ROZSUDOK SÚDNEHO DVORA (prvá komora) z 31. mája 2017 ( [1]*1 ) "Odvolanie -- Státna pomoc -- Rozhodnutie o odlození -- Odmietnutie Európskej komisie pokracovat v preskúmavaní staznosti odvolatelky -- Neexistencia státnej pomoci po ukoncení fázy predbezného preskúmania -- Výlucne potvrdzujúce rozhodnutie -- Podmienky zákonnosti zrusenia rozhodnutia o odlození v rámci autoremedúry" Vo veci C-228/16 P, ktorej predmetom je odvolanie podla clánku 56 Statútu Súdneho dvora Európskej únie, podané 22. apríla 2016, Dimosia Epicheirisi Ilektrismou AE (DEI), so sídlom v Aténach (Grécko), v zastúpení: E. Bourtzalas, avocat, A. Oikonomou, E. Salaka, C. Synodinos, C. Tagaras, dikigoroi, a D. Waelbroeck, avocat, odvolatelka, dalsí úcastník konania: Európska komisia, v zastúpení: A. Bouchagiar a É. Gippini Fournier, splnomocnení zástupcovia, zalovaná v prvostupnovom konaní, SÚDNY DVOR (prvá komora), v zlození: predsednícka prvej komory R. Silva de Lapuerta, sudcovia E. Regan, J.-C. Bonichot (spravodajca), A. Arabadziev a C. G. Fernlund, generálny advokát: M. Wathelet, tajomník: A. Calot Escobar, so zretelom na písomnú cast konania, po vypocutí návrhov generálneho advokáta na pojednávaní 16. februára 2017, vyhlásil tento Rozsudok 1 Svojím odvolaním sa Dimosia Epicheirisi Ilektrismou AE (DEI) domáha zrusenia uznesenia Vseobecného súdu Európskej únie z 9. februára 2016, DEI/Komisia (T-639/14, neuverejnené, dalej len "napadnuté uznesenie", [2]EU:T:2016:77), ktorým Vseobecný súd rozhodol, ze konanie o jej zalobe, ktorou sa domáhala zrusenia rozhodnutia Európskej komisie nachádzajúceho sa v liste COMP/E3/ON/AB/ark *2014/61460 z 12. júna 2014, v ktorom Komisia zamietla jej staznosti týkajúce sa státnej pomoci (dalej len "rozhodnutie z 12. júna 2014"), sa zastavuje. Právny rámec 2 Nariadenie Rady (ES) c. 659/1999 z 22. marca 1999 ustanovujúce podrobné pravidlá na uplatnovanie clánku [108 ZFEÚ] ([3]Ú. v. ES L 83, 1999, s. 1; Mim. vyd. 08/001, s. 339), ktoré bolo úcinné ku dnu prijatia rozhodnutia z 12. júna 2014, vo svojom clánku 4, nazvanom "Predbezné preskúmanie oznámenia a rozhodnutí Komisie", stanovovalo: "1. Komisia preskúma oznámenie akonáhle jej bude dorucené. Bez toho, aby boli dotknuté ustanovenia clánku 8, Komisia prijme rozhodnutie podla odsekov 2, 3 alebo 4. 2. Ked Komisia po predbeznom preskúmaní zistí, ze úradne oznámené opatrenie nepredstavuje pomoc, zaznamená toto zistenie formou rozhodnutia. 3. Ked Komisia po predbeznom preskúmaní zistí, ze nevznikli ziadne pochybnosti o zlucitelnosti oznamovaného opatrenia s [vnútorným] trhom, pokým spadá do rámca clánku [107 ods. 1 ZFEÚ], rozhodne, ze opatrenie je zlucitelné s [vnútorným] trhom (dalej sa oznacuje len ako 'rozhodnutie, ktoré nevyvolalo námietky`). Rozhodnutie bude specifikovat, ktorá výnimka zo zmluvy sa pouzila. 4. Ked Komisia po predbeznom preskúmaní zistí, ze vznikli pochybnosti, co sa týka zlucitelnosti oznamovaného opatrenia s [vnútorným] trhom, rozhodne o zacatí konania podla clánku [108 ods. 2 ZFEÚ] (dalej sa oznacuje len ako 'rozhodnutie o zacatí konania vo veci formálneho zistovania`). ..." 3 Clánok 13 tohto nariadenia s názvom "Rozhodnutia Komisie" vo svojom odseku 1 stanovoval: "Výsledkom preskúmania moznej protiprávnej pomoci bude rozhodnutie podla clánku 4(2), (3) alebo (4). ..." Okolnosti predchádzajúce sporu a rozhodnutie z 12. júna 2014 4 DEI je výrobcom elektrickej energie v Grécku. Medzi jej klientov patrí okrem iných spolocnost Alouminion SA. V dôsledku sporu medzi týmito dvomi podnikmi, týkajúceho sa sadzby elektrickej energie, ktorú poskytovala DEI, stanovil grécky orgán pre reguláciu energie docasnú sadzbu. DEI v staznosti zaslanej Komisii 15. júna 2012 tvrdila, ze táto sadzba ju zaväzuje poskytovat elektrickú energiu spolocnosti Alouminion za nizsiu cenu, nez je trhová cena, co predstavuje protiprávnu státnu pomoc. 