NÁVRHY GENERÁLNEHO ADVOKÁTA MELCHIOR WATHELET prednesené 21. februára 2018 ( [1]1 ) Vec C-123/16 P Orange Polska S.A. proti Európskej komisii "Odvolanie - Hospodárska sútaz - Zneuzitie dominantného postavenia - Polský trh telekomunikácií - Oprávnený záujem na konstatovaní porusenia spáchaného v minulosti, hoci bola ulozená pokuta - Výpocet pokuty - Závaznost - Zohladnenie úcinkov porusenia - Polahcujúce okolnosti" 1. Prejednávaným odvolaním spolocnost Orange Polska S.A. (dalej len "Orange") navrhuje zrusenie rozsudku Vseobecného súdu Európskej únie zo 17. decembra 2015, Orange Polska/Komisia (T-486/11, dalej len "napadnutý rozsudok", [2]EU:T:2015:1002), ktorým Vseobecný súd zamietol jej zalobu, ktorou sa domáhala v prvom rade zrusenia rozhodnutia Komisie K(2011) 4378 v konecnom znení ( [3]2 ) a subsidiárne zrusenia alebo znízenia výsky pokuty, ktorá jej bola týmto rozhodnutím ulozená. I. Okolnosti predchádzajúce sporu a sporné rozhodnutie 2. Na úcely tohto odvolania stací poznamenat, ze úplnejsí opis je uvedený v bodoch 1 az 34 napadnutého rozsudku. 3. Telekomunikacja Polska S.A. je telekomunikacný podnik, ktorý bol zalozený v Polsku v roku 1991 v nadväznosti na privatizáciu bývalého státneho monopolu. Tento podnik 7. novembra 2013 nadobudol spolocnosti Orange Polska sp. z o.o. a Polska Telefonia Komórkowa - Centertel sp. z o.o., cím vznikla spolocnost Orange. ( [4]3 ) 4. Európska komisia konstatovala, ze spolocnost Orange bola jediným velkoobchodným dodávatelom sirokopásmového prístupu, ako aj neviazaného prístupu k miestnej prípojke a ze pocas obdobia, na ktoré sa sporné rozhodnutie vztahuje, ovládala vysoké trhové podiely na maloobchodnom trhu. 5. Dalej uviedla, ze právna úprava platná v Polsku v relevantnom case zaväzovala subjekt, ktorý bol národným regulacným úradom ( [5]4 ) urcený za operátora s významným vplyvom na trhu v oblasti poskytovania pevných telefónnych sietí, v tomto prípade spolocnost Orange, aby novým subjektom - nazývaným "alternatívni operátori" (dalej len "AO") - umoznil neviazaný prístup k jeho miestnej prípojke a súvisiacim zdrojom, a to za transparentných, spravodlivých a nediskriminacných podmienok a prinajmensom takých výhodných, ako sú podmienky stanovené v standardnej ponuke, ktorú urcený operátor v nadväznosti na konanie uskutocnované pred UKE navrhol a prijal. Od roku 2005 tento orgán viackrát konal, aby dosiahol nápravu právnych povinností zo strany spolocnosti Orange. 6. Spolocnost Orange 22. októbra 2009 podpísala s UKE dohodu, podla ktorej sa dobrovolne zaviazala predovsetkým dodrziavat svoje právne povinnosti, uzatvorit dohody s AO týkajúce sa prístupu za podmienok, ktoré boli v súlade s relevantnými standardnými ponukami, a investovat do modernizácie svojej sirokopásmovej siete (dalej len "dohoda s UKE"). 7. V clánku 1 sporného rozhodnutia Komisia dospela k záveru, ze spolocnost Orange sa tým, ze odmietla poskytnút AO sirokopásmový prístup k jej velkoobchodným produktom, dopustila jediného a nepretrzitého porusenia clánku 102 ZFEÚ, ktoré sa zacalo 3. augusta 2005, ked sa zacali prvé rokovania medzi spolocnostou Orange a AO o prístupe k sieti Orange na základe standardnej ponuky týkajúcej sa prístupu local loop unbundling (LLU), a pokracovalo najmenej do 22. októbra 2009, ked bola podpísaná dohoda s UKE. 8. Komisia potrestala spolocnost Orange, ako sa stanovuje v clánku 2 sporného rozhodnutia, tak ze jej ulozila pokutu 127554194 eur vypocítanú podla usmernení k metóde stanovovania pokút ulozených podla clánku 23 ods. 2 písm. a) nariadenia (ES) c. 1/2003 ( [6]5 ) ([7]Ú. v. EÚ C 210, 2006, s. 2, dalej len "usmernenia"). Pri tomto výpocte Komisia urcila sumu základu pokuty ako 10 % priemernej hodnoty predajov uskutocnených spolocnostou Orange na dotknutých trhoch a túto vynásobila koeficientom 4,2, zodpovedajúcim dlzke trvania porusenia, a rozhodla sa túto sumu v závislosti od pritazujúcich alebo polahcujúcich okolností neupravit. Odpocítala z nej vsak pokuty, ktoré spolocnosti Orange pre porusenie jej právnych povinností ulozil UKE. II. Konanie pred Vseobecným súdom a napadnutý rozsudok 9. Návrhom podaným do kancelárie Vseobecného súdu 2. septembra 2011 podala spolocnost Orange zalobu, ktorou sa domáhala v prvom rade zrusenia sporného rozhodnutia a subsidiárne zrusenia alebo znízenia výsky pokuty, ktorá jej bola týmto rozhodnutím ulozená. 10. Polska Izba Informatyki i Telekomunikacji [Polská komora informacných technológií a telekomunikácií (PIIT)], ktorá sa oznacuje za zdruzenie podnikov pôsobiacich v odvetví telekomunikácií v Polsku, vstúpila do konania pred Vseobecným súdom ako vedlajsí úcastník na podporu návrhov spolocnosti Orange. European Competitive Telecommunications Association [Európska asociácia pre konkurencné telekomunikácie (ECTA)], ktorá sa prezentuje ako zastupitelský orgán konkurencieschopného európskeho sektora komunikácií, vstúpila do konania pred Vseobecným súdom ako vedlajsí úcastník na podporu návrhov Komisie. 11. Spolocnost Orange uviedla na podporu svojej zaloby pät zalobných dôvodov. Vseobecný súd po tom, ako vsetky tieto zalobné dôvody zamietol ako nedôvodné a uviedol, ze nic zmenu výsky pokuty neodôvodnovalo, túto zalobu v celom rozsahu zamietol. III. O odvolaní 12. Na podporu svojho odvolania uvádza spolocnost Orange tri odvolacie dôvody. A. O prvom odvolacom dôvode zalozenom na nesprávnom právnom posúdení, pokial ide o povinnost Komisie preukázat existenciu oprávneného záujmu na prijatí rozhodnutia o porusení spáchanom v minulosti 1. Zhrnutie tvrdení úcastníkov konania 13. Spolocnost Orange uvádza, ze jednak je nepochybné, ze Komisia v spornom rozhodnutí nepreukázala oprávnený záujem na konstatovaní porusenia, o ktoré ide vo veci samej, a jednak, ze toto porusenie sa skoncilo takmer osemnást mesiacov pred prijatím sporného rozhodnutia. K jeho spáchaniu teda doslo v minulosti. Vseobecný súd tým, ze v bode 76 napadnutého rozsudku potvrdil, ze podla clánku 7 ods. 1 nariadenia c. 1/2003 je úlohou Komisie preukázat existenciu oprávneného záujmu na zistení porusenia, ak sa súcasne toto porusovanie skoncilo a Komisia neukladá pokutu, zároven naznacil, ze islo o jedinú okolnost, za ktorej musela Komisia existenciu takéhoto záujmu preukázat. V tomto zmysle toto tvrdenie predstavuje nesprávne právne posúdenie pri výklade tohto ustanovenia. Rovnako nesprávny je aj bod 77 toho istého rozsudku, v ktorom Vseobecný súd okrem iného obmedzil povinnost Komisie preukázat existenciu takéhoto záujmu len na situácie, ked je jej právomoc ulozit pokutu premlcaná. 14. V tejto súvislosti spolocnost Orange tvrdí, po prvé, ze znenie clánku 7 ods. 1 nariadenia c. 1/2003 je jednoznacné. Nemozno z neho vyvodit záver, ze ked môze byt ulozená pokuta, nie je potrebné zistovat existenciu oprávneného záujmu na konstatovaní porusenia v súvislosti s konaním, ktoré sa skoncilo. Navyse iba toto ustanovenie priznáva Komisii právomoc konstatovat porusenie clánkov 101 alebo 102 ZFEÚ. Tak odôvodnenie 11 nariadenia c. 1/2003, ako aj prípravné práce k tomuto nariadeniu a správna prax Komisie potvrdzujú, ze povinnost Komisie preukázat existenciu oprávneného záujmu na konstatovaní porusenia spáchaného v minulosti existuje nezávisle od ulozenia pokuty. 15. Preto nic neodôvodnuje to, aby boli ustanovenia clánku 7 nariadenia c. 1/2003 podriadené právomoci Komisie ukladat pokuty. Právomoc Komisie konstatovat porusenie totiz nepodlieha ziadnej premlcacej lehote a bolo jej priznané v inej casti nariadenia c. 1/2003, nez je tá, ktorá jej priznáva právomoc ukladat pokuty. 16. Napokon skutocnost, ze ak Komisia pri uplatnení clánku 16 nariadenia c. 1/2003 konstatuje porusenie spáchané v minulosti, potvrdí sa tým v prípade zaloby o náhradu skody zodpovednost dotknutého podniku, a tiez skutocnost, ze takéto konstatovanie tiez mohlo byt na ujmu takéhoto podniku, dokonca aj vtedy, ak pokuta nebola ulozená, a to z dôvodu pozastavenia plynutia premlcacej lehoty ustanoveného v clánku 10 ods. 4 smernice Európskeho parlamentu a rady 2014/104/EÚ ( [8]6 ), odôvodnujú povinnost Komisie uviest v jej rozhodnutí dôvody preukazujúce jej oprávnený záujem na konaní vo veci porusenia, ku ktorému doslo v minulosti a ktoré podnik dobrovolne ukoncil. 17. V prejednávanej veci je teda potrebné zrusit napadnutý rozsudok a tiez sporné rozhodnutie, kedze Komisia v nom neodôvodnila oprávnený záujem na konstatovaní porusenia spáchaného spolocnostou Orange v minulosti. 18. Podstatou tvrdenia Komisie je, ze argumentácia spolocnosti Orange je absurdná, pretoze by viedla k tomu, ze Komisia by mala právomoc ukladat pokuty iba za pretrvávajúce porusenia a ze vo vsetkých ostatných prípadoch, najmä vtedy, ked je pokuta ulozená za porusenie, ktoré sa uz skoncilo, co predstavuje podstatnú cast rozhodnutí Komisie, by táto nemohla prijat rozhodnutie, pokial by nepreukázala, ze na tento úcel existuje oprávnený záujem. 19. V prejednávanej veci Komisia ulozila spolocnosti Orange pokutu za to, ze sa od 3. augusta 2005 najmenej do 22. októbra 2009 dopustila jediného a nepretrzitého porusenia clánku 102 ZFEÚ. Kedze ulozenie pokuty postacuje na odôvodnenie konstatovania porusenia, Komisia nebola povinná preukázat tiez existenciu oprávneného záujmu na uvedení tohto konstatovania. Prvý odvolací dôvod preto nie je dôvodný. 20. Okrem toho Komisia tvrdí, ze tento prvý odvolací dôvod sa týka len bodu 77 napadnutého rozsudku, kedze spolocnost Orange s bodom 76 súhlasí. Tento bod, ako aj odôvodnenie uvedené Vseobecným súdom v bodoch 74 a 75 napadnutého rozsudku postacujú na podporu záverov uvedených v bodoch 78 a 79 predmetného rozsudku, v ktorých Vseobecný súd zamietol prvý zalobný dôvod, ktorý bol pred ním vznesený. Prvý odvolací dôvod, ktorý smeruje výlucne proti bodu 77, je teda neúcinný. Tvrdenie uvedené v replike, podla ktorého tento zalobný dôvod v skutocnosti smeroval proti bodom 74 az 80 napadnutého rozsudku, je z dôvodu oneskorenia neprípustné. 21. PIIT k prvému odvolaciemu dôvodu pripomienky nepredlozila. 22. ECTA tvrdí, ze právomoc Komisie ukladat pokuty je, bez ohladu na to, ci sa porusenie skoncilo alebo nie, zalozená na clánku 23 ods. 2 nariadenia c. 1/2003 a ze okrem povinnosti preukázat úmysel alebo nedbalost toto ustanovenie danú právomoc nicím nepodmienuje. Spolocnost Orange sa na clánok 7 ods. 1 tohto nariadenia odvoláva nesprávne. 2. Posúdenie a) Úvodné poznámky 23. Vo svojom prvom odvolacom dôvode spolocnost Orange vytýka Vseobecnému súdu, ze sa pri výklade clánku 7 ods. 1 nariadenia c. 1/2003 dopustil nesprávneho právneho posúdenia tým, ze nevyzadoval, aby Komisia preukázala existenciu oprávneného záujmu na prijatí rozhodnutia konstatujúceho porusenie, a to bez ohladu na ulozenie pokuty. 24. Clánok 7 ods. 1 nariadenia c. 1/2003 stanovuje, ze "ak Komisia... zistí porusovanie clánkov [101 alebo 102 ZFEÚ], môze rozhodnutím od príslusných podnikov... poziadat o ukoncenie takéhoto porusovania. ... Ak má Komisia na tom oprávnený záujem, môze tiez zistit porusenie potom, co bolo spáchané". 25. Vseobecný súd v bode 76 napadnutého rozsudku zo znenia tohto ustanovenia, ako aj z dôvodovej správy pripojenej k návrhu, ktorý viedol k prijatiu tohto nariadenia, vyvodil, ze "je úlohou Komisie preukázat existenciu oprávneného záujmu na zistení porusenia, ak súcasne toto porusovanie sa skoncilo a Komisia neukladá pokutu". 26. Dalej v bode 77 tohto rozsudku uviedol, ze tento záver je v súlade s jeho judikatúrou o existencii súvislosti medzi povinnostou Komisie preukázat oprávnený záujem na zistení porusenia a premlcaním jej právomoci ukladat pokuty. V dôsledku toho v bodoch 78 az 80 napadnutého rozsudku zamietol návrhy spolocnosti Orange na zrusenie sporného rozhodnutia. b) Tvrdenia Komisie o tom, ze odvolací dôvod je neúcinný 27. S argumentáciou Komisie v tejto súvislosti (uvedenou v bode 20 vyssie) nemozno súhlasit. 