NÁVRHY GENERÁLNEHO ADVOKÁTA NILS WAHL prednesené 26. júla 2017 ( [1]1 ) Vec C-230/16 Coty Germany GmbH proti Parfümerie Akzente GmbH [návrh na zacatie prejudiciálneho konania, ktorý podal Oberlandesgericht Frankfurt am Main (Vyssí krajinský súd Frankfurt nad Mohanom, Nemecko)] "Návrh na zacatie prejudiciálneho konania - Hospodárska sútaz - Kartely - Clánok 101 ods. 1 ZFEÚ - Selektívna distribúcia - Ustanovenie zakazujúce maloobchodným predajcom vyuzívat v rámci predaja cez internet neautorizovanú tretiu osobu - Výhoda skupinovej výnimky stanovená nariadením (EÚ) c. 330/2010 - Clánok 4 písm. b) a c)" 1. Rastúce pouzívanie elektronických trhov (marketplaces) alebo platforiem nezávislých od výrobcov ( [2]2 ) niektorými distribútormi prirodzene viedlo mnoho vnútrostátnych orgánov a súdov ( [3]3 ) k polozeniu si otázky, ci má dodávatel moznost zakázat autorizovaným predajcom v rámci selektívnej distribucnej siete vyuzívat neautorizované tretie spolocnosti. 2. Tento návrh na zacatie prejudiciálneho konania, ktorý vyzýva k "prehodnoteniu" zákonnosti selektívnych distribucných systémov z hladiska pravidiel hospodárskej sútaze na základe najnovsieho vývoja v odvetví elektronického obchodu, ktorého mozné hospodárske dôsledky nesmieme podcenovat ( [4]4 ), je toho dokonalým príkladom. 3. Oberlandesgericht Frankfurt am Main (Vyssí krajinský súd Frankfurt nad Mohanom, Nemecko) sa týmto návrhom pýta Súdneho dvora na výklad clánku 101 ods. 1 ZFEÚ, ako aj clánku 4 písm. b) a c) nariadenia (EÚ) c. 330/2010 ( [5]5 ). 4. Uvedený návrh bol predlozený v rámci sporu medzi spolocnostou Coty Germany GmbH, popredným dodávatelom luxusných kozmetických výrobkov v Nemecku, a spolocnostou Parfümerie Akzente GmbH, autorizovaným distribútorom uvedených výrobkov, ktorý sa týka zákazu ulozeného tomuto distribútorovi vyuzívat na internetový predaj zmluvných výrobkov navonok viditelným spôsobom neautorizované tretie spolocnosti. 5. Súdnemu dvoru je konkrétnejsie polozená otázka, ci a v akom rozsahu predstavujú selektívne distribucné systémy, ktoré sú zamerané na luxusný a prestízny tovar a slúzia primárne na zachovanie "luxusného dojmu" tohto tovaru, aspekty hospodárskej sútaze zlucitelné s clánkom 101 ods. 1 ZFEÚ. Súdny dvor má v tomto kontexte urcit, ci je absolútny zákaz, ulozený clenom selektívneho distribucného systému, ktorí pôsobia na maloobchodnej úrovni, vyuzívat na internetový predaj navonok viditelným spôsobom tretie spolocnosti bez ohladu na to, ci sa v konkrétnom prípade porusujú legitímne poziadavky výrobcu na kvalitu, v súlade s uvedeným ustanovením. Súdny dvor má okrem toho urcit, ci sa má clánok 4 písm. b) a c) nariadenia c. 330/2010 vykladat v tom zmysle, ze takýto zákaz predstavuje tzv. obmedzenie "na základe ciela" týkajúce sa okruhu zákazníkov maloobchodníka a/alebo pasívneho predaja konecným uzívatelom. 6. V tejto súvislosti táto vec poskytuje Súdnemu dvoru moznost spresnit, ci rozsudok Pierre Fabre Dermo-Cosmétique ( [6]6 ), ktorý, ako uviedol vnútrostátny súd, bol orgánmi hospodárskej sútaze a vnútrostátnymi súdmi vykladaný rozdielne, s ohladom na pravidlá Únie v oblasti hospodárskej sútaze zásadným spôsobom zmenil alebo nezmenil chápanie obmedzení specifických pre akýkolvek selektívny distribucný systém, ktoré sú zalozené na kvalitatívnych kritériách. Právny rámec Nariadenie c. 330/2010 7. V odôvodneniach 3 az 5 nariadenia c. 330/2010 sa uvádza: "(3) Do kategórie dohôd, ktoré mozno povazovat za dohody zvycajne splnajúce podmienky stanovené v clánku 101 ods. 3 [ZFEÚ], patria vertikálne dohody o nákupe alebo predaji tovarov alebo sluzieb, ak sú tieto dohody uzatvorené medzi nekonkurujúcimi podnikmi, medzi urcitými konkurentmi alebo urcitými zdruzeniami maloobchodníkov s tovarom. Patria sem aj vertikálne dohody, ktoré obsahujú vedlajsie dojednania o poskytnutí alebo vyuzívaní práv dusevného vlastníctva. Pojem 'vertikálne dohody` by mal zahrnat aj príslusné zosúladené postupy. (4) Na úcely uplatnenia clánku 101 ods. 3 zmluvy prostredníctvom nariadenia nie je potrebné vymedzit vertikálne dohody, ktoré by mohli spadat do rozsahu pôsobnosti clánku 101 ods. 1 [ZFEÚ]. Pri individuálnom posudzovaní dohôd podla clánku 101 ods. 1 [ZFEÚ] sa musí zohladnit niekolko faktorov a najmä struktúra trhu na strane ponuky a dopytu. (5) Výhoda skupinovej výnimky ustanovenej týmto nariadením by sa mala obmedzit a poskytnút len tým vertikálnym dohodám, v prípade ktorých je mozné s dostatocnou istotou predpokladat, ze splnajú podmienky clánku 101 ods. 3 [ZFEÚ]." 8. Clánok 1 ods. 1 nariadenia c. 330/2010 stanovuje: "Na úcely tohto nariadenia sa uplatnujú tieto vymedzenia pojmov: a) 'vertikálne dohody` sú dohody alebo zosúladené postupy dvoch alebo viacerých podnikov, z ktorých kazdý na úcely tejto dohody alebo zosúladeného postupu pôsobí na inej úrovni výrobného alebo distribucného retazca, a ktoré sa týkajú podmienok, za ktorých strany môzu kupovat, predávat alebo dalej predávat urcité tovary alebo sluzby; b) 'vertikálne obmedzenia` sú obmedzenia hospodárskej sútaze vo vertikálnej dohode, ktoré spadajú do rozsahu pôsobnosti clánku 101 ods. 1 [ZFEÚ]; ... e) 'selektívny distribucný systém` je distribucný systém, v ktorom sa dodávatel zaväzuje predat zmluvné tovary alebo sluzby, ci uz priamo alebo nepriamo, iba distribútorom vybraným na základe urcených kritérií a v ktorom sa títo distribútori zaväzujú nepredávat tieto tovary alebo sluzby neautorizovaným distribútorom na území, ktoré dodávatel vyhradil na prevádzku tohto systému; ..." 9. Clánok 2 ods. 1 uvedeného nariadenia stanovuje: "Podla clánku 101 ods. 3 [ZFEÚ] a s výhradou ustanovení tohto nariadenia sa týmto vyhlasuje, ze clánok 101 ods. 1 [ZFEÚ] sa nevztahuje na vertikálne dohody. Táto výnimka platí v rozsahu, v akom takéto dohody obsahujú vertikálne obmedzenia." 10. Podla clánku 3 ods. 1 toho istého nariadenia: "Výnimka podla clánku 2 platí pod podmienkou, ze trhový podiel dodávatela nepresahuje 30 % relevantného trhu, na ktorom predáva zmluvné tovary alebo sluzby, a trhový podiel kupujúceho nepresahuje 30 % relevantného trhu, na ktorom kupuje zmluvné tovary alebo sluzby." 11. Clánok 4 nariadenia c. 330/2010, nazvaný "Obmedzenia, ktoré vedú k odnatiu výhody skupinovej výnimky (závazné obmedzenia)", uvádza: "Výnimka podla clánku 2 sa nevztahuje na vertikálne dohody, ktoré priamo alebo nepriamo, samostatne alebo v kombinácii s inými faktormi pod kontrolou strán, majú za ciel: ... b) obmedzenie územia alebo okruhu zákazníkov, na ktorom alebo ktorým môze kupujúci, ktorý je stranou dohody, predávat zmluvné tovary alebo sluzby, pricom týmto nie je dotknuté obmedzenie kupujúceho na miesto usadenia, a s výnimkou: ... iii) obmedzenie predajov neautorizovaným distribútorom clenmi selektívneho distribucného systému na území, ktoré dodávatel vyhradil na prevádzku tohto systému, a ... c) obmedzenie aktívnych alebo pasívnych predajov konecným uzívatelom clenmi selektívneho distribucného systému uplatnovaného na maloobchodnej úrovni obchodu bez toho, aby bola dotknutá moznost zakázat clenovi systému pôsobit z miesta usadenia, ktoré nebolo povolené; ..." Usmernenia o vertikálnych obmedzeniach 12. Podla bodu 51 usmernení o vertikálnych obmedzeniach ( [7]7 ), ktoré Komisia uverejnila súbezne s prijatím nariadenia c. 330/2010, "pasívny" predaj znamená reagovanie na nevyziadané poziadavky jednotlivých zákazníkov vrátane dodávky tovaru alebo sluzieb týmto zákazníkom. Podla toho istého bodu "pasívny" predaj znamená reagovanie na nevyziadané poziadavky jednotlivých zákazníkov vrátane dodávky tovaru alebo sluzieb týmto zákazníkom. 13. V bode 52 usmernení sa uvádza, ze internet je úcinným nástrojom, ktorý v porovnaní s tradicnými metódami predaja umoznuje oslovit väcsí pocet a rôznorodost zákazníkov, co vysvetluje, preco sú urcité obmedzenia v oblasti vyuzívania internetu povazované za obmedzenia (dalsieho) predaja. V tretej vete tohto bodu 52 sa uvádza, ze ak distribútor vo vseobecnosti vyuzíva webové stránky na predaj výrobkov, povazuje sa to za formu pasívneho predaja, pretoze ide o primeraný spôsob, akým môzu zákazníci oslovit distribútora. 14. Bod 54 usmernení stanovuje: "Na základe [nariadenia c. 330/2010] vsak dodávatel môze pri vyuzívaní internetu na dalsí predaj svojho tovaru pozadovat dodrziavanie noriem kvality, rovnako ako má aj právo pozadovat dodrziavanie urcitých noriem kvality v súvislosti s obchodom, predajom prostredníctvom katalógu alebo reklamou ci propagáciou vo vseobecnosti. To môze byt dôlezité najmä pri selektívnej distribúcii. Na základe skupinovej výnimky dodávatel môze napríklad pozadovat od svojich distribútorov, aby mali v prípade, ze sa chcú stat clenmi jeho distribucného systému, k dispozícii jeden alebo viacero kamenných obchodov alebo výstavné miestnosti. ... Podobne môze dodávatel pozadovat, aby jeho distribútori vyuzívali na distribúciu zmluvných výrobkov platformy tretích strán, a to iba v súlade s normami a podmienkami, na ktorých sa dodávatel a jeho distribútori dohodli v súvislosti s vyuzívaním internetu distribútormi. Pokial je napríklad webová stránka distribútora spravovaná na platforme tretej strany, dodávatel môze pozadovat, aby zákazníci nenavstevovali webové stránky distribútora cez stránku s názvom ci logom platformy tretej strany." 15. V bode 56 usmernení je vysvetlené, ze závazné obmedzenie stanovené v clánku 4 písm. c) nariadenia c. 330/2010 vylucuje obmedzenie aktívneho alebo pasívneho predaja konecným pouzívatelom, ci uz sa jedná o profesionálnych konecných pouzívatelov alebo konecných spotrebitelov, clenmi selektívnej distribucnej siete bez toho, aby tým bola dotknutá moznost zakázat clenovi siete, aby pôsobil z nepovoleného miesta podnikania. V tretej vete tohto bodu 56 je spresnené, ze v rámci systému selektívnej distribúcie by mali mat obchodníci moznost slobodne predávat, tak aktívne, ako aj pasívne, vsetkým konecným pouzívatelom aj prostredníctvom internetu. Komisia preto povazuje za závazné obmedzenie kazdú povinnost, ktorá odrádza schválených obchodníkov od pouzívania internetu na získanie väcsieho poctu a rôznorodosti zákazníkov tým, ze im stanovuje kritériá pre on-line predaj, ktoré celkovo nezodpovedajú kritériám stanoveným pre predaj z kamenného obchodu. 16. Napokon v bode 176 usmernení sa uvádza, ze tak dohody o kvalitatívnej selektívnej distribúcii, ako aj dohody o kvantitatívnej selektívnej distribúcii sú predmetom výnimky podla nariadenia c. 330/2010, pricom táto výnimka sa uplatnuje "bez ohladu na povahu daného výrobku a bez ohladu na povahu kritéria výberu". Avsak tam, kde charakteristiky daného výrobku nevyzadujú selektívnu distribúciu alebo nevyzadujú uplatnované kritériá, ako napríklad poziadavky, aby distribútori disponovali jedným alebo viacerými kamennými obchodmi alebo aby poskytovali osobitné sluzby, takýto systém distribúcie spravidla nespôsobuje dostatocné pozitívne efekty, aby sa vyrovnalo výrazné obmedzenie hospodárskej sútaze v rámci znacky. Ak sa vyskytnú úcinky výrazne narúsajúce hospodársku sútaz, výhody vyplývajúce z nariadenia o skupinovej výnimke sa pravdepodobne zrusia. Spor vo veci samej, prejudiciálne otázky a konanie pred Súdnym dvorom 17. Coty Germany je jedným z hlavných dodávatelov luxusnej kozmetiky v Nemecku. Prostredníctvom selektívnej distribucnej siete predáva urcité znacky tohto odvetvia na základe zmluvy o distribúcii, ktorú táto spolocnost a s nou prepojené spolocnosti jednotne pouzívajú v Európe. Túto zmluvu doplnajú rôzne osobitné zmluvy urcené na organizovanie uvedenej siete. 18. Parfümerie Akzente ako autorizovaný maloobchodník uz mnoho rokov predáva výrobky spolocnosti Coty Germany, a to tak v kamenných predajniach, ako aj na internete. Internetový predaj sa uskutocnuje scasti prostredníctvom jej vlastného internetového obchodu a scasti prostredníctvom platformy "amazon.de". 19. Z rozhodnutia vnútrostátneho súdu vyplýva, ze v úvode zmluvy o selektívnej distribúcii Coty Germany odôvodnuje svoj selektívny distribucný systém konkrétne tým, ze "povaha znaciek Coty Prestige vyzaduje selektívnu distribúciu, ktorej cielom je zachovat luxusný dojem spojený s týmito znackami". 20. V tejto súvislosti, pokial ide o kamenné obchody, zmluva o selektívnej distribúcii stanovuje, ze kazdé predajné miesto distribútora musí byt schválené spolocnostou Coty Germany, coho predpokladom je dodrzanie urcitých poziadaviek týkajúcich sa zivotného prostredia, vybavenia a usporiadania, ktoré sú vymenované v clánku 2 uvedenej zmluvy. 21. Konkrétne podla clánku 2.1.3 zmluvy o distribúcii "vybavenie a usporiadanie predajného miesta, ponuka produktov, reklama a prezentácia produktov na predaj musí zhodnocovat a upevnovat luxusný charakter znaciek Coty Prestige. Pri posudzovaní tohto kritéria sa zohladnujú najmä fasády, vybavenie interiéru, podlahy, steny a stropy, nábytok, ako aj predajná plocha a osvetlenie, a napokon celkový dojem poriadku a cistoty". 22. Clánok 2.1.6 zmluvy o distribúcii spresnuje, ze "oznacenie predajne, ci uz názvom spolocnosti alebo dodatkami ci firemnými sloganmi, nemôze vzbudzovat dojem obmedzeného sortimentu, nizsej kvality vybavenia alebo nedostatocného poradenstva a v kazdom prípade musí byt umiestnené tak, aby výzdoba a vitríny distribútora neboli zakryté." 23. Okrem toho zmluvný rámec spájajúci zmluvné strany obsahuje dodatok týkajúci sa predaja cez internet, ktorého clánok 1.3 stanovuje, ze "distribútor nie je oprávnený pouzívat iný názov alebo vyuzit tretiu spolocnost, ktorá nebola schválená". 