ROZSUDOK SÚDNEHO DVORA (prvá komora) zo 7. marca 2018 ( [1]*1 ) "Odvolanie - Státna pomoc - Pomoc poskytnutá Francúzskou republikou v prospech spolocnosti Sernam - Pomoc na restrukturalizáciu a rekapitalizáciu, záruky a vzdanie sa pohladávok spolocnosti SNCF voci spolocnosti Sernam - Rozhodnutie, ktorým sa táto pomoc vyhlasuje za nezlucitelnú s vnútorným trhom a nariaduje sa jej vymáhanie - Predaj aktív vcelku - Pojem 'predaj` - Zámena medzi predmetom a cenou za predaj aktív vcelku - Otvorený a transparentný postup - Kritérium súkromného investora - Pouzitie tejto zásady na prevod aktív vcelku - Vyrovnávacie opatrenia" Vo veci C-127/16 P, ktorej predmetom je odvolanie podla clánku 56 Statútu Súdneho dvora Európskej únie, podané 26. februára 2016, SNCF Mobilités, predtým Société nationale des chemins de fer français (SNCF), so sídlom v Saint Denis (Francúzsko), v zastúpení: P. Beurier, O. Billard, G. Fabre a V. Landes, avocats, odvolatelka, dalsí úcastníci konania: Európska komisia, v zastúpení: B. Stromsky a T. Maxian Rusche, splnomocnení zástupcovia, zalovaná v prvostupnovom konaní, Francúzska republika, Mory SA, v likvidácii, Mory Team, v likvidácii, so sídlom v Pantine (Francúzsko), v zastúpení: B. Vatier a F. Loubičres, avocats, vedlajsí úcastníci konania v prvostupnovom konaní, SÚDNY DVOR (prvá komora), v zlození: predsednícka prvej komory R. Silva de Lapuerta, sudcovia C. G. Fernlund, J.-C. Bonichot, S. Rodin a E. Regan (spravodajca), generálny advokát: P. Mengozzi, tajomnícka: V. Giacobbo-Peyronnel, referentka, so zretelom na písomnú cast konania a po pojednávaní z 9. marca 2017, po vypocutí návrhov generálneho advokáta na pojednávaní 20. júla 2017, vyhlásil tento Rozsudok 1 Svojím odvolaním SNCF Mobilités, predtým Société nationale des chemins de fer français (dalej len "SNCF"), navrhuje zrusenie rozsudku Vseobecného súdu Európskej únie zo 17. decembra 2015, SNCF/Komisia (T-242/12, dalej len "napadnutý rozsudok", [2]EU:T:2015:1003), ktorým Vseobecný súd zamietol jej zalobu o neplatnost podanú proti rozhodnutiu Komisie 2012/398/EÚ z 9. marca 2012 o státnej pomoci SA.12522 (C 37/08) - Francúzsko - Uplatnovanie rozhodnutia "Sernam 2" ([3]Ú. v. EÚ L 195, 2012, s. 19, dalej len "rozhodnutie Sernam 3"). Okolnosti predchádzajúce sporu 2 Zaciatkom prvého desatrocia po roku 2000 si financná situáciu spolocnosti Sernam SA, ktorej cinnost bola strukturálne stratová, vyziadala zavedenie restrukturalizacného plánu zalozeného najmä na opatreniach obchodnej pomoci a ozdravenia prijatých spolocnostou SNCF, ktoré predstavovali státnu pomoc. Európska komisia rozhodnutím NN 122/2000 (ex N 140/2000) z 23. mája 2001 ([4]Ú. v. EÚ C 199, 2001, s. 15, dalej len "rozhodnutie Sernam 1") schválila pomoc na restrukturalizáciu skupiny Sernam a pomoc vo výske 503 miliónov eur na restrukturalizáciu spolocnosti Sernam, pôvodne plánovanú v rámci opätovného prevzatia tejto spolocnosti spolocnostou Geodis SA, vyhlásila za zlucitelnú s vnútorným trhom. 3 Listom zo 17. júna 2002 francúzske orgány informovali Komisiu, ze pomoc schválená rozhodnutím Sernam 1 bola zrealizovaná za iných podmienok, ako boli podmienky, na základe ktorých Komisia prijala toto rozhodnutie. Okrem toho bola Komisii listom z 8. júla 2002 dorucená staznost, ktorá sa týkala spisu spolocnosti Sernam. 4 Listom z 30. apríla 2003 Komisia informovala Francúzsku republiku o svojom rozhodnutí s názvom "Státna pomoc - Francúzsko - Výzva na predlozenie pripomienok v súlade s [clánkom 108 ods. 2 ZFEÚ] v súvislosti s pomocou C 32/03 (ex NN 122/2000) - 'Sernam 2: Úprava pomoci na restrukturalizáciu`" ([5]Ú. v. EÚ C 182, 2003, s. 2) [neoficiálny preklad], ktorého predmetom je zacatie konania podla clánku 108 ods. 2 ZFEÚ vo vztahu k tejto pomoci. 5 Komisia vo svojom rozhodnutí 2006/367/ES z 20. októbra 2004, ktoré sa vztahuje na státnu pomoc ciastocne zrealizovanú zo strany Francúzska v prospech spolocnosti Sernam ([6]Ú. v. EÚ L 140, 2006, s. 1, dalej len "rozhodnutie Sernam 2"), dospela k záveru, ze rozhodnutie Sernam 1 nebolo dodrzané, co predstavuje zneuzitie pomoci v zmysle clánku 1 písm. g) nariadenia Rady (ES) c. 659/1999 z 22. marca 1999 ustanovujúceho podrobné pravidlá na uplatnovanie clánku [108 ZFEÚ] ([7]Ú. v. ES L 83, 1999, s. 1; Mim. vyd. 08/001, s. 339). 6 V tejto súvislosti Komisia konstatovala, ze na pokrytie niektorých strát z obdobia po prijatí rozhodnutia Sernam 1 bola neoprávnene poskytnutá dodatocná pomoc vo výske 41 miliónov eur, a nariadila jej vrátenie. Komisia vsak zároven konstatovala, ze francúzske orgány splnili viacero svojich cielov v súlade s rozhodnutím Sernam 1 a ze preskúmaná pomoc splna kritériá pre novelizáciu plánu restrukturalizácie podla bodu 3.2.4 usmernení spolocenstva o státnej pomoci na záchranu a restrukturalizáciu firiem v tazkostiach ([8]Ú. v. ES C 288, 1999, s. 2; Mim. vyd. 08/001, s. 322). Komisia teda potvrdila zlucitelnost státnej pomoci schválenej rozhodnutím Sernam 1 vo výske 503 miliónov eur s vnútorným trhom, a to s výhradou dodrzania dvoch podmienok, ze po prvé spolocnost Sernam zameria svoju cinnost na zeleznicnú dopravu a po druhé nahradí svoje vlastné cinnosti cestnej prepravy vyuzitím sluzieb nezávislých podnikov. Rozhodnutie Sernam 2 alternatívne stanovuje aj moznost prevodu aktív spolocnosti Sernam vcelku. 7 Rozhodnutie Sernam 2 vo svojej výrokovej casti tak znie takto: "Clánok 1 1. Státna pomoc v prospech spolocnosti Sernam, schválená v máji 2001 vo výske 503 miliónov [eur], je zlucitelná so spolocným trhom za podmienok uvedených v clánkoch 3 a 4. 2. Státna pomoc zo strany [Francúzskej republiky] v prospech spolocnosti Sernam v sume 41 miliónov [eur] nie je zlucitelná so spolocným trhom. Clánok 2 1. [Francúzska republika] prijme vsetky opatrenia potrebné na opätovné nadobudnutie pomoci uvedenej v clánku 1 ods. 2, ktorá uz bola príjemcovi protiprávne poskytnutá. 2. Vymáhanie sa vykoná bezodkladne v súlade s postupmi vnútrostátneho práva tak, aby umoznili okamzitú a úcinnú realizáciu tohto rozhodnutia. Pomoc, ktorú je potrebné vrátit, zahrna úroky od dátumu, ked boli poskytnuté príjemcovi az po dátum ich opätovného získania. Úroky sa vyrátajú na základe referencnej sadzby, ktorá sa pouzíva na výpocet ekvivalentu dotácie v rámci regionálnej pomoci. Clánok 3 1. S výhradou odseku 2 je potrebné dodrzat tieto podmienky: a) spolocnost Sernam bude môct rozvíjat len svoje cinnosti prepravy tovaru zeleznicou podla koncepcie Expresného vlakového bloku, TBE). V tomto ohlade spolocnost SNCF zarucuje, ze ponúkne kazdému operátorovi, ktorý o to poziada, rovnaké podmienky ako sú podmienky pridelené spolocnosti Sernam na rozvoj zeleznicnej nákladnej dopravy, TBE. b) Spolocnost Sernam zase bude musiet v priebehu dvoch rokov nasledujúcich po dátume oznámenia tohto rozhodnutia, integrálne nahradit svoje vlastné prostriedky a sluzby cestnej prepravy prostriedkami a sluzbami cestnej prepravy jednej alebo viacerých spolocností, ktoré sú právne a ekonomicky nezávislé od spolocnosti SNCF a ktoré sa vyberú na základe otvoreného, transparentného a nediskriminacného postupu. Vlastnými prostriedkami a sluzbami cestnej prepravy spolocnosti Sernam sa myslí súbor cestných prostriedkov, a síce vozidlá cestnej dopravy spolocnosti Sernam v úplnom vlastníctve alebo na kúpené na lízing/prenajaté; Spolocnosti, ktoré prevezmú cinnosti v cestnej doprave spolocnosti Sernam budú musiet zabezpecit celú sluzbu cestnej prepravy za pomoci svojich vlastných zdrojov. 2. V prípade, ze spolocnost Sernam predá svoje aktíva vcelku, a to do 30. júna 2005 v trhovej cene spolocnosti, ktorá nemá právny vztah so spolocnostou SNCF prostredníctvom transparentného a otvoreného postupu, podmienky odseku 1 sa neuplatnujú. Clánok 4 Kazdý ciastocný alebo celkový predaj spolocnosti Sernam sa musí vykonat za trhovú cenu a prostredníctvom transparentného postupu otvoreného vsetkým jej konkurentom. Za týchto podmienok pripadne spolocnosti Sernam, ak bude nadalej existovat, úhrada pomoci 41 miliónov EUR [Za týchto podmienok vrátenie pomoci vo výske 41 miliónov eur pripadne spolocnosti Sernam, ak bude nadalej existovat - neoficiálny preklad]. Clánok 5 [Francúzska republika] oznámi Komisii najneskôr do dvoch mesiacov od oznámenia tohto rozhodnutia opatrenia prijaté na dosiahnutie súladu s týmto rozhodnutím. Clánok 6 Toto rozhodnutie je urcené Francúzskej republike." 8 SNCF sa rozhodla vykonat moznost, ktorú ponúkal clánok 3 ods. 2 rozhodnutia Sernam 2 umoznujúci prevod aktív spolocnosti Sernam vcelku. Podla francúzskych orgánov hospodárska situácia spolocnosti Sernam neumoznila získat vo verejnej sútazi, ktorú v mene spolocnosti SNCF zorganizovala jedna z bánk, ponuky s kladným ocenením. Vo vsetkých ponukách odovzdaných v rámci tejto verejnej sútaze bola navrhnutá výrazne záporná hodnota. Kedze nebola predlozená ziadna záväzná ponuka, bolo prijaté rozhodnutie, ze v diskusiách sa bude pokracovat iba s konzorciom tvoreným uchádzacom c. 5, v prípade ktorého existovalo prepojenie s vedením spolocnosti Sernam. Uchádzac c. 5 napokon 15. júna 2005 ústne oznámil spolocnosti SNCF, ze do 30. júna 2005 nie je schopný predlozit ani podmienecnú ponuku na prevzatie. 9 Dna 30. júna 2005 SNCF prijala rozhodnutie uzavriet dohodu o predaji so spolocnostou Financičre Sernam SAS, ktorá bola v 100 % vlastníctve vedenia spolocnosti Sernam. 10 Postup prevodu sa uskutocnil v styroch etapách uvedených v protokole o dohode, ktorý 21. júla 2005 podpísali SNCF, Sernam, Sernam Xpress SAS ako jedna z desiatich dcérskych spolocností v 100 % vlastníctve spolocnosti Sernam, a Financičre Sernam. V prvom rade SNCF uskutocnila rekapitalizáciu svojej dcérskej spolocnosti Sernam o sumu 57 miliónov eur. V druhom rade Sernam uskutocnila ciastkový vklad aktív v prospech spolocnosti Sernam Xpress. Tento vklad zahrnal vsetky aktíva, vrátane rekapitalizácie o 57 miliónov eur, a pasíva spolocnosti Sernam, s výnimkou urcitých financných pasív v hodnote 38,5 milióna eur. Ako náhradu získala Sernam podiel v spolocnosti Sernam Xpress v menovitej hodnote 100 eur. V tretom rade vzápätí po uskutocnení vkladu uskutocnila Sernam Xpress zvýsenie základného imania o 2 milióny eur, ktoré bolo v plnom rozsahu upísané spolocnostou SNCF. Po tejto transakcii SNCF vlastnila väcsinu podielov spolocnosti Sernam Xpress. Vo stvrtom rade Sernam a SNCF previedli vsetky svoje podiely v spolocnosti Sernam Xpress na spolocnost Financičre Sernam za cenu dva milióny eur. 11 Po tomto prevode sa 15. decembra 2005 zacala súdna likvidácia spolocnosti Sernam. Pohladávka vo výske 41 miliónov eur zodpovedajúca státnej pomoci, ktorá má byt vrátená podla rozhodnutia Sernam 2, bola zapísaná do likvidacných pasív spolocnosti Sernam. Z tejto sumy bola SNCF na konci likvidácie schopná skutocne získat sumu 2,75 milióna eur. 12 Uz 24. júna 2005 podal prvý stazovatel Komisii staznost na nesprávne uplatnovanie rozhodnutia Sernam 2. Listami z 10. apríla 2006 a 23. apríla 2007 podala Komisii staznost dalsia zainteresovaná strana. Obidvaja stazovatelia sa v podstate domnievali, ze rozhodnutie Sernam 2 bolo nesprávne uplatnené. 13 Komisia rozhodnutím zo 16. júla 2008, nazvaným "Státna pomoc - Francúzsko - Státna pomoc C 37/08 - Uplatnovanie rozhodnutia vo veci Sernam 2 - Výzva na predlozenie pripomienok v súlade s clánkom [108 ods. 2 ZFEÚ]" ([9]Ú. v. EÚ C 4, 2009, s. 5), zacala konanie vo veci formálneho zistovania upravené v clánku 108 ods. 2 ZFEÚ, ktoré viedlo 9. marca 2012 k prijatiu rozhodnutia Sernam 3. 14 Komisia v poslednom uvedenom rozhodnutí konstatovala, ze nezlucitelná pomoc vo výske 41 miliónov eur nebola vymozená. Dospela tiez k záveru, ze pri postupe prevodu neboli splnené podmienky uvedené v clánku 3 ods. 2 rozhodnutia Sernam 2, z coho vyvodila, ze pomoc na restrukturalizáciu vo výske 503 miliónov eur podmienecne povolená rozhodnutím Sernam 2 bola zneuzitá. Komisia okrem toho konstatovala, ze opatrenia, ktoré prijala SNCF s cielom uskutocnit tento prevod, predstavujú novú státnu pomoc nezlucitelnú s vnútorným trhom. Táto nová pomoc zahrna rekapitalizáciu spolocnosti Sernam zo strany spolocnosti SNCF o 57 miliónov eur, odpísanie pohladávok spolocnosti SNCF voci spolocnosti Sernam vo výske 38,5 milióna eur, ako aj záruky, ktoré poskytla SNCF pri prevode cinností spolocnosti Sernam na spolocnost Financičre Sernam, s výnimkou záruky poskytnutej zelezniciarom. Konanie pred Vseobecným súdom a napadnutý rozsudok 15 Návrhom podaným do kancelárie Vseobecného súdu 4. júna 2012 odvolatelka podala zalobu o neplatnost rozhodnutia Sernam 3. 