5 Rozhodcovský súd zriadený spolocnostami DEI a Alouminion stanovil 31. októbra 2013 s retroaktívnym úcinkom sadzbu elektrickej energie poskytovanej spolocnostou DEI na este nizsej úrovni, nez bola úroven, ktorú docasne stanovil grécky orgán pre reguláciu energie. 6 Dna 23. decembra 2013 predlozila DEI Komisii druhú staznost, pricom tvrdila, ze rozhodcovské rozhodnutie tiez predstavuje státnu pomoc. 7 Komisia oznámila 6. mája 2014 spolocnosti DEI svoje predbezné posúdenie, podla ktorého sa konanie o preskúmaní staznosti z 23. decembra 2013 zastavuje z dôvodu, ze rozhodcovské rozhodnutie nepredstavuje opatrenie, ktoré je pripísatelné státu a spolocnosti Alouninion neposkytuje ziadnu výhodu. DEI v rámci svojej odpovede Komisii zaslala listom zo 6. júna 2014 doplnujúce pripomienky. 8 Rozhodnutím z 12. júna 2014, ktoré bolo DEI dorucené vo forme listu, Komisia predovsetkým túto spolocnost informovala, ze pripomienky obsiahnuté v liste zo 6. júna 2014 nespochybnujú predbezné posúdenie obsiahnuté v liste zo 6. mája 2014, a ze "útvary GR pre hospodársku sútaz preto dospeli k záveru, ze informácie obsiahnuté v liste zo 6. júna 2014 [neboli] dostatocné na odôvodnenie nového presetrenia staznosti". Zaloba pred Vseobecným súdom a napadnuté uznesenie 9 Zalobou podanou do kancelárie Vseobecného súdu 22. augusta 2014 DEI navrhla zrusenie rozhodnutia z 12. júna 2014. 10 Listom zo 7. októbra 2014 zaslaným kancelárii Vseobecného súdu poziadali odvolatelka a Komisia spolocne o prerusenie prebiehajúceho konania na obdobie siestich mesiacov, t. j. do 7. apríla 2015, aby Komisia mohla opätovne preskúmat otázky vznesené v zalobe. Tejto ziadosti sa vyhovelo uznesením predsedu stvrtej komory Vseobecného súdu z 24. októbra 2014. 11 Dna 25. marca 2015 v nadväznosti na rozhodcovské rozhodnutie prijala Komisia rozhodnutie C (2015) 1942 final, týkajúce sa údajnej státnej pomoci SA.38101 (2015/NN) (ex 2013/CP) poskytnutej spolocnosti Alouminion SA v podobe nizsích sadzieb elektrickej energie, nez sú náklady (dalej len "rozhodnutie z 25. marca 2015"). 12 Dvoma listami z 27. apríla a 19. júna 2015, ktoré boli zaslané do kancelárie Vseobecného súdu, Komisia navrhla, aby Vseobecný súd konstatoval, ze v dôsledku rozhodnutia z 25. marca 2015 sa zaloba proti rozhodnutiu z 12. júna 2014 stala bezpredmetnou a ze konanie zastavuje. Odvolatelka predlozila Vseobecnému súdu svoje pripomienky k tomuto návrhu listom z 3. júla 2015. 13 Zalobou podanou do kancelárie Vseobecného súdu 29. júna 2015 odvolatelka navrhla zrusenie rozhodnutia z 25. marca 2015, pricom táto zaloba je predmetom konania DEI/Komisia (T-352/15) prebiehajúceho na Vseobecnom súde. 14 Napadnutým uznesením Vseobecný súd rozhodol, ze konanie o zalobe o neplatnost proti rozhodnutiu z 12. júna 2014 sa zastavuje z dôvodu, ze rozhodnutie z 25. marca 2015 ho zrusilo a formálne nahradilo. 15 Podla Vseobecného súdu nemôzu tvrdenia odvolatelky tento záver spochybnit. 16 V prvom rade Vseobecný súd rozhodol, ze mu neprinálezí rozhodnút o zákonnosti rozhodnutia z 25. marca 2015, na ktoré sa vztahuje prezumpcia zákonnosti aktov institúcií, pokial toto rozhodnutie nebolo zrusené v rámci autoremedúry. Odmietol tak tvrdenie, ze toto rozhodnutie je protiprávne, a ze zaloba vo veci T-639/14 si teda zachováva svoj predmet. 