ROZSUDOK VSEOBECNÉHO SÚDU (tretia komora) zo 16. januára 2018 ( [1]*1 ) "Státna pomoc - Pomoc poskytnutá francúzskymi orgánmi spolocnosti EDF - Preradenie úctovných rezerv vytvorených v rámci oslobodenia od dane urcených na obnovu hlavnej prenosovej siete na kapitál - Rozhodnutie, ktorým sa pomoc vyhlasuje za nezlucitelnú s vnútorným trhom - Právna sila rozhodnutej veci - Kritérium súkromného investora" Vo veci T-747/15, Électricité de France (EDF), so sídlom v Parízi (Francúzsko), v zastúpení: M. Debroux, avocat, zalobkyna, ktorú v konaní podporuje: Francúzska republika, v zastúpení: pôvodne G. de Bergues, D. Colas a J. Bousin, neskôr D. Colas a J. Bousin, splnomocnení zástupcovia, vedlajsí úcastník konania, proti Európskej komisii, v zastúpení: É. Gippini Fournier, B. Stromsky a D. Recchia, splnomocnení zástupcovia, zalovanej, ktorej predmetom je návrh zalozený na clánku 263 ZFEÚ na zrusenie clánkov 1 az 5 rozhodnutia Komisie (EÚ) 2016/154 z 22. júla 2015 o státnej pomoci SA.13869 (C 68/2002) (ex NN 80/2002) - Preradenie úctovných rezerv oslobodených od dane urcených na obnovu hlavnej prenosovej siete na kapitál poskytnuté Francúzskom v prospech EDF ([2]Ú. v. EÚ L 34, 2016, s. 152), VSEOBECNÝ SÚD (tretia komora), v zlození: predseda komory S. Frimodt Nielsen (spravodajca), sudcovia V. Kreuschitz a N. Pól/torak, tajomník: E. Coulon, vyhlásil tento Rozsudok I. Okolnosti predchádzajúce sporu A. Úvod 1 Rozhodnutím zo 16. októbra 2002 ([3]Ú. v. ES C 280, 2002, s. 8, dalej len "rozhodnutie o zacatí konania") zacala Komisia Európskych spolocenstiev konanie vo veci formálneho zistovania podla clánku 108 ods. 2 ZFEÚ, týkajúce sa výhody, ktorá bola dôsledkom nezaplatenia dane z príjmov právnických osôb, dlznej zalobkynou, Électricité de France (EDF), v rámci restrukturalizácie jej súvahy v roku 1997, z casti úctovných rezerv vytvorených vytvorených v rámci oslobodenia od dane, urcených na obnovu hlavnej prenosovej siete (réseau d'alimentation général, dalej len "RAG"), a preradených na kapitálové dotácie. 2 Rozhodnutím zo 16. decembra 2003 ([4]Ú. v. EÚ L 49, 2005, s. 9, dalej len "pôvodné rozhodnutie") vyhlásila Komisia opatrenie pomoci, ktorej príjemcom bola EDF, za nezlucitelné s vnútorným trhom a pozadovala vrátenie tejto pomoci spolu s úrokmi. Suma pomoci bola Francúzskej republike vrátená vo februári 2004. 3 Rozsudkom z 15. decembra 2009, EDF/Komisia (T-156/04, dalej len "rozsudok vo veci T-156/04", [5]EU:T:2009:505), Vseobecný súd zrusil clánky 3 a 4 pôvodného rozhodnutia. V nadväznosti na vydanie tohto rozsudku Francúzska republika znovu vyplatila spolocnosti EDF sumu, ktorú jej táto spolocnost predtým vrátila. 4 Rozsudkom z 5. júna 2012, Komisia/EDF (C-124/10 P, dalej len "rozsudok vo veci C-124/10 P", [6]EU:C:2012:318), Súdny dvor zamietol odvolanie, ktoré podala Komisia proti rozsudku vo veci T-156/04. 5 Rozhodnutím z 2. mája 2013 ([7]Ú. v. EÚ C 187, 2013, s. 73) Komisia konanie vo veci formálneho zistovania rozsírila, pricom vyzvala na podanie pripomienok na základe clánku 108 ods. 2 ZFEÚ (dalej len "rozhodnutie o rozsírení"). 6 Komisia svojím rozhodnutím (EÚ) 2016/154 z 22. júla 2015 o státnej pomoci SA.13869 (C 68/2002) (ex NN 80/2002) - Preradenie úctovných rezerv oslobodených od dane urcených na obnovu RAG na kapitál poskytnutej Francúzskom v prospech EDF (Ú. v. L 34, 2016, s. 152, dalej len "napadnuté rozhodnutie") opätovne vyhlásila opatrenie pomoci, ktorej príjemcom bola EDF, za nezlucitelné s vnútorným trhom a pozadovala vrátenie tejto pomoci spolu s úrokmi. Suma pomoci bola Francúzskej republike vrátená 13. októbra 2015. 7 Zalobkyna návrhom podaným do kancelárie 22. decembra 2015 podala zalobu, na základe ktorej sa zacalo toto konanie. B. O príjemcovi pomoci 8 Spolocnost EDF vznikla zákonom c. 46-628 z 8. apríla 1946 o znárodnení elektrickej energie a plynu (JORF z 9. apríla 1946, s. 2651), ktorým sa podla jeho clánku 1 znárodnila výroba, prenos, distribúcia, dovoz a vývoz elektrickej energie vo Francúzsku. Týmto zákonom sa správa znárodnených elektrárenských spolocností previedla na vnútrostátnu verejnú institúciu priemyselnej a obchodnej povahy s názvom "Electricité de France (EDF), Service National". 9 Podla clánku 16 zákona c. 46-628 cistý zostatok majetku, práv a záväzkov prevedených na EDF predstavuje jej kapitál, patrí národu, je neodnatelný a v prípade prevádzkových strát sa musí obnovit z výsledkov budúcich rokov. Podla clánku 1 dekrétu c. 56-493 zo 14. mája 1956 o kapitálových dotáciách do spolocnosti EDF (JORF z 19. mája 1956, s. 4613) tieto dotácie podliehajú pravidlám stanoveným v clánku 16 uvedeného zákona. Podla clánku 2 toho istého dekrétu z uvedených dotácií plynú státu úroky a dividendy. 10 Podla zákona c. 46-628 bola spolocnost EDF od svojho zalozenia a este stále aj v roku 1997 vnútrostátna verejná institúcia priemyselnej a obchodnej povahy, ktorá sa neriadila ustanoveniami platnými pre akciové spolocnosti. Zákonom c. 2004-803 z 9. augusta 2004 o verejnej sluzbe elektrickej energie a plynu a o elektrárenských a plynárenských spolocnostiach (JORF z 11. augusta 2004, s. 14256) doslo k zmene tohto statútu, ked sa v jeho clánku 24 stanovilo, ze EDF, v ktorej mal stát vlastnit viac ako 70 % kapitálu, sa bude spravovat právnymi predpismi vztahujúcimi sa na akciové spolocnosti, pokial právne predpisy neustanovujú inak. Clánok 47 tohto zákona tiez upravuje neskorsiu transformáciu verejnej institúcie EDF na akciovú spolocnost pod podmienkou uverejnenia dekrétu o jej novom statúte. V clánku 46 toho istého zákona sa uvádza, ze súvaha spolocnosti EDF k 31. decembru 2004 sa vypracuje na základe súvahy k 31. decembru 2003 a výkazu ziskov a strát verejnej institúcie EDF za rok 2004. 11 Transformácia spolocnosti EDF na akciovú spolocnost sa stala úcinnou na základe dekrétu c. 2004-1224 zo 17. novembra 2004 o stanovách akciovej spolocnosti EDF (JORF z 19. novembra 2004, s. 19505). V stanovách pripojených k dekrétu sa uvádzalo, ze EDF bude akciovou spolocnostou, ktorá sa bude riadit zákonmi a predpismi platnými pre obchodné spolocnosti, najmä obchodným zákonníkom, pokial sa v osobitných ustanoveniach vrátane samotných stanov nestanovuje inak. 12 V clánku 6 stanov EDF sa uvádza, ze základné imanie spolocnosti, pôvodne v plnom rozsahu vo vlastníctve státu, sa stanovuje na sumu 8,129 miliardy eur a je rozdelené na 1625800000 akcií v cene 5 eur za akciu. Základné imanie novej akciovej spolocnosti EDF bolo stanovené v novembri 2004 v rovnakej výske ako kapitál a kapitálové dotácie verejnej institúcie priemyselnej a obchodnej povahy spolocnosti EDF, ktoré boli dovtedy nakumulované, t. j. vo výske 8,1 miliardy eur. Táto výska kapitálu a kapitálových dotácií sa dosiahla na základe zákona c. 97-1026 z 10. novembra 1997 o rôznych opatreniach hospodárskej a obchodnej povahy (JORF z 11. novembra 1997, s. 16387) a od roku 1997 do casu prijatia napadnutého rozhodnutia ostala nezmenená. 13 Zákon c. 2004-803 a stanovy spolocnosti EDF dalej stanovovali, ze stát musí v kazdom case vlastnit viac ako 70 % kapitálu spolocnosti. V novembri 2005 sa nové akcie EDF prijaté na kótovanie na burze Euronext ponúkali za otváracie ceny (dalej len "OC"), cím sa kapitál EDF skutocne otvoril iným akcionárom, nez je stát. C. O vytvorení úctovných rezerv na obnovu RAG 14 Podla clánku 36 zákona c. 46-628 boli vsetky znárodnené koncesie na elektrickú energiu prevedené na EDF. Podla clánku 37 tohto zákona je pri týchto koncesiách koncesionár povinný dodrziavat standardné zmluvné podmienky. Jednotlivé koncesie na prenos elektrickej energie, ktoré takto stát previedol na EDF, boli v roku 1958 zjednotené do jedinej koncesie s názvom RAG. 15 Kedze neexistovali osobitné úctovné pravidlá pre koncesie, EDF povazovala od roku 1946 majetok, ktorý bol súcastou RAG, za vlastný majetok a zaznamenala ho na stranu aktív svojej súvahy. 16 Na základe clánku 8 zmluvných podmienok schválených dekrétom c. 56-1225 z 28. novembra 1956 je EDF povinná vykonávat na svoje náklady akúkolvek údrzbu a obnovovacie práce nevyhnutné na zachovanie objektov uzívaných v rámci koncesie v dobrom funkcnom stave. 17 Po tom, co v roku 1982 doslo k zmene vseobecného úctového plánu, ktorým sa stanovujú osobitné pravidlá pre majetok, ktorý sa po skoncení koncesie musí vrátit do vlastníctva státu, EDF v roku 1987 zmenila úctovný postup pre aktíva RAG, dovtedy povazované za vlastný majetok, a zaradila tieto aktíva pod polozku súvahy "Majetok uzívaný v rámci koncesie". EDF pouzila na tieto aktíva osobitné úctovné pravidlá platné vo Francúzsku pre koncesovaný majetok, ktorý musí byt vrátený státu po ukoncení koncesie, a vytvorila rezervy oslobodené od dane na obnovu RAG. 18 Francúzsky dvor audítorov v správe z roku 1994 uviedol, ze v prípade jediného a trvalého koncesionára státu, ktorý bol urcený zákonom a akým je EDF, je tazké povazovat majetok predstavujúci RAG za majetok, ktorý sa má po skoncení koncesie vrátit do vlastníctva státu, a nie za vlastný majetok RAG patriaci spolocnosti EDF. Inými slovami, úctovná zmena, ktorú EDF zaviedla v roku 1987 a ktorá viedla k vytvoreniu rezerv oslobodených od dane, sa podla francúzskeho dvora audítorov javila ako neodôvodnená. EDF a orgány pre dohlad preto zacali pracovat na náprave situácie EDF. 19 V roku 1997 sa v úctoch spolocnosti EDF nachádzali dva druhy rezerv oslobodených od dane na obnovu RAG: este nevyuzité rezervy vo výske 38,5 miliardy francúzskych frankov (FRF) a práva zadávatela koncesie [predstavujúce záväzky z koncesie], zodpovedajúce uz uskutocneným transakciám vo výske 18,345 miliardy FRF. D. O preradení úctovných rezerv 20 Zákonom c. 97-1026 sa objasnil statút majetku predstavujúceho RAG. Clánok 4 tohto zákona stanovuje: "I. Objekty RAG elektrickej energie sa povazujú za vlastníctvo EDF od okamihu, ked jej bola udelená koncesia na túto siet. II. Na úcely uplatnenia ustanovení odseku I sa k 1. januáru 1997 protihodnota nepenazného majetku RAG uzívaného v rámci koncesie zaradená na strane pasív súvahy spolocnosti EDF zapíse bez príslusných odchýlok ocenenia do polozky 'Kapitálové dotácie`..." 21 Je nesporné, ze zákon sa vztahoval na kazdú operáciu týkajúcu sa kapitálu spolocnosti EDF, kedze v clánku 16 zákona c. 46-628, v znení platnom v roku 1997, sa totiz uvádzalo, ze kapitál EDF je neodnatelný a patrí národu. Napríklad kapitálové dotácie spolocnosti EDF, ktoré sú výsledkom preradenia rezerv urcených na obnovu RAG, podla francúzskeho práva patrili do pôsobnosti daného zákona. 22 Zákonom c. 97-1026 sa ustanovuje vlastníctvo aktív RAG. Týmto zákonom bola reorganizovaná súvaha spolocnosti EDF. Pouzité alebo nepouzité rezervy vytvorené v rokoch 1987 - 1996 spolocnostou EDF na obnovu RAG s výhladom navrátenia týchto aktív státu sa stali bezpredmetnými, kedze sa predpokladalo, ze majetok patriaci do RAG je vo vlastníctve spolocnosti EDF. 23 V liste ministra hospodárstva, financií a priemyslu, státneho tajomníka pre rozpocet a státneho tajomníka pre priemysel, adresovanom spolocnosti EDF 22. decembra 1997 (dalej len "list z 22. decembra 1997"), je v prílohe 1 vysvetlená restrukturalizácia súvahy spolocnosti EDF na základe clánku 4 zákona c. 97-1026: "Preradenie 'práv zadávatela koncesie` (18345563605 FRF): - konsolidácia protihodnoty koncesovaného nepenazného majetku RAG v hodnote 14119065335 FRF kapitálovými dotáciami, - zlúcenie odchýlok vyplývajúcich z ocenenia RAG v roku 1959 (2425 miliónov FRF) a v roku 1976 (neodpísatelný majetok: 97 miliónov FRF) s polozkou 'odchýlky vyplývajúce z ocenenia RAG`, ktorej suma sa takto zvýsila z 1720 miliónov FRF na 4145 miliónov FRF, - zlúcenie predpísaných rezerv týkajúcich sa ocenenia neodpísatelného majetku z roku 1976 (1704 miliónov FRF), polozka sa zvýsila z 877 miliónov FRF na 2581 miliónov FRF, - preradenie rezerv na obnovu, ktoré sa stali neodôvodnené (38520943408 FRF), do polozky prenesený výsledok hospodárenia minulých rokov uplatnením stanoviska Conseil national de la comptabilité (Národná úctovná rada) c. 97-06 z 18. júna 1997 o úctovných zmenách." 24 V rámci reorganizácie súvahy spolocnosti EDF sa francúzske orgány riadili stanoviskom Conseil national de la comptabilité (CNC) c. 97-06 z 18. júna 1997, ktoré sa týka zmien úctovných metód, zmien ocenovania, zmien danových mozností a opráv chýb (dalej len "stanovisko Conseil national de la comptabilité"), v ktorom sa okrem iného stanovuje, ze opravy úctovných chýb, ktoré sa zo svojej podstaty týkajú úctovania predoslých transakcií, "sú úctované vo výsledku úctovného roka, pocas ktorého sa zistili". 25 V súlade so zákonom c. 97-1026 a s listom z 22. decembra 1997 boli odchýlky vyplývajúce z ocenenia zaradené pod polozku "vlastný kapitál" bez danových dôsledkov, lebo zodpovedali nadhodnotám vyplývajúcim z ocenenia uskutocneného v rámci oslobodenia od dane alebo v rámci rezimu danovej neutrality na základe zákonov o precenení z rokov 1959 a 1976. E. O danových dôsledkoch preradenia úctovných rezerv 26 V prílohe 3 k listu z 22. decembra 1997 sa tiez urcujú danové dôsledky reorganizácie súvahy spolocnosti EDF. Zistená odchýlka cistých aktív po preradení nepouzitých rezerv na obnovu vo výske 38,5 miliardy FRF do polozky prenesený výsledok hospodárenia minulých rokov podlieha dani z príjmov právnických osôb so sadzbou 41,66 % platnou v roku 1997. Nevyuzité rezervy vo výske 38,5 miliardy FRF teda francúzske orgány zdanili. Zo znenia tejto prílohy sa naopak javí, ze cast rezerv pouzitých na obnovu RAG, ktorá zodpovedá právam zadávatela koncesie a ktorá bola vytvorená tak, ze bola oslobodené od dane a konsolidovaná ako kapitálová dotácia, zdanená nebola. 27 V správe Direction générale des impôts (danové riaditelstvo) z 9. apríla 2002 (dalej len "správa z 9. apríla 2002"), ktorú francúzske orgány adresovali Komisii, sa uvádza, ze "práva zadávatela koncesie vztahujúce sa na RAG predstavujú neuhradený záväzok, ktorý bol v dôsledku inkorporácie do základného imania neoprávnene oslobodený od dane" a ze "tento rezervný fond mal byt pred svojou inkorporáciou do základného imania prevedený z pasív spolocnosti, kde sa neoprávnene nachádzal, na úcet cistého obchodného imania, zakladajúc tak kladnú odchýlku cistých aktív zdanitelnú na základe clánku 38-2" code général des impôts (Vseobecný danový zákonník). Francúzske orgány skonstatovali, ze "takto získaná danová výhoda [spolocnostou EDF v roku 1997] sa môze odhadovat na 5,88 miliardy FRF (14,119 × 41,66 %)". F. O rozhodnutí o zacatí konania 28 Rozhodnutím o zacatí konania zacala Komisia konanie podla clánku 108 ods. 2 ZFEÚ týkajúce sa výhody vyplývajúcej z toho, ze EDF nezaplatila dan z príjmov právnických osôb, dlznú v rámci restrukturalizácie jej súvahy v roku 1997, z casti rezerv zodpovedajúcich právam zadávatela koncesie. 29 Treba uviest, ze v odôvodnení 52 napadnutého rozhodnutia Komisia uviedla, ze vzhladom na to, ze ani Súdny dvor, ani Vseobecný súd nedospeli k záveru, ze rozhodnutie o zacatí konania je nezákonné, toto rozhodnutie môze byt základom nového konecného rozhodnutia, t. j. napadnutého rozhodnutia. G. O pôvodnom rozhodnutí Komisie 30 Komisia v pôvodnom rozhodnutí vyhlásila opatrenie pomoci, ktorej príjemcom bola EDF, za nezlucitelné s vnútorným trhom a pozadovala vrátenie tejto pomoci spolu s úrokmi. 31 Spomedzi dôvodov uvádzaných Komisiou na podporu pôvodného rozhodnutia treba osobitne zdôraznit toto: "95. Francúzske orgány... tvrdia, ze úctovnú reformu z roku 1997 je mozné povazovat za zvýsenie kapitálu spolocnosti o sumu rovnajúcu sa [za dodatocnú kapitálovú dotáciu v sume rovnajúce sa - neoficiálny preklad] ciastocnému oslobodeniu od dane. Zo strany orgánov by teda islo o investíciu, a nie o státnu pomoc. Rovnako tvrdia, ze v období rokov 1987 - 1996 EDF celkovo zaplatila státu vyssie dane z cinnosti obchodných spolocností [z príjmov právnických osôb - neoficiálny preklad], nez by zaplatila spolocnost podla obchodného práva, ktorá by nevytvorila rezervy pre obnovu RAG a ktorá by akcionárovi vyplatila dividendu vo výske 37,5 % cistého zisku po zdanení. 96. Komisia nemôze inak, nez odmietnut tieto argumenty vzhladom na to, ze princíp súkromného investora je uplatnitelný iba v rámci vykonávania ekonomickej cinnosti, a nie v rámci uplatnenia regulacnej moci. Verejný orgán nemôze pouzit argument prípadných ekonomických ziskov, ktoré by mohol získat ako vlastník spolocnosti, aby ospravedlnil poskytnutie svojvolnej pomoci prostredníctvom výsad, ktorými disponuje ako fiskálny orgán uvedenej spolocnosti [na odôvodnenie pomoci, ktorá bola poskytnutá na základe uplatnenia diskrecnej právomoci vychádzajúcej z výsad, ktoré má vo vztahu k tejto spolocnosti ako danový orgán - neoficiálny preklad]. 97. Ak totiz clenský stát môze okrem vykonávania svojich verejných právomocí konat ako akcionár, nemôze zamienat svoje státne funkcie uplatnovania verejných právomocí za funkcie státu ako akcionára [spájat svoje funkcie státu vykonávajúceho verejnú moc a funkcie státu - akcionára - neoficiálny preklad]. Oprávnit clenské státy pouzívat ich výsady, ktoré vyplývajú z ich verejných právomocí, k investíciám do spolocností aktívnych na trhoch otvorených konkurencii [v prospech investícií do podnikov cinných na trhoch otvorených hospodárskej sútazi - neoficiálny preklad] by zbavilo pravidlá Spolocenstva týkajúce sa státnej pomoci akéhokolvek uplatnitelného vplyvu [potrebného úcinku - neoficiálny preklad]. Okrem iného, ak je zmluva na základe clánku 295 zmluvy neutrálna k vlastníctvu kapitálu, zostáva pravidlom, ze verejné spolocnosti musia byt podriadené rovnakým pravidlám ako súkromné spolocnosti. Princíp rovnosti zaobchádzania s verejnými a súkromnými spolocnostami by teda bol porusený v prípade, ze by stát vyuzíval svoje výsady vyplývajúce z jeho verejných právomocí v prospech spolocností, ktorých je akcionár." H. O rozsudku vo veci T-156/04 32 EDF, podporovaná Francúzskou republikou, podala proti rozhodnutiu Komisie zo 16. decembra 2003 zalobu o neplatnost. 33 Rozsudkom vo veci T-156/04 Vseobecný súd zrusil clánky 3 a 4 pôvodného rozhodnutia. 34 V bodoch 233 az 237 rozsudku vo veci T-156/04 sa Vseobecný súd domnieval, ze na úcely urcenia, ci prinálezí Komisii preskúmat zásah Francúzskej republiky do základného imania spolocnosti EDF z hladiska kritéria súkromného investora, je potrebné preukázat, ci uvedený zásah vzhladom na svoju povahu a úcel a s prihliadnutím na sledovaný ciel predstavuje investíciu realizovatelnú súkromným investorom, a bol teda vykonaný týmto státom ako hospodárskym subjektom konajúcim z rovnakého dôvodu, aký by mal súkromný investor, alebo ci predstavuje zásah státu ako orgánu verejnej moci, vylucujúc tak uplatnenie uvedeného kritéria. Vseobecný súd osobitne usúdil, ze nie je vhodné skúmat predmetné opatrenie len v závislosti od jeho formy, kedze pouzitie formy zákona nepostacuje samo osebe na vylúcenie toho, ze by stát svojím zásahom do základného imania podniku sledoval hospodársky ciel, ktorý by mohol sledovat aj súkromný investor. 35 V bodoch 240 az 242 rozsudku vo veci T-156/04 Vseobecný súd pripomenul, ze "práva zadávatela koncesie" boli priamo priclenené do polozky kapitálové dotácie vo výske 14,119 miliardy FRF bez toho, aby sa objavili vo výkaze ziskov a strát. Zdôraznil, ze Komisia sa domnievala, ze len nezdanenie uvedených práv pred kapitálovou dotáciou predstavovalo státnu pomoc, pricom vsetci úcastníci konania sa zhodli na tom, ze sa treba domnievat, ze táto suma podliehala dani predtým, ako bola zapísaná do polozky s názvom "Kapitálová dotácia". 36 V bodoch 243 az 245 rozsudku vo veci T-156/04 Vseobecný súd dospel k záveru, ze clánok 4 zákona c. 97-1026, ktorého predmetom bolo restrukturalizovat súvahu spolocnosti EDF a zvýsit jej vlastné zdroje, nie je ustanovenie danovej povahy ako takej, ale ustanovením úctovnej povahy s danovými dôsledkami. Konstatoval vsak, ze Komisia skúmala len danové dôsledky uvedeného opatrenia a ze uviedla, ze z dôvodu danovej povahy výhody, ktorú identifikovala, jej neprinálezí prihliadat ani na uskutocnené zvýsenie základného imania, ani na kritérium súkromného investora, kedze vzdanie sa danovej pohladávky, o aké ide v predmetnom prípade, vyplýva z výkonu výsad verejnej moci. 37 V bodoch 247 az 250 rozsudku vo veci T-156/04 Vseobecný súd dospel k záveru, ze vzhladom na ciel rekapitalizácie spolocnosti EDF, sledovaný predmetným opatrením, len samotná danová povaha spornej pohladávky neumoznuje Komisii odmietnut uplatnenie kritéria súkromného investora. Podla názoru Vseobecného súdu mala Komisia povinnost preverit ekonomickú racionálnost predmetnej investície, pricom mala posúdit, ci by súkromný investor vykonal porovnatelnú investíciu v danej sume v prospech spolocnosti EDF za rovnakých okolností. Takúto povinnost má totiz Komisia bez ohladu na formu, v akej stát vlozil kapitál. 38 V bodoch 251 a 252 rozsudku vo veci T-156/04 Vseobecný súd spresnil, ze nemozno vylúcit, ze zvolená forma predmetnej investície spôsobí rozdiely v nákladoch na uvolnenie kapitálu a v jeho návratnosti, ktoré môzu viest k záveru, ze súkromný investor by takúto investíciu neuskutocnil. To by pritom predpokladalo vykonanie ekonomickej analýzy v rámci uplatnenia kritéria súkromného investora. Podla Vseobecného súdu totiz bola takáto analýza dôvodná, kedze jednak k zvýseniu základného imania mohlo dôjst v dôsledku inkorporácie pohladávky súkromného akcionára voci urcitej spolocnosti, a jednak pouzitie formy zákona na tento úcel mozno povazovat za nevyhnutný dôsledok skutocnosti, ze aj samotné pravidlá týkajúce sa základného imania EDF sú stanovené zákonom. 39 V bode 253 rozsudku vo veci T-156/04 teda Vseobecný súd dospel k záveru, ze vzhladom na potrebu posúdit sporné opatrenie v jeho kontexte sa Komisia nemala obmedzit na preskúmanie jeho danových dôsledkov, ale mala súcasne preskúmat opodstatnenost argumentácie, podla ktorej vzdanie sa danovej pohladávky v rámci restrukturalizácie súvahy a zvýsenia základného imania spolocnosti EDF môze splnat kritérium súkromného investora. 40 Vseobecný súd následne v bodoch 254 az 259 rozsudku vo veci T-156/04 zamietol tvrdenie Komisie, podla ktorého kritérium súkromného investora nemozno uplatnit, kedze Francúzska republika v predmetnom prípade uplatnila svoje výsady orgánu verejnej moci, ked na úcely vzdania sa danovej pohladávky pouzila formu zákona. V tejto súvislosti Vseobecný súd uviedol, ze v predmetnom prípade neexistuje povinnost, ktorá by prinálezala státu ako orgánu verejnej moci, a ze nejde o posúdenie urcitých nákladov vyplývajúcich pre stát z jeho povinností orgánu verejnej moci. 41 V bodoch 260 az 263 rozsudku vo veci T-156/04 Vseobecný súd odmietol tvrdenie Komisie spocívajúce v tom, ze kritérium súkromného investora sa na premenu danovej pohladávky na kapitál nemôze uplatnit, pretoze súkromný investor by nikdy nemohol mat voci podniku takúto pohladávku, ale iba pohladávku obcianskoprávnej alebo obchodnej povahy. Podla Vseobecného súdu je pritom cielom kritéria súkromného investora preverit, ci by súkromný investor napriek tomu, ze nedisponuje prostriedkami, ktorými disponuje stát, prijal za rovnakých podmienok porovnatelné investicné rozhodnutie. Preto je irelevantné, akú povahu má pohladávka, a aj to, ze súkromný investor nemôze mat danovú pohladávku. 42 V bodoch 264 az 277 rozsudku vo veci T-156/04 Vseobecný súd zamietol tvrdenie Komisie, podla ktorého by samotný súkromný investor v porovnatelnej situácii dan musel zaplatit, co by pre neho znamenalo vyssie náklady, pretoze na poskytnutie 100 eur by takýto investor musel v skutocnosti uvolnit 141,66 eura. 43 V tejto súvislosti Vseobecný súd po prvé uviedol, ze EDF a Francúzska republika tvrdili, ze samotná Komisia v odseku 51 rozhodnutia o zacatí konania usúdila, ze podla francúzskeho danového práva sa odchýlka cistých aktív vyvolaná zvýsením základného imania inkorporáciou pohladávky, ktorú má voci urcitej spolocnosti jeho akcionár, nesmie zohladnit pri výpocte dane z príjmov právnických osôb, a preto konverzia pohladávky na základné imanie nezakladá povinnost zaplatit dan, ktorej základom by bola suma tejto pohladávky. 44 Po druhé sa Vseobecný súd domnieval, ze tvrdenie Komisie, podla ktorého by súkromný investor v porovnatelnej situácii dan musel zaplatit, je v rozpore s výhodou, ktorú Komisia identifikovala v pôvodnom rozhodnutí, kedze toto tvrdenie vedie k preskúmaniu celkových nákladov, pricom vsak preradenie práv zadávatela koncesie v tejto sume Komisia nepovazovala za skutocnost predstavujúcu pomoc. 45 Po tretie Vseobecný súd usúdil, ze tvrdenie Komisie, podla ktorého by súkromný investor v porovnatelnej situácii dan musel zaplatit, je nekoherentné, kedze Komisia pripustila, ze by dodatocnú kapitálovú dotáciu v sume niekolkých miliárd FRF preskúmala, ak by EDF odviedla zo sumy tejto dotácie dan, a následne by jej Francúzska republika túto istú sumu previedla spät, a to z toho dôvodu, ze náklady, ktoré tento stát znásal, by sa len a len vtedy dali porovnat s nákladmi súkromného investora. Vseobecný súd vsak dospel k záveru, ze v takomto prípade by náklady pre uvedený stát boli také isté a suma vyplatená spolocnosti EDF by bola rovnaká ako suma, ktorá bola tejto spolocnosti vyplatená prostredníctvom sporného opatrenia. 46 Po stvrté sa Vseobecný súd domnieval, ze za predpokladu, ze by súkromný investor bol skutocne povinný zaplatit dan, náklady na kapitálovú dotáciu inkorporáciou pohladávky by pre neho boli vo výske 5,88 miliardy FRF, a teda by boli zhodné s nákladmi, ktoré v predmetnom prípade znásala Francúzska republika. Okrem toho jedine uplatnenie kritéria súkromného investora by umoznilo preverit existenciu prípadného rozdielu v nákladoch. 47 Po piate Vseobecný súd usúdil, ze aj keby náklady na rekapitalizáciu vo výske 14,119 miliardy FRF boli pre stát nulové a pre súkromného investora by tieto náklady boli vo výske 5,88 miliardy FRF, tento rozdiel v nákladoch by nebránil uplatneniu kritéria súkromného investora. 48 V bode 283 rozsudku vo veci T-156/04 Vseobecný súd zamietol tvrdenie Komisie, podla ktorého ak by sa pripustilo uplatnenie kritéria súkromného investora, mohlo by to viest k validovaniu akejkolvek formy oslobodenia od dane zo strany clenských státov. V tejto súvislosti Vseobecný súd jednak pripomenul, ze v predmetnom prípade podla jeho názoru nejde o jednoduché oslobodenie od dane priznané podniku, ale o vzdanie sa danovej pohladávky v rámci zvýsenia základného imania podniku, ktorého jediným akcionárom je stát, a jednak dospel k záveru, ze nemozno prejudikovat výsledok uplatnenia tohto kritéria, lebo inak by bol tento výsledok zbytocný. I. O rozsudku vo veci C-124/10 P 49 Komisia podala 26. februára 2010 odvolanie proti rozsudku vo veci T-156/04. 50 Rozsudkom vo veci C-124/10 P Súdny dvor toto odvolanie zamietol z týchto dôvodov: "16. Listom zo 16. októbra 2002 uverejneným v Úradnom vestníku Európskych spolocenstiev zo 16. novembra 2002 ([8]Ú. v. ES C 280, [2002,] s. 8) Komisia oznámila francúzskym orgánom tri spojené rozhodnutia týkajúce sa EDF. Konkrétne v súlade s clánkom 88 ods. 2 ES Komisia prijala rozhodnutie o zacatí konania vo veci formálneho zistovania v súvislosti s výhodou vyplývajúcou zo skutocnosti, ze EDF nezaplatila dan z príjmov právnických osôb z casti úctovných rezerv vytvorených pre obnovu RAG oslobodených od dane. ... 19. Clánok 3 tohto rozhodnutia stanovuje: ,Nezaplatenie dane v roku 1997 z cinnosti obchodných spolocností [z príjmov právnických osôb spolocnostou EDF v roku 1997 - neoficiálny preklad] z casti rezerv oslobodených od dane, vytvorených spolocnostou EDF pre obnovu RAG, ktoré dosahujú úroven 14,119 miliardy [FRF] záväzkov z koncesie zaclenených medzi dlhodobý hmotný majetok [zodpovedajúcich 14,119 miliardám FRF v polozke práva zadávatela koncesie reklasifikovaných do polozky kapitálové dotácie - neoficiálny preklad], predstavuje státnu pomoc nezlucitelnú so spolocným trhom. Prvok pomoci vyplývajúci z nezaplatenia dane z cinnosti obchodných spolocností [z príjmov právnických osôb - neoficiálny preklad] dosahuje 888,89 milióna eur.` ... 21. Pokial ide o danovú výhodu, ktorú cerpala EDF v roku 1997, Komisia v odôvodneniach toho istého rozhodnutia dospela konkrétne k takémuto záveru: ,(88) List ministra hospodárstva, v ktorom sú identifikované fiskálne [danové - neoficiálny preklad] dôsledky restrukturalizácie súvahy spolocnosti EDF, dokazuje, ze nevyuzité [nepouzité - neoficiálny preklad] rezervy pre obnovu RAG boli francúzskymi orgánmi zdanené danou z cinnosti obchodných spolocností [z príjmu právnických osôb - neoficiálny preklad] sadzbou platnou v roku 1997 vo výske 41,66 %. (89) Na druhej strane, v súlade s clánkom 4 zákona c. 97-1026, cast spomínaných rezerv, záväzky z koncesie [konkrétne práva zadávatela koncesie - neoficiálny preklad], ktoré zodpovedali uz uskutocneným opravám, boli preradené k polozke dlhodobý hmotný majetok [kapitálové dotácie - neoficiálny preklad] vo výske 14,119 miliardy FRF bez toho, aby táto suma podliehala dani z cinnosti obchodných spolocností [aby boli zdanené danou z príjmov právnických osôb - neoficiálny preklad]. ... V správe Hlavného danového riaditelstva z 9. apríla 2002, ktorá bola adresovaná Komisii, francúzske orgány... skonstatovali, ze «takto získaná danová výhoda [spolocnostou EDF v roku 1997] môze byt odhadnutá na 5,88 miliardy [FRF] (14,119 × 41,66 %)», co predstavuje 888,89 milióna eur. ... ... (91) Komisia sa dalej domnieva, ze záväzky z koncesie [práva zadávatela koncesie - neoficiálny preklad] sa mali zdanit v rovnakom case a rovnakou sadzbou ako ostatné [úctovné - neoficiálny preklad] rezervy oslobodené od dane. To znamená, ze 14,119 miliardy FRF záväzkov z koncesie sa malo pripocítat k 38,5 miliardy FRF [miliardám FRF - neoficiálny preklad] nevyuzitých [nepouzitých - neoficiálny preklad] rezerv a celok mal byt zdanený sadzbou 41,66 %, uplatnenou na restrukturalizáciu súvahy spolocnosti EDF francúzskymi orgánmi. Tým, ze nezaplatila celú dan z cinnosti obchodných spolocností, vymáhatelnú pocas restrukturalizácie súvahy spolocnosti, EDF usetrila 888,89 milióna eur [Spolocnost EDF tým, ze nezaplatila v celom rozsahu dan z príjmov právnických osôb dlznú pri restrukturalizácii svojej súvahy, usetrila 888,89 milióna eur - neoficiálny preklad]. ... (95) Francúzske orgány mimo iného tvrdia, ze úctovnú reformu z roku 1997 je mozné povazovat za zvýsenie kapitálu [základného imania - neoficiálny preklad] spolocnosti o sumu rovnajúcu sa ciastocnému oslobodeniu od dane. Zo strany orgánov by teda islo o investíciu, a nie o státnu pomoc. ... (96) Komisia nemôze inak, nez odmietnut tieto argumenty vzhladom na to, ze princíp súkromného investora je uplatnitelný iba v rámci vykonávania ekonomickej cinnosti, a nie v rámci uplatnenia regulacnej moci. Verejný orgán nemôze pouzit argument prípadných ekonomických ziskov, ktoré by mohol získat ako vlastník spolocnosti, aby ospravedlnil poskytnutie svojvolnej pomoci prostredníctvom výsad, ktorými disponuje ako fiskálny [danový - neoficiálny preklad] orgán uvedenej spolocnosti. (97) Ak totiz clenský stát môze okrem vykonávania svojich verejných právomocí konat ako akcionár, nemôze zamienat svoje státne funkcie uplatnovania verejných právomocí za funkcie státu ako akcionára [spájat svoje funkcie státu vykonávajúceho verejnú moc a funkcie státu - akcionára - neoficiálny preklad]. Oprávnit clenské státy pouzívat ich výsady, ktoré vyplývajú z ich verejných právomocí, k investíciám do spolocností aktívnych na trhoch otvorených konkurencii [v prospech investícií do podnikov cinných na trhoch otvorených hospodárskej sútazi - neoficiálny preklad] by zbavilo pravidlá Spolocenstva týkajúce sa státnej pomoci akéhokolvek uplatnitelného vplyvu [potrebného úcinku - neoficiálny preklad]. Okrem iného, ak je zmluva na základe clánku 295 zmluvy neutrálna k vlastníctvu kapitálu, zostáva pravidlom, ze verejné spolocnosti musia byt podriadené rovnakým pravidlám ako súkromné spolocnosti. Princíp rovnosti zaobchádzania s verejnými a súkromnými spolocnostami by teda bol porusený v prípade, ze by stát vyuzíval svoje výsady vyplývajúce z jeho verejných právomocí v prospech spolocností, ktorých je akcionár.