ROZSUDOK SÚDNEHO DVORA (velká komora) zo 14. novembra 2017 ( [1]*1 ) "Odvolanie - Hospodárska sútaz - Kartely - Európsky trh nákladnej leteckej dopravy - Rozhodnutie Komisie týkajúce sa zosúladeného postupu, pokial ide o viaceré zlozky cien za sluzby leteckej nákladnej prepravy - Vady odôvodnenia - Dôvod týkajúci sa verejného poriadku uplatnený ex offo súdom Európskej únie - Zákaz rozhodnút ultra petita - Zalobné návrhy v prvostupnovom konaní na ciastocné zrusenie sporného rozhodnutia - Zákaz ulozený Vseobecnému súdu Európskej únie vyslovit úplné zrusenie sporného rozhodnutia - Clánok 47 Charty základných práv Európskej únie - Právo na úcinný prostriedok nápravy" Vo veci C-122/16 P, ktorej predmetom je odvolanie podla clánku 56 Statútu Súdneho dvora Európskej únie, podané 26. februára 2016, British Airways plc, so sídlom v Harmondsworthe (Spojené královstvo), v zastúpení: J. Turner, QC, a R. O'Donoghue, barrister, v substitúcii: A. Lyle-Smythe, solicitor, odvolatelka, dalsí úcastník konania: Európska komisia, v zastúpení: N. Khan a A. Dawes, splnomocnení zástupcovia, zalovaná v prvostupnovom konaní, SÚDNY DVOR (velká komora), v zlození: predseda K. Lenaerts, podpredseda A. Tizzano, predsedovia komôr R. Silva de Lapuerta, M. Ilesic, L. Bay Larsen, J. Malenovský, E. Levits, sudcovia E. Juhász, A. Borg Barthet, J.-C. Bonichot, F. Biltgen, K. Jürimäe, C. Lycourgos, M. Vilaras a E. Regan (spravodajca), generálny advokát: P. Mengozzi, tajomník: M.-A. Gaudissart, zástupca tajomníka, so zretelom na písomnú cast konania a po pojednávaní zo 7. februára 2017, po vypocutí návrhov generálneho advokáta na pojednávaní 30. mája 2017, vyhlásil tento Rozsudok 1 British Airways plc svojím odvolaním navrhuje ciastocné zrusenie rozsudku Vseobecného súdu Európskej únie zo 16. decembra 2015, British Airways/Komisia (T-48/11, neuverejnený, dalej len "napadnutý rozsudok", [2]EU:T:2015:988), ktorým Vseobecný súd ciastocne zrusil rozhodnutie Komisie K(2010) 7694 v konecnom znení z 9. novembra 2010 týkajúceho sa konania na základe clánku 101 ZFEÚ, clánku 53 Zmluvy o EHP a clánku 8 Dohody medzi Európskym spolocenstvom a Svajciarskou konfederáciou o leteckej doprave (vec COMP/39258 - Letecká nákladná preprava) (dalej len "sporné rozhodnutie"), v rozsahu, v akom sa týka British Airways. Právny rámec Statút Súdneho dvora Európskej únie 2 Clánok 21 Statútu Súdneho dvora Európskej únie stanovuje: "Vec sa predkladá Súdnemu dvoru podaním písomného návrhu adresovaného tajomníkovi. Návrh musí obsahovat meno a bydlisko navrhovatela, oznacenie podpísaného, oznacenie strany alebo strán, proti ktorým sa podáva návrh, predmet sporu, ako aj návrhy rozhodnutia a strucné vysvetlenie dôvodov návrhu. K návrhu sa v prípade potreby dolozí doslovné znenie právneho aktu, ktorého zrusenie sa pozaduje alebo v prípade upravenom v clánku 265 [ZFEÚ] listinným dôkazom o dátume, kedy bol orgán v súlade s uvedenými clánkami poziadaný, aby konal. Ak tieto doklady nebudú prilozené k návrhu, tajomník poziada navrhovatela, aby ich predlozil v primeranej lehote; návrh nemozno zamietnut z toho dôvodu, ze pozadované doklady boli predlozené az po uplynutí lehoty stanovenej pre podanie zaloby." 3 Clánok 56 druhý odsek tohto zákonníka stanovuje: "[Odvolanie na Súdny dvor] môze podat strana, ktorá so svojimi podaniami nebola úspesná vôbec alebo len ciastocne. ..." Rokovací poriadok Súdneho dvora z 19. júna 1991 4 Clánok 112 ods. 2 Rokovacieho poriadku Súdneho dvora z 19. júna 1991 (dalej len "Rokovací poriadok Súdneho dvora z 19. júna 1991") stanovoval: "Rozhodnutie Vseobecného súdu, proti ktorému odvolanie smeruje, sa pripojí k odvolaniu. ..." Rokovací poriadok Súdneho dvora z 25. septembra 2012 5 Clánok 120 Rokovacieho poriadku Súdneho dvora z 25. septembra 2012, ktorý nadobudol úcinnost 1. novembra 2012 (dalej len "Rokovací poriadok Súdneho dvora"), s názvom "Nálezitosti zaloby" je formulovaný takto: "Zaloba uvedená v clánku 21 [Statútu Súdneho dvora Európskej únie] obsahuje: ... c) predmet konania, dôvody a tvrdenia, na ktorých je zaloba zalozená, ako aj strucné zhrnutie uvedených dôvodov; d) návrhy zalobcu; ..." 6 Clánok 122 tohto poriadku s názvom "Prílohy zaloby" stanovuje: "1. Ak je to potrebné, k zalobe sa prilozia dokumenty uvedené v clánku 21 druhom odseku statútu. ... 3. Ak zaloba nesplna nálezitosti stanovené v odsekoch 1 alebo 2 tohto clánku, tajomník urcí zalobcovi primeranú lehotu na predlozenie dokumentov uvedených vyssie. Ak nedôjde k odstráneniu vád zaloby, Súdny dvor po vypocutí sudcu spravodajcu a generálneho advokáta rozhodne, ci má nesplnenie formálnych nálezitostí za následok neprípustnost zaloby." 7 Clánok 127 uvedeného poriadku, nazvaný "Nové dôvody", vo svojom odseku 1 stanovuje: "Uviest nové dôvody pocas konania je prípustné len vtedy, ak sú tieto dôvody zalozené na právnych a skutkových okolnostiach, ktoré vysli najavo v priebehu konania." 8 Podla clánku 168 toho istého poriadku, nazvaného "Nálezitosti odvolania": "1. Odvolanie musí obsahovat: ... b) oznacenie napadnutého rozhodnutia Vseobecného súdu; ... 2. Clánky 119, 121 a clánok 122 ods. 1 tohto poriadku sa pouzijú primerane na odvolanie. ..." 9 Clánok 169 Rokovacieho poriadku Súdneho dvora, nazvaný "Návrhy, odvolacie dôvody a tvrdenia", vo svojom odseku 1 uvádza: "V odvolaní mozno navrhnút, aby bolo ciastocne alebo úplne zrusené rozhodnutie Vseobecného súdu, ktoré sa nachádza v jeho výrokovej casti." 10 Clánok 170 tohto poriadku s názvom "Návrhy v prípade vyhovenia odvolaniu" vo svojom odseku 1 stanovuje: "V odvolaní mozno navrhnút, aby sa v prípade, ak sa rozhodne, ze je dôvodné, ciastocne alebo úplne vyhovelo návrhom, ktoré boli predlozené v prvostupnovom konaní, s výnimkou akéhokolvek nového návrhu. Odvolaním nemozno menit predmet sporu pred Vseobecným súdom." 11 Clánok 190 uvedeného poriadku s názvom "Dalsie ustanovenia uplatnitelné v odvolacom konaní" vo svojom odseku 1 stanovuje: "Clánky 127... tohto poriadku sa pouzijú primerane na konanie o odvolaní proti rozhodnutiam Vseobecného súdu pred Súdnym dvorom." Rokovací poriadok Vseobecného súdu z 2. mája 1991 12 Podla clánku 44 ods. 1 Rokovacieho poriadku Vseobecného súdu z 2. mája 1991: "Návrh uvedený v clánku 21 Statútu obsahuje: ... c) predmet konania a zhrnutie dôvodov, na ktorých je návrh zalozený; d) návrhy zalobcu; ..." 13 Clánok 48 ods. 2 tohto poriadku znie: "Uvádzanie nových dôvodov je prípustné pocas konania len vtedy, ak sú tieto dôvody zalozené na nových právnych a skutkových okolnostiach, ktoré vysli najavo v priebehu konania. ..." Okolnosti predchádzajúce sporu 14 Odvolatelka British Airways je leteckou dopravnou spolocnostou, ktorá podniká na trhu leteckej nákladnej dopravy. 