NÁVRHY GENERÁLNEHO ADVOKÁTA MELCHIOR WATHELET prednesené 7. decembra 2017 ( [1]1 ) Vec C-438/16 P Európska komisia proti Francúzskej republike, IFP Énergies nouvelles "Odvolanie - Státna pomoc - Schéma pomoci zavedená Francúzskou republikou - Neobmedzená státna záruka poskytnutá Institut français du pétrole (IFP) priznaním právneho postavenia verejnej institúcie priemyselnej a obchodnej povahy (EPIC) - Pojem 'schéma pomoci` - Domnienka výhody vyplývajúca zo státnej záruky - Dôkazné bremeno a úroven dokazovania" 1. V prejednávanom odvolaní Európska komisia navrhuje zrusenie rozsudku Vseobecného súdu Európskej únie z 26. mája 2016, Francúzsko a IFP Énergies nouvelles/Komisia (T-479/11 a T-157/12, dalej len "napadnutý rozsudok", [2]EU:T:2016:320), v ktorom tento súd vyhovel zalobám Francúzskej republiky a verejnej institúcie IFP Énergies nouvelles (dalej len "IFPEN") o zrusenie rozhodnutia Komisie 2012/26/EÚ z 29. júna 2011 ( [3]2 ). 2. Záruky zohrávajú v práve státnej pomoci velmi významnú úlohu. V prejednávanej veci je Súdny dvor znovu vyzvaný, aby sa v tomto kontexte vyjadril k francúzskym verejným institúciám priemyselnej a obchodnej povahy (EPIC) ( [4]3 ) a predovsetkým k úcinkom neobmedzenej záruky, ktorú na základe ich postavenia Francúzska republika priznáva týmto institúciám a ktorá im v podstate umoznuje, aby nepodliehali konaniam vo veciach platobnej neschopnosti a úpadku a mali výhody z toho, ze ako subjekt, ktorý je v konecnom dôsledku zodpovedný za zaplatenie nadobudnutých dlhov, je oznacený stát. I. Právny rámec 3. Clánok 1 nariadenia (ES) c. 659/1999 ( [5]4 ) znie takto: "Na úcely tohto nariadenia: a) 'pomoc` bude znamenat akékolvek opatrenie, ktoré splna vsetky kritéria stanovené v clánku [107 ods. 1 ZFEÚ]; ... c) 'nová pomoc` bude znamenat pomoc, to znamená schémy pomoci a individuálnu pomoc, ktorá nie je existujúcou pomocou vrátane úprav existujúcej pomoci; d) 'schéma pomoci` bude znamenat akýkolvek akt, na základe ktorého bez potreby dalsích vykonávacích opatrení mozno udelit individuálnu pomoc podnikatelom, definovaným v rámci aktu vseobecným a abstraktným spôsobom a akéhokolvek aktu na základe ktorého pomoc, ktorá nie je spojená so specifickým projektom, sa môze poskytnút jednému alebo viacerým podnikatelom na neurcité casové obdobie a/alebo v neurcitej sume; e) 'individuálna pomoc` bude znamenat pomoc, ktorá sa neposkytuje na základe schémy pomoci a úradne oznamovanej pomoci na základe schémy pomoci; ..." 4. Oznámenie Komisie o uplatnovaní clánkov [107 a 108 ZFEÚ] na státnu pomoc vo forme záruk ( [6]5 ) vo svojom bode 1.2, nazvanom "Typy záruk", stanovuje, ze: "Vo svojej najbeznejsej forme sa záruky spájajú s pôzickou alebo s iným financným záväzkom, ktorý sa stanoví Zmluvou medzi dlzníkom a veritelom. Môzu poskytovat ako individuálne záruky alebo v rámci zárucných schém. Rôzne formy záruky vsak môzu existovat v závislosti od ich právneho základu, typu transakcie, na ktorú sa poskytujú, ich trvania atd. Patria sem okrem iného nasledovné formy záruky: ... - neobmedzené záruky a záruky s obmedzením výsky a/alebo trvania. Komisia povazuje za pomoc vo forme záruky aj výhodnejsie podmienky financovania pre podniky, ktorých právna forma vylucuje konkurzné konanie alebo iné postupy pre prípad platobnej neschopnosti, alebo ked sa poskytuje jednoznacná státna záruka alebo krytie strát státom. To isté platí, ked stát získa nejaký majetok v podniku a neobmedzené rucenie sa prijme namiesto zvycajného obmedzeného rucenia, ..." 5. Bod 2.1 oznámenia o zárukách, nazvaný "Vseobecné poznámky", uvádza: "V clánku [107] ods. 1 [ZFEÚ] sa konstatuje, ze kazdá pomoc, poskytovaná clenským státom alebo akoukolvek formou zo státnych prostriedkov, ktorá narúsa hospodársku sútaz alebo hrozí narusením hospodárskej sútaze tým, ze zvýhodnuje urcitých podnikatelov alebo výrobu urcitých druhov tovaru, je nezlucitelná so spolocným trhom, pokial ovplyvnuje obchod medzi clenskými státmi. Tieto vseobecné kritériá platia rovnako pre záruky. Podobne ako iné formy moznej pomoci, záruky, ktoré poskytne priamo stát, konkrétne ústredné, regionálne alebo miestne orgány, ako aj záruky, ktoré poskytnú zo státnych prostriedkov iné státom riadené orgány, napr. podniky, a mozno ich prisúdit státnym orgánom, môzu predstavovat státnu pomoc. V snahe predíst akýmkolvek pochybnostiam by sa mal objasnit pojem státnych prostriedkov v súvislosti so státnymi zárukami. Výhodou státnej záruky je to, ze riziko spojené so zárukou znása stát. Skutocnost, ze riziko znása stát, by sa za normálnych okolností mala kompenzovat primeraným poplatkom. Ked sa stát zriekne celého takého poplatku alebo jeho casti, je to výhoda pre podnik a strata státnych prostriedkov. Takze i ked stát nikdy nerealizuje ziadne platby na základe záruky, napriek tomu môze íst o státnu pomoc podla clánku [107] ods. 1 [ZFEÚ]. Pomoc sa poskytne v momente, ked sa poskytne záruka, nie vtedy, ked sa záruka uplatní alebo ked sa realizujú platby podla podmienok záruky. Ci záruka predstavuje státnu pomoc, alebo nie a, ak áno, aká môze byt výska tejto státnej pomoci, to sa musí posúdit v momente poskytnutia záruky. ..." 6. Podla bodu 2.2 oznámenia o zárukách, ktorý sa týka pomoci pre dlzníka: "Príjemcom pomoci je zvycajne dlzník. Ako sa uvádza v bode 2.1, znásanie rizika by sa za normálnych okolností malo kompenzovat primeraným poplatkom. Ak dlzník nemusí platit poplatky, alebo je poplatok nízky, získava výhodu. V porovnaní so situáciou bez záruky, státna záruka umoznuje dlzníkovi získat pre pôzicku lepsie financné podmienky, aké sú normálne k dispozícii na financných trhoch. Obycajne so státnou zárukou môze dlzník dostat nizsie úroky a/alebo môze ponúknut nizsiu úroven zabezpecenia. V niektorých prípadoch by dlzník bez státnej záruky nenasiel financnú institúciu, ktorá by mu bola ochotná pozicat za akýchkolvek podmienok..." II. Okolnosti predchádzajúce sporu a napadnuté rozhodnutie 7. IFPEN je verejná výskumná institúcia vykonávajúca cinnost v oblastiach prieskumu nálezísk ropy a zemného plynu a rafinérskych a petrochemických technológií. Táto institúcia je okrem iného poverená úlohou vzdelávania inzinierov a technických pracovníkov a úlohou informacných a dokumentacných cinností pre dotknuté odvetvia. 8. IFPEN bola do roku 2006 zalozená vo forme právnickej osoby súkromného práva, ktorá podla ustanovení platného a úcinného vnútrostátneho práva podliehala hospodárskej a financnej kontrole francúzskej vlády. 9. Podla zákona c. 2005-781 ( [7]6 ) sa IFPEN s úcinnostou od 6. júla 2006 transformovala na právnickú osobu verejného práva, konkrétnejsie EPIC (pozri bod 2 vyssie). 10. Podla francúzskeho práva má tento typ institúcií právnu subjektivitu odlisnú od státu, sú financne nezávislé a majú aj osobitné zverené právomoci, ktoré vseobecne zahrnajú aj výkon jednej alebo viacerých úloh verejnej sluzby. Ako na právnické osoby verejného práva sa na tieto institúcie nevztahuje vseobecné právo v oblasti konaní vo veciach platobnej neschopnosti v zmysle vseobecnej zásady zákazu exekúcií na verejný majetok. 11. Specifiká právneho postavenia EPIC zaujali pozornost Komisie, ktorá vo svojom rozhodnutí 2010/605/EÚ ( [8]7 ) preskúmala toto postavenie z hladiska predpisov upravujúcich státnu pomoc v Únii. Komisia v tomto rozhodnutí dospela v podstate k záveru, ze EPIC získali z dôvodu ich postavenia implicitnú a neobmedzenú státnu záruku. Podla Komisie táto záruka predstavovala státnu pomoc v zmysle clánku 107 ods. 1 ZFEÚ, pretoze umoznovala danej EPIC (v tomto prípade La Poste) získat výhodnejsie úverové podmienky, nez aké by získala, keby bola hodnotená iba na základe svojich výsledkov. 12. Pocas roka 2006, práve v priebehu konania, ktoré viedlo k prijatiu rozhodnutia "La Poste", francúzske orgány informovali Komisiu o transformácii IFPEN z právnickej osoby súkromného práva na EPIC. Konkrétne bola táto informácia zaslaná Komisii v rámci konania zacatého v roku 2005, ktoré sa týkalo preskúmania verejného financovania, ktoré IFPEN poskytli francúzske orgány, z hladiska predpisov upravujúcich státnu pomoc. 13. Komisia sa rozhodla oddelit preskúmanie otázky, ci transformácia IFPEN na EPIC môze predstavovat státnu pomoc v zmysle clánku 107 ods. 1 ZFEÚ, od preskúmania verejného financovania IFPEN. Dna 16. júla 2008 tak ukoncila preskúmanie verejného financovania poskytnutého IFPEN prijatím svojho rozhodnutia 2009/157/ES ( [9]8 ). V ten istý den vsak stanoviskom uverejneným v Úradnom vestníku Európskej únie [Státna pomoc C 35/08 (ex NN 11/08) - Neobmedzená státna záruka pre IFP - Výzva na predlozenie pripomienok v súlade s clánkom [108] ods. 2 [ZFEÚ] ([10]Ú. v. EÚ C 259, 2008, s. 12)] rozhodla o zacatí konania vo veci formálneho zistovania týkajúceho sa neobmedzenej záruky Francúzskej republiky v prospech IFPEN a vyzvala dotknuté osoby na predlozenie pripomienok. 14. Dna 29. júna 2011 Komisia prijala napadnuté rozhodnutie. Na úcely prejednávaného odvolania treba uviest, ze v tomto rozhodnutí sa Komisia v prvom rade na základe podobného odôvodnenia, ako zohladnila v rozhodnutí "La Poste", domnievala, ze transformáciou IFPEN na EPIC sa tejto institúcii od 6. júla 2006 poskytla výhoda bezplatnej, neobmedzenej a implicitnej státnej záruky (dalej len "bezplatná a neobmedzená záruka"). 15. V tejto súvislosti Komisia v podstate uviedla, ze osobitosti spojené s postavením EPIC majú za následok, ze stát plní úlohu konecného rucitela za zaplatenie dlhov IFPEN. Takýmto spôsobom dochádza k vzniku výhody pre túto institúciu a zároven k odcerpaniu verejných zdrojov, pretoze stát sa vzdáva odmeny, ktorá je s poskytnutím záruk obvykle spojená. Navyse záruka vytvára riziko mozného budúceho vynalozenia státnych zdrojov, pretoze stát môze byt povinný zaplatit dlhy IFPEN. 16. V druhom rade Komisia preskúmala, ci táto bezplatná a neobmedzená záruka prinásala selektívnu výhodu IFPEN v zmysle clánku 107 ods. 1 ZFEÚ v jej vztahoch s bankovými a financnými institúciami, dodávatelmi a zákazníkmi. 17. V prvom rade, pokial ide o vztahy s bankovými a financnými institúciami, Komisia dospela na jednej strane k záveru, ze táto institúcia nezískala skutocnú hospodársku výhodu zo státnej záruky spojenej s jej postavením EPIC pocas obdobia od jej transformácie na EPIC v júli 2006 do konca roka 2010 (dalej len "dotknuté obdobie"). Na druhej strane Komisia zdôraznila, ze tento záver sa týkal len minulosti, kedze samotná Komisia nemohla predvídat budúce správanie trhových subjektov, ani vývoj ich vnímania vplyvu státnej záruky na riziko neplatenia zo strany IFPEN. 18. Dalej, pokial ide o vztahy s dodávatelmi, Komisia dospela k záveru, ze IFPEN získala skutocnú hospodársku výhodu spocívajúcu v znízení cien uplatnovaných zo strany jej dodávatelov. Toto znízenie cien vyplýva z toho, ze dodávatelia posudzujú priaznivejsie riziko neplatenia zo strany IFPEN, kedze táto institúcia na základe svojho postavenia EPIC nemôze vstúpit do súdnej likvidácie (odôvodnenie 203 napadnutého rozhodnutia). V tejto súvislosti sa Komisia v podstate domnievala, ze bez státnej záruky by dodávatel, ktorý by chcel získat porovnatelnú záruku, musel vyuzit sluzby úverovej institúcie alebo specializovanej poistovne. Znízenie cien teda mozno odhadnút ako náklady na krytie ekvivalentného rizika. 