ROZSUDOK SÚDNEHO DVORA (tretia komora) z 28. marca 2019 ( [1]*1 ) "Odvolanie - Státna pomoc - Pomoc, ktorú priznávajú urcité ustanovenia nemeckého zákona v znení zmien v súvislosti s obnovitelnými zdrojmi energie (zákon EEG z roku 2012) - Podpora v prospech výrobcov elektriny vyrobenej podla EEG a nizsí príplatok EEG pre energeticky nárocných odberatelov - Rozhodnutie, ktorým sa pomoc vyhlasuje za ciastocne nezlucitelnú s vnútorným trhom - Pojem 'státna pomoc` - Výhoda - Státne prostriedky - Verejná kontrola prostriedkov - Opatrenie porovnatelné s poplatkom na spotrebu elektriny" Vo veci C-405/16 P, ktorej predmetom je odvolanie podla clánku 56 Statútu Súdneho dvora Európskej únie, podané 19. júla 2016, Spolková republika Nemecko, v zastúpení: T. Henze a R. Kanitz, splnomocnení zástupcovia, za právnej pomoci T. Lübbig, Rechtsanwalt, odvolatelka, dalsí úcastník konania: Európska komisia, v zastúpení: K. Herrmann a T. Maxian Rusche, splnomocnení zástupcovia, zalovaná v prvostupnovom konaní, SÚDNY DVOR (tretia komora), v zlození: predseda stvrtej komory M. Vilaras (spravodajca), vykonávajúci funkciu predsedu tretej komory, sudcovia J. Malenovský, L. Bay Larsen, M. Safjan, D. Sváby, generálny advokát: M. Campos Sánchez-Bordona, tajomník: A. Calot Escobar, so zretelom na písomnú cast konania, so zretelom na rozhodnutie prijaté po vypocutí generálneho advokáta, ze vec bude prejednaná bez jeho návrhov, vyhlásil tento Rozsudok 1 Spolková republika Nemecko vo svojom odvolaní navrhuje zrusenie rozsudku Vseobecného súdu Európskej únie z 10. mája 2016, Nemecko/Komisia (T-47/15, dalej len "napadnutý rozsudok", [2]EU:T:2016:281), ktorým tento súd zamietol jej zalobu zalozenú na clánku 263 ZFEÚ na zrusenie rozhodnutia Komisie (EÚ) 2015/1585 z 25. novembra 2014 o schéme státnej pomoci SA. 33995 (2013/C) (ex 2013/NN), [ktorú poskytlo Nemecko na podporu elektrickej energie z obnovitelných zdrojov a energeticky nárocných odberatelov] ([3]Ú. v. EÚ L 250, 2015, s. 122, dalej len "sporné rozhodnutie"). Okolnosti predchádzajúce sporu a napadnuté rozhodnutie 2 Dna 28. júla 2011 nemecký zákonodarca prijal Gesetz zur Neuregelung des Rechtsrahmens für die Förderung der Stromerzeugung aus erneuerbaren Energien (zákon o novej úprave právneho rámca týkajúceho sa podpory elektrickej energie vyrobenej z obnovitelných zdrojov energie) (BGBl. 2011 I, s. 1634, dalej len "EEG z roku 2012"). Cielom tohto zákona platného od 1. januára 2012 do 31. júla 2014 bolo zvýsit podiel elektrickej energie vyrobenej z obnovitelných zdrojov energie a banského plynu na zásobovaní elektrickou energiou (dalej len "elektrina vyrobená podla EEG") 3 Základné znaky systému zavedeného EEG z roku 2012 sú uvedené v bodoch 4 az 12 napadnutého rozsudku takto: "4 V prvom rade prevádzkovatelia siete so vsetkými úrovnami elektrického napätia (dalej len 'PS`), ktorí zabezpecujú vseobecné zásobovanie elektrinou, sú povinní po prvé napojit na svoju siet zariadenia vyrábajúce elektrinu podla EEG v ich okruhu cinnosti (§ 5 az § 7 EEG z roku 2012), po druhé dodávat túto elektrinu do svojej siete, previest ju a zároven ju aj prioritne distribuovat (§ 8 az § 12 EEG z roku 2012) a po tretie poskytnút prevádzkovatelom týchto zariadení odmenu vypocítanú na základe sadzieb stanovených zákonom vzhladom na povahu dotknutej elektriny a priradeného alebo instalovaného výkonu dotknutého zariadenia (§ 16 az § 33 EEG z roku 2012). Alternatívne majú prevádzkovatelia zariadení vyrábajúcich elektrinu podla EEG právo jednak predávat celú túto elektrinu alebo jej cast tretím osobám a jednak pozadovat, aby im PS, na ktorého bolo pripojené zariadenie v prípade absencie takéhoto priameho predaja, zaplatil trhové prémie vypocítané na základe sumy odmeny, ktorá by bola splatná v prípade pripojenia zariadenia (§ 33a az § 33i EEG z roku 2012). V praxi je bezné, ze tieto povinnosti majú v zásade prevádzkovatelia miestnej distribucnej sústavy s nízkou alebo strednou hodnotou napätia (dalej len 'PDS`). 5 V druhom rade PDS majú povinnost preniest elektrinu vyrobenú podla EEG na prevádzkovatelov medziregionálnej prenosovej sústavy s vysokým alebo velmi vysokým elektrickým napätím, ktorá sa nachádza v sieti vyssie (dalej len 'PPS`) (§ 34 EEG z roku 2012). Ako protihodnotu sú PPS povinní zaplatit PDS ekvivalent odmien a trhových prémií, ktoré PDS zaplatili prevádzkovatelom zariadení (§ 35 EEG z roku 2012). 6 V tretom rade EEG z roku 2012 upravuje mechanizmus nazvaný "kompenzácia na spolkovej úrovni" v prípade mnozstiev elektriny vyrobenej podla EEG, ktoré PPS dodáva do svojej siete, na jednej strane a v prípade súm zaplatených v prospech PDS ako protihodnota (§ 36 EEG z roku 2012). V praxi kazdý PPS, ktorý dodal mnozstvo elektriny vyrobenej podla EEG, ktoré je väcsie nez mnozstvo dodané dodávatelmi elektriny konecným odberatelom nachádzajúcim sa v jeho oblasti, pricom za toto mnozstvo zaplatil, sa môze voci ostatným PPS domáhat nároku na kompenzáciu zodpovedajúcu tomuto rozdielu. Od rokov 2009 az 2010 sa uvedená kompenzácia neposkytuje v skutocnej forme (výmena tokov elektriny vyrobenej podla EEG), ale v penaznej forme (kompenzácia súvisiacich nákladov). Traja zo styroch PPS, ktorých sa týka tento kompenzacný nástroj, sú súkromné podniky (Amprion GmbH, TenneT TSO GmbH a 50Hertz Transmission GmbH), zatial co stvrtý je verejnoprávny podnik (Transnet BW GmbH). 7 Vo stvrtom rade PPS sú povinní predávat elektrinu podla EEG, ktorú dodávajú do svojej siete na spotovom trhu burzy s elektrickou energiou (§ 37 ods. 1 EEG z roku 2012). Hoci takto získaná cena im neumoznuje pokryt financnú zátaz, ktorá im vyplýva zo zákonnej povinnosti platit za túto elektrinu podla sadzieb stanovených zákonom, majú právo pozadovat za podmienok definovaných regulacným orgánom, aby im dodávatelia zásobujúci konecných odberatelov zaplatili rozdiel podla pomeru predávaných mnozstiev. Tento mechanizmus sa nazýva "príplatok EEG" (§ 37 ods. 2 EEG z roku 2012). Suma príplatku EEG vsak môze byt v urcitých prípadoch znízená o 2 eurocenty za kilowatthodinu (KWh) (§ 39 EEG z roku 2012). Aby mohli vyuzit takéto znízenie, ktoré je v EEG z roku 2012 kvalifikované ako 'znízenie výsky príplatku EEG`, ale je tiez známe pod názvom 'zvýhodnenie ekologickej elektrickej energie`, musia dodávatelia elektrickej energie okrem iného predovsetkým preukázat, ze minimálne 50 % elektriny, ktorú dodávajú svojim odberatelom, predstavuje elektrinu vyrobenú podla EEG, následne, ze minimálne 20 % tejto elektriny tvorí veterná alebo slnecná elektrická energia, a napokon, ze táto elektrina sa priamo uvádza na trh pre ich odberatelov. 8 ... 9 V piatom rade je nepochybné, ze hoci EEG z roku 2012 neukladá dodávatelom elektriny povinnost vyberat príplatok EEG od konecných odberatelov, ani im to nezakazuje. Rovnako je nesporné, ze dodávatelia, ktorí sú sami povinní platit tento príplatok v prospech PPS, ho v praxi vyberajú od svojich odberatelov, ako tiez potvrdila Spolková republika Nemecko na pojednávaní. Postupy, podla ktorých musí byt tento príplatok uvedený na faktúre, ktorá sa odberatelom zasiela, sú stanovené v EEG z roku 2012 (§ 53 EEG z roku 2012), a rovnako sú v tomto zákone stanovené aj podmienky, za ktorých musia byt títo odberatelia informovaní o podiele obnovitelných zdrojov energie, ktoré sú dotované podla zákona o obnovitelných zdrojoch energie, ktorý im je dodaný (§ 54 EEG z roku 2012). 10 Okrem toho EEG z roku 2012 tiez stanovuje osobitný systém kompenzácie, podla ktorého Bundesamt für Wirtschaft und Ausfuhrkontrolle (Spolkový úrad pre hospodárstvo a kontrolu vývozov, dalej len "BAFA") kazdorocne stanovuje obmedzenie casti príplatku EEG, ktorú môzu vyberat dodávatelia elektriny od dvoch stanovených kategórií odberatelov, a to jednak od 'podnikov výrobného odvetvia s vysokým odberom elektriny` (dalej len 'PVO`) a jednak od 'zeleznicných podnikov`, v nadväznosti na ziadost, ktorú musia tieto podniky predlozit pred 30. júnom predchádzajúceho roka s cielom znízit svoje výdavky na elektrickú energiu a tým zachovat svoju konkurencieschopnost (§ 40 EEG z roku 2012). 