` ... 35. ... v bode 253 tohto rozsudku Vseobecný súd dospel k záveru, ze vzhladom na potrebu posúdit sporné opatrenie v jeho kontexte sa Komisia nemala obmedzit na preskúmanie jeho danových dôsledkov, ale mala súcasne preskúmat opodstatnenost argumentácie, podla ktorej vzdanie sa danovej pohladávky v rámci restrukturalizácie súvahy a zvýsenia základného imania EDF môze splnat kritérium súkromného investora. ... 51. Komisia na podporu svojho odvolania uvádza dva dôvody zalozené po prvé na skreslení skutkových okolností a po druhé na nesprávnom právnom posúdení pri výklade clánku 87 ES a konkrétnejsie pri urcení pôsobnosti a obsahu kritéria obozretného súkromného investora v trhovej ekonomike. 52. V prvom rade je potrebné preskúmat druhý odvolací dôvod. O druhom odvolacom dôvode zalozenom na nesprávnom právnom posúdení pri výklade clánku 87 ES 53. Druhý odvolací dôvod je rozdelený na styri casti, ktoré je potrebné skúmat spolocne. Argumentácia úcastníkov konania ... Posúdenie Súdnym dvorom 75. Komisia, Dozorný orgán EZVO a Iberdrola v podstate vytýkajú Vseobecnému súdu, ze skúmal v predmetnom prípade uplatnitelnost kritéria súkromného investora po prvé tým spôsobom, ze na tento úcel zohladnil ciel sledovaný Francúzskou republikou, ked prijala sporné opatrenie, po druhé tým spôsobom, ze zamenil úlohy státu ako akcionára a státu vykonávajúceho svoju právomoc v danovej oblasti, po tretie tým spôsobom, ze porusil zásadu rovnosti zaobchádzania medzi verejnými a súkromnými podnikmi, a po stvrté tým spôsobom, ze porusil pravidlá týkajúce sa presunu dôkazného bremena. 76. Z judikatúry vyplýva, ze opatrenie schválené prostredníctvom státnych prostriedkov, ktoré stavia podnik, ktorý ich cerpal, do výhodnejsej financnej situácie, ako je situácia jeho konkurentov a ktoré z tohto dôvodu skresluje alebo hrozí skreslením hospodárskej sútaze a ovplyvnuje obchod medzi clenskými státmi, sa nemôze len na základe cielov sledovaných uvedeným státom vyhnút tomu, aby sa povazovalo za ,pomoc` v zmysle clánku 87 ES (pozri v tomto zmysle rozsudky z 19. mája 1999, Taliansko/Komisia, [9]C-6/97, Zb. s. I-2981, bod 15; z 19. septembra 2000, Nemecko/Komisia, [10]C-156/98, Zb. s. I-6857, bod 25 a citovanú judikatúru, ako aj z 9. júna 2011, Comitato ,Venezia vuole vivere` a i./Komisia, [11]C-71/09 P, C-73/09 P a C-76/09 P, Zb. s. I-4727, bod 94 a citovanú judikatúru). 77. Odsek 1 tohto ustanovenia totiz nerozlisuje státne zásahy podla prícin alebo cielov, ale definuje tieto zásahy na základe ich úcinkov (rozsudok Comitato ,Venezia vuole vivere` a i./Komisia, uz citovaný, bod 94 a citovaná judikatúra). 78. Z ustálenej judikatúry vsak takisto vyplýva, ze podmienky, ktoré musí opatrenie splnit na to, aby patrilo pod pojem ,pomoc` v zmysle clánku 87 ES, nie sú splnené, ak verejný podnik, ktorý je jej prijímatelom, môze získat tú istú výhodu, ako je tá, ktorá mu bola k dispozícii vo forme státnych prostriedkov, za okolností zodpovedajúcich normálnym trhovým podmienkam, pricom toto posúdenie sa vykonáva v prípade verejných podnikov v zásade uplatnením kritéria súkromného investora (pozri v tomto zmysle rozsudky z 21. marca 1991, Taliansko/Komisia, [12]C-303/88, Zb. s. I-1433, bod 20; zo 16. mája 2002, Francúzsko/Komisia, [13]C-482/99, Zb. s. I-4397, body 68 az 70, ako aj Comitato ,Venezia vuole vivere` a i./Komisia, uz citovaný, bod 91 a citovanú judikatúru). 79. Konkrétne z judikatúry vyplýva, ze na úcely posúdenia otázky, ci by to isté opatrenie bolo prijaté za normálnych trhových podmienok súkromným investorom nachádzajúcim sa v situácii co najblizsej situácii státu, sa zohladnia len výhody a povinnosti spojené so situáciou státu v postavení akcionára s výnimkou tých, ktoré sú spojené s jeho postavením ako orgánu verejnej moci (pozri v tomto zmysle rozsudky z 10. júla 1986, Belgicko/Komisia, [14]234/84, Zb. s. 2263, bod 14, a Belgicko/Komisia, [15]40/85, Zb. s. 2321, bod 13, ako aj zo 14. septembra 1994, Spanielsko/Komisia, [16]C-278/92 az C-280/92, Zb. s. I-4103, bod 22, a z 28. januára 2003, Nemecko/Komisia, [17]C-334/99, Zb. s. I-1139, bod 134). 80. Z toho vyplýva, ze úlohy státu, ktorý je akcionárom podniku, a státu konajúceho ako orgán verejnej moci sa musia rozlisovat, ako to správne tvrdí Komisia, Dozorný orgán EZVO, ako aj Iberdrola a ako rozhodol Vseobecný súd v bodoch 223 az 228 napadnutého rozsudku. 81. V dôsledku toho uplatnitelnost kritéria súkromného investora závisí v konecnom dôsledku od toho, ci dotknutý clenský stát prizná ekonomickú výhodu podniku, ktorého je majitelom, ako akcionár a nie ako orgán verejnej moci. 82. Z toho vyplýva, ze ak sa clenský stát odvoláva v priebehu správneho konania na uvedené kritérium, prinálezí mu v prípade pochybností preukázat jednoznacným spôsobom a na základe objektívnych a overitelných prvkov, ze vykonané opatrenie vyplýva z jeho postavenia ako akcionára. 83. Z týchto prvkov musí jasne vyplývat, ze dotknutý clenský stát prijal predtým alebo súbezne s poskytnutím ekonomickej výhody (pozri v tomto zmysle rozsudok Francúzsko/Komisia, uz citovaný, body 71 a 72) rozhodnutie vykonat prostredníctvom naozaj vykonaného opatrenia investíciu do ovládaného verejného podniku. 84. V tejto súvislosti mozno najmä zohladnit prvky, z ktorých vyplýva, ze toto rozhodnutie je zalozené na ekonomickom posúdení porovnatelnom s tým, ktoré by vykonal za okolností daného prípadu racionálny súkromný investor nachádzajúci sa v situácii, ktorá je co najblizsia situácii uvedeného clenského státu, pred tým, ako by pristúpil k uvedenej investícii, na úcely urcenia budúcej rentability takejto investície. 85. Na druhej strane ekonomické posúdenia vykonané po poskytnutí uvedenej výhody, retrospektívne konstatovanie efektívnej rentability investície vykonanej dotknutým clenským státom alebo neskorsie odôvodnenia výberu naozaj prijatého postupu nemôzu postacovat na preukázanie, ze tento clenský stát prijal predtým alebo súbezne s poskytnutím ekonomickej výhody takéto rozhodnutie ako akcionár (pozri v tomto zmysle rozsudok Francúzsko/Komisia, uz citovaný, body 71 a 72). 86. Ak dotknutý clenský stát predlozí Komisii prvky pozadovanej povahy, prinálezí jej vykonat celkové posúdenie, zohladniac okrem prvkov poskytnutých týmto clenským státom aj akýkolvek iný prvok relevantný v predmetnom prípade, ktorý jej umozní urcit, ci predmetné opatrenie vyplýva z postavenia akcionára, alebo z postavenia orgánu verejnej moci uvedeného clenského státu. Konkrétne môze byt v tejto súvislosti relevantná, ako to rozhodol Vseobecný súd v bode 229 napadnutého rozsudku, povaha a predmet tohto opatrenia, kontext, do ktorého patrí, ako aj sledovaný ciel a pravidlá, ktorým uvedené opatrenie podlieha. 87. V dôsledku toho za okolností veci samej Vseobecný súd správne rozhodol, ze ciel sledovaný Francúzskou republikou mohol byt zohladnený v rámci pozadovaného celkového posúdenia s cielom urcit, ci uvedený stát naozaj konal ako akcionár, a ci preto bolo kritérium súkromného investora uplatnitelné v predmetnom prípade. 88. Pokial ide o otázku, ci uplatnitelnost kritéria súkromného investora mozno vyvrátit v predmetnom prípade len na základe danovej povahy prostriedkov pouzitých Francúzskou republikou, je potrebné pripomenút, ze clánok 87 ods. 1 ES stanovuje, ze so spolocným trhom je nezlucitelná pomoc, ak ovplyvnuje obchod medzi clenskými státmi, ktorá je poskytnutá v akejkolvek forme prostredníctvom státnych prostriedkov, ktoré v závislosti od ich úcinkov skreslujú hospodársku sútaz alebo hrozí, ze ju skreslia (pozri rozsudok z 19. septembra 2000, Nemecko/Komisia, uz citovaný, bod 25 a citovanú judikatúru). 89. Okrem toho bolo v bode 78 tohto rozsudku uvedené, ze uplatnenie kritéria súkromného investora má za ciel urcit, ci ekonomická výhoda poskytnutá v akejkolvek forme prostredníctvom státnych prostriedkov verejnému podniku je z dôvodu svojich úcinkov takej povahy, ze môze skreslit hospodársku sútaz alebo hrozí, ze ju skreslí, a ovplyvní obchod medzi clenskými státmi. 90. Cielom tohto ustanovenia a tohto kritéria je teda predíst tomu, aby prostredníctvom státnych prostriedkov verejný podnik, ktorý je príjemcom výhody, bol vo výhodnejsej financnej situácii ako jeho konkurenti (pozri v tomto zmysle rozsudky z 15. marca 1994, Banco Exterior de Espańa, [18]C-387/92, Zb. s. I-877, bod 14, a z 19. mája 1999, Taliansko/Komisia, uz citovaný, bod 16). 91. Financná situácia verejného podniku, ktorý je príjemcom, vsak závisí nie od formy, bez ohladu na to, aká je jej povaha, ale od sumy, ktorú tento podnik nakoniec dostane. Vseobecný súd teda bez nesprávneho právneho posúdenia sústredil svoju analýzu uplatnitelnosti kritéria súkromného investora na zlepsenie financnej situácie EDF s cielom otvorenia trhu s elektrinou hospodárskej sútazi a na úcinky predmetného opatrenia na hospodársku sútaz a nie na danovú povahu prostriedkov pouzitých Francúzskou republikou. 92. Preto zo vsetkého vyssie uvedeného vyplýva, ze vzhladom na ciele sledované clánkom 87 ods. 1 ES, ako aj kritériom súkromného investora ekonomická výhoda, hoci priznaná prostriedkami danovej povahy, sa musí posúdit najmä vzhladom na kritérium súkromného investora, ak sa v rámci prípadného pozadovaného celkového posúdenia ukáze, ze dotknutý clenský stát napriek pouzitiu takýchto prostriedkov vyplývajúcich z verejnej moci poskytol uvedenú výhodu ako akcionár podniku, ktorý vlastní. 93. Z toho vyplýva, ze konstatovanie Vseobecného súdu v bode 250 napadnutého rozsudku, podla ktorého povinnost Komisie overit, ci stát poskytol vklad do základného imania za okolností, ktoré zodpovedajú obvyklým podmienkam trhu, existuje nezávisle od formy, akou stát uskutocnil vklad do základného imania, nie je postihnuté nijakým nesprávnym právnym posúdením. 94. Pokial ide o argument Komisie, Dozorného orgánu EZVO a spolocnosti Iberdrola, podla ktorého by súkromný investor nemohol za porovnatelných podmienok vykonat investíciu, k akej pristúpila Francúzska republika, kedze by musel zaplatit dan, pricom jedine uvedený stát ako danový orgán môze disponovat sumami zodpovedajúcimi tejto dani, je potrebné uviest, ze v rámci predmetnej úctovnej transakcie to bol súkromný podnik nachádzajúci sa v situácii EDF, a nie jeho akcionár, kto mal zaplatit uvedenú dan. 95. V predmetnom prípade uplatnenie kritéria súkromného investora by teda umoznilo urcit, ci by súkromný akcionár za rovnakých podmienok vlozil sumu rovnajúcu sa dlznej dani do podniku nachádzajúceho sa v situácii porovnatelnej so situáciou EDF. 96. Ako uviedol Vseobecný súd v bodoch 275 a 276 napadnutého rozsudku, prípadný rozdiel medzi nákladmi znásanými súkromným investorom a nákladmi státu, ktorý je investorom, nebráni uplatneniu kritéria súkromného investora. Toto kritérium totiz umoznuje práve konstatovat najmä existenciu takéhoto rozdielu a zohladnit ho pri posudzovaní otázky, ci podmienky stanovené uvedeným kritériom sú splnené. 97. Z toho vyplýva, ze na rozdiel od toho, co tvrdí Komisia, Dozorný orgán EZVO a Iberdrola, analýza, ktorú vykonal Vseobecný súd, neporusuje rovnost zaobchádzania medzi verejnými a súkromnými podnikmi, nespôsobuje skreslenie hospodárskej sútaze a nejde proti cielu sledovanému uplatnením kritéria súkromného investora. 98. Preto sa Vseobecný súd tým, ze sa domnieval, ze kritérium súkromného investora mozno uplatnit aj v prípade, ked sú pouzité prostriedky danovej povahy, nedopustil nesprávneho právneho posúdenia. 99. Je potrebné dodat, ze napadnutým rozsudkom Vseobecný súd neprejudikoval ani to, ci sa má uplatnit v predmetnom prípade toto kritérium, ani, ako uviedol v bode 283 tohto rozsudku, výsledok prípadného uplatnenia uvedeného kritéria. 100. Vseobecný súd konkrétne tým, ze sa obmedzil na preverenie toho, ci uplatnitelnost kritéria súkromného investora mozno vyvrátit iba na základe danovej povahy prostriedkov pouzitých Francúzskou republikou, neprijal vôbec také posúdenie, ktoré by povolovalo clenským státom, aby pri uplatnovaní tohto kritéria zohladnili výhody a povinnosti spojené s ich postavením ako orgánu verejnej moci alebo subjektívne prvky, ktoré je mozné manipulovat. 101. Pokial ide o to, ci v predmetnom prípade bolo potrebné definovat referencného investora, treba uviest, ze judikatúra, o ktorú sa opiera v tejto súvislosti Komisia, Dozorný orgán EZVO a Iberdrola, sa týka absencie akejkolvek moznosti porovnat situáciu verejného podniku so situáciou súkromného podniku, ktorý nepodniká vo vyhradenom odvetví (pozri v tomto zmysle rozsudok z 3. júla 2003, Chronopost a i./Ufex a i., [19]C-83/01 P, C-93/01 P a C-94/01 P, Zb. s. I-6993, bod 38). 102. Komisia, Dozorný orgán EZVO a Iberdrola netvrdia, ze nemozno porovnat situáciu EDF so situáciou súkromného podniku podnikajúceho v odvetviach cinností zhodných s tými, v ktorých podniká EDF. Navyse z tej istej judikatúry vyplýva, ze na úcely takéhoto porovnania je potrebné vykonat posúdenie odkazom na objektívne a preveritelné prvky, ktoré sú k dispozícii. 103. Navyse na rozdiel od toho, co tvrdí Komisia a Dozorný orgán EZVO, kritérium súkromného investora nepredstavuje výnimku, ktorá by sa uplatnovala len na ziadost clenského státu, ked sú splnené prvky tvoriace pojem státna pomoc nezlucitelná so spolocným trhom, uvedený v clánku 87 ods. 1 ES. Z bodu 78 tohto rozsudku totiz vyplýva, ze toto kritérium, ked je uplatnitelné, sa nachádza medzi prvkami, ktoré je Komisia povinná zohladnit na preukázanie existencie takejto pomoci. 104. V dôsledku toho, ked sa zdá, ze kritérium súkromného investora by sa mohlo uplatnit, Komisii prinálezí poziadat dotknutý clenský stát, aby jej poskytol vsetky relevantné informácie umoznujúce jej preverit, ci podmienky uplatnitelnosti a uplatnenia tohto kritéria sú splnené, a odmietnut skúmat takéto informácie môze len vtedy, ak predlozené dôkazy vznikli az po prijatí rozhodnutia vykonat predmetnú investíciu. 105. Uz sa totiz v bodoch 83 az 85 tohto rozsudku uviedlo, ze na úcely uplatnenia kritéria súkromného investora sú relevantné len prvky, ktoré sú k dispozícii, a predvídatelný vývoj v case, ked sa prijíma rozhodnutie o vykonaní investície. Platí to najmä vtedy, ked tak ako v predmetnom prípade Komisia skúma existenciu státnej pomoci v porovnaní s investíciou, ktorá jej nebola oznámená a ktorá uz bola v case, ked vykonáva preskúmanie, vykonaná dotknutým clenským státom. 106. Vzhladom na vsetko vyssie uvedené je potrebné druhý odvolací dôvod zamietnut. O prvom odvolacom dôvode zalozenom na skreslení skutkových okolností 107. Komisia sa v podstate domnieva, ze Vseobecný súd skreslil dôkazy, ked dospel k záveru, ze Francúzska republika vykonala sporným opatrením premenu danovej pohladávky na základné imanie. Podla Komisie totiz Francúzska republika poskytla EDF týmto opatrením oslobodenie od dane z príjmov právnických osôb. Komisia tvrdí, ze v prípade oslobodenia od dane nie je relevantné kritérium súkromného investora. 108. V rámci posúdenia druhého odvolacieho dôvodu sa vsak konstatovalo, ze ked clenský stát poskytne ekonomickú výhodu podniku, ktorý mu patrí, danová povaha postupu pouzitého na úcely poskytnutia uvedenej výhody nie je takej povahy, ze by hned vyvrátila uplatnitelnost kritéria súkromného investora. Z toho a fortiori vyplýva, ze presný postup zvolený dotknutým clenským státom nie je relevantný na úcely posúdenia uplatnitelnosti uvedeného kritéria. 109. Za týchto okolností údajné skreslenie skutkových okolností, ktorého sa dopustil Vseobecný súd, aj keby sa preukázalo, by aj tak v kazdom prípade nebolo takej povahy, ze by ovplyvnilo dôvodnost napadnutého rozsudku. Z toho vyplýva, ze prvý odvolací dôvod je potrebné zamietnut ako neúcinný. 110. Zo vsetkých vyssie uvedených úvah vyplýva, ze odvolanie treba zamietnut." J. O rozhodnutí o rozsírení 51 V nadväznosti na vydanie rozsudku vo veci C-124/10 P vydala Komisia rozhodnutie o rozsírení. 52 Je potrebné vziat osobitne na zretel clánky 58 az 73 rozhodnutia o rozsírení, v ktorých Komisia preskúmava jednak uplatnitelnost kritéria súkromného investora, a jednak subsidiárne uplatnenie tohto kritéria na predmetné opatrenie. 53 Pokial ide o uplatnitelnost daného kritéria, Komisia uvádza: "66. Z vyssie uvedeného vyplýva, ze v tomto stádiu, a s výhradou spresnení, ktoré budú musiet poskytnút francúzske orgány, pokial ide o pravidlá uplatnitelné v oblasti vyclenenia danového zdroja v prospech investície do kapitálovej dotácie spolocnosti, akou bola EDF v roku 1997, ako aj dalsie objektívne a overitelné skutocnosti svedciace o ich zámere uskutocnit investíciu prostredníctvom predmetného danového opatrenia, celkové posúdenie skutkových okolností v prerokúvanej veci naznacuje, ze toto opatrenie vychádza z domény verejnej moci Francúzskej republiky, cím sa vylucuje uplatnitelnost zásady súkromného investora podla kritérií uvádzaných [Súdnym dvorom]." 54 Pokial ide o uplatnenie daného kritéria, Komisia uvádza: "71. [V prípade, ze neexistujú skutocnosti, akými sú skutocnosti vyzadované rozsudkom vo veci C-124/10 P], v tomto stádiu nie je... preukázané, ze by súkromný akcionár za podobných podmienok vlozil sumu rovnajúcu sa dlznej dani do podniku nachádzajúceho sa v situácii porovnatelnej so situáciou spolocnosti EDF. To, ze EDF v roku 1997 nezaplatila dan z príjmu právnických osôb [vo výske 888,89 milióna eur], sa teda nejaví ako produktívna investícia zo strany státu ako akcionára, ale skôr ako opatrenie uplatnujúce sa na základe výnimky, ktoré je cisto danovej povahy a ktorým sa spolocnosti EDF mohla poskytnút hospodárska výhoda. 72. Takáto výhoda by nutne posilnila postavenie spolocnosti EDF vo vztahu k jej konkurentom, kedze výska vlastného kapitálu ako jeden z viacerých faktorov urcuje schopnost externého financovania spolocnosti. Uvedená výhoda tak vytvára skreslenie hospodárskej sútaze v zmysle clánku 107 ods. 1 ZFEÚ. Daná výhoda by bola nevyhnutne selektívna, pretoze nezaplatenie dane z príjmov právnických osôb z casti úctovných rezerv predstavuje výnimku z danových postupov zvycajne uplatnitelných na podobné transakcie a v danom prípade sa táto výnimka uplatnovala iba na spolocnost EDF." K. O napadnutom rozhodnutí 55 Napadnutým rozhodnutím Komisia vyhlásila opatrenie pomoci, ktorej príjemcom bola EDF, za nezlucitelné s vnútorným trhom a pozadovala vrátenie tejto pomoci spolu s úrokmi. 56 Dôvody, ktoré Komisia v tejto súvislosti uvádza v napadnutom rozhodnutí, sú tieto. 57 Po prvé Komisia v odôvodneniach 62 az 108 napadnutého rozhodnutia predstavuje tvrdenia uvádzané Francúzskou republikou a spolocnostou EDF v priebehu konania o formálnom zistovaní, rozsíreného v dôsledku rozhodnutia o rozsírení. 58 Po druhé potom, ako v odôvodneniach 113 az 123 napadnutého rozhodnutia pripomenula obsah sporného opatrenia, Komisia usudzuje, ze vzdanie sa výberu dane pri preradení práv zadávatela koncesie na kapitál predstavuje na prvý pohlad selektívnu výhodu v prospech spolocnosti EDF. 59 Po tretie Komisia v odôvodnení 124 napadnutého rozhodnutia pripomína argumentáciu Francúzskej republiky, ktorú táto uvádza vo svojich pripomienkach z 11. decembra 2002 a podla ktorej vzdanie sa výberu dane predstavuje dodatocnú kapitálovú dotáciu v sume totoznej so sumou dlznej dane. 60 Po stvrté Komisia pripomína, ze Súdny dvor v bode 99 rozsudku vo veci C-124/10 P usúdil, ze Vseobecný súd neprejudikoval ani to, ci sa má v predmetnom prípade uplatnit kritérium obozretného súkromného investora v trhovom hospodárstve, ani výsledok prípadného uplatnenia tohto kritéria na sporné opatrenie. 61 Po piate Komisia následne v odôvodneniach 126 az 153 napadnutého rozhodnutia skúma uplatnitelnost kritéria súkromného investora z hladiska spresnení, ktoré v tejto súvislosti uviedol Súdny dvor v rozsudku vo veci C-124/10 P. Na tento úcel analyzuje skutocnosti súvisiace s údajným investicným rozhodnutím, hospodárske posudzovanie, ktoré bolo údajne uskutocnené s cielom posúdit návratnost uvedenej investície, povahu a predmet sporného opatrenia, ako aj kontext, do ktorého toto rozhodnutie patrí, a pravidlá, ktorým podlieha. 62 Komisia po uskutocnení tejto analýzy dospela k tomuto záveru: "154. Z drvivej väcsiny predchádzajúcich dôkazov jasne vyplýva, ze [Francúzska republika] pred poskytnutím hospodárskej výhody vyplývajúcej z nezaplatenia dane z príjmov právnických osôb alebo súbezne s ním neprijal[a] rozhodnutie vykonat investíciu do EDF prostredníctvom oslobodenia od dane. Ukazuje sa teda, ze zásada obozretného súkromného investora v trhovom hospodárstve nie je uplatnitelná na toto opatrenie. Nasledujúce úvahy týkajúce sa uplatnenia zásady obozretného súkromného investora v trhovom hospodárstve majú teda subsidiárnu povahu." 63 Komisia následne subsidiárne v odôvodneniach 155 az 193 napadnutého rozhodnutia skúma, ci za predpokladu, ze sa kritérium súkromného investora uplatnuje, je toto kritérium v danom prípade splnené. 64 Komisia po uskutocnení tejto analýzy dospela k tomuto záveru: "191. Aj keby zásada obozretného súkromného investora v trhovom hospodárstve bola uplatnitelná, podla dôkazov predlozených francúzskymi orgánmi, ktoré podla ich názoru objasnili výhlad návratnosti a riziká spojené s údajnou investíciou vo forme oslobodenia od dane, uplatnenie testu zásady súkromného investora v trhovom hospodárstve umoznuje konstatovat, ze obozretný súkromný investor by v roku 1997 neinvestoval sumu rovnajúcu sa dlznej dani do zvýsenia kapitálu spolocnosti EDF. 192. To, ze spolocnost EDF neodviedla dan z príjmov právnických osôb vo výske 5,88 miliardy FRF, sa po uplatnení zásady obozretného súkromného investora v trhovom hospodárstve nejaví zo strany státu ako akcionára ako produktívna investícia. Zdá sa skôr, ze ide o ad hoc výnimku z danovej povinnosti, ktorá poskytla spolocnosti EDF hospodársku výhodu rovnajúcu sa sume nezaplatenej dane. Takáto výhoda nutne posilnuje postavenie spolocnosti EDF vo vztahu k jej konkurentom, lebo výska vlastného kapitálu urcuje, okrem iných faktorov, kapacitu a podmienky externého financovania podniku, hoci by sa, okrem iného, usetrené prostriedky mohli pouzit na iné úcely, napríklad investíciu vo Francúzsku alebo v iných clenských státoch, kde konkurenti vykonávali svoju cinnost v roku 1997. 193. Hospodárska výhoda teda narúsa hospodársku sútaz v zmysle clánku 107 ods. 1 ZFEÚ. Výhoda je selektívna, kedze nezaplatenie dane z príjmov právnických osôb z casti úctovných rezerv predstavuje výnimku z danových postupov zvycajne uplatnitelných na podobné transakcie a v danom prípade sa táto výnimka uplatnovala iba na spolocnost EDF." 65 Po tom, co Komisia dospela k záveru o pouzití státnych prostriedkov (odôvodnenia 194 a 195 napadnutého rozhodnutia), o existencii skreslenia hospodárskej sútaze a ovplyvnení obchodu medzi clenskými státmi (odôvodnenia 196 az 206 uvedeného rozhodnutia) a nezlucitelnosti pomoci s vnútorným trhom (odôvodnenia 207 az 215 tohto rozhodnutia), Komisia vyhlasuje, ze sporné opatrenie predstavuje pomoc nezlucitelnú s vnútorným trhom a nariaduje jej vrátenie. II. Konanie a návrhy úcastníkov konania 66 EDF návrhom podaným do kancelárie Vseobecného súdu 22. decembra 2015 podala zalobu, na základe ktorej sa zacalo toto konanie. 67 Podaním doruceným do kancelárie Vseobecného súdu 20. apríla 2016 Francúzska republika podala návrh na vstup vedlajsieho úcastníka do prejednávaného konania na podporu návrhov spolocnosti EDF. Rozhodnutím z 24. mája 2016 predseda tretej komory Vseobecného súdu tomuto návrhu vyhovel. Vedlajsí úcastník konania predlozil svoje vyjadrenie a hlavní úcastníci konania k nemu predlozili svoje pripomienky v stanovených lehotách. 68 Po zmene zlozenia komôr Vseobecného súdu v súlade s clánkom 27 ods. 5 Rokovacieho poriadku Vseobecného súdu bol sudca spravodajca pridelený do tretej komory, ktorej bola v dôsledku toho táto vec pridelená. 69 Ukoncenie písomnej casti konania bolo úcastníkom konania oznámené 26. septembra 2016. Ziadna ziadost o nariadenie pojednávania nebola úcastníkmi konania predlozená v lehote troch týzdnov od tohto oznámenia, tak ako to predpisuje clánok 106 ods. 2 rokovacieho poriadku. 70 Rozhodnutím oznámeným úcastníkom konania 19. mája 2017 Vseobecný súd, ktorý sa domnieval, ze má na základe písomností v spise dostatok informácií, rozhodol, ze vzhladom na to, ze úcastníci konania na tento úcel nepodali ziadost, sa v súlade s clánkom 106 ods. 3 rokovacieho poriadku o zalobe rozhodne bez ústnej casti konania. 71 Podaním zaslaným do kancelárie Vseobecného súdu 19. mája 2017 zalobkyna poziadala o uskutocnenie pojednávania z dôvodu významu, ktorý má pre nu táto vec, konkrétne pokial ide o jej financné dôsledky. 72 Aktom oznámeným 22. mája 2017 sa konstatovalo, ze lehota na podanie ziadosti o nariadenie pojednávania uplynula 31. októbra 2016, a ze teda táto ziadost bola podaná po uplynutí lehoty stanovenej clánkom 106 rokovacieho poriadku, pricom zalobkyna neuviedla okolnosti, ktorých cielom by bolo konstatovanie existencie náhody alebo vyssej moci, podla clánku 45 Statútu Súdneho dvora Európskej únie, ktorý sa vztahuje na zákonné lehoty, akým je predmetná lehota. 73 Dna 20. septembra 2017 Súdny dvor vyhlásil rozsudok Komisia/Frucona Kosice ([20]C-300/16 P, [21]EU:C:2017:706, dalej len "rozsudok Frucona Kosice"), ktorým zamietol odvolanie podané proti rozsudku zo 16. marca 2016, Frucona Kosice/Komisia ([22]T-103/14, [23]EU:T:2016:152). 74 Podaním doruceným do kancelárie Vseobecného súdu 3. októbra 2017 zalobkyna poziadala o to, aby sa mohla uskutocnit ústna alebo písomná výmena názorov medzi úcastníkmi konania, týkajúca sa dôsledkov rozsudku Frucona Kosice na prejednávanú vec. 75 Rozhodnutím z 12. októbra 2017 Vseobecný súd rozhodol o opätovnom otvorení písomnej casti konania a o vlození ziadosti zalobkyne do spisu a vyzval úcastníkov konania, aby predlozili svoje písomné pripomienky k dôsledkom, aké by sa podla ich názoru mali vyvodit z rozsudku Frucona Kosice na prejednávanú vec. 76 Úcastníci konania vyhoveli tejto výzve v stanovených lehotách. 77 Dna 9. novembra 2017 predseda tretej komory rozhodol o ukoncení písomnej casti konania. Toto rozhodnutie bolo úcastníkom konania oznámené so spresnením, ze týmto oznámením nezacína plynút lehota na podanie ziadosti o nariadenie pojednávania, upravená v clánku 106 rokovacieho poriadku. 78 EDF, podporovaná Francúzskou republikou, navrhuje, aby Vseobecný súd: - primárne zrusil clánky 1 az 5 napadnutého rozhodnutia, - subsidiárne zrusil clánky 1 az 3 napadnutého rozhodnutia, - zaviazal Komisiu na náhradu trov konania. 79 Komisia navrhuje, aby Vseobecný súd: - zamietol zalobu, - zaviazal EDF na náhradu trov konania a zaviazal Francúzsku republiku na náhradu trov konania vzniknutých v dôsledku jej vstupu ako vedlajsieho úcastníka do konania. III. Právny stav 80 EDF uvádza na podporu zaloby styri hlavné zalobné dôvody a subsidiárne dva zalobné dôvody. 81 Prvý hlavný zalobný dôvod je zalozený na porusení clánku 266 ZFEÚ, tým, ze Komisia nerespektovala tak výrok rozsudku vo veci T-156/04, ako aj dôvody, na ktorom je tento rozsudok zalozený. 82 Druhý hlavný zalobný dôvod je zalozený na porusení clánku 107 ZFEÚ, tým, ze Komisia sa dopustila tak právneho, ako aj skutkového omylu pri preskúmaní uplatnitelnosti kritéria súkromného investora. 83 Tretí hlavný zalobný dôvod je zalozený na porusení clánku 107 ZFEÚ, tým, ze sa Komisia dopustila tak právneho, ako aj skutkového omylu pri preskúmaní uplatnenia kritéria súkromného investora. 84 Stvrtý hlavný zalobný dôvod je zalozený na nedostatku odôvodnenia napadnutého rozhodnutia. 85 Prvý zalobný dôvod uvádzaný subsidiárne je zalozený jednak na tom, ze predmetné opatrenia treba za predpokladu, ze ich mozno kvalifikovat ako pomoc, z väcsej casti povazovat za existujúcu pomoc na základe clánku 1 písm. b) bodu v) nariadenia Rady (ES) c. 659/1999 z 22. marca 1999 ustanovujúceho podrobné pravidlá na uplatnovanie clánku [88 ES] ([24]Ú. v. ES L 83, 1999, s. 1; Mim. vyd. 08/001, s. 339), kedze bola realizovaná pred skutocnou liberalizáciou odvetvia elektrickej energie, a jednak na tom, ze pokial ide o väcsiu cast tejto pomoci, treba ju povazovat za premlcanú v zmysle clánku 15 ods. 1 uvedeného nariadenia. 86 Druhým zalobným dôvodom uvádzaným subsidiárne EDF tvrdí, ze napadnuté rozhodnutie v kazdom prípade obsahuje viaceré chyby vo výpocte, ktoré zakladajú jeho neplatnost. 