NÁVRHY GENERÁLNEHO ADVOKÁTA PAOLO MENGOZZI prednesené 20. júla 2017 ( [1]1 ) Vec C-127/16 P SNCF Mobilités, predtým Société nationale des chemins de fer français (SNCF) proti Európskej komisii "Odvolanie - Pomoc poskytnutá Francúzskou republikou v prospech spolocnosti Sernam - Pomoc na restrukturalizáciu a rekapitalizáciu, záruky a vzdanie sa pohladávok spolocnostou SNCF voci spolocnosti Sernam - Predaj aktív vcelku - Kritérium súkromného investora - Uplatnitelnost - Kompenzacné opatrenia" Obsah I. Okolnosti predchádzajúce sporu II. Konanie pred Vseobecným súdom a napadnutý rozsudok III. Konanie pred Súdnym dvorom a návrhy úcastníkov konania IV. Právna analýza A. Úvodná pripomienka: od rozhodnutia Sernam 1 k rozhodnutiu Sernam 3 B. O odvolaní 1. O prvom odvolacom dôvode zalozenom na nesprávnom právnom posúdení, nedostatku odôvodnenia a skreslení clánku 3 ods. 2 rozhodnutia Sernam 2 a) O prvej a tretej casti prvého odvolacieho dôvodu 1) Napadnutý rozsudok 2) Zhrnutie argumentácie úcastníkov konania i) O prvej casti prvého odvolacieho dôvodu ii) O tretej casti prvého odvolacieho dôvodu 3) Analýza b) O druhej casti prvého odvolacieho dôvodu 1) Napadnutý rozsudok 2) Zhrnutie argumentácie úcastníkov konania 3) Analýza 2. O druhom odvolacom dôvode zalozenom na nesprávnom právnom posúdení spocívajúcom v tom, ze Vseobecný súd nesprávne konstatoval, ze ponuku predlozenú vedením nemozno povazovat za výsledok otvoreného a transparentného postupu a) Napadnutý rozsudok b) Zhrnutie argumentácie úcastníkov konania c) Analýza 3. O tretom odvolacom dôvode zalozenom na skreslení skutkového stavu a nesprávnom právnom posúdení spocívajúcich v tom, ze Vseobecný súd sa nesprávne domnieval, ze ponuka vedenia spolocnosti Sernam bola pre predávajúceho ovela nevýhodnejsia ako nezáväzné ponuky iných uchádzacov a) Napadnutý rozsudok b) Zhrnutie argumentácie úcastníkov konania c) Analýza 4. O stvrtom odvolacom dôvode zalozenom na nesprávnom právnom posúdení, nedostatku odôvodnenia a rozpore v odôvodnení spocívajúcich v tom, ze Vseobecný súd rozhodol, ze Komisia si vôbec nezamenila predmet predaja s cenou predaja aktív spolocnosti Sernam a) Napadnutý rozsudok b) Zhrnutie argumentácie úcastníkov konania c) Analýza 5. O piatom odvolacom dôvode zalozenom na nesprávnom právnom posúdení a skreslení výroku rozhodnutia Sernam 2 spocívajúcich v tom, ze Vseobecný súd sa domnieval, ze zápis pohladávky súvisiacej s vymáhaním pomoci vo výske 41 miliónov eur do pasív likvidácie spolocnosti Sernam nebol v súlade s clánkom 4 rozhodnutia Sernam 2 a) Napadnutý rozsudok b) Zhrnutie argumentácie úcastníkov konania c) Analýza 1) O predmete prevodu 2) O totoznosti akcionárov 3) O okamihu prevodu 4) O hospodárskej logike transakcie 5) O cene prevodu 6) Záver k piatemu odvolaciemu dôvodu 6. O siestom odvolacom dôvode zalozenom na nesprávnom právnom posúdení, nedostatku odôvodnenia a skreslení skutkového stavu spocívajúcich v tom, ze Vseobecný súd rozhodol, ze zásada súkromného investora sa neuplatnuje na prevod aktív spolocnosti Sernam vcelku a) Napadnutý rozsudok b) O prvej casti siesteho odvolacieho dôvodu 1) Zhrnutie argumentácie úcastníkov konania 2) Analýza c) O druhej casti siesteho odvolacieho dôvodu 1) Zhrnutie argumentácie úcastníkov konania 2) Analýza d) O tretej casti siesteho odvolacieho dôvodu 1) Zhrnutie argumentácie úcastníkov konania 2) Analýza e) Záver k siestemu odvolaciemu dôvodu 7. O tvrdeniach týkajúcich sa prípustnosti prvostupnovej zaloby uvádzaných Komisiou V. O trovách VI. Návrh 1. V prejednávanom odvolaní SNCF Mobilités (dalej len "SNCF") ( [2]2 ) navrhuje zrusenie rozsudku Vseobecného súdu Európskej únie zo 17. decembra 2015, SNCF/Komisia ( [3]3 ) (dalej len "napadnutý rozsudok"), ktorým Vseobecný súd zamietol jej zalobu o neplatnost podanú proti rozhodnutiu Komisie 2012/398/EÚ z 9. marca 2012 o státnej pomoci SA. 12522 (C 37/08) - Francúzsko - Uplatnovanie rozhodnutia "Sernam 2" (dalej len "rozhodnutie Sernam 3") ( [4]4 ). I. Okolnosti predchádzajúce sporu 2. Rozhodnutím prijatým 23. mája 2001 ( [5]5 ) (dalej len "rozhodnutie Sernam 1") Európska komisia schválila za urcitých podmienok pomoc na restrukturalizáciu v celkovej výske 503 miliónov eur v prospech spolocnosti Sernam. ( [6]6 ) 3. Druhým rozhodnutím prijatým v roku 2004 ( [7]7 ) (dalej len "rozhodnutie Sernam 2") Komisia skonstatovala, ze niektoré z podmienok, ktoré boli ulozené rozhodnutím Sernam 1, neboli dodrzané, co malo za následok zneuzitie schválenej pomoci. 4. V tejto súvislosti Komisia na jednej strane vyhlásila, ze ak sa dodrzia nové podmienky, je pomoc vo výske 503 miliónov eur schválená rozhodnutím Sernam 1 zlucitelná s vnútorným trhom za podmienok stanovených v clánkoch 3 a 4 rozhodnutia Sernam 2. Na druhej strane Komisia zdôraznila existenciu dodatocnej pomoci vo výske 41 miliónov eur, ktorá je nezlucitelná s vnútorným trhom a ktorú preto musia francúzske orgány vymáhat. 5. SNCF vyuzila moznost ponúkanú clánkom 3 ods. 2 rozhodnutia Sernam 2 ( [8]8 ) a zvolila si predaj aktív spolocnosti Sernam vcelku. Podla francúzskych orgánov hospodárska situácia spolocnosti Sernam neumoznovala získat vo verejnej sútazi organizovanej na úcet spolocnosti SNCF tretou osobou návrhy s kladným ocenením. Vo vsetkých ponukách odovzdaných v rámci tejto sútaze bola navrhnutá výrazne záporná hodnota a nebola predlozená ziadna záväzná ponuka. Bolo teda prijaté rozhodnutie, ze v diskusiách sa bude pokracovat iba s konzorciom tvoreným uchádzacom c. 5 spojeným s vedením spolocnosti Sernam. Uchádzac c. 5 napokon 15. júna 2005 ústne oznámil spolocnosti SNCF, ze do 30. júna 2005 nie je schopný predlozit ani podmienecnú ponuku na prevzatie. 6. Dna 30. júna 2005 preto SNCF prijala rozhodnutie predat aktíva spolocnosti Sernam vcelku vedeniu spolocnosti Sernam. Po tomto prevode sa 15. decembra 2005 zacala súdna likvidácia spolocnosti Sernam. Pohladávka vo výske 41 miliónov eur, zodpovedajúca státnej pomoci, ktorá mala byt vrátená podla clánku 1 ods. 2 rozhodnutia Sernam 2, bola zapísaná do pasív likvidácie spolocnosti Sernam. Z tejto sumy bola SNCF na konci likvidácie schopná skutocne získat 2,75 milióna eur. 7. Po staznostiach podaných 24. júna 2005, 10. apríla 2006 a 23. apríla 2007 konkurentmi, ktorí tvrdili, ze rozhodnutie Sernam 2 bolo uplatnené bud nesprávne, alebo protiprávne, Komisia listom zo 16. júla 2008 ( [9]9 ) informovala Francúzsku republiku o svojom rozhodnutí zacat konanie vo veci formálneho zistovania upravené v clánku 88 ods. 2 ES, ktoré viedlo k prijatiu rozhodnutia Sernam 3 z 9. marca 2012, ktoré bolo francúzskym orgánom odovzdané 26. marca 2012. 8. V tomto rozhodnutí Sernam 3 sa Komisia domnievala, ze prevod aktív spolocnosti Sernam vcelku nerespektoval podmienky uvedené v rozhodnutí Sernam 2 a ze nezlucitelná pomoc vo výske 41 miliónov eur nebola vymáhaná. Komisia dospela k záveru, ze státna pomoc vo výske 503 miliónov eur podmienecne schválená rozhodnutím Sernam 2 bola zneuzitá a ze teda bola nezlucitelná so spolocným trhom. ( [10]10 ) Komisia sa navyse domnievala, ze opatrenia prijaté spolocnostou SNCF na úcely realizácie tohto prevodu, predovsetkým rekapitalizácia vo výske 57 miliónov eur zodpovedajúcich zápornej cene aktív spolocnosti Sernam vcelku a údajné "vzdanie sa pohladávok" vo výske 38,5 milióna eur, predstavujú novú státnu pomoc nezlucitelnú s vnútorným trhom. ( [11]11 ) 9. Clánky 1 a 2 rozhodnutia Sernam 3 znejú takto: "Clánok 1 1. Státna pomoc vo výske 503 mil. EUR, ktorú Francúzsko poskytlo spolocnosti Sernam SCS (ktorá sa stala spolocnostou Sernam SA) a ktorú schválila Komisia rozhodnutím [Sernam 2], bola zneuzitá. Je nezlucitelná s vnútorným trhom. Táto pomoc bola poskytnutá aj spolocnosti Sernam Xpress a spolocnosti Financičre Sernam a jej dcérskym spolocnostiam, Sernam Services a Aster. 2. Státna pomoc vo výske 41 mil. EUR, ktorú Francúzsko poskytlo spolocnosti Sernam SCS a ktorá bola vyhlásená za nezlucitelnú rozhodnutím Sernam 2, bola poskytnutá aj spolocnosti Sernam Xpress a spolocnosti Financičre Sernam a jej dcérskym spolocnostiam, najmä Sernam Services a Aster. 3. Rekapitalizácia spolocnosti Sernam SA spolocnostou SNCF vo výske 57 mil. EUR, odpísanie [vzdanie sa - neoficiálny preklad] pohladávok SNCF voci spolocnosti Sernam SA vo výske 38,5 mil. EUR a záruky poskytnuté spolocnostou SNCF pri prevode cinností spolocnosti Sernam SA na Financičre Sernam, s výnimkou záruky poskytnutej zelezniciarom, predstavujú státnu pomoc nezlucitelnú s vnútorným trhom. Clánok 2 1. Francúzsko je povinné vymôct pomoc uvedenú v clánku 1 od spolocnosti Financičre Sernam a jej dcérskych spolocností Sernam Services a Aster. ...". 10. Dna 4. apríla 2012 Komisia na ziadost Francúzskej republiky skonstatovala, ze neexistuje hospodárska kontinuita medzi skupinou Sernam a potenciálnymi nadobúdatelmi casti jej aktív - spolocnostami skupiny Geodis patriacej spolocnosti SNCF, a BMV - a ze preto nie je potrebné rozsírit povinnost vymáhania pomoci vyhlásenej rozhodnutím Sernam 3 za protiprávnu a nezlucitelnú na skupiny Geodis a BMV. 11. Dna 13. apríla 2012 sa zacala súdna likvidácia spolocností Financičre Sernam a Sernam Services a v ten istý den Geodis predlozila ponuku a bola oznacená za nadobúdatela aktív skupiny Sernam. II. Konanie pred Vseobecným súdom a napadnutý rozsudok 12. Návrhom podaným do kancelárie Vseobecného súdu 4. júna 2012 odvolatelka podala zalobu o neplatnost rozhodnutia Sernam 3. 13. Na podporu svojho návrhu odvolatelka uviedla sest zalobných dôvodov. Prvý zalobný dôvod sa zakladal na porusení práva odvolatelky na obranu. Druhý zalobný dôvod sa týkal porusenia zásady legitímnej dôvery. Tretí zalobný dôvod sa zakladal na porusení povinnosti dodrzat primeranú lehotu a zásady právnej istoty. Stvrtý zalobný dôvod sa týkal nesprávneho právneho posúdenia a nesprávneho posúdenia skutkového stavu, ktorých sa dopustila Komisia, ked sa domnievala, ze pri prevode aktív spolocnosti Sernam vcelku neboli dodrzané podmienky uvedené v clánku 3 ods. 2 rozhodnutia Sernam 2. Piaty zalobný dôvod sa zakladal na nesprávnom právnom posúdení, ktorého sa dopustila Komisia, ked sa domnievala, ze povinnost súvisiaca s vymáhaním pomoci vo výske 41 miliónov eur, ktorá bola rozhodnutím Sernam 2 vyhlásená za nezlucitelnú, presla na spolocnost Financičre Sernam a jej dcérske spolocnosti. Siesty zalobný dôvod sa týkal nesprávneho právneho posúdenia, ktorého sa dopustila Komisia, ked sa domnievala, ze opatrenia uvedené v protokole o dohode z 21. júla 2005 o prevode aktív spolocnosti Sernam vcelku predstavovali novú státnu pomoc v prospech spolocnosti Sernam Xpress/Financičre Sernam. 14. Vseobecný súd v napadnutom rozsudku nerozhodoval o prípustnosti zaloby a hoci vyhovel druhej casti stvrtého zalobného dôvodu, ( [12]12 ) uvedenú zalobu zamietol. III. Konanie pred Súdnym dvorom a návrhy úcastníkov konania 15. Dna 26. februára 2016 odvolatelka podala odvolanie proti napadnutému rozsudku. Vo svojich návrhoch SNCF navrhuje, aby Súdny dvor vyslovil, ze odvolanie je prípustné a dôvodné, v dôsledku toho zrusil napadnutý rozsudok a zaviazal Komisiu na náhradu trov konania. Vo svojom vyjadrení k odvolaniu Komisia navrhuje, aby Súdny dvor zamietol odvolanie a zaviazal odvolatelku na náhradu trov odvolacieho konania. Spolocnosti Mory SA a Mory Team, vedlajsí úcastníci konania na podporu Komisie v konaní pred Vseobecným súdom, tiez spolu navrhujú, aby Súdny dvor zamietol odvolanie a zaviazal odvolatelku na náhradu trov konania. 16. Prednesy odvolatelky, Komisie, ako aj spolocností Mory SA a Mory Team a ich odpovede na otázky polozené Súdnym dvorom boli vypocuté na pojednávaní, ktoré sa konalo 9. marca 2017. IV. Právna analýza 17. Na podporu svojho odvolania odvolatelka uvádza sest odvolacích dôvodov: prvý odvolací dôvod sa zakladá na nesprávnom právnom posúdení, nedostatku odôvodnenia a skreslení clánku 3 ods. 2 rozhodnutia Sernam 2. Druhý odvolací dôvod sa zakladá na nesprávnom právnom posúdení spocívajúcom v tom, ze Vseobecný súd sa domnieval, ze zásady otvorenosti a transparentnosti uvedené v clánku 3 ods. 2 rozhodnutia Sernam 2 vyzadujú, aby sa vybraný uchádzac zúcastnil sútaze ako taký a samostatne uz od zaciatku. Tretí odvolací dôvod sa zakladá na skreslení skutkového stavu a nesprávnom právnom posúdení spocívajúcich v tom, ze Vseobecný súd sa domnieval, ze ponuka vedenia spolocnosti Sernam bola pre predávajúceho ovela nevýhodnejsia ako nezáväzné ponuky iných uchádzacov. Stvrtý odvolací dôvod sa zakladá na nesprávnom právnom posúdení, nedostatku a rozpore odôvodnenia, ktoré spocívajú v tom, ze Vseobecný súd sa domnieval, ze Komisia si nezamenila predmet predaja s cenou predaja aktív spolocnosti Sernam. Piaty odvolací dôvod sa zakladá na nesprávnom právnom posúdení a skreslení výrokovej casti rozhodnutia Sernam 2 spocívajúcich v tom, ze Vseobecný súd sa domnieval, ze zápis pohladávky súvisiacej s vymáhaním pomoci vo výske 41 miliónov eur do pasív likvidácie spolocnosti Sernam S.A. nebol v súlade s clánkom 4 rozhodnutia Sernam 2. Siesty odvolací dôvod sa zakladá na nesprávnom právnom posúdení, nedostatku odôvodnenia a skreslení skutkového stavu spocívajúcich v tom, ze Vseobecný súd sa domnieval, ze zásada súkromného investora sa neuplatnuje na prevod aktív spolocnosti Sernam vcelku. A. Úvodná pripomienka: od rozhodnutia Sernam 1 k rozhodnutiu Sernam 3 18. S cielom lepsie pochopit rozsah prejednávaného odvolania sa treba podrobnejsie vrátit k vývoju prejednávaného sporu. 19. Vo svojom rozhodnutí Sernam 1 Komisia rozhodovala o pláne na restrukturalizáciu podniku Sernam, ktorý jej vtedy na posúdenie predlozila Francúzska republika. Na záver svojej analýzy Komisia dospela k záveru, ze v tomto pláne existuje státna pomoc zlucitelná so Zmluvou ES (konkrétnejsie opatrenia tohto plánu, ktoré sa týkali obchodnej pomoci a ozdravenia spolocnosti Sernam). 20. Hoci restrukturalizacný plán nemohol byt zrealizovaný za podmienok opísaných Francúzskou republikou v rozhodnutí Sernam 1, co navyse viedlo k tomu, ze SNCF zaplatila spolocnosti Sernam sumu 41 miliónov eur z dôvodu omeskania s pripojením súvisiaceho so zrusením protokolu o dohode medzi oznaceným nadobúdatelom a spolocnostou SNCF, ( [13]13 ) Komisia preskúmala podmienky vykonania pomoci v prospech spolocnosti Sernam v nadväznosti na rozhodnutie Sernam 1. 21. Po zistení, ze Francúzska republika vyplatila sumu 503 miliónov eur za iných podmienok, nez boli schválené v rozhodnutí Sernam 1, ( [14]14 ) Komisia napriek tomu vzhladom na vsetky okolnosti dospela k záveru, ze pri dodrzaní stanovených podmienok bola táto suma zlucitelná so Zmluvou, zatial co pomoc vo výske 41 miliónov eur protiprávne uhradená spolocnosti Sernam bola zase nezlucitelná a mala byt vymáhaná. ( [15]15 ) Státna pomoc v prospech spolocnosti Sernam vo výske 503 miliónov sa mohla povazovat za zlucitelnú so Zmluvou pod podmienkou, ze 1. spolocnost Sernam bude rozvíjat len svoje cinnosti prepravy tovaru zeleznicou a ze SNCF zarucí, ze ponúkne kazdému operátorovi, ktorý ju o to poziada, rovnaké podmienky ako sú podmienky poskytnuté spolocnosti Sernam na rozvoj zeleznicnej nákladnej dopravy [clánok 3 ods. 1 písm. a) rozhodnutia Sernam 2], a ze 2. spolocnost Sernam v celom rozsahu nahradí svoje vlastné prostriedky a sluzby cestnej prepravy prostriedkami a sluzbami cestnej prepravy jednej alebo viacerých spolocností, ktoré sú právne a ekonomicky nezávislé od spolocnosti SNCF a ktoré sa vyberú na základe otvoreného, transparentného a nediskriminacného postupu [clánok 3 ods. 1 písm. b) rozhodnutia Sernam 2]. Z odôvodnenia rozhodnutia Sernam 2 vyplýva, ze vzhladom na zneuzitie pomoci a predlzenie trvania restrukturalizacného plánu oproti tomu, co bolo stanovené v rozhodnutí Sernam 1, Komisia od spolocnosti Sernam ocakávala, ze poskytne specifickú kompenzáciu tým, ze sa trvalo stiahne zo segmentov trhu, ktoré majú velkú nadbytocnú kapacitu, aby mohlo byt odôvodnené schválenie jednej casti pomoci. ( [16]16 ) Navyse bolo potrebné zabránit podniku, ktorý by musel ukoncit svoju cinnost na základe deklarovaných problémov, aby nadalej umelo drzal velmi ziadané podiely na trhu na úkor konkurencných a financne zdravých spolocností. ( [17]17 ) V dôsledku toho sa Komisia domnievala, ze "spolocnost Sernam sa musí trvalo zriect svojich aktivít v tých segmentoch trhu, ktoré majú nadbytocnú kapacitu, konkrétne v segmente zbernej sluzby/tradicnej prepravy tovaru cestnými komunikáciami" ( [18]18 ). V prípade, ak by boli aktíva spolocnosti Sernam prostredníctvom transparentného a otvoreného postupu predané vcelku za trhovú cenu spolocnosti, ktorá nemá právny vztah so spolocnostou SNCF, sa vsak podmienky týkajúce sa stiahnutia spolocnosti Sernam zo segmentov trhu s nadbytocnou kapacitou uz neuplatnia, ( [19]19 ) pretoze Komisia sa v takejto situácii domnievala, ze spolocnost Sernam uz nebude fungovat vo svojej právnej forme a uvolní svoje podiely na trhu. ( [20]20 ) 22. Pre nasledujúcu analýzu je dôlezité pripomenút si znenie clánkov 3 a 4 rozhodnutia Sernam 2: "Clánok 3 1. S výhradou odseku 2 je potrebné dodrzat tieto podmienky: a) Spolocnost Sernam bude môct rozvíjat len svoje cinnosti prepravy tovaru zeleznicou podla koncepcie Expresného vlakového bloku (TBE). V tomto ohlade spolocnost SNCF zarucuje, ze ponúkne kazdému operátorovi, ktorý o to poziada, rovnaké podmienky ako sú podmienky pridelené spolocnosti Sernam na rozvoj zeleznicnej nákladnej dopravy, TBE. b) Spolocnost Sernam zase bude musiet v priebehu dvoch rokov nasledujúcich po dátume oznámenia tohto rozhodnutia, integrálne nahradit svoje vlastné prostriedky a sluzby cestnej prepravy prostriedkami a sluzbami cestnej prepravy jednej alebo viacerých spolocností, ktoré sú právne a ekonomicky nezávislé od spolocnosti SNCF a ktoré sa vyberú na základe otvoreného, transparentného a nediskriminacného postupu.... 2. V prípade, ze spolocnost Sernam predá svoje aktíva vcelku, a to do [30. júna 2005] v trhovej cene spolocnosti, ktorá nemá právny vztah so spolocnostou SNCF prostredníctvom transparentného a otvoreného postupu, podmienky odseku 1 sa neuplatnujú. Clánok 4 Kazdý ciastocný alebo celkový predaj spolocnosti Sernam sa musí vykonat za trhovú cenu a prostredníctvom transparentného postupu otvoreného vsetkým jej konkurentom. Za týchto podmienok pripadne spolocnosti Sernam, ak bude nadalej existovat, úhrada pomoci 41 miliónov EUR [Za týchto podmienok vrátenie pomoci vo výske 41 miliónov eur pripadne spolocnosti Sernam, ak bude nadalej existovat - neoficiálny preklad]." 23. Na vykonanie rozhodnutia Sernam 2 si Francúzska republika zvolila moznost uvedenú v jeho clánku 3 ods. 2 Na tento úcel SNCF najprv vyzvala kazdého záujemcu, aby prejavil svoj záujem o prevzatie vsetkých aktív spolocnosti Sernam. Vsetky predlozené ponuky boli záporné a nebolo mozné prijat ziadnu záväznú ponuku. Vedenie spolocnosti Sernam urobilo ponuku na prevzatie prostredníctvom spolocnosti, ktorá sa este len mala zalozit a ktorá sa stala spolocnostou Financičre Sernam. ( [21]21 ) Prevod cinností spolocnosti Sernam na spolocnost Financičre Sernam prebehol v styroch fázach zobrazených v nasledujúcej schéme ( [22]22 ): Image 24. Po prvé SNCF rekapitalizovala svoju dcérsku spolocnost Sernam SA, ktorej bola 100 % vlastníkom, vo výske 57 miliónov eur. Po druhé spolocnost Sernam SA uskutocnila v prospech svojej dcérskej spolocnosti Sernam Xpress, ktorej bola 100 % vlastníkom, vklad zahrnajúci vsetky zlozky aktív vrátane rekapitalizácie vo výske 57 miliónov eur opísanej vyssie a pasíva spolocnosti Sernam (iba s výnimkou tzv. "financných" pasív) vo výske 38,5 milióna eur. Ako protihodnotu za tento vklad získala spolocnost Sernam SA podiel v spolocnosti Sernam Xpress v nominálnej hodnote 100 eur. Po tretie spolocnost Sernam Xpress pristúpila k zvýseniu základného imania o 2 milióny eur, ktoré bolo v plnom rozsahu upísané spolocnostou SNCF, co jej umoznilo stat sa väcsinovým vlastníkom podielov v spolocnosti Sernam Xpress. Po stvrté spolocnosti Sernam SA a SNCF previedli spolocnosti Financičre Sernam za cenu 2 milióny eur vsetky svoje podiely v spolocnosti Sernam Xpress, ktoré predstavovali celé jej základné imanie. Okrem toho spolocnost Sernam SA bola súdne zlikvidovaná 15. decembra 2005 a suma 41 miliónov eur, ktorá sa mala vrátit spolocnosti SNCF na základe rozhodnutia Sernam 2, bola vykázaná v pasívach tejto likvidácie. 25. Ponuka spolocnosti Financičre Sernam bola 30. júna 2005 predlozená spolocnosti SNCF, ktorá ju v podstate v ten istý den odsúhlasila. Protokol o dohode bol podpísaný 21. júla 2005, spolocnost Financičre Sernam bola 14. októbra 2005 zapísaná do obchodného registra a vyssie uvedené transakcie sa uskutocnili 17. októbra 2005. ( [23]23 ) 26. V rozhodnutí Sernam 3 Komisia dospela na jednej strane k záveru o zneuzití pomoci schválenej rozhodnutím Sernam 2, ktoré spocívalo v tom, ze francúzske orgány nedodrzali podmienky stanovené v clánku 3 ods. 2 uvedeného rozhodnutia. Komisia sa najmä domnievala, ze prevod cinností sa neuskutocnil 30. júna 2005; ze prevod týchto cinností nebol predajom pre jeho zápornú cenu; ze prevod cinností nebol predajom aktív, ale prevodom celej spolocnosti Sernam (aktív aj pasív); ze prevod sa neobmedzil na aktíva, ktoré vlastnila spolocnost Sernam v case prijatia rozhodnutia Sernam 2, ale zvýsil sa o 59 miliónov eur; ze k prevodu nedoslo na základe transparentného a otvoreného postupu; ze nebol respektovaný úcel predaja aktív. ( [24]24 ) Zneuzitie pomoci vo výske 503 miliónov eur má za následok jej nezlucitelnost s vnútorným trhom a táto pomoc musí byt vymáhaná. 27. Pokial ide o pomoc vo výske 41 miliónov eur, ktorú mala Francúzska republika vymáhat od jej príjemcu podla rozhodnutia Sernam 2, ( [25]25 ) Komisia tvrdí, ze táto suma bola zapísaná do pasív likvidácie spolocnosti Sernam. Komisia po tom, co zdôraznila, ze rozhodnutie Sernam 2 stanovilo, ze túto pomoc netreba v prípade ukoncenia hospodárskej cinnosti spolocnosti Sernam vymáhat od tých, ktorí nadobudli aktíva za trhovú cenu v rámci transparentného a otvoreného postupu, analyzovala situáciu s osobitným zretelom na rozsudky z 29. apríla 2004 ( [26]26 ) a z 8. mája 2003 ( [27]27 ). Komisia sa tak domnievala, ze po zlúcení medzi spolocnostami Sernam Xpress a Financičre Sernam presla povinnost súvisiaca s vymáhaním pomoci na spolocnost Financičre Sernam, najmä z dôvodu, ze táto spolocnost nadalej vyuzíva pomoc vo výske 41 miliónov eur, ktorá bola pôvodne poskytnutá spolocnosti Sernam. Komisia okrem toho neuplatnila kritérium súkromného investora. 