ROZSUDOK VSEOBECNÉHO SÚDU (tretia rozsírená komora) z 19. marca 2019 ( [1]*1 ) "Státna pomoc - Zásah súkromnoprávneho medzibankového konzorcia v prospech jedného zo svojich clenov - Schválenie zásahu centrálnou bankou clenského státu - Rozhodnutie, ktorým sa vyhlasuje nezlucitelnost pomoci s vnútorným trhom - Zaloba o neplatnost - Pojem státna podpora - Pripísatelnost státu - Státne prostriedky" V spojených veciach T-98/16, T-196/16 a T-198/16, Talianska republika, v zastúpení: G. Palmieri, splnomocnená zástupkyna, za právnej pomoci S. Fiorentino a P. Gentili, avvocati dello Stato, zalobkyna vo veci T-98/16, Banca Popolare di Bari SCpA, pôvodne Tercas-Cassa di risparmio della provincia di Teramo SpA (Banca Tercas SpA), so sídlom v Terame (Taliansku), v zastúpení: A. Santa Maria, M. Crisostomo, E. Gambaro a F. Mazzocchi, advokáti, zalobkyna vo veci T-196/16, Fondo interbancario di tutela dei depositi, so sídlom v Ríme (Taliansko), v zastúpení M. Siragusa, G. Scassellati Sforzolini a G. Faella, advokáti, zalobca vo veci T-198/16, ktorého v konaní podporuje: Banca d'Italia, v zastúpení: M. Perassi, O. Capolino, M. Marcucci a M. Todino, advokáti, vedlajsí úcastník konania vo veci T-198/16, proti Európskej komisii, v zastúpení: P. Stancanelli, L. Flynn, A. Bouchagiar a D. Recchia, splnomocnení zástupcovia, zalovanej, ktorej predmetom je návrh na vyhlásenie neplatnosti rozhodnutia Komisie (EÚ) 2016/1208 z 23. decembra 2015 o státnej pomoci SA.39451 (2015/C) (ex 2015/NN), ktorú Taliansko poskytlo banke Banca Tercas ([2]Ú. v. EÚ L 203, 2016, s. 1), zalozený na clánku 263 ZFEÚ, VSEOBECNÝ SÚD (tretia rozsírená komora), v zlození: predseda komory S. Frimodt Nielsen, sudcovia V. Kreuschitz, I. S. Forrester, N. Pól/torak (spravodajkyna) a E. Perillo, tajomník: J. Palacio González, hlavný referent, so zretelom na písomnú cast konania a po pojednávaní z 22. marca 2018, vyhlásil tento Rozsudok Okolnosti predchádzajúce sporu 1 Prejednávané zaloby podali Talianska republika (vec T-98/16), Banca Popolare di Bari SCpA (dalej len "spolocnost BPB") (vec T-196/16), a talianske súkromnoprávne konzorcium Fondo interbancario di tutela dei depositi (dalej len "fond FITD") (vec T-198/16), proti rozhodnutiu Komisie (EÚ) 2016/1208 z 23. decembra 2015 o státnej pomoci SA.39451 (2015/C) (ex 2015/NN), ktorú Taliansko poskytlo pre Banca Tercas ([3]Ú. v. EÚ L 203, 2016, s. 1, dalej len "napadnuté rozhodnutie"). 2 V napadnutom rozhodnutí Komisia konstatovala, ze zásah fondu FITD v prospech Banca Tercas (Cassa di risparmio della provincia di Teramo SpA) (dalej len "banka Tercas"), ktorý bol centrálnou bankou Talianskej republiky Banca d'Italia (dalej len "Banca d'Italia") schválený 7. júla 2014 (dalej len "zásah" alebo "zásah fondu FITD v prospech banky Tercas"), predstavoval neoprávnenú a nezlucitelnú státnu pomoc, ktorú bola Talianska republika povinná od jej príjemcu vymôct spät. Zúcastnené subjekty Obchodné subjekty dotknuté zásahom 3 Banka Tercas je banka so súkromným kapitálom, ktorá vykonáva cinnost prevazne v regióne Abruzzo v Taliansku. Banka Tercas na konci roka 2010 nadobudla regionálnu banku Banca Caripe SpA, ktorá v tomto regióne takisto pôsobí. 4 Spolocnost BPB je holdingová spolocnost jednej bankovej skupiny so súkromným kapitálom, ktorej cinnost sa sústreduje prevazne na juhu Talianska. Fond FITD 5 Fond FITD je súkromnoprávne medzibankové konzorcium, ktoré bolo vytvorené na dobrovolnom základe v roku 1987. Toto konzorcium je vzájomnej povahy a bolo zriadené na úcely plnenia spolocných záujmov jeho clenov. 6 Cielom fondu FITD je zabezpecit ochranu vkladov jeho clenov (pozri clánok 1 stanov fondu FITD v ich znení uplatnitelnom na skutkový stav prejednávanej veci, dalej len "stanovy fondu FITD"). V roku 1996 doslo z dôvodu prebratia smernice Európskeho parlamentu a Rady 94/19/ES z 30. mája 1994 o systémoch ochrany vkladov ([4]Ú. v. ES L 135, 1994, s. 5) do talianskeho práva k uznaniu fondu FITD bankou Banca d'Italia ako jedného zo systémov ochrany vkladov, ktoré majú povolenie pôsobit v Taliansku v súlade s uvedenými pravidlami. Podla clánku 27 jeho stanov fond FITD v prípade správneho konania o nútenej likvidácii jedného z jeho clenov zasiahne poskytnutím náhrad za vklady, ktoré do tohto clena vkladatelia vlozili, najviac do výsky 100000 EUR na vkladatela. Podla odseku 1 uvedeného clánku sa nárok na náhradu priznáva pre pohladávky týkajúce sa penazných prostriedkov prijatých clenmi konzorcia vo forme vkladov alebo v akejkolvek inej forme s povinnostou vrátenia, v eurách alebo v cudzej mene, ako aj pre bankové seky a akékolvek iné porovnatelné dlhové nástroje. 7 Fond FITD má od svojho vzniku moznost zasiahnut v prospech jeho clenov nielen na základe tejto uz zákonom stanovenej ochrany vkladov vkladatelov (povinný zásah), ale aj dobrovolne, v súlade so svojimi stanovami, pokial tento zásah umozní znízit náklady potenciálne vyplývajúce z povinnosti ochrany vkladov zaväzujúcej jeho clenov (dobrovolné zásahy). 8 Preto podla clánku 28 jeho stanov fond FITD môze, ak sa pritom predpokladajú nizsie náklady, namiesto toho, aby pristúpil k poskytnutiu náhrad podla ustanovenia o ochrane vkladov vkladatelov v prípade správneho konania o nútenej likvidácii clena konzorcia, zasiahnut do operácií odpredaja aktív a pasív tohto clena (alternatívny dobrovolný zásah). Fond FITD môze podla clánku 29 ods. 1 jeho stanov bez ohladu na formálne zacatie správneho konania o nútenej likvidácii takisto rozhodnút, ze zasiahne prostredníctvom financovania, záruk, nadobudnutia majetkovej úcasti alebo prostredníctvom iných nástrojov, aby podporil jedného zo svojich clenov, nad ktorým bol zavedený rezim nútenej správy, ak existujú vyhliadky na ozdravenie a ak sa pri tom predpokladajú nizsie náklady ako tie, ktoré by vznikli v prípade zásahu fondu FITD v rámci správneho konania o nútenej likvidácii tohto clena (dobrovolný zásah na podporu alebo prevenciu ako pri banke Tercas). 9 Jadro prejednávaných vecí tvorí úloha fondu FITD, zásahy, ktoré tento fond môze vykonávat, predovsetkým podporné zásahy v prospech jeho clenov, a presnejsie to, ci mozno zásah, ktorý je predmetom napadnutého rozhodnutia, oznacit za "pomoc poskytovanú státom alebo zo státnych prostriedkov" v zmysle clánku 107 ods. 1 ZFEÚ. Banca d'Italia 10 Banca d'Italia je verejný orgán vykonávajúci funkcie centrálnej banky Talianskej republiky. Má nezávislú právnu subjektivitu, ktorá je odlisná od právnej subjektivity talianskeho státu. Ako clen Európskeho systému centrálnych bánk (ESCB) je Banca d'Italia povinná na základe clánku 127 ods. 5 ZFEÚ prispievat k hladkému uskutocnovaniu politík prijatých príslusnými úradmi, ktoré sa týkajú prudenciálneho dohladu nad úverovými institúciami a stability financného systému. 11 Decreto legislativo c. 385, e successive modifiche e integrazioni, Testo unico delle leggi in materia bancaria e creditizia (taliansky zákon o bankách) z 1. septembra 1993 (GURI c. 230 z 30. septembra 1993, bezný dodatok c. 92), v jeho znení úcinnom v rozhodujúcom období (dalej len "taliansky zákon o bankách"), zveruje banke Banca d'Italia okrem iných funkcií úlohu orgánu bankového dohladu a ako jej ciele stanovuje zabezpecenie riadneho a obozretného riadenia dohliadaných institúcií, celkovej stability, úcinnosti a konkurencieschopnosti financného systému, ako aj dodrziavanie predpisov v oblasti úverov. 12 Na dosiahnutie týchto cielov, najmä ciela zabezpecit riadne a obozretné riadenie dohliadaných institúcií, disponuje Banca d'Italia sirokými kontrolnými právomocami, medzi ktoré patrí právomoc vykonávat dokladové kontroly, regulacná právomoc, inspekcná právomoc a pocetné schvalovacie právomoci. Tieto právomoci banke Banca d'Italia umoznujú, aby zasiahla pri vsetkých významných udalostiach pocas existencie urcitej banky, respektujúc pritom jej obchodnú samostatnost, a výhradne na úcely overenia, ci je jej riadenie riadne a obozretné. 13 Na základe svojich právomocí Banca d'Italia okrem iného schválila stanovy fondu FITD, zúcastnuje sa ako pozorovatel bez hlasovacieho práva na zasadnutiach fondu FITD a v súlade s clánkom 96b prvým odsekom písm. d) talianskeho zákona o bankách schválila zásah fondu FITD v prospech banky Tercas. Kontext a zásah fondu FITD v prospech banky Tercas 14 Dna 30. apríla 2012 rozhodlo talianske ministerstvo hospodárstva a financií na návrh banky Banca d'Italia, ktorá v banke Tercas zistila nezrovnalosti, o zavedení nútenej správy nad bankou Tercas. 15 Banca d'Italia následne vymenovala správcu na výkon nútenej správy povereného riadením banky Tercas pocas nútenej správy (dalej len "správca na výkon nútenej správy"). Prvý pokus o zásah 16 Po preskúmaní rôznych mozností zacal správca na výkon nútenej správy v októbri 2013 rokovania so spolocnostou BPB, ktorá vyjadrila svoj záujem o upísanie vkladu na zvýsenie kapitálu banky Tercas pod podmienkou, ze sa vykoná hlbkový audit banky Tercas a ze fond FITD v plnom rozsahu pokryje kapitálový deficit tejto banky. 17 Riadiaci výbor fondu FITD 28. októbra 2013 v nadväznosti na ziadost správcu na výkon nútenej správy banky Tercas, ktorá bola podaná na základe clánku 29 stanov fondu FITD, rozhodol o poskytnutí pomoci pre banku Tercas v maximálnej výske 280 miliónov eur. Toto rozhodnutie bolo potvrdené radou fondu FITD 29. októbra 2013. Dna 4. novembra 2013 Banca d'Italia tento podporný zásah schválila v súlade s clánkom 96b prvým odsekom písm. d) talianskeho zákona o bankách. 18 Fond FITD sa napriek tomu, ze mu Banca d'Italia udelila schválenie, rozhodol plánovaný zásah odlozit vzhladom na neistoty súvisiace s hospodárskou a kapitálovou situáciou banky Tercas a so spôsobom zdanenia tohto zásahu. V skutocnosti doslo 18. marca 2014 po audite aktív banky Tercas, ktorý pozadovala spolocnost BPB, k sporu medzi odborníkmi fondu FITD a odborníkmi spolocnosti BPB. Tento spor bol následne vyriesený v rozhodcovskom konaní. Fond FITD a spolocnost BPB sa okrem toho dohodli, ze si medzi sebou rozdelia prípadné náklady vyplývajúce zo zdanenia zásahu v prípade, ze by predpokladané oslobodenie od dane nebolo priznané. Rozhodnutie o zásahu a schválenie zo strany Banca d'Italia 19 Fond FITD v nadväznosti na odlozenie zásahu z 18. marca 2014, a aby sa uistil, ze zásah v prospech banky Tercas bude ekonomicky výhodnejsí nez poskytnutie náhrad vkladatelom tejto banky, oslovil istú audítorskú a poradenskú spolocnost. So zretelom na závery predlozené touto spolocnostou v správe z 26. mája 2014, a berúc do úvahy náklady na zásah v porovnaní s nákladmi na náhradu na základe systému ochrany vkladov v prípade likvidácie, sa riadiaci výbor a rada fondu FITD 30. mája 2014 rozhodli zasiahnut v prospech banky Tercas. 20 Dna 1. júla 2014 predlozil fond FITD banke Banca d'Italia novú ziadost o schválenie. 21 Dna 7. júla 2014 Banca d'Italia schválila zásah fondu FITD v prospech banky Tercas. Tento zásah zahrnal tri opatrenia (dalej len "sporné opatrenia"), a to, po prvé, príspevok vo výske 265 miliónov eur na pokrytie kapitálového deficitu banky Tercas; po druhé, záruku vo výske 35 miliónov eur urcenú na pokrytie úverového rizika spojeného s urcitými expozíciami banky Tercas; a po tretie, záruku vo výske 30 miliónov eur urcenú na pokrytie nákladov vyplývajúcich zo zdanenia prvého opatrenia (pozri odôvodnenie 38 a clánok 1 napadnutého rozhodnutia). Stav banky Tercas po zásahu fondu FITD 22 Správca na výkon nútenej správy banky Tercas po dohode s bankou Banca d'Italia zvolal valné zhromazdenie, aby akcionári mohli rozhodnút o pokrytí strát zistených pocas nútenej správy a o zvýsení kapitálu, ktoré bolo vyhradené pre vklad spolocnosti BPB. 23 Valné zhromazdenie akcionárov banky Tercas sa konalo 27. júla 2014 a rozhodlo na jednej strane o ciastocnom pokrytí strát, a to znízením vlastného kapitálu na nulu a zrusením vsetkých kmenových akcií v obehu, a na druhej strane o zvýsení kapitálu na 230 miliónov eur prostredníctvom vydania nových kmenových akcií ponúknutých spolocnosti BPB. Toto zvýsenie kapitálu sa uskutocnilo 27. júla 2014. 24 Dna 1. októbra 2014 bolo prijaté rozhodnutie o ukoncení nútenej správy nad bankou Tercas a spolocnost BPB vymenovala nové orgány tejto banky. 25 V decembri 2014 spolocnost BPB vykonala zvýsenie kapitálu o 500 miliónov eur zahrnajúce emisiu nových akcií a poskytnutie podriadeného úveru kategórie 2. Zvýsenie kapitálu slúzilo na zvýsenie pomerov vlastného kapitálu spolocnosti BPB, na ktoré malo nadobudnutie banky Tercas nepriaznivý vplyv. 