ROZSUDOK SÚDNEHO DVORA (druhá komora) z 25. júla 2018 ( [1]*1 ) "Odvolanie - Hospodárska sútaz - Clánok 102 ZFEÚ - Zneuzitie dominantného postavenia - Polský trh s velkoobchodnými sluzbami sirokopásmového prístupu k internetu - Odmietnutie poskytovat prístup k sieti a dodávat velkoobchodné produkty - Nariadenie (ES) c. 1/2003 - Clánok 7 ods. 1 - Clánok 23 ods. 2 písm. a) - Legitímny záujem konstatovat porusenie, ktoré sa skoncilo - Výpocet pokuty - Usmernenia z roku 2006 k metóde stanovovania pokút ulozených podla clánku 23 ods. 2 písm. a) nariadenia c. 1/2003 - Závaznost - Polahcujúce okolnosti - Investície vynalozené podnikom, ktorý sa dopustil porusenia - Preskúmanie zákonnosti - Neobmedzená právomoc pri preskúmaní - Nahradenie odôvodnenia" Vo veci C-123/16 P, ktorej predmetom je odvolanie podla clánku 56 Statútu Súdneho dvora Európskej únie, podané 27. februára 2016, Orange Polska SA, so sídlom vo Varsave (Polsko), v zastúpení: S. Hautbourg, avocat, P. Pasnik, M. Modzelewska de Raad, adwokaci, A. Howard, barrister a D. Beard, QC, zalobkyna, dalsí úcastníci konania: Európska komisia, v zastúpení: J. Szczodrowski, L. Malferrari a E. Gippini Fournier, splnomocnení zástupcovia, zalovaná v prvostupnovom konaní, Polska Izba Informatyki i Telekomunikacji, so sídlom vo Varsave, v zastúpení: P. Litwinski, adwokat, European Competitive Telecommunications Association AISBL (ECTA), predtým European Competitive Telecommunications Association, so sídlom v Bruseli (Belgicko), v zastúpení: G. I. Moir a J. MacKenzie, solicitors, vedlajsí úcastníci konania v prvostupnovom konaní, SÚDNY DVOR (druhá komora), v zlození: predseda druhej komory M. Ilesic, sudcovia A. Rosas, C. Toader, A. Prechal a E. Jarasiunas (spravodajca), generálny advokát: M. Wathelet, tajomník: L. Carrasco Marco, referentka, so zretelom na písomnú cast konania a po pojednávaní z 22. novembra 2017, po vypocutí návrhov generálneho advokáta na pojednávaní 21. februára 2018, vyhlásil tento Rozsudok 1 Spolocnost Orange Polska SA (dalej len "Orange") svojím odvolaním navrhuje zrusit v prvom rade rozsudok Vseobecného súdu Európskej únie zo 17. decembra 2015, Orange Polska/Komisia (T-486/11, dalej len "napadnutý rozsudok", [2]EU:T:2015:1002), ktorým Vseobecný súd zamietol jej zalobu, ktorou sa domáhala v prvom rade zrusenia rozhodnutia Komisie z 22. júna 2011 K(2011) 4378 v konecnom znení týkajúceho sa konania podla clánku 102 ZFEÚ (Vec COMP/39.525 - Telekomunikacja Polska) (dalej len "sporné rozhodnutie"), ako aj v druhom rade toto posledné uvedené rozhodnutie. Právny rámec Nariadenie (ES) c. 1/2003 2 Odôvodnenie 11 nariadenia Rady (ES) c. 1/2003 zo 16. decembra 2002 o vykonávaní pravidiel hospodárskej sútaze stanovených v clánkoch [101] a [102 ZFEÚ] ([3]Ú. v. ES L 1, 2003, s. 1; Mim. vyd. 08/002, s. 205) stanovuje: "Na zabezpecenie uplatnovania ustanovení Zmluvy by mala mat [Európska komisia] moznost adresovat podnikom alebo zdruzeniam podnikov rozhodnutia týkajúce sa ukoncenia porusovania clánkov [101 a 102 ZFEÚ]. Za predpokladu, ze je to v oprávnenom záujme, Komisia by mala mat aj moznost prijat rozhodnutia, ktoré stanovia, ze v minulosti bol spáchaný priestupok, aj ked nebol sankcionovaný. ..." 3 Clánok 4 tohto nariadenia, ktorý sa nachádza v kapitole II tohto nariadenia, nazvanej "Právomoci", stanovuje, ze "na úcely uplatnenia [clánkov 101 a 102 ZFEÚ] má Komisia právomoci stanovené týmto nariadením". 4 V kapitole III tohto nariadenia, ktorá sa týkaja "rozhodnut[í] Komisie", clánok 7 tohto nariadenia, nazvaný "Zistenie a ukoncenie porusovania", vo svojom odseku 1 stanovuje: "Ak Komisia konajúc na základe staznosti alebo z vlastného podnetu zistí porusovanie clánkov [101 alebo 102 ZFEÚ], môze rozhodnutím od príslusných podnikov a zdruzení podnikov poziadat o ukoncenie takého porusovania [pozadovat, aby skoncili konstatované porusovanie - neoficiálny preklad]. Na tento úcel im môze ulozit akékolvek strukturálne opatrenia alebo opatrenia o správaní... Ak má Komisia na tom oprávnený záujem, môze tiez zistit porusenie [konstatovat, ze doslo k poruseniu - neoficiálny preklad] potom, co bolo spáchané." 5 Clánok 16 uvedeného nariadenia, ktorý sa nachádza v kapitole IV tohto nariadenia o spolupráci, spresnuje vo svojom odseku 1, ze "ked vnútrostátne súdy rozhodujú o ... postupoch podla clánku [101 alebo 102 ZFEÚ], ktoré sú uz predmetom rozhodnutia Komisie, nemôzu prijat rozhodnutia, ktoré sú v rozpore s rozhodnutím prijatým Komisiou". 6 Kapitola VI nariadenia c. 1/2003 sa týka sankcií. V tejto kapitole sa nachádza clánok 23 s názvom "Pokuty", ktorý stanovuje: "... 2. Komisia môze rozhodnutím ulozit podnikom alebo zdruzeniam podnikov pokuty, ked úmyselne alebo z nedbalosti: a) porusujú clánok [101 alebo clánok 102 ZFEÚ]... ..." 7 V kapitole VII uvedeného nariadenia, nazvanej "Premlcacie lehoty", sa nachádza clánok 25 tohto nariadenia, ktorý je pomenovaný "Premlcacie lehoty na ukladanie pokút". Odseky 1 a 2 tohto clánku znejú: "1. Právomoci zverené Komisii clánkami 23 a 24 podliehajú týmto premlcacím lehotám: a) tri roky v prípade porusenia ustanovení týkajúcich sa ziadosti o informácie alebo vykonávania inspekcií; b) pät rokov v prípade vsetkých ostatných porusení. 2. Cas zacína plynút dnom zaciatku porusovania [Lehota zacína plynút dnom, ked k poruseniu doslo - neoficiálny preklad]. Avsak v prípade pokracujúceho alebo opakovaného porusovania zacína cas [lehota - neoficiálny preklad] plynút dnom ukoncenia porusovania." 8 Clánok 31, ktorý sa nachádza medzi vseobecnými ustanoveniami nariadenia c. 1/2003, stanovuje: "Súdny dvor má neobmedzenú súdnu právomoc na preskúmanie rozhodnutí, v ktorých Komisia stanovila pokutu alebo pravidelné penále. Môze zrusit, znízit alebo zvýsit ulozenú pokutu alebo pravidelné penále." Smernica 2014/104/EÚ 9 Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2014/104/EÚ z 26. novembra 2014 o urcitých pravidlách upravujúcich zaloby podla vnútrostátneho práva o náhradu skody utrpenej v dôsledku porusenia ustanovení práva hospodárskej sútaze clenských státov a Európskej únie ([4]Ú. v. EÚ L 349, 2014, s. 1) vo svojom clánku 10 stanovuje: "1. Clenské státy v súlade s týmto clánkom stanovia pravidlá uplatnitelné na premlcacie lehoty na podanie zalôb o náhradu skody. ... ... 4. Clenské státy zabezpecia, aby premlcacia lehota spocívala alebo v závislosti od vnútrostátneho práva bola prerusená, ak orgán hospodárskej sútaze vykoná úkony na úcely vysetrovania alebo jeho konania v súvislosti s porusením práva hospodárskej sútaze, ktorého sa týka zaloba o náhradu skody. Spocívanie premlcacej lehoty sa skoncí najskôr jeden rok po tom, ako sa rozhodnutie o porusení stalo konecným alebo ako sa konanie skoncilo iným spôsobom." 10 Clánok 18 ods. 3 tejto smernice uvádza: "Náhradu, ktorá bola vyplatená na základe konsenzuálneho urovnania este pred vydaním rozhodnutia orgánu hospodárskej sútaze o ulození pokuty, môze tento orgán povazovat za polahcujúcu okolnost." Usmernenia k metóde stanovovania pokút 11 Usmernenia k metóde stanovenia pokút ulozených podla clánku 23 ods. 2 písm. a) nariadenia (ES) c. 1/2003 ([5]Ú. v. EÚ C 210, 2006, s. 2, dalej len "usmernenia z roku 2006"), vo svojej casti týkajúcej sa stanovenia základnej výsky pokút, uvádzajú: "19. Základná výska pokuty bude súvisiet s urcitou castou hodnoty predaja stanovenou v závislosti od stupna závaznosti porusenia a vynásobenou poctom rokov, v ktorých porusenie trvalo. 20. Vyhodnotenie závaznosti sa vykoná osobitne na kazdý typ porusenia prihliadajúc na vsetky relevantné okolnosti prípadu. 21. Vo väcsine prípadov sa zohladnovaná cast hodnoty predaja stanoví na úrovni, ktorá môze dosiahnut az 30 %. 22. Pri rozhodovaní o tom, ci cast hodnoty predaja, ktorá sa má vziat do úvahy pre daný prípad by mala byt situovaná v hornej alebo v dolnej casti stupnice, Komisia zohladní urcitý pocet ukazovatelov, napríklad povahu porusenia, kumulovaný podiel vsetkých zúcastnených strán na trhu, geografický rozsah porusenia, uskutocnenie alebo neuskutocnenie porusenia. ..." 12 Bod 29 týchto usmernení, ktorý sa týka polahcujúcich okolností, uvádza, ze "Komisia môze znízit základnú výsku pokuty, ak zistí existenciu polahcujúcich okolností" a uvádza sa v nom zoznam príkladov. Okolnosti predchádzajúce sporu a sporné rozhodnutie 13 Okolnosti predchádzajúce sporu, ako vyplývajú z bodov 1 az 34 napadnutého rozsudku, mozno zhrnút takto. 14 Orange je právnou nástupkynou spolocnosti Telekomunikacja Polska SA (dalej len "Orange"), t. j. telekomunikacného podniku zalozeného v Polsku v roku 1991 po privatizácii bývalého státneho monopolu. 15 Na základe inspekcie vykonanej od 23. do 26. septembra 2008, Komisia prijala 26. februára 2010 oznámenie o výhradách, na ktoré Orange odpovedala 2. júna 2010. 16 Komisia v spornom rozhodnutí identifikovala tri trhy s predmetnými produktmi: velkoobchodný trh sirokopásmového prístupu na internet, tiez nazývaný "velkoobchodný trh prístupu BSA [bit-stream access (sirokopásmový prístup)]", velkoobchodný trh prístupu k fyzickej sietovej infrastruktúre na pevnom mieste, tiez nazývaný "velkoobchodný trh prístupu LLU [local-loop unbundling (uvolnenie prístupu k úcastníckej prípojke)]", a maloobchodný masový trh, t. j. trh so standardnými sirokopásmovými produktmi ponúkanými na pevnom mieste telekomunikacnými operátormi svojim koncovým pouzívatelom. Relevantný geografický trh bol vymedzený ako celé územie Polska. 17 Komisia navyse uviedla, ze jednak v case skutkových okolností vo veci samej, subjekt, ktorý bol národným regulacným úradom (dalej len "NRO") urcený za operátora s významným vplyvom na trhu v oblasti poskytovania pevných telefónnych sietí, v tomto prípade Orange, bol povinný novým subjektom - nazývaným "alternatívni operátori" - umoznit neviazaný prístup k jeho úcastníckej prípojke a súvisiacim zdrojom, a to za transparentných, spravodlivých a nediskriminacných podmienok a prinajmensom takých výhodných, ako sú podmienky stanovené v standardnej ponuke, ktorú urcený operátor v nadväznosti na konanie uskutocnované pred NRO navrhol a prijal. Komisia tiez uviedla, ze od roku 2005 polský NRO viackrát konal s cielom napravit porusenia stanovených povinností, ktorých sa dopustila Orange, vrátane ulozenia pokút. 