ROZSUDOK SÚDNEHO DVORA (stvrtá komora) z 20. decembra 2017 ( [1]*1 ) "Odvolanie - Státna pomoc - Digitálna televízia - Pomoc na rozvoj digitálneho terestriálneho televízneho vysielania vo vzdialených a menej urbanizovaných oblastiach - Podpora v prospech prevádzkovatelov terestriálnych digitálnych televíznych platforiem - Rozhodnutie, ktorým sa opatrenia pomoci vyhlasujú za ciastocne nezlucitelné so spolocným trhom - Pojem 'státna pomoc` - Výhoda - Sluzby vseobecného hospodárskeho záujmu - Definícia - Miera volnej úvahy clenských státov" Vo veci C-70/16 P, ktorej predmetom je odvolanie podla clánku 56 Statútu Súdneho dvora Európskej únie, podané 5. februára 2016, Comunidad Autónoma de Galicia, a Redes de Telecomunicación Galegas Retegal SA (Retegal), so sídlom v Santiago de Compostela (Spanielsko), v zastúpení: F. J. García Martínez a B. Pérez Conde, abogados, odvolatelky, dalsí úcastníci konania: Európska komisia, v zastúpení: P. Nemecková, É. Gippini Fournier a B. Stromsky, splnomocnení zástupcovia, zalovaná v prvostupnovom konaní, SES Astra SA, so sídlom v Betzdorfe (Luxembursko), v zastúpení: F. González Díaz a V. Romero Algarra, abogados, a F. Salerno, avocat, vedlajsí úcastníci konania v prvostupnovom konaní, SÚDNY DVOR (stvrtá komora), v zlození: predseda stvrtej komory T. von Danwitz, sudcovia C. Vajda, E. Juhász, K. Jürimäe (spravodajkyna) a C. Lycourgos, generálny advokát: M. Wathelet, tajomník: A. Calot Escobar, so zretelom na písomnú cast konania, po vypocutí návrhov generálneho advokáta na pojednávaní 7. septembra 2017, vyhlásil tento Rozsudok 1 Svojimi odvolaniami sa Comunidad Autónoma de Galicia (autonómne spolocenstvo Galícia, Spanielsko) a spolocnost Redes de Telecomunicación Galegas Retegal SA (Retegal) domáhajú zrusenia rozsudku Vseobecného súdu Európskej únie z 26. novembra 2015, Comunidad Autónoma de Galicia a Retegal/Komisia (T-463/13 a T-464/13, dalej len "napadnutý rozsudok", neuverejnený, [2]EU:T:2015:901), ktorým tento súd zamietol ich zaloby o neplatnost rozhodnutia Komisie 2014/489/EÚ z 19. júna 2013 o státnej pomoci SA. 28599 [(C 23/10) (ex NN 36/2010, ex CP 163/2009)] poskytnutej Spanielskym královstvom na rozvoj digitálneho terestriálneho televízneho vysielania vo vzdialených a menej urbanizovaných oblastiach (okrem autonómneho spolocenstva Kastília-La Mancha) ([3]Ú. v. EÚ L 217, 2014, s. 52, dalej len "sporné rozhodnutie"). Okolnosti predchádzajúce sporu a sporné rozhodnutie 2 Skutkové okolnosti boli Vseobecným súdom zhrnuté v bodoch 1 az 22 napadnutého rozsudku. Pre potreby tohto konania ich mozno zhrnút nasledujúcim spôsobom. 3 Prejednávaná vec sa týka série opatrení, ktoré uskutocnili spanielske orgány v rámci prechodu z analógového na digitálne vysielanie v Spanielsku, pokial ide o celé územie Spanielska, s výnimkou Comunidad Autónoma de Castilla-La-Mancha (Autonómne spolocenstvo Kastília-La Mancha, Spanielsko) (dalej len "sporné opatrenie"). 4 Spanielske královstvo vytvorilo regulacný rámec nevyhnutný na podporu prechodu z analógového na digitálne vysielanie tým, ze schválilo najmä Ley 10/2005 de Medidas Urgentes para el Impulso de la Televisión Digital Terrestre, de Liberalización de la Televisión por Cable y de Fomento del Pluralismo (zákon c. 10/2005 o naliehavých opatreniach na podporu digitálneho terestriálneho televízneho vysielania, liberalizáciu káblového televízneho vysielania a podporu plurality) zo 14. júna 2005 (BOE c. 142 z 15. júna 2005, s. 20562) a Real Decreto 944/2005 por el que se aprueba el Plan técnico nacional de la televisión digital terrestre (královský dekrét c. 944/2005, ktorým sa schvaluje národný technický plán pre digitálne terestriálne televízne vysielanie) z 29. júla 2005 (BOE c. 181 z 30. júla 2005, s. 27006). Tento královský dekrét ulozil súkromným a verejným vnútrostátnym vysielatelom povinnost zabezpecit, aby 96 % obyvatelstva, pokial ide o súkromných vysielatelov, a 98 % obyvatelstva, pokial ide o verejných vysielatelov, prijímalo signál digitálneho terestriálneho televízneho vysielania (dalej len "DTT"). 5 Na úcely umoznenia prechodu z analógového na DTT rozdelili spanielske orgány územie Spanielska na tri rôzne oblasti, nazvané "oblast I", "oblast II" a "oblast III". Oblast II, ktorej sa týka prejednávaná vec, zahrna menej urbanizované a vzdialené oblasti predstavujúce 2,5 % spanielskeho obyvatelstva. V tejto oblasti z dôvodu nedostatku komercného záujmu vysielatelia neinvestovali do digitalizácie, co viedlo spanielske orgány k financovaniu z verejných prostriedkov. 6 V septembri 2007 Consejo de Ministros (Rada ministrov, Spanielsko), prijala národný plán na podporu prechodu na DTT, ktorého cielom bolo dosiahnut úroven pokrytia spanielskeho obyvatelstva sluzbou DTT, podobnú pokrytiu dosiahnutému analógovým televíznym vysielaním v roku 2007, t. j. viac ako 98 % tohto obyvatelstva a vsetko, resp. prakticky vsetko obyvatelstvo v autonómnych spolocenstvách Baskicko, Katalánsko a Navarra (Spanielsko). 7 Spanielske orgány na úcely dosiahnutia cielov pokrytia stanovených pre DTT plánovali poskytnút financovanie z verejných prostriedkov, najmä na podporu procesu terestriálnej digitalizácie v oblasti II, a konkrétne v regiónoch autonómnych spolocenstiev nachádzajúcich sa v tejto oblasti. 8 Vo februári 2008 prijalo Ministerio de Industria, Turismo y Comercio (Ministerstvo priemyslu, cestovného ruchu a obchodu, Spanielsko) (dalej len "MITC") rozhodnutie známe ako "Plan Avanza", urcené na zlepsenie telekomunikacnej infrastruktúry a stanovenie kritérií, ako aj rozdelenia financovania cinností v prospech rozvoja informacnej spolocnosti. Rozpocet schválený v zmysle tohto rozhodnutia bol vyclenený scasti na digitalizáciu televízneho vysielania v oblasti II. 9 Táto digitalizácia sa vykonávala od júla do novembra 2008. MITC následne previedlo financné prostriedky autonómnym spolocenstvám, ktoré sa zaviazali pokryt zvysné náklady na prevádzku zo svojich rozpoctov. 10 V októbri 2008 Rada ministrov rozhodla o vyclenení dodatocných financných prostriedkov na rozsírenie a dokoncenie pokrytia DTT v rámci projektov prechodu na digitálne vysielanie, ktoré sa mali dokoncit pocas prvej polovice roka 2009. 