NÁVRHY GENERÁLNEHO ADVOKÁTA PAOLO MENGOZZI prednesené 30. mája 2017 ( [1]1 ) Vec C-122/16 P British Airways plc proti Európskej komisii "Odvolanie - Hospodárska sútaz - Kartely - Prípustnost odvolania pred Súdnym dvorom - Clánok 21 druhý odsek a clánok 56 druhý odsek Statútu Súdneho dvora Európskej únie - Pojem 'neúspech` - Clánok 169 ods. 1 a clánok 170 ods. 1 Rokovacieho poriadku Súdneho dvora - Zásada ne ultra petita - Dôvod týkajúci sa verejného poriadku zohladnený ex offo - Vada odôvodnenia - Obmedzenia zrusovacej právomoci súdu Európskej únie - Zásada úcinnej súdnej ochrany" 1. Ak súd Európskej únie ex offo zohladní dôvod týkajúci sa verejného poriadku, je jeho zrusovacia právomoc obmedzená zásadou ne ultra petita? Alebo v takom prípade tento súd môze, ci dokonca musí urobit výnimku z tejto zásady a vyvodit vsetky právne dôsledky, ktoré vyplývajú z toho, ze vyhovel dôvodu týkajúcemu sa verejného poriadku, a teda prípadne aj prekrocit rámec návrhov úcastníkov konania? 2. To je v podstate základná otázka, ktorá vzniká v prejednávanej veci, ktorej predmetom je odvolanie, ktorým sa British Airways plc (dalej len "BA") domáha zrusenia rozsudku Vseobecného súdu Európskej únie zo 16. decembra 2015, British Airways/Komisia ( [2]2 ) (dalej len "napadnutý rozsudok"). 3. Kontext tejto veci je dost specifický. BA podala na Vseobecnom súde zalobu, ktorou sa domáhala ciastocného zrusenia rozhodnutia Komisie K(2010) 7694 v konecnom znení z 9. novembra 2010, ktorým bola sankcionovaná jej úcast na protisútaznom karteli v odvetví nákladnej leteckej dopravy (dalej len "sporné rozhodnutie") ( [3]3 ). Vseobecný súd vsak nepreskúmal ziadny z dôvodov, ktoré BA uviedla vo svojej zalobe, ale ex offo zohladnil vadu odôvodnenia, ktorou bolo poznacené celé sporné rozhodnutie. Kedze sa vsak Vseobecný súd domnieval, ze je viazaný zásadou ne ultra petita, zrusil uvedené rozhodnutie vo vztahu k spolocnosti BA len v medziach jej návrhu na ciastocné zrusenie. BA vo svojom odvolaní spochybnuje tento prístup a tvrdí, ze Vseobecný súd mal zrusit sporné rozhodnutie v celom rozsahu. 4. Prejednávaná vec poskytuje Súdnemu dvoru prílezitost spresnit rozsah právomoci súdu Únie najmä v prípade, ak tento súd v konaní o zákonnosti ex offo zohladnil dôvod týkajúci sa verejného poriadku. 5. Táto vec svedcí o napätí, ktoré existuje medzi základnými, ale niekedy protichodnými poziadavkami, ktoré musí splnat kazdý právny poriadok, a to na jednej strane poziadavkou zákonnosti, na ktorej je zalozená právomoc/povinnost súdu Únie ex offo zohladnit dôvody týkajúce sa verejného poriadku, a na druhej strane poziadavkou stability právnych vztahov, posudzovanými v konkrétnom rámci prejednávaného prípadu, v súvislosti s vymedzením právomocí súdu vyplývajúcich z dispozicnej zásady, od ktorej je odvodená zásada ne ultra petita. 6. Na to, aby Súdny dvor zodpovedal základnú otázku, ktorá vzniká v prejednávanej veci a ktorej navyse predchádzajú otázky týkajúce sa prípustnosti odvolania spolocnosti BA, ktoré nie sú zjavné, bude musiet zvázit jednotlivé zásady, o ktoré ide, a nájst spravodlivú rovnováhu medzi týmito poziadavkami. I. Okolnosti predchádzajúce sporom a sporné rozhodnutie 7. Na základe ziadosti o oslobodenie od pokuty ( [4]4 ), ktorú v roku 2005 podali spolocnosti patriace do skupiny Deutsche Lufthansa, Európska komisia zacala presetrovanie týkajúce sa existencie protisútazného správania na trhu nákladnej leteckej dopravy. 8. Toto presetrovanie sa skoncilo prijatím sporného rozhodnutia z 9. novembra 2010, ktoré Komisia adresovala 21 dopravcom, vrátane spolocnosti BA. 9. V tomto rozhodnutí Komisia konstatovala, ze BA a dalsie letecké spolocnosti tým, ze sa zúcastnili na koordinácii urcitých prvkov ceny, ktorá sa úctovala za sluzby nákladnej leteckej dopravy, ( [5]5 ) porusili clánok 101 ZFEÚ, clánok 53 Dohody o Európskom hospodárskom priestore z 2. mája 1992 ([6]Ú. v. ES L 1, 1994, s. 3) a clánok 8 Dohody medzi Európskym spolocenstvom a Svajciarskou konfederáciou o leteckej doprave, podpísanej 21. júna 1999 v Luxemburgu, schválenej v mene Spolocenstva rozhodnutím Rady a Komisie 2002/309/ES, Euratom o dohode o vedeckej a technologickej spolupráci zo 4. apríla 2002 o uzavretí siedmich dohôd so Svajciarskou konfederáciou ([7]Ú. v. ES L 114, 2002, s. 1; Mim. vyd. 11/041, s. 89). Z tohto dôvodu Komisia ulozila spolocnosti BA pokutu 104040000 eur. II. Konanie pred Vseobecným súdom a napadnutý rozsudok 10. Dna 24. januára 2011 podala BA na Vseobecnom súde zalobu, ktorou sa domáhala ciastocného zrusenia sporného rozhodnutia. ( [8]6 ) Na podporu svojej zaloby uviedla BA sedem zalobných dôvodov. Vsetci adresáti sporného rozhodnutia s výnimkou leteckej spolocnosti Qantas Airways Ltd. tiez napadli sporné rozhodnutie na Vseobecnom súde. 11. V rámci opatrenia na zabezpecenie priebehu konania Vseobecný súd vyzval úcastníkov konania, aby sa vyjadrili k existencii prípadného rozporu medzi odôvodnením sporného rozhodnutia a prvými styrmi clánkami výroku tohto rozhodnutia. 12. Dna 16. decembra 2015 vydal Vseobecný súd napadnutý rozsudok. ( [9]7 ) 13. V tomto rozsudku Vseobecný súd najprv pripomenul, ze z ustálenej judikatúry vyplýva, ze chýbajúce ci nedostatocné odôvodnenie spadá pod porusenie podstatných formálnych nálezitostí v zmysle clánku 263 ZFEÚ a predstavuje dôvod týkajúci sa verejného poriadku, ktorý súd Únie môze, ci dokonca musí zohladnit ex offo. ( [10]8 ) 14. Vseobecný súd dalej bez toho, aby preskúmal niektorý zo siedmich zalobných dôvodov, ktoré uviedla BA, konstatoval jednak existenciu rozporu medzi odôvodnením a výrokom sporného rozhodnutia ( [11]9 ) a jednak existenciu znacných vnútorných rozporov v samotnom odôvodnení uvedeného rozhodnutia ( [12]10 ). 15. Vseobecný súd napokon poukázal na to, ze vzhladom na vnútorné rozpory v spornom rozhodnutí bolo porusené právo BA na obhajobu, kedze jej neumoznili pochopit povahu a rozsah konstatovaného porusenia alebo porusení a zabránili Vseobecnému súdu vo vykonaní jeho preskúmania. ( [13]11 ) 16. Na základe tejto analýzy Vseobecný súd dospel k záveru, ze sporné rozhodnutie je poznacené vadou odôvodnenia. 17. Vseobecný súd vsak rozhodol, ze vzhladom na to, ze súd Únie nemôze rozhodnút ultra petita a výrok o zrusení nemôze íst nad rámec zrusenia navrhovaného zalobcom, záver týkajúci sa existencie vady odôvodnenia v prejednávanom prípade nemôze viest k úplnému zruseniu sporného rozhodnutia v casti týkajúcej sa spolocnosti BA. ( [14]12 ) 18. V bode 90 napadnutého rozsudku Vseobecný súd poznamenal, ze BA na pojednávaní síce tvrdila, ze tento súd by mohol zrusit sporné rozhodnutie v celom rozsahu z dôvodu, ze výrok neodráza odôvodnenie tohto rozhodnutia. Vseobecný súd vsak rozhodol, ze aj za predpokladu, ze by bolo mozné domnievat sa, ze BA implicitne vyjadrila úmysel zmenit svoje návrhy a na pojednávaní navrhnút úplné zrusenie uvedeného rozhodnutia v casti, ktorá sa jej týkala, po prvé pre zmenu návrhov platia najprísnejsie poziadavky, pokial ide o jej jednoznacnost a obsah, a táto zmena sa musí vykonat formálne a po druhé nedostatok odôvodnenia, ktorým bolo poznacené sporné rozhodnutie, vyplýval zo samotného znenia tohto rozhodnutia a nemohol byt povazovaný za právnu alebo skutkovú okolnost, ktorá vysla najavo pocas písomnej casti konania. 19. Za týchto podmienok Vseobecný súd zrusil sporné rozhodnutie v medziach urcených návrhmi uvedenými v zalobe, ktorú podala BA. ( [15]13 ) 20. Dna 17. marca 2017 vydala Komisia nové rozhodnutie týkajúce sa protisútazného kartelu sankcionovaného v spornom rozhodnutí. Pokial ide o spolocnost BA, v tomto rozhodnutí sú opät uvedené aspekty sporného rozhodnutia, ktoré boli vyhlásené za neplatné napadnutým rozsudkom. III. Návrhy úcastníkov konania 21. BA svojím odvolaním navrhuje, aby Súdny dvor po prvé zrusil napadnutý rozsudok v rozsahu, v akom obmedzuje rozsah zrusenia sporného rozhodnutia na návrhy, ktoré uviedla vo svojej zalobe v prvom stupni, po druhé zrusil bod 1 výroku napadnutého rozsudku, po tretie zrusil sporné rozhodnutie v celom rozsahu a po stvrté zaviazal Komisiu na náhradu trov odvolacieho konania. 22. Komisia navrhuje, aby Súdny dvor zamietol odvolanie a zaviazal spolocnost BA na náhradu trov konania. IV. Posúdenie 23. Na podporu svojho odvolania uvádza BA dva odvolacie dôvody. V rámci svojho prvého odvolacieho dôvodu tvrdí, ze Vseobecný súd vychádzal z nesprávneho právneho posúdenia, ked sa domnieval, ze je viazaný zásadou ne ultra petita. Podla spolocnosti BA Vseobecný súd vzhladom na to, ze ex offo zohladnil dôvod týkajúci sa verejného poriadku a konstatoval existenciu vady, ktorou bolo poznacené celé sporné rozhodnutie, mal zrusit toto rozhodnutie v celom rozsahu. Druhý, subsidiárne uvedený odvolací dôvod je zalozený na porusení práva na úcinnú súdnu ochranu stanoveného v clánku 47 Charty základných práv Európskej únie. 24. Komisia na úvod uvádza dve námietky neprípustnosti odvolania, ktoré treba preskúmat ako prvé. A. O prípustnosti odvolania 1. O porusení poziadavky pripojit k odvolaniu napadnutý rozsudok 25. V prvom rade je podla Komisie odvolanie neprípustné, lebo BA nepripojila k odvolaniu napadnutý rozsudok, co predstavuje porusenie clánku 168 ods. 2 rokovacieho poriadku. ( [16]14 ) 26. V tejto súvislosti je potrebné poukázat na to, ze bývalý rokovací poriadok výslovne stanovoval, ze "rozhodnutie Vseobecného súdu, proti ktorému odvolanie smeruje, sa pripojí k odvolaniu" ( [17]15 ). V rokovacom poriadku, ktorý nadobudol úcinnost 1. novembra 2012, vsak taká poziadavka uz nie je výslovne stanovená. Tento rokovací poriadok v clánku 168 ods. 1 písm. b) len vyzaduje, aby návrh obsahoval "oznacenie napadnutého rozhodnutia Vseobecného súdu", aby Súdny dvor mohol jednoznacne identifikovat toto rozhodnutie. 27. Clánok 168 ods. 2 rokovacieho poriadku odkazuje na clánok 122 ods. 1 rokovacieho poriadku, ktorý zasa odkazuje na clánok 21 druhý odsek Statútu Súdneho dvora Európskej únie. Z týchto dvoch posledných uvedených ustanovení vyplýva, ze k odvolaniu sa musí "v prípade potreby", resp. "ak je to potrebné", pripojit akt, ktorého zrusenie sa navrhuje. Podla môjho názoru sa má pritom slovné spojenie "v prípade potreby", resp. "ak je to potrebné", chápat v tom zmysle, ze k odvolaniu netreba pripojit napadnutý akt, ak si Súdny dvor môze lahko obstarat tento akt, co v súcasnosti vzhladom na technický vývoj vzdy platí v prípade rozsudkov a uznesení Vseobecného súdu. 28. Z toho vyplýva, ze clánok 168 ods. 2 Rokovacieho poriadku Súdneho dvora nevyzaduje pripojit napadnutý rozsudok k odvolaniu, a preto treba prvú námietku neprípustnosti, ktorú vzniesla Komisia, zamietnut. 2. O porusení clánku 56 Statútu Súdneho dvora Európskej únie, ako aj clánkov 169 a 170 Rokovacieho poriadku Súdneho dvora 29. V druhom rade je odvolanie podla Komisie neprípustné, lebo nesplna poziadavky stanovené v clánku 56 Statútu Súdneho dvora Európskej únie a v clánkoch 169 a 170 Rokovacieho poriadku Súdneho dvora. Pred preskúmaním týchto námietok je vsak potrebné preskúmat námietku Komisie, podla ktorej je replika, ktorú bola BA oprávnená predlozit s cielom odpovedat na tieto námietky, v celom rozsahu neprípustná. a) O prípustnosti repliky 30. Komisia uvádza, ze tvrdenia, ktoré BA uviedla vo svojej replike v reakcii na námietky neprípustnosti, ktoré vzniesla Komisia, predstavujú nový dôvod uvedený pocas konania, a preto je táto replika v celom rozsahu neprípustná. ( [18]16 ) Komisia sa totiz domnieva, ze zatial co BA vo svojom odvolaní tvrdí, ze Vseobecný súd vychádzal z nesprávneho právneho posúdenia, ked nevyvodil nevyhnutné právne dôsledky z toho, ze vyhovel dôvodu týkajúcemu sa verejného poriadku zohladnenému ex offo, po prvý raz az v replike napadla zamietnutie svojho návrhu na zrusenie sporného rozhodnutia v celom rozsahu, ktorý uviedla na pojednávaní pred Vseobecným súdom. 31. V tejto súvislosti je potrebné pripomenút, ze Vseobecný súd pocas konania v rámci nevyhnutného zabezpecenia kontradiktórnosti konania, pokial ide o dôvod, ktorý zamýslal zohladnit ex offo, vyzval úcastníkov konania, aby sa k tomuto dôvodu vyjadrili. 32. Z bodu 90 napadnutého rozsudku vyplýva, ze BA na pojednávaní v rámci svojej argumentácie týkajúcej sa tohto dôvodu výslovne uviedla, ze Vseobecný súd mohol zrusit sporné rozhodnutie v celom rozsahu. 33. V tom istom bode napadnutého rozsudku Vseobecný súd výslovne zamietol tento návrh spolocnosti BA, a teda ho v podstate povazoval za "implicitný" návrh (co je pojem, ktorý pouzil Vseobecný súd) na zmenu jej zalobných návrhov. Vseobecný súd následne ciastocne zrusil sporné rozhodnutie v medziach návrhov, ktoré BA uviedla vo svojej zalobe. 34. BA vo svojom odvolaní tvrdí, ze Vseobecný súd vychádzal z nesprávneho právneho posúdenia, ked sa domnieval, ze v prejednávanom prípade je viazaný zásadou ne ultra petita. Podla názoru spolocnosti BA, ak súd zohladní ex offo dôvod týkajúci sa verejného poriadku, mal by mat právomoc vyvodit nevyhnutné právne dôsledky z toho, ze vyhovel tomto dôvodu, a teda v prejednávanom prípade v celom rozsahu zrusit sporné rozhodnutie. Podla spolocnosti BA súd môze uplatnit takú právomoc bez ohladu na návrhy úcastníkov konania, takze na to, aby Vseobecný súd mohol zrusit sporné rozhodnutie v celom rozsahu, v prejednávanom prípade nebolo potrebné ani predlozenie návrhu na zmenu zalobných návrhov. ( [19]17 ) 35. Z tohto tvrdenia logicky vyplýva, ze z pohladu spolocnosti BA vzhladom na to, ze ak Vseobecný súd vyhovel dôvodu, ktorý zohladnil ex offo, mal v kazdom prípade v celom rozsahu zrusit sporné rozhodnutie, odôvodnenie uvedené v bode 90 napadnutého rozsudku, v ktorom Vseobecný súd zamietol jej návrh na zrusenie sporného rozhodnutia v celom rozsahu, je nesprávne. 36. Za týchto podmienok Komisia nemôze oprávnene tvrdit, ze BA tým, ze vo svojej replike uviedla, ze jej odvolanie smeruje proti zamietnutiu tohto návrhu, uviedla nový dôvod v porovnaní s dôvodom uvedeným v odvolaní, zalozený na nesprávnom právnom posúdení pri uplatnení zásady ne ultra petita. Námietku neprípustnosti repliky teda treba podla môjho názoru zamietnut. b) O súlade odvolania s clánkom 56 druhým odsekom Statútu Súdneho dvora Európskej únie 37. Komisia v prvom rade tvrdí, ze odvolanie nie je v súlade s clánkom 56 druhým odsekom Statútu Súdneho dvora Európskej únie, lebo nemozno povedat, ze BA nebola úspesná so svojimi podaniami v zmysle tohto ustanovenia. Vzhladom na to, ze Vseobecný súd vyhovel návrhom spolocnosti BA tak, ako boli vymedzené v jej zalobe, totiz táto spolocnost bola v prvom stupni v celom rozsahu úspesná. 