26 V marci 2015 upísala spolocnost BPB nový vklad, ktorým zvýsila kapitál banky Tercas o 135,4 miliónov eur, na úcely vyrovnania sa s následnými stratami vykázanými vo stvrtom stvrtroku 2014, pokrytia nákladov na restrukturalizáciu v rokoch 2015 a 2016 a zlepsenia pomerov vlastného kapitálu banky Tercas. Tieto udalosti s podporným zásahom fondu FITD v prospech banky Tercas nesúvisia. Správne konanie a napadnuté rozhodnutie 27 Komisia 8. augusta 2014 a 10. októbra 2014 poziadala talianske orgány o informácie o zásahu fondu FITD v prospech banky Tercas. Tie na jej ziadosti o informácie odpovedali 16. septembra 2014 a 14. novembra 2014. 28 Listom z 27. februára 2015 Komisia informovala Taliansku republiku o svojom rozhodnutí zacat vo veci tohto opatrenia konanie podla clánku 108 ods. 2 ZFEÚ. 29 Dna 24. apríla 2015 Komisia uverejnila rozhodnutie o zacatí konania v Úradnom vestníku Európskej únie a vyzvala zúcastnené strany, aby predlozili svoje pripomienky k zásahu fondu FITD v prospech banky Tercas. Pripomienky v tomto ohlade Komisii predlozili Talianska republika, Banca d'Italia, fond FITD, banka Tercas a spolocnost BPB (pozri odôvodnenia 44 az 109 napadnutého rozhodnutia). 30 V dnoch 13. augusta 2015 a 17. septembra 2015 sa konali dve stretnutia s talianskymi orgánmi a so zúcastnenými stranami. 31 Dna 23. decembra 2015 Komisia prijala napadnuté rozhodnutie. 32 V tomto rozhodnutí Komisia konstatovala, ze sporné opatrenia, ktoré boli schválené 7. júla 2014 (pozri odôvodnenie 21 vyssie) v rozpore s clánkom 108 ods. 3 ZFEÚ, predstavovali neoprávnenú a nezlucitelnú pomoc poskytnutú Talianskou republikou banke Tercas, a nariadila túto pomoc vrátit. Komisia v tomto ohlade konstatovala, ze prvé opatrenie urcené na pokrytie kapitálového deficitu banky Tercas bolo nenávratným príspevkom vo výske 265 miliónov eur, ze druhé opatrenie, záruka vo výske 35 miliónov eur urcená na krytie úverového rizika spojeného s niektorými expozíciami, malo byt ohodnotené na 140000 eur, aby sa zohladnila najmä skutocnost, ze tieto expozície boli dlzníkmi k dátumu splatnosti v plnej výske vrátené, a teda záruka nebola uplatnená, a ze tretie opatrenie, záruka vo výske 30 miliónov eur urcená na pokrytie nákladov vyplývajúcich zo zdanenia prvého opatrenia, bolo nenávratným príspevkom vo výske zodpovedajúcej sume tejto záruky. Konanie a návrhy úcastníkov konania 33 Návrhom podaným do kancelárie Vseobecného súdu 4. marca 2016 podala Talianska republika svoju zalobu vo veci T-98/16. 34 Návrhom podaným do kancelárie Vseobecného súdu 29. apríla 2016 podala spolocnost BPB svoju zalobu vo veci T-196/16. 35 Návrhom podaným do kancelárie Vseobecného súdu 1. mája 2016 podal fond FITD svoju zalobu vo veci T-198/16. 36 Podaniami dorucenými do kancelárie Vseobecného súdu 1. augusta 2016 podali Fondo di Garanzia dei Depositanti del credito cooperativo (Fond ochrany vkladov pre vkladatelov druzstevných úverových bánk, Taliansko) a Banca d'Italia návrhy na ich vstup do konania ako vedlajsích úcastníkov konania vo veci T-198/16 na podporu návrhov fondu FITD. 37 Po zmene zlozenia komôr Vseobecného súdu v súlade s clánkom 27 ods. 5 Rokovacieho poriadku Vseobecného súdu bol sudca spravodajca pridelený do tretej komory, ktorej boli v dôsledku toho tieto veci pridelené. 38 Uznesením z 15. februára 2017 predseda tretej komory Vseobecného súdu návrh na vstup Fondo di Garanzia dei Depositanti del credito cooperativo ako vedlajsieho úcastníka do konania zamietol a návrhu na vstup banky Banca d'Italia ako vedlajsieho úcastníka do konania vyhovel. Banca d'Italia predlozila svoje vyjadrenie a hlavní úcastníci konania k nemu predlozili svoje pripomienky v stanovených lehotách. 39 Vseobecný súd na návrh tretej komory rozhodol podla clánku 28 rokovacieho poriadku o postúpení prejednávaných vecí rozsírenému rozhodovaciemu zlozeniu. 40 Rozhodnutím predsedu tretej rozsírenej komory Vseobecného súdu zo 14. decembra 2017 boli veci T-98/16, T-196/16 a T-198/16 v súlade s clánkom 68 rokovacieho poriadku spojené na úcely ústnej casti konania a vyhlásenia rozhodnutia, ktorým sa konanie koncí. 41 Na návrh sudcu spravodajcu Vseobecný súd (tretia rozsírená komora) rozhodol o otvorení ústnej casti konania a v rámci opatrení na zabezpecenie priebehu konania vyzval úcastníkov konania, aby odpovedali na niekolko otázok. 42 Úcastníci konania na tieto písomné otázky odpovedali 15. a 16. februára 2018. 43 Prednesy úcastníkov konania a ich odpovede na otázky, ktoré im Vseobecný súd polozil, boli vypocuté pocas pojednávania 22. marca 2018. 44 Vo veci T-98/16 Talianska republika navrhuje, aby Vseobecný súd: - vyhlásil napadnuté rozhodnutie za neplatné, - ulozil Komisii povinnost nahradit trovy konania. 45 Vo veci T-196/16 spolocnost BPB navrhuje, aby Vseobecný súd: - vyhlásil napadnuté rozhodnutie za neplatné, - subsidiárne, vyhlásil clánky 2 az 4 napadnutého rozhodnutia za neplatné, - ulozil Komisii povinnost nahradit trovy konania. 46 Vo veci T-198/16 fond FITD podporovaný bankou Banca d'Italia navrhuje, aby Vseobecný súd: - vyhlásil napadnuté rozhodnutie za neplatné, - subsidiárne, vyhlásil napadnuté rozhodnutie za neplatné v rozsahu, v akom konstatuje a kvantifikuje prvok pomoci obsiahnutý v opatrení 3, - zaviazal Komisiu na náhradu trov konania. 47 Komisia navrhuje, aby Vseobecný súd: - zamietol zaloby, - zaviazal zalobcov na náhradu trov konania. Právny stav O prípustnosti zaloby, ktorú podal FITD 48 Komisia spochybnuje prípustnost zaloby podanej fondom FITD z dôvodu nedostatku aktívnej legitimácie, pricom formálne námietku neprípustnosti na základe clánku 130 ods. 1 rokovacieho poriadku nevzniesla. Podla Komisie mozno fond FITD v podstate povazovat za sprostredkovatela, prostredníctvom ktorého sa taliansky stát rozhodol priznat pomoc, a kedze taliansky stát takisto podal zalobu, zaloba tohto sprostredkovatela by mala byt vyhlásená za neprípustnú. 49 Fond FITD s argumentáciou Komisie nesúhlasí. 50 Na úvod je potrebné pripomenút, ze podla clánku 263 stvrtého odseku ZFEÚ "akákolvek fyzická alebo právnická osoba môze za podmienok ustanovených v prvom a druhom odseku podat zalobu proti aktom, ktoré sú jej urcené alebo ktoré sa jej priamo a osobne týkajú, ako aj voci regulacným aktom, ktoré sa jej priamo týkajú a nevyzadujú vykonávacie opatrenia". Okrem toho treba uviest, ze fond FITD má právnu subjektivitu a je právnickou osobou podla súkromného práva, ktorá môze podat zalobu o neplatnost podla clánku 263 ZFEÚ. 51 Preto je potrebné overit, ci sa napadnuté rozhodnutie fondu FITD priamo a osobne týka. 52 Pokial ide o otázku, ci je fond FITD napadnutým rozhodnutím priamo dotknutý, treba pripomenút, ze podla ustálenej judikatúry musia byt splnené dve kritériá. Po prvé, predmetný akt musí mat priame úcinky na právne postavenie zalobcu, a po druhé, uvedený akt nesmie jeho adresátom, ktorí sú poverení jeho vykonávaním, ponechávat ziadnu volnú úvahu, pricom má mat výlucne automatickú povahu a vychádzat zo samotného práva Únie bez jeho vykonania prostredníctvom dalsích predpisov (pozri rozsudok z 26. januára 2018, Centro Clinico e Diagnostico G. B. Morgagni/Komisia, [5]T-172/16, neuverejnený, [6]EU:T:2018:34, bod [7]57 a citovanú judikatúru). 53 V prejednávanej veci vsak tým, ze bolo prijaté napadnuté rozhodnutie vyhlasujúce sporné opatrenia za nezlucitelné s vnútorným trhom, fond FITD nemá právo vstúpit do konania ako vedlajsí úcastník na podporu banky Tercas. Okrem toho podla clánkov 2 a 3 napadnutého rozhodnutia je Talianska republika povinná od banky Tercas bezodkladne a úcinne vymôct pomoc poskytnutú fondom FITD a financovanú jeho clenmi a vnútrostátne orgány nemajú v tejto súvislosti ziadnu mieru volnej úvahy. Z toho vyplýva, ze napadnuté rozhodnutie má priame úcinky na právne postavenie fondu FITD v zmysle judikatúry uvedenej v bode 52 vyssie. Napadnuté rozhodnutie sa teda fondu FITD priamo týka. 54 Pokial ide o otázku, ci sa napadnuté rozhodnutie fondu FITD osobne týka, z judikatúry vyplýva, ze právne postavenie subjektu, ktorý nie je clenským státom, pricom má právnu subjektivitu a prijal opatrenie, ktoré bolo v konecnom rozhodnutí Komisie kvalifikované ako státna pomoc, môze byt týmto rozhodnutím osobne dotknuté, ak toto rozhodnutie tomuto subjektu bráni, aby podla vlastného uvázenia vykonával svoje vlastné právomoci spocívajúce práve v poskytnutí predmetnej pomoci (pozri rozsudok zo 17. júla 2014, Westfälisch-Lippischer Sparkassen- und Giroverband/Komisia, [8]T-457/09, [9]EU:T:2014:683, bod [10]83 a citovanú judikatúru). 55 V prejednávanej veci je na jednej strane nesporné, ze fond FITD ako subjekt súkromného práva (pozri bod 5 vyssie), ktorý má právnu subjektivitu, prijal a vykonal opatrenia, ktoré sú v napadnutom rozhodnutí kvalifikované ako pomoc. Na druhej strane, ako uvádza fond FITD, napadnuté rozhodnutie nielenze znemoznilo zásah fondu FITD v prospech banky Tercas v prejednávanej veci, ale vylúcilo aj moznost vykonat dalsie podporné zásahy v budúcnosti, cím oslabilo nezávislost fondu FITD a bánk, ktoré sú jeho clenmi. Napadnuté rozhodnutie sa tak fondu FITD osobne dotýka v zmysle judikatúry citovanej v bode 54 vyssie, kedze fondu FITD bráni, aby podla vlastného uvázenia vykonával svoje vlastné právomoci, ktoré v tomto prípade spocívajú v prijatí iných opatrení, nez je poskytnutie náhrad za vklady. 56 Námietku neprípustnosti vznesenú Komisiou preto treba zamietnut v rozsahu, v akom sa podla nej má konstatovat, ze FITD nemá aktívnu legitimáciu podla clánku 263 ZFEÚ. O veci samej 57 Vo veci T-98/16 Talianska republika uvádza styri zalobné dôvody, ktoré sa týkajú týchto otázok: - financovania pomoci zo "státnych prostriedkov", - pripísatelnosti pomoci státu, - selektívnej výhody poskytnutej prostredníctvom pomoci, - nezlucitelnosti pomoci s vnútorným trhom. 58 Vo veci T-196/16 spolocnost BPB za seba uvádza sedem zalobných dôvodov, ktoré sa týkajú: - odôvodnenia týkajúceho sa preukázania existencie pomoci "poskytovan[ej]... clenským státom alebo zo státnych prostriedkov", - financovania pomoci zo "státnych prostriedkov", - pripísatelnosti pomoci státu, - selektívnej výhody poskytnutej prostredníctvom pomoci, - nezlucitelnosti pomoci s vnútorným trhom, - nesprávnej kvalifikácie záruky na danové záväzky vo výske 30 miliónov eur, - vymáhanie pomoci. 59 Nakoniec, vo veci T-198/16 FITD uvádza pät zalobných dôvodov, ktoré sa týkajú: - financovania pomoci zo "státnych prostriedkov", - pripísatelnosti pomoci státu, - selektívnej výhody poskytnutej prostredníctvom pomoci, - nezlucitelnosti pomoci s vnútorným trhom, - nesprávnej kvalifikácie záruky na danové záväzky vo výske 30 miliónov eur. 60 Tieto zalobné dôvody sa v podstate týkajú hlavných krokov uvazovania, podla ktorých napadnuté rozhodnutie postupuje, aby Komisii umoznilo dospiet k záveru o existencii pomoci, o jej nezlucitelnosti s vnútorným trhom a o potrebe nariadit jej vrátenie. 61 V prejednávanej veci Vseobecný súd povazuje za vhodné preskúmat v prvom rade tvrdenia úcastníkov konania týkajúce sa kritéria pomoci "poskytovan[ej]... clenským státom alebo zo státnych prostriedkov" v zmysle clánku 107 ods. 1 ZFEÚ. Na tento úcel je potrebné preskupit a spolocne preskúmat druhý zalobný dôvod uvedený Talianskou republikou vo veci T-98/16, tretí zalobný dôvod uvedený spolocnostou BPB vo veci T-196/16 a druhý zalobný dôvod uvedený fondom FITD vo veci T-198/16, kedze tie sa týkajú pojmu pripísatelnost pomoci státu. Rovnako je potrebné preskupit a spolocne preskúmat prvý zalobný dôvod uvedený Talianskou republikou vo veci T-98/16, druhý zalobný dôvod uvedený spolocnostou BPB vo veci T-196/16 a prvý zalobný dôvod uvedený fondom FITD vo veci T-198/16, kedze tie sa týkajú pojmu státne prostriedky. Úvodné pripomienky k pojmu "pomoc poskytnutá státom" 62 Podla ustálenej judikatúry kvalifikácia "státnej pomoci" v zmysle clánku 107 ods. 1 ZFEÚ predpokladá splnenie styroch podmienok, konkrétne, ze existuje zásah zo strany státu alebo zo státnych prostriedkov, ze tento zásah je schopný ovplyvnit obchod medzi clenskými státmi, ze priznáva selektívnu výhodu svojmu príjemcovi a ze narúsa alebo hrozí narusením hospodárskej sútaze (pozri rozsudok z 13. septembra 2017, ENEA, [11]C-329/15, [12]EU:C:2017:671, bod [13]17 a citovanú judikatúru). 