15 Dna 7. decembra 2005 dostala Európska komisia ziadost o oslobodenie od pokút na základe nou vydaného oznámenia o oslobodení od pokút a znízení pokút v prípadoch kartelov ([3]Ú. v. ES C 45, 2002, s. 3; Mim. vyd. 08/002, s. 155, dalej len "oznámenie o zhovievavosti z roku 2002"), ktorú podala Deutsche Lufthansa AG a jej dcérske spolocnosti, Lufthansa Cargo AG a Swiss International Air Lines AG. Podla tejto ziadosti existovali protikonkurencné kontakty medzi viacerými podnikmi pôsobiacimi na trhu leteckej nákladnej dopravy (dalej len "dopravcovia"), týkajúce sa viacerých zloziek cien za sluzby poskytované v rámci tohto trhu, a to zavedenie "palivového" a "bezpecnostného" príplatku, ako aj odmietnutia týchto dopravcov platit províziu z príplatkov. 16 V dnoch 14. a 15. februára 2006 Komisia prikrocila k neohláseným inspekciám. 17 Po týchto inspekciách viacerí dopravcovia, ako aj odvolatelka podali ziadost na základe oznámenia o zhovievavosti z roku 2002. 18 Dna 19. decembra 2007 Komisia zaslala oznámenie o výhradách 27 dopravcom, medziiným aj odvolatelke. V odpovedi na toto oznámenie predlozili subjekty, ktorým bolo urcené, písomné pripomienky. K vypocutiu doslo od 30. júna do 4. júla 2008. 19 Dna 9. novembra 2010 Komisia prijala sporné rozhodnutie, ktoré bolo adresované 21 dopravcom (dalej len "dotknutí dopravcovia"), medzi iným aj odvolatelke. Konanie pred Vseobecným súdom a napadnutý rozsudok 20 Návrhom podaným do kancelárie Vseobecného súdu 24. januára 2011 podala odvolatelka zalobu o neplatnost urcitých castí sporného rozhodnutia v rozsahu, v akom sa jej tieto casti týkajú. 21 Ako vyplýva z bodu 25 napadnutého rozsudku, v návrhoch formulovaných na podporu tejto zaloby odvolatelka Vseobecný súd ziadala: - zrusit sporné rozhodnutie v rozsahu, v akom sa jej v tomto rozhodnutí vytýkalo, ze sa zúcastnila na platení provízií, v akom sa konstatovalo, ze jej porusenie sa zacalo 22. januára 2001 a ze "údaje" týkajúce sa Hongkongu, Japonska, Indie, Thajska, Singapúru, Kórey a Brazílie predstavujú porusenia clánku 101 ZFEÚ, clánku 53 Dohody o európskom hospodárskom priestore z 2. mája 1992 ([4]Ú. v. ES L 1, 1994, s. 3, dalej len "dohoda EHP") a clánku 8 Dohody medzi Európskym spolocenstvom a Svajciarskou konfederáciou o leteckej doprave, podpísanej 21. júna 1999 v Luxemburgu, schválenej v mene Spolocenstva rozhodnutím Rady a Komisie 2002/309/ES, Euratom o dohode o vedeckej a technologickej spolupráci zo 4. apríla 2002 o uzavretí siedmich dohôd so Svajciarskou konfederáciou ([5]Ú. v. ES L 114, 2002, s. 1; Mim. vyd. 11/041, s. 89, dalej len "dohoda ES - Svajciarsko"); - zrusit alebo podstatne znízit pokutu, ktorá jej bola ulozená v spornom rozhodnutí a - zaviazat Komisiu na náhradu trov konania. 22 Na podporu svojej zaloby odvolatelka uvádzala sedem zalobných dôvodov, z ktorých prvý je zalozený na tom, ze Komisia prijala záver, ze odvolatelka sa zúcastnila na odmietnutí platenia provízií, druhý na absencii dôkazu, pokial ide o dátum zacatia porusovania, tretí na nesprávnom právnom posúdení a nesprávnom posúdení alebo na zneuzití právomoci, pokial ide o preskúmanie zapojenia urcitých regulacných orgánov, stvrtý na neprimeranej a diskriminacnej povahe percenta základu pokuty, piaty na porusení povinnosti odôvodnenia a zásady proporcionality v rozsahu, v akom Komisia zvýsila pokutu pri jej výpocte, siesty na porusení oznámenia o zhovievavosti z roku 2002 v rozsahu, v akom odvolatelke nebolo priznané vyssie znízenie pokuty a siedmy na porusení zásad rovnosti zaobchádzania a proporcionality, kedze Komisia neznízila pokutu z dôvodov existencie polahcujúcich okolností. 23 Z bodov 27 az 29, ako aj z bodu 45 napadnutého rozsudku vyplýva, ze Vseobecný súd ex offo prihliadol na dôvod týkajúci sa verejného poriadku zalozený na vade odôvodnenia sporného rozhodnutia. Konkrétne ako vyplýva zo spisu, ktorým disponuje Súdny dvor, v rámci opatrení na zabezpecenie priebehu konania zalozených na clánku 64 Rokovacieho poriadku Vseobecného súdu z 2. mája 1991, Vseobecný súd polozil úcastníkom konania písomné otázky, ktorými ich vyzval najmä na predlozenie pripomienok k skutocnosti, ze odôvodnenie sporného rozhodnutia opisuje jediné a nepretrzité porusovanie, na ktorom sa zúcastnili vsetci adresáti tohto rozhodnutia, zatial co prvé styri clánky výroku uvedeného rozhodnutia neuvádzajú vsetkých týchto adresátov. 24 V tejto súvislosti na pojednávaní pred Vseobecným súdom odvolatelka uvádzala, ze v odôvodnení sporného rozhodnutia Komisia uviedla jediné a nepretrzité porusenie clánku 101 ZFEÚ, clánku 53 dohody EHP a clánku 8 dohody ES - Svajciarsko. Naopak, výrok tohto rozhodnutia konstatoval existenciu jediného a nepretrzitého porusenia odlisného pre kazdý z týchto clánkov. Odvolatelka uvádzala, ze vzhladom na tento nesúlad medzi odôvodnením a výrokom uvedeného rozhodnutia, toto rozhodnutie obsahovalo vadu odôvodnenia, na ktorú mohol Vseobecný súd prihliadat ex offo. 25 Napadnutým rozsudkom Vseobecný súd rozhodol, ze sporné rozhodnutie obsahovalo rozpory na jednej strane medzi jeho odôvodnením a výrokom, a na druhej strane medzi samotným týmto odôvodnením. 26 Vseobecný súd v podstate konstatoval, ze mu prislúchalo preskúmat, ci tieto rozpory boli takej povahy, aby porusovali práva obhajoby odvolatelky a bránili Vseobecnému súdu vykonat svoje preskúmanie. 27 Po tomto preskúmaní Vseobecný súd konstatoval, ze islo o taký prípad, a preto prijal záver, ze sporné rozhodnutie obsahovalo vadu odôvodnenia. 28 Vseobecný súd rozhodol, ze toto konstatovanie vsak v danom prípade nemohlo viest k úplnému alebo ciastocnému zruseniu sporného rozhodnutia v rozsahu, v akom sa týka odvolatelky, z dôvodu, ze zrusenie tohto rozhodnutia nemôze íst nad rámec zalobných návrhov uvádzaných v zalobe, na základe ktorej zacalo konanie. 29 Preto a bez skúmania dôvodov uvádzaných odvolatelkou na podporu jej zaloby, Vseobecný súd rozhodol zrusit sporné rozhodnutie z dôvodu vady odôvodnenia konstatovanej v rámci preskúmania dôvodu, na ktorý prihliadal ex offo v tom, ze v tomto rozhodnutí "Komisia na jednej strane zastávala názor, ze zalobkyna sa po prvé zúcastnila na odmietnutí platenia provízií, po druhé dopustila sa porusenia clánku 101 ZFEÚ, clánku 53 [dohody EHP] a clánku 8 [dohody ES-Svajciarsko] medzi 22. januárom 2001 a 1. októbrom 2001 a, po tretie, zúcastnila sa na porusení týchto ustanovení pri sluzbách [leteckej] nákladnej dopravy vykonávaných z Hong Kongu (Cína), Japonska, Indie, Thajska, Singapuru, Kórei a Brazílie a, na druhej strane, ulozila jej pokutu". 