17 V druhom rade Vseobecný súd odmietol tvrdenie odvolatelky, podla ktorého má nadalej záujem konat s cielom zabránit tomu, aby sa namietaná protiprávnost zopakovala v budúcnosti. Podla Vseobecného súdu nebol údajne protiprávny dôvod, konkrétne neexistencia pripísatelnosti dotknutého opatrenia státu, v rozhodnutí z 12. júna 2014 zahrnutý. Otázka, ci odvolatelka preukázala existenciu porusenia pravidiel v oblasti státnej pomoci, je v kazdom prípade predmetom zaloby proti rozhodnutiu z 25. marca 2015. 18 Napokon v tretom rade Vseobecný súd zastavil konanie aj v casti zaloby týkajúcej sa staznosti z 15. júna 2012, pretoze Komisia svojím rozhodnutím z 25. marca 2015 túto staznost implicitne zamietla. Návrhy úcastníkov konania 19 Spolocnost DEI svojím odvolaním navrhuje, aby Súdny dvor: -- zrusil napadnuté uznesenie, -- nariadil vrátenie veci Vseobecnému súdu, aby tento súd rozhodol o jej návrhoch, ktorými navrhuje zrusenie rozhodnutia z 12. júna 2014, a -- zaviazal Komisiu na náhradu vsetkých trov konania vzniknutých na prvom stupni a v rámci odvolania. 20 Komisia navrhuje, aby Súdny dvor zamietol odvolanie a zaviazal odvolatelku na náhradu trov konania. O odvolaní Argumentácia úcastníkov konania 21 Svojím prvým odvolacím dôvodom odvolatelka v podstate tvrdí, ze Vseobecný súd sa dopustil nesprávneho právneho posúdenia tým, ze v bode 36 napadnutého uznesenia rozhodol, ze rozhodnutie z 25. marca 2015 formálne nahradilo rozhodnutie z 12. júna 2014. Na jednej strane neoveril zákonnost a platnost tohto údajného nahradenia a na druhej strane nepreskúmal právny základ a právny postup, ktorý sa uplatní na úcely takého nahradenia. 22 Vseobecný súd tak nesprávne dospel k záveru, ze rozhodnutie z 12. júna 2014"uz nie je súcastou právneho poriadku Únie", a ze preto sa vec T-639/14 stáva bezpredmetnou. 23 Zamietnutie prvého odvolacieho dôvodu by okrem toho znamenalo, ze nesprávne právne posúdenie, ktorého sa dopustil Vseobecný súd, zalozilo prekázku rozhodnutej veci, co by malo priamy vplyv na jej zalobu vo veci T-352/15. V tejto veci totiz odvolatelka v rámci svojho prvého zalobného dôvodu spochybnila moznost, ze rozhodnutie z 25. marca 2015 mohlo legálne nahradit rozhodnutie z 12. júna 2014. Potvrdenie napadnutého uznesenia by tak znamenalo automatické zamietnutie prvého zalobného dôvodu zaloby o neplatnost vo veci T-352/15. 24 S prihliadnutím na nedostatok akéhokolvek odôvodnenia údajného nahradenia by napadnuté uznesenie navyse bolo aj postihnuté nedostatkom odôvodnenia. 25 Komisia vsak naopak vychádza z toho, ze body 36 a 37 napadnutého uznesenia sú riadne odôvodnené, pretoze z odvolania jednak vyplýva, ze odvolatelka dokázala úplne pochopit odôvodnenie Vseobecného súdu, a jednak, ze závery Vseobecného súdu umoznujú Súdnemu dvoru vykonat jeho preskúmanie. V skutocnosti odvolatelka s odôvodnením napadnutého uznesenia podla Komisie nesúhlasí. 26 Vseobecný súd vsak podla Komisie správne neuskutocnil preskúmanie zákonnosti nahradenia rozhodnutia z 12. júna 2014 rozhodnutím z 25. marca 2015, pretoze rozhodnutie z 25. marca 2015 nebolo predmetom veci T-639/14. Jeho zákonnost je predmetom zaloby vo veci T-352/15. Pokial nebolo rozhodnutie z 25. marca 2015 zrusené, musí pozívat prezumpciu platnosti, ktorá sa spája s aktmi institúcií Únie, a musí vyvolávat právne úcinky. 