NÁVRHY GENERÁLNEHO ADVOKÁTA NILS WAHL prednesené 6. apríla 2017 ( [1]1 ) Vec C-177/16 Biedriba "Autortiesibu un komunicesanas konsultaciju agentura - Latvijas Autoru apvieniba" proti Konkurences padome [návrh na zacatie prejudiciálneho konania, ktorý podal Augstaka tiesa (Najvyssí súd, Lotyssko)] "Clánok 102 ZFEÚ - Zneuzitie dominantného postavenia - Vplyv na obchod medzi clenskými státmi - Organizácia kolektívnej správy autorských práv - Neprimerané ceny - Obrat relevantný na úcely ulozenia pokuty" 1. Existuje nieco také ako neprimerané ceny? 2. V oblasti práva hospodárskej sútaze sa jednotlivé krajiny vybrali v tomto ohlade rôznou cestou. Napríklad v mnohých z nich, vrátane Spojených státov, sa správanie podnikov s trhovou silou, ktoré iba zneuzíva zákazníkov, vseobecne nepovazuje za porusovanie tohto práva. Autori Zmlúv o EÚ si vsak vybrali zjavne inú cestu: clánok 102 druhý odsek písm. a) ZFEÚ zahrna medzi zakázané zneuzitie dominantného postavenia správanie, ktoré spocíva v "priamom alebo nepriamom vynucovaní neprimeraných nákupných alebo predajných cien alebo iných obchodných podmienok". 3. Vo svojej praxi sa vsak Komisia velmi zdráhala vyuzívat toto ustanovenie proti (údajne) vysokým cenám uplatnovaným dominantnými podnikmi. Podla môjho názoru správne. Toto ustanovenie predovsetkým nie je vôbec potrebné uplatnovat na slobodnom a konkurencnom trhu: bez prekázok vstupu by mali vysoké ceny za normálnych okolností prilákat nových úcastníkov. Takýto trh by sa sám reguloval. 4. Na trhoch s legislatívnymi prekázkami vstupu alebo rozsírenia, a to najmä na tých, kde existuje zákonný monopol, to vsak môze byt inak. Môzu totiz existovat trhy, ktoré z dôvodov osobitných vlastností nefungujú efektívne, ked sú otvorené hospodárskej sútazi. Podobne aj vláda môze mat legitímne politické dôvody na obmedzenie hospodárskej sútaze na konkrétnom trhu, cím sa obetuje ekonomická efektivita v prospech iných verejných cielov. 5. Práve tak to je vo veci samej. 6. Predmetná vec ponúka Súdnemu dvoru prílezitost objasnit podmienky, za ktorých by mohlo stanovenie vysokých cien dominantným podnikom porusit clánok 102 druhý odsek písm. a) ZFEÚ. Inými slovami, táto vec sa týka cien stanovených dominantnými podnikmi, ktoré môzu mat zneuzívajúcu povahu, pretoze zneuzívajú zákazníkov vzhladom na svoju neprimeranú výsku. Naopak, netýka sa cien, ktoré môzu mat zneuzívajúcu povahu z dôvodu svojich vylucovacích úcinkov na konkurentov. I. Právny rámec A. Lotysské právo 7. Clánok 13 ods. 4 Konkurences likums (zákon o hospodárskej sútazi) má rovnaké znenie ako clánok 102 druhý odsek písm. a) ZFEÚ. II. Skutkový stav, konanie a prejudiciálne otázky 8. Zalobkyna vo veci samej, Autortiesibu un komunicesanas konsultaciju agentura - Latvijas Autoru apvieniba (dalej len "AKKA/LAA") ako organizácia kolektívnej správy autorských práv udeluje licencie na verejný výkon hudobných diel v obchodoch a v zariadeniach, v ktorých sa poskytujú sluzby. Sadzby za tieto licencie sú odvodené od plochy priestorov. AKKA/LAA má v Lotyssku zákonný monopol. 9. V roku 2008 Konkurences padome (Rada pre hospodársku sútaz) uz ulozila AKKA/LAA pokutu za zneuzívanie dominantného postavenia z dôvodu, ze AKKA/LAA uplatnovala neprimerane vysoké sadzby vo vztahu k autorským odmenám. Suma ulozenej pokuty bola vypocítaná na základe obratu tejto organizácie kolektívnej správy autorských práv, od ktorého sa odpocítali sumy vyplatené autorom ako odmena. 10. AKKA/LAA následne v roku 2011 stanovila nové sadzby zodpovedajúce autorskej odmene, v súvislosti s ktorými Rada pre hospodársku sútaz zacala konanie v roku 2012. S cielom vyhodnotit, ci boli tieto sadzby odôvodnené, ich tento orgán porovnal tak so sadzbami v susednej Litve a v susednom Estónsku, teda v krajinách, ktoré povazoval za pomerne podobné Lotyssku, pokial ide o návyky spotrebitelov, hospodárstvo a hrubý domáci produkt, ako aj - na ilustráciu - so sadzbami v iných clenských státoch, s prihliadnutím na index parity kúpnej sily odvodený od hrubého domáceho produktu (dalej len "index PKS"). Uvedený orgán konstatoval, ze sadzby zalobkyne sú podstatne vyssie (v niektorých segmentoch dokonca dvojnásobné) nez sadzby platné v oboch susedných státoch a patria medzi najvyssie v Únii, pricom o 50 % az 100 % prevysujú priemernú úroven sadzieb v Únii. Rada pre hospodársku sútaz dospela k záveru, ze uvedené sadzby vzhladom na to, ze podstatne prekracovali sadzby stanovené v susedných krajinách, nie sú odôvodnené, a AKKA/LAA ich navyse nebola schopná objektívne odôvodnit. 11. Rada pre hospodársku sútaz preto v rozhodnutí z 2. apríla 2013 (dalej len "napadnuté rozhodnutie") konstatovala, ze správanie AKKA/LAA predstavuje porusenie zákazu stanoveného v clánku 13 ods. 4 zákona o hospodárskej sútazi a v clánku 102 druhom odseku písm. a) ZFEÚ, a ulozila jej pokutu. Pri výpocte pokuty vzala do úvahy obrat AKKA/LAA, no v tomto prípade zapocítala sumy vybraté ako autorská odmena, ktoré boli vyplatené autorom. Rada pre hospodársku sútaz uviedla, ze obrat subjektov, akým je organizácia kolektívnej správy autorských práv, sa na úcely práva hospodárskej sútaze musí vypocítat podla tých istých zásad ako v prípade kapitálových spolocností, aby sa zarucilo, ze pokuta sa neurcí rozdielne podla právnej formy hospodárskeho subjektu. 12. Administrativa apgabaltiesa (Krajský správny súd, Lotyssko) rozsudkom z 9. februára 2015 ciastocne vyhovel zalobe: vyhlásil za správny záver, ze doslo k uplatneniu neodôvodnene vysokých sadzieb, ale zrusil napadnuté rozhodnutie, pokial ide o ulozenú pokutu, a na základe zásad zákonnosti a rovnosti nariadil Rade pre hospodársku sútaz, aby znovu vypocítala pokutu, ktorá mala byt ulozená AKKA/LAA, bez toho, aby do obratu zahrnula sumy vybraté ako autorská odmena. Obaja úcastníci konania podali proti tomuto rozsudku odvolanie na Augstaka tiesa (Najvyssí súd, Lotyssko). 13. Z dôvodu pochybností o výklade clánku 102 ZFEÚ vnútrostátny súd rozhodol prerusit konanie a podat Súdnemu dvoru návrh na zacatie prejudiciálneho konania o týchto otázkach: "1. Uplatní sa clánok 102 [druhý odsek] písm. a) [ZFEÚ] v spore týkajúcom sa sadzieb stanovených vnútrostátnou organizáciou kolektívnej správy autorských práv, ak táto organizácia tiez vyberá odmeny za diela zahranicných autorov a sadzby, ktoré stanovila, môzu odrádzat od pouzívania týchto diel v dotknutom clenskom státe? 2. Je na úcely urcenia obsahu pojmu neprimerané ceny pouzitého v clánku 102 [druhom odseku] písm. a) [ZFEÚ] v oblasti kolektívnej správy autorských práv a s nimi súvisiacich práv vhodné a dostatocné - a v akých prípadoch - porovnat ceny (sadzby) na predmetnom trhu s cenami (sadzbami) na trhoch, ktoré s týmto trhom susedia? 3. Je na úcely urcenia obsahu pojmu neprimerané ceny pouzitého v clánku 102 [druhom odseku] písm. a) [ZFEÚ] v oblasti kolektívnej správy autorských práv a s nimi súvisiacich práv vhodné a dostatocné pouzit index [PKS] odvodený od hrubého domáceho produktu? 4. Má sa porovnanie sadzieb vykonat v kazdom jednotlivom segmente sadzieb alebo vo vztahu k priemernej úrovni sadzieb? 5. Kedy treba konstatovat, ze rozdiel sadzieb skúmaných na úcely pojmu neprimerané ceny pouzitého v clánku 102 [druhom odseku] písm. a) [ZFEÚ] je podstatný, takze hospodárskemu subjektu, ktorý má dominantné postavenie, prislúcha preukázat, ze jeho sadzby sú primerané? 6. Aké informácie mozno dôvodne ocakávat od hospodárskeho subjektu na preukázanie primeranosti sadzieb týkajúcich sa diel, na ktoré sa vztahujú autorské práva, v rámci uplatnovania clánku 102 [druhého odseku] písm. a) [ZFEÚ], ak cenu týchto diel nemozno urcit tak ako v prípade hmotných výrobkov? Tvoria ju len administratívne náklady organizácie kolektívnej správy autorských práv? 7. Treba v prípade porusenia práva hospodárskej sútaze na úcely výpoctu pokuty vylúcit z obratu organizácie kolektívnej správy autorských práv odmeny, ktoré tento hospodársky subjekt vyplatil autorom?" 14. Písomné pripomienky predlozili AKKA/LAA, ako aj nemecká, spanielska, lotysská a holandská vláda a Komisia. Na pojednávaní 8. februára 2017 predniesli ústne vyjadrenia AKKA/LAA, spanielska a lotysská vláda, ako aj Komisia. III. Analýza A. Úvod 15. Celý tento prípad sa sústreduje na údajné zneuzitie spocívajúce v pouzití neprimeraných cien v zmysle clánku 102 druhého odseku písm. a) ZFEÚ. Zdá sa preto uzitocné strucne pripomenút judikatúru Súdneho dvora týkajúcu sa tohto ustanovenia. 16. V rozsudku United Brands ( [2]2 ), rovnako ako v niekolkých dalsích rozhodnutiach ( [3]3 ), Súdny dvor povazoval uplatnenie cien, ktoré sú prílis vysoké, pretoze nemali ziadny primeraný vztah k ekonomickej hodnote dodávaného výrobku, za prieciace sa terajsiemu clánku 102 ZFEÚ. Preto môzu byt porusením tohto ustanovenia len "neprimerané" alebo "premrstené" ceny. ( [4]4 ) Súdny dvor stanovil na tento úcel analýzu v dvoch krokoch. 17. Prvým krokom analýzy je zistit, ci existuje nadmerná odchýlka - výrazný rozdiel - medzi cenou skutocne vyberanou dominantným podnikom na relevantnom trhu a cenou, ktorú by tento podnik hypoteticky vyberal, keby na trhu panovala efektívna sútaz (dalej len "referencná cena"). ( [5]5 ) 18. Súdny dvor uznal, ze môzu existovat rôzne metódy urcovania, ci je cena neprimeraná. ( [6]6 ) Napríklad, pokial je to mozné a vhodné, mozno vykonat porovnanie medzi predajnou cenou a výrobnými nákladmi. ( [7]7 ) Táto metóda je zrejme zalozená na myslienke, ze existuje urcitá prahová cena, ktorá zarucuje uspokojivú marzu ( [8]8 ) s ohladom na náklady, a ze cena vyberaná dominantným podnikom nad úrovnou tohto prahu je neprimeraná. ( [9]9 ) Tazisko analýzy je teda v marziach (alebo ziskovosti) dominantného podniku pri predaji predmetných výrobkov alebo sluzieb. 19. V iných prípadoch Súdny dvor vykonal porovnanie ceny za predaj príslusného výrobku dominantným podnikom na jednej strane a ceny vyberanej na rovnakom trhu nedominantnými podnikmi (porovnanie s konkurentmi) ( [10]10 ) na druhej strane alebo tým istým dominantným podnikom v rôznych okamihoch (casové porovnanie) ( [11]11 ) alebo ceny vyberanej na iných zemepisných trhoch rovnakým dominantným podnikom ( [12]12 ) alebo inými podnikmi (zemepisné porovnanie) ( [13]13 ). Základnou myslienkou je, ze ak sú vybrané výrobky alebo zemepisné trhy dostatocne homogénne, porovnanie cien môze byt zmysluplné. ( [14]14 ) Rovnako tak struktúra cien podniku v priebehu casu môze tiez poskytnút uzitocné usmernenie. 20. Po zistení, ze na základe jednej alebo viacerých z týchto metód existuje výrazný rozdiel medzi cenou skutocne vyberanou dominantným podnikom a referencnou cenou, treba urcit, do akej miery je skutocná cena neprimeraná, ci uz sama osebe alebo v porovnaní s konkurencnými výrobkami. ( [15]15 ) 21. Tento druhý krok analýzy má za ciel preskúmat, ci je rozdiel v cene len výsledkom zneuzitia trhovej sily zo strany dominantného podniku, alebo dôsledkom iných legitímnych dôvodov. 22. Len v prípade, ze neexistuje ziadne platné odôvodnenie rozdielu medzi referencnou cenou a cenou skutocnou stanovenou dominantným podnikom svojim zákazníkom, sa môze cena povazovat za "neprimeranú" v zmysle clánku 102 druhého odseku písm. a) ZFEÚ. 23. Súdny dvor pouzil tento dvojfázový test s cielom urcit, kedy je cena neprimeraná, a tým aj neprimeraná v zmysle clánku 102 ZFEÚ, aj v prípadoch, ktoré sa týkali - tak ako vo veci samej - správania organizácií kolektívnej správy autorských práv. V týchto prípadoch Súdny dvor rozhodol, ze "ak podnik s dominantným postavením pozaduje za svoje sluzby sadzby, ktoré sú podstatne vyssie ako sadzby uplatnované v iných clenských státoch, a pod podmienkou, ze porovnanie výsky sadzieb sa uskutocnilo na jednotnom základe, rozdiel treba povazovat za svedciaci o zneuzití dominantného postavenia. V takomto prípade je na danom podniku, aby opodstatnil rozdiel poukázaním na objektívne rozdiely medzi situáciou v danom clenskom státe a situáciou, ktorá prevazuje vo vsetkých ostatných clenských státoch" ( [16]16 ). 