11 EEG z roku 2012 spresnuje podmienky vzniku nároku na uplatnenie tohto systému, postup, podla ktorého musia postupovat oprávnené podniky, spôsoby urcenia obmedzenia podla jednotlivých prípadov a úcinky rozhodnutí, ktoré v tejto súvislosti prijal BAFA (§ 41 az § 44 EEG z roku 2012). EEG z roku 2012 najmä stanovuje, ze v prípade výrobných podnikov, ktorých náklady na spotrebu elektrickej energie predstavujú minimálne 14 % z hrubej pridanej hodnoty a ktorých spotreba predstavuje minimálne 1 gigawatthodinu (GWh), je toto obmedzenie stanovené na 10 % z príplatku EEG pre cast ich spotreby v rozsahu od 1 GWh do 10 GWh, na 1 % tohto príplatku pre cast ich spotreby od 10 GWh do 100 GWh, a na 0,05 eurocenta za KWh nad 100 GWh. EEG z roku 2012 takisto stanovuje, ze v prípade výrobných podnikov, ktorých náklady na spotrebu elektrickej energie predstavujú minimálne 20 % z hrubej pridanej hodnoty a ktorých spotreba predstavuje minimálne 100 GWh, je obmedzenie výsky príplatku EEG stanovené na 0,05 eurocenta za KWh od prvej kilowatthodiny. EEG z roku 2012 navyse spresnuje, ze dodávatelia elektriny musia informovat podniky, na ktoré sa uplatnuje oznámenie o stanovení obmedzenia výsky príplatku EEG, po prvé o podiele obnovitelných zdrojov energie, na ktorý sa uplatnuje pomoc podla zákona o obnovitelných zdrojoch energie a ktorý im bol dodaný, po druhé o celkovom energetickom mixe a po tretie v prípade podnikov privilegovaných podla zákona o obnovitelných zdrojoch energie o zlození energetického mixu, ktorý im bol poskytnutý (§ 54 EEG z roku 2012). 12 V siestom rade EEG z roku 2012 stanovuje súbor informacných a publikacných povinností, ktoré majú prevádzkovatelia zariadení, PS a dodávatelia elektriny najmä vo vztahu k PPS a Bundesnetzagentur (Spolková agentúra pre siete, dalej len 'BNetzA`), ku ktorému sa priraduje súbor povinností transparentnosti, ktoré nesie PPS (§ 45 az § 51 EEG z roku 2012). Uvedený zákon tiez spresnuje právomoci dohladu a kontroly, ktorými disponuje BNetzA vo vztahu k PDS a PPS (§ 61 EEG z roku 2012)." 4 Európska komisia po tom, ako 18. decembra 2013 rozhodla o zacatí konania vo veci formálneho zistovania v súvislosti s opatreniami obsiahnutými v EEG z roku 2012, prijala 25. novembra 2014 sporné rozhodnutie. 5 V tomto spornom rozhodnutí sa Komisia domnieva, ze EEG z roku 2012 obsahuje dva druhy selektívnych výhod, ktoré môzu byt povazované za státnu pomoc v zmysle clánku 107 ods. 1 ZFEÚ, t. j. na jednej strane podpora výroby elektriny z obnovitelných zdrojov energie a z banského plynu, ktorá zabezpecovala výrobcom elektriny podla EEG prostredníctvom výkupných cien a trhových prémií vyssiu cenu elektriny, nez je trhová cena, a na druhej strane osobitný systém kompenzácie, podla ktorého mohol byt pre energeticky nárocných odberatelov znízený príplatok EEG (clánok 3 sporného rozhodnutia). 6 Výrok sporného rozhodnutia znie: "Clánok 1 Státna pomoc na podporu výroby elektriny z obnovitelných zdrojov energie a z banského plynu vrátane jej mechanizmu financovania, ktorú Nemecko neoprávnene poskytlo na základe zákona [EEG z roku 2012], cím porusilo clánok 108 ods. 3 [ZFEÚ], je zlucitelná s vnútorným trhom, ak Nemecko splní záväzok stanovený v prílohe I. ... Clánok 3 1. Státna pomoc, ktorá pozostáva zo znízených sadzieb príplatku za financovanie podpory elektriny z obnovitelných zdrojov energie... v rokoch 2013 a 2014 pre energeticky nárocných odberatelov... a ktorú Nemecko neoprávnene zaviedlo v rozpore s clánkom 108 ods. 3 [ZFEÚ], je zlucitelná s vnútorným trhom, ak patrí do jednej zo styroch kategórií stanovených v tomto odseku. ... 2. Kazdá pomoc, na ktorú sa nevztahuje odsek 1, je nezlucitelná s vnútorným trhom." Konanie pred Vseobecným súdom a napadnutý rozsudok 7 Návrhom podaným do kancelárie Vseobecného súdu 2. februára 2015 Spolková republika Nemecko podala zalobu o neplatnost sporného rozhodnutia, pricom uviedla tri zalobné dôvody, ktoré Vseobecný súd následne zamietol v napadnutom rozsudku. 8 Vseobecný súd v bodoch 33 az 42 napadnutého rozsudku zamietol prvý zalobný dôvod ako nedôvodný, kedze Komisia sa dopustila zjavne nesprávnych posúdení pri svojom hodnotení úlohy státu na fungovaní EEG z roku 2012. Vseobecný súd v bode 40 napadnutého rozsudku predovsetkým konstatoval, ze predmetné opatrenia boli zavedené na základe zákona, a ze boli teda pripísatelné nemeckému státu. 9 Vseobecný súd taktiez zamietol v bodoch 49 az 70 napadnutého rozsudku rôzne tvrdenia predlozené Spolkovou republikou Nemecko v rámci svojho druhého zalobného dôvodu, ktoré boli zalozené na neexistencii výhody spojenej s osobitným systémom kompenzácie. V bode 44 napadnutého rozsudku zdôraznil, ze tento zalobný dôvod sa týkal výlucne samotnej existencie výhody v prospech PVO, pricom neuplatnil ani otázku selektívnosti tejto výhody, ani otázku existencie selektívnej výhody súvisiacej so schémou podpory v prospech výrobcov elektriny podla EEG. Vseobecný súd v bode 55 napadnutého rozsudku okrem iného rozhodol, ze osobitný systém kompenzácie zaviedol výhodu v prospech PVO tým, ze ich oslobodil od zátaze, ktorú by bezne znásali. 10 Vseobecný súd v bodoch 81 az 129 napadnutého rozsudku napokon zamietol jednotlivé casti tretieho zalobného dôvodu uplatneného Spolkovou republikou Nemecko, ktorý bol zalozený na neexistencii výhody financovanej zo státnych prostriedkov. Vseobecný súd tak rozhodol, ze Komisia sa správne domnievala, ze systém zavedený podla EEG z roku 2012, to znamená tak schéma podpory výrobcov elektriny vyrobenej podla EEG, ako aj osobitný systém kompenzácie v prospech PVO, zahrnal státne prostriedky v zmysle clánku 107 ods. 1 ZFEÚ. 11 V prejednávanej veci Vseobecný súd po strucnom pripomenutí relevantnej judikatúry Súdneho dvora v bodoch 81 az 83 napadnutého rozsudku týkajúcej sa pojmu státne prostriedky a najmä rozsudku zo 16. mája 2002, Francúzsko/Komisia ([4]C-482/99, [5]EU:C:2002:294, bod [6]37), najprv zhrnul sporné rozhodnutie v bodoch 84 az 90 napadnutého rozsudku. 12 Vseobecný súd dalej skúmal v bodoch 91 az 129 napadnutého rozsudku otázku, ci Komisia správne rozhodla, ze EEG z roku 2012 zahrnal státne prostriedky v zmysle clánku 107 ods. 1 ZFEÚ. 13 V tejto súvislosti Vseobecný súd v prvom rade v bode 92 napadnutého rozsudku uviedol, ze "úcelom príplatku EEG, ktorý vyberajú a spravujú PPS, je v konecnom dôsledku pokryt náklady spôsobené výkupnými cenami a trhovými prémiami stanovenými v EEG z roku 2012, ktoré výrobcom elektriny podla EEG zarucujú vyssiu cenu elektriny, ktorú vyrábajú, nez je trhová cena", takze "[bolo potrebné] prijat záver, ze príplatok EEG vyplýva najmä z vykonávania verejnej politiky podpory výrobcov elektriny vyrábanej podla EEG, ktorú prostredníctvom zákona stanovil stát". 14 Napokon Vseobecný súd sa usiloval preukázat, ze Komisia sa nedopustila nesprávneho posúdenia tým, ze na jednej strane vychádzala z troch súborov úvah uvedených v bodoch 93 az 110 napadnutého rozsudku a zhrnutých v bodoch 111 a 112 tohto rozsudku, ani tým, ze na druhej strane v bodoch 113 az 126 napadnutého rozsudku zamietla tvrdenia uplatnené Spolkovou republikou Nemecko. 15 Body 111 a 112 napadnutého rozsudku znejú takto: "111 Za týchto okolností treba konstatovat, ze Komisia v odôvodnení 138 napadnutého rozhodnutia v spojení s odôvodneniami 98 az 137 uvedeného rozhodnutia správne uviedla, ze zvýhodnenie stanovené v § 16 az § 33 EEG z roku 2012 v prospech výrobcov elektriny EEG prostredníctvom výkupných cien a trhových prémií, sa v prejednávanej veci podobá poplatku stanovenému státnymi orgánmi zahrnajúcemu státne prostriedky tým, ze stát organizuje prevod financných prostriedkov prostredníctvom právnych predpisov a stanovuje, na aké úcely mozno pouzit tieto financné prostriedky. 112 Tento záver platí aj pre zvýhodnenie uzívatelov s vysokou spotrebou energie, ako sú PVO, pretoze mechanizmus kompenzácie stanovený EEG z roku 2012 predstavuje, ako správne uviedla Komisia v odôvodnení 114 napadnutého rozhodnutia, dodatocné zatazenie pre PPS. Kazdé znízenie sumy príplatku EEG má totiz presne za následok znízenie súm vyberaných od PVO dodávatelmi elektriny a mozno ho povazovat za krok vedúci k stratám príjmov pre PPS. Ako to vsak okrem iného na pojednávaní v odpovedi na otázku polozenú Vseobecným súdom potvrdila Spolková republika Nemecko, tieto straty sú na úcely vyrovnania takto vzniknutých strát následne prenesené na iných dodávatelov a v dôsledku toho na iných konecných zákazníkov. Priemerný konecný odberatel sa teda v Nemecku urcitým spôsobom podiela na dotáciách pre PVO, ktoré vyuzívajú obmedzenie príplatku EEG. Navyse okolnost, ze konecní odberatelia elektriny, ktorí nie sú PVO, musia znásat dodatocné náklady spôsobené obmedzením príplatku EEG, z ktorého majú prospech PVO, je aj v tomto prípade dodatocnou indíciou, pokial sa analyzuje spolocne s predchádzajúcimi úvahami, ze prostriedky získavané príplatkom EEG sú osobitnými prostriedkami, rovnocennými poplatku za spotrebu elektriny, ktorých pouzitie na prísne urcené úcely bolo vopred stanovené nemeckým zákonodarcom v rámci uskutocnovania verejnej politiky, a nie na základe súkromnej iniciatívy." 