ROZSUDOK VSEOBECNÉHO SÚDU (druhá rozsírená komora) z 18. júna 2019 ( [1]*1 ) "Státna pomoc - Rozsudok vydaný rozhodcovským súdom zriadeným pod zástitou Medzinárodného centra pre riesenie investicných sporov (ICSID) - Vyplatenie náhrady skody priznanej niektorým hospodárskym subjektom - Rozhodnutie, ktorým sa pomoc vyhlasuje za nezlucitelnú s vnútorným trhom a nariaduje sa jej vrátenie - Právomoc Komisie" V spojených veciach T-624/15, T-694/15 a T-704/15, European Food SA, so sídlom v Draganesti (Rumunsko), Starmill SRL, so sídlom v Draganesti, Multipack SRL, so sídlom v Draganesti, Scandic Distilleries SA, so sídlom v Oradei (Rumunsko), v zastúpení: K. Struckmann, G. Forwood, advokáti, a A. Kadri, solicitor, zalobcovia vo veci T-624/15, Ioan Micula, bydliskom v Oradei (Rumunsko), v zastúpení: K. Struckmann, G. Forwood a A. Kadri, zalobca vo veci T-694/15, Viorel Micula, bydliskom v Oradei, European Drinks SA, so sídlom v Steii (Rumunsko), Rieni Drinks SA, so sídlom v Rienii (Rumunsko), Transilvania General Import-Export SRL, so sídlom v Oradei, West Leasing International SRL, so sídlom v Pantasesti (Rumunsko), v zastúpení: pôvodne J. Derenne, D. Vallindas, advokáti, A. Dashwood, barrister, a V. Korom, solicitor, neskôr J. Derenne, D. Vallindas a A. Dashwood, zalobcovia vo veci T-704/15, proti Európskej komisii, v zastúpení: P.-J. Loewenthal a T. Maxian Rusche, splnomocnení zástupcovia, zalovanej, ktorú v konaní podporuje: Spanielske královstvo, v zastúpení: S. Centeno Huerta a A. Rubio González, splnomocnení zástupcovia, a Madarsko, v zastúpení: pôvodne M. Fehér, G. Koós a M. Bóra, neskôr M. Fehér a G. Koós, splnomocnení zástupcovia, vedlajsí úcastníci konania, ktorej predmetom sú tri návrhy na základe clánku 263 ZFEÚ na zrusenie rozhodnutia Komisie (EÚ) 2015/1470 z 30. marca 2015 o státnej pomoci SA.38517 (2014/C) (ex 2014/NN), ktorú poskytlo Rumunsko - Rozhodcovský rozsudok z 11. decembra 2013, Micula/Rumunsko ([2]Ú. v. EÚ L 232, 2015, s. 43), VSEOBECNÝ SÚD (druhá rozsírená komora), v zlození: predseda komory M. Prek (spravodajca), sudcovia E. Buttigieg, F. Schalin, B. Berke a J. Costeira, tajomník: P. Cullen, referent, so zretelom na písomnú cast konania a po pojednávaní z 20. marca 2018, vyhlásil tento Rozsudok Okolnosti predchádzajúce sporom 1 Zalobcovia, spolocnosti European Food SA, Starmill SRL, Multipack SRL a Scandic Distilleries SA vo veci T-624/15, pán Ioan Micula vo veci T-694/15, pán Viorel Micula, European Drinks SA, Rieni Drinks SA, Transilvania General Import-Export SRL a West Leasing International SRL vo veci T-704/15, boli uvedení v rozhodnutí Komisie (EÚ) 2015/1470 z 30. marca 2015 o státnej pomoci SA.38517 (2014/C) (ex 2014/NN), ktorú poskytlo Rumunsko - Rozhodcovský rozsudok z 11. decembra 2013, Micula/Rumunsko ([3]Ú. v. EÚ L 232, 2015, s. 43; dalej len "napadnuté rozhodnutie") ako príjemcovia náhrady skody, ktorá im bola priznaná rozhodcovským rozsudkom (dalej len "rozhodcovský rozsudok") vyhláseným 11. decembra 2013 vo veci ARB/05/20 Micula a i./Rumunsko rozhodcovským súdom zriadeným pod zástitou Medzinárodného centra pre riesenie investicných sporov (dalej len "ICSID"). 2 Páni Ioan a Viorel Miculovci, svédski státni príslusníci s bydliskom v Rumunsku, sú väcsinovými akcionármi v rámci skupiny European Food and Drinks Group (EFDG), ktorej cinnost sa týka výroby potravín a nápojov v oblasti Stei-Nucet v okrese Bihor v Rumunsku. European Food, Starmill, Multipack, Scandic Distilleries, European Drinks, Rieni Drinks, Transilvania General Import-Export a West Leasing International patria skupine EFDG. Rumunská právna úprava a investície zalobcov 3 Európska dohoda o pridruzení medzi Európskym spolocenstvom a jeho clenskými státmi na jednej strane a Rumunskom na strane druhej ([4]Ú. v. ES L 357, 1994, s. 2, dalej len "Európska dohoda") nadobudla úcinnost 1. februára 1995. V jej clánku 64 ods. 1 bode iii) sa akákolvek verejná pomoc, ktorá skresluje alebo môze skreslovat hospodársku sútaz zvýhodnovaním urcitých podnikov alebo výroby urcitého tovaru, vyhlasuje za nezlucitelnú s riadnym fungovaním Európskej dohody, ak to môze ovplyvnovat obchod medzi Európskymi spolocenstvami a Rumunskom. Podla clánku 64 ods. 2 Európskej dohody sa museli akékolvek cinnosti v rozpore s týmto clánkom posudzovat "na základe kritérií vyplývajúcich z uplatnovania pravidiel clánkov 85, 86 a 92 Zmluvy [o EHS, teraz clánky 101, 102 a 107 ZFEÚ]". Okrem toho clánky 69 a 71 Európskej dohody ukladajú Rumunsku povinnost harmonizovat svoje vnútrostátne právne predpisy s acquis communautaire. 4 Rumunsko v záujme splnenia svojej povinnosti harmonizácie v zmysle Európskej dohody schválilo v roku 1999 zákon c. 143/1999 o státnej pomoci, ktorý nadobudol úcinnost 1. januára 2000. Tento zákon, ktorý zahrnal rovnaké vymedzenie pojmu státna pomoc, ako sa uvádza v clánku 64 Európskej dohody a v práve Európskej únie, ustanovil Consiliul Concurentei (Rada pre hospodársku sútaz, Rumunsko) a Oficiul Concurentei (Úrad pre hospodársku sútaz, Rumunsko) ako vnútrostátne orgány zodpovedné za dohlad nad státnou pomocou, príslusné na posudzovanie zlucitelnosti státnej pomoci, ktorú Rumunsko poskytuje podnikom. 5 Rumunské orgány prijali 2. októbra 1998 mimoriadny výnos vlády c. 24/1998 (dalej len "EGO 24"), ktorý poskytol urcitým investorom v znevýhodnených regiónoch, ktorí získali certifikát stáleho investora, rad investicných stimulov, medzi inými napríklad oslobodenie od platenia ciel a dane z pridanej hodnoty na stroje, vrátenie ciel zo surovín, ako aj oslobodenie od dane z príjmov právnických osôb pocas obdobia, pre ktoré je príslusná oblast oznacená ako znevýhodnený región. 6 Rumunská vláda rozhodla, ktoré regióny by mali byt oznacené za znevýhodnené, a stanovila obdobie tohto oznacenia maximálne na desat rokov. Na základe rozhodnutia z 25. marca 1999 vyhlásila banskú oblast Stei-Nucet v okrese Bihor za znevýhodnený región na desat rokov s úcinnostou od 1. apríla 1999. 7 Dna 15. mája 2000 prijala Rada pre hospodársku sútaz rozhodnutie c. 244/2000, v ktorom stanovila, ze niekolko stimulov poskytnutých v rámci EGO 24 treba klasifikovat ako prevádzkovú státnu pomoc, ktorá narúsa hospodársku sútaz, a preto je potrebné ju zrusit. 8 Dna 1. júla 2000 nadobudol úcinnost mimoriadny výnos vlády c. 75/2000 (dalej len "EGO 75"), ktorým sa mení EGO 24 (dalej len spolocne "EGO"). 9 Rada pre hospodársku sútaz napadla pred Curtea de Apel Bucuresti (Odvolací súd Bukurest, Rumunsko) skutocnost, ze napriek prijatiu EGO 75 sa jej rozhodnutie c. 244/2000 neimplementovalo. Táto staznost bola 26. januára 2001 zamietnutá z toho dôvodu, ze EGO 75 sa malo povazovat za legislatívne a nie administratívne opatrenie a jeho zákonnost preto Rada pre hospodársku sútaz nemohla napadnút v zmysle zákona c. 143/1999. Toto rozhodnutie potvrdil 19. februára 2002 aj Înalta Curte de Casatie si Justitie (Najvyssí kasacný súd, Rumunsko). 10 Spolocnosti European Food a Starmill a Multipack uskutocnili na základe certifikátov stálych investorov, ktoré získali 1. júna 2000 a 17. mája 2002, urcité investície do tazobnej oblasti Stei-Nucet. 11 Rumunsko vo februári 2000 zacalo prístupové rokovania s Úniou. V spolocnom stanovisku Únie z 21. novembra 2001 sa v súvislosti s týmito rokovaniami konstatuje, ze v Rumunsku "existuje niekolko existujúcich schém pomoci, ako aj nových nezlucitelných schém pomoci, ktoré neboli zosúladené s acquis" vrátane "nástrojov poskytnutých v rámci [EGO]". 12 Dna 26. augusta 2004 Rumunsko vyhlásilo, ze "s cielom splnit kritériá v pravidlách Spolocenstva o státnej pomoci a tiez s cielom dokoncit rokovania v kapitole c. 6 - Politika hospodárskej sútaze bolo potrebné, aby sa vo vnútrostátnych predpisoch eliminovali vsetky formy státnej pomoci, ktoré neboli zlucitelné s acquis communautaire v tejto oblasti" a zrusilo vsetky stimuly priznané na základe EGO okrem úlavy v súvislosti s danou z príjmov právnických osôb. Táto zmena nadobudla platnost 22. februára 2005. 