87 Francúzska republika sa domnieva, ze zalobné dôvody spolocnosti EDF sú dôvodné, no pripomienky predlozila len k prvým trom hlavným zalobným dôvodom. A. O prvom hlavnom zalobnom dôvode 1. Tvrdenia úcastníkov konania 88 EDF, ktorú podporuje Francúzska republika, uvádza, ze Komisia porusila clánok 266 ZFEÚ, ked nerespektovala rozsudok vo veci T-156/04, kedze jednak Komisia v napadnutom rozhodnutí usudzuje, ze rozhodnutie o zacatí konania neobsahuje vady, a ze teda toto rozhodnutie môze byt základom nového rozhodnutia, zatial co podla spolocnosti EDF je rozhodnutie o zacatí konania zalozené na nesprávnom opise skutocností, ktoré viedli Vseobecný súd k zruseniu konecného rozhodnutia, ktoré bolo na tomto chybnom opise skutocností zalozené. Napadnuté rozhodnutie tak obsahuje rovnaké hmotnoprávne vady a nesprávnosti ako tie, ktoré odôvodnili zrusenie konecného rozhodnutia. 89 Po druhé podla názoru spolocnosti EDF Komisia v napadnutom rozhodnutí nadalej tvrdí, ze svoju analýzu zakladá na opatrení, ktorým je danový darcek vyplývajúci z neoprávnenej danovej úlavy, z ktorej mala EDF údajne prospech, zatial co tento opis skutkových okolností Vseobecný súd výslovne odmietol vo svojom rozsudku vo veci T-156/04. 90 Podla spolocnosti EDF totiz Komisia aj vo svojom vyjadrení k zalobe nadalej rozlisuje medzi opatrením, ktoré bolo skutocne realizované, t. j. zvýsením jej základného imania vyplývajúcim zo zápisu rezerv na obnovu do polozky "Kapitálové dotácie", a jedným z jeho danových dôsledkov, konkrétne nezdanením "práv zadávatela koncesie", zatial co Vseobecný súd tento prístup odmietol, ked list z 22. decembra 1997 povazoval za dokument, ktorým sa vysvetluje realizované opatrenie, ktoré bolo podla jeho názoru rekapitalizáciou spolocnosti uskutocnenou zákonom c. 97-1026. EDF sa totiz domnieva, ze Vseobecný súd v rámci opatrenia rekapitalizácie nikdy nerozlisoval medzi povahou a rezimom vztahujúcim sa na jednotlivé zlozky rezerv na obnovu. 91 EDF usudzuje, ze odôvodnenie Komisie je tak zalozené na zamienaní si kvalifikácie sporného opatrenia, t. j. toho, ci státna pomoc existovala, alebo nie, a identifikovaním tejto pomoci. Podla názoru spolocnosti EDF sa totiz Vseobecný súd nevyjadril ku kvalifikácii sporného opatrenia z hladiska uplatnitelnosti alebo uplatnenia kritéria súkromného investora, ale na druhej strane uvedené opatrenie presne identifikoval. Takéto skutkové zistenie je pritom nielen nevyhnutným predpokladom akejkolvek neskorsej právnej analýzy, ale predovsetkým výsadou Vseobecného súdu, ktorý je zvrchovaným orgánom posudzujúcim skutkový stav. V dôsledku uvedeného je argumentácia Komisie, podla ktorej Vseobecný súd s konecnou platnostou nekvalifikoval skutkový stav, nedôvodná. 92 EDF spresnuje, ze v tejto súvislosti treba preskúmat, do akej miery sa opis skutkových okolností, ktorý je uvedený v napadnutom rozhodnutí, odlisuje od opisu skutkových okolností uvádzaného Vseobecným súdom, a potom ci skutkové zistenia, ku ktorým tento súd dospel, sú dôvodom predstavujúcim nevyhnutnú podporu zrusenia pôvodného rozhodnutia, ktoré tento súd vydal v roku 2009. 93 Podla názoru spolocnosti EDF Vseobecný súd identifikoval predmetné opatrenie ako opatrenie predstavujúce jej rekapitalizáciu, uskutocnenú zákonom c. 97-1026, pricom nerozlisoval rezervy, ktoré boli preradené na kapitálové dotácie, zatial co Komisia zotrváva na tom, ze berie do úvahy iba nezdanenie casti uvedených rezerv. EDF z toho vyvodzuje záver, ze hoci je pravda, ze Komisia "zohladnila" rekapitalizáciu uskutocnenú uvedeným zákonom, zohladnila ju len ako skutocnost patriacu do kontextu, a nie ako skutocnost, ktorá by sama osebe predstavovala predmetné opatrenie. 94 Kritika ciastocnej identifikácie predmetného opatrenia zo strany Komisie pritom predstavuje práve východisko a podmienku odôvodnenia Vseobecného súdu, ktoré viedlo k zruseniu pôvodného rozhodnutia. V dôsledku uvedeného identifikácia daného opatrenia predstavuje právnu otázku, ktorá bola Vseobecným súdom skutocne a nevyhnutne vyriesená, a teda zároven aj dôvod predstavujúci nevyhnutnú podporu výroku rozsudku vo veci T-156/04. 95 Komisia túto argumentáciu odmieta. 2. Posúdenie Vseobecným súdom 96 Pokial ide o právnu silu rozhodnutej veci, treba pripomenút, ze Súdny dvor rozhodol, ze na to, aby sa zabezpecila tak stabilita práva a právnych vztahov, ako aj riadny výkon spravodlivosti, je dôlezité, aby súdne rozhodnutia, ktoré sa stali konecnými po vycerpaní dostupných opravných prostriedkov alebo po uplynutí lehôt stanovených na podanie týchto opravných prostriedkov, nebolo mozné napadnút (rozsudok z 19. apríla 2012, Artegodan/Komisia, [25]C-221/10 P, [26]EU:C:2012:216, bod [27]86). 97 Navyse sa jednak právna sila rozhodnutej veci týka len skutkových a právnych okolností, o ktorých bolo skutocne alebo nevyhnutne rozhodnuté dotknutým súdnym rozhodnutím. Po druhé táto právna sila sa neviaze len na výrok tohto rozhodnutia, ale aj na jeho dôvody, ktoré sú nevyhnutnou podporou samotného výroku, a preto sú od neho neoddelitelné (rozsudok z 19. apríla 2012, Artegodan/Komisia, [28]C-221/10 P, [29]EU:C:2012:216, bod [30]87). 98 Rozsah právnej sily rozhodnutej veci, ktorú predstavuje rozsudok vo veci T-156/04, tak musí byt urcený s ohladom na rozsudok vo veci C-124/10 P, vyhlásený na základe odvolania podaného Komisiou proti rozsudku vo veci T-156/04 (pozri v tomto zmysle rozsudok z 19. apríla 2012, Artegodan/Komisia, [31]C-221/10 P, [32]EU:C:2012:216, bod [33]88). 99 V prejednávanej vec treba po prvé pripomenút, ze v odôvodneniach 50 a 51 rozhodnutia o zacatí konania Komisia usúdila toto: "50. ... treba rozlisovat medzi rezervami, ktoré uz boli pouzité, a nepouzitými rezervami, pricom ku koncu roku 1997 bola výska prvých 18345 miliónov FRF a výska druhých 38521 miliónov [FRF]. 51. Z celkovej sumy pouzitých rezerv sa 14119 miliónov FRF preradilo do polozky súvahy 'Kapitálové dotácie`, pricom zvysok vo výske 4226 miliónov FRF sa zapísal na rôzne precenovacie úcty. Vzhladom na to, ze preradenie nepreslo cez úcet ziskov a strát a ze zvýsenia základného imania sa nepovazujú za skutocnost, na základe ktorej by dochádzalo k zvýseniu cistých aktív spolocnosti na úcely výpoctu dane z príjmov právnických osôb, týmto preradením sa konsolidovala danová úlava, ktorá bola na prospech spolocnosti EDF, z týchto rezerv. Podla francúzskych orgánov sa výhoda, ktorá bola na prospech spolocnosti EDF v podobe danovej úlavy, dá odhadnút na 5883 miliónov FRF [14119 × 41,67 %]." 100 Po druhé v odôvodneniach 91 a 99 pôvodného rozhodnutia sa Komisia domnievala, ze "...záväzky z koncesie [práva zadávatela koncesie - neoficiálny preklad] sa mali zdanit v rovnakom case a rovnakou sadzbou ako ostatné rezervy oslobodené od dane", ze "to znamená, ze 14,119 miliardy FRF záväzkov z koncesie [zodpovedajúcich právam zadávatela koncesie - neoficiálny preklad] sa malo pripocítat k 38,5 miliardy FRF nevyuzitých rezerv a celok mal byt zdanený sadzbou 41,66 %, uplatnenou na restrukturalizáciu súvahy spolocnosti EDF francúzskymi orgánmi", ze "tým, ze nezaplatila celú dan z cinnosti obchodných spolocností, vymáhatelnú pocas restrukturalizácie súvahy spolocnosti, EDF usetrila 888,89 milióna eur [EDF tým, ze nezaplatila v celom rozsahu dan z príjmov právnických osôb dlznú pri restrukturalizácii svojej súvahy, usetrila 888,89 milióna eur - neoficiálny preklad]", a ze "nezaplatenie dane vo výske 888,89 milióna eur spolocnostou EDF v roku 1997 teda pre skupinu predstavuje výhodu." 101 Komisia po uskutocnení svojho preskúmania dospela k záveru, ze "nezaplatenie dane v roku 1997 z cinnosti obchodných spolocností [z príjmov právnických osôb spolocnostou EDF v roku 1997 - neoficiálny preklad] z casti rezerv oslobodených od dane, vytvorených spolocnostou EDF pre obnovu RAG, ktoré dosahujú úroven 14,119 miliardy francúzskych frankov záväzkov z koncesie zaclenených medzi dlhodobý hmotný majetok [zodpovedajúcich právam zadávatela koncesie vo výske 14,119 miliardy FRF, preradeným na kapitálové dotácie - neoficiálny preklad], predstavuje státnu pomoc nezlucitelnú so spolocným trhom" (clánok 3 pôvodného rozhodnutia). 102 Po tretie v rozsudku vo veci T-156/04 Vseobecný súd uviedol, ze: "111. ... tak v rozhodnutí o zacatí konania, ako aj v napadnutom rozhodnutí, Komisia skúmala danové spracovanie práv zadávatela koncesie v priebehu restrukturalizácie súvahy EDF vykonanej zákonom c. 97-1026 (dalej len ,sporné opatrenie`), a teda z tohto hladiska je rozsah preskúmania v obidvoch týchto rozhodnutiach totozný." 103 V rozsudku vo veci T-156/04 Vseobecný súd následne rozhodol: "253. Vzhladom na potrebu posúdit sporné opatrenie v jeho kontexte preto Komisia nebola oprávnená obmedzit sa na preskúmanie danových dôsledkov ustanovení prijatých Francúzskou republikou bez toho, aby súcasne preskúmala - a prípadne vylúcila na základe tohto preskúmania - opodstatnenost argumentácie Francúzskej republiky, podla ktorej vzdanie sa danovej pohladávky v rámci restrukturalizácie súvahy a zvýsenia základného imania EDF, ktoré bolo predmetom clánku 4 zákona c. 97-1026, sa mohlo povazovat za transakciu splnajúcu kritérium súkromného investora." 104 Treba konstatovat, ze sporné opatrenie, tak ako ho posúdil Vseobecný súd, sa týka "danové[ho] spracovani[a] práv zadávatela koncesie v priebehu restrukturalizácie súvahy EDF" a ze Vseobecný súd Komisiu sankcionoval za to, ze odmietla akékolvek preskúmanie kritéria súkromného investora len z dôvodu danovej povahy tohto opatrenia, ktoré bolo podla jej názoru prijaté Francúzskou republikou ako orgánom verejnej moci, a za to, ze toto opatrenie nepreskúmala v kontexte, do ktorého patrí a ktorým je konkrétne rekapitalizácia spolocnosti EDF, s cielom posúdit, ci bolo kritérium súkromného investora uplatnitelné v prejednávanej veci, pricom danový charakter opatrenia v zásade nebráni tomu, aby sa na toto kritérium mohol odvolávat stát. 105 Po stvrté treba jednak vziat na zretel body 16, 19, 21 a 35 rozsudku vo veci C-124/10 P (pozri bod 50 vyssie), v ktorých sa pripomína obsah výhody, tak ako ho identifikovali Komisia a Vseobecný súd, a jednak pripomenút, ze Súdny dvor v bode 99 uvedeného rozsudku rozhodol, ze rozsudkom vo veci T-156/04 Vseobecný súd v predmetnom prípade neprejudikoval ani to, ci sa kritérium súkromného investora má uplatnit, ani výsledok prípadného uplatnenia uvedeného kritéria. 106 V rozpore s tým, co tvrdí EDF, z rozsudku vo veci T-156/04, vykladaného najmä s ohladom na body 87, 92, 93, 98 az 100 a 108 rozsudku vo veci C-124/10 P (pripomenuté v bode 50 vyssie) nemozno vyvodit, ze opatrením, ktoré bolo potrebné preskúmat, nie je v skutocnosti vzdanie sa výberu dane z práv zadávatela koncesie, ale "rekapitalizácia spolocnosti EDF uskutocnená zákonom c. 97-1026 bez rozlisovania medzi rezervami, ktoré boli preradené na kapitálové dotácie" (bod 9 zaloby a body 7 a 17 repliky) alebo "... opatrenie rekapitalizácie spolocnosti, ktorej je stát akcionárom", ktoré "na základe jeho povahy [Vseobecný súd povazoval za opatrenie, ktorým sa má] preukázat, ze ,stát sledoval investicný ciel, ktorý je mozné prirovnat k investicnému cielu súkromného investora`" (bod 86 zaloby). 107 V dôsledku uvedeného sa Komisia nedopustila pochybenia, ani neporusila právnu silu rozhodnutej veci, ktorú predstavuje rozsudok vo veci T-156/04, ked potom, ako znova zacala konat v správnom konaní, v napadnutom rozhodnutí preskúmala uplatnitelnost kritéria súkromného investora na opatrenie, ktorým sa Francúzska republika vzdala výberu dane pri preradení práv zadávatela koncesie na kapitálovú dotáciu (body 117 a 188 a clánok 1 napadnutého rozhodnutia), t. j. opatrenie, ktoré, ako pripomína Komisia, bolo navyse Francúzskou republikou jasne a nepochybne identifikované ako sporné opatrenie v správe z 9. apríla 2002, ktorú zaslala Komisia (pozri bod 27 vyssie). 108 Preto je potrebné tento zalobný dôvod zamietnut. B. O druhom hlavnom zalobnom dôvode 109 Druhý hlavný zalobný dôvod uvádzaný spolocnostou EDF, ktorým táto spolocnost v podstate tvrdí, ze Komisia nesprávne usúdila, ze kritérium súkromného investora sa v prejednávanej veci neuplatnuje, sa delí na pät castí. 110 Na podporu prvej casti EDF uvádza, ze Komisia pri posudzovaní uplatnitelnosti kritéria súkromného investora bezdôvodne nezohladnila mnohé dokumenty a písomnosti, ktoré jej boli dorucené. 111 Druhá cast je zalozená na tom, ze Komisia si v rozpore s rozsudkom vo veci C-124/10 P systematicky zamienala skutocnosti spadajúce pod uplatnitelnost kritéria súkromného investora a skutocnosti spadajúce pod uplatnenie tohto kritéria. 112 Tretou castou EDF tvrdí, ze Komisia nesprávne vylúcila uplatnitelnost kritéria súkromného investora z dôvodu, ze Francúzska republika zohladnila najmä úvahy prináleziace jeho postaveniu ako verejného orgánu popri úvahách prináleziacich jeho postaveniu akcionára. 113 Na podporu stvrtej casti EDF uvádza, ze Komisia nesprávne usúdila, ze na úcely odôvodnenia uplatnitelnosti kritéria súkromného investora existuje povinnost mat formálny obchodný plán. 114 Napokon na podporu piatej casti EDF tvrdí, ze ak by sa Komisia nedopustila týchto rozlicných prípadov nesprávneho právneho a skutkového posúdenia, nemohla by inak, nez dospiet k záveru o uplatnitelnosti kritéria súkromného investora, vzhladom na povahu a predmet tohto opatrenia, kontext, do ktorého patrilo, ako aj sledovaný ciel a pravidlá, ktorým uvedené opatrenie podliehalo. 1. Pripomenutie napadnutého rozhodnutia 115 Komisia po tom, co v odôvodneniach 113 az 123 napadnutého rozhodnutia pripomenula obsah sporného opatrenia, v odôvodneniach 126 az 154 tohto rozhodnutia preskúmala uplatnitelnost kritéria súkromného investora na toto opatrenie takto: "126. Na zistenie prípadnej uplatnitelnosti zásady obozretného súkromného investora v trhovom hospodárstve je potrebné v rámci celkového posúdenia stanovit, ci bolo oslobodenie od dane Francúzskou republikou odsúhlasené z pozície akcionára alebo orgánu verejnej moci. Súdny dvor vo svojom rozsudku z 5. júna 2012 uviedol viacero dôkazov, ktoré sa majú zohladnit v rámci tohto celkového posúdenia. Uvedené dôkazy podrobnejsie preskúmané nizsie vo vztahu k okolnostiam daného prípadu sú: clenskému státu v prípade pochybností prinálezí preukázat jednoznacným spôsobom a na základe objektívnych a overitelných dôkazov, ze vykonané opatrenie vyplýva z jeho postavenia ako akcionára... Z týchto dôkazov musí jasne vyplývat, ze dotknutý clenský stát prijal predtým alebo súbezne s poskytnutím hospodárskej výhody rozhodnutie uskutocnit prostredníctvom naozaj vykonaného opatrenia investíciu do ovládaného verejného podniku..., v tejto súvislosti mozno zohladnit najmä dôkazy, z ktorých vyplýva, ze toto rozhodnutie sa zakladá na hospodárskom posúdení porovnatelnom s tým, ktoré by za okolností daného prípadu vykonal obozretný súkromný investor nachádzajúci sa v situácii, ktorá je co najblizsia situácii dotknutého clenského státu, pred tým, ako by pristúpil k uvedenej investícii, aby stanovil jej budúcu návratnost...Komisia môze odmietnut preskúmat dôkazy stanovené po prijatí rozhodnutia vykonat predmetnú investíciu..., v tejto súvislosti môze byt relevantná povaha a predmet tohto opatrenia, kontext, do ktorého patrí, ako aj ciel a pravidlá, ktorým uvedené opatrenie podlieha..., podla uplatnenia kritéria obozretného súkromného investora v trhovom hospodárstve musí byt mozné urcit, ci by súkromný akcionár za podobných podmienok vlozil sumu rovnajúcu sa dlznej dani do podniku nachádzajúceho sa v situácii porovnatelnej so situáciou EDF... 127. Vo svojich pripomienkach z 11. decembra 2002, ktoré sú uvedené v odôvodnení 42, francúzske orgány uviedli, ze pre EDF by bolo úcinnejsie a neutrálnejsie priradit priamo práva zadávatela koncesie k vlastnému kapitálu v plnej výske, bez zaplatenia dane z príjmov právnických osôb. V ziadnom z dokumentov predchádzajúcich rozhodnutiu neodviest dan alebo dokumentov súbezných s týmto rozhodnutím, ktoré poskytl[a] [Francúzska republika] alebo spolocnost EDF na podporu svojich pripomienok k rozhodnutiu o rozsírení konania, sa vsak priamo ani nepriamo nespomína údajné investicné rozhodnutie, jeho dôsledky, výhody a nevýhody alebo podobné rozhodnutie zvýsit sumu kapitálových dotácií neodvedením dane. V dokumentoch predlozených francúzskymi orgánmi a uvedených v odôvodneniach 87 az 108 sa neuvádzajú a a fortiori neanalyzujú výhody a nevýhody pre stát v súvislosti s rozhodnutím neodviest dan z príjmov právnických osôb z casti rezerv zodpovedajúcich právam zadávatela koncesie preradenej na kapitálovú dotáciu do EDF podla zákona c. 97-1026 z 10. novembra 1997. 128. [Francúzskej republike] prinálezí v prípade pochybností o uplatnitelnosti zásady obozretného súkromného investora v trhovom hospodárstve ako v prípade pochybností vznesených Komisiou preukázat jednoznacným spôsobom a na základe objektívnych a overitelných dôkazov, ze vykonané opatrenie vyplýva z jeho postavenia ako akcionára. Na základe uvedených dôkazov sa vsak zdá, ze rozhodnutie vykonat investíciu neodvedením dane, ktorú EDF v zásade má odviest, sa musí povazovat za rozhodnutie, ktoré bolo prijaté mlcky, bez odôvodneného právneho aktu, ktorý umoznuje zistit alebo overit presný obsah tohto rozhodnutia, dôvody, právny základ, o ktorý sa opiera, ktorým oprávneným orgánom bolo prijaté a kedy bolo prijaté. So zretelom na skutocnosti, ktoré uviedol Súdny dvor v súvislosti s overením uplatnitelnosti zásady obozretného súkromného investora v trhovom hospodárstve, t. j. najmä nutnost objektívnych a overitelných dôkazov, skutocne vykonané opatrenie ci predchádzajúce hospodárske posúdenie, je potrebné neexistenciu odkazov alebo vecných dôkazov povazovat za prvý náznak neuplatnitelnosti tejto zásady. 129. Pre chýbajúce dokumenty s podrobnejsími informáciami o tomto rozhodnutí je potrebné opísat investicné rozhodnutie, ktoré by vykonal francúzsky stát. Súdny dvor v predmetnej veci uviedol, ze podla kritéria obozretného súkromného investora v trhovom hospodárstve musí byt mozné urcit, ci by súkromný akcionár za podobných podmienok vlozil sumu 5,88 miliardy FRF do podniku nachádzajúceho sa v situácii porovnatelnej so situáciou EDF. Investícia [Francúzskou republikou] znamená vzdanie sa výberu tejto sumy s cielom dosiahnut zisk, ktorý prevýsi pôvodne pouzité zdroje. Preto sa analýza musí vykonat vo vztahu k dlznej sume dani z príjmov právnických osôb. 130. V tejto súvislosti je pre chýbajúce stúdie, odkazy alebo konkrétne analýzy ziskovosti investície v prípade sumy neodvedenej dane tazké identifikovat úcinky uvádzanej investície v informáciách poskytnutých [Francúzskou republikou] alebo spolocnostou EDF. Tento problém nie je neprekonatelný, ak sa na úcely analýzy vo väcsine relevantných faktorov s cielom overit uplatnitelnost a uplatnenie zásady obozretného súkromného investora v trhovom hospodárstve zoberie do úvahy, ze na zvýsenie vkladu do základného imania EDF o sumu neodvedenej dane sa vztahujú záväzky ako na vsetky ostatné dotácie. Ak boli dotácie odmenované urcitou sadzbou, táto sadzba by sa mala uplatnit a v skutocnosti sa uplatnila na výsku neodvedenej dane. Naproti tomu v prípadoch, ked ide o okrajový alebo prírastkový úcinok, informácie predlozené [Francúzskou republikou] alebo spolocnostou EDF neumoznujú na prvý pohlad preukázat úcinok zvýsenia sumy dotácií primerane k výske neodvedenej dane. 131. Neodvedenie dane malo za následok zvýsenie kapitálovej dotácie do EDF, a tým aj vlastného kapitálu EDF o dodatocnú sumu 5,88 miliardy FRF v rámci celkovej sumy 14,119 miliardy FRF preradených rezerv. Tieto rezervy, ktoré nezodpovedali predchádzajúcemu hotovostnému vkladu státu ako akcionára, boli presunom do zodpovedajúcej polozky v súvahe EDF preradené do kapitálových dotácií medzi ostatný vlastný kapitál (základné imanie, dotácie atd.- tabulka 2). Podla dokumentov preskúmaných v danom období by vlastný kapitál spolocnosti EDF, ktorý mal v roku 1997 dosiahnut 79,8 miliardy FRF, bez oslobodenia od dane dosahoval výsku 72,1 miliardy FRF (odôvodnenie 100, tabulka 2). Namiesto 50,7 miliardy FRF by dotácie státu do základného imania EDF predstavovali sumu 44,8 miliardy FRF. Údajné investicné rozhodnutie: prvky analýzy 132. Po prvé, ako to zdôraznujú francúzske orgány, kedze zaclenením sumy neodvedenej dane sa zvýsil základ dotácií a kedze dotácie sa odmenovali pevnou sadzbou (3 %), absolútna hodnota odmeny státu sa oslobodením alebo neodvedením dane zvýsila (odôvodnenie 83). Zvýsenie kapitálovej dotácie zodpovedajúce oslobodeniu od dane sa vsak neprejavilo relatívnym zvýsením odmeny státu. V tejto súvislosti je nesporné, ze odmena z dotácií státu do kapitálu spolocnosti EDF je stanovená uz od dekrétu c. 56-1360 z 30. decembra 1956 (odôvodnenia 18 a 103). Odmeny, inak odlisné, boli stanovené v dodávatelských zmluvách, ktoré predchádzali zmluve na obdobie rokov 1997 - 2000, prípadne v zmluvách, ktoré ju nahradili, ako sa uvádza v odôvodneniach 93 a 102. Zásada odmenovania existovala pred údajným rozhodnutím a bola zachovaná aj po nom. 133. Z preskúmania skutkových okolností navyse vyplýva, ze predmetné oslobodenie od dane mohlo mat za následok znízenie odmeny státu z investície. Zo správy vypracovanej Národným zhromazdením v septembri 1997 jednoznacne vyplýva, ze zvýsenie celkovej sumy dotácie stojí za znízením odmeny z nej, aby sa 'nezvýsilo cerpanie prostriedkov z EDF` (odôvodnenie 103). Správa Senátu potvrdzuje toto znízenie pozadované verejnými orgánmi (odôvodnenie 108). 134. V rokoch 1991 - 1996 EDF platila státu vyssiu odmenu pri nizsom základe kapitálových dotácií v porovnaní s odmenou stanovenou na roky 1997 - 2000 pri vyssom základe. Priemerná rocná odmena v absolútnej hodnote 3,41 miliardy FRF za obdobie 1991 - 1996, ked dotácie dosahovali výsku 36,6 miliardy FRF, bola ovela vyssia ako odmena vo výske 2,35 miliardy FRF stanovená pre rozsírený základ 50,7 miliardy FRF pocas obdobia rokov 1997 - 2000 (odôvodnenia 92 a 102 az 103, tabulka 3). Z toho vyplýva, ze bezné marginálne výnosy zo zvýsenia sumy kapitálovej dotácie vo výske 5,88 miliardy FRF ocakávané státom ako akcionárom na obdobie rokov 1997 - 2000 sa mohli posúdit ako záporné v porovnaní s obdobím rokov 1991 - 1996. 135. Francúzske orgány totiz zabezpecili, ze absolútna a relatívna odmena vyplatená francúzskemu státu z dotácie do kapitálu bola v absolútnom a relatívnom vyjadrení tým nizsia, cím väcsí bol základ dotácie, ako to jednoznacne preukazujú správy vypracované Národným zhromazdením a Senátom. Z toho vyplýva, ze v prípade zvýsenia sumy celkovej dotácie, ktorá je menej odmenovaná ako dotácia, ktorá existovala pred zákonom c. 97-1026, nemusí rozhodnutie o oslobodení od dane nevyhnutne predstavovat investíciu. 136. Po druhé spôsob posúdenia a stanovenia odmeny zo zvýsenia kapitálových dotácií nezodpovedá postupu obozretného súkromného investora v trhovom hospodárstve. 137. Ako totiz vyplýva z odkazov v listoch dohliadajúcich ministrov a v parlamentných správach uvedených v odôvodneniach 97, 103 a 106, francúzske orgány v roku 1997 pri skúmaní odmeny francúzskeho státu po restrukturalizácii súvahy spolocnosti EDF zobrali do úvahy súcasne odmenovanie z kapitálových dotácií splatné státu ako akcionárovi v presnom slova zmysle a ocakávanú výsku dane, ktorú mal stát získat po roku 1997 po niekolkých rokoch prenesených danových strát z minulých rokov, splatnej státu, ktorý pri výbere dane koná ako orgán verejnej moci. Ako sa uvádza v odôvodnení 93, odmenovanie z dotácií bolo, odchylne od vseobecného práva, odpocítatelné z dane z príjmov právnických osôb. 138. Koncepcia, ktorú francúzske orgány skúmali a schválili v roku 1997, teda spocívala v celkovom výbere od spolocnosti EDF ako súctu hodnoty dane a odmeny pre akcionára. Celková výska dane vybratej od EDF, aj nad rámec sporného oslobodenia od dane, ktoré patrí do právomoci v oblasti zdanovania a odmena vyplatená státu ako akcionárovi sa v dokumentoch predlozených francúzskymi orgánmi prelínajú. Podla francúzskych orgánov vsak tieto dokumenty preukazujú existenciu investicného rozhodnutia. Naopak, zohladnovanie platby daní spolocnosti EDF státu ako výbercovi daní vrátane úpravy a vyrovnania dane neodvedenej pred zákonom c. 97-1026 pri skúmaní a urcovaní odmeny státu ako akcionárovi naznacuje, ze sporné oslobodenie od dane bolo odsúhlasené z pozície státu ako orgánu verejnej moci a nie ako investora. 139. Takéto uvazovanie navyse posilnuje povaha cielov spolocnosti EDF, ktoré stát stanovil v roku 1997 a ktoré prihliadajú na záujmy a ciele orgánu verejnej moci a nie akcionára. Takéto záujmy sú viditelné pri stanovovaní cien spolocnosti EDF dohodnutom v dodávatelskej zmluve na obdobie rokov 1997 - 2000, od ktorých závisela odmena státu ako akcionára. Stát totiz od EDF pozadoval, aby prispela k posilneniu konkurencieschopnosti francúzskeho priemyslu a kúpnej sily francúzskych domácností. Uvedené uvazovanie nielenze nemá nic spolocné s uvazovaním obozretného súkromného investora v trhovom hospodárstve, ale navyse je v rozpore s financnými záujmami takéhoto hypotetického investora. To isté platí pre ciel stanovený pre EDF v dodávatelskej zmluve na obdobie rokov 1997 - 2000, t. j. vykonávat ambicióznu politiku na podporu hospodárskej cinnosti a zamestnanosti prostredníctvom pomoci miestnym samosprávam (odôvodnenia 89 a 95). Hospodárske posudzovanie pri urcovaní návratnosti údajnej investície 140. Dodávatelská zmluva medzi státom a spolocnostou EDF podpísaná 8. apríla 1997 obsahovala predbezné posúdenia financného scenára, ktorých súcastou boli odhady návratnosti investície do kapitálových dotácií v prospech EDF pre stát ako akcionára (odôvodnenie 92). Tieto dokumenty a analýzy predlozené francúzskymi orgánmi odkazujú na ocakávané úcinky preradenia vsetkých zdanených alebo nezdanených rezerv vytvorených spolocnostou EDF, ktoré boli alebo neboli výsledkom uplatnenia zákona c. 97-1026. Jediné systematické posudzovanie predlozené francúzskymi orgánmi a uvedené v správe spolocnosti EDF z 18. februára 1997 (odôvodnenie 92) je vseobecné a obmedzuje sa iba na odmenovanie uplatnené na kapitálové dotácie vrátane dotácií pred restrukturalizáciou súvahy spolocnosti EDF, bez zaclenenia napríklad odmeny za kapitál mimo dotácií alebo odmeny za vlastný kapitál. 141. Zo ziadneho z dokumentov predlozených Francúzskom alebo spolocnostou EDF nevyplýva, ze údajne prijaté investicné rozhodnutie poskytnút väcsiu kapitálovú dotáciu spolocnosti EDF neodvedením dane z preradených rezerv bolo predmetom preskúmania, stúdií alebo osobitných analýz. Obozretný súkromný investor v trhovom hospodárstve by si vsak so zretelom na predmetné sumy pravdepodobne nechal vypracovat financnú a hospodársku analýzu investície pred tým, ako by sa rozhodol, ci je suma 5,88 miliardy FRF neodvedenej dane so zretelom na regulované výnosy kapitálových dotácií nevyhnutná na to, aby podnik zabezpecil dlhodobú návratnost svojej celkovej investície a aby bol akcionár na tento úcel dostatocné odmenený. Takýto druh predbezných hospodárskych stúdií, ktoré Súdny dvor zaradil v bode 84 svojho rozsudku medzi dôkazy umoznujúce kladne skonstatovat uplatnitelnost zásady obozretného súkromného investora v trhovom hospodárstve, chýba. 142. Je osobitne pozoruhodné konstatovat, ze s výnimkou odmeny poskytnutej státu v období rokov 1997 - 2000 nebola vypracovaná ziadna stúdia o odmenovaní alebo dlhodobých výnosoch, aj ked [Francúzska republika] konkrétne tvrdí, ze uskutocnilo dlhodobú investíciu. Obozretný súkromný investor v trhovom hospodárstve by vsak nevynechal analýzu návratnosti investície pre obdobie po roku 2000. 143. Ak je odôvodnené predpokladat, ze obozretný súkromný investor v trhovom hospodárstve by zohladnil úcinky znízenia pomeru dlhu spolocnosti EDF, je potrebné skonstatovat, ze výhoda pre spolocnost EDF poziciavat si lacnejsie so zretelom na lepsí pomer dlhu a vlastného kapitálu je vo vseobecnosti uvedená v niektorých dokumentoch predlozených [Francúzskou republikou] (odôvodnenia 101 a 105) a spolocnostou EDF. V ziadnom z dôkazov sa vsak nespomínajú výhody a ziskovost pre stát ako akcionára v súvislosti so znízením nákladov na pôzicky pre EDF alebo nizsím pomerom dlhu. Podla vycíslenia z daného obdobia uvedeného v odôvodnení 101 mal pomer cistého dlhu k vlastnému kapitálu spolocnosti EDF dosiahnut 148 % s novou kapitálovou dotáciou vcelku, ktorá predstavovala sumu 50,7 miliardy FRF vrátane 5,88 miliardy FRF zo sporného oslobodenia od dane. Bez oslobodenia od dane by bol tento pomer priblizne 163 %, t. j. priblizne trikrát mensí ako pomer 480 % pred zákonom c. 97-1026. Príspevok oslobodenia od dane k zlepseniu tohto pomeru posudzovaný oddelene od ostatných úcinkov preradenia jednotlivých rezerv je málo významný a jeho konkrétny vplyv na znízenie nákladov na pôzicky pre EDF je velmi pochybný (odôvodnenia 170 az 172). V kazdom prípade sa odmena pre akcionára vychádzajúca z pomeru 148 % a a fortiori ani odmena vychádzajúca z pomeru 163 % v dokumentoch predlozených francúzskymi orgánmi nespomína ani neanalyzuje ako investícia. V tejto súvislosti neexistuje ziadne predbezné hospodárske posúdenie porovnatelné s tým, ktoré by nechal vypracovat obozretný súkromný investor v trhovom hospodárstve, ako sa uvádza v bode 84 rozsudku Súdneho dvora. 