24. V marci 2012 Coty Germany prepracovala zmluvy upravujúce selektívnu distribucnú siet, ako aj tento dodatok, pricom v prvom pododseku ustanovenia I.1 tohto dodatku stanovila, ze "distribútor je oprávnený ponúkat a predávat produkty na internete, avsak len pod podmienkou, ze sa tento internetový predaj uskutocnuje prostredníctvom 'elektronického výkladu` autorizovanej predajne a zachová sa pri tom luxusná povaha produktov". Okrem toho bod I.1.3 uvedeného dodatku výslovne zakazuje pouzívanie iného obchodného mena, ako aj navonok viditelné zapojenie tretej spolocnosti, ktorá nie je autorizovaným distribútorom Coty Prestige. V poznámke k tomuto ustanoveniu sa uvádza, ze "distribútorovi sa preto zakazuje nadviazat spoluprácu s tretími stranami, ak sa takáto spolupráca týka prevádzkovania webovej stránky a je viditelná navonok". 25. Kedze Parfümerie Akzente odmietla schválit tieto zmeny v zmluve o distribúcii, Coty Germany podala na vnútrostátny súd prvého stupna zalobu, ktorou sa domáhala toho, aby jej súd na základe uvedeného bodu I.1.3 ulozil zákaz distribúcie produktov spornej znacky prostredníctvom platformy "amazon.de". 26. Rozsudkom z 31. júla 2014 príslusný vnútrostátny súd prvého stupna, konkrétne Landgericht Frankfurt am Main (Krajinský súd Frankfurt nad Mohanom, Nemecko), zamietol návrh z dôvodu, ze predmetné zmluvné ustanovenie je v rozpore s clánkom 101 ods. 1 ZFEÚ a s § 1 Gesetz gegen Wettbewerbsbeschränkungen (zákon proti obmedzeniam hospodárskej sútaze). 27. Tento súd sa predovsetkým domnieval, ze v súlade s rozsudkom z 13. októbra 2011, Pierre Fabre Dermo-Cosmétique ([8]C-439/09, [9]EU:C:2011:649), ciel zachovania dojmu prestíze znacky nemôze odôvodnit zavedenie selektívneho distribucného systému, ktorý uz zo svojej podstaty obmedzuje hospodársku sútaz. Podla vnútrostátneho súdu prvého stupna je sporné zmluvné ustanovenie aj závazným obmedzením v zmysle clánku 4 písm. c) nariadenia c. 330/2010, a teda nan nemozno uplatnit skupinovú výnimku na základe tohto nariadenia. 28. Okrem toho podla vnútrostátneho súdu prvého stupna nie sú splnené ani podmienky individuálnej výnimky, kedze nebolo preukázané, ze celkové vylúcenie internetového predaja prostredníctvom platforiem tretích strán má za následok zvýsenie efektívnosti takej povahy, aby kompenzovalo nevýhody pre hospodársku sútaz vyplývajúce zo sporného ustanovenia. Tento súd sa domnieva, ze celkový zákaz stanovený týmto ustanovením nie je potrebný, kedze existujú iné rovnako vhodné prostriedky, ktoré vsak menej obmedzujú hospodársku sútaz, ako napríklad uplatnenie osobitných kvalitatívnych kritérií pre platformy tretích strán. 29. Za týchto podmienok a v rámci odvolania, ktoré podala Coty Germany proti rozhodnutiu vnútrostátneho súdu prvého stupna, Oberlandesgericht Frankfurt am Main (Vyssí krajinský súd Frankfurt nad Mohanom) rozhodol prerusit konanie a polozit Súdnemu dvoru tieto prejudiciálne otázky: "1. Môzu selektívne distribucné systémy, ktoré sú zamerané na distribúciu luxusného a prestízneho tovaru a slúzia primárne na zachovanie 'luxusného dojmu` uvedeného tovaru, predstavovat aspekt hospodárskej sútaze zlucitelný s clánkom 101 ods. 1 ZFEÚ? 2. V prípade kladnej odpovede na prvú prejudiciálnu otázku: Môze íst o aspekt hospodárskej sútaze zlucitelný s clánkom 101 ods. 1 ZFEÚ, ked sa clenom selektívneho distribucného systému pôsobiacim na maloobchodnej úrovni absolútne zakazuje, aby na internetový predaj vyuzívali navonok viditelným spôsobom tretie spolocnosti, bez ohladu na to, ci sa v konkrétnom prípade porusujú legitímne poziadavky výrobcu na kvalitu? 3. Má sa clánok 4 písm. b) nariadenia [c. 330/2010] vykladat v tom zmysle, ze zákaz vyuzívat na internetový predaj navonok viditelným spôsobom tretie spolocnosti, ulozený clenom selektívneho distribucného systému pôsobiacim na maloobchodnej úrovni, predstavuje obmedzenie okruhu zákazníkov maloobchodníka na základe ciela? 4. Má sa clánok 4 písm. c) nariadenia (EÚ) c. 330/2010 vykladat v tom zmysle, ze zákaz vyuzívat na internetový predaj navonok viditelným spôsobom tretie spolocnosti, ulozený clenom selektívneho distribucného systému pôsobiacim na maloobchodnej úrovni, predstavuje obmedzenie pasívnych predajov konecným uzívatelom na základe ciela?" 30. Spolocnosti Coty Germany, Parfümerie Akzente, nemecká, francúzska, talianska, luxemburská, holandská a rakúska vláda, ako aj Komisia predlozili Súdnemu dvoru písomné pripomienky. 31. Na pojednávaní, ktoré sa uskutocnilo 30. marca 2017, sa zúcastnili spolocnosti Coty Germany, Parfümerie Akzente, nemecká, francúzska, talianska, luxemburská, holandská a svédska vláda, ako aj Komisia. Analýza Úvodné poznámky a vseobecné úvahy o zásadách, ktorými sa musí riadit uplatnenie clánku 101 ZFEÚ na selektívne distribucné systémy 32. Vo vseobecnosti je cielom pravidiel hospodárskej sútaze - a osobitne clánku 101 ZFEÚ - zabránit narúsaniu hospodárskej sútaze, pricom hospodárska sútaz, ktorá sleduje ciel podpory hospodárskej efektívnosti a in fine blaha spotrebitelov, musí nielen umoznit zavedenie co najnizsích cien, ale musí byt aj prostriedkom na zabezpecenie rôznorodosti výberu produktov, optimalizácie ich kvality a poskytovaných sluzieb, ako aj stimulácie inovácií. Európske právo hospodárskej sútaze neupravuje hospodársku sútaz na základe cien ako jediný mozný model. 33. Súdny dvor v tejto súvislosti uz dávnejsie rozhodol, ze hoci je hospodárska sútaz na základe cien dôlezitá, nepredstavuje jedinú úcinnú formu hospodárskej sútaze, ani formu, ktorej treba za kazdých okolností prisúdit úplnú prioritu ( [10]8 ). Existujú tak legitímne poziadavky, ako je udrzanie specializovaného obchodu schopného poskytnút osobitné sluzby v súvislosti s výrobkami, ktoré sú kvalitatívne alebo technicky na vysokej úrovni, pricom ide o poziadavky, ktoré odôvodnujú obmedzenie hospodárskej sútaze na základe cien v prospech hospodárskej sútaze v súvislosti s inými prvkami ( [11]9 ). 34. Pri posudzovaní selektívnych distribucných systémov treba vychádzat práve z tejto premisy. 35. Tieto systémy sú definované ako distribucné systémy, v ktorých sa na jednej strane dodávatel (casto oznacovaný ako "vodca siete") zaväzuje predávat zmluvné tovary alebo sluzby iba distribútorom vybraným na základe urcených kritérií a na druhej strane sa títo distribútori zaväzujú nepredávat tieto tovary alebo sluzby neautorizovaným distribútorom na území vyhradenom dodávatelom ( [12]10 ). 36. Od vydania rozsudku Consten a Grundig/Komisia ( [13]11 ) je riadne ustálené, ze dohoda vertikálnej povahy uzatvorená medzi podnikmi, ktoré nie sú na rovnakej úrovni, môze obmedzovat hospodársku sútaz medzi týmito podnikmi alebo medzi jedným z týchto podnikov a tretími stranami. Nemozno teda a priori vylúcit, ze zmluvné ustanovenia zahrnuté v zmluvách o selektívnej distribúcii obsahujú obmedzenia hospodárskej sútaze, na ktoré sa môze vztahovat najmä zákaz protisútazných kartelov. Pokial ide o samotnú uplatnitelnost kartelového práva na definíciu kritérií výberu vypracovaných v kontexte distribucných sietí, je nesporné, ze kedze tento výber vyplýva zo zmluvných ustanovení zmlúv podpísaných medzi vodcom siete a jeho autorizovanými distribútormi, môze sa nan vztahovat zákaz kartelov ( [14]12 ). 37. Súdny dvor vsak vzdy pristupoval k selektívnym distribucným systémom zalozeným na kvalitatívnych kritériách s opatrnostou ( [15]13 ). Od svojho slávneho rozsudku vydaného vo veci Metro SB-Großmärkte/Komisia ( [16]14 ) tak jasne uznal zákonnost selektívnych distribucných systémov zalozených na kvalitatívnych kritériách z hladiska kartelového práva. 38. Súdny dvor v tomto kontexte zdôraznil, ze poziadavka nenarusenej hospodárskej sútaze pripústa, ze povaha a intenzita hospodárskej sútaze sa môzu rôznit v závislosti od predmetných výrobkov alebo sluzieb a od hospodárskej struktúry dotknutých odvetvových trhov. Predovsetkým struktúra trhu nebráni existencii diferencovaných distribucných kanálov prispôsobených specifikám jednotlivých výrobcov a potrebám rôznych kategórií spotrebitelov. Súdny dvor svojím odôvodnením implicitne, ale nevyhnutne uznal, ze obmedzenie hospodárskej sútaze v rámci znacky (intra-brand competition) je mozné pripustit, ak je nevyhnutné na stimulovanie hospodárskej sútaze medzi znackami (inter-brand competition). 39. Opakovane tak rozhodol, ze tieto systémy mozno vyhlásit za zlucitelné s clánkom 101 ods. 1 ZFEÚ, ak sa predávajúci rozhodujú podla objektívnych kritérií, ktoré majú kvalitatívnu povahu, sú stanovené jednotným spôsobom a uplatnujú sa nediskriminacne. 40. Okrem toho v nadväznosti na urcité usmernenia doktríny ( [17]15 ), ktoré samé osebe vychádzali z analýz ekonómov ( [18]16 ), sa najmä pri vytváraní novej generácie nariadení o skupinovej výnimke postupne ustanovilo, ze takéto systémy majú z hladiska hospodárskej sútaze vo vseobecnosti pozitívne úcinky. 41. Tento vývoj, ktorý nie je specifický pre právo Únie v oblasti hospodárskej sútaze ( [19]17 ), sa zakladá najmä na týchto zisteniach. 42. Po prvé selektívne distribucné systémy v rozsahu, v akom schvalujú distribútorov urcitých výrobkov na základe kvalitatívnych kritérií pozadovaných povahou týchto výrobkov, podporujú a chránia budovanie imidzu znacky (brand image). Sú faktorom stimulácie hospodárskej sútaze medzi dodávatelmi znackových výrobkov, t. j. hospodárskej sútaze medzi znackami, kedze umoznujú výrobcom efektívne organizovat distribúciu ich výrobkov a uspokojovat spotrebitelov. 43. Selektívne distribucné systémy sú najmä v prípade výrobkov s unikátnymi vlastnostami prostriedkom prenikania na trhy. Znacky a osobitne luxusné znacky totiz získavajú svoju pridanú hodnotu tým, ze spotrebitelia stabilne vnímajú ich vysokú kvalitu a exkluzivitu v ich prezentácii a uvádzaní na trh. Túto stabilitu pritom nemozno zarucit, ak distribúciu uvedených výrobkov nezabezpecuje ten istý podnik. Dôvodom existencie selektívnych distribucných systémov je, ze umoznujú expandovat distribúciu urcitých výrobkov, a to najmä do oblastí geograficky vzdialených od miesta ich výroby, pricom zachovávajú túto stabilitu výberom podnikov oprávnených distribuovat zmluvné výrobky. 44. Po druhé z hladiska hospodárskej sútaze v rámci znacky môze selektívna distribúcia z dôvodu rovnosti medzi autorizovanými distribútormi, vyplývajúcej zo v zásade objektívneho a nediskriminacného uplatnovania kritérií kvalitatívnej povahy, bezpochyby viest k tomu, ze vsetky clenské podniky budú podliehat podobným konkurencným podmienkam selektívnej distribucnej siete, a teda k potenciálnemu znízeniu tak poctu distribútorov zmluvných výrobkov, ako aj hospodárskej sútaze v rámci znacky, najmä pokial ide o cenu. Pritom paradoxne cím prísnejsie sú kritériá výberu stanovené dodávatelom, tým viac sa dodávatel v dôsledku znízenia distribúcie výrobkov, ktoré z toho vyplýva, vystavuje strate trhu a zákazníkov. Preto ak dodávatel, ktorý je na cele siete, disponuje významnou "trhovou silou", v zásade je vedený k "samoregulácii" svojho správania v súlade s pravidlami hospodárskej sútaze. 45. V dôsledku toho sa mozno domnievat, ze selektívne distribucné systémy majú z hladiska hospodárskej sútaze vo vseobecnosti neutrálne alebo dokonca pozitívne úcinky. 46. Treba pripomenút, ze súlad selektívnych distribucných systémov s clánkom 101 ods. 1 ZFEÚ sa v konecnom dôsledku zakladá na myslienke, ze môze byt legitímne nezameriavat sa na hospodársku sútaz "prostredníctvom cien" v prospech sútaze vztahujúcej sa na iné aspekty kvalitatívnej povahy. Uznanie tohto súladu teda nemozno obmedzit len na výrobky vyznacujúce sa osobitnými fyzickými vlastnostami. Na úcely vymedzenia existencie alebo neexistencie obmedzenia hospodárskej sútaze nie sú rozhodujúce vnútorné vlastnosti predmetných výrobkov, ale skutocnost, ze sa toto obmedzenie zdá byt potrebné pre zachovanie riadneho fungovania distribucného systému, ktorého úcelom je práve zachovávat imidz znacky alebo kvality zmluvných výrobkov. 47. Strucne povedané, hoci sa po skoncení povrchného a zároven formálneho preskúmania mohli urcité zmluvné povinnosti ulozené maloobchodným predajcom v rámci selektívnych distribucných systémov lahko povazovat za potenciálne obmedzenia hospodárskej sútaze, kedze obmedzovali obchodnú slobodu dotknutých distribútorov, tak v judikatúre vytvorenej od rozsudku Metro SB-Großmärkte/Komisia ( [20]18 ), ako aj v právnej úprave uplatnitelnej v oblasti skupinovej výnimky sa velmi rýchlo ustanovilo, ze selektívny distribucný systém zalozený na kvalitatívnych kritériách môze mat za urcitých podmienok úcinky prospesné pre hospodársku sútaz, a teda sa nan nevztahuje zákaz kartelov uvedený v clánku 101 ods. 1 ZFEÚ. 48. V tomto kontexte je potrebné zdôraznit, ze clánok 101 ZFEÚ nemá za ciel vymedzit alebo zakázat urcité slobodne dohodnuté zmluvné povinnosti, ako vyplývajú zo zmluvy medzi distribútorom a jeho dodávatelom, ale zameriava sa predovsetkým na hospodárske dôsledky uvedeného správania z hladiska hospodárskej sútaze. Rovnako tak skutocnost, ze dohoda o selektívnej distribúcii prípadne vytvára zmluvnú nerovnováhu medzi zmluvnými stranami, a to najmä na úkor autorizovaného distribútora, nie je relevantnou okolnostou v rámci preskúmania úcinkov tejto dohody obmedzujúcich hospodársku sútaz ( [21]19 ). 49. Ako je to potom so specifickou analýzou opatrení prijatých v rámci selektívnych distribucných systémov z hladiska kartelového práva? 50. Preskúmanie správania podniku rozvinutého a stanoveného v kontexte selektívnej distribúcie z hladiska clánku 101 ZFEÚ sa musí schematicky vykonávat v dvoch etapách. Najskôr je potrebné preskúmat - ako nás k tomu vyzýva vnútrostátny súd svojou prvou a druhou prejudiciálnou otázkou - ci sa na toto správanie môze vztahovat zákaz kartelov stanovený v clánku 101 ods. 1 ZFEÚ. V prípade kladnej odpovede, t. j. v prípade, ze by sa malo rozhodnút, ze sa na sporné obmedzenia vztahuje toto ustanovenie, je potom potrebné - co je in fine predmetom tretej a stvrtej prejudiciálnej otázky - urcit, ci sa na sporné správanie môze vztahovat výnimka podla clánku 101 ods. 3 ZFEÚ alebo nie. 51. Po prvé, pokial ide o otázku, ci je mozné hned od zaciatku vynat podmienky, ktoré vodca siete stanovil svojim distribútorom, zo zákazu kartelov alebo nie, Súdny dvor uznal, ze pokial ide o spotrebný tovar vysokej kvality, diferencované distribucné kanály prispôsobené specifikám jednotlivých výrobcov a potrebám spotrebitelov môzu byt v súlade s clánkom 101 ods. 1 ZFEÚ ( [22]20 ). 