30 Svojimi rozsudkami zo 16. decembra 2015, Air Canada/Komisia ([6]T-9/11, neuverejnený, [7]EU:T:2015:994), Koninklijke Luchtvaart Maatschappij/Komisia ([8]T-28/11, neuverejnený, [9]EU:T:2015:995), Japan Airlines/Komisia ([10]T-36/11, neuverejnený, [11]EU:T:2015:992), Cathay Pacific Airways/Komisia ([12]T-38/11, neuverejnený, [13]EU:T:2015:985), Cargolux Airlines/Komisia ([14]T-39/11, neuverejnený, [15]EU:T:2015:991), Latam Airlines Group a Lan Cargo/Komisia ([16]T-40/11, neuverejnený, [17]EU:T:2015:986), Singapore Airlines a Singapore Airlines Cargo Pte/Komisia ([18]T-43/11, neuverejnený, [19]EU:T:2015:989), Deutsche Lufthansa a i./Komisia ([20]T-46/11, neuverejnený, [21]EU:T:2015:987), SAS Cargo Group a i./Komisia ([22]T-56/11, neuverejnený, [23]EU:T:2015:990), Air France-KLM/Komisia ([24]T-62/11, neuverejnený, [25]EU:T:2015:996), Air France/Komisia ([26]T-63/11, neuverejnený, [27]EU:T:2015:993), a Martinair Holland/Komisia ([28]T-67/11, [29]EU:T:2015:984), Vseobecný súd rozhodol o zalobách, ktoré podali ostatní dotknutí dopravcovia, ktoré tiez smerovali k spochybneniu sporného rozhodnutia. Návrhy úcastníkov konania pred Súdnym dvorom 31 Odvolatelka svojím odvolaním navrhuje, aby Súdny dvor: - zrusil napadnutý rozsudok v rozsahu, v akom obmedzuje pôsobnost zrusenia sporného rozhodnutia na návrhy uvádzané v jej zalobe v prvostupnovom konaní, - zrusil bod 1 výroku napadnutého rozsudku, - zrusil napadnuté rozhodnutie v celom rozsahu a - ulozil Komisii povinnost nahradit trovy tohto konania o odvolaní. 32 Komisia navrhuje, aby Súdny dvor: - zamietol odvolanie a - ulozil odvolatelke povinnost nahradit trovy konania. O odvolaní O prípustnosti Argumentácia úcastníkov konania - O prípustnosti odvolania 33 Komisia tvrdí, ze odvolanie je zjavne neprípustné z dvoch dôvodov. 34 Po prvé odvolatelka nerespektovala povinnost uvedenú v clánku 168 ods. 2 Rokovacieho poriadku Súdneho dvora, kedze napadnutý rozsudok nebol pripojený k odvolaniu. 35 Po druhé odvolanie nerespektuje ani clánok 56 Statútu Súdneho dvora Európskej únie, ani clánky 169 a 170 Rokovacieho poriadku Súdneho dvora, ktorý v súlade s clánkom 63 tohto statútu vykonáva jeho clánok 56. 36 Pokial ide o clánok 169 ods. 1 Rokovacieho poriadku Súdneho dvora, toto odvolanie nemá za ciel zrusenie výroku napadnutého rozsudku, ale doplnenie tohto výroku tak, ze ciastocné zrusenie vyslovené Vseobecným súdom sa rozsíri na úplné zrusenie. Odvolenie teda nie je v súlade s týmto ustanovením. 37 Pokial ide o clánok 170 ods. 1 Rokovacieho poriadku Súdneho dvora, toto ustanovenie bolo Súdnym dvorom vylozené restriktívne. Kedze v prejednávanej veci je návrh odvolatelky sirsí nez návrh predlozený v prvostupnovom konaní, nie je v súlade s týmto ustanovením. 38 Okrem toho odôvodnenie odvolatelky má povahu argumentácie v kruhu v tom zmysle, ze spocíva v tvrdení, ze z dôvodu skutocnosti, ze v rozpore s tým, ako bolo rozhodnuté, Vseobecný súd nebol obmedzený zalobnými návrhmi predlozenými odvolatelkou v prvostupnovom konaní, odvolatelka má mat právo podat odvolanie proti tomuto rozhodnutiu Vseobecného súdu. 39 Odôvodnenie, podla ktorého prípustnost tohto odvolania vyplýva z uplatnenia zásady úcinnej súdnej ochrany uvedenej v clánku 47 Charty základných práv Európskej únie (dalej len "Charta"), opät naznacuje, ze Vseobecný súd nebol obmedzený zalobnými návrhmi v prvostupnovom konaní. Tvrdenie, podla ktorého toto ustanovenie udeluje úcastníkovi konania absolútne právo dovolávat sa akéhokolvek nového argumentu alebo zmenit predmet svojho návrhu v akomkolvek stádiu konania, je zjavne nedôvodné. 40 Zalobkyna tvrdí, ze odvolanie je prípustné. 41 Pokial ide o clánok 170 ods. 1 Rokovacieho poriadku Súdneho dvora, prvú vetu tohto ustanovenia treba vykladat v spojení s druhou, takze táto sa uplatnuje iba ak odvolatel neziada, aby sa vyhovelo návrhom, ktoré sú zhodné s návrhmi predlozenými v prvostupnovom konaní, a ak je tým zmenený predmet konania. 42 Pokial ide o clánok 56 Statútu Súdneho dvora Európskej únie, odvolatelka pred Vseobecným súdom uvádzala najmä, ze sporné rozhodnutie obsahovalo vnútorné rozpory a vady odôvodnenia. Také konstatovanie malo mat za dôsledok úplné zrusenie tohto rozhodnutia vo vztahu k nej. Odvolatelka sa teda pokúsala spochybnit prvok napadnutého rozsudku, ktorý je nespochybnitelne súcastou predmetu sporu pred Vseobecným súdom a vo svojich návrhoch pred Vseobecným súdom v zmysle clánku 56 Statútu Súdneho dvora Európskej únie zjavne neuspela. - O prípustnosti repliky 43 Komisia predovsetkým tvrdí, ze podla clánku 127 ods. 1 Rokovacieho poriadku Súdneho dvora, ktorý sa na konanie o odvolaní uplatní podla clánku 190 ods. 1 tohto rokovacieho poriadku, replika podaná odvolatelkou je zjavne neprípustná z dôvodu, ze v tejto replike predlozila nové dôvody. 44 Odvolatelka v skutocnosti v odvolaní uvádza, ze Vseobecný súd sa dopustil chyby, ked uplatnil zákaz rozhodnút ultra petita, co predpokladá, ze odvolatelka pripustila, ze opatrenie, o ktoré ziadala, je opatrením vysvetleným v zalobných návrhoch jej zaloby v prvostupnovom konaní. Naopak, vo svojej replike namiesto odpovede na námietku neprípustnosti vznesenú Komisiou proti odvolaniu odvolatelka uvádza, ze Vseobecný súd sa dopustil chyby, ked nepovolil zmenit uvedené návrhy. Odvolatelka tiez nevysvetluje dôvody, pre ktoré uvádza tento dôvod oneskorene v rámci svojej repliky, hoci tvrdenia uvádzané v tejto replike sa nezakladajú na skutkových a právnych okolnostiach, ktoré by vysli najavo v priebehu písomnej casti konania. 45 Odvolatelka spochybnuje argumentáciu Komisie zalozenú na neprípustnosti repliky. Posúdenie Súdnym dvorom 46 Pokial ide o prípustnost odvolania a po prvé o námietku, ktorú v tejto súvislosti uvádza Komisia, zalozenú na tom, ze odvolatelka nepripojila k svojmu odvolaniu napadnutý rozsudok, treba pripomenút, ze podla znenia clánku 122 ods. 1 Rokovacieho poriadku Súdneho dvora uplatnitelného na konanie o odvolaní podla clánku 168 ods. 2 tohto poriadku, k zalobe sa prilozia, ak je to potrebné, dokumenty uvedené v clánku 21 druhom odseku Statútu Súdneho dvora Európskej únie, kedze toto ustanovenie uvádza, ze "k návrhu sa v prípade potreby dolozí doslovné znenie právneho aktu, ktorého zrusenie sa pozaduje...". 47 Je pravda, ze ak zaloba smeruje proti aktu vydanému institúciou Európskej únie, je potrebné, aby sa tento akt pripojil k zalobe. Pokial vsak ide o odvolanie, clánok 168 ods. 1 písm. b) Rokovacieho poriadku Súdneho dvora stanovuje, ze toto odvolanie obsahuje oznacenie napadnutého rozhodnutia Vseobecného súdu bez toho, aby sa vyzadovalo, aby toto rozhodnutie bolo pripojené k odvolaniu. 48 Treba teda prijat záver, ze od nadobudnutia úcinnosti Rokovacieho poriadku Súdneho dvora 1. novembra 2012 sa uz viac v odvolacom konaní nevyzaduje, aby sa v prílohe k odvolaniu pripojilo napadnuté rozhodnutie Vseobecného súdu, potrebné je len oznacenie tohto rozhodnutia. 49 V prejednávanom prípade treba konstatovat, ze skutocnost, ze napadnutý rozsudok nebol v prílohe pripojený k odvolaniu, nemôze mat za dôsledok jeho neprípustnost. Námietka neprípustnosti, ktorú v tejto súvislosti uvádza Komisia, sa preto musí zamietnut. 