ROZSUDOK SÚDNEHO DVORA (siedma komora) zo 6. júla 2017 ( [1]*1 ) "Odvolanie -- Hospodárska sútaz -- Kartely -- Trh s projektmi týkajúcimi sa rozvádzacov izolovaných plynom -- Rozhodnutie prijaté Európskou komisiou v dôsledku ciastocného zrusenia pôvodného rozhodnutia Vseobecným súdom Európskej únie -- Zmena výsky pokút -- Právo na obhajobu -- Neprijatie nového oznámenia o výhradách -- Rovnost zaobchádzania -- Spolocný podnik -- Výpocet východiskovej sumy -- Miera podielania sa na porusení -- Právna sila rozhodnutej veci" Vo veci C-180/16 P, ktorej predmetom je odvolanie na základe clánku 56 Statútu Súdneho dvora Európskej únie, podané 29. marca 2016, Toshiba Corp., so sídlom v Tokiu (Japonsko), v zastúpení: J. F. MacLennan, solicitor, S. Sakellariou, dikigoros, A. Schulz, Rechtsanwalt, a J. Jourdan, avocat, odvolatelka, dalsí úcastník konania: Európska komisia, v zastúpení: N. Khan, splnomocnený zástupca, zalovaná v prvostupnovom konaní, SÚDNY DVOR (siedma komora), v zlození: predsednícka siedmej komory A. Prechal (spravodajkyna), sudcovia A. Rosas a C. Toader, generálny advokát: E. Tancev, tajomník: A. Calot Escobar, so zretelom na písomnú cast konania, po vypocutí návrhov generálneho advokáta na pojednávaní 26. apríla 2017, vyhlásil tento Rozsudok 1 Toshiba Corp. svojím odvolaním navrhuje zrusit rozsudok Vseobecného súdu Európskej únie z 19. januára 2016, Toshiba/Komisia (T-404/12, dalej len "napadnutý rozsudok", [2]EU:T:2016:18), ktorým tento súd zamietol jej zalobu o zrusenie rozhodnutia Komisie C(2012) 4381 z 27. júna 2012, ktorým sa mení rozhodnutie Komisie K(2006) 6762 v konecnom znení z 24. januára 2007, týkajúce sa konania podla clánku 81 [ES (teraz clánok 101 ZFEÚ)] a clánku 53 Dohody o EHP, v casti, v ktorej bolo toto rozhodnutie urcené spolocnostiam Mitsubishi Electric Corporation a Toshiba Corporation (Vec COMP/39.966 - Rozvádzace izolované plynom - Pokuty) (dalej len "sporné rozhodnutie"). Okolnosti predchádzajúce sporu a sporné rozhodnutie 2 V bodoch 1 az 20 napadnutého rozsudku sú okolnosti predchádzajúce sporu opísané takto: "1 [Toshiba] je japonská spolocnost, ktorá pôsobí v rôznych odvetviach, najmä v odvetví rozvádzacov izolovaných plynom (dalej len 'RIP`). Od októbra 2002 do apríla 2005 vykonávala svoju cinnost v odvetví RIP v rámci spolocného podniku TM T&D Corp., ktorý vlastnila v rovnakom podiele so spolocnostou Mitsubishi Electric Corp. (dalej len '[Mitsubishi]`) a ktorý bol zrusený v roku 2005. 2 Dna 24. januára 2007 prijala Komisia Európskych spolocenstiev rozhodnutie K(2006) 6762 v konecnom znení týkajúce sa konania podla clánku 81 [ES] a clánku 53 Dohody o EHP (Vec COMP/F/38.899 - Rozvádzace izolované plynom) (dalej len 'rozhodnutie z roku 2007`). 3 V rozhodnutí z roku 2007 Komisia konstatovala, ze jediné a pokracujúce porusenie clánku 81 ES a clánku 53 Dohody o Európskom hospodárskom priestore existovalo na trhu Európskeho hospodárskeho priestoru (EHP) s RIP od 15. apríla 1988 do 11. mája 2004 a subjektom, ktorým bolo uvedené rozhodnutie urcené, európskym a japonským výrobcom RIP, ulozila pokuty... 4 Porusenie, ktorého sa týka rozhodnutie z roku 2007, zahrna tri hlavné prvky: -- dohodu podpísanú vo Viedni 15. apríla 1988 (dalej len 'dohoda GQ`), ktorej predmetom je rozdelovanie projektov RIP na celosvetovej úrovni podla dohodnutých pravidiel, aby sa zachovali kvóty odzrkadlujúce do velkej miery ich 'odhadované historické podiely na trhu`; dohoda, ktorá sa uplatnovala celosvetovo okrem Spojených státov, Kanady, Japonska a 17 krajín západnej Európy, spocívala v pridelovaní 'spolocnej japonskej kvóty` japonským výrobcom a 'spolocnej európskej kvóty` európskym výrobcom, -- paralelnú dohodu (dalej len 'spolocná dohoda`), na základe ktorej na jednej strane projekty RIP v Japonsku a v krajinách európskych clenov kartelu boli vyhradené jednotlivým japonským a európskym clenom kartelu a na druhej strane projekty RIP v iných európskych krajinách boli tiez vyhradené európskej skupine, kedze japonskí výrobcovia sa zaviazali nepredkladat ponuky na projekty RIP v Európe; pricom v kazdom prípade výmenou za túto dohodu sa takéto projekty museli oznamovat japonskej skupine a byt zahrnuté do 'spolocnej európskej kvóty` stanovenej dohodou GQ, -- dohodu podpísanú vo Viedni 15. apríla 1988 s názvom 'E-Group Operation Agreement for GQ-Agreement` (dalej len 'dohoda EQ`), ktorú podpísali clenovia európskej skupiny výrobcov a ktorej predmetom bolo rozdelovanie projektov RIP pridelených uvedenej skupine na základe dohody GQ. 5 V clánku 1 rozhodnutia z roku 2007 Komisia konstatovala, ze [Toshiba] sa zúcastnila na porusení v období od 15. apríla 1988 do 11. mája 2004. 6 Za porusenie konstatované v clánku 1 rozhodnutia z roku 2007 bola v clánku 2 rozhodnutia [spolocnosti Toshiba] ulozená pokuta vo výske 90900000 eur, z ktorých mala 4650000 eur zodpovedajúcich poruseniu, ktorého sa dopustila TM T & D, zaplatit spolocne a nerozdielne so spolocnostou [Mitsubishi]. 7 Dna 18. apríla 2007 podala [Toshiba] zalobu proti rozhodnutiu z roku 2007. 8 Rozsudkom z 12. júla 2011, Toshiba/Komisia ([3]T-113/07, [4]EU:T:2011:343), Vseobecný súd na jednej strane zamietol zalobu [spolocnosti Toshiba] v rozsahu, v akom sa týkala zrusenia clánku 1 rozhodnutia z roku 2007. Na druhej strane vsak zrusil clánok 2 písm. h) a i) rozhodnutia z roku 2007 v rozsahu, v akom sa týkal [spolocnosti Toshiba] z dôvodu, ze Komisia porusila zásadu rovnosti zaobchádzania tým, ze si pri výpocte výsky pokuty v prípade [spolocnosti Toshiba] zvolila referencný rok, ktorý sa odlisoval od referencného roka zvoleného v prípade európskych výrobcov, ktorí sa zúcastnili na porusení. 9 Dna 23. septembra 2011 podala [Toshiba] odvolanie na Súdny dvor proti rozsudku [z 12. júla 2011, Toshiba/Komisia, ([5]T-113/07, [6]EU:T:2011:343)]. 10 Dna 15. februára 2012 zaslala Komisia [spolocnosti Toshiba] list s opisom skutocností, z ktorého vyplývalo, ze má v úmysle prijat nové rozhodnutie, ktorým jej ulozí pokutu (dalej len 'opis skutocností`). Komisia uviedla skutocnosti, ktoré boli podla nej relevantné na úcely výpoctu výsky tejto pokuty, vzhladom na rozsudok [z 12. júla 2011, Toshiba/Komisia, ([7]T-113/07, [8]EU:T:2011:343)]. 11 V dnoch 7. a 23. marca 2012 predlozila [Toshiba] svoje pripomienky k opisu skutocností. 12 Dna 12. júna 2012 sa uskutocnilo stretnutie medzi zástupcami [spolocnosti Toshiba] a tímom Komisie povereným vecou. 