ROZSUDOK VSEOBECNÉHO SÚDU (deviata komora) z 25. apríla 2015 ( [1]*1 ) "Státna pomoc - Pomoc poskytnutá na základe madarského zákona c. XCIV z roku 2014 o zdravotnom príspevku podnikov tabakového priemyslu - Pomoc vyplývajúca zo zmeny madarského zákona z roku 2008 o potravinovom retazci a úradnom dohlade nad týmto retazcom prijatej v roku 2014 - Dane z rocného obratu s progresívnou sadzbou - Rozhodnutie o zacatí konania podla clánku 108 ods. 2 ZFEÚ - Súbezné vydanie príkazu na pozastavenie pomoci - Zaloba o neplatnost - Oddelitelnost príkazu na pozastavenie pomoci - Záujem na konaní - Prípustnost - Povinnost odôvodnenia - Proporcionalita - Rovnost zaobchádzania - Právo na obranu - Zásada lojálnej spolupráce - Clánok 11 ods. 1 nariadenia c. 659/1999" V spojených veciach T-554/15 a T-555/15, Madarsko, v zastúpení: M. Fehér a G. Koós, splnomocnení zástupcovia, zalobca, proti Európskej komisii, v zastúpení: L. Flynn, P.-J. Loewenthal a K. Talabér-Ritz, splnomocnení zástupcovia, zalovanej, ktorej predmetom je návrh podaný na základe clánku 263 ZFEÚ na zrusenie jednak rozhodnutia Komisie C(2015) 4805 final z 15. júla 2015 o státnej pomoci SA.41187 (2015/NN) - Madarsko - Zdravotný príspevok podnikov tabakového priemyslu ([2]Ú. v. EÚ C 277, 2015, s. 24) a jednak rozhodnutia Komisie C(2015) 4808 final z 15. júla 2015 o státnej pomoci SA.40018 (2015/C) (ex 2014/NN) - zmena poplatku za inspekciu potravinových retazcov v Madarsku v roku 2014 ([3]Ú. v. EÚ C 277, 2015, s. 12), VSEOBECNÝ SÚD (deviata komora), v zlození: predseda komory S. Gervasoni, sudcovia L. Madise a K. Kowalik-Banczyk (spravodajkyna), tajomník: N. Schall, referentka, so zretelom na písomnú cast konania a po pojednávaní z 12. októbra 2017, vyhlásil tento Rozsudok Okolnosti predchádzajúce sporu 1 V decembri 2014 madarský parlament prijal zákon c. XCIV z roku 2014 o zdravotnom príspevku podnikov tabakového priemyslu a pozmenil zákon c. XLVI z roku 2008 o potravinových retazcoch a úradnom dohlade nad nimi. Tieto akty nadobudli úcinnost 1. februára 2015 a 1. januára 2015. 2 Zákonom c. XCIV z roku 2014 o zdravotnom príspevku podnikov tabakového priemyslu bola zavedená nová dan, ktorá sa vztahuje na oprávnených prevádzkovatelov skladov, dovozcov alebo registrovaných obchodníkov s tabakovými výrobkami, ktorých obrat predstavuje 50 % z celkového rocného obratu z výroby alebo uvádzania týchto výrobkov na trh (dalej len "zdravotný príspevok"). Zdravotný príspevok sa mal vyrubovat z rocného obratu zdanitelných osôb na základe progresívnej sadzby, ktorá predstavuje: - 0 % z casti obratu nepresahujúceho 30 miliónov madarských forintov (HUF) (priblizne 96500 eur), - 0,2 % z casti obratu nad 30 miliónov HUF a nepresahujúceho 30 miliárd HUF (priblizne 96,5 milióna eura), - 2,5 % z casti obratu nad 30 miliárd HUF a nepresahujúceho 60 miliárd HUF (priblizne 193 miliónov eur), - 4,5 % z casti obratu nad 60 miliárd HUF. 3 Vyssie uvedený zákon stanovuje okrem toho znízenie danovej povinnosti vyplývajúcej zo zdravotného príspevku v pomere az do výsky 80 % splatnej sumy príspevku, ak podnik previedol oprávnené investície do hmotného majetku (dalej len "znízenie zdravotného príspevku v prípade investícií"). 4 Samotná zmena zákona c. XLVI o potravinových retazcoch a úradnom dohlade nad nimi sa týkala úpravy struktúry poplatku za inspekciu potravinových retazcov, ktorý sa podla uvedeného zákona vztahoval na vsetky hospodárske subjekty potravinového retazca. Pred touto zmenou hospodárske subjekty potravinového retazca museli platit poplatok za inspekciu potravinových retazcov vypocítaný podla jednotnej pausálnej sadzby 0,1 % z obratu bez daní dosiahnutého v predchádzajúcom roku. Dotknutá zmena spocívala v zavedení progresívnej sadzby tohto poplatku v prípade obchodov predávajúcich bezný spotrebný tovar (dalej len "zmenený poplatok za inspekciu potravinových retazcov"). Táto nová progresívna sadzba predstavovala: - 0 % z casti obratu nepresahujúceho 500 miliónov HUF (priblizne 1,6 milióna eura), - 0,1 % z casti obratu nad 500 miliónov HUF a nepresahujúceho 50 miliárd HUF (priblizne 160,6 milióna eura), - 1 % z casti obratu nad 50 miliárd HUF a nepresahujúceho 100 miliárd HUF (priblizne 321,2 milióna eura), - 2 % z casti obratu nad 100 miliárd HUF a nepresahujúceho 150 miliárd HUF (priblizne 481,8 milióna eura), - 3 % z casti obratu nad 150 miliárd HUF a nepresahujúceho 200 miliárd HUF (priblizne 642,4 milióna eura), - 4 % z casti obratu nad 200 miliárd HUF a nepresahujúceho 250 miliárd HUF (priblizne 803 milióna eura), - 5 % z casti obratu nad 250 miliárd HUF a nepresahujúceho 300 miliárd HUF (priblizne 963,5 milióna eura), - 6 % z casti obratu nad 300 miliárd HUF. 5 V decembri 2014 sa Európska komisia dozvedela o zmene zákona c. XLVI o potravinových retazcoch a úradnom dohlade nad nimi. V marci 2015 jej bola predlozená staznost v súvislosti s touto zmenou. V tom istom case bola Komisii predlozená staznost týkajúca sa zavedenia zdravotného príspevku. Listami zo 17. marca 2015 a z 13. apríla 2015 (dalej len "informacné listy zo 17. marca a z 13. apríla 2015") Komisia postúpila tieto staznosti madarským orgánom, pricom ich vyzvala, aby predlozili svoje pripomienky a poskytli informácie. V týchto listoch, ktoré mali v podstate podobné znenie, Komisia informovala madarské orgány, ze zastáva názor, ze rozlisovanie medzi podnikmi nachádzajúcimi sa v porovnatelnej situácii, ktorá spocíva na jednej strane v progresívnej sadzbe zmeneného poplatku za inspekciu potravinových retazcov a na druhej strane v progresívnej sadzbe zdravotného príspevku, ako aj v znízení zdravotného príspevku v prípade investícií, môze predstavovat státnu pomoc nezlucitelnú s vnútorným trhom. Komisia v oboch listoch upozornila na moznost, ze Madarsku mozno ulozit príkaz na pozastavenie pomoci v zmysle clánku 11 ods. 1 nariadenia Rady (ES) c. 659/1999 z 22. marca 1999 ustanovujúceho podrobné pravidlá na uplatnovanie clánku [108 ZFEÚ] ([4]Ú. v. ES L 83, 1999, s. 1; Mim. vyd. 08/001, s. 339), a vyzvala tento clenský stát, aby v lehote 20 pracovných dní predlozil pripomienky k prípadnému uplatneniu tohto príkazu. 6 Madarské orgány odpovedali listami zo 16. apríla a z 12. mája 2015. 7 Dna 15. júla 2015 Komisia prijala rozhodnutie C(2015) 4805 final týkajúce sa státnej pomoci SA.41187 (2015/NN) - Madarsko - Zdravotný príspevok podnikov tabakového priemyslu ([5]Ú. v. EÚ C 277, 2015, s. 24, dalej len "rozhodnutie o zdravotnom príspevku") a jednak rozhodnutie C(2015) 4808 final týkajúce sa státnej pomoci SA.40018 (2015/C) (ex 2014/NN) - zmena poplatku za inspekciu potravinových retazcov v Madarsku v roku 2014 ([6]Ú. v. EÚ C 277, 2015, s. 12, dalej len "rozhodnutie o zmene poplatku za inspekciu potravinových retazcov") (dalej len spolocne "sporné rozhodnutia"). 8 Po prvé Komisia spornými rozhodnutiami dospela k záveru, ze progresívna danová sadzba zmeneného poplatku za inspekciu potravinových retazcov na jednej strane a progresívna danová sadzba zdravotného príspevku, ako aj znízenie zdravotného príspevku v prípade investícií na druhej strane (dalej len "dotknuté vnútrostátne opatrenia"), vykazujú znaky státnej pomoci v zmysle clánku 107 ods. 1 ZFEÚ a vyjadrila svoje pochybnosti, pokial ide o zlucitelnost tejto státnej pomoci s vnútorným trhom. Pokial ide o tieto pochybnosti Komisia spornými rozhodnutiami zacala dve konania vo veci formálneho zistovania podla clánku 108 ods. 2 ZFEÚ a vyzvala Madarsko, ako aj príslusné strany, aby predlozili svoje pripomienky. 9 Pokial ide po druhé o uplatnenie clánku 108 ods. 3 ZFEÚ, Komisia konstatovala, ze dotknuté vnútrostátne opatrenia predstavujú protiprávnu pomoc, pretoze jej neboli oznámené a v case prijatia sporných rozhodnutí sa tieto opatrenia este uplatnovali. Komisia uviedla, ze uvedené opatrenia mohli v podstatnej miere ovplyvnit hospodársku sútaz na trhu a vzhladom na to, ze sa nadalej uplatnovali, vydala príkazy na pozastavenie pomoci v zmysle clánku 11 ods. 1 nariadenia c. 659/1999, pricom vyzvala Madarsko, aby pozastavilo tak uplatnovanie progresívnej danovej sadzby zmeneného poplatku za inspekciu potravinových retazcov, ako aj uplatnovanie progresívnej danovej sadzby zdravotného príspevku a znízenie zdravotného príspevku v prípade investícií, a to az dovtedy, kým Komisia neprijme rozhodnutie o zlucitelnosti týchto opatrení s vnútorným trhom (dalej len "napadnuté príkazy"). 10 Dna 4. júla 2016 Komisia prijala dve rozhodnutia, ktorými ukoncila konania vo veci formálneho zistovania zacaté spornými rozhodnutiami, a to rozhodnutie (EÚ) 2016/1846 o opatrení SA.41187 (2015/C) (ex 2015/NN), ktoré zaviedlo Madarsko v súvislosti zo zdravotným príspevkom podnikov tabakového priemyslu ([7]Ú. v. EÚ L 282, 2016, s. 43), a rozhodnutie (EÚ) 2016/1848 o opatrení SA.40018 (2015/C) (ex 2015/NN) vykonanom Madarskom v súvislosti so zmenou poplatku za inspekciu potravinového retazca v Madarsku prijatou v roku 2014 ([8]Ú. v. EÚ L 282, 2016, s. 63) (dalej len spolocne "konecné rozhodnutia"). Konanie a návrhy úcastníkov konania 11 Návrhmi dorucenými do kancelárie Vseobecného súdu 25. septembra 2015 Madarsko podalo tieto zaloby proti rozhodnutiu o zdravotnom príspevku (T-554/15) a rozhodnutiu o zmene poplatku za inspekciu potravinových retazcov (T-555/15). 12 Dna 14. a 15. januára 2016 Komisia podala vyjadrenia k zalobám v oboch veciach. 13 Listom z 11. novembra 2016 Vseobecný súd na základe clánku 131 ods. 1 Rokovacieho poriadku Vseobecného súdu vyzval úcastníkov konania, aby odpovedali na písomné otázky týkajúce sa pretrvávania predmetu týchto zalôb. Úcastníci konania na tieto otázky odpovedali v stanovenej lehote. 14 Rozhodnutím predsedu deviatej komory Vseobecného súdu z 24. mája 2017 a po vypocutí úcastníkov konania boli veci T-554/14 a T-555/15 v súlade s clánkom 68 ods. 2 rokovacieho poriadku spojené na úcely ústnej casti konania. 15 Predseda deviatej komory Vseobecného súdu na pojednávaní 12. októbra 2017 a po vypocutí úcastníkov konania rozhodol, ze veci T-554/15 a T-555/15 sa spoja aj na úcely vyhlásenia prvostupnového rozsudku. 16 Vo veci T-554/15 Madarsko navrhuje, aby Vseobecný súd: - ciastocne zrusil rozhodnutie o zdravotnom príspevku v rozsahu, v akom ukladá príkaz na pozastavenie uplatnovania progresívnej danovej sadzby zdravotného príspevku a znízenia zdravotného príspevku v prípade investícií, - ulozil Komisii povinnost nahradit trovy konania. 17 Vo veci T-555/15 Madarsko navrhuje, aby Vseobecný súd: - ciastocne zrusil rozhodnutie o zmene poplatku za inspekciu potravinových retazcov v rozsahu, v akom ukladá príkaz na pozastavenie uplatnovania progresívnej danovej sadzby zmeneného poplatku za inspekciu potravinových retazcov, - ulozil Komisii povinnost nahradit trovy konania. 18 V kazdej veci Komisia navrhuje, aby Vseobecný súd: - zamietol zalobu, - ulozil Madarsku povinnost nahradit trovy konania. Právny stav Úvodné pripomienky 19 V súlade s clánkom 107 ods. 1 ZFEÚ, ak nie je Zmluvami ustanovené inak, pomoc poskytovaná v akejkolvek forme clenským státom alebo zo státnych prostriedkov, ktorá narúsa hospodársku sútaz alebo hrozí narusením hospodárskej sútaze tým, ze zvýhodnuje urcitých podnikatelov alebo výrobu urcitých druhov tovaru, je nezlucitelná s vnútorným trhom, pokial ovplyvnuje obchod medzi clenskými státmi. 20 Clánok 108 ZFEÚ stanovuje konanie o kontrole státnych pomocí poskytnutých clenskými státmi, ktorého cielom je predchádzat naruseniam hospodárskej sútaze v dôsledku pomocí nezlucitelných s vnútorným trhom. 21 Clánok 108 ods. 2 ZFEÚ na jednej strane teda stanovuje, ze ak Komisia po výzve, aby príslusné strany predlozili pripomienky, zistí, ze je pomoc poskytnutá státom alebo zo státnych zdrojov nezlucitelná s vnútorným trhom podla clánku 107 ZFEÚ, rozhodne, ze príslusný stát musí túto pomoc v lehote, ktorú Komisia stanoví, zrusit alebo upravit. 22 Na druhej strane clánok 108 ods. 3 ZFEÚ stanovuje, ze clenské státy v dostatocnom case informujú Komisiu o zámeroch v súvislosti s poskytnutím alebo upravením pomoci, aby mohla vyjadrit svoje pripomienky. Ak Komisia usúdi, ze takýto zámer je nezlucitelný s vnútorným trhom podla clánku 107 ZFEÚ, bez meskania zacne konanie stanovené v clánku 108 ods. 2 ZFEÚ. Dotknutý clenský stát nemôze uplatnit navrhované opatrenia skôr, nez toto konanie nedospeje ku konecnému rozhodnutiu. 