144. V tejto súvislosti hospodárska stúdia predlozená spolocnostou EDF na podporu jej pripomienok (odôvodnenia 69 a 70) nepreukazuje, ze [Francúzska republika] konal[a] ako investor a nie ako orgán verejnej moci. Stúdia bola vypracovaná neskôr ako údajné investicné rozhodnutie prijaté v roku 1997 a nebola preskúmaná orgánmi oprávnenými na prijímanie takéhoto rozhodnutia. Uz len z tohto dôvodu stúdia nie je prípustná ako dôkaz v súlade s pokynmi Súdneho dvora (odôvodnenie 126, bod 104 rozsudku z 5. júna). Na takomto konstatovaní nemení nic ani skutocnost, ci stúdia bola alebo nebola vypracovaná na základe autentických a v tom case dostupných základných údajoch. Stúdia bola zadaná pre potreby tohto prípadu po rozsírení konania v máji 2013 a závery, ku ktorým mala dospiet, boli spolocnosti EDF zjavne známe uz v júli 2013, hoci stúdia bola vypracovaná v októbri 2013. Dodatocné dôvody navyse zneplatnujú císelné údaje skonstatované v stúdii a tým zbavujú opodstatnenosti závery, ktoré z nich vyvodzuje EDF na podporu svojich pripomienok, t. j.: V stúdii sú pouzité základné údaje, ktoré takmer vsetky pochádzajú z daného obdobia a uplatnujú sa metodologické prístupy vseobecne uznávané pri posudzovaní hodnoty podnikov, ale s velkými výhradami uvedenými dalej. Stúdia napriek tomu predstavuje mimoriadne komplexné hospodárske hodnotenie, ktorému predchádzal pomerne podrobný výskum dát a na ktorého realizáciu a schválenie boli potrebné priblizne tri mesiace. Spracovanie zahrna postupné, zlozité a niekedy diskutabilné metodologické postupy. Bez uvedeného spracovania je vsak úplne nemozné získat z rozptýlených a z rôznych zdrojov pochádzajúcich základných údajov hrubú predstavu alebo moznú prognózu kvantifikovaných výsledkov, pokial ide o návratnost, ktorú francúzsky stát údajne mohol v roku 1997 ocakávat a ktorá je uvedená v tejto stúdii. Súdny dvor vsak vyzaduje, aby uplatnenie zásady obozretného súkromného investora v trhovom hospodárstve vychádzalo z posúdenia predvídatelného v case, ked bolo prijaté rozhodnutie (bod 105 rozsudku z 5. júna 2012). Na rozdiel od tvrdení spolocnosti EDF samotná skutocnost, ze na základe údajov dostupných v rokoch 1996 - 1997 príslusné útvary francúzskeho státu nevypracovali ani si neobjednali takú rozsiahlu a komplexnú stúdiu, naznacuje, ze samotná návratnost údajnej investície pre akcionára nebola pre francúzske orgány relevantným aspektom pred prijatím rozhodnutia. V stúdii sa analyzuje správanie francúzskeho státu podla zásady obozretného súkromného investora v trhovom hospodárstve s informáciami a predpokladmi velmi odlisnými od tých, ktoré sú uvedené v odôvodneniach 87 az 108 a ktoré podla francúzskych orgánov motivovali a odôvodnili údajne prijaté rozhodnutie. Investicné rozhodnutie vsak neurobila spolocnost EDF a podla Súdneho dvora (body 82 a 83 rozsudku z 5. júna 2012) zodpovednost predlozit dôkazy preukazujúce povahu a kontext prijatého rozhodnutia prinálezí [Francúzskej republike]. Kedze [Francúzska republika] tvrdí, ze svoje rozhodnutie prijal[a] na základe informácií a údajov, ktoré predlozil[a], stúdia, a tým aj EDF, sa de facto vydávajú za údajného investora a tvrdia, ze poznajú lepsie ako francúzsky stát aspekty a informácie, ktoré skutocne motivovali uz prijaté rozhodnutie a predpoklady, ktoré pouzil. Stúdia preto vychádza zo spekulácií a dohadov o údajoch, informáciách a predpokladoch, na ktoré by francúzske orgány mohli prihliadat v roku 1997 - okrem iných, ktoré nemozno vylúcit -, a preto v roku 2015 nemá dôkaznú silu (alebo v októbri 2013, ked bola vypracovaná), aby vysvetlila a objasnila rozhodnutie skutocne prijaté francúzskymi orgánmi v roku 1997, ktoré tieto orgány vysvetlujú inými údajmi a predpokladmi. Dôkazná hodnota chýba o to viac, ze stúdia pri konstatovaní záverov uvedených v odôvodnení 70 vychádza zo svojvolných alebo pochybných predpokladov, prípadne z predpokladov nepodporených skutocnostami alebo v rozpore s informáciami, ktoré vyplývajú z dokumentov predlozených francúzskymi orgánmi a ktoré, podla názoru francúzskych orgánov, v predmetnej veci dokazujú uplatnitelnost a uplatnenie zásady obozretného súkromného investora v trhovom hospodárstve. Po prvé, v stúdii sa odhaduje, ze odmenu vyplácanú státom ako akcionárom nebude po roku 2000 upravovat dekrét a následne dodávatelská zmluva medzi státom a EDF, ale bude stanovená so zretelom na dividendy, ktoré iné podniky v odvetví vyplácali v rokoch 1996 - 1997... Odmeny z kapitálových dotácií do spolocnosti EDF vsak boli upravované dekrétom od roku 1956 (odôvodnenie 102), stanovované predpismi a zapracovávané do viacrocných dodávatelských zmlúv pred aj po roku 1997 na základe úvah nesúvisiacich s dividendami, ktoré vyplácali podniky z odvetvia pôsobiace na iných trhoch ako [Francúzska republika] (odôvodnenia 94 a 95). Po druhé, v stúdii sa bezdôvodne opätovne zaclenuje do výkazu ziskov a strát EDF rezervy z úctovnej uzávierky EDF vo výske 11,6 miliardy FRF (bez dane) a 7,3 miliardy FRF (po zdanení)... tým, ze sa umelo zvýsila hodnota spolocnosti EDF bez ohladu na dostupné informácie a vývoj predvídatelný v roku 1997, pokial ide o vplyv záväzkov spolocnosti EDF na dôchodkový systém jej zamestnancov (odôvodnenia 168 a 169). Po tretie rast hodnoty EDF vyplývajúci z rastu výnosov a výsledkov sa v stúdii vypocítava na základe ,trhových ocakávaní` v roku 1997... Francúzske orgány vsak disponovali odhadmi príjmov a konkrétnych a kvantifikovaných výsledkov pre EDF na roky 1997 - 2000 potvrdenými v rámci prípravy dodávatelskej zmluvy na rovnaké obdobie a tvrdia, ze pri prijímaní rozhodnutia vychádzali z týchto odhadov a informácií (odôvodnenia 78 az 79, 90, 94, 96), pricom v roku 1997 mali podrobné vedomosti o podniku a jeho financných výhladoch (odôvodnenie 77). Vyuzitie ,trhových ocakávaní` od tretích strán na stanovenie konecného odhadu hodnoty spolocnosti EDF nie je za týchto podmienok preukázané ani v súlade s argumentmi, ktoré uviedl[a] [Francúzska republika] na vysvetlenie a odôvodnenie rozhodnutia, ktoré údajne prijali je[j] orgány. Platí to o to menej, ze francúzske orgány zdôraznujú, ze hlavná cinnost EDF sa v roku 1997 vykonávala vo Francúzsku s regulovanými cenami (odôvodnenie 85). Tieto ceny boli navyse stanovené na nízkej úrovni s cielom posilnit konkurencieschopnost francúzskeho priemyslu a kúpnej sily francúzskych domácností (odôvodnenia 89 a 95). V stúdii sa nevysvetlilo ani presvedcivo neodôvodnilo, preco mali odmeny, dividendy a výsledky spolocností vo forme kótovaných akciových spolocností bez významnej prítomnosti vo Francúzsku a pôsobiacich na trhoch s rôznymi konkurencnými a regulacnými opatreniami (napr. Gas Natural a Union Fenosa v Spanielsku, RWE, EON a Verbund v Nemecku, Fluxys v Belgicku atd.) urcovat výsledky, odmeny a dividendy spolocnosti EDF, co je jeden z predpokladov, na ktorom sú postavené výsledky uvedené v odôvodnení 70... Napokon po stvrté sa v stúdii bez akéhokolvek odôvodnenia predpokladá, ze zvýsenie kapitálovej dotácie do EDF v roku 1997 aspon potenciálne zodpovedalo nadobudnutiu financného aktíva hotovosti... Spolocnost EDF vsak bola v roku 1997 verejná institúcia priemyselnej a obchodnej povahy bez základného imania (odôvodnenie 19), o ktorej francúzske orgány a spolocnost v tom case tvrdili, ze rovnaký statút si má zachovat aj v budúcnosti (odôvodnenia 95 a 105). Pochybná povaha tohto predpokladu, od ktorého vsak klúcovo závisia výsledky stúdie, je preukázaná podrobnejsie v odôvodneniach 179 az 181. Povaha a predmet opatrenia, kontext, v ktorom sa uplatnuje, a pravidlá, ktorým podlieha 145. Súdny dvor zdôraznuje, ze povaha prijatého opatrenia patrí medzi relevantné dôkazy, na ktoré treba prihliadat pri kladnom konstatovaní, pokial ide o uplatnitelnost zásady obozretného súkromného investora v trhovom hospodárstve (bod 86 rozsudku). Rozhodnutie dodatocne zvýsit sumu kapitálovej dotácie do spolocnosti EDF neodvedením dane z preradenia nepravidelných rezerv vztahujúcich sa na RAG je rozhodnutím úctovnej povahy o prerozdelení medzi polozkami súvahy spolocnosti EDF (odôvodnenia 100 a 105) a súcasne rozhodnutím danovej povahy, kedze príslusné orgány sa domnievajú, ze dan z príjmov právnických osôb mala byt odvedená pred preradením (odôvodnenie 35), aj ked dan z iných preradených úctovných rezerv bola zaplatená. Nie je teda preukázané, na rozdiel od tvrdení francúzskych orgánov, ze tieto dve oblasti, úctovná a danová, sú neoddelitelne spojené do jedného opatrenia zavedeného zákonom c. 97-1026 z 10. novembra 1997. 146. V clánku 4 ods. 2 zákona sa stanovuje, ze protihodnota koncesovaného nepenazného majetku RAG zaradená na strane pasív súvahy spolocnosti EDF mala byt zapísaná bez príslusných odchýlok ocenenia do polozky ,Kapitálové dotácie` (odôvodnenie 28). Z toho mozno vyvodit záver, ze podla zákona by sa s výnimkou prípadných odchýlok ocenenia ziadnym opätovným úctovným a danovým spracovaním nemala znízit suma protihodnoty, ktorá sa má zapísat ako kapitálová dotácia do EDF. Rozhodnutie o zdanení alebo nezdanení spolocnosti EDF vsak podla clánku 34 [Ústavy Francúzskej republiky] nepatrí do pôsobnosti zákona, a preto zákon c. 97-1026 nemôze v tejto otázke platne rozhodnút. Týmto clánkom sa obmedzujú zákonodarné právomoci parlamentu v danovej oblasti na urcovanie danového základu, sadzby a spôsobov výberu daní akéhokolvek druhu. EDF tak zaplatila dan z príjmov právnických osôb v prípade niektorých úctovných rezerv, ale uz nie v prípade iných rezerv po rovnakom preradení uskutocnenom na základe zákona. 147. Z prípravných dokumentov, ktoré poskytli francúzske orgány a ktoré sú uvedené v odôvodnení 104, okrem iného vyplýva, ze Conseil d'État v roku 1997 zastávala názor, podla ktorého by nelegislatívne opatrenia mali byt vylúcené z návrhu zákona. Okrem toho vládny pozmenujúci návrh k návrhu zákona, ktorého cielom bolo obmedzit výsku prostriedkov, ktoré stát mohol podla zákona cerpat z EDF, bol tiez zamietnutý. Napokon zodpovední ministri sa v apríli 1997 domnievali, ze podrobné pravidlá na realizáciu restrukturalizácie spolocnosti EDF z úctovného a danového hladiska mali byt predmetom dalsích rokovaní medzi orgánmi dohladu a podnikom (odôvodnenie 98). 148. Z týchto skutocností spresnených a kvantifikovaných [v liste z 22. decembra 1997, po prijatí zákona] (odôvodnenie 31), vyplýva, ze danové aspekty sú oddelitelné od ustanovení zákona c. 97-1026 z 10. novembra 1997. Títo ministri vo svojom liste adresovanom spolocnosti EDF vysvetlujú restrukturalizáciu súvahy spolocnosti EDF na základe clánku 4 zákona c. 97-1026 z 10. novembra 1997 a zdá sa, ze automaticky rozhodli o danových dôsledkoch tejto restrukturalizácie bez toho, aby spomínali akúkolvek výhodnú investíciu alebo záväzné ustanovenia v zákone. 149. Pokial ide o kontext opatrenia, ktorý je podla Súdneho dvora jedným z relevantných dôkazov pri posudzovaní prípadnej uplatnitelnosti zásady obozretného súkromného investora v trhovom hospodárstve, z prípravných stretnutí a podporných dokumentov pre dané obdobie, ktoré viedli k dodávatelskej zmluve medzi státom a spolocnostou EDF podpísanej 8. apríla 1997, vyplýva, ze preradenie rezerv patrí do kontextu vyhliadky na ciastocnú liberalizáciu trhov s elektrickou energiou v EÚ, o ktorej sa rozhodlo v roku 1996. Takisto vôla dalej internacionalizovat cinnost spolocnosti EDF je prítomná v dodávatelskej zmluve na roky 1997 - 2000, v prípravných dokumentoch, ako aj v dokumentoch parlamentu. V samotnej dodávatelskej zmluve sa predpokladá, ze na jej plnenie je potrebné legislatívne legalizacné opatrenie podla vzoru opatrenia stanoveného zákonom c. 97-1026, cím sa vytvorí de facto kontinuita medzi cielmi zmluvy a cielmi zákonodarcu. Ani v zmluve, ktorá bola uzavretá v apríli 1997, ani v prípravných dokumentoch a komunikácii s dozornými orgánmi spolocnosti EDF vsak nie je zaujaté ziadne stanovisko, pokial ide o presnú výsku dane. 150. Uvedený kontext priblízený dôkazmi, ktoré predlozil[a] [Francúzska republika] vo svojich pripomienkach, vsak neumoznuje s istotou preukázat, ze predmetné opatrenie je v súlade so správaním akcionára, ktorý uskutocnuje investíciu. Potreba odstránit nedostatky zistené [francúzskym] Dvorom audítorov v októbri 1994 je tiez súcastou tohto kontextu. Kým na jednej strane islo o nápravu úctovnej nezrovnalosti, ktorá spolocnosti EDF umoznila neplatit dan z príjmov právnických osôb pocas niekolkých rokov, francúzske orgány zdôraznili, ze týmto nástrojom sa nespochybní monopolné postavenie spolocnosti EDF (odôvodnenie 105) a ze stabilný rámec umoznený liberalizáciou trhu by sa mal zachovat (odôvodnenie 95). Je pravda, ze liberalizáciou sa otvorili moznosti expanzie na vnútrostátne trhy iných clenských státov a ze niektoré opatrenia na dalsiu internacionalizáciu EDF boli stanovené v dodávatelskej zmluve na roky 1997 - 2000. Faktom ostáva, ze snaha orgánov verejnej moci zvýhodnovat vnútrostátne podniky prostredníctvom opatrení financnej podpory na prahu liberalizácie sa neobmedzuje iba na státne podniky a nie je charakteristická ani pre správanie obozretného akcionára státneho podniku. 151. Súdny dvor napokon uvádza, ze skúmanie pravidiel, ktorým podlieha sporné opatrenie, je relevantné na urcenie povahy bud investície státu ako akcionára, alebo právomoci orgánu verejnej moci. Pri zaradovaní opatrenia do jednej alebo druhej kategórie sa preto môze prihliadat na dodrziavanie platných pravidiel, ktorými sa riadi. Je teda potrebné preskúmat pravidlá upravujúce investovanie danových zdrojov v podnikoch ako EDF. Bez predmetného opatrenia by bol príjem z dane z príjmov právnických osôb priclenený k vseobecným príjmom rozpoctu francúzskeho státu v roku 1997. Ako sa stanovuje v clánku 18 vyhlásky c. 59-2 z 2. januára 1959 týkajúcej sa základného zákona o zákonoch o státnom rozpocte platnej v case skutkových okolností, vsetky príjmy zabezpecujúce plnenie vsetkých výdavkov, vsetky príjmy a vsetky výdavky státu sú pripisované na jediný úcet nazvaný vseobecný rozpocet. Príjmy z dane sú teda platené do rozpoctu a v prospech státu, a nie v prospech verejných podnikov. 152. Tento rozpocet podlieha ústavnej zásade univerzality, podla ktorej sa vsetky príjmy a vsetky rozpoctové prostriedky zapisujú do dvoch samostatných blokov bez vytvárania akéhokolvek zvlástneho prepojenia, napr. medzi príjmom dane z príjmov právnických osôb a urcitým pouzitím, ako napríklad kapitálová dotácia v prospech verejného podniku, ako je EDF. Je pravda, ze francúzske právo umoznuje predbezné vyclenenie danových prostriedkov inej právnickej osobe ako stát v podobe grantu alebo investície, ak je takéto vyclenenie predmetom explicitných ustanovení. V clánku 18 vyhlásky c. 59-2 sa stanovuje, ze s výnimkou pôziciek, a najmä preddavkov je vyclenenie príjmov státu výnimocné a môze vyplynút len z ustanovenia zákona o státnom rozpocte na podnet vlády. 153. [Zákon c. 97-1026] z 10. novembra 1997 vsak nie je zákon o rozpocte, a preto sa jeho prostredníctvom nemohli vyclenit prostriedky z dane v prospech kapitálu EDF. Navyse sa nezdá, ze by boli z vládnej iniciatívy prijaté osobitné ustanovenia v rámci zákona o státnom rozpocte vztahujúce sa na rozpocet na rok 1997 s cielom predbezne vyclenit príjem z dane od spolocnosti EDF medzi výdavky francúzskeho státu v súvislosti s akoukolvek investíciou do kapitálu EDF v rámci toho istého rozpoctu. Zdá sa, ze toto pravidlo, ktoré umoznuje investovanie danových prostriedkov urcených v prospech státu inej právnickej osobe ako stát, napr. EDF, nebolo uplatnené. 154. Z drvivej väcsiny predchádzajúcich dôkazov jasne vyplýva, ze [Francúzska republika] pred poskytnutím hospodárskej výhody vyplývajúcej z nezaplatenia dane z príjmov právnických osôb alebo súbezne s ním neprijalo rozhodnutie vykonat investíciu do EDF prostredníctvom oslobodenia od dane. Ukazuje sa teda, ze zásada obozretného súkromného investora v trhovom hospodárstve nie je uplatnitelná na toto opatrenie. Nasledujúce úvahy týkajúce sa uplatnenia zásady obozretného súkromného investora v trhovom hospodárstve majú teda subsidiárnu povahu." 2. Úvodné poznámky 116 Treba pripomenút, ze Komisia sa nedopustila pochybenia, ked v odôvodnení 113 a nasl. napadnutého rozhodnutia v podstate usúdila, ze jej prinálezí preskúmat, ci sa kritérium súkromného investora uplatnuje na sporné opatrenie, ktoré bolo Francúzskou republikou jasne identifikované ako vzdanie sa dane z práv zadávatela koncesie, tak ako bolo opísané v správe z 9. apríla 2002 (pozri bod 107 vyssie). 117 Je teda potrebné bez dalsieho preskúmania odmietnut rozlicné tvrdenia, ktoré EDF opakuje na podporu svojho druhého zalobného dôvodu a podla ktorých nemala Komisia preskúmat toto vzdanie sa výberu dane, ale opatrenie rekapitalizácie EDF bez rozlisovania medzi rezervami, ktoré boli preradené na kapitálovú dotáciu. 3. O prvej casti a) Tvrdenia úcastníkov konania 118 Na podporu prvej casti druhého hlavného zalobného dôvodu EDF v podstate uvádza, ze Komisia sa v rozpore so svojou povinnostou vziat pri svojej analýze do úvahy vsetky relevantné skutkové a právne okolnosti, a to tak v stádiu posúdenia uplatnitelnosti kritéria, ako aj v stádiu posúdenia jeho uplatnenia, obmedzila len na to, ze sa oprela o informácie a skutocnosti predlozené Francúzskou republikou a nezohladnila tie, ktoré jej dorucila samotná táto spolocnost, co Komisia odôvodnila údajnými rozpormi medzi dokumentmi poskytnutými Francúzskou republikou a dokumentmi, ktoré predlozila EDF. 119 EDF vsak uznáva, ze "Komisia... okrajovo spomenula dôkazy, ktoré jej oznámila EDF" a v tejto súvislosti odkazuje na odôvodnenie 66 napadnutého rozhodnutia, ktoré spomína "[priblizne styridsat] dobových dokumentov, ktoré EDF pripojila k [svojim] záznamom". 120 EDF vsak uvádza, ze priblizne styridsat dobových dokumentov z celkového poctu 53, ktoré oznámila Komisii, nie je v napadnutom rozhodnutí spomenutých, a preto nebolo zanalyzovaných, pricom Komisia nevysvetlila, preco by medzi nimi a dokumentmi predlozenými Francúzskou republikou mal byt rozpor alebo preco by tieto prvé dokumenty nemali byt relevantné. 121 Za týchto okolností je nepochybné, ze jedinými skutocnostami, ktoré boli v predmetnej veci Komisiou preskúmané, sú tie, ktoré boli predlozené Francúzskou republikou, co preukazuje, ze Komisia v rozpore so svojou povinnostou nálezitej starostlivosti zámerne odmietla preskúmat dokumenty dorucené spolocnostou EDF. 122 EDF tiez tvrdí, ze urcité skutocnosti uvádzané v niektorých dokumentoch, ktoré dorucila Komisii, svedcia o tom, ze ak by boli zohladnené, priviedlo by to Komisiu k odlisným záverom, nez sú tie, ktoré uviedla v napadnutom rozhodnutí. EDF v tejto súvislosti spomína skutocnosti obsiahnuté v dokumente c. 18 (list spolocnosti EDF ministrovi hospodárstva, týkajúci sa úctovného a danového rezimu spolocnosti EDF), dokument c. 20 (resumé zo stretnutia z 27. októbra 1995 pre ministerstvo financií), dokument c. 22 (list zaslaný spolocnostou EDF ministerstvu hospodárstva, financií a plánovania, obsahujúci prílohu s názvom "Úprava súvahy spolocnosti EDF k 31. 12. 1994"), dokument c. 23 (list spolocnosti EDF zaslaný ministerstvu pre rozpocet, ktorým bola predlozená príloha s názvom "Návrh restrukturalizácie súvahy spolocnosti EDF"), dokument c. 32 (list ministra hospodárstva a financií a ministra priemyslu, posty a telekomunikácií), pricom sa v nom zároven uvádzalo, ze tento dokument bol v uvedenom rozhodnutí zohladnený, dokumenty c. 50 az 56 (stanovisko súdobých ratingových agentúr, zohladnené v stúdii Oxera z roku 2013) a dokument c. 57 (stúdia s názvom "Pan-European utilities"), pricom tieto dokumenty boli zaznamenané v tabulke uvedenej v bode 77 zaloby. 123 EDF dodáva, ze tvrdenia Komisie, podla ktorých tieto dokumenty vzala do úvahy, sú nepravdivé a ze len dva dokumenty citované v napadnutom rozhodnutí, prezentované ako dokumenty, ktoré jej dorucila, sú v skutocnosti dokumentmi, ktoré predlozila aj Francúzska republika. 124 EDF usudzuje, ze Komisia nemôze tvrdit, ze uz len samotné rozhodnutie odmietnut dokumenty, ktoré jej dorucila, je dôkazom hlbkovej analýzy. 125 EDF sa domnieva, ze rozsudky zo 16. marca 2016, Frucona Kosice/Komisia ([34]T-103/14, [35]EU:T:2016:152), a z 26. mája 2016, Francúzsko a IFP Énergies nouvelles/Komisia ([36]T-479/11 a T-157/12, vec v odvolacom konaní, [37]EU:T:2016:320), potvrdzujú jej tvrdenia, podla ktorých v podstate Komisii prinálezí vziat do úvahy vsetky relevantné skutocnosti, a to aj ked neboli oznámené autorovi opatrenia, to znamená dotknutému clenskému státu. 126 Okrem toho EDF uvádza, ze objektívny a nestranný výklad dokumentov uvedených v bode 80 zaloby jednoznacne preukazuje, ze predmetné opatrenie je rozhodnutím o jej rekapitalizácii, ktoré je podla jej názoru identifikované napríklad dokumentom c. 20, ktorý dorucila Komisii. 127 Napokon v rámci pripomienok, ktoré predlozila v nadväznosti na vydanie rozsudku Frucona Kosice, zalobkyna, podporovaná Francúzskou republikou, tvrdí, ze kedze podla tohto rozsudku je Komisia povinná vziat do úvahy vsetky relevantné skutocnosti, aj keby mala íst nad rámec skutocností poskytnutých státom, a nezohladnit subjektívny názor státu, v dôsledku uvedeného nemôze nezohladnit skutocnosti, ktoré jej oznámil stát a EDF. 128 Francúzska republika na podporu argumentácie spolocnosti EDF uvádza, ze odôvodnenia 87 az 108 napadnutého rozhodnutia len opisujú devät dokumentov, ktoré boli prilozené k pripomienkam francúzskych orgánov, zaslaných Komisii 1. júla 2013, no nevysvetlujú, z akých dôvodov ju tieto dokumenty privádzajú k záveru, ze kritérium súkromného investora v predmetnom prípade nebolo splnené. 129 Francúzska republika predkladá tabulku (príloha 10 k vyjadreniu vedlajsieho úcastníka konania), v ktorej uvádza komentovaný prehlad dokumentov predlozených nou a spolocnostou EDF, ktoré Komisia nevzala do úvahy, pricom vsak podla názoru Francúzskej republiky tieto dokumenty obsahovali rozhodujúce skutocnosti pre posúdenie uplatnitelnosti daného kritéria v prejednávanej veci. 130 Francúzska republika v tejto súvislosti uvádza tri príklady. 131 Po prvé Francúzska republika cituje list z 19. februára 1997, adresovaný financným riaditelom spolocnosti EDF vedúcemu útvaru financovania a podielov, ide pritom o útvar závislý od jej ministerstva financií, ktorý Komisia len spomína v odôvodneniach 88 a 91 napadnutého rozhodnutia bez toho, aby ho zohladnila vo svojom odôvodnení, pricom vsak tento list preukazuje, ze v rámci prípravy dodávatelskej zmluvy pre roky 1997 - 2000, uzavretej medzi Francúzskou republikou a spolocnostou EDF 8. apríla 1997 (dalej len "dodávatelská zmluva"), Francúzska republika preskúmala odmenu, ktorá jej mala byt vyplácaná ako akcionárovi v období rokov 1997 - 2000, pricom sa oprela najmä o ekonomicko-financné hladiská. V tomto liste sa totiz vysvetlujú plány, ktoré spocívajú na predpokladoch uvedenej dodávatelskej zmluvy (vývoj taríf, spôsob odmenovania státu ako akcionára, investicné ciele a ciele oddlzenia). 132 Po druhé Francúzska republika spomína analytickú správu spolocnosti EDF z 27. júla 1996, predlozenú francúzskemu senátu na jeho ziadost 15. septembra 1997, ktorú Komisia len spomína v odôvodnení 88 napadnutého rozhodnutia, pricom vsak táto správa preukazuje, ze pri prijímaní predmetného opatrenia sa Francúzska republika riadila úvahami verejnoprávneho akcionára. Táto správa rozoberala predovsetkým perspektívy odmenovania verejnoprávneho akcionára s ohladom na súvahu európskych podnikov v danom odvetví. 133 Po tretie Francúzska republika cituje list zaslaný 26. decembra 1995 spolocnostou EDF jej ministerstvu hospodárstva, financií a plánovania, obsahujúci prílohu s názvom "Úprava súvah spolocnosti EDF k 31. 12. 1994", ktorý nebol Komisiou v napadnutom rozhodnutí zohladnený a ktorý obsahuje úctovné analýzy preukazujúce, ze restrukturalizácia súvahy spolocnosti EDF a jej dôsledky boli podrobne preskúmané Francúzskou republikou uz v roku 1995. 134 Komisia túto argumentáciu odmieta. b) Posúdenie Vseobecným súdom 135 EDF v podstate uvádza, ze Komisia v rámci svojho posúdenia uplatnitelnosti kritéria súkromného investora na sporné opatrenie v rozpore so svojou povinnostou nálezitej starostlivosti nevzala do úvahy pocetné dokumenty, ktoré jej dorucila, a bez dalsieho vysvetlenia sa obmedzila na preskúmanie tých dokumentov, ktoré jej predlozila Francúzska republika, pricom vsak skutocnosti, o ktorých tieto dokumenty informovali, ju mali priviest k záveru, ze uvedené kritérium je uplatnitelné. 136 Po prvé treba pripomenút, ze ak sa clenský stát odvoláva na kritérium súkromného investora v priebehu správneho konania, v prípade pochybností mu prinálezí jednoznacným spôsobom a na základe objektívnych, overitelných a aktuálnych skutocností preukázat, ze realizované opatrenie vychádza z jeho postavenia akcionára a ze sa oprel o predchádzajúce ekonomické hodnotenia, tak ako sa vyzadujú (pozri v tomto zmysle rozsudok vo veci C-124/10 P, body 82, 85 a 104). 137 Po druhé treba pripomenút, ze povinnost nálezitej starostlivosti, ktorá je neoddelitelnou súcastou zásady riadnej správy vecí verejných a vo vseobecnosti sa uplatnuje na cinnost správneho orgánu Únie vo vztahoch s verejnostou, vyzaduje, ze správny orgán Únie musí konat starostlivo a opatrne (rozsudok zo 4. apríla 2017, Európsky ombudsman/Staelen, [38]C-337/15 P, [39]EU:C:2017:256, bod [40]34). 138 V prípadoch, ked institúcie Únie disponujú volnou úvahou, má dodrziavanie záruk priznaných právnym poriadkom Únie v správnych konaniach o to väcsí význam. Medzi tieto záruky patrí najmä povinnost príslusnej institúcie starostlivo a nestranne preskúmat vsetky relevantné skutocnosti prejednávaného prípadu, právo dotknutej osoby vyjadrit svoje stanovisko, ako aj právo na rozhodnutie, ktoré je dostatocne odôvodnené. Len tak môze Súdny dvor a Vseobecný súd preverit, ci boli naplnené skutkové a právne okolnosti, od ktorých závisí výkon diskrecnej právomoci (rozsudok z 21. novembra 1991, Technische Universität München, [41]C-269/90, [42]EU:C:1991:438, bod [43]14). 139 Okrem toho podla ustálenej judikatúry Súdneho dvora týkajúcej sa zásad v oblasti vykonávania dôkazov v odvetví státnej pomoci je Komisia povinná uskutocnit konanie o preskúmaní inkriminovaných opatrení nestranne a s nálezitou starostlivostou, aby pri prijímaní konecného rozhodnutia, ktorým sa potvrdzuje existencia, a prípadne nezlucitelnost alebo protiprávnost pomoci, mala na tento úcel k dispozícii co najúplnejsie a najspolahlivejsie informácie (pozri rozsudok z 3. apríla 2014, Francúzsko/Komisia, [44]C-559/12 P, [45]EU:C:2014:217, bod [46]63 a citovanú judikatúru). 140 Po tretie je tiez namieste pripomenút, ze zákonnost rozhodnutia v oblasti státnej pomoci musí súd Únie posudzovat z hladiska informácií, ktoré mohla mat Komisia k dispozícii v okamihu, ked toto rozhodnutie prijala (rozsudky z 15. apríla 2008, Nuova Agricast, [47]C-390/06, [48]EU:C:2008:224, bod [49]54, a z 2. septembra 2010, Komisia/Scott, [50]C-290/07 P, [51]EU:C:2010:480, bod [52]91). 141 Napokon po stvrté, ak v rámci kontroly státnej pomoci musí clenský stát v zmysle povinnosti lojálnej spolupráce upravenej v clánku 4 ods. 3 ZEÚ poskytnút Komisii dôkazy, ktoré jej umoznia vyjadrit sa k povahe dotknutého opatrenia ako státnej pomoci, Komisia je v zmysle svojej povinnosti nestranného a nálezite starostlivého skúmania povinná starostlivo preskúmat dôkazy, ktoré jej clenský stát poskytne. V súlade s duchom konania vo veci formálneho zistovania, ktorý dotknutým osobám priznáva úlohu zdroja informácií Komisie, je takáto povinnost ulozená tiez Komisii, pokial ide o informácie, ktoré jej boli oznámené dotknutými osobami (pozri rozsudok z 25. júna 2015, SACE a Sace BT/Komisia, [53]T-305/13, [54]EU:T:2015:435, bod [55]112 a citovanú judikatúru). 142 V prejednávanej veci je nesporné, ze Francúzska republika sa odvolávala na kritérium súkromného investora uz v správnom konaní (pozri odôvodnenie 95 pôvodného rozhodnutia, bod 31 vyssie). Bolo preto jej úlohou preukázat jednoznacným spôsobom a na základe objektívnych, overitelných a aktuálnych skutocností, ze vykonané opatrenie vyplýva z jej postavenia ako akcionára a ze sa oprela o predchádzajúce ekonomické hodnotenia, ktoré sa vyzadujú (pozri v tomto zmysle rozsudok vo veci C-124/10 P, body 82, 85 a 104). 143 Zalobkyna, ktorú podporuje Francúzska republika, v rámci tejto prvej casti Komisii vytýka, ze nevzala do úvahy vsetky dôkazy, ktoré v tejto súvislosti predlozila EDF, a ze sa obmedzila iba na to, ze preskúmala len dôkazy, resp. cast dôkazov, ktoré predlozila Francúzska republika. 144 Bez dalsieho posudzovania treba uviest, ze tvrdenia spolocnosti EDF majú extrémne vseobecný charakter a sú mimoriadne vágne, co sa týka identifikácie údajne dôlezitých skutocností, v dokumentoch, ktoré predlozila Komisii, ktoré táto údajne nezohladnila. 145 EDF sa totiz obmedzuje na to, ze v bode 77 zaloby predkladá tabulku, v ktorej vyhotovila zoznam 50 dokumentov (a nie 53, ako uvádza v bode 78 zaloby), ktoré zaslala Komisii. Vo vztahu k desiatim z nich uvádza, ze napadnuté rozhodnutie na ne odkazuje, a pokial ide o ostatné, obmedzuje sa na tvrdenie, ze nie sú spomenuté a ze, a fortiori, ich Komisia neanalyzovala. V dôsledku toho boli bezdôvodne odmietnuté, pricom je vsak úlohou Komisie vziat do úvahy vsetky relevantné právne a skutkové okolnosti. 146 V bode 80 zaloby EDF dalej spomína "urcité dôkazy odmietnuté bez odôvodnenia", ktoré boli uvedené v dokumentoch predlozených v prílohe A-7 k zalobe a ktoré mali podla jej názoru priviest Komisiu k záveru, ze kritérium súkromného investora je uplatnitelný na sporné opatrenie: - "Dokument [c.] 18: ,Lepsie rozhodovanie medzi rolami akcionára, ktorý je vlastníkom, regulátora a koncesionára`, - Dokument [c.] 20: ,Kapitalizovat EDF transformáciou práv státu ako zadávatela koncesie a rezerv na obnovu spojených s kapitálom a konsolidáciou kapitálových dotácií, s cielom vymedzit trvalý základ pre odmenovanie akcionára`, - Dokument [c.] 22: ,Návrh vývoja súvahy spolocnosti EDF k 31. 12. 1994, RAG vyjadrená vo vlastnom kapitále, opätovné spracovanie záväzkov s koncesie [pokial ide o verejnú distribúciu]`, - Dokument [c.] 23: ,Restrukturalizácia vlastného kapitálu na pasíva súvahy" (pozri bod 1.1, 1.2 a 1.3), - Dokument [c.] 32: ,Ambiciózny ciel týkajúci sa odmeny státu`. - Dokumenty [c.] 50 - 56: Správy ratingovej agentúry komentujúce výkonnost a perspektívy podnikov, pouzité na úcely porovnania v analýze vykonanej zo strany Oxera (vyhotovenej v roku 2013). Tieto dokumenty poskytujú informácie o ekonomických súvislostiach v Európe, ako aj opis opatrení prijatých podnikmi v reakcii na tieto nové perspektívy. Ide o dôlezité informácie, ktoré Komisia bezdôvodne nezohladnila. - Dokument [c.] 57: ,Morgan Stanley, pan-European utilities`: tento zásadný súdobý dokument, ktorý jasne vysvetluje metodológiu a úvahy, ktorými by sa riadil súkromný investor, z nevysvetlitelných prícin nebol Komisiou zohladnený." 147 EDF z toho vyvodzuje záver, ze Komisia vedome odmietla dokumenty, ktoré by vyvracali jej tézu, a to bez odôvodnenia. 148 V prvom rade Komisia na základe svojej povinnosti nálezitej starostlivosti, tak ako je pripomenuté v bode 138 vyssie, nemôze mat povinnost v napadnutom rozhodnutí spomenút, alebo vyjadrit stanovisko ku kazdému z dokumentov, ktoré jej dorucila EDF, pricom táto spolocnost nie je stále schopná preukázat relevantnost, pokial ide o preskúmanie, ktoré je podla nej úlohou Komisie vykonat. 149 Komisii teda nemozno vytýkat, ze v tejto súvislosti porusila svoju povinnost nálezitej starostlivosti. 