13 [Sporným rozhodnutím] bol clánok 2 rozhodnutia z roku 2007 zmenený a doplnený pridaním nových písmen h) a i). V písmene h) sa uvádza, ze [spolocnosti Toshiba] sa ukladá pokuta vo výske 4650000 eur, ktorú má zaplatit spolocne a nerozdielne so spolocnostou [Mitsubishi]. V písmene [i]) sa [spolocnosti Toshiba] ako výhradne zodpovednej ukladá pokuta vo výske 56793000 eur. 14 Na úcely nápravy nerovnosti zaobchádzania, ktorú Vseobecný súd kritizoval v rozsudku [z 12. júla 2011, Toshiba/Komisia, ([9]T-113/07, [10]EU:T:2011:343)], vychádzala Komisia v [spornom] rozhodnutí z celosvetového obratu RIP za rok 2003. Kedze pocas tohto roka vykonávala cinnosti [spolocnosti Toshiba] a spolocnosti [Mitsubishi] v oblasti RIP spolocnost TM T&D, Komisia zohladnila jej obrat za rok 2003 (odôvodnenia 59 a 60 [sporného] rozhodnutia). 15 Po prvé Komisia v rámci rôzneho zaobchádzania s cielom zohladnit jednotlivé podiely rozlicných úcastníkov na karteli, vypocítala trhový podiel spolocnosti TM T&D v roku 2003, pokial ide o RIP (15 az 20 %) a zaradila ho do druhej kategórie podla kategorizácie uvedenej v odôvodneniach 482 az 488 rozhodnutia z roku 2007. V dôsledku toho bola v prípade spolocnosti TM T&D stanovená predpokladaná východisková suma 31000000 eur (odôvodnenie 61 [sporného] rozhodnutia). 16 Po druhé bola na úcely zohladnenia nerovnakej schopnosti [spolocnosti Toshiba] a spolocnosti [Mitsubishi] prispievat k poruseniu v období pred zalozením spolocnosti TM T&D východisková suma pokuty spolocnosti TM T&D rozdelená medzi jej akcionárov pomerne k ich jednotlivým predajom RIP v roku 2001, co bol posledný celý rok pred zalozením spolocnosti TM T&D. V dôsledku toho bola v prípade [spolocnosti Toshiba] stanovená východisková suma 10863199 eur a v prípade spolocnosti [Mitsubishi] východisková suma 20136801 eur (odôvodnenia 62 a 63 [sporného] rozhodnutia). 17 Po tretie Komisia na úcely zabezpecenia odstrasujúceho úcinku pokuty uplatnila na [spolocnost Toshiba] koeficient na dosiahnutie odstrasujúceho úcinku 2 na základe jej obratu za rok 2005 (odôvodnenia 69 az 71 [sporného] rozhodnutia). 18 Po stvrté na úcely zohladnenia dlzky trvania porusenia pocas obdobia pred zalozením spolocnosti TM T&D bola východisková suma [spolocnosti Toshiba] zvýsená o 140 % (odôvodnenia 73 az 76 [sporného] rozhodnutia). 19 Po piate na úcely zohladnia dlzky trvania porusenia pocas obdobia cinnosti spolocnosti TM T&D bola [spolocnosti Toshiba] a spolocnosti [Mitsubishi] spolocne a nerozdielne ulozená suma vo výske 15 % z predpokladanej východiskovej sumy spolocnosti TM T&D (odôvodnenie 77 [sporného] rozhodnutia). 20 Napokon po sieste bola spolocná a nerozdielna suma pokuty vynásobená koeficientom na dosiahnutie odstrasujúceho úcinku vztahujúcim sa na [spolocnost Toshiba] a suma, ktorá po tomto vynásobení presahovala spolocnú a nerozdielnu sumu pokuty, jej bola ulozená ako suma, ktorú musí samostatne zaplatit (odôvodnenie 78 [sporného] rozhodnutia)." 3 Rozsudkom z 19. decembra 2013, Siemens a i./Komisia ([11]C-239/11 P, C-489/11 P a C-498/11 P, neuverejnený, [12]EU:C:2013:866) Súdny dvor zamietol najmä odvolanie podané spolocnostou Toshiba proti rozsudku Vseobecného súdu z 12. júla 2011, Toshiba/Komisia ([13]T-113/07, [14]EU:T:2011:343). Konanie pred Vseobecným súdom a napadnutý rozsudok 4 Návrhom podaným do kancelárie Vseobecného súdu 12. septembra 2012 podala Toshiba zalobu, ktorou sa domáhala zrusenia sporného rozhodnutia a subsidiárne zrusenia alebo znízenia pokuty, ktorá jej bola ulozená. 5 Toshiba na podporu svojej zaloby uviedla pät zalobných dôvodov, pricom prvý je zalozený na porusení zásady riadnej správy vecí verejných a zásady proporcionality, druhý na porusení práva na obhajobu, tretí na porusení zásady rovnosti zaobchádzania, pokial ide o východiskovú sumu pokuty, stvrtý na porusení povinnosti odôvodnenia a piaty na porusení zásady rovnosti zaobchádzania, pokial ide o urcenie úrovne zodpovednosti spolocnosti Toshiba v porovnaní s európskymi výrobcami, ktorí sa zúcastnili na porusení. 6 Vseobecný súd napadnutým rozsudkom zalobu zamietol. Návrhy úcastníkov konania 7 Toshiba svojím odvolaním navrhuje, aby Súdny dvor: -- zrusil napadnutý rozsudok, -- zrusil sporné rozhodnutie alebo znízil výsku pokuty ulozenej podla clánku 261 ZFEÚ, alebo vrátil vec Vseobecnému súdu na nové rozhodnutie v súlade s právnym posúdením Súdneho dvora, a v kazdom prípade -- ulozil Komisii povinnost nahradit trovy tohto odvolania a trovy konania na prvom stupni. 8 Komisia navrhuje, aby Súdny dvor: -- zamietol odvolanie a -- zaviazal spolocnost Toshiba na náhradu trov konania o odvolaní. O odvolaní 9 Toshiba na podporu svojho odvolania uviedla tri odvolacie dôvody, pricom prvý je zalozený na porusení práva na obhajobu, pokial ide o to, ze pred prijatím sporného rozhodnutia nebolo predlozené nové oznámenie o výhradách, druhý na porusení zásady rovnosti zaobchádzania, pokial ide o východiskovú sumu pokuty, a tretí na porusení zásady rovnosti zaobchádzania, pokial ide o urcenie úrovne zodpovednosti spolocnosti Toshiba v porovnaní s európskymi výrobcami, ktorí sa zúcastnili na porusení. O prvom odvolacom dôvode zalozenom na porusení práva na obhajobu, pokial ide o to, ze pred prijatím sporného rozhodnutia nebolo predlozené nové oznámenie o výhradách Argumentácia úcastníkov konania 10 Toshiba svojím prvým odvolacím dôvodom Vseobecnému súdu vytýka, ze v bodoch 34 az 47 napadnutého rozsudku zamietol prvú cast druhého zalobného dôvodu, ktorou tvrdila, ze v dôsledku rozsudku Vseobecného súdu z 12. júla 2011, Toshiba/Komisia ([15]T-113/07, [16]EU:T:2011:343) bola Komisia povinná zaslat jej pred prijatím sporného rozhodnutia nové oznámenie o výhradách a ze tým, ze jej Komisia zaslala len opis skutocností, dopustila sa porusenia práv na obhajobu, a najmä svojho práva byt vypocutý. 11 Toshiba tvrdí, ze oznámenie o výhradách z 20. apríla 2006 (dalej len "oznámenie o výhradách z roku 2006") sa vztahuje iba na rozhodnutie z roku 2007. Vseobecný súd dospel teda v bode 42 napadnutého rozsudku k nesprávnemu záveru, ze to, ze sporné rozhodnutie predstavuje rozhodnutie, ktorým sa mení a doplna rozhodnutie z roku 2007, znamená, ze proces jeho prijatia "spadá do pokracovania konania, ktoré viedlo k prijatiu rozhodnutia z roku 2007". 12 Ako údajne správne uviedol Vseobecný súd v bode 74 napadnutého rozsudku, co sa týka ulozenia dodatocnej sumy pokuty Komisia bola predovsetkým povinná poskytnút spolocnosti Toshiba dodatocné informácie týkajúce sa spôsobu, akým chce vykonat svoj zámer zabezpecit odstrasujúci úcinok pokuty, aby táto spolocnost mohla úcinne vyjadrit svoj názor. Toto tvrdenie je vsak v rozpore so záverom uvedeným v tom istom bode napadnutého rozsudku, podla ktorého Komisia nebola povinná zaslat nové oznámenie o výhradách, v ktorom by boli uvedené tieto skutocnosti. 