50 Pokial ide po druhé o tvrdenie, podla ktorého odvolanie nie je v súlade s clánkom 169 ods. 1 Rokovacieho poriadku Súdneho dvora, treba pripomenút, ze podla tohto ustanovenia "v odvolaní mozno navrhnút, aby bolo ciastocne alebo úplne zrusené rozhodnutie Vseobecného súdu, ktoré sa nachádza v jeho výrokovej casti". 51 Treba poznamenat, tak ako to uviedol generálny advokát v bode 54 svojich návrhov, ze toto ustanovenie je zamerané na základnú zásadu v oblasti odvolania, podla ktorej odvolanie musí smerovat proti výroku rozhodnutia Vseobecného súdu a nemôze sa obmedzovat na zmenu urcitých dôvodov tohto rozhodnutia (pozri v tomto zmysle rozsudok z 15. novembra 2012, Al-Aqsa/Rada a Holandsko/Al-Aqsa, [30]C-539/10 P a C-550/10 P, [31]EU:C:2012:711, body [32]43 az [33]45). 52 V danom prípade odvolatelka ziada Súdny dvor o zrusenie napadnutého rozsudku a najmä bodu 1 jeho výroku, kedze Vseobecný súd odmietol zrusit sporné rozhodnutie v celom jeho rozsahu, v akom sa jej týka. Odvolatelka tak spochybnuje rozsah zrusenia, ktoré vyslovil Vseobecný súd, alebo inými slovami, právne dôsledky, ktoré Vseobecný súd vyvodil z porusenia povinnosti odôvodnenia, ktoré konstatoval. 53 Za týchto okolností treba konstatovat, ze svojím odvolaním chce odvolatelka v skutocnosti dosiahnut ciastocné zrusenie výroku napadnutého rozsudku a ze odvolacie návrhy tohto odvolania sú v dôsledku toho v súlade s clánkami 169 ods. 1 Rokovacieho poriadku Súdneho dvora. 54 Po tretie, pokial ide o námietku neprípustnosti, ktorú vzniesla Komisia, zalozenú na tom, ze odvolanie nie je v súlade s clánkom 56 druhým odsekom Statútu Súdneho dvora Európskej únie a clánkom 170 ods. 1 Rokovacieho poriadku Súdneho dvora, treba poznamenat, ze preskúmanie tejto námietky si vyzaduje, aby Súdny dvor posúdil rozsah pojmu "podania" predlozeného v prvostupnovom konaní a "predmet sporu" v konaní pred Vseobecným súdom v zmysle týchto ustanovení. 55 Vzhladom na úzke spojenie existujúce medzi týmito námietkami neprípustnosti a dôvodmi, ktoré odvolatelka uvádza k meritu veci, treba najprv posúdit tieto dôvody. 56 Za týchto podmienok a pretoze replika sa týka výlucne prípustnosti odvolania, treba tiez prípadne preskúmat námietku spojenú s neprípustnostou tejto repliky po vykonaní uvedeného preskúmania merita veci. O veci samej 57 Na podporu svojho odvolania odvolatelka uvádza dva odvolacie dôvody zalozené na nesprávnom právnom posúdení vyplývajúcom po prvé z uplatnenia zákazu rozhodnút ultra petita a po druhé z porusenia práva na úcinný prostriedok nápravy uvedeného v clánku 47 Charty. 58 Tieto dva odvolacie dôvody je potrebné skúmat spolocne. Argumentácia úcastníkov konania 59 V rámci svojho prvého odvolacieho dôvodu odvolatelka tvrdí, ze Vseobecný súd sa dopustil nesprávneho právneho posúdenia, ked prekrocil zákaz rozhodnút ultra petita pri obmedzení úcinku zrusenia, o ktorom rozhodol, hoci ex offo konstatoval existenciu podstatných vád týkajúcich sa verejného poriadku, ktorými bolo poznacené celé sporné rozhodnutie. 60 Odvolatelka pripústa, ze súd Únie, ktorý prejednáva zalobu o neplatnost, nemôze rozhodnút ultra petita, co znamená, ze môze rozhodnút len o tom, co úcastníci presne pozadujú. 61 Existuje vsak viacero situácií, v ktorých súd Únie s cielom splnit svoje poslanie strázcu zákonnosti, ktoré mu bolo urcené Zmluvou o FEÚ, môze byt vedený k tomu, aby ex offo prihliadal na právny dôvod a preto rozhodol o tom, co úcastníci konania presne neziadali. V týchto prípadoch je nedostatok, ktorý vykazuje napadnutý akt, dostatocne závaznej povahy, aby odôvodnil sankciu, ktorú uplatnil súd Spolocenstva, aj ked tento nedostatok neuplatnil navrhovatel. 62 Súdu Únie, ktorý rozhodoval o zalobe o neplatnost, teda nemozno vytýkat, ze prekrocil rámec sporu, ze prekrocil svoju právomoc, ze rozhodol ultra petita alebo ze porusil svoj rokovací poriadok, pokial uplatní ex offo takýto dôvod, ktorý sa týka práve zákonnosti aktu, ktorého zrusenie sa pozaduje. 63 Zohladnenie dôvodu týkajúceho sa verejného poriadku Vseobecným súdom nemá za ciel napravit nedostatok návrhu alebo argumentácie úcastníkov konania, ale zabezpecit respektovanie urcitého pravidla, ktoré vzhladom na svoj význam nepatrí do dispozicnej sféry úcastníkov konania. 64 Pokial súd Únie prihliadne na dôvod týkajúci sa verejného poriadku na základe vady odôvodnenia, ide o výnimku zo zákazu rozhodnút ultra petita. Mozno to vyvodit a contrario z bodu 12 rozsudku z 28. júna 1972, Jamet/Komisia ([34]C-37/71, [35]EU:C:1972:57), v ktorom Súdny dvor rozhodol, ze úplným zrusením predmetného aktu sporného vo veci, v ktorej bol vyhlásený tento rozsudok, by rozhodol ultra petita, hoci právny dôvod, ktorým sa tento akt napádal, nebol právnym dôvodom týkajúcim sa verejného poriadku. 65 Podla odvolatelky sa Vseobecný súd dopustil tiez chyby, ked si zamenil ciele sledované zákazom rozhodnút ultra petita a respektovanie pravidiel a zásad verejného poriadku, ktoré ho viedli k ex offo zohladneniu vady odôvodnenia, ktorá mala vplyv na sporné rozhodnutie. 66 V rámci konania inter partes je podstatné, aby úcastník konania, ktorý podáva návrh, oznacil predmet konania, ako aj strucné zhrnutie jeho dôvodov a aby toto oznacenie bolo dostatocne jasné a presné, aby umoznilo zalovanému pripravit si obhajobu a Súdnemu dvoru vykonat svoje preskúmanie. Z bodov 122 a 123 rozsudku z 19. decembra 2013, Komisia/Polsko ([36]C-281/11, [37]EU:C:2013:855) vyplýva, ze tieto podmienky majú za ciel predíst tomu, aby Súdny dvor nerozhodol nad rámec návrhov alebo neopomenul rozhodnút o niektorom zalobnom dôvode, alebo nerozhodol o návrhu akokolvek inak. Z rovnakých dôvodov Vseobecný súd nesprávne v bode 91 napadnutého rozsudku konstatoval, ze clánok 44 ods. 1 a clánok 48 ods. 2 Rokovacieho poriadku Vseobecného súdu z 2. mája 1991 mu ukladajú obmedzenia, hoci tieto ustanovenia sa týkajú navrhovatela a nie samotného Vseobecného súdu. 67 Naopak, ak ex offo zohladní dôvod týkajúci sa verejného poriadku, súd Únie je povinný vybocit z rámca dôvodov uvádzaných úcastníkmi konania na podporu ich návrhov a nie je uz z tohto dôvodu viac viazaný obmedzeniami, ktoré mu ukladá respektovanie zákazu rozhodnút ultra petita. 68 Odvolatelka zastáva názor, ze je nelogické, aby Vseobecný súd odkazoval na návrhy, ktoré predlozila v prvostupnovom konaní na podporu svojho rozhodnutia vyslovit, vzhladom na respektovanie zákazu rozhodnút ultra petita, iba ciastocné zrusenie sporného rozhodnutia. 69 Po prvé Vseobecný súd rozhodol o zalobe len na základe dôvodu týkajúceho sa verejného poriadku, na ktorý prihliadol ex offo. Odvolatelka zastáva názor, ze sa zdá tazko pochopitelné, ze v nadväznosti na to Vseobecný súd rozhodol prihliadat na zalobné návrhy formulované v zalobe na prvom stupni, hoci sa nijako nevyjadril k dôvodom uvádzaným na podporu týchto návrhov. 