24. V tomto kontexte vykonám analýzu právnych otázok vznesených vnútrostátnym súdom. B. O prvej otázke 25. Prvou otázkou sa vnútrostátny súd pýta Súdneho dvora, ci správanie organizácie kolektívnej správy autorských práv, ktorá je poverená úlohou vyberat odmenu, aj pokial ide o diela zahranicných autorov, môze ovplyvnit obchod medzi clenskými státmi v zmysle clánku 102 ZFEÚ. 26. Na zaciatku by som pripomenul, ze z ustálenej judikatúry vyplýva, ze pri výklade podmienky uvedenej v clánkoch 101 a 102 ZFEÚ týkajúcej sa vplyvu na obchod medzi clenskými státmi je potrebné zvolit si ako východiskový bod skutocnost, ze jej cielom je urcit v rámci právnej úpravy hospodárskej sútaze pôsobnost práva Únie a právnych poriadkov clenských státov. Preto do pôsobnosti práva Únie patria vsetky kartelové dohody a postupy, ktoré by mohli ovplyvnovat obchod medzi clenskými státmi spôsobom, ktorý by mohol skodit naplnaniu cielov jednotného trhu medzi clenskými státmi, najmä rozdelením vnútrostátnych trhov alebo zmenou struktúry hospodárskej sútaze na spolocnom trhu. Na to, aby boli rozhodnutie, dohoda alebo postup spôsobilé ovplyvnit obchod medzi clenskými státmi, musia na základe objektívnych právnych alebo skutkových dôvodov umoznit s dostatocnou pravdepodobnostou predpokladat, ze by mohli mat priamy ci nepriamy, súcasný ci potenciálny vplyv na obchod medzi clenskými státmi, a to takým spôsobom, ze by bolo mozné obávat sa, ze budú bránit vytvoreniu spolocného trhu medzi clenskými státmi. ( [17]17 ) 27. Vzhladom na to samotná skutocnost, ze cielom správania podniku v dominantnom postavení je len uvádzanie výrobkov na trh v jedinom clenskom státe, nestací na to, aby sa vylúcilo, ze obchod medzi clenskými státmi môze byt ovplyvnený. Také správanie môze v skutocnosti mat za následok upevnenie oddelenia trhu na vnútrostátnej úrovni, cím bráni vzájomnému hospodárskemu prelínaniu trhov sledovaného Zmluvou. ( [18]18 ) 28. V tomto prípade, ako uvádza samotný vnútrostátny súd, sa cenová politika uplatnovaná AKKA/LAA týka tiez diel zahranicných autorov, a preto má vplyv na sírenie týchto diel v Lotyssku. Vzhladom na to, ze táto organizácia má zákonný monopol, jej volba toho ci, ako a za akú cenu umozní rozmnozovanie chránených diel, má nevyhnutný vplyv na spotrebitelské vzorce v Lotyssku, ako aj na rozhodnutia majitelov autorských práv týkajúcich sa trhu tejto krajiny. 29. Súdny dvor totiz opakovane konstatoval, ze pravidlá hospodárskej sútaze Únie sa majú uplatnovat na cinnosti organizácií kolektívnej správy autorských práv spocívajúce v licencovaní hudobných diel, a to napriek skutocnosti, ze tieto cinnosti boli obmedzené iba na jeden clenský stát. ( [19]19 ) 30. Skutocnost uvedená v rozhodnutí vnútrostátneho súdu, ze v roku 2013 Vseobecný súd ( [20]20 ) ciastocne zrusil rozhodnutie Komisie (dalej len "rozhodnutie CISAC") ( [21]21 ), prijaté v rámci konania podla clánku 101 ZFEÚ a urcené 24 organizáciám kolektívnej správy autorských práv (vrátane AKKA/LAA), nemá v tejto súvislosti ziadny význam. Vseobecný súd zrusil rozhodnutie CISAC z dôvodu, ze Komisia dostatocne právne nepreukázala existenciu zosúladených postupov medzi organizáciami kolektívnej správy autorských práv. Ziadna cast rozsudku Vseobecného súdu sa netýka otázky, ci mohlo správanie organizácií kolektívnej správy autorských práv ovplyvnit obchod medzi clenskými státmi. 31. Treba preto dospiet k záveru, ze správanie organizácie kolektívnej správy autorských práv, ktorá je poverená úlohou vyberat odmenu, aj pokial ide o diela zahranicných autorov, môze napriek tomu, ze k nemu dochádza v jednom clenskom státe, ovplyvnit obchod medzi clenskými státmi v zmysle clánku 102 ZFEÚ. C. O druhej otázke 32. Podstatou druhej otázky vnútrostátneho súdu je, ci by bolo v situácii vo veci samej vhodné a postacujúce, aby vnútrostátny orgán pre hospodársku sútaz vykonal porovnanie medzi sadzbami na dotknutom vnútrostátnom trhu a sadzbami na susedných trhoch. 33. Táto druhá otázka sa týka - rovnako ako tretia, stvrtá a piata otázka - prvého kroku v analýze uvedenej v bodoch 17 az 19 vyssie: posúdenie, ci doslo k neprimeranému rozdielu medzi cenou skutocne vyberanou dominantným podnikom na relevantnom trhu a referencnou cenou. Na pripomenutie, posledná uvedená cena je cenou, ktorú by tento podnik hypoteticky vyberal, keby bola na trhu konkurencia. 34. Je zrejmé, ze táto druhá otázka smeruje k jadru otázok polozených v rámci tohto konania, pretoze vyzaduje, aby Súdny dvor objasnil, aké metódy a kritériá majú orgány hospodárskej sútaze uplatnovat na úcely stanovenia referencnej ceny. Pred podrobnejsím skúmaním tohto aspektu by som este raz pripomenul, ze konanie vo veci samej sa týka údajných neprimeraných cien v situácii zahrnajúcej zákonný monopol. 1. Vseobecné poznámky 35. Ako som uz vysvetlil v bodoch 18 a 19 týchto návrhov, Súdny dvor ponechal orgánom hospodárskej sútaze Únie a vnútrostátnym orgánom hospodárskej sútaze urcitý manévrovací priestor, pokial ide o metódu, ktorú mozno pouzit na urcenie neprimeranej ceny. Z nasledujúcich dôvodov ide podla môjho názoru o velmi rozumný prístup. a) Neexistencia jedinej metódy ci testu 36. Je mozné bezpecne konstatovat, ze v súcasnom stádiu právneho a ekonomického myslenia neexistuje v tomto smere jediná metóda, test alebo súbor kritérií, ktoré by boli vseobecne prijímané ekonomickou a právnu doktrínou. Rôzne orgány, ako aj právnici a ekonómovia navrhli na tento úcel viaceré metódy analýzy (ako aj rôzne kritériá, testy alebo "previerky"). V skutocnosti vsak kazdá z týchto metód vykazuje urcité inherentné nedostatky. 37. Po prvé ziadnu z týchto metód nemozno pouzit za vsetkých okolností, pretoze ich vhodnost (a obcas aj samotná moznost ich uplatnenia) závisí do znacnej miery od osobitosti kazdého prípadu. Napríklad porovnanie nákladov a cien nedáva zmysel pri dodávkach niektorých nehmotných statkov, akými sú - tak ako vo veci samej - autorským právom chránené hudobné diela. 38. Po druhé informácie potrebné na vykonanie operácií nevyhnutných na výpocet referencnej ceny môzu chýbat alebo môzu byt neúplné alebo ich hodnota môze byt kontroverzná. Napríklad identifikácia nákladov a ich priradenie ku konkrétnemu výrobku sú velmi zlozité vo väcsine typov podnikania a pre mnoho podnikov. ( [22]22 ) Výpocet ziskovej marze je teda dost neistým úkonom. Nemala by sa ignorovat skutocnost, ze úctovné standardy a ceny sa môzu menit napriec odvetviami alebo krajinami v dôsledku rozdielnych právnych predpisov alebo úctovných zvyklostí a navyse nemusia vzdy odrázat príslusné ekonomické koncepty. ( [23]23 ) 39. Po tretie aj porovnávanie cien na rôznych zemepisných trhoch, medzi rôznymi konkurentmi alebo v rôznych casových obdobiach predstavuje riziká. Trhy sú málokedy natolko homogénne, aby sa mohlo okamzite a automaticky uskutocnit zmysluplné porovnanie. Skôr, nez mozno tieto údaje pouzit na stanovenie referencnej ceny, môzu byt nevyhnutné viaceré "úpravy" údajov, ktoré sú k dispozícii na trhoch a majú sa pouzit na porovnanie. 40. Na zaciatok, pokial ide o zemepisné porovnanie, prvky, akými sú napríklad vnútrostátne dane, specifické charakteristiky vnútrostátneho trhu práce a preferencie miestnych spotrebitelov, môzu významne ovplyvnit konecné ceny príslusného výrobku alebo sluzby. ( [24]24 ) Pokial ide o porovnávanie medzi konkurentmi, nemalo by sa prehliadat, ze rozdiely v cenách môzu jednoducho odrázat rôzne kvality: drahsí výrobok môze mat objektívne vyssiu kvalitu (alebo sa môze takto iba vnímat). 41. Napokon, pokial ide o porovnanie v case, treba zohladnit skutocnost, ze zmeny vo faktoroch, ktoré môzu mat vplyv na konecnú cenu výrobku alebo sluzby, môzu na trhu nastat pomerne rýchlo. Tieto faktory sa môzu týkat legitímnych obchodných stratégií (napríklad podnik sa môze rozhodnút, ze sa pokúsi preniknút na nový trh, a pocas urcitého obdobia uplatnuje velmi nízku cenu, akceptujúc znízenie svoje marze), zvýsenie nákladov (z dôvodu vonkajsích faktorov, akými sú zmeny v miestnych daniach alebo nákladoch pôziciek, alebo obchodných rozhodnutí samotného podniku, akým je volba týkajúca sa reklamných kampaní ci výskumu a vývoja), alebo dokonca spotrebitelských preferencií (napríklad posuny vo vnímaní výrobku zo strany zákazníkov v reakcii na nové marketingové stratégie). Vsetky tieto faktory môzu viest k (zvycajne legitímnym) náhlym a výrazným zmenám cien. 42. Vzhladom na tieto obmedzenia protimonopolné orgány a ekonómovia vo vseobecnosti súhlasia s tým, ze metóda spocívajúca v stanovení referencnej ceny v prípade potenciálnych neprimeraných cien so sebou nesie vysoké riziko chyby typu I (alebo falosné pozitíva: cena sa mylne povazuje za vyssiu ako konkurencné ceny) a chyby typu II (alebo falosné negatíva: cena sa mylne povazuje za nepresahujúcu konkurencné ceny). ( [25]25 ) b) Kombinovanie rôznych metód 43. Preto pri neexistencii vseobecne uplatnitelného testu a vzhladom na obmedzenia vlastné vsetkým existujúcim metódam je podla môjho názoru na úcely predchádzania (alebo presnejsie minimalizácie) rizika chýb dôlezité, aby sa orgány hospodárskej sútaze snazili preskúmat daný prípad kombinovaním niekolkých metód, popri tých, ktoré sa prijímajú ekonomickou doktrínou a zdajú sa vhodné a dostupné v konkrétnej situácii. Zdá sa mi, ze tie, ktoré mozno nájst v judikatúre Súdneho dvora (a ktoré boli uvedené v bodoch 18 a 19 vyssie), môzu slúzit tomuto úcelu. ( [26]26 ) 44. Volba kombinácie niekolkých metód je v skutocnosti prístupom, ktorý uz uplatnujú viaceré protimonopolné úrady po celom svete: napríklad Office of Fair Trading (OFT) v Spojenom královstve tak urobil vo veci Napp ( [27]27 ). Je to tiez v súlade s návrhmi predlozenými v rámci medzinárodných diskusných fór organizovaných týmito orgánmi ( [28]28 ), ako aj v súcasnej ekonomickej literatúre ( [29]29 ). 45. Je pravda, ze takýto prístup bol kritizovaný z dôvodu, ze kombinované pouzitie niekolkých nepresných metód nemusí ani vtedy, ked kazdá z nich vytvára vzájomne koherentné výsledky, viest k väcsej spolahlivosti záverov. ( [30]30 ) Pravda, slabé stránky jednej metódy sa nemusia nevyhnutne napravit pouzitím inej rovnako slabej metódy. Napriek tomu, ak sú tieto metódy pouzité nezávisle od seba, dané obmedzenie jednej z nich nemá vplyv na výsledky získané pouzitím iných metód. V súlade s tým a za predpokladu, ze pouzité metódy nie sú samy osebe chybné a ze sa uplatnujú starostlivo a objektívne, môze byt konvergencia výsledkov vnímaná ako indikátor moznej referencnej ceny v danom prípade. c) Dodatocné ukazovatele 46. Napriek tomu môzu existovat prípady, v ktorých môze byt k dispozícii alebo vhodná iba jedna z týchto metód stanovenia referencnej ceny. V týchto prípadoch povazujem za mimoriadne dôlezité, aby orgán vzal do úvahy aj dalsie ukazovatele, ktoré môzu potvrdit alebo naopak spochybnit výsledky danej metódy. 47. Relevantnými sa mi zdajú byt nasledujúce ukazovatele. 48. Po prvé cena nemôze byt lahko nastavená výrazne nad konkurencnú úroven, pokial sa trh nechráni vysokými prekázkami vstupu alebo rozsírenia pôsobenia. V opacnom prípade, ako uz bolo uvedené vyssie, by trh mal byt v zásade schopný sa sám regulovat v krátkodobom az strednodobom horizonte: vysoké ceny by za normálnych okolností prilákali nových úcastníkov alebo podporili rozsírenie pôsobenia existujúcich konkurentov. To je dôvod, preco - ako je uvedené v úvode týchto návrhov - som presvedcený, ze neprimerané ceny v zmysle clánku 102 ZFEÚ môzu existovat len na regulovaných trhoch, kde verejné orgány vyvíjajú urcitú formu kontroly nad silami pôsobiacimi na strane ponuky, a rozsah slobodnej a otvorenej hospodárskej sútaze je teda obmedzený. Je zrejmé, ze cím sú prekázky vytvorené normotvorcom vyssie a dlhsie trvajúce, tým viac je dominantný podnik schopný uplatnovat svoju trhovú silu. 49. Po druhé je málo pravdepodobné, ze sa cena výrazne neprimeraná konkurencnej cene objaví na trhoch, kde je odvetvový regulátor poverený najmä stanovovaním alebo kontrolovaním cien uplatnovaných podnikmi pôsobiacimi v danom odvetví. Odvetvové orgány sú na dohliadanie na ceny zretelne lepsie vybavené ako orgány hospodárskej sútaze a v prípade potreby môzu vykonat nápravu mozných zneuzití. ( [31]31 ) Zdalo by sa teda, ze porusenie pravidiel hospodárskej sútaze v týchto situáciách by sa malo obmedzit predovsetkým na prípady pochybenia alebo vseobecne na zlyhanie regulacných mechanizmov: prípady, ked odvetvový orgán mal zasiahnut a chybne tak neurobil. 