13 Dna 1. januára 2007 Rumunsko pristúpilo k Únii. EGO 24 ani EGO 75 nie sú uvedené v odseku 1 hlavy 2 "Politika hospodárskej sútaze" prílohy V k Aktu o podmienkach pristúpenia Bulharskej republiky a Rumunska k Európskej únii a o úpravách zmlúv, na ktorých je zalozená Európska únia ([5]Ú. v. EÚ L 157, 2005, s. 203, dalej len "akt o pristúpení) ako opatrenia pomoci, ktoré by sa v case pristúpenia povazovali za existujúcu pomoc. Rozhodcovské konanie 14 Bilaterálna investicná zmluva uzavretá 29. mája 2002 medzi vládou Svédskeho královstva a vládou Rumunska o podpore a vzájomnej ochrane investícií (dalej len "BIZ") nadobudla platnost 1. júla 2003. Táto zmluva predpokladá pre investorov kazdej z týchto dvoch krajín (vrátane investícií uzatvorených pred nadobudnutím úcinnosti BIZ) poskytnutie urcitej ochrany pri investovaní v druhej krajine. Clánok 2 ods. 3 BIZ okrem iného stanovuje, ze "kazdá zmluvná strana zabezpecí investíciám investorov druhej zmluvnej strany nestranné a spravodlivé zaobchádzanie a nebude neprimeranými alebo diskriminacnými opatreniami poskodzovat správu, riadenie, udrziavanie, pouzívanie, vyuzitie alebo dispozíciu s investíciami týchto investorov". Okrem toho sa v clánku 7 BIZ stanovuje, ze spory medzi investormi a signatárskymi krajinami sa riesia najmä rozhodcovským súdom pod zástitou ICSID. 15 Dna 28. júla 2005 v reakcii na zrusenie investicných stimulov podla EGO piati zalobcovia, konkrétne Ioan a Viorel Miculovci, European Food, Starmill a Multipack, poziadali o zriadenie rozhodcovského súdu podla clánku 7 BIZ. 16 Rozhodcovský súd v rozhodnutí z 24. septembra 2008 vyhlásil, ze nároky zalobcov v rozhodcovskom konaní sú prípustné. Zalobcovia v rozhodcovskom konaní pôvodne pozadovali obnovenie zrusených investicných stimulov. Následne vsak svoj nárok ciastocne stiahli a namiesto toho pozadovali náhradu skody za skody spôsobené zrusením týchto stimulov. Zalobcovia tvrdli, ze zrusením stimulov Rumunsko porusilo legitímnu dôveru investorov, ktorí ocakávali, ze tieto stimuly budú dostupné v podstate do 1. apríla 2009. Podla zalobcov v rozhodcovskom konaní tak Rumunsko porusilo svoju povinnost spravodlivého a rovnocenného zaobchádzania, ktoré im bolo priznané ako svédskym investorom podla clánku 2 ods. 3 BIZ. 17 Európska komisia v priebehu rozhodcovského konania vystupovala ako amicus curiae. Vo svojom vyjadrení z 20. júla 2009 vysvetlila, ze stimuly v EGO 24 boli "nezlucitelné s pravidlami Spolocenstva o regionálnej pomoci", a konkrétne uviedla, ze "stimulmi sa nerespektovali poziadavky právnych predpisov Spolocenstva, pokial ide o oprávnené náklady a intenzitu pomoci [a ze] nástroje okrem toho predstavovali prevádzkovú pomoc, ktorá [bola] v pravidlách regionálnej pomoci vylúcená". Komisia tiez tvrdila, ze "akékolvek rozhodnutie, ktorým sa obnovujú výsady, ktoré Rumunsko zrusilo, alebo ktorým sa nahrádza zalobcom skoda za stratu týchto výsad, by viedlo k poskytnutiu novej pomoci, ktorá by bola nezlucitelná so Zmluvou o [FEÚ]" a ze "výkon [akéhokolvek rozhodnutia, ktorým sa pozaduje, aby Rumunsko opätovne zriadilo investicné schémy, o ktorých sa pocas prístupových rokovaní zistilo, ze sú nezlucitelné s vnútorným trhom] sa teda nemôze uskutocnit, ak by bolo v rozpore s pravidlami politiky EÚ v oblasti státnej pomoci". 18 Rozhodcovský súd vo svojom rozsudku priznal zalobcom v rozhodcovskom konaní náhradu skody vo výske 791882452 rumunských lei (RON) (priblizne 178 miliónov eur), ktorú im Rumunsko malo zaplatit. Rozhodcovský súd rozhodol takto: "Zrusením stimulov v nariadení EGO 24 pred 1. aprílom 2009 nekonalo Rumunsko neprimerane alebo v zlej viere (s tým rozdielom, ze [Rumunsko] konalo neprimerane tým, ze zachovávalo povinnosti investorov po ukoncení stimulov). [Rozhodcovský] súd vsak... dospel k názoru, ze Rumunsko porusilo oprávnené ocakávania zalobcov [v rozhodcovskom konaní], ze tieto stimuly budú dostupné v podstate v rovnakej podobe do 1. apríla 2009. Zároven Rumunsko nekonalo transparentne tým, ze vcas neinformovalo zalobcov o tom, ze tento rezim sa ukoncí pred jeho uvedeným dátumom uplynutia platnosti. Súd preto stanovuje, ze Rumunsko 'nezaistilo spravodlivé a rovnocenné zaobchádzanie s investíciami` zalobcov [v rozhodcovskom konaní] v zmysle clánku 2 ods. 3 BIZ." 19 Rozhodcovský súd preto priznal zalobcom v rozhodcovskom konaní náhradu skody rozdelenú takto: - 85100000 rumunských lei ako náhradu skody za zrusenie stimulov pre suroviny a následné zvýsené náklady na cukor; - 17500000 RON za zvýsené náklady za dalsie suroviny, - 18133229 RON za stratu prílezitosti vytvárat zásoby cukru za nizsie ceny, - 255700000 RON za uslý zisk z predaja hotových tovarov, - súd okrem toho nariadil Rumunsku zaplatit úroky vypocítané v súvislosti so zvýsenými nákladmi na cukor a dalsie suroviny od 1. marca 2007, v súvislosti so stratou prílezitosti tvorit zásoby cukru v nizsích cenách od 1. novembra 2009 a v súvislosti s uslým ziskom od 1. mája 2008. 20 Rumunsko sa 18. apríla 2014 obrátilo na ad hoc výbor so ziadostou o zrusenie rozsudku na základe clánku 52 Dohovoru o riesení sporov z investícií medzi státmi a obcanmi druhých státov (dalej len "dohovor ICSID") z 18. marca 1965. Ad hoc výbor 7. septembra 2014 v tejto súvislosti zrusil odklad vykonania rozhodcovského rozsudku, ktorý bol pôvodne schválený, pretoze Rumunsko po konzultácii s Komisiou v tejto veci nebolo schopné poskytnút, ako o to uvedený výbor poziadal, bezpodmienecný záväzok vykonat rozhodcovský rozsudok, a to aj v prípade, ze by to viedlo k poruseniu jeho povinností okrem iného podla práva Únie a bez ohladu na akékolvek rozhodnutie prijaté Komisiou. 21 Komisia 15. októbra 2014 predlozila ziadost ad hoc výboru o vstup dobrovolného vedlajsieho úcastníka do konania ako tretej strany nezúcastnenej na spore v rámci konania o neplatnost. Ad hoc výbor vyhovel ziadosti o vstup vedlajsieho úcastníka 4. decembra 2014 a Komisia 9. januára 2015 zaslala svoje pripomienky z titulu svojho postavenia amicus curiae v rámci tohto konania. V case prijatia napadnutého rozhodnutia konanie o zrusenie rozhodcovského rozsudku este nebolo skoncené. Zaloby zo strany zalobcov v rozhodcovskom konaní pred vnútrostátnymi súdmi týkajúce sa uznania a výkonu rozhodcovského rozsudku 22 Dna 18. marca 2014 styria zalobcovia (European Food, Starmils, Multipack a pán Ioan Micula) podali návrh na zacatie súdneho konania v Rumunsku v súvislosti s vykonaním rozhodcovského rozsudku podla clánku 54 dohovoru ICSID, pricom ziadali o zaplatenie zvysnej sumy vo výske 80 % a zodpovedajúcich úrokov. 23 Dna 24. marca 2014 Tribunal Bucuresti (súd v Bukuresti, Rumunsko) schválil vykonanie rozhodcovského rozsudku, pricom usudzoval, ze podla clánku 54 dohovoru ICSID bol rozhodcovský rozsudok priamo vykonatelný a mal sa povazovat za konecný rozsudok na vnútrostátnej úrovni, v dôsledku coho by sa vylúcilo konanie o uznanie tohto rozsudku na základe rumunského obcianskeho súdneho poriadku. Dna 30. marca 2014 exekútor zacal konanie o vykonanie rozhodcovského rozsudku a stanovil rumunskému ministerstvu financií sestmesacnú lehotu, po uplynutí ktorej malo zaplatit styrom zalobcom 80 % dlznej sumy v súlade s rozhodcovským rozsudkom zvýsenej o úroky a ostatné náklady. 24 Rumunsko napadlo nútený výkon rozhodcovského rozsudku pred Tribunal Bucuresti (súd v Bukuresti) a poziadalo o prijatie predbezných opatrení, konkrétne o docasné pozastavenie výkonu rozhodnutia, az kým súd v Bukuresti nerozhodne vo veci samej. Súd v Bukuresti 14. mája 2014 docasne pozastavil výkon rozhodcovského rozsudku az do prijatia rozhodnutia vo veci samej týkajúceho sa zaloby o neplatnost a návrhu na pozastavenie núteného výkonu. Dna 26. mája 2014 Komisia vstúpila do tohto konania na základe clánku 23a ods. 2 nariadenia Rady (ES) c. 659/1999 z 22. marca 1999 ustanovujúceho podrobné pravidlá na uplatnovanie clánku [108 ZFEÚ] ([6]Ú. v. ES L 83, 1999, s. 1; Mim. vyd. 08/001, s. 339). Komisia vyzvala Tribunal Bucuresti (súd v Bukuresti), aby pozastavil a zrusil výkon rozhodcovského rozsudku a predlozil dve prejudiciálne otázky Súdnemu dvoru Európskej únie podla clánku 267 ZFEÚ. 25 Tribunal Bucuresti (súd v Bukuresti) 23. septembra 2014 rozhodol o predbeznom opatrení tak, ze zrusil odklad vykonania rozsudku a zamietol ziadost Rumunska o pozastavenie výkonu rozhodcovského rozsudku z toho dôvodu, ze ad hoc výbor ICSID zrusil 7. septembra 2014 odklad výkonu tohto rozsudku (pozri bod 20 vyssie). Dna 30. septembra 2014 Rumunsko podalo zalobu proti rozhodnutiu z 23. septembra 2014. Tribunal Bucuresti (súd v Bukuresti) 13. októbra 2014 zamietol ziadost o predlozenie prejudiciálnych otázok Súdnemu dvoru Európskej únie. Dna 17. októbra 2014 v nadväznosti na rozhodnutie Komisie z 1. októbra 2014 o zacatí konania vo veci formálneho zistovania podla clánku 108 ods. 2 ZFEÚ, v rámci konania prebiehajúceho pred Tribunal Bucuresti (súd v Bukuresti), Rumunsko opätovne poziadalo o prijatie predbezných opatrení vo forme odkladu núteného výkonu rozhodcovského rozsudku. 