ROZSUDOK SÚDNEHO DVORA (piata komora) z 19. septembra 2018 ( [1]*1 ) "Odvolanie - Státna pomoc - Schéma pomoci zavedená Francúzskom - Neobmedzená státna záruka poskytnutá Institut Français du Pétrole (IFP) priznaním postavenia verejnej institúcie priemyselnej a obchodnej povahy (EPIC) - Rozhodnutie, ktorým sa urcuje, ze toto opatrenie scasti nepredstavuje a scasti predstavuje státnu pomoc, ktorá je pri dodrzaní urcitých podmienok zlucitelná s vnútorným trhom - Pojem 'schéma pomoci` - Domnienka existencie výhody - Dôkazné bremeno a úroven dokazovania" Vo veci C-438/16 P, ktorej predmetom je odvolanie podla clánku 56 Statútu Súdneho dvora Európskej únie, podané 4 augusta 2016, Európska komisia, v zastúpení: B. Stromsky a D. Grespan, splnomocnení zástupcovia, odvolatelka, dalsí úcastníci konania: Francúzska republika, v zastúpení: D. Colas a J. Bousin, splnomocnení zástupcovia, IFP Énergies nouvelles, so sídlom v Rueil-Malmaison (Francúzsko), v zastúpení: E. Morgan de Rivery a E. Lagathu, avocats, zalobkyne v prvostupnovom konaní, SÚDNY DVOR (piata komora), v zlození: predseda piatej komory J. L. da Cruz Vilaça, podpredseda Súdneho dvora A. Tizzano (spravodajca), sudcovia A. Borg Barthet, M. Berger a F. Biltgen, generálny advokát: M. Wathelet, tajomník: V. Giacobbo-Peyronnel, referentka, so zretelom na písomnú cast konania a po pojednávaní z 28. septembra 2017, po vypocutí návrhov generálneho advokáta na pojednávaní 7. decembra 2017, vyhlásil tento Rozsudok 1 Európska komisia sa svojím odvolaním domáha zrusenia rozsudku Vseobecného súdu Európskej únie z 26. mája 2016, Francúzsko a IFP Énergies nouvelles/Komisia (T-479/11 a T-157/12, dalej len "napadnutý rozsudok", [2]EU:T:2016:320), v rozsahu, v akom ním Vseobecný súd zrusil clánok 1 ods. 3 az 5, ako aj clánky 2 az 12 rozhodnutia Komisie 2012/26/EÚ z 29. júna 2011 o státnej pomoci C 35/08 (ex NN 11/2008), ktorú Francúzsko poskytlo verejnej institúcii "Institut français du pétrole" ([3]Ú. v. EÚ L 14, 2012, s. 1, dalej len "sporné rozhodnutie"). Právny rámec 2 Clánok 1 nariadenia Rady (ES) c. 659/1999 z 22. marca 1999 ustanovujúceho podrobné pravidlá na uplatnovanie clánku [108 ZFEÚ] ([4]Ú. v. ES L 83, 1999, s. 1; Mim. vyd. 08/001, s. 339), v znení platnom v case skutkových okolností vo veci samej, znel takto: "Na úcely tohto nariadenia: a) 'pomoc` bude znamenat akékolvek opatrenie, ktoré splna vsetky kritériá stanovené v clánku [107 ods. 1 ZFEÚ]; ... c) 'nová pomoc` bude znamenat pomoc, to znamená schémy pomoci a individuálnu pomoc, ktorá nie je existujúcou pomocou vrátane úprav existujúcej pomoci; d) 'schéma pomoci` bude znamenat akýkolvek akt, na základe ktorého bez potreby dalsích vykonávacích opatrení mozno udelit individuálnu pomoc podnikatelom, definovaným v rámci aktu vseobecným a abstraktným spôsobom a akéhokolvek aktu na základe ktorého pomoc, ktorá nie je spojená so specifickým projektom, sa môze poskytnút jednému alebo viacerým podnikatelom na neurcité casové obdobie a/alebo v neurcitej sume; e) 'individuálna pomoc` bude znamenat pomoc, ktorá sa neposkytuje na základe schémy pomoci a úradne oznamovanej pomoci na základe schémy pomoci; ..." 3 Bod 1.2 oznámenia Komisie o uplatnovaní clánkov [107] a [108 ZFEÚ] na státnu pomoc vo forme záruk ([5]Ú. v. EÚ C 155, 2008, s. 10, dalej len "oznámenie o zárukách"), nazvaný "Typy záruk", stanovuje, ze: "Vo svojej najbeznejsej forme sa záruky spájajú s pôzickou alebo s iným financným záväzkom, ktorý sa stanoví Zmluvou medzi dlzníkom a veritelom. Môzu poskytovat ako individuálne záruky alebo v rámci zárucných schém. Rôzne formy záruky vsak môzu existovat v závislosti od ich právneho základu, typu transakcie, na ktorú sa poskytujú, ich trvania atd. Patria sem okrem iného nasledovné formy záruky: ... - neobmedzené záruky a záruky s obmedzením výsky a/alebo trvania. Komisia povazuje za pomoc vo forme záruky aj výhodnejsie podmienky financovania pre podniky, ktorých právna forma vylucuje konkurzné konanie alebo iné postupy pre prípad platobnej neschopnosti, alebo ked sa poskytuje jednoznacná státna záruka alebo krytie strát státom. To isté platí, ked stát získa nejaký majetok v podniku a neobmedzené rucenie sa prijme namiesto zvycajného obmedzeného rucenia, ..." 4 Bod 2.1 oznámenia o zárukách, nazvaný "Vseobecné poznámky", uvádza: "V clánku [107 ods. 1 ZFEÚ] sa konstatuje, ze kazdá pomoc, poskytovaná clenským státom alebo akoukolvek formou zo státnych prostriedkov, ktorá narúsa hospodársku sútaz alebo hrozí narusením hospodárskej sútaze tým, ze zvýhodnuje urcitých podnikatelov alebo výrobu urcitých druhov tovaru, je nezlucitelná so spolocným trhom, pokial ovplyvnuje obchod medzi clenskými státmi. Tieto vseobecné kritériá platia rovnako pre záruky. Podobne ako iné formy moznej pomoci, záruky, ktoré poskytne priamo stát, konkrétne ústredné, regionálne alebo miestne orgány, ako aj záruky, ktoré poskytnú zo státnych prostriedkov iné státom riadené orgány, napr. podniky, a mozno ich prisúdit státnym orgánom, môzu predstavovat státnu pomoc. V snahe predíst akýmkolvek pochybnostiam by sa mal objasnit pojem státnych prostriedkov v súvislosti so státnymi zárukami. Výhodou státnej záruky je to, ze riziko spojené so zárukou znása stát. Skutocnost, ze riziko znása stát, by sa za normálnych okolností mala kompenzovat primeraným poplatkom. Ked sa stát zriekne celého takého poplatku alebo jeho casti, je to výhoda pre podnik a strata státnych prostriedkov. Takze i ked stát nikdy nerealizuje ziadne platby na základe záruky, napriek tomu môze íst o státnu pomoc podla clánku [107 ods. 1 ZFEÚ]. Pomoc sa poskytne v momente, ked sa poskytne záruka, nie vtedy, ked sa záruka uplatní alebo ked sa realizujú platby podla podmienok záruky. Ci záruka predstavuje státnu pomoc, alebo nie a, ak áno, aká môze byt výska tejto státnej pomoci, to sa musí posúdit v momente poskytnutia záruky. ..." 5 Podla bodu 2.2 oznámenia o zárukách, nazvanom "Pomoc pre dlzníka": "Príjemcom pomoci je zvycajne dlzník. Ako sa uvádza v bode 2.1, znásanie rizika by sa za normálnych okolností malo kompenzovat primeraným poplatkom. Ak dlzník nemusí platit poplatky, alebo je poplatok nízky, získava výhodu. V porovnaní so situáciou bez záruky, státna záruka umoznuje dlzníkovi získat pre pôzicku lepsie financné podmienky, aké sú normálne k dispozícii na financných trhoch. Obycajne so státnou zárukou môze dlzník dostat nizsie úroky a/alebo môze ponúknut nizsiu úroven zabezpecenia. V niektorých prípadoch by dlzník bez státnej záruky nenasiel financnú institúciu, ktorá by mu bola ochotná pozicat za akýchkolvek podmienok. ..." Okolnosti predchádzajúce sporu a napadnuté rozhodnutie 6 IFP Énergies nouvelles (dalej len "IFPEN"), do 13. júla 2010 oznacovaná ako Institut français du pétrole, je francúzskou verejnou institúciou, ktorej úlohou je výskum a vývoj v oblasti prieskumu lozísk ropy a plynu a v oblasti rafinérskych a petrochemických technológií, vzdelávanie inzinierov a technických pracovníkov, ako aj informacné a dokumentacné cinnosti v týchto odvetviach. 7 IFPEN bola do roku 2006 zalozená vo forme právnickej osoby súkromného práva, ktorá podla ustanovení platného a úcinného vnútrostátneho práva podliehala hospodárskej a financnej kontrole francúzskej vlády. 8 Na základe zákona c. 2005-781 z 13. júla 2005, ktorým sa ustanovujú smery energetickej politiky (JORF zo 14. júla 2005, s. 11570) sa IFPEN s úcinnostou od 6. júla 2006 transformovala na verejnú institúciu priemyselnej a obchodnej povahy (dalej len "EPIC"). 9 Podla francúzskeho práva majú EPIC právnu subjektivitu odlisnú od státu, sú financne nezávislé a majú aj osobitné zverené právomoci, ktoré vseobecne zahrnajú aj výkon jednej alebo viacerých úloh verejnej sluzby. Ako na právnické osoby verejného práva sa na ne nevztahuje vseobecné právo v oblasti konaní vo veciach platobnej neschopnosti v zmysle vseobecnej zásady zákazu exekúcií na verejný majetok. 10 Specifiká právneho postavenia EPIC zaujali pozornost Komisie, ktorá vo svojom rozhodnutí 2010/605/EÚ z 26. januára 2010 o státnej pomoci C 56/07 (ex E 15/05), ktorú Francúzsko poskytlo podniku La Poste ([6]Ú. v. EÚ L 274, 2010, s. 1, dalej len "rozhodnutie 'La Poste`"), preskúmala toto postavenie z hladiska predpisov upravujúcich státnu pomoc v Európskej únii. V tejto súvislosti po tom, co Komisia konstatovala, ze EPIC sú z dôvodu ich postavenia príjemcami implicitnej a neobmedzenej státnej záruky, rozhodla, ze v prejednávanej veci predstavovala taká záruka státnu pomoc v zmysle clánku 107 ods. 1 ZFEÚ, pretoze umoznovala La Poste získat výhodnejsie úverové podmienky, nez aké by získala, keby bola hodnotená iba na základe svojich výsledkov. 11 V kontexte konania, ktoré viedlo k prijatiu rozhodnutia "La Poste", informovali francúzske orgány v priebehu roka 2006 Komisiu o transformácii IFPEN z právnickej osoby súkromného práva na EPIC. Táto informácia bola zaslaná Komisii v rámci konania zacatého v priebehu roka 2005, ktoré sa týkalo preskúmania verejného financovania, ktoré IFPEN poskytli francúzske orgány, z hladiska predpisov upravujúcich státnu pomoc. 