50. Po tretie podnik s trhovou silou je zjavne menej schopný vyuzit svoju pozíciu pri vyjednávaní so silnými kupujúcimi. Napríklad, pokial ide o licencie na pouzitie autorským právom chránených hudobných diel, vyjednávacia pozícia malých predajcov je pravdepodobne odlisná od pozície medzinárodných platforiem (akou je Spotify) alebo skupín tvorených velkými a komplexnými podnikmi (akými sú velké hollywoodske spolocnosti). Velkost a financná sila podniku (alebo skupiny podnikov) môze mat skutocne významnú váhu pri vyjednávaní. To, do akej miery sú licencované výrobky dôlezitým (alebo dokonca nenahraditelným) vstupom pre podnikanie zákazníkov, môze mat tiez velký význam v tomto kontexte. 51. Je zrejmé, ze môzu existovat aj iné faktory, ktoré môzu byt relevantné, v závislosti od konkrétnych okolností kazdého prípadu. d) Varovanie 52. Na záver k tomuto bodu sa zdá dôlezité uviest tieto dve poznámky. Najprv by som pripomenul, ze je na protimonopolnom úrade, aby preukázal, ze doslo k poruseniu pravidiel hospodárskej sútaze Únie. ( [32]32 ) Po druhé sa podla ustálenej judikatúry zásada, akou je prezumpcia neviny, vztahuje aj na podniky vysetrované pre prípadné porusenie práva hospodárskej sútaze Únie. ( [33]33 ) 53. Z toho podla môjho názoru vyplýva, ze mozný nedostatok spolahlivých údajov alebo zlozitost operácií nevyhnutných na výpocet referencnej ceny (alebo jej potvrdenie) nemôze odôvodnit neúplnú, povrchnú alebo pochybnú analýzu orgánu hospodárskej sútaze. Inými slovami, tazkosti úradu pri vykonávaní posúdenia nemôzu íst na úkor podniku, ktorý je predmetom vysetrovania. 54. Bez ohladu na konkrétnu situáciu v danom prípade, pouzité metódy a dalsie skúmané ukazovatele musia orgány poskytnút dostatocne úplný a spolahlivý súbor prvkov, ktoré ukazujú jedným smerom: na existenciu rozdielu ( [34]34 ) medzi (hypotetickou) referencnou cenou a (skutocnou) cenou, ktorú uplatnuje predmetný dominantný podnik. 55. Konkrétne aspekty veci samej preskúmam opät v tomto kontexte. 2. Predmetný prípad 56. V napadnutom rozhodnutí sa Rada pre hospodársku sútaz rozhodla porovnat sadzby uplatnované AKKA/LAA so sadzbami, ktoré pouzívajú podobné orgány pôsobiace na iných zemepisných trhoch. Vnútrostátny súd sa pýta, ci bola táto metóda v predmetnom prípade vhodná a dostatocná. a) Vhodnost metódy 57. Ako uz bolo spomenuté v bodoch 19 a 23 týchto návrhov, zemepisnú porovnávaciu metódu Súdny dvor - v zásade - uznal za platnú. To sa dalej potvrdilo v prípadoch, ktoré sa týkali práve správania organizácií kolektívnej správy autorských práv. 58. Súhlasím tak s nemeckou, spanielskou, lotysskou a holandskou vládou a Komisiou, ze zemepisné porovnanie medzi cenami za rovnakú sluzbu rôznymi orgánmi v rôznych clenských státoch môze byt v situácii, akou je situácia vo veci samej, ( [35]35 ) vhodnou metódou na urcenie referencnej ceny na úcely clánku 102 ZFEÚ. 59. Tak je to samozrejme len v prípade, ze orgán túto metódu pouzil správne. b) Správnost metódy 60. Ci bola daná metóda pouzitá v konkrétnom prípade správne, jednoznacne v zásade prinálezí urcit príslusným vnútrostátnym súdom. Súdny dvor vsak môze, pokial je to mozné, poskytnút usmernenie, aby tieto súdy mohli vykladat a uplatnovat clánok 102 ZFEÚ riadne a koherentne. 61. V tomto ohlade zastávam názor, ze orgán by mal najprv vybrat referencné clenské státy podla objektívnych, primeraných a overitelných kritérií. 62. Podla vnútrostátneho súdu vybrala Rada pre hospodársku sútaz susedné krajiny Litvu a Estónsko, pretoze sú pomerne podobné Lotyssku spotrebnými návykmi, hospodárstvom a zivotnou úrovnou obcanov (hrubý domáci produkt) a tiez majú rovnaké historické a kultúrne dedicstvo. 63. Na rozdiel od názoru vyjadreného AKKA/LAA povazujem tieto kritériá za objektívne a overitelné. Ukazujú sa navyse relevantné, pretoze sú urcené na zabezpecenie toho, aby boli trhy homogénne na strane dopytu aj na strane ponuky. Je totiz velmi dôlezité vziat v tejto súvislosti do úvahy nasledujúce dva faktory, ktoré by podla môjho názoru mohli mat vplyv na ekonomickú hodnotu sluzieb, ktoré AKKA/LAA poskytuje: i) schopnost a ochotu zákazníkov AKKA/LAA platit za poskytnuté sluzby a ii) ekonomický prínos, ktorý zákazníci AKKA/LAA môzu mat následne z tejto sluzby, ked dodávajú výrobky alebo sluzby vlastným zákazníkom. 64. Je vsak vecou vnútrostátneho súdu, aby overil, ci údajná podobnost medzi Lotysskom na jednej strane a Litvou a Estónskom na druhej strane je skutocná a naozaj relevantná na úcely analýzy vykonanej Radou pre hospodársku sútaz. 65. Dôlezité tiez je, aby sa tento súd tiez presvedcil, ze ziadny iný clenský stát, hoci nie je susednou krajinou, ( [36]36 ) nesplna kritériá urcené Radou pre hospodársku sútaz. Inými slovami, ako tvrdí nemecká vláda, Augstaka tiesa (Najvyssí súd) má tiez overit, ci Rada pre hospodársku sútaz nevylúcila niektoré krajiny svojvolne, alebo este horsie z toho dôvodu, ze vykazovali údaje, ktoré "sa nehodili" na úcely jej tvrdení. 66. V tejto súvislosti vnútrostátny súd uvádza, ze Rada pre hospodársku sútaz vo svojom rozhodnutí tiez zohladnovala na ilustráciu sadzby uplatnované v iných clenských státoch (tak jednotlivo, ako aj na úcely výpoctu priemeru Únie), s prihliadnutím na index PKS na základe hrubého domáceho produktu. Zdá sa, ze výsledky tejto analýzy potvrdzujú závery dosiahnuté skúmaním trhov Litvy a Estónska. 67. Toto "rozsírenie" skupiny krajín, s ktorými sa lotysský trh porovnával, je nanajvýs dôlezité. Porovnanie obmedzené len na dve krajiny - tak homogénne, ako len môzu s Lotysskom byt - nemusí zabezpecit spolahlivé výsledky. Ako totiz zdôraznuje AKKA/LAA, akýkolvek atypický faktor, ktorý môze existovat v jednom z týchto dvoch trhov, bude mat obzvlást významný vplyv na výpocet vykonaný orgánom hospodárskej sútaze. Podla môjho názoru musí byt vzorka krajín pre porovnanie taká velká, ako je to len mozné. ( [37]37 ) 68. To znamená, ze by sa mal zohladnit akýkolvek významný rozdiel medzi príslusným clenským státom a ostatnými clenskými státmi vybranými na porovnanie. Ako bolo spomenuté vyssie, Súdny dvor totiz jasne uviedol, ze porovnanie medzi jednotlivými krajinami je mozné, ak sa vykonáva koherentným spôsobom. Vnútrostátny súd by mal teda skontrolovat, ci boli vykonané potrebné úpravy tak, aby sa prihliadalo na rozdiely, ktoré existujú medzi jednotlivými krajinami. c) Dostatocnost metódy 69. Poslednou otázkou, ktorú treba preskúmat s cielom poskytnút odpoved vnútrostátnemu súdu, je, ci bola zemepisná porovnávacia metóda pouzitá Radou pre hospodársku sútaz dostatocná na úcely urcenia referencnej ceny. 70. Opät ide o otázku, o ktorej by mal rozhodnút vnútrostátny súd. S cielom poskytnút vnútrostátnemu súdu usmernenie by som vsak poznamenal nasledujúce. 71. Vnútrostátny súd by mal najprv overit, ci na stanovenie referencnej ceny mohli byt pouzité popri zemepisnom porovnaní tiez dalsie spôsoby. S výhradou overenia vnútrostátnym súdom sa domnievam, ze iné metódy pravdepodobne neboli k dispozícii alebo neboli vyhovujúce. 72. Po prvé sa zdá nemozné vykonat analýzu nákladov a ceny v situácii, ktorá bola predmetom napadnutého rozhodnutia (aké sú náklady na zlozenie hudobného diela?). ( [38]38 ) 73. V tejto súvislosti vsak poznamenávam, ze holandská vláda navrhuje odlisný typ analýzy, ktorá sa zameriava skôr na odmeny, ktoré vdaka sadzbám uplatnovaným AKKA/LAA skutocne dostávajú autori licencovaných diel. Ustanovenia viacerých smerníc Únie sa totiz týkajú práve odmien, ktoré majú nositelia autorských práv dostat za vyuzívanie svojich diel. 74. Clánok 8 ods. 2 smernice 92/100/EHS ( [39]39 ) napríklad stanovuje, ze pouzívatelia musia platit nositelom autorských práv "primeranú odmenu", ak je pouzitý fonogram vydaný na obchodné úcely alebo rozmnozeniny takéhoto zvukového záznamu k bezdrôtovému vysielaniu alebo akémukolvek inému verejnému síreniu. Súdny dvor vylozil pojem "primeraná odmena" ako odmenu, ktorá umoznuje "dosiahnut primeranú rovnováhu medzi záujmom výkonných umelcov a výrobcov fonogramov na odmenu za vysielanie daného fonogramu a záujmom tretích osôb môct vysielat tento fonogram za primeraných podmienok". Súdny dvor tiez uviedol, ze otázka, ci je odmena primeraná, "je predovsetkým analyzovan[á] vzhladom na hodnotu tohto pouzitia v rámci hospodárskych výmen" ( [40]40 ). 75. Dalej, clánok 16 ods. 2 smernice 2014/26/EÚ ( [41]41 ), ktorá sa týka poskytovania licencií organizáciami kolektívnej správy autorských práv, stanovuje, ze "nositelia práv majú právo na primeranú odmenu za vyuzívanie ich práv" ( [42]42 ). Hoci sa smernica 2014/26 v prejednávanej veci z hladiska casovej pôsobnosti neuplatní, môze byt relevantná, pretoze pojem "primeraná odmena" sa zdá byt podobný "primeranej odmene" objavujúcej sa v smernici 92/100. Podla názoru holandskej vlády sa sadzby, ktoré vedú k odmene, ktorá je spravodlivá alebo vhodná, nemôzu povazovat za zneuzívajúce v zmysle clánku 102 ZFEÚ. 76. Prístup holandskej vlády sa skutocne zdá byt prítazlivý: ak sú neprimeranými cenami ceny, ktoré neprimerane vykoristujú zákazníkov v prospech dominantných podnikov, môze byt logické sa domnievat, ze sadzby, ktoré nezabezpecujú primeranú rovnováhu medzi záujmami nositelov autorských práv a záujmy zákazníkov, môzu byt v rozpore s clánkom 102 ZFEÚ. Zdá sa, ze prístup, ktorý Súdny dvor zaujal v rozsudku Kanal 5, do urcitej miery tento názor podporuje. ( [43]43 ) 77. Vzhladom na to mám vsak urcité pochybnosti o tom, ci sa právne rámce stanovené smernicami 92/100 a 2014/26 na strane jednej a clánkom 102 ZFEÚ na strane druhej úplne prekrývajú: sledujú totiz rôzne ciele a reagujú na rôznu logiku. Uvedené smernice sa okrem iného snazia zaistit autorom a výkonným umelcom primeranú odmenu ako základ pre pokracovanie v tvorivej a umeleckej práci. ( [44]44 ) Naopak clánok 102 ZFEÚ sa snazí zabezpecit, aby podniky s dominantným postavením (vrátane organizácií kolektívnej správy autorských práv) nezneuzívali svoju trhovú silu. 78. V kazdom prípade si nie som istý, ci pojmy, akým je "primeraná odmena", mohli byt nejakým spôsobom uzitocné pre orgány hospodárskej sútaze. Zdá sa, ze ide o rovnako vágne pojmy ako "neprimeraná" cena. 79. Po druhé, kedze má AKKA/LAA zákonný monopol, neexistujú v Lotyssku ziadne podobné sluzby ponúkané konkurencnými podnikmi, ktoré by sa mohli pouzit na úcely porovnania. Okrem toho AKKA/LAA nie je aktívna mimo Lotysska. Pokial ide o porovnanie sadzieb uplatnovaných AKKA/LAA v rôznych obdobiach, nie je isté, ze by mohlo poskytnút uzitocné usmernenia, pretoze Rada pre hospodársku sútaz uz v minulosti uznala sadzby za neprimerane vysoké. 80. Vzhladom na uvedené tak prinálezí vnútrostátnemu súdu, aby zistil, ci boli dostupné a vhodné iné metódy stanovenia referencnej ceny, ktoré sa mohli teoreticky pouzit súcasne s porovnaním s rôznymi clenskými státmi. Prislúcha mu tiez overit, ci sa výsledky týkajúce sa referencných sadzieb, ku ktorým dospela Rada pre hospodársku sútaz, potvrdili dalsími ukazovatelmi. 3. Odpoved na druhú otázku 81. Na základe vyssie uvedeného navrhujem, aby Súdny dvor odpovedal na druhú otázku takto: v situácii, o akú ide vo veci samej, je v zásade vhodnou metódou porovnanie sadzieb na danom trhu so sadzbami na iných trhoch. Je vsak úlohou vnútrostátneho súdu vzhladom na vsetky relevantné okolnosti overit, ci takéto porovnanie bolo na strane jednej správne vykonané a na strane druhej, ci bolo postacujúce. D. O tretej otázke 82. Svojou tretou otázkou sa vnútrostátny súd pýta, ci je vhodné a postacujúce pri porovnávaní sadzieb vyberaných rôznymi organizáciami kolektívnej správy autorských práv pouzit index PKS. 83. Vnútrostátny súd vysvetluje, ze pri porovnávaní sadzieb uplatnovaných AKKA/LAA v Lotyssku so sadzbami, ktoré sa pouzívajú v 19 iných clenských státoch (ide o iné ako susediace clenské státy) vyuzila Rada pre hospodársku sútaz index PKS na "korekciu" týchto sadzieb. 