63 Pokial ide o prvú podmienku týkajúcu sa existencie zásahu zo strany státu alebo zo státnych prostriedkov, treba pripomenút, ze na to, aby sa mohli zvýhodnenia povazovat za "pomoc" v zmysle clánku 107 ods. 1 ZFEÚ, musia byt na jednej strane poskytnuté priamo alebo nepriamo zo státnych prostriedkov a na druhej strane musia byt pripísatelné státu (pozri rozsudok z 13. septembra 2017, ENEA, [14]C-329/15, [15]EU:C:2017:671, bod [16]20 a citovanú judikatúru). 64 V tejto súvislosti nie je vo vseobecnosti a priori potrebné rozlisovat medzi prípadmi, v ktorých pomoc poskytuje priamo stát, a prípadmi, v ktorých sa pomoc poskytuje prostredníctvom verejnej alebo súkromnej institúcie, ktorú tento stát urcil alebo zriadil (pozri v tomto zmysle rozsudok z 13. septembra 2017, ENEA, [17]C-329/15, [18]EU:C:2017:671, bod [19]23 a citovanú judikatúru, a návrhy, ktoré predniesol generálny advokát Saugmandsgaard Ře vo veci ENEA, [20]C-329/15, [21]EU:C:2017:233, bod [22]67). 65 Zahrnutie výhod poskytnutých prostredníctvom subjektu odlisného od státu do pôsobnosti clánku 107 ods. 1 ZFEÚ má totiz za ciel zachovat potrebný úcinok pravidiel týkajúcich sa "pomoci poskytovanej státmi", ktorá je definovaná v clánkoch 107 ZFEÚ az 109 ZFEÚ. Súdny dvor tak rozhodol, ze právo Únie nemôze pripustit, aby samotné vytvorenie autonómnych institúcií poverených rozdelovaním pomoci umoznilo obíst pravidlá vztahujúce sa na státnu pomoc (rozsudok zo 16. mája 2002, Francúzsko/Komisia, C-482/99, dalej len "rozsudok Stardust, [23]EU:C:2002:294, bod [24]23). Inými slovami, táto judikatúra má zabránit riziku nedostatocného zahrnutia. Rozhodnutie zahrnút výhody poskytované prostredníctvom organizácií odlisných od státu vsak robí viditelným aj osobitné riziko nadmerného zahrnutia výhod, ktoré nie sú pripísatelné státu alebo ktoré so sebou neprinásajú pouzitie státnych prostriedkov (pozri v tomto zmysle návrhy, ktoré predniesol generálny advokát Saugmandsgaard Ře vo veci ENEA, [25]C-329/15, [26]EU:C:2017:233, body [27]68 a [28]69 a citovanú judikatúru). 66 Vzhladom na potrebu zabránit tak riziku nedostatocného zahrnutia, ako aj riziku nadmerného zahrnutia výhod poskytovaných subjektmi odlisnými od státu je potrebné preskúmat skutocnosti uvedené Komisiou na preukázanie státneho pôvodu sporných opatrení. 67 V tejto súvislosti je potrebné konstatovat, ze pojem státna pomoc má právnu povahu a musí sa vykladat na základe objektívnych skutocností (pozri v tomto zmysle rozsudok z 22. decembra 2008, British Aggregates/Komisia, [29]C-487/06 P, [30]EU:C:2008:757, bod [31]111,a z 30. novembra 2016, Komisia/Francúzsko a Orange, [32]C-486/15 P, [33]EU:C:2016:912, bod [34]87), medzi ktoré patrí verejnoprávna alebo súkromnoprávna povaha subjektu, ktorý predmetnú pomoc poskytol. Ak sa tento subjekt vyznacuje súkromnoprávnym postavením alebo nezávislostou, aj pokial ide o riadenie jeho zdrojov, vo vztahu k zásahom orgánov verejnej moci a verejných financií v striktnom zmysle slova, Komisia má o to signifikantnejsiu povinnost, v plnom rozsahu preskúmatelnú súdom Únie, spresnit a podlozit dôvody, ktoré jej umoznujú vyvodit záver o verejnej kontrole pouzitých prostriedkov a o pripísatelnosti opatrení státu, a teda o existencii pomoci v zmysle clánku 107 ods. 1 ZFEÚ. 68 Preto v situácii, ked Komisia konstatovala pripísatelnost státu v prípade financnej pomoci priznanej prostredníctvom pobociek verejného podniku len preto, ze tieto spolocnosti boli nepriamo pod kontrolou státu, súd rozhodol, ze aj ked stát bol schopný ovládat verejný podnik a uplatnovat dominantný vplyv na jeho operácie, skutocný výkon tejto kontroly v konkrétnom prípade nemozno automaticky predpokladat (rozsudok zo 16. mája 2002, Stardust, [35]C-482/99, [36]EU:C:2002:294, body [37]50 az [38]52). V takom prípade musí mat Komisia k dispozícii súbor nepriamych dôkazov vyplývajúcich z okolností prípadu a z kontextu, v ktorom bola táto financná pomoc poskytnutá, aby sa preukázala miera úcasti orgánov verejnej moci na jej poskytnutí prostredníctvom verejného podniku (pozri v tomto zmysle rozsudok zo 16. mája 2002, Stardust, [39]C-482/99, [40]EU:C:2002:294, body [41]52 a [42]55). 69 Táto povinnost Komisie je o to nevyhnutnejsia v situácii, ked predmetné opatrenie poskytuje súkromnoprávny subjekt, tak ako je to v prejednávanej veci. V takejto situácii sa totiz nemozno domnievat, ze stát dokáze tento podnik ovládat a uplatnovat na jeho operácie dominantný vplyv z dôvodu kapitálového prepojenia a z toho plynúcich výsad. Je teda na Komisii, aby z právneho hladiska dostatocne preukázala dostatocný stupen úcasti státu na poskytnutí predmetného opatrenia tým, ze preukáze nielen to, ze stát má moznost uplatnovat dominantný vplyv na subjekt poskytujúci pomoc, ale aj to, ze stát bol v postavení túto kontrolu nad ním v konkrétnom prípade presadit. 70 Dalej, napriek poziadavke, aby sa pripísatelnost pomoci státu odlisovala od otázky, ci bola pomoc poskytnutá zo státnych prostriedkov, kde ide o samostatné a kumulatívne podmienky (pozri rozsudok z 5. apríla 2006, Deutsche Bahn/Komisia, [43]T-351/02, [44]EU:T:2006:104, bod [45]103 a citovanú judikatúru), Komisia v prejednávanej veci nevynalozila snahu tieto podmienky jasne odlísit (pozri odôvodnenie 144 napadnutého rozhodnutia). Vseobecný súd preto povazuje za vhodné preskúmat v prvom rade rôzne skutocnosti, ktoré Komisia uviedla na preukázanie pripísatelnosti pomoci státu, a v druhom rade posúdit skutocnosti týkajúce sa kontroly, ktorú verejné orgány nad zdrojmi pouzitými na zásah fondu FITD v prospech banky Tercas presadzovali. Skutocnosti uvedené v napadnutom rozhodnutí na preukázanie státneho pôvodu opatrení 71 Komisia najprv v odôvodnení 112 napadnutého rozhodnutia poznamenala, ze relevantným faktorom na urcenie, ci existuje "pomoc poskytovaná... clenským státom alebo zo státnych prostriedkov" v zmysle clánku 107 ods. 1 ZFEÚ, nie je priamy pôvod financných prostriedkov, ale stupen zásahu orgánu verejnej moci pri vymedzení opatrení a spôsobu ich financovania, a následne v odôvodneniach 117 az 145 uviedla jednotlivé skutocnosti oznacené ako "dostatocné ukazovatele", ktoré zohladnila. 72 V prvom rade sa Komisia domnievala, ze taliansky stát zveril fondu FITD "verejný mandát" týkajúci sa ochrany vkladatelov, ktorý tento fond vykonáva v rôznych formách. V tejto súvislosti v odôvodnení 120 napadnutého rozhodnutia Komisia zdôraznila, ze ochrana investorov a vkladatelov má specifické postavenie v talianskom práve, ktoré chráni úspory a ktoré banke Banca d'Italia zveruje úlohu zabezpecit stabilitu talianskeho bankového systému s cielom chránit vkladatelov. 73 V tomto kontexte Komisia v odôvodnení 121 napadnutého rozhodnutia konstatovala, ze clánok 96a zákona o bankách sa má vykladat "ako konkrétne vymedzenie verejného mandátu ochrany vkladatelov, uplatnitelné na systémy ochrany vkladov uznané v Taliansku". Komisia dalej spresnila, ze "so zretelom na poslednú vetu v clánku 96a ods. 1 [talianskeho zákona o bankách], podla ktorej môzu systémy ochrany vkladov 'zasiahnut v dalsích prípadoch a iným spôsobom` ako vyplatením vkladatelov, sa talianske orgány rozhodli povolit svojim uznaným systémom ochrany vkladov, aby prostriedky získané od clenských bánk pouzili na rôzne typy zásahov". Komisia takisto uviedla, ze clánok 96a talianskeho zákona o bankách tak na jednej strane tvorí základ pre uznanie fondu FITD ako povinného systému ochrany vkladov v Taliansku a na druhej strane poskytuje fondu FITD právomoc potrebnú na realizáciu "zásahov podpory", a to vrátane podporného zásahu zo strany FITD podla clánku 29 jeho stanov. 74 Komisia tak v odôvodnení 122 napadnutého rozhodnutia uviedla, ze "skutocnost, ze FITD má formu súkromnoprávneho konzorcia, je v tejto súvislosti irelevantná, pretoze samotnú struktúru institúcie vseobecného práva nemozno povazovat za dostatocnú na vylúcenie moznosti, ze opatrenie pomoci prijaté institúciou tohto typu je pripísatelné státu". Zdôraznila taktiez, ze "ciele fondu FITD, teda sledovanie spolocných záujmov clenov fondu prostredníctvom konsolidácie bezpecnosti vkladov a ochrany dobrej povesti bankového systému, sa jasne zhodujú s verejnými záujmami". Komisia vsak na jednej stane poznamenala, ze "táto zhoda vsak nemusí nevyhnutne znamenat, ze podnik [v tomto prípade fond FITD] môze prijat rozhodnutie bez toho, aby prihliadal na ustanovenia verejných orgánov", a na druhej strane, ze "okrem toho nie je nutné, aby vplyv státu vyplýval z právne záväzného aktu verejného orgánu[, v]seobecná nezávislost podniku nevylucuje konkrétne zapojenie státu". 75 Komisia v odôvodnení 123 napadnutého rozhodnutia spresnila, ze "talianske právne predpisy a právne predpisy Únie v kazdom prípade dávajú banke Banca d'Italia právomoci a prostriedky, aby zabezpecila, aby vsetky operácie FITD ako systému ochrany vkladov v zmysle [talianskeho zákona o bankách] splnali tento verejný mandát a prispievali k ochrane vkladatelov". 76 V druhom rade sa Komisia domnievala, ze talianske orgány verejnej moci mali moznost ovplyvnovat vsetky fázy vykonania podporného zásahu, akým je ten v prejednávanej veci. 77 Po prvé, Komisia zdôraznila, ze taliansky zákon o bankách poskytuje banke Banca d'Italia právomoc schvalovat zásahy systémov ochrany vkladov, a to vrátane podporných zásahov, a kontrolovat, ci sú v súlade s cielmi stability bankového systému a ochrany vkladov (odôvodnenia 127, 141 a 142 napadnutého rozhodnutia). V tejto súvislosti sa Komisia v odôvodnení 129 napadnutého rozhodnutia domnievala, ze k schvalovaniu zo strany banky Banca d'Italia musí dôjst vo fáze, ked fond FITD este môze navrhované opatrenie upravit a zmenit pre prípad, ze Banca d'Italia bude mat voci nemu námietky. Komisia preto usúdila, ze talianske orgány mali na zásahy vplyv pred tým, ako sa o ich prijatí úcinne rozhodlo (odôvodnenie 130 napadnutého rozhodnutia). 78 Po druhé, Komisia konstatovala, ze talianske orgány verejnej moci mali právomoc iniciovat postup vedúci k podpornému zásahu. V tejto súvislosti v odôvodnení 128 napadnutého rozhodnutia uviedla, ze iba banky v nútenej správe môzu byt príjemcami pomoci prostredníctvom podporných zásahov. Na jednej strane pritom nútenú správu nad bankami zavádza ministerstvo hospodárstva na návrh banky Banca d'Italia. Na druhej strane ziadost o zásah zasiela fondu FITD správca na výkon nútenej správy, ktorého vymenúva a nad ktorým vykonáva dozor Banca d'Italia. 79 Po tretie, Komisia konstatovala, ze vplyv talianskych orgánov verejnej moci je upevnený aj prítomnostou ich zástupcov na vsetkých rozhodovacích zasadnutiach, kde majú tieto orgány moznost vyjadrit svoje pochybnosti v pociatocnej fáze (odôvodnenia 129 a 130 napadnutého rozhodnutia). 80 Komisia preto v odôvodnení 138 napadnutého rozhodnutia dospela k záveru, ze v "tejto veci vykonávajú talianske orgány v zásade aj v praxi stálu kontrolu nad tým, ci pouzívanie prostriedkov FITD zodpovedá cielom verejného záujmu, a ovplyvnujú pouzívanie týchto prostriedkov fondom FITD". 81 Po tretie, v odôvodneniach 133 az 136 napadnutého rozhodnutia Komisia uviedla, ze talianske banky boli povinné byt clenmi fondu FITD a prispievat na zásahy, o ktorých rozhodli jeho riadiace orgány. Clenovia konzorcia tak bez ohladu na ich individuálne záujmy nemohli toto rozhodnutie vetovat ani sa od zásahu distancovat. Podla Komisie je preto zásah pripísatelný fondu FITD, a nie bankám konzorcia. V dôsledku toho, a kedze clenstvo v FITD aj príspevky na zásahy sú povinné, Komisia uviedla, ze clenovia FITD "[musia] podla talianskych právnych predpisov povinne prispievat na hradenie nákladov na poskytovanie podpory fondom FITD" a ze "prostriedky pouzité na financovanie týchto zásahov podpory sú jasne predpísané, spravované a rozdelované v súlade so zákonom alebo inými verejnými normami, a majú teda verejný charakter" (pozri odôvodnenie 137 napadnutého rozhodnutia). 82 Vzhladom na vyssie uvedené skutocnosti Komisia v odôvodnení 144 napadnutého rozhodnutia vyjadrila presvedcenie, ze v prejednávanej veci existujú dostatocné ukazovatele, ktoré preukazujú, ze sporné opatrenia boli pripísatelné státu a financované z verejných prostriedkov. Konkrétne, pokial ide o pripísatelnost sporných opatrení státu, Komisia v odôvodnení 145 napadnutého rozhodnutia uviedla, ze aj keby niektoré aspekty pri jednotlivom posudzovaní samy osebe nestacili na vyvodenie záveru, ze sporné opatrenia sú pripísatelné státu, zo súboru ukazovatelov, ktoré posúdila komplexne, je zrejmé, ze zásahy fondu FITD sú pripísatelné státu. O pripísatelnosti sporných opatrení Taliansku 83 V prvom rade treba na úcely posúdenia pripísatelnosti opatrenia státu preskúmat, ci sa orgány verejnej moci na prijatí tohto opatrenia podielali (pozri rozsudok z 13. septembra 2017, ENEA, [46]C-329/15, [47]EU:C:2017:671, bod [48]21 a citovanú judikatúru). 