26 Tribunal Bucuresti (súd v Bukuresti) 24. novembra 2014 zamietol návrh proti výkonu podaný Rumunskom proti uzneseniu z 24. marca 2014 vrátane návrhu na predbezné opatrenia zo 17. októbra 2014. Dna 14. januára 2015 sa Rumunsko proti tomuto rozsudku odvolalo. 27 Curtea de Apel Bucuresti (Odvolací súd Bukurest) 24. februára 2015 zrusil rozsudok Tribunal Bucuresti (súd v Bukuresti) z 23. septembra 2014 a pozastavil nútený výkon az do prijatia rozsudku v odvolacom konaní proti rozsudku toho istého súdu z 24. novembra 2014. Na základe clánku 23a ods. 2 nariadenia c. 659/1999 sa Komisia rozhodla podat návrh na vstup vedlajsieho úcastníka do tohto odvolacieho konania. 28 Pán Viorel Micula predlozil niekolko návrhov na uznanie rozhodcovského rozsudku v rámci konania o vykonanie cudzieho rozsudku alebo konania ex parte na súdoch Belgicka, Francúzska, Luxemburska, Spojeného královstva Velkej Británie a Severného Írska a Spojených státov. Pán Ioan Micula, European Food, Starmill a Multipack predlozili aj návrh na uznanie rozhodcovského rozsudku v konaní ex parte v Spojených státoch. V case písomnej casti konania pred Vseobecným súdom tieto konania este neboli ukoncené. Vykonanie rozhodcovského rozsudku, konanie vo veci formálneho zistovania a napadnuté rozhodnutie 29 Dna 31. januára 2014 útvary Komisie informovali listom rumunské orgány, ze akékolvek vykonanie alebo výkon rozhodcovského rozsudku by predstavovalo novú pomoc a muselo by byt predmetom oznámenia Komisii. 30 Rumunské orgány 20. februára 2014 informovali útvary Komisie, ze ciastocne uhradili náhradu skody, ktorú zalobcom v rozhodcovskom konaní priznal rozhodcovský súd, a to zapocítaním za dane a poplatky, ktoré rumunským úradom dlhoval jeden zo zalobcov (European Food). Danový dlh po tomto zapocítaní predstavoval 337492864 RON (priblizne 76000000 eur). Okrem toho Rumunsko poziadalo útvary Komisie o dalsie objasnenie v súvislosti s moznostou vyplatenia zostávajúcej sumy fyzickej osobe (pánom Viorelovi a Ioanovi Miculovcom alebo akejkolvek inej fyzickej osobe, na ktorú mohla byt pohladávka postúpená). 31 Útvary Komisie poziadali 12. marca 2014 Rumunsko o dalsie informácie týkajúce sa opatrení, ktoré plánovalo prijat v súvislosti s vykonaním alebo následným výkonom rozhodcovského rozsudku. Rumunsko poskytlo tieto informácie listom z 26. marca 2014. 32 Útvary Komisie upozornili 1. apríla 2014 rumunské úrady, ze Komisia má moznost vydat príkaz na pozastavenie pomoci s cielom zaistit, aby sa nevyplácala ziadna dalsia nezlucitelná státna pomoc, a poziadali Rumunsko o pripomienky v tejto súvislosti. Rumunsko v liste zo 7. apríla 2014 vyhlásilo, ze si nezelá vyjadrit pripomienky týkajúce sa tejto moznosti. 33 Komisia 26. mája 2014 prijala rozhodnutie C(2014) 3192 podla clánku 11 ods. 1 nariadenia c. 659/1999, ktorým sa Rumunsku ukladá povinnost okamzite pozastavit akékolvek opatrenie, ktoré by mohlo viest k vykonaniu alebo výkonu rozhodcovského rozsudku, z toho dôvodu, ze takéto opatrenie by pravdepodobne predstavovalo neoprávnenú státnu pomoc, kým Komisia neprijme konecné rozhodnutie o zlucitelnosti tejto státnej pomoci s vnútorným trhom. 34 Komisia v liste z 1. októbra 2014 informovala Rumunsko o svojom rozhodnutí zacat konanie vo veci formálneho zistovania podla clánku 108 ods. 2 ZFEÚ v súvislosti s ciastocným vykonaním rozhodcovského rozsudku Rumunskom, ku ktorému doslo zaciatkom roka 2014 (pozri bod 20 vyssie), ako aj v súvislosti s akýmkolvek dalsím vykonaním alebo výkonom rozhodcovského rozsudku. V tomto rozhodnutí uverejnenom v Úradnom vestníku Európskej únie7. novembra 2014 Komisia vyzvala zainteresované strany, aby predlozili svoje pripomienky. 35 Dna 31. októbra 2014 vydal exekútor vymenovaný Tribunal Bucuresti (súd v Bukuresti) príkaz na zablokovanie úctov rumunského ministerstva financií a poziadal o výkon rozhodcovského rozsudku vo výske 80 %. V case prijatia napadnutého rozhodnutia boli úcty rumunského ministerstva financií v rámci státnej pokladnice a bankových spolocností zablokované. 36 Dna 26. novembra 2014 Rumunsko zaslalo pripomienky týkajúce sa rozhodnutia o zacatí konania vo veci formálneho zistovania podla clánku 108 ods. 2 ZFEÚ. Zalobcovia 8. decembra 2014 predlozili pripomienky ako zainteresovaná strana po tom, co Komisia zamietla ich ziadost o dlhsie obdobie na predlozenie ich pripomienok. Pripomienky zalobcov boli predlozené Rumunsku, ktoré dostalo prílezitost reagovat. Pripomienky zalobcov boli postúpené Rumunsku, ktoré dostalo moznost na ne odpovedat. Pripomienky Rumunska k pripomienkam zalobcov boli predlozené 27. januára 2015. 37 Zalobcovia zároven pozadovali prístup ku vsetkej korespondencii medzi Komisiou a Rumunskom, ktorá je súcastou spisu. Táto ziadost bola 19. decembra 2014 zamietnutá a zamietnutie bolo 2. marca 2015 potvrdené. 38 Súdom vymenovaný exekútor 5. januára 2015 zabavil rumunskému ministerstvu financií 36484232 RON (priblizne 8100000 eur). Z tejto sumy následne previedol trom z piatich zalobcov v rozhodcovskom konaní 34004232 RON (priblizne 7560000 eur) v rovnakých castiach a zvysnú sumu si ponechal ako náhradu exekucných nákladov. V období od 5. februára do 25. februára 2015 súdom vymenovaný exekútor zabavil rumunskému ministerstvu financií dalsiu sumu vo výske 9197482 RON (priblizne 2000000 eur). Na základe rozhodcovského rozsudku toto ministerstvo 9. marca 2015 dobrovolne previedlo zvysnú sumu vo výske 472788675 RON (priblizne 106500000 eur, vrátane trov exekucného konania vo výske 6028608 RON) na zablokovaný úcet zriadený v mene piatich zalobcov v rozhodcovskom konaní. Majitelia tohto úctu vsak z neho môzu cerpat prostriedky len v prípade, ak Komisia rozhodne, ze státna pomoc udelená na základe rozhodcovského rozsudku je zlucitelná s vnútorným trhom. 39 Listami z 9. a 11. marca 2015 rumunské orgány informovali Komisiu o zabaveniach, ktoré sa uskutocnili od 5. do 25. februára 2015 a o dobrovolnej platbe na blokovaný úcet otvorený v mene piatich zalobcov v rozhodcovskom konaní, ktorá predstavuje zostatok dlznej sumy na základe rozhodcovského rozsudku. 40 Podla rumunských orgánov bol rozhodcovský rozsudok v plnom rozsahu vykonaný. 41 Komisia prijala 30. marca 2015 napadnuté rozhodnutie. 42 Napadnuté rozhodnutie znie takto: "Clánok 1 Zaplatenie náhrady skody, ktorú priznal rozhodcovský súd... v rozsudku, jednej hospodárskej jednotke, ktorú tvoria Viorel Micula, Ioan Micula, ... European Food, ... Starmill, ... Multipack, European Drinks ..., Rieni Drinks ..., Scandic Distilleries ..., Transilvania General Import-Export ... a West Leasing ..., predstavuje státnu pomoc v zmysle clánku 107 ods. 1 [ZFEÚ], ktorá je nezlucitelná z vnútorným trhom. Clánok 2 1. Rumunsko nevyplatí ziadnu nezlucitelnú pomoc uvedenú v clánku 1 a vymôze kazdú nezlucitelnú pomoc uvedenú v clánku 1, ktorá uz bola vyplatená ktorémukolvek zo subjektov, ktoré sa pokladajú za jednu hospodársku jednotku vyuzívajúcu túto pomoc, na základe ciastocného vykonania alebo výkonu rozhodcovského rozsudku..., ako aj kazdú pomoc vyplatenú ktorémukolvek zo subjektov, ktoré sa pokladajú za jednu hospodársku jednotku vyuzívajúcu túto pomoc, na základe dalsieho vykonania rozhodcovského rozsudku..., o ktorej Komisia nebola informovaná, alebo ktorá sa vyplatila po dátume tohto rozhodnutia. 2. Viorel Micula, Ioan Micula, ... European Food, ... Starmill, ... Multipack, European Drinks, Rieni Drinks, Scandic Distilleries, Transilvania General Import-Export a West Leasing sú spolocne zodpovední za vrátenie státnej pomoci, ktorá bola ktorémukolvek z týchto subjektov poskytnutá. 3. Sumy, ktoré sú predmetom vymáhania, sú sumy vyplývajúce z vykonania alebo výkonu rozsudku... (istina a úrok). 4. Sumy, ktoré sú predmetom vymáhania, sa úrocia od dátumu, ked ich príjemca dostal k dispozícii, az do ich skutocného vrátenia. 5. Rumunsko uvedie presné dátumy, kedy príslusní príjemcovia dostali k dispozícii pomoc, ktorú poskytol stát. 6. Úrok sa vypocíta ako zlozený úrok v súlade s kapitolou V nariadenia (ES) c. 794/2004. 7. Rumunsko zaistí, ze s úcinnostou od dátumu prijatia tohto rozhodnutia nevykoná ziadne dalsie platby pomoci uvedené v clánku 1. Clánok 3 1. Vrátenie pomoci uvedenej v clánku 1 je bezodkladné a úcinné. 2. Rumunsko zaistí, ze toto rozhodnutie vykoná do styroch mesiacov odo dna oznámenia tohto rozhodnutia. Clánok 4 1. Rumunsko predlozí do dvoch mesiacov od oznámenia tohto rozhodnutia nasledujúce informácie: a) celkovú sumu pomoci, ktorú získal kazdý subjekt uvedený v clánku 1 tohto rozhodnutia; b) podrobný opis uz prijatých alebo plánovaných opatrení na dosiahnutie súladu s týmto rozhodnutím; c) dokumenty, ktoré dokazujú, ze príjemcovi bolo nariadené vrátit pomoc. 