16 Na podporu svojho návrhu na zrusenie rozhodnutia odvolatelka uviedla sest zalobných dôvodov. Tieto zalobné dôvody boli zalozené po prvé na porusení práv na obranu, kedze Komisia zaujala v rozhodnutí Sernam 3 stanovisko k neuplatnitelnosti kritéria súkromného investora na prejednávaný prípad, ktoré nebolo uvedené v rozhodnutí o zacatí konania vo veci formálneho zistovania, po druhé na porusení zásady ochrany legitímnej dôvery, po tretie na porusení povinnosti dodrzat primeranú lehotu a porusení zásady právnej istoty, po stvrté na nesprávnom právnom posúdení a nesprávnom posúdení skutkového stavu, ktorého sa dopustila Komisia, ked konstatovala, ze pri prevode aktív spolocnosti Sernam vcelku neboli dodrzané podmienky uvedené v clánku 3 ods. 2 rozhodnutia Sernam 2, po piate na nesprávnom právnom posúdení, ktorého sa dopustila Komisia, ked konstatovala, ze povinnost vrátit státnu pomoc vo výske 41 miliónov eur, ktorá bola rozhodnutím Sernam 2 vyhlásená za nezlucitelnú s vnútorným trhom, bola prevedená na spolocnost Financičre Sernam a na jej dcérske spolocnosti, a nakoniec, po sieste na nesprávnom právnom posúdení, ktorého sa dopustila Komisia, ked konstatovala, ze opatrenia uvedené v protokole o dohode z 21. júla 2005 obsahovali novú státnu pomoc v prospech spolocností Sernam Xpress a Financičre Sernam. 17 Vseobecný súd napadnutým rozsudkom bez toho, aby rozhodol o námietke neprípustnosti, ktorú vzniesla Komisia voci zalobe v prvostupnovom konaní, zamietol zalobu v celom rozsahu, hoci sa stotoznil s tvrdením SNCF, podla ktorého sa Komisia nesprávne domnievala, ze prevod aktív spolocnosti Sernam vcelku za zápornú cenu nepredstavoval predaj. Ako v tomto zmysle vyplýva z bodov 100 az 108 napadnutého rozsudku, Vseobecný súd dospel k záveru, ze pojem "predaj" nevyhnutne nevylucuje, ze by sa daný prevod nemohol uskutocnit za zápornú cenu. Návrhy úcastníkov konania v konaní na Súdnom dvore 18 Svojím odvolaním SNCF navrhuje, aby Súdny dvor: - vyhlásil odvolanie za prípustné a dôvodné, - zrusil napadnutý rozsudok a - ulozil Komisii povinnost nahradit trovy konania. 19 Komisia, Mory SA a Mory Team navrhujú odvolanie zamietnut a ulozit odvolatelke povinnost nahradit trovy konania. O odvolaní O prvom odvolacom dôvode O prvej casti prvého odvolacieho dôvodu - Argumentácia úcastníkov konania 20 Prvou castou prvého odvolacieho dôvodu odvolatelka vytýka Vseobecnému súdu, ze v bodoch 194 a 195 napadnutého rozsudku konstatoval, ze úcelom clánku 3 ods. 2 rozhodnutia Sernam 2 bolo prerusit hospodársku cinnost spolocnosti Sernam. 21 Takýto záver podla nej predovsetkým vychádza z nesprávneho právneho posúdenia. Z predaja aktív vcelku, ktorý stanovuje clánok 3 ods. 2 rozhodnutia Sernam 2, podla odvolatelky vyplýva, ze vsetky aktíva podniku budú prevedené ako jeden celok na nadobúdatela. Nevyhnutným dôsledkom pojmu prevod aktív vcelku teda je pokracovanie cinností podniku. 22 V tejto súvislosti sa podla nej Vseobecný súd v napadnutom rozsudku dopustil tiez nedostatocného odôvodnenia, ked nevysvetlil, ako by mohol prevod vsetkých aktív spolocnosti Sernam vcelku na jediného nadobúdatela, ktorý by mal navyse, ako sa uvádza v odôvodnení 217 rozhodnutia Sernam 2, prevziat podiely na trhu, ktoré uvolní Sernam, viest k preruseniu jej hospodárskych cinností. 23 Okrem toho odvolatelka v stádiu repliky Komisii vytkla tvrdenie, ze cielom prevodu aktív spolocnosti Sernam vcelku by malo byt prerusenie jej cinnosti, aj ked samotná Komisia vo veciach, v ktorých boli vydané rozsudky z 29. apríla 2004, Nemecko/Komisia ([10]C-277/00, [11]EU:C:2004:238, body [12]68 az [13]70), a z 19. októbra 2005, CDA Datenträger Albrechts/Komisia ([14]T-324/00, [15]EU:T:2005:364, bod [16]73), tvrdila, ze dôsledkom takéhoto prevodu je pokracovanie hospodárskej cinnosti podniku. 24 Odvolatelka sa dalej domnieva, ze odôvodnenie 217 rozhodnutia Sernam 2 jasne opisuje, co je cielom prevodu aktív spolocnosti Sernam vcelku, ktorým je konkrétne to, aby Sernam uz dalej nepôsobila v dovtedajsej právnej forme a aby jej podiely na trhu boli uvolnené v prospech nezávislého nadobúdatela. Sledovaným cielom tak, ako vyplýva z clánku 3 ods. 2 tohto rozhodnutia v spojení s jeho odôvodnením 217, teda bolo do budúcnosti prerusit akékolvek kapitálové prepojenie medzi spolocnostou SNCF a jej dcérskou spolocnostou, aby sa predislo poskytnutiu novej státnej pomoci. 25 Podla odvolatelky Vseobecný súd tým, ze v bodoch 194 a 195 napadnutého rozsudku uviedol, ze úcelom prevodu aktív spolocnosti Sernam vcelku bolo prerusenie jej hospodárskej cinnosti, zohladnil úcel, ktorý nevyplýva ani z výroku, ani z odôvodnenia rozhodnutia Sernam 2. Odvolatelka podobne vytýka Vseobecnému súdu, ze v bode 218 napadnutého rozsudku uviedol, ze nadobúdatel zaclení aktíva spolocnosti Sernam do svojej vlastnej obchodnej stratégie, aj ked sa takáto podmienka nenachádza v znení odôvodnenia 217 rozhodnutia Sernam 2, ktoré sa týka len nezávislého nadobúdatela, teda takého, ktorý nemá právny vztah so SNCF. Tým Vseobecný súd podla nej prijal výklad, ktorý sa lísi od znenia tohto rozhodnutia, aj ked toto znenie sa nevyznacuje ziadnou nejednoznacnostou. 26 Judikatúra Súdneho dvora pritom obmedzuje moznost výkladu výroku aktu vzhladom na dôvody, ktoré viedli k jeho prijatiu len na prípady, ked tento výrok nie je dostatocne jasný (rozsudok z 19. júna 1980, Roudolff, [17]803/79, [18]EU:C:1980:166, bod [19]7). Podla odvolatelky sa Vseobecný súd tým, ze v prejednávanej veci pouzil túto výkladovú zásadu, aj ked to znenie clánku 3 ods. 2 rozhodnutia Sernam 2 neodôvodnovalo, dopustil skreslenia tohto rozhodnutia. 27 Napokon Vseobecný súd podla odvolatelky spôsobil rozpornost napadnutého rozsudku, ked v jeho bodoch 194 a 195 dospel k záveru, ze odôvodnenie 217 rozhodnutia Sernam 2 jasne stanovuje, ze cielom prevodu aktív vcelku bolo prerusenie hospodárskej cinnosti spolocnosti Sernam, aj ked zároven v bode 218 napadnutého rozsudku uviedol, ze to isté odôvodnenie môze "vzbudzovat dojem, ze ide o pokracovanie hospodárskej cinnosti" tejto spolocnosti. 28 Komisia, ktorú podporujú Mory a Mory Team, sa domnieva, ze prvú cast prvého odvolacieho dôvodu je potrebné zamietnut. - Posúdenie Súdnym dvorom 29 Na úvod je potrebné odmietnut výhradu týkajúcu sa metód výkladu, ktoré pouzil Vseobecný súd. V bodoch 86 a 87 napadnutého rozsudku Vseobecný súd pripomenul ustálenú judikatúru Súdneho dvora, a to na úcely jej pouzitia, podla ktorej je jednak potrebné pri výklade ustanovenia práva Únie zohladnit nielen jeho znenie, ale aj jeho kontext a ciele sledované právnou úpravou, ktorej je súcastou (pozri najmä rozsudok z 27. septembra 2017, Nintendo, [20]C-24/16 a C-25/16, [21]EU:C:2017:724, bod [22]70, ako aj citovanú judikatúru), a jednak výrok aktu Únie nemozno oddelit od jeho odôvodnenia, v dôsledku coho sa v prípade potreby musí výrok vykladat s prihliadnutím na dôvody, ktoré viedli k jeho prijatiu (rozsudok z 25. októbra 2011, eDate Advertising a i., [23]C-509/09 a C-161/10, [24]EU:C:2011:685, bod [25]55, ako aj citovaná judikatúra). 30 Pokial ide o to, ze odvolatelka Vseobecnému súdu vytýka, a to vrátane tvrdenia o skreslení clánku 3 ods. 2 rozhodnutia Sernam 2, ze sa dopustil nesprávneho právneho posúdenia v súvislosti s posúdením ciela tohto ustanovenia, je potrebné pripomenút, ze v bode 191 napadnutého rozsudku Vseobecný súd uviedol, ze z odôvodnení 200 a 208 az 211 uvedeného rozhodnutia, ktoré sa nachádzajú v casti nazvanej "Prevencia narusenia hospodárskej sútaze - specifické kompenzácie", vyplýva, ze uvedené rozhodnutie malo za ciel stanovit kompenzácie v dôsledku pomoci, ktorú získal Sernam, a z jej zneuzívajúceho uplatnenia, a to ulozením poziadavky, ze sa táto spolocnost "trvalo stiahne zo segmentov trhu, ktoré majú velkú nadbytocnú kapacitu", aby sa tak predislo tomu, ze "spolocnost, ktorá by inak musela ukoncit svoju cinnost po vyhlásení problémov, by sa umelo zmocnila podielov na velmi ziadanom trhu na úkor konkurencných a financne zdravých spolocností". 31 Z toho vyplýva, ze ako konstatoval Vseobecný súd v bode 192 napadnutého rozsudku, cielom clánku 3 ods. 1 rozhodnutia Sernam 2 bolo "ukoncit prítomnost spolocnosti Sernam na trhu s nadbytocnou kapacitou s cielom zabránit akémukolvek naruseniu hospodárskej sútaze spojenému s poskytnutím pomoci na restrukturalizáciu vo výske 503 miliónov eur", a to prostredníctvom poziadaviek na prebratie aktivít cestnej prepravy spolocnosti Sernam inými spolocnostami a na diverzifikáciu aktivít spolocnosti Sernam v oblasti zeleznicnej dopravy. 32 Je tiez potrebné pripomenút, ze Vseobecný súd jednak v bode 193 napadnutého rozsudku konstatoval, ze odôvodnenie 217 rozhodnutia Sernam 2, ktoré odkazuje na uvolnenie podielov na trhu v prospech nezávislého nadobúdatela, patrí spolu s odôvodneniami 200 a 208 az 211 tohto rozhodnutia do jeho casti venovanej prevencii narusenia hospodárskej sútaze, a jednak v bode 194 tohto rozsudku uviedol, ze "obidva odseky clánku 3 rozhodnutia Sernam 2, ktoré sú sformulované alternatívne, podmienovali pomoc na restrukturalizáciu vo výske 503 miliónov eur a sledovali ten istý ciel prevencie narusenia hospodárskej sútaze spôsobeného touto pomocou". 33 Preto mohol Vseobecný súd v bodoch 194 a 195 napadnutého rozsudku oprávnene vyvodit, ze cielom predaja aktív spolocnosti Sernam vcelku uvedeného v clánku 3 ods. 2 rozhodnutia Sernam 2 vykladaného spolu s jeho odôvodnením 217, bolo prerusenie hospodárskej cinnosti spolocnosti Sernam a jej zmiznutie, co by malo za následok, ze dodrzanie podmienok uvedených v clánku 3 ods. 1 tohto rozhodnutia by sa stalo zbytocným. 34 Pokial ide o dodrzanie povinnosti odôvodnenia, je potrebné pripomenút, ze podla ustálenej judikatúry Súdneho dvora musia byt z odôvodnenia rozsudku jasne a nepochybne zrejmé úvahy Vseobecného súdu, aby to dotknutým osobám umoznilo zistit dôvody prijatého rozhodnutia a Súdnemu dvoru vykonat jeho súdne preskúmanie (pozri najmä rozsudok zo 4. apríla 2017, Ombudsman/Staelen, [26]C-337/15 P, [27]EU:C:2017:256, bod [28]83 citovanú judikatúru). 35 Je pritom potrebné konstatovat, ze body 191 az 195 napadnutého rozsudku, ako boli zhrnuté v bodoch 30 az 33 tohto rozsudku, dostatocne vysvetlujú dôvody, pre ktoré Vseobecný súd dospel k záveru, ze cielom prevodu aktív spolocnosti Sernam vcelku bolo prerusenie hospodárskej cinnosti tohto podniku. 36 Rovnako nemozno prijat ani tvrdenie odvolatelky, ze sa Vseobecný súd dopustil rozpornosti v odôvodnení. Je totiz potrebné uviest, ze hoci Vseobecný súd v bode 218 napadnutého rozsudku konstatoval, ze podla odôvodnenia 217 rozhodnutia Sernam 2 nadobúdatel aktív vcelku bude môct de facto pokracovat vo svojich vlastných cinnostiach s aktívami spolocnosti Sernam, co by mohlo vzbudzovat dojem, ze ide o pokracovanie hospodárskej cinnosti tejto spolocnosti, okamzite spresnil, ze by "muselo íst o cinnost úplne iného subjektu, nez je Sernam, teda nadobúdatela, ktorý zaclení aktíva spolocnosti Sernam do svojej vlastnej obchodnej stratégie, pricom inak nemozno povazovat podiely na trhu, ktoré patrili príjemcovi pomoci, za 'uvolnené`". 37 Okrem toho týmto spresnením Vseobecný súd len potvrdil, a to bez toho, aby sa dopustil skreslenia rozhodnutia Sernam 2, ze uplatnovanie clánku 3 ods. 2 tohto rozhodnutia predpokladá predaj aktív spolocnosti Sernam nezávislému nadobúdatelovi. 38 Navyse tvrdenie zalozené na tom, ze stanovisko, ktoré Komisia uviedla vo svojom vyjadrení k odvolaniu, sa lísi od stanoviska, ktoré obhajovala vo veciach, v ktorých boli vydané rozsudky z 29. apríla 2004, Nemecko/Komisia ([29]C-277/00, [30]EU:C:2004:238, body [31]68 az [32]70), a z 19. októbra 2005, CDA Datenträger Albrechts/Komisia ([33]T-324/00, [34]EU:T:2005:364, bod [35]73), ktoré vsak zároven nepreukazuje, v com sa mal Vseobecný súd dopustit nesprávneho právneho posúdenia vo svojom posúdení úcelu clánku 3 ods. 2 rozhodnutia Sernam 2, musí byt zamietnuté ako neprípustné (pozri analogicky rozsudok zo 14. decembra 2016, SV Capital/EBA, [36]C-577/15 P, [37]EU:C:2016:947, bod [38]69). 