84 V tejto súvislosti bolo v situácii, ktorá sa týkala pripísatelnosti opatrenia pomoci prijatého verejným podnikom státu, rozhodnuté, ze túto pripísatelnost státu bolo mozné vyvodit zo súboru nepriamych dôkazov vyplývajúcich z kontextu, v ktorom bolo toto opatrenie prijaté, a z okolností prípadu, medzi ktoré patrí skutocnost, ze predmetný subjekt nemohol prijat napadnuté rozhodnutie bez zohladnenia poziadaviek orgánov verejnej moci, alebo skutocnost, ze verejnoprávne podniky, prostredníctvom ktorých bola pomoc poskytnutá, museli okrem faktorov organickej povahy, ktorými boli so státom prepojené, zohladnovat aj pokyny vydané medziministerským výborom pre hospodárske plánovanie (pozri v tomto zmysle rozsudok zo 16. mája 2002, Stardust, [49]C-482/99, [50]EU:C:2002:294, bod [51]55 a citovanú judikatúru). 85 Podla tej istej judikatúry môzu byt na vyvodenie záveru o tom, ze opatrenie pomoci prijaté verejným podnikom je pripísatelné státu, podla okolností relevantné iné nepriame dôkazy, ako napríklad zaclenenie tohto podniku do struktúr verejnej správy, charakter jeho cinností a ich vykonávanie na trhu za bezných podmienok hospodárskej sútaze so súkromnými subjektmi, právne postavenie podniku patriace bud pod verejné právo, alebo pod vseobecné právo spolocností, intenzita dohladu vykonávaného zo strany verejných orgánov nad riadením podniku alebo akýkolvek iný nepriamy dôkaz, ktorý v konkrétnom prípade poukazuje na úcast orgánov verejnej moci na prijatí opatrenia alebo na nepravdepodobnost ich neúcasti na jeho prijatí, berúc taktiez do úvahy rozsah tohto opatrenia, jeho obsah alebo podmienky, ktoré zahrna (pozri v tomto zmysle rozsudky zo 16. mája 2002, Stardust, [52]C-482/99, [53]EU:C:2002:294, bod [54]56, a z 23. novembra 2017, SACE a Sace BT/Komisia, [55]C-472/15 P, neuverejnený, [56]EU:C:2017:885, bod [57]36). 86 Dalej, vzhladom na riziko nedostatocného zahrnutia (pozri body 64 a 65 vyssie) bolo súdne rozhodnuté, ze samotná skutocnost, ze verejný podnik bol zalozený vo forme akciovej spolocnosti podla vseobecného práva, nemôze byt, vychádzajúc z nezávislosti, ktorú mu táto právna forma môze priznávat, povazovaná za dostatocnú na to, aby sa vylúcilo, ze opatrenie pomoci, ktoré takáto spolocnost prijala, je pripísatelné státu. Existujúci stav kontroly a reálne moznosti vykonávat dominantný vplyv, ktoré tento stav so sebou v praxi prinása, totiz nedovolujú vopred vylúcit pripísatelnost opatrenia prijatého takouto spolocnostou státu, a teda riziko obchádzania pravidiel o státnej pomoci, pricom nie je dotknutá samotná relevantnost právnej formy verejného podniku ako jedného z viacerých nepriamych dôkazov umoznujúcich v konkrétnom prípade preukázat, ci stát zasiahol, alebo nie (pozri v tomto zmysle rozsudok zo 16. mája 2002, Stardust, [58]C-482/99, [59]EU:C:2002:294, bod [60]57). 87 Naopak, pokial ide o pripísatelnost opatrenia pomoci, ktoré prijal súkromnoprávny subjekt, hoci právna forma takéhoto subjektu nedovoluje sama osebe vylúcit, ze také opatrenie je pripísatelné státu, nic to nemení na skutocnosti, ze Komisia je povinná z právneho hladiska dostatocným spôsobom preukázat úcast státu na poskytnutí uvedeného opatrenia, pricom prihliada na osobitosti tohto súkromnoprávneho subjektu (pozri body 67 az 69 vyssie). 88 Avsak na rozdiel od verejného podniku v zmysle clánku 2 písm. b) smernice Komisie 2006/111/ES zo 16. novembra 2006 o transparentnosti financných vztahov clenských státov a verejných podnikov a o financnej transparentnosti v niektorých podnikoch ([61]Ú. v. EÚ L 318, 2006, s. 17), podla ktorého pojem verejný podnik oznacuje "vsetky podniky, na ktoré môzu mat orgány verejnej moci, a to priamo alebo nepriamo, dominantný vplyv prostredníctvom ich vlastnenia, financnej úcasti alebo predpisov, ktorými sa riadia", súkromnoprávny subjekt je pri rozhodovaní v zásade nezávislý. Okrem toho je táto nezávislost od státu nevyhnutne väcsia, nez keby bol stát jeho hlavným alebo jediným akcionárom, takze skutocnosti predlozené Komisiou, napríklad formou nepriamych dôkazov o existencii dominantného vplyvu na cinnost takéhoto súkromnoprávneho subjektu, majú o to menej vychádzat z domnienok a o to viac sa javit ako dostatocne presvedcivé (pozri v tomto zmysle rozsudok z 25. júna 2015, SACE a Sace BT/Komisia, [62]T-305/13, [63]EU:T:2015:435, body [64]40 a [65]41; pozri tiez body 68 a 69 vyssie). 89 Na rozdiel od situácie, ked sa opatrenie prijaté verejným podnikom pripisuje státu, v prípade opatrenia prijatého súkromnoprávnym subjektom nie je postacujúce, ak Komisia, berúc do úvahy okolnosti prejednávanej veci, preukáze len to, ze neexistencia vplyvu a úcinnej kontroly orgánov verejnej moci nad týmto súkromnoprávnym subjektom bola nepravdepodobná (pozri v tomto zmysle rozsudok z 25. júna 2015, SACE a Sace BT/Komisia, [66]T-305/13, [67]EU:T:2015:435, bod [68]48). 90 V prejednávanej veci, berúc do úvahy skutocnost, ze predmetné opatrenie bolo vykonané súkromnoprávnym subjektom, bola Komisia o to viac povinná uviest a preukázat skutocnosti, ktoré jej umoznili dospiet k záveru, ze existovali dostatocné nepriame dôkazy na preukázanie, ze uvedené opatrenie bolo prijaté pod vplyvom alebo úcinnou kontrolou orgánov verejnej moci (pozri bod 69 vyssie) a ze z toho dôvodu bolo toto opatrenie v skutocnosti pripísatelné státu (pozri v tomto zmysle rozsudok z 25. júna 2015, SACE a Sace BT/Komisia, [69]T-305/13, [70]EU:T:2015:435, bod [71]48). 91 Vo vseobecnosti je rovnako ako pri kritériu, ktoré sa týka existencie státnych prostriedkov, relevantným faktorom na posúdenie kritéria, ktoré sa týka pripísatelnosti predmetného opatrenia státu, stupen zásahu orgánov verejnej moci do definovania predmetných opatrení a spôsobov ich financovania (pozri v tomto zmysle rozsudok z 27. septembra 2012, Francúzsko/Komisia, [72]T-139/09, [73]EU:T:2012:496, bod [74]63). Iba dostatocne významný stupen zásahu totiz umoznuje konstatovat pripísatelnost predmetných opatrení Taliansku. Komisia sa teda v odôvodnení 112 napadnutého rozhodnutia správne opierala o tento faktor na úcely vymedzenia rozsahu svojej analýzy, pokial ide o preukázanie státneho pôvodu uvedených opatrení. 92 V tejto súvislosti, pokial ide o pripísatelnost týchto opatrení státu, zalobcovia, ktorých podporuje Banca d'Italia, tvrdia v prvom rade to, ze o zásahu v prospech banky Tercas rozhodli riadiace orgány fondu FITD s jednomyselným súhlasom vsetkých zástupcov jeho clenov v nadväznosti na jednoduchú ziadost správcu na výkon nútenej správy. Ziaden orgán verejnej moci podla nich nemohol fondu FITD ulozit povinnost vykonat zásah, ak by sa tento zásah nepovazoval za vyhovujúci záujmom clenov konzorcia. Navyse správca na výkon nútenej správy podla nich konal v pozícii riaditela a statutárneho zástupcu spolocnosti BPB, ked urobil len to, ze fondu FITD zaslal jednoduchú ziadost o zásah, ktorá konzorcium nezaväzovala. Zástupcovia banky Banca d'Italia sa na zasadnutiach fondu FITD podla nich zúcastnili v pozícii pozorovatelov bez hlasovacieho práva a dokonca bez poradného hlasu. Okrem toho predchádzajúci kontakt s bankou Banca d'Italia a jej nezáväzná výzva pre fond FITD, aby dospel k vyvázenej dohode so spolocnostou BPB, podla nich predstavovali bezný dialóg medzi zúcastnenými stranami. Napokon, schválenie zásahu fondu FITD bankou Banca d'Italia sa podla nich uskutocnilo v kontexte jej zákonom zverenej úlohy monitorovania a dohladu s cielom zaistit riadne a obozretné riadenie bánk. K tomuto schváleniu údajne doslo 38 dní po rozhodnutí fondu FITD o zásahu a fond FITD sa podla nich aj potom mohol rozhodnút zásah nevykonat. 93 Komisia tvrdí, ze identifikovala súbor nepriamych dôkazov, ktoré pri ich spolocnom posúdení umoznujú preukázat pripísatelnost sporných opatrení státu. Uvádza, po prvé, ze aj ked je FITD súkromným konzorciom, sleduje v podstate verejný ciel, a síce ochranu sporitelov, co je ciel, na ktorý dohliada Banca d'Italia. Po druhé, ze správca na výkon nútenej správy je verejným funkcionárom vymenovaným bankou Banca d'Italia a podlieha jej dohladu. Po tretie, ze úcast funkcionára banky Banca d'Italia na zasadnutiach rady a riadiaceho výboru v pozícii pozorovatela umoznovala banke Banca d'Italia vyjadrit vsetky jej výhrady k navrhovanému zásahu v pociatocnom stádiu. Prítomnost zástupcu banky Banca d'Italia, aj ked len v pozícii pozorovatela, jej umoznovala vykonávat nad cinnostami fondu FITD kontrolu. Po stvrté, Komisia zdôraznuje, ze vsetky zásahy, ktoré chce fond FITD vykonat, od poskytnutia náhrad sporitelom az po iné zásahy si vyzadujú predchádzajúce schválenie banky Banca d'Italia. - O rozsahu verejného mandátu zvereného fondu FITD 94 Zalobcovia v podstate tvrdia, ze FITD nemá verejný mandát na vykonávanie zásahov v prospech bánk v tazkostiach, lebo clánok 96a talianskeho zákona o bankách stanovuje len moznost iných zásahov a viac nespresnuje, takze fond FITD je podla nich nezávislý, pokial ide o iné zásahy, nez je poskytnutie náhrad za vklady. Pokial ide o tieto iné zásahy, taliansky zákonodarca tak podla nich ponechal na systémy ochrany vkladov, akým je fond FITD, aby úplne nezávislým spôsobom vymedzili predmet, rozsah a podrobné pravidlá takýchto zásahov. Zásahy podla clánku 29 stanov fondu FITD preto majú vyhoviet hlavne súkromným záujmom clenských bánk konzorcia. Okrem toho podla nich bolo rozhodnutie uviest v stanovách fondu FITD moznost vykonania iných zásahov, nez je poskytnutie náhrad za vklady, prijaté clenskými bankami konzorcia bez toho, aby im to ukladalo nejaké pravidlo alebo správny akt. Skutocnost, ze Banca d'Italia schvaluje stanovy FITD, podla nich neovplyvnuje jej rozhodovacie mechanizmy, pretoze Banca d'Italia smie rozhodnút len o tom, ci sú ustanovenia stanov o verejnoprávnych úlohách zverených fondu FITD v súlade so zákonným cielom ochrany vkladatelov. 95 Komisia odpovedá, ze aj ked ide o súkromnoprávne konzorcium s vlastnými a formálne nezávislými orgánmi, fond FITD je zákonom poverený úlohou vo verejnom záujme, konkrétne ochranou sporitelov, ktorá sa realizuje rôznymi formami zásahov. Toto zistenie je podla nej potvrdené aj tým, ze fond FITD na svojej internetovej stránke uvádza, ze jeho institucionálny ciel spocíva v poskytnutí ochrany pre vkladatelov clenských bánk konzorcia a ze táto úloha môze mat rôzne formy. Navyse podla Komisie je ochrana úspor v Taliansku cielom verejnej povahy s ústavným významom. Skutocnost, ze Banca d'Italia pri schvalovaní vsetkých zásahov naplánovaných fondom FITD koná podla clánku 96b talianskeho zákona o bankách "so zretelom na ochranu sporitelov a stabilitu bankového systému", podla Komisie potvrdzuje, ze vsetky zásahy fondu FITD sú zamerané na ochranu vkladatelov, ze FITD koná na základe verejného mandátu a ze podlieha intervencii verejnoprávnej povahy vykonávanej bankou Banca d'Italia. 96 V prvom rade treba podobne ako zalobcovia konstatovat, ze podpornými zásahmi fondu FITD sa majú sledovat prevazne súkromné záujmy clenských bánk fondu FITD. 97 Preto pokial ide o clenov fondu FITD, podporné zásahy fondu majú fondu FITD predovsetkým zabránit nákladnejsím hospodárskym dôsledkom poskytnutia náhrad za vklady v prípade správneho konania o nútenej likvidácii. Zo znenia clánku 29 ods. 1 stanov FITD vyplýva, ze podporné zásahy podliehajú dvom kumulatívnym podmienkam. Na jednej strane musia existovat vyhliadky na ozdravenie banky v tazkostiach, ktorá je príjemcom zásahu, aby sa zabránilo tomu, ze fond FITD bude v budúcnosti opät vyzvaný, aby zasiahol, ci uz novým podporným zásahom, alebo na základe zákonnej povinnosti poskytnút náhrady za vklady. Na druhej strane musia podporné zásahy predstavovat pre clenské banky fondu FITD mensiu financnú zátaz nez výkon zákonnej povinnosti poskytnutia náhrad za vklady. Z dôvodu ulozenia tejto druhej podmienky treba konstatovat, ze stanovy fondu FITD uprednostnujú súkromné záujmy príslusných clenských bánk fondu FITD pred akoukolvek inou úvahou spojenou s ochranou úspor. Stanovy fondu FITD totiz bránia akémukolvek podpornému zásahu, ktorý by viedol k nadmernej financnej zátazi pre clenov fondu FITD, a to aj v prípade, ze by takýto podporný zásah zabezpecoval lepsiu ochranu úspor ochranou vkladov nad zákonom stanovený strop 100000 eur v prípade správneho konania o nútenej likvidácii. 