16 Vseobecný súd uzavrel svoju analýzu v bodoch 127 a 128 napadnutého rozsudku takto: "127 Z tejto analýzy vyplýva, ze mechanizmy vyplývajúce z EEG z roku 2012 majú pôvod predovsetkým v uskutocnovaní verejnej politiky na podporu výrobcov elektrickej energie EEG stanovenej státom prostredníctvom EEG z roku 2012 a ze po prvé prostriedky získané príplatkom EEG a kolektívne spravované PPS zostávajú pod dominantným vplyvom verejnej moci, po druhé predmetné sumy získané príplatkom EEG sú zdroje zahrnujúce státne prostriedky porovnatelné s poplatkom a po tretie na základe právomocí a úloh zverených PPS mozno dospiet k záveru, ze PPS nekonajú na vlastný úcet a slobodne, ale ako subjekty, ktoré spravujú pomoc poskytovanú zo státnych prostriedkov, porovnatelné so subjektom vykonávajúcim státnu koncesiu. 128 Zo vsetkých predchádzajúcich úvah vyplýva, ze Komisia sa v napadnutom rozhodnutí správne domnievala, ze EEG z roku 2012 zahrna státne prostriedky v zmysle clánku 107 ods. 1 ZFEÚ." Návrhy úcastníkov konania a konanie pred Súdnym dvorom 17 Spolková republika Nemecko navrhuje, aby Súdny dvor: - v prvom rade zrusil napadnutý rozsudok v celom rozsahu a vyhovel jej zalobe podanej proti spornému rozhodnutiu, - subsidiárne vrátil vec na rozhodnutie Vseobecnému súdu, - ulozil Komisii povinnost nahradit trovy konania. 18 Komisia navrhuje, aby Súdny dvor: - zamietol prvý odvolací dôvod ako neprípustný a subsidiárne ako nedôvodný, - zamietol druhý odvolací dôvod ako ciastocne neprípustný a subsidiárne ako ciastocne neúcinný a v kazdom prípade ako neopodstatnený, - zamietol tretí odvolací dôvod ako nedôvodný, - ulozil Spolkovej republike Nemecko povinnost nahradit trovy konania. 19 Rozhodnutím predsedu Súdneho dvora z 25. októbra 2017 bolo konanie v tejto veci podla clánku 55 ods. 1 písm. b) Rokovacieho poriadku Súdneho dvora prerusené az do vyhlásenia rozsudku z 25. júla 2018, Georgsmarienhütte a i. ([7]C-135/16, [8]EU:C:2018:582). O odvolaní 20 Spolková republika Nemecko na podporu svojho odvolania uvádza tri odvolacie dôvody, z ktorých prvé dva sú zalozené na porusení clánku 107 ods. 1 ZFEÚ a tretí na porusení povinnosti odôvodnenia rozsudkov. Komisia tvrdí, ze prvé dva odvolacie dôvody sú v prvom rade neprípustné a subsidiárne neúcinné a v kazdom prípade nedôvodné a ze tretí odvolací dôvod je neopodstatnený. O prvom odvolacom dôvode zalozenom na porusení clánku 107 ods. 1 ZFEÚ, pokial ide o pouzívanie státnych prostriedkov Argumentácia úcastníkov konania 21 Vo svojom prvom odvolacom dôvode, ktorý pozostáva z dvoch castí, Spolková republika Nemecko v podstate tvrdí, ze Vseobecný súd sa tým, ze dospel k záveru, ze systém príplatku EEG zahrnal priznanie výhody prostredníctvom státnych prostriedkov alebo prinajmensom výhody pripísatelnej státu, dopustil nesprávnych právnych posúdení pri výklade a uplatnení kritéria zalozeného na priznaní pomoci prostredníctvom státnych prostriedkov v zmysle clánku 107 ods. 1 ZFEÚ. 22 Vo vseobecnosti sa tento clenský stát predovsetkým domnieva, ze Vseobecný súd pri svojom posúdení pouzitia státnych prostriedkov a na to, aby dospel k záveru, ze PPS boli sluzbami urcenými na výkon prípadnej dispozicnej právomoci a státnej kontroly nad zdrojmi pochádzajúcimi z príplatku EEG, dostatocne nerozlisoval medzi úlohami, ktoré môze mat stát ako predstavitel zákonodarnej moci na jednej strane a výkonnej moci na druhej strane. 23 V prvej casti svojho prvého odvolacieho dôvodu, ktorý sa týka najmä bodu 93 napadnutého rozsudku, Spolková republika Nemecko tvrdí, ze Vseobecný súd sa dopustil nesprávneho posúdenia úlohy, ktorú mali PPS v systéme príplatku EEG. 24 Spolková republika Nemecko pripomína, ze Vseobecný súd v tomto bode 93 na jednej strane konstatoval, ze EEG z roku 2012 zveroval PPS súbor povinností a právomocí, pokial ide o vykonávanie mechanizmov, ktoré stanovoval tento zákon, takze PPS boli ústredným bodom v rámci fungovania systému stanoveného EEG. Vseobecný súd na druhej strane konstatoval, ze prostriedky získané príplatkom EEG neboli prevedené priamo od konecných odberatelov na výrobcov elektriny, ale vyzadovali zásah sprostredkovatelov, poverených ich výberom a správou, ze uvedené prostriedky neboli platené ani do vseobecného rozpoctu PPS, ani ponechané k ich dispozícii, takze boli spolocne spravované PPS a zostali pod dominantným vplyvom orgánov verejnej moci. 25 Poskytnutím opisu fungovania mechanizmu rozdelovania stanoveného podla EEG z roku 2012 a dalej porovnaním tohto mechanizmu s judikatúrou Súdneho dvora sa Spolková republika Nemecko následne snazí preukázat, po prvé, ze mechanizmus zavedený EEG z roku 2012 nebol nijako viazaný na státny rozpocet alebo rozpocet verejnej institúcie, po druhé, ze prípadné práva na prístup alebo kontrolu vykonávanú státom nad PPS neznamenali ziadnu státnu kontrolu nad prostriedkami EEG, a po tretie, ze neslo o ziadnu dan ani o ziadne vzdanie sa státnych príjmov. 26 Posúdenie mechanizmu rozdelenia podla EEG tak po prvé nijako neumoznuje dospiet k záveru o pouzívaní státnych prostriedkov alebo prostriedkov pripísatelných státu, ako konstatoval Súdny dvor vo svojich rozsudkoch z 13. marca 2001, PreussenElektra ([9]C-379/98, [10]EU:C:2001:160); zo 16. mája 2002, Francúzsko/Komisia ([11]C-482/99, [12]EU:C:2002:294), a zo 17.júla 2008, Essent Netwerk Noord a i. ([13]C-206/06, [14]EU:C:2008:413). 27 Podla tejto judikatúry sa dane, odvody a poplatky vyznacujú tým, ze získané príjmy sa musia v akejkolvek forme priamo alebo nepriamo vrátit do státneho rozpoctu alebo rozpoctu verejného subjektu. Prostriedky, ktoré získali PPS na pokrytie nákladov predaja elektriny vyrobenej podla EEG, pritom nijako neznizujú, ci uz priamo, alebo nepriamo, státne prostriedky. Tieto náklady znásali úcastníci dodávatelského retazca výmenou za "obnovitelnú" hodnotu elektriny a ktorí ich kompenzovali v rámci súkromného hospodárstva. 28 Stát teda nemal ziadny prístup k týmto príjmom a nepoveril PPS plnením úloh verejnej povahy. PPS nevyberali príplatok EEG na úcet státu, takze Vseobecný súd sa dopustil nesprávneho právneho posúdenia, ked sa domnieval, ze ide o takmer vlastníkov státnych koncesií. Vseobecný súd tým, ze vychádzal z tohto nesprávneho právneho posúdenia úloh PPS, nesprávne uplatnil pojem kontroly a pripísatelnosti konania PPS státu. 29 Príplatok EEG nijako neprispieva do spolkového rozpoctu alebo rozpoctu verejnej institúcie, o com svedcí aj mechanizmus kompenzácie nákladov PPS. PPS totiz stanovujú výsku tohto príplatku porovnaním príjmov a nákladov, pricom sa spresnilo, ze medzi príjmami v prípade vyssích alebo naopak nizsích príjmov dochádza medzi PPS v nasledujúcom roku k vyrovnaniu bez zahrnutia rozpoctu verejného subjektu. Nadmerné príjmy nie sú platené do státneho rozpoctu a nadmerné výdavky nie sú týmto rozpoctom vyrovnané. 30 Napokon je z právneho hladiska nesprávne vychádzat zo zásady, ako uviedol Vseobecný súd v bode 83 napadnutého rozsudku, ze relevantné sumy sú "stále""k dispozícii príslusným vnútrostátnym orgánom", alebo este, ako uviedol v bode 94 tohto rozsudku, ze spolocne spravované PPS zostávajú pod dominantným vplyvom orgánov verejnej moci. 31 Vseobecný súd v bode 117 uvedeného rozsudku taktiez pripísal rozhodujúci význam skutocnosti, ze prostriedky získané PPS musia byt spravované na osobitnom úcte, podliehajúcom kontrole státnymi orgánmi. Osobitné úcty vedú pritom PPS z dôvodov transparentnosti a predchádzania zneuzívajúcim konaniam, a nie preto, aby sa umoznilo dotknutému clenskému státu spravovat osobitné aktíva patriace podnikom. 32 Po druhé sa Vseobecný súd taktiez dopustil nesprávneho právneho posúdenia, ked dospel k záveru, ze úlohy monitorovania a kontroly správnosti a zákonnosti úkonov uskutocnených súkromnými subjektmi na trhu, zverených státnym orgánom, zahrnali státnu kontrolu nad prostriedkami podla EEG. 33 Mechanizmy stanovené EEG, ktoré zodpovedali kritériám posúdenia rozvinutým Súdnym dvorom vo svojom rozsudku z 30. mája 2013, Doux Élevage a Coopérative agricole UKL-ARREE ([15]C-677/11, [16]EU:C:2013:348, bod [17]38), sú urcené na kontrolu riadneho fungovania systému rozdelenia a respektovania vôle zákonodarcu, ale neposkytujú státnym orgánom významnú moznost usmernovania alebo vplyvu, co by mohlo byt povazované za "výkon státnej kontroly". Tieto státne orgány totiz majú len moznost prijat disciplinárne opatrenia alebo zacat priestupkové konania proti súkromným subjektom, ktoré porusili EEG z roku 2012 a nemajú ziadnu právomoc, ktorá by im umoznila nakladat s prostriedkami uvedených subjektov ovplyvnovaním platieb a financných tokov. 