84. Bez dalsieho by som znovu rád pripomenul a zdôraznil, ze v rozsudkoch Tournier a Lucazeau Súdny dvor uviedol, ze zemepisné porovnávanie sadzieb môze byt mozné za predpokladu, ze sa vykonáva na "jednotnom základe" ( [45]45 ). Podla môjho názoru jednotnost porovnávania vyzaduje nielen to, aby boli dotknuté výrobky a sluzby zhodné alebo velmi podobné, ale aby bol aj ekonomický kontext, v ktorom sa tieto výrobky a sluzby dodávajú a poskytujú, velmi podobný. 85. Nemozno vsak spochybnovat, ze v rámci Únie existujú výrazné rozdiely v cenových hladinách, co znamená, ze za rovnaký tovar alebo sluzby platia obcania v rôznych krajinách rozdielne ceny. Dokonca sa kúpna sila spotrebitelov môze lísit, aj ked tieto krajiny pouzívajú rovnakú menu. 86. To je dôvod, preco súhlasím s argumentmi predlozenými nemeckou, spanielsku, lotysskou a holandskou vládou a zastávam názor, ze index PKS môze byt uzitocným nástrojom na zabezpecenie, aby k porovnaniu sadzieb uplatnovaných za rovnakú sluzbu v rôznych krajinách dochádzalo na jednotnom základe. 87. Index PKS sa totiz bezne vyuzíva v ekonomických stúdiách - a to aj organizáciami, akými sú Eurostat, OECD alebo Svetová banka - ked je napríklad nevyhnutné vykonat porovnanie zivotnej úrovne v rôznych krajinách. Na tento úcel sa pouzívajú kurzy PKS na konverziu ekonomických ukazovatelov z národných mien na jednu umelú spolocnú menu, nazývanú standard kúpnej sily (SKS), ktorá vyrovnáva kúpnu silu jednotlivých vnútrostátnych mien a umoznuje vykonat zmysluplné porovnanie medzi jednotlivými krajinami. Tieto operácie umoznujú úpravu údajov, ktoré sa majú porovnávat, v závislosti od rôznych cenových úrovní, ktoré existujú v rôznych krajinách. 88. AKKA/LAA a Komisia vsak namietajú, ze takýto nástroj by mohol byt vhodný len pre tú cast sadzieb, ktorú si ponecháva organizácia kolektívnej správy autorských práv, avsak nie pre tú cast sadzieb, ktorá predstavuje odmenu pre majitelov autorských práv. 89. S tým nesúhlasím. 90. Ekonomická situácia v krajine, v ktorej pôsobí organizácia kolektívnej správy autorských práv, totiz neovplyvnuje iba jej náklady. Schopnost a do istej miery aj ochota zákazníkov organizácie kolektívnej správy autorských práv (v danom prípade obchodov) a dalej aj ich zákazníkov (v danom prípade zákazníkov týchto obchodov) platit sú tiez ovplyvnené zivotnou úrovnou obcanov a ich kúpnou silou. Povedané velmi jednoducho: ak sa jedno euro v jednej krajine nerovná jednému euru v druhej krajine, platí to bez ohladu na to, ci peniaze pôjdu na financovanie nákladov organizácie kolektívnej správy autorských práv alebo odmeny autorov. Koniec koncov, ak je hlavným cielom analýzy identifikovat ekonomickú hodnotu danej transakcie, nemozno toto posúdenie vykonat in abstracto, ale musí sa nevyhnutne vziat do úvahy ekonomický a financný kontext, v ktorom sa takáto transakcia odohráva. 91. Pouzitie indexu PKS preto môze byt uzitocným nástrojom na analýzu celkových sadzieb uplatnovaných organizáciou kolektívnej správy autorských práv. Netreba rozlisovat medzi rôznymi zlozkami takých sadzieb. 92. Túto otázku teda uzatváram s tým, ze ak sa orgán rozhodne pouzit zemepisné porovnávanie sadzieb uplatnovaných rôznymi organizáciami kolektívnej správy autorských práv, treba zohladnit odlisnú ekonomickú situáciu v krajinách, kde tieto organizácie pôsobia. Pouzitie indexu PKS sa mi zdá byt vhodným nástrojom na tento úcel. 93. Ci je tento nástroj postacujúci, vsak závisí od toho, ci sa do úvahy berú aj dalsie faktory, ktoré môzu mat vplyv na konecnú cenu výrobku alebo sluzby v danej krajine. Môzu totiz existovat dalsie faktory - vrátane iných ako makroekonomických - ktoré môzu mat vplyv na struktúru dopytu v urcitej krajine. Najmä v prípade, o aký ide vo veci samej, sa mi zdá byt klúcovým faktorom to, ci a do akej miery sú zákazníci organizácie kolektívnej správy autorských práv (napríklad obchody) v danej krajine schopní zvýsit svoje podnikatelské aktivity vdaka verejnej reprodukcii hudby vo svojich prevádzkach. 94. Ide v kazdom prípade o faktory, ktoré môzu byt tiez preskúmané v druhom kroku právnej analýzy zakotvenej judikatúrou Súdneho dvora. Touto problematikou sa teda budem zaoberat pri skúmaní siestej prejudiciálnej otázky. 95. Vzhladom na vyssie uvedené by odpovedou na tretiu otázku malo byt, ze pouzitie indexu PKS môze byt vhodné na úcely porovnávania sadzieb uplatnovaných rôznymi organizáciami kolektívnej správy autorských práv. Ci je tento nástroj postacujúci, závisí od toho, ci sa berú do úvahy aj dalsie faktory, ktoré môzu mat vplyv na konecnú cenu výrobku alebo sluzby v danej krajine. E. O stvrtej otázke 96. Stvrtou otázkou sa vnútrostátny súd pýta, ci by sa v situácii, o akú ide v konaní vo veci samej, malo vykonat porovnanie sadzieb vyberaných rôznymi organizáciami kolektívnej správy autorských práv v kazdom jednotlivom segmente trhu, alebo vo vztahu k priemernej úrovni sadzieb. 97. Odpoved na túto otázku je podla môjho názoru pomerne jednoduchá. 98. Ci dané správanie jedného alebo viacerých podnikov porusuje clánok 101 alebo 102 ZFEÚ, musí byt stanovené s ohladom na relevantný trh. 99. Za predpokladu, ze kazdý samostatný segment trhu (teda kategória uzívatelov vybraná na základe plochy vyuzívanej na obchodné úcely) je relevantným trhom na úcely clánku 102 ZFEÚ - co musí overit vnútrostátny súd - by sa porovnanie sadzieb vyberaných jednotlivými organizáciami kolektívnej správy autorských práv malo vykonat v kazdom jednotlivom segmente trhu. F. O piatej otázke 100. Svojou piatou otázkou sa vnútrostátny súd snazí získat usmernenie k okolnostiam, za ktorých mozno rozdiel v cene povazovat za neprimeraný v zmysle clánku 102 druhého odseku písm. a) ZFEÚ. 101. Na zaciatku zacnem tým, ze pripomeniem hospodársku logiku zneuzívania formou neprimeraných cien: ak podnik v dominantnom postavení uplatnuje ceny nad konkurencnou úrovnou, dochádza k neefektívnemu rozdeleniu zdrojov a blahobyt spotrebitelov sa znízi (cast blahobytu sa prenása na dominantný podnik, zatial co dalsia cast sa jednoducho stráca). Z teoretického hladiska by teda mohla akákolvek odchýlka od konkurencieschopnej ceny na regulovanom trhu ospravedlnovat zásah orgánov hospodárskej sútaze. Rozdiel medzi referencnou a skutocnou cenou so sebou totiz nesie urcitú stratu blahobytu spotrebitela, ku ktorej by nedoslo, keby bol trh konkurencný. 102. Takýto prístup by vsak nebol pre orgány hospodárskej sútaze realistický ani ziaduci. 103. Po prvé, ako je vysvetlené v bodoch 36 az 42 týchto návrhov, výpocet referencných cien je pomerne zlozitá úloha s neistým výsledkom. Keby orgán hospodárskej sútaze zasahoval v súvislosti s prípadným - hoci minimálnym - rozdielom medzi týmito dvoma cenami, riziko falosne pozitívnych chýb by bolo jednoducho prílis vysoké. To nie je problém len z toho dôvodu, ze by sa vysoká pokuta mohla ulozit aj zodpovednému podniku, ale aj preto, ze by sa mohlo zakázat neutrálne, prípadne i konkurencné správanie. V tomto zmysle sa správne argumentovalo, ze chyby typu I v rozhodnutiach v oblasti hospodárskej sútaze týkajúcich sa jednostranného správania prinásajú pre spolocnost ovela vyssie náklady ako chyby typu II: "Ekonomický systém ovela lahsie napravuje monopoly ako justicné omyly... Hrozí, ze raz potrestaná prax sa bude trestat aj nadalej napriek svojim prínosom. Neprávom ospravedlnené monopolistické správanie vsak nakoniec aj tak ustúpi konkurencii, pretoze vyssie ceny monopolistu pritahujú konkurentov" ( [46]46 ). 104. Po druhé vzhladom na tieto tazkosti a neistoty treba tiez uznat, ze pre dominantný podnik môze byt casto tazké odhadnút vopred s dostatocným stupnom pravdepodobnosti, kde je hranica medzi legitímne konkurencieschopnou cenou a zakázanou neprimeranou cenou. To znamená, ze z dôvodov právnej istoty nemozno prahovú hodnotu nastavit prílis blízko k referencnej cene. 105. Po tretie prísny prístup by vyzadoval, aby sa z orgánov hospodárskej sútaze v podstate stali regulátori cien, ktorí by mali nepretrzite sledovat a zasahovat na (potenciálne vsetkých) regulovaných trhoch. Je vsak zrejmé, ze na rozdiel od odvetvových orgánov orgány hospodárskej sútaze na to nemajú ani prostriedky ani odborné znalosti. ( [47]47 ) Okrem toho môze byt strata blahobytu spotrebitelov niekedy celkom malá, a nie je preto dôvodom na zlozité, casovo nárocné a nákladné zásahy zo strany verejných orgánov. Reakcia spotrebitelov na zvýsenie cien sa znacne lísi trh od trhu, a dokonca ani monopolista nemôze nastavit ceny nezávisle od svojich zákazníkov. ( [48]48 ) To znamená, ze stupen skody spôsobenej spotrebitelom z dôvodu vysokých cien sa môze lísit. 106. To je dôvod, preco súhlasím s prístupom prijatým príslusnými orgánmi a súdmi na úrovni Únie a clenských státov a - ako to naznacuje ekonomická doktrína - zastávam názor, ze cenu mozno kvalifikovat ako neprimeranú v zmysle clánku 102 ZFEÚ iba vtedy, ak sú splnené dve podmienky: musí sa nachádzat výrazne a trvalo nad referencnou cenou. 107. Pokial ide o prvý aspekt, rád by som zdôraznil, ze na úcely clánku 102 ZFEÚ by sa za relevantné nemali povazovat vsetky rozdiely v cene, ale iba významné odchýlky. Tento prístup bol výslovne schválený Súdnym dvorom napríklad v rozsudkoch Tournier a Lucazeau, kde Súdny dvor odkázal na stupnice poplatkov "zjavne vyssie" ako tie, s ktorými sa porovnávajú. Takýto názor tiez siroko podporuje ekonomická doktrína. ( [49]49 ) 108. Co sa týka druhého aspektu, skutocnost, ze cena urcitého výrobku alebo sluzby sa len sporadicky pohybuje nad referencnou cenou, má podla môjho názoru len malý význam. Existenciu obdobia vysokých cien popri období nízkych cien oznacuje ekonomická doktrína za "zlucitelnú s dobre naolejovaným konkurencným trhom" ( [50]50 ). Cena, ktorá sa neustále mení a je len z casu na cas nad úrovnou konkurencných cien, podla môjho názoru len tazko vyvolá vázne obavy z ohrozenia hospodárskej sútaze. Iba vtedy, ked sa cena drzí nad úrovnou referencnej ceny (alebo sa nad nu opakovane zvysuje), a to pocas znacne dlhého obdobia, môze mat zneuzívajúcu povahu v zmysle clánku 102 ZFEÚ. Tento prístup podporuje rozsudok General Motors ( [51]51 ). 109. Vsetky vyssie uvedené úvahy vyvolávajú nasledujúcu otázku: ako výrazný a trvalý musí tento rozdiel byt na to, aby ospravedlnoval zásah na základe clánku 102 ZFEÚ? 110. Odpoved na túto otázku nie je v ziadnom prípade jednoduchá. Existujúca judikatúra Súdneho dvora neposkytuje ziadny presný návod na riesenie tejto problematiky. Jasné usmernenie nemozno nájst ani v praxi vnútrostátnych orgánov, ani v ekonomickej literatúre. ( [52]52 ) 111. To vsak nie je vôbec prekvapujúce. V skutocnosti, ako tvrdí nemecká vláda aj Komisia, nie je mozné stanovit a priori a in abstracto presné prahové hodnoty, ktoré by mohli byt pouzitelné za vsetkých okolností. Daný rozdiel v cene môze byt viac ci menej výrazný z pohladu clánku 102 ZFEÚ, v závislosti od výrobku alebo sluzby a charakteristiky daného trhu. 112. K tomuto aspektu by som doplnil nasledujúce dve úvahy. Na jednej strane by mal orgán zasiahnut na základe clánku 102 ZFEÚ iba vtedy, ked si je istý, ze bez ohladu na obmedzenia a neistoty spojené s výpoctom referencnej ceny je rozdiel medzi touto cenou a skutocnou cenou taký velký, ze niet takmer ziadnych pochýb o zneuzívajúcej povahe poslednej uvedenej ceny. Na druhej strane, cím výraznejsí je rozdiel medzi referencnou a skutocnou cenou a cím dlhsie je obdobie, v ktorom sa táto vysoká cena uplatnuje, tým lahsie by malo byt pre orgán uniest pred súdom svoje dôkazné bremeno. ( [53]53 ) 113. Odpoved na piatu otázku by preto mala zniet takto: iba ceny, ktoré sú výrazne a trvalo nad hodnotou referencnej ceny, mozno povazovat za odporujúce clánku 102 ZFEÚ. G. O siestej otázke 114. Svojou siestou otázkou sa vnútrostátny súd pýta, ako môze organizácia kolektívnej správy autorských práv preukázat primeranú povahu vyberaných sadzieb. 