19. Napokon pokial ide o vztahy so zákazníkmi, Komisia sa domnievala, ze vzhladom na záruku, ktorú stát poskytol IFPEN, mali zákazníci istotu, ze sa IFPEN nikdy nedostane do súdnej likvidácie, a teda bude vzdy schopná plnit svoje zmluvné záväzky, alebo pokial tak neurobí, mali zákazníci istotu, ze budú za toto nesplnenie odskodnení (odôvodnenie 220 napadnutého rozhodnutia). Bez takejto záruky by bol zákazník, ktorý by chcel získat rovnakú úroven ochrany, nútený dohodnút u financného sprostredkovatela záruku splnenia zmluvy. IFPEN teda získala skutocnú hospodársku výhodu, ktorú mohla ponúknut svojim zákazníkom a ktorá spocívala v neplatení poistného za záruku splnenia zmluvy alebo prinajmensom za najlepsiu snahu (odôvodnenie 236 napadnutého rozhodnutia). 20. V tretom rade sa Komisia domnievala, ze táto hospodárska výhoda bola selektívna, kedze konkurentom IFPEN, ktorí podliehajú konaniam vo veciach platobnej neschopnosti podla vseobecného práva, nebola poskytnutá porovnatelná záruka. 21. V poslednom rade Komisia preskúmala zlucitelnost tejto státnej pomoci so Zmluvou o FEÚ so zretelom na pravidlá stanovené Rámcom Spolocenstva pre státnu pomoc na výskum, vývoj a inovácie ([11]Ú. v. EÚ C 323, 2006, s. 1). Dospela k záveru, ze státna pomoc poskytnutá "skupine IFPEN" je zlucitelná s vnútorným trhom za urcitých podmienok konkretizovaných v napadnutom rozhodnutí. III. Konanie pred Vseobecným súdom a napadnutý rozsudok 22. Francúzska republika podala 9. septembra 2011 zalobu proti napadnutému rozhodnutiu, zapísanú do registra pod spisovou znackou T-479/11, a aj IFPEN podala 5. apríla 2012 zalobu proti tomuto rozhodnutiu, ktorá bola zapísaná do registra pod spisovou znackou T-157/12. 23. Na podporu svojej zaloby Francúzska republika uviedla tri zalobné dôvody a IFPEN pät zalobných dôvodov, ktoré sa v podstate zakladali na nerespektovaní dôkazných povinností, ktoré má Komisia v oblasti státnej pomoci, a na nesprávnom výklade pojmu selektívnej výhody v zmysle clánku 107 ods. 1 ZFEÚ. 24. Uznesením z 2. decembra 2013 Vseobecný súd prerusil konanie vo veciach T-479/11 a T-157/12 az do vyhlásenia rozsudku Súdneho dvora z 3. apríla 2014, Francúzsko/Komisia ([12]C-559/12 P, [13]EU:C:2014:217) ( [14]9 ). Dna 8. septembra 2015 Vseobecný súd rozhodol o spojení vecí T-479/11 a T-157/12 na úcely písomnej casti konania, ústnej casti konania a na úcely vyhlásenia rozsudku. 25. Napadnutým rozsudkom (z 26. mája 2016) Vseobecný súd ciastocne vyhovel obom zalobám a zrusil napadnuté rozhodnutie v rozsahu, v akom kvalifikovalo ako státnu pomoc v zmysle clánku 107 ods. 1 ZFEÚ záruku vyplývajúcu z postavenia IFPEN ako EPIC a urcilo dôsledky tejto kvalifikácie. Vseobecný súd v zostávajúcej casti zaloby zamietol. 26. Na úcely prejednávaného odvolania treba najprv uviest, ze Vseobecný súd v bodoch 78 az 89 napadnutého rozsudku vysvetlil, ze metóda, ktorú si zvolila Komisia, aby urcila existenciu selektívnej výhody v zmysle clánku 107 ods. 1 ZFEÚ - ktorá spocívala v preskúmaní výhody, ktorú IFPEN získala zo svojho postavenia EPIC vo svojich vztahoch so svojimi veritelmi, v tomto prípade bankovými a financnými institúciami, ako aj dodávatelmi a zákazníkmi - nebola nesprávna. 27. Vseobecný súd vsak napriek tomu v bode 90 napadnutého rozsudku uviedol, ze spôsob, akým Komisia uplatnila túto metódu v prejednávanej veci, vykazuje závazné nedostatky, osobitne pokial ide o definovanie výhody, ktorú IFPEN údajne získala vo svojich vztahoch s dodávatelmi a zákazníkmi. Predovsetkým záver Komisie, ze dotknutá záruka viedla k vzniku "skutocnej hospodárskej výhody" v prospech IFPEN, sa podla Vseobecného súdu zakladal na cisto hypotetickom odôvodnení (bod 94 napadnutého rozsudku). 28. Na jednej strane, pokial ide o vztahy medzi IFPEN a jej dodávatelmi, Vseobecný súd v bode 95 napadnutého rozsudku konstatoval, ze podla Komisie IFPEN získala výhodu z neobmedzenej státnej záruky spojenej s jej postavením EPIC, ktorá spocívala v znízení cien, ktoré jej dodávatelia poskytli na základe toho, ze u nej neexistuje riziko neplatenia v dôsledku platobnej neschopnosti. 29. Podla Vseobecného súdu vsak Komisia v napadnutom rozhodnutí neuviedla ziadne dôkazy, ktoré by mohli potvrdit túto hypotézu. Predovsetkým ziadny dôkaz nepreukazuje, ze by na dotknutom trhu alebo v obchodnom styku vo vseobecnosti existoval jav znízených cien, ktoré dodávatelia poskytujú institúciám krytým státnou zárukou proti riziku platobnej neschopnosti (bod 99 napadnutého rozsudku). 30. Na druhej strane, pokial ide o vztahy medzi IFPEN a jej zákazníkmi, Vseobecný súd sa v bode 111 napadnutého rozsudku domnieval, ze v napadnutom rozhodnutí Komisia definovala výhodu, ktorú táto institúcia získala zo záruky spojenej s jej postavením ako neplatenie poistného zodpovedajúceho záruke za splnenie zmluvy alebo prinajmensom za najlepsiu snahu, ktorú táto institúcia mohla poskytnút svojim zákazníkom. 31. Podla Vseobecného súdu odôvodnenie Komisie predpokladá, ze za obvyklých trhových podmienok zákazníci výskumných institúcií, akou je IFPEN, vyuzívajú tento typ záruk, aby sa chránili proti riziku platobnej neschopnosti svojho zmluvného partnera, a ze v prípade takej záruky, akou je záruka, ktorú získala IFPEN, si uz jej zákazníci nemusia sami zabezpecit rovnocennú záruku (bod 114 napadnutého rozsudku). 32. Podla Vseobecného súdu vsak Komisia nepredlozila nijaký dôkaz, ktorý by mohol preukázat odôvodnenost alebo pravdepodobnost tejto hypotézy. Napadnuté rozhodnutie predovsetkým neuvádza nijaký dôkaz, ktorý by mohol potvrdit, ze zákazníci výskumných institúcií vopred pocítajú s rizikom platobnej neschopnosti svojich zmluvných partnerov vyuzitím uvedených záruk (bod 115 napadnutého rozsudku). 33. V bode 133 a nasl. napadnutého rozsudku dalej Vseobecný súd zamietol tvrdenia Komisie týkajúce sa rozsahu a uplatnenia domnienky výhody stanovenej Súdnym dvorom v rozsudku La Poste (C-559/12 P). 34. V prvom rade Vseobecný súd v bode 136 napadnutého rozsudku poznamenal, ze moznost vyuzit domnienku ako spôsob dokazovania závisí od pravdepodobnosti hypotéz, na ktorých je zalozená. Konkrétne domnienka stanovená rozsudkom La Poste (C-559/12 P) sa zakladala na dvojitom predpoklade, a to na existencii priaznivého vplyvu záruky na posúdenie rizika neplatenia zo strany príjemcu tejto záruky veritelmi a na znízení nákladov na úver. V prejednávanej veci vsak Komisia neuviedla v napadnutom rozhodnutí ziadny dôkaz, ktorý by mohol preukázat pravdepodobnost jej hypotéz, najmä hypotézu, ze údajné znízenie cien dodávatelmi vyplýva z postavenie IFPEN ako EPIC (body 139 a 140 napadnutého rozsudku). 35. V druhom rade Vseobecný súd v bode 142 napadnutého rozsudku uviedol, ze Komisia sa nemôze dovolávat domnienky stanovenej v rozsudku La Poste (C-559/12 P) vo vztahoch medzi IFPEN a jej zákazníkmi a dodávatelmi. Táto domnienka totiz umoznuje preukázat existenciu výhody len vo forme výhodnejsích úverových podmienok, a teda sa uplatnuje iba vo vztahoch medzi EPIC a financnými a bankovými institúciami. 36. V tretom rade, v bode 162 a nasl. napadnutého rozsudku, sa Vseobecný súd vyjadril k tvrdeniu uvádzanému Komisiou a zalozenému na judikatúre Únie v tejto oblasti ( [15]10 ), podla ktorého v prípade, ked Komisia posudzuje schému pomoci, môze sa obmedzit len na preskúmanie vseobecných znakov danej schémy s cielom overit, ci táto schéma obsahuje prvky státnej pomoci. 37. V tejto súvislosti Vseobecný súd bez toho, aby rozhodol o námietke neprípustnosti tohto tvrdenia, ktorú vzniesli IFPEN a Francúzska republika, toto tvrdenie zamietol ako nedôvodné, ked v bode 164 napadnutého rozsudku konstatoval, ze Komisia v napadnutom rozhodnutí nespecifikovala, ci pomoc, o ktorú ide, predstavuje individuálnu pomoc alebo schému pomoci. 38. Vseobecný súd konkrétne v podstate uviedol, ze v rozsahu, v akom záruku spojenú s postavením EPIC vo vseobecnosti mozno kvalifikovat ako státnu pomoc, predstavuje pomoc poskytnutú na základe schémy pomoci v zmysle clánku 1 písm. d) nariadenia c. 659/1999 (bod 168 napadnutého rozsudku), ktorá musí byt oznámená, teda individuálnu pomoc v zmysle clánku 1 písm. e) nariadenia c. 659/1999 (bod 172 napadnutého rozsudku). 39. Napokon, pokial ide o vztahy medzi IFPEN a bankovými a financnými institúciami, Vseobecný súd v bode 187 napadnutého rozsudku uviedol, ze Komisia sa v zásade mohla odvolávat na domnienku stanovenú v rozsudku La Poste (C-559/12 P) ( [16]11 ). Táto domnienka vsak bola vyvrátená samotnou Komisiou v napadnutom rozhodnutí, podla ktorého pocas dotknutého obdobia IFPEN nezískala zo svojho postavenia EPIC nijakú skutocnú hospodársku výhodu vo forme výhodnejsích úverových podmienok, ktoré by jej boli poskytli bankové a financné institúcie (body 188 a 189 napadnutého rozsudku). Vseobecný súd z toho v bode 190 napadnutého rozsudku vyvodil, ze preskúmanie Komisie preukázalo, ze IFPEN nezískala vo svojich vztahoch s bankovými a financnými institúciami ziadnu výhodu zo svojej transformácie na EPIC. 40. S prihliadnutím na vsetko, co bolo uvedené, Vseobecný súd v bode 197 napadnutého rozsudku rozhodol, ze v napadnutom rozhodnutí Komisia nepreukázala existenciu výhody, ktorú IFPEN získala zo státnej záruky spojenej s jej postavením EPIC vo svojich vztahoch tak s bankovými a financnými institúciami, ako aj s dodávatelmi a zákazníkmi. 41. V dôsledku toho Vseobecný súd zrusil clánok 1 ods. 3 az 5, ako aj clánky 2 az 12 napadnutého rozhodnutia v rozsahu, v akom tieto clánky kvalifikovali záruku vyplývajúcu z postavenia IFPEN ako institúcie EPIC, ako státnu pomoc v zmysle clánku 107 ods. 1 ZFEÚ, ako aj v rozsahu, v akom urcili dôsledky tejto kvalifikácie. IV. O odvolaní 42. Prednesy vsetkých úcastníkov konania boli vypocuté na pojednávaní, ktoré sa konalo 28. septembra 2017. 43. Komisia uviedla na podporu svojho odvolania tri odvolacie dôvody, ktoré sa vsetky týkajú porusenia clánku 107 ods. 1 ZFEÚ a konkrétnejsie nesprávnych právnych posúdení obsiahnutých v napadnutom rozsudku, ktoré sa vztahujú na spôsob preukázania existencie výhody vyplývajúcej pre podnik z bezplatnej a neobmedzenej záruky plynúcej z jeho postavenia. 