2. Rumunsko bude informovat Komisiu o pokroku dosiahnutom v súvislosti s vnútrostátnymi opatreniami, ktoré sa prijali na vykonanie tohto rozhodnutia, az do úplného vrátenia pomoci uvedenej v clánku 1. Na poziadanie Komisie bezodkladne poskytne informácie o opatreniach, ktoré sa uz prijali a ktoré sa plánujú prijat na dosiahnutie súladu s týmto rozhodnutím. Takisto poskytne podrobné informácie o sumách pomoci a úrokov, ktoré príjemcovia uz vrátili. Clánok 5 Toto rozhodnutie je urcené Rumunsku." Konanie a návrhy úcastníkov konania 43 Návrhmi dorucenými do kancelárie Vseobecného súdu 6. novembra 2015 (vec T-624/15), 30. novembra 2015 (vec T-694/15) a 28. novembra 2015 (veci T-704/15) zalobcovia podali tieto zaloby. 44 Svojimi rozhodnutiami z 18. marca a 21. apríla 2016 (vec T-624/15), 18. marca a 22. apríla 2016 (vec T-694/15) a z 25. mája a 21. apríla 2016 (vec T-704/15) predseda stvrtej komory Vseobecného súdu povolil Spanielskemu královstvu a Madarsku, aby vstúpili do konania ako vedlajsí úcastníci konania na podporu návrhov Komisie. 45 V dnoch 13. a 14. júla 2016 (veci T-624/15 a T-694/15) a 14. júla 2016 (vec T-704/15) Spanielske královstvo a Madarsko podali svoje vyjadrenia vedlajsích úcastníkov konania do kancelárie Vseobecného súdu. Úcastníci konania predlozili svoje pripomienky k týmto vyjadreniam v stanovených lehotách. 46 Vzhladom na to, ze zlozenie komôr Vseobecného súdu bolo zmenené, sudca spravodajca bol pridelený k druhej komore, ktorej boli z tohto dôvodu tieto veci pridelené. 47 Návrhom podaným do kancelárie Vseobecného sudu 27. februára 2017 zalobcovia poziadali o zlúcenie vecí T-624/15, T-694/15 a T-704/15 na úcely ústnej casti konania. Vo svojich pripomienkach k ziadosti o zlúcenie vecí zo 14. marca 2017 Komisia súhlasila so spojením vecí T-624/15 a T-694/15, ale vzniesla námietku voci zlúceniu týchto dvoch vecí s vecou T-704/15. 48 Návrhmi podanými do kancelárie Vseobecného súdu 21. februára 2017 zalobcovia vo veciach T-624/15 a T-694/15 a 4. mája 2017 Komisia vo veciach T-624/15, T-694/15 a T-704/15 poziadali o prioritné prejednanie. Predseda druhej komory vyhovel ich ziadosti rozhodnutím z 22. mája 2017. 49 Vseobecný súd na základe návrhu druhej komory rozhodol podla clánku 28 Rokovacieho poriadku Vseobecného súdu o postúpení veci rozsírenému rozhodovaciemu zlozeniu. 50 Uznesením predsedu druhej rozsírenej komory Vseobecného súdu zo 7. februára 2018 boli veci T-624/15, T-694/15 a T-704/15 v súlade s clánkom 68 ods. 2 rokovacieho poriadku spojené na úcely ústnej casti konania. 51 Na základe návrhu sudcu spravodajcu Vseobecný súd (druhá rozsírená komora) rozhodol o zacatí ústnej casti konania. 52 Prednesy úcastníkov konania boli vypocuté na pojednávaní 20. marca 2018. 53 Uznesením z 28. mája 2018 Vseobecný súd (druhá rozsírená komora) vzhladom na to, ze hlavní úcastníci konania mali byt vyzvaní, aby sa vyjadrili k prípadnému spojeniu vecí T-624/15, T-694/15 a T-704/15 na úcely rozhodnutia o ukoncení konania, nariadil opätovné otvorenie ústnej casti konania podla clánku 113 rokovacieho poriadku. Hlavní úcastníci konania predlozili svoje pripomienky v stanovenej lehote. 54 Zalobcovia vo veciach T-624/15 a T-694/15 navrhujú, aby Vseobecný súd: - zrusil napadnuté rozhodnutie, - subsidiárne zrusil napadnuté rozhodnutie v rozsahu, v akom: - sa týka kazdého z nich v týchto dvoch veciach, - bráni Rumunsku vykonat rozhodcovský rozsudok, - nariaduje Rumunsku, aby vymohlo kazdú nezlucitelnú pomoc, - stanovuje, aby boli spolocne a nerozdielne zodpovední za vrátenie státnej pomoci prijatej ktorýmkolvek zo subjektov uvedených v jeho clánku 2 ods. 2, - ulozil Komisii povinnost nahradit trovy konania. 55 Zalobcovia vo veci T-704/15 navrhujú, aby Vseobecný súd: - zrusil napadnuté rozhodnutie, - subsidiárne zrusil napadnuté rozhodnutie v rozsahu, v akom: - oznacuje pána Viorela Miculu za "podnik" a povazuje ho za cast hospodárskej jednotky, ktorá je príjemcom pomoci, - identifikuje príjemcu pomoci ako hospodársku jednotku, ktorú tvoria páni Viorel a Ioan Miculovci, European Food, Starmill, Multipack, European Drinks, Rieni Drinks, Scandic Distilleries, Transilvania General Import-Export a West Leasing International, - stanovuje v clánku 2, ze páni Viorel a Ioan Miculovci, European Food, Starmill, Multipack, European Drinks, Rieni Drinks, Scandic Distilleries, Transilvania General Import-Export a West Leasing International sú spolocne a nerozdielne zodpovední za vrátenie státnej pomoci, ktorá im bola poskytnutá, - ulozil Komisii povinnost nahradit trovy konania. 56 Vo veciach T-694/15 a T-704/15 Komisia podporovaná vedlajsími úcastníkmi konania navrhuje, aby Vseobecný súd: - zamietol zaloby ako nedôvodné, - ulozil zalobcom povinnost nahradit trovy konania. Právny stav 57 Podla clánku 68 rokovacieho poriadku sa prejednávané veci spájajú na spolocné konanie na úcely konecného rozhodnutia. 58 Na podporu kazdej zaloby zalobcovia uvádzajú osem zalobných dôvodov, pricom niektoré majú viaceré casti, ktoré treba zoradit do siedmich dôvodov a predlozit takto: po prvé zalobný dôvod zalozený na nedostatku právomoci Komisie na prijatie napadnutého rozhodnutia a zneuzití právomoci, ako aj na porusení clánku 351 ZFEÚ a vseobecných právnych zásad, po druhé zalobný dôvod zalozený na porusení clánku 107 ods. 1 ZFEÚ, po tretie zalobný dôvod zalozený na porusení zásady ochrany legitímnej dôvery, po stvrté zalobný dôvod zalozený na nesprávnom posúdení zlucitelnosti dotknutého opatrenia s vnútorným trhom, po piate zalobný dôvod zalozený na nesprávnom urcení príjemcov pomoci a nesprávnom odôvodnení, po sieste zalobný dôvod zalozený na nesprávnom právnom posúdení týkajúcom sa vrátenia pomoci a po siedme zalobný dôvod zalozený na porusení práva byt vypocutý, clánku 108 ods. 3 ZFEÚ a clánku 6 ods. 1 nariadenia c. 659/1999. O nedostatku právomoci Komisie a neuplatnitelnosti práva Únie na situáciu pred pristúpením Rumunska 59 V rámci prvej casti prvého zalobného dôvodu vo veci T-704/15 sa zalobcovia v podstate odvolávajú na nedostatok právomoci Komisie a neuplatnitelnost práva Únie na situáciu pred pristúpením Rumunska. Okrem toho v rámci prvej casti druhého zalobného dôvodu predlozeného vo veciach T-624/15 a T-694/15 zalobcovia tvrdia, ze akákolvek výhoda bola poskytnutá pred pristúpením Rumunska k Únii. Vseobecný súd zastáva názor, ze svojimi tvrdeniami zalobcovia vo veciach T-624/15 a T-694/15 spochybnujú aj právomoc Komisie na prijatie napadnutého rozhodnutia. V kazdom prípade otázka právomoci Komisie týkajúca sa prekázky konania z dôvodu verejného záujmu sa musí preskúmat z úradnej moci (pozri rozsudok z 13. júla 2000, Salzgitter/Komisia, [7]C-210/98 P, [8]EU:C:2000:397, bod [9]56 a citovanú judikatúru). 60 Podla zalobcov po prvé Komisia nemala právomoc prijat napadnuté rozhodnutie, pretoze vsetky konania a opomenutia, ktoré zakladajú medzinárodné protiprávne konania, o ktorých rozhodol rozhodcovský súd, ze sa ich Rumunsko dopustilo voci zalobcom a ktoré spôsobili skodu odskodnenú rozhodcovským rozsudkom, sa stali pred pristúpením Rumunska k Únii. Po druhé pocas uvedeného obdobia sa právo Únie ako také vrátane pravidiel státnej pomoci neuplatnovalo v Rumunsku a Komisia nemohla vykonávat právomoci, ktoré jej boli udelené podla clánku 108 ZFEÚ a nariadenia c. 659/1999 právne záväzným spôsobom v súvislosti so státnou pomocou, ktorú poskytli rumunské orgány. Po tretie nie je podstatné, ci sa platba náhrady skody priznanej za medzinárodne protiprávne konania, ktorých sa Rumunsko dopustilo v právnom rámci uplatnovanom pred jeho pristúpením k Únii, uskutocnila, ako v prejednávanej veci, po tomto pristúpení. 61 V tejto súvislosti zalobcovia vo veci T-704/15 tvrdia, ze rozhodcovský súd vydal rozhodcovský rozsudok z dôvodu konania rumunských orgánov v súvislosti so zrusením EGO z roku 2005, ktorým sa porusila legitímna dôvera zalobcov v rozhodcovskom konaní a nekonalo sa transparentným spôsobom, pokial ide o zrusenie stimulacných opatrení, pricom sa zároven zachovali záväzky týchto zalobcov. V case tohto konania vsak EGO nepodliehalo pravidlám Únie v oblasti státnej pomoci, ani právomoci Komisie. Napadnuté rozhodnutie vychádza z nesprávneho predpokladu, ze EGO bolo státnou pomocou, ktorú právo Únie zakazovalo. 