150 Navyse, a pokial EDF tiez tvrdí, ze Komisia porusila svoju povinnost odôvodnenia, treba pripomenút, ze podla ustálenej judikatúry rozsah povinnosti odôvodnenia závisí od povahy predmetného aktu a od kontextu, v akom bol prijatý. Z odôvodnenia musia jasne a nepochybne vyplývat úvahy institúcie, ktorá je jeho autorom, a to tak, aby jednak súd Únie mohol vykonat svoje preskúmanie zákonnosti, a jednak aby sa dotknuté osoby mohli oboznámit s dôvodmi prijatého opatrenia s cielom bránit svoje práva a preverit, ci rozhodnutie je alebo nie je dôvodné. Nevyzaduje sa, aby odôvodnenie specifikovalo vsetky relevantné skutkové a právne okolnosti, kedze otázka, ci odôvodnenie aktu splna poziadavky clánku 296 druhého odseku ZFEÚ, sa musí posudzovat nielen s ohladom na jeho znenie, ale aj s ohladom na jeho kontext, ako aj vsetky právne predpisy upravujúce predmetnú oblast. Komisia predovsetkým nie je povinná sa vyjadrit ku vsetkým tvrdeniam, ktoré pred nou uvádzajú dotknuté osoby, ale stací, ze vysvetlí právne skutocnosti a úvahy, ktoré majú zásadný význam v rámci struktúry rozhodnutia (pozri rozsudok zo 6. marca 2003, Westdeutsche Landesbank Girozentrale a Land Nordrhein-Westfalen/Komisia, [56]T-228/99 a T-233/99, [57]EU:T:2003:57 body 278 az 280). 151 Z uvedeného vyplýva, ze nie je ani úlohou Komisie, aby sa na základe svojej povinnosti odôvodnenia v napadnutom rozhodnutí vyjadrila ku kazdému z dokumentov, ktoré jej dorucila EDF. 152 Preto ani argumentáciu spolocnosti EDF v rozsahu, v akom sa týka prípadného nedostatku odôvodnenia, nemozno akceptovat. 153 V druhom rade, pokial ide o dokumenty uvádzané spolocnostou EDF v bode 80 zaloby, vo vztahu ku ktorým táto spolocnost uvádza "skutocnosti", ktoré Komisia nezohladnila alebo zanedbala, treba konstatovat jednak to, ze citácie, na ktoré poukazuje EDF a ktoré sú prinajmensom lakonické, neodkazujú na sporné opatrenie preskúmané Komisiou, ale na opatrenie tak, ako ho nesprávne vykladá EDF, to znamená ako rekapitalizáciu spolocnosti EDF. Dalej, ziadny zo spomínaných dokumentov, ani ked sa vnímajú ako celok, nespomína sporné rozhodnutie, a to ani mimochodom. Argumentácia tejto spolocnosti je tak nepodlozená. 154 Okrem toho treba konstatovat, ze EDF neuvádza co i len najmensie vysvetlenie umoznujúce pochopit, ako by "skutocnosti", ktoré uvádza v bode 80 zaloby, mohli, tak ako to tvrdí, radikálnym spôsobom vyvrátit, ba az zmenit závery analýzy uplatnitelnosti kritéria súkromného investora, ktorú vykonala Komisia. 155 V tretom rade treba uviest, ze tak ako tvrdí Komisia, aj ked výslovne neodkazuje na vsetky dokumenty citované spolocnostou EDF, nic to nemení na skutocnosti, ze skutocnosti uvádzané touto spolocnostou, ktoré boli údajne nezohladnené, boli vzaté do úvahy v napadnutom rozhodnutí. 156 Objasnenie medzi jednotlivými rolami Francúzskej republiky, t. j. rolami akcionára, zadávatela koncesie a regulátora (príloha A-7-18 k zalobe) a "ambiciózny" ciel odmeny pre stát (príloha A-7-32 k zalobe) sa spomínajú v odôvodnení 89 a v odôvodnení 95 tretej zarázke napadnutého rozhodnutia. 157 Operácia rekapitalizácie spolocnosti EDF, spájajúca základ odmeny pre stát ako akcionára (príloha A-7-20 k zalobe), návrhy vývoja súvahy (príloha A-7-22 k zalobe), ako aj restrukturalizáciu vlastného kapitálu spolocnosti EDF (príloha A-7-23 k zalobe), sú totiz opísané v podmienkach uskutocnenia operácie, prijatých Francúzskou republikou, v odôvodneniach 25 az 30 a 100 az 103 napadnutého rozhodnutia. 158 Vykonané práce a uskutocnené stretnutia od roku 1995 medzi spolocnostou EDF a jej dozornými orgánmi, z ktorých pochádzajú dokumenty zmienované spolocnostou EDF v bode 80 zaloby, sú spomenuté v odôvodneniach 28, 89 a 90 napadnutého rozhodnutia, v ktorých sa Komisia zamerala skôr na ich závery, nez na ich priebeh, co nemozno kritizovat. 159 Navyse, pokial ide o správy ratingovej agentúry, ktoré boli vzaté do úvahy pri vyhotovovaní stúdie Oxera (príloha A-7-50 az A-7-56 zaloby), pricom ide o správy nepochybne súdobé, na rozdiel od stúdie Oxera, ktorá samotná pochádza z roku 2013, treba uviest, ze sa netýkajú osobitne spolocnosti EDF, a uz vôbec nie sporného opatrenia. 160 Prvá správa vyhotovená ratingovou agentúrou má názov "Rating methodology - European electric utilities" a týka sa vseobecnej analýzy daného odvetvia, ktoré v roku 1999 prechádzalo zmenami. Táto správa neobsahuje ziadnu analýzu týkajúcu sa osobitne úctovnej a danovej situácie spolocnosti EDF, vyplývajúcej zo struktúry jej súvahy a rezerv na obnovu. Dokonca sa vôbec nevenuje ani rekapitalizácii spolocnosti, ani restrukturalizácie jej súvahy. Iba jedna strana, s císlom 875 príloh k zalobe, schematicky prezentuje zopár vseobecných informácii o ratingu danej spolocnosti. 161 Prílohy A-7-51 az A-7-55 k zalobe pozostávajú z piatich analýz uskutocnených ratingovou agentúrou týkajúcich sa iných spolocností, a nie spolocnosti EDF. 162 Tieto jednotlivé správy tak nemajú ziadny význam pre vysvetlenie dôvodov, ci dokonca pre pochopenie konkrétneho sporného opatrenia a sú skutocnostami vyplývajúcimi z kontextu, na ktorých je zalozená stúdia Oxera. 163 Pokial ide konkrétne o stúdiu Oxera, vyhotovenú v roku 2013, táto je spolocne so svojím posúdením predstavená v odôvodnení 144, tretej zarázke napadnutého rozhodnutia, a teda ju Komisia vzala do úvahy. 164 Napokon pokial ide o správu banky, ktorá sa týka celého európskeho energetického sektora, a nie osobitne spolocnosti EDF (príloha A-7-57 k zalobe), treba uviest, ze v odôvodnení 144 tretej zarázke napadnutého rozhodnutia Komisia vysvetluje dôvody, na základe ktorých usúdila, ze dividendy vyplatené inými spolocnostami nez spolocnostou EDF, neslúzia ako referencné hodnoty pre odmenu vyplácanú Francúzskej republike z titulu kapitálových dotácií do spolocnosti EDF, pricom totiz aj podla samotnej Francúzskej republiky boli preskúmané dalsie úvahy a tieto úvahy odôvodnili jej rozhodnutie (a v tejto súvislosti odkazuje na odôvodnenie 87, odôvodnenie 102 tretiu zarázku, odôvodnenie 107 ôsmu zarázku a odôvodnenie 161 uvedeného rozhodnutia). 165 Treba tiez konstatovat, ze aj tri dokumenty spomenuté Francúzskou republikou vo vyjadrení vedlajsieho úcastníka konania Komisia vzala do úvahy. 166 Treba totiz konstatovat, ze po prvé obsah listu financného riaditela spolocnosti EDF z 19. februára 1997, ktorý sa týka "hlavných predpokladov pre financný scenár k dodávatelskej zmluve", je vysvetlený v odôvodneniach 90 a 91 napadnutého rozhodnutia. Tento list v ziadnej svojej casti nezmienuje sporné opatrenie a informácie, ktoré list obsahuje, neumoznujú dospiet k záveru o uplatnitelnosti kritéria súkromného investora, co Komisia napokon vysvetluje v odôvodnení 132 a nasl. uvedeného rozhodnutia. 167 Po druhé analytická správa spolocnosti EDF z 27. júla 1996 obsahuje iba velmi vseobecné úvahy týkajúce sa správania regulátorov a odmenovania akcionárov v energetickom sektore v zahranicí, bez operatívnych záverov, pokial ide o EDF. 168 Napokon po tretie, pokial ide o list spolocnosti EDF z 26. decembra 1995, konkrétne jeho prílohu s názvom "Prepracovanie súvahy spolocnosti EDF k 31. 12. 1994", treba uviest toto. 169 K listu spolocnosti EDF z 26. decembra 1995 sú pripojené viaceré dokumenty. V prvom rade viaceré diagramy znázornujú polozky v súvahe, pred a po preradení, "koncesie na úcely verejnej distribúcie" (nazývané tiez koncesie miestnych samospráv), ktoré sa odlisujú od koncesie RAG, ako o tom svedcia prílohy A-7-23 a A-7-24 zaloby, ktoré jasne preukazujú odlisný rezim týchto dvoch druhov koncesií, ktorý bol tiez strucne spomenutý v správe hlavného spravodajcu Migauda v mene financnej komisie, c. 204 po oprave (dalej len "Migaudova správa") (príloha I-8 vyjadrenia vedlajsieho úcastníka konania). V druhom rade, pokial ide o rovnaké koncesie, uvádza sa tu "porovnanie súdobého úctovného systému a nového plánovaného systému". V tretom rade sa rozoberá "financovanie zadávatela koncesie a koncesionára, ktoré slúzilo ako základ pre kalkuláciu rozsahu neplatnosti a pre urcenie príslusnej casti odpisov, ktoré znásajú obidve strany", tiez vo vztahu k uvedeným koncesiám. Vo stvrtom rade je tu predstavená príloha s názvom "Prepracovanie súvahy k 31. 12. 1994". Táto príloha sa clení na dalsie tri casti: po prvé "podrobná súvaha prepracovaná v súlade s poslednými návrhmi spolocnosti EDF v oblasti koncesie a restrukturalizácie súvahy", kde sa odlisujú koncesie "F. H." a koncesie na úcely verejnej distribúcie (pokial ide o tabulku ilustrujúcu túto prvú dalsiu cast, samozrejme sú tu uvedené plánované zmeny v pasívach súvahy v dôsledku zmeny statútu RAG, ktoré sú podobné ako tie, ku ktorým doslo v roku 1997, no financné dôsledky preradenia pouzitých rezerv naopak nie sú uvedené); po druhé "rovnaká súvaha, ale prezentovaná tak, aby z nej boli jasné prípady opätovného spracovania, pokial ide o koncesie [na úcely verejnej distribúcie]"; po tretie "tretia tabulka, v ktorej sú osobitne uvedené tie polozky v súvahe, ktoré sa týkajú koncesií [na úcely verejnej distribúcie] (ide o údaje, ktoré sú znázornené v sivých políckach v predchádzajúcej tabulke), aby z nej bola jasná logika prípadov opätovného spracovania, týkajúcich sa koncesií [na úcely verejnej distribúcie]". V piatom rade sa tu predstavuje "dlhodobý vývoj úctov koncesie [na úcely verejnej distribúcie] v súvahe spolocnosti EDF", s urcitými súhrnnými prognózami az do roku 2015. 170 Jednak treba konstatovat, ze sporné opatrenie sa v liste spolocnosti EDF z 26. decembra 1995 a v prílohách k nemu vôbec nespomína. 171 Po druhé treba konstatovat, ze Komisia prebrala tých zopár relevantných údajov, ktoré sú uvedené v liste spolocnosti EDF z 26. decembra 1995, do odôvodnení 25 az 30 a 100 az 103 napadnutého rozhodnutia, ktoré okrem toho vo svojich odôvodneniach 26, 89 a 90 spomína existenciu prác a stretnutí medzi Francúzskou republikou a spolocnostou EDF od roku 1995. V týchto odôvodneniach sú podrobne vysvetlené úctovné a danové aspekty sporného opatrenia, o ktorých sa napokon dokonca ani netvrdí, ze by boli nesprávne. 172 Napokon Komisii nemozno vytýkat, ze sa v napadnutom rozhodnutí zamerala skôr na závery jednotlivých prípravných prác na zákone c. 97-1026, ku ktorým doslo medzi spolocnostou EDF a Francúzskou republikou, nez na ich priebeh, a to najmä preto, ze nevypovedá o akomkolvek zohladnení sporného opatrenia a jeho údajných dôsledkov s ohladom na investovanie. 173 Navyse, pokial ide o tabulku uvedenú v prílohe 10 vyjadrenia vedlajsieho úcastníka konania, v ktorej sa uvádzajú komentované výnatky z dokumentov, ktoré údajne neboli zohladnené, bez toho, aby bolo potrebné sa vyjadrit k prípustnosti takéhoto odkazu na tabulku obsiahnutú v prílohe k návrhu vedlajsieho úcastníka konania, treba konstatovat, ze ziadna z citovaných castí alebo komentárov neodkazuje na sporné opatrenie. 174 Výnatky uvedené v bode 173 vyssie sa vztahujú na kontext, v akom bolo toto opatrenie prijaté, pricom o tomto kontexte sa netvrdí, ze by ho Komisia nevzala do úvahy. 175 Na záver treba konstatovat, ze spolocnosti EDF sa nepodarilo preukázat, ze Komisia porusila svoju povinnost nálezitej starostlivosti tým, ze nepreskúmala alebo nevzala do úvahy dokumenty, ktoré jej táto spolocnost dorucila, a rovnako ani nepreukázala, ze Komisia porusila svoju povinnost odôvodnenia. 176 V dôsledku uvedeného je potrebné zamietnut prvú cast druhého hlavného zalobného dôvodu ako ciastocne nepodlozenú a navyse z dôvodu, ze je zjavne bez základu. 4. O druhej casti a) Tvrdenia úcastníkov konania 177 Na podporu druhej casti svojho druhého zalobného dôvodu zalozeného na zamienaní si skutocností spadajúcich pod uplatnitelnost kritéria súkromného investora a relevantných skutocností na jeho uplatnenie EDF pripomína, ze Komisia usúdila, ze kritérium súkromného investora v predmetnom prípade nie je uplatnitelné, kedze Francúzska republika "pred poskytnutím hospodárskej výhody vyplývajúcej z nezaplatenia dane z príjmov právnických osôb alebo súbezne s ním neprijala rozhodnutie vykonat investíciu do EDF prostredníctvom oslobodenia od dane". 178 Podla spolocnosti EDF je pritom argumentácia Komisie zalozená na rozlicných nepresnostiach v analýze relevantných skutkových a právnych okolností a je v rozpore so závermi uvedenými v rozsudkoch vo veciach T-156/04 a C-124/10 P. 179 Podla názoru spolocnosti EDF Súdny dvor rozhodol, ze otázka uplatnitelnosti kritéria súkromného investora závisí od toho, v akom postavení stát konal, to znamená ci v postavení akcionára alebo orgánu verejnej moci. 180 Navyse vzhladom na to, ze predmetné opatrenie je opatrením rekapitalizácie spolocnosti, ktorej je stát akcionárom, Vseobecný súd sa domnieval, ze toto opatrenie svojou povahou naznacuje, ze stát sledoval investicný ciel, ktorý mozno porovnat s investicným cielom súkromného investora. 181 Napadnuté rozhodnutie je tak v rozpore so závermi uvedenými v rozsudku vo veci T-156/04, pokial ide o tézu "danového darceka", a navyse si kvázi systematicky zamiena podmienky spadajúce pod uplatnitelnost daného kritéria a podmienky týkajúce sa jeho uplatnenia. 182 V tejto súvislosti EDF tvrdí, ze odôvodnenia 132 az 135 napadnutého rozhodnutia, týkajúce sa zvýsenia odmeny pre stát, spadajú pod uplatnenie daného kritéria, a nie pod jeho uplatnitelnost, a rovnako to platí o odôvodneniach 140 az 144 uvedeného rozhodnutia, kde sa rozoberá otázka návratnosti predmetnej investície. 183 EDF napokon dodáva, ze jednak body 82 a 84 rozsudku vo veci C-124/10 P nemajú rozsah, ktorý im pripisuje Komisia, a vyplýva z nich povinnost naviazat uplatnitelnost daného kritéria na postavenie, v ktorom stát konal, a jednak ze návratnost investicného rozhodnutia nezávisí od postavenia, v ktorom stát konal, a spadá pod uplatnenie daného testu. Komisia teda tým, ze tvrdí opak, porusuje rozsudok vo veci C-124/10 P. 184 Francúzska republika zase usudzuje, ze Komisia mala najskôr autonómne posúdit, ci rozhodnutie rekapitalizovat EDF bolo rozhodnutím prijatým státom ako verejnoprávny akcionár alebo ako orgán verejnej moci, a následne mala preskúmat otázku návratnosti, ktorá podla jej názoru spadá do samotného uplatnenia daného kritéria. 185 Komisia usudzuje, ze táto argumentácia je nedôvodná. b) Posúdenie Vseobecným súdom 186 EDF, ktorú podporuje Francúzska republika, v podstate tvrdí, ze Komisia si systematicky zamienala analýzu potrebnú vo vztahu k uplatnitelnosti kritéria súkromného investora a analýzu týkajúcu sa uplatnenia uvedeného kritéria. 187 EDF v tejto súvislosti tvrdí toto. 188 EDF na jednej strane uvádza, ze Súdny dvor rozhodol, ze otázka uplatnitelnosti kritéria súkromného investora závisí od toho, ci stát konal v postavení akcionára alebo orgánu verejnej moci. Podla jej názoru vzhladom na to, ze sporné opatrenie bolo opatrením rekapitalizácie spolocnosti, ktorej je stát akcionárom, Vseobecný súd v bode 259 rozsudku vo veci T-156/04 rozhodol, ze toto opatrenie zo svojej povahy naznacuje, ze stát sledoval investicný ciel, ktorý mozno porovnat s investicným cielom súkromného investora. 189 Túto argumentáciu nemozno akceptovat. 190 Sporné opatrenie totiz v rozpore s tým, co tvrdí EDF, nie je opatrením rekapitalizácie tejto spolocnosti, ale vzdaním sa výberu dane z práv zadávatela koncesie (pozri body 106 a 107 vyssie). Predmetná argumentácia tak vychádza z nesprávneho výkladu rozsudkov vo veciach T-156/04 a C-124/10 P. 191 Okrem toho treba konstatovat, ze predmetná argumentácia by v skutocnosti znamenala chciet, aby sa uznalo, ze z rozsudkov vo veciach T-156/04 a C-124/10 P vyplýva, ze vzhladom na to, ze je dané opatrenie opatrením rekapitalizácie, v dôsledku toho stát konal vo svojom postavení akcionára, cím tak sledoval investicný ciel, ktorý je svojou povahou porovnatelný s investicným cielom súkromného investora, co malo Komisiu priviest k tomu, aby vyhlásila dané kritérium za uplatnitelné. 192 Treba pritom pripomenút, ze rozsudky vo veciach T-156/04 a C-124/10 P neprejudikovali uplatnitelnost kritéria súkromného investora. 193 Naopak, Súdny dvor vo svojom rozsudku vo veci C-124/10 P uviedol, ze: "82. ... ak sa clenský stát odvoláva v priebehu správneho konania na uvedené kritérium, prinálezí mu v prípade pochybností preukázat jednoznacným spôsobom a na základe objektívnych a overitelných prvkov, ze vykonané opatrenie vyplýva z jeho postavenia ako akcionára. 83. Z týchto prvkov musí jasne vyplývat, ze dotknutý clenský stát prijal predtým alebo súbezne s poskytnutím ekonomickej výhody... rozhodnutie vykonat prostredníctvom naozaj vykonaného opatrenia investíciu do ovládaného verejného podniku." 194 Inými slovami, nestací, ak stát tvrdí, ze prijal rozhodnutie uskutocnit investíciu a ze dané opatrenie vychádza z jeho postavenia akcionára, ale je jeho úlohou to jednoznacne a na základe objektívnych, overitelných a aktuálnych skutocností preukázat. 195 Predmetná argumentácia preto vychádza z nesprávneho výkladu rozsudkov vo veciach T-156/04 a C-124/10 P. 196 Na druhej strane EDF, ktorú podporuje Francúzska republika, v podstate uvádza, ze Komisia z titulu preskúmania uplatnitelnosti daného kritéria nesprávne uskutocnila posúdenie zvýsenia odmeny pre Francúzsku republiku, ako aj návratnosti opatrenia (nesprávne povazovaného spolocnostou EDF za "investíciu"), kedze tieto opatrenia podla jej názoru spadajú pod uplatnenie daného kritéria. 197 Súdny dvor pritom vo svojom rozsudku vo veci C-124/10 P rozhodol, ze: "84. V tejto súvislosti mozno najmä zohladnit prvky, z ktorých vyplýva, ze toto rozhodnutie je zalozené na ekonomickom posúdení porovnatelnom s tým, ktoré by vykonal za okolností daného prípadu racionálny súkromný investor nachádzajúci sa v situácii, ktorá je co najblizsia situácii uvedeného clenského státu, pred tým, ako by pristúpil k uvedenej investícii, na úcely urcenia budúcej rentability takejto investície. 85. Na druhej strane ekonomické posúdenia vykonané po poskytnutí uvedenej výhody, retrospektívne konstatovanie efektívnej rentability investície vykonanej dotknutým clenským státom alebo neskorsie odôvodnenia výberu naozaj prijatého postupu nemôzu postacovat na preukázanie, ze tento clenský stát prijal predtým alebo súbezne s poskytnutím ekonomickej výhody takéto rozhodnutie ako akcionár (pozri v tomto zmysle rozsudok Francúzsko/Komisia, uz citovaný, body 71 a 72)." 198 Komisii teda nemozno vytýkat, ze uz v stádiu posudzovania uplatnitelnosti daného kritéria pripisovala velký význam návratnosti údajnej investície. 199 V dôsledku uvedeného je opodstatnené druhú cast druhého hlavného zalobného dôvodu zamietnut v celom rozsahu. 5. O tretej casti a) Tvrdenia úcastníkov konania 200 EDF, ktorú podporuje Francúzska republika, na podporu tretej casti druhého hlavného zalobného dôvodu tvrdí, ze Komisia postupovala nesprávne, ked vylúcila, ze by v predmetnom prípade bolo kritérium súkromného investora uplatnitelné, z dôvodu, ze si Francúzska republika zamienala svoje postavenie orgánu verejnej moci a investora, to znamená, ze opatrenie prijala na základe úvah vychádzajúcich z jeho postavenia akcionára, a zároven úvah patriacich do sféry orgánu verejnej moci, co podla názoru Komisie preukazuje neprehladné prelínanie sa úvah týkajúcich sa odmenovania státu a dalsích úvah týkajúcich sa výsky dane dlznej v dôsledku restrukturalizácie súvahy spolocnosti EDF v dokumentoch oznámených francúzskymi orgánmi. 201 EDF sa domnieva, ze toto tvrdenie je zalozené na vecných pochybeniach vyplývajúcich zo selektívneho a predpojatého výkladu dokumentov, a zároven na nesprávnom právnom posúdení týkajúcom sa samotnej povahy kritéria súkromného investora. 202 Pokial ide o vecné pochybenia, EDF usudzuje, ze mnohé dokumenty, a poukazuje konkrétne na dokumenty c. 23 az 25, ktoré prilozila ku svojim pripomienkach doruceným Komisii v júli 2013 (prílohy A-7-23 az A-7-25 k zalobe), preukazujú, ze dopady plánovanej restrukturalizácie jej súvahy na nou dlznú dan boli preskúmané paralelne, no osobitne od dôsledkov na odmenovanie státu ako akcionára, a nepotvrdzuje ziadne prelínanie sa úvah, ktorými sa stát riadil, pokial ide o danové hladisko a investicné hladisko. 203 Pokial ide o nesprávne právne posúdenie, EDF tvrdí, ze v odôvodneniach 137 az 139 napadnutého rozhodnutia sa Francúzskej republike v skutocnosti vytýka to, ze preskúmala dôsledky restrukturalizácie jej súvahy na situáciu podniku v danovej oblasti, a teda na budúci výber daní, tak ako ich v danom case bolo mozné predpokladat, napriek skutocnosti, ze toto preskúmanie síce uskutocnila, no urobila tak paralelne a osobitne od preskúmania dôsledkov týkajúcich sa odmenovania státu ako akcionára. Francúzska republika dodáva, ze takýto prístup je v súlade s judikatúrou Vseobecného súdu (rozsudok z 24. septembra 2008, Kahla/Thüringen Porzellan/Komisia, [58]T-20/03, [59]EU:T:2008:395). 204 Argumentácia Komisie tak podla spolocnosti EDF svedcí o nesprávnom pochopení povahy kritéria súkromného investora a výsledkom je porusenie rovnosti zaobchádzania medzi státom a takýmto investorom. Zmyslom daného kritéria je totiz umoznit rozlísenie medzi rozhodnutiami, ktoré stát môze prijat ako investor, a rozhodnutiami, ktoré môze prijat ako orgán verejnej moci, ale uplatnitelnost tohto kritéria nemozno upriet z dôvodu, ze prvé uvedené rozhodnutia môzu existovat popri druhých uvedených rozhodnutiach. Takéto odôvodnenie Komisie znova svedcí o prílisnom formalizme, za ktorý ju Vseobecný súd uz sankcionoval. 205 Kritérium súkromného investora mozno vylúcit len v prípade, ze stát konal iba v postavení orgánu verejnej moci, no pokial vo svojom investicnom rozhodnutí zohladnil viaceré faktory, toto kritérium je nielen uplatnitelné, ale je nevyhnutné na to, aby sa rozlísilo medzi faktormi ekonomickej povahy, ktoré sú relevantné z hladiska pravidiel v oblasti státnej pomoci, a ostatnými faktormi, co je názorne uvedené v oznámení Komisie o pojme státna pomoc uvedenom v clánku 107 ods. 1 [ZFEÚ] ([60]Ú. v. EÚ C 262, 2016, s. 1). 206 Podla názoru spolocnosti EDF jedinou otázkou, ktorú mala Komisia preskúmat, je otázka, ci by súkromný investor, postavený do situácie co mozno najblizsej k situácii státu, uskutocnil predmetnú investíciu na základe jeho ocakávanej návratnosti, bez toho, aby zohladnil úvahy týkajúce sa danového hladiska, ktoré stát mohol preskúmat osobitne, alebo inými slovami, otázka, ci ak sa zohladnia len okolnosti súvisiace s definíciou opatrenia a postavením jeho autora (rekapitalizácia, o ktorej rozhodol stát v postavení akcionára) a s jeho návratnostou, bolo dané kritérium uplatnitelné a ci bolo uplatnené správne. 207 EDF dodáva, ze to, ze takéto úvahy orgánu verejnej moci a úvahy investora existovali popri sebe, nebránilo Komisii v tom, aby kritérium súkromného investora uplatnila vo svojom rozhodnutí C(2015) 4569 final zo 7. júla 2015, týkajúcom sa predpokladanej pomoci v prospech spolocnosti Altrad, v ktorom Komisia zo zásady neodmietla uplatnitelnost tohto kritéria, ale overila jeho správne uplatnenie. Podla názoru spolocnosti EDF totiz z judikatúry vyplýva, ze uplatnitelnost uvedeného kritéria závisí od postavenia, v ktorom stát opatrenie prijal, no táto judikatúra státu nezakazuje, aby paralelne a na základe osobitnej analýzy uskutocnil preskúmanie vsetkých dôsledkov, ktoré z neho vyplývajú. 208 Podla názoru spolocnosti EDF, vzhladom na bod 52 rozsudku z 24. októbra 2013, Land Burgenland a i./Komisia ([61]C-214/12 P, C-215/12 P a C-223/12 P, [62]EU:C:2013:682), sa pri uplatnení kritéria súkromného investora nemajú zohladnit úvahy súvisiace s postavením státu ako orgánu verejnej moci, ale bolo by v rozpore so zásadou rovnosti zaobchádzania z toho vyvodit záver, ze uvedené kritérium nie je uplatnitelné len na základe tej skutocnosti, ze takéto úvahy paralelne existujú popri ekonomických úvahách. Z nezohladnenia týchto úvah v stádiu uplatnenia tohto kritéria tak nemá za dôsledok popretie ich existencie v stádiu uplatnitelnosti tohto kritéria. 209 EDF sa navyse domnieva, ze tvrdenie Komisie, podla ktorého sa iné nez ekonomické úvahy nedajú oddelit od opatrenia prijatého zákonom c. 97-1026, závisí len od petitio principii a je v rozpore so skutkovými okolnostami, pretoze rekapitalizácia bola realizovaná uvedeným zákonom, zatial co ostatné úvahy (znízenie taríf, podpora zamestnávania) sú uvedené v dodávatelskej zmluve. 210 Napokon v rámci pripomienok predlozených v nadväznosti na vydanie rozsudku Frucona Kosice EDF, podporovaná Francúzskou republikou, tvrdí, ze Súdny dvor znovu potvrdil objektívny charakter pojmu státna pomoc a usúdil, ze to, ako môze stát subjektívne vnímat ním realizované opatrenie, je irelevantné. Z toho podla názoru zalobkyne vyplýva, ze aj za predpokladu, ze by Francúzska republika jasne nerozlisovala medzi úvahami týkajúcimi sa danového hladiska a úvahami týkajúcimi sa investicného hladiska, co tak nie je, táto okolnost je v kazdom prípade irelevantná na úcely analýzy, ktorú bolo potrebné vykonat v predmetnom prípade. 211 Okrem toho, pokial ide o Francúzsku republiku, táto sa domnieva, ze rozlicné dokumenty, ktoré dorucila Komisii, preukazujú, ze pri prijatí predmetného opatrenia sa predovsetkým oprela o úvahy, ktoré mala ako akcionár. 212 Francúzska republika poukazuje po prvé na dodávatelskú zmluvu, ktorá v casti s názvom "Spravodlivo financovat úlohy vo verejnom záujme" rozlisuje podmienky financovania týchto úloh, co podla jej názoru preukazuje zámer Francúzskej republiky oddelovat jej úvahy ako orgánu verejnej moci od úvah v jej postavení akcionára. 213 Po druhé Francúzska republika spomína "Migaudovu správu", predstavenú poslancom Migaudom 12. septembra 1997, týkajúcu sa návrhu zákona c. 201, v ktorej sa tento samostatne venuje úvahám orgánu verejnej moci a úvahám akcionára. Podla jej názoru táto správa prezentuje dôsledok restrukturalizácie súvahy spolocnosti EDF na pomery hrubý dlh/vlastný kapitál a cistý dlh/vlastný kapitál, a dalej porovnáva tieto pomery, s uskutocnením restrukturalizácie a bez jej uskutocnenia, s pomermi hlavných európskych konkurentov spolocnosti EDF, pricom z nej vyplýva neprimeraná úroven zadlzenia spolocnosti EDF, pokial ide o úroven jej vlastného kapitálu, v porovnaní s úrovnou zadlzenia jej európskych konkurentov. Táto správa tak svedcí o tom, ze Francúzska republika sa predovsetkým oprela o úvahy, ktoré mala ako akcionár. 214 Francúzska republika následne cituje list, ktorý 4. apríla 1995 zaslali spolocnosti EDF riaditelia kancelárie ministrov hospodárstva, priemyslu, posty a telekomunikácií a zahranicného obchodu a rozpoctu, týkajúci sa programu práce na koncesiách (príloha A-7-17 k zalobe, dalej len "list zo 4. apríla 1995"), ktorý Komisia údajne nezohladnila a ktorý údajne preukazuje, ze jednou z hlavných starostí Francúzskej republiky pri prijatí predmetného opatrenia bolo to, ci je toto opatrenie v súlade so záujmami státu ako akcionára. Podla názoru Francúzskej republiky totiz islo najmä o to, aby sa "prípadne [identifikovali] zmeny, ktoré by bolo vhodné vykonat v existujúcich ustanoveniach na to, aby boli co najlepsie chránené záujmy státu ako akcionára s prípadnou perspektívou otvorenia monopolov". Francúzska republika uvádza, ze s touto perspektívou poziadala EDF o to, aby jej poskytla ekonomické analýzy. 215 Napokon Francúzska republika poukazuje na list spolocnosti EDF z 31. októbra 1995 (príloha A-7-23 k zalobe, dalej len "list z 31. októbra 1995"), zaslaný ministrovi rozpoctu, ktorým bola predlozená okrem iného príloha s názvom "Návrh restrukturalizácie súvahy spolocnosti EDF", ktorý podla jej názoru preukazuje, ze Francúzskej republike islo predovsetkým o skutocnú návratnost spolocnosti EDF a zlepsenie financného obrazu tejto spolocnosti. 216 Komisia tieto tvrdenia odmieta. b) Posúdenie Vseobecným súdom 217 EDF v podstate tvrdí, ze Komisia tým, ze vylúcila uplatnitelnost kritéria súkromného investora z dôvodu, ze Francúzska republika prijala dané opatrenie na základe úvah vychádzajúcich z jej postavenia ako akcionára, a súcasne úvah vychádzajúcich z jej postavenia ako orgánu verejnej moci, sa dopustila nesprávneho právneho posúdenia a zároven nezohladnila skutkové okolnosti a rozlicné dokumenty, ktoré jej boli predlozené. 1) O údajnom nesprávnom právnom posúdení 218 EDF jednak tvrdí, ze je pravda, ze Francúzska republika preskúmala dôsledky restrukturalizácie súvahy spolocnosti na budúci výber daní, no toto preskúmanie uskutocnila paralelne a osobitne od preskúmania dôsledkov tejto operácie týkajúcich sa odmenovania Francúzskej republiky. Dalej sa domnieva, ze Komisia sa mala obmedzit na preskúmanie toho, ci by súkromný investor uskutocnil porovnatelnú investíciu s ohladom na jej návratnost bez toho, aby zohladnil úvahy týkajúce sa danového hladiska, ktoré mohla Francúzska republika preskúmat osobitne, ak by zohladnil len okolnosti súvisiace s definíciou opatrenia a postavením jeho autora, to znamená v predmetnom prípade rekapitalizáciu, o ktorej rozhodol stát v postavení akcionára. Dané kritérium totiz existuje na to, aby umoznilo rozlísit medzi rozhodnutiami, ktoré stát môze prijat ako investor, a rozhodnutiami, ktoré môze prijat ako orgán verejnej moci, pricom prípadná existencia obidvoch druhov úvah popri sebe nemôze viest k popretiu jeho uplatnitelnosti. Okrem toho podla názoru spolocnosti EDF z judikatúry vyplýva, ze to, ako môze stát subjektívne vnímat ním realizované opatrenie, je irelevantné, a ze z toho vyplýva, ze aj za predpokladu, ze by Francúzska republika jasne nerozlisovala medzi úvahami týkajúcimi sa danového hladiska a úvahami týkajúcimi sa investicného hladiska, co tak nie je, táto okolnost je v kazdom prípade irelevantná na úcely analýzy, ktorú bolo potrebné vykonat v predmetnom prípade. 219 Predovsetkým treba pripomenút, ze sporné opatrenie tvorí vzdanie sa zo strany Francúzskej republiky zdanenia práv zadávatela koncesie, to znamená rezerv na obnovu pouzívaných spolocnostou EDF, pri ich preradení na kapitál. 220 Francúzska republika v priebehu správneho konania tvrdila, ze dan, ktorej sa vzdala, predstavuje dodatocnú kapitálovú dotáciu, ze tak konala v postavení akcionára spolocnosti EDF a ze preto bolo opodstatnené uplatnit kritérium súkromného investora. 