NÁVRHY GENERÁLNEHO ADVOKÁTA NILS WAHL prednesené 20. decembra 2017 ( [1]1 ) Vec C-203/16 P Dirk Andres (správca spolocnosti Heitkamp BauHolding GmbH), predtým Heitkamp BauHolding GmbH proti Európskej komisii "Odvolanie - Státna pomoc - Nemecká právna úprava týkajúca sa moznosti previest straty do budúcich danových rokov - Rozhodnutie vyhlasujúce pomoc za nezlucitelnú s vnútorným trhom - Zaloba o neplatnost - Prípustnost - Clánok 263 stvrtý odsek ZFEÚ - Osobná dotknutost - Pojem státna pomoc - Selektívna povaha - Referencný systém - Porovnanie - Odôvodnenie" 1. Správca spolocnosti Heitkamp BauHolding GmbH (dalej len "odvolatelka" alebo "HBH") vo svojom odvolaní navrhuje, aby Súdny dvor zrusil rozsudok Vseobecného súdu vo veci T-287/11 ( [2]2 ). Vseobecný súd týmto rozsudkom zamietol zalobu o neplatnost rozhodnutia Komisie 2011/527/EÚ ( [3]3 ) o státnej pomoci poskytnutej Nemeckom na základe schémy, ktorá dovoluje prevod strát, podanú odvolatelkou. 2. Odvolanie vyvoláva dve otázky, ktoré sa dotýkajú samotnej podstaty predpisov EÚ v oblasti státnej pomoci. 3. Prvá otázka má procesný charakter. Týka sa poziadaviek súvisiacich s aktívnou legitimáciou súkromných zalobcov uvedených v clánku 263 stvrtom odseku ZFEÚ: je odvolatelka osobne dotknutá sporným rozhodnutím v zmysle judikatúry zalozenej na rozsudku Súdneho dvora vo veci Plaumann ( [4]4 )? Konkrétne v prípade, ak danová úspora vyplývajúca z napadnutého vnútrostátneho opatrenia nebola stanovená v právoplatnom danovom rozhodnutí, môze podnik napriek tomu splnit kritérium osobnej dotknutosti? V tejto súvislosti táto vec poskytuje Súdnemu dvoru prílezitost posúdit v kontexte danových opatrení potenciálne nejasné rozlísenie aktívne legitimovaných podnikov a podnikov, ktoré nie sú aktívne legitimované. 4. Druhá otázka má hmotnoprávny charakter. Týka sa jednej zo zloziek státnej pomoci. Ako sa má vykladat pojem selektívna povaha v konkrétnom kontexte priamych danových opatrení? V nadväznosti na rozsudok World Duty Free ( [5]5 ) môze Súdny dvor v tejto veci poskytnút usmernenia týkajúce sa parametrov, z ktorých by malo vychádzat vymedzenie obvyklého danového systému (referencného systému). Táto otázka je mimoriadne dôlezitá vzhladom na to, ze referencný systém predstavuje referencné kritérium, so zretelom na ktoré sa má posudzovat selektívna povaha danového opatrenia. ( [6]6 ) I. Okolnosti predchádzajúce sporu 5. Pokial ide o okolnosti predchádzajúce tomuto konaniu, zo sporného rozhodnutia a napadnutého rozsudku vyplývajú nasledujúce skutocnosti. A. Vnútrostátny právny rámec 6. V Nemecku je zdanovanie príjmov právnických osôb zalozené predovsetkým na Einkommensteuergesetz (zákon o dani z príjmov) a na Körperschaftsteuergesetz (zákon o dani z príjmu právnických osôb, dalej len "KStG"). 7. Podla § 10d ods. 2 zákona o dani z príjmov mozno straty zaznamenané v jednom zdanovacom období previest do nasledujúcich zdanovacích období. To znamená, ze zdanitelné príjmy v budúcich danových rokoch mozno znízit zapocítaním strát (dalej len "pravidlo prevodu strát"). Podla § 8 ods. 1 KStG sa pravidlo prevodu strát uplatnuje aj na podniky podliehajúce dani z príjmu právnických osôb. 8. Moznost prevodu strát viedla k nadobúdaniu "prázdnych spolocností" výlucne z dôvodu znízenia dane. Tieto spolocnosti uz pred urcitým casom ukoncili vsetku obchodnú cinnost, ale nadalej sa na ne este uplatnoval prevod strát. 9. S cielom zabránit obchodovaniu s takými spolocnostami bol v roku 1997 prijatý § 8 ods. 4 KStG. Podla tohto pravidla bola moznost previest straty obmedzená na podniky, ktoré boli právne a ekonomicky identické so subjektom, ktorý vytvoril stratu (dalej len "pôvodné pravidlo zániku strát"). Toto pravidlo neobsahovalo definíciu pojmu "ekonomicky identický", ale poskytovalo jeden negatívny príklad a dva pozitívne príklady: "a) právnická osoba nie je ekonomicky identická, ak sa viac ako polovica podielov kapitálovej spolocnosti prevedie a ak táto kapitálová spolocnost potom pokracuje vo svojej ekonomickej cinnosti, alebo ju zacne odznova s prevazne novými aktívami, b) právnická osoba je vsak ekonomicky identická, ak sa vklad nových aktív uskutocnil iba z dôvodu restrukturalizácie subjektu, ktorý vytvoril zostávajúci odpocet straty, a ak tento subjekt pokracuje vo vykonávaní hospodárskej cinnosti nasledujúcich 5 rokov v objeme porovnatelnom s obrazom hospodárskych pomerov, c) právnická osoba je ekonomicky identická aj vtedy, ak namiesto vkladu nových aktív nadobúdatel pokryje straty, ktoré sa naakumulovali u subjektu, ktorý zaznamenal straty." 10. Výnimka zo zániku strát [písm. b) a c)] sa vseobecne oznacovala ako Sanierungsklausel, teda ustanovenie umoznujúce ozdravenie podnikov v tazkostiach. 11. V januári 2008 bolo pôvodné pravidlo zániku strát, ktoré bolo stanovené v § 8 ods. 4 KStG, zrusené. Do KStG bol doplnený nový § 8c ods. 1 (dalej len "pravidlo zániku strát"). Toto ustanovenie obmedzovalo moznost prevodu strát v prípade nadobudnutia podielov spolocnosti v rozsahu 25 % alebo viac (dalej len "poskodzujúce nadobudnutie podielov"). Presnejsie, ak sa prevedie viac ako 25 %, nie vsak viac ako 50 % základného imania práv spolocníkov, spolurozhodovacích práv alebo hlasovacích práv v spolocnosti, nevyuzité straty zaniknú úmerne k výske zmeny vo vlastníctve podielov vyjadrenej percentuálnym podielom. Ak sa na nadobúdatela prevedie viac nez 50 % základného imania práv spolocníkov, spolurozhodovacích práv alebo hlasovacích práv v spolocnosti, straty zaniknú v celom rozsahu. 12. Pravidlo zániku strát v case, ked nadobudlo úcinnost, nepripústalo výnimky. Danová správa vsak mohla v prípade poskodzujúceho nadobudnutia podielov s cielom ozdravenia podnikov v tazkostiach priznat spravodlivé oslobodenie od dane na základe vyhlásky nemeckého spolkového ministerstva financií z 27. marca 2003 o ozdravení. 13. V júni 2009 bolo do KStG doplnené dalsie ustanovenie, a to § 8c ods. 1a. V súlade s týmto ustanovením bolo opät mozné previest straty v prípade, ze k nadobudnutiu podniku v tazkostiach doslo s cielom jeho ozdravenia (dalej len "schéma o prevode danových strát" alebo "sporné opatrenie"). 14. Podla tohto ustanovenia konkrétne nadobudnutá právnická osoba môze previest straty aj v prípade poskodzujúceho nadobudnutia podielu, pokial: i) úcelom nákupu podielov je restrukturalizácia subjektu, ii) spolocnost je v case nákupu podielov v platobnej neschopnosti alebo nadmerne zadlzená alebo jej hrozí platobná neschopnost alebo nadmerné zadlzenie, iii) základné struktúry spolocnosti zostanú zachovalé, iv) spolocnost nezmení odvetvie svojho pôsobenia pocas piatich rokov nasledujúcich po nákupe podielov a v) spolocnost nemala v case nákupu podielov ukoncenú svoju cinnost. 15. Schéma o prevode danových strát nadobudla platnost 10. júla 2009. Uplatnuje sa so spätným úcinnom od 1. januára 2008, co je dátum nadobudnutia platnosti pravidla zániku strát. B. Sporné rozhodnutie 16. Sporné rozhodnutie bolo prijaté 26. januára 2011. V súlade s clánkom 1 tohto rozhodnutia státna pomoc poskytnutá na základe § 8c ods. 1a KStG, ktorú Nemecko neoprávnene poskytlo v rozpore s clánkom 108 ods. 3 ZFEÚ, nie je zlucitelná s vnútorným trhom. 17. Pokial ide o existenciu státnej pomoci v zmysle clánku 107 ZFEÚ, Komisia sa najmä domnievala, ze schéma o prevode danových strát predstavuje výnimku zo vseobecného pravidla, ktoré upravovalo zánik strát nevyuzitých spolocnostami, ktorých struktúra akcionárov sa zmenila. Predmetné ustanovenie mohlo podla názoru Komisie poskytovat selektívnu výhodu podnikom, ktoré splnali podmienky na jeho uplatnenie. Toto rozdielne zaobchádzanie nebolo odôvodnené ani povahou, ani vseobecnou struktúrou systému. Okrem toho podla sporného rozhodnutia bolo cielom schémy o prevode danových strát celit problémom spôsobeným hospodárskou a financnou krízou, co predstavuje vonkajsí ciel vo vztahu k danovému systému. 18. V clánkoch 2 a 3 sporného rozhodnutia sa rozhodlo, ze obmedzená individuálna pomoc poskytnutá urcitým príjemcom v rámci schémy o prevode danových strát v súlade s § 8c ods. 1a je napriek tomu zlucitelná s vnútorným trhom, pokial sú splnené urcité podmienky. 19. V clánkoch 4 a 6 sporného rozhodnutia Komisia nariadila Nemecku, aby vymohlo spät pomoc nezlucitelnú s vnútorným trhom poskytnutú podla sporného opatrenia a predlozilo Komisii zoznam príjemcov, ktorí dostali pomoc podla uvedenej schémy. C. Skutkové okolnosti odvolania 20. V case, ked bolo prijaté sporné rozhodnutie, hrozila spolocnosti HBH platobná neschopnost. Materská spolocnost spolocnosti HBH, Heitkamp KG, odkúpila 20. februára 2009 akcie spolocnosti HBH s cielom zlúcit tieto dve spolocnosti. Ku dnu tejto transakcie odvolatelka splnala podmienky na uplatnenie schémy o prevode danových strát. Vyplýva to zo záväznej informácie Finanzamt Herne (Danový úrad Herne, Nemecko) z 11. novembra 2009 (dalej len "záväzná informácia"). Okrem toho 29. apríla 2010 dostala odvolatelka od danovej správy rozhodnutie o urcení preddavku dane z príjmu právnických osôb za rok 2009, ktorý zohladnoval straty prevedené na základe schémy o prevode danových strát. 21. Dna 24. februára 2010 Komisia oznámila Spolkovej republike Nemecko, ze sa rozhodla zacat konanie upravené v clánku 108 ods. 2 ZFEÚ v súvislosti so sporným opatrením. Nemecké ministerstvo financií listom z 30. apríla 2010 nariadilo danovej správe neuplatnovat schému o prevode danových strát. 22. Dna 27. decembra 2010 bolo rozhodnutie o urcení preddavku z 29. apríla 2010 nahradené novým rozhodnutím o urcení preddavku na dan z príjmov právnických osôb za rok 2009. Toto rozhodnutie nezohladnovalo schému o prevode danových strát. 23. Dna 1. apríla 2011 dostala HBH rozhodnutia o urcení preddavku dane z príjmov právnických osôb a základnej dane z obchodu za zdanovacie obdobie 2009. Kedze sa neuplatnila schéma o prevode danových strát, odvolatelka nemohla previest straty existujúce k 31. decembru 2008. 24. Dna 19. apríla 2011 danová správa zrusila záväznú informáciu. 25. Dna 22. júla 2011 Spolková republika Nemecko zaslala Komisii v súlade s ustanoveniami sporného rozhodnutia zoznam podnikov, na ktoré sa uplatnilo sporné opatrenie. Tiez zaslala Komisii zoznam podnikov, vo vztahu ku ktorým boli zrusené záväzné informácie týkajúce sa uplatnenia schémy o prevode danových strát. V tomto druhom uvedenom zozname bola spomenutá aj HBH. 26. Odvolatelka podala opravné prostriedky proti vyssie uvedeným rozhodnutiam o urcení preddavku a voci danovým výmerom na danovej správe a na príslusných vnútrostátnych súdoch. Uznesením z 1. augusta 2011 Finanzgericht Münster (Financný súd Münster, Nemecko) pozastavil výkon uvedených rozhodnutí a výmerov. II. Konanie pred Vseobecným súdom a napadnutý rozsudok 27. HBH návrhom podaným 6. júna 2011 podala na Vseobecnom súde zalobu, ktorou sa domáhala zrusenia sporného rozhodnutia. 28. Samostatným podaním doruceným 16. septembra 2011 Komisia vzniesla námietku neprípustnosti. 29. Podaním doruceným 29. augusta 2011 podala Spolková republika Nemecko návrh na vstup vedlajsieho úcastníka do konania na podporu odvolatelky. Uznesením z 5. októbra 2011 predseda druhej komory Vseobecného súdu tomuto návrhu vyhovel. 30. Uznesením z 21. mája 2014 sa rozhodlo, ze o námietke neprípustnosti sa rozhodne v rámci rozhodnutia vo veci samej. 31. Na podporu svojej zaloby uviedla HBH dva dôvody: prvým zalobným dôvodom bolo, ze sporné opatrenie nie je selektívne, a druhým zalobným dôvodom bolo, ze toto opatrenie je odôvodnené povahou alebo vseobecnou struktúrou systému. 32. Co sa týka námietky neprípustnosti, Komisia tvrdila, ze HBH nemá záujem na konaní v zmysle clánku 263 stvrtého odseku ZFEÚ. Konkrétne uviedla, ze HBH nie je osobne dotknutá sporným rozhodnutím a ze sporné rozhodnutie vyzaduje vykonávacie opatrenia. Komisia navyse tvrdila, ze vzhladom na to, ze HBH nie je príjemcom pomoci, nemá záujem na konaní. 33. V napadnutom rozsudku Vseobecný súd najprv zamietol námietku neprípustnosti. V tejto súvislosti konstatoval, ze HBH je priamo a osobne dotknutá sporným rozhodnutím. Vseobecný súd následne zamietol zalobu, ktorú podala HBH, ako nedôvodnú. III. Konanie pred Súdnym dvorom a návrhy úcastníkov konania 34. HBH vo svojom odvolaní navrhuje, aby Súdny dvor: - zrusil napadnutý rozsudok v rozsahu, v akom ním bola zaloba zamietnutá ako nedôvodná (body 2 a 3 výroku rozsudku), a zrusil sporné rozhodnutie, - subsidiárne zrusil napadnutý rozsudok v rozsahu, v akom ním bola zaloba zamietnutá ako nedôvodná (body 2 a 3 výroku rozsudku), a vrátil vec Vseobecnému súdu, - zaviazal Komisiu na náhradu trov konania. 35. Komisia navrhuje, aby Súdny dvor zamietol odvolanie a zaviazal spolocnost HBH na náhradu trov konania. 36. Komisia vo svojom vzájomnom odvolaní navrhuje, aby Súdny dvor: - zrusil bod 1 výroku napadnutého rozsudku, - zamietol zalobu ako neprípustnú, - zamietol odvolanie, - zrusil bod 3 výroku napadnutého rozsudku, ktorým sa rozhodlo, ze Komisia znása jednu tretinu svojich trov konania, - zaviazal spolocnost HBH na náhradu trov konania vzniknutých v konaní pred Vseobecným súdom a Súdnym dvorom. 37. HBH navrhuje, aby Súdny dvor zamietol vzájomné odvolanie ako nedôvodné a zaviazal Komisiu na náhradu trov konania. 38. HBH, Komisia a nemecká vláda predniesli ústne pripomienky na pojednávaní, ktoré sa konalo 19. októbra 2017. IV. Analýza 39. HBH uvádza na podporu svojho odvolania dva dôvody. V rámci prvého odvolacieho dôvodu HBH tvrdí, ze Vseobecný súd si v napadnutom rozsudku nesplnil povinnost odôvodnenia. Odôvodnenie napadnutého rozsudku je údajne nedostatocné alebo rozporné. V rámci druhého odvolacieho dôvodu HBH tvrdí, ze Vseobecný súd nesprávne vylozil clánok 107 ods. 1 ZFEÚ. Poukazuje na viacnásobné nesprávne právne posúdenie pri skúmaní selektívnej povahy predmetného opatrenia. 40. Komisia navrhuje zamietnut oba odvolacie dôvody bud ako neprípustné, alebo ako nedôvodné. 41. Komisia tiez podala vzájomné odvolanie proti napadnutému rozsudku. V rámci svojho jediného odvolacieho dôvodu Komisia tvrdí, ze Vseobecný súd sa dopustil nesprávneho právneho posúdenia, ked rozhodol, ze zaloba o neplatnost, ktorú podala HBH, je prípustná. Je to tak preto, lebo HBH údajne nie je aktívne legitimovaná: nie je osobne dotknutá sporným rozhodnutím. Zaloba, ktorú podala HBH, preto mala byt zamietnutá ako neprípustná. 42. HBH navrhuje zamietnut vzájomné odvolanie ako nedôvodné. 43. Z procesných dôvodov sa budem najprv zaoberat vzájomným odvolaním. A. Vzájomné odvolanie: je odvolatelka osobne dotknutá sporným rozhodnutím? 44. Komisia tvrdí, ze Vseobecný súd v napadnutom rozsudku nesprávne vylozil pojem osobná dotknutost v zmysle clánku 263 stvrtého odseku ZFEÚ. ( [7]7 ) Vseobecný súd sa v napadnutom rozsudku konkrétne tým, ze priznal spolocnosti HBH aktívnu legitimáciu, odklonil od ustálenej judikatúry Súdneho dvora týkajúcej sa tohto kritéria v osobitnom kontexte zalôb o neplatnost podaných proti rozhodnutiam Komisie, ktorými sa schémy pomoci vyhlasujú za nezlucitelné s vnútorným trhom. 45. Komisia tvrdí, ze v napadnutom rozsudku sa stiera jasné rozlisovanie ustálené v judikatúre medzi skutocnými príjemcami pomoci, ktorí sú aktívne legitimovaní, a potenciálnymi, budúcimi príjemcami, ktorí nemajú aktívnu legitimáciu. Komisia konkrétne napáda skutocnost, ze Vseobecný súd sa pri svojom posudzovaní, pokial ide o kritérium osobnej dotknutosti, opieral o tvrdenie, ze HBH mala "nadobudnuté právo" na danovú úsporu. 46. HBH s tým nesúhlasí. 