44. Prostredníctvom svojho prvého odvolacieho dôvodu sa Komisia domnieva, ze Vseobecný súd sa dopustil nesprávneho výkladu najprv pri výklade pojmu schémy pomoci a potom nezohladnením schopnosti opatrenia priznat výhodu, co má za následok nesprávne právne posúdenie povahy dôkazu, ktorý musí predlozit Komisia, aby preukázala existenciu výhody vyplývajúcej pre podnik z jeho postavenia EPIC. Druhý odvolací dôvod sa zakladá na nesprávnom právnom posúdení, ktorého sa dopustil Vseobecný súd pri posúdení rozsahu vyvrátitelnej domnienky existencie výhody vyplývajúcej z bezplatnej a neobmedzenej záruky, ako aj spôsobu jej vyvrátenia. Tretí odvolací dôvod sa odvoláva na nesprávne právne posúdenie, ktorého sa dopustil Vseobecný súd pri posúdení pôsobnosti domnienky výhody vyplývajúcej z neobmedzenej záruky, kedze táto domnienka sa logicky mala uplatnit aj na vztahy s dodávatelmi a zákazníkmi, a nielen na vztahy s bankovými a financnými institúciami. A. O prvom dôvode (nesprávny výklad pojmu schémy pomoci a nezohladnenie schopnosti opatrenia priznat výhodu) 45. Prostredníctvom svojho prvého odvolacieho dôvodu rozdeleného do troch castí Komisia v prvom rade vytýka Vseobecnému súdu, ze sa dopustil nesprávneho právneho posúdenia, ked odmietol kvalifikovat dotknuté opatrenie ako schému pomoci a zakázal jej, aby svoje preskúmanie obmedzila na vseobecné znaky danej schémy (prvá cast). Dalej sa podla Komisie Vseobecný súd nesprávne domnieval, ze pre vymedzenie existencie výhody nepostacovalo, ze opatrenie môze svojmu príjemcovi zabezpecit výhodu v budúcnosti (druhá cast). Komisia napokon vytýka Vseobecnému súdu, ze prekrocil medze svojho súdneho preskúmania, ked vyhovel výhrade, ktorú jedna zo zalobkýn v prvostupnovom konaní neuplatnila a druhá zo zalobkýn v prvostupnovom konaní dostatocne podrobne neopísala (tretia cast). Vzhladom na ich podobnost preskúmam tvrdenia uvádzané v rámci druhej casti prvého odvolacieho dôvodu a v rámci druhého odvolacieho dôvodu spolu (ako to urobili úcastníci konania na pojednávaní). 1. Prvá cast prvého dôvodu (nesprávne právne posúdenie pojmu schémy pomoci a jeho dôsledkov) 46. Táto cast smeruje proti bodom 162, 164, 172 a 173 napadnutého rozsudku, kedze Komisia tvrdí, ze Vseobecný súd nesprávne rozhodol, ze záruka, ktorú získala IFPEN, nepredstavuje schému pomoci a ze v dôsledku toho sa Komisia nemohla opriet o vseobecné znaky tohto opatrenia, aby preukázala, ze toto opatrenie predstavuje státnu pomoc. 47. V tejto súvislosti Komisia uvádza, ze pojem schémy pomoci sa tak, ako je kodifikovaný v clánku 1 písm. d) nariadenia c. 659/1999, vztahuje na opatrenia, ktoré sa vyznacujú tým, ze niektoré zlozky nie sú definované a zostávajú neurcené v case ich prijatia, a v niektorých prípadoch dokonca aj pocas ich uplatnovania. Ked teda Komisia skúma takéto opatrenia, aby urcila, ci predstavujú státnu pomoc v zmysle clánku 107 ods. 1 ZFEÚ, môze sa obmedzit na preskúmanie ich vseobecných znakov. 48. V tomto prípade sa Komisia domnieva, ze záruka, ktorú získava IFPEN, ktorá nie je spojená s osobitným projektom a je jej poskytnutá na neurcitú dobu a v neurcitej sume, musí byt kvalifikovaná ako schéma pomoci. Podla Komisie ide konkrétne o "schému schém pomoci", kedze poskytnutie záruky IFPEN je samo súcastou sirsej schémy pomoci, a to schémy pomoci bezplatnej a neobmedzenej státnej záruky, ktorú zákon spája s postavením EPIC. 49. Komisia teda popiera tvrdenia Vseobecného súdu nachádzajúce sa bodoch 168 az 170 napadnutého rozsudku, podla ktorých postavenie EPIC predstavuje schému pomoci, pricom poskytnutie záruky, ktorá je predmetom napadnutého rozhodnutia, v prospech IFPEN, je individuálnou pomocou, ktorá mala byt oznámená Komisii. 50. V tejto súvislosti Komisia na jednej strane uvádza, ze na rozdiel od konstatovania uvedeného v bode 171 napadnutého rozsudku, poziadavka oznamovania pomoci nijako nepreukazuje, ze záruka, ktorú získava IFPEN, nepredstavuje schému pomoci. Komisii totiz musia byt oznámené tak schémy pomoci, ako aj individuálna pomoc. 51. Na druhej strane Komisia zdôraznuje skutocnost, ze výklad Vseobecného súdu by Komisiu zbavoval moznosti prijat vhodné opatrenia, aby od francúzskych orgánov vyzadovala ukoncenie poskytovania záruky pre danú EPIC. V súlade s clánkom 108 ods. 1 ZFEÚ totiz Komisia môze navrhovat vhodné opatrenia iba pre schémy pomoci, a nie pre individuálnu pomoc. a) O prípustnosti 52. IFPEN tvrdí, ze prvá cast prvého odvolacieho dôvodu je zjavne neprípustná. V tejto súvislosti podotýka po prvé, ze odôvodnenie vysvetlené Komisiou spocíva na úplne novom výklade pojmu schémy pomoci, podla ktorého záruka, ktorú získava IFPEN, je "schémou schém pomoci". Prvá cast sa tak zakladá na novej argumentácii, ktorú s prihliadnutím na clánok 170 ods. 1 Rokovacieho poriadku Súdneho dvora nemozno pripustit v odvolacom konaní. 53. Podla môjho názoru stací uviest, ze táto cast sa nijako nezakladá na novom pojme "schémy schém pomoci". 54. Zo znenia odvolania je zrejmé, ze Komisia pouzila výraz "schéma schém pomoci" v bode 71 odvolania iba preto, aby preukázala údajnú nesprávnost úvahy vysvetlenej Vseobecným súdom v bodoch 168 az 172 napadnutého rozsudku, ktorá ho podla názoru Komisie viedla k poruseniu clánku 1 písm. d) druhej casti nariadenia c. 659/1999. 55. Táto úvaha sa zakladá na nesprávnom rozlisovaní medzi individuálnou pomocou, ktorá mala byt oznámená, a schémou pomoci, ktorá nepodlieha oznamovaniu. 56. Po vysvetlení, ze toto rozlisovanie nie je dôvodné, Komisia dodala, ze nic nebráni tomu, aby vnútrostátne opatrenie bolo kvalifikované ako schéma pomoci a aby kazdý podnik, na ktorý sa vztahuje táto schéma, z nej mohol získat výhodu, ked v zmysle clánku 1 písm. d) druhej casti nariadenia c. 659/1999 pomoc, ktorá z tejto schémy vyplýva, nie je spojená s osobitným projektom a jej suma a/alebo trvanie nie sú urcené. ( [17]12 ) 57. Po druhé IFPEN v podstate tvrdí, ze Komisia v napadnutom rozhodnutí nekvalifikovala opatrenie ako schému pomoci. IFPEN v tejto súvislosti vzniesla na Vseobecnom súde námietku neprípustnosti. Francúzska republika dodáva, ze napadnuté rozhodnutie malo kvalifikovat opatrenie ako schému pomoci, aby bola splnená povinnost odôvodnenia aktov institúcií. Podla názoru IFPEN a Francúzskej republiky v podstate platí, ze z dôvodu, ze Komisia mala v napadnutom rozhodnutí kvalifikovat opatrenie ako schému pomoci, ale tak neurobila, nemôze uz ani Vseobecnému súdu vytýkat, ze dospel k záveru, ze opatrenie nebolo schémou pomoci. 58. Podla môjho názoru táto úvaha spocíva na predpoklade, ze Komisia bola povinná v napadnutom rozhodnutí výslovne kvalifikovat opatrenie ako schému pomoci. 59. Dôlezité vsak je, ze v napadnutom rozsudku nie je ako dôvod zrusenia zohladnené to, ze v napadnutom rozhodnutí sa neuvádza, ze posudzované opatrenie má povahu schémy pomoci (bod 164 napadnutého rozsudku). Treba uviest, ze táto otázka tak ide nad rámec predmetu tohto rozsudku. Za týchto okolností Komisia môze v rámci svojho prvého odvolacieho dôvodu tvrdit, ze Vseobecný súd sa dopustil nesprávneho právneho posúdenia, ked sa domnieval, ze dané opatrenie nebolo schémou pomoci a oprávnene uvádza, ze dostatocne preukázala existenciu výhody, kedze okrem iných skutocností dotknuté opatrenie bolo schémou pomoci. 60. Hoci by teda výslovná kvalifikácia opatrenia ako schémy pomoci vyjasnila veci, prvá cast prvého odvolacieho dôvodu je prípustná. b) O veci samej 1) Zhrnutie tvrdení úcastnícok konania 61. Ako je podrobne opísané v bodoch 46 az 51 vyssie, Komisia tvrdí, ze Vseobecný súd nesprávne rozhodol, ze záruka, ktorú získava IFPEN, nepredstavuje schému pomoci a ze v dôsledku toho sa Komisia nemohla obmedzit iba na preskúmanie vseobecných znakov tohto opatrenia, aby preukázala, ze toto opatrenie predstavuje státnu pomoc v zmysle clánku 107 ZFEÚ. 62. Podla IFPEN sa tieto tvrdenia zakladajú na skreslení posúdenia vykonaného Komisiou v napadnutom rozhodnutí a jej predchádzajúcej praxe, ako aj posúdenia vykonaného Vseobecným súdom v napadnutom rozsudku. 63. Vseobecný súd navyse správne opísal procesný postup, ktorý dodrzala Komisia v napadnutom rozhodnutí a správne dospel k záveru, ze posudzované opatrenie nepredstavovalo schému pomoci. 64. Francúzska vláda podporuje rovnaký názor a vyvodzuje z neho, ze posudzované opatrenie nepredstavovalo schému pomoci a ze Komisia sa nemohla obmedzit na preskúmanie vseobecných znakov opatrenia, aby urcila, ci toto opatrenie predstavuje státnu pomoc v zmysle clánku 107 ods. 1 ZFEÚ. 65. Francúzska republika dalej uvádza, ze ako vyplýva z rozhodovacej praxe Komisie ( [18]13 ) a z judikatúry Vseobecného súdu ( [19]14 ), pomoc poskytnutú jedinému podniku treba kvalifikovat ako individuálnu pomoc, aj ked nie je spojená s osobitným projektom a je poskytnutá na neurcitú dobu a/alebo v neurcitej sume. 66. Subsidiárne Francúzska republika dodáva, ze v prípade, ak by Súdny dvor rozhodol, ze transformácia IFPEN na EPIC predstavuje schému pomoci a ze sa teda Vseobecný súd dopustil nesprávneho právneho posúdenia, toto pochybenie by so sebou neprinásalo zrusenie napadnutého rozsudku. 67. Francúzska republika napokon uvádza, ze prvá cast prvého odvolacieho dôvodu je v kazdom prípade neúcinná, kedze Vseobecný súd zohladnil dalsie dôvody, ktoré samé osebe postacujú na odôvodnenie záveru, ku ktorému dochádza vo výroku napadnutého rozsudku. 68. Vo svojej replike Komisia uvádza najmä, ze výklad napadnutého rozsudku navrhovaný Francúzskou republikou je nesprávny. Vseobecný súd totiz ignoroval kazdé z pravidiel dokazovania, teda tak domnienku stanovenú rozsudkom La Poste (C-559/12 P), ako aj pravidlo, podla ktorého sa Komisia môze obmedzit na preskúmanie vseobecných znakov schémy, aby preukázala existenciu státnej pomoci. Kedze kazdé z týchto nesprávnych právnych posúdení môze spôsobit zrusenie napadnutého rozsudku, tvrdenie Francúzskej republiky uvedené v predchádzajúcom bode nie je dôvodné. 69. Navyse podla Komisie je úvaha Vseobecného súdu v znacnej miere neopodstatnená, ak sa dotknuté opatrenie malo povazovat za schému pomoci, ako to Komisia tvrdí v rámci svojho prvého odvolacieho dôvodu. 2) Posúdenie 70. Zdôraznujem, ze sa zdá, ze Vseobecný súd sa po tom, co v bode 164 napadnutého rozsudku konstatoval, ze Komisia v napadnutom rozhodnutí nespecifikovala, ci sa toto rozhodnutie týka schémy pomoci alebo individuálnej pomoci, domnieval, ze sporná záruka mohla patrit do druhej kategórie. 71. Pojem schémy pomoci, tak ako je kodifikovaný v clánku 1 písm. d) nariadenia c. 659/1999, bude znamenat "akýkolvek akt, na základe ktorého bez potreby dalsích vykonávacích opatrení mozno udelit individuálnu pomoc podnikatelom, definovaným v rámci aktu vseobecným a abstraktným spôsobom a akéhokolvek aktu na základe ktorého pomoc, ktorá nie je spojená so specifickým projektom, sa môze poskytnút jednému alebo viacerým podnikatelom na neurcité casové obdobie a/alebo v neurcitej sume". 72. Treba teda overit, ci tak, ako sa v podstate domnieval Vseobecný súd v bodoch 169 az 172 napadnutého rozsudku, vzhladom na to, ze opatrenie skúmané v napadnutom rozhodnutí nie je vo vseobecnosti zárukou spojenou s postavením EPIC, ale skôr transformáciou IFPEN na EPIC (ktorá má automaticky za následok poskytnutie státnej záruky tomuto podniku), táto okolnost skutocne umoznuje vylúcit toto opatrenie z pôsobnosti uvedeného pojmu a kvalifikovat ho ako pomoc poskytnutú na základe schémy pomoci, v tomto prípade individuálnu pomoc v zmysle clánku 1 písm. e) uvedeného nariadenia. 73. Myslím si, ze Vseobecný súd sa v tejto súvislosti nedopustil nesprávneho právneho posúdenia. 74. Ako to zdôraznila francúzska vláda, Vseobecný súd sa správne domnieval, ze opatrením, ktoré je skúmané v napadnutom rozhodnutí, nie je záruka spojená s postavením EPIC vo vseobecnosti, ale transformácia IFPEN na EPIC, ktorá má za následok, ze tomuto podniku je poskytnutá státna záruka spojená s týmto postavením. 75. Vseobecný súd po tom, co v bodoch 169 az 173 napadnutého rozsudku správne opísal procesný postup, ktorý dodrzala Komisia v napadnutom rozhodnutí, dospel k záveru, ze skúmané opatrenie nepredstavovalo schému pomoci. 