11 Následne zacali autonómne spolocenstvá realizovat rozsírenie DTT. Na tento úcel bud usporiadali verejné sútaze, alebo toto rozsírenie zverili súkromným podnikom. V urcitých prípadoch autonómne spolocenstvá poverili obce vykonaním uvedeného rozsírenia. 12 Európskej komisii bola 18. mája 2009 dorucená staznost spolocnosti SES Astra SA, ktorá sa týkala schémy státnej pomoci priznanej Spanielskym královstvom v prospech prechodu z analógového na DTT vysielanie v oblasti II. Podla spolocnosti SES Astra zahrna toto opatrenie neoznámenú pomoc, ktorá môze narusit hospodársku sútaz medzi terestriálnymi a satelitnými vysielacími platformami. 13 Listom z 29. septembra 2010 informovala Komisia Spanielske královstvo, ze v súvislosti s predmetnou schémou pomoci poskytnutou na celom území Spanielska, s výnimkou autonómneho spolocenstva Kastília-La Mancha, v prípade ktorého sa zacalo samostatné konanie, prijala rozhodnutie o zacatí konania vo veci formálneho zistovania podla clánku 108 ods. 2 ZFEÚ. 14 Komisia následne prijala sporné rozhodnutie, ktorého clánok 1 výroku uvádza, ze státna pomoc poskytnutá prevádzkovatelom terestriálnej televíznej platformy na rozvoj, údrzbu a prevádzku DTT v oblasti II sa poskytla v rozpore s clánkom 108 ods. 3 ZFEÚ a je nezlucitelná s vnútorným trhom s výnimkou pomoci, ktorá bola poskytnutá v súlade s kritériom technologickej neutrality. Clánok 3 výroku tohto rozhodnutia nariaduje získat túto nezlucitelnú pomoc spät od prevádzkovatelov DTT bez ohladu na to, ci získali pomoc priamo alebo nepriamo. 15 V odôvodnení sporného rozhodnutia Komisia po prvé usúdila, ze jednotlivé opatrenia prijaté na ústrednej úrovni a uzatvorené a zmenené dohody medzi MITC a autonómnymi spolocenstvami predstavujú základ schémy pomoci na rozsírenie DTT v oblasti II. V praxi autonómne spolocenstvá uplatnovali usmernenia spanielskej vlády o rozsírení DTT. 16 Po druhé Komisia konstatovala, ze sporné opatrenie sa má povazovat za státnu pomoc v zmysle clánku 107 ods. 1 ZFEÚ. V tejto súvislosti Komisia najmä poznamenala, ze spanielske orgány uviedli len príklad autonómneho spolocenstva Baskicko s cielom poukázat na neexistenciu státnej pomoci v súlade s kritériami, ktoré stanovil Súdny dvor v rozsudku z 24. júla 2003, Altmark Trans a Regierungspräsidium Magdeburg (C-280/00, dalej len "rozsudok Altmark", [4]EU:C:2003:415). Podla Komisie vsak prvá podmienka tohto rozsudku (dalej len "prvá podmienka Altmark"), podla ktorej na jednej strane musí byt podnik, ktorý je príjemcom pomoci, skutocne poverený plnením záväzkov sluzby vo verejnom záujme a na druhej strane tieto záväzky musia byt jasne definované, nebola splnená. Okrem toho v prípade neexistencie záruky najnizsích nákladov vo vseobecnom záujme uvedeného autonómneho spolocenstva nebola splnená ani stvrtá podmienka uvedeného rozsudku. 17 Po tretie Komisia konstatovala, ze sporné opatrenie nemozno povazovat za státnu pomoc zlucitelnú s vnútorným trhom podla clánku 107 ods. 3 písm. c) ZFEÚ napriek tomu, ze toto opatrenie bolo urcené na dosiahnutie jasne vymedzeného ciela spolocného záujmu a ze existovalo zlyhanie predmetného trhu. Podla Komisie uvedené opatrenie, kedze nie je v súlade so zásadou technologickej neutrality, nie je primerané a nepredstavuje vhodný nástroj na zabezpecenie volne dostupných televíznych kanálov pre obyvatelov oblasti II. 18 Po stvrté Komisia usúdila, ze v prípade neexistencie dostatocne jasného vymedzenia prevádzky terestriálnej platformy ako sluzby vo verejnom záujme nemohlo byt sporné opatrenie odôvodnené podla clánku 106 ods. 2 ZFEÚ. Konanie pred Vseobecným súdom a napadnutý rozsudok 19 Návrhmi podanými do kancelárie Vseobecného súdu 30. augusta 2013 podali odvolatelky zaloby o neplatnost sporného rozhodnutia. 20 Uznesením z 9. februára 2015 Vseobecný súd po vypocutí úcastníkov konania rozhodol o spojení vecí na úcely ústnej casti konania a vyhlásenia rozsudku. 21 Na podporu svojich zalôb odvolatelky uvádzali styri zalobné dôvody. Prvý zalobný dôvod bol zalozený na porusení clánku 107 ods. 1 ZFEÚ. Ostatné zalobné dôvody boli uvedené subsidiárne. Druhý a tretí zalobný dôvod sa týkali zlucitelnosti spornej pomoci s vnútorným trhom. Tieto zalobné dôvody boli zalozené na nesplnení podmienok povolenia uvedených v clánku 106 ods. 2 a clánku 107 ods. 3 písm. c) ZFEÚ. Vo svojom stvrtom zalobnom dôvode zalobkyne tvrdili, ze Komisia nesprávne povazovala Retegal za "príjemcu protiprávnej státnej pomoci". 22 Vseobecný súd v napadnutom rozsudku zamietol kazdý zo zalobných dôvodov vo veci samej, a teda zalobu v celom rozsahu. Návrhy úcastníkov konania 23 Odvolatelky svojím odvolaním navrhujú, aby Súdny dvor: - zrusil napadnutý rozsudok, - rozhodol s konecnou platnostou o zalobách o neplatnost a zrusil sporné rozhodnutie a - ulozil Komisii povinnost nahradit trovy konania. 24 Komisia a SES Astra navrhujú, aby Súdny dvor zamietol odvolania a zaviazal odvolatelky na náhradu trov konania. O odvolaní 25 Na podporu svojho odvolania uvádzajú odvolatelky styri odvolacie dôvody. Prvý odvolací dôvod je zalozený na nesprávnom právnom posúdení tým, ze Vseobecný súd nerozhodol o ciastocnom zrusení sporného rozhodnutia, hoci vyhovel stvrtému zalobnému dôvodu zalobkýn zalozenému na nesprávnom právnom posúdení, pokial ide o kvalifikáciu spolocnosti Retegal za príjemcu protiprávnej pomoci. Druhý odvolací dôvod je zalozený na porusení clánku 107 ods. 1 ZFEÚ tým, ze Vseobecný súd rozhodol, ze podmienky pozadované na kvalifikáciu sporného opatrenia za státnu pomoc boli splnené. Tretí odvolací dôvod je zalozený na porusení povinnosti odôvodnenia a clánku 107 ods. 1 ZFEÚ, co sa týka toho, ze Vseobecný súd údajne nesprávne dospel k záveru o selektívnej povahe tejto pomoci. Stvrtý zalobný dôvod je zalozený na nesprávnom právnom posúdení pri výklade clánku 14 ZFEÚ a clánku 106 ods. 2 ZFEÚ, ako aj protokolu c. 26 o sluzbách vseobecného záujmu. O prvom odvolacom dôvode Tvrdenia úcastníkov konania 26 Odvolatelky svojím prvým odvolacím dôvodom tvrdia, ze Vseobecný súd sa dopustil nesprávneho právneho posúdenia tým, ze na základe svojej analýzy stvrtého zalobného dôvodu mal ciastocne vyhoviet ich zalobe v súlade s poziadavkami clánku 264 ZFEÚ. 27 Po prvé odvolatelky tvrdia - ako Vseobecný súd sám uznal v bode 160 napadnutého rozsudku -, ze výrok rozhodnutia Komisie sa má vykladat v spojení s odôvodneniami tohto rozhodnutia. Uvádzajú, ze isteze vo výroku sporného rozhodnutia sa výslovne neuvádza zhodnost príjemcov ani výska pomoci. Vnútrostátny súd vsak svojím odkazom vo výroku na oddiel 6.2 tohto rozhodnutia, a teda na jeho odôvodnenia 193 a 194, zbavil konstatovania uvedené v bodoch 149 az 163 napadnutého rozsudku právneho úcinku. 