23 Rozsiahla judikatúra Súdneho dvora a Vseobecného súdu, ktorá spresnuje ustanovenia clánku 108 ZFEÚ, bola vo velkej miere prebraná v nariadení c. 659/1999, zrusenom a nahradenom nariadením Rady (EÚ) 2015/1589 z 13. júla 2015 stanovujúcim podrobné pravidlá na uplatnovanie clánku 108 [ZFEÚ] ([9]Ú. v. EÚ L 248, 2015, s. 9) s úcinnostou od 14. októbra 2015. 24 Podla clánku 4 ods. 4 nariadenia c. 659/1999 je Komisia povinná zacat konanie stanovené v clánku 108 ods. 2 ZFEÚ, ak po predbeznom preskúmaní zistí, ze vznikli pochybnosti v súvislosti so zlucitelnostou oznamovaného opatrenia s vnútorným trhom. Rozhodnutie prijaté na základe tohto clánku sa nazýva rozhodnutím o zacatí konania vo veci formálneho zistovania. 25 Konanie vo veci formálneho zistovania je mozné zacat nielen vtedy, ked Komisia skúma oznamované opatrenie, ale aj vtedy, ked podla clánku 13 nariadenia c. 659/1999 skúma prípadnú protiprávnu pomoc, t. j. opatrenie v súlade s clánkom 1 písm. f) uvedeného nariadenia, ktoré Komisia v tomto stádiu konania povazuje za novú pomoc uplatnovanú v rozpore s clánkom 108 ods. 3 ZFEÚ. 26 Prijatie rozhodnutia o zacatí konania vo veci formálneho zistovania v súvislosti s vnútrostátnym opatrením v prípade stanovenom v clánku 13 nariadenia c. 659/1999 mení právnu kvalifikáciu tohto opatrenia vzhladom na predbezný záver Komisie k jeho povahe státnej pomoci v zmysle clánku 107 ods. 1 ZFEÚ a k jeho protiprávnej povahe vyplývajúcej z prípadného nesplnenia oznamovacej povinnosti kazdého zámeru novej pomoci stanovenej v clánku 108 ods. 3 ZFEÚ. Az do prijatia tohto rozhodnutia sa clenský stát, ktorý prijal dané opatrenie, podniky ako príjemcovia pomoci a dalsie hospodárske subjekty môzu domnievat, ze opatrenie sa uplatnuje v súlade so zákonom, a to bud ako vseobecné opatrenie, ktoré nespadá do pôsobnosti clánku 107 ods. 1 ZFEÚ, alebo ako uz existujúca pomoc v zmysle clánku 108 ods. 1 ZFEÚ a v zmysle clánku 1 písm. b) nariadenia c. 659/1999, ktorej poskytovanie zostáva v tomto stádiu nadalej oprávnené. Naopak po prijatí takéhoto rozhodnutia prinajmensom existuje vázna pochybnost o zákonnosti dotknutého opatrenia, ktorá bez toho, aby tým bola dotknutá moznost navrhnút sudcovi rozhodujúcemu o nariadení predbezných opatrení prijatie takýchto predbezných opatrení, musí viest clenský stát k pozastaveniu uplatnovania uvedeného opatrenia, pretoze zacatie konania vo veci formálneho zistovania vylucuje okamzité prijatie rozhodnutia o zlucitelnosti opatrenia so spolocným trhom, ktoré by umoznovalo riadne pokracovat v jeho uplatnovaní (pozri v tomto zmysle rozsudok zo 16. októbra 2014, Alro/Komisia, [10]T-517/12, [11]EU:T:2014:890, bod [12]28 a citovanú judikatúru). 27 Kvalifikácia vnútrostátneho opatrenia, ktoré je predmetom rozhodnutia o zacatí konania vo veci formálneho zistovania, ako protiprávnej státnej pomoci teda ukladá clenskému státu, ktorému je urcené toto rozhodnutie, povinnost okamzite pozastavit uplatnenie tohto opatrenia (pozri v tomto zmysle rozsudky z 10. mája 2005, Taliansko/Komisia, [13]C-400/99, [14]EU:C:2005:275, bod [15]39, a zo 16. októbra 2014, Alro/Komisia, [16]T-517/12, [17]EU:T:2014:890, bod [18]27 a citovanú judikatúru). 28 Povinnost pozastavit uplatnenie neoznámeného vnútrostátneho opatrenia, ktoré bolo kvalifikované ako protiprávna státna pomoc, má svoj základ v clánku 108 ods. 3 ZFEÚ, ktorý zakotvuje predbezné preskúmanie zámerov nových pomocí, ktoré má zabezpecit, ze len pomoci, ktoré sú zlucitelné s vnútorným trhom, boli vykonané. Na dosiahnutie tohto ciela sa uskutocnenie takéhoto zámeru pomoci teda odkladá dovtedy, kým sa konecným rozhodnutím Komisie neodstránia pochybnosti o jeho zlucitelnosti (pozri v tomto zmysle rozsudok z 21. novembra 2013, Deutsche Lufthansa, [19]C-284/12, [20]EU:C:2013:755, bod [21]25 a [22]26 a citovanú judikatúru). 29 Povinnost pozastavit uplatnenie vnútrostátneho opatrenia, ktoré rozhodnutie o zacatí konania vo veci formálneho zistovania kvalifikuje ako protiprávnu státnu pomoc, automaticky vyplýva z tohto rozhodnutia v tom zmysle, ze samotný clenský stát má povinnost vyvodit vsetky dôsledky z uvedeného rozhodnutia (pozri v tomto zmysle rozsudok z 9. októbra 2001, Taliansko/Komisia, [23]C-400/99, [24]EU:C:2001:528, bod [25]60). 30 Na to, aby Komisia mohla bojovat proti akémukolvek poruseniu pravidiel stanovených v clánku 108 ods. 3 ZFEÚ, jej Súdny dvor navyse priznal právomoc nariadit dotknutému clenskému státu po tom, co ho vyzve, aby sa vyjadril, okamzité pozastavenie pomoci, ktorú povazuje za protiprávnu (rozsudky zo 14. februára 1990, Francúzsko/Komisia, [26]C-301/87, [27]EU:C:1990:67, body [28]18 az [29]20; z 21. marca 1990, Belgicko/Komisia, [30]C-142/87, [31]EU:C:1990:125, body [32]14 az [33]16 a [34]19, a z 21. marca 1991, Taliansko/Komisia, [35]C-303/88, [36]EU:C:1991:136, body [37]46 az [38]48). 31 Ani z tejto judikatúry, ani z clánku 11 ods. 1 nariadenia c. 659/1999, ktorý túto judikatúru prebral, nevyplýva, ze by Komisia mala povinnost automaticky nariadit dotknutému clenskému státu, aby pozastavil vyplácanie pomoci, ktorá nebola oznámená v súlade s clánkom 108 ods. 3 ZFEÚ. Opacné riesenie by totiz viedlo k tomu, ze právna povinnost, ktorú clenskému státu ukladá clánok 108 ods. 3 ZFEÚ, spocívajúca v neuplatnení plánovaných pomocí pred prijatím konecného rozhodnutia Komisie, by stratila svoju podstatu, a malo za následok zámenu úloh medzi clenskými státmi a Komisiou (pozri v tomto zmysle rozsudok zo 17. júna 1999, Belgicko/Komisia, [39]C-75/97, [40]EU:C:1999:311, bod [41]74 a citovanú judikatúru). 32 Medzi pozastavením uplatnovaného opatrenia, ktoré vyplýva z rozhodnutia o zacatí konania vo veci formálneho zistovania, ktoré toto opatrenie kvalifikuje ako protiprávnu státnu pomoc na jednej strane a príkazom na pozastavenie pomoci vydaným v prípade uvedeného opatrenia na druhej strane, existujú procesné rozdiely. Konkrétne podla clánku 12 nariadenia c. 659/1999 sa Komisia v prípade nesplnenia príkazu na pozastavenie pomoci môze priamo bez predbezného vyzvania obrátit na Súdny dvor Európskej únie, aby urcil, ze toto nesplnenie predstavuje porusenie Zmluvy o FEÚ. 33 Tieto procesné rozdiely vsak nemajú taký vplyv na hlavný právny úcinok rozhodnutia o zacatí konania vo veci formálneho zistovania, ako aj príkazu na pozastavenie pomoci, ktorý predstavuje povinnost ulozenú clenskému státu spocívajúcu v pozastavení uplatnenia opatrenia, ktoré je predmetom týchto rozhodnutí, a zalozenú na clánku 108 ods. 3 ZFEÚ (pozri v tomto zmysle rozsudok z 9. októbra 2001, Taliansko/Komisia, [42]C-400/99, [43]EU:C:2001:528, bod [44]60). O prípustnosti zaloby 34 Madarsko sa svojimi zalobami domáha zrusenia len príkazov na pozastavenie pomoci stanovených v sporných rozhodnutiach. Zaloby podané Madarskom sa netýkajú zrusenia sporných rozhodnutí v tom rozsahu, v akom Komisia týmito rozhodnutiami zacala konania vo veci formálneho zistovania. Madarsko zastáva názor, ze v prejednávanej veci je ciastocné zrusenie mozné, pretoze napadnuté príkazy mozno vzhladom na kritérium oddelitelnosti aktu, stanovené judikatúrou, oddelit od sporných rozhodnutí. 35 Ciastocné zrusenie aktu Únie je mozné len vtedy, ak casti, ktorých zrusenie sa navrhuje, sú oddelitelné od ostatných castí aktu. Súdny dvor opakovane konstatoval, ze táto podmienka oddelitelnosti nie je splnená, ak by ciastocné zrusenie aktu spôsobilo zmenu jeho podstaty (pozri rozsudok z 18. marca 2014, Komisia/Parlament a Rada, [45]C-427/12, [46]EU:C:2014:170, bod [47]16 a citovanú judikatúru). 36 Príkaz stanovený v clánku 11 ods. 1 nariadenia c. 659/1999, ktorým sa nariaduje pozastavenie opatrenia, ktoré by mohlo predstavovat státnu pomoc, mozno vydat v tom istom case ako rozhodnutie o zacatí konania vo veci formálneho zistovania stanovené v clánku 108 ods. 2 ZFEÚ (rozsudok z 9. októbra 2001, Taliansko/Komisia, [48]C-400/99, [49]EU:C:2001:528, bod [50]47). 37 I ked sú vydané v tom istom case, ako v prejednávanej veci, rozhodnutie o zacatí konania vo veci formálneho zistovania a príkaz na pozastavenie pomoci sú odlisné akty a upravujú ich odlisné ustanovenia nariadenia c. 659/1999, a to na jednej strane jeho clánok 4 ods. 4 a na druhej strane jeho clánok 11 ods. 1 a clánok 12. 38 Okrem toho zo znenia clánku 11 ods. 1 nariadenia c. 659/1999 vyplýva, ze normotvorca Únie mal v úmysle priznat príkazu na pozastavenie pomoci formu "rozhodnutia" v zmysle clánku 288 ZFEÚ. Podla judikatúry sa takýto akt má povazovat za akt, ktorý vyvoláva záväzné právne úcinky a ktorý preto mozno napadnút zalobou (rozsudok z 13. októbra 2011, Deutsche Post a Nemecko/Komisia, [51]C-463/10 P a C-475/10 P, [52]EU:C:2011:656, body [53]43 az [54]46). 39 Z toho vyplýva, ze ak Komisia, ako v prejednávanej veci, rozhodne jedným aktom o zacatí konania vo veci formálneho zistovania a vydá príkaz na pozastavenie pomoci, je tento príkaz oddelitelný od ostatnej casti aktu a mozno ho teda samostatne napadnút zalobou o neplatnost. 40 Okrem toho, ako vyplýva z úvodných pripomienok uvedených v bodoch 26 az 33 vyssie, právne úcinky zacatia konania vo veci formálneho zistovania a vydania príkazu na pozastavenie pomoci sa ciastocne prekrývajú. 41 Zaloby podané Madarskom sa netýkajú zrusenia sporných rozhodnutí v rozsahu, v akom Komisia týmito rozhodnutiami zacala konania vo veci formálneho zistovania. Navyse treba uviest, ze zaloby podané Madarskom neobsahujú zalobné dôvody týkajúce sa prípadnej nesprávnej kvalifikácie dotknutých vnútrostátnych opatrení ako státnej pomoci alebo novej pomoci, ktoré boli protiprávne uplatnené. Aj za predpokladu, ze by zalobné dôvody uvedené na podporu týchto zalôb boli dôvodné, nezbavovalo by to teda Madarsko jeho povinnosti pozastavit uplatnenie dotknutých vnútrostátnych opatrení. 42 V tejto súvislosti vsak stací pripomenút, ze clenské státy v prípade, ze podajú zalobu na základe clánku 263 ZFEÚ, nemajú povinnost preukázat svoj záujem na konaní (pozri rozsudky z 13. októbra 2011, Deutsche Post a Nemecko/Komisia, [55]C-463/10 P a C-475/10 P, [56]EU:C:2011:656, bod [57]36 a citovanú judikatúru, a z 3. októbra 2013, Inuit Tapiriit Kanatami a i./Parlament a Rada, [58]C-583/11 P, [59]EU:C:2013:625, bod [60]53 a citovanú judikatúru). 43 Vzhladom na predchádzajúce úvahy treba tieto zaloby vyhlásit za prípustné. O pretrvávaní predmetu zaloby 44 Dna 4. júla 2016 Komisia ukoncila konania vo veci formálneho zistovania, ktoré zacali na základe sporných rozhodnutí, pricom prijala konecné rozhodnutia. V týchto rozhodnutiach potvrdila posúdenie, ktoré predbezne vykonala v sporných rozhodnutiach a konstatovala, ze dotknuté vnútrostátne opatrenia predstavujú protiprávnu státnu pomoc a sú nezlucitelné s vnútorným trhom. Madarsko v lehote na podanie zaloby nenapadlo konecné rozhodnutia. Kedze tieto rozhodnutia neboli napadnuté ani zalobou podanou tretou osobou v nadväznosti na ich uverejnenie v Úradnom vestníku Európskej únie19. októbra 2016 ([61]Ú. v. EÚ L 282, 2016, s. 43 a 63), stali sa konecnými. 45 Za týchto okolností a vzhladom na zalobné dôvody uvedené na podporu týchto zalôb, Vseobecný súd rozhodol vypocut úcastníkov konania v súvislosti s otázkou, ci si tieto zaloby stále zachovávajú svoj predmet. 