76. Ako totiz vyplýva z bodu 171 napadnutého rozsudku, analýza ponúknutá v predchádzajúcich bodoch (169 a 170 uvedeného rozsudku) zodpovedá napadnutému rozhodnutiu, najmä jeho odôvodneniam 256 az 259, v ktorých Komisia uviedla, ze transformácia IFPEN na EPIC predstavuje novú pomoc v zmysle clánku 1 písm. c) nariadenia c. 659/1999, ktorá podlieha oznamovacej povinnosti. Komisia sa tiez domnievala, ze kedze zmena právneho postavenia IFPEN jej nebola oznámená formálne, ale len pri prílezitosti iného konania, francúzske orgány nesplnili túto povinnost a transformácia IFPEN na EPIC predstavuje protiprávnu pomoc. 77. Ako zdôraznuje IFPEN, kedze Komisia sa rozhodla analyzovat dotknuté opatrenie ako individuálnu pomoc ad hoc, bolo platnost napadnutého rozhodnutia potrebné preskúmat iba vzhladom na túto kvalifikáciu, ako to správne urobil Vseobecný súd. 78. Vseobecný súd sa teda dôvodne domnieval, ze kedze transformáciu IFPEN na EPIC bolo mozné kvalifikovat ako státnu pomoc, predstavovala pomoc poskytnutú na základe schémy pomoci, ktorá mala byt oznámená, t. j. individuálnu pomoc v zmysle clánku 1 písm. e) nariadenia c. 659/1999. 79. Argumentácia Komisie zalozená na pojme "schémy schém pomoci" ma nepresvedcila. 80. Tento "novátorský" pojem neexistuje nikde v nariadení c. 659/1999 (clánok 1 tohto nariadenia upravuje iba definíciu "schémy pomoci" a definíciu "individuálnej pomoci") a "schéma pomoci" nezahrna moznost byt zahrnutá do sirsej schémy. V kazdom prípade je prejednávaná vec jasne skôr prejavom vykonania individuálnej pomoci, ako "schémy schém pomoci". 81. Navyse zastávam rovnaký názor ako francúzska vláda a nesúhlasím s argumentáciou Komisie, podla ktorej, ak by sa transformácia IFPEN na EPIC mala povazovat za individuálnu pomoc, bránilo by to Komisii prijat vhodné opatrenia v zmysle clánku 108 ods. 1 ZFEÚ, aby od francúzskych orgánov vyzadovala ukoncenie poskytovania záruky pre danú EPIC. 82. Úvahy Vseobecného súdu týkajúce sa povahy skúmaného opatrenia ako individuálnej pomoci sa totiz zakladajú na specifických okolnostiach súvisiacich s transformáciou IFPEN na EPIC a v zásade ich nemozno uplatnit na vsetky institúcie tohto druhu. 83. Vseobecný súd teda správne povazoval za nedôvodné tvrdenie Komisie, podla ktorého skúmané opatrenie predstavuje schému pomoci. Prvá cast tohto odvolacieho dôvodu musí byt preto zamietnutá ako nedôvodná. 84. Pred spolocným preskúmaním druhej casti prvého odvolacieho dôvodu a druhého odvolacieho dôvodu sa treba najprv vyjadrit k tretej casti prvého odvolacieho dôvodu. 2. Tretia cast prvého dôvodu (Vseobecný súd vyhovel výhrade, ktorú jedna zo zalobkýn neuviedla a druhá zo zalobkýn dostatocne podrobne neopísala) a) Zhrnutie tvrdení úcastnícok konania 85. Komisia vytýka Vseobecnému súdu, ze rozhodol nad rámec výhrad, ktoré uviedli úcastnícky konania k existencii výhody v prospech IFPEN v jej vztahoch s bankovými a financnými institúciami. 86. V tejto súvislosti Komisia zdôraznuje, ze IFPEN nevzniesla vo svojej prvostupnovej zalobe ziadnu výhradu proti analýze Komisie týkajúcej sa existencie výhody v prospech IFPEN v jej vztahoch s uvedenými subjektmi. Francúzska republika sa obmedzila na to, ze poprela existenciu tejto výhody z jediného dôvodu, ze ju Komisia nepreukázala, pricom na podporu tohto tvrdenia neuviedla ziadny argument. 87. V dôsledku toho Vseobecný súd tým, ze vyhovel výhrade, ktorú jedna z úcastnícok konania nevzniesla, ani druhá z úcastnícok konania dostatocne podrobne neopísala, nerespektoval medze svojej súdnej právomoci. 88. IFPEN naopak poznamenáva, ze tretiu cast prvého odvolacieho dôvodu treba zamietnut ako neúcinnú alebo nedôvodnú. 89. V tejto súvislosti zdôraznuje, ze kedze táto cast sa netýka ziadneho konkrétneho bodu napadnutého rozsudku, je neúcinná v súlade s clánkom 169 ods. 2 rokovacieho poriadku. 90. Vo svojej replike Komisia uvádza, ze prostredníctvom tejto casti vytýka Vseobecnému súdu, ze vecne preskúmal existenciu výhody vo vztahoch IFPEN s bankovými a financnými institúciami bez toho, aby sa snazil overit, ci takáto výhrada bola skutocne vznesená. Komisia vytýka toto opomenutie Vseobecného súdu, ktoré pojmovo nemozno identifikovat v konkrétnom bode napadnutého rozsudku. 91. Francúzska republika sa obmedzuje na to, ze podotýka, ze francúzska vláda vo svojej zalobe o neplatnost poprela, ze výhoda sa môze vo vztahoch medzi IFPEN a bankovými a financnými institúciami prejavit v budúcnosti. b) Posúdenie 92. Stací uviest, ze Komisia samotná vo svojom odvolaní uznala, ze francúzska vláda skutocne uviedla tento dôvod zrusenia vo svojich písomných pripomienkach (co je tiez zdôraznené v bodoch 58 a 185 napadnutého rozsudku). Navyse IFPEN vo svojej zalobe a replike, ktoré podala na Vseobecný súd, niekolkokrát napadla analýzu Komisie týkajúcu sa existencie výhody, ktorú mala získat vo svojich vztahoch s bankovými a financnými institúciami. 93. Tretia cast prvého odvolacieho dôvodu Komisie preto musí byt zamietnutá ako nedôvodná. B. O vztahoch IFPEN s bankovými a financnými institúciami: o druhej casti prvého dôvodu (nesprávne právne posúdenie spocívajúce v názore, ze pre definovanie existencie výhody nestací, aby opatrenie mohlo svojmu príjemcovi zabezpecit výhodu v budúcnosti) a o druhom dôvode (nesprávne právne posúdenie rozsahu vyvrátitelnej domnienky existencie výhody vyplývajúcej z bezplatnej a neobmedzenej záruky) 1. Zhrnutie tvrdení úcastnícok konania 94. V rámci druhej casti svojho prvého odvolacieho dôvodu Komisia vytýka Vseobecnému súdu, ze dospel k nesprávnemu záveru, ze záruka, ktorú získala IFPEN, nepredstavovala v jej vztahoch s bankovými a financnými institúciami státnu pomoc, pricom sa oprel iba o to, ze táto institúcia nezískala skutocnú výhodu pocas dotknutého obdobia, teda v minulosti (pozri najmä bod 197 napadnutého rozsudku). 95. Okrem toho podla Komisie prístup Vseobecného súdu znamená priznat priaznivejsie zaobchádzanie clenským státom, ktoré neoznámia poskytnutie neobmedzených záruk ako clenským státom, ktoré tak urobia v súlade s clánkom 108 ZFEÚ, hoci podla ustálenej zásady v oblasti státnej pomoci prvé uvedené clenské státy nemozno uprednostnit na úkor druhých. ( [20]15 ) 96. Ak totiz clenský stát oznámi svoj úmysel poskytnút záruku tohto druhu, Komisia z dôvodu, ze nemôze poznat skutocné úcinky opatrenia, preskúma iba jeho potenciálne úcinky. Ak naopak clenský stát poskytne takúto záruku bez predchádzajúceho oznámenia, bude môct potom preukázat, ze toto opatrenie nevyvolalo ziaden konkrétny úcinok, a v dôsledku toho vylúcit jeho kvalifikáciu ako státnej pomoci. Clenské státy by tým boli nabádané k tomu, aby neoznamovali poskytnutie neobmedzených záruk. 97. IFPEN uvádza, ze druhú cast prvého odvolacieho dôvodu treba zamietnut ako nedôvodnú. 98. V tejto súvislosti na úvod pripomína, ze aj keby islo o státnu pomoc, poskytnutie záruky v jej prospech by sa malo kvalifikovat ako nová individuálna pomoc v zmysle clánku 1 písm. c) a d) nariadenia c. 659/1999. Komisia sa teda nemohla odvolávat na dôkazné pravidlo, ktoré Súdny dvor uznal v rozsudku La Poste (C-559/12 P) - okrem toho za naozaj specifických okolností - týkajúce sa existujúcich schém pomoci. 99. Komisia sa nemohla odvolávat ani na domnienku stanovenú uvedeným rozsudkom, kedze nebolo pravdepodobné, ze postavenie EPIC a záruka s ním spojená priznali IFPEN v minulosti, alebo jej môzu priznat v budúcnosti selektívnu výhodu. Pokial totiz ide o minulost, analýza Komisie preukázala, ze pocas dotknutého obdobia sumy, ktoré si pozical tento podnik, boli pozicané za trhové sadzby. Pokial ide o budúcnost, francúzske právo bráni IFPEN, aby si pozicala na obdobie presahujúce dvanást mesiacov a v tejto súvislosti ju podriaduje kontrole zo strany státu. Z tohto dôvodu treba za okolností prejednávanej veci vylúcit existenciu výhody. 100. Francúzska republika v prvom rade pripomína, ze transformácia IFPEN na EPIC nepredstavuje schému pomoci. 101. V druhom rade, pokial ide o domnienku stanovenú rozsudkom La Poste (C-559/12 P), francúzske orgány uvádzajú, ze táto domnienka sa zakladá na predpoklade, ze vdaka záruke spojenej s jej postavením EPIC získava výhodnejsie financné podmienky, ako sú normálne k dispozícii na financných trhoch. 102. V tretom rade sa Francúzska republika domnieva, ze Vseobecný súd v bode 188 napadnutého rozsudku správne rozhodol, ze v prípade IFPEN bola vyvrátitelná domnienka v zmysle rozsudku La Poste (C-559/12 P) vyvrátená. 103. Prostredníctvom svojho druhého odvolacieho dôvodu, ktorý v podstate smeruje proti bodom 134 az 161 a 188 az 193 napadnutého rozsudku, Komisia dalej vytýka Vseobecnému súdu, ze nesprávne právne posúdil rozsah domnienky existencie výhody vyvodenej z bezplatnej a neobmedzenej záruky, ktorá vyplýva z rozsudku La Poste (C-559/12 P). Komisia v podstate tvrdí, ze Vseobecný súd tým, ze obmedzil rozsah vyvrátitelnej domnienky výhody vyplývajúcej z bezplatnej a neobmedzenej záruky, ktorú uznal Súdny dvor v uvedenom rozsudku, nerespektoval clánok 107 ods. 1 ZFEÚ a pravidlá dokazovania existencie výhody v zmysle tohto ustanovenia. 104. IFPEN uvádza, ze Vseobecný súd správne rozhodol, ze v prejednávanej veci sa Komisia nemôze odvolávat na domnienku vyplývajúcu z rozsudku La Poste (C-559/12 P). 105. V prvom rade táto domnienka predstavuje výnimku zo zásady, podla ktorej prinálezí Komisii, aby preukázala, ze opatrenie splna podmienky stanovené clánkom 107 ods. 1 ZFEÚ na to, aby mohlo byt kvalifikované ako státna pomoc. Túto domnienku treba preto vykladat restriktívne a uplatnovat iba vtedy, ked je existencia skutocnej výhody pravdepodobná. 106. Dalej treba uviest, ze v napadnutom rozhodnutí Komisia nespecifikovala dôvody, na základe ktorých bolo pravdepodobné domnievat sa, ze existuje výhoda v prospech IFPEN. Z tohto dôvodu uvedené rozhodnutie nerespektuje poziadavky odôvodnenia vyplývajúce z clánku 296 ZFEÚ. 107. Napokon, pokial ide o vyvrátenie domnienky, IFPEN podotýka, ze Vseobecný súd v bodoch 189 az 192 napadnutého rozsudku správne uviedol, ze pocas dotknutého obdobia táto institúcia nezískala vo svojich vztahoch s bankovými a financnými institúciami ziadnu výhodu zo záruky spojenej s jej postavením. Navyse Komisia nepredlozila ziadny dôkaz umoznujúci preukázat moznú zmenu situácie po roku 2010, ktorá by viedla IFPEN k tomu, ze by si poziciavala sumy za iných nez trhových podmienok ( [21]16 ). 108. Francúzska republika sa domnieva, ze druhý odvolací dôvod Komisie treba zamietnut ako nedôvodný. V tejto súvislosti v podstate odkazuje na tvrdenia vysvetlené vo svojom vyjadrení k druhej casti prvého odvolacieho dôvodu. 2. Posúdenie 109. V prvom rade, ako som uz konstatoval v rámci prvej casti tohto odvolacieho dôvodu, Vseobecný súd sa nedopustil nesprávneho právneho posúdenia, ked rozhodol, ze transformácia IFPEN na EPIC nepredstavovala schému pomoci. 110. Stací teda uviest, ze Vseobecný súd oprávnene dospel k záveru, ze judikatúra týkajúca sa dôkazných povinností Komisie v oblasti schém pomoci sa v prejednávanej veci neuplatnuje. 111. Dalej sa mi zdá vhodné pripomenút rozsudky z 8. decembra 2011, Residex Capital IV ([22]C-275/10, [23]EU:C:2011:814) a La Poste (C-559/12 P). 