52. Ako Súdny dvor pripomenul aj vo svojej novsej judikatúre, organizácia selektívnej distribucnej siete nespadá do pôsobnosti zákazu v clánku 101 ods. 1 ZFEÚ, ak sa predávajúci rozhodujú podla objektívnych kritérií, ktoré majú kvalitatívnu povahu, sú stanovené jednotným spôsobom vo vztahu ku vsetkým potenciálnym predávajúcim a uplatnujú sa nediskriminacným spôsobom, ak si vlastnosti výrobku v záujme zachovania jeho kvality a zabezpecenia jeho správneho pouzívania vyzadujú existenciu takejto distribucnej siete a napokon, ak definované kritériá neprekracujú rámec toho, co je nevyhnutné ( [23]21 ). 53. Po druhé v prípade, ze by súd dospel k záveru, ze sporné opatrenie patriace do rámca selektívnej distribucnej siete nemôze byt uz od zaciatku vylúcené z uplatnovania clánku 101 ZFEÚ, bude este potrebné urcit, ci toto opatrenie patrí medzi opatrenia, na ktoré sa môze vztahovat výnimka, a to najmä na základe príslusného nariadenia o "skupinovej" výnimke, ktorým je v danom prípade nariadenie c. 330/2010. 54. V tejto súvislosti je potrebné poznamenat, ze toto nariadenie o výnimke nemá v úmysle stanovit zoznam správaní, ktoré môzu spadat do pôsobnosti zákazu uvedeného v clánku 101 ZFEÚ alebo správaní, ktoré sú hned od zaciatku vynaté z uplatnenia tohto ustanovenia. Ako sa zdôraznuje v odôvodnení 4 uvedeného nariadenia, "pri individuálnom posudzovaní dohôd podla clánku 101 ods. 1 [ZFEÚ] sa musí zohladnit niekolko faktorov a najmä struktúra trhu na strane ponuky a dopytu". 55. Uvedené nariadenie vsak v záujme poskytnutia urcitej právnej istoty dotknutým podnikom (pozri v tomto zmysle odôvodnenie 5 nariadenia c. 330/2010) uvádza informácie o opatreniach, ktorým nemozno hned od zaciatku poskytnút výhodu výnimky podla nariadenia, co vsak nevylucuje moznost udelit týmto opatreniam individuálnu výnimku. S výhradou dodrzania urcitých prahových hodnôt týkajúcich sa trhového podielu tak dodávatela, ako aj jeho distribútorov, ide o opatrenia zahrnajúce "závazné obmedzenia" uvedené v clánku 4 tohto nariadenia. 56. Hoci sú tieto dve etapy analýzy samostatné, môzu sa istým spôsobom koncepcne prekrývat. Ci uz z hladiska odseku 1, alebo z hladiska odseku 3 clánku 101 ZFEÚ sa totiz analýza sporného opatrenia zakladá na preskúmaní jeho predpokladaného alebo preukázaného stupna skodlivosti. Obmedzenie pasívnych predajov distribútorov tak mozno povazovat nielen za obmedzenie "na základe ciela" v zmysle clánku 101 ods. 1 ZFEÚ, ale aj za závazné obmedzenie, na ktoré sa nemôze vztahovat výhoda skupinovej výnimky. Nic to nemení na skutocnosti, ze na úcely uplatnenia tohto ustanovenia sa musí kvalifikovanie obmedzenia "na základe ciela" odlisovat od existencie "závazného" obmedzenia na úcely uplatnenia prípadnej výnimky v zmysle nariadenia c. 330/2010. K tomu sa este vrátim v dalsích úvahách. 57. Napokon povazujem za dôlezité zdôraznit, ze usmernenia vypracované Komisiou, a najmä usmernenia o vertikálnych obmedzeniach, ktoré majú v tomto prípade nepochybne velký význam, nemôzu samé osebe riadit analýzu. Tieto usmernenia totiz nie sú pre orgány hospodárskej sútaze a súdy clenských státov záväzné, ale len objasnujú spôsob, akým bude samotná Komisia ako orgán pre hospodársku sútaz Únie uplatnovat clánok 101 ZFEÚ ( [24]22 ). Nemozno vsak vylúcit moznost, ze Súdny dvor sa v rámci svojej úlohy spocívajúcej vo výklade práva Únie stotozní s usmerneniami a právnymi posúdeniami obsiahnutými v týchto usmerneniach. 58. Po uvedení týchto vseobecných spresnení prejdem k preskúmaniu jednotlivých otázok, ktoré polozil vnútrostátny súd. O prvej otázke: súlad systémov selektívnej distribúcie luxusného a prestízneho tovaru, ktoré slúzia primárne na zachovanie "luxusného dojmu" uvedeného tovaru, s clánkom 101 ods. 1 ZFEÚ 59. Svojou prvou prejudiciálnou otázkou, ktorá je priamym odrazom rozdielnych výkladov rozsudku z 13. októbra 2011, Pierre Fabre Dermo-Cosmétique ([25]C-439/09, [26]EU:C:2011:649), sa vnútrostátny súd v podstate pýta, ci sa na selektívne distribucné siete, ktoré sú zamerané na distribúciu luxusných a prestíznych výrobkov a slúzia primárne na zachovanie luxusného dojmu týchto výrobkov, vztahuje zákaz uvedený v clánku 101 ods. 1 ZFEÚ alebo nie. 60. V podstate tu existujú dva protichodné prístupy. 61. Na jednej strane Parfümerie Akzente a luxemburská vláda sa domnievajú, ze zmluvy organizujúce systém selektívnej distribúcie pre predaj luxusných a prestíznych výrobkov, ktorého primárnym cielom je zachovávat luxusný dojem uvedených výrobkov, nemôzu byt vylúcené z pôsobnosti zákazu stanoveného clánkom 101 ods. 1 ZFEÚ. Tento záver má podla nich pevnú oporu vo vyhlásení uvedenom v bode 46 tohto rozsudku Pierre Fabre Dermo-Cosmétique. V rovnakom zmysle nemecká vláda navrhuje odpovedat tak, ze clánok 101 ods. 1 ZFEÚ sa uplatnuje na poziadavky selektívnych distribucných systémov urcené na zachovanie luxusného alebo prestízneho dojmu, pricom nie je potrebné preskúmat, ci vlastnosti dotknutého výrobku vyzadujú zavedenie systému selektívnej distribúcie, ci sa poziadavky vyzadované systémom uplatnujú nediskriminacne a ci sú primerané, pokial ide o zachovanie luxusného alebo prestízneho dojmu. 62. Na druhej strane Coty Germany, francúzska, talianska, holandská, rakúska a svédska vláda, ako aj Komisia sa v podstate domnievajú, ze zmluvy organizujúce systém selektívnej distribúcie pre predaj luxusných a prestíznych výrobkov, ktorého primárnym cielom je zachovávat luxusný dojem uvedených výrobkov, môzu byt vylúcené z pôsobnosti zákazu stanoveného clánkom 101 ods. 1 ZFEÚ. Títo úcastníci konania sa predovsetkým domnievajú, ze z judikatúry vyplýva, ze výrobky vysokej kvality, ktorých luxusný dojem spotrebitelia ocenujú, si môzu vyzadovat zavedenie selektívnej distribucnej siete najmä na "zabezpecenie ich zhodnocujúcej prezentácie" a zachovanie ich "luxusného dojmu". Zdôraznujú, ze uvedený rozsudok Pierre Fabre Dermo-Cosmétique, ktorý sa netýkal selektívneho distribucného systému v pravom zmysle slova, ale výlucne zmluvnej podmienky dotknutej v tejto veci, nemozno vykladat v tom zmysle, ze ochrana luxusného dojmu dnes uz nemôze odôvodnovat existenciu selektívnej distribucnej siete. 63. Podla môjho názoru, pokial nedôjde k podstatným zmenám zásad upravujúcich chápanie selektívnych distribucných systémov podla pravidiel v oblasti hospodárskej sútaze, mozno len súhlasit s druhým stanoviskom, a teda odpovedat na prvú prejudiciálnu otázku, ako ju formuloval vnútrostátny súd, kladne. 64. V nadväznosti na to, co som uviedol vyssie, musí byt mozné povazovat selektívne distribucné systémy za zlucitelné so zákazom kartelov stanoveným v clánku 101 ods. 1 ZFEÚ z dôvodu pozitívnych alebo prinajmensom neutrálnych úcinkov, ktoré majú z hladiska hospodárskej sútaze. 65. V súlade s ustálenou judikatúrou Súdneho dvora ( [27]23 ) a Vseobecného súdu ( [28]24 ), ktorej závery a poznatky boli do velkej miery prevzaté v bode 175 usmernení, sa na systémy cisto kvalitatívnej selektívnej distribúcie nevztahuje zákaz uvedený v clánku 101 ZFEÚ, ak sú splnené tri podmienky (dalej len "kritériá Metro"). 66. Po prvé je potrebné preukázat, ze vlastnosti dotknutého výrobku vyzadujú existenciu selektívneho distribucného systému v tom zmysle, ze takýto systém predstavuje legitímnu poziadavku vzhladom na povahu dotknutých výrobkov a najmä na ich vysokú kvalitatívnu alebo technickú úroven na úcely zachovania ich kvality a zabezpecenia správneho pouzívania. Po druhé sa vyzaduje, aby sa predávajúci rozhodovali podla objektívnych kritérií, ktoré majú kvalitatívnu povahu, sú stanovené jednotným spôsobom vo vztahu ku vsetkým potenciálnym predávajúcim a uplatnujú sa nediskriminacným spôsobom. Po tretie je potrebné, aby definované kritériá neprekracovali rámec toho, co je nevyhnutné. 67. Hoci musí otázku splnenia týchto podmienok objektívne posúdit vnútrostátny súd, Súdny dvor predsa len vyvodil niekolko parametrov, ktoré mozno zohladnit pri posúdení súladu selektívnych distribucných systémov s clánkom 101 ods. 1 ZFEÚ. 68. Pokial ide o kritérium týkajúce sa potreby selektívneho distribucného systému najmä s ohladom na luxusné výrobky, kritérium primárne dotknuté v prejednávanej veci, treba pripomenút, ze Súdny dvor opakovane rozhodol, ze selektívne distribucné systémy zalozené na kvalitatívnych kritériách môzu byt v odvetví výroby spotrebného tovaru vysokej kvality akceptované bez toho, aby bol porusený clánok 101 ods. 1 ZFEÚ, predovsetkým na úcely zachovania specializovaného obchodu schopného poskytovat specifické sluzby pre takéto výrobky ( [29]25 ). 69. Súdny dvor spresnil, ze zachovanie "kvality" výrobku môze aj bez ohladu na to, ci sú uvedené výrobky kvalifikované ako "luxusné" výrobky, vyzadovat existenciu selektívneho distribucného systému ( [30]26 ). 70. Súlad selektívneho distribucného systému s clánkom 101 ods. 1 ZFEÚ tak môze byt daný specifickými charakteristikami alebo vlastnostami dotknutých výrobkov. Ako som uz uviedol, tieto vlastnosti môzu spocívat nielen vo fyzických vlastnostiach daných výrobkov (napríklad výrobky vysokej technologickej kvality), ale aj v "luxusnom" dojme výrobkov ( [31]27 ). 71. Ako uviedli niekolkí úcastníci konania, ktorí predlozili pripomienky v tejto veci, tento záver je porovnatelný s úvahami, ktoré boli uvedené v judikatúre rozvinutej v oblasti práva ochranných známok, teda práva, ktoré je z dôvodu svojej osobitnej funkcie v rámci hospodárskej sútaze nepopieratelne vzájomne prepojené so zákazom kartelov. Ochranná známka má totiz v rozsahu, v akom zarucuje, ze vsetky nou oznacené výrobky alebo sluzby boli vyrobené alebo poskytnuté pod kontrolou jediného podniku, ktorému mozno pripísat zodpovednost za ich kvalitu, postavenie základného prvku systému nenarusenej hospodárskej sútaze, ktorého zriadenie a udrzanie je cielom Zmluvy o FEÚ ( [32]28 ). V takom systéme musia byt podniky schopné pritiahnut zákazníkov kvalitou svojich tovarov alebo sluzieb, co je mozné iba vdaka existencii rozlisovacích oznacení umoznujúcich identifikáciu týchto výrobkov a sluzieb. Na to, aby ochranná známka mohla splnit túto funkciou, musí zabezpecit, aby vsetky výrobky, ktoré sa nou oznacujú, boli vyrobené pod kontrolou jediného podniku, ktorému mozno pripísat zodpovednost za ich kvalitu ( [33]29 ). 72. V kontexte práva ochranných známok Súdny dvor zdôraznil, ze luxusné a prestízne výrobky nie sú vymedzené výlucne na základe ich materiálových vlastností, ale aj na základe ich osobitného vnímania spotrebitelmi a konkrétnejsie na základe "dojmu luxusu", ktorý v nich vyvolávajú. Prestízne výrobky totiz tvoria luxusné tovary, pricom luxusný dojem, ktorý z nich vyplýva, je základným prvkom preto, aby boli rozlísené spotrebitelom od iných podobných tovarov. Preto môze zásah do tohto dojmu luxusu ovplyvnit samotnú kvalitu týchto výrobkov. Súdny dvor sa uz pritom v tejto súvislosti domnieval, ze vlastnosti a podmienky systému selektívnej distribúcie môzu samy osebe zachovávat kvalitu a zabezpecovat správne pouzívanie takýchto výrobkov ( [34]30 ). 73. Súdny dvor dospel k záveru, ze kedze sa organizácia systému selektívnej distribúcie zameriava na zabezpecenie zhodnocujúcej prezentácie takýchto výrobkov v mieste predaja, "najmä, pokial ide o umiestnenie, reklamu, prezentáciu výrobkov a obchodnú politiku", môze prispiet k dobrému menu predmetných výrobkov, a teda k zachovaniu ich dojmu luxusu ( [35]31 ). 74. Z tejto judikatúry vyplýva, ze luxusné výrobky môzu vzhladom na svoje vlastnosti a povahu vyzadovat zavedenie systému selektívnej distribúcie, aby sa zachovala ich kvalita a zabezpecilo ich správne pouzívanie. Inými slovami, selektívne distribucné siete, ktoré sú zamerané na distribúciu luxusného a prestízneho tovaru a slúzia primárne na zachovanie imidzu znacky uvedeného tovaru, nespadajú do pôsobnosti zákazu uvedeného v clánku 101 ods. 1 ZFEÚ. 75. V rozpore s výkladom zastávaným niektorými z úcastníkov konania, ktorí predlozili pripomienky, tento záver nespochybnuje ani rozsudok z 13. októbra 2011, Pierre Fabre Dermo-Cosmétique ([36]C-439/09, [37]EU:C:2011:649), a osobitne jeho bod 46, podla ktorého "ciel zachovat dojem prestíze nemôze predstavovat legitímny ciel opodstatnujúci obmedzenie hospodárskej sútaze, a teda nemôze odôvodnit záver, ze zmluvná podmienka, ktorá takýto ciel sleduje, nespadá do pôsobnosti clánku 101 ods. 1 ZFEÚ". 76. Toto vyjadrenie viedlo k velmi rozdielnym výkladom, o com svedcia pripomienky predlozené v tejto veci, ale aj stanoviská, ktoré zaujali mnohé vnútrostátne súdy a orgány hospodárskej sútaze ( [38]32 ). 77. Zdá sa byt teda nanajvýs vhodné, k comu vyzýva väcsina úcastníkov konania, ktorí predlozili pripomienky, aby Súdny dvor v tejto veci objasnil dosah tohto rozsudku tak vo vztahu ku kontextu, ktorý viedol k jeho vydaniu, ako aj k odôvodneniu, ktoré Súdny dvor presne pouzil v uvedenom rozsudku. 78. Po prvé, pokial ide o skutkový kontext rozsudku z 13. októbra 2011, Pierre Fabre Dermo-Cosmétique ([39]C-439/09, [40]EU:C:2011:649), pripomínam, ze predmetom danej veci bola povinnost, ktorú ulozil výrobca kozmetických výrobkov a výrobkov osobnej hygieny svojim autorizovaným distribútorom a ktorá spocívala v preukázaní, ze v ich predajniach bude stále fyzicky prítomný aspon jeden kvalifikovaný farmaceut. Podla Súdneho dvora, ktorý podporuje posúdenie uvedené francúzskym úradom pre hospodársku sútaz, táto poziadavka de facto absolútne vylucuje moznost internetového predaja dotknutých výrobkov autorizovanými distribútormi ( [41]33 ). 