46 Úcastníci konania odpovedali na otázky Vseobecného súdu kladne. Uviedli najmä dôvody týkajúce sa právnej neistoty, pokial ide o podmienky, za ktorých môze Komisia uplatnit príkaz na pozastavenie pomoci, rozdiely medzi právnymi úcinkami sporných rozhodnutí a konecných rozhodnutí a o potrebu zabezpecit súdne preskúmanie nezákonností, ktoré by mohli napadnuté príkazy vykazovat, ako aj o osobitné postavenie clenských státov v rámci zalôb podaných na základe clánku 263 ZFEÚ. 47 Z judikatúry Vseobecného súdu vyplýva, ze ak sú podané zaloby jednak proti rozhodnutiu o zacatí konania vo veci formálneho zistovania v súvislosti s vnútrostátnym opatrením a jednak proti konecnému rozhodnutiu, ktoré uvedené konanie ukoncuje a vyhlasuje, ze posudzované vnútrostátne opatrenie predstavuje státnu pomoc nezlucitelnú s vnútorným trhom, zamietnutie zaloby podanej proti tomuto poslednému uvedenému rozhodnutiu má za následok zánik predmetu zaloby podanej proti rozhodnutiu o zacatí konania vo veci formálneho zistovania (pozri v tomto zmysle rozsudky z 13. júna 2000, EPAC/Komisia, [62]T-204/97 a T-270/97, [63]EU:T:2000:148, body [64]153 az [65]159; zo 6. marca 2002, Diputación Foral de Álava/Komisia, [66]T-168/99, [67]EU:T:2002:60, body [68]22 az [69]26, a z 9. septembra 2009, Diputación Foral de Álava a i./Komisia, [70]T-30/01 az T-32/01 a T-86/02 az T-88/02, [71]EU:T:2009:314, body [72]345 az [73]363). Podla tejto judikatúry v prípade, ze posúdenie Komisie obsiahnuté v konecnom rozhodnutí potvrdí súd Európskej únie, aj z hladiska kvalifikácie posudzovaného vnútrostátneho opatrenia novej státnej pomoci, toto opatrenie musí byt zrusené a pomoc musí byt ab inicio vrátená. V takomto prípade preto nie je potrebné rozhodnút o otázke, ci to isté opatrenie, ktoré malo byt v nadväznosti na rozhodnutie o zacatí konania vo veci formálneho zistovania pozastavené, bolo alebo nebolo správne pozastavené (pozri v tomto zmysle rozsudok z 9. septembra 2009, Diputación Foral de Álava a i./Komisia, [74]T-30/01 az T-32/01 a T-86/02 az T-88/02, [75]EU:T:2009:314, bod [76]358). 48 Túto judikatúru v rámci týchto zalôb nemozno prebrat. 49 Z rozsudkov citovaných v bode 47 vyssie (pozri najmä rozsudky z 13. júna 2000, EPAC/Komisia, [77]T-204/97 a T-270/97, [78]EU:T:2000:148, body [79]154 az [80]158, a z 9. septembra 2009, Diputación Foral de Álava a i./Komisia, [81]T-30/01 az T-32/01 a T-86/02 az T-88/02, [82]EU:T:2009:314, body [83]345, [84]348 a [85]355) na jednej strane totiz vyplýva, ze v prípade, aký je opísaný v bode 47 vyssie, otázka zániku predmetu zaloby sa v skutocnosti zamiena s otázkou zániku záujmu zalobcu na konaní. Ako bolo pripomenuté aj v bode 42 vyssie, clenské státy v prípade, ze podajú zalobu na základe clánku 263 ZFEÚ, vsak nemajú povinnost preukázat svoj záujem na konaní. 50 Na druhej strane nemozno vylúcit, ze by príkaz na pozastavenie pomoci mohol vykazovat iné nezákonnosti, nez sú nezákonnosti súvisiace s nesprávnou kvalifikáciou opatrenia posudzovaného Komisiou ako protiprávnej státnej pomoci. Ak by prijatie rozhodnutia o ukoncení konania vo veci formálneho zistovania malo viest k zániku predmetu zaloby podanej proti príkazu na pozastavenie pomoci, súdne preskúmanie týchto zákonností by bolo narusené. V spolocenstve práva, akým je Únia, ani clenské státy, ani institúcie sa pritom nevyhnú preskúmaniu súladu svojich aktov so základnou ústavnou listinou, ktorou je Zmluva o FEÚ (pozri v tomto zmysle rozsudok z 23. apríla 1986, Les Verts/Parlament, [86]294/83, [87]EU:C:1986:166, bod [88]23). 51 Vzhladom na predchádzajúce úvahy je nutné tieto zaloby preskúmat z hladiska ich dôvodnosti. O veci samej 52 Madarsko na podporu kazdej svojej zaloby uvádza styri zalobné dôvody, ktoré sú v podstate rovnaké, pricom prvý zalobný dôvod sa zakladá na "zneuzití volnej úvahy" a na zjavne nesprávnom posúdení pri uplatnení clánku 11 ods. 1 nariadenia c. 659/1999, ako aj na porusení zásady proporcionality; druhý zalobný dôvod sa zakladá na porusení zásady zákazu diskriminácie a rovnosti zaobchádzania; tretí na porusení povinnosti odôvodnenia, ako aj práva Madarska na obranu; a stvrtý na porusení povinnosti lojálnej spolupráce, zásady riadnej správy vecí verejných a práva na úcinný prostriedok nápravy. 53 Navyse Madarsko na pojednávaní venovalo znacnú cast svojho prednesu argumentácii, podla ktorej Komisia údajne nesprávne vymedzila referencný rámec, ktorý sa nevztahuje na dotknuté vnútrostátne ustanovenia. Toto pochybenie Komisie nedovoluje pripustit, ze uvedené ustanovenia sú selektívne a bolo by preto mozné ich kvalifikovat ako státnu pomoc v zmysle clánku 107 ods. 1 ZFEÚ. 54 Mozno sa domnievat, ze Madarsko pouzitím tejto argumentácie uvádza najmä zalobný dôvod zalozený na porusení clánku 107 ods. 1 ZFEÚ z dôvodu nesprávnej kvalifikácie dotknutých vnútrostátnych oparení ako státnej pomoci. 55 V tejto súvislosti treba po prvé konstatovat, ze zaloby podané Madarskom neobsahujú nijaký taký zalobný dôvod. Okrem toho Madarsko tvrdeniami vyjadrenými v uvedených zalobách spochybnuje len napadnuté príkazy a nespochybnuje dôvody, ktoré viedli Komisiu k zacatiu konania vo veci formálneho zistovania v prejednávanej veci. Je nesporné, ze Madarsko v rámci prvého zalobného dôvodu týchto zalôb uvádza, ze Komisia v sporných rozhodnutiach nedefinovala okruh výlucných príjemcov dotknutého vnútrostátneho opatrenia, hoci podla judikatúry vymedzenie takejto kategórie podnikov je podmienkou nevyhnutnou na to, aby bola takýmto opatreniam priznaná selektívna povaha. Toto tvrdenie je vsak nutné preniest do kontextu uvedeného zalobného dôvodu, podla ktorého Madarsko nenamieta proti kvalifikácii dotknutých vnútrostátnych opatrení ako státnej pomoci, ale v podstate tvrdí, ze na úcely vydania príkazu na pozastavenie státnej pomoci by táto kvalifikácia mala byt jasnejsia nez v prípade zacatia konania vo veci formálneho zistovania, ktoré nezahrna takýto príkaz, a opierat sa o ustálenú prax Komisie, ako aj judikatúru. Za týchto okolností tvrdenie uvedené na pojednávaní nemozno povazovat za podporu prvého zalobného dôvodu. 56 Po druhé pripomienky Madarska na pojednávaní sa neopierajú o právne a skutkové okolnosti, ktoré by vysli najavo v priebehu konania. 57 Na základe clánku 84 rokovacieho poriadku, ktorý zakazuje predlozenie nových dôvodov v priebehu konania, sa preto argumentácia Madarska uvedená na pojednávaní musí povazovat za neprípustnú. O prvom zalobnom dôvode 58 Prvý zalobný dôvod sa delí na dve casti, pricom prvá sa zakladá na porusení clánku 11 ods. 1 nariadenia c. 659/1999 vyplývajúceho zo "zneuzitia volnej úvahy" a zjavne nesprávneho posúdenia pri uplatnení tohto ustanovenia, a druhá na porusení zásady proporcionality. - O prvej casti 59 Prvou castou tohto zalobného dôvodu Madarsko v podstate tvrdí, ze na to, aby bolo mozné vydat príkaz na pozastavenie pomoci v súlade s clánkom 11 ods. 1 nariadenia c. 659/1999, musí Komisia nad rámec podmienok uvedených v tomto ustanovení preukázat splnenie dodatocných podmienok. 60 V tejto súvislosti tvrdí, ze v práve Únie uplatnenie predbezných opatrení podlieha trom vseobecným podmienkam, ktorými sú naliehavost, vázna podstatná a nenapravitelná ujma a fumus boni iuris, t. j. mozná nezákonná povaha opatrenia, ktorého pozastavenie je navrhované. Tieto tri podmienky sa uplatnujú najmä na odklad a iné predbezné opatrenia, ktoré môzu súdy Únie nariadit v súlade s clánkami 278 a 279 ZFEÚ, na predbezné opatrenia uplatnujúce sa v oblasti hospodárskej sútaze na základe clánkov 101 a 102 ZFEÚ, na opatrenia, ktoré môzu vnútrostátne súdy uplatnit na základe clánku 108 ods. 3 ZFEÚ, a nakoniec na príkazy na vrátenie pomoci, ktoré môze Komisia ulozit na základe clánku 11 ods. 2 nariadenia c. 659/1999. 61 Podla Madarska, hoci clánok 11 ods. 1 nariadenia c. 659/1999 nestanovuje tieto tri podmienky, ich splnenie mozno pozadovat pri ulození príkazu na pozastavenie pomoci, pretoze v prípade ich neexistencie by volná úvaha Komisie na úcely ulozenia týchto príkazov nebola nijako obmedzená. Okrem toho nemozno pripustit, ze normotvorca Únie úmyselne nepodmienil vydanie príkazov na pozastavenie pomoci týmito troma podmienkami, ani ze by súd Únie z dôvodu nestanovenia týchto podmienok nemohol stanovit obmedzenia volnej úvahy Komisie, a to stanovením podmienok na uplatnenie príkazov na pozastavenie pomoci. Madarsko v tejto súvislosti spresnuje, ze touto castou prvého zalobného dôvodu nemá v úmysle poukázat na neuplatnitelnost clánku 11 ods. 1 nariadenia c. 659/1999 na základe clánku 277 ZFEÚ. 62 Co sa týka podmienky fumus boni iuris, Madarsko uvádza, ze na to, aby bolo mozné vydat príkaz na pozastavenie pomoci, by nemali existovat pochybnosti, pokial ide o povahu státnej pomoci dotknutého vnútrostátneho opatrenia s prihliadnutím na ustálenú prax Komisie alebo judikatúru súdu Únie. V prejednávanej veci pritom neexistuje ani prax Komisie, ani judikatúra, ktorá by mohla jednoznacne potvrdit kvalifikáciu progresívnej danovej sadzby, akou je sadzba zdravotného príspevku alebo zmeneného poplatku za inspekciu potravinových retazcov, ako státnej pomoci. Navyse z judikatúry vyplýva, ze na to, aby bolo mozné urcité danové opatrenie kvalifikovat ako státnu pomoc, by Komisia mala vymedzit kategóriu len tých podnikov, ktoré takéto opatrenie zvýhodnuje. Sporné rozhodnutia pritom nedefinujú ani zvýhodnené podniky, ani podniky, ktorým bola dotknutým vnútrostátnym opatrením spôsobená ujma. 63 Pokial ide o dalsie dve podmienky, Madarsko zastáva názor, ze vydanie napadnutých príkazov nie je potrebné, pretoze v prípade ich nevydania u dotknutých vnútrostátnych opatrení nehrozilo, ze by okamzite mali spôsobit váznu a nenapravitelnú ujmu, v com sa sporné rozhodnutia odlisujú od rozhodnutia Komisie (2007) 4313 z 27. septembra 2007 o státnej pomoci C 41/2007 (ex NN 49/2007) - Rumunsko - Privatizácia podniku Tractorul ([89]Ú. v. EÚ C 249, 2007, s. 21), v ktorom Komisia poukázala na takéto riziko, aby odôvodnila ulozenie príkazu na pozastavenie pomoci urceného Rumunsku. Madarsko dalej tvrdí, ze na úcely preukázania existencie rizika váznej a nenapravitelnej financnej ujmy v prejednávanej veci mala Komisia preukázat, ze v prípade nevydania napadnutých príkazov pred ukoncením konania vo veci formálneho zistovania sa mohli podniky, ktorým bola v dôsledku dotknutých vnútrostátnych opatrení spôsobená ujma, ocitnút v situácii, ktorá by ohrozila ich financnú schopnost. Nielenze Komisia neposkytla takýto dôkaz, ale aj zo sporných rozhodnutí vyplýva, ze prípadnú ujmu by bolo mozné nahradit na základe povinnosti vrátit neoprávnene poskytnutú pomoc ulozenej v konecných rozhodnutiach. 64 Napokon podla Madarska moznost Komisie nariadit pozastavenie vnútrostátneho danového opatrenia len preto, lebo toto opatrenie predstavuje státnu pomoc, bez toho, aby preukázala, ze boli splnené tri podmienky na prijatie predbezných opatrení, narúsa rozdelenie úloh vymedzených judikatúrou Súdneho dvora medzi vnútrostátne súdy a Komisiu. Len vnútrostátne súdy majú totiz vyvodit prípadné dôsledky z porusenia povinnosti spocívajúcej v pozastavení pomoci stanovenej v clánku 108 ods. 3 ZFEÚ. Jasné rozdelenie úloh medzi Komisiou a vnútrostátnymi súdmi potvrdzuje osobitnú povahu príkazov na pozastavenie pomoci a bráni tomu, aby Komisia ulozila takéto príkazy len preto, ze sa pomoc pocas konania vo veci formálneho zistovania nadalej poskytuje. Znamená to tiez, ze Komisia môze nariadit pozastavenie vnútrostátneho opatrenia len v prípade, ak by sa predbezné opatrenia prijaté vnútrostátnymi súdmi na základe clánku 108 ods. 3 ZFEÚ javili ako nedostatocné. 65 Komisia s týmito tvrdeniami nesúhlasí. 66 Z objasnenia procesných pravidiel uvedených v bodoch 24 az 29 vyssie vyplýva, ze ak Komisia rozhodne zacat konanie vo veci formálneho zistovania v zmysle clánku 4 ods. 4 nariadenia c. 659/1999 proti vnútrostátnemu opatreniu, ktoré jej nebolo oznámené, clenský stát musí okamzite pozastavit uplatnenie tohto opatrenia. Skutocnost, ze kvalifikácia dotknutého vnútrostátneho opatrenia ako státnej pomoci je predbezná, nemá nijaký vplyv na túto povinnost spocívajúcu v pozastavení pomoci. 67 Na rozdiel od toho, co tvrdí Madarsko, judikatúra Súdneho dvora, ktorá velmi skoro priznala povinnosti pozastavit poskytnutie státnej pomoci predtým, nez Komisia preskúma jej zlucitelnost s vnútorným trhom, priamy úcinok (rozsudky z 15. júla 1964, Costa, [90]6/64, [91]EU:C:1964:66, s. 1162, a z 11. decembra 1973, Lorenz, [92]120/73, [93]EU:C:1973:152, s. 8), nevyhradzuje len vnútrostátnym súdom úlohu vyvodit prípadné dôsledky z porusenia povinnosti spocívajúcej v pozastavení pomoci stanovenej v clánku 108 ods. 3 ZFEÚ. 68 Podla judikatúry clánky 107 a 108 ZFEÚ vyhradzujú Komisii ústrednú a výlucnú úlohu pri rozhodovaní o prípadnej nezlucitelnosti pomoci s vnútorným trhom, pricom úlohou vnútrostátnych súdov je ochrana práv, ktoré vyplývajú osobám podliehajúcim súdnej právomoci z priameho úcinku zákazu stanoveného v poslednej vete clánku 108 ods. 3 ZFEÚ (pozri v tomto zmysle rozsudok z 21. novembra 1991, Fédération nationale du commerce extérieur des produits alimentaires a Syndicat national des négociants et transformateurs de saumon, [94]C-354/90, [95]EU:C:1991:440, bod [96]14). Právomoci priznané vnútrostátnym súdom v oblasti posudzovania státnej pomoci teda nemôzu obmedzit právomoci, ktorými v tejto oblasti disponuje Komisia. Naopak podla judikatúry práve právomoc vnútrostátnych súdov je obmedzená v prípade, ak Komisia prijme rozhodnutie o zacatí konania vo veci formálneho zistovania (pozri v tomto zmysle rozsudok z 21. novembra 2013, Deutsche Lufthansa, [97]C-284/12, [98]EU:C:2013:755, body [99]41 a [100]42). 