28. Komisia napokon preskúmala novú pomoc poskytnutú spolocnosti Sernam Xpress podla protokolu o dohode z 21. júla 2005. ( [28]28 ) Kedze táto nová pomoc bola poskytnutá v kontexte vymáhania, Komisia sa domnievala, ze nebolo potrebné uplatnit kritérium súkromného investora, pretoze stát konal v tomto kontexte na základe povinností, ktoré mu vyplývajú z práva Únie. ( [29]29 ) Preskúmaná pomoc spocívala v rekapitalizácii spolocnosti Sernam spolocnostou SNCF vo výske 57 miliónov eur, rekapitalizácii spolocnosti Sernam Xpress spolocnostou SNCF vo výske 2 miliónov eur, vzdaní sa pohladávok spolocnosti SNCF voci spolocnosti Sernam SA, zárukách poskytnutých spolocnostou SNCF pocas prevodu cinností zo spolocnosti Sernam na spolocnost Financičre Sernam, ( [30]30 ) ako aj v predajnej cene zaplatenej spolocnostou Financičre Sernam. Komisia dospela k záveru o existencii novej pomoci v prospech Sernam Xpress/Financičre Sernam, ktorá bola nezlucitelná s vnútorným trhom a mala byt vymáhaná od spolocnosti Financičre Sernam a jej dcérskych spolocnosti, ktoré pokracovali v hospodárskej cinnosti, na ktorú bola poskytnutá pomoc (prv vykonávanej spolocnostou Sernam Xpress, ktorá sa zlúcila so spolocnostou Financičre Sernam). B. O odvolaní 1. O prvom odvolacom dôvode zalozenom na nesprávnom právnom posúdení, nedostatku odôvodnenia a skreslení clánku 3 ods. 2 rozhodnutia Sernam 2 29. Tento prvý odvolací dôvod sa clení na tri casti: prvá cast sa týka úcelu predaja aktív vcelku; druhá cast sa týka toho, ze Vseobecný súd skreslil znenie clánku 3 ods. 2 rozhodnutia Sernam 2, pokial ide o pojem "predaja"; tretia cast sa týka nesprávneho právneho posúdenia, skreslenia clánku 3 ods. 2 rozhodnutia Sernam 2 a porusenia povinnosti odôvodnenia v prípade posúdenia, podla ktorého prevod aktív vcelku treba chápat tak, ze sa vztahuje iba na aktíva s vylúcením pasív. Kedze sa zdá, ze prvá a tretia cast spolu súvisia, navrhujem ich posúdit spolocne. a) O prvej a tretej casti prvého odvolacieho dôvodu 1) Napadnutý rozsudok 30. Z napadnutého rozsudku vyplýva, ze po pripomenutí judikatúry, podla ktorej výrok aktu nemozno oddelit od jeho odôvodnenia, takze v prípade potreby sa výrok musí vykladat s prihliadnutím na dôvody, ktoré viedli k jeho prijatiu, ( [31]31 ) Vseobecný súd vyvodil zo znenia clánku 3 ods. 2 rozhodnutia Sernam 2, vykladaného s prihliadnutím na odôvodnenie 217 tohto rozhodnutia, ze v tomto rozhodnutí sa "jednoznacne rozlisuje 'predaj celej spolocnosti Sernam (aktív aj pasív)` a 'predaj aktív` spolocnosti Sernam 'vcelku`" ( [32]32 ). Vseobecný súd teda rozhodol, ze Komisia sa mohla oprávnene domnievat, ze predaj aktív vcelku uvedený v clánku 3 ods. 2 rozhodnutia Sernam 2 sa mal týkat iba aktív, a nemal sa týkat pasív, ( [33]33 ) kedze opacný výklad by popieral rozdiel, ktorý existuje medzi dvoma alternatívnymi podmienkami stanovenými v clánku 3 ods. 1 rozhodnutia Serman 2 na jednej strane a v clánku 3 ods. 2 toho istého rozhodnutia na druhej strane. ( [34]34 ) Vykladat predaj aktív vcelku tak, ze zahrna aj pasíva, by podla Vseobecného súdu spôsobilo, ze vyuzitie týchto alternatívnych podmienok by bolo "nelogické a nekoherentné" ( [35]35 ). Vseobecný súd následne pripomenul alternatívnu povahu oboch odsekov clánku 3 rozhodnutia Sernam 2 a rozhodol, ze oba odseky sledujú "ten istý ciel prevencie narusenia hospodárskej sútaze spôsobeného... pomocou [na restrukturalizáciu vo výske 503 miliónov eur]" ( [36]36 ). Potvrdil názor Komisie, podla ktorej úcelom predaja aktív vcelku "bolo prerusit hospodársku cinnost spolocnosti Sernam" ( [37]37 ). Rozhodol tak, ze prevod celej spolocnosti Sernam, ktorého úcelom bolo udrzat ju pri zivote a ozdravit, odporoval sledovanému cielu spocívajúcemu "v prerusení hospodárskej cinnosti spolocnosti Sernam a uvolnení jej podielov na trhu v prospech nadobúdatela jej aktív" ( [38]38 ). 31. Vseobecný súd okrem toho rozhodol, ze Komisia v odôvodneniach 109 a 110 rozhodnutia Sernam 3 správne posúdila transakciu nazývanú "ciastkový vklad aktív", ked dospela k záveru, ze ju nemozno kvalifikovat ako "predaj aktív tretej osobe" z dôvodu, ze uvedený predaj sa vztahoval nielen na aktíva, ale aj na vsetky pasíva ( [39]39 ) a uskutocnil sa v prospech dcérskej spolocnosti v 100 % vlastníctve. ( [40]40 ) 2) Zhrnutie argumentácie úcastníkov konania i) O prvej casti prvého odvolacieho dôvodu 32. SNCF v podstate tvrdí, ze prevod aktív vcelku, o ktorom sa rozhodlo v júni 2005, plne respektoval úcel, ktorý sleduje clánok 3 ods. 2 rozhodnutia Sernam 2 vykladaný s prihliadnutím na jeho odôvodnenie 217. Odôvodnenie Vseobecného súdu je nesprávne z dvoch základných dôvodov. Prvý dôvod vyplýva z toho, ze vo vseobecnosti má prevod aktív neodvratne za následok pokracovanie v cinnosti, pricom zahrnutie pasív (teda dlhov) nemá v tomto zmysle ziaden vplyv, pretoze má dosah iba na ocenenie prevádzaného podniku. Vseobecný súd nevysvetlil, ako by prevod vsetkých aktív spolocnosti Sernam vcelku na jediného nadobúdatela, ktorý musí prevziat trhový podiel uvolnený touto spolocnostou, mohol viest k preruseniu hospodárskej cinnosti spolocnosti Sernam. Odvolatelka navrhuje, ze v tomto bode je odôvodnenie napadnutého rozsudku nedostatocné. Druhý dôvod vyplýva z toho, ze dôvody, o ktoré sa Vseobecný súd opiera pri závere, ze úcelom prevodu vcelku je hospodársky zánik spolocnosti Sernam, neumoznujú odôvodnit takýto výklad. Odôvodnenie 217 rozhodnutia Sernam 2 vyzaduje iba to, aby spolocnost Sernam uz nefungovala vo svojej predchádzajúcej právnej forme a umoznuje nadobúdatelovi nezávislému od spolocnosti SNCF vyuzit trhový podiel spolocnosti Sernam. Ked Vseobecný súd v bodoch 194 a 195 napadnutého rozsudku uviedol, ze sledovaným úcelom bolo prerusenie hospodárskej cinnosti spolocnosti Sernam, zohladnil úcel, ktorý v ziadnom prípade nevyplýva ani z výroku, ani z odôvodnenia rozhodnutia Sernam 2, ktoré v dôsledku toho skreslil. Odôvodnenie Vseobecného súdu sa navyse javí vnútorne rozporné preto, ze tento súd samotný v bode 218 napadnutého rozsudku uznal, ze odôvodnenie 217 rozhodnutia Sernam 2 vzbudzovalo "dojem, ze ide o pokracovanie hospodárskej cinnosti" spolocnosti Sernam. V podobnom duchu SNCF tvrdí, ze z tohto odôvodnenia 217 nevyplýva, ze by sa pokracovanie v cinnosti malo chápat ako cinnost vykonávaná nadobúdatelom, ktorý zaclenil aktíva spolocnosti Sernam do svojej vlastnej obchodnej stratégie a ze islo o podmienku nevyhnutnú na to, aby bolo mozné trhové podiely príjemcu pomoci povazovat za uvolnené. Odôvodnenie 217 rozhodnutia Sernam 2 sa naopak obmedzuje na to, ze zdôraznuje uvolnenie podielov spolocnosti Sernam v prospech nezávislého nadobúdatela, teda nadobúdatela bez vztahu so spolocnostou SNCF. 33. Vo svojej replike SNCF v podstate dodáva, ze Komisia nepreukázala, ako by prevod vsetkých aktív podniku vcelku jednému a tomu istému nadobúdatelovi mohol, ekonomicky a právne, neviest k prevodu hospodárskej cinnosti. Samotná Komisia vysvetlovala Vseobecnému súdu a Súdnemu dvoru, ze práve takýto následok mal prevod vo veciach nazývaných "SMI" a "CDA" ( [41]41 ). Komisia tiez vo svojom vyjadrení k odvolaniu prekrútila znenie odôvodnenia 217 rozhodnutia Sernam 2, ktoré podla odvolatelky vôbec neodkazuje na konkurentov spolocnosti Sernam. Podla rozhodnutia Sernam 2 jediným cielom sledovaným Komisiou je prerusenie akéhokolvek kapitálového spojenia medzi spolocnostou SNCF a jej dcérskou spolocnostou Sernam v budúcnosti, aby sa zabránilo tomu, ze jej SNCF poskytne dalsiu pomoc, a jedinou poziadavkou bolo, aby nadobúdatel spolocnosti Sernam nemal vztah so spolocnostou SNCF. Úcelom predaja aktív vcelku teda nie je prerusenie hospodárskej cinnosti spolocnosti Sernam. Odvolatelka dodáva, ze na rozdiel od toho, co tvrdí Komisia, neexistuje ziadny rozpor medzi prevodom aktív spolocnosti Sernam vcelku, ktorý nevyhnutne znamená pokracovanie v cinnosti spolocnosti Sernam, a tvrdením, ze Vseobecný súd sa dopustil nesprávneho právneho posúdenia pri preskúmaní rôznych kritérií hospodárskej kontinuity vypracovaných v judikatúre Súdneho dvora. 34. Napokon, pokial ide o cenu, Komisia vyzadovala trhovú cenu, ktorá môze byt záporná. Ak sú aktíva predávané vcelku, co so sebou prinása prevod nevyhnutne stratovej cinnosti, ako aj pracovných zmlúv, nemozno zabránit tomu, ze jeho hodnota je záporná; domnievat sa, ze cena mohla byt kladná, je nepodlozeným dohadom a skreslením skutkového stavu, kedze vsetky ponuky boli hlboko záporné. Okrem toho SNCF tvrdí, ze zásady týkajúce sa výkladu vyplývajúce z judikatúry netreba uplatnit, ked je ustanovenie jednoznacné. Nie je mozné previest vsetky aktíva podniku bez prevodu hospodárskej cinnosti v prospech nadobúdatela, ani trhový podiel podniku v prospech nadobúdatela bez prevodu cinnosti. Výklad zastávaný Komisiou a potvrdený Vseobecným súdom teda vedie k situácii, ktorá nie je mozná. 35. Komisia sa domnieva, ze túto prvú cast prvého odvolacieho dôvodu treba zamietnut. ii) O tretej casti prvého odvolacieho dôvodu 36. SNCF tvrdí, ze Vseobecný súd tým, ze iba zopakoval ustanovenia clánku 3 ods. 2 rozhodnutia Sernam 2 a odôvodnenia 217 tohto rozhodnutia, aby potvrdil svoj výklad, podla ktorého rozhodnutie Sernam 2 jednoznacne rozlisuje predaj celej spolocnosti Sernam a predaj iba jej aktív, postupoval na základe kategorických tvrdení, skreslil clánok 3 ods. 2 rozhodnutia Sernam 2 a svoju úvahu dostatocne neodôvodnil. Odôvodnenie 217 neobsahuje ziadnu skutocnost umoznujúcu dospiet k záveru, ze prevod aktív vcelku sa mal chápat tak, sa vztahuje iba na aktíva. Vseobecný súd nemôze vyvodit z alternatívneho scenára uvedeného v odôvodnení 217, ze clánok 3 ods. 2 vylucoval pasíva, a to tým skôr, ze vzhladom na sledovaný úcel, ktorým je prerusenie hospodárskej cinnosti spolocnosti Sernam, je zahrnutie vsetkých alebo casti pasív do prevodu irelevantné. Ani Komisia, ani Vseobecný súd nevysvetlili, ako by prevod vsetkých aktív v jednom celku na jediného nadobúdatela, ktorý mal prevziat trhový podiel spolocnosti Sernam, mohol viest k preruseniu hospodárskej cinnosti tejto spolocnosti. ( [42]42 ) 37. Úvaha Vseobecného súdu v bodoch 118 a 119 napadnutého rozsudku je nesprávna, pretoze rozhodnutie Sernam 2 skutocne spájalo s kazdým z dvoch mozných scenárov odlisné podmienky. Ak úcelom sledovaným clánkom 3 ods. 2 rozhodnutia Sernam 2 bolo prerusenie cinnosti spolocnosti Sernam, potom sa vyzadoval iba odkaz na spôsob prevodu umoznujúci dosiahnutie tohto ciela (ako napríklad prevod aktív jednotlivo alebo po castiach, o com Komisia uz uvazovala v iných veciach ( [43]43 )). Vseobecný súd sa teda dopustil viacerých nesprávnych právnych posúdení, skreslil ustanovenia clánku 3 ods. 2 rozhodnutia Sernam 2 a porusil povinnost odôvodnenia. 38. Komisia tvrdí, ze túto tretiu cast prvého odvolacieho dôvodu treba zamietnut. 3) Analýza 39. V rámci prvej a tretej casti tohto prvého odvolacieho dôvodu SNCF popiera Vseobecným súdom zohladnený výklad jednak úcelu predaja aktív vcelku vyzadovaného clánkom 3 ods. 2 rozhodnutia Sernam 2 a jednak samotného pojmu "predaj aktív vcelku". 40. Na úvod treba odmietnut výhradu zalozenú na tom, ze Vseobecný súd zbytocne vyuzil tradicnú judikatúru týkajúcu sa metód výkladu, ktoré má k dispozícii súd Únie, pretoze Vseobecný súd iba pripomenul a následne uplatnil ustálenú judikatúru zakotvujúcu zauzívané zásady ( [44]44 ) vymedzujúce úlohu súdu v prípade, ked musí vylozit ustanovenie práva Únie. Dodávam, ze vzhladom na rozdiely vo výklade clánku 3 ods. 2 rozhodnutia Sernam 2 medzi spolocnostou SNCF a Komisiou, nebolo prehnané, ze súd Únie hladal inde ako vo výroku uvedeného rozhodnutia skutocnosti nevyhnutné na objasnenie jeho presného zmyslu a rozsahu, a teda Vseobecný súd správne odkázal nielen na znenie tohto clánku, ale aj na jeho kontext a ciele sledované právnou úpravou, ktorej je súcastou. ( [45]45 ) 41. Dalej pripomínam, ze clánok 3 rozhodnutia Sernam 2 uvazuje o dvoch scenároch. Podla clánku 3 ods. 1 tohto rozhodnutia mozno pomoc na restrukturalizáciu spolocnosti Sernam nadalej povazovat za zlucitelnú s vnútorným trhom pod podmienkou, ze spolocnost Sernam bude rozvíjat "len svoje cinnosti prepravy tovaru zeleznicou" a ze SNCF zároven zarucí, ze "ponúkne kazdému operátorovi, ktorý o to poziada, rovnaké podmienky ako sú podmienky pridelené spolocnosti Sernam na rozvoj zeleznicnej nákladnej dopravy". Navyse spolocnost Sernam mala v priebehu dvoch rokov od oznámenia rozhodnutia Sernam 2 "integrálne nahradit svoje vlastné prostriedky a sluzby cestnej prepravy prostriedkami a sluzbami cestnej prepravy jednej alebo viacerých spolocností, ktoré sú právne a ekonomicky nezávislé od spolocnosti SNCF a ktoré sa vyberú na základe otvoreného, transparentného a nediskriminacného postupu". V prípade, ak by bol zvolený druhý scenár - uvedený v clánku 3 ods. 2 rozhodnutia Sernam 2 -, sa uz tieto podmienky neuplatnovali. Naopak v tomto prípade sa vyzadovalo, aby spolocnost Sernam "pred[ala] svoje aktíva vcelku, a to do 30. júna 2005 v trhovej cene spolocnosti, ktorá nemá právny vztah so spolocnostou SNCF prostredníctvom transparentného a otvoreného postupu". 42. Hladat dôvody, na základe ktorých Komisia uvazovala o týchto dvoch moznostiach, a v konecnom dôsledku hladat úcel predaja aktív vcelku, prirodzene vyzadovalo vykonat úplný výklad tohto rozhodnutia, teda vrátane jeho odôvodnenia. Z tohto odôvodnenia vsak vyplýva, ze podmienky stanovené v clánku 3 ods. 1 rozhodnutia Sernam 2 sú chápané ako "kompenzácia" vyzadovaná od spolocnosti Sernam z dôvodu, ze mala prospech zo zneuzitia pomoci. ( [46]46 ) Vyzaduje sa teda od nej, aby sa stiahla "trvalo...zo segmentov trhu, ktoré majú velkú nadbytocnú kapacitu", aby sa zabránilo tomu, ze spolocnost, "ktorá by inak musela ukoncit svoju cinnost po vyhlásení problémov, by sa umelo zmocnila podielov na velmi ziadanom trhu na úkor konkurencných a financne zdravých spolocností" ( [47]47 ). 43. Komisia navyse zohladnila zámer francúzskych orgánov predat "celú spolocnost Sernam (vrátane aktív aj pasív)" ( [48]48 ) a výslovne odlísila túto moznost od predaja aktív spolocnosti Sernam vcelku. V odôvodnení 217 rozhodnutia Sernam 2 sa tak uvádza, ze "v prípade predaja celej spolocnosti Sernam (aktíva aj pasíva), ktorý plánujú francúzske úrady sa musia v kazdom prípade uplatnit podmienky rozhodnutia (obnovenie aktivít cestnej prepravy spolocnosti Sernam inými spolocnostami a diverzifikácia aktivít spolocnosti Sernam na zeleznicnú dopravu). Naopak, keby spolocnost Sernam musela predat svoje aktíva vcelku, Komisia pripomína, ze tieto vyssie uvedené podmienky, ktoré sa vztahujú na restrukturalizáciu spolocnosti, sa nebudú uplatnovat za predpokladu [vzhladom na to - neoficiálny preklad], ze spolocnost Sernam uz nebude fungovat vo svojej súcasnej právnej forme a uvolní svoje podiely na trhu v prospech nezávislého úcastníka (ktorý bude môct de facto pokracovat vo svojich cinnostiach s aktívami spolocnosti Sernam)" ( [49]49 ). 44. Skutocne uznávam, ze izolovaný výklad clánku 3 ods. 2 rozhodnutia Sernam 2 by mohol znamenat, ze predaj aktív vcelku nevyhnutne nevylucoval predaj pasív. Kedze sa vsak bez skutocných problémov pripustilo, ze Vseobecný súd mohol odkázat na odôvodnenia rozhodnutia Sernam 2, aby objasnil význam jeho výroku, potom výklad odôvodnenia 217 stací na potvrdenie záveru, ku ktorému dospel Vseobecný súd o tom, ze predaj aktív vcelku nevyhnutne vylucoval pasíva, kedze Komisia zjavne odlísila predaj celej spolocnosti Sernam (aktív a pasív) na jednej strane od predaja iba aktív vcelku na druhej strane. Odvolatelka sa domnieva, ze Vseobecný súd postupoval na základe kategorického tvrdenia a bez skutocného dôkazu. Ja napriek tomu nevidím, ako jasnejsie mohol poukázat na to, co je zjavné. 45. V súvislosti s výhradou zalozenou na nedostatku odôvodnenia pripomínam, ze z ustálenej judikatúry Súdneho dvora vyplýva, ze "z odôvodnenia rozsudku musia byt jasne a nepochybne zrejmé úvahy Vseobecného súdu tak, aby to dotknutým osobám umoznilo zistit dôvody prijatého rozhodnutia a Súdnemu dvoru vykonat jeho súdne preskúmanie" ( [50]50 ). Táto poziadavka je v tomto prípade v celom rozsahu splnená. 46. Pokial ide o sledovaný úcel, vzhladom na kontext, v ktorom bolo rozhodnutie Sernam 2 prijaté, je týmto úcelom zjavne, a ako to pripomenul Vseobecný súd, zabránit naruseniu hospodárskej sútaze. ( [51]51 ) Oba scenáre, o ktorých sa uvazuje v clánku 3 rozhodnutia Sernam 2, boli jasne chápané ako alternatívy, co znamená, ze Komisia zjavne povazovala obe moznosti za rovnocenné z hladiska ich úcelu a efektívnosti pri obnovení situácie, ktorá respektuje slobodnú hospodársku sútaz. Ciel sledovaný clánkom 3 ods. 1 rozhodnutia Sernam 2 je vsak jasne formulovaný v odôvodnení 200 a nasl. uvedeného rozhodnutia. Tieto odôvodnenia v podstate pripomínajú, ze spolocnost Sernam prijala pomoc, ktorá nerespektovala pôvodný plán restrukturalizácie. Na zmiernenie tohto narusenia hospodárskej sútaze preto Komisia ukladá "kompenzáciu" ( [52]52 ) a vyzaduje od spolocnosti Sernam, aby sa stiahla zo segmentov trhu s nadbytocnou kapacitou za podmienok opísaných v clánku 3 ods. 1 rozhodnutia Sernam 2. ( [53]53 ) Je úplne logické, ze ciel sledovaný druhým scenárom je rovnaký. Pre pochopenie jeho zmyslu je znovu klúcové odôvodnenie 217 uvedeného rozhodnutia, pretoze vysvetluje, preco sa "kompenzácia", ktorá sa vyzaduje v prípade realizácie prvého scenára, uz nebude vyzadovat v prípade predaja aktív vcelku. V takomto prípade sa totiz Komisia domnieva, ze "spolocnost Sernam uz nebude fungovat vo svojej súcasnej právnej forme a uvolní svoje podiely na trhu v prospech nezávislého úcastníka (ktorý bude môct de facto pokracovat vo svojich cinnostiach s aktívami spolocnosti Sernam)" ( [54]54 ). Ako správne poznamenal Vseobecný súd, toto odôvodnenie "sa nachádza v tej istej casti venovanej prevencii narusenia hospodárskej sútaze ako vyssie uvedené odôvodnenia 200, 208 az 211" ( [55]55 ). Navyse, na rozdiel od toho, co tvrdí odvolatelka, zo znenia tohto odôvodnenia jasne vyplýva, ze Komisia uvazovala o prevzatí cinnosti nezávislým nadobúdatelom, ktorý by túto cinnost prevzal na svoj úcet, kedze spolocnost Sernam by sa skutocne stiahla z trhu v jeho prospech. 47. Ak by sa malo postupovat podla úvahy spolocnosti SNCF, clánok 3 ods. 2 rozhodnutia Sernam 2 by nevyzadoval ani prevod aktív vcelku bez pasív, ani prerusenie hospodárskej cinnosti spolocnosti Sernam. Znamená to, ze Komisia by pripustila, ze spolocnost Sernam by mohla byt predaná takmer celá a pokracovat vo svojej hospodárskej cinnosti bez toho, aby sa vyzadovala co i len najmensia kompenzácia (pretoze by islo o realizáciu druhého scenára), hoci v prípade predaja celej spolocnosti Sernam jasne vyzadovala rad opatrení, ktoré mali obmedzit jej prítomnost na trhu. Takýto výklad nie je logický a úplne zbavuje clánok 3 ods. 2 rozhodnutia Sernam 2 jeho podstaty a úcinku. Samozrejme, ako tvrdí SNCF, prevod aktív má za následok pokracovanie "cinnosti" v zmysle prevzatia podielov spolocnosti Sernam na trhu iným podnikom. Spolocnost Sernam zbavená svojich aktív vsak zjavne nemohla nadalej zastávat svoje predchádzajúce postavenie na trhu. Navyse som náchylný domnievat sa, ako to zdôraznuje vedlajsí úcastník konania na podporu Komisie, ze výklad zastávaný spolocnostou SNCF predstavuje urcitým spôsobom nevyslovené priznanie, ze prevod mal za následok zachovanie cinnosti spolocnosti Sernam bez akejkolvek z kompenzácií nevyhnutných na odstránenie narusenia hospodárskej sútaze. 48. Strucne povedané, v clánku 3 sa uvazovalo na jednej strane o dalsej existencii spolocnosti Sernam alebo moznosti predaja celej spolocnosti Sernam (aktív a pasív), a teda mali byt dodrzané podmienky stanovené v odseku 1; a na druhej strane o moznosti predaja aktív vcelku, a potom sa tieto podmienky uz nevyzadovali, pretoze spolocnost Sernam by tak uvolnila svoje podiely na trhu v prospech nadobúdatela. Predaj aktív vcelku spolu s castou pasív neumoznoval prerusenie cinnosti spolocnosti Sernam; ak by vsak táto cinnost pokracovala, vyzadovala sa kompenzácia. SNCF predala aktíva spolocnosti Sernam vcelku a "takmer vsetky jej pasíva" ( [56]56 ) bez toho, aby ponúkla akúkolvek kompenzáciu narusenia hospodárskej sútaze. Výsledok transakcie je z tohto pohladu neutrálny, ak to tak mozno povedat, hoci pojmovo sa táto transakcia blízi predaju celej spolocnosti Sernam - teda predaju, s ktorým sa spájali prísne a jasné podmienky stiahnutia sa zo segmentov trhu s nadbytocnou kapacitou. 49. Vseobecný súd sa teda vo svojej úvahe nedopustil ziadneho nesprávneho právneho posúdenia, ked dospel k záveru, ze "skutocnost, ze v prípade predaja aktív vcelku uz nebolo potrebné ulozit povinnost stiahnut sa zo sektora cestnej prepravy s nadbytocnou kapacitou, mozno vysvetlit len tým, ze v prípade predaja aktív spolocnosti Sernam vcelku za trhovú cenu spolocnosti, ktorá nemá právny vztah [so spolocnostou SNCF], prostredníctvom transparentného a otvoreného postupu by Sernam z ekonomického hladiska zmizla z trhu a spolu s nou by zmizlo aj narusenie hospodárskej sútaze spojené s poskytnutím pomoci na restrukturalizáciu spolocnosti Sernam", pricom "uvolnenie podielov na trhu v prospech nezávislého úcastníka [sa musí posudzovat] tak, ze sa ním ukoncí narusenie hospodárskej sútaze, teda dotovaná cinnost spolocnosti Sernam" ( [57]57 ). 50. Vseobecný súd si ani neprotirecil, ked pripustil, ze odôvodnenie 217 rozhodnutia Sernam 2 mohlo vzbudzovat "dojem, ze ide o pokracovanie hospodárskej cinnosti", pretoze okamzite spresnil, ze analýza tento dojem vyvrátila, kedze islo "o cinnost úplne iného subjektu, nez je Sernam, teda nadobúdatela, ktorý zaclení aktíva spolocnosti Sernam do svojej vlastnej obchodnej stratégie, pricom inak nemozno povazovat podiely na trhu, ktoré patrili príjemcovi pomoci, za 'uvolnené`" ( [58]58 ). Odôvodnenie napadnutého rozsudku teda v tomto ohlade neobsahuje rozpor, najmä vzhladom na samotnú totoznost nadobúdatela aktív spolocnosti Sernam. 51. Pokial ide o odkaz odvolatelky na rozsudky SMI a CDA, aj keby bolo mozné Vseobecnému súdu vytýkat, ze zákonnost rozhodnutia, ktoré bolo pred ním napadnuté, nepreskúmal so zretelom na tvrdenia obsiahnuté v judikatúre Súdneho dvora, ktoré iba preberali stanovisko vyjadrené Komisiou v specifickom kontexte kazdej z týchto vecí - co Vseobecnému súdu vytýkat nemozno -, chápanie týchto rozsudkov odvolatelkou spocíva na neúplnom výklade, kedze hoci Komisia v nich stále tvrdila, ze predaj aktív spolocnosti vcelku tomu istému nadobúdatelovi mohol tomuto nadobúdatelovi umoznovat, aby nadalej vykonával dotovanú hospodársku cinnost - co mohlo mat za následok zachovanie narusenia hospodárskej sútaze -, zároven uznala, ze bolo nutné postupovat osobitne obozretne a ze riziko obchádzania bolo mozné vylúcit vtedy, ak k prevodu doslo na záver nepodmieneného postupu otvoreného vsetkým konkurentom - co je práve jedna z podmienok stanovených v clánku 3 ods. 2 rozhodnutia Sernam 2. 52. Na základe vsetkých týchto dôvodov preto navrhujem zamietnut prvú a tretiu cast prvého odvolacieho dôvodu. b) O druhej casti prvého odvolacieho dôvodu 1) Napadnutý rozsudok 53. V bode 90 napadnutého rozsudku Vseobecný súd rozhodol, ze okamihom, ktorý sa mal vziat do úvahy pri posudzovaní otázky, ci doslo k predaju, bol nevyhnutne okamih skutocného prevodu aktív, kedze cielom clánku 3 ods. 2 rozhodnutia Sernam 2 v spojení s odôvodnením 217 tohto rozhodnutia, bolo zaviazat spolocnost Sernam, aby sa zbavila vsetkých svojich aktív a uvolnila svoje podiely na trhu. Podla Vseobecného súdu by formalistický výklad clánku 3 ods. 2 rozhodnutia Sernam 2 bránil jeho úcinkom a spôsobil by riziko, ze k skutocnému prevodu aktív by doslo ovela neskôr ako k uzavretiu zmluvy o predaji v právnom zmysle tohto pojmu. 