34 Samotné vyplatenie odmeny EEG zo strany PS nepodlieha státnej kontrole. Len PS prijímajú rozhodnutia o tom, ci túto odmenu vyplatia, alebo nie, a stanovia výsku tejto odmeny. Rovnako výber príplatku EEG podlieha len obmedzenému dohladu, kedze len PPS rozhodujú o tom, ci ho budú pozadovat, alebo nie. Na rozdiel od toho, co tvrdí Vseobecný súd v bode 125 napadnutého rozsudku, PPS nepodliehajú prísnej kontrole zo strany príslusných nemeckých správnych orgánov, a najmä zo strany BNetzA, ktorých úlohy kontroly v podstate spocívajú v zabezpecení riadneho vykonávania ustanovení týkajúcich sa príplatku EEG. BNetzA nemá právo urcit výsku príplatku EEG, kedze tento príplatok vypocítavajú PPS na svoju vlastnú zodpovednost. 35 Zákonná poziadavka abstraktného systému výpoctu, ako aj povinnosti transparentnosti a právo dohladu, ktoré tento systém zahrna, majú za úlohu len to, aby zabránili bezdôvodnému obohateniu subjektu pocas etáp prenosového retazca, pricom ochrana pred zneuzitím musí byt vykonaná pred obcianskymi súdmi v rámci vztahov súkromného práva medzi úcastníkmi. Uvedení úcastníci nie sú príjemcami státneho poverenia alebo koncesie a nemajú moznost ulozit správnemu orgánu povinnost, aby uplatnil ich práva. 36 Po tretie príplatok EEG nepredstavuje poplatok a v dôsledku toho jeho obmedzenie nepredstavuje vzdanie sa státnych prostriedkov. Vseobecný súd sa totiz dopustil nesprávneho právneho posúdenia tým, ze v bode 95 napadnutého rozsudku dospel k záveru, ze vzhladom na to, ze konecní spotrebitelia mali povinnost zaplatit cenový dodatok, príplatok EEG predstavoval zátaz, ktorú jednostranne ulozil stát v rámci svojej politiky podpory výrobcov elektriny podla EEG, ktorá je z hladiska jej úcinkov porovnatelná s poplatkom za spotrebu elektriny v Nemecku. Samotná skutocnost, ze mechanizmus rozdelenia EEG umoznuje preniest platby, ktoré majú byt zaplatené prevádzkovatelom zariadení, na konecných spotrebitelov elektriny totiz neumoznuje dôjst k záveru o existencii poplatku. 37 Príplatok EEG predstavuje prirázku uplatnovanú na výkupnú cenu súkromnej povahy, ktorú dodávatelia elektriny platia za "zelenú" kvalitu elektriny, a patrí tak do vztahu plnenie/protiplnenie, a to na rozdiel od poplatku, ktorý sa vyberá povinne a bez akéhokolvek protiplnenia. Navyse judikatúra Súdneho dvora vyzaduje na to, aby bol poplatok povazovaný za státnu pomoc, existenciu záväzného vztahu medzi poplatkom a pomocou, ktorá neexistuje v prípade príplatku EEG. Tento príplatok EEG nie je príjmom clenského státu, ktorý je urcený abstraktným spôsobom. EEG z roku 2012 tak predstavuje pokracovanie Stromeinspeisungsgesetz (zákon o dodávke prúdu vyrobeného z obnovitelných zdrojov energie do verejnej siete, BGBl. 1990 I, s. 2633), ktorý Súdny dvor vo svojom rozsudku z 13. marca 2001, PreussenElektra ([18]C-379/98, [19]EU:C:2001:160), nepovazoval za pomoc, pricom jediný rozdiel medzi týmito dvoma rezimami vyplýva zo skutocnosti, ze dodávatelia elektriny uz nenakupovali za stanovenú cenu (príplatok EEG) fyzickú elektrickú energiu, ale obnovitelnú povahu elektrickej energie. 38 Napokon podstatné znaky poplatku chýbajú, kedze po prvé EEG od dodávatelov elektriny nevyzaduje, aby tento príplatok úctovali svojim zákazníkom, po druhé prenesenie uvedeného príplatku, ktorý tvorí u dodávatelov elektriny súcast ich predajnej ceny, nemôze byt nárokovaný prostriedkami verejného práva, ale len obcianskoprávnou zalobou, a po tretie "príjem" získaný týmto príplatkom je zaradený do vseobecného majetku dodávatelov elektriny bez toho, aby mohli mat státne orgány co i len najmensí vplyv na správu a pouzívanie týchto prostriedkov. 39 V druhej casti svojho prvého odvolacieho dôvodu Spolková republika Nemecko tvrdí, ze Vseobecný súd sa taktiez dopustil nesprávneho právneho posúdenia tým, ze neuznal, ze v systéme zavedenom EEG z roku 2012 záviselo poskytnutie pomoci zo státnych prostriedkov v rozhodujúcej miere od úlohy dodávatelov elektriny, ktorá v prejednávanej veci nebola dostatocne zohladnená. 40 Po prvé, aj ked Vseobecný súd správne konstatoval, ze EEG z roku 2012 neukladá dodávatelom elektriny povinnost, aby preniesli príplatok EEG na konecných odberatelov, pricom to vsak nezakazuje, nezohladnil vsak úlohu týchto dodávatelov, ked v bode 95 a nasledujúcich bodoch napadnutého rozsudku dospel k záveru, ze tento príplatok bol de facto poplatkom a ze nemôze byt oznacený za prostriedok patriaci PPS, ktorému clenský stát jednoducho legislatívnym opatrením stanovil osobitné pouzívanie. 41 Po druhé Vseobecný súd nezohladnil skutocnost, ze úloha a funkcia dodávatelov elektriny sú podstatne menej regulované zákonom ako u PPS. Uvedení dodávatelia nemajú povinnost viest samostatné úcty ani zabezpecit, aby doslo k oddeleniu majetkov, kedze príplatok EEG má byt povazovaný za beznú cast ich príjmov. Títo dodávatelia nepodliehajú ziadnej zákonnej poziadavke, pokial ide o ich konanie v oblasti cien alebo pouzívania prostriedkov. Nad vztahmi, ktoré majú so svojimi zákazníkmi, t. j. subjektmi údajne financujúcimi systém pomoci napadnutý Komisiou a Vseobecným súdom, sa nevykonáva ziadna státna kontrola. Príplatok EEG a jeho prípadné prenesenie na konecných spotrebitelov zo strany dodávatelov elektriny je súcastou obchodných vztahov medzi súkromnými podnikmi alebo jednotlivcami bez zásahu verejného orgánu. Skutocnost, ze predmetné prostriedky sa priamo neprenásajú od spotrebitelov na výrobcov elektriny, ale vyzadujú zásah sprostredkovatelov poverených ich výberom a správou, nie je na úcely ich kvalifikácie ako súkromných prostriedkov relevantná. 42 Po tretie, keby Vseobecný súd dostatocne podrobne preskúmal úlohu dodávatelov elektriny, dospel by k záveru, ze stát nemal k prostriedkom EEG ziadny prístup. Platí to o to viac, ze vztah medzi dodávatelmi elektriny a konecnými spotrebitelmi má cisto súkromnú povahu. Vseobecný súd nezohladnil rozsah pojmu kontrola, pricom tak porusil clánok 107 ods. 1 ZFEÚ tým, ze povazoval cinnost súkromného podniku za "státnu kontrolu", aj ked tento podnik nepodliehal ziadnej zákonnej povinnosti spocívajúcej vo výbere príplatku EEG, aj ked výska uvedeného príplatku, ktorá mala byt prípadne prenesená, taktiez nepodlieha zákonným poziadavkám, aj ked orgány nemohli mat ziadny vplyv na stanovenie cien dodávatelmi elektrickej energie, aj ked obrat uvedených dodávatelov, ktorý mohol zahrnat platbu príplatku, bol zahrnutý do ich majetku a aj ked státne orgány nemohli mat vplyv na pouzívanie týchto prostriedkov týmito orgánmi. 43 Komisia v prvom rade tvrdí, ze prvý odvolací dôvod uplatnený Spolkovou republikou Nemecko je neprípustný, a subsidiárne, ze je ciastocne neúcinný a v kazdom prípadne neopodstatnený. Posúdenie Súdnym dvorom - O prípustnosti odvolania v celom rozsahu 44 Komisia tvrdí, ze prvý odvolací dôvod uplatnený Spolkovou republikou Nemecko je neprípustný v celom rozsahu, kedze nevycíta právny výklad pojmu státnej kontroly uvádzaný Vseobecným súdom v napadnutom rozsudku, ale konstatovania tohto súdu týkajúce sa vnútrostátneho práva, ktoré patria do posúdenia skutkového stavu. 45 Takúto argumentáciu treba zamietnut. 46 Aj ked je pravda, ze Spolková republika Nemecko na podporu svojich tvrdení vychádza z ustanovení EEG z roku 2012, nic to nemení na tom, ze v rámci prvej casti svojho prvého odvolacieho dôvodu predovsetkým tvrdí, ze Vseobecný súd sa dopustil nesprávneho právneho posúdenia, kedze sa priklonil k prílis extenzívnemu výkladu pojmu státnej kontroly, a to najmä na jednej strane tým, ze kvalifikoval sumy získané príplatkom EEG ako prostriedky zahrnajúce státne prostriedky podobné poplatku, a na druhej strane tým, ze dospel k záveru o existencii verejnej kontroly clenského státu nad uvedenými prostriedkami prostredníctvom PPS. 47 Z uvedeného vyplýva, ze prvý odvolací dôvod je prípustný. - O prvej casti prvého odvolacieho dôvodu zalozenej na nesprávnom posúdení, ktorého sa dopustil Vseobecný súd pri posúdení úlohy PPS v systéme príplatku EEG 48 Treba pripomenút, ze na to, aby mohli byt zvýhodnenia povazované za "pomoc" v zmysle clánku 107 ods. 1 ZFEÚ, musia byt na jednej strane poskytnuté priamo alebo nepriamo zo státnych prostriedkov a na druhej strane musia byt pripísatelné státu (rozsudok z 13. septembra 2017, ENEA, [20]C-329/15, [21]EU:C:2017:671, bod [22]20 a citovaná judikatúra). 49 V prvom rade na úcely posúdenia pripísatelnosti opatrenia státu treba preskúmat, ci sa verejné orgány podielali na prijatí tohto opatrenia (rozsudok z 2. februára 1988, Kwekerij van der Kooy a i./Komisia, [23]67/85, 68/85 a 70/85, [24]EU:C:1988:38, bod [25]35; z 19. decembra 2013, Association Vent De Colčre! a i., [26]C-262/12, [27]EU:C:2013:851, body [28]17 a [29]18, ako aj z 13. septembra 2017, ENEA, [30]C-329/15, [31]EU:C:2017:671, bod [32]21). 