62 Podla zalobcov vo veciach T-624/15 a T-694/15 bezpodmienecné právo na kompenzáciu porusení, ktorých sa Rumunsko dopustilo, a teda akákolvek výhoda boli poskytnuté bud v case porusenia BIZ Rumunskom vyplývajúceho zo zrusenia stimulov stanovených v EGO, alebo v case nadobudnutia platnosti BIZ, v ktorej sa stanovujú povinnosti pre Rumunsko voci zalobcom, v kazdom prípade pred pristúpením. Akúkolvek platbu na základe rozhodcovského rozsudku preto treba povazovat za vyplatenie existujúcej pomoci podla clánku 15 ods. 3 nariadenia c. 659/1999, ktorá sa uz nemôze vymáhat. 63 Komisia spochybnuje tieto tvrdenia a tvrdí, ze mala právomoc na prijatie napadnutého rozhodnutia. Vzhladom na to, ze rozhodcovský rozsudok bol vydaný, ciastocne vykonaný a mal byt prípadne úplne vykonaný po pristúpení Rumunska k Únii, zalobcovia mohli nadobudnút bezpodmienecné právo na náhradu skody, ktorá im bola priznaná na základe platnej vnútrostátnej právnej úpravy, az po pristúpení Rumunska k Únii. Skutocnost, ze EGO nikdy nebolo priamo predmetom preskúmania podla pravidiel Únie v oblasti státnej pomoci a ze k údajnému poruseniu BIZ doslo pred takýmto pristúpením, sú takisto irelevantné pre urcenie právomoci Komisie v prejednávanej veci. Komisia tvrdí, ze v napadnutom rozhodnutí nenariadila Rumunsko, aby vymáhalo spät pomoc pôvodne poskytnutú zalobcom v rozhodcovskom konaní na základe EGO. Okrem toho EGO, ktorý bol zrusený 22. februára 2005, nemôze slúzit ako právny základ pre vyplatenie náhrady skody priznanej zalobcom. Ak by sa zalobcovia mohli odvolat na ziadost proti Rumunsku v rámci BIZ ihned po zrusení stimulov stanovených v EGO, bezpodmienecné právo na vsetky náhrady skôd následne poskytnuté by mohlo vzniknút az po pristúpení Rumunska k Únii. 64 Podla Komisie tak bola dotknutá pomoc skutocne poskytnutá po pristúpení Rumunska k Únii, a to bud premenou rozhodcovského rozsudku prostredníctvom jeho uznania na platný vnútrostátny právny titul alebo vykonaním rozhodcovského rozsudku Rumunskom. 65 V odôvodneniach 130 az 140 napadnutého rozhodnutia Komisia preskúmala, ci sa predmetné opatrenie, vymedzené v odôvodnení 39 uvedeného rozhodnutia ako "zaplatenie náhrady skody, ktorú [rozhodcovský] súd na základe rozsudku priznal zalobcom, bud vykonaním alebo výkonom tohto [rozhodcovského] rozsudku, a úroku vzniknutého od vydania [tohto] rozsudku", malo povazovat za novú pomoc. V tejto súvislosti konstatovala, ze po zrusení schémy EGO 22. februára 2005 nemohla ziadna spolocnost získat nárok na pomoc v rámci tejto schémy, a preto ziadost o odskodnenie, ktorú zalobcovia predlozili rumunskému státu, vyplývala len z "rozhodcovského rozsudku v spojení s rumunským vnútrostátnym právom, v ktorom sa priznáva právny úcinok vo vnútrostátnom právnom poriadku Rumunska". Vzhladom na to, ze rozhodcovský rozsudok bol vydaný, a na riziká, ze by mohol byt uznaný alebo vykonaný po pristúpení Rumunska k Únii, bezpodmienecné právo v zmysle rumunského vnútrostátneho práva na náhradu skody, ktorú priznal rozhodcovský súd, sa zalobcom priznalo az po pristúpení Rumunska k Únii. Komisia usudzovala, ze skutocnost, ze ani akt o pristúpení, ani Zmluva o FEÚ sa v Rumunsku neuplatnovali v case, ked - ako zalobcovia tvrdili v správnom konaní - si Rumunsko nesplnilo svoje záväzky vyplývajúce z BIZ, a to zrusením schémy pomoci zavedenej EGO, alebo v case, ked podali zalobu na rozhodcovský súd, nie je relevantná, pretoze zalobcovia nikdy v tomto case nenadobudli bezpodmienecné právo na vyplatenie náhrady skody priznanej rozhodcovským súdom, co bolo opatrenie, ktoré bolo predmetom posúdenia Komisie. Komisia okrem toho uviedla, ze rozhodcovský rozsudok priznal zalobcom sumu, ktorá zodpovedala dávkam poskytovaným v rámci zrusenej schémy EGO az do plánovaného dátumu uplynutia jej platnosti, ako aj náhrade skody za stratu prílezitosti tvorby zásob cukru v roku 2009 a uslého zisku a ze pocas velkej casti alebo dokonca celého tohto obdobia Rumunsko bolo plnoprávnym clenom Únie a podliehalo priamo pravidlám Zmluvy o FEÚ o státnej pomoci. Takisto pripomenula, ze schéma stimulov stanovená v EGO nebola ako existujúca pomoc uvedená v akte o pristúpení. Komisia tak prijala záver, ze vyplatenie náhrady skody, ktorú zalobcom priznal rozhodcovský súd, ci uz prostredníctvom vykonania alebo výkonu rozhodcovského rozsudku, predstavovalo novú pomoc, a podliehalo teda v plnej miere mechanizmu kontroly státnej pomoci, ktorý je stanovený v clánkoch 107 a 108 ZFEÚ. 66 Podla clánku 2 aktu o pristúpení sú ustanovenia pôvodných Zmlúv a aktov prijatých institúciami pred dnom pristúpenia záväzné pre Rumunsko a uplatnujú sa v tomto státe za podmienok stanovených v týchto Zmluvách a v tomto akte. 67 Právo Únie sa tak zacalo uplatnovat v Rumunsku az od jeho pristúpenia k Únii 1. januára 2007. Az od tohto dna tak Komisia získala právomoc na vykonávanie kontrol týkajúcich sa opatrení Rumunska na základe clánku 108 ZFEÚ (pozri v tomto zmysle rozsudok z 20. marca 2013, Rousse Industry/Komisia, [10]T-489/11, neuverejnený, [11]EU:T:2013:144, body [12]63 a [13]64). 68 Argumenty zalobcov týkajúce sa toho, ze Komisia nemá právomoc prijat napadnuté rozhodnutie, sú vsak zalozené na predpoklade, ze vsetky konania sa uskutocnili a vsetky výhody boli poskytnuté pred pristúpením Rumunska k Únii. Z toho vyplýva, ze pre posúdenie dôvodnosti týchto tvrdení treba v prvom rade vymedzit dátum, ked bola údajná pomoc poskytnutá. 69 V tejto súvislosti treba pripomenút, ze podla judikatúry sa státna pomoc musí povazovat za poskytnutú v case, ked sa na príjemcu previedlo právo prijímat pomoc podla platných vnútrostátnych predpisov, pricom sa zohladnujú vsetky podmienky stanovené vo vnútrostátnych právnych predpisoch na získanie takejto pomoci (pozri v tomto zmysle rozsudky z 21. marca 2013, Magdeburger Mühlenwerke, [14]C-129/12, [15]EU:C:2013:200, body [16]40 az [17]41, a zo 6. júla 2017, Nerea, [18]C-245/16, [19]EU:C:2017:521, bod [20]32). 70 V prejednávanej veci po prvé podla napadnutého rozhodnutia bolo cielom vykonania alebo výkonu rozhodcovského rozsudku opätovne nastolit situáciu, v ktorej by sa zalobcovia s najväcsou pravdepodobnostou boli nachádzali, keby sa schéma stanovená na základe EGO nezrusila (odôvodnenia 95 a 146 a poznámka pod ciarou c. 83 napadnutého rozhodnutia). 71 Zo skutkových okolností sporu pritom vyplýva (pozri body 5 az 15 vyssie) ze vsetky skutocnosti týkajúce sa EGO, konkrétne prijatie EGO Rumunskom, prijatie certifikátov zo strany ziadajúcich spolocností, ktoré im umoznovali vyuzívat stimuly stanovené v EGO, nadobudnutie platnosti BIZ, zrusenie stimulov stanovené v EGO a porusovanie, ktorých sa Rumunsko pri tejto prílezitosti dopustilo, ako aj postúpenie rozhodcovskému súdu zo strany zalobcov v rozhodcovskom konaní, sa uskutocnili pred pristúpením Rumunska k Únii 1. januára 2007. 72 Po druhé treba v tejto súvislosti uviest, ze rozhodcovský súd v rozhodcovskom rozsudku prijal záver, ze zrusením stimulov stanovených v EGO pred 1. aprílom 2009 Rumunsko na jednej strane porusilo legitímnu dôveru zalobcov v rozhodcovskom konaní a na druhej strane voci nim nekonalo transparentným spôsobom. Zrusenie stimulov stanovených v EGO je preto rozhodujúcou skutocnostou pre vznik skody, za ktorú bolo zalobcom priznané dotknuté odskodnenie v rozhodcovskom rozsudku. 73 Ako vyplýva z odôvodnenia 146 a poznámky pod ciarou c. 83 napadnutého rozhodnutia, cielom rozhodcovského rozhodnutia teda bolo "retroaktívne" kompenzovat zrusenie EGO z roku 2005, to znamená, ze jeho kompenzacné úcinky platia do minulosti. 74 Z toho vyplýva, ze rozhodcovský súd sa v rozhodcovskom rozsudku obmedzil na urcenie presnej skody, ktorú utrpeli zalobcovia v súvislosti so zrusením EGO a vypocítal výsku náhrady skody, ktorá zodpovedá právu na náhradu skody, ku ktorej doslo v case protiprávneho konania, ktorého sa Rumunsko dopustilo v roku 2005. 75 Z toho vyplýva, ze právo na náhradu skody v zmysle judikatúry uvedenej v bode 69 vyssie vzniklo v case, ked Rumunsko zrusilo svoje stimuly stanovené v EGO z roku 2005. Na rozdiel od toho, co Komisia konstatovala okrem iného v odôvodnení 134 napadnutého rozhodnutia, právo na náhradu skody, ktoré priznal rozhodcovský súd, teda zalobcom nevniklo az po pristúpení Rumunska k Únii (pozri bod 65 vyssie). 76 Po tretie je nepochybné, ze rozhodcovský rozsudok, v ktorom sa konstatujú porusenia, ktorých sa Rumunsko dopustilo zrusením EGO a stanovuje sa náhrada skody, ktorá sa má v dôsledku toho zaplatit zalobcom, bol vydaný v roku 2013, a teda po tomto pristúpení. 