47. S cielom vysvetlit, preco zastávam názor, ze HBH je aktívne legitimovaná, najprv uvediem niekolko úvodných poznámok týkajúcich sa kritéria osobnej dotknutosti v osobitnom kontexte práva státnej pomoci. 1. Úvodné poznámky týkajúce sa kritéria osobnej dotknutosti v práve státnej pomoci 48. Prístup k súdom, a teda aj k súdnemu preskúmaniu tvorí základný kamen právneho poriadku zalozeného na zásade zodpovednosti a právneho státu. Je preto pochopitelné, ze právne spolocenstvo EÚ venuje pozornost otázke aktívnej legitimácie súkromných zalobcov v práve EÚ uz (ak nie este skôr) od vydania smerodajného rozsudku Súdneho dvora vo veci Plaumann ( [8]8 ). V tomto rozsudku bol stanovený základ, z ktorého doteraz vychádza výklad poziadaviek na aktívnu legitimáciu stanovených v clánku 263 stvrtom odseku ZFEÚ. 49. Na úcely podania zaloby proti aktu institúcií EÚ vo vseobecnosti platí, ze súkromný zalobca, ktorému nie je predmetný akt urcený, musí preukázat, ze tento akt sa ho priamo a osobne týka. Výnimku tvorí len osobitný prípad regulacného aktu, ktorý nevyzaduje vykonávacie opatrenia, uvedený v clánku 263 stvrtom odseku ZFEÚ. V prípade takých regulacných aktov stací preukázat priamu dotknutost. 50. Pokial vsak ide o rozhodnutia týkajúce sa státnej pomoci, ak chce podnik podat zalobu o neplatnost proti rozhodnutiu Komisie, ktorým sa pomoc vyhlasuje za nezlucitelnú s vnútorným trhom, musí preukázat, ze toto rozhodnutie sa ho priamo a osobne týka. ( [9]9 ) 51. Súdny dvor zaujal striktný prístup k poziadavkám na aktívnu legitimáciu, ktoré sa týkajú súkromných zalobcov. Obzvlást tazké je splnit kritérium osobnej dotknutosti. 52. V rozsudku Plaumann Súdny dvor rozhodol, ze iné osoby nez tie, ktorým je rozhodnutie urcené, môzu tvrdit, ze sú osobne dotknuté len vtedy, ked sa ich toto rozhodnutie dotýka na základe ich urcitých osobitných vlastností alebo na základe okolností, ktoré ich odlisujú vsetkých ostatných osôb, a takto ich individualizuje podobným spôsobom ako osoby, ktorým je takéto rozhodnutie urcené. ( [10]10 ) 53. Súdny dvor aj napriek výzvam na prehodnotenie tohto kritéria a návrhom, v ktorých boli nacrtnuté alternatívy uvedeného kritéria, svoj prístup nezmenil. ( [11]11 ) 54. Tento test bol tiez prispôsobený osobitnému kontextu práva státnej pomoci, v ktorom sú rozhodnutia prijaté Komisiou urcené len dotknutému clenskému státu. 55. V tomto osobitnom kontexte podnik, ktorý chce podat zalobu proti rozhodnutiu Komisie, ktorým sa zakazuje schéma pomoci, nesplní kritérium osobnej dotknutosti len na základe toho, ze tento podnik patrí do predmetného odvetvia a je potenciálne oprávnenou osobou v rámci uvedenej schémy. ( [12]12 ) V tejto súvislosti Súdny dvor vysvetlil, ze moznost viac ci menej presne urcit osoby, na ktoré sa uplatnuje urcité opatrenie, automaticky neznamená, ze toto opatrenie sa ich osobne týka. ( [13]13 ) 56. Predpokladom osobnej dotknutosti je konkrétne príslusnost k uzavretej, urcitelnej skupine v case prijatia sporného rozhodnutia. ( [14]14 ) Tak je to najmä v prípade skutocných príjemcov pomoci, teda tých podnikov, ktoré získali pozitívnu výhodu. ( [15]15 ) Nie je to vsak jediný taký prípad. Súdny dvor za urcitých osobitných okolností tiez pripustil zaloby podané konkurentmi príjemcov opatrení státnej pomoci. ( [16]16 ) 57. Prístup Súdneho dvora v oblasti práva státnej pomoci ukazuje, ze kritérium osobnej dotknutosti stanovené v rozsudku Plaumann je splnené, ak súkromného zalobcu mozno individualizovat na základe urcitých osobitných vlastností. Tieto vlastnosti môzu súvisiet okrem iného s podstatným vplyvom pomoci na postavenie konkurenta na trhu alebo so skutocnostou, ze podnik skutocne získal pozitívnu výhodu zo státnych prostriedkov. 58. V napadnutom rozsudku Vseobecný súd konstatoval, ze vzhladom na specifickú skutkovú a právnu situáciu, v ktorej sa nachádzala HBH, bol tento podnik osobne dotknutý sporným rozhodnutím v zmysle rozsudku Plaumann. Vseobecný súd zalozil tento záver na tom, ze HBH by mala prospech zo schémy o prevode danových strát do konca danového roka (2009). Nemecké orgány si neponechali nijakú volnú úvahu, pokial ide o uplatnovanie tejto schémy. V tomto smere Vseobecný súd kládol osobitný dôraz na "nadobudnuté právo" spolocnosti HBH, ktoré nemecké orgány osvedcili prostredníctvom záväznej informácie. Tým sa HBH odlisuje od ktoréhokolvek iného podniku, ktorý splnal podmienky na uplatnenie schémy o prevode danových strát. ( [17]17 ) 59. Komisia sa domnieva, ze Vseobecný súd sa tým dopustil nesprávneho právneho posúdenia. V rozpore s tým, co naznacuje Komisia, vsak rozhodovanie o tom, ci je súkromný zalobca osobne dotknutý rozhodnutím Komisie v oblasti státnej pomoci, vôbec nemá aritmetický charakter: judikatúra nevychádza z binárnej logiky zalozenej na rozlísení potenciálnych a skutocných príjemcov pomoci. Ako vysvetlím dalej, podla kritéria Plaumann - v podobe, v akej sa uplatnuje v kontexte práva státnej pomoci - je rozhodujúce, aby bolo mozné odlísit daného zalobcu od iných podnikov na základe osobitných vlastností. Tieto vlastnosti môzu byt v kazdom jednotlivom prípade odlisné. 2. Urcenie osobnej dotknutosti v kontexte danových opatrení: prejednávaná vec 60. Ako je zrejmé v prejednávanej veci, predmetom sporu je otázka, ako sa má vykladat pojem skutocný príjemca pomoci v osobitnom danovom kontexte. V tomto kontexte totiz môze byt mimoriadne tazké jednoznacne odlísit potenciálnych a skutocných príjemcov. Je to tak preto, lebo v prípade danových opatrení zriedka dochádza k samotnému vyplateniu pomoci. 61. Komisia v podstate tvrdí, ze toto rozlisovanie má rozhodujúci význam, lebo kritérium osobnej dotknutosti splnajú len skutocní príjemcovia, ktorí skutocne dostali pomoc. Len títo príjemcovia môzu podla názoru Komisie podat zalobu o neplatnost proti rozhodnutiu, ktorým sa pomoc vyhlasuje za nezlucitelnú s vnútorným trhom. 62. Judikatúra nepodporuje stanovisko Komisie. V skutocnosti sa mi zdá, ze Komisia sa usiluje umelo vyvodit z judikatúry Súdneho dvora vseobecne uplatnitelné pravidlo, ktoré jednoducho neexistuje. 63. Na podporu svojho stanoviska Komisia v podstate poukazuje na dve rozhodnutia. Svoj výklad zakladá na judikatúre vyplývajúcej z rozsudkov Súdneho dvora vo veciach Taliansko a Sardegna Lines ( [18]18 ) a Comitato "Venezia vuole vivere" ( [19]19 ). V oboch veciach Súdny dvor uznal, ze príjemcovia individuálnej pomoci poskytnutej na základe schémy pomoci, ktorej vymáhanie nariadila Komisia, sú z tohto dôvodu osobne dotknutí v zmysle clánku 263 stvrtého odseku ZFEÚ. Z rozsudku Taliansko a Sardegna Lines navyse vyplýva, ze - na rozdiel od takých príjemcov - potenciálni príjemcovia, ktorí jednoducho patria do predmetného odvetvia, nie sú aktívne legitimovaní. ( [20]20 ) 64. Podla môjho názoru sú usmernenia, ktoré mozno vyvodit z uvedených rozhodnutí, obmedzené. Na jednej strane tieto rozhodnutia potvrdzujú, ze skutocní príjemcovia pomoci (teda tí, ktorí skutocne dostali pomoc, ktorej vymáhanie bolo nariadené) majú byt oprávnení podat zalobu proti rozhodnutiu, ktorým sa pomoc vyhlasuje za nezlucitelnú s vnútorným trhom. Na druhej strane toto právo nemajú podniky, ktoré sú len potenciálnymi budúcimi oprávnenými osobami v rámci schémy pomoci. 65. Základnou myslienkou v tomto prípade je, ze skupinu skutocných príjemcov mozno odlísit - v zmysle rozsudku Plaumann - od podnikov, ktoré nemali prospech z pomoci. Toto rozlisovanie je urcite mimoriadne uzitocné v kontexte schém pomoci, v rámci ktorých dochádza k prevodu financných prostriedkov zo státu na dotknuté podniky. 66. Domnievam sa vsak, ze z týchto rozhodnutí nemozno vyvodit nijaký konecný záver, pokial ide o iné podniky, ktoré môzu byt za specifických okolností osobne dotknuté rozhodnutím, ktorým sa pomoc vyhlasuje za nezlucitelnú s vnútorným trhom. 67. Rozlisovanie skutocných a potenciálnych príjemcov je v podstate len terminologickým nástrojom, ktorý sa pouzíva na odlísenie urcitých kategórií podnikov, ktoré sú alebo nie sú osobne dotknuté takým rozhodnutím, v abstraktnej rovine. 68. Zastávam názor, ze relevantným právnym kritériom je nadalej kritérium stanovené v rozsudku Plaumann: patrí zalobca k uzatvorenej skupine, ktorú mozno identifikovat vzhladom na osobitné vlastnosti, ktoré ju odlisujú od iných? 69. Z tohto hladiska je zrejmé, ze pri takom posúdení môzu mat význam iné vlastnosti nez tie, ktoré súvisia s postavením zalobcu ako skutocného príjemcu pomoci. Otázku, ktoré vlastnosti to sú, zjavne nie je mozné zodpovedat abstraktne. Toto posúdenie naopak závisí do velkej miery od okolností. 70. Vzhladom na vyssie uvedené povazujem za tazké uznat tvrdenie Komisie, ze za týchto okolností sa nemozno odvolávat na rozsudky Belgicko a Forum 187 ( [21]21 ) a FrieslandCampina ( [22]22 ). Tieto rozsudky, ktoré boli vydané v súvislosti s prechodnými opatreniami týkajúcimi sa pomoci, ktorá bola vyhlásená za nezlucitelnú s vnútorným trhom, svedcia o tom, ze Súdny dvor je ochotný priznat aktívnu legitimáciu zalobcom, ktorí podnikli potrebné kroky na to, aby mali prospech z napadnutého vnútrostátneho opatrenia, ale v skutocnosti nezískali nijaký prospech. ( [23]23 ) 71. V rozpore s tým, co tvrdí Komisia, mi tiez nie je jasné, preco by v prejednávanej veci nemali byt relevantné rozsudky Stichting Woonpunt ( [24]24 ) a Stichting Woonlinie ( [25]25 ). V týchto rozsudkoch Súdny dvor konstatoval, ze osobná dotknutost bola preukázaná tým, ze zalobcovia pred prijatím sporného rozhodnutia nadobudli právo na vyuzitie danovej výhody, ktorá bola následne vyhlásená za nezlucitelnú s vnútorným trhom. ( [26]26 ) 72. Vzhladom na povahu opatrenia, o ktoré ide v prejednávanej veci, sa zdá odôvodnené, ze Vseobecný súd sa inspiroval vyssie uvedenými rozhodnutiami. V case, ked bolo prijaté sporné rozhodnutie, totiz HBH nesplnala vseobecné podmienky na uplatnenie schémy o prevode danových strát len abstraktne. Tiez dostala záväznú informáciu a rozhodnutie o urcení preddavku dane z príjmu právnických osôb za rok 2009, ktorý zohladnoval straty prevedené na základe schémy o prevode danových strát. Vseobecný súd to opísal ako "nadobudnuté právo". 73. Práve z dôvodu záväznej informácie a rozhodnutia o urcení preddavku sa postavenie spolocnosti HBH zásadne odlisuje od postavenia podnikov, ktoré splnajú len vseobecné podmienky na uplatnenie schémy o prevode danových strát. ( [27]27 ) Preto odvolatelka splna kritérium osobnej dotknutosti. 74. Je pravda, ze Vseobecný súd si nevybral práve najvhodnejsie formulácie. Ako vyplýva z tvrdení Komisie, tento výber môze viest k vyvodeniu neúmyselných podobností so zásadou legitímnych ocakávaní, ktorá vyplýva z práva EÚ. Podla môjho názoru je vsak zmienka o "nadobudnutom práve" len pokusom opísat skutkové a právne okolnosti, ktoré odlisujú spolocnost HBH od iných podnikov, na úcely osobnej dotknutosti v zmysle rozsudku Plaumann v tomto konkrétnom prípade. 75. Chcel by som poukázat na to, ze v danovom kontexte môze byt mimoriadne tazké urcit rozhodujúci okamih, v ktorom podnik skutocne dostal pomoc. Urcenie relevantného okamihu je v istom zmysle arbitrárne. Je to okamih vydania záväznej informácie alebo okamih, ked HBH dostala rozhodnutie o urcení preddavku? Alebo je to - ako tvrdí Komisia - okamih, ked je danová úspora stanovená v konecnom danovom rozhodnutí (s prihliadnutím na to, ze také rozhodnutie môze byt vydané niekolko rokov po skoncení predmetného danového roka)? Alebo ide o nejaký iný okamih? 76. Nejasnosti a arbitrárnost, ktoré sú spojené s výberom ktorejkolvek z týchto alternatív alebo aj inej alternatívy, pri rozhodovaní o tom, ci je podnik osobne dotknutý rozhodnutím, ktorým sa pomoc vyhlasuje za nezlucitelnú s vnútorným trhom, sú celkom zrejmé. 77. Vzhladom na tieto nejasnosti by mala mat otázka, ci zalobca skutocne dostal pomoc, v tomto prípade len druhotný význam. Namiesto toho, ako vyplýva z judikatúry, kritérium osobnej dotknutosti je splnené, ked zalobcu mozno na základe osobitných vlastností odlísit od iných podnikov. ( [28]28 ) To je práve prípad spolocnosti HBH. 78. Zo vsetkých týchto dôvodov sa domnievam, ze v napadnutom rozsudku sa nenachádza nijaké pochybenie, pokial ide o posúdenie osobnej dotknutosti v zmysle clánku 263 stvrtého odseku ZFEÚ. Vzájomné odvolanie, ktoré podala Komisia, preto treba zamietnut ako nedôvodné. B. Odvolanie: dopustil sa Vseobecný súd nesprávneho posúdenia, ked konstatoval, ze sporné opatrenie poskytuje selektívnu výhodu podnikom v tazkostiach? 79. HBH uviedla dva odvolacie dôvody. Tieto dôvody sú nerozlucne prepojené. 80. Prvým odvolacím dôvodom odvolatelka spochybnuje odôvodnenie napadnutého rozsudku. Tvrdí, ze napadnutý rozsudok je poznacený procesnými pochybeniami súvisiacimi s povinnostou odôvodnenia, lebo odôvodnenie napadnutého rozsudku je nedostatocné alebo rozporné, pokial ide o 1. urcenie referencného systému, 2. posúdenie právnej a skutkovej situácie podnikov, ktoré si vyzadujú ozdravenie, a kvalifikáciu schémy o prevode danových strát ako "vseobecného opatrenia" a 3. odôvodnenie sporného opatrenia. 81. Druhým odvolacím dôvodom odvolatelka spochybnuje tie isté aspekty napadnutého rozsudku, ale z hmotnoprávneho hladiska. V rámci tohto odvolacieho dôvodu HBH tvrdí, ze napadnutý rozsudok je v rozpore s clánkom 107 ods. 1 ZFEÚ z dôvodu viacnásobného nesprávneho právneho posúdenia alebo skreslenia vnútrostátneho práva pri 1. urcení referencného systému, 2. posúdení právnej a skutkovej situácie podnikov, ktoré si vyzadujú ozdravenie, a kvalifikácii schémy o prevode danových strát ako "vseobecného opatrenia" a 3. odôvodnení sporného opatrenia. 82. Komisia nesúhlasí s tvrdeniami odvolatelky. Pokial ide o prvý odvolací dôvod týkajúci sa odôvodnenia, uvedená institúcia sa v podstate domnieva, ze tento dôvod je zalozený na nesprávnom výklade napadnutého rozsudku. Co sa týka na druhej strane druhého odvolacieho dôvodu, Komisia tvrdí, ze tento dôvod je neprípustný. Subsidiárne tvrdí, ze druhý odvolací dôvod je nedôvodný. 83. Kedze oba odvolacie dôvody sa navzájom prekrývajú, preskúmam ich spolocne vo viacerých fázach. Je to potrebné najmä preto, lebo v rámci prvého odvolacieho dôvodu odvolatelka nenamieta neexistenciu odôvodnenia, ale skôr nepriamo spochybnuje hmotnoprávne posúdenie, ktoré vykonal Vseobecný súd. 84. V prvom rade posúdim tvrdenia týkajúce sa urcenia referencného systému. Z dôvodov opísaných nizsie zastávam názor, ze prvá cast druhého odvolacieho dôvodu je dôvodná. Z tohto dôvodu treba napadnutý rozsudok, ako aj sporné rozhodnutie zrusit v rozsahu, v akom bol referencný systém na posúdenie selektívnej povahy sporného opatrenia urcený nesprávne. 85. Pre prípad, ze Súdny dvor nebude súhlasit s mojím posúdením prvej casti druhého odvolacieho dôvodu, tiez strucne preskúmam ostatné tvrdenia uvedené odvolatelkou. 86. V druhom rade preto preskúmam tvrdenia týkajúce sa posúdenia právnej a skutkovej situácie podnikov, ktoré si vyzadujú ozdravenie, a kvalifikácie schémy o prevode danových strát ako "vseobecného opatrenia". V tretom a poslednom rade posúdim tvrdenia uvedené v súvislosti s odôvodnením sporného opatrenia. 87. Este predtým vsak treba uviest niekolko úvodných poznámok týkajúcich sa pojmu selektívna povaha v osobitnom danovom kontexte. 1. Úvodné poznámky o posudzovaní selektívnej povahy v kontexte priamych danových opatrení a) Pojem selektívna povaha - trojfázové posúdenie 88. V prvom rade je uzitocné uviest niekolko poznámok týkajúcich sa logiky, z ktorých vychádza pojem selektívna povaha, a úcelu, ktorému tento pojem slúzi. Tiez je vhodné pripomenút analytický rámec, v ktorom sa uskutocnuje posudzovanie selektívnej povahy, a tazkosti, ktoré vznikajú pri uplatnovaní tohto rámca v kontexte priamych danových opatrení. 