115. Táto otázka v podstate vyzýva Súdny dvor, aby podrobne vysvetlil druhý krok právnej analýzy vyzadovanej podla clánku 102 druhého odseku písm. a) ZFEÚ. 116. Ako bolo uvedené vyssie, skutocnost, ze existuje rozdiel - hoci aj znacný - medzi referencnou cenou a skutocnou cenou, nie je postacujúca na to, aby sa táto cena automaticky povazovala za neprimeranú v zmysle clánku 102 ZFEÚ, alebo aby v kazdom prípade ospravedlnovala zásah na základe tohto ustanovenia. 117. Vysoké ceny nemajú za normálnych okolností samy osebe zneuzívajúcu povahu. Naopak, plnia dôlezitú funkciu v procese hospodárskej sútaze. Ako uvádza Najvyssí súd USA v rozsudku Trink: "Samotné... vyberanie monopolných cien nielenze nie je protiprávne, ale je dôlezitým prvkom systému volného trhu. Moznost vyberat monopolistické ceny je, aspon pocas krátkeho obdobia, to, co pritahuje predovsetkým tých, ktorí majú 'obchodného ducha`; vyvoláva chut riskovat, co má za následok inovácie a prispieva k hospodárskemu rastu. S cielom ochránit podnety na inovácie sa nebude monopolistické postavenie na trhu povazovat za protiprávne, pokial nebude sprevádzané známkami protisútazného správania" ( [54]54 ). 118. Druhý krok analýzy sa preto musí zamerat na správanie dominantného podniku a jeho ekonomické motívy. Velmi dôlezité sú najmä objektívne dôvody jeho cenovej politiky. 119. Súdny dvor v rozsudku United Brands rovnako ako v neskorsej judikatúre spresnil, ze cena môze byt neprimeraná "sama osebe alebo v porovnaní s konkurencnými výrobkami" ( [55]55 ). 120. Aké sú dôvody vysvetlujúce tieto alternatívne podmienky? ( [56]56 ) 1. Neprimeranost ceny sama o sebe 121. Prvá z týchto dvoch podmienok (neprimeranost ceny sama osebe) sa týka prípadov, v ktorých môze byt neprimeranost ceny stanovená bez potreby vykonat porovnanie s podobnými alebo konkurencnými výrobkami. Mimoriadne vysoká cena sama osebe odhaluje zneuzívanie. 122. To môze byt napríklad prípad cien, ktoré sa vyberajú od zákazníkov, ktorí vsak na oplátku nedostávajú ziadny výrobok alebo sluzbu. Napríklad v rozsudku Merci Convenzionali Porto di Genova/Siderurgica Gabrielli Súdny dvor povazoval za nezlucitelné s (terajsím) clánkom 102 ZFEÚ vnútrostátne právne predpisy, ktoré viedli podnik, ktorému boli udelené osobitné práva, k tomu, aby okrem iného pozadoval úhradu za sluzby, ktoré neboli vyziadané. ( [57]57 ) Rovnako tak v rozsudku Der Grüne Punkt - Duales System Deutschland/Komisia Súdny dvor potvrdil rozhodnutie Komisie, ktorá konstatovala, ze schopnost podniku v dominantnom postavení vyzadovat platby od svojich zmluvných partnerov za sluzby, ktoré neboli poskytnuté, je v rozpore s (terajsím) clánkom 102 ZFEÚ. ( [58]58 ) 123. Tak to môze byt aj v situácii, ked dominantný podnik nastaví mimoriadne vysoké ceny, pretoze v skutocnosti nemá záujem predávat príslusný výrobok alebo sluzbu, ale sleduje tým iný protisútazný ciel. Túto situáciu mozno vypozorovat vo veciach General Motors/Komisia a British Leyland/Komisia. ( [59]59 ) V týchto veciach stanovili dominantné podniky (výrobcovia automobilov) velmi vysoké ceny za vykonávanie technických kontrol a vydávanie osvedcení o zhode. Dôvodom bolo, ako Súdny dvor vysvetlil vo svojich rozsudkoch, ze títo výrobcovia si priali obmedzit súbezné dovozy do Spojeného královstva neutralizáciou priaznivejsej úrovne cien platných v iných krajinách vtedajsieho Spolocenstva. Zjavne neexistoval ziadny rozumný vztah medzi cenami vyberanými výrobcami automobilov a mnozstvom a kvalitou sluzieb poskytovaných dovozcom. 2. Neprimeranost ceny v porovnaní s konkurencnými výrobkami 124. Druhá z uvedených situácií (neprimeranost ceny v porovnaní s konkurencnými výrobkami) casto nastáva pri posudzovaní ceny vo vztahu k cene referencnou metódou "zdravej rozvahy": tu môzu existovat relevantné faktory, ktoré sa v tomto kontexte bud prehliadli, alebo sa vedome nevzali do úvahy, pretoze neboli lahko kvantifikovatelné z financného hladiska. 125. Môzu totiz existovat viaceré - mozno legitímne - dôvody, preco môze podnik stanovit pre daný výrobok alebo sluzbu cenu, ktorá prevysuje cenu vypocítanú dohliadajúcim orgánom ako (hypoteticky) konkurencnú cenu. To znamená, ze aj keby bol trh konkurencný, cena uplatnovaná dominantným podnikom by nemusela zodpovedat referencnej cene, lebo ním ponúkané výrobky a sluzby majú vyssiu ekonomickú hodnotu. 126. Dôvody na stanovenie vyssej ceny sa môzu týkat najmä výroby a uvádzania daných výrobkov alebo sluzieb na trh, ale môzu sa tiez odvíjat od zvýseného dopytu zákazníkov po týchto výrobkoch alebo sluzbách. 127. Pokial ide o prvý aspekt, zdôraznil by som, ze náklady dominantného podniku na výrobu a uvádzanie svojho výrobku alebo sluzby na trh môzu byt vyssie ako náklady vynalozené ostatnými podnikmi, ktoré nie sú dominantné alebo ponúkajú iné výrobky ci pôsobia na iných trhoch. Daný orgán by mal brat do úvahy nielen priame a nepriame náklady na výrobu výrobku alebo poskytovanie sluzieb, ako aj náklady na kapitál, ale aj vsetky typy rezijných nákladov (vrátane napríklad nákladov na reklamu, výskum a vývoj a tak dalej). ( [60]60 ) Aj v prípade, ze dominantný podnik nemôze jednoducho ospravedlnit svoje vyssie ceny prípadnou neefektívnou alebo nehospodárnou struktúrou nákladov, ( [61]61 ) skutocné náklady vynalozené týmto podnikom majú v tomto zmysle samozrejme zásadný význam. Urcité typy nákladov daného podniku nemusia byt na prvý pohlad zrejmé alebo sa nemusia dat lahko priradit k dodávkam daného výrobku alebo sluzby (napríklad náklady na neúspesný výskum a vývoj), ( [62]62 ) napriek tomu ich vsak nemozno ignorovat. Odlisný prístup by vázne odrádzal od investícií a inovácií. 128. Co sa týka druhého aspektu, podotkol by som, ze ekonomická hodnota tovaru alebo sluzby dodávaných dominantným podnikom môze byt v ociach zákazníkov vyssia ako referencná cena. Opät platí, ze na to môzu existovat viaceré dôvody: napríklad príslusný tovar alebo sluzba môzu mat vyssiu kvalitu (alebo sa tak môzu aspon vnímat, napríklad z dôvodu marketingu alebo investícií do znacky). Niektoré charakteristiky výrobku alebo sluzby môzu zákazníci (alebo urcitá skupina zákazníkov) povazovat za obzvlást cenné, a to aj napriek skutocnosti, ze sa neodrázajú na strane nákladov. V týchto prípadoch môzu dodatocné benefity ci výhody poskytnuté zákazníkom ospravedlnit aj väcsie zvýsenie ceny. ( [63]63 ) V tejto súvislosti poznamenávam, ze sa zdá, ze aj Komisia respektuje v praxi tento prístup. ( [64]64 ) 129. Este by som k tomu rád dodal, ze co sa týka situácie vo veci samej, klúcovou sa zdá byt táto otázka: dopyt po licenciách zo strany zákazníkov AKKA/LAA, akými sú obchody alebo iné podobné podniky, sa priamo odvíja od ekonomického prospechu, ktoré môzu získat vdaka týmto licenciám. Vyssie sadzby v Lotyssku by tak mohli byt odôvodnitelné, ak sa podarí preukázat, ze prospech, ktorý zákazníci AKKA/LAA získavajú vdaka reprodukcii hudby, je väcsí nez prospech získaný rovnakým typom zákazníkov v iných krajinách. Napríklad nemozno vylúcit, ze z dôvodu odlisných nákupných zvyklostí a kultúrnych tradícií sa obchodné a dalsie komercné aktivity môzu vdaka verejnej reprodukcii hudby v prevádzkach rozvíjat v niektorých krajinách viac ako v iných krajinách. Za týchto okolností by bola ekonomická hodnota licencií udelených organizáciou kolektívnej správy autorských práv, samozrejme, vyssia v skôr uvedených krajinách. 130. Uznávam, ze nemusí byt jednoduché skúmat tento aspekt. To je dôvod, preco sa iné ukazovatele (akým je napríklad kúpna sila obcanov a hrubý domáci produkt krajín) casto pouzívajú na urcenie, ci a do akej miery sú urcité krajiny porovnatelné z hladiska ekonomickej situácie. 131. Záver je taký, ze cenu mozno povazovat za neprimeranú v zmysle clánku 102 ZFEÚ iba vtedy, ak okrem schopnosti a ochoty vyuzit trhovú silu napríklad i zneuzívajúcim spôsobom neexistuje ziadne racionálne ekonomické vysvetlenie pre vysokú cenu uplatnovanú podnikom v dominantnom postavení. 3. Dôkazné bremeno 132. Pred uzavretím tejto témy zostáva posledný bod, ktorý si zaslúzi pozornost. Dvojstupnová analýza zakotvená judikatúrou Súdneho dvora, pokial ide o porusenie clánku 102 druhého odseku písm. a) ZFEÚ, má tiez procedurálny aspekt. 133. Ako sa totiz spomína v bode 23 týchto návrhov, Súdny dvor opakovane rozhodol, ze po tom, co sa zistilo, ze príslusná cena prevysuje cenu referencnú, prinálezí "dotknutému podniku odôvodnit tento rozdiel na základe objektívnych odlisností" porovnávaných výrobkov alebo sluzieb. ( [65]65 ) 134. Toto vyhlásenie Súdneho dvora by sa podla môjho názoru malo vykladat v rámci ustálenej línie judikatúry, podla ktorej je síce povinnostou príslusného orgánu, aby uniesol svoje dôkazné bremeno a preukázal, ze vsetky podmienky pozadované na konstatovanie porusenia clánku 102 ZFEÚ sú splnené, ( [66]66 ) avsak dominantné podniky majú mat moznost svoje správanie objektívne odôvodnit. ( [67]67 ) 135. Len co teda orgán zaznamená prílis velký rozdiel medzi skutocnou a referencnou cenou, prinálezí dotknutému dominantnému podniku poskytnút orgánu vsetky mozné odôvodnenia (skutocne alebo zdanlivo) vyssej ceny. 136. To je rozumný postup: vysetrovaciemu orgánu casto chýbajú informácie, ktoré môzu byt nevyhnutné na posúdenie, ci cena, ktorá sa zdá byt vyssia ako ceny konkurencie, v skutocnosti iba neodráza vyssiu hodnotu podkladovej transakcie. Takéto informácie sa môzu týkat okrem iného nákladovej struktúry podniku v dominantnom postavení, jeho cenovej politiky, struktúry dopytu na relevantnom trhu a tak dalej. 137. Orgán musí starostlivo a nestranne preskúmat vsetky skutocnosti uvedené dotknutým podnikom predtým, ako rozhodne o prípadnej neprimeranosti ceny. 138. Co sa týka prejednávanej veci, znamená to, ze po prvé Rada pre hospodársku sútaz musí právne dostatocným spôsobom preukázat, ze sadzby, ktoré uplatnovala AKKA/LAA, boli výrazne vyssie ako ceny konkurencie. Na tento úcel mal tento orgán pri objektívnom a dôkladnom preskúmaní zvázit vsetky relevantné skutocnosti s cielom stanovit skutocne zodpovedajúcu referencnú cenu. 139. Potom bolo na AKKA/LAA preukázat, ze uplatnované sadzby boli primerané, napriek skutocnosti, ze boli vyssie ako referencná cena zistená Radou pre hospodársku sútaz. AKKA/LAA mohla napríklad poukázat na prehliadnutie relevantných faktorov, ktoré Rada pre hospodársku sútaz chybne nezohladnila pri stanovovaní referencnej ceny, alebo sa v kazdom prípade mohla snazit preukázat, ze ekonomická hodnota sluzby poskytnutej zákazníkom bola vyssia ako hodnota sluzby poskytovanej podobnými subjektmi v iných clenských státoch. 140. Na záver navrhujem zodpovedat siestu otázku v tom zmysle, ze dominantný podnik môze preukázat primeranú povahu svojich cien najmä vyssími nákladmi na výrobu a uvádzanie na trh alebo vseobecne vyssou ekonomickou hodnotou dodávaných výrobkov alebo poskytovaných sluzieb. H. O siedmej otázke 141. Svojou siedmou otázkou sa vnútrostátny súd pýta, ci by sa na úcely urcenia výsky pokuty, ktorá by sa mala ulozit organizácii kolektívnej správy autorských práv za porusenie pravidiel hospodárskej sútaze Únie, mali odmeny vyplácané autorom vylúcit z obratu tejto organizácie. 