50 V prejednávanej veci Vseobecný súd v bode 40 napadnutého rozsudku konstatoval, ze predmetné mechanizmy podpory a kompenzácie v tejto veci boli zavedené EEG z roku 2012, takze musia byt povazované za pripísatelné státu. 51 Aj ked Spolková republika Nemecko vo svojom odvolaní opakovane odkazuje na otázku pripísatelnosti predmetných opatrení státu, takéto konstatovanie Vseobecného súdu formálne nespochybnila ani sa neodvolávala na existenciu nesprávneho právneho posúdenia v tejto súvislosti zo strany Vseobecného súdu. Tvrdenia predlozené v tejto súvislosti treba preto v kazdom prípade, ako tvrdí Komisia, zamietnut ako neprípustné. 52 V druhom rade z ustálenej judikatúry Súdneho dvora vyplýva, ze zákaz uvedený v clánku 107 ods. 1 ZFEÚ sa vztahuje tak na pomoc poskytovanú priamo státom alebo pomoc poskytovanú zo státnych prostriedkov, ako aj na pomoc poskytovanú verejnoprávnymi alebo súkromnoprávnymi subjektmi urcenými alebo zriadenými státom na úcely správy pomoci (rozsudky z 22. marca 1977, Steinike & Weinlig, [33]78/76, [34]EU:C:1977:52, bod [35]21; z 13. marca 2001, PreussenElektra, [36]C-379/98, [37]EU:C:2001:160, bod [38]58, ako aj z 13. septembra 2017, ENEA, [39]C-329/15, [40]EU:C:2017:671, bod [41]23 a citovaná judikatúra). 53 V tomto ustanovení totiz rozlisovanie medzi "pomocou poskytovanou clenským státom" a "pomocou poskytovanou zo státnych prostriedkov" neznamená, ze vsetky výhody poskytované státom predstavujú pomoc bez ohladu na to, ci sú, alebo nie sú financované zo státnych prostriedkov, ale jeho cielom je iba zaclenit do tohto pojmu tak výhody priamo poskytované státom, ako aj výhody poskytované prostredníctvom verejných alebo súkromných institúcií, ktoré tento stát zriadil alebo poveril (rozsudky z 13. marca 2001, PreussenElektra, [42]C-379/98, [43]EU:C:2001:160, bod [44]58, ako aj z 30. mája 2013, Doux Élevage a Coopérative agricole UKL-ARREE, [45]C-677/11, [46]EU:C:2013:348, bod [47]26). 54 Právo Únie totiz nemôze pripustit, aby samotné vytvorenie autonómnych institúcií poverených rozdelovaním pomoci umoznilo obíst pravidlá vztahujúce sa na státnu pomoc (rozsudky zo 16. mája 2002, Francúzsko/Komisia, [48]C-482/99, [49]EU:C:2002:294, bod [50]23, a z 9. novembra 2017, Commission/TV2/Danmark, [51]C-656/15 P, [52]EU:C:2017:836, bod [53]45). 55 Z judikatúry Súdneho dvora okrem iného vyplýva, ze na to, aby sa výhoda poskytnutá jednému alebo viacerým podnikom mohla povazovat za státnu pomoc v zmysle clánku 107 ods. 1 ZFEÚ, netreba vo vsetkých prípadoch dokázat, ze doslo k prevodu státnych prostriedkov (rozsudok zo 16. mája 2002, Francúzsko/Komisia, [54]C-482/99, [55]EU:C:2002:294, bod [56]36, ako aj z 30. mája 2013, Doux Élevage a Coopérative agricole UKL-ARREE, [57]C-677/11, [58]EU:C:2013:348, bod [59]34). 56 Súdny dvor tak rozhodol, ze opatrenie, ktoré predovsetkým spocíva v povinnosti nákupu elektrickej energie, teda môze spadat pod pojem "pomoc", aj ked nepredstavuje prevod státnych prostriedkov (rozsudky z 19. decembra 2013, Association Vent De Colčre! a i., [60]C-262/12, [61]EU:C:2013:851, bod [62]19, ako aj z 13. septembra 2017, ENEA, [63]C-329/15, [64]EU:C:2017:671, bod [65]24). 57 Clánok 107 ods. 1 ZFEÚ sa totiz vztahuje na vsetky penazné prostriedky, ktoré môzu orgány verejnej moci skutocne pouzit na podporu podnikov bez ohladu na to, ci tieto prostriedky trvalo patria, alebo nepatria do majetku státu. Aj ked zodpovedajúce sumy nie sú trvalým spôsobom vo vlastníctve státnej pokladnice, skutocnost, ze sú stále pod verejnou kontrolou, a teda sú k dispozícii príslusným vnútrostátnym orgánom, stací na to, aby sa povazovali za "státne prostriedky" (rozsudky zo 16. mája 2002, Francúzsko/Komisia, [66]C-482/99, [67]EU:C:2002:294, bod [68]37, a z 13. septembra 2017, ENEA, [69]C-329/15, [70]EU:C:2017:671, bod [71]25, ako aj citovaná judikatúra). 58 Súdny dvor konkrétne rozhodol, ze financné prostriedky pochádzajúce z povinných príspevkov ulozených právnou úpravou clenského státu, ktoré sú spravované a rozdelované v zmysle tejto právnej úpravy, sa môzu povazovat za státne prostriedky v zmysle clánku 107 ods. 1 ZFEÚ, aj ked sú ich správou poverené subjekty, ktoré nie sú verejnými orgánmi (rozsudky z 2. júla 1974, Taliansko/Komisia, [72]173/73, [73]EU:C:1974:71, bod [74]35, ako aj z 19. decembra 2013, Association Vent De Colčre! a i., [75]C-262/12, [76]EU:C:2013:851, bod [77]25). 59 Rozhodujúci faktor v tejto súvislosti tvorí skutocnost, ze takéto subjekty sú poverené státom, aby spravovali státne prostriedky, pricom nemajú len povinnost nákupu zo svojich vlastných financných prostriedkov (pozri v tomto zmysle rozsudky zo 17. júla 2008, Essent Netwerk Noord a i., [78]C-206/06, [79]EU:C:2008:413, bod [80]74; z 19. decembra 2013, Association Vent De Colčre! a i., [81]C-262/12, [82]EU:C:2013:851, body [83]30 a [84]35, ako aj z 13. septembra 2017, ENEA, [85]C-329/15, [86]EU:C:2017:671, body [87]26 a [88]30). 60 Treba taktiez pripomenút, ze na urcenie, ci výhoda poskytnutá príjemcovi zatazuje státny rozpocet, treba overit, ci existuje dostatocne priama súvislost na jednej strane medzi touto výhodou a na druhej strane znízením uvedeného rozpoctu, prípadne dostatocne konkrétnym ekonomickým rizikom výdavkov zatazujúcich tento rozpocet (pozri v tomto zmysle rozsudky z 8. septembra 2011, Komisia/Holandsko, [89]C-279/08 P, [90]EU:C:2011:551, bod [91]111; z 19. marca 2013, Bouygues a Bouygues Télécom/Komisia a i. a Komisia/Francúzsko a i., [92]C-399/10 P a C-401/10 P, [93]EU:C:2013:175, bod [94]109; z 9. októbra 2014, Ministerio de Defensa a Navantia, [95]C-522/13, [96]EU:C:2014:2262, bod [97]47, ako aj zo 16. apríla 2015, Trapeza Eurobank Ergasias, [98]C-690/13, [99]EU:C:2015:235, bod [100]19). 61 Z hladiska týchto skutocností treba skúmat prvú cast prvého odvolacieho dôvodu uplatneného Spolkovou republikou Nemecko, v rámci ktorého tento stát tvrdí, ze Vseobecný súd sa dopustil nesprávneho právneho posúdenia tým, ze po prvé dospel k záveru, ze mechanizmus zavedený EEG z roku 2012 je viazaný na rozpocet clenského státu alebo na rozpocet verejnej institúcie, po druhé, ze úlohy monitorovania a kontroly zverené státnym orgánom zahrnajú verejnú kontrolu nad prostriedkami EEG, a po tretie, ze príplatok EEG predstavuje poplatok a obmedzenie výsky uvedeného príplatku vzdanie sa státnych prostriedkov. 62 V tejto súvislosti treba uviest, ze záver Vseobecného súdu uvedený v bode 128 napadnutého rozsudku, podla ktorého sa Komisia v spornom rozhodnutí správne domnievala, ze EEG z roku 2012 zahrna státne prostriedky v zmysle clánku 107 ods. 1 ZFEÚ, je zalozený na zisteniach uvedených v bodoch 92 az 126 tohto rozsudku a zhrnutých v bode 127 tohto rozsudku. V uvedenom bode Vseobecný súd konstatoval, ze mechanizmy vyplývajúce z EEG z roku 2012 vyplývali predovsetkým z uskutocnovaní verejnej politiky na podporu výrobcov elektrickej energie EEG stanovenej státom prostredníctvom EEG z roku 2012. Dalej uviedol, ze po prvé prostriedky, ktoré sú získané na základe príplatku EEG a sú kolektívne spravované PPS, zostávajú pod dominantným vplyvom verejnej moci, po druhé, ze predmetné sumy získané na základe príplatku EEG sú zdroje zahrnajúce státne prostriedky porovnatelné s poplatkom, a po tretie, ze na základe právomocí a úloh zverených PPS mozno dospiet k záveru, ze PPS nekonali na vlastný úcet a slobodne, ale ako správcovia podpory poskytovanej zo státnych prostriedkov porovnatelní so subjektom vykonávajúcim státnu koncesiu. 63 Tvrdenie Vseobecného súdu, podla ktorého mechanizmy vychádzajúce z EEG z roku 2012 vyplývali najmä z vykonávania verejnej politiky na podporu výrobcov elektriny podla EEG stanovenej státom, sa pritom obmedzuje na zopakovanie záveru, ktorý uz bol uvedený v bode 40 napadnutého rozsudku, podla ktorého musia byt tieto mechanizmy povazované za pripísatelné státu. Ako vyplýva z judikatúry uvedenej v bode 48 tohto rozsudku, hoci je táto skutocnost potrebná na úcely kvalifikovania výhod vyplývajúcich z mechanizmov zavedených EEG z roku 2012 za "pomoc" v zmysle clánku 107 ods. 1 ZFEÚ, nestací táto skutocnost sama osebe na to, aby mohla byt takáto kvalifikácia prijatá. Treba totiz preukázat, ze predmetné výhody sú poskytované priamo alebo nepriamo zo státnych prostriedkov. 64 Treba preto skúmat otázku, ci mohol Vseobecný súd bez toho, aby sa dopustil nesprávneho právneho posúdenia, dospiet na základe troch dalsích skutocností v bode 127 napadnutého rozsudku a pripomenutých v bode 62 napadnutého rozsudku k záveru, ze prostriedky získané na základe príplatku EEG predstavovali státne prostriedky. 