2) Zhrnutie argumentácie úcastníkov konania 54. Podla odvolatelky bol predaj skutocne uzavretý do 30. júna 2005, takze casová podmienka ulozená clánkom 3 ods. 2 rozhodnutia Sernam 2 bola dodrzaná. Uvedené rozhodnutie neodkazuje na skutocné odovzdanie aktív do 30. júna 2005, ale iba stanovuje, ze k predaju malo dôjst najneskôr v tento den. Navyse podla francúzskeho práva a predovsetkým podla clánku 1583 Obcianskeho zákonníka, dochádza k predaju uzavretím dohody o veci a o cene, ktorá sa má zaplatit, aj ked vec este nie je ani dodaná, ani zaplatená. Ked sa Vseobecný súd v bode 90 napadnutého rozsudku domnieval, ze okamihom, ktorý treba zohladnit pri posúdení, ci k predaju skutocne doslo do 30. júna 2005, je okamih odovzdania aktív, znacne tým upravil text clánku 3 ods. 2 rozhodnutia Sernam 2 a skreslil pojem "predaj" nachádzajúci sa v tomto clánku. 55. Komisia navrhuje zamietnutie tejto druhej casti prvého odvolacieho dôvodu. 3) Analýza 56. Medzi podmienkami stanovenými na to, aby sa pomoc vo výske 503 miliónov eur na restrukturalizáciu spolocnosti Sernam nadalej povazovala za zlucitelnú, sa nachádzala casová podmienka, pretoze clánok 3 ods. 2 rozhodnutia Sernam 2 v tejto súvislosti stanovil, ze v prípade predaja aktív spolocnosti Sernam vcelku, malo k tomuto predaju dôjst do 30. júna 2005. 57. Aj keby posúdenie dátumu, kedy doslo k predaju, vykonané Vseobecným súdom, nepatrilo iba do posúdenia skutkového stavu, odvolatelke sa nepodarilo preukázat pochybenie v analýze Vseobecného súdu. Hoci totiz v kontexte opatrení na kompenzáciu státnej pomoci nejde o vytvorenie definície "predaja" v práve Únie a tento predaj musí nevyhnutne prebehnút za podmienok stanovených vnútrostátnym právom, ( [59]59 ) Komisia a súd Únie sú napriek tomu oprávnení pozadovat, aby tieto podmienky nenarúsali potrebný úcinok práva Únie. Práve toto riziko identifikoval Vseobecný súd, ked v bode 90 napadnutého rozsudku vyslovil, ze výklad, ktorý navrhovala SNCF, "by bránil jeho úcinnosti a spôsobil by riziko, ze k skutocnému prevodu aktív by doslo ovela neskôr ako k uzavretiu zmluvy o 'predaji` v právnom zmysle tohto pojmu". Z listín zalozených v spise navyse vyplýva, ze 30. júna 2005 bola ponuka vedenia spolocnosti Sernam predlozená spolocnosti SNCF a iba "v podstate v ten istý den odsúhlasená generálnym riaditelstvom SNCF" ( [60]60 ). Napokon, kedze scenár, o ktorom sa uvazuje v clánku 3 ods. 2 rozhodnutia Sernam 2, je alternatívou scenára, o ktorom sa uvazuje v clánku 3 ods. 1 tohto rozhodnutia, a kedze v prípade realizácie tohto druhého scenára sa uz podmienky stanovené pre realizáciu prvého scenára neuplatnujú, je úplne logické, ze Vseobecný súd vylozil casovú podmienku, ktorú toto ustanovenie obsahuje tak, ze vyzaduje skutocné odovzdanie aktív do 30. júna 2005, a nedochádza tým k nepremyslenej úprave znenia clánku 3 ods. 2 rozhodnutia Sernam 2, ako to tvrdí SNCF. Zo vsetkých týchto dôvodov treba druhú cast prvého odvolacieho dôvodu zamietnut. 2. O druhom odvolacom dôvode zalozenom na nesprávnom právnom posúdení spocívajúcom v tom, ze Vseobecný súd nesprávne konstatoval, ze ponuku predlozenú vedením nemozno povazovat za výsledok otvoreného a transparentného postupu a) Napadnutý rozsudok 58. Na to, aby Vseobecný súd zamietol výhradu, podla ktorej sa vedenie spolocnosti Sernam zúcastnilo na verejnej sútazi uz od jej zaciatku a ponuka predlozená týmto vedením bola zavrsením transparentného a otvoreného postupu, v podstate v bodoch 163, 164 a 174 napadnutého rozsudku rozhodol, ze na verejnej sútazi sa pôvodne zúcastnilo a predbeznú ponuku predlozilo iba konzorcium tvorené uchádzacom c. 5 a vedením, a nie clenovia vedenia jednotlivo. Navyse po druhom kole verejnej sútaze bol pôvodne vybraný práve návrh predlozený konzorciom. Vseobecný súd tak odmietol tvrdenie, ktoré malo preukázat, ze vedenie sa zúcastnilo na sútazi uz od zaciatku z dôvodu, ze sa na nej nezúcastnilo samostatne a ze ponuku nepredlozilo samo. Vseobecný súd dospel k záveru, ze uvedenú ponuku preto nemozno povazovat za ponuku, ktorá vyplynula z otvoreného a transparentného postupu. b) Zhrnutie argumentácie úcastníkov konania 59. SNCF vytýka Vseobecnému súdu nesprávne právne posúdenie spocívajúce v tom, ze tento súd nesprávne konstatoval, ze to, ze clenovia vedenia spolocnosti Sernam sa nezúcastnili sútaze samostatne uz od zaciatku malo za následok, ze uskutocnený postup nebol otvorený a transparentný, ako to vyzadoval clánok 3 ods. 2 rozhodnutia Sernam 2, pretoze ani z tohto clánku, ani z rozhodnutia Sernam 2, ani z práva Únie nevyplýva, ze uchádzac, ktorý je napokon vybraný, by sa musel na výbere zúcastnit samostatne a nezávisle uz od zaciatku. Po pripomenutí podmienok, za ktorých prebiehala sútaz po druhom kole výberu, SNCF tvrdí, ze tak z praxe, ako aj z judikatúry vyplýva, ze podmienka otvorenosti a transparentnosti verejnej sútaze je splnená vtedy, ked vsetci záujemcovia mohli predlozit ponuku a mali rovnaké moznosti informovat sa a rovnaké podmienky týkajúce sa lehôt. ( [61]61 ) Aj keby zásady uplatnitelné v oblasti verejných zákaziek, najmä zásady zakotvené smernicou Európskeho parlamentu a Rady 2014/23/EÚ z 26. februára 2014 o udelovaní koncesií ( [62]62 ) a smernicou Európskeho parlamentu a Rady 2014/24/EÚ z 26. februára 2014 o verejnom obstarávaní a o zrusení smernice 2004/18/ES ( [63]63 ), bolo mozné analogicky uplatnit na prevod aktív, právo Únie povoluje zadanie takejto zákazky hospodárskemu subjektu bez zverejnenia a bez predchádzajúceho výberového konania v prípade neúspechu postupu, aj ked sa subjekt nezúcastnil na tomto prvom postupe a bez toho, aby tým doslo k poruseniu zásad otvorenosti a transparentnosti. Tieto zásady treba tým skôr povazovat za dodrzané vtedy, ked boli aktíva prevedené na posledného záujemcu, ktorý ako jediný predlozil záväznú ponuku, hoci sa celého postupu zúcastnil najprv spojený s konzorciom, ktorého druhý úcastník v jeho priebehu odstúpil. 60. Komisia navrhuje zamietnut tento druhý odvolací dôvod ako neprípustný alebo subsidiárne nedôvodný. c) Analýza 61. V rámci tohto druhého odvolacieho dôvodu odvolatelka napáda cast posúdenia, ktorá viedla Vseobecný súd k záveru, ze k predaju aktív spolocnosti Sernam vcelku nedoslo na základe otvoreného a transparentného postupu, ako to vyzadovala Komisia. Pri preskúmaní piatej casti stvrtého dôvodu zaloby o neplatnost totiz Vseobecný súd preskúmal styri výhrady. V rámci prvej výhrady SNCF tvrdila, ze ponuka vedenia spolocnosti Sernam bola zavrsením otvoreného a transparentného postupu, kedze toto vedenie sa zúcastnilo verejnej sútaze od zaciatku v rámci konzorcia vytvoreného s uchádzacom c. 5 a samo predlozilo ponuku po tom, ako jeho partner oznámil, ze nie je schopný predlozit záväznú ponuku v lehote stanovenej Komisiou. V rámci tejto výhrady boli uvedené dve tvrdenia, avsak SNCF napáda druhé z nich samostatne. ( [64]64 ) 62. Na úvod uvádzam, ze tento druhý odvolací dôvod smeruje proti bodom 163 a 164 napadnutého rozsudku, v ktorých sa iba konstatuje, ze na verejnej sútazi sa pôvodne zúcastnilo konzorcium vytvorené uchádzacom c. 5 a vedením, a ze pôvodne bol vybraný obsah návrhu predlozeného konzorciom, pricom v bode 164 napadnutého rozsudku Vseobecný súd iba cituje odpoved, ktorú dali 6. januára 2012 francúzske orgány Komisii. Ide teda v podstate o skutkové posúdenie, ktoré vyplýva aj z bodu 16 a nasl. zaloby spolocnosti SNCF podanej na Vseobecný súd. V kazdom prípade z odvolania vyplýva, ze v rámci druhého odvolacieho dôvodu SNCF vytýka Vseobecnému súdu nesprávne právne posúdenie, a nie skreslenie skutkového stavu. Tento dôvod musí byt zamietnutý pre neprípustnost, kedze odvolanie sa tradicne obmedzuje na právne otázky s výnimkou prípadu, ked doslo ku skresleniu skutkového stavu a dôkazov, co nie je uvádzané. Rovnako treba rozhodnút o prejednávanom odvolacom dôvode v casti, v ktorej smeruje proti záveru Vseobecného súdu obsiahnutému v bode 174 napadnutého rozsudku, ktorým Vseobecný súd zamietol tvrdenie, ktoré malo preukázat, ze vedenie sa zúcastnilo verejnej sútaze uz od zaciatku z dôvodu, ze sa na nej nezúcastnilo samostatne a ponuku od zaciatku nepredlozilo samo. 63. Vseobecný súd vsak následne pristupuje k právnemu posúdeniu skutkového stavu, pretoze z týchto skutocností - nesamostatnej úcasti vedenia spolocnosti Sernam od zaciatku postupu - vyvodzuje, ze jeho ponuku nemozno povazovat za ponuku, ktorá vyplynula z otvoreného a transparentného postupu v zmysle clánku 3 ods. 2 rozhodnutia Sernam 2. Na toto posúdenie sa vztahuje preskúmanie Súdneho dvora v rámci odvolacieho konania. ( [65]65 ) 64. Formy, ktoré mal mat postup, ktorým mali byt prevedené aktíva spolocnosti Sernam vcelku, nie sú definované právom Únie, ako to zdôraznuje SNCF. Clánok 3 ods. 2 rozhodnutia Sernam 2 vsak stanovil výslovný limit, a to dodrzanie otvorenosti a transparentnosti postupu. 65. Bez toho, aby bolo potrebné rozhodnút o tom, ci pri vykonávaní clánku 3 ods. 2 rozhodnutia Sernam 2 mozno uplatnit zásady práva Únie v oblasti verejných zakázok - a to tým skôr, ze 1. nic nenasvedcuje tomu, ze by Vseobecný súd pri svojej analýze vychádzal z tohto predpokladu, 2. odkaz spolocnosti SNCF na smernice 2014/23 a 2014/24 je nový a 3. SNCF to formálne nepopiera -, treba odvolatelke, ktorá sa odvoláva na precedens tvorený rozsudkom SMI ( [66]66 ), odpovedat, ze hoci v tomto rozsudku Súdny dvor rozhodol, ze skutocnost, ze k predaju aktív vcelku nedoslo okamzite, ale po niekolkých neúspesných pokusoch s inou spolocnostou, bola "nepriamym dôkazom spôsobilým preukázat, ze vykonaný postup bol dostatocne otvorený a transparentný" ( [67]67 ), urobil tak v kontexte predaja, ktorý prebiehal pod dohladom súdu, co je skutocnost, ktorú SNCF zabúda uviest. 66. Pokial ide o verejné sútaze, SNCF odkazuje na prax Komisie a zdôraznuje, ze Komisia prikladá dôlezitost tomu, ze "vsetky podniky, ktoré mohli mat záujem o kúpu... mali prílezitost predlozit ponuky a ze podnik bol predaný tomu, kto ponúkol najviac" ( [68]68 ), ako aj rovnému prístupu k informáciám. ( [69]69 ) Ked vsak Komisia v kontexte státnej pomoci vyzaduje uskutocnenie otvoreného a transparentného postupu, bola by táto poziadavka zbavená potrebného úcinku, ak by sa povazovala za splnenú, akonáhle doslo k zacatiu postupu na otvorenom a transparentnom základe, ktorý zarucuje kazdému záujemcovi rovnost prístupu k informáciám. Otvoreným a transparentným musí zostat celý postup, co sa neobmedzuje na ponúknutie prílezitosti predlozit ponuku za rovnakých podmienok prístupu k informáciám a podmienok týkajúcich sa lehôt, ako to tvrdí odvolatelka. ( [70]70 ) 67. V tomto prípade nemozno popierat, ze uchádzac, na ktorého boli prevedené aktíva ( [71]71 ) spolocnosti Sernam, sa postupu nezúcastnil od zaciatku. Neexistencia totoznosti medzi pôvodnými uchádzacmi o prevzatie a uchádzacom, ktorého ponuka bola napokon prijatá, teda mohla oprávnene viest Komisiu a potom Vseobecný súd k záveru, ze uskutocnený postup nebol transparentný, pretoze viedol k uzavretiu prevodu s uchádzacom, ktorý sa nezúcastnil verejnej sútaze od pociatku, cím mohlo byt poskodené konkurencné postavenie iných uchádzacov ( [72]72 ) a táto zmena mohla mat za následok vadu postupu. 68. Na základe vsetkých predchádzajúcich dôvodov musí byt druhý odvolací dôvod zamietnutý ako ciastocne neprípustný a ciastocne nedôvodný. 3. O tretom odvolacom dôvode zalozenom na skreslení skutkového stavu a nesprávnom právnom posúdení spocívajúcich v tom, ze Vseobecný súd sa nesprávne domnieval, ze ponuka vedenia spolocnosti Sernam bola pre predávajúceho ovela nevýhodnejsia ako nezáväzné ponuky iných uchádzacov a) Napadnutý rozsudok 69. Z bodov 165 az 166 napadnutého rozsudku vyplýva, ze Vseobecný súd aby zamietol výhradu, podla ktorej bola ponuka predlozená vedením zavrsením transparentného a otvoreného postupu, kedze toto vedenie, ktoré sa na postupe zúcastnilo od zaciatku, predlozilo jedinú ponuku, ktorá bola pôvodne spolocná s uchádzacom c. 5, s ktorým tvorilo konzorcium, sa oprel o to, ze záväzná ponuka vedenia bola velmi vzdialená od ponuky, ktorú v druhom kole predlozilo konzorcium vedené uchádzacom c. 5, a bola pre predávajúceho ovela nevýhodnejsia. Aby dospel k tomuto záveru, Vseobecný súd odkázal na niekolko skutocností obsiahnutých v komunikácii medzi Komisiou a Francúzskou republikou v rokoch 2005 a 2012 a domnieval sa, ze rozdiel medzi obomi ponukami sa mal posúdit na základe kritéria predpokladaných potrieb rekapitalizácie prevádzanej spolocnosti odvolatelkou odhadnutých v konecnej ponuke vedenia spolocnosti Sernam na ovela vyssiu sumu nez navrhlo konzorcium vedené uchádzacom c. 5. Záporná ponuka konzorcia v druhom kole predstavovala podla Vseobecného súdu pri rovnocennom rozsahu - 56,4 milióna eur, zatial co ponuka vedenia dosahovala - 95,5 milióna eur. ( [73]73 ) Vseobecný súd tiez zamietol tvrdenie, podla ktorého ked uchádzac c. 5 odstúpil zo sútaze, rokovania logicky pokracovali s "posledným záujemcom" a rozhodol, ze SNCF sa mala obrátit na uchádzaca c. 4, ktorý sa zúcastnil postupu od zaciatku a v druhom kole predlozil predbeznú ponuku dosahujúcu - 65,2 milióna eur. ( [74]74 ) Skutocnost, ze uchádzac nepredlozil záväznú ponuku je pre Vseobecný súd irelevantná, kedze sa skúma iba otázka, ci ponuka vedenia spolocnosti Sernam vyplynula z verejnej sútaze. ( [75]75 ) b) Zhrnutie argumentácie úcastníkov konania 70. Odvolatelka tvrdí, ze ponuku vedenia spolocnosti Sernam nemozno povazovat za ponuku, ktorá vyplynula z verejnej sútaze, ktorá nebola ani otvorená, ani transparentná z dôvodu, ze bola pre predávajúceho ovela nevýhodnejsia ako predbezné ponuky predlozené v druhom kole inými uchádzacmi. Vseobecný súd sa teda dopustil nesprávneho právneho posúdenia a skreslil skutkový stav, ked rozhodol inak. SNCF uvádza, ze predbezná ponuka predlozená konzorciom sa zakladala na inej úrovni likvidných aktív nez z ktorej vychádzal uchádzac c. 4 pri svojej predbeznej ponuke v druhom kole. SNCF teda napáda to, ako Vseobecný súd posúdil potreby rekapitalizácie odhadnuté uchádzacom c. 4. Vzhladom na znacné zhorsenie likvidity spolocnosti Sernam medzi 31. decembrom 2004 a 30. júnom 2005, by uchádzac c. 4 musel prehodnotit potreby rekapitalizácie spolocnosti Sernam na ovela vyssiu úroven. Aj keby záväznú ponuku vedenia spolocnosti Sernam bolo mozné porovnávat s nezáväznou ponukou predlozenou v druhom kole konzorciom, Vseobecný súd sa tak dopustil vázneho pochybenia. 71. Komisia povazuje tento tretí odvolací dôvod za neúcinný a subsidiárne za nedôvodný. c) Analýza 72. Úmyslom odvolatelky v rámci tohto tretieho odvolacieho dôvodu je preukázat, ze Vseobecný súd nesprávne rozhodol, ze záväzná ponuka predlozená vedením spolocnosti Sernam bola ovela nevýhodnejsia ako ponuka predlozená konzorciom vytvoreným s uchádzacom c. 5 predtým, ako sa tento uchádzac odstúpil zo sútaze, alebo ako ponuka uchádzaca c. 4 predlozená v druhom predbeznom kole. Ide tu znovu o posúdenie, ci k predaju aktív spolocnosti Sernam doslo na základe otvoreného a transparentného postupu. Ked sa vsak v rámci mojej analýzy druhého odvolacieho dôvodu konstatovalo, ze kedze vedenie spolocnosti Sernam sa nezúcastnilo na výberovom konaní od zaciatku a samostatne, konecný výber jeho ponuky preto len z tohto jediného dôvodu nevyplynul z otvoreného a transparentného postupu, na rozdiel od toho, co vyzadoval clánok 3 ods. 2 rozhodnutia Sernam 2, treba uviest, ze aj keby mal Súdny dvor rozhodnút - co nemá -, ze Vseobecný súd sa dopustil nesprávneho právneho posúdenia alebo skreslil skutkový stav, ked rozhodol, ze ponuka vedenia spolocnosti Sernam bola ovela nevýhodnejsia, nemohlo by to spochybnit záver, ku ktorému dospel a ktorý som práve pripomenul. Súhlasím preto s názorom Komisie, ze tento tretí odvolací dôvod je neúcinný. ( [76]76 ) 73. Navyse spolu s Komisiou dodávam, ze Vseobecný súd v bodoch 166 a 168 napadnutého rozsudku konstatoval, ze ponuka predlozená v druhom kole konzorciom vytvoreným s uchádzacom c. 5 predpokladala vlozenie "znacnej sumy" do základného imania spolocnosti Sernam, zatial co ponuka vedenia uvádzala iba ovela nizsiu sumu. Táto cast rozsudku vsak nie je napadnutá odvolaním. Podstatný rozdiel medzi ponukami je teda naozaj jednoznacný, co spôsobuje neúcinnost akéhokolvek nesprávneho právneho posúdenia alebo skreslenia, ktoré by sa týkali posúdenia potrieb rekapitalizácie medzi ponukami. 74. Napokon, aj keby to patrilo do preskúmania Súdnym dvorom v rámci odvolania, Vseobecnému súdu nemozno vytýkat, ze nezohladnil rôzne úrovne likvidity spolocnosti Sernam, na ktorých sa zakladali rôzne ponuky, kedze SNCF toto tvrdenie neuvádzala pred Vseobecným súdom. Vseobecný súd nemohol skreslit skutocnost, ktorá pred ním nebola uplatnená. Pokial ide o porovnanie záväznej ponuky vedenia s nezáväznou ponukou predlozenou v druhom kole konzorciom, vykonané Vseobecným súdom, odvolatelka v tomto ohlade neformuluje ziadnu právnu výhradu a naopak sa zdá, ze pripústa, ze takéto porovnanie mozno vykonat. ( [77]77 ) 75. Na základe vsetkých týchto dôvodov musí byt tretí odvolací dôvod zamietnutý. 4. O stvrtom odvolacom dôvode zalozenom na nesprávnom právnom posúdení, nedostatku odôvodnenia a rozpore v odôvodnení spocívajúcich v tom, ze Vseobecný súd rozhodol, ze Komisia si vôbec nezamenila predmet predaja s cenou predaja aktív spolocnosti Sernam a) Napadnutý rozsudok 76. V bode 153 napadnutého rozsudku v rámci preskúmania stvrtej casti stvrtého zalobného dôvodu ( [78]78 ) zalozenej na nesprávnom právnom posúdení, ktorého sa dopustila Komisia, ked sa v odôvodnení 117 rozhodnutia Sernam 3 domnievala, ze prevod sa neobmedzoval na aktíva spolocnosti Sernam, pretoze bol zvýsený o netto sumu 57 miliónov eur, Vseobecný súd potvrdil, ze Komisia si nezamenila predmet predaja s cenou predaja, kedze uvedená suma sa prostredníctvom postupných rekapitalizácií spolocnosti Sernam a neskôr spolocnosti Sernam Xpress pripocítala k aktívam tejto spolocnosti. V nasledujúcom bode sa Vseobecný súd tiez domnieval, ze Komisii nemozno vytýkat, ze vo svojom rozhodnutí nespresnila, ze si nezelá zápornú cenu, kedze záporná cena vyplýva z toho, ze nebola dodrzaná povinnost predat len aktíva, co navyse vyplýva z ocenení "cash free, debt free" vykonaných uchádzacmi na konci prvého kola verejnej sútaze, ktoré vsetky viedli ku kladným cenovým návrhom. ( [79]79 ) Vseobecný súd z toho vyvodzuje, ze tieto kladné ocenenia preukazujú, ze ak by SNCF predala iba aktíva bez pasív, ich predajná cena by bola kladná alebo nulová, ale nie záporná. ( [80]80 ) b) Zhrnutie argumentácie úcastníkov konania 77. Ked sa Komisia v odôvodnení 117 rozhodnutia Sernam 3 domnievala, ze cez rekapitalizáciu spolocností Sernam a Sernam Xpress bola k aktívam pripocítaná netto suma 57 miliónov eur a ze toto pripocítanie nebolo povolené clánkom 3 ods. 2 rozhodnutia Sernam 2, podla spolocnosti SNCF si Komisia zamenila predmet predaja (aktíva vcelku) a (zápornú) cenu zaplatenú za ich nadobudnutie. Vychádzajúc z tohto predpokladu odvolatelka vytýka Vseobecnému súdu, ze sa v bode 153 napadnutého rozsudku obmedzil na to, ze bez dôkazov a na základe kategorických tvrdení konstatoval, ze Komisia sa nedopustila takej zámeny ako tvrdí SNCF. SNCF tiez tvrdí, ze tento záver predstavuje nesprávne právne posúdenie a ze tento bod 153 sa javí byt v rozpore s úvahou, ktorú Vseobecný súd vysvetlil v rámci druhej casti stvrtého zalobného dôvodu. ( [81]81 ) 78. SNCF popiera, ze predaj aktív bol navýsený o netto sumu 57 miliónov eur a vysvetluje, ze rekapitalizácia vo výske tejto sumy ( [82]82 ) nie je pripocítaná k prevádzaným aktívam, ale predstavuje zápornú cenu zaplatenú za nadobudnutie aktív spolocnosti Sernam vcelku. Hoci Vseobecný súd v bodoch 103 a 107 napadnutého rozsudku pripustil, ze právo státnej pomoci sa nezaoberá právnymi formami, prostredníctvom ktorých mozno uskutocnit transakcie, ale ich ekonomickou realitou a uznal moznost uskutocnit predaj za zápornú cenu prostredníctvom predchádzajúcej rekapitalizácie predávajúceho, odmietol povazovat rekapitalizáciu spolocnosti Sernam za súcast zápornej ceny zaplatenej za prevod aktív vcelku na základe analýzy, ktorá sa zakladala výlucne na právnej forme tohto vkladu. 79. Úvaha Vseobecného súdu je postihnutá aj druhým nesprávnym právnym posúdením. Hoci Vseobecný súd tvrdil, ze záporná cena vyplynula z nedodrzania povinnosti predat iba aktíva spolocnosti Sernam bez pasív, SNCF uvádza, ze kedze prevod vcelku znamenal pokracovanie cinnosti spolocnosti Sernam, existencia "badwillu" ( [83]83 ) vyjadrujúceho strukturálne stratovú povahu prevádzanej cinnosti a automatický prevod pracovných zmlúv podla francúzskeho práva, mali za následok nevyhnutne zápornú hodnotu cinnosti. Záporná cena nie je teda spôsobená pripocítaním urcitých pasív, ale jednoducho samotným znením clánku 3 ods. 2 rozhodnutia Sernam 2, ktorý tým, ze vyzaduje, aby aktíva boli prevedené vcelku, povoluje prevod strukturálne stratovej cinnosti vrátane prevádzkových nákladov súvisiacich s pokracovaním pracovných zmlúv zamestnancov. 80. Vo svojej replike SNCF dodáva, ze domnievat sa, ze k predaju mohlo dôjst za kladnú cenu, je nepodlozeným dohadom, ktorý predstavuje skreslenie skutkového stavu, kedze vsetky predlozené ponuky boli hlboko záporné. 81. Komisia povazuje tento stvrtý odvolací dôvod za ciastocne neprípustný a ciastocne nedôvodný. c) Analýza 82. Názor spolocnosti SNCF spocíva v tvrdení, ze rekapitalizácia je jednou zo zloziek predaja aktív spolocnosti Sernam vcelku za zápornú cenu. Hned na úvod teda uvediem, ze rekapitalizácia spolocnosti Sernam spolocnostou SNCF, ako pripocítanie k aktívam, nie je zo skutkového hladiska sporná ( [84]84 ). V bode 153 napadnutého rozsudku vsak Vseobecný súd tvrdil, ze "netto sum[a] 57 miliónov eur sa... prostredníctvom postupných rekapitalizácií spolocnosti Sernam a neskôr spolocnosti Sernam Xpress pripocítala k aktívam spolocnosti Sernam a neskôr spolocnosti Sernam Xpress". Ide tu o skutkové zistenie, ktoré úcastníci konania nepopreli. Je teda tazké vytýkat Vseobecnému súdu akýkolvek nedostatok odôvodnenia. Navyse záver, ze nedoslo k zámene medzi predmetom predaja a cenou predaja vyvodzuje Vseobecný súd zo znenia odôvodnenia 117 rozhodnutia Sernam 3 uvedeného v predchádzajúcom bode napadnutého rozsudku. 83. Okrem toho sa ani nezdá vnútorne rozporné rozhodnút na jednej strane, ze právo Únie nebráni predaju za zápornú cenu, ako to Vseobecný súd urobil v bode 107 napadnutého rozsudku, a na druhej strane, ze rekapitalizácia, ktorá sa uskutocnila za okolností opísaných v bode 153, nie je zlucitelná s clánkom 3 ods. 2 rozhodnutia Sernam 2. Ide o dve úplne odlisné otázky. Prvé tvrdenie bolo formulované v rámci analýzy podmienky "predaja" vyzadovaného týmto clánkom, kedze Komisia vtedy popierala, ze k predaju môze dôjst za zápornú cenu. Túto otázku treba odlísit od otázky, ci Komisia vo svojom rozhodnutí Sernam 2 povolila pripocítanie aktív. Inak povedané, ak pri výklade pojmu "predaj aktív vcelku" Vseobecný súd skúmal predovsetkým pojem "predaja", casti rozsudku, ktoré sú napadnuté v rámci tohto odvolacieho dôvodu, sa viac vztahovali na pojem "aktív vcelku". Z nadpisu stvrtej casti stvrtého zalobného dôvodu uvedeného pred Vseobecným súdom vyplýva, ze tento súd sa vtedy zaoberal otázkou, ci sa Komisia mohla v odôvodnení 117 rozhodnutia Sernam 3 oprávnene domnievat, ze prevod obmedzený na aktíva spolocnosti Sernam bol nenálezite zvýsený o 57 miliónov eur. Pripomínam, ze v tomto odôvodnení 117 Komisia po opísaní skutkového stavu dospela k záveru, ze "takéto pripocítanie aktív [nebolo] v clánku 3 ods. 2 rozhodnutia Sernam 2 povolené". 