18 Na jednej strane Komisia uviedla, ze Orange 22. októbra 2009 podpísala s predsedom Urzad Komunikacji Elektronicznej (UKE) (predseda Úradu pre elektronické komunikácie), t. j. predsedom polského NRO, ktorý bol vtedy vo funkcii, dohodu, podla ktorej sa Orange dobrovolne zaviazala predovsetkým dodrziavat svoje právne povinnosti, uzatvorit dohody s alternatívnymi prevádzkovatelmi týkajúce sa prístupu za podmienok, ktoré boli v súlade s relevantnými standardnými ponukami, a investovat do modernizácie svojej sirokopásmovej siete (dalej len "dohoda s UKE"). 19 Co sa týka predmetného porusenia, Komisia konstatovala, ze Orange mala dominantné postavenie na trhoch produktov, ktoré sú uvedené v bode 16 tohto rozsudku. 20 Komisia dospela k záveru, ze Orange zneuzívala svoje dominantné postavenie na oboch velkoobchodných trhoch s cielom chránit svoje postavenie na maloobchodnom trhu, a to prostredníctvom rozvoja stratégie smerujúcej k obmedzeniu hospodárskej sútaze vo vsetkých stupnoch procesu prístupu k jej sieti. Táto stratégia spocívala v navrhovaní, pre alternatívnych prevádzkovatelov, neprimeraných podmienok v dohodách o sirokopásmovom prístupe a neviazanom prístupe k úcastníckej prípojke, spomalení procesu rokovania o dohodách o prístupe k týmto istým produktom, obmedzení prístupu k svojej sieti a predplatitelským prípojkám, ako aj odmietnutí poskytnút informácie nevyhnutné pre alternatívnych prevádzkovatelov na prijatie rozhodnutí v oblasti prístupu. 21 V clánku 1 sporného rozhodnutia Komisia dospela k záveru, ze spolocnost Orange tým, ze odmietla poskytnút alternatívnym prevádzkovatelom sirokopásmový prístup k svojim velkoobchodným sirokopásmovým produktom, sa dopustila jediného a nepretrzitého porusenia clánku 102 ZFEÚ, ktoré sa zacalo 3. augusta 2005, ked sa zacali prvé rokovania medzi spolocnostou Orange a jedným alternatívnym prevádzkovatelom o prístupe k sieti Orange na základe standardnej ponuky týkajúcej sa neviazaného prístupu k úcastníckej prípojke, a pokracovalo najmenej do 22. októbra 2009, ked bola podpísaná dohoda s UKE. 22 Komisia potrestala Orange tým, ze jej v clánku 2 sporného rozhodnutia ulozila pokutu vo výske 127554194 eur, vypocítanú podla usmernení z roku 2006. Pri tomto výpocte Komisia urcila základnú sumu tejto pokuty tak, ze zohladnila 10 % priemernej hodnoty predajov uskutocnených spolocnostou Orange na dotknutých trhoch a na zohladnenie dlzky trvania porusenia, vynásobila ju multiplikacným faktorom 4,16. Hoci sa rozhodla neupravit túto sumu v závislosti od pritazujúcich alebo polahcujúcich okolností, odpocítala vsak od nej pokuty, ktoré spolocnosti Orange ulozila UKE za porusenie jej právnych povinností. Konanie pred Vseobecným súdom a napadnutý rozsudok 23 Návrhom podaným do kancelárie Vseobecného súdu 2. septembra 2011 podala Orange zalobu, ktorou sa domáhala v prvom rade zrusenia sporného rozhodnutia a subsidiárne zrusenia alebo znízenia pokuty, ktorá jej bola týmto rozhodnutím ulozená. 24 Uznesením zo 7. novembra 2012 predseda prvej komory Vseobecného súdu vyhovel návrhu, ktorý podala Polska Izba Informatyki i Telekomunikacji (PIIT) (Polská komora pre informacné technológie a telekomunikácie), na vstup do konania ako vedlajsí úcastník na podporu návrhov spolocnosti Orange. 25 Uznesením z 3. septembra 2013 predseda prvej komory Vseobecného súdu vyhovel návrhu, ktorý podalo European Competitive Telecommunications Association (ECTA), ktoré sa odvtedy stalo medzinárodným neziskovým zdruzením, na vstup do konania ako vedlajsí úcastník na podporu návrhov Komisie. 26 Spolocnost Orange uviedla na podporu svojej zaloby pät zalobných dôvodov. Prvý zalobný dôvod bol predlozený na podporu návrhov zalobkyne na úplné zrusenie sporného rozhodnutia, druhý a tretí zalobný dôvod na podporu návrhov na zrusenie clánku 2 sporného rozhodnutia a stvrtý a piaty zalobný dôvod na podporu jej návrhov na zmenu pokuty ulozenej v tomto clánku 2. Vseobecný súd sa domnieval, ze týmito dvoma poslednými uvedenými zalobnými dôvodmi sa tvrdilo nesprávne právne posúdenie a mohli, ak by sa preukázala ich dôvodnost, mat za následok ciastocnú neplatnost sporného rozhodnutia, na základe coho ich prekvalifikoval tak, ze sa na ne vztahuje preskúmanie zákonnosti zo strany súdu Únie a nie jeho neobmedzená súdna právomoc. Vseobecný súd po tom, ako v rámci preskúmania zákonnosti sporného rozhodnutia zamietol vsetkých týchto pät zalobných dôvodov ako nedôvodné a navyse uviedol, ze ziadny iný prvok neodôvodnoval zmenu výsky pokuty, zamietol túto zalobu v celom rozsahu. Návrhy úcastníkov konania a konanie na Súdnom dvore 27 Orange navrhuje, aby Súdny dvor: - zrusil napadnutý rozsudok, - zrusil napadnuté rozhodnutie v celom rozsahu alebo - subsidiárne zrusil clánok 2 napadnutého rozhodnutia v celom rozsahu alebo - subsidiárne v druhom rade znízil pokutu ulozenú sporným rozhodnutím v rozsahu, v akom to Súdny dvor bude povazovat za primerané, alebo - subsidiárne v tretom rade vrátil vec Komisii, aby prijala rozhodnutie o výske pokuty, a - ulozil Komisii povinnost nahradit trovy konania. 28 Komisia navrhuje, aby Súdny dvor zamietol odvolanie a ulozil spolocnosti Orange povinnost nahradit trovy konania. 29 PIIT navrhuje, aby Súdny dvor: - zrusil napadnutý rozsudok, - zrusil clánok 2 sporného rozhodnutia alebo - subsidiárne znízil pokutu ulozenú sporným rozhodnutím v rozsahu, v akom to Súdny dvor bude povazovat za primerané, alebo - subsidiárne v druhom rade vrátil vec Komisii, aby prijala rozhodnutie o výske pokuty, a - ulozil Komisii povinnost nahradit trovy konania, vrátane trov konania, ktoré vynalozilo PIIT. 30 ECTA v podstate navrhuje zamietnut odvolanie a ulozit spolocnosti Orange povinnost nahradit trovy konania, ktoré vynalozili Komisia a ECTA. 31 Rozhodnutím predsedu Súdneho dvora z 2. marca 2017 bolo konanie v tejto veci prerusené podla clánku 55 ods. 1 písm. b) rokovacieho poriadku Súdneho dvora az do vyhlásenia rozsudku zo 6. septembra 2017, Intel/Komisia ([6]C-413/14 P, [7]EU:C:2017:632). O odvolaní 32 Orange na podporu svojho odvolania uvádza tri odvolacie dôvody. O prvom odvolacom dôvode zalozenom na nesprávnom právnom posúdení, pokial ide o povinnost Komisie preukázat existenciu oprávneného záujmu na prijatie rozhodnutia konstatujúceho porusenie, ku ktorému doslo v minulosti Argumentácia úcastníkov konania 33 Orange tvrdí, ze predmetné porusenie sa skoncilo viac ako sest mesiacov pred oznámením o výhradách a osemnást mesiacov pred prijatím sporného rozhodnutia. Islo o porusovanie spáchané v minulosti a Komisia bola teda povinná podla clánku 7 ods. 1 nariadenia c. 1/2003 preukázat legitímny záujem na jeho konstatovaní, co vsak neurobila. 34 V tejto súvislosti Vseobecný súd v bode 76 napadnutého rozsudku konstatoval, ze podla daného ustanovenia má Komisia povinnost preukázat existenciu legitímneho záujmu prijat rozhodnutie, ktorým sa konstatuje porusenie, ak sa toto porusovanie skoncilo a zároven Komisia neulozí pokutu. V bode 77 uvedeného rozsudku vsak Vseobecný súd obmedzil rozsah tejto povinnosti len na prípad, ak je právomoc Komisie ulozit pokuty premlcaná. V dôsledku toho sa podla jej tvrdenia dopustil nesprávneho právneho posúdenia pri výklade a uplatnení tohto ustanovenia. 35 V prvom rade takýto výklad nemozno vyvodit z jednoznacného znenia clánku 7 ods. 1 nariadenia c. 1/2003. Tak odôvodnenie 11 nariadenia c. 1/2003, ako aj prípravné práce k tomuto nariadeniu a správna prax Komisie potvrdzujú, ze povinnost Komisie preukázat existenciu oprávneného záujmu na konstatovaní porusenia spáchaného v minulosti existuje nezávisle od ulozenia pokuty. Navyse iba tento clánok 7 ods. 1 priznáva Komisii právomoc konstatovat porusenie clánkov 101 alebo 102 ZFEÚ. 36 Preto nic neodôvodnuje to, aby boli ustanovenia clánku 7 nariadenia c. 1/2003 podriadené právomoci Komisie ukladat pokuty. Clánok 23 ods. 2 tohto nariadenia odkazuje na uz nevyhnutne konstatované porusenia a toto ustanovenie nemá vplyv na okolnosti, za akých mozno konstatovat porusenie podla daného clánku 7. Tento výklad potvrdzuje skutocnost, ze právomoc Komisie konstatovat existenciu porusenia nepodlieha ziadnej premlcacej lehote a bolo jej priznané v inej casti nariadenia c. 1/2003, nez je tá, ktorá jej priznáva právomoc ukladat pokuty. Z judikatúry nevyplýva ani to, ze nemoznost ulozit pokutu je predpokladom ulozenia povinnosti preukázat legitímny záujem. 37 Napokon Orange tvrdí, ze na jednej strane ak Komisia pri uplatnení clánku 16 nariadenia c. 1/2003 konstatuje porusenie spáchané v minulosti, potvrdí sa tým v prípade zaloby o náhradu skody zodpovednost dotknutého podniku. Na druhej strane takéto konstatovanie, dokonca aj v prípade neulozenia pokuty, by mohlo spôsobit ujmu tomuto podniku z dôvodu svojho odkladného úcinku plynutia premlcacích lehôt uplatnitelných na podanie zaloby o náhradu skody stanovenej v clánku 10 ods. 4 smernice 2014/104. Tieto skutocnosti údajne odôvodnujú, ze Komisia je povinná uviest v kazdom rozhodnutí, ktorým sa konstatuje porusenie spáchané v minulosti, ktoré podnik dobrovolne skoncil, dôvody preukazujúce jej oprávnený záujem na stíhaní takéhoto porusenia. 38 Okrem toho prvý odvolací dôvod tým, ze sa týka bodov 74 az 80 napadnutého rozsudku, a nie iba jeho bodu 77, nie je neúcinný, ako to nesprávne tvrdí Komisia. 39 Komisia tvrdí, ze tento odvolací dôvod je nedôvodný. V kazdom prípade je podla nej neúcinný v casti, v ktorej sa týka bodu 77 napadnutého rozsudku, hoci odôvodnenie uvedené v bode 76 tohto rozsudku by postacovalo ako základ pre závery uvedené v bodoch 78 a 79 uvedeného rozsudku. Tvrdenie uvedené spolocnostou Orange v replike, podla ktorého tento prvý odvolací dôvod v skutocnosti smeruje proti bodom 74 az 80 napadnutého rozsudku alebo prinajmensom bodom 74 az 76 a 80, má byt neprípustné podla clánku 169 ods. 2 rokovacieho poriadku, pretoze tieto body neboli oznacené v odvolaní. 40 ECTA tvrdí, ze tento dôvod nie je dôvodný, pretoze právomoc Komisie ukladat pokuty bez ohladu na to, ci doslo k ukonceniu porusovania alebo nie, vyplýva z clánku 23 ods. 2 nariadenia c. 1/2003. Okrem povinnosti preukázat úmysel alebo nedbalost nie je daná právomoc podmienená nijakou podmienkou. V dôsledku toho Orange sa nesprávne odvoláva na clánok 7 ods. 1 tohto nariadenia. Posúdenie Súdnym dvorom 41 Na úvod co sa týka toho, ze Komisia spochybnuje relevantnost prvého odvolacieho dôvodu, pretoze smeruje iba proti bodu 77 napadnutého rozsudku, treba konstatovat, ze v odvolaní proti napadnutému rozsudku sú výslovne uvedené iba jeho body 76 a 77, a ze je pravda, ze iba tento bod 77 sa zdá byt výslovne napadnutý. 