NÁVRHY GENERÁLNEHO ADVOKÁTA EVGENI TANCEV prednesené 26. apríla 2017 ( [1]1 ) Vec C-180/16 P Toshiba Corporation proti Európskej komisii "Odvolanie -- Clánok 101 ZFEÚ -- Rozvádzace izolované plynom -- Rozhodnutie Komisie, ktorým sa mení pôvodné rozhodnutie po ciastocnom zrusení Vseobecným súdom -- Pokuty -- Právo na obhajobu -- Oznámenie o výhradách -- Rovnost zaobchádzania -- Úcast na niektorých aspektoch kartelu -- Res judicata" 1. Týmto odvolaním Toshiba Corp. (dalej len "Toshiba") navrhuje, aby Súdny dvor zrusil rozsudok Vseobecného súdu ( [2]2 ), ktorým tento súd zamietol jej návrh na zrusenie rozhodnutia Komisie prijatého 27. júna 2012 ( [3]3 ) (dalej len "napadnuté rozhodnutie") podla clánku 23 ods. 2 nariadenia Rady (ES) c. 1/2003. ( [4]4 ) Napadnuté rozhodnutie zmenilo predchádzajúce rozhodnutie Komisie prijaté 24. januára 2007 ( [5]5 ) (dalej len "rozhodnutie z roku 2007"), ktorým sa ulozila pokuta niektorým európskym a japonským podnikom, vrátane spolocnosti Toshiba, z dôvodu úcasti na medzinárodnom karteli na trhu projektov týkajúcich sa zariadení rozvádzacov izolovaných plynom (dalej len "RIP"). 2. Vseobecný súd zrusil rozhodnutie z roku 2007, ktoré ukladalo spolocnosti Toshiba pokutu, z dôvodu, ze Komisia porusila zásadu rovnosti zaobchádzania pri stanovení výsky pokuty. ( [6]6 ) Konstatovanie Komisie o porusení clánku 81 ES vsak zostalo platné. Komisia na úcely nápravy tejto situácie prijala napadnuté rozhodnutie, ktorým ulozila spolocnosti Toshiba novú pokutu. Táto pokuta bola vypocítaná uplatnením metódy navrhnutej Vseobecným súdom. 3. Toto odvolanie vyvoláva procesné tazkosti, ktoré spocívajú v otázke, ci má Komisia povinnost pred opätovným prijatím rozhodnutia, ktoré bolo zrusené Vseobecným súdom, prijat nové oznámenie o výhradách. Vyvoláva aj otázky týkajúce sa výpoctu pokuty z hladiska zásady rovnosti zaobchádzania. I. Právny rámec 4. Clánok 7 ods. 1 nariadenia c. 1/2003 ("Zistenie a ukoncenie porusovania") stanovuje: "Ak Komisia konajúc na základe staznosti alebo z vlastného podnetu zistí porusovanie clánkov [101] a [102] Zmluvy, môze rozhodnutím od príslusných podnikov a zdruzení podnikov poziadat o ukoncenie takého porusovania. ..." 5. Clánok 23 nariadenia c. 1/2003 ("Pokuty") stanovuje: "... 2. Komisia môze rozhodnutím ulozit podnikom alebo zdruzeniam podnikov pokuty, ked úmyselne alebo z nedbalosti: a) porusujú clánok [101] alebo clánok [102] Zmluvy... ... 3. Pri stanovení ciastky pokuty sa zohladní závaznost a doba trvania porusovania. ..." 6. Clánok 27 ods. 1 nariadenia c. 1/2003 ("Vypocutia strán, stazovatelov a ostatných") stanovuje: "Pred prijatím rozhodnutí podla clánkov 7, 8, 23 a 24 ods. 2 poskytne Komisia podnikom alebo zdruzeniam podnikov, proti ktorým smeruje konanie Komisie, moznost byt vypocutí v zálezitostiach, voci ktorým má Komisia námietky. Komisia svoje rozhodnutia zalozí len na námietkach, ku ktorým sa príslusné strany mohli vyjadrit. ..." 7. Clánok 10 nariadenia Komisie (ES) c. 773/2004 ( [7]7 ) ("Oznámenie námietok a odpoved") stanovuje: "1. Komisia informuje dotknuté strany písomne o námietkach vznesených voci nim. Oznámenie o námietkach bude oznámené kazdej z nich. 2. Komisia stanoví pri oznamovaní námietok dotknutým stranám lehotu, v ktorej ju tieto strany môzu písomne informovat o svojich stanoviskách. ..." 8. Clánok 11 nariadenia c. 773/2004 stanovuje: "1. Komisia poskytne stranám, ktorým adresuje vyhlásenie o námietkach, prílezitost byt vypocuté este pred konzultáciou s poradným výborom uvedeným v clánku 14 ods. 1 nariadenia... c. 1/2003. 2. Komisia pojednáva vo svojich rozhodnutiach iba o námietkach, ku ktorým strany uvedené v odseku 1 predlozili pripomienky." 9. Prvý, druhý a tretí odsek bodu 1 A usmernení Komisie z roku 1998 k metóde stanovovania pokút ( [8]8 ) stanovujú: "Pri posudzovaní závaznosti porusenia pravidiel sa musí brat do úvahy ich povaha, skutocný dosah na trh, tam, kde je ho mozné merat a velkost relevantného zemepisného trhu. Preto sa porusovania pravidiel budú zadelovat do jednej z troch kategórií: mierne priestupky, závazné priestupky a velmi závazné priestupky. ... V rámci kazdej z týchto kategórií, predovsetkým vsak pri váznych a velmi váznych poruseniach, bude navrhované rozpätie pokút umoznovat uplatnenie diferencovaného prístupu k podnikom, podla povahy nimi spáchaného priestupku." 10. Podla siesteho pododseku bodu 1 A usmernení z roku 1998: "Ked sa priestupok týka viacerých podnikov (napr. kartelov), mozno bude nutné v niektorých prípadoch uplatnit zvázenie výsky pokút stanovených v rámci kazdej z troch kategórií, aby bola zohladnená specifická zátaz a teda aj reálny dosah porusovania pravidiel kazdého podniku v hospodárskej sútazi, predovsetkým tam, kde je znacná disparita medzi velkostou podnikov, ktoré sa dopústajú tých istých priestupkov." II. Okolnosti predchádzajúce sporu A. Rozhodnutie z roku 2007 a jeho pozadie 11. Konanie bolo zacaté v rámci ziadosti o oslobodenie od pokuty. Komisia prijala 20. apríla 2006 v nadväznosti na neoznámené kontroly v priestoroch viacerých výrobcov RIP oznámenie o výhradách. K oznámeniu o výhradách bol 21. júna 2006 prijatý dodatok (spolu dalej len "oznámenie o výhradách z roku 2006"). Ústne pojednávanie sa konalo 18. a 19. júla 2006. 12. V rozhodnutí z roku 2007 Komisia konstatovala, ze hlavní japonskí a európski dodávatelia RIP, vrátane spolocností Mitsubishi Electric Corporation (dalej len "Melco") a Toshiba, porusili clánok 81 ES a clánok 53 Dohody o Európskom hospodárskom priestore ("Dohoda o EHP") tým, ze riadili rozdelovanie projektov RIP na celosvetovej úrovni na základe kvót odzrkadlujúcich do velkej miery historické podiely na trhu. 13. Porusenie, ktorého sa týka rozhodnutie z roku 2007, zahrna tri hlavné prvky: 14. Po prvé projekty RIP boli na celosvetovej úrovni rozdelované podla pravidiel uvedených v dohode podpísanej vo Viedni 15. apríla 1988 (dalej len "dohoda GQ"). Dohoda GQ, ktorá sa uplatnovala celosvetovo s výnimkou Spojených státov, Kanady, Japonska a krajín európskych clenov kartelu, spocívala v pridelovaní "spolocnej japonskej kvóty" japonským výrobcom a "spolocnej európskej kvóty" európskym výrobcom. 15. Po druhé existovala "spolocná dohoda", podla ktorej projekty RIP v Japonsku boli vyhradené japonským výrobcom, kým projekty RIP boli na domácich trhoch európskych clenov kartelu vyhradené týmto európskym výrobcom. Navyse podla "spolocnej dohody" boli projekty RIP v iných európskych krajinách tiez vyhradené európskym clenom kartelu, kedze japonskí clenovia sa zaviazali, ze nebudú prekladat ponuky v Európe. 16. Po tretie iná dohoda, tiez podpísaná vo Viedni 15. apríla 1988 (dalej len "dohoda EQ"), vymedzila, ako mala byt spolocná európska kvóta rozdelená medzi európskych výrobcov. 17. Komisia povazovala tento okruh opatrení za jediné a pokracujúce porusenie, ktorého cielom bolo obmedzenie hospodárskej sútaze v zmysle clánku 81 ES a clánku 53 Dohody o EHP. 18. Komisia v clánku 1 rozhodnutia z roku 2007 konstatovala, ze spolocnost Toshiba sa zúcastnila na porusení najmenej v období od 15. apríla 1988 (dátum, ku ktorému boli dohoda GQ a dohoda EQ podpísané) do 11. mája 2004 (dátum, ku ktorému Komisia vykonala neohlásené kontroly v priestoroch hlavných dodávatelov RIP. ( [9]9 ) 19. Od 1. októbra 2002 do 11. mája 2004 sa vsak Toshiba zúcastnila na porusení prostredníctvom svojho spolocného podniku TM T&D Corporation (dalej len "TM T&D"), ktorý vlastnila v rovnakom podiele so spolocnostou Melco. Obe materské spolocnosti mali rozhodujúci vplyv na správanie spolocnosti TM T&D. Toshiba bola preto výlucne zodpovedná za svoju úcast na porusení od 15. apríla 1988 do 1. októbra 2002 a spolocne a nerozdielne zodpovedná so spolocnostou Melco za porusenie, ktorého sa dopustila spolocnost TM T&D od 1. októbra 2002 do 11. mája 2004. ( [10]10 ) 20. V dôsledku toho bola v clánku 2 písm. h) a písm. i) rozhodnutia z roku 2007 spolocnosti Toshiba ulozená pokuta vo výske 86250000 eur, zatial co spolocnostiam Toshiba a Melco bola ulozená spolocne a nerozdielne pokuta vo výske 4650000 eur. B. Odvolanie podané proti rozhodnutiu z roku 2007 21. Vseobecný súd rozsudkom z roku 2011 zamietol návrh na zrusenie clánku 1 rozhodnutia z roku 2007. Zrusil vsak clánok 2 písm. h) a písm. i) rozhodnutia z roku 2007 v rozsahu, v akom sa týkal spolocnosti Toshiba, ( [11]11 ) z dôvodu, ze Komisia pouzitím odlisných referencných rokov pre japonských výrobcov (rok 2001) a európskych výrobcov (rok 2003) na úcely výpoctu východiskových súm pokút porusila zásadu rovnosti zaobchádzania. ( [12]12 ) 22. Cielom Komisie bolo zohladnit nerovné sútazné postavenie medzi spolocnostami Toshiba a Melco odkazom na posledný rok úcasti týchto spolocností na karteli ako samostatných podnikov, t. j. rok 2001. Vseobecný súd zastával názor, ze takýto ciel bol legitímny, ale mohol byt dosiahnutý bez toho, aby sa s japonskými a európskymi výrobcami zaobchádzalo rozdielne. Komisia mohla napríklad na úcel urcenia východiskových súm pokút spolocností Toshiba a Melco vypocítat východiskovú sumu spolocnosti TM T&D z obratu tejto spolocnosti za rok 2003, následne rozdelit uvedenú sumu medzi spolocnosti Toshiba a Melco podla pomeru predajov RIP, ktoré dosiahli v roku 2001. Komisia by tak pouzila rok 2003 ako referencný rok aj pre japonských výrobcov. 23. Súdny dvor rozsudkom z roku 2013 zamietol odvolanie podané proti rozsudku z roku 2011. C. Napadnuté rozhodnutie a jeho pozadie 24. Dna 15. februára 2012 Komisia zaslala spolocnosti Toshiba list s opisom skutocností, z ktorého vyplývalo, ze má v úmysle prijat nové rozhodnutie, ktorým jej ulozí pokutu a uvádzalo skutocnosti, ktoré boli podla nej relevantné na úcely výpoctu uvedenej pokuty ("list s opisom skutocností z roku 2012"). 25. V dnoch 7. a 23. marca 2012 predlozila Toshiba svoje pripomienky k listu s opisom skutocností. 26. Dna 12. júna 2012 sa uskutocnilo stretnutie medzi zástupcami spolocnosti Toshiba a tímom Komisie, ktorý bol poverený vecou. 27. Komisia prijala 27. júna 2012 napadnuté rozhodnutie. Týmto rozhodnutím bol zmenený najmä clánok 2 písm. h) a písm. i) rozhodnutia z roku 2007. Podla tohto rozhodnutia bola spolocnost Toshiba výlucne zodpovedná za sumu vo výske 56793000 eur a spolocnosti Toshiba a Melco boli spolocne a nerozdielne zodpovedné za sumu vo výske 4650000 eur. ( [13]13 ) Tieto sumy boli vypocítané pouzitím roku 2003 ako referencného roku a uplatnením metódy výpoctu navrhnutej Vseobecným súdom v rozsudku z roku 2011. ( [14]14 ) III. Konanie pred Vseobecným súdom a napadnutý rozsudok 28. Dna 12. septembra 2012 podala Toshiba návrh na zrusenie napadnutého rozhodnutia. 29. Vseobecný súd rozsudkom z 19. januára 2016 zamietol návrh na zrusenie napadnutého rozhodnutia. 30. Vseobecný súd po prvé konstatoval, ze Komisia tým, ze pred prijatím napadnutého rozhodnutia nezaslala spolocnosti Toshiba nové oznámenie o výhradách, ale list s opisom skutocností, neporusila právo spolocnosti Toshiba na obhajobu. Oznámenie o výhradách z roku 2006 poskytlo spolocnosti Toshiba potrebné informácie, aby mohla úspesne uplatnovat svoju obhajobu, kedze uvádzalo podstatné skutocnosti na stanovenie výsky pokuty. Pravdivost, relevantnost a dôvodnost týchto skutocností nebola spochybnená v rozsudku z roku 2011. Komisia v napadnutom rozhodnutí vychádzala len zo skutocností uvedených v oznámení o výhradách z roku 2006. 31. Po druhé Vseobecný súd konstatoval, ze Komisia splnila svoju povinnost odôvodnenia, pokial ide o stanovenie východiskovej sumy pokuty spolocnosti TM T&D na 31000000 eur. 32. Po tretie Vseobecný súd konstatoval, ze Komisia tým, ze vypocítala pokutu ulozenú spolocnosti Toshiba na základe hypotetickej východiskovej sumy spolocného podniku, nie na základe obratu tejto spolocnosti, neporusila zásadu rovnosti zaobchádzania. Kedze Toshiba neuskutocnila ziadne predaje RIP v roku 2003 (previedla svoje cinnosti RIP na spolocnost TM T&D), jej pokuta nemohla byt vypocítaná presne rovnakým spôsobom ako pokuta európskych výrobcov. 