ROZSUDOK SÚDNEHO DVORA (druhá komora) z 28. júna 2018 ( [1]*1 ) "Odvolanie - Státna pomoc - Nemecká právna úprava týkajúca sa moznosti previest straty do budúcich danových rokov (tzv. 'Sanierungsklausel`) - Rozhodnutie vyhlasujúce pomoc za nezlucitelnú s vnútorným trhom - Zaloba o neplatnost - Prípustnost - Clánok 263 stvrtý odsek ZFEÚ - Individuálne dotknutá osoba - Clánok 107 ods. 1 ZFEÚ - Pojem 'státna pomoc` - Podmienka týkajúca sa selektivity - Stanovenie referencného rámca - Právna kvalifikácia skutkového stavu" Vo veci C-203/16 P, ktorej predmetom je odvolanie podla clánku 56 Statútu Súdneho dvora Európskej únie, podané 12. apríla 2016, Dirk Andres, konajúci ako správca konkurznej podstaty spolocnosti Heitkamp BauHolding GmbH, bydliskom v Düsseldorfe (Nemecko), v zastúpení: W. Niemann, S. Geringhoff a P. Dodos, Rechtsanwälte, odvolatel, dalsí úcastníci konania: Európska komisia, v zastúpení: R. Lyal, T. Maxian Rusche a K. Blanck Putz, splnomocnení zástupcovia, zalovaná v prvostupnovom konaní, Spolková republika Nemecko, v zastúpení: T. Henze a R. Kanitz, splnomocnení zástupcovia, vedlajsí úcastník v prvostupnovom konaní, SÚDNY DVOR (druhá komora), v zlození: predseda druhej komory M. Ilesic, sudcovia A. Rosas, C. Toader, A. Prechal a E. Jarasiunas (spravodajca), generálny advokát: N. Wahl, tajomník: I. Illéssy, referent, so zretelom na písomnú cast konania a po pojednávaní z 19. októbra 2017, po vypocutí návrhov generálneho advokáta na pojednávaní 20. decembra 2017, vyhlásil tento Rozsudok 1 Pán Dirk Andres, konajúci ako správca konkurznej podstaty spolocnosti Heitkamp BauHolding GmbH (dalej len "HBH") vo svojom odvolaní navrhuje zrusit rozsudok Vseobecného súdu Európskej únie zo 4. februára 2016, Heitkamp BauHolding/Komisia (T-287/11, dalej len "napadnutý rozsudok", [2]EU:T:2016:60), v rozsahu, v akom ním Vseobecný súd zamietol ako nedôvodnú zalobu HBH o neplatnost rozhodnutia Komisie 2011/527/EÚ z 26. januára 2011 o státnej pomoci Nemecka C 7/10 (ex CP 250/09 a NN 5/10) v rámci schémy o prevode danových strát podla zákona o dani z príjmu právnických osôb ("KStG, Sanierungsklausel") ([3]Ú. v. EÚ L 2011, 235, s. 26, dalej len "sporné rozhodnutie"), ako aj zrusenie tohto rozhodnutia. 2 Európska komisia vo svojom vzájomnom odvolaní navrhuje zrusit napadnutý rozsudok v rozsahu, v akom ním Vseobecný súd zamietol námietku neprípustnosti, ktorú vzniesla proti uvedenej zalobe, a v dôsledku toho zamietnut zalobu podanú v prvostupnovom konaní ako neprípustnú. Okolnosti predchádzajúce sporu a sporné rozhodnutie 3 Okolnosti predchádzajúce sporu a sporné rozhodnutie, ako sú uvedené v bodoch 1 az 35 napadnutého rozsudku, mozno zhrnút takto. Nemecké právo 4 V Nemecku na základe § 10d ods. 2 Einkommensteuergesetz (zákon o dani z príjmov, dalej len "EStG") mozno straty zaznamenané v jednom zdanovacom období previest do nasledujúcich zdanovacích období, co znamená, ze tieto straty sa odpocítajú od zdanitelných príjmov v budúcich rokoch (dalej len "pravidlo prevodu strát"). Podla § 8 ods. 1 Körperschaftsteuergesetz (zákon o dani z príjmu právnických osôb, dalej len "KStG") sa moznost prevodu strát uplatnuje na podniky podliehajúce dani z príjmu právnických osôb. 5 Táto moznost prevodu strát viedla výlucne z dôvodu znízenia dane k nadobudnutiu podnikov, ktoré uz ukoncili vsetku obchodnú cinnost, ale nadalej sa na ne uplatnoval prevod strát. Nemecký zákonodarca s cielom zabránit takýmto operáciám, ktoré sa povazujú za zneuzívajúce, v priebehu roka 1997 do § 8 KStG doplnil odsek 4, ktorým moznost prevodu strát obmedzil na podniky, ktoré boli právne a ekonomicky identické so subjektom, ktorý vytvoril stratu. 6 § 8 ods. 4 KStG bol s úcinnostou od 1. januára 2008 zrusený prostredníctvom Unternehmensteuerreformgesetz (zákon o reforme zdanovania podnikov). Týmto zákonom bol do KStG doplnený nový § 8c ods. 1 (dalej len "pravidlo zániku strát"), ktorý obmedzuje, ci dokonca vylucuje moznost prevodu strát v prípade nadobudnutia 25 % alebo viac podielov spolocnosti (dalej len "poskodzujúce nadobudnutie podielov"). Podla tohto ustanovenia na jednej strane, ak sa v období piatich rokov nasledujúcich po prevode viac ako 25 %, avsak nie viac ako 50 % upísaného kapitálu, clenských práv, podielnických práv alebo hlasovacích práv v spolocnosti prevedie, nevyuzité straty zaniknú úmerne k percentuálnej výske zmeny vo vlastníctve podielov. Na druhej strane nevyuzité straty nie sú odpocítatelné, ak sa viac ako 50 % upísaného kapitálu, clenských práv, podielnických práv alebo hlasovacích práv v subjekte prevedie na nadobúdatela. 7 Zákon nestanovoval ziadnu výnimku z pravidla zániku strát. Danová správa vsak mohla v situácii poskodzujúceho nadobudnutia podielov, ktorej cielom bolo restrukturalizovat podnik v tazkostiach, priznat spravodlivé oslobodenie od dane na základe vyhlásky Bundesministerium der Finanzen (spolkové ministerstvo financií, Nemecko) z 27. marca 2003. 8 V júni 2009 bol prostredníctvom Bürgerentlastungsgesetz Krankenversicherung (zákon o zdravotnom poistení týkajúci sa znízenia danového zatazenia obcanov) do § 8c KStG doplnený odsek 1a (dalej len "schéma o prevode danových strát" alebo "sporné opatrenie"). Podla tohto nového ustanovenia môze subjekt pristúpit k prevodu strát aj v prípade poskodzujúceho nadobudnutia podielov v zmysle § 8c ods. 1 KStG, ak sú splnené tieto podmienky: úcelom nákupu podielov je restrukturalizácia subjektu; spolocnost je v case nákupu podielov v platobnej neschopnosti alebo nadmerne zadlzená, alebo jej hrozí platobná neschopnost alebo nadmerné zadlzenie; základné struktúry spolocnosti zostanú zachované, co sa v zásade uskutocní zachovaním zamestnancov, znacným vkladom do prevádzkového kapitálu alebo odpustením záväzkov, ktoré este majú hodnotu; spolocnost nezmení odvetvie svojho pôsobenia pocas piatich rokov nasledujúcich po nákupe podielov a spolocnost nemala v case nákupu podielov ukoncenú svoju cinnost. 9 Sporné opatrenie nadobudlo úcinnost 10. júla 2009 a uplatnuje sa so spätnou úcinnostou od 1. januára 2008, co je dátum nadobudnutia úcinnosti pravidla zániku strát. Sporné rozhodnutie 10 Komisia v clánku 1 sporného rozhodnutia konstatovala, ze "státna pomoc poskytnutá na základe § 8c ods. 1a [KStG], ktorú [Nemecká spolková republika] neoprávnene poskytl[a]..., nie je zlucitelná s vnútorným trhom". 11 Na úcely kvalifikácie schémy o prevode danových strát ako státnej pomoci v zmysle clánku 107 ods. 1 ZFEÚ sa uvedená institúcia domnievala, ze táto schéma zavádza výnimku z pravidla obsiahnutého v § 8c ods. 1 KStG, ktorá stanovovala zánik strát nevyuzitých spolocnostami, ktorých struktúra akcionárov sa zmenila, a v dôsledku toho mohla poskytovat selektívnu výhodu podnikom, ktoré splnali podmienky na jej uplatnenie, ktorú nemozno odôvodnit povahou alebo vseobecnou struktúrou danového systému, kedze cielom sporného opatrenia bolo celit problémom spôsobeným hospodárskou a financnou krízou, co predstavuje vonkajsí ciel vo vztahu k tomuto systému. V clánkoch 2 a 3 tohto rozhodnutia vsak vyhlásila, ze niektoré individuálne pomoci poskytnuté na základe tejto právnej úpravy boli za dodrzania urcitých podmienok zlucitelné s vnútorným trhom. 12 V clánku 4 sporného rozhodnutia Komisia ulozila Nemeckej spolkovej republike povinnost zabezpecit, aby príjemcovia vrátili nezlucitelnú pomoc poskytnutú na základe právnej úpravy uvedenej v clánku 1 tohto rozhodnutia. Podla clánku 6 tohto rozhodnutia mal tento clenský stát predlozit Komisii zoznam príjemcov uvedenej pomoci. Skutkové okolnosti 13 Spolocnosti HBH hrozila od roku 2008 platobná neschopnost. Dna 20. februára 2009 materská spolocnost spolocnosti HBH odkúpila jej akcie s cielom jej restrukturalizácie. Ku dnu tejto transakcie HBH splnala podmienky na uplatnenie schémy o prevode danových strát. Uvádza sa to v záväznej informácii, ktorú 11. novembra 2009 vydal Finanzamt Herne (Danový úrad Herne, Nemecko) (dalej len "záväzná informácia"). Okrem toho 29. apríla 2010 HBH dostala od Danového úradu Herne rozhodnutie o urcení preddavku na dan z príjmu právnických osôb za rok 2009, ktorý zohladnoval straty prevedené na základe schémy o prevode danových strát. 14 Listom z 24. februára 2010 Komisia oznámila Spolkovej republike Nemecko, ze v súvislosti so sporným opatrením sa rozhodla zacat konanie vo veci formálneho zistovania podla clánku 108 ods. 2 ZFEÚ. Listom z 30. apríla 2010 spolkové ministerstvo financií nariadilo nemeckej danovej správe, aby toto opatrenie uz neuplatnovala. 15 Dna 27. decembra 2010 bolo rozhodnutie o urcení preddavku z 29. apríla 2010 nahradené novým rozhodnutím o urcení preddavku na dan z príjmu právnických osôb za rok 2009, ktoré neuplatnovalo schému o prevode danových strát. V januári 2011 dostala HBH rozhodnutia o urcení preddavku na dan z príjmu právnických osôb týkajúce sa nasledujúcich zdanovacích období, v rámci ktorých sa tiez neuplatnovala schéma o prevode danových strát. Dna 1. apríla 2011 HBH dostala danový výmer týkajúci sa dane z príjmu právnických osôb za zdanovacie obdobie 2009. Kedze § 8c ods. 1a KStG sa neuplatnil, nemohla previest straty, ktoré existovali k 31. decembru 2008. 16 Dna 19. apríla 2011 Danový úrad Herne zrusil záväznú informáciu. 