42 Z argumentácie predlozenej spolocnostou Orange v tejto zalobe vsak jasne vyplýva, ze táto spolocnost spochybnuje výklad clánku 7 ods. 1 nariadenia c. 1/2003, ako ho vykladá Vseobecný súd a podla ktorého toto ustanovenie neukladá Komisii povinnost uviest v spornom rozhodnutí existenciu oprávneného záujmu na konstatovaní predmetného porusenia, hoci sa uz skoncilo v momente, ked prijala toto rozhodnutie, pokial právomoc Komisie ulozit pokutu nebola premlcaná. Je zjavné, ze tento výklad vyplýva len z celkového znenia týchto bodov 76 a 77, a takze odvolanie sa zjavne týka týchto dvoch bodov. 43 Okrem toho, uvedené body predstavujú hlavné dôvody, na ktorých sa zakladajú zistenia uvedené Vseobecným súdom v bodoch 78 az 80 napadnutého rozsudku, kedze v bodoch 74 a 75 tohto rozsudku - co sú jediné dalsie body tohto rozsudku uvádzajúce odôvodnenie Vseobecného súdu súvisiace s prvým zalobným dôvodom, ktorý mu bol predlozený - sa obmedzujú na pripomenutie znenia clánku 7 ods. 1 nariadenia c. 1/2003 a výpisu z dôvodovej správy k návrhu nariadenia Rady o vykonávaní pravidiel hospodárskej sútaze stanovených v clánkoch 81 a 82 [ES] a o zmene a doplnení nariadenia (EHS) c. 1017/68, (EHS) c. 2988/74, (EHS) c. 4056/86 a (EHS) c. 3975/87 [KOM(2000) 582 v konecnom znení] ("nariadenie o uplatnovaní clánkov 81 a 82 [ES]" [neoficiálny preklad] ([8]Ú. v. ES C 365 E, 2000, s. 284, dalej len "návrh, ktorý viedol k prijatiu nariadenia c. 1/2003"). Preto nebolo na úcely prvého odvolacieho dôvodu relevantné výslovne odkazovat na tieto body 74 a 75, kedze správnost citácií, ktoré sú tam uvedené, nie je sporná. 44 Za týchto okolností napadnutie bodov 76 a 77 napadnutého rozsudku sa nevyhnutne týka záverov uvedených v bodoch 78 az 80 daného rozsudku. Z toho vyplýva, ze tento prvý odvolací dôvod nemozno hned na úvod zamietnut ako neúcinný z toho dôvodu, ze sa týka iba bodu 77 tohto rozsudku. 45 Pokial ide navyse o to, ze Komisia spochybnuje prípustnost argumentácie, ktorú uviedla Orange vo svojej replike, pretoze táto spolocnost az neskoro tvrdila, ze prvý odvolací dôvod sa týka celého odôvodnenia Vseobecného súdu, ktorým bol zamietnutý prvý predlozený zalobný dôvod, treba uviest, ako bolo konstatované v bodoch 42 az 44 tohto rozsudku, ze odvolanie s potrebnou presnostou vymedzuje body odôvodnenia napadnutého rozsudku, ktoré sú napadnuté v rámci uvedeného prvého odvolacieho dôvodu. Táto námietka neprípustnosti je teda nedostatocná po skutkovej a právnej stráne a v dôsledku toho musí byt zamietnutá. 46 Pokial ide o skutkovú stránku veci, treba pripomenút, ze clánok 7 ods. 1 nariadenia c. 1/2003 vo svojej prvej vete stanovuje, ze ak Komisia konajúc na základe staznosti alebo z vlastného podnetu konstatuje porusovanie clánkov 101 a 102 ZFEÚ, môze rozhodnutím od príslusných podnikov a zdruzení podnikov pozadovat, aby skoncili konstatované porusovanie. Toto isté ustanovenie navyse vo svojej poslednej vete stanovuje, ze ak má Komisia na tom oprávnený záujem, môze tiez konstatovat porusenie potom, co bolo spáchané. 47 Ako vyplýva z dôvodovej správy k návrhu, ktorý viedol k prijatiu nariadenia c. 1/2003, ktorého relevantná cast bola citovaná Vseobecným súdom v bode 75 napadnutého rozsudku, posledná veta tohto clánku 7 ods. 1 zodpovedá tej, ktorá bola uvedená v danom návrhu a do ktorej boli premietnuté poznatky získané z rozsudku z 2. marca 1983, GVL/Komisia ([9]7/82, [10]EU:C:1983:52). 48 V tomto rozsudku Súdny dvor rozhodol o rozsahu pôsobnosti ustanovení nariadenia Rady c. 17 zo 6. februára 1962, prvého nariadenia implementujúceho clánky [81 ES] a [82 ES] (Ú. v. ES 13, 1962, s. 204; Mim. vyd. 08/001, s. 3), najmä clánku 3 tohto nariadenia, ktorý vo svojom odseku 1 - ktorého znenie bolo v zásade prevzaté do clánku 7 ods. 1 prvej vety nariadenia c. 1/2003 - iba stanovoval, ze "ak Komisia zistí, ze doslo k poruseniu clánku [81 alebo 82 ES], môze rozhodnutím pozadovat, aby podniky alebo zdruzenia podnikov protiprávne konanie ukoncili". Ako vyplýva z bodu 18 daného rozsudku, zalobca vo veci, ktorá viedla k vydaniu tohto rozsudku, v ktorom Komisia neulozila pokutu, najmä tvrdil, ze uvedený clánok 3 nedával Komisii právomoc prijat rozhodnutie, ktoré sa týkalo len konstatovania porusenia spáchaného v minulosti. 49 V tejto súvislosti Súdny dvor uviedol, ze ustanovenia nariadenia c. 17 sa majú vykladat v kontexte pravidiel hospodárskej sútaze stanovených v zmluve o EHS, a ze toto nariadenie malo za ciel zarucit dodrziavanie týchto pravidiel podnikmi a poverit na tento úcel Komisiu, aby donútila podniky skoncit konstatované porusenie, ako aj aby ukladala pokuty a penále v prípade porusenia. Súdny dvor rozhodol, ze právomoc prijímat rozhodnutia na tento úcel nevyhnutne zahrna právomoc konstatovat porusenie, o ktoré ide (pozri v tomto zmysle rozsudok z 2. marca 1983, GVL/Komisia, [11]7/82, [12]EU:C:1983:52, body [13]18, [14]22 a [15]23). 50 Súdny dvor preto dospel k záveru, ze vo veci, ktorú prejednával, nebola v skutocnosti relevantná otázka, ci Komisia mala právomoc konstatovat vo forme rozhodnutia porusenie pravidiel hospodárskej sútaze, ale otázka, ci Komisia mala v danej veci, kedze nebola ulozená ziadna pokuta, legitímny záujem prijat rozhodnutie, ktorým sa konstatuje porusenie, ked dotknutý podnik toto porusenie uz skoncil (rozsudok z 2. marca 1983, GVL/Komisia, [16]7/82, [17]EU:C:1983:52, bod [18]24). Súdny dvor konstatoval, ze v uvedenej veci Komisia dostatocne preukázala tento záujem v predmetnom rozhodnutí (pozri v tomto zmysle rozsudok z 2. marca 1983, GVL/Komisia, [19]7/82, [20]EU:C:1983:52, body [21]25 az [22]28). 51 Vzhladom na tieto skutocnosti sa Vseobecný súd nedopustil nesprávneho posúdenia, ked v bode 76 napadnutého rozsudku - jednak zo znenia ustanovenia clánku 7 ods. 1 nariadenia c. 1/2003 a jednak z dôvodovej správy k návrhu, ktorý viedol k prijatiu nariadenia c. 1/2003 - vyvodil, ze "je úlohou Komisie preukázat existenciu oprávneného záujmu na zistení porusenia, ak súcasne toto porusovanie sa skoncilo a Komisia neukladá pokutu". 52 V nadväznosti na to Vseobecný súd v bode 77 napadnutého rozsudku rozhodol, ze záver, ktorý uviedol v tomto bode 76 je "v súlade s judikatúrou Vseobecného súdu..., ktorá v podstate uznáva existenciu súvislosti medzi na jednej strane povinnostou Komisie preukázat oprávnený záujem na zistení porusenia a na druhej strane premlcaním jej práva ulozit pokutu", pricom v tejto súvislosti uviedol, ze "rozhodol, ze premlcanie právomoci Komisie ukladat pokuty nemohlo ovplyvnit jej implicitnú právomoc konstatovat porusenie", ale ze "výkon tejto implicitnej právomoci prijat rozhodnutie, ktorým sa konstatuje porusenie, po uplynutí premlcacej doby je vsak podmienený tým, ze Komisia preukáze existenciu oprávneného záujmu na takomto konstatovaní", pricom v tejto súvislosti odkázal na dva z jej skorsích rozsudkov. 53 Vseobecný súd na základe toho na jednej strane dospel v bode 78 napadnutého rozsudku k záveru, ze "výklad clánku 7 ods. 1 nariadenia c. 1/2003 zastávaný [spolocnostou Orange], podla ktorého Komisia musí preukázat existenciu oprávneného záujmu na konstatovaní porusenia spáchaného v minulosti napriek skutocnosti, ze trestá toto porusenie pokutou, je nesprávny", a v dôsledku toho zamietol prvé tvrdenie, ktoré mu bolo predlozené, zalozené na porusení, zo strany Komisie, povinnosti odôvodnenia, ktorá jej vyplýva s ohladom na takýto legitímny záujem. 54 Na druhej strane z toho v bode 79 napadnutého rozsudku vyvodil, ze "v rozsahu, v akom je v predmetnej veci nepochybné, ze právomoc Komisie ukladat pokuty nebola premlcaná a ze Komisia rozhodla ulozit pokutu [spolocnosti Orange], [Orange] nesprávne vytýka Komisii nesprávne právne posúdenie v rozsahu, v akom nepreukázala v [spornom] rozhodnutí existenciu oprávneného záujmu na konstatovaní porusenia spáchaného v minulosti". Vseobecný súd v dôsledku toho zamietol aj druhé tvrdenie, ktoré mu bolo predlozené v rámci prvého uplatneného zalobného dôvodu, ako aj v bode 80 tohto rozsudku, tento prvý zalobný dôvod v celom rozsahu, a takisto vsetky zalobné návrhy spolocnosti Orange, ktorými sa domáhala zrusenia sporného rozhodnutia v celom rozsahu. 55 Orange svojím prvým odvolacím dôvodom v podstate tvrdí, ze v bode 77 napadnutého rozsudku Vseobecný súd uviedol obmedzenie - ktoré je navyse nesprávne - konstatovania uvedeného v bode 76 tohto rozsudku, v tom zmysle, ze z tohto bodu 77 malo údajne vyplývat, ze iba v prípade, ak sú obe podmienky uvedené v tomto bode 76 kumulatívne splnené, musí Komisia preukázat existenciu oprávneného záujmu na konstatovaní porusenia, hoci takýto výklad nemozno vyvodit zo znenia clánku 7 ods. 1 nariadenia c. 1/2003. Okrem toho úvahy uvedené Vseobecným súdom v bode 77 napadnutého rozsudku nie sú údajne dostatocné na odôvodnenie zamietnutia zalobného dôvodu, ktorým táto spolocnost tvrdila, ze z clánku 7 ods. 1 nariadenia c. 1/2003 vyplýva, ze ak Komisia prijme rozhodnutie konstatujúce existenciu porusenia spáchaného v minulosti, musí na tento úcel preukázat existenciu oprávneného záujmu, bez ohladu na otázku, ci Komisia svojím rozhodnutím ulozí pokutu alebo ju neulozí. 56 Táto kritika napadnutého rozsudku sa teda musí zamietnut. Závermi, ku ktorým Vseobecný súd dospel v bode 77 daného rozsudku, neobmedzil totiz rozsah záveru, ku ktorému dospel v bode 76 daného rozsudku, kedze z tohto bodu 76 jasne vyplýva, ze uplatnitelnost clánku 7 ods. 1 poslednej vety nariadenia c. 1/2003 predpokladá, ze obe kumulatívne podmienky stanovené v uvedenom bode 76 sú splnené, ale len vysvetlil a objasnil, ze tento záver je navyse v súlade s jeho vlastnou judikatúrou týkajúcou sa povinnosti Komisie preukázat existenciu oprávneného záujmu pri konstatovaní porusenia, pokial premlcacia doba na ulozenie pokuty uz uplynula. 57 Tieto závery v rozsahu, v akom v podstate odkazujú na implicitnú právomoc Komisie konstatovat porusenie, ktorá vyplýva z jej výslovnej právomoci ukladat pokuty, sú navyse dostatocné na zamietnutie zalobného dôvodu predlozeného Vseobecnému súdu. Podla znenia clánku 23 ods. 2 písm. a) nariadenia c. 1/2003 Komisia totiz môze rozhodnutím ulozit podnikom alebo zdruzeniam podnikov pokuty, ked úmyselne alebo z nedbalosti porusujú clánok 101 alebo 102 ZFEÚ. Ako vsak bolo pripomenuté v bode 49 tohto rozsudku, Súdny dvor uz rozhodol, ze právomoc Komisie ukladat pokuty v prípade porusenia a prijímat rozhodnutia na tento úcel nevyhnutne zahrna právomoc konstatovat porusenie, o ktoré ide (pozri v tomto zmysle rozsudok z 2. marca 1983, GVL/Komisia,[23]7/82, [24]EU:C:1983:52, bod [25]23). Okrem toho Súdny dvor uz rozhodol, ze právomoc Komisie ukladat sankcie podla clánku 15 nariadenia c. 17, ktorý v podstate zodpovedá clánku 23 nariadenia c. 1/2003, nijako neovplyvnuje skutocnost, ze správanie predstavujúce porusenie uz skoncilo (rozsudok z 15. júla 1970, ACF Chemiefarma/Komisia, [26]C-41/69, [27]EU:C:1970:71, bod [28]175). 