89. Podla clánku 107 ods. 1 ZFEÚ pomoc poskytovaná v akejkolvek forme clenským státom alebo zo státnych prostriedkov, ktorá narúsa hospodársku sútaz alebo hrozí narusením hospodárskej sútaze tým, ze zvýhodnuje urcité podniky alebo výrobu urcitých druhov tovaru, je nezlucitelná s vnútorným trhom, pokial ovplyvnuje obchod medzi clenskými státmi. Na to, aby opatrenie clenského státu spadalo do pôsobnosti tohto ustanovenia, preto musia byt splnené styri kumulatívne kritériá. Po prvé musí íst o výhodu. Po druhé táto výhoda musí byt selektívna. Po tretie musí íst o zásah zo strany státu alebo zo státnych prostriedkov. Po stvrté tento zásah musí byt spôsobilý ovplyvnit obchod medzi clenskými státmi. 90. V danovom kontexte je najspornejsou zrejme otázka, co predstavuje selektívnu výhodu. 91. Zo vseobecného hladiska kritérium selektívnosti slúzi na urcenie opatrení, ktoré zvýhodnujú urcité podniky (danovníkov) alebo výrobu urcitých druhov tovaru pred inými. 92. Danová výhoda vyplývajúca zo "vseobecného opatrenia", ktoré sa uplatnuje na vsetky hospodárske subjekty bez rozdielu, nepredstavuje státnu pomoc. Je to tak preto, lebo také opatrenie nie je selektívne. Naopak, opatrenie, ktoré stavia príjemcu do situácie, ktorá je výhodnejsia ako situácia iných danovníkov, môze príjemcom zabezpecovat selektívnu výhodu, a tak predstavovat státnu pomoc v zmysle clánku 107 ods. 1 ZFEÚ. ( [29]29 ) 93. Podstata posudzovania selektívnej povahy preto spocíva v porovnaní podnikov. Ako rozhodol Súdny dvor, otázkou, ktorú treba vyriesit, je, ci opatrenie zvýhodnuje urcité podniky alebo výrobu urcitých druhov tovaru v zmysle clánku 107 ods. 1 ZFEÚ v porovnaní s inými podnikmi, ktoré sa nachádzajú v porovnatelnej právnej a skutkovej situácii. ( [30]30 ) 94. Este pred posúdením, ci sa príjemcovia a iné podniky nachádzajú v porovnatelnej situácii, vsak treba urcit referencný systém. 95. V nedávnom rozsudku Súdneho dvora vo veci World Duty Free ( [31]31 ) sú stanovené parametre, na základe ktorých sa má posudzovat selektívna povaha danového opatrenia. Súdny dvor rozlísil tri fázy posudzovania selektívnej povahy danových opatrení. 96. Podla Súdneho dvora na úcely kvalifikácie danového opatrenia ako selektívneho treba identifikovat spolocný alebo obvyklý danový systém uplatnitelný v dotknutom clenskom státe (prvá fáza). Dalej treba preukázat, ze toto danové opatrenie sa odchyluje od uvedeného spolocného systému, pretoze zavádza rozdiely medzi hospodárskymi subjektmi, ktoré sa vzhladom na ciel sledovaný uvedeným systémom nachádzajú v porovnatelnej skutkovej a právnej situácii (druhá fáza). ( [32]32 ) Ak je to tak, treba overit, ci je toto rozlisovanie odôvodnené z dôvodu, ze vyplýva z povahy alebo vseobecnej struktúry systému, ktorého je uvedené opatrenie súcastou (tretia fáza). ( [33]33 ) 97. Súdny dvor konkrétne vysvetlil, ze podmienka selektívnosti je splnená, ak sa Komisii podarí preukázat, ze napadnuté opatrenie sa odchyluje od spolocného alebo "obvyklého" danového systému uplatnitelného v dotknutom clenskom státe a zavádza tak svojimi konkrétnymi úcinkami odlisné zaobchádzanie medzi hospodárskymi subjektmi, hoci subjekty, ktoré majú z danovej výhody prospech, a subjekty, na ktoré sa nevztahuje, sa z hladiska ciela sledovaného uvedeným danovým systémom tohto clenského státu nachádzajú v rovnakej skutkovej a právnej situácii. ( [34]34 ) 98. Prejednávané odvolanie svedcí o tazkostiach, ktoré vznikajú pri urcovaní (materiálnej) selektívnej povahy danového opatrenia na základe uvedených parametrov. Konkrétne poukazuje na tazkosti spojené s urcením referencného systému na základe objektívneho súboru kritérií v rámci prvej fázy. ( [35]35 ) Preto je tiez uzitocné uviest pred podrobnejsím preskúmaním odvolania urcité úvodné poznámky týkajúce sa kritérií, podla ktorých by sa mal urcit referencný systém. b) Rozhodujúci význam referencného systému pre posúdenie selektívnej povahy a kritériá, ktoré sa majú pouzit pri urcovaní tohto systému 99. Kritérium selektívnosti sa pouzíva na urcenie opatrení, ktoré spôsobujú neodôvodnené rozdielne zaobchádzanie s podnikmi, ktoré sa nachádzajú v porovnatelnej právnej a skutkovej situácii. Také porovnanie má vsak zmysel len v prípade, ak sa vykoná vo vztahu k urcitému referencnému kritériu. Preto má správne urcenie referencného systému zásadný význam pre posúdenie selektívnej povahy. ( [36]36 ) 100. V judikatúre Súdneho dvora vsak nie je vymedzené, ako sa má urcit relevantný referencný systém. Súdny dvor jednoducho vysvetlil, ze referencný systém je spolocný alebo "obvyklý" danový systém, ktorý sa uplatnuje v dotknutom clenskom státe. ( [37]37 ) Toto konstatovanie urcite nemôze slúzit ako kritérium posudzovania. 101. Neochota Súdneho dvora stanovit presné kritériá vsak nie je prekvapujúca. Je to tak preto, lebo na urcenie referencného systému je potrebné zistit, aká je vseobecná úroven zdanenia, ktorá sa vztahuje na podniky podla vnútrostátneho danového systému. Na rozdiel od iných typov schém pomoci, presné urcenie takého spolocného, vseobecne uplatnitelného systému vyvoláva v danovom kontexte neistotu. Vzhladom na komplikovanost kazdého danového systému a premenné, ktoré sú súcastou urcovania danového zatazenia podnikov, sa zdá nemozné s istotou zistit, co je "obvyklá situácia". 102. V prípade pozitívnych výhod je to inak. Napríklad v prípade výhodných podmienok úveru alebo tazobných povolení, z ktorých má prospech len obmedzený pocet podnikov, je urcenie "obvyklej situácie", ktorá existovala pred prijatím napadnutého opatrenia, nadalej pomerne jednoduché. 103. Komisia opisuje referencný systém tak, ze sa skladá zo stabilného súboru pravidiel, ktoré vo vseobecnosti platia na základe objektívnych kritérií pre vsetky podniky patriace do jeho rozsahu pôsobnosti definovaného jeho cielom: uvedenými pravidlami sa definuje nielen rozsah pôsobnosti systému, ale aj podmienky, za ktorých sa systém uplatnuje, práva a povinnosti podnikov, na ktoré sa vztahuje, a technické aspekty fungovania systému. Pokial ide konkrétne o danové opatrenia, referencný systém je zalozený na takých prvkoch ako základ dane, zdanitelné osoby, zdanitelné udalosti a sadzby dane. ( [38]38 ) 104. Zdá sa, ze tomuto opisu môze zodpovedat kazdé danové ustanovenie alebo kazdá kombinácia danových ustanovení. 105. Komisii bola na pojednávaní v tejto súvislosti polozená otázka. V reakcii na otázku, aké kritériá sa majú pouzit pri urcovaní referencného systému, Komisia nebola schopná vysvetlit, na akom základe urcuje referencný systém. Opísala tento proces ako hladanie logiky v systéme. Zdá sa, ze odpoved Komisie nanajvýs potvrdila, ze urcenie referencného systému v konkrétnom prípade nie je v skutocnosti zalozené na objektívnom súbore kritérií. 106. Napriek vyssie uvedenému mozno z judikatúry Súdneho dvora vyvodit urcité závery. Preskúmanie tejto judikatúry naznacuje, ze pri urcovaní referencného systému treba uprednostnit siroký prístup. Taký prístup zohladnuje vsetky relevantné legislatívne ustanovenia ako celok alebo co najsirsí referencný bod. ( [39]39 ) Okrem toho z uvedenej judikatúry vyplýva, ze pri urcovaní referencného systému by sa nemalo postupovat formalisticky. ( [40]40 ) 107. Napríklad poznamenávam, ze Súdny dvor v rozsudku World Duty Free potvrdil názor Komisie, podla ktorého relevantným referencným kritériom neboli predpisy upravujúce investície v zahranicí, ale naopak ním bol spanielsky systém dane z príjmov právnických osôb ako celok. So zretelom na toto referencné kritérium Komisia dospela k záveru, ze doslo k poskytnutiu selektívnej výhody osobitnej kategórii podnikov. S podnikmi zdanovanými v Spanielsku, ktoré nadobudli najmenej 5 % podiel v zahranicných podnikoch, sa zaobchádzalo priaznivejsie nez s podnikmi zdanovanými v Spanielsku, ktoré uskutocnili rovnaké investície do domácich spolocností, napriek tomu, ze tieto dve kategórie podnikov sa nachádzali z hladiska ciela sledovaného vseobecným spanielskym systémom dane z príjmov právnických osôb v porovnatelnej situácii. ( [41]41 ) 108. Na druhej strane v rozsudku Gibraltar Súdny dvor potvrdil, ze referencný systém sa môze skladat z viacerých rôznych danových predpisov. Na základe toho Komisia dospela k záveru, ze urcité podniky ("offshore" spolocnosti) získali selektívnu výhodu. Bolo to tak aj napriek tomu, ze - formálne vzaté - tieto podniky podliehali rovnakému danovému zatazeniu ako ostatné podniky. V uvedenom prípade Súdny dvor tiez potvrdil, ze pri urcovaní referencného systému sa nemá pripisovat význam legislatívnej technike. ( [42]42 ) 109. Strucne povedané, z uvedenej judikatúry vyplýva, ze Súdny dvor odobril prístup, ktorého cielom je urcit celý súbor predpisov, ktoré ovplyvnujú danové zatazenie podnikov. Podla môjho názoru je taký prístup opodstatnený. Zarucuje, aby sa selektívna povaha danového opatrenia posudzovala s ohladom na rámec, ktorého súcastou sú vsetky relevantné ustanovenia, a nie s ohladom na ustanovenia, ktoré boli umelo vyclenené zo sirsieho legislatívneho rámca. Tiez zarucuje, aby nedoslo k zlúceniu prvej a druhej fázy posudzovania selektívnej povahy. Je to tak preto, lebo uzsí prístup by si vyzadoval urcenie podnikov, ktoré sa nachádzajú v porovnatelnej právnej a skutkovej situácii. Treba mat totiz na zreteli, ze urcenie referencného systému má predchádzat porovnaniu podnikov. 110. Prejednávané odvolanie preskúmam s ohladom na uvedené úvahy. 2. Prvá fáza: urcenie referencného systému a) Tvrdenia úcastníkov konania 111. V rámci prvej casti prvého odvolacieho dôvodu HBH tvrdí, ze odôvodnenie napadnutého rozsudku je nedostatocné alebo rozporné, pokial ide o urcenie referencného systému. ( [43]43 ) Je to tak podla odvolatelky preto, lebo Vseobecný súd v napadnutom rozsudku posúdil selektívnu povahu schémy o prevode danových strát vo vztahu k pravidlu zániku strát, hoci uznal, ze sporné opatrenie treba posúdit z hladiska vseobecnejsieho pravidla, ktorým je pravidlo prevodu strát. ( [44]44 ) 112. Komisia zastáva názor, ze odôvodnenie napadnutého rozsudku je správne a vôbec nie je rozporné. 113. V rámci prvej casti druhého odvolacieho dôvodu HBH tvrdí, ze Vseobecný súd nesprávne vylozil clánok 107 ods. 1 ZFEÚ z dôvodu pochybení súvisiacich s urcením referencného systému. ( [45]45 ) Odvolatelka tiez tvrdí, ze Vseobecný súd v napadnutom rozsudku nesprávne zlúcil prvú a druhú fázu posudzovania selektívnej povahy. ( [46]46 ) 114. Komisia v prvom rade tvrdí, ze tvrdenia, ktoré uviedla odvolatelka, sa týkajú skutkových zistení a treba ich zamietnut ako neprípustné. Subsidiárne uvádza, ze tieto tvrdenia sú nedôvodné. Podla Komisie sa v spise nenachádza nic, co by podporovalo stanovisko spolocnosti HBH, podla ktorého sa pravidlo prevodu strát malo povazovat za relevantné pravidlo pri posudzovaní selektívnej povahy schémy o prevode danových strát. 115. Najprv sa budem zaoberat otázkou prípustnosti. b) Posúdenie 1) Urcenie referencného systému je právnou otázkou, ktorú mozno preskúmat v rámci odvolania 116. Ako je uz obvyklé pri odvolaniach podaných na Súdnom dvore, Komisia spochybnuje prípustnost tvrdení odvolatelky. Tvrdí, ze Súdny dvor nemôze preskúmat tvrdenia odvolatelky týkajúce sa urcenia referencného systému. Je to tak preto, lebo sa vztahujú na skutkové zistenia. 117. Tvrdenia Komisie treba kategoricky zamietnut. 118. Je pravda, ze Vseobecný súd má na základe clánku 58 Statútu Súdneho dvora a clánku 256 ZFEÚ výlucnú právomoc zistit a posúdit skutkový stav. Odvolanie na Súdnom dvore je totiz obmedzené na právne otázky. V tomto smere z ustálenej judikatúry vyplýva, ze urcenie obsahu vnútrostátneho práva je súcastou posúdenia skutkového stavu, ktoré nemozno preskúmat v rámci odvolania. ( [47]47 ) 119. Súdny dvor môze napriek tomu preskúmat právnu kvalifikáciu tohto skutkového stavu a právne závery, ktoré z neho Vseobecný súd vyvodil. ( [48]48 ) Tiez môze urcit, ci doslo k skresleniu vnútrostátneho práva, ak údajné skreslenie mozno zistit bez nového posúdenia skutkového stavu alebo dôkazov. ( [49]49 ) 120. Tvrdenia, ktoré uviedla HBH, týkajúce sa urcenia referencného systému, nemôzu byt vynaté z preskúmania v rámci odvolania. 121. V tejto súvislosti treba mat na zreteli, ze úcastníci konania sa zhodujú na obsahu vnútrostátneho práva. Nezhodujú sa vsak na cieloch tohto práva. Tiez sa nezhodujú na právnej kvalifikácii tohto práva z hladiska predpisov EÚ v oblasti státnej pomoci. Pokial ide konkrétne o prvú fázu, predmetom sporu je právne posúdenie selektívnej povahy, ktoré Vseobecný súd vykonal na základe príslusných skutkových okolností. 122. Je zrejmé, ze správny výklad pojmu selektívna povaha nie je skutkovou, ale právnou otázkou. 123. Prijatie rigidného prístupu, ktorý presadzuje Komisia, by znamenalo, ze otázka, ktorá má zásadný význam pre posúdenie selektívnej povahy, by systematicky bola vynatá z právomoci Súdneho dvora. Vzhladom na to, ze urcenie referencného systému má rozhodujúci vplyv na dalsie dve fázy posudzovania selektívnej povahy, taký prístup podla môjho názoru nemozno prijat. Ako som vysvetlil, referencný systém predstavuje samotné referencné kritérium, podla ktorého sa má posudzovat selektívna povaha danového opatrenia. 2) Vseobecný súd nesprávne urcil referencný systém i) Právny rámec, v ktorom sa uplatnuje sporné opatrenie, a odôvodnenie napadnutého rozsudku 124. Právny rámec, ktorého súcastou je schéma o prevode danových strát, zahrna tri súbory pravidiel. 125. Po prvé pravidlo prevodu strát sa podla § 8 ods. 1 KStG uplatnuje na vsetky podniky. Vyjadruje zásadu, ze danovníci sa zdanujú na základe ich platobnej schopnosti. Po druhé pravidlo zániku strát, ktoré je stanovené v § 8c ods. 1 KStG, je výnimkou z tohto pravidla. Je to tak preto, lebo pravidlo zániku strát vylucuje poskodzujúce nadobudnutie podielov (25 % alebo viac) z pôsobnosti vseobecného pravidla. Po tretie schéma o prevode danových strát, tak ako je vymedzená v § 8c ods. 1a KStG, vyníma z pôsobnosti uvedenej výnimky (teda z pravidla zániku strát) urcité specifické situácie. Na základe tohto opatrenia sa na situácie, ktoré sú v nom vymedzené (konkrétne ozdravenie podnikov v tazkostiach), uz nevztahuje pravidlo zániku strát. Tieto situácie zasa patria do pôsobnosti vseobecnejsieho pravidla, ktoré dovoluje podniku prevod strát. 126. Vzhladom na zvolenú legislatívnu techniku závisí selektívna povaha sporného opatrenia do velkej miery od uhla pohladu. Záver o selektívnej povahe bude v skutocnosti velmi odlisný v závislosti od toho, ci sa ako referencné kritérium pri posudzovaní selektívnej povahy schémy o prevode danových strát pouzije vseobecné pravidlo o prevode strát alebo výnimka z tohto pravidla, konkrétne pravidlo zániku strát. ( [50]50 ) 127. Ak sa konkrétne pravidlo zániku strát vyclení zo sirsieho legislatívneho kontextu pravidla prevodu strát, schéma o prevode danových strát sa zmení na výnimku z pravidla zániku strát. Naproti tomu, ak sa pravidlo prevodu strát zaclení do referencného systému, schéma o prevode danových strát uz nebude predstavovat zjavnú odchýlku od referencného systému, ktorá môze poskytnút urcitým podnikom selektívnu výhodu. Naopak, zmení sa na neoddelitelnú súcast samotného referencného systému. 128. V tomto smere napadnutý rozsudok nie je vzorom jednoznacnosti. 