70 Po druhé odôvodnenie Vseobecného súdu týkajúce sa vád odôvodnenia bolo scasti zalozené, ako to vyplýva z bodov 42 a 43 napadnutého rozsudku, na potrebe zobrat do úvahy neskorsie vnútrostátne konania o náhradu skody. Rozsudky Vseobecného súdu vydané na základe zalôb o neplatnost uvedeného rozhodnutia, podaných odvolatelkou a ostatnými dotknutými dopravcami, mali za konecný dôsledok vytvorenie nelogického rozlísenia medzi situáciou odvolatelky, ktorá mala prospech iba z ciastocného zrusenia sporného rozhodnutia, a situáciou týchto ostatných dopravcov, ktorí mali prospech z úplného zrusenia tohto rozhodnutia, napriek skutocnosti, ze odvolatelka a uvedení iní dopravcovia sa nachádzali v presne rovnakej situácii vo vztahu k podstate odôvodnenia Vseobecného súdu. Toto rozlísenie je arbitrárne, pretoze vsetci tí istí ostatní dopravcovia vo svojich zalobách o neplatnost proti spornému rozhodnutiu neuviedli dôvod zalozený na existencii týchto vád odôvodnenia. 71 Odvolatelka dodáva, ze vada odôvodnenia ovplyvnujúca sporné rozhodnutie a oznacená Vseobecným súdom v napadnutom rozsudku spôsobuje znacné tazkosti vo vnútrostátnych konaniach o náhradu skody. V skutocnosti pre obmedzenie rozsahu zrusenia sporného rozhodnutia vo výroku napadnutého rozsudku toto rozhodnutie este ciastocne voci odvolatelke pôsobí. Z dôvodu mnohých vád ovplyvnujúcich uvedené rozhodnutie, ktoré podla Vseobecného súdu boli dostatocne závazné na to, aby predstavovali porusenie pravidiel alebo zásad verejného poriadku, môzu mat vnútrostátne súdy velké tazkosti odlísit jasne rozdelenie zodpovednosti medzi odvolatelku a ostatných úcastníkov konania pri kazdej ujme, ktorá podla nich bola spôsobená správaním opísaným v tom istom rozhodnutí. Toto môze byt na ujmu odvolatelky a potenciálne tiez iných úcastníkov konania vrátane úcastníkov konania pozadujúcich náhradu skody. 72 Odvolatelka okrem toho uvádza, ze prístup Vseobecného súdu môze vyvolávat znepokojenie, pokial ide o organizáciu výkonu spravodlivosti, struktúru konania pred súdom Únie a zásadu proporcionality. Ak by bol tento prístup potvrdený, podnecoval by úcastníkov konania, aby bez dalsieho odôvodnenia systematicky formulovali svoje návrhy siroko, aby mohli dosiahnut zrusenie vo väcsom rozsahu v prípade, ak by súd Únie ex offo zohladnil dôvod týkajúci sa verejného poriadku. Od súdu Únie by si to vyzadovalo, aby sám prevzal bremeno urcenia presného rozsahu zrusenia. Pri prihliadnutí na dôvod týkajúci sa verejného poriadku súd Únie obvykle neskúma dôvody uvedené zalobcami. Bolo by teda skutocne mozné, ze dokonca zaloba, ktorá by bola zjavne sikanózna alebo ocividne prílis siroko formulovaná, by - podla prístupu, ktorým v danom prípade postupoval Vseobecný súd - mohla viest k úplnému zruseniu jednoducho preto, ze zalujúca strana to pôvodne pozadovala. 73 Odvolatelka uvádza, ze hoci vo veci, ktorej predmetom je otázka týkajúca sa pravidiel alebo zásad verejného poriadku, je súd Únie oprávnený odklonit sa od dôvodov uvedených úcastníkmi konania, musí byt rovnako oprávnený odklonit sa aj od ich návrhov. Musí to tak nevyhnutne byt, aby výrok jeho rozhodnutia napravil takéto porusenia týchto pravidiel a zásad verejného poriadku. Opacný výklad by svojou podstatou odporoval verejnému poriadku. 74 Podla odvolatelky Vseobecný súd v bode 90 napadnutého rozsudku nesprávne rozhodol, ze úcastníkom konania prislúcha ziadat o zmenu ich zalobných dôvodov alebo ich zalobných návrhov v priebehu konania po tom, co Vseobecný súd zohladnil ex offo dôvod týkajúci sa verejného poriadku. Toto riesenie by opätovne viedlo len k tomu, ze otázka verejného poriadku by bola zverená do rúk úcastníka konania. Respektovanie dôvodov týkajúcich sa verejného poriadku zohladnených ex offo Vseobecným súdom vsak nemôzu byt podmienené individuálnymi záujmami úcastníkov konania. Okrem toho Vseobecný súd v tomto bode 90 tiez uviedol, ze odvolatelke by uprel právo vykonat takúto zmenu, dokonca ak by o to formálne poziadala. Za týchto podmienok bolo nemozné, aby otázky verejného poriadku, ktoré identifikoval Vseobecný súd, boli premietnuté do rozsahu zrusenia vyjadreného vo výroku napadnutého rozsudku. 75 Svojím druhým odvolacím dôvodom odvolatelka uvádza, ze ak by sa aj zákaz rozhodnút ultra petita mal uplatnit, vyssia zásada úcinnej súdnej ochrany, ktorá je stanovená v clánku 47 Charty, si vyzaduje úplné zrusenie sporného rozhodnutia. 76 Odvolatelka v tejto súvislosti poznamenáva, ze v bode 59 rozsudku Európskeho súdu pre ludské práva z 27. septembra 2011, A. Menarini Diagnostics S.r.l. v. Taliansko (CE:ECHR:2011:0927JUD004350908), právomoc zmenit vo vsetkých bodoch, vecných ako aj právnych, rozhodnutie vydané nizsím orgánom, figuruje medzi charakteristikami súdneho orgánu s neobmedzenou právomocou. Takýto orgán musí mat najmä právomoc rozhodovat o vsetkých vecných a právnych otázkach, ktoré sú relevantné v spore, o ktorom rozhoduje. 77 V bode 136 svojho rozsudku z 8. decembra 2011, KME Germany a i./Komisia ([38]C-389/10 P, [39]EU:C:2011:816), Súdny dvor rozhodol, ze clánok 47 Charty de facto vyzaduje vykonat plné a úplné právne a vecné preskúmanie. Z bodu 67 rozsudku z 8. decembra 2011, Chalko/Komisia ([40]C-386/10 P, [41]EU:C:2011:815), vyplýva, ze takéto preskúmanie predpokladá právomoc zrusit napadnutý akt. 78 Podla odvolatelky prístup Vseobecného súdu je o to viac prekvapujúci, ze sám najmä v bodoch 76 a 79 az 81 napadnutého rozsudku konstatoval viaceré konkrétne porusenia jej práva na obhajobu. Sporné rozhodnutie bolo okrem toho prijaté za cenu iných porusení tohto práva, ktoré sú v napadnutom rozsudku uvádzané bez konkretizácie. 79 Komisia uvádza, ze aj za predpokladu, ze by odvolanie bolo posúdené ako prípustné, oba odvolacie dôvody sú v kazdom prípade nedôvodné. Posúdenie Súdnym dvorom 80 Oboma odvolacími dôvodmi odvolatelka v podstate Vseobecnému súdu vytýka, ze zastával názor, ze z dôvodu zákazu rozhodnút ultra petita nemohol vyslovit zrusenie, ktoré by islo nad rámec toho, co odvolatelka ziadala vo svojich zalobných návrhoch, hoci také zrusenie bolo potrebné s cielom napravit nezákonnost konstatovanú Vseobecným súdom v rámci jeho preskúmania dôvodu týkajúceho sa verejného poriadku, ktorý zohladnil ex offo. 81 Na úvod treba pripomenút, ze ako uz Súdny dvor opakovane rozhodol, kedze súd Únie nemôze rozhodnút ultra petita, výrok o zrusení nemôze íst nad rámec zrusenia navrhovaného zalobcom (pozri rozsudky z 19. januára 2006, Comunitŕ montana della Valnerina/Komisia,[42]C-240/03 P, [43]EU:C:2006:44, bod [44]43 a citovanú judikatúru, a zo 14. septembra 1999, Komisia/AssiDomän Kraft Products a i., [45]C-310/97 P, [46]EU:C:1999:407, bod [47]52). 