69 Ako bolo pripomenuté v bode 30 vyssie, na to, aby mohla Komisia zabezpecit dodrziavanie pravidiel stanovených v clánku 108 ods. 3 ZFEÚ, bola Komisii priznaná právomoc nariadit dotknutému clenskému státu po tom, co ho vyzve, aby predlozil svoje pripomienky, okamzité pozastavenie poskytovania protiprávnej pomoci. 70 Podmienky ulozenia takéhoto príkazu stanovené v clánku 11 ods. 1 nariadenia c. 659/1999 sa obmedzujú na vecnú podmienku, a to na kvalifikáciu, v tomto stádiu konania, dotknutého vnútrostátneho opatrenia Komisiou ako protiprávnej státnej pomoci a procesnú podmienku, a to umoznit dotknutému clenskému státu predlozit svoje pripomienky. 71 Nijaká iná podmienka nemusí byt splnená na to, aby bola Komisia oprávnená ulozit príkaz podla clánku 11 ods. 1 nariadenia c. 659/1999, a je nutné zdôraznit, ze táto situácia vyplýva z vôle a nie z opomenutia normotvorcu, ako tvrdí Madarsko. Znenie uvedeného clánku, ktoré odráza právny stav vyplývajúci z ustálenej judikatúry citovanej v bode 30 vyssie, totiz nebolo zmenené doplneniami vlozenými do nariadenia c. 659/1999 a ako také bolo prebrané do nového nariadenia 2015/1589. 72 Na rozdiel od toho, co tvrdí Madarsko, vydanie príkazu na pozastavenie pomoci nemôze byt podmienené podmienkami stanovenými na vydanie príkazu na vrátenie pomoci v zmysle clánku 11 ods. 2 nariadenia c. 659/1999 alebo podmienkami, ktoré inak vychádzajú z tohto ustanovenia. 73 V prvom rade príkaz na pozastavenie pomoci totiz predstavuje nástroj na zabránenie pokracovaniu v porusovaní povinnosti neuplatnovat zámery, ktorých cielom je uplatnit alebo zmenit pomoc, stanovenej v clánku 108 ods. 3 ZFEÚ. Vzhladom na to, ze v prípade neoznámenej pomoci sa táto povinnost uplatní v okamihu zacatia konania vo veci formálneho zistovania a predbeznej kvalifikácie dotknutého vnútrostátneho opatrenia ako protiprávnej státnej pomoci, podmienit vydanie príkazu na pozastavenie pomoci dodatocnými vecnými podmienkami by oslabilo efektívnost tohto mechanizmu vytvoreného s cielom zabezpecit, aby sa v plnej miere dodrziavala právna povinnost, ktorú clenskému státu ukladá clánok 108 ods. 3 ZFEÚ. 74 V druhom rade podmienky stanovené na vydanie príkazu na vrátenie pomoci sú odôvodnené povahou tohto príkazu a jeho miestom v systéme predbezného posudzovania zámerov novej pomoci zavedenom clánkom 108 ZFEÚ. 75 V súlade s clánkom 108 ods. 2 ZFEÚ clenské státy musia zrusit len nezlucitelné pomoci, co predstavuje povinnost vrátit uz vyplatenú nezlucitelnú pomoc. Naopak podla judikatúry právo Únie neukladá nijakú povinnost vrátenia protiprávnej pomoci v plnej výske (pozri v tomto zmysle rozsudok z 12. februára 2008, CELF a ministre de la Culture et de la Communication, [101]C-199/06, [102]EU:C:2008:79, body [103]46 a [104]52). 76 Podla judikatúry pomoci vyplatené clenskými státmi nemozno povazovat za nezlucitelné len preto, ze boli uplatnené v rozpore s oznamovacou povinnostou a povinnostou spocívajúcou v pozastavení pomoci stanovenými v clánku 108 ods. 3 ZFEÚ (pozri v tomto zmysle rozsudok zo 14. februára 1990, Francúzsko/Komisia, [105]C-301/87, [106]EU:C:1990:67, body [107]9 az [108]11, [109]16 a [110]17). Z toho dôvodu hoci zacatie konania vo veci formálneho zistovania v súvislosti s vnútrostátnym opatrením v prípade stanovenom v clánku 13 nariadenia c. 659/1999 ukladá dotknutému clenskému státu povinnost okamzite pozastavit vyplácanie pomoci, neukladá mu takú povinnost, ak ide o jej vrátenie. 77 Nic to nemení na skutocnosti, ze právo Únie nevylucuje moznost vrátit neoprávnene vyplatené pomoci predtým, nez Komisia rozhodne o ich zlucitelnosti. 78 Na jednej strane na to, aby bol daný ustanoveniam clánku 108 ods. 3 ZFEÚ plný úcinok, vnútrostátnym súdom prinálezí, aby v prípade nerespektovania tohto ustanovenia z toho vyvodili vsetky dôsledky v súlade so svojím vnútrostátnym právom, pokial ide tak o platnost aktov zavádzajúcich opatrenia pomoci, ako aj o vrátenie financných prostriedkov poskytnutých v rozpore s týmto ustanovením (pozri rozsudok z 21. júla 2005, Xunta de Galicia, [111]C-71/04, [112]EU:C:2005:493, bod [113]49 a citovanú judikatúru). Ak sa zistí, ze pomoc bola poskytnutá v rozpore s poslednou vetou clánku 108 ods. 3 ZFEÚ, môze podla okolností viest k jej vráteniu v súlade s vnútrostátnymi procesnými pravidlami, i ked bude neskôr vyhlásená za zlucitelnú s vnútorným trhom (pozri v tomto zmysle rozsudok z 12. februára 2008, CELF a ministre de la Culture et de la Communication, [114]C-199/06, [115]EU:C:2008:79, body [116]52 a [117]53). 79 Na druhej strane normotvorca Únie upravil pre Komisiu moznost vydat príkazy na vrátenie neoprávnene vyplatenej pomoci este pred ukoncením konania vo veci formálneho zistovania. Avsak z dôvodu, ze takýto príkaz ovplyvní situáciu príjemcu pomoci, podmienil ich uplatnenie prísnymi podmienkami definovanými v clánku 11 ods. 2 nariadenia c. 659/1999. 80 Z predchádzajúcich úvah po prvé vyplýva, ze Komisia nemusela v sporných rozhodnutiach poukázat na ustálenú prax alebo judikatúru, z hladiska ktorých by nebolo mozné spochybnit povahu státnej pomoci dotknutých vnútrostátnych opatrení. 81 Zo spisu vsak vyplýva, ze niekolko mesiacov pred prijatím sporných rozhodnutí Komisia rozhodnutím C(2015) 1520 z 12. marca 2015 týkajúcim sa opatrenia SA.39235 (2015/C) (ex 2015/NN) - Madarsko - Dan z reklamy ([118]Ú. v. EÚ C 136, 2015, s. 7) zacala konanie vo veci formálneho zistovania v súvislosti s danou, ktorú Madarsko zaviedlo v reklamnom priemysle, pricom ide o dan, ktorá bola charakteristická progresívnou danovou sadzbou uplatnitelnou na obrat dosiahnutý z poskytovania reklamných sluzieb mediálnymi podnikmi a ktorá sa z toho dôvodu podobala zdravotnému príspevku a zmenenému poplatku za inspekciu potravinových retazcov. Prijatiu uvedeného rozhodnutia predchádzala a sprevádzala ho výmena informácií medzi Komisiou a madarskými orgánmi, vzhladom na ktoré Madarsko nemôze platne tvrdit, ze nevedelo o nijakej praxi Komisie spocívajúcej v kvalifikácii vnútrostátnych danových opatrení zahrnujúcich takúto progresívnu sadzbu ako státnej pomoci v zmysle clánku 107 ods. 1 ZFEÚ. 82 Okrem toho Madarsko nemôze vytýkat Komisii, ze v sporných rozhodnutiach nevymedzila kategóriu len tých podnikov, ktoré boli dotknutými vnútrostátnymi opatreniami zvýhodnené. Na to, aby bolo mozné urcité opatrenie kvalifikovat ako státnu pomoc, sa totiz nepozaduje, aby Komisia vymedzila kategóriu podnikov, ktoré sú ako jediné zvýhodnené danovým opatrením (pozri v tomto zmysle rozsudok z 21. decembra 2016, Komisia/World Duty Free Group SA a i., [119]C-20/15 P a C-21/15 P, [120]EU:C:2016:981, bod [121]93). 83 Po druhé Komisia tiez nemala povinnost, aby v sporných rozhodnutiach preukázala, ze v prípade neexistencie napadnutých príkazov by dotknuté vnútrostátne opatrenie okamzite spôsobilo váznu a napravitelnú financnú ujmu alebo ze by sa podniky, ktorým bola týmito opatreniami spôsobená ujma, mohli ocitnút v takej situácii, ktorá by ohrozila ich financnú schopnost. 84 Pokial ide v tejto súvislosti o tvrdenie zalozené na rozhodnutí Komisie (2007) 4313 (pozri bod 63 vyssie), stací pripomenút, ze platnost napadnutých príkazov sa musí preskúmat len z hladiska clánku 11 ods. 1 nariadenia c. 659/1999, a nie z hladiska skorsej praxe Komisie (pozri analogicky rozsudok z 21. júla 2011, Freistaat Sachsen a Land Sachsen-Anhalt/Komisia, [122]C-459/10 P, neuverejnený, [123]EU:C:2011:515, bod [124]38 a citovanú judikatúru). 85 Po tretie na rozdiel od toho, co tvrdí Madarsko, skutocnost, ze tri podmienky, ktoré uvádza vo svojej argumentácii, clánok 11 ods. 1 nariadenia c. 659/1999 nepozaduje, neznamená, ze volná úvaha, ktorú Komisii priznáva judikatúra a normotvorca Únie, pokial ide o vydanie príkazov na pozastavenie pomoci, je neobmedzená alebo ze nepodlieha nijakému preskúmaniu. 86 Na jednej strane obmedzenia, v rámci ktorých môze Komisia uplatnit príkazy na pozastavenie pomoci, sú definované v clánku 11 ods. 1 nariadenia c. 659/1999, z ktorého vyplýva, ze Komisia musí predlozit dôvody, ktoré ju vedú k záveru, ze uplatnované vnútrostátne opatrenie predstavuje novú státnu pomoc, a oslovit dotknutý clenský stát v súvislosti s plánovaným príkazom. Dodrziavanie procesných a hmotných podmienok vydania príkazu na pozastavenie pomoci Komisiou môze na návrh dotknutého clenského státu preskúmat súd Únie. Na druhej strane, ako bolo uvedené v bode 50 vyssie, preskúmanie súdom Únie sa neobmedzuje len na podmienky stanovené v clánku 11 ods. 1 nariadenia c. 659/1999, a môze sa rozsírit najmä na súlad príkazu na pozastavenie pomoci so Zmluvou o FEÚ a vseobecnými zásadami práva (pozri v tomto zmysle rozsudok z 29. júna 2010, E a F, [125]C-550/09, [126]EU:C:2010:382, bod [127]44 a citovanú judikatúru). 87 Z predchádzajúcich úvah vyplýva, ze Komisia vydaním napadnutých príkazov neporusila clánok 11 ods. 1 nariadenia c. 659/1999. Prvú cast prvého zalobného dôvodu treba preto zamietnut. - O druhej casti 88 Druhou castou prvého zalobného dôvodu Madarsko v podstate tvrdí, ze doplnenie podmienok uvedených v clánku 11 ods. 1 nariadenia c. 659/1999 o dodatocné podmienky je potrebné z hladiska zásady proporcionality. 89 Podla Madarska príkaz na pozastavenie pomoci stanovený v clánku 11 ods. 1 nariadenia c. 659/1999 nie je jediným nástrojom na nápravu úcinkov vnútrostátneho danového opatrenia, ktoré mozno po ukoncení konania vo veci formálneho zistovania kvalifikovat ako státnu pomoc. Okrem toho takýto príkaz predstavuje zásah do vnútrostátneho právneho poriadku v takom rozsahu, ze by mal byt pouzitý len v prípade, ze neexistujú iné miernejsie nástroje. 90 V prejednávanej veci sa v prvom rade porusenie zásady proporcionality prejavilo tak, ze Komisia v sporných rozhodnutiach zrejme pripústa, ze jedinými kritériami na vydanie napadnutých príkazov je existencia narusenia hospodárskej sútaz v dôsledku dotknutých vnútrostátnych opatrení a skutocnost, ze sa v case vydania napadnutých príkazov nadalej uplatnujú. Komisia by mala pritom preskúmat aj otázku, ci narusenie hospodárskej sútaze, ktoré vyplýva z dotknutých vnútrostátnych opatrení, má trvalú a nezvratnú povahu. Madarsko v tejto súvislosti uvádza, ze Komisia vo viacerých rozhodnutiach prijatých za posledné roky neuplatnila príkazy na pozastavenie pomoci, hoci na zaciatku konania sa zdalo byt jasné, ze dotknuté vnútrostátne opatrenie predstavuje státnu pomoc nezlucitelnú s vnútorným trhom. 91 Dalej k poruseniu zásady proporcionality doslo v dôsledku toho, ze Komisia v informacných listoch zo 17. marca a 13. apríla 2015, ktoré boli zaslané madarským orgánom pred vydaním napadnutých príkazov (pozri bod 5 vyssie), ich len velmi nejasne a v krátkosti informovala o svojom úmysle vydat príkazy v prípade, ze by sa informácie, ktoré tieto orgány poskytnutú v rámci konania vo veci formálneho zistovania, ukázali ako nedostatocné, aby sa zbavila svojich pochybností v súvislosti so zlucitelnostou dotknutých vnútrostátnych opatrení s vnútorným trhom. Toto vyjadrenie mohlo znamenat, ze len pochybnosti Komisie v súvislosti so zlucitelnostou opatrenia by mohli odôvodnovat príkaz na pozastavenie pomoci. 92 Napokon k poruseniu zásady proporcionality doslo na základe toho, ze Komisia v sporných rozhodnutiach uviedla, ze samotná výrazne progresívna povaha dotknutých vnútrostátnych opatrení mohla mat negatívny úcinok na hospodársku sútaz. Napadnuté príkazy sa vsak nevztahovali len na výrazne progresívnu sadzbu, ale aj na "progresívny systém" ako celok, co je zjavne neprimerané. 