129. Pramenom pochybností by mohlo byt najmä nasledujúce konstatovanie: "... je nutné konstatovat, ze pravidlo zániku strát je podobne ako pravidlo prevodu strát súcastou legislatívneho rámca, do ktorého patrí sporné opatrenie. Inými slovami, právny rámec relevantný v prejednávanej veci sa skladá zo vseobecného pravidla o prevode strát, s obmedzeniami stanovenými pravidlom zániku strát, a práve v tomto rámci treba overit, ci sporné opatrenie zavádza rozlisovanie medzi hospodárskymi subjektmi nachádzajúcimi sa v porovnatelnej právnej a skutkovej situácii...". ( [51]51 ) 130. Ak sa toto konstatovanie posudzuje izolovane, mozno ho vykladat (ako ho vykladá odvolatelka) v tom zmysle, ze Vseobecný súd konstatoval, ze pravidlo prevodu strát a pravidlo zániku strát spolu tvoria referencný systém. Domnievam sa vsak, ze tvrdenia odvolatelky, podla ktorých je odôvodnenie napadnutého rozsudku nedostatocné alebo rozporné, sú zalozené na nesprávnom výklade tohto rozsudku. 131. Z podrobnejsieho preskúmania napadnutého rozsudku vyplýva, ze Vseobecný súd vychádzal z predpokladu, ze referencný systém tvorí pravidlo zániku strát. 132. Je pravda, ze Vseobecný súd uznal existenciu vseobecnejsieho pravidla (pravidla prevodu strát). Tiez poznamenal, ze referencný systém urcený Komisiou predstavuje výnimku z tohto vseobecného pravidla. Dalej vsak vysvetlil dôvody, pre ktoré sa domnieval, ze pravidlo zániku strát predstavuje relevantný referencný systém pre posúdenie selektívnej povahy schémy o prevode danových strát. 133. Vseobecný súd konkrétne vysvetlil, ze pravidlo zániku strát obmedzuje pouzitie pravidla prevodu strát pri nadobudnutí podielu na základnom imaní rovnajúceho sa alebo vyssieho nez 25 % a vylucuje ho pri nadobudnutí podielu na základnom imaní vyssieho nez 50 %. Preto sa toto pravidlo uplatnuje systematicky na vsetky prípadné zmeny akcionárskej struktúry na úrovni rovnajúcej sa alebo väcsej nez 25 % základného imania bez ohladu na povahu alebo vlastnosti dotknutých podnikov. ( [52]52 ) Vseobecný súd dalej poznamenal, ze schéma o prevode danových strát je koncipovaná ako výnimka z pravidla zániku strát a uplatnuje sa len na vymedzené situácie, ktoré tomuto pravidlu podliehajú. ( [53]53 ) Na základe toho rozhodol, ze Komisia správne vymedzila referencný systém tak, ze ho tvorí pravidlo zániku strát. ( [54]54 ) 134. V tomto smere som v napadnutom rozsudku nezistil nijaké pochybenie súvisiace s povinnostou odôvodnenia. Zastávam vsak názor, ze napadnutý rozsudok je poznacený nesprávnym hmotnoprávnym posúdením, pokial ide o urcenie referencného systému. Toto pochybenie predstavuje nesprávne uplatnenie clánku 107 ods. 1 ZFEÚ. 135. Na pochopenie dôvodov, pre ktoré zastávam uvedený názor, treba preskúmat aj odôvodnenie sporného rozhodnutia. Je to tak preto, lebo Vseobecný súd potvrdil posúdenie právneho rámca, v ktorom sa uplatnuje schéma o prevode danových strát, vykonané Komisiou. ii) Vseobecný súd urcil referencný systém s ohladom na pouzitú legislatívnu techniku, a tak zlúcil prvú a druhú fázu 136. Komisia v spornom rozhodnutí najprv opísala vnútrostátny právny rámec a postupné zmeny tohto právneho rámca a potom vysvetlila, ze schéma o prevode danových strát stanovená v § 8c ods. 1a KStG sa lísi od predchádzajúceho pravidla v jednom dôlezitom aspekte. Tento aspekt mal podla Komisie rozhodujúci význam na úcely státnej pomoci. ( [55]55 ) 137. Komisia konkrétne vysvetlila, ze podla § 8c ods. 1 KStG podnik stráca moznost prevodu strát v celom rozsahu, ak sa prevedie viac ako polovica jeho podielov, okrem situácie, ked je mozné uplatnit ustanovenie o prevode danových strát. Vseobecné pravidlo preto stanovuje, ze prevod strát v prípadoch významných zmien vo vlastníctve podielov zaniká a ustanovenie o prevode danových strát stanovené v § 8c ods. 1a KStG je výnimkou zo vseobecného pravidla. ( [56]56 ) 138. Naopak, podla pôvodného pravidla zániku strát (stanoveného v zrusenom § 8 ods. 4 KStG) bolo vseobecným pravidlom, ze prevod strát bolo mozné vykonat aj v prípade významných zmien vo vlastníctve podielov, ak existovala hospodárska identita podniku. Táto výnimka mala zabránit zneuzitiu, napríklad formou nákupu prázdnych spolocností. ( [57]57 ) 139. Na prvý pohlad je vysvetlenie, preco by sa pravidlo zániku strát malo povazovat za referencný systém, presvedcivé. Pri blizsom skúmaní vsak vyjde najavo, ze toto vysvetlenie je zalozené na rozlísení bez rozdielu. 140. Je to tak preto, lebo jediný rozdiel medzi starým a novým systémom spocíva vo forme opatrenia. Údajný rozdiel je podmienený legislatívnou technikou, ktorú pouzil dotknutý clenský stát. So zretelom na rozsudok Súdneho dvora vo veci Gibraltar taký prístup nie je ani zdaleka uspokojivý. ( [58]58 ) 141. Netreba zabúdat na to, ze Vseobecný súd v napadnutom rozsudku oznacil pravidlo zániku strát za relevantný referencný systém preto, lebo schéma o prevode danových strát predstavuje výnimku z tohto pravidla. Podla pôvodného pravidla zániku strát to nebolo tak. 142. Z porovnania pôvodného a nového pravidla zániku strát vyplývajú pochybenia v odôvodnení zalozenom na legislatívnej technike. Toto porovnanie ukazuje, ze tieto dve pravidlá jednoducho upravujú problematiku obmedzenia prevodu strát z iných hladísk. 143. Podla pôvodného pravidla zániku strát sa kládol dôraz na ekonomickú identitu nadobudnutého podniku. Zatial co ekonomicky identické subjekty boli oprávnené previest straty, subjekty, ktorých ekonomická identita sa zmenila v dôsledku zmeny akcionárskej struktúry, nemali toto právo. Schéma o prevode danových strát, sformulovaná ako príklad "ekonomickej identity", tvorila neoddelitelnú súcast samotného pôvodného pravidla zániku strát. ( [59]59 ) 144. Hoci nové pravidlo zániku strát mozno povazovat za presnejsie (a to platí aj pre schému o prevode danových strát), nie je mi jasné, v akom zmysle by zmena legislatívnej techniky - a zvýsená miera presnosti predmetných pravidiel - mohla mat zásadný význam na úcely státnej pomoci. Totiz (nové) pravidlo zániku strát - tak ako pôvodné pravidlo zániku strát - len obmedzuje moznost odpocítat predtým vzniknuté straty v budúcnosti v striktne vymedzených situáciách týkajúcich sa zmeny akcionárskej struktúry. Odhliadnuc od tejto výnimky nadalej existuje moznost prevodu strát. 145. Z vecného hladiska preto schéma o prevode danových strát jednoducho obmedzuje pôsobnost pravidla zániku strát. ( [60]60 ) V tomto zmysle je schéma o prevode danových strát neoddelitelnou súcastou vseobecného pravidla, ktorým je pravidlo prevodu strát. 146. Okrem pouzitej legislatívnej techniky sa v spise nenachádza nic, co by pomohlo vysvetlit, preco by pravidlo prevodu strát podla posudzovaného systému nemalo byt súcastou referencného systému. 147. V tejto súvislosti vzniká v napadnutom rozsudku následný problém. Vseobecný súd tým, ze v tomto rozsudku zaujal úzky prístup zalozený na legislatívnej technike a vyclenil pravidlo zániku strát z jeho sirsieho legislatívneho rámca, tiez zlúcil prvú a druhú fázu posudzovania selektívnej povahy. Vseobecný súd totiz pri urcovaní referencného systému vychádzal z porovnatelnosti podnikov, ktorých akcionárska struktúra sa zmenila. Z podrobnejsieho skúmania vyplýva, ze Vseobecný súd namiesto toho, aby najprv urcil referencný systém, v odôvodnení napadnutého rozsudku vychádzal z predpokladu, ze vsetky podniky, ktorých akcionárska struktúra sa významne zmenila, sa nevyhnutne nachádzajú v právne a skutkovo porovnatelnej situácii. ( [61]61 ) K záveru, ze pravidlo prevodu strát nie je súcastou referencného systému, totiz mozno dospiet len vtedy, ak sa predpokladá, ze podniky, ktorých akcionárska struktúra sa zmení, sa nachádzajú v porovnatelnej situácii. 148. Preto sa domnievam, ze Vseobecný súd nesprávne urcil referencný systém. Konkrétne tým, ze svoj záver zalozil na pouzitej legislatívnej technike a na porovnatelnosti podnikov, ktorých akcionárska struktúra sa významne zmenila, umelo obmedzil referencný systém tak, ze z neho vylúcil pravidlo prevodu strát. 149. Na základe toho zastávam názor, ze prvej casti druhého odvolacieho dôvodu treba vyhoviet. 150. Na záver v súvislosti s touto otázkou poznamenávam, ze Vseobecný súd v napadnutom rozsudku pouzil pravidlo zániku strát ako referencné kritérium pri posudzovaní selektívnej povahy sporného opatrenia (druhá a tretia fáza). Ak by Súdny dvor vyhovel prvej casti druhého odvolacieho dôvodu, ako to navrhujem, nebolo by potrebné posúdit ostatné tvrdenia, ktoré sa týkajú posudzovania selektívnej povahy v súvislosti s druhou a tretou fázou. Je to tak preto, lebo osud sporného opatrenia závisí v konecnom dôsledku od vymedzenia referencného systému. 151. Napriek tomu pre prípad, ak Súdny dvor nebude súhlasit s mojím názorom, uvádzam nasledujúce poznámky týkajúce sa uvedeného posúdenia. 3. Druhá fáza: porovnanie právnej a skutkovej situácie podnikov a) Tvrdenia úcastníkov konania 152. V rámci druhej casti prvého odvolacieho dôvodu HBH tvrdí, ze odôvodnenie napadnutého rozsudku je nedostatocné alebo rozporné. V prvom bode druhej casti prvého odvolacieho dôvodu konkrétne tvrdí, ze - s prihliadnutím na to, ako bol referencný systém vymedzený v napadnutom rozsudku - Vseobecný súd nálezite nevysvetlil, preco bolo mozné porovnat právnu a skutkovú situáciu podnikov, ktoré si vyzadujú ozdravenie, s právnou a skutkovou situáciou zdravých podnikov. ( [62]62 ) V druhom bode odvolatelka napáda dôvody uvedené v napadnutom rozsudku s cielom vysvetlit, preco sa schéma o prevode danových strát nemala povazovat za "vseobecné opatrenie" potenciálne prístupné vsetkým podnikom. ( [63]63 ) 153. Komisia tvrdí, ze odôvodnenie napadnutého rozsudku je správne a dostatocné. 154. V rámci druhej casti druhého odvolacieho dôvodu HBH namieta porusenie clánku 107 ods. 1 ZFEÚ. Tvrdí, ze Vseobecný súd nesprávne posúdil (prima facie) selektívnu povahu sporného opatrenia. Vseobecný súd sa tým, ze konstatoval, ze podniky v tazkostiach, ktoré si vyzadujú ozdravenie, a zdravé podniky sa vzhladom na ciel danového systému nachádzajú v porovnatelnej situácii, dopustil nesprávneho právneho posúdenia. ( [64]64 ) 155. HBH konkrétne tvrdí, ze Vseobecný súd nesprávne vymedzil ciel pravidla zániku strát (prvý bod). ( [65]65 ) Odvolatelka navyse uvádza, ze Vseobecný súd sa tým, ze rozhodol, ze sporné opatrenie je prima facie selektívne, a nie je "vseobecným opatrením" potenciálne prístupným vsetkým podnikom, dopustil nesprávneho právneho posúdenia (druhý bod). ( [66]66 ) Je to tak v podstate preto, lebo Vseobecný súd sa v napadnutom rozsudku odklonil od judikatúry stanovenej v rozsudku Vseobecného súdu vo veci Autogrill. ( [67]67 ) 156. Komisia sa domnieva, ze napadnutý rozsudok je správny, pokial ide o posúdenie selektívnej povahy. 157. Komisia vsak v prvom rade tvrdí, ze druhá cast druhého odvolacieho dôvodu je neprípustná. Na jednej strane sa tvrdenia uvedené v prvom bode týkajú zistenia a posúdenia skutkového stavu. Na druhej strane druhý bod sa týka otázky, ktorá nebola predmetom sporu v prvom stupni. Vseobecný súd preto tým, ze pripustil tvrdenia odvolatelky týkajúce sa otázky kvalifikácie sporného opatrenia ako vseobecného opatrenia, rozhodol ultra petita. ( [68]68 ) b) Posúdenie 1) Tvrdenia odvolatelky týkajúce sa vymedzenia ciela referencného systému 158. Na jednej strane sa tvrdenia spolocnosti HBH týkajúce sa nedostatocného alebo rozporného odôvodnenia uvedené v prvom bode druhej casti prvého odvolacieho dôvodu vztahujú na otázku, ktorú Vseobecný súd preskúmal len pre úplnost. Tiez sú zalozené na tom istom (nesprávnom) predpoklade ako prvá cast prvého odvolacieho dôvodu, konkrétne na tom, ze Vseobecný súd sa domnieval, ze referencný systém tvorí tak pravidlo prevodu strát, ako aj pravidlo zániku strát. Ako bolo uvedené vyssie, Vseobecný súd v napadnutom rozsudku konstatoval, ze relevantným referencným systémom je pravidlo zániku strát. ( [69]69 ) Tieto tvrdenia preto treba zamietnut. 159. Na druhej strane tvrdenia odvolatelky, ktoré sa týkajú porusenia clánku 107 ods. 1 ZFEÚ, uvedené v prvom bode druhej casti druhého odvolacieho dôvodu, tiez nemôzu uspiet. Tieto tvrdenia sú ciastocne neprípustné a ciastocne neúcinné. 160. V prvom rade odvolatelka v týchto tvrdeniach opakuje názor, ze Vseobecný súd konstatoval, ze pravidlo prevodu strát a pravidlo zániku strát spolu tvoria referencný systém. Ako uz bolo vysvetlené, tento názor vychádza z nesprávneho výkladu napadnutého rozsudku. 161. V druhom rade odvolatelka svojimi tvrdeniami spochybnuje konstatovanie Vseobecného súdu, ze cielom pravidla zániku strát je zarucit, aby sa straty neprevádzali v prípade významnej zmeny akcionárskej struktúry podniku, ktorý utrpel straty. ( [70]70 ) Podla názoru odvolatelky je cielom tohto pravidla jednoducho bojovat proti zneuzívaniu tým, ze sa zabráni obchodovaniu s prázdnymi spolocnostami. 162. Je nesporné, ze kazdý danový systém môze sledovat mnoho rôznych cielov. Tieto ciele zahrnajú, ale nie sú obmedzené na vytváranie príjmov pre státny rozpocet, usmernovanie správania spotrebitelov a podnikov a boj proti takým problémom, ako sú danové úniky. Cielom danového systému môze byt tiez náprava dôsledkov ekonomickej recesie. 163. Tak ako urcenie referencného systému, aj porovnatelnost danovníkov vzhladom na ciel sledovaný danovým systémom v rámci druhej fázy posudzovania selektívnej povahy je podla môjho názoru právnou otázkou. Táto otázka sa týka právnej kvalifikácie príslusných vnútrostátnych predpisov podla právnej úpravy EÚ v oblasti státnej pomoci. ( [71]71 ) 164. V prejednávanom prípade sa vsak odvolatelka domáha, aby Súdny dvor (opät) urcil ciel pravidla zániku strát. Domnievam sa, ze Súdny dvor nemá právomoc zaoberat sa touto otázkou v rámci odvolania. Súhlasím s Komisiou v tom, ze právomoc Súdneho dvora sa nevztahuje na opätovné posúdenie ciela referencného systému. To je výlucne skutková otázka týkajúca sa posúdenia obsahu vnútrostátneho práva. Také otázky nepodliehajú preskúmaniu, pokial zo spisu nie je zrejmé, ze doslo k skresleniu vnútrostátneho práva. V prejednávanej veci nejde o taký prípad. 165. V tretom a poslednom rade HBH v rámci prvého bodu druhej casti druhého odvolacieho dôvodu tiez spochybnuje otázku, ktorú Vseobecný súd preskúmal pre úplnost. Vseobecný súd v napadnutom rozsudku tiez preskúmal predpoklad uvedený spolocnostou HBH, podla ktorého je relevantným cielom referencného systému zabránit zneuzívaniu pravidla prevodu strát zamedzením nákupu prázdnych spolocností. Dospel k záveru, ze aj za takého predpokladu sa zdravé podniky a podniky v tazkostiach, ktorých akcionárska struktúra sa významne zmenila, nachádzajú v porovnatelnej situácii. ( [72]72 ) 166. Vzhladom na to, ze odvolatelke sa nepodarilo preukázat, ze Vseobecný súd sa dopustil nesprávneho právneho posúdenia pri svojom primárnom posúdení, tvrdenia uvedené v súvislosti s týmto subsidiárnym posúdením sú nadalej neúcinné. 2) Tvrdenia odvolatelky týkajúce sa záveru Vseobecného súdu, ze schéma o prevode danových strát nie je vseobecným opatrením 167. Na tvrdenia odvolatelky týkajúce sa záveru Vseobecného súdu, ze schéma o prevode danových strát nie je "vseobecným opatrením", ktoré je potenciálne prístupné vsetkým podnikom, stací odpovedat strucne. 168. V prvom rade, pokial ide o druhý bod druhej casti prvého odvolacieho dôvodu (otázka nedostatocného odôvodnenia), v napadnutom rozsudku sú strucne, ale jasne opísané dôvody, pre ktoré sporné opatrenie nie je vseobecným opatrením, ktoré je potenciálne prístupné vsetkým podnikom: týka sa len jednej kategórie podnikov, ktoré sa nachádzajú v specifickej situácii, konkrétne podnikov v tazkostiach. ( [73]73 ) 169. Este dôlezitejsie je, ze - pokial ide o druhý bod druhej casti druhého odvolacieho dôvodu - Vseobecný súd správne uplatnil relevantnú judikatúru. 