33. Po stvrté Vseobecný súd konstatoval, ze Komisia neporusila zásadu rovnosti zaobchádzania tým, ze stanovila východiskové sumy bez toho, aby zohladnila skutocnost, ze Toshiba sa nezúcastnila na kartelových opatreniach v EHP, zatial co európski výrobcovia sa na týchto opatreniach zúcastnili. IV. Konanie pred Súdnym dvorom a návrhy úcastníkov konania 34. Odvolaním podaným 29. marca 2016 Toshiba navrhuje Súdnemu dvoru, aby zrusil rozsudok Vseobecného súdu a bud zrusil napadnuté rozhodnutie, znízil výsku pokuty ulozenej podla clánku 261 ZFEÚ, alebo vrátil vec Vseobecnému súdu. Toshiba tiez navrhuje Súdnemu dvoru, aby ulozil Komisii povinnost zaplatit trovy odvolacieho a prvostupnového konania. 35. Komisia navrhuje, aby Súdny dvor zamietol odvolanie a zaviazal spolocnost Toshiba na náhradu trov odvolacieho konania. V. Posúdenie odvolacích dôvodov 36. Toshiba prekladá tri odvolacie dôvody. Po prvé tvrdí, ze Vseobecný súd sa dopustil nesprávneho právneho posúdenia, ked rozhodol, ze Komisia neporusila jej právo na obhajobu. Po druhé tvrdí, ze Vseobecný súd sa dopustil nesprávneho právneho posúdenia, ked rozhodol, ze metóda uplatnená Komisiou na výpocet jej pokuty neporusila zásadu rovnosti zaobchádzania. Po tretie vytýka Vseobecnému súdu, ze sa dopustil nesprávneho právneho posúdenia, ked dospel k záveru, ze tým, ze Komisia neznízila jej pokutu, aby sa zohladnila jej úcast na porusení, neporusila zásadu rovnosti zaobchádzania. A. O prvom odvolacom dôvode 1. Tvrdenia úcastníkov konania 37. Vo svojom prvom odvolacom dôvode Toshiba tvrdí, ze Vseobecný súd sa dopustil nesprávneho právneho posúdenia, ked rozhodol, ze Komisia tým, ze pred prijatím napadnutého rozhodnutia vydala list s opisom skutocností namiesto oznámenia o výhradách, neporusila jej právo na obhajobu. Toshiba sa domnieva, ze Komisia mala povinnost vydat oznámenie o výhradách. 38. Toshiba po prvé tvrdí, ze na rozdiel od konstatovania Vseobecného súdu v bode 42 napadnutého rozsudku, konanie, ktoré viedlo k napadnutému rozhodnutiu, nie je "rozsírením" konania, ktoré viedlo k rozhodnutiu z roku 2007. 39. Toshiba po druhé tvrdí, ze zatial co Vseobecný súd správne rozhodol v bode 74 napadnutého rozsudku, ze Komisia mala povinnost poskytnút dodatocné informácie, pokial ide o spôsoby uplatnenia jej úmyslu zabezpecit odstrasujúci úcinok pokuty, protirecil si v tom istom bode, ked uviedol, ze tieto informácie mohli byt poskytnuté "po zaslaní oznámenia o výhradách", namiesto toho, aby boli uvedené v oznámení o výhradách. Vseobecný súd v bode 74 napadnutého rozsudku uznal, ze Toshiba mala právo byt vypocutá nielen o dodatocnej výske pokuty ulozenej z dôvodu odstrasujúceho úcinku, ale aj o metóde stanovenia pokuty vo vseobecnosti. Právo spolocnosti Toshiba na obhajobu je chránené, iba ak sú dodatocné informácie o odstrasujúcom úcinku pokuty, na ktoré odkazuje bod 74, poskytnuté v oznámení o výhradách, kedze prijatie oznámenia o výhradách je, na rozdiel od listu s opisom skutocností, stanovené v nariadení c. 1/2003 a nariadení c. 773/2004 a v dôsledku neho vznikajú dalsie procesné práva, konkrétne vydanie rozhodnutia kolégiom komisárov a ústne pojednávanie. 40. Komisia tvrdí, ze v prípade, ak má byt prvý odvolací dôvod chápaný v tom zmysle, ze pokuta môze byt ulozená iba v novom konaní, je neprijatelný, kedze nebol vznesený v prvostupnovom konaní. 41. Pokial ide o podstatu veci, Komisia tvrdí, ze ak má byt prvý odvolací dôvod chápaný v tom zmysle, ze pred prijatím napadnutého rozhodnutia malo byt vydané oznámenie o výhradách, musí byt tento odvolací dôvod zamietnutý. 42. Po prvé Komisia zdôraznuje, ze Vseobecný súd správne rozhodol v bode 42 napadnutého rozsudku, ze konanie, ktoré viedlo k napadnutému rozhodnutiu, je "rozsírením" konania, ktoré viedlo k rozhodnutiu z roku 2007. Podla ustálenej judikatúry totiz konanie, ktoré je vedené na úcely nahradenia zruseného opatrenia Vseobecným súdom, musí znovu zacat presne v bode, v ktorom doslo k protiprávnosti. 43. Po druhé Komisia tvrdí, ze napriek tomu, ze pred prijatím napadnutého rozhodnutia vydala list s opisom skutocností, nemala povinnost tak konat, kedze vsetky potrebné informácie v súvislosti s výpoctom pokuty uz boli poskytnuté v oznámení o výhradách z roku 2006. Vseobecný súd sa dopustil nesprávneho právneho posúdenia, ked v bode 74 napadnutého rozsudku rozhodol, ze Komisia mala povinnost poskytnút dodatocné informácie, pokial ide o spôsoby uplatnenia jej úmyslu zabezpecit odstrasujúci úcinok pokuty, kedze judikatúra, z ktorej vychádzal Vseobecný súd v tomto bode, neuplatnuje výpocet pokuty, ale konstatovanie porusenia. 2. Analýza a) Prípustnost 44. Komisia tvrdí, ze prvý odvolací dôvod je neprípustný, kedze ide o nový odvolací dôvod. Podla Komisie Toshiba nepredlozila Vseobecnému súdu tvrdenie, podla ktorého Komisia nemohla prijat napadnuté rozhodnutie bez toho, aby viedla nové konanie. 45. Je pravda, ze Toshiba netvrdila pred Vseobecným súdom, ze Komisia nemohla prijat napadnuté rozhodnutie bez toho, aby opätovne viedla celé konanie. Tento dôvod vsak tiez neuviedla pred Súdnym dvorom. Toshiba tým, ze uviedla, ze konanie, ktoré viedlo k napadnutému rozhodnutiu, nie je "rozsírením" konania, ktoré viedlo k vydaniu rozhodnutia z roku 2007, len tvrdí, ze je potrebné nové oznámenie o výhradách, kedze oznámenie o výhradách z roku 2006 nie je platným prípravným krokom k vydaniu napadnutého rozhodnutia. Toshiba vo svojej replike spresnuje, ze prvým odvolacím dôvodom len vytýka Vseobecnému súdu, ze zamietol jej tvrdenie, podla ktorého je potrebné nové oznámenie o výhradách. 46. Domnievam sa preto, ze prvý odvolací dôvod je neprípustný. b) Dôvodnost 47. Komisia podla môjho názoru nemala povinnost pred prijatím napadnutého rozhodnutia vydat nové oznámenie o výhradách. Po prvé zrusenie rozhodnutia z roku 2007 nemalo nijaký vplyv na platnost oznámenia o výhradách z roku 2006. Po druhé Komisia nemala ziadnu povinnost poskytnút informácie, pokial ide o spôsoby uplatnenia jej úmyslu zabezpecit odstrasujúci úcinok pokuty v napadnutom rozhodnutí. 1) Platnost oznámenia o výhradách z roku 2006 48. Podla ustálenej judikatúry nemá zrusenie opatrenia Únie nevyhnutne vplyv na prípravné akty, lebo konanie, ktorého cielom je také opatrenie nahradit, môze v zásade pokracovat presne od toho bodu, v ktorom doslo k poruseniu zákona. ( [15]15 ) 49. Otázka, ci zrusenie rozhodnutia z roku 2007 malo vplyv na platnost oznámenia o výhradách z roku 2006, musí byt zodpovedaná odkazom na úcel rozsudku z roku 2011. Na to, aby sa urcil úcel tohto rozsudku, je potrebné vychádzat z jeho odôvodnenia. Toto odôvodnenie po prvé identifikuje konkrétne ustanovenie povazované za protiprávne a po druhé uvádza konkrétne dôvody protiprávnosti konstatovanej vo výroku. ( [16]16 ) 50. Odôvodnenie rozsudku z roku 2011 uvádza, ze rozhodnutie z roku 2007 bolo zrusené z dôvodu porusenia zásady rovnosti zaobchádzania pri výpocte pokuty. Komisia pouzila na úcely výpoctu východiskových súm pokút rok 2001 ako referencný rok pre japonských výrobcov a rok 2003 pre európskych výrobcov. Rok 2003 bol posledným celým rokom porusenia. Komisia mala v úmysle pouzitím roku 2001 ako referencného roku pre japonských výrobcov zohladnit nerovné postavenie dvoch akcionárov spolocnosti TM T&D na trhu (Melco mala podstatne väcsí podiel na celosvetovom trhu s RIP ako spolocnost Toshiba). Rok 2001 bol posledným rokom priamej úcasti spolocností Toshiba a Melco na porusení pred vznikom spolocnosti TM T&D. Vzhladom na nerovné postavenie spolocností Toshiba a Melco by bolo nemozné, aby Komisia rozdelila obrat spolocnosti TM T&D za rok 2003 medzi spolocnosti Toshiba a Melco v závislosti od ich jednotlivých podielov na spolocnom podniku (co predstavovalo rovnaký podiel). Vseobecný súd zastával názor, ze napriek tomu, ze ciel Komisie bol legitímny, mohol byt dosiahnutý bez toho, aby sa s japonskými a európskymi výrobcami zaobchádzalo rozdielne. Komisia mohla na výpocet východiskovej sumy spolocnosti TM T&D pouzit napríklad obrat spolocnosti TM T&D za rok 2003 a následne ho rozdelit medzi spolocnosti Toshiba a Melco podla podielu predajov RIP, ktoré uskutocnili v roku 2001. ( [17]17 ) Protiprávnost preto spocívala vo výbere referencného roka pouzitého na výpocet východiskových súm pokút. 51. Je nesporné, ze v oznámení o výhradách z roku 2006 nie je uvedené, ze na úcely výpoctu východiskovej sumy môzu byt pouzité odlisné roky pre japonských a európskych výrobcov. Konstatovanie v rozsudku z roku 2011, ze výber roku 2001 ako referencného roku pre japonských výrobcov je protiprávny, nemôze preto ovplyvnit platnost oznámenia o výhradách z roku 2006. 52. V dôsledku toho Vseobecný súd správne rozhodol v bode 42 napadnutého rozsudku, ze obsah oznámenia o výhradách z roku 2006 "nebol spochybnený v rozsudku [z roku 2011]". 53. Tento záver neovplyvnujú rozsudky ThyssenKrupp Stainless ( [18]18 ) a Bolloré ( [19]19 ), v ktorých sa povazovalo za potrebné nové stanovisko o výhradách pred opätovným prijatím rozhodnutia zruseného Vseobecným súdom. 54. V týchto dvoch veciach boli pôvodné rozhodnutia Komisie zrusené z dôvodu, ze vychádzali zo skutocností, ktoré neboli uvedené v oznámení o výhradách a ku ktorým sa úcastníci konania nemali moznost vyjadrit. ( [20]20 ) 55. Naopak, v tejto veci rozhodnutie z roku 2007 bolo zrusené z dôvodu, ze Komisia tým, ze pouzila odlisné referencné roky pre japonských a európskych výrobcov, nimi zaobchádzala rozdielne. Rozhodnutie z roku 2007 nebolo zrusené z dôvodu, ze úmysel Komisie pouzit rok 2001 ako referencný rok pre japonských výrobcov nebol uvedený v oznámení o výhradách z roku 2006. 56. Ani záver v bode 52 vyssie nie je ovplyvnený tvrdením spolocnosti Toshiba, podla ktorého sa rozsudok PVC II neuplatnuje v tejto veci. Súdny dvor v uvedenom rozsudku rozhodol, ze nové o oznámenie o výhradách nebolo potrebné. ( [21]21 ) Podla spolocnosti Toshiba bolo vo veci PVC II rozhodnutie zrusené z dôvodu procesnej vady, kým v tomto prípade bolo rozhodnutie z roku 2007 zrusené z dôvodu protiprávnosti metódy stanovenia pokuty. 57. Podla môjho názoru dôvodom, pre ktorý nové oznámenie o výhradách nebolo povazované za potrebné vo veci PVC II, nie je skutocnost, ze vada ovplyvnila konanie, a nie podstatu rozhodnutia alebo výpocet pokuty. Vada spocívala v nesprávnom overení rozhodnutia kolégiom komisárov. Vzhladom na to, ze len rozhodnutie, v ktorom sa konstatuje porusenie clánku 101 alebo 102 ZFEÚ (nie oznámenie o výhradách) vyzaduje overenie, táto chyba nemohla ovplyvnit platnost oznámenia o výhradách. ( [22]22 ) To isté platí aj o rozsudku vo veci ICI II. ( [23]23 ) 58. Dodávam, ze situácia v tejto veci sa odlisuje od situácie, ktorú posudzoval generálny advokát Wahl v návrhoch, ktoré nedávno predniesol vo veci Feralpi. ( [24]24 ) 59. Rozhodnutie Komisie bolo zrusené z dôvodu, ze jeho právnym základom bol clánok 65 ods. 4 a 5 ESUO a ze Komisia uz nemala právomoc konstatovat porusenie clánku 65 ods. 1 ESUO po uplynutí platnosti Zmluvy o ESUO. ( [25]25 ) Komisia následne prijala nové rozhodnutie na základe clánku 7 ods. 1 a clánku 23 ods. 2 naradenia c. 1/2003. Vseobecný súd vo veci Feralpi konstatoval, ze Komisia nemala povinnost vydat pred prijatím nového rozhodnutia nové oznámenie o výhradách, kedze po prvé protiprávnost nastala v stádiu prijímania rozhodnutia a po druhé v oboch rozhodnutiach boli rovnaké skutkové okolnosti a výhrady. ( [26]26 ) 60. Podla návrhov, ktoré predniesol generálny advokát Wahl, rozsudok Vseobecného súdu musel byt zamietnutý a nové rozhodnutie muselo byt zamietnuté. Po prvé neboli podniknuté ziadne kroky v súlade s postupom stanoveným v nariadeniach c. 1/2003 alebo 17/62, ( [27]27 ) bud po zrusení rozhodnutia zrusenia rozhodnutia ( [28]28 ), alebo pred ( [29]29 )týmto zrusením. Po druhé procesné kroky, ktoré boli podniknuté podla ustanovení Zmluvy o ESUO, nemohli byt povazované za platné prípravné akty pre nové rozhodnutie. Právomoci zverené Komisii nariadením c. 1/2003 sa totiz odlisovali od právomocí, ktoré jej boli zverené Zmluvou o ESUO, ( [30]30 ) a "neuskutocnil sa postup - podla ustanovení nariadení c. 17/62 a 2842/98 ( [31]31 ), ktoré zodpovedajú terajsím ustanoveniam nariadení c. 1/2003 a 773/2004 -, v ktorom by Komisia mohla pokracovat tak, aby okamzite pristúpila k prijatiu nového rozhodnutia". ( [32]32 ) Komisia preto nemohla vydat nové rozhodnutie bez toho, aby bolo vedené aspon ústne pojednávanie tak, aby úcastníci konania mohli predniest svoje tvrdenia za úcasti zástupcov orgánov pre hospodársku sútaz clenských státov, ktorí sú prizvaní na ústne vypocutie a s ktorými sa treba ako clenmi poradného výboru poradit pred prijatím rozhodnutia. Bolo o to viac potrebné zapojit predovsetkým talianske orgány pre hospodársku sútaz, kedze tvrdené porusenie sa týkalo územia len jedného clenského státu, konkrétne Talianska. ( [33]33 ) 61. Ako bolo uvedené vyssie, domnievam sa, ze situácia v tejto veci sa odlisuje od situácie vo veci Feralpi a riesenie, ktoré navrhuje generálny advokát Wahl, nemozno uplatnit v tejto veci. Vo veci Feralpi bolo podla generálneho advokáta Wahla dôvodom, pre ktorý Komisia nemohla pokracovat tak, aby okamzite pristúpila k prijatiu nového rozhodnutia, to, ze správne konanie bolo pred zrusením rozhodnutia (prevazne) vedené podla procesných pravidiel, ktoré uz nie sú uplatnitelné a nové procesné pravidlá nemohli byt povazované za rovnocenné. ( [34]34 ) Naopak, v tejto veci boli uplatnitelné rovnaké procesné pravidlá (nariadenia c. 1/2003 a 773/2004) pocas celého konania. Tieto pravidlá boli uplatnitelné pri vydaní oznámenia o výhradách 20. apríla 2006 a pri prijatí napadnutého rozhodnutia. ( [35]35 ) Je preto nesporné, ze Komisia mohla pokracovat tak, aby okamzite pristúpila k prijatiu napadnutého rozhodnutia po zrusení rozhodnutia z roku 2007. 