28 Po druhé odvolatelky tvrdia, ze s ohladom na clánky 13 a 14 nariadenia Rady (ES) c. 659/1999 z 22. marca 1999 ustanovujúceho podrobné pravidlá na uplatnovanie clánku [108 ZFEÚ] ([5]Ú. v. ES L 83, 1999, s. 1; Mim. vyd. 08/001, s. 339), Vseobecný súd nemohol platne v bode 153 napadnutého rozsudku tvrdit, ze odôvodnenia 193 a 194 sporného rozhodnutia sa obmedzovali len na poskytnutie informácií potrebných na vymáhanie dotknutej protiprávnej pomoci. 29 Po tretie, hoci v napadnutom rozsudku rozhodol, ze nijaký dôsledok nesmie vyplývat z bodov odôvodnenia sporného rozhodnutia, v ktorých Komisia identifikovala príjemcov pomoci a jej výsku, ktorá sa má vymáhat, Vseobecný súd sa dopustil chyby, ked nezohladnil toto konstatovanie vo výroku tohto rozsudku. 30 Po stvrté odvolatelky tvrdia, ze z dôvodu tohto opomenutia nie sú spanielske orgány schopné v rámci postupu spätného vymáhania dotknutej nezákonnej pomoci posúdit dosah sporného rozhodnutia, co je v rozpore s tým, co si vyzaduje najmä zásada právnej istoty. 31 Komisia tvrdí, ze tento prvý odvolací dôvod spocíva na nesprávnom pochopení napadnutého rozsudku, pretoze na rozdiel od tvrdia odvolateliek tento rozsudok nevyhovel ziadnemu z tvrdení uvedených zalobcami v konaní na prvom stupni. 32 SES Astra tvrdí, ze prvý odvolací dôvod je zjavne neprípustný, pretoze v skutocnosti smeruje k spochybneniu posúdenia skutkového stavu vykonaného Vseobecným súdom. Posúdenie Súdnym dvorom 33 Odvolatelky v rámci prvého odvolacieho dôvodu v podstate tvrdia, ze odôvodnenie napadnutého rozsudku, na základe ktorého Vseobecný súd vyhovel ich stvrtému zalobnému dôvodu zalozenému na nesprávnom posúdení pri kvalifikácii spolocnosti Retegal ako príjemcu dotknutej protiprávnej pomoci, malo viest k ciastocnému zruseniu sporného rozhodnutia. 34 V rozsahu, v akom sa tvrdenie odvolateliek týka existencie údajnej nezrovnalosti odôvodnenia a výroku napadnutého rozsudku, tvrdenie spolocnosti SES Astra treba odmietnut, pokial ide o neprípustnost tohto odvolacieho dôvodu. 35 Po meritórnej stránke sa uvedený odvolací dôvod zakladá na zjavne nesprávnom výklade napadnutého rozsudku. 36 Z bodov 151 a 160 daného rozsudku totiz jednoznacne vyplýva, ze na rozdiel od toho, co tvrdia odvolatelky, Vseobecný súd nevyhovel ich stvrtému zalobnému dôvodu, ale zamietol ho ako neúcinný. 37 V tejto súvislosti z bodu 153 napadnutého rozsudku vyplýva, ze Vseobecný súd okrem iného odpovedal na tvrdenia odvolateliek, ked pripomenul, ze Komisia sa v bodoch 189 az 195 odôvodnenia sporného rozhodnutia, ktoré sa nachádzajú v oddiele 6.2 tohto rozhodnutia, obmedzila na poskytnutie informácií Spanielskemu královstvu týkajúcich sa príjemcov sporného opatrenia, aby tento clenský stát mohol splnit povinnost vymáhania a informacnú povinnost, ktoré sú stanovené v clánkoch 3 a 4 uvedeného rozhodnutia. 38 Vseobecný súd v tejto súvislosti navyse spresnil, ze v rozsahu, v akom Komisia v bode 193 sporného rozhodnutia dospela k záveru, ze situácia v Galícii spadá do kategórie schémy pomoci, v ktorej bolo rozsírenie siete zverené verejnému podniku, ktorý koná ako prevádzkovatel siete, a ze Retegal bola príjemcom sporného opatrenia v tomto autonómnom spolocenstve, tieto úvahy predstavujú predbezné hodnotenie v stádiu tohto rozhodnutia, ktoré sa týkajú posúdenia zákonnosti predmetnej schémy pomoci. Vseobecný súd totiz rozhodol, ze tieto zistenia nepredstavujú zaujatie právne záväzného postoja, pokial ide o situáciu v Galícii a o kvalifikácii spolocnosti Retegal ako príjemcu pomoci, pretoze v súlade s odôvodnením 189 sporného rozhodnutia prinálezalo túto situáciu stále posúdit spanielskym orgánom. 39 Vseobecný súd v bode 160 napadnutého rozsudku okrem toho spresnil, ze Spanielskemu královstvu prinálezalo v rámci vymáhania spornej pomoci, uvedenej v clánku 4 sporného rozhodnutia, urcit, ci sporná pomoc v Galícii nespadá do povinnosti vymáhania na základe skutocností obsiahnutých v clánkoch 1 a 3 toho istého rozhodnutia v spojení s jeho odôvodneniami 185 a 186. Ak teda odvolatelky v podstate tvrdili, ze Komisia dospela k chybným konstatovaniam, pokial ide o pomoc, ktorá sa má v Galícii vymáhat, Vseobecný súd rozhodol, ze táto argumentácia bola irelevantná. 40 Prvý odvolací dôvod treba preto zamietnut ako zjavne nedôvodný. O druhom odvolacom dôvode Tvrdenia úcastníkov konania 41 V rámci druhého odvolacieho dôvodu odvolatelky Vseobecnému súdu vytýkajú, ze porusil rozsah preskúmania, ktorý má vykonat podla judikatúry Súdneho dvora a Vseobecného súdu, ked potvrdil kvalifikovanie sporného opatrenia ako státnej pomoci, a poukazujú pritom na body 57, 61 a 79 napadnutého rozsudku. V tejto súvislosti tvrdia, ze Vseobecný súd ani neoveril správnost skutocností uvádzaných Komisiou, ani neprihliadol na skutocnosti uvedené odvolatelkami pred Vseobecným súdom, najmä pokial ide o hospodársku povahu predmetnej cinnosti. 42 Po prvé Vseobecný súd podla odvolateliek zjavne nesprávne opísal cinnost dotknutú v Galícii, ked najmä v bode 61 napadnutého rozsudku uviedol, ze by siet DTT mohla byt prevádzkovaná komercne, hoci zalobkyne v konaní na prvom stupni preukázali, ze to tak nebolo z dôvodu technických vlastností a úrovni vybavenia uvedenej siete, ako aj z dôvodu uplatnitelných právnych predpisov. Z toho údajne vyplýva skreslenie skutocností, ktoré sú v tomto prípade relevantné, a porusenie judikatúry týkajúcej sa rozsahu súdneho preskúmania v oblasti státnej pomoci. 