170. Po skoncení písomnej casti konania v prejednávanej veci bol rozsudok Vseobecného súdu, na ktorý sa odvolatelka v tomto konaní odvoláva, zrusený v rámci odvolania. ( [74]74 ) V rozpore s tým, co tvrdí HBH, z judikatúry preto nevyplýva, ze selektívna povaha vyzaduje, aby napadnuté opatrenie bolo prístupné len osobitnej kategórii podnikov. 171. Súdny dvor to potvrdil v rozsudku World Duty Free. Rozhodol, ze danové opatrenie sa na to, aby bolo selektívne, nevyhnutne nemusí týkat osobitnej kategórie podnikov, ktoré mozno na základe osobitných, spolocných a charakteristických vlastností odlísit. Pri urcovaní selektívnej povahy opatrenia naopak treba predovsetkým preskúmat, ci vylúcenie niektorých hospodárskych subjektov zo získania danovej výhody pochádzajúcej z opatrenia odchylujúceho sa od spolocného danového systému predstavuje diskriminacné zaobchádzanie s nimi. ( [75]75 ) 172. To je analytická metóda, ktorú Vseobecný súd pouzil v napadnutom rozsudku. ( [76]76 ) Preto nemozno tvrdit, ze v napadnutom rozsudku bola nesprávne uplatnená relevantná judikatúra týkajúca sa posudzovania selektívnej povahy. 173. Na základe vyssie uvedeného som dospel k záveru, ze druhú cast prvého a druhého odvolacieho dôvodu treba zamietnut ako ciastocne neprípustnú a ciastocne nedôvodnú. ( [77]77 ) 4. Tretia fáza: posúdenie existencie odôvodnenia, ktoré je vlastné danovému systému a) Tvrdenia úcastníkov konania 174. V rámci tretej casti prvého odvolacieho dôvodu odvolatelka tvrdí, ze Vseobecný súd dostatocne nevysvetlil dôvody, pre ktoré zamietol tvrdenie, ktoré uviedla odvolatelka v prvom stupni, týkajúce sa odôvodnenia schémy o prevode danových strát; konkrétne tvrdenie, ze sporné opatrenie zarucuje dodrziavanie zásady zdanenia podla platobnej schopnosti. ( [78]78 ) 175. Komisia povazuje odôvodnenie napadnutého rozsudku za správne. 176. V rámci tretej casti druhého odvolacieho dôvodu HBH tvrdí, ze Vseobecný súd nesprávne vylozil clánok 107 ods. 1 ZFEÚ tým, ze konstatoval, ze úcelom schémy o prevode danových strát je podporit ozdravenie podnikov v tazkostiach, a preto táto schéma sleduje ciel, ktorý je vonkajsí vo vztahu k danovému systému. ( [79]79 ) 177. Komisia sa domnieva, ze Vseobecný súd správne urcil ciel sporného opatrenia na základe svojej výlucnej právomoci zistit skutkový stav. Pokial ide o tvrdenia týkajúce sa zásady zdanenia podla platobnej schopnosti, tieto tvrdenia sú podla názoru Komisie neúcinné alebo subsidiárne nedôvodné. b) Posúdenie 178. V rámci tretej casti prvého a druhého odvolacieho dôvodu odvolatelka osobitne spochybnuje záver Vseobecného súdu, ze ciel schémy o prevode danových strát, teda zarucit, aby zdanenie bolo zalozené na platobnej schopnosti danovníka, nie je vlastný danovému systému. 179. Po prvé tvrdenie, ze Vseobecný súd sa dopustil nesprávneho právneho posúdenia tým, ze nesprávne urcil ciel sporného opatrenia, treba zamietnut ako neprípustné. Tak ako urcenie ciela referencného systému, aj urcenie ciela schémy o prevode danových strát je podla môjho názoru skutkovou otázkou. ( [80]80 ) Pokial nedoslo k zjavnému skresleniu, Súdny dvor nemá právomoc preskúmat také zistenia. V prejednávanej veci zo spisu nevyplýva, ze doslo k skresleniu. 180. Po druhé ostatné tvrdenia odvolatelky sú neúcinné. Tvrdenia týkajúce sa údajných pochybení v odôvodnení napadnutého rozsudku a tvrdenia týkajúce sa pochybení pri posúdení tvrdenia spolocnosti HBH, ze úcelom schémy o prevode danových strát je zarucit, aby bolo zdanenie zalozené na platobnej schopnosti danovníka, sa totiz vztahujú na otázku, ktorú Vseobecný súd preskúmal len pre úplnost. 181. Inak povedané, súhlasím s Komisiou v tom, ze tvrdenia, ktoré odvolatelka uvádza v rámci tretej casti prvého a druhého odvolacieho dôvodu, sú ciastocne neprípustné a ciastocne neúcinné. 182. Na záver poznamenávam, ze môze byt mimoriadne zlozité odôvodnit danové opatrenie v tejto tretej fáze posudzovania selektívnej povahy. 183. Súdny dvor totiz zaujal striktný prístup k odôvodneniu. Prípustné je len odôvodnenie vyplývajúce zo základných alebo vedúcich zásad danového systému. To znamená, ze opatrenie, o ktorom sa rozhodlo, ze je a priori selektívne, môze byt odôvodnené len dôvodmi súvisiacimi s povahou alebo vseobecnou struktúrou danového systému. V tomto smere Súdny dvor rozlísil na jednej strane ciele sledované konkrétnou danovou schémou, ktoré sú vo vztahu k nej vonkajsie, a na druhej strane mechanizmy vlastné samotnému danovému systému, ktoré sú nevyhnutné na dosiahnutie takých cielov. ( [81]81 ) 184. Aj ked sa vsak toto rozlisovanie teoreticky môze zdat jednoznacné, v skutocnosti ide o ovela zlozitejsiu problematiku. 185. Po prvé toto rozlisovanie vychádza z toho, ze sa mozno úspesne odvolávat len na dôvody súvisiace so zachovaním základu dane (teda s potrebou zarucit príjmy do státneho rozpoctu). Svedcia o tom príklady uvedené Komisiou: napríklad potreba boja proti danovým únikom, potreba zohladnit osobitné úctovné poziadavky, zvládnutelnost administratívnych aspektov a zásada danovej neutrality, ako aj potreba vyhnút sa dvojitému zdaneniu by mohli tvorit základ mozného odôvodnenia na zachovanie danového opatrenia. ( [82]82 ) Nie som vsak presvedcený o tom, ze tieto dôvody mozno zmysluplne oddelit od iných cielov, ktoré stát sleduje prostredníctvom zdanovania. Treba mat na zreteli, ze zdanenie je v súcasnosti tiez nástrojom, ktorý stát pouzíva na usmernenie správania. Inak povedané dôvody, ktoré Súdny dvor povazuje za vlastné danovému systému, sú nerozlucne prepojené s cielmi, ktoré majú sirsí spolocenský kontext. Konkrétne mám na mysli také ciele, ako je potreba zachovat zamestnanost, chránit zivotné prostredie a zabezpecit regionálny rozvoj alebo rovnaké zaobchádzanie s danovníkmi. 186. Po druhé - a to je este dôlezitejsie - akákolvek danová schéma, o ktorej sa rozhodlo, ze (a priori) poskytuje selektívnu výhodu urcitým podnikom, narúsa základ dane. Je to tak preto, lebo selektívna danová výhoda zmensuje danové zatazenie urcitých podnikov. 187. Preto nie je prekvapujúce, ze - pokial viem - Súdny dvor zatial neuznal dôvody uvádzané clenskými státmi v rámci tretej fázy posudzovania selektívnej povahy. Z toho mozno vyvodit, ze tu ide o de facto nevyvrátitelnú domnienku, ze danové opatrenia, o ktorých sa rozhodlo, ze sú a priori selektívne, sú naozaj selektívne. C. Dôsledky posúdenia 188. Podla clánku 61 prvého odseku Statútu Súdneho dvora Súdny dvor zrusí rozsudok Vseobecného súdu, ak je odvolanie dôvodné. Pokial to stav konania dovoluje, môze sám právoplatne rozhodnút vo veci samej. Môze tiez vrátit vec Vseobecnému súdu. 189. Dospel som k záveru, ze prvej casti druhého odvolacieho dôvodu treba vyhoviet. Ak bude Súdny dvor súhlasit s mojím posúdením, navrhujem, aby sám právoplatne rozhodol vo veci samej. 190. Z nesprávneho právneho posúdenia zisteného pri urcovaní referencného systému vyplýva, ze napadnutý rozsudok treba zrusit v rozsahu, v akom ním bola zaloba odvolatelky zamietnutá ako nedôvodná. Je to tak preto, lebo posúdenie selektívnej povahy sporného opatrenia je skreslené týmto nesprávnym právnym posúdením. Toto nesprávne právne posúdenie viedlo Vseobecný súd k tomu, ze potvrdil, ze Komisia v spornom rozhodnutí správne vymedzila referencný systém. Selektívna povaha schémy o prevode danových strát bola preto posúdená podla referencného kritéria (pravidla zániku strát), ktoré je podla môjho názoru z právneho hladiska nesprávne. Inak povedané, posúdenie selektívnej povahy v spornom rozhodnutí vychádza z nesprávneho predpokladu. Preto treba zrusit aj toto rozhodnutie. 191. Ak by Súdny dvor naopak nesúhlasil s mojím posúdením tejto otázky, odvolanie treba v celom rozsahu zamietnut. D. O trovách 192. Podla clánku 138 ods. 1 Rokovacieho poriadku Súdneho dvora je úcastník konania, ktorý vo veci nemal úspech, povinný nahradit trovy konania, ak to bolo v tomto zmysle navrhnuté. 193. Ak bude Súdny dvor súhlasit s mojím posúdením odvolania, Komisia by mala v súlade s clánkami 137, 138 a 184 rokovacieho poriadku nahradit trovy prvostupnového, ako aj odvolacieho konania v prejednávanej veci. V. Návrh 194. So zretelom na vsetky vyssie uvedené úvahy navrhujem, aby Súdny dvor: - zamietol vzájomné odvolanie, ktoré podala Komisia, - zrusil rozsudok Vseobecného súdu zo 4. februára 2016, Heitkamp BauHolding/Komisia (T-287/11), v rozsahu, v akom ním bola zaloba zamietnutá ako nedôvodná, - zrusil rozhodnutie Komisie 2011/527/EÚ z 26. januára 2011 o státnej pomoci Nemecka C 7/10 (ex CP 250/09 a NN 5/10) Zákon o dani z príjmu právnických osôb (KStG), schéma o prevode danových strát (Sanierungsklausel), - zaviazal Komisiu na náhradu trov konania. __________________________________________________________________ ( [83]1 ) Jazyk prednesu: anglictina. ( [84]2 ) Rozsudok zo 4. februára 2016, Heitkamp BauHolding/Komisia ([85]T-287/11, [86]EU:T:2016:60) (dalej len "napadnutý rozsudok"). ( [87]3 ) Rozhodnutie z 26. januára 2011 o státnej pomoci Nemecka C 7/10 (ex CP 250/09 a NN 5/10) Zákon o dani z príjmu právnických osôb (KStG), schéma o prevode danových strát (Sanierungsklausel) ([88]Ú. v. EÚ L 235, 2011, s. 26, dalej len "sporné rozhodnutie"). ( [89]4 ) Rozsudok z 15. júla 1963, Plaumann/Komisia ([90]25/62, [91]EU:C:1963:17). ( [92]5 ) Rozsudok z 21. decembra 2016, Komisia/World Duty Free Group a i. ([93]C-20/15 P a C-21/15 P, [94]EU:C:2016:981). ( [95]6 ) Rozsudky zo 6. septembra 2006, Portugalsko/Komisia ([96]C-88/03, [97]EU:C:2006:511, bod [98]56), a z 21. decembra 2016, Komisia/Hansestadt Lübeck ([99]C-524/14 P, [100]EU:C:2016:971, bod [101]55). ( [102]7 ) Body 50 az 79 napadnutého rozsudku. ( [103]8 ) Rozsudok z 15. júla 1963, Plaumann/Komisia ([104]25/62, [105]EU:C:1963:17). ( [106]9 ) Poznamenávam, ze Vseobecný súd nedávno konstatoval, ze rozhodnutie Komisie, ktorým sa scasti konstatuje neexistencia státnej pomoci a scasti sa státna pomoc vyhlasuje za nezlucitelnú s vnútorným trhom, ale nenariaduje sa jej vymáhanie, predstavuje regulacný akt, ktorý nevyzaduje vykonávacie opatrenia, v zmysle clánku 263 stvrtého odseku ZFEÚ. Pozri rozsudky z 15. septembra 2016, Ferracci/Komisia ([107]T-219/13, [108]EU:T:2016:485, body [109]50 az [110]55), a Scuola Elementare Maria Montessori/Komisia ([111]T-220/13, neuverejnený, [112]EU:T:2016:484). Súdny dvor vsak o tejto otázke este v rámci odvolania nerozhodol [veci Scuola Elementare Maria Montessori/Komisia (C-622/16), Komisia/Scuola Elementare Maria Montessori (C-623/16) a Komisia/Ferracci (C-624/16), ktoré momentálne prejednáva Súdny dvor]. ( [113]10 ) Rozsudok z 15. júla 1963, Plaumann/Komisia ([114]25/62, [115]EU:C:1963:17, bod [116]107). ( [117]11 ) Pozri najmä návrhy, ktoré predniesol generálny advokát Jacobs vo veci Unión de Pequeńos Agricultores/Rada ([118]C-50/00 P, [119]EU:C:2002:197, bod [120]59 a nasl.), a rozsudok z 3. mája 2002, Jégo-Quéré/Komisia ([121]T-177/01, [122]EU:T:2002:112, bod [123]49). Normotvorca naopak preukázal trochu väcsiu ochotu zmiernit podmienky aktívnej legitimácie súkromných zalobcov. O tejto ochote svedcí zavedenie kategórie "regulacných aktov" do clánku 263 stvrtého odseku ZFEÚ Lisabonskou zmluvou. ( [124]12 ) Pozri najmä rozsudky z 2. februára 1988, Kwekerij van der Kooy a i./Komisia ([125]67/85, 68/85 a 70/85, [126]EU:C:1988:38, bod [127]15); z 19. októbra 2000, Taliansko a Sardegna Lines/Komisia ([128]C-15/98 a C-105/99, [129]EU:C:2000:570, bod [130]33), a z 19. decembra 2013, Telefónica/Komisia ([131]C-274/12 P, [132]EU:C:2013:852, bod [133]49). ( [134]13 ) Rozsudok z 22. novembra 2001, Antillean Rice Mills/Rada ([135]C-451/98, [136]EU:C:2001:622, bod [137]52). ( [138]14 ) Rozsudky z 27. februára 2014, Stichting Woonpunt a i./Komisia ([139]C-132/12 P, [140]EU:C:2014:100, body [141]59 az [142]62), a z 27. februára 2014, Stichting Woonlinie a i./Komisia ([143]C-133/12 P, [144]EU:C:2014:105, body [145]46 az [146]49). ( [147]15 ) Rozsudok z 9. júna 2011, Comitato Venezia vuole vivere a i./Komisia ([148]C-71/09 P, C-73/09 P a C-76/09 P, [149]EU:C:2011:368, bod [150]53). ( [151]16 ) Pozri napríklad rozsudky z 28. januára 1986, Cofaz a i./Komisia ([152]169/84, [153]EU:C:1986:42, bod [154]25); z 19. mája 1993, Cook/Komisia ([155]C-198/91, [156]EU:C:1993:197, bod [157]23); z 13. decembra 2005, Komisia/Aktionsgemeinschaft Recht und Eigentum ([158]C-78/03 P, [159]EU:C:2005:761, bod [160]37 a tam citovanú judikatúru), a z 9. júla 2009, 3F ([161]C-319/07 P, [162]EU:C:2009:435, bod [163]34 a tam citovanú judikatúru). ( [164]17 ) Body 66 az 79 napadnutého rozsudku. ( [165]18 ) Rozsudok z 19. októbra 2000, Taliansko a Sardegna Lines/Komisia ([166]C-15/98 a C-105/99, [167]EU:C:2000:570). ( [168]19 ) Rozsudok z 9. júna 2011, Comitato Venezia vuole vivere a i./Komisia ([169]C-71/09 P, C-73/09 P a C-76/09 P, [170]EU:C:2011:368). ( [171]20 ) Rozsudky z 9. júna 2011, Comitato Venezia vuole vivere a i./Komisia ([172]C-71/09 P, C-73/09 P a C-76/09 P, [173]EU:C:2011:368, bod [174]53), a z 19. októbra 2000, Taliansko a Sardegna Lines/Komisia ([175]C-15/98 a C-105/99, [176]EU:C:2000:570, body [177]33 a [178]34). ( [179]21 ) Rozsudok z 22. júna 2006, Belgicko a Forum 187/Komisia ([180]C-182/03 a C-217/03, [181]EU:C:2006:416). ( [182]22 ) Rozsudok zo 17. septembra 2009, Komisia/Koninklijke FrieslandCampina ([183]C-519/07 P, [184]EU:C:2009:556). ( [185]23 ) Rozsudky z 22. júna 2006, Belgicko a Forum 187/Komisia ([186]C-182/03 a C-217/03, [187]EU:C:2006:416, body [188]60 az [189]63), a zo 17. septembra 2009, Komisia/Koninklijke FrieslandCampina ([190]C-519/07 P, [191]EU:C:2009:556, body [192]56 az [193]58). Pozri tiez rozsudok zo 17. januára 1985, Piraiki-Patraiki a i./Komisia ([194]11/82, [195]EU:C:1985:18, bod [196]19). ( [197]24 ) Rozsudok z 27. februára 2014, Stichting Woonpunt a i./Komisia ([198]C-132/12 P, [199]EU:C:2014:100). ( [200]25 ) Rozsudok z 27. februára 2014, Stichting Woonlinie a i./Komisia ([201]C-133/12 P, [202]EU:C:2014:105). ( [203]26 ) Rozsudky z 27. februára 2014, Stichting Woonpunt a i./Komisia ([204]C-132/12 P, [205]EU:C:2014:100, body [206]59 az [207]62), a z 27. februára 2014, Stichting Woonlinie a i./Komisia ([208]C-133/12 P, [209]EU:C:2014:105, body [210]46 az [211]49). ( [212]27 ) Chcel by som tiez dodat, ze skutkové okolnosti veci, v ktorej bol vydaný rozsudok z 19. decembra 2013, Telefónica/Komisia ([213]C-274/12 P, [214]EU:C:2013:852), sa tiez podstatne odlisujú od skutkových okolností prejednávanej veci. V uvedenej veci zalobkyna uskutocnila investície na základe vnútrostátneho opatrenia, ktoré Komisia neskôr vyhlásila za nezlucitelné s vnútorným trhom. Zalobkyna teda mala prospech z napadnutého vnútrostátneho opatrenia. Tu sa vsak podobnost koncí. Investície zalobkyne boli uskutocnené pred príslusným hranicným termínom: Komisia vo svojom rozhodnutí výslovne povolila, aby sa napadnuté vnútrostátne opatrenie nadalej uplatnovalo na investície uskutocnené pred prijatím rozhodnutia o zacatí konania vo veci formálneho zistovania. Pozri v tomto zmysle body 47 az 50 uvedeného rozsudku. Pozri tiez uznesenie z 21. marca 2012, Telefónica/Komisia ([215]T-228/10, neuverejnené, [216]EU:T:2012:140, body [217]36 az [218]40). ( [219]28 ) Z tohto dôvodu je námietka Komisie, ze odvolatelka v konaní pred Vseobecným súdom netvrdila, ze dostala pomoc, v prejednávanej veci irelevantná. ( [220]29 ) Rozsudok z 21. decembra 2016, Komisia/World Duty Free Group a i. ([221]C-20/15 P a C-21/15 P, [222]EU:C:2016:981, bod [223]56 a tam citovaná judikatúra). ( [224]30 ) V judikatúre existujú urcité nejasnosti, pokial