39 Na základe vsetkých predchádzajúcich dôvodov musí byt prvá cast prvého odvolacieho dôvodu zamietnutá ako ciastocne neprípustná a ciastocne nedôvodná. O druhej casti prvého odvolacieho dôvodu - Argumentácia úcastníkov konania 40 Druhou castou prvého odvolacieho dôvodu odvolatelka vytýka Vseobecnému súdu, ze v bode 90 napadnutého rozsudku vylozil pojem "predaj" uvedený v clánku 3 ods. 2 rozhodnutia Sernam 2 ako odkaz na skutocný prevod aktív k 30. júnu 2005. Ani clánok 3 ods. 2, ani odôvodnenie 217 rozhodnutia Sernam 2 pritom podla nej neodkazujú na takýto skutocný prevod. Okrem toho podla francúzskeho práva, a najmä podla clánku 1583 Obcianskeho zákonníka, dochádza k predaju uzavretím dohody medzi kupujúcim a predávajúcim o cene a veci, a to aj ked vec este nebola dodaná, ani cena zaplatená. Vseobecný súd teda podla odvolatelky tým, ze pojmu "predaj" prisúdil význam, ktorý okrem toho, ze ide nad rámec jednoznacných pojmov pouzitých Komisiou, nevyplýva ani z výroku, ani z odôvodnenia rozhodnutia Sernam 2, pricom navyse odporuje významu tohto pojmu vo vnútrostátnych právnych poriadkoch, skreslil pojem "predaj", cím sa dopustil nesprávneho právneho posúdenia. 41 Komisia sa domnieva, ze druhú cast prvého odvolacieho dôvodu je potrebné zamietnut. - Posúdenie Súdnym dvorom 42 Je potrebné poznamenat, ze ako vyplýva z bodov 30 az 33 tohto rozsudku, cielom clánku 3 ods. 2 rozhodnutia Sernam 2 v spojení s jeho odôvodnením 217 bolo zabezpecit skutocné uvolnenie podielov na trhu v prospech nezávislého nadobúdatela. 43 Vseobecný súd sa teda nedopustil nesprávneho právneho posúdenia, ked v bode 90 napadnutého rozsudku dospel k záveru, ze dodrzanie casovej podmienky stanovenej v clánku 3 ods. 2 rozhodnutia Sernam 2, podla ktorej sa toto ustanovenie mohlo uplatnit "v prípade, ze spolocnost Sernam predá svoje aktíva vcelku, a to do 30. júna 2005", si vyzadovalo skutocný prevod aktív k tomuto dátumu, a v bode 91 tohto rozsudku konstatoval, ze tento konecný termín nebol dodrzaný. 44 Druhá cast prvého odvolacieho dôvodu preto musí byt zamietnutá ako nedôvodná. O tretej casti prvého odvolacieho dôvodu - Argumentácia úcastníkov konania 45 V tretej casti prvého odvolacieho dôvodu odvolatelka tvrdí, ze Vseobecný súd sa dopustil nesprávneho právneho posúdenia a nedostatocne odôvodnil napadnutý rozsudok, ked v bodoch 118 a 124 tohto rozsudku konstatoval, ze predaj aktív spolocnosti Sernam vcelku stanovený v clánku 3 ods. 2 rozhodnutia Sernam 2 sa musel týkat len aktív. 46 V prvom rade odvolatelka tvrdí, ze Vseobecný súd tým, ze zopakoval clánok 3 ods. 2 rozhodnutia Sernam 2, ako aj odôvodnenie 217 tohto rozhodnutia jednak na potvrdenie v bode 117 napadnutého rozsudku, ze v rozhodnutí Sernam 2 sa "jednoznacne rozlisuje 'predaj celej spolocnosti Sernam (aktív aj pasív)` a 'predaj aktív` spolocnosti Sernam 'vcelku`", a jednak na vyvodenie z tohto rozlisovania v bodoch 118 a 124 tohto rozsudku, ze Komisia mohla oprávnene konstatovat, ze predaj aktív vcelku sa musel týkat len aktív a nesmel sa týkat pasív, uviedol nespochybnitelné tvrdenie, cím sa v uvedenom rozsudku dopustil nedostatocného odôvodnenia. 47 Odvolatelka sa v druhom rade domnieva, ze rozlisovanie, ktoré Vseobecný súd stanovil medzi predajom celej spolocnosti Sernam, a to tak aktív, ako aj pasív, a predajom aktív v celku s vylúcením pasív, je chybné. 48 V prvom rade takéto rozlisovanie podla nej vychádza zo skreslenia clánku 3 ods. 2 rozhodnutia Sernam 2, kedze ustanovenie ziadnym spôsobom nespresnuje, ze by sa mali predat výlucne len aktíva s vylúcením vsetkých pasív. 49 Odvolatelka tiez spochybnuje záver Vseobecného súdu v bode 119 napadnutého rozsudku, podla ktorého ak by sa predaj aktív vcelku mal vykladat ako predaj, ktorý môze zahrnat aj pasíva, znamenalo by to popretie rozdielu, ktorý existuje medzi dvoma alternatívnymi podmienkami stanovenými v dvoch odsekoch clánku 3 rozhodnutia Sernam 2, ktoré sú spojené s dvoma spôsobmi predaja uvedenými v odôvodnení 217 tohto rozhodnutia. 50 Podmienky pri prvom spôsobe predaja, teda pri predaji spolocnosti Sernam vcelku, majú za ciel zmiernit nepriaznivé dôsledky pre konkurentov plynúce zo zotrvávania spolocnosti Sernam na trhu, a to prostredníctvom prevzatia aktivít cestnej dopravy spolocnosti Sernam inými spolocnostami a diverzifikácie jej aktivít v zeleznicnej nákladnej doprave. Tieto podmienky by neboli odôvodnené pri druhom spôsobe predaja, ktorým je prevod aktív spolocnosti Sernam vcelku, kedze táto spolocnost by uz dalej nepôsobila vo svojej doterajsej právnej forme a uvolnila by svoje podiely na trhu nezávislému nadobúdatelovi. Podmienky spojené s kazdým z dvoch spôsobov predaja sa teda znacne lísia. 51 Odvolatelka napokon uvádza, ze vzhladom na údajne sledovaný ciel clánku 3 ods. 2 rozhodnutia Sernam 2 nemá pridanie pasív k aktívam ziadny vplyv na pokracovanie v hospodárskej cinnosti, ale výlucne len prípadný vplyv na zhodnotenie. 52 Ak by úcelom sledovaným clánkom 3 ods. 2 rozhodnutia Sernam 2 malo byt prerusenie hospodárskej cinnosti spolocnosti Sernam, potom by bolo potrebné, aby toto ustanovenie odkazovalo na spôsob prevodu umoznujúci dosiahnut tento ciel, ako je napríklad prevod aktív jednotlivo alebo po castiach. 53 Komisia sa domnieva, ze tretiu cast prvého odvolacieho dôvodu je potrebné zamietnut. - Posúdenie Súdnym dvorom 54 Pokial ide v prvom rade o tvrdenie, podla ktorého rozlisovanie Vseobecného súdu medzi predajom celej spolocnosti Sernam, vrátane aktív a pasív, a predajom aktív vcelku s vylúcením pasív, je nesprávne, na úvod je potrebné pripomenút, ze ako bolo poznamenané v bodoch 30 az 33 tohto rozsudku, odseky 1 a 2 clánku 3 rozhodnutia Sernam 2, predstavujú dve alternatívne moznosti na dosiahnutie toho istého ciela, ktorým je prerusenie hospodárskej cinnosti spolocnosti Sernam na trhu s nadbytocnou kapacitou. 55 V tejto súvislosti je potrebné konstatovat, ze odôvodnenie 217 rozhodnutia Sernam 2 spresnuje, ze ak budú cinnosti spolocnosti Sernam pokracovat v rámci predaja celej tejto spolocnosti, a to tak aktív, ako aj pasív, majú sa uplatnit podmienky podla clánku 3 ods. 1 tohto rozhodnutia. O taký prípad by na druhej strane neslo v prípade prevodu aktív spolocnosti Sernam vcelku, kedy by dôsledkom uvolnenia jej trhových podielov v prospech nezávislého nadobúdatela a ukoncenia pôsobenia tejto spolocnosti na trhu s nadbytocnou kapacitou bolo prerusenie jej aktivít. 56 Vseobecný súd teda mohol v bode 117 napadnutého rozsudku oprávnene konstatovat, ze rozhodnutie Sernam 2 jednoznacne rozlisuje medzi predajom celej spolocnosti Sernam, vrátane aktív aj pasív, a medzi predajom jej aktív vcelku, ako aj vyvodit z tohto rozlisovania v bodoch 118 a 124 tohto rozsudku, ze prevod aktív spolocnosti Sernam vcelku podla clánku 3 ods. 2 rozhodnutia Sernam 2 v spojení s jeho odôvodnením 217 sa má vykladat tak, ze sú z neho vylúcené pasíva. 57 Na rozdiel od toho, co uvádza odvolatelka, a v súlade s tým, co uviedol Vseobecný súd v bode 119 napadnutého rozsudku, odlisný výklad by popieral rozdiel medzi dvoma alternatívnymi podmienkami stanovenými v clánku 3 ods. 1 a 2 rozhodnutia Sernam 2. 58 Ako uviedol generálny advokát v bode 47 svojich návrhov, ak by sa malo postupovat podla argumentácie, ktorú uviedla odvolatelka, bolo by mozné predat takmer celú spolocnost Sernam, pricom tá by mohla pokracovat vo svojej cinnosti bez toho, aby bolo potrebné vykonat kompenzacné opatrenia stanovené v clánku 3 ods. 1 rozhodnutia Sernam 2, v dôsledku coho by clánok 3 ods. 2 tohto rozhodnutia prisiel o akýkolvek potrebný úcinok. 59 Pokial ide v druhom rade o nedostatok odôvodnenia napadnutého rozsudku, na ktorý sa odvoláva odvolatelka, je potrebné konstatovat, ze vzhladom na judikatúru pripomenutú v bode 34 tohto rozsudku napadnutý rozsudok splna poziadavky odôvodnenia, ktorými je viazaný Vseobecný súd, kedze tento súd v bodoch 117 az 119 uvedeného rozsudku uviedol dôvody, na základe ktorých dospel k záveru, ze predaj aktív vcelku sa musel týkat len aktív. 60 Vzhladom na uvedené je potrebné tretiu cast prvého odvolacieho dôvodu zamietnut ako nedôvodnú. Prvý odvolací dôvod je teda potrebné zamietnut v celom rozsahu. O druhom odvolacom dôvode Argumentácia úcastníkov konania 61 Druhým odvolacím dôvodom odvolatelka vytýka Vseobecnému súdu, ze sa dopustil nesprávneho právneho posúdenia, ked v bodoch 163 a 164 napadnutého rozsudku konstatoval, ze prevod aktív spolocnosti Sernam vcelku nebol výsledkom transparentného a otvoreného postupu verejnej sútaze, ako to vyzaduje clánok 3 ods. 2 rozhodnutia Sernam 2, a to z dôvodu, ze verejnej sútaze sa pôvodne zúcastnilo konzorcium tvorené uchádzacom c. 5 a vedením spolocnosti Sernam, a nie jeho clenovia individuálne, takze vedenie spolocnosti nebolo samostatným úcastníkom postupu od jeho zaciatku. Ani z rozhodnutia Sernam 2, ani z práva Únie podla nej nevyplýva, ze by sa kandidát, ktorý bude nakoniec vybraný prostredníctvom postupu verejnej sútaze, musel na tomto postupe zúcastnovat samostatne od jeho zaciatku. 62 Odvolatelka pripomína, ze uchádzac c. 5 a vedenie spolocnosti Sernam boli zapojení do verejnej sútaze v rámci konzorcia od zaciatku tohto postupu a ponúkli najmenej negatívnu hodnotu aktív vcelku. Vedenie spolocnosti Sernam sa az po odstúpení uchádzaca c. 5 rozhodlo pokracovat v postupe a ako jediné predlozit ponuku preberajúcu pôvodný rozsah ponuky konzorcia. Odvolatelka sa teda domnieva, ze za týchto okolností doslo k naplneniu poziadaviek na otvorený a transparentný charakter verejnej sútaze, ako vyplývajú z rozhodovacej praxe Komisie a judikatúry Súdneho dvora. 63 Komisia totiz podla odvolatelky vo svojej rozhodovacej praxi v tejto súvislosti vyzaduje, aby mali vsetci úcastníci, ci uz oslovení alebo neoslovení, ktorí by mohli mat záujem o nadobudnutie predmetu sútaze, prílezitost predlozit ponuku a aby mali na tento úcel k dispozícii rovnaké moznosti z hladiska informácií a casových podmienok. Okrem toho v rozsudkoch z 29. apríla 2004, Nemecko/Komisia ([39]C-277/00, [40]EU:C:2004:238, bod [41]95), a z 19. októbra 2005, CDA Datenträger Albrechts/Komisia ([42]T-324/00, [43]EU:T:2005:364, bod [44]73), sa konstatovalo, ze skutocnost, ze k predaju nedoslo bezprostredne, ale ze tento predaj je výsledkom neúspesných pokusov s inou spolocnostou, predstavuje náznak toho, ze pouzitý postup bol dostatocne otvorený a transparentný. 64 Odvolatelka sa navyse domnieva, ze je mozné pripustit, ze by sa zásady otvorenosti a transparentnosti v oblasti verejného obstarávania mohli analogicky uplatnovat aj na postupy prevodu aktív. Zo smernice Európskeho parlamentu a Rady 2014/24/EÚ z 26. februára 2014 o verejnom obstarávaní a o zrusení smernice 2004/18/ES ([45]Ú. v. EÚ L 94, 2014, s. 65), ako aj zo smernice Európskeho parlamentu a Rady 2014/23/EÚ z 26. februára 2014 o udelovaní koncesií ([46]Ú. v. EÚ L 94, 2014, s. 1) pritom vyplýva, ze právo Únie umoznuje po neúspechu prvého verejného obstarávania zadanie takejto zákazky hospodárskemu subjektu bez zverejnenia alebo predchádzajúceho sútazného postupu, napriek tomu, ze daný subjekt sa nezúcastnil na tomto prvom postupe, pricom to nepredstavuje porusenie zásad otvorenosti a transparentnosti. Tieto zásady je o to viac potrebné povazovat za dodrzané vtedy, ked boli aktíva prevedené na posledného záujemcu, ktorý ako jediný predlozil záväznú ponuku, hoci sa celého postupu zúcastnil najprv v rámci zapojenia v konzorciu, ktorého druhý úcastník v priebehu postupu odstúpil. 65 Komisia sa domnieva, ze druhý odvolací dôvod je neprípustný, alebo subsidiárne, ze je nedôvodný. Posúdenie Súdnym dvorom 66 Na úvod bez toho, aby bolo potrebné vyjadrit sa k prípadnej analógii medzi verejnou sútazou týkajúcou sa tejto veci a zásadami uplatnitelnými v oblasti verejného obstarávania, ktorá je uvedená v bode 64 tohto rozsudku, je potrebné poznamenat, ze tvrdenie, ktoré odvolatelka zakladá na tejto prípadnej analógii, je zalozené na skutocnosti, ze po skoncení výberového konania nebola predlozená ziadna, alebo ziadna vhodná ponuka. Takéto tvrdenie by vsak bolo mozné prijat len vtedy, ak by sa spochybnilo skutkové konstatovanie Vseobecného súdu v bode 170 napadnutého rozsudku, podla ktorého "'posledným záujemcom` v transparentnom a otvorenom postupe verejnej sútaze bol uchádzac c. 4... Ako Komisia zdôraznuje vo svojich podaniach, po odstúpení uchádzaca c. 5 bolo teda potrebné obrátit sa na uchádzaca c. 4, ktorý bol súcastou tohto procesu od zaciatku a tiez prejavil svoj záujem na konci druhého kola". Toto tvrdenie, prostredníctvom ktorého je Súdny dvor poziadaný, aby svojím vlastným posúdením nahradil posúdenie, ktoré vykonal Vseobecný súd v rámci svojho nezávislého posúdenia skutkových okolností a dôkazov, je teda neprípustné a je potrebné ho zamietnut. 