17 Dna 22. júla 2011 Spolková republika Nemecko zaslala Komisii zoznam podnikov, na ktoré sa uplatnilo sporné opatrenie. Tento clenský stát tiez zaslal Komisii zoznam spolocností, vo vztahu ku ktorým boli zrusené záväzné informácie týkajúce sa uplatnenia schémy o prevode danových strát, medzi ktorými bola uvedená aj HBH. Konanie pred Vseobecným súdom a napadnutý rozsudok 18 Návrhom podaným do kancelárie Vseobecného súdu 6. júna 2011 podala HBH zalobu o zrusenie sporného rozhodnutia. 19 Samostatným podaním doruceným do kancelárie Vseobecného súdu 16. septembra 2011 Komisia vzniesla námietku neprípustnosti na základe clánku 114 Rokovacieho poriadku Vseobecného súdu z 2. mája 1991. 20 Dna 29. augusta 2011 Spolková republika Nemecko podala návrh na vstup vedlajsieho úcastníka do konania na podporu spolocnosti HBH. Tomuto návrhu bolo vyhovené uznesením predsedu druhej komory Vseobecného súdu z 5. októbra 2011. 21 Uznesením Vseobecného súdu z 21. mája 2014 sa rozhodlo, ze o námietke neprípustnosti sa rozhodne v rámci rozhodnutia vo veci samej v súlade s clánkom 114 ods. 4 tohto rokovacieho poriadku. 22 Na podporu svojej zaloby uviedla HBH dva dôvody: prvý bol zalozený na tom, ze sporné opatrenie a priori nie je selektívne, a druhý bol zalozený na tom, ze toto opatrenie je odôvodnené povahou a struktúrou danového systému. 23 V napadnutom rozsudku Vseobecný súd zamietol námietku neprípustnosti, pricom konstatoval, ze HBH je priamo a osobne dotknutá sporným rozhodnutím z dôvodu, ze uz pred prijatím rozhodnutia zacat konanie vo veci formálneho zistovania mala táto spolocnost nadobudnuté právo na danovú úsporu, co potvrdili aj nemecké danové orgány, a okrem toho mala záujem na konaní. Vseobecný súd takisto zamietol zalobu, ktorú podala HBH, ako nedôvodnú. Návrhy úcastníkov konania a konanie pred Súdnym dvorom 24 HBH vo svojom odvolaní navrhuje, aby Súdny dvor: - zrusil body 2 a 3 výroku napadnutého rozsudku, ako aj sporné rozhodnutie, - subsidiárne, zrusil body 2 a 3 výroku napadnutého rozsudku a vrátil vec Vseobecnému súdu a - zaviazal Komisiu na náhradu trov konania. 25 Komisia navrhuje, aby Súdny dvor zamietol odvolanie a zaviazal spolocnost HBH na náhradu trov konania. 26 Komisia vo svojom vzájomnom odvolaní navrhuje, aby Súdny dvor: - zrusil bod 1 výroku napadnutého rozsudku, - zamietol zalobu ako neprípustnú, - zamietol odvolanie, - zrusil bod 3 výroku napadnutého rozsudku, ktorým sa rozhodlo, ze Komisia znása jednu tretinu svojich trov konania, a - zaviazal spolocnost HBH na náhradu trov konania vzniknutých v konaní pred Vseobecným súdom a Súdnym dvorom. 27 HBH navrhuje, aby bolo vzájomné odvolanie zamietnuté a Komisii bola ulozená povinnost nahradit trovy tohto konania. 28 Na pojednávaní Spolková republika Nemecko predniesla ústne pripomienky, z ktorých vyplýva, ze podporuje návrhy HBH na zamietnutie vzájomného odvolania, zrusenie napadnutého rozsudku v rozsahu, v akom ním bola zamietnutá zaloba ako nedôvodná, a zrusenie sporného rozhodnutia. O vzájomnom odvolaní 29 Vzhladom na to, ze vzájomné odvolanie sa týka prípustnosti zaloby, co je predbezná otázka vo vztahu k otázkam týkajúcim sa veci samej, ktoré boli vznesené v samotnom odvolaní, treba ho preskúmat ako prvé. Tvrdenia úcastníkov konania 30 Komisia tvrdí, ze Vseobecný súd sa v bodoch 50 az 79 napadnutého rozsudku dopustil nesprávneho právneho posúdenia pri výklade pojmu osobná dotknutost v zmysle clánku 263 stvrtého odseku ZFEÚ. 31 V prvom rade Komisia s odkazom na rozsudky z 19. októbra 2000, Taliansko a Sardegna Lines/Komisia ([4]C-15/98 a C-105/99, [5]EU:C:2000:570), ako aj z 9. júna 2011, Comitato Venezia vuole vivere a i./Komisia ([6]C-71/09 P, C-73/09 P a C-76/09 P, [7]EU:C:2011:368), tvrdí, ze rozhodujúcim kritériom na urcenie, ci je zalobca individuálne dotknutý rozhodnutím Komisie, ktorým sa schéma pomoci vyhlasuje za nezlucitelnú s vnútorným trhom, je skutocnost, ci je tento zalobca skutocným, alebo potenciálnym príjemcom pomoci poskytnutej v rámci tejto schémy. Len skutocní príjemcovia môzu byt takým rozhodnutím osobne dotknutí. 32 V bodoch 62, 70 a 74 napadnutého rozsudku vsak Vseobecný súd nezalozil svoje rozhodnutie na tejto judikatúre, ale na rozsudkoch, ktoré nie sú v prejednávanej veci relevantné. V prejednávanej veci totiz nie je prítomná ziadna z okolností, ktoré vo veciach, v ktorých boli vydané rozsudky zo 17. januára 1985, Piraiki-Patraiki a i./Komisia ([8]11/82, [9]EU:C:1985:18); z 22. júna 2006, Belgicko a Forum 187/Komisia ([10]C-182/03 a C-217/03, [11]EU:C:2006:416); zo 17. septembra 2009, Komisia/Koninklijke FrieslandCampina ([12]C-519/07 P, [13]EU:C:2009:556); z 27. februára 2014, Stichting Woonpunt a i./Komisia ([14]C-132/12 P, [15]EU:C:2014:100), ako aj z 27. februára 2014, Stichting Woonlinie a i./Komisia ([16]C-133/12 P, [17]EU:C:2014:105), a o ktoré sa Vseobecný súd opiera v týchto bodoch, umoznili vyvodit záver, ze zalobcovia boli osobne dotknutí. 33 Na rozdiel od toho, co Vseobecný súd uviedol v bodoch 63 a 74 napadnutého rozsudku, posúdenie prípustnosti zaloby nezávisí od "skutkovej a právnej situácie" spolocnosti HBH alebo existencie "nadobudnutého práva", ale výlucne od toho, ci táto spolocnost bola, alebo nebola skutocným príjemcom pomoci poskytnutej v rámci predmetnej schémy pomoci. Body 75 a 76 napadnutého rozsudku takisto obsahujú pochybenie, kedze z rozsudku z 9. júna 2011, Comitato Venezia vuole vivere a i./Komisia ([18]C-71/09 P, C-73/09 P a C-76/09 P, [19]EU:C:2011:368), na ktorý Vseobecný súd odkazoval v tomto bode 76, mozno vyvodit len to, ze na úcely posúdenia individuálnej dotknutosti nie je dôlezité, ci v rozhodnutí Komisie bolo, alebo nebolo nariadené vymáhanie skutocne poskytnutej pomoci. 34 V druhom rade Komisia pripomína, ze rozhodujúca skutocnost, na ktorú Vseobecný súd odkazuje vo svojom posúdení "skutkovej a právnej situácie" spolocnosti HBH na úcely konstatovania, ze táto spolocnost je individuálne dotknutá sporným rozhodnutím, spocíva v existencii "nadobudnutého práva", ako sa uvádza v bode 74 napadnutého rozsudku. Ak by sa vsak toto "nadobudnuté právo" malo vnímat ako právo nadobudnuté v zmysle práva Únie, Vseobecný súd by sa dopustil nesprávneho právneho posúdenia. Takéto právo by totiz mohlo byt uznané len podla zásady ochrany legitímnej dôvery, pricom podla judikatúry Súdneho dvora je priznanie tejto ochrany v zásade vylúcené, pokial ide o pomoc priznanú v rozpore s oznamovacou povinnostou stanovenou v clánku 108 ods. 3 ZFEÚ. 35 V tretom rade Komisia na základe toho istého zdôvodnenia tvrdí, ze v prípade, ak by Vseobecný za "nadobudnuté právo" povazoval právo nadobudnuté v zmysle vnútrostátneho práva, tiez by sa dopustil nesprávneho právneho posúdenia, kedze priznanie práva nadobudnutého na základe vnútrostátneho práva je za okolností vo veci samej takisto v rozpore s judikatúrou, ktorá v prípade státnej pomoci poskytnutej v rozpore s clánkom 108 ods. 3 ZFEÚ vylucuje priznanie tohto práva. 36 Bod 1 výroku napadnutého rozsudku je preto potrebné zrusit a vzhladom na to, ze HBH nie je skutocným príjemcom dotknutej schémy pomoci, zaloba by mala byt zamietnutá ako neprípustná. 37 HBH a Spolková republika Nemecko tvrdia, ze vzájomné odvolanie je nedôvodné. Posúdenie Súdnym dvorom 38 Podla clánku 263 stvrtého odseku ZFEÚ môze akákolvek fyzická alebo právnická osoba za podmienok stanovených v prvom a druhom odseku tohto clánku podat zalobu proti aktom, ktoré sú jej urcené alebo ktoré sa jej priamo a osobne týkajú, ako aj voci regulacným aktom, ktoré sa jej priamo týkajú a nevyzadujú vykonávacie opatrenia. 39 V prejednávanej veci je na jednej strane nesporné, ako uviedol Vseobecný súd v bode 57 napadnutého rozsudku, ze jediným adresátom sporného rozhodnutia je Spolková republika Nemecko. Na druhej strane, ako vyplýva z bodov 58 az 79 tohto rozsudku, Vseobecný súd na základe toho, ze sa domnieval, ze HBH je priamo a osobne dotknutá týmto rozhodnutím, a teda podla druhého prípadu uvedeného v tomto ustanovení, rozhodol, ze HBH je aktívne legitimovaná. 40 Komisia v prvej casti svojho jediného odvolacieho dôvodu v podstate tvrdí, ze Vseobecný súd sa v bodoch 62, 63, 70 a 74 az 77 napadnutého rozsudku dopustil nesprávneho právneho posúdenia tým, ze túto podmienku prípustnosti zaloby podanej spolocnostou HBH posudzoval vzhladom na jej skutkovú a právnu situáciu, hoci jediným rozhodujúcim kritériom bolo zistit, ci je skutocným, alebo potenciálnym príjemcom dotknutej schémy pomoci. 41 Podla ustálenej judikatúry Súdneho dvora iné osoby ako tie, ktorým je rozhodnutie urcené, môzu tvrdit, ze sa ich rozhodnutie osobne týka, iba vtedy, ked sa ich dotýka na základe ich urcitých osobitných vlastností alebo na základe okolnosti, ktorá ich charakterizuje vo vztahu k akejkolvek inej osobe, a tým ich individualizuje obdobným spôsobom ako osobu, ktorej je rozhodnutie urcené (rozsudky z 15. júla 1963, Plaumann/Komisia,[20]25/62, [21]EU:C:1963:17, s. 223, ako aj z 27. februára 2014, Stichting Woonpunt a i./Komisia, [22]C-132/12 P, [23]EU:C:2014:100, bod [24]57). 42 Moznost s väcsou alebo mensou presnostou urcit pocet, prípadne aj totoznost právnych subjektov, na ktoré sa opatrenie uplatní, vôbec neznamená, ze tieto subjekty sa musia povazovat za osobne dotknuté týmto opatrením, ak sa toto uplatnenie uskutocnuje na základe objektívnej právnej alebo faktickej situácie definovanej dotknutým aktom (rozsudky zo 16. marca 1978, Unicme a i./Rada, [25]123/77, [26]EU:C:1978:73, bod [27]16, ako aj z 19. decembra 2013, Telefónica/Komisia, [28]C-274/12 P, [29]EU:C:2013:852, bod [30]47 a citovaná judikatúra). 