ide o otázku, ci sa má porovnatelnost podnikov stanovit vzhladom na ciel danového systému ako celku alebo napadnutého vnútrostátneho opatrenia. Napríklad v rozsudku Adria-Wien Pipeline Súdny dvor rozhodol, ze podniky sa majú porovnávat vzhladom na ciel sledovaný sporným opatrením [rozsudok z 8. novembra 2001, Adria-Wien Pipeline a Wietersdorfer & Peggauer Zementwerke ([225]C-143/99, [226]EU:C:2001:598, bod [227]41 a tam citovaná judikatúra)]. Naopak, Súdny dvor nedávno v rozsudku World Duty Free rozhodol, ze podniky sa majú porovnávat vzhladom na ciel sledovaný spolocným danovým systémom [rozsudok z 21. decembra 2016, Komisia/World Duty Free Group a i. ([228]C-20/15 P a C-21/15 P, [229]EU:C:2016:981, bod [230]57 a tam citovaná judikatúra)]. ( [231]31 ) Rozsudok z 21. decembra 2016, Komisia/World Duty Free Group a i. ([232]C-20/15 P a C-21/15 P, [233]EU:C:2016:981). ( [234]32 ) Rozsudok z 21. decembra 2016, Komisia/World Duty Free Group a i. ([235]C-20/15 P a C-21/15 P, [236]EU:C:2016:981, bod [237]57 a tam citovaná judikatúra). Pozri tiez rozsudok z 18. júla 2013, P ([238]C-6/12, [239]EU:C:2013:525, bod [240]19). ( [241]33 ) Rozsudok z 21. decembra 2016, Komisia/World Duty Free Group a i. ([242]C-20/15 P a C-21/15 P, [243]EU:C:2016:981, bod [244]58 a tam citovaná judikatúra). ( [245]34 ) Rozsudok z 21. decembra 2016, Komisia/World Duty Free Group a i. ([246]C-20/15 P a C-21/15 P, [247]EU:C:2016:981, body [248]57 a [249]67). ( [250]35 ) Pokial ide o tieto tazkosti, pozri napríklad PEIFFERT, O.: Comparaison n'est pas raison: Pour une clarification du critčre de sélectivité d'une aide d'État. In: Concurrences, c. 3, 2017, s. 52 a nasl., na s. 60. ( [251]36 ) Pokial ide o odlisný pohlad na význam urcenia spolocného danového systému, pozri návrhy, ktoré predniesla generálna advokátka Kokott vo veci ANGED ([252]C-233/16, [253]EU:C:2017:852, bod [254]88). ( [255]37 ) Rozsudky z 8. septembra 2011, Paint Graphos ([256]C-78/08 az C-80/08, [257]EU:C:2011:550, bod [258]49 a tam citovaná judikatúra); z 18. júla 2013, P ([259]C-6/12, [260]EU:C:2013:525, bod [261]19), a z 21. decembra 2016, Komisia/World Duty Free Group a i. ([262]C-20/15 P a C-21/15 P, [263]EU:C:2016:981, bod [264]57). ( [265]38 ) Oznámenie Komisie o pojme státna pomoc uvedenom v clánku 107 ods. 1 Zmluvy o fungovaní Európskej únie, C/2016/2946 ([266]Ú. v. EÚ C 262, 2016, s. 1), dostupné na: http://eur-lex.europa.eu/legal-content/EN/TXT/?uri=uriserv:OJ.C_.2016.2 62.01.0001.01.ENG&toc=OJ:C:2016:262:TOC#ntc205-C_2016262EN.01000101-E02 05, body 133 a 134. ( [267]39 ) Pozri v tomto zmysle rozsudky z 22. júna 2006, Belgicko a Forum 187/Komisia ([268]C-182/03 a C-217/03, [269]EU:C:2006:416, body [270]95, [271]104, [272]107 a [273]122); zo 6. septembra 2006, Portugalsko/Komisia ([274]C-88/03, [275]EU:C:2006:511, bod [276]56); zo 17. septembra 2009, Komisia/Koninklijke FrieslandCampina ([277]C-519/07 P, [278]EU:C:2009:556, body [279]2 az [280]7), a z 21. decembra 2016, Komisia/World Duty Free Group a i. ([281]C-20/15 P a C-21/15 P, [282]EU:C:2016:981, bod [283]68). ( [284]40 ) Rozsudok z 15. novembra 2011, Komisia a Spanielsko/Government of Gibraltar a Spojené královstvo ([285]C-106/09 P a C-107/09 P, [286]EU:C:2011:732, body [287]92 a [288]93). ( [289]41 ) Rozsudok z 21. decembra 2016, Komisia/World Duty Free Group a i. ([290]C-20/15 P a C-21/15 P, [291]EU:C:2016:981, body [292]22 a [293]67 az [294]69). ( [295]42 ) Rozsudok z 15. novembra 2011, Komisia a Spanielsko/Government of Gibraltar a Spojené královstvo ([296]C-106/09 P a C-107/09 P, [297]EU:C:2011:732, body [298]92 az [299]95). ( [300]43 ) Body 103 az 106 napadnutého rozsudku. ( [301]44 ) Body 107 az 109 napadnutého rozsudku. ( [302]45 ) Body 103 az 106 napadnutého rozsudku. ( [303]46 ) Bod 104 napadnutého rozsudku. ( [304]47 ) Pozri napríklad rozsudky z 24. októbra 2002, Aéroports de Paris/Komisia ([305]C-82/01 P, [306]EU:C:2002:617, bod [307]63); z 21. decembra 2011, A2A/Komisia ([308]C-318/09 P, neuverejnený, [309]EU:C:2011:856, bod [310]125), a z 3. apríla 2014, Francúzsko/Komisia ([311]C-559/12 P, [312]EU:C:2014:217, body [313]78 a [314]79 a tam citovanú judikatúru). ( [315]48 ) Pozri najmä rozsudky zo 17. decembra 1998, Baustahlgewebe/Komisia ([316]C-185/95 P, [317]EU:C:1998:608, bod [318]23 a tam citovanú judikatúru), a z 3. apríla 2014, Francúzsko/Komisia ([319]C-559/12 P, [320]EU:C:2014:217, bod [321]78 a tam citovanú judikatúru). ( [322]49 ) Rozsudok z 3. apríla 2014, Francúzsko/Komisia ([323]C-559/12 P, [324]EU:C:2014:217, body [325]79 a [326]80 a tam citovaná judikatúra). ( [327]50 ) Pozri v tomto zmysle rozsudok z 18. júla 2013, P ([328]C-6/12, [329]EU:C:2013:525, bod [330]13), v ktorom Súdny dvor parafrázoval stanovisko vnútrostátneho súdu týkajúce sa dostupných alternatív na urcenie referencného systému. ( [331]51 ) Bod 106 napadnutého rozsudku. ( [332]52 ) Bod 104 napadnutého rozsudku. ( [333]53 ) Bod 105 napadnutého rozsudku. ( [334]54 ) Bod 107 napadnutého rozsudku. ( [335]55 ) Odôvodnenie 21 sporného rozhodnutia. ( [336]56 ) Odôvodnenie 22 sporného rozhodnutia. ( [337]57 ) Odôvodnenie 23 sporného rozhodnutia. ( [338]58 ) Posúdenie selektívnej povahy by totiz nemalo závisiet od formy. Pozri v tomto zmysle rozsudok z 15. novembra 2011, Komisia a Spanielsko/Government of Gibraltar a Spojené královstvo ([339]C-106/09 P a C-107/09 P, [340]EU:C:2011:732, body [341]92 a [342]93). ( [343]59 ) Pozri bod 9 vyssie. ( [344]60 ) Na tomto mieste je tiez uzitocné poznamenat, ze schéma o prevode danových strát nie je jediným ustanovením, ktoré obmedzuje pôsobnost pravidla zániku strát. V decembri 2009 boli zavedené dve nové výnimky z tohto pravidla. Na jednej strane, pokial ide o vsetky restrukturalizácie uskutocnené výlucne vnútri skupiny podnikov, na cele ktorej stojí jediná osoba alebo spolocnost, ktorá vlastní 100 % akcií, prevody strát ostali zachované. Na druhej strane to platilo aj v prípade, ak pri poskodzujúcom nadobudnutí podielov straty zodpovedali skrytým stratám prevádzkového kapitálu spolocnosti. ( [345]61 ) Pozri bod 133 vyssie týkajúci sa odôvodnenia napadnutého rozsudku. ( [346]62 ) Body 133 a 134 napadnutého rozsudku. ( [347]63 ) Bod 141 napadnutého rozsudku. ( [348]64 ) Body 126 az 133 napadnutého rozsudku. ( [349]65 ) Body 128 az 131 napadnutého rozsudku. ( [350]66 ) Bod 141 napadnutého rozsudku. ( [351]67 ) Rozsudok zo 7. novembra 2014, Autogrill Espańa/Komisia ([352]T-219/10, [353]EU:T:2014:939). ( [354]68 ) Bod 122 napadnutého rozsudku. ( [355]69 ) Pozri bod 131 a nasl. vyssie. ( [356]70 ) Bod 128 napadnutého rozsudku. ( [357]71 ) Pozri bod 118 vyssie. ( [358]72 ) Body 132 az 134 napadnutého rozsudku. ( [359]73 ) Bod 141 napadnutého rozsudku. ( [360]74 ) Rozsudky zo 7. novembra 2014, Autogrill Espańa/Komisia ([361]T-219/10, [362]EU:T:2014:939), a z 21. decembra 2016, Komisia/World Duty Free Group a i. ([363]C-20/15 P a C-21/15 P, [364]EU:C:2016:981). ( [365]75 ) Rozsudok z 21. decembra 2016, Komisia/World Duty Free Group a i. ([366]C-20/15 P a C-21/15 P, [367]EU:C:2016:981, body [368]69 az [369]71 a tam citovaná judikatúra). ( [370]76 ) Body 140 a 141 napadnutého rozsudku. ( [371]77 ) Kedze druhý bod druhej casti druhého odvolacieho dôvodu je nedôvodný, nie je potrebné zaoberat sa tvrdením Komisie, ze Vseobecný súd rozhodol ultra petita. ( [372]78 ) Body 165 a 166 napadnutého rozsudku. ( [373]79 ) Body 158 az 160 a 164 az 170 napadnutého rozsudku. ( [374]80 ) Pozri bod 164 vyssie. ( [375]81 ) Pozri napríklad rozsudky zo 6. septembra 2006, Portugalsko/Komisia ([376]C-88/03, [377]EU:C:2006:511, body [378]81 a [379]82); z 8. septembra 2011, Paint Graphos ([380]C-78/08 az C-80/08, [381]EU:C:2011:550, bod [382]69); z 9. októbra 2014, Ministerio de Defensa a Navantia ([383]C-522/13, [384]EU:C:2014:2262, bod [385]42), a z 18. júla 2013, P ([386]C-6/12, [387]EU:C:2013:525, bod [388]29). ( [389]82 ) Pokial ide o tieto a iné príklady, pozri bod 138 citovaného oznámenia Komisie. Z rozsudku Súdneho dvora vo veci Paint Graphos mozno dalej vyvodit, ze zamedzenie dvojitému zdaneniu mozno povazovat za dôvod, ktorý je vlastný danovému systému [rozsudok z 8. septembra 2011, Paint Graphos ([390]C-78/08 az C-80/08, [391]EU:C:2011:550, bod [392]71)]. References 1. file:///tmp/lynxXXXX41qhBM/L88384-1770TMP.html#t-ECR_62016CC0203_SK_01-E0001 2. file:///tmp/lynxXXXX41qhBM/L88384-1770TMP.html#t-ECR_62016CC0203_SK_01-E0002 3. file:///tmp/lynxXXXX41qhBM/L88384-1770TMP.html#t-ECR_62016CC0203_SK_01-E0003 4. file:///tmp/lynxXXXX41qhBM/L88384-1770TMP.html#t-ECR_62016CC0203_SK_01-E0004 5. file:///tmp/lynxXXXX41qhBM/L88384-1770TMP.html#t-ECR_62016CC0203_SK_01-E0005 6. file:///tmp/lynxXXXX41qhBM/L88384-1770TMP.html#t-ECR_62016CC0203_SK_01-E0006 7. file:///tmp/lynxXXXX41qhBM/L88384-1770TMP.html#t-ECR_62016CC0203_SK_01-E0007 8. file:///tmp/lynxXXXX41qhBM/L88384-1770TMP.html#t-ECR_62016CC0203_SK_01-E0008 9. file:///tmp/lynxXXXX41qhBM/L88384-1770TMP.html#t-ECR_62016CC0203_SK_01-E0009 10. file:///tmp/lynxXXXX41qhBM/L88384-1770TMP.html#t-ECR_62016CC0203_SK_01-E0010 11. file:///tmp/lynxXXXX41qhBM/L88384-1770TMP.html#t-ECR_62016CC0203_SK_01-E0011 12. file:///tmp/lynxXXXX41qhBM/L88384-1770TMP.html#t-ECR_62016CC0203_SK_01-E0012 13. file:///tmp/lynxXXXX41qhBM/L88384-1770TMP.html#t-ECR_62016CC0203_SK_01-E0013 14. file:///tmp/lynxXXXX41qhBM/L88384-1770TMP.html#t-ECR_62016CC0203_SK_01-E0014 15. file:///tmp/lynxXXXX41qhBM/L88384-1770TMP.html#t-ECR_62016CC0203_SK_01-E0015 16. file:///tmp/lynxXXXX41qhBM/L88384-1770TMP.html#t-ECR_62016CC0203_SK_01-E0016 17. file:///tmp/lynxXXXX41qhBM/L88384-1770TMP.html#t-ECR_62016CC0203_SK_01-E0017 18. file:///tmp/lynxXXXX41qhBM/L88384-1770TMP.html#t-ECR_62016CC0203_SK_01-E0018 19. file:///tmp/lynxXXXX41qhBM/L88384-1770TMP.html#t-ECR_62016CC0203_SK_01-E0019 20. file:///tmp/lynxXXXX41qhBM/L88384-1770TMP.html#t-ECR_62016CC0203_SK_01-E0020 21. file:///tmp/lynxXXXX41qhBM/L88384-1770TMP.html#t-ECR_62016CC0203_SK_01-E0021 22. file:///tmp/lynxXXXX41qhBM/L88384-1770TMP.html#t-ECR_62016CC0203_SK_01-E0022 23. file:///tmp/lynxXXXX41qhBM/L88384-1770TMP.html#t-ECR_62016CC0203_SK_01-E0023 24. file:///tmp/lynxXXXX41qhBM/L88384-1770TMP.html#t-ECR_62016CC0203_SK_01-E0024 25. file:///tmp/lynxXXXX41qhBM/L88384-1770TMP.html#t-ECR_62016CC0203_SK_01-E0025 26. file:///tmp/lynxXXXX41qhBM/L88384-1770TMP.html#t-ECR_62016CC0203_SK_01-E0026 27. file:///tmp/lynxXXXX41qhBM/L88384-1770TMP.html#t-ECR_62016CC0203_SK_01-E0027 28. file:///tmp/lynxXXXX41qhBM/L88384-1770TMP.html#t-ECR_62016CC0203_SK_01-E0028 29. file:///tmp/lynxXXXX41qhBM/L88384-1770TMP.html#t-ECR_62016CC0203_SK_01-E0029 30. file:///tmp/lynxXXXX41qhBM/L88384-1770TMP.html#t-ECR_62016CC0203_SK_01-E0030 31. file:///tmp/lynxXXXX41qhBM/L88384-1770TMP.html#t-ECR_62016CC0203_SK_01-E0031 32. file:///tmp/lynxXXXX41qhBM/L88384-1770TMP.html#t-ECR_62016CC0203_SK_01-E0032 33. file:///tmp/lynxXXXX41qhBM/L88384-1770TMP.html#t-ECR_62016CC0203_SK_01-E0033 34. file:///tmp/lynxXXXX41qhBM/L88384-1770TMP.html#t-ECR_62016CC0203_SK_01-E0034 35. file:///tmp/lynxXXXX41qhBM/L88384-1770TMP.html#t-ECR_62016CC0203_SK_01-E0035 36. file:///tmp/lynxXXXX41qhBM/L88384-1770TMP.html#t-ECR_62016CC0203_SK_01-E0036 37. file:///tmp/lynxXXXX41qhBM/L88384-1770TMP.html#t-ECR_62016CC0203_SK_01-E0037 38. file:///tmp/lynxXXXX41qhBM/L88384-1770TMP.html#t-ECR_62016CC0203_SK_01-E0038 39. file:///tmp/lynxXXXX41qhBM/L88384-1770TMP.html#t-ECR_62016CC0203_SK_01-E0039 40. file:///tmp/lynxXXXX41qhBM/L88384-1770TMP.html#t-ECR_62016CC0203_SK_01-E0040 41. file:///tmp/lynxXXXX41qhBM/L88384-1770TMP.html#t-ECR_62016CC0203_SK_01-E0041 42. file:///tmp/lynxXXXX41qhBM/L88384-1770TMP.html#t-ECR_62016CC0203_SK_01-E0042 43. file:///tmp/lynxXXXX41qhBM/L88384-1770TMP.html#t-ECR_62016CC0203_SK_01-E0043 44. file:///tmp/lynxXXXX41qhBM/L88384-1770TMP.html#t-ECR_62016CC0203_SK_01-E0044 45. file:///tmp/lynxXXXX41qhBM/L88384-1770TMP.html#t-ECR_62016CC0203_SK_01-E0045 46. file:///tmp/lynxXXXX41qhBM/L88384-1770TMP.html#t-ECR_62016CC0203_SK_01-E0046 47. file:///tmp/lynxXXXX41qhBM/L88384-1770TMP.html#t-ECR_62016CC0203_SK_01-E0047 48. file:///tmp/lynxXXXX41qhBM/L88384-1770TMP.html#t-ECR_62016CC0203_SK_01-E0048 49. file:///tmp/lynxXXXX41qhBM/L88384-1770TMP.html#t-ECR_62016CC0203_SK_01-E0049 50. file:///tmp/lynxXXXX41qhBM/L88384-1770TMP.html#t-ECR_62016CC0203_SK_01-E0050 51. file:///tmp/lynxXXXX41qhBM/L88384-1770TMP.html#t-ECR_62016CC0203_SK_01-E0051 52. file:///tmp/lynxXXXX41qhBM/L88384-1770TMP.html#t-ECR_62016CC0203_SK_01-E0052 53. file:///tmp/lynxXXXX41qhBM/L88384-1770TMP.html#t-ECR_62016CC0203_SK_01-E0053 54. file:///tmp/lynxXXXX41qhBM/L88384-1770TMP.html#t-ECR_62016CC0203_SK_01-E0054 55. file:///tmp/lynxXXXX41qhBM/L88384-1770TMP.html#t-ECR_62016CC0203_SK_01-E0055 56. file:///tmp/lynxXXXX41qhBM/L88384-1770TMP.html#t-ECR_62016CC0203_SK_01-E0056 57. file:///tmp/lynxXXXX41qhBM/L88384-1770TMP.html#t-ECR_62016CC0203_SK_01-E0057 58. file:///tmp/lynxXXXX41qhBM/L88384-1770TMP.html#t-ECR_62016CC0203_SK_01-E0058 59. file:///tmp/lynxXXXX41qhBM/L88384-1770TMP.html#t-ECR_62016CC0203_SK_01-E0059 60. file:///tmp/lynxXXXX41qhBM/L88384-1770TMP.html#t-ECR_62016CC0203_SK_01-E0060 61. file:///tmp/lynxXXXX41qhBM/L88384-1770TMP.html#t-ECR_62016CC0203_SK_01-E0061 62. file:///tmp/lynxXXXX41qhBM/L88384-1770TMP.html#t-ECR_62016CC0203_SK_01-E0062 63. file:///tmp/lynxXXXX41qhBM/L88384-1770TMP.html#t-ECR_62016CC0203_SK_01-E0063 64. file:///tmp/lynxXXXX41qhBM/L88384-1770TMP.html#t-ECR_62016CC0203_SK_01-E0064 65. file:///tmp/lynxXXXX41qhBM/L88384-1770TMP.html#t-ECR_62016CC0203_SK_01-E0065 66. file:///tmp/lynxXXXX41qhBM/L88384-1770TMP.html#t-ECR_62016CC0203_SK_01-E0066 67. file:///tmp/lynxXXXX41qhBM/L88384-1770TMP.html#t-ECR_62016CC0203_SK_01-E0067 68. file:///tmp/lynxXXXX41qhBM/L88384-1770TMP.html#t-ECR_62016CC0203_SK_01-E0068 69. file:///tmp/lynxXXXX41qhBM/L88384-1770TMP.html#t-ECR_62016CC0203_SK_01-E0069 70. file:///tmp/lynxXXXX41qhBM/L88384-1770TMP.html#t-ECR_62016CC0203_SK_01-E0070 71. file:///tmp/lynxXXXX41qhBM/L88384-1770TMP.html#t-ECR_62016CC0203_SK_01-E0071 72. file:///tmp/lynxXXXX41qhBM/L88384-1770TMP.html#t-ECR_62016CC0203_SK_01-E0072 73. file:///tmp/lynxXXXX41qhBM/L88384-1770TMP.html#t-ECR_62016CC0203_SK_01-E0073 74. file:///tmp/lynxXXXX41qhBM/L88384-1770TMP.html#t-ECR_62016CC0203_SK_01-E0074 75. file:///tmp/lynxXXXX41qhBM/L88384-1770TMP.html#t-ECR_62016CC0203_SK_01-E0075 76. file:///tmp/lynxXXXX41qhBM/L88384-1770TMP.html#t-ECR_62016CC0203_SK_01-E0076 77. file:///tmp/lynxXXXX41qhBM/L88384-1770TMP.html#t-ECR_62016CC0203_SK_01-E0077 78. file:///tmp/lynxXXXX41qhBM/L88384-1770TMP.html#t-ECR_62016CC0203_SK_01-E0078 79. file:///tmp/lynxXXXX41qhBM/L88384-1770TMP.html#t-ECR_62016CC0203_SK_01-E0079 80. file:///tmp/lynxXXXX41qhBM/L88384-1770TMP.html#t-ECR_62016CC0203_SK_01-E0080 81. file:///tmp/lynxXXXX41qhBM/L88384-1770TMP.html#t-ECR_62016CC0203_SK_01-E0081 82. file:///tmp/lynxXXXX41qhBM/L88384-1770TMP.html#t-ECR_62016CC0203_SK_01-E0082 83. file:///tmp/lynxXXXX41qhBM/L88384-1770TMP.html#c-ECR_62016CC0203_SK_01-E0001 84. file:///tmp/lynxXXXX41qhBM/L88384-1770TMP.html#c-ECR_62016CC0203_SK_01-E0002 85. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2016%3A60&locale=sk 86. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2016%3A60&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 87. file:///tmp/lynxXXXX41qhBM/L88384-1770TMP.html#c-ECR_62016CC0203_SK_01-E0003 88. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:L:2011:235:TOC 89. file:///tmp/lynxXXXX41qhBM/L88384-1770TMP.html#c-ECR_62016CC0203_SK_01-E0004 90. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1963%3A17&locale=sk 91. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1963%3A17&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 92. file:///tmp/lynxXXXX41qhBM/L88384-1770TMP.html#c-ECR_62016CC0203_SK_01-E0005 93. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2016%3A981&locale=sk 94. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2016%3A981&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 95. file:///tmp/lynxXXXX41qhBM/L88384-1770TMP.html#c-ECR_62016CC0203_SK_01-E0006 96. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2006%3A511&locale=sk 97. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2006%3A511&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 98. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2006%3A511&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point56 99. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2016%3A971&locale=sk 100. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2016%3A971&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 101. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2016%3A971&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point55 102. file:///tmp/lynxXXXX41qhBM/L88384-1770TMP.html#c-ECR_62016CC0203_SK_01-E0007 103. file:///tmp/lynxXXXX41qhBM/L88384-1770TMP.html#c-ECR_62016CC0203_SK_01-E0008 104. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1963%3A17&locale=sk 105. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1963%3A17&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 106. file:///tmp/lynxXXXX41qhBM/L88384-1770TMP.html#c-ECR_62016CC0203_SK_01-E0009 107. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2016%3A485&locale=sk 108. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2016%3A485&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 109. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2016%3A485&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point50 110. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2016%3A485&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point55 111. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2016%3A484&locale=sk 112. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2016%3A484&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 113. file:///tmp/lynxXXXX41qhBM/L88384-1770TMP.html#c-ECR_62016CC0203_SK_01-E0010 114. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1963%3A17&locale=sk 115. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1963%3A17&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 116. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1963%3A17&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point107 117. file:///tmp/lynxXXXX41qhBM/L88384-1770TMP.html#c-ECR_62016CC0203_SK_01-E0011 118. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2002%3A197&locale=sk 119. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2002%3A197&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 120. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2002%3A197&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point59 121. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2002%3A112&locale=sk 122. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2002%3A112&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 123. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2002%3A112&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point49 124. file:///tmp/lynxXXXX41qhBM/L88384-1770TMP.html#c-ECR_62016CC0203_SK_01-E0012 125. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1988%3A38&locale=sk 126. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1988%3A38&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 127. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1988%3A38&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point15 128. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2000%3A570&locale=sk 129. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2000%3A570&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 130. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2000%3A570&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point33 131. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A852&locale=sk 132. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A852&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 133. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A852&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point49 134. file:///tmp/lynxXXXX41qhBM/L88384-1770TMP.html#c-ECR_62016CC0203_SK_01-E0013 135. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2001%3A622&locale=sk 136. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2001%3A622&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 137. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2001%3A622&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point52 138. file:///tmp/lynxXXXX41qhBM/L88384-1770TMP.html#c-ECR_62016CC0203_SK_01-E0014 139. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2014%3A100&locale=sk 140. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2014%3A100&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 141. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2014%3A100&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point59 142. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2014%3A100&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point62 143. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2014%3A105&locale=sk 144. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2014%3A105&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 145. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2014%3A105&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point46 146. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2014%3A105&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point49 147. file:///tmp/lynxXXXX41qhBM/L88384-1770TMP.html#c-ECR_62016CC0203_SK_01-E0015 148. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2011%3A368&locale=sk 149. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2011%3A368&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 150. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2011%3A368&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point53 151. file:///tmp/lynxXXXX41qhBM/L88384-1770TMP.html#c-ECR_62016CC0203_SK_01-E0016 152. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1986%3A42&locale=sk 153. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1986%3A42&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 154. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1986%3A42&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point25 155. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1993%3A197&locale=sk 156. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1993%3A197&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 157. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1993%3A197&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point23 158. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2005%3A761&locale=sk 159. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2005%3A761&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 160. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2005%3A761&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point37 161. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2009%3A435&locale=sk 162. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2009%3A435&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 163. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2009%3A435&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point34 164. file:///tmp/lynxXXXX41qhBM/L88384-1770TMP.html#c-ECR_62016CC0203_SK_01-E0017 165. file:///tmp/lynxXXXX41qhBM/L88384-1770TMP.html#c-ECR_62016CC0203_SK_01-E0018 166. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2000%3A570&locale=sk 167. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2000%3A570&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 168. file:///tmp/lynxXXXX41qhBM/L88384-1770TMP.html#c-ECR_62016CC0203_SK_01-E0019 169. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2011%3A368&locale=sk 170. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2011%3A368&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 171. file:///tmp/lynxXXXX41qhBM/L88384-1770TMP.html#c-ECR_62016CC0203_SK_01-E0020 172. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2011%3A368&locale=sk 173. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2011%3A368&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 174. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2011%3A368&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point53 175. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2000%3A570&locale=sk 176. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2000%3A570&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 177. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2000%3A570&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point33 178. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2000%3A570&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point34 179. file:///tmp/lynxXXXX41qhBM/L88384-1770TMP.html#c-ECR_62016CC0203_SK_01-E0021 180. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2006%3A416&locale=sk 181. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2006%3A416&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 182. file:///tmp/lynxXXXX41qhBM/L88384-1770TMP.html#c-ECR_62016CC0203_SK_01-E0022 183. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2009%3A556&locale=sk 184. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2009%3A556&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 185. file:///tmp/lynxXXXX41qhBM/L88384-1770TMP.html#c-ECR_62016CC0203_SK_01-E0023 186. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2006%3A416&locale=sk 187. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2006%3A416&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 188. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2006%3A416&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point60 189. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2006%3A416&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point63 190. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2009%3A556&locale=sk 191. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2009%3A556&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 192. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2009%3A556&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point56 193. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2009%3A556&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point58 194. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1985%3A18&locale=sk 195. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1985%3A18&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 196. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1985%3A18&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point19 197. file:///tmp/lynxXXXX41qhBM/L88384-1770TMP.html#c-ECR_62016CC0203_SK_01-E0024 198. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2014%3A100&locale=sk 199. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2014%3A100&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 200. file:///tmp/lynxXXXX41qhBM/L88384-1770TMP.html#c-ECR_62016CC0203_SK_01-E0025 201. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2014%3A105&locale=sk 202. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2014%3A105&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 203. file:///tmp/lynxXXXX41qhBM/L88384-1770TMP.html#c-ECR_62016CC0203_SK_01-E0026 204. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2014%3A100&locale=sk 205. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2014%3A100&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 206. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2014%3A100&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point59 207. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2014%3A100&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point62 208. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2014%3A105&locale=sk 209. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2014%3A105&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 210. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2014%3A105&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point46 211. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2014%3A105&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point49 212. file:///tmp/lynxXXXX41qhBM/L88384-1770TMP.html#c-ECR_62016CC0203_SK_01-E0027 213. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A852&locale=sk 214. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A852&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 215. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2012%3A140&locale=sk 216. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2012%3A140&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 217. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2012%3A140&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point36 218. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2012%3A140&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point40 219. file:///tmp/lynxXXXX41qhBM/L88384-1770TMP.html#c-ECR_62016CC0203_SK_01-E0028 220. file:///tmp/lynxXXXX41qhBM/L88384-1770TMP.html#c-ECR_62016CC0203_SK_01-E0029 221. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2016%3A981&locale=sk 222. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2016%3A981&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 223. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2016%3A981&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point56 224. file:///tmp/lynxXXXX41qhBM/L88384-1770TMP.html#c-ECR_62016CC0203_SK_01-E0030 225. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2001%3A598&locale=sk 226. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2001%3A598&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 227. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2001%3A598&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point41 228. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2016%3A981&locale=sk 229. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2016%3A981&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 230. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2016%3A981&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point57 231. file:///tmp/lynxXXXX41qhBM/L88384-1770TMP.html#c-ECR_62016CC0203_SK_01-E0031 232. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2016%3A981&locale=sk 233. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2016%3A981&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 234. file:///tmp/lynxXXXX41qhBM/L88384-1770TMP.html#c-ECR_62016CC0203_SK_01-E0032 235. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2016%3A981&locale=sk 236. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2016%3A981&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 237. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2016%3A981&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point57 238. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A525&locale=sk 239. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A525&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 240. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A525&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point19 241. file:///tmp/lynxXXXX41qhBM/L88384-1770TMP.html#c-ECR_62016CC0203_SK_01-E0033 242. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2016%3A981&locale=sk 243. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2016%3A981&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 244. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2016%3A981&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point58 245. file:///tmp/lynxXXXX41qhBM/L88384-1770TMP.html#c-ECR_62016CC0203_SK_01-E0034 246. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2016%3A981&locale=sk 247. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2016%3A981&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 248. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2016%3A981&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point57 249. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2016%3A981&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point67 250. file:///tmp/lynxXXXX41qhBM/L88384-1770TMP.html#c-ECR_62016CC0203_SK_01-E0035 251. file:///tmp/lynxXXXX41qhBM/L88384-1770TMP.html#c-ECR_62016CC0203_SK_01-E0036 252. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2017%3A852&locale=sk 253. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2017%3A852&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 254. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2017%3A852&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point88 255. file:///tmp/lynxXXXX41qhBM/L88384-1770TMP.html#c-ECR_62016CC0203_SK_01-E0037 256. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2011%3A550&locale=sk 257. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2011%3A550&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 258. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2011%3A550&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point49 259. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A525&locale=sk 260. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A525&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 261. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A525&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point19 262. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2016%3A981&locale=sk 263. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2016%3A981&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 264. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2016%3A981&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point57 265. file:///tmp/lynxXXXX41qhBM/L88384-1770TMP.html#c-ECR_62016CC0203_SK_01-E0038 266. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:C:2016:262:TOC 267. file:///tmp/lynxXXXX41qhBM/L88384-1770TMP.html#c-ECR_62016CC0203_SK_01-E0039 268. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2006%3A416&locale=sk 269. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2006%3A416&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 270. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2006%3A416&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point95 271. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2006%3A416&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point104 272. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2006%3A416&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point107 273. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2006%3A416&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point122 274. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2006%3A511&locale=sk 275. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2006%3A511&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 276. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2006%3A511&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point56 277. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2009%3A556&locale=sk 278. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2009%3A556&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 279. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2009%3A556&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point2 280. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2009%3A556&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point7 281. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2016%3A981&locale=sk 282. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2016%3A981&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 283. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2016%3A981&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point68 284. file:///tmp/lynxXXXX41qhBM/L88384-1770TMP.html#c-ECR_62016CC0203_SK_01-E0040 285. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2011%3A732&locale=sk 286. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2011%3A732&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 287. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2011%3A732&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point92 288. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2011%3A732&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point93 289. file:///tmp/lynxXXXX41qhBM/L88384-1770TMP.html#c-ECR_62016CC0203_SK_01-E0041 290. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2016%3A981&locale=sk 291. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2016%3A981&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 292. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2016%3A981&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point22 293. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2016%3A981&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point67 294. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2016%3A981&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point69 295. file:///tmp/lynxXXXX41qhBM/L88384-1770TMP.html#c-ECR_62016CC0203_SK_01-E0042 296. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2011%3A732&locale=sk 297. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2011%3A732&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 298. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2011%3A732&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point92 299. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2011%3A732&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point95 300. file:///tmp/lynxXXXX41qhBM/L88384-1770TMP.html#c-ECR_62016CC0203_SK_01-E0043 301. file:///tmp/lynxXXXX41qhBM/L88384-1770TMP.html#c-ECR_62016CC0203_SK_01-E0044 302. file:///tmp/lynxXXXX41qhBM/L88384-1770TMP.html#c-ECR_62016CC0203_SK_01-E0045 303. file:///tmp/lynxXXXX41qhBM/L88384-1770TMP.html#c-ECR_62016CC0203_SK_01-E0046 304. file:///tmp/lynxXXXX41qhBM/L88384-1770TMP.html#c-ECR_62016CC0203_SK_01-E0047 305. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2002%3A617&locale=sk 306. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2002%3A617&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 307. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2002%3A617&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point63 308. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2011%3A856&locale=sk 309. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2011%3A856&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 310. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2011%3A856&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point125 311. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2014%3A217&locale=sk 312. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2014%3A217&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 313. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2014%3A217&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point78 314. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2014%3A217&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point79 315. file:///tmp/lynxXXXX41qhBM/L88384-1770TMP.html#c-ECR_62016CC0203_SK_01-E0048 316. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1998%3A608&locale=sk 317. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1998%3A608&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 318. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1998%3A608&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point23 319. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2014%3A217&locale=sk 320. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2014%3A217&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 321. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2014%3A217&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point78 322. file:///tmp/lynxXXXX41qhBM/L88384-1770TMP.html#c-ECR_62016CC0203_SK_01-E0049 323. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2014%3A217&locale=sk 324. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2014%3A217&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 325. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2014%3A217&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point79 326. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2014%3A217&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point80 327. file:///tmp/lynxXXXX41qhBM/L88384-1770TMP.html#c-ECR_62016CC0203_SK_01-E0050 328. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A525&locale=sk 329. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A525&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 330. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A525&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point13 331. file:///tmp/lynxXXXX41qhBM/L88384-1770TMP.html#c-ECR_62016CC0203_SK_01-E0051 332. file:///tmp/lynxXXXX41qhBM/L88384-1770TMP.html#c-ECR_62016CC0203_SK_01-E0052 333. file:///tmp/lynxXXXX41qhBM/L88384-1770TMP.html#c-ECR_62016CC0203_SK_01-E0053 334. file:///tmp/lynxXXXX41qhBM/L88384-1770TMP.html#c-ECR_62016CC0203_SK_01-E0054 335. file:///tmp/lynxXXXX41qhBM/L88384-1770TMP.html#c-ECR_62016CC0203_SK_01-E0055 336. file:///tmp/lynxXXXX41qhBM/L88384-1770TMP.html#c-ECR_62016CC0203_SK_01-E0056 337. file:///tmp/lynxXXXX41qhBM/L88384-1770TMP.html#c-ECR_62016CC0203_SK_01-E0057 338. file:///tmp/lynxXXXX41qhBM/L88384-1770TMP.html#c-ECR_62016CC0203_SK_01-E0058 339. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2011%3A732&locale=sk 340. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2011%3A732&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 341. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2011%3A732&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point92 342. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2011%3A732&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point93 343. file:///tmp/lynxXXXX41qhBM/L88384-1770TMP.html#c-ECR_62016CC0203_SK_01-E0059 344. file:///tmp/lynxXXXX41qhBM/L88384-1770TMP.html#c-ECR_62016CC0203_SK_01-E0060 345. file:///tmp/lynxXXXX41qhBM/L88384-1770TMP.html#c-ECR_62016CC0203_SK_01-E0061 346. file:///tmp/lynxXXXX41qhBM/L88384-1770TMP.html#c-ECR_62016CC0203_SK_01-E0062 347. file:///tmp/lynxXXXX41qhBM/L88384-1770TMP.html#c-ECR_62016CC0203_SK_01-E0063 348. file:///tmp/lynxXXXX41qhBM/L88384-1770TMP.html#c-ECR_62016CC0203_SK_01-E0064 349. file:///tmp/lynxXXXX41qhBM/L88384-1770TMP.html#c-ECR_62016CC0203_SK_01-E0065 350. file:///tmp/lynxXXXX41qhBM/L88384-1770TMP.html#c-ECR_62016CC0203_SK_01-E0066 351. file:///tmp/lynxXXXX41qhBM/L88384-1770TMP.html#c-ECR_62016CC0203_SK_01-E0067 352. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2014%3A939&locale=sk 353. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2014%3A939&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 354. file:///tmp/lynxXXXX41qhBM/L88384-1770TMP.html#c-ECR_62016CC0203_SK_01-E0068 355. file:///tmp/lynxXXXX41qhBM/L88384-1770TMP.html#c-ECR_62016CC0203_SK_01-E0069 356. file:///tmp/lynxXXXX41qhBM/L88384-1770TMP.html#c-ECR_62016CC0203_SK_01-E0070 357. file:///tmp/lynxXXXX41qhBM/L88384-1770TMP.html#c-ECR_62016CC0203_SK_01-E0071 358. file:///tmp/lynxXXXX41qhBM/L88384-1770TMP.html#c-ECR_62016CC0203_SK_01-E0072 359. file:///tmp/lynxXXXX41qhBM/L88384-1770TMP.html#c-ECR_62016CC0203_SK_01-E0073 360. file:///tmp/lynxXXXX41qhBM/L88384-1770TMP.html#c-ECR_62016CC0203_SK_01-E0074 361. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2014%3A939&locale=sk 362. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2014%3A939&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 363. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2016%3A981&locale=sk 364. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2016%3A981&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 365. file:///tmp/lynxXXXX41qhBM/L88384-1770TMP.html#c-ECR_62016CC0203_SK_01-E0075 366. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2016%3A981&locale=sk 367. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2016%3A981&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 368. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2016%3A981&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point69 369. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2016%3A981&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point71 370. file:///tmp/lynxXXXX41qhBM/L88384-1770TMP.html#c-ECR_62016CC0203_SK_01-E0076 371. file:///tmp/lynxXXXX41qhBM/L88384-1770TMP.html#c-ECR_62016CC0203_SK_01-E0077 372. file:///tmp/lynxXXXX41qhBM/L88384-1770TMP.html#c-ECR_62016CC0203_SK_01-E0078 373. file:///tmp/lynxXXXX41qhBM/L88384-1770TMP.html#c-ECR_62016CC0203_SK_01-E0079 374. file:///tmp/lynxXXXX41qhBM/L88384-1770TMP.html#c-ECR_62016CC0203_SK_01-E0080 375. file:///tmp/lynxXXXX41qhBM/L88384-1770TMP.html#c-ECR_62016CC0203_SK_01-E0081 376. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2006%3A511&locale=sk 377. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2006%3A511&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 378. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2006%3A511&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point81 379. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2006%3A511&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point82 380. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2011%3A550&locale=sk 381. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2011%3A550&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 382. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2011%3A550&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point69 383. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2014%3A2262&locale=sk 384. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2014%3A2262&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 385. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2014%3A2262&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point42 386. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A525&locale=sk 387. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A525&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 388. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A525&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point29 389. file:///tmp/lynxXXXX41qhBM/L88384-1770TMP.html#c-ECR_62016CC0203_SK_01-E0082 390. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2011%3A550&locale=sk 391. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2011%3A550&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 392. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2011%3A550&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point71