79. Ako jasne vyplýva z prejudiciálnej otázky polozenej Súdnemu dvoru v tejto veci, spochybnená bola výlucne zmluvná podmienka týkajúca sa vseobecného a absolútneho zákazu internetového predaja zmluvných výrobkov konecným pouzívatelom, ulozeného autorizovaným distribútorom v rámci selektívnej distribucnej siete. Selektívny distribucný systém ako celok vsak nebol predmetom danej veci. 80. Po druhé, pokial ide o odôvodnenie výslovne pouzité Súdnym dvorom v tomto rozsudku Pierre Fabre Dermo-Cosmétique, to sa týka len samotnej zmluvnej podmienky, ktorá zakazuje najmä predaj cez internet uvedený spolocnostou Pierre Fabre. Súdny dvor nepovazoval samotnú skutocnost, ze zahrnutie uvedenej podmienky bolo odôvodnené potrebou zachovania dojmu prestíze dotknutých výrobkov, za legitímny ciel opodstatnujúci obmedzenie hospodárskej sútaze. To vsak neznamená, ze Súdny dvor mal v úmysle podrobit hned od zaciatku zákazu kartelov uvedenému v clánku 101 ods. 1 ZFEÚ distribucné systémy, ktorých cielom je práve zachovávat imidz znacky dotknutých výrobkov. 81. Treba uviest, ze Súdny dvor sa predovsetkým neodklonil od zásady, podla ktorej má vodca selektívnej distribucnej siete v zásade volnost organizovat túto siet, a teda od posúdenia, podla ktorého sa podmienky ulozené autorizovaným distribútorom musia povazovat za zlucitelné s clánkom 101 ods. 1 ZFEÚ, ak splnajú podmienky sformulované Súdnym dvorom. 82. Je este dôlezitejsie uviest, ze nic vo vyjadrení pouzitom Súdnym dvorom nenasvedcuje tomu, ze by mal Súdny dvor v úmysle zmenit alebo prinajmensom obmedzit rozsah pôsobnosti zásad, ktoré boli dodnes vyvodené a rozvinuté v súvislosti s posudzovaním podmienok ulozených autorizovaným distribútorom selektívnej distribucnej siete z hladiska clánku 101 ods. 1 ZFEÚ. 83. Inými slovami, rozsudok z 13. októbra 2011, Pierre Fabre Dermo-Cosmétique ([42]C-439/09, [43]EU:C:2011:649), sa nesmie vykladat ako odklon od predchádzajúcej judikatúry, kedze vyhlásenie uvedené v bode 46 tohto rozsudku je zasadené do kontextu preskúmania primeranosti zmluvnej podmienky konkrétne dotknutej vo veci samej (pozri najmä bod 43 uvedeného rozsudku). 84. Vsetky tieto úvahy ma vedú k záveru, ze selektívne distribucné systémy, ktorých ciel spocíva v zachovaní luxusného dojmu výrobkov, môzu stále predstavovat aspekty hospodárskej sútaze zlucitelné s clánkom 101 ods. 1 ZFEÚ. Z tohto rozsudku vsak treba vyvodit, ako správne uviedla Komisia, ze v závislosti od vlastností dotknutých výrobkov alebo v prípade mimoriadne závazných obmedzení, akým je celkový zákaz predaja cez internet vyplývajúci zo zmluvnej podmienky spornej v tom istom rozsudku Pierre Fabre Dermo-Cosmétique, je mozné, ze ciel sledujúci zachovanie dojmu prestíze dotknutých výrobkov nie je legitímny, co by malo za následok neodôvodnenost udelenia výnimky selektívnemu distribucnému systému alebo zmluvnej podmienke sledujúcej takýto ciel. 85. Odlisný záver by mal podla mna dve hlavné nevýhody. 86. Predovsetkým by viedol k odkloneniu sa od zásad ustálených v judikatúre Súdneho dvora, pokial ide o posudzovanie selektívnych distribucných systémov z hladiska pravidiel hospodárskej sútaze. Pripomínam, ze tieto zásady zohladnujú práve pozitívne úcinky takýchto systémov v snahe o efektívnu hospodársku sútaz. 87. V tomto kontexte musím pripomenút, ze je dôlezité zachovávat práve vlastnosti dotknutých výrobkov, ci uz spocívajú v ich materiálových vlastnostiach alebo v dojme luxusu ci prestíze. Ci uz sa dotknuté výrobky vyznacujú urcitými fyzickými vlastnostami, ako sú výrobky vysokej kvality alebo technologicky vyspelé výrobky, alebo sa s predmetnými výrobkami spája dojem luxusu, selektívnu distribúciu mozno povazovat za legitímnu vzhladom na jej úcinky prospesné pre hospodársku sútaz. 88. Dalej výklad rozsudku z 13. októbra 2011, Pierre Fabre Dermo-Cosmétique ([44]C-439/09, [45]EU:C:2011:649), podla ktorého uz selektívny distribucný systém, ktorého cielom je zachovat luxusný dojem dotknutých výrobkov, nemozno vynat z pôsobnosti zákazu uvedeného v clánku 101 ods. 1 ZFEÚ, by bol v rozpore s usmerneniami prijatými v oblasti dusevného vlastníctva, a najmä s judikatúrou rozvinutou v oblasti práva ochranných známok. 89. Súdny dvor tak v rozsudku z 23. apríla 2009, Copad ([46]C-59/08, [47]EU:C:2009:260), prirovnal distribútora v rámci selektívneho distribucného systému k majitelovi licencie a uznal, ze sú obaja v situácii uvádzania na trh tretími stranami so súhlasom majitela ochrannej známky. V dôsledku toho by sa zákaz kartelov nemal uplatnovat v prípadoch, ked opatrenia prijaté výrobcom/majitelom ochrannej známky voci autorizovanému distribútorovi v konecnom dôsledku predstavujú len výkon jeho práv na uvádzanie na trh. 90. Rovnako tak v rozsudku z 3. júna 2010, Coty Prestige Lancaster Group ([48]C-127/09, [49]EU:C:2010:313), Súdny dvor zdôraznil, ze v dôsledku výlucnosti práva majitela ochrannej známky je kazdé pouzitie ochrannej známky bez súhlasu jej majitela porusením práva ochranných známok. 91. Selektívna distribucná siet, akú upravuje zmluva dotknutá vo veci samej, ktorá je zameraná na distribúciu luxusného a prestízneho tovaru a slúzi primárne na zachovanie "luxusného dojmu", preto môze predstavovat aspekt hospodárskej sútaze zlucitelný s clánkom 101 ods. 1 ZFEÚ, ak sú splnené kritériá Metro. 92. Tento záver platí tak pre tzv. "luxusné" výrobky, ako aj pre tzv. "kvalitné" výrobky. Rozhodujúca je potreba vodcu siete zachovat dojem prestíze. 93. Navrhujem teda odpovedat na prvú otázku tak, ze selektívne distribucné systémy, ktoré sú zamerané na distribúciu luxusného a prestízneho tovaru a slúzia primárne na zachovanie "luxusného dojmu" uvedeného tovaru, predstavujú aspekt hospodárskej sútaze zlucitelný s clánkom 101 ods. 1 ZFEÚ, ak sa predávajúci rozhodujú podla objektívnych kritérií, ktoré majú kvalitatívnu povahu, sú stanovené jednotným spôsobom pre vsetkých a uplatnujú sa nediskriminacným spôsobom vo vztahu ku vsetkým potenciálnym predávajúcim, ak si vlastnosti predmetného výrobku, vrátane dojmu prestíze, vyzadujú v záujme zachovania jeho kvality a zabezpecenia jeho správneho pouzívania selektívnu distribúciu a ak definované kritériá neprekracujú rámec toho, co je nevyhnutné. O druhej otázke: súlad zákazu vyuzívat na on-line predaj navonok viditelným spôsobom platformy tretích strán, ulozeného clenom systému selektívnej distribúcie luxusných výrobkov pôsobiacim na maloobchodnej úrovni, s clánkom 101 ods. 1 ZFEÚ 94. Svojou druhou otázkou sa vnútrostátny súd pýta, ci a v akom rozsahu sa má clánok 101 ods. 1 ZFEÚ vykladat v tom zmysle, ze bráni zákazu ulozenému clenom systému selektívnej distribúcie luxusných výrobkov, pôsobiacim na maloobchodnej úrovni, vyuzívat navonok viditelným spôsobom platformy tretích strán na predaj dotknutých výrobkov cez internet. 95. Táto otázka, ktorá úzko súvisí s prvou otázkou, sa týka súladu konkrétnej osobitnej podmienky selektívneho distribucného systému spornej v konaní vo veci samej s clánkom 101 ods. 1 ZFEÚ. 96. Ako som pritom predtým uviedol v odpovedi na prvú prejudiciálnu otázku, nadalej platí, ze selektívna distribúcia zalozená na parametroch kvalitatívnej povahy nespadá do pôsobnosti clánku 101 ods. 1 ZFEÚ, ak sú splnené kritériá Metro. 97. V súlade so struktúrou analýzy vyplývajúcou z rozsudku Metro SB-Großmärkte/Komisia, ktorú rozsudok Pierre Fabre Dermo-Cosmétique nijakým spôsobom nespochybnil ( [50]34 ), je potrebné preskúmat, ci sa predávajúci rozhodujú podla objektívnych kritérií, ktoré majú kvalitatívnu povahu, sú stanovené jednotným spôsobom vo vztahu ku vsetkým potenciálnym predávajúcim a uplatnujú sa nediskriminacným spôsobom, dalej ci si vlastnosti dotknutého výrobku alebo výrobkov vyzadujú v záujme zachovania ich kvality a zabezpecenia ich správneho pouzívania existenciu takejto distribucnej siete, a napokon ci sú definované kritériá v súlade so zásadou proporcionality. 98. Prvá z týchto podmienok skutocne nie je predmetom diskusie v prejednávanej veci, takze sústredím svoju analýzu na otázku, ci je zákaz viditelným spôsobom vyuzívat platformy tretích strán ulozený autorizovaným distribútorom legitímny z hladiska sledovaných cielov kvalitatívnej povahy, a prípadne ci je primeraný. 99. Pritom pokial ide po prvé o legitimitu sporného zákazu, ciel zachovania luxusného a prestízneho dojmu výrobkov je, ako som uz uviedol vo svojom návrhu odpovede na prvú otázku, stále legitímnym cielom odôvodnujúcim existenciu selektívneho distribucného systému kvalitatívnej povahy, akým je systém dotknutý v konaní vo veci samej. 100. Je teda potrebné urcit, ci je mozné odôvodnit sporné ustanovenie, t. j. ustanovenie, ktoré zakazuje autorizovaným distribútorom vyuzívat navonok viditelným spôsobom platformy tretích strán, práve potrebou zachovania luxusného dojmu dotknutých výrobkov. 101. V tejto súvislosti sa domnievam, ze zákaz pouzívat obchodné mená tretích spolocností môze byt odôvodnený cielom zachovania a kontroly kritérií kvality, ktorý vyzaduje najmä poskytovanie urcitých sluzieb pri predaji výrobkov, ako aj specifickú prezentáciu predávaných výrobkov. 102. Musí byt totiz prípustné, aby mohol vodca distribucnej siete v záujme zachovania imidzu znacky alebo prestíze ( [51]35 ) výrobkov, ktoré uvádza na trh, zakázat svojim distribútorom, a to aj autorizovaným, vyuzívat navonok viditelným spôsobom sluzby tretích spolocností. Takýto zákaz môze byt schopný zachovávat záruky kvality, bezpecnosti a identifikácie pôvodu výrobkov tým, ze ukladá maloobchodným predajcom povinnost poskytovat pri predaji zmluvných výrobkov sluzby na urcitej úrovni. Tento zákaz zároven umoznuje zachovávat ochranu a umiestnenie ochranných známok vzhladom na fenomény napodobnovania a prizivovania, ktoré môzu mat úcinky obmedzujúce hospodársku sútaz. 103. Ako uviedla Komisia v bode 54 svojich usmernení, dodávatel môze pri vyuzívaní internetu na dalsí predaj svojho tovaru pozadovat dodrziavanie noriem kvality, rovnako ako má aj právo pozadovat dodrziavanie urcitých noriem kvality v súvislosti s obchodom, predajom prostredníctvom katalógu alebo reklamou ci propagáciou vo vseobecnosti. 104. Pri vyuzívaní platforiem tretích strán v rámci distribúcie výrobkov pritom autorizovaní distribútori - a vodca siete uz vôbec - nemajú viac kontrolu najmä nad prezentáciou a imidzom týchto výrobkov, najmä preto, ze tieto platformy casto velmi viditelným spôsobom zobrazujú svoje logá vo vsetkých etapách nákupu zmluvných výrobkov. 105. Absolútny zákaz ulozený clenom selektívneho distribucného systému vyuzívat pri ich predaji prostredníctvom internetu navonok viditelným spôsobom tretie spolocnosti tak predstavuje obmedzenie úplne obdobné obmedzeniu, ktoré je podla Súdneho dvora odôvodnené na zabezpecenie fungovania selektívneho distribucného systému zalozeného len na kamenných obchodoch, a teda podla judikatúry ( [52]36 ) legitímne z hladiska práva hospodárskej sútaze. 106. Na záver uvádzam, ze zákaz vyuzívat on-line platformy tretích strán ulozený autorizovaným distribútorom môze byt vylúcený z pôsobnosti clánku 101 ods. 1 ZFEÚ v rozsahu, v akom môze zlepsit hospodársku sútaz zalozenú na kvalitatívnych kritériách. V nadväznosti na úvahy doposial uvedené v oblasti selektívnej distribúcie môze tento zákaz zachovávat luxusný dojem dotknutých výrobkov v rôznych ohladoch: nielen ze zarucuje, ze sa tieto výrobky predávajú v prostredí splnajúcom kvalitatívne poziadavky stanovené vodcom distribucnej siete, ale zároven umoznuje chránit sa pred fenoménom prizivovania sa tým, ze zabranuje tomu, aby z investícií a úsilia, ktoré dodávatel a ostatní autorizovaní distribútori vynakladajú na posilnenie kvality a imidzu dotknutých výrobkov, profitovali iné podniky. 107. Tento zákaz sa jasne lísi od zmluvnej podmienky spornej vo veci, v ktorej bol vyhlásený rozsudok z 13. októbra 2011, Pierre Fabre Dermo-Cosmétique ([53]C-439/09, [54]EU:C:2011:649). 108. Pripomínam, ze Súdny dvor v rozsudku Pierre Fabre Dermo-Cosmétique rozhodol, ze zmluvná podmienka, ktorá absolútne zakazuje autorizovaným distribútorom predávat zmluvné výrobky cez internet, môze predstavovat obmedzenie na základe ciela, a teda byt v rozpore s clánkom 101 ods. 1 ZFEÚ, ak "z individuálneho a konkrétneho preskúmania obsahu a ciela tejto zmluvnej podmienky, ako aj z hospodárskeho a právneho kontextu, do ktorého spadá, vyplýva, ze vzhladom na vlastnosti dotknutého výrobku táto podmienka nie je objektívne odôvodnená". 109. V prejednávanej veci treba konstatovat, ze Coty Germany ani zdaleka nestanovila absolútny zákaz on-line predaja, ale len ulozila svojim autorizovaným distribútorom povinnost nepredávat zmluvné výrobky prostredníctvom platforiem tretích strán, kedze tieto platformy nie sú podla vodcu siete povinné dodrziavat kvalitatívne poziadavky, ktoré stanovuje svojim autorizovaným distribútorom. 110. Ustanovenie sporné v konaní vo veci samej totiz zachováva moznost autorizovaných distribútorov predávat zmluvné výrobky prostredníctvom ich vlastných webových stránok. Rovnako tak nezakazuje týmto distribútorom vyuzívat na predaj tých istých zmluvných výrobkov platformy tretích strán navonok neviditelným spôsobom. 111. Ako pritom mohla uviest Komisia opierajúca sa najmä o výsledky svojho odvetvového prieskumu, zdá sa, ze v tejto etape vývoja elektronického obchodu predstavujú on-line obchody patriace distribútorom preferovaný distribucný kanál predaja na internete. Bez ohladu na rastúci význam tretích strán v obchodovaní s výrobkami maloobchodníkov tak zákaz vyuzívat navonok viditelným spôsobom tieto platformy ulozený distribútorom nemozno v súcasnej etape vývoja elektronického obchodu prirovnávat k úplnému zákazu alebo podstatnému obmedzeniu predaja cez internet. 