12 Komisia sa rozhodla oddelit preskúmanie otázky, ci transformácia IFPEN na EPIC môze predstavovat státnu pomoc v zmysle clánku 107 ods. 1 ZFEÚ, od preskúmania verejného financovania IFPEN. Dna 16. júla 2008 tak jednak ukoncila preskúmanie verejného financovania poskytnutého IFPEN prijatím rozhodnutia 2009/157/ES o opatrení pomoci, ktoré zaviedlo Francúzsko v prospech skupiny IFP [C 51/05 (ex NN 84/05)] ([7]Ú. v. EÚ L 53, 2009, s. 13). Jednak v ten istý den Komisia rozhodnutím uverejneným v Úradnom vestníku Európskej únie ([8]Ú. v. EÚ C 259, 2008, s. 12) rozhodla o zacatí konania vo veci formálneho zistovania o neobmedzenej státnej záruke poskytnutej IFPEN a vyzvala dotknuté osoby na predlozenie ich pripomienok. 13 Dna 29. júna 2011 Komisia prijala napadnuté rozhodnutie. 14 V tomto rozhodnutí Komisia v prvom rade na základe analogického odôvodnenia, ako zohladnila v rozhodnutí "La Poste", dospela k záveru, ze transformáciou IFPEN na EPIC sa tejto institúcii od 6. júla 2006 poskytla výhoda neobmedzenej a implicitnej státnej záruky. 15 V tejto súvislosti Komisia v podstate uviedla, ze osobitosti spojené s postavením EPIC majú za následok, ze stát plní úlohu konecného rucitela za splatenie pohladávok IFPEN. Takýmto spôsobom dochádza k vzniku výhody pre túto institúciu a zároven k odcerpaniu verejných zdrojov, pretoze stát sa vzdáva odmeny, ktorá je s poskytnutím záruk obvykle spojená. Navyse záruka vytvára riziko mozného budúceho vynalozenia státnych zdrojov, pretoze stát môze byt povinný zaplatit dlhy IFPEN. 16 Po druhé Komisia spresnila, ze neobmedzená státna záruka vyplývajúca z právneho postavenia IFPEN ako verejnej institúcie EPIC môze predstavovat státnu pomoc, pokial pokrýva jej hospodárske cinnosti. Rozhodla sa tak obmedzit rozsah svojho preskúmania existencie státnej pomoci len na cinnosti hospodárskej povahy vykonávané IFPEN. 17 Po tretie Komisia preskúmala, ci táto implicitná a neobmedzená záruka prinásala selektívnu výhodu IFPEN v zmysle clánku 107 ods. 1 ZFEÚ v jej vztahoch s bankovými a financnými institúciami, dodávatelmi, ako aj so zákazníkmi. 18 V prvom rade, pokial ide o vztahy s bankovými a financnými institúciami, Komisia dospela k záveru, ze táto institúcia nezískala skutocnú hospodársku výhodu zo státnej záruky spojenej s jej postavením EPIC pocas obdobia od jej transformácie na EPIC v mesiaci júl 2006 do konca roka 2010 (dalej len "dotknuté obdobie"). Táto institúcia vsak zdôraznila, ze tento záver sa týkal len minulosti, kedze nemohla predvídat budúce správanie trhových subjektov, ani vývoj ich vnímania vplyvu státnej záruky na riziko neplatenia zo strany IFPEN. 19 Dalej, pokial ide o vztahy s dodávatelmi, Komisia dospela k záveru, ze IFPEN získala skutocnú hospodársku výhodu spocívajúcu v znízení cien uplatnovaných zo strany jej dodávatelov. Toto znízenie cien vyplýva z toho, ze dodávatelia posudzujú priaznivejsie riziko neplatenia zo strany IFPEN, kedze táto institúcia na základe svojho postavenia EPIC nemôze vstúpit do súdnej likvidácie. V tejto súvislosti sa Komisia v podstate domnievala, ze bez státnej záruky by dodávatel, ktorý by chcel získat porovnatelnú záruku, musel vyuzit sluzby úverovej institúcie alebo specializovanej poistovne. Znízenie cien teda mozno odhadnút ako náklady na krytie ekvivalentného rizika. 20 Napokon, pokial ide o vztahy so zákazníkmi, Komisia sa domnievala, ze vzhladom na záruku, ktorú stát poskytol IFPEN, mali jej zákazníci istotu, ze sa IFPEN nikdy nedostane do súdnej likvidácie, a teda bude vzdy schopná plnit svoje zmluvné záväzky, alebo pokial tak neurobí, mali zákazníci istotu, ze budú za toto nesplnenie odskodnení. Bez takejto záruky by vsak bol zákazník, ktorý by chcel získat rovnakú úroven ochrany, nútený dohodnút s financným sprostredkovatelom záruku splnenia zmluvy. IFPEN teda získala skutocnú hospodársku výhodu, ktorá spocívala v neplatení poistného za záruku splnenia zmluvy alebo prinajmensom za záruku za najlepsiu snahu, teda výhodu, ktorú ponúkla svojim zákazníkom. 21 Komisia rozhodla, ze hospodárska výhoda, ktorú získala IFPEN zo státnej záruky, bola selektívna, kedze konkurentom IFPEN, ktorí podliehajú konaniam vo veciach platobnej neschopnosti podla vseobecného práva, nebola poskytnutá porovnatelná státna záruka. 22 Po stvrté a v poslednom rade Komisia preskúmala zlucitelnost tejto státnej pomoci so zretelom na pravidlá stanovené Rámcom Spolocenstva pre státnu pomoc na výskum, vývoj a inovácie ([9]Ú. v. EÚ C 323, 2006, s. 1). Dospela k záveru, ze státna pomoc poskytnutá "skupine IFPEN" je zlucitelná s vnútorným trhom za urcitých podmienok konkretizovaných v napadnutom rozhodnutí. Konanie pred Vseobecným súdom a napadnutý rozsudok 23 Návrhmi podanými do kancelárie Vseobecného súdu podali 9. septembra 2011 (vec T-479/11) Francúzska republika a 5. apríla 2012 (vec T-157/12) IFPEN kazdá zalobu proti spornému rozhodnutiu. 24 Na podporu svojich zalôb Francúzska republika a IFPEN vytýkali Komisii nerespektovanie jej dôkazných povinností, ktoré má v oblasti státnej pomoci, a nesprávny výklad pojmu "selektívna výhoda" v zmysle clánku 107 ods. 1 ZFEÚ. 25 Uznesením z 2. decembra 2013 Vseobecný súd prerusil konanie vo veciach T-479/11 a T-157/12 az do vyhlásenia rozsudku Súdneho dvora vo veci C-559/12 P týkajúcej sa zákonnosti rozhodnutia "La Poste". 26 Súdny dvor 3. apríla 2014 vydal rozsudok Francúzsko/Komisia ([10]C-559/12 P, [11]EU:C:2014:217). 27 Vseobecný súd rozhodnutím z 8. septembra 2015 spojil veci T-479/11 a T-157/12 na úcely ústnej casti konania a vyhlásenia rozhodnutia, ktorým sa konanie ukoncí. 28 Napadnutým rozsudkom Vseobecný súd ciastocne vyhovel zalobám podaným v týchto veciach Francúzskou republikou a IFPEN a zrusil napadnuté rozhodnutie v rozsahu, v akom kvalifikovalo ako "státnu pomoc" v zmysle clánku 107 ods. 1 ZFEÚ záruku vyplývajúcu z postavenia IFPEN ako EPIC a urcilo dôsledky tejto kvalifikácie. Vseobecný súd v zostávajúcej casti zaloby zamietol. 29 Odôvodnenia napadnutého rozsudku, ktoré sú relevantné na úcely tohto odvolania, sú v podstate tieto. 30 Vseobecný súd najprv v bodoch 78 az 89 napadnutého rozsudku vysvetlil, ze metóda, ktorú si zvolila Komisia, aby urcila existenciu selektívnej výhody v zmysle clánku 107 ods. 1 ZFEÚ - ktorá spocívala v preskúmaní výhody, ktorú IFPEN získala zo svojho postavenia EPIC vo svojich vztahoch s bankovými a financnými institúciami, ako aj dodávatelmi a zákazníkmi - nebola nesprávna. 31 Vseobecný súd vsak napriek tomu v bode 90 tohto rozsudku uviedol, ze spôsob, akým Komisia uplatnila túto metódu v prejednávanej veci, vykazuje závazné nedostatky, osobitne pokial ide o definovanie výhody, ktorú IFPEN údajne získala z neobmedzenej státnej záruky spojenej s jej postavením EPIC vo svojich vztahoch s dodávatelmi a zákazníkmi. Vseobecný súd predovsetkým v bode 94 napadnutého rozsudku rozhodol, ze záver Komisie, podla ktorého táto záruka viedla k vzniku "skutocnej hospodárskej výhody" v prospech IFPEN, sa zakladal na cisto hypotetickom odôvodnení. 32 Na jednej strane, pokial ide o vztahy medzi IFPEN a jej dodávatelmi, Vseobecný súd v bode 95 toho istého rozsudku konstatoval, ze výhoda, ktorú táto institúcia mohla získat z neobmedzenej státnej záruky, spocívala v znízení cien, ktoré jej dodávatelia poskytli na základe toho, ze u nej neexistuje riziko neplatenia. 33 Vseobecný súd vsak v bode 99 napadnutého rozsudku tvrdil, ze ziadny dôkaz nepreukazuje, ze by na dotknutom trhu alebo v obchodnom styku vo vseobecnosti existoval jav znízených cien, ktoré dodávatelia poskytujú institúciám krytým státnou zárukou proti riziku platobnej neschopnosti. 34 Na druhej strane, pokial ide o vztahy medzi IFPEN a jej zákazníkmi, Vseobecný súd v bode 111 tohto rozsudku pripomenul, ze Komisia identifikovala výhodu, ktorú táto institúcia mohla získat zo státnej záruky spojenej s jej postavením v tom zmysle, ze jej zákazníci nemuseli platit poplatok za záruku za splnenie zmluvy alebo prinajmensom za záruku za najlepsiu snahu. 35 Vseobecný súd vsak v bode 114 uvedeného rozsudku konstatoval, ze také odôvodnenie predpokladá, ze za obvyklých trhových podmienok zákazníci výskumných institúcií, akou je IFPEN, vyuzívajú tento typ záruk, aby sa chránili proti riziku platobnej neschopnosti svojho zmluvného partnera, a ze v prípade takej záruky, akou je záruka, ktorú získala IFPEN, si uz jej zákazníci nemusia sami zabezpecit rovnocennú záruku. 36 Vseobecný súd vsak rozhodol, ze Komisia nepredlozila nijaký dôkaz, ktorý by mohol preukázat odôvodnenost alebo pravdepodobnost tohto odôvodnenia. 37 Vseobecný súd v bodoch 133 az 181 tohto rozsudku zamietol tvrdenia Komisie týkajúce sa rozsahu a uplatnenia domnienky výhody stanovenej Súdnym dvorom v rozsudku z 3. apríla 2014, Francúzsko/Komisia ([12]C-559/12 P, [13]EU:C:2014:217). 