43 Súdny dvor spresnil, ze podnik v zásade nemôze napadnút rozhodnutie Komisie, ktorým sa zakazuje systém odvetvovej pomoci, ak je týmto rozhodnutím dotknutý len z dôvodu svojej príslusnosti k predmetnému odvetviu a z dôvodu svojho postavenia potenciálneho príjemcu tejto schémy. Takéto rozhodnutie sa totiz vzhladom na tento podnik javí ako vseobecne záväzné opatrenie, ktoré sa uplatnuje na objektívne urcené situácie a zahrna právne úcinky vzhladom na urcitú kategóriu osôb vymedzených vseobecným a abstraktným spôsobom (rozsudky z 19. októbra 2000, Taliansko a Sardegna Lines/Komisia, [31]C-15/98 a C-105/99, [32]EU:C:2000:570, bod [33]33 a citovaná judikatúra, ako aj z 19. decembra 2013, Telefónica/Komisia, [34]C-274/12 P, [35]EU:C:2013:852, bod [36]49). 44 Pokial sa vsak napadnutý akt týka skupiny osôb, ktoré boli urcené alebo ich bolo mozné urcit v case prijatia tohto aktu a v závislosti od kritérií vlastných clenom tejto skupiny, tieto osoby môzu byt osobne dotknuté týmto aktom, kedze tvoria súcast uzavretého okruhu hospodárskych subjektov (rozsudky z 13. marca 2008, Komisia/Infront WM, [37]C-125/06 P, [38]EU:C:2008:159, bod [39]71 a citovaná judikatúra, ako aj z 27. februára 2014, Stichting Woonpunt a i./Komisia, [40]C-132/12 P, [41]EU:C:2014:100, bod [42]59). 45 Skutocní príjemcovia individuálnej pomoci poskytnutej na základe schémy pomoci, ktorej vymáhanie nariadila Komisia, sú teda osobne dotknutí v zmysle clánku 263 stvrtého odseku ZFEÚ (pozri v tomto zmysle rozsudky z 19. októbra 2000, Taliansko a Sardegna Lines/Komisia, [43]C-15/98 a C-105/99, [44]EU:C:2000:570, body [45]34 a [46]35; pozri tiez rozsudok z 9. júna 2011, Comitato Venezia vuole vivere a i./Komisia, [47]C-71/09 P, C-73/09 P a C-76/09 P, [48]EU:C:2011:368, bod [49]53). 46 Ako vsak tvrdí Komisia, z tejto judikatúry vyplýva, ze Súdny dvor na jednej strane uznáva, ze skutocní príjemcovia individuálnej pomoci poskytnutej na základe schémy pomoci, ktorá je nezlucitelná s vnútorným trhom, sú individuálne dotknutí rozhodnutím Komisie, ktorým sa táto schéma vyhlasuje za nezlucitelnú s vnútorným trhom a nariaduje sa jej vymáhanie, a na druhej strane vylucuje, aby bol zalobca povazovaný za individuálne dotknutého len z dôvodu skutocnosti, ze je potenciálnym príjemcom tejto schémy. Nemozno z toho vsak vyvodzovat, ako tvrdí Komisia, ze pokial je spochybnené jej rozhodnutie, ktorým sa schéma pomoci vyhlasuje za nezlucitelnú s vnútorným trhom, jediným relevantným kritériom na posúdenie, ci je zalobca takým rozhodnutím osobne dotknutý v zmysle clánku 263 stvrtého odseku ZFEÚ, je skutocnost, ci je zalobca skutocným, alebo potenciálnym príjemcom pomoci poskytnutej na základe tejto schémy. 47 Ako v podstate uviedol aj generálny advokát v bodoch 57, 59, 67 a 68 svojich návrhov, judikatúra uvedená v bodoch 43 a 45 tohto rozsudku vytvorená v osobitnom kontexte státnej pomoci je len osobitným vyjadrením právneho kritéria, ktoré je relevantné na úcely posúdenia osobnej dotknutosti v zmysle clánku 263 stvrtého odseku ZFEÚ, ktorá vyplýva z rozsudku z 15. júla 1963, Plaumann/Komisia ([50]25/62, [51]EU:C:1963:17). Podla tohto rozsudku je zalobca osobne dotknutý rozhodnutím, ktoré je urcené inej osobe, pokial je týmto rozhodnutím dotknutý na základe urcitých osobitných vlastností alebo na základe okolnosti, ktorá ho charakterizuje vo vztahu k akejkolvek inej osobe (v oblasti státnej pomoci pozri tiez rozsudky z 19. októbra 2000, Taliansko a Sardegna Lines/Komisia, [52]C-15/98 a C-105/99, [53]EU:C:2000:570, bod [54]32, a z 9. júna 2011, Comitato Venezia vuole vivere a i./Komisia, [55]C-71/09 P, C-73/09 P a C-76/09 P, [56]EU:C:2011:368, bod [57]52, ako aj v iných oblastiach rozsudky zo 17. januára 1985, Piraiki-Patraiki a i./Komisia, [58]11/82, [59]EU:C:1985:18, body [60]11, [61]19 a [62]31, a z 13. marca 2018, European Union Copper Task Force/Komisia, [63]C-384/16 P, [64]EU:C:2018:176, bod [65]93). 48 Preto skutocnost, ze zalobca môze patrit alebo nepatrit do kategórie skutocných alebo potenciálnych príjemcov individuálnej pomoci poskytnutej v rámci schémy pomoci, ktorá bola rozhodnutím Komisie vyhlásená za nezlucitelnú s vnútorným trhom, nemôze byt rozhodujúca na úcely stanovenia, ci je tento zalobca individuálne dotknutý týmto rozhodnutím, pokial sa v kazdom prípade preukáze, ze uvedený zalobca je týmto rozhodnutím dotknutý okrem iného na základe urcitých osobitných vlastností alebo na základe okolnosti, ktorá ho charakterizuje vo vztahu k akejkolvek inej osobe. 49 Z predchádzajúceho vyplýva, ze Vseobecný súd bez toho, aby sa dopustil nesprávneho právneho posúdenia po tom, ako v bodoch 60 az 62 napadnutého rozsudku pripomenul judikatúru uvedenú v bodoch 41 az 44 tohto rozsudku, v bode 63 napadnutého rozsudku rozhodol, ze je na mieste "overit, ci sa [HBH] vzhladom na svoju vecnú a právnu situáciu musí povazovat za osobne dotknutú napadnutým rozhodnutím". 50 Z toho tiez vyplýva, ze Vseobecný sú sa takisto nedopustil nesprávneho právneho posúdenia, ked v bodoch 62, 70 a 74 napadnutého rozsudku na podporu svojej analýzy vychádzal z rozsudkov uvedených v bode 32 tohto rozsudku, kedze tieto rozsudky sa vsetky týkajú prípadov uplatnenia kritéria osobnej dotknutosti podla rozsudku z 15. júla 1963, Plaumann/Komisia ([66]25/62, [67]EU:C:1963:17), v situáciách, ked tak ako v prejednávanej veci sa pouzitie osobitného výrazu tejto judikatúry v podobe rozdielu medzi skutocnými príjemcami a potenciálnymi príjemcami individuálnej pomoci poskytnutej na základe schémy pomoci vyhlásenej za nezlucitelnú s vnútorným trhom nezdá byt relevantné. 51 Rovnako sa Vseobecný súd nedopustil nesprávneho právneho posúdenia, ked v bodoch 75 a 76 napadnutého rozsudku odmietol argumentáciu Komisie, podla ktorej len skutocná výhoda poskytnutá zo státnych zdrojov mohla svedcit o tom, ze HBH bola individuálne dotknutá, pricom vychádzal z rozsudku z 9. júna 2011, Comitato Venezia vuole vivere a i./Komisia ([68]C-71/09 P, C-73/09 P a C-76/09 P, [69]EU:C:2011:368). Ako bolo totiz konstatované v bode 47 tohto rozsudku, na úcely stanovenia, ci je zalobca v zmysle clánku 263 stvrtého odseku ZFEÚ osobne dotknutý rozhodnutím Komisie, ktorým sa schéma pomoci vyhlasuje za nezlucitelnú so spolocným trhom, rozhodujúcim kritériom je, ci je zalobca dotknutý týmto rozhodnutím na základe urcitých osobitných vlastností, alebo na základe okolnosti, ktorá ho charakterizuje vo vztahu k akejkolvek inej osobe, co Vseobecný súd správne pripomenul v bode 76 napadnutého rozsudku. 52 Preto vzhladom na to, ze prvá cast jediného dôvodu vzájomného odvolania je nedôvodná, musí byt zamietnutá. 53 Pokial ide o druhú a tretiu cast tohto jediného dôvodu, treba pripomenút, ze prostredníctvom nich Komisia vytýka Vseobecnému súdu, ze sa v bode 74 napadnutého rozsudku dopustil nesprávneho právneho posúdenia, ked rozhodol, ze HBH bola osobne dotknutá z dôvodu, ze táto spolocnost mala "nadobudnuté právo" byt príjemcom pomoci poskytnutej na základe sporného opatrenia. 54 V tejto súvislosti treba uviest, ze v tomto bode 74 Vseobecný súd okrem iného uviedol, ze "v prejednávanej veci... sa konstatovalo, ze z dôvodu osobitostí nemeckej danovej právnej úpravy [HBH] mala nadobudnuté právo na danovú úsporu osvedcené nemeckými danovými orgánmi..., pricom táto okolnost ju odlisuje od iných hospodárskych subjektov, ktoré sú dotknuté len ako potenciálni príjemcovia sporného opatrenia", pricom v tomto zmysle odkázal na bod 68 predmetného rozsudku. 55 V uvedenom bode 68 Vseobecný súd konstatoval, ze okolnosti, na ktoré poukázal v bodoch 66 a 67 tohto rozsudku ako charakterizujúce skutkovú a právnu situáciu HBH v zmysle rozsudku z 15. júla 1963, Plaumann/Komisia ([70]25/62, [71]EU:C:1963:17), boli osvedcené nemeckou danovou správou, najmä prostredníctvom záväznej informácie. Tieto okolnosti spocívali na jednej strane v tom, ze predtým, ako Komisia zacala konanie vo veci formálneho zistovania, HBH bola oprávnená previest svoje straty na základe nemeckej právnej úpravy, kedze boli splnené podmienky stanovené schémou o prevode danových strát, a na druhej strane v tom, ze v priebehu roka 2009 dosiahla HBH zdanitelné zisky, z ktorých odpocítala straty prevedené na základe schémy o prevode danových strát. 56 V bode 69 napadnutého rozsudku z toho vyvodil, ze "na základe nemeckej právnej úpravy [bolo] isté, ze v okamihu skoncenia zdanovacieho obdobia roku 2009 [HBH] dosiahla danovú úsporu, ktorú bola navyse schopná presne kvantifikovat", pretoze "nemecké orgány nedisponujú nijakou mierou volnej úvahy vo vztahu k uplatneniu sporného opatrenia, kedze na základe spôsobov uplatnovania danového systému bolo dosiahnutie danovej úspory... len otázkou casu". V tom istom bode 69 konstatoval, ze HBH v dôsledku toho "mala nadobudnuté právo, osvedcené nemeckými orgánmi pred prijatím rozhodnutia o zacatí konania a následne [sporného] rozhodnutia, na uplatnenie tejto danovej úspory, ktorá by sa v prípade neprijatia uvedených rozhodnutí konkretizovala vydaním danového výmeru povolujúceho prevod strát a následný zápis do jej úctovnej závierky" a "preto bola táto danová úspora lahko identifikovatelná nemeckými danovými orgánmi, ako aj Komisiou". 57 V bode 70 napadnutého rozsudku z toho vyvodil, ze HBH "nemozno... povazovat len za podnik dotknutý [sporným] rozhodnutím z dôvodu, ze patrí do predmetného sektoru, a z dôvodu jej postavenia potenciálneho príjemcu, ale práve naopak sa musí povazovat za súcast uzavretého okruhu hospodárskych subjektov, ktoré boli identifikované alebo minimálne lahko identifikovatelné v okamihu prijatia [sporného] rozhodnutia, a to v zmysle rozsudku [z 15. júla 1963, Plaumann/Komisia ([72]25/62, [73]EU:C:1963:17)]". 