27 Zrusenie rozhodnutia z 12. júna 2014 navyse nemôze priniest odvolatelke ziadnu výhodu v porovnaní s jej aktuálnou situáciou, pretoze Komisia prijatím rozhodnutia z 25. marca 2015 úcinne predpokladala moznost, ze Vseobecný súd rozhodne o zrusení dotknutého rozhodnutia z dôvodu, ze bolo postihnuté formálnou vadou. Toto rozhodnutie je totiz jednoduchým listom podpísaným úradníkom a nie zverejneným "oficiálnym rozhodnutím" Komisie. Zrusenie rozhodnutia z 12. júna 2014 tak v kazdom prípade vyzadovalo, aby Komisia prijala oficiálne rozhodnutie, ako je rozhodnutie z 25. marca 2015. 28 S prihliadnutím na tieto úvahy Komisia vychádza z toho, ze prekázka právoplatne rozhodnutej veci, pokial ide o napadnuté uznesenie, nemôze ovplyvnit zalobné dôvody na zrusenie vznesené vo veci T-352/15. Posúdenie Súdnym dvorom 29 Podla judikatúry Súdneho dvora clánok 13 ods. 1 nariadenia c. 659/1999 ukladá Komisii, aby hned ako dotknuté osoby predlozia dodatocné pripomienky alebo ako uplynie primeraná lehota, ukoncila fázu predbezného preskúmania prijatím rozhodnutia podla clánku 4 ods. 2, 3 alebo 4 tohto nariadenia, teda prijatím rozhodnutia konstatujúceho neexistenciu pomoci, rozhodnutia o nevznesení námietok alebo rozhodnutia o zacatí konania vo veci formálneho zistovania (rozsudok zo 16. decembra 2010, Athinaďki Techniki/Komisia, [4]C-362/09 P, [5]EU:C:2010:783, bod [6]63). 30 Ako vyplýva predovsetkým z bodov 15 az 18 napadnutého uznesenia, Komisia svojím rozhodnutím z 12. júna 2014 prijala akt o odlození veci, ktorým rozhodla, ze fáza predbezného preskúmania zacatá na základe staznosti odvolatelky sa ukoncuje, a konstatovala, ze zacaté vysetrovanie neumoznilo dospiet k záveru o existencii pomoci v zmysle clánku 107 ZFEÚ, a odmietla tak zacat konanie vo veci formálneho zistovania upravené clánkom 108 ods. 2 ZFEÚ. 31 Komisia tým zaujala konecné stanovisko k návrhu odvolatelky, ktorým sa domáhala konstatovania porusenia clánkov 107 a 108 ZFEÚ. Navyse s prihliadnutím na to, ze rozhodnutie z 12. júna 2014 zabránilo odvolatelke predlozit pripomienky v rámci konania vo veci formálneho zistovania, vyvolalo tým záväzné právne úcinky, ktorými mohli byt dotknuté jej záujmy. Toto rozhodnutie preto predstavuje napadnutelný akt v zmysle clánku 263 ZFEÚ (pozri rozsudok zo 16. decembra 2010, Athinaďki Techniki/Komisia, [7]C-362/09 P, [8]EU:C:2010:783, bod [9]66). 32 Hoci Súdny dvor rozhodol, ze Komisia môze v rámci autoremedúry zrusit rozhodnutie o odlození staznosti týkajúcej sa údajnej protiprávnej pomoci, len aby odstránila protiprávnost uvedeného rozhodnutia (rozsudok zo 16. decembra 2010, Athinaďki Techniki/Komisia, [10]C-362/09 P, [11]EU:C:2010:783, bod [12]70), prijatie výlucne potvrdzujúceho rozhodnutia nemozno povazovat za také zrusenie v rámci autoremedúry. 33 V tejto súvislosti treba pripomenút, ze akt sa povazuje za akt, ktorým sa výlucne potvrdzuje skorsí akt, ak v porovnaní s ním neobsahuje ziadnu novú skutocnost (rozsudok z 3. apríla 2014, Komisia/Holandsko a ING Groep, [13]C-224/12 P, [14]EU:C:2014:213, bod [15]69, ako aj citovaná judikatúra). 34 Naopak, rozhodnutie, ktorým sa v celom rozsahu alebo scasti vyhovuje staznosti dotknutej osoby, nie je rozhodnutím, ktorým sa potvrdzuje skorsie zamietavé rozhodnutie (pozri v tomto zmysle rozsudok z 28. mája 1980, Kuhner/Komisia, [16]33/79 a 75/79, [17]EU:C:1980:139, bod [18]9). 35 Zaloba proti potvrdzujúcemu rozhodnutiu je totiz neprípustná len vtedy, ak potvrdené rozhodnutie nadobudlo vo vztahu k dotknutej osobe právoplatnost, pretoze nebolo v lehote na podanie zaloby napadnuté. V opacnom prípade má dotknutá osoba právo napadnút potvrdzujúce alebo potvrdené rozhodnutie alebo obe rozhodnutia (rozsudok z 18. decembra 2007, Weißenfels/Parlament, [19]C-135/06 P, [20]EU:C:2007:812, bod [21]54). 