62. Z vyssie uvedených dôvodov sa domnievam, ze platnost oznámenia o výhradách z roku 2006 nebola ovplyvnená zrusením rozhodnutia z roku 2007. Vseobecný súd preto správne konstatoval v bode 42 napadnutého rozsudku, ze na to, aby sa urcilo, ci boli dodrzané práva spolocnosti Toshiba na obhajobu v konaní, ktoré viedlo k prijatiu napadnutého rozhodnutia, museli byt zohladnené informácie poskytnuté v oznámení o výhradách z roku 2006. 2) Neexistencia povinnosti poskytnút dodatocné informácie, pokial ide o zabezpecenie odstrasujúceho úcinku 63. Teraz preskúmam, ci Vseobecný súd správne konstatoval v bode 74 napadnutého rozsudku, ze "Komisia mala... po zaslaní oznámenia o výhradách [z roku 2006] povinnost poskytnút [spolocnosti Toshiba] dodatocné informácie, pokial ide o spôsoby uplatnenia jej úmyslu zabezpecit odstrasujúci úcinok pokuty". 64. V tejto súvislosti Toshiba tvrdí, ze Vseobecný súd si protirecil v bode 74 svojho rozsudku, ked po prvé konstatoval, ze Komisia mala povinnost poskytnút spolocnosti Toshiba informácie o dodatocnej sume 4650000 eur, ktorú jej mala v úmysle ulozit na odstrasujúce úcely ("dodatocná suma") ( [36]36 ), a po druhé, ze tieto informácie nemuseli byt uvedené v oznámení o výhradách a mohli byt poskytnuté v neskorsích stádiách správneho konania. Toshiba vo svojej replike okrem iného tvrdí, ze konstatovanie Vseobecného súdu v bode 74, podla ktorého mala byt vypocutá v súvislosti s dodatocnou sumou, sa vo vseobecnosti uplatnuje na metódu stanovenia pokuty. 65. Komisia tvrdí, ze Vseobecný súd sa dopustil konstatovaním v bode 74 napadnutého rozsudku, ze Komisia mala povinnost poskytnút informácie, pokial ide o odstrasujúci úcinok pokuty, nesprávneho právneho posúdenia. 66. V tejto súvislosti pripomínam, ze pokial ide o výpocet pokút, podla ustálenej judikatúry Komisia splnila svoju povinnost dodrzat právo podnikov byt vypocutý, ked v oznámení o výhradách výslovne uvádza, ze posúdi, ci je primerané ulozit pokuty podnikom a tiez uvádza hlavné skutkové a právne okolnosti, ktoré môzu viest k ulozeniu pokuty, ako sú závaznost a trvanie údajného porusenia a skutocnost, ze k spáchaniu porusenia doslo "úmyselne alebo z nedbanlivosti". Naopak, Komisia nemala povinnosti pri uvedení právnych a faktických okolností, z ktorých bude vychádzat pri výpocte pokút, spresnit spôsob, akým bude hodnotit kazdú z týchto okolností pri urcovaní výsky pokuty. Uvedenie údajov týkajúcich sa výsky plánovaných pokút, predtým ako bolo podnikom umoznené uplatnit svoje pripomienky k výhradám uvádzaným na ich adresu, by viedlo k predvídaniu rozhodnutia Komisie neprimeraným spôsobom. ( [37]37 ) 67. Domnievam sa, ze Komisia nemá povinnost vysvetlovat v oznámení o výhradách spôsob uplatnenia jej úmyslu zabezpecit odstrasujúci úcinok pokuty. 68. Odstrasujúci úcinok je jedným prvkom posúdenia závaznosti podla bodu 1 A usmernení z roku 1998. Podla judikatúry musí Komisia pri posúdení závaznosti porusenia úcelu ulozenia pokuty zabezpecit, aby jej konanie malo nevyhnutne odstrasujúci úcinok a môze tak upravit výsku pokuty, aby vzala do úvahy pozadovaný vplyv na podnik, ktorému sa ukladá. ( [38]38 ) Odstrasujúci úcinok pokuty sa posudzuje vo vztahu k velkosti a hospodárskej sile dotknutého podniku. ( [39]39 ) Zdá sa mi preto, ze potreba zabezpecit odstrasujúci úcinok môze byt povazovaná za právnu okolnost v zmysle judikatúry citovanej v bode 66 vyssie. V dôsledku toho by úmysel Komisie zabezpecit odstrasujúci úcinok pokuty mal byt spomenutý v oznámení o výhradách. ( [40]40 ) Podla môjho názoru vsak Komisia nemá povinnost uviest v oznámení spôsob uplatnenia jej úmyslu zabezpecit odstrasujúci úcinok pokuty. To by znamenalo "vysvetlit, ako pouzije" túto okolnost pri urcení výsky pokuty. Podla judikatúry citovanej v bode 66 Komisia nemá povinnost vysvetlit, ako zamýsla kombinovat hlavné právne a skutkové okolnosti. 69. Pripomínam, ze Vseobecný súd v napadnutom rozsudku nezastával názor, ze by Komisia mala povinnost poskytnút informácie v oznámení o výhradách, pokial ide o spôsoby uplatnenia jej úmyslu zabezpecit odstrasujúci úcinok. Práve naopak v bodoch 43 a 73 konstatoval, ze informácie poskytnuté v oznámení o výhradách z roku 2006 týkajúce sa odstrasujúceho úcinku a dodatocnej sumy splnali poziadavky judikatúry. Uviedol vsak v bode 74 napadnutého rozsudku, ze Komisia mala povinnost poskytnút informácie, pokial ide o spôsoby uplatnenia jej úmyslu zabezpecit odstrasujúci úcinok, "po zaslaní oznámenia o výhradách [z roku 2006]". 70. Nevidím dôvod, preco by sa judikatúra citovaná v bode 66 vyssie a závery, ku ktorým sa dospelo v bodoch 67 a 68, nemali uplatnovat v procesných stádiách, ktoré nasledujú po prijatí oznámenia o výhradách. Ak podniky nemajú právo na poskytnutie urcitých informácií, Komisia nemá povinnost poskytnút im takéto informácie v oznámení o výhradách ani v neskorsom stádiu. 71. Samozrejme, to nemá vplyv na moznost Komisie poskytnút podnikom takúto informácie. Pripomínam, ze oznámenie Komisie o osvedcených postupoch ( [41]41 ) uvádza, ze Komisia môze zahrnút v oznámení o výhradách popri hlavných skutkových a právnych okolnostiach uvedených v bode 66 vyssie aj "dalsie skutocnosti", ako sú údaje o predaji a roky, ktoré budú zohladnené pri tomto predaji. Oznámenie Komisie o osvedcených postupoch vsak výslovne uvádza, ze Komisia "v tomto smere nemá ziadnu... povinnost". ( [42]42 ) 72. Uvedené nemá vplyv ani na povinnost Komisie, ak by po prijatí oznámenia o výhradách zistila nové informácie, poskytnút úcastníkom konania takéto informácie bud prostredníctvom dodatocného oznámenia o výhradách (ak boli vznesené nové výhrady), alebo prostredníctvom listu s opisom skutocností (ak sú výhrady, ktoré uz boli vznesené, podporené novými dôkazmi). ( [43]43 ) V tejto veci sú vsak informácie, ktoré boli takto poskytnuté po prijatí (pôvodného) oznámenia o výhradách, informáciami, na ktoré sa odkazuje v bode 66 vyssie. 73. V tejto veci je nesporné, ze skutocnosti pouzité na výpocet pokuty v napadnutom rozhodnutí sú rovnaké ako skutocnosti pouzité v rozhodnutí z roku 2007. Bola zmenená len metóda výpoctu, aby sa zohladnilo konstatovanie Vseobecného súdu v rozsudku z toku 2011, podla ktorého Komisia nemohla pouzit odlisné referencné roky pre japonských a európskych výrobcov. V napadnutom rozhodnutí bola pouzitá metóda výpoctu navrhnutá Vseobecným súdom v bode 291 uvedeného rozsudku. 74. Domnievam sa preto, ako tvrdí Komisia, ze Vseobecný súd sa dopustil nesprávneho právneho posúdenia, ked v bode 74 napadnutého rozsudku konstatoval, ze Komisia mala po prijatí oznámenia o výhradách z roku 2006 povinnost poskytnút spolocnosti Toshiba dodatocné informácie, pokial ide o spôsoby uplatnenia jej úmyslu zabezpecit odstrasujúci úcinok pokuty. 75. Napriek tomu, ze sa Vseobecný súd dopustil v bode 74 nesprávneho právneho posúdenia, z ustálenej judikatúry vyplýva, ze ak odôvodnenie rozsudku Vseobecného súdu vykazuje porusenie práva Európskej únie, ale jeho výroková cast je dôvodná z iných právnych dôvodov, musí byt odvolanie zamietnuté. ( [44]44 ) 76. Hoci v tejto veci Vseobecný súd nesprávne konstatoval, ze po prijatí oznámenia o výhradách z roku 2006 mala Komisia povinnost poskytnút dodatocné informácie, pokial ide o spôsoby uplatnenia jej úmyslu zabezpecit odstrasujúci úcinok pokuty, správne dospel k záveru, ze nebolo porusené právo spolocnosti Toshiba na obhajobu. 77. Z vyssie uvedených dôvodov sa domnievam, ze prvý odvolací dôvod by mal byt zamietnutý. B. O druhom odvolacom dôvode 78. Z dôvodu prehladnosti strucne vysvetlím metódu výpoctu, ktorú Komisia pouzila v napadnutom rozhodnutí, predtým, nez uvediem tvrdenia úcastníkov konania, vrátane náhradnej metódy výpoctu navrhnutej spolocnostou Toshiba, po com bude nasledovat moja analýza. 1. O metóde výpoctu pouzitej v napadnutom rozhodnutí 79. Komisia pouzila v napadnutom rozhodnutí na úcely výpoctu východiskovej sumy spolocnosti Toshiba nasledujúcu metódu. 80. Komisia tým, ze kvalifikovala porusenie ako "velmi závazné", rozdelila zúcastnené podniky do rôznych skupín. Skupiny v napadnutom rozhodnutí sú tie isté ako skupiny v rozhodnutí z roku 2007. Tieto skupiny boli vytvorené na základe ich celosvetového predaja výrobkov RIP. Komisia v záujme dosiahnutia súladu s rozhodnutím z roku 2011 pouzila rok 2003 ako referencný rok pre spolocnosti Toshiba a Melco, zatial co v rozhodnutí z roku 2007 pouzila rok 2001 ako referencný rok pre vsetkých japonských výrobcov. Komisia vsak nemohla vypocítat východiskové sumy spolocností Toshiba a Melco odkazom na ich celosvetový predaj v roku 2003, kedze v roku 2003 neuskutocnili ziadny predaj (od 1. októbra 2002 previedli svoje jednotlivé cinnosti v odvetví RIP na svoj spolocný podnik TM T&D). Komisia preto pouzila na úcely výpoctu najmä východiskovej sumy spolocnosti Toshiba východiskovú sumu spolocnosti TM T&D stanovenú v rozhodnutí z roku 2007, t. j. 31000000 eur ("hypotetická východisková suma spolocného podniku"), z ktorej odpocítala podiel zodpovedajúci podielu spolocnosti Toshiba na predajoch, ktoré uskutocnila táto spolocnost a spolocnost Melco v roku predchádzajúcom vzniku spolocnosti TM T&D, t. j. v roku 2001. Výsledný údaj bol východiskovou sumou spolocnosti Toshiba. ( [45]45 ) 2. Tvrdenia úcastníkov konania 81. Toshiba tvrdí, ze Vseobecný súd sa dopustil nesprávneho právneho posúdenia v bode 115 napadnutého rozsudku, ked rozhodol, ze Komisia neporusila zásadu rovnosti zaobchádzania, tým, ze vypocítala východiskovú sumu spolocnosti Toshiba z východiskovej sumy spolocnosti TM T&D a nie z obratu spolocnosti TM T&D. 82. Toshiba navrhla pocas správneho konania, ktoré viedlo k prijatiu napadnutého rozhodnutia, náhradnú metódu výpoctu svojej východiskovej sumy. Po prvé Komisia mala pouzit namiesto východiskovej sumy spolocnosti TM T&D obrat spolocnosti TM T&D za rok 2003, z ktorého by odpocítala rovnaký podiel ako bolo uvedené vyssie, ( [46]46 ) t. j. podiel zodpovedajúci podielu spolocnosti Toshiba na predajoch, ktoré uskutocnila táto spolocnost a spolocnost Melco v roku 2001. Po druhé Komisia na základe tohto údaja mala vypocítat podiel spolocnosti Toshiba na trhu v roku 2003. Po tretie Komisia mala na základe podielu na trhu umiestnit spolocnost Toshiba do príslusnej skupiny, ako bolo stanovené v rozhodnutí z roku 2007, t. j. do stvrtej skupiny. Východisková suma spolocnosti Toshiba (9000000 eur, údaj zodpovedajúci stvrtej skupine) by tak bola nizsia ako v napadnutom rozhodnutí. 83. V tejto súvislosti Toshiba pripústa, ze ako rozhodol Vseobecný súd v bode 114 napadnutého rozsudku, jej pokuta nemohla byt vypocítaná "presne rovnakým spôsobom" ako pokuta európskych výrobcov, kedze neuskutocnila nijaké predaje v roku 2003. Komisia vsak musí pouzit co najpodobnejsie údaje a metodológie. Vseobecný súd v tejto veci nevysvetlil, preco bola metóda výpoctu navrhnutá spolocnostou Toshiba menej vhodná alebo menej prirodzená nez metóda, ktorú pouzila Komisia v napadnutom rozhodnutí. 