58 Z vyssie uvedeného vyplýva, ze výkon právomoci Komisie ulozit pokutu jej priznáva implicitnú právomoc konstatovat porusenie bez toho, aby bola povinná preukázat legitímny záujem na tomto konstatovaní, a to aj vtedy, ak ide o porusenie, ktoré bolo spáchané v minulosti. 59 Mozno tiez uviest, ze podla clánku 7 ods. 1 prvej vety nariadenia c. 1/2003, ak Komisia konstatuje porusovanie clánkov 101 a 102 ZFEÚ, môze rozhodnutím od príslusných podnikov a zdruzení podnikov pozadovat, aby skoncili konstatované porusovanie. Výkon zo strany Komisie právomoci nariadit skoncenie porusovania v súlade s týmto ustanovením, t. j. právomoc, ktorú navyse Komisia vykonala v clánku 3 sporného rozhodnutia, pokial k takémuto skonceniu este nedoslo a ktorú Orange nepopiera, teda nevyhnutne zahrna právomoc konstatovat toto porusenie, a teda ani neukladá Komisii povinnost preukázat existenciu oprávneného záujmu na tento úcel (pozri v tomto zmysle rozsudok z 2. marca 1983, GVL/Komisia, [29]7/82, [30]EU:C:1983:52, body [31]22 az [32]24). 60 Vzhladom na to, ze v prejednávanej veci Komisia ulozila pokutu spolocnosti Orange, lebo sa dopustila porusenia clánku 102 ZFEÚ, ze je nesporné, ze táto právomoc nebola premlcaná a ze Komisia svojím rozhodnutím v clánku 3 sporného rozhodnutia pozadovala skoncenie porusenia, ak k tomuto skonceniu este nedoslo, Komisia bola oprávnená, ako Vseobecný súd v podstate rozhodol v bodoch 79 a 80 napadnutého rozsudku, tak podla clánku 7 ods. 1, ako aj podla clánku 23 ods. 2 nariadenia c. 1/2003 - pricom tieto dve ustanovenia boli uvedené v spornom rozhodnutí - konstatovat predmetné porusenie bez toho, aby musela odôvodnit osobitným spôsobom v spornom rozhodnutí existenciu oprávneného záujmu na konstatovaní tohto porusenia. 61 Argumentácia spolocnosti Orange uvedená v bodoch 34 az 36 tohto rozsudku nemôze preto uspiet. 62 Napokon v rozsahu, v akom Orange svojou argumentáciou uvedenou v bode 37 tohto rozsudku tvrdí, ze vzhladom na dôsledky, ktoré budú spojené s rozhodnutím Komisie, ktorým sa konstatuje porusenie clánku 101 alebo 102 ZFEÚ, by sa za kazdých okolností vyzadovalo, aby táto institúcia odôvodnila v takom rozhodnutí existenciu oprávneného záujmu na tomto konstatovaní, treba poukázat na to, ze takéto vseobecné tvrdenia nemôzu stacit na preukázanie nesprávnosti posúdení vykonaných Vseobecným súdom v bodoch 76 az 80 napadnutého rozsudku. 63 So zretelom na vsetky predchádzajúce úvahy musí byt prvý odvolací dôvod v celom rozsahu zamietnutý. O druhom odvolacom dôvode zalozenom na nesprávnom právnom posúdení a nesprávnom posúdení dopadu porusenia na úcely výpoctu pokuty Argumentácia úcastníkov konania 64 Orange tvrdí, ze Vseobecný súd skreslil sporné rozhodnutie tým, ze dospel k záveru, ze pri posúdení závaznosti porusenia na úcely výpoctu základnej sumy pokuty Komisia nezohladnila skutocné ani pravdepodobné úcinky porusenia, a ze v dôsledku toho odmietol preskúmat argumentáciu tejto spolocnosti, podla ktorej Komisia neuviedla konkrétne, presvedcivé a dostatocné dôkazy takýchto skutocných a/alebo pravdepodobných úcinkov. 65 Prvé pochybenie Vseobecného súdu teda údajne spocíva v tomto skreslení. Na jednej strane z poslednej vety odôvodnenia 902 sporného rozhodnutia jasne vyplýva, ze Komisia sa opierala o skutocné úcinky porusenia pri výpocte výsky pokuty, co aj ona sama pred Vseobecným súdom potvrdila, ked uznala, ze znenie tohto odôvodnenia v rozsahu, v akom sa týkalo skutocných úcinkov porusenia, bolo "vecnou chybou". V bode 169 napadnutého rozsudku Vseobecný súd konstatoval, ze uvedené odôvodnenie sa nemôze vykladat ako vseobecný a abstraktný odkaz na povahu porusenia, bez ohladu na jasný význam výrazov pouzitých v tomto odôvodnení, ktoré sa konkrétnym spôsobom týkalo úcinkov na hospodársku sútaz, ktoré z dôvodu konkrétneho správania sa spolocnosti Orange vznikli na trhu, co potvrdzuje aj pouzitie slovesa v minulom case. V bode 182 napadnutého rozsudku Vseobecný súd tiez odkázal na udalosti, ku ktorým skutocne doslo, pricom poukázal najmä na dané odôvodnenie 902. 66 Na druhej strane a v kazdom prípade Vseobecný súd údajne skreslil sporné rozhodnutie, ked rozhodol, ze Komisia nezohladnila pravdepodobné úcinky porusenia. V odôvodnení 902 sporného rozhodnutia Komisia pri výpocte výsky pokuty prinajmensom vzala do úvahy tieto pravdepodobné úcinky pri výpocte pokuty, co navyse uznala aj vo svojich vyjadreniach pred Vseobecným súdom. Tento sa napriek tomu nesprávne domnieval, ze zohladnenie povahy porusenia neznamená zohladnenie jeho pravdepodobných úcinkov. Pravdepodobné úcinky správania vsak sú, tak ako skutocné úcinky, klúcovými ukazovatelmi povahy porusenia, a teda jeho závaznosti, ktorá nemôze byt posudzovaná abstraktne. Preto bol Vseobecný súd povinný overit, ci bolo zistenie týchto pravdepodobných úcinkov odôvodnené. 67 Kedze Vseobecný súd nepreskúmal sporné rozhodnutie správne, jeho posúdenie primeranosti pokuty tým bolo skreslené. Pokutu totiz nemozno povazovat za primeranú, ak prvky rozhodujúce pre jej výsku opísané v spornom rozhodnutí nie sú správne preskúmané. 68 Druhé pochybenie Vseobecného súdu údajne spocíva v nesprávnom právnom posúdení a porusení zásady úcinnej súdnej ochrany tým, ze opomenul posúdit, ci úcinky porusenia zohladnené na úcely výpoctu pokuty boli Komisiou správne stanovené. Podla spolocnosti Orange kedze Komisia na jednej strane vychádzala - na rozdiel od toho, k comu dospel Vseobecný súd, ked skreslil sporné rozhodnutie - pri stanovení pokuty zo skutocných úcinkov porusenia, Vseobecný súd mal preskúmat, ci sporné rozhodnutie obsahovalo konkrétne, presvedcivé a dostatocné nepriame dôkazy týchto úcinkov porusenia namiesto toho, aby v bodoch 171 az 173 napadnutého rozsudku zamietol argumentáciu, ktorú táto spolocnost predlozila v tejto súvislosti ako v podstate neúcinnú. 69 Na druhej strane Vseobecný súd v kazdom prípade nesprávne upustil od súdneho preskúmania, ktoré mu prinálezalo vykonat, co sa týka pravdepodobných úcinkov porusenia zohladnených pri výpocte pokuty. Orange v tejto súvislosti údajne predlozila Vseobecnému súdu dôkazy, ktoré preukazovali, ze prístup Komisie, pokial ide o existenciu prícinnej súvislosti medzi jej konaním a pravdepodobnými udávanými úcinkami na trhoch, bol nesprávny. Tieto dôkazy týkajúce sa po prvé miery penetrácie sirokopásmových sluzieb v Polsku, po druhé pouzitia nesprávnych predpokladov a metodík Komisiou, po tretie vplyvu pouzívania mobilných telefónov na penetráciu sirokopásmových sluzieb v Polsku, po stvrté oneskoreného predlozenia referencnej ponuky polským NRO a po piate rýchlosti rozvoja sirokopásmových sluzieb, neboli teda Vseobecným súdom zohladnené. 70 Orange navyse tvrdí, ze z rozsudku zo 6. septembra 2017, Intel/Komisia ([33]C-413/14 P, [34]EU:C:2017:632), vyplýva, ze ak Komisia v rámci rozhodnutia konstatujúceho existenciu zneuzitia dominantného postavenia vykoná posúdenie vytesnovacej schopnosti predmetného správania alebo jeho spôsobilost narúsat hospodársku sútaz a poskodzovat spotrebitelov, je Vseobecný súd povinný preskúmat vsetky tvrdenia a dôkazy zalobkyne, ktorých cielom je spochybnit dôvodnost tohto posúdenia. Tieto vedomosti týkajúce sa posúdenia spôsobilosti daného konania obmedzit hospodársku sútaz by sa mali analogicky pouzit na posúdenie povahy a závaznosti porusenia na úcely výpoctu pokuty, ak povaha a závaznost porusenia závisí vo velkej miere od vytesnovacej schopnosti posudzovaného konania. 71 Komisia tvrdí, ze druhý odvolací dôvod sa musí zamietnut v celom rozsahu. Podla nej je neprípustný, pretoze sa Orange domáha, aby Súdny dvor vykonal nové posúdenie skutkových okolností, a navyse nezodpovedá kritériám stanoveným v judikatúre týkajúcej sa skreslenia skutkových okolností a v kazdom prípade je nedôvodný, a napokon aj neúcinný. Rozsudok zo 6. septembra 2017, Intel/Komisia ([35]C-413/14 P, [36]EU:C:2017:632), je údajne nerelevantný pre prejednávanú vec. 72 PIIT tvrdí, podobne ako Orange, ze zo sporného rozhodnutia vyplýva, ze Komisia vychádzala zo skutocných úcinkov správania tohto podniku a ze táto institúcia prinajmensom skutocne vykonala analýzu týchto ocakávaných úcinkov porusenia. Okrem toho závery týkajúce sa úcinkov uvedené v spornom rozhodnutí, predovsetkým pokial ide o existenciu podstatných úcinkov uzavretia trhu a znacnú ujmu pre polských spotrebitelov sluzieb sirokopásmového pripojenia, co sa týka konkurencného tlaku poskytovatelov sirokopásmových sluzieb a v súvislosti s analýzou trhu so sirokopásmovým pripojením, sú nesprávne alebo postihnuté protireceniami, ako to vyplýva z dôkazov predlozených pred Vseobecným súdom. Tieto pochybenia ovplyvnili posúdenie závaznosti porusenia vykonaného Komisiou. 73 ECTA rovnako ako Komisia tvrdí, ze ked Vseobecný súd dospel k záveru o nezohladnení skutocných alebo pravdepodobných úcinkov porusenia na úcely stanovenia základnej sumy pokuty ulozenej spolocnosti Orange, neskreslil sporné rozhodnutie. Preto je podla nej nepotrebné sa zaoberat otázkou, ci Vseobecný súd nesprávne rozhodol, ked neposúdil, ci sporné rozhodnutie obsahovalo konkrétne, presvedcivé a dostatocné dôkazy o existencii takýchto úcinkov. Rozsudok zo 6. septembra 2017, Intel/Komisia ([37]C-413/14 P, [38]EU:C:2017:632), údajne neobsahoval nerelevantné skutocnosti, ktoré by boli relevantné na preskúmanie druhého odvolacieho dôvodu. Posúdenie Súdnym dvorom 74 Treba uviest, ze prvou castou tohto druhého odvolacieho dôvodu sa Orange snazí preukázat predpoklad, na ktorom je zalozená druhá cast tohto odvolacieho dôvodu, t. j. predpoklad, podla ktorého na základe skreslenia poslednej vety odôvodnenia 902 sporného rozhodnutia sa Vseobecný súd v bode 169 napadnutého rozsudku mohol domnievat, ze Komisia nezohladnila vo svojom posúdení dotknutej závaznosti porusenia na úcely výpoctu pokuty ani skutocné úcinky, ani pravdepodobné úcinky tejto pokuty. 75 Podla ustálenej judikatúry Súdneho dvora skreslenie musí zjavne vyplývat z dokumentov v spise bez toho, aby bolo potrebné vykonat nové posúdenie skutkových okolností a dôkazov (rozsudky zo 6. apríla 2006, General Motors/Komisia, [39]C-551/03 P, [40]EU:C:2006:229, bod [41]54, a z 19. apríla 2012, Tomra Systems a i./Komisia, [42]C-549/10 P, [43]EU:C:2012:221, bod [44]27). 