112. V prvom z citovaných rozsudkov sa Súdny dvor v podstate domnieval, ze vnútrostátne súdy majú právomoc zrusit na základe clánku 108 ods. 3 ZFEÚ verejnú záruku v situácii, v ktorej bola protiprávna pomoc vykonaná prostredníctvom tejto záruky, ktorú poskytol orgán verejnej moci na zabezpecenie úveru poskytnutého financnou institúciou podniku, ktorý by za obvyklých trhových podmienok takéto financovanie nemohol získat. 113. V tejto veci kvalifikácia záruky poskytnutej verejným orgánom ako státnej pomoci v prospech dlzníka nevyvolávala pochybnosti, kedze nebolo sporné, ze v case jej zriadenia sa dlzník uz nachádzal v tazkostiach, takze bez tejto záruky by nebol schopný získat financovanie na kapitálovom trhu (body 39 az 42). 114. Ako to Vseobecný súd uviedol v bode 151 napadnutého rozsudku, práve do tohto kontextu treba zasadit konstatovanie Súdneho dvora uvedené v bode 39 rozsudku z 8. decembra 2011, Residex Capital IV ([24]C-275/10, [25]EU:C:2011:814), podla ktorého "ak je úver, ktorý úverová institúcia poskytuje dlzníkovi, zabezpecený zárukou orgánov verejnej moci clenského státu, tento dlzník zvycajne získava financnú výhodu, a je tak príjemcom pomoci v zmysle clánku [107] ods. 1 [ZFEÚ], pokial financné náklady, ktoré znása, sú nizsie ako náklady, ktoré by bol znásal, ak by musel získat rovnaké financovanie a rovnakú záruku za trhovú cenu", na ktorý Súdny dvor odkazuje v bode 96 svojho rozsudku La Poste (C-559/12 P). 115. Odkazujúc na tento bod 39 Súdny dvor v bode 96 druhého citovaného rozsudku, teda rozsudku La Poste (C-559/12 P), vyslovil, ze "ak je úver, ktorý úverová institúcia poskytuje dlzníkovi, zabezpecený zárukou orgánov verejnej moci clenského státu, tento dlzník zvycajne získava výhodu, pokial financné náklady, ktoré znása, sú nizsie ako náklady, ktoré by bol znásal, ak by musel získat rovnaké financovanie a rovnakú záruku za trhovú cenu". 116. V nasledujúcom bode (bod 97) rozsudku La Poste (C-559/12 P), Súdny dvor rovnako pripomenul, ze oznámenie o zárukách vo svojich bodoch 1.2, 2.1 a 2.2 výslovne uviedlo "ze neobmedzená státna záruka pre podnik, ktorého právna forma vylucuje konkurzné konanie alebo iné postupy v prípade platobnej neschopnosti, poskytuje tomuto podniku okamzitú výhodu a predstavuje státnu pomoc, pretoze je poskytnutá bez toho, aby jej príjemca kompenzoval primeraným poplatkom riziko, ktoré na seba prevzal stát, a umoznuje tiez 'získat pre pôzicku lepsie financné podmienky, aké sú normálne k dispozícii na financných trhoch`". 117. Práve s prihliadnutím na tieto konstatovania Súdny dvor v nasledujúcom bode vyslovil, ze existovala "vyvrátitelná domnienka, podla ktorej poskytnutie implicitnej a neobmedzenej státnej záruky v prospech podniku, ktorý nepodlieha bezným konaniam súdneho vyrovnania a súdnej likvidácie, spôsobí zlepsenie jeho financného postavenia znízením nákladov, ktoré obvykle zatazujú jeho rozpocet" [rozsudok La Poste (C-559/12 P), bod 98]. 118. Súdny dvor teda v tomto rozsudku rozhodol (bod 99), ze "v rámci konania týkajúceho sa existujúcich schém pomoci stací, aby na preukázanie výhody vyplývajúcej z takejto záruky v prospech prijímajúceho podniku Komisia preukázala len samotnú existenciu tejto záruky bez toho, aby musela dokazovat jej skutocné úcinky, ktoré spôsobila od okamihu svojho poskytnutia". 119. Aj v prejednávanej veci je hlavnou otázkou otázka pravidiel upravujúcich dôkazné bremeno a úroven dokazovania pri preukazovaní existencie výhody vyplývajúcej z bezplatnej a neobmedzenej státnej záruky. 120. V tejto súvislosti Súdny dvor v bode 102 rozsudku La Poste (C-559/12 P) vyslovil, ze "treba uviest, ze Vseobecný súd svojím rozhodnutím, ze Komisia neurcila chybne existenciu takejto výhody, správne v bodoch 106 a 108 napadnutého rozsudku rozhodol, ze takáto záruka 'vo vseobecnosti môze so sebou priniest výhodu`, pretoze je poskytnutá bez protihodnoty a umoznuje svojmu príjemcovi získat výhodnejsie úverové podmienky, ako by dosiahol len na základe vlastných výsledkov, a tým umoznuje znízit zátaz na jeho rozpocet". 121. V bode 103 uvedeného rozsudku Súdny dvor dalej uviedol, ze "je síce pravda, ze ako uvádza odvolatelka, Vseobecný súd poskytol kontradiktórne a nedostatocné odôvodnenie, ked jednak na základe judikatúry Súdneho dvora, ktorá nebola relevantná, v bode 123 napadnutého rozsudku rozhodol, ze skutocné úcinky existujúcej pomoci sa nemusia preukazovat, a jednak ked v bode 124 uvedeného rozsudku uviedol, ze 'okrem toho skutocný úcinok výhody, ktorú poskytuje státna záruka, sa dá predpokladat`". 122. Hoci teda Súdny dvor v bode 104 toho istého rozsudku opravil rozsudok Vseobecného súdu v tejto súvislosti, vyslovil, ze "takéto pochybenie nemôze spôsobit neplatnost napadnutého rozsudku. V uvedených bodoch 123 a 124 totiz Vseobecný súd napriek tomu dospel k správnemu záveru, ze Komisia respektovala dôkazné bremeno a úroven dokazovania, ktorá jej prinálezí pri preukazovaní, ci implicitná a neobmedzená státna záruka nepredstavuje výhodu, pricom zdôraznil, ze takáto záruka ponúka dlzníkovi moznost 'profitovat z nizsích úrokových sadzieb alebo poskytnút nizsie rucenie`". 123. Preto zdôraznujem, ze domnienka stanovená rozsudkom La Poste (C-559/12 P) sa zakladá na predpoklade, ze vdaka záruke spojenej s jej postavením EPIC získava alebo môze získat výhodnejsie financné podmienky, ako sú normálne k dispozícii na financných trhoch, a ze táto výhoda vyplýva iba z preukázania samotnej existencie záruky Komisiou [bod 99 rozsudku La Poste (C-559/12 P)]. 124. Vseobecný súd sa tiez dopustil pochybenia tým, ze na to, aby sa Komisia mohla odvolávat na danú domnienku vyzadoval viac nez len to, aby preukázala samotnú existenciu záruky, ked sa v bode 137 napadnutého rozsudku domnieval, ze musela preukázat pravdepodobnost dvojitého predpokladu, a to, ze: i) záruka mala priaznivý vplyv na posúdenie rizika neplatenia zo strany príjemcu tejto záruky veritelmi a ii) ze so sebou prinásala znízenie nákladov na úver. 125. Ide samozrejme o vyvrátitelnú domnienku, ktorú mozno vyvrátit preukázaním, ze daná záruka nemala, nebude mat, ani nie je potenciálne schopná mat priaznivé úcinky na situáciu EPIC. ( [26]17 ) 126. V tomto prípade bez ohladu na nesprávne právne posúdenie uvedené v bode 124 vyssie, Vseobecný súd v bode 188 napadnutého rozsudku rozhodol, ze v prípade IFPEN bola vyvrátitelná domnienka v zmysle rozsudku La Poste (C-559/12 P) vyvrátená. 127. V tejto súvislosti treba preskúmat, ci dôkazy, ktoré umoznili Vseobecnému súdu dospiet k záveru, ze táto domnienka bola vyvrátená alebo sa na nu nemozno odvolávat v prejednávanej veci, sú v súlade so zásadami dokazovania v oblasti státnej pomoci. 128. Pri závere, ze domnienka bola vyvrátená, sa vsak Vseobecný súd nemohol uspokojit s tým, ze IFPEN v minulosti nezískala zo svojho postavenia ziadnu skutocnú hospodársku výhodu vo forme priaznivejsích úverových podmienok poskytnutých bankovými a financnými institúciami - co v prejednávanej veci nie je sporné - inak povedané s tým, ze záruka nemala ziaden "skutocný úcinok" na vztahy medzi IFPEN a bankovými a financnými institúciami pocas dotknutého obdobia. 129. Táto okolnost totiz nestací na vyvrátenie domnienky existencie výhody stanovenej rozsudkom La Poste (C-559/12 P). Okrem toho treba preukázat, ze daná záruka nemohla z dôvodu osobitostí IFPEN zabezpecit tejto institúcii v jej vztahoch s uvedenými subjektmi výhodu v budúcnosti. 130. Vseobecný súd to neurobil. 131. Je pravda, ze v bode 186 napadnutého rozsudku Vseobecný súd uvádza, ze zalobkyne v prvostupnovom konaní na pojednávaní pripomenuli, ze podla príslusnej právnej úpravy, a to clánku 12 zákona c. 2010/1645, IFPEN nemôze získat od úverovej institúcie pôzicku so splatnostou dlhsou ako dvanást mesiacov a ze v tejto súvislosti podlieha kontrole zo strany státu. 132. Vseobecný súd vsak v bode 191 napadnutého rozsudku rozhodol, ze "v rámci vztahov medzi IFPEN a bankovými a financnými institúciami v období rokov 2006 az 2010 preto nie je mozné kvalifikovat [bezplatnú] a neobmedzenú státnu záruku vyplývajúcu z právneho postavenia IFPEN ako institúcie EPIC, ktorá neposkytla nijakú výhodu výlucne v prospech tohto podniku, ako státnu pomoc v zmysle clánku 107 ods. 1 ZFEÚ". 133. V bode 193 Vseobecný súd dodáva, ze kedze domnienka bola vyvrátená, nebolo uz mozné od Francúzskej republiky vyzadovat, aby preukázala, ze záruka nemôze "poskytnút [IFPEN] výhodu v budúcnosti". 134. Vseobecný súd dochádza k záveru, ze z uvedeného vyplýva, ze dokonca nesmie rozhodovat o prípustnosti (a tým skôr o merite) tvrdenia zalobkýn v prvostupnovom konaní. 135. V tomto zmysle si myslím, ze Vseobecný súd sa dopustil nesprávneho právneho posúdenia, ked sa na úcely vyvrátenia domnienky stanovenej rozsudkom La Poste (C-559/12 P) uspokojil s preukázaním toho, ze záruka v minulosti nemala ziadny (skutocný) úcinok na vztahy IFPEN s bankovými a financnými institúciami. 136. Treba teda vyhoviet druhej casti prvého odvolacieho dôvodu, ako aj druhému odvolaciemu dôvodu, co má za následok zrusenie napadnutého rozsudku v tomto ohlade. 137. Myslím si, ze v tomto bode stav konania dovoluje vo veci rozhodnút na základe analýzy tvrdenia zalobkýn v prvostupnovom konaní zalozeného na clánku 12 zákona c. 2010/1645, tvrdenia, ktoré zalobkyne v prvostupnovom konaní zopakovali vo svojich písomných pripomienkach a na pojednávaní na Súdnom dvor, a ktorého prípustnost Komisia znovu napáda z dôvodu, ze "Vseobecný súd ho nevyuzíva vo svojom rozsudku, ani ho nemohol vyuzit, pretoze ani francúzske orgány, ani IFPEN nikdy Komisiu neinformovali o clánku 12" (ako bolo uvedené na pojednávaní na Súdnom dvore). 138. Na jednej strane si myslím, ze námietku vznesenú Komisiou treba zamietnut, kedze ide skôr o objektívnu a verejne známu skutocnost ako o tvrdenie alebo uplatnený dôvod, pretoze ide o zákon daného clenského státu. 139. Ako mal totiz "Súdny dvor uz viackrát moznost spresnit, sa rozsah preskúmania zákonnosti stanovený v clánku 263 ZFEÚ vztahuje na vsetky casti rozhodnutia Komisie týkajúce sa konaní o uplatnení clánkov 101 a 102 ZFEÚ, ktorých hlbkové právne aj vecné preskúmanie vykonáva Vseobecný súd s ohladom na dôvody predlozené odvolatelkami..., a to s ohladom na vsetky skutocnosti predlozené odvolatelkami bez ohladu na to, ci nastali pred alebo po prijatí rozhodnutia, ci boli predtým predlozené v rámci správneho konania alebo prvýkrát v rámci konania o zalobe podanej na Vseobecný súd, ak sú tieto skutocnosti relevantné na úcely preskúmania zákonnosti sporného rozhodnutia Komisie" ( [27]18 ). 140. Na druhej strane, pokial ide o vec samu, Komisia v bode 106 odvolania uznala, ze na vyvrátitelnú domnienku stanovenú rozsudkom La Poste (C-559/12 P) sa nemozno odvolávat v prípade, ked záruka nemôze zabezpecit EPIC výhodu vo vztahoch medzi touto institúciou a bankovými a financnými institúciami "kvôli osobitostiam [EPIC]". Podla Komisie tieto osobitosti mohli spocívat predovsetkým v zákaze zadlzit sa u bánk ulozenom EPIC alebo v podmienení moznosti vyuzit pôzicky takými podmienkami, ako je napríklad tá, ze potenciálna výhoda bude v kazdom prípade de minimis. 