28. Hoci spolocnost Orange výslovne uvádza iba body 76 a 77 napadnutého rozsudku a nepopiera obsah bodu 76 ako taký, nic to nemení na tom, ze podstata tvrdenia spolocnosti Orange spocíva v tom, ze zo znenia týchto dvoch bodov vo vzájomnom spojení vyplýva, ze Vseobecný súd konstatoval, ze jedinými prípadmi, ked je Komisia povinná preukázat existenciu oprávneného záujmu na konstatovaní porusenia práva Únie v oblasti hospodárskej sútaze, sú prípady, ked sa súcasne toto porusovanie skoncilo a Komisia neukladá pokutu, najmä z dôvodu, ze jej právomoc ulozit pokutu je premlcaná, a ze Vseobecný súd sa skonstatovaním takéhoto obmedzenia dopustil nesprávneho právneho posúdenia pri výklade clánku 7 ods. 1 nariadenia c. 1/2003. 29. Body 76 a 77 v kazdom prípade predstavujú jadro úvah Vseobecného súdu, preto ak sa ukáze, ze sú spojené s vytýkaným nesprávnym posúdením, závery, ktoré z nich vyvodil, by mali byt automaticky neplatné. 30. Tento prvý odvolací dôvod preto nie je neúcinný. c) O dôvodnosti prvého odvolacieho dôvodu 31. Výklad zalozený na znení, vseobecnej systematike a úcele príslusných ustanovení nariadenia c. 1/2003 vedie k záveru, ze tento odvolací dôvod nie je dôvodný. 32. Komisia má podla nariadenia c. 1/2003, najmä jeho clánku 7 ods. 1 a clánku 23 v prípade závazných porusení pravidiel Únie v oblasti hospodárskej sútaze právomoc ukladat pokuty a zároven nariadit ukoncenie porusovania. Tieto právomoci sú zhrnutím úlohy Komisie pri presadzovaní pravidiel hospodárskej sútaze. Pri ich výkone nie je Komisia povinná v tejto súvislosti preukázat ziaden "oprávnený záujem". 33. Je zrejmé, ze ulozenie pokút a nariadenie skoncenia porusovania si najprv vyzaduje zistenie porusenia, co spolocnost Orange, zdá sa, nenamieta. Ako uvádza Komisia, je nielen oprávnená porusenie konstatovat, ale je dokonca povinná nariadit, aby sa skoncilo alebo ulozit pokutu. 34. Po prvé clánok 7 nariadenia c. 1/2003 jasne uvádza, ze iba "ak Komisia... zistí porusovanie", môze prijat nariadenie pozadujúce skoncenie zisteného porusovania. 35. Po druhé podla clánku 23 ods. 2 uvedeného nariadenia je Komisia oprávnená ukladat pokuty podnikom alebo zdruzeniam podnikov, ktoré úmyselne alebo z nedbalosti porusujú ustanovenia clánku 101 ods. 1 alebo clánku 102 ZFEÚ. 36. Je pravda, ze znenie clánku 7 ods. 1 nariadenia c. 1/2003 sa môze zdat nejednoznacné, kedze z neho výslovne nevyplýva, ze Komisia môze, ked ulozí pokutu, prijat rozhodnutie konstatujúce, ze porusenie bolo spáchané v minulosti, bez toho, aby musela konkrétnym spôsobom preukázat, ze na tento úcel existuje oprávnený záujem. 37. Podla môjho názoru vsak tvrdenie Vseobecného súdu a Komisie nachádza oporu v znení odôvodnenia 11 tohto nariadenia. Toto odôvodnenie spresnuje, ze "za predpokladu, ze je to v oprávnenom záujme, Komisia by mala mat aj moznost prijat rozhodnutia, ktoré stanovia, ze v minulosti bol spáchaný priestupok, aj ked nebol sankcionovaný" (kurzívou zdôraznil generálny advokát). 38. Ako uvádza Komisia, odôvodnenie 11 sa riadi struktúrou clánku 7 ods. 1 uvedeného nariadenia a potvrdzuje, ze posledná veta tohto ustanovenia stanovuje osobitnú právomoc s osobitnou podmienkou. Najprv odkazuje na rozhodnutia pozadujúce skoncenie pretrvávajúceho porusovania. V odôvodnení 11 sa dalej vysvetluje, ze Komisia môze okrem tejto právomoci ("aj") a za predpokladu, ze to je v oprávnenom záujme, prijat rozhodnutie deklaratórnej povahy (to znamená bez pokuty), ktoré stanoví, ze v minulosti bol spáchaný priestupok. Výrazy "aj ked nebol sankcionovaný" a "aj" naznacujú, ze právomoc Komisie stanovit, ze bol spáchaný uz skoncený priestupok a k tomuto zisteniu priradit uz existujúcu pokutu, nepodlieha ziadnej osobitnej podmienke. 39. Dôvodová správa, ktorá tvorí prílohu k návrhu, ktorý viedol k prijatiu nariadenia c. 1/2003 (uz citovaná v bode 75 napadnutého rozsudku), tvrdenie Vseobecného súdu podporuje este jednoznacnejsie. 40. K navrhovanému clánku 7 sa v nej uvádza, ze jeden z rozdielov v porovnaní s clánkom 3 nariadenia c. 17 ( [9]7 ) spocíva v tom, ze "sa spresnuje... ze Komisia má právomoc prijat rozhodnutie konstatujúce porusenie nielen vtedy, ak nariadi skoncenie porusovania alebo ak ulozí pokutu, ale tiez vtedy, ak je porusovanie ukoncené a ked neulozí pokutu", pricom sa spresnuje, ze "v súlade s judikatúrou Súdneho dvora... ( [10]8 ) právomoc zverená Komisii prijat rozhodnutie konstatujúce porusenie za takýchto okolností je vsak obmedzená na prípady, ked má Komisia oprávnený záujem na takomto konaní". 41. Z judikatúry (zalozenej na nariadení c. 17) vyplýva, ze právomoc Komisie ukladat pokuty nie je nijako ovplyvnená skutocnostou, ze správanie predstavujúce porusovanie a mozné skodlivé úcinky uz skoncili. ( [11]9 ) 42. Z ustálenej judikatúry tiez vyplýva, ze "právomoc [Komisie] prijat rozhodnutia, [ktoré zaväzujú podniky skoncit konstatované porusenie, a ulozit im pokuty v prípade porusenia] nevyhnutne predpokladá jej právomoc konstatovat dotknuté porusenie". ( [12]10 ) 43. Právny rezim sa ciastocne lísi, ak nebola ulozená ziadna pokuta a porusenie sa uz skoncilo (v tomto prípade nic neodôvodnuje príkaz ukoncit porusovanie). Zastávam názor, ze ak nedôjde k ulozeniu pokuty alebo príkazu ukoncit porusovanie, konstatovanie porusenia nadobudne deklaratórnu povahu, a preto nemôze slúzit ako nevyhnutný predpoklad výkonu donucovacích právomocí Komisie. 44. Iba za týchto okolností (to znamená, ak nebola ulozená ziadna pokuta a ak sa porusovanie skoncilo) je Komisia povinná preukázat oprávnený záujem predsa len odôvodnujúci jej rozhodnutie konstatujúce, ze bolo spáchané porusenie. 45. Vseobecný súd totiz uz správne rozhodol, ze iba ak Komisia neukladá pokutu, ( [13]11 ) je jej právomoc prijat rozhodnutie konstatujúce porusenie spáchané v minulosti podmienená preukázaním oprávneného záujmu na takomto konstatovaní. ( [14]12 ) Naopak, ak Komisia má, ako v prejednávanej veci, právomoc ulozit pokutu a aj ju ulozí, nie je povinná preukázat konkrétny oprávnený záujem na konstatovaní porusenia. Ulozenie pokuty postacuje na odôvodnenie nevyhnutnosti konstatovania porusenia. 46. Z vyssie uvedeného vyplýva, ze Komisia má pri ukladaní pokuty nevyhnutne právomoc konstatovat porusenie, aj ked sa uz skoncilo. Navyse po zásahu Komisie podnik casto inkriminovaný postup skoncí skôr, nez táto prijme rozhodnutie. 47. Vzhladom na uvedené mal Vseobecný súd rozhodnút, ze uplatnenie clánku 23 ods. 2 písm. a) nariadenia c. 1/2003 bolo postacujúce na odôvodnenie konstatovania dotknutého porusenia Komisiou, hoci bolo spáchané v minulosti, a teda na zamietnutie zalobného dôvodu spolocnosti Orange z iného dôvodu, nez aký uviedla. Ak totiz neexistuje ziadny príkaz na skoncenie, je nadbytocné citovat clánok 7 ako právny základ. 48. Rovnako ako uvádza ECTA, právomoc Komisie ukladat pokuty, ci uz porusovanie skoncilo alebo nie, nachádza svoj právny základ v clánku 23 ods. 2 nariadenia 1/2003. Okrem povinnosti preukázat úmysel alebo nedbalost spolocnosti Orange je totiz toto ustanovenie formulované vseobecne a právomoc Komisie ukladat pokuty nicím iným nepodmienuje. 49. Z uvedeného vyplýva, ze napriek vyssie oznacenému nesprávnemu posúdeniu Vseobecného súdu musí byt prvý odvolací dôvod zamietnutý ako nedôvodný. B. O druhom odvolacom dôvode zalozenom na nesprávnom právnom posúdení a skreslení údajov v spise, pokial ide o závery Komisie o vplyve porusenia na úcely výpoctu výsky pokuty 1. Zhrnutie tvrdení úcastníkov konania 50. Spolocnost Orange tvrdí, ze Vseobecný súd sporné rozhodnutie skreslil. Skreslenie sa týka predovsetkým skutocných úcinkov porusenia. Z odôvodnenia 902 sporného rozhodnutia totiz vyplýva, ze Komisia sa o tieto skutocné úcinky opierala pri výpocte výsky pokuty, co aj ona sama pred Vseobecným súdom potvrdila, ked uznala, ze znenie tohto odôvodnenia v rozsahu, v akom sa týkalo skutocných úcinkov porusenia, predstavovalo "vecnú chybu". V bode 169 napadnutého rozsudku vsak Vseobecný súd konstatoval, ze uvedené odôvodnenie mozno vykladat ako "vseobecne a abstraktne odkazujúc[e] na povahu porusenia". 51. Výklad Vseobecného súdu neberie do úvahy jasný význam slov pouzitých v tomto odôvodnení, ktoré bolo specificky zamerané na úcinky na hospodársku sútaz spôsobené konkrétnym správaním spolocnosti Orange na trhu. V bode 182 napadnutého rozsudku Vseobecný súd tiez odkazuje na udalosti, ku ktorým skutocne doslo, poukazujúc najmä na odôvodnenie 902 sporného rozhodnutia, hoci zároven v bode 169 odmieta uznat, ze skutocné úcinky boli v spornom rozhodnutí konstatované. 52. Vseobecný súd preto v kazdom prípade tým, ze sa domnieval, ze Komisia uvazovala len "vseobecne a abstraktne", skreslil sporné rozhodnutie, co sa týka pravdepodobných úcinkov porusenia. Je totiz nutné konstatovat, ze v odôvodnení 902 sporného rozhodnutia Komisia pri výpocte výsky pokuty pravdepodobné úcinky prinajmensom vzala do úvahy, co navyse uznala vo svojich vyjadreniach pred Vseobecným súdom. Tento sa napriek tomu nesprávne domnieval, ze zohladnenie povahy porusenia neznamená zohladnenie jeho pravdepodobných úcinkov. Pravdepodobné úcinky správania sú, tak ako skutocné úcinky, klúcovými ukazovatelmi povahy porusenia, a teda jeho závaznosti, ktorá nemôze byt posudzovaná abstraktne. Preto bol Vseobecný súd povinný preskúmat, ci bolo zistenie týchto pravdepodobných úcinkov odôvodnené alebo nie. Spolocnost Orange dodáva, ze kedze Vseobecný súd nepreskúmal sporné rozhodnutie správne, jeho posúdenie primeranosti pokuty tým bolo skreslené. 53. Dalsie nesprávne posúdenie Vseobecného súdu spocíva v porusení zásady úcinnej súdnej ochrany, pretoze opomenul posúdit, ci Komisia správne zistila úcinky porusenia. Spolocnost Orange preto od Vseobecného súdu ziada, aby uplatnil svoju neobmedzenú súdnu právomoc a znízil sumu pokuty, lebo neexistujú konkrétne dôkazy, ktoré by konstatovanie skutocných úcinkov odôvodnovali. 54. Vseobecný súd v kazdom prípade nesprávne upustil od súdneho preskúmania, ktoré mu prinálezalo, co sa týka pravdepodobných úcinkov porusenia. 55. Komisia tvrdí, ze druhý odvolací dôvod je neprípustný v rozsahu, v akom sa spolocnost Orange domáha, aby Súdny dvor vykonal nové posúdenie skutkového stavu. Tento druhý dôvod navyse nezodpovedá kritériám judikatúry týkajúcej sa skreslenia a v kazdom prípade je nedôvodný a neúcinný. 56. Na úvod Komisia konstatuje, ze spolocnost Orange spochybnuje iba body 169 az 173 napadnutého rozsudku, avsak nie body 162, 163, 166 a 167, podla ktorých usmernenia (z roku 2006) nevyzadujú, aby Komisia pri stanovení výsky pokuty zohladnila konkrétny dopad porusenia na trh, ani body 176 az 187, v ktorých Vseobecný súd preskúmal primeranost pokuty. Kedze tieto body postacujú na podporu záveru Vseobecného súdu, argumentácia spolocnosti Orange je neúcinná. 57. Pokial ide o údajné skreslenie sporného rozhodnutia, Komisia tvrdí, ze posledná veta bodu 169 napadnutého rozsudku sa musí vykladat v súlade s predchádzajúcimi a nasledujúcimi bodmi, ktoré sa týkajú povahy porusenia, jeho zemepisného rozsahu, podielov na trhu ovládaných spolocnostou Orange, výkonu porusenia, zámeru spolocnosti Orange vylúcit konkurenciu a skutocnosti, ze spolocnost Orange si bola vedomá nezákonnosti svojho správania, a tiez v súlade s úvahami uvedenými v casti sporného rozhodnutia týkajúcej sa výpoctu výsky pokuty. Podla judikatúry sa Komisia oprávnene opierala len o tieto skutocnosti, ked dospela k záveru, ze 10 % hodnoty dotknutých predajov bolo primeraným faktorom závaznosti. Navyse bola posledná veta odôvodnenia 902 formulovaná vseobecne a abstraktne, kedze sa týkala vnútornej schopnosti zneuzívajúceho správania spolocnosti Orange narusit hospodársku sútaz, a teda poskodit spotrebitelov. Vzhladom na uvedené odpadáva údajný rozpor medzi bodmi 169 az 171 napadnutého rozsudku na jednej strane a jeho bodom 182 na strane druhej. 