13 Toshiba tvrdí, ze kedze opis skutocností nemá osobitné postavenie, ako uviedol Vseobecný súd v bode 75 napadnutého rozsudku, a oznámenie o výhradách predstavuje jediný procesný mechanizmus stanovený právom Únie v oblasti hospodárskej sútaze na to, aby jej boli potrebné informácie poskytnuté spôsobom zarucujúcim primeranú moznost byt vypocutý Komisiou, dodrzanie tohto jej práva byt vypocutý, pokial ide o spôsob výpoctu pokuty, ktoré Komisia zamýslala ulozit, si v prejednávanej veci vyzadovalo zaslanie nového oznámenia o výhradách. 14 Komisia namieta, ze pokial sa prvý odvolací dôvod má chápat v tom zmysle, ze podla neho mozno ulozit pokutu len na konci nového konania, v rámci ktorého sa zasle oznámenie o výhradách uvádzajúce vsetky skutocnosti preukazujúce porusenie, tento odvolací dôvod je neprípustný, pretoze nebol predlozený v konaní pred Vseobecným súdom. 15 Tento odvolací dôvod je podla nej v kazdom prípade zjavne nedôvodný. 16 V prvom rade Vseobecný súd v bode 42 napadnutého rozsudku správne pripustil, ze konanie, na základe ktorého bolo prijaté sporné rozhodnutie, nadväzuje na konanie, ktorého výsledkom je rozhodnutie z roku 2007. Podla ustálenej judikatúry protiprávnost postihuje rozhodnutie az od momentu, v ktorom protiprávnost nastala. 17 V druhom rade hoci Komisia v predmetnom prípade zaslala opis skutocností pred prijatím sporného rozhodnutia, nebola povinná to urobit, pretoze poziadavka zakotvená v ustálenej judikatúre Súdneho dvora, podla ktorej podniky musia byt informované o úmysle Komisie ulozit pokutu pred prijatím rozhodnutia, bola uz splnená oznámením o výhradách z roku 2006. 18 Napokon podla jej názoru bod 74 napadnutého rozsudku vychádzal z nesprávneho právneho posúdenia. Judikatúra, z ktorej vychádza Vseobecný súd, sa totiz týka výlucne poziadavky, ze podnik, ktorý je predmetom vysetrovania, musí mat moznost v rámci správneho konania úcinne vyjadrit svoje stanovisko na pravdivost a relevantnost tak skutkových okolností a okolností, ktorých sa dovoláva, ako aj dokumentov, o ktoré Komisia oprela svoje zistenie existencie porusenia pravidiel Zmluvy o FEÚ v oblasti hospodárskej sútaze. Naopak, táto judikatúra sa netýka výpoctu pokuty ulozenej v nadväznosti na konstatovanie takéhoto porusenia. Posúdenie Súdnym dvorom 19 Na úvod treba zamietnut námietku neprípustnosti, ktorú predlozila Komisia. 20 V rozsahu, v akom Toshiba svojím prvým odvolacím dôvodom Vseobecnému súdu v podstate vytýka, ze zamietol jej argumentáciu, podla ktorej Komisia nemohla prijat napadnuté rozhodnutie bez toho, aby jej zaslala nové oznámenie o výhradách, pricom najmä tvrdila, ze v rozpore s rozhodnutím Vseobecného súdu konanie vedúce k prijatiu sporného rozhodnutia nenadväzovalo na konanie, ktorého výsledkom bolo rozhodnutie z roku 2007, je zrejmé, ze nejde o nový dôvod. 21 Pokial ide o vec samu, Vseobecný súd sa správne v bodoch 40 a 41 napadnutého rozsudku opieral o zásadu zakotvenú v ustálenej judikatúre Súdneho dvora, podla ktorej s cielom splnit svoju povinnost respektovat právo podnikov byt vypocutý je Komisia povinná v oznámení o výhradách výslovne uviest, ze bude skúmat, ci je potrebné ulozit dotknutým podnikom pokuty, ako aj oznacit hlavné skutkové a právne okolnosti spôsobilé viest k pokute, ako napríklad závaznost a trvanie predpokladaného porusenia a skutocnost, ci bolo spáchané úmyselne alebo z nedbanlivosti. Z tejto judikatúry tiez vyplýva, ze naopak pokial Komisia oznacila skutkové a právne okolnosti, na ktorých zalozí výpocet výsky pokút, nie je povinná spresnit spôsob, akým kazdú z týchto okolností pouzije pri urcení výsky pokuty (pozri najmä rozsudok z 28. júna 2005, Dansk Rřrindustri a i./Komisia, [17]C-189/02 P, C-202/02 P, C-205/02 P az C-208/02 P a C-213/02 P, [18]EU:C:2005:408, body [19]428 a [20]437). 22 Vseobecný súd preto tiez správne v bode 42 napadnutého rozsudku dospel k záveru, ze kedze pred prijatím rozhodnutia z roku 2007 bolo zaslané oznámenie o výhradách z roku 2006 a kedze napadnuté rozhodnutie výslovne stanovuje, ze predstavuje rozhodnutie, ktorým sa mení a doplna rozhodnutie z roku 2007, postup jeho prijímania nadväzuje na konanie, ktoré viedlo k prijatiu rozhodnutia z roku 2007. 23 Na základe toho Vseobecný súd dospel v tom istom bode napadnutého rozsudku k záveru - a nedopustil sa tým nesprávneho právneho posúdenia - ze obsah oznámenia o výhradách z roku 2006 sa môze zohladnit na úcely overenia dodrzania práva na obhajobu spolocnosti Toshiba v rámci konania, ktoré viedlo k prijatiu sporného rozhodnutia, pokial tento obsah nebol spochybnený rozsudkom Vseobecného súdu z 12. júla 2011, Toshiba/Komisia ([21]T-113/07, [22]EU:T:2011:343). 24 V tejto súvislosti treba pripomenút, ze kedze zrusenie aktu Únie nemá nevyhnutne vplyv na prípravné akty, konanie smerujúce k nahradeniu zruseného aktu môze v zásade pokracovat presne od bodu, v ktorom protiprávnost nastala. Zrusenie aktu nemá v zásade vplyv na platnost prípravných opatrení pred týmto aktom, ku ktorým doslo v stádiu predchádzajúcom zisteniu tejto procesnej vady. Ak sa konstatuje, ze vyhlásenie neplatnosti nemá vplyv na platnost predchádzajúcich procesných úkonov, Komisia nie je v dôsledku samotného zrusenia rozhodnutia povinná zaslat dotknutým podnikom nové oznámenie o výhradách (pozri v tomto zmysle rozsudok z 15. októbra 2002, Limburgse Vinyl Maatschappij a i./Komisia, [23]C-238/99 P, C-244/99 P, C-245/99 P, C-247/99 P, C-250/99 P az C-252/99 P a C-254/99 P, [24]EU:C:2002:582, body [25]73 az [26]75, ako aj 80 a 81). 25 Okrem toho po tom, ako sa v bodoch 43 a 44 napadnutého rozsudku konstatovalo, ze oznámenie o výhradách z roku 2006 obsahovalo údaje o skutkových a právnych okolnostiach týkajúce sa stanovenia výsky pokút, ktoré sa vyzadujú v súlade s judikatúrou pripomenutou v bodoch 40 tohto rozsudku, a v bodoch 45 a 46 daného rozsudku konstatovalo, ze v rozsudku Vseobecného súdu z 12. júla 2011, Toshiba/Komisia ([27]T-113/07, [28]EU:T:2011:343) sa nespochybnila pravdivost, relevantnost ani dôvodnost týchto údajov, co sú skutkové zistenia, ktoré neboli spochybnené ani spolocnostou Toshiba, Vseobecný súd na základe toho správne v bode 47 napadnutého rozsudku vyvodil, ze uvedený rozsudok Vseobecného súdu z 12. júla 2011 nebráni tomu, aby tieto údaje mohli byt zohladnené pri preskúmaní, ci boli dodrzané práva na obhajobu spolocnosti Toshiba v rámci konania, ktoré viedlo k prijatiu sporného rozhodnutia. 26 Okrem toho k vade, ktorá bola konstatovaná v rozsudku Vseobecného súdu z 12. júla 2011, Toshiba/Komisia ([29]T-113/07, [30]EU:T:2011:343), doslo v momente prijatia rozhodnutia z roku 2007, pricom zrusenie tohto rozhodnutia nemalo vplyv na platnost prípravných opatrení, ktoré predchádzali stádiu, v ktorom táto procesná vada nastala, a to v súlade so zásadou zakotvenou v judikatúre pripomenutej v bode 24 tohto rozsudku. 