221 Po prvé so zretelom na body 80 a 81 rozsudku vo veci C-124/10 P, pripomenuté v bode 50 vyssie, treba rozlisovat stát ako akcionára a stát ako orgán verejnej moci, pricom uplatnitelnost kritéria súkromného investora závisí od toho, ze k poskytnutiu výhody spolocnosti doslo zo strany státu v jeho postavení akcionára, a nie v jeho postavení orgánu verejnej moci. 222 Vzhladom na uvedené v súlade s bodmi 82 a 83 rozsudku vo veci C-124/10 P, kedze Francúzska republika sa v priebehu správneho konania odvolávala na kritérium súkromného investora, bolo jej úlohou jednoznacne a na základe objektívnych a overitelných skutocností preukázat, ze realizované opatrenie vychádzalo z postavenia akcionára, pricom z týchto skutocností musí jasne vyplývat, ze predtým alebo súbezne s poskytnutím výhody, to v prejednávanej veci znamená vzdaním sa výberu dane pri preradení práv zadávatela koncesie na kapitálovú dotáciu, prijala rozhodnutie uskutocnit prostredníctvom tohto opatrenia investíciu v spolocnosti EDF. 223 Navyse v súlade s bodom 84 rozsudku vo veci C-124/10 P, Francúzska republika s cielom preukázat ekonomickú povahu svojho úkonu mohla Komisii predlozit dokumenty, z ktorých by vyplývalo, ze toto rozhodnutie bolo zalozené na ekonomickom posúdení porovnatelnom s tým, ktoré by vykonal za okolností daného prípadu racionálny súkromný investor nachádzajúci sa v situácii, ktorá je co najblizsia situácii Francúzskej republiky, predtým, ako by pristúpil k uvedenej investícii, na úcely urcenia budúcej návratnosti takejto investície. 224 Tieto dokumenty musia byt datované pred prijatím sporného opatrenia. Podla bodu 85 rozsudku vo veci C-124/10 P totiz ekonomické posúdenia vykonané po poskytnutí uvedenej výhody retrospektívne konstatovanie efektívnej rentability investície vykonanej dotknutým clenským státom alebo neskorsie odôvodnenia výberu naozaj prijatého postupu nemôzu postacovat na preukázanie, ze tento clenský stát prijal predtým alebo súbezne s poskytnutím ekonomickej výhody takéto rozhodnutie ako akcionár. 225 Okrem toho podla bodu 86 rozsudku vo veci C-124/10 P ak dotknutý clenský stát predlozí Komisii prvky pozadovanej povahy, prinálezí jej vykonat celkové posúdenie, zohladniac okrem prvkov poskytnutých týmto clenským státom aj akýkolvek iný prvok relevantný v predmetnom prípade, ktorý jej umozní urcit, ci predmetné opatrenie vyplýva z postavenia akcionára, alebo z postavenia orgánu verejnej moci uvedeného clenského státu. Konkrétne môze byt v tejto súvislosti relevantná povaha a predmet tohto opatrenia, kontext, do ktorého patrí, ako aj sledovaný ciel a pravidlá, ktorým uvedené opatrenie podlieha. 226 V prejednávanej veci Francúzska republika a EDF dorucili Komisii rozlicné dokumenty s cielom preukázat, ze realizované opatrenie vychádzalo z postavenia Francúzskej republiky ako akcionára. 227 Komisia v podstate usudzovala, ze dokumenty, ktoré jej dorucili Francúzska republika a EDF, jednoznacne nepreukázali, ze Francúzska republika tým, ze sa vzdala výberu dane pri preradení práv zadávatela koncesie na kapitálovú dotáciu, prijala rozhodnutie uskutocnit investíciu (pozri najmä odôvodnenia 128 az 131, 138 a 139 napadnutého rozhodnutia). 228 Komisia totiz vykonala posúdenie vsetkých dokumentov, ktoré jej boli poskytnuté, pricom okrem dokumentov predlozených Francúzskou republikou zohladnila aj relevantné dokumenty dorucené spolocnostou EDF, s cielom stanovit, ci sporné opatrenie vychádzalo z postavenia akcionára alebo z postavenia Francúzskej republiky ako orgánu verejnej moci, a predovsetkým preskúmala povahu a predmet tohto opatrenia, kontext, do ktorého patrí, ako aj sledovaný ciel a pravidlá, ktorým uvedené opatrenie podlieha (pozri odôvodnenie 145 a nasl. napadnutého rozhodnutia), a to následne na to, ako predbezne preskúmala dalsie dokumenty, ktoré jej boli dorucené. 229 Komisia sa teda nedopustila ziadneho nesprávneho právneho posúdenia v spôsobe, akým uplatnila podmienky upravujúce uplatnitelnost kritéria súkromného investora. 230 Tvrdenie, ktoré zastáva EDF a Francúzska republika, podla ktorého sa Komisia mala obmedzit na preskúmanie toho, ci by súkromný investor uskutocnil porovnatelnú investíciu s ohladom na jej návratnost bez toho, aby zohladnil úvahy týkajúce sa danového hladiska, ktoré údajne mohol stát preskúmat "osobitne", ak by zohladnil len okolnosti súvisiace s definíciou opatrenia a postavením jeho autora, to znamená v predmetnom prípade rekapitalizáciu, o ktorej rozhodol stát vo svojom postavení ako akcionár, totiz vychádza z nesprávneho výkladu bodov 80 az 86 rozsudku vo veci C-124/10 P. 231 Komisia totiz nemôze neprihliadnut na skutocnosti, z ktorých by bola zrejmá existencia úvah orgánu verejnej moci, a preskúmat iba tie skutocnosti, ktoré by podporovali tézu prípadnej investície. Takýto prístup by znamenal nerespektovanie potreby posúdit vsetky relevantné skutocnosti s cielom posúdit, ci predmetné opatrenie vychádza z postavenia akcionára alebo postavenia clenského státu ako orgánu verejnej moci, medzi ktoré patria najmä kontext a povaha sporného opatrenia. 232 Samozrejme nie je vylúcené, aby úvahy orgánu verejnej moci mohli prípadne existovat popri úvahách akcionára, no tieto úvahy v kazdom prípade nemôzu mat vplyv na posúdenie otázky, ci by rovnaké opatrenie prijal za bezných trhových podmienok súkromný investor nachádzajúci sa v situácii co mozno najblizsej situácii státu. Zohladnia sa totiz len výhody a povinnosti spojené so situáciou státu v postavení akcionára, pricom sú vylúcené tie výhody a povinnosti, ktoré sú spojené s jeho postavením ako orgánu verejnej moci (rozsudok vo veci C-124/10 P, bod 79). 233 V prejednávanej veci ani Francúzska republika, ani EDF nepreukázali, ze pred poskytnutím sumy zodpovedajúcej sume dane, ku ktorej vzdaniu sa doslo pri preradení práv zadávatela koncesie na kapitálovú dotáciu, alebo súbezne s poskytnutím tejto sumy Francúzska republika prijala rozhodnutie vykonat prostredníctvom skutocne realizovaného opatrenia investíciu, ani ze takéto rozhodnutie bolo prijaté na základe predchádzajúcich ekonomických posúdení, porovnatelných s tými, ktoré by vykonal za okolností daného prípadu racionálny súkromný investor nachádzajúci sa v situácii, ktorá je co najblizsia situácii uvedeného clenského státu, predtým, ako by pristúpil k uvedenej investícii, na úcely urcenia budúcej návratnosti takejto investície (pozri v tomto zmysle rozsudok vo veci C-124/10 P, body 83, 84 a 104). 234 Ak je zrejmé, ze takéto úvahy akcionára neexistujú, Komisia musí odmietnut uplatnitelnost kritéria súkromného investora. 235 Tento záver nie je spochybnený argumentáciou uvádzanou spolocnostou EDF, týkajúcou sa rozsudku z 24. októbra 2013, Land Burgenland a i./Komisia ([63]C-214/12 P, C-215/12 P a C-223/12 P, [64]EU:C:2013:682), ktorá sa totiz ukazuje ako irelevantná, kedze úvahy, ktoré Súdny dvor rozvíja v bode 52 tohto rozsudku, sa týkajú konkrétne uplatnenia, a nie uplatnitelnosti kritéria súkromného investora, a nemôzu teda odôvodnovat, aby sa na úcely analýzy uplatnitelnosti daného kritéria vzali do úvahy len úvahy akcionára. 236 Tento záver nie je spochybnený ani tvrdeniami spolocnosti EDF, ktoré táto zakladá na rozhodnutí Komisie C(2015) 4569 final zo 7. júla 2015, týkajúcom sa predpokladanej pomoci v prospech spolocnosti Altrad. 237 Jednak totiz predmetné opatrenie vo veci, v ktorej bolo vydané predmetné rozhodnutie, bolo priamym upísaním základného imania spolocnosti Altrad prostredníctvom strategického investicného fondu, spojené s opciou na dodatocnú sumu a to, ze táto operácia predstavovala investíciu, Komisia nespochybnila. 238 Po druhé, aj za predpokladu, ze by dané operácie boli porovnatelné, nic to nemení na skutocnosti, ze pojem státna pomoc je objektívnym pojmom, ktorý predpokladá, aby na to, aby opatrenie bolo mozné povazovat za pomoc, musí byt toto opatrenie spôsobilé ovplyvnovat obchod medzi clenskými státmi a skreslovat alebo hrozit skreslením hospodárskej sútaze, co sa posudzuje ku dnu, ku ktorému Komisia prijme svoje rozhodnutie, a co závisí iba od otázky, ci opatrenie státu zveruje výhodu jednému alebo urcitým podnikom alebo nie. Rozhodovacia prax Komisie v danej oblasti, v prípade ktorej sa úcastníci konania nezhodujú, sa teda nemôze povazovat za rozhodujúcu (pozri rozsudok zo 4. marca 2009, Associazione italiana del risparmio gestito et Fineco Asset Management/Komisia, [65]T-445/05, [66]EU:T:2009:50, bod [67]145 a citovanú judikatúru; pozri tiez v tomto zmysle rozsudok z 20. mája 2010, Todaro Nunziatina & C., [68]C-138/09, [69]EU:C:2010:291, bod [70]21). 239 Tento záver nie je spochybnený ani tvrdeniami, ktoré EDF uvádza v nadväznosti na vydanie rozsudku Frucona Kosice a podla ktorých je "subjektívne vnímanie" daného opatrenia zo strany Francúzskej republiky irelevantné, co vedie k tomu, ze prípadná neexistencia jasného rozlisovania medzi úvahami akcionára a úvahami orgánu verejnej moci pri prijatí sporného opatrenia nemá nijaké dôsledky. 240 Pokial totiz ide o dopad rozsudku Frucona Kosice, treba pripomenút, ze podla tohto rozsudku kritérium veritela alebo súkromného investora nepredstavuje výnimku, ktorá by sa uplatnovala len na ziadost clenského státu, ked sú splnené prvky tvoriace pojem státna pomoc nezlucitelná so spolocným trhom, uvedený v clánku 107 ods. 1 ZFEÚ. Toto kritérium totiz za predpokladu, ze je uplatnitelné, sa nachádza medzi prvkami, ktoré je Komisia povinná zohladnit na preukázanie existencie takej pomoci (rozsudok Frucona Kosice, bod 23, a rozsudok vo veci C-124/10 P, bod 103). 241 Preto ked sa zdá, ze kritérium súkromného veritela by mohlo byt uplatnitelné, Komisii prislúcha preskúmat tento predpoklad nezávisle od akejkolvek ziadosti v tomto zmysle zo strany dotknutého clenského státu, a teda nic nebráni tomu, aby sa príjemca pomoci mohol odvolávat na uplatnitelnost tohto kritéria (pozri v tomto zmysle rozsudok Frucona Kosice, body 25 a 26). 242 Súdny dvor napokon spresnil, ze v týchto dvoch spomínaných prípadoch, v ktorých sa clenský stát na kritérium súkromného investora neodvoláva, východiskom, na základe ktorého sa urcí, ci sa má uplatnit toto kritérium, musí byt hospodárska povaha konania clenského státu, a nie to, ako si tento stát subjektívne myslel, ze koná, alebo aké alternatívne postupy tento stát zvázil pred prijatím predmetného opatrenia (pozri v tomto zmysle rozsudok Frucona Kosice, body 12 a 27). 243 Súdny dvor naopak rozhodol, ze ak sa clenský stát v priebehu správneho konania na kritérium súkromného investora odvoláva, prinálezí mu v prípade pochybností preukázat jednoznacným spôsobom a na základe objektívnych a overitelných skutocností, ze vykonané opatrenie vyplýva z jeho postavenia ako akcionára, pricom z týchto skutocností musí jasne vyplývat, ze dotknutý clenský stát prijal predtým alebo súbezne s poskytnutím ekonomickej výhody rozhodnutie uskutocnit prostredníctvom naozaj vykonaného opatrenia investíciu do ovládaného verejného podniku (pozri v tomto zmysle rozsudok vo veci C-124/10 P, body 82 a 83). 244 Na druhej strane ekonomické posúdenia vykonané po poskytnutí uvedenej výhody, retrospektívne konstatovanie efektívnej rentability investície vykonanej dotknutým clenským státom alebo neskorsie odôvodnenia výberu naozaj prijatého postupu nemôzu postacovat na preukázanie, ze tento clenský stát prijal predtým alebo súbezne s poskytnutím ekonomickej výhody takéto rozhodnutie ako akcionár (pozri v tomto zmysle rozsudok vo veci C-124/10 P, body 85 a 104). 245 Okrem toho, ako bolo pripomenuté v bode 232 vyssie, na úcely posúdenia otázky, ci by to isté opatrenie bolo prijaté za bezných trhových podmienok súkromným investorom nachádzajúcim sa v situácii co najblizsej situácii státu, sa zohladnia len výhody a povinnosti spojené so situáciou státu v postavení akcionára, pricom sú vylúcené tie výhody a povinnosti, ktoré sú spojené s jeho postavením ako orgánu verejnej moci (rozsudok vo veci C-124/10 P, bod 79). 246 S cielom posúdit, ci bolo kritérium súkromného investora v predmetnom prípade skutocne uplatnitelné, je teda úlohou Komisie preskúmat, ci Francúzska republika jednoznacne a na základe objektívnych, overitelných a aktuálnych skutocností preukázala, ze realizované opatrenie vychádzalo z jej postavenia akcionára a ci Francúzska republika na tento úcel uviedla skutocnosti, z ktorých jasne vyplýva, ze predtým alebo súbezne s poskytnutím výhody a na základe vyzadovaného ekonomického posúdenia návratnosti, prijala rozhodnutie uskutocnit prostredníctvom naozaj vykonaného opatrenia investíciu do spolocnosti EDF. 247 Treba konstatovat, ze práve to je preskúmanie, ktoré Komisia vykonala v bodoch 126 az 154 napadnutého rozhodnutia. 248 Argumentáciu spolocnosti EDF, ktorú podporuje Francúzska republika, teda nemozno akceptovat. 249 Napokon, ako nepodlozené treba odmietnut aj tvrdenie spolocnosti EDF, podla ktorého sa Komisia oprela len o "prelínanie sa" úvah akcionára a orgánu verejnej moci, ked vyhlásila, ze kritérium súkromného investora nie je uplatnitelné. 250 Práve v dôsledku celkového posúdenia a po preskúmaní kazdého z dokumentov, ktoré by mohli byt relevantné, totiz Komisia dospela k záveru, ze dané opatrenie nepredstavovalo investíciu zo strany Francúzskej republiky, vzhladom na neexistenciu úvah akcionára zistenej na základe objektívnych, overitelných a aktuálnych skutocností, tak ako ich vyzaduje Súdny dvor v bodoch 82 az 85 rozsudku vo veci C-124/10 P. 251 Argumentácia spolocnosti EDF a Francúzskej republiky zalozená na nesprávnom právnom posúdení, ktorého sa dopustila Komisia, sa preto musí odmietnut. 2) O údajných skutkových pochybeniach 252 EDF tvrdí, ze mnohé dokumenty, konkrétne dokumenty c. 23 az 25 (príloha A-7-23 az A-7-25), ktoré prilozila k svojim pripomienkam doruceným Komisii v júli 2013, preukazujú, ze dopady plánovanej restrukturalizácie jej súvahy na nou dlznú dan boli preskúmané paralelne, no osobitne od dôsledkov na odmenovanie státu ako akcionára, a ze tieto dokumenty nepotvrdzujú ziadne prelínanie sa úvah, ktorými sa Francúzska republika riadila, pokial ide o danové hladisko a investicné hladisko. Francúzska republika tiez uvádza, ze rozlicné dokumenty, ktoré dorucila Komisii, preukazujú, ze sa pri prijatí predmetného opatrenia opierala predovsetkým o úvahy akcionára. 253 Treba predovsetkým zdôraznit, ze spomedzi dokumentov uvádzaných spolocnostou EDF a Francúzskou republikou sa v ziadnom z dokumentov predchádzajúcich odpovedi Francúzskej republiky Komisii v roku 2002 nespomína, ze z práv zadávatela koncesie, to znamená z rezerv, ktoré boli pouzité spolocnostou EDF, sa má pri ich preradení na kapitálovú dotáciu zaplatit dan a a fortiori ani to, ze vzdanie sa výberu dane by sa malo povazovat za dodatocnú investíciu do kapitálu spolocnosti EDF, ako to Komisia uvádza v odôvodneniach 128 a 129 napadnutého rozhodnutia. 254 Pokial ide o dokumenty spomenuté spolocnostou EDF, ktoré údajne preukazujú neexistenciu prelínania sa úvah súvisiacich s danou s úvahami súvisiacimi s odmenou pre stát, treba uviest toto. 255 Prílohu A-7-23 zaloby tvorí list z 31. októbra 1995, ktorý bol zaslaný o nieco skôr nez dva roky pred prijatím zákona c. 97-1026 ministerstvu rozpoctu a ktorý obsahuje dve prílohy, konkrétne trojstranový dokument s názvom "Návrhy restrukturalizácie súvahy spolocnosti EDF" a tabulku s názvom "Návrh vývoja súvahy spolocnosti EDF". 256 Uvedený trojstranový dokument prilozený k listu z 31. októbra 1995 obsahuje tri body, ktoré vo vseobecnosti rozoberajú "restrukturalizáciu vlastného kapitálu v pasívach súvahy", a konkrétne preradenie práv zadávatela koncesie na kapitál, "prispôsobenie záväzkov z koncesií pre ,miestne samosprávy`, pokial ide o koncesie [na úcely verejnej distribúcie]" a napokon "vyrovnanie záporného stavu úctovnej polozky prenesený výsledok hospodárenia minulých rokov". 257 Bod 1.1 predmetného dokumentu sa týka "preradenia práv zadávatela koncesie, kde zadávatelom koncesie je stát, a s tým spojených rezerv na obnovu na kapitál". Zmienuje sa v nom návrh "kapitalizovat spolocnost EDF... transformáciou práv zadávatela koncesie RAG a príslusnej rezervy na obnovu na kapitál", pricom táto "operácia vedie k návratu k úctovnej analýze spred roka 1987". 258 Bod 1.2 predmetného dokumentu, s názvom "Konsolidácia kapitálových dotácií na kapitál spolocnosti EDF" uvádza, ze "[konsolidácia kapitálových dotácií] by posilnovala povahu ,vkladu akcionára`, ktorú majú tieto v sebe obsiahnutú", pokial by mali "charakter zvýsenia základného imania", hoci ich výnos z roku 1956 prirovnáva skôr k pôzicke, z ktorej plynie úrok". 259 Bod 1.3 predmetného dokumentu sa týka "dôsledkov týchto dvoch opatrení" a uvádza, ze predstavujú "tieto dve výhody": - "cielom státu by mohla byt skutocná rentabilita spolocnosti EDF v podobe dividendy zalozenej na kapitále spolocnosti, to znamená zo súm povazovaných za vklad akcionára. Pokial ide o konsolidáciu na kapitál, ukoncili by kontroverziu, ktorá nasledovala po danovej kontrole z roku 1982, pokial ide o to, ci má ich odmena charakter ,dividendy` alebo ,úroku`"; - "EDF by zlepsila svoj financný obraz, ak by prezentovala kapitál vo výske priblizne 85 [miliárd FRF] (oproti 2,6 [miliardám FRF] v súcasnosti) a cistú hodnotu vo výske 80 [miliárd FRF] (oproti 19,9 [miliardám FRF] v súcasnosti), pred zohladnením opatrení, ktorých cielom je znízenie záporného stavu úctovnej polozky prenesený výsledok hospodárenia minulých rokov. Tieto preradenia sú okrem toho reakciou na kritiky Dvora audítorov, ktorý upiera charakter skutocnej koncesie koncesiám státu". 260 Jednak treba uviest, ze otázka "vkladu do imania", ktorá bola zmienená práve v liste z 31. októbra 1995, sa v kazdom prípade netýka vzdania sa splatnej dane z práv zadávatela koncesie, ktorá sa v nom vôbec nerozoberá. 261 Dalej treba uviest, ze úvahy z úctovného a danového hladiska a z hladiska akcionára popri sebe s úzkymi väzbami existujú v trojstranovom dokumente prilozenom k listu z 31. októbra 1995, ktorý navyse neobsahuje ziadne hodnotenie, ba ani posúdenie rentability preradenia práv zadávatela koncesie na kapitál. 262 Príloha A-7-24 zaloby je dvojstranovou internou správou spolocnosti EDF zo 7. decembra 1995 s názvom "Pôvod, obsah a dôsledky návrhov restrukturalizácie súvahy spolocnosti EDF" (dalej len "interná správa zo 7. decembra 1995"). 263 Po tom, co sa v prvej casti internej správy zo 7. decembra 1995 pripomenuli kontroly francúzskeho Dvora audítorov a ich dopad na rezervy na obnovu a preverenie vykonané danovým úradom v roku 1994, a následne sa v druhej casti v troch zarázkach pripomenuli ciele návrhov restrukturalizácie pasív súvahy spolocnosti EDF, predlozených ministerstvu, sa v uvedenej správe spomína "dvojfázový postup" navrhovaný spolocnostou EDF: jednak restrukturalizácia jej súvahy, co znamená najmä ozdravenie "financných vztahov medzi spolocnostou EDF a [Francúzskou republikou]. Cielom Francúzskej republiky by potom mohla byt skutocná rentabilita spolocnosti EDF v podobe dividendy nachádzajúcej svoje opodstatnenie v kapitále danej spolocnosti". Dalej by islo o "vyjasnenie úctovnej prezentácie koncesií na úcely verejnej distribúcie". 264 Znova treba konstatovat, ze rentabilita preradenia práv zadávatela koncesie na kapitál je spomenutá v internej správe zo 7. decembra 1995o bez akéhokolvek posúdenia, a ze v ziadnom prípade sa v nej nespomína vzdanie sa výberu dane z uvedených práv zadávatela koncesie. 265 Aj za predpokladu, ze by sa interná správa zo 7. decembra 1995 mohla povazovat za osobitnú a "paralelnú" analýzu dopadov rekapitalizácie spolocnosti EDF, táto správa nemá nijaký význam, pokial ide o preskúmanie sporného opatrenia, a predstavuje indíciu týkajúcu sa kontextu, v ktorom bolo toto opatrenie prijaté. 266 Navyse treba konstatovat, ze interná správa zo 7. decembra 1995, ktorej obsah je v konecnom dôsledku podobný obsahu listu z 31. októbra 1995, nesvedcí o nic viac nez tento list o podrobnej analýze úvah akcionára o odmene alebo rentabilite, ktorá by bola uskutocnená státom alebo pre stát s perspektívou rekapitalizácie spolocnosti EDF. 267 Napokon prílohou A-7-25 zaloby je list z 10. apríla 1997 zaslaný spolocnostou EDF vedúcemu kancelárie na ministerstve financií (dalej len "list z 10. apríla 1997"), ktorý obsahuje jednostranovú prílohu, predstavenú v schematickej podobe, s názvom "Prognostické hypotézy vyplácania odmeny pre stát na roky 1997 a 1998". 268 Hoci list z 10. apríla 1997 môze predstavovat ukazovatel minimalistického predstavenia odmeny, ktorá môze byt vyplácaná Francúzskej republike, aj tak treba konstatovat, ze toto predstavenie je súcasne a v plnom rozsahu zalozené na danových ukazovateloch, ktoré by vyplývali z platieb, ktoré by boli uskutocnené v prospech Francúzskej republiky. 269 Preto ak by sa zohladnil iba jeden riadok z dvoch, platí, ze list z 10. apríla 1997 nemozno vnímat ako osobitnú a "paralelnú" analýzu odmenovania státu ako akcionára, tak ako to tvrdí EDF. 270 Dokumenty uvádzané spolocnostou EDF preto nesvedcia o osobitnej a autonómnej analýze úvah Francúzskej republiky v jej postavení akcionára, týkajúcich sa sporného opatrenia, a rovnako ani v rozpore s tým, co tvrdí EDF, nepreukazujú neexistenciu prelínania sa úvah súvisiacich s danou a úvah súvisiacich s odmenou pre Francúzsku republiku. 271 Pokial ide dalej o skutocnosti uvádzané Francúzskou republikou, treba poznamenat, ze táto poukazuje jednak na tabulku uvedenú v prílohe 11 k vyjadreniu vedlajsieho úcastníka konania, predstavujúcu takmer identickú reprodukciu citácií a komentárov, ktoré mozno cítat v tabulke uvedenej v prílohe 10 k uvedenému vyjadreniu, predlozenej na podporu tvrdení uvádzaných v rámci prvej casti druhého hlavného zalobného dôvodu, pricom ide o tabulku, v ktorej sú citované výnatky z rozlicných dokumentov, a dalej na viaceré z týchto dokumentov uvedených v tomto vyjadrení, spomenutých "ako príklady". 272 Medzi tieto dokumenty, ktoré sú uvádzané ako príklad, patrí v prvom rade dodávatelská zmluva. 273 Treba konstatovat, ze v dodávatelskej zmluve úvahy orgánu verejnej moci nielenze existujú popri úvahách akcionára a v úzkom vztahu s nimi, ale predovsetkým a zjavne v nej dominujú. 274 Úvahy orgánu verejnej moci, ktoré sú prítomné v dodávatelskej zmluve, sa okrem iného týkajú realizácie energetickej politiky státu, potreby zabezpecit bezpecnost zásobovania pri respektovaní zivotného prostredia a s najnizsími nákladmi, ako aj kvalitné dodávanie spotrebitelovi bez ohladu na to, kde je usadený, podpory zamestnávania a ekonomickej cinnosti, solidárnych sluzieb pre tých najchudobnejsích, pozemkových úprav, sú vyjadrené v hlave I uvedenej zmluvy s názvom "Znovu potvrdit základné úlohy verejného podniku", ktorej tri sekcie nesú názvy "Pät úloh sluzby vo verejnom záujme, obnovených a posilnených", "Zúcastnovat sa na pozemkových úpravách a na solidarite" a "K novej právnej úprave energetického sektora". 275 V hlave II dodávatelskej zmluvy je vyjadrený ciel, ktorým je "pripravit dnes budúcnost spolocnosti", tým, ze sa zabezpecení jej rozvoj vo Francúzsku (prostredníctvom zlepsenia výkonov a prednostného pridelovania ziskov z produktivity na znízenie cien, prostredníctvom znízenia taríf, za predpokladu prispôsobenia struktúry týchto taríf, vztahu spolocnosti EDF s nezávislými výrobcami a prostredníctvom vývoja sluzieb prejavujúcim sa najmä vo vernostných programoch pre zákazníkov, lepsieho postavenia na trhoch s elektrickou energiou a na súvisiacich trhoch, a to s primeranými obchodnými prostriedkami, to znamená "obchodnou pomocou" vo výske 2,8 miliardy FRF), získavanie nových trhov v zahranicí (vo vztahu ku ktorým sa uvádza iba potreba zohladnit "návratnost investovaného vlastného kapitálu", pricom sa v tejto súvislosti neuvádzajú ziadne dalsie podrobnosti), prispenie na technologické inovácie a pokrok (výskum a vývoj, partnerstvo s francúzskymi podnikmi), ako aj "zapojenie celého podniku do rozvoja" (sekcia, v ktorej sa rozoberajú otázky týkajúce sa ludských zdrojov: riadenie ludských zdrojov, vzdelávanie, zlepsenie organizácie práce, jej bezpecnosti, politika odmenovania pracovníkov, sociálna kohézia, atd.). 276 Úvahy orgánu verejnej moci, ktoré sú prítomné v hlave II dodávatelskej zmluvy, tak existujú popri dost vseobecných úvahách, ktoré sú s nimi úzko spojené a ktoré sa týkajú budúceho vývoja podniku, no ktoré nemozno povazovat za úvahy akcionára, ktorých cielom je posúdit návratnost investície, a uz vôbec nie za investíciu uskutocnenú prostredníctvom realizácie sporného opatrenia. 277 Napokon v hlave III dodávatelskej zmluvy s názvom "Zasadit podnik do nového financného a institucionálneho rámca" sú postupne na troch stranách rozobraté tieto ciele: "stabilizovat vztah so státom ako akcionárom", "spravodlivo financovat úlohy vo vseobecnom záujme", "pripravit potrebné nástroje na vývoj právnej úpravy", "vytvorit zdroje na prípravu budúcnosti" a "postup kontroly cielov a záväzkov". 278 Na predmetných troch stranách sa iba dva odseky týkajú restrukturalizácie súvahy spolocnosti EDF, pricom iba v jednom z nich sa uvádza odmena pre Francúzsku republiku, a to prinajmensom tajomne. 279 Prvý odsek, z ktorého sa nedá vyvodit ziaden relevantný záver, je uvedený v úvodnej casti hlavy III dodávatelskej zmluvy a znie takto: "Súvaha spolocnosti EDF bude restrukturalizovaná s dvojakým cielom, ktorým je posilnit cistú hodnotu podniku a stabilizovat financný vztah medzi státom a podnikom na blízkych základoch vseobecného práva." 280 Druhý odsek, ktorý je uvedený v casti nazvanej "Stabilizovat vztah so státom ako akcionárom", patriacej do hlavy III dodávatelskej zmluvy, znie: "Odmena pre stát sa bude skladat z dvoch castí: - odmena plynúca z kapitálových dotácií, s úrokovou sadzbou vo výske 3 %, - dodatocná odmena rovnajúca sa 40 % cistého úctovného výsledku spolocnosti." 281 Treba uviest, ze v rámci tejto obmedzenej informácie o odmene pre Francúzsku republiku nie je v predmetných odsekoch ziadna zmienka o dodatocnej investícii vo výske sumy danovej pohladávky Francúzskej republiky, a rovnako ani o jej návratnosti. 282 Dodávatelská zmluva sa teda zdá byt absolútne irelevantná na úcely preukázania toho, ze odmena pre Francúzsku republiku a úvahy akcionára, nehovoriac ani o úvahách týkajúcich sa sporného opatrenia, boli analyzované autonómne a osobitne od úvah orgánu verejnej moci. 283 Druhým dokumentom, na ktorý poukazuje Francúzska republika, je výnatok z "Migaudovej správy" Národnému zhromazdeniu, prezentovanej s cielom prijat zákon c. 97-1026. 284 Prvá cast "Migaudovej správy" opisuje historické okolnosti obkolesujúce majetkový statút majetku uzívaného v rámci koncesie (zaradenie majetku pod koncesiu, úctovné dôsledky a postavenie Dvora audítorov), ktoré viedli k predstaveniu návrhu zákona. 285 Druhá cast "Migaudovej správy" prezentuje "opätovné úctovné spracovanie", povinnost ktorého ukladá stanovisko francúzskeho Dvora audítorov, pricom toto spracovanie si vyzaduje "zmeny vo financných vztahoch medzi státom a spolocnostou EDF". 286 V prvej podcasti "Migaudovej správy" sa vysvetlujú úctovné dôsledky, ktoré je potrebné vyvodit z uznania vlastníctva RAG, ako aj zmena struktúry vlastného kapitálu spolocnosti EDF, ktoré sú jeho dôsledkom: "protihodnota nepenazného majetku uzívaného v rámci koncesie, týkajúceho sa RAG, ktorá je zapísaná medzi vlastným kapitálom v kategórii ,Dalsí vlastný kapitál`, sa presúva do kategórie ,Vlastný kapitál`, tak aby sa zohladnil majetkový statút objektov". 287 V "Migaudovej správe" sú dalej opísané samotné úctovné pohyby, povinnost ktorých ukladá sporné opatrenie (ktoré sú uvedené v odôvodnení 28 a nasl. napadnutého rozhodnutia). 288 Pri tejto prílezitosti sa vsak vôbec nespomína vzdanie sa výberu dane z práv zadávatela koncesie. 289 Druhá podcast "Migaudovej správy" sa zaoberá zmenami vo financných vztahoch medzi Francúzskou republikou a spolocnostou EDF a uvádzajú sa v nej spôsoby odmenovania Francúzskej republiky v nadväznosti na úctovné zmeny, ku ktorým malo dôjst: "Táto odmena sa skladá z dvoch castí. Jednak je nou odmena za kapitálové dotácie v úrokovej sadzbe stanovenej kazdorocne medzirezortným výnosom. Tento výnos stanovuje hornú hranicu na 8 %. Od roku 1989 je stanovená na 5 %. Po druhé je to dodatocná odmena (,dividenda`), ktorá sa vypláca z výsledku po zdanení a fixnom úroku zariadenia. Jej sadzba je stanovená výnosom na základe výsledku predbezných odhadov. ... Kedze kapitálové dotácie predstavujú základ pre fixný úrok, ich zvýsenie, ku ktorému doslo na základe tohto clánku, by mohlo zvýsit sumu, ktorú má EDF vyplácat. V dodávatelskej zmluve na roky 1997 - 2000, podpísanej 8. apríla 1997, je tak upravená zmena ich podmienok odmenovania. Fixná úroková sadzba je stiahnutá na 3 % s cielom kompenzovat dôsledky úrokového základu. Rocná suma fixného úroku sa tak stiahne z 1816 miliónov [FRF] na 1522 miliónov [FRF]. Dodatocná odmena pre stát je stanovená na 40 % cistého úctovného výsledku spolocnosti. Napokon sa spresnuje, ze celková suma týchto dvoch zloziek nemôze byt vyssia nez 6 % kapitálových dotácií (to znamená strop vo výske 3044 miliónov [FRF] s ohladom na dotácie tak, ako vyplynú z tohto clánku)." 290 V "Migaudovej správe" sú dalej opísané danové dôsledky uskutocnených zmien. 291 V "Migaudovej správe" sa okrem iného uvádza: "Zvýsenie rezerv súvisiacich s koncesiou RAG v polozke prenesený výsledok hospodárenia minulých rokov by umoznilo naraz vyrovnat schodkový úctovný a danový výsledok hospodárenia z minulých rokov.. Jednak priame presunutie 38,5 miliardy [FRF] vedie ku kladnému stavu úctovnej polozky prenesený výsledok hospodárenia minulých rokov, a to vo výske 18,3 miliardy [FRF], cím dochádza k zvýseniu hodnoty cistých aktív, ktoré sú samy osebe zdanitelné danou [z príjmov právnických osôb]. Clánok 38-2 [Vseobecného danového zákonníka] totiz stanovuje, ze cistý zisk tvorí rozdiel medzi hodnotami cistých aktív ku dnu ukoncenia a ku dnu zaciatku úctovného obdobia. Vzhladom na to, ze ,cisté aktíva znamenajú to, co prevysuje hodnoty aktív z celkovej hodnoty, ktorá je v pasívach tvorená pohladávkami tretích osôb, odpismi a oprávnenými rezervami`, presunutie rezerv mechanicky spôsobuje zvýsenie cistého zisku. Dalej s cielom zohladnit poznámky Dvora audítorov o koncesiách ,týkajúcich sa hydraulických trojfázových elektrických prúdov...` a koncesiách ,na úcely verejnej distribúcie` uskutocní EDF úctovné úpravy, v dôsledku ktorých dôjde k znízeniu hodnoty jej danovej polozky prenesený výsledok hospodárenia minulých rokov o 14 miliárd [FRF]. V celkovom zúctovaní by tak polozka prenesený výsledok hospodárenia minulých rokov mala mat kladný stav, a to vo výske 3,4 miliárd [FRF]. Podla informácií poskytnutých ministerstvom hospodárstva, financií a priemyslu vásmu hlavnému spravodajcovi, dan z príjmov právnických osôb, ktorú bude musiet zaplatit verejnoprávne zariadenie [v dôsledku] týchto reforiem, je vo výske 3 miliárd [FRF] v roku 1997 a 2,5 miliárd [FRF] v roku 1998." 