84. Posúdenie Vseobecným súdom obsiahnuté v bode 154 napadnutého rozsudku, podla ktorého je záporná cena dôsledkom pripocítania pasív k predaju aktív spolocnosti Sernam, patrí ku skutkovému posúdeniu, vo vztahu ku ktorému odvolatelka v rámci tohto odvolacieho dôvodu netvrdila skreslenie skutkového stavu. Okrem toho, hoci SNCF vo vseobecnosti popiera, ze predaj aktív vcelku sa mal povinne uskutocnit bez pasív, logicky nepopiera, ze predaj spolocnosti Sernam zahrnal velkú väcsinu týchto pasív. Ako som vsak uz uviedol, predaj, o akom sa uvazovalo v clánku 3 ods. 2 rozhodnutia Sernam 2, sa mal skutocne chápat tak, ze sa týkal iba aktív bez pasív spolocnosti Sernam. Samotná skutocnost, ze pasíva boli zahrnuté do predaja, stací pre záver, ze podmienky tohto clánku neboli dodrzané. V kazdom prípade tiez pripomínam, ze SNCF na pojednávaní pred Vseobecným súdom uznala, ze "ak sa aktíva prevádzajú samostatne, majú logicky hodnotu, ktorá môze byt kladná alebo nulová, no nemôze byt záporná" ( [85]85 ). Je teda tazké predstavit si, ze odvolatelka v stádiu odvolania spochybnuje tvrdenie, ktoré iba vyvodzuje dôsledky z jej vlastného stanoviska. 85. Na základe vsetkých týchto dôvodov musí byt stvrtý odvolací dôvod zamietnutý. 5. O piatom odvolacom dôvode zalozenom na nesprávnom právnom posúdení a skreslení výroku rozhodnutia Sernam 2 spocívajúcich v tom, ze Vseobecný súd sa domnieval, ze zápis pohladávky súvisiacej s vymáhaním pomoci vo výske 41 miliónov eur do pasív likvidácie spolocnosti Sernam nebol v súlade s clánkom 4 rozhodnutia Sernam 2 a) Napadnutý rozsudok 86. V bode 237 a nasl. napadnutého rozsudku Vseobecný súd preskúmal výhradu zalozenú na tom, ze v tomto prípade nebolo splnené ziadne z kritérií umoznujúcich konstatovat hospodársku kontinuitu medzi spolocnostami Sernam a Sernam Xpress. Po pripomenutí odôvodnenia 144 rozhodnutia Sernam 3, v ktorom Komisia dospela k záveru, ze "vsetky kritériá na preukázanie hospodárskej kontinuity v zmysle rozhodnutia a rozsudku vo veci Seleco[ ( [86]86 )] [boli] teda prítomné", Vseobecný súd preskúmal po jednom kazdé z nich. 87. Pokial ide o predmet prevodu, Vseobecný súd pripomenul, vzhladom na to, co vyslovil predtým v bodoch 134 az 137 napadnutého rozsudku, ze Komisia sa oprávnene domnievala, ze bol prevedený celý podnik, a to v rozpore s clánkom 3 ods. 2 rozhodnutia Sernam 2. ( [87]87 ) 88. Pokial ide o totoznost akcionárov, Vseobecný súd potvrdil analýzu Komisie, ktorá dospela k záveru, ze vklad spolocnosti Sernam do spolocnosti Sernam Xpress sa uskutocnil v rámci skupiny zalobkyne. ( [88]88 ) 89. Pokial ide o okamih prevodu, Vseobecný súd pripomenul na jednej strane, ze v okamihu vykonávania rozhodnutia, z ktorého vyplýva moznost predat aktíva príjemcu pomoci vcelku, ako aj povinnost vymáhat protiprávnu a nezlucitelnú pomoc, je obídenie povinnosti vymáhat pomoc rovnako pravdepodobné ako vo fáze konania vo veci formálneho zistovania, pocas ktorého doslo k obchádzaniam uvádzaným vo veciach Seleco, SMI a CDA ( [89]89 ), na ktoré sa odvoláva zalobkyna ( [90]90 ), a na druhej strane pripomenul, ze uz skôr rozhodol, ze pri transakcii nebola dodrzaná lehota ani spôsob vykonania, ktoré boli uvedené v clánku 3 ods. 2 rozhodnutia Sernam 2. ( [91]91 ) 90. Pokial ide o hospodársku logiku, Vseobecný súd rovnako pripomenul, ze neboli dodrzané podmienky clánku 3 ods. 2 rozhodnutia Sernam 2, ze hospodárska cinnost spolocnosti Sernam nebola prerusená a ze teda nebol respektovaný úcel uvedeného clánku. ( [92]92 ) Vseobecný súd tiez rozhodol, ze zalobkyna sa nemôze odvolávat na svoje vnútrostátne právo, aby odôvodnila, ze predaj, ktorý sa mal uskutocnit bez pasív, zahrnal aj pasíva. ( [93]93 ) 91. Pokial ide o cenu, Vseobecný súd v podstate rozhodol, ze zaplatenú zápornú cenu nemozno povazovat za trhovú cenu, ktorá vyplynula z otvorenej a transparentnej verejnej sútaze, pretoze uz rozhodol, ze ponuka vedenia spolocnosti Sernam nevyplynula z otvoreného a transparentného postupu. ( [94]94 ) Vseobecný súd rovnako pripomenul, ze táto záporná cena vo výske 57 miliónov eur bola skôr chápaná ako prevádzková pomoc umoznujúca vykryt straty spolocnosti Sernam Xpress za roky 2005 az 2008 a ze bola sprevádzaná vzdaním sa pohladávok voci spolocnosti Sernam vo výske 38,5 milióna eur. ( [95]95 ) Vseobecný súd následne odmietol na jednej strane dôkaznú hodnotu rôznych nezávislých znaleckých posudkov, na ktoré sa odvolávala SNCF a ktoré mali potvrdzovat, ze cena za prevod bola trhovou cenou, ( [96]96 ) a na druhej strane tvrdenia spolocnosti SNCF namierené proti dvom posledným vetám odôvodnenia 145 rozhodnutia Sernam 3 z dôvodu ich doplnujúcej povahy, kedze tieto vety sa zaoberali iba "dodatocným dôkazom" toho, ze zmluvná rovnováha medzi spolocnostou SNCF a spolocnostou Financičre Sernam nebola v súlade s trhovými podmienkami. ( [97]97 ) Vseobecný súd navyse rozhodol, ze Komisia mohla oprávnene dospiet k záveru, ze prevod cinností spolocnosti Sernam na spolocnost Sernam Xpress mal za následok, ze spolocnost Sernam Xpress si zachovala skutocný prospech z konkurencnej výhody spojenej s poskytnutou pomocou z dôvodu, ze medzi oboma spolocnostami existovala hospodárska kontinuita. ( [98]98 ) Okrem toho, pokial ide o odkaz na judikatúru týkajúcu sa predaja akcií, v zmysle ktorej podla Francúzskej republiky vyzadovat od predaného podniku, aby vrátil protiprávnu a nezlucitelnú pomoc, znamená ulozit sankciu nadobúdatelovi tohto podniku, teda spolocnosti Financičre Sernam, ktorá zaplatením trhovej ceny uz nutne zaplatila pomoc, Vseobecný súd odpovedal, ze Komisia sa domnievala, ze predaj akcií spolocnosti Sernam Xpress spolocnosti Financičre Sernam nemal za následok oslobodenie spolocnosti Sernam Xpress od jej povinnosti vrátit pomoc vo výske 41 miliónov eur. Povinnost vrátit pomoc vo výske 41 miliónov eur totiz nebola prevedená na spolocnost Financičre Sernam ako na nadobúdatela akcií spolocnosti Sernam Xpress, ale ako na jej právneho nástupcu v dôsledku zlúcenia, ku ktorému doslo 30. júna 2011 a univerzálneho prechodu majetku spojeného s touto transakciou, pricom Komisia z právneho hladiska dostatocne preukázala hospodársku kontinuitu medzi spolocnostami Sernam a Sernam Xpress. ( [99]99 ) Napokon Vseobecný súd povazoval za neúcinný odkaz spolocnosti SNCF na kritérium súkromného investora, ktorý podla jeho názoru nesúvisí s povinnostou vymáhat 41 miliónov eur, ale týka sa naopak úplne odlisnej otázky posúdenia novej pomoci. ( [100]100 ) Na záver Vseobecný súd rozhodol, ze Komisia sa úplne v súlade s judikatúrou vyplývajúcou z rozsudku Komisia/Spanielsko ( [101]101 ) mohla domnievat, ze samotný zápis protiprávnej a nezlucitelnej pomoci do pasív likvidácie spolocnosti Sernam sa neukázal dostatocný na odstránenie skreslenia hospodárskej sútaze a zamietol výhradu zalozenú na tom, ze v tomto prípade nebolo splnené ziadne z kritérií hospodárskej kontinuity. ( [102]102 ) 92. Napokon v bode 275 a nasl. napadnutého rozsudku Vseobecný súd preskúmal výhradu zalozenú na tom, ze uvedený zápis bol v súlade s clánkom 4 rozhodnutia Sernam 2, pripomenul judikatúru vyplývajúcu z rozsudku Komisia/Spanielsko ( [103]103 ), podla ktorej sa pomoc musí vymáhat od spolocnosti, ktorá pokracuje v hospodárskej cinnosti podniku, ktorý pôvodne prijal výhodu spojenú s poskytnutím státnej pomoci, a ktorý nadalej skutocne vyuzíva túto výhodu, a dospel k záveru, ze v kontexte vymáhania státnej pomoci sa zmienka o dalsej existencii spolocnosti Sernam mala chápat tak, ze odkazuje na zachovanie hospodárskej cinnosti spolocnosti Sernam. Vseobecný súd teda zamietol výhradu, pretoze zápis protiprávnej a nezlucitelnej pomoci do pasív likvidácie spolocnosti Sernam nebol v súlade s clánkom 4 rozhodnutia Sernam 2. b) Zhrnutie argumentácie úcastníkov konania 93. SNCF znovu vytýka Vseobecnému súdu, ze skreslil výrok rozhodnutia Sernam 2, ked rozhodol, ze zmienka v clánku 4 tohto rozhodnutia sa "mohla týkat len zachovania hospodárskej cinnosti spolocnosti Sernam" ( [104]104 ), zatial co znenie tohto clánku je jasné a jednoznacné, vôbec neodkazuje na prerusenie uvedenej cinnosti a iba rozlisuje podla toho, ci spolocnost Sernam ako právnická osoba bude alebo nebude nadalej existovat, co je úplne odôvodnené so zretelom na ustálenú judikatúru, podla ktorej v prípade, ked spolocnost, ktorá bola príjemcom státnej pomoci, predá svoje aktíva tretej osobe za trhovú cenu, je výhoda vyplývajúca z pomoci zahrnutá do ceny, takze skutocný prospech z pomoci má nadalej predávajúci. ( [105]105 ) Skreslením clánku 4 rozhodnutia Sernam 2 sa Vseobecný súd dopustil aj nesprávneho právneho posúdenia, ktoré musí viest k zruseniu napadnutého rozsudku. 94. Odvolatelka okrem toho zdôraznuje viacero nesprávnych právnych posúdení, ktorých sa dopustil Vseobecný súd, ked skúmal podmienky hospodárskej kontinuity medzi spolocnostou Sernam a nadobúdatelom aktív vcelku ( [106]106 ), zatial co Komisia nie je v ziadnom prípade povinná zohladnit vsetky tieto skutocnosti. ( [107]107 ) 95. Pokial ide o totoznost akcionárov, SNCF pripomína, ze podmienky stanovené clánkom 3 ods. 2 rozhodnutia Sernam 2 jej neumoznovali predat aktíva spolocnosti Sernam vcelku spolocnosti Financičre Sernam z dôvodov súvisiacich s osobitostami francúzskeho práva. ( [108]108 ) Vklad do základného imania s následným prevodom podielov, ktorému v prípade zápornej ceny predchádza rekapitalizácia, zodpovedá ekonomickej realite prevodu aktív spolocnosti Sernam vcelku na spolocnost Financičre Sernam za ich trhovú hodnotu. Ked sa Vseobecný súd domnieval, ze hospodársku kontinuitu treba posúdit medzi spolocnostami Sernam a Sernam Xpress, umelo tým rozdelil jedinú transakciu, ktorej jedinou hospodárskou logikou bol prevod vlastníctva aktív spolocnosti Sernam vcelku. Vseobecný súd tak porusil zásadu, podla ktorej sa právo státnej pomoci nezaoberá právnymi formami, prostredníctvom ktorých mozno uskutocnit transakcie, ale ich ekonomickou realitou a vo svojom rozsudku sa dopustil rozporu v odôvodnení so zretelom na zásadu pripomenutú v bode 107 napadnutého rozsudku, podla ktorej môze dôjst k predaju za zápornú cenu. Spolocnost Sernam Xpress bola iba prostriedkom na umoznenie prevodu aktív spolocnosti Sernam na spolocnost Financičre Sernam. Navyse spolocnost Financičre Sernam sa zlúcila so spolocnostou Sernam Xpress ihned po uskutocnení transakcie. Vseobecný súd tak nezohladnil, ze spolocnost Financičre Sernam je vlastníkom a vyuzíva aktíva spolocnosti Sernam, ktoré sa nachádzajú v spolocnosti Sernam Xpress a teda ze akcionári spolocnosti Financičre Sernam nie sú rovnakí ako akcionári spolocnosti Sernam. 96. Pokial ide o trhovú cenu, SNCF vytýka Vseobecnému súdu nesprávne právne posúdenie spocívajúce v tom, ze tento súd odmietol zohladnit trhovú cenu zaplatenú za aktíva spolocnosti Sernam, hoci podla judikatúry je existencia trhovej ceny jedným z najvýznamnejsích kritérií pri závere o neexistencii hospodárskej kontinuity. Odvolatelka sa v tejto súvislosti opiera predovsetkým o rozsudky SMI a CDA. ( [109]109 ) 97. Pokial ide o predmet prevodu, Vseobecný súd sa nesprávne domnieval, ze bol prevedený celý podnik, pretoze s aktívami spolocnosti Sernam vcelku boli prevedené iba prevádzkové pasíva. 98. Pokial ide o okamih prevodu, SNCF tvrdí, ze nemozno tvrdit, ze doslo k obchádzaniu, pretoze samotná Komisia upravila moznost prevodu aktív spolocnosti Sernam vcelku a pretoze tieto aktíva boli prevedené za trhovú cenu. 99. Pokial ide o hospodársku logiku transakcie, Vseobecný súd nesprávne skonstatoval, ze clánok 3 ods. 2 rozhodnutia Sernam 2 vyzadoval prerusenie hospodárskej cinnosti spolocnosti Sernam, hoci moznost prevodu aktív vcelku práve tak umoznovala prevod cinnosti spolocnosti Sernam. Vseobecný súd sa nemôze odvolávat na to, ze logika transakcie odporovala cielom uvedeného rozhodnutia, aj ked táto transakcia bola povolená clánkom 3 ods. 2 rozhodnutia Sernam 2. 100. SNCF dochádza k záveru, ze Vseobecný súd sa dopustil nesprávneho právneho posúdenia a skreslil clánok 4 rozhodnutia Sernam 2, ked rozhodol, ze zápis pohladávky, ktorá zodpovedala sume pomoci vo výske 41 miliónov eur vyhlásenej za nezlucitelnú rozhodnutím Sernam 2, do pasív súdnej likvidácie spolocnosti Sernam nebol v súlade s clánkom 4 tohto rozhodnutia. 101. Komisia povazuje tento odvolací dôvod za ciastocne neúcinný a ciastocne neprípustný. c) Analýza 102. Clánok 4 rozhodnutia Sernam 2 stanovil, ze kazdý predaj spolocnosti Sernam sa mal vykonat za trhovú cenu a prostredníctvom transparentného postupu otvoreného vsetkým jej konkurentom a ze pri dodrzaní týchto podmienok vrátenie pomoci vo výske 41 miliónov eur ( [110]110 ) prinálezalo "spolocnosti Sernam", ak bude nadalej existovat. V rozhodnutí Sernam 3 Komisia overila, ci postup vymáhania nezlucitelnej pomoci, ktorý si Francúzsko zvolilo, a to prihlásenie pohladávky státu do konkurzu spolocnosti Sernam, skutocne umoznoval odstránit narusenie hospodárskej sútaze. ( [111]111 ) Domnievajúc sa, ze clánok 4 rozhodnutia Sernam 2 rozlisoval podla toho, ci doslo alebo nedoslo k preruseniu hospodárskej cinnosti spolocnosti Sernam, Komisia preskúmala prevod cinností spolocnosti Sernam na spolocnost Financičre Sernam s prihliadnutím na kritéria a zásady stanovené v rozsudkoch SMI, CDA a Seleco, aby urcila, ci bolo potrebné rozsírit vymáhanie na spolocnost Financičre Sernam a jej dcérske spolocnosti. Táto analýza je obsiahnutá v odôvodneniach 143 az 151 rozhodnutia Sernam 3. Ako uz bolo uvedené, Komisia dospela k záveru, ze prevod cinností spolocnosti Sernam na spolocnost Sernam Xpress mal za následok, ze spolocnost Sernam Xpress si zachovala skutocný prospech z konkurencnej výhody spojenej s poskytnutou pomocou, pretoze medzi oboma spolocnostami existovala hospodárska kontinuita a prevod sa podla Komisie rovná obídeniu príkazu na vymáhanie pomoci ulozenému spolocnosti Sernam. ( [112]112 ) Následkom zlúcenia medzi spolocnostami Sernam Xpress a Financičre Sernam presla povinnost súvisiaca s vymáhaním pomoci na spolocnost Financičre Sernam, ktorá spolu so svojimi dcérskymi spolocnostami pokracuje v cinnosti spolocností Sernam SA a Sernam Xpress, a teda nadalej vyuzíva pomoc vo výske 41 miliónov eur, ktorá bola pôvodne poskytnutá spolocnosti Sernam. ( [113]113 ) 103. Vseobecný súd preskúmal analýzu Komisie pripomenutú vyssie v bode 237 a nasl. napadnutého rozsudku. Práve proti tejto casti uvedeného rozsudku smeruje piaty odvolací dôvod pomocou niekedy nejasnej a casto sa opakujúcej argumentácie odvolatelky, ktorá má problémy jasne identifikovat konkrétne vytýkané nesprávne právne posúdenia, pricom zmiesava skutkový a právny stav. 104. Vyjadrím sa hned k výhrade zalozenej na skreslení a na nesprávnom právnom posúdení spocívajúcich v tom, ze Vseobecný súd nesprávne vylozil clánok 4 rozhodnutia Sernam 2. Podla porekadla "kto môze urobit viac, môze urobit aj menej", preskúmam iba uvádzané nesprávne právne posúdenie, pricom analýza skreslenia bude nutne menej dôsledná. 105. Pri rozhodnutí, ze clánok 4 rozhodnutia Sernam 2 podmienoval vymáhanie pomoci od spolocnosti Sernam zachovaním jej hospodárskej cinnosti, Vseobecný súd neodkázal iba na znenie tohto clánku, ale aj na kontext, v ktorom bol tento clánok prijatý, a to kontext vymáhania státnej pomoci. So zretelom na ustálenú judikatúru Súdneho dvora, SNCF nemôze nezohladnit, ze hlavným cielom vymáhania protiprávne poskytnutej státnej pomoci je odstránit narusenie hospodárskej sútaze spôsobené poskytnutou konkurencnou výhodou. ( [114]114 ) Navyse ziadaným výsledkom pri obnovení situácie pred poskytnutím protiprávnej pomoci, je vo vseobecnosti zachovanie potrebného úcinku ustanovení Zmlúv o státnej pomoci. ( [115]115 ) V tejto súvislosti iba právny zánik spolocnosti Sernam ako právnickej osoby nie je vôbec zárukou zániku dotovanej cinnosti. Napokon, ako to pripomenul Vseobecný súd, ( [116]116 ) pomoc sa musí vymáhat od spolocnosti, ktorá pokracuje v hospodárskej cinnosti podniku, ktorý pôvodne mal prospech z výhody. 106. Kontextuálny výklad clánku 4 rozhodnutia Sernam 2 vykonaný Vseobecným súdom teda okrem toho, ze vychádza z klasickej metódy výkladu, ktorú má k dispozícii súd Únie, neobsahuje ziadne nesprávne právne posúdenie. Výhrada zalozená na nesprávnom právnom posúdení spocívajúcom v tom, ze Vseobecný súd nesprávne vylozil clánok 4 rozhodnutia Sernam 2, preto musí byt zamietnutá. 107. Kedze je potvrdené, ze spolocnost Sernam zostala podla Komisie dlzníckou povinnosti vrátit pomoc vo výske 41 miliónov eur v prípade pokracovania jej hospodárskej cinnosti, zostáva overit, ci Vseobecný súd správne analyzoval kritériá, ktoré si vyzaduje toto pokracovanie. Ako vyplýva z bodu 236 napadnutého rozsudku SNCF "nespochybnuj[e] túto metódu analýzy hospodárskej kontinuity", pripomenutú v bodoch 234 a 235 uvedeného rozsudku. 1) O predmete prevodu 108. SNCF nesprávne vykladá napadnutý rozsudok, ked tvrdí, ze Vseobecný súd povazoval kritérium predmetu prevodu za splnené preto, ze bola prevedená celá spolocnost Sernam v rozpore s clánkom 3 ods. 2 rozhodnutia Sernam 2. V bode 240 napadnutého rozsudku Vseobecný súd rozhodol, ze toto kritérium treba povazovat za splnené nie iba z dôvodu, ze k prevodu doslo v rozpore s clánkom 3 ods. 2 rozhodnutia Sernam 2, ale naopak preto, ze pocas preskúmania tretej casti stvrtého zalobného dôvodu konstatoval, ze Komisia sa mohla oprávnene domnievat, ze bola prevedená celá spolocnost Sernam. ( [117]117 ) Navyse vzhladom na to, ze SNCF chce svojou výhradou preukázat iba neúcinnost tvrdenia Vseobecného súdu, neuplatnuje výhradu, ktorou by popierala pravdivost zistenia, ktoré Vseobecný súd urobil. Ako zdôraznuje Komisia, SNCF v tejto súvislosti nespochybnila bod 137 napadnutého rozsudku, v ktorom Vseobecný súd dochádza k záveru, ze "Komisia sa teda nedopustila nijakého nesprávneho právneho posúdenia alebo nesprávneho posúdenia skutkového stavu, co sa týka predmetu transakcie, tým, ze v odôvodnení 116 napadnutého rozhodnutia [Sernam 3] konstatovala, ze prevod cinností nepredstavoval predaj aktív, ale prevod celej spolocnosti Sernam (aktív aj pasív), az na niekolko výnimiek" ( [118]118 ). 2) O totoznosti akcionárov 109. Zo schémy zobrazenej v bode 23 vyssie jasne vyplýva, ze odvolatelka, od ktorej Komisia pozadovala, aby previedla aktíva svojej dcérskej spolocnosti Sernam, mala inú dcérsku spolocnost s obchodným menom Sernam Xpress a ze práve na túto dcérsku spolocnost boli prevedené aktíva spolocnosti Sernam. SNCF teda previedla podnik, ktorý bol príjemcom pomoci, na jednu zo svojich dcérskych spolocností. 110. SNCF vytýka Vseobecnému súdu, ze analyzoval kritérium totoznosti akcionárov vo vztahu medzi spolocnostami Sernam a Sernam Xpress a nie vo vztahu medzi spolocnostami Sernam Xpress a Financičre Sernam. Vysvetluje, ze spolocnost Sernam Xpress bola iba prostriedkom na prenos aktív spolocnosti Sernam, ktorej sprostredkovanie vyzadovali vnútrostátne právne obmedzenia v spojení s obmedzeniami práva Únie. 111. Pripomínam vsak, ze na spolocnost Sernam Xpress boli prevedené vsetky aktíva spolocnosti Sernam a ze SNCF nepopiera, ze k tomuto prevodu doslo. Navyse, a ako to správne pripomenul Vseobecný súd, Komisia nezalozila svoju úvahu na hospodárskej kontinuite medzi spolocnostami Sernam a Financičre Sernam. Komisia najmä nepovazovalo toto kritérium za splnené preto, ze akcionári spolocností Sernam a Financičre Sernam sú rovnakí, ale preto, ze rovnakí sú akcionári spolocností Sernam a Sernam Xpress. Komisia dochádza k záveru, ze spolocnost Financičre Sernam treba povazovat za dlznícku povinnosti súvisiacej s vymáhaním pomoci vo výske 41 miliónov eur iba preto, ze práve táto spolocnost sa zlúcila so spolocnostou Sernam Xpress, ale podla analýzy je dlzníckou tejto povinnosti v prvom rade naozaj spolocnost Sernam Xpress. ( [119]119 ) Za týchto podmienok sú tvrdenia spolocnosti SNCF, ktoré majú preukazovat, ze akcionári spolocností Sernam a Financičre Sernam nie sú rovnakí, neúcinné. Z tých istých dôvodov nemôze uspiet ani výhrada zalozená na porusení zásady, podla ktorej sa právo státnej pomoci nezaoberá právnymi formami, prostredníctvom ktorých mozno uskutocnit transakcie, ale ich ekonomickou realitou. 3) O okamihu prevodu 112. V tejto súvislosti treba uviest, ze aj ked sa mozno domnievat, ze k prevodu doslo po prijatí rozhodnutia Sernam 2 a na úcely jeho výkonu, nebráni to tomu, ze od okamihu, ked sa francúzske orgány dozvedeli o tomto rozhodnutí, vedeli, ze budú musiet vymáhat pomoc vo výske 41 miliónov eur, takze pripustit, ze ked k prevodu doslo po prijatí konecného rozhodnutia, nemozno vylúcit úmysel obíst povinnost vymáhania, nepredstavuje ziadne nesprávne právne posúdenie Vseobecným súdom a to tým skôr, ze SNCF neoznacila ziadne konkrétne právne pravidlo, ktoré tak Vseobecný súd mal porusit. 4) O hospodárskej logike transakcie 113. V tejto súvislosti odvolatelka popiera, ze Vseobecný súd mohol dospiet k záveru, ze transakcia neprerusila hospodársku cinnost spolocnosti Sernam a ze teda nebol dodrzaný úcel clánku 3 ods. 2 rozhodnutia Sernam 2, hoci podla spolocnosti SNCF uvedený clánok umoznoval prevod cinnosti spolocnosti Sernam. Odvolatelka tým iba strucne opakuje tvrdenia, ktoré uz boli uvedené, posúdené a zamietnuté v rámci prvého odvolacieho dôvodu, na ktorý preto odkazujem. 5) O cene prevodu 114. V tejto súvislosti SNCF vytýka Vseobecnému súdu, ze odmietol zohladnit trhovú cenu zaplatenú za aktíva spolocnosti Sernam, hoci podla nej je táto cena "podla judikatúry jedným z najvýznamnejsích kritérií pri závere o neexistencii hospodárskej kontinuity" ( [120]120 ). Vo svojej argumentácii sa odvolatelka obmedzuje na to, ze parafrázuje odkaz Komisie na judikatúru týkajúcu sa predaja cinností, na ktoré bola poskytnutá pomoc, obsiahnutý v bode 137 a nasl. rozhodnutia Sernam 3. SNCF predovsetkým zdôraznuje tvrdenie Vseobecného súdu vo veci CDA ( [121]121 ), podla ktorého v prípade, ked nadobúdatel zaplatil kúpnu cenu, ktorá zodpovedá trhu, nie je mozné dospiet k záveru, ze si zachoval skutocný prospech z konkurencnej výhody. 115. Po prvé nie som presvedcený, ze Vseobecnému súdu mozno vytýkat, ze nezohladnil toto kritérium, pretoze v skutocnosti urobil analýzu, ktorá mala urcit, ci toto kritérium bolo v tomto prípade dodrzané, aby dospel k záveru, ze nebolo. 116. Po druhé, hoci SNCF samozrejme správne pripomenula, ze kritérium trhovej ceny je jedným z najvýznamnejsích kritérií, je mozné, ze zabudla, ze v kazdom prípade nejde o kritérium, ktoré je postacujúce pre záver o neexistencii hospodárskej kontinuity, takze aj keby bolo mozné v analýze Vseobecného súdu týkajúcej sa kritéria zaplatenej ceny v rámci analýzy hospodárskej kontinuity nájst nesprávne právne posúdenie, nestacilo by to na jej vyvrátenie, a tým menej na zrusenie napadnutého rozsudku, ako to pozaduje odvolatelka. 