58. Argumentácia spolocnosti Orange navyse nezohladnuje rozdiel medzi pravdepodobnými úcinkami zneuzívajúceho správania a jeho konkrétnym dopadom na trh. Konania prijaté spolocnostou Orange boli skutocné a ich intenzita z hladiska hospodárskej sútaze bola preukázaná v bode 124 a nasl. napadnutého rozsudku, co spolocnost Orange nenamieta. 59. Zvýsenie cien, ako aj znízenie výberu a poctu inovatívnych výrobkov boli jedným druhom negatívnych dôsledkov spojených so zneuzívajúcimi vylucovacími postupmi, ktoré sú spolocnosti Orange vytýkané, pricom táto nespochybnila skutocnost, ze jej správanie mohlo mat úcinok vylúcenia konkurentov. 60. Okrem toho je logické, ze zneuzívajúce správanie, ktoré je spôsobilé vylúcit konkurentov a ktoré sa vykoná, môze hospodársku sútaz iba narusit, a tým poskodit spotrebitelov. Konstatovanie Vseobecného súdu v bode 169 napadnutého rozsudku týkajúce sa jedinej namietanej vety odôvodnenia 902 sporného rozhodnutia preto nebolo narusené ziadnym skreslením. Otázka, ci táto posledná veta obsahovala chybu v písaní, nebola relevantná, pretoze Vseobecný súd správne dospel k záveru, ze Komisia výpocet výsky pokuty v spornom rozhodnutí nezalozila na skutocných úcinkoch porusenia. 61. Pokial ide o údajné zohladnenie pravdepodobných úcinkov porusenia v spornom rozhodnutí pri posudzovaní povahy porusenia, táto cast argumentácie spolocnosti Orange je takisto nedôvodná. Komisia iba subsidiárne pre prípad, ze by Vseobecný súd usúdil, ze úcinky boli zohladnené - quod non -, uviedla, ze teda islo o pravdepodobné a nie skutocné úcinky. S odkazom na body 11, 112 a 166 az 170 napadnutého rozsudku sa Komisia domnieva, ze Vseobecný súd bez skreslenia sporného rozhodnutia v bode 171 napadnutého rozsudku konstatoval, ze Komisia pri posúdení závaznosti zneuzívajúceho správania spolocnosti Orange na úcely stanovenia výsky pokuty pravdepodobné úcinky nezohladnila. Záver uvedený v bode 169 napadnutého rozsudku je so zretelom na odôvodnenia uvedené v spornom rozhodnutí ako taký správny. 62. Pokial ide o údajné nesprávne právne posúdenie a porusenie zásady úcinnej súdnej ochrany, co sa týka posúdenia dôkazov predlozených spolocnostou Orange, táto argumentácia by mala byt, pokial ide o skutocné úcinky zamietnutá, kedze Vseobecný súd v napadnutom rozsudku správne usúdil, ze tieto neboli pri stanovení výsky pokuty zohladnené. Pokial ide o pravdepodobné úcinky, spolocnost Orange ich rozsah pred Vseobecným súdom nespochybnila. Tvrdenia, ktoré sú v tejto súvislosti v odvolaní uvedené, sú neprípustné, pretoze sa týkajú skutkových okolností bez toho, aby bolo vytýkané akékolvek skreslenie. Tieto tvrdenia sú taktiez nedôvodné: kedze Vseobecný súd správne konstatoval, ze Komisia sa pri urcení závaznosti porusenia osobitne o pravdepodobné úcinky neopierala, nebol povinný o dôkazoch predlozených spolocnostou Orange rozhodnút. 63. Pre prípad, ze by Súdny dvor na rozdiel od Vseobecného súdu rozhodol, ze úcinky porusenia boli na úcely stanovenia výsky pokuty zohladnené, Komisia tvrdí, ze sporné rozhodnutie musí byt plne zachované. Skutocný dopad porusenia na trh treba povazovat za dostatocne preukázaný, ak je Komisia schopná poskytnút konkrétne a dôveryhodné dôkazy, z ktorých s primeranou pravdepodobnostou vyplýva, ze porusenie dopad na trh malo. Takéto preukázanie bolo Komisiou v prejednávanej veci vykonané v casti 4.4 hlavy 10 sporného rozhodnutia. Navyse tvrdenia uvedené v odvolaní na úcely preukázania pochybení, ktorých sa Komisia pri stanovovaní pravdepodobných úcinkov porusenia údajne dopustila, nie sú relevantné, pretoze sú zamerané na existenciu skutocných úcinkov. 64. PIIT sa zastáva tvrdení predlozených spolocnostou Orange. Dalej tvrdí, ze Komisia sa vo svojom posudzovaní úcinkov porusenia dopustila závazných chýb tým, ze riadne nezohladnila regulacný kontext a historický rozvoj sirokopásmových sietí v Polsku, co jej analýzu závaznosti porusenia narusilo. Vseobecný súd tieto chyby opomenul sankcionovat. 65. ECTA zastáva názor, ze Vseobecný súd sporné rozhodnutie neskreslil, a predkladá podobnú argumentáciu, akú predlozila Komisia. 2. Posúdenie 66. Castou sporného rozhodnutia, ktorej skreslenie spolocnost Orange namieta, je posledná veta odôvodnenia 902, ktoré sa nachádza v oddiele tohto rozhodnutia venovanom urceniu výsky pokuty, konkrétne v pododdiele, v ktorom Komisia posúdila povahu porusenia na úcely zhodnotenia jeho závaznosti. 67. Toto odôvodnenie znie: "Rovnako ako je to opísané v bode VIII.1, správanie [spolocnosti Orange] patrí medzi zneuzívajúce správania, ktorých cielom je vylúcit konkurentov na maloobchodnom trhu alebo prinajmensom oddialit ich vstup na trh a/alebo expanziu na trhu. Ako bolo uvedené v odôvodnení 892, [spolocnost Orange] si bola vedomá nezákonnosti jej správania. To má negatívny vplyv na hospodársku sútaz a spotrebitelov, ktorí znásajú zvýsenie cien, znízenie výberu a poctu inovujúcich produktov." 68. Nerozumiem, preco Vseobecný súd neakceptoval, ze v tejto poslednej vete Komisia odkazovala na úcinky porusenia na trh, berúc do úvahy najmä to, ze jej konstatovanie zneuzívania zalozila na existencii pravdepodobných odoziev na hospodársku sútaz a spotrebitelov, ktorým v spornom rozhodnutí venovala najmenej 60 odôvodnení. 69. Okrem toho dôvod, ktorý Vseobecný súd v bode 170 napadnutého rozsudku na vylúcenie takéhoto výkladu uviedol, a to skutocnost, ze táto posledná veta na túto cast sporného rozhodnutia neodkazovala, ( [15]13 ) nie je podla môjho názoru mimoriadne presvedcivý. 70. Dalej sa domnievam, ze hlavné nesprávne právne posúdenie, ktorého sa Vseobecný súd v napadnutom rozsudku v súvislosti s porusením zásady úcinnej súdnej ochrany dopustil, je, ze odmietol posúdit to, ci Komisia správne zistila úcinky porusenia, a hoci len preskúmat tvrdenia spolocnosti Orange na túto tému. V rozsahu, v akom spolocnost Orange tvrdí, ze Komisia sa pri výpocte výsky pokuty opierala o skutocné, prípadne pravdepodobné úcinky porusenia, bol Vseobecný súd povinný tieto tvrdenia preskúmat (a nie jednoducho rozhodnút, ze boli "neúcinné") a overit, ci sporné rozhodnutie obsahovalo konkrétne, presvedcivé a dostacujúce dôkazy o týchto úcinkoch, co zjavne neurobil. 71. Platí to o to viac, ze spolocnost Orange Vseobecnému súdu predlozila prvky, ktoré mali za ciel preukázat, ze prístup Komisie bol nesprávny. Tieto prvky, ktoré spolocnost Orange vo svojom odvolaní nanovo podrobne uvádza, neboli Vseobecným súdom zohladnené. 72. So zretelom na skutocnost, ze velká komora Súdneho dvora medzicasom 6. septembra 2017 vydala rozsudok Intel Corporation/Komisia ([16]C-413/14 P, [17]EU:C:2017:632), som presvedcený, ze tento rozsudok treba vykladat v rozsahu, v akom je pre prejednávanú vec relevantný. 73. V krátkosti, rozsudok Intel Corporation/Komisia ([18]C-413/14 P, [19]EU:C:2017:632) bol vydaný na základe odvolania proti rozsudku, ktorým Vseobecný súd rozhodol, ze podmienené zlavy a iné obmedzenia, ktoré majú úcinok vylúcenia, predstavovali zneuzitie dominantného postavenia a boli v rozpore s clánkom 102 ZFEÚ. Súdny dvor rozsudok Vseobecného súdu zrusil s urcením, ze Vseobecný súd nevykonal správne preskúmanie schopnosti predmetných vernostných zliav obmedzit hospodársku sútaz (dalej len "obmedzujúca schopnost"). Súdny dvor dospel k záveru, ze analýza obmedzujúcej schopnosti mala byt vykonaná s ohladom na vsetky okolnosti, a to malo zahrnat preskúmanie vsetkých tvrdení a dôkazov o opaku predlozených obvineným podnikom s cielom spochybnit závery Komisie. 74. Po tom, co v bode 137 uvedeného rozsudku citoval svoju judikatúru (rozsudok Súdneho dvora z 13. februára 1979, Hoffmann-La Roche/Komisia, [20]85/76, [21]EU:C:1979:36, bod [22]89), Súdny dvor v bode 138 uvádza, ze "túto judikatúru vsak treba spresnit, ak dotknutý podnik v priebehu správneho konania uvádza dôkazy preukazujúce, ze jeho konanie nemalo schopnost obmedzit hospodársku sútaz, a najmä nemohlo spôsobit vytýkaný úcinok vylúcenia konkurentov" (kurzívou zvýraznil generálny advokát). 75. V takom prípade je podla nasledujúceho bodu (139) "Komisia povinná nielen analyzovat jednak rozsah dominantného postavenia podniku na relevantnom trhu a jednak mieru pokrytia trhu spornou praktikou, ako aj podmienky a spôsoby poskytovania predmetných zliav, ich trvanie a ich výsky, ale je tiez povinná posúdit prípadnú existenciu stratégie zameranej na vylúcenie prinajmensom rovnako efektívnych konkurentov (pozri analogicky rozsudok z 27. marca 2012, Post Danmark, [23]C-209/10, [24]EU:C:2012:172, bod [25]29)". 76. Podla môjho názoru nejde o výlucne procesné poziadavky. 77. Pripomínam tiez, ze podla bodu 133 tohto rozsudku "v tejto súvislosti treba pripomenút, ze cielom clánku 102 ZFEÚ v nijakom prípade nie je zakázat podniku, aby vlastnou zásluhou nadobudol dominantné postavenie na trhu. Cielom tohto ustanovenia nie je ani zabezpecit, aby konkurenti, ktorí sú menej efektívni ako podnik v dominantnom postavení, zostali na trhu (pozri najmä rozsudok z 27. marca 2012, Post Danmark, [26]C-209/10, [27]EU:C:2012:172, bod [28]21 a citovanú judikatúru). ( [29]14 ) 78. V kazdom prípade, a pokial ide o toto odvolanie, sa domnievam, ze z vyssie uvedeného vyplýva, ze pri rozhodnutí, ktorým Komisia konstatuje existenciu zneuzitia a vykoná posúdenie schopnosti správania vylúcit konkurenta alebo obmedzit alebo inak ovplyvnit hospodársku sútaz a spotrebitelov, je Vseobecný súd nevyhnutne povinný preskúmat vsetky tvrdenia zalobkyne smerujúce k spochybneniu platnosti zistení Komisie o schopnosti predmetného postupu hospodársku sútaz obmedzit. 79. Inak povedané, zásady stanovené Súdnym dvorom v rozsudku Intel Corporation/Komisia ([30]C-413/14 P, [31]EU:C:2017:632) pre posúdenie obmedzujúcej schopnosti zneuzívajúceho postupu sú relevantné nielen vtedy, ked ide o vecné spochybnenie konstatovania porusenia (vo veci, ktorá viedla k uvedenému rozsudku), ale aj vtedy, ked ide o posúdenie povahy a závaznosti porusenia na úcely stanovenia výsky pokuty (ako u tohto prejednávaného odvolania). 80. Na rozdiel od toho, co tvrdí Komisia, sa rozsudok Intel Corporation/Komisia ([32]C-413/14 P, [33]EU:C:2017:632) teda analogicky uplatní na výpocet základnej sumy pokuty stanovenej v clánku 23 ods. 3 nariadenia c. 1/2003. 81. Ako sa totiz uvádza v právnej vede, kým vo veciach kartelov ("kartely") Komisia nie je povinná pri výpocte výsky pokuty zohladnit dopad alebo úcinky porusenia, v prípade zneuzitia dominantného postavenia sa musí nevyhnutne uplatnit iný prístup, pricom sa nemozno opierat o jednoduché "pravidlo odhadu" ( [34]15 ) alebo byt "vseobecným a abstraktným" (bod 169 napadnutého rozsudku). 82. Iste, Komisia má pri stanovovaní výsky pokút mieru volnej úvahy, ( [35]16 ) avsak táto volná úvaha nemôze byt neobmedzená. Pri tomto stanovovaní sa musia brat do úvahy urcité zásady, najmä zásady rovnosti zaobchádzania a proporcionality, pretoze hrozí, ze prílis siroký rozsah volnej úvahy povedie k právnej neistote. Zásada proporcionality preto predstavuje dôlezité obmedzenie miery volnej úvahy Komisie pri stanovovaní výsky pokút. 83. Na potrebu predchádzat urcitým rizikám upozornil uz generálny advokát Tizzano vo svojich návrhoch vo veci Dansk Rřrindustri a i./Komisia ([36]C-189/02 P, [37]EU:C:2004:415, body [38]129, [39]130 a [40]132). Vyberám z nich dva úryvky: "Dalej... musím povedat, ze doteraz vykonané skúmanie [v predmetnej veci] ukazuje, ze metóda výpoctu pouzitá Komisiou nie je úplne bez rizika, co sa týka spravodlivosti systému" (bod 129) a "nezdá sa mi byt úplne v súlade s poziadavkami individualizácie a progresívnosti 'pokuty` - dvoch zásad kardinálnej dôlezitosti v akomkolvek systéme pokút, v trestnej ako aj správnej oblasti - ze, tak ako v týchto prípadoch, niektoré výpoctové operácie sú v podstate formálne a abstraktné z hladiska ich povahy, a preto nemajú konkrétne dosahy na konecnú výsku pokuty [tu poukazujem na"vseobecný a abstraktný" prístup obsiahnutý v bode 169 napadnutého rozsudku]. Takisto nemôze byt ignorovaná skutocnost, ze z tých istých dôvodov nebolo mozné úplne dosiahnut ciel väcsej transparentnosti sledovaný usmerneniami" (bod 130, kurzívou zvýraznil generálny advokát). Generálny advokát dodáva, ze má pochybnosti o tom, ci sú potom pokuty v súlade s poziadavkami spravodlivosti a primeranosti sankcie (bod 133). 