38. BA v tejto súvislosti uvádza, ze nemala úspech so svojimi návrhmi. Na pojednávaní totiz v rámci svojej argumentácie týkajúcej sa dôvodu, ktorý Vseobecný súd zohladnil ex offo, tvrdila, ze bolo potrebné úplne zrusit sporné rozhodnutie a ze Vseobecný súd v napadnutom rozsudku tento návrh zamietol. Výklad procesných predpisov, ktorý presadzuje Komisia, odníma úcastníkovi, ktorého sa týka rozsudok vydaný Vseobecným súdom na základe dôvodu zohladneného ex offo, moznost dosiahnut úcinnú súdnu ochranu na Súdnom dvore. 39. Na úvod pripomínam, ze podla clánku 56 druhého odseku Statútu Súdneho dvora Európskej únie "[odvolanie na Súdny dvor] môze podat strana, ktorá so svojimi podaniami nebola úspesná vôbec alebo len ciastocne. ...". 40. Treba pritom poukázat na to, ze existuje jazykový rozdiel medzi znením clánku 56 druhého odseku uvedeného statútu vo francúzskom jazyku a jeho znením v anglickom jazyku, ktorý je jazykom konania v prejednávanej veci. Na to, aby zalobca mohol podat odvolanie, je totiz podla znenia vo francúzskom jazyku potrebné, aby "nebol úspesný so svojimi návrhmi" ("succombé en ses conclusions"), zatial co podla znenia v anglickom jazyku sa vyzaduje, aby zalobca "nebol úspesný... so svojimi podaniami" ("unsuccessful... in its submissions"). V znení vo francúzskom jazyku je pouzitý pojem "conclusions" ("návrhy"), ktorý zodpovedá pojmu pouzitému v clánku 168 ods. 1 písm. d), v clánku 169 ods. 1 a v clánku 170 ods. 1 Rokovacieho poriadku Súdneho dvora, zatial co v znení v anglickom jazyku je naopak pouzitý pojmu "submissions" ("podania"), ktorý nezodpovedá výrazu "form of order" ("návrhy") pouzitému v uvedených ustanoveniach a ktorý sa môze vztahovat nielen na zalobné návrhy (petit), ale aj na právne tvrdenia uvedené v konaní pred Vseobecným súdom. Rozdiely sa nachádzajú aj v dalsích jazykových verziách clánku 56 druhého odseku Statútu Súdneho dvora Európskej únie, kedze v niektorých z týchto verzií nie je pouzitý pojem zodpovedajúci francúzskemu výrazu "conclusions" ("návrhy"), ktorý je pouzitý v Rokovacom poriadku Súdneho dvora. ( [20]18 ) 41. Za týchto podmienok sa má clánok 56 druhý odsek Statútu Súdneho dvora Európskej únie vzhladom na to, ze ziadnu z týchto jazykových verzií nemozno uprednostnit, vykladat podla vseobecnej struktúry a úcelu ustanovení týkajúcich sa odvolania. ( [21]19 ) 42. Konkrétne je potrebné overit, ci - ako tvrdí Komisia - pojem "nebyt úspesný so svojimi podaniami" v zmysle tohto ustanovenia mozno chápat len tak, ze odkazuje na návrhy uvedené v zalobe, ktorou sa zacalo konanie, alebo aspon vo formálnom návrhu na zmenu zalobných návrhov. 43. V tejto súvislosti je potrebné v prvom rade poznamenat, ze z judikatúry Súdneho dvora vyplýva, ze návrhy úcastníkov konania sa vyznacujú sprísnenou poziadavkou jednoznacnosti ( [22]20 ) a v zásade svojou nemennostou ( [23]21 ). Táto zásadná nemennost je prísne viazaná na poziadavku dodrziavania lehôt na podanie zaloby. ( [24]22 ) 44. Nemennost návrhov vsak nie je absolútna. Existuje niekolko výnimiek, ktoré sú vsak mimoriadne obmedzené. 45. Súdny dvor v niektorých prípadoch pripustil zmenu zalobných návrhov pocas konania, ak táto zmena vychádzala z právnych a skutkových okolností, ktoré vysli najavo pocas písomnej casti konania. ( [25]23 ) Okrem toho zmena návrhov je v súcasnosti mozná podla clánku 86 nového Rokovacieho poriadku Vseobecného súdu, ktorým bola kodifikovaná dovtedajsia judikatúra, ( [26]24 ) ak je akt, ktorého zrusenie sa navrhuje, nahradený alebo zmenený iným aktom s rovnakým predmetom. Súdny dvor navyse v niekolkých osobitných prípadoch pripustil moznost spresnit návrhy v priebehu konania. ( [27]25 ) Pre zmenu návrhov vsak platia velmi prísne poziadavky, pokial ide o jej jednoznacnost a obsah, a táto zmena sa musí vykonat formálne, ( [28]26 ) pricom ju vsak mozno vykonat aj na pojednávaní. ( [29]27 ) 46. Ked vsak zalobca podá návrh na zmenu svojich zalobných návrhov a Vseobecný súd vo svojom rozsudku výslovne zamietne tento návrh, tomuto zalobcovi nemozno odnat moznost napadnút zákonnost tohto zamietnutia len preto, lebo mal vo veci úspech so svojimi pôvodnými návrhmi, ktoré boli obsiahnuté v jeho zalobe. 47. Je totiz zrejmé, ze taký zalobca nemal úspech so svojím návrhom na zmenu svojich zalobných návrhov. Ak by Súdny dvor konstatoval, ze Vseobecný súd nesprávne zamietol tento návrh, uvedený zalobca by potenciálne mohol dosiahnut viac, nez dosiahol tým, ze sa vyhovelo jeho pôvodným návrhom. Takému zalobcovi teda treba umoznit napadnút zákonnost zamietnutia jeho návrhu na zmenu zalobných návrhov. 48. Okrem toho otázka, ci Vseobecný súd oprávnene zamietol návrh úcastníka konania na zmenu zalobných návrhov, sa týka veci samej, a to bez ohladu na to, ze Vseobecný súd zamietol taký návrh pre porusenie formálnych poziadaviek. 49. Z vyssie uvedeného podla môjho názoru - na rozdiel od toho, co tvrdí Komisia - vyplýva, ze pojem "neúspech" v zmysle clánku 56 druhého odseku Statútu Súdneho dvora Európskej únie nemôze byt prísne obmedzený na návrhy uvedené v zalobe, ktorou sa zacalo konanie, alebo na návrhy zmenené v súlade s formálnymi poziadavkami. Naopak, musí zahrnat neúspech s akýmkolvek návrhom predlozeným v konaní pred Vseobecným súdom, o ktorom Vseobecný súd rozhodol v napadnutom rozsudku. 50. Taký výklad uvedeného clánku 56 druhého odseku je navyse podla vsetkého zlucitelný s jednotlivými jazykovými verziami tohto ustanovenia, pricom vsetky z nich pouzívajú pojem "neúspech", no neviazu tento pojem nevyhnutne na návrhy formálne uvedené v zalobe, ktorou sa zacalo konanie ( [30]28 ). 51. Z toho vyplýva, ze v prejednávanom prípade vzhladom na to, ze Vseobecný súd v bode 90 napadnutého rozsudku rozhodol o "implicitnom" návrhu spolocnosti BA na zrusenie sporného rozhodnutia v celom rozsahu, pricom ho zamietol, treba vychádzat z toho, ze BA v tejto casti konania nemala úspech v zmysle clánku 56 druhého odseku Statútu Súdneho dvora Európskej únie. Jej odvolanie teda treba povazovat z tohto hladiska za prípustné. c) O súlade odvolania s clánkom 169 ods. 1 Rokovacieho poriadku Súdneho dvora 52. Komisia dalej tvrdí, ze odvolanie nie je v súlade s clánkom 169 ods. 1 Rokovacieho poriadku Súdneho dvora, lebo sa ním nenavrhuje zrusenie výroku napadnutého rozsudku, ale doplnenie tohto výroku tým, ze ciastocné zrusenie, ktorého sa BA domáhala v prvom stupni, pricom Vseobecný súd jej vyhovel, sa rozsíri na úplné zrusenie. 53. Podla clánku 169 ods. 1 Rokovacieho poriadku Súdneho dvora "v odvolaní mozno navrhnút, aby bolo ciastocne alebo úplne zrusené rozhodnutie Vseobecného súdu, ktoré sa nachádza v jeho výrokovej casti". 54. Toto ustanovenie sa týka odvolacích návrhov v odvolaní (zatial co clánok 170 rokovacieho poriadku sa týka návrhov v prípade vyhovenia odvolaniu). Jeho predmetom je najmä základná zásada v oblasti odvolania, podla ktorej odvolanie musí smerovat proti výroku napadnutého rozhodnutia Vseobecného súdu a nemôze sa týkat len zmeny niektorých dôvodov tohto rozhodnutia. ( [31]29 ) 55. Ako vyplýva z bodu 21 vyssie, v prejednávanom prípade predlozila BA dva odvolacie návrhy: v rámci prvého odvolacieho návrhu sa domáha zrusenia napadnutého rozsudku "v rozsahu, v akom obmedzuje rozsah zrusenia sporného rozhodnutia na návrhy, ktoré uviedla vo svojej zalobe v prvom stupni", a v rámci druhého odvolacieho návrhu sa domáha zrusenia bodu 1 výroku napadnutého rozsudku. 56. Svojím prvým odvolacím návrhom sa teda BA domáha zrusenia odôvodnenia napadnutého rozsudku, na ktorom je zalozený bod 1 výroku, v rozsahu, v akom sa týmto rozsudkom rozhodlo len o ciastocnom zrusení sporného rozhodnutia. Ide konkrétne jednak o konstatovanie Vseobecného súdu, ze v prejednávanom prípade bol viazaný zásadou ne ultra petita, a jednak o rozhodnutie zamietnut"implicitný" návrh na zmenu zalobných návrhov, ktorý BA podla jej názoru predlozila na pojednávaní. ( [32]30 ) V tejto súvislosti je potrebné pripomenút, ze podla judikatúry odôvodnenie napadnutého rozsudku, ktoré je nevyhnutnou podporou pre jeho výrok, je od neho neoddelitelné ( [33]31 ) a výrok rozsudku treba vykladat so zretelom na toto odôvodnenie. ( [34]32 ) 57. Na základe tohto predpokladu sa BA v rámci svojho druhého odvolacieho návrhu následne domáha zrusenia bodu 1 výroku napadnutého rozsudku. 58. V tejto súvislosti je potrebné tiez poznamenat, ze Súdny dvor uz rozhodol, ze ak má právomoc posúdit právne riesenie zalobných dôvodov stanovené Vseobecným súdom, musí mat tiez právomoc, pod hrozbou zbavenia odvolacieho konania významnej casti svojho významu, posúdit právne dôsledky vyvodené Vseobecným súdom z tohto riesenia, ktoré tiez predstavujú právnu otázku. ( [35]33 ) 59. BA pritom vo svojom odvolaní spochybnuje rozsah zrusenia, o ktorom Vseobecný súd rozhodol v dôsledku toho, ze vyhovel dôvodu, ktorý zohladnil ex offo. BA teda napáda právne dôsledky, ktoré Vseobecný súd vyvodil z vyhovenia tomuto dôvodu. 60. Z vyssie uvedeného vyplýva, ze Komisia v prejednávanom prípade nemôze oprávnene tvrdit, ze BA svojím odvolaním nenavrhuje zrusenie výroku napadnutého rozsudku, ako to vyzaduje clánok 169 ods. 1 rokovacieho poriadku. d) O súlade odvolania s clánkom 170 ods. 1 Rokovacieho poriadku Súdneho dvora 61. Komisia napokon tvrdí, ze odvolanie nie je v súlade ani s clánkom 170 ods. 1 Rokovacieho poriadku Súdneho dvora. Tento clánok nedovoluje zalobcovi uviest v odvolaní návrhy, ktoré idú nad rámec návrhov predlozených v prvom stupni, a ziadat rozsiahlejsie opatrenie, nez aké ziadal v konaní pred Vseobecným súdom. Návrh, ktorý uviedla BA na pojednávaní pred Vseobecným súdom, týkajúci sa rozsahu zrusenia (bod 90 napadnutého rozsudku) údajne nemozno povazovat za súcast predmetu sporu pred Vseobecným súdom. 62. Clánok 170 ods. 1 rokovacieho poriadku stanovuje, ze "v odvolaní mozno navrhnút, aby sa v prípade, ak sa rozhodne, ze je dôvodné, ciastocne alebo úplne vyhovelo návrhom, ktoré boli predlozené v prvostupnovom konaní, s výnimkou akéhokolvek nového návrhu", a ze "odvolaním nemozno menit predmet sporu pred Vseobecným súdom". 63. Zavedenie osobitného clánku, ktorý upravuje návrhy v prípade vyhovenia odvolaniu, je novinkou Rokovacieho poriadku Súdneho dvora, ktorý nadobudol úcinnost 1. novembra 2012. Toto ustanovenie sa týka dôsledkov, ktoré by mal Súdny dvor vyvodit z prípadného uznania dôvodnosti odvolania. Logicky nasleduje po clánku 169 ods. 1 tohto rokovacieho poriadku a jeho cielom je zabránit tomu, aby odvolatel mohol predlozit Súdnemu dvoru návrhy, ktoré nepredlozil v konaní pred Vseobecným súdom. ( [36]34 ) 64. V prejednávanom prípade sú návrhy v prípade vyhovenia odvolaniu spolocnosti BA obsiahnuté v jej tretom odvolacom návrhu, ktorým sa domáha, aby Súdny dvor zrusil sporné rozhodnutie v celom rozsahu. 65. Je potrebné overit, ci sa má tento návrh povazovat za "nový návrh" a ci môze zmenit predmet sporu v zmysle clánku 170 ods. 1 Rokovacieho poriadku Súdneho dvora. 66. V tejto súvislosti treba po prvé poukázat na to, ze návrh obsiahnutý v tretom odvolacom návrhu sa presne zhoduje s "implicitným" návrhom na zmenu zalobných návrhov, ktorý Vseobecný súd zamietol v bode 90 napadnutého rozsudku. Navyse sa týka otázky prípadného úplného zrusenia sporného rozhodnutia v dôsledku vyhovenia zalobnému dôvodu zohladnenému ex offo, ktorá - ako vyplýva z bodu 90 napadnutého rozsudku - bola prejednaná v konaní pred Vseobecným súdom v rámci diskusie týkajúcej sa tohto zalobného dôvodu. 67. Po druhé, ak - ako vyplýva z úvah uvedených v bodoch 58 a 59 vyssie - je zalobca oprávnený napadnút v odvolaní právne dôsledky, ktoré Vseobecný súd vyvodil z vyhovenia zalobnému dôvodu (v prejednávanom prípade zalobnému dôvodu zohladnenému ex offo), taký zalobca musí byt logicky oprávnený domáhat sa, aby Súdny dvor - pokial prípadne vyhovie jeho odvolaniu - sám vyvodil príslusné právne dôsledky, ktoré vyplývajú z vyhovenia tomuto zalobnému dôvodu. 68. V tejto súvislosti je nepochybné, ze ak by Súdny dvor vyhovel odvolaniu spolocnosti BA a konstatoval, ze Vseobecný súd vychádzal z nesprávneho právneho posúdenia, ktoré mu táto spolocnost vytýka, nevyhnutne by z toho vyplývalo, ze sporné rozhodnutie treba zrusit v celom rozsahu. ( [37]35 ) 69. Úplné zrusenie sporného rozhodnutia je preto v prejednávanom prípade len nevyhnutným právnym dôsledkom prípadného vyhovenia odvolacím návrhom spolocnosti BA (spomenutým v bodoch 21 a 55 vyssie), a teda aj prípadného zrusenia napadnutého rozsudku. 70. Za týchto podmienok si v rámci mimoriadne specifických okolností, ktorými sa vyznacuje prejednávaná vec, nemyslím, ze clánok 170 ods. 1 Rokovacieho poriadku Súdneho dvora bráni prípustnosti odvolania. 71. Z toho vyplýva, ze odvolanie spolocnosti BA je podla môjho názoru prípustné. B. O prvom odvolacom dôvode zalozenom na nesprávnom právnom posúdení vyplývajúcom z nesprávneho uplatnenia zásady ne ultra petita 1. Strucné zhrnutie argumentácie úcastníkov konania 72. V rámci svojho prvého odvolacieho dôvodu BA tvrdí, ze Vseobecný súd vychádzal z nesprávneho právneho posúdenia, ked sa domnieval, ze je viazaný zásadou ne ultra petita, ked ex offo konstatoval existenciu podstatných vád týkajúcich sa verejného poriadku, ktorými bolo poznacené celé sporné rozhodnutie. 73. Podla spolocnosti BA v prípade, ak súd Únie zohladní ex offo otázku týkajúcu sa verejného poriadku, obmedzenia inter partes spojené so zásadou ne ultra petita sa prestanú uplatnovat. V takom prípade musí mat uvedený súd právomoc sformulovat výrok rozsudku spôsobom, ktorý povazuje za vhodný, a pri výkone tejto právomoci by nemal byt obmedzený návrhmi niektorého z úcastníkov konania. 74. BA sa domnieva, ze ak je súd Únie vo veci, ktorej predmetom je otázka týkajúca sa verejného poriadku, oprávnený odklonit sa od dôvodov uvedených úcastníkmi konania, musí byt rovnako oprávnený odklonit sa aj od ich návrhov. Len tak môze sformulovat primeraný výrok vo svojom rozsudku a úcinne napravit konstatované porusenia verejného poriadku. 75. Dôsledky zohladnenia dôvodov týkajúcich sa verejného poriadku ex offo Vseobecným súdom nemôzu byt podmienené individuálnymi záujmami úcastníkov konania. Nemôzu závisiet ani od prípadnej zmeny návrhov úcastníkov konania v priebehu konania. Také riesenie by tiez znamenalo, ze otázky týkajúce sa verejného poriadku by sa zverili do rúk úcastníkov konania. 