117. Po tretie, ked SNCF odkazuje na body rozsudku SMI ( [122]122 ), v ktorých Súdny dvor tiez zohladnil povahu konania uskutocneného s cielom uzavriet zmluvu za údajne trhovú cenu, nepopiera vztah, ktorý v bode 255 napadnutého rozsudku vymedzil Vseobecný súd medzi poziadavkou otvoreného a transparentného postupu na jednej strane a poziadavkou trhovej ceny na druhej strane. Z analýzy vykonanej v rámci druhého odvolacieho dôvodu vsak vyplýva, ze postup, ktorý mal viest k predaju aktív spolocnosti Sernam vcelku, nemal vsetky znaky otvoreného a transparentného postupu. 6) Záver k piatemu odvolaciemu dôvodu 118. Kedze ziadnej výhrade uvedenej v rámci tohto piateho odvolacieho dôvodu nemozno vyhoviet, treba tento odvolací dôvod zamietnut. 6. O siestom odvolacom dôvode zalozenom na nesprávnom právnom posúdení, nedostatku odôvodnenia a skreslení skutkového stavu spocívajúcich v tom, ze Vseobecný súd rozhodol, ze zásada súkromného investora sa neuplatnuje na prevod aktív spolocnosti Sernam vcelku a) Napadnutý rozsudok 119. Siesty odvolací dôvod smeruje proti bodu 283 a nasl. napadnutého rozsudku, v ktorých Vseobecný súd skúmal prvú cast siesteho dôvodu zaloby o neplatnost ( [123]123 ) zalozenú na tom, ze Komisia sa dopustila nesprávneho právneho posúdenia, ked vyhlásila, ze kritérium súkromného investora sa v danej veci neuplatnuje. 120. Vseobecný súd pripomenul, ze rozhodnutie Komisie neuplatnit kritérium súkromného investora sa zakladá na dvoch dôvodoch uvedených v odôvodneniach 154 a 155 rozhodnutia Sernam 3 a najprv preskúmal tvrdenia spolocnosti SNCF týkajúce sa druhého dôvodu, ( [124]124 ) podla ktorého sa Komisia domnievala, ze záporná cena dohodnutá medzi spolocnostami SNCF a Financičre Sernam potvrdzovala, ze islo o prevod stratovej cinnosti, ktorý nemohol byt ekvivalentom kompenzacného opatrenia a ze táto záporná cena zodpovedala prevádzkovej pomoci, ktorá je uz svojou povahou neschopná zmiernit narusenie hospodárskej sútaze. Nesprávne vykonanie kompenzacných opatrení uvedených v clánku 3 rozhodnutia Sernam 2 spôsobilo podla Komisie neuplatnitelnost kritéria súkromného investora. ( [125]125 ) 121. Vo vztahu k tomuto druhému dôvodu Vseobecný súd najprv preskúmal dôvod zalozený na tom, ze predaj aktív vcelku nepredstavoval alternatívu kompenzacných opatrení uvedených v clánku 3 ods. 1 rozhodnutia Sernam 2. ( [126]126 ) V tejto súvislosti Vseobecný súd po prvé pripomenul, ze clánok 3 ods. 2 tohto rozhodnutia predstavoval uplatnenie jednej z dvoch alternatívnych podmienok zlucitelnosti restrukturalizacnej pomoci navrhnutých Komisiou a alternatívu rovnocennú podmienkam uvedeným v odseku 1, kedze oba odseky mali presne ten istý ciel spocívajúci v kompenzácii narusenia hospodárskej sútaze (stiahnutie sa z trhu cestnej prepravy s nadbytocnou kapacitou v prípade uvedenom v clánku 3 ods. 1 rozhodnutia Sernam 2 alebo ukoncenie dotovanej cinnosti spolocnosti Sernam v prípade vykonania clánku 3 ods. 2 tohto rozhodnutia, teda v prípade predaja aktív spolocnosti Sernam vcelku). Vseobecný súd z toho vyvodzuje, ze predaj aktív spolocnosti Sernam vcelku mozno povazovat za ekvivalent opatrení uvedených v clánku 3 ods. 1 rozhodnutia Sernam 2. ( [127]127 ) Po druhé Vseobecný súd zamietol tvrdenie spolocnosti SNCF, podla ktorého bolo dodrzanie kompenzacných opatrení podla clánku 3 ods. 1 rozhodnutia Sernam 2 odôvodnené práve dalsou existenciou spolocnosti Sernam v právnej forme, v akej existovala pred prevodom, a uviedol, ze to bolo odôvodnené nielen samotným zachovaním právnej subjektivity príjemcu pomoci na restrukturalizáciu, ale zachovaním jeho hospodárskej cinnosti na trhu. ( [128]128 ) Po tretie sa Vseobecný súd domnieval, ze kedze podmienka týkajúca sa predaja aktív vcelku vylucovala pasíva, bola moznost dosiahnut zápornú cenu pojmovo vylúcená, pricom nebolo potrebné od Komisie vyzadovat, aby výslovne uviedla, ze neuvazuje o prevode za zápornú cenu. ( [129]129 ) Vseobecný súd teda zamietol prvú výhradu smerujúcu proti odôvodneniu 155 rozhodnutia Sernam 3. 122. Vseobecný súd sa následne vyjadril k druhému dôvodu smerujúcemu proti tomuto odôvodneniu a zalozenému na tom, ze vykonanie kompenzacného opatrenia prinálezí príjemcovi pomoci alebo státu ako akcionárovi, a nie státu ako nositelovi verejnej moci. ( [130]130 ) Vseobecný súd teda rozhodol, ze predaj aktív spolocnosti Sernam vcelku podla clánku 3 ods. 2 rozhodnutia Sernam 2 nebolo rozhodnutím, ktoré by súkromný investor prijal za bezných trhových podmienok s cielom maximalizácie zisku alebo minimalizácie strát v súlade s hospodárskou racionálnostou, pretoze logikou v pozadí kompenzacných opatrení je zabránit akémukolvek nadmernému naruseniu hospodárskej sútaze spôsobenému poskytnutím pomoci na restrukturalizáciu, ktorá bola rozhodnutím Sernam 2 podmienecne vyhlásená za zlucitelnú. ( [131]131 ) Vseobecný súd este zdôraznil, ze kompenzacné opatrenia môzu prinútit príjemcu pomoci alebo jeho akcionára, aby prijali riesenie, ktoré nie je ekonomicky optimálne, o ktorom by súkromný investor v beznej trhovej situácii neuvazoval, a potvrdil, ze k tomu v prejednávanej veci doslo. ( [132]132 ) Vseobecný súd z toho vyvodil, ze hospodárska logika predaja aktív vcelku sa lísila od logiky súkromného subjektu. ( [133]133 ) Napokon Vseobecný súd pripomenul, ze clánok 3 ods. 2 rozhodnutia Sernam 2 nevyzadoval predaj celej a stratovej spolocnosti, ale len jej aktív s kladnou ekonomickou hodnotou. Ponuka vedenia spolocnosti Sernam zahrnala poziadavky týkajúce sa rekapitalizácie, vzdania sa pohladávok, ako aj záruk zo strany predávajúceho práve preto, lebo doslo k predaju celej spolocnosti Sernam s potrebou financovania. Tieto opatrenia sú teda priamym dôsledkom porusenia clánku 3 ods. 2 rozhodnutia Sernam 2, a nijako nesúvisia s uplatnením kritéria súkromného investora. ( [134]134 ) Vseobecný súd preto zamietol aj druhú výhradu smerujúcu proti odôvodneniu 155 rozhodnutia Sernam 3. 123. Vzhladom na to, ze Vseobecný súd konstatoval zákonnost druhého dôvodu, na ktorý sa odvolala Komisia, ked odmietla uplatnit kritérium súkromného investora, rozhodol, ze netreba preskúmat ostatné tvrdenia týkajúce sa prvého dôvodu zalozeného na takzvanom kontexte "vymáhania" státnej pomoci. ( [135]135 ) b) O prvej casti siesteho odvolacieho dôvodu 1) Zhrnutie argumentácie úcastníkov konania 124. SNCF vytýka Vseobecnému súdu, ktorý iba opakuje odôvodnenie rozhodnutia Sernam 3 vysvetlujúce dôvody, na základe ktorých Komisia odmietla uplatnit zásadu obozretného súkromného investora na prevod aktív spolocnosti Sernam vcelku, ze sa nevyjadril k uvádzanej výhrade, podla ktorej si tieto dôvody odporujú. Podla spolocnosti SNCF totiz platí, ze ak prevod aktív vcelku predstavuje kompenzacné opatrenie, stáva sa podmienkou zlucitelnosti pomoci na restrukturalizáciu spolocnosti Sernam. Z toho SNCF vyvodzuje, ze clánok 3 ods. 2 rozhodnutia Sernam 2, ktorý stanovuje uvedené podmienky, nemozno povazovat za vlozený do kontextu vymáhania pomoci. Komisia nemohla odmietnut uplatnit zásadu súkromného investora z dôvodu, ze údajne islo o situáciu vymáhania. V bode 312 napadnutého rozsudku vsak Vseobecný súd nezaujal stanovisko k tejto výhrade, ked rozhodol, ze "uz [nebolo] potrebné preskúmat ostatné tvrdenia týkajúce sa prvého dôvodu, ktorý uviedla Komisia s cielom odôvodnit neuplatnitelnost kritéria súkromného investora, zalozeného na takzvanom kontexte 'vymáhania` státnej pomoci". V dôsledku tohto nezaujatia stanoviska je odôvodnenie napadnutého rozsudku postihnuté vadou. 125. Vo svojej replike SNCF napokon vytýka Vseobecnému súdu, ze nerozhodol o rozpore odôvodnenia, na ktorom sa zakladalo rozhodnutie Komisie neuplatnit kritérium súkromného investora, kedze Komisia sa nemohla domnievat, ze sa toto kritérium neuplatnuje z dôvodu, ze islo o situáciu vymáhania (co naznacuje, ze pomoc je nezlucitelná) a zároven z dôvodu, ze islo o kompenzacné opatrenie (co naznacuje, ze pomoc je zlucitelná). 126. Komisia navrhuje, aby táto prvá cast bola zamietnutá. 2) Analýza 127. Z odôvodnení 154 a 155 rozhodnutia Sernam 3 vyplýva, ze Komisia sa domnievala, ze nie je potrebné uplatnit test súkromného investora v trhovom hospodárstve, aby sa prípadne zabránilo kvalifikácii opatrení stanovených protokolom o dohode z 21. júla 2005 ako státnej pomoci, pretoze sa na jednej strane domnievala, ze tieto opatrenia boli prijaté "v situácii vymáhania pomoci" ( [136]136 ), na druhej strane, ze predaj aktív spolocnosti Serman vcelku uvedený v clánku 3 ods. 2 rozhodnutia Sernam 2 bol ponatý ako ekvivalent kompenzacných opatrení a ked z usmernení Spolocenstva o státnej pomoci na záchranu a restrukturalizáciu firiem v tazkostiach ( [137]137 ) vyplývalo, ze prevod stratovej cinnosti nemozno povazovat za také opatrenie, takze záporná cena zaplatená pri prevode spolocnosti Sernam zodpovedala prevádzkovej pomoci podniku, ktorá svojou povahou nemôze zmiernit narusenie hospodárskej sútaze. ( [138]138 ) 128. Analýza Vseobecného súdu respektovala túto struktúru, pricom súd obrátil poradie svojho preskúmania. Preskúmal teda najprv tvrdenia zalobkyne v súvislosti s dôvodom neuplatnitelnosti kritéria súkromného investora obsiahnutým v odôvodnení 154 rozhodnutia Sernam 3. Ako som pripomenul vyssie, Vseobecný súd zamietol kazdé z tvrdení napádajúcich dôvodnost tohto odôvodnenia, takze potvrdil, ze Komisia sa správne domnievala, ze nebola povinná uplatnit uvedené kritérium na dotknuté opatrenia. 129. Ked vsak Vseobecný súd rozhodol takto, rozhodnutie o tvrdeniach zalobkyne namierených proti dôvodu obsiahnutému v odôvodnení 154 rozhodnutia Sernam 3 uz nemalo ziaden vplyv na preskúmanie výhrady zalozenej na tom, ze Komisia sa dopustila nesprávneho právneho posúdenia, ked vyhlásila kritérium súkromného investora za neuplatnitelné, takze tieto tvrdenia sa stali neúcinné. Práve to je dôvod, na základe ktorého sa Vseobecný súd bez toho, aby sa vo svojej úvahe dopustil vady spocívajúcej v nedostatku odôvodnenia alebo odmietnutí spravodlivosti domnieval, ze uz nebolo potrebné preskúmat tvrdenia týkajúce sa prvého dôvodu uvedeného Komisiou na odôvodnenie neuplatnitelnosti kritéria súkromného investora v údajnom kontexte vymáhania státnej pomoci. 130. Pokial ide o výhradu uvedenú spolocnostou SNCF v replike, ze Vseobecný súd nezistil, ani nevytkol rozpor medzi dvomi dôvodmi, o ktoré sa Komisia oprela, aby povazovala kritérium súkromného investora za neuplatnitelné, obmedzím sa na konstatovanie, ze takýto rozpor nebol namietaný pred Vseobecným súdom. V kazdom prípade, ako to zdôraznila Komisia, rozhodnutie Sernam 2 je rozhodnutím s mnohými aspektmi, ktoré bolo prijaté v kontexte vymáhania pomoci vo výske 41 miliónov eur a zároven v kontexte podmienenej pomoci na restrukturalizáciu. Vseobecnému súdu preto nemozno vytýkat, ze nezistil rozpor, ktorý nielenze neexistuje, ale navyse sa zdá, ze pred ním ani nebol namietaný. 131. V dôsledku toho treba prvú cast siesteho odvolacieho dôvodu zamietnut. c) O druhej casti siesteho odvolacieho dôvodu 1) Zhrnutie argumentácie úcastníkov konania 132. SNCF tvrdí, ze ked Vseobecný súd potvrdil prístup Komisie, podla ktorej sa zásada súkromného investora neuplatnovala z dôvodu, ze prevod aktív bol stanovený ako kompenzacné opatrenie, vázne tým skreslil rozhodnutie Sernam 2. V tejto súvislosti odvolatelka uvádza styri výhrady. 133. Po prvé clánok 3 ods. 2 rozhodnutia Sernam 2 stanovoval, ze prevod aktív spolocnosti Sernam vcelku sa mal uskutocnit za trhovú cenu prostredníctvom transparentnej a otvorenej verejnej sútaze, co predstavuje práve uplatnenie zásady súkromného investora, ktorá sa tak nachádza v samotnom jadre uvedeného clánku. Vseobecný súd teda skreslil skutkový stav a obsah rozhodnutia Sernam 2, ked ho nahradil svojim vlastným odôvodnením. 134. Po druhé, ked Vseobecný súd rozhodol, ze prevod aktív spolocnosti Sernam vcelku mal vylucovat vsetky pasíva a ze preto bola moznost dosiahnut zápornú cenu pojmovo vylúcená, skreslil rozhodnutie Sernam 2, ako to odvolatelka tvrdila v rámci prvého odvolacieho dôvodu. Navyse clánok 3 ods. 2 rozhodnutia Sernam 2 tým, ze stanovil, aby sa prevod aktív spolocnosti Sernam vcelku uskutocnil za trhovú cenu, pricom táto cena sa môze ukázat ako záporná, ( [139]139 ) nikdy nevyzadoval, aby k prevodu doslo za nulovú alebo kladnú cenu, takze Vseobecný súd doplnil podmienku neupravenú týmto clánkom, ktorý takto skreslil. 135. Po tretie, ked Vseobecný súd v bode 100 napadnutého rozsudku rozhodol, ze jedinou poziadavkou vyzadovanou clánkom 3 ods. 2 rozhodnutia Sernam 2 bolo, aby zaplatená cena bola trhovou cenou, a potom v bode 301 toho istého rozsudku, ze kúpna cena pojmovo nemohla byt záporná, dopustil sa vo svojom rozsudku rozporu v odôvodnení. 136. Po stvrté, aj keby bolo potrebné vyuzit teleologický výklad clánku 3 ods. 2 rozhodnutia Sernam 2, záporná alebo kladná trhová cena je z tohto hladiska irelevantná. V tejto súvislosti SNCF pripomína odôvodnenie 217 rozhodnutia Sernam 2, podla ktorého sa jasným úcelom javí prostredníctvom predaja aktív spolocnosti Sernam vcelku umoznit tretím osobám, aby prevzali trhové podiely spolocnosti Sernam, takze táto spolocnost uz nebude fungovat na trhu vo svojej predchádzajúcej právnej forme. Skutocnost, ze tento prevod sa uskutocní za zápornú alebo kladnú cenu je z hladiska tohto úcelu bezvýznamná. Trhové podiely spolocnosti Sernam boli skutocne uvolnené v prospech nezávislého nadobúdatela, za trhovú cenu, ktorá vyplynula z transparentnej a otvorenej verejnej sútaze. Vseobecný súd teda skreslil rozhodnutie Sernam 2, ked rozhodol, ze prevod aktív spolocnosti Sernam vcelku sa pojmovo nemohol uskutocnit za zápornú cenu. 137. SNCF v replike dodáva, ze Komisia nemohla vzhladom na obsah svojho nedávneho oznámenia o pojme státnej pomoci ( [140]140 ) tvrdit, ze test súkromného investora sa nespája s podmienkou predaja za trhovú cenu na základe otvoreného a transparentného postupu, hoci samotná zásada súkromného investora v kontexte predaja aktív verejného podniku vyzaduje, aby bola dosiahnutá trhová cena, ktorej existenciu mozno predpokladat, ked táto cena vyplynie z takého postupu. SNCF okrem toho tvrdí, ze na rozdiel od toho, co uvádza Komisia, prevod jediného aktíva môze mat zápornú cenu a ze celková hodnota aktív prevádzaných vcelku sa mohla v tomto prípade ukázat záporná vzhladom na strukturálne stratovú povahu cinnosti a povinnosti spojené s týmto prevodom. 138. Komisia sa domnieva, ze túto druhú cast treba zamietnut. 2) Analýza 139. V rámci tejto druhej casti SNCF v podstate vytýka Vseobecnému súdu, ze skreslil clánok 3 ods. 2 rozhodnutia Sernam 2 z dôvodu, ze 1. nezohladnil, ze tento clánok tým, ze vyzadoval, aby k prevodu doslo za trhovú cenu prostredníctvom otvoreného a transparentného postupu, uz v sebe zahrnal zárodky uplatnenia kritéria súkromného investora, 2. vylozil tento clánok v tom zmysle, ze vyzaduje prevod iba aktív spolocnosti Sernam a ze tento prevod sa nemohol uskutocnit za zápornú cenu a 3. ze ani teleologický výklad zohladnený Vseobecným súdom nemôze odôvodnit vylúcenie predaja za zápornú cenu súdom. Okrem toho SNCF vytýka Vseobecnému súdu rozpor v odôvodnení. 140. Vseobecný súd v bode 292 napadnutého rozsudku tvrdil, ze uplatnitelnost kritéria súkromného investora závisí od toho, ci clenský stát prizná ekonomickú výhodu podniku, ktorého je majitelom, ako akcionár a nie ako orgán verejnej moci, kedze zásahy státu, ktorých cielom je splnit povinnosti, ktoré mu prinálezia ako orgánu verejnej moci, nemôzu byt porovnávané so zásahmi súkromného investora v trhovej ekonomike. Konkrétne môze byt v tejto súvislosti relevantná povaha a predmet tohto opatrenia, kontext, do ktorého patrí, ako aj sledovaný ciel a pravidlá, ktorým uvedené opatrenie podlieha. ( [141]141 ) 141. Pripomínam, ze uplatnenie tohto kritéria "má za ciel urcit, ci ekonomická výhoda poskytnutá v akejkolvek forme prostredníctvom státnych prostriedkov verejnému podniku je z dôvodu svojich úcinkov takej povahy, ze môze skreslit hospodársku sútaz alebo hrozí, ze ju skreslí, a ovplyvní obchod medzi clenskými státmi" ( [142]142 ). Test súkromného investora sa tak urobí iba vtedy, ak bola výhoda poskytnutá státom ako akcionárom, kedze Súdny dvor rozhodol, ze "ekonomická výhoda... sa musí posúdit vzhladom na kritérium súkromného investora, ak sa ukáze v rámci celkového posúdenia, ze dotknutý clenský stát napriek pouzitiu takýchto prostriedkov vyplývajúcich z verejnej moci poskytol uvedenú výhodu ako akcionár podniku, ktorý vlastní" ( [143]143 ). Platí teda, ze "uplatnitelnost kritéria súkromného investora v prípade zásahu verejnej moci závisí nielen od formy poskytnutia výhody, ale aj od posúdenia uvedeného zásahu ako rozhodnutia akcionára predmetného podniku" ( [144]144 ). 142. V kontexte prejednávanej veci vsak treba uviest, ze v súlade s tým, co vyplýva z bodu 46 a nasl. vyssie, Vseobecný súd správne potvrdil kompenzacný ciel scenára, o ktorom sa uvazuje v clánku 3 ods. 2 rozhodnutia Sernam 2. Predaj aktív spolocnosti Sernam vcelku sa tak skutocne javil ako alternatíva k preorientovaniu jej cinnosti uvedenému v clánku 3 ods. 1 toho istého rozhodnutia, kedze clánok 3 sa celý venuje podmienkam, ktoré mali byt splnené na to, aby bola pomoc na restrukturalizáciu poskytnutá spolocnosti Sernam zlucitelná. K prevodu jej aktív vcelku teda doslo iba preto, ze rozhodnutie Sernam 2 obsahovalo alternatívny príkaz. Je teda irelevantné, ze samotný obsah clánku 3 ods. 2 rozhodnutia Sernam 2 odráza, ako to uvádza SNCF, údajné uplatnenie zásady súkromného investora. Vyzadovat, aby kompenzacné opatrenia boli vykonané za podmienok, ktoré majú obnovit zdravú hospodársku sútaz, patrí k samotnej podstate kompenzácie, ale nijako to nepredpokladá úlohu, ktorú na seba preberá stát v okamihu ich vykonávania. Navyse z analýzy vysvetlenej vyssie tiez vyplýva, ze predaj aktív spolocnosti Sernam vcelku sa mal uskutocnit bez akýchkolvek pasív. Hoci trhová cena sa samozrejme skutocne môze ukázat záporná, odvolatelka nepreukázala, ze ak by boli prevedené iba aktíva spolocnosti Sernam, bola by ich cena napriek tomu záporná. V tejto súvislosti vsak treba upozornit, ze tvrdenie zhrnuté v bode 137 vyssie je v priamom rozpore s vyjadrením spolocnosti SNCF na pojednávaní pred Vseobecným súdom zopakovaným v bode 84 vyssie. Navyse, ak sa Vseobecný súd domnieval, ze v prejednávanej veci trhová cena uvedená v clánku 3 ods. 2 rozhodnutia Sernam 2 nutne nemohla byt záporná, je to preto, ze sa správne domnieval, ze Komisia z dôvodu kompenzácie mala na zreteli iba prevod aktív spolocnosti Sernam. Na rozdiel od toho, co tvrdí SNCF, Vseobecný súd nedoplnil ziadnu podmienku do clánku 3 ods. 2 rozhodnutia Sernam 2. Z tých istých dôvodov treba zamietnut tvrdenie zalozené na údajnom rozpore odôvodnenia medzi bodmi 100 a 301 napadnutého rozsudku. Navyse, pokial ide o tvrdenie zalozené na teleologickom výklade clánku 3 ods. 2 rozhodnutia Sernam 2, opakujem, ze úcel sledovaný týmto clánkom uz bol preskúmaný v bode 46 a nasl. vyssie. Nie je teda tazké porozumiet tomu, preco záporná cena - ktorá predpokladala rekapitalizáciu spolocnosti Sernam zo strany spolocnosti SNCF, a teda nové vlozenie hotovostných vkladov - odporovala sledovanému kompenzacnému cielu. 143. Na záver sa treba vyjadrit k tvrdeniu spolocnosti SNCF, ktorá vychádzajúc z najnovsieho znenia usmernení Komisie o státnej pomoci na záchranu a restrukturalizáciu firiem v tazkostiach, uvádza, ze strukturálne kompenzacné opatrenia majú v zásade "mat formu odclenenia aktív na základe predpokladu trvania zivotaschopných samostatných podnikov [formu prevodu zivotaschopných samostatných podnikov bez prerusenia ich cinnosti - neoficiálny preklad], ktoré - ak budú prevádzkované vhodným nadobúdatelom - dokázu efektívne konkurovat v dlhodobom horizonte" ( [145]145 ). Okrem toho, ze toto tvrdenie nebolo uvedené pred Vseobecným súdom, si myslím, ze odhaluje uhol argumentácie spolocnosti SNCF v rámci prejednávaného odvolania, ktorý vôbec nezohladnuje celkovú situáciu a vychádza z predpokladu, ze aktíva boli prevedené v úplnom súlade s podmienkami stanovenými rozhodnutím Sernam 2 a ze vsetky prijaté opatrenia mali za následok zmiernenie narusení hospodárskej sútaze, ako sa pozadovalo. To vsak nie je pravda najmä z dôvodu - ako sme videli - predmetu prevodu, totoznosti kupujúceho a povahy uskutocneného postupu. Za týchto podmienok sa zaplatená záporná cena, ktorá by sa za iných okolností mohla ukázat plne odôvodnená, zdá byt v tomto prípade nepriamym dôkazom pripájajúcim sa k uz predlozenému súboru dôkazov, ktoré nasvedcujú tomu, ze sa francúzske orgány prostredníctvom spolocnosti SNCF nesprávali tak, ako im ukladalo právo Únie. 144. Kedze úvaha Vseobecného súdu nie je postihnutá vadou spocívajúcou v skreslení alebo rozpore odôvodnenia, treba druhú cast siesteho odvolacieho dôvodu zamietnut. d) O tretej casti siesteho odvolacieho dôvodu 1) Zhrnutie argumentácie úcastníkov konania 145. Tretia cast sa zakladá na viacerých nesprávnych právnych posúdeniach z dôvodu údajnej neuplatnitelnosti kritéria obozretného súkromného investora, pretoze prevod aktív spolocnosti Sernam vcelku predstavoval ekvivalent kompenzacného opatrenia. Podla spolocnosti SNCF vykonanie takéhoto opatrenia prinálezí príjemcovi pomoci, ktorým môze byt bez rozdielu verejný alebo súkromný podnik, a nie stát ako predstavitel verejnej moci. Nic neodôvodnuje odmietnutie uplatnit kritérium súkromného investora pri vykonávaní kompenzacného opatrenia. Ked Vseobecný súd rozhodol inak, porusil clánok 107 ods. 1 ZFEÚ. SNCF pripomína klasickú judikatúru týkajúcu sa preskúmania vykonávaného súdom v oblasti státnej pomoci, ako aj základných zloziek tejto pomoci, ( [146]146 ) a tiez skutkový stav, na základe ktorého bol vyhlásený rozsudok ING, ( [147]147 ) v ktorom Súdny dvor rozhodol, ze skutocnost, ze pôvodný vklad státu do základného imania podniku v tazkostiach predstavoval státnu pomoc, nezbavuje stát povinnosti správat sa ako obozretný súkromný investor, ktorý sa riadi poziadavkou hospodárskej racionálnosti v stádiu zmeny podmienok splatenia vkladu do základného imania. 