67 Okrem toho prax Komisie v jej rozhodnutiach alebo v jej usmerneniach, aj za predpokladu, ze by podporovala prístup, ktorý zastáva odvolatelka, nemôze byt v ziadnom prípade záväzná pre Súdny dvor pri jeho výklade pravidiel Únie (pozri v tomto zmysle rozsudok z 1. októbra 2015, Electrabel a Dunamenti Ero"mu"/Komisia, [47]C-357/14 P, [48]EU:C:2015:642, bod [49]68). 68 V kazdom prípade, ako Vseobecný súd správne pripomenul v bode 183 napadnutého rozsudku, z judikatúry Súdneho dvora vyplýva, ze otvorená a transparentná povaha verejnej sútaze sa má posúdit na základe súboru indícií vlastných okolnostiam kazdého prípadu (pozri v tomto zmysle rozsudok z 29. apríla 2004, Nemecko/Rada, [50]C-277/00, [51]EU:C:2004:238, bod [52]95). 69 Preto vzhladom na dané okolnosti prejednávanej veci Vseobecný súd, ktorý v bodoch 170 a 171 napadnutého rozsudku konstatoval, ze vybraná ponuka nepochádzala od uchádzaca, ktorý by sa bol samostatne zúcastnil verejnej sútaze od zaciatku konania, mohol v bode 174 tohto rozsudku oprávnene konstatovat, ze poziadavka na otvorený a transparentný charakter konania nebola dodrzaná. 70 Druhý odvolací dôvod je preto potrebné zamietnut ako scasti neprípustný a scasti nedôvodný. O tretom odvolacom dôvode Argumentácia úcastníkov konania 71 Svojím tretím odvolacím dôvodom odvolatelka tvrdí, ze Vseobecný súd sa v bodoch 165 az 167 a 170 napadnutého rozsudku dopustil nesprávneho právneho posúdenia a skreslenia skutkových okolností, ked konstatoval, ze záväznú ponuku vedenia spolocnosti Sernam nemozno povazovat za výsledok transparentnej a otvorenej verejnej sútaze z dôvodu, ze táto ponuka bola pre predávajúceho nevýhodnejsia ako nezáväzné ponuky predlozené pocas druhého kola výberového konania uchádzacmi c. 4 a 5. 72 Táto analýza podla nej vychádza zo skreslenia skutkových okolností v prejednávanom prípade. Vseobecný súd podla odvolatelky nezohladnil skutocnost, ze výska navrhovanej rekapitalizácie zo strany dvoch kandidátov nevyhnutne predpokladala, ze na úctoch spolocnosti Sernam v case uskutocnenia operácie ostane suma uvedená v súvahe za rok 2004, teda 49,2 milióna eur. Podla nej pritom ponuka vedenia spolocnosti Sernam z 30. júna 2005, ktorá uvádzala rekapitalizáciu vo výske 59 miliónov eur, zohladnovala výrazné zhorsenie likvidity spolocnosti Sernam v období od 31. decembra 2004 do 30. júna 2005. 73 Komisia sa domnieva, ze tretí odvolací dôvod je neúcinný, alebo subsidiárne, ze je nedôvodný. Posúdenie Súdnym dvorom 74 V rozsahu, v akom odvolatelka spochybnuje posúdenie Vseobecného súdu týkajúce sa ponúk vypracovaných vedením spolocnosti Sernam a uchádzacmi c. 4 a 5, stací konstatovat, ze odvolatelka sa snazí o spochybnenie jednej zo skutocností, na základe ktorých Vseobecný súd v bode 174 napadnutého rozsudku konstatoval, ze ponuka vedenia nie je výsledkom otvorenej a transparentnej verejnej sútaze. 75 Z analýzy uvedenej v bodoch 68 a 69 tohto rozsudku týkajúcej sa druhého odvolacieho dôvodu pritom vyplýva, ze vzhladom na skutkové okolnosti prejednávanej veci okolnost, ze vedenie spolocnosti Sernam sa samostatne nezúcastnilo na postupe verejnej sútaze od jeho zaciatku, postacuje na preukázanie, ze otvorená a transparentná povaha tohto postupu ako poziadavka podla clánku 3 ods. 2 rozhodnutia Sernam 2 nebola dodrzaná. 76 Tretí odvolací dôvod je teda potrebné zamietnut ako neúcinný. O stvrtom odvolacom dôvode Argumentácia úcastníkov konania 77 Odvolatelka svojím stvrtým odvolacím dôvodom vytýka Vseobecnému súdu, ze v bode 153 napadnutého rozsudku konstatoval, ze Komisia si nezamenila predmet predaja s cenou predaja, ked dospela k záveru, ze prostredníctvom postupných rekapitalizácií spolocnosti Sernam a neskôr spolocnosti Sernam Xpress bola k aktívam pripocítaná netto suma 57 miliónov eur, co predstavuje porusenie clánku 3 ods. 2 rozhodnutia Sernam 2. 78 Podla odvolatelky sa v prvom rade Vseobecný súd tým, ze v bode 153 napadnutého rozsudku uviedol kategorické tvrdenie o tom, ze "stací konstatovat, ze Komisia si vôbec nezamenila predmet predaja s cenou predaja", dopustil v tomto rozsudku nedostatocného odôvodnenia. 79 V druhom rade sa podla nej Vseobecný súd zároven dopustil protirecivosti v odôvodnení, ked v bode 153 napadnutého rozsudku odmietol pripustit, ze rekapitalizácia vo výske 57 miliónov eur predstavuje zápornú cenu "zaplatenú" za aktíva spolocnosti Sernam vcelku, kedze v bodoch 103 a 107 napadnutého rozsudku pripustil, ze právo státnej pomoci sa nezaoberá právnymi institútmi, prostredníctvom ktorých je mozné uskutocnit transakcie, ale ich hospodárskou realitou, pricom je mozné uskutocnit predaj za zápornú cenu prostredníctvom predchádzajúcej rekapitalizácie zo strany predávajúceho. 80 V tretom rade sa Vseobecný súd podla odvolatelky dopustil viacerých nesprávnych právnych posúdení. Jednak je podla nej chybné posúdenie Vseobecného súdu v bode 153 napadnutého rozsudku, ze prostredníctvom postupných rekapitalizácií spolocnosti Sernam a neskôr spolocnosti Sernam Xpress sa k aktívam spolocnosti Sernam a neskôr spolocnosti Sernam Xpress pripocítala netto suma 57 miliónov eur. Podla odvolatelky rekapitalizácia vo výske 57 milióna eur nepredstavuje navýsenie prevádzaných aktív, ale zodpovedá zápornej cene zaplatenej za nadobudnutie aktív spolocnosti Sernam vcelku. 81 Okrem toho odvolatelka Vseobecnému súdu vytýka, ze sa dopustil druhého nesprávneho právneho posúdenia, ked v bodoch 154 a 158 napadnutého rozsudku konstatoval, ze záporná cena je dôsledkom nedodrzania povinnosti predat len aktíva spolocnosti Sernam bez pasív, pricom ak by odvolatelka dodrzala túto povinnost, kúpna cena by bola kladná alebo nulová. Podla odvolatelky vzhladom na to, ze predaj aktív vcelku predpokladá pokracovanie cinnosti spolocnosti Sernam, strukturálne stratová povaha prevádzanej cinnosti a automatický prechod pracovných zmlúv, ktorý stanovuje francúzske právo, nevyhnutne vyvolávali negatívne zhodnocovania cinnosti. Existencia zápornej ceny teda podla nej nie je zaprícinená pridaním niektorých pasív, ale predajom subjektu, ktorý je strukturálne stratový. 82 Komisia sa domnieva, ze stvrtý odvolací dôvod je scasti neprípustný a scasti nedôvodný. Posúdenie Súdnym dvorom 83 Pokial ide v prvom rade o výhradu týkajúcu sa nedostatku odôvodnenia napadnutého rozsudku, je potrebné poukázat na to, ze v bode 152 tohto rozsudku Vseobecný súd uviedol, ze Komisia v odôvodnení 117 rozhodnutia Sernam 3 konstatovala, ze "prostredníctvom rekapitalizácií spolocností Sernam a Sernam Xpress bola k aktívam spolocnosti Sernam pripocítaná netto suma 57 miliónov eur a ze také pripocítanie aktív nebolo v clánku 3 ods. 2 rozhodnutia Sernam 2 povolené". 84 Z toho vzhladom na judikatúru pripomenutú v bode 34 tohto rozsudku vyplýva, ze Vseobecný súd so vsetkou pozadovanou jasnostou uviedol dôvody, na základe ktorých Komisia podla neho nezamenila predmet predaja s cenou predaja. 85 V druhom rade nemozno tvrdit, ze by bol bod 153 napadnutého rozsudku v rozpore s bodmi 103 a 107 tohto istého rozsudku. Posledné uvedené body sa totiz týkajú analýzy pojmu "predaj", na základe ktorej Vseobecný súd v rámci druhej casti stvrtého zalobného dôvodu predlozeného v prvostupnovom konaní dospel k záveru, ze predaj sa môze uskutocnit za zápornú cenu, a to osobitne prostredníctvom predchádzajúcej rekapitalizácie zo strany predávajúceho. 86 Táto otázka sa odlisuje od otázky, co v prejednávanej veci Komisia mohla konstatovat tak, ako to spravila v odôvodnení 117 rozhodnutia Sernam 3, ze k pridaniu aktív doslo v rozpore s clánkom 3 ods. 2 rozhodnutia Sernam 2, pricom o tejto otázke rozhodoval Vseobecný súd v rámci stvrtej casti stvrtého zalobného dôvodu, ktorý mu bol predlozený a ktorého sa týka bod 153 napadnutého rozsudku. 87 V tretom rade v rozsahu, v akom odvolatelka vytýka Vseobecnému súdu, ze sa dopustil nesprávneho právneho posúdenia opísaného v bodoch 80 a 81 tohto rozsudku, je potrebné jednak konstatovat, ze v bode 153 napadnutého rozsudku Vseobecný súd uviedol len to, ze prostredníctvom rekapitalizácie spolocnosti Sernam bola k jej aktívam pridaná suma 57 miliónov eur, co predstavuje skutkovú okolnost, ktorá nie je úcastníkmi konania spochybnovaná. 88 Okrem toho, ako vyplýva z bodov 54 az 58 tohto rozsudku, Vseobecný súd oprávnene dospel k záveru, ze zahrnutie pasív do predaja aktív spolocnosti Sernam vcelku predstavuje nedodrzanie povinnosti ulozenej rozhodnutím Sernam 2. Dôsledok, ktorý z toho Vseobecný súd vyvodil v bodoch 154 a 158 napadnutého rozsudku, ked konstatoval, ze záporná cena zaplatená za aktíva spolocnosti Sernam by bola kladná alebo nulová, ak by doslo len k predaju aktív, predstavuje ako taký posúdenie skutkového stavu. Kedze odvolatelka sa neodvoláva na ziadne skreslenie skutkových okolností, jej argumentácia musí byt zamietnutá ako neprípustná. 89 Vzhladom na vyssie uvedené sa musí stvrtý odvolací dôvod zamietnut ako ciastocne nedôvodný a ciastocne neprípustný. O piatom odvolacom dôvode Argumentácia úcastníkov konania 90 Odvolatelka svojím piatym odvolacím dôvodom vytýka Vseobecnému súdu, ze v bode 278 napadnutého rozsudku skreslil clánok 4 rozhodnutia Sernam 2 a ze v bode 279 tohto rozsudku dospel k chybnému záveru, podla ktorého, kedze Sernam z ekonomického hladiska nadalej existovala v rámci spolocnosti Sernam Xpress a neskôr v rámci spolocnosti Financičre Sernam, zápis pohladávky týkajúcej sa vymáhania pomoci vo výske 41 miliónov eur do likvidacných pasív spolocnosti Sernam bol v rozpore s týmto ustanovením. 91 Odvolatelka v prvom rade vytýka Vseobecnému súdu, ze v bode 278 napadnutého rozsudku konstatoval, ze "zmienka o dalsej existencii spolocnosti Sernam uvedená v clánku 4 rozhodnutia Sernam 2 [sa] mohla týkat len zachovania hospodárskej cinnosti spolocnosti Sernam", aj ked toto ustanovenie stanovuje len to, ze "vrátenie pomoci vo výske 41 miliónov eur pripadne spolocnosti Sernam, ak bude nadalej existovat". 92 Kedze toto ustanovenie sa nevyznacuje ziadnou nejednoznacnostou, malo byt podla nej predmetom doslovného výkladu. Odkaz na existenciu "spolocnosti Sernam" by sa preto mal vnímat ako odkaz na existenciu právnickej osoby zalozenej spolocnostou Sernam. Podla nej sa teda clánok 4 rozhodnutia Sernam 2 obmedzil na rozlisovanie medzi tým, ci nadalej existuje právnická osoba Sernam alebo nie, a to bez zohladnenia, ci uz výslovne alebo implicitne, otázky prerusenia jej hospodárskej cinnosti. 93 Odvolatelka poukazuje na bod 77 rozsudku z 20. septembra 2001, Banks ([53]C-390/98, [54]EU:C:2001:456), a na bod 80 rozsudku z 29. apríla 2004, Nemecko/Komisia ([55]C-277/00, [56]EU:C:2004:238), pricom tvrdí, ze tento výklad je v súlade s ustálenou judikatúrou Súdneho dvora, podla ktorej v prípade predaja aktív spolocnosti, ktorá je príjemcom státnej pomoci tretej strane za trhovú cenu, je pomoc súcastou trhovej ceny, takze predávajúci nadalej skutocne vyuzíva výhodu z pomoci. 94 Tým, ze clánku 4 rozhodnutia Sernam 2 priznal význam a rozsah, aký toto ustanovenie nemôze vzhladom na svoje úplne jednoznacné znenie mat, sa Vseobecný súd dopustil skreslenia tohto ustanovenia a zároven nesprávneho právneho posúdenia. 95 Po druhé na základe bodu 135 rozsudku z 13. septembra 2010, Grécko a i./Komisia ([57]T-415/05, T-416/05 a T-423/05, [58]EU:T:2010:386), a bodu 155 rozsudku z 28. marca 2012, Ryanair/Komisia ([59]T-123/09, [60]EU:T:2012:164), odvolatelka uvádza, ze posúdenie existencie hospodárskej kontinuity medzi spolocnostou, ktorá bola príjemcom státnej pomoci, a nadobúdatelom jej aktív, pricom vzhladom na toto nadobudnutie mohlo dôjst k prechodu konkurencnej výhody spojenej s poskytnutou pomocou na nadobúdatela, sa má vykonat na základe predmetu a ceny prevodu, totoznosti akcionárov alebo vlastníkov nástupníckeho podniku a pôvodného podniku, okamih prevodu, ako aj vzhladom na hospodársku logiku transakcie. Pritom sa podla nej uplatnovanie týchto kritérií zo strany Vseobecného súdu v rámci jeho posúdenia hospodárskej kontinuity medzi spolocnostou Sernam a nadobúdatelom jej aktív vcelku, vyznacuje opakovaným nesprávnym právnym posúdením. 