38 V tejto súvislosti Vseobecný súd v bode 136 napadnutého rozsudku poznamenal, ze moznost vyuzit domnienku ako spôsob dokazovania závisí od pravdepodobnosti hypotéz, na ktorých je zalozená, a v bodoch 139 a 140 tohto rozsudku pripomenul, ze domnienka stanovená v rozsudku z 3. apríla 2014, Francúzsko/Komisia ([14]C-559/12 P, [15]EU:C:2014:217), sa zakladá na dvojitom predpoklade, ktorého pravdepodobnost Súdny dvor pripústa, a to na existencii priaznivého vplyvu záruky na posúdenie rizika neplatenia zo strany príjemcu tejto záruky veritelmi a znízenie nákladov na úver. Vseobecný súd vsak uviedol, ze Komisia naopak v prejednávanej veci v napadnutom rozhodnutí neuviedla ziadny dôkaz, ktorý by mohol preukázat pravdepodobnost týchto hypotéz, najmä skutocnost, ze postavenie IFPEN ako EPIC mohlo motivovat dodávatelov, aby sa dohodli na znízení ceny. 39 Vseobecný súd preto v bode 142 svojho rozsudku uviedol, ze Komisia sa nemôze dovolávat domnienky stanovenej Súdnym dvorom v rozsudku z 3. apríla 2014, Francúzsko/Komisia ([16]C-559/12 P, [17]EU:C:2014:217), aby preukázala existenciu výhody vo vztahoch medzi IFPEN s jej dodávatelmi a tiez s jej zákazníkmi. Táto domnienka totiz umoznuje preukázat existenciu výhody len vo forme výhodnejsích úverových podmienok, a teda sa uplatnuje iba vo vztahoch medzi EPIC a financnými a bankovými institúciami. 40 Vseobecný súd sa v bode 162 a nasl. napadnutého rozsudku tiez vyjadril k tvrdeniu uvádzanému Komisiou a zalozenému na judikatúre Únie v tejto oblasti, podla ktorého v prípade, ked posudzuje schému pomoci, sa táto institúcia môze obmedzit len na preskúmanie vseobecných znakov danej schémy s cielom overit, ci táto schéma obsahuje prvky státnej pomoci. 41 V tejto súvislosti Vseobecný súd zamietol uvedené tvrdenie ako nedôvodné, pricom nerozhodol o námietke neprípustnosti vznesenej IFPEN a Francúzskou republikou proti tomuto tvrdeniu, zalozenej na tom, ze sporné rozhodnutie nekvalifikuje dotknutú záruku ako "schému pomoci". 42 Vseobecný súd totiz síce v bode 168 napadnutého rozsudku konstatoval, ze záruka spojená s postavením EPIC vo vseobecnosti môze spadat pod pojem "schémy pomoci" v zmysle clánku 1 písm. d) nariadenia c. 659/1999, v bodoch 169 az 172 tohto rozsudku vsak rozhodol, ze transformácia IFPEN na EPIC v rozsahu, v akom ju mozno kvalifikovat ako "státnu pomoc", predstavuje pomoc priznanú na základe schémy pomoci, ktorá musí byt oznámená, teda individuálnu pomoc v zmysle clánku 1 písm. e) tohto nariadenia. 43 Napokon, pokial ide o vztahy medzi IFPEN a bankovými a financnými institúciami, Vseobecný súd v bode 187 napadnutého rozsudku uviedol, ze Komisia sa v zásade mohla odvolávat na domnienku stanovenú Súdnym dvorom v rozsudku z 3. apríla 2014, Francúzsko/Komisia ([18]C-559/12 P, [19]EU:C:2014:217). V bodoch 188 a 189 napadnutého rozsudku vsak Vseobecný súd konstatoval, ze táto domnienka bola vyvrátená samotnou Komisiou v napadnutom rozhodnutí, podla ktorého IFPEN nezískala zo svojho postavenia EPIC nijakú skutocnú hospodársku výhodu vo forme výhodnejsích úverových podmienok, ktoré by jej boli poskytli bankové a financné institúcie. Vseobecný súd z toho v bode 190 napadnutého rozsudku vyvodil, ze preskúmanie Komisie preukázalo, ze IFPEN nezískala pocas dotknutého obdobia vo svojich vztahoch s bankovými a financnými institúciami ziadnu výhodu zo svojej transformácie na EPIC. 44 V rámci tohto odôvodnenia Vseobecný súd v bode 197 napadnutého rozsudku dospel k záveru, ze Komisia v napadnutom rozhodnutí nepreukázala existenciu výhody, ktorú IFPEN mohla získat zo státnej záruky spojenej s jej postavením EPIC vo svojich vztahoch tak s bankovými a financnými institúciami, ako aj s dodávatelmi a zákazníkmi. 45 V dôsledku toho Vseobecný súd zrusil clánok 1 ods. 3 az 5, ako aj clánky 2 az 12 sporného rozhodnutia v rozsahu, v akom Komisia kvalifikovala záruku vyplývajúcu z postavenia IFPEN ako institúcie EPIC ako "státnu pomoc" v zmysle clánku 107 ods. 1 ZFEÚ, ako aj v rozsahu, v akom urcili dôsledky tejto kvalifikácie. Návrhy úcastníkov konania 46 Komisia navrhuje, aby Súdny dvor: - zrusil napadnutý rozsudok, - vrátil vec Vseobecnému súdu na opätovné preskúmanie, - rozhodol, ze o náhrade trov konania sa rozhodne neskôr. 47 Francúzska republika navrhuje, aby Súdny dvor: - zamietol odvolanie, - ulozil Komisii povinnost nahradit trovy konania. 48 IFPEN navrhuje, aby Súdny dvor: - zamietol odvolanie, - ulozil Komisii povinnost nahradit trovy konania, a to vrátane trov konania pred Vseobecným súdom. O odvolaní 49 Na podporu svojho odvolania Komisia uvádza tri odvolacie dôvody. O prvom odvolacom dôvode 50 Svojím prvým odvolacím dôvodom rozdeleným do troch castí Komisia v prvom rade vytýka Vseobecnému súdu, ze sa dopustil nesprávneho právneho posúdenia tým, ze jej zakázal, aby svoje preskúmanie obmedzila na vseobecné znaky dotknutej schémy, a ze dospel k nesprávnemu záveru, ze záruka, ktorú získala IFPEN, nepredstavuje v jej vztahoch s bankovými a financnými institúciami státnu pomoc, pricom sa oprel iba o to, ze táto institúcia v minulosti nezískala skutocnú výhodu (prvá a druhá cast). Komisia tiez vytýka Vseobecnému súdu, ze prekrocil medze svojho súdneho preskúmania, ked vyhovel výhrade, ktorú IFPEN neuplatnila a Francúzska republika dostatocne podrobne neopísala (tretia cast). O prvej casti prvého odvolacieho dôvodu - Argumentácia úcastníkov konania 51 V rámci prvej casti prvého odvolacieho dôvodu, ktorá napáda body 162 a 164, ako aj body 168 az 173 napadnutého rozsudku Komisia tvrdí, ze Vseobecný súd nesprávne rozhodol, ze záruka, ktorú získava IFPEN, nespadá pod pojem "schémy pomoci" uvedený v clánku 1 písm. d) nariadenia c. 659/1999, a ze v dôsledku toho sa Komisia nemohla opriet o vseobecné znaky tejto záruky, aby preukázala, ze táto záruka predstavuje státnu pomoc. 52 V tejto súvislosti Komisia uvádza, ze tento pojem "schémy pomoci" sa vztahuje na opatrenia, ktoré sa vyznacujú tým, ze niektoré zlozky nie sú definované a zostávajú neurcené v case ich prijatia, a v niektorých prípadoch dokonca aj pocas ich uplatnovania. Ked teda Komisia skúma rozsah takýchto opatrení, aby urcila, ci predstavujú státnu pomoc v zmysle clánku 107 ods. 1 ZFEÚ, môze sa obmedzit na preskúmanie ich vseobecných znakov. 53 V tomto prípade sa Komisia domnieva, ze státna záruka, ktorú získala IFPEN, ktorá nie je spojená s osobitným projektom a je jej poskytnutá na neurcitú dobu a v neurcitej sume, musí byt kvalifikovaná ako "schéma pomoci". Podla Komisie ide konkrétne o "schému schém pomoci", kedze poskytnutie záruky v prospech IFPEN je samo súcastou sirsej schémy pomoci, a to schémy pomoci implicitnej a neobmedzenej státnej záruky, ktorú zákon spája s postavením EPIC. 54 Komisia teda popiera tvrdenia Vseobecného súdu nachádzajúce sa bodoch 168 az 170 napadnutého rozsudku, podla ktorých záruku spojenú s postavením EPIC treba kvalifikovat ako "schému pomoci", pricom uznanie postavenia EPIC s poskytnutím záruky, ktorá z toho vyplýva, predstavuje individuálnu pomoc, ktorá mala byt oznámená Komisii. 55 V tejto súvislosti Komisia na jednej strane uvádza, ze na rozdiel od konstatovania uvedeného v bode 171 napadnutého rozsudku poziadavka oznamovania pomoci nijako nepreukazuje, ze záruka, ktorú získava IFPEN, nepredstavuje schému pomoci. Komisii totiz musia byt oznámené tak schémy pomoci, ako aj individuálna pomoc. 56 Na druhej strane Komisia zdôraznuje skutocnost, ze výklad Vseobecného súdu by ju zbavoval moznosti prijat vhodné opatrenia, aby od francúzskych orgánov vyzadovala ukoncenie poskytovania záruky pre danú EPIC. V súlade s clánkom 108 ods. 1 ZFEÚ môze totiz Komisia navrhovat vhodné opatrenia iba pre schémy pomoci, a nie pre individuálnu pomoc. 57 IFPEN namieta, ze prvá cast prvého odvolacieho dôvodu je zjavne neprípustná z dvoch dôvodov. 58 V tejto súvislosti IFPEN po prvé podotýka, ze odôvodnenie vysvetlené Komisiou spocíva na úplne novom výklade pojmu "schémy pomoci", podla ktorého záruka, ktorú získava IFPEN, je "schémou schém pomoci". Prvá cast bola zalozená na novej argumentácii, ktorú na základe clánku 170 ods. 1 Rokovacieho poriadku Súdneho dvora nemozno v odvolacom konaní pripustit. 59 Po druhé IFPEN uvádza, ako uznal sám Vseobecný súd v bode 164 napadnutého rozsudku, ze sporné rozhodnutie nekvalifikovalo záruku, ktorá bola poskytnutá IFPEN, ako "schému schém pomoci". Toto rozhodnutie bolo totiz prijaté na základe pravidiel hmotného a procesného práva Únie, ktoré vylucuje, aby Komisia mohla dospiet k záveru, ze skúmané opatrenie predstavuje schému pomoci. 60 Vo veci samej spochybnuje IFPEN, ako aj francúzska vláda tvrdenie Komisie. - Posúdenie Súdnym dvorom 61 Na jednej strane treba pripomenút, ze v súlade s clánkom 1 písm. d) nariadenia c. 659/1999 predstavuje "schému pomoci" akýkolvek akt, na základe ktorého bez potreby dalsích vykonávacích opatrení mozno udelit individuálnu pomoc podnikatelom, definovaným v rámci aktu vseobecným a abstraktným spôsobom a akéhokolvek aktu na základe ktorého pomoc, ktorá nie je spojená so specifickým projektom, sa môze poskytnút jednému alebo viacerým podnikatelom na neurcité casové obdobie a/alebo v neurcitej sume. 62 Na druhej strane clánok 1 písm. e) tohto nariadenia definuje pojem "individuálna pomoc" ako akúkolvek pomoc, ktorá sa neposkytla na základe schémy pomoci, a pomoc, ktorá sa poskytla na základe schémy pomoci, ale musela byt oznámená. 