43 Po druhé, ked Vseobecný súd nezohladnil v napadnutom rozsudku skutocnost, ze dotknutá siet nie je komercne vyuzívaná a nie je urcená na to, aby tak bola vyuzívaná, nevykonal úplné preskúmanie v otázke, ci sporné opatrenie patrí alebo nepatrí do pôsobnosti clánku 107 ods. 1 ZFEÚ. Podla vnútrostátnej právnej úpravy totiz obce v spolupráci s autonómnymi spolocenstvami poskytujú výlucne sluzbu podpory signálu DTT. Táto sluzba môze byt poskytovaná len v oblastiach, kde nie je ziadne pokrytie signálom DTT, a bez akejkolvek financnej odplaty. Nevyplýva z toho nijaké skreslenie hospodárskej sútaze a vo vnútrostátnom práve bola kvalifikovaná ako sluzba vo verejnom záujme. 44 Po tretie odvolatelky tvrdia, ze Vseobecný súd skreslil vnútrostátne právo, a najmä dvanáste doplnujúce ustanovenie královského dekrétu c. 944/2005, ked v bode 79 napadnutého rozsudku potvrdil, ze predmetná siet sa mohla vyuzívat na poskytovanie iných sluzieb ako DTT, hoci z týchto predpisov jednoznacne vyplýva, ze uvedená siet sa mohla vyuzívat iba pre DTT. 45 Komisia a SES Astra tvrdia, ze tento odvolací dôvod je neprípustný. Na jednej strane jeho úcelom je spochybnit posúdenie skutkového stavu vykonané Vseobecným súdom. Na druhej strane iba opakuje tvrdenia, ktoré uz boli predlozené pred Vseobecným súdom. Posúdenie Súdnym dvorom 46 Druhý odvolací dôvod predlozený odvolatelkami sa týka údajne nesprávneho posúdenia Vseobecného súdu v bodoch 57, 61 a 79 napadnutého rozsudku, pokial ide o hospodársku povahu dotknutej cinnosti v Galícii. Toto posúdenie malo za následok, ze Vseobecný súd vychádzal z nesprávneho právneho posúdenia, ked kvalifikoval sporné opatrenie ako "státnu pomoc" v zmysle clánku 107 ods. 1 ZFEÚ. 47 Ako vyplýva z clánku 256 ods. 1 druhého pododseku ZFEÚ a clánku 58 prvého odseku Statútu Súdneho dvora Európskej únie, odvolanie sa obmedzuje na právne otázky. Zistenie a posúdenie relevantných skutocností, ako aj posúdenie dôkazov je teda vo výlucnej právomoci Vseobecného súdu. Posúdenie týchto skutocností a dôkazov teda nezakladá, s výnimkou prípadu ich skreslenia, právnu otázku, ktorá sama osebe podlieha preskúmaniu Súdnym dvorom v rámci odvolacieho konania (pozri najmä uznesenie z 21. apríla 2016, Dansk Automat Brancheforening/Komisia, [6]C-563/14 P, neuverejnené, [7]EU:C:2016:303, bod [8]26 a citovanú judikatúru). 48 Okrem toho podla tých istých ustanovení clánku 168 ods. 1 písm. d) Rokovacieho poriadku Súdneho dvora v odvolaní musí byt presne uvedené, ktoré casti rozsudku, ktorého zrusenie sa navrhuje, sa napádajú, ako aj právne argumenty, ktoré tento návrh osobitným spôsobom podporujú. Tieto poziadavky odôvodnenia vyplývajúce z týchto ustanovení nesplna odvolanie, ktoré bez toho, aby obsahovalo argumentáciu osobitne smerujúcu k oznaceniu právnych vád, ktoré sa nachádzajú v napadnutom rozsudku, sa obmedzuje na opakovanie alebo doslovné reprodukovanie zalobných dôvodov a tvrdení uz uvedených pred Vseobecným súdom, vrátane tých, ktoré vychádzali zo skutocností týmto súdom výslovne odmietnutých. Takéto odvolanie totiz v skutocnosti sleduje iba opätovné posúdenie zaloby podanej na Vseobecný súd, co nepatrí do právomoci Súdneho dvora (pozri najmä uznesenie z 21. apríla 2016, Dansk Automat Brancheforening/Komisia, [9]C-563/14 P, neuverejnené, [10]EU:C:2016:303, bod [11]27 a citovanú judikatúru). 49 Po prvé treba konstatovat, ze odvolatelky tým, ze v podstate opakujú tie isté argumenty, aké vzniesli pred Vseobecným súdom, usilujú sa týmto dôvodom odvolania práve spochybnit skutkové zistenia a závery uskutocnené Vseobecným súdom v rámci prieskumu prvej a druhej casti prvého zalobného dôvodu. V skutocnosti sa tak snazia o dosiahnutie nového preskúmania skutocností a dôkazov, ktoré predlozili v prvom stupni, s cielom preukázat, ze jednak cinnost autonómneho spolocenstva Galícia spadá do výkonu právomocí verejnej moci a nie je hospodárskou cinnostou, a jednak ze sporné opatrenie neviedlo k ziadnemu prevodu financných prostriedkov. 50 Po druhé, pokial ide o údajné skreslenie skutkových okolností a vnútrostátnych právnych predpisov, na ktoré sa odvolávajú odvolatelky, odvolatelky musia na základe ustanovení uvedených v bode 47 tohto rozsudku presne uviest skutocnosti, ktoré Vseobecný súd skreslil, a preukázat chyby v analýze, ktoré ho v jeho posúdení viedli k tomuto skresleniu. Navyse z ustálenej judikatúry Súdneho dvora vyplýva, ze skreslenie musí zjavne vyplývat z dokumentov v spise bez toho, aby bolo potrebné vykonat nové posúdenie skutkových okolností a dôkazov (pozri v tomto zmysle rozsudok z 30. novembra 2016, Komisia/Francúzsko a Orange, [12]C-486/15 P, [13]EU:C:2016:912, bod [14]99, ako aj citovanú judikatúru). 51 Tvrdenia zalozené na skreslení skutocností preto musia byt bez dalsieho zamietnuté, pretoze odvolatelky vo svojej argumentácii neuviedli ziadnu skutocnost, z ktorej by jednoznacne vyplývalo, ze Vseobecný súd sa dopustil takéhoto skreslenia. 52 Za týchto okolností treba druhý odvolací dôvod zamietnut ako neprípustný. O tretom odvolacom dôvode Tvrdenia úcastníkov konania 53 V rámci svojho tretieho odvolacieho dôvodu odvolatelky Vseobecnému súdu vytýkajú, ze nesplnil svoju povinnost odôvodnenia a dopustil sa nesprávneho posúdenia, ked v bode 85 napadnutého rozsudku potvrdil odôvodnenie 113 sporného rozhodnutia, pokial ide o selektívnu povahu pomoci. 54 Podla odvolateliek Vseobecný súd neuviedol, do akej miery je situácia v obciach regiónu Galícia v oblasti II, t. j. v obciach vyuzívajúcich terestriálnu technológiu, porovnatelná so situáciou v obciach vyuzívajúcich iné technológie, ako napríklad satelitnú technológiu. Posúdenie porovnatelnosti situácií je pritom nevyhnutnou predchádzajúcou podmienkou pre konstatovanie, ci má pomoc selektívnu povahu. 55 Komisia tvrdí, ze tento odvolací dôvod je neúcinný a úplne nedôvodný. Podla jej názoru, ak sa urcité opatrenie, ktoré nemá vseobecný charakter, pouzije výlucne na jedno odvetvie cinnosti alebo na podniky danej zemepisnej oblasti, je podmienka selektívnosti splnená. Aj keby bola v takom prípade pomoc poskytnutá v súlade so zásadou technologickej neutrality, aj tak by bola selektívnym opatrením, pretoze by sa vztahovala na jedno odvetvie cinnosti, t. j. odvetvie televízneho vysielania, a nie na vsetky hospodárske subjekty. 