77 Ako sa vsak uvádza v bode 74 vyssie, rozhodcovský súd sa obmedzil na urcenie presnej skody, ktorú zalobcovia utrpeli v dôsledku porusení, ktorých sa dopustilo Rumunsko v roku 2005. Kedze rozhodcovský rozsudok tak predstavuje iba vedlajsiu cast príslusného odskodnenia a ako taký je neoddelitelnou castou predchádzajúcich danových stimulov, nemôze sa povazovat za novú pomoc a zakladat právomoc Komisie a uplatnitelnost práva Únie v prípade vsetkých minulých udalostí, konkrétne skutkových okolností v sporoch, ktoré predchádzali pristúpeniu Rumunska k Únii (pozri v tomto zmysle a analogicky rozsudok z 20. marca 2013, Rousse Industry/Komisia, [21]T-489/11, neuverejnený, [22]EU:T:2013:144, bod [23]55 a citovanú judikatúru, potvrdený v odvolacom konaní rozsudkom z 20. marca 2014, Rousse Industry/Komisia, [24]C-271/13 P, neuverejnený, [25]EU:C:2014:175). 78 Vzhladom na uvedené skutocnosti treba konstatovat, ze právo zalobcov na náhradu skody vzniklo a zacalo sa uplatnovat v okamihu, ked Rumunsko zrusilo EGO 24, t. j. pred pristúpením Rumunska k Únii, a preto sa v zmysle judikatúry uvedenej v bode 69 vyssie toto právo previedlo na zalobcov pred pristúpením. Jednak rozhodcovský rozsudok je len uznaním tohto práva a jednak platby v roku 2014 predstavujú len realizáciu tohto práva, ktoré vzniklo v roku 2005. 79 Kedze právo Únie a konkrétne clánky 107 a 108 ZFEÚ sa v Rumunsku neuplatnovali pred jeho pristúpením k Únii (pozri v tomto zmysle rozsudok z 1. októbra 2015, Electrabel a Dunamenti Ero"mu"/Komisia, [26]C-357/14 P, [27]EU:C:2015:642, bod [28]64 a citovanú judikatúru), Komisia nemohla vykonávat právomoci, ktoré jej boli zverené clánkom 108 ZFEÚ, a predovsetkým nemohla penalizovat stimuly stanovené v EGO za obdobie pred pristúpením. Az od tohto dna totiz Komisia nadobudla právomoc na vykonávanie kontrol v súvislosti s opatreniami Rumunska na základe clánku 108 ZFEÚ (pozri v tomto zmysle rozsudok z 20. marca 2013, Rousse Industry/Komisia, [29]T-489/11, neuverejnený, [30]EU:T:2013:144, bod [31]63, potvrdený rozsudkom v odvolacom konaní z 20. marca 2014, Rousse Industry/Komisia, [32]C-271/13 P, neuverejnený, [33]EU:C:2014:175). 80 Okrem toho treba spresnit podobne ako zalobcovia, ze skutocnost, ze náhrada skody bola zaplatená po tomto pristúpení, nie je v tejto súvislosti relevantná, kedze tieto platby vykonané v roku 2014 predstavujú výkon práva vzniknutého v roku 2005. 81 Po stvrté Komisia vymedzila predmet dotknutého opatrenia ako "zaplatenie náhrady skody, ktorú [rozhodcovský] súd na základe [rozhodcovského] rozsudku priznal zalobcom, bud vykonaním alebo výkonom tohto rozsudku, a úroku vzniknutého od vydania [tohto] rozsudku" (odôvodnenie 39 napadnutého rozhodnutia). 82 Treba pritom uviest, ze hoci v napadnutom rozhodnutí Komisia výslovne neposudzovala zákonnost EGO, vyplýva okrem iného z odôvodnení 24, 25, 95 a 146 napadnutého rozhodnutia, ze usudzovala, ze vyplatenie náhrady skody priznanej zalobcom rozhodcovským súdom je nezlucitelné s právom Únie, pretoze jeho cielom bolo obnovit stimuly stanovené v EGO, ktoré sú v rozpore s právom Únie. Z napadnutého rozhodnutia tak jednoznacne vyplýva, ze Komisia vymedzila priamu súvislost medzi uvedenou platbou a schémou stimulov, ktorú stanovil EGO, a ze záver Komisie, podla ktorého vyplatenie náhrady skody predstavuje státnu pomoc v zmysle clánku 107 ods. 1 ZFEÚ, vychádza z myslienky, ze stimuly, ktoré stanovil EGO, boli ako také nezlucitelné s právom Únie. 83 Podla ustálenej judikatúry Súdneho dvora sa nové pravidlo v zásade bezodkladne uplatnuje na budúce právne úcinky situácie, ktorá vznikla za úcinnosti predchádzajúceho pravidla (pozri rozsudok z 11. decembra 2008, Komisia/Freistaat Sachsen, [34]C-334/07 P, [35]EU:C:2008:709, bod [36]43 a citovanú judikatúru). 84 V prejednávanej veci vzhladom na osobitnú povahu rozhodcovského rozhodnutia, ktorá je zrejmá najmä z odôvodnenia 146 napadnutého rozhodnutia, nemozno usudzovat, ze úcinky tohto rozsudku predstavujú budúce úcinky situácie, ktorá vznikla pred pristúpením v zmysle judikatúry citovanej v bode 83 vyssie, pretoze tento rozsudok retroaktívne vyvolal konecné úcinky, ked ich "konstatoval" do minulosti, t. j. úcinky, ktoré scasti existovali uz pred pristúpením. 85 V odôvodnení 146 napadnutého rozhodnutia Komisia totiz usudzovala, ze "vykonaním [rozhodcovského] rozsudku sa v podstate opätovne stanovila situácia, v ktorej by sa zalobcovia so vsetkou pravdepodobnostou ocitli, keby Rumunsko nebolo nikdy zrusilo nariadenie [EGO]". 86 Kedze stimuly stanovené v EGO boli zrusené v roku 2005, a teda pred pristúpením Rumunska k Únii, Komisia nemala ziadnu právomoc posudzovat ich údajnú nezákonnost z hladiska práva Únie, prinajmensom pokial ide o obdobie pred pristúpením. Takisto aj vzhladom na to, ze dotknuté právo na odskodnenie vzniklo v okamihu tohto zrusenia (pozri bod 75 vyssie), Komisia nemohla rozhodnút o jeho nezlucitelnosti pre toto obdobie. 87 V tejto súvislosti treba zdôraznit, ze v prejednávanej veci sa od rozhodcovského súdu nevyzadovalo, aby uplatnoval právne predpisy Únie na skutocnosti, ktorými sa zaoberal pred pristúpením, na rozdiel od veci, ktorá viedla k rozsudku zo 6. marca 2018, Achmea ([37]C-284/16, [38]EU:C:2018:158, body [39]38 az [40]41). 88 Okrem toho vzhladom na vsetky skutkové okolnosti sporu, ktoré rozhodcovský súd vzal do úvahy pred uvedeným pristúpením, úcinkom rozhodcovského rozsudku nemôze by to, ze Komisia sa stane príslusnou a právne predpisy Únie uplatnitelnými v súvislosti s uvedenými predchádzajúcimi skutocnostami, pokial prejavili svoje úcinky pred týmto pristúpením (pozri v tomto zmysle a analogicky rozsudok z 10. januára 2006, Ynos, [41]C-302/04, [42]EU:C:2006:9, body [43]25 a [44]36). 89 Ako Komisia uviedla v odôvodnení 135 napadnutého rozhodnutia, z rozhodcovského rozsudku vyplýva, ze sumy poskytnuté ako odskodnenie za skody spôsobené poruseniami Rumunska boli vypocítané rozhodcovským súdom za obdobie od dátumu zrusenia EGO 22. februára 2005 az do plánovaného skoncenia jeho platnosti 1. apríla 2009. Je nepochybné, ze toto obdobie sa vztahuje na obdobie 27 mesiacov, pocas ktorých uz bolo Rumunsko clenom Únie, ako aj moznost tvorby zásob cukru v roku 2009 a uslého zisku v období od 1. januára 2005 do 31. augusta 2011. 90 Treba vsak konstatovat, ze sumy poskytnuté ako odskodnenie za obdobie pred pristúpením Rumunska k Únii, t. j. v období od 22. februára 2005 do 31. decembra 2006, nemôzu predstavovat státnu pomoc v zmysle práva Únie. Na základe judikatúry uvedenej v bodoch 69, 79 a 88 vyssie preto treba konstatovat, ze Komisia vykonávala svoje právomoci retroaktívne v súvislosti so situáciou pred pristúpením Rumunska k Únii, prinajmensom pokial ide o tieto sumy. 91 Okrem toho, pokial ide o sumy poskytnuté ako odskodnenie za obdobie po pristúpení Rumunska k Únii, t. j. obdobie od 1. januára 2007 do 1. apríla 2009, aj za predpokladu, ze vyplatenie náhrady skody za toto obdobie by sa mohlo klasifikovat ako nezlucitelná pomoc, kedze Komisia nerozlisovala medzi obdobiami náhrady skody, ktorú zalobcovia utrpeli pred pristúpením alebo po nom, v kazdom prípade prekrocila svoje právomoci v oblasti kontroly státnej pomoci. 92 Vzhladom na vsetky predchádzajúce úvahy treba prijat záver, ze prijatím napadnutého rozhodnutia Komisia retroaktívne uplatnila svoje právomoci podla clánku 108 ZFEÚ a nariadenia c. 659/1999 na skutocnosti, ktoré predchádzali pristúpeniu Rumunska k Únii. Komisia preto nemohla predmetné opatrenie povazovat za státnu pomoc v zmysle clánku 107 ods. 1 ZFEÚ. 93 V dôsledku toho treba vyhoviet prvej casti prvého zalobného dôvodu vo veci T-704/15 a prvej casti druhého zalobného dôvodu vo veciach T-624/15 a T-694/15. O pochybení pri kvalifikácii výhody a pomoci v zmysle clánku 107 ZFEÚ v rozhodcovskom rozsudku 94 V rámci druhej casti druhého zalobného dôvodu vo veciach T-624/15 a T-694/15 a prvej casti druhého zalobného dôvodu vo veci T-704/15 zalobcovia tvrdia, ze rozhodcovský rozsudok im neposkytuje hospodársku výhodu, ale len náhradu skody, ktorú utrpeli. V tejto súvislosti tvrdia, ze tento rozsudok nevedie k obnoveniu EGO, ale priznáva im náhradu skody v dôsledku toho, ze Rumunsko si nesplnilo svoje povinnosti vyplývajúce z BIZ, a najmä z toho dôvodu, ze podla BIZ sa zodpovedajúce záväzky investorov zachovali, zatial co stimuly boli zrusené. Zalobcovia, ktorí pôvodne pred rozhodcovským súdom ziadali o obnovenie EGO, výslovne zmenili svoje zalobné návrhy v tomto zmysle. Komisia sa nesprávne zamerala na spôsob, akým rozhodcovský súd vypocítal náhradu skody, ale nie na dôvod ich priznania. Tento výpocet náhrady skody podla nich nie je v prejednávanej veci relevantný. Okrem toho Komisia nemala právomoc preskúmat odskodnenie z dôvodu, ze nesúhlasí s metódou výpoctu. V kazdom prípade Komisia nepreukázala, ze priznané sumy zodpovedali presnej výske splátok a výnimiek, ktoré by zalobcovia získali na základe EGO za príslusné obdobie, a ze rozhodcovský rozsudok tak úcinne obnovil uvedenú schému. V súlade s judikatúrou Súdneho dvora (rozsudok z 27. septembra 1988, Asteris a i., [45]106/87 az 120/87, [46]EU:C:1988:457) preto výkon rozhodcovského rozsudku pre nich nepredstavuje výhodu v zmysle clánku 107 ods. 1 ZFEÚ. 95 Okrem toho rozhodcovský rozsudok nemal za následok odskodnenie zalobcov za zrusenie nezlucitelného opatrenia státnej pomoci. Komisia vychádzala z nesprávneho predpokladu, ze EGO bolo státnou pomocou, ktorú právo Únie zakazovalo. Zalobcovia tvrdia, ze v case skutocností uvedených v rozhodcovskom rozsudku EGO nepodliehalo pravidlám Únie v oblasti státnej pomoci a Komisia sa snazí uplatnit svoje právomoci v súvislosti s týmito skutocnostami retroaktívne. Podla zalobcov by v kazdom prípade islo o výhodu získanú "za bezných trhových podmienok", pretoze platba by bola automatickým dôsledkom rozhodcovského rozsudku. A napokon stanovisko, podla ktorého je BIZ neplatná, je nesprávne. 