63 Navyse, ako vyplýva z judikatúry Súdneho dvora v oblasti státnej pomoci, Komisia sa môze v prípade schémy pomoci obmedzit na preskúmanie vseobecných znakov dotknutej schémy bez toho, aby bola povinná skúmat kazdý konkrétny prípad jej uplatnenia s cielom preskúmat, ci schéma zahrna prvky pomoci (rozsudky z 9. júna 2011, Comitato Venezia vuole vivere a i./Komisia, [20]C-71/09 P, C-73/09 P a C-76/09 P, [21]EU:C:2011:368, bod [22]130, ako aj z 15. novembra 2011, Komisia a Spanielsko/Government of Gibraltar a Spojené královstvo, [23]C-106/09 P a C-107/09 P, [24]EU:C:2011:732, bod [25]122). 64 S prihliadnutím na tieto úvahy treba overit, ci sa Vseobecný súd, ako tvrdí Komisia, dopustil nesprávneho právneho posúdenia, ked v bodoch 169 az 172 napadnutého rozsudku rozhodol, ze záruka, ktorú získala IFPEN, nepredstavuje schému pomoci a ze v dôsledku toho sa Komisia nemôze opriet o vseobecné znaky tohto opatrenia na preukázanie, ze toto opatrenie predstavuje státnu pomoc. 65 V tejto súvislosti treba v prvom rade uviest, ze Vseobecný súd v bode 169 napadnutého rozsudku oprávnene dospel k záveru, ze opatrenie skúmané v napadnutom rozhodnutí nie je vo vseobecnosti zárukou spojenou s postavením EPIC, ale, ako vyplýva najmä z odôvodnení 21 az 24 tohto rozhodnutia, osobitným opatrením, a to transformáciou IFPEN na EPIC. 66 Treba totiz konstatovat, ze dotknuté opatrenie neobsahuje ziadne ustanovenie, na základe ktorého by bolo mozné udelit pomoc v zmysle clánku 1 písm. d) nariadenia c. 659/1999. Toto opatrenie sa totiz obmedzuje na poskytnutie urcitej právnickej osobe, v tomto prípade IFPEN, neobmedzenej a implicitnej státnej záruky spojenej s postavením EPIC, ktorá má za následok, ze tomuto podniku je poskytnutá taká záruka. 67 Z toho dôvodu a na rozdiel od toho, co tvrdí Komisia, nespadá uvedené opatrenie pod pojem "schéma pomoci" uvedený v clánku 1 písm. d) nariadenia c. 659/1999. 68 V druhom rade treba uviest, ako zdôraznuje IFPEN, kedze sa Komisia rozhodla analyzovat dotknuté opatrenie ako individuálnu pomoc ad hoc, ze bolo potrebné, aby Vseobecný súd preskúmal platnost sporného rozhodnutia iba vzhladom na túto kvalifikáciu. 69 Ako osobitne pripomenul Vseobecný súd v bode 171 napadnutého rozsudku, Komisia v odôvodneniach 256 az 259 sporného rozhodnutia uviedla, ze transformácia IFPEN na EPIC predstavuje novú pomoc v zmysle clánku 1 písm. c) nariadenia c. 659/1999, ktorá podlieha oznamovacej povinnosti a kedze zmena právneho postavenia IFPEN jej nebola oznámená formálne, ale len pri prílezitosti iného konania, francúzske orgány nesplnili túto povinnost, a tým predstavuje transformácia IFPEN na EPIC protiprávnu pomoc. 70 Za týchto podmienok treba konstatovat, ako uviedol generálny advokát v bode 78 svojich návrhov, ze Vseobecný súd sa nedopustil nesprávneho právneho posúdenia, ked v bode 172 napadnutého rozsudku rozhodol, ze transformácia IFPEN na EPIC v rozsahu, v akom ju mozno kvalifikovat ako "státnu pomoc", predstavuje pomoc priznanú na základe schémy pomoci, ktorá musí byt oznámená, teda individuálnu pomoc v zmysle clánku 1 písm. e) nariadenia c. 659/1999. 71 Okrem toho argumentácia Komisie zalozená na pojme "schéma schém pomoci", nemôze vyvrátit tento záver, kedze ako uviedol generálny advokát v bode 80 svojich návrhov, tento pojem v nariadení c. 659/1999 chýba. V tejto súvislosti sa clánok 1 tohto nariadenia, ktorý vymenúva rôzne kategórie pomoci, obmedzuje na zadefinovanie schémy pomoci a individuálnej pomoci bez moznosti, aby opatrenie, ktoré spadá pod pojem "schémy pomoci" uvedený v clánku 1 písm. d) uvedeného nariadenia, by mohlo samo osebe patrit pod sirsiu schému pomoci. 72 To isté platí aj pre argumentáciu Komisie, podla ktorej by kvalifikácia transformácie IFPEN na EPIC ako "individuálnej pomoci", ktorú stanovil Vseobecný súd, mala za dôsledok to, ze by Komisii bránila prijat vhodné opatrenia v zmysle clánku 108 ods. 1 ZFEÚ a vyzadovat od francúzskych orgánov ukoncenie poskytovania záruky pre danú EPIC. 73 V tejto súvislosti stací poznamenat, ako to uviedol aj generálny advokát v bode 82 svojich návrhov, ze úvahy Vseobecného súdu týkajúce sa povahy skúmaného opatrenia ako individuálnej pomoci, uvedené v bodoch 169 az 172 napadnutého rozsudku, sa zakladajú na specifických okolnostiach súvisiacich s transformáciou IFPEN na EPIC a v zásade ich nemozno uplatnit na vsetky institúcie tohto druhu. 74 Za týchto podmienok a bez toho, aby bolo potrebné rozhodnút o prípustnosti prvej casti prvého odvolacieho dôvodu, treba túto cast v kazdom prípade zamietnut ako nedôvodnú. O druhej casti prvého odvolacieho dôvodu - Argumentácia úcastníkov konania 75 V rámci druhej casti prvého odvolacieho dôvodu Komisia tvrdí, ze Vseobecný súd sa dopustil nesprávneho právneho posúdenia, ked konstatoval, ze záruka spojená s postavením EPIC nezabezpecuje výhodu IFPEN v jej vztahoch s bankovými a financnými institúciami, a to výlucne na základe neexistencie skutocnej výhody vo vztahoch tejto institúcie pocas dotknutého obdobia. 76 Komisia v tejto súvislosti najprv uvádza, ze z dôvodu, ze dotknuté opatrenie predstavuje schému pomoci, Vseobecný súd mal preskúmat, ci táto záruka mohla vzhladom na jej vseobecné znaky zabezpecit výhodu IFPEN v budúcnosti, a to bez ohladu na neexistenciu skutocnej výhody z hladiska úverových podmienok pocas dotknutého obdobia. Komisia v tejto súvislosti zdôraznuje, ze preskúmala skutocné úcinky záruky v tomto období s jediným cielom overit, ci sa konkrétna výhoda v uvedenom období prejavila, a nie to, ci záruka predstavovala alebo nepredstavovala státnu pomoc, co je otázka, ktorá závisela výlucne od posúdenia mozných úcinkov tohto opatrenia. 77 Okrem toho podla Komisie prístup zaujatý Vseobecným súdom znamená priznat priaznivejsie zaobchádzanie clenským státom, ktoré neoznámia poskytnutie neobmedzených záruk, ako clenským státom, ktoré tak urobia v súlade s clánkom 108 ZFEÚ, hoci podla ustálenej zásady v oblasti státnej pomoci prvé uvedené clenské státy nemozno zvýhodnit na úkor druhých. 78 Ak totiz clenský stát oznámi svoj úmysel poskytnút záruku takejto povahy, Komisia z dôvodu, ze nemôze poznat skutocné úcinky opatrenia, preskúma iba jeho potenciálne úcinky. Ak naopak clenský stát poskytne takúto záruku bez predchádzajúceho oznámenia, bude môct potom preukázat, ze toto opatrenie nevyvolalo ziaden konkrétny úcinok, a v dôsledku toho vylúcit jeho kvalifikáciu ako "státnej pomoci". Clenské státy by tým boli nabádané k tomu, aby neoznamovali poskytnutie neobmedzených záruk. 79 Komisia subsidiárne tvrdí, ze aj keby vychádzala z toho, ze záruka, ktorú získa IFPEN, nepredstavuje schému pomoci, ale individuálnu pomoc, Vseobecný súd mal svoje posúdenie zalozit na potenciálnych úcinkoch záruky, to je na úcinkoch, ktoré toto opatrenie mohlo vyvolat. 80 IFPEN a francúzska vláda túto argumentáciu spochybnujú. - Posúdenie Súdnym dvorom 81 Na úvod treba uviest, ako bolo rozhodnuté v rámci prvej casti prvého odvolacieho dôvodu, ze predmetné opatrenie nepredstavuje schému pomoci v zmysle clánku 1 písm. d) nariadenia c. 659/1999. 82 Vseobecný súd tak oprávnene v bode 173 napadnutého rozsudku dospel k záveru, ze judikatúra týkajúca sa dôkazných povinností Komisie v oblasti schémy pomoci sa v prejednávanej veci neuplatnuje. 83 Za týchto podmienok v rozsahu, v akom sa druhá cast prvého odvolacieho dôvodu zakladá na nesprávnom predpoklade, ze dotknuté opatrenie predstavuje schému pomoci, musí byt táto cast zamietnutá ako nedôvodná. 84 Pokial ide o tvrdenie uvádzané Komisiou subsidiárne, treba overit, ci sa Vseobecný súd, ako to tvrdí Komisia, dopustil nesprávneho právneho posúdenia, ked rozhodol, ze na úcely preukázania existencie výhody pre IFPEN v jej vztahoch s bankovými a financnými institúciami, nemohla Komisia svoje preskúmanie obmedzit na potenciálne úcinky, ktoré mohlo predmetné opatrenie vyvolat, a ze mala skúmat skutocné úcinky, ktoré vyvolala záruka spojená s postavením EPIC. 85 Táto argumentácia vsak vychádza z nesprávneho výkladu napadnutého rozsudku. 86 Vseobecný súd totiz v bodoch 79 a 182 tohto rozsudku konstatoval, ze Komisia v spornom rozhodnutí uznala, ze pocas dotknutého obdobia IFPEN nezískala skutocnú hospodársku výhodu zo záruky spojenej s jej postavením EPIC v jej vztahoch s bankovými a financnými institúciami. Vseobecný súd najmä zdôraznil, ze Komisia v odôvodnení 199 tohto rozhodnutia poznamenala, ze potenciálna výhoda, ktorá pre IFPEN mohla plynút z neobmedzenej záruky vo forme nizsích trhových sadzieb, sa pocas príslusného obdobia neprejavila. 87 S prihliadnutím na toto konstatovanie Vseobecný súd v bode 188 napadnutého rozsudku rozhodol, ze vyvrátitelná domnienka v zmysle rozsudku z 3. apríla 2014, Francúzsko/Komisia ([26]C-559/12 P, [27]EU:C:2014:217), podla ktorej implicitná a neobmedzená státna záruka vyplývajúca z postavenia EPIC spôsobí zlepsenie financného postavenia podniku príjemcu, bola v prejednávanej veci vyvrátená. 88 Na rozdiel od toho, co tvrdí Komisia, vsak Vseobecný súd vôbec neuviedol, ze Komisia mala preskúmat skutocné úcinky predmetného opatrenia pocas posudzovaného obdobia s cielom stanovit existenciu výhody v prospech IFPEN v jej vztahoch s bankovými a financnými institúciami. Vseobecný súd sa totiz obmedzil na konstatovanie, ze vzhladom na to, ze sama Komisia konstatovala neexistenciu skutocných úcinkov v tomto období, bola vyvrátitelná domnienka stanovená rozsudkom z 3. apríla 2014, Francúzsko/Komisia ([28]C-559/12 P, [29]EU:C:2014:217), vyvrátená. 