65 Pokial ide o tvrdenie, podla ktorého sú sumy získané na základe príplatku EEG prostriedkami, ktoré treba povazovat za státne prostriedky porovnatelné s poplatkom, treba pripomenút, ze Komisia v bode 105 sporného rozhodnutia kvalifikovala tento príplatok za "osobitný príplatok" (special levy v pôvodnej jazykovej verzii tohto rozhodnutia). 66 Vseobecný súd v bode 95 napadnutého rozsudku uviedol, ze "dodávatelia elektrickej energie v praxi preniesli financnú zátaz vyplývajúcu z príplatku EEG na konecných odberatelov", ze tento prenos mal byt povazovaný "za dôsledok, ktorý stanovil a organizoval nemecký zákonodarca" a ze cenový dodatok alebo dodatocné náklady, ktoré boli konecní odberatelia "de facto povinní platit", predstavujú "zátaz, ktorú jednostranne ulozil stát v rámci svojej politiky podpory výrobcov elektriny podla EEG..., z hladiska jej úcinkov porovnateln[ú] s poplatkom za spotrebu elektriny v Nemecku". 67 Vseobecný súd na základe týchto úvah v bode 96 napadnutého rozsudku, odkazujúc "analogicky" na rozsudok zo 17. júla 2008, Essent Netwerk Noord a i. ([101]C-206/06, [102]EU:C:2008:413, bod [103]66), uviedol, ze sumy získané na základe príplatku EEG boli prostriedkami zahrnajúcimi státne prostriedky porovnatelné s poplatkom, pricom toto tvrdenie bolo zopakované v bode 127 napadnutého rozsudku. 68 Súdny vor vsak v bode 66 rozsudku zo 17. júla 2008, Essent Netwerk Noord a i. ([104]C-206/06, [105]EU:C:2008:413), na úcely kvalifikácie cenového navýsenia ulozeného predmetným odberatelom elektriny v tejto veci ako "poplatku" odkázal na bod 47 tohto rozsudku. Záver uvedený v tomto poslednom uvedenom bode, podla ktorého malo byt predmetné navýsenie kvalifikované ako poplatok, bol okrem iného zalozený na skutocnosti uvedenej Súdnym dvorom v bode 45 uvedeného rozsudku, ze toto cenové navýsenie predstavuje jednostranne ulozenú zátaz na základe zákona, ktorú mali spotrebitelia povinnost platit. 69 Konstatovania Vseobecného súdu v bode 95 napadnutého rozsudku pritom neumoznujú preukázat analógiu medzi uvedeným cenovým navýsením a príplatkom EEG. 70 Ako totiz pripomenul Vseobecný súd v bodoch 7 az 9 napadnutého rozsudku, príplatok podla EEG predstavuje prípadný rozdiel medzi cenou získanou PPS na spotovom trhu burzy elektriny EEG, ktorú dodávajú do svojej siete, a financnou zátazou, ktorá im vyplýva zo zákonnej povinnosti platit za túto elektrinu podla sadzieb stanovených zákonom, co je rozdiel, ktorý majú PPS právo pozadovat od dodávatelov zásobujúcich konecných odberatelov. EEG z roku 2012 naopak neukladá uvedeným dodávatelom povinnost preniest sumy zaplatené za príplatok EEG na konecných spotrebitelov. 71 Skutocnost, ktorú Vseobecný súd konstatoval v bode 95 napadnutého rozsudku, ze "v praxi" bola financná zátaz vyplývajúca z príplatku EEG prenásaná na konecných odberatelov a v dôsledku toho bola "z hladiska jej úcinkov porovnatelná s poplatkom za spotrebu elektriny", nestací na to, aby sa mohlo dospiet k záveru, ze príplatok EEG mal rovnaké vlastnosti ako cenové navýsenie elektriny skúmané Súdnym dvorom v rozsudku zo 17. júla 2008, Essent Netwerk Noord a i. ([106]C-206/06, [107]EU:C:2008:413). 72 V dôsledku toho treba overit, ci vsak Vseobecnému súdu dalsie dve skutocnosti, ktoré spomenul v bode 127 napadnutého rozsudku a sú pripomenuté taktiez v bode 62 tohto rozsudku, umoznili dospiet k záveru, ze prostriedky získané na základe príplatku EEG predstavovali státne prostriedky, kedze sú stále pod verejnou kontrolou, a teda k dispozícii verejným orgánom v zmysle judikatúry citovanej v bode 57 tohto rozsudku. V tomto prípade je nepodstatné, ci mozno príplatok EEG povazovat za "poplatok", alebo nie. 73 Treba vsak konstatovat, ze Vseobecný súd nepreukázal, ze stát mal právomoc disponovat s prostriedkami získanými na základe príplatku EEG ani ze vykonával verejnú kontrolu nad PPS poverenými správou týchto prostriedkov. 74 Vseobecný súd totiz po prvé rozhodol, ze prostriedky získané na základe príplatku EEG nezostali k dispozícii státu, ale len pod dominantným vplyvom orgánov verejnej moci, kedze boli kolektívne spravované PPS, pricom títo PPS môzu byt kolektívne porovnatelní so subjektom, ktorý vykonáva státnu koncesiu. Vseobecný súd sa v tejto súvislosti obmedzil na konstatovanie toho, ze prostriedky získané na základe príplatku EEG boli jednak spravované PPS na úcely verejného záujmu, podla pravidiel vopred definovaných zákonodarcom, a jednak urcené na financovanie systémov podpory a kompenzácie s vylúcením akéhokolvek iného úcelu. 75 Pritom bez toho, aby bolo potrebné rozhodnút o dôvodnosti kvalifikácie státnej koncesie, ako uvádza Vseobecný súd, je potrebné konstatovat, ze aj ked takto uvedené skutocnosti svedcia o zákonnej povahe podpory elektriny EEG vykonávanej EEG z roku 2012, a teda o urcitej nadvláde státu nad mechanizmami zavedenými EEG z roku 2012, tieto skutocnosti vsak nepostacujú na to, aby sa dospelo k záveru, ze stát mal z tohto dôvodu právomoc disponovat prostriedkami riadenými a spravovanými PPS. 76 Konkrétne skutocnost, ze prostriedky získané na základe príplatku EEG sú výlucne urcené na financovanie systémov podpory a kompenzácie podla ustanovení EEG z roku 2012, neznamená, ze stát môze v zmysle bodu 57 tohto rozsudku disponovat s týmito prostriedkami. Táto právna zásada výlucného urcenia prostriedkov získaných na základe príplatku EEG skôr preukazuje, v prípade neexistencie akejkolvek skutocnosti, ktorá by preukazovala opak, ze stát nemohol konkrétne disponovat s týmito prostriedkami, to znamená rozhodnút o inom urcení, nez ktoré stanoví EEG z roku 2012. 77 Po druhé Vseobecný súd nepreukázal, ze PPS boli stále pod verejnou kontrolou ani ze podliehali verejnej kontrole. 78 V tejto súvislosti treba uviest, ze je pravda, ze Vseobecný súd sa v bodoch 105 az 110 napadnutého rozsudku usiloval preukázat, ze PPS, poverené správou schémy podpory výroby elektriny EEG, boli pri tejto úlohe kontrolované vo viacerých ohladoch. 79 Vseobecný súd v bode 106 napadnutého rozsudku najprv uvádza, ze PPS nemohli pouzívat prostriedky získané na základe príplatku EEG na iné úcely, nez stanovil zákonodarca. V bode 107 napadnutého rozsudku dalej uviedol, ze PPS bola ulozená povinnost spravovat uvedené prostriedky na osobitnom úcte, a dodal, ze plnenie tejto povinnosti podliehalo kontrole státnymi orgánmi podla § 61 EEG z roku 2012, pricom vsak nerozhodol o povahe a rozsahu tejto kontroly. Vseobecný súd napokon uviedol v bodoch 108 az 110 napadnutého rozsudku, ze státne orgány, t. j. v prejednávanej veci BNetzA, vykonávali prísnu kontrolu nad úkonmi PPS na niekolkých úrovniach, pricom zabezpecovali najmä to, aby PPS obchodovali s elektrinou vyrobenou podla EEG v súlade s § 37 EEG z roku 2012 a aby dodávatelom elektriny urcili, stanovili, zverejnili a vypocítali príplatok EEG v súlade so zákonnými a inými právnymi poziadavkami. 80 Aj ked takto uvedené skutocnosti umoznujú v skutocnosti dospiet k záveru, ze verejné orgány vykonávajú kontrolu riadneho výkonu EEG z roku 2012, nemozno naopak dospiet k záveru, ze existuje verejná kontrola nad samotnými prostriedkami získanými na základe príplatku EEG. 81 Vseobecný súd navyse v bode 110 napadnutého rozsudku ukoncil svoje skúmanie tým, ze rozhodol, ze táto kontrola, ktorá bola súcastou vseobecnej logiky struktúry stanovenej EEG z roku 2012, podporovala záver vychádzajúci z analýz úloh a povinností PPS, ze tieto subjekty nekonali na svoj vlastný úcet a slobodne, ale ako subjekty, ktoré spravovali pomoc poskytovanú zo státnych prostriedkov. Vseobecný súd dodal, ze aj za predpokladu, ze kontrola nemala priamy vplyv na kazdodennú správu predmetných prostriedkov, ide o dodatocný prvok, ktorého cielom je zabezpecit, aby sa konanie PPS pohybovalo len v rámci upravenom EEG z roku 2012. Vseobecný súd v bode 118 napadnutého rozsudku napokon konstatoval, ze neexistencia úcinného prístupu státu k prostriedkom získaným príplatkom EEG v tom zmysle, ze sa nepochybne neprejavujú v státnom rozpocte, nemá úcinky na dominantný vplyv státu na pouzívanie týchto prostriedkov a na jeho schopnost z dôvodu prijatia EEG z roku 2012 vopred rozhodnút o cieloch, ktoré sa majú sledovat, a o pouzití vsetkých uvedených prostriedkov. 82 Je pravda, ako Vseobecný súd uviedol v bode 125 napadnutého rozsudku a ako bolo pripomenuté v bode 58 tohto rozsudku, ze Súdny dvor uz mal prílezitost rozhodnút, ze financné prostriedky pochádzajúce z povinných príspevkov ulozených právnou úpravou clenského státu, ktoré sú spravované a rozdelované v zmysle tejto právnej úpravy, sa môzu povazovat za státne prostriedky v zmysle clánku 107 ods. 1 ZFEÚ, aj ked sú ich správou poverené subjekty, ktoré nie sú verejnými orgánmi (rozsudok z 19. decembra 2013, Association Vent De Colčre! a i., [108]C-262/12, [109]EU:C:2013:851, bod [110]25). 