56 Podla spolocnosti SES Astra je tento odvolací dôvod zjavne neprípustný a v kazdom prípade nedôvodný. Posúdenie Súdnym dvorom 57 Odvolatelky svojím tretím odvolacím dôvodom napádajú bod 85 napadnutého rozsudku, ktorý potvrdzuje analýzu Komisie týkajúcu sa selektívnej povahy sporného opatrenia. 58 Podmienka týkajúca sa selektívnosti výhody je znakom pojmu "státna pomoc" v zmysle clánku 107 ods. 1 ZFEÚ zakazujúceho pomoc, ktorá "zvýhodnuje urcitých podnikatelov alebo výrobu urcitých druhov tovaru". Z ustálenej judikatúry Súdneho dvora vyplýva, ze na posúdenie tejto podmienky je potrebné, aby sa urcilo, ci je v rámci daného právneho rezimu vnútrostátne opatrenie spôsobilé zvýhodnit "urcitých podnikatelov alebo výrobu urcitých druhov tovarov" oproti iným, ktorí by sa vzhladom na ciel sledovaný týmto rezimom nachádzali v porovnatelnej skutkovej a právnej situácii (pozri v tomto zmysle rozsudok z 21. decembra 2016, Komisia/Hansestadt Lübeck, [15]C-524/14 P, [16]EU:C:2016:971, bod [17]41 a citovanú judikatúru). 59 Okrem toho treba pripomenút, ze posúdenie dostatocnosti alebo nedostatocnosti odôvodnenia Vseobecným súdom podlieha preskúmaniu zo strany Súdneho dvora v rámci odvolania (rozsudky z 28. júna 2005, Dansk Rřrindustri a i./Komisia, [18]C-189/02 P, C-202/02 P, C-205/02 P az C-208/02 P a C-213/02 P, [19]EU:C:2005:408, bod [20]453, a z 26. júla 2017, Rada/Hamas, [21]C-79/15 P, [22]EU:C:2017:584, bod [23]51, ako aj citovanú judikatúru). V tejto súvislosti odôvodnenie vyzadované podla clánku 296 ZFEÚ má byt prispôsobené povahe predmetného aktu a má jasným a jednoznacným spôsobom uvádzat úvahy institúcie, autora aktu, spôsobom umoznujúcim dotknutým osobám spoznat odôvodnenia prijatých opatrení a príslusnému súdu vykonat jeho preskúmanie (rozsudok z 8. marca 2017, Viasat Broadcasting UK/Komisia, [24]C-660/15 P, [25]EU:C:2017:178, bod [26]43 a citovaná judikatúra). Pokial ide o posúdenie podmienky týkajúcej sa selektívnosti opatrenia pomoci, Súdny dvor rozhodol, ze toto preskúmanie musí byt dostatocne odôvodnené, aby bolo mozné úplné súdne preskúmanie, najmä pokial ide o porovnatelnost situácie hospodárskych subjektov, ktoré majú z opatrenia prospech, a situácie subjektov, na ktoré sa uvedené opatrenie nevztahuje (rozsudok z 21. decembra 2016, Komisia/World Duty Free Group SA a i., [27]C-20/15 P a C-21/15 P, [28]EU:C:2016:981, bod [29]94). 60 V prejednávanej veci Vseobecný súd v bode 86 napadnutého rozsudku odpovedal na tvrdenie zalobkýn predlozené na prvom stupni, podla ktorého odôvodnenie týkajúce sa selektívnej povahy dotknutého opatrenia, ako bolo uvedené v odôvodnení 113 sporného rozhodnutia, je nedostatocné. Vseobecný súd toto tvrdenie odmietol, pretoze sa v tomto odôvodnení uvádzalo, ze toto opatrenie je urcené iba sektoru televízneho vysielania a ze v rámci tohto odvetvia sa týka len podnikov, ktoré pôsobia na trhu v oblasti platformy terestriálneho vysielania. 61 V tomto odôvodnení doslo k nesprávnemu právnemu posúdeniu. Odôvodnenie sporného rozhodnutia, a napokon ani napadnutého rozsudku, totiz neobsahuje ziadnu informáciu, ktorá by umoznila pochopit dôvody, preco je potrebné sa domnievat, ze sa podniky pôsobiace v odvetví televízneho vysielania nachádzajú v skutkovej a právnej situácii porovnatelnej so situáciou podnikov pôsobiacich v iných odvetviach alebo ze sa podniky vyuzívajúce terestriálnu technológiu nachádzajú v skutkovej a právnej situácii porovnatelnej so situáciou podnikov vyuzívajúcich iné technológie. Tvrdenie Komisie, ze v tomto ohlade nie je ziadne odôvodnenie nevyhnutné, pretoze podmienka selektívnosti je automaticky splnená, ak sa dané opatrenie vztahuje výlucne na jedno odvetvie cinnosti alebo na podniky pôsobiace v jednej geografickej oblasti, nemôze uspiet. Súdny dvor totiz rozhodol, ze opatrenie, z ktorého má prospech len jedno odvetvie cinnosti alebo len cast podnikov tohto odvetvia, nie je nevyhnutne selektívne. Také opatrenie by totiz bolo selektívne len v prípade, ak v rámci daného právneho rezimu malo za následok zvýhodnenie iba niektorých podnikov oproti iným podnikom, ktoré patria do iných odvetví alebo patria do toho istého odvetvia a vzhladom na ciel sledovaný týmto rezimom sa nachádzajú v porovnatelnej skutkovej a právnej situácii (rozsudok z 21. decembra 2016, Komisia/Hansestadt Lübeck, [30]C-524/14 P, [31]EU:C:2016:971, bod [32]58). 62 Takéto chýbajúce odôvodnenie spadá do porusenia podstatných formálnych nálezitostí a znemoznuje tak súdne preskúmanie zo strany súdu Únie. 63 Za týchto podmienok je potrebné vyhoviet tretiemu odvolaciemu dôvodu. O stvrtom odvolacom dôvode 64 Odvolatelky svojím stvrtým odvolacím dôvodom napádajú nesprávne právne posúdenie pri výklade clánku 14 ZFEÚ a clánku 106 ods. 2 ZFEÚ, ako aj protokolu c. 26 o sluzbách vseobecného záujmu. Tento odvolací dôvod sa clení na tri casti. O prvej casti - Tvrdenia úcastníkov konania 65 Prvá cast tohto odvolacieho dôvodu sa zakladá na nesprávnom právnom posúdení, pokial ide o volnú úvahu, ktorou disponujú clenské státy pri definovaní predmetnej sluzby vseobecného hospodárskeho záujmu (SVHZ). 66 Odvolatelky tvrdia, ze Vseobecný súd vychádzal z nesprávneho právneho posúdenia v bodoch 99, 101 a 111 napadnutého rozsudku, ked rozhodol, ze prevádzkovanie terestriálnej siete nebolo definované ako SVHZ v zmysle prvej podmienky Altmark. V tejto súvislosti tvrdia, ze Vseobecný súd iba principiálne vylúcil, ze by toto prevádzkovanie mohlo byt definované ako SVHZ bez toho, aby preskúmal osobitné okolnosti, ktoré sú typické pre infrastruktúru v oblasti II, a navyse bez toho, aby sa zaoberal otázkou, ci bolo túto infrastruktúru mozné prevádzkovat komercne. 