98 Z pohladu clenov fondu FITD majú podporné zásahy zároven zabránit nepriaznivým dôsledkom pre nich a pre celý bankový sektor, najmä pokial ide o dobrú povest a o riziko spanikárenia vkladatelov, ktoré by so sebou správne konanie o nútenej likvidácii banky v tazkostiach prinásalo. Skutocnost, ze urcitý sektor zavedie súkromný systém vzájomnej pomoci, vsak sama osebe nepredstavuje nepriamy dôkaz o úcasti státu. V prejednávanej veci totiz majú clenské banky fondu FITD, ako to Komisia uznáva v odôvodnení 122 napadnutého rozhodnutia, spolocný záujem na posilnení bezpecnosti vkladov a na ochrane dobrej povesti bankového systému. V prejednávanej veci je tiez potrebné konstatovat, ze zriadenie fondu na ochranu vkladov a moznost vykonávat podporné zásahy pôvodne vyplynuli z výlucne súkromnej iniciatívy clenských bánk fondu FITD v case, ked právne predpisy bankám neukladali povinnost pripojit sa k ziadnemu systému ochrany vkladov (pozri bod 5 vyssie). 99 Je pravda, ze súkromné záujmy clenských bánk konzorcia sa môzu s verejným záujmom zhodovat. Z judikatúry vsak vyplýva, ze skutocnost, ze v niektorých prípadoch sa ciele vseobecného záujmu zhodujú so záujmom súkromných subjektov - akým je v prejednávanej veci súkromnoprávne konzorcium - totiz sama osebe neposkytuje ziaden nepriamy dôkaz o tom, ci orgány verejnej moci takým ci onakým spôsobom do prijatia dotknutého opatrenia prípadne zasiahli, alebo nie (pozri v tomto zmysle rozsudok z 23. novembra 2017, SACE a Sace BT/Komisia, [75]C-472/15 P, neuverejnený, [76]EU:C:2017:885, bod [77]26). 100 V druhom rade je potrebné na rozdiel od toho, co tvrdí Komisia, konstatovat, ze podpornými opatreniami sa nevykonáva ziadny verejný mandát zverený talianskou právnou úpravou. 101 Na jednej strane z clánku 96a ods. 1 talianskeho zákona o bankách, ktorý stanovuje, ze "v prípade správneho konania o nútenej likvidácii autorizovaných bánk v Taliansku sa náhrady za vklady poskytujú zo systémov ochrany vkladov", vyplýva, ze verejný mandát zverený fondu FITD talianskym zákonom spocíva výlucne v tom, ze sa z neho ako zo systému ochrany vkladov poskytnú vkladatelom náhrady v prípade, ze je voci clenskej banke tohto konzorcia vedené správne konanie o nútenej likvidácii. Okrem toho, ze verejný mandát zverený talianskou právnou úpravou systémom ochrany vkladov je obmedzený na poskytnutie náhrad za vklady, ak dôjde k správnemu konaniu o nútenej likvidácii, podlieha aj limitu, kedze clánok 96a ods. 5 talianskeho zákona o bankách stanovuje, ze "kazdému vkladatelovi patrí náhrada za vklad najviac vo výske 100000 eur". Mimo tohto rámca teda fond FITD nekoná na základe plnenia ciela vo verejnom záujme ulozeného talianskymi právnymi predpismi (pozri bod 97 vyssie). 102 Na druhej strane je potrebné upozornit na skutocnost, ze talianska právna úprava nijako fondu FITD ani ziadnemu inému systému ochrany vkladov neukladá povinnost prijat ustanovenie o moznosti vykonávat podporné opatrenia. Neupravuje ani spôsoby takýchto zásahov. Právne ustanovenie, na ktoré sa Komisia odvoláva, fondu FITD neprikazuje, aby zasiahol na základe verejného mandátu na ochranu vkladatelov v prípade, ked nie je voci jednému z jeho clenov vedené správne konanie o nútenej likvidácii. V skutocnosti toto ustanovenie okrem poskytnutia náhrady za vklady ziadnu formu povinného zásahu nestanovuje. 103 Je pravda, ze clánok 96a ods. 1 talianskeho zákona o bankách stanovuje, ze "systémy ochrany vkladov môzu ustanovit dalsie prípady a formy zásahu", z tohto ustanovenia vsak výslovne vyplýva, ze ide len o jednoduchú moznost ponechanú na volnej úvahe systémov ochrany vkladov. Talianska právna úprava týmto systémom neukladá povinnost prijat ustanovenia o prípadoch a formách zásahu odlisných od zákonnej povinnosti poskytnutia náhrad za vklady v prípade správneho konania o nútenej likvidácii. Navyse, aj ak urcitý taliansky systém ochrany vkladov s moznostou takýchto zásahov pocíta, taliansky zákonodarca mu ponecháva volnost pri urcení ich úcelu a podmienok. 104 V prejednávanej veci teda moznost fondu FITD vykonat podporné zásahy nevyplýva zo ziadnej zákonnej povinnosti, ale len z nezávislého rozhodnutia clenských bánk konzorcia takúto moznost do stanov fondu FITD zaviest. Boli to práve clenské banky konzorcia, ktoré nezávisle definovali podmienky, za ktorých sa takéto podporné zásahy môzu vykonat. Clánok 29 stanov fondu FITD tak uvádza, ze "v prospech clena konzorcia, nad ktorým je zavedený rezim nútenej správy, mozno zasiahnut, ked existujú vyhliadky na zotavenie a ked sa ocakáva, ze tieto náklady budú nizsie nez náklady na zásah v prípade likvidácie". 105 Kedze vsak neexistuje ziadna zákonná povinnost prijat ustanovenie pre takéto zásahy, skutocnost, ze podla clánku 96b prvého odseku písm. a) talianskeho zákona o bankách sú stanovy FITD schvalované bankou Banca d'Italia, nie je prvkom, ktorý by mohol spochybnit rozhodovaciu nezávislost fondu FITD, pokial ide o podporné zásahy. Platí to o to viac, ze podla ustanovení talianskeho zákona o bankách Banca d'Italia v rámci jej úloh prudenciálneho dohladu schvaluje stanovy vsetkých talianskych bankových institúcií. 106 Z vyssie uvedeného vyplýva, ze na rozdiel od toho, co tvrdí Komisia v odôvodnení 121 napadnutého rozhodnutia, majú podporné opatrenia, ako sú tie, o ktoré ide v prejednávanej veci, iný úcel, nez má poskytnutie náhrad za vklady v prípade správneho konania o nútenej likvidácii, a teda nepredstavujú vykonávanie verejného mandátu. - O nezávislosti fondu FITD pri prijatí rozhodnutia o zásahu 107 Po prvé, zalobcovia tvrdia, ze o zásahoch fondu FITD v prospech banky Tercas bolo rozhodnuté nezávislým spôsobom. Toto rozhodnutie bolo podla nich prijaté riadiacimi orgánmi fondu FITD dobrovolne a bolo jednomyselne odsúhlasené vsetkými zástupcami clenských bánk konzorcia. Ziadny orgán verejnej moci podla nich nevydal pokyny alebo záväzné usmernenia a ziadny orgán verejnej moci nemohol fondu FITD nariadit, aby vykonal zásah, ak jeho riadiace orgány nerozhodli, ze tento zásah je v súlade so záujmami clenov. 108 Po druhé, podla clánku 72 ods. 1 talianskeho zákona o bankách správca na výkon nútenej správy vykonáva "funkcie a právomoci v oblasti správy banky", a tak podla nich nahrádza súkromné právomoci rozpustených správnych orgánov. V prejednávanej veci urobil správca na výkon nútenej správy ako riaditel a statutárny zástupca banky Tercas, cize banky, nad ktorou bola zavedená nútená správa, podla nich len to, ze zaslal jednoduchú ziadost o zásah fondu FITD, ktorá ho ziadnym spôsobom nezaväzovala. Zalobcovia okrem toho tvrdia, ze správca na výkon nútenej správy nie je povinný získat súhlas alebo stanovisko banky Banca d'Italia, aby fondu FITD predlozil ziadost o zásah. 109 Po tretie, zástupca banky Banca d'Italia sa podla nich na zasadnutiach rady a riadiaceho výboru fondu FITD zúcastnil len ako pozorovatel, teda v pasívnej úlohe a bez práva hlasovat, hoci len poradným hlasom. 110 Po stvrté, udrziavanie "kontaktu" s bankou Banca d'Italia a jej "výzva", aby sa nasla "vyvázená dohoda s nadobúdajúcou spolocnostou BPB s cielom pokryt kapitálový deficit", boli podla nich vyjadrením rozumného a obvyklého dialógu s príslusnými orgánmi dohladu v zlozitom kontexte, aký krízové riadenie úverovej institúcie predstavuje. Okrem toho "výzva" banky Banca d'Italia podla nich vyjadrovala len zelanie vseobecného obsahu ("snazit sa o vyvázenú dohodu") a ako taká bola úplne prijatelná, kedze zvázenie prípadnej dohody ponechávala úplne na strany. V kazdom prípade podla nich "výzva" nemohla byt pre fond FITD nijako záväzná. 111 Po piate, tak ako vsetky schválenia banky Banca d'Italia, schválenie podporného zásahu stanovené v clánku 96b prvom odseku písm. d) talianskeho zákona o bankách podla nich patrí pod úlohu dohladu a kontroly, ktorou je Banca d'Italia poverená na úcely zabezpecenia riadneho a obozretného riadenia bánk, pricom tým nie sú dotknuté moznosti, pre ktoré sa subjekty, nad ktorými Banca d'Italia vykonáva svoj dohlad, nezávislým spôsobom rozhodnú. K takémuto schváleniu podla nich taktiez dochádza az po tom, ako je rozhodnutie nezávislým spôsobom orgánmi fondu FITD uz prijaté, cize v prejednávanej veci 38 dní po rozhodnutí o zásahu. V kazdom prípade schválenie banky Banca d'Italia podla nich nemohlo, hoci uz bolo udelené, fond FITD nijako zaväzovat a ten sa mohol rozhodnút zásah nevykonat. 112 Komisia argumentuje, ze Banca d'Italia vykonáva stálu a predbeznú úcinnú kontrolu nad cinnostami fondu FITD schvalovaním jeho stanov, úcastou svojich delegátov na zasadnutiach rady a riadiaceho výboru fondu FITD a udelovaním predchádzajúceho schválenia pre kazdý zo zásahov, ktoré fond FITD chce vykonat. Banca d'Italia podla nej takisto vymenovala správcu na výkon nútenej správy - verejného funkcionára podliehajúceho jej dohladu - ktorý zabezpecuje riadenie banky Tercas a má významné právomoci. 113 V tejto súvislosti je potrebné najprv uviest, ze fond FITD je súkromnoprávne konzorcium, ktoré podla clánku 4 ods. 2 jeho stanov koná "v mene a v záujme clenov konzorcia". Navyse jeho riadiace orgány, t. j. jeho riadiaci výbor a rada, sú volené valným zhromazdením fondu FITD a sú rovnako ako valné zhromazdenie zlozené výlucne zo zástupcov clenských bánk konzorcia. Je preto nutné konstatovat, ze neexistuje ziaden prvok organickej povahy spájajúci fond FITD s talianskymi orgánmi verejnej moci. 114 Práve v tomto kontexte je potrebné preskúmat skutocnosti, ktoré uviedla Komisia v napadnutom rozhodnutí na vyvodenie záveru, ze talianske orgány verejnej moci napriek vsetkému mali právomoc a prostriedky na ovplyvnovanie vsetkých fáz realizácie podporného zásahu a ze v prípade prijatia sporných opatrení tieto právomoci uplatnili. Predovsetkým je potrebné overit, ci nepriame dôkazy, z ktorých Komisia vychádza, z právneho hladiska dostatocne preukazujú, ze zásah fondu FITD v prospech banky Tercas mozno pripísat talianskemu státu v zmysle judikatúry a zásad uvedených v bodoch 63 az 69 a 83 az 91 vyssie. 115 V prvom rade, pokial ide o schválenie zásahu fondu FITD v prospech banky Tercas bankou Banca d'Italia, treba konstatovat, ze to nepredstavuje nepriamy dôkaz umoznujúci pripísat predmetné opatrenie clenskému státu. 116 Po prvé, z talianskej právnej úpravy vyplýva, ze k schváleniu podporných opatrení bankou Banca d'Italia dochádza az po preskúmaní súladu urcitého opatrenia s rámcom regulacných predpisov, ktoré sa vykonáva v rámci prudenciálnej úlohy banky Banca d'Italia. V tejto súvislosti clánok 96b ods. 1 písm. d) talianskeho zákona o bankách stanovuje, ze Banca d'Italia "schvaluje zásahy systémov ochrany vkladov... so zretelom na ochranu vkladatelov a stabilitu bankového systému". Toto ustanovenie treba vykladat z hladiska funkcií prudenciálneho dohladu, ktoré boli banke Banca d'Italia talianskou právnou úpravou zverené a ktoré tá vykonáva "so zretelom na riadne a obozretné riadenie institúcií, ktoré podliehajú jej kontrole, na celkovú stabilitu, úcinnost a konkurencieschopnost financného systému a na dodrziavanie platných právnych predpisov" (clánok 5 ods. 1 talianskeho zákona o bankách). Okrem zásahov systémov ochrany vkladov totiz talianska právna úprava urcité dôlezité rozhodnutia bánk, napríklad akvizície, a dalsích subjektov financného sektora podriaduje schváleniu banky Banca d'Italia (pozri konkrétne clánok 19 talianskeho zákona o bankách). Podriadením zásahov systémov ochrany vkladov a iných rozhodnutí súkromných subjektov financného sektora schváleniu banky Banca d'Italia vsak talianska právna úprava nijako nesleduje zámer nahradit posúdenie zúcastnených strán posúdením banky Banca d'Italia, pokial ide o vhodnost prijatia predmetných rozhodnutí alebo o vymedzenie ich podmienok. Naopak, treba konstatovat, ze Banca d'Italia vykonáva na úcely prudenciálneho dohladu len kontrolu súladu urcitého opatrenia s rámcom regulacných predpisov. 117 Po druhé je potrebné konstatovat, ze Banca d'Italia nemá ako ulozit fondu FITD povinnost zasiahnut na podporu urcitej banky v tazkostiach. 118 Právomoci banky Banca d'Italia sú obmedzené na preskúmanie zhody podporných opatrení, akými sú tie, o ktorých rozhodujú orgány fondu FITD, s rámcom regulacným predpisov pred ich schválením. Na rozdiel od toho, co podla vsetkého naznacuje Komisia v odôvodnení 129 napadnutého rozhodnutia, skutocnost, ze fond FITD má v prípade, ze schválenie nie je udelené, stále moznost, ak si to zelá, predlozit banke Banca d'Italia novú ziadost o schválenie podporného zásahu za odlisných podmienok, nedáva banke Banca d'Italia právomoc zasahovat do prijímania podporných opatrení fondom FITD. Ako totiz vyplýva z odôvodnení 18 a 19 napadnutého rozhodnutia, ide len o schválenie výkonu podporných zásahov, ktoré boli prijaté nezávislým spôsobom riadiacimi orgánmi fondu FITD. Tieto orgány majú nadalej výlucnú príslusnost pre rozhodovanie o zásahu v prospech banky v tazkostiach a pre urcenie praktických podmienok takéhoto zásahu. 