96 Komisia, ktorú podporuje Spanielske královstvo, spochybnuje tieto tvrdenia. Podla jej názoru je zjavné, ze vyplatenie náhrady skody na základe rozhodnutia priaznivého pre zalobcov, ktoré by zodpovedalo výske predpokladanej neoprávnenej a nezákonnej pomoci, predstavuje samo osebe nepriame poskytnutie státnej pomoci. V tejto súvislosti Komisia spresnuje, ze nikdy netvrdila, ze rozhodcovský rozsudok opätovne zavádza EGO de iure, ale namiesto toho v napadnutom rozhodnutí dospela k záveru, ze prijatie tohto rozsudku de facto znamená obnovenie stimulov stanovených v EGO, vzhladom na to, ze rozhodcovský rozsudok sa obmedzoval na opätovné obnovenie situácie zalobcov v rozhodcovskom konaní, v ktorej by sa s najväcsou pravdepodobnostou nachádzali, keby sa EGO z roku 2005 nezrusil. Rozhodcovský súd konstatoval prícinnú súvislosti medzi porusením BIZ a priznanou skodou tým, ze odvolal výlucne na zrusenie stimulov stanovených v rámci EGO, ale neuviedol ziadnu skodu, ktorá by vznikla v dôsledku zachovania záväzkov investorov alebo nedostatocnej transparentnosti. Prípad v prejednávanej veci sa zásadne lísil od veci, ktorá viedla k rozsudku z 27. septembra 1988, Asteris a i. ([47]106/87 az 120/87, [48]EU:C:1988:457). 97 Spanielske královstvo dodáva, ze predmetné odskodnenie predstavovalo státnu pomoc, kedze rozhodcovský súd zacal konat krátko po zrusení EGO a skutocný výpocet odskodnenia bol zalozený na metóde, ktorá je velmi podobná metóde stanovenej EGO. Je to práve predcasné zrusenie tejto schémy, ktoré je v podstate na pociatku celého súdneho sporu. Okrem toho ziadna fyzická osoba nemala individuálne právo na státnu pomoc bez ohladu na jej formu a bez ohladu na to, ci ju predtým poskytol stát. 98 V odôvodnení 95 napadnutého rozhodnutia Komisia dospela k tomuto záveru: "S prihliadnutím na tieto skutocnosti je zrejmé, ze Rumunsko prostredníctvom vykonania alebo výkonu rozsudku priznáva zalobcom [v rozhodcovskom konaní] sumu, ktorá sa presne zhoduje s výhodami plánovanými v zrusenej schéme v nariadení [EGO] od momentu jeho zrusenia (22. februára 2005) az po jeho plánované uplynutie platnosti (1. apríla 2009). Presnejsie vykonaním alebo výkonom rozsudku sa de facto uhradili clá úctované na dovezený cukor a iné suroviny v období od 22. februára 2005 do 31. marca 2009, ako aj clá úctované na dovezený cukor, ktorým by sa zalobcovia vyhli v prípade, keby mali prílezitost tvorit zásoby cukru pred plánovaným uplynutím platnosti nástrojov v nariadení [EGO] 31. marca 2009. Okrem toho, aby zalobcovia [v rozhodcovskom konaní] plne vyuzili sumu zodpovedajúcu sume zrusenej schémy a 'vrátili sa spät do postavenia, ktoré by nastalo »so vsetkou pravdepodobnostou«`, súd takisto priznal úrok a náhradu skody za údajnú uslú prílezitost a uslý zisk. Vykonaním alebo výkonom rozsudku sa v podstate opätovne stanovuje situácia, v ktorej by sa zalobcovia [v rozhodcovskom konaní] so vsetkou pravdepodobnostou ocitli, keby schéma v nariadení [EGO] nebola bývala nikdy zrusená." 99 Komisia tiez v odôvodnení 99 napadnutého rozhodnutia uviedla, ze "[rozhodcovský] súd sa pri odôvodnení svojho rozhodnutia priznat náhradu skody za zvýsené ceny a stratu schopnosti tvorit zásoby, ako aj uslý zisk, odvolával len na skody, ktoré vznikli zalobcom následkom zrusenia stimulov v nariadení [EGO]". 100 V tejto súvislosti podla clánku 107 ods. 1 ZFEÚ "pomoc poskytovaná v akejkolvek forme clenským státom alebo zo státnych prostriedkov, ktorá narúsa hospodársku sútaz alebo hrozí narusením hospodárskej sútaze tým, ze zvýhodnuje urcitých podnikatelov alebo výrobu urcitých druhov tovaru, je nezlucitelná s vnútorným trhom, pokial ovplyvnuje obchod medzi clenskými státmi". 101 Podla ustálenej judikatúry kvalifikácia "pomoci" v zmysle clánku 107 ods. 1 ZFEÚ vyzaduje, aby boli splnené vsetky podmienky uvedené v tomto ustanovení. Po prvé musí íst o zásah zo strany státu alebo zo státnych prostriedkov. Po druhé musí byt tento zásah spôsobilý ovplyvnit obchod medzi clenskými státmi. Po tretie musí zvýhodnovat príjemcu. Po stvrté musí svojmu príjemcovi poskytovat selektívnu výhodu (pozri rozsudok zo 16. júla 2015, BVVG, [49]C-39/14, [50]EU:C:2015:470, body [51]23 a [52]24 a citovanú judikatúru). 102 Pojem státna pomoc, ako je definovaný v Zmluve o FEÚ, predstavuje právny pojem a má sa vykladat na základe objektívnych kritérií. Z tohto dôvodu musí súd Únie v zásade a so zretelom tak na konkrétne okolnosti sporu, o ktorom rozhoduje, ako aj na technickú povahu alebo zlozitost hodnotení uskutocnených Komisiou vykonávat celkové preskúmanie, pokial ide o otázku, ci opatrenie patrí do pôsobnosti clánku 107 ods. 1 ZFEÚ (pozri v tomto zmysle rozsudok z 21. júna 2012, BNP Paribas a BNL/Komisia, [53]C-452/10 P, [54]EU:C:2012:366, bod [55]100 a citovanú judikatúru). 103 Okrem toho odskodnenie za spôsobenú skodu sa nemôze povazovat za pomoc, pokial neodskodnuje za odnatie neoprávnenej alebo nezlucitelnej pomoci (pozri v tomto zmysle rozsudok z 27. septembra 1988, Asteris a i., [56]106/87 az 120/87, [57]EU:C:1988:457, body [58]23 a [59]24), ako pripomína Komisia v odôvodnení 104 napadnutého rozhodnutia). Toto odôvodnenie 104 potvrdzuje, ze Komisia usudzuje, ze rozhodcovský rozsudok predstavuje nezlucitelnú pomoc, pretoze sa ním kompenzuje zrusenie opatrenia, ktoré povazuje za pomoc nezlucitelnú s právom Únie. 104 Z analýzy prvej casti prvého zalobného dôvodu predlozeného vo veci T-704/15 a z prvej casti druhého zalobného dôvodu predlozeného vo veciach T-624/15 a T-694/15 vsak vyplýva, ze právo Únie sa nevztahuje na odskodnenie za zrusenie EGO, a to prinajmensom v období pred pristúpením, kedze rozhodcovský rozsudok, ktorým sa potvrdila existencia práva na odskodnenie vzniknutého v roku 2005, nemal za následok zacatie uplatnovania práva Únie a právomoci Komisie na toto skorsie obdobie. 105 Preto sa odskodnenie za zrusenie schémy EGO, aspon pokial ide o sumy zodpovedajúce obdobiu od 22. februára 2005 do 1. januára 2007, nemôze povazovat za odskodnenie za zrusenie pomoci neoprávnenej alebo nezlucitelnej pomoci s právom Únie. 106 Pokial sa právo Únie nevztahuje na odskodnenie za zrusenie EGO, prinajmensom za obdobie pred pristúpením, zalobcovia sa môzu prinajmensom pocas tohto obdobia odvolávat na rozsudok z 27. septembra 1988, Asteris a i. ([60]106/87 az 120/87, [61]EU:C:1988:457). 107 Z analýzy prvej casti prvého zalobného dôvodu predlozeného vo veci T-704/15 a z prvej casti druhého zalobného dôvodu predlozeného vo veciach T-624/15 a T-694/15 vsak vyplýva, ze Komisia nemá právomoc a právo Únie sa nevztahuje na schému EGO, jej zrusenie a odskodnenie za toto zrusenie, kedze rozhodcovský rozsudok, ktorým sa potvrdila existencia práva na odskodnenie v roku 2013, nemal za následok zacatie uplatnovania práva Únie a právomoci Komisie na predchádzajúce danové stimuly EGO, a aj na dotknuté odskodnenie, ktoré je ich dôsledkom. 108 Kedze príslusné odskodnenie aspon ciastocne zahrnalo obdobie pred pristúpením (medzi 22. februárom 2005 a 1. januárom 2007) a Komisia sumy, ktoré sa mali vrátit, nerozlísila od tých, ktoré sa vztahovali na obdobie pred pristúpením a na tie, ktoré sa vztahovali na obdobie po pristúpení, je rozhodnutie, ktorým kvalifikovala celé odskodnenie ako pomoc, nevyhnutne nezákonné. 109 Z toho vyplýva, ze napadnuté rozhodnutie je nezákonné v rozsahu, v akom kvalifikuje náhradu skody, ktorú priznal rozhodcovský súd za zrusenie danových stimulov, ako výhodu a pomoc v zmysle clánku 107 ZFEÚ, a to prinajmensom za obdobie pred nadobudnutím úcinnosti práva Únie v Rumunsku. 