142. V tomto bode súhlasím so stanoviskom spanielskej vlády a Komisie: nevidím ziadny dôvod, preco by sa mali odmeny vyplácané autorom vylúcit z obratu, ktorý sa berie ako základ výpoctu pokuty ulozenej organizácii kolektívnej správy autorských práv. 143. Vo viacerých rozsudkoch, okrem iného nedávno vo veci OSA ( [68]68 ), Súdny dvor uviedol, ze organizácie kolektívnej správy autorských práv by sa mali na úcely pravidiel hospodárskej sútaze Únie povazovat za podniky. V prípade týchto podnikov zahrna "celkový obrat" - uvedený najmä v clánku 23 ods. 2 nariadenia 1/2003 a v usmerneniach Komisie ( [69]69 ) - tú cast sadzieb, ktorá zodpovedá odmenám autorov. Je nepodstatné, ze táto cast sa následne vyplatí autorom. V tomto zmysle by sa odmeny vyplácané autorom mohli povazovat za "nákladovú polozku" organizácie kolektívnej správy autorských práv. 144. V kazdom prípade, ak by sa mala za relevantný obrat povazovat iba cast celkových príjmov, ktorú si môze organizácia kolektívnej správy autorských práv ponechat, pokuta by bola relatívne nízka. To by mohlo vyvolat pochybnosti o tom, ci by bola takáto pokuta dostatocne odstrasujúca, primeraná z hladiska ujmy spôsobenej spotrebitelovi a spravodlivá v porovnaní s pokutami ulozenými ostatným podnikom, ktoré sa dopustili podobného porusenia pravidiel hospodárskej sútaze Únie. IV. Návrh 145. Na záver navrhujem, aby Súdny dvor odpovedal na prejudiciálne otázky, ktoré polozil Augstaka tiesa (Najvyssí súd, Lotyssko), takto: - správanie organizácie kolektívnej správy autorských práv, ktorá je poverená úlohou vyberat odmenu, aj pokial ide o diela zahranicných autorov, môze ovplyvnit obchod medzi clenskými státmi v zmysle clánku 102 ZFEÚ, - v situácii, o akú ide vo veci samej, je v zásade vhodnou metódou porovnanie sadzieb na danom trhu so sadzbami na iných trhoch. Je vsak úlohou vnútrostátneho súdu vzhladom na vsetky relevantné okolnosti overit, ci takéto porovnanie bolo na strane jednej správne vykonané a na strane druhej, ci bolo postacujúce, - pouzitie indexu parity kúpnej sily zalozeného na hrubom domácom produkte môze byt vhodné na úcely porovnávania sadzieb uplatnovaných rôznymi organizáciami kolektívnej správy autorských práv; ci je tento nástroj dostatocný, závisí od toho, ci sa berú do úvahy aj dalsie faktory, ktoré môzu mat vplyv na konecnú cenu výrobku alebo sluzby v danej krajine, - malo by sa vykonat porovnanie sadzieb vyberaných organizáciami kolektívnej správy autorských práv na kazdom relevantnom trhu, - iba ceny, ktoré sú výrazne a trvalo nad hodnotou referencnej ceny, mozno povazovat za neprimerané, - dominantný podnik môze preukázat primeranú povahu svojich cien najmä vyssími nákladmi na výrobu a uvádzanie na trh alebo vseobecne vyssou ekonomickou hodnotou dodávaných výrobkov alebo poskytovaných sluzieb, - na úcely urcenia výsky pokuty, ktorá sa má ulozit organizácii kolektívnej správy autorských práv za porusenie pravidiel hospodárskej sútaze Únie, by sa odmeny vyplácané autorom nemali vylúcit z obratu tejto organizácie. __________________________________________________________________ ( [70]1 ) Jazyk prednesu: anglictina. ( [71]2 ) Rozsudok zo 14. februára 1978, United Brands a United Brands Continentaal/Komisia ([72]27/76, [73]EU:C:1978:22) (dalej len "rozsudok United Brands"). ( [74]3 ) Pozri napríklad rozsudok zo 17. júla 1997, GT-Link/De Danske Statsbaner ([75]C-242/95, [76]EU:C:1997:376, bod [77]39). ( [78]4 ) Pozri napríklad rozsudok z 5. októbra 1994, Centre d'insémination de la Crespelle/Coopérative de la Mayenne ([79]C-323/93, [80]EU:C:1994:368, body [81]19 a [82]21). ( [83]5 ) Pozri v tomto zmysle rozsudok United Brands, bod 249. ( [84]6 ) Rozsudok United Brands, bod 253. ( [85]7 ) Pozri najmä rozsudok United Brands, bod 251. ( [86]8 ) Pozri v tomto zmysle rozsudok z 11. apríla 1989, Ahmed Saeed Flugreisen a i./Zentrale zur Bekämpfung unlauteren Wettbewerbs ([87]66/86, [88]EU:C:1989:140, bod [89]43). ( [90]9 ) Pozri napríklad MOTTA, M., DE STREEL, A.: Excessive Pricing in Competition Law: Never say Never? In: The Pros and Cons of High Prices. Konkurrensverket (Swedish Competition Authority), Kalmar, 2007, s. 33. ( [91]10 ) Pozri okrem iného rozsudky z 29. februára 1968, Parke, Davis & Co./Probel a i. ([92]24/67, [93]EU:C:1968:11), a z 5. októbra 1988, CICRA a i./Renault ([94]53/87, [95]EU:C:1988:472). ( [96]11 ) Pozri rozsudok z 13. novembra 1975, General Motors/Komisia ([97]26/75, [98]EU:C:1975:150), a z 11. novembra 1986, British Leyland/Komisia ([99]226/84, [100]EU:C:1986:421). ( [101]12 ) Tamze. ( [102]13 ) Pozri rozsudky z 8. júna 1971, Deutsche Grammophon/Metro SB ([103]78/70, [104]EU:C:1971:59), a zo 4. mája 1988, Bodson/Pompes funčbres des régions libérées ([105]30/87, [106]EU:C:1988:225). ( [107]14 ) Pozri v tomto zmysle Organizácia pre hospodársku spoluprácu a rozvoj, Okrúhle stoly o politike hospodárskej sútaze, "Neprimerané ceny", 2012, (DAF/COMP (2011)18) (dalej len "správa OECD"), s. 70. ( [108]15 ) Rozsudok United Brands, body 249 az 253. Pozri tiez uznesenie z 25. marca 2009, Scippacercola a Terezakis/Komisia ([109]C-159/08 P, neuverejnené, [110]EU:C:2009:188, bod [111]47). ( [112]16 ) Pozri rozsudky z 13. júna 1989, Tournier ([113]395/87, [114]EU:C:1989:319, bod [115]38) (dalej len "rozsudok Tournier"), a z 13. júna 1989, Lucazeau a i. ([116]110/88, 241/88 a 242/88, [117]EU:C:1989:326, bod [118]25) (dalej len "rozsudok Lucazeau"). ( [119]17 ) Pozri rozsudok z 25. januára 2007, Dalmine/Komisia ([120]C-407/04 P, [121]EU:C:2007:53, body [122]89 a [123]90 a citovaná judikatúra). ( [124]18 ) Pozri rozsudok z 1. júla 2008, MOTOE ([125]C-49/07, [126]EU:C:2008:376, bod [127]42). ( [128]19 ) Pozri napríklad rozsudky Tournier a Lucazeau. Pozri tiez rozsudky z 25. októbra 1979, Greenwich Film/SACEM ([129]22/79, [130]EU:C:1979:245, body [131]11 az [132]13), a z 2. marca 1983, GVL/Komisia ([133]7/82, [134]EU:C:1983:52, body [135]37 az [136]39). ( [137]20 ) Pozri najmä rozsudok Vseobecného súdu z 12. apríla 2013, Autortiesibu un komunicesanas konsultaciju agentura/Latvijas Autoru apvieniba/Komisia ([138]T-414/08, neuverejnený, [139]EU:T:2013:174). ( [140]21 ) Rozhodnutie Komisie zo 16. júla 2008 týkajúce sa konania podla clánku 81 [ZES] a clánku 53 Dohody o EHP (Vec COMP/C-2/38.698 - CISAC). ( [141]22 ) Nacrtol som niekolko týchto aspektov vo WAHL, N.: Exploitative high prices and European competition law - a personal reflection. In: Konkurrensverket, c. d., s. 71 a 72. ( [142]23 ) Porovnaj EDWARDS, J., KAY, J., MAYER, C.: The Economic Analysis of Accounting Profitability. Clarendon Press, 1987. ( [143]24 ) Pozri napríklad O'DONOGHUE, R., PADILLA, A. J.: The Law and Economics of Article 82 EC. 2nd ed. Hart Publishing, 2013, s. 617. ( [144]25 ) Pozri správu OECD, s. 10 a 26 az 28. ( [145]26 ) Zjavne môzu existovat aj dalsie, ale neboli diskutované v rámci tohto konania, a preto ich nebudem v týchto návrhoch skúmat. ( [146]27 ) V odvolacom konaní tento prístup potvrdil tiez Competition Appeal Tribunal (Odvolací súd vo veci hospodárskej sútaze) Spojeného královstva; pozri rozsudok z 15. januára 2002 vo veci Napp Pharmaceutical Holdings Limited and Subsidiaries/Director General of Fair Trading [2002] CAT 1, body 56 az 69 a 390 az 405. ( [147]28 ) Pozri správu OECD, s. 12. ( [148]29 ) Pozri RÖLLER, L.H.: Exploitative Abuses. In: EHLERMANN, C. D., MARQUIS, M. (eds.): European Competition Law Annual 2007: A Reformed approach to Article 82. Oxford: Hart Publishing, 2008, s. 525 az 532; a MOTTA, M., DE STREEL, A.: Konkurrensverket, c. d., s. 367 a nasl. ( [149]30 ) Pozri napríklad EVANS, D. S., PADILLA, J. A.: Excessive Prices: Using Economics to Define Administrable Legal Rules. In: Journal of Competition Law and Economics, 2005, s. 109. ( [150]31 ) Pozri napríklad GERADIN, D., LAYNE-FARRAR, A., PETIT, N.: EU Competition Law and Economics. Oxford: Oxford University Press, 2012, s. 270 a následné odkazy. ( [151]32 ) Pozri clánok 2 nariadenia Rady (ES) c. 1/2003 zo 16. decembra 2002 o vykonávaní pravidiel hospodárskej sútaze stanovených v clánkoch 81 a 82 Zmluvy ([152]Ú. v. ES L 1, 2003, s. 1; Mim. vyd. 08/002, s. 205) a rozsudok United Brands, bod 264. K týmto otázkam sa vrátim v bodoch 132 az 139 nizsie. ( [153]33 ) Pozri v tomto zmysle rozsudok z 21. januára 2016, Eturas a i. ([154]C-74/14, [155]EU:C:2016:42, bod [156]38 a citovaná judikatúra). ( [157]34 ) Aby som bol presnejsí: existencia výrazného a pretrvávajúceho rozdielu, ako bude vysvetlené v analýze piatej prejudiciálnej otázky (body 101 az 113). ( [158]35 ) Domnievam sa, ze registre, ku ktorým majú drzitelia licencií v rôznych krajinách prístup, sú podobné. Tento aspekt musí overit vnútrostátny súd. ( [159]36 ) Nezdá sa mi, ze by zemepisná blízkost krajiny mala zvlást velký význam sama osebe. Tento faktor má hodnotu len do tej miery, ze ovplyvnuje prvky, ktoré sú relevantné pre danú analýzu, napríklad zvyky alebo preferencie zákazníkov alebo struktúra trhu. ( [160]37 ) Ak to chápem správne, vo vsetkých (alebo takmer vsetkých) krajinách vybraných pre porovnanie v napadnutom rozhodnutí existuje zákonný monopol podobný tomu, aký je v Lotyssku. Nemozno preto vylúcit, ze aj v týchto krajinách môzu byt sadzby uplatnované organizáciami kolektívnej správy autorských práv vyssie ako konkurencieschopná cena. To by samozrejme malo vplyv na referencnú cenu vypocítanú orgánom. Ak vôbec, takáto nedokonalost údajov pouzitých orgánom by vsak uprednostnovala vysetrovaný podnik: referencná cena by bola vyssia ako konkurencná cena. ( [161]38 ) Pozri bod 37 vyssie. Porovnaj tiez návrhy, ktoré predniesol generálny advokát Jacobs vo veci Tournier ([162]395/87, [163]EU:C:1989:215, bod [164]53). ( [165]39 ) Smernica Rady z 19. novembra 1992 o nájomnom práve a práve poskytovat pôzicky a o urcitých právach súvisiacich s autorským právom v oblasti dusevného vlastníctva ([166]Ú. v. ES L 346, 1992, s. 61; Mim. vyd. 17/001, s. 120). ( [167]40 ) Rozsudok zo 6. februára 2003, SENA ([168]C-245/00, [169]EU:C:2003:68, body [170]36 a [171]37). ( [172]41 ) Smernica Európskeho parlamentu a Rady z 26. februára 2014 o kolektívnej správe autorských práv a práv súvisiacich s autorským právom a o poskytovaní multiteritoriálnych licencií na práva na hudobné diela na online vyuzívanie na vnútornom trhu ([173]Ú. v. EÚ L 84, 2014, s. 72). ( [174]42 ) Toto ustanovenie zároven odzrkadluje judikatúru Súdneho dvora týkajúcu sa clánku 102 ZFEÚ, ked dodáva, ze "sadzby za výhradné práva a práva na odmenu sú primerané okrem iného vo vztahu k ekonomickej hodnote pouzívania týchto práv v obchode, pricom sa zohladnuje povaha a rozsah pouzívania diel a iných predmetov ochrany, ako aj vo vztahu k ekonomickej hodnote sluzieb, ktoré poskytuje organizácia kolektívnej správy. Organizácie kolektívnej správy informujú dotknutých pouzívatelov o kritériách pouzitých na stanovenie týchto sadzieb" (kurzívou zvýraznil generálny advokát). ( [175]43 ) Rozsudok z 11. decembra 2008, Kanal 5 a TV 4 ([176]C-52/07, [177]EU:C:2008:703). ( [178]44 ) Pozri odôvodnenie 7 smernice 92/100 a odôvodnenia 1 a 31 smernice 2014/26. ( [179]45 ) Pozri rozsudky Tournier, bod 38, a Lucazeau, bod 25. ( [180]46 ) EASTERBROOK, F. H.: The limits of antitrust. In: Texas Law Review. 1984, s. 15. ( [181]47 ) V skutocnosti sa casto tvrdí, ze zriadenie odvetvového orgánu alebo prijatie regulácie cien môze byt úcinnejsím spôsobom, ako sa vyhnút prílis vysokým cenám na trhu. Vseobecne sa vychádza z toho, ze najúcinnejsím liekom proti neprimeraným cenám môze byt, ak normotvorca zasiahne ex ante s cielom odstránit právne prekázky, ktoré bránia beznej hospodárskej sútazi, namiesto ex post úkonov na zabezpecenie jej dodrziavania. ( [182]48 ) Porovnaj FLETCHER, A., JARDINE, A.: Toward an Appropriate Policy for Excessive Pricing. In: EHLERMANN, C. D., MARQUIS, M. (eds.): European Competition Law Annual 2007: A Reformed Approach to Article 82. c. d., s. 536. ( [183]49 ) Pozri napríklad PAULIS, E.: Article 82 EC and Exploitative Conduct. In: EHLERMANN, C. D., MARQUIS, M. (eds.): European Competition Law Annual 2007: A Reformed approach to Article 82. c. d. ( [184]50 ) Pozri LYONS, B.: The Paradox of the Exclusion of Exploitative Abuse. In: Konkurrensverket, c. d., s. 74. ( [185]51 ) Rozsudok z 13. novembra 1975, General Motors/Komisia ([186]26/75, [187]EU:C:1975:150, body [188]16 az [189]20). ( [190]52 ) Pokial ide o odkazy na prípady v clenských státoch Únie, pozri WILLIAMS, M.: Excessive Pricing. In: Konkurrensverket, c. d., s. 152 a 153, a O'DONOGHUE, R., PADILLA, A. J.: c. d., s. 619 az 621. ( [191]53 ) Porovnaj PAULIS, E.: c. d. ( [192]54 ) Rozsudok Najvyssieho súdu USA vo veci Verizon Communications Inc. v. Law Offices of Curtis V. Trink, LLP (02-682) 540 U. S. 398 (2004) (zvýraznené v origináli). Aj ked sa kontext, v ktorom boli tieto výroky vynesené, lísi od kontextu vo veci samej, ich hodnota zostáva podla môjho názoru vseobecne platná. ( [193]55 ) Pozri bod 20 vyssie. ( [194]56 ) Pokial ide o alternatívnu povahu týchto podmienok, pozri uznesenie z 25. marca 2009, Scippacercola a Terezakis/Komisia ([195]C-159/08 P, neuverejnené, [196]EU:C:2009:188, bod [197]47). ( [198]57 ) Rozsudok z 10. decembra 1991, Merci Convenzionali Porto di Genova/Siderurgica Gabrielli ([199]C-179/90, [200]EU:C:1991:464, bod [201]19). ( [202]58 ) Rozsudok zo 16. júla 2009, Der Grüne Punkt - Duales System Deutschland/Komisia ([203]C-385/07 P, [204]EU:C:2009:456, body [205]141 az [206]147). ( [207]59 ) Rozsudky z 13. novembra 1975, General Motors/Komisia ([208]26/75, [209]EU:C:1975:150), a z 11. novembra 1986, British Leyland/Komisia ([210]226/84, [211]EU:C:1986:421). ( [212]60 ) Pozri v tomto zmysle rozsudok z 11. apríla 1989Ahmed Saeed Flugreisen a i./Zentrale zur Bekämpfung unlauteren Wettbewerbs ([213]66/86, [214]EU:C:1989:140, bod [215]43), a návrhy, ktoré predniesol generálny advokát Mischo vo veci CICRA a i./Renault ([216]53/87, [217]EU:C:1988:330, bod [218]62). ( [219]61 ) Pozri v tomto zmysle rozsudok Lucazeau, body 28 a 29. ( [220]62 ) Porovnaj KORAH, V.: An Introductory Guide to EC Competition Law and Practice. 