82 Okrem toho aj ked sa absolútna právna sila rozhodnutej veci rozsudku o neplatnosti vydaného súdom Únie týka nielen výrokovej casti rozsudku, ale aj jeho odôvodnenia, o ktoré sa opiera, nemôze mat za úcinok zrusenie právneho aktu, ktorý nebol predlozený súdu Únie na posúdenie, hoci by bol postihnutý touto neplatnostou (rozsudok zo 14. septembra 1999, Komisia/AssiDomän Kraft Products a i., [48]C-310/97 P, [49]EU:C:1999:407, bod [50]54). 83 Podla ustálenej judikatúry Súdneho dvora rozhodnutie, ktoré osoba, ktorej bolo urcené, nenapadla v lehotách stanovených v clánku 263, siestom odseku ZFEÚ, sa voci nej stáva konecným (pozri rozsudok zo 14. septembra 1999, Komisia/AssiDomän Kraft Products a i., [51]C-310/97 P, [52]EU:C:1999:407, bod [53]57 a citovanú judikatúru). 84 Táto judikatúra je zalozená najmä na úvahe, ze cielom lehôt na podanie zaloby je zabezpecit právnu istotu a zabránit casovo neobmedzenému spochybnovaniu aktov Únie, ktoré majú právne úcinky, ako aj na poziadavkách riadneho výkonu spravodlivosti a hospodárnosti konania (rozsudok zo 14. septembra 1999, Komisia/AssiDomän Kraft Products a i., [54]C-310/97 P, [55]EU:C:1999:407, bod [56]61). 85 Z vyssie uvedeného vyplýva a ako to v podstate uviedol generálny advokát v bodoch 94 a 97 svojich návrhov, ze akt alebo casti aktu, týkajúce sa osoby, ktoré neboli predlozené na preskúmanie súdu Únie, nemôzu byt predmetom zrusenia zo strany tohto súdu a stávajú sa voci tejto osobe konecnými. 86 Treba tiez pripomenút, ze podla clánku 21 prvého odseku Statútu Súdneho dvora Európskej únie, clánku 120 písm. c) a d) Rokovacieho poriadku Súdneho dvora a clánku 44 ods. 1 písm. c) a d) Rokovacieho poriadku Vseobecného súdu z 2. mája 1991 v rámci priamej zaloby pred súdmi Únie musí návrh, ktorým sa zacína konanie, uvádzat najmä predmet konania, strucné vysvetlenie uvádzaných dôvodov a návrhy zalobcu. 87 Z toho vyplýva, ako to zdôraznil generálny advokát v bode 84 svojich návrhov, ze v sporovom systéme preskúmania zákonnosti pred súdom Únie sú to úcastníci konania, komu prinálezí procesná iniciatíva a ktorí urcujú predmet konania, najmä tým, ze vo svojich návrhoch identifikujú akt alebo cast aktu, ktoré zamýslajú podrobit tomuto súdnemu preskúmaniu. 88 Podla ustálenej judikatúry Súdneho dvora súd Únie musí ex offo prihliadnut na dôvod týkajúci sa verejného poriadku (pozri v tomto zmysle rozsudok z 2. decembra 2009, Komisia/Írsko a i., [57]C-89/08 P, [58]EU:C:2009:742, bod [59]34 a citovanú judikatúru). 89 Napriek tomu v rozpore s tým, co navrhuje odvolatelka, právomoc súdu posudzujúceho zákonnost prihliadnut ex offo na dôvod týkajúci sa verejného poriadku vôbec neznamená právomoc zmenit ex offo návrhy formulované zalobcom. Ako vyplýva najmä z ustanovení citovaných v bode 86 tohto rozsudku, hoci zalobné dôvody predstavujú dostatocnú podporu návrhov uvádzaných v zalobe, predsa sa vsak od zalobných návrhov, ktoré definujú hranice sporu predlozeného súdu Únie, nevyhnutne odlisujú. 90 V dôsledku toho, ako to uz Súdny dvor rozhodol, súd Únie tým, ze uplatnuje ex offo dôvod, ktorý sa týka verejného poriadku a ktorý v zásade nebol uplatnený úcastníkmi konania, neprekracuje rámec sporu, ktorý mu bol daný, a nijako neporusuje procesné pravidlá týkajúce sa uvádzania predmetu sporu a dôvodov v zalobe (rozsudok z 2. decembra 2009, Komisia/Írsko a i., [60]C-89/08 P, [61]EU:C:2009:742, bod [62]35), bolo by to inak, ak by po vykonaní meritórneho preskúmania predlozeného aktu tento súd na základe dôvodu zohladneného ex offo vyslovil zrusenie, ktoré by islo nad rámec toho, co sa ziadalo v návrhoch, ktoré mu boli riadne predlozené z dôvodu, ze také zrusenie je potrebné s cielom napravit nezákonnost konstatovanú ex offo v rámci uvedenej analýzy. 91 V prejednávanej veci, ako bolo pripomenuté v bodoch 20 a 21 tohto rozsudku, odvolatelka v zalobných návrhoch svojej zaloby pred Vseobecným súdom ziadala iba ciastocné zrusenie sporného rozhodnutia. 92 Za týchto okolností vzhladom na úvahy uvedené v bodoch 81 az 90 tohto rozsudku treba konstatovat, ze Vseobecný súd sa nedopustil nesprávneho právneho posúdenia, ked v bode 92 napadnutého rozsudku rozhodol, ze zrusenie sporného rozhodnutia mohol vyslovit iba v rámci vymedzenom zalobnými návrhmi zaloby, na základe ktorej konanie zacalo, a ked preto v bode 93 tohto rozsudku prikrocil k ciastocnému zruseniu tohto rozhodnutia v súlade s uvedenými obmedzeniami. 93 Tento záver nemozno spochybnit inými tvrdeniami uvádzanými odvolatelkou na podporu jej dvoch odvolacích dôvodov. 94 Konkrétne treba zamietnut v prvom rade tvrdenie v podstate pripomenuté v bode 66 tohto rozsudku, podla ktorého Vseobecný súd nesprávne vychádzal z bodu 91 napadnutého rozsudku, clánku 44 ods. 1 a clánku 48 ods. 2 svojho rokovacieho poriadku z 2. mája 1991. V tejto súvislosti stací poznamenat, ze Vseobecný súd sa opieral o tieto ustanovenia v rámci svojho posúdenia uvádzaného v bode 90 a 91 napadnutého rozsudku, týkajúceho sa otázky ci, za predpokladu, ze odvolatelka by mohla implicitne vyjadrit vôlu zmenit svoje pôvodné návrhy, takáto zmena mohla byt prípustná. Teda na rozdiel od toho, co naznacuje odvolatelka, Vseobecný súd neposúdil nesprávne skutocnost, ze uvedené ustanovenia sa netýkajú otázky, za akých okolností by Vseobecný súd eventuálne mohol prihliadat na dôvody ex offo, ci zmenit rovnakým spôsobom odvolacie návrhy, ale procesných poziadaviek, ktoré sú ulozené zalobcom v rámci zalôb, ktoré prejednáva, pokial ide o obsah zaloby. 95 Kedze toto tvrdenie je zalozené na chybnom výklade napadnutého rozsudku, musí sa zamietnut. 96 Po druhé treba zamietnut tvrdenie pripomenuté v podstate v bode 70 tohto rozsudku, podla ktorého prístup, ktorý zaujal Vseobecný súd v napadnutom rozsudku, mal za dôsledok vytvorenie nelogického rozlisovania medzi situáciou odvolatelky a situáciou dotknutých dopravcov, ktorí dosiahli úplné zrusenie sporného rozhodnutia v rozsahu, v akom sa ich dotýkalo, bez toho, aby sa v zalobe kazdého z nich dovolávali zalobného dôvodu zalozeného na vade odôvodnenia, ako bol dôvod, na ktorý ex offo prihliadol Vseobecný súd a ktorý ho viedol k zruseniu sporného rozhodnutia v tomto rozsahu. 97 Je totiz nesporné, ze na rozdiel od uvedených ostatných dopravcov odvolatelka v zalobe ziadala iba ciastocné zrusenie sporného rozhodnutia v rozsahu, v akom sa jej týkalo. 98 V nadväznosti na to a kedze, ako vyplýva z bodu 85 tohto rozsudku, casti aktu týkajúce sa inej osoby, ktoré nie sú predmetom preskúmania súdu Únie, nemôzu byt predmetom zrusenia týmto súdom a stávajú sa preto konecnými v rozsahu, v akom sa týkajú uvedenej osoby, Vseobecný súd správne nezaobchádzal rovnako s odvolatelkou a dotknutými dopravcami, ktorí podali zaloby citované v bode 30 tohto rozsudku, vzhladom na rozdiely existujúce medzi nimi, pokial ide o rozsah návrhov, ktoré predlozili v prvostupnovom konaní. 