76. Okrem toho v rámci zohladnenia neskorsích vnútrostátnych konaní o náhradu skody v napadnutom rozsudku Vseobecný súd svojvolne odlísil situáciu spolocnosti BA (vo vztahu ku ktorej bolo sporné rozhodnutie zrusené len ciastocne) od situácie ostatných leteckých spolocností, ktoré tiez napadli uvedené rozhodnutie (vo vztahu ku ktorým bolo toto rozhodnutie zrusené v celom rozsahu), hoci vsetci zalobcovia sa nachádzali v rovnakej situácii, pokial ide o podstatnú vadu odôvodnenia, ktorú ex offo konstatoval Vseobecný súd. 77. Napokon prístup Vseobecného súdu vyvoláva obavy so zretelom na výkon spravodlivosti, lebo nabáda zalobcov, aby bez odôvodnenia systematicky formulovali svoje návrhy siroko, aby mohli dosiahnut zrusenie vo väcsom rozsahu v prípade, ak by súd Únie ex offo zohladnil dôvod týkajúci sa verejného poriadku. 78. Komisia nesúhlasí s tvrdeniami spolocnosti BA. Konkrétne sa domnieva, ze názor spolocnosti BA znamená popretie zásad vyjadrených v judikatúre zalozenej na rozsudku Komisia/AssiDomän Kraft Products a i. (dalej len "vec AssiDomän") ( [38]36 ). Rozdiel medzi vecou AssiDomän a prejednávanou vecou je len otázkou miery. Zatial co vo veci AssiDomän niektorí adresáti rozhodnutia Komisie nenapadli toto rozhodnutie, v prejednávanom prípade BA v konaní pred Vseobecným súdom spochybnila len niektoré aspekty sporného rozhodnutia. 2. Analýza 79. Vychádzal Vseobecný súd z nesprávneho právneho posúdenia, ked sa domnieval, ze v prejednávanom prípade je viazaný zásadou ne ultra petita? Mohol, ci dokonca musel vyvodit vsetky právne dôsledky vyplývajúce z vady odôvodnenia týkajúcej sa verejného poriadku nastolenej ex offo, ktorou bolo poznacené celé sporné rozhodnutie, a v celom rozsahu zrusit toto rozhodnutie aj napriek návrhom spolocnosti BA, ktoré sa týkali len jeho ciastocného zrusenia? 80. Ako som poznamenal v bodoch 5 a 6 vyssie, tieto otázky svedcia o napätí medzi rôznymi, niekedy aj protichodnými právnymi poziadavkami. Odpoved na ne teda závisí od vzájomného vztahu medzi týmito poziadavkami a od vyvázenia zásad, z ktorých tieto poziadavky vychádzajú. 81. Za týchto podmienok budem vychádzat z analýzy dosahu a dôvodu existencie týchto zásad a poziadaviek a následne navrhnem odpoved na uvedené otázky. a) O zásade ne ultra petita, odvodenej od dispozicnej zásady 82. V prvom rade je potrebné charakterizovat zásadu ne ultra petita, na ktorú sa Vseobecný súd odvolal ako na obmedzenie svojej zrusovacej právomoci v prejednávanom prípade. 83. Zásada ne ultra petita, ktorá vyplýva z pravidla "ne eat iudex ultra petita partium", zakazuje súdu prejednávajúcemu zalobu o neplatnost íst nad rámec návrhov úcastníkov konania. ( [39]37 ) Podla ustálenej judikatúry vzhladom na to, ze súd Únie nemôze rozhodnút ultra petita, výrok o zrusení nemôze íst nad rámec zrusenia navrhovaného zalobcom. ( [40]38 ) 84. Zásada ne ultra petita je odvodená od dispozicnej zásady, ktorou sa spravuje konanie o zákonnosti na súdoch Únie. Podla dispozicnej zásady procesná iniciatíva prinálezí úcastníkom konania, ktorí urcujú predmet konania, a preto súd musí rozhodnút o vsetkých návrhoch, ktoré mu boli predlozené, a len o návrhoch, ktoré mu boli predlozené (teda ne ultra petita). ( [41]39 ) 85. Dispozicná zásada a zásada ne ultra petita, ktorá je od nej odvodená, sa vo vseobecnosti povazujú za vyjadrenie súkromnej autonómie jednotlivcov. Otázka, ci a do akej miery urcitý subjekt uplatní svoje právo na súde, totiz v konecnom dôsledku závisí od jeho vlastnej vôle. Také ponatie vsak platí predovsetkým v rámci obcianskeho súdneho konania. ( [42]40 ) 86. Vo verejnoprávnych konaniach vsak dispozicná zásada a zásada ne ultra petita - a obmedzenia právomoci súdu, ktoré z nich vyplývajú - majú odlisný dosah. ( [43]41 ) Tieto zásady treba konkrétne vnímat v súvislosti s rozhodnutím upravit konanie o zákonnosti v práve Únie ako konanie, ktoré je podmienené podaním zaloby. 87. Z clánku 263 druhého az stvrtého odseku ZFEÚ vyplýva, ze súd Únie má právomoc skúmat zákonnost aktov prijatých orgánmi, úradmi alebo agentúrami Únie len v prípade, ak - a v rozsahu, v akom - má prejednat zalobu podanú jedným zo subjektov oprávnených podat ju v zmysle týchto ustanovení. 88. Bez takej zaloby súd Únie vôbec nemá právomoc ex offo overit zákonnost aktov prijatých orgánmi, úradmi alebo agentúrami Únie. ( [44]42 ) 89. Inak povedané, právomoc súdu Únie preskúmat zákonnost cinnosti institúcií Únie závisí od existencie a od rozsahu zaloby o neplatnost podanej jedným zo subjektov uvedených v clánku 263 ZFEÚ. Ak súdu nie je predlozená taká zaloba, nemôze zasiahnut do pôsobnosti iných orgánov, úradov alebo agentúr Únie a spochybnit zákonnost aktov, ktoré prijali. ( [45]43 ) 90. Z tohto hladiska obmedzenia právomoci súdu vyplývajúce zo zásady ne ultra petita ako vyjadrenia dispozicnej zásady súvisia nielen so súkromnou autonómiou, ale aj so zásadou delby právomocí, ktorou sa vyznacuje fungovanie kazdého právneho státu a ktorá sa na úrovni Únie premieta do zásady institucionálnej rovnováhy, z ktorej vyplýva, ze kazdá institúcia pri výkone svojich právomocí respektuje právomoci ostatných institúcií. ( [46]44 ) 91. Pokial ide zásadu ne ultra petita, je potrebné este poznamenat, ze - ako vyplýva z jej názvu (ne ultra"petita") - táto zásada súvisí s petitom, a teda s návrhmi úcastníkov konania uvedenými v ich podaniach. Súdny dvor sa vsak niekedy odvoláva na túto zásadu aj v súvislosti s dôvodmi uvedenými úcastníkmi konania na podporu ich návrhov. Konkrétne sa na nu odvoláva vzhladom na zákaz, aby súd skúmal dôvody, ktoré úcastníci konania neuviedli, práve s výnimkou dôvodov, ktoré súd môze, ci dokonca musí vziat do úvahy ex offo. ( [47]45 ) 92. Z tohto hladiska zohladnenie dôvodu týkajúceho sa verejného poriadku ex offo mozno povazovat za výnimku zo zásady ne ultra petita chápanej v sirokom zmysle (teda tak, ze sa vztahuje nielen na petit, ale aj na dôvody uvedené na jeho podporu). Existencia právomoci zohladnit tieto dôvody ex offo vsak nevyhnutne neznamená, ze v prípade, ak súd Únie uplatní túto právomoc, môze vydat rozhodnutie, ktoré ide nad rámec návrhov úcastníkov konania. Sú to totiz dve rôzne otázky. ( [48]46 ) b) O dodrzaní lehoty na podanie zaloby ako poziadavky verejného poriadku 93. Moznost jedného zo subjektov uvedených v clánku 263 ZFEÚ podat na súde Únie návrh na preskúmanie zákonnosti aktu Únie podlieha casovému obmedzeniu: zaloba sa musí podat v lehote stanovenej v siestom odseku uvedeného clánku. 94. V tejto súvislosti z judikatúry vyplýva, ze rozhodnutie, ktoré osoba, ktorej je urcené, nenapadla v lehote stanovenej v tomto ustanovení, sa voci nej stáva konecným. ( [49]47 ) 95. Súdny dvor tiez uviedol, ze táto lehota a dôsledok jej uplynutia, teda nadobudnutie konecnej platnosti, majú chránit verejné záujmy a ze z toho dôvodu je táto lehota kogentná a ani úcastníci konania, ani súd o nej nerozhodujú, pricom jej dodrziavanie musí súd Únie skúmat aj bez návrhu. ( [50]48 ) 96. Táto judikatúra je zalozená najmä na úvahe, ze cielom lehôt na podanie zaloby je zabezpecit právnu istotu a zabránit casovo neobmedzenému spochybnovaniu aktov Únie, ktoré majú právne úcinky, ako aj na poziadavkách riadneho výkonu spravodlivosti a hospodárnosti konania. ( [51]49 ) 97. Zásady vyjadrené v tejto judikatúre sa pritom neuplatnujú len v prípadoch zaloby, ktorou sa navrhuje úplné zrusenie aktu, ale platia aj v prípade návrhu na ciastocné zrusenie. V prípade podania zaloby, ktorou sa navrhuje ciastocné zrusenie aktu, sa teda oddelitelné casti ( [52]50 ) tohto aktu, ktoré neboli napadnuté v lehote na podanie zaloby, stávajú konecnými, a to najmä vo vztahu k osobe, ktorej je tento akt urcený. 98. Okrem toho, ako som poznamenal v bode 43 vyssie, poziadavky verejného poriadku súvisiace s dodrzaním lehoty na podanie zaloby tvoria základ zásadnej nemennosti návrhov úcastníkov konania v konaní o neplatnost. Práve uplynutie tejto lehoty má za následok, ze návrhy sú v zásade ustálené, a teda je s konecnou platnostou vymedzený predmet konania. Ak by sa totiz umoznilo zalobcovi rozsírit rozsah svojich návrhov po uplynutí lehoty na podanie zaloby, v podstate by to znamenalo umoznit mu obíst túto lehotu a navrhnút zrusenie iného aktu (alebo inej casti aktu), hoci lehota na spochybnenie zákonnosti tohto aktu (alebo tejto casti aktu) uplynula a tento akt (alebo táto cast aktu) sa stal voci nemu konecným. ( [53]51 ) 99. Napokon treba este poznamenat, ze z dôvodu poziadaviek právnej istoty, na ktorých sú zalozené predpisy týkajúce sa procesných lehôt, Súdny dvor uplatnuje tieto predpisy mimoriadne restriktívne, pricom výnimky pripústa len za celkom mimoriadnych okolností. ( [54]52 ) c) O poziadavke ochrany zákonnosti, na ktorej je zalozené zohladnenie dôvodov týkajúcich sa verejného poriadku ex offo 100. Poziadavka ochrany zákonnosti vyzaduje, aby súd Únie pri plnení svojej základnej úlohy, ktorou je zabezpecit dodrziavanie práva Únie a ktorú mu priznáva clánok 19 ZFEÚ, nemusel zohrávat výlucne pasívnu úlohu, pretoze inak by mohol byt nútený zalozit svoje rozhodnutie na chybných právnych úvahách. Niektoré procesné predpisy a judikatúra mu preto priznali právomoc zohladnit ex offo právne dôvody oznacované ako dôvody týkajúce sa verejného poriadku, ktoré mu dovolujú íst nad rámec dôvodov a tvrdení uvedených úcastníkmi konania. Ide o prípady týkajúce sa tak otázok súvisiacich s konaním vedeným na súde Únie ( [55]53 ), ako aj o otázky spojené so zákonnostou napadnutého aktu ( [56]54 ). 101. Vo vseobecnosti prinálezí súdu Únie prihliadnut ex offo na porusenie pravidla právneho poriadku Únie, ktoré sa zdá dostatocne dôlezité na to, aby sa povazovalo za dôvod verejného poriadku a aby odôvodnovalo jeho sankcionovanie ex offo. Ak sa totiz konstatuje porusenie takého pravidla, nie je dôlezité, ci tento akt rovnako vykazuje nedostatky, ktoré uviedol zalobca na podporu svojho návrhu na zrusenie, lebo ochrana verejného poriadku Únie umoznuje súdu posudzujúcemu otázky zákonnosti, ci dokonca ukladá, aby konstatoval, ze predmetný akt vykazuje nedostatok, ktorý v kazdom prípade znamená jeho zrusenie. ( [57]55 ) 102. Súdny dvor nikdy presne nevymedzil pojem dôvod týkajúci sa verejného poriadku ani abstraktne nestanovil kritériá umoznujúce urcit, ci ide o dôvod verejného poriadku. Usmernenia vyplývajúce z judikatúry vsak umoznujú s urcitou mierou presnosti vymedzit tieto kritériá, pokial ide o právny poriadok Únie. 103. Ako som uz viackrát zdôraznil ( [58]56 ), v tomto smere sa stotoznujem s prístupom, ktorý navrhol generálny advokát Jacobs v návrhoch, ktoré predniesol vo veci Salzgitter/Komisia ([59]C-210/98 P, [60]EU:C:2000:172) ( [61]57 ). Podla môjho názoru o dôvod týkajúci sa verejného poriadku ide vtedy, ked po prvé porusené pravidlo má slúzit základnému cielu alebo základnej hodnote právneho poriadku Únie a pri dosiahnutí tohto ciela alebo tejto hodnoty má zásadnú úlohu a po druhé toto pravidlo bolo stanovené v záujme tretích osôb alebo verejnosti vseobecne, a nie iba v záujme bezprostredne dotknutých osôb. 104. Ide teda o poziadavku zákonnosti, ktorú by bolo mozné vymedzit ako "posilnenú", lebo súvisí s ochranou "verejného poriadku", teda s ochranou základných hodnôt právneho poriadku Únie v záujme tretích osôb alebo verejnosti vseobecne, ktorá odôvodnuje právomoc/povinnost súdu Únie zohladnit ex offo dôvody týkajúce sa verejného poriadku, a to aj nad rámec dôvodov, ktoré úcastníci konania uviedli v konaní pred ním na podporu svojich návrhov. d) O rozsahu zrusovacej právomoci súdu Únie v prípade, ak ex offo zohladní dôvod týkajúci sa verejného poriadku 105. Odôvodnuje taká "posilnená" poziadavka zákonnosti, ktorá súvisí s ochranou verejného poriadku, na ktorej je zalozená právomoc súdu Únie ex offo zohladnit právny dôvod, tiez rozsírenie jeho zrusovacej právomoci nad rámec návrhov zalobcu? Dovoluje táto poziadavka súdu spochybnit casti rozhodnutia, ktoré sa vzhladom na to, ze neboli napadnuté zalobou, stali voci zalobcovi konecnými? 106. Odpoved na tieto otázky závisí v konecnom dôsledku od výberu tej z vyssie opísaných predmetných poziadaviek, ktorá má mat prednost. 107. Pokial ide o tento výber, Súdny dvor má podla môjho názoru v zásade tri moznosti, pricom z dôvodov, ktoré podrobne opísem nizsie, povazujem za presvedcivú len tretiu moznost. 108. Prvá moznost spocíva v uznaní názoru spolocnosti BA a uprednostnení "posilnenej" poziadavky zákonnosti, pricom sa súdu prizná právomoc íst nad rámec návrhov úcastníkov konania, ak prihliadne na dôvod týkajúci sa verejného poriadku. Nemozno popriet, ze taký prístup má urcitú logiku. Pokial je totiz porusené pravidlo také dôlezité, ze sa povazuje za pravidlo týkajúce sa verejného poriadku a mozno nan prihliadnut ex offo, súd musí byt schopný napravit protiprávnost vyplývajúcu z jeho porusenia, a to bez ohladu na návrhy úcastníkov konania. Tento prístup je v súlade s právomocou súdu zohladnit ex offo dôvody týkajúce sa verejného poriadku, ktorá - ako som poznamenal v bodoch 91 a 92 vyssie - predstavuje výnimku zo zásady ne ultra petita chápanej v sirokom zmysle. Hoci má tento prístup urcitú oporu v judikatúre, táto judikatúra je implicitná, izolovaná, neaktuálna a podla vsetkého obmedzená na spory týkajúce sa verejnej sluzby. ( [62]58 ) 109. Druhou moznostou je dovolit úcastníkom konania, aby v rámci svojich stanovísk (ktoré sú nevyhnutné na dodrzanie kontradiktórnosti ( [63]59 )) k dôvodu, ktorý súd Únie zamýsla zohladnit ex offo, prispôsobili rozsah svojich návrhov vzhladom na tento dôvod. 110. Tretia moznost, ktorú si zvolil Vseobecný súd, ktorú presadzuje Komisia a ku ktorej sa priklánam aj ja, spocíva v uprednostnení poziadaviek spojených so zásadou ne ultra petita a s právnou istotou (v súvislosti s dodrzaním lehoty na podanie zaloby), pricom zrusovacia právomoc súdu sa obmedzí na návrhy úcastníkov konania. 111. V tejto súvislosti povazujem za vhodné uviest nasledujúce úvahy. 112. Po prvé je potrebné posúdit vec AssiDomän, o relevantnosti ktorej diskutovali úcastníci konania. V rozsudku týkajúcom sa tejto veci, ktorej predmetom bola tiez zákonnost rozhodnutia v oblasti protisútazných kartelov, Súdny dvor rozhodol, ze zrusenie rozhodnutia vyhlásené rozsudkom voci zalobcovi nemá vplyv na platnost iného rozhodnutia, ktoré je rovnaké alebo podobné a ktoré trpí tou istou vadou, a je urcené inému adresátovi, ktorý ho v lehote na podanie zaloby nenapadol. ( [64]60 ) Na úcely odôvodnenia tohto riesenia Súdny dvor poukázal na zásadu ne ultra petita a na poziadavky právnej istoty, z ktorých vychádza dodrziavanie lehôt na podanie zaloby. 