141. Navyse Komisia na pojednávaní 28. septembra 2017 na Súdnom dvore uznala, ze zo zákona c. 2010/1645 "mozno velmi pravdepodobne... vyvodit maximálnu sumu, ktorá prípadne môze byt de minimis a to teda skutocne môze viest k vyvráteniu domnienky. Je to typ aktu, ktorý je spôsobilý skutocne viest k vyvráteniu domnienky". 142. V prejednávanej veci sa vsak francúzskej vláde a IFPEN podarilo na Vseobecnom súde preukázat, ze ak by IFPEN mala jedného dna vyuzit úver do budúcna, mohla by si pozicat iba na velmi obmedzené obdobie, co vyplýva z postavenia rôznych ústredných orgánov verejnej správy (ODAC), ktoré má IFPEN. 143. V prejednávanej veci tak mohlo byt preukázané, ze IFPEN, ktorá vyuzíva bezplatnú a neobmedzenú státnu záruku, nezískala, a ani nebolo pravdepodobné, ze v budúcnosti získa pôzicku od bankových a financných institúcií za výhodnejsích financných podmienok, ako sú normálne k dispozícii na financných trhoch (ako je napríklad nizsia úroková miera alebo menej prísne podmienky rucenia). 144. Treba dospiet k záveru, ze hoci domnienka bola vyvrátená, Komisia nepreukázala, ze v budúcnosti by mohol podnik napriek tomu získat výhodu z "rôzn[ych] for[iem] zásahov, ktoré znizujú náklady, ktoré obvykle zatazujú rozpocet podniku..." ( [28]19 ). C. O vztahoch IFPEN s jej dodávatelmi a jej zákazníkmi: tretí dôvod (vyvrátitelná domnienka existencie výhody v týchto vztahoch) 145. Tento odvolací dôvod smeruje proti bodom 134 az 161 napadnutého rozsudku, kedze Komisia vytýka Vseobecnému súdu, ze dospel k nesprávnemu záveru, ze vo vztahoch IFPEN s jej dodávatelmi a jej zákazníkmi sa nemohla odvolávat na vyvrátitelnú domnienku, ze v prospech tejto institúcie existuje výhoda vyplývajúca z bezplatnej a neobmedzenej státnej záruky, ktorú táto institúcia získava. 1. Zhrnutie tvrdení úcastnícok konania 146. Podla Komisie sa tento záver Vseobecného súdu v podstate zakladá na nesprávnom výklade rozsudku La Poste (C-559/12 P) a oznámenia o zárukách na jednej strane a na druhej strane na údajnej neexistencii pravdepodobného vplyvu záruky na vztahy IFPEN s jej dodávatelmi a jej zákazníkmi. 147. V prvom rade, pokial ide o výklad rozsudku La Poste (C-559/12 P), Komisia tvrdí, ze ziadna cast tohto rozsudku nemôze naznacovat, ze domnienka existencie výhody sa neuplatnuje na vztahy EPIC s jej dodávatelmi a jej zákazníkmi. 148. Okrem toho skutocnost, ze tak rozsudok La Poste (C-559/12 P), ako aj oznámenie o zárukách odkazujú pri preskúmaní domnienky existencie výhody iba na úvery poskytnuté bankovými alebo financnými institúciami, nevylucuje, ze uvedená domnienka sa môze uplatnovat vo vztahoch medzi EPIC a jej obchodnými veritelmi, kedze tento odkaz je v tomto rozsudku uvedený iba ako príklad (bod 102). 149. V druhom rade, pokial ide o údajnú neexistenciu pravdepodobného vplyvu záruky na vztahy IFPEN s jej dodávatelmi a jej zákazníkmi, Komisia najprv uvádza, ze nemozno dôvodne tvrdit, ze obchodní veritelia sa vo vseobecnosti nezaujímajú o splatenie svojich pohladávok. Naopak, pri kazdom úvere, ci uz ide o úver financný alebo obchodný, je riziko nesplatenia okolnostou, ktorá zatazuje vztah medzi zmluvnými stranami. V dôsledku toho ubezpecenie, ze jeho pohladávku splatí stát v prípade, ak ju nesplatí IFPEN, má pre obchodného veritela v zásade nezanedbatelný význam. 150. Komisia dalej poznamenáva, ze podla bodu 139 napadnutého rozsudku nie je pravdepodobné, ze existencia státnej záruky - a teda uvedenej výhody pre veritela - sa prejavuje znízením cien v prospech IFPEN. Hoci vsak Komisia uznáva, ze znízenie cien súvisí s mnohými faktormi a nielen s existenciou záruky spojenej s postavením EPIC, popiera, ze táto okolnost môze vylúcit uplatnenie domnienky existencie výhody, ktorá vyplýva z rozsudku La Poste (C-559/12 P). V tejto súvislosti Komisia pripomína, ze vo veci, v ktorej bol vyhlásený tento rozsudok, úcastníci konania naozaj tvrdili, ze vztahy medzi La Poste a jej veritelmi vyplývajú z radu komplexných faktorov a nielen zo záruky. Napriek tomu sa ani Vseobecný súd, ani Súdny dvor nedomnievali, ze táto okolnost mohla vylúcit domnienku existencie výhody. 151. V tretom rade Komisia popiera výhrady Vseobecného súdu obsiahnuté najmä v bode 130 napadnutého rozsudku, zalozené na nerespektovaní povinnosti odôvodnenia upravenej v clánku 296 ZFEÚ, ktorého sa mala dopustit Komisia, pokial ide o preukázanie výhody, ktorú IFPEN vyvodzuje zo záruky v jej vztahoch s jej dodávatelmi a jej zákazníkmi. Odôvodnenie napadnutého rozhodnutia totiz umoznovalo pochopit jednak to, ze úvaha tejto institúcie sa zakladá na domnienke, hoci výraz domnienka nie je výslovne spomenutý, a jednak dôvod, pre ktorý domnienka nebola v prejednávanej veci vyvrátená. 152. IFPEN podotýka, ze kedze poskytnutie záruky spojenej s postavením EPIC predstavuje individuálnu pomoc a domnienka stanovená rozsudkom La Poste (C-559/12 P) sa v prejednávanej veci neuplatnuje, Vseobecný súd v bode 129 napadnutého rozsudku správne dospel k záveru, ze Komisia mala preskúmat skutocné úcinky záruky, aby preukázala existenciu výhody v prospech IFPEN. 153. IFPEN navyse tvrdí, ze na rozdiel od toho, co uvádza Komisia vo svojom odvolaní, Komisia v napadnutom rozhodnutí neidentifikovala výhodu, ktorú majú veritelia IFPEN, najmä dodávatelia a zákazníci. 154. V tejto súvislosti uvádza, ze pokial ide o vztahy medzi IFPEN a jej dodávatelmi, Komisia nesprávne dospela k záveru, tak v napadnutom rozhodnutí, ako aj vo svojom odvolaní, ze dodávatelia nemusia platit poplatok za faktoring za postúpenie svojich pohladávok na IFEPN, pretoze vyuzívajú bezplatnú a neobmedzenú státnu záruku, ktorú získava táto institúcia. 155. Pokial ide o vztahy medzi IFPEN a jej zákazníkmi, IFPEN tvrdí, ze Komisia v napadnutom rozhodnutí, ako aj vo svojom odvolaní nesprávne tvrdila, ze vdaka záruke spojenej s jej postavením EPIC, mohla IFPEN ponúknut svojim zákazníkom záruku za riadne splnenie zmluvy alebo záruky najlepsej snahy. Kedze totiz IFPEN ponúka hlavne sluzby v oblasti výskumu, nezaväzuje sa k zmluvným povinnostiam dosiahnut výsledok alebo riadne splnenie zmluvy. Navyse táto institúcia standardne poskytuje svojim zákazníkom záruku obmedzenú na hodnotu zmluvy. 156. Z toho podla IFPEN vyplýva, ze Vseobecný súd sa v bodoch 99 az 108 a 111 az 120 napadnutého rozsudku správne domnieval, ze predpoklad uvádzaný Komisiou, pokial ide o údajnú výhodu pre IFPEN v jej vztahoch so zákazníkmi a dodávatelmi, bol teoretický a nepravdepodobný. 157. Francúzska republika sa domnieva, ze Vseobecný súd sa nedopustil nesprávneho právneho posúdenia pri definícii oblasti pôsobnosti domnienky existencie výhody vyplývajúcej z bezplatnej a neobmedzenej státnej záruky. Podla tejto vlády mal totiz Vseobecný súd pravdu, ked nerozsíril túto záruku na vztahy EPIC s jej dodávatelmi a jej zákazníkmi. 158. V tejto súvislosti francúzska vláda v prvom rade pripomína, ze domnienka stanovená rozsudkom La Poste (C-559/12 P) sa nezakladá na vztahoch EPIC s jej dodávatelmi alebo jej zákazníkmi, takze Komisia sa na nu nemôze odvolávat za takých okolností. 159. V druhom rade, a to v kazdom prípade, moznost vyuzit takú domnienku ako spôsob dokazovania závisí od pravdepodobnosti hypotéz, na ktorých je domnienka zalozená, ako to zdôraznil Vseobecný súd v bode 136 napadnutého rozsudku. 160. V tejto súvislosti sa napadnuté rozhodnutie zakladá jednak na hypotéze, ze EPIC, ktorá získava státnu záruku, poskytujú jej dodávatelia znízenie cien. Ako správne uviedol Vseobecný súd, podla Francúzskej republiky vsak znízenie cien vo vztahoch medzi dodávatelom a danou EPIC spocíva na viacerých faktoroch, najmä na objeme objednávok, lehotách na zaplatenie poskytnutých dodávatelom alebo dobe trvania zmluvných vztahov. Znízenie cien teda nevyplýva z existencie záruky, ktorú verejné orgány poskytli v prospech EPIC. 161. Na druhej strane, pokial ide o vztahy medzi IFPEN a jej zákazníkmi, francúzska vláda tvrdí, ze Vseobecný súd mal pravdu, ked sa v bode 141 napadnutého rozsudku domnieval, ze Komisia v napadnutom rozhodnutí nedefinovala výhodu, ktorá pre IFPEN vyplývala z existencie státnej záruky, a ze v dôsledku toho bola domnienka, ktorej sa chcela dovolávat, v tomto ohlade bezpredmetná. Podla Francúzskej republiky totiz Komisia nepreukázala, ako bezplatná a neobmedzená státna záruka spojená s postavením EPIC zlepsila postavenie IFPEN v jej vztahoch so zákazníkmi. 162. S prihliadnutím na uvedené Francúzska republika navrhuje, aby bol tretí odvolací dôvod zamietnutý ako nedôvodný. 2. Posúdenie prípustnosti 163. IFPEN tvrdí, ze Komisia chce v skutocnosti napadnút skutkové posúdenia a hodnotenie dôkazov, ktoré formuloval Vseobecný súd v bodoch 90 az 131 napadnutého rozsudku. Z tohto dôvodu musí byt tento odvolací dôvod zamietnutý ako neprípustný. 164. Táto výhrada je velmi strucná a samotná IFPEN netvrdí, ze tretí odvolací dôvod je neprípustný v celom rozsahu (vzhladom na to, ze vo svojom vyjadrení k odvolaniu IFPEN "odsúva nabok" diskusiu týkajúcu sa existencie domnienky výhody). 165. Tento odvolací dôvod sa vsak týka práve pôsobnosti domnienky, ze existuje výhoda vyplývajúca z bezplatnej a neobmedzenej záruky a predovsetkým otázky, ci sa táto domnienka uplatnuje aj na vztahy IFPEN s jej dodávatelmi a jej zákazníkmi. Inými slovami, výhrada, ktorú uviedla IFPEN, sa nevztahuje na samotný predmet tretieho odvolacieho dôvodu. 166. Kedze je teda táto otázka nanajvýs právna, treba námietku neprípustnosti, ktorú vzniesla IFPEN, zamietnut. 3. Posúdenie veci samej 167. Podla Komisie sa záver Vseobecného súdu v podstate zakladá na nesprávnom výklade rozsudku La Poste (C-559/12 P) a oznámenia o zárukách na jednej strane a na údajnej neexistencii pravdepodobného vplyvu záruky na vztahy IFPEN s jej dodávatelmi a jej zákazníkmi na druhej strane. 168. Pokial ide o pôsobnost domnienky vyplývajúcej z rozsudku La Poste (C-559/12 P), a teda o výklad uvedeného rozsudku Súdneho dvora Vseobecným súdom, myslím si, ze ziadna cast tohto rozsudku nenasvedcuje tomu, ze domnienka existencie výhody sa nemôze uplatnovat na vztahy EPIC s jej dodávatelmi a jej zákazníkmi. 169. Je pravda, ze v uvedenom rozsudku doslo k uznaniu vyvrátitelnej domnienky iba vo vztahoch EPIC s bankovými a financnými institúciami, ale bolo to preto, ze to bol jediný trh spochybnený Komisiou v uvedenej veci. 170. Myslím si teda, ze z toho nemozno vyvodit, ze vyvrátitelnú domnienku nemozno rozsírit na iné trhy alebo vztahy a ze Vseobecný súd sa tým, ze rozhodol v opacnom zmysle (pozri najmä bod 160 napadnutého rozsudku), dopustil nesprávneho právneho posúdenia. 171. Hoci totiz pripústa, ze Komisia dôvodne vykonala trojstupnovú analýzu - vztah s bankami, vztah s dodávatelmi, vztah so zákazníkmi (bod 89 napadnutého rozsudku a bod 26 vyssie) - a ze v kazdej z týchto kategórii sa mohla prejavit výhoda, tento súd najmä v bode 142 napadnutého rozsudku odmieta samotnú moznost rozsírenia domnienky existencie výhody vo vztahoch s dodávatelmi alebo so zákazníkmi (pozri rovnako bod 35 vyssie). 