58 Z výkladu vsetkých relevantných castí napadnutého rozsudku preto vyplýva, ze cielom toho, ze Vseobecný súd v bode 74 napadnutého rozsudku pouzil výraz "nadobudnuté právo", bolo len strucne odkázat na specifickú skutkovú a právnu situáciu, v ktorej sa nachádzala HBH, na základe ktorej bolo mozné tento podnik povazovat za osobne dotknutý sporným rozhodnutím v zmysle rozsudku z 15. júla 1963, Plaumann/Komisia ([74]25/62, [75]EU:C:1963:17). 59 Vzhladom na to, ze druhá a tretia cast jediného dôvodu vzájomného odvolania spocívajú na nesprávnom výklade napadnutého rozsudku, treba ich zamietnut ako nedôvodné a v dôsledku toho zamietnut vzájomné odvolanie v celom rozsahu. O hlavnom odvolaní 60 Na podporu svojho odvolania HBH uvádza dva odvolacie dôvody, pricom prvý z nich je zalozený na porusení povinnosti odôvodnenia, ktorá prislúcha Vseobecnému súdu, a druhý na porusení clánku 107 ZFEÚ. V prvom rade je potrebné preskúmat druhý odvolací dôvod. Argumentácia úcastníkov konania 61 Svojím druhým odvolacím dôvodom HBH v prvom rade tvrdí, ze Vseobecný súd tým, ze potvrdil stanovisko Komisie, podla ktorého pravidlo zániku strát predstavuje rozhodujúci referencný rámec v prejednávanej veci, pricom chybne stanovil tento referencný rámec, porusil clánok 107 ZFEÚ. Ako uvádza, Vseobecný súd v bodoch 103 a 106 najskôr správne stanovil vseobecný danový rezim, a síce pravidlo prevodu strát. Ako spolocný alebo obvyklý danový rezim relevantný na úcely preskúmania podmienky týkajúcej sa selektivity vsak Vseobecný súd stanovil pravidlo zániku strát, ktoré je upravené v § 8c ods. 1 KStG, ktoré je výnimkou z tohto vseobecného rezimu. Vseobecný súd sa podla nej dopustil pochybenia tým, ze nezohladnil pravidlo prevodu strát. Tým, ze za "referencný rámec" oznacil výnimku zo vseobecného danového rezimu, sa Vseobecný súd dopustil nesprávneho právneho posúdenia alebo prinajmensom skreslil dôkazy, ktoré mu boli predlozené, alebo vnútrostátne právo. 62 Takisto podla nej predstavuje nesprávne právne posúdenie to, ze Vseobecný súd stanovil vseobecný alebo obvyklý danový rezim tak, ze uskutocnil syntézu pravidla, ktoré je zásadou, a pravidla predstavujúceho výnimku z tejto zásady, pricom pravidlá, ktorých syntézu Vseobecný súd uskutocnil v bode 104 napadnutého rozsudku, sa nenachádzajú na tej istej normatívnej úrovni, kedze pravidlo prevodu strát je vyjadrením ústavnej zásady zdanenia podla platobnej schopnosti. 63 Okrem toho z bodov 104 a 107 napadnutého rozsudku vyplýva, ze Vseobecný súd pri stanovení referencného rámca takisto "nerozlisoval" prvú a druhú fázu posudzovania podmienky týkajúcej sa selektívnej povahy, v dôsledku coho nesprávne uplatnil judikatúru. 64 V druhom rade Vseobecný súd údajne porusil clánok 107 ZFEÚ pri preskúmaní a priori selektívnej povahy sporného opatrenia. Na jednej strane sa dopustil nesprávneho právneho posúdenia tým, ze zastával názor, ze skutková a právna situácia podnikov, ktoré uskutocnujú prevod strát, je porovnatelná so zdravými podnikmi. Konkrétne, ciel sledovanými danovými ustanoveniami, ktorým je vytvárat danové zisky, nemôze stacit na to, ze situácie dotknutých subjektov sa stanú porovnatelnými. 65 Na druhej strane schéma o prevode danových strát predstavuje vseobecné opatrenie. Bod 141 napadnutého rozsudku je v rozpore s judikatúrou, podla ktorej jedinou relevantnou skutocnostou so zretelom na posúdenie vseobecnej povahy opatrenia je to, ci sa toto opatrenie uplatní nezávisle od povahy alebo ciela cinnosti podniku, alebo ci jeho uplatnenie vyzaduje, aby podnik zmenil svoju cinnost. 66 V tretom rade Vseobecný súd údajne porusil clánok 107 ZFEÚ tým, ze zamietol odôvodnenie schémy o prevode danových strát. V bodoch 158 az 160 a 164 az 166 napadnutého rozsudku nesprávne konstatoval, ze cielom tejto schémy je podporit restrukturalizáciu podnikov v tazkostiach, a vyvodil záver, ze tento ciel nespadá pod danový systém. V bodoch 166 az 170 tohto rozsudku tiez nesprávne zamietol odôvodnenie zalozené na zásade zdanenia podla platobnej schopnosti. 67 Okrem toho HBH tvrdí, ze druhý dôvod jej odvolania je prípustný, kedze sa týka len právnych otázok. Konkrétne, netýka sa posúdenia skutkového stavu, ale uplatnenia nesprávnych kritérií na stanovenie referencného rámca a právnej kvalifikácie, ktorú na skutkový stav uplatnil Vseobecný súd, co spadá pod preskúmanie Súdnym dvorom v rámci odvolania. 68 Komisia v prvom rade tvrdí, ze druhý odvolací dôvod je neprípustný. Jeho prvá a tretia cast sa týkajú ustanovenia vnútrostátneho práva, a preto sú skutkovými otázkami. V kazdom prípade HBH tým, ze prvou castou tohto dôvodu vytýka Vseobecnému súdu, ze stanovil referencný rámec so zretelom na právnu úpravu uplatnitelnú len na urcitú skupinu podnikov, vychádza z nesprávneho výkladu bodov 103 az 109 napadnutého rozsudku. Podla Komisie z tejto casti vyplýva, ze Vseobecný súd len identifikoval právo uplatnitelné na vsetky podniky, kedze práve ekonomická totoznost a kontinuita sú rozhodujúce v otázke prevodu strát, a ide o skutkové otázky. 69 Druhá cast druhého odvolacieho dôvodu je podla Komisie tiez neprípustná. Na jednej strane otázka porovnatelnosti situácií hospodárskych subjektov a urcenia ciela, ktorý je v tomto ohlade rozhodujúci, sú otázkami týkajúcimi sa skutkového stavu. Na druhej strane sa Vseobecný súd dopustil nesprávneho právneho posúdenia, ked vyhlásil za prípustnú argumentáciu, ktorú predlozila HBH so zretelom na kvalifikáciu sporného opatrenia ako vseobecného opatrenia, kedze nemohla byt povazovaná za doplnenie prvej casti prvého zalobného dôvodu, ktorý bol predlozený v konaní pred týmto súdom. 70 Komisia subsidiárne uvádza, ze druhý odvolací dôvod nie je dôvodný. V prvom rade tvrdenie, ktoré zastáva HBH, pokial ide o definíciu referencného rámca, nepodporuje ani predmetný nemecký zákon, ani dokumenty predlozené Vseobecnému súdu. Okrem toho nemecký zákonodarca sám definoval pravidlo zániku strát ako nové základné pravidlo. Vseobecný súd sa teda nedopustil pochybenia, ked stanovil, ze po zavedení § 8c ods. 1 KStG zrusenie moznosti previest straty v prípade poskodzujúceho nadobudnutia podielov predstavuje nové zásadné pravidlo nemeckého danového práva. 71 V druhom rade argumentácia HBH vzhladom na to, ze údajne neexistuje porovnatelnost situácie dotknutých hospodárskych subjektov, podla nej vyplýva z nesprávneho pochopenia napadnutého rozsudku. Na jednej strane z hladiska zmeny hospodárskej identity neexistuje rozdiel medzi podnikmi, ktoré potrebujú restrukturalizáciu, a tými, ktoré ju nepotrebujú. 72 Na druhej strane schéma o prevode danových strát nie je vseobecným opatrením, ale predstavuje selektívne opatrenie. V tejto súvislosti rozsudok zo 7. novembra 2014, Autogrill Espańa/Komisia ([76]T-219/10, [77]EU:T:2014:939), nemôze slúzit na podporu stanoviska HBH. 73 V tretom rade podla nej Vseobecný súd v rámci svojho nezávislého posúdenia skutkových okolností správne stanovil, ze cielom schémy o prevode danových strát je pomôct podnikom v tazkostiach. V kazdom prípade vzhladom na to, ze tvrdenie zalozené na tom, ze cielom tejto schémy bolo zabránit neprimeranému zdaneniu, je neúcinné, Vseobecný súd v bodoch 167 az 173 napadnutého rozsudku konstatoval, ze odôvodnenie je vylúcené aj v prípade, ze bude daný ciel uznaný. Okrem toho Vseobecný súd tiez správne odmietol tvrdenia zalozené na nemeckom ústavnom práve a fiktívnych ziskoch. 74 Spolková republika Nemecko tvrdí podobne ako Komisia, ze Vseobecný súd sa pri stanovovaní referencného rámca dopustil nesprávneho právneho posúdenia. Tento clenský stát s odkazom na rozsudky z 15. novembra 2011, Komisia a Spanielsko/Government of Gibraltar a Spojené královstvo ([78]C-106/09 P a C-107/09 P, [79]EU:C:2011:732), ako aj z 21. decembra 2016, Komisia/World Duty Free Group a i. ([80]C-20/15 P a C-21/15 P, [81]EU:C:2016:981), uvádza, ze na to, aby mohlo byt opatrenie oznacené za "selektívne", musí Komisia najskôr urcit obvyklý danový rezim uplatnitelný v dotknutom clenskom státe a následne preukázat, ze skúmané opatrenie zavádza rozdiely medzi podnikmi, ktoré sa vzhladom na ciel sledovaný týmto rezimom nachádzajú v porovnatelnej skutkovej alebo právnej situácii. V tomto zmysle nemozno prijat prístup, ktorý je zalozený len na legislatívnej technike. 75 V prejednávanej veci bol vsak prístup Komisie zalozený len na legislatívnej technike a Vseobecný súd sa tým, ze ho nespochybnil napriek tomu, ze bol v rozpore s judikatúrou Súdneho dvora, dopustil nesprávneho právneho posúdenia. V napadnutom rozsudku tak Vseobecný súd správne stanovil obsah a rozsah príslusných danových ustanovení, pripísal im vsak nesprávny právny význam. Posúdenie Súdnym dvorom 76 Prvou castou svojho druhého odvolacieho dôvodu spolocnost HBH, ktorú podporuje Spolková republika Nemecko, v podstate tvrdí, ze Vseobecný súd v bodoch 103 az 107 napadnutého rozsudku nesprávne stanovil referencný rámec, v ktorom mala byt preskúmaná selektívna povaha sporného opatrenia. 77 Vzhladom na to, ze Komisia spochybnuje prípustnost tejto prvej casti z dôvodu, ze sa týka skutkových otázok, treba pripomenút, ze je nepochybné, ze posúdenie skutkového stavu a dôkazov nezakladá, s výnimkou prípadu ich skreslenia, právnu otázku, ktorá sama osebe podlieha preskúmaniu Súdnym dvorom v rámci odvolacieho konania. Ak vsak Vseobecný súd zistil alebo posúdil skutkový stav, Súdny dvor má podla clánku 256 ZFEÚ právomoc preskúmat právnu kvalifikáciu tohto skutkového stavu a právne následky, ktoré z neho boli vyvodené (rozsudky z 3. apríla 2014, Francúzsko/Komisia, [82]C-559/12 P, [83]EU:C:2014:217, bod [84]78 a citovaná judikatúra, ako aj z 20. decembra 2017, Comunidad Autónoma del País Vasco a i./Komisia, [85]C-66/16 P az C-69/16 P, [86]EU:C:2017:999, bod [87]97). 