96 Pokial ide najprv o totoznost akcionárov, Vseobecný súd v bode 242 napadnutého rozsudku podla odvolatelky nesprávne konstatoval, ze sa má posúdit hospodárska kontinuita medzi spolocnostami Sernam a Sernam Xpress. Kedze francúzske právo osobitne nepripústa, aby bola v kúpnej zmluve dohodnutá záporná cena, podmienky stanovené v clánku 3 ods. 2 rozhodnutia Sernam 2 by podla nej znemoznili priamy predaj aktív spolocnosti Sernam vcelku spolocnosti Financičre Sernam. Zvolený postup, konkrétne vklad do základného imania s následným prevodom podielov, ktorému predchádzala rekapitalizácia, mal podla nej v rámci týchto vnútrostátnych právnych obmedzení zabezpecit, aby hospodárskou realitou operácie bol prevod aktív spolocnosti Sernam vcelku na spolocnost Financičre Sernam. 97 Vseobecný súd podla odvolatelky tým, ze svoju analýzu zameral na vztahy medzi spolocnostami Sernam a Sernam Xpress, umelo rozdelil jedinú operáciu, cím porusil zásadu, podla ktorej sa právo státnej pomoci nezaoberá právnymi institútmi, prostredníctvom ktorých sa môzu uskutocnovat transakcie, ale ich hospodárskou realitou. Okrem toho sa podla nej Vseobecný súd dopustil rozpornosti odôvodnenia, a to vzhladom na zásadu pripomenutú v bode 107 napadnutého rozsudku, podla ktorého sa predaj môze uskutocnit za zápornú cenu. 98 Pokial ide dalej o cenu prevodu, odvolatelka vytýka Vseobecnému súdu, ze v bode 255 napadnutého rozsudku odmietol zohladnit trhovú cenu zaplatenú za aktíva spolocnosti Sernam, hoci je toto kritérium, a to najmä na základe rozsudkov z 29. apríla 2004, Nemecko/Komisia ([61]C-277/00, [62]EU:C:2004:238, bod [63]86), a z 19. októbra 2005, CDA Datenträger Albrechts/Komisia ([64]T-324/00, [65]EU:T:2005:364, body [66]97 az [67]99), jedným z najdôlezitejsích kritérií na vyvodenie záveru o neexistencii hospodárskej kontinuity. 99 Navyse, pokial ide o predmet prevodu, Vseobecný súd podla nej v bode 240 napadnutého rozsudku dospel k nesprávnemu záveru, ze toto kritérium bolo splnené, kedze doslo k prevodu celého podniku, a to v rozpore s clánkom 3 ods. 2 rozhodnutia Sernam 2. K aktívam boli pritom pridané len prevádzkové pasíva, a nie vsetky pasíva, v dôsledku coho je podla nej analýza uskutocnená Vseobecným súdom neúcinná. 100 Odvolatelka kritizuje tiez posúdenie Vseobecného súdu v bode 246 napadnutého rozsudku, ktoré sa týka casu prevodu a podla ktorého sa Vseobecný súd domnieval, ze okamih vykonania rozhodnutia o vymáhaní protiprávnej pomoci predstavuje rovnako vhodnú chvílku na obídenie povinnosti vymáhat takúto pomoc ako fáza konania vo veci formálneho zistovania. V prejednávanom prípade nemozno podla odvolatelky hovorit o ziadnom obchádzaní, kedze samotná Komisia stanovila moznost prevodu aktív vcelku, pricom tieto aktíva boli prevedené za trhovú cenu. 101 Pokial ide napokon o hospodársku logiku transakcie, odvolatelka sa domnieva, ze Vseobecný súd dospel nesprávne k záveru o porusení úcelu clánku 3 ods. 2 rozhodnutia Sernam 2, kedze cinnost spolocnosti Sernam nebola prerusená. Pritom to vsak bolo práve toto ustanovenie, ktoré umoznovalo prevod cinnosti spolocnosti Sernam, tým, ze umoznilo prevod aktív spolocnosti Sernam vcelku. 102 Komisia sa domnieva, ze tvrdenia uvedené na podporu piateho odvolacieho dôvodu sú neúcinné alebo subsidiárne nedôvodné. Posúdenie Súdnym dvorom 103 V rozsahu, v akom odvolatelka v prvom rade kritizuje význam, ktorý Vseobecný súd v bode 278 napadnutého rozsudku priznal dalsej existencii spolocnosti Sernam, je potrebné konstatovat, ze aj ked sa odvolatelka odvoláva na skreslenie clánku 4 rozhodnutia Sernam 2, v skutocnosti sa snazí spochybnit výklad tohto ustanovenia zo strany Vseobecného súdu. 104 V tejto súvislosti je potrebné pripomenút, ze podla ustálenej judikatúry je hlavným cielom vrátenia protiprávne poskytnutej státnej pomoci odstránit narusenie hospodárskej sútaze, ktoré bolo spôsobené konkurencnou výhodou plynúcou z protiprávnej pomoci (pozri najmä rozsudok z 1. októbra 2015, Electrabel a Dunamenti Ero"mu"/Komisia, [68]C-357/14 P, [69]EU:C:2015:642, bod [70]111, ako aj citovanú judikatúru). Obnovenie stavu, ktorý existoval pred poskytnutím protiprávnej pomoci alebo pomoci, ktorá ja nezlucitelná s vnútorným trhom, predstavuje poziadavku, ktorá je nevyhnutná pre zachovanie potrebného úcinku ustanovení Zmlúv týkajúcich sa státnej pomoci (rozsudok z 20. septembra 2001, Banks, [71]C-390/98, [72]EU:C:2001:456, bod [73]75). 105 Z tohto hladiska je potrebné pripomenút, ze podla clánku 107 ods. 1 ZFEÚ ak nie je Zmluvami ustanovené inak, pomoc poskytovaná v akejkolvek forme clenským státom alebo zo státnych prostriedkov, ktorá narúsa hospodársku sútaz alebo hrozí narusením hospodárskej sútaze tým, ze zvýhodnuje urcité podniky alebo výrobu urcitých druhov tovaru, je nezlucitelná s vnútorným trhom, pokial ovplyvnuje obchod medzi clenskými státmi (pozri najmä rozsudok z 21. decembra 2016, Komisia/Aer Lingus a Ryanair Designated Activity, [74]C-164/15 P a C-165/15 P, [75]EU:C:2016:990, bod [76]39). 106 Ako teda pripomenul Vseobecný súd v bode 277 napadnutého rozsudku, neoprávnená pomoc sa musí vymáhat od spolocnosti, ktorá pokracuje v hospodárskej cinnosti podniku, ktorý vyuzil túto pomoc, ked sa preukáze, ze táto spolocnost nadalej skutocne vyuzíva konkurencnú výhodu vyplývajúcu z tejto pomoci (pozri v tomto zmysle rozsudky z 24. januára 2013, Komisia/Spanielsko, [77]C-529/09, [78]EU:C:2013:31, bod [79]109 a citovanú judikatúru). 107 Preto Vseobecný súd v bode 278 napadnutého rozsudku oprávnene dospel k záveru, ze dalsia existencia spolocnosti Sernam, o ktorej sa zmienuje clánok 4 rozhodnutia Sernam 2, sa "mohla týkat len zachovania hospodárskej cinnosti spolocnosti Sernam". 108 Pokial ide v druhom rade o údajné nesprávne právne posúdenie týkajúce sa analýzy hospodárskej kontinuity, je potrebné pripomenút, ze takáto kontinuita medzi spolocnostami, ktoré sú stranami prevodu aktív, sa posudzuje v závislosti od predmetu prevodu, ktorý predstavujú aktíva a pasíva, zachovanie pracovnej sily a zoskupené aktíva, ako aj v závislosti od ceny prevodu, totoznosti akcionárov alebo vlastníkov preberajúceho podniku a pôvodného podniku, casu, kedy sa uskutocnil prevod, teda okamihu po zacatí vysetrovania, po zacatí konania alebo po prijatí konecného rozhodnutia, ako aj v závislosti od hospodárskej logiky transakcie (pozri najmä rozsudok z 8. mája 2003, Taliansko a SIM 2 Multimedia/Komisia, [80]C-328/99 a C-399/00, [81]EU:C:2003:252, bod [82]78). 109 Pokial ide po prvé o predmet prevodu, je potrebné poukázat na to, ze Vseobecný súd v bode 240 napadnutého rozsudku len pripomenul skutkové zistenia vykonané v jeho bodoch 134 az 137, podla ktorých sa predmet transakcie neobmedzoval len na predaj aktív spolocnosti Sernam, ale vztahoval sa na prevod celej spolocnosti, vrátane jej aktív a pasív. Pritom je potrebné konstatovat, ze odvolatelka v konaní o odvolaní tieto zistenia nespochybnuje. 110 Po druhé je potrebné podotknút, ze ako vyplýva z analýzy uvedenej v bodoch 66 az 69 tohto rozsudku, Vseobecný súd sa mohol oprávnene domnievat, ze ponuka vedenia spolocnosti Sernam nie je výsledkom otvorenej a transparentnej verejnej sútaze. Vseobecný súd teda v bode 255 napadnutého rozsudku správne konstatoval, ze z tohto dôvodu záporná cena zaplatená v prejednávanom prípade nebola trhovou cenou. 111 Vseobecný súd okrem toho na podporu tohto záveru uviedol dalsie skutocnosti, ktoré odvolatelka nespochybnila, a to osobitne pokial ide o konstatovanie uvedené v bodoch 256 a 260 napadnutého rozsudku, ze údajná trhová cena zodpovedá prevádzkovej pomoci a ze predlozené znalecké posudky nemôzu preukázat, ze by cena za prevod bola takouto trhovou cenou. Odvolatelka teda nemôze Vseobecnému súdu vytýkat, ze by odmietol zohladnit kritérium trhovej ceny. 112 Po tretie, pokial ide o údajné nesprávne právne posúdenie, ktoré odvolatelka namieta vo vztahu k uplatneniu kritéria totoznosti akcionárov, je potrebné konstatovat, ze aj ked je potrebné hospodárskej realite státnej pomoci priznat prevazujúcu dôlezitost, na posúdenie tejto hospodárskej reality môzu byt relevantné aj jej právne formy. Predovsetkým otázka prenesenia pomoci sa posudzuje odlisne podla toho, ci k nej doslo v rámci predaja obchodných podielov alebo v rámci úplného alebo ciastocného predaja aktív (pozri v tomto zmysle rozsudok z 29. apríla 2004, Nemecko/Komisia, [83]C-277/00, [84]EU:C:2004:238, body [85]78 a [86]84). 113 Z toho vyplýva, ze Vseobecný súd v bode 242 napadnutého rozsudku postupoval správne, ked Komisii nevytkol, ze zohladnila vztah medzi spolocnostami Sernam a Sernam Xpress na vyvodenie záveru, ze Sernam Xpress je dlzníckou v rámci povinnosti vymáhania protiprávnej pomoci, pricom táto povinnost napokon presla na spolocnost Financičre Sernam z dôvodu jej zlúcenia so spolocnostou Sernam Xpress. 114 Okrem toho z rovnakých dôvodov, ako sú dôvody uvedené v bodoch 85 a 86 tohto rozsudku, odvolatelka nemôze tvrdit, ze by sa Vseobecný súd v rámci svojho posúdenia kritéria totoznosti akcionárov dopustil protirecenia so svojím konstatovaním uvedeným v bode 107 napadnutého rozsudku, pokial ide o moznost vykonat v zásade predaj za zápornú cenu. 115 Pokial ide dalej o okamih prevodu, je potrebné konstatovat, ze v bode 246 napadnutého rozsudku sa Vseobecný súd obmedzil na konstatovanie, ze "v okamihu vykonania rozhodnutia, z ktorého vyplýva moznost predat aktíva príjemcu pomoci vcelku, ako aj povinnost vymáhat protiprávnu a nezlucitelnú pomoc, je obídenie povinnosti vymáhat pomoc prinajmensom rovnako pravdepodobné ako vo fáze konania vo veci formálneho zistovania", co nemôze predstavovat nesprávne právne posúdenie. 116 V rozsahu, v akom odvolatelka tvrdí, ze nemozno hovorit o ziadnom obchádzaní, kedze moznost prevodu aktív spolocnosti Sernam vcelku stanovilo rozhodnutie Sernam 2, stací pripomenút, ze ako vyplýva najmä z bodov 54 az 58 a 109 az 111 tohto rozsudku, tento prevod sa neobmedzil len na aktíva spolocnosti Sernam a neuskutocnil sa za trhovú cenu. V dôsledku toho neboli podmienky uvedené v clánku 3 ods. 2 rozhodnutia Sernam 2 dodrzané. 117 Napokon nemôze uspiet ani tvrdenie, ktorým odvolatelka vytýka Vseobecnému súdu, ze v rámci posúdenia hospodárskej logiky transakcie prevodu konstatoval nesplnenie úcelu clánku 3 ods. 2 rozhodnutia Sernam 2 z dôvodu, ze nebola prerusená hospodárska cinnost spolocnosti Sernam. Stací totiz pripomenút, ze ako vyplýva z bodov 30 az 33 tohto rozsudku, cielom clánku 3 ods. 2 rozhodnutia Sernam 2 bolo práve takéto prerusenie. 118 Preto sú tvrdenia, na základe ktorých sa odvolatelka domnieva, ze sa Vseobecný súd dopustil nesprávneho právneho posúdenia, pokial ide o posúdenie hospodárskej kontinuity medzi spolocnostou Sernam a nadobúdatelmi jej aktív vcelku, nedôvodné. 119 Vzhladom na vyssie uvedené je potrebné piaty odvolací dôvod zamietnut ako nedôvodný. O siestom odvolacom dôvode O prvej casti siesteho odvolacieho dôvodu - Argumentácia úcastníkov konania 120 V prvej casti siesteho odvolacieho dôvodu odvolatelka vytýka Vseobecnému súdu, ze vzal do úvahy len jediný z dôvodov, ktoré uviedla Komisia na vylúcenie uplatnenia kritéria súkromného investora na prevod aktív spolocnosti Sernam vcelku, a ze potom, ako v bode 312 napadnutého rozsudku konstatoval neuplatnitelnost tohto kritéria z dôvodu, ze takýto prevod povolený clánkom 3 ods. 2 rozhodnutia Sernam 2 predstavoval ekvivalent kompenzacných opatrení stanovených v clánku 3 ods. 1 rozhodnutia Sernam 2, potvrdil, ze "uz nie je potrebné preskúmat ostatné tvrdenia..., ktoré uviedla Komisia s cielom odôvodnit neuplatnitelnost kritéria súkromného investora, zalozeného na takzvanom kontexte 'vymáhania` státnej pomoci". Vseobecný súd tým podla odvolatelky neposkytol v odôvodnení tohto rozsudku dostatocnú odpoved, kedze nezohladnil tie výhrady, ktoré odvolatelka uviedla vo svojej zalobe v prvostupnovom konaní voci neuplatnitelnosti kritéria súkromného investora z dôvodu údajnej situácie vymáhania státnej pomoci. 121 Odvolatelka sa tiez domnieva, ze dva dôvody, z ktorých vychádza Komisia pri odôvodnení neuplatnenia kritéria súkromného investora, si navzájom protirecia. Komisia totiz podla nej nemôze odôvodnovat vylúcenie tohto kritéria na základe situácie vymáhania státnej pomoci, ktorá predpokladá, ze predmetná pomoc nie je zlucitelná s vnútorným trhom, a zároven na základe existencie kompenzacného opatrenia, ktoré predpokladá, ze táto pomoc je s týmto trhom zlucitelná. Vseobecný súd teda nerozhodol o protichodnosti dôvodov, ktorou sa podla nej vyznacuje odôvodnenie rozhodnutia Sernam 3. 