146. Vseobecný súd sa teda vo svojom rozsudku dopustil zjavne nesprávneho právneho posúdenia, ked v bodoch 306 a 307 napadnutého rozsudku rozhodol, ze kedze logikou kompenzacných opatrení je zabránit akémukolvek nadmernému naruseniu hospodárskej sútaze, tieto opatrenia mohli prinútit tak príjemcu pomoci, ako aj jeho akcionára, aby prijali riesenie, ktoré len z hladiska ekonomickej rentability nebolo optimálne, o com by súkromný investor v obvyklej trhovej situácii neuvazoval. Ak totiz Komisia pri prijatí rozhodnutia Sernam 2 ocakávala od spolocnosti SNCF, ze dosiahne konkrétny ciel, mala sa táto spolocnost ako akcionár spolocnosti Sernam správat pri dosahovaní tohto ciela ekonomicky racionálne, ako by to urobil ktorýkolvek súkromný akcionár. V tejto súvislosti SNCF pripomína, ze judikatúra Súdneho dvora ( [148]148 ) zohladnuje, ze súkromní investori majú zákonné povinnosti alebo obmedzenia a správajú sa ekonomicky najracionálnejsím spôsobom. Ciel vykonania kompenzacných opatrení nemá nic spolocné s povinnostou ulozenou orgánu verejnej moci, ale vztahuje sa na kazdého príjemcu státnej pomoci na restrukturalizáciu, ci súkromného alebo verejného. V tomto prípade treba teda správanie spolocnosti SNCF porovnat so správaním súkromného akcionára nachádzajúceho sa v tej istej situácii, teda akcionára povinného previest vcelku aktíva dcérskej spolocnosti, ktorá prijala pomoc na restrukturalizáciu a Komisia sa preto nemohla vyhnút svojej povinnosti preskúmat hospodársku racionálnost sporných opatrení. ( [149]149 ) Táto poziadavka hospodárskej racionálnosti musí rovnako platit v prípade verejného podniku. Vzhladom na to, ze súdna likvidácia sa ukázala nákladnejsia ako vykonanie tohto kompenzacného opatrenia, je zjavné, ze súkromný akcionár by konal tak, ako to urobila SNCF. Táto spolocnost teda tvrdí, ze Vseobecný súd porusil clánok 107 ods. 1 ZFEÚ, ked v bode 309 napadnutého rozsudku rozhodol, ze "kompenzacný úcel predaja aktív spolocnosti Sernam vcelku... sa preto odlisoval od ciela, ktorý by sledoval súkromný hospodársky subjekt usilujúci sa o maximalizáciu svojho zisku alebo v tomto prípade o minimalizáciu svojich strát". Vseobecný súd mal konstatovat, ze Komisia bola povinná posúdit hospodársku racionálnost vsetkých opatrení, ktoré prijala SNCF v case prevodu aktív spolocnosti Sernam vcelku. Nemohol tak rozhodnút, ze zápis pohladávok do pasív súdnej likvidácie spolocnosti Sernam spolocnostou SNCF poskytoval výhodu spolocnosti Sernam Xpress a neskôr spolocnosti Financičre Sernam bez uplatnenia kritéria súkromného investora. ( [150]150 ) Vseobecný súd rovnako nemohol vylúcit uplatnenie zásady súkromného investora na záruky týkajúce sa pasív poskynuté nadobúdatelovi pri predaji aktív spolocnosti Sernam vcelku bez urcenia, ci by takéto záruky boli prijatelné pre súkromného predávajúceho v trhovom hospodárstve. ( [151]151 ) Navyse Vseobecný súd takisto nemohol vylúcit uplatnenie tejto zásady na sporné opatrenia iba z dôvodu, ze tieto opatrenia vyplývali priamo z porusenia clánku 3 ods. 2 rozhodnutia Sernam 2 a ze preto nijako nesúviseli s uplatnením kritéria súkromného investora, ( [152]152 ) vzhladom na to, ze toto konstatovanie vychádza z nesprávneho predpokladu, ze prevod aktív vcelku umoznoval poskytnutie novej státnej pomoci spolocnostiam Sernam Xpress a Financičre Sernam. 147. SNCF v replike dodáva, ze ak by povinnost súkromného investora previest aktíva podniku vcelku ulozil orgán verejnej moci vzhladom na státnu pomoc, ktorá mu bola poskytnutá, je zjavné, ze tento súkromný investor by ju splnil ekonomicky najracionálnejsím spôsobom a ze na základe zásady rovnosti zaobchádzania by mal byt verejný podnik schopný urobit to isté. V reakcii na Komisiu, podla ktorej sa táto zásada v tomto prípade neuplatnuje z dôvodu, ze kazdé rozhodnutie o podmienenej zlucitelnosti pomoci je adresované státu, ktorému prinálezí, aby donútil podnik, ktorý bol príjemcom pomoci, dodrzat kompenzacné opatrenia, SNCF uvádza, ze z usmernení o státnej pomoci na záchranu a restrukturalizáciu firiem v tazkostiach ( [153]153 ) vyplýva, ze práve podnik musí vykonat restrukturalizacný plán a splnit akúkolvek dalsiu povinnost stanovenú rozhodnutím Komisie. ( [154]154 ) Napokon SNCF zdôraznuje relevantnost rozsudkov EDF a ING ( [155]155 ) pre vyriesenie zásadnej otázky nastolenej v rámci tejto casti siesteho odvolacieho dôvodu, a to aj napriek zjavným skutkovým rozdielom medzi týmito rozsudkami a prejednávaným odvolaním. 148. SNCF teda uvádza, ze ked Vseobecný súd odmietol uplatnit kritérium súkromného investora na prevod aktív spolocnosti Sernam vcelku z dôvodu, ze clánok 3 ods. 2 rozhodnutia Sernam 2 sa týkal kompenzacného opatrenia, dopustil sa vo svojom rozsudku viacerých nesprávnych právnych posúdení. 149. Komisia navrhuje, aby táto tretia cast siesteho odvolacieho dôvodu bola zamietnutá. 2) Analýza 150. V tejto súvislosti vzniká otázka, ci kontext kompenzácie, v ktorom boli prijaté sporné opatrenia, stacil na vylúcenie uplatnitelnosti testu súkromného investora, napriek tomu, ze úcinok týchto opatrení sa napokon ukázal velmi vzdialený kompenzacnému cielu sledovanému clánkom 3 ods. 2 rozhodnutia Sernam 2. 151. Pripomínam, ze v odôvodnení 152 a nasl. rozhodnutia Sernam 3 Komisia preskúmala opatrenia upravené protokolom z 21. júla 2005 ( [156]156 ) najmä z dôvodu, ze boli prijaté, hoci Komisia vyzadovala vykonanie kompenzacných opatrení na to, aby bolo mozné pomoc na restrukturaliziáciu spolocnosti Sernam povazovat za zlucitelnú. 152. Úloha státu ako akcionára podniku na jednej strane a podniku konajúcemu ako orgán verejnej moci na druhej strane sa musia rozlisovat a uplatnitelnost kritéria súkromného investora "závisí v konecnom dôsledku od toho, ci dotknutý clenský stát prizná ekonomickú výhodu podniku, ktorého je majitelom, ako akcionár a nie ako orgán verejnej moci" ( [157]157 ). Ako som pripomenul, z rozsudku EDF vyplýva, ze prinálezí Komisii "vykonat celkové posúdenie, zohladniac okrem prvkov poskytnutých [dotknutým clenským státom] aj akýkolvek iný prvok relevantný v predmetnom prípade, ktorý jej umozní urcit, ci predmetné opatrenie vyplýva z postavenia akcionára, alebo z postavenia orgánu verejnej moci uvedeného clenského státu. Konkrétne môze byt v tejto súvislosti relevantná... povaha a predmet tohto opatrenia, kontext, do ktorého patrí, ako aj sledovaný ciel a pravidlá, ktorým uvedené opatrenie podlieha" ( [158]158 ). Inak povedané, uplatnitelnost kritéria súkromného investora závisí od posúdenia zásahu verejnej moci ako rozhodnutia prijatého akcionárom daného podniku ( [159]159 ). 153. Nie som presvedcený, ze rozsudok ING ( [160]160 ) sám osebe stací na vyriesenie dnes nastolenej otázky, kedze kontext tohto rozsudku bol relatívne obmedzený a v kazdom prípade nesúvisel s kompenzacným cielom, ktorý malo sledovat vykonanie clánku 3 ods. 2 rozhodnutia Sernam 2. Navyse v rozhodnutí Komisie, ktoré bolo napadnuté zalobou o neplatnost pred Vseobecným súdom vo veci ING, Komisia posúdila oddelene obe opatrenia (pôvodnú pomoc na jednej strane a zmenu podmienok splácania na druhej strane). ( [161]161 ) 154. Otázkou preskúmanou v tomto rozsudku tak bolo, ci sa Komisia mohla vyhnút svojej povinnosti preskúmat hospodársku racionálnost zmeny podmienok splácania vzhladom na kritérium súkromného investora len z toho dôvodu, ze vklad to základného imania, ktorý bol predmetom vrátenia, uz sám osebe predstavoval státnu pomoc. ( [162]162 ) Táto vec teda nehovorí nic o uplatnitelnosti kritéria súkromného investora v kontexte kompenzácie vo vlastnom zmysle slova, ale bola pre Súdny dvor prílezitostou potvrdit povahu analýzy, ktorú má vykonat Komisia, aby urcila, ci mozno toto kritérium uplatnit. 155. Rozsudky EDF a ING ( [163]163 ) teda ukazujú, ze Komisia musí posúdit situáciu celkovo, co Vseobecný súd správne pripomenul v bode 292 napadnutého rozsudku a overil. 156. Najprv uvádzam, ze vo svojej argumentácii venovanej tejto tretej casti siesteho odvolacieho dôvodu SNCF pripústa, ze jej zásah prostredníctvom rôznych opatrení uvedených vyssie sa odohrával v kontexte vykonávania kompenzacných opatrení na výslovnú ziadost Komisie. Ako som tiez pripomenul pri preskúmaní prvého odvolacieho dôvodu, kompenzacné opatrenia ulozené Komisiou, ktorých respektovanie podmienuje zlucitelnost pomoci na restrukturalizáciu spolocnosti Sernam, sú obsiahnuté v rozhodnutí, ktoré je urcené státu a sledujú ciel, ktorým je zmiernenie narusenia hospodárskej sútaze vyvolaného poskytnutím pomoci. Ako Komisia pripomenula vo svojich písomných podaniach, vzhladom na to, ze kompenzacné opatrenia majú "zbavit príjemcu casti jeho konkurencnej výhody" a "ciastocne obnovit konkurencnú situáciu", sú ulozené viac vo verejnom záujme ako v záujme príjemcu pomoci. Navyse spolu s Komisiou som náchylný domnievat sa, ze opatrenia prijaté podla clánku 3 ods. 2 rozhodnutia Sernam 2 sa pôvodne vztahovali na povinnost vykonat restrukturalizacný plán za podmienok urcených Komisiou, aby pomoc na restrukturalizáciu, o ktorej nemozno popierat, ze je svojou povahou aktom orgánu verejnej moci, bola zlucitelná. 157. Ak tu za týchto okolností nechcem vyslovovat akúkolvek domnienku, myslím si, ze z celkovej analýzy situácie, ktorú vyzaduje judikatúra, teda analýzy s prihliadnutím na povahu a predmet opatrení, kontext, sledovaný ciel a pravidlá, ktorým tieto opatrenia podliehajú, vyplýva, ze Francúzska republika ako akcionár spolocnosti SNCF v tomto prípade nekonala v tomto postavení. 158. Odvolatelka sa v replike odvoláva na porusenie rovnosti zaobchádzania s verejnými podnikmi a súkromnými podnikmi. Toto tvrdenie sa javí oneskorené, prinajmensom z dôvodu, ze sa o nom SNCF nezmienuje v písomných podaniach pred Vseobecným súdom. V kazdom prípade mám problém identifikovat takéto porusenie. Zástupca spolocnosti SNCF na pojednávaní na Súdnom dvore predniesol svoju argumentáciu takto: verejný podnik, ktorý zaplatí pri prevode zápornú cenu, by nerespektoval clánok 3 ods. 2 rozhodnutia Sernam 2, co by malo právne následky na zlucitelnost pôvodnej pomoci, ktoré sú známe, ale bolo by mu tiez vytýkané, ze schválil novú státnu pomoc, zatial co súkromný podnik, ktorému stát ako predstavitel verejnej moci ulozí povinnost vykonat kompenzacné opatrenia na základe rozhodnutia Komisie, by zaplatením zápornej ceny rovnako nerespektoval podmienku týkajúcu sa zlucitelnosti, co by viedlo k rovnakému právnemu následku; v ziadnom prípade by mu vsak nebolo mozné vytknút, ze schválil novú pomoc, pretoze táto záporná cena by bola zaplatená zo súkromných prostriedkov. Inak povedané, v prípade kompenzacných opatrení vykonávaných súkromným podnikom by samotná existencia novej pomoci bola nemozná, co je zdroj rozdielneho zaobchádzania. 159. Priznám sa, ze si myslím, ze úvaha je v tomto prípade dovedená do absurdity, kedze bez investovania verejných prostriedkov pojmovo a prirodzene nemôze íst o otázku státnej pomoci. Porovnanie uvedené spolocnostou SNCF sa mi preto nezdá byt relevantné, a to tým skôr, ze sa zameriava na zápornú povahu kúpnej ceny, hoci neslo o jedinú výhradu so zretelom na podmienky stanovené clánkom 3 ods. 2 rozhodnutia Sernam 2. 160. Zo vsetkých týchto dôvodov treba zamietnut aj tretiu cast siesteho odvolacieho dôvodu. e) Záver k siestemu odvolaciemu dôvodu 161. Kedze vsetky tri casti siesteho odvolacieho dôvodu boli zamietnuté, treba siesty odvolací dôvod zamietnut v celom rozsahu. 7. O tvrdeniach týkajúcich sa prípustnosti prvostupnovej zaloby uvádzaných Komisiou 162. Vo svojom vyjadrení k odvolaniu Komisia v podstate uvádza, ze hoci tvrdila, ze zaloba pred Vseobecným súdom je neprípustná, Vseobecný súd k tomuto tvrdeniu nezaujal stanovisko z dôvodu hospodárnosti konania. Na Súdnom dvore Komisia tvrdí, ze tento súd musí, v prípade potreby aj z úradnej povinnosti, rozhodnút o dôvode týkajúcom sa verejného poriadku zalozenom na nerespektovaní podmienky stanovenej clánkom 263 stvrtým odsekom ZFEÚ, podla ktorej zalobca môze navrhovat zrusenie rozhodnutia, ktoré mu nie je urcené iba vtedy, ak sa ho priamo a osobne dotýka. Odvolatelka vsak nie je priamo a osobne dotknutá rozhodnutím Sernam 3 a pokial ide o sporné rozhodnutie, nachádza sa v rovnakej situácii, v akej sa nachádzala spolocnost DEFI v rozsudku DEFI/Komisia ( [164]164 ), najmä z dôvodu, ze SNCF nemala rozhodovaciu autonómiu. 163. Akokolvek zaujímavá sa môze zdat otázka prípustnosti zaloby pred Vseobecným súdom nastolená Komisiou, podla môjho názoru nevyzaduje dalsie úvahy z dvoch základných dôvodov. Prvý sa týka toho, ze Komisia nevyvodzuje ziadny samostatný záver z tvrdení týkajúcich sa prípustnosti zaloby podanej na Vseobecný súd, ktoré uviedla na Súdnom dvore. Druhý sa týka toho, ze Vseobecný súd odôvodnil svoje rozhodnutie nerozhodnút najprv o prípustnosti zaloby "z dôvodov hospodárnosti konania" ( [165]165 ), pricom sa oprel najmä o rozsudok nazývaný "Boehringer" ( [166]166 ). Pripomínam, ze Súdny dvor, ktorý rozhodoval v konaní o odvolaní podanom proti rozsudku Vseobecného súdu, v ktorom sa Vseobecný súd domnieval "ze nebolo potrebné rozhodnút o námietke neprípustnosti vznesenej Radou, kedze návrhy [zalobkýn] mali byt v kazdom prípade meritórne zamietnuté" ( [167]167 ), potvrdil, ze "prinálezalo Vseobecnému súdu, aby posúdil... ci riadny výkon spravodlivosti za okolností vo veci odôvodnoval meritórne zamietnutie zaloby... bez rozhodnutia o námietke neprípustnosti" ( [168]168 ). Bez ohladu na oprávnené výhrady, ( [169]169 ) ktoré mozno vyslovit voci tejto judikatúre, ktorú Súdny dvor odvtedy uplatnil v konaniach o na nom podaných priamych zalobách ( [170]170 ) a v rámci svojho vlastného preskúmania v odvolacích konaniach, ( [171]171 ) vsak treba uviest, ze Komisia v tomto odvolacom konaní nevyslovila výhrady proti tomuto smeru judikatúry. Kedze sa teda chystám dospiet k záveru o zamietnutí odvolania, nie je potrebné dalej preskúmavat otázku prípustnosti zaloby, ktorú podala SNCF na Vseobecný súd. V. O trovách 164. Podla clánku 184 ods. 2 Rokovacieho poriadku Súdneho dvora, ak odvolanie nie je dôvodné, Súdny dvor rozhodne o trovách konania. 165. Podla clánku 138 ods. 1 toho istého rokovacieho poriadku, uplatnitelného na konanie o odvolaní na základe jeho clánku 184 ods. 1, úcastník konania, ktorý vo veci nemal úspech, je povinný nahradit trovy konania, ak to bolo v tomto zmysle navrhnuté. Kedze Komisia navrhla zaviazat odvolatelku na náhradu trov konania a odvolatelka by podla môjho názoru nemala mat úspech vo svojich dôvodoch, je opodstatnené zaviazat ju na náhradu trov konania o odvolaní. 166. Napokon Mory SA a Mory Team znásajú svoje vlastné trovy konania podla clánku 140 ods. 3 Rokovacieho poriadku Súdneho dvora. VI. Návrh 167. Vzhladom na vsetky predchádzajúce úvahy navrhujem, aby Súdny dvor rozhodol takto: 1. Odvolanie sa zamieta. 2. SNCF Mobilités je povinná nahradit trovy konania vynalozené Európskou komisiou. 3. Mory SA a Mory Team znásajú svoje vlastné trovy konania. __________________________________________________________________ ( [172]1 ) Jazyk prednesu: francúzstina. ( [173]2 ) Pre viac informácií o odvolatelke pozri bod 1 napadnutého rozsudku. ( [174]3 ) [175]T-242/12, [176]EU:T:2015:1003. ( [177]4 ) [178]Ú. v. EÚ L 195, 2012, s. 19. ( [179]5 ) Rozhodnutie c. D/288742 o státnej pomoci NN 122/00 (ex NJ 140/00) - Francúzsko - Pomoc na restrukturalizáciu poskytnutá spolocnostou SNCF spolocnosti SCS SERNAM. ( [180]6 ) Pre viac informácií o spolocnosti Sernam a jej vývoji pozri bod 1 a nasl. a body 20 a 21 napadnutého rozsudku. Vzhladom na rôzne oznacenia spolocnosti Sernam v priebehu správneho konania (Sernam SCS, Sernam SA) budem pre zjednodusenie v týchto návrhoch odkazovat vseobecne iba na "spolocnost Sernam". ( [181]7 ) Rozhodnutie 2006/367/ES z 20. októbra 2004, ktoré sa vztahuje na státnu pomoc ciastocne zrealizovanú zo strany Francúzska v prospech spolocnosti Sernam ([182]Ú. v. EÚ L 140, 2006, s. 1). ( [183]8 ) Jeho znenie je uvedené v bode 22 nizsie. ( [184]9 ) O rozhodnutí o zacatí konania pozri [185]Ú. v. EÚ C 4, 2009, s. 5. ( [186]10 ) Sernam SCS (ktorá sa stala spolocnostou Sernam SA), Sernam Xpress, Financičre Sernam, ako aj jej dcérske spolocnosti Sernam Services a Aster, boli tiez oznacené ako príjemcovia pomoci: pozri clánok 1 ods. 1 rozhodnutia Sernam 3. ( [187]11 ) Pozri clánok 1 ods. 3 rozhodnutia Sernam 3. Opis procesu prevodu pozri v bode 22 napadnutého rozsudku. ( [188]12 ) Vseobecný súd totiz povazoval úvahu Komisie, podla ktorej neslo o predaj, kedze cena za prevod spolocnosti Sernam bola záporná, ako aj záver, ku ktorému Komisia dospela, a to, ze nebol dodrzaný clánok 3 ods. 2 rozhodnutia Sernam 2, za nesprávne (pozri bod 94 a nasl. napadnutého rozsudku). ( [189]13 ) Pozri odôvodnenia 70 a 179 rozhodnutia Sernam 2. ( [190]14 ) Pozri odôvodnenie 225 rozhodnutia Sernam 2. O vývoji situácie medzi rozhodnutím Sernam 1 a rozhodnutím Sernam 2 pozri tabulku znázornenú v odôvodnení 223 rozhodnutia Sernam 2. ( [191]15 ) Z dôvodu, ze bola priamym dôsledkom zneuzitia pôvodnej pomoci: pozri odôvodnenie 179 rozhodnutia Sernam 2. O povinnosti vymáhania pomoci vo výske 41 miliónov eur pozri tiez clánok 4 druhú vetu rozhodnutia Sernam 2. ( [192]16 ) Pozri odôvodnenie 208 rozhodnutia Sernam 2. ( [193]17 ) Pozri odôvodnenie 209 rozhodnutia Sernam 2. ( [194]18 ) Odôvodnenie 210 rozhodnutia Sernam 2. ( [195]19 ) Pozri clánok 3 ods. 2 rozhodnutia Sernam 2. ( [196]20 ) Pozri odôvodnenie 217 rozhodnutia Sernam 2. ( [197]21 ) Pozri odôvodnenie 31 rozhodnutia Sernam 3. ( [198]22 ) V súlade s odôvodnením 35 rozhodnutia Sernam 3. ( [199]23 ) Ku vsetkým týmto skutocnostiam pozri odôvodnenie 32 rozhodnutia Sernam 3. ( [200]24 ) Pozri odôvodnenia 88 az 131 rozhodnutia Sernam 3. ( [201]25 ) Pozri odôvodnenia 132 az 151 rozhodnutia Sernam 3. ( [202]26 ) Rozsudok Nemecko/Komisia (C-277/00, dalej len "rozsudok SMI", [203]EU:C:2004:238). ( [204]27 ) Rozsudok Taliansko a SIM 2 Multimedia/Komisia (C-328/99 a C-399/00, dalej len "rozsudok Seleco", [205]EU:C:2003:252). ( [206]28 ) Pozri odôvodnenia 152 az 175 rozhodnutia Sernam 3. ( [207]29 ) Pozri odôvodnenie 154 rozhodnutia Sernam 3. ( [208]30 ) Tieto záruky sú podrobne opísané v odôvodnení 163 rozhodnutia Sernam 3. ( [209]31 ) Pozri bod 87 napadnutého rozsudku a citovanú judikatúru. Pozri tiez bod 114 uvedeného rozsudku. ( [210]32 ) Bod 117 napadnutého rozsudku. ( [211]33 ) Pozri body 118 a 124 napadnutého rozsudku. ( [212]34 ) Pozri bod 119 napadnutého rozsudku. ( [213]35 ) Pozri bod 119 napadnutého rozsudku. ( [214]36 ) Bod 194 napadnutého rozsudku. ( [215]37 ) Bod 195 napadnutého rozsudku. ( [216]38 ) Bod 204 napadnutého rozsudku. ( [217]39 ) S výnimkou urcitých dlhov: pozri bod 144 napadnutého rozsudku. ( [218]40 ) Pozri bod 144 napadnutého rozsudku. ( [219]41 ) Rozsudok SMI (body 68 az 70) a rozsudok Vseobecného súdu z 19. októbra 2005, CDA Datenträger Albrechts/Komisia (T-324/00, dalej len "rozsudok CDA", [220]EU:T:2005:364, bod [221]73). ( [222]42 ) Táto výhrada je formulovaná v replike odvolatelky. ( [223]43 ) SNCF v tejto súvislosti uvádza príklad polských lodeníc. ( [224]44 ) Pozri body 87 a 114 napadnutého rozsudku. ( [225]45 ) Pozri body 86 a 101 napadnutého rozsudku. ( [226]46 ) Pozri odôvodnenie 208 rozhodnutia Sernam 2. ( [227]47 ) Pozri odôvodnenia 208 a 209 rozhodnutia Sernam 2. ( [228]48 ) Odôvodnenie 216 rozhodnutia Sernam 2. Kurzívou zvýraznil generálny advokát. ( [229]49 ) Kurzívou zvýraznil generálny advokát. ( [230]50 ) V rámci rozsiahlej judikatúry pozri rozsudky z 20. januára 2011, General Química a i./Komisia ([231]C-90/09 P, [232]EU:C:2011:21, bod [233]59 a citovaná judikatúra), a z 15. januára 2014, Komisia/Portugalsko ([234]C-292/11 P, [235]EU:C:2014:3, bod [236]72 a citovaná judikatúra). ( [237]51 ) Pozri bod 194 napadnutého rozsudku. ( [238]52 ) Pozri bod 42 vyssie. ( [239]53 ) Pozri odôvodnenie 215 rozhodnutia Sernam 2. ( [240]54 ) Odôvodnenie 217 rozhodnutia Sernam 2 na konci. ( [241]55 ) Bod 193 napadnutého rozsudku. ( [242]56 ) Bod 197 napadnutého rozsudku. ( [243]57 ) Bod 194 napadnutého rozsudku. ( [244]58 ) Bod 218 napadnutého rozsudku. ( [245]59 ) Co napokon konstatoval Vseobecný súd v bode 102 napadnutého rozsudku. ( [246]60 ) Odôvodnenie 32 rozhodnutia Sernam 3. ( [247]61 ) SNCF sa v tejto súvislosti odvoláva na rozhodnutie z 3. júla 2001 o státnej pomoci, ktorú Spanielsko poskytlo a plánuje poskytnút na restrukturalizáciu Babcock Wilcox Espańa SA [neoficiálny preklad] ([248]Ú. v. ES L 67, 2002, s. 50), rozhodnutie z 27. februára 2008 o státnej pomoci C 46/07 (ex NN 59/07), ktorú Rumunsko poskytlo v prospech spolocnosti Automobile Craiova ([249]Ú. v. EÚ L 239, 2008, s. 12), bod 95 rozsudku SMI, ako aj bod 110 rozsudku CDA. ( [250]62 ) [251]Ú. v. EÚ L 94, 2014, s. 1. ( [252]63 ) [253]Ú. v. EÚ L 94, 2014, s. 65. ( [254]64 ) SNCF totiz v rámci tretieho odvolacieho dôvodu prejednávaného odvolania napáda konstatovanie Vseobecného súdu, podla ktorého záväzná ponuka vedenia spolocnosti Sernam bola velmi vzdialená od ponuky, ktorú v druhom kole predlozilo konzorcium vedené uchádzacom c. 5, a bola pre predávajúceho ovela nevýhodnejsia. ( [255]65 ) Pozri okrem iného rozsudok z 10. mája 2007, SGL Carbon/Komisia ([256]C-328/05 P, [257]EU:C:2007:277, bod [258]41 a citovaná judikatúra). ( [259]66 ) Rozsudok z 29. apríla 2004, Nemecko/Komisia ([260]C-277/00, [261]EU:C:2004:238). ( [262]67 ) Bod 95 rozsudku SMI. ( [263]68 ) SNCF v tomto ohlade odkazuje na bod 102 rozhodnutia z 3. júla 2001 o státnej pomoci, ktorú Spanielsko poskytlo a plánuje poskytnút na restrukturalizáciu Babcock Wilcox Espańa SA. ( [264]69 ) SNCF v tomto ohlade odkazuje na body 67 az 71 rozhodnutia z 27. februára 2008 o státnej pomoci C 46/07 (ex NN 59/07), ktorú Rumunsko poskytlo v prospech spolocnosti Automobile Craiova. ( [265]70 ) Kazdopádne, ak je v priebehu postupu pripustený uchádzac, ktorý sa na nom nezúcastnil samostatne od zaciatku, mozno si klást aj otázku, ci v tomto prípade boli úcastníkom postupu skutocne zabezpecené rovnaké podmienky týkajúce sa lehôt. ( [266]71 ) A podstatná cast pasív: pozri najmä bod 48 vyssie. ( [267]72 ) K otázke, ci právo Únie bráni tomu, aby obstarávatel povolil hospodárskemu subjektu, ktorý bol súcastou skupiny dvoch spolocností, ktorá sa dostala do predbezného výberu a podala prvú ponuku v rámci rokovacieho konania na zadanie zákazky, pokracovat v tomto konaní vo vlastnom mene po zániku uvedenej skupinky, upozornujem na rozsudok z 24. mája 2016, MT Hřjgaard a Züblin ([268]C-396/14, [269]EU:C:2016:347), v ktorom mozno nájst urcitú inspiráciu napriek podstatným rozdielom týkajúcim sa práva uplatnitelného na vec predlozenú Súdnemu dvoru. ( [270]73 ) Pozri bod 167 napadnutého rozsudku. ( [271]74 ) Pozri bod 170 napadnutého rozsudku. ( [272]75 ) Pozri bod 173 napadnutého rozsudku. ( [273]76 ) Okrem toho to odvolatelka nepopiera, pretoze vo svojej replike nereagovala na stanovisko vyjadrené Komisiou. ( [274]77 ) Pozri bod 86 odvolania, v ktorom sa odvolatelka uspokojuje s formuláciou pouzívajúcou zvrat "aj keby". ( [275]78 ) Zalozenej na nesprávnom právnom posúdení a nesprávnom posúdení skutkového stavu, ktorých sa dopustila Komisia, ked sa domnievala, ze pri prevode aktív vcelku neboli dodrzané podmienky uvedené v clánku 3 ods. 2 rozhodnutia Sernam 2. ( [276]79 ) Pozri body 155 az 157 napadnutého rozsudku. ( [277]80 ) Pozri bod 158 napadnutého rozsudku. ( [278]81 ) Zalozenej na nesprávnom právnom posúdení a nesprávnom posúdení skutkového stavu, ktorých sa dopustila Komisia, ked sa v odôvodneniach 99 az 102 rozhodnutia Sernam 3 domnievala, ze prevod aktív spolocnosti Sernam vcelku za zápornú cenu nepredstavoval predaj. ( [279]82 ) Presnejsie povedané rekapitalizácia vo výske 59 miliónov eur, z ktorých boli 2 milióny odpocítané a zaplatené spolocnostou Financičre Sernam za nadobudnutie aktív spolocnosti Sernam vcelku: pozri bod 93 odvolania. ( [280]83 ) Cize prípadný rozdiel medzi obstarávacou cenou zaplatenou v hotovosti alebo v cenných papieroch a hodnotou jednotlivo posudzovaných nadobudnutých aktív a vymozitelných pasív (pozri bod 223 napadnutého rozsudku). ( [281]84 ) Pozri bod 93 odvolania. ( [282]85 ) Bod 155 napadnutého rozsudku. ( [283]86 ) Rozsudok z 8. mája 2003, Taliansko a SIM 2 Multimedia/Komisia ([284]C-328/99 