76 V tomto prípade Vseobecný súd uviedol v bode 169 napadnutého rozsudku, ze "odôvodnenie poskytnuté Komisiou v odôvodneniach 899 az 906 [sporného] rozhodnutia nenecháva priestor pre nijakú pochybnost, pokial ide o prvky, na ktorých Komisia zalozila svoje posúdenie závaznosti porusenia, a ktorými sú: povaha porusenia, jeho zemepisný rozsah, dotknuté trhové podiely ovládané [spolocnostou Orange] a zavedenie porusenia touto spolocnostou", ze "na rozdiel od toho, co tvrdí [Orange] a PIIT, Komisia netvrdila v odôvodnení 902 [sporného] rozhodnutia a z tohto odôvodnenia, vnímaného vo svetle celého odôvodnenia týkajúceho sa závaznosti porusenia, nemozno nijako vyvodit, ze zohladnila skutocné úcinky porusenia na trh a na spotrebitelov urcením v závislosti od tohto porusenia podielu hodnoty predajov, ktorý mal byt prijatý na úcely urcenia výsky pokuty" a ze "konkrétnejsie, veta namietaná [spolocnostou Orange] môze byt vykladaná iba ako vseobecne a abstraktne odkazujúca na povahu porusenia a na skutocnost, ze toto porusenie v rozsahu, v akom bolo vedomé a malo za ciel odstránit hospodársku sútaz na maloobchodnom trhu alebo oddialit vývoj trhu, bolo spôsobilé negatívne zasiahnut hospodársku sútaz a spotrebitelov". 77 V tejto súvislosti Vseobecný súd navyse uviedol v bode 170 napadnutého rozsudku, ze na rozdiel od konstatovaní uvedených v prvej a druhej vete tohto odôvodnenia 902, jeho posledná veta "neobsahuje nijaký odkaz na [cast] [sporného] rozhodnutia, v ktorom Komisia predlozila svoje pripomienky, pokial ide o pravdepodobné úcinky porusenia". Z toho v bode 171 daného rozsudku vyvodil, ze "Komisia nezohladnila pri posúdení závaznosti porusenia skutocné úcinky porusenia spáchaného [spolocnostou Orange] na dotknutých trhoch ani pravdepodobné úcinky tohto porusenia". 78 Vseobecný súd podporil toto chápanie sporného rozhodnutia konstatovaniami, ktoré uviedol v bodoch 166 az 168 napadnutého rozsudku a ktoré sa týkali obsahu iných relevantných odôvodnení tohto rozhodnutia. V bode 166 napadnutého rozsudku Vseobecný súd najprv uviedol, ze "posúdenie závaznosti porusenia vykonané Komisiou v odôvodneniach... 899 az 908 [sporného] rozhodnutia je rozdelené na styri casti, pricom prvé tri sa týkajú povahy porusenia, podielov na trhu a zemepisného rozsahu porusenia, a stvrtá je zhrnutím", a ze v tomto zhrnutí v odôvodnení 906 daného rozhodnutia "Komisia uviedla, ze urcením podielu hodnoty predajov, ktorý sa mal prijat na úcely urcenia základnej sumy pokuty, zohladnila najmä povahu porusenia, jeho zemepisný rozsah, podiely na trhu ako aj skutocnost, ze toto porusenie sa uskutocnilo". 79 V bode 167 napadnutého rozsudku Vseobecný súd dalej uviedol, ze "úsek spochybnovaný [spolocnostou Orange] sa nachádza v odôvodnení 902 [sporného] rozhodnutia, ktoré je v casti venovanej posúdeniu povahy porusenia", ze v tejto casti uvedeného rozhodnutia "Komisia... uviedla, ze zneuzitie dominantného postavenia vo forme odmietnutia poskytovat sluzby vytýkané [Orange] bolo niekolkokrát odsúdené... samotnou [Komisiou], ako aj súdmi Únie", pricom v tejto súvislosti odkazuje na odôvodnenie 899 tohto rozhodnutia, ze "[Komisia] uviedla, ze trhy dotknutých produktov mali velký hospodársky význam a ze zohrávali klúcovú úlohu pri výstavbe informacnej spolocnosti, kedze sirokopásmové spojenia boli faktorom, ktorý podmienuje poskytovanie rôznych digitálnych sluzieb konecným pouzívatelom", pricom v tejto súvislosti odkázala na odôvodnenie 900 uvedeného rozhodnutia, a ze "Komisia takisto zohladnila skutocnost, ze [Orange] bola jediným vlastníkom vnútrostátnej siete telekomunikácií a ze z tohto dôvodu [alternatívni operátori], ktorí chc[eli] poskytovat sluzby na základe technológie DSL, na nej boli úplne závislí", pricom v tejto súvislosti odkázala na odôvodnenie 901 toho istého rozhodnutia. 80 V bode 168 napadnutého rozsudku Vseobecný súd napokon uviedol, ze "v odôvodnení 902 [sporného rozhodnutia] Komisia nakoniec uviedla [, ze] 'rovnako ako je to opísané v bode VIII.1, správanie [Orange] patrí medzi zneuzívajúce správania, ktorých cielom je odstránit hospodársku sútaz na maloobchodnom trhu alebo prinajmensom oddialit príchod nových úcastníkov alebo vývoj trhu`, ze 'navyse ako sa uviedlo v odôvodnení 892 [sporného rozhodnutia], [Orange] si bola vedomá skutocnosti, ze jej správanie bolo nezákonné` a ze 'to má negatívny vplyv na hospodársku sútaz a spotrebitelov, ktorí znásajú zvýsenie cien, znízenie výberu a poctu inovujúcich produktov`". 81 Na základe znenia odôvodnení sporného rozhodnutia v ich vzájomnej súvislosti týkajúcich sa povahy porusenia dospel Vseobecný súd v bode 169 napadnutého rozsudku k záveru -, ktorý bol spochybnený spolocnostou Orange v rámci prvej casti druhého odvolacieho dôvodu, pretoze skresloval sporné rozhodnutie -, podla ktorého posledná veta odôvodnenia 902 sporného rozhodnutia "[nemôze] byt vykladaná iba ako vseobecne a abstraktne odkazujúca na povahu porusenia a na skutocnost, ze toto porusenie v rozsahu, v akom bolo vedomé a malo za ciel odstránit hospodársku sútaz na maloobchodnom trhu alebo oddialit vývoj trhu, bolo spôsobilé negatívne zasiahnut hospodársku sútaz a spotrebitelov", a v nadväznosti na to dospel k svojmu rozhodnutiu uvedenému v bode 171 daného rozsudku, podla ktorého neslo ani o odkaz na skutocné úcinky porusenia na dotknutých trhoch, ani o odkaz na jeho pravdepodobné úcinky. 82 Po prvé citácia odôvodnenia 902 sporného rozhodnutia, ktorú vykonal Vseobecný súd v bode 168 napadnutého rozsudku, je správna. Po druhé Orange netvrdí, ze by Vseobecný súd skreslil odôvodnenia 899 az 901 alebo odôvodnenie 906 tohto rozhodnutia. Po tretie skutocnosti uvedené v týchto odôvodneniach môzu nepochybne odôvodnit výklad tejto poslednej vety vykonaný v uvedenom bode 169, a to o to viac, ze je okrem toho nesporné, ako vyplýva predovsetkým z bodov 124 az 136 a 146 napadnutého rozsudku, ze predmetné porusenie bolo vykonané spolocnostou Orange, ze podla bodu 22 usmernení z roku 2006 vykonanie tohto porusenia bolo, podobne ako jeho povaha, podiel na trhu kazdého z dotknutých úcastníkov a geografický rozsah tohto trhu, relevantným faktorom pri posúdení závaznosti a ze ako Vseobecný súd uviedol v bode 166 napadnutého rozsudku, Komisia v odôvodnení 906 sporného rozhodnutia presne uviedla, ze v prejednávanej veci zohladnila na úcely posúdenia závaznosti dotknutého porusenia skutocnost, ze toto porusenie bolo vykonané, co Orange ani nepopiera. 83 Za týchto okolností bez toho, aby Vseobecný súd skreslil sporné rozhodnutie, na základe znenia vsetkých relevantných odôvodnení tohto rozhodnutia, mohol v podstate v bode 169 napadnutého rozsudku dospiet k záveru, ze posledná veta odôvodnenia 902 tohto rozhodnutia bola len vseobecným odkazom na povahu porusenia, ktorého sa dopustila v prejednávanej veci Orange, ktoré spocívalo v správaní, ktorého nekalá povaha bola uz riadne preukázaná a bolo úmyselne vykonané touto spolocnostou s úplným vedomím si jeho protiprávnej povahy. 84 Orange v tejto súvislosti nemôze vyvodit nijaké uzitocné tvrdenie zo skutocnosti, ze druhá cast tejto vety bola napísaná v minulom case, co dokazuje, ze Komisia odkazovala na úcinky, ktoré skutocne nastali. V tejto súvislosti stací uviest, ze iba polská jazyková verzia sporného rozhodnutia je autentická a ze v tejto verzii je pouzitý prítomný cas. 85 Uzitocné tvrdenie nemozno zalozit na tej skutocnosti, ze Komisia údajne vo svojich vyjadreniach pred Vseobecným súdom uznala, ze táto veta odkazovala na pravdepodobné alebo skutocné úcinky porusenia, pricom vsak uviedla, ze islo len o chybu v písaní. Aj za predpokladu, ze by tieto vyjadrenia mali taký význam, aký im priznáva Orange, stací totiz pripomenút, ze jednak zo samotného znenia clánku 263 ZFEÚ vyplýva, ze kontrola zákonnosti stanovená v tomto ustanovení sa nemôze vztahovat na obsah vyjadrení predlozených zalovaným pred súdom Únie, ktorý je poverený vykonat túto kontrolu, a jednak, ze odvolanie sa vztahuje iba na napadnutý rozsudok (rozsudok z 2. októbra 2003, Ensidesa/Komisia, [45]C-198/99 P, [46]EU:C:2003:530, bod [47]32 a citovaná judikatúra). 86 Bod 182 napadnutého rozsudku nemozno navyse uvádzat na podporu tvrdení, ktoré zastáva Orange. V tomto bode totiz Vseobecný súd uviedol, ze "z odôvodnení 899 az 902, 904 a 905 [sporného] rozhodnutia vyplýva, ze Komisia zohladnila tieto okolnosti pri posudzovaní závaznosti porusenia", pricom tieto "okolnosti" boli identifikované v bodoch 178 az 181 napadnutého rozsudku ako spocívajúce, v uvedenom poradí odôvodnení, v skutocnosti, ze "[Orange] mala dominantné postavenie, ktoré má svoj pôvod v bývalom zákonnom monopole, tak na velkoobchodnom trhu sirokopásmového prístupu LLU a BSA, kde bola jediným poskytovatelom, ako aj na maloobchodnom trhu", skutocnosti, ze "porusenie spáchané [spolocnostou Orange], ktorého existencia nie je ako taká spochybnená, spocívalo v mnohých, zjavných, pretrvávajúcich a úmyselných porusovaniach právneho rámca", skutocnosti, ze "[bolo] nepochybné, ze [Orange] mala vedomost o nezákonnosti svojho správania, tak z hladiska právneho rámca,... ako aj z hladiska práva hospodárskej sútaze, kde tieto praktiky mali zabránit alebo oddialit príchod nových úcastníkov na dotknuté trhy produktov", a skutocnosti, ze "trhy produktov dotknuté zneuzívajúcimi praktikami [spolocnosti Orange], ktoré... sa rozprestierajú na celom území jedného z najväcsích státov Únie, sú významné trhy tak z pohladu hospodárskeho, ako aj zo sociálneho v rozsahu, v akom prístup k sirokopásmovému internetu predstavuje klúcový prvok vývoja informacnej spolocnosti". 87 Okrem toho Vseobecný súd v tom istom bode 182 pripomenul obsah odôvodnení 899 az 902 sporného rozhodnutia, ako bol uvedený v bodoch 167 a 168 daného rozsudku, v podstate v rovnakom znení ako v uvedených bodoch, ako aj obsah odôvodnení 904 a 905 sporného rozhodnutia týkajúcich sa dominantného postavenia spolocnosti Orange a rozsahu dotknutého geografického trhu, pricom proti týmto dvom konstatovaniam nepodala Orange v rámci tohto odvolania nijakú výhradu. 88 Na rozdiel od toho, co na základe nesprávneho výkladu bodu 182 napadnutého rozsudku tvrdí Orange, z tohto bodu nijako nevyplýva, ze by Vseobecný súd v nom priznal poslednej vete odôvodnenia 902 sporného rozhodnutia odlisný význam, ako ten význam, ktorý priznal uz v bode 169 daného rozsudku. 