27 Treba tiez konstatovat, ze v odpovedi na tvrdenie spolocnosti Toshiba, podla ktorej konstatované pochybenie sa týkalo nesprávneho hmotnoprávneho posúdenia, pricom toto nesprávne hmotnoprávne posúdenie malo údajne nevyhnutne vplyv na platnost prípravných opatrení rozhodnutia z roku 2007, Vseobecný súd dospel v bode 62 napadnutého rozsudku k záveru, ze Toshiba nespresnila, ako bola platnost týchto opatrení spochybnená rozsudkom Vseobecného súdu z 12. júla 2011, Toshiba/Komisia ([31]T-113/07, [32]EU:T:2011:343), a v bode 63 napadnutého rozsudku dodal, ze v kazdom prípade výhrady Vseobecného súdu v rozsudku z 12. júla 2011 sa netýkali skutkového urcenia a právneho posúdenia porusenia, ktorého sa dopustila zalobkyna, ani urcenia faktorov, ktoré sa majú zohladnit pri stanovení výsky pokuty, ale len volby referencných údajov, ktoré mali slúzit na podrobný výpocet, a teda sa zaoberal prvkom, ktorý nemusí byt spresnený v oznámení o výhradách. 28 Z toho vyplýva, ze Vseobecný súd v rámci svojej právomoci, ktorou je v podstate volné posúdenie skutkových okolností a volné hodnotenie dôkazov, konstatoval - pricom Toshiba sa neodvolávala na akékolvek skreslenie týchto dôkazov -, ze táto spolocnost nepreukázala, ze zrusenie rozhodnutia z roku 2007 rozsudkom Vseobecného súdu z 12. júla 2011, Toshiba/Komisia ([33]T-113/07, [34]EU:T:2011:343) malo vplyv na platnost oznámenia o výhradách z roku 2006 a ze navyse o taký prípad ani neslo, pretoze zistené pochybenie sa netýkalo výhrad proti spolocnosti Toshiba, ako ani faktorov, ktoré sa mali zohladnit pri stanovení výsky jej pokuty. 29 Tento záver nemozno spochybnit, na rozdiel od tvrdenia spolocnosti Toshiba, vzhladom na zásadu vyplývajúcu z judikatúry citovanej v bode 71 napadnutého rozsudku a z ktorej Vseobecný súd v bode 74 toho istého rozsudku vyvodil, ze Komisia bola povinná v nadväznosti na zaslanie oznámenia o výhradách poskytnút dotknutému podniku dodatocné informácie týkajúce sa spôsobov, akými má v úmysle vykonat zabezpecenie odstrasujúceho úcinku pokuty, aby sa jej v tejto súvislosti umoznilo úcinne vyjadrit svoje stanovisko. 30 Treba totiz konstatovat, ze takáto zásada nevyplýva z judikatúry Súdneho dvora, na ktorú odkazuje Vseobecný súd v bode 71 napadnutého rozsudku, t. j. tej, ktorá vyplýva z bodu 66 rozsudku zo 7. januára 2004, Aalborg Portland a i./Komisia ([35]C-204/00 P, C-205/00 P, C-211/00 P, C-213/00 P, C-217/00 P a C-219/00 P, [36]EU:C:2004:6), ako ani z iných rozsudkov Súdneho dvora, pretoze v uvedenej judikatúre Súdny dvor len pripomenul zásadu, podla ktorej respektovanie práva na obhajobu vyzaduje, aby dotknutý podnik mal moznost v rámci správneho konania úcinne vyjadrit svoje stanovisko k pravdivosti a relevantnosti skutkových okolností a okolností, ktorých sa dovoláva, ako aj k dokumentom, o ktoré Komisia oprela svoje tvrdenie o existencii porusenia Zmluvy. 31 Ako z vyssie uvedeného vyplýva, hoci v bode 74 napadnutého rozsudku doslo k nesprávnemu právnemu posúdeniu, nemá to vplyv na platnost napadnutého rozsudku, pretoze jeho výrok je dostatocne podlozený inými právnymi dôvodmi (pozri v tomto zmysle najmä rozsudok z 29. marca 2011, ThyssenKrupp Nirosta/Komisia, [37]C-352/09 P, [38]EU:C:2011:191, bod [39]136). 32 Ako totiz vyplýva z predchádzajúcich bodov tohto rozsudku, Vseobecný súd na konci odôvodnenia uvedeného v bodoch 40 az 65 napadnutého rozsudku správne rozhodol, ze napriek tomu, ze Komisia nezaslala spolocnosti Toshiba nové oznámenie o výhradách, jej práva na obhajobu neboli porusené. 33 Mozno tiez pripomenút, ze hoci za urcitých okolností, najmä ak má Komisia v úmysle uplatnit nové usmernenia k metóde stanovovania pokút, a pokial z toho nevyplýva, ze by neprimeraným spôsobom predvídala svoje rozhodnutie o námietkach, môze byt ziaduce, aby poskytla spresnujúce informácie o spôsobe, akým má v úmysle uplatnit nevyhnutné kritériá závaznosti a dlzky trvania porusenia na urcenie výsky pokút, nic to nemení na skutocnosti, ze právo byt vypocutý nezahrna také prvky týkajúce sa spôsobu stanovenia výsky pokút (rozsudok z 28. júna 2005, Dansk Rřrindustri a i./Komisia, [40]C-189/02 P, C-202/02 P, C-205/02 P az C-208/02 P a C-213/02 P, [41]EU:C:2005:408, body [42]438 a [43]439). 34 Napokon hoci Komisia mala v prejednávanej veci zaslaním opisu skutocností v úmysle poskytnút spolocnosti Toshiba podrobnosti o nových prvkoch spôsobu urcenia výsky jej pokuty, ktoré bolo podla Komisie potrebné oznámit v nadväznosti na ciastocné zrusenie rozhodnutia z roku 2007 rozsudkom Vseobecného súdu z 12. júla 2011, Toshiba/Komisia ([44]T-113/07, [45]EU:T:2011:343), a hoci je nesporné - ako to potvrdzuje sporné rozhodnutie -, ze Toshiba sa mohla tak písomne, ako aj pocas rokovania vyjadrit k týchto prvkom, nic to nemení na skutocnosti, ze tieto prvky svojou povahou a v súlade s judikatúrou pripomenutou v bode 21 tohto rozsudku nemuseli byt predmetom nového oznámenia o výhradách. 35 Vzhladom na vyssie uvedené treba prvý odvolací dôvod zamietnut. O druhom odvolacom dôvode zalozenom na porusení zásady rovnosti zaobchádzania, pokial ide o urcenie východiskovej sumy pokuty Argumentácia úcastníkov konania 36 Toshiba svojím druhým odvolacím dôvodom tvrdí, ze Vseobecný súd tým, ze zamietol tretí zalobný dôvod, v ktorom uvádzala, ze Komisia na úcely výkonu rozsudku z 12. júla 2011, Toshiba/Komisia ([46]T-113/07, [47]EU:T:2011:343), mala vypocítat pokutu ulozenej tejto spolocnosti na základe obratu spolocnosti TM T&D za rok 2003, a nie na základe východiskovej sumy pokuty stanovenej tomuto podniku, porusila zásadu rovnosti zaobchádzania. 37 Toshiba pripomína, ze pred Komisiou a Vseobecným súdom tvrdila, ze metóda výpoctu pokuty, ktorá jej bola ulozená, porusuje zásadu rovnosti zaobchádzania, pretoze sa v tejto metóde nezohladnil rozsah individuálnej zodpovednosti spolocnosti Toshiba na porusení pred zalozením spolocnosti TM T&D, co Vseobecný súd pozadoval v bode 290 rozsudku z 12. júla 2011, Toshiba/Komisia ([48]T-113/07,[49]EU:T:2011:343), a co zodpovedá prístupu prijatému pre európske podniky. Na druhej strane tvrdí, ze Komisia mala vypocítat východiskovú sumu pokuty, ktorú ulozila odvolatelke, na základe jej obratu v roku 2003, t. j. ze jej mala pripísat 35 % obratu dosiahnutého spolocnostou TM T&D v roku 2003. 