78 Pokial teda ide v rámci odvolania o preskúmanie posúdenia Vseobecného súdu týkajúceho sa vnútrostátneho práva, ktoré v oblasti státnej pomoci predstavuje posúdenie skutkového stavu, Súdny dvor je príslusný len overit, ci nedoslo k skresleniu tohto práva (pozri v tomto zmysle rozsudky z 3. apríla 2014, Francúzsko/Komisia, [88]C-559/12 P, [89]EU:C:2014:217, bod [90]79 a citovanú judikatúru, ako aj z 20. decembra 2017, Comunidad Autónoma del País Vasco a i./Komisia, [91]C-66/16 P az C-69/16 P,[92]EU:C:2017:999, bod [93]98). Naopak, preskúmanie právnej kvalifikácie tohto vnútrostátneho práva v rámci odvolania zo strany Vseobecného súdu vzhladom na ustanovenie práva Únie, co predstavuje právnu otázku, patrí do právomoci Súdneho dvora (pozri v tomto zmysle rozsudky z 3. apríla 2014, Francúzsko/Komisia, [94]C-559/12 P, [95]EU:C:2014:217, bod [96]83, a z 21. decembra 2016, Komisia/Hansestadt Lübeck, [97]C-524/14 P, [98]EU:C:2016:971, body [99]61 az [100]63). 79 V prejednávanej casti treba konstatovat, ze uvedenou prvou castou HBH nespochybnuje obsah alebo rozsah vnútrostátneho práva, ktoré konstatoval Vseobecný súd, ale skutocnost, ze Vseobecný súd podobne ako Komisia v spornom rozhodnutí kvalifikoval pravidlo zániku strát ako "referencný rámec". 80 Pojem "referencný rámec" sa vsak vztahuje na prvú fázu posúdenia podmienky týkajúcej sa selektívnej povahy výhody, ktorá podla judikatúry Súdneho dvora je znakom pojmu "státna pomoc" v zmysle clánku 107 ods. 1 ZFEÚ (rozsudky z 15. novembra 2011, Komisia a Spanielsko/Government of Gibraltar a Spojené královstvo, [101]C-106/09 P a C-107/09 P, [102]EU:C:2011:732, bod [103]74 a citovaná judikatúra, ako aj z 21. decembra 2016, Komisia/World Duty Free Group a i., [104]C-20/15 P a C-21/15 P, [105]EU:C:2016:981, bod [106]54). 81 Vzhladom na to, ze cielom argumentácie HBH je spochybnit právnu kvalifikáciu skutkového stavu, ktorú uskutocnil Vseobecný súd, je prvá cast druhého odvolacieho dôvodu prípustná. 82 Pokial ide o vec samu, je potrebné pripomenút, ze z ustálenej judikatúry Súdneho dvora vyplýva, ze, ak sa má vnútrostátne opatrenie kvalifikovat ako "státna pomoc" v zmysle clánku 107 ods. 1 ZFEÚ, vyzaduje sa, aby boli splnené vsetky nasledujúce podmienky. Po prvé musí íst o intervenciu zo strany státu alebo zo státnych prostriedkov. Po druhé toto opatrenie musí byt spôsobilé ovplyvnit obchod medzi clenskými státmi. Po tretie musí svojmu príjemcovi poskytovat selektívnu výhodu. Po stvrté musí narúsat alebo hrozit narusením hospodárskej sútaze (rozsudky z 10. júna 2010, Fallimento Traghetti del Mediterraneo, [107]C-140/09, [108]EU:C:2010:335, bod [109]31 a citovaná judikatúra, ako aj z 21. decembra 2016, Komisia/World Duty Free Group a i., [110]C-20/15 P a C-21/15 P, [111]EU:C:2016:981, bod [112]53). 83 Pokial ide o podmienku selektivity výhody, z ustálenej judikatúry takisto vyplýva, ze pri posúdení tejto podmienky je nevyhnutné zistit, ci v rámci danej právnej úpravy dotknuté vnútrostátne opatrenie zvýhodnuje "urcitých podnikatelov alebo výrobu urcitých druhov tovaru" pred inými, ktorí sa vzhladom na ciel sledovaný touto úpravou nachádzajú v porovnatelnej skutkovej a právnej situácii a sú tak vystavení odlisnému zaobchádzaniu, ktoré v podstate mozno oznacit za diskriminacné (rozsudok z 21. decembra 2016, Komisia/World Duty Free Group a i., [113]C-20/15 P a C-21/15 P, [114]EU:C:2016:981, bod [115]54 a citovaná judikatúra). 84 Okrem toho, ak je dotknuté opatrenie koncipované ako schéma pomoci, a nie ako individuálna pomoc, úlohou Komisie je urcit, ze toto opatrenie síce poskytuje výhodu so vseobecnou pôsobnostou, prospech z nej vsak majú výlucne urcité podniky alebo urcité odvetvia cinností (rozsudok z 21. decembra 2016, Komisia/World Duty Free Group a i., [116]C-20/15 P a C-21/15 P, [117]EU:C:2016:981, bod [118]55 a citovaná judikatúra). 85 Pokial ide konkrétne o vnútrostátne opatrenia, ktoré poskytujú danovú výhodu, je potrebné pripomenút, ze opatrenie takejto povahy, ktoré síce nepredstavuje prevod státnych prostriedkov, ale stavia príjemcu do situácie, ktorá je výhodnejsia ako situácia iných danovníkov, môze príjemcom zabezpecovat selektívnu výhodu a predstavuje tak státnu pomoc v zmysle clánku 107 ods. 1 ZFEÚ. Naopak, danová výhoda, ktorá vyplýva zo vseobecného opatrenia, ktoré sa uplatnuje na vsetky hospodárske subjekty bez rozdielu, nepredstavuje takúto pomoc v zmysle uvedeného ustanovenia (pozri v tomto zmysle rozsudok z 15. novembra 2011, Komisia a Spanielsko/Government of Gibraltar a Spojené královstvo, [119]C-106/09 P a C-107/09 P, [120]EU:C:2011:732, body [121]72 a [122]73, ako aj citovanú judikatúru; pozri tiez rozsudok z 21. decembra 2016, Komisia/World Duty Free Group a i., [123]C-20/15 P a C-21/15 P, [124]EU:C:2016:981, bod [125]56). 86 V tomto kontexte musí Komisia na úcely kvalifikácie vnútrostátneho danového opatrenia ako "selektívneho" v prvom rade identifikovat spolocný alebo "obvyklý" danový systém uplatnitelný v dotknutom clenskom státe a v druhom rade preukázat, ze toto danové opatrenie sa odchyluje od uvedeného spolocného systému, pretoze zavádza rozdiely medzi hospodárskymi subjektmi, ktoré sa vzhladom na ciel sledovaný spolocným danovým systémom nachádzajú v porovnatelnej skutkovej a právnej situácii (rozsudok z 21. decembra 2016, Komisia/World Duty Free Group a i., [126]C-20/15 P a C-21/15 P, [127]EU:C:2016:981, bod [128]57 a citovaná judikatúra). 87 Pojem "státna pomoc" vsak nezahrna opatrenia zavádzajúce rozlisovanie medzi podnikmi, ktoré sú vzhladom na ciel sledovaný dotknutým právnym rezimom v porovnatelnej skutkovej a právnej situácii, a preto sú a priori selektívne, ak sa danému clenskému státu podarí v tretom rade preukázat, ze toto rozlisovanie je odôvodnené, kedze vyplýva z povahy alebo struktúry systému, ktorého sú uvedené opatrenia súcastou (pozri v tomto zmysle rozsudky zo 6. septembra 2006, Portugalsko/Komisia, [129]C-88/03, [130]EU:C:2006:511, bod [131]52; pozri tiez rozsudok z 21. decembra 2016, Komisia/World Duty Free Group a i., [132]C-20/15 P a C-21/15 P, [133]EU:C:2016:981, bod [134]58, ako aj citovanú judikatúru). 88 Preskúmanie podmienky selektivity teda v podstate zahrna v prvom rade urcenie referencného rámca, do ktorého patrí dotknuté opatrenie, pricom toto urcenie je este dôlezitejsie v prípade danových opatrení, pretoze samotnú existenciu urcitého zvýhodnenia mozno preukázat len vo vztahu k takzvanému "obvyklému" zdaneniu (pozri v tomto zmysle rozsudky zo 6. septembra 2006, Portugalsko/Komisia, [135]C-88/03, [136]EU:C:2006:511, bod [137]56, a z 21. decembra 2016, Komisia/Hansestadt Lübeck, [138]C-524/14 P, [139]EU:C:2016:971, bod [140]55). 89 Urcenie skupiny podnikov, ktoré sa nachádzajú v porovnatelnej skutkovej a právnej situácii, závisí od predchádzajúceho vymedzenia právneho rezimu, pricom vzhladom na ciel tohto právneho rezimu treba prípadne preskúmat príslusnú skutkovú a právnu situáciu podnikov, ktoré boli dotknutým opatrením zvýhodnené, a podnikov, ktoré neboli zvýhodnené (rozsudok z 21. decembra 2016, Komisia/Hansestadt Lübeck, [141]C-524/14 P, [142]EU:C:2016:971, bod [143]60). 90 Kvalifikácia danového systému ako "selektívneho" vsak nepodlieha podmienke, aby bol vytvorený tak, ze podniky, ktoré prípadne získajú selektívnu výhodu, vo vseobecnosti podliehajú rovnakému danovému zatazeniu ako ostatné podniky, ale vztahujú sa na ne výnimky, z coho vyplýva, ze selektívnu výhodu mozno identifikovat ako rozdiel medzi obvyklým danovým zatazením a zatazením, ktoré znásajú podniky uvedené ako prvé (rozsudok z 15. novembra 2011, Komisia a Spanielsko/Government of Gibraltar a Spojené královstvo, [144]C-106/09 P a C-107/09 P, [145]EU:C:2011:732, bod [146]91). 91 Takýto výklad kritéria selektivity by totiz predpokladal, ze na to, aby sa danový systém mohol kvalifikovat ako selektívny, musí byt vytvorený podla istej legislatívnej techniky, co by malo za následok, ze vnútrostátne danové pravidlá by uz od zaciatku unikli kontrole v oblasti státnej pomoci len z dôvodu, ze spadajú pod inú legislatívnu techniku, aj ked z právneho a/alebo zo skutkového hladiska vytvárajú rovnaké úcinky. Bol by tak v rozpore s ustálenou judikatúrou, podla ktorej clánok 107 ods. 1 ZFEÚ nerozlisuje podla dôvodov alebo cielov státnych zásahov, ale definuje ich podla ich úcinkov, a teda bez ohladu na pouzité techniky (pozri v tomto zmysle rozsudok z 15. novembra 2011, Komisia a Spanielsko/Government of Gibraltar a Spojené královstvo, [147]C-106/09 P a C-107/09 P, [148]EU:C:2011:732, body [149]87 a [150]92 az [151]93, ako aj citovanú judikatúru). 92 Ak v súlade s touto judikatúrou pouzitie urcitej legislatívnej techniky neumoznuje vnútrostátnym danovým pravidlám uniknút kontrole stanovenej v oblasti státnej pomoci Zmluvou o FEÚ, pouzitie tejto legislatívnej techniky nemôze stacit ani na stanovenie príslusného referencného rámca na úcely posúdenia podmienky týkajúcej sa selektivity, pretoze v opacnom prípade by sa rozhodujúcim spôsobom uprednostnila forma státnych zásahov pred ich úcinkami. Preto, ako v podstate uviedol aj generálny advokát v bode 108 svojich návrhov, pouzitá legislatívna technika nemôze byt rozhodujúca na úcely stanovenia referencného rámca. 