a C-399/00, [285]EU:C:2003:252). ( [286]87 ) Pozri bod 240 napadnutého rozsudku. ( [287]88 ) Pozri bod 243 napadnutého rozsudku. ( [288]89 ) Rozsudok z 8. mája 2003, Taliansko a SIM 2 Multimedia/Komisia ([289]C-328/99 a C-399/00, [290]EU:C:2003:252), rozsudok SMI, ako aj rozsudok CDA. ( [291]90 ) Pozri bod 246 napadnutého rozsudku. ( [292]91 ) Bod 247 napadnutého rozsudku, v ktorom Vseobecný súd odkazuje na body 84 az 93 a 110 az 187 napadnutého rozsudku. ( [293]92 ) Pozri bod 251 napadnutého rozsudku. ( [294]93 ) Pozri bod 252 napadnutého rozsudku. ( [295]94 ) Pozri bod 255 napadnutého rozsudku. ( [296]95 ) Pozri bod 256 napadnutého rozsudku. ( [297]96 ) Pozri body 257 az 260 napadnutého rozsudku. ( [298]97 ) Pozri body 261 a 262 napadnutého rozsudku. ( [299]98 ) Pozri body 263 az 265 napadnutého rozsudku. ( [300]99 ) Pozri body 266 az 270 napadnutého rozsudku. ( [301]100 ) Pozri body 271 a 272 napadnutého rozsudku. ( [302]101 ) Rozsudok z 11. decembra 2012, Komisia/Spanielsko ([303]C-610/10, [304]EU:C:2012:781). ( [305]102 ) Pozri body 273 a 274 napadnutého rozsudku. ( [306]103 ) Rozsudok z 11. decembra 2012, Komisia/Spanielsko ([307]C-610/10, [308]EU:C:2012:781). ( [309]104 ) Bod 278 napadnutého rozsudku. ( [310]105 ) Odvolatelka odkazuje na rozsudok z 20. septembra 2001, Banks ([311]C-390/98, [312]EU:C:2001:456, bod [313]77), a bod 80 rozsudku SMI. ( [314]106 ) V súvislosti s definíciou týchto podmienok SNCF odkazuje na rozsudky Vseobecného súdu z 13. septembra 2010, Grécko a i./Komisia ([315]T-415/05, T-416/05 a T-423/05, [316]EU:T:2010:386, bod [317]135), a z 28. marca 2012, Ryanair/Komisia ([318]T-123/09, [319]EU:T:2012:164, bod [320]155). ( [321]107 ) Ako to Vseobecný súd pripomenul v bode 235 napadnutého rozsudku. ( [322]108 ) A podrobne opísaných v bode 116 odvolania. ( [323]109 ) Body 66, 70, 78, 84, 86, 93 az 95 rozsudku SMI a body 97 az 99 rozsudku CDA. ( [324]110 ) Zodpovedajúcej v podstate dodatocnej pomoci poskytnutej z dôvodu omeskania s pripojením spolocnosti Sernam k spolocnosti Geodis, o ktorom francúzske orgány informovali Komisiu az vo svojej výrocnej správe z roku 2002 a bez toho, aby táto dodatocná suma bola predmetom opätovného úplného oznámenia (pozri najmä odôvodnenie 176 rozhodnutia Sernam 2). ( [325]111 ) Pozri odôvodnenie 37 rozhodnutia Sernam 3. ( [326]112 ) Pozri predovsetkým odôvodnenie 148 rozhodnutia Sernam 3. ( [327]113 ) Pozri odôvodnenie 150 rozhodnutia Sernam 3. ( [328]114 ) Pozri okrem iného bod 77 rozsudku SMI. ( [329]115 ) Rozsudok z 20. septembra 2001, Banks ([330]C-390/98, [331]EU:C:2001:456, bod [332]75). ( [333]116 ) Pozri bod 277 napadnutého rozsudku, citujúci rozsudok z 11. decembra 2012, Komisia/Spanielsko ([334]C-610/10, [335]EU:C:2012:781). ( [336]117 ) Vzhladom na judikatúru pripomenutú v bode 234 napadnutého rozsudku, ktorú SNCF nepopiera, prevzatie pracovných zmlúv, na ktoré sa SNCF niekolkokrát odvoláva, je tiez nepriamym dôkazom toho, ze prevod sa týka prinajmensom podstatnej casti spolocnosti Sernam. ( [337]118 ) Kurzívou zvýraznil generálny advokát. ( [338]119 ) Pozri odôvodnenie 149 napadnutého rozhodnutia. ( [339]120 ) Pozri body 120 a 125 odvolania. ( [340]121 ) Body 97 az 99. ( [341]122 ) Body 93 az 95. ( [342]123 ) Zalozeného na nesprávnom právnom posúdení, ktorého sa dopustila Komisia, ked sa domnievala, ze opatrenia uvedené v protokole o dohode z 21. júla 2005 o prevode aktív spolocnosti Sernam vcelku predstavovali novú státnu pomoc v prospech spolocností Sernam Xpress/Financičre Sernam. ( [343]124 ) Pozri bod 288 napadnutého rozsudku. ( [344]125 ) Pozri body 287 a 288 napadnutého rozsudku. ( [345]126 ) Pozri bod 293 a nasl. napadnutého rozsudku. ( [346]127 ) Pozri bod 297 napadnutého rozsudku. ( [347]128 ) Pozri body 298 a 299 napadnutého rozsudku. ( [348]129 ) Pozri body 300 a 301 napadnutého rozsudku. ( [349]130 ) Pozri bod 303 a nasl. napadnutého rozsudku. ( [350]131 ) Pozri body 305 a 306 napadnutého rozsudku. ( [351]132 ) Pozri body 307 a 308 napadnutého rozsudku. ( [352]133 ) Pozri bod 309 napadnutého rozsudku. ( [353]134 ) Pozri bod 310 napadnutého rozsudku. ( [354]135 ) Pozri bod 312 napadnutého rozsudku. ( [355]136 ) Odôvodnenie 154 rozhodnutia Sernam 3. ( [356]137 ) Oznámenie Komisie - Usmernenia spolocenstva o státnej pomoci na záchranu a restrukturalizáciu firiem v tazkostiach ([357]Ú. v. ES C 244, 2004, s. 2). ( [358]138 ) Pozri odôvodnenie 155 rozhodnutia Sernam 3. ( [359]139 ) V tejto súvislosti odvolatelka odkazuje na rozsudok z 28. januára 2003, Nemecko/Komisia ([360]C-334/99, [361]EU:C:2003:55, bod [362]133), a rozsudok Vseobecného súdu z 13. mája 2015, Niki Luftfahrt/Komisia ([363]T-511/09, [364]EU:T:2015:284, bod [365]139). ( [366]140 ) Oznámenie Komisie o pojme státna pomoc uvedenom v clánku 107 ods. 1 Zmluvy o fungovaní Európskej únie ([367]Ú. v. EÚ C 262, 2016, s. 1, predovsetkým jeho body 74 a 84). ( [368]141 ) Pozri bod 292 napadnutého rozsudku a citovanú judikatúru. ( [369]142 ) Rozsudok z 5. júna 2012, Komisia/EDF (C-124/10 P, dalej len "rozsudok EDF", [370]EU:C:2012:318, bod [371]89). ( [372]143 ) Rozsudok z 3. apríla 2014, Komisia/Holandsko a ING Groep (C-224/12 P, dalej len "rozsudok ING", [373]EU:C:2014:213, bod [374]30). ( [375]144 ) Bod 31 rozsudku ING. ( [376]145 ) Pozri bod 80 usmernení o státnej pomoci na záchranu a restrukturalizáciu nefinancných podnikov v tazkostiach ([377]Ú. v. EÚ C 249, 2014, s. 1). Kurzívou zvýraznil generálny advokát. ( [378]146 ) SNCF odkazuje predovsetkým na rozsudky z 9. decembra 1997, Tiercé Ladbroke/Komisia ([379]C-353/95 P, [380]EU:C:1997:596); zo 16. mája 2000, France/Ladbroke Rating a Komisia ([381]C-83/98 P, [382]EU:C:2000:248, bod [383]25), ako aj na rozsudok EDF (bod 78). ( [384]147 ) Body 32 az 37. ( [385]148 ) Predovsetkým rozsudok EDF (bod 79). ( [386]149 ) Odvolatelka analogicky cituje rozsudok ING. ( [387]150 ) Pozri bod 323 napadnutého rozsudku. ( [388]151 ) Pozri bod 327 napadnutého rozsudku. ( [389]152 ) Pozri bod 310 napadnutého rozsudku. ( [390]153 ) Citované v poznámke pod ciarou 137 vyssie. ( [391]154 ) Odvolatelka sa v tejto súvislosti opiera predovsetkým o bod 47 týchto usmernení. ( [392]155 ) Rozsudky z 5. júna 2012, Komisia/EDF ([393]C-124/10 P, [394]EU:C:2012:318), a z 3. apríla 2014, Komisia/Holandsko a ING Groep ([395]C-224/12 P, [396]EU:C:2014:213). ( [397]156 ) Cize rekapitalizáciu spolocnosti Sernam vo výske 57 miliónov eur a spolocnosti Sernam Xpress vo výske 2 miliónov eur, vzdanie sa pohladávok spolocnosti SNCF voci spolocnosti Sernam vo výske 38,5 milióna eur, záruky poskytnuté spolocnostou SNCF ako napríklad záväzok v stanovenej lehote dokoncit zariadenie pobocky potrebnej na prevádzku TBE, uhradenie prípadného zvýsenia nájomneho nových prevádzok, predlzenie práva návratu zelezniciarov presunutých v rámci spolocnosti Sernam o tri roky, predlzenie sociálneho protokolu o tri roky, ako aj záruka trvácnosti TBE a prístup k TBE poskytnutá spolocnostou SNCF. ( [398]157 ) Body 80 a 81 rozsudku EDF. ( [399]158 ) Bod 86 rozsudku EDF. Kurzívou zvýraznil generálny advokát. ( [400]159 ) Bod 31 rozsudku ING. ( [401]160 ) Rozsudok z 3. apríla 2014, Komisia/Holandsko a ING Groep ([402]C-224/12 P, [403]EU:C:2014:213). ( [404]161 ) Co mohlo mat vplyv na prijaté riesenie: pozri bod 39 návrhov, ktoré predniesla generálna advokátka Sharpston vo veci Komisia/Holandsko a ING Groep ([405]C-224/12 P, [406]EU:C:2013:870). ( [407]162 ) Pozri bod 37 rozsudku ING. ( [408]163 ) Rozsudky z 5. júna 2012, Komisia/EDF ([409]C-124/10 P, [410]EU:C:2012:318), a z 3. apríla 2014, Komisia/Holandsko a ING Groep ([411]C-224/12 P, [412]EU:C:2014:213). ( [413]164 ) Rozsudok z 10. júla 1986 ([414]282/85, [415]EU:C:1986:316). ( [416]165 ) Bod 419 napadnutého rozsudku. ( [417]166 ) Rozsudok z 26. februára 2002, Rada/Boehringer ([418]C-23/00 P, [419]EU:C:2002:118). ( [420]167 ) Rozsudok z 26. februára 2002, Rada/Boehringer ([421]C-23/00 P, [422]EU:C:2002:118, bod [423]51). ( [424]168 ) Rozsudok z 26. februára 2002, Rada/Boehringer ([425]C-23/00 P, [426]EU:C:2002:118, bod [427]52). ( [428]169 ) Pozri bod 50 a nasl. návrhov, ktoré predniesol generálny advokát Bot vo veci Philips Lighting Poland a Philips Lighting/Rada ([429]C-511/13 P, [430]EU:C:2015:206). ( [431]170 ) Pozri rozsudok z 23. marca 2004, Francúzsko/Komisia ([432]C-233/02, [433]EU:C:2004:173). ( [434]171 ) Pozri rozsudok z 24. júna 2015, Fresh Del Monte Produce/Komisia a Komisia/Fresh Del Monte Produce ([435]C-293/13 P a C-294/13 P, [436]EU:C:2015:416, bod [437]193). References 1. file:///tmp/lynxXXXX2I9V9o/L88827-2431TMP.html#t-ECR_62016CC0127_SK_01-E0001 2. file:///tmp/lynxXXXX2I9V9o/L88827-2431TMP.html#t-ECR_62016CC0127_SK_01-E0002 3. file:///tmp/lynxXXXX2I9V9o/L88827-2431TMP.html#t-ECR_62016CC0127_SK_01-E0003 4. file:///tmp/lynxXXXX2I9V9o/L88827-2431TMP.html#t-ECR_62016CC0127_SK_01-E0004 5. file:///tmp/lynxXXXX2I9V9o/L88827-2431TMP.html#t-ECR_62016CC0127_SK_01-E0005 6. file:///tmp/lynxXXXX2I9V9o/L88827-2431TMP.html#t-ECR_62016CC0127_SK_01-E0006 7. file:///tmp/lynxXXXX2I9V9o/L88827-2431TMP.html#t-ECR_62016CC0127_SK_01-E0007 8. file:///tmp/lynxXXXX2I9V9o/L88827-2431TMP.html#t-ECR_62016CC0127_SK_01-E0008 9. file:///tmp/lynxXXXX2I9V9o/L88827-2431TMP.html#t-ECR_62016CC0127_SK_01-E0009 10. file:///tmp/lynxXXXX2I9V9o/L88827-2431TMP.html#t-ECR_62016CC0127_SK_01-E0010 11. file:///tmp/lynxXXXX2I9V9o/L88827-2431TMP.html#t-ECR_62016CC0127_SK_01-E0011 12. file:///tmp/lynxXXXX2I9V9o/L88827-2431TMP.html#t-ECR_62016CC0127_SK_01-E0012 13. file:///tmp/lynxXXXX2I9V9o/L88827-2431TMP.html#t-ECR_62016CC0127_SK_01-E0013 14. file:///tmp/lynxXXXX2I9V9o/L88827-2431TMP.html#t-ECR_62016CC0127_SK_01-E0014 15. file:///tmp/lynxXXXX2I9V9o/L88827-2431TMP.html#t-ECR_62016CC0127_SK_01-E0015 16. file:///tmp/lynxXXXX2I9V9o/L88827-2431TMP.html#t-ECR_62016CC0127_SK_01-E0016 17. file:///tmp/lynxXXXX2I9V9o/L88827-2431TMP.html#t-ECR_62016CC0127_SK_01-E0017 18. file:///tmp/lynxXXXX2I9V9o/L88827-2431TMP.html#t-ECR_62016CC0127_SK_01-E0018 19. file:///tmp/lynxXXXX2I9V9o/L88827-2431TMP.html#t-ECR_62016CC0127_SK_01-E0019 20. file:///tmp/lynxXXXX2I9V9o/L88827-2431TMP.html#t-ECR_62016CC0127_SK_01-E0020 21. file:///tmp/lynxXXXX2I9V9o/L88827-2431TMP.html#t-ECR_62016CC0127_SK_01-E0021 22. file:///tmp/lynxXXXX2I9V9o/L88827-2431TMP.html#t-ECR_62016CC0127_SK_01-E0022 23. file:///tmp/lynxXXXX2I9V9o/L88827-2431TMP.html#t-ECR_62016CC0127_SK_01-E0023 24. file:///tmp/lynxXXXX2I9V9o/L88827-2431TMP.html#t-ECR_62016CC0127_SK_01-E0024 25. file:///tmp/lynxXXXX2I9V9o/L88827-2431TMP.html#t-ECR_62016CC0127_SK_01-E0025 26. file:///tmp/lynxXXXX2I9V9o/L88827-2431TMP.html#t-ECR_62016CC0127_SK_01-E0026 27. file:///tmp/lynxXXXX2I9V9o/L88827-2431TMP.html#t-ECR_62016CC0127_SK_01-E0027 28. file:///tmp/lynxXXXX2I9V9o/L88827-2431TMP.html#t-ECR_62016CC0127_SK_01-E0028 29. file:///tmp/lynxXXXX2I9V9o/L88827-2431TMP.html#t-ECR_62016CC0127_SK_01-E0029 30. file:///tmp/lynxXXXX2I9V9o/L88827-2431TMP.html#t-ECR_62016CC0127_SK_01-E0030 31. file:///tmp/lynxXXXX2I9V9o/L88827-2431TMP.html#t-ECR_62016CC0127_SK_01-E0031 32. file:///tmp/lynxXXXX2I9V9o/L88827-2431TMP.html#t-ECR_62016CC0127_SK_01-E0032 33. file:///tmp/lynxXXXX2I9V9o/L88827-2431TMP.html#t-ECR_62016CC0127_SK_01-E0033 34. file:///tmp/lynxXXXX2I9V9o/L88827-2431TMP.html#t-ECR_62016CC0127_SK_01-E0034 35. file:///tmp/lynxXXXX2I9V9o/L88827-2431TMP.html#t-ECR_62016CC0127_SK_01-E0035 36. file:///tmp/lynxXXXX2I9V9o/L88827-2431TMP.html#t-ECR_62016CC0127_SK_01-E0036 37. file:///tmp/lynxXXXX2I9V9o/L88827-2431TMP.html#t-ECR_62016CC0127_SK_01-E0037 38. file:///tmp/lynxXXXX2I9V9o/L88827-2431TMP.html#t-ECR_62016CC0127_SK_01-E0038 39. file:///tmp/lynxXXXX2I9V9o/L88827-2431TMP.html#t-ECR_62016CC0127_SK_01-E0039 40. file:///tmp/lynxXXXX2I9V9o/L88827-2431TMP.html#t-ECR_62016CC0127_SK_01-E0040 41. file:///tmp/lynxXXXX2I9V9o/L88827-2431TMP.html#t-ECR_62016CC0127_SK_01-E0041 42. file:///tmp/lynxXXXX2I9V9o/L88827-2431TMP.html#t-ECR_62016CC0127_SK_01-E0042 43. file:///tmp/lynxXXXX2I9V9o/L88827-2431TMP.html#t-ECR_62016CC0127_SK_01-E0043 44. file:///tmp/lynxXXXX2I9V9o/L88827-2431TMP.html#t-ECR_62016CC0127_SK_01-E0044 45. file:///tmp/lynxXXXX2I9V9o/L88827-2431TMP.html#t-ECR_62016CC0127_SK_01-E0045 46. file:///tmp/lynxXXXX2I9V9o/L88827-2431TMP.html#t-ECR_62016CC0127_SK_01-E0046 47. file:///tmp/lynxXXXX2I9V9o/L88827-2431TMP.html#t-ECR_62016CC0127_SK_01-E0047 48. file:///tmp/lynxXXXX2I9V9o/L88827-2431TMP.html#t-ECR_62016CC0127_SK_01-E0048 49. file:///tmp/lynxXXXX2I9V9o/L88827-2431TMP.html#t-ECR_62016CC0127_SK_01-E0049 50. file:///tmp/lynxXXXX2I9V9o/L88827-2431TMP.html#t-ECR_62016CC0127_SK_01-E0050 51. file:///tmp/lynxXXXX2I9V9o/L88827-2431TMP.html#t-ECR_62016CC0127_SK_01-E0051 52. file:///tmp/lynxXXXX2I9V9o/L88827-2431TMP.html#t-ECR_62016CC0127_SK_01-E0052 53. file:///tmp/lynxXXXX2I9V9o/L88827-2431TMP.html#t-ECR_62016CC0127_SK_01-E0053 54. file:///tmp/lynxXXXX2I9V9o/L88827-2431TMP.html#t-ECR_62016CC0127_SK_01-E0054 55. file:///tmp/lynxXXXX2I9V9o/L88827-2431TMP.html#t-ECR_62016CC0127_SK_01-E0055 56. file:///tmp/lynxXXXX2I9V9o/L88827-2431TMP.html#t-ECR_62016CC0127_SK_01-E0056 57. file:///tmp/lynxXXXX2I9V9o/L88827-2431TMP.html#t-ECR_62016CC0127_SK_01-E0057 58. file:///tmp/lynxXXXX2I9V9o/L88827-2431TMP.html#t-ECR_62016CC0127_SK_01-E0058 59. file:///tmp/lynxXXXX2I9V9o/L88827-2431TMP.html#t-ECR_62016CC0127_SK_01-E0059 60. file:///tmp/lynxXXXX2I9V9o/L88827-2431TMP.html#t-ECR_62016CC0127_SK_01-E0060 61. file:///tmp/lynxXXXX2I9V9o/L88827-2431TMP.html#t-ECR_62016CC0127_SK_01-E0061 62. file:///tmp/lynxXXXX2I9V9o/L88827-2431TMP.html#t-ECR_62016CC0127_SK_01-E0062 63. file:///tmp/lynxXXXX2I9V9o/L88827-2431TMP.html#t-ECR_62016CC0127_SK_01-E0063 64. file:///tmp/lynxXXXX2I9V9o/L88827-2431TMP.html#t-ECR_62016CC0127_SK_01-E0064 65. file:///tmp/lynxXXXX2I9V9o/L88827-2431TMP.html#t-ECR_62016CC0127_SK_01-E0065 66. file:///tmp/lynxXXXX2I9V9o/L88827-2431TMP.html#t-ECR_62016CC0127_SK_01-E0066 67. file:///tmp/lynxXXXX2I9V9o/L88827-2431TMP.html#t-ECR_62016CC0127_SK_01-E0067 68. file:///tmp/lynxXXXX2I9V9o/L88827-2431TMP.html#t-ECR_62016CC0127_SK_01-E0068 69. file:///tmp/lynxXXXX2I9V9o/L88827-2431TMP.html#t-ECR_62016CC0127_SK_01-E0069 70. file:///tmp/lynxXXXX2I9V9o/L88827-2431TMP.html#t-ECR_62016CC0127_SK_01-E0070 71. file:///tmp/lynxXXXX2I9V9o/L88827-2431TMP.html#t-ECR_62016CC0127_SK_01-E0071 72. file:///tmp/lynxXXXX2I9V9o/L88827-2431TMP.html#t-ECR_62016CC0127_SK_01-E0072 73. file:///tmp/lynxXXXX2I9V9o/L88827-2431TMP.html#t-ECR_62016CC0127_SK_01-E0073 74. file:///tmp/lynxXXXX2I9V9o/L88827-2431TMP.html#t-ECR_62016CC0127_SK_01-E0074 75. file:///tmp/lynxXXXX2I9V9o/L88827-2431TMP.html#t-ECR_62016CC0127_SK_01-E0075 76. file:///tmp/lynxXXXX2I9V9o/L88827-2431TMP.html#t-ECR_62016CC0127_SK_01-E0076 77. file:///tmp/lynxXXXX2I9V9o/L88827-2431TMP.html#t-ECR_62016CC0127_SK_01-E0077 78. file:///tmp/lynxXXXX2I9V9o/L88827-2431TMP.html#t-ECR_62016CC0127_SK_01-E0078 79. file:///tmp/lynxXXXX2I9V9o/L88827-2431TMP.html#t-ECR_62016CC0127_SK_01-E0079 80. file:///tmp/lynxXXXX2I9V9o/L88827-2431TMP.html#t-ECR_62016CC0127_SK_01-E0080 81. file:///tmp/lynxXXXX2I9V9o/L88827-2431TMP.html#t-ECR_62016CC0127_SK_01-E0081 82. file:///tmp/lynxXXXX2I9V9o/L88827-2431TMP.html#t-ECR_62016CC0127_SK_01-E0082 83. file:///tmp/lynxXXXX2I9V9o/L88827-2431TMP.html#t-ECR_62016CC0127_SK_01-E0083 84. file:///tmp/lynxXXXX2I9V9o/L88827-2431TMP.html#t-ECR_62016CC0127_SK_01-E0084 85. file:///tmp/lynxXXXX2I9V9o/L88827-2431TMP.html#t-ECR_62016CC0127_SK_01-E0085 86. file:///tmp/lynxXXXX2I9V9o/L88827-2431TMP.html#t-ECR_62016CC0127_SK_01-E0086 87. file:///tmp/lynxXXXX2I9V9o/L88827-2431TMP.html#t-ECR_62016CC0127_SK_01-E0087 88. file:///tmp/lynxXXXX2I9V9o/L88827-2431TMP.html#t-ECR_62016CC0127_SK_01-E0088 89. file:///tmp/lynxXXXX2I9V9o/L88827-2431TMP.html#t-ECR_62016CC0127_SK_01-E0089 90. file:///tmp/lynxXXXX2I9V9o/L88827-2431TMP.html#t-ECR_62016CC0127_SK_01-E0090 91. file:///tmp/lynxXXXX2I9V9o/L88827-2431TMP.html#t-ECR_62016CC0127_SK_01-E0091 92. file:///tmp/lynxXXXX2I9V9o/L88827-2431TMP.html#t-ECR_62016CC0127_SK_01-E0092 93. file:///tmp/lynxXXXX2I9V9o/L88827-2431TMP.html#t-ECR_62016CC0127_SK_01-E0093 94. file:///tmp/lynxXXXX2I9V9o/L88827-2431TMP.html#t-ECR_62016CC0127_SK_01-E0094 95. file:///tmp/lynxXXXX2I9V9o/L88827-2431TMP.html#t-ECR_62016CC0127_SK_01-E0095 96. file:///tmp/lynxXXXX2I9V9o/L88827-2431TMP.html#t-ECR_62016CC0127_SK_01-E0096 97. file:///tmp/lynxXXXX2I9V9o/L88827-2431TMP.html#t-ECR_62016CC0127_SK_01-E0097 98. file:///tmp/lynxXXXX2I9V9o/L88827-2431TMP.html#t-ECR_62016CC0127_SK_01-E0098 99. file:///tmp/lynxXXXX2I9V9o/L88827-2431TMP.html#t-ECR_62016CC0127_SK_01-E0099 100. file:///tmp/lynxXXXX2I9V9o/L88827-2431TMP.html#t-ECR_62016CC0127_SK_01-E0100 101. file:///tmp/lynxXXXX2I9V9o/L88827-2431TMP.html#t-ECR_62016CC0127_SK_01-E0101 102. file:///tmp/lynxXXXX2I9V9o/L88827-2431TMP.html#t-ECR_62016CC0127_SK_01-E0102 103. file:///tmp/lynxXXXX2I9V9o/L88827-2431TMP.html#t-ECR_62016CC0127_SK_01-E0103 104. file:///tmp/lynxXXXX2I9V9o/L88827-2431TMP.html#t-ECR_62016CC0127_SK_01-E0104 105. file:///tmp/lynxXXXX2I9V9o/L88827-2431TMP.html#t-ECR_62016CC0127_SK_01-E0105 106. file:///tmp/lynxXXXX2I9V9o/L88827-2431TMP.html#t-ECR_62016CC0127_SK_01-E0106 107. file:///tmp/lynxXXXX2I9V9o/L88827-2431TMP.html#t-ECR_62016CC0127_SK_01-E0107 108. file:///tmp/lynxXXXX2I9V9o/L88827-2431TMP.html#t-ECR_62016CC0127_SK_01-E0108 109. file:///tmp/lynxXXXX2I9V9o/L88827-2431TMP.html#t-ECR_62016CC0127_SK_01-E0109 110. file:///tmp/lynxXXXX2I9V9o/L88827-2431TMP.html#t-ECR_62016CC0127_SK_01-E0110 111. file:///tmp/lynxXXXX2I9V9o/L88827-2431TMP.html#t-ECR_62016CC0127_SK_01-E0111 112. file:///tmp/lynxXXXX2I9V9o/L88827-2431TMP.html#t-ECR_62016CC0127_SK_01-E0112 113. file:///tmp/lynxXXXX2I9V9o/L88827-2431TMP.html#t-ECR_62016CC0127_SK_01-E0113 114. file:///tmp/lynxXXXX2I9V9o/L88827-2431TMP.html#t-ECR_62016CC0127_SK_01-E0114 115. file:///tmp/lynxXXXX2I9V9o/L88827-2431TMP.html#t-ECR_62016CC0127_SK_01-E0115 116. file:///tmp/lynxXXXX2I9V9o/L88827-2431TMP.html#t-ECR_62016CC0127_SK_01-E0116 117. file:///tmp/lynxXXXX2I9V9o/L88827-2431TMP.html#t-ECR_62016CC0127_SK_01-E0117 118. file:///tmp/lynxXXXX2I9V9o/L88827-2431TMP.html#t-ECR_62016CC0127_SK_01-E0118 119. file:///tmp/lynxXXXX2I9V9o/L88827-2431TMP.html#t-ECR_62016CC0127_SK_01-E0119 120. file:///tmp/lynxXXXX2I9V9o/L88827-2431TMP.html#t-ECR_62016CC0127_SK_01-E0120 121. file:///tmp/lynxXXXX2I9V9o/L88827-2431TMP.html#t-ECR_62016CC0127_SK_01-E0121 122. file:///tmp/lynxXXXX2I9V9o/L88827-2431TMP.html#t-ECR_62016CC0127_SK_01-E0122 123. file:///tmp/lynxXXXX2I9V9o/L88827-2431TMP.html#t-ECR_62016CC0127_SK_01-E0123 124. file:///tmp/lynxXXXX2I9V9o/L88827-2431TMP.html#t-ECR_62016CC0127_SK_01-E0124 125. file:///tmp/lynxXXXX2I9V9o/L88827-2431TMP.html#t-ECR_62016CC0127_SK_01-E0125 126. file:///tmp/lynxXXXX2I9V9o/L88827-2431TMP.html#t-ECR_62016CC0127_SK_01-E0126 127. file:///tmp/lynxXXXX2I9V9o/L88827-2431TMP.html#t-ECR_62016CC0127_SK_01-E0127 128. file:///tmp/lynxXXXX2I9V9o/L88827-2431TMP.html#t-ECR_62016CC0127_SK_01-E0128 129. file:///tmp/lynxXXXX2I9V9o/L88827-2431TMP.html#t-ECR_62016CC0127_SK_01-E0129 130. file:///tmp/lynxXXXX2I9V9o/L88827-2431TMP.html#t-ECR_62016CC0127_SK_01-E0130 131. file:///tmp/lynxXXXX2I9V9o/L88827-2431TMP.html#t-ECR_62016CC0127_SK_01-E0131 132. file:///tmp/lynxXXXX2I9V9o/L88827-2431TMP.html#t-ECR_62016CC0127_SK_01-E0132 133. file:///tmp/lynxXXXX2I9V9o/L88827-2431TMP.html#t-ECR_62016CC0127_SK_01-E0133 134. file:///tmp/lynxXXXX2I9V9o/L88827-2431TMP.html#t-ECR_62016CC0127_SK_01-E0134 135. file:///tmp/lynxXXXX2I9V9o/L88827-2431TMP.html#t-ECR_62016CC0127_SK_01-E0135 136. file:///tmp/lynxXXXX2I9V9o/L88827-2431TMP.html#t-ECR_62016CC0127_SK_01-E0136 137. file:///tmp/lynxXXXX2I9V9o/L88827-2431TMP.html#t-ECR_62016CC0127_SK_01-E0137 138. file:///tmp/lynxXXXX2I9V9o/L88827-2431TMP.html#t-ECR_62016CC0127_SK_01-E0138 139. file:///tmp/lynxXXXX2I9V9o/L88827-2431TMP.html#t-ECR_62016CC0127_SK_01-E0139 140. file:///tmp/lynxXXXX2I9V9o/L88827-2431TMP.html#t-ECR_62016CC0127_SK_01-E0140 141. file:///tmp/lynxXXXX2I9V9o/L88827-2431TMP.html#t-ECR_62016CC0127_SK_01-E0141 142. file:///tmp/lynxXXXX2I9V9o/L88827-2431TMP.html#t-ECR_62016CC0127_SK_01-E0142 143. file:///tmp/lynxXXXX2I9V9o/L88827-2431TMP.html#t-ECR_62016CC0127_SK_01-E0143 144. file:///tmp/lynxXXXX2I9V9o/L88827-2431TMP.html#t-ECR_62016CC0127_SK_01-E0144 145. file:///tmp/lynxXXXX2I9V9o/L88827-2431TMP.html#t-ECR_62016CC0127_SK_01-E0145 146. file:///tmp/lynxXXXX2I9V9o/L88827-2431TMP.html#t-ECR_62016CC0127_SK_01-E0146 147. file:///tmp/lynxXXXX2I9V9o/L88827-2431TMP.html#t-ECR_62016CC0127_SK_01-E0147 148. file:///tmp/lynxXXXX2I9V9o/L88827-2431TMP.html#t-ECR_62016CC0127_SK_01-E0148 149. file:///tmp/lynxXXXX2I9V9o/L88827-2431TMP.html#t-ECR_62016CC0127_SK_01-E0149 150. file:///tmp/lynxXXXX2I9V9o/L88827-2431TMP.html#t-ECR_62016CC0127_SK_01-E0150 151. file:///tmp/lynxXXXX2I9V9o/L88827-2431TMP.html#t-ECR_62016CC0127_SK_01-E0151 152. file:///tmp/lynxXXXX2I9V9o/L88827-2431TMP.html#t-ECR_62016CC0127_SK_01-E0152 153. file:///tmp/lynxXXXX2I9V9o/L88827-2431TMP.html#t-ECR_62016CC0127_SK_01-E0153 154. file:///tmp/lynxXXXX2I9V9o/L88827-2431TMP.html#t-ECR_62016CC0127_SK_01-E0154 155. file:///tmp/lynxXXXX2I9V9o/L88827-2431TMP.html#t-ECR_62016CC0127_SK_01-E0155 156. file:///tmp/lynxXXXX2I9V9o/L88827-2431TMP.html#t-ECR_62016CC0127_SK_01-E0156 157. file:///tmp/lynxXXXX2I9V9o/L88827-2431TMP.html#t-ECR_62016CC0127_SK_01-E0157 158. file:///tmp/lynxXXXX2I9V9o/L88827-2431TMP.html#t-ECR_62016CC0127_SK_01-E0158 159. file:///tmp/lynxXXXX2I9V9o/L88827-2431TMP.html#t-ECR_62016CC0127_SK_01-E0159 160. file:///tmp/lynxXXXX2I9V9o/L88827-2431TMP.html#t-ECR_62016CC0127_SK_01-E0160 161. file:///tmp/lynxXXXX2I9V9o/L88827-2431TMP.html#t-ECR_62016CC0127_SK_01-E0161 162. file:///tmp/lynxXXXX2I9V9o/L88827-2431TMP.html#t-ECR_62016CC0127_SK_01-E0162 163. file:///tmp/lynxXXXX2I9V9o/L88827-2431TMP.html#t-ECR_62016CC0127_SK_01-E0163 164. file:///tmp/lynxXXXX2I9V9o/L88827-2431TMP.html#t-ECR_62016CC0127_SK_01-E0164 165. file:///tmp/lynxXXXX2I9V9o/L88827-2431TMP.html#t-ECR_62016CC0127_SK_01-E0165 166. file:///tmp/lynxXXXX2I9V9o/L88827-2431TMP.html#t-ECR_62016CC0127_SK_01-E0166 167. file:///tmp/lynxXXXX2I9V9o/L88827-2431TMP.html#t-ECR_62016CC0127_SK_01-E0167 168. file:///tmp/lynxXXXX2I9V9o/L88827-2431TMP.html#t-ECR_62016CC0127_SK_01-E0168 169. file:///tmp/lynxXXXX2I9V9o/L88827-2431TMP.html#t-ECR_62016CC0127_SK_01-E0169 170. file:///tmp/lynxXXXX2I9V9o/L88827-2431TMP.html#t-ECR_62016CC0127_SK_01-E0170 171. file:///tmp/lynxXXXX2I9V9o/L88827-2431TMP.html#t-ECR_62016CC0127_SK_01-E0171 172. file:///tmp/lynxXXXX2I9V9o/L88827-2431TMP.html#c-ECR_62016CC0127_SK_01-E0001 173. file:///tmp/lynxXXXX2I9V9o/L88827-2431TMP.html#c-ECR_62016CC0127_SK_01-E0002 174. file:///tmp/lynxXXXX2I9V9o/L88827-2431TMP.html#c-ECR_62016CC0127_SK_01-E0003 175. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2015%3A1003&locale=sk 176. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2015%3A1003&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 177. file:///tmp/lynxXXXX2I9V9o/L88827-2431TMP.html#c-ECR_62016CC0127_SK_01-E0004 178. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:L:2012:195:TOC 179. file:///tmp/lynxXXXX2I9V9o/L88827-2431TMP.html#c-ECR_62016CC0127_SK_01-E0005 180. file:///tmp/lynxXXXX2I9V9o/L88827-2431TMP.html#c-ECR_62016CC0127_SK_01-E0006 181. file:///tmp/lynxXXXX2I9V9o/L88827-2431TMP.html#c-ECR_62016CC0127_SK_01-E0007 182. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:L:2006:140:TOC 183. file:///tmp/lynxXXXX2I9V9o/L88827-2431TMP.html#c-ECR_62016CC0127_SK_01-E0008 184. file:///tmp/lynxXXXX2I9V9o/L88827-2431TMP.html#c-ECR_62016CC0127_SK_01-E0009 185. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:C:2009:004:TOC 186. file:///tmp/lynxXXXX2I9V9o/L88827-2431TMP.html#c-ECR_62016CC0127_SK_01-E0010 187. file:///tmp/lynxXXXX2I9V9o/L88827-2431TMP.html#c-ECR_62016CC0127_SK_01-E0011 188. file:///tmp/lynxXXXX2I9V9o/L88827-2431TMP.html#c-ECR_62016CC0127_SK_01-E0012 189. file:///tmp/lynxXXXX2I9V9o/L88827-2431TMP.html#c-ECR_62016CC0127_SK_01-E0013 190. file:///tmp/lynxXXXX2I9V9o/L88827-2431TMP.html#c-ECR_62016CC0127_SK_01-E0014 191. file:///tmp/lynxXXXX2I9V9o/L88827-2431TMP.html#c-ECR_62016CC0127_SK_01-E0015 192. file:///tmp/lynxXXXX2I9V9o/L88827-2431TMP.html#c-ECR_62016CC0127_SK_01-E0016 193. file:///tmp/lynxXXXX2I9V9o/L88827-2431TMP.html#c-ECR_62016CC0127_SK_01-E0017 194. file:///tmp/lynxXXXX2I9V9o/L88827-2431TMP.html#c-ECR_62016CC0127_SK_01-E0018 195. file:///tmp/lynxXXXX2I9V9o/L88827-2431TMP.html#c-ECR_62016CC0127_SK_01-E0019 196. file:///tmp/lynxXXXX2I9V9o/L88827-2431TMP.html#c-ECR_62016CC0127_SK_01-E0020 197. file:///tmp/lynxXXXX2I9V9o/L88827-2431TMP.html#c-ECR_62016CC0127_SK_01-E0021 198. file:///tmp/lynxXXXX2I9V9o/L88827-2431TMP.html#c-ECR_62016CC0127_SK_01-E0022 199. file:///tmp/lynxXXXX2I9V9o/L88827-2431TMP.html#c-ECR_62016CC0127_SK_01-E0023 200. file:///tmp/lynxXXXX2I9V9o/L88827-2431TMP.html#c-ECR_62016CC0127_SK_01-E0024 201. file:///tmp/lynxXXXX2I9V9o/L88827-2431TMP.html#c-ECR_62016CC0127_SK_01-E0025 202. file:///tmp/lynxXXXX2I9V9o/L88827-2431TMP.html#c-ECR_62016CC0127_SK_01-E0026 203. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2004%3A238&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 204. file:///tmp/lynxXXXX2I9V9o/L88827-2431TMP.html#c-ECR_62016CC0127_SK_01-E0027 205. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2003%3A252&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 206. file:///tmp/lynxXXXX2I9V9o/L88827-2431TMP.html#c-ECR_62016CC0127_SK_01-E0028 207. file:///tmp/lynxXXXX2I9V9o/L88827-2431TMP.html#c-ECR_62016CC0127_SK_01-E0029 208. file:///tmp/lynxXXXX2I9V9o/L88827-2431TMP.html#c-ECR_62016CC0127_SK_01-E0030 209. file:///tmp/lynxXXXX2I9V9o/L88827-2431TMP.html#c-ECR_62016CC0127_SK_01-E0031 210. file:///tmp/lynxXXXX2I9V9o/L88827-2431TMP.html#c-ECR_62016CC0127_SK_01-E0032 211. file:///tmp/lynxXXXX2I9V9o/L88827-2431TMP.html#c-ECR_62016CC0127_SK_01-E0033 212. file:///tmp/lynxXXXX2I9V9o/L88827-2431TMP.html#c-ECR_62016CC0127_SK_01-E0034 213. file:///tmp/lynxXXXX2I9V9o/L88827-2431TMP.html#c-ECR_62016CC0127_SK_01-E0035 214. file:///tmp/lynxXXXX2I9V9o/L88827-2431TMP.html#c-ECR_62016CC0127_SK_01-E0036 215. file:///tmp/lynxXXXX2I9V9o/L88827-2431TMP.html#c-ECR_62016CC0127_SK_01-E0037 216. file:///tmp/lynxXXXX2I9V9o/L88827-2431TMP.html#c-ECR_62016CC0127_SK_01-E0038 217. file:///tmp/lynxXXXX2I9V9o/L88827-2431TMP.html#c-ECR_62016CC0127_SK_01-E0039 218. file:///tmp/lynxXXXX2I9V9o/L88827-2431TMP.html#c-ECR_62016CC0127_SK_01-E0040 219. file:///tmp/lynxXXXX2I9V9o/L88827-2431TMP.html#c-ECR_62016CC0127_SK_01-E0041 220. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2005%3A364&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 221. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2005%3A364&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point73 222. file:///tmp/lynxXXXX2I9V9o/L88827-2431TMP.html#c-ECR_62016CC0127_SK_01-E0042 223. file:///tmp/lynxXXXX2I9V9o/L88827-2431TMP.html#c-ECR_62016CC0127_SK_01-E0043 224. file:///tmp/lynxXXXX2I9V9o/L88827-2431TMP.html#c-ECR_62016CC0127_SK_01-E0044 225. file:///tmp/lynxXXXX2I9V9o/L88827-2431TMP.html#c-ECR_62016CC0127_SK_01-E0045 226. file:///tmp/lynxXXXX2I9V9o/L88827-2431TMP.html#c-ECR_62016CC0127_SK_01-E0046 227. file:///tmp/lynxXXXX2I9V9o/L88827-2431TMP.html#c-ECR_62016CC0127_SK_01-E0047 228. file:///tmp/lynxXXXX2I9V9o/L88827-2431TMP.html#c-ECR_62016CC0127_SK_01-E0048 229. file:///tmp/lynxXXXX2I9V9o/L88827-2431TMP.html#c-ECR_62016CC0127_SK_01-E0049 230. file:///tmp/lynxXXXX2I9V9o/L88827-2431TMP.html#c-ECR_62016CC0127_SK_01-E0050 231. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2011%3A21&locale=sk 232. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2011%3A21&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 233. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2011%3A21&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point59 234. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2014%3A3&locale=sk 235. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2014%3A3&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 236. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2014%3A3&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point72 237. file:///tmp/lynxXXXX2I9V9o/L88827-2431TMP.html#c-ECR_62016CC0127_SK_01-E0051 238. file:///tmp/lynxXXXX2I9V9o/L88827-2431TMP.html#c-ECR_62016CC0127_SK_01-E0052 239. file:///tmp/lynxXXXX2I9V9o/L88827-2431TMP.html#c-ECR_62016CC0127_SK_01-E0053 240. file:///tmp/lynxXXXX2I9V9o/L88827-2431TMP.html#c-ECR_62016CC0127_SK_01-E0054 241. file:///tmp/lynxXXXX2I9V9o/L88827-2431TMP.html#c-ECR_62016CC0127_SK_01-E0055 242. file:///tmp/lynxXXXX2I9V9o/L88827-2431TMP.html#c-ECR_62016CC0127_SK_01-E0056 243. file:///tmp/lynxXXXX2I9V9o/L88827-2431TMP.html#c-ECR_62016CC0127_SK_01-E0057 244. file:///tmp/lynxXXXX2I9V9o/L88827-2431TMP.html#c-ECR_62016CC0127_SK_01-E0058 245. file:///tmp/lynxXXXX2I9V9o/L88827-2431TMP.html#c-ECR_62016CC0127_SK_01-E0059 246. file:///tmp/lynxXXXX2I9V9o/L88827-2431TMP.html#c-ECR_62016CC0127_SK_01-E0060 247. file:///tmp/lynxXXXX2I9V9o/L88827-2431TMP.html#c-ECR_62016CC0127_SK_01-E0061 248. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:L:2002:067:TOC 249. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:L:2008:239:TOC 250. file:///tmp/lynxXXXX2I9V9o/L88827-2431TMP.html#c-ECR_62016CC0127_SK_01-E0062 251. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:L:2014:094:TOC 252. file:///tmp/lynxXXXX2I9V9o/L88827-2431TMP.html#c-ECR_62016CC0127_SK_01-E0063 253. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:L:2014:094:TOC 254. file:///tmp/lynxXXXX2I9V9o/L88827-2431TMP.html#c-ECR_62016CC0127_SK_01-E0064 255. file:///tmp/lynxXXXX2I9V9o/L88827-2431TMP.html#c-ECR_62016CC0127_SK_01-E0065 256. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2007%3A277&locale=sk 257. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2007%3A277&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 258. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2007%3A277&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point41 259. file:///tmp/lynxXXXX2I9V9o/L88827-2431TMP.html#c-ECR_62016CC0127_SK_01-E0066 260. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2004%3A238&locale=sk 261. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2004%3A238&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 262. file:///tmp/lynxXXXX2I9V9o/L88827-2431TMP.html#c-ECR_62016CC0127_SK_01-E0067 263. file:///tmp/lynxXXXX2I9V9o/L88827-2431TMP.html#c-ECR_62016CC0127_SK_01-E0068 264. file:///tmp/lynxXXXX2I9V9o/L88827-2431TMP.html#c-ECR_62016CC0127_SK_01-E0069 265. file:///tmp/lynxXXXX2I9V9o/L88827-2431TMP.html#c-ECR_62016CC0127_SK_01-E0070 266. file:///tmp/lynxXXXX2I9V9o/L88827-2431TMP.html#c-ECR_62016CC0127_SK_01-E0071 267. file:///tmp/lynxXXXX2I9V9o/L88827-2431TMP.html#c-ECR_62016CC0127_SK_01-E0072 268. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2016%3A347&locale=sk 269. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2016%3A347&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 270. file:///tmp/lynxXXXX2I9V9o/L88827-2431TMP.html#c-ECR_62016CC0127_SK_01-E0073 271. file:///tmp/lynxXXXX2I9V9o/L88827-2431TMP.html#c-ECR_62016CC0127_SK_01-E0074 272. file:///tmp/lynxXXXX2I9V9o/L88827-2431TMP.html#c-ECR_62016CC0127_SK_01-E0075 273. file:///tmp/lynxXXXX2I9V9o/L88827-2431TMP.html#c-ECR_62016CC0127_SK_01-E0076 274. file:///tmp/lynxXXXX2I9V9o/L88827-2431TMP.html#c-ECR_62016CC0127_SK_01-E0077 275. file:///tmp/lynxXXXX2I9V9o/L88827-2431TMP.html#c-ECR_62016CC0127_SK_01-E0078 276. file:///tmp/lynxXXXX2I9V9o/L88827-2431TMP.html#c-ECR_62016CC0127_SK_01-E0079 277. file:///tmp/lynxXXXX2I9V9o/L88827-2431TMP.html#c-ECR_62016CC0127_SK_01-E0080 278. file:///tmp/lynxXXXX2I9V9o/L88827-2431TMP.html#c-ECR_62016CC0127_SK_01-E0081 279. file:///tmp/lynxXXXX2I9V9o/L88827-2431TMP.html#c-ECR_62016CC0127_SK_01-E0082 280. file:///tmp/lynxXXXX2I9V9o/L88827-2431TMP.html#c-ECR_62016CC0127_SK_01-E0083 281. file:///tmp/lynxXXXX2I9V9o/L88827-2431TMP.html#c-ECR_62016CC0127_SK_01-E0084 282. file:///tmp/lynxXXXX2I9V9o/L88827-2431TMP.html#c-ECR_62016CC0127_SK_01-E0085 283. file:///tmp/lynxXXXX2I9V9o/L88827-2431TMP.html#c-ECR_62016CC0127_SK_01-E0086 284. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2003%3A252&locale=sk 285. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2003%3A252&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 286. file:///tmp/lynxXXXX2I9V9o/L88827-2431TMP.html#c-ECR_62016CC0127_SK_01-E0087 287. file:///tmp/lynxXXXX2I9V9o/L88827-2431TMP.html#c-ECR_62016CC0127_SK_01-E0088 288. file:///tmp/lynxXXXX2I9V9o/L88827-2431TMP.html#c-ECR_62016CC0127_SK_01-E0089 289. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2003%3A252&locale=sk 290. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2003%3A252&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 291. file:///tmp/lynxXXXX2I9V9o/L88827-2431TMP.html#c-ECR_62016CC0127_SK_01-E0090 292. file:///tmp/lynxXXXX2I9V9o/L88827-2431TMP.html#c-ECR_62016CC0127_SK_01-E0091 293. file:///tmp/lynxXXXX2I9V9o/L88827-2431TMP.html#c-ECR_62016CC0127_SK_01-E0092 294. file:///tmp/lynxXXXX2I9V9o/L88827-2431TMP.html#c-ECR_62016CC0127_SK_01-E0093 295. file:///tmp/lynxXXXX2I9V9o/L88827-2431TMP.html#c-ECR_62016CC0127_SK_01-E0094 296. file:///tmp/lynxXXXX2I9V9o/L88827-2431TMP.html#c-ECR_62016CC0127_SK_01-E0095 297. file:///tmp/lynxXXXX2I9V9o/L88827-2431TMP.html#c-ECR_62016CC0127_SK_01-E0096 298. file:///tmp/lynxXXXX2I9V9o/L88827-2431TMP.html#c-ECR_62016CC0127_SK_01-E0097 299. file:///tmp/lynxXXXX2I9V9o/L88827-2431TMP.html#c-ECR_62016CC0127_SK_01-E0098 300. file:///tmp/lynxXXXX2I9V9o/L88827-2431TMP.html#c-ECR_62016CC0127_SK_01-E0099 301. file:///tmp/lynxXXXX2I9V9o/L88827-2431TMP.html#c-ECR_62016CC0127_SK_01-E0100 302. file:///tmp/lynxXXXX2I9V9o/L88827-2431TMP.html#c-ECR_62016CC0127_SK_01-E0101 303. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2012%3A781&locale=sk 304. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2012%3A781&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 305. file:///tmp/lynxXXXX2I9V9o/L88827-2431TMP.html#c-ECR_62016CC0127_SK_01-E0102 306. file:///tmp/lynxXXXX2I9V9o/L88827-2431TMP.html#c-ECR_62016CC0127_SK_01-E0103 307. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2012%3A781&locale=sk 308. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2012%3A781&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 309. file:///tmp/lynxXXXX2I9V9o/L88827-2431TMP.html#c-ECR_62016CC0127_SK_01-E0104 310. file:///tmp/lynxXXXX2I9V9o/L88827-2431TMP.html#c-ECR_62016CC0127_SK_01-E0105 311. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2001%3A456&locale=sk 312. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2001%3A456&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 313. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2001%3A456&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point77 314. file:///tmp/lynxXXXX2I9V9o/L88827-2431TMP.html#c-ECR_62016CC0127_SK_01-E0106 315. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2010%3A386&locale=sk 316. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2010%3A386&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 317. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2010%3A386&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point135 318. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2012%3A164&locale=sk 319. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2012%3A164&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 320. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2012%3A164&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point155 321. file:///tmp/lynxXXXX2I9V9o/L88827-2431TMP.html#c-ECR_62016CC0127_SK_01-E0107 322. file:///tmp/lynxXXXX2I9V9o/L88827-2431TMP.html#c-ECR_62016CC0127_SK_01-E0108 323. file:///tmp/lynxXXXX2I9V9o/L88827-2431TMP.html#c-ECR_62016CC0127_SK_01-E0109 324. file:///tmp/lynxXXXX2I9V9o/L88827-2431TMP.html#c-ECR_62016CC0127_SK_01-E0110 325. file:///tmp/lynxXXXX2I9V9o/L88827-2431TMP.html#c-ECR_62016CC0127_SK_01-E0111 326. file:///tmp/lynxXXXX2I9V9o/L88827-2431TMP.html#c-ECR_62016CC0127_SK_01-E0112 327. file:///tmp/lynxXXXX2I9V9o/L88827-2431TMP.html#c-ECR_62016CC0127_SK_01-E0113 328. file:///tmp/lynxXXXX2I9V9o/L88827-2431TMP.html#c-ECR_62016CC0127_SK_01-E0114 329. file:///tmp/lynxXXXX2I9V9o/L88827-2431TMP.html#c-ECR_62016CC0127_SK_01-E0115 330. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2001%3A456&locale=sk 331. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2001%3A456&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 332. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2001%3A456&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point75 333. file:///tmp/lynxXXXX2I9V9o/L88827-2431TMP.html#c-ECR_62016CC0127_SK_01-E0116 334. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2012%3A781&locale=sk 335. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2012%3A781&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 336. file:///tmp/lynxXXXX2I9V9o/L88827-2431TMP.html#c-ECR_62016CC0127_SK_01-E0117 337. file:///tmp/lynxXXXX2I9V9o/L88827-2431TMP.html#c-ECR_62016CC0127_SK_01-E0118 338. file:///tmp/lynxXXXX2I9V9o/L88827-2431TMP.html#c-ECR_62016CC0127_SK_01-E0119 339. file:///tmp/lynxXXXX2I9V9o/L88827-2431TMP.html#c-ECR_62016CC0127_SK_01-E0120 340. file:///tmp/lynxXXXX2I9V9o/L88827-2431TMP.html#c-ECR_62016CC0127_SK_01-E0121 341. file:///tmp/lynxXXXX2I9V9o/L88827-2431TMP.html#c-ECR_62016CC0127_SK_01-E0122 342. file:///tmp/lynxXXXX2I9V9o/L88827-2431TMP.html#c-ECR_62016CC0127_SK_01-E0123 343. file:///tmp/lynxXXXX2I9V9o/L88827-2431TMP.html#c-ECR_62016CC0127_SK_01-E0124 344. file:///tmp/lynxXXXX2I9V9o/L88827-2431TMP.html#c-ECR_62016CC0127_SK_01-E0125 345. file:///tmp/lynxXXXX2I9V9o/L88827-2431TMP.html#c-ECR_62016CC0127_SK_01-E0126 346. file:///tmp/lynxXXXX2I9V9o/L88827-2431TMP.html#c-ECR_62016CC0127_SK_01-E0127 347. file:///tmp/lynxXXXX2I9V9o/L88827-2431TMP.html#c-ECR_62016CC0127_SK_01-E0128 348. file:///tmp/lynxXXXX2I9V9o/L88827-2431TMP.html#c-ECR_62016CC0127_SK_01-E0129 349. file:///tmp/lynxXXXX2I9V9o/L88827-2431TMP.html#c-ECR_62016CC0127_SK_01-E0130 350. file:///tmp/lynxXXXX2I9V9o/L88827-2431TMP.html#c-ECR_62016CC0127_SK_01-E0131 351. file:///tmp/lynxXXXX2I9V9o/L88827-2431TMP.html#c-ECR_62016CC0127_SK_01-E0132 352. file:///tmp/lynxXXXX2I9V9o/L88827-2431TMP.html#c-ECR_62016CC0127_SK_01-E0133 353. file:///tmp/lynxXXXX2I9V9o/L88827-2431TMP.html#c-ECR_62016CC0127_SK_01-E0134 354. file:///tmp/lynxXXXX2I9V9o/L88827-2431TMP.html#c-ECR_62016CC0127_SK_01-E0135 355. file:///tmp/lynxXXXX2I9V9o/L88827-2431TMP.html#c-ECR_62016CC0127_SK_01-E0136 356. file:///tmp/lynxXXXX2I9V9o/L88827-2431TMP.html#c-ECR_62016CC0127_SK_01-E0137 357. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:C:2004:244:TOC 358. file:///tmp/lynxXXXX2I9V9o/L88827-2431TMP.html#c-ECR_62016CC0127_SK_01-E0138 359. file:///tmp/lynxXXXX2I9V9o/L88827-2431TMP.html#c-ECR_62016CC0127_SK_01-E0139 360. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2003%3A55&locale=sk 361. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2003%3A55&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 362. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2003%3A55&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point133 363. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2015%3A284&locale=sk 364. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2015%3A284&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 365. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2015%3A284&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point139 366. file:///tmp/lynxXXXX2I9V9o/L88827-2431TMP.html#c-ECR_62016CC0127_SK_01-E0140 367. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:C:2016:262:TOC 368. file:///tmp/lynxXXXX2I9V9o/L88827-2431TMP.html#c-ECR_62016CC0127_SK_01-E0141 369. file:///tmp/lynxXXXX2I9V9o/L88827-2431TMP.html#c-ECR_62016CC0127_SK_01-E0142 370. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2012%3A318&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 371. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2012%3A318&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point89 372. file:///tmp/lynxXXXX2I9V9o/L88827-2431TMP.html#c-ECR_62016CC0127_SK_01-E0143 373. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2014%3A213&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 374. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2014%3A213&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point30 375. file:///tmp/lynxXXXX2I9V9o/L88827-2431TMP.html#c-ECR_62016CC0127_SK_01-E0144 376. file:///tmp/lynxXXXX2I9V9o/L88827-2431TMP.html#c-ECR_62016CC0127_SK_01-E0145 377. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:C:2014:249:TOC 378. file:///tmp/lynxXXXX2I9V9o/L88827-2431TMP.html#c-ECR_62016CC0127_SK_01-E0146 379. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1997%3A596&locale=sk 380. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1997%3A596&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 381. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2000%3A248&locale=sk 382. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2000%3A248&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 383. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2000%3A248&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point25 384. file:///tmp/lynxXXXX2I9V9o/L88827-2431TMP.html#c-ECR_62016CC0127_SK_01-E0147 385. file:///tmp/lynxXXXX2I9V9o/L88827-2431TMP.html#c-ECR_62016CC0127_SK_01-E0148 386. file:///tmp/lynxXXXX2I9V9o/L88827-2431TMP.html#c-ECR_62016CC0127_SK_01-E0149 387. file:///tmp/lynxXXXX2I9V9o/L88827-2431TMP.html#c-ECR_62016CC0127_SK_01-E0150 388. file:///tmp/lynxXXXX2I9V9o/L88827-2431TMP.html#c-ECR_62016CC0127_SK_01-E0151 389. file:///tmp/lynxXXXX2I9V9o/L88827-2431TMP.html#c-ECR_62016CC0127_SK_01-E0152 390. file:///tmp/lynxXXXX2I9V9o/L88827-2431TMP.html#c-ECR_62016CC0127_SK_01-E0153 391. file:///tmp/lynxXXXX2I9V9o/L88827-2431TMP.html#c-ECR_62016CC0127_SK_01-E0154 392. file:///tmp/lynxXXXX2I9V9o/L88827-2431TMP.html#c-ECR_62016CC0127_SK_01-E0155 393. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2012%3A318&locale=sk 394. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2012%3A318&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 395. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2014%3A213&locale=sk 396. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2014%3A213&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 397. file:///tmp/lynxXXXX2I9V9o/L88827-2431TMP.html#c-ECR_62016CC0127_SK_01-E0156 398. file:///tmp/lynxXXXX2I9V9o/L88827-2431TMP.html#c-ECR_62016CC0127_SK_01-E0157 399. file:///tmp/lynxXXXX2I9V9o/L88827-2431TMP.html#c-ECR_62016CC0127_SK_01-E0158 400. file:///tmp/lynxXXXX2I9V9o/L88827-2431TMP.html#c-ECR_62016CC0127_SK_01-E0159 401. file:///tmp/lynxXXXX2I9V9o/L88827-2431TMP.html#c-ECR_62016CC0127_SK_01-E0160 402. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2014%3A213&locale=sk 403. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2014%3A213&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 404. file:///tmp/lynxXXXX2I9V9o/L88827-2431TMP.html#c-ECR_62016CC0127_SK_01-E0161 405. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A870&locale=sk 406. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A870&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 407. file:///tmp/lynxXXXX2I9V9o/L88827-2431TMP.html#c-ECR_62016CC0127_SK_01-E0162 408. file:///tmp/lynxXXXX2I9V9o/L88827-2431TMP.html#c-ECR_62016CC0127_SK_01-E0163 409. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2012%3A318&locale=sk 410. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2012%3A318&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 411. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2014%3A213&locale=sk 412. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2014%3A213&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 413. file:///tmp/lynxXXXX2I9V9o/L88827-2431TMP.html#c-ECR_62016CC0127_SK_01-E0164 414. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1986%3A316&locale=sk 415. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1986%3A316&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 416. file:///tmp/lynxXXXX2I9V9o/L88827-2431TMP.html#c-ECR_62016CC0127_SK_01-E0165 417. file:///tmp/lynxXXXX2I9V9o/L88827-2431TMP.html#c-ECR_62016CC0127_SK_01-E0166 418. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2002%3A118&locale=sk 419. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2002%3A118&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 420. file:///tmp/lynxXXXX2I9V9o/L88827-2431TMP.html#c-ECR_62016CC0127_SK_01-E0167 421. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2002%3A118&locale=sk 422. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2002%3A118&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 423. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2002%3A118&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point51 424. file:///tmp/lynxXXXX2I9V9o/L88827-2431TMP.html#c-ECR_62016CC0127_SK_01-E0168 425. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2002%3A118&locale=sk 426. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2002%3A118&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 427. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2002%3A118&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point52 428. file:///tmp/lynxXXXX2I9V9o/L88827-2431TMP.html#c-ECR_62016CC0127_SK_01-E0169 429. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2015%3A206&locale=sk 430. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2015%3A206&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 431. file:///tmp/lynxXXXX2I9V9o/L88827-2431TMP.html#c-ECR_62016CC0127_SK_01-E0170 432. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2004%3A173&locale=sk 433. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2004%3A173&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 434. file:///tmp/lynxXXXX2I9V9o/L88827-2431TMP.html#c-ECR_62016CC0127_SK_01-E0171 435. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2015%3A416&locale=sk 436. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2015%3A416&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 437. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2015%3A416&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point193