89 Druhú cast prvého odvolacieho dôvodu treba preto zamietnut v jej celom rozsahu. O tretej casti prvého odvolacieho dôvodu - Argumentácia úcastníkov konania 90 Tretou castou prvého odvolacieho dôvodu Komisia vytýka Vseobecnému súdu, ze rozhodol nad rámec výhrad, ktoré uviedli úcastníci konania, pokial ide o existenciu výhody v prospech IFPEN v jej vztahoch s bankovými a financnými institúciami. 91 V tejto súvislosti Komisia uvádza, ze analýza týkajúca sa existencie takejto výhody nebola predmetom ziadnej kritiky zo strany IFPEN v jej zalobe v prvostupnovom konaní. Pokial ide o Francúzsku republiku, tá sa obmedzila na to, ze poprela existenciu tejto výhody z jediného dôvodu, ze ju Komisia nepreukázala, pricom na podporu tohto tvrdenia neuviedla ziadny argument. 92 V dôsledku toho Vseobecný súd tým, ze vyhovel výhrade, ktorú jedna z navrhovateliek v prvostupnovom konaní nevzniesla a druhá z navrhovateliek dostatocne podrobne neopísala, nerespektoval medze svojej súdnej právomoci. 93 IFPEN a francúzska vláda túto argumentáciu spochybnujú. - Posúdenie Súdnym dvorom 94 Na úvod treba zdôraznit, ako vyplýva z bodov 58 a 185 napadnutého rozsudku, ze Francúzska republika v rámci prvej casti svojho tretieho dôvodu zaloby podanej na Vseobecnom súde spochybnila zistenia Komisie v spornom rozhodnutí týkajúce sa existencie výhody v prospech IFPEN v jej vztahoch s bankovými a financnými institúciami. 95 Rovnako, ako uviedol generálny advokát v bode 92 svojich návrhov, IFPEN vo svojej zalobe a replike, ktoré podala na Vseobecný súd, niekolkokrát napadla analýzu Komisie týkajúcu sa existencie takej výhody. 96 Za týchto podmienok treba tretiu cast prvého odvolacieho dôvodu zamietnut ako nedôvodnú. 97 Vzhladom na to, ze nebolo vyhovené ziadnej casti prvého odvolacieho dôvodu, musí byt tento odvolací dôvod zamietnutý. O druhom odvolacom dôvode Argumentácia úcastníkov konania 98 V rámci svojho druhého odvolacieho dôvodu podaného v podstate proti bodom 134 az 137 a 188 az 193 napadnutého rozsudku Komisia Vseobecnému súdu jednak vytýka, ze sa dopustil nesprávneho právneho posúdenia, pokial ide o definíciu rozsahu domnienky existencie výhody stanovenej Súdnym dvorom v rozsudku z 3. apríla 2014, Francúzsko/Komisia ([30]C-559/12 P, [31]EU:C:2014:217), a jednak, ze nesprávne rozhodol, ze táto domnienka bola v prejednávanom prípade vyvrátená, pokial ide o vztahy IFPEN s bankovými a financnými institúciami. 99 V rámci tohto odvolacieho dôvodu Komisia najprv pripomína, ze podla tohto rozsudku nie je povinná preukázat skutocné úcinky záruky na to, aby preukázala existenciu výhody v prospech subjektu s postavením EPIC. Komisia totiz môze vychádzat z vyvrátitelnej domnienky vyplývajúcej zo samotnej záruky. 100 Komisia dalej uvádza, ze Vseobecný súd v bodoch 188 az 192 napadnutého rozsudku nesprávne konstatoval, ze domnienka existencie výhody bola vyvrátená, kedze nemala skutocný úcinok na vztahy medzi IFPEN a bankovými a financnými institúciami pocas dotknutého obdobia, pretoze táto okolnost nestací na vyvrátenie tejto domnienky. Na vyvrátenie uvedenej domnienky bolo potrebné preukázat, ze daná záruka nemohla z dôvodu osobitostí IFPEN zabezpecit výhodu tejto institúcii v jej vztahoch s uvedenými subjektmi. 101 Nakoniec Komisia dospela k záveru, ze Vseobecný súd tým, ze takto znízil rozsah domnienky existencie výhody, porusil clánok 107 ods. 1 ZFEÚ, ako aj pravidlá dokazovania existencie výhody v zmysle tohto ustanovenia. 102 IFPEN a francúzska republika túto argumentáciu spochybnujú. 103 IFPEN tvrdí, ze Vseobecný súd správne rozhodol, ze v prejednávanej veci sa Komisia nemôze dovolávat domnienky vyplývajúcej z rozsudku z 3. apríla 2014, Francúzsko/Komisia ([32]C-559/12 P, [33]EU:C:2014:217). 104 IFPEN zdôraznuje, ze táto domnienka predstavuje výnimku zo zásady, podla ktorej prinálezí Komisii, aby preukázala, ze opatrenie splna podmienky na to, aby mohlo byt kvalifikované ako "státna pomoc" v zmysle clánku 107 ods. 1 ZFEÚ. Takú domnienku treba preto vykladat restriktívne a v dôsledku toho uplatnovat iba vtedy, ked je existencia skutocnej výhody pravdepodobná. 105 IFPEN dodáva, ze v napadnutom rozhodnutí Komisia nespecifikovala dôvody, na základe ktorých bolo pravdepodobné domnievat sa, ze existuje výhoda v prospech IFPEN. Z tohto dôvodu uvedené rozhodnutie nerespektuje poziadavky odôvodnenia vyplývajúce z clánku 296 ZFEÚ. 106 Pokial ide o vyvrátenie domnienky, IFPEN podotýka, ze Vseobecný súd v bodoch 189 az 192 napadnutého rozsudku správne uviedol, ze pocas dotknutého obdobia táto institúcia nezískala vo svojich vztahoch s bankovými a financnými institúciami ziadnu výhodu zo záruky spojenej s postavením EPIC. Navyse Komisia nepredlozila ziadny dôkaz umoznujúci preukázat moznú zmenu situácie po roku 2010, ktorá by viedla IFPEN k tomu, ze by si poziciavala sumy za iných nez trhových podmienok. 107 Francúzska republika sa domnieva, ze druhý odvolací dôvod Komisie treba zamietnut ako nedôvodný. V tejto súvislosti táto vláda v podstate odkazuje na tvrdenia vysvetlené vo svojom vyjadrení k druhej casti prvého odvolacieho dôvodu. Posúdenie Súdnym dvorom 108 Treba uviest, ze z ustálenej judikatúry Súdneho dvora vyplýva, ze ak sa má opatrenie kvalifikovat ako "státna pomoc" v zmysle clánku 107 ods. 1 ZFEÚ, vyzaduje sa, aby boli splnené vsetky nasledujúce podmienky. Po prvé musí íst o státny zásah alebo o zásah prostredníctvom státnych prostriedkov. Po druhé toto opatrenie musí byt spôsobilé ovplyvnit obchod medzi clenskými státmi. Po tretie musí svojmu príjemcovi poskytovat selektívnu výhodu. Po stvrté musí narúsat alebo hrozit narusením hospodárskej sútaze (rozsudky z 21. decembra 2016, Komisia/World Duty Free Group a i., [34]C-20/15 P a C-21/15 P, [35]EU:C:2016:981, bod [36]53 a citovaná judikatúra, ako aj z 18. mája 2017, Fondul Proprietatea, [37]C-150/16, [38]EU:C:2017:388, bod [39]13). 109 Pokial ide konkrétne o tretiu z týchto podmienok, treba pripomenút, ze takisto podla ustálenej judikatúry Súdneho dvora sa za státnu pomoc povazujú zásahy, ktoré sú bez ohladu na formu spôsobilé priamo alebo nepriamo zvýhodnit podniky alebo ktoré treba povazovat za ekonomickú výhodu, ktorú by prijímajúci podnik za normálnych trhových podmienok nemohol získat (rozsudky z 2. septembra 2010, Komisia/Deutsche Post, [40]C-399/08 P, [41]EU:C:2010:481, bod [42]40 a citovaná judikatúra, ako aj z 27. júna 2017, Congregación de Escuelas Pías Provincia Betania, [43]C-74/16, [44]EU:C:2017:496, bod [45]65 a citovaná judikatúra). 110 Ako uviedol Vseobecný súd v bode 71 napadnutého rozsudku, treba zdôraznit, ze prinálezí Komisii, aby preukázala existenciu státnej pomoci v zmysle clánku 107 ods. 1 ZFEÚ. Konkrétne z judikatúry Súdneho dvora týkajúcej sa zásad v oblasti vykonávania dôkazov v právnom odvetví státnej pomoci vyplýva, ze Komisia je povinná uskutocnit konanie o preskúmaní dotknutých opatrení nestranne a s nálezitou starostlivostou, aby pri prijímaní konecného rozhodnutia, ktorým sa prípadne potvrdzuje nezlucitelnost alebo protiprávnost pomoci, mala na tento úcel k dispozícii co najúplnejsie a najspolahlivejsie dôkazy (rozsudok z 3. apríla 2014, Francúzsko/Komisia, [46]C-559/12 P, [47]EU:C:2014:217, bod [48]63). 111 Z rozsudku z 3. apríla 2014, Francúzsko/Komisia ([49]C-559/12 P, [50]EU:C:2014:217, body [51]98 a [52]99), vsak vyplýva, ze v rámci uvedeného preskúmania sa Komisia môze dovolávat vyvrátitelnej domnienky, podla ktorej poskytnutie implicitnej a neobmedzenej státnej záruky v prospech podniku, ktorý nepodlieha bezným konaniam súdneho vyrovnania a súdnej likvidácie, spôsobí zlepsenie jeho financného postavenia znízením nákladov, ktoré obvykle zatazujú jeho rozpocet. V rámci konania týkajúceho sa existujúcich schém pomoci tak stací, aby na preukázanie výhody vyplývajúcej z takejto záruky v prospech prijímajúceho podniku Komisia preukázala len samotnú existenciu tejto záruky bez toho, aby musela dokazovat jej skutocné úcinky, ktoré spôsobila od okamihu svojho poskytnutia. 112 Práve s prihliadnutím na tieto úvahy treba preskúmat, ci sa Vseobecný súd, ako tvrdí Komisia, dopustil nesprávneho právneho posúdenia, ked vymedzil rozsah vyvrátitelnej domnienky existencie výhody stanovenej Súdnym dvorom v rozsudku z 3. apríla 2014, Francúzsko/Komisia ([53]C-559/12 P, [54]EU:C:2014:217), a následne rozhodol, ze táto bola v prejednávanej veci vyvrátená. 113 V tejto súvislosti treba uviest, ze Vseobecný súd v bodoch 134 az 137 napadnutého rozsudku po prvé zdôraznil, ze moznost vyuzit takú domnienku ako spôsob dokazovania závisí od pravdepodobnosti hypotéz, na ktorých je domnienka zalozená. Konkrétne domnienka uvedená v rozsudku z 3. apríla 2014, Francúzsko/Komisia ([55]C-559/12 P, [56]EU:C:2014:217), sa zakladá na dvojitom predpoklade, ktorého pravdepodobnost Súdny dvor akceptoval, podla ktorého má jednak existencia záruky verejných orgánov clenského státu priaznivý vplyv na posúdenie rizika neplatenia zo strany príjemcu tejto záruky veritelmi a jednak sa tento priaznivý vplyv prejavuje znízením nákladov na úver. 114 V druhom rade, pokial ide o vztahy IFPEN s bankovými a financnými institúciami, Vseobecný súd v bodoch 188 az 190 napadnutého rozsudku rozhodol, ze domnienka takto stanovená Súdnym dvorom bola v prejednávanej veci vyvrátená, kedze z preskúmania vykonaného Komisiou vyplynulo, ze pocas dotknutého obdobia IFPEN nezískala skutocnú hospodársku výhodu zo záruky spojenej s jej postavením EPIC. 115 Treba vsak konstatovat, ze odôvodnenie Vseobecného súdu uvedené v bodoch 134 az 137 a 188 az 190 napadnutého rozsudku je z právneho hladiska nesprávne. 