36 V prejednávanom prípade treba konstatovat, ze rozhodnutie z 25. marca 2015 iba potvrdzuje predchádzajúce rozhodnutie z 12. júna 2014, pretoze Komisia v nadväznosti na preskúmanie informácií, ktoré jej boli predlozené, iba opätovne odmietla zacat konanie vo veci formálneho zistovania bez zohladnenia novej skutocnosti. Rozhodnutie z 12. júna 2014 preto nebolo rozhodnutím z 25. marca 2015 v rámci autoremedúry zrusené. 37 Pripustit v takom prípade, ze prijatie nového rozhodnutia Komisiou vedie k zastaveniu konania o zalobe na neplatnost podanej proti pôvodnému rozhodnutiu, by okrem toho mohlo bránit úcinnosti súdneho prostriedku nápravy. 38 Stacilo by totiz, aby Komisia odlozila staznost podanú dotknutou osobou, a po tom, co tento úcastník konania podá zalobu, zrusila rozhodnutie o odlození staznosti, znovu zacala fázu predbezného preskúmania a zopakovala tieto úkony tolkokrát, kolkokrát to bude nevyhnutné, aby sa vyhla akémukolvek súdnemu preskúmaniu svojho postupu (pozri rozsudok zo 16. decembra 2010, Athinaďki Techniki/Komisia, [22]C-362/09 P, [23]EU:C:2010:783, bod [24]68). 39 Platí to o to viac vtedy, ked Komisia, ako je to v prejednávanom prípade, v priebehu konania pred Vseobecným súdom v nadväznosti na zalobu na neplatnost rozhodnutia o odlození staznosti poziada o prerusenie tohto konania na úcely preskúmania veci, a potom iba jednoducho potvrdí svoje pôvodné rozhodnutie. 40 Inak by to mohlo byt iba vtedy, ak by Komisia na napravenie protiprávnosti uvedeného rozhodnutia nahradila rozhodnutie o odlození staznosti, pricom by uviedla protiprávnu povahu, ktorou bolo toto rozhodnutie postihnuté (pozri v tomto zmysle rozsudok zo 16. decembra 2010, Athinaďki Techniki/Komisia, [25]C-362/09 P, [26]EU:C:2010:783, bod [27]70). 41 V kazdom prípade vsak z rozhodnutia z 25. marca 2015 nevyplýva, ze jeho prijatím Komisia zamýslala v rámci autoremedúry zrusit rozhodnutie z 12. júna 2014 na úcely nápravy protiprávnosti, ktorou bolo toto rozhodnutie postihnuté. 42 Vseobecný súd sa tak v prejednávanej veci mohol na úcely zabezpecenia riadneho výkonu spravodlivosti okrem iného odvolatelky opýtat, ci v nadväznosti na vydanie rozhodnutia z 25. marca 2015 chce prispôsobit svoje návrhy a napadnút nimi aj toto rozhodnutie uvedené ako posledné, o co môze zalobca poziadat v súlade s clánkom 86 Rokovacieho poriadku Vseobecného súdu v prípade, ak je akt, proti ktorému bola podaná zaloba na neplatnost, nahradený alebo zmenený iným aktom s rovnakým predmetom. 43 S prihliadnutím na predchádzajúce úvahy je nesprávne, ze Vseobecný súd v bodoch 36 a 37 napadnutého rozhodnutia rozhodol, ze rozhodnutie z 25. marca 2015 formálne nahradilo rozhodnutie z 12. júna 2014, a ze preto sa spor stal bezpredmetným, takze uvedené konanie bolo zastavené. 44 Odvolaniu treba preto vyhoviet a na tomto základe zrusit napadnuté uznesenie bez toho, aby bolo potrebné preskúmat ostatné dôvody a tvrdenia. O zalobe pred Vseobecným súdom 45 Podla clánku 61 prvého odseku Statútu Súdneho dvora Európskej Únie môze Súdny dvor v prípade zrusenia rozhodnutia Vseobecného súdu sám vydat konecný rozsudok, ak to stav konania dovoluje. 46 O taký prípad v prejednávanej veci nejde, a kedze Vseobecný súd rozhodol, ze konanie o zalobe sa zastavuje, pricom nepreskúmal ani jej prípustnost, ani meritórnu stránku sporu, Súdny dvor sa domnieva, ze o zalobe nebolo rozhodnuté a ze je potrebné vrátit vec spät Vseobecnému súdu, ako aj rozhodnút, ze o trovách konania sa rozhodne v konaní o veci samej. Z týchto dôvodov Súdny dvor (prvá komora) rozhodol a vyhlásil: 1. Uznesenie Vseobecného súdu Európskej únie z 9. februára 2016, DEI/Komisia ([28]T-639/14, neuverejnené, [29]EU:T:2016:77), sa zrusuje. 