112. Po druhé mám dojem, ze spis predlozený Súdnemu dvoru neumoznuje dospiet k záveru, ze takýto zákaz treba v súcasnosti povazovat vo vseobecnosti za neprimeraný sledovanému cielu. 113. Treba zdôraznit, ze hoci dodávatel ako vodca siete môze svojim autorizovaným distribútorom ukladat urcité povinnosti na základe ich zmluvného vztahu a vykonávat tak urcitú kontrolu nad distribucnými kanálmi svojich výrobkov, nemá moznost vykonávat kontrolu nad distribúciou výrobkov, ktorá prebieha prostredníctvom platforiem tretích strán. Z tohto hladiska sa sporná povinnost môze javit ako primeraný prostriedok na dosiahnutie cielov sledovaných spolocnostou Coty Germany. 114. Samozrejme, nemozno popriet, ze on-line platformy, akými sú platformy dotknuté v konaní vo veci samej, môzu vytvárat a zabezpecovat zhodnocujúcu prezentáciu dotknutých výrobkov rovnako, ako to robia autorizovaní distribútori. Dodrziavanie kvalitatívnych poziadaviek, ktoré môzu byt legitímne stanovené v rámci selektívneho distribucného systému, vsak mozno úcinne zabezpecit iba vtedy, ak prostredie internetového predaja vytvárajú autorizovaní distribútori zmluvne prepojení s dodávatelom/vodcom siete a nie tretí prevádzkovatel, na ktorého obchodné postupy nemá tento dodávatel nijaký dosah. Predbezný záver 115. Spornú podmienku teda mozno za predpokladu, ze sa uplatnuje nediskriminacne a je objektívne odôvodnená povahou zmluvných výrobkov - co sú aspekty, ktoré sa v prejednávanej veci nejavia byt nijako spochybnené, ale v kazdom prípade ich musí overit vnútrostátny súd - povazovat za zlucitelnú s clánkom 101 ods. 1 ZFEÚ. 116. Aj za predpokladu, ze by sa v tomto prípade mohlo dospiet k záveru, ze sa na spornú podmienku môze vztahovat clánok 101 ods. 1 ZFEÚ najmä z dôvodu nesplnenia kritérií Metro, bude este potrebné preskúmat, ci má táto podmienka úcinok obmedzujúci hospodársku sútaz, a najmä urcit, ci predstavuje obmedzenie "na základe ciela" v zmysle tohto ustanovenia. 117. V tejto súvislosti a na rozdiel od zmluvnej podmienky dotknutej vo veci, v ktorej bol vyhlásený rozsudok z 13. októbra 2011, Pierre Fabre Dermo-Cosmétique ([55]C-439/09, [56]EU:C:2011:649), zákaz sporný v tejto veci nie je podla mna mozné v nijakom prípade kvalifikovat ako "obmedzenie na základe ciela" v zmysle clánku 101 ods. 1 ZFEÚ, pricom spresnujem, ze tento pojem treba vykladat restriktívne. Je totiz ustálené, ze pojem obmedzenie hospodárskej sútaze "na základe ciela" mozno uplatnit len na urcité typy koordinácie medzi podnikmi, ktoré majú dostatocný stupen skodlivosti na hospodársku sútaz, aby bolo mozné sa domnievat, ze preskúmanie ich úcinkov nie je nevyhnutné ( [57]37 ). 118. Na rozdiel od absolútneho zákazu vyuzívat internet na distribúciu zmluvných výrobkov, ulozeného autorizovaným distribútorom, vsak zákaz vyuzívat platformy tretích strán nemá - prinajmensom v tomto stádiu vývoja elektronického obchodu, ktorý sa môze vo viac ci menej dlhodobom horizonte menit - takýto stupen skodlivosti pre hospodársku sútaz. 119. Okrem toho v prípade, ze by sa muselo dospiet k záveru, ze sporná podmienka spadá do pôsobnosti clánku 101 ZFEÚ a navyse obmedzuje hospodársku sútaz, pripomínam, ze bude este potrebné preskúmat, ci sa na spornú podmienku môze vztahovat výnimka podla odseku 3 tohto clánku, a najmä skupinová výnimka na základe nariadenia c. 330/2010, ako navrhuje tretia a stvrtá prejudiciálna otázka. 120. Kedze totiz, ako vyplýva z rozhodnutia vnútrostátneho súdu, prahové hodnoty stanovené v clánku 3 nariadenia c. 330/2010 nie sú prekrocené, keby musel vnútrostátny súd dospiet k záveru, ze sporná podmienka nie je zlucitelná s clánkom 101 ods. 1 ZFEÚ, mohla by sa na nu vztahovat výnimka podla clánku 2 uvedeného nariadenia (pozri odôvodnenie 8 nariadenia c. 330/2010). Takáto moznost by vsak nebola v nijakom prípade mozná, keby sporný zákaz predstavoval závazné obmedzenie v zmysle clánku 4 tohto nariadenia. 121. Keby teda vnútrostátny súd musel dospiet k záveru, ze zákaz vyuzívat platformy tretích strán nie je vynatý z pôsobnosti clánku 101 ods. 1 ZFEÚ a ze a priori obmedzuje hospodársku sútaz, sporná podmienka selektívneho distribucného systému by mohla byt este odôvodnená podla clánku 101 ods. 3 ZFEÚ, a to bud na základe nariadenia o skupinovej výnimke, alebo v nadväznosti na analýzu prípad od prípadu, ktorá sa týka práve prípadov výnimiek stanovených nariadením c. 330/2010. Návrh 122. Preto navrhujem odpovedat na druhú prejudiciálnu otázku tak, ze na úcely urcenia toho, ci je zmluvná podmienka, ktorá zakazuje autorizovaným distribútorom v rámci distribucnej siete vyuzívat na internetový predaj navonok viditelným spôsobom platformy tretích strán, zlucitelná s clánkom 101 ods. 1 ZFEÚ alebo nie, vnútrostátnemu súdu prinálezí preskúmat, ci je táto zmluvná podmienka podmienená povahou výrobku, ci je stanovená jednotne a uplatnuje sa bez rozdielu a ci neprekracuje rámec toho, co je nevyhnutné. O tretej a stvrtej otázke: uplatnitelnost skupinovej výnimky podla clánku 4 písm. b) a c) nariadenia c. 330/2010 123. Svojou tretou a stvrtou otázkou sa vnútrostátny súd v podstate pýta Súdneho dvora, ci sa má clánok 4 nariadenia c. 330/2010 vykladat v tom zmysle, ze zákaz vyuzívat na internetový predaj navonok viditelným spôsobom tretie spolocnosti, ulozený clenom selektívneho distribucného systému pôsobiacim na maloobchodnej úrovni, predstavuje obmedzenie okruhu zákazníkov v zmysle clánku 4 písm. b) uvedeného nariadenia a/alebo obmedzenie pasívnych predajov konecným uzívatelom v zmysle clánku 4 písm. c) tohto nariadenia. 124. Hoci totiz vnútrostátny súd v znení svojej tretej a stvrtej prejudiciálnej otázky spomenul problematiku identifikácie obmedzení okruhu zákazníkov a pasívnych predajov "na základe ciela", jeho otázky sa v skutocnosti týkajú toho, ako sa jasne uvádza v rozhodnutí vnútrostátneho súdu, ci by sa v prípade, ze by sa sporný distribucný systém povazoval za obmedzujúci hospodársku sútaz v zmysle clánku 101 ods. 1 ZFEÚ, mohla nan aj tak vztahovat výnimka podla nariadenia c. 330/2010. 125. Vzniká tu teda jedine otázka, ci sa sporná podmienka môze analyzovat ako obmedzenie územia a/alebo okruhu zákazníkov alebo tiez ako obmedzenie pasívneho predaja v zmysle nariadenia c. 330/2010. Úvodné úvahy o rozsahu pôsobnosti a ratio legis nariadenia c. 330/2010 126. Ako sa spomína v odôvodnení 5 nariadenia c. 330/2010, výhoda skupinovej výnimky ustanovenej týmto nariadením by sa mala poskytnút len tým vertikálnym dohodám, "v prípade ktorých je mozné s dostatocnou istotou predpokladat, ze splnajú podmienky clánku 101 ods. 3 [ZFEÚ]". 127. Na úcely urcenia moznosti poskytnút urcitému obmedzeniu výhodu "skupinovej" výnimky sa od podnikov najskôr vyzaduje vykonat prvé posúdenie spornej dohody najmä na základe urcitých domnienok nezlucitelnosti stanovených nariadením c. 330/2010. 128. Clánok 4 nariadenia c. 330/2010 tak zostavuje zoznam zjavných obmedzení, najcastejsie kvalifikovaných ako "závazné obmedzenia", v prípade ktorých sa musí výhoda skupinovej výnimky vylúcit. 129. Súdny dvor tak rozhodol, ze vzhladom na to, ze podnik má moznost sa za kazdých okolností dovolávat zákonnej výnimky uvedenej v clánku 101 ods. 3 ZFEÚ, nie je potrebné extenzívne vykladat ustanovenia, na základe ktorých sa na dohody alebo postupy uplatnuje skupinová výnimka ( [58]38 ). 130. Okrem toho v zhode s prístupom Komisie je este v záujme predvídatelnosti a právnej istoty potrebné, aby boli výnimky zo skupinovej výnimky, upravené najmä v clánku 4 písm. b) a c) nariadenia c. 330/2010, lahko identifikovatelné, a teda nezáviseli na hlbkovej analýze trhových podmienok a úcinkov obmedzujúcich hospodársku sútaz pozorovaných na danom trhu v danom case. 131. Netreba totiz zabúdat na to, ze ciel sledovaný nariadeniami o výnimkách prijatými na základe nariadenia c. 19/65/EHS ( [59]39 ) spocíva predovsetkým v potrebe umoznit dotknutým podnikom, aby samy posúdili súlad svojho správania s pravidlami hospodárskej sútaze. 132. Sledovanie tohto ciela by bolo ohrozené, keby sa na úcely kvalifikovania opatrení prijatých podnikmi v rámci vertikálnych dohôd, ktorých "cielom" je obmedzit urcité typy predaja v zmysle clánku 4 písm. b) a c) nariadenia c. 330/2010, vyzadovalo, aby tieto podniky vykonávali sofistikované a podrobné preskúmanie úcinkov uvedených opatrení obmedzujúcich hospodársku sútaz so zretelom na situáciu na trhu a postavenie uvedených podnikov. 133. Ako som uz predtým spomenul, treba rozlisovat medzi identifikáciou "obmedzenia hospodárskej sútaze na základe ciela" v zmysle clánku 101 ods. 1 ZFEÚ a kategorizáciou urcitého správania ako závazných obmedzení na úcely uplatnenia nariadenia o skupinovej výnimke - v tomto prípade závazných obmedzení upravených v clánku 4 písm. b) a c) nariadenia c. 330/2010. 134. Nic to vsak nemení na skutocnosti, ze v oboch prípadoch ide o identifikáciu správania, o ktorom sa predpokladá, ze je mimoriadne skodlivé pre hospodársku sútaz s ohladom na posúdenie bezprostredného hospodárskeho a právneho kontextu, do ktorého sú opatrenia podnikov zasadené. 135. V tejto súvislosti treba pripomenút, ze rozlisovanie medzi "poruseniami na základe ciela" a "poruseniami na základe následku" spocíva v tom, ze urcité formy dohôd medzi podnikmi mozno povazovat za skodlivé pre dobré fungovanie hospodárskej sútaze uz z dôvodu ich povahy a s ohladom na nadobudnuté skúsenosti ( [60]40 ). Pokial ide o úcel existencie clánku 4 nariadenia c. 330/2010, ktorý identifikuje urcité mnozstvo závazných obmedzení, ten sa zakladá na myslienke uvedenej v odôvodnení 10 tohto nariadenia, podla ktorého "vertikálne dohody obsahujúce urcité typy závazných obmedzení hospodárskej sútaze ako sú minimálne a fixné ceny dalsieho predaja, ako aj urcité typy teritoriálnej ochrany, by mali byt vynaté z výhody skupinovej výnimky zavedenej týmto nariadením, a to bez ohladu na trhový podiel dotknutých podnikov". 136. Rovnako ako v prípade prístupu zaujatého pri identifikácii obmedzenia na základe ciela v zmysle clánku 101 ods. 1 ZFEÚ bude na úcely urcenia toho, ci má zmluvná podmienka "za ciel obmedzit" územie alebo okruh zákazníkov, na ktorom alebo ktorým môze distribútor predávat [clánok 4 písm. b) nariadenia c. 330/2010], alebo aktívny alebo pasívny predaj distribútora konecným uzívatelom [clánok 4 písm. c) tohto nariadenia], potrebné vychádzat zo znenia dotknutých zmluvných ustanovení a ich cielov, ktoré treba preskúmat v ich bezprostrednom hospodárskom a právnom kontexte. Pripomínam totiz, ze ciel ulahcenia výkonu vlastného posúdenia, ktoré sa vyzaduje od dotknutých podnikov, by bol ohrozený, keby museli na identifikáciu závazných obmedzení v zmysle clánku 4 nariadenia c. 330/2010 vykonat pomocou hypotetickej porovnávacej analýzy podrobné preskúmanie úcinkov zamýslaných opatrení na struktúru a podmienky fungovania dotknutého trhu alebo trhov. 137. Okrem toho, ako správne uviedla Komisia, treba zdôraznit, ze tak clánok 4 písm. b) nariadenia c. 330/2010, ako aj clánok 4 písm. c) tohto nariadenia treba podobne ako ustanovenia predtým uplatnitelného nariadenia o skupinovej výnimke chápat v rámci globálnejsieho a základnejsieho ciela, ktorým je bojovat proti fenoménom rozdelenia trhov. 138. Tieto ustanovenia tak treba chápat v tom zmysle, ze ich cielom je vynat z výhody skupinovej výnimky urcité zmluvné ustanovenia, ktoré smerujú k obmedzeniu územia alebo okruhu zákazníkov, na ktorom alebo ktorým môze distribútor predávat. Domnievam sa vsak, ze tieto ustanovenia nemozno vykladat tak, ze z tejto výhody vynímajú obmedzenia vymedzujúce spôsoby predaja výrobkov ( [61]41 ). Podla mna treba pripomenút, ze vodca selektívnej distribucnej siete musí mat moznost disponovat velkou volnostou pri definovaní spôsobov distribúcie svojich výrobkov, ktoré sú stimulacnými prvkami inovácie a kvality sluzieb poskytovaných zákazníkom, spôsobilými vyvolat úcinky prospesné pre hospodársku sútaz. Ako sa uvádza v bode 54 usmernení, na základe skupinovej výnimky teda dodávatel môze pri vyuzívaní internetu na dalsí predaj svojho tovaru pozadovat dodrziavanie noriem kvality, rovnako ako má aj právo pozadovat dodrziavanie urcitých noriem kvality v súvislosti s kamenným obchodom. 139. Práve s prihliadnutím na tieto úvodné spresnenia budem postupne analyzovat tretiu a stvrtú prejudiciálnu otázku. O tretej otázke: existencia obmedzenia okruhu zákazníkov maloobchodného predajcu 140. Podla clánku 4 písm. b) nariadenia c. 330/2010 sa výnimka podla clánku 2 tohto nariadenia nevztahuje na dohody, "ktoré priamo alebo nepriamo, samostatne alebo v kombinácii s inými faktormi pod kontrolou strán, majú za ciel... obmedzenie územia alebo okruhu zákazníkov, na ktorom alebo ktorým môze kupujúci, ktorý je stranou dohody, predávat zmluvné tovary alebo sluzby, pricom týmto nie je dotknuté obmedzenie kupujúceho na miesto usadenia". 141. Ako sa spomína v bode 50 usmernení, toto ustanovenie sa týka opatrení na rozdelenie trhu alebo zákazníkov, ktoré majú viest k rozdeleniu trhov. 142. V tomto prípade nic v znení formulácie sporného ustanovenia, ktoré jednoducho len zakazuje autorizovaným distribútorom vyuzívat navonok viditelným spôsobom platformy tretích strán, nenaznacuje, ze ho treba takto kvalifikovat. 143. Ako spomenul vnútrostátny súd, nie je a priori mozné identifikovat skupinu zákazníkov alebo konkrétny trh, ktorému by zodpovedali pouzívatelia platforiem tretích strán. 144. Obmedzenie okruhu zákazníkov alebo trhu je pritom podla mna mozné identifikovat iba v prípade, ked je zrejmé, ze autorizovaný distribútor je z dôvodu sporného zákazu a napriek zachovaniu moznosti pristupovat k svojim výrobkom prostredníctvom vlastnej internetovej stránky vystavený strate trhu alebo zákazníkov. 