172. Na rozdiel od toho, co vyslovil Vseobecný súd, vsak vo vztahu s dodávatelmi a zákazníkmi mozno nájst výhodu toho istého typu, ako identifikoval Súdny dvor v rozsudku La Poste (C-599/12 P), a to na jednej strane zlepsenie úverových podmienok pre príjemcu záruky a na druhej strane výhodu spocívajúcu v tom, ze príjemca záruky neplatí primeraný poplatok zodpovedajúci poplatku za riziko, ktoré znása stát. 173. Vztahy príjemcu bezplatnej a neobmedzenej státnej záruky s jeho dodávatelmi a jej zákazníkmi totiz vo vseobecnosti zahrnajú aj poskytovanie úveru a lehôt na zaplatenie (so súvisiacimi rizikami), uz iba z dôvodu casového odstupu medzi poskytnutím sluzby alebo dodaním tovaru a zaplatením za túto sluzbu alebo tento tovar. 174. Je zjavné, ze uzavretie zmluvy s príjemcom bezplatnej a neobmedzenej státnej záruky, ako je IFPEN, je sprevádzané istotou zaplatenia, co nie je pre dodávatela zanedbatelné alebo pre zákazníka istotou, ze sa dodávka uskutocní alebo bude môct získat náhradu skody. Táto výhoda neexistuje, ak dodávatelia alebo zákazníci uzavrú zmluvy s inými subjektmi, ktoré nezískali túto záruku, a je iba rozumné domnievat sa, ze príjemca záruky bude môct na oplátku získat rad výhod, ktoré sa môzu prejavit predovsetkým znízením cien alebo väcsou ochotou uzatvárat zmluvy s ním ako s inými subjektmi. 175. Okrem toho zdôraznujem (rovnako ako Komisia), ze výslovný odkaz na úvery poskytované bankovými alebo financnými institúciami nie je jediným odkazom ani v rozsudku La Poste (C-559/12 P), ani v oznámení o zárukách (body 1.2, 2.1 a 2.2), na ktoré tento rozsudok odkazuje. Najcastejsie ide o úverové podmienky, ktoré získava nositel záruky a neplatenie poplatku státu za krytie rizika, ktoré nositel podstupuje, pricom tieto úvahy sa výslovne nevztahujú na pôzicky dohodnuté u bankových a financných institúcií. 176. Vseobecný súd zdôraznuje, ze vo veci, v ktorej bol vyhlásený rozsudok z 8. decembra 2011, Residex Capital IV ([29]C-275/10, [30]EU:C:2011:814), bol prijímajúci podnik v case poskytnutia záruky uz v tazkostiach. Nerozumiem vsak, ako táto okolnost svedcí v prospech obmedzenia domnienky. Práve naopak, dodávatel jednoducho nepredá na úver podniku v tazkostiach, ak tento podnik nie je príjemcom bezplatnej a neobmedzenej státnej záruky. V takejto situácii je zjavná výhoda, ktorú vyvodzuje podnik zo záruky vo svojich vztahoch s týmto obchodným veritelom. 177. Je pravda, ako to uvádza Vseobecný súd, ze obchodné vztahy medzi dodávatelom a jeho zákazníkom sú vo vseobecnosti urcované viacerými faktormi, a teda nielen samotnou existenciou alebo neexistenciou bezplatnej a neobmedzenej státnej záruky. Myslím si vsak, ze táto okolnost neumoznuje vylúcit domnienku existencie výhody vyplývajúcej z takejto záruky. 178. Okrem toho vo veci, v ktorej bol vyhlásený rozsudok La Poste (C-559/12 P), zalobkyna zdôraznila, ze vztahy medzi La Poste a jej veritelmi vyplývali z radu komplexných faktorov, a nielen zo záruky. Napriek tomu sa ani Vseobecný súd, ani Súdny dvor nedomnievali, ze táto okolnost mohla vylúcit domnienku existencie výhody. 179. Napokon Vseobecný súd mohol naznacovat, ze veritel príjemcu záruky, a nie v tomto prípade IFPEN, bol v skutocnosti príjemcom záruky, a teda výhody. Toto tvrdenie platí aj pre bankové a financné institúcie, pretoze v prípade, ak sa na dlzníka vztahuje bezplatná a neobmedzená záruka, uz banková institúcia nepreberá ziadne riziko, co pre nu zákonite predstavuje výhodu. 180. V skutocnosti podla môjho názoru bezplatná a neobmedzená státna záruka má za následok domnienku existencie výhody tak pre príjemcu záruky, ako aj pre hospodárske subjekty, s ktorými títo príjemcovia uzatvárajú zmluvy. 181. Aj ked niektoré skutocnosti uvedené Vseobecným súdom v napadnutom rozsudku (najmä týkajúce sa faktoringu alebo znízenia cien, ktoré podla Vseobecného súdu pochádza skôr zo zdruzených nákupov ako z existencie záruky) by mohli slúzit na vyvrátenie domnienky, zároven platí, ze Vseobecný súd mal uznat vyvrátitelnú domnienku výhody vyplývajúcej vo vztahoch IFPEN s jej dodávatelmi a zákazníkmi z bezplatnej a neobmedzenej státnej záruky a obmedzit sa na overenie, ci táto domnienka bola vyvrátená. 182. Tretiemu odvolaciemu dôvodu preto treba vyhoviet. 183. Myslím si teda, ze - kedze napadnutý rozsudok sa zakladá na predpoklade, ze Vseobecný súd odmieta domnienku vo vztahoch s dodávatelmi a zákazníkmi - stav konania nedovoluje vo veci rozhodnút a ze Súdny dvor musí vec vrátit Vseobecnému súdu, aby prejednal tento tretí odvolací dôvod na základe existencie domnienky a moznosti IFPEN a francúzskej vlády túto domnienku vyvrátit. V. O trovách 184. Vzhladom na to, ze vec sa vracia Vseobecnému súdu, o trovách tohto odvolacieho konania sa rozhodne neskôr. VI. Návrh 185. Z týchto dôvodov navrhujem Súdnemu dvoru, aby: - zrusil rozsudok Vseobecného súdu Európskej únie z 26. mája 2016, Francúzsko a IFP Énergies nouvelles/Komisia ([31]T-479/11 a T-157/12, [32]EU:T:2016:320) v rozsahu, v akom Vseobecný súd rozhodol, po prvé, ze na vyvrátenie vyvrátitelnej domnienky stanovenej rozsudkom Súdneho dvora z 3. apríla 2014, Francúzsko/Komisia ([33]C-559/12 P, [34]EU:C:2014:217), stacilo preukázat neexistenciu akéhokolvek (skutocného) úcinku záruky na vztahy verejnej institúcie IFP Énergies nouvelles s bankovými a financnými institúciami v minulosti, a po druhé, ze túto vyvrátitelnú domnienku nemozno rozsírit na iné trhy alebo vztahy, nez sú vztahy verejnej institúcie IFP Énergies nouvelles s bankovými a financnými institúciami, teda na jej vztahy s dodávatelmi a/alebo zákazníkmi; - v zostávajúcej casti odvolanie zamietol, a - vrátil vec Vseobecnému súdu na nové preskúmanie argumentácie, ktorá je základom tretieho odvolacieho dôvodu a rozhodol, ze o trovách sa rozhodne neskôr. __________________________________________________________________ ( [35]1 ) Jazyk prednesu: francúzstina. ( [36]2 ) Rozhodnutie o státnej pomoci C 35/08 (ex NN 11/08), ktorú Francúzsko poskytlo verejnej institúcii "Institut français du pétrole" ([37]Ú. v. EÚ L 14, 2012, s. 1, dalej len "napadnuté rozhodnutie"). ( [38]3 ) Zdá sa, ze v tomto clenskom státe existuje znacný pocet EPIC (najmenej 51 "hlavných" EPIC podla zdroja: https://fr.wikipedia.org/wiki/%C3%89tablissement_public_%C3%A0_caract%C 3%A8re_industriel_et_commercial_en_France#Principaux). Pozri tiez BOURDON, P.: La garantie de l'État en faveur des établissements publics industriels et commerciaux: une aide d'État illicite, mais pas rédhibitoire. In: Revue de l'Union européenne, 2015, s. 523. ( [39]4 ) Nariadenie Rady z 22. marca 1999 ustanovujúce podrobné pravidlá na uplatnovanie clánku [108 ZFEÚ] ([40]Ú. v. ES L 83, 1999, s. 1; Mim. vyd. 08/001, s. 339), nahradené s úcinnostou od 14. októbra 2015 nariadením Rady (EÚ) 2015/1589 z 13. júla 2015 stanovujúcim podrobné pravidlá na uplatnovanie clánku 108 [ZFEÚ] ([41]Ú. v. EÚ L 248, 2015, s. 9). ( [42]5 ) [43]Ú. v. EÚ C 155, 2008, s. 10, dalej len "oznámenie o zárukách". ( [44]6 ) Zákon z 13. júla 2005, ktorým sa ustanovujú smery energetickej politiky (JORF zo 14. júla 2005, s. 11570). ( [45]7 ) Rozhodnutie z 26. januára 2010 o státnej pomoci C 56/07 (ex E 15/05), ktorú Francúzsko poskytlo podniku La Poste ([46]Ú. v. EÚ L 274, 2010, s. 1, dalej len "rozhodnutie 'La Poste`"). ( [47]8 ) Rozhodnutie o opatrení pomoci, ktoré zaviedlo Francúzsko v prospech skupiny IFP [C 51/05 (ex NN 84/05)] ([48]Ú. v. EÚ L 53, 2009, s. 13). ( [49]9 ) Vzhladom na to, ze tento rozsudok sa v týchto návrhoch spomína velmi velakrát, bude sa uvádzat len nasledujúce oznacenie, aby sa v kazdom prípade nemuseli opakovat presné odkazy na rozsudok: dalej len "rozsudok La Poste (C-559/12 P)". ( [50]10 ) Rozsudky z 15. decembra 2005, Taliansko/Komisia ([51]C-66/02, [52]EU:C:2005:768, body [53]91 a [54]92); zo 6. septembra 2006, Portugalsko/Komisia ([55]C-88/03, [56]EU:C:2006:511, bod [57]91); z 9. júna 2011, Comitato Venezia vuole vivere a i./Komisia ([58]C-71/09 P, C-73/09 P a C-76/09 P, [59]EU:C:2011:368, bod [60]114), ako aj z 12. septembra 2007, Taliansko a Brandt Italia/Komisia ([61]T-239/04 a T-323/04, [62]EU:T:2007:260, body [63]142 az [64]144). ( [65]11 ) Podla tejto judikatúry poskytnutie implicitnej a neobmedzenej státnej záruky spojenej s postavením EPIC spôsobí zlepsenie financného postavenia podniku, ktorý je príjemcom, znízením nákladov, ktoré obvykle zatazujú jeho rozpocet (bod 98 uvedeného rozsudku). ( [66]12 ) Komisia uvádza, ze takáto situácia nie je nijako výnimocná. Stací si spomenút na schémy pomoci v prospech sluzieb vseobecného záujmu, ktorými stát predpisuje podmienky priznania náhrad poskytovatelom týchto sluzieb, predovsetkým vsetkým nemocniciam, ktoré splnajú urcité podmienky, alebo vsetkým podnikom, ktoré poskytujú urcité asistencné sluzby osobám v tazkostiach. Kazdá nemocnica alebo podnik, na ktorý sa vztahuje táto schéma, vsak môze vyuzit schému pomoci v tom zmysle, ze dostane pomoc, ktorá nie je urcená alebo nie je spojená s osobitným projektom (pretoze táto pomoc závisí od cistých nákladov verejnej sluzby, ktoré vynalozí kazdý subjekt a ktoré nie sú známe vopred). Práve táto kvalifikácia schémy v zmysle clánku 1 písm. d) druhej casti nariadenia c. 659/1999 umoznuje Komisii, aby v prípade, ked je opatrenie kvalifikované ako existujúca pomoc, prijala opatrenia vhodné pre dotknutú nemocnicu alebo podnik. Ako príklad takejto situácie pozri rozhodnutie Komisie z 5. júla 2016 o státnej pomoci SA.19864 - 2014/C (ex 2009/NN54) poskytnutej Belgickom - financovanie verejných nemocníc siete IRIS v regióne Brusel-hlavné mesto ([67]Ú. v. EÚ L 351, 2016, s. 68). ( [68]13 ) Rozhodnutie Komisie K(2005)2706 v konecnom znení zo 14. septembra 2005 o státnej pomoci v prospech Olympiaki Aeroporia Ypiresies AE [C 11/2004 (ex NN 4/2003) - Olympiaki Aeroporia - Restrukturalizácia a privatizácia]; rozhodnutie Komisie zo 17. septembra 2008 - Státna pomoc N 321/2008, N 322/2008 a N 323/2008 - Grécko - Predaj urcitých aktív spolocnosti Olympic Airlines/Olympic Airways Services; rozhodnutie Komisie C (2012) 9403 z 20. decembra 2011 o státnej pomoci C 25/08 (ex NN 23/08) - Reforma spôsobu financovania dôchodkov státnych zamestnancov spolocnosti France Télécom, ktorú Francúzska republika zaviedla v prospech spolocnosti France Télécom ([69]Ú. v. EÚ L 279, 2012, s. 1), rozhodnutie Komisie K(2010) 4499 z 29. septembra 2010 o státnej pomoci N 178/2010 oznámenej Spanielskym královstvom formou kompenzácie verejnej sluzby spojenej s mechanizmom prednostného odosielania v prospech elektrární, ktoré vyuzívajú domáce uhlie. ( [70]14 ) Rozsudky z 13. septembra 2010, Grécko a i./Komisia ([71]T-415/05, T-416/05 a T-423/05, [72]EU:T:2010:386); z 3. decembra 2014, Castelnou Energía/Komisia ([73]T-57/11, [74]EU:T:2014:1021), ako aj uznesenie z 3. apríla 2014, CFE-CGC France Télécom-Orange/Komisia ([75]T-2/13, nezverejnené, [76]EU:T:2014:226). ( [77]15 ) Rozsudok zo 14. februára 1990, Francúzsko/Komisia ([78]C-301/87, [79]EU:C:1990:67, bod [80]33). Pozri tiez rozsudky z 8. decembra 2011, France Télécom/Komisia ([81]C-81/10 P, [82]EU:C:2011:811, body [83]19 az [84]24), ako aj z 20. septembra 2011, Regione autonoma della Sardegna a i./Komisia ([85]T-394/08, T-408/08, T-453/08 a T-454/08, [86]EU:T:2011:493, bod [87]91). ( [88]16 ) Francúzske právo bráni IFPEN, aby si pozicala na obdobie presahujúce dvanást mesiacov a v tejto súvislosti ju podriaduje kontrole zo strany státu [IFPEN