinnost prispievat do fondu za diskriminacnú"; po sieste "do[spela] k chybnému záveru, ze návrh postového zákona bol predmetom verejnej konzultácie v roku 2012"; po siedme "[rovnako] nesprávne sa domnievala, ze polské orgány stanovili sadzbu príspevku do [kompenzacného] fondu na 2 % a prah na jeden milión PLN"; po ôsme, "nesprávne do[spela] k záveru, ze prevádzkovatelia postových sluzieb nepredlozili svoje pripomienky", a napokon po deviate, "ne[zobrala] do úvahy ako pritazujúcu okolnost odmietnutie výzvy na predkladanie ponúk na úcely posúdenia vplyvu na hospodársku sútaz". 182 Komisia a Polská republika navrhujú, aby bol tento zalobný dôvod v celom rozsahu zamietnutý. 183 Na úvod treba pripomenút, ze odôvodnenie rozhodnutia Komisie v oblasti státnej pomoci vyzadované clánkom 296 druhým odsekom ZFEÚ má uvádzat jasným a jednoznacným spôsobom úvahy, ktorými sa riadila táto institúcia, aby sa dotknutým osobám umoznilo poznat dôvody prijatého opatrenia a príslusnému súdu vykonat jeho preskúmanie. Poziadavka odôvodnenia musí byt posudzovaná v závislosti od okolností prípadu, najmä v závislosti od obsahu aktu, povahy uvádzaných dôvodov a záujmu, ktorý na jeho objasnení môzu mat osoby, ktorým je akt urcený, alebo iné osoby, ktorých sa akt priamo a osobne týka. Nevyzaduje sa, aby odôvodnenie specifikovalo vsetky relevantné skutkové a právne okolnosti, pretoze otázka, ci odôvodnenie aktu splna poziadavky clánku 296 druhého odseku ZFEÚ, má byt posudzovaná nielen vzhladom na jeho znenie, ale tiez vzhladom na jeho kontext, ako aj vsetky právne pravidlá upravujúce predmetnú oblast (pozri rozsudok z 2. decembra 2009, Komisia/Írsko a i., [73]C-89/08 P, [74]EU:C:2009:742, bod [75]77 a citovanú judikatúru). Okrem toho rozhodnutie Komisie nevzniest námietky prijaté na konci predbezného preskúmania musí obsahovat základné dôvody umoznujúce tretím dotknutým osobám pochopit skutocnosti, na základe ktorých sa Komisia rozhodla, ze nemá závazné tazkosti s posúdením zlucitelnosti dotknutej pomoci so spolocným trhom (pozri v tomto zmysle rozsudok z 22. decembra 2008, Régie Networks, [76]C-333/07, [77]EU:C:2008:764, body [78]64 a [79]65 a citovanú judikatúru). 184 Zo znenia súhrnu siedmich z deviatich dôvodov zhrnutých v predchádzajúcom bode jasne vyplýva, ze zalobkyne si v podstate zamienajú dôvodnost skutkových a právnych okolností, ktoré sú základom napadnutého rozhodnutia, s nedostatocnostou alebo neexistenciou odôvodnenia tohto aktu, takze také výhrady treba povazovat za neúcinné (pozri v tomto zmysle rozsudok z 2. apríla 1998, Komisia/Sytraval a Brink's France, [80]C-367/95 P, [81]EU:C:1998:154, body [82]65 az [83]67). "Zlé odôvodnenie" totiz, aj keby sa preukázalo, nie je automaticky "neexistenciou" alebo "nedostatocnostou" odôvodnenia (pozri v tomto zmysle rozsudok z 18. júna 2015, Ipatau/Rada, [84]C-535/14 P, [85]EU:C:2015:407, bod [86]37). 185 Je to tak v prípade troch prvých výhrad, ako aj styroch posledných, ako sú pripomenuté v bode 181 vyssie, ktoré sa v podstate týkajú spochybnenia dôvodnosti napadnutého rozhodnutia kvôli absencii dostatocných dôkazov (prvá výhrada), vecnej chybe (druhá, siesta a ôsma výhrada) a nesprávnemu posúdeniu a nesprávnemu právnemu posúdeniu (tretia, siedma a deviata výhrada). 186 Pokial ide o stvrtú výhradu zalozenú na tom, ze Komisia podla zalobkýn "v odôvodnení [napadnutého rozhodnutia] nevysvetlila dôvody, pre ktoré sadzba príspevku stanovená na 2 % príjmov bola primeraná", je potrebné pripomenút, ze v odôvodnení 168 napadnutého rozhodnutia Komisia usúdila, ze percentuálny podiel urcujúci maximálnu výsku príspevku, stanovený na 2 % z obratu, by sa mohol povazovat za primeraný, kedze bol stanovený na úrovni, ktorá bola len zlomkom miery ziskovosti PP v oblasti rovnocenných sluzieb. Komisia spresnila, ze predpokladala, ze konkurenti PP mohli dosiahnut tiez takú ziskovost, a ze sa teda dal rozumne prijat záver, ze táto úroven príspevku nevytláca skutocných konkurentov z trhu ani ich neponecháva mimo trhu. 187 Z tohto bodu vyplýva, ze Komisia sa dotkla dôvodov, pre ktoré zastávala názor, ze percentuálny podiel urcujúci maximálnu výsku príspevku bol v danom prípade primeraný. Vzhladom na to, ze Komisia uviedla, ze percentuálny podiel predstavoval len jednu cast úrovne ziskovosti PP v oblasti rovnocenných sluzieb - úroven ziskovosti, ktorú podla nej mohli dosiahnut poskytovatelia povinní prispievat do kompenzacného fondu, - a ze teda nevytlácala skutocných konkurentov z trhu ani ich neponechávala mimo trhu, riadne vysvetlila dôvody, pre ktoré uvedený percentuálny podiel povazovala za primeraný. Tento bod napadnutého rozhodnutia okrem toho umoznuje zalobkyniam na jednej strane spoznat odôvodnenie prijatého opatrenia, aby mohli bránit svoje práva, a na druhej strane súdu Únie vykonat svoje preskúmanie zákonnosti rozhodnutia. Zalobkyne mohli spochybnovat dôvodnost tohto posúdenia vytýkajúc Komisii najmä, ze urcila úroven ziskovosti PP ako jediný referencný bod pre posúdenie primeranosti percentuálneho podielu 2 %, hoci OZPNOP ju informoval o skutocnosti, ze úroven ziskovosti konkurentov PP sa nachádza medzi 1 a 2,5 %. Navyse, ako bolo vysvetlené v bode 113 a nasl. vyssie, Vseobecný súd sa mohol vyslovit k tomuto tvrdeniu. Zalobkyne teda v tejto súvislosti nesprávne uvádzajú porusenie povinnosti odôvodnenia. 