110 V dôsledku toho treba takisto vyhoviet druhej casti druhého zalobného dôvodu predlozeného vo veciach T-624/15 a T-694/15 a prvej casti druhého zalobného dôvodu predlozeného vo veci T-704/15. 111 Vzhladom na predchádzajúce úvahy treba napadnuté rozhodnutie zrusit v celom rozsahu bez toho, aby bolo treba preskúmat dalsie casti týchto zalobných dôvodov alebo dalsie zalobné dôvody. O trovách 112 Podla clánku 134 ods. 1 rokovacieho poriadku úcastník konania, ktorý vo veci nemal úspech, je povinný nahradit trovy konania, ak to bolo v tomto zmysle navrhnuté. 113 Kedze Komisia nemala úspech vo veci, treba jej ulozit povinnost znásat svoje vlastné trovy konania a nahradit trovy konania zalobcov v súlade s ich návrhmi. 114 Podla clánku 138 ods. 1 rokovacieho poriadku clenské státy, ktoré vstúpili do konania ako vedlajsí úcastníci konania, znásajú svoje vlastné trovy konania. Spanielske královstvo a Madarsko preto znásajú svoje vlastné trovy konania. Z týchto dôvodov VSEOBECNÝ SÚD (druhá rozsírená komora) rozhodol takto: 1. Veci T-624/15, T-694/15 a T-704/15 sa spájajú na úcely vyhlásenia rozsudku. 2. Rozhodnutie Komisie (EÚ) 2015/1470 z 30. marca 2015 o státnej pomoci SA.38517 (2014/C) (ex 2014/NN), ktorú poskytlo Rumunsko - Rozhodcovský rozsudok z 11. decembra 2013, Micula/Rumunsko, sa zrusuje. 3. Európska komisia znása svoje vlastné trovy konania a je povinná nahradit trovy konania spolocnostiam European Food SA, Starmill SRL, Multipack SRL, Scandic Distilleries SA, pánom Ioanovi a Viorelovi Miculovcom, spolocnostiam European Drinks SA, Rieni Drinks SA, Transilvania General Import-Export SRL a West Leasing International SRL. 4. Spanielske královstvo a Madarsko znásajú svoje vlastné trovy konania. Prek Buttigieg Berke Berke Costeira Rozsudok bol vyhlásený na verejnom pojednávaní v Luxemburgu 18. júna 2019. Podpisy __________________________________________________________________ ( [62]*1 ) Jazyk konania: anglictina. References 1. file:///tmp/lynxXXXXuR3i9w/L86808-5757TMP.html#t-ECR_62015TJ0624_SK_01-E0001 2. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:L:2015:232:TOC 3. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:L:2015:232:TOC 4. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:L:1994:357:TOC 5. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:L:2005:157:TOC 6. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:L:1999:083:TOC 7. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2000%3A397&locale=sk 8. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2000%3A397&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 9. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2000%3A397&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point56 10. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2013%3A144&locale=sk 11. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2013%3A144&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 12. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2013%3A144&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point63 13. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2013%3A144&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point64 14. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A200&locale=sk 15. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A200&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 16. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A200&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point40 17. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A200&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point41 18. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2017%3A521&locale=sk 19. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2017%3A521&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 20. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2017%3A521&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point32 21. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2013%3A144&locale=sk 22. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2013%3A144&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 23. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2013%3A144&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point55 24. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2014%3A175&locale=sk 25. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2014%3A175&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 26. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2015%3A642&locale=sk 27. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2015%3A642&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 28. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2015%3A642&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point64 29. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2013%3A144&locale=sk 30. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2013%3A144&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 31. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2013%3A144&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point63 32. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2014%3A175&locale=sk 33. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2014%3A175&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 34. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2008%3A709&locale=sk 35. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2008%3A709&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 36. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2008%3A709&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point43 37. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2018%3A158&locale=sk 38. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2018%3A158&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 39. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2018%3A158&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point38 40. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2018%3A158&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point41 41. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2006%3A9&locale=sk 42. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2006%3A9&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 43. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2006%3A9&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point25 44. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2006%3A9&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point36 45. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1988%3A457&locale=sk 46. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1988%3A457&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 47. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1988%3A457&locale=sk 48. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1988%3A457&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 49. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2015%3A470&locale=sk 50. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2015%3A470&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 51. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2015%3A470&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point23 52. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2015%3A470&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point24 53. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2012%3A366&locale=sk 54. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2012%3A366&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 55. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2012%3A366&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point100 56. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1988%3A457&locale=sk 57. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1988%3A457&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 58. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1988%3A457&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point23 59. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1988%3A457&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point24 60. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1988%3A457&locale=sk 61. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1988%3A457&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 62. file:///tmp/lynxXXXXuR3i9w/L86808-5757TMP.html#c-ECR_62015TJ0624_SK_01-E0001