odkazuje na clánok 12 zákona c. 2010-1645 z 28. decembra 2010 o plánovaní verejných financií na roky 2011 az 2014 (JORF z 29. decembra 2010, s. 22868)]. ( [89]17 ) Pozri tiez BOURDON, P., dielo citované v poznámke 3 vyssie, podla ktorého "domnienku... mozno vyvrátit [napríklad uvazovaním] o zachovaní státnej záruky v prospech [EPIC]. Táto státna záruka vsak na jednej strane musí byt zahrnutá do úctovníctva [EPIC], aby bola na druhej strane zohladnená institúciou pri výpocte jej nákladov. Toto riesenie, ktoré nie je nové... bolo nedávno uplatnené Státnou radou [(Francúzsko)]. [Státna rada] vyslovila, ze pri ponúkaní plnení na trhu, "musí byt cena ponúknutá orgánom územnej samosprávy alebo verejnou institúciou spolupráce urcená so zretelom na vsetky priame a nepriame náklady vstupujúce do jej tvorby bez toho, aby verejný orgán pri jej urcení vyuzíval výhodu vyplývajúcu zo zdrojov alebo prostriedkov, ktoré sú mu priznané na základe jeho úloh verejnej sluzby a pod podmienkou, ze ich v prípade potreby môze dolozit svojimi úctovnými dokladmi alebo akýmkolvek iným vhodným informacným prostriedkom..." [CE, 30. december 2014, c. 355563, Societé Armor SNC, Lebon 433 so závermi]. Toto rozhodnutie sa netýkalo [EPIC], ale mozno ho v ich prípade v celom rozsahu pouzit, pokial ponúkajú plnenia na trhu. Navyse, státna záruka môze tiez podliehat platbe poplatku zo strany [EPIC], ktorý je úmerný hospodárskej hodnote záruky, co sa takmer rovná prevzatiu rizika, ktoré nesie stát.... Bez platby poplatku by mohlo byt prípadne preukázané, ze státna záruka je protihodnotou za povinnosti verejnej sluzby, ktoré má [EPIC]. Takúto moznost predvída clánok 106 [ZFEÚ]. Zmluva uzavretá medzi [EPIC] a státom na úpravu tejto otázky sa dá vyuzit pri vyvrátení domnienky existencie protiprávnej státnej pomoci." ( [90]18 ) Rozsudok z 21. januára 2016, Galp Energía Espańa a i./Komisia ([91]C-603/13 P, [92]EU:C:2016:38, bod [93]72 a citovaná judikatúra). Kurzívou zvýraznil generálny advokát. ( [94]19 ) Pozri rozsudok z 1. júla 2008, Chronopost a La Poste/UFEX a i. ([95]C-341/06 P a C-342/06 P, [96]EU:C:2008:375, bod [97]123). References 1. file:///tmp/lynxXXXX4ZvcQb/L88441-1695TMP.html#t-ECR_62016CC0438_SK_01-E0001 2. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2016%3A320&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 3. file:///tmp/lynxXXXX4ZvcQb/L88441-1695TMP.html#t-ECR_62016CC0438_SK_01-E0002 4. file:///tmp/lynxXXXX4ZvcQb/L88441-1695TMP.html#t-ECR_62016CC0438_SK_01-E0003 5. file:///tmp/lynxXXXX4ZvcQb/L88441-1695TMP.html#t-ECR_62016CC0438_SK_01-E0004 6. file:///tmp/lynxXXXX4ZvcQb/L88441-1695TMP.html#t-ECR_62016CC0438_SK_01-E0005 7. file:///tmp/lynxXXXX4ZvcQb/L88441-1695TMP.html#t-ECR_62016CC0438_SK_01-E0006 8. file:///tmp/lynxXXXX4ZvcQb/L88441-1695TMP.html#t-ECR_62016CC0438_SK_01-E0007 9. file:///tmp/lynxXXXX4ZvcQb/L88441-1695TMP.html#t-ECR_62016CC0438_SK_01-E0008 10. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:C:2008:259:TOC 11. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:C:2006:323:TOC 12. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2014%3A217&locale=sk 13. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2014%3A217&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 14. file:///tmp/lynxXXXX4ZvcQb/L88441-1695TMP.html#t-ECR_62016CC0438_SK_01-E0009 15. file:///tmp/lynxXXXX4ZvcQb/L88441-1695TMP.html#t-ECR_62016CC0438_SK_01-E0010 16. file:///tmp/lynxXXXX4ZvcQb/L88441-1695TMP.html#t-ECR_62016CC0438_SK_01-E0011 17. file:///tmp/lynxXXXX4ZvcQb/L88441-1695TMP.html#t-ECR_62016CC0438_SK_01-E0012 18. file:///tmp/lynxXXXX4ZvcQb/L88441-1695TMP.html#t-ECR_62016CC0438_SK_01-E0013 19. file:///tmp/lynxXXXX4ZvcQb/L88441-1695TMP.html#t-ECR_62016CC0438_SK_01-E0014 20. file:///tmp/lynxXXXX4ZvcQb/L88441-1695TMP.html#t-ECR_62016CC0438_SK_01-E0015 21. file:///tmp/lynxXXXX4ZvcQb/L88441-1695TMP.html#t-ECR_62016CC0438_SK_01-E0016 22. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2011%3A814&locale=sk 23. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2011%3A814&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 24. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2011%3A814&locale=sk 25. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2011%3A814&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 26. file:///tmp/lynxXXXX4ZvcQb/L88441-1695TMP.html#t-ECR_62016CC0438_SK_01-E0017 27. file:///tmp/lynxXXXX4ZvcQb/L88441-1695TMP.html#t-ECR_62016CC0438_SK_01-E0018 28. file:///tmp/lynxXXXX4ZvcQb/L88441-1695TMP.html#t-ECR_62016CC0438_SK_01-E0019 29. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2011%3A814&locale=sk 30. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2011%3A814&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 31. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2016%3A320&locale=sk 32. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2016%3A320&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 33. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2014%3A217&locale=sk 34. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2014%3A217&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 35. file:///tmp/lynxXXXX4ZvcQb/L88441-1695TMP.html#c-ECR_62016CC0438_SK_01-E0001 36. file:///tmp/lynxXXXX4ZvcQb/L88441-1695TMP.html#c-ECR_62016CC0438_SK_01-E0002 37. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:L:2012:014:TOC 38. file:///tmp/lynxXXXX4ZvcQb/L88441-1695TMP.html#c-ECR_62016CC0438_SK_01-E0003 39. file:///tmp/lynxXXXX4ZvcQb/L88441-1695TMP.html#c-ECR_62016CC0438_SK_01-E0004 40. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:L:1999:083:TOC 41. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:L:2015:248:TOC 42. file:///tmp/lynxXXXX4ZvcQb/L88441-1695TMP.html#c-ECR_62016CC0438_SK_01-E0005 43. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:C:2008:155:TOC 44. file:///tmp/lynxXXXX4ZvcQb/L88441-1695TMP.html#c-ECR_62016CC0438_SK_01-E0006 45. file:///tmp/lynxXXXX4ZvcQb/L88441-1695TMP.html#c-ECR_62016CC0438_SK_01-E0007 46. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:L:2010:274:TOC 47. file:///tmp/lynxXXXX4ZvcQb/L88441-1695TMP.html#c-ECR_62016CC0438_SK_01-E0008 48. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:L:2009:053:TOC 49. file:///tmp/lynxXXXX4ZvcQb/L88441-1695TMP.html#c-ECR_62016CC0438_SK_01-E0009 50. file:///tmp/lynxXXXX4ZvcQb/L88441-1695TMP.html#c-ECR_62016CC0438_SK_01-E0010 51. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2005%3A768&locale=sk 52. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2005%3A768&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 53. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2005%3A768&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point91 54. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2005%3A768&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point92 55. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2006%3A511&locale=sk 56. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2006%3A511&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 57. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2006%3A511&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point91 58. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2011%3A368&locale=sk 59. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2011%3A368&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 60. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2011%3A368&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point114 61. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2007%3A260&locale=sk 62. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2007%3A260&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 63. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2007%3A260&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point142 64. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2007%3A260&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point144 65. file:///tmp/lynxXXXX4ZvcQb/L88441-1695TMP.html#c-ECR_62016CC0438_SK_01-E0011 66. file:///tmp/lynxXXXX4ZvcQb/L88441-1695TMP.html#c-ECR_62016CC0438_SK_01-E0012 67. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:L:2016:351:TOC 68. file:///tmp/lynxXXXX4ZvcQb/L88441-1695TMP.html#c-ECR_62016CC0438_SK_01-E0013 69. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:L:2012:279:TOC 70. file:///tmp/lynxXXXX4ZvcQb/L88441-1695TMP.html#c-ECR_62016CC0438_SK_01-E0014 71. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2010%3A386&locale=sk 72. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2010%3A386&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 73. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2014%3A1021&locale=sk 74. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2014%3A1021&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 75. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2014%3A226&locale=sk 76. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2014%3A226&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 77. file:///tmp/lynxXXXX4ZvcQb/L88441-1695TMP.html#c-ECR_62016CC0438_SK_01-E0015 78. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1990%3A67&locale=sk 79. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1990%3A67&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 80. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1990%3A67&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point33 81. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2011%3A811&locale=sk 82. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2011%3A811&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 83. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2011%3A811&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point19 84. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2011%3A811&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point24 85. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2011%3A493&locale=sk 86. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2011%3A493&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 87. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2011%3A493&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point91 88. file:///tmp/lynxXXXX4ZvcQb/L88441-1695TMP.html#c-ECR_62016CC0438_SK_01-E0016 89. file:///tmp/lynxXXXX4ZvcQb/L88441-1695TMP.html#c-ECR_62016CC0438_SK_01-E0017 90. file:///tmp/lynxXXXX4ZvcQb/L88441-1695TMP.html#c-ECR_62016CC0438_SK_01-E0018 91. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2016%3A38&locale=sk 92. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2016%3A38&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 93. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2016%3A38&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point72 94. file:///tmp/lynxXXXX4ZvcQb/L88441-1695TMP.html#c-ECR_62016CC0438_SK_01-E0019 95. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2008%3A375&locale=sk 96. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2008%3A375&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 97. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2008%3A375&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point123