67 Vseobecný súd sa podla odvolateliek v bodoch 100 az 105 napadnutého rozsudku obmedzil na posúdenie vnútrostátnych zákonov o telekomunikáciách bez toho, aby vzal do úvahy skutocnost, ze podla judikatúry Súdneho dvora a Vseobecného súdu bol výkon sluzby vo verejnom záujme definovaný postupne v rôznych právnych predpisoch, a najmä v dvanástom doplnujúcom ustanovení královského dekrétu c. 944/2005, ktorý upravuje cinnost regionálnych a miestnych orgánov pri poskytovaní sluzby vo verejnom záujme, ako aj dohody o partnerstve uzatvorenej medzi státom, autonómnym spolocenstvom Galícia a obcami v Galícii. Vseobecný súd sa teda podla odvolateliek zmýlil, pokial ide o skutocnú povahu predmetnej sluzby. 68 Odvolatelky tvrdia, ze Vseobecný súd sa nesprávne obmedzil len na konstatovanie, ze prevádzkovanie terestriálnej siete nebolo vo vnútrostátnom práve definované ako verejná sluzba, bez toho, aby vzal do úvahy osobitné okolnosti, ktorými sa vyznacovala existujúca infrastruktúra v oblasti II Galície. Odvolatelky okrem toho zdôraznujú, ze pokial ide o subjekty poverené výkonom sluzby vo verejnom záujme, vnútrostátne právo jednoznacne specifikuje, ze jej výkonom sú poverené obce v spolupráci s autonómnym spolocenstvom Galícia. Pokial ide o otázku, ci sú záväzky sluzby vo verejnom záujme vnútrostátnym právom riadne definované, odvolatelky uvádzajú, ze v dvanástom doplnujúcom ustanovení královského dekrétu c. 944/2005 sa uvádza, ze sluzbou, ktorej poskytovaním sa poverujú územné správne orgány, je sluzba sírenia DTT v súlade s podmienkami stanovenými vnútrostátnou právnou úpravou, ich obyvatelom. 69 Vseobecný súd tak údajne porusil diskrecnú právomoc a mieru volnej úvahy, ktorou disponujú clenské státy pri vymedzení SVHZ. 70 Komisia a SES Astra tvrdia, ze argumenty uvedené na podporu tejto casti odvolacieho dôvodu sú scasti neprípustné a scasti neúcinné. - Posúdenie Súdnym dvorom 71 Odvolatelky v rámci prvej casti svojho stvrtého odvolacieho dôvodu Vseobecnému súdu v podstate vytýkajú, ze sa dopustil viacerých nesprávnych právnych posúdení vnútrostátneho práva, v dôsledku coho nevedel o existencii jednoznacnej definície sluzby podpory DTT vo vnútrostátnom práve ako sluzby vo verejnom záujme v zmysle rozsudku z 24. júla 2003, Altmark ([33]C-280/00, [34]EU:C:2003:415). 72 Treba pripomenút, ze podla ustálenej judikatúry Súdneho dvora citovanej v bode 50 vyssie, pokial ide o preskúmanie posúdenia Vseobecného súdu týkajúceho sa vnútrostátneho práva v rámci odvolania, Súdny dvor je príslusný len overit, ci nedoslo ku skresleniu tohto práva. V tejto súvislosti takéto skreslenie musí zjavne vyplývat z dokumentov v spise bez toho, aby bolo potrebné vykonat nové posúdenie skutkového stavu a dôkazov. 73 V prejednávanej veci Vseobecný súd v bode 99 napadnutého rozsudku zamietol argumentáciu, ktorou odvolatelky tvrdili, ze Komisia nesprávne usúdila, ze vzhladom na neexistenciu jasného vymedzenia sluzby spocívajúcej v prevádzke terestriálnej siete ako sluzby vo verejnom záujme, prvá podmienka rozsudku Altmark nebola splnená. Z bodu 98 napadnutého rozsudku vyplýva, ze táto argumentácia sa zakladala najmä na skutocnosti, ze spanielska televízia a sluzba podpory televízneho vysielania sú podla spanielskej právnej úpravy verejnými sluzbami. 74 Treba vsak konstatovat, ze odvolatelky sa pod zámienkou toho, ze Vseobecnému súdu vytýkajú viacero nesprávnych posúdení tejto právnej úpravy, obmedzujú na spochybnovanie výkladu vnútrostátneho práva, najmä dvanásteho doplnujúceho ustanovenia královského dekrétu c. 944/2005, ako ho Vseobecný súd podal najmä v bodoch 100 az 102 napadnutého rozsudku, a to bez toho, aby sa odvolávali na akéhokolvek jeho skreslenie, cím sledujú, aby bol tento výklad nahradený iným výkladom a aby tak dosiahli nové posúdenie skutkového stavu. V ziadnom prípade sa nesnazia preukázat, ze Vseobecný súd dospel k zisteniam, ktoré sú zjavne v rozpore s obsahom tohto vnútrostátneho práva, alebo ze by mu prisudzoval dosah, ktorý mu v porovnaní s písomnostami v spise zjavne neprislúcha. 75 Za týchto podmienok je tvrdenie odvolateliek, ktoré je zalozené na existencii nesprávneho posúdenia vnútrostátneho práva, neprípustné. 76 Okrem toho, co sa týka toho, ze odvolatelky dalej tvrdia, ze posúdenie Vseobecného súdu viedlo tento súd k tomu, ze poprel volnú úvahu, ktorou disponujú clenské státy pri definovaní SVHZ, treba konstatovat, ze Vseobecný súd práve v bode 95 napadnutého rozsudku rozhodol, ze tieto clenské státy disponujú sirokou mierou volnej úvahy, pokial ide o túto definíciu, a teda ze definovanie týchto sluzieb clenským státom môze Komisia spochybnit len v prípade zjavného omylu. 77 V tejto súvislosti a ako napokon uznávajú aj odvolatelky, Vseobecný súd v bode 97 napadnutého rozsudku rozhodol, ze pri svojom preskúmaní sa musí aspon uistit, ze sú dodrzané urcité minimálne kritériá, ktoré sa týkajú najmä existencie aktu verejnej moci delegujúceho dotknutým subjektom výkon SVHZ, ako aj toho, ze tento jej výkon má univerzálnu a záväznú povahu. 78 Ako pritom zdôraznil generálny advokát v bode 136 svojich návrhov, Vseobecný súd v bode 110 napadnutého rozsudku konstatoval, ze odvolatelky neboli nikdy schopné urcit, akými záväzkami sluzby vo verejnom záujme boli bud na základe spanielskej právnej úpravy, alebo prostredníctvom dohôd o prevádzke poverení prevádzkovatelia sietí DTT, a ani o tom nepredlozili dôkaz. 79 Z tohto dôvodu tvrdenie odvolateliek zalozené na tom, ze Vseobecný súd principiálne vylúcil, ze by sa prevádzkovanie terestriálnej siete mohlo definovat ako SVHZ, treba povazovat za nedôvodné. 80 V dôsledku toho treba povazovat prvú cast stvrtého odvolacieho dôvodu za ciastocne neprípustnú a ciastocne nedôvodnú. O druhej casti - Tvrdenia úcastníkov konania 81 Druhá cast tohto odvolacieho dôvodu je zalozená na tom, ze Vseobecný súd údajne v rámci svojho preskúmania vnútrostátneho práva vymedzujúceho predmetnú SVHZ nerespektoval obmedzenie zjavného pochybenia. 