38 Toshiba tvrdí, ze bod 115 napadnutého rozsudku je postihnutý vadou nedostatku odôvodnenia, pretoze skutocnost, ktorá je sama osebe nesporná, ze pokuta, ktorá jej bola ulozená, sa nemohla vypocítat "presne tým istým spôsobom" ako tá európskych podnikov, nemôze vysvetlovat, v com bola metóda navrhnutá spolocnostou Toshiba menej primeraná nez metóda Komisie na zaistenie rovnosti zaobchádzania medzi spolocnostou Toshiba a európskymi podnikmi. 39 Okrem toho skutocnost, o ktorú sa opieral Vseobecný súd v bodoch 116, 117 a 123 az 125 napadnutého rozsudku a na základe ktorej zamietol metódu výpoctu pokuty navrhnutú spolocnostou Toshiba, t. j. ze TM T&D bola spolocným podnikom so samostatnou subjektivitou, zodpovedným za výrobu a predaj RIP v roku 2003, ktorá predstavovala subjekt odlisujúci sa od jej akcionárov, je síce nepochybná, no v tejto súvislosti irelevantná. 40 Pouzitie východiskovej sumy pokuty spolocnosti TM T&D zohladnovalo len mieru zodpovednosti spolocnosti TM T&D na porusení, ako bolo konstatované v bode 66 sporného rozhodnutia a bode 128 napadnutého rozsudku, a Komisia ho správne pouzila na výpocet pokuty, ktorú má zaplatit spolocný podnik. Táto suma vsak údajne nezodpovedá individuálnej miere zodpovednosti spolocnosti Toshiba za obdobie pred zalozením spolocného podniku. 41 Naopak, stanovenie východiskovej sumy pokuty spolocnosti Toshiba na základe jej teoretického obratu za rok 2003, ktorý zodpovedal 35 % z obratu dosiahnutého spolocnostou TM T&D v roku 2003, bolo objektívnym kritériom, ktoré zobrazovalo skutocnú mieru skodlivosti obmedzujúceho postupu spolocnosti Toshiba pred zalozením spolocnosti TM T&D. 42 Na základe tejto metódy bolo mozné zaobchádzat so spolocnostou Toshiba pri výpocte pokút rovnako ako s európskymi výrobcami. Najskôr sa totiz vypocítal vlastný obrat spolocnosti Toshiba. Táto spolocnost dalej mohla byt v závislosti od svojho trhového podielu vypocítaného na základe tohto obratu zaradená do jednej z kategórií východiskových súm urcených v rozhodnutí z roku 2007, pricom v tomto prípade to viedlo k urceniu východiskovej sumy vo výske 9 miliónov eur. 43 Naopak, metóda, ktorú si Komisia zvolila, viedla k neuplatneniu tejto metódy výpoctu pokuty. Z dôvodu pripísania urcitej casti z východiskovej sumy pokuty spolocnosti TM T & D bola spolocnosti Toshiba priznaná umelá východisková suma pokuty vo výske 10863199 eur, ktorá nezodpovedala ziadnej z kategórií východiskových súm identifikovaných v rozhodnutí z roku 2007. 44 Metóda výpoctu navrhovaná spolocnostou Toshiba nie je podla nej viac umelá, ako tá, ktorú pouzila Komisia. Výpocet výsky pokuty spolocnosti Toshiba si totiz nevyzadoval v kazdom prípade osobitné pravidlá. Vseobecný súd nevysvetlil, najmä v bode 128 napadnutého rozsudku, preco metóda Komisie obsahujúca rozdelenie východiskovej sumy pokuty spolocnosti TM T&D bola menej umelá, nez tá, ktorú navrhovala Toshiba a ktorá spocívala v rozdelení obratu spolocnosti TM T&D. 45 Hoci, ako Vseobecný súd uviedol v bode 121 napadnutého rozsudku, Komisia uplatnila metódu uvedenú Vseobecným súdom v rozsudku z 12. júla 2011, Toshiba/Komisia ([50]T-113/07, [51]EU:T:2011:343) ako vhodný príklad jednej alternatívnej metódy, ktorá je zlucitelná so zásadou rovnosti zaobchádzania, nevyplýva z toho, ze by táto metóda bola vhodnejsia nez metóda navrhnutá spolocnostou Toshiba a ze neporusuje uvedenú zásadu. Rovnako skutocnost, ze Toshiba pôvodne navrhla alternatívnu metódu výpoctu zalozenú na východiskovej sume pokuty pre spolocný podnik, este neznamená, ze táto metóda bola v súlade s právnymi predpismi. 46 Komisia tvrdí, ze metóda, ktorú Toshiba odporúca vo svojom odvolaní, je este umelsia nez tá, ktorá bola uvedená v spornom rozhodnutí, pretoze zahrna umelý prvok, podla ktorého sa jej má uplatnit obrat za rok, v ktorom nemala ziadny obrat. 47 V kazdom prípade, pokial ide o spolocný podnik, v ktorom mala Toshiba rovnaký podiel ako spolocnost Mitsubishi, akýkolvek "obrat" prvej spolocnosti v roku 2003 v oblasti RIP mohol byt vypocítaný len tak, ze sa jej priznalo 50 % obratu spolocného podniku, comu zodpovedala suma 176,61 milióna eur, ktorá predstavovala podiel na trhu trochu vyssí ako 8 % a nie obrat vo výske 123,6 milióna eur zodpovedajúci 35 % obratu spolocného podniku a podielu na trhu 5,6 %, ako tvrdí Toshiba. 48 Aj keby Súdny dvor dospel k záveru, ze Komisia mohla vypocítat pokuty spôsobom, ktorý teraz zastáva Toshiba, táto skutocnost nepreukazuje, ze by sa Komisia dopustila zjavne nesprávneho právneho posúdenia. 49 Diskusia sa totiz netýka najlepsej moznej metódy, ale zákonnosti tej, ktorá bola pouzitá v spornom rozhodnutí. Komisia v tejto súvislosti uvádza, ze metóda, ktorú teraz presadzuje Toshiba, je odlisná od tej, ktorú navrhovala pôvodne a ktorá spocívala v rozdelení východiskovej sumy pokuty spolocného podniku vypocítanej na základe jej obratu za rok 2003 rovnakým dielom medzi spolocnosti Toshiba a Mitsubishi, ako aj od tej, ktorú uprednostnil Vseobecný súd v rozsudku z 12. júla 2011, Toshiba/Komisia ([52]T-113/07, [53]EU:T:2011:343). Nemozno teda tvrdit, ze táto metóda je jedinou, ktorá by sa mohla pouzit pri stanovení pokuty spolocnosti Toshiba na základe obratu z roku 2003. 50 Komisia na základe toho tvrdí, ze Vseobecný súd sa nedopustil nijakého nesprávneho právneho posúdenia, pretoze sa neodchýlil od zásady porovnatelnosti obratov "rôznych podnikov", pricom podnik, ktorý dosiahol obrat v roku 2003, mohol byt len spolocný podnik. Posúdenie Súdnym dvorom 51 Vseobecný súd zalozil svoje rozhodnutie najmä na odôvodneniach 62 a 66 sporného rozhodnutia, pricom správne rozhodol, najmä z dôvodov uvedených v bodoch 114 az 117 a 123 az 125 napadnutého rozsudku, ze Komisia mohla vyvodit zo skutocnosti, ze Toshiba nevykonala ziadne predaje RIP za referencný rok 2003, bolo by nevhodné vypocítat pre tento podnik fiktívny obrat za daný rok rozdelovaním obratu spolocnosti TM T&D pre rok 2003, napriek skutocnosti, ze tento spolocný podnik bol aktívny na trhu pocas referencného roka ako subjekt nezávislý od svojich akcionárov. 52 Okolnost, ze v roku 2003 Toshiba nedosiahla svoj vlastný obrat v oblasti RIP, predstavuje totiz skutocnost, ktorá objektívne odlisuje jej situáciu od situácie iných podnikov zapojených do kartelu, najmä európskych podnikov, z coho vyplýva, ze pokuta, ktorá jej bola ulozená, musela byt vypocítaná na základe skutocného obratu, aký dosiahla spolocnost TM T&D v roku 2003, a nie na základe fiktívneho obratu dosiahnutého rozdelením obratu spolocnosti TM T&D. 53 Ako uviedol Vseobecný súd v bode 125 napadnutého rozsudku, prístup odporúcaný spolocnostou Toshiba skutocne vedie k odklonu od úmyslu Komisie vychádzat pri urcení výsky pokút z obratov dosiahnutých pocas uvedeného roka 2003. 