119 Navyse, ako uznáva Komisia v odôvodnení 132 napadnutého rozhodnutia, fond FITD nie je povinný vykonat podporný zásah, ktorý bol bankou Banca d'Italia schválený. V tejto súvislosti stací uviest, ze Banca d'Italia uz 4. novembra 2013 schválila prvý podporný zásah v prospech banky Tercas, o ktorom rozhodli riadiace orgány fondu FITD 28. a 29. októbra 2013, ku ktorého vykonaniu zo strany fondu FITD nikdy nedoslo. 120 V kazdom prípade je v prejednávanej veci potrebné na jednej strane konstatovat, ze zásah fondu FITD v prospech skupiny Tercas bol jednomyselne schválený riadiacim výborom a radou fondu FITD 30. mája 2014, a na druhej strane, ze ten bol ako taký schválený bankou Banca d'Italia 7. júla 2014. Za týchto okolností nemôze schválenie predmetného opatrenia zo strany banky Banca d'Italia predstavovat nepriamy dôkaz, ktorý preukazuje, ze talianske orgány verejnej moci sa na prijímaní tohto opatrenia zúcastnili takým spôsobom, ze by im bolo mozné zásah fondu FITD v prospech banky Tercas pripísat. 121 Po druhé, pokial ide o prítomnost zástupcov banky Banca d'Italia na zasadnutiach riadiacich orgánov fondu FITD, treba konstatovat, ze ani to nepredstavuje nepriamy dôkaz o pripísatelnosti predmetného opatrenia státu. 122 Na jednej strane z clánku 13 ods. 6 a clánku 16 ods. 3 stanov FITD výslovne vyplýva, ze zástupcovia banky Banca d'Italia, ktorí sa zúcastnujú na zasadnutiach riadiaceho výboru a rady fondu FITD, plnia len úlohu obycajného pozorovatela, pricom nemajú hlasovacie právo ani právo poradného hlasu. 123 Na druhej strane zo spisu vyplýva, ze Komisia nepredlozila ziaden prvok podporujúci jej tvrdenia v odôvodneniach 129 a 130 napadnutého rozhodnutia, ze "[sa dalo] predpokladat", ze prítomnost zástupcov ako pozorovatelov na zasadnutiach riadiacich orgánov fondu FITD "[dala] [banke Banca d'Italia] moznost v pociatocnej fáze vyjadrit svoje pochybnosti o plánovaných zásahoch" a "upev[nit]" vplyv, ktorý nad nimi vykonáva. V tejto súvislosti je potrebné konstatovat, ze z napadnutého rozhodnutia vyplýva, ze tieto tvrdenia sú len obycajnými domnienkami a nie sú skutocnostami obsiahnutými v spise nijako podlozené. Naopak, zápisnice zo schôdzí riadiacich orgánov fondu FITD svedcia o výlucne pasívnej úlohe zástupcov banky Banca d'Italia. Na zasadnutí riadiaceho výboru 30. mája 2014 totiz zástupca banky Banca d'Italia urobil len to, ze na konci schôdze vyjadril svoju spokojnost so spôsobom, akým bola kríza banky Tercas riesená, zatial co na zasadnutí rady 30. mája 2014 zástupcovia banky Banca d'Italia ani len nepredniesli prejav. 124 Vzhladom na tieto skutkové zistenia Komisia nepreukázala, ze prítomnost zástupcov banky Banca d'Italia, hoci len ako pozorovatelov, na zasadnutiach riadiacich orgánov fondu FITD banke Banca d'Italia umoznila ovplyvnit rozhodnutia fondu FITD. 125 Po tretie, pokial ide o kontext, v ktorom bol zásah fondu FITD v prospech banky Tercas prijatý, je potrebné konstatovat, ze Komisia nepredlozila ziaden prvok, ktorý by preukazoval, ze Banca d'Italia rozhodujúcim spôsobom ovplyvnila rokovanie medzi fondom FITD na jednej strane a spolocnostou BPB a správcom na výkon nútenej správy na druhej strane. 126 Pokial ide teda o skutocnost, ze rokovania medzi zúcastnenými súkromnými stranami boli údajne vedené "v súcinnosti s bankou Banca d'Italia", treba podobne ako zalobcovia uviest, ze v tak komplexnej operácii, akou je krízové riadenie úverovej institúcie, nie je prekvapujúce, ze Banca d'Italia bola o napredovaní rokovaní medzi zúcastnenými stranami informovaná. Preto skutocnost, ze mohlo dôjst k neformálnym stretnutiam medzi zúcastnenými stranami (t. j. fondom FITD, spolocnostou BPB a správcom na výkon nútenej správy banky Tercas) na jednej strane a bankou Banca d'Italia na druhej strane na úcely informovania banky Banca d'Italia o napredovaní rokovaní, je len vyjadrením legitímneho a riadneho dialógu s príslusnými orgánmi dohladu. Je potrebné konstatovat, ze Komisia nepredlozila ziadny dôkaz o tom, ze Banca d'Italia tento kontakt vyuzila na to, aby rozhodujúcim spôsobom ovplyvnila obsah prejednávaných sporných opatrení. Naopak, v spise nie je nic, co by spochybnovalo tvrdenie zalobcov, ze tento kontakt umoznoval banke Banca d'Italia mat prehlad o napredovaní vo veci, aby vedela rýchlejsie prijat svoje rozhodnutie o schválení predmetného opatrenia po jeho prijatí riadiacimi orgánmi fondu FITD a jeho oznámení banke Banca d'Italia. 127 To isté platí o skutocnosti, ze Banca d'Italia údajne "vyzvala" fond FITD, aby dospel k "vyvázenej dohode" so spolocnostou BPB, pokial ide o krytie kapitálového deficitu banky Tercas, s prihliadnutím na prípadné negatívne úcinky likvidácie banky Tercas a jej dcérskej spolocnosti Banca Caripe. Je totiz potrebné podobne ako zalobcovia uviest, ze ide o vyjadrenie obycajného zelania so vseobecným obsahom, ktoré fond FTD nijako nezaväzuje. Takéto zelanie orgánov verejnej moci nie je za okolností, o aké ide v prejednávanej veci, prekvapujúce. Toto zelanie vsak nebolo v ziadnom smere urcené na vydanie príkazov zúcastneným stranám a tie ho v takom zmysle ani nevykladali. V kazdom prípade zo spisu nevyplýva, ze by uvedená výzva mala co i najmensí vplyv na rozhodnutie fondu FITD zasiahnut v prospech banky Tercas, ktoré bolo v zásade dôsledkom vlastných ekonomických úvah fondu FITD a jeho clenov, o ktorých svedcí správa audítorskej a poradenskej spolocnosti, ktorá bola v tomto smere oslovená (pozri bod 19 vyssie). 128 Nakoniec po stvrté, pokial ide o úlohu zohranú správcom na výkon nútenej správy, skutocnost, ze mal moznost iniciovat postup potenciálne vedúci k podpornému zásahu fondu FITD tým, ze mu v tomto zmysle zaslal nezáväznú ziadost, takisto nemôze spochybnit nezávislost fondu FITD o takomto zásahu rozhodnút. 129 Podla clánku 29 ods. 1 stanov fondu FITD môze tento fond uskutocnovat podporné zásahy len v prospech clenských bánk konzorcia, nad ktorými bol zavedený rezim nútenej správy. V tejto súvislosti z clánkov 70 az 72 talianskeho zákona o bankách vyplýva, ze rozhodnutie zaviest nad bankou nútenú správu prijíma minister hospodárstva na návrh banky Banca d'Italia a správcu na výkon nútenej správy vymenúva Banca d'Italia, ktorá má takisto právomoc ho odvolat. Po svojom vymenovaní koná správca na výkon nútenej správy v súlade s clánkom 72 ods. 1 talianskeho zákona o bankách ako riaditel banky a preberá súkromnoprávne právomoci správnych orgánov banky, nad ktorou bola zavedená nútená správa, v záujme vkladatelov. 130 Treba vsak konstatovat, ze predlozenie ziadosti o zásah fondu FITD správcom na výkon nútenej správy fond FITD nijako nezaväzuje, aby jej vyhovel, ani neovplyvnuje jeho nezávislost, pokial ide o obsah podporného zásahu, ak sa rozhodne konat. Navyse na rozdiel od toho, co Komisia uviedla v odôvodnení 128 napadnutého rozhodnutia, nic v stanovách fondu FITD alebo v talianskej právnej úprave nenaznacuje, ze by správca na výkon nútenej správy bol jediným oprávneným takúto ziadost predlozit, a nic nevyvracia tvrdenie fondu FITD, ze on sám môze iniciovat postup vykonania podporného zásahu, aj ked správca na nútený výkon správy ziadost v tomto zmysle nepredlozí. 131 Okrem toho Komisia v prejednávanej veci nepredlozila ziaden dôkaz o tom, ze ziadost predlozená správcom na výkon nútenej správy bola dôsledkom pokynov banky Banca d'Italia. Naopak, z okolností uvedených v bode 16 vyssie vyplýva, ze iniciatíva oslovit fond FITD bola dôsledkom poziadaviek stanovených spolocnostou BPB, ktorá svoje upísanie vkladu zvysujúceho kapitál banky Tercas podmienila pokrytím kapitálového deficitu tejto banky fondom FITD. 132 Na záver, z vyssie uvedeného vyplýva, ze Komisia sa dopustila nesprávneho posúdenia, ked sa v odôvodnení 133 napadnutého rozhodnutia domnievala, ze uz preukázala, ze talianske orgány pri vymedzení zásahu fondu FITD v prospech banky Tercas uplatnili znacnú verejnú kontrolu. Naopak, je potrebné konstatovat, ze Komisia z právneho hladiska dostatocne nepreukázala úcast talianskych orgánov verejnej moci na prijatí predmetného opatrenia a v dôsledku toho ani pripísatelnost tohto opatrenia státu v zmysle clánku 107 ods. 1 ZFEÚ. O financovaní pomoci zo státnych prostriedkov 133 Pod pojem zásah "zo státnych prostriedkov" v zmysle clánku 107 ods. 1 ZFEÚ patria okrem výhod poskytovaných priamo urcitým státom aj výhody poskytované prostredníctvom verejnoprávnych alebo súkromnoprávnych institúcií urcených alebo zriadených týmto státom na úcely riadenia tejto pomoci. Právo Únie totiz nemôze pripustit, aby samotné vytvorenie autonómnych institúcií poverených rozdelovaním pomoci umoznilo obíst pravidlá vztahujúce sa na státnu pomoc (pozri rozsudok z 9. novembra 2017, Európska komisia/TV2/Danmark, [78]C-656/15 P, [79]EU:C:2017:836, body [80]44 a [81]45 a citovanú judikatúru). 134 Navyse podla ustálenej judikatúry sa clánok 107 ods. 1 ZFEÚ vztahuje na vsetky penazné prostriedky, ktoré môzu orgány verejnej moci skutocne pouzit na podporu podnikov, pricom nie je relevantné, ci tieto prostriedky patria, alebo nepatria do majetku státu natrvalo. V dôsledku toho, aj ked sumy zodpovedajúce predmetnému opatreniu nie sú natrvalo vo vlastníctve státnej pokladnice, skutocnost, ze stále sú pod verejnoprávnou kontrolou, a teda k dispozícii príslusným vnútrostátnym orgánom, stací na to, aby boli kvalifikované ako "státne prostriedky" (pozri rozsudok z 9. novembra 2017, Európska komisia/TV2/Danmark, [82]C-656/15 P, [83]EU:C:2017:836, bod [84]46 a citovanú judikatúru). 135 V tejto súvislosti bolo v situácii týkajúcej sa verejnoprávnych podnikov súdne rozhodnuté, ze pokial sú prostriedky týchto podnikov pod kontrolou státu, a teda sú v jeho dispozícii, tieto prostriedky patria pod pojem "státn[e] prostriedk[y]" v zmysle clánku 107 ods. 1 ZFEÚ. Postavenie státu je totiz také, ze uplatnovaním svojho rozhodujúceho vplyvu na tieto podniky dokáze v prípade potreby lahko nasmerovat pouzitie ich prostriedkov na financovanie osobitných výhod v prospech iných podnikov. Skutocnost, ze predmetné prostriedky spravujú subjekty, ktoré nie sú orgánmi verejnej moci, alebo ze ide o prostriedky súkromného pôvodu, nemá v tomto ohlade ziadny vplyv (pozri rozsudok z 9. novembra 2017, Európska komisia/TV2/Danmark, [85]C-656/15 P, [86]EU:C:2017:836, body [87]47 a [88]48 a citovanú judikatúru). 136 Súdny dvor tak vo veci, v ktorej bol vyhlásený rozsudok z 9. novembra 2017, Európska komisia/TV2/Danmark ([89]C-656/15 P, [90]EU:C:2017:836, body [91]49 az [92]53), poukázal na to, ze tri podniky, o ktoré vo veci islo, boli verejnoprávnymi podnikmi vo vlastníctve státu a boli poverené tým, aby príjmy pochádzajúce z predaja reklamného priestoru jedného z nich prevádzali na tento podnik. Súdny dvor takisto konstatoval, ze celý tok týchto príjmov bol upravený zákonom, podla ktorého mali státom osobitne poverené verejnoprávne podniky za úlohu uvedené príjmy spravovat. Predmetné príjmy boli z tohto dôvodu pod verejnou kontrolou a v dispozícii státu, ktorý mohol rozhodovat o ich pridelovaní. Súdny dvor preto rozhodol, ze tieto príjmy naozaj predstavovali "státn[e] prostriedk[y]" v zmysle clánku 107 ods. 1 ZFEÚ. 137 V prejednávaných veciach zalobcovia podporovaní bankou Banca d'Italia tvrdia, ze Komisia v napadnutom rozhodnutí nesprávne konstatovala, ze prostriedky pouzité fondom FITD predstavovali "státn[e] prostriedk[y]". Komisia tak podla nich nemôze tvrdit, ze ked fond FITD zasahuje v prospech jedného zo svojich clenov v tazkostiach, koná tak na základe verejného mandátu a nie na základe zákonnej ochrany vkladov vkladatelov. Takisto sa má podla nich zohladnit skutocnost, ze fond FITD je súkromnoprávnym konzorciom, ktorého orgány zastupujú jeho clenov a nie verejnú moc. Ak sa zástupca banky Banca d'Italia zúcastní na zasadnutiach riadiacich orgánov FITD, robí tak podla nich len ako pozorovatel a bez hlasovacieho práva alebo poradnej funkcie. Tvrdia, ze ziadny orgán verejnej moci nemohol fondu FITD nariadit, aby sa pre zásah rozhodol, alebo urcit podmienky tohto zásahu. Takisto, hoci správca na výkon nútenej správy, ktorý nahradil riaditelov banky Tercas, vyzval fond FITD, aby zasiahol, bolo to podla nich v záujme tohto podniku a jeho veritelov a fond FITD to nemohlo zaväzovat. Navyse k schváleniu zásahu bankou Banca d'Italia podla nich doslo v kontexte jej bezných úloh ochrany stability a úspor. Malo íst o schvalovacie opatrenie obmedzené na a posteriori formálnu kontrolu súkromnoprávneho aktu. Navyse stát podla nich príspevky clenov súvisiace so zásahom ani nenariadil, ani nekontroloval a ani neboli v jeho dispozícii. Hoci sú clenovia konzorcia povinní prispiet k poskytnutiu náhrad za vklady, podla zalobcov im ziadne pravidlo, ani ziaden správny akt neukladá povinnost prispiet na zásah. Záväzná povaha týchto príspevkov vyplýva len zo stanov a rozhodnutí fondu FITD. 138 Komisia v podstate tvrdí, ze aj ked ide o súkromnoprávne konzorcium s vlastnými a formálne nezávislými orgánmi, fond FITD je zákonom poverený úlohou vo verejnom záujme, t. j. ochranou sporitelov, ktorá môze mat rôzne formy. Obdobne, Banca d'Italia podla nej vykonávala stálu a predbeznú úcinnú kontrolu nad cinnostami fondu FITD, kedze schvalovala jeho stanovy, jej zástupcovia sa zúcastnovali na zasadnutiach rady a riadiaceho výboru fondu FITD a pre kazdý zásah udelovala predbezné schválenie. Navyse bola to práve Banca d'Italia, ktorá vymenovala správcu na výkon nútenej správy - verejného funkcionára podliehajúceho jej dohladu - ktorý zabezpecil riadenie banky Tercas pocas obdobia nútenej správy. Okrem toho, kedze fond FITD je jediný systém ochrany vkladov uznaný bankou Banca d'Italia, banky, ktoré nie sú druzstevnými úverovými bankami, sú tak povinné stat sa jeho clenom a platit mu pozadované príspevky na splnenie ciela verejnej politiky ochrany úspor. 