84. Navyse Toshiba tvrdí, ze pouzitie východiskovej sumy spolocnosti TM T&D Komisiou namiesto jej obratu odráza úcast spolocnosti TM T&D na porusení. Metóda výpoctu vsak mala odrázat úcast spolocnosti Toshiba na porusení v období pred vznikom spolocnosti TM T&D. Naopak, ako navrhla Toshiba, pouzitie casti obratu spolocnosti TM T&D na úcely výpoctu východiskovej sumy spolocnosti Toshiba by odrázalo úcast spolocnosti Toshiba na porusení v období pred vznikom spolocnosti TM T&D. 85. Na záver podla názoru spolocnosti Toshiba, keby Komisia pouzila metodológiu spolocnosti Toshiba, bola by umiestnená do stvrtej skupiny a bola by jej tak pridelená východisková suma 9000000 eur. V napadnutom rozhodnutí vsak východisková suma spolocnosti Toshiba nezodpovedala ziadnej zo skupín stanovených v rozhodnutí z roku 2007. V dôsledku toho bola spolocnosti Toshiba pridelená vyssia východisková suma ako podnikom porovnatelnej velkosti, ktoré boli umiestnené v stvrtej skupine. 86. Toshiba preto ziada Súdny dvor, aby zrusil napadnuté rozhodnutie v rozsahu, v akom jej ulozil pokutu a znízil výsku tejto pokuty podla clánku 261 ZFEÚ. 87. Komisia tvrdí, ze Vseobecný súd sa nedopustil nesprávneho právneho posúdenia, ked rozhodol, ze Komisia neporusila zásadu rovnosti zaobchádzania. 88. Komisia tvrdí, ze vzhladom na to, ze pouzila rok 2003 ako referencný rok na úcely výpoctu pokuty spolocnosti Toshiba, mohla pouzit iba údaje spolocnosti TM T&D. Nemohla pouzit obrat spolocnosti Toshiba, kedze v roku 2003 neuskutocnila ziadne predaje. 89. Komisia okrem iného tvrdí, ze metodológia spolocnosti Toshiba by bola viac neprirodzená ako metodológia Komisie. Dôvodom toho bolo, ze podla metodológie spolocnosti Toshiba by jej bol pridelený obrat za rok 2003, aj ked neuskutocnila ziadne predaje za rok 2003. 90. Komisia sa domnieva, ze ak by mala vypocítat východiskovú sumu spolocnosti Toshiba z obratu spolocnosti TM T&D, musela by pripísat spolocnosti Toshiba 50 % podiel na obrate spolocnosti TM T&D za rok 2003, kedze Toshiba má 50 % podiel v spolocnosti TM T&D. Východisková suma spolocnosti Toshiba by tak bola vyssia ako v napadnutom rozhodnutí. 91. Nakoniec Komisia zdôraznuje, ze ak by Súdny dvor povazoval metodológiu spolocnosti Toshiba za vhodnejsiu ako metodológiu Komisie, Vseobecný súd by sa nebol dopustil nesprávneho právneho posúdenia zamietnutím dôvodu, podla ktorého doslo k poruseniu zásady rovnosti zaobchádzania. Úlohou Súdneho dvora nie je urcit, ci Komisia pouzila najlepsiu metódu, ale skôr urcit, ci bola pouzitá metóda oprávnená. 3. Analýza 92. Pripomínam, ze zásada rovnosti zaobchádzania predstavuje základnú zásadu práva EÚ zakotvenú v clánkoch 20 a 21 Charty. Podla ustálenej judikatúry táto zásada zakazuje, aby sa s podobnými situáciami zaobchádzalo rozdielne alebo s rozdielnymi situáciami rovnako, ak takéto zaobchádzanie nie je objektívne odôvodnené. ( [47]47 ) 93. Pokial ide o pokuty, zásada rovnosti zaobchádzania sa uplatnuje nielen na konecnú sumu, ale aj na medzikroky, ako je rozdelenie podnikov do kategórií na úcely rozdielneho zaobchádzania. ( [48]48 ) 94. Dalej z ustálenej judikatúry vyplýva, ze ked je urcená suma pokuty, následkom pouzitia inej metódy výpoctu nemôze byt diskriminácia podnikov, ktoré mali úcast na tom istom porusení clánku 101 ZFEÚ. ( [49]49 ) Napríklad vo veci Guardian ( [50]50 ) bolo rozhodnuté, ze Komisia porusila zásadu rovnosti zaobchádzania, ked vylúcila interné predaje z obratu pouzitého na výpocet východiskových súm pokút. Kedze vertikálne integrovaní a nevertikálne integrovaní clenovia kartelu boli v porovnatelnej situácii, muselo sa s nimi zaobchádzat rovnako, to znamená interné predaje museli byt zahrnuté v príslusnom obrate. Vylúcenie interných predajov z príslusného obratu totiz zvýhodnovalo vertikálne integrované podniky tým, ze znízilo ich úcast na porusení v neprospech nevertikálne integrovaných podnikov. 95. V tejto veci zastávam názor, ze v rozpore s tvrdením spolocnosti Toshiba Vseobecný súd neporusil zásadu rovnosti zaobchádzania, ked rozhodol, ze východisková suma spolocnosti Toshiba mohla byt vypocítaná z východiskovej sumy spolocnosti TM T&D. 96. V tejto súvislosti Toshiba tvrdí, ze vzhladom na to, ze východiskové sumy európskych výrobcov boli vypocítané z ich obratov, jej východisková suma mala byt vypocítaná z obratu spolocnosti TM T&D a nie z východiskovej sumy tejto spolocnosti. 97. Je pravda, ze Komisia v napadnutom rozhodnutí pouzila rôzne metódy na úcely výpoctu východiskových súm európskych výrobcov a spolocnosti Toshiba. Východiskové sumy európskych výrobcov boli po prvé stanovené výpoctom ich podielov na trhoch na základe ich predajov RIP v roku 2003 a po druhé umiestnením kazdého podniku do príslusnej skupiny a pripísaním príslusnej východiskovej sumy kazdému podniku. Táto metóda je v súlade s bodom 1 A usmernení z roku 1998. Naopak, východisková suma spolocnosti Toshiba bola po prvé vypocítaná z východiskovej sumy spolocnosti TM T&D v roku 2003 a po druhé odpocítaním podielu z východiskovej sumy tejto spolocnosti za rok 2003 zodpovedajúcemu podielu spolocnosti Toshiba na predajoch, ktoré uskutocnila táto spolocnost a spolocnost Melco v roku 2001. 98. Zdôraznujem vsak, ze európski výrobcovia a Toshiba nie sú v rovnakom postavení, kedze európski výrobcovia uskutocnili predaje RIP v roku 2003 a Toshiba nie. V dôsledku toho Vseobecný súd správne konstatoval v bode 114 napadnutého rozsudku, ze pokuta spolocnosti Toshiba nemohla byt vypocítaná "presne rovnakým spôsobom" ako pokuta európskych výrobcov. Toto uznala aj Toshiba. 99. Navyse podla môjho názoru je zrejmé, ze metóda pouzitá v napadnutom rozhodnutí neviedla k velmi skreslenému obrazu postavenia spolocnosti Toshiba na trhu s RIP. ( [51]51 ) V tejto súvislosti uvádzam, ze Komisia odpocítala podiel z východiskovej sumy spolocnosti TM T&D zodpovedajúci podielu spolocnosti Toshiba na predajoch, ktoré uskutocnila táto spolocnost a spolocnost Melco v roku predchádzajúcom vzniku spolocnosti TM T&D, namiesto toho, aby odpocítala východiskovú sumu spolocnosti TM T&D zodpovedajúcu podielu spolocnosti Toshiba na spolocnom podniku (t. j. 50 %). 100. Napokon sa mi zdá, ze je menej rozdielov na jednej strane medzi metódou pouzitou v napadnutom rozhodnutí na výpocet východiskových súm európskych výrobcov a metódou pouzitou na výpocet východiskovej sumy spolocnosti Toshiba, ako na druhej strane medzi metódou pouzitou v napadnutom rozhodnutí na výpocet východiskových súm európskych výrobcov a metódou navrhnutou spolocnostou Toshiba na výpocet svojej vlastnej východiskovej sumy. ( [52]52 ) 101. Komisia v napadnutom rozhodnutí vypocítala východiskovú sumu spolocnosti Toshiba z východiskovej sumy spolocnosti TM T&D, ako bolo stanovené v rozhodnutí z roku 2007. Samotná východisková suma spolocnosti TM T&D vsak bola vypocítaná z obratu spolocnosti TM T&D v roku 2003. Metóda uplatnená v napadnutom rozhodnutí na výpocet východiskovej sumy spolocnosti Toshiba preto pouzíva, hoci nepriamo, obrat spolocnosti TM T&D. 102. Náhradná metóda navrhnutá spolocnostou podla môjho názoru nestanovuje priamejsie pouzitie obratu spolocnosti TM T&D. Zatial co metóda Komisie spocíva v odpocítaní podielu z východiskovej sumy spolocnosti TM T&D, metóda spolocnosti Toshiba pozaduje výpocet jej teoretického obratu za rok 2003 a na základe toho jej teoretického podielu na trhu za ten istý rok. Pochybujem, ze tieto dodatocné kroky uvedené v metóde spolocnosti Toshiba umoznujú priamejsie pouzitie obratu spolocnosti TM T&D za rok 2003 alebo presnejsí obraz postavenia spolocnosti Toshiba na trhu v tom istom roku. 103. Vseobecný súd v rozpore s tvrdením spolocnosti Toshiba vysvetlil, preco bola náhradná metóda, ktorú spolocnost Toshiba navrhla, podla vlastných slov "menej vhodná" ako metóda Komisie. Vseobecný súd v bode 128 napadnutého rozsudku uviedol, ze "podla názoru Komisie by mala metóda navrhovaná zalobkynou za následok umelé rozdelenie obratu spolocnosti TM T&D, napriek jej postaveniu ako subjektu lísiaceho sa od jej akcionárov, na úcely urcenia teoretických obratov týchto posledných uvedených spolocností. Ako bolo vysvetlené vyssie, pouzitie metódy navrhnutej spolocnostou Toshiba by malo za následok výpocet jej teoretického obratu za rok 2003, to znamená "umelé rozdelenie" skutocného obratu spolocnosti TM T&D za uvedený rok. 104. Konstatujem, ze Vseobecný súd neporusil zásadu rovnosti zaobchádzania, ked rozhodol, ze východisková suma spolocnosti Toshiba mohla byt vypocítaná z východiskovej sumy spolocnosti TM T&D. 105. Tento záver neovplyvnuje tvrdenie spolocnosti Toshiba, podla ktorého metóda výpoctu pouzitá v napadnutom rozhodnutí viedla k tomu, ze jej bola pripísaná vyssia východisková suma ako podnikom s porovnatelnou velkostou. 106. Podla ustálenej judikatúry pri overení toho, ci je rozdelenie clenov kartelu do kategórií v súlade so zásadami rovnosti zaobchádzania a proporcionality, sa vsak Vseobecný súd v rámci svojho preskúmania zákonnosti výkonu diskrecnej právomoci, ktorou Komisia disponuje v tejto oblasti, musí obmedzit na preskúmanie toho, ci je toto rozdelenie koherentné a objektívne odôvodnené. ( [53]53 ) 107. V prejednávanej veci je pravda, ze východisková suma pripísaná spolocnosti Toshiba v napadnutom rozhodnutí (10863199 eur) nezodpovedá ziadnej z východiskových súm zodpovedajúcim skupinám stanoveným v rozhodnutí z roku 2007 (17000000 eur pre tretiu skupinu, do ktorej bola spolocnost Toshiba zaradená v rozhodnutí z roku 2007 a 9000 0000 eur pre stvrtú skupinu, do ktorej spolocnost Toshiba tvrdí, ze mala byt zaradená). ( [54]54 ) 108. Kedze v napadnutom rozhodnutí bola východisková suma skupiny Toshiba vypocítaná odpocítaním podielu z východiskovej sumy spolocnosti TM T&D, uvedená suma nemohla zodpovedat ziadnej z východiskových súm v rozhodnutí z roku 2007. Navyse Toshiba netvrdí, ze zaradením spolocnosti TM T&D do druhej skupiny a teda tým, ze sa jej pripísala východisková suma 31000000 eur, by Komisia porusila zásadu rovnosti zaobchádzania. ( [55]55 ) 109. Z vyssie uvedených dôvodov sa domnievam, ze druhý odvolací dôvod treba zamietnut. C. O tretom odvolacom dôvode 1. Tvrdenia úcastníkov konania 110. Toshiba tvrdí, ze Vseobecný súd sa dopustil nesprávneho právneho posúdenia, ked dospel k záveru, ze tým, ze Komisia neznízila pokutu, ktorá jej bola ulozená, aby sa zohladnila jej úcast na porusení, neporusila zásadu rovnosti zaobchádzania. 111. Toshiba tvrdí, ze zatial co sa európski výrobcovia zúcastnili na spolocnej dohode, ako aj na zosúladenej cinnosti v EHP, japonskí výrobcovia sa zúcastnili len na spolocnej dohode. Úcast japonských výrobcov na porusení bola preto menej závazná ako úcast európskych podnikov. Táto skutocnost mala byt zohladnená pri stanovení východiskovej sumy spolocnosti Toshiba. V dôsledku toho sa Vseobecný súd dopustil nesprávneho právneho posúdenia v bode 142 napadnutého rozsudku, ked rozhodol, ze úcast spolocnosti Toshiba na porusení bola "porovnatelná s úcastou európskych podnikov" a ze Komisia tým, ze zaobchádzala s európskymi a japonskými výrobcami rovnako, neporusila zásadu rovnosti zaobchádzania. 112. Komisia tvrdí, ze tretí odvolací dôvod je neprípustný, pretoze nebol uplatnený pred Vseobecným súdom. 113. Komisia pripústa, ze piaty zalobný dôvod predlozený spolocnostou Toshiba Vseobecnému súdu bol zalozený na porusení zásady rovnosti zaobchádzania, pokial ide o urcenie jej úrovne zodpovednosti. Komisia vsak zdôraznuje ze Toshiba uviedla vo svojej replike, ze jej piaty zalobný dôvod sa netýkal závaznosti jej konania. Piaty zalobný dôvod spolocnosti Toshiba bol preto zbavený obsahu a Toshiba v skutocnosti vzala spät tento zalobný dôvod. V dôsledku toho je podla Komisie tretí odvolací dôvod novým odvolacím dôvodom a je z toho dôvodu neprípustný. 114. Komisia subsidiárne tvrdí, ze tretí odvolací dôvod je neprípustný, pretoze spochybnuje otázku, ktorá je res judicata. 