82 Odvolatelky Vseobecnému súdu vytýkajú, ze sa v bode 112 napadnutého rozsudku dopustil nesprávneho právneho posúdenia, ked v nom len potvrdil obsah odôvodnenia 121 sporného rozhodnutia, podla ktorého predstavovalo vymedzenie prevádzkovania konkrétnej podpornej platformy, v prejednávanom prípade terestriálnej platformy, ako sluzby vo verejnom záujme, zjavné pochybenie spanielskych orgánov. Vseobecný súd podla odvolateliek neposúdil existenciu zjavnej chyby pri definícii dotknutej SVHZ a iba konstatoval, ze neexistuje jednoznacná a presná definícia tejto SVHZ. 83 Podla odvolateliek Vseobecný súd nezohladnil, ze volná úvaha clenských státov im umoznuje zvolit si konkrétny spôsob poskytovania SVHZ, tak ako v predmetnom prípade terestriálnu platformu. V tejto súvislosti odvolatelky poukazujú na rozpor s bodom 78 rozsudku z 26. novembra 2015, Comunidad Autónoma del País Vasco a Itelazpi/Komisia ([35]T-462/13, [36]EU:T:2015:902), v ktorom Vseobecný súd rozhodol, ze Komisia v odôvodnení 121 sporného rozhodnutia nesprávne konstatovala zjavné pochybenie spanielskych orgánov pri vymedzení predmetnej SVHZ. Odvolatelky teda tvrdia, ze vzhladom na zlyhanie dotknutého trhu v dotknutej oblasti, vseobecný záujem a ciel univerzálnosti, uvedený v príslusnom vnútrostátnom právnom predpise, vymedzenie tejto sluzby obsahovalo tie prvky, ktoré sú podstatné pre jej vymedzenie ako SVHZ. 84 Komisia a SES Astra zastávajú názor, ze táto cast je neprípustná. - Posúdenie Súdnym dvorom 85 V rámci druhej casti stvrtého odvolacieho dôvodu odvolatelky v podstate napádajú bod 112 napadnutého rozsudku, v ktorom Vseobecný súd konstatoval, ze z odôvodnenia 121 sporného rozhodnutia vyplýva, ze vymedzenie prevádzkovania terestriálnej platformy ako verejnej sluzby je zjavným omylom spanielskych orgánov. 86 Treba uviest, ze táto cast je novým argumentom, ktorý nebol predlozený na posúdenie Vseobecnému súdu a ktorý je teda v stádiu odvolania neprípustný. 87 Z bodu 112 napadnutého rozsudku totiz vyplýva, ze odvolatelky nenapadli odôvodnenie 121 sporného rozhodnutia. 88 Z ustálenej judikatúry Súdneho dvora pritom vyplýva, ze v rámci odvolacieho konania je právomoc Súdneho dvora obmedzená na posúdenie právneho riesenia, aké bolo dané zalobným dôvodom prejednaným na prvostupnovom súde (uznesenie zo 16. februára 2017, Monster Energy/EUIPO, [37]C-502/16 P, neuverejnené, [38]EU:C:2017:139, bod [39]5 a citovaná judikatúra). 89 V dôsledku toho je tvrdenie uvedené na podporu tejto casti odvolacieho dôvodu potrebné zamietnut ako neprípustné. O tretej casti - Tvrdenia úcastníkov konania 90 Tretia cast tohto odvolacieho dôvodu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia, ktorého sa Vseobecný súd dopustil údajne tým, ze skreslil ustanovenia vnútrostátneho práva, t. j. obezník spanielskej komisie pre telekomunikacný trh c. 1/2010, ktorý predstavoval jedno kritérium na posúdenie povahy predmetnej sluzby. 91 Odvolatelky Vseobecnému súdu vytýkajú, ze v bode 109 napadnutého rozsudku zamietol ich tvrdenie zalozené na obezníku c. 1/2010 z dôvodu, ze tento obezník mu nebol predlozený. Z toho údajne vyplýva nesúdrznost s ostatnými dôvodmi v tomto bode, ktoré sa týkali otázky výkladu vnútrostátneho práva a procesných pravidiel Súdneho dvora, co viedlo k poruseniu ich práva na obranu. Odvolatelky tvrdia, ze Vseobecný súd prijal opatrenia na zabezpecenie priebehu konania, ktorým bola Komisia vyzvaná, aby predlozila niektoré predpisy vnútrostátneho práva, medzi ktorými sa tento obezník nenachádzal. Zdôraznujú, ze obsah a záväzný charakter tohto obezníka nie sú medzi úcastníkmi konania sporné. Napokon skutocnost, ze sluzba podpory DTT je vylúcená z pôsobnosti obezníka c. 1/2010, znamená, ze táto sluzba sa musí povazovat za sluzbu vo verejnom záujme. 92 Komisia tvrdí, ze kedze odvolatelky uznávajú, ze definícia dotknutej sluzby ako sluzby vo verejnom záujme nebola uvedená v obezníku c. 1/2010, nie je lahké pochopit, ako mohlo byt údajné skreslenie vnútrostátneho práva relevantné. Navyse odvolatelky podla Komisie neuviedli, v com toto skreslenie spocíva. V kazdom prípade sa Vseobecný súd v bode 109 napadnutého rozsudku nedopustil nijakého nesprávneho právneho posúdenia. 93 SES Astra tvrdí, ze táto cast je neprípustná, pretoze odvolatelky neuvádzajú, v com je pouzitie obezníka c. 1/2010 relevantné na zrusenie napadnutého rozsudku. - Posúdenie Súdnym dvorom 94 V rámci tretej casti tohto odvolacieho dôvodu odvolatelky Vseobecnému súdu v podstate vytýkajú, ze chybne odmietol ich tvrdenia týkajúce sa obezníka c. 1/2010 z dôvodu, ze nebol Vseobecnému súdu predlozený, hoci Vseobecný súd mohol pozadovat jeho predlozenie. 95 Toto cast odvolacieho dôvodu je neúcinná. Z bodu 109 napadnutého rozsudku totiz vyplýva, ze Vseobecný súd sa neuspokojil so zamietnutím argumentácie odvolateliek zalozenej na obezníku c. 1/2010 z dôvodu, ze mu tento obezník nebol predlozený, ale ze subsidiárne konstatoval, ze touto argumentáciou nebolo mozné preukázat, ze sluzba prevádzkovania terestriálnej siete bola definovaná ako sluzba vo verejnom záujme v zmysle rozsudku z 24. júla 2003, Altmark ([40]C-280/00, [41]EU:C:2003:415). Odvolatelky pritom neuvádzajú ziadny konkrétny argument, ktorým by toto zistenie bolo spochybnené. 96 Kedze tretiemu odvolaciemu dôvodu bolo vyhovené, napadnutý rozsudok treba zrusit z tohto dôvodu. O zalobe pred Vseobecným súdom 97 Podla clánku 61 prvého odseku druhej vety Statútu Súdneho dvora Európskej Únie, ak je odvolanie dôvodné, môze Súdny dvor v prípade zrusenia rozhodnutia Vseobecného súdu sám vydat konecný rozsudok, ak to stav konania dovoluje. Tak je to aj v prejednávanej veci. 98 V tejto súvislosti postacuje uviest, ze z dôvodov uvedených vyssie v bodoch 60 az 62 tohto rozsudku sporné rozhodnutie musí byt zrusené z dôvodu porusenia podstatných formálnych nálezitostí. O trovách 99 Podla clánku 184 ods. 2 Rokovacieho poriadku Súdneho dvora, ak je odvolanie dôvodné a Súdny dvor sám rozhodne s konecnou platnostou vo veci samej, potom rozhodne aj o trovách konania. Podla clánku 138 ods. 1 uvedeného rokovacieho poriadku uplatnitelného na konanie o odvolaní na základe jeho clánku 184 ods. 1 je úcastník konania, ktorý vo veci nemal úspech, povinný nahradit trovy konania, ak to bolo v tomto zmysle navrhnuté. 