145. Pokial ide v prvom rade o obsah ustanovenia, toto stanovuje, ze internetový predaj sa uskutocnuje prostredníctvom elektronického výkladu patriaceho maloobchodnej predajni alebo na stránke tretej strany za predpokladu, ze to nie je navonok viditelné. Toto ustanovenie teda nevylucuje akýkolvek on-line predaj, ale len jeden zo spôsobov oslovenia zákazníkov prostredníctvom internetu. Obsah ustanovenia ako takého nemá úcinok rozdelenia trhu. 146. Na rozdiel od zmluvnej podmienky, ktorá bola dotknutá vo veci, v ktorej bol vyhlásený rozsudok z 13. októbra 2011, Pierre Fabre Dermo-Cosmétique ([62]C-439/09, [63]EU:C:2011:649), sporné ustanovenie povoluje pouzívat internet ako distribucný kanál, pokial maloobchodný predajca uskutocnuje svoj on-line predaj prostredníctvom "elektronického výkladu" autorizovanej predajne alebo navonok neviditelným spôsobom prostredníctvom stránky tretej strany a dodrziava súbor pravidiel na zachovanie luxusnej povahy výrobkov. 147. Ako spomenul vnútrostátny súd, tento zákaz v skutocnosti nezabránil autorizovaným distribútorom spolupracovat s tretími stranami na reklamné úcely na internete. Kedze tento zákaz nezabránil uvádzaniu odkazov na týchto on-line distribútorov na internete, ich potenciálni zákazníci mali stále moznost pristupovat cez internet k ponuke autorizovaných maloobchodníkov, napríklad pomocou vyhladávacov. 148. Pokial ide dalej o deklarovaný ciel, tohto ustanovenia, ten spocíva v zachovaní luxusnej povahy zmluvného tovaru tým, ze ukladá povinnost uskutocnovat internetový predaj prostredníctvom "elektronického výkladu" predajne maloobchodníka. Ani v tomto prípade nie je a priori cielom zákazu vyuzívat navonok viditelným spôsobom platformy tretích strán, ulozeného autorizovaným distribútorom, rozdelenie trhu obmedzením územia alebo okruhu zákazníkov, na ktorom alebo ktorým je alebo sú autorizovanýí) distribútori) oprávnenýí) predávat. 149. Pokial ide napokon o hospodársky a právny kontext, z informácií predlozených Súdnemu dvoru a najmä z výsledkov odvetvového prieskumu týkajúceho sa elektronického obchodu vyplýva, ze na rozdiel od elektronických obchodov patriacich autorizovaným distribútorom nie je vyuzívanie obchodov alebo platforiem tretích strán, hoci sa v jednotlivých krajinách a pre jednotlivé produkty výrazne lísi, nevyhnutne významným distribucným kanálom. Zákaz ulozený maloobchodným predajcom vyuzívat takéto platformy nie je porovnatelný s úplným zákazom on-line predaja, o aký islo vo veci Pierre Fabre Dermo-Cosmétique. 150. Okrem toho v prejednávanej veci nic neumoznuje dospiet k záveru, ze sporné ustanovenie má za úcinok rozdelenie území alebo obmedzenie prístupu k urcitým zákazníkom. V tomto kontexte nebolo v tomto stádiu "nadobudnutých skúseností" preukázané, ze pouzívatelia dotknutých platforiem tretích strán predstavujú vo vseobecnosti a bez ohladu na specifiká daného trhu vymedzitelný okruh zákazníkov, takze je mozné dospiet k záveru, ze sporné ustanovenie vedie k rozdeleniu okruhu zákazníkov v zmysle clánku 4 písm. b) nariadenia c. 330/2010. 151. Vzhladom na vsetky tieto úvahy navrhujem odpovedat na tretiu otázku tak, ze zákaz vyuzívat na internetový predaj navonok viditelným spôsobom tretie spolocnosti, ulozený clenom selektívneho distribucného systému pôsobiacim na maloobchodnej úrovni, nepredstavuje obmedzenie okruhu zákazníkov maloobchodníka v zmysle clánku 4 písm. b) nariadenia c. 330/2010. O stvrtej otázke: existencia obmedzenia pasívnych predajov konecným uzívatelom 152. Svojou stvrtou otázkou sa vnútrostátny súd pýta, ci sa má clánok 4 písm. c) nariadenia c. 330/2010 vykladat v tom zmysle, ze zákaz vyuzívat na internetový predaj navonok viditelným spôsobom tretie spolocnosti, ulozený clenom selektívneho distribucného systému pôsobiacim na maloobchodnej úrovni, predstavuje obmedzenie pasívnych predajov konecným uzívatelom. 153. V nadväznosti na úvahy uvedené vyssie je na urcenie toho, ci sa sporné zmluvné ustanovenie môze analyzovat ako podmienka, ktorej cielom je obmedzit aktívny predaj konecným uzívatelom, potrebné overit, ci toto ustanovenie mozno s ohladom na jeho znenie, ciel a hospodársky a právny kontext, ktorého je súcastou, povazovat za podmienku, ktorá zo svojej podstaty môze skodit realizácii pasívneho predaja, t. j. predaja, ktorý sa uskutocnuje v reakcii na nevyziadané poziadavky jednotlivých zákazníkov. 154. Domnievam sa, ze zo spisu predlozeného Súdnemu dvoru nemozno nijako vyvodit, ze uvedené ustanovenie treba analyzovat takýmto spôsobom. 155. Ako som uz uviedol, sporné zmluvné ustanovenie na rozdiel od ustanovenia dotknutého vo veci, v ktorej bol vyhlásený rozsudok z 13. októbra 2011, Pierre Fabre Dermo-Cosmétique ([64]C-439/09, [65]EU:C:2011:649), nezakazuje vsetok on-line predaj. V skutocnosti povoluje tento distribucný kanál, pokial distribútor predáva dotknuté výrobky prostredníctvom elektronického výkladu patriaceho autorizovanej spolocnosti alebo pokial tieto výrobky predáva navonok neviditelným spôsobom na stránke tretej strany a dodrziava urcité pravidlá zamerané na zachovávanie imidzu znacky výrobcu. 156. Vzhladom na tieto úvahy navrhujem odpovedat na stvrtú prejudiciálnu otázku tak, ze zákaz vyuzívat na internetový predaj navonok viditelným spôsobom tretie spolocnosti, ulozený clenom selektívneho distribucného systému pôsobiacim na maloobchodnej úrovni, nepredstavuje obmedzenie pasívnych predajov konecným uzívatelom v zmysle clánku 4 písm. c) nariadenia c. 330/2010. Návrh 157. Vzhladom na predchádzajúce úvahy navrhujem, aby Súdny dvor odpovedal na prejudiciálne otázky, ktoré polozil Oberlandesgericht Frankfurt am Main (Vyssí krajinský súd Frankfurt nad Mohanom, Nemecko), takto: 1. Selektívne distribucné systémy, ktoré sú zamerané na distribúciu luxusného a prestízneho tovaru a slúzia primárne na zachovanie "luxusného dojmu" uvedeného tovaru, predstavujú aspekt hospodárskej sútaze zlucitelný s clánkom 101 ods. 1 ZFEÚ, ak sa predávajúci rozhodujú podla objektívnych kritérií, ktoré majú kvalitatívnu povahu, sú stanovené jednotným spôsobom pre vsetkých a uplatnujú sa nediskriminacným spôsobom vo vztahu ku vsetkým potenciálnym predávajúcim, ak si vlastnosti predmetného výrobku, vrátane dojmu prestíze, vyzadujú v záujme zachovania jeho kvality a zabezpecenia jeho správneho pouzívania selektívnu distribúciu a ak definované kritériá neprekracujú rámec toho, co je nevyhnutné. 2. Na úcely urcenia toho, ci je zmluvná podmienka, ktorá zakazuje autorizovaným distribútorom v rámci distribucnej siete vyuzívat na internetový predaj navonok viditelným spôsobom platformy tretích strán, zlucitelná s clánkom 101 ods. 1 ZFEÚ alebo nie, vnútrostátnemu súdu prinálezí preskúmat, ci je táto zmluvná podmienka podmienená povahou výrobku, ci je stanovená jednotne a uplatnuje sa bez rozdielu a ci neprekracuje rámec toho, co je nevyhnutné. 3. Zákaz vyuzívat na internetový predaj navonok viditelným spôsobom tretie spolocnosti, ulozený clenom selektívneho distribucného systému pôsobiacim na maloobchodnej úrovni, nepredstavuje obmedzenie okruhu zákazníkov maloobchodníka v zmysle clánku 4 písm. b) nariadenia Komisie (EÚ) c. 330/2010 z 20. apríla 2010 o uplatnovaní clánku 101 ods. 3 Zmluvy o fungovaní Európskej únie na kategórie vertikálnych dohôd a zosúladených postupov. 4. Zákaz vyuzívat na internetový predaj navonok viditelným spôsobom tretie spolocnosti, ulozený clenom selektívneho distribucného systému pôsobiacim na maloobchodnej úrovni, nepredstavuje obmedzenie pasívnych predajov konecným uzívatelom v zmysle clánku 4 písm. c) nariadenia c. 330/2010. __________________________________________________________________ ( [66]1 ) Jazyk prednesu: francúzstina ( [67]2 ) Spomedzi najznámejsích subjektov spomeniem napríklad Amazon, eBay alebo tiez PriceMinister. Európska komisia vsak vo svojej Záverecnej správe o odvetvovom prieskume týkajúcom sa elektronického obchodu, uverejnenej 10. mája 2017 [COM(2017) 229 final], uviedla, ze pouzívanie elektronických trhov/platforiem tretích strán zohráva dôlezitejsiu úlohu v niektorých krajinách, napríklad v Nemecku (62 % maloobchodných predajcov, ktorí sa zúcastnili na prieskume, pouzíva elektronické trhy), Spojenom královstve (43 %) a Polsku (36 %) na rozdiel od iných krajín, ako napríklad Talianska a Rakúska (13 %), ako aj Belgicka (4 %). Správa tiez zdôraznuje skutocnost, ze platformy tretích strán sú ako kanál predaja dôlezitejsie pre mensích a stredne velkých maloobchodných predajcov nez pre velkých distribútorov. ( [68]3 ) Okrem rozhodnutí, ktoré sú základom tohto návrhu na zacatie prejudiciálneho konania, spomeniem napríklad rozhodnutia skôr prijaté súdmi a orgánmi na ochranu hospodárskej sútaze v Nemecku [pozri najmä rozsudok Kammergericht Berlin (Vyssí krajinský súd Berlín, Nemecko) z 19. septembra 2013 vo veci Scout (U 8/09 Kart.) a rozsudok Oberlandesgericht Frankfurt am Main (Vyssí krajinský súd Frankfurt nad Mohanom) z 22. decembra 2015 vo veci Deuter (U 84/14), ako aj rozhodnutia Bundeskartellamt (Spolkový úrad na ochranu hospodárskej sútaze, Nemecko) z 27. júna 2014 vo veci Adidas (B3-137/12) a z 26. augusta 2015 vo veci ASICS (B2-98/11)] a vo Francúzsku [pozri najmä rozhodnutie Autorité de la concurrence (Úrad pre hospodársku sútaz) c. 14-D-07 z 23. júla 2014 o postupoch uplatnovaných v odvetví distribúcie ciernej elektroniky, najmä televízorov, a rozsudok Cour d'appel de Paris (Odvolací súd Paríz) z 2. februára 2016, Caudalie (c. 15/01542)]. ( [69]4 ) Podla uvedenej správy Komisie sú selektívne distribucné systémy v Európskej únii velmi rozsírené a pouzívané mnohými výrobcami. Neobmedzujú sa len na urcitú kategóriu tovarov, ale vo velkej miere sa pouzívajú na distribúciu "luxusného" znackového tovaru, ako sú odevy, obuv a kozmetika. V tomto kontexte sa zdá, ze mnohí distribútori poukazujú na dohody s dodávatelmi uzavreté s cielom obmedzit prístup k elektronickým trhom alebo platformám tretích strán. ( [70]5 ) Nariadenie Komisie z 20. apríla 2010 o uplatnovaní clánku 101 ods. 3 Zmluvy o fungovaní Európskej únie na kategórie vertikálnych dohôd a zosúladených postupov ([71]Ú. v. EÚ L 102, 2010, s. 1). ( [72]6 ) Rozsudok z 13. októbra 2011 ([73]C-439/09, [74]EU:C:2011:649). ( [75]7 ) [76]Ú. v. EÚ C 130, 2010, s. 1, dalej len "usmernenia". ( [77]8 ) Pozri rozsudok z 25. októbra 1977, Metro SB-Großmärkte/Komisia ([78]26/76, [79]EU:C:1977:167, bod [80]21). ( [81]9 ) Pozri najmä rozsudky z 25. októbra 1983, AEG-Telefunken/Komisia ([82]107/82, [83]EU:C:1983:293, bod [84]33), a z 13. októbra 2011, Pierre Fabre Dermo-Cosmétique ([85]C-439/09, [86]EU:C:2011:649, bod [87]40). ( [88]10 ) Pozri najmä clánok 1 písm. e) nariadenia c. 330/2010. ( [89]11 ) Rozsudok z 13. júla 1966 ([90]56/64 a 58/64, [91]EU:C:1966:41, s. [92]493). ( [93]12 ) Pozri najmä rozsudok z 25. októbra 1983, AEG-Telefunken/Komisia ([94]107/82, [95]EU:C:1983:293). V bode 38 tohto rozsudku sa tak spresnuje, ze "podobný prístup zo strany výrobcu nepredstavuje jednostranné správanie podniku, na ktoré... sa nevztahuje zákaz [kartelov]. Je súcastou... zmluvných vztahov, ktoré má podnik s dalsími predajcami". ( [96]13 ) Stopu tohto relatívne flexibilného prístupu voci dohodám o selektívnej distribúcii mozno nájst uz vo veci, v ktorej bol vyhlásený rozsudok z 30. júna 1966, LTM ([97]56/65, [98]EU:C:1966:38). ( [99]14 ) Pozri rozsudok z 25. októbra 1977 ([100]26/76, [101]EU:C:1977:167, bod [102]20). ( [103]15 ) Mohlo sa zdôraznit, ze ustanovenia práva a judikatúra týkajúce sa vertikálnych dohôd boli predmetom skutocnej "doktrinálnej vzbury" (pozri v tejto súvislosti PETIT, N.: Droit européen de la concurrence. Montchrestien, 2013). ( [104]16 ) Spomedzi mnozstva stúdií spomenme najmä TIROLE, J.: The Theory of Industrial Organization. The MIT Press, Cambridge, 1988, najmä s. 186. Autor predovsetkým konstatoval: "It seems important for economic theorists to develop a careful classification and operative criteria to determine in which environments certain vertical restraints are likely to lower social welfare." ( [105]17 ) Najvyssí súd Spojených státov amerických totiz vo svojom rozhodnutí Leegin Creative Leather Products, Inc. v. PSKS, Inc. [551 US 877 (2007)], upustil od judikatúry "Dr. Miles", ktorá az do tej doby zakazovala per se urcité vertikálne obmedzenia a výslovne zakotvil "zásadu logického uvazovania". Podla tohto rozhodnutia "[t]he Court has abandoned the rule of per se illegality for other vertical restraints a manufacturer imposes on its distributors. Respected economic analysts, furthermore, conclude that vertical price restraints can have procompetitive effects. We now hold that Dr. Miles should be overruled and that vertical price restraints are to be judged by the rule of reason". ( [106]18 ) Rozsudok z 25. októbra 1977 ([107]26/76, [108]EU:C:1977:167). ( [109]19 ) Pozri v tomto zmysle komentár WAELBROECK, M., FRIGNANI, A.: Le droit de la CE - Concurrence. Éditions de l'Université de Bruxelles, collection "Commentaire J. Mégret", Brusel, 1997, s. 171. ( [110]20 ) Pozri najmä rozsudky z 25. októbra 1977, Metro SB-Großmärkte/Komisia ([111]26/76, [112]EU:C:1977:167, bod [113]20), ako aj z 11. decembra 1980, L'Oréal ([114]31/80, [115]EU:C:1980:289, body [116]15 a [117]16). Pozri tiez rozsudok z 27. februára 1992, Vichy/Komisia ([118]T-19/91, [119]EU:T:1992:28, body [120]32 a nasl.). ( [121]21 ) Rozsudok z 13. októbra 2011, Pierre Fabre Dermo-Cosmétique ([122]C-439/09, [123]EU:C:2011:649, bod [124]41 a citovaná judikatúra). ( [125]22 ) Pozri v tomto zmysle najmä rozsudky z 28. júna 2005, Dansk Rřrindustri a i./Komisia ([126]C-189/02 P, C-202/02 P, C-205/02 P az C-208/02 P a C-213/02 P, [127]EU:C:2005:408, bod [128]211); zo 14. júna 2011, Pfleiderer ([129]C-360/09, [130]EU:C:2011:389, bod [131]21), ako aj z 13. decembra 2012, Expedia ([132]C-226/11, [133]EU:C:2012:795, body [134]24 az [135]31). ( [136]23 ) Pozri najmä rozsudky z 25. októbra 1977, Metro SB-Großmärkte/Komisia ([137]26/76, [138]EU:C:1977:167, body [139]20 a [140]21); z 11. decembra 1980, L'Oréal ([141]31/80, [142]EU:C:1980:289, body [143]15 a [144]16); z 25. októbra 1983, AEG-Telefunken/Komisia ([145]107/82, [146]EU:C:1983:293, bod [147]35), ako aj z 22. októbra 1986, Metro/Komisia ([148]75/84, [149]EU:C:1986:399, body [150]37 a [151]40). ( [152]24 ) Pozri najmä rozsudky z 12. decembra 1996, Leclerc/Komisia ([153]T-19/92, [154]EU:T:1996:190, body [155]111 az [156]120), a z 12. decembra 1996, Leclerc/Komisia ([157]T-88/92, [158]EU:T:1996:192, body [159]106 az [160]117). ( [161]25 ) Pozri najmä rozsudky z 25. októbra 1977, Metro SB-Großmärkte/Komisia ([162]26/76, [163]EU:C:1977:167, bod [164]20), a z 25. októbra 1983, AEG-Telefunken/Komisia ([165]107/82, [166]EU:C:1983:293, bod [167]33). ( [168]26 ) Pozri najmä rozsudok z 11. decembra 1980, L'Oréal ([169]31/80, [170]EU:C:1980:289). ( [171]27 ) Pozri najmä rozsudok z 12. decembra 1996, Leclerc/Komisia ([172]T-88/92, [173]EU:T:1996:192, bod [174]109). ( [175]28 ) Pozri v tomto zmysle najmä rozsudky z 23. mája 1978, Hoffmann-La Roche ([176]102/77, [177]EU:C:1978:108, bod [178]7), ako aj z 23. apríla 2009, Copad ([179]C-59/08, [180]EU:C:2009:260, bod [181]22 a citovaná judikatúra). ( [182]29 ) Pozri predovsetkým rozsudok zo 17. októbra 1990, HAG GF ([183]C-10/89, [184]EU:C:1990:359, bod [185]13). ( [186]30 ) Pozri najmä rozsudok z 23. apríla 2009, Copad ([187]C-59/08, [188]EU:C:2009:260, body [189]24 az [190]28). ( [191]31 ) Pozri rozsudok z 23. apríla 2009, Copad ([192]C-59/08, [193]EU:C:2009:260, bod [194]29). ( [195]32 ) Odkazujem najmä na príklady citované v poznámke pod ciarou 3 vyssie. ( [196]33 ) Francúzsky Úrad pre hospodársku sútaz v konaní vo veci samej predovsetkým uviedol, ze tento zákaz predaja cez internet predstavuje obmedzenie obchodnej slobody distribútorov spolocnosti Pierre Fabre Dermo-Cosmétique, kedze vylucuje prostriedok predaja jej výrobkov. Tento zákaz okrem toho obmedzuje výber spotrebitelov, ktorí chcú nakupovat cez internet, a napokon bráni predaju konecným kupujúcim, ktorí sa nenachádzajú v oblasti "fyzického" obchodného dosahu autorizovaného distribútora. ( [197]34 ) Rozsudok z 13. októbra 2011 ([198]C-439/09, [199]EU:C:2011:649, body [200]41 a [201]43). ( [202]35 ) V konaní vo veci samej z bodu 1.1. zmluvy o selektívnej distribúcii uzavretej medzi spolocnostami Coty Germany a Parfümerie Akzente vyplýva, ze cielom zákazu vyuzívat navonok viditelným spôsobom platformy tretích strán bolo práve zachovanie "luxusného dojmu" zmluvných výrobkov. ( [203]36 ) Pozri najmä rozsudky z 25. októbra 1977, Metro SB-Großmärkte/Komisia ([204]26/76, [205]EU:C:1977:167); z 11. decembra 1980, L'Oréal ([206]31/80, [207]EU:C:1980:289); z 25. októbra 1983, AEG-Telefunken/Komisia ([208]107/82, [209]EU:C:1983:293), a z 23. apríla 2009, Copad ([210]C-59/08, [211]EU:C:2009:260). ( [212]37 ) Pozri najmä rozsudok z 11. septembra 2014, CB/Komisia ([213]C-67/13 P, [214]EU:C:2014:2204, bod [215]58). ( [216]38 ) Rozsudok z 13. októbra 2011, Pierre Fabre Dermo-Cosmétique ([217]C-439/09, [218]EU:C:2011:649, bod [219]57). ( [220]39 ) Nariadenie Rady z 2. marca 1965 o uplatnovaní clánku 85 ods. 3 Zmluvy na urcité kategórie dohôd a zosúladených postupov ([221]Ú. v. ES 1965, 36, s. 533; Mim. vyd. 08/001, s. 11). ( [222]40 ) Pozri v tomto zmysle rozsudok z 11. septembra 2014, CB/Komisia ([223]C-67/13 P, [224]EU:C:2014:2204, body [225]49 az [226]52 a citovaná judikatúra, ako aj bod 57). Súdny dvor predovsetkým spresnil, ze základné právne kritérium pre urcenie, ci koordinácia medzi podnikmi zahrna takéto obmedzenie hospodárskej sútaze "z hladiska ciela", spocíva v zistení, ze takáto koordinácia má sama osebe dostatocný stupen skodlivosti pre hospodársku sútaz. ( [227]41 ) Rovnako ako v prípade prístupu zaujatého v rámci uplatnenia pravidiel v oblasti volného pohybu tovaru nie je najmä preukázané, ze sporné opatrenia majú významnejsí vplyv na uvádzanie na trh výrobkov pochádzajúcich z iných clenských státov (pozri rozsudky z 11. decembra 2003, Deutscher Apothekerverband,[228]C-322/01, [229]EU:C:2003:664, bod [230]74, ako aj z 2. decembra 2010, Ker-Optika, [231]C-108/09, [232]EU:C:2010:725, bod [233]54 a citovanú judikatúru). References 1. file:///tmp/lynxXXXXxP3eAE/L88817-102TMP.html#t-ECR_62016CC0230_SK_01-E0001 2. file:///tmp/lynxXXXXxP3eAE/L88817-102TMP.html#t-ECR_62016CC0230_SK_01-E0002 3. file:///tmp/lynxXXXXxP3eAE/L88817-102TMP.html#t-ECR_62016CC0230_SK_01-E0003 4. file:///tmp/lynxXXXXxP3eAE/L88817-102TMP.html#t-ECR_62016CC0230_SK_01-E0004 5. file:///tmp/lynxXXXXxP3eAE/L88817-102TMP.html#t-ECR_62016CC0230_SK_01-E0005 6. file:///tmp/lynxXXXXxP3eAE/L88817-102TMP.html#t-ECR_62016CC0230_SK_01-E0006 7. file:///tmp/lynxXXXXxP3eAE/L88817-102TMP.html#t-ECR_62016CC0230_SK_01-E0007 8. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2011%3A649&locale=sk 9. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2011%3A649&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 10. file:///tmp/lynxXXXXxP3eAE/L88817-102TMP.html#t-ECR_62016CC0230_SK_01-E0008 11. file:///tmp/lynxXXXXxP3eAE/L88817-102TMP.html#t-ECR_62016CC0230_SK_01-E0009 12. file:///tmp/lynxXXXXxP3eAE/L88817-102TMP.html#t-ECR_62016CC0230_SK_01-E0010 13. file:///tmp/lynxXXXXxP3eAE/L88817-102TMP.html#t-ECR_62016CC0230_SK_01-E0011 14. file:///tmp/lynxXXXXxP3eAE/L88817-102TMP.html#t-ECR_62016CC0230_SK_01-E0012 15. file:///tmp/lynxXXXXxP3eAE/L88817-102TMP.html#t-ECR_62016CC0230_SK_01-E0013 16. file:///tmp/lynxXXXXxP3eAE/L88817-102TMP.html#t-ECR_62016CC0230_SK_01-E0014 17. file:///tmp/lynxXXXXxP3eAE/L88817-102TMP.html#t-ECR_62016CC0230_SK_01-E0015 18. file:///tmp/lynxXXXXxP3eAE/L88817-102TMP.html#t-ECR_62016CC0230_SK_01-E0016 19. file:///tmp/lynxXXXXxP3eAE/L88817-102TMP.html#t-ECR_62016CC0230_SK_01-E0017 20. file:///tmp/lynxXXXXxP3eAE/L88817-102TMP.html#t-ECR_62016CC0230_SK_01-E0018 21. file:///tmp/lynxXXXXxP3eAE/L88817-102TMP.html#t-ECR_62016CC0230_SK_01-E0019 22. file:///tmp/lynxXXXXxP3eAE/L88817-102TMP.html#t-ECR_62016CC0230_SK_01-E0020 23. file:///tmp/lynxXXXXxP3eAE/L88817-102TMP.html#t-ECR_62016CC0230_SK_01-E0021 24. file:///tmp/lynxXXXXxP3eAE/L88817-102TMP.html#t-ECR_62016CC0230_SK_01-E0022 25. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2011%3A649&locale=sk 26. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2011%3A649&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 27. file:///tmp/lynxXXXXxP3eAE/L88817-102TMP.html#t-ECR_62016CC0230_SK_01-E0023 28. file:///tmp/lynxXXXXxP3eAE/L88817-102TMP.html#t-ECR_62016CC0230_SK_01-E0024 29. file:///tmp/lynxXXXXxP3eAE/L88817-102TMP.html#t-ECR_62016CC0230_SK_01-E0025 30. file:///tmp/lynxXXXXxP3eAE/L88817-102TMP.html#t-ECR_62016CC0230_SK_01-E0026 31. file:///tmp/lynxXXXXxP3eAE/L88817-102TMP.html#t-ECR_62016CC0230_SK_01-E0027 32. file:///tmp/lynxXXXXxP3eAE/L88817-102TMP.html#t-ECR_62016CC0230_SK_01-E0028 33. file:///tmp/lynxXXXXxP3eAE/L88817-102TMP.html#t-ECR_62016CC0230_SK_01-E0029 34. file:///tmp/lynxXXXXxP3eAE/L88817-102TMP.html#t-ECR_62016CC0230_SK_01-E0030 35. file:///tmp/lynxXXXXxP3eAE/L88817-102TMP.html#t-ECR_62016CC0230_SK_01-E0031 36. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2011%3A649&locale=sk 37. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2011%3A649&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 38. file:///tmp/lynxXXXXxP3eAE/L88817-102TMP.html#t-ECR_62016CC0230_SK_01-E0032 39. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2011%3A649&locale=sk 40. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2011%3A649&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 41. file:///tmp/lynxXXXXxP3eAE/L88817-102TMP.html#t-ECR_62016CC0230_SK_01-E0033 42. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2011%3A649&locale=sk 43. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2011%3A649&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 44. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2011%3A649&locale=sk 45. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2011%3A649&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 46. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2009%3A260&locale=sk 47. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2009%3A260&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 48. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2010%3A313&locale=sk 49. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2010%3A313&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 50. file:///tmp/lynxXXXXxP3eAE/L88817-102TMP.html#t-ECR_62016CC0230_SK_01-E0034 51. file:///tmp/lynxXXXXxP3eAE/L88817-102TMP.html#t-ECR_62016CC0230_SK_01-E0035 52. file:///tmp/lynxXXXXxP3eAE/L88817-102TMP.html#t-ECR_62016CC0230_SK_01-E0036 53. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2011%3A649&locale=sk 54. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2011%3A649&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 55. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2011%3A649&locale=sk 56. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2011%3A649&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 57. file:///tmp/lynxXXXXxP3eAE/L88817-102TMP.html#t-ECR_62016CC0230_SK_01-E0037 58. file:///tmp/lynxXXXXxP3eAE/L88817-102TMP.html#t-ECR_62016CC0230_SK_01-E0038 59. file:///tmp/lynxXXXXxP3eAE/L88817-102TMP.html#t-ECR_62016CC0230_SK_01-E0039 60. file:///tmp/lynxXXXXxP3eAE/L88817-102TMP.html#t-ECR_62016CC0230_SK_01-E0040 61. file:///tmp/lynxXXXXxP3eAE/L88817-102TMP.html#t-ECR_62016CC0230_SK_01-E0041 62. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2011%3A649&locale=sk 63. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2011%3A649&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 64. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2011%3A649&locale=sk 65. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2011%3A649&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 66. file:///tmp/lynxXXXXxP3eAE/L88817-102TMP.html#c-ECR_62016CC0230_SK_01-E0001 67. file:///tmp/lynxXXXXxP3eAE/L88817-102TMP.html#c-ECR_62016CC0230_SK_01-E0002 68. file:///tmp/lynxXXXXxP3eAE/L88817-102TMP.html#c-ECR_62016CC0230_SK_01-E0003 69. file:///tmp/lynxXXXXxP3eAE/L88817-102TMP.html#c-ECR_62016CC0230_SK_01-E0004 70. file:///tmp/lynxXXXXxP3eAE/L88817-102TMP.html#c-ECR_62016CC0230_SK_01-E0005 71. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:L:2010:102:TOC 72. file:///tmp/lynxXXXXxP3eAE/L88817-102TMP.html#c-ECR_62016CC0230_SK_01-E0006 73. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2011%3A649&locale=sk 74. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2011%3A649&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 75. file:///tmp/lynxXXXXxP3eAE/L88817-102TMP.html#c-ECR_62016CC0230_SK_01-E0007 76. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:C:2010:130:TOC 77. file:///tmp/lynxXXXXxP3eAE/L88817-102TMP.html#c-ECR_62016CC0230_SK_01-E0008 78. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1977%3A167&locale=sk 79. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1977%3A167&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 80. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1977%3A167&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point21 81. file:///tmp/lynxXXXXxP3eAE/L88817-102TMP.html#c-ECR_62016CC0230_SK_01-E0009 82. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1983%3A293&locale=sk 83. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1983%3A293&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 84. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1983%3A293&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point33 85. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2011%3A649&locale=sk 86. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2011%3A649&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 87. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2011%3A649&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point40 88. file:///tmp/lynxXXXXxP3eAE/L88817-102TMP.html#c-ECR_62016CC0230_SK_01-E0010 89. file:///tmp/lynxXXXXxP3eAE/L88817-102TMP.html#c-ECR_62016CC0230_SK_01-E0011 90. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1966%3A41&locale=sk 91. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1966%3A41&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 92. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1966%3A41&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point493 93. file:///tmp/lynxXXXXxP3eAE/L88817-102TMP.html#c-ECR_62016CC0230_SK_01-E0012 94. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1983%3A293&locale=sk 95. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1983%3A293&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 96. file:///tmp/lynxXXXXxP3eAE/L88817-102TMP.html#c-ECR_62016CC0230_SK_01-E0013 97. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1966%3A38&locale=sk 98. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1966%3A38&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 99. file:///tmp/lynxXXXXxP3eAE/L88817-102TMP.html#c-ECR_62016CC0230_SK_01-E0014 100. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1977%3A167&locale=sk 101. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1977%3A167&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 102. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1977%3A167&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point20 103. file:///tmp/lynxXXXXxP3eAE/L88817-102TMP.html#c-ECR_62016CC0230_SK_01-E0015 104. file:///tmp/lynxXXXXxP3eAE/L88817-102TMP.html#c-ECR_62016CC0230_SK_01-E0016 105. file:///tmp/lynxXXXXxP3eAE/L88817-102TMP.html#c-ECR_62016CC0230_SK_01-E0017 106. file:///tmp/lynxXXXXxP3eAE/L88817-102TMP.html#c-ECR_62016CC0230_SK_01-E0018 107. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1977%3A167&locale=sk 108. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1977%3A167&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 109. file:///tmp/lynxXXXXxP3eAE/L88817-102TMP.html#c-ECR_62016CC0230_SK_01-E0019 110. file:///tmp/lynxXXXXxP3eAE/L88817-102TMP.html#c-ECR_62016CC0230_SK_01-E0020 111. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1977%3A167&locale=sk 112. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1977%3A167&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 113. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1977%3A167&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point20 114. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1980%3A289&locale=sk 115. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1980%3A289&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 116. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1980%3A289&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point15 117. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1980%3A289&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point16 118. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A1992%3A28&locale=sk 119. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A1992%3A28&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 120. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A1992%3A28&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point32 121. file:///tmp/lynxXXXXxP3eAE/L88817-102TMP.html#c-ECR_62016CC0230_SK_01-E0021 122. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2011%3A649&locale=sk 123. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2011%3A649&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 124. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2011%3A649&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point41 125. file:///tmp/lynxXXXXxP3eAE/L88817-102TMP.html#c-ECR_62016CC0230_SK_01-E0022 126. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2005%3A408&locale=sk 127. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2005%3A408&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 128. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2005%3A408&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point211 129. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2011%3A389&locale=sk 130. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2011%3A389&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 131. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2011%3A389&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point21 132. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2012%3A795&locale=sk 133. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2012%3A795&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 134. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2012%3A795&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point24 135. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2012%3A795&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point31 136. file:///tmp/lynxXXXXxP3eAE/L88817-102TMP.html#c-ECR_62016CC0230_SK_01-E0023 137. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1977%3A167&locale=sk 138. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1977%3A167&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 139. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1977%3A167&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point20 140. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1977%3A167&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point21 141. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1980%3A289&locale=sk 142. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1980%3A289&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 143. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1980%3A289&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point15 144. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1980%3A289&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point16 145. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1983%3A293&locale=sk 146. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1983%3A293&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 147. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1983%3A293&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point35 148. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1986%3A399&locale=sk 149. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1986%3A399&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 150. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1986%3A399&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point37 151. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1986%3A399&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point40 152. file:///tmp/lynxXXXXxP3eAE/L88817-102TMP.html#c-ECR_62016CC0230_SK_01-E0024 153. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A1996%3A190&locale=sk 154. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A1996%3A190&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 155. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A1996%3A190&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point111 156. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A1996%3A190&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point120 157. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A1996%3A192&locale=sk 158. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A1996%3A192&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 159. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A1996%3A192&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point106 160. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A1996%3A192&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point117 161. file:///tmp/lynxXXXXxP3eAE/L88817-102TMP.html#c-ECR_62016CC0230_SK_01-E0025 162. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1977%3A167&locale=sk 163. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1977%3A167&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 164. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1977%3A167&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point20 165. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1983%3A293&locale=sk 166. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1983%3A293&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 167. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1983%3A293&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point33 168. file:///tmp/lynxXXXXxP3eAE/L88817-102TMP.html#c-ECR_62016CC0230_SK_01-E0026 169. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1980%3A289&locale=sk 170. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1980%3A289&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 171. file:///tmp/lynxXXXXxP3eAE/L88817-102TMP.html#c-ECR_62016CC0230_SK_01-E0027 172. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A1996%3A192&locale=sk 173. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A1996%3A192&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 174. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A1996%3A192&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point109 175. file:///tmp/lynxXXXXxP3eAE/L88817-102TMP.html#c-ECR_62016CC0230_SK_01-E0028 176. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1978%3A108&locale=sk 177. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1978%3A108&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 178. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1978%3A108&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point7 179. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2009%3A260&locale=sk 180. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2009%3A260&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 181. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2009%3A260&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point22 182. file:///tmp/lynxXXXXxP3eAE/L88817-102TMP.html#c-ECR_62016CC0230_SK_01-E0029 183. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1990%3A359&locale=sk 184. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1990%3A359&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 185. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1990%3A359&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point13 186. file:///tmp/lynxXXXXxP3eAE/L88817-102TMP.html#c-ECR_62016CC0230_SK_01-E0030 187. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2009%3A260&locale=sk 188. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2009%3A260&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 189. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2009%3A260&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point24 190. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2009%3A260&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point28 191. file:///tmp/lynxXXXXxP3eAE/L88817-102TMP.html#c-ECR_62016CC0230_SK_01-E0031 192. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2009%3A260&locale=sk 193. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2009%3A260&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 194. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2009%3A260&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point29 195. file:///tmp/lynxXXXXxP3eAE/L88817-102TMP.html#c-ECR_62016CC0230_SK_01-E0032 196. file:///tmp/lynxXXXXxP3eAE/L88817-102TMP.html#c-ECR_62016CC0230_SK_01-E0033 197. file:///tmp/lynxXXXXxP3eAE/L88817-102TMP.html#c-ECR_62016CC0230_SK_01-E0034 198. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2011%3A649&locale=sk 199. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2011%3A649&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 200. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2011%3A649&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point41 201. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2011%3A649&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point43 202. file:///tmp/lynxXXXXxP3eAE/L88817-102TMP.html#c-ECR_62016CC0230_SK_01-E0035 203. file:///tmp/lynxXXXXxP3eAE/L88817-102TMP.html#c-ECR_62016CC0230_SK_01-E0036 204. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1977%3A167&locale=sk 205. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1977%3A167&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 206. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1980%3A289&locale=sk 207. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1980%3A289&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 208. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1983%3A293&locale=sk 209. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1983%3A293&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 210. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2009%3A260&locale=sk 211. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2009%3A260&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 212. file:///tmp/lynxXXXXxP3eAE/L88817-102TMP.html#c-ECR_62016CC0230_SK_01-E0037 213. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2014%3A2204&locale=sk 214. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2014%3A2204&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 215. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2014%3A2204&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point58 216. file:///tmp/lynxXXXXxP3eAE/L88817-102TMP.html#c-ECR_62016CC0230_SK_01-E0038 217. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2011%3A649&locale=sk 218. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2011%3A649&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 219. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2011%3A649&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point57 220. file:///tmp/lynxXXXXxP3eAE/L88817-102TMP.html#c-ECR_62016CC0230_SK_01-E0039 221. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:P:1965:036:TOC 222. file:///tmp/lynxXXXXxP3eAE/L88817-102TMP.html#c-ECR_62016CC0230_SK_01-E0040 223. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2014%3A2204&locale=sk 224. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2014%3A2204&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 225. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2014%3A2204&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point49 226. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2014%3A2204&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point52 227. file:///tmp/lynxXXXXxP3eAE/L88817-102TMP.html#c-ECR_62016CC0230_SK_01-E0041 228. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2003%3A664&locale=sk 229. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2003%3A664&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 230. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2003%3A664&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point74 231. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2010%3A725&locale=sk 232. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2010%3A725&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 233. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2010%3A725&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point54