89 Z uvedených skutocností vyplýva, ze Vseobecný súd nemusel vychádzat zo skreslenia sporného rozhodnutia, ked v bode 171 napadnutého rozsudku dospel k záveru, ze Komisia pri posúdení závaznosti porusenia na úcely výpoctu pokuty nezohladnila skutocné úcinky porusenia spáchaného spolocnostou Orange na dotknutých trhoch ani pravdepodobné úcinky tohto rozhodnutia. Vseobecný súd teda správne na jednej strane v tom istom bode rozhodol, ze kedze Komisia nezohladnila skutocné úcinky porusenia pri posúdení jeho závaznosti, nemusela ich preukázat, a v nadväznosti na to v bode 172 zamietol ako nedôvodnú argumentáciu spolocnosti Orange zalozenú na nedostatku odôvodnenia sporného rozhodnutia, pokial islo o preukázanie skutocných úcinkov porusenia. Na druhej strane Vseobecný súd tiez správne v bodoch 173 a 174 napadnutého rozsudku zamietol ako neúcinné tvrdenia spolocnosti Orange a PIIT, ktoré mali preukázat pochybenia, ktorých sa údajne dopustila Komisia pri posúdení pravdepodobných úcinkov porusenia, kedze Komisia pri posudzovaní jeho závaznosti nezohladnila ani tieto pravdepodobné úcinky. 90 Prvá cast druhého odvolacieho dôvodu, ktorá sa usiluje preukázat, ze Vseobecný súd skreslil poslednú vetu odôvodnenia 902 sporného rozhodnutia, preto musí byt v celom rozsahu zamietnutá ako nedôvodná. 91 Pokial ide o druhú cast tohto odvolacieho dôvodu, je nutné konstatovat, ze úplne spocíva na predpoklade, ze údajné skreslenie v rámci prvej casti tohto odvolacieho dôvodu je preukázané. Ako sa uz konstatovalo v bodoch 76 az 90 tohto rozsudku, nie je to tak v tomto prípade. Kedze táto druhá cast sa zakladá na nesprávnom predpoklade, musí byt tiez zamietnutá v celom rozsahu ako nedôvodná, rovnako ako aj argumentácia PIIT uvedená v bode 72 tohto rozsudku, aj keby bola prípustná. 92 Vzhladom na vyssie uvedené úvahy sa musí druhý odvolací dôvod zamietnut ako celok. O tretom odvolacom dôvode zalozenom na nesprávnom právnom posúdení a nesprávnom skutkovom posúdení, pokial ide o nezohladnenie investícií vynalozených spolocnostou Orange ako polahcujúcej okolnosti Argumentácia úcastníkov konania 93 Spolocnost Orange tvrdí, ze Vseobecný súd tým, ze zamietol jej argumentáciu, podla ktorej Komisia mala za polahcujúcu okolnost oznacit investície, ktoré spolocnost Orange vynalozila v nadväznosti na uzavretie zmluvy s UKE s cielom zlepsit siet sluzieb sirokopásmového prístupu v Polsku (dalej len "predmetné investície", skreslil dôkazy a dopustil sa viacerých nesprávnych právnych posúdení a/alebo zjavne nesprávneho posúdenia, pricom obe mali viest k znízeniu výsky ulozenej pokuty. 94 Po prvé Vseobecný súd v bode 195 napadnutého rozsudku uznal, ze prvky, ktoré nemali vplyv na povahu porusenia, mohli byt povazované za polahcujúce okolnosti a v bode 208 tohto rozsudku uznal, ze na úcely urcenia, ci niektoré okolnosti mohli byt povazované za polahcujúce okolnosti v zmysle bodu 29 usmernení z roku 2006, nebolo nevyhnutné zistit, ci tieto okolnosti zmenili povahu porusenia. Zamietol teda odôvodnenie, ktoré Komisia uviedla v odôvodnení 915 sporného rozhodnutia. V bodoch 192 az 209 uvedeného rozsudku sa odchýlil od odôvodnenia sporného rozhodnutia, ked sa rozhodol nepovazovat tieto investície za polahcujúcu okolnost a na tomto mieste nahradil posúdenie Komisie svojím vlastným posúdením, hoci uviedol, ze sa obmedzí na preskúmanie zákonnosti sporného rozhodnutia a nemá v úmysle vykonat svoju neobmedzenú súdnu právomoc. Tým porusil pravidlo, podla ktorého súd Únie v rámci preskúmania zákonnosti upraveného v clánku 263 ZFEÚ nemôze odôvodnenie autora napadnutého aktu nahradit svojím vlastným odôvodnením. 95 Po druhé Vseobecný súd sa dopustil nesprávneho právneho posúdenia a/alebo zjavne nesprávneho posúdenia tým, ze rozhodol, ze predmetné investície nemohli byt oznacené za nápravné opatrenia. Na jednej strane, odchylne od toho, co bolo v bodoch 199 az 201 napadnutého rozsudku rozhodnuté, z rozsudku z 30. apríla 2009, Nintendo a Nintendo of Europe/Komisia ([48]T-13/03, [49]EU:T:2009:131), ako aj z rozhodnutí vnútrostátnych orgánov hospodárskej sútaze mozno vyvodit, ze pojem náprava môze zahrnat priaznivé úcinky, ktoré sú skôr naturálnej nez financnej povahy, aj ked sú nepriame. Clánok 18 ods. 3 smernice 2014/104 to potvrdzuje a podporuje zohladnenie takýchto opatrení aj pri výpocte pokút. Na druhej strane bolo v prejednávanej veci nemozné priame nápravy kvantifikovat a presne a úcinne ich priradit. Ak by teda spolocnost Orange predmetné investície, ktorých význam a priaznivé úcinky uznali UKE a alternatívni operátori, jednostranne nevynalozila, len málo osôb by získalo nápravu. V tejto súvislosti Vseobecný súd v bodoch 204 az 206 napadnutého rozsudku nesprávne konstatoval, ze priaznivé úcinky, ktorú sú tam uvedené, vyplynuli z dohody s UKE a nie z uvedených investícií. 96 Po tretie Vseobecný súd sa dopustil nesprávneho právneho posúdenia a skreslil skutocnosti uvedené v spise, ked v bode 202 napadnutého rozsudku rozhodol, ze predmetné investície boli podporené zámerom spolocnosti Orange zabránit funkcnému rozdeleniu, ktorý mal UKE v úmysle. V písomných podaniach ani v spornom rozhodnutí nie je uvedené ziadne tvrdenie týkajúce sa dôvodov, ktoré viedli Orange k uzatvoreniu dohody s UKE, a Vseobecný súd nebol oprávnený v rámci preskúmania zákonnosti sporného rozhodnutia nahradit odôvodnenie Komisie svojím vlastným odôvodnením, pretoze inak sa dopustil protiprávneho nahradenia dôvodov a porusenia rovnosti a práva na obhajobu. Navyse tieto investície boli dobrovolné, co Komisia sama v bode 140 sporného rozhodnutia uznala a ako to vyplývalo z dôkazov predlozených Vseobecnému súdu. 97 Po stvrté Vseobecný súd v bode 203 napadnutého rozsudku nesprávne konstatoval, ze predmetné investície boli iba "normálnym prvkom podnikatelského zivota". Toto tvrdenie protirecí konstatovaniu uvedenému v bode 202 daného rozsudku, pretoze tie isté investície nemôzu byt výsledkom hrozby regulacného zásahu a zároven prvkom normálneho podnikatelského zivota. Podla názoru spolocnosti Orange bod 204 daného rozsudku tiez skresluje dôkazy tým, ze kedze dáva dôraz na udalosti, ktoré nastali pocas obdobia porusovania, akoby nasvedcoval tomu, ze kedze regulacné opatrenia neviedli k pozadovaným výsledkom, ziadny priaznivý úcinok nevyplýval z neskorsích investícií. V kazdom prípade tieto investície neboli vynalozené s úmyslom dosiahnut zisk, urcite nie ekonomicky udrzatelný, ale s cielom nahradit skodu obetiam protiprávneho správania. 98 Okrem toho polahcujúce okolnosti nepredstavujú uzatvorenú kategóriu. Neexistencia súdneho precedensu navyse nepredstavuje prekázku uznania existencie takej okolnosti. V prejednávanej veci výnimocné okolnosti by odôvodnovali to, ze predmetné investície boli uznané ako polahcujúca okolnost, najmä vzhladom na moment, v ktorý boli vykonané, a ich rozsah. 99 Tretí odvolací dôvod nepredstavuje ziadost o preskúmanie zalobného dôvodu predlozeného v prvostupnovom konaní, ale spochybnuje analýzu Vseobecného súdu, ktorý údajne umoznil odôvodnit odmietnutie Komisie ex post tým, ze odôvodnenie sporného rozhodnutia bolo nahradené novými dôvodmi, ktoré neboli uvedené v tomto rozhodnutí a ktoré boli navyse nesprávne. 100 Komisia tvrdí, ze tento odvolací dôvod je neúcinný, kedze napadnuté odôvodnenie Vseobecného súdu v napadnutom rozsudku bolo uvedené len na doplnenie ako odpoved na argumentáciu, ktorá mu bola predlozená. Vsetky prvky preskúmané Vseobecným súdom, ako aj vsetky dôvody, preco predmetné investície nemali byt oznacené za polahcujúce okolnosti, vyplynuli z podaní, ktoré mu boli predlozené, a zo sporného rozhodnutia. Navyse Vseobecný súd tým, ze sa rozhodol pokuty nezmenit, vykonal svoju neobmedzenú právomoc, ako ho na to Orange vyzvala. 101 V kazdom prípade je podla nej uvedený odvolací dôvod neprípustný, pretoze Orange vyzvala Súdny dvor, aby vykonal opätovné preskúmanie skutkových okolností, pricom Orange nepreukázala, ze podla uplatnitelného právneho rámca bol Vseobecný súd povinný zohladnit predmetné investície ako nápravné opatrenie. 102 PIIT tvrdí, podobne ako spolocnost Orange, ze predmetné investície sú svojou povahou nápravné, co vyplýva zo skutkových okolností uvedených v pripomienkach, ktoré PIIT predlozila Vseobecnému súdu. Vseobecný súd sa preto dopustil nesprávneho právneho posúdenia tým, ze ich nezohladnil ako polahcujúcu okolnost. Okrem toho nesprávne posúdil dôkazy, ktoré predlozila PIIT, a skreslil ich obsah, najmä ked v bode 204 napadnutého rozsudku rozhodol, ze hlavné tvrdenia, ktoré predlozila PIIT vo svojom vyjadrení k zalobe, boli spochybnené dokumentmi, ktoré tvorili prílohy tohto vyjadrenia. V bode 206 napadnutého rozsudku tiez nesprávne rozhodol, ze úcinky priaznivé pre alternatívnych operátorov a konecných uzívatelov sa mali pripisovat výlucne dohode s UKE a nie daným investíciám. 103 ECTA rovnako ako Komisia tvrdí, ze tretí odvolací dôvod musí byt zamietnutý. Dodáva, ze Vseobecný súd sa v nijakom prípade nedopustil nahradenia odôvodnenia. Posúdenie Súdnym dvorom 104 V prvom rade v rozsahu, v akom Orange týmto tretím odvolacím dôvodom tvrdí, ze Vseobecný súd sa dopustil nesprávneho právneho posúdenia tým, ze nahradil svojím vlastným odôvodnením odôvodnenie Komisie uvedené v spornom rozhodnutí s cielom odmietnut kvalifikáciu predmetných investícií ako polahcujúcu okolnost v zmysle bodu 29 usmernení z roku 2006, a dopustil sa tak porusenia hraníc svojho preskúmania zákonnosti, treba pripomenút, ze systém súdneho preskúmania rozhodnutí Komisie týkajúcich sa postupov podla clánkov 101 a 102 ZFEÚ pozostáva z preskúmavania zákonnosti aktov institúcií, ktoré stanovuje clánok 263 ZFEÚ, a ktoré môze byt doplnené na základe clánku 261 ZFEÚ a na návrh zalobcu tak, ze Vseobecný súd uplatní svoju neobmedzenú súdnu právomoc, pokial ide o sankcie ulozené v tejto oblasti Komisiou (rozsudok z 21. januára 2016, Galp Energía Espańa a i./Komisia, [50]C-603/13 P, [51]EU:C:2016:38, bod [52]71, ako aj citovaná judikatúra). 105 Rozsah preskúmania zákonnosti stanovený v clánku 263 ZFEÚ sa vztahuje na vsetky casti rozhodnutia Komisie týkajúce sa konaní o uplatnení clánkov 101 a 102 ZFEÚ, ktorých hlbkové právne aj vecné preskúmanie vykonáva Vseobecný súd s ohladom na dôvody predlozené zalobcom a s ohladom na vsetky skutocnosti, ktoré tento zalobca predlozí. V rámci tohto preskúmania súdy Únie vsak v nijakom prípade nemôzu nahradit odôvodnenie autora dotknutého aktu svojím vlastným odôvodnením (pozri v tomto zmysle rozsudky z 10. apríla 2014, Areva a i./Komisia, [53]C-247/11 P a C-253/11 P, [54]EU:C:2014:257, bod [55]56, ako aj z 21. januára 2016, Galp Energía Espańa a i./Komisia, [56]C-603/13 P, [57]EU:C:2016:38, body [58]72 a [59]73, ako aj citovanú judikatúru). 