6th ed., Hart Publishing, 1999, s. 114, a BISHOP, S., WALKER, M.: The Economics of EC Competition Law. 3rd ed., Sweet & Maxwell, 2010, s. 238. ( [221]63 ) Pozri správu OECD, s. 57. ( [222]64 ) Pozri najmä rozhodnutie Komisie vo veci COMP/A.36.568/D3, Scandlines Sverige AB v. Prístav Helsingborg. ( [223]65 ) Bod 23 vyssie. ( [224]66 ) Bod 52 vyssie. ( [225]67 ) Pozri okrem iného rozsudky United Brands, bod 184; z 3. októbra 1985, CBEM/CLT a IPB ([226]311/84, [227]EU:C:1985:394, bod [228]27), a z 15. marca 2007, British Airways/Komisia ([229]C-95/04 P, [230]EU:C:2007:166, body [231]69 a [232]86). ( [233]68 ) Pozri rozsudok z 27. februára 2014, OSA ([234]C-351/12, [235]EU:C:2014:110, bod [236]80 a citovanú judikatúru). ( [237]69 ) Usmernenia k metóde urcenia výsky pokút stanovených podla clánku 23 ods. 2 písm. a) nariadenia (ES) c. 1/2003 ([238]Ú. v. EÚ C 210, 2006, s. 2). References 1. file:///tmp/lynxXXXXrh3wBn/L89027-558TMP.html#t-ECR_62016CC0177_SK_01-E0001 2. file:///tmp/lynxXXXXrh3wBn/L89027-558TMP.html#t-ECR_62016CC0177_SK_01-E0002 3. file:///tmp/lynxXXXXrh3wBn/L89027-558TMP.html#t-ECR_62016CC0177_SK_01-E0003 4. file:///tmp/lynxXXXXrh3wBn/L89027-558TMP.html#t-ECR_62016CC0177_SK_01-E0004 5. file:///tmp/lynxXXXXrh3wBn/L89027-558TMP.html#t-ECR_62016CC0177_SK_01-E0005 6. file:///tmp/lynxXXXXrh3wBn/L89027-558TMP.html#t-ECR_62016CC0177_SK_01-E0006 7. file:///tmp/lynxXXXXrh3wBn/L89027-558TMP.html#t-ECR_62016CC0177_SK_01-E0007 8. file:///tmp/lynxXXXXrh3wBn/L89027-558TMP.html#t-ECR_62016CC0177_SK_01-E0008 9. file:///tmp/lynxXXXXrh3wBn/L89027-558TMP.html#t-ECR_62016CC0177_SK_01-E0009 10. file:///tmp/lynxXXXXrh3wBn/L89027-558TMP.html#t-ECR_62016CC0177_SK_01-E0010 11. file:///tmp/lynxXXXXrh3wBn/L89027-558TMP.html#t-ECR_62016CC0177_SK_01-E0011 12. file:///tmp/lynxXXXXrh3wBn/L89027-558TMP.html#t-ECR_62016CC0177_SK_01-E0012 13. file:///tmp/lynxXXXXrh3wBn/L89027-558TMP.html#t-ECR_62016CC0177_SK_01-E0013 14. file:///tmp/lynxXXXXrh3wBn/L89027-558TMP.html#t-ECR_62016CC0177_SK_01-E0014 15. file:///tmp/lynxXXXXrh3wBn/L89027-558TMP.html#t-ECR_62016CC0177_SK_01-E0015 16. file:///tmp/lynxXXXXrh3wBn/L89027-558TMP.html#t-ECR_62016CC0177_SK_01-E0016 17. file:///tmp/lynxXXXXrh3wBn/L89027-558TMP.html#t-ECR_62016CC0177_SK_01-E0017 18. file:///tmp/lynxXXXXrh3wBn/L89027-558TMP.html#t-ECR_62016CC0177_SK_01-E0018 19. file:///tmp/lynxXXXXrh3wBn/L89027-558TMP.html#t-ECR_62016CC0177_SK_01-E0019 20. file:///tmp/lynxXXXXrh3wBn/L89027-558TMP.html#t-ECR_62016CC0177_SK_01-E0020 21. file:///tmp/lynxXXXXrh3wBn/L89027-558TMP.html#t-ECR_62016CC0177_SK_01-E0021 22. file:///tmp/lynxXXXXrh3wBn/L89027-558TMP.html#t-ECR_62016CC0177_SK_01-E0022 23. file:///tmp/lynxXXXXrh3wBn/L89027-558TMP.html#t-ECR_62016CC0177_SK_01-E0023 24. file:///tmp/lynxXXXXrh3wBn/L89027-558TMP.html#t-ECR_62016CC0177_SK_01-E0024 25. file:///tmp/lynxXXXXrh3wBn/L89027-558TMP.html#t-ECR_62016CC0177_SK_01-E0025 26. file:///tmp/lynxXXXXrh3wBn/L89027-558TMP.html#t-ECR_62016CC0177_SK_01-E0026 27. file:///tmp/lynxXXXXrh3wBn/L89027-558TMP.html#t-ECR_62016CC0177_SK_01-E0027 28. file:///tmp/lynxXXXXrh3wBn/L89027-558TMP.html#t-ECR_62016CC0177_SK_01-E0028 29. file:///tmp/lynxXXXXrh3wBn/L89027-558TMP.html#t-ECR_62016CC0177_SK_01-E0029 30. file:///tmp/lynxXXXXrh3wBn/L89027-558TMP.html#t-ECR_62016CC0177_SK_01-E0030 31. file:///tmp/lynxXXXXrh3wBn/L89027-558TMP.html#t-ECR_62016CC0177_SK_01-E0031 32. file:///tmp/lynxXXXXrh3wBn/L89027-558TMP.html#t-ECR_62016CC0177_SK_01-E0032 33. file:///tmp/lynxXXXXrh3wBn/L89027-558TMP.html#t-ECR_62016CC0177_SK_01-E0033 34. file:///tmp/lynxXXXXrh3wBn/L89027-558TMP.html#t-ECR_62016CC0177_SK_01-E0034 35. file:///tmp/lynxXXXXrh3wBn/L89027-558TMP.html#t-ECR_62016CC0177_SK_01-E0035 36. file:///tmp/lynxXXXXrh3wBn/L89027-558TMP.html#t-ECR_62016CC0177_SK_01-E0036 37. file:///tmp/lynxXXXXrh3wBn/L89027-558TMP.html#t-ECR_62016CC0177_SK_01-E0037 38. file:///tmp/lynxXXXXrh3wBn/L89027-558TMP.html#t-ECR_62016CC0177_SK_01-E0038 39. file:///tmp/lynxXXXXrh3wBn/L89027-558TMP.html#t-ECR_62016CC0177_SK_01-E0039 40. file:///tmp/lynxXXXXrh3wBn/L89027-558TMP.html#t-ECR_62016CC0177_SK_01-E0040 41. file:///tmp/lynxXXXXrh3wBn/L89027-558TMP.html#t-ECR_62016CC0177_SK_01-E0041 42. file:///tmp/lynxXXXXrh3wBn/L89027-558TMP.html#t-ECR_62016CC0177_SK_01-E0042 43. file:///tmp/lynxXXXXrh3wBn/L89027-558TMP.html#t-ECR_62016CC0177_SK_01-E0043 44. file:///tmp/lynxXXXXrh3wBn/L89027-558TMP.html#t-ECR_62016CC0177_SK_01-E0044 45. file:///tmp/lynxXXXXrh3wBn/L89027-558TMP.html#t-ECR_62016CC0177_SK_01-E0045 46. file:///tmp/lynxXXXXrh3wBn/L89027-558TMP.html#t-ECR_62016CC0177_SK_01-E0046 47. file:///tmp/lynxXXXXrh3wBn/L89027-558TMP.html#t-ECR_62016CC0177_SK_01-E0047 48. file:///tmp/lynxXXXXrh3wBn/L89027-558TMP.html#t-ECR_62016CC0177_SK_01-E0048 49. file:///tmp/lynxXXXXrh3wBn/L89027-558TMP.html#t-ECR_62016CC0177_SK_01-E0049 50. file:///tmp/lynxXXXXrh3wBn/L89027-558TMP.html#t-ECR_62016CC0177_SK_01-E0050 51. file:///tmp/lynxXXXXrh3wBn/L89027-558TMP.html#t-ECR_62016CC0177_SK_01-E0051 52. file:///tmp/lynxXXXXrh3wBn/L89027-558TMP.html#t-ECR_62016CC0177_SK_01-E0052 53. file:///tmp/lynxXXXXrh3wBn/L89027-558TMP.html#t-ECR_62016CC0177_SK_01-E0053 54. file:///tmp/lynxXXXXrh3wBn/L89027-558TMP.html#t-ECR_62016CC0177_SK_01-E0054 55. file:///tmp/lynxXXXXrh3wBn/L89027-558TMP.html#t-ECR_62016CC0177_SK_01-E0055 56. file:///tmp/lynxXXXXrh3wBn/L89027-558TMP.html#t-ECR_62016CC0177_SK_01-E0056 57. file:///tmp/lynxXXXXrh3wBn/L89027-558TMP.html#t-ECR_62016CC0177_SK_01-E0057 58. file:///tmp/lynxXXXXrh3wBn/L89027-558TMP.html#t-ECR_62016CC0177_SK_01-E0058 59. file:///tmp/lynxXXXXrh3wBn/L89027-558TMP.html#t-ECR_62016CC0177_SK_01-E0059 60. file:///tmp/lynxXXXXrh3wBn/L89027-558TMP.html#t-ECR_62016CC0177_SK_01-E0060 61. file:///tmp/lynxXXXXrh3wBn/L89027-558TMP.html#t-ECR_62016CC0177_SK_01-E0061 62. file:///tmp/lynxXXXXrh3wBn/L89027-558TMP.html#t-ECR_62016CC0177_SK_01-E0062 63. file:///tmp/lynxXXXXrh3wBn/L89027-558TMP.html#t-ECR_62016CC0177_SK_01-E0063 64. file:///tmp/lynxXXXXrh3wBn/L89027-558TMP.html#t-ECR_62016CC0177_SK_01-E0064 65. file:///tmp/lynxXXXXrh3wBn/L89027-558TMP.html#t-ECR_62016CC0177_SK_01-E0065 66. file:///tmp/lynxXXXXrh3wBn/L89027-558TMP.html#t-ECR_62016CC0177_SK_01-E0066 67. file:///tmp/lynxXXXXrh3wBn/L89027-558TMP.html#t-ECR_62016CC0177_SK_01-E0067 68. file:///tmp/lynxXXXXrh3wBn/L89027-558TMP.html#t-ECR_62016CC0177_SK_01-E0068 69. file:///tmp/lynxXXXXrh3wBn/L89027-558TMP.html#t-ECR_62016CC0177_SK_01-E0069 70. file:///tmp/lynxXXXXrh3wBn/L89027-558TMP.html#c-ECR_62016CC0177_SK_01-E0001 71. file:///tmp/lynxXXXXrh3wBn/L89027-558TMP.html#c-ECR_62016CC0177_SK_01-E0002 72. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1978%3A22&locale=sk 73. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1978%3A22&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 74. file:///tmp/lynxXXXXrh3wBn/L89027-558TMP.html#c-ECR_62016CC0177_SK_01-E0003 75. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1997%3A376&locale=sk 76. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1997%3A376&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 77. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1997%3A376&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point39 78. file:///tmp/lynxXXXXrh3wBn/L89027-558TMP.html#c-ECR_62016CC0177_SK_01-E0004 79. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1994%3A368&locale=sk 80. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1994%3A368&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 81. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1994%3A368&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point19 82. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1994%3A368&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point21 83. file:///tmp/lynxXXXXrh3wBn/L89027-558TMP.html#c-ECR_62016CC0177_SK_01-E0005 84. file:///tmp/lynxXXXXrh3wBn/L89027-558TMP.html#c-ECR_62016CC0177_SK_01-E0006 85. file:///tmp/lynxXXXXrh3wBn/L89027-558TMP.html#c-ECR_62016CC0177_SK_01-E0007 86. file:///tmp/lynxXXXXrh3wBn/L89027-558TMP.html#c-ECR_62016CC0177_SK_01-E0008 87. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1989%3A140&locale=sk 88. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1989%3A140&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 89. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1989%3A140&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point43 90. file:///tmp/lynxXXXXrh3wBn/L89027-558TMP.html#c-ECR_62016CC0177_SK_01-E0009 91. file:///tmp/lynxXXXXrh3wBn/L89027-558TMP.html#c-ECR_62016CC0177_SK_01-E0010 92. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1968%3A11&locale=sk 93. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1968%3A11&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 94. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1988%3A472&locale=sk 95. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1988%3A472&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 96. file:///tmp/lynxXXXXrh3wBn/L89027-558TMP.html#c-ECR_62016CC0177_SK_01-E0011 97. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1975%3A150&locale=sk 98. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1975%3A150&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 99. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1986%3A421&locale=sk 100. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1986%3A421&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 101. file:///tmp/lynxXXXXrh3wBn/L89027-558TMP.html#c-ECR_62016CC0177_SK_01-E0012 102. file:///tmp/lynxXXXXrh3wBn/L89027-558TMP.html#c-ECR_62016CC0177_SK_01-E0013 103. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1971%3A59&locale=sk 104. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1971%3A59&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 105. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1988%3A225&locale=sk 106. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1988%3A225&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 107. file:///tmp/lynxXXXXrh3wBn/L89027-558TMP.html#c-ECR_62016CC0177_SK_01-E0014 108. file:///tmp/lynxXXXXrh3wBn/L89027-558TMP.html#c-ECR_62016CC0177_SK_01-E0015 109. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2009%3A188&locale=sk 110. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2009%3A188&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 111. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2009%3A188&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point47 112. file:///tmp/lynxXXXXrh3wBn/L89027-558TMP.html#c-ECR_62016CC0177_SK_01-E0016 113. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1989%3A319&locale=sk 114. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1989%3A319&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 115. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1989%3A319&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point38 116. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1989%3A326&locale=sk 117. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1989%3A326&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 118. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1989%3A326&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point25 119. file:///tmp/lynxXXXXrh3wBn/L89027-558TMP.html#c-ECR_62016CC0177_SK_01-E0017 120. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2007%3A53&locale=sk 121. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2007%3A53&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 122. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2007%3A53&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point89 123. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2007%3A53&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point90 124. file:///tmp/lynxXXXXrh3wBn/L89027-558TMP.html#c-ECR_62016CC0177_SK_01-E0018 125. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2008%3A376&locale=sk 126. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2008%3A376&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 127. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2008%3A376&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point42 128. file:///tmp/lynxXXXXrh3wBn/L89027-558TMP.html#c-ECR_62016CC0177_SK_01-E0019 129. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1979%3A245&locale=sk 130. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1979%3A245&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 131. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1979%3A245&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point11 132. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1979%3A245&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point13 133. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1983%3A52&locale=sk 134. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1983%3A52&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 135. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1983%3A52&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point37 136. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1983%3A52&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point39 137. file:///tmp/lynxXXXXrh3wBn/L89027-558TMP.html#c-ECR_62016CC0177_SK_01-E0020 138. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2013%3A174&locale=sk 139. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2013%3A174&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 140. file:///tmp/lynxXXXXrh3wBn/L89027-558TMP.html#c-ECR_62016CC0177_SK_01-E0021 141. file:///tmp/lynxXXXXrh3wBn/L89027-558TMP.html#c-ECR_62016CC0177_SK_01-E0022 142. file:///tmp/lynxXXXXrh3wBn/L89027-558TMP.html#c-ECR_62016CC0177_SK_01-E0023 143. file:///tmp/lynxXXXXrh3wBn/L89027-558TMP.html#c-ECR_62016CC0177_SK_01-E0024 144. file:///tmp/lynxXXXXrh3wBn/L89027-558TMP.html#c-ECR_62016CC0177_SK_01-E0025 145. file:///tmp/lynxXXXXrh3wBn/L89027-558TMP.html#c-ECR_62016CC0177_SK_01-E0026 146. file:///tmp/lynxXXXXrh3wBn/L89027-558TMP.html#c-ECR_62016CC0177_SK_01-E0027 147. file:///tmp/lynxXXXXrh3wBn/L89027-558TMP.html#c-ECR_62016CC0177_SK_01-E0028 148. file:///tmp/lynxXXXXrh3wBn/L89027-558TMP.html#c-ECR_62016CC0177_SK_01-E0029 149. file:///tmp/lynxXXXXrh3wBn/L89027-558TMP.html#c-ECR_62016CC0177_SK_01-E0030 150. file:///tmp/lynxXXXXrh3wBn/L89027-558TMP.html#c-ECR_62016CC0177_SK_01-E0031 151. file:///tmp/lynxXXXXrh3wBn/L89027-558TMP.html#c-ECR_62016CC0177_SK_01-E0032 152. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:L:2003:001:TOC 153. file:///tmp/lynxXXXXrh3wBn/L89027-558TMP.html#c-ECR_62016CC0177_SK_01-E0033 154. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2016%3A42&locale=sk 155. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2016%3A42&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 156. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2016%3A42&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point38 157. file:///tmp/lynxXXXXrh3wBn/L89027-558TMP.html#c-ECR_62016CC0177_SK_01-E0034 158. file:///tmp/lynxXXXXrh3wBn/L89027-558TMP.html#c-ECR_62016CC0177_SK_01-E0035 159. file:///tmp/lynxXXXXrh3wBn/L89027-558TMP.html#c-ECR_62016CC0177_SK_01-E0036 160. file:///tmp/lynxXXXXrh3wBn/L89027-558TMP.html#c-ECR_62016CC0177_SK_01-E0037 161. file:///tmp/lynxXXXXrh3wBn/L89027-558TMP.html#c-ECR_62016CC0177_SK_01-E0038 162. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1989%3A215&locale=sk 163. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1989%3A215&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 164. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1989%3A215&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point53 165. file:///tmp/lynxXXXXrh3wBn/L89027-558TMP.html#c-ECR_62016CC0177_SK_01-E0039 166. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:L:1992:346:TOC 167. file:///tmp/lynxXXXXrh3wBn/L89027-558TMP.html#c-ECR_62016CC0177_SK_01-E0040 168. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2003%3A68&locale=sk 169. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2003%3A68&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 170. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2003%3A68&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point36 171. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2003%3A68&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point37 172. file:///tmp/lynxXXXXrh3wBn/L89027-558TMP.html#c-ECR_62016CC0177_SK_01-E0041 173. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:L:2014:084:TOC 174. file:///tmp/lynxXXXXrh3wBn/L89027-558TMP.html#c-ECR_62016CC0177_SK_01-E0042 175. file:///tmp/lynxXXXXrh3wBn/L89027-558TMP.html#c-ECR_62016CC0177_SK_01-E0043 176. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2008%3A703&locale=sk 177. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2008%3A703&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 178. file:///tmp/lynxXXXXrh3wBn/L89027-558TMP.html#c-ECR_62016CC0177_SK_01-E0044 179. file:///tmp/lynxXXXXrh3wBn/L89027-558TMP.html#c-ECR_62016CC0177_SK_01-E0045 180. file:///tmp/lynxXXXXrh3wBn/L89027-558TMP.html#c-ECR_62016CC0177_SK_01-E0046 181. file:///tmp/lynxXXXXrh3wBn/L89027-558TMP.html#c-ECR_62016CC0177_SK_01-E0047 182. file:///tmp/lynxXXXXrh3wBn/L89027-558TMP.html#c-ECR_62016CC0177_SK_01-E0048 183. file:///tmp/lynxXXXXrh3wBn/L89027-558TMP.html#c-ECR_62016CC0177_SK_01-E0049 184. file:///tmp/lynxXXXXrh3wBn/L89027-558TMP.html#c-ECR_62016CC0177_SK_01-E0050 185. file:///tmp/lynxXXXXrh3wBn/L89027-558TMP.html#c-ECR_62016CC0177_SK_01-E0051 186. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1975%3A150&locale=sk 187. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1975%3A150&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 188. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1975%3A150&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point16 189. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1975%3A150&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point20 190. file:///tmp/lynxXXXXrh3wBn/L89027-558TMP.html#c-ECR_62016CC0177_SK_01-E0052 191. file:///tmp/lynxXXXXrh3wBn/L89027-558TMP.html#c-ECR_62016CC0177_SK_01-E0053 192. file:///tmp/lynxXXXXrh3wBn/L89027-558TMP.html#c-ECR_62016CC0177_SK_01-E0054 193. file:///tmp/lynxXXXXrh3wBn/L89027-558TMP.html#c-ECR_62016CC0177_SK_01-E0055 194. file:///tmp/lynxXXXXrh3wBn/L89027-558TMP.html#c-ECR_62016CC0177_SK_01-E0056 195. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2009%3A188&locale=sk 196. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2009%3A188&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 197. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2009%3A188&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point47 198. file:///tmp/lynxXXXXrh3wBn/L89027-558TMP.html#c-ECR_62016CC0177_SK_01-E0057 199. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1991%3A464&locale=sk 200. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1991%3A464&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 201. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1991%3A464&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point19 202. file:///tmp/lynxXXXXrh3wBn/L89027-558TMP.html#c-ECR_62016CC0177_SK_01-E0058 203. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2009%3A456&locale=sk 204. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2009%3A456&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 205. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2009%3A456&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point141 206. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2009%3A456&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point147 207. file:///tmp/lynxXXXXrh3wBn/L89027-558TMP.html#c-ECR_62016CC0177_SK_01-E0059 208. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1975%3A150&locale=sk 209. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1975%3A150&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 210. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1986%3A421&locale=sk 211. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1986%3A421&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 212. file:///tmp/lynxXXXXrh3wBn/L89027-558TMP.html#c-ECR_62016CC0177_SK_01-E0060 213. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1989%3A140&locale=sk 214. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1989%3A140&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 215. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1989%3A140&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point43 216. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1988%3A330&locale=sk 217. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1988%3A330&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 218. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1988%3A330&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point62 219. file:///tmp/lynxXXXXrh3wBn/L89027-558TMP.html#c-ECR_62016CC0177_SK_01-E0061 220. file:///tmp/lynxXXXXrh3wBn/L89027-558TMP.html#c-ECR_62016CC0177_SK_01-E0062 221. file:///tmp/lynxXXXXrh3wBn/L89027-558TMP.html#c-ECR_62016CC0177_SK_01-E0063 222. file:///tmp/lynxXXXXrh3wBn/L89027-558TMP.html#c-ECR_62016CC0177_SK_01-E0064 223. file:///tmp/lynxXXXXrh3wBn/L89027-558TMP.html#c-ECR_62016CC0177_SK_01-E0065 224. file:///tmp/lynxXXXXrh3wBn/L89027-558TMP.html#c-ECR_62016CC0177_SK_01-E0066 225. file:///tmp/lynxXXXXrh3wBn/L89027-558TMP.html#c-ECR_62016CC0177_SK_01-E0067 226. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1985%3A394&locale=sk 227. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1985%3A394&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 228. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1985%3A394&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point27 229. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2007%3A166&locale=sk 230. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2007%3A166&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 231. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2007%3A166&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point69 232. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2007%3A166&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point86 233. file:///tmp/lynxXXXXrh3wBn/L89027-558TMP.html#c-ECR_62016CC0177_SK_01-E0068 234. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2014%3A110&locale=sk 235. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2014%3A110&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 236. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2014%3A110&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point80 237. file:///tmp/lynxXXXXrh3wBn/L89027-558TMP.html#c-ECR_62016CC0177_SK_01-E0069 238. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:C:2006:210:TOC