139 V prejednávanej veci Komisia na to, aby dospela v odôvodnení 144 napadnutého rozhodnutia k záveru, ze zásah fondu FITD v prospech banky Tercas bol financovaný zo státnych prostriedkov, zohladnila tieto nepriame dôkazy: skutocnost, ze fond FITD bol drzitelom verejného mandátu; kontrolu orgánov verejnej moci nad prostriedkami pouzitými fondom FITD na financovanie zásahu, a skutocnost, ze príspevky pouzité fondom FITD na financovanie zásahu mali záväznú povahu. 140 Po prvé, Komisia usúdila, ze fond FITD bol drzitelom verejného mandátu a ze zásah fondu FITD v prospech skupiny Tercas bol vykonaný s cielom chránit vklady vkladatelov. Talianske orgány sa totiz podla nej rozhodli svojím systémom ochrany vkladov umoznit pouzitie prostriedkov sústredených od ich clenov na výkon iných druhov zásahov, nez je poskytnutie náhrad za vklady vkladatelov (pozri odôvodnenie 121 napadnutého rozhodnutia). 141 V tejto súvislosti, ako vyplýva z toho, co bolo uvedené vyssie, pokial ide o pripísatelnost zásahu státu, ukazuje sa, ze verejný mandát zverený rôznym systémom ochrany vkladov v Taliansku ukladá len povinnost zaviest systém umoznujúci poskytnutie náhrad za vklady vkladatelov v prípade zlyhania úverovej institúcie. Tento verejný mandát vsak nestanovuje, ze tieto systémy musia vyziadaním potrebných prostriedkov od ich clenov takisto zasiahnut v predstihu, aby k takémuto zlyhaniu nedoslo. V prejednávanej veci sú to práve stanovy fondu FITD, súkromnoprávneho konzorcia, ktoré uz od jeho vzniku stanovujú moznost zasiahnut v prospech jedného z jeho clenov, ak je v tazkostiach a existujú vyhliadky na jeho ozdravenie a ak uvedený zásah vyjde lacnejsie nez výkon zákonom stanovenej ochrany vkladov vkladatelov. 142 Toto posúdenie platí, aj pokial ide o preskúmanie prvkov, ktoré boli uvedené na úcely preukázania financovania zásahu zo státnych prostriedkov. 143 Po druhé, Komisia na úcely preukázania, ze orgány verejnej moci mali nad prostriedkami pouzitými fondom FITD na financovanie zásahu kontrolu, poukázala na urcité charakteristiky tohto zásahu. Tvrdila, ze iba banky, nad ktorými bol zavedený rezim nútenej správy, môzu byt príjemcami zásahov fondu FITD na základe clánku 29 ods. 1 jeho stanov, a ze teda len správca na výkon nútenej správy banky Tercas - verejný cinitel pod kontrolou banky Banca d'Italia - mal "právomoc iniciovat intervencné opatrenie fondu FITD" (pozri odôvodnenie 128 napadnutého rozhodnutia). Banca d'Italia mala podla nej takisto siroké právomoci, pokial ide o fond FITD, pri ktorom práve ona odsúhlasila stanovy a schválila rozhodnutie o zásahu v prospech banky Tercas pred tým, ako nadobudlo platnost (pozri odôvodnenia 124, a 127 az 129 napadnutého rozhodnutia). 144 V tejto súvislosti sa z rovnakých dôvodov, aké boli uvedené v súvislosti s pripísatelnostou zásahu státu, ukazuje, ze vyssie uvedené skutocnosti musia byt posúdené v ich vzájomných súvislostiach, z ktorých vyplýva, ze nie sú dostatocné na vyvodenie záveru, ze z dôvodu kontroly vykonávanej orgánmi verejnej moci sú prostriedky pouzité fondom FITD na financovanie zásahu "státn[ymi] prostriedk[ami]" v zmysle clánku 107 ods. 1 ZFEÚ. 145 Rozhodnutie správcu na výkon nútenej správy banky Tercas predlozit fondu FITD ziadost o zásah v mene podniku, pre ktorý pôsobil ako riaditel, pretoze nad ním bola zavedená nútená správa, je totiz vysvetlené tým, ze spomedzi rôznych dostupných mozností sa mu tá, ktorú navrhla spolocnost BPB, zdala najzaujímavejsia. Kedze návrh spolocnosti BPB bol podmienený zásahom fondu FITD v prospech banky Tercas (pozri bod 16 vyssie), nemozno sa domnievat, ze takáto ziadost vyplýva z podnetu orgánov verejnej moci, ktoré by sa tak snazili usmernit pouzitie prostriedkov fondu FITD. Bolo to teda skôr dôsledkom zvázenia súkromného podnetu predlozeného správcovi na výkon nútenej správy, ktorý sa rozhodol, tak ako by to v tej istej situácii urobil bezný riaditel, ze tento podnet bol v záujme ním spravovaného podniku, ze doslo k predlozeniu ziadosti fondu FITD o zásah podla clánku 29 ods. 1 jeho stanov. 146 Navyse, ako pred Vseobecným súdom tvrdí Banca d'Italia, rôzne moznosti zasiahnutia, ktoré má v súvislosti s fondom FITD k dispozícii, sú urcené len na výkon jej právomocí dohladu v súvislosti s cielmi ochrany sporitelov, stability bankového systému a riadneho a obozretného riadenia bánk. 147 V prejednávaných veciach zo spisu nevyplýva, ze pri schválení zásahu fondu FITD v prospech banky Tercas islo o nieco iné ako o formálnu kontrolu správnosti zo strany banky Banca d'Italia. V tomto prípade, odkedy doslo k úradnému schváleniu fondu FITD ako jedného zo systémov ochrany vkladov uznaných v Taliansku, nemozno toto schválenie, rovnako ako rôzne akty, ktoré mu predchádzali, vzaté jednotlivo, ako aj v celku, zaradit medzi opatrenia umoznujúce preukázat, ze stát bol uplatnením dominantného vplyvu nad týmto konzorciom v postavení nasmerovat pouzitie prostriedkov fondu FITD na financovanie zásahu. 148 Zásah fondu FITD v prospech banky Tercas totiz mal svoj pôvod v návrhu pôvodne predlozenom spolocnostou BPB, ktorý následne vo vlastnom záujme opätovne predlozila banka Tercas. Tento zásah, ktorý naplna ciel konzorcia, zároven zodpovedá aj záujmu jeho clenov. 149 V takomto kontexte tu jednotlivé mechanizmy stanovené talianskou právnou úpravou na zabránenie tomu, ze zásah tohto druhu narusí bankový sektor alebo ohrozí plnenie verejného mandátu zvereného fondu FITD, urobili, vseobecne vzaté, len tolko, ze potvrdili moznost priznanú fondu FITD jeho stanovami zasiahnut v prospech jedného zo svojich clenov pridelením svojich vlastných prostriedkov, a konkrétnejsie vzaté, ze schválili zásah fondu FITD v prospech banky Tercas v súlade so záujmom spolocnosti BPB, banky Tercas a vsetkých ostatných clenov konzorcia. Komisia v nijakom okamihu nedokázala preukázat, ze Banca d'Italia sa prostredníctvom svojej formálnej kontroly správnosti snazila nasmerovat súkromné prostriedky, ktoré boli fondu FITD k dispozícii. 150 Po tretie, Komisia konstatovala, ze príspevky pouzité fondom FITD na financovanie zásahu mali záväznú povahu jednak tým, ze banky, ktoré sú clenmi fondu FITD, v praxi nemajú inú moznost nez stat sa jeho clenmi, a jednak tým, ze tieto banky nemôzu rozhodnutia fondu FITD vetovat alebo sa od zásahu, o ktorom tento fond rozhodol, distancovat (pozri odôvodnenia 133 az 135 napadnutého rozhodnutia). 151 Na úcely preskúmania tejto argumentácie treba predovsetkým pripomenút, ze je nesporné, ze prostriedky pouzité na zásah fondu FITD v prospech banky Tercas sú súkromnými prostriedkami, ktoré poskytli clenské banky konzorcia. 152 Stanovy fondu FITD totiz vseobecne stanovujú, ze tento fond sa doplna z prostriedkov "poskytnutých clenmi konzorcia" (pozri clánok 1 ods. 1 stanov fondu FITD). Výska príspevkov clenských bánk konzorcia je stanovená na základe ich príslusných objemov prostriedkov, za ktoré sa má poskytnút náhrada ("príspevkový základ"), a je viazaná na úroven rizika podniku meranú prostredníctvom "ukazovatelov spôsobov riadenia" (pozri clánok 25 a prílohu jeho stanov). 153 Navyse v case skutkových okolností bolo v clánku 21 stanov fondu FITD spresnené, ze vychádzajúc z rozhodnutí príslusných statutárnych orgánov, o prostriedky pouzívané na zásahy, akým bol zásah pridelený banke Tercas, ziadal fond FITD a poskytované boli pri tejto prílezitosti clenmi konzorcia. Aj ked teda prostriedky nevyhnutné na fungovanie konzorcia plynuli na tvorbu jeho rozpoctu, príspevky urcené na zásahy boli povazované za "preddavky" zaplatené clenmi fondu FITD, ktorý ich spravoval v ich mene ako splnomocnený zástupca. 154 Povinnost clenov fondu FITD prispiet na zásah, o ktorom tento fond rozhodol, teda nemá svoj pôvod v regulacnom ustanovení, ako to je pri zvlástnom mandáte od státu na správu príspevkov od jeho clenov na základe zákonnej ochrany vkladov vkladatelov, ale v súkromnoprávnom ustanovení stanov, ktoré zachováva rozhodovaciu nezávislost clenov fondu FITD. 155 Treba tiez zdôraznit, ze skôr, ako sa fond FITD rozhodol pre zásah a ako následne sústredil súkromné prostriedky svojich clenov, sa tento fond v súlade s clánkom 29 svojich stanov, a ako to vyplýva zo správy predlozenej 26. mája 2014 audítorskou a poradenskou spolocnostou, uistil o tom, ze náklady na tento zásah boli nizsie nez náklady, ktoré by pre jeho clenov predstavovala likvidácia banky Tercas, a teda splnenie zákonnej ochrany vkladov vkladatelov. 156 Zásah fondu FITD v prospech banky Tercas tak bol nielen v prospech spolocnosti BPB a banky Tercas, ale tiez v prospech vsetkých jeho clenov, pretoze im hrozilo, ze budú musiet vyplatit väcsie sumy nez tie, ktoré boli potrebné na umoznenie prevzatia banky Tercas spolocnostou BPB. 157 V tejto súvislosti je potrebné poznamenat, ako to tvrdí fond FITD, ze zásah bol prijatý rozhodnutím riadiaceho výboru a rady fondu FITD jednomyselne zástupcami jeho clenov, z ktorých sa riadiaci výbor a rada skladajú. Ziaden z týchto zástupcov teda proti tomuto opatreniu nenamietal. 158 Je takisto bezné, ze schválením jeho riadiacimi orgánmi v súlade s ustanoveniami jeho stanov sa predmetné rozhodnutie stáva záväzným pre vsetkých clenov konzorcia. Okrem toho ziadna skutocnost v spise nepodporuje tvrdenie, ze niektorí clenovia konzorcia údajne prejavili nesúhlas s mechanizmom zásahov podla stanov alebo so zásahom fondu FITD v prospech banky Tercas. 159 Záväzná povaha príspevkov clenov fondu FITD na zásah tak má svoj pôvod v rozhodnutí, ktoré títo clenovia schválili dvakrát, nielen tým, ze sa rozhodli stat sa clenmi fondu FITD, ktorý takúto moznost stanovuje, ale aj tým, ze sa rozhodli akceptovat, ze rozhodnutie o takomto zásahu prijímajú riadiace orgány konzorcia. Zákaz je podla vsetkého takisto v súlade s cielmi fondu FITD, ako aj so záujmami jeho clenov. 160 Tvrdenie Komisie, ze pre bankové institúcie by bolo prakticky tazké odclenit sa od fondu FITD, ktorého sú clenmi z historických dôvodov a ktorý doteraz predstavuje jediný fond ochrany vkladov zdruzujúci nedruzstevné banky, aby vytvorili iný fond ochrany vkladov, ktorý by potom mohol byt uznaný bankou Banca d'Italia a ktorého stanovy by dovolovali zasiahnut len z dôvodu zákonnej ochrany vkladov vkladatelov alebo by prípadne umoznovali odmietnut prispiet na zásah v prospech urcitého clena, aj ked by o jeho prijatí bolo rozhodnuté riadiacimi orgánmi, je preto cisto teoretickým tvrdením a bez vplyvu na tu prejednávaný zásah. 