113. Je pravda, ze existujú urcité rozdiely medzi prejednávanou vecou a vecou AssiDomän. Po prvé vo veci AssiDomän protiprávnost, ktorou bolo poznacené rozhodnutie Komisie, nevyplývala - tak ako v prejednávanom prípade - z porusenia pravidla verejného poriadku. ( [65]61 ) Po druhé vec AssiDomän sa týkala situácie, v ktorej urcité spolocnosti nepodali nijakú zalobu proti rozhodnutiu, ktoré im bolo urcené a ktorého preskúmania sa domáhali po uplynutí lehoty na podanie zaloby, pricom ziadali, aby sa v ich prospech rozsírilo konstatovanie o protiprávnosti, ku ktorému dospel Súdny dvor v rámci zaloby podanej iným adresátom tohto rozhodnutia. Naproti tomu, v prejednávanej veci BA spochybnila na súde - a to v stanovenej lehote na podanie zaloby - zákonnost sporného rozhodnutia, resp. presnejsie iba jeho casti. 114. Napriek týmto rozdielom je vsak vec AssiDomän podla môjho názoru relevantná pre posúdenie prejednávanej veci, kedze Súdny dvor v uvedenej veci uskutocnil jednoznacnú volbu: pri vyvázení poziadavky ochrany zákonnosti s poziadavkou právnej istoty uprednostnil túto druhú poziadavku. ( [66]62 ) 115. Prejednávaná vec má pritom urcité spolocné znaky s vecou AssiDomän. Aj v tomto prípade si odporujú na jednej strane poziadavka ochrany zákonnosti (ktorá je v rámci prejednávanej veci spojená s verejným poriadkom) a na druhej strane poziadavka (ktorá je tiez poziadavkou verejného poriadku) právnej istoty, súvisiaca s nadobudnutím konecnej platnosti castí sporného rozhodnutia voci spolocnosti BA, ktoré táto spolocnost nenapadla v lehote na podanie zaloby. V prejednávanej veci sa vsak okrem tejto poslednej uvedenej poziadavky - na rozdiel od veci AssiDomän - uplatní aj poziadavka obmedzenia zrusovacej právomoci súdu, ktorá vyplýva zo zásady ne ultra petita, ktorú som opísal v bodoch 82 az 90 vyssie. 116. Po druhé Súdny dvor vo svojej judikatúre vymedzil situáciu, v ktorej poziadavky zákonnosti týkajúce sa verejného poriadku musia mat prednost pred poziadavkami právnej istoty (ako aj pred poziadavkami súvisiacimi so zásadou ne ultra petita). 117. Ide o prípad, ked je akt poznacený vadou, ktorej závaznost je taká zjavná, ze právny poriadok Únie ju nemôze tolerovat, takze tento akt sa musí povazovat za nicotný. Súdny dvor uznal, ze súd Únie je v takom prípade oprávnený konstatovat, ze tento akt nevyvoláva ziadny právny úcinok, aj ked bol napadnutý po uplynutí lehoty na podanie zaloby. ( [67]63 ) Hoci Súdny dvor este nemal prílezitost výslovne to spresnit, je potrebné konstatovat, ze v takom výnimocnom prípade je súd oprávnený konstatovat neexistenciu napadnutého aktu, a to aj nad rámec návrhov úcastníkov konania na základe výnimky zo zásady ne ultra petita. 118. Súdny dvor vsak výslovne uviedol, ze závaznost následkov, ktoré sa spájajú s konstatovaním neexistencie aktu institúcií Únie, si z dôvodov právnej istoty vyzaduje, aby k tomuto konstatovaniu dochádzalo iba v skutocne výnimocných prípadoch ( [68]64 ), v ktorých je predmetný akt poznacený zvlást závaznými a zjavnými vadami ( [69]65 ). 119. Len v takých výnimocných prípadoch teda - v rozpore s prístupom zaujatým vo veci AssiDomän - poziadavka ochrany zákonnosti môze odôvodnit, aby súd Únie bol oprávnený prekrocit hranice vymedzené predpismi, ktoré obmedzujú jeho úlohu týkajúcu sa preskúmavania zákonnosti, vyplývajúce najmä z poziadavky respektovania stability právnych vztahov spomenutej v bodoch 94 az 98 vyssie, ako aj z poziadavky institucionálnej rovnováhy uvedenej v bode 90 vyssie. 120. Konstatovanie vady odôvodnenia, ktorá má vplyv na rozhodnutie urcené adresátovi, aj ked táto vada predstavuje závaznú vadu, ktorou môze byt poznacený celý napadnutý akt, pritom podla môjho názoru nemôze spadat - pokial nie sú splnené podmienky na konstatovanie neexistencie tohto aktu ( [70]66 ) - pod jeden z výnimocných prípadov, v súvislosti s ktorými Súdny dvor uznal, ze môzu odôvodnit prekrocenie uvedených hraníc. 121. Je pravda, ze poziadavka zákonnosti, ktorú som oznacil za "posilnenú", lebo súvisí s tým, ze porusené pravidlo je pravidlom verejného poriadku, odôvodnuje, aby súd konstatoval takú vadu ex offo. Táto poziadavka vsak podla môjho názoru neodôvodnuje, aby súd mohol prekrocit hranice svojej právomoci, ktoré sú v danom prípade vymedzené návrhom na súdnu ochranu podaným zalobcom, ktorý je specifikovaný v jeho zalobných návrhoch, a tým spochybnit konecnú platnost tých castí rozhodnutia voci zalobcovi, ktoré neboli napadnuté. 122. V tejto súvislosti je potrebné poukázat na to, ze samotný adresát rozhodnutia, proti ktorému smeruje zaloba, tým, ze vo svojich návrhoch spresnil rozsah svojej potreby súdnej ochrany, v danom prípade urcil hranice rozhodovania súdu. 123. Z tohto hladiska skutocnost, ze súd ex offo zohladnil dôvod týkajúci sa verejného poriadku, podla môjho názoru tiez nemôze odôvodnit zmenu týchto hraníc v priebehu konania. Po prvé z judikatúry spomenutej v bode 95 vyssie vyplýva, ze súd nerozhoduje o lehotách na podanie zaloby. Po druhé dôvod, ktorý mohol uviest samotný zalobca, nepredstavuje novú okolnost, ktorá by mohla odôvodnit zmenu návrhov. ( [71]67 ) Z týchto dôvodov nesúhlasím s druhou moznostou, ktorú som spomenul v bode 109 vyssie. 124. V tejto súvislosti je potrebné poukázat na to, ze - ako vyplýva z bodu 45 vyssie a z bodu 90 napadnutého rozsudku - pre prípadnú zmenu návrhov v kazdom prípade platia velmi prísne formálne poziadavky, ktoré - ako konstatoval Vseobecný súd - BA v prejednávanom prípade nesplnila. 125. Z toho vyplýva, ze Vseobecný súd podla môjho názoru nevychádzal z nesprávneho právneho posúdenia ked sa pri vyvodení dôsledkov z vady odôvodnenia sporného rozhodnutia, ktorú konstatoval, domnieval, ze jeho právomoci sú obmedzené návrhmi, ktoré BA uviedla vo svojej zalobe. 126. Je pravda, ze v prípade, o aký ide v prejednávanej veci, v ktorom si odporujú základné zásady právneho poriadku a je potrebné uprednostnit jednu z nich, ziadne riesenie nebude úplne uspokojivé. Vo veci vec AssiDomän prístup, ktorý zaujal Súdny dvor, viedol k tomu, ze rozhodnutie poznacené vadou, ktoré sa vsak stalo konecným, dalej vyvolávalo právne úcinky. Podobný výsledok nastane v prejednávanej veci: cast sporného rozhodnutia, ktorá nebola napadnutá zalobou, bude dalej vyvolávat právne úcinky, aj ked je protiprávna. Tak ako vo veci AssiDomän vsak tento výsledok bude len dôsledkom toho, ze BA sa rozhodla nenapadnút túto cast sporného rozhodnutia. 127. Napokon treba este strucne preskúmat ostatné tvrdenia uvedené spolocnostou BA, ktoré nemôzu spochybnit riesenie, ktoré navrhujem. 128. V prvom rade si nemyslím, ze prístup, ktorý zaujal Vseobecný súd, spôsobil porusenie zásady rovnosti zaobchádzania. Je totiz nepochybné, ze BA sa nenachádzala v rovnakej situácii ako ostatní dopravcovia, ktorí napadli sporné rozhodnutie a vo vztahu ku ktorým Vseobecný súd rozhodol o úplnom zrusení tohto rozhodnutia. Títo dopravcovia - na rozdiel od spolocnosti BA - sa totiz vo svojich návrhoch domáhali úplného zrusenia sporného rozhodnutia. 129. Pokial ide dalej o konania o náhradu skody na vnútrostátnych súdoch, ktoré Vseobecný súd spomenul v bodoch 39 az 42 napadnutého rozsudku, nemyslím si, ze by mohli nejakým spôsobom odôvodnit, aby súd Únie bol oprávnený rozhodnút ultra petita. Prípadný vznik obcianskoprávnej zodpovednosti za skodu spôsobenú protisútazným správaním zalobcu totiz v zásade nemôze zohrávat nijakú úlohu pri výkone právomocí, ktoré súdu Únie vyplývajú z clánku 263 ZFEÚ. 130. Napokon tvrdenie spolocnosti BA, spomenuté v bode 77 vyssie, týkajúce sa prípadných obáv so zretelom na riadny výkon spravodlivosti tiez nemozno uviest na odôvodnenie výnimky z obmedzenia právomoci súdu rozhodnút ultra petita. V tejto súvislosti treba po prvé uviest, ze ak úcastník konania predlozí návrhy, ktoré vôbec nie sú podlozené dôvodmi uvedenými v jeho zalobe, tieto návrhy budú jednoducho zamietnuté. Po druhé práve rozsah návrhu (a teda rozsah navrhovaného zrusenia) vymedzuje petit, a to bez ohladu na to, ci sú dôvody uvedené na podporu návrhov opodstatnené. Aj ked teda dôvody uvedené na podporu návrhu na zrusenie nie sú opodstatnené, súd môze bezpochyby zrusit napadnutý akt v medziach petitu, ak ex offo zohladní dôvod týkajúci sa verejného poriadku, ktorý má za následok zrusenie predmetného aktu. 131. Z toho vyplýva, ze podla môjho názoru treba prvý odvolací dôvod spolocnosti BA zamietnut. C. O druhom odvolacom dôvode zalozenom na porusení zásady úcinnej súdnej ochrany stanovenej v clánku 47 Charty 1. Strucné zhrnutie argumentácie úcastníkov konania 132. V rámci svojho druhého odvolacieho dôvodu BA tvrdí, ze aj keby sa konstatovalo, ze Vseobecný súd tým, ze sa opieral o zásadu ne ultra petita, nevychádzal z nesprávneho právneho posúdenia, tento súd tým, ze obmedzil rozsah zrusenia na návrhy uvedené v zalobe, v kazdom prípade porusil zásadu úcinnej súdnej ochrany stanovenú v clánku 47 Charty, ktorá má vyssiu právnu silu. 133. Podla spolocnosti BA tak z judikatúry Európskeho súdu pre ludské práva ( [72]68 ), ako aj z judikatúry Súdneho dvora ( [73]69 ) vyplýva, ze uvedená zásada vyzaduje plné a úplné právne a vecné preskúmanie rozhodnutia Komisie, ktorým sa sankcionuje správanie v rozpore s pravidlami hospodárskej sútaze. Toto preskúmanie musí zahrnat aj právomoc zrusit toto rozhodnutie. 134. BA poznamenáva, ze Vseobecný súd v napadnutom rozsudku konstatoval rozpory, ktoré mali vplyv na sporné rozhodnutie, a uznal, ze tieto rozpory narusili jej právo na obhajobu a zabránili súdu vo vykonaní jeho preskúmania. Vseobecný súd vsak vo výroku napadnutého rozsudku nevyvodil z týchto konstatovaní nevyhnutné dôsledky. Tým porusil zásadu úcinnej súdnej ochrany. Tieto rozpory vyvolávajú mimoriadne vázne problémy vo vnútrostátnych konaniach o náhradu skody súvisiacich s konstatovaniami uvedenými v spornom rozhodnutí. 135. Komisia tvrdí, ze druhý odvolací dôvod spolocnosti BA nie je opodstatnený. 2. Analýza 136. Súdny dvor rozhodol, ze súdne preskúmanie rozhodnutí Komisie, ktorými sa sankcionuje protisútazné správanie, upravené Zmluvami - ktoré spocíva v preskúmaní zákonnosti podla clánku 263 ZFEÚ, doplnenom neobmedzenou súdnou právomocou, pokial ide o sumu pokuty, stanovenou v clánku 31 nariadenia (ES) c. 1/2003 ( [74]70 ) - nie je v rozpore s poziadavkami zásady úcinnej súdnej ochrany podla clánku 47 Charty. ( [75]71 ) 137. Poukázal vsak na to, ze táto zásada vyzaduje, aby súd Únie vykonal plné a úplné právne a vecné preskúmanie rozhodnutia Komisie a aby mal právomoc najmä zrusit toto rozhodnutie. ( [76]72 ) 138. V tom istom kontexte Súdny dvor tiez poznamenal, ze konanie pred súdmi Únie je kontradiktórne a ze s výnimkou dôvodov verejného poriadku, medzi ktoré patrí neexistencia odôvodnenia napadnutého rozhodnutia, ktoré je súd povinný preskúmavat ex offo, prinálezí zalobcovi, aby uviedol zalobné dôvody proti dotknutému rozhodnutiu a predlozil dôkazy na podporu týchto dôvodov. ( [77]73 ) 139. Súdny dvor navyse rozhodol, ze absencia ex offo preskúmania celého napadnutého rozhodnutia neporusuje zásadu úcinnej súdnej ochrany. Na úcely respektovania tejto zásady nie je nevyhnutné, aby súd Únie, ktorý je síce povinný odpovedat na predlozené dôvody a vykonat právne aj vecné preskúmanie, bol tiez povinný ex offo opätovne presetrit celý spis. ( [78]74 ) 140. Napokon z judikatúry Súdneho dvora tiez vyplýva, ze právo na úcinnú súdnu ochranu nie je vôbec dotknuté striktným uplatnením právnej úpravy Únie týkajúcej sa procesných lehôt, ktorá zodpovedá poziadavke právnej istoty a potrebe zabránit akejkolvek diskriminácii alebo akémukolvek svojvolnému zaobchádzaniu pri výkone spravodlivosti. ( [79]75 ) Uvedené dôvody právnej istoty totiz odôvodnujú, aby lehota na podanie zaloby predstavovala obmedzenie nevyhnutne spojené s právom na prístup k súdu. ( [80]76 ) 141. Z judikatúry, ktorú som citoval vyssie, pritom vyplýva, ze hoci zásada úcinnej súdnej ochrany zarucená clánkom 47 Charty vyzaduje, aby súd Únie vykonal plné a úplné právne a vecné preskúmanie rozhodnutí Komisie, ktorými sa sankcionuje protisútazné správanie a ktorých zákonnost je spochybnená v konaní pred ním, úcinnost tohto súdneho preskúmania nebráni tomu, aby jeho vykonanie bolo obmedzené urcitými procesnými predpismi, ktoré zodpovedajú rôznym zásadným poziadavkám. 142. Na jednej strane z kontradiktórnosti konania pred súdmi Únie a z toho, ze na dodrzanie práva zaruceného clánkom 47 Charty nie je nevyhnutné ex offo preskúmat celé napadnuté rozhodnutie, vyplýva, ze s týmto právom je zlucitelný systém súdneho preskúmania zalozený na dispozicnej zásade, v ktorom prinálezí úcastníkom konania urcit predmet sporu, pricom súd nemôze prekrocit hranice vymedzené úcastníkmi konania. Nie je teda v rozpore so zásadou úcinnej súdnej ochrany, ak je plné a úplné preskúmanie, ktoré musí vykonat súd Únie a ktoré zahrna právomoc zrusit napadnuté rozhodnutie, obmedzené návrhmi úcastníkov konania uvedenými v ich zalobných návrhoch. 143. Na druhej strane vzhladom na to, ze právo na úcinnú súdnu ochranu nie je dotknuté striktným uplatnovaním predpisov týkajúcich sa lehoty na podanie zaloby, dodrzanie tohto práva vôbec neznamená, ze na to, aby bola úcastníkom konania zarucená úcinná súdna ochrana, musí súd Únie prostredníctvom výnimky z uvedených predpisov ( [81]77 ) rozsírit rozsah ich návrhov nad rámec ich zalobných návrhov, a tak rozsírit rozsah svojho preskúmania nad rámec veci, ktorá mu bola predlozená, a to aj v prípadoch, ked tento súd ex offo zohladní dôvod týkajúci sa verejného poriadku a/alebo konstatuje porusenie práva na obhajobu. 144. Z toho vyplýva, ze v prejednávanom prípade Vseobecný súd na to, aby dodrzal zásadu úcinnej súdnej ochrany, nebol povinný prekrocit rámec návrhov, ktoré uviedla BA, a teda druhý odvolací dôvod spolocnosti BA treba zamietnut. 145. Za týchto podmienok sa domnievam, ze odvolanie spolocnosti BA treba v celom rozsahu zamietnut. V. O trovách 146. Podla clánku 184 ods. 2 Rokovacieho poriadku Súdneho dvora, ak odvolanie nie je dôvodné, Súdny dvor rozhodne o trovách konania. V zmysle clánku 138 ods. 1 rokovacieho poriadku, uplatnitelného na konanie o odvolaní na základe clánku 184 ods. 1 rokovacieho poriadku, Súdny dvor ulozí úcastníkovi konania, ktorý vo veci nemal úspech, povinnost nahradit trovy konania, ak to bolo v tomto zmysle navrhnuté. 