116 Ako totiz v podstate uviedol generálny advokát v bode 123 svojich návrhov, samotná okolnost, ze IFPEN získala státnu záruku, umoznila, aby sa Komisia dovolávala domnienky existencie výhody, ktorú Súdny dvor stanovil v rozsudku z 3. apríla 2014, Francúzsko/Komisia ([57]C-559/12 P, [58]EU:C:2014:217), kedze táto domnienka vychádza z myslienky, ze EPIC majú alebo môzu mat vdaka záruke spojenej s ich postavením výhodnejsie financné podmienky, ako sú podmienky bezne k dispozícii na financných trhoch. Komisia tak na to, aby sa mohla tejto domnienky dovolávat, nemusela preukazovat skutocné úcinky dotknutej záruky (pozri v tomto zmysle rozsudok z 3. apríla 2014, Francúzsko/Komisia, [59]C-559/12 P, [60]EU:C:2014:217, bod [61]99). 117 Hoci je pravda, ze taká domnienka je vyvrátitelná, môze byt vyvrátená iba v prípade, ze sa preukáze, ze EPIC s prihliadnutím na hospodársky a právny kontext záruky spojenej s týmto postavením v minulosti nebola poskytnutá, a s najväcsou pravdepodobnostou ani v budúcnosti nebude poskytnutá skutocná hospodárska výhoda z tejto záruky. 118 Za týchto podmienok, na rozdiel od tvrdení Vseobecného súdu uvedených v bodoch 134 az 137 a 188 az 190 napadnutého rozsudku, samotná okolnost, ze príjemca takejto záruky v minulosti nezískal skutocnú hospodársku výhodu zo svojho postavenia EPIC, vsak nestací na vyvrátenie domnienky existencie výhody. 119 Vseobecný súd tak v bodoch 134 az 137 napadnutého rozsudku nesprávne konstatoval, ze moznost dovolávat sa domnienky, ktorú Súdny dvor stanovil v rozsudku z 3. apríla 2014, Francúzsko/Komisia ([62]C-559/12 P, [63]EU:C:2014:217), vychádza z existencie skutocných úcinkov voci príjemcovi záruky, a v bodoch 188 az 190 tohto rozsudku tiez nesprávne konstatoval, ze uvedená domnienka bola vyvrátená, pokial ide o vztahy IFPEN s bankovými a financnými institúciami. 120 S prihliadnutím na vyssie uvedené úvahy treba tomuto druhému odvolaciemu dôvodu vyhoviet. O tretom odvolacom dôvode Argumentácia úcastníkov konania 121 Svojím tretím odvolacím dôvodom vzneseným proti bodom 134 az 161 napadnutého rozsudku Komisia Vseobecnému súdu vytýka, ze dospel k nesprávnemu záveru o tom, ze táto institúcia sa nemohla dovolávat vyvrátitelnej domnienky o existencii výhody v prospech IFPEN vo vztahoch s jej dodávatelmi a zákazníkmi. 122 Podla Komisie sa takýto záver Vseobecného súdu v podstate zakladá jednak na nesprávnom výklade rozsudku z 3. apríla 2014, Francúzsko/Komisia ([64]C-559/12 P, [65]EU:C:2014:217), a oznámenia o zárukách na jednej strane, ako aj na údajnej neexistencii pravdepodobného vplyvu záruky na vztahy medzi IFPEN a jej dodávatelmi a zákazníkmi na druhej strane. 123 V prvom rade, pokial ide o výklad rozsudku z 3. apríla 2014, Francúzsko/Komisia ([66]C-559/12 P, [67]EU:C:2014:217), Komisia tvrdí, ze z tohto rozsudku nevyplýva, ze domnienka existencie výhody sa nemôze uplatnovat na vztahy EPIC s jej dodávatelmi a zákazníkmi. V tejto súvislosti zdôraznuje, ze výhoda zistená Súdnym dvorom v uvedenom rozsudku vychádza z dvoch skutocností, a to zo zlepsenia úverových podmienok a z toho, ze EPIC nemusela platit primeraný poplatok za riziko, ktoré znása stát. Tieto úvahy platia aj na vztahy EPIC, ako je IFPEN, s jej obchodnými veritelmi. 124 Okrem toho skutocnost, ze tak rozsudok z 3. apríla 2014, Francúzsko/Komisia ([68]C-559/12 P, [69]EU:C:2014:217), ako aj oznámenie o zárukách odkazujú pri preskúmaní domnienky existencie výhody iba na úvery poskytnuté bankovými alebo financnými institúciami, nevylucuje, ze uvedená domnienka sa môze uplatnovat vo vztahoch EPIC s jej obchodnými veritelmi, kedze Súdny dvor uviedol tieto institúcie v tomto rozsudku iba ako príklad. 125 V druhom rade, pokial ide o údajnú neexistenciu pravdepodobného vplyvu záruky na vztahy EPIC, ako je IFPEN, s jej dodávatelmi a zákazníkmi, Komisia najprv uvádza, ze nemozno dôvodne tvrdit, ze obchodní veritelia sa vo vseobecnosti nezaujímajú o splatenie svojich pohladávok. Naopak, pri kazdom úvere, ci uz ide o úver financný alebo obchodný, je riziko nesplatenia okolnostou, ktorá zatazuje vztah medzi zmluvnými stranami. V dôsledku toho v prejednávanej veci ubezpecenie pre obchodného veritela IFPEN, ze jeho pohladávku splatí stát v prípade, ak ju IFPEN nesplatí, má pre tohto veritela v zásade nezanedbatelný význam. 126 Komisia dalej poznamenáva, ze Vseobecný súd v bode 139 napadnutého rozsudku konstatoval, ze pravdepodobnost hypotézy priaznivého vplyvu existencie státnej záruky na vztahy IFPEN s jej dodávatelmi, ktorý vedie k poklesu nimi dohodnutých cien, nebola zjavná. Hoci pokles cien môze vyplývat z viacerých faktorov, a nie len z existencie záruky spojenej s postavením EPIC, nemozno podla Komisie vo vztahoch EPIC s jej dodávatelmi vylúcit uplatnenie domnienky existencie výhody stanovenej v rozsudku z 3. apríla 2014, Francúzsko/Komisia ([70]C-559/12 P, [71]EU:C:2014:217). 127 IFPEN tvrdí, ze Komisia svojím tretím odvolacím dôvodom chce v skutocnosti napadnút skutkové posúdenia a hodnotenie dôkazov, ktoré formuloval Vseobecný súd v bodoch 90 az 131 napadnutého rozsudku. Preto musí byt tento dôvod odmietnutý ako neprípustný. 128 Vo veci samej spochybnuje IFPEN, ako aj Francúzska republika argumentáciu Komisie. 129 IFPEN podotýka, ze z dôvodu, ze poskytnutie záruky spojenej s postavením EPIC predstavuje individuálnu pomoc a ze domnienka stanovená rozsudkom z 3. apríla 2014, Francúzsko/Komisia ([72]C-559/12 P, [73]EU:C:2014:217), sa v prejednávanej veci neuplatnuje, Vseobecný súd v bode 129 napadnutého rozsudku dospel správne k záveru, ze Komisia mala preskúmat skutocné úcinky záruky, aby preukázala existenciu výhody v prospech IFPEN. 130 IFPEN navyse tvrdí, ze na rozdiel od toho, co uvádza Komisia vo svojom odvolaní, Komisia v spornom rozhodnutí neidentifikovala výhodu, ktorú majú jej veritelia, najmä jej dodávatelia a zákazníci. 131 V tejto súvislosti zdôraznuje, ze Komisia v spornom rozhodnutí, ako aj vo svojom odvolaní, pokial ide o vztahy medzi IFPEN a jej dodávatelmi, nesprávne dospela jednak k záveru, ze títo dodávatelia nemusia platit poplatok za faktoring za postúpenie svojich pohladávok na IFEPN, pretoze vyuzívajú implicitnú státnu záruku, a jednak, pokial ide o vztahy medzi IFPEN a jej zákazníkmi, ze vdaka záruke spojenej s jej postavením EPIC, mohla IFPEN ponúknut svojim zákazníkom záruku za riadne splnenie zmluvy alebo záruku za najlepsiu snahu. Vseobecný súd sa tak v bodoch 99 az 108 a 111 az 120 napadnutého rozsudku správne domnieval, ze predpoklad uvádzaný Komisiou, pokial ide o údajnú výhodu pre IFPEN v jej vztahoch so zákazníkmi a dodávatelmi, bol teoretický a nepravdepodobný. 132 Francúzska republika sa domnieva, ze Vseobecný súd sa nedopustil nesprávneho právneho posúdenia, pokial ide o definíciu pôsobnosti domnienky existencie výhody vyplývajúcej z implicitnej a neobmedzenej státnej záruky. Podla tohto clenského státu mal totiz Vseobecný súd pravdu, ked nerozsíril túto záruku na vztahy EPIC s jej dodávatelmi a zákazníkmi. 133 V tejto súvislosti Francúzska republika pripomína, ze domnienka stanovená rozsudkom z 3. apríla 2014, Francúzsko/Komisia ([74]C-559/12 P, [75]EU:C:2014:217), sa nezakladá na hypotéze týkajúcej sa vztahov EPIC s jej dodávatelmi alebo zákazníkmi, takze Komisia sa jej za takých okolností nemôze dovolávat. 134 V kazdom prípade moznost vyuzit takú domnienku ako spôsob dokazovania závisí od pravdepodobnosti hypotéz, na ktorých je domnienka zalozená, ako to zdôraznil Vseobecný súd v bode 136 napadnutého rozsudku. 135 V tejto súvislosti sa napadnuté rozhodnutie zakladá jednak na hypotéze, podla ktorej EPIC, ktorá získava státnu záruku, poskytujú jej dodávatelia znízenie dohodnutých cien. Ako správne uviedol Vseobecný súd, znízenie cien vo vztahoch medzi dodávatelom a dotknutou EPIC spocíva na viacerých faktoroch, najmä na objeme objednávok, lehotách na zaplatenie poskytnutých dodávatelom alebo dobe trvania zmluvných vztahov. Znízenie cien teda nevyplýva z existencie záruky, ktorú verejné orgány poskytli v prospech EPIC. 136 Na druhej strane, pokial ide o vztahy medzi IFPEN a jej zákazníkmi, uvedený clenský stát tvrdí, ze Vseobecný súd mal pravdu, ked sa v bode 141 napadnutého rozsudku domnieval, ze Komisia v napadnutom rozhodnutí nedefinovala výhodu, ktorá pre IFPEN vyplývala z existencie státnej záruky, a ze v dôsledku toho bola domnienka, ktorej sa chcela dovolávat, v tomto ohlade bezpredmetná. Podla Francúzskej republiky totiz Komisia nepreukázala, ako implicitná a neobmedzená státna záruka spojená s postavením EPIC zlepsila postavenie IFPEN v jej vztahoch so zákazníkmi. Posúdenie Súdnym dvorom 137 Na úvod treba uviest, ze na rozdiel od toho, co tvrdí IFPEN, sa Komisia svojím tretím odvolacím dôvodom nesnazí spochybnit posúdenie skutkových okolností a dôkazov uskutocnené Vseobecným súdom v napadnutom rozsudku. 