161 Z vyssie uvedeného vyplýva, ze Komisia v napadnutom rozhodnutí dostatocne z právneho hladiska nepreukázala, ze predmetné prostriedky boli pod kontrolou talianskych orgánov verejnej moci, a teda, ze im boli k dispozícii. Komisia teda nemohla dospiet k záveru, ze aj ked bol zásah fondu FITD v prospech banky Tercas vykonaný v súlade so stanovami tohto konzorcia a v záujme jeho clenov s pouzitím výlucne súkromných prostriedkov, v skutocnosti to boli orgány verejnej moci, ktoré uplatnením dominantného vplyvu nad fondom FITD rozhodli o nasmerovaní pouzitia týchto prostriedkov na financovanie takéhoto zásahu. Záver 162 Kedze prvá z podmienok týkajúca sa kvalifikácie pomoci v zmysle clánku 107 ods. 1 ZFEÚ nie je v prejednávanej veci splnená, treba zalobným dôvodom zalozeným na tom, ze Komisia sa nesprávne domnievala, ze sporné opatrenia znamenali pouzitie státnych prostriedkov a ze boli pripísatelné státu, vyhoviet, a teda napadnuté rozhodnutie treba vyhlásit za neplatné, pricom nie je potrebné preskúmat ostatné tvrdenia predlozené zalobcami. O trovách 163 Podla clánku 134 ods. 1 rokovacieho poriadku úcastník konania, ktorý nemal vo veci úspech, je povinný nahradit trovy konania, ak to bolo v tomto zmysle navrhnuté. Kedze Komisia nemala vo veci úspech, treba rozhodnút tak, ze znása svoje vlastné trovy konania a je povinná nahradit trovy konania zalobcov a vedlajsieho úcastníka konania v súlade s ich návrhmi. Z týchto dôvodov VSEOBECNÝ SÚD (tretia rozsírená komora) rozhodol takto: 1. Rozhodnutie Komisie (EÚ) 2016/1208 z 23. decembra 2015 o státnej pomoci SA.39451 (2015/C) (ex 2015/NN), ktorú Taliansko poskytlo banke Banca Tercas, sa vyhlasuje za neplatné. 2. Európska komisia je povinná nahradit trovy konania. Frimodt Nielsen Kreuschitz Forrester Pól/torak Perillo Rozsudok bol vyhlásený na verejnom pojednávaní v Luxemburgu 19. marca 2019. Podpisy Obsah Okolnosti predchádzajúce sporu Zúcastnené subjekty Obchodné subjekty dotknuté zásahom Fond FITD Banca d'Italia Kontext a zásah fondu FITD v prospech banky Tercas Prvý pokus o zásah Rozhodnutie o zásahu a schválenie zo strany Banca d'Italia Stav banky Tercas po zásahu fondu FITD Správne konanie a napadnuté rozhodnutie Konanie a návrhy úcastníkov konania Právny stav O prípustnosti zaloby, ktorú podal FITD O veci samej Úvodné pripomienky k pojmu "pomoc poskytnutá státom" Skutocnosti uvedené v napadnutom rozhodnutí na preukázanie státneho pôvodu opatrení O pripísatelnosti sporných opatrení Taliansku - O rozsahu verejného mandátu zvereného fondu FITD - O nezávislosti fondu FITD pri prijatí rozhodnutia o zásahu O financovaní pomoci zo státnych prostriedkov Záver O trovách __________________________________________________________________ ( [93]*1 ) Jazyk konania: taliancina. References 1. file:///tmp/lynxXXXXp14Nku/L87140-9582TMP.html#t-ECR_62016TJ0098_SK_01-E0001 2. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:L:2016:203:TOC 3. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:L:2016:203:TOC 4. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:L:1994:135:TOC 5. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2018%3A34&locale=sk 6. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2018%3A34&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 7. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2018%3A34&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point57 8. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2014%3A683&locale=sk 9. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2014%3A683&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 10. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2014%3A683&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point83 11. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2017%3A671&locale=sk 12. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2017%3A671&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 13. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2017%3A671&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point17 14. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2017%3A671&locale=sk 15. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2017%3A671&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 16. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2017%3A671&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point20 17. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2017%3A671&locale=sk 18. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2017%3A671&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 19. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2017%3A671&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point23 20. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2017%3A233&locale=sk 21. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2017%3A233&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 22. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2017%3A233&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point67 23. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2002%3A294&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 24. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2002%3A294&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point23 25. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2017%3A233&locale=sk 26. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2017%3A233&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 27. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2017%3A233&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point68 28. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2017%3A233&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point69 29. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2008%3A757&locale=sk 30. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2008%3A757&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 31. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2008%3A757&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point111 32. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2016%3A912&locale=sk 33. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2016%3A912&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 34. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2016%3A912&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point87 35. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2002%3A294&locale=sk 36. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2002%3A294&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 37. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2002%3A294&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point50 38. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2002%3A294&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point52 39. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2002%3A294&locale=sk 40. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2002%3A294&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 41. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2002%3A294&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point52 42. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2002%3A294&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point55 43. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2006%3A104&locale=sk 44. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2006%3A104&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 45. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2006%3A104&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point103 46. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2017%3A671&locale=sk 47. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2017%3A671&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 48. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2017%3A671&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point21 49. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2002%3A294&locale=sk 50. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2002%3A294&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 51. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2002%3A294&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point55 52. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2002%3A294&locale=sk 53. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2002%3A294&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 54. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2002%3A294&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point56 55. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2017%3A885&locale=sk 56. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2017%3A885&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 57. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2017%3A885&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point36 58. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2002%3A294&locale=sk 59. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2002%3A294&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 60. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2002%3A294&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point57 61. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:L:2006:318:TOC 62. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2015%3A435&locale=sk 63. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2015%3A435&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 64. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2015%3A435&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point40 65. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2015%3A435&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point41 66. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2015%3A435&locale=sk 67. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2015%3A435&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 68. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2015%3A435&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point48 69. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2015%3A435&locale=sk 70. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2015%3A435&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 71. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2015%3A435&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point48 72. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2012%3A496&locale=sk 73. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2012%3A496&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 74. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2012%3A496&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point63 75. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2017%3A885&locale=sk 76. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2017%3A885&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 77. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2017%3A885&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point26 78. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2017%3A836&locale=sk 79. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2017%3A836&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 80. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2017%3A836&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point44 81. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2017%3A836&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point45 82. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2017%3A836&locale=sk 83. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2017%3A836&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 84. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2017%3A836&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point46 85. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2017%3A836&locale=sk 86. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2017%3A836&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 87. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2017%3A836&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point47 88. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2017%3A836&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point48 89. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2017%3A836&locale=sk 90. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2017%3A836&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 91. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2017%3A836&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point49 92. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2017%3A836&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point53 93. file:///tmp/lynxXXXXp14Nku/L87140-9582TMP.html#c-ECR_62016TJ0098_SK_01-E0001