93 Z tej istej judikatúry vyplýva, ze aj ked na úcely konstatovania selektivity danového opatrenia nie je rozhodujúca pouzitá legislatívna technika v tom zmysle, ze nie je vzdy nevyhnutné, aby toto opatrenie predstavovalo odchýlku od vseobecného danového systému, okolnost, ze je takouto odchýlkou pri pouzití danej legislatívnej techniky, je na tieto úcely relevantná, ak z toho vyplýva, ze sa rozlisujú dve kategórie hospodárskych subjektov, ktoré sú a priori predmetom odlisného zaobchádzania, teda subjekty, na ktoré sa vztahuje odchylné opatrenie, a subjekty, ktoré nadalej spadajú pod spolocný danový systém, a to napriek tomu, ze uvedené dve kategórie sú z hladiska ciela sledovaného uvedeným systémom v porovnatelnej situácii (pozri v tomto zmysle rozsudok z 21. decembra 2016, Komisia/World Duty Free Group a i., [152]C-20/15 P a C-21/15 P, [153]EU:C:2016:981, bod [154]77). 94 Okrem toho je potrebné pripomenút, ze skutocnost, ze len danovníci, ktorí splnajú podmienky uplatnenia opatrenia, môzu mat z neho prospech, sama osebe nepriznáva tomuto opatreniu selektívnu povahu (rozsudky z 29. marca 2012, 3M Italia, [155]C-417/10, [156]EU:C:2012:184, bod [157]42, ako aj z 21. decembra 2016, Komisia/World Duty Free Group a i., [158]C-20/15 P a C-21/15 P, [159]EU:C:2016:981, bod [160]59). 95 Práve s ohladom na tieto úvahy je potrebné preskúmat, ci v prejednávanej veci Vseobecný súd, ako tvrdí HBH a Spolková republika Nemecko, porusil clánok 107 ods. 1 ZFEÚ, tak ako ho vykladá Súdny dvor, ked rozhodol, ze Komisia sa nedopustila pochybenia, ked dospela k záveru, ze referencný rámec relevantný na úcely posúdenia selektívnej povahy sporného opatrenia tvorilo len pravidlo zániku strát. 96 V tejto súvislosti treba uviest, ze Vseobecný súd v bode 103 napadnutého rozsudku pripomenul, ze "Komisia v [spornom] rozhodnutí... definovala pravidlo zániku strát ako vseobecné pravidlo, s prihliadnutím na ktoré je potrebné preskúmat, ci podniky nachádzajúce sa v porovnatelnej vecnej a právnej situácii boli rozlisované, kým [HBH] odkazuje na vseobecnejsie pravidlo prevodu strát, ktoré sa uplatnuje na kazdé zdanenie". 97 V bode 104 tohto rozsudku takisto pripomenul, ze "pravidlo prevodu strát predstavuje moznost, ktorú môzu vyuzit vsetky spolocnosti pri uplatnení dane z príjmov právnických osôb", a tiez ze "pravidlo zániku strát obmedzuje túto moznost pri nadobudnutí podielu na základnom imaní rovnajúceho sa alebo vyssieho nez 25 % a vylucuje ju pri nadobudnutí podielu na základnom imaní vyssieho nez 50 %", pricom dalej skonstatoval, ze "toto posledné pravidlo sa uplatnuje systematicky na vsetky prípadné zmeny akcionárskej struktúry na úrovni rovnajúcej sa alebo väcsej nez 25 % základného imania, bez ohladu na povahu alebo vlastnosti dotknutých podnikov". 98 V bode 105 uvedeného rozsudku Vseobecný súd dodal, ze "schéma o prevode danových strát je koncipovaná ako výnimka z pravidla zániku strát a uplatnuje sa len na vymedzené situácie, ktoré tomuto pravidlu podliehajú". 99 V bode 106 toho istého rozsudku z toho vyvodil záver, ze "je nutné konstatovat, ze pravidlo zániku strát je podobne ako pravidlo prevodu strát súcastou legislatívneho rámca, do ktorého patrí sporné opatrenie", "inými slovami, právny rámec relevantný v prejednávanej veci sa skladá zo vseobecného pravidla o prevode strát, s obmedzeniami stanovenými pravidlom zániku strát, a [ze] práve v tomto rámci treba overit, ci sporné opatrenie zavádza rozlisovanie medzi hospodárskymi subjektmi nachádzajúcimi sa v porovnatelnej právnej a skutkovej situácii v zmysle judikatúry". 100 V bode 107 napadnutého rozsudku Vseobecný súd vyvodil záver, ze "Komisia sa nedopustila nesprávneho posúdenia, [ked] hoci konstatovala existenciu vseobecnejsieho pravidla, konkrétne pravidla o prevode strát, rozhodla, ze referencný právny rámec na úcely posúdenia selektívnej povahy sporného opatrenia tvorilo pravidlo zániku strát". 101 Ako tvrdí HBH a Spolková republika Nemecko, tieto úvahy viedli Vseobecný súd k tomu, ze kvalifikáciu referencného rámca v zmysle judikatúry týkajúcej sa clánku 107 ods. 1 ZFEÚ pripísal nesprávne len pravidlu zániku strát, pricom z tohto referencného rámca vylúcil vseobecné pravidlo prevodu strát. 102 Z týchto úvah totiz vyplýva, ze hoci Vseobecný súd konstatoval existenciu vseobecného danového pravidla, ktoré sa uplatnuje na vsetky podniky, ktoré podliehajú dani z príjmu právnických osôb, a síce pravidla prevodu strát, zastával názor, ze Komisia sa nedopustila pochybenia, ked sa domnievala, ze relevantný referencný rámec na úcely preskúmania selektívnej povahy sporného opatrenia tvorilo len pravidlo zániku strát, a to napriek tomu, ze bolo nesporné, ze posledné uvedené pravidlo bolo samo výnimkou z pravidla prevodu strát, pricom preskúmanie obsahu týchto ustanovení malo umoznit konstatovanie, ze schéma o prevode danových strát mala za následok urcenie situácie, ktorá patrí pod vseobecné pravidlo prevodu strát. 103 Ako uviedol aj generálny advokát v bode 109 svojich návrhov, z judikatúry Súdneho dvora pripomenutej v bodoch 90 az 93 tohto rozsudku vyplýva, ze selektívnost danového opatrenia nemozno spravodlivo posudzovat so zretelom na referencný rámec pozostávajúci z niekolkých ustanovení, ktoré boli umelo vyclenené zo sirsieho legislatívneho rámca. Preto Vseobecný súd tým, ze z referencného rámca, ktorý je relevantný v prejednávanej veci, vylúcil vseobecné pravidlo prevodu strát, vymedzil tento rámec prílis striktne. 104 Vzhladom na to, ze Vseobecný súd sa pri odôvodnení tohto záveru opieral o skutocnost, ze sporné opatrenie bolo formulované ako výnimka z pravidla zániku strát, treba pripomenút, ako uz bolo uvedené v bode 92 tohto rozsudku, ze pouzitá legislatívna technika nemôze byt rozhodujúca na úcely stanovenia referencného rámca. 105 Okrem toho ziadne relevantné tvrdenie na podporu napadnutého rozsudku nemozno v prejednávanej veci vyvodit z rozsudku z 18. júla 2013, P ([161]C-6/12, [162]EU:C:2013:525), kedze Súdny dvor sa v tomto rozsudku nevyjadril k tomu, co malo predstavovat referencný rámec vo veci, ktorá mu bola predlozená. 106 Zo vsetkých predchádzajúcich úvah vyplýva, ze prvá cast druhého odvolacieho dôvodu HBH je dôvodná, pricom v tejto súvislosti nie je potrebné preskúmavat druhú cast argumentácie predlozenej na podporu tejto casti. Takisto treba uviest, ze Vseobecný súd na základe svojho posúdenia, ktoré bolo z právneho hladiska nesprávne a podla ktorého sa Komisia nedopustila pochybenia, ked konstatovala, ze referencný rámec relevantný v prejednávanej veci na úcely posúdenia selektivity sporného opatrenia pozostával len z pravidla zániku strát, dalej posudzoval argumentáciu, ktorú mu predlozila HBH, s cielom preukázat jednak neexistenciu a priori selektívnej povahy sporného opatrenia a jednak odôvodnenie sporného opatrenia povahou a struktúrou danového systému. 107 Ako vsak vyplýva z judikatúry pripomenutej v bodoch 83 a 86 az 89 tohto rozsudku, pochybenie v stanovení referencného rámca, so zretelom na ktorý má byt posúdená selektívnost opatrenia, nevyhnutne vedie k tomu, ze posúdenie podmienky selektivity je chybné v celom rozsahu. Za týchto podmienok je nutné vyhoviet odvolaniu a zrusit body 2 a 3 výroku napadnutého rozsudku, pricom nie je potrebné skúmat druhú a tretiu cast druhého odvolacieho dôvodu ani prvý odvolací dôvod. O zalobe pred Vseobecným súdom 108 Podla clánku 61 prvého odseku Statútu Súdneho dvora Európskej Únie môze Súdny dvor v prípade zrusenia rozhodnutia Vseobecného súdu sám vydat konecný rozsudok, ak to stav konania dovoluje. 109 V prejednávanej veci to tak je. V tejto súvislosti stací uviest, ze z dôvodov uvedených v bodoch 82 az 107 tohto rozsudku vyplýva, ze prvá cast prvého dôvodu zaloby HBH pred Vseobecným súdom, ktorej cielom je urcit, ze Komisia sa dopustila pochybenia pri stanovení referencného rámca relevantného na úcely posúdenia selektívnosti sporného opatrenia, ked tento rámec vymedzila tak, ze pozostáva len z pravidla zániku strát, je dôvodná. Vzhladom na to, ze Komisia posúdila selektívnu povahu sporného opatrenia so zretelom na nesprávne stanovený referencný rámec, je potrebné zrusit sporné rozhodnutie. O trovách 110 Podla clánku 184 ods. 2 Rokovacieho poriadku Súdneho dvora, ak odvolanie nie je dôvodné alebo ak je dôvodné a Súdny dvor sám rozhodne s konecnou platnostou o veci, rozhodne aj o trovách konania. 111 Podla clánku 138 ods. 1 tohto Rokovacieho poriadku uplatnitelného na odvolacie konanie na základe jeho clánku 184 ods. 1 Súdny dvor ulozí úcastníkovi konania, ktorý vo veci nemal úspech, povinnost nahradit trovy konania, ak to bolo v tomto zmysle navrhnuté. 112 Vzhladom na to, ze Komisia nemala úspech vo svojom vzájomnom a hlavnom odvolaní, sporné rozhodnutie sa zrusuje a ze HBH navrhla zaviazat Komisiu na náhradu trov konania, je potrebné ulozit Komisii povinnost znásat vlastné trovy konania a nahradit trovy konania, ktoré vznikli spolocnosti HBH tak v prvostupnovom, ako aj v odvolacom konaní. 113 Na základe clánku 184 ods. 4 toho istého Rokovacieho poriadku, ak vedlajsí úcastník prvostupnového konania nepodal odvolanie, mozno mu ulozit povinnost nahradit trovy odvolacieho konania len vtedy, pokial sa zúcastnil na písomnej alebo ústnej casti konania pred Súdnym dvorom. Ak sa vedlajsí úcastník na konaní zúcastnil, Súdny dvor môze rozhodnút, ze tento úcastník bude znásat vlastné trovy konania. 