106 Pokial súd Únie vykonáva neobmedzenú súdnu právomoc stanovenú v clánku 261 ZFEÚ a clánku 31 nariadenia c. 1/2003, je preto oprávnený, aby nad rámec samotného preskúmania zákonnosti sankcie nahradil posúdenie Komisiou, teda autora aktu, v ktorom bola táto suma pôvodne stanovená, svojím posúdením na úcely stanovenia výsky uvedenej sankcie. V dôsledku toho súd Únie môze v rámci vykonania tejto právomoci zmenit napadnutý akt, a to aj bez toho, aby ho zrusil, s prihliadnutím na vsetky skutkové okolnosti s cielom zrusit, znízit alebo zvýsit ulozenú pokutu (pozri v tomto zmysle rozsudky z 15. októbra 2002, Limburgse Vinyl Maatschappij a i./Komisia, [60]C-238/99 P, C-244/99 P, C-245/99 P, C-247/99 P, C-250/99 P az C-252/99 P a C-254/99 P, [61]EU:C:2002:582, bod [62]692; z 8. februára 2007, Groupe Danone/Komisia, [63]C-3/06 P, [64]EU:C:2007:88, bod [65]61, ako aj z 3. septembra 2009, Prym a Prym Consumer/Komisia, [66]C-534/07 P, [67]EU:C:2009:505, bod [68]86). 107 V prejednávanej veci je potrebné hned na úvod zamietnut akékolvek tvrdenie, ktoré sa Orange snazí vyvodit z bodu 195 napadnutého rozsudku, pretoze, ako vyplýva z jeho samotného znenia, tento bod sa obmedzuje na vysvetlenie argumentácie predlozenej Vseobecnému súdu spolocnostou Orange, podla ktorej sa Komisia dopustila nesprávneho právneho posúdenia, ked odmietla povazovat tieto investície za polahcujúcu okolnost z dôvodu, ze nezmenili povahu porusenia. 108 Napriek tomu je potrebné konstatovat, ze je pravda, ze v bode 208 uvedeného rozsudku dospel Vseobecný súd, ako tvrdí spolocnost Orange, k záveru, ze nie je relevantné, ci môzu byt za polahcujúce okolnosti povazované iba okolnosti, ktoré menia povahu porusenia, alebo tiez okolnosti, ktoré nemajú takýto úcinok, pricom v tomto bode 208, ako aj v bode 209 toho istého rozsudku rozhodol, ze odmietnutie uznat spolocnosti Orange polahcujúcu okolnost spocívajúcu v investíciách vykonaných na základe dohody s UKE nemozno povazovat za porusenie bodu 29 usmernení z roku 2006 ani za porusenie zásady proporcionality. V tejto súvislosti sa opieral o úvahy, ktoré uviedol v bodoch 196 az 207 daného rozsudku. 109 V týchto bodoch Vseobecný súd citoval niektoré casti dohody s UKE a z toho vyvodil, ze investície vykonané spolocnostou Orange nemozno povazovat za opatrenia nápravy porovnatelné s tými, ktoré boli uznané Komisiou vo veci, v ktorej bol vyhlásený rozsudok Súdu prvého stupna z 30. apríla 2009, Nintendo a Nintendo of Europe/Komisia ([69]T-13/03, [70]EU:T:2009:131), ani s inými, ktorým bolo priznané pozitívne posúdenie zo strany orgánu hospodárskej sútaze Spojeného královstva. Uviedol tiez, ze záväzky definované v dohode s UKE boli odôvodnené vôlou spolocnosti Orange vyhnút sa funkcnému oddeleniu a dospel k záveru, ze tieto investície predstavovali normálny prvok podnikatelského zivota, pretoze z nich mala prospech predovsetkým samotná Orange. Okrem toho Vseobecný súd zamietol argumenty predlozené PIIT, pricom uviedol, ze dokumenty, ktoré mu predlozila, uvádzali, ze urcité pozitívne úcinky pre alternatívnych operátorov a koncových spotrebitelov vyplývajúce z dohody s UKE a investície, ktoré plánovala, treba prisúdit tejto dohode ako takej, a nie konkrétnym predmetným investíciám, a uviedol, ze Komisia riadne zohladnila zlepsenie situácie na dotknutom trhu vyplývajúce zo zmeny správania spolocnosti Orange, ktorá nasledovala po podpísaní tejto dohody, pretoze zvolila dátum tohto podpisu za dátum skoncenia porusenia. 110 Treba vsak konstatovat, ze výhrady predlozené spolocnostou Orange pred Vseobecným súdom v bodoch 192 az 194 napadnutého rozsudku, ktoré tento súd zamietol v uvedených bodoch 196 az 207, sa nevztahovali na nijakú z úvah v spornom rozhodnutí, ktoré sa týkali skutocnosti, ze Komisia odmietla zohladnit polahcujúce okolnosti, ale ich cielom bolo dosiahnut, aby Vseobecný súd vykonal svoju neobmedzenú právomoc a znízil pokutu ulozenú Komisiou v súlade s judikatúrou pripomenutou v bode 106 tohto rozsudku tak, aby bolo prihliadnuté na kompenzacné opatrenie, ktoré údajne spocívalo v predmetných investíciách, ako to výslovne vyplýva z bodov 63 a 64 napadnutého rozsudku, ako aj zo zaloby na prvom stupni. 111 Napriek tomu, ze Vseobecný súd pochybil, ked, ako v podstate vyplýva z bodov 63 az 68 napadnutého rozsudku, vykonal tieto posúdenia v rámci svojho preskúmania zákonnosti sporného rozhodnutia, treba konstatovat, ze týmto odôvodnením uvedeným v bodoch 196 az 207 napadnutého rozsudku Vseobecný súd v skutocnosti odpovedal na argumentáciu predlozenú spolocnostou Orange a zhrnutú v bodoch 192 az 194 napadnutého rozsudku, ktorá mala za ciel dosiahnut zmenu pokuty ulozenej v clánku 2 sporného rozhodnutia. 112 Kedze spolocnost Orange výslovne predlozila túto argumentáciu s cielom dosiahnut takú zmenu a predmetné konstatovania sa vztahujú iba na posúdenie pokuty ulozenej Komisiou v súlade s hranicami, ktoré má Vseobecný súd pri výkone svojej neobmedzenej právomoci (pozri v tomto zmysle rozsudok z 21. januára 2016, Galp Energía Espańa a i./Komisia, [71]C-603/13 P, [72]EU:C:2016:38, body [73]76 a [74]77), tento súd mohol na základe svojej neobmedzenej právomoci dospiet v danom prípade k odôvodneniu uvedenému v bodoch 196 az 207 napadnutého rozsudku. 113 V súlade s judikatúrou pripomenutou v bode 106 tohto rozsudku bol teda Vseobecný súd oprávnený v tejto súvislosti nahradit odôvodnenie Komisie svojím vlastným odôvodnením. 114 V dôsledku toho tretí odvolací dôvod v rozsahu, v akom ním Orange Vseobecnému súdu vytýka, ze prekrocil hranice preskúmania zákonnosti, musí byt zamietnutý, pretoze pochybenie identifikované v bode 111 tohto rozsudku nemôze viest k zruseniu napadnutého rozsudku (pozri analogicky rozsudok z 12. novembra 1996, Ojha/Komisia, [75]C-294/95 P, [76]EU:C:1996:434, bod [77]52). 115 Po druhé v rozsahu, v akom argumentáciou uvedenou v bodoch 95 az 98 a 102 tohto rozsudku Orange a PIIT napádajú dôvodnost posúdení vykonaných Vseobecným súdom v bodoch 196 az 207 napadnutého rozsudku, treba pripomenút, ze pri rozhodovaní o právnych otázkach v rámci odvolania neprinálezí Súdnemu dvoru nahrádzat z dôvodov spravodlivosti svojím posúdením posúdenie Vseobecného súdu, ktorý v rámci svojej neobmedzenej právomoci rozhoduje o výske pokút ulozených podnikom za to, ze porusili právo Únie, a ze Súdny dvor môze konstatovat, ze Vseobecný súd sa dopustil nesprávneho právneho posúdenia z dôvodu neprimeranej výsky pokuty len vtedy, ak dospeje k záveru, ze výska sankcie je nielen neprimeraná, ale aj nadmerná, ba dokonca disproporcná (rozsudky z 22. novembra 2012, E.ON Energie/Komisia, [78]C-89/11 P, [79]EU:C:2012:738, body [80]125 a [81]126, ako aj citovaná judikatúra, a z 27. apríla 2017, FSL a i./Komisia, [82]C-469/15 P, [83]EU:C:2017:308, body [84]77 a [85]78, ako aj citovaná judikatúra). Treba vsak konstatovat, ze v prejednávanej veci nejde o taký prípad. Túto argumentáciu je preto potrebné zamietnut ako neprípustnú. 116 Zo vsetkých predchádzajúcich úvah vyplýva, ze tretí odvolací dôvod treba zamietnut v celom rozsahu. 117 Okrem toho v rozsahu, v akom sa Orange a PIIT svojimi odvolacími návrhmi domáhajú, aby Súdny dvor subsidiárne znízil pokutu ulozenú sporným rozhodnutím v rozsahu, v akom to Súdny dvor povazuje za primerané, stací uviest, ze tieto návrhy sú zalozené na tých istých odvolacích dôvodoch ako hlavné dôvody a musia byt v dôsledku toho zamietnuté z dôvodov uvedených v tomto rozsudku (pozri analogicky rozsudok z 1. júna 1978Mulcahy/Komisia, [86]110/77, [87]EU:C:1978:118, bod [88]30). 118 Napokon pokial Orange a PIIT svojimi odvolacími dôvodmi subsidiárne v dalsom rade navrhujú, aby Súdny dvor vrátil rozhodnutie o pokute Komisii a aby jej Súdny dvor nariadil prijat nové rozhodnutie o pokute, stací pripomenút, ze v rámci odvolania nie je Súdny dvor oprávnený vydávat príkazy (pozri v tomto zmysle rozsudky Súdneho dvora z 8. júla 1999, DSM/Komisia, [89]C-5/93 P, [90]EU:C:1999:364, body [91]34 az [92]37, a z 22. januára 2004, Mattila/Rada a Komisia, [93]C-353/01 P, [94]EU:C:2004:42, body [95]15 a [96]16), takze tieto odvolacie návrhy musia byt zamietnuté ako neprípustné. 119 Vzhladom na vsetky vyssie uvedené úvahy sa odvolanie musí zamietnut v celom rozsahu ako ciastocne neprípustné, ciastocne neúcinné a ciastocne nedôvodné. O trovách 120 Podla clánku 184 ods. 2 rokovacieho poriadku, ak odvolanie nie je dôvodné alebo ak je dôvodné a Súdny dvor sám rozhodne s konecnou platnostou o veci, rozhodne aj o trovách konania. 121 Podla clánku 138 ods. 1 tohto rokovacieho poriadku uplatnitelného na konanie o odvolaní na základe jeho clánku 184 ods. 1 úcastník konania, ktorý vo veci nemal úspech, je povinný nahradit trovy konania, ak to bolo v tomto zmysle navrhnuté. 122 Kedze Orange nemala úspech vo svojich odvolacích dôvodoch a Komisia navrhla ulozit jej povinnost nahradit trovy konania, je namieste ulozit spolocnosti Orange, aby znásala svoje vlastné trovy konania a nahradila trovy konania vynalozené Komisiou. 123 Z clánku 184 ods. 4 rokovacieho poriadku vyplýva, ze ak vedlajsí úcastník prvostupnového konania nepodal odvolanie, mozno mu ulozit povinnost nahradit trovy odvolacieho konania len vtedy, pokial sa zúcastnil na písomnej alebo ústnej casti konania pred Súdnym dvorom. Ak sa vedlajsí úcastník na konaní zúcastnil, Súdny dvor môze rozhodnút, ze tento úcastník bude znásat vlastné trovy konania. 124 Kedze PIIT sa zúcastnila na písomnej casti konania pred Súdnym dvorom a ECTA sa zúcastnila na písomnej a ústnej casti konania, treba rozhodnút, ze za okolností ako v prejednávanej veci, ze kazdý z týchto vedlajsích úcastníkov prvostupnového konania znása svoje vlastné trovy konania. Z týchto dôvodov Súdny dvor (druhá komora) rozhodol takto: 1. Odvolanie sa zamieta. 2. Orange Polska SA znása svoje vlastné trovy konania a je povinná nahradit trovy konania vynalozené Európskou komisiou. 3. Polska Izba Informatyki i Telekomunikacji a European Competitive Telecommunications Association AISBL (ECTA) znásajú svoje vlastné trovy konania. Podpisy __________________________________________________________________ ( [97]*1 ) Jazyk konania: anglictina. References 1. file:///tmp/lynxXXXXWdtl9l/L87772-8174TMP.html#t-ECR_62016CJ0123_SK_01-E0001 2. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2015%3A1002&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 3. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:L:2003:001:TOC 4. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:L:2014:349:TOC 5. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:C:2006:210:TOC 6. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2017%3A632&locale=sk 7. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2017%3A632&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 8. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:C:2000:365E:TOC 9. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1983%3A52&locale=sk 10. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1983%3A52&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 11. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1983%3A52&locale=sk 12. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1983%3A52&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 13. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1983%3A52&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point18 14. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1983%3A52&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point22 15. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1983%3A52&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point23 16. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1983%3A52&locale=sk 17. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1983%3A52&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 18. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1983%3A52&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point24 19. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1983%3A52&locale=sk 20. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1983%3A52&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 21. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1983%3A52&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point25 22. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1983%3A52&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point28 23. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1983%3A52&locale=sk 24. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1983%3A52&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 25. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1983%3A52&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point23 26. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1970%3A71&locale=sk 27. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1970%3A71&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 28. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1970%3A71&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point175 29. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1983%3A52&locale=sk 30. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1983%3A52&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 31. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1983%3A52&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point22 32. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1983%3A52&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point24 33. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2017%3A632&locale=sk 34. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2017%3A632&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 35. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2017%3A632&locale=sk 36. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2017%3A632&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 37. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2017%3A632&locale=sk 38. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2017%3A632&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 39. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2006%3A229&locale=sk 40. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2006%3A229&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 41. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2006%3A229&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point54 42. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2012%3A221&locale=sk 43. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2012%3A221&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 44. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2012%3A221&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point27 45. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2003%3A530&locale=sk 46. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2003%3A530&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 47. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2003%3A530&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point32 48. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2009%3A131&locale=sk 49. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2009%3A131&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 50. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2016%3A38&locale=sk 51. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2016%3A38&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 52. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2016%3A38&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point71 53. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2014%3A257&locale=sk 54. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2014%3A257&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 55. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2014%3A257&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point56 56. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2016%3A38&locale=sk 57. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2016%3A38&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 58. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2016%3A38&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point72 59. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2016%3A38&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point73 60. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2002%3A582&locale=sk 61. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2002%3A582&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 62. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2002%3A582&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point692 63. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2007%3A88&locale=sk 64. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2007%3A88&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 65. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2007%3A88&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point61 66. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2009%3A505&locale=sk 67. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2009%3A505&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 68. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2009%3A505&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point86 69. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2009%3A131&locale=sk 70. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2009%3A131&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 71. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2016%3A38&locale=sk 72. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2016%3A38&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 73. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2016%3A38&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point76 74. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2016%3A38&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point77 75. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1996%3A434&locale=sk 76. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1996%3A434&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 77. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1996%3A434&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point52 78. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2012%3A738&locale=sk 79. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2012%3A738&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 80. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2012%3A738&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point125 81. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2012%3A738&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point126 82. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2017%3A308&locale=sk 83. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2017%3A308&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 84. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2017%3A308&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point77 85. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2017%3A308&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point78 86. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1978%3A118&locale=sk 87. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1978%3A118&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 88. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1978%3A118&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point30 89. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1999%3A364&locale=sk 90. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1999%3A364&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 91. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1999%3A364&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point34 92. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1999%3A364&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point37 93. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2004%3A42&locale=sk 94. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2004%3A42&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 95. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2004%3A42&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point15 96. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2004%3A42&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point16 97. file:///tmp/lynxXXXXWdtl9l/L87772-8174TMP.html#c-ECR_62016CJ0123_SK_01-E0001