122 Komisia sa domnieva, ze prvá cast siesteho odvolacieho dôvodu sa musí zamietnut. - Posúdenie Súdnym dvorom 123 Na úvod je potrebné odmietnut tvrdenie, ktorým odvolatelka vytýka Vseobecnému súdu, ze nesankcionoval rozpornost v odôvodnení, na ktorom je zalozené rozhodnutie Sernam 3. Takáto argumentácia, ktorú odvolatelka uviedla az v stádiu repliky, totiz nebola vznesená pred Vseobecným súdom. Pritom vsak nemozno Vseobecnému súdu vytýkat, ze sa nezaoberal tvrdením, ktoré mu nebolo predlozené. 124 Pokial ide o tvrdenie odvolatelky zalozené na chýbajúcej odpovedi, je potrebné poukázat na to, ze Vseobecný súd v bodoch 286 a 287 napadnutého rozsudku uvádza dôvody Komisie na neuplatnenie kritéria súkromného investora. Ako pripomenul Vseobecný súd, Komisia v odôvodneniach 154 a 155 rozhodnutia Sernam 3 vychádzala z dvoch dôvodov, a to na prvom mieste z dôvodu zalozeného na tom, ze toto kritérium sa neuplatní v situácii vymáhania pomoci, a na druhom mieste z dôvodu zalozeného na tom, ze predaj aktív spolocnosti Sernam vcelku povolený podla clánku 3 ods. 2 rozhodnutia Sernam 2 patrí do situácie kompenzácie, ktorá vylucuje zohladnenie zásady obozretného súkromného investora. 125 Vseobecný súd v bodoch 288 az 311 napadnutého rozsudku preskúmal uplatnitelnost kritéria súkromného investora v prípade kompenzacných opatrení a dospel k záveru o jeho neprípustnosti, pricom v bode 309 uvedeného rozsudku podotkol, ze "kompenzacný úcel predaja aktív spolocnosti Sernam vcelku, spomenutý v odôvodnení 155 [rozhodnutia Sernam 3], sa... odlisoval od ciela, ktorý by sledoval súkromný hospodársky subjekt usilujúci sa o maximalizáciu svojho zisku alebo v tomto prípade o minimalizáciu svojich strát". 126 Je teda potrebné konstatovat, ze tvrdenie zalozené na tom, ze Komisia sa údaje dopustila nesprávneho právneho posúdenia, ked sa domnievala, ze kritérium súkromného investora nebolo mozné uplatnit ani vzhladom na situáciu vymáhania státnej pomoci, do ktorej kontextuálne zapadal predaj aktív spolocnosti Sernam vcelku, bolo v kazdom prípade neúcinné. V dôsledku toho mohol Vseobecný súd bez toho, aby sa odôvodnenie napadnutého rozsudku vyznacovalo nedostatocnostou odpovede, v bode 312 uvedeného rozsudku konstatovat, ze uz nie je potrebné preskúmat toto tvrdenie. 127 Vzhladom na uvedené je potrebné prvú cast siesteho odvolacieho dôvodu zamietnut ako nedôvodnú. O druhej casti siesteho odvolacieho dôvodu - Argumentácia úcastníkov konania 128 V rámci druhej casti siesteho odvolacieho dôvodu odvolatelka tvrdí, ze Vseobecný súd skreslil rozhodnutie Sernam 2 tým, ze potvrdil prístup Komisie v odôvodnení 155 rozhodnutia Sernam 3, podla ktorého kedze predaj aktív spolocnosti Sernam vcelku predstavoval kompenzacné opatrenie, neuplatní sa nan zásada obozretného súkromného investora. Na podporu tejto druhej casti odvolatelka uvádza styri tvrdenia. 129 Po prvé Vseobecný súd podla nej prekrútil to, co vyplýva zo znenia clánku 3 ods. 2 rozhodnutia Sernam 2. Týmto ustanovením stanovená povinnost prevodu aktív spolocnosti Sernam vcelku za trhovú cenu a prostredníctvom transparentnej a otvorenej verejnej sútaze podla odvolatelky presne zodpovedá uplatneniu kritéria obozretného súkromného investora. Takýto záver podla nej vyplýva aj z oznámenia Komisie o pojme státna pomoc uvedenom v clánku 107 ods. 1 [ZFEÚ] ([87]Ú. v. EÚ C 262, 2016, s. 1). Podla odvolatelky sa Vseobecný súd tým, ze odmietol uplatnit kritérium obozretného súkromného investora na prevod aktív spolocnosti Sernam vcelku, dopustil skreslenia skutkových okolností sporu a obsahu rozhodnutia Sernam 2, ktorého odôvodnenie nahradil svojím vlastným odôvodnením. 130 Po druhé Vseobecný súd podla odvolatelky skreslil rozhodnutie Sernam 2 tým, ze v bode 301 napadnutého rozsudku uviedol, ze "kedze podmienka týkajúca sa predaja aktív vcelku vylucovala pasíva, moznost dosiahnut zápornú cenu bola v prejednávanom prípade logicky vylúcená". Pritom, ako to odvolatelka tiez uviedla na podporu tretej casti prvého odvolacieho dôvodu v zmysle toho, co sa uvádza v bodoch 47 az 52 tohto rozsudku, tým, ze Vseobecný súd dospel k záveru, ze prevod aktív spolocnosti Sernam vcelku musel vylucovat pasíva, podla nej skreslil clánok 3 ods. 2 rozhodnutia Sernam 2. Rovnaký dôsledok malo podla nej to, ze Vseobecný súd pridal podmienku, ktorú rozhodnutie Sernam 2 nestanovuje, ked dospel k záveru, ze cena za prevod aktív spolocnosti Sernam vcelku nemôze byt záporná. Ustanovenie clánku 3 ods. 2 rozhodnutia Sernam 2 totiz spomína len poziadavku trhovej ceny, ktorá podla judikatúry môze byt aj záporná, ako vyplýva z rozsudkov z 28. januára 2003, Nemecko/Komisia ([88]C-334/99, [89]EU:C:2003:55, bod [90]133), a z 13. mája 2015, Niki Luftfahrt/Komisia ([91]T-511/09, [92]EU:T:2015:284, bod [93]139). 131 Po tretie odvolatelka vytýka Vseobecnému súdu rozpornost v odôvodnení, ktorej sa podla nej dopustil tým, ze v bode 301 napadnutého rozsudku rozhodol, ze "moznost dosiahnut zápornú cenu bola v prejednávanom prípade logicky vylúcená". Takéto konstatovanie je podla nej v rozpore s potvrdením podla bodu 100 uvedeného rozsudku, podla ktorého podla clánku 3 ods. 2 rozhodnutia Sernam 2 "jedinou poziadavkou týkajúcou sa ceny bola poziadavka trhovej ceny". 132 Po stvrté sa odvolatelka domnieva, ze kladná alebo záporná hodnota trhovej ceny nemala nijaký vplyv na dosiahnutie ciela sledovaného clánkom 3 ods. 2 rozhodnutia Sernam 2. Podla jej názoru v zmysle odôvodnenia 217 tohto rozhodnutia tento ciel spocíva v tom, ze Sernam uvolní svoje podiely na trhu v prospech nezávislého nadobúdatela a dalej nebude pôsobit vo svojej právnej forme, a to aj bez toho, aby sa tu nevyhnutne musela objavit pozitívna cena. Podla odvolatelky by pritom k dosiahnutiu tohto ciela doslo pri prevode aktív spolocnosti Sernam za trhovú cenu, a to nepochybne zápornú, prostredníctvom transparentnej a otvorenej verejnej sútaze. Vseobecný súd teda skreslil rozhodnutie Sernam 2 aj tým, ze konstatoval, ze prevod aktív spolocnosti Sernam vcelku sa pojmovo nemohol uskutocnit za zápornú cenu. 133 Okrem toho z bodu 80 usmernení Komisie o státnej pomoci na záchranu a restrukturalizáciu nefinancných podnikov v tazkostiach ([94]Ú. v. EÚ C 249, 2014, s. 1) vyplýva, ze kompenzacné opatrenia na obmedzenie narusení hospodárskej sútaze "by preto obvykle mali mat formu odclenenia aktív na základe predpokladu trvania zivotaschopných samostatných podnikov, ktoré - ak budú prevádzkované vhodným nadobúdatelom - dokázu efektívne konkurovat v dlhodobom horizonte". Ciel clánku 3 ods. 2 rozhodnutia Sernam 2 sa k tejto logike plne pripája tým, ze zabezpecuje uvolnenie podielov spolocnosti Sernam na trhu v prospech nadobúdatela jej aktív a umoznuje mu efektívne konkurovat v dlhodobom horizonte. V tomto ohlade nemá hodnota trhovej ceny ziadny vplyv. 134 Komisia sa domnieva, ze druhá cast siesteho odvolacieho dôvodu musí byt zamietnutá. - Posúdenie Súdnym dvorom 135 Na úvod je potrebné poznamenat, ze hoci odvolatelka tvrdí, ze doslo k skresleniu clánku 3 ods. 2 rozhodnutia Sernam 2, jej tvrdenia v skutocnosti smerujú ku kritike údajného nesprávneho výkladu tohto ustanovenia zo strany Vseobecného súdu, ktorý viedol k vylúceniu kritéria obozretného súkromného investora. 136 V prvom rade je potrebné uviest, ze odvolatelka nesprávne uvádza, ze povinnost predaja za trhovú cenu prostredníctvom transparentnej a otvorenej verejnej sútaze zodpovedá uplatneniu kritéria obozretného súkromného investora. 137 V tejto súvislosti je potrebné pripomenút, ze pokial ide o toto kritérium, otázku jeho uplatnitelnosti je potrebné odlisovat od otázky jeho uplatnenia (pozri najmä rozsudok z 3. apríla 2014Komisia/Holandsko a ING Groep, [95]C-224/12 P, [96]EU:C:2014:213, body [97]29 a [98]33). 138 Ako Vseobecný súd správne uviedol v bode 292 napadnutého rozsudku, uplatnitelnost kritéria súkromného investora závisí v konecnom dôsledku od toho, ci dotknutý clenský stát prizná ekonomickú výhodu podniku, ktorého je majitelom, ako akcionár a nie ako orgán verejnej moci (pozri najmä rozsudky z 5. júna 2012, Komisia/EDF, [99]C-124/10 P, [100]EU:C:2012:318, bod [101]81, ako aj z 3. apríla 2014, Komisia/Holandsko a ING Groep, [102]C-224/12 P, [103]EU:C:2014:213, bod [104]31). 139 Potom, ako bola preukázaná existencia zásahu verejného orgánu v jeho postavení akcionára, a teda uplatnitelnost kritéria súkromného investora, je následne cielom uplatnenia tohto kritéria urcit, ci je ekonomická výhoda poskytnutá v akejkolvek forme prostredníctvom státnych prostriedkov verejnému podniku z dôvodu svojich úcinkov takej povahy, ze môze narusit alebo hrozit narusením hospodárskej sútaze a ovplyvnit obchod medzi clenskými státmi (rozsudok z 5. júna 2012, Komisia/EDF, [105]C-124/10 P, [106]EU:C:2012:318, bod [107]89). 140 Je pravda, ze pokial ide o uplatnenie kritéria súkromného investora, z ustálenej judikatúry Súdneho dvora vyplýva, ze trhová cena podniku predstavuje najvyssiu cenu, ktorú je súkromný investor konajúci za obvyklých podmienok hospodárskej sútaze ochotný za tento podnik zaplatit v stave, v akom sa nachádza, pricom ked verejný orgán predá podnik, ktorý mu patrí, a pouzije na to otvorenú a transparentnú verejnú sútaz neviazanú na dalsie podmienky, mozno sa domnievat, ze trhová cena zodpovedá najvyssej ponuke (pozri najmä rozsudky z 24. októbra 2013, Land Burgenland a i./Komisia, [108]C-214/12 P, C-215/12 P a C-223/12 P, [109]EU:C:2013:682, body [110]92 a [111]94; ako aj zo 16. júla 2015, BVVG, [112]C-39/14, [113]EU:C:2015:470, bod [114]32). 141 Na rozdiel od toho, co tvrdí odvolatelka, vsak uplatnitelnost kritéria obozretného súkromného investora nemôze podliehat podmienke, ktorá sa zvycajne týka jeho uplatnovania. Preto nemozno vyvodit, ze by prevod za trhovú cenu a prostredníctvom otvorenej a transparentnej verejnej sútaze nevyhnutne predstavoval uplatnovanie tohto kritéria. 142 Ako uviedol generálny advokát v bode 142 svojich návrhov, vyzadovat, aby kompenzacné opatrenia boli vykonané za podmienok, ktoré majú obnovit zdravú hospodársku sútaz, patrí k samotnej podstate kompenzácie, ale nijako to nepredpokladá úlohu, ktorú na seba preberá stát v okamihu ich vykonávania. 143 V druhom rade, ak odvolatelka spochybnuje záver Vseobecného súdu v bode 301 napadnutého rozsudku, pokial ide o kúpnu cenu za aktíva spolocnosti Sernam vcelku, je potrebné poznamenat, ze Vseobecný súd konstatoval, ze moznost dosiahnut zápornú cenu je z definície vylúcená vzhladom na povinnost vylúcit z tohto prevodu pasíva. Ako pritom vyplýva z bodov 54 az 58 tohto rozsudku, Vseobecný súd správne rozhodol, ze clánok 3 ods. 2 rozhodnutia Sernam 2 sa má chápat tak, ze vyzaduje takéto vylúcenie pasív. V dôsledku toho nemozno tvrdit, ze by tým Vseobecný súd pridal podmienku, ktorú rozhodnutie Sernam 2 nestanovilo. 144 V tretom rade, pokial odvolatelka namieta rozpornost odôvodnenia, ktorého sa mal dopustit Vseobecný súd v napadnutom rozsudku, je potrebné poznamenat, ze uvádza argumentáciu, ktorá je analogická s argumentáciou uvedenou v rámci stvrtého odvolacieho dôvodu a zhrnutá v bode 79 tohto rozsudku. V tejto súvislosti je potrebné pripomenút, ze ako bolo konstatované v bode 85 tohto rozsudku, tvrdenie uvedené v bode 100 napadnutého rozsudku, podla ktorého jedinou poziadavkou týkajúcou sa ceny na základe doslovného výkladu clánku 3 ods. 2 rozhodnutia Sernam 2, je poziadavka trhovej ceny urcenej prostredníctvom otvoreného a transparentného postupu, ktorá sa týka analýzy pojmu "predaj", na základe ktorej Vseobecný súd v rámci druhej casti stvrtého zalobného dôvodu predlozeného v prvostupnovom konaní dospel k záveru, ze predaj sa v zásade môze uskutocnit za zápornú cenu. 145 Toto odôvodnenie sa teda týka odlisnej otázky, nez je otázka, ktorú Vseobecný súd preskúmal v bode 301 napadnutého rozsudku, a to otázky, ci bol v prejednávanej veci týkajúcej sa predaja aktív spolocnosti Sernam vcelku, mozný predaj za zápornú cenu. Z týchto dôvodov nie je tvrdenie vychádzajúce z uvedenej rozpornosti odôvodnenia dôvodné. 146 Po stvrté, pokial sa odvolatelka domnieva, ze kladná alebo záporná cena za prevod nemala ziadny vplyv na sledovaný ciel clánku 3 ods. 2 rozhodnutia Sernam 2, je potrebné poukázat na to, ze vzhladom na to, ze stanovenie tejto ceny záviselo od zaclenenia pasív do tohto prevodu alebo ich vylúcenia, toto tvrdenie splýva s tvrdením, ktoré bolo rozvinuté v rámci tretej casti prvého odvolacieho dôvodu, podla ktorého pridanie pasív k predaju aktív spolocnosti Sernam vcelku nemalo ziadny vplyv na tento ciel. Toto tvrdenie je teda potrebné zamietnut z rovnakých dôvodov, aké boli uvedené v bodoch 54 az 58 tohto rozsudku. 