84. Okrem toho musí byt miera volnej úvahy, ktorú Komisia pri pokutách má, uplatnená v medziach (a podla poziadaviek) nariadenia c. 1/2003 a najmä jeho clánku 23 ods. 3: "pri stanovení ciastky pokuty sa zohladní závaznost a doba trvania porusovania" (kurzívou zvýraznil generálny advokát), co sa týka zvýsenia alebo znízenia sankcie (a to na rozdiel od usmernení z roku 2006, ktoré o zohladnení úcinkov porusenia hovoria iba na úcely zvýsenia výsky pokuty). ( [41]17 ) 85. Tieto aspekty vsak mozno posúdit iba v kazdom jednotlivom prípade a pri zohladnení vsetkých relevantných okolností prejednávanej veci, a nielen na základe "vseobecného a abstraktného" prístupu (bod 169 napadnutého rozsudku). ( [42]18 ) 86. Rozsudok Intel Corporation/Komisia ([43]C-413/14 P, [44]EU:C:2017:632) vyssie uvedené potvrdzuje v tom rozsahu, ze po prvé zneuzitie dominantného postavenia podla clánku 102 ZFEÚ nemozno preukázat in abstracto, po druhé je potrebné dôkladné preskúmanie vsetkých okolností prejednávanej veci (bod 142 uvedeného rozsudku) a po tretie, ako uvádza generálny advokát Wahl vo svojich návrhoch ( [45]19 ), "miera pravdepodobnosti potrebná na urcenie toho, ze vytýkané správanie predstavuje zneuzívanie dominantného postavenia, [by mala byt "pravdepodobná" a nemala by sa obmedzovat len na] teoretick[ú] moznost vylucujúceho úcinku, ako podla vsetkého navrhuje Komisia". 87. Úvahy Súdneho dvora v rozsudku Intel Corporation/Komisia ([46]C-413/14 P, [47]EU:C:2017:632), ktorý sa sám týkal porusenia, by sa mali obdobne uplatnovat na posúdenie povahy a v dôsledku toho závaznosti porusenia na úcely stanovenia výsky pokuty. 88. V prejednávanej veci spolocnost Orange uviedla konkrétne tvrdenia o tom, preco povaha a závaznost predmetného konania výsku pokuty neodôvodnovali. 89. Povaha a v dôsledku toho závaznost porusenia do velkej miery závisia od tendencie spolocnosti Orange odstránit hospodársku sútaz na maloobchodnom trhu sirokopásmového prístupu v Polsku, a tým nepriaznivo ovplyvnit hospodársku sútaz a spotrebitelov. 90. Spolocnost Orange poukazuje na to, ze Komisia v spornom rozhodnutí svoju teóriu o ujme rozobrala len obmedzene, ked uviedla jej posúdenie skutocných alebo pravdepodobných úcinkov porusenia. V priebehu správneho konania spolocnost Orange predlozila dôkazy a tvrdenia s cielom identifikovat základné chyby Komisie pri posúdení skodlivých úcinkov. 91. Z toho vyplýva - ako to potvrdzuje rozsudok Intel Corporation/Komisia ([48]C-413/14 P, [49]EU:C:2017:632) -, ze Vseobecný súd nemohol viac ignorovat tvrdenia zalobkyne a v prejednávanom prípade mal povinnost preskúmat vsetky dôkazy a tvrdenia, ktoré spolocnost Orange predlozila, aby spochybnila platnost zistení Komisie o schopnosti dotknutého postupu nepriaznivo ovplyvnit hospodársku sútaz v Polsku. 92. V napadnutom rozsudku vsak Vseobecný súd odmietol preskúmat dôvody spolocnosti Orange zalozené na tom, ze Komisia nálezite nevyhodnotila pravdepodobné alebo skutocné úcinky porusenia zo strany zalobkyne, respektíve v rámci tohto posúdenia nepredlozila konkrétne prvky a presvedcivé a dostatocné dôkazy, odôvodnujúce najmä pouzitie hranice 10 % na úcely výpoctu základnej sumy pokuty. 93. Vseobecný súd zamietol tvrdenia spolocnosti Orange v celom rozsahu, pricom konstatoval, ze Komisia nezohladnila ani skutocné úcinky, ani pravdepodobné úcinky porusenia a ze jednoducho posúdila povahu porusenia "vseobecným a abstraktným spôsobom", ked urcila, ze správanie bolo spôsobilé nepriaznivo ovplyvnit hospodársku sútaz a spotrebitelov (pozri bod 169 napadnutého rozsudku), ale takýto náhodný, nepresný a hypotetický prístup mu aj postacoval. 94. Vseobecný súd z neho vyvodil záver, ze nebolo potrebné preskúmat tvrdenia zalobkyne týkajúce sa pochybení, ktorých sa Komisia údajne pri posúdení pravdepodobných alebo skutocných protisútazných úcinkov dopustila, pretoze boli "neúcinné" (pozri napadnutý rozsudok, bod 173). 95. Myslím si (rovnako ako spolocnost Orange), ze je zarázajúce konstatovat, ze v bodoch 25 a 26 svojej dupliky Komisia podporuje závery Vseobecného súdu v bode 169 napadnutého rozsudku, ked potvrdzuje, ze: "... Je teda výstizné, ze správanie sa spolocnosti Orange bolo spôsobilé negatívne zasiahnut hospodársku sútaz a spotrebitelov. ... V prípade, o aký ide v prejednávanej veci, dochádza prinajmensom k pravdepodobným protisútazným úcinkom. ... zneuzívajúce správanie, ktoré je spôsobilé vylúcit konkurentov a ktoré sa vykoná, môze hospodársku sútaz iba narusit, a tým poskodit spotrebitelov" (kurzívou zvýraznil generálny advokát). 96. To poodhaluje formalistický prístup, ktorý Komisia uplatnila, aby sa zbavila dôkazného bremena skôr na základe záverov a predpokladov nez odkazom na dôkazy o úcinkoch, a bez toho, aby pomocou riadneho odôvodnenia vyvrátila protiargumenty zalovanej strany. 97. Vseobecný súd sa k prístupu Komisie priklonil a neoveril jednak, ci boli skutkové okolnosti, o ktoré sa Komisia pri skonstatovaní, ze porusenie mohlo mat na hospodársku sútaz negatívny vplyv, opierala, správne uvedené a jednak, ci sa Komisia v odhade nedopustila nesprávneho posúdenia rozsahu a pravdepodobnosti nepriaznivých úcinkov, a ci boli právne dôsledky vyvodené z týchto skutkových okolností správne. 98. Tento abstraktný prístup je v rozpore s dôkaznými poziadavkami, ktoré pripomenul uz generálny advokát Wahl vo svojich návrhoch vo veci Intel Corporation/Komisia ([50]C-413/14 P, [51]EU:C:2016:788, body [52]114 az [53]121) a ku ktorým sa pridávam: "[Protisútazná] schopnost nemôze byt len hypotetická alebo teoreticky mozná" a "cielom posúdenia schopnosti je urcit, ci má vytýkané správanie s najvyssou pravdepodobnostou protisútazný vylucujúci úcinok" a "posúdenie schopnosti v súvislosti so správaním, pri ktorom platí domnienka protizákonnosti, treba chápat tak, ze smeruje k urceniu, ze dotknuté správanie vzhladom na vsetky okolnosti nemá len nejednoznacné úcinky na trh..., ale ze jeho domnelé obmedzujúce úcinky sú v skutocnosti potvrdené" (kurzívou zvýraznil generálny advokát). 99. V rovnakom duchu sa pripájam k záverom generálneho advokáta Mazáka vo veci Deutsche Telekom/Komisia ([54]C-280/08 P, [55]EU:C:2010:212, bod [56]64), a vo veci TeliaSonera Sverige ([57]C-52/09, [58]EU:C:2010:483, body [59]39 az [60]40), ( [61]20 ) ktoré obsahujú obdobné poziadavky. 100. Myslím si (rovnako ako spolocnost Orange), ze prístup Vseobecného súdu v napadnutom rozsudku je tiez v rozpore s tvrdením Súdneho dvora v bodoch 138 az 146 rozsudku Intel Corporation/Komisia ([62]C-413/14 P, [63]EU:C:2017:632), podla ktorého "prinálezí" Komisii a následne Vseobecnému súdu "preskúmat vsetky tvrdenia zalobcu spochybnujúce dôvodnost zistení Komisie s ohladom na schopnost dotknutého [zneuzívania] vylucovat z trhu" (kurzívou zvýraznil generálny advokát). ( [64]21 ) 101. Prístup Vseobecného súdu v napadnutom rozsudku sa tiez podobá tomu, ktorý Súdny dvor (rovnako ako generálny advokát Wahl v tejto veci) kritizoval v rozsudku Intel Corporation/Komisia ([65]C-413/14 P, [66]EU:C:2017:632) - tak to tiez bolo v prípade veci v konaní na prvom stupni, ktoré viedlo k vydaniu rozsudku z 10. júla 2014, Telefónica a Telefónica de Espańa/Komisia ([67]C-295/12 P, [68]EU:C:2014:2062), kde som takýto prístup kritizoval v návrhoch, ktoré som v uvedenej veci predniesol ([69]C-295/12 P, [70]EU:C:2013:619). 102. Takýto prístup Vseobecného súdu je tiez v rozpore s bodom 20 usmernení o pokutách z roku 2006, podla ktorých "vyhodnotenie závaznosti sa vykoná na osobitne na kazdý typ porusenia prihliadajúc na vsetky relevantné okolnosti prípadu". ( [71]22 ) 103. Odmietnutie Vseobecného súdu vykonat podrobné a úplné preskúmanie tvrdení a dôkazov predlozených spolocnostou Orange sa tiez rovnalo nedostatku primeraného a úplného preskúmania zákonnosti sporného rozhodnutia podla clánku 263 ZFEÚ. ( [72]23 ) 104. Vseobecný súd navyse nesprávne uplatnil kritérium proporcionality pokuty vzhladom na povahu, a teda závaznost porusenia, cím spolocnosti Orange neumoznil úcinnú súdnu ochranu. 105. Pokutu totiz nemozno povazovat za primeranú, ak prvky rozhodujúce pre jej výsku opísané v spornom rozhodnutí (najmä ak ide o povahu, a teda závaznost porusenia) nie sú správne preskúmané Vseobecným súdom, ( [73]24 ) ktorý sa nemôze obmedzovat na preskúmanie súladu s usmerneniami, ale sám musí preskúmat primeranost predmetnej sankcie. ( [74]25 ) 106. V rozsudku Intel Corporation/Komisia ([75]C-413/14 P, [76]EU:C:2017:632) Súdny dvor dôrazne pripomenul, ze ani správanie, o ktorom sa mozno domnievat, ze v oblasti hospodárskej sútaze vyvoláva pochybnosti, nemozno len ako také odsúdit. 107. To znamená, ze je mozné, ze Komisia môze mat v prejednávanej veci v konecnom dôsledku úspech, avsak Vseobecný súd musí najprv preskúmat tvrdenia uvedené spolocnostou Orange v prvostupnovom konaní v druhej casti tretieho zalobného dôvodu. 108. Druhý odvolací dôvod preto povazujem za dôvodný. Napadnutý rozsudok musí byt teda zrusený a vec vrátená Vseobecnému súdu, aby preskúmal tvrdenia spolocnosti Orange. C. O tretom zalobnom dôvode zalozenom na nesprávnom právnom posúdení a na skreslení skutocností v spise tým, ze investície vynalozené spolocnostou Orange neboli zohladnené ako polahcujúca okolnost 1. Zhrnutie tvrdení úcastníkov konania 109. Spolocnost Orange tvrdí, ze Vseobecný súd tým, ze zamietol jej argumentáciu, podla ktorej Komisia mala za polahcujúcu okolnost oznacit investície, ktoré spolocnost Orange vynalozila s cielom zlepsit siet sluzieb sirokopásmového prístupu v Polsku, skreslil skutocnosti uvedené v spise a dopustil sa viacerých nesprávnych právnych posúdení a/alebo zjavne nesprávneho posúdenia, pricom oboje mali viest k znízeniu výsky pokuty. 110. Po prvé na konci bodu 208 napadnutého rozsudku Vseobecný súd správne zamietol tvrdenie Komisie v odôvodnení 915 sporného rozhodnutia, ked rozhodol, ze na úcely oznacenia za polahcujúcu okolnost je irelevantné, ze tieto investície povahu porusenia nemenia. V bodoch 192 az 209 napadnutého rozsudku sa vsak odchýlil od odôvodnenia obsiahnutého v spornom rozhodnutí o tom, preco tieto investície neboli za polahcujúcu okolnost oznacené, a nahradil ho svojím vlastným odôvodnením. Tým porusil pravidlo, ktoré stanovuje, ze v rámci preskúmania zákonnosti, ktoré je upravené v clánku 263 ZFEÚ, nemôze odôvodnenie autora napadnutého aktu nahradit svojím vlastným odôvodnením. 111. Po druhé Vseobecný súd sa dopustil nesprávneho právneho posúdenia a/alebo zjavne nesprávneho posúdenia tým, ze rozhodol, ze predmetné investície nemohli byt oznacené za nápravné opatrenia. Na jednej strane, odchylne od toho, co bolo v bodoch 199 az 201 napadnutého rozsudku rozhodnuté, z rozsudku z 30. apríla 2009, Nintendo a Nintendo of Europe/Komisia ([77]T-13/03, [78]EU:T:2009:131), ako aj z rozhodnutí vnútrostátnych orgánov hospodárskej sútaze mozno vyvodit, ze pojem náhrada môze zahrnat priaznivé úcinky, ktoré sú skôr naturálnej nez financnej povahy, aj ked sú nepriame. Clánok 18 ods. 3 smernice 2014/104 to potvrdzuje. Na druhej strane bolo v prejednávanej veci nemozné priame náhrady kvantifikovat a presne a úcinne ich priradit. Ak by teda spolocnost Orange predmetné investície, ktorých význam a priaznivé úcinky AO a UKE uznali, jednostranne nevynalozila, len málo osôb by získalo náhradu. Vseobecný súd navyse v bodoch 204 az 206 napadnutého rozsudku nesprávne konstatoval, ze tieto priaznivé úcinky vyplynuli z dohody s UKE a nie z uvedených investícií. 