93 Komisia tieto tvrdenia spochybnuje. 94 Zásada proporcionality, ktorá je súcastou vseobecných zásad práva Únie, vyzaduje, aby akty institúcií Únie neprekracovali hranice toho, co je primerané a potrebné na uskutocnenie legitímnych cielov sledovaných predmetnou právnou úpravou, pricom pokial sa ponúka výber medzi viacerými primeranými opatreniami, je potrebné priklonit sa k najmenej obmedzujúcemu, a spôsobené zásahy nesmú byt neprimerané vo vztahu k sledovaným cielom (rozsudok z 24. mája 2007, Maatschap Schonewille-Prins, [128]C-45/05, [129]EU:C:2007:296, bod [130]45). 95 Po prvé v tejto súvislosti je nutné konstatovat, ze argumentácia Madarska vyjadrená v rámci tejto casti sa zakladá na tej istej myslienke, ako je tá, na ktorej sa zakladá prvá cast, podla ktorej na to, aby mohla Komisia vydat príkaz na pozastavenie pomoci, mala by preukázat existenciu podmienok, ktoré nie sú výslovne stanovené v clánku 11 ods. 1 nariadenia c. 659/1999. Táto argumentácia nemôze uspiet z dôvodov uvedených v bodoch 70 az 86 vyssie. 96 I ked je po druhé argumentácia uvedená v jeho vyjadreniach v tejto súvislosti nejasná, zdá sa, ze Madarsko zastáva názor, ze aj napriek zacatiu konaní vo veci formálneho zistovania týkajúcich sa dotknutých vnútrostátnych ustanovení, nadalej boli madarské orgány oprávnené ich uplatnovat a co im zabránilo v tom pokracovat, boli napadnuté príkazy. Z vyjadrení Madarska vyplýva, ze len napadnuté príkazy zakladajú pozastavujúci úcinok dotknutých vnútrostátnych opatrní, a nie zacatie konaní vo veci formálneho zistovania. Treba konstatovat, ze takúto argumentáciu, ktorá sa zakladá na nesprávnej koncepcii úcinkov rozhodnutia o zacatí konania vo veci formálneho zistovania, a najmä povinností, ktoré clenským státom ukladá clánok 108 ods. 3 ZFEÚ, je nutné zamietnut. 97 Na pojednávaní Madarsko v odpovedi na otázku Vseobecného súdu vsak uviedlo, ze zacatie konaní vo veci formálneho zistovania v prejednávanej veci ukladá povinnost pozastavit dotknuté vnútrostátne opatrenia, ktorú malo splnit. Madarsko vsak konstatovalo, ze táto skutocnost nie je relevantná na úcely posúdenia dôvodnosti tejto casti prvého zalobného dôvodu. 98 Zo sporných rozhodnutí (odôvodnenie 45 rozhodnutia o zdravotnom príspevku a odôvodnenie 54 rozhodnutia o zmene poplatku za inspekciu potravinových retazcov), ktoré v tejto súvislosti Madarsko nespochybnilo, vyplýva, ze madarské orgány sa v odpovedi na informacné listy zo 17. marca a 13. apríla 2015, v ktorých Komisia vyjadrila svoje pochybnosti, pokial ide o zlucitelnost dotknutých vnútrostátnych opatrení s vnútorným trhom a poukázala na moznost uplatnit príkazy na pozastavenie pomoci, nevyjadrili k otázke uvedených príkazov. Okrem toho z rozhodnutia o poplatku za inspekciu potravinových retazcov (odôvodnenie 54) vyplýva, ze madarské orgány len vyhlásili, ze podla nich zmenená progresívna danová sadzba poplatku za inspekciu potravinových retazcov nepredstavuje státnu pomoc. Vzhladom na tieto skutocnosti, ktoré Komisia z právneho hladiska správne vylozila ako odmietnutie splnit si povinnost pozastavenia pomoci, vydanie napadnutých príkazov treba povazovat za primerané a potrebné na dosiahnutie legitímnych cielov sledovaných dotknutou právnou úpravou, a to v prejednávanej veci clánky 107 a 108 ZFEÚ. 99 Hoci je okrem toho nesporné, ze príkaz na pozastavenie pomoci je obmedzujúcejsím opatrením nez zacatie konania vo veci formálneho zistovania (pozri bod 32 vyssie), tieto dva akty v podstate vyvolávajú rovnaký právny úcinok, a to povinnost okamzite pozastavit vyplácanie dotknutej státnej pomoci. Nevýhody spôsobené clenskému státu ulozením príkazu na pozastavenie pomoci nie sú teda neprimerané z hladiska cielov uvedených v clánkoch 107 a 108 ZFEÚ. 100 Po tretie tvrdenie Madarska, podla ktorého mu Komisia nariadila pozastavit "progresívny systém" ako celok, nie je podlozené. V odôvodnení 53 rozhodnutia o zdravotnom príspevku a v odôvodnení 62 rozhodnutia o zmene poplatku za inspekciu potravinových retazcov Komisia totiz nenariadila pozastavenie ostatných opatrení, nez boli opatrenia predbezne posúdené ako zakladajúce státnu pomoc v zmysle clánku 107 ods. 1 ZFEÚ, v oddiele 4.1. uvedených rozhodnutí, ako to jasne potvrdzujú odôvodnenia 46 a 48 prvého rozhodnutia a odôvodnenia 55 a 57 druhého rozhodnutia, ktoré sa nachádzajú v ich casti venovanej odôvodneniu napadnutých príkazov. 101 Napokon tvrdenie zalozené na skorsej praxi Komisie nemôze uspiet, a to z dôvodov uz uvedených v bode 84 vyssie. V kazdom prípade treba pripomenút, ze v kazdej veci citovanej Madarskom boli dotknuté clenské státy povinné pozastavit vykonanie dotknutých danových opatrení v okamihu, ked Komisia zacala konania vo veci formálneho zistovania v súvislosti s týmito opatreniami. 102 Z predchádzajúcich úvah vyplýva, ze Komisia vydaním napadnutých príkazov neporusila zásadu proporcionality. Druhá cast prvého zalobného dôvodu sa musí teda zamietnut. 103 Z toho vyplýva, ze prvý odvolací dôvod treba zamietnut. O druhom zalobnom dôvode 104 Druhý zalobný dôvod sa zakladá na porusení zásad zákazu diskriminácie a rovnosti zaobchádzania. 105 Na jednej strane porusenie týchto zásad vyplýva zo skutocnosti, ze Komisia sa voci Madarsku rozhodla uplatnit príkazy na pozastavenie pomoci, hoci toto opatrenie neuplatnila voci iným clenským státom, a to ani v rozhodnutiach týkajúcich sa danových opatrení, akými sú letiskové poplatky alebo opatrenia známe pod druhovým názvom tax rulings. Navyse, hoci Komisia v minulosti prijala pozastavujúce opatrenia len sporadicky, voci Madarsku vydala tri príkazy, pricom dva napadnuté príkazy len v roku 2015. 106 Madarsko v tejto súvislosti uvádza, ze Komisia v rámci konaní zacatých podla clánku 258 ZFEÚ uz preskúmala danové opatrenia spocívajúce na rovnakej schéme progresívnej dane z obratu prijaté v Madarsku. Tvrdí, ze príkazy na pozastavenie pomoci, ktoré boli voci nemu prijaté, vyjadrujú úmysel Komisie obíst uvedené konania a zaviest okamzitý úcinok vo vnútrostátnom právnom poriadku. 107 Na druhej strane porusenie uvedených zásad, ako aj porusenie povinnosti odôvodnenia, vyplýva zo skutocnosti, ze v ojedinelých prípadoch, ked Komisia vydala príkazy na pozastavenie pomoci, urobila tak na základe odlisných právnych kritérií, ako sú tie, ktoré uplatnila v prejednávanej veci. Konkrétne predchádzajúce rozhodnutia posudzovali nenapravitelnú povahu ujmy, ktorá mohla vyplývat z dotknutého vnútrostátneho opatrenia, ak by nebolo prijaté uznesenie o ulození príkazu. 108 Komisia tieto tvrdenia spochybnuje. 109 Po prvé treba pripomenút, ze zásada zákazu diskriminácie ci zásada rovnosti zaobchádzania vyzadujú, aby sa porovnatelné situácie neposudzovali rozdielne a rozdielne situácie neposudzovali rovnako, ak takéto posudzovanie nie je objektívne odôvodnené (pozri rozsudok z 26. septembra 2013, IBV & Cie, [131]C-195/12, [132]EU:C:2013:598, bod [133]50 a citovanú judikatúru), 110 V prejednávanej veci Madarsko uvádza prvú cast tejto zásady, podla ktorej sa porovnatelné situácie nemôzu posudzovat rozdielne. Preto na to, aby bolo mozné dospiet k záveru o diskriminácii, je nutné predbezne preskúmat otázku, ci sú situácie uvedené Madarskom skutocne porovnatelné. 111 V tejto súvislosti treba konstatovat, ze Madarsko vo svojich vyjadreniach len odkazuje na niekolko rozhodnutí, ktoré Komisia prijala za posledné roky a ktoré mozno identifikovat len na základe ich názvu. V prípade urcitej casti týchto rozhodnutí nie je ani spresnené, ci ide o rozhodnutia o zacatí konaní vo veci formálneho zistovania alebo konecné rozhodnutia, ktorými sa tieto konania ukoncujú. Jediným kritériom, ktoré dáva tieto rozhodnutia do súvisu, okrem toho, ze sa vsetky týkajú státnej pomoci, je skutocnost, ze sa vsetky týkajú danových opatrení. Madarsko vsak nespresnuje, ci a v prípade kladnej odpovede v com sa tieto danové opatrenia podobajú na dotknuté vnútrostátne opatrenia. Nespresnuje ani to, ci sa rozhodnutia, ktoré uvádza, týkajú opatrení, ktoré boli Komisii oznámené, a ci si clenské státy, ktorým boli tieto rozhodnutia urcené, splnili povinnost spocívajúcu v pozastavení pomoci. Za týchto okolností treba konstatovat, ze Madarsku sa nepodarilo preukázat, ze situácie, ktoré uvádza, sú skutocne porovnatelné s jeho situáciou. 112 Navyse mozno uviest, ze právomoc vydat príkazy na pozastavenie pomoci, ktorou disponuje Komisia, okamzite neukladá povinnost nariadit dotknutému clenskému státu pozastavit vyplácanie pomoci, ktorá nebola oznámená v súlade s clánkom 108 ods. 3 ZFEÚ (pozri rozsudok zo 17. júna 1999, Belgicko/Komisia,[134]C-75/97, [135]EU:C:1999:311, bod [136]74 a citovanú judikatúru). Na rozdiel od toho, co tvrdí Madarsko, Komisia správne na základe tejto judikatúry dospela k záveru, ze v danom prípade nemá povinnost odôvodnit svoje rozhodnutie vydat príkazy na pozastavenie pomoci. 113 Samotná skutocnost, ze Komisia zacala konania vo veci formálneho zistovania v súvislosti s danovými opatreniami existujúcimi v niektorých clenských státoch bez toho, aby vydala príkaz na pozastavenie pomoci, hoci zacatím konaní vo veci formálneho zistovania v súvislosti s danovými opareniami existujúcimi v iných clenských státoch vydala takéto príkazy, nemôze preto postacovat na preukázanie porusenia zásad zákazu diskriminácie a rovnosti zaobchádzania. 114 Pokial ide po druhé o konania o nesplnení povinnosti, ktoré Komisia zacala voci Madarsku a ktoré sa týkali danového bremena zalozeného na schéme progresívnej dane z obratu, treba pripomenút, ze Súdny dvor sa uz stretol so situáciami, v ktorých opatrenia prijaté clenským státom spadali pod ustanovenia Zmluvy o FEÚ týkajúce sa kontroly státnej pomoci a zároven pod ustanovenia Zmluvy o FEÚ týkajúce sa ostatných aspektov fungovania vnútorného trhu. 115 Súdny dvor teda konstatoval, ze rozdiely medzi podmienkami uplatnenia týchto ustanovení na jednej strane a rozsahom právomocí, ktorými disponuje Komisia pri ich uplatnovaní na druhej strane, nebránia tomu, aby urcité vnútrostátne opatrenie spadalo tak pod ustanovenia clánku 110 prvého odseku ZFEÚ, ako aj pod ustanovenia týkajúce sa státnej pomoci, a boli z toho dôvodu predmetom dvoch rozdielnych konaní, teda jedná cast na základe clánku 258 ZFEÚ a druhá na základe clánku 108 ods. 2 druhého pododseku ZFEÚ (pozri v tomto zmysle rozsudok z 21. mája 1980, Komisia/Taliansko, [137]73/79, [138]EU:C:1980:129, body [139]6 az [140]10). 116 Z tejto judikatúry vyplýva, ze Komisii nemozno vytýkat, ze zacala konanie vo veci formálneho zistovania podla clánku 108 ods. 2 ZFEÚ v súvislosti s vnútrostátnym opatrením, ktoré zároven posudzuje v rámci konania stanoveného v clánku 258 ZFEÚ. 117 Pokial ide po tretie o tvrdenie Madarska zalozené na porovnaní napadnutých príkazov s predchádzajúcim rozhodnutím, v ktorom Komisia posudzovala nenapravitelnú povahu ujmy, ktorá mohla vyplývat z dotknutého vnútrostátneho opatrenia, pred vydaním príkazu na pozastavenie pomoci, stací pripomenút, ako bolo uvedené v bode 84 vyssie, ze platnost napadnutých príkazov mozno preskúmat len z hladiska clánku 11 ods. 1 nariadenia c. 659/1999, a nie z hladiska skorsej praxe Komisie. 118 Z predchádzajúcich úvah vyplýva, ze Komisia vydaním napadnutých príkazov neporusila zásady zákazu diskriminácie a rovnosti zaobchádzania. 119 Preto je potrebné druhý zalobný dôvod zamietnut. O tretom zalobnom dôvode 120 Tretí zalobný dôvod sa zakladá na porusení clánku 296 ods. 2 ZFEÚ, clánku 41 ods. 2 písm. c) Charty základných práv Európskej únie, ako aj práva na obranu. 121 Podla Madarska v prvom rade sporné rozhodnutia vykazujú nedostatok odôvodnenia, pretoze Komisia nevysvetlila, preco vydanie dotknutých príkazov bolo v prejednávanej veci potrebné. Madarsko tvrdí, ze minimum odôvodnenia pozadované na vydanie príkazu na pozastavenie pomoci by malo byt presnejsie nez v prípade zacatia konania vo veci formálneho zistovania. Komisia v sporných rozhodnutiach vsak len poukázala na to, ze dotknuté vnútrostátne opatrenia predstavujú státnu pomoc, ze sa stále uplatnovali a ze výrazne progresívna povaha sadzieb zdravotného príspevku a zmeneného poplatku za inspekciu potravinových retazcov mohli mat negatívne úcinky na hospodársku sútaz. 