99 Okrem toho vzhladom na skutocnost, ze podobne ako títo ostatní dotknutí dopravcovia odvolatelka mala prospech z dôvodu, na ktorý ex offo prihliadal Vseobecný súd, kedze predlozila sporné rozhodnutie na jeho posúdenie, nedôvodne uvádza, ze prístup, ktorý zaujal Vseobecný súd v napadnutom rozsudku, zbavuje právomoc súdu Únie prihliadat za okolností, ako sú okolnosti tohto konania, ex offo na dôvod týkajúci sa verejného poriadku jeho potrebného úcinku. Zo znenia spojených bodov 27 az 94 napadnutého rozsudku vyplýva a navyse v rámci tohto odvolania sa nespochybnuje, ze zrusenie, ktoré vyslovil Vseobecný súd v napadnutom rozsudku, sa zakladá výlucne na dôvode, ktorý sa zohladnil ex offo, kedze zalobné dôvody uvádzané odvolatelkou v zalobe neboli vôbec predmetom preskúmania Vseobecného súdu. 100 Po tretie, pokial ide o argumentáciu uvedenú v bode 72 tohto rozsudku, podla ktorej prístup Vseobecnému súdu odporoval riadnemu výkonu spravodlivosti, stací poznamenat, ze úvahy zalozené na struktúre konania nemôzu v ziadnom prípade odôvodnovat neuplatnenie zákazu rozhodnút ultra petita zo strany súdu Únie z jediného dôvodu, ze jeho rozhodnutie sa zakladá na dôvode, ktorý zohladnil ex offo. 101 Po stvrté tvrdenie pripomenuté v podstate v bodoch 75 az 78 tohto rozsudku, podla ktorého právo odvolatelky na úcinný prostriedok nápravy podla clánku 47 Charty by bolo v prípade potvrdenia odôvodnenia, pre ktoré sa rozhodol Vseobecný súd, porusené, nemôze uspiet. 102 Z bodov 76 az 86 napadnutého rozsudku síce vyplýva a v rámci tohto odvolania sa nespochybnuje, ze vada odôvodnenia konstatovaná Vseobecným súdom v tomto rozsudku porusila právo odvolatelky na obhajobu tým, ze jej neumoznila, hoci sa rozhodla podat na Vseobecný súd zalobu proti spornému rozhodnutiu, pochopit povahu a rozsah porusenia alebo porusení konstatovaných v tomto rozhodnutí a ze táto vada zabránila Vseobecnému súdu vykonávat svoje preskúmanie vo vztahu k nej. 103 Ako vsak Súdny dvor uz rozhodol, absencia preskúmania ex offo celého napadnutého rozhodnutia neporusuje zásadu úcinnej súdnej ochrany (pozri v tomto zmysle rozsudok z 8. decembra 2011, Chalkor/Komisia,[63]C-386/10 P, [64]EU:C:2011:815, bod [65]66). 104 Z judikatúry Súdneho dvora vyplýva, ze preskúmanie zákonnosti podla clánku 263 ZFEÚ, doplnené neobmedzenou súdnou právomocou, pokial ide o výsku pokuty, ktorá je stanovená v clánku 31 nariadenia Rady (ES) c. 1/2003 zo 16. decembra 2002 o vykonávaní pravidiel hospodárskej sútaze stanovených v clánkoch [101 a 102 ZFEÚ] ([66]Ú. v. ES L 1, 2003, s. 1; Mim. vyd. 08/002, s. 205) predpokladá, ze súd Únie uskutocní tak právne, ako aj vecné preskúmanie a má právomoc posúdit dôkazy, zrusit napadnuté rozhodnutie a zmenit výsku pokút (pozri v tomto zmysle rozsudok z 8. decembra 2011, Chalkor/Komisia, [67]C-386/10 P, [68]EU:C:2011:815, bod [69]67). 105 Z toho vyplýva, ako to poznamenal generálny advokát v bode 142 svojich návrhov, ze nie je v rozpore so zásadou úcinnej súdnej ochrany, ak je preskúmanie zákonnosti, ktoré vykonáva súd Únie, obmedzené návrhmi úcastníkov konania, tak ako sú formulované v ich procesných písomnostiach, kedze táto zásada nijako nevyzaduje, aby tento súd musel rozsírit svoje preskúmanie na casti rozhodnutia, ktoré nepatria do sporu, ktorý mu bol predlozený. 106 Konkrétnejsie, pokial ide o okolnosti prejednávanej veci, hoci ako vyplýva z bodu 102 tohto rozsudku, vada odôvodnenia konstatovaná Vseobecným súdom v napadnutom rozsudku bránila odvolatelke identifikovat prípadné dalsie vady sporného rozhodnutia, nie je sporné, ze uvedená vada odôvodnenia mohla byt odvolatelkou identifikovaná a ze odvolatelka sa jej teda mohla vo svojej zalobe pred Vseobecným súdom dovolávat s cielom pozadovat úplné zrusenie tohto rozhodnutia v rozsahu, v akom sa jej týkalo, rovnako ako to urobili urcití iní dotknutí dopravcovia, ako Air Canada vo veci, ktorej sa týkal rozsudok zo 16. decembra 2015, Air Canada/Komisia ([70]T-9/11, neuverejnený, [71]EU:T:2015:994). 107 Nakoniec treba odmietnut tiez tvrdenie uvádzané v bode 71 tohto rozsudku, podla ktorého na vnútrostátnej úrovni existujú zaloby o náhradu skody proti odvolatelke zalozené na spornom rozhodnutí, ktoré kedze obsahovalo vady v celom jeho rozsahu, je zdrojom tazkostí pre vnútrostátne súdy, pokial ide o rozdelenie zodpovednosti medzi odvolatelku a ostatných úcastníkov pri kazdej skode, ktorá podla nich bola spôsobená konaním, ktoré bolo predmetom tohto rozhodnutia. 108 V tejto súvislosti stací konstatovat, ze ako poznamenal generálny advokát v bode 129 svojich návrhov, prípadný vznik zodpovednosti odvolatelky podla vnútrostátneho práva za skodu spôsobenú jej protisútazným správaním nemôze sám osebe mat za dôsledok zmenu právomocí, ktoré súdu Únie vyplývajú z clánku 263 ZFEÚ. 109 Vzhladom na vyssie uvedené sú oba odvolacie dôvody nedôvodné a musia sa preto zamietnut. 110 Za týchto okolností netreba skúmat tvrdenia uvádzané Komisiou vysvetlené v bodoch 37 az 39 tohto rozsudku, zalozené na neprípustnosti odvolania z dôvodu jeho nesúladu s clánkom 56 druhým odsekom Statútu Súdneho dvora Európskej únie a clánkom 170 ods. 1 Rokovacieho poriadku Súdneho dvora. Je to tak tiez, pokial ide o námietky týkajúce sa prípustnosti repliky. 111 So zretelom na predchádzajúce úvahy sa musí odvolanie zamietnut v celom rozsahu. O trovách 112 Podla clánku 184 ods. 2 Rokovacieho poriadku Súdneho dvora, ak odvolanie nie je dôvodné, Súdny dvor rozhodne aj o trovách konania. Clánok 138 ods. 1 tohto poriadku uplatnitelný na konanie o odvolaní na základe jeho clánku 184 ods. 1 vo svojom odseku 1 stanovuje, ze úcastník konania, ktorý vo veci nemal úspech, je povinný nahradit trovy konania, ak to bolo v tomto zmysle navrhnuté. 113 Kedze Komisia navrhla zaviazat odvolatelku na náhradu trov konania a odvolatelka nemala úspech vo svojich dôvodoch, je opodstatnené zaviazat ju na náhradu trov konania. Z týchto dôvodov Súdny dvor (velká komora) rozhodol takto: 1. Odvolanie sa zamieta. 2. British Airways plc je povinná nahradit trovy konania. Podpisy __________________________________________________________________ ( [72]*1 ) Jazyk konania: anglictina. References 1. file:///tmp/lynxXXXXsH6VbB/L88518-5541TMP.html#t-ECR_62016CJ0122_SK_01-E0001 2. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2015%3A988&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 3. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:C:2002:045:TOC 4. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:L:1994:001:TOC 5. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:L:2002:114:TOC 6. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2015%3A994&locale=sk 7. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2015%3A994&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 8. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2015%3A995&locale=sk 9. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2015%3A995&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 10. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2015%3A992&locale=sk 11. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2015%3A992&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 12. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2015%3A985&locale=sk 13. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2015%3A985&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 14. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2015%3A991&locale=sk 15. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2015%3A991&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 16. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2015%3A986&locale=sk 17. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2015%3A986&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 18. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2015%3A989&locale=sk 19. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2015%3A989&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 20. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2015%3A987&locale=sk 21. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2015%3A987&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 22. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2015%3A990&locale=sk 23. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2015%3A990&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 24. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2015%3A996&locale=sk 25. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2015%3A996&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 26. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2015%3A993&locale=sk 27. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2015%3A993&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 28. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2015%3A984&locale=sk 29. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2015%3A984&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 30. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2012%3A711&locale=sk 31. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2012%3A711&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 32. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2012%3A711&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point43 33. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2012%3A711&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point45 34. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1972%3A57&locale=sk 35. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1972%3A57&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 36. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A855&locale=sk 37. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A855&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 38. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2011%3A816&locale=sk 39. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2011%3A816&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 40. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2011%3A815&locale=sk 41. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2011%3A815&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 42. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2006%3A44&locale=sk 43. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2006%3A44&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 44. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2006%3A44&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point43 45. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1999%3A407&locale=sk 46. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1999%3A407&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 47. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1999%3A407&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point52 48. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1999%3A407&locale=sk 49. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1999%3A407&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 50. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1999%3A407&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point54 51. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1999%3A407&locale=sk 52. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1999%3A407&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 53. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1999%3A407&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point57 54. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1999%3A407&locale=sk 55. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1999%3A407&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 56. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1999%3A407&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point61 57. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2009%3A742&locale=sk 58. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2009%3A742&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 59. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2009%3A742&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point34 60. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2009%3A742&locale=sk 61. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2009%3A742&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 62. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2009%3A742&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point35 63. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2011%3A815&locale=sk 64. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2011%3A815&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 65. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2011%3A815&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point66 66. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:L:2003:001:TOC 67. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2011%3A815&locale=sk 68. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2011%3A815&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 69. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2011%3A815&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point67 70. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2015%3A994&locale=sk 71. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2015%3A994&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 72. file:///tmp/lynxXXXXsH6VbB/L88518-5541TMP.html#c-ECR_62016CJ0122_SK_01-E0001