112. Po tretie Vseobecný súd sa dopustil nesprávneho právneho posúdenia a skreslil skutocnosti uvedené v spise, ked v bode 202 napadnutého rozsudku rozhodol, ze investície boli motivované zámerom spolocnosti Orange zabránit funkcnému rozdeleniu, ktorý mal UKE v úmysle. V písomných podaniach ani v spornom rozhodnutí nie je uvedené ziadne tvrdenie týkajúce sa dôvodov, ktoré spolocnost Orange k uzatvoreniu dohody s UKE viedli, a Vseobecný súd nemôze odôvodnenie Komisie nahradit svojím vlastným odôvodnením, inak sa dopustí protiprávneho nahradenia dôvodov a porusenia rovnosti a práva na obhajobu. Navyse tieto investície boli dobrovolné, co Komisia sama v bode 140 sporného rozhodnutia uznala. 113. Po stvrté Vseobecný súd v bode 203 napadnutého rozsudku nesprávne konstatoval, ze predmetné investície boli iba "normálnym prvkom podnikatelského zivota". Toto tvrdenie protirecí konstatovaniu uvedenému v bode 202 daného rozsudku, pretoze tie isté investície nemôzu byt výsledkom hrozby regulacného zásahu a zároven prvkom normálneho podnikatelského zivota. V kazdom prípade tieto investície neboli vynalozené s úmyslom dosiahnut zisk, urcite nie ekonomicky udrzatelný, ale s cielom nahradit skodu obetiam protiprávneho správania. 114. Okrem toho polahcujúce okolnosti nepredstavujú uzatvorenú kategóriu a to, ze neexistuje súdny precedens, uznaniu existencie polahcujúcej okolnosti nebráni. 115. Komisia poznamenáva, ze tento odvolací dôvod musí byt zamietnutý ako neúcinný a/alebo neprípustný. 116. Navyse tento odvolací dôvod nie je dôvodný, pretoze spolocnost Orange nepreukázala, ze podla uplatnitelného právneho rámca bol Vseobecný súd povinný predmetné investície ako nápravné opatrenie zohladnit. 117. Po prvé Komisia má pri urcovaní významu prípadného znízenia výsky pokuty na základe polahcujúcich okolností volnú úvahu. 118. Po druhé Vseobecný súd sa neopieral o "nové dôvody odôvodnujúce odmietnutie Komisie" znízit výsku pokuty. 119. Po tretie rozhodnutie Vseobecného súdu, ze investície boli motivované vôlou vyhnút sa regulacným sankciám, vyplýva z jeho preskúmania dôkazov o hrozbe funkcného rozdelenia, na ktorú Komisia v spornom rozhodnutí poukázala. Pritom nekonstatoval, ze riziko funkcného rozdelenia bolo jediným dôvodom podpísania dohody s UKE, ani nezamietol dobrovolnú povahu týchto investícií. 120. Po stvrté Vseobecný súd sa nedopustil nesprávneho posúdenia, ked sa domnieval, ze investície a ich prípadné priaznivé úcinky boli súcastou dohody uzatvorenej s UKE. 121. PIIT tvrdí, podobne ako spolocnost Orange, ze predmetné investície sú svojou povahou nápravné, co vyplýva zo skutkových okolností uvedených v pripomienkach predlozených PIIT Vseobecnému súdu. Vseobecný súd sa preto tým, ze tieto ako polahcujúcu okolnost nezohladnil, dopustil nesprávneho právneho posúdenia. Okrem toho nesprávne posúdil dôkazy, ktoré predlozila PIIT, a skreslil ich obsah, najmä, ked v bode 204 napadnutého rozsudku rozhodol, ze tézy, ktoré PIIT vo svojom vyjadrení predlozila, boli spochybnené dokumentmi, ktoré boli jeho prílohami. V bode 206 napadnutého rozsudku tiez nesprávne rozhodol, ze úcinky priaznivé pre AO a konecných uzívatelov sa mali pripisovat výlucne dohode s UKE a nie daným investíciám. 122. ECTA predkladá argumentáciu, ktorá je svojou podstatou obdobná tej, ktorú predlozila Komisia. 2. Posúdenie 123. Zastávam názor, ze tento odvolací dôvod je neprípustný v rozsahu, v ktorom spolocnost Orange v skutocnosti spochybnuje posúdenie skutkových okolností vykonané Vseobecným súdom a vyzýva Súdny dvor, aby skutocnosti zistené Vseobecným súdom preskúmal. 124. Orange totiz spochybnuje záver Vseobecného súdu o tom, co spolocnost Orange k vynalozeniu predmetných investícií viedlo, o ich povahe a o ich mozných dôsledkoch. Vsetky tieto prvky sú skutkovými okolnostami. Podla judikatúry Súdneho dvora "... záver o skutkových okolnostiach patrí pod zvrchovanú právomoc Vseobecného súdu, ktorú Súdny dvor nemôze na seba prevziat v rámci preskúmania, ktoré vykonáva" [uznesenie z 15. júna 2012, Otis Luxembourg a i./Komisia ([79]C-494/11 P, neuverejnené, [80]EU:C:2012:356, bod [81]48)]. 125. Tento odvolací dôvod navyse povazujem za nedôvodný. 126. Aj ked má Vseobecný súd v rámci preskúmania zákonnosti upraveného v clánku 263 ZFEÚ právomoc preskúmat a pouzit dôkazy, ktoré mu boli úcastníkmi konania predlozené, ( [82]26 ) z ustálenej judikatúry vsak vyplýva, ze v rámci takéhoto preskúmania nemôzu súdy Únie v ziadnom prípade nahradit odôvodnenie autora napadnutého aktu svojím vlastným odôvodnením. ( [83]27 ) 127. Naopak, ked vykonáva svoju neobmedzenú právomoc, je súd Únie okrem samotného preskúmania zákonnosti sankcie oprávnený na úcely urcenia výsky tejto sankcie nahradit posúdenie autora aktu, v ktorom bola táto suma pôvodne stanovená, svojím vlastným posúdením, avsak rozsah tejto neobmedzenej súdnej právomoci je prísne obmedzený na urcenie výsky pokuty. ( [84]28 ) 128. Na základe týchto zásad súhlasím so Vseobecným súdom. 129. Vseobecný súd sa tu totiz opiera o svoje vlastné posúdenie sporného rozhodnutia, ako aj o pripomienky predlozené úcastníkmi v priebehu konania. ( [85]29 ) K týmto zisteniam sa dospelo ako odpoved na tvrdenia spolocnosti Orange, ktorá sa presne na tieto zálezitosti odvolávala. Spolocnost Orange preto nemôze tvrdit, ze Vseobecný súd v tomto ohlade nahradil odôvodnenie Komisie svojím vlastným. 130. Dalej je záver Vseobecného súdu, podla ktorého boli investície motivované úmyslom vyhnút sa sankciám, ako je funkcné rozdelenie, zjavne zalozený na urcitých prvkoch obsiahnutých v spornom rozhodnutí. ( [86]30 ) Spolocnost Orange o týchto dôkazoch vedela a nikdy ich nespochybnila. 131. Navyse, tiez co sa týka konstatovania Vseobecného súdu, podla ktorého predmetné investície predstavovali "prvok... podnikatelského zivota" a "uskutocnili sa s perspektívou zisku", nemozno tvrdit, ze Vseobecný súd nahradil odôvodnenie Komisie svojím vlastným. Naopak, Vseobecný súd pri preskúmaní, ci sa Komisia dopustila nesprávneho posúdenia, odpovedal na tvrdenia predlozené spolocnostou Orange aj vzhladom na dôkazy predlozené úcastníkmi konania. Tak replika Komisie (bod 133), ako aj jej duplika (bod 64) totiz obsahujú prvky, ktoré Vseobecnému súdu umoznovali zamietnut tvrdenia zalobkyne a dospiet k záveru, ze investície vynalozené spolocnostou Orange boli v skutocnosti vykonané v jej vlastnom záujme. Sporné rozhodnutie okrem toho obsahuje niekolko prvkov, ktoré poukazujú na význam neustáleho úsilia o investovanie do odvetvia telekomunikácií (odôvodnenie 807 sporného rozhodnutia), ako aj na vseobecnú motiváciu spolocnosti Orange (dosiahnutie úspor) investovat (odôvodnenie 661 toho istého rozhodnutia). 132. Napokon sa domnievam (tak ako Komisia), ze Vseobecný súd sa neoprel o "nové dôvody odôvodnujúce odmietnutie Komisie" znízit výsku pokuty. Vsetky prvky preskúmané Vseobecným súdom, ako aj vsetky dôvody, preco predmetné investície nemali byt oznacené za polahcujúce okolnosti, vyplynuli z podaní, ktoré mu boli predlozené, a zo sporného rozhodnutia. Navyse Vseobecný súd tým, ze sa rozhodol výsku pokuty nezmenit, jednoducho uplatnil svoju neobmedzenú právomoc. 133. Dalej, na rozdiel od toho, co tvrdí spolocnost Orange, Vseobecný súd v bodoch 204 az 206 napadnutého rozsudku nekonstatoval, ze predmetné investície nemali priaznivé úcinky. Vseobecný súd totiz na základe vlastnej analýzy dokumentov, ktoré Komisia uplatnila, konstatoval, ze niektoré z nich potvrdzovali, ze tak AO, ako aj UKE priaznivé úcinky investícií uznali. Vseobecný súd zároven v bode 203 napadnutého rozsudku uznal moznú existenciu urcitých nepriamych výhod pre koncových uzívatelov a AO. Usúdil vsak, ze povaha týchto priaznivých úcinkov nebola taká, aby spôsobila nesprávne posúdenie Komisie pri odmietnutí uznat spolocnosti Orange polahcujúce okolnosti, a rozhodne nie taká, aby v tejto súvislosti odôvodnila znízenie výsky pokuty - co je nieco zásadne iné nez priaznivé úcinky neuznat. 134. Podla spolocnosti Orange (bod 64 odvolania) sú nesprávne právne posúdenie a zjavne nesprávne posúdenie pri posudzovaní polahcujúcich okolností spojené so záverom, ze po prvé iba priama financná kompenzácia môze predstavovat nápravné opatrenie a ze po druhé dotknuté investície nie sú urcené na odskodnenie tretích strán. 135. S touto tézou nesúhlasím. Po prvé podla ustálenej judikatúry Únie usmernenia neuvádzajú taxatívny výpocet polahcujúcich okolností, ktoré by Komisia musela zohladnit. V dôsledku toho si Komisia ponechala urcitý rozsah volnej úvahy na posúdenie celkového významu prípadného znízenia sumy pokút na základe polahcujúcich okolností. ( [87]31 ) V dôsledku toho usmernenia z roku 2006 obsahujú neúplný zoznam faktorov, ktoré sa Komisia môze rozhodnút v rámci polahcujúcich okolností zohladnit. 136. Okrem toho mozno zdôraznit, ze Komisia berie polahcujúce okolnosti na úcely znízenia základnej výsky pokuty do úvahy coraz výnimocnejsie, o to viac po prijatí usmernení z roku 2006. ( [88]32 ) 137. Po druhé súdy Únie a Komisia nikdy neakceptovali, ze investície, o aké ide vo veci samej, sa môzu povazovat za polahcujúce okolnosti odôvodnujúce znízenie výsky pokuty. 138. Vo svojom jedinom rozsudku, pokial ide o moznost priznat znízenie výsky pokuty z dôvodu uhradených kompenzácií ( [89]33 ), Vseobecný súd vzhladom na výnimocné okolnosti pripustil, ze by mal zohladnit "financné kompenzácie, ktoré [dotknutý] podnik poskytol tretím osobám poskodeným [porusením], ktoré boli uvedené v oznámení o výhradách". 139. V tejto veci Komisia znízila výsku pokuty ulozenej spolocnosti Nintendo o 300000 eur s cielom zohladnit náhrady v celkovej výske 375000 eur, ktoré táto ponúkla tretím stranám urceným v oznámení o výhradách ako strany, ktorým bola spôsobená financná ujma z dôvodu protiprávneho správania. ( [90]34 ) V tejto súvislosti je rovnako relevantná vec Independent Schools (rozhodnutie orgánu hospodárskej sútaze Spojeného královstva z 20. novembra 2006, vec CA 98/05/2006), citovaná Vseobecným súdom v bode 201 napadnutého rozsudku. 140. Navyse, nic v rozhodovacej praxi Komisie ku dnesnému dnu miernejsí prístup nenaznacuje. Konkrétne vo svojom rozhodnutí vo veci "Mestské vykurovacie potrubie" ( [91]35 ) sa Komisia rozhodla znízit výsku pokuty jedného z úcastníkov kartelu z dôvodu "významného odskodnenia", ktoré tento zaplatil podniku oznacenému v oznámení o výhradách ako jedného z tých, proti komu páchatelia porusenia prijali zosúladené opatrenia, aby jeho cinnosti na území jedného clenského státu obmedzili alebo ho jednoducho z trhu vylúcili. 141. Napokon, ako uvádza Komisia, dotknuté investície nemali s porusením ziaden súvis a ich urcením nebolo odskodnit AO a konecných uzívatelov za prípadnú skodu, ktorú utrpeli. 142. Domnievam sa, ze tento scenár nemozno kategoricky vylúcit, ale nic to nemení na tom, ze ak by sa investície, ktoré podnik v dominantnom postavení do jeho vlastnej infrastruktúry po porusení vynalozil, mali "automaticky" povazovat za polahcujúcu okolnost, narusil by sa tým odstrasujúci úcinok pokút. 143. Ako uvádza Komisia, clánok 18 ods. 3 smernice 2014/104 potvrdzuje iba to, ze orgány na ochranu hospodárskej sútaze majú právomoc volnej úvahy, pokial ide o zohladnenie priamych platieb poskodeným stranám ako polahcujúcich okolností, a ze v zásade jediná náhrada, ktorá môze byt zohladnená, je penazná náhrada zaplatená priamo poskodenej strane. 144. Vseobecný súd sa nedopustil nesprávneho posúdenia, ked sa domnieval, ze investície a ich prípadné priaznivé úcinky boli súcastou dohody uzatvorenej s UKE. Vzhladom na dôkazy, ktoré mu boli predlozené, mohol navyse oprávnene konstatovat, ci dokonca aj predpokladat, ze dodatocné pozitívne úcinky, na ktoré sa spolocnost Orange odvolávala, nepredstavovali náhradu, ktorú by Komisia mohla zohladnit. 