122 Sporné rozhodnutia obsahujú nedostatok odôvodnenia preto, lebo Komisia neuviedla dôvody, pre ktoré v prejednávanej veci zalozila príkazy na pozastavenie pomoci na kritériách odlisných, nez sú tie, ktoré uplatnila v iných veciach, v ktorých vydala takéto príkazy. Okrem toho na rozdiel od svojej skorsej praxe a postoja, ktorý prijala v iných veciach, Komisia v prejednávanej veci nedala madarským orgánom moznost, aby sa vyjadrili k napadnutým príkazom. 123 Komisia navyse len vymedzila kategórie podnikov s vyssím alebo nizsím obratom a tým, ze nevymedzila okruh výlucných príjemcov dotknutých vnútrostátnych opatrení, nesplnila poziadavky judikatúry. 124 Napokon Komisia len uviedla, ze dotknuté vnútrostátne opatrenia mohli mat vázny vplyv na hospodársku sútaz v rámci trhu, pricom nespresnila, o aký trh ide, aké hospodárske cinitele existujú na tomto trhu a akým spôsobom by mohli dotknuté vnútrostátne opatrenia tento trh ovplyvnit. 125 Navyse v rámci zaloby vo veci T-554/15 Madarsko tvrdí, ze Komisia si nesplnila svoju povinnost odôvodnenia, pretoze dôvody rozhodnutia o zdravotnom príspevku, konkrétne jeho odôvodnenia 48 a 53 sú rozporuplné a nedostatocne presné. Na základe tohto rozhodnutia nie je mozné urcit, úcinnost ktorých ustanovení zákona, ktorým sa zavádza zdravotný príspevok, by mala byt pozastavená. 126 Komisia tieto tvrdenia spochybnuje. 127 Bez toho, aby bolo potrebné rozhodnút o otázke polozenej Komisiou, ci clenský stát môze uplatnit ustanovenia Charty základných práv, treba na úvod pripomenút jednak, ze povinnost odôvodnenia právnych aktov institúcií je stanovená Zmluvou o FEÚ, a jednak, ze dodrziavanie práva na obranu v akomkolvek konaní, ktoré sa zacalo o osobe a ktoré môze viest k vydaniu aktu spôsobujúcemu tejto osobe ujmu, predstavuje základnú zásadu práva Únie a musí byt zarucené aj v prípade neexistencie osobitnej právnej úpravy. Dodrziavanie práva na obranu clenských státov musí byt zarucené aj v konaniach týkajúcich sa preskúmania státnej pomoci (pozri v tomto zmysle rozsudky z 11. novembra 1987, Francúzsko/Komisia, [141]259/85, [142]EU:C:1987:478, bod [143]12, a zo 14. februára 1990, Francúzsko/Komisia, [144]C-301/87, [145]EU:C:1990:67, body [146]29 az [147]31). 128 Podla ustálenej judikatúry aj ked z odôvodnenia pozadovaného clánkom 296 druhým odsekom ZFEÚ musia jasne a jednoznacne vyplývat úvahy autora dotknutého aktu spôsobom, ktorý umozní dotknutým osobám oboznámit sa s dôvodmi prijatého opatrenia a Vseobecnému súdu vykonat preskúmanie, nie je potrebné, aby boli podrobne uvedené vsetky relevantné právne alebo skutkové okolnosti. Dodrzanie povinnosti odôvodnenia sa okrem iného musí posúdit nielen vzhladom na znenie právneho aktu, ale takisto na jeho kontext, ako aj na súhrn právnych noriem upravujúcich dotknutú oblast. Akt je dostatocne odôvodnený vtedy, ked bol prijatý v kontexte, ktorý bol dotknutému clenskému státu známy a ktorý mu umoznuje pochopit dosah prijatého opatrenia (pozri v tomto zmysle rozsudok z 19. novembra 2013, Komisia/Rada, [148]C-63/12, [149]EU:C:2013:752, body [150]98 a [151]99 a citovanú judikatúru). 129 Pokial ide o minimum odôvodnenia príkazu na pozastavenie pomoci, treba uviest, ze takýto príkaz sa vydá predtým, nez Komisia s konecnou platnostou rozhodne o zlucitelnosti dotknutého opatrenia s vnútorným trhom, a to nezávisle od toho, ze tento príkaz sa vydá v tom istom case ako rozhodnutie o zacatí konania vo veci formálneho zistovania alebo po prijatí tohto rozhodnutia. Za týchto podmienok vzhladom na predmet príkazov na pozastavenie pomoci (pozri body 30 a 69 vyssie) treba konstatovat, ze pokial ide o kvalifikáciu dotknutého opatrenia ako protiprávnej státnej pomoci, minimum odôvodnenia príkazu na pozastavenie pomoci musí zodpovedat minimu, ktoré pozaduje judikatúra v prípade rozhodnutí o zacatí konania vo veci formálneho zistovania. V týchto druhoch rozhodnutí sa Komisia môze obmedzit len na zhrnutie relevantných skutkových a právnych okolností, uvedenie predbezného posúdenia opatrenia s cielom urcit, ci má toto opatrenie povahu pomoci a na vysvetlenie dôvodov, ktoré ju vedú k pochybnostiam o jeho zlucitelnosti s vnútorným trhom (rozsudok z 21. júla 2011, Alcoa Trasformazioni/Komisia, [152]C-194/09 P, [153]EU:C:2011:497, body [154]102 a [155]103). 130 Napokon treba pripomenút, ze ak Komisia vydá príkaz na pozastavenie pomoci, musí preukázat len splnenie podmienok pozadovaných clánkom 11 ods. 1 nariadenia c. 659/1999 (pozri body 71 a 80 az 84 vyssie), a nie je povinná odôvodnit svoje rozhodnutie nevydat príkaz na pozastavenie pomoci v inom danom prípade (pozri bod 112 vyssie). 131 V prejenávanej veci po prvé, pokial ide o odôvodnenie týkajúce sa vecných podmienok vydania napadnutých príkazov, je nutné konstatovat, ze Komisia v odôvodneniach 10 az 37 rozhodnutia o zdravotnom príspevku a v odôvodneniach 20 az 42 rozhodnutia o zmene poplatku za inspekciu potravinových retazcov vysvetlila dôvody, ktoré odôvodnujú jej predbezné konstatovanie, podla ktorého dotknuté vnútrostátne opatrenia predstavujú státnu pomoc v zmysle clánku 107 ods. 1 ZFEÚ. V odôvodnení 42 prvého uvedeného rozhodnutia a v odôvodnení 51 druhého uvedeného rozhodnutia uviedla, ze tieto opatrenia predstavujú nové pomoci, ktoré jej neboli oznámené v rozpore s clánkom 108 ods. 3 ZFEÚ, a preto je potrebné ich povazovat za protiprávnu pomoc. Tieto prvky odôvodnenia boli strucne prebrané v odôvodnení 46 prvého uvedeného rozhodnutia a v odôvodnení 55 druhého uvedeného rozhodnutia, ktoré sa nachádzajú v casti týchto rozhodnutí týkajúcej sa napadnutých príkazov. 132 Tieto dôvody sú z hladiska poziadaviek stanovených judikatúrou citovanou v bodoch 128 a 129 vyssie dostatocné. V tejto súvislosti na jednej strane spochybnenie Madarska v prípade definície kategórie len tých podnikov, ktoré sú dotknutými vnútrostátnymi opatreniami zvýhodnené, nemôze uspiet z dôvodov uvedených v bode 82 vyssie. Pokial ide na druhej strane o nedostatok odôvodnenia sporných rozhodnutí v súvislosti s definíciou dotknutého trhu, treba konstatovat, ze na rozdiel od toho, co tvrdí Madarsko, Komisia v rámci rozhodnutia o zacatí konania stanoveného v clánku 108 ods. 3 ZFEÚ v odôvodnení 36 rozhodnutia o zdravotnom príspevku a v odôvodnení 41 rozhodnutia o zmene poplatku za inspekciu potravinových retazcov dostatocne vysvetlila, aké dôsledky by mohli mat dotknuté vnútrostátne opatrenia na trh výroby a predaja tabakových výrobkov a na trh maloobchodného predaja výrobkov beznej spotreby. 133 Pokial ide po druhé o odôvodnenie týkajúce sa procesnej podmienky vydania napadnutých príkazov, treba konstatovat, na rozdiel od toho, co tvrdí Madarsko, ze Komisia mu dala moznost predlozit svoje pripomienky k napadnutým príkazom este pred ich vydaním. Informacné listy zo 17. marca a z 13. apríla 2015, ktoré Madarsko pripojilo ku svojim zalobám, totiz jasne poukazujú na to, ze Komisia zohladnila moznost uplatnit príkazy stanovené v clánku 11 ods. 1 nariadenia c. 659/1999 a ze v súlade s týmto ustanovením vyzýva Madarsko, aby v lehote 20 pracovných dní predlozilo svoje pripomienky. Zo sporných rozhodnutí tiez vyplýva, ze madarské orgány vcas nepredlozili svoje pripomienky k plánovaným príkazom. 134 Pokial ide po tretie o odôvodnenie týkajúce sa potreby vydat napadnuté príkazy, mozno uviest, ze i ked z clánku 11 ods. 1 nariadenia c. 659/1999 vyplýva, ze Komisia musí uviest dôvody, na základe ktorých sa domnieva, ze uplatnované dotknuté vnútrostátne opatrenie predstavuje novú státnu pomoc, toto ustanovenie neukladá Komisii povinnost osobitným spôsobom odôvodnit prílezitost vydania príkazu v konkrétnom prípade. Prílezitost tohto opatrenia totiz odôvodnuje existencia vytýkaného porusenia clánku 108 ods. 3 ZFEÚ clenským státom. 135 V situácii, o akú ide v prejednávanej veci, v ktorej je príkaz na pozastavenie pomoci súcastou rozhodnutia o zacatí konania vo veci formálneho zistovania, treba vzhladom na mieru volnej úvahy, ktorou disponuje Komisia podla clánku 11 ods. 1 nariadenia c. 659/1999, ako aj na osobitný právny úcinok, ktorý vyvoláva príkaz na pozastavenie pomoci podla clánku 12 tohto nariadenia, konstatovat, ze rozhodnutie týkajúce sa vydania takého príkazu musí umoznit porozumiet, preco podla Komisie dotknutý clenský stát porusil povinnost vyplývajúcu z clánku 108 ods. 3 ZFEÚ a pozastavit uplatnovanie posudzovaných opatrení v nadväznosti na zacatie konania vo veci formálneho zistovania. 136 V prejednávanej veci zo sporných rozhodnutí vyplýva, ze madarské orgány v odpovedi na informacné listy zo 17. marca a z 13. apríla 2015 tvrdili, ze dotknuté vnútrostátne opatrenia nepredstavujú státnu pomoc. Navyse ako bolo uvedené v bode 133 vyssie, zo sporných rozhodnutí tiez vyplýva, ze uvedené orgány neodpovedali na výzvu Komisie, aby predlozili svoje pripomienky k príkazom na pozastavenie pomoci, ktorých vydanie sa plánovalo. Tieto skutocnosti sú pritom dostatocné na to, aby sa porozumelo tomu, ze Komisia sa vzhladom na okolnosti domnievala, ze existuje riziko, ze dotknuté vnútrostátne opatrenia sa budú uplatnovat aj napriek zacatiu konania vo veci formálneho zistovania. 137 Napokon zo spisu vyplýva, ze niekolko mesiacov pred vydaním napadnutých príkazov Komisia zacala konanie vo veci formálneho zistovania proti madarským danovým opatreniam zalozeným na tej istej schéme ako dotknuté vnútrostátne opatrenia (pozri bod 81 vyssie) a ze tieto opatrenia aj napriek zacatiu uvedeného konania neboli pozastavené. Hoci táto skutocnost nie je uvedená v sporných rozhodnutiach, je súcastou kontextu vydania napadnutých príkazov a madarské orgány o tom nemohli nevediet. 138 Za týchto okolností treba konstatovat, ze madarské orgány mali moznost porozumiet, preco Komisia v sporných rozhodnutiach rozhodla skutocne priklonit sa k vydaniu príkazov na pozastavenie a vzhladom na to, ze nepredlozili konkrétne pripomienky k prípadnému ulozeniu týchto príkazov, Komisia nemala povinnost odpovedat v uvedených rozhodnutiach na jednotlivé tvrdenia. 139 Co sa týka po stvrté tvrdenia vyjadreného Madarskom v rámci zaloby vo veci T-554/15, stací konstatovat, ze znenie rozhodnutia o zdravotnom príspevku nevyvoláva nijaké pochybnosti, pokial ide o rozsah príkazu na pozastavenie pomoci. Tento rozsah je spresnený v odôvodnení 53 tohto rozhodnutia ako záver, ktorým Komisia vyzýva Madarsko, aby pozastavilo uplatnovanie progresívnych sadzieb zdravotného príspevku, ako aj znízenie tejto dane uplatnitelné v prípade investovania. 140 Z predchádzajúcich úvah vyplýva, ze vzhladom na poziadavky stanovené judikatúrou v prípade nesplnenia povinnosti odôvodnenia, ktoré sú pripomenuté v bode 128 vyssie, Komisia dostatocne odôvodnila sporné rozhodnutia. 141 Okrem toho výhradu zalozenú na porusení práva na obranu treba zamietnut, pretoze Madarsko na podporu tejto výhrady neuviedlo nijaké tvrdenie. V kazdom prípade, ako bolo uvedené v bode 133 vyssie, a v rozpore s tým, co tvrdí Madarsko, Komisia mu umoznila predlozit pripomienky k napadnutým príkazom este pred ich vydaním. 142 Tretí zalobný dôvod treba preto zamietnut. O stvrtom zalobnom dôvode 143 Stvrtý zalobný dôvod sa zakladá na porusení povinnosti lojálnej spolupráce stanovenej v clánku 4 ods. 3 ZEÚ, zásady riadnej správy vecí verejných a práva na úcinný prostriedok nápravy. 144 Madarsko zastáva názor, ze Komisia v informacných listoch zo 17. marca a z 13. apríla 2015 len poukázala na moznost vydat príkazy na pozastavenie pomoci, pricom v podstate nespresnila dôvody, ktoré by odôvodnovali potrebu vydat tieto príkazy. Splnenie povinnosti lojálnej spolupráce pritom vyzaduje, aby Komisia a Madarsko nasli spolocné riesenie, ktoré by umoznilo odstránit protisútazné úcinky dotknutých vnútrostátnych opatrení. Madarsko v tejto súvislosti dodáva, ze Komisia v prejednávanej veci vydala napadnuté rozkazy po extrémne krátkom konaní, ktoré zahrnalo len jedinú výmenu korespondencie. 