115. Komisia uvádza, ze Vseobecný súd v rozsudku z roku 2011 po prvé konstatoval, ze japonskí výrobcovia sa zúcastnili na spolocnej dohode a doslo len k jedinému a komplexnému poruseniu a po druhé, ze závaznost konania japonských výrobcov je porovnatelná s konaním európskych výrobcov. Otázka, ci je konanie spolocnosti Toshiba menej závazné ako konanie európskych výrobcov, ktorá je vznesená v rámci tretieho odvolacieho dôvodu, je preto res judicata. 116. Komisia sa v prípade, ze Súdny dvor rozhodne o prípustnosti tretieho odvolacieho dôvodu, domáha, aby bol tento odvolací dôvod zamietnutý. 117. Komisia v tejto súvislosti tvrdí, ze ak si je podnik, ktorý sa zúcastnuje len na nejakých zlozkách kartelu, vedomý celého plánu, ktorý zahrna vsetky zlozky kartelu, je zodpovedný za celé porusenie. 118. Toshiba tvrdí, ze tretí odvolací dôvod je prípustný. Po prvé tento odvolací dôvod nie je novým odvolacím dôvodom, kedze Toshiba nevzala spät piaty zalobný dôvod, ktorý predlozila Vseobecnému súdu a Vseobecný súd rozhodol o tomto zalobnom dôvode v napadnutom rozsudku. Po druhé tretí odvolací dôvod sa nezaoberá otázkou, ktorá je res judicata, pretoze Toshiba týmto odvolacím dôvodom spochybnila výsku pokuty, ktorá jej bola ulozená a nie existenciu jediného a komplexného porusenia, ktorá je res judicata. 2. Analýza a) Prípustnost 119. Podla môjho názoru by mal byt tretí odvolací dôvod vyhlásený za neprípustný, kedze uvádza, ze výska pokuty ulozená spolocnosti Toshiba by mala byt znízená z dôvodu jej obmedzenej úcasti na porusení a táto otázka je res judicata. 120. Podla ustálenej judikatúry je dôlezité, aby sa uz nemohli spochybnit právne otázky, ktoré sa stali konecnými po vycerpaní dostupných opravných prostriedkov alebo po uplynutí lehôt stanovených na podanie týchto opravných prostriedkov. Právna sila rozhodnutej veci, ktorá sa viaze k rozsudku, môze bránit prípustnosti zalôb, pokial sa zaloba, na ktorej základe bol vyhlásený dotknutý rozsudok, týkala tých istých úcastníkov konania a toho istého predmetu a bola zalozená na tých istých dôvodoch. Zásada právnej sily rozhodnutej veci sa vztahuje iba na skutkové a právne okolnosti, ktoré boli skutocne alebo nevyhnutne vyriesené dotknutým súdnym rozhodnutím. ( [56]56 ) 121. Uvádzam, ze Komisia v napadnutom rozhodnutí konstatovala, ze porusenie obsahuje tri prvky: po prvé "spolocná dohoda" medzi japonskými a európskymi výrobcami, ktorou sa japonskí výrobcovia zaviazali, ze sa zdrzia vstupu na domáce trhy európskych výrobcov a európski výrobcovia vstupu na japonský trh; po druhé dohoda GQ, ktorá stanovila pravidlá umoznujúce rozdelenie projektov RIP medzi japonských a európskych výrobcov v iných krajinách, ako sú (najmä) Japonsko a domáce trhy európskych výrobcov; a po tretie dohoda EQ, ktorou boli projekty RIP pridelené európskym výrobcom rozdelené medzi nich. Rozhodlo sa, ze tieto dohody predstavujú jediné a komplexné porusenie a nie viaceré porusenia. ( [57]57 ) 122. V rozsudku z roku 2011 Vseobecný súd potvrdil, ze tieto dohody predstavovali jediné a komplexné porusenie. ( [58]58 ) V tejto súvislosti bolo irelevantné, ze sa japonskí výrobcovia nezúcastnili na kartelových opatreniach v EHP (kedze nepodpísali dohodu EQ). Pasívna úloha japonských výrobcov v súvislosti s pridelením projektov RIP na trhu EHP bola totiz "nevyhnutnou podmienkou" na zabezpecenie toho, aby projekty RIP v EHP mohli byt rozdelené len medzi európskych výrobcov. ( [59]59 ) Súdny dvor v rámci odvolania potvrdil konstatovania Vseobecného súdu. ( [60]60 ) 123. Toshiba v tretom odvolacom dôvode tvrdí, ze "Vseobecný súd sa dopustil nesprávneho právneho posúdenia, ked dospel k záveru, ze tým, ze Komisia neznízila pokutu, ktorá jej bola ulozená, aby sa zohladnila jej úcast na porusení, neporusila zásadu rovnosti zaobchádzania". 124. Po prvé sa domnievam, ze spolocnost Toshiba vo svojom tretom odvolacom dôvode nespochybnuje existenciu jediného a komplexného porusenia. Toshiba vo svojej replike výslovne uvádza, ze nespochybnuje konstatovanie Vseobecného súdu v bode 141 napadnutého rozsudku, podla ktorého záväzok japonských výrobcov nevstúpit na trh EHP (pozri rozsudok 2011) bol "nevyhnutnou podmienkou" na zabezpecenie toho, aby mohli byt projekty RIP rozdelené medzi európskych výrobcov podla pravidiel stanovených v dohode EQ. Tým, ze sa uznalo, aby bol záväzok japonských výrobcov nevstúpit na trh EHP nevyhnutnou podmienkou kartelových opatrení v EHP, znamená pripustenie toho, ze dva súbory dohôd tvoria celok a majú sa povazovat za jediné porusenie. 125. V druhom rade uvádzam, ze Toshiba vo svojom tretom odvolacom dôvode tvrdí, ze výska pokuty, ktorá jej bola ulozená, má byt znízená, kedze sa nezúcastnila na kartelových opatreniach v EHP. Inými slovami Toshiba tvrdí, ze napriek tomu, ze kartelové opatrenia v EHP nepredstavujú samostatné porusenie, sú samostatným aspektom uvedeného porusenia. V dôsledku toho sa Toshiba domnieva, ze jej porusenie je menej závazné ako porusenie európskych výrobcov, co by sa malo odrázat na výske jej pokuty. 126. Vseobecný súd v rozsudku z roku 2011 konstatoval, ze úcast japonských výrobcov na dohodách v EHP "nebola rovnaká" ako úcast európskych výrobcov (kedze úcast japonských výrobcov spocívala v necinnosti na trhu EHP na rozdiel od aktívnej úcasti európskych výrobcov). Neexistoval vsak "ziadny podstatný rozdiel", pokial ide o závaznost týchto dvoch druhov konaní, kedze najmä záväzok japonských výrobcov nevstúpit na trh EHP bol podmienkou na zabezpecenie toho, aby dohody v EHP mohli byt uskutocnené medzi európskymi výrobcami. ( [61]61 ) Zdôraznujem, ze k týmto konstatovaniam Vseobecného súdu doslo v odpovedi na zalobný dôvod, ktorým sa domáhalo zrusenia podstatného znízenia pokuty ulozenej spolocnosti Toshiba. 127. Otázka, ci je konanie spolocnosti Toshiba menej závazné ako konanie európskych výrobcov z dôvodu ich neúcasti na kartelových dohodách v EHP, bola preto skúmaná v rozsudku z roku 2011. ( [62]62 ) 128. Vzhladom na judikatúru citovanú v bode 120 vyssie uvádzam, ze úcastníci konania, ktoré viedlo k rozsudku z roku 2011, boli tí istí ako úcastníci tohto konania (t. j. Toshiba a Komisia). Tieto dve konania majú rovnaký právny základ, konkrétne clánok 263 ZFEÚ. Pokial ide o úcel uvedených konaní, uvádzam, ze rozhodnutie, ktorého zrusenia sa v týchto konaniach domáha, nie je rozhodnutím, ktoré bolo rozsudkom z roku 2011 ciastocne zrusené. S výnimkou metódy týkajúcej sa výpoctu pokuty, ktorá bola upravená, aby bola v súlade s rozsudkom z roku 2011, je vsak obsah napadnutého rozhodnutia rovnaký ako obsah rozhodnutia z roku 2007. ( [63]63 ) 129. Zastávam názor, ze otázka, ci je konanie spolocnosti Toshiba menej závazné ako konanie európskych výrobcov z dôvodu ich neúcasti na kartelových dohodách v EHP, je res judicata. 130. Dodávam, ze na rozdiel od tvrdení Komisie bola v týchto konaniach uvedená otázka predlozená spolocnostou Toshiba Vseobecnému súdu. Vo svojom piatom zalobnom dôvode Toshiba tvrdila, ze Komisia porusila zásadu rovnosti zaobchádzania stanovením pokút bez toho, aby zohladnila skutocnost, ze Toshiba sa nezúcastnila na dohodách týkajúcich sa trhu EHP a jej konanie tak bolo menej závazné ako konanie európskych výrobcov. ( [64]64 ) Toshiba vo svojej replike pred Vseobecným súdom vzala spät tento zalobný dôvod. V uvedenej replike uviedla, ze "tvrdila, ze Komisia pri stanovení pokuty nezohladnila údajnú úcast na karteli". Tvrdenie Komisie, ze tretí odvolací dôvod je novým odvolacím dôvodom, je preto nesprávne. 131. Dospel som k záveru, ze Vseobecný súd sa dopustil nesprávneho právneho posúdenia, ked zamietol piaty zalobný dôvod, ktorý mu predlozila spolocnost Toshiba, ako nedôvodný. Zastávam názor, ze Vseobecný súd mal tento zalobný dôvod zamietnut ako neprípustný. Výroková cast napadnutého rozsudku vsak zostáva dôvodná. ( [65]65 ) 132. Pre úplnost vsak v krátkosti preskúmam, ci Vseobecný súd správne konstatoval, ze Komisia neporusila zásadu rovnosti zaobchádzania, ked stanovila výsku pokuty spolocnosti Toshiba bez toho, aby zohladnila skutocnost, ze sa nezúcastnila na kartelových opatreniach v EHP. b) O dôvodnosti 133. Podla ustálenej judikatúry skutocnost, ze sa urcitý podnik nezúcastnil na vsetkých aspektoch tvoriacich kartel alebo ze zohrával mensiu úlohu v rámci aspektov, na ktorých sa zúcastnoval, sa musí zohladnit pri posudzovaní závaznosti porusenia a pri stanovení výsky pokuty. ( [66]66 ) 134. V tejto veci sa vsak japonskí výrobcovia, vrátanie spolocnosti Toshiba, nezúcastnili na rozdelení projektov RIP v EHP, pretoze sa zaviazali, ze nevstúpia na trh EHP. Skutocnost, ze sa Toshiba nezúcastnila na tomto aspekte porusenia, tak neznamená, ze jej konanie bolo menej závazné ako konanie európskych výrobcov. Táto skutocnost je len dôsledkom jej úcasti na "spolocnej dohode", v ktorej sa japonskí výrobcovia dohodli, ze nevstúpenia na trh EHP. 135. Zastávam názor, ze v prípade, ak Súdny dvor rozhodne, ze tretí odvolací dôvod je prípustný, mal by tento odvolací dôvod zamietnut ako nedôvodný. VI. O trovách 136. Clánok 138 rokovacieho poriadku v spojení s jeho clánkom 184 stanovuje, ze pokial je odvolanie nedôvodné, Súdny dvor rozhodne o trovách konania. Podla clánku 138 ods. 1 rokovacieho poriadku úcastník konania, ktorý vo veci nemal úspech, je povinný nahradit trovy konania, ak to bolo v tomto zmysle navrhnuté. Domnievam sa, ze odvolanie treba zamietnut, a Komisia poziadala o náhradu svojich trov konania. Spolocnosti Toshiba preto treba ulozit povinnost nahradit trovy konania Komisie. VII. Návrh 137. Navrhujem preto, aby Súdny dvor: -- odvolanie zamietol, -- ulozil spolocnosti Toshiba Corp. povinnost nahradit trovy konania Európskej komisie. __________________________________________________________________ ( [67]1 ) Jazyk prednesu: anglictina. ( [68]2 ) Rozsudok z 19. januára 2016, Toshiba/Komisia, [69]T-404/12, [70]EU:T:2016:18 (dalej len "napadnutý rozsudok"). ( [71]3 ) Rozhodnutie Komisie C(2012) 4381 final z 27. júna 2012, ktorým sa mení rozhodnutie Komisie K(2006) 6762 v konecnom znení z 24. januára 2007, týkajúce sa konania podla clánku 81 Zmluvy o ES (teraz clánok 101 [ZFEÚ]) a clánku 53 Dohody o EHP, v casti, v ktorej bolo urcené spolocnostiam Mitsubishi Electric Corporation a Toshiba Corporation (vec COMP/39.966 - Rozvádzace izolované plynom - Pokuty). ( [72]4 ) Nariadenie zo 16. decembra 2002 o vykonávaní pravidiel hospodárskej sútaze stanovených v clánkoch [101] a [102 ZFEÚ] ([73]Ú. v. ES L 1, 2003, s. 1; Mim. vyd. 08/002, s. 205). ( [74]5 ) Rozhodnutie Komisie K(2006) 6762 v konecnom znení z 24. januára 2007 týkajúce sa konania podla clánku 81 Zmluvy o ES a clánku 53 Dohody o EHP (vec COMP/F/38.899 - Rozvádzace izolované plynom). ( [75]6 ) Rozsudok z 12. júla 2011, Toshiba/Komisia, [76]T-113/07, [77]EU:T:2011:343 (dalej len "rozsudok z roku 2011"). Odvolanie podané proti rozsudku z roku 2011 zamietol Súdny dvor vo svojom rozsudku z 19. decembra 2013, Siemens/Komisia, [78]C-239/11 P, C-489/11 P a C-498/11 P, [79]EU:C:2013:866 (dalej len "rozsudok z roku 2013"). ( [80]7 ) Nariadenie Komisie (ES) c. 773/2004 zo 7. apríla 2004, ktoré sa týka vedenia konania Komisiou podla clánkov [101 a 102 ZFEÚ] ([81]Ú. v. EÚ L 123, 2004, s. 18; Mim. vyd. 08/003, s. 81). ( [82]8 ) Usmernenia Komisie z roku 1998 k metóde stanovovania pokút ulozených podla clánku 15 ods. 2 nariadenia c. 17 a clánku 65 ods. 5 Zmluvy o ESUO ([83]Ú. v. ES C 9, 1998, s. 3; Mim. vyd. 08/001, s. 171) (dalej len "usmernenia z roku 1998"). ( [84]9 ) Pozri odôvodnenia 324, 326 a 332 rozhodnutia z roku 2007. ( [85]10 ) Pozri odôvodnenia 61, 324, 326, 332, 405, 407, 428 a 429 rozhodnutia z roku 2007. ( [86]11 ) Pozri body 18 a 20 vyssie. ( [87]12 ) Body 280 az 297 rozsudku z roku 2011. Vseobecný súd iným rozsudkom zrusil clánok 2 písm. g) a písm. h) rozhodnutia z roku 2007 v rozsahu, v akom sa týkal spolocnosti Melco [clánok 2 písm. g) ulozil spolocnosti Melco pokutu vo výske 113925000 eur] (rozsudok z 12. júla 2011, Mitsubishi Electric/Komisia, [88]T-133/07, [89]EU:T:2011:345, body [90]264 az [91]282). Dôvod zrusenia bol rovnaký ako pri rozsudku z roku 2011. ( [92]13 ) Napadnutým rozhodnutím bol zmenený aj clánok 2 písm. g) rozhodnutia z roku 2007 tak, ze spolocnost Melco bola výlucne zodpovedná za sumu vo výske 74817000 eur. ( [93]14 ) Pozri bod 22 vyssie