145. Tretí odvolací dôvod sa preto musí zamietnut ako neprípustný a v kazdom prípade ako nedôvodný. IV. O trovách 146. Vzhladom na to, ze vec sa vracia Vseobecnému súdu, o trovách tohto odvolacieho konania sa rozhodne neskôr. V. Záver 147. Z týchto dôvodov navrhujem, aby Súdny dvor: - zrusil rozsudok Vseobecného súdu Európskej únie zo 17. decembra 2015, Orange Polska/Komisia ([92]T-486/11, [93]EU:T:2015:1002) v rozsahu, v akom sa Vseobecný súd dopustil nesprávneho právneho posúdenia, kedze nepreskúmal tvrdenia, ktoré uviedla spolocnost Orange Polska S.A. v rámci druhej casti tretieho zalobného dôvodu v prvostupnovom konaní, ktoré boli zalozené na existencii pochybení v záveroch Komisie o vplyve porusenia na dotknuté trhy, cím porusil zásadu úcinnej súdnej ochrany a zásadu proporcionality pokuty, - zamietol odvolanie vo zvysnej casti a - vrátil vec Vseobecnému súdu na nové preskúmanie argumentácie, ktorá je základom druhého odvolacieho dôvodu, a rozhodol, ze o trovách sa rozhodne neskôr. __________________________________________________________________ ( [94]1 ) Jazyk prednesu: francúzstina. ( [95]2 ) Rozhodnutie z 22. júna 2011 týkajúce sa konania o uplatnení clánku 102 ZFEÚ (vec COMP/39.525 - Telekomunikacja Polska, dalej len "sporné rozhodnutie"). ( [96]3 ) Napriek tomu, ze sporné rozhodnutie sa týka podniku Telekomunikacja Polska a ze k jeho premene na spolocnost Orange doslo po skoncení písomnej casti konania pred Vseobecným súdom, postacuje, ze tieto návrhy na úcely odvolania a v záujme zjednodusenia odkazujú len na spolocnost Orange. ( [97]4 ) Úrad, ktorý bol pôvodne zriadený, nahradil 16. januára 2006 Urzad Komunikacji Elektronicznej (Úrad pre elektronické komunikácie, Polsko, dalej len "UKE"). ( [98]5 ) Nariadenie Rady zo 16. decembra 2002 o vykonávaní pravidiel hospodárskej sútaze stanovených v clánkoch [101 a 102 ZFEÚ] ([99]Ú. v. ES L 1, 2003, s. 1; Mim. vyd. 08/002, s. 205). ( [100]6 ) Smernica z 26. novembra 2014 o urcitých pravidlách upravujúcich zaloby podla vnútrostátneho práva o náhradu skody utrpenej v dôsledku porusenia ustanovení práva hospodárskej sútaze clenských státov a Európskej únie ([101]Ú. v. EÚ L 349, 2014, s. 1). ( [102]7 ) Nariadenie Rady (EHS) c. 17 z 21. februára 1962, prvé nariadenie implementujúce clánky [101 a 102 ZFEÚ] ([103]Ú. v. ES 1962, 13, s. 204; Mim. vyd. 08/001, s. 3). ( [104]8 ) Rozsudok z 2. marca 1983, GVL/Komisia ([105]7/82, [106]EU:C:1983:52). ( [107]9 ) Pozri v tomto zmysle rozsudok z 15. júla 1970, ACF Chemiefarma/Komisia, [108]41/69, [109]EU:C:1970:71, body [110]171 az [111]175. ( [112]10 ) Pozri rozsudok z 2. marca 1983, GVL/Komisia ([113]7/82, [114]EU:C:1983:52, body [115]22 a [116]23). Pozri tiez rozsudok zo 6. októbra 2005, Sumitomo Chemical a Sumika Fine Chemicals/Komisia ([117]T-22/02 a T-23/02, [118]EU:T:2005:349, body [119]61 a [120]131). ( [121]11 ) Z akéhokolvek dôvodu, najmä preto, ze pätrocná premlcacia lehota uplynula alebo preto, ze Komisia sa domnieva, ze predmetné správanie ulozenie pokuty neodôvodnuje. ( [122]12 ) Rozsudky zo 6. októbra 2005, Sumitomo Chemical a Sumika Fine Chemicals/Komisia ([123]T-22/02 a T-23/02, [124]EU:T:2005:349, body [125]131 a [126]132), a zo 16. novembra 2006, Peróxidos Orgánicos/Komisia ([127]T-120/04, [128]EU:T:2006:350, bod [129]18). ( [130]13 ) Ide o tú cast, kde Komisia predlozila svoje pripomienky k pravdepodobným úcinkom porusenia. ( [131]14 ) Pozri tiez COATES, K.: The Intel CJ Ruling: More Than A Nudge Towards Economic Analysis. Competition Policy International, október 2017, s. 4. ( [132]15 ) Pozri LIANOS, I., GERADIN, D.: Handbook on European Competition Law - Enforcement and Procedure. Edward Elgar, Cheltenham, 2013, s. 359. Pozri tiez AL-AMEEN, A.: Antitrust Fines-Seeking Justice, Competition. In: Law Review. 2010, c. 7, s. 83 a 88. ( [133]16 ) Pozri v tomto zmysle rozsudok z 20. marca 2002, LR AF 1998/Komisia ([134]T-23/99, [135]EU:T:2002:75, bod [136]231). ( [137]17 ) Pozri bod 31 usmernení ("Komisia takisto zohladní nutnost zvýsit sankciu tak, aby prevýsila nezákonný zisk uskutocnený vdaka poruseniu, ak je takýto odhad mozný"). Prístup, ktorý navrhujem, je podobný prístupu v rozsudkoch z 20. júna 1978, Tepea/Komisia ([138]28/77, [139]EU:C:1978:133, body [140]66 a [141]67); z 11. marca 1999, Thyssen Stahl/Komisia ([142]T-141/94, [143]EU:T:1999:48, bod [144]646); z 9. júla 2009, Peugeot a Peugeot Nederland/Komisia ([145]T-450/05, [146]EU:T:2009:262, body [147]301 az [148]305, [149]328 a [150]329), a z 1. júla 2010, AstraZeneca/Komisia ([151]T-321/05, [152]EU:T:2010:266, bod [153]905), a pokial ide o posúdenie polahcujúcich okolností, rozsudky zo 6. apríla 1995, Martinelli/Komisia ([154]T-150/89, [155]EU:T:1995:70, bod [156]60), a z 11. marca 1999, Cockerill-Sambre/Komisia ([157]T-138/94, [158]EU:T:1999:47, bod [159]572). ( [160]18 ) Prístup, ktorý navrhujem, je uz v judikatúre a praxi niektorých clenských státov uplatnovaný: pozri dôlezitý rozsudok anglického súdu specializovaného na právo hospodárskej sútaze [Competition Appeal Tribunal (Odvolací súd pre hospodársku sútaz, Spojené královstvo)] vo veci "Construction Bid Rigging", vec c. 1114-1119-1127-1129-1132-1133/1/1/09 (2011) CAT 3, odsek 102; pozri tiez návrh nových usmernení pre výpocet výsky pokút orgánom hospodárskej sútaze Spojeného královstva, ktorý pri stanovovaní výsky pokuty zohladnuje úcinky (https://www.gov.uk/government/consultations/ca98-penalties-guidance). Mozno sa analogicky inspirovat zásadami uplatnovanými v trestnom práve, kde dosah, ba dokonca neexistencia dosahu hrá významnú úlohu (pozri napríklad "Guideline - Overarching Principles: Seriousness" vydané britským Sentencing Guidelines Council, 2004, s. 3 - 4). Pozri takisto LIANOS a GERADIN: c. d., s. 359 a 360. ( [161]19 ) Návrhy, ktoré predniesol generálny advokát Wahl vo veci Intel Corporation/Komisia ([162]C-413/14 P, [163]EU:C:2016:788, bod [164]118). ( [165]20 ) Pozri tiez vec Meo - Serviços de Comunicaçőes e Multimédia (C-525/16), ktorá je v konaní, a návrhy, ktoré predniesol generálny advokát Wahl v tejto veci ([166]EU:C:2017:1020) a ktoré sú uz k dispozícii. ( [167]21 ) Ako poukazuje právna veda (VENIT, J. S.: "The judgment of the European Court of Justice in Intel v Commission: a procedural answer to a substantive question?" In: European Competition Journal, s. 11): "Rozsudok Súdneho dvora, ktorý jednoznacne odmieta pozíciu obhajovanú Komisiou a podporovanú Vseobecným súdom, stanovuje, ze bez ohladu na to, ci je zlava podmienená exkluzivitou, sú vo veciach v oblasti hospodárskej sútaze skutkové okolnosti dôlezité a bolo by váznym pochybením neposúdit vsetky relevantné skutkové okolnosti, prinajmensom v tých veciach, kde na základe týchto skutkových okolností existuje hodnoverné tvrdenie, ze správanie dominantného podniku nemuselo byt spôsobilé vylúcit jeho konkurentov. ... Súdny dvor sa postavil priamo proti Komisii a Vseobecnému súdu, ked odmietol ,prístup, ze skutkové okolnosti sú irelevantné`, prinajmensom tam, kde zalovaný za pomoci podporných dôkazov tvrdí, ze jeho správanie nemohlo viest k údajným úcinkom vylúcenia" a "ze Vseobecný súd je povinný preskúmat vsetky tvrdenia zalovaného súvisiace s uplatnením daného testu" (kurzívou zvýraznil generálny advokát). ( [168]22 ) Bod 19 uvedených usmernení stanovuje, ze "základná výska pokuty bude súvisiet s urcitou castou hodnoty predaja stanovenou v závislosti od stupna závaznosti porusenia a vynásobenou poctom rokov, v ktorých porusenie trvalo" a bod 22, ze "pri rozhodovaní o tom, ci cast hodnoty predaja, ktorá sa má vziat do úvahy pre daný prípad by mala byt situovaná v hornej alebo v dolnej casti stupnice, Komisia zohladní urcitý pocet ukazovatelov, napríklad povahu porusenia, kumulovaný podiel vsetkých zúcastnených strán na trhu, geografický rozsah porusenia, uskutocnenie alebo neuskutocnenie porusenia". ( [169]23 ) Rozsudok z 8. decembra 2011, KME Germany a i./Komisia ([170]C-272/09 P, [171]EU:C:2011:810, body [172]129 az [173]133). ( [174]24 ) Pozri moje návrhy vo veci Telefónica a Telefónica de Espańa/Komisia ([175]C-295/12 P, [176]EU:C:2013:619, bod [177]107 a nasl.). Ako uvádza právna veda (FORRESTER, I. S.: A challenge for Europe's judges: the review of fines in competition cases. In: European Law Review. 2011, zv. 36, c. 2, s. 185 a 197), "pri preskúmaní [pokút] by sa mala klást otázka, ci sankcia ulozená podniku zodpovedala individuálnej závaznosti porusenia". ( [178]25 ) Pozri v tomto zmysle rozsudok z 8. decembra 2011, Chalkor/Komisia ([179]C-386/10 P, [180]EU:C:2011:815, bod [181]78). Navyse systém stanovovania pokút, ktorý zohladnuje úcinok alebo dosah porusenia, viac zodpovedá zásade proporcionality, ktorá vyzaduje, aby "sankcie boli priamou reakciou za protiprávne konanie porusovatela" (pozri FISH, M.: An Eye for an Eye: Proportionality as a Moral Principle of Punishment. In: Oxford Journal of Legal Studies. 2008, s. 28 a 57). ( [182]26 ) Pozri v tomto zmysle najmä rozsudok z 21. januára 2016, Galp Energía Espańa a. i./Komisia ([183]C-603/13 P, [184]EU:C:2016:38, bod [185]72 a citovaná judikatúra). ( [186]27 ) Rozsudky z 24. januára 2013, Frucona Kosice/Komisia ([187]C-73/11 P, [188]EU:C:2013:32, bod [189]89 a citovaná judikatúra), ako aj z 21. januára 2016 (Galp Energía Espańa a i./Komisia, [190]C-603/13 P, [191]EU:C:2016:38, bod [192]73). ( [193]28 ) Pozri rozsudok z 21. januára 2016, Galp Energía Espańa a i./Komisia ([194]C-603/13 P, [195]EU:C:2016:38, body [196]75 a [197]76 a citovaná judikatúra); pozri tiez rozsudok z 8. decembra 2011, KME Germany a i./Komisia ([198]C-389/10 P, [199]EU:C:2011:816, body [200]129 az [201]133). Pozri tiez moje návrhy vo veci Telefónica a Telefónica de Espańa/Komisia ([202]C-295/12 P, [203]EU:C:2013:619), kde som túto problematiku podrobne rozobral. ( [204]29 ) Pozri body 193, 194, 196 a 197 napadnutého rozsudku a záver Vseobecného súdu v bodoch 200 a 201. ( [205]30 ) Pozri napadnutý rozsudok (bod 215); okrem toho bola hrozba funkcného rozdelenia uvedená aj v bode 17 tohto rozsudku a podrobnú analýzu mozno nájst v bode 197 toho istého rozsudku. ( [206]31 ) Rozsudky z 8. júla 2004, Dalmine/Komisia ([207]T-50/00, [208]EU:T:2004:220, bod [209]326); zo 16. júna 2011, FMC Foret/Komisia ([210]T-191/06, [211]EU:T:2011:277, bod [212]333); z 3. marca 2011, Siemens a VA Tech/Komisia ([213]T-122/07 az T-124/07, [214]EU:T:2011:70, bod [215]208); zo 14. decembra 2006, Raiffeisen Zentralbank Österreich/Komisia ([216]T-259/02 az T-264/02 a T-271/02, [217]EU:T:2006:396, bod [218]473); zo 6. mája 2009, KME Germany a i./Komisia ([219]T-127/04, [220]EU:T:2009:142, bod [221]115), a z 8. septembra 2010, Deltafina/Komisia ([222]T-29/05, [223]EU:T:2010:355, bod [224]348). ( [225]32 ) Pozri BERNARDEAU, L., a CHRISTIENNE, J.-P.: Les amendes en droit de la concurrence. Larcier, Brusel, 2013, s. 166 (v prvých desiatich rozhodnutiach, v rámci ktorých Komisia uplatnila usmernenia z roku 2006, totiz nebola uznaná ziadna polahcujúca okolnost). ( [226]33 ) Rozsudok z 30. apríla 2009, Nintendo a Nintendo of Europe/Komisia ([227]T-13/03, [228]EU:T:2009:131, bod [229]23). ( [230]34 ) Rozsudok z 30. apríla 2009, Nintendo a Nintendo of Europe/Komisia ([231]T-13/03, [232]EU:T:2009:131, bod [233]204), a rozhodnutie Komisie z 30. októbra 2002 o konaní podla clánku 81 Zmluvy ES a clánku 53 Dohody o EHP (COMP/35.587 PO Video Games, COMP/35.706 PO Nintendo Distribution a COMP/36.321 Omega - Nintendo) ([234]Ú. v. EÚ L 255, 2003, s. 33), odôvodnenia 440 a 441. ( [235]35 ) Rozhodnutie Komisie 1999/60/ES z 21. októbra 1998 týkajúce sa konania o uplatnení clánku 85 Zmluvy ES (IV/35.691/E-4 - Mestské vykurovacie potrubie), ([236]Ú. v. ES L 24, 1999, s. 1, odôvodnenia 25 a 172). Pozri tiez rozhodnutie Komisie 75/75/EHS z 19. decembra 1974 o postupe uplatnenia clánku 86 Zmluvy EHS (IV/28 851 - General Motors Continental) ([237]Ú. v. ES L 29, 1975, s. 14). References 1. file:///tmp/lynxXXXXZ3znim/L88213-2576TMP.html#t-ECR_62016CC0123_SK_01-E0001 2. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2015%3A1002&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 3. file:///tmp/lynxXXXXZ3znim/L88213-2576TMP.html#t-ECR_62016CC0123_SK_01-E0002 4. file:///tmp/lynxXXXXZ3znim/L88213-2576TMP.html#t-ECR_62016CC0123_SK_01-E0003 5. file:///tmp/lynxXXXXZ3znim/L88213-2576TMP.html#t-ECR_62016CC0123_SK_01-E0004 6. file:///tmp/lynxXXXXZ3znim/L88213-2576TMP.html#t-ECR_62016CC0123_SK_01-E0005 7. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:C:2006:210:TOC 8. file:///tmp/lynxXXXXZ3znim/L88213-2576TMP.html#t-ECR_62016CC0123_SK_01-E0006 9. file:///tmp/lynxXXXXZ3znim/L88213-2576TMP.html#t-ECR_62016CC0123_SK_01-E0007 10. file:///tmp/lynxXXXXZ3znim/L88213-2576TMP.html#t-ECR_62016CC0123_SK_01-E0008 11. file:///tmp/lynxXXXXZ3znim/L88213-2576TMP.html#t-ECR_62016CC0123_SK_01-E0009 12. file:///tmp/lynxXXXXZ3znim/L88213-2576TMP.html#t-ECR_62016CC0123_SK_01-E0010 13. file:///tmp/lynxXXXXZ3znim/L88213-2576TMP.html#t-ECR_62016CC0123_SK_01-E0011 14. file:///tmp/lynxXXXXZ3znim/L88213-2576TMP.html#t-ECR_62016CC0123_SK_01-E0012 15. file:///tmp/lynxXXXXZ3znim/L88213-2576TMP.html#t-ECR_62016CC0123_SK_01-E0013 16. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2017%3A632&locale=sk 17. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2017%3A632&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 18. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2017%3A632&locale=sk 19. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2017%3A632&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 20. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1979%3A36&locale=sk 21. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1979%3A36&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 22. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1979%3A36&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point89 23. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2012%3A172&locale=sk 24. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2012%3A172&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 25. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2012%3A172&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point29 26. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2012%3A172&locale=sk 27. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2012%3A172&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 28. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2012%3A172&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point21 29. file:///tmp/lynxXXXXZ3znim/L88213-2576TMP.html#t-ECR_62016CC0123_SK_01-E0014 30. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2017%3A632&locale=sk 31. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2017%3A632&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 32. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2017%3A632&locale=sk 33. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2017%3A632&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 34. file:///tmp/lynxXXXXZ3znim/L88213-2576TMP.html#t-ECR_62016CC0123_SK_01-E0015 35. file:///tmp/lynxXXXXZ3znim/L88213-2576TMP.html#t-ECR_62016CC0123_SK_01-E0016 36. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2004%3A415&locale=sk 37. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2004%3A415&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 38. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2004%3A415&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point129 39. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2004%3A415&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point130 40. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2004%3A415&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point132 41. file:///tmp/lynxXXXXZ3znim/L88213-2576TMP.html#t-ECR_62016CC0123_SK_01-E0017 42. file:///tmp/lynxXXXXZ3znim/L88213-2576TMP.html#t-ECR_62016CC0123_SK_01-E0018 43. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2017%3A632&locale=sk 44. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2017%3A632&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 45. file:///tmp/lynxXXXXZ3znim/L88213-2576TMP.html#t-ECR_62016CC0123_SK_01-E0019 46. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2017%3A632&locale=sk 47. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2017%3A632&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 48. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2017%3A632&locale=sk 49. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2017%3A632&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 50. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2016%3A788&locale=sk 51. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2016%3A788&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 52. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2016%3A788&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point114 53. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2016%3A788&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point121 54. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2010%3A212&locale=sk 55. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2010%3A212&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 56. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2010%3A212&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point64 57. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2010%3A483&locale=sk 58. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2010%3A483&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 59. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2010%3A483&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point39 60. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2010%3A483&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point40 61. file:///tmp/lynxXXXXZ3znim/L88213-2576TMP.html#t-ECR_62016CC0123_SK_01-E0020 62. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2017%3A632&locale=sk 63. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2017%3A632&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 64. file:///tmp/lynxXXXXZ3znim/L88213-2576TMP.html#t-ECR_62016CC0123_SK_01-E0021 65. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2017%3A632&locale=sk 66. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2017%3A632&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 67. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2014%3A2062&locale=sk 68. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2014%3A2062&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 69. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A619&locale=sk 70. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A619&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 71. file:///tmp/lynxXXXXZ3znim/L88213-2576TMP.html#t-ECR_62016CC0123_SK_01-E0022 72. file:///tmp/lynxXXXXZ3znim/L88213-2576TMP.html#t-ECR_62016CC0123_SK_01-E0023 73. file:///tmp/lynxXXXXZ3znim/L88213-2576TMP.html#t-ECR_62016CC0123_SK_01-E0024 74. file:///tmp/lynxXXXXZ3znim/L88213-2576TMP.html#t-ECR_62016CC0123_SK_01-E0025 75. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2017%3A632&locale=sk 76. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2017%3A632&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 77. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2009%3A131&locale=sk 78. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2009%3A131&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 79. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2012%3A356&locale=sk 80. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2012%3A356&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 81. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2012%3A356&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point48 82. file:///tmp/lynxXXXXZ3znim/L88213-2576TMP.html#t-ECR_62016CC0123_SK_01-E0026 83. file:///tmp/lynxXXXXZ3znim/L88213-2576TMP.html#t-ECR_62016CC0123_SK_01-E0027 84. file:///tmp/lynxXXXXZ3znim/L88213-2576TMP.html#t-ECR_62016CC0123_SK_01-E0028 85. file:///tmp/lynxXXXXZ3znim/L88213-2576TMP.html#t-ECR_62016CC0123_SK_01-E0029 86. file:///tmp/lynxXXXXZ3znim/L88213-2576TMP.html#t-ECR_62016CC0123_SK_01-E0030 87. file:///tmp/lynxXXXXZ3znim/L88213-2576TMP.html#t-ECR_62016CC0123_SK_01-E0031 88. file:///tmp/lynxXXXXZ3znim/L88213-2576TMP.html#t-ECR_62016CC0123_SK_01-E0032 89. file:///tmp/lynxXXXXZ3znim/L88213-2576TMP.html#t-ECR_62016CC0123_SK_01-E0033 90. file:///tmp/lynxXXXXZ3znim/L88213-2576TMP.html#t-ECR_62016CC0123_SK_01-E0034 91. file:///tmp/lynxXXXXZ3znim/L88213-2576TMP.html#t-ECR_62016CC0123_SK_01-E0035 92. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2015%3A1002&locale=sk 93. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2015%3A1002&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 94. file:///tmp/lynxXXXXZ3znim/L88213-2576TMP.html#c-ECR_62016CC0123_SK_01-E0001 95. file:///tmp/lynxXXXXZ3znim/L88213-2576TMP.html#c-ECR_62016CC0123_SK_01-E0002 96. file:///tmp/lynxXXXXZ3znim/L88213-2576TMP.html#c-ECR_62016CC0123_SK_01-E0003 97. file:///tmp/lynxXXXXZ3znim/L88213-2576TMP.html#c-ECR_62016CC0123_SK_01-E0004 98. file:///tmp/lynxXXXXZ3znim/L88213-2576TMP.html#c-ECR_62016CC0123_SK_01-E0005 99. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:L:2003:001:TOC 100. file:///tmp/lynxXXXXZ3znim/L88213-2576TMP.html#c-ECR_62016CC0123_SK_01-E0006 101. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:L:2014:349:TOC 102. file:///tmp/lynxXXXXZ3znim/L88213-2576TMP.html#c-ECR_62016CC0123_SK_01-E0007 103. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:P:1962:013:TOC 104. file:///tmp/lynxXXXXZ3znim/L88213-2576TMP.html#c-ECR_62016CC0123_SK_01-E0008 105. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1983%3A52&locale=sk 106. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1983%3A52&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 107. file:///tmp/lynxXXXXZ3znim/L88213-2576TMP.html#c-ECR_62016CC0123_SK_01-E0009 108. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1970%3A71&locale=sk 109. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1970%3A71&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 110. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1970%3A71&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point171 111. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1970%3A71&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point175 112. file:///tmp/lynxXXXXZ3znim/L88213-2576TMP.html#c-ECR_62016CC0123_SK_01-E0010 113. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1983%3A52&locale=sk 114. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1983%3A52&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 115. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1983%3A52&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point22 116. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1983%3A52&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point23 117. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2005%3A349&locale=sk 118. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2005%3A349&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 119. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2005%3A349&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point61 120. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2005%3A349&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point131 121. file:///tmp/lynxXXXXZ3znim/L88213-2576TMP.html#c-ECR_62016CC0123_SK_01-E0011 122. file:///tmp/lynxXXXXZ3znim/L88213-2576TMP.html#c-ECR_62016CC0123_SK_01-E0012 123. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2005%3A349&locale=sk 124. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2005%3A349&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 125. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2005%3A349&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point131 126. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2005%3A349&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point132 127. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2006%3A350&locale=sk 128. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2006%3A350&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 129. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2006%3A350&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point18 130. file:///tmp/lynxXXXXZ3znim/L88213-2576TMP.html#c-ECR_62016CC0123_SK_01-E0013 131. file:///tmp/lynxXXXXZ3znim/L88213-2576TMP.html#c-ECR_62016CC0123_SK_01-E0014 132. file:///tmp/lynxXXXXZ3znim/L88213-2576TMP.html#c-ECR_62016CC0123_SK_01-E0015 133. file:///tmp/lynxXXXXZ3znim/L88213-2576TMP.html#c-ECR_62016CC0123_SK_01-E0016 134. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2002%3A75&locale=sk 135. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2002%3A75&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 136. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2002%3A75&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point231 137. file:///tmp/lynxXXXXZ3znim/L88213-2576TMP.html#c-ECR_62016CC0123_SK_01-E0017 138. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1978%3A133&locale=sk 139. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1978%3A133&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 140. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1978%3A133&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point66 141. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1978%3A133&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point67 142. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A1999%3A48&locale=sk 143. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A1999%3A48&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 144. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A1999%3A48&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point646 145. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2009%3A262&locale=sk 146. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2009%3A262&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 147. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2009%3A262&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point301 148. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2009%3A262&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point305 149. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2009%3A262&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point328 150. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2009%3A262&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point329 151. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2010%3A266&locale=sk 152. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2010%3A266&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 153. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2010%3A266&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point905 154. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A1995%3A70&locale=sk 155. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A1995%3A70&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 156. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A1995%3A70&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point60 157. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A1999%3A47&locale=sk 158. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A1999%3A47&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 159. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A1999%3A47&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point572 160. file:///tmp/lynxXXXXZ3znim/L88213-2576TMP.html#c-ECR_62016CC0123_SK_01-E0018 161. file:///tmp/lynxXXXXZ3znim/L88213-2576TMP.html#c-ECR_62016CC0123_SK_01-E0019 162. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2016%3A788&locale=sk 163. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2016%3A788&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 164. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2016%3A788&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point118 165. file:///tmp/lynxXXXXZ3znim/L88213-2576TMP.html#c-ECR_62016CC0123_SK_01-E0020 166. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2017%3A1020&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 167. file:///tmp/lynxXXXXZ3znim/L88213-2576TMP.html#c-ECR_62016CC0123_SK_01-E0021 168. file:///tmp/lynxXXXXZ3znim/L88213-2576TMP.html#c-ECR_62016CC0123_SK_01-E0022 169. file:///tmp/lynxXXXXZ3znim/L88213-2576TMP.html#c-ECR_62016CC0123_SK_01-E0023 170. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2011%3A810&locale=sk 171. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2011%3A810&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 172. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2011%3A810&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point129 173. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2011%3A810&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point133 174. file:///tmp/lynxXXXXZ3znim/L88213-2576TMP.html#c-ECR_62016CC0123_SK_01-E0024 175. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A619&locale=sk 176. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A619&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 177. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A619&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point107 178. file:///tmp/lynxXXXXZ3znim/L88213-2576TMP.html#c-ECR_62016CC0123_SK_01-E0025 179. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2011%3A815&locale=sk 180. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2011%3A815&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 181. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2011%3A815&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point78 182. file:///tmp/lynxXXXXZ3znim/L88213-2576TMP.html#c-ECR_62016CC0123_SK_01-E0026 183. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2016%3A38&locale=sk 184. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2016%3A38&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 185. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2016%3A38&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point72 186. file:///tmp/lynxXXXXZ3znim/L88213-2576TMP.html#c-ECR_62016CC0123_SK_01-E0027 187. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A32&locale=sk 188. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A32&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 189. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A32&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point89 190. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2016%3A38&locale=sk 191. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2016%3A38&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 192. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2016%3A38&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point73 193. file:///tmp/lynxXXXXZ3znim/L88213-2576TMP.html#c-ECR_62016CC0123_SK_01-E0028 194. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2016%3A38&locale=sk 195. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2016%3A38&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 196. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2016%3A38&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point75 197. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2016%3A38&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point76 198. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2011%3A816&locale=sk 199. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2011%3A816&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 200. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2011%3A816&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point129 201. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2011%3A816&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point133 202. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A619&locale=sk 203. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A619&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 204. file:///tmp/lynxXXXXZ3znim/L88213-2576TMP.html#c-ECR_62016CC0123_SK_01-E0029 205. file:///tmp/lynxXXXXZ3znim/L88213-2576TMP.html#c-ECR_62016CC0123_SK_01-E0030 206. file:///tmp/lynxXXXXZ3znim/L88213-2576TMP.html#c-ECR_62016CC0123_SK_01-E0031 207. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2004%3A220&locale=sk 208. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2004%3A220&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 209. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2004%3A220&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point326 210. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2011%3A277&locale=sk 211. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2011%3A277&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 212. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2011%3A277&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point333 213. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2011%3A70&locale=sk 214. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2011%3A70&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 215. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2011%3A70&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point208 216. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2006%3A396&locale=sk 217. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2006%3A396&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 218. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2006%3A396&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point473 219. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2009%3A142&locale=sk 220. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2009%3A142&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 221. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2009%3A142&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point115 222. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2010%3A355&locale=sk 223. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2010%3A355&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 224. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2010%3A355&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point348 225. file:///tmp/lynxXXXXZ3znim/L88213-2576TMP.html#c-ECR_62016CC0123_SK_01-E0032 226. file:///tmp/lynxXXXXZ3znim/L88213-2576TMP.html#c-ECR_62016CC0123_SK_01-E0033 227. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2009%3A131&locale=sk 228. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2009%3A131&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 229. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2009%3A131&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point23 230. file:///tmp/lynxXXXXZ3znim/L88213-2576TMP.html#c-ECR_62016CC0123_SK_01-E0034 231. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2009%3A131&locale=sk 232. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2009%3A131&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 233. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2009%3A131&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point204 234. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:L:2003:255:TOC 235. file:///tmp/lynxXXXXZ3znim/L88213-2576TMP.html#c-ECR_62016CC0123_SK_01-E0035 236. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:L:1999:024:TOC 237. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:L:1975:029:TOC