114 Spolková republika Nemecko, ktorá bola vedlajsím úcastníkom prvostupnového konania a zúcastnila sa ústnej casti konania pred Súdnym dvorom, nenavrhla zaviazat Komisiu na náhradu trov konania. Za týchto podmienok treba rozhodnút, ze znása svoje vlastné trovy konania v odvolacom konaní. Z týchto dôvodov Súdny dvor (druhá komora) rozhodol takto: 1. Vzájomné odvolanie sa zamieta. 2. Body 2 a 3 rozsudku Vseobecného súdu Európskej únie zo 4. februára 2016, Heitkamp BauHolding/Komisia ([163]T-287/11, [164]EU:T:2016:60), sa zrusujú. 3. Rozhodnutie Komisie 2011/527/EÚ z 26. januára 2011 o státnej pomoci Nemecka C 7/10 (ex CP 250/09 a NN 5/10) v rámci schémy o prevode danových strát podla zákona o dani z príjmu právnických osôb ("KStG, Sanierungsklausel") sa zrusuje. 4. Európska komisia znása vlastné trovy konania a je povinná nahradit trovy konania, ktoré vznikli pánovi Dirkovi Andresovi, konajúcemu ako správca konkurznej podstaty spolocnosti Heitkamp BauHolding GmbH, tak v prvostupnovom, ako aj v odvolacom konaní. 5. Spolková republika Nemecko znása svoje vlastné trovy odvolacieho konania. Podpisy __________________________________________________________________ ( [165]*1 ) Jazyk konania: nemcina. References 1. file:///tmp/lynxXXXXZ7sOyb/L87953-1785TMP.html#t-ECR_62016CJ0203_SK_01-E0001 2. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2016%3A60&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 3. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:L:2011:235:TOC 4. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2000%3A570&locale=sk 5. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2000%3A570&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 6. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2011%3A368&locale=sk 7. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2011%3A368&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 8. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1985%3A18&locale=sk 9. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1985%3A18&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 10. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2006%3A416&locale=sk 11. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2006%3A416&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 12. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2009%3A556&locale=sk 13. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2009%3A556&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 14. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2014%3A100&locale=sk 15. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2014%3A100&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 16. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2014%3A105&locale=sk 17. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2014%3A105&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 18. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2011%3A368&locale=sk 19. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2011%3A368&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 20. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1963%3A17&locale=sk 21. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1963%3A17&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 22. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2014%3A100&locale=sk 23. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2014%3A100&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 24. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2014%3A100&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point57 25. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1978%3A73&locale=sk 26. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1978%3A73&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 27. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1978%3A73&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point16 28. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A852&locale=sk 29. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A852&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 30. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A852&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point47 31. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2000%3A570&locale=sk 32. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2000%3A570&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 33. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2000%3A570&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point33 34. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A852&locale=sk 35. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A852&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 36. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A852&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point49 37. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2008%3A159&locale=sk 38. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2008%3A159&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 39. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2008%3A159&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point71 40. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2014%3A100&locale=sk 41. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2014%3A100&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 42. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2014%3A100&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point59 43. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2000%3A570&locale=sk 44. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2000%3A570&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 45. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2000%3A570&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point34 46. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2000%3A570&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point35 47. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2011%3A368&locale=sk 48. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2011%3A368&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 49. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2011%3A368&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point53 50. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1963%3A17&locale=sk 51. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1963%3A17&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 52. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2000%3A570&locale=sk 53. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2000%3A570&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 54. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2000%3A570&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point32 55. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2011%3A368&locale=sk 56. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2011%3A368&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 57. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2011%3A368&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point52 58. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1985%3A18&locale=sk 59. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1985%3A18&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 60. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1985%3A18&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point11 61. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1985%3A18&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point19 62. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1985%3A18&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point31 63. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2018%3A176&locale=sk 64. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2018%3A176&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 65. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2018%3A176&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point93 66. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1963%3A17&locale=sk 67. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1963%3A17&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 68. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2011%3A368&locale=sk 69. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2011%3A368&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 70. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1963%3A17&locale=sk 71. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1963%3A17&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 72. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1963%3A17&locale=sk 73. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1963%3A17&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 74. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1963%3A17&locale=sk 75. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1963%3A17&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 76. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2014%3A939&locale=sk 77. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2014%3A939&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 78. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2011%3A732&locale=sk 79. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2011%3A732&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 80. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2016%3A981&locale=sk 81. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2016%3A981&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 82. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2014%3A217&locale=sk 83. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2014%3A217&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 84. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2014%3A217&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point78 85. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2017%3A999&locale=sk 86. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2017%3A999&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 87. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2017%3A999&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point97 88. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2014%3A217&locale=sk 89. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2014%3A217&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 90. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2014%3A217&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point79 91. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2017%3A999&locale=sk 92. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2017%3A999&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 93. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2017%3A999&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point98 94. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2014%3A217&locale=sk 95. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2014%3A217&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 96. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2014%3A217&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point83 97. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2016%3A971&locale=sk 98. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2016%3A971&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 99. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2016%3A971&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point61 100. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2016%3A971&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point63 101. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2011%3A732&locale=sk 102. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2011%3A732&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 103. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2011%3A732&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point74 104. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2016%3A981&locale=sk 105. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2016%3A981&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 106. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2016%3A981&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point54 107. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2010%3A335&locale=sk 108. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2010%3A335&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 109. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2010%3A335&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point31 110. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2016%3A981&locale=sk 111. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2016%3A981&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 112. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2016%3A981&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point53 113. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2016%3A981&locale=sk 114. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2016%3A981&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 115. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2016%3A981&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point54 116. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2016%3A981&locale=sk 117. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2016%3A981&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 118. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2016%3A981&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point55 119. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2011%3A732&locale=sk 120. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2011%3A732&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 121. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2011%3A732&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point72 122. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2011%3A732&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point73 123. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2016%3A981&locale=sk 124. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2016%3A981&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 125. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2016%3A981&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point56 126. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2016%3A981&locale=sk 127. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2016%3A981&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 128. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2016%3A981&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point57 129. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2006%3A511&locale=sk 130. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2006%3A511&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 131. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2006%3A511&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point52 132. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2016%3A981&locale=sk 133. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2016%3A981&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 134. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2016%3A981&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point58 135. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2006%3A511&locale=sk 136. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2006%3A511&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 137. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2006%3A511&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point56 138. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2016%3A971&locale=sk 139. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2016%3A971&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 140. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2016%3A971&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point55 141. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2016%3A971&locale=sk 142. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2016%3A971&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 143. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2016%3A971&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point60 144. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2011%3A732&locale=sk 145. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2011%3A732&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 146. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2011%3A732&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point91 147. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2011%3A732&locale=sk 148. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2011%3A732&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 149. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2011%3A732&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point87 150. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2011%3A732&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point92 151. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2011%3A732&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point93 152. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2016%3A981&locale=sk 153. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2016%3A981&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 154. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2016%3A981&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point77 155. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2012%3A184&locale=sk 156. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2012%3A184&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 157. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2012%3A184&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point42 158. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2016%3A981&locale=sk 159. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2016%3A981&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 160. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2016%3A981&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point59 161. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A525&locale=sk 162. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A525&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 163. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2016%3A60&locale=sk 164. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2016%3A60&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 165. file:///tmp/lynxXXXXZ7sOyb/L87953-1785TMP.html#c-ECR_62016CJ0203_SK_01-E0001