83 Rozhodnutie prijaté Súdnym dvorom v tejto poslednej uvedenej veci vsak vychádzalo z dvoch podstatných skutocností, ktoré v tejto veci chýbajú. 84 Súdny dvor totiz jednak zdôraznil, ze predmetná vnútrostátna úprava vo veci, v ktorej bol vydaný tento rozsudok, zaviedla zásadu úplného krytia povinnosti nákupu zo strany francúzskeho státu, ktorá tento stát zaväzuje k vyrovnaniu minulých záväzkov a k úplnej úhrade dodatocných nákladov, ktoré boli ulozené podnikom, a to pre prípad, ze by výska príspevkov vybratých od konecných spotrebitelov elektrickej energie bola na pokrytie týchto dodatocných nákladov nepostacujúca (rozsudok z 19. decembra 2013, Association Vent De Colčre! a i., [111]C-262/12, [112]EU:C:2013:851, bod [113]26). Súdny dvor tým konstatoval existenciu väzby medzi predmetnou výhodou a prinajmensom potenciálnym znízením státneho rozpoctu. 85 V bodoch 28 az 33 rozsudku z 19. decembra 2013, Association Vent De Colčre! a i. ([114]C-262/12, [115]EU:C:2013:851), Súdny dvor konstatoval jednak, ze sumy urcené na vyrovnanie dodatocných nákladov vyplývajúcich z povinnosti nákupu ulozenej podnikom boli zverené Caisse des dépôts et consignations, t. j. právnickej osobe verejného práva, ktorú poveril francúzsky stát zabezpecit pre Commission de régulation de l'énergie, ktorá je nezávislým správnym orgánom dohliadajúcim na správne fungovanie trhu s elektrickou energiou a plynom vo Francúzsku, plnenia súvisiace s administratívnym, financným a úctovným riadením, takze tieto sumy museli byt povazované za sumy, ktoré zostávajú pod verejnou kontrolou. 86 Treba preto dospiet k záveru, ze ani dalsie skutocnosti uvedené Vseobecným súdom v bode 127 napadnutého rozsudku neumoznovali dospiet k záveru, ze prostriedky získané na základe príplatku EEG predstavovali státne prostriedky. 87 Zo vsetkých vyssie uvedených úvah vyplýva, ze prvá cast prvého odvolacieho dôvodu uplatneného Spolkovou republikou Nemecko je dôvodná a ze napadnutý rozsudok treba zrusit bez toho, aby bolo potrebné skúmat druhú cast prvého odvolacieho dôvodu a dalsie dva odvolacie dôvody. O zalobe pred Vseobecným súdom 88 V súlade s clánkom 61 prvým odsekom Statútu Súdneho dvora Európskej únie, ak je odvolanie dôvodné, Súdny dvor zrusí rozhodnutie Vseobecného súdu. Ak to stav konania dovoluje, Súdny dvor môze vydat konecný rozsudok vo veci. 89 V prejednávanej veci má Súdny dvor k dispozícii informácie potrebné na konecné rozhodnutie o zalobách smerujúcich k zruseniu sporných rozhodnutí, ktoré podala Spolková republika Nemecko na Vseobecný súd. 90 V tejto súvislosti stací uviest, ze z dôvodov uvedených v bodoch 48 az 87 napadnutého rozsudku Komisia nepreukázala, ze výhody stanovené v EEG z roku 2012, konkrétne schéma podpory výroby elektriny z obnovitelných zdrojov energie a banského plynu financované príplatkami EEG a osobitný systém kompenzácie týkajúci sa znízenia týchto príplatkov pre energeticky nárocných spotrebitelov, zahrnali státne prostriedky, a predstavovali preto státnu pomoc v zmysle clánku 107 ods. 1 ZFEÚ. 91 V dôsledku toho treba vyhoviet tretiemu zalobnému dôvodu uplatnenému Spolkovou republikou Nemecko v rámci jeho zaloby podanej v prvostupnovom konaní pred Vseobecným súdom, zalozenému na neexistencii výhody financovanej zo státnych prostriedkov, a sporné rozhodnutie treba zrusit. O trovách 92 Podla clánku 184 ods. 2 Rokovacieho poriadku Súdneho dvora, ak je odvolanie dôvodné a Súdny dvor sám rozhodne s konecnou platnostou o veci, rozhodne aj o trovách konania. 93 Podla clánku 138 ods. 1 tohto rokovacieho poriadku uplatnitelného na konanie o odvolaní na základe clánku 184 ods. 1 toho istého rokovacieho poriadku Súdny dvor ulozí úcastníkovi konania, ktorý vo veci nemal úspech, povinnost nahradit trovy konania, ak to bolo v tomto zmysle navrhnuté. 94 Kedze Spolková republika Nemecko navrhla zaviazat Komisiu na náhradu trov konania a Komisia nemala úspech vo svojich dôvodoch, je opodstatnené zaviazat ju na náhradu trov odvolacieho konania, ako aj prvostupnového konania. Z týchto dôvodov Súdny dvor (tretia komora) rozhodol takto: 1. Rozsudok Vseobecného súdu Európskej únie z 10. mája 2016, Nemecko/Komisia ([116]T-47/15, [117]EU:T:2016:281), sa zrusuje. 2. Rozhodnutie Komisie (EÚ) 2015/1585 o schéme státnej pomoci SA. 33995 (2013/C) (ex 2013/NN) [, ktorú poskytlo Nemecko na podporu elektrickej energie z obnovitelných zdrojov a energeticky nárocných odberatelov,] sa zrusuje. 3. Európska komisia je povinná nahradit trovy konania súvisiace s odvolacím konaním, ako aj prvostupnovým konaním. Podpisy __________________________________________________________________ ( [118]*1 ) Jazyk konania: nemcina. References 1. file:///tmp/lynxXXXX38B6ln/L87085-18TMP.html#t-ECR_62016CJ0405_SK_01-E0001 2. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2016%3A281&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 3. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:L:2015:250:TOC 4. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2002%3A294&locale=sk 5. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2002%3A294&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 6. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2002%3A294&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point37 7. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2018%3A582&locale=sk 8. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2018%3A582&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 9. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2001%3A160&locale=sk 10. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2001%3A160&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 11. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2002%3A294&locale=sk 12. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2002%3A294&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 13. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2008%3A413&locale=sk 14. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2008%3A413&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 15. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A348&locale=sk 16. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A348&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 17. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A348&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point38 18. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2001%3A160&locale=sk 19. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2001%3A160&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 20. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2017%3A671&locale=sk 21. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2017%3A671&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 22. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2017%3A671&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point20 23. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1988%3A38&locale=sk 24. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1988%3A38&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 25. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1988%3A38&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point35 26. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A851&locale=sk 27. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A851&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 28. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A851&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point17 29. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A851&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point18 30. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2017%3A671&locale=sk 31. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2017%3A671&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 32. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2017%3A671&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point21 33. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1977%3A52&locale=sk 34. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1977%3A52&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 35. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1977%3A52&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point21 36. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2001%3A160&locale=sk 37. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2001%3A160&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 38. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2001%3A160&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point58 39. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2017%3A671&locale=sk 40. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2017%3A671&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 41. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2017%3A671&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point23 42. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2001%3A160&locale=sk 43. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2001%3A160&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 44. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2001%3A160&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point58 45. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A348&locale=sk 46. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A348&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 47. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A348&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point26 48. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2002%3A294&locale=sk 49. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2002%3A294&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 50. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2002%3A294&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point23 51. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2017%3A836&locale=sk 52. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2017%3A836&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 53. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2017%3A836&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point45 54. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2002%3A294&locale=sk 55. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2002%3A294&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 56. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2002%3A294&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point36 57. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A348&locale=sk 58. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A348&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 59. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A348&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point34 60. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A851&locale=sk 61. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A851&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 62. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A851&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point19 63. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2017%3A671&locale=sk 64. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2017%3A671&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 65. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2017%3A671&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point24 66. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2002%3A294&locale=sk 67. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2002%3A294&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 68. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2002%3A294&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point37 69. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2017%3A671&locale=sk 70. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2017%3A671&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 71. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2017%3A671&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point25 72. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1974%3A71&locale=sk 73. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1974%3A71&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 74. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1974%3A71&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point35 75. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A851&locale=sk 76. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A851&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 77. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A851&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point25 78. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2008%3A413&locale=sk 79. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2008%3A413&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 80. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2008%3A413&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point74 81. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A851&locale=sk 82. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A851&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 83. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A851&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point30 84. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A851&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point35 85. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2017%3A671&locale=sk 86. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2017%3A671&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 87. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2017%3A671&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point26 88. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2017%3A671&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point30 89. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2011%3A551&locale=sk 90. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2011%3A551&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 91. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2011%3A551&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point111 92. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A175&locale=sk 93. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A175&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 94. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A175&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point109 95. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2014%3A2262&locale=sk 96. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2014%3A2262&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 97. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2014%3A2262&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point47 98. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2015%3A235&locale=sk 99. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2015%3A235&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 100. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2015%3A235&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point19 101. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2008%3A413&locale=sk 102. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2008%3A413&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 103. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2008%3A413&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point66 104. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2008%3A413&locale=sk 105. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2008%3A413&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 106. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2008%3A413&locale=sk 107. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2008%3A413&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 108. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A851&locale=sk 109. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A851&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 110. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A851&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point25 111. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A851&locale=sk 112. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A851&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 113. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A851&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point26 114. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A851&locale=sk 115. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A851&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 116. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2016%3A281&locale=sk 117. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2016%3A281&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 118. file:///tmp/lynxXXXX38B6ln/L87085-18TMP.html#c-ECR_62016CJ0405_SK_01-E0001