54 Metóda výpoctu, ktorú navrhuje Toshiba, tým, ze neviedla k porovnaniu fiktívneho obratu spolocnosti Toshiba so skutocným obratom európskych podnikov, navyse ani neumoznovala stanovit pre prípad spolocností Toshiba a Mitsubishi východiskovú sumu pokuty spôsobom, ktorý primerane zodpovedá miere ich zodpovednosti v protiprávnom konaní v roku 2003, a to konkrétne spolocnej zodpovednosti, ktorá bola vykonávaná prostredníctvom spolocnosti TM T&D, ako v podstate uviedla Komisia v odôvodnení 66 sporného rozhodnutia. 55 Ako uviedol generálny advokát v bode 102 svojich návrhov, je tiez otázne, ci táto alternatívna metóda umoznuje priamejsie pouzitie obratu spolocnosti TM T&D za rok 2003 a poskytuje presnejsí obraz o postavení spolocnosti Toshiba na trhu v tom istom roku, pretoze si vyzaduje dalsie dve fázy, t. j. teoretický výpocet obratu spolocnosti Toshiba za rok 2003 a na základe toho urcenie teoretického podielu na trhu v tom istom roku. 56 Napokon, hoci v spornom rozhodnutí bola spolocnosti Toshiba priznaná východisková suma pokuty, ktorá nezodpovedala ziadnej z východiskových súm pridelených skupinám vymedzeným v rozhodnutí z roku 2007, táto okolnost je iba dôsledkom skutocnosti, ze v tomto rozhodnutí bola východisková suma pokuty spolocnosti Toshiba vypocítaná na základe casti východiskovej sumy spolocnosti TM T&D. Kedze Toshiba netvrdí, ze zaradením TM T&D do druhej skupiny definovanej v uvedenom rozhodnutí by Komisia porusila zásadu rovnosti zaobchádzania, nemôze tvrdit, ze jej bola priznaná vyssia východisková suma pokuty, nez aká bola priznaná iným podnikom podobnej velkosti. 57 Vzhladom na uvedené treba druhý odvolací dôvod zamietnut. O tretom odvolacom dôvode zalozenom na porusení zásady rovnosti zaobchádzania, pokial ide o urcenie úrovne zodpovednosti spolocnosti Toshiba v porovnaní s európskymi úcastníkmi porusenia Argumentácia úcastníkov konania 58 Toshiba svojím tretím odvolacím dôvodom Vseobecnému súdu vytýka, ze sa dopustil nesprávneho právneho posúdenia, ked v bodoch 141 a 142 napadnutého rozsudku rozhodol, ze Komisia neporusila zásadu rovnosti zaobchádzania, ked v spornom rozhodnutí odmietla jeho ziadost o ulozenie nizsej ciastky pokuty z dôvodu, ze jej zodpovednost za porusenie bola nizsia nez zodpovednost európskych úcastníkov kartelu. 59 Toshiba tvrdí, ze z judikatúry Súdneho dvora vyplýva, ze po preukázaní existencie kartelu a identifikovaní jeho úcastníkov je Komisia povinná pri ukladaní pokút preskúmat relatívnu závaznost úcasti kazdého podniku a prispôsobit sankciu individuálnemu správaniu sa dotknutého podniku a specifickým podmienkam jeho úcasti na jedinom a nepretrzitom porusení. 60 Podla nej bolo nesprávne, ked Vseobecný súd v bode 142 napadnutého rozsudku rozhodol, ze "úcast [spolocnosti Toshiba] na porusení je porovnatelná s úcastou európskych podnikov", z coho vyplývalo, ze Komisia neporusila zásadu rovnosti zaobchádzania z dôvodu, ktorý bol stanovený v bode 141 daného rozsudku a podla ktorého spolocná dohoda predstavovala "nevyhnutné podielanie" sa na cieloch porusenia ako celku alebo "nevyhnutnú podmienku" pre rozdelovanie projektov medzi európskych výrobcov. 61 V tomto prípade je totiz zrejmé, ze japonské podniky nespôsobili na trhu EHP rovnakú ujmu a v mensej miere prispeli k celkovému poruseniu nez európski výrobcovia, kedze títo zasli este dalej do tej miery, ze si rozdelili európske projekty prostredníctvom aktívnej zosúladenej cinnosti. 62 Komisia tvrdí, ze tretí odvolací dôvod je neprípustný, pretoze ide nad rámec argumentácie spolocnosti Toshiba v prvostupnovom konaní. 63 Tento odvolací dôvod predstavuje totiz spochybnovanie potvrdenia v spornom rozhodnutí konstatovaní týkajúcich sa závaznosti vztahujúcej sa na porusenie, ktorého sa dopustila Toshiba, pricom tieto konstatovania boli uvedené v rozhodnutí z roku 2007. Pritom tieto konstatovania, hoci boli spochybnené v rámci piateho zalobného dôvodu uvedeného pred Vseobecným súdom vo veci, ktorá viedla k vydaniu napadnutého rozsudku, neboli súcastou jej argumentácie, ako to pripustila v konaní na prvom stupni vo svojej replike. V tomto vyjadrení Toshiba totiz údajne upustila zo svojich tvrdení týkajúcich sa danej otázky relatívnej závaznosti svojho porusenia. 64 Subsidiárne Komisia tvrdí, ze tretí odvolací dôvod je neprípustný, pretoze sa týka otázky, ktorá má právnu silu rozhodnutej veci. 65 V rozsudku z 12. júla 2011, Toshiba/Komisia ([54]T-113/07, [55]EU:T:2011:343) Vseobecný súd spojil svoje posúdenie závaznosti porusenia spáchaného spolocnostou Toshiba s otázkou týkajúcou sa jediného a nepretrzitého porusenia. Kedze táto otázka má teraz právnu silu rozhodnutej veci, nemozno ju uz spochybnit v rámci tohto konania. 66 Napokon Komisia tvrdí, ze aj keby Súdny dvor dospel k záveru, ze tretí odvolací dôvod je prípustný, treba ho zamietnut ako nedôvodný. V tomto ohlade sa odvoláva na zásady vyplývajúce z judikatúry, podla ktorej to, ze sa podnik priamo nezúcastnoval na vsetkých podstatných znakoch celkového kartelu, ho nemôze zbavit zodpovednosti za porusenie, ak sa preukáze, ze tento podnik musel nevyhnutne na jednej strane vediet, ze dohoda, na ktorej sa zúcastnoval, je súcastou celkového plánu, a na druhej strane, ze tento celkový plán zahrna vsetky podstatné znaky kartelu. Posúdenie Súdnym dvorom - O prípustnosti 67 Treba zamietnut obe námietky neprípustnosti, ktoré uvádza Komisia. 68 V prvom rade, pokial ide o tvrdenie zalozené na tom, ze otázka, ktorá bola predmetom tretieho odvolacieho dôvodu, nebola vznesená pred Vseobecným súdom, treba konstatovat, ze v skutocnosti vznesená bola. V rámci piateho zalobného dôvodu Toshiba totiz tvrdila, ze Komisia nevzala pri stanovení výsky pokuty do úvahy rozsah jej údajného podielania sa na karteli, najmä pri stanovení východiskovej sumy, co predstavovalo porusenie zásady rovnosti zaobchádzania. Navyse Toshiba vo svojej replike pred Vseobecným súdom neupustila od piateho zalobného dôvodu. 69 V druhom rade, pokial ide o výhradu, ktorú Komisia vyvodzuje zo zásady právnej sily rozhodnutej veci, treba konstatovat, ze táto výhrada vychádza z predpokladu, ze Toshiba spochybnuje vo svojom odvolaní existenciu jediného a nepretrzitého porusenia. 70 Tak to vsak nie je, pretoze tretí odvolací dôvod sa obmedzuje na otázku, ktorá sa lísi od stanovenia výsky pokuty ulozenej spolocnosti Toshiba vzhladom na závaznost porusenia, ktoré sa jej vycíta. 71 Táto posledná otázka, ktorá sa teda netýka existencie jediného a nepretrzitého porusenia konstatovaného voci spolocnosti Toshiba, ale urcenia sumy pokuty vzhladom na závaznost porusenia, ktoré sa jej kladie za vinu, bola osobitne posúdená Vseobecným súdom v rozsudku z 12. júla 2011, Toshiba/Komisia ([56]T-113/07, [57]EU:T:2011:343). 