145 Uvedené okolnosti tiez poukazujú na porusenie práva na obranu, konkrétnejsie práva byt vypocutý, ako aj zásady riadnej správy vecí verejných, zakotvených v clánkoch 41, 47 a 48 Charty základných práv. Kedze Komisia neoboznámila madarské orgány so svojím stanoviskom vo veci samej v súvislosti s potrebou ulozenia príkazu, tieto orgány nemohli pred prijatím sporných rozhodnutí vyjadrit svoje tvrdenia. 146 Okrem toho Madarsko tvrdí, ze napadnuté príkazy mu ukladali povinnost pozmenit svoju právnu úpravu este skôr, nez bola preskúmaná kvalifikácia dotknutých vnútrostátnych opatrení ako státnej pomoci. Ak by Madarsko odstránilo tieto opatrenia, aby splnilo napadnuté príkazy, Komisia by ukoncila konanie vo veci formálneho zistovania a zbavila ho moznosti napadnút kvalifikáciu týchto opatrení ako státnej pomoci pred súdmi Únie. 147 Komisia tieto tvrdenia spochybnuje. 148 Podla zásady lojálnej spolupráce uvedenej v clánku 4 ods. 3 ZEÚ sa Únia a clenské státy vzájomne respektujú a vzájomne si pomáhajú pri vykonávaní úloh, ktoré vyplývajú zo Zmlúv. Táto istá zásada ukladá clenským státom povinnost prijat vsetky opatrenia vseobecnej alebo osobitnej povahy, aby zabezpecili plnenie záväzkov vyplývajúcich zo Zmlúv alebo z aktov institúcií Únie. Clenské státy majú tiez pomáhat Únii pri plnení jej úloh a zaväzujú sa neprijat nijaké opatrenie, ktoré by mohlo ohrozit dosiahnutie cielov Únie. 149 Clánok 108 ods. 3 ZFEÚ stanovuje, ze clenské státy v dostatocnom case informujú Komisiu o zámeroch v súvislosti s poskytnutím alebo upravením pomoci, aby mohla vyjadrit svoje pripomienky. Clenské státy nesmú uplatnit oznámené pomoci, az kým Komisia nerozhodne o ich zlucitelnosti s vnútorným trhom, a to aj v predbeznom stádiu konania, ktoré predchádza prípadnému zacatiu konania stanoveného v clánku 108 ods. 2 ZFEÚ (pozri v tomto zmysle rozsudok z 11. decembra 1973, Lorenz, [156]120/73, [157]EU:C:1973:152, s. 8). 150 Na jednej strane treba tiez pripomenút, ze na to, aby neboli clenské státy obmedzené vo výkone legislatívnej právomoci, nariadenie c. 659/1999 stanovuje krátku dvojmesacnú lehotu, v ktorej Komisia musí ukoncit predbezné preskúmanie oznámenia. Okrem toho clánok 4 ods. 6 tohto nariadenia stanovuje, ze ak Komisia v dvojmesacnej lehote neprijme rozhodnutie o ukoncení predbezného stádia konania, sa pomoc povazuje za schválenú a dotknutý clenský stát ju môze uplatnit. Na druhej strane Komisia prijala nariadenia, ktorými vyhlasuje niektoré kategórie pomoci za zlucitelné s vnútorným trhom podla clánkov 107 a 108 ZFEÚ, ktoré stanovujú podmienky, za ktorých niektoré kategórie pomoci uz nie je potrebné oznamovat a ktoré tak dávajú clenským státom moznost prehodnotit potrebu ich oznámenia. Nariadením, ktoré mozno z casového hladiska v prejednávanej veci uplatnit, je nariadenie Komisie (EÚ) c. 651/2014 zo 17. júna 2014 o vyhlásení urcitých kategórií pomoci za zlucitelné s vnútorným trhom podla clánkov 107 a 108 [ZFEÚ] ([158]Ú. v. EÚ L 187, 2014, s. 1). 151 Ako bolo napokon pripomenuté v bodoch 25 az 29 vyssie v súlade s clánkom 13 nariadenia c. 659/1999 preskúmanie pomoci neoznámenej v rozpore s povinnostou vyplývajúcou z clánku 108 ods. 3 ZFEÚ, môze viest k prijatiu rozhodnutia o zacatí konania vo veci formálneho zistovania, ktoré ukladá clenskému státu povinnost okamzite pozastavit uplatnenie dotknutej pomoci. Ak clenský stát nadalej uplatnuje neoznámenú pomoc, Komisia mu môze ulozit príkaz na pozastavenie pomoci v súlade s clánkom 11 ods. 1 nariadenia c. 659/1999. Tento príkaz môze byt súcastou rozhodnutia o zacatí konania vo veci formálneho zistovania po podmienkou, ze dotknutý clenský stát dostal prílezitost vyjadrit sa k tejto otázke este pred prijatím takého rozhodnutia (pozri v tomto zmysle rozsudok z 9. októbra 2001, Taliansko/Komisia, [159]C-400/99, [160]EU:C:2001:528, bod [161]47). 152 V prejednávanej veci, ako vyplýva zo sporných rozhodnutí, ktoré Madarsko v tejto súvislosti nespochybnilo, madarské orgány v odpovedi na informacné listy zo 17. marca a z 13. apríla 2015 len vyhlásili, ze zastávajú názor, ze dotknuté vnútrostátne opatrenia nepredstavujú státnu pomoc. V súvislosti s príkazmi na pozastavenie pomoci, ktorých ulozenie Komisiou bolo oznámené v jej listoch, nepredlozili nijaké pripomienky. Vzhladom na tieto skutocnosti, ktoré mohli byt Komisiou vylozené tak, ze madarské orgány tým, ze si nesplnili povinnost spocívajúcu v pozastavení pomoci, vzniklo riziko, ze odmietajú spolupracovat v rámci konania stanoveného clánkom 108 ZFEÚ, je nutné konstatovat, ze Komisia bez toho, aby porusila zásadu lojálnej spolupráce, mohla uplatnit prostriedky stanovené normotvorcom Únie na zabezpecenie dodrziavania clánkov 107 a 108 ZFEÚ. 153 Na rozdiel od toho, co tvrdí Madarsko, uplatnenie týchto prostriedkov Komisiou neviedlo k poruseniu práva na úcinný prostriedok nápravy. Podla judikatúry clenské státy totiz môzu zalobou napadnút na Vseobecnom súde tak rozhodnutia o zacatí konania vo veci formálneho zistovania, ako aj príkazy na pozastavenie pomoci (pozri body 39 a 50 vyssie). 154 V rámci takejto zaloby môzu clenské státy napadnút tak kvalifikáciu dotknutého vnútrostátneho opatrenia ako státnej pomoci, ako aj jeho kvalifikáciu novej pomoci, ktorá podlieha povinnosti spocívajúcej v pozastavení pomoci, na základe coho môzu preukázat, ze toto opatrenie nepodlieha ani oznamovacej povinnosti, ani povinnosti spocívajúcej v pozastavení pomoci. 155 Clenské státy môzu tiez, ako to urobilo Madarsko prejednávanej veci, nespochybnit kvalifikáciu dotknutého opatrenia ako protiprávnej státnej pomoci a len napadnút vady príkazu na pozastavenie pomoci. V takomto prípade aj za predpokladu, ze by takejto zalobe bolo vyhovené, nemôze mat za následok zánik povinnosti spocívajúcej v pozastavení pomoci, kedze táto povinnost sa spája aj s rozhodnutím o zacatí konania vo veci formálneho zistovania. 156 Pokial ide navyse o výhradu zalozenú na porusení zásady dobrej správy vecí verejných, stací konstatovat, ze Madarsko na jej podporu nepredlozilo nijaké tvrdenie. Túto výhradu treba teda zamietnut. 157 Vzhladom na vsetky predchádzajúce úvahy sa musí stvrtý zalobný dôvod zamietnut, a preto zamietnut zaloby v celom ich rozsahu. O trovách 158 Podla clánku 134 ods. 1 rokovacieho poriadku úcastník konania, ktorý vo veci nemal úspech, je povinný nahradit trovy konania, ak to bolo v tomto zmysle navrhnuté. 159 Kedze Madarsko nemalo v prejednávanej veci úspech vo svojich návrhoch tak vo veci T-554/15, ako aj vo veci T-555/15, je opodstatnené ulozit mu povinnost nahradit trovy konania vzniknuté v kazdej z týchto dvoch vecí v súlade s návrhmi Komisie. Z týchto dôvodov VSEOBECNÝ SÚD (deviata komora) rozhodol takto: 1. Zaloby sa zamietajú. 2. Madarsko je povinné nahradit trovy konania. Gervasoni Madise Kowalik-Banczyk Rozsudok bol vyhlásený na verejnom pojednávaní v Luxemburgu 25. apríla 2018. Podpisy __________________________________________________________________ ( [162]*1 ) Jazyk konania: madarcina. References 1. file:///tmp/lynxXXXXVq8boN/L88117-7915TMP.html#t-ECR_62015TJ0554_SK_01-E0001 2. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:C:2015:277:TOC 3. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:C:2015:277:TOC 4. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:L:1999:083:TOC 5. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:C:2015:277:TOC 6. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:C:2015:277:TOC 7. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:L:2016:282:TOC 8. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:L:2016:282:TOC 9. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:L:2015:248:TOC 10. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2014%3A890&locale=sk 11. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2014%3A890&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 12. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2014%3A890&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point28 13. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2005%3A275&locale=sk 14. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2005%3A275&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 15. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2005%3A275&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point39 16. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2014%3A890&locale=sk 17. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2014%3A890&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 18. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2014%3A890&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point27 19. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A755&locale=sk 20. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A755&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 21. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A755&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point25 22. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A755&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point26 23. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2001%3A528&locale=sk 24. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2001%3A528&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 25. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2001%3A528&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point60 26. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1990%3A67&locale=sk 27. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1990%3A67&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 28. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1990%3A67&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point18 29. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1990%3A67&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point20 30. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1990%3A125&locale=sk 31. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1990%3A125&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 32. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1990%3A125&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point14 33. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1990%3A125&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point16 34. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1990%3A125&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point19 35. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1991%3A136&locale=sk 36. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1991%3A136&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 37. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1991%3A136&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point46 38. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1991%3A136&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point48 39. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1999%3A311&locale=sk 40. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1999%3A311&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 41. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1999%3A311&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point74 42. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2001%3A528&locale=sk 43. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2001%3A528&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 44. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2001%3A528&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point60 45. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2014%3A170&locale=sk 46. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2014%3A170&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 47. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2014%3A170&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point16 48. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2001%3A528&locale=sk 49. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2001%3A528&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 50. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2001%3A528&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point47 51. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2011%3A656&locale=sk 52. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2011%3A656&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 53. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2011%3A656&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point43 54. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2011%3A656&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point46 55. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2011%3A656&locale=sk 56. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2011%3A656&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 57. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2011%3A656&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point36 58. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A625&locale=sk 59. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A625&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 60. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A625&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point53 61. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:L:2016:282:TOC 62. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2000%3A148&locale=sk 63. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2000%3A148&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 64. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2000%3A148&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point153 65. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2000%3A148&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point159 66. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2002%3A60&locale=sk 67. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2002%3A60&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 68. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2002%3A60&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point22 69. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2002%3A60&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point26 70. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2009%3A314&locale=sk 71. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2009%3A314&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 72. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2009%3A314&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point345 73. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2009%3A314&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point363 74. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2009%3A314&locale=sk 75. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2009%3A314&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 76. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2009%3A314&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point358 77. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2000%3A148&locale=sk 78. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2000%3A148&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 79. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2000%3A148&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point154 80. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2000%3A148&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point158 81. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2009%3A314&locale=sk 82. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2009%3A314&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 83. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2009%3A314&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point345 84. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2009%3A314&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point348 85. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2009%3A314&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point355 86. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1986%3A166&locale=sk 87. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1986%3A166&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 88. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1986%3A166&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point23 89. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:C:2007:249:TOC 90. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1964%3A66&locale=sk 91. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1964%3A66&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 92. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1973%3A152&locale=sk 93. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1973%3A152&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 94. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1991%3A440&locale=sk 95. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1991%3A440&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 96. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1991%3A440&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point14 97. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A755&locale=sk 98. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A755&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 99. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A755&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point41 100. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A755&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point42 101. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2008%3A79&locale=sk 102. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2008%3A79&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 103. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2008%3A79&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point46 104. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2008%3A79&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point52 105. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1990%3A67&locale=sk 106. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1990%3A67&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 107. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1990%3A67&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point9 108. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1990%3A67&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point11 109. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1990%3A67&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point16 110. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1990%3A67&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point17 111. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2005%3A493&locale=sk 112. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2005%3A493&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 113. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2005%3A493&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point49 114. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2008%3A79&locale=sk 115. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2008%3A79&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 116. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2008%3A79&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point52 117. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2008%3A79&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point53 118. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:C:2015:136:TOC 119. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2016%3A981&locale=sk 120. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2016%3A981&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 121. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2016%3A981&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point93 122. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2011%3A515&locale=sk 123. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2011%3A515&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 124. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2011%3A515&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point38 125. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2010%3A382&locale=sk 126. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2010%3A382&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 127. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2010%3A382&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point44 128. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2007%3A296&locale=sk 129. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2007%3A296&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 130. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2007%3A296&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point45 131. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A598&locale=sk 132. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A598&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 133. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A598&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point50 134. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1999%3A311&locale=sk 135. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1999%3A311&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 136. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1999%3A311&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point74 137. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1980%3A129&locale=sk 138. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1980%3A129&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 139. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1980%3A129&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point6 140. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1980%3A129&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point10 141. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1987%3A478&locale=sk 142. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1987%3A478&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 143. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1987%3A478&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point12 144. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1990%3A67&locale=sk 145. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1990%3A67&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 146. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1990%3A67&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point29 147. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1990%3A67&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point31 148. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A752&locale=sk 149. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A752&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 150. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A752&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point98 151. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A752&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point99 152. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2011%3A497&locale=sk 153. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2011%3A497&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 154. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2011%3A497&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point102 155. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2011%3A497&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point103 156. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1973%3A152&locale=sk 157. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1973%3A152&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 158. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:L:2014:187:TOC 159. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2001%3A528&locale=sk 160. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2001%3A528&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 161. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2001%3A528&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point47 162. file:///tmp/lynxXXXXVq8boN/L88117-7915TMP.html#c-ECR_62015TJ0554_SK_01-E0001