292 Treba konstatovat, ze rovnako ako v súvislosti s úctovnými úpravami, ani v súvislosti s danovými dôsledkami sa v "Migaudovej správe" nespomína vzdanie sa výberu dane z práv zadávatela koncesie pri ich preradení na kapitálovú dotáciu, pricom vsak podla odpovede zaslanej Francúzskou republikou Komisii v správe z 9. apríla 2002 aj táto pohladávka vyplýva zo zmeny v cistých aktívach. 293 Okrem toho je pravda, ze "Migaudova správa" obsahuje niekolko údajov o odmene, ktorú stát ocakával z rekapitalizácie spolocnosti EDF, pricom ide o odmenu nominálne znízenú v dôsledku operácie rekapitalizácie. Z tohto dokumentu vsak zjavne vyplýva, ze týchto niekolko údajov predstavuje iba mensiu cast úvah, ktoré viedli k prijatiu zákona c. 97-1026, pricom sú to hlavne úvahy verejného orgánu. 294 Napokon, nedá sa inak, nez poznamenat, ze obsah "Migaudovej správy" predstavuje základ odôvodnenia 23 a nasl. napadnutého rozhodnutia a ze tieto faktory posúdenia tak Komisiou boli zohladnené. 295 Tretím dokumentom uvádzaným Francúzskou republikou je list zo 4. apríla 1995. Ide o stvorstranový dokument, vrátane dokumentu, ktorý je k nemu prilozený, zaslaný spolocnosti EDF vedúcimi kancelárie ministrov hospodárstva, priemyslu, posty a telekomunikácií a zahranicného obchodu a rozpoctu, cielom ktorého je zaviest "pracovný program" na úcely predstavenia a prijatia opatrení, ktoré ukladá francúzsky Dvor audítorov, pokial ide o koncesie spolocnosti EDF. 296 Stát ako akcionár je v liste zo 4. apríla 1995 spomenutý len dvakrát a nezvycajne strucne: - na strane 1 prílohy k uvedenému listu, kde sa medzi cielmi pracovného programu uvádza: "je [súcasný systém]... v súlade so záujmami státu ako akcionára?", - na strane 3 uvedenej prílohy, kde sa rozoberajú rozsiahle témy, ktoré sú predmetom úvah a medzi ktoré patrí "problematika vlastníctva", pricom vo vztahu k tejto sa uvádza: "prípadne identifikovat zmeny, ktoré by bolo vhodné uskutocnit v súcasných ustanoveniach s cielom lepsie chránit záujmy státu ako akcionára s perspektívou prípadného otvorenia monopolov". 297 Dalsie obavy rozobraté v liste zo 4. apríla 1995 (ktorý sa napokon týka len pracovného programu, a nie jeho záverov) patria v skutocnosti hlavne do úvah orgánu verejnej moci a treba konstatovat, ze uvedený list nesvedcí o osobitnej a autonómnej analýze úvah akcionára. 298 Napokon posledný dokument, na ktorý poukazuje Francúzska republika, je list z 31. októbra 1995 a na úcely analýzy tohto dokumentu sa odkazuje na bod 168 a nasl. vyssie. 299 Okrem toho a bez toho, aby bolo potrebné sa vyjadrit k prípustnosti jednoduchého odkazu na tabulku uvedenú v prílohe k vyjadreniu vedlajsieho úcastníka konania, kde sú uvedené výnatky z dokumentov, z ktorých niektoré sú komentované, no ktoré sa v uvedenom vyjadrení nespomínajú, treba konstatovat, ze ziadna z citovaných castí ani ziaden z týchto komentárov neodkazuje na sporné opatrenie. 300 Výnatky z dokumentov, uvedené v bode 299 vyssie, sa vztahujú na kontext, v ktorom bolo sporné opatrenie prijaté, t. j. kontext, o ktorom sa ani netvrdí, ze by ho Komisia nevzala do úvahy, pricom Komisia sa pri jeho opise oprela najmä o uvedené dokumenty. 301 Navyse po precítaní výnatkov z dokumentov uvedených v bode 299 vyssie, ktoré figurujú v predmetnej tabulke, treba rovnako ako Komisia konstatovat, ze úvahy akcionára sú velmi sekundárne vo vztahu k úvahám orgánu verejnej moci. 302 Napokon tieto výnatky neobsahujú ani najmensie podrobné rozvedenie myslienky, pokial ide o úvahy akcionára, ktorých cielom by bolo posúdenie návratnosti investície, a uz vôbec nie investície uskutocnenej prostredníctvom realizácie sporného opatrenia. 303 Dokumenty uvádzané Francúzskou republikou tak o nic viacej nez dokumenty, na ktoré poukazuje EDF, nesvedcia o "osobitnej a autonómnej" analýze úvah státu v jeho postavení akcionára, a ani vôbec nepreukazujú neexistenciu prelínania sa úvah súvisiacich s danou s úvahami súvisiacimi s odmenou pre stát. 304 Na záver treba konstatovat, ze tretiu cast druhého hlavného zalobného dôvodu treba zamietnut. 6. O stvrtej casti a) Tvrdenia úcastníkov konania 305 EDF, podporovaná Francúzskou republikou, uvádza, ze Komisia sa mýli, ked usúdila, ze investicné rozhodnutie nebolo predmetom stúdií, odkazov, konkrétnych analýz alebo obchodného plánu, týkajúcich sa ziskovosti investície, pokial ide o sumu oslobodenia od dane, v dôsledku coho je tazké identifikovat úcinky danej investície v informáciách poskytnutých Francúzskom alebo spolocnostou EDF (odôvodnenie 130 napadnutého rozhodnutia). 306 Podla spolocnosti EDF je analýza Komisie zalozená na postuláte, podla ktorého je predmetné opatrenie jedine oslobodením od dane, ktoré ako uviedla v rámci prvého zalobného dôvodu, nie je opatrením, ktoré treba preskúmat. 307 Okrem toho úvaha Komisie, ktorá sa v podstate týka neexistencie formálneho obchodného plánu, zároven nemá právny základ, kedze jednak takýto plán nevyzaduje judikatúra Súdneho dvora alebo Vseobecného súdu a dalej takýto plán v kazdom prípade nie je potrebný vzhladom na to, ze Francúzska republika bola akcionárom so 100 % úcastou a podnik dokonale poznala, a ze v takejto situácii by ho nevyhotovoval ani súkromný investor. 308 Navyse úvaha Komisie, ktorá sa v podstate týka neexistencie formálneho obchodného plánu, je v rozpore so skutkovými okolnostami, pretoze rozlicné dokumenty vyhotovené in tempore non suspecto a poskytnuté v rámci pripomienok dorucených Komisii v roku 2013 predstavujú podstatu takéhoto plánovaného uvazovania. Jednoznacne sa v nich totiz uvádza, ze Francúzska republika mala za ciel uskutocnit investíciu do spolocnosti a ze vykonala pocetné analýzy a prognostické posúdenia. 309 Pokial ide o Francúzsku republiku, táto v danej súvislosti poukazuje na tabulku 3, ktorá je uvedená v prílohe 12 vyjadrenia vedlajsieho úcastníka konania a ktorá obsahuje rozlicné citácie z dokumentov, pricom k niektorým z nich sú pripojené komentáre, a zastavuje sa "ako pri príkladoch" pri troch z týchto dokumentov v uvedenom vyjadrení. 310 Francúzska republika v prvom rade poukazuje na list z 10. apríla 1997, ako aj na správu, ktorá je k nemu prilozená, s názvom "Prognostické hypotézy vyplácania odmeny pre stát na roky 1997 a 1998". Tento dokument preukazuje, ze Francúzska republika pozadovala od spolocnosti EDF analýzu vývoja odmeny pre stát a ze boli rozanalyzované a spresnené ekonomické posúdenia plánovanej restrukturalizácie s perspektívou prijatia predmetného opatrenia. 311 V druhom rade Francúzska republika spomína list riaditela financného a právneho oddelenia spolocnosti EDF z 9. februára 1996, zaslaný správnej rade spolocnosti EDF a obsahujúci prílohu s názvom "Restrukturalizácia súvahy spolocnosti EDF" (príloha A-7-30 k zalobe, dalej len "list z 9. februára 1996"), ktorý obsahuje ekonomické posúdenie restrukturalizácie súvahy spolocnosti EDF. 312 Napokon v tretom rade Francúzska republika cituje strategický plán na roky 1996 - 1998 (príloha A-7-34 k zalobe, dalej len "strategický plán"), ktorý stát údajne zohladnil pri prijatí predmetného opatrenia, pricom ide o taký druh plánu, ktorý sa vo vseobecnosti berie do úvahy pri uplatnení kritéria súkromného investora. 313 Komisia tieto tvrdenia odmieta. b) Posúdenie Vseobecným súdom 314 EDF, podporovaná Francúzskou republikou, v podstate tvrdí, ze po prvé analýza Komisie, uvedená v odôvodnení 130 napadnutého rozhodnutia, je zalozená na nesprávnom predpoklade, kedze sporné opatrenie nie je iba vzdaním sa výberu dane z rezerv na obnovu, ktoré EDF pouzila, po druhé, ze Komisia v predmetnom prípade nesprávne uviedla, ze je nutná existencia formálneho obchodného plánu, a po tretie, ze úvaha Komisie týkajúca sa neexistencie takéhoto formálneho obchodného plánu je v rozpore so skutkovými okolnostami, pretoze rozlicné súdobé dokumenty predstavujú podstatu uvedeného formálneho obchodného plánu. Francúzska republika v tejto súvislosti uvádza styri dokumenty, ktoré podla jej názoru preukazujú existenciu analýz a posúdení s cielom uskutocnit investíciu. 315 Bez dalsieho posudzovania treba odmietnut prvé tvrdenie uvádzané spolocnostou EDF, kedze sporné opatrenie je vzdaním sa výberu dane pri preradení práv zadávatela koncesie na kapitálovú dotáciu. 316 Rovnako treba odmietnut argumentáciu spolocnosti EDF zalozenú na tom, ze Komisia v predmetnom prípade nesprávne uviedla, ze je nutný formálny obchodný plán, kedze táto vychádza z nesprávneho výkladu napadnutého rozhodnutia. 317 Komisia totiz v napadnutom rozhodnutí v podstate konstatuje, ze neexistuje co i len najmensí súdobý dokument prezentujúci akékolvek posúdenie návratnosti údajnej investície, ktorú predstavuje vzdanie sa výberu dane z práv zadávatela koncesie. 318 Je pravda, ze existujú dokumenty, ktoré posudzujú, a to dost strucne, odmenu pre Francúzsku republiku, tak ako vyplynie z rekapitalizácie spolocnosti EDF, a teda rentabilitu tejto operácie, ale nic viac. 319 Hoci pritom rekapitalizácia spolocnosti EDF zarucene predstavuje kontext, do ktorého musí patrit posúdenie sporného opatrenia, nic to nemení na skutocnosti, ze podla rozsudku vo veci C-124/10 P bolo úlohou Francúzskej republiky uviest najmä "prvky, z ktorých vyplýva, ze toto rozhodnutie je zalozené na ekonomickom posúdení porovnatelnom s tým, ktoré by vykonal za okolností daného prípadu racionálny súkromný investor nachádzajúci sa v situácii, ktorá je co najblizsia situácii uvedeného clenského státu, predtým, ako by pristúpil k uvedenej investícii, na úcely urcenia budúcej rentability takejto investície", no "ekonomické posúdenia vykonané po poskytnutí uvedenej výhody, retrospektívne konstatovanie efektívnej rentability investície vykonanej dotknutým clenským státom alebo neskorsie odôvodnenia výberu naozaj prijatého postupu nemôzu postacovat na preukázanie, ze tento clenský stát prijal predtým alebo súbezne s poskytnutím ekonomickej výhody takéto rozhodnutie ako akcionár" (body 84 a 85 tohto rozsudku). 320 Komisia sa tak nedopustila nesprávneho právneho posúdenia, ked v odôvodnení 130 napadnutého rozhodnutia konstatovala, ze "je pre chýbajúce stúdie, odkazy alebo konkrétne analýzy ziskovosti investície v prípade sumy neodvedenej dane tazké identifikovat úcinky uvádzanej investície v informáciách poskytnutých [Francúzskou republikou] alebo spolocnostou EDF". 321 V zostávajúcej casti treba odmietnut argumentáciu uvádzanú spolocnostou EDF zalozenú na paralele, ktorú sa táto spolocnost snazí nacrtnút medzi prejednávanou vecou a rozsudkom z 25. júna 2015, SACE a Sace BT/Komisia ([71]T-305/13, [72]EU:T:2015:435), a to vzhladom na to, ze v tejto veci neexistencia podrobného plánu podniku zapadala do kontextu hospodárskej krízy. Je pravda, ze Vseobecný súd usúdil, ze v tejto situácii bolo potrebné zohladnit nemoznost spolahlivo a podrobne predvídat vývoj hospodárskej situácie a výsledky rôznych subjektov, ale aj tak rozhodol, ze "nemoznost vykonat podrobné a úplné predpovede nemôze oslobodit verejného investora od toho, aby vykonal primerané predchádzajúce hodnotenie rentability svojej investície porovnatelné s tým, ktoré by vykonal súkromný investor nachádzajúci sa v podobnej situácii v závislosti od dostupných a predvídatelných okolností". 322 Následne treba preskúmat dokumenty, o ktorých Francúzska republika tvrdí, ze predstavujú alebo obsahujú ekonomické posúdenia podobné tým, ktoré by si dal vyhotovit súkromný investor predtým, ako by pristúpil k realizácii sporného opatrenia s cielom posúdit jeho budúcu rentabilitu. 323 Po prvé Francúzska republika spomína list z 10. apríla 1997, ako aj správu, ktorá je k nemu prilozená a ktorá má názov "Prognostické hypotézy vyplácania odmeny pre stát na roky 1997 a 1998" (príloha A-7-25 k zalobe). 324 List z 10. apríla 1997, ktorý pozostáva z troch riadkov, sa obmedzuje len na zaslanie prílohy vedúcemu kancelárie ministerstva financií. Pokial ide o túto prílohu, táto na jednej strane schematicky predstavuje hypotézy vyplácania odmeny pre Francúzsku republiku, a to v piatich riadkoch, na konci ktorých je vzdy uvedené císlo pre kazdý daný rok: úctovný výsledok pred zdanením a dodatocná odmena, danový výsledok, odmena z kapitálových dotácií, dan z príjmov právnických osôb a dodatocné odmeny. 325 V liste z 10. apríla 1997 sa blizsie neuvádza nic, pokial ide o odmenu súvisiacu s právami zadávatela koncesie ani s danou teoreticky transformovanou na investíciu, ktorej sa Francúzska republika údajne vzdala. 326 Je teda potrebné konstatovat, ze list z 10. apríla 1997 je absolútne irelevantný, nepredstavuje a neobsahuje ekonomické posúdenia podobné tým, ktoré by si dal vyhotovit súkromný investor predtým, ako by pristúpil k realizácii sporného opatrenia s cielom posúdit jeho budúcu rentabilitu. 327 Francúzska republika dalej spomína list z 9. februára 1996, ktorý zahrna prílohu s názvom "Restrukturalizácia súvahy spolocnosti EDF" (príloha A-7-30 k zalobe), ktorá obsahuje ekonomické posúdenie restrukturalizácie súvahy spolocnosti EDF. 328 List z 9. februára 1996, ktorého autorom je riaditel financného a právneho oddelenia spolocnosti EDF, sa obmedzuje na to, ze predsedovi správnej rady spolocnosti EDF predkladá jednostranový "dokument obsahujúci súhrnné informácie", v ktorom sú zaznamenané informácie o "vyjednávaní so státom". 329 V "dokumente obsahujúcom súhrnné informácie", zaslanom listom z 9. februára 1996, sa pod hlavickou "Posilnit súvahu spolocnosti EDF" uvádza: "Prebiehajúca restrukturalizácia pozostáva z troch castí: - zaradenia kapitálových dotácií vlozených státom do kapitálu stricto sensu, - vclenenia vkladu uskutocneného státom (alebo na jeho úcet) do kapitálu v rámci koncesie RAG, ako aj rezerv vytvorených z dôvodu tejto koncesie. Touto operáciou by sa zmazal dost jemný rozdiel medzi vkladmi do kapitálu a vkladmi do koncesie zo strany státu, - vyrovnania záporného stavu úctovnej polozky prenesený výsledok hospodárenia minulých rokov, ktorý v súcasnosti zatazuje cistý stav spolocnosti EDF. Tieto opatrenia by mali umoznit posilnit financnú situáciu spolocnosti tým, ze sa kapitál zvýsi z 2,6 na 85 miliárd [FRF] a cistý stav z 20 na 90 miliárd [FRF], co je viac v pomere s jej aktívami, a prezentovat tak obraz porovnatelný s obrazom ostatných európskych výrobcov elektrickej energie. ... Tým, ze uz EDF vykazuje vlastný kapitál vo výske stovky miliárd [FRF] a ze vyjasnila opis svojich koncesií, tak táto spolocnost má súvahu lepsie odrázajúcu financný stav spolocnosti." 330 Práva zadávatela koncesie, rovnako ako ani vzdanie sa výberu dane pri ich zaradení do kapitálu sa v liste z 9. februára 1996 nespomínajú. 331 Treba teda konstatovat, ze list z 9. februára 1996 je absolútne irelevantný, nepredstavuje a neobsahuje ekonomické posúdenia podobné tým, ktoré by si dal vyhotovit súkromný investor predtým, ako by pristúpil k realizácii sporného opatrenia s cielom posúdit jeho budúcu rentabilitu. 332 Napokon Francúzska republika uvádza strategický plán, ktorý podla jej tvrdenia zohladnila pri prijatí predmetného opatrenia. Podla jej názoru sa takýto druh plánu vo vseobecnosti berie do úvahy pri uplatnení kritéria súkromného investora. 333 Strategický plán je 36-stranovým dokumentom, ktorý predstavuje smerovanie spolocnosti a úkony, ktoré sa majú uskutocnit az do roku 1998, pricom ide o zrejme o dokument urcený zamestnancom spolocnosti. 334 Strategický plán neobsahuje ziadnu zmienku ani o vzdaní sa výberu dane z práv zadávatela koncesie zo strany Francúzskej republiky, ani o právach zadávatela koncesie, ani o rezervách súvisiacich s koncesiou RAG, ani o majetkovom, úctovnom a danovom statúte RAG, ba dokonca ani o rekapitalizácii spolocnosti EDF, ktorá je predmetom zákona c. 97-1026. 335 Zdá sa teda, ze strategický plán je absolútne irelevantný, nepredstavuje a neobsahuje ekonomické posúdenia podobné tým, ktoré by si dal vyhotovit súkromný investor predtým, ako by pristúpil k realizácii sporného opatrenia s cielom posúdit jeho budúcu rentabilitu. 336 Napokon, a bez toho, aby bolo potrebné sa vyjadrit k prípustnosti jednoduchého odkazu na tabulku uvedenú v prílohe k vyjadreniu vedlajsieho úcastníka konania, kde sa uvádzajú výnatky z dokumentov, z ktorých niektoré sú komentované, no ktoré sa v uvedenom vyjadrení nespomínajú, treba konstatovat, ze ziadna z citovaných castí alebo komentárov uvedených v tabulke prezentovanej v prílohe 12 tohto vyjadrenia neodkazuje na sporné opatrenie. 337 V dôsledku uvedeného treba stvrtú cast druhého hlavného zalobného dôvodu zamietnut v celom rozsahu. 7. O piatej casti a) Tvrdenia úcastníkov konania 338 EDF, podporovaná Francúzskou republikou, v podstate tvrdí, pricom ide o posledné tvrdenie v rámci daného zalobného dôvodu, ze ako preukázali tvrdenia, ktoré uviedla na podporu svojich prvých dvoch hlavných zalobných dôvodov, Komisia postupovala nesprávne, ked v predmetnom prípade odmietla uplatnitelnost kritéria súkromného investora. Objektívna a nestranná analýza povahy a predmetu opatrenia, kontextu, do ktorého toto opatrenie patrí, ako aj sledovaného ciela a pravidiel, ktorým toto opatrenie podlieha, ju totiz mala priviest k záveru, ze dané kritérium je na predmetné opatrenie uplatnitelné. 339 Pokial ide o povahu a predmet predmetného opatrenia, ide o opatrenie rekapitalizácie spolocnosti EDF zo strany Francúzskej republiky, ktorá bola jediným akcionárom. 340 Pokial ide o kontext, v akom bolo dané opatrenie prijaté, tento bol jasne opísaný v bodoch 9 az 36 rozsudku vo veci T-156/04 a v roku 1997 sa vyznacoval perspektívou budúceho otvorenia európskeho trhu s elektrickou energiou hospodárskej sútazi. V tejto súvislosti bola pritom schopnost spolocnosti EDF reagovat na túto liberalizáciu a vyuzit medzinárodné investicné prílezitosti obmedzená stavom jej súvahy. 341 Pokial ide o sledovaný ciel, podla rozsudku vo veci T-156/04 (body 243 a 247), "cielom... zákona c. 97-1026 je restrukturalizovat súvahu EDF a zvýsit jej vlastné zdroje" a tento zákon sledoval "ciel, ktorým je rekapitalizácia spolocnosti EDF". 342 Napokon, pokial ide o pravidlá, ktorým dané opatrenie podlieha, vzhladom na to, ze toto opatrenie bolo rekapitalizáciou spolocnosti EDF, ktorej kapitál bol vymedzený zákonom, mohlo byt realizované jedine zákonom, co Vseobecný súd uznal v bode 252 svojho rozsudku vo veci T-156/04. 343 EDF prezentuje záver, ze Francúzska republika tým, ze prijala zákon c. 97-1026, ktorého cielom bola jej rekapitalizácia, Francúzska republika sa správala tak, ako by sa správal akcionár, co preukazujú súdobé dokumenty, ktoré boli dorucené Komisii, a Komisia mala uznat uplatnitelnost kritéria súkromného investora. 344 Komisia túto argumentáciu odmieta. b) Posúdenie Vseobecným súdom 345 EDF, podporovaná Francúzskou republikou, v podstate tvrdí, pricom ide o posledné tvrdenie v rámci daného zalobného dôvodu, ze ako preukázali tvrdenia, ktoré uviedla na podporu svojho prvého hlavného zalobného dôvodu a prvých styroch castí druhého hlavného zalobného dôvodu, Komisia postupovala nesprávne, ked v predmetnom prípade odmietla uplatnitelnost kritéria súkromného investora. Objektívna a nestranná analýza povahy a predmetu opatrenia, kontextu, do ktorého toto opatrenie patrí, ako aj sledovaného ciela a pravidiel, ktorým toto opatrenie podlieha, ju totiz mala priviest k záveru, ze dané kritérium je na predmetné opatrenie uplatnitelné. 346 Cielom argumentácie uvádzanej spolocnostou EDF a Francúzskou republikou je v skutocnosti dosiahnut konstatovanie, ze kritérium súkromného investora je uplatnitelné, a to len na základe skutocností týkajúcich sa povahy a predmetu daného opatrenia, kontextu, do ktorého toto opatrenie patrí, ako aj sledovaného ciela a pravidiel, ktorým uvedené opatrenie podlieha. 347 Z dôvodov vyjadrených v rámci prvých styroch castí druhého hlavného zalobného dôvodu vsak tieto skutocnosti na preukázanie uplatnitelnosti kritéria súkromného investora nestacia. EDF a Francúzska republika totiz neuviedli skutocnosti, ktorými by sa dalo jednoznacne preukázat, ze Francúzska republika predtým alebo súbezne s poskytnutím výhody, to v prejednávanej veci znamená vzdaním sa výberu dane pri preradení práv zadávatela koncesie na kapitálovú dotáciu, prijala rozhodnutie uskutocnit prostredníctvom tohto opatrenia investíciu v spolocnosti EDF a ze v case prijatia tohto rozhodnutia Francúzska republika tak, ako by to urobil súkromný investor, posúdila návratnost investície, ktorú predstavovalo poskytnutie takejto výhody spolocnosti EDF. 348 Piatu cast druhého hlavného zalobného dôvodu preto treba tiez zamietnut. 8. Záver k druhému hlavnému zalobnému dôvodu 349 V dôsledku uvedeného treba tento zalobný dôvod zamietnut v celom rozsahu. C. O tretom zalobnom dôvode uvádzanom primárne 350 Tretí hlavný zalobný dôvod je zalozený na porusení clánku 107 ZFEÚ z dôvodu rôznych pochybení, ktorých sa Komisia dopustila pri preskúmaní podmienok uplatnenia kritéria súkromného investora. 351 Treba vsak pripomenút, ze Komisia v napadnutom rozhodnutí usúdila, ze kritérium súkromného investora nie je v predmetnom prípade uplatnitelné a ze podmienky uplatnenia uvedeného kritéria analyzovala len subsidiárne. 352 Kedze EDF nepreukázala, ze Komisia postupovala nesprávne, ked vylúcila uplatnitelnost kritéria súkromného investora, a ze vzhladom na to je potrebné zamietnut druhý zalobný dôvod, tretí zalobný dôvod treba zamietnut ako neúcinný. D. O stvrtom hlavnom zalobnom dôvode 1. Tvrdenia úcastníkov konania 353 EDF tvrdí, ze Komisia tým, ze porusila svoju povinnost zohladnit vsetky relevantné skutocnosti na úcely analýzy danej výhody, co EDF preukázala v prvých troch hlavných zalobných dôvodoch, porusila tiez svoju povinnost odôvodnenia. V tejto súvislosti Komisii vytýka, ze bez vysvetlenia odmietla jednak dokumenty preukazujúce to, ze predmetné opatrenie nebolo údajným rozhodnutím nezdanit práva zadávatela koncesie, a jednak dokumenty objasnujúce metodológiu, ktorú bolo potrebné pouzit pri uplatnení kritéria súkromného investora. 354 Komisia túto argumentáciu odmieta. 2. Posúdenie Vseobecným súdom 355 Treba pripomenút, ze podla ustálenej judikatúry závisí rozsah povinnosti odôvodnenia od povahy sporného aktu a od kontextu, v ktorom bol prijatý. Z odôvodnenia musí jasne a jednoznacne vyplývat úvaha institúcie tak, aby sa na jednej strane umoznilo súdu Únie vykonat jeho preskúmanie zákonnosti a na druhej strane, aby sa umoznilo dotknutým osobám zistit dôvody prijatého opatrenia, aby tak mohli bránit svoje práva a overit, ci rozhodnutie je alebo nie je dôvodné. Nevyzaduje sa, aby v odôvodnení boli presne uvedené vsetky relevantné skutkové a právne okolnosti, kedze otázka, ci odôvodnenie aktu splna poziadavky clánku 296 druhého odseku ZFEÚ, sa má posudzovat nielen s ohladom na jeho znenie, ale tiez s ohladom na jeho kontext a vsetky právne predpisy upravujúce dotknutú oblast. Komisia najmä nie je povinná zaujat stanovisko ku vsetkým tvrdeniam, ktoré pred nou uvádzajú dotknuté osoby, ale stací, aby uviedla skutkový stav a právne úvahy, ktoré majú podstatný význam v struktúre rozhodnutia (pozri rozsudok zo 6. marca 2003, Westdeutsche Landesbank Girozentrale a Land Nordrhein-Westfalen/Komisia, [73]T-228/99 a T-233/99, [74]EU:T:2003:57, body [75]278 az [76]280). 356 EDF Komisii vytýka, ze v rozpore so svojou povinnostou odôvodnenia odmietla dokumenty, ktoré preukazovali, ze sporné opatrenie nebolo rozhodnutím nezdanit práva zadávatela koncesie. 357 Treba vsak konstatovat, ze Komisia v bodoch 23 az 35, 74 a 112 az 123 napadnutého rozhodnutia vysvetlila, z akých dôvodov na základe skutocností, ktoré jej oznámila Francúzska republika, a osobitne správy z 9. apríla 2002 (pozri odôvodnenie 35 uvedeného rozhodnutia), usúdil, ze vzdanie sa výberu dane z práv zadávatela koncesie pri ich preradení na kapitálovú dotáciu predstavovalo výhodu v prospech spolocnosti EDF. Toto rozhodnutie tak v tejto súvislosti nemá ziadnu vadu spocívajúcu v porusení povinnosti odôvodnenia. 358 EDF okrem toho Komisii vytýka, ze v rozpore so svojou povinnostou odôvodnenia odmietla dokumenty, ktoré objasnujú metodológiu, ktorú bolo potrebné zvolit pri uplatnení kritéria súkromného investora. 359 Vzhladom na to, ze preskúmanie podmienok uplatnenia kritéria investora bolo uskutocnené iba subsidiárne a ze Komisia sa v rámci toho, ako usúdila, ze uvedené kritérium v predmetnom prípade nie je uplatnitelné, nedopustila pochybenia, argumentáciu spolocnosti EDF je v tejto súvislosti potrebné vyhlásit za neúcinnú. 360 V dôsledku uvedeného je stvrtý hlavný zalobný dôvod potrebné zamietnut ako ciastocne nedôvodný a ciastocne neúcinný. E. O prvom zalobnom dôvode uvádzanom subsidiárne 361 Prvý zalobný dôvod uvádzaný subsidiárne je zalozený jednak na tom, ze urcitá pomoc sa mala povazovat za existujúcu pomoc, a jednak na porusení clánku 1 písm. b) bodu v) a clánku 15 ods. 1 nariadenia c. 659/1999. 1. Pripomenutie napadnutého rozhodnutia Podla odôvodnenia 215 napadnutého rozhodnutia: "Komisia sa tiez domnieva, v rozpore s tvrdením francúzskych orgánov, ze pravidlo premlcacej lehoty sa v danom prípade neuplatnuje. Je isté, ze spolocnost EDF vytvorila v období rokov 1987 - 1996 úctovné rezervy oslobodené od dane. Je vsak potrebné poznamenat, ze na jednej strane podla Conseil national de la comptabilité sa opravy chýb, ktoré sa svojou povahou vztahujú na úctovanie minulých transakcií, musia úctovat do výsledku úctovného roka, pocas ktorého boli zistené, a na druhej strane ze zákon, na základe ktorého boli práva zadávatela koncesie preradené ku kapitálovým dotáciám bez toho, aby boli zdanené danou z príjmov právnických osôb, je z 10. novembra 1997. Danová výhoda je teda z roku 1997 a pravidlo premlcania sa neuplatnuje na novú pomoc vyplatenú k tomuto dátumu, lebo prvý akt Komisie týkajúci sa tohto opatrenia pochádza z 10. júla 2001. Okrem toho podla clánku 15 nariadenia... c. 659/1999 sa zacatím súdneho konania premlcacia lehota prerusí." 2. O prvej casti zalozenej na porusení clánku 1 písm. b) bodu v) nariadenia c. 659/1999 a) Tvrdenia úcastníkov konania 362 EDF usudzuje, ze za predpokladu, ze sa preukáze kvalifikácia sporného opatrenia ako pomoci, toto opatrenie malo byt v kazdom prípade kvalifikované ako existujúca pomoc. 363 EDF tvrdí, ze podla clánku 1 písm. b) bodu v) nariadenia c. 659/1999 pomoc realizovaná v sektore, ktorý bol pôvodne uzavretý pre hospodársku sútaz, predstavuje existujúcu pomoc, pricom túto kvalifikáciu stráca az v den stanovený pre liberalizáciu daného sektora. 364 EDF usudzuje, ze riesenie, ktoré zvolil Vseobecný súd v bode 143 svojho rozsudku z 15. júna 2000, Alzetta a i./Komisia ([77]T-298/97, T-312/97, T-313/97, T-315/97, T-600/97 az T-607/97, T-1/98, T-3/98 az T-6/98 a T-23/98, [78]EU:T:2000:151), sa dá pouzit v prejednávanej veci. Sektor elektrickej energie bol totiz liberalizovaný smernicou Európskeho parlamentu a Rady 96/92/ES z 19. decembra 1996 o spolocnej právnej úprave vnútorného trhu s elektrickou energiou ([79]Ú. v. ES L 27, 1997, s. 20; Mim. vyd. 12/002, s. 3), ktorá nadobudla úcinnost 19. februára 1997 a stanovovala lehotu na prebratie do 19. februára 1999. Túto smernicu vsak Francúzska republika prebrala az 10. februára 2000. 365 EDF tvrdí, ze v dôsledku uvedeného kazdé opatrenie prijaté alebo realizované pred týmto dátumom za predpokladu, ze bola preukázaná jeho kvalifikácia ako státnej pomoci, sa nutne musí povazovat za existujúcu pomoc, a tak nemôze byt predmetom príkazu na vrátenie. Podla jej názoru je to tak v prípade zákona c. 97-1026, ktorý bol prijatý pätnást mesiacov pred uplynutím lehoty na prebratie, stanovenej v smernici, pricom pred uvedeným zákonom neexistovalo skorsie vnútrostátne opatrenie na prebratie. 366 Komisia túto argumentáciu odmieta. b) Posúdenie Vseobecným súdom 367 Treba pripomenút, ze podla odôvodnenia 4 nariadenia c. 659/1999 "s cielom zabezpecenia právnej istoty, je nálezité definovat podmienky, podla ktorých pomoc sa bude povazovat za existujúcu pomoc; ... ukoncenie a rozsírenie vnútorného trhu je postupným procesom, ktorý sa odráza v trvalom vývoji politiky státnej pomoci; ... so zretelom na tento vývoj sa niektoré opatrenia, ktoré nepredstavovali státnu pomoc v momente, ked nadobudli úcinnost, mohli následne stat pomocou". 368 Podla clánku 1 písm. b) bodu v) nariadenia c. 659/1999 je existujúcou pomocou pomoc, ktorá sa povazuje za existujúcu pomoc, pretoze mozno stanovit, ze v case, ked nadobudla úcinnost, nepredstavovala pomoc, a následne sa stala pomocou v dôsledku vývoja spolocného trhu a bez toho, aby ju clenský stát upravoval. Pokial sa urcité opatrenia stanú pomocou po liberalizácii cinnosti podla práva spolocenstva, tieto opatrenia sa nebudú povazovat za existujúcu pomoc po dátume stanovenom pre liberalizáciu. 369 V súlade s clánkom 1 písm. b) bodom v) nariadenia c. 659/1999 dátum liberalizácie cinnosti podla práva Spolocenstva preto treba zohladnit len na úcely vylúcenia toho, aby po tomto dátume opatrenie, ktoré nepredstavovalo pomoc pred liberalizáciou podla práva Spolocenstva, bolo následne kvalifikované ako existujúca pomoc. Na druhej strane existencia dátumu liberalizácie vyplývajúceho zo smernice, akou je smernica, o akú ide v prejednávanej veci, nepostacuje na to, aby sa vylúcilo, ze opatrenie môze byt kvalifikované ako nová pomoc, pokial sa na základe kritéria vývoja trhu dá preukázat, ze opatrenie bolo prijaté na trhu, ktorý uz bol ci uz v plnom rozsahu alebo ciastocne otvorený hospodárskej sútazi pred dátumom liberalizácie cinnosti, na ktorú sa vztahuje právo Spolocenstva (pozri v tomto zmysle rozsudok zo 4. apríla 2001, Regione Autonoma Friuli-Venezia Giulia/Komisia, [80]T-288/97, [81]EU:T:2001:115, bod [82]95). 370 Komisia v odôvodneniach 196 az 204 napadnutého rozhodnutia uviedla, pricom toto nebolo spochybnené spolocnostou EDF, ktorá v tejto súvislosti uplatnila zalobný dôvod v rámci zaloby, ktorá viedla k vydaniu rozsudku vo veci T-156/04, s tým, ze tento zalobný dôvod bol Vseobecným súdom zamietnutý v bodoch 134 az 155 uvedeného rozsudku, ze pomoc bola poskytnutá v rámci sektora, ktorý sa postupne otváral hospodárskej sútazi a v ktorom EDF uz pred rokom 1997 vyvázala elektrickú energiu do ostatných clenských státov, prostredníctvom dcérskych spolocností pôsobila na trhoch sluzieb otvorených hospodárskej sútazi, bola skutocným alebo potenciálnym konkurentom ostatných subjektov na trhu s elektrickou energiou v Európskej únii v ostatných clenských státoch, a ze vo Francúzsku bola konkurentom dodávatelov iných energií, ako napríklad plynu. 