a body 79 a 80 nizsie. ( [94]15 ) Rozsudky z 15. októbra 2002, Limburgse Vinyl Maatschappij a i./Komisia, [95]C-238/99 P, C-244/99 P, C-245/99 P, C-247/99 P, C-250/99 P az C-252/99 P a C-254/99 P, [96]EU:C:2002:582 (dalej len "PVC II"), bod 73; z 1. júla 2009, ThyssenKrupp Stainless/Komisia, [97]T-24/07, [98]EU:T:2009:236 (dalej len "ThyssenKrupp Stainless"), bod 232; z 25. júna 2010, Imperial Chemical Industries/Komisia, [99]T-66/01, [100]EU:T:2010:255, bod [101]125; z 27. júna 2012, Bolloré/Komisia, [102]T-372/10, [103]EU:T:2012:325 (dalej len "Bolloré"), bod 74, a z 9. decembra 2014, Feralpi/Komisia, [104]T-70/10, [105]EU:T:2014:1031, bod [106]133. ( [107]16 ) Rozsudok z 20. apríla 1999, Limburgse Vinyl Maatschappij/Komisia, [108]T-305/94, T-306/94, T-307/94, T-313/94 az T-316/94, T-318/94, T-325/94, T-328/94, T-329/94 a T-335/94, [109]EU:T:1999:80, bod [110]184. ( [111]17 ) Pozri rozsudok z roku 2011, body 286 az 293. Toshiba pred Súdnym dvorom nespochybnila závery Vseobecného súdu v predmetných bodoch. Iba Siemens, európsky výrobca, tak urobil z dôvodu, ze Komisia mala pouzit rok 2001 ako referencný rok aj pre európskych výrobcov (rozsudok z 19. decembra 2013, Siemens/Komisia, [112]C-239/11 P, C-489/11 P a C-498/11 P, [113]EU:C:2013:866, body [114]29 az [115]31, [116]271 az [117]276 a [118]285 az [119]296). ( [120]18 ) Uz citovaný v poznámke pod ciarou 15, bod 233. ( [121]19 ) Uz citovaný v poznámke pod ciarou 15, bod 75. ( [122]20 ) Rozhodnutie Komisie bolo ciastocne zrusené z dôvodu, ze zámer Komisie pripísat zodpovednost spolocnosti ThyssenKrupp Stainless za konanie jej dcérskej spolocnosti Thyssen nebol spomenutý v oznámení o výhradách urcenom spolocnosti ThyssenKrupp Stainless (rozsudky z 13. decembra 2001, Krupp Thyssen Stainless/Komisia, [123]T-45/98 a T-47/98, [124]EU:T:2001:288, body [125]58 az [126]68, a zo 14. júla 2005, ThyssenKrupp/Komisia, [127]C-65/02 P a C-73/02 P, [128]EU:C:2005:454, body [129]80 az [130]97); a z dôvodu, ze záver Komisie, ze spolocnost Bolloré bude niest zodpovednost nielen za konanie svojej dcérskej spolocnosti Copigraph, ale aj za jej vlastnú priamu úcast na karteli, nebola uvedená v oznámení o výhradách (rozsudky z 26. apríla 2007, Bolloré/Komisia, [131]T-109/02, T-118/02, T-122/02, T-125/02, T-126/02, T-128/02, T-129/02, T-132/02 a T-136/02, [132]EU:T:2007:115, bod [133]79, a z 3. septembra 2009, Papierfabrik August Koehler a i./Komisia, [134]C-322/07 P, C-327/07 P a C-338/07 P, [135]EU:C:2009:500, body [136]44 a [137]45). ( [138]21 ) Citovaný v poznámke pod ciarou 15, body 74 az 76. ( [139]22 ) Rozsudok z 15. júna 1994, Komisia/BASF a i., C-137/92 P, body 74 az 78. ( [140]23 ) Rozsudok 29. júna 1995, ICI/Komisia, T-37/91 ("ICI II"), bod 90 az 93. ( [141]24 ) Návrhy, ktoré predniesol generálny advokát Wahl 8. decembra 2016 vo veci Feralpi/Komisia, [142]C-85/15 P, [143]EU:C:2016:940. Vec v konaní na Súdnom dvore. ( [144]25 ) Rozsudok z 25. októbra 2007, SP/Komisia, [145]T-27/03, T-46/03, T-58/03, T-79/03, T-80/03, T-97/03 a T-98/03, [146]EU:T:2007:317, bod [147]120. ( [148]26 ) Rozsudok z 9. decembra 2014, Feralpi/Komisia, [149]T-70/10, [150]EU:T:2014:1031, ("Feralpi"), body 128 az 142. ( [151]27 ) Nariadenie Rady EHS [zo 6. februára 1962]: Prvé nariadenie implementujúce clánky [81 a 82 ES] ([152]Ú. v. ES 13, 1962, s. 204; Mim. vyd. 08/001, s. 3). Nariadenie c. 17/62 bolo zrusené a nahradené nariadením c. 1/2003 s úcinnostou od 1. mája 2004. ( [153]28 ) S výnimkou porady s poradným výborom (návrhy, ktoré predniesol generálny advokát Wahl, 8. decembra 2016 vo veci Feralpi/Komisia, [154]C-85/15 P, [155]EU:C:2016:940, bod [156]31). ( [157]29 ) Komisia pred prijatím rozhodnutia prijala urcité procesné kroky podla nariadenia c. 17 (vydala dodatocné oznámenie o výhradách a viedla druhé pojednávanie za úcasti zástupcov clenských státov). Podstatné aspekty tejto veci vsak neboli vseobecne skúmané v dodatocnom oznámení o výhradách ani v rámci druhého pojednávania (návrhy, ktoré predniesol generálny advokát Wahl 8. decembra 2016 vo veci Feralpi/Komisia, [158]C-85/15 P, [159]EU:C:2016:940, body [160]40 a [161]41). ( [162]30 ) Návrhy, ktoré predniesol generálny advokát Wahl 8. decembra 2016 vo veci Feralpi/Komisia, [163]C-85/15 P, [164]EU:C:2016:940, bod [165]47. ( [166]31 ) Nariadenie Komisie (ES) z 22. decembra 1998 o vypocutí strán v urcitých konaniach podla clánkov [101 a 102 ZFEÚ] ([167]Ú. v. ES L 354, 1998, s. 18; Mim. vyd. 07/004, s. 204). ( [168]32 ) Návrhy, ktoré predniesol generálny advokát Wahl 8. decembra 2016 vo veci Feralpi/Komisia, [169]C-85/15 P, [170]EU:C:2016:940, bod [171]49. ( [172]33 ) Návrhy, ktoré predniesol generálny advokát Wahl 8. decembra 2016 vo veci Feralpi/Komisia, [173]C-85/15 P, [174]EU:C:2016:940, bod [175]54 az [176]60. ( [177]34 ) Ako zdôraznil Vseobecný súd, podla ustálenej judikatúry sa majú procesné pravidlá vseobecne uplatnovat na vsetky spory prejednávané v case ich nadobudnutia úcinnosti (rozsudok z 9. decembra 2014, Feralpi/Komisia, [178]T-70/10, [179]EU:T:2014:1031, bod [180]117). ( [181]35 ) S výnimkou pôvodnej ziadosti o zohladnenie uvedenej v bode 11 vyssie, ktorá bola podaná ústne 3. marca 2004 a prijatá 15. apríla 2004, t. j. pred nadobudnutím úcinnosti nariadení c. 1/2003 a 773/2004 1. mája 2004. Kontroly sa vykonávali, ked boli tieto nariadenia uplatnitelné, t. j. 11. a 12. mája 2004. ( [182]36 ) Chcel by som spresnit, ze dodatocná suma bola vypocítaná nasledovne. Pokuta ulozená spolocne a nerozdielne spolocnostiam Toshiba a Melco za obdobie cinnosti spolocnosti TM T&D, t. j. za obdobie od 1. októbra 2002 do 11. mája 2004, bola vynásobená koeficientom na dosiahnutie odstrasujúceho úcinku spolocnosti Toshiba a suma, ktorá bola výsledkom toho vynásobenia, z ktorej bola odpocítaná pokuta ulozená spolocne a nerozdielne, bola ulozená len spolocnosti Toshiba. ( [183]37 ) Rozsudky z 15. júna 2005, Tokai Carbon/Komisia, [184]T-71/03, T-74/03, T-87/03 a T-91/03, [185]EU:T:2005:220, body [186]139 az [187]141; z 28. júna 2005, Dansk Rřrindustri a i./Komisia, [188]C-189/02 P, C-202/02 P, C-205/02 P az C-208/02 P a C-213/02 P, [189]EU:C:2005:408, bod [190]439, a z 9. júla 2009, Archer Daniels Midland/Komisia, [191]C-511/06 P, [192]EU:C:2009:433, body [193]68 a [194]69. ( [195]38 ) Rozsudok z 13. júla 2011, Dow Chemichals a i. /Komisia, [196]T-42/07, [197]EU:T:2011:357, body [198]148 a [199]149. ( [200]39 ) Rozsudok z 12. júla 2011, Hitachi a i./Komisia, [201]T-112/07, [202]EU:T:2011:342, bod [203]350. Pozri v tomto ohlade BERNARDEAU, L. a CHRISTIENNE, J.-P.: Les amendes en droit de la concurrence. Pratique décisionnelle et contrôle juridictionnel du droit de l'Union. Larcier, 2013, bod I.183. ( [204]40 ) Podotýkam, ze bod 415 oznámenia o výhradách z roku 2006 stanovuje, ze "Komisia navrhuje, aby sa stanovili prípadné pokuty na takej úrovni, aby postacovali na zabezpecenie odstrasujúceho úcinku" a ze bod 414 uvedeného oznámenia odkazuje v súvislosti s rozdielnym zaobchádzaním na "význam" kazdého podniku "v odvetví RIP a na vplyv jeho protiprávneho konania... na hospodársku sútaz". Navyse bod 32 listu s opisom skutocností z roku 2012 uvádza, ze "Komisia má v úmysle zohladnit celkové obraty spolocností Melco a Toshiba, aby zabezpecila dostatocný odstrasujúci úcinok". ( [205]41 ) Oznámenie Komisie o osvedcených postupoch vedenia konania podla clánkov 101 a 102 ZFEÚ ([206]Ú. v. EÚ C 308, 2011, s. 6) (dalej len "oznámenie Komisie o osvedcených postupoch"). ( [207]42 ) Bod 85 oznámenia Komisie o osvedcených postupoch. Pozri aj bod 7 uvedeného oznámenia.. ( [208]43 ) Oznámenie Komisie o osvedcených postupoch, body 109 az 111. ( [209]44 ) Rozsudok z 29. marca 2011, ThyssenKrupp Nirosta/Komisia, [210]C-352/09 P, [211]EU:C:2011:191, bod [212]136, a návrhy, ktoré predniesla generálna advokátka Sharpston 19. januára 2016 vo veci Komisia/McBride a i., [213]C-361/14 P, [214]EU:C:2016:25, bod [215]78. ( [216]45 ) Odôvodnenia 57 az 63 napadnutého rozhodnutia. ( [217]46 ) Pozri bod 80 vyssie. ( [218]47 ) Rozsudok z 12. novembra 2014, Guardian Industries a Guardian Europe/Komisia, [219]C-580/12 P, [220]EU:C:2014:2363 (dalej len "Guardian"), bod 51. ( [221]48 ) Rozsudok zo 16. júna 2011, Caffaro/Komisia, [222]T-192/06, [223]EU:T:2011:278, bod [224]83. ( [225]49 ) Rozsudky z 9. marca 2017, Samsung SDI a Samsung SDI (Malaysia)/Komisia, [226]C-615/15 P, [227]EU:C:2017:190, bod [228]40; z 12. novembra 2014, Guardian Industries a Guardian Europe/Komisia, [229]C-580/12 P, [230]EU:C:2014:2363, bod [231]62, a z 19. júla 2012, Alliance One International a Standard Commercial Tobacco/Komisia a Komisia/Alliance One International a i., [232]C-628/10 P a C-14/11 P, [233]EU:C:2012:479, bod [234]58, a zo 16. júna 2011, Caffaro/Komisia, [235]T-192/06, [236]EU:T:2011:278, bod [237]83. ( [238]50 ) Uz citovaný v poznámke pod ciarou 47, body 62 a 63. ( [239]51 ) Porovnaj rozsudok zo 16. júna 2011, Caffaro/Komisia, [240]T-192/06, [241]EU:T:2011:278, bod [242]97. ( [243]52 ) Pozri bod 82 vyssie. ( [244]53 ) Rozsudok zo 16. júna 2011, Caffaro/Komisia, [245]T-192/06, [246]EU:T:2011:278, bod [247]84. Pozri aj bod 93 vyssie. ( [248]54 ) Pozri odôvodnenie 490 rozhodnutia z roku 2007. ( [249]55 ) Toshiba pred Vseobecným súdom spochybnila východiskovú sumu pripísanú spolocnosti TM T&D v súvislosti s povinnostou Komisie uviest odôvodnenie a nie v súvislosti so zásadou rovnosti zaobchádzania. ( [250]56 ) Rozsudok z 25. júna 2010, Imperial Chemical Industries/Komisia, [251]T-66/01, [252]EU:T:2010:255, body [253]196 az [254]198. ( [255]57 ) Odôvodnenia 265 az 299 napadnutého rozhodnutia. ( [256]58 ) Bod 229 rozsudku z roku 2011. ( [257]59 ) Bod 222 rozsudku z roku 2011. ( [258]60 ) Body 241 az 256 rozsudku z roku 2013. ( [259]61 ) Body 260 az 262 rozsudku z roku 2011. ( [260]62 ) Závaznostou konania spolocnosti Toshiba sa rozsudok z roku 2013 nezaoberal. ( [261]63 ) Porovnaj rozsudok z 25. júna 2010, Imperial Chemical Industries/Komisia, [262]T-66/01, [263]EU:T:2010:255, body [264]207 a [265]208 a pozri odôvodnenie 37 napadnutého rozhodnutia. ( [266]64 ) Toshiba vo svojom návrhu na Vseobecný súd uviedla, ze "Komisia porusila zásadu rovnosti zaobchádzania tým, ze pri stanovení východiskovej sumy pokuty spolocnosti Toshiba nezohladnila skutocnost, ze konanie spolocnosti Toshiba (údajná úcast na spolocnej dohode) mala odlisnú úroven závaznosti a zavinenia v porovnaní s konaním európskych výrobcov RIP, ktorí sa zúcastnili na spolocnej dohode a na iných kartelových poruseniach na trhu EHP". ( [267]65 ) Pozri bod 75 vyssie. ( [268]66 ) Rozsudok z 8. júla 1999, Komisia/Anic Partecipazioni, [269]C-49/92 P, [270]EU:C:1999:356, bod [271]90. References 1. file:///tmp/lynxXXXXRuiBno/L89010-7026TMP.html#t-ECR_62016CC0180_SK_01-E0001 2. file:///tmp/lynxXXXXRuiBno/L89010-7026TMP.html#t-ECR_62016CC0180_SK_01-E0002 3. file:///tmp/lynxXXXXRuiBno/L89010-7026TMP.html#t-ECR_62016CC0180_SK_01-E0003 4. file:///tmp/lynxXXXXRuiBno/L89010-7026TMP.html#t-ECR_62016CC0180_SK_01-E0004 5. file:///tmp/lynxXXXXRuiBno/L89010-7026TMP.html#t-ECR_62016CC0180_SK_01-E0005 6. file:///tmp/lynxXXXXRuiBno/L89010-7026TMP.html#t-ECR_62016CC0180_SK_01-E0006 7. file:///tmp/lynxXXXXRuiBno/L89010-7026TMP.html#t-ECR_62016CC0180_SK_01-E0007 8. file:///tmp/lynxXXXXRuiBno/L89010-7026TMP.html#t-ECR_62016CC0180_SK_01-E0008 9. file:///tmp/lynxXXXXRuiBno/L89010-7026TMP.html#t-ECR_62016CC0180_SK_01-E0009 10. file:///tmp/lynxXXXXRuiBno/L89010-7026TMP.html#t-ECR_62016CC0180_SK_01-E0010 11. file:///tmp/lynxXXXXRuiBno/L89010-7026TMP.html#t-ECR_62016CC0180_SK_01-E0011 12. file:///tmp/lynxXXXXRuiBno/L89010-7026TMP.html#t-ECR_62016CC0180_SK_01-E0012 13. file:///tmp/lynxXXXXRuiBno/L89010-7026TMP.html#t-ECR_62016CC0180_SK_01-E0013 14. file:///tmp/lynxXXXXRuiBno/L89010-7026TMP.html#t-ECR_62016CC0180_SK_01-E0014 15. file:///tmp/lynxXXXXRuiBno/L89010-7026TMP.html#t-ECR_62016CC0180_SK_01-E0015 16. file:///tmp/lynxXXXXRuiBno/L89010-7026TMP.html#t-ECR_62016CC0180_SK_01-E0016 17. file:///tmp/lynxXXXXRuiBno/L89010-7026TMP.html#t-ECR_62016CC0180_SK_01-E0017 18. file:///tmp/lynxXXXXRuiBno/L89010-7026TMP.html#t-ECR_62016CC0180_SK_01-E0018 19. file:///tmp/lynxXXXXRuiBno/L89010-7026TMP.html#t-ECR_62016CC0180_SK_01-E0019 