2. Vec sa vracia Vseobecnému súdu Európskej únie. 3. O trovách konania sa rozhodne v konaní o veci samej. Podpisy __________________________________________________________________ ( [30]*1 ) Jazyk konania: gréctina. References 1. file:///tmp/lynxXXXXhkBWOJ/L88908-519TMP.html#t-ECR_62016CJ0228_SK_01-E0001 2. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2016%3A77&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 3. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:L:1999:083:TOC 4. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2010%3A783&locale=sk 5. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2010%3A783&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 6. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2010%3A783&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point63 7. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2010%3A783&locale=sk 8. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2010%3A783&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 9. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2010%3A783&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point66 10. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2010%3A783&locale=sk 11. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2010%3A783&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 12. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2010%3A783&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point70 13. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2014%3A213&locale=sk 14. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2014%3A213&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 15. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2014%3A213&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point69 16. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1980%3A139&locale=sk 17. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1980%3A139&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 18. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1980%3A139&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point9 19. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2007%3A812&locale=sk 20. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2007%3A812&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 21. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2007%3A812&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point54 22. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2010%3A783&locale=sk 23. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2010%3A783&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 24. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2010%3A783&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point68 25. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2010%3A783&locale=sk 26. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2010%3A783&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 27. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2010%3A783&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point70 28. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2016%3A77&locale=sk 29. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2016%3A77&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 30. file:///tmp/lynxXXXXhkBWOJ/L88908-519TMP.html#c-ECR_62016CJ0228_SK_01-E0001