72 Vseobecný súd v bodoch 258 az 261 uvedeného rozsudku totiz zamietol prvú cast stvrtého zalobného dôvodu spolocnosti Toshiba, ktorým táto spolocnost tvrdila, ze Komisia nevzala do úvahy skutocnost, ze závaznost - pokial ide o jej úcast na karteli - bola mensia nez závaznost vytýkaná európskym výrobcom, pretoze Toshiba sa zúcastnila iba na spolocnej dohode, ktorou sa zaviazala nepredkladat ponuky na projekty RIP v Európe, zatial co európski výrobcovia sa navyse zapojili do dohody EQ, ktorej samotným úcelom bolo rozdelenie týchto projektov. 73 Dalej treba uviest, ze rozsudok Vseobecného súdu z 12. júla 2011, Toshiba/Komisia ([58]T-113/07, [59]EU:T:2011:343) bol predmetom odvolania pred Súdnym dvorom. 74 V nadväznosti na zamietnutie daného odvolania rozsudkom z 19. decembra 2013, Siemens a i./Komisia ([60]C-239/11 P, C-489/11 P a C-498/11 P, neuverejnený, [61]EU:C:2013:866), rozsudok Vseobecného súdu z 12. júla 2011, Toshiba/Komisia ([62]T-113/07, [63]EU:T:2011:343), presnejsie tak jeho výroková cast, ako aj odôvodnenie, na ktorom sa nevyhnutne zakladá, sa stali konecnými (pozri v tomto zmysle rozsudok z 19. februára 2009, Gorostiaga Atxalandabaso/Parlament, [64]C-308/07 P, [65]EU:C:2009:103, bod [66]57). 75 Je pravda, ze vo svojom odvolaní proti rozsudku Vseobecného súdu z 12. júla 2011, Toshiba/Komisia ([67]T-113/07, [68]EU:T:2011:343) Toshiba nespochybnila body 258 az 262 tohto rozsudku. 76 V súlade s clánkom 169 Rokovacieho poriadku Súdneho dvora v odvolaní mozno navrhnút, aby bolo ciastocne alebo úplne zrusené rozhodnutie Vseobecného súdu, ktoré sa nachádza vo výrokovej casti napadnutého rozsudku. 77 Z toho vyplýva, ze v rámci svojho odvolania proti rozsudku Vseobecného súdu z 12. júla 2011, Toshiba/Komisia ([69]T-113/07, [70]EU:T:2011:343) Toshiba nemohla napadnút dôvody uvedené v bodoch 258 az 262 tohto rozsudku bez toho, aby spochybnila výrok v rozsahu, v akom Vseobecný súd zrusil pokutu, ktorá jej bola ulozená. 78 Spolocnosti Toshiba vsak nemozno vytýkat, ze v rámci odvolania pred Súdnym dvorom nespochybnila tieto dôvody, ale ze toto odvolanie obmedzila na odôvodnenie rozsudku Vseobecného súdu z 12. júla 2011, Toshiba/Komisia ([71]T-113/07, [72]EU:T:2011:343), ktoré sa týkalo porusenia, ktoré jej bolo vytýkané. 79 Nikoho nemozno totiz nútit konat proti svojim vlastným záujmom, aby si zachoval svoje procesné práva, medzi ktoré patrí aj právo podat odvolanie na Súdny dvor. 80 Tým, ze Vseobecný súd preskúmal v bodoch 139 az 141 napadnutého rozsudku otázku súladu stanovenia výsky pokuty ulozenej spolocnosti Toshiba so zásadou rovnosti zaobchádzania vzhladom na závaznost porusenia, ktoré sa jej vytýkalo, v porovnaní s tou, aká bola pouzitá v prípade európskych výrobcov, nedopustil sa porusenia zásady právnej sily rozhodnutej veci rozsudku Vseobecného súdu z 12. júla 2011, Toshiba/Komisia ([73]T-113/07, [74]EU:T:2011:343). - O veci samej 81 Vseobecný súd v bodoch 141 a 142 napadnutého rozsudku rozhodol, pricom sa nedopustil nesprávneho právneho posúdenia, ze kedze úcast japonských podnikov na spolocnej dohode bola "nevyhnutnou podmienkou" úcinného vykonávania dohody EQ, do ktorej sa zapojili len európske podniky, a teda ze dodrziavanie japonskými podnikmi svojich záväzkov v zmysle spolocnej dohody predstavovalo "nevyhnutné podielanie" sa na existencii porusenia, treba dospiet k záveru, ze miera podielania sa spolocnosti Toshiba na porusení bola porovnatelná s európskymi podnikmi. 82 Okrem toho v bode 141 napadnutého rozsudku Vseobecný súd odkázal na bod 261 rozsudku z 12. júla 2011, Toshiba/Komisia ([75]T-113/07, [76]EU:T:2011:343), v ktorom tento súd tiez správne rozhodol, ze kedze Toshiba sa podla spolocnej dohody zaviazala nepôsobit na trhu EHP, bolo zbytocné, aby sa navyse zapojila do dohody EQ, ktorá mala za ciel rozdelenie projektov RIP na trhu EHP. To, ze sa Toshiba nezapojila do dohody EQ, bolo totiz irelevantné a nebolo to výsledkom jej rozhodnutia. 83 Inými slovami, ako uviedol generálny advokát v bode 134 svojich návrhov, Vseobecný súd správne rozhodol, ze to, ze sa Toshiba nezapojila do dohody EQ, je len dôsledkom jej úcasti na spolocnej dohode, a teda neznamená, ze jej správanie bolo menej závazné ako to európskych výrobcov. 84 Za týchto okolností Toshiba nemôze Komisii vytýkat, ze jej nepriznala znízenie pokuty z toho dôvodu, ze sa nezúcastnila na dohode EQ. 85 Vzhladom na predchádzajúce treba konstatovat, ze tretí odvolací dôvod je nedôvodný a musí sa zamietnut. 86 Kedze ziadnemu z odvolacích dôvodov uvedených spolocnostou Toshiba nebolo mozné vyhoviet, treba odvolanie zamietnut. O trovách 87 Podla clánku 184 ods. 2 rokovacieho poriadku, ak odvolanie nie je dôvodné, Súdny dvor rozhodne o trovách konania. Podla clánku 138 ods. 1 tohto rokovacieho poriadku uplatnitelného na konanie o odvolaní na základe jeho clánku 184 ods. 1 úcastník konania, ktorý vo veci nemal úspech, je povinný nahradit trovy konania, ak to bolo v tomto zmysle navrhnuté. 88 Kedze Komisia navrhla ulozit spolocnosti Toshiba povinnosti nahradit trovy konania a táto spolocnost nemala úspech vo svojich dôvodoch, je opodstatnené ulozit jej povinnost nahradit trovy konania. Z týchto dôvodov Súdny dvor (siedma komora) rozhodol a vyhlásil: 1. Odvolanie sa zamieta. 2. Toshiba Corp. je povinná nahradit trovy konania. Podpisy __________________________________________________________________ ( [77]*1 ) * Jazyk konania: anglictina. References 1. file:///tmp/lynxXXXXjPcbua/L88864-327TMP.html#t-ECR_62016CJ0180_SK_01-E0001 2. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2016%3A18&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 3. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2011%3A343&locale=sk 4. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2011%3A343&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 5. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2011%3A343&locale=sk 6. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2011%3A343&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 7. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2011%3A343&locale=sk 8. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2011%3A343&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 9. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2011%3A343&locale=sk 10. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2011%3A343&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 11. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A866&locale=sk 12. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A866&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 13. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2011%3A343&locale=sk 14. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2011%3A343&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 15. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2011%3A343&locale=sk 16. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2011%3A343&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 17. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2005%3A408&locale=sk 18. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2005%3A408&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 19. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2005%3A408&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point428 20. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2005%3A408&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point437 21. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2011%3A343&locale=sk 22. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2011%3A343&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 23. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2002%3A582&locale=sk 24. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2002%3A582&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 25. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2002%3A582&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point73 26. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2002%3A582&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point75 27. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2011%3A343&locale=sk 28. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2011%3A343&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 29. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2011%3A343&locale=sk 30. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2011%3A343&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 31. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2011%3A343&locale=sk 32. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2011%3A343&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 33. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2011%3A343&locale=sk 34. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2011%3A343&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 35. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2004%3A6&locale=sk 36. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2004%3A6&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 37. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2011%3A191&locale=sk 38. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2011%3A191&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 39. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2011%3A191&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point136 40. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2005%3A408&locale=sk 41. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2005%3A408&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 42. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2005%3A408&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point438 43. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2005%3A408&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point439 44. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2011%3A343&locale=sk 45. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2011%3A343&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 46. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2011%3A343&locale=sk 47. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2011%3A343&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 48. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2011%3A343&locale=sk 49. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2011%3A343&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 50. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2011%3A343&locale=sk 51. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2011%3A343&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 52. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2011%3A343&locale=sk 53. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2011%3A343&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 54. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2011%3A343&locale=sk 55. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2011%3A343&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 56. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2011%3A343&locale=sk 57. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2011%3A343&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 58. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2011%3A343&locale=sk 59. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2011%3A343&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 60. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A866&locale=sk 61. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A866&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 62. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2011%3A343&locale=sk 63. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2011%3A343&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 64. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2009%3A103&locale=sk 65. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2009%3A103&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 66. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2009%3A103&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point57 67. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2011%3A343&locale=sk 68. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2011%3A343&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 69. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2011%3A343&locale=sk 70. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2011%3A343&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 71. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2011%3A343&locale=sk 72. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2011%3A343&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 73. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2011%3A343&locale=sk 74. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2011%3A343&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 75. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2011%3A343&locale=sk 76. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2011%3A343&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 77. file:///tmp/lynxXXXXjPcbua/L88864-327TMP.html#c-ECR_62016CJ0180_SK_01-E0001