20. file:///tmp/lynxXXXXRuiBno/L89010-7026TMP.html#t-ECR_62016CC0180_SK_01-E0020 21. file:///tmp/lynxXXXXRuiBno/L89010-7026TMP.html#t-ECR_62016CC0180_SK_01-E0021 22. file:///tmp/lynxXXXXRuiBno/L89010-7026TMP.html#t-ECR_62016CC0180_SK_01-E0022 23. file:///tmp/lynxXXXXRuiBno/L89010-7026TMP.html#t-ECR_62016CC0180_SK_01-E0023 24. file:///tmp/lynxXXXXRuiBno/L89010-7026TMP.html#t-ECR_62016CC0180_SK_01-E0024 25. file:///tmp/lynxXXXXRuiBno/L89010-7026TMP.html#t-ECR_62016CC0180_SK_01-E0025 26. file:///tmp/lynxXXXXRuiBno/L89010-7026TMP.html#t-ECR_62016CC0180_SK_01-E0026 27. file:///tmp/lynxXXXXRuiBno/L89010-7026TMP.html#t-ECR_62016CC0180_SK_01-E0027 28. file:///tmp/lynxXXXXRuiBno/L89010-7026TMP.html#t-ECR_62016CC0180_SK_01-E0028 29. file:///tmp/lynxXXXXRuiBno/L89010-7026TMP.html#t-ECR_62016CC0180_SK_01-E0029 30. file:///tmp/lynxXXXXRuiBno/L89010-7026TMP.html#t-ECR_62016CC0180_SK_01-E0030 31. file:///tmp/lynxXXXXRuiBno/L89010-7026TMP.html#t-ECR_62016CC0180_SK_01-E0031 32. file:///tmp/lynxXXXXRuiBno/L89010-7026TMP.html#t-ECR_62016CC0180_SK_01-E0032 33. file:///tmp/lynxXXXXRuiBno/L89010-7026TMP.html#t-ECR_62016CC0180_SK_01-E0033 34. file:///tmp/lynxXXXXRuiBno/L89010-7026TMP.html#t-ECR_62016CC0180_SK_01-E0034 35. file:///tmp/lynxXXXXRuiBno/L89010-7026TMP.html#t-ECR_62016CC0180_SK_01-E0035 36. file:///tmp/lynxXXXXRuiBno/L89010-7026TMP.html#t-ECR_62016CC0180_SK_01-E0036 37. file:///tmp/lynxXXXXRuiBno/L89010-7026TMP.html#t-ECR_62016CC0180_SK_01-E0037 38. file:///tmp/lynxXXXXRuiBno/L89010-7026TMP.html#t-ECR_62016CC0180_SK_01-E0038 39. file:///tmp/lynxXXXXRuiBno/L89010-7026TMP.html#t-ECR_62016CC0180_SK_01-E0039 40. file:///tmp/lynxXXXXRuiBno/L89010-7026TMP.html#t-ECR_62016CC0180_SK_01-E0040 41. file:///tmp/lynxXXXXRuiBno/L89010-7026TMP.html#t-ECR_62016CC0180_SK_01-E0041 42. file:///tmp/lynxXXXXRuiBno/L89010-7026TMP.html#t-ECR_62016CC0180_SK_01-E0042 43. file:///tmp/lynxXXXXRuiBno/L89010-7026TMP.html#t-ECR_62016CC0180_SK_01-E0043 44. file:///tmp/lynxXXXXRuiBno/L89010-7026TMP.html#t-ECR_62016CC0180_SK_01-E0044 45. file:///tmp/lynxXXXXRuiBno/L89010-7026TMP.html#t-ECR_62016CC0180_SK_01-E0045 46. file:///tmp/lynxXXXXRuiBno/L89010-7026TMP.html#t-ECR_62016CC0180_SK_01-E0046 47. file:///tmp/lynxXXXXRuiBno/L89010-7026TMP.html#t-ECR_62016CC0180_SK_01-E0047 48. file:///tmp/lynxXXXXRuiBno/L89010-7026TMP.html#t-ECR_62016CC0180_SK_01-E0048 49. file:///tmp/lynxXXXXRuiBno/L89010-7026TMP.html#t-ECR_62016CC0180_SK_01-E0049 50. file:///tmp/lynxXXXXRuiBno/L89010-7026TMP.html#t-ECR_62016CC0180_SK_01-E0050 51. file:///tmp/lynxXXXXRuiBno/L89010-7026TMP.html#t-ECR_62016CC0180_SK_01-E0051 52. file:///tmp/lynxXXXXRuiBno/L89010-7026TMP.html#t-ECR_62016CC0180_SK_01-E0052 53. file:///tmp/lynxXXXXRuiBno/L89010-7026TMP.html#t-ECR_62016CC0180_SK_01-E0053 54. file:///tmp/lynxXXXXRuiBno/L89010-7026TMP.html#t-ECR_62016CC0180_SK_01-E0054 55. file:///tmp/lynxXXXXRuiBno/L89010-7026TMP.html#t-ECR_62016CC0180_SK_01-E0055 56. file:///tmp/lynxXXXXRuiBno/L89010-7026TMP.html#t-ECR_62016CC0180_SK_01-E0056 57. file:///tmp/lynxXXXXRuiBno/L89010-7026TMP.html#t-ECR_62016CC0180_SK_01-E0057 58. file:///tmp/lynxXXXXRuiBno/L89010-7026TMP.html#t-ECR_62016CC0180_SK_01-E0058 59. file:///tmp/lynxXXXXRuiBno/L89010-7026TMP.html#t-ECR_62016CC0180_SK_01-E0059 60. file:///tmp/lynxXXXXRuiBno/L89010-7026TMP.html#t-ECR_62016CC0180_SK_01-E0060 61. file:///tmp/lynxXXXXRuiBno/L89010-7026TMP.html#t-ECR_62016CC0180_SK_01-E0061 62. file:///tmp/lynxXXXXRuiBno/L89010-7026TMP.html#t-ECR_62016CC0180_SK_01-E0062 63. file:///tmp/lynxXXXXRuiBno/L89010-7026TMP.html#t-ECR_62016CC0180_SK_01-E0063 64. file:///tmp/lynxXXXXRuiBno/L89010-7026TMP.html#t-ECR_62016CC0180_SK_01-E0064 65. file:///tmp/lynxXXXXRuiBno/L89010-7026TMP.html#t-ECR_62016CC0180_SK_01-E0065 66. file:///tmp/lynxXXXXRuiBno/L89010-7026TMP.html#t-ECR_62016CC0180_SK_01-E0066 67. file:///tmp/lynxXXXXRuiBno/L89010-7026TMP.html#c-ECR_62016CC0180_SK_01-E0001 68. file:///tmp/lynxXXXXRuiBno/L89010-7026TMP.html#c-ECR_62016CC0180_SK_01-E0002 69. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2016%3A18&locale=sk 70. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2016%3A18&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 71. file:///tmp/lynxXXXXRuiBno/L89010-7026TMP.html#c-ECR_62016CC0180_SK_01-E0003 72. file:///tmp/lynxXXXXRuiBno/L89010-7026TMP.html#c-ECR_62016CC0180_SK_01-E0004 73. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:L:2002:001:TOC 74. file:///tmp/lynxXXXXRuiBno/L89010-7026TMP.html#c-ECR_62016CC0180_SK_01-E0005 75. file:///tmp/lynxXXXXRuiBno/L89010-7026TMP.html#c-ECR_62016CC0180_SK_01-E0006 76. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2011%3A343&locale=sk 77. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2011%3A343&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 78. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A866&locale=sk 79. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A866&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 80. file:///tmp/lynxXXXXRuiBno/L89010-7026TMP.html#c-ECR_62016CC0180_SK_01-E0007 81. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:L:2004:123:TOC 82. file:///tmp/lynxXXXXRuiBno/L89010-7026TMP.html#c-ECR_62016CC0180_SK_01-E0008 83. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:C:1998:009:TOC 84. file:///tmp/lynxXXXXRuiBno/L89010-7026TMP.html#c-ECR_62016CC0180_SK_01-E0009 85. file:///tmp/lynxXXXXRuiBno/L89010-7026TMP.html#c-ECR_62016CC0180_SK_01-E0010 86. file:///tmp/lynxXXXXRuiBno/L89010-7026TMP.html#c-ECR_62016CC0180_SK_01-E0011 87. file:///tmp/lynxXXXXRuiBno/L89010-7026TMP.html#c-ECR_62016CC0180_SK_01-E0012 88. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2011%3A345&locale=sk 89. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2011%3A345&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 90. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2011%3A345&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point264 91. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2011%3A345&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point282 92. file:///tmp/lynxXXXXRuiBno/L89010-7026TMP.html#c-ECR_62016CC0180_SK_01-E0013 93. file:///tmp/lynxXXXXRuiBno/L89010-7026TMP.html#c-ECR_62016CC0180_SK_01-E0014 94. file:///tmp/lynxXXXXRuiBno/L89010-7026TMP.html#c-ECR_62016CC0180_SK_01-E0015 95. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2002%3A582&locale=sk 96. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2002%3A582&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 97. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2009%3A236&locale=sk 98. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2009%3A236&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 99. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2010%3A255&locale=sk 100. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2010%3A255&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 101. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2010%3A255&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point125 102. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2012%3A325&locale=sk 103. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2012%3A325&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 104. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2014%3A1031&locale=sk 105. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2014%3A1031&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 106. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2014%3A1031&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point133 107. file:///tmp/lynxXXXXRuiBno/L89010-7026TMP.html#c-ECR_62016CC0180_SK_01-E0016 108. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A1999%3A80&locale=sk 109. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A1999%3A80&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 110. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A1999%3A80&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point184 111. file:///tmp/lynxXXXXRuiBno/L89010-7026TMP.html#c-ECR_62016CC0180_SK_01-E0017 112. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A866&locale=sk 113. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A866&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 114. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A866&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point29 115. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A866&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point31 116. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A866&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point271 117. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A866&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point276 118. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A866&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point285 119. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A866&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point296 120. file:///tmp/lynxXXXXRuiBno/L89010-7026TMP.html#c-ECR_62016CC0180_SK_01-E0018 121. file:///tmp/lynxXXXXRuiBno/L89010-7026TMP.html#c-ECR_62016CC0180_SK_01-E0019 122. file:///tmp/lynxXXXXRuiBno/L89010-7026TMP.html#c-ECR_62016CC0180_SK_01-E0020 123. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2001%3A288&locale=sk 124. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2001%3A288&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 125. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2001%3A288&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point58 126. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2001%3A288&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point68 127. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2005%3A454&locale=sk 128. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2005%3A454&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 129. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2005%3A454&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point80 130. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2005%3A454&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point97 131. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2007%3A115&locale=sk 132. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2007%3A115&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 133. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2007%3A115&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point79 134. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2009%3A500&locale=sk 135. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2009%3A500&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 136. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2009%3A500&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point44 137. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2009%3A500&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point45 138. file:///tmp/lynxXXXXRuiBno/L89010-7026TMP.html#c-ECR_62016CC0180_SK_01-E0021 139. file:///tmp/lynxXXXXRuiBno/L89010-7026TMP.html#c-ECR_62016CC0180_SK_01-E0022 140. file:///tmp/lynxXXXXRuiBno/L89010-7026TMP.html#c-ECR_62016CC0180_SK_01-E0023 141. file:///tmp/lynxXXXXRuiBno/L89010-7026TMP.html#c-ECR_62016CC0180_SK_01-E0024 142. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2016%3A940&locale=sk 143. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2016%3A940&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 144. file:///tmp/lynxXXXXRuiBno/L89010-7026TMP.html#c-ECR_62016CC0180_SK_01-E0025 145. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2007%3A317&locale=sk 146. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2007%3A317&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 147. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2007%3A317&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point120 148. file:///tmp/lynxXXXXRuiBno/L89010-7026TMP.html#c-ECR_62016CC0180_SK_01-E0026 149. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2014%3A1031&locale=sk 150. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2014%3A1031&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 151. file:///tmp/lynxXXXXRuiBno/L89010-7026TMP.html#c-ECR_62016CC0180_SK_01-E0027 152. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:P:1962:013:TOC 153. file:///tmp/lynxXXXXRuiBno/L89010-7026TMP.html#c-ECR_62016CC0180_SK_01-E0028 154. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2016%3A940&locale=sk 155. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2016%3A940&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 156. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2016%3A940&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point31 157. file:///tmp/lynxXXXXRuiBno/L89010-7026TMP.html#c-ECR_62016CC0180_SK_01-E0029 158. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2016%3A940&locale=sk 159. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2016%3A940&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 160. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2016%3A940&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point40 161. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2016%3A940&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point41 162. file:///tmp/lynxXXXXRuiBno/L89010-7026TMP.html#c-ECR_62016CC0180_SK_01-E0030 163. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2016%3A940&locale=sk 164. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2016%3A940&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 165. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2016%3A940&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point47 166. file:///tmp/lynxXXXXRuiBno/L89010-7026TMP.html#c-ECR_62016CC0180_SK_01-E0031 167. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:L:1998:354:TOC 168. file:///tmp/lynxXXXXRuiBno/L89010-7026TMP.html#c-ECR_62016CC0180_SK_01-E0032 169. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2016%3A940&locale=sk 170. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2016%3A940&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 171. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2016%3A940&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point49 172. file:///tmp/lynxXXXXRuiBno/L89010-7026TMP.html#c-ECR_62016CC0180_SK_01-E0033 173. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2016%3A940&locale=sk 174. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2016%3A940&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 175. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2016%3A940&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point54 176. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2016%3A940&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point60 177. file:///tmp/lynxXXXXRuiBno/L89010-7026TMP.html#c-ECR_62016CC0180_SK_01-E0034 178. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2014%3A1031&locale=sk 179. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2014%3A1031&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 180. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2014%3A1031&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point117 181. file:///tmp/lynxXXXXRuiBno/L89010-7026TMP.html#c-ECR_62016CC0180_SK_01-E0035 182. file:///tmp/lynxXXXXRuiBno/L89010-7026TMP.html#c-ECR_62016CC0180_SK_01-E0036 183. file:///tmp/lynxXXXXRuiBno/L89010-7026TMP.html#c-ECR_62016CC0180_SK_01-E0037 184. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2005%3A220&locale=sk 185. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2005%3A220&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 186. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2005%3A220&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point139 187. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2005%3A220&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point141 188. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2005%3A408&locale=sk 189. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2005%3A408&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 190. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2005%3A408&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point439 191. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2009%3A433&locale=sk 192. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2009%3A433&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 193. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2009%3A433&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point68 194. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2009%3A433&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point69 195. file:///tmp/lynxXXXXRuiBno/L89010-7026TMP.html#c-ECR_62016CC0180_SK_01-E0038 196. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2011%3A357&locale=sk 197. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2011%3A357&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 198. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2011%3A357&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point148 199. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2011%3A357&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point149 200. file:///tmp/lynxXXXXRuiBno/L89010-7026TMP.html#c-ECR_62016CC0180_SK_01-E0039 201. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2011%3A342&locale=sk 202. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2011%3A342&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 203. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2011%3A342&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point350 204. file:///tmp/lynxXXXXRuiBno/L89010-7026TMP.html#c-ECR_62016CC0180_SK_01-E0040 205. file:///tmp/lynxXXXXRuiBno/L89010-7026TMP.html#c-ECR_62016CC0180_SK_01-E0041 206. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:C:2011:308:TOC 207. file:///tmp/lynxXXXXRuiBno/L89010-7026TMP.html#c-ECR_62016CC0180_SK_01-E0042 208. file:///tmp/lynxXXXXRuiBno/L89010-7026TMP.html#c-ECR_62016CC0180_SK_01-E0043 209. file:///tmp/lynxXXXXRuiBno/L89010-7026TMP.html#c-ECR_62016CC0180_SK_01-E0044 210. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2011%3A191&locale=sk 211. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2011%3A191&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 212. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2011%3A191&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point136 213. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2016%3A25&locale=sk 214. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2016%3A25&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 215. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2016%3A25&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point78 216. file:///tmp/lynxXXXXRuiBno/L89010-7026TMP.html#c-ECR_62016CC0180_SK_01-E0045 217. file:///tmp/lynxXXXXRuiBno/L89010-7026TMP.html#c-ECR_62016CC0180_SK_01-E0046 218. file:///tmp/lynxXXXXRuiBno/L89010-7026TMP.html#c-ECR_62016CC0180_SK_01-E0047 219. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2014%3A2363&locale=sk 220. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2014%3A2363&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 221. file:///tmp/lynxXXXXRuiBno/L89010-7026TMP.html#c-ECR_62016CC0180_SK_01-E0048 222. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2011%3A278&locale=sk 223. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2011%3A278&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 224. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2011%3A278&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point83 225. file:///tmp/lynxXXXXRuiBno/L89010-7026TMP.html#c-ECR_62016CC0180_SK_01-E0049 226. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2017%3A190&locale=sk 227. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2017%3A190&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 228. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2017%3A190&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point40 229. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2014%3A2363&locale=sk 230. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2014%3A2363&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 231. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2014%3A2363&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point62 232. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2012%3A479&locale=sk 233. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2012%3A479&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 234. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2012%3A479&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point58 235. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2011%3A278&locale=sk 236. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2011%3A278&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 237. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2011%3A278&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point83 238. file:///tmp/lynxXXXXRuiBno/L89010-7026TMP.html#c-ECR_62016CC0180_SK_01-E0050 239. file:///tmp/lynxXXXXRuiBno/L89010-7026TMP.html#c-ECR_62016CC0180_SK_01-E0051 240. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2011%3A278&locale=sk 241. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2011%3A278&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 242. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2011%3A278&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point97 243. file:///tmp/lynxXXXXRuiBno/L89010-7026TMP.html#c-ECR_62016CC0180_SK_01-E0052 244. file:///tmp/lynxXXXXRuiBno/L89010-7026TMP.html#c-ECR_62016CC0180_SK_01-E0053 245. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2011%3A278&locale=sk 246. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2011%3A278&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 247. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2011%3A278&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point84 248. file:///tmp/lynxXXXXRuiBno/L89010-7026TMP.html#c-ECR_62016CC0180_SK_01-E0054 249. file:///tmp/lynxXXXXRuiBno/L89010-7026TMP.html#c-ECR_62016CC0180_SK_01-E0055 250. file:///tmp/lynxXXXXRuiBno/L89010-7026TMP.html#c-ECR_62016CC0180_SK_01-E0056 251. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2010%3A255&locale=sk 252. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2010%3A255&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 253. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2010%3A255&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point196 254. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2010%3A255&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point198 255. file:///tmp/lynxXXXXRuiBno/L89010-7026TMP.html#c-ECR_62016CC0180_SK_01-E0057 256. file:///tmp/lynxXXXXRuiBno/L89010-7026TMP.html#c-ECR_62016CC0180_SK_01-E0058 257. file:///tmp/lynxXXXXRuiBno/L89010-7026TMP.html#c-ECR_62016CC0180_SK_01-E0059 258. file:///tmp/lynxXXXXRuiBno/L89010-7026TMP.html#c-ECR_62016CC0180_SK_01-E0060 259. file:///tmp/lynxXXXXRuiBno/L89010-7026TMP.html#c-ECR_62016CC0180_SK_01-E0061 260. file:///tmp/lynxXXXXRuiBno/L89010-7026TMP.html#c-ECR_62016CC0180_SK_01-E0062 261. file:///tmp/lynxXXXXRuiBno/L89010-7026TMP.html#c-ECR_62016CC0180_SK_01-E0063 262. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2010%3A255&locale=sk 263. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2010%3A255&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 264. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2010%3A255&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point207 265. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2010%3A255&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point208 266. file:///tmp/lynxXXXXRuiBno/L89010-7026TMP.html#c-ECR_62016CC0180_SK_01-E0064 267. file:///tmp/lynxXXXXRuiBno/L89010-7026TMP.html#c-ECR_62016CC0180_SK_01-E0065 268. file:///tmp/lynxXXXXRuiBno/L89010-7026TMP.html#c-ECR_62016CC0180_SK_01-E0066 269. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1999%3A356&locale=sk 270. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1999%3A356&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 271. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1999%3A356&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point90