138 Týmto odvolacím dôvodom Komisia totiz tvrdí, ze Vseobecný súd sa dopustil nesprávneho právneho posúdenia, ked v bodoch 134 az 160 napadnutého rozsudku uviedol, ze Komisia sa nemôze dovolávat domnienky existencie výhody stanovenej Súdnym dvorom v rozsudku z 3. apríla 2014, Francúzsko/Komisia ([76]C-559/12 P, [77]EU:C:2014:217), na preukázanie existencie výhody vyplývajúcej zo státnej záruky pre IFPEN v jej vztahoch s jej dodávatelmi a zákazníkmi. 139 V tejto súvislosti je pravda, ze Súdny dvor v tomto rozsudku výslovne uznal existenciu vyvrátitelnej domnienky výhody súvisiacej so zárukou spojenou s postavením EPIC, iba pokial ide o jej prípadné vztahy s bankovými a financnými institúciami. Ako vsak uviedol generálny advokát v bode 168 svojich návrhov, z uvedeného rozsudku nevyplýva, ze by sa takáto domnienka v zásade nemohla uplatnit na iné vztahy EPIC, najmä na vztahy s jej dodávatelmi a zákazníkmi. 140 Po prvé na rozdiel od toho, co uviedol Vseobecný súd v bode 147 napadnutého rozsudku, nemozno vyvodit ziadny uzitocný záver zo skutocnosti, ze v rozhodnutí "La Poste", ktoré bolo napadnuté vo veci, v ktorej bol vydaný rozsudok z 3. apríla 2014, Francúzsko/Komisia ([78]C-559/12 P, [79]EU:C:2014:217), Komisia preukázala existenciu výhody v prospech EPIC len v jej vztahoch s bankovými a financnými institúciami a nepreskúmala jej vztahy s dodávatelmi a zákazníkmi. Súdny dvor túto skutocnost totiz ziadnym spôsobom nespomenul v bodoch 94 az 99 posledného uvedeného rozsudku, v ktorých stanovil vyvrátitelnú domnienku výhody súvisiacej so zárukou spojenou s postavením EPIC. 141 Pokial ide dalej o dôsledky, ktoré Vseobecný súd v bode 152 napadnutého rozsudku vyvodil z odkazu Súdneho dvora na rozsudok z 8. decembra 2011, Residex Capital IV ([80]C-275/10, [81]EU:C:2011:814), v bode [82]96 rozsudku z 3. apríla 2014, Francúzsko/Komisia ([83]C-559/12 P, [84]EU:C:2014:217), treba zdôraznit, ze v prvom z týchto rozsudkov Súdny dvor v podstate rozhodol, ze vnútrostátne súdy sú oprávnené zrusit na základe clánku 108 ods. 3 ZFEÚ státnu záruku v situácii, v ktorej bola protiprávna pomoc vykonaná prostredníctvom záruky poskytnutej orgánom verejnej moci na zabezpecenie úveru, ktorý financná institúcia poskytla podniku, ktorý by za obvyklých trhových podmienok takéto financovanie nemohol získat. 142 Vo veci, ktorá viedla k prijatiu rozsudku z 8. decembra 2011, Residex Capital IV ([85]C-275/10, [86]EU:C:2011:814), kvalifikácia záruky poskytnutej verejným orgánom ako "státnej pomoci" v prospech dlzníka nebola pred Súdnym dvorom predmetom diskusie, kedze nebolo sporné, ze v case zriadenia uvedenej záruky sa dlzník uz nachádzal v tazkostiach, takze bez takejto záruky by nebol schopný získat financovanie na kapitálovom trhu. 143 Na rozdiel od toho, co konstatoval Vseobecný súd v bode 152 napadnutého rozsudku, tak nie je odkaz na tento rozsudok ziadnym spôsobom uzitocný na vymedzenie rozsahu vyvrátitelnej domnienky výhody stanovenej Súdnym dvorom v rozsudku z 3. apríla 2014, Francúzsko/Komisia ([87]C-559/12 P, [88]EU:C:2014:217). 144 Vseobecný súd tak v bode 156 napadnutého rozsudku nemohol vyvodit ziadne dôsledky, pokial ide o rozsah uvedenej domnienky z odkazu na body 1.2, 2.1 a 2.2 oznámenia o zárukách, ktorý Súdny dvor uskutocnil v bode 97 rozsudku z 3. apríla 2014, Francúzsko/Komisia ([89]C-559/12 P, [90]EU:C:2014:217). 145 Je síce pravda, ze tieto body oznámenia o zárukách odkazujú iba na výhodu, ktorá môze mat pre príjemcu státnej záruky formu výhodnejsích úverových podmienok, ako sú nizsie úrokové sadzby, alebo menej prísne poziadavky na zabezpecenie. Odkaz Súdneho dvora na uvedené body oznámenia o zárukách vsak bol odôvodnený vzhladom na okolnosti veci, v ktorej bol vyhlásený rozsudok z 3. apríla 2014, Francúzsko/Komisia ([91]C-559/12 P, [92]EU:C:2014:217), a ktorej predmetom bola iba otázka týkajúca sa výhody, ktorú mohla dotknutá EPIC získat zo záruky vyplývajúcej z jej postavenia vo svojich vztahoch s bankovými a financnými institúciami. 146 Napokon treba uviest, ze tvrdenie, ktoré chcel Vseobecný súd v bode 159 napadnutého rozsudku vyvodit z pripomienok, ktoré uviedol Súdny dvor predovsetkým v bode 104 rozsudku z 3. apríla 2014, Francúzsko/Komisia ([93]C-559/12 P, [94]EU:C:2014:217), je prinajmensom nejasné. Nemozno totiz pochopit, ako tieto pripomienky potvrdzujú, ako uviedol Vseobecný súd, ze zjednodusený spôsob dokazovania akceptovaný Súdnym dvorom na úcely urcenia, ci implicitná a neobmedzená státna záruka vyplývajúca z postavenia EPIC predstavuje hospodársku výhodu, sa uplatní len v prípade dlzníka, ktorý vdaka uvedenej záruke vyuzíva výhody nizsích úrokových sadzieb alebo môze poskytnút nizsie zabezpecenie. 147 Za týchto podmienok treba konstatovat, ze Vseobecný súd sa dopustil nesprávneho právneho posúdenia, ked v bode 160 napadnutého rozsudku rozhodol, ze domnienka existencie výhody, ktorú Súdny dvor stanovil v rozsudku z 3. apríla 2014, Francúzsko/Komisia ([95]C-559/12 P, [96]EU:C:2014:217), je obmedzená na vztahy zahrnajúce financnú transakciu, pôzicku alebo v sirsom slova zmysle úver zo strany veritela EPIC, najmä na vztahy medzi touto EPIC a bankovými a financnými institúciami. 148 Tretiemu odvolaciemu dôvodu preto treba vyhoviet. 149 Treba vsak spresnit, ze tento rozsudok nemozno vykladat ani v tom zmysle, ze uvedená domnienka sa môze automaticky uplatnit na vztahy EPIC s jej dodávatelmi a zákazníkmi, pricom netreba predtým preskúmat, ci je výhoda, ktorú z nej táto institúcia môze vyvodit, vzhladom na správanie uvedených úcastníkov podobná výhode, ktorú vyvodzuje z jej vztahov s bankovými a financnými institúciami. 150 Ako sa totiz konstatovalo v bode 116 tohto rozsudku, domnienka stanovená v rozsudku z 3. apríla 2014, Francúzsko/Komisia ([97]C-559/12 P, [98]EU:C:2014:217), vychádza z predpokladu, ze dotknutá EPIC má alebo môze mat vdaka záruke spojenej s jej postavením výhodnejsie financné podmienky, ako sú podmienky bezne k dispozícii na financných trhoch. Uplatnenie uvedenej domnienky na vztahy EPIC s dodávatelmi a zákazníkmi je tak odôvodnené iba v prípade, ze sú takéto priaznivejsie podmienky na dotknutých trhoch dané aj vo vztahoch s týmito dodávatelmi a zákazníkmi. 151 Z toho vyplýva, ze ak Komisia zamýsla uvedenú domnienku uplatnit, musí preskúmat hospodársky a právny kontext trhu dotknutého predmetnými vztahmi. Komisia musí konkrétne overit, ci správanie úcastníkov na relevantnom trhu odôvodnuje hypotézu o existencii výhody analogickej výhode, akú má EPIC vo vztahoch s bankovými a financnými institúciami. 152 Z vyssie uvedeného vyplýva, ze napadnutý rozsudok treba zrusit v rozsahu, v akom ním Vseobecný súd zrusil clánok 1 ods. 3 az 5, ako aj clánky 2 az 12 sporného rozhodnutia. O vrátení veci Vseobecnému súdu 153 V súlade s clánkom 61 prvým odsekom Statútu Súdneho dvora Európskej únie môze Súdny dvor v prípade zrusenia rozhodnutia Vseobecného súdu bud sám vydat konecný rozsudok, ak to stav konania dovoluje, alebo vrátit vec Vseobecnému súdu na rozhodnutie. 154 Z dôvodu, ze stav konania nedovoluje rozhodnút o tvrdeniach súvisiacich s druhým a tretím dôvodom, musí Súdny dvor vrátit vec Vseobecnému súdu na úcely prejednania týchto dôvodov. O trovách 155 Vzhladom na to, ze vec sa vracia Vseobecnému súdu, o trovách tohto odvolacieho konania sa rozhodne neskôr. Z týchto dôvodov Súdny dvor (piata komora) rozhodol takto: 1. Rozsudok Vseobecného súdu Európskej únie z 26. mája 2016, Francúzsko a IFP Énergies nouvelles/Komisia ([99]T-479/11 a T-157/12, [100]EU:T:2016:320), sa zrusuje v rozsahu, v akom Vseobecný súd týmto rozsudkom zrusil clánok 1 ods. 3 az 5, ako aj clánky 2 az 12 rozhodnutia Komisie 2012/26/EÚ z 29. júna 2011 o státnej pomoci C-35/08 (ex NN 11/2008), ktorú Francúzsko poskytlo verejnej institúcii "Institut français du pétrole". 2. Vec sa vracia Vseobecnému súdu Európskej únie. 3. O trovách konania sa rozhodne neskôr. Podpisy __________________________________________________________________ ( [101]*1 ) Jazyk konania: francúzstina. References 1. file:///tmp/lynxXXXXie3Yuz/L87753-1627TMP.html#t-ECR_62016CJ0438_SK_01-E0001 2. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2016%3A320&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 3. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:L:2012:014:TOC 4. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:L:1999:083:TOC 5. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:C:2008:155:TOC 6. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:L:2010:274:TOC 7. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:L:2009:053:TOC 8. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:C:2008:259:TOC 9. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:C:2006:323:TOC 10. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2014%3A217&locale=sk 11. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2014%3A217&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 12. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2014%3A217&locale=sk 13. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2014%3A217&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 14. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2014%3A217&locale=sk 15. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2014%3A217&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 16. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2014%3A217&locale=sk 17. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2014%3A217&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 18. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2014%3A217&locale=sk 19. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2014%3A217&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 20. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2011%3A368&locale=sk 21. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2011%3A368&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 22. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2011%3A368&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point130 23. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2011%3A732&locale=sk 24. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2011%3A732&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 25. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2011%3A732&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point122 26. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2014%3A217&locale=sk 27. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2014%3A217&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 28. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2014%3A217&locale=sk 29. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2014%3A217&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 30. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2014%3A217&locale=sk 31. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2014%3A217&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 32. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2014%3A217&locale=sk 33. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2014%3A217&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 34. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2016%3A981&locale=sk 35. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2016%3A981&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 36. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2016%3A981&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point53 37. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2017%3A388&locale=sk 38. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2017%3A388&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 39. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2017%3A388&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point13 40. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2010%3A481&locale=sk 41. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2010%3A481&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 42. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2010%3A481&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point40 43. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2017%3A496&locale=sk 44. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2017%3A496&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 45. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2017%3A496&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point65 46. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2014%3A217&locale=sk 47. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2014%3A217&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 48. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2014%3A217&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point63 49. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2014%3A217&locale=sk 50. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2014%3A217&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 51. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2014%3A217&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point98 52. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2014%3A217&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point99 53. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2014%3A217&locale=sk 54. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2014%3A217&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 55. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2014%3A217&locale=sk 56. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2014%3A217&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 57. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2014%3A217&locale=sk 58. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2014%3A217&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 59. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2014%3A217&locale=sk 60. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2014%3A217&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 61. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2014%3A217&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point99 62. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2014%3A217&locale=sk 63. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2014%3A217&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 64. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2014%3A217&locale=sk 65. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2014%3A217&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 66. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2014%3A217&locale=sk 67. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2014%3A217&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 68. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2014%3A217&locale=sk 69. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2014%3A217&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 70. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2014%3A217&locale=sk 71. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2014%3A217&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 72. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2014%3A217&locale=sk 73. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2014%3A217&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 74. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2014%3A217&locale=sk 75. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2014%3A217&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 76. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2014%3A217&locale=sk 77. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2014%3A217&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 78. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2014%3A217&locale=sk 79. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2014%3A217&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 80. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2011%3A814&locale=sk 81. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2011%3A814&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 82. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2011%3A814&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point96 83. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2014%3A217&locale=sk 84. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2014%3A217&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 85. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2011%3A814&locale=sk 86. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2011%3A814&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 87. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2014%3A217&locale=sk 88. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2014%3A217&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 89. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2014%3A217&locale=sk 90. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2014%3A217&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 91. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2014%3A217&locale=sk 92. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2014%3A217&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 93. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2014%3A217&locale=sk 94. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2014%3A217&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 95. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2014%3A217&locale=sk 96. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2014%3A217&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 97. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2014%3A217&locale=sk 98. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2014%3A217&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 99. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2016%3A320&locale=sk 100. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2016%3A320&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 101. file:///tmp/lynxXXXXie3Yuz/L87753-1627TMP.html#c-ECR_62016CJ0438_SK_01-E0001