188 Nakoniec, pokial ide o piatu výhradu zalozenú na tom, ze Komisia "v odôvodnení [napadnutého rozhodnutia] nespresnila dôvody, pre ktoré nepovazovala povinnost prispievat do fondu za diskriminacnú", treba poznamenat, ze odôvodnenie 10, 11 a 166 napadnutého rozhodnutia znejú takto: "(10) Postový zákon tiez definuje "sluzby zahrnuté do univerzálnych postových sluzieb" (dalej oznacované len ako "rovnocenné sluzby)". Podla clánku 3 ods. 30 postového zákona tieto sluzby zahrnajú "postové listové zásielky a balíky s hmotnostou a rozmermi definovanými pre univerzálnu sluzbu a zásielky pre nevidomých neposkytované prevádzkovatelom urceným na poskytovanie univerzálnych sluzieb". Rovnocenné sluzby nezahrnajú postové sluzby predstavujúce prijímanie, triedenie, dopravu a dorucovanie kuriérskych zásielok. (11) Polské orgány potvrdili, ze tieto sluzby sú zamenitelné s univerzálnymi sluzbami podla odôvodnenia 27 tretej postovej smernice, ktoré znie: "Pri urcovaní podnikov, od ktorých mozno pozadovat príspevok do kompenzacného fondu, by clenské státy mali zvázit, ci sa sluzby poskytované týmito podnikmi môzu z hladiska uzívatelov povazovat za sluzby, ktoré patria do rámca univerzálnych sluzieb, pretoze sa v dostatocnej miere vyznacujú zamenitelnostou za univerzálne sluzby, pricom sa zohladnujú charakteristiky sluzieb vrátane ich pridanej hodnoty, ako aj ich zamýslané pouzívanie a tvorba cien. Tieto sluzby sa nemusia nevyhnute vyznacovat vsetkými vlastnostami univerzálnych sluzieb, ako sú kazdodenné dorucovanie alebo pokrytie celého územia státu." "(166) Ak získaný jednotný percentuálny podiel je vyssí nez 2%, príspevok dlzný kazdým prevádzkovatelom sa vypocíta ako 2% (limit) príslusného príjmu kazdého poskytovatela sluzby povinného prispievat. Kedze percentuálny podiel sa uplatnuje jednotne na vsetky trhové subjekty, kazdý prevádzkovatel prispieva rovnakým pomerom príjmov v odvetví univerzálnych sluzieb a zamenitelných sluzieb. Príspevok pozadovaný od kazdého prevádzkovatela ako taký teda mozno povazovat za nediskriminacný." 189 Kedze Komisia uviedla, ze podla polského postového zákona rovnocenné sluzby nezahrnajú kuriérske sluzby, a vysvetlila, ze pre urcenie, ktoré podniky prispievajú do fondu, treba skúmat, ci sluzby poskytované týmito podnikmi sa môzu z hladiska uzívatela povazovat za sluzby patriace do univerzálnej sluzby, implicitne, ale urcite konstatovala, ze kuriérske sluzby z hladiska uzívatelov neboli sluzbami patriacimi do univerzálnej sluzby. Komisia zastávala názor, ze kedze percentuálny podiel urcujúci maximálnu výsku príspevku sa uplatnuje jednotne na vsetky trhové subjekty, príspevok pozadovaný od kazdého poskytovatela nie je diskriminacný. Tieto body napadnutého rozhodnutia umoznili jednak oboznámit zalobkyne s dôvodmi prijatého opatrenia, aby mohli bránit svoje práva, a jednak súdu Únie vykonat svoje preskúmanie zákonnosti napadnutého rozhodnutia v tejto súvislosti. Zalobkyne totiz mohli spochybnovat dôvodnost tohto posúdenia, ked najmä v bodoch 58 a 59 zalôb tvrdili, ze nebolo tazké urcit kuriérske sluzby, ktoré boli z hladiska uzívatelov podobné univerzálnym sluzbám, a ze z dôvodu ich pouzívania, ich taríf a podmienok ich poskytovania kuriérske sluzby nahrádzali univerzálne sluzby. Navyse, ako bolo vysvetlené v bode 91 a nasl. vyssie, Vseobecný súd sa mohol vyslovit k tomuto tvrdeniu. Zalobkyne teda nesprávne tvrdia, ze v tejto súvislosti existuje nedostatocné odôvodnenie. 190 Vzhladom na vsetky vyssie uvedené úvahy treba siedmy zalobný dôvod zamietnut a v dôsledku toho treba zamietnut celú zalobu. O trovách 191 Podla clánku 134 rokovacieho poriadku úcastníkovi konania, ktorý vo veci nemal úspech, sa ulozí povinnost nahradit trovy konania, ak to bolo v tomto zmysle navrhnuté. 192 Kedze zalobkyne nemali vo veci úspech, je opodstatnené zaviazat ich na náhradu trov konania vzniknutých Komisii v súlade s návrhom, ktorý v tomto zmysle Komisia podala. 193 Polská republika znása na základe clánku 138 ods. 1 rokovacieho poriadku svoje vlastné trovy konania. Z týchto dôvodov VSEOBECNÝ SÚD (tretia rozsírená komora), rozhodol takto: 1. Zaloby sa zamietajú. 2. Inpost Paczkomaty sp. z o.o. a Inpost S.A. znásajú svoje vlastné trovy konania a sú povinné nahradit trovy konania, ktoré vznikli Európskej komisii. 3. Polská republika znása svoje vlastné trovy konania. Frimodt Nielsen Kreuschitz Forrester Pól/torak Perillo Rozsudok bol vyhlásený na verejnom pojednávaní v Luxemburgu 19. marca 2019. Podpisy Obsah I. Okolnosti predchádzajúce sporu a hlavné uplatnitelné ustanovenia práva II. Konanie a návrhy úcastníkov konania III. Právny stav A. O predmete sporu a záujme zalobkýn na konaní B. O veci samej 1. O prvom zalobnom dôvode zalozenom na porusení clánku 106 ods. 2 ZFEÚ, kedze clánok 7 ods. 2 postovej smernice, ako ani bod 19 rámca SVHZ neboli respektované 2. O druhom zalobnom dôvode zalozenom na porusení clánku 106 ods. 2 ZFEÚ tým, ze podmienky stanovené v bodoch 14 a 60 rámca SVHZ boli mylne povazované za splnené a) O prvej výhrade b) O druhej výhrade 3. O tretom zalobnom dôvode zalozenom scasti na porusení clánku 106 ods. 2 ZFEÚ tým, ze Komisia porusila bod 52 rámca SVHZ, a scasti na porusení clánku 7 ods. 1 a 3 az 5 postovej smernice a) O rozsahu tretieho zalobného dôvodu a jeho úcinnosti vzhladom na výhradu zalozenú na