147. Ak sa Súdny dvor stotozní s mojimi závermi týkajúcimi sa odvolania spolocnosti BA, táto spolocnost nebude mat so svojím odvolaním úspech. Kedze Komisia podala návrh v tomto zmysle, navrhujem, aby Súdny dvor ulozil spolocnosti BA povinnost nahradit trovy odvolacieho konania. VI. Návrh 148. Vzhladom na vyssie uvedené úvahy navrhujem, aby Súdny dvor rozhodol takto: - odvolanie sa zamieta, - British Airways plc je povinná nahradit trovy konania. __________________________________________________________________ ( [82]1 ) Jazyk prednesu: francúzstina. ( [83]2 ) [84]T-48/11, neuverejnený, [85]EU:T:2015:988. ( [86]3 ) Rozhodnutie v konaní podla clánku 101 ZFEÚ, clánku 53 Dohody o EHP a clánku 8 Dohody medzi Európskym spolocenstvom a Svajciarskou konfederáciou o leteckej doprave (vec COMP/39258 - Nákladná letecká doprava). ( [87]4 ) Ziadost o oslobodenie od pokuty bola podaná na základe oznámenia Komisie o oslobodení od pokút a znízení pokút v prípadoch kartelov ([88]Ú. v. ES C 45, 2002, s. 3; Mim. vyd. 08/002, s. 155). ( [89]5 ) Sankcionované správanie súviselo s protisútaznými kontaktmi týkajúcimi sa "palivovej prirázky", "bezpecnostnej prirázky" a zaplatenia provízie z prirázok (pozri bod 5 napadnutého rozsudku). ( [90]6 ) BA sa konkrétne vo svojej zalobe podanej na Vseobecnom súde domáhala zrusenia sporného rozhodnutia v rozsahu, v akom sa ním konstatovala jej úcast na odmietnutí platenia provízií, jej úcast na porusovaní pravidiel hospodárskej sútaze v období od 22. januára 2001 do 1. októbra 2001, konstatovanie tohto porusenia, pokial ide o Hongkong, Japonsko, Indiu, Thajsko, Singapur, Juznú Kóreu a Brazíliu, ako aj v rozsahu, v akom jej týmto rozhodnutím bola ulozená pokuta. ( [91]7 ) V den vyhlásenia napadnutého rozsudku Vseobecný súd vydal rozhodnutia v konaniach o zalobách podaných ostatnými dotknutými dopravcami, ktorými bolo tiez napadnuté sporné rozhodnutie. V kazdom z týchto rozsudkov Vseobecný súd úplne zrusil sporné rozhodnutie v rozsahu, v akom sa týkalo leteckej spolocnosti, ktorá podala predmetnú zalobu (pozri najmä rozsudok zo 16. decembra 2015, Air Canada/Komisia, [92]T-9/11, neuverejnený, [93]EU:T:2015:994). ( [94]8 ) Bod 29 napadnutého rozsudku. ( [95]9 ) Pozri body 41 az 70 napadnutého rozsudku. Vseobecný súd konkrétne poukázal na to, ze zatial co v odôvodnení sporného rozhodnutia bolo opísané jediné a nepretrzité porusenie, ktoré sa týkalo vsetkých kontaktov, na ktoré sa vztahoval kartel, na ktorom sa zúcastnili vsetci dotknutí dopravcovia, výrok uvedeného rozhodnutia pripústal dva rôzne výklady (pozri konkrétne bod 61 napadnutého rozsudku). ( [96]10 ) Body 71 az 74 napadnutého rozsudku. ( [97]11 ) Body 76 az 85 napadnutého rozsudku. ( [98]12 ) Body 87 a 88 napadnutého rozsudku. ( [99]13 ) Bod 92 a bod 1 výroku napadnutého rozsudku. ( [100]14 ) Clánok 168 ods. 2 Rokovacieho poriadku Súdneho dvora najmä stanovuje, ze clánok 122 ods. 1 tohto rokovacieho poriadku sa pouzije primerane na odvolanie. Podla tohto posledného uvedeného ustanovenia, "ak je to potrebné, k zalobe sa prilozia dokumenty uvedené v clánku 21 druhom odseku [S]tatútu [Súdneho dvora Európskej únie]". Clánok 21 druhý odsek uvedeného statútu stanovuje, ze k návrhu "sa v prípade potreby dolozí doslovné znenie právneho aktu, ktorého zrusenie sa pozaduje". ( [101]15 ) Pozri clánok 112 ods. 2 Rokovacieho poriadku Súdneho dvora z 19. júna 1991, úcinný do 31. októbra 2012. ( [102]16 ) Clánok 190 ods. 1 a clánok 127 ods. 1 Rokovacieho poriadku Súdneho dvora. ( [103]17 ) Pozri body 72 az 75 nizsie. ( [104]18 ) Napríklad - pricom tento výpocet nie je vycerpávajúci - v niektorých jazykoch tak ako vo francúzskom jazyku clánok 56 druhý odsek Statútu Súdneho dvora Európskej únie z terminologického hladiska zodpovedá príslusným ustanoveniam Rokovacieho poriadku Súdneho dvora. Vo vsetkých týchto ustanoveniach je pouzitý rovnaký pojem, a to "Anträgen" v nemeckom jazyku, "conclusioni" v talianskom jazyku, "pretensiones" v spanielskom jazyku, "nőue" v estónskom jazyku a "prasijumi" v lotysskom jazyku. V iných jazykových verziách vsak neexistuje taká jazyková zhoda a znenie clánku 56 druhého odseku uvedeného statútu neobsahuje výslovný odkaz na pojem rovnocenný francúzskemu pojmu "conclusions" ("návrhy"), ktorý je pouzitý v rokovacom poriadku. Pri preklade pojmu "neúspech" v znení clánku 56 druhého odseku statútu v holandskom jazyku nie je pouzitý pojem "conclusies", v znení v dánskom jazyku nie je pouzitý pojem "pĺstande", v znení v gréckom jazyku nie je pouzitý pojem "aity%ľata", v znení v svédskom jazyku nie je pouzitý pojem "yrkanden" a v znení v portugalskom jazyku nie je pouzitý pojem "pedidos". ( [105]19 ) Pozri v tomto zmysle okrem iného rozsudok z 25. marca 2010, Helmut Müller ([106]C-451/08, [107]EU:C:2010:168, bod [108]38 a citovanú judikatúru). ( [109]20 ) Podla ustálenej judikatúry návrhy zaloby musia byt formulované jednoznacne, aby súd Únie nerozhodol nad rámec návrhov alebo neopomenul rozhodnút o niektorom zalobnom dôvode. Pozri najmä rozsudok z 26. januára 2017, Mamoli Robinetteria/Komisia ([110]C-619/13 P, [111]EU:C:2017:50, bod [112]31 a citovanú judikatúru). ( [113]21 ) Z dlhodobo ustálenej judikatúry vyplýva, ze úcastník konania v zásade nemôze menit v priebehu konania jeho samotný predmet a ze dôvodnost zaloby sa musí skúmat výhradne z hladiska návrhov obsiahnutých v návrhu na zacatie konania. Pozri okrem iného rozsudok z 11. novembra 2010, Komisia/Portugalsko ([114]C-543/08, [115]EU:C:2010:669, bod [116]20 a citovaná judikatúra). Pozri v tomto zmysle tiez rozsudok z 18. októbra 1979, GEMA/Komisia ([117]125/78, [118]EU:C:1979:237, bod [119]26). ( [120]22 ) Pozri v tejto súvislosti bod 98 nizsie. ( [121]23 ) Pozri rozsudky z 3. marca 1982, Alpha Steel/Komisia ([122]14/81, [123]EU:C:1982:76, bod [124]8); z 8. júla 1965, Krawczynski/Komisia ([125]83/63, [126]EU:C:1965:70 bod 2), a zo 14. júla 1988, Stahlwerke Peine-Salzgitter/Komisia ([127]103/85, [128]EU:C:1988:398, bod [129]11). Takou novou okolnostou môze byt aj vyhlásenie rozsudku Súdneho dvora (pozri rozsudok z 12. novembra 2014, Guardian Industries a Guardian Europe/Komisia, [130]C-580/12 P, [131]EU:C:2014:2363, body [132]15 az [133]20). ( [134]24 ) Podla judikatúry je akt, ktorý bol prijatý po podaní zaloby a ktorý má rovnaký predmet ako napadnutý akt, novou okolnostou, ktorá dovoluje zalobcovi prispôsobit svoje návrhy a dôvody (pozri rozsudky z 3. marca 1982, Alpha Steel/Komisia, [135]14/81, [136]EU:C:1982:76, bod [137]8, a zo 14. júla 1988, Stahlwerke Peine-Salzgitter/Komisia, [138]103/85, [139]EU:C:1988:398, bod [140]11). ( [141]25 ) V rozsudku z 2. júna 1976, Kampffmeyer a i./EHS ([142]56/74 az 60/74, [143]EU:C:1976:78, body [144]6 az [145]9), tak Súdny dvor pripustil predlozenie neskorsích návrhov na urcenie rozsahu vzniknutej skody. ( [146]26 ) Pozri rozsudky zo 14. decembra 1962, Compagnie des hauts fourneaux de Chasse/Vysoký úrad ([147]33/59, [148]EU:C:1962:43, s. 736), ako aj zo 14. decembra 1962, Meroni/Vysoký úrad ([149]46/59 a 47/59, [150]EU:C:1962:44, s. 803). Pozri tiez bod 90 napadnutého rozsudku. ( [151]27 ) Pozri napríklad rozsudok z 12. novembra 2014, Guardian Industries a Guardian Europe/Komisia ([152]C-580/12 P, [153]EU:C:2014:2363, body [154]15 az [155]20). ( [156]28 ) Pozri bod 40 a poznámku pod ciarou 18 vyssie. ( [157]29 ) Pozri v tomto zmysle rozsudok z 15. novembra 2012, Al-Aqsa/Rada a Holandsko/Al-Aqsa ([158]C-539/10 P a C-550/10 P, [159]EU:C:2012:711, body [160]43 az [161]45). ( [162]30 ) Tieto rozhodnutia sú obsiahnuté v bodoch 87, 88, 90 a 91 napadnutého rozsudku. V tejto súvislosti je nesporné, ze vzhladom na to, ze konstatovaná vada odôvodnenia spôsobovala neplatnost celého sporného rozhodnutia (o com svedcí skutocnost, ze vo vztahu k ostatným leteckým spolocnostiam, ktoré napadli sporné rozhodnutie, Vseobecný súd rozhodol o úplnom zrusení, ktoré bolo zalozené na rovnakej vade odôvodnenia, aká bola konstatovaná v prípade spolocnosti BA), ak by sa Vseobecný súd nedomnieval, ze je viazaný zásadou ne ultra petita, a nezamietol by návrh na zmenu zalobných návrhov spolocnosti BA, zrusil by toto rozhodnutie v celom rozsahu, co by malo vplyv na bod 1 výroku napadnutého rozsudku. ( [163]31 ) Pozri rozsudky z 1. júna 2006, P & O European Ferries (Vizcaya) a Diputación Foral de Vizcaya/Komisia ([164]C-442/03 P a C-471/03 P, [165]EU:C:2006:356, bod [166]44), ako aj z 15. novembra 2012, Al-Aqsa/Rada a Holandsko/Al-Aqsa ([167]C-539/10 P a C-550/10 P, [168]EU:C:2012:711, bod [169]49 a citovaná judikatúra). ( [170]32 ) Pozri v tomto zmysle rozsudky zo 16. marca 1978, Bosch ([171]135/77, [172]EU:C:1978:75, bod [173]4), ako aj z 26. apríla 1988, Asteris a i./Komisia ([174]97/86, 99/86, 193/86 a 215/86, [175]EU:C:1988:199, bod [176]27). ( [177]33 ) Rozsudok z 11. decembra 2008, Komisia/Département du Loiret ([178]C-295/07 P, [179]EU:C:2008:707, body [180]97 a [181]98). ( [182]34 ) Ako napríklad nový návrh na náhradu skody (pozri napríklad rozsudok z 18. marca 1993, Parlament/Frederiksen, [183]C-35/92 P, [184]EU:C:1993:104, body [185]34 az [186]36), alebo návrh na zrusenie týkajúci sa iných aktov, nez je napadnutý akt (pozri napríklad rozsudok zo 6. marca 2001, Connolly/Komisia, [187]C-273/99 P, [188]EU:C:2001:126, body [189]18 az [190]20). ( [191]35 ) Pozri poznámku pod ciarou 30 vyssie. ( [192]36 ) Rozsudok zo 14. septembra 1999, Komisia/AssiDomän Kraft Products a i. ([193]C-310/97 P, [194]EU:C:1999:407). ( [195]37 ) Pozri návrhy, ktoré predniesol generálny advokát Jääskinen vo veci Galp Energía Espańa a i./Komisia ([196]C-603/13 P, [197]EU:C:2015:482, bod [198]35). ( [199]38 ) Pozri napríklad rozsudok z 19. januára 2006, Comunitŕ montana della Valnerina/Komisia ([200]C-240/03 P, [201]EU:C:2006:44, bod [202]43 a citovanú judikatúru). ( [203]39 ) Pozri v tejto súvislosti návrhy, ktoré predniesla generálna advokátka Kokott vo veci Komisia/Alrosa ([204]C-441/07 P, [205]EU:C:2009:555, bod [206]146), ako aj návrhy, ktoré predniesol generálny advokát Wahl vo veci Total/Komisia ([207]C-597/13 P, [208]EU:C:2015:207, body [209]58 a [210]59). Dispozicná zásada je vyjadrená v rôznych pravidlách upravujúcich konanie pred súdmi Únie, najmä v clánku 21 Statútu Súdneho dvora Európskej únie, ako aj v clánku 120 písm. c) Rokovacieho poriadku Súdneho dvora a v clánku 76 písm. d) Rokovacieho poriadku Vseobecného súdu, podla ktorých sa na súdoch Únie podáva zaloba, v ktorej musia byt okrem iného uvedené predmet konania, návrhy a strucné zhrnutie uvádzaných dôvodov. ( [211]40 ) Pozri v tejto súvislosti návrhy, ktoré predniesol generálny advokát Ruiz-Jarabo Colomer vo veci Vedial/ÚHVT ([212]C-106/03 P, [213]EU:C:2004:457, bod [214]28). Pozri tiez rozsudok zo 14. decembra 1995, van Schijndel a van Veen ([215]C-430/93 a C-431/93, [216]EU:C:1995:441, body [217]20 a [218]21). Tiez bolo uvedené, ze cielom dispozicnej zásady je aj ochrana práva na obhajobu a zachovanie riadneho priebehu konania predovsetkým tým, ze ho ochráni pred prietahmi, ktoré súvisia s preskúmaním nových tvrdení (pozri návrhy, ktoré predniesla generálna advokátka Kokott vo veci Duarte Hueros, [219]C-32/12, [220]EU:C:2013:128, bod [221]32 a citovanú judikatúru). ( [222]41 ) Uz bolo poznamenané, ze dispozicná zásada a pravidlo ne ultra petita môzu mat v civilných súdnych konaniach a vo verejnoprávnych konaniach odlisný dosah. Pozri v tejto súvislosti návrhy, ktoré predniesol generálny advokát Jääskinen vo veci Galp Energía Espańa a i./Komisia ([223]C-603/13 P, [224]EU:C:2015:482, bod [225]36). ( [226]42 ) Súd Únie môze preskúmat zákonnost aktu Únie aj v rámci návrhu na zacatie prejudiciálneho konania týkajúceho sa platnosti alebo námietky nezákonnosti. Tieto konania vôbec nie sú konaniami, ktoré môze tento súd zacat ex offo. ( [227]43 ) V súlade s týmto prístupom judikatúra uznáva, ze akty Únie v zásade pozívajú prezumpciu zákonnosti, a preto majú právne úcinky, aj ked sú poznacené vadami, pokial neboli zrusené na základe vyhovenia zalobe o neplatnost, derogované alebo vyhlásené za neplatné v nadväznosti na návrh na zacatie prejudiciálneho konania alebo námietku nezákonnosti. Pozri najmä rozsudok zo 6. októbra 2015, Schrems ([228]C-362/14, [229]EU:C:2015:650, bod [230]52 a citovanú judikatúru). ( [231]44 ) Pozri clánok 13 ods. 2 ZEÚ. Pozri tiez rozsudok z 28. júla 2016, Rada/Komisia ([232]C-660/13, [233]EU:C:2016:616, bod [234]32 a citovanú judikatúru). ( [235]45 ) Pozri rozsudok z 10. decembra 2013, Komisia/Írsko a i. ([236]C-272/12 P, [237]EU:C:2013:812, body [238]27 a [239]28 a citovanú judikatúru). ( [240]46 ) Pozri v tejto súvislosti návrhy, ktoré predniesol generálny advokát Jacobs vo veci Salzgitter/Komisia ([241]C-210/98 P, [242]EU:C:2000:172, bod [243]150). ( [244]47 ) Rozsudok zo 14. septembra 1999, Komisia/AssiDomän Kraft Products a i. ([245]C-310/97 P, [246]EU:C:1999:407, bod [247]57 a citovaná judikatúra). ( [248]48 ) Pozri napríklad rozsudok z 8. novembra 2012, Evropaďki Dynamiki/Komisia ([249]C-469/11 P, [250]EU:C:2012:705, bod [251]50 a citovanú judikatúru). ( [252]49 ) Rozsudok zo 14. septembra 1999, Komisia/AssiDomän Kraft Products a i. ([253]C-310/97 P, [254]EU:C:1999:407, bod [255]61). ( [256]50 ) Ciastocné zrusenie castí aktu, ktoré nemozno oddelit od zvysku aktu, nie je mozné, a teda návrh v tomto zmysle je neprípustný. Pozri rozsudok z 24. mája 2005, Francúzsko/Parlament a Rada ([257]C-244/03, [258]EU:C:2005:299, body [259]20 a [260]21). ( [261]51 ) Tieto zásady vsak v prejednávanom prípade nemôzu spochybnit prípustnost návrhov spolocnosti BA v prípade vyhovenia odvolaniu, ktoré zodpovedajú návrhu na zmenu zalobných návrhov, ktorý Vseobecný súd v napadnutom rozsudku výslovne zamietol a ktoré sú nevyhnutným právnym dôsledkom prípadného vyhovenia jej odvolaniu (pozri body 66 az 70 vyssie). ( [262]52 ) Ako je náhoda alebo vyssia moc v súlade s clánkom 45 druhým odsekom Statútu Súdneho dvora Európskej únie. Pozri v tejto súvislosti napríklad uznesenie z 12. júla 2016, Vichy Catalán/EUIPO ([263]C-399/15 P, neuverejnené, [264]EU:C:2016:546, bod [265]23 a citovanú judikatúru). ( [266]53 ) Podla clánku 53 ods. 2 rokovacieho poriadku tak môze súd Únie ex offo zohladnit svoju zjavnú nepríslusnost alebo zjavnú neprípustnost zaloby (pozri tiez clánok 181 rokovacieho poriadku). Podla clánku 150 rokovacieho poriadku môze tento súd ex offo zohladnit prekázky konania z dôvodu verejného záujmu. ( [267]54 ) Podla judikatúry Súdneho dvora môze súd Únie ex offo zohladnit nepríslusnost pôvodcu aktu (pozri rozsudok z 13. júla 2000, Salzgitter/Komisia, [268]C-210/98 P, [269]EU:C:2000:397, bod [270]56), porusenie podstatnej formálnej nálezitosti, teda nedostatky, ktoré majú vplyv na formu aktu alebo na uskutocnené konanie a ktoré poskodzujú práva tretích osôb alebo osôb uvedených v tomto akte alebo môzu mat vplyv na obsah tohto aktu, ako je nedostatocné osvedcenie pravosti aktu (rozsudok zo 6. apríla 2000, Komisia/Solvay, [271]C-287/95 P a C-288/95 P, [272]EU:C:2000:189, bod [273]55), neoznámenie aktu (rozsudok z 8. júla 1999, Hoechst/Komisia, [274]C-227/92 P, [275]EU:C:1999:360, bod [276]72), ako aj nedostatok odôvodnenia aktu (pozri napríklad rozsudok z 2. decembra 2009, Komisia/Írsko a i., [277]C-89/08 P, [278]EU:C:2009:742, body [279]34 a [280]35). ( [281]55 ) Pozri návrhy, ktoré predniesol generálny advokát Bot vo veci Komisia/Írsko a i. ([282]C-89/08 P, [283]EU:C:2009:298, bod [284]64). V tejto súvislosti vsak treba poznamenat, ze generálny advokát Bot vo svojich návrhoch o niekolko bodov skôr spresnil, ze vzhladom na to, ze spor je urcený a vymedzený úcastníkmi konania, súd Únie "nemôze pri rozhodovaní íst nad rámec toho, co úcastníci konania navrhujú" (pozri bod 59). ( [285]56 ) Pozri návrhy, ktoré som predniesol vo veci Bensada Benallal ([286]C-161/15, [287]EU:C:2016:3, bod [288]67 a nasl. a citovanú judikatúru). ( [289]57 ) Pozri body 141 a 142. ( [290]58 ) V rozsudku týkajúcom sa verejnej sluzby Súdny dvor, ktorý rozhodoval o prípustnosti zaloby o ciastocnú neplatnost, rozhodol, ze "... ak by Súdny dvor zrusil akt v celom rozsahu, rozhodol by ultra petita, hoci dôvod smerujúci proti napadnutému rozhodnutiu sa netýka verejného poriadku" (rozsudok z 28. júna 1972, Jamet/Komisia, [291]37/71, [292]EU:C:1972:57, bod [293]12); generálny advokát Tesauro, ktorý sa opieral o tento rozsudok, v návrhoch, ktoré predniesol 15. mája 1997 vo veci TWD/Komisia ([294]C-355/95 P, [295]EU:C:1996:483, bod [296]24), konstatoval, ze ak by Súdny dvor v tejto veci zohladnil ex offo dôvod týkajúci sa verejného poriadku zalozený na nedostatku odôvodnenia sporných rozhodnutí, mohol by ich zrusit aj nad rámec návrhu na ciastocné zrusenie, ktorý podala zalobkyna. ( [297]59 ) Rozsudok z 2. decembra 2009, Komisia/Írsko a i. ([298]C-89/08 P, [299]EU:C:2009:742, body [300]50 az [301]62). ( [302]60 ) Pozri najmä body 52 az 62 rozsudku zo 14. septembra 1999, Komisia/AssiDomän Kraft Products a i. ([303]C-310/97 P, [304]EU:C:1999:407). ( [305]61 ) Zrusenie rozhodnutia Komisie, o ktoré islo vo veci AssiDomän, totiz bolo zalozené na viacerých poruseniach práva na obhajobu, ako aj na nepreukázaní urcitých protisútazných správaní [pozri rozsudok z 31. marca 1993, Ahlström Osakeyhtiö a i./Komisia ([306]C-89/85, C-104/85, C-114/85, C-116/85, C-117/85 a C-125/85 az C-129/85, [307]EU:C:1993:120, body [308]52, [309]127, [310]138, [311]147, [312]154 a [313]167)]. Pokial ide o skutocnost, ze respektovanie práva na obhajobu nie je dôvodom týkajúcim sa verejného poriadku, pozri návrhy, ktoré som predniesol vo veci Bensada Benallal ([314]C-161/15, [315]EU:C:2016:3, bod [316]60 a nasl., a osobitne bod 93). ( [317]62 ) Alebo - ak pouzijem "expresívny" výraz, ktorý pouzil generálny advokát Ruiz-Jarabo Colomer v návrhoch, ktoré predniesol 28. januára 1999 vo veci Komisia/AssiDomän Kraft Products a i. ([318]C-310/97 P, [319]EU:C:1999:36) - Súdny dvor uprednostnil "nespravodlivost" pred "chaosom" (bod 1). ( [320]63 ) Pozri v tejto súvislosti rozsudky z 26. februára 1987, Consorzio Cooperative d'Abruzzo/Komisia ([321]15/85, [322]EU:C:1987:111, bod [323]10), ako aj z 15. júna 1994, Komisia/BASF a i. ([324]C-137/92 P, [325]EU:C:1994:247, bod [326]49). Pokial ide o uplatnenie týchto zásad v konkrétnom prípade, pozri rozsudok z 10. decembra 1969, Komisia/Francúzsko ([327]6/69 a 11/69, neuverejnený, [328]EU:C:1969:68, body [329]11 az [330]13), v ktorom Súdny dvor skúmal prípadnú neexistenciu napadnutého aktu aj po uplynutí lehoty na podanie zaloby. ( [331]64 ) Rozsudok z 15. júna 1994, Komisia/BASF a i. ([332]C-137/92 P, [333]EU:C:1994:247, bod [334]50). ( [335]65 ) Pozri napríklad rozsudok z 11. októbra 2016, Komisia/Taliansko ([336]C-601/14, [337]EU:C:2016:759, bod [338]33 a citovanú judikatúru). ( [339]66 ) V prejednávanom prípade konkrétne nie je splnená podmienka zjavnosti, o com svedcí skutocnost, ze BA neidentifikovala túto vadu a neuviedla ju vo svojej zalobe podanej na Vseobecnom súde. Situácia by bola odlisná, ak by daný akt vôbec nebol odôvodnený; pozri v tejto súvislosti rozsudok z 10. decembra 1957, Société des usines ŕ tubes de la Sarre/Vysoký úrad ([340]1/57 a 14/57, [341]EU:C:1957:13, s. 220). ( [342]67 ) Pozri bod 45 vyssie a citovanú judikatúru. ( [343]68 ) Rozsudok ESLP z 27. septembra 2011, Menarini Diagnostics Srl v. Taliansko, staznost c. 43509/08. ( [344]69 ) Rozsudky z 8. decembra 2011, Chalkor/Komisia ([345]C-386/10 P, [346]EU:C:2011:815), ako aj z 8. decembra 2011, KME Germany a i./Komisia ([347]C-389/10 P, [348]EU:C:2011:816). ( [349]70 ) Nariadenie Rady (ES) c. 1/2003 zo 16. decembra 2002 o vykonávaní pravidiel hospodárskej sútaze stanovených v clánkoch [101 a 102 ZFEÚ] ([350]Ú. v. ES L 1, 2003, s. 1; Mim. vyd. 08/002, s. 205). ( [351]71 ) Rozsudky z 8. decembra 2011, Chalkor/Komisia ([352]C-386/10 P, [353]EU:C:2011:815, bod [354]67), ako aj zo 6. novembra 2012, Otis a i. ([355]C-199/11, [356]EU:C:2012:684, bod [357]63). ( [358]72 ) Rozsudky z 8. decembra 2011, Chalkor/Komisia ([359]C-386/10 P, [360]EU:C:2011:815, bod [361]67), ako aj z 8. decembra 2011, KME Germany a i./Komisia ([362]C-389/10 P, [363]EU:C:2011:816, body [364]133 a [365]136). ( [366]73 ) Rozsudky z 8. decembra 2011, Chalkor/Komisia ([367]C-386/10 P, [368]EU:C:2011:815, bod [369]64), ako aj z 8. decembra 2011, KME Germany a i./Komisia ([370]C-389/10 P, [371]EU:C:2011:816, bod [372]131). Pozri tiez rozsudok zo 6. novembra 2012, Otis a i. ([373]C-199/11, [374]EU:C:2012:684, bod [375]61). ( [376]74 ) Rozsudok z 8. decembra 2011, Chalkor/Komisia ([377]C-386/10 P, [378]EU:C:2011:815, bod [379]66). ( [380]75 ) Uznesenie z 22. októbra 2010, Seacid/Parlament a Rada ([381]C-266/10 P, [382]EU:C:2010:629, bod [383]30 a citovaná judikatúra). ( [384]76 ) Pozri v tomto zmysle uznesenie z 12. septembra 2013, Ellinika Nafpigeia a 2. Hoern/Komisia ([385]C-616/12, neuverejnené, [386]EU:C:2013:884, bod [387]31). ( [388]77 ) Pozri body 43 a 98 vyssie. References 1. file:///tmp/lynxXXXXBPbiEQ/L88912-3126TMP.html#t-ECR_62016CC0122_SK_01-E0001 2. file:///tmp/lynxXXXXBPbiEQ/L88912-3126TMP.html#t-ECR_62016CC0122_SK_01-E0002 3. file:///tmp/lynxXXXXBPbiEQ/L88912-3126TMP.html#t-ECR_62016CC0122_SK_01-E0003 4. file:///tmp/lynxXXXXBPbiEQ/L88912-3126TMP.html#t-ECR_62016CC0122_SK_01-E0004 5. file:///tmp/lynxXXXXBPbiEQ/L88912-3126TMP.html#t-ECR_62016CC0122_SK_01-E0005 6. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:L:1994:001:TOC 7. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:L:2002:114:TOC 8. file:///tmp/lynxXXXXBPbiEQ/L88912-3126TMP.html#t-ECR_62016CC0122_SK_01-E0006 9. file:///tmp/lynxXXXXBPbiEQ/L88912-3126TMP.html#t-ECR_62016CC0122_SK_01-E0007 10. file:///tmp/lynxXXXXBPbiEQ/L88912-3126TMP.html#t-ECR_62016CC0122_SK_01-E0008 11. file:///tmp/lynxXXXXBPbiEQ/L88912-3126TMP.html#t-ECR_62016CC0122_SK_01-E0009 12. file:///tmp/lynxXXXXBPbiEQ/L88912-3126TMP.html#t-ECR_62016CC0122_SK_01-E0010 13. file:///tmp/lynxXXXXBPbiEQ/L88912-3126TMP.html#t-ECR_62016CC0122_SK_01-E0011 14. file:///tmp/lynxXXXXBPbiEQ/L88912-3126TMP.html#t-ECR_62016CC0122_SK_01-E0012 15. file:///tmp/lynxXXXXBPbiEQ/L88912-3126TMP.html#t-ECR_62016CC0122_SK_01-E0013 16. file:///tmp/lynxXXXXBPbiEQ/L88912-3126TMP.html#t-ECR_62016CC0122_SK_01-E0014 17. file:///tmp/lynxXXXXBPbiEQ/L88912-3126TMP.html#t-ECR_62016CC0122_SK_01-E0015 18. file:///tmp/lynxXXXXBPbiEQ/L88912-3126TMP.html#t-ECR_62016CC0122_SK_01-E0016 19. file:///tmp/lynxXXXXBPbiEQ/L88912-3126TMP.html#t-ECR_62016CC0122_SK_01-E0017 20. file:///tmp/lynxXXXXBPbiEQ/L88912-3126TMP.html#t-ECR_62016CC0122_SK_01-E0018 21. file:///tmp/lynxXXXXBPbiEQ/L88912-3126TMP.html#t-ECR_62016CC0122_SK_01-E0019 22. file:///tmp/lynxXXXXBPbiEQ/L88912-3126TMP.html#t-ECR_62016CC0122_SK_01-E0020 23. file:///tmp/lynxXXXXBPbiEQ/L88912-3126TMP.html#t-ECR_62016CC0122_SK_01-E0021 24. file:///tmp/lynxXXXXBPbiEQ/L88912-3126TMP.html#t-ECR_62016CC0122_SK_01-E0022 25. file:///tmp/lynxXXXXBPbiEQ/L88912-3126TMP.html#t-ECR_62016CC0122_SK_01-E0023 26. file:///tmp/lynxXXXXBPbiEQ/L88912-3126TMP.html#t-ECR_62016CC0122_SK_01-E0024 27. file:///tmp/lynxXXXXBPbiEQ/L88912-3126TMP.html#t-ECR_62016CC0122_SK_01-E0025 28. file:///tmp/lynxXXXXBPbiEQ/L88912-3126TMP.html#t-ECR_62016CC0122_SK_01-E0026 29. file:///tmp/lynxXXXXBPbiEQ/L88912-3126TMP.html#t-ECR_62016CC0122_SK_01-E0027 30. file:///tmp/lynxXXXXBPbiEQ/L88912-3126TMP.html#t-ECR_62016CC0122_SK_01-E0028 31. file:///tmp/lynxXXXXBPbiEQ/L88912-3126TMP.html#t-ECR_62016CC0122_SK_01-E0029 32. file:///tmp/lynxXXXXBPbiEQ/L88912-3126TMP.html#t-ECR_62016CC0122_SK_01-E0030 33. file:///tmp/lynxXXXXBPbiEQ/L88912-3126TMP.html#t-ECR_62016CC0122_SK_01-E0031 34. file:///tmp/lynxXXXXBPbiEQ/L88912-3126TMP.html#t-ECR_62016CC0122_SK_01-E0032 35. file:///tmp/lynxXXXXBPbiEQ/L88912-3126TMP.html#t-ECR_62016CC0122_SK_01-E0033 36. file:///tmp/lynxXXXXBPbiEQ/L88912-3126TMP.html#t-ECR_62016CC0122_SK_01-E0034 37. file:///tmp/lynxXXXXBPbiEQ/L88912-3126TMP.html#t-ECR_62016CC0122_SK_01-E0035 38. file:///tmp/lynxXXXXBPbiEQ/L88912-3126TMP.html#t-ECR_62016CC0122_SK_01-E0036 39. file:///tmp/lynxXXXXBPbiEQ/L88912-3126TMP.html#t-ECR_62016CC0122_SK_01-E0037 40. file:///tmp/lynxXXXXBPbiEQ/L88912-3126TMP.html#t-ECR_62016CC0122_SK_01-E0038 41. file:///tmp/lynxXXXXBPbiEQ/L88912-3126TMP.html#t-ECR_62016CC0122_SK_01-E0039 42. file:///tmp/lynxXXXXBPbiEQ/L88912-3126TMP.html#t-ECR_62016CC0122_SK_01-E0040 43. file:///tmp/lynxXXXXBPbiEQ/L88912-3126TMP.html#t-ECR_62016CC0122_SK_01-E0041 44. file:///tmp/lynxXXXXBPbiEQ/L88912-3126TMP.html#t-ECR_62016CC0122_SK_01-E0042 45. file:///tmp/lynxXXXXBPbiEQ/L88912-3126TMP.html#t-ECR_62016CC0122_SK_01-E0043 46. file:///tmp/lynxXXXXBPbiEQ/L88912-3126TMP.html#t-ECR_62016CC0122_SK_01-E0044 47. file:///tmp/lynxXXXXBPbiEQ/L88912-3126TMP.html#t-ECR_62016CC0122_SK_01-E0045 48. file:///tmp/lynxXXXXBPbiEQ/L88912-3126TMP.html#t-ECR_62016CC0122_SK_01-E0046 49. file:///tmp/lynxXXXXBPbiEQ/L88912-3126TMP.html#t-ECR_62016CC0122_SK_01-E0047 50. file:///tmp/lynxXXXXBPbiEQ/L88912-3126TMP.html#t-ECR_62016CC0122_SK_01-E0048 51. file:///tmp/lynxXXXXBPbiEQ/L88912-3126TMP.html#t-ECR_62016CC0122_SK_01-E0049 52. file:///tmp/lynxXXXXBPbiEQ/L88912-3126TMP.html#t-ECR_62016CC0122_SK_01-E0050 53. file:///tmp/lynxXXXXBPbiEQ/L88912-3126TMP.html#t-ECR_62016CC0122_SK_01-E0051 54. file:///tmp/lynxXXXXBPbiEQ/L88912-3126TMP.html#t-ECR_62016CC0122_SK_01-E0052 55. file:///tmp/lynxXXXXBPbiEQ/L88912-3126TMP.html#t-ECR_62016CC0122_SK_01-E0053 56. file:///tmp/lynxXXXXBPbiEQ/L88912-3126TMP.html#t-ECR_62016CC0122_SK_01-E0054 57. file:///tmp/lynxXXXXBPbiEQ/L88912-3126TMP.html#t-ECR_62016CC0122_SK_01-E0055 58. file:///tmp/lynxXXXXBPbiEQ/L88912-3126TMP.html#t-ECR_62016CC0122_SK_01-E0056 59. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2000%3A172&locale=sk 60. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2000%3A172&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 61. file:///tmp/lynxXXXXBPbiEQ/L88912-3126TMP.html#t-ECR_62016CC0122_SK_01-E0057 62. file:///tmp/lynxXXXXBPbiEQ/L88912-3126TMP.html#t-ECR_62016CC0122_SK_01-E0058 63. file:///tmp/lynxXXXXBPbiEQ/L88912-3126TMP.html#t-ECR_62016CC0122_SK_01-E0059 64. file:///tmp/lynxXXXXBPbiEQ/L88912-3126TMP.html#t-ECR_62016CC0122_SK_01-E0060 65. file:///tmp/lynxXXXXBPbiEQ/L88912-3126TMP.html#t-ECR_62016CC0122_SK_01-E0061 66. file:///tmp/lynxXXXXBPbiEQ/L88912-3126TMP.html#t-ECR_62016CC0122_SK_01-E0062 67. file:///tmp/lynxXXXXBPbiEQ/L88912-3126TMP.html#t-ECR_62016CC0122_SK_01-E0063 68. file:///tmp/lynxXXXXBPbiEQ/L88912-3126TMP.html#t-ECR_62016CC0122_SK_01-E0064 69. file:///tmp/lynxXXXXBPbiEQ/L88912-3126TMP.html#t-ECR_62016CC0122_SK_01-E0065 70. file:///tmp/lynxXXXXBPbiEQ/L88912-3126TMP.html#t-ECR_62016CC0122_SK_01-E0066 71. file:///tmp/lynxXXXXBPbiEQ/L88912-3126TMP.html#t-ECR_62016CC0122_SK_01-E0067 72. file:///tmp/lynxXXXXBPbiEQ/L88912-3126TMP.html#t-ECR_62016CC0122_SK_01-E0068 73. file:///tmp/lynxXXXXBPbiEQ/L88912-3126TMP.html#t-ECR_62016CC0122_SK_01-E0069 74. file:///tmp/lynxXXXXBPbiEQ/L88912-3126TMP.html#t-ECR_62016CC0122_SK_01-E0070 75. file:///tmp/lynxXXXXBPbiEQ/L88912-3126TMP.html#t-ECR_62016CC0122_SK_01-E0071 76. file:///tmp/lynxXXXXBPbiEQ/L88912-3126TMP.html#t-ECR_62016CC0122_SK_01-E0072 77. file:///tmp/lynxXXXXBPbiEQ/L88912-3126TMP.html#t-ECR_62016CC0122_SK_01-E0073 78. file:///tmp/lynxXXXXBPbiEQ/L88912-3126TMP.html#t-ECR_62016CC0122_SK_01-E0074 79. file:///tmp/lynxXXXXBPbiEQ/L88912-3126TMP.html#t-ECR_62016CC0122_SK_01-E0075 80. file:///tmp/lynxXXXXBPbiEQ/L88912-3126TMP.html#t-ECR_62016CC0122_SK_01-E0076 81. file:///tmp/lynxXXXXBPbiEQ/L88912-3126TMP.html#t-ECR_62016CC0122_SK_01-E0077 82. file:///tmp/lynxXXXXBPbiEQ/L88912-3126TMP.html#c-ECR_62016CC0122_SK_01-E0001 83. file:///tmp/lynxXXXXBPbiEQ/L88912-3126TMP.html#c-ECR_62016CC0122_SK_01-E0002 84. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2015%3A988&locale=sk 85. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2015%3A988&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 86. file:///tmp/lynxXXXXBPbiEQ/L88912-3126TMP.html#c-ECR_62016CC0122_SK_01-E0003 87. file:///tmp/lynxXXXXBPbiEQ/L88912-3126TMP.html#c-ECR_62016CC0122_SK_01-E0004 88. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:C:2002:045:TOC 89. file:///tmp/lynxXXXXBPbiEQ/L88912-3126TMP.html#c-ECR_62016CC0122_SK_01-E0005 90. file:///tmp/lynxXXXXBPbiEQ/L88912-3126TMP.html#c-ECR_62016CC0122_SK_01-E0006 91. file:///tmp/lynxXXXXBPbiEQ/L88912-3126TMP.html#c-ECR_62016CC0122_SK_01-E0007 92. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2015%3A994&locale=sk 93. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2015%3A994&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 94. file:///tmp/lynxXXXXBPbiEQ/L88912-3126TMP.html#c-ECR_62016CC0122_SK_01-E0008 95. file:///tmp/lynxXXXXBPbiEQ/L88912-3126TMP.html#c-ECR_62016CC0122_SK_01-E0009 96. file:///tmp/lynxXXXXBPbiEQ/L88912-3126TMP.html#c-ECR_62016CC0122_SK_01-E0010 97. file:///tmp/lynxXXXXBPbiEQ/L88912-3126TMP.html#c-ECR_62016CC0122_SK_01-E0011 98. file:///tmp/lynxXXXXBPbiEQ/L88912-3126TMP.html#c-ECR_62016CC0122_SK_01-E0012 99. file:///tmp/lynxXXXXBPbiEQ/L88912-3126TMP.html#c-ECR_62016CC0122_SK_01-E0013 100. file:///tmp/lynxXXXXBPbiEQ/L88912-3126TMP.html#c-ECR_62016CC0122_SK_01-E0014 101. file:///tmp/lynxXXXXBPbiEQ/L88912-3126TMP.html#c-ECR_62016CC0122_SK_01-E0015 102. file:///tmp/lynxXXXXBPbiEQ/L88912-3126TMP.html#c-ECR_62016CC0122_SK_01-E0016 103. file:///tmp/lynxXXXXBPbiEQ/L88912-3126TMP.html#c-ECR_62016CC0122_SK_01-E0017 104. file:///tmp/lynxXXXXBPbiEQ/L88912-3126TMP.html#c-ECR_62016CC0122_SK_01-E0018 105. file:///tmp/lynxXXXXBPbiEQ/L88912-3126TMP.html#c-ECR_62016CC0122_SK_01-E0019 106. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2010%3A168&locale=sk 107. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2010%3A168&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 108. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2010%3A168&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point38 109. file:///tmp/lynxXXXXBPbiEQ/L88912-3126TMP.html#c-ECR_62016CC0122_SK_01-E0020 110. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2017%3A50&locale=sk 111. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2017%3A50&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 112. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2017%3A50&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point31 113. file:///tmp/lynxXXXXBPbiEQ/L88912-3126TMP.html#c-ECR_62016CC0122_SK_01-E0021 114. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2010%3A669&locale=sk 115. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2010%3A669&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 116. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2010%3A669&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point20 117. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1979%3A237&locale=sk 118. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1979%3A237&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 119. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1979%3A237&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point26 120. file:///tmp/lynxXXXXBPbiEQ/L88912-3126TMP.html#c-ECR_62016CC0122_SK_01-E0022 121. file:///tmp/lynxXXXXBPbiEQ/L88912-3126TMP.html#c-ECR_62016CC0122_SK_01-E0023 122. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1982%3A76&locale=sk 123. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1982%3A76&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 124. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1982%3A76&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point8 125. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1965%3A70&locale=sk 126. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1965%3A70&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 127. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1988%3A398&locale=sk 128. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1988%3A398&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 129. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1988%3A398&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point11 130. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2014%3A2363&locale=sk 131. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2014%3A2363&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 132. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2014%3A2363&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point15 133. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2014%3A2363&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point20 134. file:///tmp/lynxXXXXBPbiEQ/L88912-3126TMP.html#c-ECR_62016CC0122_SK_01-E0024 135. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1982%3A76&locale=sk 136. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1982%3A76&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 137. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1982%3A76&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point8 138. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1988%3A398&locale=sk 139. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1988%3A398&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 140. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1988%3A398&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point11 141. file:///tmp/lynxXXXXBPbiEQ/L88912-3126TMP.html#c-ECR_62016CC0122_SK_01-E0025 142. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1976%3A78&locale=sk 143. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1976%3A78&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 144. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1976%3A78&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point6 145. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1976%3A78&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point9 146. file:///tmp/lynxXXXXBPbiEQ/L88912-3126TMP.html#c-ECR_62016CC0122_SK_01-E0026 147. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1962%3A43&locale=sk 148. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1962%3A43&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 149. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1962%3A44&locale=sk 150. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1962%3A44&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 151. file:///tmp/lynxXXXXBPbiEQ/L88912-3126TMP.html#c-ECR_62016CC0122_SK_01-E0027 152. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2014%3A2363&locale=sk 153. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2014%3A2363&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 154. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2014%3A2363&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point15 155. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2014%3A2363&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point20 156. file:///tmp/lynxXXXXBPbiEQ/L88912-3126TMP.html#c-ECR_62016CC0122_SK_01-E0028 157. file:///tmp/lynxXXXXBPbiEQ/L88912-3126TMP.html#c-ECR_62016CC0122_SK_01-E0029 158. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2012%3A711&locale=sk 159. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2012%3A711&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 160. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2012%3A711&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point43 161. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2012%3A711&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point45 162. file:///tmp/lynxXXXXBPbiEQ/L88912-3126TMP.html#c-ECR_62016CC0122_SK_01-E0030 163. file:///tmp/lynxXXXXBPbiEQ/L88912-3126TMP.html#c-ECR_62016CC0122_SK_01-E0031 164. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2006%3A356&locale=sk 165. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2006%3A356&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 166. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2006%3A356&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point44 167. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2012%3A711&locale=sk 168. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2012%3A711&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 169. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2012%3A711&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point49 170. file:///tmp/lynxXXXXBPbiEQ/L88912-3126TMP.html#c-ECR_62016CC0122_SK_01-E0032 171. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1978%3A75&locale=sk 172. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1978%3A75&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 173. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1978%3A75&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point4 174. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1988%3A199&locale=sk 175. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1988%3A199&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 176. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1988%3A199&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point27 177. file:///tmp/lynxXXXXBPbiEQ/L88912-3126TMP.html#c-ECR_62016CC0122_SK_01-E0033 178. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2008%3A707&locale=sk 179. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2008%3A707&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 180. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2008%3A707&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point97 181. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2008%3A707&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point98 182. file:///tmp/lynxXXXXBPbiEQ/L88912-3126TMP.html#c-ECR_62016CC0122_SK_01-E0034 183. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1993%3A104&locale=sk 184. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1993%3A104&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 185. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1993%3A104&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point34 186. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1993%3A104&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point36 187. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2001%3A126&locale=sk 188. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2001%3A126&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 189. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2001%3A126&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point18 190. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2001%3A126&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point20 191. file:///tmp/lynxXXXXBPbiEQ/L88912-3126TMP.html#c-ECR_62016CC0122_SK_01-E0035 192. file:///tmp/lynxXXXXBPbiEQ/L88912-3126TMP.html#c-ECR_62016CC0122_SK_01-E0036 193. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1999%3A407&locale=sk 194. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1999%3A407&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 195. file:///tmp/lynxXXXXBPbiEQ/L88912-3126TMP.html#c-ECR_62016CC0122_SK_01-E0037 196. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2015%3A482&locale=sk 197. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2015%3A482&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 198. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2015%3A482&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point35 199. file:///tmp/lynxXXXXBPbiEQ/L88912-3126TMP.html#c-ECR_62016CC0122_SK_01-E0038 200. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2006%3A44&locale=sk 201. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2006%3A44&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 202. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2006%3A44&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point43 203. file:///tmp/lynxXXXXBPbiEQ/L88912-3126TMP.html#c-ECR_62016CC0122_SK_01-E0039 204. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2009%3A555&locale=sk 205. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2009%3A555&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 206. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2009%3A555&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point146 207. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2015%3A207&locale=sk 208. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2015%3A207&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 209. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2015%3A207&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point58 210. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2015%3A207&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point59 211. file:///tmp/lynxXXXXBPbiEQ/L88912-3126TMP.html#c-ECR_62016CC0122_SK_01-E0040 212. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2004%3A457&locale=sk 213. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2004%3A457&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 214. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2004%3A457&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point28 215. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1995%3A441&locale=sk 216. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1995%3A441&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 217. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1995%3A441&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point20 218. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1995%3A441&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point21 219. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A128&locale=sk 220. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A128&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 221. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A128&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point32 222. file:///tmp/lynxXXXXBPbiEQ/L88912-3126TMP.html#c-ECR_62016CC0122_SK_01-E0041 223. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2015%3A482&locale=sk 224. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2015%3A482&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 225. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2015%3A482&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point36 226. file:///tmp/lynxXXXXBPbiEQ/L88912-3126TMP.html#c-ECR_62016CC0122_SK_01-E0042 227. file:///tmp/lynxXXXXBPbiEQ/L88912-3126TMP.html#c-ECR_62016CC0122_SK_01-E0043 228. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2015%3A650&locale=sk 229. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2015%3A650&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 230. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2015%3A650&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point52 231. file:///tmp/lynxXXXXBPbiEQ/L88912-3126TMP.html#c-ECR_62016CC0122_SK_01-E0044 232. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2016%3A616&locale=sk 233. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2016%3A616&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 234. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2016%3A616&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point32 235. file:///tmp/lynxXXXXBPbiEQ/L88912-3126TMP.html#c-ECR_62016CC0122_SK_01-E0045 236. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A812&locale=sk 237. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A812&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 238. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A812&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point27 239. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A812&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point28 240. file:///tmp/lynxXXXXBPbiEQ/L88912-3126TMP.html#c-ECR_62016CC0122_SK_01-E0046 241. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2000%3A172&locale=sk 242. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2000%3A172&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 243. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2000%3A172&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point150 244. file:///tmp/lynxXXXXBPbiEQ/L88912-3126TMP.html#c-ECR_62016CC0122_SK_01-E0047 245. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1999%3A407&locale=sk 246. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1999%3A407&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 247. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1999%3A407&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point57 248. file:///tmp/lynxXXXXBPbiEQ/L88912-3126TMP.html#c-ECR_62016CC0122_SK_01-E0048 249. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2012%3A705&locale=sk 250. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2012%3A705&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 251. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2012%3A705&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point50 252. file:///tmp/lynxXXXXBPbiEQ/L88912-3126TMP.html#c-ECR_62016CC0122_SK_01-E0049 253. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1999%3A407&locale=sk 254. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1999%3A407&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 255. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1999%3A407&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point61 256. file:///tmp/lynxXXXXBPbiEQ/L88912-3126TMP.html#c-ECR_62016CC0122_SK_01-E0050 257. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2005%3A299&locale=sk 258. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2005%3A299&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 259. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2005%3A299&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point20 260. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2005%3A299&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point21 261. file:///tmp/lynxXXXXBPbiEQ/L88912-3126TMP.html#c-ECR_62016CC0122_SK_01-E0051 262. file:///tmp/lynxXXXXBPbiEQ/L88912-3126TMP.html#c-ECR_62016CC0122_SK_01-E0052 263. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2016%3A546&locale=sk 264. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2016%3A546&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 265. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2016%3A546&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point23 266. file:///tmp/lynxXXXXBPbiEQ/L88912-3126TMP.html#c-ECR_62016CC0122_SK_01-E0053 267. file:///tmp/lynxXXXXBPbiEQ/L88912-3126TMP.html#c-ECR_62016CC0122_SK_01-E0054 268. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2000%3A397&locale=sk 269. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2000%3A397&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 270. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2000%3A397&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point56 271. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2000%3A189&locale=sk 272. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2000%3A189&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 273. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2000%3A189&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point55 274. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1999%3A360&locale=sk 275. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1999%3A360&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 276. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1999%3A360&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point72 277. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2009%3A742&locale=sk 278. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2009%3A742&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 279. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2009%3A742&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point34 280. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2009%3A742&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point35 281. file:///tmp/lynxXXXXBPbiEQ/L88912-3126TMP.html#c-ECR_62016CC0122_SK_01-E0055 282. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2009%3A298&locale=sk 283. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2009%3A298&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 284. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2009%3A298&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point64 285. file:///tmp/lynxXXXXBPbiEQ/L88912-3126TMP.html#c-ECR_62016CC0122_SK_01-E0056 286. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2016%3A3&locale=sk 287. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2016%3A3&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 288. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2016%3A3&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point67 289. file:///tmp/lynxXXXXBPbiEQ/L88912-3126TMP.html#c-ECR_62016CC0122_SK_01-E0057 290. file:///tmp/lynxXXXXBPbiEQ/L88912-3126TMP.html#c-ECR_62016CC0122_SK_01-E0058 291. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1972%3A57&locale=sk 292. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1972%3A57&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 293. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1972%3A57&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point12 294. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1996%3A483&locale=sk 295. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1996%3A483&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 296. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1996%3A483&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point24 297. file:///tmp/lynxXXXXBPbiEQ/L88912-3126TMP.html#c-ECR_62016CC0122_SK_01-E0059 298. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2009%3A742&locale=sk 299. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2009%3A742&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 300. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2009%3A742&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point50 301. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2009%3A742&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point62 302. file:///tmp/lynxXXXXBPbiEQ/L88912-3126TMP.html#c-ECR_62016CC0122_SK_01-E0060 303. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1999%3A407&locale=sk 304. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1999%3A407&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 305. file:///tmp/lynxXXXXBPbiEQ/L88912-3126TMP.html#c-ECR_62016CC0122_SK_01-E0061 306. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1993%3A120&locale=sk 307. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1993%3A120&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 308. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1993%3A120&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point52 309. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1993%3A120&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point127 310. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1993%3A120&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point138 311. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1993%3A120&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point147 312. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1993%3A120&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point154 313. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1993%3A120&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point167 314. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2016%3A3&locale=sk 315. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2016%3A3&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 316. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2016%3A3&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point60 317. file:///tmp/lynxXXXXBPbiEQ/L88912-3126TMP.html#c-ECR_62016CC0122_SK_01-E0062 318. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1999%3A36&locale=sk 319. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1999%3A36&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 320. file:///tmp/lynxXXXXBPbiEQ/L88912-3126TMP.html#c-ECR_62016CC0122_SK_01-E0063 321. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1987%3A111&locale=sk 322. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1987%3A111&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 323. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1987%3A111&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point10 324. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1994%3A247&locale=sk 325. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1994%3A247&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 326. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1994%3A247&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point49 327. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1969%3A68&locale=sk 328. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1969%3A68&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 329. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1969%3A68&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point11 330. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1969%3A68&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point13 331. file:///tmp/lynxXXXXBPbiEQ/L88912-3126TMP.html#c-ECR_62016CC0122_SK_01-E0064 332. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1994%3A247&locale=sk 333. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1994%3A247&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 334. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1994%3A247&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point50 335. file:///tmp/lynxXXXXBPbiEQ/L88912-3126TMP.html#c-ECR_62016CC0122_SK_01-E0065 336. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2016%3A759&locale=sk 337. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2016%3A759&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 338. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2016%3A759&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point33 339. file:///tmp/lynxXXXXBPbiEQ/L88912-3126TMP.html#c-ECR_62016CC0122_SK_01-E0066 340. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1957%3A13&locale=sk 341. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1957%3A13&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 342. file:///tmp/lynxXXXXBPbiEQ/L88912-3126TMP.html#c-ECR_62016CC0122_SK_01-E0067 343. file:///tmp/lynxXXXXBPbiEQ/L88912-3126TMP.html#c-ECR_62016CC0122_SK_01-E0068 344. file:///tmp/lynxXXXXBPbiEQ/L88912-3126TMP.html#c-ECR_62016CC0122_SK_01-E0069 345. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2011%3A815&locale=sk 346. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2011%3A815&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 347. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2011%3A816&locale=sk 348. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2011%3A816&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 349. file:///tmp/lynxXXXXBPbiEQ/L88912-3126TMP.html#c-ECR_62016CC0122_SK_01-E0070 350. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:L:2003:001:TOC 351. file:///tmp/lynxXXXXBPbiEQ/L88912-3126TMP.html#c-ECR_62016CC0122_SK_01-E0071 352. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2011%3A815&locale=sk 353. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2011%3A815&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 354. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2011%3A815&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point67 355. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2012%3A684&locale=sk 356. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2012%3A684&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 357. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2012%3A684&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point63 358. file:///tmp/lynxXXXXBPbiEQ/L88912-3126TMP.html#c-ECR_62016CC0122_SK_01-E0072 359. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2011%3A815&locale=sk 360. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2011%3A815&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 361. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2011%3A815&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point67 362. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2011%3A816&locale=sk 363. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2011%3A816&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 364. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2011%3A816&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point133 365. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2011%3A816&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point136 366. file:///tmp/lynxXXXXBPbiEQ/L88912-3126TMP.html#c-ECR_62016CC0122_SK_01-E0073 367. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2011%3A815&locale=sk 368. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2011%3A815&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 369. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2011%3A815&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point64 370. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2011%3A816&locale=sk 371. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2011%3A816&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 372. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2011%3A816&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point131 373. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2012%3A684&locale=sk 374. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2012%3A684&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 375. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2012%3A684&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point61 376. file:///tmp/lynxXXXXBPbiEQ/L88912-3126TMP.html#c-ECR_62016CC0122_SK_01-E0074 377. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2011%3A815&locale=sk 378. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2011%3A815&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 379. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2011%3A815&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point66 380. file:///tmp/lynxXXXXBPbiEQ/L88912-3126TMP.html#c-ECR_62016CC0122_SK_01-E0075 381. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2010%3A629&locale=sk 382. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2010%3A629&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 383. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2010%3A629&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point30 384. file:///tmp/lynxXXXXBPbiEQ/L88912-3126TMP.html#c-ECR_62016CC0122_SK_01-E0076 385. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A884&locale=sk 386. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A884&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 387. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A884&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point31 388. file:///tmp/lynxXXXXBPbiEQ/L88912-3126TMP.html#c-ECR_62016CC0122_SK_01-E0077