371 Za týchto okolností sporné opatrenie nemozno povazovat za uz existujúce opatrenie, ktoré v case nadobudnutia svojej úcinnosti nepredstavovalo pomoc a ktoré sa stalo pomocou v dôsledku vývoja trhu po skoncení lehoty na prebratie smernice 92/96. 372 V dôsledku uvedeného treba prvú cast prvého zalobného dôvodu uvádzaného subsidiárne zamietnut ako nepodlozenú. 3. O druhej casti zalozenej na porusení clánku 15 ods. 1 nariadenia c. 659/1999 a) Tvrdenia úcastníkov konania 373 EDF predovsetkým pripomína, ze zlozitost a nejasnosti, ktoré panovali v súvislosti s majetkovým statútom RAG, boli vyriesené clánkom 4 ods. 1 zákona c. 97-1026, v ktorom sa uvádza, ze RAG sa má povazovat za vlastníctvo spolocnosti EDF od momentu, kedy jej bola udelená koncesia na túto siet. 374 EDF tvrdí, ze na základe toho by sa teda malo dospiet k záveru, tak ako to urobila Komisia v rozhodnutí o zacatí konania (odseky 45, 49 a 52), ze prostredníctvom vytvorenia rezerv na obnovu v rokoch 1987 az 1996 jej v skutocnosti bola poskytnutá neoprávnená danová výhoda kazdý rok od roku 1987 do roku 1996, pricom ide o výhodu, ktorá bola len ciastocne zrusená úpravami a úctovnými preradeniami uskutocnenými v roku 1997. 375 Preto vzhladom na to, ze Komisia uskutocnila prvý vysetrovací úkon 10. júla 2001, ziadnu rezervu vytvorenú pred 10. júlom 1991 nemozno vziat do úvahy pri kalkulácii opatrenia, z ktorého mala EDF prospech, a to vzhladom na premlcanie stanovené v clánku 15 ods. 1 nariadenia c. 659/1999. 376 Výska práv zadávatela koncesie vytvorených po 10. júli 1991, ktorá by mohla byt kvalifikovaná ako nová pomoc, v tomto prípade predstavuje len sumu 7,976 miliardy FRF z celkovej sumy 14,119 miliardy FRF. 377 EDF okrem toho uvádza, ze Komisia zmenila svoju analýzu sporného opatrenia medzi rozhodnutím o zacatí konania a napadnutým rozhodnutím, aby sa tak vyhla premlcaniu. Podla názoru spolocnosti EDF z rozhodnutia o zacatí konania vyplýva, ze pomoc bola vytvorená kazdý rok od roku 1987. V napadnutom rozhodnutí Komisia pouzíva pojem konsolidácia pomoci, pricom usudzuje, ze nezdanenie predtým vytvorených rezerv predstavovalo pomoc v den tohto nezdanenia, to znamená v roku 1997. 378 EDF tvrdí, ze rozhodnutie o zacatí konania, ktoré predstavuje základ napadnutého rozhodnutia (odôvodnenie 52 napadnutého rozhodnutia), v skutocnosti preberá tézu selektívnej výhody, ktorá jej údajne bola poskytnutá v období rokov 1987 - 1996, a uvádza sa v nom, ze suma tejto výhody zodpovedá "rozdielu medzi kapitalizovanou hodnotou nezaplatenej dane z príjmov právnických osôb z rezerv pocas rovnakého obdobia a sumou dane z príjmov právnických osôb, ktorá bola [spolocnostou EDF] zaplatená v roku 1997 v nadväznosti na nadobudnutie úcinnosti clánku 4 zákona c. 97-1026". 379 Spôsob výpoctu, ktorý bol napokon zvolený v napadnutom rozhodnutí, vsak nie je zalozený na rozdiele medzi kapitalizovanou hodnotou nezaplatenej dane z príjmov právnických osôb z rezerv pocas rovnakého obdobia a sumou dane z príjmov právnických osôb, ktorú EDF zaplatila v roku 1997. V odôvodnení 220 uvedeného rozhodnutia totiz Komisia uvádza sumu "vyplatenú formou oslobodenia od dane z príjmov právnických osôb vo výske 5882849762 FRF súvisiaceho s preradením casti rezerv vo výske 14119065335 FRF na kapitál". 380 Komisia takto navyse nesprávne vníma pojem existujúca pomoc, ked ako novú pomoc kvalifikuje opatrenie, ktorým boli len ciastocne zrusené predtým odsúhlasené výhody (odsek 49 rozhodnutia o zacatí konania). 381 Napokon EDF v podstate tvrdí, ze Komisia nemôze namietat proti uplatnovaniu vnútrostátnej úctovnej normy s cielom odmietnut jej argumentáciu týkajúcu sa existencie novej pomoci. 382 Komisia tieto tvrdenia odmieta. b) Posúdenie Vseobecným súdom 383 EDF v podstate tvrdí, ze velká cast pomoci je premlcaná vzhladom na to, ze v rozhodnutí o zacatí konania (odseky 45, 49 a 52) Komisia usúdila, ze prostredníctvom vytvorenia rezerv na obnovu v rokoch 1987 az 1996 jej v skutocnosti bola poskytnutá neoprávnená danová výhoda kazdý rok od roku 1987 do roku 1996, pricom ide o výhodu, ktorá bola len ciastocne zrusená úpravami a úctovnými preradeniami uskutocnenými v roku 1997, zatial co v napadnutom rozhodnutí uvedená institúcia zámerne zmenila svoju analýzu, ked usúdila, ze výhoda bola konsolidovaná zákonom c. 97-1026. 384 Po prvé treba pripomenút, ze v rámci reorganizácie súvahy spolocnosti EDF sa francúzske orgány riadili stanoviskom Conseil national de la comptabilité, v ktorom sa okrem iného stanovuje, ze opravy úctovných chýb, ktoré sa zo svojej podstaty týkajú úctovania predoslých transakcií, "sú úctované vo výsledku úctovného roka, pocas ktorého sa zistili". Francúzska republika túto skutocnost nespochybnuje. 385 Treba tiez poznamenat, ze z listu z 22. decembra 1997 (pozri bod 23 vyssie) vyplýva, ze pokial ide o "rezerv[y] na obnovu, ktoré sa stali neodôvodnené (38520943408 FRF) [, to znamená nepouzité rezervy, tieto sú preradené] do polozky prenesený výsledok hospodárenia minulých rokov uplatnením stanoviska Conseil national de la comptabilité". 386 Napokon treba pripomenút, ze v správe z 9. apríla 2002 (príloha D.2 dupliky) Francúzska republika uviedla, ze "práva zadávatela koncesie [zodpovedajúce pouzitým rezervám na obnovu] vztahujúce sa na RAG predstavujú neuhradený záväzok [spolocnosti EDF voci státu, tak ako je zrejmý zo súvahy], ktorý bol v dôsledku inkorporácie do základného imania neoprávnene oslobodený od dane". Francúzska republika v tejto istej správe uviedla, ze "kedze RAG je vytvorená z vlastného majetku, EDF nemala voci státu ziaden záväzok vrátit tento majetok, takze zodpovedajúce sumy uvedené v polozke 'práva zadávatela koncesie` nepredstavujú skutocné pasívum, ale rezervný fond, ktorý nie je oslobodený od dane", a ze "za týchto okolností mal byt tento rezervný fond pred svojou inkorporáciou do základného imania prevedený z pasív spolocnosti, kde sa neoprávnene nachádzal, na úcet cistého obchodného imania, zakladajúc tak [zdanitelnú] kladnú odchýlku cistých aktív [, pricom] takto získaná danová výhoda sa môze odhadovat na 5,88 miliardy FRF (14,119 × 41,66 %)". V súvislosti s týmito císlami uvádza poznámka pod ciarou toto spresnenie: "Bezná sadzba dane z príjmov právnických osôb (31,1/3 %), zvýsená o dodatocné príspevky, platná pre úctovné roky skoncené medzi 1. januárom 1997 a 1. januárom 1999". 387 V dôsledku uvedeného je nepochybné, ze preradenie práv zadávatela koncesie na kapitálovú dotáciu, ku ktorému doslo 1. januára 1997, predstavovalo zdanitelnú udalost. 388 Za týchto okolností k premlcaniu nedoslo, pretoze prvý vysetrovací úkon bol Komisiou uskutocnený 10. júla 2001. 389 Po druhé a nad rámec nevyhnutne potrebného treba pripomenút, ze podla clánku 4 nariadenia c. 659/1999 Komisia musí zacat konanie vo veci formálneho zistovania a informovat dotknuté strany, ak má ku koncu predbezného preskúmania vázne pochybnosti o zlucitelnosti predmetného financného opatrenia so spolocným trhom. Z toho vyplýva, ze Komisia nemôze mat povinnost predlozit úplnú analýzu dotknutej pomoci vo svojom oznámení o zacatí tohto konania, ale stací, ak definuje dostatocným spôsobom rozsah svojho preskúmania, aby tak nezbavila právo dotknutých strán predlozit pripomienky svojho významu (pozri rozsudok vo veci T-156/04, bod 108 a citovanú judikatúru). 390 Navyse je potrebné pripomenút, ze podla clánku 6 nariadenia c. 659/1999, ak Komisia rozhodne o zacatí konania vo veci formálneho zistovania, rozhodnutie o zacatí konania sa môze obmedzit na zhrnutie relevantných skutkových a právnych okolností, uvedenie predbezného ohodnotenia dotknutého státneho opatrenia s cielom urcit, ci má povahu pomoci, a vyjadrenie dôvodov, ktoré vedú k pochybnostiam o jeho zlucitelnosti so spolocným trhom (pozri rozsudok vo veci T-156/04, bod 109 a citovanú judikatúru). 391 Rozhodnutie o zacatí konania musí teda umoznit dotknutým osobám efektívne sa zúcastnit na konaní vo veci formálneho zistovania, v rámci ktorého budú mat moznost uplatnit svoje tvrdenia. Na tento úcel stací, ak sa dotknuté osoby môzu zoznámit s úvahami, ktoré viedli Komisiu k predbeznej domnienke, ze dotknuté opatrenie by mohlo byt novou pomocou nezlucitelnou so spolocným trhom (pozri rozsudok vo veci T-156/04, bod 110 a citovanú judikatúru). 392 Z uvedeného vyplýva, ze analýza daného opatrenia, ktorá je uvedená v rozhodnutí o zacatí konania, je provizórnou analýzou, ktorú tak Komisia môze vylepsit alebo opravit v rámci konecného rozhodnutia. 393 Analýza sporného opatrenia, ktorá je v predmetnom prípade uvedená v rozhodnutí o zacatí konania, tak nebola definitívna a Komisia bola oprávnená spresnit alebo opravit túto analýzu v napadnutom rozhodnutí. 394 Okrem toho treba uviest, ze v odseku 71 rozhodnutia o zacatí konania uz Komisia v kazdom prípade usúdila, ze "preradenia a úctovné úpravy, ktoré konsolidovali cast výhody, ktorú si EDF zabezpecila protizákonným vytvorením rezervy na obnovu vysokonapätovej RAG boli zaznamenané v roku 1997, v nadväznosti na prijatie clánku 4 zákona c. 97-1026 z 10. novembra 1997 francúzskym parlamentom", ze "zlozka pomoci, pozostávajúca z kapitalizovanej hodnoty výhody, ktorá uvedenými preradeniami a úpravami nebola zrusená, tak bola konsolidovaná so súhlasom francúzskych orgánov v priebehu plynutia 10-rocnej premlcacej lehoty podla clánku 15 ods. 3 nariadenia c. 659/1999 a v rozpore s clánkom 88 ods. 3 Zmluvy", a ze "táto zlozka pomoci tak predstavovala novú pomoc". 395 Napokon po tretie argumentácia týkajúca sa charakteru novej pomoci, uvádzaná na podporu tejto casti, navyse splýva s argumentáciou, ktorú EDF uvádza na podporu prvej casti tohto zalobného dôvodu, a preto sa musí rovnako zamietnut vzhladom na dôvody vyjadrené v bodoch 367 az 372 vyssie. 396 V dôsledku uvedeného treba druhú cast prvého zalobného dôvodu uvádzaného subsidiárne zamietnut. F. O druhom zalobnom dôvode uvádzanom subsidiárne 1. Tvrdenia úcastníkov konania 397 EDF na podporu prvej casti tvrdí jednak to, ze Komisia ustálila sumu 56886 miliónov FRF tak, ze scítala celkovú sumu nepouzitých rezerv na obnovu v súvahe k 31. decembru 1996 (38520 miliónov FRF) a sumy preradené na vlastný kapitál (18345 miliónov FRF). Podla jej názoru je vsak celková suma rezerv na obnovu vytvorených v priebehu obdobia rokov 1987 - 1996 vo výske 47943 miliónov FRF, ktorých zaclenenie bolo takéto: 9423 miliónov FRF na práva zadávatela koncesie pri prílezitosti operácií obnovy objektov RAG, ktoré realizovala medzi rokmi 1987 a 1996; zvysok, t. j. 38520 miliónov FRF, na úcet rezerv, bez toho, aby sa objavili vo výkaze ziskov a strát pri restrukturalizácii súvahy. 398 EDF spresnuje, ze rozdiel medzi celkovou výskou súm preradených na vlastný kapitál (18345 miliónov FRF) a pouzitím rezervy na obnovu, ktorá bola zaclenená na práva zadávatela koncesie (9423 miliónov FRF), je vytvorený z odchýlok vyplývajúcich z ocenenia (4226 miliónov FRF) a financovaní urcitých objektov RAG zo strany zadávatela koncesie (4696 miliónov FRF) v období od roku 1987 do roku 1996. 399 Dalej na podporu druhej casti EDF uvádza, ze sadzbou dane z príjmov právnických osôb, ktorá sa mala pouzit na úcely výpoctu sumy, ktorá sa má vrátit, je sadzba z roku 1996, a nie z roku 1997. Podla jej názoru clánok 1 zákona c. 97-1026 zaviedol nový dodatocný príspevok k dani z príjmov právnických osôb, rovnajúci sa 15 % tejto dane pre úctovné roky ukoncené medzi 1. januárom 1997 a 31. decembrom 1998, ktorý tak predtým neexistoval. Uplatnoval sa iba dodatocný príspevok vo výske 10 % k dani z príjmov právnických osôb. 400 EDF tvrdí, ze regularizácie, ku ktorým doslo pri prílezitosti restrukturalizácie jej súvahy, boli zdanené sadzbou dane z príjmov právnických osôb z roku 1997, t. j. vo výske 33,33 %, zvýsenej o dva dodatocné príspevky vo výske 10 %, resp. 15 % (clánky 235b ZA a 235b ZB Vseobecného danového zákonníka), to znamená celkovou sadzbou vo výske 41,67 %. 401 Regularizácia sa vsak mala uskutocnit na základe úctovného roka 1996 v celkovej sadzbe 36,67 %. V clánku 4 zákona c. 97-1026 sa totiz výslovne uvádza, ze objekty RAG, pokial ide o elektrickú energiu, sa povazujú za objekty, ktoré tvoria majetok spolocnosti EDF od momentu, kedy jej bola poskytnutá koncesia na túto siet. 402 Podla názoru spolocnosti EDF by sa teda malo uvazovat tak, ako keby mala RAG vo vlastníctve odvzdy, to znamená ako keby nikdy nevytvorila rezervy na obnovu tohto majetku. Za týchto podmienok, ak by nevytvorila tieto rezervy, vznikla by jej povinnost zaplatit dan na základe úctovného roka 1996, kedze jej danový výsledok po zapocítaní prenosov z predchádzajúcich rokov sa k 31. decembru 1996 stal kladným, pri zohladnení mimo iného dalsích opráv súvisiacich s jej úctovnou reformou. Podla jej názoru tak bolo potrebné na úctovný rok, v ktorom doslo k regularizácii, a a fortiori na úcely globálneho posúdenia prípadného nedostatocného zdanenia uplatnit práve sadzbu platnú pre úctovný rok 1996 403 Napokon podla jej názoru treba konstatovat, ze súvahou, ktorá bola základom pre restrukturalizáciu, je súvaha k 31. decembru 1996, ze dan zaplatená v roku 1997 z dôvodu tejto restrukturalizácie bola vypocítaná bez zohladnenia výsledku z úctovného roka 1997 a ze danové úlavy dostupné k 31. decembru 1996 boli na túto dan zapocítané. 404 Na záver treba konstatovat, ze EDF usudzuje, ze suma práv zadávatela koncesie, ktorú je mozné kvalifikovat ako novú pomoc, pokial sa dá stotoznit s touto úvahou, je vo výske 7655 miliónov FRF, na ktorú treba uplatnit sadzbu dane z príjmov z roku 1996, t. j. vo výske 36,67 %. Z tejto sumy treba odpocítat sumu nadmerného zdanenia vo výske 38520 miliónov FRF z dôvodu zdanenia sadzbou 41,67 % namiesto 36,67 %, t. j. 1926 miliónov FRF. Za týchto podmienok je suma pomoci vo výske: [7976 x 36,67 %] - [38520 x (41,67 - 36,67)] = 998,80 milióna FRF, t. j. 151 miliónov eur. 405 Komisia túto argumentáciu odmieta. 2. Posúdenie Vseobecným súdom 406 Na podporu prvej casti druhého zalobného dôvodu uvádzaného subsidiárne EDF tvrdí, ze pri urcovaní výsky rezerv na obnovu doslo k chybám vo výpocte. 407 EDF okrem toho na podporu druhej casti v podstate uvádza, ze sa postupovalo nesprávne, ked sa na výpocet danovej výhody, z ktorej mala prospech, zvolila danová sadzba z roku 1997 a ze sa mala zvolit sadzba uplatnitelná v roku 1996, ktorá by pre nu bola výhodnejsia. 408 Po prvé treba pripomenút, ze v liste z 22. decembra 1997 (pozri bod 23 vyssie) sa pokial ide o práva zadávatela koncesie, uvádza: "konsolidácia protihodnoty koncesovaného nepenazného majetku RAG v hodnote 14119065335 FRF kapitálovými dotáciami". 409 Po druhé v správe z 9. apríla 2002 (príloha D.2 dupliky) Francúzska republika uviedla: "... treba odlísit opätovné spracovanie pouzitých rezerv na obnovu, ktoré boli podla informácií poskytnutých EDF uvedené v polozke 'Práva zadávatela koncesie` vo výske 14,119 [miliardy FRF] a nie 18,345 [miliardy FRF], od opätovného spracovania este nepouzitých rezerv vo výske 38,5 [miliardy FRF]. Práva zadávatela koncesie [,zodpovedajúce pouzitým rezervám na obnovu,] vztahujúce sa na RAG predstavujú nesplatný záväzok [spolocnosti EDF voci Francúzskej republike, tak ako je zrejmý zo súvahy], ktorý bol v dôsledku inkorporácie do základného imania neoprávnene oslobodený od dane. ... Kedze RAG je vytvorená z vlastného majetku, EDF nemala voci státu ziaden záväzok vrátit tento majetok, takze zodpovedajúce sumy uvedené v polozke 'Práva zadávatela koncesie ` nepredstavujú skutocné pasívum, ale rezervný fond, ktorý nie je oslobodený od dane. Za týchto okolností mal byt tento rezervný fond pred svojou inkorporáciou do základného imania prevedený z pasív spolocnosti, kde sa neoprávnene nachádzal, na úcet cistého obchodného imania, zakladajúc tak [zdanitelnú] kladnú odchýlku cistých aktív [, pricom] takto získaná danová výhoda sa môze odhadovat na 5,88 miliardy FRF (14,119 × 41,66 %)." 410 V súvislosti s týmito císlami prinása poznámka pod ciarou v správe z 9. apríla 2002 toto spresnenie: "Bezná sadzba dane z príjmov právnických osôb (31,1/3 %), zvýsená o dodatocné odvody, platná pre úctovné roky skoncené medzi 1. januárom 1997 a 1. januárom 1999". 411 Po tretie treba pripomenút, ze v rámci reorganizácie súvahy spolocnosti EDF sa francúzske orgány riadili stanoviskom Conseil national de la comptabilité, v ktorom sa stanovuje, ze opravy úctovných chýb, ktoré sa zo svojej podstaty týkajú úctovania predoslých transakcií, "sú úctované vo výsledku úctovného roka, pocas ktorého sa zistili" (pozri prílohu I-8 vyjadrenia vedlajsieho úcastníka konania). 412 V liste z 22. decembra 1997 (pozri bod 23 vyssie) sa v tejto súvislosti uvádza, ze "preradenie "rezerv[y] na obnovu, ktoré sa stali neodôvodnené (38520943408 FRF) [sú preradené] do polozky prenesený výsledok hospodárenia minulých rokov uplatnením [stanoviska Conseil national de la comptabilité]". Okrem toho z prílohy 3 k tomuto listu vyplýva, ze v dôsledku tohto preradenia nepouzitých rezerv doslo k odchýlke cistých aktív, ktorá bola zdanená danou z príjmov právnických osôb so sadzbou 41,66 %, ktorá ako úcastníci konania pripústajú, bola sadzbou dane platnou v roku 1997. 413 Komisii preto nemozno vytýkat, ze sa na úcely posúdenia sumy predmetnej pomoci oprela o tie informácie týkajúce sa okrem iného sumy rezerv na obnovu alebo platnej sadzby dane, ktoré jej poskytla Francúzska republika v priebehu správneho konania (pozri v tomto zmysle rozsudok z 30. novembra 2009, Francúzsko a France Télécom/Komisia, [83]T-427/04 a T-17/05, [84]EU:T:2009:474, body [85]302 a [86]303, ktorý bol v odvolaní potvrdení rozsudkom z 8. decembra 2011, France Télécom/Komisia, [87]C-81/10 P, [88]EU:C:2011:811, body [89]102 az [90]104). 414 Preto treba zamietnut obidve casti druhého zalobného dôvodu uvádzaného subsidiárne a v dôsledku toho zamietnut tento zalobný dôvod v celom rozsahu. O trovách 415 Podla clánku 134 ods. 1 rokovacieho poriadku úcastník konania, ktorý vo veci nemal úspech, je povinný nahradit trovy konania, ak to bolo v tomto zmysle navrhnuté. Okrem toho podla clánku 134 ods. 2 rokovacieho poriadku v prípade, ze je viac úcastníkov konania, ktorí vo veci nemali úspech, Vseobecný súd rozdelí náhradu trov konania medzi nich. Clánok 138 ods. 1 tohto rokovacieho poriadku navyse stanovuje, ze clenské státy a institúcie, ktoré vstúpili do konania ako vedlajsí úcastníci konania, znásajú svoje vlastné trovy konania. 416 Kedze v prejednávanej veci EDF a Francúzska republika nemali vo veci úspech, je opodstatnené, aby znásali svoje vlastné trovy konania a bola im ulozená povinnost nahradit trovy konania vynalozené Komisiou v súlade s jej návrhmi. Z týchto dôvodov VSEOBECNÝ SÚD (tretia komora) rozhodol takto: 1. Zaloba sa zamieta. 2. Électricité de France (EDF) znása svoje vlastné trovy konania a je povinná nahradit trovy konania vynalozené Európskou komisiou, s výnimkou trov konania, ktoré Európska komisia vynalozila z dôvodu vstupu Francúzskej republiky ako vedlajsieho úcastníka do konania. 3. Francúzska republika znása svoje vlastné trovy konania a je povinná nahradit trovy konania, ktoré vynalozila Komisia, z dôvodu jej vstupu ako vedlajsieho úcastníka do konania. Frimodt Nielsen Kreuschitz Pól/torak Rozsudok bol vyhlásený na verejnom pojednávaní v Luxemburgu 16. januára 2018. Podpisy Obsah I. Okolnosti predchádzajúce sporu A. Úvod B. O príjemcovi pomoci C. O vytvorení úctovných rezerv na obnovu RAG D. O preradení úctovných rezerv E. O danových dôsledkoch preradenia úctovných rezerv F. O rozhodnutí o zacatí konania G. O pôvodnom rozhodnutí Komisie H. O rozsudku vo veci T-156/04 I. O rozsudku vo veci C-124/10 P J. O rozhodnutí o rozsírení K. O napadnutom rozhodnutí II. Konanie a návrhy úcastníkov konania III. Právny stav A. O prvom hlavnom zalobnom dôvode 1. Tvrdenia úcastníkov konania 2. Posúdenie Vseobecným súdom B. O druhom hlavnom zalobnom dôvode 1. Pripomenutie napadnutého rozhodnutia 2. Úvodné poznámky 3. O prvej casti a) Tvrdenia úcastníkov konania b) Posúdenie Vseobecným súdom 4. O druhej casti a) Tvrdenia úcastníkov konania b) Posúdenie Vseobecným súdom 5. O tretej casti a) Tvrdenia úcastníkov konania b) Posúdenie Vseobecným súdom 1) O údajnom nesprávnom právnom posúdení 2) O údajných skutkových pochybeniach 6. O stvrtej casti a) Tvrdenia úcastníkov konania b) Posúdenie Vseobecným súdom 7. O piatej casti a) Tvrdenia úcastníkov konania b) Posúdenie Vseobecným súdom 8. Záver k druhému hlavnému zalobnému dôvodu C. O tretom zalobnom dôvode uvádzanom primárne D. O stvrtom hlavnom zalobnom dôvode 1. Tvrdenia úcastníkov konania 2. Posúdenie Vseobecným súdom E. O prvom zalobnom dôvode uvádzanom subsidiárne 1. Pripomenutie napadnutého rozhodnutia 2. O prvej casti zalozenej na porusení clánku 1 písm. b) bodu v) nariadenia c. 659/1999 a) Tvrdenia úcastníkov konania b) Posúdenie Vseobecným súdom 3. O druhej casti zalozenej na porusení clánku 15 ods. 1 nariadenia c. 659/1999 a) Tvrdenia úcastníkov konania b) Posúdenie Vseobecným súdom F. O druhom zalobnom dôvode uvádzanom subsidiárne 1. Tvrdenia úcastníkov konania 2. Posúdenie Vseobecným súdom O trovách __________________________________________________________________ ( [91]*1 ) Jazyk konania: francúzstina. References 1. file:///tmp/lynxXXXXo3RdmO/L88351-5472TMP.html#t-ECR_62015TJ0747_SK_01-E0001 2. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:L:2016:034:TOC 3. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:C:2002:280:TOC 4. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:L:2005:049:TOC 5. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2009%3A505&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 6. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2012%3A318&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 7. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:C:2013:187:TOC 8. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:C:2002:280:TOC 9. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61997C?0006&locale=SK 10. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61998C?0156&locale=SK 11. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62009C?0071&locale=SK 12. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61988C?0303&locale=SK 13. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61999C?0482&locale=SK 14. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61984??0234&locale=SK 15. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61985??0040&locale=SK 16. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61992C?0278&locale=SK 17. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61999C?0334&locale=SK 18. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61992C?0387&locale=SK 19. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62001C?0083&locale=SK 20. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2017%3A706&locale=sk 21. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2017%3A706&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 22. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2016%3A152&locale=sk 23. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2016%3A152&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 24. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:L:1999:083:TOC 25. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2012%3A216&locale=sk 26. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2012%3A216&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 27. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2012%3A216&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point86 28. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2012%3A216&locale=sk 29. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2012%3A216&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 30. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2012%3A216&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point87 31. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2012%3A216&locale=sk 32. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2012%3A216&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 33. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2012%3A216&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point88 34. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2016%3A152&locale=sk 35. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2016%3A152&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 36. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2016%3A320&locale=sk 37. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2016%3A320&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 38. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2017%3A256&locale=sk 39. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2017%3A256&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 40. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2017%3A256&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point34 41. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1991%3A438&locale=sk 42. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1991%3A438&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 43. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1991%3A438&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point14 44. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2014%3A217&locale=sk 45. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2014%3A217&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 46. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2014%3A217&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point63 47. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2008%3A224&locale=sk 48. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2008%3A224&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 49. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2008%3A224&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point54 50. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2010%3A480&locale=sk 51. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2010%3A480&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 52. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2010%3A480&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point91 53. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2015%3A435&locale=sk 54. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2015%3A435&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 55. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2015%3A435&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point112 56. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2003%3A57&locale=sk 57. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2003%3A57&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 58. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2008%3A395&locale=sk 59. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2008%3A395&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 60. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:C:2016:262:TOC 61. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A682&locale=sk 62. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A682&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 63. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A682&locale=sk 64. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A682&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 65. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2009%3A50&locale=sk 66. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2009%3A50&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 67. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2009%3A50&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point145 68. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2010%3A291&locale=sk 69. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2010%3A291&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 70. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2010%3A291&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point21 71. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2015%3A435&locale=sk 72. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2015%3A435&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 73. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2003%3A57&locale=sk 74. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2003%3A57&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 75. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2003%3A57&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point278 76. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2003%3A57&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point280 77. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2000%3A151&locale=sk 78. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2000%3A151&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 79. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:L:1997:027:TOC 80. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2001%3A115&locale=sk 81. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2001%3A115&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 82. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2001%3A115&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point95 83. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2009%3A474&locale=sk 84. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2009%3A474&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 85. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2009%3A474&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point302 86. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2009%3A474&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point303 87. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2011%3A811&locale=sk 88. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2011%3A811&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 89. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2011%3A811&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point102 90. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2011%3A811&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point104 91. file:///tmp/lynxXXXXo3RdmO/L88351-5472TMP.html#c-ECR_62015TJ0747_SK_01-E0001