porusení clánku 7 postovej smernice b) O prvej casti zalozenej na údajne diskriminacnej povahe percentuálneho podielu urcujúceho maximálnu výsku príspevku 1) O porovnatelnosti medzi prevádzkovatelmi univerzálnej sluzby a prevádzkovatelmi rovnocenných sluzieb 2) O porovnaní s kuriérskymi sluzbami c) O druhej casti zalozenej na údajne neprimeranej povahe percentuálneho podielu urcujúceho maximálnu výsku príspevku a prahu príjmov podliehajúcich príspevku 1) O primeranosti percentuálneho podielu urcujúceho maximálnu výsku príspevku 2) O prahu príjmu urcujúcom prevádzkovatelov podliehajúcich príspevku d) O tretej casti zalozenej na porusení zásady transparentnosti e) O stvrtej casti zalozenej na porusení podmienky týkajúcej sa neprimeraného financného zatazenia uvedenej v clánku 7 ods. 3 postovej smernice 4. O stvrtom zalobnom dôvode zalozenom na porusení clánku 7 ods. 1 a clánku 8 postovej smernice 5. O piatom zalobnom dôvode zalozenom na porusení clánku 102 a clánku 106 ods. 1 ZFEÚ 6. O siestom zalobnom dôvode zalozenom na porusení clánku 16 a clánku 17 ods. 1 Charty v spojení s clánkom 52 7. O siedmom zalobnom dôvode zalozenom na porusení povinnosti odôvodnenia O trovách __________________________________________________________________ ( [87]*1 ) Jazyk konania: polstina. References 1. file:///tmp/lynxXXXXDZhmpD/L87136-7286TMP.html#t-ECR_62016TJ0282_SK_01-E0001 2. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:L:1998:015:TOC 3. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:L:2008:052:TOC 4. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:L:2015:248:TOC 5. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:C:2012:008:TOC 6. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2015%3A609&locale=sk 7. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2015%3A609&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 8. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2015%3A609&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point55 9. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2017%3A999&locale=sk 10. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2017%3A999&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 11. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2017%3A999&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point69 12. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2017%3A999&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point70 13. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2008%3A29&locale=sk 14. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2008%3A29&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 15. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2008%3A29&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point161 16. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2016%3A145&locale=sk 17. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2016%3A145&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 18. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2016%3A145&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point68 19. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2016%3A145&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point70 20. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2016%3A570&locale=sk 21. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2016%3A570&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 22. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2016%3A570&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point38 23. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2016%3A570&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point40 24. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2014%3A676&locale=sk 25. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2014%3A676&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 26. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2014%3A676&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point212 27. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2014%3A1076&locale=sk 28. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2014%3A1076&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 29. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2014%3A1076&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point43 30. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2014%3A1021&locale=sk 31. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2014%3A1021&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 32. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2014%3A1021&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point181 33. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2014%3A1021&locale=sk 34. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2014%3A1021&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 35. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2014%3A1021&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point182 36. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2014%3A1021&locale=sk 37. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2014%3A1021&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 38. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2014%3A1021&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point183 39. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2014%3A1021&locale=sk 40. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2014%3A1021&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 41. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2014%3A1021&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point184 42. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2011%3A497&locale=sk 43. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2011%3A497&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 44. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2011%3A497&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point48 45. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2014%3A1077&locale=sk 46. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2014%3A1077&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 47. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2014%3A1077&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point139 48. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2017%3A462&locale=sk 49. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2017%3A462&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 50. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2017%3A462&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point24 51. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1993%3A198&locale=sk 52. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1993%3A198&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 53. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1993%3A198&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point15 54. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1993%3A198&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point19 55. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2014%3A1021&locale=sk 56. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2014%3A1021&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 57. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2014%3A1021&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point147 58. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2014%3A1021&locale=sk 59. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2014%3A1021&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 60. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2014%3A1021&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point150 61. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2008%3A764&locale=sk 62. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2008%3A764&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 63. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2008%3A764&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point81 64. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2010%3A583&locale=sk 65. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2010%3A583&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 66. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2010%3A584&locale=sk 67. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2010%3A584&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 68. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2015%3A687&locale=sk 69. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2015%3A687&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 70. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2015%3A687&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point87 71. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2015%3A687&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point88 72. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:C:2009:045:TOC 73. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2009%3A742&locale=sk 74. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2009%3A742&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 75. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2009%3A742&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point77 76. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2008%3A764&locale=sk 77. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2008%3A764&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 78. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2008%3A764&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point64 79. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2008%3A764&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point65 80. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1998%3A154&locale=sk 81. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1998%3A154&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 82. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1998%3A154&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point65 83. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1998%3A154&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point67 84. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2015%3A407&locale=sk 85. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2015%3A407&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 86. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2015%3A407&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point37 87. file:///tmp/lynxXXXXDZhmpD/L87136-7286TMP.html#c-ECR_62016TJ0282_SK_01-E0001