100 Kedze sa odvolaniu odvolateliek vyhovelo a sporné rozhodnutie bolo zrusené, je opodstatnené v súlade s návrhmi odvolateliek ulozit Komisii, aby znásala svoje vlastné trovy konania a nahradila trovy konania odvolateliek v súvislosti s týmto odvolaním, ako aj trovy konania, ktoré im vznikli v konaní na prvom stupni. 101 V súlade s clánkom 140 ods. 3 Rokovacieho poriadku Súdneho dvora, SES Astra ako vedlajsí úcastník konania pred Vseobecným súdom a Súdnym dvorom, znása svoje vlastné trovy konania. Z týchto dôvodov Súdny dvor (stvrtá komora) rozhodol takto: 1. Rozsudok Vseobecného súdu Európskej únie z 26. novembra 2015, Comunidad Autónoma de Galicia a Retegal/Komisia ([42]T-463/13 a T-464/13, neuverejnený, [43]EU:T:2015:901), sa zrusuje. 2. Rozhodnutie Komisie 2014/489/EÚ z 19. júna 2013 o státnej pomoci SA.28599 [(C 23/10) (ex NN 36/2010, ex CP 163/2009)] poskytnutej Spanielskym královstvom na rozvoj digitálneho terestriálneho televízneho vysielania vo vzdialených a menej urbanizovaných oblastiach (okrem autonómneho spolocenstva Kastília-La Mancha) sa zrusuje. 3. Európska komisia je povinná nahradit trovy konania, ktoré vynalozila Comunidad Autónoma de Galicia (autonómne spolocenstvo Galícia, Spanielsko) a Redes de Telecomunicación Galegas Retegal SA (Retegal) v súvislosti s týmto odvolaním, ako aj trovy konania, ktoré im vznikli v konaní na prvom stupni. 4. SES Astra SA znása svoje vlastné trovy konania. Podpisy __________________________________________________________________ ( [44]*1 ) Jazyk konania: spanielcina. References 1. file:///tmp/lynxXXXXb8pnyh/L88380-8269TMP.html#t-ECR_62016CJ0070_SK_01-E0001 2. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2015%3A901&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 3. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:L:2014:217:TOC 4. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2003%3A415&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 5. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:L:1999:083:TOC 6. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2016%3A303&locale=sk 7. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2016%3A303&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 8. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2016%3A303&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point26 9. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2016%3A303&locale=sk 10. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2016%3A303&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 11. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2016%3A303&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point27 12. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2016%3A912&locale=sk 13. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2016%3A912&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 14. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2016%3A912&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point99 15. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2016%3A971&locale=sk 16. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2016%3A971&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 17. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2016%3A971&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point41 18. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2005%3A408&locale=sk 19. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2005%3A408&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 20. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2005%3A408&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point453 21. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2017%3A584&locale=sk 22. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2017%3A584&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 23. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2017%3A584&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point51 24. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2017%3A178&locale=sk 25. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2017%3A178&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 26. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2017%3A178&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point43 27. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2016%3A981&locale=sk 28. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2016%3A981&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 29. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2016%3A981&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point94 30. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2016%3A971&locale=sk 31. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2016%3A971&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 32. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2016%3A971&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point58 33. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2003%3A415&locale=sk 34. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2003%3A415&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 35. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2015%3A902&locale=sk 36. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2015%3A902&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 37. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2017%3A139&locale=sk 38. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2017%3A139&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 39. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2017%3A139&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point5 40. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2003%3A415&locale=sk 41. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2003%3A415&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 42. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2015%3A901&locale=sk 43. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2015%3A901&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 44. file:///tmp/lynxXXXXb8pnyh/L88380-8269TMP.html#c-ECR_62016CJ0070_SK_01-E0001