147 Vzhladom na vyssie uvedené je potrebné druhú cast siesteho odvolacieho dôvodu zamietnut ako nedôvodnú. O tretej casti siesteho odvolacieho dôvodu - Argumentácia úcastníkov konania 148 Tretou castou siesteho odvolacieho dôvodu odvolatelka tvrdí, ze Vseobecný súd tým, ze prijal tvrdenie, podla ktorého je zásada obozretného súkromného investora neuplatnitelná na prevod aktív spolocnosti Sernam vcelku v dôsledku kompenzacnej povahy tohto prevodu, porusil clánok 107 ods. 1 ZFEÚ. 149 Podla odvolatelky vykonanie takéhoto kompenzacného opatrenia prinálezí príjemcovi pomoci, ktorým môze byt bez rozdielu verejný alebo súkromný podnik, a nie stát ako predstavitel verejnej moci. Podla nej teda nic neodôvodnuje vylúcenie uplatnenia zásady obozretného súkromného investora pri vykonávaní kompenzacného opatrenia. 150 Ako vyplýva aj z judikatúry Súdneho dvora, a to osobitne z rozsudkov z 5. júna 2012, Komisia/EDF ([115]C-124/10 P, [116]EU:C:2012:318, bod [117]78), a z 3. apríla 2014, Komisia/Holandsko a ING Groep ([118]C-224/12 P, [119]EU:C:2014:213, body [120]32 az [121]37), uplatnenie tejto zásady nemozno opomenút, pricom táto zásada zaväzuje Komisiu predtým, ako dospeje k záveru o existencii státnej pomoci na základe clánku 107 ods. 1 ZFEÚ. 151 Ak rozhodnutie Sernam 2 ukladá dosiahnutie presného ciela, podla odvolatelky je zrejmé, ze práve ona vo svojom postavení akcionára spolocnosti Sernam by sa mala v súlade s právom správat hospodársky racionálnym spôsobom, aby dosiahla tento ciel, tak, ako by to robil súkromný investor, bez poskytnutia novej státnej pomoci. 152 V tomto zmysle judikatúra, a to najmä rozsudok z 11. septembra 2012, Corsica Ferries France/Komisia ([122]T-565/08, [123]EU:T:2012:415, body [124]83 a [125]84), plne zohladnuje skutocnost, ze súkromní investori si osvoja správanie, ktoré je nákladovo najefektívnejsie v rámci vyplývajúcom z obmedzení a zákonom dovolených hraníc. Vzhladom na okolnosti prejednávaného prípadu by pritom akékolvek iné riesenie, nez to, ktoré bolo skutocne zrealizované, osobitne súdna likvidácia, bolo nákladnejsie. Vseobecný súd podla nej tým, ze odmietol porovnat správanie odvolatelky s hospodárskou racionalitou súkromného investora za rovnakých okolností, a tým, ze v bode 309 napadnutého rozsudku rozhodol, ze kompenzacný úcel predaja aktív spolocnosti Sernam vcelku sa odlisoval od ciela, ktorý by sledoval súkromný hospodársky subjekt usilujúci sa o maximalizáciu svojho zisku alebo v tomto prípade o minimalizáciu svojich strát, porusil clánok 107 ods. 1 ZFEÚ. 153 Navyse, kedze otázka hospodárskej racionálnosti správania odvolatelky sa musí uplatnit na celý prevod, Vseobecný súd sa podla nej tiez dopustil nesprávneho právneho posúdenia a porusenia clánku 107 ods. 1 ZFEÚ v bodoch 323 a 327 napadnutého rozsudku, ktoré sa týkajú novej pomoci, ktorú identifikovala Komisia, konkrétne zápisu pohladávok do likvidacných pasív spolocnosti Sernam a záruk za pasíva, ktoré boli poskytnuté nadobúdatelovi. 154 Okrem toho sa podla nej Vseobecný súd tým, ze v bode 310 napadnutého rozsudku konstatoval, ze "sporné opatrenia sú teda priamym dôsledkom porusenia clánku 3 ods. 2 rozhodnutia Sernam 2, a preto nijako nesúvisia s uplatnením kritéria súkromného investora", dopustil nesprávneho právneho posúdenia, kedze toto konstatovanie predstavuje odmietnutie uplatnenia kritéria súkromného investora v rozpore s clánkom 107 ZFEÚ. 155 Komisia sa domnieva, ze tretia cast siesteho odvolacieho dôvodu musí byt zamietnutá. - Posúdenie Súdnym dvorom 156 Pokial ide o to, ze odvolatelka Vseobecnému súdu vytýka, ze vylúcil zohladnenie kritéria súkromného investora, je potrebné najprv pripomenút, ze podla judikatúry spomenutej v bode 138 tohto rozsudku uplatnitelnost tohto kritéria závisí od skutocnosti, ze dotknutý clenský stát koná v postavení akcionára, a nie vo svojom postavení orgánu verejnej moci. Komisia v tejto súvislosti vykoná celkové posúdenie, pri ktorom okrem skutocností, ktoré oznámi dotknutý clenský stát, zohladní aj akúkolvek inú skutocnost, ktorá je relevantná v predmetnom prípade a ktorá jej umozní urcit, ci predmetné opatrenie vyplýva z postavenia uvedeného clenského státu ako akcionára alebo ako orgánu verejnej moci (pozri v tomto zmysle rozsudky z 5. júna 2012, Komisia/EDF, [126]C-124/10 P, [127]EU:C:2012:318, bod [128]86; z 24. októbra 2013, Land Burgenland a i./Komisia, [129]C-214/12 P, C-215/12 P a C-223/12 P, [130]EU:C:2013:682, bod [131]60, ako aj z 1. októbra 2015, Electrabel a Dunamenti Ero"mu"/Komisia, [132]C-357/14 P, [133]EU:C:2015:642, bod [134]102). 157 Dalej je potrebné poznamenat, ze na úcely konstatovania existencie státnej pomoci umoznuje kritérium súkromného investora zistit, ci opatrenia prijaté v príslusnom clenskom státe podliehajú kritériu ekonomickej racionálnosti, takze by ich rovnako mohol prijat aj súkromný investor (pozri najmä rozsudok z 3. apríla 2014, Komisia/Holandsko a ING Groep, [135]C-224/12 P, [136]EU:C:2014:213, bod [137]36). V tomto zmysle vzhladom na uvedené kritérium podmienky, ktoré musí opatrenie splnit na to, aby patrilo pod pojem "pomoc" v zmysle clánku 107 ZFEÚ, nie sú splnené, ak prijímajúci verejný podnik mohol získat rovnakú výhodu, ako je tá, ktorá mu bola poskytnutá prostredníctvom státnych prostriedkov, za okolností zodpovedajúcich bezným trhovým podmienkam (pozri najmä rozsudok zo 4. septembra 2014, SNCM a Francúzsko/Corsica Ferries France, [138]C-533/12 P a C-536/12 P, [139]EU:C:2014:2142, bod [140]30, ako aj citovanú judikatúru). 158 Vzhladom na uvedené je potrebné konstatovat, ze kritérium súkromného investora predpokladá, ze konanie verejného subjektu mozno porovnat so správaním investora konajúceho v rámci bezných trhových podmienok. 159 Ako pritom vyplýva z bodov 30 az 32 tohto rozsudku a ako uviedol aj Vseobecný súd v bodoch 305 a 306 napadnutého rozsudku, prevod aktív spolocnosti Sernam vcelku v zmysle clánku 3 ods. 2 rozhodnutia Sernam 2 predstavuje kompenzacné opatrenie urcené na to, aby sa zabránilo naruseniu hospodárskej sútaze. Vseobecný súd teda mohol v bodoch 307 a 308 napadnutého rozsudku oprávnene uviest, ze opatrenia uvedené v clánku 3 ods. 2 rozhodnutia Sernam 2 nezodpovedali bezným trhovým podmienkam, a teda, ze ako uviedol v bode 309 uvedeného rozsudku "kompenzacný úcel predaja aktív spolocnosti Sernam vcelku... sa... odlisoval od ciela, ktorý by sledoval súkromný hospodársky subjekt usilujúci sa o maximalizáciu svojho zisku alebo v tomto prípade o minimalizáciu svojich strát", z coho v bode 311 uvedeného rozsudku vyvodil, ze nie je mozné Komisii vytýkat, ze z týchto dôvodov v odôvodnení 155 rozhodnutia Sernam 3 vylúcila kritérium súkromného investora. 160 Je pravda, ze toto kritérium nie je nezávislé od povinností, ktorým podliehajú hospodárske subjekty (pozri v tomto zmysle rozsudok zo 4. septembra 2014, SNCM a Francúzsko/Corsica Ferries France, [141]C-533/12 P a C-536/12 P, [142]EU:C:2014:2142, bod [143]33, ako aj citovanú judikatúru). Zároven si vsak nemozno zamienat povinnosti, ktoré vytvárajú bezné podmienky na trhu s povinnostami, ktoré majú zabránit naruseniu hospodárskej sútaze v rámci tohto trhu. 161 Ak, ako tvrdí odvolatelka, si vykonávanie rozhodnutia Sernam 2 od nej vyzadovalo hospodársky racionálne správanie, ako to konstatoval Vseobecný súd v bode 310 napadnutého rozsudku, toto vykonávanie sa zároven nemohlo uskutocnit v rozpore s clánkom 3 ods. 2 tohto rozhodnutia. Je tiez potrebné konstatovat, ze v rozsahu, v akom odvolatelka predpokladá, ze súkromný podnik, ktorý by mal uplatnovat rozhodnutie Sernam 2, by si z hladiska hospodárskej racionality zvolil rovnaké podmienky pre prevod aktív vcelku ako tie, ktoré boli zvolené v prejednávanej veci, jej argumentácia vychádza z nesprávneho predpokladu zlucitelnosti týchto podmienok prevodu s cielom a povinnostami ulozenými v clánku 3 ods. 2 rozhodnutia Sernam 2. 162 Okrem toho, ako pripústa odvolatelka, opatrenia, ktoré Komisia povazuje za novú státnu pomoc, nie sú oddelitelné od uplatnovania clánku 3 ods. 2 rozhodnutia Sernam 2. Tieto opatrenia preto nemozno posudzovat nezávisle na kompenzacnom cieli tohto ustanovenia a Vseobecný súd teda postupoval správne, ked v bodoch 323 a 327 napadnutého rozsudku neuplatnil kritérium obozretného súkromného investora na tieto nové výhody. 163 Vzhladom na uvedené je potrebné tretiu cast siesteho odvolacieho dôvodu zamietnut. Siesty odvolací dôvod je preto potrebné zamietnut v celom rozsahu. 164 Z toho vyplýva, ze odvolania sa musí zamietnut. O trovách 165 Podla clánku 184 ods. 2 Rokovacieho poriadku Súdneho dvora, ak odvolanie nie je dôvodné, Súdny dvor rozhodne aj o trovách konania. 166 Podla clánku 138 ods. 1 tohto rokovacieho poriadku uplatnitelného na konanie o odvolaní na základe jeho clánku 184 ods. 1 úcastník konania, ktorý vo veci nemal úspech, je povinný nahradit trovy konania, ak to bolo v tomto zmysle navrhnuté. 167 Kedze Komisia, ako aj Mory a Mory Team navrhli ulozit odvolatelke povinnost nahradit trovy konania a odvolatelka vo svojich dôvodoch nemala úspech, je opodstatnené ulozit jej povinnost znásat svoje vlastné trovy konania a nahradit trovy konania vynalozené Komisiou, ako aj trovy konania spolocností Mory a Mory Team. Z týchto dôvodov Súdny dvor (prvá komora) rozhodol takto: 1. Odvolanie sa zamieta. 2. SNCF Mobilités znása svoje vlastné trovy konania a je povinná nahradit trovy konania, ktoré vynalozili Európska komisia, Mory SA a Mory Team. Podpisy __________________________________________________________________ ( [144]*1 ) Jazyk konania: francúzstina. References 1. file:///tmp/lynxXXXXAW6vLe/L88187-767TMP.html#t-ECR_62016CJ0127_SK_01-E0001 2. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2015%3A1003&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 3. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:L:2012:195:TOC 4. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:C:2001:199:TOC 5. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:C:2003:182:TOC 6. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:L:2006:140:TOC 7. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:L:1999:083:TOC 8. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:C:1999:288:TOC 9. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:C:2009:004:TOC 10. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2004%3A238&locale=sk 11. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2004%3A238&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 12. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2004%3A238&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point68 13. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2004%3A238&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point70 14. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2005%3A364&locale=sk 15. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2005%3A364&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 16. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2005%3A364&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point73 17. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1980%3A166&locale=sk 18. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1980%3A166&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 19. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1980%3A166&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point7 20. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2017%3A724&locale=sk 21. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2017%3A724&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 22. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2017%3A724&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point70 23. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2011%3A685&locale=sk 24. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2011%3A685&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 25. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2011%3A685&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point55 26. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2017%3A256&locale=sk 27. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2017%3A256&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 28. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2017%3A256&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point83 29. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2004%3A238&locale=sk 30. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2004%3A238&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 31. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2004%3A238&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point68 32. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2004%3A238&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point70 33. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2005%3A364&locale=sk 34. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2005%3A364&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 35. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2005%3A364&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point73 36. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2016%3A947&locale=sk 37. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2016%3A947&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 38. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2016%3A947&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point69 39. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2004%3A238&locale=sk 40. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2004%3A238&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 41. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2004%3A238&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point95 42. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2005%3A364&locale=sk 43. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2005%3A364&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 44. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2005%3A364&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point73 45. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:L:2014:094:TOC 46. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:L:2014:094:TOC 47. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2015%3A642&locale=sk 48. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2015%3A642&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 49. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2015%3A642&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point68 50. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2004%3A238&locale=sk 51. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2004%3A238&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 52. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2004%3A238&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point95 53. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2001%3A456&locale=sk 54. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2001%3A456&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 55. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2004%3A238&locale=sk 56. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2004%3A238&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 57. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2010%3A386&locale=sk 58. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2010%3A386&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 59. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2012%3A164&locale=sk 60. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2012%3A164&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 61. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2004%3A238&locale=sk 62. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2004%3A238&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 63. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2004%3A238&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point86 64. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2005%3A364&locale=sk 65. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2005%3A364&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 66. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2005%3A364&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point97 67. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2005%3A364&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point99 68. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2015%3A642&locale=sk 69. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2015%3A642&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 70. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2015%3A642&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point111 71. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2001%3A456&locale=sk 72. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2001%3A456&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 73. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2001%3A456&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point75 74. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2016%3A990&locale=sk 75. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2016%3A990&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 76. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2016%3A990&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point39 77. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A31&locale=sk 78. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A31&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 79. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A31&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point109 80. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2003%3A252&locale=sk 81. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2003%3A252&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 82. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2003%3A252&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point78 83. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2004%3A238&locale=sk 84. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2004%3A238&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 85. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2004%3A238&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point78 86. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2004%3A238&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point84 87. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:C:2016:262:TOC 88. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2003%3A55&locale=sk 89. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2003%3A55&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 90. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2003%3A55&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point133 91. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2015%3A284&locale=sk 92. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2015%3A284&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 93. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2015%3A284&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point139 94. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:C:2014:249:TOC 95. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2014%3A213&locale=sk 96. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2014%3A213&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 97. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2014%3A213&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point29 98. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2014%3A213&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point33 99. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2012%3A318&locale=sk 100. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2012%3A318&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 101. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2012%3A318&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point81 102. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2014%3A213&locale=sk 103. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2014%3A213&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 104. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2014%3A213&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point31 105. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2012%3A318&locale=sk 106. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2012%3A318&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 107. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2012%3A318&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point89 108. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A682&locale=sk 109. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A682&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 110. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A682&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point92 111. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A682&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point94 112. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2015%3A470&locale=sk 113. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2015%3A470&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 114. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2015%3A470&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point32 115. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2012%3A318&locale=sk 116. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2012%3A318&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 117. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2012%3A318&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point78 118. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2014%3A213&locale=sk 119. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2014%3A213&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 120. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2014%3A213&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point32 121. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2014%3A213&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point37 122. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2012%3A415&locale=sk 123. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2012%3A415&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 124. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2012%3A415&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point83 125. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2012%3A415&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point84 126. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2012%3A318&locale=sk 127. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2012%3A318&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 128. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2012%3A318&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point86 129. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A682&locale=sk 130. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A682&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 131. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A682&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point60 132. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2015%3A642&locale=sk 133. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2015%3A642&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 134. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2015%3A642&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point102 135. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2014%3A213&locale=sk 136. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2014%3A213&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 137. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2014%3A213&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point36 138. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2014%3A2142&locale=sk 139. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2014%3A2142&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 140. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2014%3A2142&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point30 141. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2014%3A2142&locale=sk 142. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2014%3A2142&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 143. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2014%3A2142&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point33 144. file:///tmp/lynxXXXXAW6vLe/L88187-767TMP.html#c-ECR_62016CJ0127_SK_01-E0001